session_num int64 1 104 ⌀ | snapshot date32 | session_name stringclasses 5
values | segment_num int64 1 1.44k | speaker stringlengths 6 170 | first_name stringclasses 241
values | last_name stringclasses 744
values | role stringclasses 287
values | transcript stringlengths 2 108k | transcriber_notes listlengths 0 342 | id int64 3.87M 4.23M |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
20 | 2011-07-13 | Autorizovaná rozprava | 119 | Sulík, Richard, predseda NR SR | Richard | Sulík | predseda NR SR | Dámy a páni, budeme pokračovať hlasovaním. Poprosím, keby ste sa usadili. Pána Abrhana aj kolegu Jurčíka poprosím, keby sa usadili. Tak, páni poslanci, panie poslankyne, na návrh troch klubov som bol požiadaný ešte o dvadsaťminútovú prestávku. Pýtam sa, či je takýto súhlas. (Nesúhlasná reakcia pléna.) Našťastie sa o tom nehlasuje, takže nasleduje dvadsaťminútová prestávka. (Dvadsaťminútová prestávka.) (Po prestávke.) | [
"(Nesúhlasná reakcia pléna.)",
"(Dvadsaťminútová prestávka.)",
"(Po prestávke.)"
] | 3,989,364 |
24 | 2013-09-18 | Autorizovaná rozprava | 28 | Nicholsonová, Lucia, poslankyňa NR SR | Lucia | Nicholsonová | poslankyňa NR SR | Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán Lipšic, aj z vášho prejavu, ale aj z prejavu predrečníkov k tomuto bodu programu mimoriadnej schôdze je úplne zjavné, že to svetlo na konci Ficovho tunelu v SPP je zisk fešákov z J&T. A ak vám to pomôže, ja by som do tej mozaiky všetkého, čo ste vymenovali, pridala možnože maličkosť, ale podľa mňa zaujímavú. Až donedávna bola dvorným audítorom SPP spoločnosť Deloitte a podľa mojich informácií dva posledné také najväčšie audity v SPP vykonala úplne iná audítorská firma, ten jeden audit bol tzv. SQA audit a ten druhý audit sa týkal auditovania majetku v SPP. A je veľmi zaujímavé, že to zhodou okolností bola firma, ktorá je prepojená na J&T. Ten, kto sledoval dianie v Poštovej banke, asi vie, o ktorej audítorskej firme hovorím. A ešte zaujímavejšie je, že podľa mojich informácií táto firma napriek objemom oboch auditov nebola vyberaná vo verejnej súťaži výberovým konaním, ale napriamo. Ďakujem. | [] | 3,960,337 |
9 | 2024-02-08 | Autorizovaná rozprava | 150 | Gašpar, Tibor, poslanec NR SR | Tibor | Gašpar | poslanec NR SR | Budeme hlasovať o bode 28 pozmeňujúceho návrhu poslanca Galka. | [] | 3,927,599 |
32 | 2021-07-01 | Autorizovaná rozprava | 72 | Baláž, Vladimír, poslanec NR SR | Vladimír | Baláž | poslanec NR SR | Ďakujem. Ja v zásade ako personálne, ja Vladimír Baláž, chápem snahu o zvýšenie percenta zaočkovaných ľudí na Slovensku za cieľom zabezpečiť nejakú komunitnú imunitu. Avšak to, že sa zlyhalo počas tých dlhých mesiacov, ktoré tu žijeme už s touto infekciou, tá kampaň, ktorá, ani neviem v zásade, či dobre prebieha, či vôbec neprebieha, je absolútne bezzubá, nemá žiadny, žiadny, žiadny zmysel. Bude veľmi zaujímavé zistiť aj to, že koľko vlastne kampaň stále, čo nám to vôbec prinieslo. Tak teraz do zákona, ktorý v zásade mal dobrý úmysel odškodniť cestovné kancelárie, sa usadil prílepok, ktorý sa mi zdá, ako keby partia ľudí vymyslela jeden večer. Takto by to asi nemalo celé existovať. Z toho tak či tak vznikne strašne veľké množstvo problémov, ktoré tu už mnohé boli spomenuté. V takomto stave, ako ten pozmeňovací, obidva pozmeňovacie návrhy boli prednesené, žiaľ, nebudeme môcť podporiť tento zákon. Ďakujem. | [] | 4,056,205 |
42 | 2009-10-21 | Autorizovaná rozprava | 181 | P. Paška, predseda NR SR: | P | Paška | predseda NR SR | Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť v rozprave. Pán poslanec Horváth. Končím možnosť sa prihlásiť. Máte slovo pán poslanec. Ešte, pani poslankyňa Sárközy, prihláste sa, pani poslankyňa, ako druhá, pani poslankyňa. Nech sa páči, pán poslanec. | [] | 3,888,345 |
24 | 2013-09-17 | Autorizovaná rozprava | 252 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec Kadúc, nech sa páči. | [] | 3,867,350 |
7 | 2020-05-14 | Autorizovaná rozprava | 308 | Kuffa, Štefan, poslanec NR SR | Štefan | Kuffa | poslanec NR SR | Ale, pán predsedajúci, chcem vám poďakovať... (hovorené súbežne s predsedajúcim), ďakujem, že ste mi to slovo dali. Na predrečníčku chcem toľko povedať, že vzhľadom k jej veku tak sa mi to zdalo veľmi trúfalé, prepáčte, ale označiť pani komisárku, že jej úrad je, nie je nezávislý, to bola trúfalosť veľká. Veľmi veľká. A to, čo ste uviedli ako nejakú argumentáciu, a ktosi sa tu hneď rozplýva, že majú konať orgány činné v trestnom konaní. Ja vám poviem príklad takýto. Aj ja som také súdne rozhodnutie nerešpektoval hľadiac na dobro dieťaťa. My sme takéto dieťa mali v hospici, kde ho chceli dať jednoducho proti súhlasu matky do sociálneho zariadenia bez toho, že by preverili všetky tieto veci, a volala mi sociálna pracovníčka a týmto argumentovala. A ja som povedal, bez súhlasu rodičov, ja toto dieťa, že by som dovolil, aby bolo presunuté do sociálneho zariadenia, ja s tým súhlasiť nebudem. A neudialo sa tak. Tak nedramatizujme tu, viete, to keď sa z kontextu vytrhnú nejaké veci, samozrejme, keď chceme toho druhého pošpiniť, a tuná, naďalej ak chceme niekoho tuná kriminalizovať, ja to považujem, prepáčte, ale až za bezočivé to nieže trúfalé, ale bezočivé. Toto jednoducho v normálnej spoločnosti by malo prestať fungovať. A tú nadáciu, ktorú spomínate, pani kolegyňa, to ste jej robili reklamu, ja ju tu nebudem spomínať. Nerobte reklamu nijakým nadáciám, to je priestor pléna Národnej rady. | [
"(hovorené súbežne s predsedajúcim)"
] | 4,163,393 |
42 | 2014-11-10 | Autorizovaná rozprava | 1,154 | Lipšic, Daniel, poslanec NR SR | Daniel | Lipšic | poslanec NR SR | Ďakujem. Práve som sa dočítal, že po pánovi predsedovi Paškovi na mňa podáva trestné oznámenie aj finančná skupina Penta. Zaujímalo by ma, či to budú robiť rovnakí advokáti. Pán poslanec Blaha, na mňa bolo podaných veľa trestných oznámení aj zo skupiny Penta, dokonca začalo aj trestné stíhanie v jednej veci, že som zneužíval právomoci kvôli vyšetrovaniu Gorily. Je to veľmi smutné, ako dnes niekedy polícia funguje. Ale to, čo ste urobili voči Gáborovi Grendelovi, považujem za špinavosť najväčšieho zrna. Gábor Grendel, dokončím, je vo veci začaté akože vyšetrovanie za skrátenie dane. Za sedem faktúr z roku 2013, ktoré akože nezdanil. Ako živnostník, všetci vieme, že sa zdaňujú faktúry, nie keď sa vystavia, keď sú zaplatené. On ich mal zaplatené v roku 2014. Skutkový stav je úplne jasný. Ale kandiduje na starostu, tak treba niečo urobiť a potom to šíriť cez anonymné blogy. A mrzí ma jedna vec. Ja som si myslel, keď som dostal správu predvčerom, že ľudia okolo pána Pašku a Fica po tom, ako som zverejnil, že pán Paška nepodal majetkové priznania, začali tlačiť do médií, aby hrali akože Gáborovu kauzu. Som si myslel, že k tomu sa neznížite. Ale keď teraz počúvam, pán Jarjabek to videl, vy ste to videli, asi na celom klube, pán Pellegrini to videl, tak sa mi zdá, že predstavitelia SMER-u sú už pod takým tlakom, že sa snažia čokoľvek vydolovať, aj najväčšiu hovadinu, len aby sa akože mohli brániť. Je mi z vás zle. Ale fyzicky zle! | [] | 4,092,665 |
44 | 2005-06-22 | Autorizovaná rozprava | 39 | I. Gašparovič, prezident Slovenskej republiky: | I | Gašparovič | prezident Slovenskej republiky | Vo viacerých smeroch sa iste stotožňujem s aktivitami vlády a činnosťou Národnej rady Slovenskej republiky. To však neznamená, že sa zhodujem vo všetkom. Nie je to možné a nebolo by to ani správne. Hneď na začiatku si dovolím konštatovať, že doterajšie výsledky nášho vývoja sú dielom mnohých činiteľov nášho spoločenského života. Mám na mysli prácu vás poslancov, členov vlády, orgánov územnej samosprávy, profesijných zväzov, spoločenských združení a nadácií, podnikateľov, firiem a všetkých pracujúcich ľudí. Ďakujem každému, kto priložil ruku k nášmu spoločnému programu, ktorým sledujeme lepší život našich občanov. Patrí sa začať od seba, preto chcem zdôrazniť, že hlavnú líniu a vlastne aj stratégiu môjho pôsobenia určuje Ústava Slovenskej republiky. Mojou prioritou bolo a naďalej je dodržiavať ducha ústavy a ústavné princípy, ktoré sa premietali do mojich aktivít smerom k našej zákonodarnej, výkonnej a samosprávnej moci a, samozrejme, k občanom i vo vzťahu k zahraničnej politike. Po týchto slovách by sa mohlo zdať, že všetko je v poriadku a nemáme o čom hovoriť. Ale tak to nie je. Žiada sa povedať pravdu o živote, o problémoch občanov, o východiskách zo zložitých situácií a našich perspektívach. Čakajúc na toto moje prvé vystúpenie v parlamentnom prostredí, ktoré je mi dôverne známe, vyjadrili viacerí naši politici aj poslanci očakávanie, že od prezidenta chcú predovšetkým počuť, kde sa Slovensko práve nachádza a či sa vyvíja pozitívnym smerom. Odpoviem krátko. Reprezentujem Slovensko, ktoré je už etablované v demokratickom medzinárodnom spoločenstve ako krajinu čoraz vyššieho kreditu svojej politiky. Práve toto ma oprávňuje skonštatovať, že naše pozitívne smerovanie je očividné, a tým aj povzbudzujúce. Vážená Národná rada, pri nástupe do funkcie hlavy štátu som si uvedomoval, že najprestížnejší a najťažší boj krajiny počas jej samotnej existencie bol v zásade vybojovaný. Získali sme plnoprávne členstvo v euroatlantických integračných zoskupeniach, čo boli dlhoročné priority našej zahraničnej politiky i diplomacie. Naša zahraničnopolitická orientácia je pozitívna a nezvratná. Vo vlastných rukách máme aj nástroje nadväzovania kontaktov a spolupráce či riešenia prípadných problémov s partnermi mimo našich integračných zoskupení. V tomto smere chcem naďalej napomáhať našej diplomacii, ako som sa o to usiloval od nástupu na svoj terajší post, keď ma nezvyklá dynamika medzinárodného vývoja od počiatku vtiahla do významných rozhodovacích procesov. Spomeniem len prvú časť a účasť slovenského prezidenta na Valnom zhromaždení OSN či prvú plnoprávnu účasť slovenskej delegácie, ktorú som viedol na vlaňajšom samite atlantickej aliancie v Istanbule. A pri všetkej skromnosti tu treba spomenúť aj hostiteľské povinnosti hlavy štátu počas bratislavského samitu predstaviteľov Spojených štátov amerických a Ruskej federácie. Prezidenti týchto veľmocí boli zároveň našimi hosťami na ich historicky prvých návštevách Slovenskej republiky. Nie náhodou sa zakaždým pri týchto, pre našu zahraničnú politiku výnimočných udalostiach hovorilo s rešpektom a uznaním o úspešnom príbehu Slovenska. Spomenúť by som chcel i moju minulotýždňovú návštevu Svätej stolice. Bol som iba tretím prezidentom, ktorého Svätý Otec prijal. Aj to svedčí o miere akceptácie tejto krajiny. V srdečnom rozhovore Svätý Otec ocenil ústavnoprávne zabezpečenie postavenia cirkví na Slovensku, ako aj dobré vzťahy štátu a cirkvi. Pri tejto príležitosti som navštívil i sídlo Rádu maltézskych rytierov, ktorý svojou charitatívnou činnosťou rozvíja i na Slovensku svoje úlohy. Veľké príležitosti pre slovenskú diplomaciu a zahraničnú politiku núka nadchádzajúce obdobie, keď sa s veľkou pravdepodobnosťou ujmeme na dva roky pozície nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN. Bude to, ako dúfam, nielen čas na realizáciu jej očakávanej reformy, ale aj na stabilizáciu pomerov a posilnenie bezpečnosti v početných konfliktných zónach sveta. Ak medzinárodné demokratické spoločenstvo má docieliť posilnenie bezpečnosti a stability na celom svete vrátane ohnísk terajších konfliktov, musia sa jeho členovia zhodnúť prinajmenšom na využívaní tých nástrojov, ktoré sa osvedčili. Takto možno definovať aj účinkovanie Slovenskej republiky na medzinárodnej scéne rámcované obranou hodnôt ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, právneho štátu i medzinárodného práva. Aj preto pripomínam, že osobné priority prezidentského účinkovania, ako som ich definoval vo svojom inauguračnom prejave – bezpečnosť, prosperita a identita Slovenska – plne korešpondujú nielen s dávnejšie vytýčeným prointegračným smerovaním našej krajiny, ale aj s našou terajšou pozíciou a možnosťami na medzinárodnej scéne. Aj naši občania vedia doceniť politický a praktický ekonomický prínos nášho pôsobenia v NATO a v Európskej únii. Najmä ak si položia otázku, aká by bola naša pozícia garancie našej bezpečnosti, ba aj prosperity, keby Slovensko zostalo mimo týchto zoskupení. V tomto kontexte je potrebné vnímať aj našu vojenskú účasť v Iraku, a to aj po poslednom teroristickom útoku na budovu Veľvyslanectva Slovenskej republiky. Naši vojaci v Iraku plnia úlohy v súlade s bezpečnostnými záujmami Slovenskej republiky. Ich predčasný odchod by neprospel ani našim zahraničnopolitickým záujmom, ani stabilite v Iraku a na Blízkom východe. Ale aj tu bude potrebné, aby sme v budúcnosti akceptovali medzinárodné dohody a zmluvy. Využívam túto príležitosť, aby som sa poďakoval Národnej rade Slovenskej republiky aj za jej konštruktívny prístup k nedávnemu schváleniu ústavnej zmluvy Európskej únie. Iste viete, že sám patrím medzi kritikov, možno umiernenejších, tohto dokumentu, lebo okrem iného napríklad neponecháva dosť miesta národným parlamentom v procese prípravy rozhodnutí Únie. V súčasnosti po výsledkoch referend o ratifikácii Zmluvy o Ústave pre Európu vo Francúzsku a Holandsku i po neúspešnom pokuse odsúhlasiť budúci sedemročný rozpočet Európskej únie na samite Európskej únie minulý týždeň. Bude potrebné analyzovať danú situáciu a hľadať východiská a postupy, ktoré neohrozia proces integrácie. Nemáme ani na Slovensku recept na riešenie vzniknutej krízy Európskej únie, ale dovoľte mi v tejto situácii len jednu poznámku. Ešte na začiatku osemdesiatych rokov stála Európa na prahu jadrovej vojny. V porovnaní s výdavkami, čo nás stála táto bipolárna Európa, je tých pár miliárd eur, o ktoré sa dnes sporia európski lídri, malá suma. Preto plne podporujem krok nových členských krajín akceptovať i menší objem príspevkov z fondov Európskej únie a dovolím si navrhnúť aj kolegom politikom bohatších európskych krajín, aby uvažovali podobne ako my, nové krajiny Európskej únie. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ak konštatujem, že Slovenská republika dospela a jej diplomacia dozrela, za veľa z toho vďačíme aj vyspelosti našich občanov v podpore medzinárodných ambícií svojej vlasti. Mali by sme sa spoločne pričiniť, aby Slovensko zostalo dôveryhodným činiteľom a čitateľným a rešpektovaným partnerom ako vnútri integračných zoskupení, tak aj voči ďalším krajinám a medzinárodným organizáciám, s ktorými máme záujem rozvíjať spoluprácu. Veľa práce nás čaká aj v prebiehajúcej reforme ozbrojených síl. Zmena charakteru ozbrojených síl, ako ho predpokladá Model 2015 v súlade s požiadavkami aliancie, ako i budovanie potrebných kapacít na využitie v rámci potrieb Európskej únie si vyžiada ešte niekoľko rokov tvrdej práce. Ako hlavný veliteľ ozbrojených síl Slovenskej republiky mám eminentný záujem na tom, aby sa naše ozbrojené sily stali plnohodnotným, rovnocenným a vážnym partnerom v rámci armád členských štátov NATO a Európskej únie. Zároveň využívam túto príležitosť, aby som sa poďakoval príslušníkom ozbrojených síl Slovenskej republiky za ich dôstojnú a profesionálnu reprezentáciu Slovenskej republiky v zahraničných misiách a vzdal česť tým, ktorí obetovali to najcennejšie - svoje životy. Panie poslankyne, páni poslanci, po roku 1998, ale najmä po roku 2002 sa na Slovensku začali uskutočňovať významné reformy vo viacerých oblastiach. Realizácia týchto reforiem predstavuje významný zásah do spoločenského mechanizmu i do sociálnej sféry. Slovenská ekonomika zaznamenala od roku 1993, keď vznikol samostatný slovenský štát, dynamický rozvoj registrovaný aj s problémami. Pozitívne možno hodnotiť budovanie infraštruktúrnej siete, i keď sme sa zaťažili pomerne rozsiahlym blokom úverov. Dobudovanie diaľničnej siete a rýchlostných komunikácií je základným predpokladom na rozvoj v zaostalejších regiónoch Slovenska, aby sa aj tieto stali zaujímavé pre zahraničných investorov. Výsledky investícií do infraštruktúry sa už pomaly stávajú viditeľnými. Kým v rokoch 2002 a 2003 ohlásili príchod na Slovensko predovšetkým automobilky, či už ide o projekt PSA Peugeot-Citroen pri Trnave, alebo projekt Kia Motors v Žiline, v súčasnosti sú to aj stredné a veľké podniky, ktoré vytvárajú významné zázemie pre prichádzajúce automobilky. Dôvodom optimistického výhľadu do najbližších rokov je logistická náročnosť výroby automobilov, ktorá si vyžaduje zabehnutú sieť dodávateľov. Predpokladajme, že nevýhody koncentrácie automobiliek budú vyvážené výhodami. Očakávam, že automobilky pomôžu zreštrukturalizovať a zrevitalizovať rozhodujúce sektory nášho priemyslu. Ich vysoké nároky na kvalitu pomôžu slovenským podnikom zvládnuť požiadavky aj iných svojich zákazníkov. Hoci nás vplyvné zahraničné médiá označujú za investičný raj, v skutočnosti firmy a banky z cudziny u nás investujú menej ako v Česku, Maďarsku alebo v Poľsku. Veľká časť investícií má stále len formu ohlásených investícií a na ich príchod musíme ešte čakať. Treba tiež otvorene povedať, že zahraničných investorov k nám láka predovšetkým lacná pracovná sila. Na nej totiž získavajú oveľa viac ako na nízkych daniach. Bola prijatá stratégia konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010, takzvaná Národná lisabonská stratégia. Obsahuje celý rad veľmi dobrých zámerov, cieľov a predsavzatí, no bez reálneho finančného krytia to však bude len teoretická koncepcia správnych riešení. V súčasnosti nemožno obísť radikálne zmeny nielen u nás, ale vôbec vo svete vyvolané procesmi globalizácie. Sociálne, politické a ekonomické vzťahy a procesy prekračujú hranice jednotlivých štátov a regiónov a zásadným spôsobom ovplyvňujú osud ich obyvateľov. Miestne udalosti sú vo veľkej miere formované udalosťami odohrávajúcimi sa veľmi ďaleko a naopak. Globalizácia utvára nový typ hospodárstva, produkcie a obchodu. Výrazne sa mení aj charakter práce a celkový život ľudí. Globalizácia zasahuje aj životné prostredie. Každý štát prispieva odlišnou mierou ku globálnej degradácii životného prostredia. Globálne klimatické zmeny a znečistenie ovzdušia, vody a pôdy sú reálnou hrozbou pre kvalitný život, zdravie a prosperitu. Musíme si uvedomiť, kým nie je neskoro, že prírodné zdroje sú vyčerpateľné, životné prostredie zničiteľné, zdravie a život ľudí ohrozené a poškodené. Slovenská ekonomika bude v najbližšom období tvrdo konfrontovaná nielen s dôsledkami globalizácie, ale aj so zrýchľujúcim sa prechodom k informačnej spoločnosti, vytváraním digitálnej a poznatkovej ekonomiky, elektronickým obchodovaním, administrovaním a hľadaním ciest trvalo udržateľného rozvoja. Životná úroveň obyvateľov sa stále viac stáva závislá od toho, čím prispievajú do svojej ekonomiky, od ich kvalifikácie a znalostí. Ekonomika založená na vedomostiach, zohľadňujúca environmentálne a sociálne aspekty rozvoja, bude napredovať a získavať rozhodujúce miesto. Preto budú nevyhnutné investície do ľudských zdrojov. To znamená do vzdelania, výskumu, vývoja a realizácie moderných technológií, investičných a obchodných inštitúcií. To je cesta, po ktorej musíme kráčať a musíme byť na ňu pripravení. Najzávažnejším sociálnym problémom Slovenska je stav a vývoj nezamestnanosti. Úroveň nezamestnanosti je stále vysoká. Jej pokles v priebehu minulého a tohto roka v prevažnej miere nezaznamenal reálne umiestnenie nezamestnaných na pracovné miesta. Nepodarilo sa vyriešiť ani zvyšujúci sa podiel dlhodobo nezamestnaných. Okrem toho zostávajú zachované aj výrazné regionálne disparity. Tie sa pohybujú v rozpätí od 6 percent v Bratislave až do 30 percent nezamestnaných v niektorých regiónoch južného, východného a severného Slovenska. Tieto konštatovania nespochybňujú štatistické zisťovania, ktoré naznačujú, že trend nezamestnanosti je klesajúci. Nedá sa poprieť, že postupne sa ukazujú isté záblesky riešenia problému nezamestnanosti. Podporu potrebujú aj malé a stredné podniky. Práve malé a stredné podniky sú rozhodujúce nielen pre vlastný zdravý vývoj našej ekonomiky z hľadiska rastu hrubého domáceho produktu, ale predovšetkým na riešenie problému nezamestnanosti a na udržanie sociálnej stability. Významným, ale negatívnym aspektom doterajšieho vývoja slovenskej ekonomiky sú značné regionálne rozdiely. Vyššia životná úroveň v Bratislave ostro kontrastuje s ostatnými časťami našej krajiny. Ide predovšetkým o oblasti južného a východného Slovenska a sčasti aj severného Slovenska. Niektoré regióny na Slovensku sa stali dlhodobo regiónmi chudoby a biedy a nie sú schopné vlastnými silami sa z tejto situácie vymaniť. Regionálne rozdiely v kvalite života sú popri nezamestnanosti najzávažnejším sociálno-ekonomickým problémom Slovenska. Štát postupne preniesol rad kompetencií najmä v oblasti školstva, zdravotníctva, dopravy či životného prostredia na územnú samosprávu. Zároveň sa začal, a myslím si, že oneskorene, aj proces finančnej decentralizácie. Isté princípy vecnej a fiškálnej decentralizácie sú správne, avšak úskalím tejto reformy sú najmä dva nasledovné bloky problémov. Na kompetencie, ktoré boli presunuté na územnú samosprávu, bol viazaný výrazný vnútorný dlh, ktorý vznikol už len tým, že štát posledných 15 rokov neinvestoval do modernizácie a údržby škôl, zdravotníckych zariadení a že existovali značné dlhy v oblasti údržby ciest či v oblasti ekológie. Tieto dlhy boli presunuté spolu s kompetenciami na samosprávy. Je pravda, že časť týchto dlhov bola vládou postupne orgánom územnej samosprávy uhradená. Približne 60 percent týchto dlhov však naďalej zostáva na pleciach miest a obcí. Jediná možná cesta na dosiahnutie vyrovnaného priebežného hospodárenia miest a obcí vedie cez daň z príjmov a daň z nehnuteľnosti. To má ale zase značný dopad na podnikateľský sektor i na obyvateľstvo. Druhým problémom tejto reformy zostáva veľkostná štruktúra slovenských sídiel. Stále najvyšší podiel obyvateľov žije v najmenších obciach do 2 000 obyvateľov, ktorých je najviac. Pritom podľa nastavených parametrov reformy verejnej správy reálne môžu byť schopné