session_num int64 1 104 ⌀ | snapshot date32 | session_name stringclasses 5
values | segment_num int64 1 1.44k | speaker stringlengths 6 170 | first_name stringclasses 241
values | last_name stringclasses 744
values | role stringclasses 287
values | transcript stringlengths 2 108k | transcriber_notes listlengths 0 342 | id int64 3.87M 4.23M |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
94 | 2023-06-23 | Autorizovaná rozprava | 138 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Pani poslankyňa Žitňanská, môžete reagovať. | [] | 3,894,963 |
83 | 2023-02-14 | Autorizovaná rozprava | 231 | Kolíková, Mária, poslankyňa NR SR | Mária | Kolíková | poslankyňa NR SR | Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní. | [] | 4,106,734 |
6 | 2024-01-18 | Autorizovaná rozprava | 9 | Danko, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Danko | podpredseda NR SR | Poslankyňa Luščíková. | [] | 3,930,035 |
88 | 2023-03-16 | Autorizovaná rozprava | 328 | Ledecký, Vladimír, poslanec NR SR | Vladimír | Ledecký | poslanec NR SR | Hlasovali sme o pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy. Keďže v rozprave neboli podané pozmeňujúce návrhy, podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, o tom hlasovať. | [] | 4,022,143 |
24 | 2013-09-17 | Autorizovaná rozprava | 125 | Paška, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Paška | predseda NR SR | Skončili ste, pán poslanec? | [] | 3,867,223 |
28 | 2012-02-03 | Autorizovaná rozprava | 14 | Beblavý, Miroslav, poslanec NR SR | Miroslav | Beblavý | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vystúpiť tiež k tomuto návrhu zákona, ktorý podali páni poslanci v druhom čítaní. Chcel by som vyjadriť postoj k tomuto návrhu, ktorý je podporný. Zdá sa mi, že ten samotný návrh prináša naozaj zmenu, zmenu k lepšiemu. Tá zmena k lepšiemu je v tom, že bude u absolventov štúdia teológie naozaj zjavné, za aký, teda, že ich tituly sú rovnocenné v oblasti teda doktorandského štúdia, samozrejme, sú rovnocenné s ostatnými titulmi a myslím si, že je to niečo, po čom akademická obec venujúca sa teologickým vedám volala už dlhšie a som rád, že kolegovia poslanci z KDH si vybrali túto zmenu a predložili ju. A keďže je to pravdepodobne posledná zmena z vysokoškolského zákona v tomto volebnom období, či už teda bude schválená alebo nebude, tak chcel by som im poďakovať aj za túto spoluprácu a chcel by som vás aj poprosiť, aby sme to spoločne podporili. Ďakujem. | [] | 4,002,262 |
14 | 2017-04-04 | Autorizovaná rozprava | 214 | Glváč, Martin, podpredseda NR SR | Martin | Glváč | podpredseda NR SR | Ďakujem. Faktické poznámky nie sú. Nech sa páči, pani poslankyňa Gaborčáková. | [] | 3,970,787 |
3 | 2023-11-16 | Autorizovaná rozprava | 138 | Žiga, Peter, podpredseda NR SR | Peter | Žiga | podpredseda NR SR | Nemôžem, nemôžem to spojiť. | [] | 4,144,359 |
4 | 2010-08-11 | Autorizovaná rozprava | 160 | Hort, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Hort | podpredseda NR SR | Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána predsedu Národnej rady sa prihlásili pán poslanec Marek Maďarič, ďalej Branislav Ondruš, Peter Kažimír. Celkom traja. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Marek Maďarič. Nech sa páči. | [] | 4,211,694 |
16 | 2013-03-21 | Autorizovaná rozprava | 142 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Ďakujem, pán podpredseda vlády. Spravodajca nechce zaujať stanovisko, a teda nechce mať záverečné slovo. Prerušujem rokovanie o týchto dvoch bodoch programu. A teraz nasleduje Správa o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2012 . Správa je pod tlačou 400 a správa výboru má tlač 400a. Teraz poprosím verejnú ochrankyňu práv Janu Dubovcovú, aby správu uviedla. Nech sa páči, pani ombudsmanka. | [] | 4,030,393 |
28 | 2021-05-12 | Autorizovaná rozprava | 190 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Ďakujem, pán minister, nech sa páči, zaujmite miesto pre predkladateľa. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pánovi poslancovi Jaroslavovi Karahutovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán predseda, máte slovo. | [] | 4,094,373 |
4 | 2006-09-06 | Autorizovaná rozprava | 164 | M. Chovanec, poslanec: | M | Chovanec | poslanec | Trošku ma však zaskočilo, a som veľmi, veľmi tomu vďačný, vystúpenie pána poslanca Slafkovského. A som mal dojem, že žijem v inej krajine, kde zdravotníctvo perfektne funguje, kde reformy, ktoré sú vykonané alebo ktoré sa vykonali, významným pozitívnym spôsobom ovplyvnili chod zdravotníctva, významným spôsobom zabezpečili zlepšenie zdravotnej starostlivosti a systému ako takého. No nie je tomu tak. Nie je tomu tak, tie reformy, ktoré boli vytvorené, nespôsobili všetko to pozitívne, čo ste tu pomenovali, ale stotožňujem sa, naozaj, pán primátor, s tým v mnohom, čo ste povedali. A ste mi tak trošičku uľahčili situáciu. A oceňujem to, že ste popísali skutkovú podstatu zdravotníctva. Mne sa to páči, keď tu hovoríte, že ste navštívili tú a tú nemocnicu a čo ste videli. Ja 32 rokov robím v nemocnici a 32 rokov som obstál pri operačnom stole a pri pôrodnej posteli. A viem, ako to zdravotníctvo vyzerá. A len preto, že som mal istú ambíciu pohnúť zdravotníctvo dopredu, som akceptoval ponuku vstupu do parlamentu a podobne. Preto som tu tak razantne vystupoval proti tým krokom, ktoré sa tuná prezentovali a ktoré tuná sa nevykonali. Preto tak razantne opakujem, že osem rokov predchádzajúca vládna koalícia nevykonala zásadné reštrukturalizačné zmeny v systéme. No nevykonala ich. Je to presne tak, ako to pán poslanec Slafkovský povedal. Celé zdravotníctvo stojí na absolútne chorých a zlých nohách. O tom niet pochýb. Je to jednoducho tak, či sa to niekomu páči alebo nie. Nie funkčný je poistný systém, nemáme výkony adekvátnym spôsobom ohodnotené, je previs zdravotníckych zariadení a podobne. Popisujete, aká katastrofická situácia nastane. Pýtam sa: Čo ste vykonali pre to, aby tá katastrofická situácia nebola už v predchádzajúcich rokoch? Opakujem otázku, ktorú som tu povedal: Prečo ste osem rokov akceptovali previs zdravotníckych zariadení, previs lôžok? Prečo ste financovali zbytočne tú ponuku, ktorá vlastne je nadbytočná? No nevykonali ste nič v týchto záležitostiach. Pán minister mal obrovskú ambíciu, že sa do toho pustí prostredníctvom poistného systému. No nespravil tak, nevykonal tak. Takže prosím v tej veci, nepopisujme zdravotníctvo alebo nedomnievajme sa, v akej perfektnej polohe je. A teraz beda, katastrofa, o rok nato, keď sa prijme tento zákon, je koniec so zdravotníctvom, všetko to pozitívne, čo ste vykonali, bude zlé. Ja musím konštatovať, že nevykonali ste žiadne zásadné reštrukturalizačné zmeny. Nespravili ste nič pre to, aby zmizli obrovské disproporcie v systéme, a pán poslanec Slafkovský veľmi dobre vie, o čom to je. Postavenie nemocníc, postavenie ambulantných služieb, súkromných a pod. je presne v tak dezolátnom stave a v takej disharmónii a disproporcii, ako sa nachádza. Takže, prosím, pripusťme vecne, áno, ten systém nie je taký, ako sme si ho predstavovali, a nepopisujme ho v nejakých ružových farbách. Mne táto diskusia veľmi pripomína to, keď sme tu diskutovali o odvolaní pána ministra Kaníka. Spomeňte si na vaše razantné vystúpenia, aká je to vynikajúca reforma, čo všetko sa perfektné stalo, čo sme všetko prijímali, ako nám všetko všetci závidia v Európe. Doslova a do písmena tak to bolo povedané. A zrazu ubehlo pár mesiacov, sami ste pochopili neudržateľnosť systému, vymenili ste pána ministra. A pani ministerka sa musela chopiť veľmi zásadných zmien v celom sociálnom systéme. Prijímali sme zákony, napriek tomu, že sme vás upozornili, že sú zlé, ktoré nám Ústavný súd vrátil a ktoré museli sme včera riešiť. Argumentovali ste mnohokrát, že máte na to mandát. No pri všetkej úcte k tomu mandátu, že mandát ste získali predovšetkým tým nezmyselným prebehlíctvom, ktoré tuná vládlo, a tzv. nezávislými poslancami, ja budem argumentovať, my tiež máme mandát a, dovolím si povedať, ďaleko väčší mandát, ako ste mali vy. Vy ste mali 78 poslancov, z ktorých vám odbehli, a prebehli k vám nejakí, nebudem ich menovať, akí. Vám bol dobrý poslanec z Komunistickej strany, vám boli dobrí poslanci Ďzupa, Kolesár a ďalší. A argumentovali ste mandátom, aký máte, aký vám dali občania. Nuž dovoľte, prosím, aby aj ja som konštatoval, že my tiež máme mandát na trošku iný pohľad na zdravotníctvo, že máme mandát na to, aby sme predpokladali alebo aby sme zabezpečili, že štát musí mať väčšiu garanciu pri poskytovaní liečebno-preventívnej starostlivosti. Dovoľte nám, prosím vás pekne, uplatniť tento mandát pri všetkom rešpektovaní toho, čo ste povedali. To znamená, že to je ten filozofický rozmer, určite, áno, je to iný pohľad na poskytovanie liečebno-preventívnej starostlivosti. Jednoducho nemôže byť jediným kritériom, že budú také spoločnosti, ktoré budú mať zisk, a nie je hanba v zdravotníctve, že je zisk a podobne. Nedávno pred týždňom prebehla Českou televíziou taká informácia, ako jeden pacient s perforovaným apendixom, s akútnou brušnou príhodou sa vliekol asi štyri-päť týždňov. Chodil z jednej nemocnice do druhej a každá nemocnica ho odmietla. Odmietla ho preto, lebo si uvedomovala riešenie tohto stavu, ako je neskutočne finančne náročné. A bol odmietaný opakovane. Nakoniec, myslím, Olomouc alebo neviem ktorá nemocnica ho teda už prijala a riešila. Tak naozaj stál ten pacient strašne, strašne veľa peňazí. Ja som dennodenne v situácii, vážení kolegovia, že musím prijímať pacientky, ktoré iné oddelenia odmietajú preto, pretože majú na hospitalizáciu 8 000 korún a je reálny predpoklad pri patologickej tehotnosti, že tá pacientka bude stáť 20 000, 80 000 alebo 120 000 korún. To znamená, aby ja som mal zisk, to mám tiež povedať, vážená pani, nech sa páči, choďte do Paríža, choďte do Viedne, lebo ja tých 120 000 korún jednoducho nemám, lebo nemám to odkiaľ zobrať, keď ja budem ako súkromník, ako akciová spoločnosť? Preto máme záujem, aby isté poskytovanie zdravotnej starostlivosti garantoval štát. Je to jednoducho tak, dennodenne to riešim. Veľmi by som bol rád, keby ste navštívili naše oddelenie. Ja som vás už pozýval, pán poslanec Mikloš, a viete, že to bolo veľmi úprimne, priateľsky. Aj ste prisľúbili účasť, aby ste videli, čo sa podarilo aj vybudovať. Stretnite sa s kolegami mojimi, ktorí vás volili, nie mňa. Vás volili niektorí a povedia vám ich pohľad na zdravotníctvo a na reformy, ktoré prebiehajú. A budete možno trošku prekvapený. Ak dovolíte, tá atmosféra by bola neformálna, priateľská. A čo-to sa dozviete aj o tom, že tie nemocnice nefungujú v tom pohľade, ako ste povedali. K exekúciám, ťažká otázka pre mňa, veľmi, veľmi ťažká, pretože je to taká, povedal by som, ekonomicky právna. A nedokážem jednoznačne teraz definovať, či to je alebo to nie je správne. Jednu vec však viem iste, sú pripravené modely vykonať to, čo vy ste za tých osem rokov nevykonali. Sú pripravené modely, aby sa postupne po regiónoch zreálnil počet poskytovateľov zdravotníckych zariadení, lôžok a podobne. Nuž ja to vnímam ako dobrú vôľu ministra, aby sme isté obdobie, istý čas dali na uplatnenie tých krokov, ktoré chce vykonať. Garantujem vám, budem prvý kritik tých krokov, ktoré teda mali viesť k tomu, ako ste to popisovali, určite prvý. Viete, že niektoré moje vystúpenia, ktoré tu zazneli, neboli celkom dobre prijímané, možno aj v strane, z ktorej pochádzam, ale jednoducho mám toto poznanie, tak preto to formulujem, tak ako som to formuloval, či už to bolo bližšie k tomu alebo onému. Prosím vás pekne, ešte k tým nezmyselným podľa mňa dvadsaťkorunovým poplatkom, ktoré ste tu naniesli. Už to nie je vhodné, aby sme o tom diskutovali, ale mnohí hovoríte o tom. A veľmi si vážim pána poslanca Mikloša, že ako prvý možno z radov opozície pomenoval to tak, ako to bolo mienené. Predsa doteraz stále ste argumentovali tým, že poplatky boli preto, aby sa zvýšil finančný prínos do systému. Nie, tie poplatky boli prijímané preto, aby sa obmedzilo poskytovanie liečebno-preventívnej starostlivosti. (Hlasy z pléna.) Zneužívanie, áno. Ale povedzte mi, ako zadefinujete nadmerné zneužívanie. Hovorilo sa o tom, a pán poslanec Novotný to v televízii povedal, že u nás je to už proste tak, že keď pacient príde k lekárovi, že mu napíše recept. Každý liek, ktorý je ordinovaný neadekvátne, je kontraindikovaný. To znamená, nie ten pacient za to môže. Predsa ja neodoperujem pacientku, ktorá sa mi len tak priplichtí na oddelení. Vy neotvoríte hlavu len preto, že príde. To znamená, lekár musí pacienta vyšetriť a musí zvážiť, či ten liek indikovaný je alebo nie je. Ak nie je indikovaný, je kontraindikovaný. Spomeňte si na protesty lekárov, veď nikto nechcel tieto dvadsaťkorunové poplatky, že ich to zaťažuje a tak ďalej a tak ďalej. To znamená, že nie preto sme ich zrušili, že je to populistické, ale jednoducho preto, lebo ich nepokladáme za adekvátne a sme presvedčení, že u časti, zdôrazňujem, u časti populácie i tento dvadsaťkorunový poplatok môže byť istým limitom na poskytovanie základnej lekárskej starostlivosti. A ja som povedal aj na výbore, keby čo len jeden človek nešiel na adekvátne vyšetrenie preto, že má problém s dvadsiatimi korunami, tak ten dvadsaťkorunový poplatok nie je správny. Takže som rád, že sa to už dostáva do tej polohy, že tam bola snaha o obmedzenie, a nie snaha teraz, ako sme pripravili systém o miliardy a tak ďalej a tak ďalej. To vôbec nebola úvaha, to bol len taký prvý výstrel pán ministra, lebo nemal nič pripravené. Viete, že sme dva roky čakali na zákony, ktoré predložil. Mohol by som, samozrejme, reagovať na mnohé a mnohé ďalšie veci, ktoré tu boli povedané, snáď ešte jedno, dve slová k tej ústavnoprávnosti. Poznáte moje vystúpenia z predchádzajúceho obdobia. Nikdy som sa nevyjadroval k tomu, na čo som nemal jednoznačne argumenty. A dneska ja vám, aj keď ako predkladateľ mám isté právo, istú zodpovednosť za to, ako ten zákon vyzerá, garantujem to, o čom som hovoril aj po prvom čítaní, ja som to konzultoval s mnohými právnikmi. A nie, samozrejme, všetky paragrafy som písal ja osobne. A právnici niektorí garantovali, že ak je to na hranici ústavy, nie je to za hranicou ústavnosti a podobne. Vy tvrdíte, že to tak je. No ja v tejto chvíli vám to neviem povedať. Ale opriem sa tak trošku, aj keď viem, že sa to právnikom veľmi ťažko počúva, nebudú so mnou súhlasiť, o to, že, bolo to aj na ústavnoprávnom výbore povedané významnou právničkou, existuje aj istá dohoda akceptácie, ešte raz zdôrazňujem, viem, pán Lipšic, ako sa vám to ťažko počúva, bola istá dohoda v istom časovom období, aby sa istý stav aj s týmito exekúciami akceptoval na doriešenie vecí. Ja to beriem z takého, povedal by som, ľudského, odborného hľadiska. Prosím, vytvorme priestor pre ministra, ktorému verím, že má naozaj dobrý úmysel, aj keď sa ním môže dostať do pekla, vytvorme ministrovi priestor a vytvorme mu možnosť, aby mohol tie zásadné reštrukturalizačné zmeny spraviť. Ak sa to nebude dariť, ak to bude viesť k tým katastrofám, o ktorých hovoríte, určite budem prvý, kto sa postaví, a budem to kritizovať. Všetkým vám veľmi pekne ďakujem za diskusné príspevky. Bolo to pre mňa veľmi, veľmi poučné a hodne som si z toho odniesol. Ďakujem vám. (Potlesk.) | [
"(Hlasy z pléna.)",
"(Potlesk.)"
