session_num
int64
1
104
snapshot
date32
session_name
stringclasses
5 values
segment_num
int64
1
1.44k
speaker
stringlengths
6
170
first_name
stringclasses
241 values
last_name
stringclasses
744 values
role
stringclasses
287 values
transcript
stringlengths
2
108k
transcriber_notes
listlengths
0
342
id
int64
3.87M
4.23M
19
2013-05-21
Autorizovaná rozprava
150
Kvasnička, Marián, poslanec NR SR
Marián
Kvasnička
poslanec NR SR
Príjemné popoludnie. Pani predsedajúca, pán minister, pán navrhovateľ. Dovoľte mi, aby som podal pozmeňujúci návrh k jednej formulácii, myslím, že v § 140 písm. f), ešte sa k tomu vrátim. Ešte skôr, než tak učiním, by som chcel aspoň krátky komentár. Vidím, že SMER nie náhodou a nie nadarmo zriadil výbor pre práva lesieb, gayov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb. A zdá sa, že funguje a má parciálny dosah aj na niektoré legislatívne úpravy, v tomto prípade Trestného zákona. Gudrun Kuglerová, riaditeľka Observatória pre netoleranciu a diskrimináciu kresťanov v Európe, naznačuje, že podobne ako v iných krajinách aj u nás, aj v stredoeurópskom priestore homo loby začína presadzovať svoju hlavnú agendu. Ona sa snaží tú agendu, tú stratégiu popísať na piatich bodoch, akou teda mierou eskaluje táto loby svoje požiadavky. Prvou agendou je presadzovanie zákona o registrovaných partnerstvách homosexuálov. Tento pokus sme tu už mali. Myslím, že nie ani prvý a nie ani poslednýkrát. Druhým bodom, a uvádza to aj stránka queer leaders forum, je možnosť osvojenia si dieťaťa a nediskriminujúci prístup k službám asistovanej reprodukcie. Teda umelé oplodnenie a teda všetko, čo s tým súvisí. Tretia oblasť presadzovania homo tém, teda homo loby, je výchova detí v školách. Vo Veľkej Británii sú do škôl distribuované rozprávky o princovi, ktorý si hľadá neustále nevestu a nakoniec stretne, div sa svete, iného princa, do ktorého sa zamiluje, zoberú sa a všetko končí happy endom. Takýchto prípadov je veľmi veľa. Štvrtá agenda, a tá sa už týka aj nášho Trestného zákona a konkrétne toho zákona, ktorý som spomínal, je oblasť, ktorá sa nazýva v anglickej právnej terminológiu hate speech crimes, teda znamená, že ide o otvorený nesúhlas s homosexuálnym správaním a tento bude trestaný ako nenávistný prejav. Podobné prípady sa už udiali v západnej Európe, kedy bol napríklad kňaz obvinený kvôli kázni, kde označil v zhode s biblickým učením homosexualitu a takéto správanie, nie homosexualitu, ale homosexuálne správanie za hriech. Piatym bodom úsilia homo loby je takzvaná antidiskriminačná legislatíva. Znamená to, že ak odmietnete napríklad ubytovať homosexuálny pár v izbe s manželskou posteľou, ako sa to stalo v malom rodinnom penzióne v Anglicku, môžete zaplatiť pokutu, ktorá vás zruinuje, alebo prídete o licenciu na tento výkon činnosti. Alebo ak sobášny úradník odmietne zosobášiť homosexuálny pár, môže stratiť prácu, čo sa takisto udialo na radnici v Londýne. Anglická katolícka charita, to je ďalší prípad, sa už nemôže venovať adopciám, pretože odmietala zveriť deti homosexuálnym párom. Všetko v rámci nastaveného trestného zákona pod rúškom antidiskriminácie. O takýchto a ďalších prípadoch sa môžete dočítať na stránke Observatória pre netoleranciu a diskrimináciu kresťanov v Európe, ktoré som už citoval. Na doplnenie, aby ste vedeli, že ako dneska vyzerá tá situácia v tejto jedinej oblasti. Len titulky. Anglický súd. Sexuálna orientácia je nadradená náboženstvu. Kresťanský manželský pár v Anglicku bojuje s komisiou pre adopciu pri mestskej rade a to po rozhodnutí zakázať im pestúnsku starostlivosť kvôli ich viere a neochote súhlasiť s homosexualitou. Nemôžu sa dokonca odvolať ani na najvyšší londýnsky súd. Alebo. Anglický súd zakázal adopciu detí kresťanským párom. Vraj sú netolerantní. Alebo. Odmietla hlasovať v prospech adopcie detí homosexuálmi a prišla o funkciu. Ide o britskú kresťanskú pediatričku, ktorá sa odvolala na Európsky súd kvôli svojmu presvedčeniu, že deti na adopciu sa majú najlepšie v rodinách s matkou a otcom. Bola zosadená z rady pre adopcie v North Hampshire. Ešte ak by ste chceli, iný zákon nariaďuje prohomo sexuálny obsah v školách, je to v Kalifornii. Alebo. Snaha liberálov zaviesť hate crimes legislatívu bola v poslednom desaťročí veľmi úspešná. Takáto legislatíva bola zavedená v Kanade, niektorých štátoch USA, vo Švédsku a inde. Výsledkom je perzekúcia ľudí. Z kanadskej internetovej stránky lifesitenews.com môžem spomenúť reverend doktor Peter Foster, anglikánsky biskup z Chesteru v Anglicku, bol podľa hide crimes legislatívy vyšetrovaný a pokarhaný vrchným policajným komisárom za poznámku, že niektorí ľudia môžu prekonať homosexuálne sklony a preorientovať sa. Iný príklad. Belgický kardinál Gustav Joos čelí podľa belgickej antidiskriminačnej legislatívy súdnemu procesu za jeho poznámku o podstate homosexuality a o učení cirkvi. Madridský kardinál, ešte iný prípad, Antonio María Rouco Varela čelí hrozbe súdneho sporu za kázeň, ktorú mal v madridskej katedrále na sviatok svätej rodiny. Biskupi a klérus v Írsku boli varovaní pred distribúciou vatikánskej publikácie o verejnom uznávaní zväzkov rovnakého pohlavia, že by mohli čeliť podľa írskej trestnej legislatívy súdnemu stíhaniu za podnecovanie nenávisti. Toľko z tých prípadov. Dalo by sa ich citovať, samozrejme, oveľa viac. Na tej antidiskriminačnej legislatíve je nepríjemné to, že sugeruje dojem diskriminácie. A potom tá diskriminácia vyvoláva aj victimózne správanie, ktorým sa maskuje nástojčivosť až agresívne požadovanie legislatívnych uľav v tejto oblasti. Znamená to, tento trend ak nezastavíme, znamená to, že rozmnožujeme typ civilizácie alebo antropologickej revolúcie, ktorá je proti civilizácii lásky a proti tomu, ako veci sú prirodzene nastavené. A nebudem hovoriť o Biblii, nebudem hovoriť o tých veciach, o ktorých som hovoril počas rozpravy o registrovaných partnerstvách. Stačí na to normálny zdravý sedliacky rozum a pozorovanie, ako sa veci, veci medzi mužom a ženou majú. Som zvedavý, či by sme dokázali v rovnakej miere, ako ideme chrániť jednu, štatisticky nie výraznú menšinu, či sa s rovnakou vášňou a rovnakým nasadením zasadzujeme za ochranu našich rodín. Za inštitút manželstva ako vzťah jedného muža a jednej ženy. Či sa v rovnakej miere zasadzujeme za výchovu, za výchovu, ktorá nebude mať charakter diskriminácie ľudí, ktorí sú inak nábožensky založení. Do akej miery chránime kresťanov. Obávam sa, že kresťania aj v tejto kresťanskej spoločnosti, alebo v tomto národe, ktorý má kresťanské tradície hlboko vo svojom archetype, vo svojich koreňoch, že kresťania začínajú ťahať za kratší povraz. Teraz mi dovoľte predniesť pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Kvasničku a Pavla Zajaca k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Ide o parlamentnú tlač č. 401. V článku I v bode 22 sa z návrhu vypúšťa text „nenávisti pre sexuálnu orientáciu“. Čiže ide len o túto zmenu. Odôvodnenie, hoci som ho čiastočne spomenul, predsa len prečítam: Vládny návrh zákona zavádza osobitný motív v Trestnom zákone, priťažujúcu okolnosť z nenávisti pre sexuálnu orientáciu, korešpondujúcu s celosvetovým úsilím LGBTI loby o osobitnú trestnoprávnu ochranu LGBTI osôb, isté privilegované postavenie tejto skupiny. Občania s inou sexuálnou orientáciou majú na Slovensku také isté práva ako všetci ostatní občania Slovenska. Zavádzať takéto osobitné ustanovenie do Trestného zákona vytvára predpoklady pre jeho možné špekulatívne a svojvoľné vykladanie v budúcnosti. Tie precedensy, ktoré som čítal, vznikli práve v dôsledku tejto antidiskriminačnej legislatívy. Zo zahraničia sú známe viaceré prípady, napríklad vo Švédsku, kde bol v roku 2004 súdom odsúdený protestantský pastor Ake Green kvôli tomu, že kázal o biblickom pohľade na homosexuálne správanie. Priťažujúca okolnosť, osobitný motív je v Trestnom zákone dostatočne vymedzený, preto nie je potrebné podľa nášho názoru rozširovať ho o sexuálnu orientáciu. Ďakujem.
[]
4,149,764
9
2016-09-13
Autorizovaná rozprava
263
Viskupič, Jozef, poslanec NR SR
Jozef
Viskupič
poslanec NR SR
Pre mňa tá časť, kde si rozprával o spôsobe šírenia informácií, a tiež som sa tomu venoval vo svojom príspevku v rozprave, je aj z hľadiska motívov dokonca čím ďalej viacej jasná. Totižto nášmu predsedovi parlamentu v spoločnosti prischlo také označenie, že generátor náhodných slov, a ten, ten moment, kedy si nedáva pozor a keď číta, nepoužíva papier, je veľmi ťažko obhájiteľný, ak to niekto priamo tu a v priamom prenose natočí na akékoľvek zobrazovacie zariadenie, ktoré voľne, ktorými tu voľne disponujeme. By som chcel vedieť úmysel zákonodarcu, ak tie parlamentné laptopy, ktoré nám rozdali, otočíme takýmto spôsobom, zdvihneme a využijeme tú kameru, ktorú obsahujú, a to zariadenie, ktoré dávajú poslancovi k dispozícii, bude použité na to, že sprostredkuje to, že napríklad iba počas môjho vystúpenia bola, bol záznam, on-line záznam trikrát prerušený. Mám sedemnásť podnetov od občanov, ktorí sledovali toto vystúpenie, môžem citovať, Marek Plančák, Jozef Repka a tak ďalej, ktorí hovoria, že bolo vystúpenie trikrát prerušené, nebola to dostupnosť, nebola dostupnosť tej služby, keďže to rokovanie sledovali. A nielen ústavne nekonformné riešenie, že nám budú obmedzovať možnosť takýmto spôsobom sprostredkovať rokovanie Národnej rady, ale aj samotná technická dostupnosť týchto rokovaní je problém. De facto tam aj bol motív, prečo to odtiaľto šír... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
[ "(Prerušenie vystúpenia časomerom.)" ]
3,896,918
53
2015-06-18
Autorizovaná rozprava
3
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Jana
Laššáková
podpredsedníčka NR SR
Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. A teraz prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Milana Géciho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády. Nech sa páči, pán spravodajca.
[]
3,984,776
38
2018-12-04
Autorizovaná rozprava
84
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Béla
Bugár
podpredseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 143, za 85, proti 38, 20 sa zdržali hlasovania. Konštatujem, že sme v treťom čítaní , preto otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Nech sa páči, záverečné hlasovanie.
[ "(Hlasovanie.)" ]
3,932,102
58
2015-11-20
Autorizovaná rozprava
223
Petro, František, poslanec NR SR
František
Petro
poslanec NR SR
Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o...
[]
4,159,268
83
2023-02-16
Autorizovaná rozprava
151
Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Peter
Pčolinský
podpredseda NR SR
Pán poslanec Vetrák.
[]
3,993,098
17
2017-05-10
Autorizovaná rozprava
235
Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
Anna
Zemanová
poslankyňa NR SR
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, pani ministerka, kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som sa tiež vyjadrila za klub SaS k tomuto návrhu, vládnemu návrhu zákona. Hneď z úvodu skonštatujem, že áno, návrh zákona rieši citlivú problematiku v súvislosti s potrebou usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom nachádzajúcim sa pod osídleniami marginalizovaných skupín obyvateľstva. Tu by som chcela povedať, že pýtam sa, že prečo len marginalizované obyvateľstvo a že prečo v tomto prípade, možno trošku to bude čudne znieť, ale sa diskriminuje obyvateľstvo pod osídleniami napríklad v bytových domoch, rodinných domoch, resp. vlastníci, ktorí majú pozemky pod takýmito objektami a taktiež sa nevedia dostať k svojmu vlastníctvu. Čiže v tomto smere bude aj jeden z časti mojich pozmeňovacích, pozmeňovacieho návrhu, ktorý vlastne predkladáme spolu s pani poslankyňou Kaščákovou, kde chcem túto diskrimináciu odstrániť a navrhujem, aby sa slovo „marginalizované“ odstránilo z návrhu zákona a zostalo len „pod osídleniami“. Čiže také všeobecnejšie a tým pádom sa vyriešia aj vlastnícke vzťahy pre viacerých vlastníkov, ktorí sú takto postihnutí, že nemôžu sa dostať k svojim pozemkom. Chcela by som poukázať aj na niektoré nedostatky tohto návrhu zákona. Pán poslanec Fecko to, myslím, teraz nespomenul, ale vo výbore poukázal na vážnu chybu v materiáli, v dopade na rozpočet, kde bola nesprávne vyčíslená suma dopadu na rozpočet obcí a miest pri spracovávaní týchto pozemkových úprav, kde namiesto 500-tisíc by malo byť 5 mil. eur, čo si myslím, že je taká vážna chyba a taký vážny nedostatok, ktorý by bol hodný na to, aby sa ten zákon stiahol a prepracoval, aby sa vlastne doriešilo, ako sa toto bude financovať. Pretože 5 mil. eur a čo môže byť napokon možno ešte aj viacej, ale dajme tomu, že tých 5 mil. eur v rámci kalkulácie, ako bolo počítané, je taká čiastka, ktorá jednoducho môže zatriasť rozpočtami najmä menších obcí, ktoré majú problémy, ktoré navrhuje zákon, aby riešil práve tieto marginalizované skupiny osídlenia. Ďalší bod, ktorý si myslím, že mohol tento návrh zákona riešiť a nerieši, je to vlastne pozemkové usporiadanie vlastníctva pod verejnými budovami, napríklad ako sú školy, domovy sociálnych služieb, nemocnice a priemyselné a vojenské areály. Čiže opätovne sa populisticky vytiahla len jedna téma, ktorá naozaj ju treba riešiť, ale tie ostatné, ktoré takisto sú tuná dlhodobo neriešené, tak sa mohlo s nimi niečo urobiť a naďalej sa ako taký nechcený zemiak odsúvajú ďalej. Chcem poukázať na ďalšiu skrivodlivosť, ktorá je v našej spoločnosti a ktorá, som dúfala, že takýto vládny návrh zákona pomôže riešiť. A je to problém nezosúladenia evidencie v katastroch. Bola možnosť vyriešiť skrivodlivosť, ktorá vznikla zo vzniknutého vojenského katastrálneho úradu, ktorý si vytvoril vlastné listy vlastníctva, ktoré nekorešpondujú s katastrom, ktorý je ako, ktorý vedie Úrad pre geodéziu a kartografiu. To sú iní ľudia? To sú iní ľudia, ktorí sa nemôžu dostať k svojim pozemkom? To sú iní ľudia, kde sa vlastne vytvorili iné listy vlastníctva a ľudia, ktorí v týchto vojenských oblastiach majú, boli im odobraté ich vlastníctvo, pozemky a nemôžu sa dostať k týmto majetkom, že vlastne je to zdĺhavé sa, proste navracanie majetku takýmto reštituentom je zdĺhavé a mohlo to byť v zákone riešené. Tiež sa chcem vyjadriť k ROEP-om a k tomu drobeniu. Samozrejme, cieľom je, aby sa práve urýchlili komasácie, aby sa mohli robiť pozemkové úpravy. Avšak tie sú založené na tom, aby sa v prvom rade urobili registre obnovenej evidencie pozemkov. Tie už vo veľkej časti sú aj na Slovensku spracované, avšak treba si uvedomiť jednu skutočnosť, že v rámci takýchto ROEP-ov bolo veľmi veľké množstvo novoobjaveného majetku na zomrelých ľudí. A tieto novoobjavené majetky často vo výmerách v desiatkach metrov štvorcových, skutočne ako malé výmery, sú neprededené. A dedičské konania takéhoto novoobjaveného majetku trvajú neprimerane dlho, respektíve nie je žiaden, zákonná možnosť alebo povinnosť, tak skôr by som povedala, povinnosť takéto novoobjavené dedičstvo z titulu identifikácie v ROEP-e, aby bolo urýchlene v nejakej lehote, možno 30, 60 dní od požiadania, ukončené. Predsa je absurdné, keď je raz dedičské konanie desiatky rokov po zomretom človeku ukončené, v ROEP-e sa identifikuje po nejakej prababke pár metrov štvorcových a teraz vlastne ako spravia pozemkové úpravy, keď jednoducho neprebehne dedičské konanie? Čiže tuto by som chcela naozaj apelovať na vás, pani ministerka, ale aj na pani ministerku Žitňanskú, keby ste aktívne pristúpili k tomuto riešeniu. Ja si myslím, že to ani nemusí byť nejaký, nebude veľmi zložitý nejaký právny predpis. Ja ho teraz neviem vymyslieť, ale možno sa pokúsime tiež o nejakú jeho formuláciu, ktorý by tento nedostatok vyriešil, a myslím si, že by to veľmi pomohlo k úpravám vlastníckych vzťahov. Bola som pozvaná na takú debatu, ktorú organizovala Vidiecka platforma na tému pôdy. Boli tam naozaj zástupcovia profesie poľnohospodárov, Agrárnej komory Slovenska, Združenie mladých farmárov, členovia rôznych komôr a naozaj veľké množstvo top profesistov v oblasti poľnohospodárstva, ktorí sa venovali práve aj tomuto zákonu. Poukázali na množstvo problémov a naozaj nie je to jednoduché. Tá moja kritika nehovorí o tom, že by sa to asi v jednom zákone všetko dalo vyriešiť, ale treba krok za krokom tie opatrenia a vylepšenia naozaj realizovať. Máme tu aj zistenia ombudsmanky, ktorá upozorňovala na niektoré nedostatky s výkonom a realizáciou pozemkových úprav. A v návrhu zákona nevidím vlastne reakciu na jej kritiku. Ak áno, tak ma doplňte, že teda ste na to reagovali, ale ona tam reagovala a popísala ako jeden z vážnych nedostatkov práve prácu, organizáciu práce u tých pozemkových úradov, ktoré práve v tých kritických oblastiach sú často poddimenzované, nemajú finančné prostriedky. Ja viem, že to nie je vaša kompetencia, to je skôr organizácia okresných úradov a tuná s pánom ministrom vnútra by asi trebalo razantnejšie hovoriť, aby naozaj aj ten výkon sa realizoval. Pretože nie je problém, kto by mal tie pozemkové úpravy robiť. Vieme o tom, že aj boli vypísané tendre, ktoré následne boli stiahnuté a neboli ukončené. Teraz by som veľmi v stručnosti uviedla pozmeňovací návrh, ktorý chceme, ktorý predkladáme spolu s pani poslankyňou Renátou Kaščákovou, ktorý práve reaguje na to, čo som povedala. Hovorí o odstránení diskriminácie vlastníkov aj v iných častiach osídlenia, zavádza opatrenia, aby sa neobieľovali čierne stavby v hospodárskych dvoroch na úkor vlastníkov pozemkov, pretože tak ako je znenie návrhu, tak by vlastne mohlo dôjsť k tomu, že stavba, ktorá bola v hospodárskych dvoroch postavená ako čierna, teda bez stavebného a kolaudačného povolenia, tak je vlastník diskriminovaný a takýto majiteľ čiernej stavby je uprednostnený oproti vlastníkovi pozemku. A treba si povedať, že aj za socializmu platili zákony a práve v takýchto poľnohospodárske družstvá mali stavebné aj kolaudačné povolenia. Čiže nie sú to úplne neorané pláne, ktoré si povieme, že bez toho to sa nedá usporiadať. A ďalším návrhom, ktorý hovorí náš pozmeňovací návrh, ktorý dopĺňa možnosti v projekte pozemkových úprav, aby medzi verejné zariadenia a opatrenia, ktoré slúžia obyvateľom obce, riešeného územia, boli aj pozemné komunikácie, ktoré sú súčasťou dopravného vybavenia. Ide o takzvané cesty druhej a tretej triedy v správe samosprávnych krajov a miestne komunikácie, ktoré spravujú obce a mestá. Čiže toľko v mojej rozprave a teraz by som prečítala pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Anny Zemanovej a Renáty Kaščákovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 444). 1. V čl. I bod 1 znie: „1. V § 2 sa odsek 1 dopĺňa písmenami j) až l), ktoré znejú: „j) je to potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom, ktoré sa nachádzajú pod osídleniami, k) je to potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov v hospodárskych dvoroch, l) je to potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom, ktoré sa nachádzajú pod cestami II. a III. triedy a pod pozemnými komunikáciami, ktoré sú súčasťou dopravného vybavenia určitého sídelného útvaru alebo vytvárajú dopravné spojenie v jeho záujmovom území.“.“ Odôvodnenie: Podobné problémy majú aj obyvatelia miest a obcí, kde neboli majetkoprávne vysporiadané všetky pozemky, či sa už jedná o rodinné domy alebo bytové domy. V prípade rodinných a bytových domov sa jedná o riešenie spoluvlastníckych vzťahov, ktoré sú vedené na známych vlastníkov s neznámym pobytom a vzťahov známych vlastníkov pozemkov pod stavbami, ktorí sa nevedia dohodnúť s vlastníkmi a nájomníkmi domov a bytových domov. Neusporiadanie vlastníctva pod pozemnými komunikáciami najmä samosprávnych krajov, ale i obcí a miest je príčinou nedostatočnej údržby a znemožnenie stavebných úprav na cestách. 2. V čl. I bod 2 znie: „2. § 2 sa dopĺňa odsekmi 3 a 4, ktoré znejú: „(3) Ak sa pozemkové úpravy vykonávajú z iných dôvodov, ako sú uvedené v odseku 2, povoľuje ich okresný úrad. (4) Hospodárskym dvorom sa na účely tohto zákona rozumie obvod združených pozemkov, na ktorom boli zriadené stavby poľnohospodárskych podnikov do 24. júna 1991, ktoré slúžili poľnohospodárskej výrobe a majú stavebné a kolaudačné povolenie.“.“ Odôvodnenie: Vypustenie pôvodného odseku 4 vychádza z úpravy slovného spojenia v písmene j). Doplnením znenia sa odstráni nespravodlivosť, ak stavba bola postavená bez povolenia. Inak sa k vlastníctvu môže dostať, dostáva vlastník objektu, stavby, ktorý ju mohol postaviť bez povolenia a bez súhlasu pôvodných vlastníkov pozemkov. 3. V čl. I bod 34 v § 12 ods. 3 písmeno f) znie: „f) pozemné komunikácie, ktoré sú súčasťou dopravného vybavenia určitého sídelného útvaru alebo vytvárajú dopravné spojenie v jeho záujmovom území okrem poľných ciest a lesných ciest.“ Odôvodnenie: Pozemné komunikácie je potrebné zaradiť medzi spoločné zariadenia a opatrenia. V praxi by sa tak legalizoval stav, kedy sa v projekte pozemkových úprav vlastnícky vysporiadajú aj cesty II. a III. triedy a miestne komunikácie a niekedy to môže byť aj na úkor príspevku vlastníkov na spoločné zariadenia a opatrenia, lebo aj vlastníci v konkrétnej obci majú úžitok z ciest v susedných obciach. Dosiahne sa tak vyššia miera spravodlivosti a transparentnosti. Ďakujem pekne za pozornosť, skončila som. Aha, pardon, ešte chcela by som poprosiť pána spravodajcu, aby sme hlasovali o každom bode zvlášť, samostatne. Áno, sú to tri body a o každom samostatne. Ďakujem pekne, skončila som.