prežitia iba sídla, ktoré dosahujú viac ako 5 000 obyvateľov. Zatiaľ je síce zavčasu hovoriť, nakoľko pozitívne, či negatívne sa vecná a fiškálna decentralizácia prejavila aj na reálnych efektoch pre občana. Na výsledky si budeme musieť ešte počkať. Panie poslankyne, páni poslanci, z uvedeného vidieť, že vývoj na Slovensku je dynamický, ale aj značne vnútorne rozporný. Zmeny po roku 1989 rozhýbali našu bezkonkurenčne strnulú mzdovú diferenciáciu. V súčasnosti je na príjmovej a mzdovej diferenciácii znepokojujúce to, že transformácia priniesla aj rozdiely, ktoré v očiach obyvateľov nie sú pokladané za legitímne a odôvodnené. Obmedzenie sociálnych dávok pri súbežnom relatívne pomalom raste miezd, a dokonca v rokoch 2002 a 2003 aj pri poklese reálnych miezd, prehĺbilo sociálnu a príjmovú stratifikáciu obyvateľstva. Okolo 15 percent domácností na Slovensku je v pásme sociálnej odkázanosti a približne 30 percent domácností žije s nízkym príjmom. Tým je ohrozovaný nielen základný princíp štruktúry sociálne orientovaného trhového hospodárstva, ale dochádza aj k výraznému ohrozeniu medzigeneračnej solidarity. Výrazné prehĺbenie príjmovej diferenciácie stavia pred jednotlivé reformné stratégie novú bariéru. Pokiaľ prevažná väčšina obyvateľov má relatívne nízke mzdy, potom je ťažko dosiahnuť podstatné zvýšenie spoluúčasti obyvateľov na dôchodkovom a zdravotnom poistení i na výdavkoch spojených so vzdelávaním detí. Možno pochopiť, že bolo nevyhnutné obmedziť zneužívanie sociálneho systému, najmä neoprávnené poskytovanie dávok. Ak však došlo k sprísneniu podmienok na poskytovanie sociálnych dávok s cieľom prinútiť ľudí hľadať si prácu, musíme si uvedomiť, že sú regióny, kde sa práca veľmi ťažko nájde a aj počet miest pre aktivačné práce je obmedzený. Ľudia sa ocitli v chudobe a nemajú reálnu možnosť vytiahnuť sa z nej. Logickým výsledkom spomenutého vývoja je aj nárast šedej ekonomiky a výrazné zvyšovanie odchodu občanov za prácou do zahraničia. Značná časť obyvateľstva na Slovensku žije z podstaty, ľudovo povedané „od výplaty k výplate“. Reálna sociálna únosnosť jednotlivých realizovaných reforiem sa podľa môjho názoru pohybuje na kritickej hranici. Podľa niektorých odborníkov je realizovanie reforiem únosné a dokonca už aj vedie k zlepšovaniu situácie. Takéto zjednodušené hodnotenia vôbec neberú do úvahy však reálne rozdiely v jednotlivých regiónoch. Takže to, čo vzniká štatisticky ako priemerný pozitívny posun sa v skutočnosti týka niekoľkých veľkých mestských aglomerácií. Najzávažnejším dôsledkom demografického vývoja je zmena vo vekovej štruktúre obyvateľstva, ktorá sa prejavuje ako populačné starnutie. Následky starnutia obyvateľstva majú vplyv na ekonomiku, zdravotníctvo a sociálne zabezpečenie. Budú nepochybne patriť k najvýznamnejším spoločenským problémom 21. storočia. Jednou z kľúčových reforiem je preto dôchodková reforma práve v naznačenej optike tohto problému. Úpravou prvého priebežného piliera dôchodkového poistenia posilnením princípu zásluhovosti sa zatraktívnila aj výška dôchodkov. Na druhej strane sociálne nespravodlivá sa javí skutočnosť, na ktorú upozorňujú občania, a to krikľavé rozdiely vo výške dôchodku vo väzbe na to, či niekto odišiel do dôchodku pred spustením transformácie prvého piliera, alebo odchádza po jeho spustení. Dávam si sám pre seba otázku, aká je to reforma, keď rok po spustení zistím, že na ňu nemám zdroje a musia sa robiť vážne zmeny. Je to dôsledok snahy o rýchle riešenie? Nepoznanie a nesprávne zhodnotenie stavu veci? A pritom nechcem podrobne rozoberať aj problémy a zmysel a funkčnosť Sociálnej poisťovne s realizáciou takejto reformy. Zatiaľ sa nepodarilo nájsť a uplatniť vhodné kompenzácie k celkovému počtu viac ako 800 000 dôchodcov už poberajúcich dôchodky, ktorí na riešenie netrpezlivo čakajú. Najnovšie Národnou radou diferencované zvýšenie dôchodkov v jednotlivých veľkostných kategóriách je pokusom čiastočne napraviť chyby a disproporcie. Nie je však krokom, ktorým by principiálne riešil túto situáciu. Systémové chyby nemožno napraviť uplatnením nových nespravodlivostí. Slovensko má vytvorený nový dôchodkový systém, na ktorý je odložených 65 miliárd Sk z privatizácie SPP, ale na budúcich 20 rokov zostáva finančné vákuum v objeme niekoľkých 100 miliárd korún. Preto treba očakávať, že aj snahy o rýchle zavedenie eura narazia po roku 2009 na zásadný problém, t. j. možnosť plnenia Maastrichtských kritérií a zároveň sanovanie deficitu Sociálnej poisťovne. Tieto úvahy sú veľmi významné a môžu znamenať zásadné prehodnotenie pohľadu na mieru medzigeneračnej solidarity. Vážená Národná rada, ďalšou oblasťou, ktorá sa dotýka života, zdravia a budúcnosti nášho obyvateľstva, je zdravotníctvo a jeho úroveň. Je to sféra, kde sa kladie dôraz na zvyšovanie spoluzodpovednosti občana za vlastné zdravie. Občan sám od reformy zdravotníctva očakáva, že uskutočňované zmeny prinesú pre neho viac ľudskej dôstojnosti, rovnosti, solidarity, ale aj profesionálnej kvality, etiky a starostlivosti. Skutočnosť býva často úplne iná. Občanom sa prezentuje reforma len ako ekonomický problém, problém nedostatku peňazí, ale o zvyšovaní kvality zdravotného stavu občana sa temer nehovorí. Znovu si kladiem otázku, do akej miery je človek schopný sám zvládnuť starostlivosť o svoje zdravie a niesť zaň zodpovednosť. Kde sú hranice medzi osobnou zodpovednosťou občana a zodpovednosťou štátu za jeho zdravie, medzi schopnosťou občana sa o seba postarať a ochotou štátu poskytnúť občanovi určité sociálne istoty? Štát je tu aj na ochranu slabých, bezbranných a chudobných občanov. Na liberalizáciu a trhové prostredie sme v zdravotníctve ešte nedozreli. Tým narážam najmä na rozsah a dynamiku privatizácie. Zdravie je najvyššia hodnota. Nemôže sa obrátiť na trhovú položku. Preto musíme postupovať citlivejšie ako v iných oblastiach. Cieľom reformy zdravotníctva nemôže byť len ekonomická vybilancovať, ale najmä vyššia úroveň poskytovania zdravotnej starostlivosti, zdravie ľudí, zdravie budúcich generácií. Za zdravotnú starostlivosť populácie obyvateľstva v konečnom dôsledku zodpovedá štát. Je nešťastím, ak chorého pacienta označíme ako klienta solventného, menej solventného a nesolventného. Ako ho budeme liečiť, keď nie je solventný? Nakoniec štát nemôže pôsobiť na lekárov, aby porušovali sľub, ktorý dali Hippokratovi. Podobne je tomu aj v oblasti vzdelávania. Hoci prioritou roka 2004 mala byť pre rezort školstva príprava obsahovej reformy výchovy a vzdelávania, takáto právna úprava doposiaľ neuspela. Súčasný stav výchovno-vzdelávacieho procesu v regionálnom školstve jasne deklaruje nutnosť širokej a hlbokej obsahovej prestavby učiva, ale aj zmeny prístupov odovzdávania a preverovania znalostí na základných a na stredných školách. Situácia v základnom a strednom regionálnom školstve nie je dobrá. Problémy sa hromadia. Redukované a likvidované sú kluby detí, centrá voľného času a školské jedálne. Oslabilo sa vyučovanie, a to podčiarkujem, k občianstvu, vlastenectvu a všeobecným hodnotám etiky. Hodnotenie úrovne vedomostí naznačilo, že mýtus o kvalitnom vzdelávaní, na ktoré sme boli takí hrdí, je už minulosťou. Je tu teda problém, ktorý vyžaduje naliehavé riešenie v kontexte výziev našej doby. Do popredia by sa mala dostať aj otázka zdravého fyzického a duševného rozvoja mládeže a obyvateľstva vôbec. V našich školách sa vytráca pozitívny prístup k telesnej výchove či telesnej kultúre. Zo širšieho hľadiska sa musíme zamyslieť nad celkovou zdatnosťou nášho obyvateľstva, ktorá bude po zrušení brannej vojenskej povinnosti u mužskej časti obyvateľstva zoslabená. Treba hľadať riešenia, ako iniciovať a utvárať zo strany štátu podmienky pre pohybové aktivity obyvateľstva, aby sa rekreačný šport stal súčasťou životného štýlu našich občanov. Toto je trend, ktorý je nutné jednoznačne podporovať. V odborných kruhoch, ale i v povedomí širokej verejnosti už značnú dobu rezonuje záväzok vlády zaviesť čiastočné spoplatnenie vysokoškolského štúdia, ktorý sa rezortu školstva nedarí už od roku 2003 naplniť. Osobne nie som presvedčený, že je to cesta vyššej kvality štúdia na našich vysokých školách. Žiadna vysoká škola bez kvalitného vedeckého zázemia nemôže dobre prosperovať. Musíme v tomto smere podniknúť kroky, ktoré by plnohodnotne začlenili vedu do celoeurópskeho kontextu a priestoru. Priority Slovenska v oblasti vedy by mali korešpondovať s prioritami Európskej únie. Patria sem kategórie zdravia a výživy, nanotechnológie, biotechnológie, informačné a komunikačné technológie, materiálové a produkčné technológie, energie, životné prostredie. Osobitnú pozornosť treba venovať aj podpore spoločenskovedného výskumu najmä v oblasti historických, právnych a politických vied. Tým skôr, že veda je na Slovensku dlhodobo finančne poddimenzovaná a v období ostatných šiestich, siedmich rokov došlo k výraznému poklesu podpory vedy a výskumu. Dúfajme, že situáciu razantne zvráti nový zákon o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja, aj efektívnejší a pružnejší grantový systém. Je nevyhnutné, aby sa univerzity v nových podmienkach viac otvorili podnikateľskému prostrediu a prichádzajúcim zahraničným investorom. Vážené poslankyne, vážení poslanci, sociálne zisky takmer pätnásťročnej ekonomickej transformácie prichádzajú s veľkým oneskorením. Pretrvávajúci pesimizmus ľudí pramení z konfliktu medzi očakávaniami a realitou. Obyvateľstvo vníma ekonomické procesy cez ich výsledky v každodennom živote, a nie cez štandardné makroekonomické ukazovatele. Cesta k poznaniu sociálnej situácie a nálad rôznych skupín obyvateľstva vedie aj cez odpovede na otázky: Ako sa javí život na Slovensku občanom v regiónoch, kde niet pracovných príležitostí, v takzvaných hladových dolinách? Ako im padne decentralizácia miestnej štátnej správy, ktorá ich núti za každou vecou cestovať do rôznych od seba vzdialených miest, čo predtým nemuseli? Čo sa odohráva v hlavách zdravotne postihnutých ľudí a ich príbuzných, keď sa znižuje ich sociálna podpora, alebo sa necitlivým administratívnym metrom prehodnocuje stupeň ich invalidity práve v čase, keď došlo k nárastu cien a poplatkov? Ako občania reagujú na rušenie a obmedzovanie vlakových a autobusových spojov, najmä keď používanie vlastného auta je také nákladné, respektíve z vlastného príjmu si ho nekúpia. Sú to naliehavé otázky, na ktoré máme povinnosť nielen odpovedať, ale tieto problémy aj riešiť. Znovu opakujem, že reformy zatiaľ neprispeli k vyrovnávaniu regionálnych rozdielov. Naopak, ešte ich prehĺbili. Reformami najviac dotknuté vrstvy obyvateľstva nadobudli pri zvyšujúcich sa sociálnych rozdieloch v spoločnosti pocit krivdy a presvedčenie, že politika sa rozchádza so záujmami občana. Nepreviazanosť a nesystémovosť reforiem spôsobujú občanom problémy. Ľudia z vlastného poznania nadobudli presvedčenie, že sociálne rozdiely medzi nimi nie sú vždy len výsledkom rozdielnych schopností a výkonu, ale špekulatívnosti a často aj kriminálneho počínania. Slovenská verejnosť považuje pokračujúce prehlbovanie majetkových rozdielov medzi jednotlivými vrstvami spoločnosti za sociálne a ekonomicky neúnosné. Dnes je ťažké odhadnúť budúcu záťaž či už národohospodársku, sociálnu, výchovnú, zdravotnú, alebo demografickú spoločnosti, akú môžu uskutočnené reformy priniesť. Nemožno ani vylúčiť, že môžu vyvolať retardačný pohyb v niektorej spoločensky chúlostivej oblasti, ktorý sa nemeria v eurách a tempách hospodárskeho rastu, ale kvalitou života, ako sa to ukazuje na prípade školstva, zdravotníctva, vedy a kultúry. Vyrieknutie týchto slov vôbec neznamená, že som proti reformám. Bola by chyba váhať nad ich uskutočnením. Iba nabádam k triezvemu úsudku kritického rozumu a k oslabeniu eufórie niektorých politikov z hodnotenia vývoja spoločnosti. Každá zmena prináša isté obavy a averzie najmä zo strany tých, ktorých sa dotýka. Reformy nemôžeme jednoznačne hodnotiť teraz, hodnotiť ich môžeme až po uplynutí istého času. Reformám je potrebné dať čas, kým sa ich účinky prejavia. Pri presadzovaní reforiem sme si akosi prirýchlo začali osvojovať tézu, že „štát je zlý vlastník“. Musíme zmeniť nazeranie na štát. Štát má predsa zodpovednosť za reformy, stanovenie ich pravidiel a právneho rámca. Štát má aj celú škálu pozitívnych funkcií a rolí, ktoré sú nevyhnutné pre prosperitu celej spoločnosti. Ide o investície do ľudského kapitálu, stanovenie a uplatňovanie regulačných štandardov alebo budovanie inovačných kapacít. Vhodná štátna regulácia a zrušenie monopolov musí prinášať pre občanov viditeľné výhody, napríklad znížené náklady na živobytie. Privatizácia v oblasti energetiky a telekomunikácií, čiže v oblastiach, ktoré sa bezprostredne dotýkajú životných nákladov, však na Slovensku nebola a nie je sprevádzaná prísnou reguláciou a likvidáciou monopolov. Dnes sa to týka aj Slovnaftu. Tie občanom pravidelne zvyšujú ceny bez akéhokoľvek pocitu ohrozenia. Občania sa sťažujú, že štát ich nechráni pred svojvôľou monopolov, ktoré vnucujú spotrebiteľskej klientele nerovnoprávne postavenie. Úprava cien pre spotrebiteľov ide len smerom hore. Snahou je dosiahnuť za každú cenu maximálny zisk, nehľadiac na sociálne dôsledky týchto krokov. Denne dostávam desiatky zúfalých listov od občanov, ktoré sú istým seizmografom našej situácie. Často sú to listy písané ľuďmi v ťažkých situáciách, listy nezamestnaných rodičov, ktorí prišli o prácu nie vlastnou vinou, ktorí nemajú na nájomné a hrozí im exekúcia. Sú to listy starších ľudí, ktorí sú chorí a nemajú finančné prostriedky na lieky, byt i stravu súčasne. Ich dôchodok im na to nestačí a hoci celý život poctivo pracovali, nevedia z neho vyžiť. Sú to listy plné zúfalstva. Listy slobodných matiek bez práce. Listy ľudí v hmotnej núdzi, ktorí denne počujú či vidia lesk nového prepychu. Mňa to trápi! Kladiem si otázky: Prečo je to tak? Nemajú štátne orgány, zodpovedné za kontrolu týchto oblastí podnikania patričné kompetencie? Prečo sa správajú ústupčivo? Verejnosti sa potom javia ako zbytočný prívesok štátnej správy, kde si politické strany dosadili svojich politických nominantov. V súčasnom období sa čoraz viac rozmáha vláda politických strán na úkor profesionalizmu v riadení štátu a veciach verejných. Pomer síl sa v Národnej rade Slovenskej republiky zásadne zmenil v dôsledku odchodu poslancov z väčšiny poslaneckých klubov. Vznikla situácia, keď ani pôvodná vládna koalícia, ani opozícia nemá väčšinu. Schvaľovanie zákonov, hoci s problémami, pokračuje s podporou niektorých nezávislých poslancov. Medzi poslancami sa objavili podozrenia na rôzne netransparentné získavanie politickej podpory, čo v očiach verejnosti určite znižuje autoritu a dôveryhodnosť nielen parlamentu, ale i ďalších orgánov reprezentujúcich štát. Jednou z úloh budúceho parlamentu by mala byť aj zmena volebného zákona, ktorý bol v programe už v tomto volebnom období. Nový volebný zákon by mal zabezpečiť najmä politicky stabilné zastupiteľské prostredie. Vážená Národná rada, kľúčovou otázkou pre Slovensko je okrem ekonomickej a sociálnej stability aj právna stabilita. Je potrebné hľadať vhodnú mieru právnej stability, aby vyjednávanie európskych noriem a ich následná implementácia do právneho poriadku Slovenska zachovali vyvážený a prehľadný právny poriadok zlučiteľný s právom Európskej únie. S tým súvisí aj uplatňovanie princípov právneho štátu, predovšetkým právnej istoty, ochrany občanov, bezrozpornosti právnych noriem a vymožiteľnosti práva. Kvalitný legislatívny proces a jeho výsledky sú nielen základom upevňovania princípov demokracie v Slovenskej republike, ale aj súčasťou procesu fungovania demokracie v rámci Európskej únie. Neoddeliteľnou súčasťou legislatívneho procesu je možnosť prezidenta využiť relatívne právo veta. Aj keď som už toto právo pri 22 zákonoch využil, chcem vás ubezpečiť, že som to neurobil s nadšením. Urobil som to v prípadoch, keď iný spôsob riešenia nebol možný, najmä vtedy, ak som mal pochybnosti o súlade niektorého ustanovenia schváleného zákona s duchom Ústavy Slovenskej republiky. Aj problém môjho stotožnenia sa s niektorými riešeniami v schválených zákonoch zastrešujúcich reformu zdravotníctva, na ktoré upozorňovali tiež mnohí odborníci, sa ukázal ako opodstatnený. Svedčia o tom vládne návrhy noviel všetkých zákonov zastrešujúcich zdravotnícku reformu, hoci tieto zákony nadobudli účinnosť len 1. januára tohto roku. Tým chcem zároveň upozorniť aj na problém častej novelizácie zákonov. Novelizujú sa zákony krátko po uplynutí nadobudnutia ich účinnosti, dokonca niektoré ešte pred nadobudnutím účinnosti. Takmer pravidlom sa stáva novelizácia viacerých zákonov jedným zákonným článkom, hoci podľa čl. 11 ods. 2 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov má ísť o výnimočný spôsob novelizácie. Treba tiež zdôrazniť nevyhnutnosť koordinácie tvorby zákonov medzi súvisiacimi oblasťami spoločenských vzťahov, čo si vyžaduje poznať podstatu spoločenských vzťahov, ktoré chceme riešiť. Závažným nedostatkom je ustanovenie dňa nadobudnutia účinnosti zákona často bez dostatočnej legisvakancie na to, aby sa so zákonom ešte pred nadobudnutím jeho účinnosti mohli oboznámiť všetci, ktorým je určený. K právnej stabilite musí prispieť najmä reforma súdnictva zameraná na zlepšenie práce sudcov a skrátenie lehôt súvisiacich s riešením jednotlivých prípadov. Sťažnosti na prieťahy v súdnom konaní pribúdajú, a to aj napriek tomu, že už niekoľko mesiacov platí na Slovensku legislatíva, ktorá mala súdne procesy urýchliť. Svedčia o tom aj prehraté súdne spory v Štrasburgu. Osobitne závažným problémom v našej spoločnosti je trestná činnosť. Naši občania sa oprávnene sťažujú na veľké počty útokov na zdravie a život ľudí, agresivitu, lúpeže, podvody, krádeže, vydieranie, vybavovanie si vecí medzi skupinami občanov týraním, vyhrážaním sa rodinám a nakoniec aj vraždami. Ďalej je tu trestná činnosť, ktorá bola vymenovaná v správe o činnosti Slovenskej informačnej služby za rok 2004, o ktorej ste boli informovaní v máji. Nechcem túto správu rozvádzať, pretože ju poznáte. Bezprostredne sa spravidla nedotýka radového občana, ale je z hľadiska fungovania štátnej moci a ekonomiky osobitne závažná. Ide o tunelovanie spoločností a organizácií vo vlastníctve štátu, Fondu národného majetku, miestnej alebo regionálnej samosprávy, zmanipulované výberové konania a predražené dodávky, o korupciu a klientelizmus pri privatizácii, pri verejnom obstarávaní, prideľovaní štátnych prostriedkov a pri rozhodovaní štátnych a samosprávnych orgánov, o daňové a colné podvody, úverové, lízingové a poisťovacie podvody a podobne. Národná rada schválila nový Trestný zákon a Trestný poriadok. Prax ukáže, ako prispejú k eliminácii týchto vážnych protispoločenských a škodlivých javov. Trestná politika musí zabezpečovať právnu istotu a osobnú bezpečnosť najmä tých, ktorí dodržiavajú právne normy, poriadok a zásady morálky. Výkonná a súdna moc musia na základe zákonnosti dbať na včasnosť a rýchlosť celého konania vrátane vyhlásenia konečného rozhodnutia súdu a jeho výkonu. Má platiť zásada: „Kto spácha trestný čin, nesie trestnú zodpovednosť vrátane spravodlivej sankcie“ a naopak, „kto žije poctivo, má istotu, že mu nehrozí nebezpečie zo strany nespratníkov, ale ani zo strany represívnych orgánov“. Kriminalita na Slovensku má naďalej stúpajúcu tendenciu. Je to jednak dôsledok nových civilizačných javov, ale aj sociálno-ekonomickej situácie v štáte. Ak máme byť pri jej potláčaní efektívnejší, musíme zabezpečiť aj lepšie fungovanie a súčinnosť troch základných justičných zložiek, ktoré majú účasť na trestnom konaní, t. j. súdov, prokuratúry a polície. Stále však nemôžeme byť spokojní so situáciou v objasňovaní trestných činov. Príčina nedostatočného objasňovania trestných činov tkvie zrejme aj v personálnom poddimenzovaní vyšetrovacích činností. Nie je možné pripustiť taký stav, a mám také informácie, aby jeden policajt mal rozpracovaných okolo 150 trestných vecí v agende vyšetrovania. Je to jednoducho nezvládnuteľné. Podľa môjho názoru sú personálne poddimenzované aj súdy a prokuratúra. V ostatnom čase vnímam určitú pasivitu súdneho stavu. Je na sudcoch a ich organizáciách, aby sa nad tým sami zamysleli. Ak som uviedol potrebu kvalitnej, spravodlivej trestnej politiky, vôbec nepopieram princíp a prioritu sociálnej, ekonomickej, organizačnej, výchovnej a vzdelávacej prevencie. Aj táto úloha sa musí stať prioritou štátnych orgánov, samosprávy, ale aj cirkví, mimovládnych organizácií a ich pôsobenia medzi deťmi a mládežou. Prosím, aby sme si osvojili toto ušľachtilé poslanie, lebo formovanie osobnosti človeka patrí medzi hlavné úlohy každého, kto disponuje slovom, príkladom a priamym pôsobením na svoje okolie. Tu majú významné miesto aj športové a kultúrne aktivity vrátane pôsobenia základných umeleckých škôl. Najmä sociálna prevencia priamo spojená s ekonomickou situáciou v spoločnosti je hlavným predpokladom na zaradenie našich spoluobčanov do pracovného procesu. Ten nielen kultivuje, zmravňuje, ale aj zabezpečuje dôstojný život jednotlivcov a celých rodín. Je už čas pochopiť známu pravdu, že len samotný trest nevyrieši kriminalitu. To je možné len a len v súčinnosti tých faktorov, ktoré likvidujú nevzdelanosť, nízku úroveň morálky a kriminalizovanie ľudí. Vážené dámy, vážení páni, ako žije naša spoločnosť? Od novembra 1989 sme prešli viacerými zmenami. V mnohom sme nadviazali na spôsob života západnej spoločnosti, v ktorom dominuje individualizmus, liberalizmus, mravný relativizmus, ale aj konzumná politická apatia. Ľudia si pomaly zvykli na nové spoločenské usporiadanie. Väčšina zistila, že už nič nie je zadarmo. Postupne si stále uvedomujú, že práca za nimi nepríde, ale že musia za ňou cestovať. Začali si ju vážiť. Učia sa využívať miestne zdroje, širšie využívajú možnosti zamestnať sa v zahraničí. Okrem diferencovanosti životných podmienok nastúpila spolu s politickou slobodou a ekonomickým podnikaním aj diverzifikácia životných štýlov. Rozrástla