session_num int64 1 104 ⌀ | snapshot date32 | session_name stringclasses 5
values | segment_num int64 1 1.44k | speaker stringlengths 6 170 | first_name stringclasses 241
values | last_name stringclasses 744
values | role stringclasses 287
values | transcript stringlengths 2 108k | transcriber_notes listlengths 0 342 | id int64 3.87M 4.23M |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
32 | 2009-02-17 | Autorizovaná rozprava | 152 | P. Paška, predseda NR SR: | P | Paška | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 137 prítomných, 95 za, 11 proti, 26 sa zdržalo, 5 nehlasovali. Bod 3 sme schválili. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,214,311 |
50 | 2015-04-24 | Autorizovaná rozprava | 94 | Lipšic, Daniel, poslanec NR SR | Daniel | Lipšic | poslanec NR SR | Ja by som nadviazal na pána poslanca Hlinu, pretože nemám veľmi dobrý pocit z toho, akým spôsobom sú vedené posledné schôdze, aj z toho, čo pán predseda hovoril, že parlament môže urobiť čokoľvek v zásade, čo sa mu zachce, podľa mojej mienky nie. Parlament je štátny orgán a je tým pádom viazaný ústavou a zákonmi. Nemôže robiť, čo chce, ale len to, čo mu ústava, zákony umožňujú. A na to upozorňoval pán poslanec Hlina pri rokovacom poriadku. Parlament nemôže robiť, čo chce. Parlament nie je súkromnoprávny subjekt, ale verejnoprávny a to je veľmi dôležité. My tu už dva týždne nerokujeme o problémoch ľudí, ale o problémoch oligarchov. Konkrétne o probléme jedného oligarchu pána Širokého. A ak spomínal aj pán predseda nedávno, že bude, bude prísnejšie dodržiavať rokovací poriadok, tak by som vás chcel upozorniť, že by bolo fajn, keby rokovací poriadok sa dodržiaval úplne presne voči každému poslancovi. Nie sú dva rokovacie poriadky, v ktorých je napísané, jeden umožňuje zápasenie gréckorímskym štýlom pre opozičných poslancov a voľný štýl pre koaličných. Predsedajúci schôdze, akonáhle predsedá schôdzi, by mal byť niečo ako nestranný arbiter. Nemal by mať politickú nálepku. A je mi ľúto, že častokrát sa stáva, že má politickú nálepku predsedajúci schôdze, že uplatňuje iné pravidlá napriek rovnakým zákonom pre koaličných a opozičných, a to si myslím, že je, čím sa spreneveruje svojmu poslaniu pri predsedaní schôdze. | [] | 4,041,851 |
8 | 2020-06-05 | Autorizovaná rozprava | 100 | Viskupič, Marián, poslanec NR SR | Marián | Viskupič | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo. Pán kolega Kuffa, tu sa nikto nezastáva v tomto momente hazardu, tu sa všetci zastávame momentálne ľudí. Možno ste si nevšimli, ale máme tu ekonomickú krízu, ktorá nemá, nemá obdobu v histórii Slovenska, v podstate aj v histórii sveta podobná kríza ešte ani nebola. Dvanásťtisíc ľudí, ktorí sú zamestnaní v tejto oblasti, je v dnešnej situácii strašne veľa. To je 12-tisíc ľudí, ktorí majú svoje rodiny, ktorí ich potrebujú živiť. Toto je to hľadisko. Dneska, aj keď svet je pestrý, tak aj v tomto pohľade je to ekonomické hľadisko dôležité a to ekonomické hľadisko sú ľudia. Ďakujem. | [] | 3,867,629 |
14 | 2013-01-31 | Autorizovaná rozprava | 91 | Goga, Pavol, poslanec NR SR | Pavol | Goga | poslanec NR SR | Prosím, pán predseda, dajte teraz hlasovať o tom, že návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky prideľuje na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Zároveň za gestorský výbor určuje Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport s tým, že určené výbory prerokujú návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho pridelenia na prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Prosím, dajte hlasovať. | [] | 4,114,003 |
42 | 2014-11-08 | Autorizovaná rozprava | 413 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec Matovič, nech sa páči. | [] | 3,917,879 |
39 | 2009-06-24 | Autorizovaná rozprava | 342 | T. Cabaj, podpredseda NR SR: | T | Cabaj | podpredseda NR SR | (Prestávka.) (Po prestávke.) | [
"(Prestávka.)",
"(Po prestávke.)"
] | 3,979,299 |
6 | 2023-12-14 | Autorizovaná rozprava | 441 | Danko, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Danko | podpredseda NR SR | Poslanec Dostál. | [] | 4,116,588 |
9 | 2016-09-12 | Autorizovaná rozprava | 12 | Fecko, Martin, poslanec NR SR | Martin | Fecko | poslanec NR SR | Ďakujem. Pán kolega, ďakujem za, by som povedal, návrhy pozmeňovacie, ktoré ste predložil aj za vašich kolegov. Myslím si, že tam by sa dalo veľa polemizovať, čo ešte by sa dalo, ja som si vlastne ani neuvedomil, že keď ročná nálepka, si ju kúpiš v marci, tak tie tri mesiace máš akože mimo. Áno, je to tak, to znamená, že ten ročný nábeh, ktorý si zaplatil za to, samozrejme má logiku a myslím, že je to spravodlivé, čestné. Aj tie ďalšie veci, čo sa týka vozíkov a týchto, myslím, že áno, myslím, že nemal by to byť problém ani pre vládnych, teda koaličných poslancov. Ale chcel by som sa opýtať, lebo ste povedali, že ste ako nový, samozrejme, však každý sme začínali, nemáme to rozdané ešte, aby sme sa vedeli k tomu vyjadriť, lebo momentálne teraz beží tá rozprava, takže neviem, ako ste zabezpečili distribúciu týchto pozmeňovacích návrhov, lebo momentálne teraz, aj keby som chcel, viete, ako neviem, ako, lebo na výbore, samozrejme, tam sa to nedáva, takže bol by som rád, keby to bolo distribuované ešte predtým, ako to bude, lebo viete, taká je, rokovací poriadok, takže v takomto duchu. Takže bol by som veľmi rád, keby sme si mohli aj prečítať, lebo ináč ťažko je potom nejakým spôsobom sa k tomu vyjadrovať. Takže toľko z mojej strany ako tá nejaká pripomienka. Ďakujem. | [] | 3,993,435 |
25 | 2021-04-01 | Autorizovaná rozprava | 255 | Schlosár, Rastislav, poslanec NR SR | Rastislav | Schlosár | poslanec NR SR | Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, v súvislosti s dnešným predlžovaním núdzového stavu, ešte pred tým, než bola otvorená rozprava, zaznelo opakovane z úst viacerých predstaviteľov vlády aj Národnej rady, že veria, že núdzový stav sa dnes predlžuje už v podstate naposledy. Ja len pripomínam, že dneska sa tu rozprávame v poradí už o štvrtom predĺžení núdzového stavu a treťom teda v parlamente, lebo to prvé bolo v postate len na úrovni vlády. A pri tom, ako uvažujete a ako núdzový stav zdôvodňujete vo svojom návrhu, by ma vôbec neprekvapilo, že by sme sa tu čoskoro zišli a znova predlžovali núdzový stav po piatykrát, po šiestykrát, možno po siedmykrát a tak ďalej a tak ďalej, pretože ústavný zákon o bezpečnosti štátu ste si nastavili a zmenili tak, aby ste si ho jednoducho mohli predlžovať prakticky neustále. A preto ja na rozdiel od vás, hoci by som chcel veriť, že dnes sme tu naposledy, tak, no, nemyslím si, že to je poslednýkrát, ale, naopak, myslím si, že tu budeme ešte sedieť veľakrát. Áno, včera síce, včera síce Ústavný súd rozhodol, že predlžovanie núdzového stavu je z hľadiska ústavy v poriadku, no napriek tomu treba povedať, že stále, stále neexistuje celospoločenská zhoda na tom, nielenže potrebujeme núdzový stav, ale že potrebujeme tie opatrenia, ktoré z neho vyplývajú, teda zákaz vychádzania a podobne, ale neexistuje ani celospoločenská zhoda na tom, že tento núdzový stav a opatrenia sú v súlade s ústavou, napriek tomu rozhodnutiu Ústavného súdu. A neexistuje to ani medzi odbornou právnou verejnosťou, pretože aj to rozhodnutie Ústavného súdu, a to treba zdôrazniť, nebolo jednomyseľné, pretože sa našli aj takí ústavní sudcovia, ktorí mali na celú vec iný názor. Okrem toho je treba zvlášť zdôrazniť, že o protiústavnosti nehovoria len nejakí, nejakí možno rádoví advokáti, ale priamo generálny prokurátor Slovenskej republiky Maroš Žilinka, ktorý je z titulu svojej funkcie prvým a najvyššie postaveným mužom v našom štáte, pokiaľ ide o dohliadanie na zákonnosť a právny štát na Slovensku. Hovorí to človek, ktorého ste si aj vy sami zvolili do tejto funkcie. A možno keby to napadli na Ústavnom súde len politici, možno poslanci, tak to môžte odbiť jednou vetou, že Ústavný súd to celé uzavrel, takto však stojí minimálne na zamyslenie, že protiústavnosť vo vašom uznesení o predĺžení núdzového stavu vidí aj samotný generálny prokurátor. Minimálne sa nad týmto zamyslite. Pretože hoci na jednej strane ako občan rešpektujem rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, no na druhej strane ako poslanec sa s ním nemôžem vnútorne stotožniť, rovnako ako generálny prokurátor. A musím povedať, že rozhodnutie Ústavného súdu, tak ako bolo v krátkosti zdôvodnené, je, bohužiaľ, viac o politike ako o práve. Je viac o strachu pred tým, čo by sa mohlo stať, ak by nám núdzový stav padol, ak by tieto všetky vaše opatrenia padli, ako o tom, že v právnom štáte sú ústava a práva občanov z nich vyplývajúce vždy na prvom mieste. Poďme ale späť k tomu materiálu, teda k návrhu na predĺženie núdzového stavu, ktorý nám tu vláda predložila. Tentoraz má síce rekordných jedenásť strán, no, bohužiaľ, musím konštatovať, že bez skutočnej zmeny v kvalite a v dôveryhodnosti tohto dokumentu, pretože napriek širšiemu odôvodneniu nie je predlžovanie núdzového stavu presvedčivé do tej miery, aby sme mohli s čistým svedomím povedať, že núdzový stav na Slovensku aj v tejto chvíli, teda aj dnes, naozaj potrebujeme. To, že tento vládny materiál na jednej strane opakovane uvádza rôzne zdravotnícke fakty, napríklad o smrtnosti a infekčnosti tzv. britskej mutácie koronavírusu, no zároveň s tým neuvádza žiadne zdroje, žiadne štúdie či len odkazy na ne, na to som si už zvykol, lebo tak to bolo aj pri tých ostatných alebo teda predchádzajúcich predlžovaniach núdzového stavu, ani tam nič z tohto nebolo a ani som to teda neočakával, že to bude v tomto materiáli. Rovnako ma teda ani neprekvapilo, že na jednej strane obšírne riešite dopady COVID-u na naše zdravotníctvo, no vôbec neriešite, čo spôsobili opatrenia proti COVID-u občanom chorým na iné ochorenia, napríklad onkologickým, diabetickým, chorým na srdcovocievne choroby. To tam jednoducho absolútne nespomínate. A podobne, opäť absolútne neriešite ani to, aké dopady má a ešte v prípade predĺženia núdzového stavu bude mať núdzový stav a jeho opatrenia na našu ekonomiku, hospodárstvo a vôbec sociálny status občanov Slovenskej republiky. Tento rozmer núdzového stavu vo vládnom materiáli jednoducho vôbec nenájdeme. Nevieme teda, koľko ľudí prišlo o prácu, nevieme, koľko firiem skrachovalo, nevieme, koľko bude trvať, kým sa naše hospodárstvo z týchto vašich skvelých opatrení spamätá, ani koľko ľudí zomrelo, či sa im zhoršil zdravotný stav len preto, že ste všetkých zdravotníkov sústredili len na boj proti jednému ochoreniu, COVID-u-19. Alebo to možno viete, ale ste to schválne nedali do tohto vášho návrhu, pretože keby ste to tam dali, tak by sa celý tento váš núdzový stav ukázal úplne v inom svetle, ako ho prezentujete a ako by ste ho chceli mať. Popritom treba zdôrazniť, že ak sa máme ako poslanci zodpovedne a objektívne rozhodnúť, či predĺžiť núdzový stav alebo nie, tak musíme poznať nielen jeho pozitíva, ale aj jeho negatíva. Musíme poznať nielen pozitívnu stranu vašich opatrení, ale aj ich odvrátenú tvár. A to je aj hlavný kameň vášho úrazu, pretože v tomto vašom návrhu nájdeme len dôvody, prečo predĺžiť núdzový stav, no ani jeden protiargument a dôvod, prečo ho nepredĺžiť. Nehovoriac o tom, že nejaké alternatívne riešenia tu takisto nenájdeme. Váš návrh na predĺženie núdzového stavu je preto celkom jednostranný, neobjektívny a absolútne zaujatý dokument. No nielen to, váš návrh si vnútorne protirečí a keď si ho človek prečíta, tak nadobudne naozaj oprávnený dojem, že ho musel písať nejaký schizofrenik. Na jednej strane tu totiž tvrdíte, konkrétne na strane 7, kľudne si to môžte nalistovať, že opätovné predĺženie núdzového stavu je reakciou na zhoršujúcu sa epidemiologickú situáciu v Slovenskej republike. Teda že sa epidemiologická situácia zhoršuje a vy len reagujete predlžovaním núdzového stavu na tento problém. Na iných stranách, konkrétne na strane 2 a na strane 11, ale opakovane sami konštatujete niečo celkom iné a síce, že aktuálna epidemiologická situácia sa mierne zlepšuje. A dokonca na strane 8 tvrdíte, že sa vám podarilo zlomiť infekčnú krivku, ktorá je už skoro mesiac v poklese, a súčasne že začali klesať počty COVID pacientov v nemocniciach. Tak teraz naozaj neviem, keď si teda prečítam aj jednu stranu, aj druhú stranu, celý tento váš návrh, tak naozaj neviem, či sa tá epidemiologická situácia zhoršuje, alebo či sa zlepšuje. Lebo niekde tvrdíte, že sa zhoršuje, niekde zasa tvrdíte, že zlepšuje. Pán predseda vlády, čítal niekto vôbec vo vašej vláde tento návrh, ktorý ste nám dnes predložili? Lebo ak áno, tak potom nerozumiem tomu, ako tam môžte napísať takéto nezmyselné protirečenia. Podľa mňa je to čistá schizofrénia, bohužiaľ, ale protirečíte si tam. Ďalšia vec, v návrhu neustále opakujete, že zákaz vychádzania v kombinácii s pravidelným, vy to nazývate tandem, hej, s pravidelným týždenným testovaním antigénovými testami je veľmi účinným nástrojom, vďaka čomu sa vám podarilo znížiť reprodukčné číslo vírusu z 1,3 v decembri na 0,8 ku koncu marca. A zároveň tvrdíte, že ak by núdzový stav neplatil, tak sa reprodukčné číslo okamžite vráti na decembrovú úroveň. To sú nepochybne silné tvrdenia a silné argumenty. Ak by ste ich mali naozaj aj podložené a dokázané, tak asi nikto s vami by sa nehádal, že tie opatrenia sú naozaj účinné. Ale preto musíme si položiť základnú otázku, či máte k dispozícii nejakú štúdiu, nejakú analýzu, ktorá by to dokazovala, že práve tieto opatrenia a nie nejaké iné faktory spôsobili zníženie reprodukčného čísla a že práve ich uvoľnením dôjde opäť k jeho zvýšeniu. Pretože nič také som v tomto vašom návrhu nenašiel. Opakujem, nenašiel sa tam ani nijaký odkaz, jednoducho to tam nie je. Preto sú to v podstate čisto len vaše domnienky, vaše tvrdenia, ktoré nie sú podložené absolútne ničím. Ja som sa na to pýtal aj na výbore, ale namiesto odpovede, ktorý konkrétny odborný orgán, ktorý konkrétny odborník, ktorá konkrétna štúdia preukazuje príčinnú súvislosť medzi týmito opatreniami a zlepšovaním reprodukčného čísla, tak som sa nedozvedel vôbec nič. Na to mi bolo povedané, že príčinná súvislosť sa nedá dokázať, ale vraj vyplýva z nejakých indícií a podobne. To by sa dalo pochopiť v čase, keď sa tieto opatrenia ešte len zavádzali, ale je to absolútne nepochopiteľné, keď tieto opatrenia platia už pol roka. No ak je to tak, potom je namieste otázka, či to skutočne myslí vláda vážne, či skutočne chce aj naďalej takýmto nehoráznym spôsobom obmedzovať a zasahovať do základných práv a slobôd občanov, keď ani nevie objektívne preukázať svoje tvrdenia a keď od nás poslancov v Národnej rade očakáva, že sa budeme rozhodovať na základe nejakých neoverených indícií. Ja hovorím opak. Vyhlasovať dnes pravidelné antigénové testovanie za nejaké účinné opatrenie je čistý nezmysel. Pretože nielen podľa nás, ale podľa mnohých odborníkov, ktorých ste aj vy sami uznávali a citovali, keď sa vám to hodilo a zapadalo do vašich plánov, aj podľa nich toto testovanie len zvyšuje mobilitu a pri ľuďoch bez príznakov je celkom nespoľahlivé. A to je aj dôvod, prečo nenájdete naozaj, už dneska to tu odznelo viackrát, nenájdete žiaden iný štát na svete, ktorý by používal antigénové testovanie v takom rozsahu a tak často, ako sa to deje u nás. Panie poslankyne, páni poslanci, ďalšia taká vec na záver, čo ma vo vašom návrhu zarazila, je tvrdenie, že obmedzovanie slobody pohybu a pobytu možno bude len na podklade ústavy, a to zákonom, alebo na podklade ústavného zákona pri núdzovom stave, pričom tu doslova tvrdíte, že žiadnym iným spôsobom nie je možné normatívnym právnym aktom obmedziť slobodu pohybu a pobytu a právo na pokojné zhromažďovanie občanov. S týmto ja musím súhlasiť, ale ako je potom možné, že keď to viete a sami to napíšete do tejto, do tohto návrhu, tak ste od marca 2020 až do októbra 2020, teda sedem mesiacov, obmedzovali slobodu pohybu a pobytu nezákonným spôsobom opatreniami Úradu verejného zdravotníctva, ktoré nemali žiadnu oporu v zákone, dokonca tu dnes odznelo, že ste ani nevedeli, že či to má charakter nejakého všeobecne záväzného právneho predpisu, napriek tomu sa obmedzovali základné práva a slobody? A toto konštatoval sám generálny prokurátor, ktorý to napadol na Ústavnom súde. Ako je to potom možné? Vy ste v podstate teraz vo vlastnom materiáli priznali, že ste vedome, vedome, nezákonne obmedzovali ľudské práva našich občanov. A teraz tu máte tú drzosť, že sem prídete, pán predseda vlády, a idete nás presviedčať, že všetko je v poriadku, že máme váš núdzový stav a opatrenia, ktoré z neho vyplývajú, podporiť. A možnože to je aj naposledy. Nie, pán predseda vlády, núdzový stav, núdzový stav musí skončiť, ale musí skončiť rovnako ako celá táto vaša podarená vládna koalícia, ktorá za jediný rok svojho vládnutia dokázala položiť celé naše Slovensko aj občanov na kolená. | [] | 4,154,856 |
7 | 2010-10-13 | Autorizovaná rozprava | 13 | Jahnátek, Ľubomír, poslanec NR SR | Ľubomír | Jahnátek | poslanec NR SR | Vážený pán poslanec, kritických článkov na predchádzajúcu vládu bolo oveľa viac a nemá význam všetky komentovať, lebo boli to väčšinou žurnalisti, ktorí boli s vami, hlavne s SDKÚ veľmi úzko prepojení. A vidieť to aj teraz, keď zrazu badáme, kde všade sa títo novinári objavili na politických pozíciách, resp. hovorcov jednotlivých rezortov. Čiže informácie z nejakého x dátumu z predchádzajúcej vlády mali vždy jeden podkontext, ublížiť existujúcej vláde. Čo sa týka nominácií, vždy sa to konalo cez výberové konanie, kde boli zástupcovia ministerstva zahraničných vecí, ministerstva hospodárstva. A títo vyberali a zoraďovali do poradovníka kandidátov na jednotlivé posty. Ja sa vám neviem vyjadriť, ale toto je všeobecné konštatovanie. No ja tam nemám ani jedného známeho, to vás môžem uistiť. A keď ma presvedčíte o niečom inom, tak sa vám verejne ospravedlním. Ale žiadne takéto nominácie neboli. Práve sú známe na ministerstve hospodárstva fakty, keď Pavol Rusko o polnoci volal niekde na ambasádu, nie na mobil, ale na pevnú linku. A keď sa mu OBEO-čkar neohlásil, na druhý deň bol odvolaný, resp. volal na druhý koniec republiky cez obed, to znamená s 12-hodinovým posunom. A znovu keď sa mu na pevnú linku neozval OBEO-čkar, bol okamžite odvolaný. Vy ste otvorili systém. Pán kolega, vy ste boli mladý človek, keď ja už som sedel vo výberovej komisii na výber zahraničných diplomatov, lebo systém bol iný. Bola výberová komisia, dvaja ľudia z ministerstva zahraničných vecí, dvaja ľudia z ministerstva hospodárstva a jeden zástupca z Asociácie zamestnávateľských zväzov. Ja som bol za asociáciu možno päť rokov v tejto výberovej komisii a môžem vám garantovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) | [
"(Prerušenie vystúpenia časomerom.)"
