session_num int64 1 104 ⌀ | snapshot date32 | session_name stringclasses 5
values | segment_num int64 1 1.44k | speaker stringlengths 6 170 | first_name stringclasses 241
values | last_name stringclasses 744
values | role stringclasses 287
values | transcript stringlengths 2 108k | transcriber_notes listlengths 0 342 | id int64 3.87M 4.23M |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
46 | 2019-06-21 | Autorizovaná rozprava | 114 | Glváč, Martin, podpredseda NR SR | Martin | Glváč | podpredseda NR SR | Ďalšia v rozprave, pani poslankyňa Zimenová, nech sa páči. | [] | 3,964,814 |
18 | 2017-06-21 | Autorizovaná rozprava | 201 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Pán poslanec Fecko. | [] | 4,183,294 |
33 | 2014-03-20 | Autorizovaná rozprava | 214 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec Chren, nech sa páči. | [] | 3,951,115 |
6 | 2020-04-29 | Autorizovaná rozprava | 226 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Pán poslanec Stančík. | [] | 3,868,212 |
29 | 2014-02-06 | Autorizovaná rozprava | 69 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec Blanár, nech sa páči. | [] | 3,894,565 |
28 | 2021-05-27 | Autorizovaná rozprava | 214 | Kotleba, Marian, poslanec NR SR | Marian | Kotleba | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. (Reakcia z pléna.) Tak vy ohrozujete celý štát týmto, touto novelou za 3,5 mld... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) | [
"(Reakcia z pléna.)",
"(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)"
] | 3,931,053 |
8 | 2012-10-29 | Autorizovaná rozprava | 72 | Viskupič, Jozef, poslanec NR SR | Jozef | Viskupič | poslanec NR SR | Ďakujem. Pôvodne som nechcel do tejto debaty sa zapojiť, ale po tomto tvojom vystúpení mi nedá povedať, že áno, máš právo predkladať, máš právo debatovať, máš právo otvárať diskusiu. A myslím si, že je to správne. Ale chcem sa spýtať, či je toto správny spôsob, keď podľa mňa pre tento návrh potrebuješ podporu pléna, ak chceš debatovať. Ale dourážaním všetkých, ktorí sa do tejto debaty, mám pocit, úprimne zapojili, sa podpora proste nehľadá. Mám pocit, že to klišé, ktoré párkrát zaznelo, že všetci sú nekompetentní, len ty si kompetentná a všetci idú v protismere, iba ty kráčaš správnou cestou, nie je podľa mňa dobrá cesta na to, ako hľadať túto podporu. A dokonca ja mám pocit, že ide z tých tvojich vystúpení až výsmech diskutujúcich aj tu v pléne. A takto sa ti nepodarí nájsť podporu, pretože to, aby tento návrh prešiel, je o piatej dnes závislé od toho ako ľudia, ktorí v tomto pléne sedia, budú sedieť, budú hlasovať. Ja si myslím, že troška menej arogancie a trpezlivé vysvetľovanie a empatia je skôr cesta na to aj pre ľudí, ktorí majú úprimný záujem o to, lebo z tvojho vlastného klubu je tu menej ľudí ako tých, ktorí tu sedia a nejakým spôsobom sa snažia nájsť, čo im vadí. A ja si myslím, že ak ide o paradigmatickú zmenu, tak treba veľa trpezlivosti na to, aby sa to vysvetlilo a aby všetkým bolo jasné, o čo ide. Ďakujem. | [] | 4,175,816 |
65 | 2022-04-28 | Autorizovaná rozprava | 293 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Pán poslanec... | [] | 3,974,614 |
12 | 2020-09-23 | Autorizovaná rozprava | 140 | Beluský, Martin, poslanec NR SR | Martin | Beluský | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja na záver už len pár viet. Chcem v prvom rade poďakovať každému, kto sa zapojil do tejto diskusie, či už formou príspevku v rozprave, alebo faktickými poznámkami. Som rád, že táto téma zaujíma aj vládnych poslancov, a verím, že v budúcnosti tam budeme vidieť aj vašu aktivitu a naozaj tie výsledky vašej práce. Ja chcem povedať to, že vlastne dôvodom, prečo sme takýto návrh zákona predložili, bolo, boli hlavne dáta, ktoré sme zanalyzovali. Tie dáta sú k dispozícii na stránke Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, kde máte teda možnosť vidieť, kde všade a v akej výške išli tieto finančné prostriedky. A z celkovo preinvestovaných 1,9 mld. eur iba 15,86 % išlo do najmenej rozvinutých okresov. Keby to číslo bolo väčšie, tak by sme možno s takouto iniciatívou neprišli, ale to percento je neskutočne malé na to, že vidíme, že tá snaha alebo tá pozornosť vlády bola stále na okresy, ktoré sú rozvinuté, majú dostatočnú infraštruktúru, je tam dobrý trh, dobrá zamestnanosť. A už je načase, aby sme aj v tejto situácii, kedy Slovensko postupne prichádza do tejto krízy kvôli, spôsobenú vírusom COVID-19, aby sme upriamili tú pozornosť pri tých zvýšených investíciách, aby sme pomohli znovu tej ekonomike sa naštartovať, aby sme sa hlavne pozreli na tieto, na tieto okresy. My nechceme tie investície obmedziť úplne všade. Nechceme teraz povedať, že môžte investovať iba do najmenej rozvinutých okresov. Tá vláda má tých možností viacej. Máme tu environmentálny fond, máme tu eurofondy, máme tu prostriedky v rezerve vlády, máme tu dotácie v pôsobnosti viacerých ministerstiev, rôzne agentúry, čiže tie finančné prostriedky, ktoré idú na podporu alebo pomoc tej ekonomike v tých regiónoch, je, je naozaj oveľa viacej. My sa zaoberáme v tomto návrhu zákona iba tými prostriedkami, ktoré idú cez ten zákon o investičnej pomoci. My chceme, aby Národná rada Slovenskej republiky dala určité pravidlá vláde Slovenskej republiky, to znamená, aby sme povedali, dobre, v poriadku, keď chcete nejaké investičné prostriedky dať do nejakých regiónov, tak chceme ich zaviazať, aby tie prostriedky investovali do regiónov, ktoré tú pomoc skutočne potrebujú. My navrhujeme, aby to boli také regióny, ktoré sú zapísané v zozname najmenej rozvinutých okresov. Ten zákon, samozrejme, v druhom čítaní sa dá zmeniť aj tým spôsobom, že sa obmedzí, aké množstvo prostriedkov z tých celkovo preinvestovaných peňazí má ísť do najmenej rozvinutých okresov, ak teda si myslíte, že niektoré z tých prostriedkov by mali ísť aj do tých, do tých okresov, ktoré nepatria do najmenej rozvinutých, nejaké percentá, napríklad 50 % minimálne by muselo ísť do najmenej rozvinutých a 50 % maximálne by mohlo ísť do tých ostatných okresov. Je to, samozrejme, na debatu. Ak, samozrejme, posuniete tento zákon do druhého čítania, tak tú debatu určite otvoríme aj na iných úrovniach a verím, že dokážeme nájsť také riešenie, aby sme konečne pomohli Slovensku a ekonomike, aby sa posunuli dopredu. Veľmi pekne ďakujem za pozornosť. | [] | 4,010,632 |
20 | 2011-07-07 | Autorizovaná rozprava | 379 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Pán poslanec Galbavý tu nie je, pokiaľ dobre vidím, takže pán poslanec Valocký, toho tu tiež nevidím. Pani poslankyňa Košútová, nech sa páči. | [] | 4,152,744 |
20 | 2003-12-02 | Autorizovaná rozprava | 90 | J. Jasovský, poslanec: | J | Jasovský | poslanec | Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Urbáni – faktická poznámka. | [] | 4,226,448 |
22 | 2021-01-14 | Autorizovaná rozprava | 82 | Beluský, Martin, poslanec NR SR | Martin | Beluský | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pani poslankyňa, ja som bol tiež prekvapený, keď ste začali čítať prvý pozmeňujúci návrh, že čo to vlastne čítate, lebo máme tu pripravené všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré boli odovzdané aj prednesené, a tiež som bol zmätený z toho, že tu je nejaký nový pozmeňovák (reakcia poslankyne), ale to je v poriadku. Len sa vás chcem spýtať, lebo tam dávate nejaké ďalšie úlohy vyšším územným celkom, či ste teda s niekým z vyšších územných celkov o tom pozmeňovacom návrhu komunikovali, alebo teda s SK8-ičkou, či teda máte nejaké stanovisko, či s tým súhlasia, alebo ako sa.... (Reakcia z pléna.) Súhlasia. Dobre, ďakujem, pán predseda mi odpovedal. A k vášmu druhému pozmeňováku, pozmeňovaciemu návrhu, pani poslankyňa, sa domnievam, že o tom nie je možné hlasovať, pretože ste ho predniesli v rozpore s rokovacím poriadkom, konkrétne § 29 ods. 1, ktorý hovorí, že poslanec môže v rozprave podať k prerokovanej veci pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, ktoré musia byť vyhotovené písomne, to znamená zverejnené na webovom sídle Národnej rady, najneskôr bezprostredne pred prednesením v rozprave, poslanec prednesie svoje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy na záver svojho vystúpenia v rozprave, a to doslovným – doslovným – prečítaním pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu bez odôvodnenia. Vy ste tak neurobili, vy ste preskočili vlastne polku strany, ktoré ste považovali za zbytočné, ale domnievam sa, že v zmysle zákona je to potrebné prečítať, a preto by ste mali ten pozmeňujúci návrh predniesť znova tak, aby pán minister teda znovu otvoril rozpravu. Ďakujem pekne. | [
"(reakcia poslankyne)",
"(Reakcia z pléna.)"
] | 3,961,467 |
9 | 2020-07-07 | Autorizovaná rozprava | 167 | Kazda, Radovan, poslanec NR SR | Radovan | Kazda | poslanec NR SR | Ďakujem. Pán minister, tiež by som sa rád vrátil ešte k tej, k tej hospodárskej škode, ktorú ste aj vy spomínali, a teda aj viacerí poslanci mali pripomienku, že podľa rokovacieho poriadku, keď hrozia štátu značné hospodárske škody. Ja som nenašiel presnú definíciu, hľadal som, čo je to značná hospodárska škoda, ale v každom prípade sme tu schválili už niekoľko skrátených legislatívnych konaní (rečník si odkašľal), pardon. Takisto aj vy ste schválili trinásty dôchodok v skrátenom legislatívnom konaní. Všetky boli, zvyšovali výdavky rozpočtu verejnej správy. Takže predpokladám, že zvyšovanie výdavkov rozpočtu verejnej správy za nejakým účelom sa nemôže nazývať veľkou hospodárskou, značnou hospodárskou škodou, aj keď ide o stámilióny eur napríklad. V tomto prípade však nehovoríme dokonca ani o zvýšených výdavkoch zo štátneho rozpočtu, teda resp. z rozpočtu verejnej správy. Hovoríme o znížených príjmoch rozpočtu verejnej správy a ich výhoda obrovská je tá, že tie sú oveľa efektívnejšie, oveľa efektívnejšie prerozdeľované, pretože štát nevie prerozdeľovať dobre. Vie prerozdeľovať iba lepšie a horšie, ale dobre nevie. Takže možno môžme debatovať o tom, čo je značná hospodárska škoda, ale je to ten istý mechanizmus, ktorým sme presadzovali aj tie predchádzajúce skrátené legislatívne konania a ktorý ste nakoniec aj vy využili v tej volebnej kampani na proste účelové, účelové, populistické opatrenie, ktoré nemalo vôbec nič, nič s nejakou racionalitou, nemalo, proste spôsobovalo značné hospodárske škody v tom vašom, možno v tej vašej terminológii. Ďakujem. | [
"(rečník si odkašľal)"
] | 4,014,014 |
33 | 2018-06-14 | Autorizovaná rozprava | 113 | Senko, Ján, poslanec NR SR | Ján | Senko | poslanec NR SR | Pán podpredseda, teraz dajte hlasovať o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. | [] | 3,995,572 |
10 | 2016-10-20 | Autorizovaná rozprava | 186 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Ďakujem pekne. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Ako jediná za klub OĽANO sa prihlásila pani poslankyňa Remišová, ktorej teraz dávam slovo. Nech sa páči. | [] | 4,135,099 |
7 | 2010-10-12 | Autorizovaná rozprava | 44 | Fořt, Stanislav, poslanec NR SR | Stanislav | Fořt | poslanec NR SR | Pán predseda, vypočul som si veľmi plamennú reč pána Pašku, reč za celý poslanecký klub SMER – sociálna demokracia. Ja by som navrhol pánovi Paškovi, aby si tento prejav archivoval a púšťal ho pomerne často. A púšťal ho vždy vtedy, keď sa v parlamente rozhoduje o navýšení deficitu. Totižto dane občanom nedvíha tá vláda, ktorá príde s návrhom o tom, že sa má meniť daňový zákon. Dane občanom dvíha tá vláda, ktorá príde s opatreniami, ktoré deficit navyšujú. Rozhodnutie o úprave daní je len následkom tejto príčiny. Takže nezamieňajme si príčiny s následkami. Príčinou je 8-percentný deficit a následkom, ktorý je odložený do budúcnosti, je pri zodpovednej vláde, je úprava verejných financií tak, aby boli udržateľné. Ďakujem. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 3,872,336 |
19 | 2013-05-29 | Autorizovaná rozprava | 102 | Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR | Erika | Jurinová | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec Mikuš. | [] | 4,022,977 |
2 | 2012-05-03 | Autorizovaná rozprava | 58 | Matovič, Igor, poslanec NR SR | Igor | Matovič | poslanec NR SR | Vážená pani predsedajúca, vážený pán premiér, ktorý práve odišiel, snažil som sa možno takisto, ako som v prvý deň, ako boli vyhlásené výsledky volieb, sa snažil prezentovať naše stanovisko, že budeme určite konštruktívnou opozíciou, v tomto duchu aj konštruktívne pozrieť na tento dokument, ktorý ste prichystali, v podstate pozrieť sa na neho bez nejakých politických predsudkov a bez emócií. Môžem hneď na začiatok povedať, že nevyčítam tomuto dokumentu tú nekonkrétnosť, ktoré tu viackrát táto výčitka bola spomenutá, očakával som od programového vyhlásenia vlády nejaké určité vytýčenie cieľov a to som tam viac-menej našiel a z tohto pohľadu ho považujem za také obvyklé programové vyhlásenie vlády. Aj keď som si pozrel tie predošlé programové vyhlásenia vlády, ktoré od revolúcie na Slovensku predložené do parlamentu boli, tak nemyslím si, že to vaše sa nejako výrazne vymyká štandardu. Nevyčítam taktiež nejaké ľavicové ciele a pohľady, ktoré sú v tomto dokumente obsiahnuté, lebo jednoducho máte na to plné právo. Vyhrali ste voľby, zložili ste vládu, ľudia takto v demokratických voľbách rozhodli, a to, že tam tieto nejaké ľavicové pohľady sú a prezentujete snahu plniť nejaké ľavicové ciele, si môžeme vyčítať my ostatní, ktorí sme tieto voľby prehrali. Lebo nie vy ste ich vyhrali, ale my sme ich prehrali. Čiže ešte raz hovorím, bez emócií a politických predsudkov, podľa mňa je to štandardné programové vyhlásenie vlády. Musím povedať, že aj keď touto istou optikou sa pozriem na neho, tak sa mi skoro zdá, že tam je viacej dobrého ako zlého. Že je tam viacej dobrých úmyslov ako tých možno prezentovaných krokov, ktoré Slovensku ublížia. A možno zvláštne, ale poviem, že ak by ste dokázali naozaj do bodky naplniť to vaše programové vyhlásenie vlády, tak Slovensko by sa asi pohlo dopredu. Síce by ste v niektorých veciach Slovensku ublížili, ale v mnohých a vo väčšine vecí by ste asi Slovensku pomohli a tým môžem povedať de facto to programové vyhlásenie vlády, alebo naplnenie programového vyhlásenia vlády, si myslím ja osobne, že by vlastne Slovensku pomohlo. Čoho sa však obávam, je práve tá realita, lebo týchto 65 strán, to sú len krásne písmenká na papieri, ale podstatné sú skutky. Najlepšie slová sú skutky, niekto povedal a tuto je kameň úrazu celého programového vyhlásenia vlády. Keď sa ma pýtali niektorí novinári, že čo považujem za najväčší problém alebo hendikep programového vyhlásenia vlády, tak som povedal práve možno históriu ľudí, ktorí by ho mali napĺňať. Bohužiaľ, vy ste už raz, alebo vaša strana raz už mala možnosť napĺňať programové vyhlásenie vlády. A keď som si pozrel spätne, aby som si porovnal kvalitu jedného a druhého dokumentu, keď som si pozrel to, čo ste predložili v roku 2006, takisto to bol dokument, ktorý hovoril o boji proti korupcii, ktorý to spomínal pomaly na každej druhej strane. Ale, bohužiaľ, realita bola iná. Chcel som povedať pánovi premiérovi, bohužiaľ, tu nie je, ale dúfam, že to počuje, bol to práve pán premiér, ktorý sľuboval, že zakročí pri akomkoľvek podozrení z korupcie a do troch minút či do troch sekúnd, alebo do minúty, už neviem, ale každopádne to bolo pod tri minúty, sľuboval riešenie. Bohužiaľ, dočkali sme sa pri prevalení tendrov ako mýtny, emisný nástenkový tender polročného až trištvrteročného obhajovania pred médiami a útokov voči novinárom. A toto je ten problém. Toto je skutočná politika v praxi, nie napísať písmenká na papier, nie je umenie napísať krásne písmenká, krásne vety a vzletné frázy. Umenie je naplniť to, čo sľubujete alebo čo máte úmysel. Zároveň jedným dychom musím dodať, ja vám naozaj úprimne držím palce, aby ste tie dobré veci, ktoré v programe máte, dokázali realizovať. Aby ste sa nespreneverili tým písmenkám a tým úmyslom, ktoré prezentujete na tom papieri a aby aj tá skutočná politika, tie skutočné kroky, ktoré v politike budete najbližšie 4 roky robiť, boli v duchu napĺňania toho, čo týmto dokumentom ľuďom sľubujete. Ešte raz. Nevyčítam vám to, že tam máte iba ciele, možno vytýčenú cestu, kam sa dopracovať chcete, to je podľa mňa normálne. Máte 4 roky na to, aby ste ich napĺňali a hľadali možno konkrétne tie opatrenia. Očakávam určite, alebo očakával som trošku viacej odvahy. Máte 83 poslancov, mašinériu, balet parlamentný a pri tomto zázemí parlamentnom naozaj očakával som od vás trošku viacej odvahy na riešenia vecí, ktoré tak trošku logicky sa za situácie, keď vláda sa skladala z troch-štyroch strán, piatich, šiestich, neviem, vždycky veľa, tak to jednoducho nebolo možné presadiť. Vy máte v rukách valec, ktorým dobré riešenia by ste presadiť mohli, a tieto od vás očakávam aj dodatočne. Pevne verím, že budete otvorení aj zmene vlastného predsavzatia, lebo v podstate programové vyhlásenie vlády je nejaké predsavzatie. Nejaký sľub a predsavzatie. Čiže keď aj priebežne sa vyskytnú vo vašich hlavách dobré riešenia, že sa ich chopíte, a nebude sa pozerať na to, že nemáme to v programovom vyhlásení vlády, tak kašleme na to. Nie, dúfam, že do toho pôjdete a takisto, že budete pristupovať aj k opozícii, že keď opozícia príde s niečím zaujímavým, dobrým, čo by Slovensku mohlo pomôcť a posunúť ho vpred, že sa toho chopíte, podporíte a nebudeme si zbytočne tu nejako robiť prieky. Ja viem, zažil som parlament možno iba krátko, ktorý si navzájom možno takto politicky ubližoval. Že nehlasovalo sa podľa toho a veľmi málo krát sa hlasovalo podľa toho, že čo je dobré a čo je zlé, ale podľa toho, kto to