[ "(tlač 444)", "(3)", "(4)" ]
3,919,204
16
2011-03-31
Autorizovaná rozprava
97
Sulík, Richard, predseda NR SR
Richard
Sulík
predseda NR SR
Ďakujem. Pán poslanec Solymos chce reagovať. Nech sa páči.
[]
4,217,259
28
2012-02-03
Autorizovaná rozprava
17
Hrušovský, Pavol, predseda NR SR
Pavol
Hrušovský
predseda NR SR
Nech sa páči, pán poslanec Mikolaj.
[]
4,002,265
13
2007-09-24
Autorizovaná rozprava
23
P. Paška, predseda NR SR:
P
Paška
predseda NR SR
(Hlasovanie.) 148 prítomných, 84 za, 63 proti, 1 sa zdržal. Konštatujem, že sme postúpili uvedený návrh zákona do druhého čítania. Ďalej, pani spravodajkyňa.
[ "(Hlasovanie.)" ]
4,090,815
6
2023-12-15
Autorizovaná rozprava
133
Šimečka, Michal, podpredseda NR SR
Michal
Šimečka
podpredseda NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Sabo.
[]
3,972,143
51
2015-05-29
Autorizovaná rozprava
64
Viskupič, Jozef, poslanec NR SR
Jozef
Viskupič
poslanec NR SR
Zaujal ma jeden bod a ja by som chcel inak vedieť, lebo si sa tu odvolával aj na poslancov SMER-u a oni dobre vedia, lebo veľa z nich sú starostovia z obcí, že prijali hlúposť. Totižto vieš na Slovensku naraziť aj na starostov za vládnu stranu, ktorí tvrdosť tohto zákona obišli a skončia na súde, kde bude tvrdosť tohto zákona uplatnená, pretože jednoducho to nedáva logiku. Ja by som chcel vedieť, že ten predkladateľ, ktorý to na tom ministerstve vypracoval, že koho vlastne počúval, kto bol ten podstatný moment, pretože on sa zakryl, a to chcem ešte v rozprave povedať, zakryl sa úplne, z môjho pohľadu až veľmi špinavo smernicou Európskej únie. Vysvetlenie tej smernice budem citovať, pretože komisára pre energetiku sme oslovili. A to, čo hovoríš, že je pre nich svet gombička, pre tých veľkých výrobcov tepla, oni sú nie v polohe, že svet je gombička, oni sú, arogantne vedia, že majú posledné eso. Prídu medzi ľudí na ich zasadnutie tej bytovej, tých vlastníkov bytov a nepríde tam ani tak pripravený, že keď sa ho ľudia pýtajú, čo nás vyjde teplo, keď chcete, aby sme sa vám na 20 rokov upísali, tak on im nevie povedať nič. Normálne, že nič, koľko ma stojí meter kubický, bude stáť vody teplej, koľko ma bude stáť vykurovanie. To nie je podstatné, ste regulovaní. Pritom druhý človek, ktorý chce urobiť, čiže je to ten kotlikár, ktorý im povie, že bude vás stáť voda toľkoto, toľkoto budete dávať do fondu opráv, za takéto peniaze a za takýto čas sa vám vie vrátiť investícia, toľkoto dáte na reguláciu, je do bodky... (Ukončenie vystúpenia časomerom.)
[ "(Ukončenie vystúpenia časomerom.)" ]
4,049,627
10
2016-10-19
Autorizovaná rozprava
264
Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Andrej
Hrnčiar
podpredseda NR SR
Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec Madej.
[]
4,172,159
42
2014-11-10
Autorizovaná rozprava
611
Nicholsonová, Lucia, poslankyňa NR SR
Lucia
Nicholsonová
poslankyňa NR SR
Ďakujem pekne. Mne už je to až trápne to neustále opakovať, ale ľuďom nejde server Národnej rady, nemôžu nás sledovať on-line. Máme tu celý tím odborníkov, máme zaplatený internet. Ako on by mal počítať s takou kapacitou, s takým návalom, že ľudia sa budú zaujímať, čo sa deje v Národnej rade Slovenskej republiky. Ja už tu vystupujem, už asi tretíkrát s tým procedurálnym návrhom a je mi to už naozaj trápne, ale ľudia píšu toto, že: zabudnite na to, poslanci, choďte domov, keď sa neviete postarať ani o to, aby fungoval server; ako vy chcete spravovať túto krajinu? A ďalšie komenty. Takže ja vás veľmi pekne prosím, pani predsedajúca, ja viem, že vy teda priamo to neovplyvníte, ale skúste vyzvať kompetentných, nech okamžite zriadia nápravu, lebo tam vonku sú tisíce ľudí, ktorí to chcú a majú právo to sledovať. Ďakujem pekne.
[]
4,092,122
51
2019-10-24
Autorizovaná rozprava
316
Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Martin
Glváč
podpredseda NR SR
S faktickými poznámkami piati poslanci, končím možnosť prihlásiť sa. Pani poslankyňa Cigániková.
[]
4,220,532
4
2012-07-27
Autorizovaná rozprava
11
Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Renáta
Zmajkovičová
podpredsedníčka NR SR
Pán Záhumenský, chcete reagovať, pán poslanec?
[]
3,884,951
52
2005-12-14
Autorizovaná rozprava
74
P. Hrušovský, predseda NR SR:
P
Hrušovský
predseda NR SR
(Hlasovanie.) 132 prítomných, 43 za, 42 proti, 47 sa zdržalo. Bod 55 sme neschválili.
[ "(Hlasovanie.)" ]
4,178,313
6
2012-08-08
Autorizovaná rozprava
10
Gál, Gábor, poslanec NR SR
Gábor
Gál
poslanec NR SR
Pán poslanec, sčasti máte pravdu, ale, viete, my sme to zobrali zas za kratší koniec. Keď sme tu mali problém s utajovanými skutočnosťami, že Ústavný súd vyriekol tiež vo svojom náleze, že tá úprava nie je v súlade s právnym poriadkom, tak sme spravili jednoduchú vec, spravili sme z toho zákona ústavný zákon. Teraz sme spravili síce nie ústavný zákon, ale iný, možno nie je to najlepšie riešenie, ale teraz sa nám zdá, že poďme do toho aj s možným rizikom. Nepovažujem to za najlepšie riešenie, ale za riešenie, ktoré musíme spraviť.
[]
3,893,483
32
2018-05-24
Autorizovaná rozprava
200
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Béla
Bugár
podpredseda NR SR
No prepáčte, ani vy to nebudete.
[]
4,197,125
6
2023-12-08
Autorizovaná rozprava
82
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Peter
Pellegrini
predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu výborov aj lehoty na prerokovanie tohto predmetného zákona. (Hlasovanie.) Prítomných 140 poslancov, za 124, proti boli 7, zdržali sa 8 poslancov, nehlasoval 1. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Ďalej budeme hlasovať o bode 28 programu, je to prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách, tlač 52. Prosím teraz pána spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet poslanca Daniela Karasa, aby toto hlasovanie uviedol. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov , tlač 52.)
[ "(Hlasovanie.)", "(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov , tlač 52.)" ]
3,970,044
16
2020-11-03
Autorizovaná rozprava
30
Benčík, Ján, poslanec NR SR
Ján
Benčík
poslanec NR SR
Naozaj je to paradoxné trochu reagovať na niekoho, kto tu nie je a navyše po dvoch týždňoch. Napriek tomu aspoň jedna taká malá poznámka. Pani Sulanová okrem veľkého množstva tých národniarskych mýtov spomenula jednu takú konkrétnu vec, že Andreja Hlinku zabásli ako Maďari, tak aj Česi. Tak ja by som sa k tomu druhému chcel vyjadriť, pretože ona spomenula účasť Andreja Hlinku na mierovej konferencii v Paríži, kde Andrej Hlinka ako človek, ktorý nebol skúsený v medzinárodnej politike, očividne sadol na lep istému maďarskému iredentistovi Františkovi Jehličkovi, ktorý ho tam vlastne zatiahol do týchto vecí. A vďaka tomu vlastne skončil potom neskôr vo väzení. A František Jehlička, myslím, že sa tak volal, tak skončil v žolde maďarskej vlády a na úteku z Maďarska.
[]
3,949,979
20
2011-07-07
Autorizovaná rozprava
110
Sulík, Richard, predseda NR SR
Richard
Sulík
predseda NR SR
Prosím, hlasujte teraz o pridelení návrhu výborom. (Hlasovanie.) Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 82 za, 3 proti, 58 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty. Ďakujem pekne. Pokračujeme o 14. hodine hodinou otázok. A procedurálny návrh, pán poslanec Kollár.
[ "(Hlasovanie.)" ]
4,152,475
12
2020-09-17
Autorizovaná rozprava
246
Blanár, Juraj, poslanec NR SR
Juraj
Blanár
poslanec NR SR
... aha, počkajte, vážené dámy a páni (povedané súbežne s predsedajúcim), počuli ste to teraz? Minister národnej obrany rozkazuje všetkým vám, ktorým on je podriadený. Tak máme tu parlamentnú demokraciu alebo čo tu máme? Pán minister si povie, že v podstate my sme zrušili. Áno, majú poslanci na to právo, že môžu povedzme mať nejaké dôvody, prečo to jednoducho nie, ale dali náhradný termín. A ten náhradný termín ste mali absolútne k dispozícii. Viete čo, pán minister, nebudem vás komentovať, lebo vidím, že ani pán predsedajúci vás nejakým spôsobom neupozornil. Lebo asi máte jasno. Ale dokončím, lebo mám nejaký názor na to. Chcel som sa spýtať a očakával som od vás, že keď tu sa postavíte, v prvom rade ako minister národnej obrany poviete, ako dopadla tá prvá misia, ktorú, mimochodom, strana SMER – sociálna demokracia podporila vrátane mňa. Očakával som, že vecne prídete a poviete, áno, prinieslo takéto a takéto benefity. Zistili sme, že naši ľudia v armáde, ktorí, si myslím, že sú špecialisti a špičkoví odborníci podľa mňa aj na psychológiu, dostali zručnosti, ktoré predtým nemali, a máme tu nejaké vyhodnotenie. Toto by som očakával od ministra národnej obrany. Že príde sem, a to som sa ho pýtal, by som sa ho opýtal, keby prišiel na zahraničný výbor, ale ja to, ešte raz, rešpektujem, lebo sa ospravedlnil, prišiel štátny tajomník, jeho som sa na to pýtal, ale nevedel mi na to odpovedať. Čiže z tohto pohľadu ja som očakával naozaj, aby sme tu mali vecnú debatu. Ale namiesto toho vy ste hneď vo vystúpení, ešte raz podotýkam, že by ste mali byť trošku nad vecou, hneď vo vystúpení napadli aj stranu SMER, nášho poslanca. Dokonca vy napádate aj legitimitu poslancov, že môžu byť neuznášaniaschopní na výbore. Lebo vy ste pán minister a všetci sa musia vám podriaďovať. Nehnevajte sa, toto je pre nás absolútne neprijateľné. To je absolútne neprijateľné, pretože ministri sú tí, ktorí sa zodpovedajú parlamentu a poslancom, nech sa deje čokoľvek, jednoducho je to tak. Ak toto jednoducho nebudeme ctiť, tak je koniec s parlamentnou demokraciou. Pán minister, viete, my sme mali zodpovednosť počas vládnutia a sme ju aj prejavili. Ja som rovnako hlasoval za to. A práve z týchto dôvodov, že tú zodpovednosť potrebujeme aj sprostredkovať tým ľuďom, aby to bolo dôveryhodné, aby nemali obavy z toho, čo hovoríme, že sme niekde ukotvení. Hovoríme, že sme ukotvení v Európskej únii a rovnako, že sme v NATO. My to rešpektujeme. Ale chceme zodpovedne k tomu pristupovať a vysvetľovať to aj zodpovedne, aby sme zamedzovali hocijakým hoaxom, o ktorých neustále rozprávate našim voličom a občanom Slovenskej republiky. Avšak váš prístup, nehnevajte sa na mňa, neberte to v zlom, nie je, bohužiaľ, adekvátny. Nie je, bohužiaľ, adekvátny, lebo ja som sa nedozvedel okrem toho, že ste hneď v úvodnej reči hocikoho napadli, a teraz mne nejde o to, že ste boli nachystaný na nejaký súboj, ja neviem, teatrálny s Ľudovou stranou. Ale my sme predsa len trošku seriózna opozícia a my sa snažíme, aby sme nejakým spôsobom aj nadviazali na nejaké veci. A ja si cením aj vystúpenie, to kolega jasne pomenoval Jaro Baška, my sme za to hlasovali. Ale počas vášho vládnutia a predovšetkým vášho pôsobenia, ja mám vážne pochybnosti, že takéto niečo sa tu bude seriózne vyhodnocovať, že seriózne sa to bude tým zaoberať ministerstvo obrany. Ja som na zahraničnom výbore podporil tento návrh, pán minister, a môžete tu frflať, koľko chcete, to je len prejav vás ako takého, vystavujete si vlastnú vizitku, ale dnes po tomto vystúpení mám vážne pochybnosti. Vy máte dostatok hlasov, vy si to schválite tak či tak, nepotrebujete nás. Ale dnes po vašom vystúpení, napriek tomu, že môj postoj som deklaroval v zahraničnom výbore, budem veľmi zvažovať, či tú zodpovednosť aj ja budem preberať, lebo ja jednoducho vo vás nemám dôveru, že vy dokážete seriózne celú vec riešiť, držať v ruke a zároveň aj informovať občanov Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu som vám to chcel povedať veľmi vážne bez toho, aby ste mohli nejakým spôsobom na mňa útočiť. Ja som na vás neútočil, ja som vám vysvetlil, aký mám ja pohľad na to, a myslím si, že z tohto pohľadu ste len uškodili celej veci, len ste uškodili. A preto si myslím, že zoberte si tú zodpovednosť vy v plnej miere a budeme sledovať, akým spôsobom to vyhodnotíte. A ešte raz, my sme strana, ktorá nespochybňuje naše členstvo, ba dokonca my sme boli tí, ktorí sme práve významným spôsobom pomohli k tomu, aby sme tam mohli byť ukotvení. Pretože ak si spomeniete, jediné referendum, ktoré bolo platné a veľmi dôležité, bolo aj to, že sme vstúpili do Európskej únie, čo bol aj taký predpoklad spoločne byť v jednej rodine demokratických krajín. Avšak ten váš prístup ma sklamal a naozaj z tohto pohľadu zoberte si zodpovednosť sami na seba, na svoje plecia, pretože takto minister obrany nemôže pristupovať k tak vážnej veci, o ktorej dneska diskutujeme. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)
[ "(povedané súbežne s predsedajúcim)", "(Potlesk.)" ]
4,131,553
58
2015-12-02
Autorizovaná rozprava
207
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Peter
Pellegrini
predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. (Hlasovanie.) Prítomných 129 poslancov, za hlasovalo 38, proti bolo 9, zdržalo sa 82 poslancov. Tento návrh sme neschválili. Poprosím pána poslanca Vörösa, aby prišiel uviesť hlasovanie o bode 118 schváleného programu, ktorým je prvé o návrhu poslancov Lipšica a Matoviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (tlač 1830). (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica a Igora Matoviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 1830.)
[ "(Hlasovanie.)", "(tlač 1830)", "(Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica a Igora Matoviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 1830.)" ]
3,896,380
3
2012-06-22
Autorizovaná rozprava
95
Sulík, Richard, poslanec NR SR
Richard
Sulík
poslanec NR SR
Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Takže, pán minister financií, dozvedeli sme sa práve z vašich úst, že... (Ruch v sále a výkrik: Minister zahraničných vecí.) Ja viem, ale mal to predkladať minister financií. Ja som sa doplietol, prepáčte. Takže, pán minister zahraničných vecí, práve sme sa z vašich úst dozvedeli, že názor nemeckého ministra zahraničných vecí a jeho konanie je tak na úrovni mimovládky. To, dúfam, že to chcel byť skôr taký bonmot ako výlet prezidenta do Japonska. No ale poďme teraz k podstatným, podstatným veciam. Celý deň včera sme, až teda vôbec niečo došlo na obhajobu eurovalu, hovorím, ide o polovicu štátneho rozpočtu, 6 mld. eur, tisíc eur na každého občana, čo chceme zadlžiť kvôli Španielsku, Grécku a neviem komu, tak včera sme sa dozvedeli, že musíme strčiť hlavu do slučky, nech nás to stojí čokoľvek, lebo musíme byť v nejakej prvej elitnej skupine. A pri prvej príležitosti, pri prvom náznaku nejakej príležitosti si nás nikto ani len nevšimne. Tak povedzte mi, ctení kolegovia zo SMER-u, aký zmysel má takto horlivo sa vnucovať do priazne Nemcom, keď ani len si nás na nejaké neformálne stretnutie nezavolajú? Nie je náhodou lepšie hájiť slovenské záujmy? Pán Paška, váš predseda vašej strany má plné ústa národnoštátnych záujmov najmä tu doma na Slovensku, ale v Bruseli akurát poslušne plní príkazy a je z neho vzorný správca východnej gubernie. Na toto ste išli do politiky?! Kolegovia, tak aspoň odsuňme to hlasovanie, preboha! Veď o týždeň sa môžeme kľudne ešte upísať šiestimi miliardami. Načo sa plašíme teraz? Načo si ideme práve dnes dolámať nohy? Prezident sa predsa z Japonska jedného dňa vráti. Ďakujem. (Potlesk).
[ "(Ruch v sále a výkrik: Minister zahraničných vecí.)", "(Potlesk)" ]
4,210,918
2
2023-11-14
Autorizovaná rozprava
24
Šimečka, Michal, podpredseda NR SR
Michal
Šimečka
podpredseda NR SR
Pán poslanec Zdenko Svoboda.
[]
3,891,088
14
2013-02-13
Autorizovaná rozprava
127
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Jana
Laššáková
podpredsedníčka NR SR
Ďakujem, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A teraz pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Juraja Drobu a Martina Chrena na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 372. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 350. Teraz dávam slovo poslancovi Jurajovi Drobovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. (Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Drobu a Martina Chrena na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 372.)