] | 4,050,189 |
75 | 2022-10-21 | Autorizovaná rozprava | 28 | Šofranko, Mária, poslankyňa NR SR | Mária | Šofranko | poslankyňa NR SR | Ďakujem pekne. Chcem podporiť tento návrh zákona, pretože podľa spracovaných štatistík zásahov Horskej záchrannej služby od roku 2010 počet zásahov má narastajúci trend takmer o polovicu. Horská záchranná služba má svoje opodstatnenie a bohatú históriu. Nenahraditeľná je jej zásahová činnosť v nedostupnom teréne, kde ostatné záchranné zložky nemajú prístup a vyžaduje si to špeciálnu techniku. Preto využitie údajov mobilného GSM zariadenia osoby v tiesni je predpokladom pre rýchlu lokalizáciu osoby v tiesni, a to aj v členitom teréne bez pokrytia mobilnou telefónnou sieťou. Vieme, že niekedy o životoch rozhodujú minúty, a preto umožnenie využívania modernej techniky Horskou záchrannou službou je nevyhnutné. Ďakujem, pani kolegyňa, za tento návrh zákona. | [] | 3,901,956 |
51 | 2001-09-20 | Autorizovaná rozprava | 164 | P. Hrušovský, podpredseda NR SR: | P | Hrušovský | podpredseda NR SR | (Hlasovanie.) Prítomných 135, za návrh 51, proti 65, zdržalo sa 14, nehlasovalo 5. Návrh sme neschválili. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,048,814 |
35 | 2018-10-23 | Autorizovaná rozprava | 334 | Grausová, Natália, poslankyňa NR SR | Natália | Grausová | poslankyňa NR SR | Ďakujem. Pán minister Gál, ja som sa, opakovane som zachytila vo vašich rečiach slovo fašisti. Dúfam, že tým myslíte seba a svojich komplicov. Ak nie, tak potom sa naučte, čo je to fašizmus, držte sa radšej svojho turula a buďte ticho. | [] | 3,952,525 |
51 | 2021-11-26 | Autorizovaná rozprava | 93 | Pčolinský, Peter, poslanec NR SR | Peter | Pčolinský | poslanec NR SR | Dobre, ďakujem. | [] | 3,906,502 |
19 | 2013-05-17 | Autorizovaná rozprava | 146 | Grečková, Lea, poslankyňa NR SR | Lea | Grečková | poslankyňa NR SR | Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, pán minister, podávam spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o kontrole obchodovania s určenými výrobkami, ktorých držba sa obmedzuje z bezpečnostných dôvodov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 386, v druhom čítaní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona podáva Národnej rade podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady. Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 19. marca 2013 č. 514 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením zo 7. mája 2013 č. 218, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením zo 7. mája 2013 č. 133 a zo 14. mája 2013 č. 163, Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť uznesením z 9. mája 2013 č. 77. Z uznesení výborov Národnej rady pod bodom III tejto správy vyplýva 14 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať nasledovne: o bodoch 1 až 9, 11, 12, 13 a 14 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť a o bode 10 s odporúčaním neschváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením zo 14. mája 2013 č. 154 a zároveň ma týmto uznesením výbor ako spravodajcu poveril predložiť návrhy podľa príslušných paragrafov rokovacieho poriadku. Pán predsedajúci, skončila som, prosím, otvorte rozpravu. | [] | 4,052,744 |
51 | 2015-05-26 | Autorizovaná rozprava | 125 | Viskupič, Jozef, poslanec NR SR | Jozef | Viskupič | poslanec NR SR | Ďakujem. Svojím postavením sa sem som dal najavo, že sa chcem vyjadriť k rozprave. Keďže zaznelo viacero podporných stanovísk a niektoré z nich boli akcentované, budem sa snažiť zhrnúť tie podporné argumenty. A môžem sa vyjadriť k niektorým z nich. Alebo ich uviedol iba jeden pán poslanec možno takým spochybňujúcim tónom,. Ja som zachytil, Jožko Mikloško, ten tvoj nápad s tým superhlasom. A práve táto mladá generácia hráva takú hru, ktorá sa volá Mafia. A tam je jedna taká postava na prepožičané meno Mečiar, pričom tá má vždycky dva hlasy. Takže by som veľmi nerád išiel po takomto nejakom moderátorskom mostíku, že by niekto získaval dva hlasy. Ale, kľudne, možnože niekde s tým uspeješ. To, že ľudia, absolvovali povinnú školskú dochádzku, a je to obžaloba nášho školského systému a vzdelávacieho systému, napriek tomu, že desať rokov strávia v povinnej školskej dochádzke a strieľajú stále mimo toho a nevedia to, čo si ty spomínal, kto je predseda vlády alebo v ostatných funkciách, je myslím si, obžaloba tam, lebo ešte sú aj v procese priameho toho hodnotenia, keď niečo vedia alebo nevedia, tá evaluácia prechádza hneď. Čiže ich tí učitelia skúšajú a možnože tuto je to jedným z možných veľmi rýchlych zhodnotení toho, čo tie školy vlastne učia. A to, čo si spomínal, ja neviem ja som to tiež zachytil v diskusii, podľa mňa to bol dosť taký falošný tón pri tejto téme, že mali by sme tak odoberať hlasy seniorom. Nemali by sme celkom nabiehať pri akejkoľvek téme, ktorá má možnú realizačnú bázu, že sa teda môže stať na Slovensku nejaká zmena, napríklad že znížime vek aktívneho volebného práva, s nejakou úplne vyšinutou proste témou. Ja neviem, odkiaľ sa berie nápad, že ukončíme aktívne volebné právo arbitrárne 65. rokom života, pretože ja poznám aj ľudí, ktorí dosahujú omnoho vyšší vek a sú, ako sa tak írečito hovorí, čiperní. A často by som tohto človeka nevymenil, ak by mi mal radiť alebo mal by som sa ho pýtať na všeobecný rozhľad, aj s nejakým 25- alebo 35 ročným človekom. Takže toto do tejto témy nie je celkom dobré hovoriť. A škoda, že si to pri komentovaní spomenul. Päť pohľadov, prečo je to dobré urobiť, je. A ja ich zhrniem. A týmto by som chcel poprosiť o podporu návrhu. Najviac tu zaznievalo to, že keď už sme urobili zodpovednostnú bázu detí v tomto prípade, lebo to je až 14 rokov pri trestnoprávnej zodpovednosti, tak by bolo, a ja to poviem teda na plné ústa, minimálne spravodlivé, a to je jeden z tých prvých dôvodov, trošička narovnať ten zodpovednostný a spravodlivý moment, že keďže sú vo veku od štrnásť rokov zodpovední, mohli by sa zúčastniť, síce o dva roky neskôr, ale je tam ten argument absolvovania povinnej školskej dochádzky, volebného aktu a ovplyvňovať pravidlá, ktoré nastavuje parlament, teda sa vo volebnom procese vyjadriť k tomu, kto bude krajinu nasledujúce štyri roky ovládať. Čiže prvý dôvod je taká tá základná, elementárna spravodlivosť o tom, že keď človeka robíme zodpovedným, máme mu umožniť do toho procesu zasiahnuť. Druhý moment je spomínané Rakúsko, ktoré sa o tejto téme bavilo od roku 2007. Aj to prijali, prijímali veľký kódex, ktorý stál v podstate na takých troch dôležitých témach. Z nich prvou bolo zatraktívnenie volebného procesu. A to bolo to spomínané korešpondenčné hlasovanie vnútri krajiny, ale aj zvonku, u nás sa nám to zjednotiť celkom nepodarilo, i keď pri parlamentných voľbách to máme, druhou bolo predĺženie volebného cyklu o jeden rok, no a treťou bolo, že ten pilier tej reformy stál práve na týchto šestnásť rokov. Spomínal som, že po dnešný deň si to chvália. Ak si pozrieme iba štatistiku tých ostatných volieb, eurovolieb celoplošných, tak Rakúsko v segmente veku 16 až 24 rokov malo 29-percentnú účasť, my sme ju mali 6-percentnú. Ešte veľmi je to, kde sa diskutuje o tejto téme, Švédsko. Tam, čuduj sa svete, je až neštandardný prvok práve v kategórii veku 18 až 24 rokov. Tam sa javí, ako keby boli Švédi najzodpovednejší, kde je 66-percentná tá volebná účasť v segmente veku 18 až 24 rokov, pričom priemerná za krajinu v tých vyšších vekových kategóriách je okolo, presne to poviem, 43 %. Je to unikátne, pretože ich skoro susedia, Fíni, dosahujú práve v tomto segmente 10 %. Ale my s Igorom Hraškom, asi budúcim tým spolupredkladateľom, ak to nepríde, alebo možno iniciátori tejto témy by sme sa možno pozreli na to, čo je také sexi v tej švédskej politike, že tam sa zúčastňuje 66 % mladých ľudí volebného aktu, pričom sú omnoho zodpovednejší, pretože všetky ostatné krajiny tu vykazujú ako keby nárastovú krivku smerom k veku, kde niekedy dosahujú tie percentá až trojnásobok a štvornásobok toho, ako sa volí v tej vekovej kategórii 18- až 24 ročných inde. Posledným alebo tým dôležitým argumentom, ktorý tu často zaznieva, je, že deti z hľadiska svojej budúcnosti a zodpovednosti, ktorú by mohli prevziať, alebo tí, ktorí majú vek 16 rokov, by sa chceli vo volebnom procese vyjadriť k tomu, aby neboli zadlžovaní, pretože zadlžujú prioritne ich. To vnímam ako veľmi zásadný podporný argument tohto schválenia. A ja dodám ešte jeden argument predsa len a na to aj zopár tých čísel z tých štatistík, že je to minimálne aktivizačný prvok segmentu, ktorý by sme, ak sa budeme a tváriť zodpovedne, mali do volebného procesu vtiahnuť. Čiže nemyslím si, že tento moment nejako zásadne delí alebo násobí volebné výsledky. V Rakúsku ovplyvňuje v segmente 2,2, u nás je to celkovo 0,2 %, ale predsa len má symbolický význam. A to je, že ľudia omnoho skôr sú vťahovaní do zodpovedného, rozhodujúceho konania. A potom už v tých vyšších vekových kategóriách, a to je ten zásadný obrat, Rakúšanom sa podarilo už pri tom starnutí zvýšiť volebnú účasť. A to už je dokázané v rámci, ak som to dobre zrátal, siedmich volebných období alebo siedmich volieb, ktoré mali od toho ustanovenia. A preto vás týmto žiadam o podporu návrhu a dúfam, že jeho schválením vydáme signál, že nám na mladých ľuďoch tejto krajiny záleží a že chceme byť voči nim spravodliví. Ďakujem. | [] | 3,923,158 |
11 | 2007-06-19 | Autorizovaná rozprava | 201 | M. Číž, podpredseda NR SR: | M | Číž | podpredseda NR SR | (Hlasovanie.) Prítomných 143 poslancov, za 64 poslancov, proti 30 poslancov, zdržalo sa 49 poslancov. Konštatujem, že Národná rada neschválila tento návrh v prvom čítaní a nebude pokračovať ďalej v rokovaní o tomto návrhu zákona. Teraz pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 726/2004 Z. z. o poskytnutí jednorazového peňažného príspevku osobám zaradeným v rokoch 1948 až 1954 do vojenských táborov nútených prác a pozostalým manželkám po týchto osobách v znení zákona č. 612/2005 Z. z. (tlač 331). Spravodajcom je predseda navrhnutého gestorského výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien poslanec László Nagy, ktorému dávam slovo, aby hlasovanie uviedol. Tak prepáčte, pán poslanec, ak máte poverenie výboru, nech sa páči. | [
"(Hlasovanie.)",
"(tlač 331)"
] | 4,189,345 |
83 | 2023-02-03 | Autorizovaná rozprava | 7 | Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR | Peter | Pčolinský | podpredseda NR SR | Pán poslanec Suja. | [] | 4,047,934 |
19 | 2017-09-11 | Autorizovaná rozprava | 123 | Viskupič, Jozef, poslanec NR SR | Jozef | Viskupič | poslanec NR SR | Ďakujem. Áno, svojho času sme podávali návrh na Ústavný súd a ak povieme, že infraštruktúra, ktorá sa dotýka tepelného hospodárenia a teplárov, sme na Ústavnom súde vyhrali. To znamená, podávali sme dve veci, aby sa stalo to, že ak niekto, súkromná firma, a treba to povedať naplno, súkromná firma a jej záujmy nie je verejným záujmom. Ak verejný záujem má byť definovaný, tak návrhom zákona aj o tepelnej energetike, aj ostatných, o ktorých hovoríš, sa jednoducho uprednostnil súkromný záujem teplárenských, elektrikárskych alebo iných oligarchov pred záujmom verejným. Pretože verejný záujem je ochrana súkromného vlastníctva. Ústavný súd pri zákone o tepelnej energetike vyhlásil, že tak, ako si to nastavili, to znamená, že treba sa ozvať do pol roka a dať jednorazovú náhradu za to, že idú nejaké teplárenské trubky, je v rozpore s ústavou. A to isté platí aj na iný typ infraštruktúry, a preto tento návrh zákona vítam. Pretože tento návrh zákona rieši protiústavnosť. Jednoducho v súčasnej podobe je proti ľuďom a je protiústavný. Preto sa pripájam aj k tomu, aby sme návrh na Ústavný súd podali a rozšírili a aj odpájanie napríklad od teplárenských oligarchov, ale aj tento parciálny problém, ak neprejde a táto snemovňa zostane hluchá a slepá, tak aby sme riešili cez Ústavný súd. Totižto súkromné vlastníctvo je našou ústavou garantované. Kto doňho zasahuje, koná v rozpore s verejným záujmom a protiústavne. | [] | 4,187,614 |
11 | 2012-12-14 | Autorizovaná rozprava | 140 | Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR | Ľudovít | Kaník | poslanec NR SR | Pán kolega Brocka veľmi dobre vystihol a poukázal, akým spôsobom sa to tu pokúsilo predložiť a schváliť. To není náhoda, že to prišlo práve teraz. To je dobre organizované a premyslené predloženie návrhu, ktorý mal byť predložený alebo mal prebehnúť tak, že sa pozornosť upriami na rozpočet, že sa pozornosť upriami na mimoriadnu schôdzu o učiteľoch a popritom nenápadne pod touto hmlou a dymovou clonou prebehne nebadane, technokraticky vyzerajúca novela o obnoviteľných zdrojoch energií, ktorá prihrá bohatý, tučný balík jednej finančnej skupine na 15 rokov. A pán Blaha, ktorý na mňa uprene teraz pozerá, aj, Miro Číž, teba som už dnes spomínal, kde sú teraz tie vaše plamenné reči o socializme, o sociálnej demokracii, ktorá ochraňuje slabých, ktorá je proti tomu, aby bohatí ešte viac bohatli? Veď toto je presný opak toho, čo robíte. Toto je absolútne presný opak. Teraz hovorte, teraz obhájte tento návrh zákona. Obhájte ho, až viete. Ja sa vôbec nečudujem pánovi ministrovi, že nevystúpil. No ako by to obhájil? Veď by ho hanba vyplieskala. On je tu preto, pretože mu to prikázal pán premiér, pretože on je hlavná postava, ktorá toto všetko tu riadi. Pán minister je vykonávateľ a sedí, počúva a trpí. | [] | 4,157,495 |
33 | 2018-06-13 | Autorizovaná rozprava | 225 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Pani poslankyňa Cigániková, môžte reagovať. | [] | 4,217,626 |
18 | 2017-06-15 | Autorizovaná rozprava | 253 | Grendel, Gábor, poslanec NR SR | Gábor | Grendel | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci v rozprave vystúpili dvaja poslanci, procedurálne návrhy podané neboli, preto, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. | [] | 4,193,525 |
58 | 2015-12-15 | Autorizovaná rozprava | 49 | Kondrót, Maroš, poslanec NR SR | Maroš | Kondrót | poslanec NR SR | Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili traja páni poslanci. Pán prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí neuvádza pripomienky s navrhovaným konkrétnym znením, ale navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok. Pán predseda, otvorte, prosím, tretie čítanie. | [] | 4,149,020 |
9 | 2024-02-08 | Autorizovaná rozprava | 813 | Gašpar, Tibor, poslanec NR SR | Tibor | Gašpar | poslanec NR SR | Pán predsedajúci, teraz pristúpime k hlasovaniu o treťom pozmeňujúcom návrhu poslankýň Plavákovej a Števulovej. O treťom pozmeňujúcom návrhu poslankýň Plavákovej a Števulovej nie je možné hlasovať, keďže sme schválili body spoločnej správy, s ktorými sa vzájomne vylučujú. | [] | 3,928,262 |
9 | 2010-12-02 | Autorizovaná rozprava | 300 | Matovič, Igor, poslanec NR SR | Igor | Matovič | poslanec NR SR | Pán poslanec, chcem vás, a takisto aj všetkých poslancov SMER-u a SNS poprosiť, aby ste využili váš vplyv vo firmách vašich kamarátov a známych, ktorým ste za štyri roky rozdali štátne zákazky za stovky miliárd korún. Poproste ich, aby aspoň desatinu z peňazí, ktoré ste im dali, vrátili do štátneho rozpočtu a budeme si žiť naozaj ako v bavlnke. | [] | 3,876,399 |
10 | 2016-10-12 | Autorizovaná rozprava | 268 | Adamčík, Eduard, poslanec NR SR | Eduard | Adamčík | poslanec NR SR | Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili traja poslanci, pán poslanec Beblavý, Simon a pani poslankyňa Kiššová, pričom boli podané tri pozmeňujúce návrhy. Pán predsedajúci, keďže pozmeňujúce návrhy boli podané v rámci dnešnej rozpravy, dajte, prosím, hlasovať najprv o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku. | [] | 4,196,466 |
47 | 2010-01-29 | Autorizovaná rozprava | 169 | T. Cabaj, podpredseda NR SR: | T | Cabaj | podpredseda NR SR | Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. | [] | 3,997,719 |
18 | 2020-11-25 | Autorizovaná rozprava | 248 | Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Laurenčík | podpredseda NR SR | Ďakujem. Chce sa vyjadriť k rozprave pán spravodajca? Nech sa páči, máte slovo. | [] | 4,008,509 |
59 | 2015-12-11 | Autorizovaná rozprava | 4 | Matovič, Igor, poslanec NR SR | Igor | Matovič | poslanec NR SR | Tak, pani podpredsedníčka, to som vás chcel poprosiť, aby ste tu teda zariadili pokoj, lebo potom sa ťažko rozpráva. Čiže jedna vec je pri tejto veci evidentná manipulácia verejného obstarávania. Podľa mňa každý z vás, kto, komu zostala štipka svedomia a zdravého rozumu, vie, že nemôže byť náhoda, že firma, ktorá mala 4 eurá obrat minulý rok, akurát v čase, keď sa vyhlási súťaž na kompu na jednoúčelové zariadenie, akurát ona ju má v tom čase vyrobenú. Podrobnosti, myslím si, že nemá dôvod rozoberať. Takisto nechcem tu rozoberať a nechám na svojich kolegov, nech rozoberajú prepojenia každej jednej osoby, ktorá sa v tomto verejnom obstarávaní nachádza, každého jedného konateľa, každej jednej firmy, prepojenie na SMER. Tie prepojenia boli zverejnené a sú ich tam pomaly desiatky. Sú to prepojenia na päť podnikateľských skupín v SMER-e, ktoré sa pri tomto jednom biznise ulakomili na jednu kompu. Ale upriamim pozornosť na jedno nenápadné ustanovenie, ktoré nie je akože dodatok, ale hovorí sa tomu cenový dodatok alebo cenová doložka, ktorá je štandardnou súčasťou akejkoľvek zmluvy, ktorá keď tá druhá strana má zabezpečiť niečo, do čoho vstupujú nejaké parametre, ktoré nemá v svojej moci. Napríklad má dodávať pšenicu pre Štátne hmotné rezervy, tak cenová doložka hovorí o tom, že keď sa pohne cena pšenice na svetových trhoch, automaticky navýšená cena môže byť akceptovaná ako opodstatnený náklad. Takisto, keď niekto zabezpečuje dopravu pre štát, pre kohokoľvek, pre verejného obstarávateľa, ak k tej doprave potrebuje či už naftu, alebo benzín, tak v tom prípade logicky, že cenová doložka alebo cenový dodatok hovorí, že ak ti vzrastú náklady, to znamená, že vzrastie cena nafty alebo vzrastie cena benzínu alebo akejkoľvek komodity, dobre, premietni si to do ceny. Náklady, ktoré ti vzniknú, my ti 1 : 1 preplatíme. To je štandardná cenová doložka, štandardný cenový dodatok, spravodlivý, ktorý chráni jednu aj druhú stranu. Samozrejme, aj tak, keď ti klesnú náklady, keď cena nafty napríklad klesne, tak v tom prípade nám budeš fakturovať nižšiu cenu, lebo jednoducho nemáš také náklady. No a, čuduj sa svete, pán generálny riaditeľ Lazár pod drobnohľadom ministra Žigu, aby teda sme pochopili, prečo, prečo dnes navrhujeme odvolať politicky zodpovedného za túto nomináciu, čiže ministra Žigu, podpísal jednu nenápadnú vetičku do tejto zmluvy, a to je, že v prípade, ak sa, doslova tá veta znie, že v prípade, ak sa cena ropy na rotterdamskej burze zvýši o 50 centov na 100 litrov, cena služby sa zvýši o 0,8 %. Ešte raz keď to poviem, ak sa cena nafty zvýši o 50 centov, tak sa cena, o 50 centov na 100 litrov, čo je málinko na prvý pocit, cena služby sa zvýši o 0,8 %, čo je takisto málinko na prvý pocit. A mne zase nedalo spať toto jedno ustanovenie, alebo táto jedna vetička, ktorá znamená to, že v prípade (rečník zobral do rúk plagát, ukazujúc ho plénu), ak sa cena nafty zvýši o 10 centov na jeden liter, náklady na službu, ktorá prevádzkuje teda tú kompu, náklady tej firmy, ktorá prevádzkuje kompu, sa zvýšia o 3 eurá. Ale podľa tejto nenápadnej vety, v ktorej sú samé iba malé čísla, absolútne zanedbateľné, sa zrazu náklady 3 eurá, keďže poznáme presne spotrebu tých dvoch motorov, ktoré tieto kompa má, lebo to je verejne dostupný údaj, preplatíme za tú službu skoro 33 eur, namiesto 3 eur preplatíme 33 eur, 11-krát viac. Čiže inak povedané, o 1 000 % preplatíme viac, jako sú opodstatnené náklady toho, kto prevádzkuje kompu. Za jeden otoč, ktorý teda robí momentálne tá kompa 2 do hodiny, má neoprávnený zisk tá druhá strana skoro 30 eur; 29,96 eur. Čuduj sa svete, je tam ešte aj ustanovenie, že keď sa cena ropy v Rotterdame zvýši o 50 centov na 100 litrov, tak aj hodina pohotovosti bude drahšia. Tí, čo viete, chápete presne. Hodina pohotovosti znamená, že kompa stojí. (Rečník odložil názorný materiál.) Kompa stojí v prístave, motory sú vypnuté, lodník a kapitán sedia v kikibúdke a čakajú, kedy im z druhej strany zavolá polícia alebo sanitka, že potrebujú, aby vyrazili. Čiže kompa stojí, žiadna nafta sa nespotrebúvava, ale podľa tejto zlodejskej zmluvy pri zvýšení ceny nafty o 10 centov na liter za hodinu pohotovosti má firma Ponton City s obratom minulý rok 4 eura navyše 19,52 eur. A ja sa pýtam – prečo? Z akého dôvodu? Aké náklady tejto firme vzrástli na základe toho, že v Rotterdame vzrástla cena ropy o 10 centov na liter? Lodník, kapitán sedia v kikibúdke a čakajú na príkaz, kompa stojí v prístave a má odstavené obidva motory, žiadnu naftu nespotrebováva. Na základe čoho ideme tejto firme dávať 20 eur za hodinu pohotovosti, to je 100 eur denne. Možno si poviete, však 100 eur denne, no čo, tu sa rozkradne viacej, jako to je maličkosť. Ale 100 eur denne, 365 dní v roku krát 15 rokov je už suma poriadna. Lenže ja hovorím o navýšení ceny iba o 10 centov. (Rečník opätovne zobral do rúk názorný materiál.) Pri tých 10 centoch za 15 rokov pán Lazár podpísal zlodejinu, neoprávnené náklady, to vôbec nehovoríme o tom, že zabezpečil niekto kompu, ktorú mohol naďalej prevádzkovať štátny podnik, iba cez tento nenápadný cenový dodatok zlodejina za 6,2 mil. eur, päťkrát väčšia zlodejina ako pri CT v Piešťanoch. Vy sa za toto naozaj nehanbíte? Vy toto chcete kryť?! Videl som prístup mojich kolegov na finančnom výbore. Na finančnom výbore sme podľa mňa ľudia, ktorým by v prvom rade malo záležať na tom, aby sa každé jedno euro otočilo štyrikrát, aby sme nemrhali našimi spoločnými peniazmi, aby sme nemrhali peniazmi, ktoré ľudia nákupom jabĺčka, žuvačky, čohokoľvek cez DPH do štátneho rozpočtu nám dávajú. Moji kolegovia na finančnom výbore si robili posmešky: A čo a čo a čo? Úplne im to bolo jedno, prišlo isté k istému, všetci hlasovali, samozrejme, proti odvolaniu. A ja sa pýtam kolegov na finančnom výbore, vy neviete počítať, keď hlasujete takto? Lebo toto nie je o pocitoch, toto nie je o názoroch Úradu pre verejné obstarávanie alebo Najvyššieho kontrolného úradu, toto nie je o tom, že či bolo nejaké verejné obstarávanie úplne v súlade, alebo nie úplne v súlade, toto nie je nejaký odtieň šedej, toto je čierne na bielom, toto je matematika, toto sú tisíce rokov dozadu známe pravidlá výpočtov, t. j. základné matematika z druhej, tretej triedy základnej školy. A vy hovoríte, že toto je v poriadku. Sa ešte raz pýtam, je normálne, ak niekomu vzrastú náklady o euro, mu preplatiť 11? Je normálne, keď niekomu vzrastú náklady o milión eur, preplatiť mu 11 mil. eur? Je normálne, keď niekomu vzrastú náklady o 2,5 mil. eur, preplatiť mu 27,5 mil. eur, tak ako je to podpísané v tejto zmluve? Uviedol som príklad pri náraste ceny nafty o 10 centov na liter. Pred dvomi rokmi bežne nafta na Slovensku stála o 35 centov viac, ako stojí dnes. V dnešnej bezpečnostnej situácii, aká vo svete vládne, vôbec nie je vylúčené, že znova sa dostaneme na priemerku o plus 30 centov navyše a môže byť, že možno aj o 50. Máte tu prepočet aj pri 30, aj 50 centoch. Ak v priemere za najbližších 15 rokov vzrastie cena nafty o 30 centov, pán Lazár, váš chránenec, alebo chránenec Roberta Fica a chránenec pána ministra Žigu, váš kolega vo vašich poslaneckých laviciach, preplatí firme Ponton City s obratom 4 eura minulý rok navyše neoprávnene bez akékoľvek dôvodu 18 826 335 eur pri priemernom náraste ceny nafty o 50 centov. Pán Lazár podpísal zlodejinu, že tejto firme preplatí bez akéhokoľvek dôvodu mimo nákladov, ktoré tá firma bude mať s navýšením ceny nafty, 31 377 225 eur. Pre ľudí, ktorí počítajú ešte v korunách, je to skoro miliarda korún, pre ľudí, ktorí žijú z ruky do úst, pre ľudí, ktorí túžia po vlastnom byte, je to 1 000 trojizbových bytov; 1 000 trojizbových bytov sa dá postaviť za túto sumu, ktorú vy obhajujete, a vaši kolegovia na finančnom výbore povedia, že všetko je v poriadku, lebo im to niekto zvrchu prikázal. Ale čierna nikdy nebude biela, nech sa budete snažiť akokoľvek, nech tu budete mať moc a nech tu dnes budete mať väčšinu. Áno, dopredu možno tento zápas na body prehráme, ale morálne ho vyhráme. A ľudia, keď budú si študovať históriu, tak povedia si, že to boli asi blázni, ktorí nechceli poznať pravdu alebo naozaj nechodili do druhej triedy základnej školy. A ja pevne verím, že medzi vami sa nájde pár čestných ľudí, ktorí napriek tomu, že budú riskovať, že ich vyhodia z kandidátky, povedia si, že toho Lazára treba popraviť, samozrejme, politicky. Toto je zlodejina, aká tu na Slovensku, okatá, ešte nebola. Dodnes tu boli zlodejiny, kde ste sa mohli brániť a povedať, že, áno, však dávame to Úradu pre verejné obstarávanie alebo na Najvyšší kontrolný úrad a ony rozhodnú. Áno, samozrejme, keď sem dosadíte svojich ľudí, tak oni rozhodnú, a vieme, ako rozhodnú, a zrejme všetko bude v poriadku. Áno, vieme, že zlodejiny na Slovensku sa páchajú tak, že najprv si zlodeji napíšu zákon a potom ukradnú. Poznáme to pri Pente, kedy jednoducho váš človek napísal, aby Dôvera mohla vytunelovať zo Slovenska 450 mil. bez akéhokoľvek zdanenia. Váš človek sem prišiel, podal pozmeňovák, na základe pozmeňováku sa zlodejina spáchala a my sa všetci tvárime, že to je v poriadku. Jednoducho je to zlodejina, aj keď podľa zákona to bude čisté. A na tejto argumentácii aj stojí obhajoba vlády (rečník odložil názorný materiál), ktorú nám zrejme čochvíľa tu niekto prečíta, ale považoval by som za také symbolické, že tu sedia štyria ministri. Asi sa nenašlo viac vo vláde, ktorí mali tú odvahu ísť zastávať evidentnú zlodejinu. Ak by toto zlodejina nebola, verím, že je tu plná rada ministrov a je tu pán najvyšší. Jednoducho nie je tu, lebo vie, že obhajuje zlodejinu a nie všetci voliči SMER-u nevedia počítať do troch. A ja som presvedčený, že 95 % voličov SMER-u vie počítať, a veľmi dobre počítať, a preto, ak vy nepopravíte politicky pána Lazára a dnes aj pána ministra Žigu, lebo je za to zodpovedný a za mesiac neurobil nič a neodstavil on pána Lazára, tak vašich voličov tri mesiace budem učiť počítať a nieže učiť, ja im iba vysvetlím to, čo oni veľmi dobre vedia, a lopatisticky im vysvetlím, akú zlodejinu tu kryjete. A ja ešte raz hovorím, dajte si na to pozor, je omnoho lepšie toho človeka stiahnuť dnes a bude po kauze. Keď mi tri mesiace nabijete a tri mesiace im budem môcť vysvetľovať evidentnú zlodejinu, ktorú každý jeden človek pochopí, lebo ja im to budem vedieť, budem schopný im to jednoducho vysvetliť, tak vám to ublíži a to, čo dnes si budeme myslieť, že ste vyhrali, nakoniec 6. marca prehráte. Vláda postavila svoje stanovisko práve na tejto argumentácii, že však oni nechápu a to je predvolená hra opozičných poslancov, že čo vlastne riešia, však minister Žiga dal to prešetriť Úradu pre verejné obstarávanie a Najvyššiemu kontrolnému úradu a pred tým, ako nebude stanovisko, tak dovtedy nie je dôvod odvolávať. Ale ja sa pýtam, kto to bol ten, kto nám sľúbil, že v prípade akéhokoľvek čo i len podozrenia z korupcie do troch minúť, či do troch sekúnd, dobre, dajme tri minúty, toho človeka odvolá? A zrazu ten istý človek, ktorý sľuboval oznamovateľom korupcie ochranu, ich nazýva pošahancami a ten istý človek zrazu do stanoviska vlády napíše, kým nebude stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu a Úradu pre verejné obstarávanie, do ktorých si dosadil svojich ľudí, lebo netvárme sa, že keď tu Frešo dosadil svojho človeka za šéfa NKÚ, že to nie je váš človek, jednoducho je to váš človek, tak kým títo ľudia nenapíšu stanovisko, že dovtedy neni dôvod odvolávať pána ministra a dovtedy on nezlyhal. Pán minister, ak by bol naozaj minister na svojom mieste, by povedal, no, je to evidentné. Neviem, či sa dopustil zlodejiny pri tej manipulácii verejného obstarávania, pri tom nech Úrad verejného obstarávania a Najvyšší kontrolný úrad nech rozhodne, podriadim sa tomu rozhodnutiu a dávam im naozaj voľné ruky. Je evidentné, že asi to nebude náhoda, že firma so štvoreurovým obratom akurát v tom čase mala takú kompu vyrobenú. Ale pán minister, ak by bol minister na svojom mieste, by povedal, čo sa týka tej nafty, je to evidentný podvod, nemôžme predsa dopustiť, aby niekto, keď niekto má navýšené náklady o milión eur, aby môj podriadený, môj politický nominant preplatil tomu človeku alebo tej druhej strane 11 mil. To je evidentne matematický podvod a toto ja v žiadnom prípade kryť nebudem a dnešným dňom pána generálneho riaditeľa Lazára odvolávam. Toto som, pán minister, od teba očakával pred tromi týždňami, keď táto kauza vyšla von. A nevidím najmenší dôvod... (Potlesk.) Nevidím najmenší dôvod, aby si tohto človeka kryl, a keď ho kryješ a naďalej ho kryť budeš, tak potom naozaj sa musíme iba, začať rozmotávať tú košickú chobotnicu, lebo videli sme, pán minister Raši z košickej chobotnice sa ozval, ty si z Košíc, Lazár je z Košíc, Paška je z Košíc a jednoducho tá chobotnica bude mať asi chápadlá dosť hlboko zanorené v našich verejných financiách. Ešte raz hovorím, pán minister, máš šancu dnes prísť a povedať vo svojom vystúpení, napriek stanovisku vlády, napríklad iba pri tej nafte ide evidentne o podvod a dnešným dňom, touto chvíľou generálneho riaditeľa Lazára z tejto funkcie odvolávam. Vtedy to ukáže, že si chlap, a vtedy ukážeš, že s touto zlodejinou nemáš absolútne nič spoločné. Ak ju budeš naďalej kryť, v tom prípade si rovnako zlodej, a tak ako Robertovi Ficovi hovorím, že je zlodej v tejto veci, budem hovoriť aj tebe. A to je jedno, čo si o tebe myslím, a to je jedno, či si s tebou tykám. Každopádne stanovisko vlády nechám naozaj na kolegov, aby ho rozpitvali, lebo je úžasné argumentačne, ale napríklad je tam napísané to, že, taký malinký úsek sa tam týka tejto najväčšej zlodejiny, tej nafty, a to je napísané tak, že „to znamená, že sú účelové aj ďalšie konštrukcie vo vzťahu k údajnému zvýšeniu sumy v prípade ceny paliva, ktoré sa doteraz nikdy neuskutočnilo“. Čiže argument, na ktorý poukazujeme, že v prípade, ak cena nafty vzrastie, čo je opodstatnená obava, a je evidentné, že sa toho máme obávať, že ak vzrastie cena nafty, že sa dopustíme pri tej zmluve takejto zlodejiny, tak naša vláda, to nie že Lazár, to nie že Žiga sám ako minister, naša vláda ako kolektívny orgán hovorí, veď zatiaľ sa žiadna zlodejina nestala, nie je dôvod odvolávať. Ale my upozorňujeme na to, že je ustanovenie v tej zmluve, na základe ktorého sa tá zlodejina stane v momente, ako sa zvýši cena nafty. Dnes si užívame, samozrejme, najnižšie ceny nafty na svetových trhoch za desaťročie. Je evidentné, že tá cena nafty stúpne, ale naša vláda píše, nie je dôvod odvolávať, lebo doteraz sa tak neuskutočnilo, doteraz sú ceny nafty také, aké sú. A ja sa pýtam, potom čo to logicky znamená, v momente, ako vzrastú ceny nafty a začne sa na základe tej zmluvy kradnúť aj cez toto ustanovenie o cenovom dodatku, až vtedy teda máme zvolať mimoriadnu schôdzu za odvolanie pána ministra? Až vtedy máme požadovať odvolanie generálneho riaditeľa Lazára? Vláda takisto argumentuje vo svojom stanovisku, že nie je pravda, čo tvrdia pošahanci, že náklady na prevádzku tejto kompy boli 490-tisíc eur. Zároveň vláda píše, že do roku 2014 neexistovala žiadna zmluva s tým druhým štátnym podnikom, že oni prevádzkovali len tak de facto a že náklady skutočné boli 1 100 000 eur. No a to je tá finta, ktorú mám zobrazenú na tomto druhom plagáte. (Rečník zobral do rúk plagát, ukazujúc ho plénu.) Tuto máte roky, je to skrátené, ono by to malo začínať až niekde tuná ten rok 2001, roky, roky, roky, dlhé roky, 20 rokov si fakturovali dva štátne podniky medzi sebou sumu, ktorá bola približne 350-tisíc eur, pre zjednodušenie, ale my sme fér a povedali sme, že dáme tam sumu, ktorú si vykázali ako opodstatnené náklady. Čiže oni mali náklady vyššie, ale fakturovali si nižšiu sumu, lebo tak mali zmluvu postavenú. Štátny podnik, ktorý to prevádzkoval, nám vykázal, že prevádzkoval túto službu za 490-tisíc euro ročne; ešte raz, za 490-tisíc euro ročne. To je na 15 rokov necelých 12 mil., povedzme, že 12 mil. eur to boli náklady štátneho podniku. Zrazu, tuším v auguste 2012, zasadá vláda v Gabčíkove, príde tam nejaký starosta a povie, že tá kompa sa nám tu kazí, niekto zacíti zlodejským nosom biznis a nachystá všetko tak, aby vo februári 2014 vyhlásil verejné obstarávanie. Ale aby to bolo ako-tak obhájiteľné zrejme aj na svojej vlastnej vláde, keď vláda píše o tom, že náklady boli milión sto, čiže chcem poukázať na to, že niekto tu asi klame svoju vlastnú vládu, tak urobí to, že zrazu zmluva, ktorá platila 20 rokov na sumu