predložil. Ja viem, že mojím prístupom aj k vám aj k nim, keď som hocikomu tu povedal, že je darmožráč, keď nechodí do práce a príde sem iba na hlasovanie, takže jednoducho mi mnoho ľudí to nechce odpustiť a mi to zazlieva. Napriek tomu, v duchu toho, čo prezentoval od začiatku aj váš pán premiér a snaží sa to dodržiavať alebo prezentovať dva mesiace, pevne verím, že môžeme začať novú cestu, a možno aj za tejto trošku zmenenej situácie a neobvyklej situácie, že zrazu máme jednostrannú vládu, budeme, budete vládou, ktorá nebude hľadať len jednostranné riešenia, ale budete sa snažiť zohľadniť aj názory ostatných strán a budeme spoločne hľadať tie dobré riešenia. Čiže ešte raz opakujem, verím tomu, že budete otvorení tomu, keď budeme prichádzať my ako opozícia s nejakými dobrými návrhmi a takisto, že aj vy budete vnútorne mať silu a schopnosť doplniť si ďalšie ciele a stavať si tú latku, ktorú pani Žitňanská povedala, že je nízko položená, možno je, ale že si ju budete sami sebe postupne zvyšovať a budete ju napĺňať. Ale znova opakujem, najväčšie riziko je to, že by ste sa odklonili od svojich úmyslov, že vaša reálna politika by nebola v súlade s písmenami a slovami a vetami, ktoré ste si napísali do toho programového vyhlásenia vlády. Je to len na vás a na tom, možno aj na vašej vnútornej schopnosti kontroly ľudí, ktorých máte v exekutíve, ako im dokážete povedať a zvrátiť ich z cesty, keď sa budú mýliť. Je to na vás, ako dokážete sa postaviť v čase, kedy vaši ministri, vaši štátni tajomníci, vaši nominanti na úradoch, štátnych podnikoch zrazu budú páchať nejakú neprávosť, možno páchať nejaký nový „tender“, kedy vy poviete aspoň vnútorne, možno medzi štyrmi očami tomu človeku, že sa mýli a že toto ste ľuďom ani pred voľbami, ani po voľbách nesľúbili. Čiže máte to v rukách, je vás 83, my sme tu svojím spôsobom taká štafáž, ale budem veriť a verím, že nás ignorovať nebudete a že spoločne dokážeme robiť politiku v prospech Slovenska. Ešte raz, úprimne vám držím palce, aby ste tie dobré veci z programového vyhlásenia vlády realizovali, a nádejam sa, že na tie kroky, ktoré by Slovensku ublížili, nejakým spôsobom zabudnete a nejako ich nestihnete za tie štyri roky splniť. Možno tak na koniec by som chcel prízvukovať to, čo od vás a od jednostrannej vlády očakávam, tak je to teda, aby nebola jednostranná, ale ten dôraz v boji proti korupcii, aby tie slová, kde hovoríte, že budete bojovať proti korupcii, že budete minimalizovať protikorupčné prostredie naozaj, aby ste dôsledne napĺňali. Ak dovolíte vašim nominantom, aby znova začali rozkrádať, tak ako sa to dialo za prvej Ficovej vlády, to vás položí. Nič iné vás nepoloží, ako to, že dovolíte vašim ľuďom kradnúť a neozvete sa. Čiže je to možno zvláštna rada, ale keď chcete vládnuť aj nabudúce a mať jednostrannú vládu, tak snažte sa vládnuť tak, aby vaši nominanti nekradli, v tom prípade môžete mať aj 90 hlasov a ja vám to zazlievať nebudem, lebo ak nebudete kradnúť, ak budete znižovať nezamestnanosť, ak vás bude trápiť úprimne riešenie rómskeho problému, ktorých 20 rokov nikto neriešil a ak zamedzíte tomu, aby Slovensko nežilo na úkor našich detí a vnúčat, tak v tom prípade ja vám držím palce. V tom prípade robíte dobrú politiku. Ešte raz ale teda, poprosím vás, strážte vašich nominantov, vašich ľudí a nebojte sa ozvať, nemusíte verejne, keď budú, keď pochybia a keď budú chcieť nejakým spôsobom si niekde nejaký „tendrík“ prihodiť do svojej vlastnej strany alebo prihriať nejakú vlastnú svoju polievočku. A to je vlastne všetko, čo som vám chcel povedať. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 3,947,802 |
8 | 2020-06-05 | Autorizovaná rozprava | 50 | Taraba, Tomáš, poslanec NR SR | Tomáš | Taraba | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, ja som vôbec neplánoval vystúpiť, ale je to podľa mňa úplne samozrejmá a vítaná iniciatíva úhrady časti nájmov pre slovenský maloobchod a reštauračné služby a podobne, to je úplne logické. Ale to, čo mňa prekvapilo, bola argumentácia, ktorú ste pri tom zvolili. Uviedli ste úplne samozrejmý fakt, že jednoducho ak raz niekedy v apríli mal niekto výpadok príjmov, tak ten výpadok príjmov je vlastne nenahraditeľný, pretože už nikto tie stratené príjmy, ktoré mohli nabehnúť, už nikdy nenabehnú, už nabehnú iné príjmy. To, s tým sa zhodneme. Ale práve v tejto logike si myslím, že to treba uznať úplne všetkým podnikateľským subjektom. Každý jeden podnikateľský subjekt, ktorý nemohol vykonávať tú svoju činnosť podľa normálnej prevádzky, prišiel o časť svojich príjmov a tieto príjmy z akéhokoľvek iného sektoru už nikdy neuvidia. A teraz, vy ste povedali vetu, ktorá ma prekvapila, pretože ja s ňou súhlasím, že práve preto nepovažujete za korektné, aby sa tlačili úvery týmto maloobchodným sieťam, alebo teda prevádzkovateľom, pretože musí tam niesť nejakú, nejakú mieru, formu grantu aj štát, pretože ide o príjmy, ktoré jednoducho oni už nikdy neuvidia. No ale presne túto istú logiku si myslím, že keď si vypočujú iní podnikatelia, tento váš príhovor, tak sa budú pýtať, že a v čom sú oni horší, že u nich sa toto uplatňovať nejde. Tým ostatným podnikateľským subjektom jednoducho tie úvery tlačíte a nie je tam žiaden, žiaden pomer, že, dobre, poďme to aj pri energiách, pri ostatných proste vstupoch, napríklad maloobchodná sieť, už len taká vec, keď niekto nakúpil oblečenie a nakupuje sa napríklad na zimu, kolekcia sa nakupuje v lete, a tým, že mali zavreté tie zimné predaje, to znamená, im, im padla hodnota toho, v čom mali umorené peniaze a jednoducho dnes to musia len s obrovskými zľavami predávať. A takto môžme ísť segment po segmente. To znamená, chcem sa spýtať, či sa neobávate, že niekto využije práve túto argumentáciu, ktorú ste použili, a chcete uplatniť iba na jeden segment, že či sa neobávate, že sa ozvú aj tí druhí a povedia, dobre, ale toto nie je rovný prístup. To je jedna vec. A druhá vec, v Spojených štátoch amerických 40 % malých a stredných podnikateľov je poistených aj na prípad toho, čo sa udialo, a to je proste plošné zavretie predajných sietí rozhodnutím proste administratívneho orgánu. Približne 800 mld. amerických dolárov majú k dnešnému dňu poisťovne na svojich účtoch v Spojených štátoch amerických a vedie sa tam len jedna jediná debata, že poisťovne si dnes vysvetľujú v Amerike, že majú povinnosť ony uhrádzať výpadok príjmov týmto podnikateľom v prípade, že dôjde k určitej forme fyzického napadnutia tých kamenných predajní alebo proste že tam je fyzická prekážka. A teraz malé a stredné podnikateľské siete si objednali právne kancelárie, ktoré sa snažia dokázať, že aj vírus svojím spôsobom je fyzickou prekážkou, a chcú presadiť, aby v, aby jednoducho poisťovne boli nútené uhradiť všetkým tým, ktorí sú poistení, výpadok týchto príjmov. A moja otázka, to je teraz len informatívna, že ako to vyzerá na Slovensku, možno je to aj, možno je to aj na pána ministra financií, že či ste robili nejaký prehľad, do akej miery podnikateľské subjekty sú poistené pre prípady výpadku príjmov, a že do budúcna taká, taká idea, že či neplánujete zaviesť nejakú formu povinného poistenia. Pretože ak počúvame virológov a epidemiológov, tak je veľmi pravdepodobné, že tento, táto forma kríz virologických skôr bude narastať v európskom priestore a nie klesať. To znamená, súvisí to s budúcou nejakou pripravenosťou na podobné prípady a nepočujem veľmi, že by sme tu skloňovali, že v akom stave sú poisťovne. To znamená, očakáva sa tam nejaké plnenia alebo absolútne tento, táto forma výpadku príjmov nebola pokrytá. Plánuje štát tým pádom to nastaviť tak, aby boli nútení sa pripoisťovať, aby vznikli takéto produkty, alebo to necháme zas a znova iba na daňových poplatníkoch. Pretože forma riešenia kríz či už v 2008., či už v 2012. vždy sa viedla tou formou, že časť bola jednoducho prenesená do daňových poplatníkov. A dosť to vytváralo frustráciu, že krízy keď prinášajú straty, tak straty sa prenášajú na daňových poplatníkov, a keď sú zisky, tak spoločnosti si vyplácajú masívne dividendy. A tretia otázka moja je, že či plánujete túto formu pomoci poskytovať aj tým spoločnostiam na Slovensku, ktorých matky si vyplácajú dividendy. Pretože zaznievajú informácie, napríklad v Nemecku ako automobilky si idú vyplácať 1,2- a 1,3-miliardové dividendy tento rok, to znamená, že je to taká forma potom nespravodlivosti, ak máme len povedať, že, dobre, vlastne výsledok je, že ten daňový poplatník bude úplne zo všetkých strán na tieto pomoci ten, ktorý bude znášať v maximálnej miere tú, tú zaťaženosť. Ďakujem pekne. | [] | 3,867,579 |
58 | 2015-11-18 | Autorizovaná rozprava | 122 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | Dokončiť, samozrejme. Však ste ma informovali, že máte aj také kratšie vystúpenie, tak, prosím, nech sa páči. | [] | 3,926,839 |
59 | 2022-02-25 | Autorizovaná rozprava | 268 | Milanová, Natália, ministerka kultúry SR | Natália | Milanová | ministerka kultúry SR | Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, otvoriť rozpravu k tomuto návrhu. | [] | 4,155,507 |
27 | 2013-11-28 | Autorizovaná rozprava | 73 | Puci, Róbert, poslanec NR SR | Róbert | Puci | poslanec NR SR | Pán predseda, dajte hlasovať o mojom pozmeňujúcom návrhu č. 2. | [] | 3,957,185 |
8 | 2020-06-04 | Autorizovaná rozprava | 234 | Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Šeliga | podpredseda NR SR | Ďakujem pekne. Pán poslanec Susko, musím povedať, že je vás radosť počúvať, aj keď s vami nesúhlasím, lebo sa snažíte argumentovať. A prejdem k niektorým veciam, ktoré ste povedali. Predpokladám, že k všetkému sa nebudem môcť vyjadriť, lebo predsa len tie dve minúty sú málo. Tá prvá otázka v súvislosti s Radou Európy a závermi Benátskej komisie je vôbec otázka akejsi metodológie dôvery verejnosti v to, akým spôsobom otvárame, neotvárame a ako volíme. To znamená, že dnes konštatovať, že na základe vyhlásení vlastne kohokoľvek sa dá povedať, že verejnosť dôveruje alebo nedôveruje tomuto systému, je proste predčasné a akademicky aj sociologicky takýto záver by nebol poctivý. Samozrejme, že tá diskusia tu prebieha, akurát že to vypočutie a následná voľba bude úplne kľúčové pre to, aby sme mohli prísť k záveru, že či verejnosť je schopná alebo nie je schopná prijať takýto systém voľby. A môžme sa pozrieť komparatívnou štúdiou do iných krajín, ako to tam vyzerá, a tam sa ukazuje, že verejnosť to vníma vždy vzhľadom na konkrétnu osobu na konci dňa. Na tom sa asi zhodneme, lebo to je ten výsledok, ktorý ona vníma veľmi jasne, ak teda nie sú nejaké závažné lapsusy počas toho celého vypočutia alebo sa neobjaví niečo o konkrétnom kandidátovi ako napríklad sudcovi Najvyššieho súdu Kalanovi. Tam si myslím, že je to jasné. A čo sa týka tej voľby, tak je to jeden z argumentov, kde Ústavný súd sám nie je si istý v tej svojej judikatúre alebo nemá jednoznačný záver, že je to buď tak, alebo tak. A ten argument, že prečo to urobiť verejne v tejto situácii, je argument pripočí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) | [
"(Prerušenie vystúpenia časomerom.)"
] | 3,875,643 |
51 | 2019-10-17 | Autorizovaná rozprava | 186 | Dostál, Ondrej, poslanec NR SR | Ondrej | Dostál | poslanec NR SR | Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, rokujeme o dôležitej veci. Napriek tomu, že sa zdá, že ide o bežnú voľbu, ideme voliť člena Súdnej rady, člena orgánu, ktorého existencia a základné úlohy sú zakotvené priamo v Ústave Slovenskej republiky. Neviem, či sa dá dať na vážky, že aký je význam, význam Ústavného súdu, ktorý je tiež orgánom zakotveným priamo, priamo v ústave. Aký je význam, význam Súdnej rady, asi by to nebolo dobre mechanicky porovnávať, ale nesporne aj Súdna rada je orgánom, ktorý má pre fungovanie justície mimoriadny význam, dokonca kľúčový význam. Od toho, ako rozhoduje Súdna rada, ako vážne berú členovia Súdnej rady svoje povinnosti a svoju zodpovednosť pri kreovaní súdnictva, pri, pri tom, pri rozhodovaní o tom, kto sa stane sudcom, kto bude kde pôsobiť, kto sa dostane do disciplinárnych senátov, tak od toho do veľkej miery závisí aj to, v akom stave je súdnictvo. A v posledných dňoch sme mali možnosť sa presvedčiť, že slovenské súdnictvo, prinajmenšom jeho časť, je vo veľmi, veľmi, veľmi zlom stave, pritom by nám malo mimoriadne záležať na tom, kto sedí v Súdnej rade. Ústavnoprávny výbor sa zaoberal troma kandidátmi, ktoré boli navrhnutí poslancami za členov Súdnej rady, Súdna rada má 18 členov, 9 z nich volia samotní sudcovia a po troch volia alebo menujú Národná rada, vláda a prezident a my teraz máme zvoliť jedného z tých troch, ktorí, ktorých voľba spadá do kompetencie Národnej rady. A, žiaľ, v porovnaní s tým, čo sme, čo sme absolvovali pred voľbou kandidátov na ústavných sudcov, akoby sa ani nič nedialo, akoby len niekde máme niekoho zvoliť, no tak ústavnoprávny výbor zasadol, skonštatovali sme, že všetci traja kandidáti spĺňajú náležitosti dané ústavou a zákonom, nie sú tam žiadne formálne prekážky, ale to je tak asi všetko. Nič viac sme sa o tých kandidátoch nedozvedeli. Boli tam priložené nejaké stručné, stručné životopisy, jeden z kandidátov dodal aj niečo, čo by sa dalo nazvať motivačný list. Ale myslím si, že to nezodpovedá, takáto stručnosť, takého rýchle odbavenie významu orgánu, akým je Súdna rada. Keď sme volili kandidátov na, na Ústavných sudcov, boli verejné vypočutia, boli zverejnené životopisy, ku ktorým sa mal možnosť každý vyjadriť, pozrieť médiá, mimovládne organizácie aj poslanci si zisťovali informácie o jednotlivých kandidátoch, aby posúdili, kto je ako vhodný na výkon funkcie ústavného sudcu. Teraz sa musíme uspokojiť s tým, že, že máme iba úplne základné a strohé, strohé informácie. Nepovažujem to za dobrý stav napriek tomu, že vo vzťahu ku kandidátom na ústavných sudcov rokovací poriadok Národnej rady upravuje ten postup, detailne ho upravuje. Takýto postup nie je, nie je obsiahnutý vo vzťahu k voľbe členov Súdnej rady za parlament. Napriek tomu si myslím, že nič nám nebránilo ako parlamentu alebo ako, ako ústavnoprávnemu výboru, aby sme kandidátov na členov Súdnej rady verejne vypočuli, podobne ako, ako to bolo v prípade ústavných sudcov. Nebu..., nemuselo, nemuselo, by to vypočutie byť v priamom prenose vysielané, aj keď mohlo. Asi by to nebolo, asi to nebolo až také dlhé, ale je v kompetencii výboru pozvať si kandidátov na funkcie, o ktorých rozhoduje parlament, a teda sú v pôsobnosti príslušného výboru. Tí kandidáti, predpokladám, že by prišli a boli ochotní sa presta..., predstaviť, povedať niečo o sebe a odpovedať na otázky poslancov. Ústavnoprávny výbor, žiaľ, takýto postup odmietol. Pokúsil som sa to pri schvaľovaní programu schôdze ešte zvrátiť tým, že by sme, že by sme vytvorili časový priestor, že by sme nehlasovali o tomto bode dnes, ale, ale až o týždeň. Ani toto Národná rada, Národná rada nespravila. Takže, žiaľ, budeme sa musieť rozhodovať bez toho, aby sme mali možnosť vypočuť si jednotlivých kandidátoch a mali možnosť položiť im, položiť im otázku, čo považujem za škodu, považujem to za zlé. Doteraz sa to tak nerobilo, ale to nie je ospravedlnenie, zvlášť v tejto situácii, v ktorej sa dnes Slovensko nachádza, v tom katastrofálnom obraze, ktorý, ktorý je dnes vykresľovaný cez nové a nové informácie, ktoré sa dostávajú navonok. Práve stav súdnictva, neblahý stav súdnictva a nekorektné konanie viacerých sudcov zohrávajú dôležitú úlohu. Preto dúfam, že aspoň smerom do budúcnosti, toto je vlastne dôvod, prečo, prečo vystupujem. A ak bude Národná rada opäť voliť člena Súdnej rady ako mimoriadne dôležitého orgánu, bude väčšina Národnej rady aj väčšina ústavnoprávneho výboru k tomuto pristupovať iným spôsobom. Môžme to upraviť priamo v zákone o rokovacom poriadku, áno, môžme ho zmeniť, môžu tam nejaké pravidlá podobné tým, aké sú pri výbere ústavných sudcov. Ale myslím si, že toto je vec, ktorá sa dá vyriešiť pri dobrej vôli aj bez toho, aby sa zákon meniť, lebo nič v súčasnej zákonnej úprave nám nebráni, aby sme kandidátov na členov Súdnej rady pozvali na verejné rokovanie výboru, aby sme im tam umožnili predstaviť sa a aby sme poslancom umožnili klásť im otázky. Teraz sa to nepodarilo. Tak dúfam, že pri najbližšej príležitosti sa k tomu celá Národná rada postaví inak. Ďakujem. | [] | 3,914,456 |
19 | 2013-05-23 | Autorizovaná rozprava | 45 | Petrák, Ľubomír, poslanec NR SR | Ľubomír | Petrák | poslanec NR SR | A ďalej vystúpil v rozprave pán poslanec Vašečka, ktorý žiada hlasovať o návrhu uznesenia, ktorý predniesol v rozprave a ktorý zaväzuje ministra školstva, aby predložil na najbližšiu schôdzu Národnej rady informáciu o počtoch centier voľného času a detí v nich a aby predložil návrh legislatívnych opatrení, ktoré riešia existenčné problémy centier voľného času. Dajte, prosím, o tomto doplnku uznesenia hlasovať. | [] | 4,053,244 |
14 | 2013-02-12 | Autorizovaná rozprava | 1 | Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR | Renáta | Zmajkovičová | podpredsedníčka NR SR | Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci otváram 9. rokovací deň 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali: pán poslanec Miroslav Beblavý, Gabriel Csicsai a Andrej Hrnčiar. Budeme pokračovať v prerušenom prvom čítaní o návrhu poslanca Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí, tlač 344. V piatok 8. februára neukončil svoje úvodné slovo navrhovateľ poslanec Peter Osuský a ja mu teraz odovzdávam slovo. Nech sa páči, pán poslanec. (Pokračovanie rokovania o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov , tlač 344.) | [
"(Pokračovanie rokovania o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov , tlač 344.)"