[ "(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Drobu a Martina Chrena na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 372.)" ]
4,010,420
23
2021-02-05
Autorizovaná rozprava
250
Jarjabek, Dušan, poslanec NR SR
Dušan
Jarjabek
poslanec NR SR
Ďakujem pekne za slovo. Dámy a páni, vráťme sa k meritu veci, o ktorom hovoríme, a to je tá političnosť. Teraz budem hovoriť vašimi ústami a budem hovoriť vašimi argumentami. Vy ste tí, ktorí od začiatku, ktorí ste sem prišli, ste hovorili o apolitizácii určitých funkcií, hovorili ste o apolitizácii Ústavného súdu, súdnictva, ja neviem, novinárskej obce a všetkým, to vy ste sem zaviedli, toto. Dnes, keď budete, keď zvolíte doktora Lipšica za špeciálneho prokurátora, popriete všetko to, o čom ste doteraz hovorili, preto lebo doktor Lipšic. Prečo doktor Lipšic nie? Nikto ho nespochybňuje, ako teda ja určite nie, ako právnika, ako odborníka, profesne, lenže tu je jedna obrovská oveľa väčšia nedôvera v Lipšica, a to je tá, že on je politicky počmáraný, to je ten problém. Však on bol tuná jeden absolútne z najaktívnejších politických poslancov, kde teda prezentoval svoju politickú filozofiu. Nič v zlom, je to jeho právo, len tento človek nemôže byť v tejto chvíli na mieste špeciálneho prokurátora, lebo je politicky nedôveryhodný. Je nedôveryhodný politik tou druhou stranou, aké budú jeho rozhodnutia? Keď nebudú akceptované vzhľadom na jeho politickú minulosť nesmierne vyhranenú? On je proste absolútny politik a vy chcete z politika spraviť takéhoto šéfa špeciálnej prokuratúry a aby bol akceptovaný. Ja sa pýtam, bude akceptovaný všetkými alebo zhruba všetkými, alebo len koalíciou? To znamená vami. Nezabúdajte na to, čo ste napríklad hovorili o profesorovi Mamojkovi, ktorý bol na Ústavnom súde, a práve z tohto dôvodu ste žiadali a urobili ste naňho cez médiá taký pohon, že sa z takéhoto dôvodu, lebo bol politicky aktívny, musel vzdať predsedu, teda sudcu Ústavného súdu. A toto čo je? (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
[ "(Prerušenie vystúpenia časomerom.)" ]
4,034,306
28
2021-05-11
Autorizovaná rozprava
235
Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Juraj
Blanár
podpredseda NR SR
Ďakujem, pani poslankyňa. Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Ján Ferenčák, nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
[]
4,040,666
4
2016-05-20
Rozprava
78
Csicsai, Gabriel, poslanec NR SR
Gabriel
Csicsai
poslanec NR SR
Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, vážené kolegyne, dovoľte, aby v krátkosti a pokúsil by som sa len čisto z odborného hľadiska priblížiť tento problém. Na jednej strane plne chápem dôvody aj odôvodnenie kolegov, ktorí vehementne bojujú za tento zákon, aby to prešlo, avšak musím povedať, že skúsme sa, tak ako každá minca má dve strany, aj tento zákon má dve strany a musíme sa rozhodnúť a je treba sa rozhodnúť, že ktorá je podstatnejšia pre obyvateľstvo, či tzv. bezpečné potraviny, resp. verejné zdravie alebo ekonomické straty potencionálne, ktoré sú vyčíslené alebo boli vyčíslené pánom kolegom. Totižto problém je čisto, by som povedal, odborný, právny a budem ako čítať. Takže: „Do obehu je zakázané uvádzať potraviny po uplynutom dátume spotreby“, to je v poriadku, „alebo po dátume minimálnej trvanlivosti. To však neplatí, ak potravina po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti nie je zdraviu škodlivá, nevhodná na ľudskú spotrebu, ani skazená.“ Vzniká otázka, kto určuje, že táto potravina je, neni zdraviu škodlivá a nie je vhodná pre ľudskú spotrebu. Tie termíny, čo tu spomínali kolegovia, je presne o tom, že výrobca, jednak určuje ich výrobca a jednak výrobca garantuje do toho dátumu, že nikomu nič sa nestane, keď tú potravinu kúpi a zje. Akonáhle po tej dobe niekto spotrebuje tú potravinu, to neznamená, že je ešte pokazená, ale tú zodpovednosť nepreberá nikto. To znamená, že hocikto, či už obchod alebo hocikto iný po dátume, týchto dátumoch predáva naďalej alebo nejakým spôsobom distribuoval naďalej tie potraviny, preberá na seba riziko, že tá potravina môže byť nezdravá alebo škodlivá zdraviu. A v tomto je problém. Ja som zvedavý, že kto, ktorá inštitúcia, ktorá firma bude ochotná to urobiť. Z hľadiska Štátnej veterinárnej správy, z hľadiska epizotológie, práve o to sa jedná, že možnože v tisíc, desaťtisíc, stotisíc prípadoch nič sa nestane, ale po roku, po dvoch rokoch stane sa niečo, že niekto nedodrží či už dobu schladzovania, či hladinu schladzovania, dobu, hocijaké iné pravidlá a jednoducho stane sa, že v danej potravine sa premnožia choroboplodné zárodky a jeden jediný človek sa nakazí a následne nakazí celú skupinu, väčšiu skupinu a vznikne nejaká epidémia. A vtedy začína problém – kto predal tú potravinu, kto dovolil, aby tá potravina mohla ísť do obehu? A toto je otázka ochrany zdravia populácie. Preto nie je možné v žiadnom prípade predávať potraviny po týchto dátumoch. Druhá vec je, že tie dátumy, či sú dostatočne dlhé alebo nie sú, alebo nedá sa s nimi nejako predĺžiť alebo väčšiu garanciu. Bežne u liekoch, lebo to sa tiež stáva, sa robí tak, že ak sa zvýši veľké množstvo nejakých liekov, jednoducho sa vyberú kontrolné vzorky, odskúšajú to, urobia biologický pokus. Ak to funguje, tak predĺžia dátum spotreby alebo trvanlivosti, alebo ten dátum ďalej ešte o pol roka, o rok. Lenže v potravinách, kde tie doby sú jeden, dva, tri, štyri dni, týždeň, jednoducho to sa nedá. Preto si myslím, že neni tento problém až taký veľký, ako sa to opisuje. A keď to zoberieme úplne z druhej strany, vlastne je to problém jedine obchodu a veľkoobchodu, lebo neni to tajomstvo, čím viac objednáte, tým sú väčšie marže, čím, tým viacej, tým nižšia je nákupná cena. To znamená, keby sa objednalo častejšie viac, tá cena by bola síce vysoká, ale nebol by problém, že tie potraviny nebudú. A toto by malo byť podľa mňa umenie obchodu odhadnúť ten objem objednaných alebo nákupu, aby nechýbal na pultoch, aby aj odišlo. A tie „malé straty“, ktoré sú potom po dátume spotreby alebo po lehote minimálnej trvanlivosti, normálne môže byť vyhadzované. Ale to už je otázka obchodných reťazcí, veľkoobchodov, lebo dakedy v tých malých obchodoch to nefungovalo. Ak je malý predajca, vie presne, že koľko má zákazníkov, koľko si objedná a keď náhodou nie, tak jednoducho skonzumuje to sám. A opakujem, nie je problém, keď niekto to skonzumuje individuálne, zoberie si to domov sám, lebo keby náhodou došlo k nejakému ochoreniu, nakazeniu, tak tá malá skupina ľudí, to sa dá riešiť. Problém v tých potravinových reťazcoch a veľkoobchodoch je presne ten, že táto potravina hoc aj jedna nakazená po dátumoch môže spôsobiť epidémiu, ktorá má neskutočnú aj tak ekonomickú alebo, samozrejme, aj ľudský problém. Preto si myslím, že uvedomme si problém. Skúsme rozmýšľať v budúcnosti nad riešením tohto problému či už zvýšením alebo natiahnutím týchto lehôt alebo nejakým iným spôsobom, ale potraviny dávať do obehu bez toho, aby mali zodpovedného, ktorý garantuje nezávadnosť, jednoducho ja si myslím, že v žiadnom štáte to nemôže prejsť, resp. môže to byť jedine na osobnej zodpovednosti kupujúceho, lenže tiež som skeptický v tom smere, že kupujúcich, aby sme presvedčili, ale vyškolili v tom, že aké riziká podstupujú, ak takúto potravinu kupujú, ale v žiadnom prípade nemôže to ísť v obchodoch. Ďalšia otázka, čo tu kolega hovoril, likvidácia. To by som tiež vedel si predstaviť, dokonca plánujeme aj v budúcnosti nejaký zákon predložiť, aby tie potraviny mohli byť použité, aby nemuseli sa zlikvidovať či už v kafilérkách alebo už nenávratne a doslova mohli byť použité pre „skomovanie“ smerom k zvieratám alebo nie pre ľudskú spotrebu a tým pádom by sme aspoň časť ceny alebo minimálne tú biologickú hodnotu potravín vedeli zachrániť do budúcnosti, aby sme neplytvali tými potravinami, ale jednoducho, kým nevyriešime problém, že kto preberá zodpovednosť po dátume spotreby alebo lehote tej druhej, jednoducho takýto zákon nemôže prejsť, lebo ohrozujeme tým zdravie populácie. Ďakujem.
[]
4,168,601
35
2014-05-15
Autorizovaná rozprava
8
Osuský, Peter, poslanec NR SR
Peter
Osuský
poslanec NR SR
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No bolo to smutných 40 minút. Bolo to 40 minút, ktoré sú jedným z hlavných prameňov toho, čo v spoločnosti panuje, blbej nálady, bez nádeje na poli spravodlivosti, čoho výsledkom sú voľby, v ktorých vrece zemiakov porazí v zápase o župana stredoslovenského Bystrického kraja kandidáta vládnej strany. To všetko sa odvíja (a nie nezanedbateľným podielom) i od toho, čo tu teraz čítal ako keby z výsledkovej listiny Ľubo Galko. My sa nemôžeme diviť, aký majú občania postoj a dôveru k fungovaniu spoločnosti, ak pán generálny prokurátor pošle svojho zástupcu s touto prezentáciou. Tento návrh a toto vymenovanie a čítanie z výsledkovej listiny by bolo smutné, i keby bolo prebiehalo v súdnej sieni, lebo toľko poškodzovania spravodlivosti, ako tu za 40 minút zaznelo, sa zriedka nájde na kope. My, samozrejme, nemôžeme podporiť takéhoto kandidáta. Voľba Dušana Kováčika po súhrne toho, čo neurobil, je morálne rovnaký nonsens, ako navrhnúť Lancea Armstronga na doživotnú Cenu fair play.
[ "(a nie nezanedbateľným podielom)" ]
4,109,258
24
2008-07-04
Autorizovaná rozprava
10
M. Vášáryová, poslankyňa:
M
Vášáryová
poslankyňa
Viete, pán Rafaj, ja nemám vo zvyku analyzovať, kde, kto je zamestnaný, aký má rodinný vzťah s kým, to prenechávam eštebákom a udavačom. Ja som chcela povedať jednu vec, že nerozumiem útokom na ÚPN a považujem kroky pána ministra spravodlivosti za zneisťovanie práce ľudí, ktorí sú v ÚPN. To je prvá vec, ktorú som povedala. Druhá vec, ktorú ste si nevšimli, čo som povedala, že zrejme z tejto správy vyplýva, že ÚPN by potrebovala niektoré legislatívne dotiahnutia, nakoniec vy tiež ste ich spomínali. A nesmieme proste túto správu len tak nechať prejsť a ako legislatívci si toto nevšimnúť. To bola druhá vec, ktorú som povedala. A tretia vec, som povedala, že ja obhajujem existenciu ÚPN pred útokmi niektorých členov tejto vlády, ktorá dnes vládne, pretože si myslím, že ÚPN potrebujeme. A hovorila som o pánovi Petranskom v tomto zmysle pravdu, lebo je to na mojom blogu už rok a nikto sa proti tomu nepostavil, len preto, aby ste si nemysleli, že snáď obhajujem toto vedenie ÚPN. To bolo všetko.
[]
4,045,692
14
2013-02-08
Autorizovaná rozprava
40
Viskupič, Jozef, poslanec NR SR
Jozef
Viskupič
poslanec NR SR
Ďakujem kolegom za faktické poznámky. K pánovi predsedovi výboru Jarjabkovi. Áno, v duchu tom, v ktorom sa tá debata vlastne viedla doteraz, ako keby východiskom aj tvojho prejavu bolo to, že ide o rušenie fondov. A ak sa teda stotožníme s tým, že jeden z pilierov financovania by mal zmiznúť, tak možnože skutočne sa dá z tohto východiska vychádzať, či o rušenie ide alebo nie. To bolo aj obsahom toho môjho vystúpenia. A možnože v záverečnej reči dostaneme aj naň odpoveď. Čo sa týka pani poslankyne Vášáryovej, poviem len jednu poznámku k populizmu. Ja si pamätám, ja som štandardne dlhodobejší volič, než som aktívny v politike. Priamo ja sám, SDKÚ, vaše programy veľmi dobre poznám. A práve preto hovorím, že práve pri tomto bode, keďže tomu som sa aj profesijne venoval, som to študoval, ma zaujímalo v tom programe dlhodobo, že vždy ponúkate alebo snažili ste sa ponúkať pri riešení a otvorení otázky aj to B, otvorili ste A, povedali ste B. Tu asi, mám pocit, treba urobiť najprv zmenu zákona a až potom hovoriť o tom, či existuje nejaká neoprávnená daň alebo neexistuje neoprávnená daň. Ak to urobíme inak, tak najprv zrušíme fondy, pretože nebude jeden pilier financovania, a potom sa budeme baviť o tom, či ich nejakým spôsobom potrebujeme. Ja som len preto hovoril, aby sme nezačínali zo zlého konca, lebo rušenie nejakej daňovej povinnosti je vždy populárne. Je preto ten populizmus a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
[ "(Prerušenie vystúpenia časomerom.)" ]
4,073,835
6
2024-01-19
Autorizovaná rozprava
229
Galko, Ľubomír, poslanec NR SR
Ľubomír
Galko
poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Kolegyňa pani Marcinková, veľmi správne upozornila na absurdnosť toho, že čoho sme tu svedkami. Nám doslova horí pod zadkom, hej. Deti v reedukačných zariadeniach žijú v absolútne nehumánnych podmienkach, o konkrétnych prípadoch sme sa dozvedeli zo správy generálneho prokurátora a my tu už dni a týždne riešime to, ako zabrániť tomu, aby niekoľko smeráckych politikov a smeráckych politikov a smeráckych oligarchov a smeráckych nominantov neskončilo vo väzbe a zároveň to, aby boli smerácki kumpáni typu Kočner a Kováčik a im podobní z tej väzby vypustení čo najskôr. Druhá poznámka sa týka samotného skráteného legislatívneho konania a hrozby z neho vyplývajúcej, o ktorej hovorila pani Marcinková, ktorá tkvie práve v tej absencii odbornej debaty. Ako pri všetkej úcte k nám všetkým poslancom, každý máme svoju odbornosť, ale my nie sme tvrdí legislatívci aspoň teda väčšina z nás určite nie. A treba pripomenúť, že na ministerstvách, úradoch, orgánoch štátnej správy sú buď jednotlivci, alebo celé tímy, ktoré sa špecializujú a roky sa špecializujú na tvorbu legislatívy, a to sú ľudia experti, ktorí sú účastní mimorezortného pripomienkového konania a v značnej, dovolím si povedať, rozhodujúcej miere ovplyvňujú definitívny obsah jednotlivých zákonov. My tu môžeme rozprávať, diskutovať v pléne dni, týždne, mesiace, ale ani mesiac našej diskusie tu nenahradí nejaké odborné pripomienkovania a výmenu informácií medzi predkladateľom a medzi odborníkmi nejakej inštitúcie v MPK, ktorá sa do tohto konania zapojí. Čiže reči typu, že veď sa o tom bude diskutovať tak dlho ako doteraz o ničom, to budú, že to bude normálne konanie, to je obyčajné zavádzanie a pán Fico, ako nech si... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)
[ "(Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)" ]
3,890,931
17
2017-05-19
Autorizovaná rozprava
312
Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Andrej
Hrnčiar
podpredseda NR SR
Pán poslanec Fecko.
[]
3,981,188
51
2021-11-26
Autorizovaná rozprava
62
Stančík, Andrej, poslanec NR SR
Andrej
Stančík
poslanec NR SR
Ďakujem za slovo. Samozrejme, že ten zámer je marihuana, celý čas sme sa o tom bavili, toto bolo vyslovene požiadavka odborníkov, ľudí, ktorí sa, či z polície, alebo z ministerstiev, aby sa to nerozlišovalo. Každopádne, ak je tam tá vôľa podporiť to iba v prípade toho, že tam vyjmeme marihuanu, tak si myslím, že prvé čítanie je o zámere. A okrem toho, že by sa to mohlo prepracovať, je tam určite možnosť aj pozmeňujúceho návrhu a ja si myslím, že by sme sa určite vedeli dohodnúť na tom, že by sme toto zapracovali v prípade posunutia do prvého čítania. Ďakujem.
[]
3,906,471
12
2011-02-02
Autorizovaná rozprava
264
Sulík, Richard, predseda NR SR
Richard
Sulík
predseda NR SR
Ďakujem pekne. Otváram k tomuto bodu rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť ústne. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? (Reakcia navrhovateľa.) Nie. Spravodajkyňa? (Reakcia spravodajkyne.) Očividne tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Podľa programu teraz nasleduje bod č. 30. Ako som však hovoril s pánom Paškom, tak chcel by som predložiť návrh, že dnešnú schôdzu ukončíme a budeme pokračovať zajtra o 9.00 hodine ráno bodom č. 19, ktorý už bol v minulosti dohodnutý, je to bod, ktorý predkladá minister školstva, a potom bodom č. 30. A ešte posledná vec. Bod č. 40 bude zaradený na utorok po bodoch pána ministra vnútra. Je to bod Zákonník práce. Chcem sa spýtať, či je všeobecný súhlas s týmto návrhom? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem vám pekne. A prajem vám pekný večer, kolegovia, dovidenia. (Prerušenie rokovania o 18.51 hodine.)
[ "(Reakcia navrhovateľa.)", "(Reakcia spravodajkyne.)", "(Súhlasná reakcia pléna.)", "(Prerušenie rokovania o 18.51 hodine.)" ]
4,040,264
42
2014-11-08
Autorizovaná rozprava
50
Paška, Pavol, predseda NR SR
Pavol
Paška
predseda NR SR
Pán poslanec Hudacký.
[]
3,917,516
11
2007-06-19
Autorizovaná rozprava
65
J. Burian, poslanec:
J
Burian
poslanec
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenom termíne, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa má uskutočniť prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 11., teda dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku. Ďakujem, vážený pán predseda, otvorte rozpravu k tomuto zákonu.
[]
4,189,209
17
2020-11-12
Autorizovaná rozprava
161
Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Juraj
Šeliga
podpredseda NR SR
Ďakujem pekne. Vyhlasujem päťminútovú prestávku. Potom budeme hlasovať. Samozrejme, pán poslanec Suja, ešte predtým procedurálny návrh, nech sa páči.
[]
4,101,180
18
2011-05-24
Autorizovaná rozprava
112
Kolesík, Andrej, poslanec NR SR
Andrej
Kolesík
poslanec NR SR
Ďakujem, pán predsedajúci. Rovnako i mne dovoľte, vážený pán kolega, poďakovať za vaše vystúpenie. Ja si myslím, že tento návrh zákona, ktorý je, žiaľ, už v druhom čítaní, je jednoznačne maďarizačný. Veľmi jasne ste to pomenovali. Podľa môjho názoru je tento zákon prvým krokom strany Most – Híd na dlhej a vytrvalej ceste, na ktorej konci je slovné spojenie, ktoré sa bojím vysloviť, Orbánovi podriadená a lojálna územná autonómia. Rovnako trvám na tom, že tento zákon je výsledkom práce novodobej maďarskej iredenty. A ešte raz, ja vám prečítam, čo znamená slovo iredenta, pretože nemám pocit a nie som presvedčený, že by ste jeho pravý význam poznali. „Iredenta je šovinistické hnutie za pripojenie časti štátneho územia obývaného národnostnou menšinou ku štátu, ktorého štátotvorným národom je národ, ku ktorému sa menšina hlási.“ Je to jasné, stručné, výstižné tak ako návrh novely tohto zákona. Ďakujem.
[]
4,068,442
28
2004-06-24
Autorizovaná rozprava
87
B. Bugár, podpredseda NR SR:
B
Bugár
podpredseda NR SR
(Hlasovanie.) Prítomných 138 poslancov, za návrh 136, zdržal sa 1, nehlasoval 1. Konštatujem, že návrh zákona sme schválili. S procedurálnym návrhom sa hlási pán poslanec Maxon. Nech sa páči. M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, chcel by som vzniesť námietku voči hlasovaniu č. 100. Som presvedčený, že som hlasoval proti tomu návrhu ústavného zákona. A som vykázaný v kolónke nehlasoval.
[ "(Hlasovanie.)" ]
3,956,426
51
2015-05-13
Autorizovaná rozprava
212
Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Miroslav
Číž
podpredseda NR SR
Ďakujem. Pýtam sa pani spravodajkyne, či chce zaujať stanovisko. (Reakcia spravodajkyne.) Má slovo.
[ "(Reakcia spravodajkyne.)" ]
3,938,929
4
2020-04-01
Autorizovaná rozprava
71
Gyimesi, Juraj, poslanec NR SR
Juraj
Gyimesi
poslanec NR SR
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení pani poslanci, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k niektorým návrhom, ktoré sa týkajú zákona o obecnom zriadení. Zákon o obecnom zriadení bol prijímaný v porevolučných časoch v roku 1990 a ako je vám to iste známe, bol postavený na tom, alebo tá filozofia toho zákona bola postavená na tom, že každý má chrbtovú kosť. Čas od prijatia až do dnešných dní nám dal za pravdu, že to tak nebolo. Tento zákon bol veľmi často zneužívaný, dokonca aj znásilňovaný a spôsobovala to najmä jeho nejednoznačnosť. Tento zákon bol alebo sa skúšal byť konvalidovaný mnohými, mnohými novelami, bolo ich dokopy 52, ak som to dobre počítal, a nie všetky boli šťastné. Za všetky spomeniem tú poslednú novelizáciu z minulého roka, kde sa do zákona o obecnom zriadení dostala aj časť o nefunkčných obciach. Rozumiem legitimite tohto návrhu, rozumiem tomu, aký problém chcela táto novela vyriešiť, ale sa jej to nepodarilo. My máme osemstoročné obce, ktoré chceme, alebo ktoré sme v zákone dali zrušiť len preto, že si dvakrát nevedia zvoliť svoje zastupiteľstvo a starostu obce. Tento, táto novela priniesla mnoho aplikačných problémov. Nerieši absolútne to, čo sa stane s katastrálnym územím tejto obce, čo sa stane s občianskymi preukazmi ľudí v tej obci. A najmä nerieši to, že čo sa stane potom, ak niekto v tej obci bude chcieť byť starostom alebo poslancom obecného zastupiteľstva. Ale vrátim sa späť k tomu, o čom jednáme dnes. Tento návrh nebyť koronavírusu, by som určite nikdy nepodporil. Osobne si myslím, že tento zákon, táto novela zákona porušuje minimálne dva ústavné princípy, a to ústavný princíp rovnosti a ústavný princíp verejnej kontroly. Dámy a páni, my máme vyše 2 700 obcí, drvivá väčšina z nich je do tisíc obyvateľov, ktoré majú päť, sedem, maximálne deväť poslancov. Nevidím dôvod na to, aby sa títo poslanci nemohli stýkať. Nie všetky obce si môžu dovoliť robiť videokonferencie, nie všetky obce si môžu dovoliť, alebo tento zákon vykonať rovnakým spôsobom. Ďalším problémom je verejná kontrola. Týmto ľuďom my neumožníme, aby sa zúčastňovali zastupiteľstva, neumožníme byť prítomným na rokovaní, dávať svoje návrhy, resp. svoje, nejaké svoje postrehy. Ešte raz, rozumiem tomu, že je to len v súlade s problémami koronavírusu. Ale mám problém s vetou, že obce môžu rokovať len o veciach, ktoré sú neodkladné. Kto to určí, kto to povie, asi sa budem opakovať, ale predpokladám, že všetky takéto uznesenia budú neskôr, alebo môžu byť napádané prokurátorským dozorom. Chcem povedať ešte jedu vec, ja za tento zákon hlasovať budem, pokúsime sa na výboroch niektoré veci odstrániť z neho, respektíve ho nejak doladiť, budem zaňho hlasovať v gumených rukaviciach, lebo koronavírus. Ďakujem pekne.
[]
4,042,458
23
2017-11-28
Autorizovaná rozprava
105
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Béla
Bugár
podpredseda NR SR
Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. (Hlasovanie.) Prítomných 138 poslancov, za 123, 15 sa zdržali. Konštatujem, že tento návrh uznesenia sme schválili. Teraz prosím pani poslankyňu Magdalénu Kuciaňovú, aby uviedla hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom (tlač 762). Nech sa páči. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov , tlač 762.)
[ "(Hlasovanie.)", "(tlač 762)", "(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z. v znení nes...
4,012,354
53
2019-12-05
Autorizovaná rozprava
101
Richter, Ján, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Ján
Richter
minister práce
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Vážené pani poslankyne, páni poslanci účelom návrhu novely zákona o sociálnom poistení je zaviesť novú kategóriu dávky ošetrovné, takzvané dlhodobo ošetrovné, ktoré spolu s navrhovanou právnou úpravou inštitútu osobnej starostlivosti v prirodzenom prostredí predstavujú základné predpoklady zabezpečovania nevyhnutnej dôstojnej starostlivosti o nevyliečiteľne choré osoby, v štádiu ochorenia a na konci života alebo v terminálnom štádiu ochorenia, ako aj nevyhnutnej starostlivosti o osoby prepustené po hospitalizácii zo zdravotníckeho zariadenia. Návrh novely zákona prináša nasledovné zmeny: Po prvé, tzv. dlhodobé ošetrovné zavádza sa v istom zákone v ustanovenom prípade poskytovateľom ošetrovného na viac ako 14 dní maximálne do 90 dní. Sú presne špecifikované osoby, ktorých sa tento účel dotýka. Výška dávky rovnako ako pri krátkodobom ošetrovaní je, v ošetrovnom je 55 % denného vymeriavacieho základu na každý deň ošetrovania v domácom prostredí. Druhá zmena, tzv. krátkodobé ošetrenie, predĺženie obdobia poskytnutia dávky z 10 na 14 dní. Táto právna úprava odráža požiadavky a podnety, ktoré prichádzali na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Ročne to predstavuje približne 90-tisíc osôb. Tretia úprava je, v obidvoch prípadoch sa rozširuje okruh oprávnených osôb, ako aj osôb, ktoré môžu ošetrovať príbuzného. To znamená, nebudú to už len rodičia a deti, ale aj starí rodičia, vnuci, vnučky a súrodenci. V záujme zabezpečenia vyplatenia minimálneho dôchodku v zmysle nedávno prijatých legislatívnych zmien v zákonných lehotách sa zároveň v návrhu zákona navrhuje zmena parametrov tzv. kvalifikovaného obdobia posudzovaného na účely získania nároku na minimálny dôchodok. Čo sa týka rokovania výborov, návrh pozmeňovací na zdravotníckom výbore, ktorý bol predložený, akceptujem. Ďakujem.
[]
4,071,045
42
2014-11-09
Autorizovaná rozprava
909
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Jana
Laššáková
podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec Hraško.