] | 4,179,316 |
11 | 2020-09-02 | Autorizovaná rozprava | 27 | Susko, Boris, poslanec NR SR | Boris | Susko | poslanec NR SR | Ďakujem pekne za slovo. Áno, pán poslanec Dostál, myslím si, že obidve tieto riešenia sú zlé a preto sme my boli proti tomu, aby mohol kandidovať na funkciu generálneho prokurátora, resp. špeciálneho prokurátora kandidovať osoba, ktorá nie je z prokurátorského stavu, pretože to môže na konci dňa spôsobiť práve takéto problémy. Na jednej strane nestrannosť prokuratúry, na druhej strane základné práva a diskriminácia, resp. nerovnaké podmienky jednotlivých prokurátorov. Preto si myslíme, že by bolo vhodné, aby nebola otvorená voľba pre neprokurátorov, resp. pre osoby, ktoré nesplnili podmienky na to, aby sa mohli stať riadnymi prokurátormi v rámci skúšok a všetkých ostatných náležitostí praxe, koncipientskej praxe a tak ďalej. Nepolemizujem v tom, že tá voľba má byť transparentná, otvorená z hľadiska, z hľadiska verejného vypočutia, to, čo hovoril pán podpredseda Grendel. S týmto absolútne nemáme problém. Nech sa, nech sa kandidáti na verejnom vypočutí grilujú, ale práve tieto veci, ktoré sme spomínali, môžu spôsobiť v jednom aj v druhom prípade, alebo mám pochybnosti, že by mohli spôsobovať ústavné problémy. Ďakujem. | [] | 4,131,146 |
50 | 2010-04-27 | Autorizovaná rozprava | 66 | R. Rafaj, poslanec: | R | Rafaj | poslanec | A pokiaľ sa týka vlastenectva, nechajte, my si to vyriešime. | [] | 4,161,535 |
18 | 2017-06-14 | Autorizovaná rozprava | 171 | Senko, Ján, poslanec NR SR | Ján | Senko | poslanec NR SR | V rámci rozpravy nebol podaný žiadny procedurálny návrh, preto prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní. | [] | 3,974,838 |
9 | 2010-11-30 | Autorizovaná rozprava | 32 | Kiššová, Jana, poslankyňa NR SR | Jana | Kiššová | poslankyňa NR SR | ... ktorého vymenuje predseda Národnej rady; za zástupcu štatutárneho orgánu možno vymenovať osobu, ktorá vykonáva funkciu generálneho riaditeľa Slovenského rozhlasu k 31. decembru 2010 alebo funkciu generálneho riaditeľa Slovenskej televízie k 31. decembru 2010. Ak obe osoby podľa prvej vety odmietnu vymenovanie do funkcie zástupcu štatutárneho orgánu, predseda Národnej rady vymenuje zástupcu štatutárneho orgánu zo zamestnancov Rozhlasu a televízie Slovenska.“ Odsek 11: „Funkčné obdobie zástupcu štatutárneho orgánu zaniká najneskôr ku dňu vzniku funkcie prvého generálneho riaditeľa podľa tohto zákona. Ak počas výkonu funkcie generálneho riaditeľa zástupcom štatutárneho orgánu skončí výkon funkcie zástupcovi štatutárneho orgánu, funkciu zástupcu štatutárneho orgánu vykonáva písomne poverený zástupca podľa odseku 11. Ak následne skončí výkon funkcie aj zástupcovi, ktorý vykonával funkciu generálneho riaditeľa namiesto zástupcu štatutárneho orgánu, ktorého funkcia zanikla, predseda Národnej rady bezodkladne vymenuje zástupcu štatutárneho orgánu zo zamestnancov Rozhlasu a televízie Slovenska, ktorého funkčné obdobie zaniká ku dňu vzniku funkcie generálneho riaditeľa podľa tohto zákona.“ Odsek 12: „Osobe vykonávajúcej funkciu generálneho riaditeľa podľa odsekov 10 a 11 prináleží za výkon funkcie mesačná odmena v sume a) mesačnej mzdy generálneho riaditeľa Slovenského rozhlasu podľa doterajších predpisov, ak ide o osobu, ktorá podľa doterajších predpisov vykonávala funkciu generálneho riaditeľa Slovenského rozhlasu, b) mesačnej mzdy generálneho riaditeľa Slovenskej televízie podľa doterajších predpisov, ak ide o osobu, ktorá podľa doterajších predpisov vykonávala funkciu generálneho riaditeľa Slovenskej televízie.“ Navrhovaná zmena má za cieľ zjednodušiť riadenie Rozhlasu a televízie Slovenska v prechodnom období do voľby prvého generálneho riaditeľa tým, že Rozhlas a televíziu Slovenska bude viesť jeden štatutárny orgán namiesto dvoch. Vzhľadom na to, že riadenie oboma doterajšími generálnymi riaditeľmi naraz môže v praxi vyvolať neriešiteľné problémy, navrhuje sa, aby predseda Národnej rady vymenoval za zástupcu štatutárneho orgánu jedného z nich. Tu by som rada ešte pripomenula, že v tom odseku 11 týmto sa myslí odsek 11 uvedený v bode 15 tohto pozmeňujúceho návrhu. Ďalej, bod 15. V čl. I § 23 sa za odsek 10 vkladá nový odsek 11, ktorý znie: „Zástupca štatutárneho orgánu vymenuje v súlade s § 15 ods. 2 dvoch svojich zástupcov, a zároveň jedného z nich písomne poverí vykonávaním funkcie generálneho riaditeľa, v prípade ak počas výkonu funkcie generálneho riaditeľa zástupcom štatutárneho orgánu skončí výkon funkcie zástupcovi štatutárneho orgánu.“ Doterajšie odseky 11 až 18 sa označujú ako odseky 12 až 19. V nadväznosti na uvedené sa upravia v návrhu zákona vnútorné odkazy. Navrhuje sa, aby si zástupca štatutárneho orgánu vymenoval v súlade s § 15 ods. 2 dvoch svojich zástupcov, a zároveň jedného z nich písomne poverí vykonávaním funkcie generálneho riaditeľa, pre prípad zániku jeho funkcie. Bod 16. V čl. I § 23 ods. 17 sa slovo „celku“ nahrádza slovom „celok“. Ide o legislatívnotechnickú úpravu. Bod 17. V čl. I § 23 sa pripájajú odseky 19 a 20, ktoré znejú: Odsek 19: „Výkon práv k televíznym programom, ktoré vyrobila Česko-slovenská televízia na Slovensku a ktoré podľa doterajších predpisov patrili Slovenskej televízii, patrí Rozhlasu a televízii Slovenska. Právo využívať televízne programy vyrobené Česko-slovenskou televíziou k 1. júlu 1991, ktoré mala podľa doterajších predpisov Slovenská televízia, má Rozhlas a televízia Slovenska. Právo využívať televízne programy vyrobené Česko-slovenskou televíziou po 1. júli 1991 v rozsahu určenom na základe zmlúv uzavretých s Česko-slovenskou televíziou a Českou televíziou, ktoré mala podľa doterajších predpisov Slovenská televízia, má Rozhlas a televízia Slovenska. Autorské práva, práva výkonných umelcov a s nimi súvisiace majetkové práva usporiadané podľa doterajších predpisov tak, ako to vyplýva zo zmlúv s Česko-slovenskou televíziou a Českou televíziou, sa spravujú týmto usporiadaním; ak z týchto zmlúv nevyplýva iné, prechádza právo využívať televízne programy, ku ktorým právo využívania nadobudla Česko-slovenská televízia od zahraničných subjektov, a ktoré podľa doterajších predpisov prešlo na Slovenskú televíziu, na Rozhlas a televíziu Slovenska.“ Odsek 20: „Výkon práv k rozhlasovým programom, ktoré vyrobil Česko-slovenský rozhlas na Slovensku a ktoré podľa doterajších predpisov patrili Slovenskému rozhlasu, patrí Rozhlasu a televízii Slovenska. Právo využívať rozhlasové programy vyrobené Česko-slovenským rozhlasom k 1. júlu 1991, ktoré mal podľa doterajších predpisov Slovenský rozhlas, má Rozhlas a televízia Slovenska. Právo využívať rozhlasové programy vyrobené Česko-slovenským rozhlasom po 1. júli 1991 v rozsahu určenom na základe zmlúv uzavretých s Česko-slovenským rozhlasom a Českým rozhlasom, ktoré mal podľa doterajších predpisov Slovenský rozhlas, má Rozhlas a televízia Slovenska. Autorské práva, práva výkonných umelcov a s nimi súvisiace majetkové práva usporiadané podľa doterajších predpisov tak, ako to vyplýva zo zmlúv s Česko-slovenským rozhlasom a Českým rozhlasom, sa spravujú týmto usporiadaním; ak z týchto zmlúv nevyplýva iné, prechádza právo využívať rozhlasové programy, ku ktorým právo využívania nadobudol Česko-slovenský rozhlas od zahraničných subjektov, a ktoré podľa doterajších predpisov prešlo na Slovenský rozhlas, na Rozhlas a televíziu Slovenska.“ Predmetná zmena rieši prechod výkonu práv duševného vlastníctva zo Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu na novovznikajúcu inštitúciu Rozhlas a televízia Slovenska. Bod 18. V čl. I § 24 ods. 1 a § 25 ods. 1 sa vypúšťajú slová „na webovom sídle Rozhlasu a televízie Slovenska“. Navrhuje sa vypustiť povinnosť zverejniť výzvu na prihlasovanie kandidátov na generálneho riaditeľa a podávanie návrhov kandidátov na členov rady aj na webovom sídle Rozhlasu a televízie Slovenska, keďže je predpoklad, že webové sídlo tejto inštitúcie k 10. januáru 2011 nebude ešte zriadené. Bod 19. V čl. I § 24 ods. 5 sa slová „vypočutie je verejné a“ nahrádzajú slovami „verejné vypočutie“. Ide o legislatívnotechnickú úpravu, zjednotenie pojmov vypočutie a verejné vypočutie v návrhu zákona. Bod 20. V čl. I § 24 ods. 6 sa za slová „dvoch pracovných dní od“ vkladá slovo „verejného“. Ide o legislatívnotechnickú úpravu, zjednotenie pojmov vypočutie a verejné vypočutie v návrhu zákona. Bod 21. V čl. IV bod 2 znie: „V § 33 odsek 1 znie: „Zákonným depozitárom je a) vysielateľ zriadený zákonom vysielajúci televíznu programovú službu a rozhlasovú programovú službu, ktorý vykonáva depozit 1. vlastných slovenských audiovizuálnych diel podľa § 32 ods. 2 písm. b) a ods. 3 písm. a), 2. vlastných zvukových záznamov umeleckého výkonu podľa § 32 ods. 2 písm. d) a ods. 3 písm. b), 3. zvukových záznamov podľa § 32 ods. 2 písm. d) a e) a ods. 3 písm. b) a c), b) Slovenský filmový ústav, ktorý vykonáva depozit audiovizuálií podľa § 32 ods. 2 a 3 okrem tých, ktorých depozit vykonáva zákonný depozitár podľa písmena a).“.“ Odkazy 28 až 31 vrátane poznámok pod čiarou k odkazom 28 až 31 sa vypúšťajú. Navrhuje sa spojiť ustanovenia 33 ods. 1 písm. a) a b), nakoľko zákonným depozitárom v tomto prípade bude už len jeden subjekt. Bod 22. V čl. IV bod 3 znie: „V § 33 ods. 2 a 3 sa slová „ods. 1 písm. a) a b)“ nahrádzajú slovami „ods. 1 písm. a)“.“ Ide o legislatívnotechnickú úpravu, úpravu vnútorného odkazu v súvislosti so zmenou § 33 ods. 1. Bod 23. V čl. IV bod 4 znie: „V § 34 a 35 sa v celom texte slová „§ 33 ods. 1 písm. b)“ nahrádzajú slovami „§ 33 ods. 1 písm. a)“. Ide o legislatívnotechnickú úpravu, úpravu vnútorného odkazu v súvislosti so zmenou § 33 ods. 1. Bod 24. V čl. IV sa bod 5 vypúšťa. Ide o legislatívnotechnickú úpravu. Bod 25. V čl. V bod 3 znie: „V § 4 odseky 1 a 2 znejú: Odsek 1: „Príjemca úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska. Z každej platby úhrady je určených 70 % na zabezpečenie programovej služby v oblasti televízneho vysielania a 30 % na zabezpečenie programovej služby v oblasti rozhlasového vysielania.“ Odsek 2: „Rozhlas a televízia Slovenska vedie príjmy z úhrad na samostatnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Ak je Rozhlas a televízia Slovenska klientom Štátnej pokladnice, príjmy z úhrad vedie na samostatnom účte v Štátnej pokladnici. Rozhlas a televízia Slovenska vedie v účtovníctve analytickú evidenciu príjmov z úhrady oddelenú od iných príjmov.“.“ Pojmy Slovenská televízia a Slovenský rozhlas je potrebné nahradiť názvom novovzniknutej inštitúcie aj v tomto ustanovení, keďže táto bude príjemcom úhrady za služby verejnosti v oblasti televízneho vysielania a rozhlasového vysielania. Je to, ďalej, legislatívnotechnická úprava za účelom zosúladenia terminológie. Bod 26. V čl. V sa za bod 9 vkladá nový bod 10, ktorý znie: „V § 10 ods. 1 sa slová „Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom“ nahrádzajú slovami „Rozhlasom a televíziou Slovenska“. Ďalšie body návrhu zákona sa primerane prečíslujú. Ide o legislatívnotechnickú úpravu za účelom zosúladenia terminológie. Bod 27. V čl. VI bod 1 znie: „§ 24 vrátane nadpisu „Príspevok vysielateľa zriadeného zákonom“ znie: Odsek 1: „Vysielateľ zriadený zákonom je povinný platiť príspevok do fondu.“ Odsek 2: „Základom pre výpočet príspevku podľa odseku 1 sú celkové príjmy vysielateľa zriadeného zákonom z reklamy a telenákupu vysielaných za odplatu v televíznom vysielaní za posledný kalendárny rok.“ Odsek 3: „Príspevok vysielateľa zriadeného zákonom je 5 % zo základu podľa odseku 2.“.“ V poznámke pod čiarou k odkazu 6 sa citácia „zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov“ nahrádza citáciou „zákon č. .../2010 o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov“. (Bude doplnené jeho číslo.) Navrhuje sa nahradiť pojem „televízny vysielateľ zriadený zákonom“ pojmom „vysielateľ zriadený zákonom“, keďže podľa navrhovanej právnej úpravy už bude len jeden vysielateľ zriadený zákonom, ktorý bude poskytovať televíznu a rozhlasovú programovú službu. Bod 28. V čl. VI sa bod 2 vypúšťa. Ide o legislatívnotechnickú úpravu. Toľko k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom. Dávam návrh, aby sa o týchto pozmeňujúcich návrhoch hlasovalo spoločne. A zároveň ešte chcem raz zopakovať, že prosím vyňať zo spoločnej správy body 17 a 18 na samostatné hlasovanie, nakoľko k nim boli predložené pozmeňujúce návrhy. Ďakujem pekne. | [
"(Bude doplnené jeho číslo.)"
] | 4,206,726 |
37 | 2014-09-24 | Autorizovaná rozprava | 10 | Kuffa, Štefan, poslanec NR SR | Štefan | Kuffa | poslanec NR SR | Ani som nečakal iné reakcie. Ja prírodu milujem a veľmi rád tam chodím. A Boh ju naozaj stvoril k dispozícii pre človeka. Dodo včera tak načal tu trošku Knihu Genezis a Starý zákon a ja mu to dopoviem. Teda možno bolo to očakávané, ja som to nepovedal v tom svojom príspevku: „Boh požehnal Adama a Evu, požehnal človeka a hovoril: ´Ploďte a množte sa, naplňte zem a podmaňte si ju!´“. A podmaňte si ju. Ale človek, keď to pochopí tak, že sa má správať koristnícky a má drancovať ako tú prírodu, veď ja s tým nesúhlasím a to som ani nepovedal. Ale má byť k dispozícii. To nemôže byť novodobé božstvo. A toto, čo Jano Mičovský tu teraz povedal, tak ten biocentrizmus dávate vysoko na piedestál. To je tvoj novodobý Boh a ja tomu sa odmietam klaňať. A my preto, som o tom vnútorne presvedčený, že my nijakého environmentálneho ombudsmana nepotrebujeme. Načo? Aby tu bola byrokracia ďalšia? My potrebujeme našu byrokraciu odľahčovať a nie zaťažovať. Ruku na srdce, koľkí z nás poslancov poznáme tú zložitú a komplikovanú legislatívu? Tu sú preteky, kto koľko zákonov predloží. A veď tí ľudia sú už úplne z toho popletení. My, samotní poslanci, ani nevieme, že čo všetko je na jednej schôdzi Národnej rady. Ale my to šmahom ruky vyžadujeme, dodržiavanie zákonov od našich občanov. Čo sme sa už pomiatli načisto? Veď sa zamyslime, ľudia, nad tým! A aký my máme postoj k tej prírode? Koľko toho papiera? Veď to sú kvantá papierov, ktoré sa tlačia. Aj toto si myslím, že bola jedna z vecí, ktorá zaťažila tú prírodu. Ja negatívne sa na to dívam. Nebudem hlasovať za takýto návrh zákona, ktorý bude ďalej šikanovať ľudí. Považujem to za šikanu pre našich občanov, preto odmietam tento návrh zákona. Žiaľ, nie je to prvý zákon, ktorý je tuná v pléne Národnej rady, o ktorom rokujeme. | [] | 4,153,870 |
33 | 2014-03-26 | Autorizovaná rozprava | 16 | Zajac, Pavol, poslanec NR SR | Pavol | Zajac | poslanec NR SR | Vážená pani predsedajúca, pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, hovoríme to už s kolegami dva roky. Vláda Roberta Fica, odkedy nastúpila v roku 2012, otrávila podnikateľské prostredie. Zvýšila dane, odvody, zhoršila zákonník práce, to všetko spôsobilo, že máme 400-tisíc nezamestnaných na Slovensku. Aj keď sa snaží všelijakými administratívnymi spôsobmi, tým, že tých, ktorí pracujú na aktivačné práce, nezaraďuje do evidencie nezamestnaných a podobnými nezmyslami, aj tak sa im nedarí znižovať nezamestnanosť. Tento návrh zákona o ochrane osobných údajov, ktorý bol prijatý pred rokom, je len čerešničkou a vyvrcholením týchto zlých snáh vlády Roberta Fica. Je to hlúpy zákon, ktorý zhoršil podnikateľské prostredie. Dámy a páni, tí, čo hovoríte, že dneska to za pol dňa všetko opravíte, sa vás chcem spýtať, bol to vládny návrh zákona? Áno, bol to vládny návrh zákona, ktorý bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní! Zamestnávatelia dávali k nemu pripomienky, že to bude hlúpy zákon pre nich veľmi, ktorý im spôsobí ďalšiu byrokraciu a ďalšie administratívne poplatky. Vláda to neakceptovala, prišlo to do parlamentu, opozícia na to upozorňovala, ale len vládni poslanci zahlasovali za tento návrh zákona pred rokom. Bolo dostatok času na vylepšenie tohto návrhu zákona. A čím to, že dneska to ideme vylepšovať za pol dňa? No tým, že pred týždňom sa zamestnávatelia stretli s Robertom Ficom, s kandidátom na prezidenta, a ten im potreboval takto verejne niečo sľúbiť, že myslí aj na podnikateľov, a sľúbil, že v skrátenom legislatívnom konaní tento zlý a hlúpy zákon opraví. Chce sa mi povedať: „Dobré ráno, pán Robert Fico, dobré ráno, pán minister hospodárstva Malatinský!“ Vy ste vo vláde načo, pán minister Malatinský? Vy ste tam na to, aby, vy ste minister hospodárstva na to, aby ste zlepšovali podnikateľské prostredie na Slovensku. Kde ste boli v medzirezortnom pripomienkovom konaní? Vy ste nesedeli na tej vláde, ktorá schválila tento hlúpy zákon, ktorý poškodil podnikateľov na Slovensku a následne ich zamestnancov? Dva roky je pán minister hospodárstva tým ministrom, ktorý má gestorovať zlepšenie podnikateľského prostredia. Neprišiel tu pomaly ani s jedným návrhom zákona, ktorý by zlepšil podnikateľské prostredie. Len so samými hlúposťami ako podpora obnoviteľných zdrojov, ale tých, ktorí sú veľké finančné skupiny a chceli dotovať paroplynový cyklus v Bratislave alebo ešte stavať atómku s Rusmi a podobné nezmysly, na ktoré táto republika nemá. Prosím vás, už nech táto vláda konečne začne zlepšovať podnikateľské prostredie komplexne. Je tomu asi dva mesiace, keď sa začali ozývať podnikatelia malí, strední, pracovníci cirkevnej školy sa mi ozvali, že musia vypracovať projekt, vyškoliť oprávnenú, spôsobilú osobu a platiť ďalšie poplatky. Tak to až dospelo, nielen firmy, ešte aj školy musia, keďže pracujú s osobnými údajmi podľa tohto zákona, ktorý ešte dneska platí, musia si dať vyškoliť pracovníkov, musia dať spracovať projekt, keďže na to nemajú ľudí, musia si ho zaplatiť, keď nemajú odborne spôsobilú osobu, musia ju každý mesiac platiť. Dostávam maily od podnikateľov, ktorí vyčísľujú, ak budete mať záujem, v prvom čítaní to viem prečítať. To vláda nevedela pred rokom? Vládni poslanci to nevedeli? Dneska to chcú vylepšiť za pol dňa. Je to len marketingový ťah kandidáta na prezidenta Roberta Fica. Som presvedčený, že aj po sobote pán Robert Fico zostane premiérom a bude môcť napĺňať istoty, ktoré sľúbil občanom. A sa veľmi tešíme na to, ako istotu zamestnania pre tých 400-tisíc nezamestnaných bude naďalej napĺňať. Ďakujem za pozornosť. | [] | 4,063,518 |
33 | 2018-06-20 | Autorizovaná rozprava | 310 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 138, za 62, proti 24, zdržalo sa 52 poslancov. Návrh nebol schválený. Budeme teraz pokračovať v prvom čítaní o návrhu poslancov Petrík, Beblavého a Mihála na vydanie zákona... Pardon, mýliť sa je ľudské. Prosím teraz pán poslanca Jurzycu, aby uviedol hlasovanie o bode 70 schváleného programu, to znamená, o prvom čítaní návrhu poslancov Beblavého, Dubačovej a Macháčkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach (tlač 1036). (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého, Viery Dubačovej a Kataríny Macháčkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov , tlač 1036.) | [
"(Hlasovanie.)",
"(tlač 1036)",
"(Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého, Viery Dubačovej a Kataríny Macháčkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v... | 4,030,178 |
73 | 2022-09-28 | Autorizovaná rozprava | 127 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Pán poslanec Ondrej Ďurica. | [] | 4,203,010 |
39 | 2009-06-18 | Autorizovaná rozprava | 273 | P. Paška, predseda NR SR: | P | Paška | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 134 prítomných, 114 za, 20 sa zdržalo. Tieto body sme schválili. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 3,962,027 |
83 | 2023-02-17 | Autorizovaná rozprava | 28 | Kuffa, Filip, poslanec NR SR | Filip | Kuffa | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo. Pán kolega Šíbl, využijem túto faktickú poznámku na vyzdvihnutie aj nejakých pozitív, v rozprave sa budem potom venovať iným veciam. Bavili sme sa o tých individuálnych podnetoch. Ja som tiež poukázal po prvom alebo pred prvým čítaním ešte o tomto návrhu zákona, čo sa týkalo zmeny vodného toku a jeho koryta, vybreženia a tak ďalej, poukazoval som na tom... na to, že v tom pôvodnom návrhu to bolo uvedené, že ak je to verejným záujmom, tak sa ani neprihliada na toho vlastníka a tak ďalej, čiže ten bod 11, keď tuná to pozerám, vnímam pozitívne tú zmenu, že ste tam teda zapracovali to, že ak je nové koryto umiestnené na pozemkoch v inom ako štátnom vlastníctve, správca vodného toku je povinný vrátiť vodný tok do pôvodného koryta, ak o to vlastník pozemku požiada v lehote do 3 rokov. Čiže tá, tie individuálne pripomienky určite majú zmysel, lebo vidím, že toto ste odo mňa prevzali a zapracovali ste to tam. Potom v bode 15 tam máte tiež takú pozmeňujúcu vec, že na územiach, ktoré sú potrebné na zabezpečenie úloh obrany štátu, vykonáva správu vodných tokov právnická osoba, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. To viem, že túto iniciatívu ministerstvo obrany už dlhšie chcelo zapracovať do tohto návrhu zákona. Čo je tam problém, čo ja vidím, je to, že teda ak sa bavíme o drobných vodných tokoch, ony často zasahujú iba svojou nejakou časťou toku do týchto území. A ten problém je to, že ministerstvo obrany, predpokladám, že nemá záujem spravovať celý vodný tok, to znamená, on keď pramení, ten vodný tok, niekde a prechádza... a preteká teda muničným skladom, tak pochybujem, že ministerstvo má záujem spravovať túto časť a túto časť, ktorá je už mimo tých objektov. Čiže toto podľa mňa tam malo byť ako, že teraz zapracované, nie je to tam, nevidím to tam, nevidno to ani v tom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) | [
"(Prerušenie vystúpenia časomerom.)"
] | 3,912,393 |
46 | 2015-01-28 | Autorizovaná rozprava | 236 | Figeľ, Ján, podpredseda NR SR | Ján | Figeľ | podpredseda NR SR | Ďakujem pekne. Na vystúpenie pána kolegu Fronca sú dve faktické. Nech sa páči, Richard Vašečka s prvou. | [] | 4,229,770 |
54 | 2002-01-31 | Autorizovaná rozprava | 16 | P. Hrušovský, podpredseda NR SR: | P | Hrušovský | podpredseda NR SR | P. Kanis, poslanec: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zaznelo tu v tých vašich reagenciách viacero názorov. Prosím, nebudem odpovedať na tie, ktoré sa netýkajú môjho vystúpenia, lebo ste sa dotkli rôznych vyjadrení politikov vládnej koalície. Budem reagovať iba na to, čo sa týka môjho vystúpenia. Ja som upozornil, pán poslanec Švantner, ohľadne poradcu iba na potrebu objektívne kriticky hodnotiť jeho činnosť. Čiže ja som nevyjadroval spochybnenie. Ja som dával do popredia len to, že aj tento privatizačný poradca si zasluhuje pozornosť postupne podľa toho, ako on koná. Chcem vás upozorniť na to, ak ste povedali, že vláda dala podmienky. Chcem vás upozorniť, že vláda nedala tie podmienky, vláda nepozná tie podmienky a vláda nepozná ani kritériá toho. Čiže návrh SDĽ vychádza aj z toho, že vlastne celá záležitosť sa presúva na päť- či šesťčlennú komisiu aj členov vlády, ale tí ostatní nemajú jednoducho o tom prehľad, ani to nepoznajú. A práve preto to vzbudzuje takisto našu nedôveru. Nechcem nikoho presviedčať o tom, že SDĽ nezmenila názor. No, chvalabohu, SDĽ zmenila názor, pretože práve tá skúsenosť, ktorá tu je, či už je to od vlastného volebného programu cez diskusie o novele deväťdesiatdvojky, ale aj praktické skúsenosti tie nás nútia zmeniť názor. Návrh, o ktorom som vás informoval, bol odovzdaný koaličným partnerom a majú odpovedať naň do 12. 2. Čiže hovorím ten čas len preto, že je tu priestor aj pre exekutívu tento problém riešiť. Ale povedal som, že to má byť aj v dialógu s Národnou radou. | [] | 4,090,332 |
24 | 2021-02-25 | Autorizovaná rozprava | 101 | Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Laurenčík | podpredseda NR SR | Ďakujem. Na vaše vystúpenie evidujem päť faktických poznámok. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Ako prvý bude mať faktickú poznámku pán poslanec Marian Kotleba, nech sa páči. | [] | 4,230,064 |
51 | 2005-10-26 | Autorizovaná rozprava | 142 | J. Šimko, poslanec: | J | Šimko | poslanec | Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 7. októbra 2005 č. 1359 a podľa rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu. | [] | 4,161,166 |
16 | 2007-12-11 | Autorizovaná rozprava | 271 | M. Číž, podpredseda NR SR: | M | Číž | podpredseda NR SR | (Hlasovanie.) Prítomných 139 poslancov, za návrh 81 poslancov, proti 7 poslancov, zdržalo sa 51 poslancov. Pán spravodajca, tieto návrhy sme schválili. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 3,920,957 |
10 | 2016-10-25 | Autorizovaná rozprava | 43 | Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR | Lucia | Ďuriš Nicholsonová | podpredsedníčka NR SR | Pani poslankyňa Shahzad. | [] | 4,112,554 |
16 | 2020-11-04 | Autorizovaná rozprava | 44 | Valášek, Tomáš, poslanec NR SR | Tomáš | Valášek | poslanec NR SR | Vďaka, pán predsedajúci. Moja mama ma učila nikdy sa nehádať s ľuďmi, ktorí vám skladajú kompliment. Takže začnem poďakovaním pánu poslancovi Blahovi za tie jeho vrelé slová k mojej diplomatickej skúsenosti a odpoviem rovnako diplomaticky, bez nejakých osobných invektív, upozornením na logické následky toho kurzu a toho smeru, ktorý nám práve predložil. Toto sa totiž stane, ak sa pustíme cestou hľadania vinníka a ukazovania prstami. Arménsko povie, že Azerbajdžan za všetko môže, pretože začal vojnu, Azerbajdžanci vám odpovedia, že Arménsko nelegálne okupuje nielen Náhorný Karabach, ale aj šesť provincií naokolo a takisto bombarduje civilné mestá v Azerbajdžane. Arménsko vám povie, že bombardovanie Azerbajdžanu... a bombardovaním Azerbajdžan vyhnal 25 %, možno až 50 % obyvateľov zo Stepanakertu, na to Azerbajdžan odpovie, dobre, ale v Náhornom Karabachu žilo 25 % Azerov pred vojnou, tých ste vyhnali koncom vojny v roku 1994, čo s nimi. Arménsko vám povie, násilie nikdy nie je cesta, Azerbajdžan vám povie, fajn, ale mali ste 26 rokov na diplomaciu, 26 rokov rokovania v rámci Minského procesu, kedy Arménsko neustúpilo ani o krok, čo ste čakali. Viete, kam smerujem. Vážení, toto je cesta do pekla, toto garantuje, že takto sa budeme hádať a budú sa obe strany hádať ešte o rok, zatiaľ čo budú nevinní ľudia naďalej umierať. Čas na hľadanie vinníkov ešte príde, to, že sa pridávam a že sme zvolili aj s pánom poslancom Krúpom takú opatrnú, diplomatickú formuláciu, nie je profesionálna deformácia bývalého diplomata, je to o pocite zodpovednosti, zodpovednosti za naše slová. A myslím, som presvedčený, že keď sa pridáme k jednej strane, tak výsledkom bude to, že sa Azerbajdžan zatne a že krviprelievanie bude pokračovať. Preto pevne verím, že si zvolíme tú, síce opatrnú, možno trošku frustrujúcu, ale zodpovednú cestu citlivého, pomalého, trpezlivého hľadania východiska z tohto konfliktu. Vďaka. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,114,398 |
49 | 2019-09-10 | Autorizovaná rozprava | 239 | Glváč, Martin, podpredseda NR SR | Martin | Glváč | podpredseda NR SR | Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa. Navrhovateľ asi nie. Spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračujeme prvým čítaním o vládnom návrhu zákona o základných požiadavkách na bezpečnosť detského ihriska a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Nech sa páči, pán minister hospodárstva, uveďte vládny návrh zákona. (Rokovanie o vládnom návrhu zákona o základných požiadavkách na bezpečnosť detského ihriska a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 1599.) | [
"(Rokovanie o vládnom návrhu zákona o základných požiadavkách na bezpečnosť detského ihriska a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 1599.)"