] | 4,008,623 |
83 | 2023-02-09 | Autorizovaná rozprava | 289 | Dostál, Ondrej, poslanec NR SR | Ondrej | Dostál | poslanec NR SR | Pán poslanec Mičovský, ja nespochybňujem tú aktivitu udeľovanie Radu Juraja Langsfelda. Nepochybujem o tom, že bolo to vedené úprimným záujmom oceniť ľudí, ktorí poukázali na nejaké korupčné konanie. Len, a teda dokonca medzi tými ocenenými okrem ľudí, ktorí sú evidentne spojení s OĽANO, či už z minulosti, alebo, alebo zo súčasnosti, ako je Oto Žarnay alebo Ján Marosz, sa nachádza, nachádza napríklad, pre zaujímavosť, aj Michal Truban. Čiže nevyhýbalo sa to ocenenie ani, ani budúcim progresívnym politikom. Ale, ale teda ešte, ešte raz. No, zaráža ma ten nápad, že niečo, čo je v podstate cena spojená s nejakou politickou stranou, lebo na tej stránke spajamestatocných.sk, kde sú informácie o tom, o tomto ocenení, je ako kontakt uvedený Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, OĽANO. Je to prelinkované, prelinkované na OĽANO aj, aj viaceré prezentačné aktivity, ktoré sa dajú nájsť na internete, sú označkované značkou OĽANO. Tak táto politická strana navrhuje, aby sa ocenenie, ktoré ona sama udeľovala, stalo štátnym ocenením. Keby to bolo, že po sto rokoch by niekto prišiel s tým, že bola to taká idea, že kedysi tu bolo nejaké OĽANO, ktoré to navrhlo, a teda urobme z toho ocenenie, tak to by som tomu rozumel. Ale keď to navrhuje priamo tá politická strana, ktorá takéto ocenenie udeľuje, no tak som sa nad tým pozastavil. To je všetko. | [] | 3,935,112 |
9 | 2010-12-02 | Autorizovaná rozprava | 106 | Hort, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Hort | podpredseda NR SR | A budeme teraz pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia. Prvá otázka je od pána poslanca Pavla Hladkého a je adresovaná podpredsedovi vlády a ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny, pánovi Jozefovi Mihálovi. Prvá vylosovaná otázka znie: „Vážený pán minister, akou formou a v akej výške bude realizovaná pomoc ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny samosprávam v súvislosti s protipovodňovými opatreniami?“. Pán minister, nech sa páči. | [] | 3,876,205 |
28 | 2021-05-12 | Autorizovaná rozprava | 62 | Taraba, Tomáš, poslanec NR SR | Tomáš | Taraba | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo. Dámy a páni, ešte nikdy v dejinách Slovenska žiadna vláda nemala toľko voľných finančných prostriedkov k dispozícii, ako má terajšia vláda. Ešte nikdy žiadna vláda v dejinách Slovenska nedostala darčekom 70 % nevyčerpaných eurofondov z predošlého obdobia. Ešte žiadna vláda v dejinách Slovenska sa mohla zadlžovať do nekonečna, pretože dlh sa neplatí nasporenými peniazmi, ale natlačenými peniazmi z Európskej centrálnej banky. Ešte žiadna vláda nežila v takom úžasnom období, že môžete narobiť deficity. Za 20 rokov toľko vlády nenarobili deficity, ako ste to vy stihli za dva roky, a máte takmer nulové úrokové miery, pretože sa to nefinancuje bankami, ale sa to financuje z natlačených peňazí. Takže, takže jediné, čo potrebujeme, tieto dlhy, čo ste tu vy narobili, to rozvrátenie verejných financií, vy ste doslova Slovensko doniesli na prah bankrotu. Vy ste zo Slovenska za dva roky spravili Grécko. A kto to bude platiť? Kto všetky tie škody bude niesť? Občania Slovenskej republiky. To znamená, tie peniaze patria im a tých 300 euro, to nie je že darček, tých 300 euro na dieťa, čo tu je návrh, ktorý plne podporujem, tých 300 euro na dieťa je to, aby slovenské rodiny vôbec ostali elementárne nad vodou, pretože všetky tieto vaše MOM-ky a tieto blbosti, čo ste tu navymýšľali, ten štátny tajomník váš, ktorý sa má ako prasiatko v žite z týchto vašich nápadov, tak toto všetko budú platiť práve tie slovenské rodiny a budú to platiť nielenže tie deti, ktorým tých 300 euro ideme dať, ale ešte deti týchto detí. Toto ste dokázali vy, ktorí ste tu ľudí klamali o nejakej pravicovej liberálnej vláde, ktorá bude znižovať dane. Vy ste zo Slovenska urobili Grécko! | [] | 4,094,245 |
2 | 2012-05-02 | Autorizovaná rozprava | 8 | Figeľ, Ján, podpredseda NR SR | Ján | Figeľ | podpredseda NR SR | Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Včera bol krásny prvomájový deň, sviatočný deň. Včera odišiel spomedzi nás jeden veľký človek Dr. Vladimír Jukl. Bol to človek, ktorý celý svoj život zápasil o slobodu, pravdu, spravodlivosť, o dobro. Tento svoj boj včera zavŕšil. Spomínam to skôr preto, lebo aj iné štáty a mnohé organizácie si ho uctili. Slovenská republika nateraz oficiálne zatiaľ nie. Som presvedčený, že minúta ticha za takúto osobnosť s vďakou a s úctou vyjadrená najvyšším zákonodarným a zároveň ústavodarným zborom by bola patričným ocenením jeho diela a príspevku k našej slobode. Navrhujem po schválení programu takúto minútu ticha za Dr. Vladimíra Jukla. | [] | 3,971,888 |
49 | 2015-04-21 | Autorizovaná rozprava | 79 | Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR | Ľudovít | Kaník | poslanec NR SR | Ďakujem, pán podpredseda. Bavíme sa, ako správne pán podpredseda povedal, lebo sme vo fáze schvaľovania skráteného legislatívneho konania, ale nedá sa nespomenúť v tej súvislosti, že mohli sme byť podstatne ďalej, keby to nebol práve SMER, ktorý zablokoval schôdzu minulý týždeň a spôsobil takmer týždňové zdržanie tým, že považoval za tú najdôležitejšiu vec, ktorá pomôže veriteľom Váhostavu, že odvoláme alebo smerácka väčšina odvolá z postu podpredsedu pána Figeľa, takže tu vidno, komu na čom záleží a čo je pre koho dôležité. Pre nás je dôležité to, aby sa našli opatrenia a našli riešenia, ktoré naozaj zabezpečenia, aby podvedení, okradnutí a oklamaní veritelia Váhostavu dostali svoje peniaze za poctivo odvedenú prácu a aby za to zaplatil ten, kto túto situáciu spôsobil, to znamená, to sú majitelia Váhostavu. To je kľúčové. A, žiaľbohu, ani návrh zákona, o ktorom sa bavíme, ktorý je predmetom návrhu na skrátené legislatívne konanie, takéto riešenia neposkytuje. To treba povedať s plnou vážnosťou. Takéto riešenia neposkytuje, poskytuje iné riešenia. Poskytuje riešenia, aby sme sa na dlhy pána Širokého a Váhostavu poskladali všetci, celá krajina a aby pán Široký, Váhostav a ďalší skrytí majitelia zaplatili ešte menej, ako pôvodne sa to ukazovalo. A s tým sa naozaj súhlasiť nedá a proti tomu treba robiť všetko, čo sa dá, aby sa tak nestalo. Minulý týždeň sme tu stratili čas tým, aby sme nedovolili realizovať ten pokus, o ktorý sa predseda vlády Robert Fico pokúsil, vytvoriť dymovú clonu a s pokrikom, chyťte zlodeja, sa zlodej rozbehol a hádzal vinu na niekoho iného. Čiže prvá téma bola, kto je za kauzu zodpovedný. Myslím si, že dnes je celému Slovensku jasné, že tá zodpovednosť padá priamo na plecia vlády, priamo na plecia predsedu vlády a, samozrejme, aj celej vládnej väčšiny, pretože robí politickú podporu alebo zabezpečuje priechodnosť týmto návrhom, ktoré nemajú za cieľ zlepšiť situáciu, ale len oklamať občanov a vytvoriť divadielko, že sa tu niečo ide riešiť. Ja osobne budem hlasovať za skrátené legislatívne konanie, pretože to len otvorí cestu k tomu, aby sme diskutovali o samotnom zákone, ale zároveň hovorím, že to, čo je navrhnuté je nezmysel, ktorý sa podporiť nedá. A budem preto predkladať pozmeňujúce návrhy, verím, že budú podporené všetkými kolegami z opozície, ktoré sa pokúsia nastoliť to, čo je správne, to, znova to zopakujem, čo zabezpečí ľuďom, že sa dostanú k svojim peniazom, že sa k nim dostanú v rýchlom čase, že nebudú tieto peniaze krátené, že to nebude ani 40 %, ani 50 %, ani iné percento, ako je 100 %, a že to nebude platiť štát, ale že to zaplatí pán Široký a ďalší spoluvlastníci do posledného centu. Toto tu budem navrhovať spolu s ďalšími opatreniami, ktoré o chvíľočku aspoň vecne pomenujem, a potom sa budeme o tom baviť počas ďalšieho rokovania. Čo teda treba urobiť, keď hovoríme, že skrátené legislatívne konanie je nevyhnutné. To je síce, zdá sa, pravda, pokiaľ chceme niečo rýchlo zmeniť, pretože je tu len pár dní na to, aby sa legislatívne vytvorila nová situácia, aby sa neuzavrela reštrukturalizácia Váhostavu, aby nebol schválený reštrukturalizačný plán v takej podobe, v akej je dnes, ktorý by umožnil, že peniaze odídu raz a navždy za hranice Slovenska a sa dostanú do schránkových firiem v daňových rajoch a už nikdy v živote tieto peniaze nikto na Slovensku neuvidí, aj keď následné alebo začaté, alebo rozbiehajúce sa vyšetrovanie, i keď žiadne úkony tu nevidíme, ako už mnohokrát zaznelo, nakoniec ukáže, že to bol podvod, že tie firmy boli nastrčené a pohľadávky, ktoré vykazujú, boli umelé a vykonštruované, vyfabrikované, že tie firmy tam nemali čo robiť a boli spriaznené s majiteľmi Váhostavu, aj napriek tomu tieto peniaze budú preč a škoda bude už neopraviteľná. Preto to prvé, čo by mala vláda urobiť ešte skôr, ako prišla s návrhom na skrátené legislatívne konanie, je to, že má využiť všetky svoje nástroje, všetky svoje inštitúcie, ktoré sú legitimované, právne legitimované v tomto procese, a Váhostav je dlžný aj štátu, samozrejme, aby požiadali príslušný súd o vydanie predbežného opatrenia, ktorého cieľom by bolo zabrániť práve tomu, čo som povedal, tomu, aby peniaze odišli do schránkových firiem, do daňových rajov a stratili sa z dosahu orgánov Slovenskej republiky, z dosahu občanov Slovenskej republiky. Keď tak vláda nekoná, musíme konštatovať len logickú súvislosť. Napriek tomu, že je na to upozorňovaná, napriek tomu, že aj vrabce čvirikajú, že sú mimoriadne veľmi podozrivé okolnosti, takéto predbežné opatrenie do vyjasnenia, vyšetrenia takýchto nejasností sú na mieste a sú oprávnené. A keď napriek tomu sa o to vláda ani nepokúša, tak to znamená, že má záujem na tom, aby tie peniaze odišli do zahraničia, že má záujem na tom, aby sa tie peniaze dostali do týchto schránkových firiem. A kedy má záujem na tom alebo kto má na tom záujem? Je to ten, kto má spoločné vrecko s pánom Širokým. Nijako ináč to pomenovať nemožno, pretože keby to tak nebolo, tak by tak nekonal. Jedná sa o obrovské peniaze, jedná sa o milióny, stovky miliónov eur, napriek tomu vláda sa mlčky prizerá a zatiaľ len verbálne niečo navrhuje, nekoná, napriek tomu, že má všetky nástroje v rukách. Takže prvá vec, ktorú je potrebné urobiť, je požiadanie o vydanie predbežného opatrenia a potrebné urobiť všetko pre to, aby bolo vydané. Druhá vec, ktorú treba urobiť na to, aby sme sa tu nebavili o tom, že živnostníci dostanú 15 %, 40 % alebo 50 % z peňazí daňových poplatníkov, je potreba odkúpiť tieto pohľadávky príslušnými inštitúciami štátu v stopercentnej výške a použiť tieto pohľadávky na úhradu budúcich záväzkov, ktoré zo zmluvných vzťahov uzavretých, už dnes uzavretých s firmou Váhostav vyplývajú pre štát, pretože Váhostav, ako tiež tu už mnohokrát bolo povedané, má uzavreté budúce výkony v objeme 1,5 mld. eur. To, čo je potrebné rýchlo urobiť, je, treba vyplatiť živnostníkom a malým dodávateľom 104 mil., čo je podstatne menej ako 10 % z tohto budúceho objemu. To znamená, vo faktickom vyjadrení alebo v praktickom vysvetlení keby sa z každej budúcej faktúry len 5 % alebo len 10 % použilo započítaním úhrad za faktúry a zvyšok vyplácalo v peniazoch, tak sa tieto peniaze vo veľmi krátkej dobe štátu vrátia, to znamená, štát nebude platiť ani cent a všetko do poslednej koruny zaplatí pán Široký a majitelia Váhostavu. A to je to riešenie, po ktorom mnohí volajú, a je to správne riešenie, po ktorom mnohí volajú. Ja viem, že mnohí by radi videli zabavovanie majetku pána Širokého, vily na Bahamách a neviem čoho všetkého, hotela pri Zimnom štadióne a ďalších, ďalších vecí. Prečo by to nemohlo byť vykonané? Ale to môže byť vykonané na základe vyšetrovania a odsúdenia, pokiaľ k tomu dôjde, a rozsudku o zhabaní majetku. A to je beh na veľmi, veľmi, veľmi dlhú trať, aj keby sme teraz predpokladali, že všetci budú mať záujem na spravodlivom vyšetrení a posúdení a odsúdení tých vinníkov. My ale musíme konať hneď, aby sme tým ľuďom tie peniaze zabezpečili a dali. A keď sa do takejto situácie dostali vďaka nečinnosti vlády, ktorá bola dlhodobo upozorňovaná, že takýto problém hrozí, tak je namieste, aby zasiahol štát, pretože štát je tu na to, aby zabezpečoval spravodlivosť pre ľudí. Štát, ktorý nie je postavený na tom, že presadzuje spravodlivosť, sa stáva štátom bandy zlodejov, to som nepovedal ja, ale je to parafráza na svätého Augustína, až sa dobre pamätám. A je to pravda pravdúca. Takže jednoducho teraz je namieste, aby štát použil svoj aparát, svoju moc na to, aby preklenul obdobie, ktoré teraz je, odkúpil pohľadávky od oklamaných živnostníkov a vytiahol tie peniaze cez zápočet budúcich platieb s firmou Váhostav. To je druhá vec, ktorú treba urobiť. Na toto netreba žiadnu legislatívnu zmenu. To sa dá urobiť zajtra, hocikedy. Na zápočet pohľadávok, odkúpenie pohľadávok, na to netreba meniť zákony, ani Obchodný zákonník, ani zákon o reštrukturalizácii, ani žiaden iný. Na to treba len politické rozhodnutie, politickú vôľu. A môže sa tak vykonať hneď. To, čo treba urobiť v tom treťom kroku, to už si žiada legislatívnu zmenu, je potrebné zmeniť ten systém, aby k takejto situácii už nikdy nemohlo dôjsť. A to je to, za čo som pochválil aj kolegu predrečníka, že sme priniesli návrh, ktorý sme nevymysleli, ktorý sme len odkukali z iných krajín Európskej únie, kde to funguje, napríklad v Rakúsku taký systém funguje. A poviem to, popíšem to veľmi zjednodušene, aby som nenaťahoval čas. Jednoducho v reťazi dodávateľov keď jeden zo subdodávateľov po istej lehote splatnosti, napríklad tridsiatich dňoch, má nezaplatenú faktúru, má mať právo postúpiť túto faktúru na investora daného diela, pokiaľ sa jedná o verejné zdroje, a ten po ďalšej lehote, povedzme ďalších tridsiatich dňoch, keď táto faktúra nebude uhradená od toho, kto tú faktúru mal uhradiť, má mať právo započítať túto faktúru s platbou voči generálnemu dodávateľovi stavby. A keby sme takýto systém do zákona zakomponovali minimálne pre stavby, ktoré sa financujú z verejných zdrojov alebo zo zdrojov Európskej únie, raz a navždy by vymizlo takéto konanie, aké tu dneska riešime, pretože každý generálny dodávateľ by tak vedel, že to jednoducho nikam nevedie, keď bude špekulovať s nezaplatením faktúr a tunelovaním firmy a dávaním firmy do krachu alebo do reštrukturalizácie, pretože by sa tým vo veľmi krátkej dobe táto faktúra dostala k investorovi a ten by ju započítal a už by o to menej vyplatil finančných prostriedkov generálnemu dodávateľovi a vec by bola potom vybavená. A, samozrejme, súčasťou tohto je, že sa faktúry majú platiť v poradí od posledného subdodávateľa k strednému až nakoniec generálnemu dodávateľovi. Takýto systém funguje, takýto systém je overený a takýto systém by sme mali zaviesť aj na Slovensku. A by sme sa mali zaoberať touto vecou, nie tým, ako vyťahovať peniaze z verejného okruhu financií a platiť nimi dlhy pána Širokého. Takže ďakujem, vážené dámy, vážení páni, za pozornosť a zopakujem, že podporím návrh na skrátené legislatívne konanie, ale v žiadnom prípade nepodporím predkladané návrhy zákonov, pokiaľ sa zásadným spôsobom nezmenia. A predsa len ešte jeden dôvetok uvediem, ja som povedal, že ešte pomenujem aspoň niektoré ďalšie veci, ktoré treba zmeniť. Máme tu úplne do neba volajúce legálne tunelovanie štátneho rozpočtu cez nadmerné odpočty DPH z neuhradených faktúr. Ja som podal návrh zákona do parlamentu, budeme ho prerokúvať na budúcej schôdzi, a mám tu podpísaný a pripravený pozmeňujúci návrh, ktorým to môžeme riešiť už teraz. Dozvedel som sa, že ministerstvo financií vraj tiež dalo do pripomienkového konania riešenie DPH. No tak som sa na to pozorne pozrel. Nič takéto nedalo. Ministerstvo financií dáva návrh, aby tí podnikatelia, ktorých obrat je menší ako 75-tisíc za rok, to znamená naozaj sa jedná o tých najmenších dodávateľov, nemuseli zaplatiť DPH, kým im nie je faktúra uhradená. Ale to sa týka minimálneho okruhu alebo tých najmenších dodávateľov. A vôbec ministerstvo financií nerieši to legálne tunelovanie štátneho rozpočtu, kde veľké firmy si uplatňujú miliónové odpočty DPH napriek tomu, že danú faktúru neuhradili. To je čo? To je krytie naozaj síce tunelovania, ale v súlade so zákonom. Takže tento návrh tu mám pripravený, predložím ho v rámci pozmeňujúceho návrhu, pretože keďže tento návrh zákona, ktorý tu budeme prerokúvať, má dvanásť článkov rímskych, to znamená, dvanásť zákonov sa v ňom už upravuje, tak pridávam trinásty, kde sa bude riešiť aj DPH. A až chcete tento problém riešiť, až chcete zabrániť tunelovaniu štátneho rozpočtu cez takéto vykrádanie cez nadmerné odpočty, tak verím, že takýto návrh zákona podporíte. Ďakujem za pozornosť. | [] | 3,886,043 |
12 | 2012-12-13 | Autorizovaná rozprava | 32 | Bugár, Béla, poslanec NR SR | Béla | Bugár | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, chcem vás vyzvať, aby ste upozorňovali poslancov na to, že nemôžu porušiť rokovací poriadok, ak nereagujú na predrečníka. To, že chce niečo povedať pani poslankyňa Nachtmannová, nech sa páči, môže sa prihlásiť do rozpravy, ale nemôže reagovať na pána ministra spôsobom, ako reagovala. | [] | 4,025,757 |
35 | 2021-07-23 | Autorizovaná rozprava | 127 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Ďakujem, pán podpredseda vlády. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pánovi poslancovi Petrovi Vonsovi. | [] | 4,139,805 |
33 | 2018-06-13 | Autorizovaná rozprava | 293 | Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR | Lucia | Ďuriš Nicholsonová | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec Hrnko, nevykrikujte, prosím. | [] | 4,217,694 |
21 | 2021-01-12 | Autorizovaná rozprava | 4 | Gröhling, Branislav, minister školstva, vedy, výskumu a športu SR | Branislav | Gröhling | minister školstva | Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi na začiatku tým, že sa vidíme prvýkrát, aby som vám zaželal úspešný rok, dúfam, že všetko zvládneme a že na konci tohto roku si budeme môcť zasa takýmto spôsobom nejako zaželať aj Vianoce a že celé to obdobie spoločne, hlavne tieto dve strany, vydržíme aj naďalej. Dovoľte mi, aby som vám teda predložil ako Národnej rade Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu s predĺžením núdzového stavu vyhláseným z dôvodu ohrozenia života a zdravia osôb v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie podľa čl. 5 ods. 2 tretej vety ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení ústavného zákona č. 114. V čase, keď sa rozhodovalo o predĺžení núdzového stavu, tá epidemiologická situácia v súvislosti s pandémiou, ktorú máme na Slovensku, bola naozaj veľmi vážna, čo sa prejavilo viditeľne hlavne teda v nemocniciach a v iných zdravotníckych zariadeniach. Možno počas sviatkov, kedy sa dalo predpokladať, že šírenie vírusu v domácnosti nejakým spôsobom bude pokračovať, následne ale prišlo pre znížené testovanie k domnelému takému poklesu prípadov, ale vzhľadom, že táto percentuálna výška pozitivity, ktorá vtedy bola stanovená, rozprávala o tom, že tieto čísla sú mylné a že budú naďalej narastať, čo sa aj potvrdilo vlastne ďalšími informáciami, ktoré prichádzali nasledujúce dni po sviatkoch. Pri rozhodovaní v danom dátume a v danom čase o predĺžení núdzového stavu bol do úvahy braný aj fakt, že negatívne na výv... že negatívne na vývoj na Slovensku môže vplývať aj rozšírenie novej mutácie daného vírusu, o ktorom sa toľko už rozprávalo, ktorý pre nízke percento vzoriek ešte na Slovenskej republike nebol do momentu, kedy sa rozhodovalo o predĺžení núdzového stavu, úplne identifikovaný a tá vyššia infekčnosť daného vírusu už bola spoľahlivo ale reportovaná. V momente, jak dovolíte, tak poviem dva, dve úvahy na núdzový stav. Jedna bude na základe zdravotníckeho pohľadu, druhá bude na základe ústavnoprávneho pohľadu. V momente, keď sa rozhodovalo o predĺžení núdzového stavu, pokračoval výrazný rast počtu hospitalizových (hospitalizovaných, pozn. red.) pacientov za ostatných 7 dní. My sme mali k tomu aj veľmi podrobnú analýzu v rámci ministerstva zdravotníctva, ktorú nám predkladali v dátume toho 27., resp. 28. V rámci tých nových prípadov sme sa hýbali niekde okolo 15 500 ľudí, v rámci prípadov za 7 dní to bolo 36-tisíc ľudí. Ten 7-dňový priemer PCR, ktorý sa eviduje a ktorý všetci poznáte, sa hýbal na úrovni 2 200 v rámci incidencie, či už 14-dňovej PCR to bolo číslo 634. Môžme sa pozerať aj na zdravotnícke zariadenia v rámci hospitalizovaných, kde sa hýbali tieto počty pri 2 700 ľudí, v rámci umelej pľúcnej ventilácii to bolo cez 200 ľudí a momentálne v tom čase 28. decembra bol personál v karanténe, bolo to 3 270 úväzkov. Môžme sa rozprávať aj o úmrtí v súvislosti s