[]
3,938,186
21
2017-10-11
Autorizovaná rozprava
53
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Béla
Bugár
podpredseda NR SR
Pán poslanec Klus.
[]
3,882,887
25
2013-10-17
Autorizovaná rozprava
118
Paška, Pavol, predseda NR SR
Pavol
Paška
predseda NR SR
(Hlasovanie.) 143 prítomných, 81 bolo za, 62 sa zdržalo. Schválili sme novelu zákona č. 145 o správnych poplatkoch. Dámy a páni, odhlasovali sme všetky prerokované body. Ešte pred tým, ako dám slovo uvedeným poslancom, vás chcem požiadať o súhlas so zmenou programu. Pán minister školstva Dušan Čaplovič ma vzhľadom na svoju práceneschopnosť požiadal, aby mohol jeho návrhy, ide o body 31 až 34, prerokovať v stredu 23. októbra od 9.00 hodiny. Dávam návrh. Je súhlas? (Súhlasná reakcia z pléna.) Dobre, takže ďakujem. A teraz, pán predseda Fecko.
[ "(Hlasovanie.)", "(Súhlasná reakcia z pléna.)" ]
3,945,678
27
2008-09-17
Autorizovaná rozprava
271
P. Paška, predseda NR SR:
P
Paška
predseda NR SR
Pán Miroslav Jureňa bude spravodajcom výboru pre financie, rozpočet a menu. Ešte sa ospravedlňujem, pri úvode samozrejme, pán poslanec Richter, uvádzal návrh za navrhovateľov, a nie za výbor. Ospravedlňujem sa. Takže teraz má slovo pán spravodajca pán poslanec Jureňa.
[]
4,029,832
27
2013-12-05
Autorizovaná rozprava
114
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Jana
Laššáková
podpredsedníčka NR SR
Pani podpredsedníčka, chcete mať doplňujúcu otázku? Nie. Ďakujem pekne, pán minister. V poradí štvrtú otázku položil pán poslanec Zsolt Simon ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Ľubomírovi Jahnátkovi a otázka znie: „Vážený pán minister, spoločnosť Sima SH, s. r. o., odoberala drevnú hmotu od štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky a nezaplatila, bol preto dohodnutý splátkový kalendár. Preto sa vás pýtam, či daná spoločnosť platí podľa splátkového kalendára alebo je v omeškaní.“ Nech sa páči, pán minister, poprosím vás o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.
[]
4,137,413
33
2014-04-01
Autorizovaná rozprava
277
Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
Jana
Vaľová
poslankyňa NR SR
Ďakujem pekne. Ja musím podporiť pána Hlinu, že naozaj poslanci tu nie sú, lebo to nemyslia vážne, myslím poslanci opozície. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny po prijatí novely zákona o druhom pilieri dôchodkového sporenia inicioval stretnutie všetkých parlamentných strán s cieľom dohody na prijatie ústavného zákona. Stretnutie sa uskutočnilo v Národnej rade, kde boli predložené účastníkom základné tézy obsahu ústavného zákona zo strany ministerstva práce. Chcem vám teraz povedať, aké boli jednotlivé vyjadrenia. Pán Kaník z SDKÚ sa vyjadril, mám to zo zápisu ministra, že je ochotný návrh podporiť. Pán Mihál sa vyjadril, že SaS je pripravená len zmeny týkajúce sa v prvom pilieri. Pán Brocka vyjadril nedôveru k návrhom voči SMER-u. Pán Švejna sa vyjadril, že k návrhu sa vyjadrí až po tom, keď bude v Národnej rade prijatá novela zákona o imunite. Na základe týchto postojov pán Richter určil štátneho tajomníka pána Buriana pokračovať v rozhovoroch, ale vyjadril jasnú podmienku za SMER-SD, že návrh bude predložený len za predpokladu, že s jeho obsahom bude stotožnená ako aj vládna strana, tak aj opozícia. So zdôvodnením, že len takéto riešenie dáva záruku a garanciu, že v budúcnosti nikto nebude mať snahu zákon meniť, otvárať a zneisťovať sporiteľov. Tak si teraz povedzme, či naozaj títo kolegovia to myslia vážne, pretože neboli sa ochotní dohodnúť ani na rozhovoroch, nemali rovnaké postoje, stále rozprávajú o ústavnom zákone, nie sú prítomní pri prejednávaní zákona. Nemyslia to vážne, vážení kolegovia a kolegyne, myslia to populisticky. Myslia to tak, aby tu mali diskusiu, aby sa malo o čom rozprávať, pretože to, čo nedokázali vyriešiť a neprišli za vlády Ivety Radičovej s ústavným zákonom, pretože možno ani vtedy to nemysleli vážne, pretože vtedy na to mali silu, vtedy, ako pán Brocka predtým povedal, nechceli, nevedeli alebo nedokázali iných presvedčiť, dnes tu hrajú teátro a v zákulisí sa nevedia dohodnúť. Tak ako máme prijať ústavný zákon? Ďakujem pekne, pán Hlina, mali ste pravdu.
[]
4,038,258
46
2019-06-21
Autorizovaná rozprava
72
Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Lucia
Ďuriš Nicholsonová
podpredsedníčka NR SR
Tri faktické poznámky na vaše vystúpenie. Končím možnosť prihlásiť sa. Pán poslanec Budaj, nech sa páči.
[]
3,964,772
19
2017-09-06
Autorizovaná rozprava
145
Žitňanská, Lucia, podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti SR
Lucia
Žitňanská
podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti SR
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Skúsim odpovedať na otázky, ktoré mi boli položené, a zareagovať. Pán poslanec Heger, nie, kvantifikáciu nepoznám, nebola podľa mojej mienky robená. Pýtali ste sa, pán poslanec, na ten mechanizmus novej právnej úpravy zlučovania a splývania obchodných spoločností, teda fúzií a aby sa zabránilo v zásade tým nekalým praktikám. No, dnes je to v skutočnosti pomerne jednoduchý proces, pretože stačí zmluva o zlúčení a zmluva o splynutí. Pokiaľ, pokiaľ to nie je akciová spoločnosť, tak dokonca je bez nejakých tých audítorských správ. A v zásade nie je žiadne obmedzenie vo vzťahu k právnemu nástupcovi a nie, v tomto prípade sa súhlas správcu dane alebo podobne nevyžaduje. Čiže áno, tá procedúra sa dá zvládnuť veľmi rýchlo. To, čo, jak bude vyzerať ten proces po novom, inak, tak v prvom rade tam máme obmedzenie, že, a to sú tie obmedzenia, ktoré som spomínala. To znamená, že nemôže v dôsledku zlúčenia alebo splynutia nástupnícka spoločnosť byť zrelá na bankrot, teda spĺňať podmienky úpadku. Nesmie ísť o spoločnosti, ktoré sú v likvidácii, kde súd rozhodol o zrušení spoločnosti, kde ide o spoločnosti v konkurze. To je podľa mňa veľmi významné, pretože aj tie, tie, ten príklad, ktorý spomínala pani poslankyňa Remišová, tak tam tá nástupnícka spoločnosť, do ktorej sa vlastne zlučujú všetky tie zanikajúce spoločnosti, tá vlastne permanentne spĺňa podmienky úpadku, hej. Takže to by sa nemalo stať v tejto podobe. Ďalej bude musieť byť správa audítorská, v ktorej bude musieť toto potvrdiť audítor. A on za to zodpovedá, samozrejme. Čiže máme tu nejaké sankčné mechanizmy voči tomu audítorovi. Ďalej zlúčenie, splynutie musí byť oznámené daňovému úradu 60 dní vopred predtým, ako bude podaný návrh na zápis do Obchodného registra. To znamená, nie, nevyžaduje sa súhlas daňového úradu, ale dáva sa tu priestor, aby daňová správa mohla proste zareagovať. A buď poslať tam kontrolu, alebo niečo, ale už ten proces nemôže byť nemôže byť taký rýchly. No a potom môže byť zapísané zlúčenie a splynutie do Obchodného registra, čo trošičku by malo pomáhať práve aj tým veriteľom, pretože dnes už vieme naozaj pomerne rýchlo vydať aj ten plaťák v rámci upomínacieho konania, vieme. Banská Bystrica sa nám pekne rozbieha. A ten proces zlúčenia, splynutia proste už za týždeň nie je zvládnuteľný, podľa tohto nebude v žiadnom prípade zvládnuteľný. A niektoré zlúčenia, splynutia by, keď nespĺňajú tieto kritériá, tak nebudú môcť byť zapísané do Obchodného registra. Takže ja som presvedčená o tom, že táto právna úprava v každom prípade tomuto biznis modelu zlúčenia splynutí zabráni. Jednak preto, pretože sa ten proces stane oveľa nákladnejší, a ad dve preto, pretože už nejde ho sprocesovať tak rýchlo, a ad tri, o každom procese bude mať vedomosť daňová správa skrátka. Aký ďalší alebo iný biznis model vznikne, pretože skôr či neskôr vznikne? (Povedané so smiechom.) Tak ale ja pevne verím, že ho zachytíme rýchlo, ale vždy nejaký biznis model vznikne. Ale po tomto biznis modeli, myslím, pri tomto biznis modeli dokážeme byť efektívnejší. Budem rada, pretože áno, ide presne o to, aby slušní nedoplácali na neslušných a aby tí obyčajní veritelia mali šancu sa vôbec dostať k vôbec svojej pohľadávke. A treba sa, ešte jednu poznámku poviem. Aj vaše vystúpenie, pán poslanec Heger, smerovalo práve po, po tých podvodoch. Tie naše debaty aj s podnikateľskou sférou boli, ale zároveň o tom nájsť taký nejaký primeraný balans, aby gro podvodov sme zachytili, ale zároveň neznemožnili bežný podnikateľský biznis, hej. Takže v tom sa proste hľadá balans a vo výsledkoch až život nám ukáže, či sme ho dobre utrafili. Ale ja som presvedčená, že je to krok dopredu. Ďakujem pekne.
[ "(Povedané so smiechom.)" ]
4,000,805
9
2024-02-16
Autorizovaná rozprava
47
Lackovič, Marek, poslanec NR SR
Marek
Lackovič
poslanec NR SR
Pani poslankyňa Marcinková, mne sa ako rodičovi, ktorý si so svojím synom v nemocnici prežil svoje a na budúci týždeň si to zopakujeme znovu, bohužiaľ, počúvali vaše slová naozaj mimoriadne ťažko. Pôjdem ale k veci. Ak vieme zakotviť právo rodičov nepretržite sprevádzať svoje deti pri hospitalizácii, určite tak, prosím, urobme. Nemôžeme odopierať takúto prítomnosť, takéto právo. Každý jeden rodič musí mať alebo mal by mať takúto možnosť, takéto právo. Pomôže a odbremení to lekárov i zdravotné sestry. Je to obrovskou, fakt obrovskou vzpruhou pre rodičov a napokon je to ten najdôležitejší krok pre všetky maloleté deti, ako aj detičky, ako si správne povedala, ktoré dnes zákonného zástupcu, bohužiaľ, vôbec nemajú. Nikomu to neublíži, môže to len a len pomôcť, preto verím, že za to zahlasuje každý, kto má v hlave aspoň štipku zdravého rozumu. Ďakujem veľmi pekne.
[]
3,998,189
69
2022-06-24
Autorizovaná rozprava
121
Pročko, Jozef, poslanec NR SR
Jozef
Pročko
poslanec NR SR
Toto je, toto je, toto je Suja. Uráža tu ľudí, uráža tu ľudí a rozumiete (reakcia z pléna), to je... Ešte raz. Toto je človek, ktorý trénoval Černákových vrahov. Sám sa k tomu v rozhovore v 2017. priznal. A oni, oni, idú rozprávať o morálke? Aj mne je obrovsky ľúto, čo sa stalo pánovi Mydliarovi, a každému slušnému človekovi je to ľúto. Každému jednému slušnému človeku! Ale čo spravili? Zneužili smrť jedného človeka na to, aby odvolávali Jána Budaja, lebo Ján Budaj je zodpovedný za smrť Mydliara! To je choré! To je choré! V 2018., keď zapadlo... medveď človeka, to vtedy tiež bol Ján Budaj zodpovedný? Ja súhlasím, naozaj, počet medveďov sa zvýšil. Áno, zvýšil sa. Tak ako sa zvýšil počet zveri na Slovensku. Nie je to regulované. A teraz ja poľovník poviem za poľovníkov – vďaka nám poľovníkom. Vďaka nám poľovníkom sú ohrozené majetky ľudí, ktorí majú svoje polia, svoje farmy, veď, preboha, 3-tisíc danielov, kde má byť 300 danielov, im zožerie úrodu? Ja žijem na tej dedine. Ja tam žijem. Ja vidím, čo je v lesoch, jako kŕmia chlebom. Chlebom! Teraz! Teraz sa kŕmi chlebom na každej jednej dedine, v každom jednom poľovnom združení tam máte kukuricu, chleba. Teraz. Samozrejme, že medvede majú... (Rečník sa obrátil k predsedajúcemu: „ Nech ma nevyrušuje, prosím vás, naozaj . “) Naozaj tí, tie, tie, tie medvede majú dobré prostredie aj na tej Poľane. A na tej Poľane je obrovský problém. Tam je jedna diaľnica, druhá diaľnica, to je najväčší problém, Poľana. A, a treba to riešiť. Ja som bol s Jánom Budajom na tej Poľane, prvé, čo povedal: „Pre mňa je prvoradá ochrana ľudských životov.“ To tam povedal. A zase klamstvá, čo tu počúvate od týchto dvoch národných hrdinov. Ján Budaj povedal, že pre mňa je prvoradá ochrana ľudských životov. A ja som tam počul odborníkov, čo tam rozprávali na medvede. Áno, oni tam majú perfektnú stravu. Majú tam žalude, majú tam výbornú, výbornú stravu, pretože to, tá pôda tam je sopečného... (rečník si odkašlal) pôvodu... (Rečník si odkašlal.) Prepáčte. A tie medvede majú hojnosť, hojnosť. Ale ministerstvo životné... (Rečník sa pootočí: „ Máte niekto vodu?“ Rečník si odkašlal.) Ale ministerstvo životného prostredia... (Rečník sa obráti na spravodajcu: „ Daj sa mi napiť z Dominikovej.“ Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
[ "(reakcia z pléna)", "(Rečník sa obrátil k predsedajúcemu: „ Nech ma nevyrušuje, prosím vás, naozaj . “)", "(rečník si odkašlal)", "(Rečník si odkašlal.)", "(Rečník sa pootočí: „ Máte niekto vodu?“ Rečník si odkašlal.)", "(Rečník sa obráti na spravodajcu: „ Daj sa mi napiť z Dominikovej.“ Prerušenie vystú...
4,109,183
20
2008-04-08
Autorizovaná rozprava
166
M. Číž, podpredseda NR SR:
M
Číž
podpredseda NR SR
Vážené kolegyne, kolegovia, takže vystúpili všetci poslanci prihlásení písomne do rozpravy.
[]
4,047,895
11
2012-12-05
Autorizovaná rozprava
287
Paška, Pavol, predseda NR SR
Pavol
Paška
predseda NR SR
Hlasujeme o návrhu, ktorý podal pán poslanec Beblavý. (Hlasovanie.) 138 prítomných, 60 bolo za, 62 proti, 16 sa zdržalo. Návrh sme neschválili.
[ "(Hlasovanie.)" ]
4,057,351
54
2015-09-22
Autorizovaná rozprava
61
Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Martin
Poliačik
poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Alojz, nie všetko musí byť obsesia, niečo môže byť úplne obyčajná láska. To tak proste zober. Niektorí chlapci, keď sa zamilujú v škole, tak ťahajú dievčatá za vrkoče. No a ty si príťažlivý mladý muž. Takže toľko k tomu. Do rozpravy som sa prihlásil kvôli tomu, že sa tu stretli v tomto návrhu dve veci, ktorým sa ja v zásade snažím venovať, a to je školstvo a ochrana osobných slobôd, lebo aj autoškola je škola. A keď niekde vidím satelitné sledovanie pohybu, tak zakaždým mi vyskočia zimomriavky a sám seba sa pýtam, že prečo je potrebné niekoho satelitom sledovať, že čo robí. A tu som sa dočítal v tomto návrhu, že kvôli zvýšeniu kvality poskytovania služieb autoškôl bude potrebné, aby každý jeden žiak autoškoly mal kartičku, ktorou sa prihlási, keď vstúpi do učebne, a ktorou sa bude odhlasovať, keď z nej vystúpi. Bude mať kartičku aj on, aj inštruktor, keď budú nasadať do vozidla na jazdy, satelitne budeme sledovať cez povinný geret, ktorý bude v tom aute, že kade tá jazda prebieha, potom sa odhlásia. A vlastne v tom systéme zväzarmovskom, ktorý tu máme zachovaný ešte stále úplne nezmyselne, kde všetci musia všetko robiť rovnako, sa budeme zameriavať na kontrolu procesu namiesto toho, aby sme sa konečne začali zameriavať na kontrolu výsledkov. Spýtajme sa, páni kolegovia, pani kolegyne, čo je vlastne dôležité pri autoškole. No dôležité pri autoškole je, aby človek, ktorý z nej vyjde, vedel šoférovať a ovládal predpisy. Nie je dôležité, koľko hodín presedel v učebni a špáral si tam v nose a vôbec nepočúval. Je úplne jedno, či tam má zapichnutú kartičku, v tej mašine, keď on vnútri sedí celý čas na Facebooku, na telefóne a vôbec nepočúva, čo mu kto rozpráva, je úplne jedno, či tam tú kartičku má zapichnutú, alebo nie. Áno, pri jazdách vieme aspoň spočítať hodiny, ktoré má najazdené, takisto na tom trenažéri, ale ešte raz, keď sa pozrieme do iných krajín, v mnohých autoškolách funguje ako do-bro-voľný. Dobrovoľný príspevok k tomu, aby človek vedel šoférovať. V Spojených štátoch prídete s vlastným autom, inštruktor vám doňho nasadne, prejdete trikrát okolo mesta, spravíte testy, máte vodičák. Do autoškoly chodíte iba kvôli tomu, ak ešte neviete šoférovať, aby ste sa to naučili. Ale keď sa to naučíte niekde okolo farmy s otcom, ktorý pri vás sedí, to nikoho nezaujíma. Samozrejme, oni majú viacej miesta a viacej ciest a viacej parkovísk, ale princíp je ten istý. Potrebné je kontrolovať výstup, nie proces. A my sme doteraz mali už ten proces zošnurovaný ešte podľa toho zväzarmackého, podľa tej zväzarmackej mustry. A nie aby sme od toho odchádzali ďalej, nie, my to ideme ešte viacej kontrolovať, ešte prísnejšie kontrolovať. Pán minister mi povedal, že rodičia teda vyžadujú, aby bola nejaká kontrola, že či tie decká majú odjazdené a odsedené. Ak tomu dobre rozumiem (rečník sa obracia na predkladateľa). Aj tak, potom nech autoškola pre rodičov ponúkne nadštandardnú službu: vaše deti, 17-ročné, ktorým nedôverujete, či si to odsedia a odšoférujú, tak dáme vám aplikáciu do telefónu, my si tu dáme Weiß, alebo nejaké čidlo, džípieskové, ktoré stojí pár korún, na každé naše autoškolácke auto, a môžete si sledovať v telefóne, kade vaše decko jazdí. Ale prečo im to dávať zo zákona? Ja tomu nerozumiem. Ak chceme mať naozaj dobrých šoférov na cestách, sprísnime skúšky. Nech nejazdia hodinu, nech jazdia pol dňa, nech nerobia jeden test, nech robia tri. Ale uvoľníme proces, ako sa k tým vedomostiam dostanú. Veď predsa nie je dôležité, či má človek odsedené 20 alebo 40 hodín v tej učebni. Aj tak tam nemusí dávať pozor. Nie je dôležité, koľko má odjazdené v tom autoškoláckom aute, samozrejme, že je to jeden z parametrov, ale ak sami dobre vieme, že sú ľudia, ktorí sú prirodzené talenty a po troch hodinách jazdy jak Fittipaldi, a sú ľudia, ktorí doteraz nevedia poriadne šoférovať, a to jazdia na aute posledných desať rokov svojho života. Takže tiež individuálna miera toho, čo človek potrebuje si odjazdiť. Sú ľudia, ktorých otcovia brávajú v podstate na kolená na parkoviskách, odkedy sa naučili chodiť, sú ľudia, ktorí prvýkrát sedia v aute v autoškole. Všetko sú individuálne prípady. A ja nehovorím, že nemáme mať nejaké základne pemzum, ktoré má mať každý absolvované, a tak ako to máme dnes nastavené, je to dostatočne prísne na to, aby to zabezpečilo, že kto ide ku skúškam, tak by mal mať tú základnú autoškolskú učebnú výbavu za sebou. Čo je ale dôležité, nepoďme to, preboha, sprísňovať, nepoďme zavádzať zbytočne drahé čidlá do každého auta, na každú učebňu, ktorý iba predraží znovu ten vodičák. To znamená, že sociálna vláda chudobným ľuďom spraví vodičáky ešte drahšie. A výsledok bude aký? Máme tu nejaké veľké množstvo ľudí, ktorí nám vychádzajú z autoškôl s nedostatočnými vedomosťami? Máme k tomu nejakú štatistiku, pán minister? Máme tu ľudí, ktorí vyjdú z autoškoly a do dvoch týždňov, do troch týždňov, do polroka majú zvýšenú nehodovosť ako ostatok populácie? Ak máte takú štatistiku, tak by som ju rád videl. Ale ak ju nemáme, tak ide o zbytočnú buzeráciu občanov, úplne zbytočnú. Alebo ide o nahrávanie zase nejakému kamarátovi, ktorý tam jednoducho tie čidlá do tých aut bude dodávať a predávať. Iné vysvetlenie nemám. Celý čl. 7 tohto zákona sa venuje zákonu o autoškolách a v ňom to máme, body 16 až 18 a 52., 59. bod, ktoré sa venujú satelitnému monitoringu. Som presvedčený o tom, že neexistuje racionálne zdôvodnenie pre tento krok. Vidím na tvárach kolegov zo SMER-u, že o tom ani nevedeli. Tak dúfam, že potom prídu za ministrom vzadu pri káve a povedia mu: prosím ťa, akože už, toto hádam nie?! A že ak v druhom čítaní podám pozmeňujúci návrh, ktorým dám vyradiť tieto body, možnože aj celý článok, tak ho kolegovia zo SMER-u podporia. Ďakujem veľmi pekne.
[ "(rečník sa obracia na predkladateľa)" ]
3,967,706
63
2002-08-19
Autorizovaná rozprava
86
A. Záborská, poslankyňa:
A
Záborská
poslankyňa
Ďalší argument, ktorý uvádzame - niekoľko rokov sa zo zdravotného poistenia platia výkony, ktoré žiada Sociálna poisťovňa na posudzovanie invalidity svojich poistencov. Je to niekoľko stotisíc korún ročne vo všetkých zdravotných poisťovniach. Myslíme si, že tieto výkony by mala uhrádzať Sociálna poisťovňa. Kolegyne a kolegovia, je viac dôvodov, nechcem zdržovať, ale je viac dôvodov, prečo sme presvedčení, že táto novela zákona, ktorá mala byť predložená už dávno do Národnej rady, je správna, a preto vás prosíme o podporu. Ďakujem.