350-tisíc eur, zmení z roka na rok štátny podnik voči štátnemu podniku umelo na 1 100 000. Čiže zo sumy tejto 350 000 v roku 2014 ju umelo navýši na milión sto, aby zrejme mal argument, prečo treba urobiť verejné obstarávanie naoko za milión šesťsto. Však to neni taký veľký rozdiel milión šesťsto a milión sto. Však tá kompa bude novšia, zobere osemnásť áut, nie pätnásť, tak dáme na milión šesťsto, to nám nejako prejde, aj u mňa na vláde zrejme. A vláda vo svojom stanovisku argumentuje iba týmto jedným rokom. Vôbec nepozerá na to, že 20 rokov predtým cena bola tretinová a umelo niekto ten rok pred uzavretím zmluvy alebo vyhlásením súťaže, v úvodzovkách, cenu navýšil na milión sto. Tu máte aj vizuálne nakreslené to, že čo to znamená, že kým dlhé roky sa fakturovala táto suma maličká, opodstatnené náklady boli 490, na základe tejto zlodejskej zmluvy sme, dnes sa fakturuje táto suma a pri náraste ceny ropy či nafty o 10 centov, 20, 30, 40, 50 na liter sa bude fakturovať táto suma. A, čuduj sa svete, pri tom cenovom dodatku je tam ešte aj také záhadné ustanovenie, že keď náhodou klesne cena nafty, tak nie že to, čo si ušetril, vrátiš štátu, vrátiš nám všetkým, to si nechaj. Ale nemá, hovorím, asi dôvod rozoberať úplne všetky podrobnosti. Tých faktov, ktoré evidentne poukazujú na to, že sa jedná o čistokrvnú zlodejinu, na základe ktorých mal Lazár byť dávno odvolaný a na základe ktorých dnes odvolávame ministra, sú tam asi päťdesiatky. A poprosím svojich kolegov, aby postupne vyťahovali a upozorňovali na ne, ktoré tam sú. (Rečník odložil plagát.) Ale ešte teda k tomu, keď vláda tvrdí vo svojom stanovisku, že náklady boli 1 100 000 eur, tak tu je stanovisko Slovenského vodohospodárskeho podniku, štátneho podniku. (Rečník zobral do rúk ďalší materiál, ukazujúc ho plénu.) Na základe verejného prístupu k informáciám sme vyžiadali informáciu, aké boli náklady na prevádzkovanie tejto kompy, a tu čierne na bielom stojí, že náklady boli v roku 2013 490 670 eur. Takže keď vláda tvrdí, že boli milión sto, len klame, bohapusto klame, účelovo klame iba preto, aby zakryla zlodejinu. Myslím si, že na úvod stačí. Na základe týchto vecí a ktoré boli povedané aj v minulosti, sa domnievame všetci tí, ktorí sme podpísali tento návrh na odvolanie, že pán minister Žiga si nezaslúži byť ani ďalšiu jednu hodinu byť ministrom, lebo za mesiac nevyvodil žiadnu zodpovednosť pri dodaní kvanta dôkazov a aj potom v stanovisku vlády, ktoré bude následne prečítané, sa domnievame, že pán minister Žiga na vláde slúžil iba k tomu, aby podsúval argumenty, ktorými chcel možno ohlúpiť ostatných ministrov, aby podpísali takéto stanovisko. Stanovisko je plné lží, neprávd, poloprávd, zavádzania, a preto to považujeme za dôvodné, aby sme pána ministra Žigu dnes z funkcie odvolali. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.) | [
"(rečník zobral do rúk plagát, ukazujúc ho plénu)",
"(Rečník odložil názorný materiál.)",
"(Rečník opätovne zobral do rúk názorný materiál.)",
"(rečník odložil názorný materiál)",
"(Potlesk.)",
"(Rečník zobral do rúk plagát, ukazujúc ho plénu.)",
"(Rečník odložil plagát.)",
"(Rečník zobral do rúk ďalš... | 4,169,316 |
6 | 2023-12-12 | Autorizovaná rozprava | 176 | Kamenický, Ladislav, minister financií SR | Ladislav | Kamenický | minister financií SR | Tak aby som nadviazal na pána Dostála, tak áno, kradnúť sa nemá a to, či sa kradlo za bývalej vlády, sa ukáže, pán Pročko. Ja pevne verím, že budú vyšetrené všetci, všetky veci, ak sa niekde kradlo. Za mňa ešte jedna poznámka. Bola tu nejaká kritika na to, že, že vás nepočúvam. Počúvam každého jedného. Mám tu osem strán mojich poznámok, aby ste si náhodou nemysleli, že som vás nepočúval, a budem reagovať na mnohé veci, ktoré tu dnes zazneli. Na úvod, samozrejme, by som chcel trošku objasniť, kde sa nachádzame. Nebudem dnes hovoriť úplne všetko, nech niečo si nechám ešte aj na rozpravu o rozpočte, lebo by to tu bolo asi veľmi na dlho. Najskôr by som sa asi vyjadril k tomu, čo sa tu veľmi hovorí o tom, v ako stave sú verejné financie. Počúval som to, že v dobrom, počúval som tu také veci, že za jeden a pol mesiaca novej vlády sme to tu doniesli na nejakú grécku cestu. Nie, dámy a páni, my už na tej gréckej ceste sme a nie sme vďaka novej vláde, ale vďaka tej bývalej vláde. Tí, ktorí ste tu ešte boli aj za bývalého, bývalého parlamentu. Poviem prečo. Faktom je, že Slovenská republika sa takmer vo všetkých ekonomických parametroch prepadla za tejto vlády. A musím konštatovať a poviem otvorene, keď prídem na Ecofin, skutočne sa hanbím, že Slovenská republika má najvyšší deficit zo všetkých krajín Európskej únie. A to sa týka aj roku 2024. Za chvíľu vám, páni, vysvetlím, akým spôsobom bývalá vláda ovplyvnila rozpočet na rok 2024, aký priestor nechala novej vláde. Čo sa týka zadlženia, opäť dynamika zadlženia obrovská. Opäť budem sa vyjadrovať k tomu, čo tu bolo odznené, čo sa tu povedalo a kde sa tu zavádza aj s tým čistým dlhom, o ktorom sa tu toľko rozprávalo. Minule ma pán Pročko, myslím, upozorňoval na to, aby som počúval pána Jakaba, čo tu rozpráva, tak aj na to zareagujem, na ten čistý dlh, o ktorom sa tu bavíte, že kde hovoríte, že 4 % sa len zvýšil čistý dlh. Nie je to pravda, je to obyčajné klamstvo. Budem tu hovoriť o tom, ako sa prepadla životná úroveň na Slovensku a čo my v rámci tohto rozpočtu a takisto a tohto konsolidačného balíka ideme viac-menej robiť. My dnes nemáme prebytok peňazí na to, aby sme mohli každému nadeliť, ide síce vianočný čas, presný opak je pravdou, ale máme snahu, aby sme predložili rozpočet, kde bude vyváženosť medzi tým, aký, aké budeme robiť opatrenia s dopadom na život ľudí na Slovensku. Na druhej strane si uvedomujeme, že potrebujeme konsolidovať verejné financie. Ale to nie je chyba tejto vlády. Táto vláda nedávno prijala programové vyhlásenie vlády a vy hovoríte, že však všetko sa hádže na tú bývalú vládu. No dnes sme ešte, dámy a páni, nemáme ani 100 dní za sebou, prečo by ste tu mali hodnotiť nás, preboha! A používali sa tu rôzne pseudoargumenty, ktoré sú lžou, neni to pravda. Nebudem hovoriť a už sa nebudem vyhovárať na to, že mali sme málo času na prípravu rozpočtu. To je proste fakt. A ďakujem všetkým kolegom, ktorí sa toho zúčastňovali. Tak poďme k tým, poďme k tým číslam, o ktorých sa tu bavíme. Nie ja som povedal, že na tento rok bude deficit vo výške 6,2 % HDP. My deklarujeme 6,5. Áno, je to pravda, dali sme 300 eur na dôchodky ľuďom, lebo vy ste sa na nich vykašlali. A toto zvýšilo deficit na 6,5 %. Ale 6,2-percentný deficit na rok 2023 oznámil pán, pán Horváth a pán Ódor a nahlásil ho do Bruselu. To nie je moje číslo. Deficit na budúci rok, ktorý oznámil opäť pán Ódor s pánom Horváthom do Bruselu, nehovorili o tom verejne, ale bol, bol vo výške 6,55 % HDP. Viete, koľko to je? Osem a pol miliardy. To je deficit, ku ktorému neprispel nikto z nás z tejto vlády. Nikto z nás. Osem a pol miliardy! Mnohí ste tu hovorili, že pomoc energetike, v energiách v domácnostiach netreba. My tvrdíme, že ak rastie cena plynu na Slovensku o 120 %, tak tým domácnostiam pomôcť treba. A počúval som aj pána Saba, ktorý tu hovoril o tom, že treba zatepľovať, treba efektívnejšie narábať s energiami, a plne s tým súhlasím. A keď treba nájsť zdroje na zatepľovanie, na neviem aké tepelné čerpadlá a podobne, opäť s tým súhlasím. Treba šetriť, čo sa týka energií, treba vymieňať okná, tiež s tým súhlasím. Ale momentálny stav, v ktorom sme, treba riešiť okamžite. Bola tu veľká kritika fosílnych palív, ale, dámy a páni, faktom je, že na Slovensku máme najväčšiu sieť, máme najväčšiu sieť plynovodov na Slovensku aj teda plynofikácie. Čiže naši Slováci kúria predovšetkým plynom. A môžeme sa tu sporiť o tom, čo je ekologickejšie, ale jedno je fakt, že plyn je z tých fosílnych palív ešte jeden z tých najčistejších zdrojov. Ale to nechám na environmentalistov, nech sa tu sporia o to, čo je výhodnejšie a čo nie je. Čo sa týka samotného deficitu, k tým 8,5 miliardám, ktoré ste nám tu, dámy a páni, zanechali. Samozrejme, že tam chýba ešte tá energetická pomoc, ktorú potrebujeme dodať. Vy ste si naplánovali na minulý rok energetickú pomoc, aj ste ju doručili, bývalá vláda, v oveľa väčšej miere, ako ju doručujeme my. A hovorím, že stále v tomto rozpočte na tú energopomoc chýbalo 550 miliónov eur. A môžme opäť sa baviť o tom, či je to dobré, či to nie je dobré, ja poznám názor Európskej komisie na túto záležitosť a vidím, že mnohí z vás tento názor tu prezentujete. My na rozdiel od vás hovoríme, že Slovákom treba pomôcť so 120-percentným nárastom cien energií. Takže keď sa tu bavíme, mnohokrát sa tu hovorilo o konsolidácii na úrovni, na úrovni pol percenta HDP. Áno, v rozpočte na budúci rok máme konsolidáciu vo výške 0,55 % HDP, tak jak sme to deklarovali aj pred voľbami. A hovorili sme o tom, že musíme postupne konsolidovať o túto sumu aj v ďalších rokoch. Vzhľadom na stav verejných financií, v ktorom sa nachádzame, a musím povedať, je horší, ako, ako sme si mysleli, sme sa rozhodli, že na budúci rok a aj v roku 2026 ideme konsolidovať o 1 %. Čiže z 6 % pôjdeme na 5, potom pôjdeme na 4 a v roku ´27 pôjdeme na 3 %. Nevidím tu sedieť pána Kišša, ale v prvom čítaní hovoril o tom, že poďme konsolidovať na, na 3 % HDP v roku ´27. A dnes tu počúvam z jeho úst samú kritiku, jak je všetko zlé. Takýto plán, my máme jasný plán, čo treba robiť s verejnými financiami. A takisto neprijímam tie rôzne veci, že nemáme my plán, že čo máme robiť. My vieme veľmi dobre, čo máme robiť. Čo sa týka deficitov, musíme ich znižovať každý rok o 1 %, aby sme dosiahli stav 3 %. A hovoríme o roku ´27. A keď si urobíte, páni z PS-ka, nejakú tu extrapoláciu, tak zistíte, že dlh Slovenskej republiky nám bude, a to už som minule hovoril, stúpať, až dokedy nedosiahneme stav 3 % HDP. A keď si urobíte ten graf, tak to zistíte, že pri 3 % sa nám začne otáčať krivka zadlžovania Slovenskej republiky. Poďme teraz k tým číslam, o ktorých sa tu toľko rozprávalo. V roku 2019, a budem hovoriť aj v percentách aj v nominále, aby to bolo jasné, sme mali hrubý dlh Slovenskej republiky na úrovni 45,3 miliardy eur. Keď zoberieme rok ´23, máme 69,2 miliardy. Rozdiel 24 miliárd. To je nárast dlhu v nominále. Keď si však zoberieme, že za rok ´24 vďaka tým všetkým opatreniam, čo sa tu v minulosti poprijímali rôzne štrukturálne opatrenia, že ten deficit sme nespôsobili my, tých 9 miliárd, o ktorých sa bavíme. Tak ten dlh nám v roku ´24 narastie až na 76,58 miliardy. A nejaká ta miliarda pôjde aj za nami, netvrdím to. Ale tu sa bavíme o 30 miliardách nárastu dlhu. V percentuálnom vyjadrení 48 % HDP, to si asi pamätáte z roku 2019, v roku ´23 to bude 56,8 a v roku ´24, 58,3 %. Dámy a páni, toto ide za bývalou vládou a za tým si stojím. A poďme sa baviť, poďme sa baviť teraz o čistom dlhu, o ktorom sa tu toľko narozprávalo. A to sa nerozpráva iba dnes, to sa rozprávalo už veľakrát, že nám čistý dlh stúpol iba o 4 percentuálne body. V roku 2019 bol čistý dlh 43,1 %, v roku ´23 je 49,6 %. Nárast o 6,5 %. A tak ako hrubý dlh nám stúpne vďaka deficitu, lebo deficit sa narátava do dlhu, dámy a páni. To je ten deficit tých 9 miliárd, o ktorých sa bavíme. Nám čistý dlh v roku ´24 stúpne na 52,7 %, čiže sa bavíme o delte 9,6 percentuálneho bodu. Ale zaujímavejšie čísla sú nominálne čísla. Ja poviem prečo. No lebo HDP niekedy v roku 2019 sa pohybovalo niekde 90, 95 miliárd, dnes je to 131 miliárd. Takže poďme sa pozrieť na nominálny nárast dlhu, čistého dlhu, hovorím o čistom dlhu. V roku 2019 40,7 miliardy. V roku 2023 60,43 miliardy. Čiže čistý dlh narástol o 20 miliárd, dámy a páni, o 20 miliárd. A pán Jakab sem môže vystúpiť a môže spochybňovať tieto čísla. A v roku ´24 sa bavíme o náraste čistého dlhu o 28,5 miliardy. Bude 69,22 miliardy. Toto je pravda o čistom dlhu, o ktorej sa tu klame na dennej báze. Takže toto je stav verejných financií, v ktorých sa momentálne nachádzame, a je neutešený. Ja sa tomu vôbec neteším. A ja by som bol rád, aby sme trošku, ja vidím snahy, dobre, tento zákon, ktorý hovorí o konsolidácii, dať na Ústavný súd, spochybňovať všetky veci. My sme sa snažili dokonca to rôznymi pozmeňovacími návrhmi nastaviť tak, aby nebolo možné spochybniť tento zákon. Ale, samozrejme, sú tu aj poslanci, ktorí hovoria, čím horšie pre Slovensko, tým lepšie. Čím horšie, tým lepšie. A vyjadrím sa teraz k tým agentúram, o ktorých sa tu toľko narozprávalo. Snáď si nemyslíte, tu ma chce niekto presvedčiť, že agentúra Fitch skonštatovala, že kvôli tejto vláde, kvôli tejto vláde sa nám zhoršuje rating a že kvôli tej bývalej je taký vynikajúci? Ja som už na prvom stretnutí, keď bol premiér u mňa, očakával, že agentúry nám zhoršia rating na základe tých čísel, o ktorých som vám práve teraz hovoril. Našťastie sa to nestalo, lebo ja som neni zástanca toho, čím horšie, tým lepšie. Bolo tu hovorené aj o náraste dlhovej služby. Áno, vďaka týmto nárastom nám dlhová služba, ak si pozriete rok ´21, ja mám čísla v rozpočte uvedené, 660 miliónov bude dlhová služba. To znamená splátka istiny plus splátka úrokov. V tomto roku je to už 1,4 miliardy, 1,35 miliardy a do roku ´26 to bude skoro dvojnásobok, opäť. A tomuto sa ja teda neteším. A to bolo povedané tu, že to sú peniaze, ktoré sme mohli použiť na, neviem, na dôchodky alebo na niečo, na niečo iné. Ja hovorím jedno, my sa nachádzame na gréckej ceste. My už sme na gréckej ceste. Naše dlhopisy sa pohybujú na úrovni prirážky ako Grécko voči nemeckým dlhopisom. 4,1, 4,2 % platíme za dlhopisy. Bohužiaľ, a mám tu taký pocit, že každý očakáva, že príde nová vláda a že my to tu čarovným prútikom otočíme a zrazu nám dlh bude klesať. No to nie, to je titanic, páni! Ten sa pohybuje nejakou rýchlosťou a kým ho zastavíte, tak to chvíľu trvá. A to je to, čo my budeme robiť. Máme jasnú predstavu, čo treba robiť, ale to potrvá. Ja som to deklaroval už pred voľbami, náprava zlého stavu verejných financií bude trvať nie jedno volebné obdobie, ale dve. Ak teda bude vôľa na to, aby sa konsolidovali verejné financie. Čo sa týka tých agentúr, musím povedať jednu vec. Áno, môže dôjsť a ja možno aj očakávam, že príde k nejakým zmenám ratingov. A mne je jedno, či to bola bývalá alebo budúca, ja budem bojovať za to, aby sme ten rating nestratili. Ale môže sa to stať. Lebo ten titanic stále beží. My sme sa snažili a uznávam, bolo to tu spomínané v debate a rešpektujem všetku tú debatu, ktorá je odborná, že čo sa týka, čo sa týka finančných trhov, musíme vysielať jasné signály na to, aby finančné trhy ocenili nejakým spôsobom konsolidáciu. Ale dosť ťažko. Tie agentúry robia svoje ratingy v určitom momente. Ani agentúra Fitch nevidela napríklad rozpočet verejnej správy. Videla balík konsolidačný. A mohli povedať, je to málo. Na druhej strane vám chcem oznámiť, že tento konsolidačný balík je najväčší, aký sa na Slovensku kedy robil. A bude sa robiť najväčšia konsolidácia v ďalších rokoch, aká sa na Slovensku robila. Ale nie vďaka tejto vláde. Takže agentúra Fitch nevidela napríklad rozpočet, kde deklarujeme jasne, že ďalšie roky chceme o 1 % znižovať deficit. Je to dvojnásobok toho, čo sme deklarovali pred voľbami. Vzhľadom na stav verejných financií. Ale my dávame tie signály tým trhom. Bohužiaľ, dokedy nebude deficit 3 %, tak dlh nám stále bude rásť. To je proste fakt. To je ekonomický, matematický fakt. Myslím, že pán Kišš sa so mnou nebude o tomto sporiť. Teraz by som zareagoval na niektoré veci, snažil som sa teda už z tej rozpravy, skúsim vybrať zopár vecí, lebo na tých ôsmich stranách, čo mám, asi nedá sa úplne všetko odprezentovať, ale musím na niektoré zareagovať. Pán Sulík tu deklaroval, že nevyberieme daň z dividend a že sme si to zle vypočítali. Chcem oznámiť, že všetky veci a tak jak tu už bolo povedané, ja som mnohých odborníkov na ministerstve financií nechal a sú to stále tí istí ľudia, pán Kišš, ktorých poznáte. Je to napríklad IFP a prepočítavajú títo odborníci, ktorých teda vy máte za tých, ktorí sa rozhodujú správne a počítajú správne. Takže dopad, čo sa týka daní z dividend alebo teda výnosu, je počítaný týmito ľuďmi. A, samozrejme, že sa ráta s niektorými poklesmi a niektorými výnosmi. Ale keď sa pozriete, my sme mali v roku ´22 výnos dividend niekde okolo 107 miliónov, v roku ´23 rátame stále vo výške 110 miliónov. Bolo povedané, že to je málo, ale treba povedať pri určitých zmenách, ten postupný nábeh tých dividend príde. A bolo deklarované, že zo 7 na 10 je strašne, je strašne veľa. No, dámy a páni, nemáme my najvyššie dividendy zďaleka. Mne kolegovia poslali tabuľku, budem sa o tom možno bližšie vyjadrovať potom v rozprave k rozpočtu, ale, ale naše, keď zoberiete efektívne zdanenie našej dane z dividend plus dane z príjmov právnických osôb, tak máme asi siedme najnižšie v rámci celej Európskej únie, to je proste fakt. Takže tuto tie reči o tom, ako, ako ideme všetkých poslať do zahraničia a že treba optimalizovať a podobne, tak optimalizovať budú tí, ktorí nechceli platiť dane, ale tí optimalizujú aj dneska. A nikto nevyháňa nikoho a za 3 percentuálne body, o ktoré sa zvyšuje daň z dividend, si myslím, sa to nikomu neoplatí, ak nechce porušovať zákony Slovenskej republiky. Poviem otvorene, my sme mali úvahu o tom, že to bude 15 %. Dali sme 10 a ešte aj tak kričíte. Takže neviem, kde chcete hľadať peniaze, ak nie u tých, ktorí napríklad majú zisky a môžu si vyplatiť dividendu. Ukážte mi bežného človeka, pán Truban sa smejete, ktorý si vyplácal dividendy. Ľudia nepoznajú, čo to je dividenda, pán Truban, väčšina ľudí. Podnikatelia vedia, áno. Kývete hlavy, áno, však to ja viem, hej, hej. Čiže bežný človek nevie, čo to je dividenda. A ja nebudem spochybňovať to, že aj podnikateľom treba nechať, ale nárast o 3 %. V minulosti ste platili aj zdravotné odvody z dividend a rôzne iné veci. A iné štáty z dane z dividend, ktorú majú oveľa vyššiu ako my, takisto žijú. Takže bude žiť z nich aj Slovenská republika. Hovoríte o tom, že treba šetriť. No áno, treba. Len nie v stave, keď mi tu niekto nechá deväťmiliardový štrukturálny deficit. To sú výdavky, ktoré proste vás dobehnú. Tie proste sú dané v zákone a keď sú štrukturálne, máte ich v ďalších rokoch. To som dostal do vienka po bývalej vláde. Hovorilo sa tu veľa, my, my sa snažíme šetriť aspoň v tom, že chceme znížiť výdavky ministerstiev o 5 % a ja netvrdím, že to skončilo. Budúci rok ideme konsolidovať o ďalšie 1 % a ďalší rok o 1 %, a ďalší rok o 1 %. Takže počkajte si na to. Ale musím povedať, že budeme musieť robiť aj opatrenia, ktoré prinesú, 1 % HDP je niekde budúci rok okolo 1,4 mld. euro. A každý tu príde s nejakým čiastkom a toto by sme mohli a tu by ste mohli viac ušetriť. Toto by ste nemuseli robiť, tamto by ste nemuseli robiť. Ale chcel by som poprosiť celú opozíciu, ak sa teda chceme tak odborne baviť, ako tu deklarujete. Ja som urobil zoznam, to je jedna A4, páni. Nie jednoduchá, ale je to jedna A4. Tak napíšte na jednu A4 každý z vás, kto tu vystupujete, kde by ste vyškrtali 2 mld. na Slovensku. Kľudne to napíšte. Budem, potom sa môžeme baviť, lebo každý tu príde s tým, že neušetríme 5 % na ministerstvách, ale 10, to je 70 mil. Napíšte sem 2 mld. A skúste pripraviť na ďalší rok ďalšiu 1,4 mld. a ďalší rok ďalší 1,5 mld., lebo nám stúpa HDP, ak teda to bude pravda, ak to nebude recesia. Mnohí tu kritizovali vlaky zadarmo, nebudem tu rozprávať, na čo všetko sa tu minuli peniaze, úplné hlúposti. Očkovacie lotérie, na MOM-kách sa tu zarábalo, štátny tajomník sa nabaľoval na MOM-kách. Vy tu hovoríte o kradnutí, ale musíme sa pozrieť asi na kradnutie aj tej bývalej vlády, ale ja to nebudem rozoberať, na to mám kolegov, ktorí sa tým zaoberajú. Ale pozrieme sa na testovanie pri covide, kde sa stovky miliónov vyhodili a nabalilo sa pritom niekoľko firiem na Slovensku. Takže poďme šetriť, ale každý poďme šetriť tak, aby to bolo efektívne. Čo sa týka vlakov zadarmo, stojím si za tým, je to naše sociálne opatrenie, ktoré sme robili, a niekto tu hovoril, že, preboha, tá pani, tá dôchodkyňa, ktorá nebýva priamo v meste, kde nemá stanicu, tak ona nemôže cestovať, lebo ona sa na tú stanicu nedokáže dostať. To sú absolútne nezmysly. My chceme, aby sme zabezpečili našim dôchodcom, aby sa dostali, napríklad keď chcú pozrieť svoju vnučku alebo svoju rodinu, tak sadnú na vlak a my si myslíme, že štát má na to, aby títo ľudia, ktorí sa zaslúžili o rozvoj Slovenskej republiky, aby boli za to nejako odmenení. Mnohí ste tu bránili banky, nechám to na vás. Banky majú historické zisky – 1,2 mld. euro – a teraz niekto tu hovorí, že zvýšia sa poplatky. Dámy a páni, poplatky bánk sa zvyšovali, či tu bola, či tu bola banková daň, alebo bankový odvod, alebo tu nebol. A takisto poznámka pánovi Sulíkovi, ktorý tu hovoril o tom, že pri hypotékach, keď banky budú umelo navyšovať úroky a podobne, že potom nás to bude, neviem koľko stáť. Musím ho upozorniť, že máme tam zastropovaný maximálny príspevok pri refixáciach na 1 800 euro, čiže si to môže vypočítať v Exceli, koľko to je. A musím povedať jednu vec, ak banky budú umelo zvyšovať úroky, tak je to, je to nekalá obchodná praktika a budú kontrolované. To je proste tak. Nevidím jediný dôvod, prečo by sa banky mali nabaľovať na tom, čo štát chce pomôcť s hypotékami ľuďom. A dovolím si povedať, že to riešenie, ktoré sme ponúkli, je dobré a je to jediné riešenie z tých všetkých riešení, ktoré tu padli, ktoré reálne tým ľudom aj s tými hypotékami pomôže. Hovorili ste veľa o pomoci hospodárstvu, ja by som mile rád pomáhal hospodárstvu z rozpočtu, mile rád, len tá situácia je táka, ako som ju popísal. My sme deklarovali už pred voľbami a stojím si za tým, že do investícií potrebujeme dať peniaze, lebo to sú budúce príjmy Slovenska. Treba maximálne využiť eurofondy, treba maximálne využiť plán obnovy, ale, a takisto hovorím, treba využívať PPP projekty. PPP projekty zaťažujú rozpočet iba tou splátkou, aj keď je to o niečo drahšie, ale tá splátka ide do účtovníctva ministerstva financií. Čo sa týka využitia peňazí, chceme, aby viac peňazí išlo do regiónov, aby išlo VÚC-kam, aby išlo obciam z týchto eurofondov. Ale musím upozorniť na jednu vec, viete, veľa sa tu narozprávalo o tom ako plán obnovy, Slovenská republika má najlepší plán obnovy, vôbec aký kedy bol. Tak oznamujem, že vyše 2 mld. máme na účtoch, už teraz asi aj viac, na ministerstve financií a nie sú projekty. To ste nechali zase na ďalšiu vládu, lebo tam sa muselo odfajkovať, že máme míľnik taký, onaký, neviem aký, to je, urobím míľnik tak, že prijmem zákon, sú tu poslanci, ktorí to odmávajú, a to je míľnik, odfajkneme si, dostaneme miliardu alebo 800 mil. na účet, ale nemáme na to projekty. Také míľniky sú nám na nič. My potrebujeme mať reálne projekty za týmito, za týmito, za plánom obnovy. A to sú investície, ktoré treba jasne využiť, plne súhlasím. Hovoril niekto, že treba znižovať dane. Ja chcem pripomenúť situáciu, ktorá bola vo Veľkej Británii. Trussová. Viete, premiérka Trussová vtedy ako dopadla. Znížila dane, lebo povedala, je to super, je to liberálne opatrenie, Británia má obrovské ekonomické problémy. A čo sa stalo? To je to, čo ste tu všetci kričali, že treba sa tomu vyhnúť, zareagovali finančné trhy, dámy a páni. Znížili dane. Prečo? No prečo zareagovali tie trhy. No lebo vedeli, že vyberú oveľa viac daní, ako bolo plánované, a že ten štát sa môže zrútiť. Preto vydržala, ja neviem, koľko tam bola týždňov, možno dva-tri, ja už si to nepamätám. A preto je tam dneska Sunak. Takže aj takéto sú prípady. A oni boli v podobnej situácií, nehovorím, nedá sa to porovnávať, ale proste tie verejné financie neboli v dobrom stave. Ani slovenské verejné financie nie sú v dobrom stave. Takže keď tu niekto povie, že poďme znižovať dane, tak to je schizofrénia, páni. To je schizofrénia! A mnohí ekonómovia hovorili o tom už aj pred voľbami, že treba prijať nejaké daňové opatrenia. Ja netvrdím, existujú rôzne spôsoby. Za mňa môžem povedať, mali sme na stole všetky opatrenia, ktoré sa povyťahovali zo všetkých šuplíkov ministerstva financií, možno plus dvadsať. Bolo ich 120 a išli sme vylučovacou metódou cez každé jedno opatrenie. Je ich tam ďalších sto možno, ktoré sa dajú ešte použiť. Ale pozrite si ich, hej? Čiže to je to, sa pýtam, čo by ste vy robili. Tak dobre, povedzte, že chcete zvýšiť dépeháčku, že chcete rušiť nejaké sociálne dávky, že chcete, ja neviem, zobrať tie vlaky zadarmo, ale aj to je legitímne. Ja to beriem. Každý z vás zastupuje inú voličskú skupinu. Ja som sa snažil vyberať také opatrenia, ktoré budú mať najmenší dopad na toho bežného človeka. Sú tam aj tie negatívne externality, ľudia nemusia piť, nemusia, môžu menej fajčiť a rôzne iné veci. Ideme prijať zákon o sladených nápojoch. Slovenská republika má, v obezite sme teda najväčšími nejakými premiantmi v rámci Európskej únie. No tak dobre, poďme piť menej tých sladených nápojov, to, myslím, že nikto sa na to nenahnevá. Hovorilo sa veľa o živnostníkoch, musím pripomenúť, že ešte za bývalej vlády my sme navrhli, aby živnostníci mali 15-percentné dane z príjmu právnických osôb do obratu 100-tisíc euro, nebola to naša vláda, ktorá to znížila na 50-tisíc. My to vraciame dnes aspoň do tej miery vzhľadom na stav verejných financií, že to dávame na 60-tisíc euro. Vraciame to naspäť. Rozpočtové triky. Pán Kišš, toto je veľmi lacné, toto je veľmi lacné. A ja som čítal včera aj status Rady pre rozpočtovú zodpovednosť ohľadne nejakých nezrovnalostí, tak poďme sa baviť odborne, keď teda hovoríte o nejakých rozpočtových trikoch. Ja vám vysvetlím, o čo ide, a upozornili sme na to aj Európsku komisiu. Všetky refundácie z Európskej únie, ktoré dostávame, existuje pravidlo, ktoré tu beží už dvadsať rokov, a vy to možno viete, pán Kišš, nehovorte o rozpočtových trikoch, môžte sa opýtať svojich kolegov rozpočtárov, ktorí sú tam tiež možno dvadsať rokov na tom ministerstve financií. Ako sa, kam, do ktorého roku zaúčtovali refundácie z Európskej únie? Do toho roku, v ktorom sa vyplácali tie refundácie. A tých 450 mil. refundácia na energie, kedy bude vyplatená? V roku 2024, pán Kišš. A ja sa čudujem Rade pre rozpočtovú zodpovednosť, ja neviem, odkiaľ si oni, teda zobrali za, aké majú oni pravidla, že ich idú meniť. To, čo sa robilo dvadsať rokov, sa teraz zrazu zmení kvôli tomu, že tu je nová vláda? Tak zaúčtujeme ich do roku 2023, aby ste ich, aby vám chýbali v roku 2024 alebo ja neviem, o čom to má byť. Ak sa menili nejaké pravidlá, tak nech mi Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ukáže, ukáže tie pravidlá, kde sa to menilo. Písomne. Ja som na to upozornil aj komisárov. Bola tu, pán Hargaš ma poprosil, aby som sa vyjadroval, vyjadril aj k veciam čo sa týka Európskej komisie. Aj k tomu sa vyjadrím. Čiže my sme na to upozornili. Ja som bol štvrtok minulý týždeň v Bruseli na Euroskupine a vzhľadom na môj časový program som sa musel ešte v ten deň vrátiť, aj keď sa rozhodovali vážne veci, o tom sa môžeme pobaviť. Sú tu nové pravidlá Európskej komisie od 1. 1. 