sa paleta zdrojov obživy v dobrom aj v zlom. Pritom to druhé znamená nelegálne spôsoby, je to hospodárska a iná kriminalita, korupcia, daňové úniky a podobne. Na jednej strane to umožnilo rozvoj ľudskej kreativity, na strane druhej pozorujeme aj dekadentné tendencie – užívanie drog, prirýchly rast životného tempa ohrozujúci mentálne zdravie a spolužitie generácii, zdravie a vzťahy v rodine. Posuny v životnom štýle mladých ľudí sú také veľké, že vznikajú komunikačné bariéry voči generácii rodičov. Zo society mladých ľudí sa vyčleňuje pomerne veľká skupina takých, ktorí sú v pozitívnom zmysle slova mimoriadne ambiciózni, samostatní, cieľavedomí, niekedy až chladne racionálni. Áno, aj taká je podoba života v našej krajine. Obyvatelia sú konfrontovaní s nepriaznivými vývojovými trendmi, vysokou mierou rizika pri strate zamestnania, výrazným poklesom životnej úrovne. Pri riešení týchto problémov stále častejšie zlyháva rodina, vznikajú konflikty, domáce násilie. Zabezpečovanie dôstojného života rodinám s deťmi znamená dosiahnutie takých ekonomických a sociálnych podmienok, pri ktorých prijať a vychovávať deti neprináša hrozbu chudoby, ale ktoré umožňujú harmonický rozvoj rodiny, a tým aj celej spoločnosti. Rodina je najprirodzenejším prostredím pre výchovu detí, a ak má plniť svoje úlohy, musí sa zlepšiť sociálna, bytová situácia, posilniť flexibilita pracovnej doby, možnosti čiastočných pracovných úväzkov. Každý má právo slobodne rozvíjať svoje schopnosti a uplatniť sa v ekonomickom, politickom alebo sociálnom živote. Malo by to platiť aj v rovnoprávnom postavení žien v našej spoločnosti. Rovnosť príležitostí nech nie je len rodová agenda feminizmu. Je to celospoločenský záujem. Vyplýva z neho nutnosť vytvoriť inštitucionálny a legislatívny rámec, ktorý zaručí dôstojný život všetkým ženám a matkám. Na Slovensku výrazne stúpa sila médií najmä pri tvorbe životného štýlu, utváraní vedomia, takzvanej kultúry a preberaní informácií najmä z televízie. Ľudia pristúpili na zjednodušovanie reality, ktorá sa im sprostredkuje prostredníctvom elektronických médií do ich súkromia. Nie je zriedkavou praxou, že niektoré médiá sa využívajú v politickom boji bez ohľadu na zásadu objektívnosti politického spravodajstva. V honbe za sledovanosťou sa zanedbáva pôvodná tvorba a prednosť dostáva gýč a brak. Tu treba pochváliť Slovenský rozhlas, že sa vymyká z tejto oblasti. Namiesto výchovy kultúrneho občana, podpory duchovného rozvoja sa do vedomia dnešného človeka dostáva z niektorých relácií egoizmus, násilie, kultúrna plytkosť a nevkus. Spoliehame sa už spravidla len na pôsobenie trhu. Trh má nezastupiteľné miesto v ekonomických procesoch. Sloboda ako prázdny priestor nezaplnený hodnotami sa však nenaplní len tým, že ľudia budú dobre zarábať, budú žiť v komforte a budú cestovať. Trh nie je všemocný a duchovné potreby neuspokojí. Som za trhovú ekonomiku, ale nie za trhovú spoločnosť a jej trhovú morálku. Sú to veľké rozdiely. Treba pestovať väčšiu citlivosť k dianiu okolo seba a predovšetkým k vlastnému životu. Inak sa môžeme stať zajatcami úzkeho priestoru, v ktorom sa pohybujeme – práca, kariéra, majetok. Zatiaľ sme napriek pozitívnym zmenám v ekonomike svedkami, ako medzi ľuďmi rastie egoizmus a v politike hrubosť, ignorancia a veľká povrchnosť k sociálno-rozvojovým, kultúrnym, vzdelanostným a duchovným potrebám. Jedným z kritérií, podľa ktorých sa meria vyspelosť štátu a spoločnosti, je aj kultúrna úroveň občanov, vzťah ku kultúrnemu dedičstvu i postoj ku kultúrnym hodnotám súčasnosti. Kultúra je teda podstatným indikátorom stavu spoločnosti a kvality života každého jednotlivca v nej žijúceho. Slovensko je krajinou s nesmierne cenným a bohatým kultúrnym dedičstvom, ktoré nám zanechali generácie predkov. Uvedomujúc si nenahraditeľné kultúrne hodnoty vytvárané predchádzajúcimi generáciami prijala aj Národnej rada Slovenskej republiky v roku 2001 Deklaráciu o ochrane kultúrneho dedičstva. Niekedy mám pocit, že sme zostali iba pri deklaráciách. Musíme si kriticky priznať, že súčasné obdobie nie je priaznivo naklonené kultúrnemu rozvoju. Je preto naliehavou úlohou nás všetkých zodpovedných za spravovanie tejto krajiny, aby sme zamedzili úpadku kultúry, kultúrnosti a morálky na Slovensku. Iba národ vedomý si svojich duchovných a kultúrnych hodnôt, zveľaďujúci dedičstvo predkov a hrdý na svoj jazyk je schopný vytvoriť stabilne fungujúcu ekonomiku a silný štát. Napriek tomu, že sa v spoločnosti odohrávajú zmeny takmer závratným tempom, alebo možno práve preto, len sporadicky prepuká verejná diskusia odbremenená od stranícko-politického nánosu. Je len málo výnimiek. Ako príklad možno uviesť riešenie dôsledkov veternej smršti v Tatrách, alebo dostavbu Slovenského národného divadla. Absencia verejnej diskusie neveští nič dobré, nevytvára sa konsenzus, ktorý by vytváral spoločenský tlak rešpektovať najlepšie riešenia. Bez verejnej diskusie niet profylaktického účinku proti omylom a chybám, ktorým by bolo možné sa včas vyvarovať. Svoj podiel na absencii verejnej diskusie majú aj médiá printové či elektronické, súkromné či verejnoprávne. Chýba najmä poslanie verejnoprávnych médií, ktoré by mali mať účasť na hľadaní spoločne vyznávaných hodnôt spoločnosti. Tento problém sa neodkladne musí riešiť, lebo je v rozpore nielen so zákonom, ale pôsobí proti záujmu celej spoločnosti, keď myslíme na výchovné a kultivačné funkcie. Občanov znepokojuje ešte iný úkaz, ktorý však nie je typický len pre Slovensko. Médiá povýšili politikov i ministrov na takmer výlučných rezortných hovorcov a hovorcov verejnosti, kde dostávajú priestor, aj keď často nemajú čo povedať. Inteligencia sa až na malé výnimky stiahla do úzadia, istá jej časť sa aktivizuje v komercii. Úplne zaniká existencia skutočných autorít verejnosti stojacich mimo politiky. Nemá kto formulovať verejný záujem, tak to robia len politici. Preto je vo väčšine prípadov obsah verejného záujmu jednostranný, nevyvážený, a to je zlé pre nás i pre budúcnosť Slovenska. Verejnosť je však veľmi vnímavá a oceňuje, keď naši spoluobčania úspešne reprezentujú Slovenskú republiku na rôznych športových, kultúrnych, umeleckých, vedeckých či spoločenských fórach. Všetkým sa chcem úprimne poďakovať. Našim športovcom nech mi je dovolené osobitne sa poďakovať. Ich úspešná reprezentácia prispieva k upevňovaniu spolupatričnosti sebavedomia a hrdosti na vlastnú krajinu. Nemôžem obísť fenomén národnej, a tým aj štátnej identity. Keď sa na mape modernej Európy a sveta objavila 1. januára 1993 Slovenská republika ako slobodný, demokratický a nezávislý štát, bol to len začiatok cesty, ktorú musíme ako štátotvorný národ urobiť preto, aby svet porozumel, no najmä pochopil význam tohto dejinného skutku. Dôležitú a nezastupiteľnú úlohu pri výchove a vzdelávaní mládeže, pri upevňovaní jej národného povedomia a prehlbovaní znalosti histórie vlastného národa zohráva škola. Už som to spomínal, že v základných a na stredných školách sa ukazuje potreba klásť oveľa väčší dôraz na implementáciu kľúčových historických míľnikov a dejateľov nášho národa do učebných textov príslušných predmetov s ich jasnou interpretáciou. História je pamäť národa. Múdri sa z nej dokážu poučiť a určiť si správne smerovanie do budúcnosti. Urobme teda tak, zachovajme a zveľaďujme si to, čo nám v ťažkých časoch dôb minulých vydobyli naši predkovia, zachovajme si svoju národnú hrdosť a okolitý svet si nás bude vážiť. Rovnako je to aj s kultúrami spoločenstiev národnostných menšín a etnických skupín, ktoré žijú v Slovenskej republike. Obdobie po roku 1989 je charakteristické záujmom o menšinovú problematiku. V Slovenskej republike sa však ako menšinové problémy chápu najmä politicky motivované otázky súvisiace s maďarskou a rómskou menšinou. Často sa zabúda, že tu žijú komunity ďalších, menej početných národnostných menšín – karpatských Nemcov, Čechov, Moravanov, Chorvátov, Rusínov, Rusov, Poliakov, Bulharov, Židov, Ukrajincov, ktorých kultúra je rovnako zaujímavá, bohatá a jedinečná. Štát má povinnosť zabezpečiť všetkým menšinám rovnako primerané podmienky na existenciu, pretože všetky kultúry bez ohľadu na početnosť sú súčasťou nášho kultúrneho dedičstva. Nemôžeme uprednostňovať len jednu alebo dve kultúry či už z dôvodov početnosti, z politických, alebo iných dôvodov. Ochrana národnostných menšín a etnických skupín je v Slovenskej republike zabezpečená celým radom reálnych právnych nástrojov od medzinárodných multilaterálnych dohovorov cez medzištátne zmluvy, ústavu, špeciálne zákony a vládne nariadenia až po rôzne rezortné právne predpisy. Dovolím si povedať, že najmä s ohľadom na situáciu v niektorých iných štátoch Európy majú príslušníci národnostných menšín na Slovensku nadštandardné podmienky na rozvoj, čo je dobré. V tejto súvislosti mi nedá, aby som nepoukázal na nepomer medzi prostriedkami štátneho rozpočtu, ktoré sú určené na rozvoj kultúry národnostných menšín, a nepomerne menšou sumou, ktorá je určená na kultúrne a vzdelávacie aktivity zahraničných Slovákov, našich krajanov. Aj naši krajania potrebujú na zachovanie vlastných kultúrnych tradícií a svojej identity pomoc z domoviny. Je načase, aby sa vytvorili efektívne štruktúry starostlivosti o spoluprácu s krajanmi v zahraničí. Vážená Národná rada, položme si otázku ako ďalej? Budúci vývoj na Slovensku bude ovplyvňovať samostatná pozícia v rámci Európskej únie. Slovenská ekonomika patrí medzi malé ekonomiky, a preto bude musieť voliť diverzifikovanú stratégiu pri určovaní svojej pozície v rámci Európskej únie, ako aj pri stanovovaní miery spolupráce s ostatnými členskými krajinami Európskej únie. Na Slovensku sa usídľuje stále väčší počet významných európskych aj globálnych nadnárodných korporácií, aj keď zatiaľ predovšetkým v automobilovom priemysle. Možno však konštatovať, že Slovensko vďaka reformám a zapojeniu zahraničných investícií do vývoja slovenskej ekonomiky sa rýchlo dostáva do hlavného trendu svetového globálneho vývoja. Tým sa zároveň pre Slovensko vytvárajú aj lepšie nástupné podmienky v rámci Európskej únie. Európska únia za jeden z hlavných cieľov vyhlasuje poznatkovú ekonomiku. Slovensko, ak nechce zaostať, musí sa k nej pripojiť. Samotná realizácia informačných technológií nemusí znamenať výrazný nárast nových pracovných miest, môže však zmeniť pozíciu teritória v rámci logistických reťazcov veľkých nadnárodných firiem. Udržanie zamestnanosti pri klesajúcom objeme sociálnych dávok sa stáva kľúčovým predpokladom na udržanie sociálnej solidarity a na udržanie pozitívneho smerovania reforiem. Ukazuje sa totiž, že pokiaľ sú zachované aspoň pracovné príjmy, časť obyvateľstva je schopná a ochotná sa uskromniť. Je nevyhnutné zefektívniť verejné zdroje najmä z hľadiska ich využitia a vynakladania. Odhaduje sa, že z celkového objemu nákladov, ktoré sú dnes vynakladané, by bolo možné dosiahnuť viac úspor, ak sa pristúpi k dôraznému využitiu systému štátnej pokladnice a k dôslednému uplatneniu princípu efektívnosti v činnosti verejnej správy. Zároveň by to znamenalo i pri celkovom objeme výdavkov verejného sektora zásadný posun možnosti presmerovania takto ušetrených prostriedkov na zachovanie väčšej sociálnej súdržnosti spoločnosti. Štát musí byť garantom sociálnej spravodlivosti v spojení s poctivou prácou a morálnym konaním jednotlivca a skupín. To nedokáže liberálny trh, je to úloha štátu v celom konaní spoločenských inštitúcií a v kodifikácii právneho poriadku. Štát musí byť aj garantom možnosti sebarealizácie jeho občanov v prospech nich aj spoločnosti na morálnom a etickom základe. Len spoločnosť založená na morálnych hodnotách je zárukou rovnovážneho sociálno-ekonomického rozvoja. Musíme mať vlastnú predstavu o svojom bytí, ďalšom našom smerovaní aj ako člena Európskeho spoločenstva. Nemôžeme sa stále len niekomu a niečomu prispôsobovať, ale musíme mať aj jasnú originálnu predstavu o svojej existencii, o svojej budúcnosti. Slovenská spoločnosť má princípy sociálnej spravodlivosti hlboko zakorenené vo svojom vedomí a bytí. To nie je obracanie sa k minulosti, ale je to fakt, že historicky sme spoločnosťou náročnej a poctivej práce za vlastné prežitie a lepšie životné podmienky. Princíp sociálnej solidarity a morálnych hodnôt formulovali aj naše národné tradície, vďaka čomu sme prežili i duchovne. Nikdy sme nikoho neovládali, nikdy sme nežili z cudzej práce. Jednou z mála možných ciest, ktorou by sa malo ísť v budúcnosti, je zachovať sociálne orientované trhové hospodárstvo, tak ako je to zakotvené v čl. 55 Ústavy Slovenskej republiky. Sociálna súdržnosť spoločnosti, rovnosť príležitostí a vytváranie ľudsky dôstojných podmienok života sa musia stať základným cieľom sociálnej politiky, a nielen tej. Ľuďom musíme vrátiť pevnú pôdu pod nohami, mladým zaručiť kvalitné vzdelanie, prácu a primeranú odmenu, podporu rodinám s deťmi a dôstojnú hmotne zabezpečenú starobu. To je a musí byť stratégia našej politiky. Presadenie rovnosti šancí predpokladá prístup k vzdelaniu, k zdravotnej starostlivosti na dostatočnej kvalitnej úrovni, prístup k pracovným príležitostiam, k bývaniu, k základným životným podmienkam. Rovnosť šancí znamená tiež nulovú toleranciu voči diskriminácii či už rodovej, alebo akejkoľvek inej. Nesmieme zabúdať na občanov znevýhodnených zdravotným stavom, vekom či starostlivosťou o deti. Takýto občania sa nesmú dostávať na okraj pracovných, ale i spoločenských aktivít a záujmov. Poskytnutie primeraných príležitostí najmä vo vzdelaní a v prístupe na trh práce je najlepšou formou boja proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe. Štát musí presadzovať takú sociálnu politiku vo vzťahu k svojim občanom, aby sa cítili pre spoločnosť užitočnými a cennými členmi. Najcennejšou hodnotou každého spoločenstva je žijúci človek, jeho fyzická zdatnosť a usporiadané duševné zdravie, jeho ľudská dôstojnosť. Preto starostlivosť o sociálne odkázaných a starých ľudí je aj jedným z ukazovateľov morálnej úrovne spoločnosti. Skúsme sa viac zamyslieť nad tým, ako nás vnímajú. Slovensku je neustále vytýkaná vysoká miera korupcie tak na štátnej úrovni, ako aj na úrovni územnej samosprávy, nízka vymožiteľnosť práva, rómsky problém, problémy pri riešení právnych sporov a celková slabá odhadnuteľnosť ďalšieho vývoja súvisiaca s častými zmenami pravidiel podnikania. Je potrebné sa s týmito otázkami vážne zaoberať. Korupcia je vážny problém, ktorý má svoje korene v minulosti, nie je to však problém neriešiteľný. Niektoré právne normy zabraňujúce alebo odhaľujúce korupčné správanie boli už u nás prijaté, iné sa pripravujú. Týka sa to otázok majetkových priznaní, preukázania pôvodu majetku, konfliktu záujmov, lobingu, zníženia imunity sudcov a poslancov a iných. Musíme si však uvedomiť, že len prijatím právnych noriem sa problém nevyrieši. Nemôžeme zabúdať ani na rómsky problém. Musíme si uvedomiť, že v našej krajine existuje značná časť obyvateľstva, ktorej životné a sociálne podmienky nezodpovedajú zvyklostiam a normám bežným na Slovensku. Riešeniu takzvaného rómskeho problému sa venuje zvýšená pozornosť už dlhodobo. Na tento účel bola vynaložená aj značná časť prostriedkov. Len z fondu Phare sa v rokoch 2001 až 2003 vyčlenilo vyše pol miliardy korún. Ďalšie prostriedky boli vyčlenené zo štátneho rozpočtu. Zdá sa, že efekt nie je viditeľný. Bolo by potrebné sa nad touto skutočnosťou zamyslieť a vážne sa ňou zaoberať. Za prioritné vo funkcii prezidenta považujem budovanie a posilňovanie právneho štátu založeného na úcte k ľudským právam a ich dodržiavaniu. Je povinnosťou štátu garantovať základné individuálne práva a slobody. To prinavráti dôveru občanov k štátnym inštitúciám, ich demokratickému kreovaniu a nakoniec aj vyššiemu záujmu o politické dianie. Základnou funkciou štátu je zaručenie bezpečnosti jeho občanov. Chcem tu povedať, že budem dbať v rámci svojich ústavných právomocí, aby silové zložky intenzívne pracovali pre zvýšenie bezpečnosti občanov. Za dôležité považujem upevňovanie sociálnej súdržnosti spoločnosti. Súdržnosť nech je postavená na prosperite, ekonomickom raste, sociálnej solidarite a stabilite spoločenského poriadku. Prosperita a stabilita krajiny závisí vo veľkej miere od občianskych inštitúcií. Tu má veľkú úlohu aj kultúra, ktorá pôsobí ako tmel medzi spoločenskými a občianskymi záväzkami. Naším najväčším bohatstvom, panie poslankyne, páni poslanci, je ľudský kapitál. Z rôznych dôvodov sa naplno nevyužíva, čo má spätne nepriaznivý dopad na ekonomickú prosperitu, ale aj na šťastie ľudí a ich duchovný život. Preto je nesmierne dôležitý kvalitný rozvoj ľudského potenciálu, príprava odborníkov, výchova a vzdelávanie. To si bude vyžadovať zdroje, ale nepochybne sú investície do vzdelania a vedy najlepšie vynaloženými investíciami. Zostaňme sami sebou. Priniesli sme do rozšírenej Európy svoje hodnoty, svoju kultúru. Zachovajme tieto hodnoty a zveľaďujme ich. Národné a kultúrne tradície sú základnou stavebnou jednotkou slovenských dejín. V dnešnej dobe je ich zmyslom posilňovanie ducha v slovenskom národe, spoločenstvách národnostných menšín a etnických skupín, obnova mravnosti, moderného vlastenectva a nového sebavedomia občana Slovenskej republiky. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená vláda Slovenskej republiky, excelencie, možno niekto z vás, alebo aj niektorí spoluobčania očakávali, že v správe spomeniem aj iné problémy a ponúknem ich jednoznačné riešenia. Mnohé vážne problémy existujú aj v ďalších oblastiach života spoločnosti, ktorým som sa tu nevenoval, napríklad v poľnohospodárstve a rozvoji vidieka, v regionálnom rozvoji a rozvoji cestovného ruchu, kultúre, podpore športu. Nekládol som si ambície hovoriť o všetkých problémoch. Nie je tu ani možné dotknúť sa všetkých vecí, ktoré nás trápia. Chcel som byť kritický tam, kde je kritika namieste. Chvála nepomôže pri riešení problémov. Len konštruktívnou kritikou a dialógom pokročíme ďalej. Poukázal som, myslím si, na viacero otázok, ktorých riešenie očakávame od kompetentných orgánov. Dúfam, že vláda Slovenskej republiky bude napriek rôznym turbulenciám sledovať plnenie svojho vládneho programu, ktorý jej Národná rada schválila. Taktiež dúfam, že problémy, ktoré som tu spomenul, ale aj ďalšie sa budú rázne riešiť. Dovoľte mi tu ešte raz zopakovať niektoré hlavné úlohy, ktoré pred touto spoločnosťou stoja. Je to postavenie občana ako stredobod všetkých aktivít orgánov verejnej správy; skvalitnenie práce poslancov na všetkých úrovniach verejnej správy; príprava nového volebného systému zabezpečujúceho kvalitu zastupiteľských orgánov; uplatnenie odbornosti ako priority pred straníckosťou pri rozhodovaní v akýchkoľvek otázkach záujmu občanov a spoločnosti; zvýšenie kvality rozhodovacej a preventívnej činnosti súdov, prokuratúry a polície; vytvorenie podmienok na rozvoj vedeckého výskumu a vývoja Slovenskej akadémie vied a na vysokých školách; obsahová i formálna výstavba školstva na všetkých stupňoch; preventívna i terapeutická zdravotná starostlivosť štátu o dobré zdravie obyvateľstva a zvýšená starostlivosť najmä o starších ľudí; podpora cirkevných a občianskych organizácií formujúcich duchovný, humanistický, kultúrny profil človeka – občana. Pri svojich rokovaniach najmä s predstaviteľmi štátu a samosprávy sa chcem zaoberať aj týmito otázkami. Je to moja prvá správa, panie poslankyne, páni poslanci, o spoločnosti. Je namieste, aby som si na konci položil aj otázku, aká je slovenská spoločnosť? A tým by som aj potom skončil. Slovenská spoločnosť je spoločenstvo príslušníkov slovenského národa, národnostných menšín, etnických skupín, viacerých náboženstiev a vierovyznaní, zvyklostí, kultúr, mravov, tradícií, vyznávaných hodnôt, skupinových a individuálnych záujmov. Preto sa nemožno čudovať, že je to spoločnosť poznamenaná rozpormi, problémami, ťažkosťami a nádejami. Slovenská spoločnosť je vnútorne veľmi diferencovaná. Je to spoločnosť pestrá. Nemala by jej však chýbať jednota v principiálnych existenčných otázkach. Mám na mysli vzťah k štátu, štátnosti, vlasti, zodpovednosti právnej i mravnej, zodpovednosti za vývoj štátu vo všetkých oblastiach života. Nemá to však byť šablóna a uniforma, ale jednota mnohorakosti spojená rovnakými princípmi, láskou k vlasti a vlastenectvom. Spoločnosť, o ktorej hovoríme v súčasnosti, je na ceste formovania demokracie, humanizácie, slobody myslenia, podnikania, vytvárania nových vzťahov v politickom, ekonomickom systéme. Za všetkým treba vidieť človeka, jeho životné potreby, starosti, sociálne problémy, oprávnené záujmy i jeho túžby. V tom má zmysel aj práca každého z nás. Štát, to nie sú občania, ako sa to často vyhlasuje. Štát je produktom vôle a rozhodnutia občanov. Štát sú v prvom rade štátne orgány, prezident, Národná rada, vláda, iné ústredné orgány štátnej správy a orgány verejnej moci. Občania si vytvárajú politický systém i samotný štát na to, aby v ústavnom a právnom usporiadaní slúžili tieto subjekty celospoločenským, celonárodným, skupinovým záujmom, vytvárali relatívny pokoj, chránili ľudské práva, slobody, právne inštitúty, slobodu, istotu, ekonomickú prosperitu, aby každý žil v ľudsky dôstojných podmienkach. Celkom na záver mi dovoľte ešte výzvu a oslovenie vás, tu prítomných, i všetkých našich spoluobčanov na aktívne zapojenie sa do práce na programoch ekonomicko-sociálneho i kultúrno-duchovného rozvoja slovenskej spoločnosti. Každý svojím dielom, svojou poctivou prácou môže prispieť k ich naplneniu. Som presvedčený, že len spoločne za úzkej súčinnosti štátnych a samosprávnych orgánov, spoločenských i cirkevných spoločenstiev tieto programy naplníme. Práce na rozvoji slovenskej spoločnosti je dosť. Čaká nás všetkých, mňa, vás, každého z nás. Ďakujem. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 3,978,844 |
58 | 2020-02-25 | Autorizovaná rozprava | 113 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Páni poslanci, môžte sa prihlásiť s faktickými, samozrejme. (Povedané s pobavením.) | [
"(Povedané s pobavením.)"