[]
4,151,925
14
2007-10-18
Autorizovaná rozprava
223
M. Vášáryová, poslankyňa:
M
Vášáryová
poslankyňa
To si teraz mám myslieť, že Najvyšší kontrolný úrad platený zo štátneho rozpočtu, NBÚ platený zo štátneho rozpočtu, prokuratúra platená zo štátneho rozpočtu, že o tom budú stále rozhodovať politici, čo tieto úrady budú robiť? Samozrejme, môžeme predpokladať, že budeme mať vlády, ktoré sa budú snažiť obsadzovať všetko. Poslednú upratovačku. Ktoré budú rozhodovať tak, ako sme už boli voľakedy zvyknutí. Ktoré nebudú rešpektovať nezávislosť médií.. Ale to predsa je pesimistický obraz demokratického európskeho Slovenska, ktorý snáď už máme za sebou. Aspoň dúfam. Ja som urobila toto expozé práve preto, že sa cítim veľmi nepríjemne pri pesimistickej predstave, že jednoducho percento určené zákonom dá možnosť riadiť verejnoprávne médiá. Áno, máme tu príklad zvole. Minister kultúry pán Marek Maďarič má plniť zákon, podľa ktorého cez ministerstvo kultúry má financovať stredné vlny SRo. On ho neplnil do posledného týždňa, lebo dôvodil, že zákon mu to neukladá jasne a že on môže a nemusí ho plniť. Nakoniec peniaze, určité peniaze do rozhlasu prišli, čo sme si včera vypočuli na stretnutí výboru pre kultúru a médiá a Rozhlasovej rady. Návrh, ktorý tu máme, je teda nielen solidárny, sociálny, ako sa hovorilo, ale pre mňa je aj veľmi jednoduchý. A jednoduché veci bývajú vždy tie najlepšie. Tento zákon jasne hovorí, že nebudeme mať viacej koncesie. Žiaden užívateľ televízie predsa nepodpisuje špeciálnu zmluvu, to znamená koncesiu. Tento návrh čistí náš jazyk a spôsob myslenia o financovaní verejnoprávnych médií. Tento návrh jasne priznáva, že koncesie ruší. Nie ako návrh ministerský, ktorý hovorí, že nerušíme koncesie, zavádzame úhradu. To je taký new speak, že nebudeme hovoriť, že sa zvyšujú ceny potravín, ale budeme hovoriť o úprave cien. To už máme snáď tiež za sebou. Je to jednoduchý návrh, pretože nevytvárame žiadne dodatočné úrady, ktoré potrebujú ďalších 130 miliónov korún na svoju činnosť, budú potrebovať obsadiť miesto riaditeľa, ktoré bude možno obsadzované podľa straníckeho kľúča. Nemusíme sa obávať, že budeme mať eseročku, ktorá bude na nás zbierať informácie. A prípadne sa niekto v tejto eseročke môže pohrávať s myšlienkou ich zneužitia. Nebudeme dávať ľuďom príležitosť na klamstvá. Tiež som o tom hovorila. To znamená, prepisovanie elektriny na starších rodinných príslušníkov, aby nemuseli platiť. Nebude priestor na kombinovanie, na ktoré sú naši ľudia navyknutí ešte spred roku 1989. Naviazanie na výdavky štátneho rozpočtu zabezpečí väčšiu istotu pre verejnoprávne médiá aj tým, že suma sa bude každoročne zvyšovať. Ministerský zákon je len o tom, že teraz sa platí 140, to znamená 100 plus štyridsať10, 15 rokov to isté? Nebudeme musieť uvažovať o tom, či a ako sa budú zvyšovať poplatky. Automaticky so zvyšovaním sumy štátneho rozpočtu sa zvyšujú peniaze pre verejnoprávne médiá. A nebude žiadna licitácia. Ani politická, ani spoločenská. Verejnoprávne médiá zároveň budú navyše vedieť presne sumu, a nielen tento rok, ale aj výhľadovú sumu, pretože robíme rozpočty na tri roky, na tri roky, s ktorou budú môcť počítať. Samozrejme, to ale vyžaduje, aby nerobili dlhy. A dlhy, ktoré robia verejnoprávne médiá, ohrozujú napríklad náš vstup do euro. Myslím si, že tento spôsob financovania zaručuje v tej najvyššej možnej miere, že vedenia verejnoprávnych inštitúcií si budú môcť rozpočítať peniaze a hospodáriť naozaj ako dobrí hospodári. To znamená, minimálne s trojročným výhľadom, čo je myslím veľmi dobré. A preto si myslím, že vedenie verejnoprávnych médií menej ako kedykoľvek inokedy bude musieť chodiť s prosíkom, ohnutý v páse, prosiť na ministerstvo kultúry, tak ako chodila pani riaditeľka verejnoprávneho rozhlasu, aby konečne pán minister dodržal zákon a financoval stredné vlny. Nakoniec vedenia verejnoprávnych médií nebudú musieť chodiť ani za predsedami politických strán, ani za vplyvnými poslancami, alebo za poslancami, ktorí sa hrajú na to, že sú vplyvní, a nebudú nakoniec musieť verejnoprávne médiá ako Slovenská televízia predávať ministerstvám relácie tak, ako sme toho boli nedávno svedkami pri diskusii na tému lykožrúta, do ktorej pre istotu, ako viete, nezavolali nikoho s iným názorom ako pána ministra. A jediné, keď som pozorovala túto reláciu, som pochopila hneď, že nezavolali toho lykožrúta. Takže jeho názor naozaj nepoznáme. Tu sa už veľa hovorilo o tom, že návrh má v sebe aj sociálny náboj a ide o výšku 1 680 korún, opakujem 1 680 korún, ktorú domácnosť nebude musieť zaplatiť. Je to taký celoročný, by som povedala, „vianočný príspevok“. A je to úspora. Navyše tým, že sa peniaze dávajú zo štátneho rozpočtu, ako tu už bolo povedané, vidím jasný princíp solidarity, lebo tí, čo neplatia dane, tí nebudú platiť vôbec. Tí, čo platia malé dane, budú zo svojich daní platiť vlastne málo. Tí, čo platia veľké dane, tí budú platiť najviac. To je solidárny princíp. Ale ide aj o politickú zmenu. Zásadnú politickú zmenu, pretože v takto odpolitizovaných médiách budú rozhodovať odborníci a budú môcť pracovať. Je to pre nich veľmi dobrá perspektíva, lebo peniaze sú len prostriedkom na vytváranie dobrej a tvorivej atmosféry pre prácu odborníkov vo verejnoprávnych médiách. A teraz sa pozrime, ako vyzerá dnes jedno verejnoprávne médium. Dovoľte, aby som zacitovala z analýzy pani Benickej, ktorú si tohto roku objednal terajší riaditeľ Slovenskej televízie pán riaditeľ Hreha. Citujem. „STV ako celok nie je dokonca atraktívnym zamestnávateľom na mediálnom trhu. V minulosti napriek tomu dokázalo pritiahnuť ľudí, ktorým je prostredie komerčných televízií mentálne vzdialené, respektíve im nevyhovuje a väčšiu lojalitu dokázali cítiť s verejnoprávnym prostredím. Väčšina tých, ktorí opustili spravodajstvo STV, patrila k tomuto typu. Ale udalosti z leta 2007 poškodili imidž spravodajstva STV v žurnalistickej obci a vo verejnosti a podstatne sťažili v najbližšom období nájdenie odborníkov, ktorí by pracovali vo verejnoprávnom médiu.“ Koniec citátu. Takže proces odpolitizovania a vytvorenia normálnej atmosféry napríklad v Slovenskej televízii je mimoriadne potrebný. A určite to nebude jednoduchá cesta. Bude tŕnistá. Myslím si, že sme si ju po roku 1998 v Slovenskej televízii už raz prešli. Ale schválenie nášho návrhu by mohlo byť prvým krôčikom na tejto ceste. Samozrejme, treba otvorene povedať, že tento náš návrh nerieši úroveň vysielania verejnoprávnych médií ad hoc. Znovu zdôrazňujem, viac peňazí neznamená lepšie médiá. A na to, aby sme sa mohli baviť o definitívnom vyriešení tejto otázky, musíme presne zadefinovať, tak ako nakoniec povedal pán predseda výboru, v tomto s ním súhlasím, rozsah ich poslania a ich úlohy spolu s finančnou kvantifikáciou. V opačnom prípade môžeme urobiť čokoľvek a peňazí bude vždy málo. Ale ide aj o kultúrnu zmenu a o tej by som ešte chcela niečo povedať. Verejnoprávne médiá nie sú len na to, aby občanov čo najobjektívnejšie oboznamovali s novými informáciami alebo sprostredkovávali im edukačné programy, ale majú svoju nezastupiteľnú úlohu v slovenskej kultúre. A schválne spomeniem najmä Slovenskú televíziu, pretože Slovenský rozhlas sa túto úlohu snaží plniť, ako sa len dá. Každý deň počúvania Rádia Devín ma o tom presviedča. Ale stretávame sa s naivnou a veľmi insitnou predstavou, že obnovením televíznych inscenácií, prenášaním divadelných predstavení, operetných predstavení alebo natáčaním filmov sa naplní kultúrny rozmer verejnoprávnej televízie. A tu by som chcela prispieť k tomu, čo robil aj pán poslanec Galbavý, boriť mýty. Televízne inscenácie boli produktom izolovanej kultúrnej scény, ktorá nemala prístup k modernej literatúre, pretože mnoho kníh bolo zakázaných, nesmeli sme cestovať, nemali sme pasy a cez inscenácie sa mohli dostávať do hláv ľudí myšlienky. Myšlienky Thomasa Manna alebo niektorých iných klasikov, ktorí nemohli byť zakázaní, pretože jednoducho nežili, a tým pádom sa nemuseli vyjadrovať ku vstupu vojsk v roku 1968. Urobila som ich 120 a viem, čo bolo našou úlohou. A viem, ktoré myšlienky sme cez nich mali divákovi prinášať. Našťastie, toto dnes už nemusíme robiť. Našťastie, žijeme v slobodnej demokratickej krajine a potrebujeme pre Slovenskú televíziu nové formy a nové myšlienky, ktoré dnes by mali byť hodné modernej verejnoprávnej inštitúcie. Tieto nové formy vzniknú len v odpolitizovaných médiách. A preto si myslím, že tento zákon otvára možnosti zmenou zásadnou, jednoduchou, zmenou politického prostredia a zmenou kultúrnej atmosféry. Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)
[ "(Potlesk.)" ]
4,081,846
90
2023-05-24
Autorizovaná rozprava
136
Kollár, Boris, predseda NR SR
Boris
Kollár
predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujeme. (Hlasovanie.) Prítomných 130 poslancov, za 77... (Reakcia z pléna.) Pardon. Za žiadny, proti 77, zdržalo sa 50, nehlasovali 3. Uvedený návrh sme neschválili.
[ "(Hlasovanie.)", "(Reakcia z pléna.)" ]
4,030,898
16
2020-11-03
Autorizovaná rozprava
407
Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Juraj
Blanár
podpredseda NR SR
Ďalší s faktickou poznámkou – pán poslanec Šefčík. Nech sa páči.
[]
3,950,356
24
2017-12-05
Autorizovaná rozprava
415
Budaj, Ján, poslanec NR SR
Ján
Budaj
poslanec NR SR
Vidím, že už je taký čas, keď trochu slabne už tá mozgová činnosť. Pán Tomáš, vy nesekundujete, vy napodobňujete Matoviča a to je veľká škoda. Lebo na toho Matoviča schopnosti nemáte, zostaňte radšej tým, čím ste. A pánovi Bugárovi na adresu pána Dostála. No, tak pán Bugár ako správny šéf proste ťahá horúce gaštany aj za svoju partiu a osobitne tým vydareným gaťafalšom s tým jedným eurom. Tým nás všetkých mimoriadne pobavil a vojde to do análov gaťafalšov. Takže to je bod pre pána Bélu Bugára.
[]
4,013,529
16
2007-12-05
Autorizovaná rozprava
255
P. Paška, predseda NR SR:
P
Paška
predseda NR SR
(Hlasovanie.) 141 prítomných, 62 za, 70 proti, 9 sa zdržalo. Námietku sme neprijali. Ďalej, pani poslankyňa.
[ "(Hlasovanie.)" ]
4,226,781
9
2010-12-10
Autorizovaná rozprava
246
Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
Ľudovít
Kaník
poslanec NR SR
Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, Národná rada svojím uznesením z 15. októbra č. 120 pridelila predmetný vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom, ktorý tento návrh prerokovali. Návrh zákona odporúčali Národnej rade schváliť: ústavnoprávny výbor, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Pod bodom IV tejto správy je uvedených 20 doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov, o ktorých gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne s odporučením schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe. Pán podpredseda, otvorte, prosím, rozpravu.
[]
3,878,420
11
2012-12-07
Autorizovaná rozprava
38
Chmel, Rudolf, poslanec NR SR
Rudolf
Chmel
poslanec NR SR
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi v krátkosti vyjadriť sa k predloženému návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 15. Nedá mi totiž nepoukázať na financovanie, resp. na nefinancovanie v oblasti ľudských práv. Pri kreovaní útvaru podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny na Úrade vlády v druhej polovici roku 2010 bolo mojím prioritným cieľom vytvoriť profesionálny funkčný mikrorezort, ktorý by zaštíťoval problematiku ľudských práv v celej šírke, ako aj práva národnostných menšín žijúcich na Slovensku. Po neľahkých rokovaniach, ktoré odzrkadľovali snahu vlády šetriť verejné financie, sa nám napokon podarilo dospieť ku konsenzu, presadiť síce malé, ale predsa len rozšírenie útvaru aj o odbor zaoberajúci sa právami národnostných menšín. Presadzovanie ľudskoprávnej a menšinovej agendy bolo však neraz priam sizyfovské tak na poli ideologickom, ako v oblasti rozpočtu, keď sa nám podarilo presadiť zavedenie dotačnej schémy s celkovým finančným objemom 4,5 mil. eur na oblasť podpory kultúry národnostných menšín a 2,5 mil. eur na podporu projektov v oblasti ľudských práv a rodovej rovnosti. V roku 2011 bola vyhlásená výzva na projekty mimovládnych organizácií na presadzovanie ľudských práv, ochranu slobôd, interetnický dialóg, boj proti diskriminácii v sume približne 2,2 mil. eur. Stovky projektov boli odbornými komisiami podporené. V roku 2012 bolo celkove podporených vyše 1 000 projektov v celkovom objeme 6 mil. eur, teda aj za oblasť ľudských práv, aj v oblasti podpory kultúry národnostných menšín. Mnohé organizácie, združenia, obce by bez poskytnutej dotácie neboli schopné uskutočniť svoje projekty, festivaly, koncerty, divadlá, semináre, vzdelávacie aktivity a podobne. Bohužiaľ, hodnoty ľudských práv a slobôd, pomoc zraniteľným skupinám spoluobčanov, dôstojnosť ľudí, prezentovanie menšinovej kultúry sú podmienené práve ekonomickým aspektom. Súčasná vláda už vo svojom programovom vyhlásení túto oblasť de facto obišla. Zrušením podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny túto oblasť vyhnala na okraj záujmu. Dotačná schéma bola v novele kompetenčného zákona presunutá na Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, no na vymedzenie konkrétnych kompetencií už ľavicová vláda silu nenašla. Nie je doposiaľ zrejmé, prečo agendu ochrany ľudských práv, takpovediac, zaparkovala práve na tomto rezorte. No čo je horšia správa, dotačná schéma bude disponovať značne nižšou sumou. Keďže sa ešte tohtoročné dotácie dokončovali na Úrade vlády, v tomto rozpočte by sme ich hľadali márne. Opieram sa preto o delimitačný protokol uzatvorený medzi Ministerstvom zahraničných vecí a Úradom vlády Slovenskej republiky, ktorý bol dňa 27. septembra podpísaný ministrom Miroslavom Lajčákom a vedúcim Úradu vlády Igorom Federičom. Dňa 3. októbra bol tento delimitačný protokol zverejnený v Centrálnom registri zmlúv. Sú v ňom uvedené výdavky kapitoly na realizáciu programov na roky 2013 až 2015, a to v oblasti tvorby a implementácie politík v oblasti ľudských práv. Ide o sumu 1 281 256 eur. Z približne dvoch miliónov eur je to značný pokles vo financovaní ľudskoprávnych projektov. Z tejto sumy, ktorá je uvedená v delimitačnom protokole, bude presunutých ešte 200-tisíc eur na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, a to na základe uznesenia vlády zo 14. novembra tohto roku. V danom uznesení sa táto úloha ukladá ministrovi zahraničných vecí, a to do 15. januára 2013. Čiže po znížení o túto sumu občianske združenia, obce a vôbec žiadatelia prídu o granty temer o polovicu pôvodnej výšky dotačných financií. Uvidíme, aký dopad budú mať tieto ekonomické škrty na činnosť ľudí, ktorí ešte stále majú na zreteli krehkú, touto vládou odsúvanú snahu o podporu tých najzraniteľnejších skupín či jednotlivcov. Finančne poddimenzovaná je – treba priznať, že už dlhodobo – aj inštitúcia verejného ochrancu práv. V rozpočte pre kanceláriu ombudsmanky síce došlo k navýšeniu, no je to len o mizivé pol percento. Vláda síce v uznesení navrhuje zvýšiť počet zamestnancov kancelárie na 50, no zároveň sa nenavýšili prostriedky na mzdy, odvody, a to na najnižšiu úroveň od roku 2008, ako aj na nižšiu úroveň ako v predchádzajúcich rokoch, keď bol počet zamestnancov 41, resp. 38. Na program Ochrana základných práv a slobôd žiadala kancelária ombudsmanky na priority s cieľom zabezpečiť podporu regiónov v oblasti dodržiavania ľudských práv a slobôd, na realizáciu monitoringu Implementácia medzinárodných zmlúv, na šírenie osvety v oblasti podpory ľudských práv a slobôd. Napriek tomu, že Slovenská republika je viazaná medzinárodnými ľudskoprávnymi dokumentmi, financovanie tejto veľmi nie populárnej témy medzi politikmi, ktorí chcú byť častokrát skôr pragmatickí ako ľudskí, je stále mizivé. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ak v tejto rozprave používam čísla, ktoré v rozpočtoch štátov možno považovať za zanedbateľné, neznamená to, že agenda, v ktorej sa tieto čísla používajú, je zanedbateľná. Svojho času, keď premiér Fico zdôvodňoval zánik postu podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny, naznačil, že ľudské práva sú u nás už vraj vyriešené. Nie dlho predtým, 5. marca 2012, bývalý ústavný sudca, dnes poradca premiéra Fica, Eduard Bárány však varoval, že, citujem: „Finančná, dlhová, hospodárska, skrátka, súčasná kríza zatlačila do úzadia ľudské práva aj ich vedúcu myšlienku – ľudskú dôstojnosť.“ A nie náhodou v tom marcovom volebnom virvare Eduard Bárány dodáva: „Ústretovosť voči finančným trhom a ratingovým agentúram prekrýva otázku vplyvu reforiem, čítaj šetrenia, na ľudskú dôstojnosti časti spoločnosti. Zdá sa, že ľudská dôstojnosť musí ako zvyčajne ustúpiť moci, tentoraz moci finančných trhovníkov a ratingových agentúr.“ Ľudská dôstojnosť je dnes naozaj možno najohrozenejšou kategóriou, u dôchodcov takisto ako u čerstvých absolventov vysokých škôl, o nezamestnaných a iných marginalizovaných ani nehovoriac. Zrejme preto je fakt, že ekonomická moc je nadradená ľudským právam a ľudskej dôstojnosti. Ľudskoprávne organizácie tretieho sektora, ktoré sú odkázané na skúpe štátne granty, takisto ako úrad verejnej ochrankyne ľudských práv, sú len jedným segmentom podcenenia tejto agendy v štátnom rozpočte. Lebo ako vraví už citovaný ústavný právnik: „Logika spoločnosti, v ktorej žijeme, nie je postavená na záujmoch a právach človeka, ani na jeho dôstojnosti.“ Dodajme, že je skôr postavená na logike privatizačnej rabovačky, ktorú sme tu absolvovali viac ako výdatne a ktorej dôsledkom je, že nám tu nevyrástli bohatí ľudia, ale nech to znie akokoľvek paradoxne, chudobní ľudia, ktorí majú veľa peňazí. Tých by možno bolo treba... (Potlesk.) Tých by možno bolo treba, pán minister, zdaniť aj spätne a možno by ten rozpočet vyzeral lepšie nielen pre ľudské práva. Ale ako vraví jeden múdry český filozof: „Toto je nová identita občanov neoliberálnej demokratickej spoločnosti, ktorí si osobujú slobodu za hranicami akejkoľvek slobody.“ Dodajme, že aj preto je dnes v našej spoločnosti blahobyt viac ako morálka a morálka menej ako ekonomika a peniaze a oveľa menej ako politika. Takže ľudská dôstojnosť ako výsledok uplatnenia ľudských práv v praxi života by sa mala odrážať aj v takejto technokratickej oblasti, akou je rozpočet. Lebo ľudská dôstojnosť nie je abstraktný pojem – a mohol by som teraz iste uviesť veľmi pregnantné definície zo Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN z roku 1948, ale v tejto chvíli, samozrejme, sa tomu vyhnem. Ľudská dôstojnosť sa totiž týka každého jednotlivca veľmi konkrétne. Žiť ľudsky dôstojne nám síce garantujú mnohé základné medzinárodné dokumenty a dohovory, ale aj také zákony, ako je dnešný rozpočtový, by sa tomu nemali vyhýbať. Nechcem tu teraz vyratúvať, koľko občanov, skupín, menšín, spoločenstiev a indivíduí dnes zápasí s tým, aby mohli svoj život prežiť dôstojne. Dôstojne, nie v bohatstve. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovolil som si tento malý dôvetok k môjmu rozpočtovému príspevku do rozpravy rozšíriť možno o nie celkom striktne finančnú reflexiu i preto, že som si uvedomil, že náš zákon zákonov prejednávame práve v čase, takmer, by som povedal, v predvečer, keď si v pondelok 10. decembra budeme pripomínať Deň ľudských práv. Na deň, keď bola v roku 1948 v OSN prijatá Deklarácia ľudských práv. V tomto čase možno priamo symbolicky podpora ľudskoprávnej agendy v nej, v rozpočte, je nie symbolická, už asi skrátená oproti minulému roku takmer o polovicu, a to je vari dôvod zamyslieť sa aj nad takou zdanlivo akoby len technokratickou témou, ako je štátny rozpočet aj sub specie ľudských práv a ľudskej dôstojnosti. Ďakujem vám, že ste ma vypočuli. (Potlesk.)
[ "(Potlesk.)", "(Potlesk.)" ]
4,049,512
46
2019-06-25
Autorizovaná rozprava
225
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Béla
Bugár
podpredseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 143 poslancov, za 121, zdržalo sa 22 poslancov. Konštatujem, že návrhy zo spoločnej správy sme schválili. Ďalej.
[ "(Hlasovanie.)" ]
4,110,931
14
2013-01-29
Autorizovaná rozprava
63
Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Ján
Figeľ
podpredseda NR SR
Na vystúpenie pána poslanca Fecka je jedna faktická poznámka, končím možnosť. Nech sa páči, pán Zsolt Simon.
[]
4,160,226
36
2014-07-08
Autorizovaná rozprava
129
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Jana
Laššáková
podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec Hlina, nech sa páči.