2025, kde sa bavíme o tom, pre mňa úplne zásadné, sú to, samozrejme, nejaké, nejaké limity na dlh, na deficit a podobne. Nás zaujíma jedno číslo alebo jedno číslo, o koľko budeme musieť konsolidovať ďalšie roky a či to bude, či budeme musieť konsolidovať štyri roky alebo sedem. Vzhľadom na stav verejných financií Slovenskej republiky oznamujem, že pre mňa je červená čiara vo vyjednávaniach sedem rokov. To znamená, že podporujem sedemročnú konsolidáciu, to je to, čo som tu povedal na začiatku, že musíme to robiť cez dve volebné obdobia. Keby to bolo štyri roky, tak sa bavíme o konsolidácií vo výške 1,7 až 2 % HDP ročne. Hovorme o 1,7. Tak potom si to vyrátate krát 1,4 mld., koľko to je. Bavíme sa o 2,5-miliardovej konsolidácii. Čiže teraz sa dohadujú tie pravidlá. Ja budem zastávať názor, ktorý sme stále hovorili, že musí byť tá konsolidácia postupná, takže o tomto sme sa bavili. Chceli ste vedieť ďalšiu odpoveď na otázku, ako prebiehajú rokovania s Komisiou ohľadne schvaľovania rozpočtu, a správne ste povedali, že Európska komisia po tom, ako je schválené vo vláde, ako je schválený rozpočet, tak by mala mať nejaký mesiac na to, aby si to pozrela a potom by sa mal schváliť rozpočet v Národnej rade. Všetko platí, ale opäť poviete, že zase sa vyhováram, no naše voľby prebehli 30. septembra, takže asi sa to nedalo stihnúť, hej? Dokonca do 15. októbra tu mal byť predložený rozpočet, ktorý, kde teda pán Ódor aj pán Horváth, ktorí boli spolutvorcami zákona o rozpočtovej zodpovednosti, doplatili sami na svoj vlastný zákon. A ja som teda čakal, že okrem toho vyrovnaného rozpočtu predložia alebo verejne odprezentujú aj nejaký taký iný, o ktorom hovorili, že je taký realistický. No neodprezentovali, lebo vedeli, že to nebude také jednoduché. Vedeli, že to nebude také jednoduché. Nechali to na novú vládu, však ja ich aj docela chápem, ale čakal som teda, keď teda takí odborníci tam boli, že budeme vidieť nejaký návrh reálneho rozpočtu. A ja im povyťahujem zo šuplíkov všetky opatrenia, čo boli na ministerstve financií a poviem, že sa to volá lego kocky a poďte si z toho vybrať. To je jednoduché. To nebolo nič, čo by sa nerobilo každý rok na tom ministerstve financií. Každý rok sa vyberajú tieto opatrenia a zvažuje sa, ktoré opatrenia sa použijú. No ale aby som sa vrátil, k tomu procesu, ja som vo štvrtok bol práve za to za komisármi a hovoril som s pánom komisárom Gentilonim, takisto Dombrovskisom, ktorí majú na starosti práve tieto veci, a dohodli sme sa a ďakujem im za to, že mi vyšli v ústrety, že slovenský rozpočet sa bude hodnotiť v januári, lebo vedia, aká je situácia. Ja som informoval aj Euroskupinu o tom, v akej situácií sa nachádzame, čo ideme robiť. My sme odovzdali, sme sa dohodli, že piatok odošleme tabuľky do Európskej komisie, aby si ich pozreli, všetko sme splnili tak, ako sme sa dohodli, lebo ja si teda ctím dohody, ak sa s niekým dohodnem, tak to sa aj stane. Takže sme to urobili. Máme zvolenie a nechcel som, aby sa Európska komisia urazila, že sme im to nedali dopredu zhodnotiť, lebo na to proste nie je čas. Musíme to predložiť, ak chceme, ak budeme, poviem otvorene, ja beriem, že dnes sa bavíme úplne k veci, ale možno tu budú rozpravy, kde sa budete hlásiť päťdesiati piati, ako som počul, to je vaše právo. Ale chcem upozorniť, že Slovenská republika si nemôže dovoliť ísť budúci rok do rozpočtového provizória. Považujem to za veľký risk pre Slovenskú republiku a myslím si, že mali by sme sa správať zodpovedne, takže je to, je to vo vašich rukách. Ja sa budem snažiť rozpočet prijať čím skôr, aby Slovenská republika na rok ´24 mala predložený rozpočet. Toľko asi k tomu procesu. Pozriem sa ešte, či som niekomu neodpovedal, je tu toho oveľa viac, samozrejme. Bolo by sa k čomu, čomu vyjadrovať, ale, ale nemôžem úplne všetko zodpovedať. Ešte RTVS tu mám pod poznačené. No áno, znížili sme to percento, čo sa týka celkového objemu peňazí, je na úrovni minulého roku, o niečo možno viac, o pár eur, o pár neviem koľko eur, ale musím povedať, že chceme prísť s legislatívou, ktorá umožní RTVS viac zarábať na reklame a doplniť si tak zásoby peňazí, ktoré budú používať. Môžete to spochybňovať, ale je to, je to proste tak. Budú tu rôzne pozmeňujúce návrhy. Viem, že pani Jaurová podala pozmeňovák z 0,12 na 0,16. Viem, že tu bude pozmeňovák od pána Viskupiča z 0,12 na 0,15. My hovoríme o tom, že tie peniaze, ktoré by sa mali do RTVS doplniť, budú práve vďaka tomu, že tie limity, ktoré má RTVS, čo sa týka reklamy, by sme by, sme uvoľnili. Hovoríte, že si kupujeme voličov, ja poviem otvorene, my si nemáme, nemáme ako kupovať voličov. Smejete sa, páni, vy ste si kupovali voličov celé bývalé volebné obdobie. A ste sľúbili päťsto euro napríklad za to, že niekto pôjde voliť. Môžete to splniť, ak si stojíte za tým. Čo sa týka II. piliera, áno, znižuje sa odvod, prinesie to peniaze do štátneho rozpočtu, ale nikto z vás nepovie, že v podstate z toho I. piliera, keď sa zníži odvod do II., tak dostane ten človek vyšší dôchodok. Môžete si to prepočítavať, ja viem, že pán Dostál, by chcel, aby sa niečo prepočítavalo. Len musíte vedieť, aké budú budúce výnosy tých fondov dôchodkových. A viete všetci predpokladajú a mne sa to strašne ľúbi, keď všetci hovoria o tom, ako, že na základe bývalých výnosov budeme hodnotiť tie budúce. Ale ak sa pozriete Nemecko sa dostáva do recesie. Európska ko... Európska únia stráca konkurencieschopnosť, tak som zvedavý, čo sa bude diať, keď sa tie, sa tie finančné trhy prepadnú a zrazu tí ľudia na tých svojich účtoch uvidia oveľa-oveľa menej peňazí, ako prezentujete, lebo každý hovorí, však to ide dlhodobo osem percent ročne, to stúpa. Ja len pripomeniem, čítal knihu o veľkej kríze v roku ´29. Ja si teda neprajem, aby niečo také prišlo. A vy viete dobre, že bublá to na tých finančných trhoch takisto, v roku ´29, 1929 pri veľkej kríze sa prepadli ceny akcií o 85 %. Ceny nehnuteľností padli o 67 %. A neviem, či niekto z vás vie, kedy sa tie finančné trhy vrátili na tú pôvodnú úroveň, ktorá bola v roku 1929. Tak oznamujem, že v roku 1954. Pozrite si to. Samozrejme, že keď vám niečo padne o 85 %, zo 100 sa dostanete na 15, tak keď vám niečo stúpa o 7 %, tak si to môžete vypočítať, aké sú to rasty. Toľko za mňa. Na záver chcem oceniť diskusiu. Myslím, že každý sa snaží povedať to, čo si myslí, že má povedať. Myslím si, že nechcem teda uraziť ostatných kolegov, ale ešte budú ďalší vystupovať, ja to budem, samozrejme, sledovať, ale považoval som si za povinnosť vystúpiť v rozprave, aby ste mohli na mňa reagovať a budem ďalej sa zúčastňovať tejto debaty. Ďakujem pekne za pozornosť. | [] | 3,997,972 |
66 | 2022-06-15 | Autorizovaná rozprava | 141 | Hus, Igor, poslanec NR SR | Igor | Hus | poslanec NR SR | Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Pán predseda, dajte teraz hlasovať o tom, že prerokovaný návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. | [] | 4,110,316 |
66 | 2022-06-30 | Autorizovaná rozprava | 4 | Karahuta, Jaroslava, poslanec NR SR | Jaroslava | Karahuta | poslanec NR SR | Teraz dajte hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré predložil pán poslanec Kamenický. | [] | 4,177,728 |
41 | 2005-03-18 | Autorizovaná rozprava | 41 | P. Paška, poslanec: | P | Paška | poslanec | Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, výbor pre európske záležitosti, ako aj Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky odporučili Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie Správu o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2004. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie Správu o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2004. Skončil som. | [] | 4,232,267 |
36 | 2014-07-01 | Autorizovaná rozprava | 256 | Paška, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Paška | predseda NR SR | Dobre. Pani poslankyňa, navrhnite termín a budeme o tom hlasovať. Ešte zapnite pani poslankyňu! | [] | 3,977,644 |
75 | 2022-11-08 | Autorizovaná rozprava | 106 | Dostál, Ondrej, poslanec NR SR | Ondrej | Dostál | poslanec NR SR | Ďakujem, pán predseda. Dovoľujem si upozorniť ctené kolegyne a ctených kolegov, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Gyimesiho porušuje zákon o rokovacom poriadku, a to hneď dvojnásobne. Podľa § 94 ods. 3 rokovacieho poriadku pri prerokovaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokovaným návrhom zákona. Ide zjavne o prílepok, dopĺňa sa tu nový článok, ktorý nesúvisí s pôvodným návrhom zákona. Zároveň § 94 ods. 3 uvá... ods. 2 uvádza: „pri prerokovaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa iný zákon, možno podávať návrhy, ktoré predložený návrh zákona rozširujú, len vtedy, ak s tým navrhovateľ vyjadrí súhlas najneskôr pred hlasovaním.“ Nepochybne ide o rozširujúci pozmeňujúci návrh a nevidím tu pána ministra financií Matoviča, ktorý je predkladateľom tohto návrhu a ktorý nevyjadril na rokovaní pléna s týmto návrhom súhlas. Takže o takomto návrhu nemožno hlasovať, keďže § 94 ods. 4 hovorí: „Ak podaný návrh nespĺňa náležitosti podľa ods. 2 a 3,“ to som práve čítal, a nespĺňa ani podľa jedného, ani podľa druhého, „predsedajúci nedá o ňom hlasovať. O námietke poslanca, ktorý návrh podal, proti tomuto rozhodnutiu rozhodne Národná rada bez rozpravy.“ Čiže domnievam sa, že pán predseda nemôže dať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Gyimesiho hlasovať, maximálne môže dať hlasovať o jeho námietke. Ďakujem. | [] | 4,005,506 |
25 | 2013-10-23 | Autorizovaná rozprava | 166 | Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR | Renáta | Zmajkovičová | podpredsedníčka NR SR | Ďakujem, pani spravodajkyňa. Otváram rozpravu. Do rozpravy sa písomne prihlásili pán poslanec Jozef Mihál, Ľudovít Kaník, Lucia Nicholsonová, Miroslav Beblavý a pán poslanec Alojz Hlina. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Jozefovi Mihálovi. | [] | 3,925,377 |
22 | 2024-10-29 | Autorizovaná rozprava | 36 | Čaučík, Marián, poslanec NR SR | Marián | Čaučík | poslanec NR SR | Ďakujem pekne, pán kolega, pán poslanec Hargaš, za váš príspevok v rozprave. Súhlasím s mnohými vecami, ktoré ste povedali, ja som tiež presvedčený, že to nebude fungovať, tento porovnávač, lebo najmä čo ste povedali, že ľudia sa nerozhodujú len podľa ceny. Problém cien potravín je podľa mňa aj príbeh domácej farmárskej produkcie. Ceny potravín sa riadia zákonom ponuky a dopytu a reťazce majú väčší priestor na cenotvorbu, lebo vidia, že je rastúci dopyt. Riešenie by bolo uvoľniť ruky výrobcom potravín, podporovať predaj z dvora, predaj v automatoch, podporovať výrobu a predaj malovýrobcov potravín. Vajcia a maslo v Rakúsko či v Nemecku alebo aj v Poľsku, ich cena nemôže vyletieť veľmi hore, lebo vedia, že farmári predávajú z dvora alebo majú spoločnú lokálnu predajňu, majú automat a podobne. Takže tento zákon, ktorý chce riešiť informovanie spotrebiteľa, súhlasím, že informovanie o cenách je službou pre spotrebiteľa, ale zriadenie portálu s informáciami o cenách nebude riešiť tento problém, ktorým sú vysoké ceny potravín na Slovensku. A vláda zatiaľ nepredstavila žiadny konštruktívny návrh, ako znížiť ceny potravín na Slovensku. | [] | 4,129,076 |
3 | 2002-11-12 | Autorizovaná rozprava | 29 | M. Chovanec, poslanec: | M | Chovanec | poslanec | Ak sa s kapitolou zdravotníctvo oboznámi ktorýkoľvek občan, nemá s jeho všeobecným obsahom veľký problém súhlasiť. Hovorí sa v ňom o zastavení rastu dlhu, o zvýšení dostupnosti a flexibilite zdravotníckej starostlivosti, o uvoľnení ambulantnej siete, o posilnení prevencie, o prijatí antikorupčných opatrení, o doplnkovom zdravotnom poistení, popisujú sa novokonštituované kontrolné mechanizmy, nový rámec inštitucionálneho vzdelávania, decentralizácie a iné. Obsah potvrdzuje, že vieme - a už dlho - čo robiť, ale, žiaľ, nedokážeme to urobiť. K uvedeným, ale aj k ďalšiemu obsahu sa budeme môcť vyjadriť až vtedy, keď dostaneme znenie zákonov, prostredníctvom ktorých sa ambície vlády majú realizovať. Už dnes však vieme, že sa v rámci reforiem počíta podľa môjho názoru s neadekvátnym vťahovaním pacienta do riešenia finančnej insuficiencie systému. Nehovorím to len preto, že to pokladám za sociálne neúnosné, ale som presvedčený, že je to aj málo odôvodnené alebo skôr neodôvodnené. V kapitole zdravotníctvo sa okrem iného môžeme dočítať: „Vláda pripraví legislatívne riešenia základných zdravotníckych zákonov.“ Pán minister musí konštatovať, že po rokoch transformácie a štyroch rokoch vládnutia vlády, ktorá sa vydáva za vládu kontinuity, nie sú prijaté základné zdravotnícke zákony. Pán minister musí konštatovať, dokonca na výbore pre zdravotníctvo, že v zdravotníctve je rozvrat. Pán minister má podporu poslaneckého klubu Smeru pri reformách, ktoré je v zdravotníctve bezpochyby potrebné vykonať. Neznamená to však, pochopiteľne, že budeme podporovať a akceptovať všetky kroky, ktoré doteraz prezentoval. Ako som už spomenul, hlavne neprimerané vťahovanie pacienta do riešenia katastrofálnej situácie, ktorá v zdravotníctve mnoho rokov systematicky vznikala. Najskôr sa však chcem spýtať, prečo pán minister Zajac, člen terajšej vlády, musí siahať k takým radikálnym krokom? Prečo sa viaceré jeho návrhy akceptujú až dnes, keď sa o nich hovorilo už mnoho mesiacov, vlastne rokov? Prečo sa umožnilo dlhodobé, bezbrehé navršovanie dlhov? Pán minister, ale nielen on vyčíslil pravidelný, priam systémový nárast zadlžovania mesiac čo mesiac, rok čo rok. Opakujem, akceptujeme nutnosť razantných krokov v zdravotníctve, aj keď ich mieni vykonať nový minister, jeden z najväčších a oprávnených kritikov predchádzajúcej vlády, nezabúdame, že väčšina tejto vlády je zodpovedná za stav, v ktorom sa zdravotníctvo nachádza, za stav, ktorý pán minister právom charakterizuje nutnosťou novembra 1989 v zdravotníctve. Je možné pripustiť, že sa naozaj nedalo v predchádzajúcom období vykonať všetko, ale je len veľmi ťažko možné pripustiť a akceptovať, že v zdravotníctve sa vykonalo len tak málo. Úroveň, z ktorej musíme vychádzať pri jeho transformácii, je žalostne nízka východzia pozícia, nepomerne zložitejšia, ako mohla a mala byť. Začnem poisťovňami. Ako je možné, že poisťovací systém môže tak dlho zle fungovať. Dlhodobo sa akceptoval priam legislatívny chaos v poisťovníctve. Novelizácia striedala novelizáciu, nikdy však neviedla k takému postaveniu poisťovní, takým právomociam a hlavne zodpovednosti, ako by poisťovne mali mať respektíve musia mať. Len minimálne kontrolné právomoci voči poskytovateľom zdravotníckej starostlivosti, len s minimálnymi možnosťami, skôr teoretickými právami uloženia sankcií. Namiesto toho, aby poisťovne mali takmer dominantné postavenie vo vzťahu pacient - poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, krčili sa kdesi v administratívnych prekáračkách medzi nemocnicami, lekármi, pacientmi, ministerstvom a neplatičmi poistného. A navyše, akú zodpovednosť mali za svoju činnosť? Štát si zobral garanciu za dlhy, ktoré po sebe zanechali ako huby po daždi vznikajúce a následne zlučujúce sa a zanikajúce vrajpoisťovne. Dnes túto hrubú chybu ideme riešiť na úkor tých, ktorí dodržiavali zákon, rešpektovali povinnosť poskytovať zdravotnú starostlivosť v zmysle Liečebného poriadku. Ako je možné, že jeden manažment nemocnice ako-tak udržal mieru narastania dlhov a iný prekračoval aj astronomické čísla. Sme pripravení podporiť kroky, ktoré povedú k zreálneniu potrebného počtu zdravotníckych pracovníkov. Práve prezamestnanosť alebo skôr lepšie povedané neproporcionálne využitie zdravotníckych pracovníkov pokladáme za potrebné urýchlene riešiť. Taktiež sme presvedčení, že na naše možnosti, ale aj potreby neodôvodnene široká sieť zdravotníckych zariadení osobitne v Bratislave, ale aj v iných veľkých mestách a v niektorých krajoch. Neúnosná situácia je v spotrebe liekov, preskribcii, ich racionálnom využití. Pri riešení tohto problému sa však asi nezhodneme s návrhmi pána ministra. Sme presvedčení, že práve pacient, aj keď to znie paradoxne, je, žiaľ, to posledné ohnivko v reťazci záujmov. Ďaleko pred ním sú záujmy výrobcov, distribútorov a niektorých lekárov. Medzi týmto subjektmi existujú spätné väzby, ktoré rozhodujúcou mierou ovplyvňujú kvalitu aj kvantitu preskribcie. Ak sa systémovo podarí narušiť existujúce väzby, pacient má len minimálnu šancu ovplyvniť narastanie spotreby liekov. Z občana sa stáva pacient až po vyšetrení lekárom, po zhodnotení klinického stavu, laboratórnych vyšetrení a je plne na odbornosti a zodpovednosti lekára, akú formu terapie zvolí, aký rozsah a druh medikamentov predpíše. Nie pacient predpisuje recepty, nie pacient rozhoduje, že lekár systematicky predpisuje len určité skupiny a druh liekov. Ak lieky nebudú zbytočne a neodôvodnene predpísané, nebudú v lekárni vybrané, nebudú ani v šuplíkoch uskladňované a potom do kontajnerov vyhadzované. Určite nebudeme môcť podporiť zámer pána ministra o finančnú participáciu pacienta pri poskytovaní základnej zdravotnej starostlivosti v nemocniciach, zdôrazňujem základnej. Pobyt v nemocnici nie je zadarmo. Hradí sa z finančných príspevkov zdravotného poistenia. Ak sa vykoná operácia, nie je posteľ, bielizeň, strava súčasťou základnej zdravotnej starostlivosti? Áno. Spoplatňujme nadštandardné služby v nemocnici - jednoposteľovú izbu, výberovú stravu, niektoré výkony, i operačné, nadštandardnú starostlivosť strednozdravotného personálu, výber operatéra respektíve ošetrujúceho lekára, dennú výmenu bielizne, ale hoc aj celé bloky zdravotnej a lekárskej starostlivosti. Podporujeme kroky, ktoré povedú k presunu pacienta do ambulantnej starostlivosti vo všetkých indikovaných prípadoch. Vykonávajme práve v ambulantnej sfére všetko to, čo je v nej možné vykonať. Aký je záujem o takýto postup dnes? Takmer žiadny. Kapitácie u časti privátnych lekárov nabiehajú s väčšou alebo menšou pravidelnosťou, ale nabiehajú. Vzniká obrovský paradox. Čím menší výkon, tým väčší zisk. U odborných ambulantných lekárov platí obmedzenie bodov za výkon, čo taktiež nevedie k žiadnemu záujmu o vykonávanie odbornejších výkonov ani o rozšírenie ich spektra. V nemocniciach nie je žiadny záujem skracovať hospitalizáciu nie zo strany pacientov, ale lekárov. Predsa potrebujú dokázať, že práve ich nemocnica, ich oddelenie je to najpotrebnejšie. Výkony, ktoré sa v niektorých nemocniciach robia ambulantne, v iných nemocniciach sa riešia štvor-, päťdňovou hospitalizáciou. Môžem poslúžiť príkladmi. Porovnajme priemernú ošetrovaciu dobu jednotlivých oddelení. Porovnajme počet lekárov s počtom výkonov na porovnateľných oddeleniach a nemocniciach, náklady na poistenca, náklady na hospitalizovaného pacienta, nehovoriac už na absolútne neporovnateľné využitie zdravotníckeho personálnu, zdravotníckej techniky v jednotlivých zdravotníckych zariadeniach, nehovoriac už o nočných službách a dňoch pracovného voľna. Ak tieto a mnohé ďalšie deformity vyriešime a pán minister určite veľmi dobre vie, že ich riešenie bude nepomerne bolestivejšie, ako tie s pacientmi, a až potom sa zamyslíme nad nutnosťou, ešte lepšie a pravdivejšie vyjadrené, možnosťou pacienta finančne participovať na poskytovaní aj základnej, štandardnej zdravotnej starostlivosti. Prípadné kompenzačné opatrenia sú len ťažko predstaviteľné, aj keď pripúšťam, teoreticky možné, ale v inak fungujúcom hospodárskom a spoločenskom systéme. Štátna správa či samospráva nemá peniaze ani na mnohé najzákladnejšie činnosti. Poisťovňa, Zdravotná alebo Sociálna, bude mať dosť a dosť iných problémov ďaleko finančne a organizačne náročnejších. Hrozí úplne reálny predpoklad, že pacient v záujme šetrenia alebo proste z nedostatku finančných prostriedkov bude odmietať aj takú hospitalizáciu, ktorá bude nevyhnutná pri prihliadnutí na závažnosť jeho ochorenia. Do nemocnice sa nám vráti v ďaleko horšom stave, ako bol pred jej odmietnutím. Navyše tým, že sa očakáva finančná participácia občana na základnú zdravotnú starostlivosť v nemocnici, nezbavuje sa pochopiteľne povinnosti platiť za nájom, kúrenie a iné služby v jeho byte. Veď asi 70 % ľudí žije z príjmov do výšky priemerného platu. Mnohí hlboko pod ním. Navyše okrem povinnosti finančného príspevku v zdravotníctve čaká ich, ako už bolo opakovane konštatované, ďalšie navyšovanie nákladov - plyn, elektrika, voda, ďalšie komodity, naviazané na tieto základné, navyše zmrazenie príjmov. Ako ste si iste všimli, neplačem nad finančnou insfucienciou v systéme, ktorá určite existuje. Sme však toho názoru a mnohokrát sme to zdôrazňovali., že až po systémových zmenách v zdravotníctve môžeme hovoriť o dostatku alebo nedostatku financií s prihliadnutím na skutočné možnosti našej ekonomiky. Ak budeme chudobní, ak ekonomika bude len málo prosperujúca, peniaze proste nebudú, chudobné bude aj zdravotníctvo. V akom stave sa ekonomika nachádza a prečo, to je už parketa pre iných. Vrátim sa k textu programového vyhlásenia v kapitole zdravotníctvo. Podporíme tie časti, ktoré povedú ku skvalitneniu starostlivosti o pacienta, k adekvátnemu postaveniu zdravotníckych pracovníkov, lekárov a zdravotných sestier v spoločenskej hierarchii, ale jednoznačne aj k adekvátnemu finančnému ohodnoteniu ich práce. To, v akej situácii sa dnes ocitli zdravotné sestry, je naozaj absolútne neúnosné. Navyše mnohé z nich priam zo dňa na deň stratili postupne získané kvalifikačné predpoklady. Som veľmi rád, že aj pán minister prezentoval na výbore pre zdravotníctvo pohoršenie nad vzniknutou situáciou. Jedna z dôležitých úloh v programovom vyhlásení je aj boj s korupciou. Áno, iste, možno súhlasiť, že existuje na všetkých možných úrovniach, úroveň zdravotnícky pracovník - pacient nevynímajúc. Pranierujme konkrétne prípady, postihujme konkrétnych jedincov, nezľahčujme túto skutočnosť, ale, prosím, nezovšeobecňujme. Som presvedčený, že korupcia v nepomerne väčšej miere existuje na iných úrovniach systému, nehovoriac už o iných rezortoch. Ak by všade existovala, aj keď ju, a to zdôrazňujem, nechcem ospravedlňovať, na takej úrovni, ako je na úrovni medzi pacientom a zdravotníckym pracovníkom, určite nás nezaradia medzi také skorumpované krajiny, ako nás zaraďujú. K odstraňovaniu tohto neduhu na všetkých úrovniach sa však s plnou vážnosťou, vážený pán minister, hlásime. Prezentoval som len niekoľko pripomienok na súčasný stav a len niekoľko podnetov na možnosti riešenia. Máme ambíciu vecnou argumentáciou, predkladanými návrhmi byť sociálnejšou alternatívou k tomu, čo sa na občana chystá. Sme pripravení podporiť všetko to, čo sa podporiť dá. Odmietame však participovať na priam systémových krokoch, tlačiacich občanov financovať všetky nedostatky, chyby a mnohé, mnohé nevynútené a zlé riešenia, ktoré sa prijali v predchádzajúcich rokoch, v predchádzajúcich volebných obdobiach. Skutočná reforma musí priniesť kvalitnejšiu a adresnejšiu zdravotnú starostlivosť pacientovi, adekvátnu možnosť odbornej realizácie, ale aj spoločenského postavenia pre zdravotníckych pracovníkov. Očakávame a podporíme kroky, ktoré tých dobrých zvýhodnia a tých najlepších prestanú vyháňať do Čiech, Rakúska či Nemecka. A ak, tak len za čerpaním nových skúseností a za prehlbovanie odbornosti. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,198,423 |
14 | 2017-03-21 | Autorizovaná rozprava | 71 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Pán poslanec Budaj. | [] | 4,012,984 |
90 | 2023-05-24 | Autorizovaná rozprava | 298 | Drdul, Dominik, poslanec NR SR | Dominik | Drdul | poslanec NR SR | Ďakujem veľmi pekne za slov, pán podpredseda. Dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby výbory prerokoval návrh zákona do 32 dní od prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán podpredseda, prosím vás, otvorte rozpravu. | [] | 4,031,060 |
8 | 2020-06-03 | Autorizovaná rozprava | 291 | Kotleba, Marek, poslanec NR SR | Marek | Kotleba | poslanec NR SR | Ďakujem pekne za slovo. Určite vojna je tým najhorším, čo si nevieme ani predstaviť, ako to môže byť, a určite si to nevedia predstaviť ani vojaci našich ozbrojených síl, ktorí tam pôjdu. A naozaj ma mrzí, že vysielame tam ťažkú techniku. Keby sme tam vysielali vojská, ktoré budú podporovať Červený kríž a robiť humanitárnu pomoc, tak ešte ako tak. Ale s ťažkou technikou, myslím, že nám to môže iba priťažiť a naozaj škoda tej humanitárnej pomoci, lebo podľa mňa, pán minister by to vedel vybaviť aj pánovi lekárovi v zálohe z tankovej brigády a určite rád by nám to šiel ukázať, ako sa tá humanitárna pomoc vykonáva. Ďakujem. | [] | 3,953,511 |
28 | 2008-10-30 | Autorizovaná rozprava | 259 | M. Hort, podpredseda NR SR: | M | Hort | podpredseda NR SR | Pán poslanec bol jediný, kto sa do rozpravy prihlásil ústne. Keďže s faktickými poznámkami na neho sa nehlási nikto, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa teraz pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave v záverečnom slove. Áno, nech sa páči, pán minister, máte priestor v záverečnom slove. M. Janušek, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Ďakujem pekne. Najprv by som reagoval na pána poslanca Farkasa. O EZUS-e, o európskom zoskupení územnej spolupráce sme dosť rozprávali aj vo výboroch Národnej rady. Čo sa týka štátneho rozpočtu, ktorý má pomáhať nástrojom, ktoré vlastne pomáhajú regionálnemu rozvoju na Slovensku, sú RRA-čky, čiže regionálne rozvojové agentúry, euroregióny, sú to inštitúcie, ktoré pracujú celý rok. Robia sa určité analýzy, ako pracujú. Dávajú nám rôzne dokumenty v súvislosti s ich prácou. Čiže, nie je dobré a nesúhlasíme s týmto návrhom pána poslanca Farkasa, aby EZUS-y, čiže, európske zoskupenia územnej spolupráce, boli taktiež podporované zo štátneho rozpočtu, pretože EZUS sa môže vlastne vytvoriť aj kvôli jednému projektu. Čiže, myslíme si, že by nebolo vhodné, aby finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu sa teda podieľali v rámci EZUS-ov. To je pán poslanec Farkas. Môžem na pána poslanca Bauera hneď reagovať? Na pána poslanca Bauera by som zareagoval. Tam boli návrhy na šesť pozmeňovákov, pozmeňujúcich návrhov. Čo sa týka prvého pozmeňujúceho návrhu, tak v § 8 ods. 1 slová „zohľadňujú ciele a priority ustanovené v programe hospodárskeho a sociálneho rozvoja vyššieho územného celku“ nahradiť slovami „v súlade s cieľmi a prioritami ustanovenými v programe hospodárskeho a sociálneho rozvoja vyššieho územného celku.“ Naše odôvodnenie. V § 8 ods. 1 návrhu zákona je definovaná potreba zohľadnenia cieľov a priorít ustanovených v programe hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja vyššieho územného celku, na území ktorého sa obec nachádza, s cieľmi a prioritami ustanovenými v programe hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce. Vyššie územné celky, ako i obce sa riadia osobitnými predpismi – zákon č. 302/2001 o samospráve vyšších územných celkov a zákon 369 o obecnom zriadení – a nevytvárajú tak vzťah nadradenosti a podriadenosti. Keďže sú samostatnými územnými samosprávnymi a správnymi celkami Slovenskej republiky, nenachádza sa v návrhu zákona direktívny termín, ktorým by bol ustanovený súlad dokumentov obcí a VÚC, ale sa navrhuje zohľadnenie, čiže taký miernejší termín cieľov a priorít ustanovených v programe hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja vyššieho územného celku. Čiže, nesúhlasíme s týmto prvým pozmeňujúcim návrhom. 2. V § 8 vložiť ods. 2 a ostatné úseky sa prečíslujú. Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja mestskej časti v meste Bratislava a Košice zohľadňuje ciele a priority ustanovené v programe hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja mesta, na území ktorého sa mestská časť nachádza a je vypracovaný podľa záväznej časti príslušnej územnoplánovacej dokumentácie mesta. Odôvodnenie. Predložený vládny návrh zákona o podpore regionálneho rozvoja ustanovuje základné dokumenty podpory regionálneho rozvoja ako Národná stratégia, Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja VÚC a Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce. Mestské časti miest Bratislavy a Košíc sú právnickými osobami, ktoré za podmienok ustanovených zákonom alebo štatútom mesta hospodária so zvereným majetkom a so zverenými finančnými prostriedkami a s vlastnými príjmami i vlastným majetkom získaným vlastnou činnosťou. Mestské časti nie sú samostatnými samosprávnymi celkami. Vypracúvajú vlastné rozvojové dokumenty v súlade s dokumentmi mesta, na území ktorého sa nachádzajú. Nie je preto potrebné v rámci predkladaného vládneho návrhu zákona o podpore regionálneho rozvoja ustanoviť takúto povinnosť pre mestské časti. Čiže nesúhlasíme. 3. V § 2 vložiť písm. f) a g). „f) mikroregión je územný celok vymedzený minimálne dvoma susediacimi obcami a g) územie mikroregiónu je územný celok, ktorý tvoria katastrálne celky obci mikroregiónu.“ Odôvodnenie. Vládny návrh zákona o podpore regionálneho rozvoja definuje mikroregionálne združenie ako právnickú osobu založenú na účely dosiahnutia spoločných riešení pri zvyšovaní úrovne hospodárskeho rozvoja, sociálneho rozvoja a územného rozvoja regiónu. Členom tejto právnickej osoby môže byť okrem obce napríklad aj podnikateľský subjekt alebo nezisková organizácia atď. Mikroregionálne združenie podľa vládneho návrhu zákona je teda širší pojem. Pojem mikroregión, ktorý navrhol pán poslanec Bauer, je chápaný ako združenie obcí, má svoje územie implicitne definované už v zákone o obecnom zriadení a navrhovaná definícia by bola duplicitou. Navrhovaná definícia mikroregiónu nevylučuje aj členstvo iných právnických osôb ako obcí v tomto zoskupení. Čiže, nesúhlasíme s pozmeňujúcim návrhom č. 3. 4. V § 5 vložiť písm. c), ktoré znie: „Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja mikroregiónu.“ Odôvodnenie. Navrhovaný zákon nestanovuje povinnosť vypracovať rozvojový dokument pre mikroregionálne združenie, keďže jeho členom môžu byť rôzne právnické osoby. Nebolo by vhodné, aby podnikateľské subjekty zasahovali do vypracovania obecných rozvojových dokumentov, čo je v kompetencii obcí. Na tomto procese sa môžu zúčastniť len ako sociálno-ekonomickí partneri. To isté platí aj pre navrhovanú definíciu mikroregiónu pána poslanca Bauera v bode č. 3. Návrhom zákona sa však nevylučuje možnosť vypracovať si spoločný rozvojový dokument pre obce, ktoré sú združené podľa zákona 369 o obecnom zriadení. Čiže odporúčame nesúhlasiť. Bod č. 5. V § 8 ods. 8 vložiť za slovo „sociálneho rozvoja obce“ slová „alebo mikroregiónu“. Odpoveď. Vzhľadom na odpoveď k pozmeňujúcemu návrhu č. 4 je uvedený návrh bezpredmetný. Čiže nesúhlasíme. A posledný pozmeňujúci návrh. Vložiť nový § 8 a ostatné paragrafy prečíslovať. Vzhľadom na odpoveď k pozmeňujúcemu návrhu č. 4 je uvedený návrh bezpredmetný. Taktiež odporúčame nesúhlasiť. Ďakujem pekne za pozornosť. | [] | 3,883,995 |
83 | 2023-02-08 | Autorizovaná rozprava | 274 | Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR | Peter | Pčolinský | podpredseda NR SR | Ďakujem, poprosím pána spravodajcu, ktorého určil gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, poslanca Mareka Šefčíka. | [] | 4,051,268 |
44 | 2014-12-09 | Autorizovaná rozprava | 354 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Je 19.32 h. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ráno o deviatej budeme pokračovať, budete chcieť, (reakcia navrhovateľa) záverečnou, a ešte predtým ale musím vyhlásiť všeobecnú rozpravu za skončenú, pretože vystúpil jeden prihlásený rečník, boli aj faktické poznámky. Takže zajtra ráno začíname záverečným slovom navrhovateľa. Prajem vám pekný večer a dobrú noc. (Prerušenie rokovania o 19.33 hodine.) | [
"(reakcia navrhovateľa)",
"(Prerušenie rokovania o 19.33 hodine.)"