COVID-om alebo úmrtia na COVID alebo s COVID-om, ktoré sú teda nie pekné čísla, a myslím si, že by nikto nechceli byť v rámci súčasti rodín, ktorí zažívali takýmto spôsobom ostatné obdobie pred vianočnými sviatkami. V rámci posudzovania núdzového stavu na vláde (zaznievanie gongu) sme dostali aj prognózy jednotlivé, ako bude sa vyvíjať celková situácia, keďže viete, že keď sa prijímajú jednotlivé opatrenia, tak musíte vychádzať z nejakej prognózy, keďže ten vývoj je dvojtýždňový vývoj a musíte ho nejakým spôsobom odhadovať. V rámci tej prognózy tie priemerné denné prípady, ktoré boli vypočítané k 6. januáru, sa hýbali niekde okolo 8 100 ľudí. Hospitalizovaných k 6. januáru to bolo niekde okolo 3 150 ľudí a viete, že tieto čísla reálne sme v tomto období aj dosiahli a, bohužiaľ, sú, tieto prognózy boli správne. To bol ten pohľad, na ktorý sme sa pozerali v rámci zdravotníckeho pohľadu. Ten druhý je ústavnoprávny pohľad, kde predĺženie núdzového stavu a prijímanie následných opatrení vládou Slovenskej republiky je z pohľadu ústavnosti a z pohľadu ochrany základných práv a slobôd prijateľnejší spôsob boja s pandémiou, ako obmedzovať práva a slobody občanov iba vyhláškami hlavného hygienika. Lebo o tomto bola naozaj veľmi výrazná diskusia a tú sme mali aj tu v rámci Národnej rady, aj my na vláde. Ústava v čl. 13 ustanovuje požiadavku, že obmedziť základné práva a slobody možno len zákonom alebo na základe zákona. A preto je ústavnejšie čistejšie obmedziť základné práva a slobody, napríklad teda slobodu pohybu, rozhodnutím vlády Slovenskej republiky na základe dokonca aj ústavného zákona, ktorý ste prijímali, a v nejakom predvídateľnom legislatívnom stave, t. j. vo vyhlásenom núdzovom stave, a je to výhodnejšie, než tak urobiť vyhláškou hygieny alebo poslaním hygieny, keďže poslaním hygieny je ukladať iba obmedzenia alebo predovšetkým obmedzenia v sfére hospodárskeho života, podnikania, prevádzok alebo podujatí, a pokiaľ možno aj lokálne. Aj z pohľadu týchto právnych prostriedkov ochrany má adresát práva, teda každý jeden občan, väčšiu garanciu ochrany práva pri obmedzovaní týchto práv a slobody vládou rozhodnutím na podklade vyhláseného núdzového stavu. A keďže takéto rozhodnutie je aj preskúmateľné v dvoch typoch konania pred Ústavným súdom, čo si vieme pozrieť podľa čl. 129 Prieskum núdzového stavu a rozhodnutí naň, ktoré sú nadväzované, ale aj podľa čl. 127 za istých podmienok v rámci teda individuálnych sťažností pre neústavný zásah pri výkone rozhodnutia vlády o obmedzení práv. Vyhláška hygieny je preskúmateľná iba v konaní a v súlade právnych predpisov, kde občan nie je teda aktívne legitimovaný na podanie návrhu na jeho začatie. Možno dôležité je ešte vysloviť, že predĺžením núdzového stavu si vláda aj plní pozitívny záväzok vyplývajúci z čl. 15, čl. 40 ústavy, a to byť aj legislatívne pripravený chrániť život a zdravie občanov. Teda nám vytvára taký ústavný rámec, kde adresáti podľa práva vedia vopred, aké prípustné obmedzenie je možné prijať v núdzovom stave. Je tak posilnená ich právna istota a hlavne predvídateľnosť práva v rámci nasledujúceho obdobia. A tento pozitívny záväzok, viď teda legislatívne pripravený chrániť právo na život a zdravie, vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu, ale jednotliví právnici asi nevedeli teraz definovať aj dané články. Keď sa vrátime k núdzovému stavu, tak je dôležité, že núdzovný stav, núdzový stav bolo dôležité predĺžiť aj okrem iného, aby bolo zabezpečené teda udržanie alebo nové uloženie ukladania pracovnej povinnosti za účelom zabezpečenia zdravotnej starostlivosti, reprofilizácie nemocníc z dôvodu potreby iného druhu lôžok či udržania, alebo pozmenenie rozsahu obmedzenia slobody pohybu a pobytu zákazom vychádzania či iným spôsobom, a to z dôvodu hlavne nevyhnutného obmedzenia mobility. To boli ďalšie informácie, ktoré sme v priebehu vlády od ministerstva zdravotníctva aj dostávali. Toľko v krátkosti. Jak budú nejaké otázky alebo v rámci rozpravy budeme sa snažiť s kolegami odpovedať. A preto mi dovoľte ešte na záver, že na základe uvedeného navrhuje vláda Slovenskej republiky, aby Národná rada vyslovila súhlas s predĺžením núdzového stavu vyhláseným z dôvodu ohrozenia života, zdravia osôb v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie. Ďakujem veľmi pekne. | [
"(hospitalizovaných, pozn. red.)",
"(zaznievanie gongu)"
] | 4,135,530 |
78 | 2022-12-08 | Autorizovaná rozprava | 179 | Galek, Karol, poslanec NR SR | Karol | Galek | poslanec NR SR | Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. A za gestorský určuje Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Lehota na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výbore je do 27. januára a v gestorskom do tridsiateho 2023. | [] | 4,086,167 |
24 | 2017-12-05 | Autorizovaná rozprava | 269 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Reakcia na faktické poznámky, pani podpredsedníčka Nicholsonová. | [] | 4,013,383 |
11 | 2003-04-25 | Autorizovaná rozprava | 8 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | Pán poslanec Číž, nech sa páči, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Fico. | [] | 4,114,950 |
20 | 2013-06-17 | Autorizovaná rozprava | 263 | Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR | Erika | Jurinová | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec Frešo. | [] | 4,009,195 |
3 | 2016-04-27 | Rozprava | 209 | Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR | Lucia | Nicholsonová | podpredsedníčka NR SR | Ja vám ďakujem, pán poslanec Uhrík. Ale chcela by som vás veľmi pekne poprosiť, keby ste si nejaké subjektívne hodnotenia ľudí, ktorí sú proste iní, len sú iní, nechali možno na domácu pôdu, minimálne na pôdu banskobystrického kraja. Ďakujem vám veľmi pekne. Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Gál. Nech sa páči. | [] | 3,968,425 |
44 | 2014-11-25 | Autorizovaná rozprava | 22 | Beblavý, Miroslav, poslanec NR SR | Miroslav | Beblavý | poslanec NR SR | Dobre. Ak mi dajú, tak budem pomalšie. Takže (reakcia predsedajúcej) je to tlač 1241 a navrhujem ju preradiť za bod 8, (reakcia predsedajúcej) čo je tlač 1319 a ak teda môžem svoj návrh zdôvodniť aj potom, v tej extra minúte, lebo to zdôvodnenie je potrebné. Je to návrh na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon o ochrane verejného záujmu. Zmyslom tejto novely je zabezpečiť skutočné preukazovanie majetkových pomerov verejných funkcionárov a možnosť ich preskúmania. Túto novelu sme predložili viacerí poslanci už na minulú schôdzu a vďaka tomu, že bola zaradená, ku koncu nebola ani prerokovaná... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) | [
"(reakcia predsedajúcej)",
"(reakcia predsedajúcej)",
"(Prerušenie vystúpenia časomerom.)"
] | 3,902,152 |
44 | 2014-12-04 | Autorizovaná rozprava | 37 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Na vystúpenie pána ministra s faktickými poznámkami štyria páni poslanci, pani poslankyňa Vaľová, Zajac, Hlina, Vášáryová, Brocka. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pani poslankyňa Vaľová. | [] | 4,188,295 |
23 | 2017-11-29 | Autorizovaná rozprava | 233 | Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR | Lucia | Ďuriš Nicholsonová | podpredsedníčka NR SR | Ako ďalší vystúpi v rozprave pán poslanec Eugen Jurzyca. Nech sa páči. | [] | 4,102,076 |
18 | 2020-11-26 | Autorizovaná rozprava | 314 | Dobeš, Peter, poslanec NR SR | Peter | Dobeš | poslanec NR SR | Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. | [] | 3,871,150 |
2 | 2012-05-16 | Autorizovaná rozprava | 231 | Paška, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Paška | predseda NR SR | Je všeobecný súhlas, aby sme jedným hlasovaním? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Hlasujeme. (Hlasovanie.) 130 prítomných, všetci boli za. Konštatujem, že sme schválili návrh uznesenia. Dámy a páni, vyhlasujem 2. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky za skončenú. Ďakujem vám za spoluprácu. Budeme pokračovať v našej práci podľa schváleného harmonogramu. Želám vám pekný deň. Dovidenia. (Rokovanie 2. schôdze NR SR sa skončilo o 16.14 hodine.) | [
"(Súhlasná reakcia pléna.)",
"(Hlasovanie.)",
"(Rokovanie 2. schôdze NR SR sa skončilo o 16.14 hodine.)"
] | 4,113,602 |
9 | 2016-09-07 | Autorizovaná rozprava | 111 | Bublavý, Dušan, poslanec NR SR | Dušan | Bublavý | poslanec NR SR | Pán kolega Lipšic, ani som nechcel reagovať, lebo častejšie sa mi stáva, že ma oslovíte vaším prejavom, ale musím povedať, že tá vaša sloboda prejavu, no to je naozaj výkvet. Keď bol protest proti Gorile, vy ako minister vnútra ste nasadil vodné delá. To je teda ozaj sloboda prejavu. Na všetkých hádžete blato, špinu. Viete, koľko káuz ste mali, keď ste boli minister, či už spravodlivosti, alebo vnútra? Ja vám to teda v rýchlosti zopakujem: kupovanie poslancov, keď ste bol minister spravodlivosti, pán Džupa, Eduard Kolesár; kauza Branisko, zmizli stámilióny; kauza vláčiky; daňový úrad prenajatý nevýhodne; kauza sitká; kauza Karlín, politicky riešené, ostuda pre Slovensko, vaša osudná chyba; pád daňovej správy; nákup najdrahšej Fabie na svete za 82-tisíc, keď ste bol minister vnútra; prieskum za 2,5 milióna a otázky boli šité na vás: je pán minister správny chlap, ako by sa mohol zapáčiť ženám, ako by sa mohol zapáčiť voličov za štátne peniaze? No gratulujem, pán exminister. Ďakujem, započul som. | [] | 3,867,778 |
54 | 2015-09-16 | Autorizovaná rozprava | 62 | Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR | Erika | Jurinová | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec Viskupič. | [] | 3,935,872 |
6 | 2020-04-28 | Autorizovaná rozprava | 332 | Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Šeliga | podpredseda NR SR | Ďakujem pekne. Dámy a páni, prerušujem... (Reakcia z pléna.) Kto dal procedurálny? Aha, už vidím. Pán poslanec Sloboda, nech sa páči. | [
"(Reakcia z pléna.)"
] | 3,909,284 |
51 | 2019-10-16 | Autorizovaná rozprava | 23 | Glváč, Martin, podpredseda NR SR | Martin | Glváč | podpredseda NR SR | Ďakujem. S faktickými poznámkami nikto. Končím možnosť prihlásiť sa a pýtam sa, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka? Nechce. Pán spravodajca tiež nie. Termín hlasovania vás poprosím. | [] | 4,192,061 |
52 | 2015-06-15 | Autorizovaná rozprava | 45 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec Viskupič, nech sa páči. | [] | 4,100,447 |
51 | 2021-11-24 | Autorizovaná rozprava | 48 | Ledecký, Vladimír, poslanec NR SR | Vladimír | Ledecký | poslanec NR SR | Jedná sa výhradne o zariadenie pre seniorov a zariadenie opatrovateľskej služby, ktorú financujú obce, lebo tie ostatné zariadenia financuje buď štát, alebo vyšší územný celok. Je jasné, že keď to niekto robí so srdcom, je to niečo iné, ako keď je tam zamestnaný a chodí do práce a ešte ho to aj nebaví, čo tým nechcem povedať, že tie štátne zariadenia sú všetky výrazne horšie, bo práve aj prax nám ukázala, že tie súkromné zariadenia niektoré sa riešili tak, že sa až museli zatvoriť. Čiže určite to nie je pravidlom. No a tá výška toho príspevku, naozaj tá výška tých 100 euro na osobu a na mesiac bola daná, aká skutočne potrebná reálna výška bude vypočítaná o rok, to znamená, bude to platiť iba rok a potom naozaj reálne podľa regionálnych nákladov, ktoré tam budú, to bude vyhodnotené. Ďakujem. | [] | 3,988,796 |
16 | 2011-03-25 | Autorizovaná rozprava | 83 | Sulík, Richard, predseda NR SR | Richard | Sulík | predseda NR SR | Pán poslanec Jahnátek. | [] | 4,199,571 |
19 | 2024-10-02 | Autorizovaná rozprava | 67 | Žiga, Peter, podpredseda NR SR | Peter | Žiga | podpredseda NR SR | Pustíme vám čas. | [] | 4,004,552 |
51 | 2019-10-17 | Autorizovaná rozprava | 304 | Glváč, Martin, podpredseda NR SR | Martin | Glváč | podpredseda NR SR | Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky. Z toho jedna je za klub, za klub OĽANO pani poslankyňa Natália Milanová a potom pani poslankyňa Renáta Kaščáková. Nech sa páči, pani poslankyňa Milanová, máte slovo. | [] | 3,914,574 |
6 | 2016-06-14 | Rozprava | 67 | Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR | Lucia | Nicholsonová | podpredsedníčka NR SR | Ďakujeme aj my. Pani poslankyňa, poprosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcu. Týmto otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásil jeden pán poslanec. Pán poslanec Beblavý, nech sa páči, máte slovo. | [] | 4,054,044 |
17 | 2003-09-16 | Autorizovaná rozprava | 13 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu. Prosím pána poslanca Drgonca, aby uviedol hlasovanie o zákone, ktorého predkladateľom je vláda, o Justičnej akadémii. Páni poslanci, ešte vás chcem upozorniť na jednu dôležitú skutočnosť. V programe 17. schôdze je zaradený aj bod návrh Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu, ktorý prijal Konvent. Po dohode v poslaneckom grémiu sme sa rozhodli, že zajtra o 14.00 hodine požiadame pána ministra zahraničných vecí, aby v Národnej rade Slovenskej republiky, tu v pléne pred všetkými poslancami uviedol a odôvodnil návrh ústavnej zmluvy, potom by rokovali o návrhu jednotlivé výbory. Zatiaľ mám informáciu iba z výboru pre verejnú správu, že chce o tomto návrhu ústavnej zmluvy rokovať. Ja chcem prideliť návrh na prerokovanie trom výborom, výboru pre európsku integráciu, zahraničnému výboru a ako gestorský výbor v tomto prípade bude určený výbor ústavnoprávny, tak, aby sme do skončenia schôdze mali pripravenú spoločnú spravodajskú správu a mohli s plnou vážnosťou a politickou zodpovednosťou o tomto vážnom dokumente tu v Národnej rade Slovenskej republiky rokovať. Zajtra o 14.00 hodine uvedenie návrhu ústavnej zmluvy. Teraz hlasujeme, pán poslanec Drgonec, prosím o návrh. J. Drgonec, poslanec: Čiže ak tomu správne rozumiem, vrátili sme sa do bodu nula a mali by sme hlasovať aj o procedurálnom návrhu poslanca Madeja, vrátiť návrh zákona na dopracovanie. Nie? | [] | 4,170,828 |
48 | 2015-03-19 | Autorizovaná rozprava | 178 | Borec, Tomáš, minister spravodlivosti SR | Tomáš | Borec | minister spravodlivosti SR | Pán poslanec, ďakujem za doplňujúcu otázku, ale myslím, že obsahom mojej odpovede už bola odpoveď na vaše otázky. A myslím si, že nie táto pôda, aj keď si ju naozaj veľmi vážim, je ten prvý prijímateľ informácie, ale sú to práve tí zamestnanci justície. Je slušné a korektné, aby som to oznámil im ako prvým a potom, samozrejme, všetkým ostatným. Takže, prosím, berte to s porozumením a pochopte, že nepatrí sa informovať najprv ostatných a nakoniec tých, ktorí sú prvotným prijímateľom informácie a ktorých to najviac zaujíma. To znamená, samotných pracovníkov justície by som najradšej informoval teda skutočne ako prvých. Takže veľmi pekne ďakujem. | [] | 4,052,500 |
33 | 2018-06-19 | Autorizovaná rozprava | 364 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Nemôžte naňho reagovať! | [] | 4,085,946 |
35 | 2018-10-24 | Autorizovaná rozprava | 619 | Kotleba, Marian, poslanec NR SR | Marian | Kotleba | poslanec NR SR | A ja vám musím všetkým povedať, kolegovia, kolegyne, po tých vašich múdrych a tvrdých vyhláseniach, my vždy za každý návrh v tomto pléne hlasujeme jedine podľa toho, či ho považujeme, alebo nepovažujeme za dobrý a výhodný pre Slovensko, za dobrý a výhodný pre obyvateľov Slovenskej republiky. My sa naozaj nebudeme rozhodovať v našom hlasovaní podľa toho, čo si o tom myslíte vy, podľa toho, ako veľmi nás urazíte, podľa toho, ako veľmi na nás budete útočiť a za čo všetko nás budete označovať. Ja som len veľmi prekvapený, že ani po takej dlhej dobe, ktoré, ktorú teda spolu s vami tu sme, ste toto nepochopili. Že je úplne zbytočné nám nadávať, je úplne zbytočné nás obviňovať zo všetkého možného, pretože to, že budeme vždy hlasovať za Slovensko, vy nedokážete zmeniť. | [] | 4,205,008 |
35 | 2018-10-24 | Autorizovaná rozprava | 513 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Takže prerušujem rokovanie do 21.00 hod. (Prestávka.) (Po prestávke.) | [
"(Prestávka.)",
"(Po prestávke.)"
] | 4,204,902 |
22 | 2011-09-07 | Autorizovaná rozprava | 139 | Krajcer, Daniel, minister kultúry SR | Daniel | Krajcer | minister kultúry SR | Dámy a páni, pekný deň. Dovoľte, aby som uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Rozhlase a televízii Slovenska, ktorý predkladám na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky v súlade s programovým vyhlásením vlády na obdobie rokov 2010 až 2014, v ktorom sa vláda zaviazala vytvoriť nový legislatívny rámec financovania organizácií a fungovania verejnoprávnych médií s cieľom zvýšiť efektivitu ich činností a posilniť ich verejnoprávny charakter. To podstatné, čo je obsiahnuté v tomto návrhu, v súlade s tým, čo sme avizovali, čo je koniec koncov aj v programovom vyhlásení vlády, je zmena financovania médií verejnej služby tak, aby ich financovanie bolo udržateľné a zabezpečovalo ďalší rozvoj, v súlade s tým, čo už teraz je v platnej legislatíve, kde sa predpokladá, že médiá verejnej služby nebudú generovať ďalšie dlhy a prehlbovať stratu, v ktorej médiá verejnej služby, konkrétne RTVS vzhľadom na minulosť sa nachádza. Znamená to, že k 1. 1. 2013 sa zrušia úhrady za služby verejnosti, tzv. koncesionárske poplatky, a nahradí sa primárne financovanie médií verejnej služby finančnými prostriedkami zo štátneho rozpočtu. To je tá najpodstatnejšia časť tohto návrhu. V tejto chvíli, pán predsedajúci, ďakujem za úvodné slovo. | [] | 4,028,502 |
20 | 2011-07-12 | Autorizovaná rozprava | 273 | Brocka, Július, poslanec NR SR | Július | Brocka | poslanec NR SR | Prvý návrh v čl. I v novelizačnom bode 89 sa v § 121 ods. 4 v druhej vete slovo „troch“ nahrádza slovom „dvanástich“. Ide o možnosť čerpať náhradné voľno nie do troch mesiacov, ale do dvanásť mesiacov. | [] | 4,181,174 |
1 | 2016-03-23 | Rozprava | 469 | Hrnko, Anton, poslanec NR SR | Anton | Hrnko | poslanec NR SR | Vážený pán poslanec Lipšic, nechcem viesť tu žiadnu polemiku s vami, ale rád by som bol, keď sa už odvolávate na históriu, aby ste... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) | [
"(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)"
] | 4,056,096 |
43 | 2021-09-28 | Autorizovaná rozprava | 23 | Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Laurenčík | podpredseda NR SR | Ďakujem, pán podpredseda vlády. Na vaše (ruch v sále), prosím kľud, pán podpredseda. Na vaše vystúpenie evidujem šesť faktických poznámok. Končím možnosť prihlásiť sa, sedem. Sedem faktických poznámok. Končím možnosť prihlásiť sa. Prosím vás, páni poslanci, nestláčajte mi to tam stále. Sedem, pán poslanec Žiga bude mať asi procedurálny návrh. Ako prvý vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Ľuboš Blaha. (Reakcia z pléna.) Dobre, budete na konci. | [
"(ruch v sále)",
"(Reakcia z pléna.)"