] | 4,109,532 |
6 | 2023-12-14 | Autorizovaná rozprava | 237 | Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR | Ľuboš | Blaha | podpredseda NR SR | Ďalší do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Ondrej Dostál, nech sa páči, máte slovo. | [] | 4,116,384 |
14 | 2007-10-16 | Autorizovaná rozprava | 78 | D. Čaplovič, podpredseda vlády SR: | D | Čaplovič | podpredseda vlády SR | Tento návrh bol vypracovaný na základe bodu B.30 uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 832 z 8. októbra 2006, ktorý ukladá podpredsedovi vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny zabezpečiť vypracovanie návrhu zákona o využívaní pomoci Európskeho spoločenstva podľa novoprijatých relevantných nariadení Európskeho spoločenstva a finančného rámca pre obdobie rokov 2007 – 2013. Vládou Slovenskej republiky bol návrh zákona o pomoci poskytovanej z týchto fondov schválený 26. septembra 2007. Návrh zákona bol pripravený Úradom vlády Slovenskej republiky, najmä sekciou kontroly a boja proti korupcii, sekciou riadenia a implementácie zahraničnej finančnej pomoci a sekciou vládnej legislatívy, v súčinnosti so všetkými zainteresovanými subjektmi, predovšetkým však v spolupráci s ministerstvom financií, ministerstvom pôdohospodárstva a Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Cieľom predkladaného zákona je právna úprava otázok v oblasti zabezpečenia systému riadenia a kontroly pomoci a podpory poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva s dôrazom na vytváranie podmienok pre efektívnu a najmä transparentnú koordináciu, riadenie, implementáciu a kontrolu opatrení financovaných z prostriedkov poskytovaných Slovenskej republike z týchto fondov. Impulzom pre vypracovanie predmetného právneho predpisu boli pretrvávajúce problémy pri čerpaní finančných prostriedkov v programovom období 2004 až 2006, resp. zbytočná zložitosť, ťažkopádnosť a nedostatočná transparentnosť vzťahov medzi subjektmi zapojenými do čerpania pomoci, či už vo väzbe na procesy, do ktorých je zapojený poskytovateľ pomoci alebo vo väzbe na procesy na strane prijímateľa pomoci, ktoré môžu viesť k tomu, že Slovenská republika bude musieť časť prostriedkov vrátiť naspäť do rozpočtu Európskej únie po kontrolách z Európskej únie. Teda ide o dodržiavanie zásady, áno, máš práva, ale máš aj povinnosti na druhej strane, aby skutočne tie zdroje, ktoré pôjdu z Európskej únie, boli transparentne zainvestované, transparentne využité a takisto potom následne Európskou komisiou a ich kontrolnými orgánmi aj zhodnotené. Návrh zákona je právny predpis, ktorý aplikuje príslušné nariadenia Európskeho spoločenstva na právny a inštitucionálny systém Slovenskej republiky berúc do úvahy aj naše špecifiká. Určuje predovšetkým postavenia a právomoci, práva a povinnosti subjektov zúčastňujúcich sa procesu využívania prostriedkov poskytovaných našej republike z rozpočtu Európskej únie v rámci kohéznej politiky Spoločenstva, spoločnej poľnohospodárskej politiky a spoločnej politiky rybného hospodárstva. Hlavný orgán riadenia, koordinácie a kontroly určuje vláda Slovenskej republiky. Súčasne definuje postavenie centrálneho koordinačného orgánu, riadiacich orgánov, certifikačného orgánu, orgánu auditu, sprostredkovateľských orgánov a platobných jednotiek. Predkladaný návrh zákona určuje základné princípy koordinácie, riadenia, finančného riadenia a implementácie a kontroly v oblasti využívania pomoci a podpory Európskych spoločenstiev. Chcel by som upozorniť na dôležitú oblasť obsiahnutú v zákone. Je aj spôsob ochrany finančných záujmov Európskeho spoločenstva na území Slovenskej republiky, ktorá predstavuje vo vzťahu k Európskej komisii obzvlášť kľúčový moment pre bezpečné a bezproblémové čerpanie finančných prostriedkov. Návrh zákona taktiež definuje konflikt záujmov aplikovaný na procesy využívania fondov Európskeho spoločenstva. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s právnym poriadkom Slovenskej republiky, so Zmluvou o pristúpení a s Aktom o podmienkach pristúpenia Slovenskej republiky do Európskej únie. Predkladaný návrh nemá negatívny vplyv na verejné financie a má pozitívny ekonomický a environmentálny vplyv a pozitívny vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie. Vážený pán predsedajúci, ctené dámy, vážení páni, som pevne presvedčený, že predkladaný návrh zákona o pomoci poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva vytvorí pre všetky subjekty zainteresované do čerpania prostriedkov poskytovaných Slovenskej republike z týchto fondov stabilný a predovšetkým transparentný rámec a umožní, aby mohli byť projekty vo všetkých oblastiach pomoci a podpory, tiež projekty v rámci Európskeho sociálneho fondu, Európskeho fondu regionálneho rozvoja, veľké infraštruktúrne projekty v rámci Kohézneho fondu alebo projekty týkajúce sa rozvoja vidieka a rybolovu realizované efektívne, najmä bez zbytočnej byrokracie a s čo najväčším úžitkom pre všetkých občanov Slovenskej republiky. Môžem vám povedať, že pri mojej poslednej návšteve pred desiatimi dňami Bruselu, keď som na DG Regio informoval o tomto zákone, tak to zobrali s veľkým pochopením. A povedali, že toto konečne vytvára vzájomné vzťahy a jasnú transparentnosť vo využívaní týchto zdrojov a zabezpečuje aj pre každého, kto bude užívať tieto prostriedky, áno, to, že má isté práva, pričom na druhej strane, pokiaľ by sa urobili chyby, tak bude konkrétna osoba, ktorá nesie za to zodpovednosť, aj tú zodpovednosť niesť v budúcnosti. Ďakujem, vážené dámy, vážení páni, za možnosť vystúpiť a predložiť tento návrh zákona. A pevne verím, že predkladaný zákon nájde podporu naprieč celým politickým spektrom a tiež následne v príslušných výboroch Národnej rady. Ďakujem vám za pozornosť. | [] | 4,081,456 |
44 | 2014-11-26 | Autorizovaná rozprava | 210 | Jahnátek, Ľubomír, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR | Ľubomír | Jahnátek | minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR | Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, účelom tejto právnej úpravy je vytvorenie podmienok pre mladých poľnohospodárov a poľnohospodárov, ktorí podnikajú v malých alebo mikropodnikoch, zaoberajúcich sa poľnohospodárskou prvovýrobou, tak aby sa zlepšil ich prístup k hlavnému výrobnému prostriedku, ktorým je poľnohospodárska pôda. Hlavným zmyslom uvedenej novely je zníženie výmery poľnohospodárskej pôdy, ktorú majú v prenájme od Slovenského pozemkového fondu doterajší nájomcovia. Výmera, o ktorú bude znížená doteraz prenajímaná poľnohospodárska pôda, bude použitá na prenájom mladým poľnohospodárom a tiež poľnohospodárom spĺňajúcim podmienky malého podniku alebo mikropodniku. Znižovanie výmery prenajatej doterajším nájomcom sa nebude týkať výmery do sto hektárov u jedného nájomcu. Pri rozlohe prenajatej pôdy nad sto hektárov bude znižovanie výmery diferencované, a to pri výmere od 101 do 500 hektárov o 3 %, od 500 do 700 hektárov o 5 %, od 701 do 1 500 hektárov o 7 %, resp. nad 1 501 hektárov o 10 %. Mladý poľnohospodár, resp. malý alebo mikropoľnohospodársky podnik však bude na účel nájmu poľnohospodárskej pôdy musieť splniť určité podmienky. Bude sa musieť v nájomnej zmluve zaviazať k vykonávaniu špeciálnej rastlinnej výroby alebo živočíšnej výroby, ktorá je náročnejšia z hľadiska potreby zamestnancov na jej vykonávanie. Tento nástroj bude mať pozitívny vplyv na zamestnanosť na vidieku. Druhou podmienkou, ktorú bude musieť mladý poľnohospodár, resp. malý alebo mikropoľnohospodársky podnik splniť, je, že nebude môcť takto získanú pôdu dať ďalej do nájmu, ale bude musieť na nej aktívne vykonávať činnosť. Ak túto podmienku nesplní, je to dôvod na odstúpenie od takejto zmluvy. Treťou podmienkou je, aby mladý poľnohospodár, resp. malý alebo mikropoľnohosodársky podnik už mal vo vlastníctve alebo nájme poľnohospodárske pozemky od iných vlastníkov. Návrh zákona dbá aj na ochranu záujmov doterajších nájomcov. Po prvé. Uvedené nástroje nebudú pre pôvodných nájomcov znamenať výrazný zásah do ich podnikania, a to vzhľadom na diferencované percentuálne zníženie výmery pôdy prenajatej pôvodným nájomcom od 3 až do 10 %, v závislosti od celkovej rozlohy prenajatej obhospodarovanej pôdy. Po druhé. Ak si doterajší nájomca bude uplatňovať predĺženie nájmu a bude zároveň vykonávať špeciálnu rastlinnú výrobu alebo živočíšnu výrobu v stanovenom rozsahu, nebude mu jeho prenajatá výmera vôbec znížená a nová nájomná zmluva sa bude týkať jeho celej doteraz prenajatej pôdy. Vychádzajúc z diskusie, ktorá prebehla k predloženému návrhu zákona v prvom čítaní, považujem za nevyhnutné zdôrazniť, že jeho obsah a sledovaný cieľ nemožno vnímať izolovane. Vytvorenie podmienok prístupu k pôde pre mladých a mladých poľnohospodárov je jedným z integrálnych nástrojov celkových podmienok pre podporu tejto cieľovej skupiny poľnohospodárov obsiahnutých v koncepcii podpory malých, mladých a rodinných poľnohospodárov, ktoré vláda schválila práve dneska. Mladému, malému alebo rodinnému poľnohospodárovi vznikne reálne právo na uchádzanie sa o pôdu v správe a nakladaní Slovenského pozemkového fondu až vtedy, keď sa stane úspešným žiadateľom o nenávratný finančný príspevok v zmysle opatrenia na podporu na začatie podnikateľskej činnosti pre mladých, resp. malých poľnohospodárov, t. j. keď mu bude táto podpora schválená poľnohospodárskou platobnou agentúrou. V rámci tohto schvaľovacieho procesu bude totiž posudzovaná reálnosť podnikateľského zámeru pre hospodárenie na pôde, ktorej prenájom bude od Slovenského pozemkového fondu žiadať, a nepriamo aj schvaľované podmienky pre obhospodarovanie tejto pôdy tak, aby tieto zodpovedali zámerom sledovaným vyššie uvedenou koncepciou. Navrhovaná účinnosť tohto zákona je od 1. januára 2015, nakoľko Slovenský pozemkový fond má približne 75 % zmlúv, ktoré končia ku koncu roku 2014, a je potrebné uplatniť zníženie prenajímania pôdy veľkým farmárom v prospech mikro alebo malých podnikov, alebo mladých poľnohospodárov už pri uzatváraní nových nájomných zmlúv. Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na potrebu zavedenia navrhovaného zákona do praxe dovoľujem si vás požiadať o jeho prerokovanie a schválenie. Zároveň mi dovoľte poďakovať vám za konštruktívny prístup a spoluprácu pri prerokovaní návrhu vo výboroch, ako aj za podnetné návrhy a pripomienky, ktoré tento návrh pomáhajú vylepšiť, a zároveň vyjadriť dôveru v podporu tohto návrhu v pléne Národnej rady. Ďakujem pekne, skončil som. | [] | 4,026,306 |
13 | 2003-06-27 | Autorizovaná rozprava | 63 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | Páni poslanci, hlasujeme o termíne lehoty účinnosti. Pán poslanec Jarjabek. (Hlasovanie.) Prítomných je 142 poslancov, za 103, proti 15, zdržalo sa 24. Konštatujem, že návrh sme schválili. Prosím ďalšie návrhy. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,036,381 |
40 | 2019-01-29 | Autorizovaná rozprava | 227 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Sedem faktických poznámok. Nech sa páči, pán poslanec Suchánek. | [] | 4,222,934 |
31 | 2004-09-09 | Autorizovaná rozprava | 94 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | Pán poslanec chce položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči. | [] | 4,058,665 |
60 | 2022-03-16 | Autorizovaná rozprava | 120 | Kollár, Boris, predseda NR SR | Boris | Kollár | predseda NR SR | Prosím, prezentujme sa a hlasujeme. (Reakcia z pléna.) (Hlasovanie.) Prítomných 128 poslancov, za 95, proti žiadny, zdržalo sa 33. Uvedený návrh sme schválili. | [
"(Reakcia z pléna.)",
"(Hlasovanie.)"
] | 4,044,358 |
46 | 2019-06-26 | Autorizovaná rozprava | 150 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 140, za 104, proti 17, zdržalo sa 19 poslancov. Národná rada sa rozhodla, že tento návrh zákona posunie do druhého čítania. Nech sa páči. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 3,949,708 |
26 | 2004-05-12 | Autorizovaná rozprava | 229 | E. Bauer, poslankyňa: | E | Bauer | poslankyňa | V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 683 z 23. apríla prideliť návrh zákona, tlač 645, na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu výbor pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 11. júna 2004 a gestorský výbor do 14. júna 2004. Ďakujem, prosím, otvorte rozpravu. | [] | 4,046,214 |
16 | 2013-03-20 | Autorizovaná rozprava | 114 | Figeľ, Ján, podpredseda NR SR | Ján | Figeľ | podpredseda NR SR | Zsolt Simon, nech sa páči. | [] | 4,073,587 |
10 | 2016-10-27 | Autorizovaná rozprava | 42 | Remišová, Veronika, poslankyňa NR SR | Veronika | Remišová | poslankyňa NR SR | Ďakujem svojej kolegyni poslankyni Dubačovej, že tak výstižne zhrnula problémy samospráv. A my, ktorí máme skúsenosti zo samosprávy, tak vieme, že naozaj je pre hazard, je pre samosprávy problém. Z našich miest a obcí nám miznú priestory, ktoré slúžia všetkým a na ich miesto sa tam sťahujú rôzne zatemnené brlohy, ktoré nám kazia vzhľad mesta. A preto si myslíme, že samospráva by určite mala mať možnosť regulovať hazard aj bez toho, aby sme teraz museli zbierať podpisy v uliciach. Mala by mať možnosť rozhodnúť, aký typ hazardu chce alebo nechce, alebo možno nič tam nechce, či kasíno môže byť, ale herňa nemôže byť. A takisto by mala mať možnosť rozhodnúť a úplne zakázať hazard na svojom území. Ale súhlasím s tým, že tento návrh je aj kompromisným návrhom s tým, že umožňuje čiastočnú reguláciu hazardu, že nemusíme vylúčiť teda všetky typy hazardných hier s výnimkou napríklad kasína, ale hlavne herne, kde sú videohry, tak tie úplne vylúčime. Hoci mojím osobným želaním by bolo, aby hazard z našich miest a obcí zmizol úplne. A teda, keď som zbierala tie podpisy v tých uliciach, tak som ich zbierala práve kvôli tomuto. Ďakujem. | [] | 3,990,476 |
24 | 2008-07-03 | Autorizovaná rozprava | 117 | J. Počiatek, minister financií SR: | J | Počiatek | minister financií SR | Ďakujem. Skončil som. | [] | 3,939,123 |
22 | 2011-09-14 | Autorizovaná rozprava | 427 | Hrušovský, Pavol, podpredseda NR SR | Pavol | Hrušovský | podpredseda NR SR | Hlasujeme o návrhu o skrátení, so súhlasom o vyslovení skrátenej lehoty, prerokovať, resp. hlasovať o podaných pozmeňovacích návrhoch. (Hlasovanie.) 134 prítomných, 132 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval. Schválili sme návrh. Poprosím vás o ďalšie návrhy. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,025,309 |
7 | 2010-10-20 | Autorizovaná rozprava | 62 | Hort, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Hort | podpredseda NR SR | Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím, aby ste sa ukľudnili, pristúpime k hlasovaniu. Skôr ale ako budeme hlasovať, chcem vás požiadať o to, či je všeobecný súhlas, aby sme pri bode č. 70 riadneho programu, ktorý má názov návrh na voľbu kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu, máte ho ako tlač 140, túto tajnú voľbu uskutočnili po hlasovaní o 17.00 hodine. Je všeobecný súhlas? (Odpovede z pléna.) Ďakujem pekne. Poprosím aj tých, čo budú pripravovať podklady na hlasovanie, aby túto informáciu zaevidovali. A teraz pristúpime k hlasovaniu, máme prerokovaný jeden jediný bod, ktorým je vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorý ste dostali ako tlač 129. Prosím teraz pána spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre kultúru a médiá, pána poslanca Ján Senka, aby uviedol hlasovania. Pán poslanec, nech sa páči. (Ruch v sále.) Poprosím o pokoj v rokovacej sále, priatelia, budeme mať viacero hlasovaní, lebo tam odzneli aj procedurálne návrhy, tak aby sme sa sústredili. Nech sa páči, pán poslanec. | [
"(Odpovede z pléna.)",
"(Ruch v sále.)"