] | 4,196,198 |
21 | 2013-06-20 | Autorizovaná rozprava | 225 | Fitz, Peter, poslanec NR SR | Peter | Fitz | poslanec NR SR | Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som predniesol správu o výsledku, o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovým dohovorom Rady Európy o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť (tlač 527) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovým dohovorom Rady Európy o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 510 z 27. mája 2013 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, ktorý Národnej rade Slovenskej republiky predkladá správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Určené výbory prerokovali návrh na vyslovenie súhlasu s Rámcovým dohovorom Rady Európy o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť v stanovenej lehote. Ústavnoprávny výbor neprijal uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 odst. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Výbor pre kultúru a médiá uznesením č. 86 z 11. júna 2013 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky s predmetným návrhom vysloviť súhlas. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky po prvé, vysloviť súhlas s Rámcovým dohovorom Rady Európy o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť, po druhé, aby rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi. Súčasne výbor určil poslanca Petra Fitza za spravodajcu výborov a poveril ho, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania vo výboroch. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky tvorí prílohu tejto správy. Predmetná správa o výsledku prerokovania predkladaného návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá č. 94 zo dňa 18. júna 2013. Ďakujem pekne, pani predsedajúca, skončil som. | [
"(tlač 527)"
] | 4,210,153 |
53 | 2019-11-27 | Autorizovaná rozprava | 168 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Ďakujem. Teraz dávam slovo spravodajcovi z výboru pre zdravotníctvo, predsedovi tohto výboru, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania vo výboroch o tomto návrhu takisto, ako aj o stanovisku gestorského výboru, nech sa páči. | [] | 4,006,607 |
28 | 2004-06-24 | Autorizovaná rozprava | 57 | V. Veteška, podpredseda NR SR: | V | Veteška | podpredseda NR SR | Otváram rozpravu. Písomne som nedostal k tomuto bodu programu žiadne prihlášky do rozpravy. Prosím, pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy k tomuto bodu programu. Nikto. Končím možnosť prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov . Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 661 a spoločnú správu máte ako tlač 661a. Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky pána Daniela Lipšica, aby vládny návrh zákona odôvodnil. | [] | 3,956,396 |
51 | 2019-10-16 | Autorizovaná rozprava | 191 | Dostál, Ondrej, poslanec NR SR | Ondrej | Dostál | poslanec NR SR | Ďakujem dvom kolegom z poslaneckého klubu SaS za ich reakcie. No možno robím logickú chybu, nepochybne teda reagujem na kolegu Baránika, nepochybne pán generálny prokurátor Čižnár vie viacej ako verejnosť o tom, čo robia jeho prokurátori, čo robí, čo robil pán Trnka, veď sám som to aj spomenul vo svojom vystúpení, že, že pán Čižnár vtedy ešte nie ako generálny prokurátor bol s Dobroslavom Trnkom za pánom Ficom, bol pri tom, keď mu, keď Dobroslav Trnka púšťal Robertovi Ficovi časť nahrávky Gorily. Ak aj vtedy o tom nevedel, čo teda neviem, ako si potom vysvetľoval, že tam bol, tak ak aj vtedy o tom nevedel, tak neskôr mu to muselo, muselo dôjsť a muselo mu dôjsť, že Dobroslav Trnka, keď v čase, keď bol generálny prokurátor, disponoval tou nahrávkou alebo jej časťou a teda, že ako sa to mohlo stať, mal po tom pátrať nepochybne. Pani poslankyňa Zemanová, povedali ste, že nemuseli oni čakať na moje trestné oznámenie. Neviem, predpokladám, že to trestné konanie by tam začalo aj bez ohľadu na moje, moje trestné oznámenie. Ak k tomu nejako prispelo, tak som rád, ale zase toľko dôvery v orgány činné v trestnom konaní mám a obávam sa, že teda na zistenie tých kávičiek by nestačila návštevná kniha, lebo predpokladám, že Kočner mal také postavenie, že sa tam nemusel zapisovať. A pán poslanec Mizík, aj by som sa zľakol a musel nad sebou zamyslieť, keby ste ma vy chceli za niečo pochváliť, ale len teda pripomínam, že Richard Sulík sa s Kočnerom nebavil o žiadnej trestnej činnosti na rozdiel od Dobroslava Trnku, na rozdiel od Moniky Jankovskej. | [] | 4,192,229 |
18 | 2020-11-26 | Autorizovaná rozprava | 297 | Cmorej, Peter, poslanec NR SR | Peter | Cmorej | poslanec NR SR | Áno, ďakujem. Hlasovať budeme teraz o 17.00 hod., za chvíľočku. | [] | 3,871,133 |
60 | 2022-03-17 | Autorizovaná rozprava | 107 | Šofranko, Mária, poslankyňa NR SR | Mária | Šofranko | poslankyňa NR SR | Ďakujem za slovo. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. | [] | 4,122,062 |
35 | 2018-10-23 | Autorizovaná rozprava | 226 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 137, za 17, proti 51, zdržalo sa 57 poslancov a 12 nehlasovali. Návrh sme neschválili. Prosím pani poslankyňu Shahzad, aby uviedla hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Kotlebu, Grausovej, Drobného a Moru na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce (tlač 1145). (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Natálie Grausovej, Stanislava Drobného a Jána Moru na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov , tlač 1145.) | [
"(Hlasovanie.)",
"(tlač 1145)",
"(Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Natálie Grausovej, Stanislava Drobného a Jána Moru na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov , tlač 1145.)"
] | 3,952,417 |
50 | 2005-09-27 | Autorizovaná rozprava | 152 | V. Veteška, podpredseda NR SR: | V | Veteška | podpredseda NR SR | návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o zmiernení niektorých morálnych a majetkových krívd dlhodobo prenasledovaných občanov vedených na osobitných zoznamoch („čierne listiny“) a ich rodinných príslušníkov (tlač č. 1198), správa z výborov 1198a. Materiál uvedie pán poslanec Cuper. J. Cuper, poslanec: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, slovenská politická scéna je v súčasnosti poznačená politickým súbojom medzi koalíciou a opozíciou. Národná rada Slovenskej republiky opäť funguje na princípe čierno-bieleho vnímania politických skutočností. To znamená, že parlament je rozdelený na dva hlavné tábory, opozíciu a koalíciu, ktoré sa navzájom akoby nevedeli dohodnúť na apolitických, respektíve odborných a sociálnych témach. Ak jedna strana predloží návrh do snemovne, druhá robí všetko pre to, aby neprešiel. Parlamentná politika ešte stále nedovoľuje, nie je teda o politickej kultúre, ako by sme chceli mať. Všetky aktivity sú vnímané cez politikárčenie. Odbornosť a verejnoprospešnosť sa v Národnej rade Slovenskej republiky vytráca. V tejto hektickej dobe sme chceli predložiť návrh zákona, ktorý nemá s politikou a so súčasným rozpoložením síl nič spoločné. Je to zákon o zmiernení niektorých morálnych a majetkových krívd dlhodobo prenasledovaných občanov vedených na osobitných zoznamoch, takzvaných čiernych listinách a ich rodinných príslušníkov. O jeho obsahu ste podrobne informovaní už z rozpravy v rámci prvého čítania, ktorá bola obsažná. Ide o návrh zákona, ktorý by mal priznať odporcom komunizmu z čias od roku 1968 do roku 1989 morálnu rehabilitáciu a symbolické finančné odškodnenie v podobne príspevku za krivdy na nich spáchané spomínaným totalitným režimom. Ide o návrh, ktorý by odškodnil poslednú skupinu antikomunistov, na ktorú náš štát akosi zabúda. Je síce pravda, že vláda Slovenskej republiky vo svojom uznesení, ktoré schválil aj parlament koaličnou väčšinou, konštatovala, že už žiadne skupiny antikomunistov nebudú odškodňované. Avšak to neznamená, že na základe zákona č. 125 nemá táto skupina zákonné právo na rehabilitáciu. Ako všetci dobre vieme, zákon má vyššiu právnu silu ako uznesenie. Nehovoriac, že z hľadiska morálky a spravodlivosti táto skupina občanov takéto právo určite má, aj keď môj priateľ Fero Mikloško to popiera. Nebudem zákon podrobne analyzovať z obsahovej stránky, ktorá bola prerokovaná už v prvom čítaní. V tejto časti môjho vystúpenia poukážem na pozmeňujúce návrhy, ktoré sme chceli k zákonu predložiť. Na začiatku som uviedol, že zákon by mohol byť výsledkom koalično-opozičnej zhody, preto predkladatelia robili v rámci druhého čítania všetky možné úpravy, aby jeho znenie vyhovovalo čo najširšej časti politického spektra zastúpeného v tomto parlamente. Zo zákona navrhovatelia vypustili paragraf, ktorý predpokladal mesačný 720-korunový príspevok ku dôchodku každej oprávnenej osobe. Znížili sme tým finančné dopady zákona na štátny rozpočet o takmer 9 miliónov korún ročne. Taktiež sme zo zákona vypustili odvolávku na zákon č. 553 o Ústave pamäti národa, ktorý nemá nič spoločné s mimosúdnymi rehabilitáciami a príliš zjednodušene pomenúva minulý režim zločineckým. Týmto krokom sme chceli spriechodniť návrh zákona u našich komunistických kolegov v Národnej rade Slovenskej republiky. Predstavitelia vládnej SDKÚ vyjadrili rozhorčenie, že na čiernych listinách sú evidovaní občania, ktorí neskôr po roku 1968 začali spolupracovať so Štátnou bezpečnosťou. Uviedli, že je nemorálne, ak by rehabilitáciou získali aj tieto osoby. Áno, niektorí odporcovia boli skutočne zlomení a spoluprácu s obávanou ŠtB podpísali. Ale pravda je taká, že niektorí sú vo vládnych funkciách a sedia aj v tomto parlamente. Niektorí dobrovoľne, iní pod psychickým nátlakom. Iní aj pod vyhrážkami fyzickej likvidácie. Je ťažko teraz hodnotiť, v akej atmosfére strachu dotknuté osoby existovali. Nemáme na to ani morálne oprávnenie. Dôležité je, že spoluprácu s ŠtB podpísali, čo mohli, to nemuseli robiť. Drvivá väčšina evidovaných odporcov čiernej listiny spoluprácu ale nepodpísala. A boli proskribovaní. Predkladatelia si osvojili výhrady a predložili pozmeňujúci návrh, ktorý vyčlenil evidované osoby, ktoré boli dobrovoľnými vedomými spolupracovníkmi ŠtB a aby im nebola priznaná rehabilitácia. Text pozmeňujúceho návrhu znie: „Oprávnenou osobou nie je fyzická osoba uvedená v odseku 1. Ak bola právoplatným rozhodnutím súdu označená za vedomého spolupracovníka Štátnej bezpečnosti, alebo ak je táto osoba evidovaná ako spolupracovník bezpečnostnej zložky, o ktorej bol kedykoľvek v období od 21. augusta 1968 do 31. septembra 1989 Štátnou bezpečnosťou evidovaný zväzok v kategórii rezistent, agent, informátor, držiteľ prepožičaného bytu alebo držiteľ konšpiračného bytu.“ Zákon je pripravený z hľadiska legislatívnotechnickej stránky na kvalitnej úrovni. Predkladatelia si osvojili vyše desať pozmeňujúcich návrhov z legislatívneho odboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú súčasťou spoločnej správy. Tieto zmeny zákon vyčistili od legislatívnoprávnych nedostatkov. Všetky uvedené pozmeňujúce návrhy sú súčasťou spoločnej správy, ktorú odporučil gestorský výbor schváliť en bloc. Pozmeňujúci návrh o vyňatí osôb, ktoré spolupracovali s ŠtB, je pripravený predkladateľmi a je podpísaný 15 poslancami. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, toto všetko skupina poslancov urobila, aby tento parlament bol schopný odčiniť aj poslednú morálnu krivdu na osobách v tomto štáte. V každom prípade si myslím a presadzoval som v tomto parlamente odškodnenie viacerých skupín osôb vo vedomí toho, že každá morálna krivda spáchaná za minulého režimu musí byť odčinená. Hlasoval som a podieľal som sa na príprave zákonov nielen rehabilitačných, ale aj reštitučných, lebo si myslím, že je to povinnosťou tejto generácie politikov, ľudí, ktorí sedia a tvoria zákony v tomto štáte. Ale, bohužiaľ, aj cez vynaložené úsilie pomôcť odškodniť aj túto poslednú skupinu ľudí, ktorí by si zaslúžili v každom prípade morálnu, a teda vyjadrenú finančne satisfakciu, nie je vôľa v tomto parlamente tento návrh podporiť a aby predkladatelia neprišli o možnosť ho predložiť opätovne, sťahujem, pán predsedajúci, tento návrh z rokovania, o čom som podpísal aj list za predkladateľov. Ďakujem za pozornosť. | [
"(„čierne listiny“)",
"(tlač č. 1198)"
] | 4,048,603 |
15 | 2024-06-21 | Autorizovaná rozprava | 89 | Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR | Ľuboš | Blaha | podpredseda NR SR | Na faktické poznámky bude reagovať pán minister Robert Kaliňák. Nech sa páči. | [] | 4,068,270 |
49 | 2019-09-24 | Autorizovaná rozprava | 193 | Kotleba, Marian, poslanec NR SR | Marian | Kotleba | poslanec NR SR | Ďakujem, pán podpredseda. Ja som len nestihol s faktickou, tak by som sa takto chcel spýtať, využiť právo predkladateľa a spýtať sa pána poslanca Suchánka ako lekára teda, lebo nebolo mi jasné z tohto jeho vystúpenia, že či on na základe toho, čo povedal, s tým sprísnením tých potratov súhlasí alebo či s tým nesúhlasí. Lebo neviem sa z toho nejako vyčítať. Takže, pán doktor, poprosil by som vás, ak sa dá, ak nie, však hlasovanie bude verejné, ale aby ste povedali svoj názor teda, že či aj ako lekár, ktorý teraz povedal tú definíciu, takže či teda ste za to, aby tie deti sme chránili viac, alebo či teda si myslíte, že súčasná legislatíva je dostatočná. A využijem ešte priestor a poviem, že mne sa nezdá celkom, že vy ste mali pravdu v tom, že je to nejaká právna definícia toho, že ako môžme rozprávať o momente, keď vznikne život, hej? O; medicínsky, to sa s vami nehádam, to môžte tu s kolegynkou Grausovou viesť vaše lekárske debaty, ale právne to naozaj nikde definované nie je, že by život začínal tým, že krv začína prúdiť cez mozog. Veď predsa máme tu všetky zákony, máme tu ústavu a nikde to tak napísané nie je. Ak je to v nejakom zákone tak napísané, tak by som vás poprosil, keby ste ma opravili, rád si to doštudujem, rozšírim si obzory, ale do dnešného dňa som to nikde nevidel, nepočul, nikto z kolegov ani v tých predošlých debatách to nikde nepovedali. Príde mi to také trošku nepresné alebo možno zavádzajúce. Čiže z mojej strany len toľko, berte to naozaj konštruktívne aj tie otázky a všetko, lebo mám záujem, mám záujem spoznať váš názor. Ďakujem pekne. | [] | 4,007,382 |
19 | 2013-05-29 | Autorizovaná rozprava | 196 | Kučerová, Viera, poslankyňa NR SR | Viera | Kučerová | poslankyňa NR SR | Ďakujem za slovo. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o pripomienke prezidenta s odporúčaním gestorského výboru schváliť ju. | [] | 4,023,071 |
27 | 2013-12-10 | Autorizovaná rozprava | 5 | Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR | Renáta | Zmajkovičová | podpredsedníčka NR SR | Faktické poznámky, jedna. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Nech sa páči, pán poslanec Simon. | [] | 4,166,074 |
3 | 2002-11-19 | Autorizovaná rozprava | 44 | D. Čaplovič, poslanec: | D | Čaplovič | poslanec | Nuž čo, demokracia dozrieva do žalúdočných vredov, tak ako to spieval Karel Kryl. Myslením a konaním naďalej žijeme v minulom storočí. Ľubomír Lipták po Danielovi Rapantovi, najlepší slovenský historik v štúdii Elity v makrozmenách, výstižne a doslovne nadčasovo aj vo vzťahu k najprítomnejšej prítomnosti, ktorú teraz prežívame, napísal. Citujem: „Prvým nápadným znakom dejín Slovenska v 20. storočí, ktorý vyplýva už z frekvencie zmien, je častý tlak na zmeny elít a tento jav dostal aj publicistický názov - syndróm odťatých rúk.“ Ľudia, generácie, keď získajú zručnosti, znalosti, sú vždy najbližším zvratom odstránené. Dávnejšie to bývalo v periódach takmer vždy po dvadsiatich rokoch, predovšetkým pred rokom 1989. V poslednom desaťročí sa však frekvencia zrýchlila na každé štyri roky, či dva roky v roku 1994. Roman Kaliský to označil veľmi presne, čo nové voľby na Slovensku, za „štátny prevrat“. Zvykne sa tomu hovoriť slovenské politické zemetrasenie. Žiaľ, dnes to už nie je len na úrovni ústredných orgánov štátnej moci a nimi riadených organizácií a zrejme aj v Národnej rade Slovenskej republiky. Svedčia o tom pozmeňujúce návrhy pána poslanca Malchárka za politickú stranu ANO, ale aj na úrovni krajských úradov, okresných úradov, vyšších územných celkov, či už je to napríklad v Bratislave, alebo ako sme sa nedávno aktuálne dozvedeli aj v Prešove, v obciach a mestách. Doslovne je to metastáza v našej spoločnosti a vo svojich dôsledkoch to prináša i desivé závery. Ctené kolegyne, vážení kolegovia. Prosím vás, skúste v tomto konkrétnom prípade odhodiť stranícke tričká, obrazne vyzlečme si svoje dresy a pokúsme sa nastoliť napriek tlaku mocných či všemocných na našom Slovensku príklad pre politickú kultúru a stabilitu. Bez tradičných plošných personálnych čistiek a nechutného kádrovania vravíme tomu výberové pokračovanie či konkurz. Aby nás raz netrápilo svedomie, ctené dámy, vážení páni, že sme práve dnes nemali svedomie. Ďakujem vám. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,049,205 |
35 | 2018-10-17 | Autorizovaná rozprava | 120 | Glváč, Martin, podpredseda NR SR | Martin | Glváč | podpredseda NR SR | Pán poslanec Blaha. | [] | 3,982,104 |
16 | 2007-11-28 | Autorizovaná rozprava | 241 | F. Devínsky, poslanec: | F | Devínsky | poslanec | Preto si dovoľujem predložiť pozmeňujúce návrhy týkajúce sa vysokých škôl. Chcem zdôrazniť, že tieto návrhy v žiadnom prípade nezvyšujú deficit z rozpočtu, ale ide len o presuny medzi kapitolami. Prvý pozmeňujúci návrh. V prílohe č. 3 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2008 „Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2008“ sa záväzné ukazovatele menia takto: V kapitole Ministerstva školstva Slovenskej republiky sa zvyšujú v stĺpci „Výdavky celkom“ v rámci bežných výdavkov o 1,4 mld. korún. Vykonané zmeny v prílohe č. 3 sa premietnu do prílohy č. 4 zákona o štátnom rozpočte na rok 2008. Výdavky vo výške 1,4 mld. Sk sa pridajú do programu 077 Vysokoškolské vzdelávanie a veda, sociálna podpora študentov vysokých škôl. Druhý pozmeňujúci návrh. V prílohe č. 3 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2008 „Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2008“ sa záväzné ukazovatele menia takto: V kapitole Ministerstva obrany Slovenskej republiky sa znižujú v stĺpci „Výdavky celkom“ a „Výdavky spolu bez prostriedkov Európskej únie“ o 1 mld. korún. Vykonané zmeny v prílohe č. 3 sa premietnu do prílohy č. 4 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2008. Tretí pozmeňujúci návrh. V prílohe č. 3 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2008 „Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2008“ sa záväzné ukazovatele menia takto: V kapitole Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sa znižujú v stĺpci „Výdavky celkom“ a „Výdavky spolu bez prostriedkov Európskej únie“ o 400 mil. korún. Vykonané zmeny v prílohe č. 3 sa premietnu do prílohy č. 4 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2008. Odôvodnenie. Aj napriek medziročnému rastu o takmer 0,5 mld., resp. 3,5 % sa podiel výdavkov na vysoké školy v pomere k HDP znižuje. Z viac ako 0,8 % v roku 2006 klesol na 0,7 % v roku 2008. V roku 2007 to bolo 0,75 %. Ani vyhliadka na ďalšie roky nie je pre vysoké školy dobrá. Do roku 2010 ich čaká prepad na 0,65 % podielu na HDP. Výdavky na vedu tiež nedosahujú v pomere k HDP úroveň roka 2006, keď poklesli z 0,48 % na 0,44 %, v roku 2007 to predstavuje dokonca 0,4 %. Ich nominálny medziročný rast pritom predstavuje takmer 1,7 mld. korún, čo je 23,8 %. Ak by sme však porovnanie očistili o 2. programovacie obdobie Európskej únie, rast by predstavoval len 0,4 mld. korún a pomer k HDP by bol dokonca iba 0,38 %. Podporení by mali byť takisto doktorandi, ktorí sú perspektívou pre slovenskú vedu. Preto sa navrhuje presunúť prostriedky do rozpočtovej kapitoly ministerstva školstva vo výške 1,4 mld. korún. Výdavky na obranu si držia rastúci trend, aj keď ich výška v pomere k HDP pre rok 2008 je len 1,6 %. Negatívnym trendom je neustále narastanie prevádzkových výdavkov na úkor investičných. Ten pomer je 82 : 18 v roku 2008. Neustále narastá deficit osobitného účtu rezortu (sociálne zabezpečenie vojakov), ktorý v roku 2008 zhltne 2,3 mld. korún, čo je 8 % rozpočtu ministerstva obrany. Aj v rezorte obrany sa budú masívne nakupovať informačné technológie. Na nákup výpočtovej techniky sa rozpočtuje suma 821 mil., na telekomunikačnú techniku je to 1,3 mld. Budú sa tiež modernizovať letiská Sliač a Kuchyňa a výcvikový priestor Lešť. Celkové investície do týchto projektov vrátane materiálu, techniky a informačných technológií by v roku 2008 mali dosiahnuť 6,4 mld. korún. Preto sa navrhuje presunúť z rozpočtovej kapitoly ministerstva obrany prostriedky vo výške 1 mld. na uvedené účely. Celkový rozpočet ministerstva vnútra rastie v roku 2008 o 3,9 mld., to predstavuje nadpriemerných 18 %, no kapitálové výdavky rastú až o 65 %, o celú 1 mld. korún. Okrem 955 mil. smerujúcich na rekonštrukciu budov a 325 mil. na nákup vozidiel smeruje zvyšná časť investícií práve do oblasti informačných technológií. Nový komplexný ekonomický informačný systém bude v roku 2008 daňovníkov stáť 100 mil. korún a údržba a servis ostatných rezortných informačných a telekomunikačných systémov ich bude stáť ďalších 353 mil. Ďalších 300 mil. korún je určených na nákup výpočtovej techniky pre vydávanie dokladov. Na nákup výpočtovej techniky pre Schengenský informačný systém sa rozpočtujú prostriedky vo výške 200 mil. Spolu ide na IT takmer 1 mld. Sk. Preto sa navrhuje z rozpočtovej kapitoly ministerstva vnútra presunúť prostriedky vo výške 400 mil. na uvedený účel. Prosím vás, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, aby ste tento pozmeňujúci návrh v prospech vysokých škôl podporili. Ďakujem pekne. Skončil som. | [
"(sociálne zabezpečenie vojakov)"
] | 4,170,703 |
48 | 2021-11-03 | Autorizovaná rozprava | 130 | Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Laurenčík | podpredseda NR SR | Procedurálny návrh bude až po skončení rozpravy. | [] | 3,925,611 |