] | 3,887,031 |
60 | 2022-03-22 | Autorizovaná rozprava | 355 | Jarjabek, Dušan, poslanec NR SR | Dušan | Jarjabek | poslanec NR SR | Vážený pán predseda Národnej rady (povedané so smiechom), vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister kultúry, dámy a páni... (Rečník sa obrátil k navrhovateľovi.) Pardon, pán minister školstva. (Reakcia navrhovateľa.) Ja už vás vidím aj ako ministra kultúry, vidíte. (Povedané so smiechom.) Dámy a páni, vzhľadom na celospoločenskú situáciu, ale aj vzhľadom na situáciu, ktorá je na vysokých školách, a vzhľadom na skutočne to všetko, čo sa okolo tohto, tohto návrhu zákona v poslednej dobe deje, dovoľte, aby som vás ozná... oboznámil so stanoviskom strany SMER – sociálna demokracia... sociálna demokracia k tomuto návrhu zákona. Skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predkladá pozmeňujúci a doplňujúci návrh, návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, nakoľko považuje za plne opodstatnené minimálne odloženie rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Bezprostredným účelom prijatia predmetného návrhu zákona je splnenie nie logických reformných opatrení, prečerpanie európskych peňažných prostriedkov z Plánu podpory obnovy a odolnosti Slovenskej republiky. Neprimerané... neprimerane veľké spoločenské pnutie súvisiace s predmetným návrhom zákona má svoje príčiny a práve v zlyhaní pri príprave plánu podpory obnovy a odolnosti. Plynúci čas ďalej potvrdzuje fakt, že predstavitelia exekutívy počas celého obdobia diskrétnej prípravy návrhu plánu podpory obnovy a okolnosti venovali pozornosť a nakoniec aj otvorene komunikovali o alokáciách európskych peňazí na želané predmety. V žiadnom prípade sa nejedná o pretavenie plánu európskej obnovy do slovenskej reality. Pod tlakom času bolo nutné do návrhu plánu obnovy zakomponovať aj reformy ako nevyhnut... nevyhnutnú podmienku pre čerpanie európskych peňazí – v úvodzovkách – nejaké boli narýchlo a bez adekvátnej verejnej diskusie požadované Európskou úniou vsadené aj pre oblasť vysokého školstva. V žiadnom prípade sa však nejedná o reformy smerujúce k naplneniu cieľov k zásadnej obnovy Slovenska. Protesty na uliciach a námestiach boli reakciou na konflikt generovaný neoptimálnymi požiadavkami na reformy a ich nesúvisom s alokovaním peňažných zdrojov v pláne podpory obnovy a odolnosti, ako aj na neexistujúci dialóg. Úrovni reforiem a dialógu súvisiaceho so strategickou obnovou Slovenska najvýraznejšie nastavila zrkadlo generácia súčasných vysokoškolákov, keď symbolicky vyšla do ulíc pri príležitosti 17. novembra a na nápisoch poslala vláde jasný odkaz – Naše školy nie sú firmy. Pnutie súvisiace s predmetným návrhom zákona dokumentuje aj časopis Univerzity Komenského v Bratislave pod názvom Našu univerzitu (Naša univerzita, pozn. red.), ktorý bol dokončený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, jeden z podnadpisov v časti Aktuality nesie názov Slovenské univerzity vyjadrujú obavy o svoju budúcnosť. Obsahuje aj jednoznačný postoj k vládnemu návrhu. V Národnej rade Slovenskej republiky je zároveň novela vysokoškolského zákona, proti ktorej verejné vysoké školy ostro protestovali. Uvedený článok popisuje aj finančnú situáciu vysokých škôl, a to nasledovne. Slovenské univerzity v roku 2022 dostanú zo štátneho rozpočtu o 27 mil. euro menej ako vlani. Univerzita čaká škrtanie rozvojových projektov a rekonštrukcií, zvyšovanie cien za bývanie na internátoch, rušenie študijných programov a prepúšťanie zamestnancov. Ekonomická situácia slovenských vysokých škôl je alarmujúca a bude mať nemalé sociálne dosahy predovšetkým na študentov. Nezameniteľný rukopis opísaných tzv. reforiem pripomína minulé obdobie. Pravosť spomenutého rukopisu potvrdzuje aj účasť bývalého podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikloša a jeho biznisovo spriaznené osoby, napríklad Eleny Kohútikovej, na strane zástupcov rezortu školstva na stretnutí k prerokovaniu predmetnej problematiky s predstaviteľmi akademickej obce, podnikateľských a zamestnávateľských organizácií a ďalšími osobami. Slovenský verejný sektor potrebuje štrukturálne zmeny, nie však sprofanované reformy tzv. miklošovského typu. Vláda Slovenskej republiky predložila tak závažnú problematiku, akou sú zásadné zmeny usporiadania vysokých škôl bez predchádzajúceho prerokovania akejkoľvek strategického alebo koncepčného materiálu, bez adekvátnej verejnej diskusie priamo ako návrh legislatívneho riešenia, a to z dôvodu chybnej konštrukcie Plánu podpory obnovy a odolnosti Slovenskej republiky. Nakoľko sa jedná o základné otázky verejnej politiky v oblasti vysokého školstva, nie je možné obísť aj pôsobnosť Národnej rady Slovenskej republiky v predmetnej oblasti. Parlament disponuje najvyššou mierou politickej legitimity, nakoľko je reprezentantom suverenity ľudu a je kreovaný priamymi voľbami. Z uvedeného odvedenia legitimity a postavenia v systéme orgánov štátnej moci vyplýva právo rokovať aj zodpovednosť Národnej rady Slovenskej republiky za smerovanie vnútornej, medzinárodnej, hospodárskej, sociálnej a iných politík. Navrhuje sa, aby uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky pozostávalo z časti A. schvaľuje, v časti B. vyjadruje znepokojenie, v časti C. žiada, v časti D. na vedomie. A okrem zásadnej kritiky obsahuje aj riešenia. Na základe doteraz opísaných skutočností skupina poslancov považuje za opodstatnené minimálne odloženie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a doplňujú zákony, tlač... niektoré zákony (tlač 822) podľa § 83 ods. 1 zákona rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. V časti návrhu uznesenia A. schvaľuje rovnako sa navrhuje schváliť prerokovanie základných otázok verejnej politiky v oblasti vysokého školstva podľa čl. 86 písm. h) Ústavy Slovenskej republiky do 6. mája 2022. V časti B. návrhu uznesenia sa navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky vyjadrila znepokojenie nad nenáležitým spôsobom zásahu do akademických práv a slobôd vydobytých v Nežnej revolúcii, a to bez výraznejšej snahy o dosiahnutie verejne akceptovateľnej spoločenskej dohody. Nad chybnou konštrukciou Plánu podpory obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, v dôsledku ktorej väčšina vysokých škôl reálne nebude čerpať peňažné prostriedky z plánu obnovy, ale odmietané kvázi reformy budú musieť realizovať. Nad návratom k sprofanovanému prístupu k reformám, keď skrytým účelom tzv. reforiem bola predovšetkým redukcia verejných služieb alebo redukcia peňažných zdrojov určených na poskytovanie verejných služieb. V časti C. návrhu uznesenia sa navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala – vládu Slovenskej republiky o predloženie na rokovanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky správy o koncepte zmien verejného vysokého školstva, – predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o zabezpečenie prerokovania konceptu zmien verejného školstva, verejného vysokého školstva na úrovni poslaneckého grémia s predstaviteľmi reprezentatívnych organizácií vysokého školstva, – predsedu Úradu pre verejné obstarávanie o preverenie transparentnosti výboru, poradenskej činnosti na reformy v oblasti vysokého školstva, ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a jeho priamo riadenými organizáciami, a to aj z dôvodu plnenia vládneho programu v otázkach toľko zdôrazňovanej transparentnosti, – predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky o preverenie zákonnosti o hospodárení využitia peňažných prostriedkov na poradenskú činnosť na reformy v oblasti vysokého školstva ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a jeho priamo riadenými organizáciami, a to aj z dôvodu plnia vládneho programu v otázkach toľko zdôrazňovanej transparentnosti. V časti D. návrhu uznesenia sa navrhuje dať na rokovania predmetné uznesenie Národnej rady zastúpeniu Európskej komisie na Slovensku. A teraz mi dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica, Vladimíra Faiča, Jozefa Habánika a Dušana Jarjabka k návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 822). Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 822) znie: „Národná rada Slovenskej republiky A. schvaľuje A.1. odloženie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 822) podľa § 83 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, A.2. prerokovanie základných otázok verejnej politiky v oblasti vysokého školstva podľa čl. 86 písm. h) Ústavy Slovenskej republiky, termín do 6. mája 2022; B. vyjadruje znepokojenie B.1. nad náležitým spôsobom...“ opravujem – „nad nenáležitým spôsobom zásahu do akademických práv a slobôd vydobytých v Nežnej revolúcii, a to bez výraznejšej snahy o dosiahnutie verejne akceptovateľnej spoločenskej dohody, B.2. nad chybnou konštrukciou Plánu podpory obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, v dôsledku ktorej väčšina vysokých škôl reálne nebude čerpať peňažné prostriedky z plánu obnovy, ale odmietané kvázi reformy budú musieť realizovať, B.3. nad návratom k sprofanovanému prístupu k reformám, keď skrytým účelom takzvaných „reforiem“ bola predovšetkým redukcia verejných služieb alebo redukcia peňažných zdrojov určených na poskytovanie verejných služieb; C. žiada C.1. vládu Slovenskej republiky predložiť na rokovanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky správu o koncepte zmien verejného školstva, termín do 30 dní, C.2. predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zabezpečiť prerokovanie konceptu zmien verejného školstva, verejného vysokého školstva na úrovni poslaneckého grémia s predstaviteľmi reprezentatívnych organizácií vysokého školstva, termín do 40 dní, C.3. predsedu Úradu pre verejné obstarávanie a) preveriť transparentnosť výboru, výberu poradenskej činnosti na reformy v oblasti vysokého školstva Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a jeho priamo riadenými organizáciami, C.4. predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a) preveriť zákonnosť a hospodárnosť využitia peňažných prostriedkov na poradenskú činnosť na reformy v oblasti vysokého školstva Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a jeho priamo riadenými organizáciami; D. na vedomie D.1. Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku.“ Pán minister, ďakujem veľmi za pozornosť, dámy a páni, ďakujem za pozornosť, toľko, všetko z našej strany. | [
"(povedané so smiechom)",
"(Rečník sa obrátil k navrhovateľovi.)",
"(Reakcia navrhovateľa.)",
"(Povedané so smiechom.)",
"(Naša univerzita, pozn. red.)",
"(tlač 822)",
"(tlač 822)",
"(tlač 822)",
"(tlač 822)"
] | 3,973,910 |
7 | 2010-10-20 | Autorizovaná rozprava | 134 | Burian, Jozef, poslanec NR SR | Jozef | Burian | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedol tento návrh novely zákona č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a doplnení niektorých ďalších predpisov. Tento zákon reaguje na zákon, ktorý som predložil v predošlom konaní. To znamená, tým, že by sa zvýšila odpočítateľná položka, určite by sa to dotklo práve týchto samospráv, teda obcí, miest a vyšších územných celkov. Preto si myslím, že je namieste, a už aj z iných dôvodov je namieste, aby teda jednoducho tieto samosprávy boli riešené. Tak ako som to spomenul, príjmová zložka rozpočtu jednotlivých obcí, miest a vyšších územných celkov je významne poznamenaná práve hospodárskou krízou. Keďže je ten odstup alebo teda ten rozdiel medzi tým, kedy nadobudne, povedzme, aj vyšší rast slovenskej ekonomiky aj premietnutý vo vyšších príjmoch týchto samospráv, určite to bude premietnuté vtedy, ak bude vyššia zamestnanosť. Bohužiaľ, tá nezamestnanosť sa udržuje na rovnakej výške alebo na tej priemernej výške. A myslím si, že výrazné zníženie nezamestnanosti sa nepredpokladá. Čiže predpokladám, že aj symptómy tejto hospodárskej krízy v roku 2011 budú ďalej pokračovať. A preto si myslím, že by bolo dôležité, aby sa príjem, ktorý má štát z daní z príjmov fyzických osôb vo výške viac ako 6 %, prerozdelil medzi vyššie územné celky a obce a mestá, tak ako to bolo v rámci fiškálnej decentralizácie. A preto si myslím, že rozdelenie tejto dane medzi obce a mestá tým, že budú obce, mestá mať podľa návrhu zákona, o ktorom sa dá diskutovať stále, vo výške 75 % podiel teda na dani z príjmov fyzických osôb, pričom vyššie územné celky budú mať podiel na dani z príjmov fyzických osôb vo výške 25 %, to určite je krok dopredu alebo vpred práve pre tieto municipality. A zhodou okolností som aj predsedom finančnej komisie v najvyššom územnom celku Košického samosprávneho kraja. Vidím dopady tej krízy a dopady, povedzme, všetkých symptómov tejto krízy na príjmovú zložku týchto municipalít. A myslím si, že je veľmi dôležité, aby sa aj takýmto spôsobom riešilo financovanie týchto municipalít. Myslím, že všetky tie pomoci, ktoré sú pozitívne práve pre mestá a obce, príp. pre vyššie územné celky ako jednorazové pomoci vo výške ja neviem 100 mil. eur, keď sa dávalo 40 mil., teraz proklamovaná pomoc vo výške teda ďalších 40 mil., sú síce pomoc, ale je to nesystémová pomoc, ktorá rieši jednorazové príjmy, ale nie systémová pomoc alebo nie systémové riešenie financovania týchto municipalít. Chcem upozorniť, že tieto municipality nie sú hodnotené podľa systému ESA 95. Ak som dobre rozumel programovému vyhláseniu vlády, znamená to, že aj tieto obce, mestá a vyššie územné celky prejdú pod systém sledovania v systéme ESA 95. To znamená, ich výkazníctvo schodku, ich hospodárenie bude významne ovplyvnené. A predpokladám, že väčšina z týchto municipalít bude mať vážne problémy, aby výkazníctvo v rámci ESA 95 sa naplnilo v zmysle dnešných podmienok, ktoré sú nastavené v zákone o rozpočtových pravidlách. Čiže myslím si, že je to veľmi dôležité na to, aby sme jednak zjednotili to systémové riešenie, aby sme takýmto spôsobom pomohli týmto municipalitám. Určite v neposlednom rade tu sa riešia aj dôsledky dopadov povodní, určite hlavne pokiaľ sa týka obnovy ciest II. a III. triedy, ktoré patria pod vyššie územné celky. Myslím, že je to dôležitý návrh zákona. A musím povedať, že podobný návrh zákona bol postavený aj z dielne terajšej koalície alebo minulej opozície, kde takýmto spôsobom boli tiež dané návrhy zo strany poslancov vtedajšej opozície. A predpokladám, že sa na to rozpamätajú a budú mať tiež záujem na tom, aby jednoducho takýto návrh zákona podporili. Ďakujem pekne za pozornosť. | [] | 4,001,772 |
55 | 2006-01-31 | Autorizovaná rozprava | 141 | V. Veteška, podpredseda NR SR: | V | Veteška | podpredseda NR SR | (Hlasovanie.) Prítomných 135, za 77, proti 9, zdržalo sa 44, nehlasovalo 5. Konštatujem, že Národná rada schválila, aby tento návrh zákona bol prerokovaný v druhom čítaní. Prosím ďalší návrh. L. Ladányi, poslanec: Teraz dajte hlasovať o pridelení návrhu zákona výborom a určení lehoty na prerokovanie. Navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,027,315 |
25 | 2021-04-01 | Autorizovaná rozprava | 38 | Vetrák, Milan, poslanec NR SR | Milan | Vetrák | poslanec NR SR | Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dalo by sa o tomto zákone, samozrejme, diskutovať aj viac, ale sústredím sa len na pozmeňujúci návrh, ktorý je podaný. Má len dva body. Sú to legislatívno-technické alebo legislatívne úpravy vyplývajúce zo stanoviska parlamentnej legislatívy a prekonzultované aj s pánom podpredsedom vlády. 1. V čl. I sa v § 2 ods. 2 za slová „podľa ods. 1 sa“ vkladajú slová „na účely tohto zákona“. 2. V čl. III novelizačný bod za úvodnou vetou znie: V § 21 odsek 10 znie: „(10) Objednávateľ je pri zadávaní zmluvy o službách43), ktoré sa poskytujú vozidlom kategórie M1, M2, M3, N1, N2 alebo N3, povinný dodržať minimálny percentuálny podiel ekologických vozidiel podľa osobitného predpisu.44)“ Poznámky pod čiarou k odkazom 43 a 44 znejú: „43) § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. .../2021 Z. z. o podpore ekologických vozidiel cestnej dopravy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 44) § 4 ods. 1 zákona č. .../2021 Z. z.“ K bodu II, ide o legislatívno-technické úpravy, ktoré spresňujú vzájomnú previazanosť medzi jednotlivými ustanoveniami zákona. A k bodu I, bola tam taká diskusia, že či tým, že hovoríme, čo je to nadlimitná zákazka v tomto zákone, či je to nepriama novela zákona o verejnom obstarávaní alebo nie, takže sa tam vložili slová „na účely tohto zákona“, aby bolo jasné, že nejde o rozšírenie nadlimitných zákaziek podľa zákona o verejnom obstarávaní, ale ide o špecifickú definíciu nadlimitných zákaziek na účely tohto samotného zákona. Ďakujem pekne za pozornosť a chcem vás požiadať o podporu tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý vylepšuje samotný obsah novely. Ďakujem pekne. | [
"(10)"
] | 4,154,639 |
3 | 2012-07-03 | Autorizovaná rozprava | 167 | Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR | Erika | Jurinová | podpredsedníčka NR SR | Ďakujem pani poslankyni. Otváram týmto všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala dve písomné prihlášky: pán poslanec Poliačik za klub SaS a pán Richard Vašečka. Takže nech sa páči, prosím pána Martina Poliačika. | [] | 4,029,491 |
18 | 2011-05-24 | Autorizovaná rozprava | 218 | Viskupič, Jozef, poslanec NR SR | Jozef | Viskupič | poslanec NR SR | Ďakujem. Keďže budem stručný, tak mi nevadí, že tam ubehlo 25 sekúnd. Mňa zaujalo to číslo v tom vystúpení. Možno potom v odpovedi to bude. Keby sa dalo uviesť, z čoho teda vychádza úbytok 11 Maďarov na deň. A ostatné nechávam, pravdepodobne kolegovia z opozície vám odkážu viacej. Ďakujem. | [] | 4,068,548 |
45 | 2005-07-06 | Autorizovaná rozprava | 79 | V. Veteška, podpredseda NR SR: | V | Veteška | podpredseda NR SR | Z. Martináková, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Ja na rozdiel od pána poslanca Čaploviča som naozaj pravicová politička. Som presvedčená, že slušná stredopravá politika je veľmi dobrá pre strednú vrstvu, ktorú potrebuje každá spoločnosť, a vždy budem takúto politiku a takéto návrhy presadzovať – aj tu v parlamente. Nikdy sa nestalo, že by sme hlasovali za zákony, ktoré by nepodporili rozvoj strednej vrstvy na Slovensku. A dokonca sme predkladali mnohé návrhy zákonov, ktoré by jej pomáhali. Ale my asi v tej pravici považujeme za strednú vrstvu možno každý niekoho iného. Lebo my za strednú vrstvu považujeme aj živnostníkov, ktorým sa zvýšilo odvodové zaťaženie a celkové ich náklady na prevádzku ich činnosti stúpli z rôznych dôvodov. Nemám čas to vymenovať, hoci mohla by som. My považujeme za strednú vrstvu aj učiteľky, dokonca aj učiteľky v materských školách. A poviem vám jeden konkrétny príklad. Mimochodom, už sa to rieši aj v rôznych inštitúciách, ktoré sa zaoberajú u nás ľudskými právami. Učiteľky materských škôl sa začali vzdelávať, čo sme chceli. My v SDKÚ sme vyzývali pred voľbami ľudí, aby si dopĺňali vzdelanie, aby sa vzdelávali, že sa budú mať dobre. Druhá reforma, tým, že prešli materské školy do originálnych kompetencií obcí, ich však prepúšťa ako prvé z práce, pretože nemá peniaze na to, aby ich zaradila do tých tabuľkových tried, ktoré im podľa vzdelania prináležia. Toto je výsledok pravicovej politiky a nekoordinácie reforiem. (Reakcie z pléna.) Môžem vám povedať, kde takéto sťažnosti existujú a kde sa to bude riešiť. (Reakcia z pléna.) Pán poslanec, no veď zachovajme nejakú kultúru. Hovorili sme, že budeme bojovať za dôstojnosť každého človeka. Ako sa majú učiteľky... (Prerušenie vystúpenia časomierou.) | [
"(Reakcie z pléna.)",
"(Reakcia z pléna.)",
"(Prerušenie vystúpenia časomierou.)"
] | 3,966,635 |
35 | 2018-10-23 | Autorizovaná rozprava | 189 | Poliačik, Martin, poslanec NR SR | Martin | Poliačik | poslanec NR SR | Za. (Reakcia z pléna.) Dobrý zákon to je, fakt. A ja už aj viem, že ktorým výborom. | [
"(Reakcia z pléna.)"