] | 4,001,700 |
78 | 2022-12-02 | Autorizovaná rozprava | 119 | Ledecký, Vladimír, poslanec NR SR | Vladimír | Ledecký | poslanec NR SR | Hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich návrhoch, pán predsedajúci, podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, o tom hlasovať. | [] | 4,114,269 |
6 | 2016-06-15 | Rozprava | 150 | Kažimír, Peter, minister financií SR | Peter | Kažimír | minister financií SR | Ďakujem veľmi pekne. Ja v prvom rade chcem teda poďakovať pánovi Jurzycovi za veľmi korektný príspevok, ktorý sa skoro nikdy teda nedostáva do nejakých populistických rovín, ako myslím si, že to je to vzájomné poznanie. Ja by som vo všeobecnosti chcel povedať úplne tak apoliticky, aj keď sa to ťažko z tejto kabínky ako dá, ale ja sa o to pokúsim vzhľadom na agendu, ktorú mám na starosti. Táto krajina v oblasti verejných financií má veľmi dobrý kredit. Hovorím o verejných financiách a hovorím o pohľade zvonku. Hovorím o pohľade, ktorý si napríklad dodržiavajú medzinárodné finančné trhy, pretože vždy a vždy budem opakovať, že najlepšou skúškou toho, akú krajina má meno, aké meno má, je to, či vám veriteľ požičia peniaze a za čo vám požičia peniaze. A Slovensko naozaj patrí k tým krajinám, ktoré svoje dlhopisy, svoje dlžoby je schopná financovať cez veľmi, cez dlhopisy s veľmi dlhou splatnosťou, to znamená, 10-, 20-ročné, 30-ročné dlhopisy v prípade Slovenska nie sú problémom. Naše takzvané rizikové prirážky sú na historických minimách, hneď na to odpoviete, samozrejme, ale kvantitatívne uvoľňovanie, ale Draghi, ECB. Áno, aj, ale tieto podmienky majú všetky krajiny, nielen Slovensko, hej, majú aj všetky krajiny eurozóny a aj ďalšie krajiny Európskej únie. A tu už tie výsledky nie sú úplne rovnaké, pretože naozaj Slovensko sa v istých obdobiach na základe hodnotenia takzvaných benchmarkových porovnateľných dlhopisov, za ktoré sa považuje dlhopis s desaťročnou splatnosťou, má tretie najlacnejšie, hej, po Nemecku a takzvanom trvalom eurovale, na Slovensku to voláme trvalý euroval, v angličtine to je ESM, čo je teda výborná vizitka. Je to proste vizitka, je to praktické vyjadrenie toho, že keď vám niekto je ochotný požičať peniaze na 10, 15, 30 rokov, to znamená, neberie do úvahy veľmi nejakú minulosť alebo nejakú takú fatálnu prítomnosť, ale berie do úvahy pravdepodobnosť toho, že o 10, 15, 30 rokov vám tá krajina peniaze vráti. To znamená, že verí v tú budúcnosť tej krajiny a verí v to, čo tá krajina vysiela, čo proste reprezentuje. Možno sa, máte pocit, že hovorím v nejakej rovine science fiction, lebo to proste politická scéna je často proste traumatizovaná tým, že my sa sebabičujeme, ináč mentalitne sme zrejme tiež nastavení tak, že sa málokedy vieme pochváliť alebo chceme pochváliť. Je to otázka proste aj vnútorného sebavedomia. Ja vám vravím na základe svojej skúsenosti, ktoré už sa blížia k dekáde skoro, bez chvastúnstva, lebo toto je výsledok celej politickej elity za väčšie obdobie. Toto, to ja, nikto nechce si tuná, teraz nechcem tu mať nejakú medailu (rečník si ukázal na ľavú stranu hrude) a budem sa tu búchať, že toto je teraz len moja zásluha. Na rezorte financií napríklad robia ľudia, ktorí sú tam 12 rokov, hej. To znamená, viete veľmi dobre, sú minimálne dva rezorty v krajine, ktoré majú takú dlhodobú udržateľnosť z hľadiska personálnych politík. Čiže to nie je ani o politike. To je naozaj to, čo ste, pán Jurzyca, povedali, to je o takom vnímaní takej, sledovanie takej zlatej nite, ktorú by bolo dobré nasledovať, ak veríme v niečo, čo by malo ovplyvniť životy našich detí v tom dobrom slova zmysle. Takže z hľadiska verejných financií opakujem, táto krajina v porovnaní s inými, samozrejme, hej, ja nebudem hovoriť o Švajčiarsku teraz a o Novom Zélande, ale máme tu nejaký svoj, svoj európsky pašalík, v ktorom si proste žijeme, a v tom porovnaní s krajinami, ktoré teda niekedy sme do tých krajín chodili s klobúkom v ruke, v porovnaní s týmito váženými starými dámami naša krajina má veľmi dobré parametre verejných financií a to aj z hľadiska dlhodobej udržateľnosti, ktorý je, nehnevajte sa, ja považujem teda túto kategóriu síce všeobecne za akceptovanú, merateľnú, ale veľmi akademickú. Lebo hovoríme o tom, čo bude v roku 2050, a my nevieme, čo bude 24. júna po brexite, hej. Po referende vo Veľkej Británii o tom, či Británia zostane alebo nezostane. Ja vám chcem len povedať, že od roku 2009, keď celé svetové hospodárstvo spadlo do jednej veľkej jamy a odvtedy sa z nej proste škriabe a Slovensko opäť malo to šťastie, že patrilo medzi tých, ktorí sa medzi prvými vyškriabalo z tých problémov v roku 2009. Od tej doby je veľký problém prognózovať vývoj, od tej doby sme proste na hojdačke a ako malá a otvorená ekonomika sme proste odsúdení na sledovanie tejto hojdačky a napriek teda proste tomu, že sme veľmi vystavení šokom, proste chúťkam, psychopatickým niekedy reakciám svetových finančných trhov, lebo sú veľmi citlivé a naozaj by si zaslúžili veľkú psychologickú štúdiu, tak napriek tomu, že sme vystavení týmto otrasom, máme schopnosť stáť na vlastných nohách naozaj niekoľko rokov a teraz idem aj k cieľu, vysvetleniu ekonomickej podstaty, prečo napríklad posun. Posledné dva-tri roky stojíme na zdravých vlastných nohách vďaka tomu, že máme oživenie domácej ekonomiky. To je to, čo sa hovorí, je iné mať trojpercentný alebo päťpercentný ekonomický rast založený len na zahraničnom dopyte a iné ho mať vyvážený, kde má zahraničný dopyt pri našom type ekonomiky svoj, samozrejme, prirodzený význam, ale je podporený a plne vyvažovaný domácim dopytom, to znamená tým, že domácnosti míňajú. Že dokonca aj tí dôchodcovia míňajú. Že firmy míňajú, že investujú, že zamestnávajú, že majú menej nezamestnaných a dúfam, že aj menej ľudí, ktorí sú len závislí na dávkach a len proste niekedy naozaj žijú mimo systém. Uvedomte si, jeden zo základných problémov našej krajiny je to, že máme nízku zamestnanosť. Máme nízky počet ľudí, ktorí pracujú v porovnaní s ďalšími krajinami, s ktorými sa chceme porovnávať, dokonca aj s Českou republikou. Uvedomte si, že sme v krajine, ktorá si zvykla a vyrovnala sa vlastne s tým, že najnižšiu nezamestnanosť v histórii sme mali na úrovni ôsmich percent. To je, osem percent je v iných krajinách fatálna nezamestnanosť. V tejto krajine najnižšia nezamestnanosť v histórii bola osempercentná a už signalizovala ekonomika nedostatok pracovných síl. My sa k tejto hranici opäť blížime. Opäť z týchto dokumentov v programe stability už vidíte, kde atakujeme deväťpercentnú hranicu, prídeme s prognózou, ktorá bude hovoriť o osempercentnej hranici o dva roky. A už viete, keď sa stretávate s ľuďmi, zamestnávateľmi, že už je problém, už je problém so zamestnanosťou, už je problém s remeslami a zase sa dostávame k debate, ktorej ste sa tu venovali jeden deň, k školstvu a vôbec k mládeži a k budúcnosti našich detí. Ale je to dané, samozrejme, aj tým, že tu máme rómsku populáciu, hej, ktorú proste zamlčiavame ten fakt, ale máme tu nepracujúcu alebo proste neschopnú pracovať rómsku populáciu, ale máme tu aj kopec bieleho väčšinového obyvateľstva, ktorý si tiež žije mimo systém. Na to proste, jednak si tieto veci treba povedať, že to tak je, že máme možno 100-tisíc ľudí bielej pleti, Slovákov, hej, ktorí nerobia, ktorí nerobia, ktorí sú možno v pasci, napríklad v pasci exekúcií, hej, cez nebankové, cez modely správania, modely kultúrneho správania, kde každý chce mať všetko a má svoje ciele a chtíče a tomu podriaďuje všetko. Nie som tu za farára, aby som o týchto veciach hovoril, ale ak hovoríme o udržateľnosti napríklad penzijného systému, odchode veku do dôchodku, môžme proste hovoriť celé dni o rôznych možnostiach, ako tým potenciometrom posunúť doľava alebo doprava, ale kľúčový problém je v tom, že ľudia nechcú mať deti. Proste rodí sa nám malý počet detí. Rodiny odkladajú rozhodnutie o tom, aby mali deti, ženy odkladajú rozhodnutie o tom, že by mali deti, však si zoberte, koľko máte prvorodičiek do 30 rokov. Toto je proste problém, ktorý ale opäť nemá ani ľavé ani pravé videnie, možno konzervatívne, možno liberálne, tam sa proste dajú hľadať ako riešenia, ale proste toto nemôže rozdeľovať ani politickú scénu. Tieto témy nemôžu rozdeľovať politickú scénu. Totiž bez konsenzu riešenia týchto problémov nie sme schopní riešiť to, čo sa odborne volá potenciál tejto ekonomiky, hej, ktorý nemôže byť zase riešený iba; viete, máme plné ústa inovácií, tých zázračných vecí, stratégií 2020, 24 to proste plno tých bruselským jazykom povedaných vecí, ktoré, o ktorých viete, ale nikdy ich neuvidíte ani sa nikdy nenaplnia. Tie problémy sú veľmi jednoduché z hľadiska pomenovania a to je, respektíve riešenie začína v tom, že si musíme byť schopní povedať pravdu, aj keď je veľmi nepríjemná. A jedna z právd je, že máme napríklad regióny, ktoré sú proste odsúdene na exodus, kde sme sa, vlastne možno elity, politické elity posledných desiatich, pätnástich rokov akceptovali to, že možno je lepšie žiť načierno v Bratislave, neprihlásený na trvalé bydlisko, alebo je lepšie žiť v Írsku, alebo robiť niekde pokútne v Nemecku alebo v Rakúsku. Toto sú proste veci, o ktorých, ktoré majú súvis s udržateľnosťou verejných financií, s tým, koľko vyberáme daní, aké dane sme schopní vôbec nastaviť a vôbec s kultúrou a príslušnosti k štátnosti ako takej. Prajem krásny deň. Ďakujem. | [
"(rečník si ukázal na ľavú stranu hrude)"
] | 3,912,214 |
35 | 2014-06-03 | Autorizovaná rozprava | 191 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | S reakciou pán poslanec Poliačik. Nech sa páči. | [] | 4,142,104 |
23 | 2013-09-13 | Autorizovaná rozprava | 19 | Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR | Renáta | Zmajkovičová | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec Brocka bol posledným písomne prihláseným do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči, máte slovo. | [] | 4,125,581 |
15 | 2017-04-07 | Autorizovaná rozprava | 19 | Danko, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Danko | podpredseda NR SR | Nie, tu je to prosba, poprosím, aby ste naznačila, ak ide o slovo, ale nie citovala takým spôsobom v sále. Ešte raz vás poprosím. Ďakujem. | [] | 4,150,980 |
94 | 2023-06-15 | Autorizovaná rozprava | 417 | Mičovský, Ján, poslanec NR SR | Ján | Mičovský | poslanec NR SR | Môžem? Ospravedlňujem sa, že som vstúpil do vašich právomocí, pán predseda. | [] | 4,080,688 |
34 | 2018-09-13 | Autorizovaná rozprava | 112 | Danko, Andrej, predseda NR SR | Andrej | Danko | predseda NR SR | Pán poslanec Zelník. | [] | 4,032,355 |
65 | 2022-04-29 | Autorizovaná rozprava | 203 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | A pán Šefčík, buďte ticho, prosím vás! Nezasahujte do faktických poznámok iných poslancov. Máte aj vy možnosť sa prihlásiť. Ak ste sa neprihlásili, tak potom ste asi nemali čo povedať a iba vŕtate do vystúpení iných, tak to nerobte, prosím vás. Nech sa páči, pán poslanec, reagujte na pána poslanca Vážneho. | [] | 3,901,053 |
16 | 2011-04-01 | Autorizovaná rozprava | 10 | Čaplovič, Dušan, poslanec NR SR | Dušan | Čaplovič | poslanec NR SR | Ďakujem veľmi pekne. Dnes som si ráno prečítal správu agentúry MTI, kde maďarská vláda a parlament prijali stanovisko, že akceptujú Trianon, Benešove dekréty, odmietajú Viedenskú arbitráž, sťahujú či rušia zákon o dvojakom občianstve, sťahujú rokovanie ústavy, výrazne posilňujú finančné prostriedky pre národnostné menšiny v Maďarsku pre školstvo, kultúru, tlač a knižnú tvorbu, a potom som si pozrel na dátum a uvedomil som si, že je 1. apríl. | [] | 4,140,706 |
61 | 2016-02-11 | Autorizovaná rozprava | 185 | Číž, Miroslav, podpredseda NR SR | Miroslav | Číž | podpredseda NR SR | Ďakujem. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Fronc, pripraví sa pani poslankyňa Vášáryová. | [] | 4,074,501 |
58 | 2015-11-11 | Autorizovaná rozprava | 42 | Tomanová, Viera, poslankyňa NR SR | Viera | Tomanová | poslankyňa NR SR | Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, viete, vaša neuveriteľná zloba, ani tá nemôže potlačiť skutky, ktoré sa tu stali. A ja vám musím len pripomenúť, pokiaľ ide o fondy, zbytočne tu budete rozprávať, rok ste prešľapovali na mieste, lebo ste nevedeli, čo robiť s fondmi. Tu určite vždy môže zlyhať konečný prijímateľ, ktorý je poberateľom, najlepší projekt napísaný môže zlyhať a podobne. Za to určite nemôže ani minister, ale ani zamestnanci, ktorí tam robia, pretože do ľudí nevidíte. Ale jeden fakt je, nepodali ste námietku, nepodali ste včas korekcie, za čo boli tie pokuty. Spravili ste retroaktívne usmernenie, za čo sa bude krátiť celý ten operačný program. Takže, pán poslanec, nehovorte o tom, o čom neviete. A ak tomu dobre neporozumeli ľudia, ktorí vám fondy riadili, čo vo fondoch za vaše obdobie narobili? Pokiaľ ide o sociálne podniky, dal nám za pravdu vývoj udalostí, ako išli v súčasnosti. Dodnes z dôvodov politického likvidovania sociálnych podnikov sa nemôžeme vrátiť k tomu oficiálnemu nástroju, ktorý uznáva celá Európa. | [] | 3,960,631 |
27 | 2013-12-06 | Autorizovaná rozprava | 122 | Švejna, Ivan, poslanec NR SR | Ivan | Švejna | poslanec NR SR | Tak ďakujem kolegom za komentár. No čo sa týka toho prvého roku, no tak však presne som to povedal, opravte ma, pokiaľ som sa pomýlil. Keď založím 1. decembra eseročku, tak za rok 2014 už v daňovom priznaní roku 2015 predsa platím to. To znamená, že ja som „oslobodený“ len od tej jednej dvanástiny. A ja keď ju založím teraz alebo v októbri, to je jedno, tak ja už musím kalkulovať, že za rok 2014 v daňovom priznaní zaplatím tu daňovú licenciu. No a čo sa týka toho vysvetlenia, že štát má nejakú agendu s tými eseročkami, no, dobre, tak ja zase potom môžem povedať, že ja ako eseročka keď nezamestnám človeka, tak štát má potom agendu s tým nezamestnaným, ho niečo stojí. Však on by mal byť vďačný za každého človeka, čo ja zamestnávam, aby nevisel niekde na úradoch práce. A nemusím hovoriť o tom, na Slovensku aká je nezamestnanosť. Lenže ja si stále myslím, že ten podnikateľ skutočne v prospech štátu viacej robí, než proste nejaké účtovníctvo zo strany štátu. No k Mirovi Čížovi. Bolo to nesprávne pochopené. Naopak, keď budeme mať čas, tak ja ti aj vysvetlím, že vôbec liberálny postoj nie je v tom obhajovaní podnikateľov, ale, naopak, spotrebiteľov. A spotrebiteľ má mať čo najväčší výber za čo najnižšiu cenu. Ale ja som hovoril o poslaní, o poslaní, lebo, povedzme si otvorene, nové pracovné miesta skutočne dlhotrvajúce nevytvára ani štát a, pri všetkej úcte, ani odborári. Jednoducho to môže robiť len súkromný sektor, to je jedno, či je malý alebo veľký a tak ďalej. A jednoducho to hovorím, že v záujme aj tých zamestnancov je to, aby proste ten podnikateľ mal chuť ich zamestnať. A, samozrejme, podnikateľ chce zarobiť, však každý chce z podnikateľov zarobiť, ale zarobí to len vtedy, keď... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) | [
"(Prerušenie vystúpenia časomerom.)"
] | 4,159,696 |
6 | 2024-01-19 | Autorizovaná rozprava | 178 | Šimečka, Michal, podpredseda NR SR | Michal | Šimečka | podpredseda NR SR | Ďakujem pekne. Pán poslanec Lackovič. | [] | 3,890,880 |
46 | 2015-02-11 | Autorizovaná rozprava | 76 | Kiššová, Jana, poslankyňa NR SR | Jana | Kiššová | poslankyňa NR SR | Ďakujem veľmi pekne. Budem pokračovať trošku v tom duchu boja proti neplatičom. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi teda predložiť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o konkurze a reštrukturalizácii a zároveň aj zákon o verejnom obstarávaní. K vypracovaniu a teda k predloženiu tohto návrhu zákona ma inšpirovali mnohí podnikatelia. Absolvovala som mnohé diskusie, mnohé stretnutia a tieto stretnutia mali mnoho spoločného. Toho mnoho spoločného by sa dalo zhrnúť do niekoľkých slov a tých niekoľko slov je, že na Slovensku sa prestáva dobre podnikať. A to už pomerne dlho. Tých dôvodov, prečo sa prestáva dobre podnikať, je, samozrejme, veľmi veľa, či už sú to novozavedené daňové licencie, ktorými budú práve teraz podnikatelia konfrontovaní, alebo sú to upravené doby odpisovania budov, navyše s istými známkami retroaktivity, čo určite naruší aj finančné manažmenty mnohých spoločností. Ďalej sú to neadekvátne dlhé zadržiavania dépeháčky pri prebiehajúcich kontrolách, čo tiež spôsobuje podnikateľom mnohé problémy, alebo je to novozavedená pracovná zdravotná služba, ktorá zase len vytiahne z podnikateľov nie vždy dôvodne, a povedzme si toto naozaj, že nie vždy dôvodne veľa peňazí z vačku. Tu si dovolím pri tej pracovnej zdravotnej službe ešte pripomenúť jednu vec, že počas našej vlády sa nám podarilo pre prvú a druhú skupinu pracovnú zdravotnú službu úplne zrušiť, pretože pri týchto kategóriách je naozaj bezdôvodná. Mohla by som menovať ďalej, ale budem sa teraz venovať tomu, čoho sa týka môj návrh zákona. Jedným z často pomenovávaných problémov našich hlavne menších a slabších podnikateľov sú neplatiči. Títo komplikujú život svojim dodávateľom, spôsobujú pre mnohých až likvidačnú druhotnú platobnú neschopnosť a čo je určite na tom zarážajúce, že mnohí takíto fungujú úplne beztrestne na trhu ďalej. Mnohí bez hanby položia s dlhmi jednu firmu, potom založia druhú firmu, beztrestne tí istí ľudia častokrát v tej istej kancelárii len prehodia tabuľku na dverách, napíšu tam iný názov spoločnosti a pokračujú ďalej a po nich potopa, a beztrestná potopa. Najväčší problém na tom je to, že toto je úplne beztrestné. Naša legislatíva je voči takýmto praktikám nastavená mimoriadne priaznivo a keď sa to skombinuje s veľmi problematickou vymožiteľnosťou práva, tak je to živná pôda pre prvoplánových neplatičov a pre podvodníkov. Inštitút reštrukturalizácie, ktorý mal na jednej strane pomôcť zachrániť podnik pred úpadkom, sa doslova zneužíva voči drobným podnikateľom. Cieľom predloženého návrhu je teda jednak zabrániť zneužívaniu inštitútu reštrukturalizácie a zjednodušiť postup podávania návrhu na vyhlásenie konkurzu. Návrh zákona obsahuje také tri okruhy. Prvý je ten, že podať návrh na vyhlásenie konkurzu bude môcť aj len jeden veriteľ s nesplatenou pohľadávkou. Čiže nie najmenej dvaja, ako je tomu v súčasnosti. V súčasnosti môže veriteľ podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka. Toto je možné vtedy, ak je dlžník viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie. Súčasná konštrukcia, že musí ísť o dlh voči viac ako jednému veriteľovi, teda najmenej dvom, sťažuje situáciu veriteľom a, naopak, uľahčuje situáciu dlžníkom. Podľa navrhovanej úpravy bude môcť na vyhlásenie konkurzu postačovať, ak bude dlžník v omeškaní aspoň jedného peňažného záväzku voči najmenej jednému veriteľovi a bude týmto veriteľom písomne vyzvaný na zaplatenie. Veriteľovi tak odpadne povinnosť hľadať na účely podania návrhu na konkurz ďalšieho veriteľa, voči ktorému je dlžník v omeškaní. V súčasnosti sa toto navyše obchádza, pretože je častokrát komplikované hľadať ďalšieho veriteľa, tie firmy sa medzi sebou niekedy nepoznajú, drobní živnostníci sa nepoznajú. Častokrát sa to robí aj tak, že veriteľ, ak má viac pohľadávok u toho istého dlžníka, nejakú z týchto pohľadávok predá a potom už sú dvaja majitelia pohľadávky a je to proste komplikované, stojí to zasa peniaze, pretože aj predaj pohľadávky je spojený s nejakou nie celkom príjemnou administratívou a formalitami. Čiže je to zneužívateľné, je to obchádzateľné a jednoducho toto si myslím, že situáciu zjednoduší. Druhé a tretie opatrenie sa týka reštrukturalizácie, čiže tá druhá zmena sa týka možnosti beztrestne ukončiť práce alebo zmluvný vzťah so spoločnosťou, ktorá sa dostane do reštrukturalizácie. Ak je teda voči spoločnosti začaté reštrukturalizačné konanie, môže druhá zmluvná strana bez akýchkoľvek sankcií a postihov okamžite skončiť zmluvný vzťah vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od tejto zmluvy, alebo môže pozastaviť práce bez skončenia zmluvného vzťahu. Podľa súčasnej úpravy, konkrétne podľa § 114 ods. 1 písm. d), nemôže druhá zmluvná strana, čiže veriteľ, vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť pre omeškanie s plnením, na ktoré druhej zmluvnej strane vznikol nárok pred začatím reštrukturalizačného konania, pričom zároveň zákon stanovuje, že vypovedanie zmluvy alebo odstúpenie od nej je z tohto dôvodu neúčinné. Podľa písm. e) toho istého odseku zmluvné dojednania umožňujúce druhej zmluvnej strane vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť z dôvodu reštrukturalizačného konania sú neúčinné. Obe uvedené ustanovenia, čiže aj písm. d), aj písm. e) stavajú druhú zmluvnú stranu do pozície doslova rukojemníka firmy, ktorá mu dlží peniaze. Čiže, inými slovami, ten chudák, ktorému firma dlží peniaze, táto firma sa dostane do reštrukturalizácie, jemu je nad slnko jasné, že svoje pohľadávky zaplatené mať nebude, alebo ich nebude mať zaplatené v dohodnutej výške, je povinný podľa dnešnej úpravy zákona vykonávať pre túto firmu práce ďalej, dokonca častokrát ho to stojí peniaze, stojí ho to materiál, stojí ho to možno nákup nejakej techniky, technológie, nástrojov a tak ďalej, čiže stojí ho to peniaze, musí vykonávať prácu pre firmu, o ktorej vopred vie, že mu nezaplatí. Toto jednoducho nie je dobrý stav, je to absurdný stav. Nami navrhovanou zmenou zákona dávame veriteľovi možnosť beztrestne, teda bez akýchkoľvek sankcií v sedemdňovej výpovednej lehote vypovedať zmluvu uzavretú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť, alebo dávame možnosť veriteľovi pozastaviť plnenie zmluvy bez skončenia zmluvného vzťahu, a to až do skončenia reštrukturalizácie. V záujme vyváženia tohto ustanovenia v prospech dlžníka pridávame do tohto paragrafu ustanovenie, že zmluvná strana, ktorá z dôvodu, že sa jej dlžník dostal do reštrukturalizácie, s ním vypovedala zmluvu alebo od nej odstúpila, alebo ktorá pre ňu pozastavila práce bez skončenia platnosti zmluvy, je povinná bezodkladne vykonať všetky potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody na zdraví a životoch. Veriteľ sa teda v takomto prípade nemôže zbaviť zodpovednosti za životy a zdravie ľudí, ani keď pozastaví práce na akejkoľvek činnosti, či už s ukončením zmluvy, alebo bez nej. Čiže má tú možnosť, nebude ďalej rukojemníkom tejto spoločnosti, má tú možnosť ukončiť práce, ale nemôže tým ukončením spôsobiť nejaké nebezpečie na životoch alebo zdraví. Tretí okruh zmien sa týka obmedzenia zúčastniť sa na verejnom obstarávaní pre tie firmy, v ktorých prebieha reštrukturalizácia. Inými slovami, ak sa firma dostala do reštrukturalizácie, nemá sa čo uchádzať o verejné zákazky. Toto ustanovenie upravujeme v zákone o verejnom obstarávaní. Dámy a páni, pri tvorbe zákona o konkurze a reštrukturalizácii bol koncept reštrukturalizácie postavený ako alternatíva konkurzu, ktorá umožní zachovanie obchodnej spoločnosti a pracovných miest, čiže je to akýsi inštitút, ktorý má pomôcť zachrániť firmu pred tým, aby musela ísť do konkurzu, aby bola zlikvidovaná. Vychádzalo sa z predpokladu, že miera uspokojenia záväzkov dlžníka je pri zachovaní fungovania prevádzky podniku v určitých prípadoch vyššia ako v prípade konkurzu. Počas viac ako 9 rokov účinnosti tohto zákona sa však reštrukturalizácia stala nástrojom, ako nečestne a pritom úplne legálne podnikať na úkor mnohých veriteľov, na úkor subdodávateľov, ktorí sú na zákazkách od veľkých zadávateľov existenčne závislí. Toto fungovanie sa tu stalo akýmsi slovenským folklórom. Takéto praktiky sa dnes využívajú hlavne v sektore stavebníctva, v ktorom sú neplatičmi faktúr predovšetkým veľké etablované spoločnosti, ktoré vykonávajú práce financované z verejných zdrojov a reštrukturalizáciu využívajú ako štandardný nástroj na zbavenie sa dlhov a ochranu pred veriteľmi. Tieto praktiky vytvárajú nerovné podmienky na trhu, deštruujú hospodársku súťaž a pôsobia likvidačne na celé segmenty podnikateľského sektora. Poškodzujú a likvidujú hlavne drobných podnikateľov, ktorí nemajú silu brániť sa, ktorí sa snažia využívať každú jednu pracovnú alebo podnikateľskú príležitosť, pretože pracovných príležitostí v ich regióne veľa nie je a často sa zadlžujú, aby si mohli kúpiť stroje, náradie, materiál, požičiavajú si financie, častokrát celé rodiny sa na to skladajú. Pritom firma, ktorá ich ako subdodávateľa naverbuje, už prvoplánovo dopredu vie, že im nezaplatí. Je otázka, či v tejto súvislosti môžem spomenúť spoločnosť Váhostav, Doprastav. A nepoviem nič nové, sú to medializované informácie, že Váhostav, veľká, obrovská firma, silná firma pracujúca pre štát, dnes dlží svojim veriteľom desiatky miliónov eur. Ja som sa dopracovala k číslu 92, ale tie čísla sú rôzne. A táto spoločnosť zanecháva za sebou vyše 1 240 veriteľov, to sú všetko ľudia, ktorým bolo nezaplatené, častokrát sú to živnostníci, ktorí žijú zo dňa na deň, toto naozaj nie je číslo, nad ktorým by sme mávali rukou. A tých 1 240 ľudí dnes už s určitosťou vie povedať, že sa k svojim peniazom nedostane a ak sa k nejakým peniazom dostane, dostane sa len k nejakej časti, nebude mať vyplatené peniaze v plnej sume. Chcem ešte na záver uviesť jednu dôležitú vec. Myslím si, že reštrukturalizácia nepochybne má svoje miesto v našom právnom poriadku. Myslím si, že tak ako bola mienená a čo ňou chcelo byť povedané, svoje miesto naozaj v našej legislatíve má. Avšak jej právna úprava si vyžaduje viaceré legislatívne zmeny zakladajúce vyššiu mieru ochrany veriteľov. Veľké firmy, akými sú už dnes viackrát spomínaný Váhostav alebo Doprastav, nemôžu za sebou jednoducho nechávať zlikvidovaných živnostníkov, pretože prvoplánovo počítajú s reštrukturalizáciou podniku. Je fajn, že tu máme nástroj na záchranu a ozdravenie firiem, ale prispejme aj k tomu, aby sme tu mali aj akýsi nástroj na ochranu tých dodávateľov, aby sme tu mali aj nástroj na ochranu a záchranu drobných podnikateľov a živnostníkov. Tento môj predložený návrh je prvým zo série návrhov, ktoré plánujem na rokovanie Národnej rady v priebehu tohto roku predložiť a ktorých spoločným menovateľom je ochrana prevažne drobných podnikateľov, hlavne živnostníkov, pred tými podnikateľmi, ktorí využívajú nedokonalosť legislatívy na vyhýbanie sa plateniu faktúr. A ja som veľmi rada, že už dnes tu bolo avizované, že takáto právna úprava sa chystá aj z dielne pána Hudackého. Ja budem veľmi rada, keď možno spojíme sily, keď možno prediskutujeme naše spoločné návrhy alebo teda návrhy, možno z toho vznikne niečo spoločné, vyprecizované, ale naozaj, už by sme nemali zatvárať oči pred tým, že tu jednoducho veľké firmy nechávajú za sebou desiatky, stovky a dnes už tisíce živnostníkov, ktorých doslova zlikvidujú. Dámy a páni, chcem veľmi pekne poprosiť aj kolegov zo SMER-u, aby naozaj pred tým nezatvárali oči a ak nepodporia tieto naše návrhy zákonov, ja som to povedala už aj vo faktickej poznámke, nech prídu s vlastným návrhom, ale s touto situáciu jednoducho niečo treba robiť. Táto situácia nie je dobrá, živnostníci na dlažbe nie sú dobrí a mali by sme naozaj spraviť niečo preto, aby sme týchto ľudí uchránili, ochránili a aby títo ľudia mali priestor podieľať sa na hospodárskom živote Slovenska. Ďakujem. | [] | 3,984,117 |
18 | 2011-05-18 | Autorizovaná rozprava | 207 | Fico, Robert, podpredseda NR SR | Robert | Fico | podpredseda NR SR | Ďakujem pekne. Vážené dámy a páni, chcel by som nadviazať na slová pána poslanca Maďariča a povedať, že naozaj, keď sme prijímali významnú novelizáciu Zákonníka práce v rokoch 2006 až 2010, robili sme to preto, lebo slovenský Zákonník práce v tom čase nespĺňal štandardné európske normy. Jednoducho nebol to štandardný európsky Zákonník práce, ako ho poznáme v európskom priestore. To bol hlavný dôvod, prečo sme túto zmenu urobili. Áno, je pravda, že sme boli trochu nervózni, pretože bola vytvorená obrovská protikampaň a najmä sa tvrdilo, že existuje obrovský vzťah medzi Zákonníkom práce a zamestnanosťou. Ukázalo sa však po schválení tejto významnej novelizácie Zákonníka práce a potvrdili to aj zamestnávateľské zväzy, že novelizácia, ktorú sme prijali, nemala absolútne žiadny vplyv, negatívny vplyv na zamestnávanie, nemala žiadny vplyv na vytváranie nových pracovných miest. A potvrdí vám Klub 500, potvrdí vám to Asociácia zamestnávateľských zväzov, dokonca aj Republiková únia zamestnávateľov pripustila, že takýto vzťah tu neexistuje. Jednoducho pravicová vláda to považuje za povinnú jazdu. Úplne zbytočne ste rozhnevali odborárov, úplne zbytočne ste rozhnevali zamestnávateľov všetkých. To, čo robíte, nemá žiadnu logiku. A ešte jednu poznámku k pánovi poslancovi Maďaričovi, ktorý spomínal to včerajšie stretnutie pána predsedu parlamentu so sestričkami. Ja som pri tom nebol, ale vôbec chodia v tomto parlamente zvláštni ľudia. Dávam do pozornosti médiám, že pred chvíľkou chodil po sneme ZMOS-u podpredseda Výboru pre verejnú správu v nepriestrelnej veste a provokoval primátorov a starostov, že on si naozaj môže dovoliť všetko. Páni, ja vás poprosím, už trošku naozaj takej tej kultúry do vášho správania by mohlo konečne prísť. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,182,722 |
11 | 2012-12-05 | Autorizovaná rozprava | 9 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? (Reakcia spravodajcu.) Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A tak ako bolo oznámené a včera sme si odhlasovali, že bod 18, ktorým je vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2013, prerokujeme zajtra, t. j. 6. decembra, o 9.00 hodine, preto pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony . Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 236, spoločná správa výborov má tlač 236a. Pán podpredseda vlády, prosím, o uvedenie a odôvodnenie návrhu zákona. | [
"(Reakcia spravodajcu.)"