7 | 2012-09-12 | Autorizovaná rozprava | 249 | Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR | Robert | Kaliňák | podpredseda vlády a minister vnútra SR | Ja budem stručný. V podstate pán kolega Beblavý, pán kolega Chren si nepočkali na odpoveď na ich otázky, ale veď to je, myslím, že ešte bude dosť príležitostí v druhom čítaní. Veľmi stručný. Preto nerobíme veci naraz, pretože máme skúsenosť, ako to dopadlo, keď sa robila naraz daňová správa. Tento proste problém si nikto z nás v štáte nemôže dovoliť. Preto je toto prvý krok, ktorý v časti už preberá do budúceho integrovaného obvodného, okresného úradu školský, dopravný, vojenskú správu, sčasti predpripravuje ostatné krajské úrady do jednotného celku v rámci obvodného úradu v sídle kraja ako budúceho odboru životného prostredia alebo budúceho odboru lesného hospodárstva a pod. Čiže to je naozaj predprípravná fáza. Ona v zásade bez ďalších zákonov by nepriniesla nič zásadné, i keď treba povedať, že celú reformu nerobíme preto, že sme si ju teraz vymysleli ako. Na ministerstve vnútra sme zvyknutí väčšinou na projekty, ktoré môžeme hodnotiť viac úspešne ako neúspešne, keď si spomeniem či už Schengen, alebo naše víza a všetky ostatné veci boli sprevádzané veľmi komplikovanými opatreniami. My totižto nadväzujeme v týchto veciach na naše piloty. Netreba zabúdať, aká úspešná bola vlastne, keď sme rušili krajské úrady a dneska, tak ako ich poznáte, obvodné úrady v sídle kraja, všeobecné obvodné úrady v sídle kraja. Myslím si, že nielen čo do usporiadania, ale samotnej funkcionality sa tam vlastne nič nestalo. Všetky tie výčitky, ktoré tam boli dané v súvislosti s odvolacími a ostatnými vecami, dneska predsa fungujú. To dneska predsa existuje. Nie je to nič nového, čo by sme zavádzali. V niektorých prípadoch, samozrejme, treba vymyslieť, ale keď to nefunguje na našom krajskom úrade, veľký omyl je myslieť, že napríklad na súdoch takúto vec nepoznajú. Opätovne si treba pozrieť. Veď predsa v prípade Najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje o odvolaní, musí rozhodovať iné kolégium tohto istého súdu. To znamená, že pokiaľ v druhom stupni rozhodlo jedno kolégium, už o dovolaní a mimoriadnom opravnom prostriedku rozhoduje proste iné kolégium. Na Protimonopolnom úrade, na ďalších úradoch, ktoré konajú aj ako na prvom stupni, majú rozkladové komisie. Nič nového nezavádzame, nič čo by nefungovalo, ani žiadny vynález. Preto hovorím, že to je v podstate naozaj týmto spôsobom pripravené. Trochu, i keď hodnotím pozitívne vecnú diskusiu, že všetci boli veľmi vecní, ďakujem za podporu v tejto veci. Samozrejme, preto sme povedali, že každý rok budeme robiť odpočty, pretože čo jednoduchšie vám môžem dať do ruky, ako to, že sme povedali, že niečo urobíme, a potom sme to neurobili. Nič sa ľahšie nekritizuje. To znamená, vy v tejto chvíli ste vo výhode a ja v nevýhode v tom, že budeme pod takou kontrolou, že každý rok na schôdzi, kedy neurobíme to tak, ako sa má, dostaneme adekvátne naložené, tak ako si po zásluhe budeme zasluhovať. Preto len doopravujem niektoré veci, že napríklad, keď vyčítal pán kolega Beblavý zmluvy rámcové, že sú problém, lebo tam nie je vylúčené, to opäť o tom, že si neprečítal celé ustanovenia zákona, ktoré majú k sebe súvis – negatívny floating, to znamená, znižovanie ceny počas platnosti zmluvy je práve odpoveďou na to, čo kritizoval, a to v zákone je. To je automaticky proces. Akonáhle existuje lacnejšia ponuka, musí ten, ktorý zmluvu uzavrel akceptovať ponuku tohto za nižšiu cenu. A to dneska tam je. Čiže tento mechanizmus, ktorého sa dožadoval v zákone je. To isté platí, že nie metodicky, nie metodicky bude riadiť. To je presne to, čo som ja tak naznačil v úvodnej reči, že som vedel, že tá kritika asi možno príde, ale už som predtým predosielal, že netreba si pozerať len tento zákon, ale aj zákon, ktorý súčasne platí a do ktorého sme my zmeny zaviedli v roku 2008, keď sme zlučovali krajské úrady s obvodnými úradmi v sídle kraja, pretože už sme predpripravili si nejakú pôdu pre toto, kde je jasne napísané – odborné referáty riadia a kontrolujú, nie metodicky, riadia a kontrolujú so všetkým, čo k tomu patrí vrátane grantových schém, všetky príslušné ministerstvá. To znamená, že ten konkrétny minister ďalej líniovo riadi. Čo je to za reč, že „vzdialené ministerstvo“? A doteraz nebolo vzdialené? Doteraz nebol ten krajský úrad rovnako vzdialený, ako bude presne po platnosti tohto zákona? Rovnako tak bude to isté ministerstvo školstva vzdialené Krajskému školskému úradu v Prešove, takisto ďaleko, ako bude proste po 1. januári. Filozoficky. Filozoficky bude rovnako ďaleko. Tí istí ľudia s tými istými konexiami na riadenie. My ich nebudeme riadiť, ani ten záujem nemáme ich riadiť. Dôležité pre nás je len to, že tuto sa vytvára ten priestor na šetrenie spoločných pracovísk. A tu opäť omyl, pretože obslužné centrá, tých bude naozaj osem. Nie, necentralizujeme to na okresy, ale tých bude presne osem. Ja len taká poznámka pri tých pozemkových úradoch. Niečo podobné už funguje. Veď vy predsa dobre viete, že finančnú správu a ekonomickú správu nad okresnými pozemkovými úradmi má predsa kraj. To znamená, oni dneska sú závislé na tom kraji. Nič iné sa neudeje. Toto presne, čo už dneska v niektorých prípadoch, lebo iné úrady to nemajú, ale pozemkové zhodou okolností to majú, že sú závislé na tom kraji aj finančne. (Ruch v sále.) Prosím? No aj kataster je taký, lebo máme krajské správy katastra a zvyšné sú len správy. Takže tam by sme našli mnoho podobných vecí. Nechcem už teda naozaj to nejako naťahovať. Tá definitíva je v pláne. Je v pláne vlastne po závere tej reformy vlastne prejsť k tomu, aby sme si toto rozdiskutovali. S tými kompetenciami je to proste problém. Ten audit, po ktorom voláte, paralelne beží. On beží popri reforme, lebo len vytvorí priestor a plasticky sa zapracuje do schémy, ktorú vytvoríme. Ona bude tak vytvorená, že ľubovoľný prechod kompetencií bude schopná absorbovať. To je najmenej, len väčšinou to býva pri tých diskusiách o kompetenciách, o tom, že aj obce povedia, že chceme viac peňazí. To je ako väčšinou tá jednoduchá veta. A ja im môžem ľahko odpovedať, že jednoducho, keď sa vám to zdá drahé, nezvládate, tak nám ju dajte, my ju zvládneme lacnejšie. A tým je vyriešená celá diskusia o tých kompetenciách. Problém je len v tom, že akonáhle by sme sa začali kompetenciám venovať, neurobili by sme túto šetriacu časť. Preto ju robíme paralelne a akékoľvek výstupy, ktoré z tejto diskusie budú, ktorá bude prebiehať, sme ochotní absorbovať do tejto našej reformy, samozrejme, absolútne pružne. No a toto je tá drobnosť pritom, čo je už moje posledné slovo, len aby som to tak vyvážil. Zrušenie právnej subjektivity hasičského záchranného zboru bola výčitka, že vlastne to ohrozí funkčnosť hasičského zboru. Tak rád by som pripomenul, že policajti ju vlastne nemajú ani dnes. Policajné prezídium nemá právnu subjektivitu a nijako mu extréme nechýba, ak ste si všimli, pri tej práci, ktorú robí. Čiže my len dávame do normálu to, čo bude. Oni budú mať. Každý z nich bude mať svojskú formu subjektivity, ktorá mu bude na základe splnomocnenia udelená zo strany ministerstva, tak ako to robíme dneska najväčšej zložke, a to Policajnému zboru, tak to bude platiť aj pre hasičov a ostatných. Tých ľudí, ktorých ušetríme, tí vlastne budú pracovať v tých krajských centrách podpory. To je to, čo vlastne budú mať šancu prísť. A ja som vám to minule naznačil na tom výbore. My sme nepovedali, že nikto nepríde o prácu. My sme povedali, že nie je to našou prioritou, pretože každý úradník má pre nás absolútne nejakú hodnotu a je schopný výkonu veľmi kvalitnej práce a dokáže sám svojou prácou niektoré prostriedky ušetriť. To znamená, my uvidíme, ako sa to presne bude formulovať. Samozrejme, niečo tam z toho príde, kde naozaj to miesto je proste zbytočné a s tým neurobíme nič. Faktom zostáva, že omnoho podstatnejšie je prevádzka, to, čo náš štát ako taký stojí. Tam si myslíme, že dokážeme k tejto úspore ísť. Samozrejme, je to ambiciózne číslo. Tam bola ešte poznámka, že prečo také isté. Poviem vám to jednoducho. Pri takomto obrovskom čísle, ako je 20 mld., proste už 10 mil. nehrá rolu. To znamená, že sme si povedali, že je to pekné číslo. V skutočnosti, keby som vám to vyčíslil, tak je to nejakých 698 alebo niečo na tento spôsob, takže to nemá význam. Ideme, aby potom sa číslo ľahko pamätalo a mohli sme ho plynule kontrolovať. Ak nedočerpám a neušetrím 700, ale 698, predpokladám, že ma neodvoláte. Takže o tomto sa tu presne bavíme, že? Ale máme ambíciu prekročiť, samozrejme, to číslo. Podstatné je to, aby to začalo nejako fungovať. Najmä občan to má šance pocítiť. To chceme, aby zažil ako prvé, že lepšia služba. Potom to vlastne bude cítiť aj na to rozpočte, že z tých ušetrených peňazí je možné investovať do rozvojových programov škôl, čohokoľvek, športu, čohokoľvek, čo sa rozhodneme. Veľmi pekne vám ďakujem za veľmi vecnú diskusiu. A, samozrejme, tento návrh zákona sám osebe nie je presun iba krabíc, lebo už sme ho absolvovali, a vieme, čo nám to prinieslo na krajských úradoch. Čiže niečo podobné sme už raz urobili. Toto je vlastne kópia zákona, ktorú sme absolvovali pred štyrmi rokmi, a je do dneska považovaný za proste projekt, ktorý bol úspešný. Ale napriek tomu sa, samozrejme, nebránime, ale myslím si, že to pravé uplatnenie tých pozmeňovákov, o ktorých vy máte na mysli, bude v tom globálnom zákone na budúci rok, kedy sa vlastne začnú aj ostatné úrady integrovať. Len robíme na to etapy, aby sme nezapli vypínač 1. januára 2014, a nezasvieti svetlo ako na daňovej správe. Rozumiete? Tento blackout si proste nikto nemôže dovoliť. Preto my priebežne počas roka budeme preberať funkcionality jednotlivých úradov a právne nakoniec to prejde 1. januára . Ale veľmi pekne ešte raz ďakujem za všetky pozitívne slová. | [
"(Ruch v sále.)"
] | 4,062,262 |
18 | 2017-06-14 | Autorizovaná rozprava | 153 | Čaplovič, Dušan, poslanec NR SR | Dušan | Čaplovič | poslanec NR SR | Hlasujeme o druhom návrhu pána poslanca Pavla Gogu a ktorý sa týka upresnenia zániku funkcie, výkonu funkcie riaditeľa. | [] | 3,974,820 |
4 | 2010-08-10 | Autorizovaná rozprava | 25 | Sulík, Richard, predseda NR SR | Richard | Sulík | predseda NR SR | Prosím pánov poslancov, trošku kľudu a počúvať kolegu. | [] | 3,923,727 |
30 | 2018-03-23 | Autorizovaná rozprava | 80 | Kiššová, Jana, poslankyňa NR SR | Jana | Kiššová | poslankyňa NR SR | Ďakujem veľmi pekne za všetky faktické poznámky. Skúsim len jednu krátku reakciu. Skúste si, pani poslankyňa, odpovedať sama na jednu otázku, a síce, kto túto tragickú udalosť politizuje. Či ten, ktorý sa snaží zastaviť takýto vývoj a trend na Slovensku a snaží sa to zmeniť a snaží sa všetkými možnými prostriedkami zabrzdiť tento ničivý vývoj takejto politiky na Slovensku, snaží sa počúvať ľudí na námestiach, alebo ten, kto v tejto situácii uvažuje, komu politicky táto situácia prospeje. Ja neviem, či nám politicky prospeje, tak uvažujete vy. Ja uvažujem o tom, čo vieme my ako politici, čo vieme my ako občania spraviť, aby sa Slovensko takýmto spôsobom nevyvíjalo. Ja si to neprajem. Ja si neprajem žiť v krajine, kde je na Úrad vlády prepojená mafia. Ja si neprajem žiť v krajine samoúnosov, neprajem si žiť v krajine, kde sa popravujú novinári za to, že píšu o korupcii na najvyšších miestach. Naozaj si to neprajem. A spravím všetko pre to, aby som v takejto krajine ani ja, ani ďalší občania Slovenska nemuseli žiť. Ďakujem. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,194,702 |
6 | 2024-01-24 | Autorizovaná rozprava | 57 | Danko, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Danko | podpredseda NR SR | Poslanec Dvořák. | [] | 4,007,516 |
9 | 2024-02-28 | Autorizovaná rozprava | 1 | Danko, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Danko | podpredseda NR SR | Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram sedemnásty rokovací deň 9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie účasti na dnešnom rokovacom dni požiadali poslanci Majerský, Truban, Turčanová, o ospravedlnenie z dôvodu PN poslanci Mikloško, Vaľová. Na zahraničnej pracovnej ceste je predseda Národnej rady Peter Pellegrini. Podľa ohlasovanej zmeny programu pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona je uverejnený pod tlačou 204, výsledky rokovania výborov sú v tlači 204a. Prosím ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Borisa Suska, aby vládny návrh zákona odôvodnil. (Pokračovanie rokovania v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, tlač 204 .) | [
"(Pokračovanie rokovania v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, tlač 204 .)"
] | 3,887,048 |
23 | 2011-09-13 | Autorizovaná rozprava | 315 | Hrušovský, Pavol, podpredseda NR SR | Pavol | Hrušovský | podpredseda NR SR | O vystúpenie požiadal pán podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš. Nech sa páči, pán podpredseda vlády. | [] | 4,218,442 |
56 | 2019-12-05 | Autorizovaná rozprava | 46 | Dostál, Ondrej, poslanec NR SR | Ondrej | Dostál | poslanec NR SR | Vážená poloprázdna sála, poviem iba tri veci. Po prvé, celá táto schôdza je úplne absurdná. Na začiatku riadnej schôdze koalícia vyhodila z jej programu 60 bodov, 60 opozičných návrhov zákonov s odôvodnením, že treba rokovať o návrhu zákona o štátnom rozpočte, treba vytvoriť dostatočný priestor na toto rokovanie. Z celej koalície vystúpili traja poslanci. Poslanec Fico, ktorý s tým návrhom prišiel, za celý čas ani nepáchol do tejto sály. A ešte klamal o tom, kde bol, lebo tvrdil, že bol na vyšetrení a pobehoval s činkami po hrádzi Dunaja. A argumentom bolo, že nechcete, aby si opozícia robila z parlamentu predvolebnú kampaň. Pritom opoziční poslanci tak ako na každú schôdzu predkladali návrhy zákonov, využívali svoju legislatívnu iniciatívu, právo predkladať návrhy zákonov. Je veľmi pravdepodobné, že po väčšine z tých návrhov by ani pes neštekol, lebo však vieme, že niektoré médiá majú pokyn vôbec ani neinformovať o poslaneckých, poslaneckých návrhoch. Lebo však tie nemajú šancu, aby sa dostali do druhého čítania. Pozdravujeme pána Rezníka. Ale o tom sa nedalo rokovať. Pritom bolo naplánované, že táto schôdza má trvať tri týždne, že sme mali rokovať ešte zajtra, že sme mali rokovať celý budúci týždeň, a potom budú ešte ďalšie dva mesiace až do volieb, teda ak nepočítam december, počas ktorých sme mohli schváliť v druhom čítaní, ak by náhodou niektorý z tých návrhov zákonov prešiel, úplne pokojne. Miesto toho budú mať poslanci odteraz až do 29. februára prázdniny. Niektorí budú robiť kampaň. Pán Hrnko bude niekde vykrikovať, ako tu v sále. Pracovať sa vám nechcelo. A vy, a opäť je pod tým podpísaný obvinený poslanec Fico, ste prišli s návrhom na mimoriadnu schôdzu, kde sa má prijať nejaké uznesenie o londýnskom zlate. Čo iné ako predvolebná kampaň to je? No nedozvedel som sa to z toho vystúpenia ešte stále. Dúfam, že záverečné slovo bude, bude trochu obsažnejšie a pán predkladateľ nám, nám vlastne povie, že ako to je a čo, čo od toho očakávajú. Lebo inakšie je to čistá predvolebná kampaň. Včera to otvorenie schôdze neprešlo. A je pekná symbolika, že kým na začiatku riadnej schôdze sa k SMER-u a k lojálnej SNS pripojil doterajší koaličný partner MOST – HÍD a vyhodil opozičné návrhy zákonov, tak teraz MOST – HÍD za program tejto piár Ficovej mimoriadnej schôdze nezahlasoval. Zato zahlasovali niektorí poslanci fašistickej Kotlebovej strany za to. Za 24 hodín zmenili názor. Včera neboli za, dnes sú za. Čo sa stalo, čo sa zmenilo? Nevidím nikoho prihláseného, možno tiež vystúpi niekto z nich a vysvetlí túto náhlu zmenu názoru. Čiže jedna nehoráznosť, ktorá sa udiala na začiatku riadnej schôdze, bola odhlasovaná SMER, SNS a ich doterajší koaličný partner MOST – HÍD. A druhá nehoráznosť v podobe mimoriadnej schôdze bola odhlasovaná SMER, SNS a ich potenciálny, nádejný koaličný partner fašistická Kotlebova ĽSNS. Druhá vec, ktorú chcem povedať. Už to v podstate spomenul Gábor Grendel. Ale ja zacitujem zo zákona, zo zákona o Národnej banke Slovenska, § 12 ods. 1. „Plnenie svojich úloh zabezpečuje Národná banka Slovenska nezávisle od pokynov štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, iných orgánov verejnej moci a od ďalších právnických osôb alebo fyzických osôb.“ Čiže návrh uznesenia má tri body. Jedným niečo zoberieme na vedomie, druhým vnímame riziká. Neviem, či už Národná rada schvaľovala uznesenie, že vníma niečo. To je také zaujímavé, že takéto teleso niečo vníma. Ale jediný teda obsažný bod z toho je, že žiada Národnú banku Slovenska, aby prijala všetky nevyhnutné opatrenia, ktoré budú v čo najkratšom čase viesť k návratu investičného zlata z Bank of England na územie Slovenskej republiky. Nie Frankfurtu, pán poslanec Muňko. Žiada. No ale zákone je napísané, že plnenie svojich úloh zabezpečuje Národná banka Slovenska nezávisle od pokynov štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, iných orgánov verejnej moci a od ďalších právnických osôb a od fyzických osôb. Takže ako povedal pán poslanec Grendel, to uznesenie, odhlasujte si ho pokojne aj ústavnou väčšinou, je to len zdrap papiera. Lebo Národná banka je nezávislá. Mal som ale nutkanie roztrhať to, ale jedno trhanie sme tu už zažili a myslím, že, myslím, že stačilo. Ale má to rovnakú váhu, ako keby Robert Fico ako bývalý predseda napísal svojmu podpredsedovi, guvernérovi Národnej banky Slovenska, že: Počuj, Peťo, nedalo by sa to zlato nejako previesť na Slovensko? Áno, v rámci kamarátskych vzťahov. A Peter Kažimír ako guvernér Národnej banky Slovenska by to mal odmietnuť, lebo by sa nemal nechať ovplyvňovať ani svojimi bývalými kamarátmi. Možno obecné zastupiteľstvo v Terchovej, keby prijalo nejaké uznesenie, tak tiež, tiež ho môže poslať Petrovi Kažimírovi, že ho žiada premiestniť naše zlato z Londýna do Terchovej. Tiež by to mohlo urobiť v zásade, ale Národná banka Slovenska by to nemala brať do úvahy, tak ako by nemala brať do úvahy uznesenie Národnej rady. Veď keď chceme niečo s Národnou bankou Slovenska, tak v rámci tých mantinelov, ktoré máme v rámci Európskej únie, môžeme dať niečo do zákona. Ale schvaľovať uznesenie, že niečo žiadame? Alebo na sneme strany SMER – sociálna demokracia ste si to mohli odhlasovať. Teraz budete mať snem, tak možno tam by ste mohli odhlasovať, že SMER – sociálna demokracia žiada svojho bývalého podpredsedu, aby sa zlato vrátilo na Slovensko. Po tretie. Posledná vec. Ak máme rokovať o takejto závažnej veci, no tak by sme mali rokovať na základe nejakých analýz, podkladov, vyhodnotení, rizík, za a proti, výnosy, náklady, skúsenosti z iných krajín, analýzy Národnej banky Slovenska. Tak som skúsil aspoň to minimum, že prerušme to, však máme plánovanú schôdzu až do konca budúceho týždňa, a počkajme, kým pán guvernér Národnej banky Slovenska príde a povie nám k tomu nejaké stanovisko, či má NBS vhodné priestory, koľko to bude stáť, uskladnenie toho zlata. Koľko bude, koľko bude stáť zabezpečenie prevozu, aké sú s tým spojené riziká? O čo prídeme, keď to zlato nebude pracovať, ale bude tu uložené? Koľko nás bude stáť stráženie? Mohla to byť aj normálna odborná diskusia, keby nebolo necelé tri mesiace pred voľbami a keby si SMER – sociálna demokracia nepotreboval urobiť ďalší predvolebný marketing, aj keď teda neviem, či toto vám nejako pomôže. Procedurálny návrh ste neschválili, žiadne odborné analýzy, podklady nemáme. Žiadne reálne vysvetlenie a odpovede na tieto otázky nezazneli, aj keď teda ja ešte stále tajne dúfam, že v záverečnom slove, na ktoré síce už nebudeme môcť reagovať, ale možno sa niečo, niečo dozvieme. Tak aj ja zareagujem asi na takej úrovni, ako je celý tento, celý tento návrh. Lebo podstatná otázka nie je na tom, čo sa tam napíše, to je aj tak nezáväzné uznesenie. Podstatná otázka je, že aká je motivácia predkladateľov? A teda musíme vychádzať z toho, že žijeme na Slovensku, žijeme v krajine, kde sa štát a verejné zdroje rozkrádali už takmer všetkými predstaviteľnými spôsobmi. Mali sme tu privatizáciu statočným podnikateľom mečiarovcom a vytváranie kapitálotvornej vrstvy, ktorá potom sa premenila na oligarchov v pozadí SMER-u. Mali sme tu provízie. Z provízií privatizačným poradcom nielen na úrovni štátu, ale aj na úrovni obecnej, mestskej a krajskej samosprávy sa predával, prenajímal majetok pod cenu cez zmanipulované súťaže, alebo dokonca rovno, priamo vopred vybranému záujemcovi. Aj keď ste tam zaviedli pravidlá, tak sa zneužíval inštitút osobitného zreteľa. Kradne sa vo verejnom obstarávaní, kradne sa v eurofondoch, kradne sa v agrodotáciách, vo fondoch na výskum a vývoj. Z toho dôvodu sme teraz museli novelizovať zákon o podpore z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Kradne sa na rôznych analýzach, poradenstve, auditoch, robia sa podvody s DPH, ktoré kryje polícia, ktoré kryjú orgány činné v trestnom konaní aj prokuratúra, ktoré kryjú súdy, ktoré sú dohodnuté. Štátne orgány slúžia mafii. Kradne sa na informatizácii, na diaľniciach, v zdravotníctve, už aj v sociálnych službách, na slávnostných galavečeroch, na tipovaní. Kradlo sa v štátnych bankách, kým ešte neboli sprivatizované. Kradne sa v mestských firmách, v štátnych firmách. Dokonca sa robia malé domov od zamestnancov, tí, ktorí nemajú k dispozícii takéto väčšie zdroje. Kradne sa na obnoviteľných zdrojoch energie, štadiónoch, pri posypovej soli. Dokonca aj pri platinových sitkách sa kradlo. Ale počuli ste už niekedy, že by sa niečo stratilo a ukradlo zo zlata, ktoré máme odložené v Londýne? No, asi nie. Tak možno práve to je ten problém. Koniec je blízko, tak chcete mať ešte aj to zlato na dosah. Niekam, kde nebude v bezpečí, lebo pred vami nie je v bezpečí vôbec nič. A možno je dobré, že posledná vec, ktorú spraví parlament po troch vládach SMER-u, bude práve toto. Ďakujem za pozornosť. | [] | 3,980,156 |
4 | 2016-05-24 | Rozprava | 149 | Matovič, Igor, poslanec NR SR | Igor | Matovič | poslanec NR SR | Ďakujem pekne za podporu. Peter, jasne, môžeme mať rozdielne pohľady na drobnosti, ale keď nám ide rovnako o ten princíp, aby sociálne odkázaní nedostávali do ruky peniaze, s ktorými nedokážu zodpovedne hospodáriť, tak si myslím, že jak som hovoril, v tom druhom čítaní bez problémov by sme tu správnu cestu našli. | [] | 4,026,848 |
15 | 2017-04-07 | Autorizovaná rozprava | 187 | Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR | Jana | Vaľová | poslankyňa NR SR | Ďakujem veľmi pekne. Poprosím vás, môžte ma prestať vyrušovať, pán poslanec Osuský? Ďakujem vám veľmi pekne. Ja zase, pán Kéry, ako vy hovoríte, neverím určitým blogom a začnem asi týmto: Ak niekto chce naozaj pravdu, tak sa opýta obidvoch strán. Ja mám skúsenosť, že ak sa u mňa nejaký občan sťažuje, tak mi napíše premiér, ak sa mu sťažuje, aby aj mesto dalo vyjadrenie. Napíše mi to aj prezident. Ale pani Blahová nepíše nikomu. Ona sa tu postaví a číta príbehy, ktoré jej niekto napísal. Ktoré jej jednostranne niekto napísal. Keby prečítala, že a takéto vyjadrenie som dostala z úradu práce a takéto vyjadrenie som dostala z kurately, tak by som tomu verila. To, čo vy máte, pani Blahová, – neokrikujte ma! –, ma nezaujíma, tak ako ste mali na výbore s pani Nicholsonovou 14 prípadov, keď sme sa pýtali pani Nicholsonovej ohľadom detí, ja sa k tomu ešte dostanem, že 14 prípadov máme v mobile a má ich pani Blahová. To sú tie vaše, vaša skutočná práca, ktorú rozprávate. Áno, ak budete mať všetky vyjadrenia. A tak ako možno si robíte z toho, čo pán Kéry povedal, všetci srandu. Ale komu má veriť minister? Má veriť súdom v Piešťanoch, v Galante, v Banskej Bystrici, Považskej Bystrici, Prievidzi, Pezinku, Trenčíne, v Bratislave, v Trnave a v Nitre? Všetci sudcovia sa mýlili? Všetci sa mýlili a Blahová mala pravdu. Pán Kéry, ja by som tiež verila sudcom. A ešte jednu takú vec, už ani nestihnem. Pán Kaník sa tu kedysi so mnou stavil, že ich zákonník urobí nezamestnanosť pod 10 percent. Že príde domov variť mne, ma pozve na večeru. Nikdy sa to nestalo. Potom povedal, že mal na to dva roky. Všetci ste kričali, že náš zákonník vyženie ľudí z práce. Ja som aj takéto stávky tu zažila. Dámy, vy ste tu ešte nesedeli. A dodneska sa to nestalo. Vy ste tu sedeli, pani Blahová, keď už hovoríte, ale nemala by som vo faktickej, keď ste povedali, že ste si zobrali dieťa z detského domova a že ste ho na pumpe prezliekala. Je to klamstvo. Vždycky deti v detskom domove vám dajú prezliecť tam, lebo si ich beriete v svojich šatách. Ja som sa to pýtala. A že bolo škaredé, špinavé a neviem, aké ste... (Ukončenie vystúpenia časomerom. Reakcia z pléna.) | [
"(Ukončenie vystúpenia časomerom. Reakcia z pléna.)"