] | 3,952,380 |
72 | 2022-10-05 | Autorizovaná rozprava | 53 | Liba, Peter, poslanec NR SR | Peter | Liba | poslanec NR SR | Pán predseda, keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. | [] | 3,930,484 |
21 | 2013-06-26 | Autorizovaná rozprava | 266 | Mičovský, Ján, poslanec NR SR | Ján | Mičovský | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Že máme dôvod sa domnievať, že ak porovnávame štátny podnik v istej oblasti – a to aj v oblasti lesníckej s privátnym sektorom – z hľadiska efektívnosti správy, tak sa mnohokrát – a to je tá druhá pravda o štátnom podniku – dostaneme k záveru, že štátny podnik zlyháva, že sa ukazuje ako neefektívny, že sa ukazuje ako poddajný krátkodobým vplyvom a záujmom. A to nie je téza, ktorá tu zaznieva, tak ako keby bola vymyslená pre účel tejto debaty, ale to je téza, ktorá jednoznačne vyplýva zo skúseností. A tá skúsenosť práve v štátnom podniku Lesy Slovenskej republiky je spojená s tým, že v minulosti – a ja som už to z tejto tribúny viackrát zdôraznil a pripomenul – boli zaznamenané výrazné vplyvy politiky, záujmových združení a rôznych zoskupení, ktoré rozhodne neboli v súlade s potrebami nielen tohto štátneho podniku, ale ani všetkých občanov našej republiky. To znamená, že to je negatívum, ktoré priniesol a potvrdil čas a ktoré ani dnes nemôžeme tvrdiť, že je odstránené zo života tohto významného podniku. No a tu sa dostávame k podstate, prečo už druhýkrát predkladáme do siene zákonnosti návrh, aby zákon o štátnom podniku č. 111/1990 bol práve novelizovaný nie pre všetky štátne podniky, ale aby bol uplatnený nový prístup a nové momenty v tomto zákone práve k podniku Lesy Slovenskej republiky. K podniku, ktorý môžme považovať smelo za vlajkovú loď našej krajiny v oblasti lesníctva, a k podniku, ktorý určite je potrebné, aby pretrval nie nejakým krátkodobým spôsobom do najbližšej novely, ktorá by rušila štátne podniky, ale ktorý by potvrdil svoju životaschopnosť, pre – nechcem sa teraz hrať na číselného proroka ‒, ale na mnoho a mnoho desaťročí, pretože tak to bude pre túto krajinu určite najlepšie. Prišli sme teda, aspoň ja, v tejto rozprave k presvedčeniu v mene predkladateľov novely, že štátny podnik Lesy Slovenskej republiky je potrebné, aby existoval, ale zároveň je potrebné, aby sa do jeho fungovania vniesli nové prvky, ktoré to pozitívne, čo so sebou tento podnik prináša, zdôrazní a to negatívne v podobe zásadných a veľkých a negatívnych vplyvov záujmových skupín a politických združení rôznych vnáša ako prvok, ktorý robí fungovanie tohto podniku chorým, ktorý tam nepatrí, ktorý – potvrdila to v minulosti prax – je prvkom, ktorý znevažuje prácu lesníkov a nielen tejto generácie, ale mnohých generácií. Riešením je zákon, ktorý predkladáme, a ja si dovolím ešte predtým, než sa do neho ponoríme, pozrieť sa na niekoľko predkladateľov tohto zákona. Kto je predkladateľom zákona o štátnom podniku Lesy Slovenskej republiky, tejto novely? No, sú to predovšetkým občania, ktorým ešte stále, aj k dnešnému dňu, chýbajú zásadné odpovede na to, čo sa v nedávnej minulosti v tomto podniku udialo a akým spôsobom to bude vyhodnotené. Ja som predvčerom bol v Banskej Bystrici v Národnej ulici pri pamätníku významného lesníka Jozefa Dekréta Matejovie a opäť, tak ako vlani, toho roku trocha intímnejšie, bez nejakej snahy upútať verejnosť, médiá, som položil k tomuto pamätníku významného lesníka kyticu, takú lesnú, a zároveň som si dal otázku, kedy už budú zodpovedané tie otázky, ktoré so správou štátneho podniku sú spojené, otázky, ktoré sú spojené s veľmi negatívnym pohľadom na to, čo sa v nedávnej minulosti v tomto podniku udialo. Myslím si, že ak pomenujem občanov Slovenskej republiky ako tých, ktorí oprávnene túto novelu zákona spolu s nami predkladajú, tak je v tom iste nadsázka a trocha metafory, ale tá samotná podstata tejto úvahy, že občania majú na to právo a majú právo takýto zákon predložiť, sa veľmi nemení. Je to tak. Inými predkladateľmi, ďalšími autormi sú možno aj ľudia, ktorí sú presvedčení o tom, že zásadnú prestavbu tohto podniku je treba urobiť nie na základe zmeny reorganizačných opatrení a rôznych zmien, ktoré spočívajú skoro vždy s nastupujúcimi riadiacimi garnitúrami, ale že sú spojené možno s potrebou zmeny v myslení, kde sa vyžaduje nie reorganizácia, ale renesancia lesníckeho pohľadu. Pretože lesníci majú ozaj možnosť načrieť veľmi hlboko do svojich minulostí, do svojich poznatkov a uplatniť ich tým najlepším spôsobom nie pre seba, ale pre našu krajinu. Autormi sú možno ľudia, tak ako som to spomenul pred polrokom, keď som si dovolil použiť štátny znak, ktorý máme tu pred sebou, ja v tejto chvíli za chrbtom, v ktorom sú tiež status ako Slovenskej republiky hory. Ja som, možno si na to ešte niekto spomeniete, pomenoval niektoré z tých kopcov, vlastne všetky tri, a dal som im svoje mená. Tým dvom nižším som dal meno Odbornosť a Výkonnosť a tomu najvyššiemu som dal meno Morálka. To sú argumenty, opäť možno poetické, ale predkladám ich do tejto snemovne s absolútnou vážnosťou, že ak nedokážeme do zákona vniesť potrebu a požiadavku práve takéhoto vnímania prístupu k štátnemu podniku a k štátnemu majetku ním spravovanému, potom všetko, čo urobíme, odhlasujeme a povieme, môže dostať patinu falošnosti. Za autorov tejto novely by som si dovoliť označiť aj možno tak trocha aktuálnejšie novinárov z týždenníka Trend, ktorí pripomenuli prvý neúspešný pokus predloženia tohto zákona a ktorí vo februári tohto roku veľmi podrobne analyzovali hospodárenie štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky a vyjadrili viacero motívov, ktoré nazvať inak ako veľmi závažnými, ktoré sa zjavujú pri správe tohto podniku, sa ani nedá. Ba budem ešte aj konkrétnejší možno. Za spoluautora tohto pokusu o zmenu zákona o štátnom podniku by som si dovolil označiť aj pána poslanca Podmanického, ktorý práve v tomto časopise vyjadruje veľmi otvorene, v tomto týždenníku, svoj názor, kde veľmi jasne hovorí, že zasiahnuť a ubrzdiť vplyvných ľudí, ktorí radi hovoria do toho, čo v tom podniku sa má a nemá robiť, bude veľmi ťažké a že sa on o to chce tiež pokúsiť. Takže tiež v tom vidím ako istú podporu, kde by som sa mohol dovolávať súhlasu celej snemovne ctenej, zo všetkých strán. To znamená zľava aj sprava, aj zo stredu. Je to prvok, ktorý, a ja to zopakujem tak ako pri prvom čítaní, má silnú argumentačnú podporu aj vo vyhláseniach vysokých predstaviteľov Slovenskej republiky, ktorí práve v časoch, keď išlo o veľmi závažné otázky v Lesoch Slovenskej republiky, povedali nasledovné vety. Konkrétne pán predseda vlády vtedajší Robert Fico: „Dajme štátnemu podniku Lesy Slovenskej republiky právnu formu, ktorá zdôrazní jeho postavenie a ktorá bude minimalizovať akékoľvek podozrenia z nehospodárneho nakladania alebo z toho, že podnik nefunguje hospodársky tak, ako by fungovať mal. Hlásim sa k tomu, že treba zmeniť štruktúru riadenia lesov ako takých a nájsť pre ne nový model.“ Nuž, pán vtedajší aj súčasný premiér, nič iné ako práve to nehľadáme aj touto novelou. A nebol v tom sám pán premiér, ktorý mal pocit, že treba dačo zmeniť. Vyjadril sa na tému potreby zmeny riadenia štátnych lesov aj prezident republiky pán Ivan Gašparovič. A do tretice súhlasne sa vyjadril súčasný minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pán Jahnátek, ktorý povedal, že podporí každú novelu, každý pokus, ktorý prispeje k lepšej ochrane štátneho majetku. To znamená aj k majetku v správe Lesov Slovenskej republiky. Takže podpora by tu bola. Je deklarovaná. Otázka je, čo sa s ňou udeje, keď príde k hlasovaniu? Bol by som veľmi rád, keby toto nebolo považované za pokus len zaujať vás istými úvahami o tomto štátnom podniku, ale presvedčiť vás, že táto zmena by naozaj mala dostať podporu zo všetkých strán politického spektra, pretože by slúžila tomu, aby pätina republiky bola spravovaná lepšie ako doteraz. Ešte skôr, ako pôjdeme k jednotlivým ustanoveniam, dovolím si pomenovať tri etapy, ktoré sú spojené s genézou vývoja tohto zákona, tohto návrhu úpravy zákona. Prvým dejstvom je naozaj sedemstoročná história lesníctva v našej krajine. Ja som vždy tvrdil – a zopakujem to rád aj teraz ‒, že som len lesník, ktorý sa na chvíľočku stal politikom a považujem za svoju povinnosť sa hlásiť k tomu, že táto história je naplnená úžasnými krokmi, ktoré jednoznačne vytýčili v histórii Slovenska veľmi dôležité stopy, ktoré presahujú hranice lesníckej profesie. Druhým dejstvom je zápletka, ktorá obyčajne vstupuje do každej drámy, do každej hry. A tá zápletka je charakterizovaná tým, čo sa udialo pred tými štyrmi rokmi. Tým, že skupina zamestnancov sa už nebola ochotná ďalej prizerať spôsobu spravovania tohto podniku, ktorý nazvať inak ako deštrukčný, nehospodárny a veľmi zlý sa tiež nedá. No a tá posledná fáza je ten 24. jún 2009, keď nespokojnosť prerástla a na chvíľočku tu vznikla nádej, že sa dokáže nájsť model, ktorý by v tomto podniku ukázal svetielko nádeje nielen pre samotný jeden podnik, ale pre správu vecí verejných v celej našej krajine. No nestalo sa tak. Stále sme pri tom jednom podniku a stále sa snažíme práve na jeho príklade ukázať, že je veľmi dôležité, aby sa zmeny pri riadení štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky udiali. Škatule sa vtedy popresúvali, narobilo sa trocha kriku a ľudia ostali sklamaní práve z toho, že sa v zásade nezmenilo až tak veľa. Nebudem sa k tomu vracať, ale využijem túto chvíľu na jednu poznámku, ktorá zdanlivo s tým nemusí celkom súvisieť, ale je veľmi súvisiaca. A to je poznámka o tom, že existuje aj dnes v našej spoločnosti veľa ľudí, ktorí dokážu prejaviť odvahu a pokúšajú sa zmeniť veci, ktoré meniť je potrebné, práve na poli verejnom. A ja v tejto chvíli chcem len avizovať, že zajtra, ak tu bude hodina určená, alebo čas určený na interpelácie, prednesiem interpeláciu, ktorá ako keby bola déja vu, ako keby sme zase mali čosi, čo tu bolo a čo je tu opäť. A to je prípad pána Ota Žarnaya, učiteľa z Košíc, s ktorým som sa zoznámil len v posledných dňoch a ktorý tentokrát nie v lesníctve, ale v školstve poukázal na veci, ktoré treba jednoznačne v prospech tejto krajiny zmeniť, a ktorý dostal za to zhruba takú odpoveď, akú sme dostali my vtedy na lesoch. Dnes je tento pán profesor z obchodnej akadémie vo výpovednom procese a mne sa zdalo, že celý tento príbeh, ktorý som najprv čítal a potom od neho vypočul, je príbeh, ktorý som už zažil a ktorý sa mi nežiada opakovať. Ale zdá sa, že opakovanie tu bude potrebné, pretože zatiaľ to vypadá tak, že máme tu iba jediné poučenie a to je to, že sme nepoučiteľní. To bola odbočka do školstva. Vraciame sa nazad k lesníctvu. A pozrime sa už teraz podrobnejšie na motívy, ktoré by mali odstrániť to negatívne a podporiť to pozitívne, čo pri správe štátneho majetku pomocou podniku Lesy Slovenskej republiky je potrebné zabezpečiť. Tento zákon zavádza niekoľko nových a dôležitých mechanizmov. Tým možnože najdôležitejším je nový spôsob vytvárania dozornej rady, ktorá by mala dostať kompetencie oveľa silnejšie, ako je tomu pri súčasnom chápaní zákona o štátnom podniku. Navrhujeme, aby dozorná rada mala sedem členov, ktorí budú volení na sedem rokov, ale títo nebudú nominovaní tak, ako je to v súčasnosti v plnom rozsahu ministerstvom, zriaďovateľom, ale ten kľúč k obsadeniu tých siedmich členov bude nasledovný: Dvoch členov dozornej rady by nominoval minister pôdohospodárstva, jedného predseda Slovenskej lesníckej komory, jedného dekan Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene, jedného prezident Zväzu spracovateľov dreva, jedného generálny riaditeľ Štátnej ochrany prírody a jeden by bol zvolený zamestnancami podniku Lesy Slovenskej republiky. Máme za to, že takýto spôsob vytvorenia dozornej rady by dal možnosť veľmi reprezentatívne vstúpiť do riadenia tohto podniku tým vrstvám, tým spoločenským zoskupeniam, tým predstaviteľom, ktorí majú najúprimnejší a najvyšší záujem na tom, aby tento podnik fungoval čo najlepšie. Priznávame a je to tak ozaj aj chápané, aj to z toho tak vyplýva, že takýmto kreovaním dozornej rady chceme znížiť vplyv zriaďovateľa na možnosť priamo pomenovať a vytvoriť dozornú radu tak, aby bola bezprostredne podriadená, poslušná svojmu zriaďovateľovi do takej miery, že jej fungovanie sa v niektorých momentoch dá hodnotiť ako formálne. Dozorná rada by nebola chápaná len ako orgán, ktorý má nové zoskupenie, zloženie, ale ako orgán, ktorý bude schopný vygenerovať veľmi závažné rozhodnutia, ktoré v zákone presne sú špecifikované. Možno to najdôležitejšie je schopnosť dozornej rady navrhnúť a vybrať a navrhnúť zriaďovateľovi generálneho riaditeľa, ktorý by pri takejto kuratele, pri takomto zložení dozornej rady mal mať schopnosť odolávať politickým vplyvom, ktoré pri takomto podniku takéhoto významu vždy možno očakávať. Okrem nového spôsobu vytvorenia dozornej rady navrhujeme aj, aby sa vytvorili nové orgány, ktoré svojím spôsobom doposiaľ neboli v prostredí štátnych podnikov uzákonené alebo ktoré neboli vôbec známe. V tomto prípade budeme hovoriť o dvoch, a to o etickej rade, ktorá by bola deväťčlenná a ktorej formulovanie požiadaviek v súlade s etickým kódexom firmy by bolo jednoznačne zamerané na to, aby odchýlky od normálu z hľadiska etiky, obchodnej, personálnej praxe boli vždy citlivo vyhodnocované a vracané do normálu. A tým orgánom, ktorý je tu pomenovaný úplne, ako doposiaľ v slovenskej praxi nepoznaný, je spoločenská rada. To je ten ďalší orgán, ktorý zatiaľ sme nepoznali. A spoločenská rada by mala zdôrazniť ten argument, že štátny podnik Lesy Slovenskej republiky zastáva záujmy všetkých občanov a títo občania by mali mať možnosť zasiahnuť do správy tohto podniku istým spôsobom. Spoločenská rada nie je početne v zákone obmedzená. Podľa záujmu by mohla mať možnože aj niekoľko desiatok členov. Je presne popísané, z akých zoskupení by sa títo členovia vytvárali. Ale dôležité je to, že by títo predstavitelia spoločenskej rady boli tí, ktorí formulujú stanoviská a požiadavky spoločnosti na správu štátneho majetku v rukách Lesov Slovenskej republiky. Môžme si poslúžiť príkladmi. Môžu to byť značkári, môžu to byť hubári, môžu to byť zberatelia lesných plodov, môžu to byť cyklisti, môžu to byť predstavitelia rôznych zoskupení, ktoré majú jednoducho záujem na tom, aby správa lesov prihliadla aj na ich predstavy o tom, ako tento majetok sa má spravovať. Okrem kreovania orgánov treba pristúpiť aj k pohľadu na to, čo je možno najdôležitejšie pri našom návrhu a čo by som vyhodnotil ako podstatu. A tá podstata je nový prístup k zodpovednosti zamestnancov, ktorí sú poverení riadením štátneho podniku. Sme presvedčení, že zodpovednosť by mala byť posunutá do takej roviny, aby sa nemohlo stať, že považujeme zodpovedného pracovníka len za symbolicky zodpovedného za správu majetku, ale že v prípadoch, tak ako je to aj v zákone pomenované, že sa preukáže, že jeho kroky neboli v súlade s riadnym hospodárom, riadnym hospodárením, tak bude povinný škody, ktoré spôsobil svojou neodbornosťou alebo svojím prístupom k správe tohto majetku, povinný nahradiť v plnom rozsahu. Je to niečo, čo sme presvedčení, že by vnieslo do kvality správy štátneho majetku veľmi výrazný motív toho, k tomu, aby sa nemohlo stať, že existuje prístup, ktorý vedome poškodzuje majetok, ktorý treba riadne obhospodarovať, a ľudia, ktorí sú za to zodpovední, konajú priamy opak. Tu vzniká možno aj taká úsmevná otázka, alebo pochybnosť je, kto by vlastne bol ochotný prevziať na seba riziko, že v prípade, že sa mu preukáže, že pri výkone významnej funkcie v tomto podniku zlyhal a že sa dostavila, dostaví v budúcnosti povinnosť uhradiť škodu v plnom rozsahu, kto by mal ochotu do takéhoto rizika vstúpiť. No, ja som presvedčený spolu s predkladateľmi, že každý, kto by vedel vyhodnotiť takýto princíp ako princíp, ktorý mu pomáha pri správe majetku, pretože veľmi jasne by mohol povedať každému, kto by mal požiadavky na to, aby sa nevhodným spôsobom zasahovalo do správy majetku, účelovým, poškodzujúcim tento majetok, že by mohol odpovedať, ale vážený pán minister, vážení, tí, čo ste ma do tejto funkcie dali, ja predsa nemôžem konať tak, aby som vytvoril riziko, že raz v budúcnosti budem musieť škody, ktoré spôsobím pod vplyvom pokynov, ktoré sú neodôvodnené, aby som musel takéto škody sanovať, uhrádzať. Takže to je veľmi dôležitá súčasť tohto návrhu, ktorá hovorí o veľmi výrazne zvýšenej zodpovednosti za správu majetku, a to teda zodpovednosti hmotnej. Súčasťou návrhu sú aj ďalšie momenty, ktoré by som pomenoval nasledovne. Sú tam pravidlá, ktoré musia byť spojené a mali by byť spojené s kariérnym rastom zamestnancov, ktoré by jednoznačne mali byť vložené do správy tohto podniku tak, aby to fungovalo. Sú tam pravidlá komunikácie s verejnosťou. Sú tam pravidlá, ktoré hovoria o vytváraní databázy lesníckych pamiatok, o spôsobe vyhlasovania významných lesníckych miest, podrobnosti o výberovom konaní na jednotlivé funkcie. To všetko sú motívy, ktoré možno považovať z hľadiska správy tohto štátneho podniku za dôležité, pretože nepochybne práve podnik Lesy Slovenskej republiky má vo svojom portfóliu povinností aj kultúrny rozmer, a preto napr. tie lesnícke pamiatky a potreba ich riadneho evidovania a opatrovania, ošetrovania je veľmi dôležitá. Toto sú v zásade tie hlavné kapitoly, ktoré sme vniesli do zákona o štátnom podniku z pohľadu Lesov Slovenskej republiky. Ja by som si dovolil veľmi úprimne poprosiť, aby sme tento zákon, tento návrh vyhodnotili zo všetkých pohľadov, aby sme sa nedostali k záveru, ktorý je možné hodnotiť slovami pána ministra Jahnátka, ako mi to povedal pri prvom predložení tohto zákona, že nech si len pán Mičovský sníva svoje sny, on takéto niečo si nevie predstaviť. Ja som presvedčený, že práve takýto spôsob riadenia štátneho podniku by bol ten spôsob, ktorý by priniesol osoh všetkým zamestnancom a takisto aj všetkým občanom Slovenskej republiky, pre ktorých tento podnik slúži. Ďakujem pekne za pozornosť, asi toľko. | [] | 3,969,927 |
46 | 2015-02-10 | Autorizovaná rozprava | 130 | Vášáryová, Magdaléna, poslankyňa NR SR | Magdaléna | Vášáryová | poslankyňa NR SR | Navrhujem, aby sme sa od osobných útokov vrátili znovu k téme, o ktorej diskutujeme. Pán poslanec, ono by stačilo, aby sme napríklad vedeli niečo viacej o Zakarpatskej Ukrajine, keby sa viacej čítala literatúra. Stačilo by si prečítať jednu knihu, napríklad Nikola Šuhaj lúpežník a hneď by tam bolo všetko jasnejšie. To, že monarchia, monarchia bola súčasťou Západu, to je ťažko tu dnes dokazovať, pretože nikto z nás si monarchiu nepamätá a tie historické fakty sú už zabudnuté a tak ďalej. Ale rakúska monarchia patrila k Západu, bol to jasný, stabilný prvok v strede Európy, jedna z najväčších krajín Európy, latinská kultúra, príslušnosť k Rímu, nie k Moskve, a tak ďalej a tak ďalej. Ale mnohým to, bohužiaľ, zatiaľ dnes už nič nehovorí. Keď hovoríme, že kto by chcel, kto chcel, aby sme boli v NATO. Dovoľte, aby som vám pripomenula, že to boli Maďari, Česi a hlavne Poliaci, ktorí chceli, aby po tom výprasku v ´97. v Madride na summite NATO, aby sme my patrili k NATO. Predsa to bol poľský národný záujem. Zrejme tam boli všetci idioti, že chceli, aby sme boli v NATO. Pretože, a ešte spomeňme Rand Corporation, to musíme tiež pre fakty zdôrazniť, ináč by sme dnes boli podľa Primakovho plánu prinajlepšom v pozícii Bieloruska. Takže zdá sa mi, že základnou otázkou dnešnej debaty teraz, ako sa už zapojili aj iní, ďalší kolegovia, je: prekristapána, odkiaľ sa vzali tie tanky v tom Luhansku a v Donecku?! Zrejme ich tam nejaké sily priniesli, ale Rusi to určite... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) | [
"(Prerušenie vystúpenia časomerom.)"
] | 4,012,179 |
13 | 2007-09-20 | Autorizovaná rozprava | 99 | P. Paška, predseda NR SR: | P | Paška | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 139 prítomných, 137 za, 2 nehlasovali. Konštatujem, že sme váš pozmeňujúci návrh prijali. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 3,903,320 |
31 | 2004-09-22 | Autorizovaná rozprava | 207 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | Konštatujem, že Národná rada v tajnom hlasovaní nezvolila navrhnutého kandidáta Jirka Malchárka za podpredsedu Národnej rady. Ďakujem pánovi poslancovi Kolesárovi. Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní o ďalšom bode programu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení neskorších predpisov , ktorý prerokúvame ako tlač 762. Prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil pán minister pôdohospodárstva Zsolt Simon. Nech sa páči, pán minister. | [] | 4,146,175 |
51 | 2021-12-08 | Autorizovaná rozprava | 162 | Šeliga, Juraj, poslanec NR SR | Juraj | Šeliga | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Mali sme poslanecké grémium k tomu, akým spôsobom kto má vystupovať. A potom, pán poslanec Suja, tak vrieskate, že to je počuť až dozadu. Tak buď máme normálnu debatu, hoc vecnú, nesúhlasíte s Igorom Matovičom, to je úplne zrejmé... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) | [
"(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)"
] | 3,890,077 |
19 | 2024-10-02 | Autorizovaná rozprava | 192 | Žiga, Peter, podpredseda NR SR | Peter | Žiga | podpredseda NR SR | Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Sabo, ktorý je už nastúpený v dokoch, či v blokoch. (Povedané s pobavením.) Ďakujem za efektivitu, pán poslanec. | [
"(Povedané s pobavením.)"