] | 4,182,807 |
4 | 2012-07-25 | Autorizovaná rozprava | 131 | Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR | Renáta | Zmajkovičová | podpredsedníčka NR SR | S faktickými poznámkami dvaja páni poslanci. Uzatváram možnosť faktických poznámok. Pán poslanec Martvoň. | [] | 4,211,209 |
40 | 2021-10-01 | Autorizovaná rozprava | 104 | Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Laurenčík | podpredseda NR SR | Faktickú poznámku má pripravenú aj pán poslanec Ján Benčík. Nech sa páči. | [] | 4,071,452 |
36 | 2014-07-03 | Autorizovaná rozprava | 58 | Mojš, Milan, poslanec NR SR | Milan | Mojš | poslanec NR SR | Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec. Pán predseda, budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1 až 6 s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Prosím, hlasujme. | [] | 4,022,452 |
18 | 2011-05-24 | Autorizovaná rozprava | 8 | Chmel, Rudolf, podpredseda vlády SR pre ľudské práva a menšiny | Rudolf | Chmel | podpredseda vlády SR pre ľudské práva a menšiny | Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín predstavuje text, ktorý vznikol v roku 1999. A od tých čias Slovenská republika sa stala spolusignatárom viacerých medzinárodných dohovorov a dohôd, stala sa členským štátom Európskej únie. A v tejto súvislosti si zákon vyžiadal novelizáciu. Navyše si vyžiadal novelizáciu aj z toho dôvodu, že bol novelizovaný zákon o štátnom jazyku. A keďže tieto dva zákony tvoria spolu akýsi kompaktný celok, tak bolo treba prispôsobiť zákon o používaní jazykov národnostných menšín zákonu o štátnom jazyku. Ten zákon vzniká na spoločenskú objednávku, ak to tak poviem, t. j. predovšetkým na objednávku príslušníkov národnostných menšín, ktorí žijú na území Slovenskej republiky a ktorí tu nie sú prisťahovalcami či migrantmi, ale autochtónnymi, historickými menšinami už mnoho storočí. V tomto zmysle Slovensko ako multietnická krajina, možno hoci do počtu ako jedna z najmenších krajín, ale čo do počtu menšín ako jedna z najväčších multietnických krajín tohto priestoru, stredoeurópskeho priestoru, istotne je, myslím si, svojím spôsobom aj vzorovou krajinou pre riešenie všetkých otázok, ktoré súvisia s právami národnostných menšín. Tie práva sa týkajú, prirodzene, predovšetkým základných otázok identity národnostných menšín, teda jazyka, kultúry, vzdelávania predovšetkým a všetkých iných oblastí tradícií a tak ďalej, ktoré sa tohto aspektu dotýkajú. V tomto zmysle štát je garantom týchto práv, o ktorých istým spôsobom by si človek myslel, že by mohli akési automatické, ale je garantom práv a ich regulátorom najmä aj v takej citlivej oblasti, ako je jazyk. Jazyk, ako viete, je, dalo by sa povedať, taká privátna, intímna vec. Každý ho používa v trošku iných súvislostiach, na inej úrovni, s dôrazom na jeho väzby s dialektom alebo s inými kontextmi, ale v každom prípade pre jazyk pre používanie v úradnom styku, a tento zákon hovorí o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku, zrejme ešte dlho budú platiť isté regulatívy, ktoré budú musieť byť právne kodifikované. V tomto zmysle tento zákon sme tvorili aj preto, aby bol otvorený smerom k národnostným menšinám, ktoré ho používajú a ktorým má garantovať akúsi konformnosť alebo, ak chcete, má garantovať nejaké príjemnejšie prostredie pre kvalitu života. A v tomto zmysle sme sa pokúšali zákon formulovať tak, jednak aby bol kompatibilný so štátnym jazykom a jednak aby používanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku nevyvolávalo zbytočné kontroverzné situácie. Ten zákon zlepšuje kvalitu života, kvalitu života príslušníkov národnostných menšín. Tá kvalita sa nedá merať, samozrejme, nejakými materiálnymi či finančnými parametrami. Ale v každom prípade tá kvalita života je, myslím si, hodna našej pozornosti aj pozornosti majority. V tomto zmysle by som poprosil, požiadal ctenú snemovňu, aby pohliadla na tento zákon, resp. na novelu tohto zákona ako na výsledok istej práce, ktorá sa, samozrejme, nevyhla ani kompromisu, ako to pri formulovaní takýchto citlivých problémov býva, a aby potom, ako posúdi túto novelu, ju odobrila hlasovaním. Ďakujem pekne. | [] | 4,068,338 |
53 | 2015-06-30 | Autorizovaná rozprava | 292 | Panáček, Milan, poslanec NR SR | Milan | Panáček | poslanec NR SR | Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj; ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 10. septembra 2015 a gestorský výbor do 11. septembra 2015. | [] | 4,191,545 |
8 | 2012-11-07 | Autorizovaná rozprava | 92 | Novotný, Viliam, poslanec NR SR | Viliam | Novotný | poslanec NR SR | Ďakujem veľmi pekne všetkým, ktorí na mňa reagovali. Len naozaj veľmi telegraficky. Pán poslanec Martvoň, áno, poznám ten zákon aj jeho ďalšie možnosti, ale uisťujem vás, že prax funguje tak, že ak máte životné minimum a nezaplatíte pokutu ani škodu, tak možno exekvovať váš majetok. Títo ľudia nemajú žiadny majetok. Nemáte čo exekvovať. A keď mi neveríte, treba sa opýtať reálne v praxi, ako to funguje, napr. na policajnej stanici v obci Sačurov. Opýtajte sa reálne, aké sú možnosti riešiť tento priestupok. Žiadne. Oni to nezaplatia, lebo veľmi dobre vedia, že to nemusia zaplatiť, pretože keď máte životné minimum a bývate v čiernej stavbe v chatrči pätnásti, není čo exekvovať. Čiže máte faktickú priestupkovú imunitu. Pozrite sa, ja som o tom presvedčený, že 14-ročný mladý človek, 14-ročný mladý človek vie, že kradnúť sa nemá. Nepresvedčíte ma, že nevie odhadnúť váhu činu, ktorý koná. Ja to učím svoje deti, ktoré chodia do materskej školy, že kradnúť sa nemá. Ja si myslím, že 14-ročný mladý človek dobre vie, že kradnúť sa nemá. A k pánovi Kuffovi chcem povedať len toľko, že nie je ambíciou tohto poslaneckého návrhu zákona riešiť chudobu na Slovensku. Ambíciou je navodiť určitú spravodlivosť, že ak niekto niečo ukradne alebo spôsobí vedome nejakú škodu, tak túto škodu, ak nevie zaplatiť, mal by ju odpracovať. A myslím, že si veriaci tak ako ja, chudoba neospravedlňuje krádež. Ďakujem pekne. | [] | 4,058,507 |
19 | 2013-05-29 | Autorizovaná rozprava | 267 | Gál, Gábor, poslanec NR SR | Gábor | Gál | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, problém, ktorý tu dnes sa snažíme riešiť, už je dlhodobý. Ale ja si myslím, že problém nie je až tak v systéme. Nepáči sa mi prokuratúra ako taká, jej zriadenie, to monokratické zastúpenie. Ale riešenie, ktoré neodstráni ten problém, ktorý tu máme, sa mi nezdá dobré. Totiž problém teraz nevidím v systéme, problém vidím v ľuďoch, v osobách, ktoré zastávajú určité funkcie. Prepáčte za porovnanie. Ale niekedy sa mi zdá, že to porovnanie, ktoré poviem, už bude aj namieste, hlavne po tých invektívach, ktoré som tu počul pred chvíľou. To porovnanie je také, že ak nefunguje bordel, nie nábytok treba vymeniť. Tento návrh klasicky od pána poslanca Lipšica je v záujme amerického právneho systému alebo vlastne skôr z Ameriky. Ja som tiež bol na nejedných voľbách, naposledy na voľbách sudcov v štáte Michigan a mám podobnú skúsenosť, akú má pán poslanec Poliačik. Priama demokracia nie je liekom. V Michigane je pár veľkých firiem, sú to predovšetkým automobilky a jeden veľký výrobca pračiek. Sudcovia, ktorí sú zvolení, alebo všeobecne ľudia, ktorí vychádzajú ako víťazi z volieb, z priamej demokracie, sú väčšinou podporení práve týmito veľkými firmami, nepriamo, priamo ich tam nemôžete podporiť. Firma tam nemôže podporiť kandidáta na poslanca, na sudcu, na šerifa. Ale cez rôzne korporácie zamestnanecké, odborové tam lejú milióny dolárov. A výsledný efekt je ten, že tie firmy potom majú svojich šerifov, svojich prokurátorov, svojich sudcov. Máme dosť odstrašujúcich príkladov aj na Slovensku, že priama demokracia nie je zárukou toho, aby sme vybrali toho najlepšieho. Pozrite sa, koľko starostov, primátorov je zvolených opakovane, o ktorých vieme, že sú nečestní, že sú skorumpovaní, že robia hanbu svojmu úradu. Nepoviem iné meno len ako pán Slota. Koľkokrát bol zvolený v Žiline opakovane za primátora? Je to priama demokracia, ľudia rozhodli. A dostanem sa k tomu, čo už pán poslanec Poliačik naznačil. To je volebná kampaň a jej financovanie. Teraz som vyše šesť mesiacov robil na zákone o financovaní politických strán a financovaní volieb ako takých. Je tam toľko úskalí. Jediným možným riešením by mohlo byť to riešenie, čo dal pán poslanec Matovič. Síce nerád s ním súhlasím, ale toto by mohlo byť cestou, ale napriek tomu si myslím, že ten návrh nie je dobrý, lebo, a to je ďalší argument, pán poslanec Lipšic bol ministrom spravodlivosti, keď sme zvolili pána Dobroslava Trnku za generálneho prokurátora, my sme ho zvolili ako poslanci Národnej rady, ale nebol by som videl, že by ste tu skákali a protestovali proti tomu, aby Dobroslav Trnka nebol zvolený za generálneho prokurátora. Ba, poviem opačne, to je môj osobný postoj, ja som ho volil a hrdo som ho volil, lebo ako prokurátor Vojenskej prokuratúry mal výsledky. Dávali sa mu veci, ktoré iní prokurátori stláčali do autu. Alebo nemali tú občiansku statočnosť ich riešiť. A bol som rád. A som si myslel ešte dlhé, dlhé mesiace, že sme zvolili veľmi dobrého generálneho prokurátora. No ale časy sa menia. Môžeme sa dostať k záveru, že je myslené, že aj to rozhodnutie nebolo dobré. A o to ľahšie sa to môže stať pri priamej voľbe cez občanov. Takže ten systém môže zlyhať, keď zlyhá ľudský faktor. Čiže zárukou priama voľba nie je žiadna, toto nie je záruka. A na záver by som dal do pozornosti, tu už bolo spomenuté, príspevky pána poslanca Šebeja k tej priamej demokracii. On asi najlepšie vystihuje, aké úskalia má tento inštitút, ktorý síce veľmi uznávam, mám ho rád, ale nie je to všeliek, nie je to všestranné riešenie na veci, v ktorých hlavne na Slovensku nemáme tradície. A nemáme to odskúšané. Preto ja neviem zahlasovať za tento návrh, pán poslanec Lipšic, nabudúce. | [] | 4,023,142 |
5 | 2010-09-09 | Autorizovaná rozprava | 270 | Hrušovský, Pavol, podpredseda NR SR | Pavol | Hrušovský | podpredseda NR SR | Panie poslankyne, páni poslanci, o vystúpenie v zmysle § 28 zákona o rokovacom poriadku požiadal pán predseda Národnej rady. Pán predseda, nech sa páči. | [] | 4,199,999 |
24 | 2011-10-18 | Autorizovaná rozprava | 167 | Hrušovský, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Hrušovský | predseda NR SR | Hlasujeme o návrhu. (Prerušenie hlasovania predsedom.) Ešte by som poprosil, prepáčte, prerušil som hlasovanie, aby ste uviedli termíny, v ktorých majú výbory návrh prerokovať. | [
"(Prerušenie hlasovania predsedom.)"
] | 3,955,874 |
75 | 2022-10-21 | Autorizovaná rozprava | 172 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Tri faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Dostála. Ako prvý pán poslanec Peter Osuský. | [] | 3,902,100 |
40 | 2009-09-09 | Autorizovaná rozprava | 236 | P. Paška, predseda NR SR: | P | Paška | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 131 prítomných, 39 za, 3 proti, 89 sa zdržalo. Ani o tomto návrhu nebudeme rokovať v druhom čítaní. Pán poslanec Gabura navrhol aj zmenu v zákone č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Je to tlač 1161. Pán poslanec Vestenický uvedie hlasovanie o tomto návrhu. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,127,881 |
35 | 2018-10-17 | Autorizovaná rozprava | 289 | Poliačik, Martin, poslanec NR SR | Martin | Poliačik | poslanec NR SR | Ďakujem. No, pán Tomáš, pozrite, keby ja som bol voči Sulíkovi taký pudlík, jak vy ste voči Ficovi, tak som stále v SaS. Nemusel som dneska pracovať na tom, aby som aj k tejto strane budoval, aj k tej vašej alternatívy, v podobe nového progresívneho hnutia. Ostatné veci, ktoré ste hovorili, jednoducho nie sú pravda. To, že SMER v opozícii zneužíval rokovací poriadok, dnes už by nebolo možné vďaka zmenám, ktoré vy sami ste v ňom spravili, ale nešlo o žiadne obmedzenie. Ja si pamätám časy, keď na každé jedno vystúpenie bolo 80 faktických poznámok a jednoducho sa s tým nedalo žiť. Vtedy, nevravím, že to bolo ideálne riešenie a dnes už by som to možno riešil inak, ale určite nešlo o nejaké krvavé potlačenie opozície. Čo sa týka kritiky tých raňajok, skúste si nájsť, prosím vás, moje vyjadrenia z tej doby, keď som hovoril o tom, že Sulík má za to žltú kartu. Na rozdiel od absencie akejkoľvek kritiky z vašej strany voči vlastnému predsedovi ja som vždy voči predsedovi SaS kritický bol. A čo sa týka teda celkovej debaty, Tibor Bernaťák, ja som nepovedal, že ten zákon by nemal byť založený na faktoch. Práveže by mal, ja úplne súhlasím aj s Eugenom, aj s Edom predtým, že by sme sa mali baviť o dopadoch, ale to je vec, ktorá predkladateľov vôbec nezaujíma. Im je úplne jedno, ako to dopadne. Jediné, na čom záleží, je rýchly a pokiaľ možno ešte do volieb získateľný politický bod. To je jediné kritérium, podľa ktorého je takýto zákon posudzovaný, nejde o ľudí, nejde o dôchodcov. Nejde ani o tých, o ktorých ty si hovoril, ktorí budú po schválení tohto zákona potom brigádovať popri tom dôchodku, aby prežili. Tu nejde o... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) | [
"(Prerušenie vystúpenia časomerom.)"
] | 3,982,273 |
38 | 2018-11-29 | Autorizovaná rozprava | 75 | Zelník, Štefan, poslanec NR SR | Štefan | Zelník | poslanec NR SR | Tým sme vyčerpali hlasovanie o všetkých pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a z rozpravy. Vážený pán predseda, mám splnomocnenie gestorského výboru navrhnúť postúpenie prerokovania návrhu zákona do tretieho čítania ihneď. | [] | 4,099,562 |
12 | 2020-09-22 | Autorizovaná rozprava | 32 | Osuský, Peter, poslanec NR SR | Peter | Osuský | poslanec NR SR | Vážený pán predsedajúci, vážená snemovňa, pani poslankyňa Sulanová, viete, možno sa vám zdalo a – uznávam – aj pánovi predsedajúcemu moje označenie trochu britké. Ale ja vám poviem, keď si prečítate to, čo ste tu už raz čítali, tak sa dozviete, že som zakomplexovaný, poklonkujúci, degradujúci. Inými slovami, v slovenčine je známe v národe rčení zvané „na hrubé vrece hrubá záplata“. Nikdy by som vám nepovedal to, čo som vám povedal, keby som sa od vás o sebe nedozvedel to, čo som sa dozvedel. Takže toľkoto k vzájomnej slušnosti a osobným útokom, lebo ste hovorili o predkladateľoch, a to sme nepochybne Ondro Dostál, ja a ďalší, ktorí sme všecko to, čo som vymenoval. Nedá mi, aby som tu nechal zaznieť takým výlomkom z histórie, ako bol ten návrh na odstraňovanie pamätníkov Uhorska. Áno, mileniálne stĺpy sa na tisíce výročie zaujatia územia predkami maďarskými stavali po celom Uhorsku. Napríklad jeden taký stĺp stál na Devíne. Neviem, či tým, čo ste povedali, chcete povedať, že miesto štúrovských vychádzok má zdobiť mileniálny stĺp. Chcem k tomu ešte navrch podotknúť, že treba chápať kontext, v ktorej tí dvaja poslanci ten návrh podali. To boli ešte časy, keď maďarská iredenta nevzdávala nádej na to, že sa vráti Slovensko do Uhorska, pretože ich postoj: „Nem, nem, soha!“ – „Nie, nie, nikdy“ sa nezmierime s Trianonom, dokonca si tí chlapci zo 64 žúp myslia dodnes. Takže, samozrejme, iste by ste ako zástankyne identity rada poriadala spomienky na štúrovské stretnutia pod mileniálnym uhorským stĺpom. Ja to hodnotím v kontexte roku 1920, keď ten pokyn padol. A keď sme už u tých pamätníkov, s Ondrom Dostálom sme istý čas bojovali za postavenie Masarykovej sochy na mieste bývalého pamätníka československej štátnosti a vy hovoríte, že či sa majú, alebo nemajú odstraňovať sochy československé. No, typickou ukážkou osudu sochy bol osud Štefánika a leva na mieste dnešných štúrovcov pri ministerstve životného prostredia. Keď Hitler prišiel do Petržalky, ktorá sa stala súčasťou ríše, to bolo spolu s Devínom územie, ktoré nemecká ríša zabrala Slovensku, tak stál v oblasti dnešného Au café, kde aj predtým bolo Au café, ale iné, ktoré zrovnali so zemou, a keď sa pozrel na druhú stranu a videl toho leva, povedal: „Die Katze muss weg.“ A keď sme v máji, 4. mája vydali ako Slovenská pošta emisiu poštových známok uctievajúcu Štefánika, tak na zásah nemeckej ambasády sa tá séria 4 známok stiahla z platnosti v ten deň, nemecká ambasáda si nepriala, aby sa na Slovensku frankovalo známkami s generálom Štefánikom, ktorý bol, a to tí Nemci vedeli na rozdiel od vás, že bol tvorcom Československej republiky. A ako zaznelo vo vystúpení Ondreja Dostála, my zvláštne svätíme 4. máj ako vrchol Štefánikovej legendy a vkladu, ale nesvätíme to, čo Štefánik vytvoril. Smrť nie je podľa mňa tým najlepším dôvodom na oslavu osoby. Dielo je to, čo sa má oslavovať. A keď som už pri Štefánikovi a vami spomínanom československom národe, tak neviem, či to tvrdenie, že Slováci vlastne nie sú, lebo sú československý národ, nedokážete pochopiť implicitne ako fakt, že Česi neexistujú, že je len československý národ. Tvrdením o československom národe sa predsa vzdali ani keby formálne z pochopiteľných historických a tak ďalej, i matematických a štatistických príčin obidva národy svojej jako existencie tým, že sa prehlásili za jeden národ. To znamená, nakoniec si dovolím odcitovať generála Štefánika, ktorý povedal: „Česi sú Slováci, ktorí hovoria česky a Slováci sú Česi, ktorí hovoria slovensky.“ To bol jeho postoj k štátu, ktorý, za ktorý bojoval a ktorý vybudoval. A preto si myslím, že ten 28. október je sviatkom všetkých, ktorí vybudovali štát, v ktorom sme sa znovu zrodili. A či som zakomplexovaný a poklonkujúci sa, to nechám posúdiť občanov a voličov. Ale nepochybne si za tým stojím, že uznaním historického faktu zrodenia, znovuzrodenia, obrodenia a vzkriesenia slovenského národa je vznik Československej republiky, na tom necúvnem a, citujúc Martina Luthera, môžem smelo povedať: „Tu stojím a inak nemôžem.“ Inými slovami, je mojím hlbokým presvedčením, že môj pradedo bol signatár Martinskej deklarácie, vybral sa do Martina, lebo bol uvedomelý Slovák, a chcel, aby sme sa stali súčasťou celku, ktorý nám zabezpečí národnú existenciu. A napriek tomu si ale nemyslím, lebo sa často spochybňuje to, že tam bol len Šrobár. No, zhodou okolností som bol pozvaný naším zastúpením pri OSN v Ženeve pred dvoma rokmi na veľmi pozoruhodný seminár, ktorý sa konal v hoteli Beau-Rivage, kde sa 28. októbra 1918 stretla špička odboja zahraničného a dohadovala sa, dohodovala sa o vzniku Československej republiky. Boli tam napr. Beneš aj Osuský, Preis, Markovič, Trimpl, mnohí ďalší a medzitým sa stalo to, že odpoludní v Prahe tí, ktorí ostali doma a neboli v zahraničnom odboji, tú republiku vyhlásili. Nemyslím si, že sa na nich ktokoľvek z účastníkov ženevskej schôdzky hneval, a každopádne i tam boli pri tom Slováci. Takže to, čo predvádzate, je neustále vtláčanie Slovákov do akejsi podradnej úlohy tých, ktorí len teda no už teda v najhoršom s pridali. Nie, my sme ako statoční a vlasteneckí Slováci za Československú republiku bojovali a práve na počesť tých, ktorí ju vybojovali a z vďaky za to, že ju vy bojovali, budem do smrti trvať na tom, aby bol 28. október štátnym sviatkom. Ďakujem. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 3,888,451 |