] | 4,057,073 |
59 | 2022-02-25 | Autorizovaná rozprava | 344 | Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Laurenčík | podpredseda NR SR | Ďakujeme, pán premiér a želám aj ja vám veľa síl a rozvahy v týchto ťažkých dňoch. Ďakujem vám, kolegyne a kolegovia, za účasť a vyhlasujem 59. schôdzu Národnej rady za skončenú. (Rokovanie 59. schôdze NR SR sa skončilo o 23.03 hodine.) Poznámka: V súvislosti s celosvetovou pandémiou nového koronavírusu COVID-19 počas rokovania NR SR všetci účastníci mali povinnosť mať na tvári respirátor typu FFP2 a po vstupe do rokovacej sály boli povinní ošetriť si ruky dezinfekčným prostriedkom umiestneným pri dverách. (Vyhláška Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. 111 z 11. 03. 2021. Rozhodnutie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. OLP/2680/2020 zo 17. 03. 2020.) | [
"(Rokovanie 59. schôdze NR SR sa skončilo o 23.03 hodine.)",
"(Vyhláška Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. 111 z 11. 03. 2021. Rozhodnutie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. OLP/2680/2020 zo 17. 03. 2020.)"
] | 4,155,583 |
28 | 2008-10-31 | Autorizovaná rozprava | 10 | J. Paška, poslanec: | J | Paška | poslanec | Vážený pán poslanec, vo svojom vystúpení ste hovorili o nevyváženosti kvality života národnostných menšín na Slovensku a v Maďarskej republike. Myslím, že práve toto je dôvod, prečo sa reprezentanti maďarskej politickej scény, či už predseda vlády, ale aj predsedníčka parlamentu, vyhýbajú stretnutiam s našimi politikmi, pretože si uvedomujú, že v oblasti ochrany práv národnostných menšín ťahajú za kratší koniec. A práve reciprocita je tá hrozba, ktorá by mohla tlačiť Maďarskú republiku, aby zvyšovala práva a kvalitu života našich národnostných menšín v Maďarskej republike. Nikto si nemyslí, že by sme uplatnením práva reciprocity mali znižovať práva maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku, ale asi by sa oplatilo vyvinúť tlak na Maďarskú republiku, aby tento princíp uplatnila v prospech občanov slovenskej národnosti, ktorí žijú v Maďarsku. Ďakujem za pozornosť. | [] | 4,083,856 |
53 | 2015-07-02 | Autorizovaná rozprava | 164 | Duchoň, Daniel, poslanec NR SR | Daniel | Duchoň | poslanec NR SR | Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 3 ods. 2 piatej vety ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti v znení neskorších predpisov volí profesorku Anettu Čaplánovú za členku Rady pre rozpočtovú zodpovednosť na funkčné obdobie 7 rokov, ktoré začne plynúť od 3. júla 2015. | [] | 4,168,990 |
22 | 2011-09-14 | Autorizovaná rozprava | 401 | Hrušovský, Pavol, podpredseda NR SR | Pavol | Hrušovský | podpredseda NR SR | Hlasujeme. Páni poslanci, alzheimera ešte nemáme. (Hlasovanie.) 138 prítomných, 62 za, 62 proti, 12 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Neschválili sme pozmeňovací návrh pána poslanca Buriana. Pán poslanec Marcinčin. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,025,283 |
24 | 2011-10-11 | Autorizovaná rozprava | 104 | Viskupič, Jozef, poslanec NR SR | Jozef | Viskupič | poslanec NR SR | Ďakujem. Pán podpredseda parlamentu, počul som v tejto snemovni aj lepšie prejavy vaše a tento bol pre mňa dosť veľkým sklamaním, pretože čakal som odpoveď minimálne na otázku podloženú možno nejakými číslami a faktami. Prečo vy schvaľujete prijatie eurovalu? Prečo ste za? Prečo hovoríte jedným dychom o národnoštátnych záujmoch Slovenskej republiky a zároveň dodávate, že vám nevadí, alebo predpovedáte tému harmonizácie daní, ktorú ja považujem za absolútnu vlastizradu? A vôbec to, ak príde, sa ňou vôbec zaoberať. A do posledného dychu by som chcel povedať, že zrovna pri tejto téme by sme mali brániť Slovensko a nepripustiť debatu o harmonizovaní daní. A zaujímalo by ma teda, keďže to v prejave neodznelo, či potrebujete tento mechanizmus eurovalu na to, aby politika zadlžovania a rozhadzovania prostriedkov vtedy, keď je špajza plná a prestretý stôl, legitimizovala to, že vyrábate dlhy, na čo musí tento mechanizmus teraz slúžiť. Ďakujem. | [] | 4,176,432 |
51 | 2021-12-07 | Autorizovaná rozprava | 240 | Potocký, Milan, poslanec NR SR | Milan | Potocký | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo. Pán poslanec Krošlák, je úplne prirodzené, že Igor Matovič má množstvo odporcov a nepriateľov, pretože roky tu fungoval politický systém, v ktorom mafia a oligarchovia boli nedotknuteľní. Igor Matovič týmto systémom zatriasol. A ty si si neuvedomil jednu podstatnú vec, že teraz sa neodohráva len boj s pandémiou, ale aj boj o budúcnosť našej krajiny. A mne je úprimne ľúto, že si opustil tím ľudí, ktorí sa snažia očistu Slovenska dotiahnuť do konca. Ďakujem. | [] | 4,070,507 |
50 | 2005-09-21 | Autorizovaná rozprava | 46 | J. Mikuš, poslanec: | J | Mikuš | poslanec | Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady. Ak spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh rieši závažnú problematiku. Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. | [] | 4,093,186 |
23 | 2011-09-14 | Autorizovaná rozprava | 403 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Pán poslanec Dostál. | [] | 4,147,399 |
42 | 2014-11-09 | Autorizovaná rozprava | 562 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami piati páni poslanci, pán poslanec Martvoň, Číž, Matovič, Hlina, Žitňanská. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec Martvoň. | [] | 3,937,839 |
1 | 2020-03-20 | Autorizovaná rozprava | 75 | Viskupič, Marián, poslanec NR SR | Marián | Viskupič | poslanec NR SR | Sľubujem. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,006,114 |
88 | 2023-03-21 | Autorizovaná rozprava | 144 | Kollár, Boris, predseda NR SR | Boris | Kollár | predseda NR SR | Prosím, prezentujme sa a hlasujeme. (Hlasovanie.) Prítomných 131 poslancov, za 67, proti 8, zdržalo sa 56. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Prosím spravodajcu, aby uviedol hlasovanie. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,135,868 |
18 | 2020-11-27 | Autorizovaná rozprava | 81 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 127 poslancov, za 102, proti nikto, zdržalo sa 25, hlasovali všetci prítomní. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Teraz pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu zákona výborom a o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Pán spravodajca, prosím, uveďte hlasovanie. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,093,652 |
51 | 2019-10-23 | Autorizovaná rozprava | 148 | Shahzad, Silvia, poslankyňa NR SR | Silvia | Shahzad | poslankyňa NR SR | Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte predstaviť mi návrh zákona, ktorý, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a ktorého cieľom je zavedenie inštitútu odstránenia tvrdosti zákona, ktorý v individuálnych prípadoch umožní poskytnutie príspevku na kompenzáciu ťažkého zdravotného postave..., postihnutia, pardon, v situáciách, keď sa žiadateľ len nepatrne odchyľuje od splnenia zákonom stanovených podmienok na poskytnutie tohto príspevku. Právna úprava poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia je charakteristická svojou pojmovou precíznosťou a podrobnosťou. Takýto charakter právnej úpravy zdanlivo vyvoláva predstavu, že jej aplikácia predstavuje zaručený prostriedok na dosiahnutie spravodlivosti. Skutočnosťou je, že koncepčne precízna a detailná právna úprava iba uľahčuje poznanie práva, teda je možné relatívne ľahko zistiť, či je niečo zákonné, alebo nie je. K tomuto zisteniu stačí samotné, samotný jazykový výklad. Nie je však možné konštatovať, či to, čo je zákonné, je súčasne aj spravodlivé. Aj preto prichádzame s takýmto návrhom zákona, lebo súčasná právna úprava neumožňuje pristupovať k ľuďom individuálne, nepozná inštitút odstránenia tvrdosti zákona, kedy by to bolo žiaduce, a myslíme si, že najmä v situáciách, keď charakter zdravotného postihnutia, či už miera funkčnej poruchy, alebo odkázanosť, sú posudzované tak, že jednoducho človeka so zdravotným postihnutím posudzujeme len na základe ustanovení, na základe paragrafov, ale nie na základe skutočnej situácie. Preto verím, že, že budete mať pochopenie pre, pre tento návrh zákona. Nemá, nemá uľahčiť, povedzme to, podvodníkom alebo, alebo prípadom, kedy sa dochádza k zneužívaniu tohto zákona, nemá im uľahčiť vstup do zákona o kompenzáciách, ale má reálne pomáhať ľuďom, ktorých tento zákon ignoruje a ktoré, ktorí, ktorí, z ktorého vypadávajú len na základe toho, že niektoré kritériá nespĺňajú. V skutočnosti sú však naozaj v ťažkej situácii a potrebujú našu pomoc. Tento návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet, ale chcem poznamenať, že negatívny je až nepriamo, pretože predpokladáme, že niektoré výnimky by mohli byť akceptovateľné, a preto budú vyžadovať nejaké dodatočné finančné prostriedky. Samotný návrh zákona podľa nás nemá vplyv na rozpočet, lebo je to len, ide nám tu o možnosť požiadať o výnimku. Takže z toho ešte nikdy nevyplýva, že naozaj tie, tá výnimka bude akceptovaná. Verím, že tento návrh zákona podporíte a hlásim sa, samozrejme, do rozpravy. | [] | 4,115,812 |
29 | 2014-02-05 | Autorizovaná rozprava | 43 | Figeľ, Ján, podpredseda NR SR | Ján | Figeľ | podpredseda NR SR | Ďakujem pekne. Otváram teraz všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal písomne žiadnu prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Iba pán spravodajca. Nech sa páči, Štefan Kuffa. A uzatváram možnosť hlásiť sa do rozpravy. | [] | 3,968,571 |
22 | 2011-09-07 | Autorizovaná rozprava | 257 | Jurzyca, Eugen, minister školstva, vedy, výskumu a športu SR | Eugen | Jurzyca | minister školstva | Ďakujem pekne za príležitosť vyjadriť sa k rozprave. Pokúsim sa vybrať len poznámky, ktoré sa týkajú predkladaného materiálu. Odznelo tu niekoľkokrát, že ten nárast platov bude dvojpercentný. To nie je tak, len tá časť nárastu, ktorá je krytá z rekondičných pobytov a čiastočne z vakcinácie, len to sú dve percentá. Okrem toho ide o ďalšie navýšenie platov. Keď som už pri tých rekondičných pobytoch a pri tej poznámke, že nám nezáleží na zdraví učiteľov. No určite nám na tom záleží. Ale je otázne, a ja si myslím, že ideme správnou cestou, je minimálne otázne, čo urobí pre zdravie učiteľa viac, či je to nástup na rekondičný pobyt po pätnástich rokoch praxe a potom po piatich vždy alebo či to je to, keď dáme tie peniaze učiteľom. A takisto za vakcináciu im dáme peniaze. A ten učiteľ sa rozhodne sám, či ich použije alebo nepoužije na oddych a takisto na vlastnú vakcináciu proti chrípke, ak cíti, že je v prostredí, kde sa to vyžaduje. Ďalej k tomu rezortnému informačnému systému. Práve, že my si myslíme, že troška zabojujeme proti byrokracii, že školy budú mať možnosť oznamovať všetky informácie elektronicky, nie na papieri. Navyše, niektoré tie informácie naozaj už teraz slúžia na ciele, ktoré máme strategické, ako napr. znižovanie informačnej nerovnosti. Práve pomocou tých informácií, ktoré máme v databáze, sme mohli získať predstavu a presnejšie dáta o nezamestnanosti podľa jednotlivých študijných odborov na fakultách. A o pár dní zverejníme aj informácie o platoch absolventov jednotlivých študijných odborov na vysokých školách. Troška musím sa ohradiť proti tomu, že včera som povedal, že neviem si predstaviť iný model. Jednak ďakujem, že niekto vydržal pozerať až tak neskoro večer tú reláciu, ale nepovedal som, že si neviem predstaviť iný model, ale len to, že v tejto novele nerušíme ten platný model, ale odkláňame sa od neho. Posilnenie pozície riaditeľa v uznávaní kreditov považujeme za potrebné, nie z dôvodu šetrenia. Z toho dôvodu sme sa nerozhodli takto, ale chceme zabezpečiť, aby sa učitelia vzdelávali aj v súlade so záujmami školy. A tie reprezentuje riaditeľ. Učitelia totižto sa nehlásili do kontinuálneho vzdelávania len na základe povolenia riaditeľa, ale mohli to urobiť aj bez toho povolenia, mohli tam chodiť cez víkendy, takže riaditeľovi ani nechýbali. Ja myslím, že to je všetko z tých bodov, ktoré sa týkali návrhu novely zákona č. 317/2009 Z. z. Vnímal som aj tú poznámku, že na mimovládkarov treba dávať pozor. Budem na nich dávať pozor, viem, čo dokážu, z jednej mimovládky som prišiel, takže to viem. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,028,620 |
72 | 2022-10-18 | Autorizovaná rozprava | 156 | Halgašová, Jarmila, poslankyňa NR SR | Jarmila | Halgašová | poslankyňa NR SR | Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, predkladaný návrh zákona vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, ktoré obsahuje zámer zlepšiť legislatívu v oblasti majetkových práv týkajúcu sa osôb žijúcich v spoločnej domácnosti. Cieľom návrhu zákona je ukotvenie inštitútu partnerského spolužitia v slovenskom právnom poriadku. Návrh je koncipovaný ako rodovo neutrálny, to znamená, že umožňuje uzatvorenie partnerského spolužitia tak medzi dvoma osobami rôzneho pohlavia, druh a družka, ako aj medzi osobami rovnakého pohlavia. V nadväznosti na tento novozavádzaný inštitút sa nastoľujú oprávnenie v prospech spolužijúcich partnerov v oblasti dedenia, informovanosti o zdravotnom stave, ako aj pri nároku na ošetrovné, ktoré poznáme pod skratkou OČR, a v ďalších situáciách týkajúcich sa majetkových a iných práv spolužijúcich partnerov. Existencia neformálnych zväzkov tak medzi mužmi a ženami, ako aj medzi osobami rovnakého pohlavia je objektívna skutočnosť, ktorá tu vždy bola a bude bez ohľadu na jej legislatívne ukotvenie a bez ohľadu na to, či si niekto želal, alebo nie. V prípade osôb rôzneho pohlavia ide v mnohých prípadoch o dlhodobé a stabilné zväzky, kedy tieto osoby necítia potrebu potvrdzovať svoj vzťah manželským sľubom. Osoby rovnakého pohlavia na druhej strane žijúce v dlhodobých a stabilných zväzkoch nemajú v súčasnej dobe možnosť upraviť svoj vzťah právnym inštitútom, ktorý by zabezpečil ich vzťahu právnu ochranu. Náš právny poriadok, žiaľ, aj dnes pozná neurčitý, a teda pozná neurčitý a písomne nezachytiteľný inštitút osoby žijúcej v spoločnej domácnosti, ktorý je však napríklad v súvislosti s dedením veľmi ťažké dokazovať. Návrh zákona zakladá poskytnutie minimálnych občianskoprávnych nárokov v oblasti vzniku bezpodielového spoluvlastníctva, dedenia, ako aj určitých oprávnení vo vzťahu k prístupu k zdravotnej dokumentácii, či nároku na vdovský a vdovecký dôchodok a nároku na ošetrovné. Predložený návrh zákona má neutrálny vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a má pozitívny sociálny vplyv, nemá negatívny vplyv na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti. A návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Ďakujem pekne za pozornosť a do rozpravy sa prihlasujem ako prvá. | [] | 4,063,154 |
25 | 2021-04-01 | Autorizovaná rozprava | 2 | Viskupič, Marián, poslanec NR SR | Marián | Viskupič | poslanec NR SR | Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegynky, kolegovia, zápisnica o výsledku verejného hlasovania o návrhu na voľbu členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania, ktoré sa konalo dňa 31. marca 2021. Na verejné hlasovanie o návrhu na voľbu členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 110 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 110 poslancov. Po vykonaní verejného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 110 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 6 neplatných a 104 platných. Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že: – za pána Petra Abraháma hlasovalo za 0, proti 12, zdržalo sa 92, – za pána Milana Antola za 18, proti 10, zdržalo sa 76, – za pána Jána Balaščaka hlasovalo za 80, proti 3, zdržalo sa 21, – za pána Ľubomíra Gumana hlasovalo za 0, proti 12, zdržalo sa 92, – za pani Ľubicu Hamarovú za 0, proti 10, zdržalo sa 94, – za pána Petra Himiča za 0, proti 10, zdržalo sa 94, – za pána Silvestra Lavríka za 1, proti 9, zdržalo sa 94, – za pani Agátu Stanekovú za 0, proti 9, zdržalo sa 95 – za pána Jána Uličianskeho hlasovalo za 100, proti 1, zdržali sa 3 a – za pani Tamaru Válkovú za 0, proti 10, zdržalo sa 94. Na voľbu členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že vo verejnom hlasovaní boli za členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania zvolení pán Ján Uličiansky a pán Ján Balaščak. Overovatelia ma zároveň poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, skončil som. | [] | 4,154,603 |
35 | 2014-05-13 | Autorizovaná rozprava | 119 | Hlina, Alojz, poslanec NR SR | Alojz | Hlina | poslanec NR SR | Ďakujem veľmi pekne. Škoda, lebo niekedy že čo je moc, je veľa, ale tak asi má byť. Pán kolega, to, čo ste spomínali, tie príbehy, to sú skutočné príbehy. Otázka stojí, či bolo na mieste ich spomínať tu. Kľudne tlačte na to, aby pokračoval mimoriadny výbor, ktorý sme zvolali kvôli napadnutiu týchto starých ľudí, ktorý – mimochodom – je už otvorený, myslím, druhý mesiac a nepokračuje, a kľudne podporte zákon o bankách, ktorý predkladám na tejto schôdzi, ktorý hovorí, že poplatky pri poberateľoch dôchodkových dávok za výber v určitom množstve budú bez poplatku, čo sekundárne spôsobí, že tí dôchodcovia sa nebudú báť dať peniaze do banky, lebo keď si z nich vyberajú, tak úplne rabiátsky dve eurá za, poplatok za výber musia zaplatiť a dve eurá pre dôchodcov je strašne veľa. Čiže aj tu je cesta. Toto je našou úlohou: hľadať riešenia na problémy, ktoré senzitívne vnímame. To je. A potom je tu politická rovina a tá má určité hranice, kedy je to politika a kedy je to populizmus, kedy je to a dajú sa, dá sa to vygradovať, že kedy je to čo už, no. Ale ja budem vecný, však my sme teda z opozície a naozaj, tu máme konkrétne veci, v ktorých môžeme toto riešiť. To niektoré veci, ktoré ste spomínali, samozrejme, nemali s predkladaným zákonom absolútne nič spoločné. Ďakujem. | [] | 3,939,558 |
18 | 2020-12-17 | Autorizovaná rozprava | 82 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Na vaše vystúpenie šesť faktických poznámok. Ako prvý pán poslanec Suja. | [] | 4,154,194 |
14 | 2011-02-11 | Autorizovaná rozprava | 70 | Dubovcová, Jana, poslankyňa NR SR | Jana | Dubovcová | poslankyňa NR SR | Áno, ďakujem za slovo, pán predseda. Chcem zaujať stanovisko k tejto veci. Pretože ak to nie je známe, tak si dovolím oboznámiť poslaneckú snemovňu s tým, že pokiaľ ide o reformu súdnictva, ktorá sa zavádzala v Slovenskej republike od roku 1989, a nastúpila alebo prvé kroky nastúpili až v roku 1998 a neskôr, tak ja som sa aktívne zapájala do všetkých krokov. Preto viem a opakujem opakovane, že Národná rada Slovenskej republiky v roku 2001 prijala Koncepciu stabilizácie súdnictva. Podľa tejto koncepcie sa potom vyvíjala justícia plánovane ďalej. To znamená, že ak boli zavedení vyšší súdni úradníci do systému súdnictva, tak boli zavedení ako koncepčný prvok riadne naplánovaný z rozpočtu Slovenskej republiky po súhlase Národnej rady, ktorý ho aj ona schválila. Postupne boli uvoľňované finančné prostriedky pre to, aby sa vyšší súdni úradníci stali súčasťou súdnictva. Aby na seba prevzali niektoré práce, ktoré predtým vykonávali sudcovia, aby odbremenili sudcov od rutinných prác. Došlo aj k zmene ústavy, ktorá umožnila, aby súdom poverený zamestnanec, iný ako sudca, rozhodoval v jednoduchých veciach a robil jednoduché rozhodnutia. To všetko boli systematické kroky a systémové kroky, ktorými sa menila vnútorná organizácia práce a jej štruktúra na súdoch. Takto bolo zavedených postupne tých až 800 vyšších súdnych úradníkov, z ktorých sa mali vyberať sudcovia. Títo vyšší súdni úradníci spĺňali právnickú kvalifikáciu, mali právnické vzdelanie, mali potrebnú prax vo vnútri súdov, ktorá trvala v niektorých prípadoch šesť rokov, mali nadobudnúť skúsenosti v rámci rozhodovacej činnosti, ale aj z práce súdu, aj so súdnym spisom, mali spravenú justičnú skúšku a mohli sa výberovým konaním stať z nich sudcovia. Čiže v konkurencii 600 alebo ix uchádzačov, proste veľkého množstva uchádzačov, by boli vyberaní najlepší právnici. Zároveň výberové konania boli otvorené a mohli sa prihlásiť na sudcovskú funkciu aj iní právnici, ktorí spĺňali predpoklady. V roku 2008, v decembri 2008, ste vy znovu obnovili, vy, myslím, terajšia opozícia, obnovili inštitút justičných čakateľov, ktorý bol už štyri roky predtým zrušený. Obmedzili ste právne postavenie vyšších súdnych úradníkov v tom zmysle, že ste im zablokovali prístup do sudcovských funkcií. A zo zákona ste zriadili tú vyberanú skupinu justičných čakateľov, vašich detí, ako sa ukázalo z neskoršieho zoznamu, ktorým zo zákona malo patriť sudcovské miesto bez akejkoľvek konkurencie, v podstate bez výberového konania. My sa pokúšame tento protiprávny stav odstrániť. A myslím si, že keby prezidentovo veto bolo naformulované tak, ako by podľa formálnych náležitostí naformulované malo byť, tak by sme dnes nemali skrátené legislatívne konanie. Len toľko som chcela uviesť, aby sa vysvetlili veci, ktoré tu odzneli v rozprave. | [] | 4,105,193 |