] | 4,004,677 |
11 | 2012-11-29 | Autorizovaná rozprava | 111 | Matovič, Igor, poslanec NR SR | Igor | Matovič | poslanec NR SR | Števo, som rád, že si povedal ten príklad, presne ten rozdiel medzi závislosťou od alkoholu a závislosťou od hazardu, lebo teda tuším Juro Droba, naši liberáli to tu x-krát tú otázku dávali, že teda vlastne v čom je predsa rozdiel, keď človek je závislý od alkoholu a závislý od hazardu. A je to presne, trafil si klinček po hlavičke, rozdiel v tých fyziologických predpokladoch človeka. Jednoducho fyziologicky toho človeka to nepustí, aby prepil za večer tritisíc eur. Ale možno ich prepije dvadsať, tridsať, päťdesiat, ale ďalej sa nedostane. Takže vlastne to ohrozenie rodiny nie je tak dramatické, ako keď za jeden večer v podstate je schopný človek možno tritisíc, a keď hrá nejakú ruletu alebo v kasíne, tak možno aj tridsaťtisíc minúť, ako si spomínal. Jednoducho sú ľudia, ktorí mu požičajú, ale už človeku s tromi-štyrmi promile alkoholu už nikto požičiavať nebude na to, aby v ten večer pil. Takže vlastne toto si presne vyzdvihol rozdiel. A dúfam, že našim liberálom to konečne už došlo, že je dramatický rozdiel medzi závislosťou jednou a druhou. | [] | 3,917,076 |
58 | 2015-11-13 | Autorizovaná rozprava | 36 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | Prezentujme sa a hlasujme o bode 7 spoločnej správy. (Hlasovanie.) Prítomných 126 poslancov, za hlasovali 3, proti bolo 65, zdržalo sa 58 poslancov. Tento bod sme neschválili. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,221,193 |
51 | 2015-05-14 | Autorizovaná rozprava | 22 | Mikloško, Jozef, poslanec NR SR | Jozef | Mikloško | poslanec NR SR | Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, už som chcel protestovať, že pán minister tu nie je, ale vidím, že je tuná, takže verím, že jedným uchom bude počúvať, lebo aj o to mi troška ide. Ja vyzerám tiež asi ako truhlík, ktorý sa do všetkého mieša, od sexuálnej výchovy, cez rodinné až po medzinárodné vzťahy, takže tých truhlíkov je tu viacej. Toto je téma, ku ktorej naozaj by bolo treba raz poriadnu debatu a, bohužiaľ, tento parlament sa takýmto poriadnym debatám bráni. Niekoľkokrát sme mali rôzne zahraničné témy, ktoré s týmto súvisia, aj napríklad o prenasledovaní kresťanov, ale aj situácia na Ukrajine a kdekade všeličo. Ale tie zahraničné témy parlament odsúva a podľa mňa neplodne sa o nich hovorí vo výboroch a neprejde to ďalej. Ale to je už iná téma. Veľmi dôležité zahraničné témy existujú napríklad aj v Rakúsku alebo teraz vo Švédsku. Včera som videl na internete, že na rakúskych prechodoch už nebude len človek jeden pajko, ktorý ukazuje, že je zelená, ale už tam budú dva páry mužov alebo pár žien, že aby aj homosexuáli mohli prejsť cez prechod. Pozrite si, je to tam. Švédsko napríklad má ďalšiu veľkú zbraň proti ruským ponorkám, napísalo taký signál pre ne, že: ak si gay, nemôžeš vstúpiť na naše územie. Takže to je ďalšia veľmi dôležitá téma. No ale to som troška odskočil. Veľmi sa prihováram zato, aby sa tu hovorilo aj napríklad o tejto téme. Teším sa, že pán minister to otvoril. Tým, že hovoril aj o tých kvótach, ktoré sú tu vo vzduchu, bol by som veľmi rád, keby sa o tomto tu seriózne porozprával. Tu nejde o koalícia a opozícia, keď sem príde veľa ľudí, týka sa to všetkých. Aj keď nie som toho názoru, že by sem nemal prísť nikto. Je to druhé čítanie. Mal by som povedať pár slov, prípadne nejaký návrh, ale situácia sa odvtedy veľmi zmenila. Od prvého čítania, keď to prebehlo veľmi rýchlo, sa situácia veľmi zmenila. Takisto aj keď tu mal pán Lajčák, minister, pred pár dňami správu o Európskej únii, našom členstve, o predsedníctve, o pláne na tento rok, tak tam mal o legálnej imigrácii štyri riadky a o nelegálnej dva riadky, koniec. Nemohol to on vedieť dopredu, že takáto situácia sa teraz v Európe objaví, ale to, že táto situácia sa objavila, nie je priestor, kde o nej hovoriť, tak dovoľte pár poznámok k tomu, ktoré budú smerovať k tomu, čo hovoril aj pán minister, aj k tomu, aká je terajšia situácia, čo by sa s ňou malo robiť? O demografickej kríze asi netreba hovoriť, všetci o nej vieme. Prudký pokles detí, seniori dlho žijú, každý rok o tri mesiace viac, tretinu života prežijú aktívne mnohí v penzii. Včera tu bol pán Marcinčin, poradca tejto vlády, na konferencii. Povedal takú štatistiku, že tie trendy seniorské a trendy rodenia detí sú také, že za desať rokov budeme hľadať ľudí na prácu a za dvadsať rokov nám tu bude 100-tisíc ľudí chýbať na prácu. Teraz chýbajú, už teraz vidíme, kvalifikovaní aj vysokokvalifikovaní ľudia, ktorí utekajú radšej von. Bez kvalifikácie sa ťažko zamestná, bude len s lopatou pobehovať. Riešenie, už iné štáty pochopili, je aj v imigrácii čestných a kvalifikovaných ľudí. To Európa už dávno vie, aj keď v mnohom to prestrelila a teraz si nevie s tým rady. Za desať, pätnásť rokov tu bude 30 % tých seniorov 65 plus a už teraz je 80 plus 6,5 % a 97 plus je moja svokra, takže neviem, koľko je celkove takých percent, ale tiež je ich už aj dosť. Dobre. Ak ide o implementáciu transpozície smernice Európskeho parlamentu, tam obyčajne sa už prestáva o tom diskutovať. Vieme, že tam už skoro nič nemôžme zmeniť. Zabezpečenie rovnakých podmienok pre všetky krajiny žiadateľov, to je pekný cieľ, však vlastne tu ide, ako ste už, pán minister, hovorili, iba o to, aby deti nešli do azylových zariadení so svojimi otcami a matkami, ale do zariadení sociálnej, právnej ochrany a kurately. To je tiež pozitívne a humánne, a tak ďalej. Ale to, že tá situácia sa teraz naozaj zmenila a je podstatne iná, to vidíme na tom, čo denne prinášajú noviny, televízie. S Talianmi sme kamaráti, ja som tam dlho žil, aj tá mentalita je podobná, srdečná, južanská, kresťanské korene, dlhoročná spolupráca. Ale ako si oni v tomto žijú a ako si žijeme my? My si v tomto smere žijeme relatívne vo vatičke, ďaleko sme od mora, ale oni, to je stály nával, to už je pätnásť rokov, čo to sledujem, stály nával imigrantov z juhu. Teraz sa to veľmi zvýšilo. Tie štatistiky sú známe, ten papier, kde ich mám, som si zabudol na mieste, ale to neni podstatné. Tých mŕtvych je príliš veľa, tí ľudia sa valia, iste sú medzi nimi aj čestní, ktorých prenasledovali za ich náboženstvo, vieru, presvedčenie, strieľali. Iste sú s nimi aj mnohí ekonomickí imigranti, iste sú medzi nimi aj mnohí, ktorí to tu mienia rozbíjať rôznym spôsobom. Nechcem povedať, že zakuklení teroristi, ale ťažko to rozlíšiť. Proste sa to valí a niečo samozrejme treba s tým robiť. Európska únia teraz dáva rôzne návrhy, ja sa k tomu ešte vrátim. Nedávno som si v televízii všimol, že teda to už vieme dávno, že tie štatistiky azylové sú nízke, no pár ročne, ktorým dáme. Ale i tých žiadostí je relatívne menej ako do iných štátoch, dá sa povedať stovky, myslím päťsto ich bolo a desať ročne. Nepozeral som tú reláciu, len som o nej počul. My sa vyhovárame, že tí ľudia aj tak idú ďalej, že nechcú tuná zostať a tak ďalej, ale sú i takí, ktorí by tu chceli ostať, mnohí sa pekne zaintegrovali, Vietnamci, Číňania. Vidíme, že prečo nie? Myslím, že nám až toľko starostí nerobia, ako sme si pôvodne mysleli. Tá opatrnosť azylovej politiky je na mieste, ale teraz naozaj je situácia v Európe iná, a my na to nejako musíme reagovať. Ja som sám osobne, jedna z príčin je prenasledovanie za náboženstvo v týchto krajinách. Tí ľudia, ide im o život, ich strieľajú, režú, vidíte. Máme príležitosť podebatovať na túto situáciu. Opakovane sem som dával návrhy na uznesenie, na debaty, nikdy nič neprešlo, ani vo výbore, ani tu. V tomto smere sa tomu nevyhneme, aby sme o tejto téme aj tu hovorili. To je jedna z príčin, že to teraz tak naraz narástlo, lebo tam naozaj v televízii vidíte, čo sa všetko v tomto smere robí. Mali sme rok dobrovoľníctva a medzigeneračnej spolupráce a solidarity a teraz je rok rozvojovej pomoci. To je Európou vyhlásený rok. My v rozvojovej pomoci nemáme nejaké veľké výsledky. Myslím, že 0,7 % alebo koľko ide z HDP. Sľúbili sme viacej. Čiže tu je teraz šanca aj z tohto balíka niečo pre ľudí, ktorí takto trpia, naozaj im ide o holý život, dať. Pripomínam tú univerzitu svätej Alžbety, ktorá má tých prostriedkov pomenej, a nie štátnych, ale má 63 projektov v Afrike, kde sa snaží pomáhať, niekde pár ľuďmi, pár ošetrovateľmi, ale, ale robí niečo. A iste aj toto by sa mohlo, tieto nevládne organizácie do rozvojovej pomoci, zahrnúť. My sme už krajina, ktorá je na určitej vysokej úrovni, v OECD. V OECD nie sme poslední, a teda je načase aj druhým dávať. Napríklad dávať azyl dokázateľne prenasledovaným kresťanom alebo ľuďom za náboženské presvedčenie by v podstate sa naozaj mohlo. Ja navrhujem, zaangažovať do toho cirkvi. Je 1 500 farností v dedinách, keby sa povedalo, nech každý farár zoberie do svojej dediny jednu rodinu, poviem, že kresťanskú. Tých ľudí by to viacej presvedčilo. Nech im tam vyčlenia nejaký priestor, nech si tam žijú s nimi, nech sa zaintegrujú a tak ďalej. To by nebola žiadna veľká starostlivosť. Tí ľudia na tej dedine by to pochopili a tí ľudia z vonku prichádzajúci by to tiež ocenili, že sa im takáto možnosť na nový život dáva. Nie je to zlý návrh. Ja budem aj v cirkvi za to lobovať. Chcem ešte túto poznámku, už sa blížim ku koncu, povedať, že za totality od nás ušlo 400-tisíc ľudí, pokiaľ sa pamätám na tú štatistiku. Keby nás Západ vtedy vracal domov, tak viete, ako by to dopadlo. Tých ľudí by zavierali, tak či tak ich, aj keď ich nechytili, odsudzovali. Vtedy sme sa tešili, že túto spolupatričnosť a solidaritu Západ voči nám prejavoval. Štyristotisíc ľudí to bolo, mnohí sa vrátili, mnohí tam zostali. Teraz je asi 400-tisíc vonku, pokiaľ t viem, ktorí pracujú vonku, ktorí odtiaľto odišli. Tiež sa mnohí už nevrátia. Niektorí sa vrátia, snáď? Nie sú to voľajaké vysokokvalifikované miesta, ale vyrobia si a potom sa snáď vrátia. Keby ich neakceptovali, ako sa už niekde stáva, napríklad v Anglicku, tak bude; prečo a ako, európske smernice a európska solidarita a tak ďalej. Nedivme sa, keď aj od nás niekto žiada, aby sa niečo takéto aj tu zmenilo. Teraz Únia sa snaží pomerne neskoro, lebo tá situácia už pätnásť rokov tam beží. Ja sa pamätám dobre, od roku 2000 – 2005, koľko Afričanov tam došlo, obrovské vlny. Únia teraz skonštatovala nasledovné: za dva roky predpokladá legálne presídlenie z tretích krajín 20-tisíc ľudí. Legálne. Doteraz toto všetko je v podstate nelegálne, treba sa otvoriť im nejakým spôsobom. Minister mal pravdu, že keď sa otvoríme, dôjde ich omnoho, omnoho viacej. Navrhuje bojovať proti pašerákom, ničiť im lode. A niečo sa robí zase veľmi neskoro. Spolupráca s Úradom Vysokého komisára OSN pre utečencov: je taký návrh, ktorý má na to prostriedky, má na to aj metódy. Vyčlenila 50 mil. Euroúnia na tieto projekty, aj na tie rôzne záchrany. Pokiaľ viem, ten kľúč na prijímanie bude: veľkosť populácie, výška HDP, počet doterajších žiadateľov o azyl, ďalej stav nezamestnanosti v tej krajine. Takto to je, neviem, kde my v tomto smere padneme, ale nebude to jednoduché povedať, že nechceme nikoho. Určite to takéto jednoduché nebude, ak si to pán minister myslí. Tých 1770 ľudí, čo len v 2015 zomrelo, sa utopilo na lodiach, je trocha veľa. Nová komisárka Federica Mogherini má iný drive, ako mala minule pani Ashton, ktorá skôr nekonala, ako konala, ale to už sem nepatrí. Posledná poznámka: treba prijať skúsenosti krajín, ktoré s týmto majú roky. To je najmä Veľká Británia, Francúzsko, kde je tých ľudí veľa. Ale je to určitá daň za ich kolónie a daň politiky v minulosti, v podstate si nevedia rady. Sú štatistiky, že v roku 2050 bude vo Francúzku platiť šaría. Aj skúsenosti krajín, kde to je troška lepšie, ale aj Nemci majú s tým veľa problémov, aj Rakušáci majú s tým veľa problémov, Taliani, o nich ani nehovorím. Je zaujímavé, že to všetko prichádza z Líbye, a teda vlastne ten, kto zapríčinil, že tam je takáto destabilizácia, úplné bezvládie, že sa tam dejú tieto veci, tak ten by mal tiež s tým pomôcť. A to sa týka tentokrát Ameriky, lebo to náhle odstránenie diktátora, ktorý bol zlý, ale nenahradiť ho ničím iným, bola veľká chyba. A takéto chyby sa diali pri rôznych revolúciách, takzvaných arabských, oranžových, Irak, a neviem kde, ja do toho dávam aj Afganistan, ktorý tiež dobre neskončí. Pán minister, prepáčte, že som v čase, keď bolo treba dať pozmeňujúce návrhy, na európsku smernicu sa aj tak asi nedajú dať, som troška zaviedol debatu na všeobecnú. Očakávam, že takýto bod do parlamentu príde a že si seriózne v obidvoch stranách porozmýšľame, čo môže aj Slovensko v tomto smere urobiť. Ďakujem. | [] | 3,951,674 |
25 | 2013-10-22 | Autorizovaná rozprava | 146 | Mikuš, Jozef, poslanec NR SR | Jozef | Mikuš | poslanec NR SR | Áno, pán kolega, súhlasím, že účelovosť konania a hlavne vysvetľovať účelové konanie je také príznačné pre túto vládu. Istí ľudia alebo istý človek podporí neprimerane jeden druh obnoviteľného zdroja energie s odôvodnením, že treba podporovať obnoviteľné zdroje energie, je to v súlade s európskym postupom a následne ten istý človek povie a hovoria to aj druhí, že táto podpora zapríčinila neprimerane vysoké ceny energie na Slovensku. Potom potrebujú účelovo zase podporiť niektoré skupiny výrobcov, tak sa vymyslí G-komponent alebo sa vymyslí memorandum, alebo sa vymyslí skrátená legislatíva podpory obnoviteľných zdrojov a tak ďalej. Ale za toto nemôžu obnoviteľné zdroje energie a už vôbec nie biomasa, za to môže absolútne zlá regulácia a veľmi zlý zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie. Napríklad aj tým, čo ste správne povedali, že podporuje veľké hltače, zdroje, ktoré žerú napr. štiepku. Je veľmi zlé, že vyvážame drevo ako surovinu a nevieme ho spracovať na Slovensku a potom nemôže vzniknúť ani nejaký väčší spracovateľský podnik, ale je až smiešne, že začína štiepka, to znamená veľmi malá pridaná hodnota k obyčajnej guľatine byť výhodnejšia ako akékoľvek iné spracovanie. To, že, že spaľovanie štiepky na teplo je barbarstvo, som sa dozvedel v Burgenlande, to je región v Rakúsku, ktorý je asi najďalej s podporou a hlavne s reálnym životom podpory obnoviteľných zdrojov energie snáď na svete. Slovenská republika potrebuje výhodný energetický mix, ale potrebuje aj energetický mix obnoviteľných zdrojov energie a to všetko zakomponovať do energetickej politiky a zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie, o ktorom rokujeme dnes. Bohužiaľ, nedeje sa tak. Ďakujem. | [] | 3,948,930 |
18 | 2011-05-19 | Autorizovaná rozprava | 78 | Hrušovský, Pavol, podpredseda NR SR | Pavol | Hrušovský | podpredseda NR SR | Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu, tak ako ho predložil predseda výboru a zároveň spoločný spravodajca. (Hlasovanie.) 145 prítomných, 78 za, 1 proti, 64 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Návrh sme schválili. Teraz poprosím pána poslanca Vážneho, ktorého poveril výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, aby predložil Národnej rade návrhy hlasovaní k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov . Návrh prerokovávame ako tlač 323. Pán poslanec, máte slovo. | [
"(Hlasovanie.)",
"(letecký zákon)"
] | 4,072,679 |
6 | 2020-04-22 | Autorizovaná rozprava | 14 | Kollár, Boris, predseda NR SR | Boris | Kollár | predseda NR SR | Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlá... (Reakcia spravodajkyne: „Ja sa do nej hlásim ako prvá s pozmeňujúcim návrhom.“) Áno. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Nech sa páči, máte slovo, pani poslankyňa. | [
"(Reakcia spravodajkyne: „Ja sa do nej hlásim ako prvá s pozmeňujúcim návrhom.“)"
] | 3,976,025 |
37 | 2014-09-09 | Autorizovaná rozprava | 171 | Hlina, Alojz, poslanec NR SR | Alojz | Hlina | poslanec NR SR | Toto je urážajúce (predkladateľ kladie hodenú mincu na rečnícky pult). O tom to je. Čo robíte z tých dôchodcov? Akých otrokov? Čoho, prosím vás? Tých vašich? Toto tu bolo spomenuté, čo je to pre vás 12 euro? Počiatkove cédečko jedno stoji 50 mil. euro, ani jedno z nich nepotrebujeme. A koľko ich tam má? A prídete, jak psom tu hádžete 12 euro a necháte si zatlieskať. Čo? Prejde to v skrátenom. Vyjdete vonku, postavíte sa a s kolegom štátnym tajomníkom od úžerníkov a necháte si zatlieskať. Vážení dôchodcovia, ja vám poviem, kde je pravda, keby bol niekto korektný. Na ministerstve práce, sociálnych vecí je štátnym tajomníkom človek, ktorý sa živil úžerníctvom, bol spolumajiteľom úžerníckej nebankovky. Je tam stále, je. A minister mu kryje chrbát. Kryje a bude kryť chrbát. To je tá bezcharakternosť, bezškrupulóznosť, toto sa nedá ani povedať, to je váš svet. A to nazvete, že je tvorivé. Vážení dôchodcovia, tí, ktorí ste prišli o byt a prídete o byt, pozrite si firmy Ex Credit. Pán minister, ja vám donesiem, mne to tí ľudia nosia, mne to tí ľudia nosia, tie príbehy firmy, kde váš štátny tajomník pôsobil, pozrite si to. Čo dokázali tým ľuďom, tým dôchodcom spraviť. Dneska som počul, že budú cestovať vlakom. Viete čo? Jeden pán na SNP cez deň sedí a vyhrieva sa na lavičkách. A vravel mi, že v noci chodí vlakom, lebo on už chodí zadarmo, a že sa tam vyspí. Ja viem, prečo SMER ide dovoliť cestovanie vlakom. Všetci tí, ktorí prídu o byty aj kvôli vášmu štátnemu tajomníkovi, prosiť vás, aby ste za nich vyriešili bytovú otázku. Však im to povedzte. Cez noc si, vážení, v Michalovciach sadnite do rýchlika, ráno ste v Bratislave. Cez deň seďte na námestí SNP, večer si sadnite do rýchlika, takto prežijete koniec svojho, jeseň svojho života. To je váš svet, to je váš mentálny svet, vážení. Je. Hanbil by som sa, hanbil by som sa sem prísť s 12 eurami v skrátenom konaní. A ešte tu prezentovať, že tu niekto robí rozpor. Ja tu nerobím žiaden, ja sa zastávam tých dôchodcov. Vážení dôchodcovia, nie ste odkázaní. Za to, čo ste vytvorili, lebo to, čo ste vy vytvorili, z toho ešte teraz oni hrabú, za tie, 40 rokov, čo ste, z toho ešte oni. Nie ste odkázaní na to, ako psi zbierať zo zeme. Nie ste! Máte na viac. Netlieskajte tomu, netlieskajte tým 12 eurom, ktoré vám oni predajú, že jak vám pomohli. Nepomohli. Nepoviem asi všetko, čo som chcel, však koniec koncov ešte stále mám tú možnosť, pán minister, tu za týmto si povedať, čo si myslím. Ale však už nejaké to opatrenie prijmete, aby tak nebolo. Je x možností, ako tým dôchodcom pomôcť skutočne. Nerobiť z nich onuce, nerobiť z nich úbožiakov, ktorí sú odkázaní na vašich 12 euro, však? Je tu návrh na 10-percentnú DPH za základné potraviny, však, pán minister? Dokonca Kažimír to dostal, že to nebude mať ani vplyv na rozpočet. Dáte to? Pomôžete tým ľuďom si kúpiť rožok lacnejšie? Prečo? Čo urobili naši ľudia komu, že majú najvyššiu DPH za potraviny v Európe, komu? Oni trpia za to, to je pravdou, trpia za to, že kto tu v tejto krajine vládne. Trpia, ale už vytrpeli dosť. Už naozaj vytrpeli dosť, už si zaslúžia v tom trošku pomôcť, ale s dôstojnosťou, vážení. S dôstojnosťou. Tých vašich 5 euro, čo budete zvyšovať starobné dôchodky od budúceho roku, čo to je 5 euro? Milión starobných dôchodkov, 60 miliónov euro ročne, tuná veľká vláda SMER-u zvýši. Potom bude predvolebný rok, tam sa ešte šupnú, niečo naviac. Prosím vás, to jedno cédečko u Počiatka, jedno mizerné cédečko, ktoré nikto nikdy nepotrebuje, nikdy nikomu nanič nebude, ktoré tu vôbec nepotrebujeme, ktoré by študenti urobili za dve pivá, tak to sú tie peniaze, o ktoré vám zvýšia dôchodky, a vy budete tlieskať. Netlieskajte, prosím vás. Ďakujem. | [
"(predkladateľ kladie hodenú mincu na rečnícky pult)"
] | 4,042,784 |
27 | 2008-09-17 | Autorizovaná rozprava | 81 | P. Paška, predseda NR SR: | P | Paška | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 139 prítomných, 108 za, 30 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Body zo spoločnej správy sme schválili. Ďalej, pán spravodajca. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,029,642 |
17 | 2003-09-10 | Autorizovaná rozprava | 43 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | Pán poslanec Džupa, nech sa páči. K. Džupa, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. K problematike školstva od toho najmenšieho až po vysokoškolské a postgraduálne sa venujeme s plnou zodpovednosťou a vážnosťou, a preto si dovolím diskutujúceho upozorniť na to, že v prípade, ak vystúpila za poslanecký klub Ľudovej strany HZDS pani poslankyňa Mušková, to neznamená, že reprezentuje jediného zástupcu, ktorý sa tým zaoberá, a že to je iba na nej, alebo len na nej a že k jej vystúpeniu nepredchádzala diskusia, konzultácie na úrovni odborníkov. Uvedomujem si však, že priestor a bohatosť programu 17. schôdze nás núti, aby sme koncentrovali svoje názory a vystúpenia, argumentácie, aké sme teda zvolili, prezentáciu prostredníctvom pani poslankyne Muškovej, v žiadnom prípade to neznamená, že k tomu viac nemáme čo povedať. Preto verím, že to pochopí v tomto zmysle a poopraví svoj názor, čo sa týka spektra členov poslaneckého zboru, ktorých zaujíma problematika prerokúvaná v tomto bode. Ďakujem. | [] | 4,119,357 |
35 | 2018-10-19 | Autorizovaná rozprava | 52 | Budaj, Ján, poslanec NR SR | Ján | Budaj | poslanec NR SR | Ďakujem. Dôležité je, že kolegovia sa snažia vnášať nový vietor do naozaj zatuchnutých vôd. Sudcovia, advokáti, právnici, to je v každej spoločnosti mimoriadne významný stav. Mimoriadne významný. Nielenže odjakživa z tohto stavu, z tejto profesie sa ovplyvňuje miera pocitu spravodlivosti v krajine, ale ovplyvňuje sa, samozrejme, politika, Slovensko je, má v tomto ešte osobitnú tradíciu. Ukazuje sa posledné roky, že tento stav sa uzatvára do seba, sú tu náznaky, aj pri návrhu ústavných sudcov vznikol náznak, že sa mladí nemajú ešte vpustiť do arény a k tomuto presne smeruje aj to, že koncipienti musia odmakať 5 rokov často za bagateľné platy a tým sa stav advokátsky bráni pred konkurenciou mladých ľudí. Slovensko sa tak či tak domôže tohoto nového vetra, urobilo by sa, urobilo by sa to skôr a kvalitnejšie, keby sa táto stredoveká 5-ročná prax predsa len upravila na primeraný čas – primeraný v bežných európskych krajinách – tak, ako to navrhujú predkladatelia. | [] | 3,884,842 |