20 | 2011-06-29 | Autorizovaná rozprava | 159 | Hrušovský, Pavol, podpredseda NR SR | Pavol | Hrušovský | podpredseda NR SR | Pán poslanec Záhumenský chce reagovať na faktickú poznámku pani poslankyne. | [] | 4,075,972 |
26 | 2013-10-24 | Autorizovaná rozprava | 152 | Blaha, Ľuboš, poslanec NR SR | Ľuboš | Blaha | poslanec NR SR | Pán kolega, pán kolega Uhliarik... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.) | [
"(Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)"
] | 3,878,966 |
36 | 2014-06-26 | Autorizovaná rozprava | 188 | Hlina, Alojz, poslanec NR SR | Alojz | Hlina | poslanec NR SR | Aj keď tu treba naozaj vysokú dávku empatie a pochopenia, aj sa schopnosti zdržať, ja o koze, ty o voze. Viete, to znova nechcem tak dopadnúť, ako keby ja som bol za bilbordy. A ja som si len dovolil povedať, že ste to kľudne mohli riešiť vtedy, keď tu bola prvýkrát pani Zmajkovičová, by to bolo korektnejšie, alebo po komunálnych voľbách. To, že to zrovna teraz idete riešiť a dávate tam to, čo tam dávate, môže spôsobiť, že ovplyvníte priebeh komunálnych volieb. A podľa mňa to je nekorektné. Lebo už keď ten bordel, ten bordel sa nerobil týždeň, dva, to trvalo dlho, kým to nastalo. Zrazu ste sa rozhodli, že to idete odstraňovať, zrazu. A ten existujúci proste, či už ho zvolia, alebo nezvolia, tak ten zabetónuje ten stav. Nie ten, čo by chcel trebárs kandidovať a povie, že ten má inú predstavu o tom stave, lebo už darmo bude tá jeho predstava, lebo ten predchádzajúci starosta mu to zabetónuje. Už mu vydá rozhodnutia o povolení a už je to zabetónované, už je to hotové. Takže ak by ste chceli byť korektní, tak to necháte na tých, nech kandidáti idú do volieb so svojou predstavou bilbordov a danej obce, daného mesta. Nech oni povedia, koľko chcú mať na kilometri štvorcovom reklamnej plochy. Nech s tým idú do súťaže. Nieže prídu do betónovej džungle, kde už vlastne nebudú môcť nič robiť. Je to nekorektné. Len, prosím vás, neprekrúcajte ma, či ja som alebo nie som, keby ste... Ja som jeden z prvých, ktorý je za. Len sa netvárme, že teraz to odstránime, lebo to má tieto, tieto okolnosti a bude to mať veľmi silné okolnosti. Nie o malinkej dedine v Čremošnom, prosím vás, ale tu sú veľké mestá, kde keď to... My sme, žiaľ, taký národ, takí aj ľudia tejto krajiny, nielen národ, však tu žijú aj národnosti: vidíme na fotke, máme pocit, že keď je na fotke, to musí byť dobrý človek. Na tej fotke častokrát je veľký lump a čím viac ho, častejšie vidíte, tým sa vám to podsúva, že ho máte voliť. Proste súvisí to. Robiť s bilbordmi tesne pred voľbami je nekorektné. | [] | 4,138,431 |
60 | 2022-03-16 | Autorizovaná rozprava | 361 | Kyselica, Lukáš, poslanec NR SR | Lukáš | Kyselica | poslanec NR SR | Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predstavujúci, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení, ktorým sa dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Výbor pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov. Národná rada uznesením č. 1246 z 10. februára 2022 pridelila návrh skupiny poslancov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru a výboru pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Výbory, ktorým bol návrh pridelený, návrh zákona pridelený, zaujali nasledujúce stanoviská: Ústavnoprávny výbor uznesením č. 466 z 9. marca odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť. Výbor pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 140 zo 14. marca 2022 odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa predmetný zákon č. 8/2009 o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť. Gestorský výbor ma určil ako spoločného spravodajcu výborov vystúpiť na schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť č. 143. Ďakujem, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu | [] | 4,044,599 |
14 | 2024-05-15 | Autorizovaná rozprava | 35 | Kotlár, Peter, poslanec NR SR | Peter | Kotlár | poslanec NR SR | Vážená pani Jaurová, vážení prítomní anglosaskí pozorovatelia, dovoľte mi, aby som vás upozornil na jeden možno osobný a dôležitý fakt. Poznám ministerku lepšie, ako ktokoľvek z vás. Je to žena láskavá a empatická, ktorá sedí v tom najsprávnejšom kresle, právom a nevyhnutne. Teda to, čo nás, pretože ona, práve ona zastupuje to, čo nás odlišuje od prírody. Ak si pozriete definíciu kultúry, tak kultúra je to, čo nás odlišuje od prírody. A všetko, čo ona predstavuje, tak je presne to, v čo verím. Martina, vytrvaj tam. Tento zákon vyžaduje pravdepodobne a bude vyžadovať tvoju osobnú ochranu aj kvôli pozorovateľom, ktorí prišli, pretože mnohí budú musieť od dnešného dňa alebo zajtrajšieho zobrať do ruky lopaty a začať makať. Pani Jaurová, nezáviďte pani ministerke. Už dnes sa definitívne zapísala do histórie. Ďakujem. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,220,118 |
72 | 2022-10-05 | Autorizovaná rozprava | 122 | Tabák, Romana, poslankyňa NR SR | Romana | Tabák | poslankyňa NR SR | Ďakujem za slovo, pán presedajúci. Pán poslanec Dostál, prosím vás, čo tu mudrujete? Tento zákon pomôže mestám a obciam. Vy ste zo strany, ktorá opustila Slovensko v najťažších časoch. Vy ste zbabelá, jedna zákerná lenivá strana. A nezabúdajte, čo hovoríme my matičiari, hnusota je len tak lenivieť a hlivieť. A to ste vy. Vy chcete mudrovať a poukazovať z komfortnej zóny. | [] | 3,930,553 |
19 | 2024-09-13 | Autorizovaná rozprava | 108 | Kleinert, Dana, poslankyňa NR SR | Dana | Kleinert | poslankyňa NR SR | Ďakujem pekne. My sme si s pani Jaurovou nepripravovali spoločne našu rozpravu, ale keďže ako ľudia, profesionáli zo sféry kultúry, kreatívneho priemyslu a umenia vidíme veci celkom dosť podobne, tak v niektorých veciach v podstate budem opakovať už to, čo aj začala pani Jaurová. Ale však zase zjavne to tu potrebujeme všetci, pretože my sa dneska nachádzame v čase, kedy máme tu zákon, ktorý nikto nepotreboval, ktorý vlastne ani nikto nepotrebuje, ktorý nás nikam nedovedie, ktorý nemá žiadnu analýzu, ale teda aspoň je úplne zbytočný. Včera, ako sme tu tak sedeli celý ten deň, tak som si tak rýchlo pozrela, že čo stoja naše platy poslancov a k tomu asistenti, v zásade vychádzalo to, a opravte ma, ak sa mýlim, okolo 50-tisíc eur na deň. Takže my sme včera vyhodili do vzduchu 50-tisíc eur. A viete, ako to je, keď sa hovorí, že rozdiel medzi tým, či jedno euro máte, alebo nemáte, sú dve eura, takže je to naozaj celkom dosť, čo sme včera akože premárnili. A teraz tu zasa stojíme a zase márnime náš všetkých čas nad návrhom zákona, ktorý opäť raz nikto nepotrebuje. A teda áno, ja tiež oceňujem prehlásenia pána Michelka, ktorým teda verím, keďže ja som človek, ktorý vždy verí v tú dobrú vôľu, že teda sme skončili s týmito praktikami typu, že vložím sem nejaký zákon, vieme všetci, že to je noha do dverí a potom prídu také pozmeňováky, že sa dopracujeme až k veciam, ku ktorým sme sa napríklad v kultúre dopracovali. A ja by som teda chcela povedať, že teda tých, ten, tento zákon, ktorý tu teraz máme, je súčasťou piatich balíkov a veľmi jasne, teda piatich zákonov, a veľmi jasne sme vtedy hovorili, už mesiace dozadu, čo sa stane. A neuveríte, ale ten scenár sa deje. Ten scenár, tak ako ho spomínala pani Zora Jaurová, ako som ho spomínala ja, ako ho spomínali kolegovia, kolegyne z opozície, ten sa teraz deje. A môžeme si ísť bod po bode. Fond pre umenie, ako sme tu hovorili, je nefunkčný. A je fakt jedno, či tam je pán Richard Rikkon alebo ktokoľvek, o tomto čase sme mali mať vonku výzvy. O tomto čase sa malo normálne pracovať na tých ďalších výzvach, ktoré nasledujú po tej prvej, lebo s ňou logicky súvisia. V tejto chvíli to nie sú že ľudia zúfalí z Bratislavy, to sú ľudia z celého Slovenska zúfalí, že nevedia, čo sa deje. A inač to by som ešte chcela včera na mar... povedať na margo toho, čo tu včera zaznelo, že teda aby FPU dával viacej peňazí do regiónov. My sme vám to tu naozaj veľakrát hovorili. Pozrite si tie čísla, prosím vás. Za toto sme platení, aby sme robili poctivú robotu. Nielen tu tak trieskali zľava-sprava hocičo. Pozrite si tie čísla! Najviac peňazí išlo do regiónov. Fakt akože, mňa napríklad veľmi uráža, keď sa tu len tak proste rozpráva a naozaj to nie je pravda. Akože fakt si myslím, že za toto nemáme byť platení. Lebo je to hanba, naozaj. No, takže fond pre umenie teda je nefunkčný. Už sa druhýkrát teda nebola schopná dať dokopy tá rada. Dokonca ani pani ministerka nevie ju naplniť tým počtom 13, ktoré teda ste si tak vydupkali. Proste nie, nedá sa, nejde. Sme v septembri, takáto je situácia. Ďalej v ďalších z tých zákonov, z týchto piatich, bol Audiovizuálny fond. No a teda tam už pani ministerka v tejto chvíli porušuje zákon, pretože už mala navoliť dávno tú radu. Neurobila to. Ja neviem teda, že čo má na robote, ako som už hovorila vo faktickej, ale proste neurobila to. RTVS. STVR, prišla zmluva, ktorá bola datovaná 5. júla s tým, že 30. júna bude dodané logo. Akože just wow, to je super! Videli ste niekto to logo? Neviem, hľadám ho, chodím po parlamente, nevidím žiadne logo STVR. Možno len fakt moje štvorky dioptrie to nevidia. Neviem, proste nie je a píšeme september. A už teraz vieme, že sú tam tlaky na zamestnancov, aby proste minimálne si spravili autocenzúru, čo je fakt výborný, výborná, výborný posun. Slovenské národné divadlo, Slovenská národná galéria medzičasom, čo sa udialo. Viete si predstaviť, že vy odvoláte riaditeľov, ktorí vykazujú že najlepšie čísla, najlepšie hodnotenia, najlepšie, že spĺňajú vlastne a niekedy aj vlastne prekračujú svoje KPI, ktoré si dali? Akože a poviete, že, napríklad národnej galérii, že potrebuje krízové riadenie? Akože ja tomu nerozumiem. Rozumiem tomu, že môže ministerka povedať, že nemá dôveru v toho človeka, tomu rozumiem, ale ja si myslím, že si nejde brať pani ministerka pána Drličku za muža, ale že teda očakáva od neho plnenie nejakých míľnikov. A objektívne tie míľniky boli napĺňané. Takže nerozumiem tomu, odkiaľ teda ona zobrala tú, ten pocit nedôvery voči nemu. Platí to aj o Slovenskej národnej galérii, o pani riaditeľke Kusej. Akože my tu máme konečne jedinú inštitúciu svojho druhu verejnú, ktorá je na európskej úrovni. Pani ministerka má pocit, že, neviem, pani Kusú treba odvolať, lebo to nezvládla? To, to, akože to hlava neberie a nielenže našim voličom. To neberie proste ani vašim voličom, pán Michelko. To sú proste tak absurdné kroky, ktoré iba hovoria o tom, že asi pani ministerka má pocit, že je zrazu tuto vládkyňou sveta a môže hocičo. Druhá vec je, že asi všetci vieme, že pán Machala teda je predsa len ten, čo riadi tú hlavu. Takže asi to bude o tom. Obnovme si svoj dom, to sme tu už hovorili. Akože ja neviem, mne je z toho normálne že fyzicky ťažko, keď si predstavím tých ľudí, ktorí, častokrát sú to ozetká, rôzne po Slovensku ozetká, mimovládne organizácie, fuj, hanba, hej? Tak tieto mimovládne organizácie suplujú štát, ktorý nevie sa postarať o svoje pamiatky, alebo sa starajú o pamiatky, ktoré sú v nejakom inom vlastníctve, a robia to v naozaj že vo voľnom čase, ako v pote tváre doslovne, ak môžem takto povedať, a zháňajú si euro ku euru, aby mohli niečo, niečo s tými pamiatkami pohnúť, zakryť strechu, aby tam nepršalo, aby, ja neviem, stredoveké, stredoveké časti tej pamiatky, aby to nezapršalo na ne alebo bohviečo sa deje teraz. A títo ľudia naozaj, čo sa roky o to starajú, čo by sme ich tu mali na rukách nosiť, tak sú načisto zúfalí, že pani ministerka opäť čo? Opäť nič. Nič nespravila s tým Obnovme si svoj dom. Teraz pred pár dňami to vyšlo, že sa konečne podpísali nejaké výsledky, o ktorých, ako povedala pani Jaurová, máme dôvodné podozrenie, že ešte pani ministerka odignorovala rozhodnutie komisie. A už sme tu počuli, že pani ministerka prišla do starej budovy SND, ktorá je zavretá, pozrela sa okolo a povedala si: Ó, veď ona je v poriadku tá budova! Akože ja by som túto guráž na jej mieste fakt nemala. Ako môže vedieť, v akom stave sú tie pamiatky? No a takto teda pani ministerka asi posudzuje aj iné veci, a tým pádom sme aj v takejto šlamastike spolu so všetkými tými ľuďmi, ktorí jednak teda ani sa nedočkali výsledkov v rámci tejto výzvy a keď sa aj niektorí dočkali, tak je, fakt som zvedavá naozaj na tie výsledky, na odpovede našich dvestojedenástok, ktoré inač by the way sa teda dosť dokážu ignorovať, čo je ďalšia téma, že ako to vlastne je s tými pamiatkami, ako je to je s tými rozhodnutiami komisie. Prečo dostali jedni a druhí nie, ako rozhodla komisia a prečo potom pani ministerka na základe čoho, že sa prišla pozrieť do nejakej inej pamiatky a povedala ó, táto je asi horšia alebo lepšia , alebo ja neviem, na základe čoho rozhodla. O mobbingu na ministerstve kultúry, ja si myslím, že to asi všetci počujeme dosť často. My sme to počuli naozaj od, v podstate od príchodu pána Machalu interne. Už je to vlastne celkom verejná záležitosť a je to teda naozaj ani nieže hanba, to je, podľa mňa že to je neprístupné v tomto svete v 21. storočí v roku 2024 v strede Európskej únie, aby takýmto spôsobom otrasným sa správal pán Machala, nikým nevolený človek, úradník, k zamestnancom, k odborníkom a odborníčkam, ktorí sú dlhé roky na tom ministerstve. Viete, tam, akože to ministerstvo malo rôzne vedenia a my sme voči nim mali rôzne výhrady, ale toto je také dno, že my sa vlastne nestíhame čudovať. A to akože vo viacerých veciach, ale zároveň to hovorí mnohé o tom, a ja naozaj apelujem na stranu SNS, aby s týmto prestala, pretože to škodí nielen ľuďom, ktorí sú napríklad z miest, kde vy vytvárate ten umelý konflikt, že mestá a regióny. To škodí naozaj celému Slovensku, lebo ministerstvo má množstvo organizácií alebo množstvo úradníkov, ľudí, ktorí sú po celom Slovensku. A oni to vnímajú, oni vnímajú tú aroganciu, tú neodbornosť a vnímajú ten strach, ktorý sa tam snažíte, snažíte zaviesť. Ja by som sa napríklad chcela opýtať na Budmerice popri tom celom, keď sme teda síce pri tomto zákone, ktorý nikto nepotreboval, ale teda keďže hovorím o balíčku vecí, ktoré, ktoré medzitým sa udiali na ministerstve kultúry v rámci aj týchto zákonov, tak by ma zaujímalo, že čo je s tými Budmericami. Stále sú zatvorené, predpokladám. Myslím si, že, tuším, že hovorilo to ministerstvo, že v októbri to znova otvoria? Vôbec nevieme, prečo to zavreli, keď to bolo otvorené pre verejnosť. Osobne si myslím a obávam sa, že v októbri to otvorené nebude, pretože asi pán Machala potrebuje urobiť ďalšiu oslavu, však o chvíľku bude mať ďalšie narodky, takže možno mu to vyhovuje. Prípadne keby to bolo pre niekoho nachystané, aby sa to potom nejakým spôsobom predalo za možnože v 60-dňovej lehote, tak by to možnože bolo veľmi dobrá cesta. Samozrejme, potom tu máme aj BIBIANU a výber a výber na riaditeľku, ktorá teda je susedou, takže je to fantastické. A zároveň ešte tu by som chcela povedať pri tej BIBIANE, že už sme sa viackrát pýtali cez dvestojedenástky, akým spôsobom... prepáčte, tu si niekto zabudol mobil a zvoní. Že viackrát sme sa už pýtali aj cez dvestojedenástku, akým spôsobom bola vybratá pani riaditeľka, a chceli sme sprístupniť koncepciu, chceli sme vedieť mená komisie aj to, akým spôsobom rozhodla. Vieme presne nula informácií, pretože ministerstvo nám, podľa nášho názoru nezákonne, odmieta dávať informácie, ale teda my sa, my teda nemienime od tohto upustiť. No a teda súčasná situácia pri tomto návrhu zákona, teda 153 číslo parlamentnej tlače, je to tak. Ministerstvo kultúry ešte nikdy nevyužilo predkupné práva z tých 30 dní na 60. Opravte ma, ak sa mýlim. Takže je to zaujímavé, že ako sa ide, ako sa idú poslanci tak zamyslieť, že čo by sme dneska teda urobili, že ako, aký návrh zákona dáme. Tak dáme taký, ktorý vlastne že nám vôbec netreba, že tak tých 30 dní sa nikdy nepoužilo, tak možno sa použije 60. To je proste taká, tak ako nelogické, že nám je jasné, že vy ste iba nestihli urobiť na tom ministerstve to, čo sa pôvodne zamýšľalo, a to boli všetky tie zmeny ohľadne pamiatkovej starostlivosti. A teraz my už vieme zo všetkých tých informácií, že sa teda chystá veľká pamiatková novela alebo samotný zákon, alebo ako to už vy nazvete, uvidíme, a ja sa tu na tomto mieste pýtam, ako bude vyzerať, ako uvažujete, aké komisie alebo odborné skupiny ste dali dokopy, ako toto bude vyzerať? Alebo či máme očakávať teraz na začiatku kompletné výmeny riaditeľov krajských pamiatkových úradov, dosadenie za rôzne politické nominácie, ako to tu vidíme dlhé mesiace, že teda že či teda toto bude ono, alebo teda týmto by to teda mohlo začať a potom teda že ako to bude ďalej, hej, že čo? Počuli sme o vyvlastnení, počuli sme o zobratí si hradu Devín, ktorý patrí mestu Bratislava. Prečo? Kvôli čomu? Chýba tam nejaká vlajka alebo čo? Viete, že to nemá akože hlavu, pätu. Ministerstvo kultúry má okolo 300 budov, no poďme sa pozrieť od zajtra na každú jednu budovu, ako sa vie o ňu postarať. A potom si povedzme: dobre, tak akože poďme sa baviť ďalej, hej? Fakt by ma to zaujímalo. Podľa mňa stačí ísť na Námestie SNP do tej budovy a pozrieť sa, ako tá budova vyzerá. Takže ja by som tak odporučila pani ministerke teda, jednak by som jej odporučila, aby odstúpila, lebo na to sa nedá pozerať, ale teda keď tam už tak veľmi chce byť, tak nech sa naozaj pozrie na problémy, ktoré na ministerstve kultúry naozaj sú a ktoré by mala riešiť. Lebo to, čo sa na ministerstve deje, sa, ako som už povedala, napriek tomu, že rôzne pani ministerky a ministri boli, ale toto je naozaj niečo nevídané a naozaj to nie je v pozitívnom zmysle brané a to naprieč Slovenskom, naprieč skupinami ľudí, ktorí sú z rôznych oblastí. Už to proste všetci vidia. Takže ja vás fakt vyzývam, jednak nerobme zákony, ktoré sú zbytočné, nemrhajme tuto naším časom a vyzývam vás, aby ste sa porozprávali s pani ministerkou, aby odstúpila, kým je čas, pretože naozaj škodí Slovensku. A zároveň by som chcela ešte apelovať na to, že či naozaj tam potrebujete mať nejakého nikým nevoleného štátneho úradníka, ktorý teda roztočil také koleso, ktorý vám môže naozaj, ktoré to koleso vám naozaj môže ublížiť, lebo vám už teraz veľmi ubližuje. Takže toto je za mňa všetko, rozprávame sa teda o zákone, ktorý teda, ako som už povedala, nikto nepotreboval, ale aspoň bol zbytočný, a teda verím, že sa posunieme aj trošku k vyššej kultúre legislatívy, tvorenia legislatívy v tomto parlamente. Ďakujem veľmi pekne. | [] | 4,196,836 |