] | 4,151,148 |
53 | 2015-06-30 | Autorizovaná rozprava | 142 | Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR | Erika | Jurinová | podpredsedníčka NR SR | Ďakujem pekne, pán poslanec, dávam slovo pánovi poslancovi Jozefovi Kollárovi, ktorý je ako posledný prihlásený do rozpravy. | [] | 4,191,395 |
49 | 2015-04-16 | Autorizovaná rozprava | 218 | Abrhan, Pavol, poslanec NR SR | Pavol | Abrhan | poslanec NR SR | Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, vzhľadom k tomu, že vás upozorňujeme, že porušujete zákon, a vy napriek tomu vedomí si toho, že porušujete rokovací poriadok, chcete pokračovať ďalej, dávam návrh na okamžité zvolanie grémia. V mene troch poslaneckých klubov. KDH, OĽaNO a MOST – HÍD. | [] | 4,230,795 |
34 | 2018-09-18 | Autorizovaná rozprava | 275 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 145, za 67, proti 14, zdržalo sa 63 poslancov, 1 nehlasoval. Zákon sme neschválili. Prosím pána poslanca Dostála, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Beblavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o slobode informácií (tlač 934). [Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 934.] | [
"(Hlasovanie.)",
"(tlač 934)",
"(zákon o slobode informácií)",
"[Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode in... | 3,992,656 |
3 | 2002-11-14 | Autorizovaná rozprava | 40 | J. Burian, poslanec: | J | Burian | poslanec | Vládny návrh novely zákona o stavebnom sporení predpokladá zníženie štátnej prémie z 25 % na 20 %. Úsporu výdavkov štátneho rozpočtu však neprináša samotné percentuálne zníženie štátnej prémie, ale maximálna výška, teda suma vyjadrená v slovenských korunách, ktorá bude určená zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok, t. j. na rok 2003 suma 3 500 korún oproti 4 000 korún v roku 2002. Pri zachovaní existujúceho zákona a znížení maximálnej štátnej prémie na 3 500 Sk v zákone o štátnom rozpočte sa zníži len vymeriavací základ na 14 000 korún. Je to jednoduchý matematický prepočet, ktorý existuje v dnešnom zákone, sporiteľ musí teda vložiť do stavebnej sporiteľne výšku 14 000 Sk. Na základe vládneho návrhu novely zákona pri 20-percentnej štátnej prémii oproti doteraz platnej 25-percentnej štátnej prémii na dosiahnutie tejto maximálnej prémie bude sporiteľ nútený zaplatiť ročne 17 500 korún, čo je teda o 3 500 korún viac na rok ako pri tom návrhu, o ktorom hovorím. Tento návrh novely zákona o stavebnom sporení nemá vplyv na štátny rozpočet, neprinesie žiadne zvýšenie výdavkov štátneho rozpočtu, len sporiteľ zaplatí do stavebnej sporiteľne viac o tých 3 500 korún, aby dosiahol maximálnu štátnu prémiu. Tento návrh teda umožňuje aj sociálne slabším sporiteľom získať maximálnu výšku štátnej prémie. Vládou navrhovaná novela zákona v podstate napomáha stavebným sporiteľniam, ktoré budú profitovať na vyššom vymeriavacom základe, ktorý na dosiahnutie štátnej prémie uplatňuje teda väčšina klientov. Chcem ešte povedať, že v dôvodovej správe tohto návrhu novely zákona je písané o úspore 930 mil. Sk. Myslím si, že sú tu spojené dve zákonné úpravy. Tá reálna úspora vzniká vlastne v zákone o štátnom rozpočte nie znížením percentuálnej časti štátnej prémie, ale vtedy, ak vláda v štátnom rozpočte rozhodne a schváli teda výšku štátneho príspevku vo výške 3 500 korún. Tým len chcem povedať, že vlastne v tej dôvodovej správe sa vlastne zmiešali dva zákony a je dôležité, aby si všetci uvedomili ten fakt, že ak sa dnes prijme tento návrh novely zákona, spôsobí to v médiách, a teda navonok, že väčšina sporiteľov alebo veľká časť sporiteľov bude mať záujem doslova do konca roka stihnúť dostať tú 25-percentnú štátnu prémiu. Myslím si, že tento dopad sa potom v neskoršom čase prejaví skôr na rozpočte toho roku 2003 vzhľadom na to, že teda veľa ľudí bude mať záujem do konca roka získať to stavebné sporenie. Preto vyzývam aj koalíciu, aj opozíciu, aby porozmýšľala o podpore tohto vládneho návrhu zákona, či je vôbec zmysluplný a či je dôležité dnes ho predkladať, keď v konečnom dôsledku štátny rozpočet na tom neusporí a v podstate budeme len nútiť bežných sporiteľov, aby vkladali viac peňazí do stavebných sporiteľní, pričom tí budú na tom viac-menej profitovať v tomto smere. Myslím, že druhá vec je, že bezpochyby nechcem povedať, že tá úspora výdavkov štátneho rozpočtu nie je dôležitá, ale v každom prípade my sme všetku tú ťarchu preniesli na občanov. Myslím, že v tomto smere nemusíme zvýšiť výdavky štátneho rozpočtu, ale, naopak, vlastne len posilniť tú stránku, že túto výhodu môžu si zabezpečiť aj sociálne slabšie skupiny. Ďakujem. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,042,245 |
66 | 2022-06-16 | Autorizovaná rozprava | 90 | Kollár, Boris, predseda NR SR | Boris | Kollár | predseda NR SR | Prosím, prezentujme sa a hlasujeme. (Hlasovanie.) Prítomných 136 poslancov, za 87, proti 22, zdržalo sa 26, nehlasoval 1. Uvedený návrh sme schválili. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 3,915,302 |
6 | 2024-01-16 | Autorizovaná rozprava | 206 | Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR | Ľuboš | Blaha | podpredseda NR SR | Pán kolega, skúste reagovať na pána Pročka a nie na pána Dostála, ďakujem. | [] | 4,023,355 |
11 | 2016-12-07 | Autorizovaná rozprava | 270 | Matovič, Igor, poslanec NR SR | Igor | Matovič | poslanec NR SR | ... ak vyriešime teda tento problém, a aby sme trošičku možno jeden mokrý sen našemu pánovi predsedovi Národnej rady uchránili, lebo už mu to nebudem musieť oplieskavať o hlavu to, ako chcel zvýšiť potajomky platy poslancov. Zároveň sa dôrazne ohradzujem voči tomu, aby predseda Národnej rady si robil, zneužíval svoje postavenie na to, aby si robil posmech z ostatných poslancov, ktorí tu sú a ktorí mu iba nadstavujú zrkadlo. Lebo keď niekto chce hovoriť o slušnosti, tak v prvom rade by sa mal pozrieť do zrkadla, a ak ten, ktorý chce hovoriť a kázať o slušnosti, má morálku na úrovni zlodeja, ktorý okradne svojich vlastných zamestnancov, lebo vytuneluje sprivatizovaný majetok, tak tento človek nemá právo hovoriť o morálke a nemá právo hovoriť o slušnosti. | [] | 4,024,441 |
13 | 2007-09-13 | Autorizovaná rozprava | 255 | P. Paška, predseda NR SR: | P | Paška | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 126 prítomných, všetci boli za. Konštatujem, že sme schválili uvedené body zo spoločnej správy. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,185,559 |
3 | 2020-03-25 | Autorizovaná rozprava | 28 | Petrák, Ľubomír, poslanec NR SR | Ľubomír | Petrák | poslanec NR SR | Pán kolega Susko, ja plne s vami súhlasím, že toto, tento návrh zákona je zneužitie zákona na politické ciele. Dámy a páni, keď chcete byť transparentní a to bol váš prvý, prvé krédo, ktoré ste uviedli, že chcete vládnuť transparentne, vyhoďte čl. II, vyhoďte čl. III, ktorý je v pozmeňujúcom návrhu pána kolegu Suska, a povedzte, že sme hrdinovia a dáme, dáme novely zákonov na reformu súdnictva v skrátenom legislatívnom konaní. Toto bude transparentné konanie a toto bude postup, ktorý nebude zneužívaním situácie s koronavírusom na politické ciele. Zachovajte sa úplne čestne a urobte to úplne čestne. Druhá, druhá poznámka, pokiaľ ide o čl. IV a ktorý hovorí o zbieraní údajov elektronickej komunikácie. Ja sa chcem spýtať: a čo týmto, čo týmto návrhom riešite? Budete posielať naďalej esemesky všetkým dotknutým, bu-bu-bu, chovajte sa slušne a zostávajte doma? Aké máte prepojenie na databázy, ktoré sa týkajú zdravotných poisťovní, kde by malo byť zavedené, že sú ošetrovaní alebo majú diagnózu, ktorá sa týka koronavírusu, a sú hrozbou pre ostatnú časť spoločnosti? Kde máte pozbierané údaje z hraničných priechodov, kde sa títo ľudia vrátili zo zahraničia a sú potenciálnym nositeľom korona, koronavírusu? Takéto databázy nemáte. Kde máte databázu zriadenú týmto zákonom, v ktorej sa budú uchovávať tieto údaje? Nemáte. Akým spôsobom budete riešiť veci sledovania týchto ľudí? Kapacity Úradu verejného zdravotníctva sú absolútne, absolútne nedostatočné a na toto nestačia. Dokonca kapacity Policajného zboru nestačia na to, aby preverovali udania občanov o tom, že ľudia nedodržiavajú karanténu. Čiže aj toto sú opatrenia, ktoré sú uvedené v čl. IV. Čistý píár, ktorý nerieši problematiku. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 3,955,525 |
32 | 2021-06-17 | Autorizovaná rozprava | 88 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode a o minútku pristúpime k hlasovaniu. (Striedanie sa predsedajúcich schôdze. Krátka pauza.) | [
"(Striedanie sa predsedajúcich schôdze. Krátka pauza.)"
] | 3,981,713 |
22 | 2024-10-23 | Autorizovaná rozprava | 6 | Jurík, Beáta, poslankyňa NR SR | Beáta | Jurík | poslankyňa NR SR | Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, ja vás idem dnes tak možno netradične veľmi pochváliť, tak dúfam, že mi to neoplatíte tak ako včera minister vnútra, keď ho pochválil môj kolega a on potom naňho spustil takú spŕšku hejtu. Začala by som takou anekdotou. Mne po voľbách prišlo tak pár správ od takých rôznych trolov na sociálnych sieťach o tom, že či sa nehanbím, že vlastne tu sedím vďaka kvótam a že ináč by som sa sem nikdy nedostala. A ja si myslím, že aj vďaka tomu, aké mechanizmy sme zaviedli v Progresívnom Slovensku a že máme vyvážené zastúpenie žien a mužov, máme tak veľmi aktívny klub a tie ženy skutočne dokazujú, že tu majú svoje miesto. A to nehovorím za seba, ale aj za všetky svoje kolegyne, a toto je, myslím, jeden z dôkazov o tom, že kvóty fungujú a že je to skutočne dobré opatrenie, ktoré prináša tie pozitívne aspekty nielen pre ženy, ale aj tu pre nás v pléne a potom vlastne aj pre celú spoločnosť, keď sú teda zavádzané niekde inde. Hneď na začiatku by som chcela povedať, že kvóty nie sú takou tou pozitívnou diskrimináciou, za akú sa často pasujú alebo teda ako to ľudia nazývajú, ale sú vyrovnávacím dočasným opatrením. Dočasným, pretože vždy sú prijímané na nejaký čas, a koniec koncov to je aj cieľom tejto smernice, že tie kvóty, ktoré sa zavádzajú, tak by tu nemali byť navždy, ale iba kým sa nevyrovná nerovnosť, pretože o tomto presne kvóty sú. Sú teda, ako som povedala, vyrovnávacie opatrenie, a to znamená, že ich cieľom nie je zvýhodniť jedno pohlavie na úkor druhého, ale vyrovnať nerovnosť, ktorá tu vzniká na základe rôznych diskriminačných faktorov. My sme tento zákon podporili už v prvom čítaní, a teda podporíme ho, samozrejme, aj v druhom, aj keď máme k nemu menšie výhrady, ale to už je naša taká klasika s pánom ministrom spravodlivosti, že sa asi úplne nezhodneme na tom, že ako úplne a presne transponovať smernice, ale dostanem sa k tomu. No, v prvom čítaní nás tu bolo prítomných 147, tento zákon podporilo 111 poslancov a poslankýň, štyria boli proti a 32 sa zdržalo. No a ja sa chcem prihovoriť práve tým tridsiatim šiestim, ktorí tento zákon z rôznych dôvodov nepodporili, ale zároveň aj teda časti z tých sto jedenástich, ktorí podporili, lebo museli, lebo ja viem, že ste zvyknutí, že občas musíte, ale ja by som skutočne chcela, aby ste boli presvedčení o tom, že toto podporiť chcete. Tak veľmi v skratke, prečo vlastne máme na stole túto smernicu a prečo ju musíme transponovať. No, smernica Women on boards, alebo teda o ženách v riadiacich pozíciách, je kľúčovou súčasťou stratégie EÚ pre rodovú rovnosť na roky 2020 a 2025. Prečo? Pretože cieľom je zlepšiť postavenie menej zastúpeného pohlavia, jedná sa teda v drvivej väčšine prípadov o ženy, ale môže to byť aj naopak, pretože môže sa stať, že budete mať spoločnosť, v ktorej bude to menej zastúpené pohlavie práve mužské pohlavie a vtedy sa tam, to bude tiež vlastne ten vyrovnávací mechanizmus aplikovať, takže nemusíte sa báť, rozhodne nebudete diskriminovaní, práve naopak, akonáhle tam bude tá nerovnosť, tak tá nerovnosť bude vďaka tejto smernici vyrovnaná. Vrátim sa k tomu, prečo je to dôležité, ale najskôr taká veľmi stručná genéza tohto textu. Text už v roku 2012 schválil Európsky parlament a potom ho však Európska rada zablokovala. A toto je opäť ďalším dôkazom toho, že tu neprichádza zlý diktát z Bruselu, že toto nám nenariaďuje tá EÚ, ktorá už nevie, že čo so sebou, ale rozhodujú členské štáty. Aj to, že desať rokov bola tá smernica blokovaná, o tom rozhodli členské štáty, pretože s tým nesúhlasili. Časť z nich si myslela, že takéto mechanizmy, opatrenia by sme mali zavádzať bez povinných sankcií, ktoré sú teda súčasťou tejto smernice, druhá časť členských štátov, ktoré teda túto smernicu odmietali, mala za to, že by sa to malo riešiť čisto na národnej úrovni, ak je teda tá potreba. Koncom roka 2021 však predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen aj za teda veľkej pomoci vtedajšieho francúzskeho predsedníctva Rady, pretože vo Francúzsku majú takýto zákon na národnej úrovni už dlho, dokonca majú veľmi podobné opatrenia aj na úrovni či už teda štátnych podnikov, ale aj štátnych inštitúcií a veľmi to pomáha, pretože skutočne sa im tam podarilo vlastne vyrovnať tú nerovnosť, ktorá dovtedy, dovtedy v týchto inštitúciách bola. No a teda Ursula von der Leyen spoločne s francúzskym predsedníctvom sa rozhodli, že idú opäť túto smernicu otvoriť a rokovať či už teda so stranami, ale aj, samozrejme, s členskými štátmi. V novembri 2022 sa tak text podarilo definitívne odhlasovať a schválila ho väčšina krajín. Do platnosti vstúpil v decembri ´22. Máme teda, ako už aj pán minister spomínal, do decembra ´24 na to, aby sme túto smernicu transponovali. Aká bola pozícia Slovenska? Je možno škoda, že tu teraz nie je pani minister... bývalá pani ministerka Kolíková. Tie informácie, ktoré ja mám, sú, že Slovensko sa nestavalo proti tejto smernici, nakoľko malo teda Slovensko vedomosť o tom, že sa bude týkať žiadnej alebo len veľmi málo spoločností. Takže tam nebol dôvod nejakým spôsobom voči nej protestovať. Ale toto sú info, ktoré mám, keď som teda ešte aj na tejto smernici pracovala, ale je možné, že sme sa zdržiavali alebo teda možno pán minister má detailnejšie informácie z vyjednávaní. O čo sa táto smernica snaží? Smernica sa zameriava na rodovú vyváženosť na riadiacich pozíciách kótovaných spoločností. Do polovice roku 2026, konkrétne teda do júna, musí mať každá spoločnosť kótovaná na burze cenných papierov v Európskej únii aspoň 40 % nevýkonných riaditeliek alebo aspoň 33-percentné zastúpenie žien medzi výkonnými a nevýkonnými riaditeľmi. Jedná sa teda o kótované firmy. Táto smernica sa netýka, a ja by som teda poprosila aj niektorých predstaviteľov koalície, aby prestali ňou strašiť, netýka sa malých a stredných podnikov, dokonca ani veľkých podnikov, iba skutočne tých úplne najväčších. A teda ak sú moje informácie správne, pani štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti sa na ústavnoprávnom výbore vyjadrila tak, že u nás sa bude týkať len dvoch spoločností. No a teraz si poviete, kvôli dvom firmám tu ideme prijímať zákon. V Českej republike je to napríklad päť, samozrejme, že v tých väčších štátoch sa jedná o oveľa väčší počet firiem. Možno si aj poviete, že okej, zákon pre dve firmy, ešte o kvótach, no čo nemajú tie ženy na Slovensku iné starosti, iné problémy, ktoré by sme mali riešiť? Často tu hovoríme, hlavne teda na našej pravej strane, o matkách samoživiteľkách, o násilí na ženách, ale aj o tom napríklad, že je veľký počet dievčat, mladých žien, ale aj matiek, ktoré si napríklad nemôžu dovoliť kúpiť menštruačné potreby, pretože na to jednoducho nemajú a nemôžu tak ísť do školy alebo do práce. No áno, tieto ženy skutočne majú iné starosti ako teda pozície v kótovaných spoločnostiach a my by sme sa nimi mali zaoberať, mali by sme ich riešiť, to tu, žiaľ, však nerobíme, respektíve my sa snažíme a vy už viete, ako hlasujete. Ale táto smernica je napriek tomu dôležitá aj pre ostatné ženy a nielen pre tie, ktorých sa to dotkne konkrétne v tých firmách. Aj samotná dôvodová správa uvádza, že kótované spoločnosti určujú normu pre širšie hospodárstvo a je možné očakávať, že ich zavedené postupy budú napodobňovať aj iné typy spoločností. Ja dúfam, že možno aj štát. Verejný charakter kótovaných spoločností predstavuje oprávnený dôvod k tomu, aby boli vo verejnom záujme regulované v komparácii so súkromnými spoločnosťami vo väčšom rozsahu. Inak povedané, môžu a musia ísť príkladom. Zároveň (rečníčka si odkašlala), pardon, sama smernica hovorí, že dosiahnutie rodovej rovnosti na pracovisku si vyžaduje komplexný prístup, ktorý zahŕňa aj podporu rodovo vyváženého rozhodovania v rámci spoločnosti na všetkých úrovniach, ako aj odstraňovanie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov. Je to kľúčový predpoklad na zníženie chudoby medzi ženami. Zjednodušene, kritici by povedali, že ten vrchol ľadovca je nepodstatný alebo že ženy, ktoré toto presadzujú, tak chcú len moc alebo pozície, že iným ženám to nepomôže. No, to nie je pravda. Mali by sme sa určite zamerať na tie socioekonomické opatrenia, ktoré by teda odstránili nerovnosti a pomohli ženám, ale zároveň teda, ak chceme vytvárať rovnosť príležitostí, tak to musí ísť aj zhora. Bez žien vo vrcholových pozíciách to jednoducho nepôjde, pretože sa nezmenia ani pracovné podmienky pre tie ostatné ženy, neznížia platové rozdiely, nezníži chudoba a vôbec teda neodstránia rozdiely. A práve odstránenie rozdielov, ktoré momentálne sú v našej spoločnosti, je veľmi dôležité nielenže pre tie samotné ženy, ale pre celú spoločnosť a pre jej fungovanie. Kde sa teraz momentálne nachádza EÚ, čo sa týka teda zastúpenia žien vo vrcholových pozíciách? Momentálne veľké európske spoločnosti majú v priemere 30 % nevýkonných riaditeliek, ale medzi krajinami sú veľké rozdiely. Napríklad najlepšie je na tom Taliansko – 50 %, Francúzsko už aj vďaka spomínaným opatreniam – 47 %, Holandsko, Belgicko, Španielsko po 43 %. Toto sú krajiny, kde už obdobné zákony existujú. Najhoršie je na tom Cyprus – 7 %, Estónsko – 12 %, Maďarsko – 13 %, no a Slovensko je v tých štatistikách tak v polovici – 30 %, európsky priemer. Zase sme priemerní a ja verím, že s týmto sa nechceme uspokojiť. Ako by krajiny mali zabezpečiť implementáciu tejto smernice? Každá krajina by mala zaviesť sankcie, ktoré budú účinné, primerané a odrádzajúce, ako napríklad sú pokuty alebo zrušenie nominácií v prípade, že tie procesy, ktoré teda aj európska smernica zavádza a ktoré my transponujeme, prebehli v rozpore s tými pravidlami, ktoré sa zavádzajú. Spoločnosti, ktoré tieto ciele nemajú splnené, tak si musia stanoviť kvantitatívne ciele, upraviť proces výberu kandidátov a kandidátok, zabezpečiť nediskrimináciu a objektívny proces výberu. A také spoločnosti, ktoré by sa nechceli tejto, tejto smernici podvoliť, tak by nemali mať nárok na verejné zákazky. Taktiež, veľmi zjednodušene povedané, ak v týchto spoločnostiach budú dvaja kandidáti rovnako kvalifikovaní, tak tá spoločnosť si musí vybrať to menej zastúpené pohlavie, čiže ako som už aj hovorila, bude sa to aplikovať v prevažnej väčšine na ženy, lebo teda ženy sú v drvivej väčšine týchto firiem to menej zastúpené pohlavie, ale nie je vylúčené, že sa to bude aplikovať aj na mužov. Spoločnosť, samozrejme, musí toto svoje rozhodnutie odôvodniť, prečo sú potrebné sankcie, a teda táto smernica ich zavádza. No, ony sú potrebné a tento návrh, a tu teda mám aj takú výčitku k pánovi ministrovi. Náš návrh tie sankcie nepokrýva dostatočne, pretože to, čo zavádzate, tak sú iba sankcie za nedodržanie povinnosti podať informáciu ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny zo strany tých firiem, že teda ako sa im darí spĺňať túto smernicu, ale nezavádzate žiadne sankcie, čo sa týka nesplnenia tých podmienok procesu a taktiež prípadne aj za nesplnenie cieľa. Ak sa pozrieme na ten vývoj, ktorý sa v iných krajinách už teda dal zdokumentovať na základe dát, tak za posledných 20 rokov najväčší pokrok dosiahli práve tie krajiny, ktoré svoje firmy zaviazali a ktoré, samozrejme, tie svoje národné zákony obohatili aj o povinnosti a teda aj sankcie. Samozrejme, že by pomohli aj také takzvané mäkké alebo teda dobrovoľné kvóty, ale ich účinnosť závisí od ďalších faktorov vrátane teda, samozrejme, politického a kultúrneho prostredia. No a, samozrejme, krajiny, ktoré nič neprijali, ako napríklad Slovensko, tak stagnovali. Čo sa týka tých sankcií, tak smernica hovorí, že požiadavky súvisiace s výberom kandidátov na vymenovanie alebo voľbu na pozície riadiacich pracovníkov, povinnosť stanoviť kvantitatívny cieľ vo vzťahu k výkonným riadiacim pracovníkom a povinnosti podávať správy, a to je teda to, čo my v návrhu máme, ale ten zvyšok nie, by sa mali presadzovať účinnými, primeranými a odrádzajúcimi sankciami a členské štáty by mali zabezpečiť, aby boli na tento účel k dispozícii právne alebo súdne postupy. Takéto sankcie by mohli zahŕňať pokuty alebo možnosť justičného orgánu zrušiť rozhodnutie o výbere riadiacich pracovníkov alebo ho vyhlásiť za neplatné. Zároveň bez toho, aby bolo dotknuté vnútroštátne právo ukladaní sankcií, ak kótované spoločnosti uvedené povinnosti spĺňajú, a teda ak aj ten proces, aj tá povinnosť informácie je dodržaná, tak by sa im nemali ukladať sankcie za to, že napriek tomu nevedia dosiahnuť ten cieľ. Ja by som aj z tohto miesta teda chcela pána ministra poprosiť, aby sa na ministerstve spravodlivosti ešte zamysleli nad tým, že ako tento zákon doplniť, či by bolo vhodné napríklad otvoriť antidiskriminačný zákon a doplniť ho nejakým spôsobom o tieto sankcie, alebo ísť tou cestou, že ešte raz upraviť tento návrh zákona, ktorý tu dnes máme a ktorý, predpokladám teda, že schválime, ale však môžme ho opraviť o istý čas, pretože bola by som nerada, aby zase Európska komisia nám povedala, že máme zle transponovanú smernicu, pretože tá transpozícia je neúplná. A ja s vami, pán minister, súhlasím, že nie vždy sa robí tá transpozícia od slova do slova, to nie je cieľom, ale tu vyslovene ste opomenuli časť tých sankcií, ktoré sú skutočne veľmi dôležité preto, aby celý ten mechanizmus fungoval. Vymenovanie žien za riadiace pracovníčky brzdí hneď niekoľko osobitných faktorov, ktoré možno prekonať nielen prostredníctvom takýchto záväzných pravidiel, ale aj prostredníctvom ďalších opatrení, ako sú napríklad vzdelávacie iniciatívy a rôzne podporné stimuly. Ako som už spomínala, tieto kvóty, ktoré smernica zavádza, sú jedným z vyrovnávacích mechanizmov, čiže ony nestačia. Ony teraz nezmenia či už situáciu v tých firmách, alebo situáciu v spoločnosti. Samozrejme, že ďalšie podporné a vyrovnávacie mechanizmy musia ísť ruka v ruke s týmito kvótami. V prvom rade je napríklad zásadné zvýšiť na ekonomických školách a univerzitách informovanosť o prínose rodovej rovnosti v záujme zvyšovania konkurencieschopnosti spoločností a vôbec viesť dievčatá, mladé ženy k tomu, aby sa venovali tomuto odvetviu, pretože toto je veľmi často taká, nieže argument, ale výhovorka, že veď my na tie pozície by sme aj chceli ženy, lenže je ich málo. A potom v tom výberovom procese jednoducho si nemáme z koho vybrať. No tak ešte raz opakujem, samotné kvóty to nevyriešia. Vyriešia to aj ďalšie podporné opatrenia, ktoré by sme teda mali prijať. A ja chápem, že to nie je transpozícia tej smernice, ale chcela som sa teda dotknúť toho, že toto samotné nestačí a musíme ísť ďalej. Prečo? No, v Európskej únii je veľký počet vysokokvalifikovaných žien, ktorý sa neustále zvyšuje, o čom svedčí aj skutočnosť, že 60 % absolventov a absolventiek vysokých škôl sú ženy. Slovensko patrí v indexe rodovej rovnosti k najhorším štátom v Európe. Je skutočne na chvoste a v niektorých tých parametroch nás predbiehajú štáty ako Malta či Bulharsko, Rumunsko. Na Slovensku ženy zarábajú o 350 eur menej ako muži. Menej často pracujú na plný pracovný úväzok a menej často sa aj dostávajú do riadiacich pozícií. To je v silnom kontraste s údajmi z posledného sčítania obyvateľstva, podľa ktorých má vysokoškolský titul o 150-tisíc pracujúcich žien viac ako mužov. Jedná sa o čísla 365-tisíc mužov v produktívnom veku a 508-tisíc žien. Čo je príčinou tohto? Možno ste už počuli taký termín sklenený strop, a to je vlastne taká neviditeľná, často neprekonateľná bariéra, ktorá bráni ženám v kariérnom postupe na vyššie pozície. Vidíte, keď si to predstavíte, že vlastne máte nad hlavou niečo, čo vám bráni ísť ďalej, tak úplne chápete aj to, čo som hovorila na začiatku, že kvóty neznevýhodňujú jedno pohlavie. Ony iba vyrovnávajú to, že odstraňujú vlastne ten sklenený strop. Prečo je to opatrenie, ktoré zavádza teda táto smernica a ktoré aj my transponujeme, dôležité? No, dosiahnutie rodovej vyváženosti v týchto firmách má zásadný význam pre účinné využívanie existujúceho potenciálu žien, ako som hovorila, teda tých s vysokoškolským titulom je neúmerne viac ako mužov. To je, samozrejme, kľúčové aj pre riešenie demografických a hospodárskych výziev, ktorým Európska únia, ale aj samotné členské štáty vrátane Slovenska čelia. Nedostatočné zastúpenie žien vo vrcholných orgánoch je, naopak, samozrejme, premárnenou príležitosťou pre hospodárstvo členských štátov, čiže aj z ekonomického hľadiska je skutočne výhodné mať ženy v týchto riadiacich pozíciách. Práve využitím potenciálu ženských talentov v plnom rozsahu sa zlepší aj návratnosť investícií do vzdelávania, a to tak pre jednotlivcov, ako aj pre verejný sektor. Všeobecne sa uznáva, že prítomnosť žien vo vrcholných orgánoch zlepšuje správu a riadenie spoločností, pretože rôznorodejšie a kolektívnejšie zmýšľanie, ktoré zahŕňa aj širšiu škálu perspektív, posilňuje výkonnosť tímov a kvalitu rozhodovania. A toto nehovorím ja, môžte si povedať, že prišla tu z Progresívneho Slovenska feministka, tak jasné, že nebude hovoriť opak, že je to zlé, keď dosadíme ženy na tieto vrcholové pozície, ale hovoria to dáta a štúdie. Tieto štúdie ukazujú aj to, že rozmanitosť vedie k aktívnejšiemu obchodnému modelu, vyváženejším rozhodnutiam, posilneným odborným štandardom vo vrcholových orgánoch, ktoré lepšie odrážajú spoločenskú realitu a potreby spotrebiteľov, čiže skutočne je to výhodné aj pre tie samotné firmy. Podporuje sa tým aj inovácia. Z týchto štúdií taktiež vyplýva, že existuje pozitívny vzťah medzi rodovou vyváženosťou na najvyššej úrovni riadenia a finančnou výkonnosťou a ziskovosťou spoločností, čiže opäť je to skutočne dobré pre tie spoločnosti a je potrebné im to aj vysvetliť a práve možno na príklade tých veľkých kótovaných spoločností sa potom aj tie menšie alebo stredné podniky rozhodnú pre takéto, takéto podporné opatrenia. Výsledkom takejto vyváženosti je dlhodobý udržateľný rast. Čo sa týka takého väčšieho pohľadu, tak, samozrejme, keď budeme mať v riadiacich pozíciách kótovaných spoločností vyvážené zastúpenie, tak to posilňuje aj konkurencieschopnosť Európskej únie a samotných členských štátov a dodáva im to výhodu oproti tretím krajinám, ktoré takéto opatrenia nielenže nepoznajú, ale ich teda vehementne odmietajú niektoré. Je to taký povolený doping, ak chcete. Zvýšenie zastúpenia žien vo vrcholových pozíciách ovplyvňuje nielen ženy, ktoré sú vymenované do týchto orgánov, ale tiež pomôže do týchto spoločností prilákať ďalšie ženy, ženské talenty a zabezpečiť teda ženskú prítomnosť na všetkých úrovniach či už teda rozhodovania, alebo práce v týchto, v týchto firmách. Aj preto bude mať takéto vyššie a vyvážené zastúpenie pozitívny vplyv na odstraňovanie rozdielov, zamestnanosti a tiež rozdielov v odmeňovaní. No ja by som vás, kolegyne, kolegovia, chcela z tohto miesta vyzvať k tomu, aby sme, keď už teda sa rozhodneme pomáhať ženám alebo odstraňovať nerovnosť, aby sme to nerobili selektívne, že toto sa nám páči a toto nie, tuto pomôžeme tehotným študentkám, ale tuto odmietneme kvóty. No, to jednoducho keď chceme vyrovnávať tú nerovnosť a keď chceme pomáhať ženám, tak to nie je tak á la carte, že teda toto si vyberiem, lebo toto sa mi páči, a toto, naopak, odmietnem. Ak chceme, aby sa tu 51 % spoločností, pretože ženy nie sú menšinou, ale, naopak, väčšinou v našej spoločnosti, aby sa tu mali lepšie, a to, že sa nemajú bohvieako, tak to nám dokazuje aj práve aj ten index rodovej rovnosti, ktorý teda ukazuje, že Slovensko je skutočne na chvoste vo viacerých oblastiach, tak ak im chceme pomáhať, tak aj toto je jedno z opatrení, ktoré by sme tu mali, myslím, bez akýchkoľvek výnimiek prijať. Ak to nechceme robiť, tak buďme k sebe úprimní a jednoducho povedzme aj tým ženám, ktoré nás sledujú a ktoré dúfajú, že už sa konečne tento parlament bude zaoberať aj ich problémami a prinesie nejaké riešenia, tak im jednoducho povedzme, že sa tým nemienime zaoberať a že každý má iba nejakú svoju nálepku a bude si pomáhať tej cieľovke, ktorej chce. Jednoducho buďme úprimní. Ako som hovorila, tak mám aj také menšie výhrady k tomu... možno počkám, lebo... Ďakujem. Mám aj menšie výhrady k tomu, ako ministerstvo spravodlivosti navrhuje transponovať túto smernicu a konkrétne teda už som hovorila o tých sankciách a verím, že pán minister spravodlivosti príde teda s opravou alebo s doplnením, pretože si myslím, že je to skutočne dôležité, aby táto smernica splnila svoj cieľ a bola efektívnym nástrojom. Zároveň teda s kolegyňou Plavákovou predkladáme aj vlastný pozmeňovák, pretože máme za to, že v niektorých častiach tá transpozícia nie je úplná a presná, ako by si práve ten princíp efektívnosti želal. Ja by som vás chcela, pán minister, poprosiť aj o podporu nášho pozmeňováku, pretože myslím si, že teda aj moje vystúpenie bolo konštruktívne, a vravím, aj sme vás pochválili, lebo toto je dobrá vec, ktorú robíte, ktorú musíte robiť, ale ktorú robíte a skutočne sa tam jedná o veci, ktoré sú ľahko doplniteľné a ktoré zabezpečia to, že budeme mať tú smernicu transponovanú tak, ako to má byť. A ďakujem teda vopred aj koaličným poslancom a poslankyniam za podporu tohto pozmeňováku. Ja by som ho teda teraz prečítala, ak dovolíte... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) | [
"(rečníčka si odkašlala)",
"(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)"
] | 4,226,872 |
20 | 2003-12-03 | Autorizovaná rozprava | 107 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | (Hlasovanie.) Prítomných 135 poslancov, za 89, proti 35, hlasovania sa zdržali 10, nehlasoval 1. Konštatujem, že sme v treťom čítaní . Otváram rozpravu v rámci tohto čítania. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy? Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu v rámci tretieho čítania za skončenú. Pán spravodajca, môžeme pristúpiť k hlasovaniu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho. I. Harna, poslanec: Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 3,958,754 |
11 | 2016-12-07 | Autorizovaná rozprava | 183 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Pán poslanec Osuský. | [] | 4,024,354 |
6 | 2024-01-17 | Autorizovaná rozprava | 159 | Krátky, Rastislav, poslanec NR SR | Rastislav | Krátky | poslanec NR SR | Rozprávame aj o tých kontextoch, že, ktoré sú, teda ktoré sprevádzajú navrhovateľa o... pri návrhu tohto zákona. Jeden taký historický kontext ešte z čias socializmu je, že sa tu žilo v duchu hesla, že kto neokráda štát, tak okráda sám seba. Potom je samozrejmé, že každému normálnemu človeku, čestne zmýšľajúcemu napadne, že ak teda sa tu žilo v duchu kontextu, že kto neokráda štát, tak okráda sám seba, tak treba sprísniť tresty, treba zamedziť tomu, aby sa rozkrádalo to spoločné. Jedine ak by ste boli človek z tej druhej strany brehu a boli by ste ten, ktorý rozkráda to spoločné, tak vtedy by vás napadlo, že ak je teda takýto kontext, tak treba tie tresty znížiť. No, ale ešte aby som bol aj napríklad názorný v... na... v otázke napríklad eurofondov, rozkrádanie eurofondov, lebo často sa tu odvolávajú aj na západné štáty. Tak pozrel som napríklad Dánsko, že tak pokiaľ máte v Dánsku trestnú sadzbu za rozkrádanie eurofondov tri roky a u nás je pätnásť a stále máte desiatky prípadov rozkrádania eurofondov, tak je logické a automaticky by vám malo asociovať, že tú sadzbu neznížite. No, ale my tie sadzby znižovať ideme. Čiže koho prospech to je? A ešte vám poviem taký bonmot, mám 25 sekúnd, od včera mi to chodí po rozume, som bol na výbore pre obranu a bezpečnosť, keď to tam minister vnútra Eštok povedal, že oni predpokladali, keď predkladali tento zákon do pléna, že teda tá rozprava bude vliekla, a teraz majú čas a prispôsobujú a robia aj zmeny na NAKA, lebo však oni rátali s tým, že to bude dlhé. No tudle nudle. Akože vymýšľať vymyslené. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,014,520 |
2 | 2012-05-10 | Autorizovaná rozprava | 125 | Košútová, Magda, poslankyňa NR SR | Magda | Košútová | poslankyňa NR SR | Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, zopakovali ste nám programové vyhlásenie vlády Ivety Radičovej, podľa vás plné konkrétností, pekné, len pri vyhodnotení tohto plnenia z vášho konkrétneho volebného programu ste vyhodnotili štyri, šesť konkrétne splnených úloh. Na tých osemnásť mesiacov, veľa či málo, ťažko povedať. Hovorili ste aj o tom, o zrušení poplatkov za vyňatie z poľnohospodárskej pôdy, ktoré bolo zavedené. Ja si myslím, že to bolo veľmi zlé opatrenie. A stále to budem tvrdiť. A som rada, že máte ten istý názor ako ja, lebo ste povedali, že keď sa znova zavedie poplatok za vyňatie z pôdneho fondu, že budete zaň všetkými desiatimi. Veľmi sa na to teším, pretože nechcem, aby Slovensko vyzeralo na najlepších pôdach zastavané búdami, ktoré nazývajú logistickými centrami. Jasná vec, že všetko je o ľuďoch, aj o tom, ako sa kto postaví k plneniu svojich pracovných príležitostí a pracovných úloh. Pán poslanec, máte široké a veľké skúsenosti z funkcie štátneho úradníka, ktorý pôsobil na úseku pozemkového práva. Myslím si, že aj vaše analýzy, ktoré tu zazneli, ale mnohým aj našim kolegom asi veľa nepovedali, pretože nemajú také informácie, čo sa týka ROEP-u, čo sa týka ostatných vecí týkajúcich sa pozemkov a takisto aj reštitúcií. Konštatovali ste, že keby ste išli takým tempom ako za týchto posledných osemnásť mesiacov, tak by ste reštitúcie ukončili za šesť rokov. Preto sa vás pýtam, prečo žiadate od tejto vlády, aby to stihla za štyri? Hovorili ste o Slovenskom pozemkovom fonde, o tom, ako sú vybavené zmluvy. No, možno sa ešte budeme čudovať nad tým, ako boli niektoré reštitúcie vybavené... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) | [
"(Prerušenie vystúpenia časomerom.)"