45 | 2019-05-13 | Autorizovaná rozprava | 78 | Baláž, Vladimír, poslanec NR SR | Vladimír | Baláž | poslanec NR SR | Ďakujem, pán podpredseda. No už neni veľmi čo povedať, lebo všetko bolo povedané v zásade. Áno, zle sme si zapli ten prvý gombík v tých, v roku dvetisíc..., neviem, v koľkom to bolo presne, to bola veľká chyba. Teraz toto, toto zažívame teraz. Ako vidím, tu prierezovo všetci v zásade súhlasíme s tým postupom, ako je to teraz, lebo to, o čo nám vlastne ide, je, aby sme vôbec v zdravotníctve mohli fungovať, vôbec sme v zdravotníctve mohli fungovať. Sú len tu také ostrovčeky, teraz by som to sparafrázoval, negatívnej deviácie, ktoré, tomu celkom dobre nerozumiem. Ďakujem pekne. | [] | 3,885,183 |
28 | 2004-06-29 | Autorizovaná rozprava | 110 | V. Veteška, podpredseda NR SR: | V | Veteška | podpredseda NR SR | Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán guvernér, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči, prosím. L. Vaškovič, guvernér Exportno-importnej banky SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, samozrejme, Eximbanka si hľadá svoju tvár. A treba povedať, podobne ako obdobné inštitúcie v okolitých krajinách plní svoje činnosti v dvoch oblastiach, ako som zdôraznil, bankových a poisťovacích. Vzhľadom na vstup do Európskej únie sme určitým spôsobom zladili naše činnosti tak, aby boli plne kompatibilné s činnosťou takejto podobnej inštitúcie Európskej únie. Čiže dneska tu neexistuje rozpor, ktorý by vyplýval z nášho členstva v Európskej únii. Čo sa týka konkrétneho prípadu, ktorý ste uviedli, nevyplatenia poistného, chcel by som iba podotknúť, že v tomto prípade nešlo o jednoduchý export do Juhoslávie, resp. Srbska, ale o pripravovaný reexport do ďalšej krajiny, ktorá je, nazvime, na listine krajín, kde sa nesmie vyvážať obdobný tovar. Išlo o zbrojársky tovar. Takže tie dôvody boli určité, prečo sme nemohli vyplatiť poistenie. A podľa posledného stavu bude vyplatené rádovo do jedného mesiaca, ale rýchlejšie to nemohlo byť z toho dôvodu, že celý prípad nebol v intenciách toho, čo máme podporovať. Ďakujem. | [] | 3,998,476 |
44 | 2014-12-09 | Autorizovaná rozprava | 268 | Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR | Erika | Jurinová | podpredsedníčka NR SR | Takže poprosím vás. | [] | 4,196,112 |
23 | 2017-12-08 | Autorizovaná rozprava | 125 | Glváč, Martin, podpredseda NR SR | Martin | Glváč | podpredseda NR SR | Pán poslanec Tomáš. | [] | 4,202,428 |
12 | 2007-09-04 | Autorizovaná rozprava | 30 | I. Mikloš, poslanec: | I | Mikloš | poslanec | Pri dvoch veciach sa chcem zastaviť, ktoré sú nielen teda vaším stanoviskom, ale aj stanoviskom vlády, pretože ste čítali stanovisko vlády. Tvrdíte a opakovane to tvrdíte a viackrát to zaznelo vo vašom vystúpení, že zavedením kapitalizačného piliera bez dostatočného finančného krytia spôsobilo bývalé vedenie rezortu destabilizáciu priebežného systému a že to vytvorilo obrovské problémy, ktoré teraz musíte riešiť. Pán podpredseda vlády, chcem vám povedať, že teraz už si nemyslím, že sa len mýlite, ale že vedome zavádzate. Vedome zavádzate vy, vedome zavádza aj vláda Slovenskej republiky, ak neustále toto opakuje. Pán podpredseda vlády, nepočúvate. Mali by ste to robiť. Od roku 2004 najmenej, a to ste boli poslancom Národnej rady, sedeli ste v týchto laviciach, v každom jednom návrhu štátneho rozpočtu bolo explicitne jednoznačne uvedené, aké očakávame zhruba náklady dofinancovania priebežného systému z titulu zavedenia 2. piliera. A bolo tam opakovane uvádzané, že ekonomika vďaka reformám, vďaka tomu, ako je naštartovaná, vytvára dostatočný objem zdrojov, aby tieto náklady boli pokryté, pretože musia byť pokryté, ak sa chceme vyhnúť v budúcnosti kríze dôchodkového systému. Takže ak dnes znovu opakujete tieto veci, dokazujete, že vedome zavádzate. Vy máte iný problém, máte ten problém, že napriek dobre naštartovanej ekonomike, dobre fungujúcej ekonomike, ktorú ste zdedili, o ktorú ste sa nepričinili, vám chýbajú peniaze na rozdávanie, na plnenie vašich predvolebných sľubov aj preto, že robíte nekompetentnú politiku. | [] | 3,976,828 |
35 | 2009-04-22 | Autorizovaná rozprava | 41 | A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: | A | Belousovová | podpredsedníčka NR SR | Nech sa páči. | [] | 4,061,756 |
38 | 2018-12-07 | Autorizovaná rozprava | 20 | Richter, Ján, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR | Ján | Richter | minister práce | Ďakujem pekne. Pokúsim sa byť veľmi stručný. V prvom rade chcem poďakovať, lebo na rozdiel od prvého čítania dovolím si povedať, že rozprava v druhom čítaní bola pragmatická, konkrétna, vecná. Možno tie politické atribúty a tí, čo kandidujú na prezidentov a neviem kde, sa vyrečnili v tom prvom čítaní. Akceptujem a ešte raz chcem pekne poďakovať. Budem veľmi konkrétne reagovať skôr na presné vystúpenia. Pani poslankyňa Gaborčáková, ministerstvo má schválenú Stratégiu politiky zamestnanosti. Tri roky sa pravidelne vo vláde kontroluje, aktualizuje. My nie sme na holej lúke. Ideme systematicky, máme tam zahrnuté všetky veci, dokonca aj veci, ktoré sa týkajú budúcnosti z hľadiska štvrtej priemyselnej revolúcie. Za ďalšie, teraz sme schválili Stratégiu pracovnej mobility cudzincov v Slovenskej republike. Tento materiál v značnej miere vychádza z celkovej stratégie a konkretizuje postup, ktorý sa týka takzvaných tretiakov. Včera som mal ministerskú radu a v Bruseli som sa s viacerými kolegami, hlavne z východnej Európy, bavil, nikto nemá takúto stratégiu. Viete prečo nie? No lebo nerobia kontrolu, reguláciu a plánovanie. Sme jediní, ktorí sme neotvorili tie šránky a nepovedali každému, kto chce, nech ide. Ak sa ujme, ostane, keď nie, pôjde ďalej. A som presvedčený, že je to správne rozhodnutie. My máme isté špecifiká, ktoré súvisia s evidenciou nezamestnaných. Máme ich 5 %, ale tie špecifiká súvisia s tým, že je tu rozdielna regionálna nezamestnanosť. Myslím, že netreba zdôvodňovať kde aká. Za ďalšie, je nevhodná štruktúra evidovaných zamestnaných vzhľadom na potreby trhu práce. No a tretia vec, je veľké množstvo evidovaných nezamestnaných bez vzdelania a pracovných návykov. Pani poslankyňa Verešová, náš problém nie je, že tí ľudia stratili pracovné návyky. Viete, aký je problém? Že ich nikdy nemali. Oni poväčšine nikdy nepracovali. Tí, čo pracovali, sa zamestnali. Za posledné dva roky sme dokázali znížiť dlhodobo evidovaných nezamestnaných o 100-tisíc; 27-tisíc, ktorí boli evidovaní viac ako štyri roky. Včera na ministerskej rade ministrov práce, sociálnych vecí a rodiny Európska komisia predložila správu, ktorá analyzuje vývoj dlhodobej nezamestnanosti. Slovensko tam bolo vypichnuté veľmi pozitívne vzhľadom na tieto štatistiky a čísla. A efektívnosť nástrojov, čo sa týka projektov Európskeho sociálneho fondu. To je odpoveď objektívneho kritéria a možno nie pohľadu, pohľadu opozície. To znamená, že najdôležitejší význam – regulujeme, plánujeme a kontrolujeme. O tom sú tie opatrenia. My tieto opatrenia vlastne prijímame preto, aby sme odbúrali administratívu a časovú náročnosť. A to by ste mali hádam vnímať a podporiť. Nič iné, žiadne zásadnejšie výhody ani pre zamestnávateľov, ani pre zamestnancov, hoci posúdili ten materiál aj jedni, aj druhí, dali tam svoje pripomienky. Sčasti sa akceptovali jedny alebo druhé. Ale toto je dôležité a to je potrebné v súčasnosti. Ja si v plnej miere uvedomujem a včera som tak aj vystupoval aj na tej ministerskej rade. Taká futbalová terminológia, my dnes útočíme, útočíme na každého nezamestnaného, ktorý je evidovaný, s tým, že mu ponúkame prácu, ak o ňu má záujem, to treba tiež povedať. Ale tu sa nedá vylúčiť, že v priebehu pár rokov dôjdeme do iného štádia aj stratégie. No bude treba robiť obranné mechanizmy, aby sme udržali zamestnanosť a možno aby sme hľadali iné formy pomoci, aby sme tomu zamestnancovi zagarantovali, keď možno len za 60 %, aby ostal a pracoval, pretože môže byť tá situácia iná. Mrzí ma, že tu nie je pán Mihál. Štatistiky z obdobia, keď bol minister, sú totiž úplne iné. My sa dnes bavíme o 65-tisíc cudzincoch na Slovensku, z ktorých približne polovica sú takzvaní tretiaci a ostatní z krajín Európskej únie. V ´11., ´12. roku, keď kríza a nezamestnanosť na Slovensku vrcholila, mali sme 15-percentnú nezamestnanosť, na Slovensku pracovalo 22-tisíc cudzincov; 5,5 tisíca tretiakov dostalo povolenia. Pýtam sa prečo? Ja keď som prišiel na úrad práce, mal som problém, lebo bola tam agresivita zo strany ľudí, ktorí mali záujem pracovať, a moji kolegovia na úradoch práce im nemali čo ponúknuť. A my sme dali súhlas 5,5 tisíca tretiakom a spolu 22-tisíc cudzincom, aby v tom čase na Slovensku robili. Na to by som kládol otázku – prečo, ako? To znamená, úplne iné je niečo hlásať, ponúkať, byť ja neviem aký ústretový, ale v čase, keď mám zodpovednosť, konám úplne opačne. Možno aj toto bolo treba pripomenúť, i keď nechcem tomu dávať nejaký politický charakter. My dnes riešime dve veci, povedali sme, tieto opatrenia zrýchlené platia pre okresy, kde je pod 5 % evidovaná nezamestnanosť a 30 % z hľadiska celkového objemu v tej firme. Prečo sme pustili ADZ-ky? Áno, zaznelo tu posledné obdobie, a to nie je prvý prípad, ja som prijal minulý týždeň srbského veľvyslanca, včera som rokoval s ministrom kolegom z Rumunska. Čo sa udialo? Bolo to tu sčasti naznačené, chcem pekne poďakovať pani predsedníčke výboru, že tieto veci ponúkla. Áno, srbská agentúra si založila dcéru v Rumunsku a ako v rámci vyslania krajín Európskej únie k nám prišlo 700 Srbov, ktorí neboli sociálne zabezpečení, jednoducho boli tu načierno. Ubezpečil som aj veľvyslanca a prijali sme konkrétne opatrenia včera aj s rumunským kolegom, ako ďalej postupovať. No musia tu sa spraviť konkrétne dohody o konkrétnej spolupráci. Sociálna poisťovňa rumunská, slovenská, inšpektorát práce slovenský, rumunský, ústredie práce naše, ich, aby tu bola vzájomná informovanosť, aby sme včas vedeli zachytiť, pretože oni v Rumunsku ani šajnu nemali o tom, že nejakých 700 Srbov rumunská spoločnosť zamestnala, a preto nemohli ani konať. Ale to sú isté anomálie, ktoré tu sú, a práve preto, keď my dáme isté podmienky tým agentúram, ale zviazané, podmienené s tým, že minimálne tri roky musí tá agentúra na Slovensku fungovať, spĺňať isté podmienky. Možno ich ďaleko viacej ukontrolujeme, to je ten zmysel, prečo do toho ideme a má to celkom prirodzené ratio. Teraz, ak dovolíte, k tomu návrhu pozmeňovaciemu. No, sčasti som naznačil smerom k predkladateľom, že vidím v tom neúprimnosť, aj som povedal prečo a z akých dôvodov. V čase, keď mali moc a podmienky a možnosti, konali úplne opačne. Pán Mihál dvíhal minimálnu mzdu v prvom roku o 9 eur, v druhom roku o 11 eur. Pýtam sa prečo, keď dnes tak chce byť štedrý, ale štedrý chce byť najmä voči cudzincom? Ale áno, však ideme riešiť platy a mzdy cudzincov. Ja nemám záujem, aby sme na Slovensku zvýhodňovali cudzincov. Mám záujem, aby bežalo dobré kolektívne vyjednávanie a aby dokázali odborári so svojimi zamestnávateľmi vyrokovať čo najvýhodnejšie zvyšovanie mzdy. Chvalabohu, v posledných rokoch sa to deje. Ale toto je dôležité. Preto, ak môžem, veľmi konkrétne niečo prečítam. „Požiadavka na garantovanie mzdy pre cudzinca vo výške priemernej mesačnej mzdy v príslušnom odvetví bola odôvodnená okrem iného aj tým, že by sa mal zaviesť rovnaký mechanizmus ako v prípade modrých kariet.“ Áno, modré karty, to je smernica Európskej únie, ktorá hovorí, v prípade vyššieho vzdelania a tak ďalej podmienka 1,5. Absolútne súhlasím. Máme zavedené, realizujeme, bodaj by ich bolo čo najviac tých, ktorí prichádzajú, lebo to sú lekári a ďalší, ktorí sú u nás jednoducho, jednoducho potrební. Ďalej „rozšírenie obdobnej podmienky na všetkých cudzincov nie je v smernici Európskeho parlamentu zaevidované“, to znamená, ten návrh ide nad rámec tejto smernice, s čím, samozrejmá vec, ako je možné súhlasiť za predpokladu, že to prináša nejaké výhody. No ale „návrh paní poslankýň a pánov poslancov zakladá nerovnaké zaobchádzanie v oblasti odmeňovania z dôvodu štátnej príslušnosti tým, že štátni príslušníci tretej krajiny majú garantovanú ʺminimálnu mzduʺ na úrovni priemernej mzdy“, ale naši slovenskí kolegovia, slovenskí robotníci majú garantovanú len minimálnu mzdu. V tom je tá diskriminácia. A teraz budeme čakať, že zamestnávateľ zareaguje s tým, že automaticky zvýši aj týmto? Nie. Sociálny dumping je o rovnosti. O rovnosti v zmysle Zákonníka práce, aby neboli zvýhodňovaní jedni alebo druhí. My sme predtým urobili isté opatrenia, aby pre toho zamestnávateľa ten cudzinec bol relatívne drahší. Ubezpečujem vás aj na základe komunikácie, že žiaden zamestnávateľ na Slovensku zatiaľ neuprednostňuje cudzincov len preto, že by boli pre nich výhodnejší. Výhodnejší môžu byť na základe vzdelania, kvalifikácie, praxe a ďalších vecí, ktoré sú bezprostredne v tomto prípade jednoducho potrebné. Možno aj toto si je v súvislosti s tým potrebné, potrebné uvedomiť a myslím, že tie argumenty, ktoré som povedal, 15-percentná nezamestnanosť a súhlas 22-tisíc cudzincom sa nedajú logicky zdôvodniť. Možno na toto by mali tí predkladatelia odpovedať, v čase, keď mali zodpovednosť, prečo to bolo a prečo 5,5 tisíca tretiakov v čase 15-percentnej nezamestnanosti na Slovensku dostalo súhlas, aby tu pôsobilo. Ďakujem, z mojej strany všetko. Chcem vás pekne poprosiť o podporu tohto materiálu. | [] | 4,148,909 |
66 | 2022-06-21 | Autorizovaná rozprava | 148 | Šebová, Zuzana, poslankyňa NR SR | Zuzana | Šebová | poslankyňa NR SR | Ďakujem. Vážený pán predseda, dajte teraz hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o činnosti Vojenského spravodajstva za rok 2021. | [] | 3,946,821 |
48 | 2021-11-10 | Autorizovaná rozprava | 11 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Ďakujem, pani spravodajkyňa. Otváram všeobecnú rozpravu, písomnú prihlášku som neobdržal pred otvorením tohto bodu, dávam teda možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Konštatujem, že nikto sa nehlási, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Ako jediná v rozprave vystúpi pani navrhovateľka, nech sa páči. | [] | 4,232,374 |
9 | 2020-07-10 | Autorizovaná rozprava | 176 | Ďurica, Ondrej, poslanec NR SR | Ondrej | Ďurica | poslanec NR SR | Ďakujem, pán predsedajúci. Veľa povedal môj predrečník, takže by som musel opakovať, nechcem. Pán kolega Čepček, rovnako pán primátor Hattas, nechcem, aby to vyzeralo tak, že s tým fantastickým krokom a s tou dobrou iniciatívou jednoducho nesúhlasíme, lebo že vám chceme dávať, hádzať polená pod nohy. To vôbec nie. My, práve naopak, my vás chceme podporiť, povzbudiť, pretože, pán poslanec Čepček, vy ste, vy ste tu vo svojom príhovore viackrát na nás sa obrátil, že prosím vás, podporte nás alebo pomôžte nám schváliť túto, tento zákon. My vás naozaj chceme len povzbudiť a podporiť, to je celé. Nechcem, aby to tu vyznelo tak, že tu kritizujeme za každú cenu všetko, čo ste, čo ste tu povedali. Na druhej strane chcem povedať aj na margo toho, čo povedali kolegyne poslankyne. Nespochybňujeme tú zodpovednosť alebo ten prístup starostov, primátorov, ale na základe toho, čo tu bolo povedané od všetkých tých zainteresovaných, ktorí v minulom období alebo v minulosti aktívne vystupovali proti tejto hazardnej loby, tak naozaj nám to príde tak, že títo funkcionári v tých mestách, v tých obciach budú veľmi, veľmi ohrozenou skupinou, ktorá bude naozaj čeliť, čeliť týmto tlakom v oveľa väčšej miere ako predsa len poslanci, ktorí tu boli spomínaní. Takže ten signál z Národnej rady musí byť naozaj veľmi, veľmi jasný na podporu všetkých týchto krokov. Takže zopakujem na záver, my podporujeme a podporíme a chceme vás v tom povzbudiť. Ďakujem. | [] | 4,009,522 |
2 | 2012-05-09 | Autorizovaná rozprava | 106 | Beblavý, Miroslav, poslanec NR SR | Miroslav | Beblavý | poslanec NR SR | Chcel by som len pripomenúť členom výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, že o 12.30 hod. pokračuje rokovanie výboru v miestnosti 150. Ďakujem veľmi pekne. | [] | 4,125,236 |
22 | 2011-09-09 | Autorizovaná rozprava | 30 | Jasaň, Viliam, poslanec NR SR | Viliam | Jasaň | poslanec NR SR | Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja budem reagovať na pána kolegu v niektorých oblastiach. A začnem asi tým, že možnože zabudol oceniť prístup koaličných poslancov, ktorí v tejto sále chýbajú, a zrejme ich to tak veľmi nezaujíma. Mám na mysli tie horné rady na pravej strane. Ale zrejme si preštudovali všetko, dokonale to poznajú, takže nepotrebujú si vypočuť diskusiu. Ďalej si hovoril, že tento zákon sa bude dotýkať ľudí. No bude určite sa dotýkať ľudí. Len otázka je, ktorých. Dôchodcov? Nezamestnaných? Zamestnancov? A v koho prospech? Ja sa samozrejme vyjadrím pred druhým čítaním, pretože dal som si po novom prepočítať u kolegov v troch firmách výpočet mzdy po novom. A uvidíme, lebo reálne čísla sú reálne čísla, na základe toho uvidíme, že pre koho bude mať tento superhrubý zákon prínos. Ale vzhľadom k tomu, že sa ma to tiež, už nie priamo, veľmi dotýka, tak som si to naozaj prečítal a nad mnohými vecami som sa pokúsil zamyslieť nezainteresovane, len tak, ako človek, ktorý by podľa toho mal dostať plat, alebo zamestnávateľ, ktorý sa zbaví množstva povinností na úkor svojich zamestnancov, ale na to sme si už tu zvykli. A naozaj si myslím, že toto je antisociálny zákon, ktorý zbavuje zase mnohých povinností zamestnávateľov na úkor zamestnancov. Ja len verím, že aj tí, čo tu nie sú, sa spamätajú a zákon nepodporia. Ďakujem. | [] | 3,987,035 |
35 | 2014-06-12 | Autorizovaná rozprava | 100 | Zajac, Pavol, poslanec NR SR | Pavol | Zajac | poslanec NR SR | Pán minister, 4 tisíc železničiarov ste naspäť nezamestnali. To znamená, že asi nebol pre nich dostatok práce na železnici. Viete čo, niektorí ekonómovia nazývajú túto privatizáciu vulgárna privatizácia, keď základný výrobný prostriedok komplet odpredáte, ale podnikateľské riziko necháte na Cargu Slovakia. Ale k mojej otázke. V roku 2005 vyhlásil predseda strany SMER Robert Fico, že snaha vtedajšej vlády o privatizáciu Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia má všetky znaky hospodárskej vlastizrady, ak niekto za absolútne nevýhodných podmienok oberá tento štát o hmotný základ suverenity. Preto sa slovami Roberta Fica pýtam, prečo predajom všetkých vozňov, ktoré tvoria hmotný základ Železničnej spoločnosti Cargo, páchate hospodársku vlastizradu. A, prosím, neodpovedajte mi Filiálkou v Bratislave. | [] | 4,201,306 |
46 | 2015-01-29 | Autorizovaná rozprava | 261 | Mihál, Jozef, poslanec NR SR | Jozef | Mihál | poslanec NR SR | Pani Vaľová, k veci. Poprosím vás, aby ste reagovali na moju faktickú poznámku, ak to bude možné, kde sa vás teda chcem spýtať, prečo, ak takto hodnotíte históriu II. piliera, pán minister Richter zvýšil poplatky na prospech správcovských spoločností v roku 2012 tak, že v indexových fondoch, kde sa platilo len 0,2 % za správu, zvýšil tento poplatok na 0,3 %, prečo zvýšil poplatok za zhodnotenie z doterajších 5,6 % na ním zavedených 10 %, skoro o polovicu, skoro dvakrát toľko, ako to bolo, pričom v indexových fondoch za mojej éry žiadne poplatky zo zhodnotenia neboli. Tam bola čistá nula, žiadny poplatok nebol. Minister Richter tú nulu zdvihol na 10 %. Pýtam sa vás, prečo a ako mi to zdôvodníte, keď teda tvrdíte, že vaša vláda tie poplatky znižovala. Vaša vláda ich v roku 2012 totižto zásadným spôsobom zvyšovala. Podľa mojich odhadov tak sporitelia prichádzajú ročne o okolo 10 mil. eur. Ďalšia vec je samotné zavedenie indexových fondov, ktoré ste nejako pozabudli spomenúť. Tak ja vám to teda pripomeniem a požiadam o vašu reakciu. Čo hovoríte na to, že indexové fondy, ktoré som zaviedol v roku 2012, za necelé tri roky sporiteľom zhodnotili ich majetok o vyše 40 %, najúspešnejší fond, a to fond AXA o 54 %. Ak tomu neveríte, pozrite si webovú stránku Národnej banky, kde tieto čísla sú uvedené. | [] | 4,103,633 |
6 | 2023-12-08 | Autorizovaná rozprava | 226 | Pročko, Jozef, poslanec NR SR | Jozef | Pročko | poslanec NR SR | Ale dobre, však ja viem, ale tak nech mi toto, nech ma nevyrušujú. | [] | 3,970,188 |
48 | 2021-11-09 | Autorizovaná rozprava | 155 | Žiak, Miroslav, poslanec NR SR | Miroslav | Žiak | poslanec NR SR | Pani poslankyňa Andrejuvová, vy ste povedali, že sa zhodneme na tom, že potrat je zlý. V tomto príbehu vidíte, že tento potrat zachránil mladej slečne život, ktorá by možno spáchala samovraždu, keby to dieťa mala a zomreli by obidva ľudské životy. Rozprávate, oháňate sa tým, že chránite ľudský život, chráňte ženy najprv! A nie ľudské životy. Je psychiatrická, psychiatrická, prepáčte, som nahnevaný, psychiatrická pacientka ide k obvodnej doktorke a ona ju pošle ku kňazovi?! To kde sme?! Ateistku ide poslať ku kňazovi! Veď sa už uvedomte! Netlačte vašu ideológiu do našich životov. Verte si, choďte si do kostola, ale nestarajte sa do našich životov, nestarajte sa do ženských materníc. Nikto vám nezakazuje chodiť do kostolov. No ešte aj počas pandémie boli kostoly otvorené. Tak netlačte vašu ideológiu do Slovenska! | [] | 4,121,647 |