33 | 2004-12-08 | Autorizovaná rozprava | 19 | D. Muňko, poslanec: | D | Muňko | poslanec | Chcem ďalej upozorniť na niektoré problémové okruhy na strane príjmov i na strane výdavkov. Čo sa týka, na strane príjmov, neopakovateľnosť niektorých príjmových položiek, ktoré v roku 2004 dosahovali vysoké hodnoty. Ide predovšetkým o daň z príjmov fyzických osôb, spotrebné dane na uhľovodíkové palivá a vyšší výber DPH. Predpokladám, že tam môže byť na príjmoch výpadok okolo 3 miliárd v roku 2005. Pokračuje zlacnenie dlhovej služby, čiže tam predpokladám takisto, že môže byť minimálne výpadok okolo 3 miliárd. Privatizácia Slovenských elektrární prinesie v roku 2005 minimálne 34 miliárd a doprivatizovaním ďalších štátnych podielov môže tiež priniesť ďalší príjem pre štátny rozpočet v rozsahu od 5 do 15 miliárd. Rast ziskovosti podnikov, rast miezd pracovníkov povedie k vyššiemu daňovému výberu za obidve kategórie platiteľov daní, kým pri dani z príjmov fyzických osôb budú profilovať samosprávy, z rastu príjmov podnikov bude profitovať štátny rozpočet. Po ďalšie. Vzhľadom na vývoj kurzu slovenskej meny a jeho spevnenie, spevňovanie sa Národná banka Slovenska opätovne dostane pravdepodobne do straty a nebude možné počítať s odvodom častí zisku Národnej banky do štátneho rozpočtu. HDP Slovenska bude pravdepodobne rásť, ale reálny výber daní bude za ňou zrejme podstatne zaostávať, pretože prevažnú časť rastu HDP zabezpečujú zahraniční investori a tí majú mnohé úľavy. Preto nie je možné urobiť priamu väzbu medzi rastom HDP a rastom vybraných daní. Svedčí o tom aj značný rozmer daňových nedoplatkov, ktorý sa stále pohybuje na úrovni 80 až 90 miliárd. Suma celkových nedoplatkov kumulatívne stále narastá, čo svedčí o pretrvávajúcej finančnej nedisciplinovanosti pri plnení daňových povinností, keď zoberieme, k 30. 9. 2004 celkové daňové nedoplatky dosiahli sumu 87 miliárd 700 miliónov, pričom v priebehu roku 2004 bol zaznamenaný nárast o 6 miliárd 380 miliónov korún. Čiže pretrváva zlá finančná disciplína daňových subjektov, nízka vymoženosť práva a prácu správcov dane sťažujú časté legislatívne zmeny a problémy s daňovými a informačnými systémami, APE, IDIS. Dokumentuje to skutočnosť, že na základe prijatých opatrení, kontrolou daňové úrady vyrubili daň a penále, pričom len malá časť z toho bola uhradená. Čo sa týka problémového okruhu na strane výdavkov. Nutnosť je uhradiť záväzky štátu voči vybraných odvetviam v rámci oddlženia, ide napríklad o záväzky voči zdravotníctvu na rok, štátneho rozpočtu na rok 2005 sa predpokladá úhrade splátok návratné finančné výpomoci a pôžičiek vo výške 0,52 miliárd slovenských korún. Odhadujú sa disponibilné verejné zdroje financované zdravotníctva vo výške 75,7 miliardy korún, čiže v porovnaní s rokom 2004 viac o 7,4 miliardy korún pri medziročnom zvýšení tempa rastu na úrovni 10,8 %. Najväčší podiel na nárast na disponibilných verejných zdrojov vo financovaní zdravotníctva roku 2005 v porovnaní s rokom 2004 bude mať zvýšenie platieb poistného ekonomicky aktívne obyvateľstvo 5 miliárd, zvýšené platby poistného plateného štátom o 3,1 miliardy pri medziročnom zvýšení tempa rastu o 16,9 % vplyvom legislatívnej zmeny výpočtu poistného platenej štátom. V rámci prijatej reformy zdravotníctva v dôsledku fiškálnej decentralizácie a liberalizácie možno očakávať oslabenie vplyvu vlády nad kontrolou nákladov poskytovania zdravotnej starostlivosti. Neadekvátne môže byť aj očakávanie fiškálnych úspor v zdravotníctve, nakoľko nie je k dispozícii dostatok údajov príjmov, výdavkov, pohľadávok a najmä záväzkov. Tu by som sa, pán podpredseda vlády, chcel pozastaviť a chcel by som vás poprosiť, aby ste spravili dokonalý audit záväzkov a pohľadávok, a to z toho dôvodu, aby sa neopakovala, tak keď išla privatizácia poisťovní a kde poisťovne zo zákonného poistenia, najprv to bolo 800 miliónov, potom to bolo 3 miliardy, dnes sa to pohybuje 10 miliárd. Pokiaľ sa tu nespraví jeden cisársky rez z hľadiska záväzkov a pohľadávok v zdravotníctve, tak som presvedčený, že tieto záväzky budú stále narastať a nie tak ako ich „deklaruje“ pán minister zdravotníctva, že zastaví nárast straty v zdravotníctve. Rozpočet zdravotných poisťovní je zostavený s predpokladom, že výdavky neprevýšia príjmy, návrh rozpočtu na rok 2005 je všeobecným rozpočtom, ktorý nepoukazuje na riziká, ktoré možno očakávať v súvislosti s novou legislatívou. Doplatenie reálnych záväzkov štátu za výkony vo verejnom záujme voči Železniciam Slovenskej republiky. V rámci realizácie Lisabonskej stratégie významný okruh predstavuje riešenie nezamestnanosti v dvoch smeroch, podpora tvorby pracovných miest a podpora teritoriálnej mobility dochádzky za prácou. V rámci toho významnú úlohu zohráva uhrádzanie výkonu vo verejnom záujme pre železnice a v slovenskej autobusovej doprave. V návrhu rozpočtu na rok 2005 je pre železnice zvýšený objem zdrojov výkonov vo verejnom záujme na 6,5 miliardy korún, čo pokrýva 90 % požiadaviek železníc, no pre sadky a MHD, čiže v najväčších mestách výkony sú nepokryté. Dotácia pre Bratislavu, Košice a Banskú Bystricu je v rozsahu 850 miliónov korún, je zrušená však pre sadky, táto navrhovaná suma nezohľadňuje rast cien pohonných hmôt nielen ceny ropy, ale i DPH, aj spotrebnej dane. Dôsledkom toho môže byť rast cien cestovných lístkov alebo rušenie spojov. Keďže rozpočtové možnosti samospráv sú obmedzené, nebudú samosprávy schopné uhrádzať požadované výkony na úrovni roku 2003. Výsledkom môže byť rast cestovného, zrušenia zliav pre študentov a obmedzovanie spojov, tým však pôjde Slovenská republika nielen proti cieľom Lisabonskej stratégie, ale aj proti záverom Laakenského samitu Európskej únie, podpory verejnej hromadnej dopravy. Znamená to, že bez prehodnotenia výšky zdrojov pre Slovenskú autobusovú dopravu nebude možné riešiť mobilitu dochádzky za prácou. Okrem toho ďalšie opatrenie vypracované napríklad ministerstvom práce a sociálnych vecí a rodiny budú kontraproduktívne, nakoľko uchádzači o zamestnanie nebudú mať ako dostať sa do práce vzhľadom na rušenie spojov. Dôsledky privatizácie sadky je iný problém. Je zrejmé, že rast cien pohonných hmôt, opotrebovanosť vozového parku, vývoj cien cestovného dostali sadky do neriešiteľnej situácie. Riešenie je len navýšenie výdavkov zhruba o 300 miliónov korún ako minimalistický variant. Ďalej, čo sa týka výdavkovej časti, záruky za bankový úver vo vzťahu asi 11 miliárd korún. Možnosť dofinancovať miestne regionálne školstvo. V období v roku 89 do roku 2003 nepretržite klesal počet žiakov, počet učiteľov naopak stúpal. Výsledkom bolo výrazné znižovanie počtu žiakov na jedného učiteľa a neefektívne využitie kapacít v regionálnom školstve. V roku 1980 pripadalo na jedného učiteľa približne 18 žiakov, kým v roku 2003 už len 3. Prezamestnanosť v regionálnom školstve sa premietla do zníženia počtu žiakov na učiteľa od roku 1989 o 27,8 %. Napriek spomínanému poklesu efektívne predstavuje rok 2004 základného financovania regionálneho školstva pre ďalšie roky. Od 1. 1. 2004 prešiel majetok štátu na obce a vyššie územné celky. V roku 2005 sa na regionálne školstvo navrhuje vynaložiť prostriedky rozpočtu, štátneho rozpočtu v objeme 42,3 miliardy korún v porovnaní s rozpočtom na rok 2004 predmetné výdavky rastú o 6,15 % napriek pokračujúcemu poklesu žiakov. Treba takisto povedať, že reformu treba v školstve spraviť, pretože nastáva pokles žiakov, lenže vyššie územné celky nedostatočne riešia tieto veci, ktoré sú tam. Zvýšenie nákladov na prevádzku štátnej správy, čo súvisí predovšetkým s ďalším zvýšením cien energií, telekomunikačných poplatkov, cien vôd, návrh štátneho rozpočtu na rok 2005 nezohľadňuje. Odhadované zvýšenie výdavkov môže byť okolo 500 miliónov korún. Nie sú riešené otázky, ako skončí prehratý súd, čo sa týka obchodnej banky. Povinné zvýšenie výdavkov Slovenskej republiky na oblasť vedy a výskumu, aby sa splnili ciele Lisabonskej stratégie, bude vyžadovať zvýšenie výdavkov na vedu, výskum aspoň o 2 miliardy korún. Prehodnocovanie Lisabonskej stratégie kladie značný dôraz na tri hlavné ciele: výskum, vývoj, celoživotné vzdelávanie, podnikateľské prostredie. Koncentrácia sa na tieto ciele zároveň vyžaduje od členských krajín zvýšiť výdavky výskumu aspoň na 2 % z HDP, Slovenská republika má v rozpočte 0,61 % z HDP. Aj keď rast výdavkov na výskum je výsledkom kombinácie zdrojov zo štátneho rozpočtu a podnikateľskej sféry, je zrejmé, že zdroje zo štátneho rozpočtu sú nezastupiteľné. Okrem toho pri zapojení výskumných pracovísk do šiesteho rámcového programu v budúcnosti od roku 2007 do siedmeho rámcového programu sú nutné zdroje pre financovanie výskumných projektov. Je možné zvoliť aj inú cestu, ktorú zvolili napríklad niektoré členské štáty Európskej únie a v rámci nich aj Česká republika. Firmy môžu od základu dane odpočítať 100 % nákladov, ktoré preukázateľne vynaložili na výskum. Aby sa zabránilo špekuláciám a náklady nie je možné odpočítať v prípade, že práce zadali iným firmám, netýka sa to certifikácie. Takisto sa nakoniec v Českej republike upustilo od požiadavky ministerstva financií, aby sa firma zaviazala v ďalších dvoch rokoch, a vynaloží rovnaký objem zdrojov. Odpočítateľnosť nákladov na výskum je štandardne používaný nástroj v Európskej únii. Keď porovnáme Českú republiku, je dopad tohto opatrenia na úrovni 4 miliárd ročne. Podpora činností, súčinností firiem je riešená ďalšími nástrojmi. Zároveň sa rozširuje podpora výskumu a technologických a inovačných parkov. V budúcnosti by sme mali ako vo väčšine členských krajín mať prioritu na projekty financovania, multizdrojové projekty, projekty financované štátom a podnikovou sférou. Ďalšou možnosťou je financovanie projektov aj cez agentúry podpôr zahraničných investícii ako súčasť investičných stimulov. Súbežne s týmito nástrojmi Európska únia odporúča systematicky zvyšovanie výdavkov rozpočtu jednotlivých členských krajín na výskum pri súbežnom reštruktruktualizovaní výskumného zamerania na väzby a prioritné ciele v Európskej únii, alternatívne zdroje, energie, medicínska, technická, informačné technológie. Chcem ešte poukázať, že napríklad Česká republika má tiež problémový štátny rozpočet, a vyčleňuje pre oblasť výskumu a vývoja 16,5 miliardy korún pre rok 2005 a pre rok 2006 počíta až s 18,5 miliardami českých korún. Po ďalšie, v roku 2005 bude musieť Slovensko zabezpečiť dosiahnutie povinných minimálnych rezerv ropy na 90 dní, čo si vyžiada investície v rozsahu minimálne 2,5 až 3 miliardy slovenských korún. V rozpočte bežných výdavkov nebola v plnom rozsahu pokrytá požiadavka Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky na skladovanie, ochraňovanie určeného množstva ropy a ropných produktov na 64 dní spotreby, ktorá predstavuje sumu 240 miliónov slovenských korún. Vzhľadom na opakujúce sa povodne bude nutné zvýšiť výdavky na protipovodňové opatrenia. Nechcem špecifikovať, o akú sumu ide, ale odhadujeme okolo miliardy slovenských korún. Hlavnou prioritou bolo dorovnanie priamych platieb poľnohospodárom do úrovne 60 % priemeru v Európskej únii. Pôvodná úroveň 42,6 % bola upravená 54 %, čiže na 7 miliárd 027, čiže nebola pokrytá suma do vyrovnania tých 60 % - 780 miliónov korún. Ďalej, čo sa týka, investičné stimuly pre investorov, ktorí prichádzajú na úrovni na rok 2005, odhadujeme zhruba okolo 8 miliárd korún. Odkladanie reformy slovenskej armády, je nutné počítať so zvýšením výdavkov na rozpočtovú kapitolu ministerstva obrany zhruba takisto asi o miliardu viacej. Azylová politika vzhľadom na záväzky Slovenska voči Európskej únii, bude nutné počítať 300 až 500 miliónov korún. Doúčtovanie fiškálnej decentralizácie je možné súhlasiť so ZMOS-om, že vzniká riziko finančnej diery v rozpočte pre vyššie územné celky zhruba 1,5 miliardy korún. Okrem toho zostáva otvorených ešte niekoľko ďalších problémov, v ktorých nie je možné stanoviť číselný odhad, napríklad dopad spustenie penzijnej reformy, spoluúčasť Slovenskej republiky na štrukturálnych programoch v Európskej únii, odhadovaný úver v Sociálnej poisťovni v prípade nesolventnosti, dopad kurzového rizika na vývoj Národnej banky Slovenska, úspory v štátnej správe vo väzbe na očakávanie zníženie počtu pracovníkov. Veľkú časť rizík štátneho rozpočtu na rok 2005 by vláda mohla riešiť použitím príjmov z privatizácie, ak tieto prostriedky budú reálne k dispozícii, tieto prostriedky budú k dispozícii až v polovici roku 2005, buď využitím § 11 vo väzbe na Národnú banku, alebo využitím viazania rozpočtových kapitol, a to tak z hľadiska výšky v percentách ako aj dĺžky viazania. Faktom však je, že naháňanie sa za percentom deficitu Slovenskej republiky je značne problematické. Okrem toho, ak hovoríme, že deficit štátneho rozpočtu v roku 2005 bude na úrovni 3,4 % hrubého domáceho produktu, zároveň predpokladáme, že ostatné okruhy verejných financií, teda Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne budú mať rozpočtové hospodárenie vyrovnané, čo je vecne nie reálny predpoklad, pritom možnosti nafúknuť výšku HDP sú obmedzené. To sú len niektoré veci, na ktoré som ja k príjmovej aj výdavkovej časti upozornil, ktoré v rozpočte môžu v roku 2005 čakať. Ďakujem za pozornosť. | [] | 3,879,711 |
25 | 2013-10-29 | Autorizovaná rozprava | 30 | Galko, Ľubomír, poslanec NR SR | Ľubomír | Galko | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Pán poslanec Hlina, ja by som len pár poznámok doplnil. Ja som bol účastný toho branno-bezpečnostného výboru minulý týždeň a musím konštatovať, že vám boli odopreté vaše poslanecké práva, pretože nie je vôbec pravda, že by bolo treba predkladať žiadosť, nejakú žiadosť alebo formulár o poslanecký prieskum. Toto nie je pravda. Ja som na dnes pripravený na ten výbor, naštudoval som si nielen rokovací poriadok Národnej rady, ale zároveň aj také nejaké pravidlá, ktoré máme, pravidlá rokovania nášho výboru, pretože my sme si schválili ešte aj pravidlá rokovania, aby sme to mali upresnené, a budem striktne trvať na tom, aby sa postupovalo podľa týchto pravidiel a podľa rokovacieho poriadku. To, čo ste povedali, podčiarkujem, je to pravda, ten branno-bezpečnostný výbor, to je jedna čistá katastrofa. Čistá katastrofa, pretože zatiaľ čo tu kolegovia zo SMER-u sem-tam aspoň niečo šplechnú vo faktických poznámkach, tak tam len cudne klopia oči celý čas a potom pozrú na veľkého vodcu alebo to je malý vodca, lebo Jaroslav Baška je malý vodca, nie veľký vodca, akým spôsobom on dá pokyn, a takýmto spôsobom zahlasujú. Ja som veľmi rád, že práve dnes prišiel na rad tento zákon, ktorý my podporujeme a ja osobne ho podporujem, pretože práve dnes budeme na tomto výbore rozprávať o tom, či Róbert Kaliňák zamestnal mafiána v polícii, člena podsvetia. A na 99 % tam padne, samozrejme, návrh na poslanecký prieskum. O tom, ako sa SMER k tomu stavia, svedčí aj to, že ten výbor je pod stupňom utajené alebo pod stupňom dôverné, čiže je vylúčená z toho verejnosť aj novinári. To znamená, už dopredu si smeráci zabezpečili to, aby tam nebola kontrola verejnosti. Takže ja sa na ten dnešný výbor veľmi teším. Ďakujem pekne. | [] | 4,195,578 |
29 | 2021-05-10 | Autorizovaná rozprava | 58 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Ďalší – pán poslanec Jozef Valocký, nech sa páči. | [] | 4,136,730 |
24 | 2017-12-05 | Autorizovaná rozprava | 239 | Glváč, Martin, podpredseda NR SR | Martin | Glváč | podpredseda NR SR | Pán poslanec Tomáš. | [] | 4,013,353 |
24 | 2008-07-03 | Autorizovaná rozprava | 101 | M. Sabolová, poslankyňa: | M | Sabolová | poslankyňa | Podľa mojich informácií a vedomostí, aj ktoré boli zverejnené pánom MVDr. Holkom, ktorý bol autor tohto článku, sú tie, že na tejto práci sa pani riaditeľka nepodieľala vôbec a po dvoch rokoch po tom, ako odišiel on z ústavu, použila tieto jeho materiály. Alebo, či sa nájde nejaký zastierací manéver na vylepšenie imidžu, že za peniaze daňových poplatníkov, lebo riaditeľka je platená z funkcie daňových poplatníkov, bude aj naďalej takýto človek, ktorý nespĺňa všetky morálne kritériá, sedieť na tom mieste, na ktorom je. A ešte možno, ak bude potvrdený rozsudok, určite by mal niekto v tejto veci konať. Je to možno prvý prípad, kedy súdy rozhodli. Ja si myslím, že aj v týchto veciach budú musieť konať súdy, lebo je to dostatočne rozmohnutý, alebo ako sa správne povie, je rozmohnutá vec v spoločnosti, a preto len som chcela, aby ste ako vy, najvyšší predstaviteľ vlády, vedeli o takýchto skutočnostiach, ktoré môžu pod dvoma menami, doktor Pliešovský a doktor ... (Prerušenia vystúpenia časomierou.) | [
"(Prerušenia vystúpenia časomierou.)"