49 | 2015-04-16 | Autorizovaná rozprava | 328 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec Daniš. | [] | 4,230,905 |
80 | 2023-01-20 | Autorizovaná rozprava | 1 | Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR | Peter | Pčolinský | podpredseda NR SR | Dobrý deň prajem. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram dnešný rokovací deň. O ospravedlnenie neúčasti na 80. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky požiadali poslanci Karol Galek, Branislav Gröhling, Jarmila Halgašová, Marek Hattas, Juraj Krúpa, Vladimíra Marcinková, Ján Mičovský, Jozef Pročko, Richard Sulík a Jarmila Vaňová. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, včera sme odložili začiatok 80. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na dnešný deň z dôvodu, že na schôdzi nebola prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Teraz pristúpime k 80. schôdzi Národnej rady. [Body programu: Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k opatreniam k odstráneniu zlyhávaní hospodárskej, sociálnej, bezpečnostnej a ďalších verejných politík, zakladajúcich riziká úpadku Slovenska (tlač 1388) a návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Karahutu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1117), druhé čítanie, prerušené rokovanie pred hlasovaním.] Prosím, aby sme sa prezentovali a zistili, či sme schopní sa uznášať. (Reakcie z pléna.) Prečo? Je 9.01 h, schôdza začína 9.00 h. (Reakcie z pléna.) Riadime sa, páni poslanci, týmto časom (predsedajúci ukázal vpravo na hodinky pod obrazovkou), nie vašimi hodinkami. (Ruch v sále.) Čiže poprosím, aby sme sa prezentovali. (Prezentácia.) Zastavujem, pán poslanec Susko má problém s hlasovacou kartou. (Krátka pauza.) Vybavené? Čiže nech sa páči, prezentujeme sa. (Prezentácia.) Zisťujem, že je prítomných 59 poslancov. Národná rada nie je schopná sa uznášať, pretože nie je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. V zmysle rokovacieho poriadku odkladám začiatok schôdze o jednu hodinu, kedy opäť zistíme prítomnosť poslancov. O jednu hodinu preto, lebo je to, pretože je to v zmysle rokovacieho poriadku, čiže nedá sa skôr, musí tam byť tá hodina. Po tej hodine, ak nebudeme uznášaniaschopní, tak tieto body budú preložené na najbližšiu riadnu schôdzu. Čiže stretneme sa o 10.02 h. Ešte procedurálny návrh, pán poslanec Fico, nech sa... Nie? Dobre, tak 10.02 h. (Prerušenie rokovania o 9.02 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 10.02 hodine.) | [
"(tlač 1388)",
"(tlač 1117)",
"(Reakcie z pléna.)",
"(Reakcie z pléna.)",
"(predsedajúci ukázal vpravo na hodinky pod obrazovkou)",
"(Ruch v sále.)",
"(Prezentácia.)",
"(Krátka pauza.)",
"(Prezentácia.)",
"(Prerušenie rokovania o 9.02 hodine.)",
"(Pokračovanie rokovania o 10.02 hodine.)",
"[Bo... | 4,047,926 |
2 | 2010-07-09 | Autorizovaná rozprava | 1 | Sulík, Richard, predseda NR SR | Richard | Sulík | predseda NR SR | Ctené poslankyne, ctení poslanci, prajem dobrý deň. Poprosím vás, keby ste zaujali miesta, začali by sme 2. schôdzou Národnej rady. (Pauza pre nedostatočný počet poslancov v rokovacej sále.) Poprosím tie panie poslankyne a tých pánov poslancov, ktorí sa ešte nenachádzajú v rokovacej miestnosti, aby sa dostavili, aby sme mohli otvoriť 2. schôdzu Národnej rady. Ďakujem pekne. Takže dobrý deň prajem. Otváram rokovanie 2. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, aby sme sa pred začatím rokovania prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla. (Prezentácia.) Zisťujem, že je prítomných 108 poslancov, teda Národná rada je schopná sa uznášať. Na 2. schôdzi Národnej rady budú overovateľmi poslanci Peter Muránsky a Andrej Kolesík. Náhradníkmi budú poslanci Jana Kiššová a Mikuláš Krajčovič, Krajkovič, prepáčte mi. Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali poslanci Ján Slota, Igor Štefanov, Štefan Zelník. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku je navrhnutý program 2. schôdze, ako vám bol rozdaný. Pristúpime k schvaľovaniu návrhu programu 2. schôdze Národnej rady . Pripomínam, že na podanie návrhu na zmenu alebo doplnenie programu schôdze máte jednu minútu. Pýtam sa, či má niekto z vás návrhy na zmenu alebo doplnenie programu. Vidím, že nemá. Dávam hlasovať o programe schôdze ako o celku. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie. Prítomných 117 poslancov, za 116, nehlasoval 1.) Konštatujem, že sme program 2. schôdze Národnej rady schválili. Ďalší bod programu je zloženie sľubu náhradníkov, keďže v tomto momente ešte vláda rokuje a čakáme na vymenovanie štátnych tajomníkov, zvolávam grémium. Poprosím členov grémia, keby sa mohli dostaviť do miestnosti, a po skončení grémia budeme pokračovať schôdzou Národnej rady. Zatiaľ vám ďakujem. (Zasadnutie poslaneckého grémia.) (Po zasadnutí poslaneckého grémia.) | [
"(Pauza pre nedostatočný počet poslancov v rokovacej sále.)",
"(Prezentácia.)",
"(Hlasovanie. Prítomných 117 poslancov, za 116, nehlasoval 1.)",
"(Zasadnutie poslaneckého grémia.)",
"(Po zasadnutí poslaneckého grémia.)"
] | 3,984,538 |
33 | 2018-06-21 | Autorizovaná rozprava | 260 | Heger, Eduard, poslanec NR SR | Eduard | Heger | poslanec NR SR | No ale v tom, to odôvodnenie je súčasťou toho pozmeňujúceho návrhu, čiže... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) | [
"(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)"
] | 3,996,433 |
51 | 2019-10-28 | Autorizovaná rozprava | 296 | Jančula, Tibor, poslanec NR SR | Tibor | Jančula | poslanec NR SR | Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu z rozpravy. Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslanca Štefana Vavreka a Petra Pamulu. | [] | 4,216,656 |
78 | 2023-01-25 | Autorizovaná rozprava | 42 | Kollár, Boris, predseda NR SR | Boris | Kollár | predseda NR SR | ... koľko poslancov sa prihlási, ale predpokladám, že... | [] | 4,068,619 |
16 | 2013-03-26 | Autorizovaná rozprava | 295 | Kadúc, Miroslav, poslanec NR SR | Miroslav | Kadúc | poslanec NR SR | Janko, povedal si to krásne. Rád by som povedal, že si mi hovoril znútra alebo z duše, že si povedal to, čo by som povedal ja, ale takú výšku ešte nemám, aby som toto mohol povedať. Naozaj bolo to vystúpenie, ktoré bolo tak možno tak k rozporuplnému zákonu, tak jednoduché, tak krásne, tak čisté, tak charakterné, že ja fakt neviem, čo na to povedať, iba môžem to pochváliť a kvitovať. A dúfam, že takéto vystúpenia budú ešte niekoľké. A len tak taká poznámka na záver. Škoda len, že nie si tak mediálne známa osoba, aby si ťa tie médiá všimli a pýtali sa, prečo nie si jedným z kandidátov do volieb, ktoré budú budúci rok začiatkom. | [] | 3,914,873 |
32 | 2021-06-17 | Autorizovaná rozprava | 58 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Pán poslanec Milan Mazurek, nech sa páči. | [] | 3,981,683 |
43 | 2019-04-04 | Autorizovaná rozprava | 169 | Drobný, Stanislav, poslanec NR SR | Stanislav | Drobný | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, nasledujúca interpelácia je určená ministrovi financií Slovenskej republiky Petrovi Kažimírovi. Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu. Podľa zákona 368/2018 Z. z., ktorý vstúpil do účinnosti 1. 1. 2019, Finančná správa Slovenskej republiky zavádza projekt online napojenia všetkých registračných pokladníc na portál Finančnej správy s názvom eKasa. Aj keď cieľ eKasy je pochopiteľný, spôsob jeho dosiahnutia vyvoláva otázky. Množstvo podnikateľov je opätovne nútených meniť na vlastné náklady svoje registračné pokladnice. To znamená, nielen kúpiť nové pokladnice, ale aj preškoliť personál, výrobcovia počítačových programov musia upraviť rozhrania a podobne. To je len časť problémov a termín 1. 7. 2019, kedy podnikateľ musí mať novú pokladnicu, sa rýchlo blíži. Pokladnice musia mať certifikát a prvý bol vydaný 15. marca a až 26. marca bol certifikovaný väčší počet pokladníc. Na základe vyššie uvedených skutočností si vám preto dovoľujem položiť nasledovné otázky. 1. Naozaj bolo nutné takto hnať široký okruh podnikateľov do náhlej výmeny zariadení, keď dnes sú už povinné fiškálne pokladnice? 2. Nedala sa situácia riešiť tak, že povinnosť mať eKasu, pokladnicu, by mal len ten, komu v súčasnosti používaná fiškálna pokladňa skončí životnosť? 3. Bude do 1. júla dostatok nových alebo modernizovaných pokladní pre každého? Zamýšľal sa predkladateľ zákona vôbec nad otázkou technického zabezpečenia? 4. Nebolo by pri tomto stave vecí namieste predĺžiť termín zavedenia eKasy, aby to šlo bez stresu? Ďakujem za pozornosť. | [] | 4,192,500 |
17 | 2017-05-19 | Autorizovaná rozprava | 105 | Mihál, Jozef, poslanec NR SR | Jozef | Mihál | poslanec NR SR | Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, nepodali žiadne návrhy. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. | [] | 3,980,981 |
3 | 2012-06-26 | Autorizovaná rozprava | 51 | Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR | Renáta | Zmajkovičová | podpredsedníčka NR SR | Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Jeden pán poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Pán poslanec Zsolt Simon, nech sa páči. | [] | 3,922,605 |
35 | 2014-05-15 | Autorizovaná rozprava | 162 | Kuffa, Štefan, poslanec NR SR | Štefan | Kuffa | poslanec NR SR | Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, dúfam, už nejako to so mnou vydržíte, už som tu tretíkrát, hej, krátko, chýbajú mi ešte nejaké tieto veci. Dovoľte mi, aby som sa ešte vyjadril znova k tomuto zákonu, ale zároveň aj prečítal pozmeňujúci a doplňujúci návrh k zákonu. Vzhľadom na to, že naozaj tento zákon sa dotkne budúcich generácií a od toho sa naozaj bude aj odvíjať celkovo aj poľnohospodárstvo, kultúra, životné prostredie v našej vlasti, tento zákon vnímam ako jeden z veľmi, veľmi dôležitých, ktorý tuná je. Samozrejme, každý vidíme tú prioritu v tých zákonoch alebo tú vážnosť kdesi inde. Tu vám chcem prečítať pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Štefana Kuffu a Miroslava Kadúca k vládnemu návrhu zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 977). Vládny návrh zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto: Po prvé. V čl. I § 4 ods. 1 písm. a) sa vypúšťajú slová „najmenej tri roky„. Po druhé. V čl. I § 4 ods. 4 sa vypúšťajú slová „najmenej tri roky“. Po tretie. V čl. I § 4 ods. 9 sa vypúšťajú slová „najmenej tri roky". Odôvodnenie k bodom 1 až 3. Ak skutočne chceme naplniť cieľ predkladaného návrhu zákona, ktorým je zabezpečenie poľnohospodárskej výroby, k čomu nepochybne patrí aj podpora mladých alebo začínajúcich farmárov (poľnohospodárov), nie je namieste tým ľuďom klásť neprimerané prekážky prístupu k pôde a k začatiu vykonávania takejto činnosti. Dokonca ani právo Európskej únie týmto osobám nekladie také obmedzenia, aké im kladie terajšie znenie vládneho návrhu zákona, ktoré im takmer znemožňuje nadobúdať pôdu. Toto je veľmi vážny problém. A to nie sú len mladí začínajúci farmári, ale to budú aj farmári, ktorí sa rozhodnú podnikať a chceli by podnikať na vlastnej pôde a boli by vo veku 40 rokov, takisto budú mať tento problém, nadobudnúť túto pôdu, prečo by človek, občan našej krajiny, ktorý bude na dôchodku, nemohol sa rozhodnúť, aby vykonával podnikateľskú činnosť v poľnohospodárskej činnosti a na vlastnej pôde. Ak sa teda osoba, ktorá pôdu nevlastní, rozhodne v mieste svojho bydliska alebo po presťahovaní na inom mieste podnikať v poľnohospodárstve, musí najskôr 3 roky pracovať pre inú osobu, ktorá v poľnohospodárstve už podniká, aby nadobudla prax a mohla sa vôbec uchádzať o pôdu, a až následne sa o túto pôdu môže uchádzať v obci, kde žije, ak prevodca bude vôbec mať záujem jej pôdu ponúknuť. Môže byť naozaj veľký problém splniť túto podmienku, preto sme sa rozhodli, aby táto časť zo zákona vypadla. Je to jedna z vážnych prekážok hlavne pre našich občanov. Pozmeňujúcim návrhom sa preto navrhuje zrušiť túto neprimeranú trojročnú podmienku podnikania v poľnohospodárstve pred dňom uzavretia zmluvy o nadobudnutí poľnohospodárskeho pozemku a ponecháva sa len podmienka takéhoto podnikania bez stanovenia jeho dĺžky, t. j., stačí na jeden deň. Toľko k pozmeňujúcemu návrhu, si dovolím predložiť tuná tento pozmeňujúci návrh. Ďakujem veľmi pekne za asistenciu. Dovolím si predniesť, prečítať a predložiť ešte jeden pozmeňujúci návrh. Je to pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Štefana Kuffu a Igora Hraška k vládnemu návrhu zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 977). Pôvodne som myslel, že nebudem podávať tento návrh, ale kolegovia ma povzbudili, že predsa len by to mohlo mať pozitívnejší dopad na našich občanov, preto tento návrh zákona predkladám. Vládny návrh zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto: Po prvé. V čl. I § 4 ods. 1 písmeno a) znie: „a) osoba, ktorá pred dňom uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku v obci, v ktorej sa poľnohospodársky pozemok nachádza 1. má trvalý pobyt alebo sídlo, alebo 2. je vlastníkom poľnohospodárskej pôdy podľa osobitného predpisu9)“. Poznámka pod čiarou k odkazu 9. Toto je veľmi vážny moment, u nás na Slovensku je veľmi častým zjavom to, že veľakrát mnohí ľudia, mnohí občania vlastnia pozemky a veľakrát je to v inej obci, kde majú trvalý pobyt, a to sú pozemky, role, ktoré zdedili po svojom starom otcovi, po svojich prastarých rodičoch, a tie pozemky sú, aby aj táto skupina ľudí, keď má tie poľnohospodárske pozemky, patrila do skupiny, kde môže keď aj prastarej tej obci nadobúdať tieto pozemky. To je veľmi taký dôležitý moment. Poznámka pod čiarou k odkazu 9 znie: „9) § 3 ods. 3 zákona č. 220/2004 Z. z. v znení zákona č. 219/2008 Z. z.“ Po druhé. V čl. I § 4 ods. 4 sa vypúšťajú slová „a vykonáva poľnohospodársku výrobu ako podnikanie najmenej tri roky“. Po tretie. V čl. I § 4 ods. 4 sa vypúšťajú slová „najmenej 3 roky“ a nad slovo „výrobu“ sa umiestňuje odkaz 11. Poznámka pod čiarou k odkazu 11 znie: „11) Čl. 3 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín ( Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 6) v platnom znení, čl. 4 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 zo dňa 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenia Rady (ES) č. 73/2009 (Ú. v. EÚ L 347, 20. 12. 2013.“ Ďalšie odkazy a poznámky pod čiarou k týmto odkazom sa následne prečíslujú. Odôvodnenie k bodom 1 až 3. K zabezpečeniu poľnohospodárskej výroby nepochybne patrí aj podpora mladých a začínajúcich farmárov (poľnohospodárov) a nie je namieste týmto ľuďom klásť neprimerané prekážky prístupu k pôde a k začatiu vykonávania takejto činnosti. Dokonca ani právo Európskej únie týmto osobám nekladie také obmedzenia, aké im kladie terajšie znenie vládneho návrhu zákona, ktorý im takmer znemožňuje nadobúdať pôdu. Najzávažnejšou prekážkou pritom je podmienka, aby nadobudnúť pôdu v prvom, druhom aj treťom poradí mohol len ten, kto podniká v poľnohospodárstve a navyše podniká najmenej 3 roky pred dňom uzavretia zmluvy o nadobudnutí pôdy, a táto trojročná lehota sa vzťahuje dokonca aj na osobu – zamestnanca inej osoby, ktorá už v poľnohospodárstve podniká. Ak sa teda osoba, ktorá pôdu nevlastní, rozhodne v mieste svojho bydliska alebo po presťahovaní na inom mieste nadobudnúť pôdu a začať na nej hospodáriť – podnikať v poľnohospodárstve, podľa vládneho návrhu zákona musí najprv 3 roky pracovať pre inú osobu, ktorá v poľnohospodárstve už podniká, aby nadobudla prax a mohla sa vôbec uchádzať o pôdu, a až následne sa o túto pôdu môže uchádzať v obci, kde žije, ak prevodca bude vôbec mať záujem jej pôdu ponúknuť. Ak sa nenájde nikto, kto by mu ju ponúkol, bude musieť absolvovať ponukové konanie a ak sa mu nakoniec podarí dostať sa k nejakej pôde, až potom bude môcť vlastniť pôdu a začať podnikať v oblasti poľnohospodárstva na svojej vlastnej pôde. Pozmeňujúcim návrhom sa preto navrhuje zrušiť túto neprimeranú podmienku v podobe podnikania, s čím súvisí aj zrušenie trojročnej podmienky podnikania v poľnohospodárstve. Rozhodujúcim pre nadobudnutie poľnohospodárskeho pozemku pre osobu uvedenú v čl. I § 4 ods. 1 písm. a) 1. bode bude miestna príslušnosť – trvalý pobyt alebo sídlo v obci, kde sa poľnohospodársky pozemok nachádza, a to pred dňom uzavretia zmluvy o nadobudnutí poľnohospodárskeho pozemku, ako i osoby, ktoré síce nie sú zapojené do poľnohospodárskej výroby, ale pritom vlastnia poľnohospodársku pôdu v obci, kde sa poľnohospodársky pozemok nachádza, a v tejto súvislosti plnia celý rad zákonných povinností, ktorých plnením preukazujú, že majú úprimný vzťah k pôde, napríklad vykonávanie agrotechnických opatrení, predchádzanie výskytu a šíreniu burín, zabezpečenie využívania pôdy tak, aby nebola ohrozená ekologická stabilita územia, alebo zosúladenia druhov pozemkov s evidenciou v katastri. Obdobný princíp sa navrhuje zaviesť aj voči osobe nadobúdateľa uvedenej v čl. I § 4 ods. 4, avšak ponecháva sa podmienka stanovená vo vládnom návrhu zákona, že tento trvalý pobyt alebo sídlo sa viaže na desaťročnú lehotu. U fyzickej osoby uvedenej v čl. I § 4 ods. 9 sa vypustila len trojročná podmienka výkonu poľnohospodárskej výroby, keďže takáto činnosť je v náplni jej pracovnoprávneho alebo iného pomeru. Zámerom je, aby potenciálni nadobúdatelia poľnohospodárskeho pozemku sa mohli rozhodnúť nadobudnúť pôdu s úmyslom vykonávať na nej poľnohospodársku výrobu až následne, po nadobudnutí poľnohospodárskeho pozemku. Toto je tiež jeden z takých dôležitých momentov, že môžu až následne vykonávať túto poľnohospodársku činnosť. Pán minister, ďakujem vám za trpezlivosť, a prepáčte, keď som takto zdržal, na poslednú chvíľu som dával dohromady ešte tieto podpisy, tak ak dovolíte, ja to predložím tuná aj spravodajcovi. Ďakujem za pozornosť a prajem príjemný večer. | [
"(tlač 977)",
"(poľnohospodárov)",
"(tlač 977)",
"(ES)",
"( Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 6)",
"(EÚ)",
"(ES)",
"(ES)",
"(Ú. v. EÚ L 347, 20. 12. 2013.“ Ďalšie odkazy a poznámky pod čiarou k týmto odkazom sa následne prečíslujú. Odôvodnenie k bodom 1 až 3. K zabezpečeniu poľnohospodárskej ... | 4,109,412 |
51 | 2015-05-27 | Autorizovaná rozprava | 147 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Na vystúpenie pána ministra s faktickými poznámkami... Poprosím vás, kto je posledný? Technici, počkáme. Posledný je pán poslanec Kolesík. Blanár, Poliačik, Viskupič, jedenásť pánov poslancov. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Martvoň, nech sa páči. | [] | 4,078,255 |
14 | 2017-03-23 | Autorizovaná rozprava | 354 | Grausová, Natália, poslankyňa NR SR | Natália | Grausová | poslankyňa NR SR | Áno. Ja sa len chcem spýtať, či vám hovorí niečo slovo reciprocita. | [] | 3,898,403 |
72 | 2022-09-20 | Autorizovaná rozprava | 122 | Kollár, Boris, predseda NR SR | Boris | Kollár | predseda NR SR | Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku za stranu SMER pána poslanca Jána Richtera. Keďže ste sa prihlásili ako prvý, nech sa páči, máte slovo. | [] | 4,108,334 |
10 | 2020-07-23 | Autorizovaná rozprava | 570 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Pán poslanec Suja. | [] | 3,973,302 |
51 | 2005-10-27 | Autorizovaná rozprava | 145 | D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: | D | Lipšic | podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR | Pán predsedajúci, vážení páni poslanci, pani poslankyne, pán poslanec Banáš, no, vysvetlenie jedno je čisto pozitivistické. Pretože tak definuje bezúhonnosť zákon, ktorý prijala táto snemovňa v tomto prípade. To je relatívne rýchla odpoveď na jasnú otázku. Parlament môže, samozrejme, inak definovať bezúhonnosť na tento účel a ak si, pán poslanec, spomeniete, tak my sme bezúhonnosť pre právnické profesie v minulých rokoch zadefinovali tvrdšie ako štandardne, dokonca zahŕňa dnes aj osoby, ktoré majú zahladené odsúdenie, ale v minulosti spáchali kvalifikované trestné činy. To znamená, aby sa ani po zahladení odsúdenia nemohli do právnickej profesie vrátiť, a to je jedno, či to boli sudcovia, prokurátori, advokáti, notári, exekútori. Takže inými slovami, definícia bezúhonnosti je plne v kompetencii zákonodarcu. Teraz poviem ale ešte niečo viac. Myslím si, že parlament zvažoval účelnosť tej definície bezúhonnosti. A keď si zoberieme časové obdobie, tak riziko, že by v orgánoch Ústavu pamäti národa pracovali členovia Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a dokonca členovia Hlinkových gárd v roku 2005 je blízke nule. Možno neviem, aké sú teraz zámery pani ministerky práce zvyšovať vek odchodu do dôchodku, ale keď v 18. rokoch v roku 1945 by niekto bol v Hlinkovej ľudovej strane, dnes by mal 78 rokov, opravte ma, ak sa mýlim. Čiže z dôvodov podľa mňa časových, čisto logických parlament zvážil, že to už asi nie je potrebné upravovať, lebo by išlo o obsolétne ustanovenie, neaplikovateľné. Ale na druhej strane členovia komunistickej strany a politických strán združených v Národnom fronte, takých, ktorí ešte nedovŕšili dôchodkový vek, myslím si, že je ešte dosť veľa. Možno až príliš veľa. Ďakujem. | [] | 3,882,686 |