45 | 2014-12-12 | Autorizovaná rozprava | 346 | Bublavý, Dušan, poslanec NR SR | Dušan | Bublavý | poslanec NR SR | Pán podpredseda, veľmi pekne ti ďakujem naozaj za múdre a rozumné vystúpenie a myslím si, že kolegom, ktorí počúvali a sú tu, tak mohli by si otvoriť oči a naozaj toto vystúpenie im mohlo rozšíriť aj obzory a poznanie. | [] | 4,104,150 |
31 | 2021-06-16 | Autorizovaná rozprava | 103 | Kotleba, Marian, poslanec NR SR | Marian | Kotleba | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán kolega Eštok, ja nebudem určite obhajovať ministra Mikulca, na to, aby som sa k nemu vyjadril, vystúpim ešte v rozprave. Ale z vášho vystúpenia mi tak vyplývalo alebo ste tak pôsobili, ako by ste chceli byť v tom HLAS-e nejaká kópia Blahu zo SMER-u, len na rozdiel od neho ten váš prejav nebol vôbec presvedčivý a vyzerali ste skôr tak, že ste si to naučili a že máte povinnú jazdu niečo povedať. Ono, pán kolega, viete, vy môžte kritizovať ministra Mikulca, ste tiež v opozícii, ale na druhej strane ľudia nezabúdajú na to, čo váš šéf Pellegrini dokázal naozaj v tom negatívnom zmysle slova za miliardu eur ešte ako podpredseda vlády pre informatizáciu, že to bol jednoducho tunel, ktorý sa v Európskej únii v podstate nevidel. A čo je v kontexte dnešných udalostí potrebné povedať, že bol to práve Peter Pellegrini, ktorý so spravodajskými hrami na najvyššej úrovni začal, pretože v pozícii premiéra, predsedu vlády za Pellegriniho sa začalo s odpočúvaním ministerstiev, ktoré sa dodnes vyšetruje, ktoré sa dodnes analyzuje, že vlastne ako to celé bolo. A odvtedy sa to tu ťahá a odvtedy spravodajskí dôstojníci členovia tajných služieb získavajú čoraz väčší vplyv v politike a vidíme, kam to vedie. Pán minister Mikulec je toho živým príkladom, ja verím tomu, že aj on skončí po tejto schôdzi vo svojej funkcii, ale tá vaša kritika nebola celkom objektívna. | [] | 4,070,664 |
23 | 2013-09-18 | Autorizovaná rozprava | 160 | Paška, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Paška | predseda NR SR | Pán poslanec Bugár. | [] | 4,153,559 |
28 | 2004-06-24 | Autorizovaná rozprava | 45 | G. Gál, poslanec: | G | Gál | poslanec | Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 12. mája 2004 pridelila vládny návrh zákona o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Vládny návrh zákona o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých zákonov odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 507 z 8. júna 2004, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo uznesením č. 118 z 11. júna 2004 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 204 z 1. júna 2004. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplýva 17 pozmeňujúcich návrhov. Nebudem ich čítať, máte ich v spoločnej správe. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených pod bodmi 1 až 17 spolu s odporúčaním schváliť ich. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená a uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo 14. júna 2004 č. 553. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, skončil som, prosím vás, otvorte rozpravu k tomuto bodu programu. | [] | 3,956,384 |
19 | 2013-06-04 | Autorizovaná rozprava | 113 | Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR | Renáta | Zmajkovičová | podpredsedníčka NR SR | S faktickou poznámkou jeden, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pani podpredsedníčka Jurinová. | [] | 3,894,325 |
12 | 2020-09-24 | Autorizovaná rozprava | 257 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Pristúpime k tretiemu čítaniu a otváram rozpravu v rámci tohto čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. | [] | 4,135,454 |
43 | 2019-03-28 | Autorizovaná rozprava | 139 | Glváč, Martin, podpredseda NR SR | Martin | Glváč | podpredseda NR SR | Ďakujem. Pán poslanec, máte záujem položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči. | [] | 4,039,385 |
6 | 2023-12-07 | Autorizovaná rozprava | 111 | Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR | Ľuboš | Blaha | podpredseda NR SR | Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme ešte chvíľku čakať, pretože ešte rokuje výbor pre financie a rozpočet. Takže kým zasadá výbor, tak nemôže zasadnúť plénum Národnej rady. Takže ešte vás poprosím o strpenie. Ďakujem pekne. (Prestávka.) | [
"(Prestávka.)"
] | 4,128,678 |
72 | 2022-09-22 | Autorizovaná rozprava | 68 | Kollár, Boris, predseda NR SR | Boris | Kollár | predseda NR SR | Pán poslanec Hattas. | [] | 4,181,678 |
55 | 2006-02-03 | Autorizovaná rozprava | 53 | K. Tóthová, poslankyňa: | K | Tóthová | poslankyňa | Preto dovolím si vyjadriť sa aj k vystúpeniu pána ministra Palka. Nieže som bola nevďačná, bola som zdvorilá, že som nezhodila pána ministra v tom smere, že úplne o inom odpovedal, ako som sa ho pýtala. Ja totiž, aj keď ma podporili vo vláde, za čo som vďačná, v legislatívnom návrhu, ktorý sme spravili s pánom poslancom Urbánim, dúfam, že aj oni boli presvedčení o dobrom úmysle a vhodnosti toho legislatívneho návrhu, ale nie som ochotná mlčať v otázkach, ktoré sú v spoločnosti pálčivé, len preto, aby som získala sympatie pri prerokovávaní niektorých mojich návrhov. Čiže to je interpelácia opätovná interpelácia pána ministra Fronca. Ďalej si dovolím interpelovať jedinou otázkou pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií, koľko financií z rozpočtu má na protidrogovú činnosť a ako ich využije, pretože pán podpredseda vlády Mikloš mi povedal, že nevie teda o koľko prostriedkov kde ide, pretože je to v jednotlivých rezortoch. A taktiež pán minister hospodárstva keby mi odpovedal, to bude na ministra hospodárstva, akú sumu má v rozpočte na protidrogovú činnosť a na aké účely bude využitá, pretože tiež som dostala odpoveď všeobecnú od pána podpredsedu Mikloša, že tieto rezorty majú financie na túto činnosť. A ďalej mám interpeláciu na pána ministra Palka, ktorú si dovolím prečítať. Vážený pán minister, možno len uvítať aktivitu Policajného zboru pri postihovaní trestného činu poškodzovania cudzej veci tzv. sprejerstvom, ako sa to stalo nedávno v Skalici, kde sa podarilo odhaliť páchateľov, ktorí postriekaním objektov spôsobili škodu za viac ako 100 000 korún. Som presvedčená, že prvá vlna tejto „náhražkovej“ adrenalínovej činnosti mladých sprejerov opadne a existencie nového zákona, teda Trestného zákona prinesie spoločnosti efekt. Nepochopiteľné je však, že z dielne ministerstva vnútra sa navrhuje novela priestupkového zákona, kde by priestupkom malo byť sprejerstvo. V Trestnom zákone je totiž formulovaná skutková podstata tak, že už akékoľvek postriekanie bez spôsobenia akejkoľvek škody je trestným činom. A dovolím si odcitovať pojem priestupok, ktorý je uvedený v tomto platnom zákone a aj po novelizácii bude platiť: „Priestupkom ja zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone,“ a teraz ide podstata, „ak nejde o iný správny delikt alebo o trestný čin.“ Čiže ak niečo je už trestným činom, nemôže byť priestupkom. Preto moja otázka je, pán minister, očakávam vaše vysvetlenie uvedenej skutočnosti: Je podľa vášho názoru možné, aby to, čo je dnes už v platnom práve trestným činom, bolo zároveň kvalifikované ako priestupok? Ďakujem za pozornosť. | [] | 4,231,728 |
60 | 2006-03-16 | Autorizovaná rozprava | 113 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | (Hlasovanie.) Prítomných 107, za 80, proti 22, zdržal sa 1, nehlasovali 4. Konštatujem, že návrh bol schválený. O tomto bode programu budeme rokovať ako o poslednom. Pán poslanec Číž, procedurálny návrh? | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,126,096 |
18 | 2017-06-14 | Autorizovaná rozprava | 271 | Osuský, Peter, poslanec NR SR | Peter | Osuský | poslanec NR SR | Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolega Hrnko, na vás je strašne pekné ako vaše vystúpenie a nech už hovoríte o čomkoľvek, vlastne trošku zobrazujú vás, duchovný a duševný svet. Proste ten svet prebieha vždy v mantineloch, čo za to, keď my toto a čo bude. Furt vyratúvate, že sa toto deje k väčšej sláve božej, KDH a OĽANA. A ja sa teraz, hergot, sám seba pýtam, čo tu OKS v podobe Dostála a SaS v podobe Osuského za toho Ondreja Krajňáka bojujú, čo z toho my máme mať podľa Hrnkových predstáv chodenia sveta? Inak zvlášť pozoruhodný bol váš výpad proti tomu, že si nechá predseda alebo riadiaci štatutár akejsi inštitúcie urobiť právnu analýzu zákona, ktorý sa bytostne dotýka tej inštitúcie. Ak sa vám to zdá divné, tak sa vám divím, že sa to zdá divné. A úplne nakoniec teda útok úplne hanebný, nemôže sa brániť, bránim ho ja, na Jána Langoša. Viete, podľa vašej logiky budovania trafík, to je presne to jadro vášho myslenia: vybudujem, zabezpečím sa, dostanem. Vy ste vstúpili do komunistickej strany, aby ste mali lepší kariérny vzostup. To bola trafika, pomerne dobrá, 90 % obyvateľov v tej strane nebolo a muselo prežiť svoj život aj bez tejto trafiky. Asi aj dôstojný farár, pán farár Gauck, ktorý sa stal zriaďovateľom toho nemeckého inštitútu, ktorý je pendantom Ústavu pamäti národa, si zrejme chcel vybudovať trafiku. No vyšlo mu to, stal sa spolkovým prezidentom. | [] | 3,974,938 |
8 | 2007-03-28 | Autorizovaná rozprava | 300 | J. Zvonár, poslanec: | J | Zvonár | poslanec | Najprv budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy, tak ako ich odporučil gestorský výbor. Vážený pán predsedajúci, dajte hlasovať o bodoch spoločnej správy (tlač 164a) 1 až 3 a 5 až 23 spoločne s odporučením gestorského výboru schváliť. | [
"(tlač 164a)"
] | 4,132,168 |
65 | 2022-04-29 | Autorizovaná rozprava | 147 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | (Zaznievanie gongu.) Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenej schôdzi vystúpením v písomnej rozprave pána poslanca Richarda Takáča, pripraví sa pán poslanec Peter Pellegrini. | [
"(Zaznievanie gongu.)"
] | 3,900,997 |
29 | 2008-12-02 | Autorizovaná rozprava | 186 | P. Paška, predseda NR SR: | P | Paška | predseda NR SR | Dnešná rozprava sa nesie v rovine väčšieho a hlbšieho sa ponárania do histórie, o ktorej nikdy nikto nepochyboval, že medzi Slovákmi a Maďarmi bola veľmi komplikovaná. A akákoľvek snaha o čoraz objektívnejšiu analýzu priniesla len čoraz viac rozčarovania a čoraz viac názorov, ktoré viedli k čoraz väčšej disproporcii a rozchádzaniu sa toho, čo by sme chceli nazvať harmóniou. Nemám s tým problém. A chcem všetkých tých, ktorí si náhodou potom, čo prednesiem svoje stanovisko, budú myslieť, že som menší vlastenec a že o tej histórii nič neviem a že snáď je potrebné mi tieto exkurzie robiť, ubezpečiť, že to všetko chápem, ale že akosi aj moja reálna politická skúsenosť hovorí, že tadiaľto cesta nevedie. Tá druhá rovina, ktorá sa ako tak aspoň blížila k podstate návrhu, ktorý pripravili kolegovia poslanci z SMK, a to je samotný problém jazyka a výrazu, sa tiež ale niesla často aj v historizujúcom kontexte. A napriek tomu, že prednesiem, čo prednesiem, chcem tiež povedať, že aj mňa znervózňuje, keď niektorý kolega z SMK vykrikuje o Felvidéku, a že aj mňa napriek tomu, že som rodený Košičan, niekedy znervózňuje, že sa používajú veci, pri ktorých nie som si celkom istý, že sa používať majú. Ale nechajme to tak. Tých emócií a tých historických a sémanticko-jazykových exkurzov tu bolo dnes príliš veľa na to, aby som sa im venoval. Skúsme sa pozrieť, kde je teda ten problém a prečo aj prichádzam s návrhom, o ktorom pravdepodobne viete, že s ním prídem. A najmä kolegovia zo Smeru – sociálnej demokracie vedia, že ho predložím, pretože ma niektorí podporili tým, že ten pozmeňujúci návrh podpísali. Chce mi tu niekto povedať, dámy a páni, že je to naozaj idylické? Chcem sa spýtať, či chce naozaj niekto, aby vzťahy medzi Slovákmi a Maďarmi boli otvorene nepriateľské, aby sme nehľadali skôr to, ako ďalej koexistovať než to, ako nekoexistovať. Som presvedčený, že nie, v každom z nás latentne drieme vlastenectvo, hrdosť, čosi, čo by sme veľmi radi odprezentovali, keď je na to vhodná chvíľa, ale som presvedčený, že v princípe nie. Kde je najväčší problém napriek tomu, že, aj dnes to tu poletovalo, akosi nechceme rozlíšiť, čo je to maďarsko-maďarský problém? A aký je problém, ak niekto hovorí o napätých maďarsko-slovenských vzťahoch? Bavíme sa o kom, o rodine Horváthovcov, Kleinovcov vo Vyšnom Oreší alebo niekde tuto v Šamoríne alebo kde? Ja myslím, že nie, a dúfam, že nie. A preto aj tá racionalita toho, s čím prichádzam, je trošku iná, ako to tu dnes odznelo. Poďme otvorene hovoriť o tom, kde je napätie v maďarsko-slovenských vzťahoch a poďme hľadať racionálnu odpoveď na to, kde treba používať takú mieru rezistencie, ktorá je nevyhnutná na potvrdenie našej vlastnej slovenskej identity, štátnej, štátotvornej, národnej, a nemíňajme energiu podľa mňa rešpektujúc všetky názory, ktoré tu dnes odzneli, tam, kde to považujem za čosi, čo úplne zbytočne narúša vzťahy. Už to, myslím, povedal aj pán Mečiar a plne s ním súhlasím, pretože tí, ktorí ma poznajú, vedia, že to razím ako myšlienku. Žili sme tu a budeme tu žiť a chceme tu žiť. Čiže nebavme sa o napätí v slovensko-maďarských vzťahoch ako o napätí medzi občanmi Slovenska národnosti maďarskej a slovenskej, ale poďme sa pozrieť na to, čo je to napätie vo vzťahoch medzi Maďarskom a Slovenskom. A v tomto kontexte by som rád aj ozrejmil postoj k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý predložím. Problém nie je v tom, či budeme hľadať spôsob, ako tu bude v maďarskom jazyku a v slovenskom jazyku. Problém je, ako nájsť odpoveď na otázky, ktoré sa dnes rinú spoza hraníc Slovenska. Problém je, ako rozlíšiť, čo je politika maďarsko-maďarská a čo je politika slovenská voči menšinám, ktoré na Slovensku žili, žijú a budú žiť v harmónii, v tolerancii a v úcte, pretože to chcem aj ako predstaviteľ tejto vlády a tejto vládnej koalície prezentovať a strážiť, tak ako som to aj sľúbil, keď som do tejto funkcie nastupoval, a tak, ako to robím aj na všetkých medzinárodných fórach. (Potlesk.) To mám dnes odmietať skutočne, ak prichádza názor, ako používať jazyk menšiny, ako využiť všetky nástroje, ktoré sú dnes bežné v Európe? Nie. Ale chcem odmietnuť názory, ktoré prichádzajú a skutočne iritujú slovensko-maďarské vzťahy. Veď vy to veľmi dobre viete, v čom bolo napätie. A znovu sa vrátim, maďarsko-maďarská politika, už to tu niekto dnes spomínal, ako sa transponuje to veľké maďarstvo, ako vyvoláva napätie aj tam, kde je to úplne zbytočné. Tomu sa bráňme, tomu venujme energiu a tomu hovorme rázne nie. A ja vám ponúknem niekoľko príkladov, prečo ak dnes chcem, aby ste povedali áno na úpravu, ktorú považujem za rozumnú a ktorú prednesiem, tak aby sme povedali razantné nie, tam, kde to považujem za nevyhnutné. A to sú všetko prejavy extrateritoriality, to sú všetko veci, ktoré iritujú našu históriu a nútia nás aj dnes zamýšľať sa nad tým, kde je tá miera rozumnej rezistencie, politickej rezistencie, legitímnej politickej reprezentácie, ktorou bezpochyby dnes táto koalícia na Slovensku je, napriek tomu, že má na niektoré riešenia rozličné názory. To sa mám vážne zaoberať návrhmi pána premiéra Maďarskej republiky, ktorý príde a žiada, aby sme prioritne financovali menšinové vzdelávanie a kultúry? No nie, pretože som presvedčený, že tento problém je vyriešený úplne štandardne, ak nie neštandardne. Akým právom nám niekto z Budapešti bude zasahovať na našom území suverénneho štátu a žiadať od nás zmeny legislatívy, o ktorých na druhej strane ani sa nebudem zmieňovať, pretože by som zbytočne vyvolal kontroverziu? To mám vážne brať návrh, aby sme zamedzili používaniu krajných nacionalistických rasu, národnosť urážlivých slov vo verejnom živote? Dámy a páni, my máme Trestný zákon. Za 30 sekúnd zbalí slovenská polícia každého, kto hanobí rasu, národ a kto vyvoláva nálady xenofóbie. Za 30 sekúnd to vykoná minister vnútra a slovenská polícia. A to niekto myslí vážne z Maďarska, kde pochodujú gardy, kde sa nosia fašistické symboly s tým, že nám bude tvrdiť, ako my tu v suverénnej Národnej rade Slovenskej republiky máme zmeniť našu ústavu a náš zákon? (Potlesk.) Tak to snáď nie. Na to kedykoľvek ako hrdý Slovák odpoviem nie. Poďme ďalej s požiadavkami. Niekto chce spochybňovať právny systém a poriadok na Slovensku tým, že povie: „No, viete čo, keď vy si neviete rady, tak my prídeme ku vám a my vám to vyšetríme.“ Poďte, prídu z Maďarska a budú vyšetrovať. No nehnevajte sa, dámy a páni, ani sekundu nebude nikto z nás o tom uvažovať a povieme nie. Čo je to za drzosť, čo sú to za spôsoby a kto môže dnes v suverénnom členskom štáte Európskej únie, ktorý sa pripojil k európskemu právu, spochybňovať náš právny poriadok a schopnosť našich policajných orgánov a právneho systému. Na to povedzme rázne nie. A sme opäť v problematike maďarsko-maďarských vzťahov, lebo tam je problém. A chcem to znovu zdôrazniť. Nedehonestujme našich občanov, či sú to Maďari, Česi, Nemci, Rusíni, tým, že budeme spochybňovať akékoľvek ich právo. Načúvajme, buďme tolerantní aj v jazyku, aj v užívaní, aj v identite zachovania kultúry, ale povedzme jasné nie, ak niekto zrazu príde a povie. „U vás to nefunguje a my chceme splnomocnenca, my chceme ombudsmana, lebo vy neviete ochrániť práva národnostných menšín.“ Nuž odpoveď je, že my vieme ochrániť práva, nielen národnostných menšín, lebo tak ako je to obvyklé v Európskej únii, máme svojho ombudsmana, ktorý dohliada na práva všetkých občanov Slovenskej republiky. Tam povedzme nie, nehovoriac o úplnej nehoráznosti, a to myslím so smrteľnou vážnosťou, keď polícia zasiahla proti vagabundom na futbalovom ihrisku. Mimochodom, dávam do pozornosti, ako zasiahla v Nitre, ako zasiahla v Prešove pri zápase Slovana. Neviem, či by sme tam nemali podľa maďarského vzoru začať hľadať, či v tom Prešove neboli náhodou Rusíni. Možno keby mali Rusíni politickú reprezentáciu v Národnej rade, tak by sme sa dozvedeli, že by prišla takisto veľká ozvena, ako slovenský štát potláča práva, lebo na futbale v Prešove niekto niekoho napadol za to, že tam robil neplechu. (Potlesk.) Dámy a páni, na toto povedzme rázne nie, ale odlíšme, čo je občan Slovenska, a je jedno, či je Slovák, či je Maďar, či je Róm, či je Rusín, či je Nemec, či je Čech, a načúvajme, čo ho trápi, pretože inak prosperita tejto krajiny nemôže ísť dopredu. Tam je problém, ale buďme razantní a dôslední tam, kde sme schopní ochrániť celistvosť, suverenitu a identitu Slovenska. Aj preto, dámy a páni, som pripravil pozmeňujúci návrh, ktorý pre všetkých tých, ktorí chcú, aby na Slovensku žili ľudia dobre a aby sme sa skutočne venovali veciam, ako je rozvoj regiónov, aby ľudia riešili svoje bežné ľudské problémy, je podľa môjho názoru, a znovu to zdôrazním, vedome, a už to tu tiež dnes odznelo, možno kompromisom, ale z môjho pohľadu čímsi, čo je dnes nevyhnutné. Predkladám pozmeňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Józsefa Berényiho a Lászlóa Szigetiho, ktorý znie: V čl. I bode 1 § 13 odsek 2 znie: „V súlade s právom detí a žiakov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám na vzdelanie v ich materinskom jazyku ustanoveným v § 12 ods. 3 sa v učebniciach, ako aj v učebných textoch a pracovných zošitoch vydávaných v jazyku národnostnej menšiny uvádzajú geografické názvy nasledujúcim spôsobom a) geografické názvy, ktoré sú vžité a zaužívané v jazyku národnostnej menšiny, sa uvádzajú dvojjazyčne, a to najprv v jazyku príslušnej národnostnej menšiny a následne v zátvorke alebo za lomkou v štátnom jazyku, a to spôsobom, ktorý bol používaný v učebniciach schválených v rokoch 2002 až 2006, b) kartografické diela sa uvádzajú v štátnom jazyku, c) na konci učebnice sa uvedie súhrnný prehľad geografických názvov vo forme slovníka v jazyku národnostnej menšiny a v štátnom jazyku.“ Odôvodnenie. Na základe takmer storočných skúseností s dvojjazyčnosťou na Slovensku možno dospieť k záveru, že v učebniciach národnostných menšín sa vždy plynulo uvádzal názov v jednom jazyku a hneď za ním v zátvorke názov v druhom jazyku. Z aspektu spisovnosti jazyka, resp. z hľadiska pravidiel jazyka príslušnej národnostnej menšiny je prirodzené, že prvá forma názvu sa uvádza v jazyku učebnice a názov v štátnom jazyku sa uvádza v zátvorke, príp. za lomkou. Platí to pre názvy vžité a zaužívané v jazyku danej národnostnej menšiny. Národná rada by touto úpravou potvrdila svoje odhodlanie plniť si svoje medzinárodné záväzky v oblasti práv národnostných menšín a zároveň by prispela k tomu, aby si žiaci patriaci k národnostným menšinám osvojili geografické názvy v štátnom jazyku, ako aj vo svojom materinskom jazyku. Tým by im napomohla na jednej strane k lepšej pripravenosti na komunikáciu v slovenskom jazyku a na druhej strane k zachovaniu si svojej národnostnej identity. Toto vás poprosím, pán spravodajca, odovzdávam. A na záver, dámy a páni, už len. Padla tu otázka, pri vystúpení pána predsedu Ľudovej strany – HZDS Mečiara hlavne smerom k nám, ku koaličnému partnerovi, že s čím to vlastne ideme robiť kompromis. No priznám sa, že som sa to snažil popísať vo svojom vystúpení, ale pokúsim sa aj o akúsi skratku. Viete s čím, pán Mečiar, viete s čím, všetci tí, ktorí máte náhodou pochybnosť stotožniť sa s takýmto návrhom, to je? Toto je kompromis s našou budúcnosťou, spoločnou budúcnosťou. Je to kompromis s toleranciou a s našou vlastnou vierou, a teraz hovorím o nás, Slovákoch, v duchovnú silu, v našu silu národa, ktorý takéto kompromisy musel robiť stáročia, aby dospel tam, kde dneska je ako suverénny národ v suverénnej Európe. Ďakujem pekne. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)",
"(Potlesk.)",
"(Potlesk.)",
"(Potlesk.)"