] | 3,939,107 |
34 | 2018-09-13 | Autorizovaná rozprava | 331 | Shahzad, Silvia, poslankyňa NR SR | Silvia | Shahzad | poslankyňa NR SR | Ďakujem. Vážení kolegovia, musím sa priznať, že som veľmi rozladená z toho, čo tu predviedol pred chvíľou pán kolega Tomáš, a budem sa k tomu ešte chvíľku vracať. Vy poviete, že čo sa stalo. Stalo sa toľko, že keď si neuvedomíte vy a vaši kolegovia aj pán minister Richter, že pokiaľ nezačnú nalievať peniaze do sociálnych služieb, tak vy nebudete mať komu dávať tie vaše slávne vianočné príspevky, pretože tí ľudia vám v tých zariadeniach pomrú. Oni tam mrú totižto už teraz a za chvíľku vy tých svojich voličov stratíte. A toto mi príde ako úplný výsmech, že vy sa snažíte peniaze rozhadzovať v zákone, ktorý si naozaj tie peniaze, viete veľmi dobre, že ich žiadajú neustále, každý jeden rok žiadajú extra dotácie, a vy si teraz tu schválite v tomto návrhu, zákone nejakú vianočnú dotáciu na dôchodky. To je, to je naozaj hanba! V tomto duchu; ja som naozaj, aj tento zákon o sociálnych službách sledujem dlho, lebo som sa venovala denným stacionárom. Napriek tomu, že sme robili všetko, čo sme mohli, snažila som sa, neustále sme s kolegyňou boli v kontakte aj s ministerstvom práce, stále sme pripomienkovali, že jednoducho ony budú v problémoch, stále sa riešia problémy sociálnych služieb na poslednú chvíľu, znovu pred koncom roka, znovu sa to má rýchlo schvaľovať, lebo už sa pripravujú ďalšie zmeny, lebo, aby platili v roku 2019. A máme koniec roka a ešte to nie je ani v parlamente. Presne takýmto štýlom všetko robíte, potom to tak vyzerá a potom sa to musí opravovať. Lebo si nedáte na to čas, nenecháte si poradiť, lebo už potom vy nemáte čas nič opravovať ešte predtým, ako vôbec niečo príde do praxe. Tak je to v podstate aj s tou bezbariérovosťou. Ja si tu neustále hádžem pingpong s ministrom práce a s jeho štátnym tajomníkom Ondrušom, pretože oni ma považujú za, teda oni stále tvrdia, že bojujem proti bezbariérovosti. Naopak. Ministerstvo práce bojuje proti bezbariérovosti, pretože okrem toho, že napíše nejakú formulku do zákona, aby si teraz všetky zariadenia nejakým švihnutím čarovného prútika odstránili všetky bariéry, lebo oni sami netušia, že ako, tak proste napíšu si, napíšu si len nejaký dátum do zákona, ale neurobia nič preto, aby sa reálne tie bariéry odstraňovali. Jednoducho takto sa to robiť nedá. A netýka sa to len jaslí, týka sa to aj všetkých ostatných zariadení sociálnych služieb, pretože tie zariadenia sú naozaj niektoré v katastrofálnom stave, tí ľudia tam žijú v nedôstojných podmienkach a stále sa robí pre to málo. Preto som sa pýtala, aký fond, aké peniaze sa vyčlenili? Dnes som mala otázku na predsedu vlády o tom, že koľko peňazí sa vyčleňuje vôbec na debarierizáciu v rozpočte, kto s tým ráta, kedy budú konečne tie peniaze. Každý rok čakáme, každý rok pozeráme, koľko peňazí sa tam vyčlení, a stále nič. Žiadny špeciálny program, žiadne systémové riešenia na odstraňovanie bariér. Odstraňovať bariéry sa naozaj takýmto spôsobom nedajú a skúste si otvoriť nejaké zariadenie, keď sa teraz stále bavíme o zariadeniach sociálnych služieb, nechcem odskakovať od témy, skúste si otvoriť nejaké zariadenie, keď ho budete musieť mať po novom od začiatku bezbariérové, tak si to zariadenie ani neotvoríte, lebo tu žiadne priestory ani nenájdete, pokiaľ nemajú, teda tieto nové priestory, ktoré bezbariérové sú, majú väčšinou aj vysoké nájmy, ktoré si tie, tí prevádzkovatelia, ktorí by si chceli takéto zariadenia otvoriť, nemôžu jednoducho dovoliť. Na prevádzku často majú malé prostriedky, nedostávajú ich, čiže za chvíľku my tu nebudeme mať žiadne zariadenia, ak sa budeme podľa tohoto držať. Preto ja naozaj apelujem nielen na ministra Richtera, lebo ten má pod palcom ľudí so zdravotným postihnutím a práve túto debarierizáciu, nikto iný to tu nerieši, a teda on tiež nie, ale nech to už konečne začnú riešiť a nech to už začnú riešiť medzirezortne, nielen každý minister sa trápi s tým, čo, alebo teda každý minister sa zaujíma len o to, čo má na svojom ministerstve, a od všetkého ostatného hádže ruky preč. A takto funguje aj hlavné kontaktné miesto. Už som to niekoľkokrát spomínala, aj tam skapal pes, tiež som sa pokúšala iniciovať aspoň od nich, nech vyvíjajú aktivity smerom k odstraňovaniu bariér, bolo jedno stretnutie a teraz zase nič, nevedia sa skontaktovať ani len s ministerstvom dopravy. Takže ako je to úbohé naozaj a takýmto spôsobom sa nikde nepohneme. Ja by som si veľmi želala, aby tie zariadenia boli od začiatku až do konca bezbariérové, ale týmto spôsobom sa k nim nikdy, nikdy nedopracujeme. Takže, milí kolegovia, ja vás naozaj prosím, uvedomte si to raz a navždy, že za chvíľku to budete vy, ktorí budete potrebovať tie zariadenia a bude sa vám tam veľmi ťažko žiť. Ďakujem pekne. | [] | 4,032,574 |
20 | 2017-09-07 | Autorizovaná rozprava | 16 | Vašečka, Richard, poslanec NR SR | Richard | Vašečka | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo. Súhlasím s vami, pani poslankyňa Blahová, úplne a vlastne sa len ukazuje, že čo urobí z človeka, keď je tak dlho v politike a robí stále dokolečka také kompromisy, že je schopný potom cynizmu najhrubšieho zrna. Úplne má vymazanú pamäť vzhľadom na to, že on také to, čo nazval špiny a divadlá, robil na bežiacom páse a ak sa dožije a bude znova v opozícii, bude robiť opäť. Ďalšia vec je, ako to už bolo aj spomenuté, že evidentne si nemyslíme, že minister Richter je hodný odvolania, nielen my, ale že si to myslia aj jeho koaliční partneri. A veľmi sa čudujem, že tak veľmi jednoznačne vyhlásil ministra Richtera za najlepšieho zo všetkých ministrov. Ja byť ministrom jeho vlády, a teda iným ministrom, tak by som sa urazil, ale to len dosvedčuje, aký zlý vkus má pán premiér. Ďakujem. | [] | 4,087,111 |
48 | 2010-02-12 | Autorizovaná rozprava | 22 | J. Rydlo, poslanec: | J | Rydlo | poslanec | Slávna snemovňa, štát má právo a povinnosť formovať svojich občanov, aby poznali jeho dejiny, ústavu, zákony a aby milovali vlasť. Dovoľte mi podeliť sa o zážitok z roku 1983, ktorý mi utkvel v pamäti, pretože mi ho rozprával môj padovský profesor, historik Milan Ďurica, čestný člen Slovenského ústavu, ktorý sa v tom čase veľmi často zdržoval v Spolkovej republike Nemecko, kde udržiaval intenzívne vzťahy tak vedeckej, cirkevnej i politickej povahy. Izraelská univerzita Bar-Ilan, ktorá mala vtedy 10-tisíc poslucháčov, udelila čestný titul Doctor honoris causa dlhoročnému predsedovi Židovskej obce v Berlíne Heinzovi Galinskému. Pri tejto príležitosti prezident univerzity Bar-Ilan prof. Emanuel Rackmann poskytol rozhovor redaktorovi nemeckého časopisu Deutschland-Berichte. Na otázku, čím sa jeho univerzita líši od ostatných univerzít v Izraeli, Rackmann povedal: „Podstatný rozdiel medzi našou univerzitou Bar-Ilan a ostatnými univerzitami v Izraeli tvorí fakt, že naši študenti musia absolvovať o 25 % viacej študijných kurzov, ktorými sú špeciálne povinné predmety z judaistiky. Medzi tieto patria: židovská filozofia, židovské dejiny, Biblia a Talmud, pretože my uplatňuje svetonáhľad, že na tejto univerzite nemôže promovať v žiadnom odbore študent, ktorý by neovládal tieto predmety. Každý študent musí poznať korene židovského života. Tieto korene tvoria najdôležitejšiu časť toho, čo naša univerzita dáva študentom. Druhým dôvodom je to, že my sme sionistická univerzita. Preto vyžadujeme od našich študentov, aby aj oni boli sionistami, aby boli idealistami, aby pre štát niečo robili, aby mu niečo dávali a nie iba od neho prijímali. Na našej univerzite máme niektoré fakulty tak zariadené, aby študenti národu čosi dávali.“ Potiaľto prof. Emanuel Rackmann. Ak uvážime, že Izrael mal vtedy asi 2,5 mil. obyvateľov, teda približne polovicu obyvateľov Slovenska, a z tej univerzity mu každoročne vyšlo dva- až tritisíc takto vyučených a súčasne národne i nábožensky k idealizmu vychovaných mladých akademicky vzdelaných pracovníkov, ľahšie pochopíme jedinečný svetový fenomén všestranného rastu a mohutnenia štátu Izrael, ktorý má dnes viac ako 7 mil. obyvateľov. Ale by nám to mohlo pomôcť nahliadnuť, ako je to aj s národnou tragédiou hraničiacou s kultúrnou, ekonomickou aj politickou situáciou nášho mladého štátu. Naše vlády, žiaľ, bez výnimky nielenže nezaložili podobnú vysokú školu s jednoznačným a intenzívnym študijným programom historického a náboženského obsahu národných dejín, ale naopak, až s nepochopiteľnou nezodpovednosťou zachovali nezmenený celý školský systém s jeho starými marxisticko-boľševickými osnovami, pedagogickými príručkami a učiteľmi. Títo v drvivej väčšine podnes vyučujú a vychovávajú mládež k bezduchému materialistickému internacionalizmu a upevňujú v mladých dušiach hriešnu neznalosť historických koreňov národa, do ktorej neprestávajú vštepovať absurdné tézy historickým vývojom na smetisko dejín vyvodeného čechoslovakizmu. Toto je jedna z hlavným príčin našej súčasnej duchovnej, ale nielen duchovnej biedy. Preto je zvrchovaný čas, aby sme sa my Slováci zobudili. Aby sme si uvedomili, že máme svoje hlboké historické korene v slávnej štátotvornej náboženskej i kultúrnej minulosti, ktorá nás mravne zaväzuje, aby sme sa nebáli nikoho, ani vzdialených veľmocí tohto sveta, ale si uvedomili naše sväté právo žiť a rásť v duchu našich národných tradícií. Na to nás oprávňuje najzákladnejší princíp každého demokratického zriadenia, podľa ktorého je aritmetická väčšina, ktorá rozhoduje o povahe, hodnotách a cieľoch orgánov zákonodarstva i výkonnej moci v správe štátu. Je jedným z krikľavých paradoxov doterajšieho vývoja v našom štáte, že nad štyrmi pätina veriacich občanov slovenskej národnosti rozhodujúcu moc dostali do rúk predstavitelia mikroskopických zoskupení Slovákom národne i nábožensky úplne cudzích alebo odcudzených jednotlivcov. Za takýto vývoj v spoločnosti sme zodpovední všetci, lebo iba správne použitie volebného lístka prakticky jediný, a práve preto nielen politicky, ale aj mravne zodpovedný za prejav moci, ktorou každého občana vybavuje základný ústavný zákon, môže túto absurdnú situáciu podstatne zmeniť a dať našej spoločnosti impulz na správnu orientáciu ďalšieho vývoja v súlade so základnými hodnotami našich historických koreňov, na zachovanie a zveľadenie vzácneho dedičstva našich otcov. Slávna snemovňa, prečo hlasovať za tento zákon? V tlačovom orgáne Slovenského hnutia obrody Právo národa čítam: „Od vstupu Slovenska do Európskej únie sa občania Slovenskej republiky, a hlavne mladí, čoraz menej hlásia k svojej vlasti a čoraz menej sa považujú za Slovákov. Dnešná takzvaná moderná doba občanom vtĺka do hláv, že všetko, čo je zahraničné, a predovšetkým americké, je najkrajšie, najlepšie a všetko, čo je slovenské, sa považuje za zastarané, nemoderné a najmä nezaujímavé. Občania Slovenskej republiky sa v dnešnej modernej spoločnosti považujú za Európanov a na našu históriu, kultúru a tradície sa jednoducho kašle. Je to však správne? Je správne, že človek, ktorý sa narodí na Slovensku, kde má právo na vzdelanie, prácu, rodinu, sa nehlási k svojej vlasti? Ako to potom pôjde ďalej, keď sa budeme my Slováci tak ľahostajne správať k svojmu vlastnému národu? Budeme si takýmto spôsobom môcť povedať o niekoľko rokov, že sme Slováci? To, že sme vstúpili do európskeho spoločenstva, neznamená, že sa musíme správať tak, ako to chce Európa a Spojené štáty americké, to nás chcú za každú cenu zjednotiť a urobiť z nás jeden zmiešaný super štát. Aj po vstupe do Európskej únie sme stále ostali Slovákmi a stále máme svoje práva, kultúru, históriu, tradície a jazyk. Buďme hrdí na to, že sme Slováci, a zachovávajme náš národ, za ktorý tak ťažko bojovali naši predkovia, a myslíme pritom aj na budúce generácie. Ja naozaj nepochopiteľné, že Slovák žijúci na Slovensku sa označí za Európana. Nemôžeme sa správať tak, že to, čo je zahraničné, je krajšie, lepšie ako naše slovenské. Preto celkom správne vyhlásil predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico, že je dôležité, aby sa Slováci učili svoju históriu a vychovávali sa k vlastenectvu. Mali by sme pozerať do budúcnosti a každý Slovák, ktorý sa paradoxne v prvom rade označuje za Európana, až potom za Slováka, by sa mal nad sebou skutočne zamyslieť. Máme bohatú skúsenosť, máme bohatú históriu a históriu takú, akú by nám mohol závidieť nejeden štát Európskej únie. Dnešná takzvaná moderná kultúra Západu, ktorá sa stále vo väčšej miere propaguje na každom kroku, je azda lepšia? Veď vlastenectvo nie je žiaden extrémizmus, ako to radi vyhlasujú slávne médiá. Vlastenectvo je prirodzenosť, ktorú má každý človek, ktorý miluje svoju vlasť. Preto nebuďme my Slováci nepriateľmi nášho národa a buďme hrdí na to, kto sme.“ Potiaľto Slovenské hnutie obrody. Čo dodať? Takto zmýšľajú mladí ľudia, ktorých nevychoval režim, ktorému sme odzvonili pred dvadsiatimi rokmi. Nechodia z recesie ani v pionierskych šatkách, ani v nostalgických uniformách, či s vyholenými hlavami. Odchovalo ich ponovembrové Slovensko, sú plodom našej súčasnosti a rodiacej sa slovenskej demokracie. Sú to mladí ľudia, mládenci, devy, muži, ženy, ktorí sa sami, opakujem sami, samučičkí sami prepracovali k tomu, že si uvedomujú, že ľudský život je len vtedy plnohodnotný, ak je to život hodnôt. Áno, sú hrdí na svoju domovinu a slovo vlasť je pre nich hodnotou jednou zo základných ľudských hodnôt. Nie, nie je ich mnoho, bohužiaľ. Vyznávajú však to, čo kedysi hovorieval Ladislav Hanus: „Človek môže urobiť všetko, no nemôže to urobiť sám.“ A nebol sám, keď vo Vysokých Tatrách kedysi tiež mladým ľuďom na svojich prednáškach hovoril, že štát má právo a povinnosť formovať svojich občanov, aby poznali jeho dejiny, ústavu, zákony a aby milovali vlasť. Vďačím sa vám za pozornosť, ktorú ste venovali mojim slovám – čo sa vám páčilo, povedzte, prosím, iným, čo sa vám nepáčilo, povedzte, prosím, mne. Ďakujem. | [] | 4,167,435 |
11 | 2007-07-02 | Autorizovaná rozprava | 141 | P. Paška, predseda NR SR: | P | Paška | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 140 prítomných, 81 za, 59 sa zdržalo. Tento bod sme schválili. Ďalej. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 3,897,969 |
9 | 2016-09-21 | Autorizovaná rozprava | 136 | Danko, Andrej, predseda NR SR | Andrej | Danko | predseda NR SR | Chcete pokračovať vo vystúpení po prestávke? (Odpoveď spravodajcu: „Po prestávke, áno.“) Takže preruším teraz... (Reakcia navrhovateľa.) Dobre, takže ďakujem. Prerušujem schôdzu Národnej rady do 14. hodiny a pokračujeme vystúpením v rozprave pánom poslancom Galekom. Ďakujem. (Prerušenie rokovania o 12.03 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.) | [
"(Odpoveď spravodajcu: „Po prestávke, áno.“)",
"(Reakcia navrhovateľa.)",
"(Prerušenie rokovania o 12.03 hodine.)",
"(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)"
] | 4,210,334 |
46 | 2019-06-26 | Autorizovaná rozprava | 126 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 143, za 136, zdržalo sa 7 poslancov. Návrh sme schválili. Nech sa páči. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 3,949,684 |
33 | 2014-03-18 | Autorizovaná rozprava | 134 | Kolesík, Andrej, poslanec NR SR | Andrej | Kolesík | poslanec NR SR | Ďakujem, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpil jeden pán poslanec, ale nepredložil žiaden návrh. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. | [] | 4,011,345 |
51 | 2001-09-20 | Autorizovaná rozprava | 268 | P. Hrušovský, podpredseda NR SR: | P | Hrušovský | podpredseda NR SR | (Hlasovanie.) Prítomných 131, za návrh 83, proti 15, zdržalo sa 28, nehlasovalo 5. Návrhy sme schválili. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,048,918 |
30 | 2018-03-26 | Autorizovaná rozprava | 16 | Fecko, Martin, poslanec NR SR | Martin | Fecko | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, členovia vlády, prichádzam z krajiny Nič, ktorá sa podľa bývalého premiéra a teraz kolegu pána poslanca Fica volá východné Slovensko. Pán Fico, pán kolega, pre vás je 15 728 km2, 1,6 mil. obyvateľov a 1 105 obcí nič? Z tohto miesta vás vyzývam, aby ste sa ospravedlnili obyvateľom východného Slovenska, a apelujem aj na svedomie poslancov koaličných strán z východného Slovenska, prečo ste to nechali len takto vyšumieť. Chcem sa zároveň opýtať, pán nový premiér, ktorý sa uchádzate o našu podporu, ako vnímate východné Slovensko, aby ste za týmto pultom povedali, ako ho budete vnímať. To je môj apel na vás, pretože ste nový premiér, a ja si vás vážim, pretože niečo sme už odžili tu v tomto parlamente a myslím si, že mali by ste sa postaviť čelom a verím, že sa aj postavíte. Takže to je prvá vec. Druhá vec. Máme tu programové vyhlásenie vlády. To, že ste si nedali ani tú snahu to vymazať, tie staré termíny, nebudem sa k tomu vyjadrovať, hovorili o tom kolegovia a kolegyne predtým. Mimo môjho pôdohospodárstva, ktorému sa budem venovať, samozrejme, v prvom rade by som chcel sa opýtať aj pána Danka, ktorý má vo svojom programovom vyhlásení vlády aj podporu kúpeľníctva, čo sme zvládli za dva roky, akým spôsobom sa to kúpeľníctvo rozvíjalo, pretože tvrdím, že je to jedna z našich svetových unikátov, ktorý tu máme. Na našu výmeru Slovenskej republiky, koľko my tu máme vôd, minerálnych, liečivých a ďalších, sme jednička vo svete. Chcem sa opýtať, za dva roky čo sme v tejto oblasti urobili, pretože ja nejaký pokrok nevnímam. Pani ministerka, ktorá, momentálne vyzerá, že tu neni, ale dúfam, že si moje vystúpenie prečíta, keď som sa dopočul, že sa stala ministerkou aj v terajšej vláde, ako som už povedal pri prvom programovom vyhlásení vlády v roku 2016, môžem povedať, že je odborníčka. Pretože minister s profilom, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka s profilom ukončená vysoká škola poľnohospodárstva, odbor FYTO, práca vo Výskumnom ústave agroekológie v Michalovciach v rokoch 1987 – 1989, súkromný poradca v poľnohospodárstve firmy EKOLAND v roku 1990 – 1996, v roku 2004 až 2007 Poľnohospodárska platobná agentúra, nezávislý poradca, v roku 2008 Slovenský pozemkový fond, vedúca odboru prevodu a prenájmu pozemkov, v roku 2010 vedúca referátu tvorby cien a verifikácie na Slovenskom pozemkovom fonde a od roku 2012 generálna riaditeľka SPF a teraz ministerka, myslím si, že, áno, je to tá osoba, ktorá by tam mala byť a robiť v prvom rade v tom, v čom je doma. Preto som čakal ja ako pozemkár, ktorý tiež som zasvätil svoj život tejto ťažkej reholi, ktorá sa volá poľnohospodárstvo, som myslel, že pohneme s pôdou. Áno, podarilo sa nám dať pôdu do ústavy, beriem, ochrana, ale pýtam sa ďalej. Pýtam sa ďalej, pretože to nestačí a my tu máme úlohy, ktoré sme vôbec nesplnili, a Európska únia o nich ani nevie, ona ani nechápe, s akými problémami sa boríme u nás doma s našimi užívacími a vlastníckymi vzťahmi k pôde. Ani nechápe, vážení, lebo Európska únia nevie, čo je reštitúcia. Nevie, čo je problém so záhradkárskymi osadami. A pani ministerka mi na výbore povedala, že ja nechápem, čo je užívacie právo. Tak som, pani ministerka, vám teraz prídem vysvetliť, čo je užívacie právo, pretože ak si myslíte, že tu pokračuje socialistický spôsob užívania pozemkov, tak v roku ´89 tu prebehla revolúcia. Ja viem, že máme s tým problém, pretože sme študovali v socializme, lebo sme končili dva roky po sebe v roku 1985 a 1987 a tam nás učili socialistický spôsob poľnohospodárskej výroby, ale momentálne sme už v EÚ, ktorý tento spôsob nepozná. Nepozná. A my sme od roku ´91 zákonom o pôde z 24. júna, zákon 229, povedali, že okrem vlastníka nemôže pôdu užívať nikto, pokiaľ nemá nájomnú zmluvu alebo neni vlastník, alebo aj Slovenský pozemkový fond, samozrejme, pokiaľ to ten zákon nebude určovať ináč. Vyzerá, že my znovu betónujeme určité vzťahy, kde vlastníctvo je nič a užívací vzťah je nad vlastníckym vzťahom. Pani ministerka, katastrofa, a ja som si myslel, že k tomu sa postavíte čelom a budete hájiť. Povedzte mi, ako je možné, že niekto si dá čestné vyhlásenie na Pôdohospodárskej platobnej agentúre, že verifikuje, že užívam tieto pozemky a oni mu dajú dotácie? Veď to je živná pôda pre korupciu, neskutočná, vážení. A teda zisťujeme, že východ, že stred, že západné Slovensko, nám tu niekto rozoberá agrodotácie? | [] | 3,994,284 |
27 | 2013-12-16 | Autorizovaná rozprava | 101 | Figeľ, Ján, podpredseda NR SR | Ján | Figeľ | podpredseda NR SR | S ďalšou faktickou Peter Osuský. | [] | 4,175,413 |
Subsets and Splits
No community queries yet
The top public SQL queries from the community will appear here once available.