35 | 2014-06-10 | Autorizovaná rozprava | 190 | Figeľ, Ján, podpredseda NR SR | Ján | Figeľ | podpredseda NR SR | Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som do nej žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto hlási ústne. Dvaja páni poslanci. Pán navrhovateľ dokonca a ďalší navrhovateľ. Ján Hudacký a Pavol Zajac. Uzatváram možnosť. Nech sa páči, prvý Ján Hudacký. | [] | 4,228,654 |
20 | 2011-07-01 | Autorizovaná rozprava | 112 | Hort, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Hort | podpredseda NR SR | Pán poslanec Július Brocka, nech sa páči. | [] | 4,003,557 |
53 | 2019-12-05 | Autorizovaná rozprava | 134 | Laššáková, Ľubica, ministerka kultúry SR | Ľubica | Laššáková | ministerka kultúry SR | Ďakujem pekne. Ja keď chodím v rámci spolupráce s kolegami na hodiny otázok, tak ja si vždy tie otázky poznačím a ja ich posuniem ďalej. Takže môžete sa spoľahnúť, že pánovi ministrovi Érsekovi sa dostane táto vaša otázka. Ďakujem. | [] | 4,071,078 |
8 | 2012-11-07 | Autorizovaná rozprava | 83 | Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR | Erika | Jurinová | podpredsedníčka NR SR | Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne? Do rozpravy sa prihlásil jeden pán poslanec. Uzatváram týmto možnosť prihlásiť sa. Nech sa páči, pán poslanec Novotný. | [] | 4,058,498 |
44 | 2014-12-04 | Autorizovaná rozprava | 125 | Jahnátek, Ľubomír, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR | Ľubomír | Jahnátek | minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR | Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Panie poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predkladá návrh novely zákona na základe plnenia úlohy B2 uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 339 z 9. júla 2014, ktorá mi bola uložená na základe analýzy potrieb finančného zabezpečenia registrov obnovenej evidencie pozemkov a návrhu harmonogramu katastrálnych území v bývalom Vojenskom obvode Javorina. Návrhom zákona sa dáva zákonná možnosť vykonať obnovu evidencie aj na územiach, kde sú listy vlastníctva založené, a obnoví sa stav pred prechodom vlastníctva na štát. Takýto register nie je možné do katastra nehnuteľnosti zapísať, nakoľko by tým bolo zmenené vlastníctvo bez právneho titulu. O vlastníctve k pozemku je potrebné rozhodnúť v reštitučnom konaní podľa zákona, až potom oprávnená osoba nadobudne k pozemku vlastníctvo. K návrhu zavedenia tvorby zjednodušených registrov obnovenej evidencie pozemkov v dotknutých katastrálnych územiach viedla ministerstvo snaha vyjsť v ústrety žiadateľom o reštitúcie, ktorí nepožiadali o ich vydanie z dôvodu, že vlastnia listiny, ktoré osvedčujú vlastníctvo týchto pozemkov, ktoré však nie je možné zapísať do katastra nehnuteľností, nakoľko už bolo vydaných 100 % spoluvlastníckych podielov k pozemku, ktorý má byť ďalej reštituovaný. Návrh zákona sleduje vytvorenie podkladu na opravu, prípadne zrušenie pôvodných reštitučných rozhodnutí a vydanie nového reštitučného rozhodnutia, ktoré je v súlade s vlastníctvom pozemku pri prechode na štát. Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, na sociálne vplyvy a na zamestnanosť, vplyv na životné prostredie, ani na informatizáciu v spoločnosti. Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, tak ako je uvedené v doložke vplyvov. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právnymi aktmi Európskej únie. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na potrebu zavedenia navrhovaného zákona do praxe dovoľujem si vás požiadať o jeho prerokovanie a posunutie do ďalšieho legislatívneho procesu. Ďakujem. | [] | 4,188,383 |
2 | 2012-05-11 | Autorizovaná rozprava | 34 | Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR | Renáta | Zmajkovičová | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec Martvoň, nech sa páči. | [] | 4,042,939 |
90 | 2023-05-25 | Autorizovaná rozprava | 31 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Pán poslanec Eduard Kočiš s faktickou poznámkou. | [] | 3,903,567 |
16 | 2007-11-27 | Autorizovaná rozprava | 204 | J. Burian, poslanec: | J | Burian | poslanec | Tento návrh zákona bol prejednaný vo výbore pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnom výbore, Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, výbore pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Uvedené výbory predmetný návrh zákona prerokovali v stanovenom termíne. Boli prijaté doplňujúce a pozmeňujúce návrhy a odporúčanie gestorského výboru je schváliť. Odporúčanie je schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výboru na schôdzi a navrhnúť postup pri hlasovaní. Ďakujem, pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto bodu programu. | [] | 4,105,804 |
9 | 2016-09-08 | Autorizovaná rozprava | 21 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Pán poslanec Bernaťák. | [] | 3,874,859 |
3 | 2012-06-22 | Autorizovaná rozprava | 200 | Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR | Erika | Jurinová | podpredsedníčka NR SR | To bude súčasťou ďalšieho bodu. | [] | 4,211,023 |
20 | 2003-12-11 | Autorizovaná rozprava | 48 | V. Veteška, podpredseda NR SR: | V | Veteška | podpredseda NR SR | pristúpime k prerokovaniu ďalšieho bodu, to je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona o fungovaní Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky v čase mieru . Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 435. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborov máte v rozhodnutí č. 442. Prosím pána ministra Juraja Lišku, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči. | [] | 4,126,886 |
54 | 2002-01-29 | Autorizovaná rozprava | 40 | V. Sopko, poslanec: | V | Sopko | poslanec | V prvom bode predkladám správu o zániku mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Slobodníka a nastúpení náhradníka. Dňa 13. decembra 2001 úmrtím zanikol mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Dušana Slobodníka a podľa § 10 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku nastupuje náhradník. Podľa § 48 zákona Slovenskej národnej rady o voľbách do Slovenskej národnej rady náhradníka určí príslušná politická strana. Hnutie za demokratické Slovensko listom zo 17. decembra 2001 určila na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady Dušana Slobodníka náhradníka pána Dr. Gabriela Karlína. Pán Dr. Gabriel Karlín sa narodil 19. decembra 1946 v Opatovskej Novej Vsi, okres Veľký Krtíš. V súčasnosti býva vo Veľkom Krtíši, je súkromným podnikateľom, je ženatý, má dve deti. Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojej 44. schôdzi 19. decembra 2001 zistil podľa zápisnice Ústrednej volebnej komisie a jej súčastí, že určený náhradník na zaniknutý mandát poslanca Dušana Slobodníka je vedený v prehľade kandidátov, ktorí sa stali náhradníkmi príslušného politického subjektu. Mandátový a imunitný výbor Národnej rady preskúmal dodržanie podmienok predpísaných na nástup náhradníka. Preskúmal platnosť jeho nastúpenia a nevykonávanie funkcií nezlučiteľných podľa čl. 77 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky s funkciou poslanca. Na základe uvedených skutočností navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky schválila uznesenie v tomto znení: „Národná rada Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 3 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady berie na vedomie 1. že úmrtím poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Slobodníka dňa 13. decembra 2001 zanikol jeho mandát poslanca Národnej rady, 2. že podľa § 10 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady a podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady nastupuje na zaniknutý mandát dňom 29. januára 2002 podľa určenia Hnutia za demokratické Slovensko náhradník Dr. Gabriel Karlín, 3. správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o zaniknutí mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a o nastúpení náhradníka.“ Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tomto návrhu uznesenia. | [] | 3,971,954 |
41 | 2005-03-18 | Autorizovaná rozprava | 111 | V. Veteška, podpredseda NR SR: | V | Veteška | podpredseda NR SR | D. Bollová, poslankyňa: Ani ma nie je vidieť a to ma mrzí. Tak musím sa vrátiť k tomu. Čudujem sa, že vôbec nikoho nemrzí, že všetci občania, veriaci, neveriaci, prispievajú na jestvovanie činnosti cirkvi. To je v poriadku. Ja napr. to odmietam. Ale čo mám robiť? Z mojich daní sa cirkev platí takisto. A úlohu cirkvi v tejto spoločnosti nepovažujem za takú rigoróznu, ako je úloha vzdelania. A ešte maličká poznámka. Študenti sa stali nielen tovarom, študenti sú akýmsi produktom, resp. objektom na zarábanie. Pán minister, osobné karty študentov a otváranie osobných účtov, to čo sú za kšefty, ktoré budú platiť z tých pôžičiek? Ďakujem. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,232,337 |
9 | 2010-12-02 | Autorizovaná rozprava | 264 | Hrušovský, Pavol, podpredseda NR SR | Pavol | Hrušovský | podpredseda NR SR | Hlasujeme, páni poslanci, o vyslovení súhlasu na prerokovanie podaných pozmeňovacích návrhov. (Hlasovanie.) 146 prítomných, 79 za, 3 proti, 64 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Prosím, ďalší návrh. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 3,876,363 |
42 | 2005-05-24 | Autorizovaná rozprava | 86 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 133 prítomných, 54 za návrh, 34 proti, 43 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Procedurálny návrh sme neschválili. Prosím, ďalšie návrhy. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 3,876,746 |
27 | 2021-05-03 | Autorizovaná rozprava | 1 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci Urban a Sloboda. O ospravedlnenie neúčasti z dôvodu práceneschopnosti požiadal pán poslanec Ján Kerekréti. Budeme pokračovať v prerušenej rozprave o Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky a žiadosti vlády o vyslovenie dôvery , tlač 525. Prosím povereného člena vlády, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a povereného člena výboru pre financie a rozpočet, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Teraz odovzdávam slovo pánovi ministrovi obrany Jaroslavovi Naďovi, ktorý v zmysle rokovacieho poriadku požiadal o vystúpenie v rozprave. | [] | 4,203,647 |
53 | 2001-12-18 | Autorizovaná rozprava | 10 | P. Prokopovič, poslanec: | P | Prokopovič | poslanec | J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec, potom pomalšie pri uvádzaní bodov zo spoločnej správy, o ktorých odporúčate hlasovať spoločne a s odporúčaním schváliť ich, pretože ste to rýchlo prečítali a... | [] | 4,206,387 |
31 | 2018-05-25 | Autorizovaná rozprava | 160 | Zimenová, Zuzana, poslankyňa NR SR | Zuzana | Zimenová | poslankyňa NR SR | Ďakujem, pani predsedajúca, za slovo. Dámy a páni, máj je mesiacom, v ktorom prebieha prijímania detí do materských škôl. Tento návrh zákona tak predkladáme v aktuálnom čase v snahe pomôcť rodičom, ktorí majú záujem o umiestnenie ich dieťaťa vo verejnej materskej škole, a to najmä tým rodičom, ktorých dieťa sa napokon z rôznych dôvodov do škôlky nemusí dostať. Vnímame ako vážny problém, že ak takáto situácia nastane vo verejnej škôlke, rodičia odmietnutých detí sa nedozvedia dôvod, pre ktorý bola ich žiadosť zamietnutá. Nemajú si ani ako overiť tento dôvod, či škôlka pri rozhodovaní o prijatých deťoch náhodou alebo zámerne nepochybila. Náš právny poriadok totiž nezaväzuje vedenie verejnej materskej školy svoje rozhodnutie o prijatí či neprijatí dieťaťa zdôvodniť a nedáva ani rodičom možnosť odvolať sa voči rozhodnutiu, s ktorým nesúhlasia, dať ho prešetriť a žiadať nápravu. Jediné, čo môžu, je dať škôlku na súd. V aktuálnom dokumente ministerstva školstva upravujúcom prijímanie detí na predprimárne vzdelávanie v materskej škole aktualizovanom v novembri 2017 nájdeme aj takýto pokyn, citujem: „Na rozhodovanie riaditeľov materských škôl o prijímaní detí do materskej školy bez ohľadu na ich zriaďovateľa sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, teda zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. V prípade verejných materských škôl žiadny právny predpis neustanovuje, ktoré náležitosti takéto rozhodnutia majú obsahovať, ani ako sa postupuje v prípade nespokojnosti zákonných zástupcov s rozhodnutím riaditeľa materskej školy, najmä v prípade, ak rozhodol o neprijatí dieťaťa. V rozhodnutí riaditeľa materskej školy o neprijatí dieťaťa nemá byť uvedené poučenie o akomsi opravnom prostriedku.“ Takto inštruuje ministerstvo školstva verejné materské školy, teda vedenie verejných materských škôlok. Inštrukcie v tomto materiáli ďalej pokračujú nasledovne, citujem: „Ani rozhodnutia riaditeľov súkromných a cirkevných materských škôl o prijatí detí do materskej školy sa nevydávajú v súlade so všeobecným predpisom o správnom konaní. Nimi vydané rozhodnutia o prijatí detí do materskej školy však musia obsahovať: výrok o prijatí alebo neprijatí dieťaťa, odôvodnenie rozhodnutia a poučenie rodiča o možnosti podať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia.“ Uvedené pokyny v rezortnom materiáli, ktoré vysvetľujú znenie viacerých paragrafov zákona č. 596 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, hovoria jasnou rečou. Rozhodovanie riaditeľov verejných škôlok je dnes prakticky svojvoľné, bez povinnosti ho rodičom zdôvodniť a bez rizika, že nebude rodičom akceptované, respektíve bez obáv, že bude chcieť dať rodič toto rozhodnutie prešetriť. Toto podľa nás nie je v poriadku, najmä ak vidíme, že súkromné a cirkevné školy, u ktorých by človek skôr predpokladal takúto voľnosť v rozhodovaní, sú pri prijímaní detí do škôlok oveľa prísnejšou reguláciou zviazané ako škôlka, ktorej zriaďovateľom je samospráva. Takýto stav považujeme za absurdný a neprijateľný. Zároveň považujeme za nesystémovú skutočnosť, že riaditelia materských škôl nevydávajú rozhodnutia v režime správneho konania napriek tomu, že materské školy sú od 1. septembra 2008, kedy nadobudol účinnosť školský zákon, zaradené do sústavy škôl rovnako ako základné a stredné školy, v ktorých sa na rozhodnutie riaditeľov všeobecný predpis o správnom konaní vzťahuje. Uvedené skutočnosti v praxi znamenajú, že rodičia, ktorí si zvolia verejnú škôlku, sú v procese prijímania dieťaťa do škôlky znevýhodnení oproti rodičom, ktorí si pre svoje dieťa zvolia cirkevnú alebo súkromnú materskú školu. Dôsledkom takejto úpravy je stav, keď rozhodovanie riaditeľov verejných materských škôl môže byť svojvoľnejšie, menej odôvodnené a ťažšie preskúmateľné ako rozhodovanie riaditeľov súkromných a cirkevných materských škôl. Práva rodičov ako účastníkov konania nie sú chránené ani zákonnou úpravou v správnom poriadku, ani rámcovým postupom upraveným rezortom školstva. Sme si samozrejme vedomí toho, že fakt, že je svojvôľa riaditeľov verejných materských škôl veľká, ešte neznamená, že je bezbrehá. Spomínaný materiál rezortu školstva jasne vymedzuje pravidlá, ktoré by mali riaditelia pri prijímaní detí do škôlok dodržiavať aj vo verejných materských školách. Problém však je, že v prípade verejných škôlok si nemajú rodičia ich dodržiavanie ako overiť a neexistuje ani vyššia inštancia, ktorá by na ich podnet prípadné porušenie týchto pravidiel bezodkladne preverila. Medzi uvedené pravidlá patrí napríklad nasledovné splnenie požiadaviek: Na predprimárne vzdelávanie sa prijíma spravidla dieťa od troch do šiestich rokov veku. Dieťa, ktoré dovŕšilo šiesty rok veku a ktorému bol odložený začiatok plnenia povinnej školskej dochádzky, má prednosť pred ostatnými deťmi. Dieťa, ktorému bolo dodatočne odložené plnenie povinnej školskej dochádzky, má prednosť pred ostatnými deťmi. Rovnako tak by mala škôlka uprednostniť aj dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a dvojročné deti by mali škôlky prijímať až vtedy, ak uspokoja všetky žiadosti rodičov, tri roky a viacročných detí. Riaditeľ materskej školy nesmie pri prijímaní uprednostniť tieto mladšie deti a nie vždy sa tak robí, pretože samozrejme tým, že nemáme upravené žiadne pravidlá a hlavne rodičia nemajú možnosť toto rozhodnutie škôlky preskúmať a dať podnet na jeho prešetrenie, tak môže vedenie škôlky rozhodovať svojvoľne. Častokrát sa takto stane, že riaditeľka materskej školy prijme dieťa svojej kamarátky, ktoré môže byť mladšie ako tie deti, ktoré sa tam hlásia, a podobne. Z týchto dôvodov je podľa nás žiaduce, aby boli rozhodnutia riaditeľov materských škôl riadne zdôvodnené a aby mali rodičia možnosť odvolať sa voči rozhodnutiu, s ktorým nesúhlasia, a aby toto mohlo byť riadne preskúmané v rámci správneho konania. Ďakujem za pozornosť. | [
"(správny poriadok)"
] | 4,197,389 |
44 | 2005-06-21 | Autorizovaná rozprava | 76 | V. Veteška, podpredseda NR SR: | V | Veteška | podpredseda NR SR | Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa za klub poslancov strany Smer – Sociálnej demokracie prihlásil pán poslanec Dušan Čaplovič. Potom otvoríme možnosť na prihlášky ústne. | [] | 3,978,728 |
4 | 2010-08-11 | Autorizovaná rozprava | 1 | Sulík, Richard, predseda NR SR | Richard | Sulík | predseda NR SR | Vážené poslankyne, vážení poslanci, otváram druhý rokovací deň 4. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní písomne požiadali poslanci: Juraj Blanár, Ján Počiatek, Štefan Zelník. Pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov . Vládny návrh ústavného zákona je uverejnený ako tlač 27. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 15. Poprosím predsedníčku vlády pani Ivetu Radičovú, aby vládny návrh ústavného zákona uviedla. Nech sa páči, máte slovo. | [] | 4,211,535 |
9 | 2016-09-13 | Autorizovaná rozprava | 159 | Shahzad, Silvia, poslankyňa NR SR | Silvia | Shahzad | poslankyňa NR SR | Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa Jurinová povedala, že ste sa dnes tvárili hrdo, pán Danko. Mne je veľmi ľúto, že musím povedať, že vy ste sa dnes tvárili celý čas pohŕdavo aj počas predchádzajúcej faktickej poznámky. Je mi ľúto, že pri takom návrhu zákona, ako je rokovací poriadok, vidíte pred sebou len pána Matoviča. Myslím si, že je tu ešte dostatok ďalších poslancov, ktorí si zaslúžia nejaký normálny rokovací poriadok. Povedali ste, že vám nedovolíme pracovať. Ja si myslím, že tu nedovolíte pracovať nám. Ja by som si tiež želala, aby sa ku každému návrhu zákona vyjadrovala tak opozícia, ako aj koalícia. Pán Danko, vy sa, ako to už kolega Richard Vašečka povedal, vy robíte len všetko kvôli imidžu. Áno, vás zaujíma iba pozlátko. Riešite nábytok, riešite lustre, riešite čokoľvek, ale potom nemáte dostatok času na rokovací poriadok. Chcela by som vás vyzvať, povedzte nám, okrem toho, že ste zaviedli čestnú stráž, a okrem toho, že ste urobili pár kozmetických úprav v parlamente, čo iné ste pre všetkých týchto poslancov urobili a čo ste urobili pre ľudí? Ďakujem. | [] | 3,896,814 |
24 | 2017-12-05 | Autorizovaná rozprava | 287 | Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR | Lucia | Ďuriš Nicholsonová | podpredsedníčka NR SR | Áno, nech sa páči, ideme hlasovať, páni poslanci. Hlasujeme o tomto procedurálnom návrhu pána Jarjabka. Dajte mi to písomne, prosím vás. (Reakcie z pléna.) Máte to písomne podľa rokovacieho poriadku? Nemáte to písomne. Pokračujeme ďalej, pán poslanec Blaha. Dobre. Pán poslanec Erik Tomáš do rozpravy, nech sa páči. Počúvajte, pán poslanec Blaha, vy môžte mať aj päť vysokých škôl, ale pre mňa ste jeden primitív, ktorý tu nemá čo robiť. (Ruch v sále.) Tak prestaňte komentovať mňa a moje vzdelanie. Nepatrí to sem, nie je predmetom dnešnej schôdze. Dajte návrh na moje odvolanie a potom sa môžme baviť o Nicholsonovej a jej vzdelaní. Pán poslanec Erik Tomáš, nech sa páči do rozpravy. (Ruch v sále.) Päťminútová prestávka, dámy a páni. (Prestávka.) | [
"(Reakcie z pléna.)",
"(Ruch v sále.)",
"(Ruch v sále.)",
"(Prestávka.)"
] | 4,013,401 |
37 | 2014-09-10 | Autorizovaná rozprava | 55 | Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR | Renáta | Zmajkovičová | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec Hlina. | [] | 4,137,705 |
Subsets and Splits
No community queries yet
The top public SQL queries from the community will appear here once available.