] | 4,083,291 |
19 | 2013-05-30 | Autorizovaná rozprava | 130 | Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR | Helena | Mezenská | poslankyňa NR SR | Dovolím si na tento návrh zareagovať aj ja, aj na diskusný príspevok pána poslanca Přidala, a to v tom zmysle, že naozaj, ak by Úrad pre reguláciu sieťových odvetví kontroloval, reguloval a dohliadal transparentne na určovanie taríf a poplatkov, tak ako treba, hádam by sme nemuseli hľadať nejaké substitučné náhradné riešenie. Ale vzhľadom na to, že v tých reálnych podmienkach jednoducho ten energetický trh nie je strážený, rovnako ako nie sú strážené zvyšovania, nekonečné zvyšovania cien, zvyšovania strát, sú neprehľadné vlastnícke štruktúry a zmeny vlastníckych pomerov v jednotlivých sieťových odvetviach, ja tento návrh budem považovať za hádam jediný možný, reálny, súčasný nástroj na to, aby sa regulovalo energetické trhové prostredie cez určenie tohto stropu. Ďakujem. | [] | 3,911,735 |
25 | 2013-10-23 | Autorizovaná rozprava | 218 | Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR | Renáta | Zmajkovičová | podpredsedníčka NR SR | V rozprave vystúpi pani poslankyňa Nicholsonová. Nech sa páči, pani poslankyňa. | [] | 3,925,429 |
15 | 2024-06-13 | Autorizovaná rozprava | 151 | Šimečka, Michal, podpredseda NR SR | Michal | Šimečka | podpredseda NR SR | Ďakujem veľmi pekne a poprosím člena výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pána poslanca Jána Kvorku, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore. Prosím. | [] | 4,069,974 |
9 | 2016-09-09 | Autorizovaná rozprava | 14 | Kvorka, Ján, poslanec NR SR | Ján | Kvorka | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo. Pán poslanec Heger, ja ten váš ľudský prístup včerajšom vystúpení k nám všetkým vám absolútne neupieram. To beriem ako postoj, ktorý má určitý svoj charakter, ale na druhej strane sa musím postaviť k tomu, k čomu ten váš včerajší prejav mal znamenať a k čomu mal byť. Pán poslanec, vy včerajším prejavom ste jasne nám tu dokázali, že ten rokovací poriadok je potrebné jednoducho upraviť, pretože nie je možné, aby ste vy tu vystupovali viac ako pol hodinu, hovorili ste o všetkom možnom, ale k tematike, ktorá je ako bod programu na prerokovanie, ste sa absolútne nedotkli. Samozrejme, že aj chápem, prečo ste to urobili. Pretože ste potrebovali natiahnuť čas pre svojich kolegov, ktorí nedokázali vydržať do konca schôdze, do 19.00 hod., k tomu, aby sa vaši kolegovia mohli prihlásiť ústne do ďalšej rozpravy k danému bodu programu. A k tej otázke, čo tu bola položená, ste si položili aj otázku, že o čo tuná vlastne ide pri tomto prerokovávaní tohto rokovacieho poriadku. Nuž tak len zopár takých bodov vám poviem, že o čo tuná ide. Ide o to, aby tuná nedochádzalo k obštrukciám, ktoré ste jasne predviedli vo včerajšom vašom vystúpení. Ide o to, aby sa zabezpečilo efektívne fungovanie rokovania Národnej rady, ide o to, aby prebiehal plynulý chod schôdze, a ide o to, aby poslanec sa mohol jasne, správne a kvalifikovane vyjadrovať k predkladaným návrhom. | [] | 4,006,718 |
7 | 2020-05-12 | Autorizovaná rozprava | 41 | Baránik, Alojz, poslanec NR SR | Alojz | Baránik | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Ja by som len potvrdil súhlas so všetkým tým, čo pani kolegyňa Cigániková povedala, pokiaľ ide o urgentnosť tohto návrhu. A s tým, čo povedala o premnožení zdravotníkov zo strany SMER v tých orgánoch tohto parlamentu, by som povedal to, že dokonca v ústavnoprávnom výbore bola situácia, kde bola spomedzi členov strany SMER vtedy, keď mali veľkú prevahu v tomto parlamente, až, dá sa povedať, ústavná väčšina zdravotníkov aj v ústavnoprávnom výbore. Čiže z toho plynie, že nie je zdravotník ako zdravotník a zdravotník zo strany SMER je špeciálna kategória, ktorá zasluhuje aj špeciálne ohodnotenie. A voliči vystavili to hodnotenie a my sa musíme tým riadiť. Ďakujem. | [] | 4,192,797 |
32 | 2014-02-13 | Autorizovaná rozprava | 37 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec Hlina, nech sa páči. | [] | 4,087,733 |
44 | 2014-11-26 | Autorizovaná rozprava | 216 | Csicsai, Gabriel, poslanec NR SR | Gabriel | Csicsai | poslanec NR SR | Dobrý deň. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, pani kolegyne, dovoľte, aby som hneď prečítal svoj pozmeňujúci návrh, a potom, ak mi zostane čas, tak niektoré veci aj z toho vysvetliť. Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Gabriela Csicsaia k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1210). V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Fú, to bolo dlhé. Takže... (Povedané so smiechom.) Skúsme ako byť praktickí. Takže: Čl. I V § 14 odsek 9 sa vypúšťajú slová „a preukáže, že už má vo vlastníctve alebo nájme od iných vlastníkov poľnohospodárske pozemky“. Tak nehnevajte sa, tak keď neni to diskriminácia, tak nič iné. Tak poviem vám prakticky, máme tu dvoch poľnohospodárov, jeden napríklad má, hospodár je malý, hospodári na 5 hektároch, robí len pšenicu a nejaké zvieratá, na druhej strane máme ďalšieho poľnohospodára, ktorý možnože má 20 prasníc alebo 5 býkov a zhodou okolností nemá pôdu, lebo jednoducho nezdedil, nemá nič. Teraz by podľa toho zákona, čo je akože dobrý zákon, pozor, ja hovorím, že to je veľmi dobrý, len zle interpretovaný a niekto, pán minister, myslím, že vás oklamal, keď povedal, že to je podpora. Toto nie je, žiaľ, podpora, ale to je trošku taký, no, taká kuleha možnože aj na vás, aj na poľnohospodárov. Jednoznačne. Skrátka, máme dvoch klasických mladých, malých sedliakov. Ten, čo už má 2 hektáre alebo jeden hektár, ten môže dostať od Slovenského pozemkového fondu a druhý tu tiež hospodári na ošípaných alebo na hocičom inom a má živočíšnu výrobu, nemôže požiadať o pôdu. Tak keď toto neni diskriminácia, tak som zvedavý, že čo je diskriminácia. Takže ja odporúčam vypustiť toto, túto časť. Prečítal som? Takže bod 2: 2. V § 14 odsek 9 sa slovo „môže“ nahradí slovami „prednostne prenájme“. Zase, slovo také, môže, to je dosť také široké. Zíde sa Správna rada Slovenského pozemkového fondu – neviem, je tam 10, 12, 15 ľudí – a môže, môže sa rozhodnúť, akože keď niekto príde, zavolá šiestim alebo väčšine, že chlapci, nebláznite, malému 28 hektárov nepomôže, veľkému neberte, tak zdvihnú ruky a jednoducho môže, lebo ten môže. Tu chýbajú úplne jasné pravidlá, že na základe čoho ten dotyčný poľnohospodár môže požiadať a vôbec podľa čoho bude mať pridelenú tú pôdu. A toto som si v ďalšom návrhu dovolil upresniť a doplniť. Takže: 3. V § 14 za odsek 9 sa vloží bod 9a, ktorý vrátane nadpisu znie, a toto, čo som hovoril: „(9a) Hodnotenie uchádzačov sa riadi podľa: 1. výšky zaťaženia s VDJ na 1 ha celkovej obhospodarovanej plochy SHR, alebo poľnohospodárskeho podniku,...“ Prakticky to znamená, že ak ma malý poľnohospodár požiada o pôdu a napríklad 28 hektárov žiada a možnože má, kvôli jednoduchosti, má 28 kráv, to znamená, že VDJ na celkovú plochu bude mať jeden, to znamená, že 1 ha, jeden kus dobytka. To je podľa mňa dosť, dosť rukolapný a jednoznačný, jednoznačná podpora malého poľnohospodára, lebo keď poviem, že oproti tomu bude mať tam v danom okrese alebo v okolí ďalší podnik, ktorý bude mať možnože takisto 30 kráv, ale hospodári na tisícoch hektároch, tak pýtam sa vás, že kto viac potrebuje tú pôdu? Ten, čo má 28 kráv a 28 hektárov, alebo ten, čo má tisíc hektárov a 28 kráv? To je takisto jasné, že ten, čo má 28 kráv, lebo bez pôdy je veľmi ťažké robiť živočíšnu výrobu. To je základ západného poľnohospodárstva a vlastne základ aj vertikálnej integrácie v poľnohospodárstve. Takisto, to je prvá vec, to isté platí aj bod 2: „... 2. pomeru plochy určenej na pestovanie zeleniny, ovocia a špeciálnej rastlinnej výroby k celkovej obhospodarovanej ploche,...“ Lebo ďalšia taká finta v celom zákone, že (povedané so smiechom), že možnože niekto, a to bude zaujímavé ďalej, zase hospodári na tisícoch hektároch, ale má možnože 2 ha zeleniny, ovocia a špeciálnej rastlinnej výroby a už zákon mu zakazuje odobrať mu štátnu pôdu napriek tomu, že malý poľnohospodár, ktorý možnože na piatich hektároch bude chcieť robiť len túto výrobu, 100 %, požiada o 5 ha, ale jednoducho môže a nemusí dostať, resp. nedostane 5 ha kvôli tomu, lebo ten sused, čo má desať, na tisícoch hektároch hospodári, má tiež dva hektáre alebo tri. Tak nehnevajte sa na mňa, ale to verím, že to, to ani neviem, jak by som povedal, Copperfield je oproti tomu super. No a trojka, samozrejme, je treba podľa mňa urobiť aj rozdiely alebo poradie medzi tými, čo majú VDJ-čka, a presne toto upravuje, že: „... 3. úrovne spracovania vyprodukovaných základných komodít pri uvádzaní na trh žiadateľom o pôdu.“ To znamená, že ten, čo vyrába len svine, tak nech je v nevýhode voči tomu, kto ešte z tých svíň vyrobí klobásu, aby to bolo úplne rukolapné. Takže keď niektorý poľnohospodár zoberie tú celú výšku živočíšnej výroby tak, že pestuje pšenicu, obilie, má ošípané a je ochotný po víkendoch pozabíjať tú sviňu a ešte pôjde na trh a predá to, tak, samozrejme, toho treba podporiť, lebo vytvorí pracovné miesta, vytvorí vidiek, vytvorí gazdovské trhy, o čo vlastne sa snaží, resp. čo sme boli, čo sme počuli v dôvodovej správe, že musíme a chceme podporiť mladých a malých poľnohospodárov. Len takýmto spôsobom môžu vyžiť, takže toto je podľa mňa úplne jasná, jasné pravidlá, podľa čoho sa prideľujú, môže byť pridelená štátna pôda. Hú, ďalej. 4. V § 14 odsek 10 sa vypúšťajú slová „ak má prenajaté pozemky vo výmere“ a za bodom sa doplní, vo výmere, čo som pred chvíľkou hovoril, že ak má prenajaté pozemky, proste to je, to je, čo som hovoril pred chvíľkou, to je úplný nezmysel, že jeden môže dostať, druhý nie podľa toho, že čo má. Takže za bodom d) sa doplní: „z celkovej obhospodarovanej plochy“. A to je ďalšia obrovská finta, vážení. Preto hovorím, že neviem, kto písal ten zákon, ale buď bol úplný diletant, alebo opak, bol strašne múdry a bol úplne, vymyslel celý systém tak, aby malí ani náhodou sa nemohli dostať k tomu. Berme to tak, že máme podnik, ktorý má prenajaté možno 200 ha od Slovenského pozemkového fondu, ale zároveň má v prenájme ďalších 2-tisíc. To znamená, má zhruba 10 %. Tak prečo by sa mu ublížilo, keď z tých 200 ha niekto zoberie 28 hektárov? To je nič. Ale tomu malému, ktorý by mohol dostať tých 28 %, to sakramentsky pomôže a presne to hodnotím, čo tam máte, tie body 4, že od 100 až 500 a takýmto spôsobom. Princíp je ten, že pri odseknutí tej pôdy je treba rátať celkovú obhospodarovanú plochu, a nie tú, ktorú má prenajatú od SPF. A zároveň takisto tiež je diskriminačné, že keď má niekto len 100 ha, tomu ani nemôžeme zobrať, lebo má len 100 hektárov, tam tie mantry strašne nešťastné a strašne zle urobené alebo dobre urobené, keď sa doplní to, že z celkovej obhospodarovanej plochy. Lebo zase, keď má niekto prenajaté od Slovenského pozemkového fondu 99 ha a plus ešte má ďalších 2-tisíc, tak jednoducho nikto sa ho nemôže dotknúť, ten malý poľnohospodár, darmo bude žiadať 28 hektárov, tamten dotyčný má 99 a jednoducho nemôže. A takisto berme, že keď má 1 500 ha zo SPF, z toho 10 %, 150, ale zároveň má ďalších 10-tisíc, čo je dneska už aj úplne praxou, že má niekto 10-tisíc, to už je ďalších 1 500, takže odníme sa od neho len 150 napriek tomu, že vie, kde by mohol pustiť 1 500, 1 500 lomeno dajme tomu 30, to je ďalších 50 ľudí, 50 poľnohospodárov má robotu, má prácu. Zase malý poľnohospodár, vidiek. A takýmto spôsobom na tých 1 500 hektároch možnože vyrobí, 8 ľudí obhospodári tú plochu. A myslím, že toto by malo byť práveže podstata tohto zákona, zabezpečiť prácu ľuďom na vidieku. Na jednej strane tých 1 500 hektárov môže dať prácu 50, 60 ľuďom, na druhej strane reálne dáva možnosť 7, 8, a to je, myslím, že ten zásadný rozdiel, a preto si myslím, že ten zákon strašne buď šťastný, alebo nešťastný podpis napísaný, zatiaľ som sa ešte nerozhodol. Myslím, že je to na vás, aby ste sa spýtali vašich podriadených, že kto vlastne písal a prečo to takým spôsobom písal. No a nakoniec takisto: 5. V § 14 odsek 12 sa slovo „nepoužije“ sa nahradí slovom: „použije“; a takisto slovo „nezníži“ sa nahradí slovom „zníži“ a slová „podľa ods. 10“ sa nahradia slovami „podľa ods. 9a“. O čo sa vlastne jedná? Tu sa píše, že ak ten podnik, ktorý potenciálne, od neho by sa zobrala pôda SPF, takisto napr. na živočíšnu výrobu, nemôže sa od neho a priori zobrať ani hektár pôdy. Tak ešte dám krátky ako príklad. Je podnik, ktorý má 5-tisíc ha, má od SPF napr. 200 ha a chová päť ošípaných. Chová ošípané? Chová, bodka. A tým pádom zákon zakazuje od neho zobrať ani hektár a zase sú mladí len nejakým spôsobom vygugličkovaní, nejakým spôsobom sú obídení a nemôžu nič, lebo je to zákon napísaný tak, že SPF môže sa rozhodnúť, že nie, nedostane to, lebo podľa zákona nemajú právo to od toho veľkého to zobrať. Medzitým tomu veľkému – tých 5 ha, 10, 20, 30 – to neublíži lebo má ďalších 5-tisíc, 10-tisíc, lebo práveže je to veľký. A preto som tam použil aj zaťaženie VDJ na celkovú plochu, to znamená, že keď 10-tisíc hektárov, má 10-tisíc VDJ-čiek, klobúk dole, a nech to robí a nech od neho sa nezoberie ani hektár, dokonca nech aj pridá, nech sa mu pridá, ale ak má zaťaženie možno, že 0,01, lebo má 10-tisíc hektárov, možno, že chová päť kráv alebo neviem desať ošípaných, aby sa nehovorilo, tak nehnevajte sa, to je ako celkom smiešne. Preto hovorím, že myslím si, že preto navrhujem tieto návrhy, ak si osvojíte, ako budem rád, a keď nie, veľmi rád podebatujem, či už akože s vami, ak budete zvedavý na môj názor, resp. aj s tým dotyčným odborníkom, ktorý to ako napísal, nech vysvetlí jasne, že aký zámer mal, a poviem vám na rovinu, že takto napísaný zákon nieže dáva vôbec, navonok dáva, dobre je spropagovateľný, veľmi dobre sa s tým vystupuje, že áno, pomohli sme malým od 28 ha, a som zvedavý, že po roku alebo po pol roku, koľko malých poľnohospodárov bude reálne zo zdrojov SPF dostávať pôdu. To je také niečo, ako pred dvomi-štyrmi rokmi takisto ste predložili Národnej rade zákon o nákupu pôdy resp. o nejakých pôžičkách, čo sa hovorilo, a štatistiky sú katastrofálne, tam niekoľko možno desiatok, možno sto, stopäťdesiat malých poľnohospodárov bolo ochotných kúpiť, proste veľmi je to ľúbivé a dá sa to odkomunikovať, ale prakticky nemá žiadny dopad. Takže, dámy a páni, ďakujem pekne. | [
"(tlač 1210)",
"(Povedané so smiechom.)",
"(9a)",
"(povedané so smiechom)"
] | 4,026,312 |
61 | 2002-06-18 | Autorizovaná rozprava | 49 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | P. Tatár, poslanec: 1, 2, 3 - 7, 9 - 10, 12 - 43. | [] | 4,084,249 |
26 | 2011-12-13 | Autorizovaná rozprava | 141 | Paška, Pavol, poslanec NR SR | Pavol | Paška | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, len krátka otázka. Pani premiérka príde vysvetliť pozíciu vlády? Pretože domnievam sa, že až tak celkom jednoduché to nebude, ako ste to interpretovali z hľadiska prerokovania a možného prijatia. Neviem, či ešte stále sú na balkóne predstavitelia lekárskych odborov, a bol by som veľmi rád, keby sme konečne dostali odpoveď na otázku, ktorú tu kladieme už po niekoľkýkrát – kde je človek, ktorý za to zodpovedá? A už tu nie je ani minister Uhliarik. A bolo by dobré, keby ľudia, ktorí toto celé spískali, tu boli. A ak nedospejeme ani zajtra k riešeniu, čo sa môže celkom ľahko stať na základe rozhodnutia výboru pre financie, ako aj výboru pre zdravotníctvo, aby títo ľudia našli tú odvahu a išli sa tým ľuďom, ktorí tam sedia hore, pozrieť do očí. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,146,716 |
9 | 2020-07-14 | Autorizovaná rozprava | 145 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní piateho dňa 9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Podľa odhlasovanej zmeny programu pristúpime k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov . Návrh vlády je pod tlačou 174. Prosím pána ministra dopravy a výstavby Slovenskej republiky Andreja Doležala, aby návrh vlády odôvodnil. | [] | 4,221,832 |
22 | 2017-10-18 | Autorizovaná rozprava | 51 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Pán poslanec Bagačka. | [] | 3,966,819 |
14 | 2017-04-05 | Autorizovaná rozprava | 35 | Glváč, Martin, podpredseda NR SR | Martin | Glváč | podpredseda NR SR | Poprosím, kľud v sále. | [] | 3,890,398 |
3 | 2012-06-27 | Autorizovaná rozprava | 345 | Figeľ, Ján, podpredseda NR SR | Ján | Figeľ | podpredseda NR SR | Ďakujem pekne. Druhým a posledným písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Droba. | [] | 3,996,919 |
51 | 2021-12-10 | Autorizovaná rozprava | 88 | Kollár, Boris, predseda NR SR | Boris | Kollár | predseda NR SR | Prosím, prezentujme sa a hlasujeme. (Reakcie z pléna.) Nerobte problémy. (Povedané so smiechom a reakcia z pléna.) Áno, bude. (Hlasovanie.) Prítomných 87 poslancov, za 2, proti 82, zdržali sa 2, nehlasoval 1. Neschválené. | [
"(Reakcie z pléna.)",
"(Povedané so smiechom a reakcia z pléna.)",
"(Hlasovanie.)"
] | 4,049,322 |
Subsets and Splits
No community queries yet
The top public SQL queries from the community will appear here once available.