[]
3,945,030
49
2019-09-24
Autorizovaná rozprava
263
Kotleba, Marian, poslanec NR SR
Marian
Kotleba
poslanec NR SR
Pán kolega Schlosár, ja naozaj oceňujem tvoj výborný prejav aj vecný prejav, ale na to, že je vecný, som si už zvykol, však si člen ústavnoprávneho výboru a ste tam tak zvyknutí, ale bolo tam, bolo tam všetko, čo malo byť povedané. A asi si to hovoril dobre, pretože tu kolegom z potratového Slovenska sa to zle počúvalo a necítili sa pri tom nejako veľmi pohodlne. A teraz keď vidím tú reakciu, ktorú si vyvolal aj tu od kolegu Žarnaya, tak naozaj ešte raz ti ďakujem, lebo aj podľa tých reakcií vidíš, či to malo zmysel, či to malo význam. Mňa len trošku mrzí, že tá debata, ktorá tu bola naozaj kľudná, kultivovaná, sa príchodom našich liberálnych kolegov mierne zvrhla. Ale musíme byť... (Reakcia z pléna.) My rešpektujeme iný názor, teda ja hovorím za seba, ale si myslím, že aj všetci, ktorí sme tu... (Reakcia z pléna.) No vidíte a už je to tu zase, istý pán Poliačik skáče do reči každému a každému a každému. Ja nevravím, že je naspídovaný, ale môže byť. Pekne reagujem na kolegu Schlosára a Poliačik do toho ide rozprávať. Pán kolega, môžte si zobrať moju kartičku, môžte za mňa hovoriť, ak máte o to záujem, ale ja, keď vy rozprávate, vám do reči neskáčem. Tak poprosím vás, dobre? Aj v potratovom Slovensku naučte sa rešpektovať rokovací poriadok.
[ "(Reakcia z pléna.)", "(Reakcia z pléna.)" ]
4,007,452
8
2003-02-27
Autorizovaná rozprava
80
B. Bugár, podpredseda NR SR:
B
Bugár
podpredseda NR SR
M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážený pán spravodajca, ja sa pokúsim možno trošku pomalšie zdôrazniť niektoré tie aspekty, ktoré si vo svojom vystúpení uviedol ty. A mám ambíciu ich zopakovať predovšetkým preto, že pán spravodajca prezentoval, že tento dokument je výsledkom politickej nekultúry. Tento dokument je výsledkom šlendriánskej roboty úradníkov, ktorí to pripravovali, a Národná rada o takejto závažnej veci má na základe takto nekvalitného dokumentu rozhodovať. Dámy a páni, rozhodujeme o vážnych kompetenčných zmenách v ústredných orgánoch štátnej správy. Toto je dôvodová správa. Prepáčte, pán podpredseda vlády, s takouto dôvodovou správou pri takých závažných zmenách máte odvahu ísť do parlamentu? Veď je to absolútne absurdné! A z toho pohľadu som presvedčený, že vlastne táto novela ani nenapĺňa obsahovú predstavu rokovacieho poriadku. Nuž a to, čo ste uviedli v doložke finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť, tak to už je absolútne poburujúce. Pod bodom 1 uvádzate, že náklady na presťahovanie ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku sa odhadujú približne vo výške 200 000. Pod bodom 2 „Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb“ – lakonická jednoduchá veta: „Nebude mať dopad.“ „Odhad dopadov na životné prostredie“ – lakonická veta: „Nebude mať dopad.“ „Odhad dopadov na zamestnanosť nie je v súčasnosti možné vyčísliť, keďže nie je známy počet zamestnancov, ktorí v rámci presunov kompetencií a zrušenia Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky prejdú na iné ministerstvá.“ Tak to už je absurdné, prepáčte! Tak celkom v úvode sa zdôrazňuje, že ambícia tohto návrhu je zoštíhlenie štátnej správy, a v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť uvádzate, že neviete to vypočítať. No tak keď to neviete vypočítať, tak si zoberte tento návrh pod pazuchu domov, vypočítajte to a prídite sa uchádzať o priazeň poslancov! (Potlesk.) Vo vzťahu k tomu, čo povedal pán spravodajca, ale prepáčte, ešte niekoľko procesných poznámok. Prepáčte, že som trochu nahnevaný, ale veľmi v krátkosti vám budem prezentovať rokovanie výboru pre pôdohospodárstvo, kde sa naozaj otvorilo veľmi veľa potenciálnych budúcich kompetenčných sporov a práve ambíciou tejto novely bolo, aby tieto kompetenčné spory definitívne vyriešila a odstránila. A prepáčte, ak teraz zdôrazním skutočnosť, že považujem za absurdné, že tu nesedia členovia vlády, ktorých sa táto kompetenčná, navrhovaná kompetenčná zmena týka. Mali by tu byť všetci a mal by tu byť aj ten, ktorý nám vo výbore sľúbil, verbálne nám vo výbore sľúbil, že napríklad potenciálny kompetenčný spor v súvislosti s vodným hospodárstvom a rybárstvom vyriešia odborníci príslušných ministerstiev. Keď minister vezme na seba na rokovaní výboru takýto záväzok, tak to považujeme za prirodzené, že tento záväzok aj splní. Moje informácie sú, že v tomto smere sa nič neudialo. A dovoľte mi v súvislosti s týmto, v súvislosti s vodami ešte niečo povedať. Aj v samotnom komentári k navrhovanej novele a aj v dôvodovej správe sa uvádza, že najzávažnejšou zmenou tejto novely je zrušenie ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku. Nuž, prepáčte, to je púho púhe administratívne rozhodnutie vo väzbe na ten vývoj, ktorý na ministerstve pre správu a privatizáciu národného majetku prebiehal vo väzbe na rozsah majetku, ktorý má byť ešte privatizovaný. Tu najrozsiahlejšia a najkľúčovejšia zmena je predovšetkým v presune kompetencií v oblasti vodného hospodárstva na ministerstvo životného prostredia. O tomto probléme sa v dôvodovej správe predkladateľ absolútne nezmieňuje. Ja v plnom rozsahu rešpektujem, že je to otázka, ktorá sa diskutuje v odborných kruhoch prinajmenej 10 rokov a v konečnom dôsledku rešpektujeme to, že začleniť oblasť vodohospodárstva pod ministerstvo životného prostredia je na 50 % otázka politického rozhodnutia a na 50 % otázka profesionálnej potreby a profesionálneho zdôvodnenia. A ak teda k takémuto rozhodnutiu ste dospeli, tak v princípe nemáme voči takémuto rozhodnutiu výhrady. Ale opäť platí to, čo povedal spravodajca, ak teda takáto kompetenčná zmena má prebehnúť, tak musí prebehnúť dôsledne. My keď sme navrhovali, aby do rezortu životného prostredia prešli aj ryby, tak sa argumentovalo tým, mám na mysli teda, pardon, chov rýb a rybné hospodárstvo, tak sa argumentovalo tým, že ministerstvo životného prostredia sa takýmto rozhodnutím stáva hospodárskym rezortom. No ministerstvo životného prostredia sa stáva hospodárskym rezortom pre iné rozhodnutia. Hospodárskym rezortom sa stáva predovšetkým preto, že teda celá oblasť vodného hospodárstva tam prechádza. A ak si zbilancujeme len odplatu za energetický potenciál vôd, tak okamžite ministerstvo životného prostredia vstupuje do hospodárskych vzťahov na tej najvyššej kompetenčnej úrovni. Asi sa všetci zhodneme na tom, že ryby bez vody nemôžu žiť. A dosiaľ rybári tvrdia, že vždy mali dobré vzťahy so správcami tokov, no dnes rybári zostávajú na ministerstve pôdohospodárstva a správa tokov bude pod ministerstvom životného prostredia. Prepáčte, ja naozaj musím povedať trošku nezdvorilo – veď sú to kompetenčné nezmysly! To bol dôvod, prečo sme žiadali pána ministra, aby si kompetenční sadli a tieto veci vyriešili. Mali sme naozaj predstavu, že dnes sa stretneme a že tieto veci budú vyriešené jednak zo strany ministerstva pôdohospodárstva, jednak zo strany ministerstva životného prostredia. Nestalo sa tak. Prepáčte, zabŕdnem teraz celkom ešte do politického zloženia ústredných orgánov štátnej správy. No, rozhodujúce kompetenčné veci sa tu presúvajú medzi troma ministrami za Stranu maďarskej koalície. Nuž, priatelia, prepáčte, dovolím si vás takto nazvať, no nemohli ste sa posadiť a nemohli ste si tieto veci úplne perfektne, presne vydiskutovať, aby to bolo čisté ako alabaster? Veď ak dnes by sme akceptovali ten pozmeňujúci návrh, ktorý predniesol pán podpredseda výboru Hamerlik, tak je to ďalšia kompetenčná kolízia tohto zákona. Veď celá vodohospodárska oblasť prechádza pod ministerstvo životného prostredia a my zriadime nový štátny podnik pre správu v oblasti štátnej správy pre správu nad melioráciami. Obdoba je v oblasti stavebného konania a stavebného poriadku. Načo meniť to, čo sa ľudia v štátnej správe naučili a čo podľa môjho názoru profesionálne zvládli? Ja som dokonca presvedčený, že nebude to tak dlho trvať a ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja podstúpi takú zmenu, akú dnes podstupuje ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku, lebo cítime, že je to istý apendix, ktorý nefunguje v tejto oblasti dobre. My nechcem tvoriť megalománske, veľké ministerstvá, ale ja som presvedčený, že celá táto oblasť je organickou súčasťou ministerstva, by mohla byť organickou súčasťou ministerstva hospodárstva, a to, čo nám funguje v oblasti stavebného poriadku, stavebného konania, tak to teraz rozdeľujeme legislatívne nepresne, to rovnako povedal pán spravodajca, a delíme to medzi dva rezorty. Ja naozaj mám ambíciu vás veľmi pekne poprosiť, aby sme vrátili tento návrh predkladateľovi na prepracovanie, nech všetky tie veci, ktoré boli prediskutované na výbore, nech všetky tie veci, ktoré odzneli aj tu v pléne, predkladatelia dajú do poriadku a potom bez akýchkoľvek problémov môžeme s čistým svedomím o tejto kompetenčnej alebo o týchto kompetenčných zmenách rozhodnúť. V súvislosti s tým, aby nevznikali isté napätia a pochybnosti, už dnes môžem teda na 99 % za poslanecký klub, alebo ak chcete, na 100 % za poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko povedať, že tú principiálnu kompetenčnú zmenu vodné hospodárstvo a vody na životné prostredie podporíme, nemáme s tým problém. Ale máme problém s tými vážnymi kompetenčnými spormi, ktoré v súvislosti s inými ustanoveniami môžu vznikať. Iná alternatíva ešte existuje, že pokiaľ by sme teda tento návrh nevrátili, aby sme naozaj so všetkou vážnosťou prerušili rokovanie o tomto bode, sadnite si, prosím, kompetentní, vyriešte tie problémy, ktoré sú. A celkom záverom ešte naozaj chcem zdôrazniť, pán podpredseda vlády, vy ste zodpovedný za oblasť legislatívy, ste zodpovedný za oblasť legislatívy, predpokladám, aj z tej vecnej stránky, ale aj formálnej. Prosím vás pekne, majte úctu k ľuďom, ktorí majú záujem si študovať tie dokumenty, ktoré do Národnej rady dostávame, a nepredkladajte nám také zdôvodnenia a také dokumenty, ktoré jednoducho táto snemovňa z toho profesionálneho hľadiska nemôže stráviť, lebo sú neakceptovateľné. Mal som na mysli predovšetkým dôvodovú správu a tie záležitosti v oblasti finančného vyčíslenia tejto zmeny. Takže, pán spravodajca, veľmi pekne poprosím, môj návrh je vrátiť tento materiál vláde na prepracovanie za predpokladu, že ak tento môj návrh neprejde, tak prosím o prerušenie rokovania k tomuto bodu a tie kompetenčné veci a tie problémy, ktoré sa tu otvorili, aby predkladatelia vyriešili. Samozrejme, v tom prípade by museli ešte zasadnúť výbory, alebo minimálne gestorský výbor, ale nemáme s tým problém, aby sme výbory zvolali. Problém budeme mať, keď ten zákon prejde v takomto znení, ako je predložený. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
[ "(Potlesk.)", "(Potlesk.)" ]
4,165,203
40
2021-09-16
Autorizovaná rozprava
93
Drdul, Dominik, poslanec NR SR
Dominik
Drdul
poslanec NR SR
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému vládnemu návrhu zákona. Vládny návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla po všeobecnej rozprave na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
[]
4,026,045
48
2015-03-11
Autorizovaná rozprava
165
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Jana
Laššáková
podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec Radošovský, nech sa páči.
[]
3,963,166
6
2024-01-23
Autorizovaná rozprava
140
Vašečka, Richard, poslanec NR SR
Richard
Vašečka
poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem, mne prišlo na um v súvislosti s vaším vystúpením slovo izolácia, že tento návrh zákona je izolovaný, respektíve jeho tvorcovia a vôbec koalícia je v izolácii. Samozrejme, v izolácii od opozície, to znamená, prídu sem, dajú ho, nediskutujú, neriešia námietky. Takisto ale aj je to izolácia v rámci európskeho priestoru, kde tie pripomienky, ktoré dáva Európska únia, sú akoby ignorované, ide sa svojou cestou, zdanlivo sa odvoláva na Európsku úniu, ale v skutočnosti je to naozaj také izolačné rozhodnutie, ktoré nás dáva do izolácie. A takisto je to aj izolácia od verejnosti. Typické je teda to medzirezortné pripomienkové konanie, kde sa môže, ako ste spomenuli, pán poslanec zapojiť aj verejnosť a tuto sa zapojiť nemôže. Argument, ktorý sa tu opakuje, že veď máme, máme takú dlhú rozpravu v parlamente, no, to môžme diskutovať my poslanci a navyše to nie je plnohodnotná diskusia, lebo kvôli tej izolácii, teda že koalícia nediskutuje, neargumentuje, v rozprave bol vyzvaný pán minister, aby sa zapojil, a už vystúpil v rozprave, ale mnohé tie námietky by vyžadovali častejšie zapojenie, odpovedanie na tie otázky aj na tie vaše výzvy, ktoré ste mu adresovali. Izolované, izolovaná činnosť neprináša dobré výsledky, dobré je, keď na niečom, čo sa týka celej spoločnosti, participuje podľa možnosti celá spoločnosť alebo aspoň má možnosť, normálnu možnosť participovať celá spoločnosť, teda aj opozícia, aj verejnosť a v prípade toho alebo v súvislosti s tým, že sme členmi Európskej únie, tak aby boli brané do úvahy aj veci, ktoré sú bežné a normálne v európskom priestore. Ďakujem pekne.
[]
4,095,176
44
2009-12-10
Autorizovaná rozprava
156
T. Cabaj, podpredseda NR SR:
T
Cabaj
podpredseda NR SR
Končím tento bod programu. Ďakujem pekne členom vlády za účasť na prerokovávaní. Vyhlasujem tento bod za skončený. Panie poslankyne, poslanci, ďalej budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov . Návrh zákona má tlač 1347, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí predsedu č. 1374. Dávam slovo pani poslankyni Kataríne Tóthovej, aby návrh zákona uviedla.
[]
4,166,914
21
2013-06-19
Autorizovaná rozprava
79
Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Robert
Kaliňák
podpredseda vlády a minister vnútra SR
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dnes tu stojíme pri prerokovaní v druhom čítaní zákona, ktorý tvorí druhú etapu reformy ESO, reformy miestnej štátnej správy. Na úvod niekoľko údajov, ministerstvo vnútra predstavilo na úvod tohto volebného obdobia niekoľko zásadných a štrukturálnych reforiem, ktoré má v pláne vykonať počas tohto obdobia, a pred mojím bodom tu boli diskusie ohľadne konsolidácie verejných financií, rád by som teda dal iba do pozornosti, aby sme vedeli, že každý rezort sa snaží podieľať na tejto konsolidácii vlastným prispením, a prednedávnom sme aj v tejto snemovni schválili zákon, ktorý urobil reformu sociálneho zabezpečenia ozbrojených zborov, najzásadnejšiu za posledných 15 rokov, ktorá sama osebe prináša úsporu 200 mil. eur a je teda významným príspevkom ku konsolidácii verejných financií. Rovnako tak môžeme hodnotiť aj reformu verejného obstarávania, ktorá však svoje úspory prinesie v nadchádzajúcich mesiacoch a bude predovšetkým pre nás všetkých znamenať rýchlejšie nalievanie finančných prostriedkov z európskych fondov priamo k slovenským podnikateľom, priamo do našich obcí a miest a nielen budú, bude pretvárať obraz Slovenska, ale aj výrazným percentom sa bude podieľať na raste hrubého domáceho produktu. Treťou z reforiem, ktorú ministerstvo vnútra predstavilo v rámci tohto volebného obdobia, je reforma verejnej správy, resp. reforma miestnej štátnej správy, ktorú všeobecne nazývame skratkou ESO, teda efektívna, spoľahlivá a otvorená štátna správa. Táto reforma si vytýčila za cieľ predovšetkým dva hlavné body, tým jedným je priblíženie samotnej štátnej správy nielen občanom, ale aj podnikateľom, na druhej strane vytvorenie dostatočnej rezervy v rámci konsolidácie verejných financií na úrovni 700 mil. eur. Táto čiastka však už pre túto chvíľu nie je úplne aktuálna. Ukázalo sa, že vývoj v Európe a vo svete nie je priaznivý, a napriek tomu, že sme robili plány v roku 2012 na určité rasty a oživenie, spätné oživenie ekonomiky, boli sme donútení zvýšiť úsilie a, samozrejme, aj zväčšiť akceleráciu samotných šetriacich procesov. Dnes teda sme presvedčení, že samotná reforma verejnej správy musí usporiť viac ako 700 mil., a aj sa k tejto čiastke približujeme. Ak si pamätáte, ten základný výpočet bol, že do roku 2013, do rozpočtu roku 2013 prispeje reforma verejnej správy čiastkou 50 mil., tak v tejto chvíli sme boli nielen donútení, ale, samozrejme, aj aktívne sme museli pristúpiť k zlepšeniu a k zintenzívneniu konsolidácie verejných financií, a preto reforma ESO v roku 2013 prispeje až 127 mil., tak aby sme na ďalší rok mohli pokračovať na úrovni približne 220 mil. eur. Čiže tá časť, ktorá sa dotýka úspor, napreduje, ministerstvo vnútra je v úzkej spolupráci s ministerstvom financií a, samozrejme, sa to odzrkadľuje v jednotlivých rozpočtoch jednotlivých rezortov. Druhá etapa reformy ESO nadväzuje na prvú a preberá predovšetkým rozhodnutia, ktoré považujeme za správne a ktoré sa v prvých mesiacoch životnosti prvej etapy naozaj osvedčili. Pristúpili sme teda k tomu kroku, ktorý na jednej strane ruší 248 miestnych orgánov štátnej správy, z toho 40 z nich malo právne postavenie rozpočtovej organizácie a zároveň zriaďujeme okresné úrady v 72 okresoch Slovenskej republiky. Pristupujeme teda k tomu, aby okresné úrady so všetkými funkciami, a teda výkonom exekutívy priamo v regiónoch boli čo najbližšie občanovi. To je sprevádzané aj, samozrejme, vybudovaním adekvátneho počtu úradovní alebo klientskych centier, ako sa interne tieto úradovne nazývajú, ktoré majú postupne začať vybavovať všetku agendu pre občanov. Samozrejme, podarilo sa nám zároveň, častokrát zaznievali pri prvej diskusii otázky, akým spôsobom chcete financovať reformu, nebude financovanie tejto reformy nákladnejšie ako úspory, ktoré samotná reforma prinesie. Samozrejme, nastavenie takýchto reformných krokov predpokladá ich dlhodobú životnosť, a teda že sa vo svojom, vo svojej zmene osvedčia a bude môcť aj nasledujúca vláda, aj ďalšie, už len pilníkovať a vylepšovať samotné funkcionality. Preto vlastne od januára 2014 chceme spustiť prvých, odhadujem, približne 15 pilotných klientskych centier, ktoré postupne budú dopĺňané v priebehu roku 2014 tak, aby na konci roka sme mohli mať k dispozícii všetkých 72 a boli sme pripravení ku koncu roku 2014 aj v roku 2015 otvoriť ďalšie úradovne v niektorých excentricky uložených väčších mestách alebo väčších obciach tak, aby občan naozaj nemusel precestovať a prevybavovať počas svojho života dve dovolenky len na kontakt s úradom a nemusel zbytočne preinvestovať z vlastného rozpočtu viac ako 2-tisíc eur. Z tohto dôvodu teda pripravujeme ďalšie zlučovanie špecializovanej miestnej štátnej správy, ktorá nakoniec bude predovšetkým lacnejšia, ale bude môcť si začať vymieňať postupne implementáciou elektronických služieb, vymieňať si informácie o občanoch a nebude musieť obiehať občan, ale obiehať bude informácia. To je asi najzákladnejší leitmotív tej časti reformy, ktorú predstavujeme aj dnes, aby sme v budúcnosti ušetrili občana od zbytočného cestovania po úradoch a vybavovania si jednotlivých záležitostí. Častokrát sa tu hovorí o kvalite podnikateľského prostredia. Chcem teda iba zvýrazniť, že popritom, že už v roku 2008 sme začali s reformou predovšetkým v oblasti zakladania a otvárania nových živností alebo spoločností tým, že sme zriadili jednotné kontaktné miesta, na ktorých je možné vybaviť nielen nahlásenie do zdravotnej alebo Sociálnej poisťovne, ale aj register trestov, ostatné veci, ktoré sa mimoriadne osvedčili v minulosti, ale chceme postupne k tomu pridávať aj ďalšie povoľovacie konania tak, aby boli vybavené, keď už nie na počkanie, ale minimálne vo veľmi skrátenej dobe a na jednom mieste. Ukázalo sa, že síce už je dneska jednoduché založiť podnik, založiť si živnosť alebo spoločnosť, ale otvorenie prevádzky sprevádza niekoľko desiatok povolení, ktoré opätovne musí podnikateľ postupne veľmi prácne získavať tak, aby mohol vytvoriť nové pracovné miesta a zlepšiť dajme tomu služby vo svojom okrese a vo svojej obci. Práve aj táto časť bude klásť dôraz na to, aby sme tento obeh podnikateľa alebo občana minimalizovali. Verím, že tento zákon nájde u vás podporu a že budeme môcť pristúpiť aj k ďalším etapám, pretože celkovo je ich približne asi 5, v ktorých chceme znižovať byrokraciu, zvyšovať efektivitu, znižovať náklady a zlepšovať služby pre občanov. Ďakujem za podporu.
[]
3,897,114
34
2018-09-11
Autorizovaná rozprava
17
Danko, Andrej, predseda NR SR
Andrej
Danko
predseda NR SR
Ďakujem. Pán poslanec Fecko.
[]
3,874,301
18
2020-11-26
Autorizovaná rozprava
139
Kamenický, Ladislav, poslanec NR SR
Ladislav
Kamenický
poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Ja by som takisto chcel požiadať pána Pročka, aby ma neoslovoval a neatakoval na chodbách Národnej rady, ak má nejaké pripomienky k tomu, čo som povedal, môže sa k tomu vyjadriť v rozprave, vo faktickej poznámke a podobne. Ja si vyprosujem, aby takýto šašo nás otravoval na chodbách Národnej rady. Keď niečo chce povedať, nech vystúpi v rozprave alebo vo faktickej poznámke. Ďakujem pekne.