] | 3,903,123 |
26 | 2018-02-07 | Autorizovaná rozprava | 209 | Dostál, Ondrej, poslanec NR SR | Ondrej | Dostál | poslanec NR SR | Pán poslanec Mihál, hovorili ste o nedostatku priestoru pre diskusiu. Poukázali ste na to, že takéto návrhy zákonov by mali byť prerokované v riadnom medzirezortnom pripomienkovom konaní, kde by sa k nim mohla vyjadriť verejnosť, zamestnanci, zamestnávatelia. Samozrejme, že je toto lepšie, ako keby podobnú zmenu sme realizovali nejakým prílepkom. Lebo však aj to sa mohlo stať, že by sme nemali ani to prvé čítanie a druhé čítanie vo výboroch, ale k nejakému inému, možno aj kľudne nesúvisiacemu zákonu by, keď by bola vôľa v koalícii, tak jednoducho by sa pripojila novela či už tohto zákona, alebo toho nasledujúceho, teda novela Zákonníka práce, lebo chceme ju mať predsa čím skôr. Aj to je bežná prax, tak treba oceniť, že toto je to menej zlé riešenie, ak teda ten návrh predložia poslanci, aj keď vzhľadom na jeho charakter by bol oveľa väčší priestor, ak by to bol vládny návrh. Ale tu by som rád spomenul jednu perličku, ktorá ilustruje, že ono to svojím spôsobom vládny návrh je, aj keď ho predkladajú poslanci. Mali sme zasadnutie ústavnoprávneho výboru a pán poslanec Madej, teraz už neviem, kto tam bol ako predkladateľ, tak myslím, že aj pán Petrák zrovna, tak pán poslanec Madej požiadal pána poslanca Petráka, aby uviedol vládny návrh zákona o službách zamestnanosti, a až potom o chvíľu si uvedomil, že to nie je z formálneho hľadiska vládny návrh, že je to poslanecký návrh, tak sa opravil, ale bolo to také milé prerieknutie, ktoré v podstate asi odráža realitu. | [] | 4,040,992 |
42 | 2005-05-11 | Autorizovaná rozprava | 12 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | J. Cuper, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Pán predseda, vaše vystúpenie sa mi istým spôsobom páčilo, bolo koncipované ako vystúpenie politika, ktorý má v „merku“ konzervatívne hodnoty. Samozrejme, vsadili ste na tri základné morálne hodnoty, t. j. demokracia, kresťanstvo a úprimnosť. Kiež by vaša politická strana sa týchto tradičných hodnôt aj v reálnej politike nielen smerom k Európskej únii, ale aj dovnútra Slovenskej republiky držala. Na jednej strane hovoríte o tom, že Únia s nami nehrá úprimnú hru, ale nemyslím si, že by politika Kresťanskodemokratického hnutia bola úprimná vo vzťahu k Únii. Veď máte svojho komisára a svojich poslancov v Európskej únii. Na druhej strane je tu obava o zvrchovanosť Slovenskej republiky a jej ústavu, ale Kresťanskodemokratické hnutie ústavu ani zvrchovanosť Slovenskej republiky nepodporilo v jej začiatkoch, a napriek tomu vaši ministri a poslanci sa v jej inštitúciách celkom dobre cítia. Na dôvažok, aj v programe tejto schôdze ste navrhli zrušiť amnestie, čo by bol celosvetový nonsens, pretože nič také sa ešte vo svete neudialo, a ním chcete porušiť aj čl. 133 Ústavy Slovenskej republiky, teda chcete konať protiústavne a narúšať demokratický a ústavný systém Slovenskej republiky. Tak kde je tá úprimnosť a kresťanská... (Prerušenie vystúpenia časomierou.) | [
"(Prerušenie vystúpenia časomierou.)"
] | 4,225,664 |
90 | 2023-05-05 | Autorizovaná rozprava | 56 | Karahuta, Jaroslav, poslanec NR SR | Jaroslav | Karahuta | poslanec NR SR | Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja sa vo svojom vystúpení nebudem dotýkať potravín ako takých, ale iba vecí, ktoré sa týkajú predkladaného zákona, to znamená zákona o sociálnom poistení. Je to, je to zákon, o ktorom sme sa rozprávali aj počas rokovania pri okrúhlom stole. Potvrdzujem to, čo bolo povedané niektorými predrečníkmi, že boli tam zástupcovia v podstate producentov, obchodníkov, kontrolných činností, čiže tam boli zástupcovia celej potravinárskej vertikály. A jednu z vecí, ktoré sme riešili ako nástroj na zníženie cien, je nástroj na zníženie nákladov na produkcie potravín, a to je zníženie odvodov. Ja som avizoval po druhom okrúhlom stole, že požiadam, požiadam tri ministerstvá, a to je ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerstvo pôdohospodárstva a ministerstvo financií, o stanoviská k predloženým zákonom. Čo sa týka stanoviska ministerstva financií a pôdohospodárstva, o tom poviem pri nasledujúcom zákone. Teraz by som sa chvíľu venoval stanovisku ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Mám informácie, pán Richter to hovoril aj počas okrúhleho stolu, že bolo to aj v spolupráci s pracovníkmi, nebola to žiadna partizánčina, pripravované. Napriek tomu ministerstvo práce hodnotí predkladaný návrh zákona asi takto: Sú tu niektoré legislatívne rozpory. Prvý rozpor je ten, že pokiaľ chceme kompletne odpustiť odvody, tak ako to je v dôvodovej správe, tak musíme okrem, okrem zákona o sociálnom poistení otvoriť aj zákon, zákon 43/2004, pretože musíme riešiť, musíme riešiť aj tých 14 % odvodov na starobné poistenie od zamestnávateľa, ktoré v tomto návrhu zákona riešené nie sú. Čiže to je jedna dôležitá legislatívna vec, bez ktorej sa ten zámer predkladateľa nemôže naplniť. Druhá vec je, druhá vec je tá, čo sa týka výšky, výšky poklesu príjmov Sociálnej poisťovne na poistení, tak podľa, podľa spracovania, spracovania tohto zákona na ministerstve práce im to vychádza na úrovni 44,8 milióna, vy ste hovorili 50 miliónov, čiže im to vychádza podstatne viac, ale je to, je to vlastne technická vec, ktorá je otázkou konzultácie, respektíve rokovaní, z akého okruhu sa rátali tie počty zamestnancov, následne odvody. Takže to berem ako technickú vec, ale ministerstvu práce to vychádzalo 15,8 miliónov eur viac, ako to vyšlo na úrovni, ako to vyšlo u predkladateľov. Tým že, tretia vec, tretia vec, a to je asi tá najpodstatnejšia, je tá, koho sa bude táto odvodová úľava alebo neplatenie týchto odvodov dotýkať. V podstate môžme klasifikovať, klasifikovať tento okruh zamestnancov podľa SK NACE, to môžme. Len to je treba si uvedomiť, že vtedy nebudú odvody platiť ani údržbári, ani tí, ktorí sú, ani upratovačky, ani tí, ktorí sú na dohodu alebo nejaký polovičný úväzok a tak ďalej. Čiže pokiaľ by sme chceli ísť dôsledne, že ideme upraviť odvody iba tým, ktorí sa bezprostredne podieľajú na produkcii, spracovaní a distribúcii potravín, tak mali by sme ísť potom podľa, podľa klasifikácie, štatistickej klasifikácie zamestnaní SK ISCO, ktoré, samozrejme, Sociálna poisťovňa k dispozícii má a vtedy sa už potom ide na konkrétne klasifikácie v zamestnaní a tam dá sa, pokiaľ by tento zákon mal byť prijatý, vylúčiť presne tie podporné alebo čiastočné úväzky, alebo úväzky, ktoré absolútne nesúvisia s tým, že sa produkujú potraviny, aj keď, samozrejme, sú v rámci globálneho pohľadu na potravinársku prevádzku potrebné. Niekde tam môžu byť aj tí, ktorí umývajú okná. Ale ja si myslím, že, že to je, sú činnosti, ktoré by nemali spadať do tohto, do tohto odvodového, odpustenia z týchto odvodov. Tretia vec, čo je, si myslím strategická, je to, či náhodou, alebo náhodou, nemáme doriešené, či sa nejedná o štátnu pomoc. A toto je to rozhodujúce, to je to rozhodujúce pri tom posudzovaní tohto zákona, že v prípade, keby sa jednalo o štátnu pomoc, tak tá štátna pomoc musí byť ako iné štátne pomoci notifikovaná v Bruseli a tým pádom celý proces sa môže natiahnuť od niekoľko mesiacov možno do pol roka, do roka, ťažko povedať dokedy. A samozrejme, účinnosť zákona, aj keby účinnosť zákona, tým pádom je riziko schváliť takýto zákon, pretože každá pripomienka Bruselu znamená anulovanie celého zákona. On potom by musel byť v takom znení, v akom to schváli Brusel, respektíve pokiaľ to v takom znení neschváli, ten zákon je neúčinný. Takže toto si myslím, že je taká, taká zásadná vec. A tam by bolo dobré, pokiaľ by ten zákon prešiel do druhého čítania, a vieme, že to je politické rozhodnutie, aby, aby niekto túto otázku mal vyrokovanú a mal jasné písomné stanovisko, že sa o štátnu pomoc nejedná. A potom je tu oblasť tá, z ktorej má ministerstvo práce trošku nielenže obavy, ale nemá takú istotu, či v skutočnosti takéto odvodové zaťaženie zníži ceny potravín. To ako, ako zabezpečíme prakticky v živote, že tá pomoc, pomoc sa premietne do ceny potravín, to už si myslím, že je taká, taká už vec trošku, trošku praktická, hej? V prípade, že by sa zákon schválil, nevieme dostať od zamestnávateľov prehlásenie alebo podpisy, že to urobia. To bude vyložene na dohode asi so zväzmi a združeniami, že by sa to premietlo, ale tam treba dávať pozor, aby sa nestalo to, že, ako to bolo v reštauráciách, kde sa znížil, znížilo DPH z 20 na 10, schválili sme to, ale s tým vedomím sme to schvaľovali, že nebude to, neznížia sa ceny jedál, ale väčšina z nás vedela, že to asi je pomoc tým reštauráciám a jedálňam. A vo výsledku sa to ukázalo aj štatisticky tak, že pri... podiel inflácie na predávaných potravinách z tých dvadsiatich zhruba ôsmich-deviatich percent majú reštaurácie 20 %. Čiže nie je to, nie je to nižšie, ako sa by sa štatisticky predpokladalo, ale sú na úrovni, sú na úrovni takej, že to zníženie DPH si vyložene použili na kompenzáciu strát minulých období. Takže toľko asi z toho. Samozrejme, je tu jeden zásadný, zásadný predpoklad naplnenia tohto zákona a to, že ministerstvo financií poskytne alebo odsúhlasí ministerstvu práce, vy to, pán minister, viete, tieto peniaze. Už či je to 15, 20, 40 miliónov, to teraz nie je podstatné, ale musí to byť odsúhlasené ministerstvom financií. Ďakujem veľmi pekne. | [] | 3,969,144 |
19 | 2017-09-07 | Autorizovaná rozprava | 51 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa neprihlásil nikto. Pán minister v záverečnom slove. Záverečné slovo? (Reakcia navrhovateľa.) Takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Nech sa páči. | [
"(Reakcia navrhovateľa.)"
] | 4,105,454 |
46 | 2019-06-18 | Autorizovaná rozprava | 126 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prideliť tento návrh výborom a určiť lehoty potrebné pre jednotlivé výbory na jeho prerokovanie. (Hlasovanie.) Prítomných 141, za 136, 3 sa zdržali, 2 nehlasovali. Návrh bol schválený. Pán poslanec Kresák, prosím, aby ste uviedli hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (tlač 1513). (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov , tlač 1513.) | [
"(Hlasovanie.)",
"(tlač 1513)",
"(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov , tlač 1513.)"
] | 4,181,985 |
25 | 2013-10-23 | Autorizovaná rozprava | 103 | Mihál, Jozef, poslanec NR SR | Jozef | Mihál | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Ďakujem pánovi kolegovi Šebejovi za jeho vystúpenie. Myslím, že vnieslo ďalší rozmer do pohľadu na tento podľa môjho názoru takisto veľmi potrebný zákon, o ktorom, myslím, bude ešte veľká diskusia v druhom čítaní. A na tomto mieste sa takisto prihováram, pán minister, aby sme v druhom čítaní prihliadali na ešte ďalšie názory, ktoré zaznievajú v tejto rozprave a môžu sa ešte vyskytnúť, aby aj tí, ktorí neboli zúčastnení na príprave toho zákona na expertnej úrovni, ešte prípadne mohli kvalitne pripraviť pozmeňujúce návrhy tak, ako sa potenciálne dosiahne zhoda. A cítim a sám to tak aj vnímam, že problémom napríklad bude tá definícia, na koho sa vlastne zákon nevzťahuje. Tu pán kolega Šebej celkom výstižne hovoril o tom, že to pravidlo 300 divákov sa mu nie celkom pozdáva. Ja poviem konkrétny opačný príklad. Na zápase Slovenský Grob – Inter, kde bolo aj 200 alebo 250 divákov, sa stal ten známy incident, keď chuligáni s mačetami ohrozovali ostatných ľudí. A to bolo stretnutie, kde teda bolo asi 200 alebo 250 ľudí, čiže menej ako 300. Čiže to je zase príklad športového podujatia, ktoré by za takto schváleného zákona vlastne, pretože nešlo o najvyššiu súťaž a podobne, hoci šlo o futbal, vypadlo z pôsobnosti tohto zákona, čo zas mne osobne sa nie celkom páči. Čiže určite bude najväčší problém, a cítim to tak, práve v tom zadefinovaní tých hraníc a podobne a trošku takej možno väčšej citlivosti, pretože skutočne futbal alebo džudo alebo, ako to tu povedal pán kolega predtým, šach, to sú skutočne športy, ktoré majú zásadne inú mieru takéhoto bezpečnostného rizika a možností nejakých chuligánskych výstrelkov. Čiže, naozaj, treba sa s tým trošku ešte asi pohrať v tom druhom čítaní. | [] | 3,925,314 |
9 | 2016-09-22 | Autorizovaná rozprava | 114 | Dostál, Ondrej, poslanec NR SR | Ondrej | Dostál | poslanec NR SR | Ďakujem takmer všetkým kolegom za ich faktické poznámky. Nestihnem zareagovať na všetkých, tak teda hlavne by som rád reagoval na kolegov zo SMER-u. Jasné, že sa asi nezhodneme v tom základnom nastavení. Pán poslanec Petrák napríklad hovorí, že nebolo by dobré, keby bol počet prvých tried určovaný od zeleného stola – z ministerstva. No tak ho budeme určovať od ôsmich zelených stolov z krajských miest. Podľa mňa to nie je žiadny dramatický rozdiel. Pán poslanec Blanár tu obhajoval tú schopnosť, schopnosť samosprávnych krajov, ale teda v nejakom zložitom mechanizme analyzovania vytvoriť tú správnu predstavu, že koľko budú potreby trhu práce a koľko ktorá profesia by mala byť. Lenže toto si mysleli, prepáčte za to prirovnanie, aj komunisti, že oni dokážu vedeckými metódami, zložitými analýzami naplánovať, koľko treba vyrobiť v budúcej päťročnici áut, koľko rožkov a koľko čoho, a vyzeralo to, že, áno, no však keď sa to vedecky naplánuje, tak to bude lepšie fungovať, ako keď to bude určovať nejaký trh, kde je chaos, kde vznikajú krízy. No ale reálna historická skúsenosť je taká, že keď sa to tak vedecky plánuje, tak to dopadne zle. Pani poslankyňa Nachtmannová, že vraj som miešal hrušky s jablkami, lebo vysoké školy sú samosprávne právne subjekty, samostatné právne subjekty, tak mám pre vás prekvapivú informáciu. Aj základné školy a stredné školy aj mnohé materské školy sú samostatné právne subjekty. Pán poslanec Kotleba, vôbec ma neprekvapuje, že fašisti si miešajú slobodu s chaosom. | [] | 3,904,209 |
32 | 2009-02-10 | Autorizovaná rozprava | 62 | P. Paška, predseda NR SR: | P | Paška | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 140 prítomných, 56 za, 39 proti, 44 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Nebudeme pokračovať v prerokúvaní návrhu zákona. Pán poslanec Glenda bude v prvom čítaní uvádzať hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja a Petra Pelegriniho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov . Je to tlač 918. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 3,910,716 |
9 | 2024-02-21 | Autorizovaná rozprava | 41 | Žiga, Peter, podpredseda NR SR | Peter | Žiga | podpredseda NR SR | Podľa § 27 zákona o rokovacom poriadku o slovo požiadala navrhovateľka. Nech sa páči, pani poslankyňa. | [] | 4,032,043 |
78 | 2023-01-25 | Autorizovaná rozprava | 9 | Šipoš, Michal, poslanec NR SR | Michal | Šipoš | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Milí kolegovia, opozícia, žiaľ, hrá veľmi falošnú hru. Dvanásť rokov blokovali čokoľvek, čo by sfunkčnilo referendum. Neurobili nič. Verím, že rozhodnutie, ktoré teraz urobíme, bude v súlade s verejným záujmom a v prospech všetkých ľudí na Slovensku. Poslanecký klub OĽANO bude hlasovať tak, ako bolo dohodnuté s našimi bývalými koaličnými partnermi. Ďakujem pekne. | [] | 4,068,586 |
57 | 2002-03-14 | Autorizovaná rozprava | 20 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | (Hlasovanie.) Prítomných je 79 poslancov, za 74, proti 1, zdržali sa 4. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Teraz pristúpime k druhému hlasovaniu o návrhu na pridelenie tohto návrhu zákona výborom, na určenie gestorského výboru , ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie. Pán spravodajca, nech sa páči, môžete uviesť druhé hlasovanie, ak nájdete materiál. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,045,216 |
19 | 2013-05-30 | Autorizovaná rozprava | 141 | Figeľ, Ján, podpredseda NR SR | Ján | Figeľ | podpredseda NR SR | Nech sa páči, Alojz Přidal. | [] | 3,911,746 |
6 | 2023-12-08 | Autorizovaná rozprava | 62 | Turčanová, Andrea, poslankyňa NR SR | Andrea | Turčanová | poslankyňa NR SR | Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, poslankyne, poslanci, budem sa opakovať a budem to robiť pomerne často, ale ak náš štát dokáže adresne peniaze vyberať, mal by ich dokázať aj adresne dávať. Som za pomoc ľuďom, ktorí sa ocitnú z rôznych dôvodov v stave, kedy nie sú schopní splácať hypotéky s násobným úrokom, ale nemôže sa to diať takto populisticky a ešte aj v skrátenom legislatívnom konaní. Existujú predsa jasne zadefinované legislatívne postupy, ako sme mohli vidieť aj v minulosti počas covidu, existujú aj mechanizmy odkladu splátok a iné, ktoré môžu dočasne pomôcť, kým plnohodnotne, vecne a s dátami od odborníkov nastavíme túto štátnu pomoc. Vážený pán minister, štát by sa mal zapojiť do regulácie úrokov na hypotéky najmä s dôrazom na spravodlivosť, udržateľnosť a ochranu ekonomickej stability. To, čo ste navrhli, nie je ani spravodlivé, ani udržateľné a môžeme len polemizovať o ochrane našej ekonomickej stability. K zvýšeniu daňového bonusu ani štátneho sociálneho príspevku nemáme k dispozícii nevyhnutné analýzy iba suché konštatovania. Vládne kroky od začiatku sprevádza rýchle, populistické a neadresné plnenie nepremyslených sľubov. Namiesto zvýšenia adresného príspevku na bývanie idete rozdávať peniaze, ktoré ani nemáme. Zvyšujete už aj tak vysoký štátny dlh a poskladajú sa naňho všetci – aj nízkopríjmové skupiny, chudobní ľudia a seniori. Nepochopiteľné je aj zneužívanie legislatívneho procesu, keď bez vecnej diskusie s odborníkmi a skupinami obyvateľov, ktorých sa to týka, dávate na stôl návrhy zákonov, ktoré si práve túto dôležitú časť diskusie zaslúžia. Zmena politickej kultúry nenastala. Vážený pán minister, včera ste v štýle zlodej kričí: chyťte zlodeja obhajovali, že a útočili na bývalú vládnu koalíciu, vy ste utrácali, tak my môžme ešte viac. Považujem to za absolútne nevhodné. Člen bankovej rady a výkonný riaditeľ Národnej banky Slovenska pán Dvořáček konštatoval, že nárast splátok pri väčšine hypoték nebude dramatický. Podľa jeho slov situácia vyžaduje individuálne, nie plošné riešenia. Súhlasím s jeho komentárom k hypotékam, v ktorom uviedol, že dôležité je najmä diskutovať o riešení prípadov konkrétnych domácností, ktoré by sa aj v kombinácii s inými faktormi, napríklad pokles príjmu, dostali do finančných ťažkostí. Dostali ste síce dôveru od vašich voličov, ale ste zástupcom všetkých. Preto si, prosím, pre dobro Slovenska nechajte poradiť a pozrite si aj materiál, ktorý vypracoval Parlamentný inštitút k opatreniam pomoci pre hypotekárnych dlžníkov v štátoch Európskej únie. Počúvajte odborníkov a inšpirujte sa dobrými príkladmi z praxe zo zahraničia, aj keď je tomu potrebné venovať viac času. Musíme zamedziť neadresnému rozdávaniu finančných výhod o to viac, ak je finančné krytie zabezpečené zvýšením daní, likvidáciou II. piliera alebo zvyšovaním odvodov. Toto nie je sociálna spravodlivosť, ale zneužívanie legislatívneho procesu a neprijateľný populizmus. Ďakujem. | [] | 3,970,024 |
83 | 2023-02-17 | Autorizovaná rozprava | 11 | Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR | Peter | Pčolinský | podpredseda NR SR | Pán poslanec Filip Kuffa. | [] | 3,912,376 |
6 | 2006-12-13 | Autorizovaná rozprava | 283 | A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: | A | Belousovová | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec, máte slovo. | [] | 4,223,538 |
Subsets and Splits
No community queries yet
The top public SQL queries from the community will appear here once available.