[]
3,870,975
39
2009-06-25
Autorizovaná rozprava
38
R. Rafaj, poslanec:
R
Rafaj
poslanec
Bohužiaľ, prvá poslankyňa, ktorá vystúpila v rozprave, udala ako dirigent falošný tón, falošný tón tejto diskusie a snaží sa posunúť diskusiu nie o európskych trendoch, štandardoch ochrany a úpravy v používaní integrujúcich štátnych alebo úradných jazykoch, pretože celý svet sa integruje nielen navzájom, ale aj v rámci svojich národných území. Je mi ľúto, že dochádza rovnako k posunom výkladu medzinárodných dokumentov, ktoré majú buď relevantný alebo len odporúčajúci charakter, napríklad spomínanej charty, kde sa jednoznačne hovorí, že používanie iných jazykov okrem oficiálnych, v našom prípade štátneho, sa nesmie diať na úkor jazyka štátneho. Je mi ľúto, ale aj to, čo povedal pán minister pred chvíľou a vysvetľoval pozmeňujúce návrhy, ktoré, bohužiaľ, prešli do spoločnej správy nášho výboru, znamená porušenie tohto, znamená nielen ústupok, ale aj istú výnimku nepotrebnosti buď používania alebo osvojenia si štátneho jazyka, keďže štátny jazyk by mal nasledovať, povedzme, až na druhom mieste. Dokonca sme tu počuli, že na čo rovnakou veľkosťou písma a podobné odstavovanie štátneho jazyka na vedľajšiu koľaj. S tým rozhodne, kategoricky nemôžem súhlasiť, pretože by išlo o porušenie spomínaného odseku 2 § 1 – štátny jazyk má prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na území Slovenskej republiky. Pravdepodobne, ak by prešiel tento pozmeňujúci návrh, bolo by to v kolízii s ústavnosťou a norma by musela ísť na Ústavný súd. Je úplne štandardné, že až na malú výnimku z roku 2007 po desiatich rokoch spoločenskej praxe táto snemovňa opäť otvára zákon o štátnom jazyku. Ako vyspelá demokracia, aj Slovenská republika nepochybne má svoju jazykovú politiku a krédom tejto politiky alebo istým programovým dokumentom je dokument, ktorý sa schválil v roku 2001 s názvom Koncepcia ochrany štátneho jazyka v praxi. Takže štát má právo dohľadu, výkladu aj kontroly v rámci jazykovej politiky. Štátny jazyk je nepochybne tým najdôležitejším integrujúcim jazykom. Už na začiatku pán minister citoval zo švédskej praxe, kde sa jednoznačne zdôrazňuje a hovorí o švédčine ako o hlavnom jazyku, ostatné sú vedľajšie. Takže, pokiaľ niekto uvažuje v kontexte, na čo štátny jazyk, vraj je potrebná bilingválnosť alebo viacjazyčnosť, pravdepodobne by chcel meniť aj fyzikálne zákony. Napadla mi gravitácia Zeme a gravitácia Mesiaca a teraz príde niekto z menšinového Mesiaca a on povie, že on sa nebude podriaďovať gravitácii Zeme, pretože on má vlastné zákony v tejto slnečnej sústave. No asi by tu bolo veľa karambolov, keby si každý jazdil po vlastnej dráhe. Čiže základom spoločnosti je vždy poriadok, je vždy priorita, ale je súčasne aj súhra a tá v právnom poriadku Slovenskej republiky je, pretože máme prijatý aj zákon o používaní jazykov menšín. Chcel by som zdôrazniť, že toľko citovaná charta nekoncipuje vzťah medzi štátnymi jazykmi a regionálnymi alebo menšinovými jazykmi v oblasti kompetencií, alebo tam, kde dochádza k vzájomnému antagonizmu. Predstavuje interkultúrny a multilingválny prístup, v ktorom má každá kategória jazykov svoje správne miesto. My dnes hovoríme o tom najdôležitejšom, integrujúcom jazyku, ktorým je štátny jazyk Slovenskej republiky a ním je slovenčina. Ak sa tu zdôrazňovalo, či je slovenčina v ohrození, rovnako môžem položiť otázku, ktorý menšinový jazyk na území Slovenskej republiky je v ohrození alebo má kategóriu takzvaných vymierajúcich jazykov? Podľa mňa ani jeden. Chcem tiež zdôrazniť, že nález Ústavného súdu z 18. 10. 2005 odmietol takzvanú pozitívnu diskrimináciu s tým, že ak je v právnom predpise zakotvené odlišné zaobchádzanie s odlišnými jednotlivcami, musí existovať legitímny dôvod pre takúto diskrimináciu. Nevidím dôvod, aby boli udeľované výnimky v používaní slovenčiny ako štátneho jazyka na celom území Slovenskej republiky tak, že by muselo dôjsť k jeho obmedzeniu, k obmedzeniu používania alebo k zmene priority tak, ako o tom hovorí § 1 ods. 2. Chcem tiež povedať, že ochrana štátneho jazyka je konformná aj z pohľadu medzinárodných dokumentov a je legitímnym dôvodom na zásah do slobody prejavu a dokonca práva na súkromie. Štát podľa odporúčaní OBSE, myslím tým odporúčanie z Oslo, môže vyžadovať, aby sa štátny jazyk používal v tých sektoroch ekonomickej aktivity, ktoré sa dotýkajú práv ostatných alebo vyžadujú výmenu a komunikáciu s verejnými orgánmi. Podstatné pre nás je, že je garantované špecifické postavenie štátneho jazyka a že medzinárodnoprávne dokumenty takéto výnimočné postavenie aj rešpektujú a dokonca aj riešia jeho prednostné používanie. Väčšinou je to ponechané v kompetencii jednotlivých štátov. Čiže táto novela štátneho jazyka, o používaní štátneho jazyka vlastne upravuje jednotný dorozumievací prostriedok aj v tej sfére, ktorú obsahuje každá právna norma a to je dohľad a súčasne aj rešpekt alebo vynutiteľnosť právnej normy. Aby sme nezostali osamotení v diskusii, v Bulharsku je učenie sa bulharského jazyka a jeho používanie právom, ale aj povinnosťou bulharského občana. My tu vôbec nehovoríme o nejakých povinnostiach. To je zvláštne. A tam, kde bola povinnosť, tak ju, povinnosť v rovine všeobecnej znižujeme len na úroveň adresnú, kde je úplne logické, že v Ozbrojených silách Slovenskej republiky alebo zložkách musí byť komunikačný jazyk Slovenskej republiky ako štátny jazyk. Neviem si predstaviť, že by niekto na povel odpovedal „nemtudom“. Ďalej, Rakúsko v ústave v článku 8 – nemecký jazyk je bez ohľadu na zákonné práva jazykových menšín štátnym jazykom republiky. Oficiálnym jazykom v Rumunsku je podľa článku 13 rumunský jazyk. A mohli by sme takýmto spôsobom citovať ďalšie a ďalšie citácie z ústav alebo z konkrétnych ustanovení zákonov štátov Európskej únie alebo iných štátov, kde rovnako ako na Slovensku je v ich právnom poriadku prijatá norma, ktorá upravuje používanie štátneho jazyka. Pokiaľ vystupujem za klub Slovenskej národnej strany a pokiaľ sme už počuli v tejto sále, že z jazyka sa robí údajne politikum, no tak si potom nalejme čisté víno, kto toto politikum robí. Kto poslal v mene svojej strany list alebo istý apel na štátne organizácie alebo inštitúcie a definoval, citujem, „požiadavky politického charakteru v súvislosti s prijímaním tejto normy“? Mám informáciu, že to bola len jedna politická strana, ktorá je v tomto parlamente a jej predseda sa volá Pál Csáky. Akým právom si dovoľuje strana FIDESZ rovnakým spôsobom zasahovať do noriem, ktoré prijímame v tomto parlamente cez rôzne diplomatické nóty a vydaný takzvaný position paper FIDESZ-u? Dúfam, že úpravy, ktoré sčasti prešli v gesčnom výbore, nie sú reakciou na tieto politické požiadavky a hrubý politický nátlak. Preto mi dovoľte, aby som predniesol tri pozmeňujúce návrhy k danému zákonu. Pozmeňujúci návrh, ktorý máte rozdaný s označením pod č. 1. V článku I bod 1, citujem: „V § 9a ods. 1 sa za slovami „ani po“ vypúšťajú slová, citujem, „jeho opakovanom“.“. Odôvodnenie. Ide o pôvodne uplatňovaný princíp zákona. Nie je totiž obvyklé v slovenskom právnom poriadku, aby pokuta bola ukladaná až následne po viacerých písomných upozorneniach a novom ďalšom určení lehoty na odstránenie protiprávneho stavu. Znamená to, že prvá lehota k odstráneniu by bola iba symbolická a teda právne irelevantná a neprispeli by sme takouto úpravou k rešpektu právnej normy. Okrem toho by tiež znamenal neúmerné, až neúnosné odďaľovanie odstránenia a nápravy protiprávneho stavu, čo by bolo dokonca priamo ustanovené zákonom a nebolo by v súlade s legislatívnymi pravidlami, ktoré sa uplatňujú v tejto rokovacej sále. 2. V § 9a sa za ods. 2 vkladá nový ods. 3, ktorý znie, citujem: „(3) Ministerstvo uloží ďalšiu pokutu vo výške 2 % z pokuty uloženej v ods. 2 za každý deň omeškania od uplynutia lehoty určenej rozhodnutím ministerstva až do odstránenia protiprávneho stavu alebo výkonu rozhodnutia.“ Koniec citácie. Pričom ods. 3 – 5 sa prečíslujú na 4 – 6.“ Ak dovolíte odôvodním tento návrh, ktorý rieši situáciu, kedy sa obchádza súlad s týmto zákonom, by totiž neodstránil v lehote určenej ani v opakovanom rozhodnutí ministerstva nápravu daného stavu. Čiže ide o klasický nástroj vynutiteľnosti práva. Ďalším pozmeňujúcim návrhom označeným a rozdaným vo vašich laviciach, vážení kolegovia, je s označením 2, ak dovolíte prečítam: „V čl. I bod 1 13. bod znie: „V § 4 ods. 3 znie, citujem: „(3) Celá pedagogická dokumentácia, ďalšia dokumentácia v školách a v školských zariadeniach sa vedie v štátnom jazyku. V školách a školských zariadeniach, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku národnostných menšín (odkaz na 8a) sa pedagogická dokumentácia vedie dvojjazyčne a to v štátnom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny (odkaz 8b). V školách a v školských zariadeniach, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku národnostných menšín (opäť odkaz 8a) sa ďalšia dokumentácia vedie dvojjazyčne a to v štátnom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny.“.“ Koniec citačnej úpravy. Odôvodnenie. V tomto ustanovení sa dáva do súladu súčasný právny stav vedenia pedagogickej dokumentácie, ktorá sa v školách a v školských zariadeniach vedie v štátnom jazyku a v školách a v zariadeniach, v ktorých sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie v jazyku národnostných menšín, sa pedagogická dokumentácia vedie dvojjazyčne a to v štátnom a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny. Zároveň sa týmto ustanoví, že v školách a v školských zariadeniach, v ktorých sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie v jazyku národnostných menšín, sa ďalšia dokumentácia vedie dvojjazyčne. Ide však o jednoznačne pregnantnejšiu úpravu, ktorá necháva postavenie, prioritné postavenie slovenského jazyka a povinnosti viesť túto dokumentáciu a súčasne umožňuje viesť túto dokumentáciu aj v jazykoch menšín. Keďže tento môj novelizačný bod je v kolízii s bodom 3 spoločnej správy, poprosil by som pani spravodajkyňu, keby vyňala bod 3 spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Druhým novelizačným bodom v návrhu 2 je úprava pôvodného bodu 14, ktorý znie, citujem: „V poznámke pod čiarou k odkazu 8a sa citácia § 3 zákona č. 29/1984 Zb. v znení neskorších predpisov nahrádza citáciou § 12 ods. 5 zákona č. 245/2008 Z. z.“ Koniec citačného bodu. Odôvodnenie. V bode 2 ide o legislatívno-technické zosúladenie podľa súčasného právneho stavu. Nakoniec, vážení kolegovia, ak dovolíte, uvediem pozmeňujúci návrh označený a rozdaný vo vašich laviciach pod číslom 3. Má celkovo 5 zmien, takže budem prechádzať postupne od č. 1 až po č. 5. 1. Za 2. bod sa vkladá nový 3. bod, ktorý znie: „3. V § 2 sa dopĺňa nový odsek 1, ktorý znie, citujem: „(1) Štátne orgány, orgány územnej samosprávy a iné orgány verejnej správy sú povinné ochraňovať štátny jazyk. Na tento účel sú povinné aktívne pristupovať ku kontrole dodržiavania ustanovení tohto zákona“.“ Predmetný paragraf síce obsahuje formuláciu o ochrane štátneho jazyka, ale v ďalšej doterajšej textácii nie je praktická úprava, ani zmienka o ochrane štátneho jazyka. To je obrovský paradox oproti situácii, kde sa zdôrazňuje neustále ochrana jazykov menšín a etnických skupín. My dnes rokujeme o štátnom jazyku a v podstate neriešime, či už deklaratívne, filozoficky, pozične, systémovo jeho ochranu. Takže by som vás rád poprosil, keďže aj tieto návrhy v tomto treťom pozmeňujúcom návrhu by som dal o nich hlasovať samostatne, o každom zvlášť, vás poprosím o podporu všetkých. Chcem ešte zdôrazniť, že tento návrh je tiež v súlade, ako som povedal, s nadpisom paragrafu a už som aj citoval odporúčanie OBSE, podľa určení ktorej je možné vyžadovať, aby sa štátny jazyk používal v tých sektoroch ekonomickej aktivity, ktoré sa dotýkajú aj práv ostatných alebo vyžadujú výmenu a komunikáciu s verejnými orgánmi. Doterajšie odseky 1 – 3 sa týmto prečíslujú na odseky 2 – 4 a následné body sa potom primerane rovnako prečíslujú. Druhý novelizačný bod. V doterajšom 4. bode v § 3 ods. 1 znie, citujem: „(1) Štátne orgány a orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej správy, nimi zriadené právnické osoby a právnické osoby zriadené zákonom povinne používajú v úradnom styku štátny jazyk, kým nie je dotknuté používanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku podľa osobitného predpisu (odkaz 5aa). Preukázanie primeranej znalosti štátneho jazyka slovom i písmom je podmienkou prijatia do pracovného pomeru alebo do obdobného pracovného vzťahu a predpokladom na vykonávanie dohodnutej práce v určenej pracovnej činnosti v štátnych orgánoch, orgánoch územnej samosprávy, v iných orgánoch verejnej správy, nimi zriadených právnických osobách a právnických osobách zriadených zákonom podľa odkazu 5 v príslušnom zákone.“.“ Odôvodnenie. Pôvodné znenie návrhu novely zákona s poukázaním na riešenie otázky ovládania štátneho jazyka v § 3 ods. 2 z pohľadu praxe v bežnom živote spoločnosti môže vyvolať zbytočné komplikácie k otázke výkladu povinnosti ovládať štátny jazyk v úradnom styku. (Hlasy z pléna.) Ďakujem, kolegovia, budem pokračovať. Štát je povinný zabezpečiť prostredníctvom svojich orgánov príkladný vzťah k ovládaniu a používaniu štátneho jazyka v úradnom styku, pričom predpokladom tejto úlohy je skutočnosť, že osoby v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu v týchto orgánoch budú plynulo slovom aj písmom ovládať štátny jazyk. Tretí navrhovaný bod zmeny. V doterajšom 17. bode § 5 ods. 5 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripája sa text, citujem: „Text v inojazyčnom preklade sa vždy uvádza až v texte v štátnom jazyku“. Koniec citácie. Odôvodnenie. Navrhovaný text je potrebné z dôvodu jednoznačnosti v otázke postupnosti uvádzania textov v štátnom jazyku a inojazyčnom preklade spresniť. V praxi totiž môže mať pôvodné znenie ustanovenia rôzny výklad. Nadväzujem na tie priority a ustanovenia, o ktorých som hovoril už v predchádzajúcej časti. Chcem rovnako poprosiť pani spravodajkyňu, keďže podľa mňa je tento 3. bod, lebo sa prekrýva so 6. bodom spoločnej správy, rovnako vyňať 6. bod spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Štvrtá úprava. V doterajšom 18. bode § 6 ods. 1 sa za slová „v služobnom styku“ vkladajú slová „povinne“. Odôvodnenie. Zmena sleduje legislatívno-technické spresnenie obsahu ustanovenie príslušného paragrafu vo vzťahu k ostatným ustanoveniam zákona. Nakoniec piata zmena. Za doterajší 21. bod sa vkladá bod 22., ktorý znie: „V § 8 ods. 1 sa za slovo „potravín“ vkladá čiarka a slová „a liečiv“ sa nahrádzajú slovami, citujem „liečiv, spotrebnej elektroniky a drogistického tovaru.“.“ Koniec citačnej úpravy. Nasledujúce body sa následne primerane prečíslujú. Chcem uviesť na odôvodnenie, že napriek uvedenému príkladnému výpočtu výrobkov, pri ktorých je povinné použitie štátneho jazyka v návodoch na používanie, vyplynula táto úprava z praxe a to doplniť výpočet o dôležité výrobky a tovary, predovšetkým spotrebnej elektroniky, keďže vývoj ide dopredu a máme veľa sťažností práve na obchádzanie tohto segmentu podnikania v spotrebiteľských právach občanov Slovenskej republiky. Ako som povedal, dal by som hlasovať o každom mojom bode zvlášť, aj vrátane jednotlivých bodov. Na záver chcem vás poprosiť o podporu a racionálne pochopenie nevyhnutnosti prijať novelu zákona o štátnom jazyku v takej forme, aby sme sa za ňu nemuseli hanbiť a aby štátny jazyk Slovenskej republiky bol skutočne integrujúcim prvkom spoločnosti, ktorý spája, ktorý pomáha ku komunikácii, k vzájomnému chápaniu a aj k reprezentatívnej zložke suverénnej Slovenskej republiky. Ďakujem.
[ "(3)", "(3)", "(odkaz na 8a)", "(odkaz 8b)", "(opäť odkaz 8a)", "(1)", "(1)", "(odkaz 5aa)", "(Hlasy z pléna.)" ]
3,909,618
8
2012-10-23
Autorizovaná rozprava
43
Paška, Pavol, predseda NR SR
Pavol
Paška
predseda NR SR
Hlasujeme. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 100 bolo za, 2 proti, 37 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili.
[ "(Hlasovanie.)" ]
3,892,256
28
2021-05-13
Autorizovaná rozprava
294
Čepček, Martin, poslanec NR SR
Martin
Čepček
poslanec NR SR
Ďakujem. Pani Zemanová, určite to nie je sebaprezentácia, ale občania Slovenska, si myslím, že si zaslúžia už dlhodobo, aby bol nejaký zákon pripravený, či to bude zákon o hospodárskej mobilizácii. Každý tu chceme zrušiť núdzový stav. A už viacej poslancov aj koalície vyhlasovalo, že viac za zákon, za predĺženie núdzového stavu hlasovať nebude, nebudú teda. A po štrnástich mesiacoch prišiel zákon v skrátenom legislatívnom konaní. Mne vadí na tom to, že je to v skrátenom legislatívnom konaní. Bolo dosť mesiacov na to, aby sa takýto zákon nachystal v riadnom medzirezortnom pripomienkovom konaní, mohol byť k tomu aj ďalší zákon, napríklad o zdravotníctve alebo iných veciach. Ja som na to poukazoval. Takže ďakujem.
[]
4,138,768
51
2021-12-10
Autorizovaná rozprava
189
Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Milan
Laurenčík
podpredseda NR SR
Ďakujem, pán minister. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Ja teraz dám slovo poverenému členovi výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslancovi Jaromírovi Šíblovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vlády vo výbore. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
[]
4,049,423
10
2020-07-24
Autorizovaná rozprava
373
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Gábor
Grendel
podpredseda NR SR
Nemôžem vám vrátiť čas, pretože ste nereagovali na rečníka.
[]
3,929,176
12
2011-02-03
Autorizovaná rozprava
235
Oravec, Richard, poslanec NR SR
Richard
Oravec
poslanec NR SR
Pán podpredseda, ďakujem pekne za slovo. Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 146 hlasovacích lístkov, a teda na voľbe bolo prítomných 146 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu jeden poslanec neodovzdal hlasovací lístok. Zo 146 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 6 neplatných a 140 platných. Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že - za Petra Alakšu hlasovalo za 110 poslancov, proti 21, zdržalo sa 9, - za Jána Daniaška hlasovalo za 0 poslancov, proti 116, zdržalo sa 24, - za Attila Lovásza hlasovalo za 70 poslancov, proti 60, zdržalo sa 10, - za Miloša Mistríka hlasovalo za 76 poslancov, proti 47, zdržalo sa 17. Na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní boli za členov Rady pre vysielanie a retransmisiu na 6-ročné funkčné obdobie, ktoré začne plynúť dňom 17. februára 2011 zvolený Peter Alakša a Miloš Mistrík.
[]
4,195,545
24
2017-12-06
Autorizovaná rozprava
255
Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Andrej
Hrnčiar
podpredseda NR SR
Pán poslanec Muňko.
[]
3,907,341
28
2018-03-14
Autorizovaná rozprava
318
Heger, Eduard, poslanec NR SR
Eduard
Heger
poslanec NR SR
Ďakujem, pán predsedajúci. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ako bolo prednesené počas rozpravy.
[]
4,203,617
9
2016-09-06
Autorizovaná rozprava
230
Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Lucia
Ďuriš Nicholsonová
podpredsedníčka NR SR
S reakciou na faktické pani poslankyňa Remišová, nech sa páči.
[]
4,069,488
29
2014-02-04
Autorizovaná rozprava
21
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Jana
Laššáková
podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, ja sa ohradzujem, lebo som nikdy s nikým nechodila na plesy. Nech sa páči, pán poslanec Martvoň.
[]
4,066,919
51
2019-10-16
Autorizovaná rozprava
216
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Béla
Bugár
podpredseda NR SR
Pán poslanec, už, bohužiaľ, čas uplynul.
[]
4,192,254
12
2017-02-09
Autorizovaná rozprava
210
Tomáš, Erik, poslanec NR SR
Erik
Tomáš
poslanec NR SR
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážená pani ombudsmanka, kolegovia, kolegyne, pani ombudsmanka, najprv sa chcem ospravedlniť za to emotívne vystúpenie viacerých poslancov vrátane mňa dnes dopoludnia. Asi ste si nepredstavovali, asi tak svoju poslednú správu, ale chcem vám vysvetliť, že tie emócie s niečím súvisia. Súvisia s tým, že vec, ktorú opoziční poslanci a poslankyne označujú ako boj za práva detí, nie je ničím iným, len cynickým honom, ktorého výsledkom má byť veľmi tvrdý a nepríjemný útok na vládu Slovenskej republiky. Prečo to tvrdím? Tvrdím to preto, lebo ako máte možnosť vidieť, bez akýchkoľvek ďalších argumentov a bez toho, aby akceptovali viacerí opoziční poslanci nové informácie a nový vývoj k danej téme, vopred avizujú návrh na odvolanie ministra práce. O tom návrhu na odvolanie ministra práce už hovorili na začiatku celého procesu. Poslanec, ktorý tak vehementne vstúpil do emotívnej debaty predpoludním, poslanec za SaS, a to vám chcem povedať, pani ombudsmanka, neváhal použiť v tomto pléne vetu, že vláda preto chráni toto resocializačné zariadenie, pretože pán minister Richter si tam chodí užívať s dievčatami. Aby ste vedeli, súčasťou čoho ste, pani ombudsmanka, vám chcem povedať, že iný opozičný poslanec, líder opozičnej strany SME RODINA, neváhal kvôli tejto téme na facebooku vyzývať ľudí na lynčovanie zamestnancov zariadenia. Aj na tomto sa podieľate. Naozaj touto svojou poslednou, mimoriadnou správou, mimoriadnou, ako ste ju nazvali, ste neprekročili, bohužiaľ, svoj tieň v pôsobnosti vo svojom úrade. Prečo to tvrdím? Myslím si, že táto správa je od začiatku účelová, jasne je politická. Neobjektívne sumarizuje v zásade už pol roka medializované výstupy rôznych zdrojov k problematike resocializácie a sociálno-právnej ochrany detí, najmä postoje časti opozície, ktorá aj túto tému spolitizovala od úplného začiatku. Ja naozaj nerozumiem, ako môže vyzerať správa ombudsmanky takto. Evidentne vychádza zo sprostredkovaných informácií a tá správa sa ani len nepokúsila skonkretizovať zdroje. Píšete: „z poskytnutých spisov“. Pýtam sa, z poskytnutých spisov koho? „Z výpovedí bývalých klientov...“ Ktorých, pani ombudsmanka? „Rozhovory s kurátormi potvrdzujú...“ Aké rozhovory? A v prípade resocializačného zariadenia Čistý deň nie sú uvedené ani len základné počty klientov maloletých, plnoletých, bývalých, s ktorými bol vedený rozhovor, počty rodičov, klientov, s ktorými bol vedený rozhovor, počty spisov, zariadenia a úradov, informácie o overení hodnovernosti zdrojov, najmä osobných výpovedí. Nie sú uvedené ani len počty úradov, kde bol vykonaný rozhovor, počet zamestnancov, vôbec nič, len veľká znôška úvah, zozbieraných verejných tvrdení a pocitov. Čo ma ale najviac zaráža, a preto tu boli dnes aj rodičia, klienti, rodiny týchto klientov na tom balkóne, že ste sa vôbec nerozprávali s nimi, s komunitou, ktorej sa to priamo dotýka. Tým ste úplne odkopírovali postup poslankýň, ako napríklad pani poslankyne Blahovej, ktorá si nenašla za celý ten čas čas na to, aby sa s nimi stretla. Prišla raz, lebo musela, počas poslaneckého prieskumu, tam jej to bolo veľmi nepríjemné, povedali jej, čo si o nej myslia. A chcem opakovať... (Reakcia z pléna). Nechajte ma, prosím vás, dohovoriť. Chcem zopakovať, že za tento Čistý deň je podpísaná petícia, ktorú podpísalo 53 ľudí. Medzi tými ľuďmi sú rodičia, klienti, rodiny, podporovatelia, zamestnanci. A podľa toho, čo mám, ak mám presné informácie, tak celá tá petícia pokrýva 31 z 37 klientov asi. To vás naozaj tento názor nezaujímal? Možno sa mýlim, možno ste sa naozaj zaujímali. Ale ja tu mám otvorený list zamestnancov, rodičov, klientov a klientov resocializačného zariadenia Čistý deň predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky Andrejovi Dankovi. Keďže je to otvorený list, môžem z neho citovať. A tá komunita, o ktorú teraz ide, v tom liste píše v bode jedna: „Verejná ochrankyňa práv nikdy nenavštívila naše zariadenie, nikdy si nevyžiadala žiadne písomné podklady, materiály, vysvetlenia, nikdy a nikde sa neoboznámila so žiadnym vnútroorganizačným predpisom, ktorý by získala priamo z administratívneho operátu našej neziskovej organizácie.“ Ak teda, pani ombudsmanka, dovolíte, a tento list nemáte, ja vám ho v mene komunity Čistého dňa, by som vám rád odovzdal. Nech sa páči. (Odovzdanie listu a reakcia ombudsmanky.) Tak sa teším. A preto mi dovoľte ešte na záver niečo povedať. Mrzí ma, že verejná ochrankyňa práv sa súčasne stavia do pozície vyšetrovateľa, sudcu a kata bez toho, aby si počkala na závery vyšetrovaní orgánov činných v trestnom konaní či iných odborných záverov. Minister práce Ján Richter je viazaný zákonmi a zodpovednosťou sa za svoje rozhodnutia, okamžite nariadil vykonať v zariadení Čistý deň nezávislú kontrolu a čaká na relevantné závery a ukončenie zákonom definovaných správnych procesov. Ministerstvo práce je pripravené obratom konať a opäť otvoriť konanie o zrušení akreditácie, pričom hneď následne bude možné prijať prvostupňové rozhodnutie. Ako je známe, zo zákona o správnom konaní zároveň vyplýva, že minister môže vstúpiť do procesu až v prípade odvolania druhej strany a urobiť konečné druhostupňové rozhodnutie. Zrušenie akreditácie zariadeniu len na základe pocitov a dojmov, bez relevantných dôkazov by bolo ľahko napadnuteľné na súde a v konečnom dôsledku by sa tak mohlo stať neoprávnené. Proces zrušenia akreditácie sa riadi jasnými pravidlami, a preto nie je možné odobrať zariadeniu akreditáciu zo dňa na deň, ako si to predstavujú niektoré političky a najnovšie aj verejná ochrankyňa práv. Zaráža ma aj skutočnosť, že správa verejnej ochrankyne práv v záveroch vôbec neberie do úvahy viaceré fakty, nezávislé rozhodnutia súdov ani tvrdenia všetkých spokojných klientov zariadenia Čistý deň, o čom som už hovoril, a ich rodičov. Táto správa sa tým prispôsobuje rétorike opozičných poslankýň, ktoré robia závery len na základe neúplného, jednostranného poznania vecí, ignorujúc pritom viaceré skutočnosti a hlasy ostatných aktérov. Domnievame sa, že práve inštitúcia verejnej ochrankyne práv občanov Slovenskej republiky by mala pracovať so všetkými objektívnymi skutočnosťami a vec hodnotiť odborne a apoliticky. V opačnom prípade sú ďalšie opakovania jednostranných vyhlásení len sebaprezentáciou a podporou politickej objednávky. Napriek tomu, čo som povedal, pani ombudsmanka, keďže končíte vo funkcii, vám chcem zaželať veľa šťastia a zdaru v ďalšej buď pracovnej kariére, ale aj v súkromnom živote. (Potlesk.)
[ "(Reakcia z pléna)", "(Odovzdanie listu a reakcia ombudsmanky.)", "(Potlesk.)" ]
4,029,248
1
2020-03-20
Autorizovaná rozprava
362
Klus, Martin, doterajší podpredseda NR SR
Martin
Klus
doterajší podpredseda NR SR
Mrzí ma to, ale v zmysle rokovacieho poriadku nie je možné reagovať na tento príhovor faktickými poznámkami. Ďakujem za príhovor predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky pánovi Borisovi Kollárovi. Panie poslankyne, páni poslanci, ďalšieho riadenia ustanovujúcej schôdze sa ujme pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, nech sa páči.
[]
4,006,401
49
2015-04-17
Autorizovaná rozprava
47
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Jana
Laššáková
podpredsedníčka NR SR
Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci, celkom jedenásť pánov poslancov, posledný je pán poslanec Bobík, pán poslanec Hrušovský. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec Zajac.
[]
4,179,994
58
2015-11-12
Autorizovaná rozprava
352
Borec, Tomáš, minister spravodlivosti SR
Tomáš
Borec
minister spravodlivosti SR
Ďakujem pekne. Ja som chcel zareagovať na poslanca Hlinu. Len chcel som ešte predtým, aby aj on mohol ešte potom odpovedať, ale tak nie je to také nevyhnutné asi, keď mu poviem, čo mám úmysle. Tak určite pochopíte, pán poslanec, ak by ste si pozreli, a teraz to myslím v dobrom, § 26 predmetného návrhu, tak by ste zistili, že všetky tieto opatrenia, ktoré vy navrhujete, sú podstatne komplexnejšie a v súlade s Trestným poriadkom upravené v § 26. Tam sa hovorí, tak nechcem to teraz čítať, ale keď si to pozriete, v princípe ide o to, že ak súd zistí, že bude pokračovať v činnosti a tak ďalej a tak ďalej, ktorá je v rozpore so zákonom, tak voči obvinenej právnickej osobe môže uložiť obmedzujúce a zaisťovacie opatrenia, ktorými sú okrem iného povinnosť niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo znášať. A tie sú vyjadrené potom v ods. 4, kde sa hovorí jasne, že „rozhodnutie o uložení opatrenia podľa ods. 2, ako aj rozhodnutie o jeho obmedzení alebo zrušení súd bezodkladne zašle orgánu, ktorý vedie register vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt“ a tak ďalej a tak ďalej „a orgánu udeľujúcemu povolenie alebo iné oprávnenie na činnosť obvinenej právnickej osoby“, pán poslanec. Čiže váš návrh v postate ide ako keby duplicitne, ale iným spôsobom. Čiže vám odporúčam, zoberte ten návrh späť a máte to tam vyriešené v podstate už teraz. Takže toľko, ďakujem.
[]
3,933,758
40
2021-09-22
Autorizovaná rozprava
230
Mazurek, Milan, poslanec NR SR
Milan
Mazurek
poslanec NR SR
Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi bližšie sa vyjadriť k nami predkladanému návrhu zákona, ktorý, ako povedal môj predrečník, kolega z hnutia REPUBLIKA Miro Urban, kopíruje to, čo navrhol maďarský predseda vlády Viktor Orbán a čo bolo úspešne schválené v Maďarsku. Je to zákon, ktorý si za cieľ kladie ochranu tých najzraniteľnejších, ochranu tých najmenších a zabezpečenie zdravého a ničím deviačného charakteru narušeného vývoja malých detí. Ľudia, ktorí majú nejaké národné, prípadne konzervatívne, kresťanské presvedčenie, žijú s istým súborom hodnôt, ktorý vníma niektoré veci ako normálne, niektoré ako nenormálne. Títo ľudia nie sú nejakí vrahovia, násilníci, presvedčení o tom, že tieto práva týchto ľudí by mali byť potierané a títo by nemali patriť do spoločnosti, tak ako to častokrát hovoria poslanci SaS o neočkovaných ľuďoch. My, naopak, vnímame tieto veci tak, že hoci existujú určité odchýlky od, niektoré veci, ktoré nevnímame ako úplne normálne, tak s ich existenciou sa skrátka všetci musíme zmieriť, ale nevidíme jediný dôvod, prečo by takéto odchýlky mali byť propagované, vyzdvihované, dokonca mali by byť povyšované nad ten bežný, normálny život, nad tú tradičnú rodinu, nad muža, ženu, dieťa. A už absolútne, v žiadnom prípade, za žiadnych okolností, to je doslova že červená čiara, nevidíme jediný dôvod, prečo by práve takéto spôsoby života, takéto konania, takéto povedzme sexuálne preferencie mali byť ukazované malým deťom. To skrátka vnímame ako vec, ktorá je úplne neprípustná. A vnímame to práve z toho dôvodu, že vidíme, kam to speje v západnej Európe. Vidíme scenérie, kedy chlap prezlečený za ženu, dokonca veľmi podobne, častokrát vyzerajúci ako ten transsexuál, ktorý práve teraz dobodal to dievča v tom Trenčíne, známy prípad, a takýto človek sedí niekde v škôlke a číta malým deťom v škôlke rozprávky, kde sa používajú práve také termíny, ako hovoril pán Krošlák, že rodovo neutrálny jeleň, dvaja zajačikovia majú, zajac a zajac majú spolu malého zajačika a podobné kraviny a zvrhlosti, ktoré odporujú vede, ktoré odporujú viere, ktoré odporujú prírode, ktoré odporujú všetkým formám normálnosti. A je predsa našou úlohou ako poslancov zabezpečiť, aby tieto formy deviácie a tieto jednoznačne škodlivé faktory, ktoré môžu v budúcnosti vplývať aj na výchovu detí na Slovensku, nemali priestor v našom vzdelávacom systéme. A práve to rieši náš zákon. Náš zákon rieši ochranu tých najmenších pred tým, aby boli počas svojho vývoja, či už je to v ranom detstve, alebo v puberte, do 18 rokov, keď sa chápu ako deti, neboli kontaktovaní alebo nejakým spôsobom konfrontovaní s obsahom, ktorý môže rozrušiť nejaké ich vnímanie, ktorý môže mať veľmi zlý vplyv na ich výchovu. Či už je to prehnaná sexualizácia, či je to nejaké prehnané, radikálne, krvilačné násilie, alebo je to propagácia nejakej homosexuality, pedofílie a podobných vecí, ktoré reálne existujú. Ale veci ako homosexualita sú veci, ktoré sa majú týkať dospelých ľudí a do detí by sme ich určite tlačiť nemali. Ako spomínal kolega, ako spomínali ďalší kolegovia, to predsa nie je žiaden útok na iných ľudí. Tým, že nechcete deťom propagovať nejakú prehnanú sexualitu, predsa na nikoho neútočíte, nikomu neodoberáte ich práva, dávate tým deťom akurát možnosť prežiť normálne detstvo, ako si ho mnohí pamätáme, aby neboli konfrontovaní s takýmito deviačnými vplyvmi a aby sa potom v budúcnosti, možno v osemnástich a ďalej sami rozhodli, keď sú dospelí ľudia, keď sú ľudia, ktorí sami zodpovedajú za svoju budúcnosť. A ďalším podstatným faktorom tohto nášho návrhu zákona je ochrana tých najmenších pred pedofilmi. To je niečo, čo nemôže hádam nikto príčetný nejakým spôsobom oponovať. Chceme, aby osoba, ktorá bola odsúdená za nejaký násilný čin voči chránenej osobe, voči deťom, aby osoba, ktorá bola odsúdená napríklad za znásilnenie dieťaťa, nikdy ani teoreticky po zahladení trestu nemohla napríklad vyučovať v materskej škôlke, škole, v domove sociálnych služieb alebo v akomkoľvek inom zariadení, kde prichádza do kontaktu s ľuďmi pod 18 rokov. Jednoznačne je tu potrebné sa postaviť k tejto veci úplne inak, ako to povedal napríklad pán Žiak, že veď pedofília je trestná, veď keď niekto znásilní dieťa, tak pôjde do basy. Lenže našou úlohou je prevencia, nie represia. My predsa musíme urobiť všetko pre to, aby takýto úchylák nemal ani len možnosť to dieťa znásilniť, aby s ním ani neprišiel do kontaktu. A to rieši náš zákon. Ochrana najmenších pred pedofilmi. A s týmto má Cigániková problém? Toto sa vraj dotýka niekoho citov, že chcete malé deti chrániť pred niekým, na koho sa každý z nás s príčetnosťou musí pozerať s najväčším opovrhnutím, lebo takto ja vnímam pedofilov. A nijak inak to nikdy v mojom prípade ani nebude a nikdy by som nechcel, aby to nejak inak aj bolo. Čo je preto zlé na tom, ak v školách, v škôlkach, v zariadeniach, kde sa stretávajú deti, v médiách a tak ďalej, v reláciách, s ktorými deti prichádzajú do kontaktu, nebola propagovaná nejaká prehnaná sexualita? Čo je zlé na tom, ak chceme tieto veci, ktoré patria do dospelého života, od detí odstrihnúť a nechať im možnosť zdravého vývoja? Čo je zlé na tom, ak chceme, aby takéto veci, ktoré určite nie sú považované za nejaké normálne alebo za nejaké bežné, boli do detí tlačené? Z môjho pohľadu absolútne logický návrh zákona. Z môjho pohľadu absolútne potrebný návrh zákona. A je to práve z toho dôvodu, ktorý zopakujem, že v zahraničí vidíme desivé prípady. Vidíme desivé prípady, kam to celé speje, ako som spomínal tie škôlky, a čo je ešte nesmierne závažné podotknúť, tak náš návrh zákona chráni deti taktiež pred propagáciou, propagandou tej tzv. gender ideológie. Gender ideológie, ktorú zavádzal napríklad Istanbulský dohovor, ktorý z väčšiny obsahuje, fajn, dobrý dokument, ale obsahuje state, ktoré hovoria o tom, že pohlavie je len určitý sociálny konštrukt. To znamená, že vy sa nenarodíte ako muž, ako žena, čo každý z nás chápeme ako prirodzenú danosť, ale že sa narodíte ako akýsi nepopísaný papier a táto neomarxistická ideológia vám umožňuje sám sa rozhodnúť o tom, či vy chcete byť muž, žena a dokonca, lebo to vždy ide salámovou metódou, prichádza tretie pohlavie, päťdesiate pohlavie, sedemdesiate pohlavie a zistíme, že pohlavie je spektrum, spektrum, ako odpovedali mnohí účastníci košického toho Pridu, toho pochodu, o ktorých hovoril kolega Miro Urban, kde bezdôvodne vidíme aj malé deti popri chlapoch v kožených trenkách a veciach, z ktorých sa mne osobne zdvíha žalúdok a ktoré sú určitými ľuďmi prezentované ako čosi hodnotnejšie ako normálna tradičná rodina s mužom, ženou a deťmi. Čiže je nesmierne potrebné, aby sme deti chránili od propagácie a kontaktu s takouto gender ideológiou, pretože sú len dve pohlavia – muž a žena – a všetko ďalšie sú už len duševné choroby a je preto potrebné deti chrániť pred duševnými chorobami a je potrebné deťom jasne vysvetliť a najlepšie ani ich nekonfrontovať s tým, že keď sa narodí ako chlapec, tak je chlapec, a keď sa narodí ako dievča, tak je dievča. Je to danosť, je to nemenné a treba sa s tým skrátka zmieriť. A tisícky rokov tu s tým nemal nikto problém, až dokiaľ nebol vynájdený ten skvelý neomarxistický prístup s tou kritickou teóriou, kde zrazu všetko relativizujeme, všetko meníme, nič už nie je pevne dané, príroda nás nezaujíma, veda nás nezaujíma, viera nás nezaujíma, my si skrátka narichtujeme úplne nový svet podľa vlastných uletených a častokrát z užívania drog vychádzajúcich predstáv. Čiže, kolegovia a kolegyne, budem veľmi rád, ak tento návrh zákona podporíte. Ako hovorím, netajíme sa tým, že je to v podstate kópia návrhu, ktorý už dnes platí v Maďarsku a ktorý je podľa môjho názoru pre zdravý vývoj detí, pre ochranu tých najmenších mimoriadne potrebný.
[]
3,969,506
6
2020-04-23
Autorizovaná rozprava
195
Petrák, Ľubomír, poslanec NR SR
Ľubomír
Petrák
poslanec NR SR
Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, ja v zásade súhlasím s tým, čo ste povedali. Zdôraznil by som vaše slová, ktoré hovoria o silnej potrebe kontinuity v zahraničnej politike. Slovenská republika aj v predchádzajúcich obdobiach hovorila úplne jednoznačne o tom, že životný priestor Slovenska rovná sa Európska únia. Všetky materiály, oficiálne, ktoré vychádzali zo štátnych zdrojov, mali tento jednoznačný postoj. Správne ste pomenovali, že sú tu pripravené a schválené aj strategické materiály, ako je stratégia 2030, o ktoré je potrebné sa opierať, ak má nová vláda potreby nejakým spôsobom modifikovať niektoré ciele, nech sa páči, môže modifikovať tieto ciele, ale nie je rozumné zahodiť všetky dobré materiály do koša. Je potrebné prioritné záujmy Slovenska úplne jednoznačne obhajovať aj v Európskej únii, lebo Slovensko je síce členom Európskej únie, ale nie je ani vazalom, ani otrokom. Je to rovnocenný členský štát, ktorý má svoje národné záujmy a ktoré potrebuje v tomto životnom priestore úplne jednoznačne obhajovať. A preto s vami súhlasím, že je úplne životne dôležité pre Slovensko zadefinovať pozície Slovenska k Európskej únii. Ak by som mal, ešte doplnil na hlasy, ktoré zazneli pred chvíľočkou z pléna, je potrebné mať okrem zadefinovania životného priestoru aj konštruktívne vzťahy s ostatnými štátmi, pán Dostál, a nemyslím si, že by malo byť životným záujmom Slovenska definovať svojich nepriateľov kdekoľvek vo svete, lebo nie sme globálnym hráčom a určite nám to nepatrí.
[]
3,912,727
90
2023-05-25
Autorizovaná rozprava
146
Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Peter
Pčolinský
podpredseda NR SR
Schôdzu vediem ja, pán poslanec, nie vy.
[]
3,903,682
45
2019-05-16
Autorizovaná rozprava
157
Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Andrej
Hrnčiar
podpredseda NR SR
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku od poslanca Stanislava Drobného. Ako prvý požiadal o slovo navrhovateľ, nech sa páči.
[]
3,871,625
88
2023-03-28
Autorizovaná rozprava
166
Galek, Karol, poslanec NR SR
Karol
Galek
poslanec NR SR
Vážený pán predseda, vzhľadom na to, že som podal v rozprave pozmeňujúci návrh, dovoľujem si požiadať vyňať bod 1 spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Ďakujem.
[]
3,989,620
40
2009-09-11
Autorizovaná rozprava
123
P. Minárik, poslanec:
P
Minárik
poslanec
Predkladaný návrh zákona má zaplniť medzeru v právnom systéme Slovenskej republiky a vytvoriť právny rámec účinného postupu proti osobám, ktoré nevedia hodnoverne preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia svojho majetku. Ak sa pozrieme do iných právnych odvetví, môžeme síce nájsť rôzne sankcie, ako je trest prepadnutia veci, prepadnutia majetku ap., ale keďže dôkazné bremeno v takýchto prípadoch je na strane štátu, inštitúcie sa prakticky nevyužívajú. Návrh zákona vychádza z predpokladu, že každý občan Slovenskej republiky vie preukázať pôvod svojho majetku aj jeho majetkových prírastkov. Ak tomu tak nie je, štát bude mať právo iniciovať konanie na civilnom súde a žiadať od žalovanej osoby, aby vyvrátila dôvodné pochybnosti o nepoctivom pôvode svojho majetku. Základné piliere tohto návrhu sú dostatočne známe. „Minimálna suma majetku, ktorý bude môcť byť preskúmaný na základe tohto zákona, je tisícnásobok minimálnej mzdy, teda niečo viac ako 6 mil. korún. Dôkazné bremeno by bolo na osobe, ktorá nevie preukázať pôvod svojho majetku. Prosím pánov poslancov a panie poslankyne, aby návrh posunuli do druhého čítania, kde sme pripravení robiť kompromisy, chcem však upozorniť, že jedna vec, kde nemôžeme kompromis urobiť, je vec dôkazného bremena. Pokiaľ nebude dôkazné bremeno na osobe, ktorá má odpovedať na otázku, kde vzala majetok, takýto zákon nemá žiaden význam.“ Po druhé: „Nuž, ja by som sa chcel vyjadriť k jednotlivým výhradám k tomuto zákonu. Že nie sú potrebné žiadne účty, žiadne faktúry od vášho majetku, ale váš majetok sa má rovnať vašim príjmom, to je princíp, ktorý má byť. To znamená, váš majetok má byť v súlade s vašimi daňovými priznaniami a o žiadnych bločkoch, účtoch a faktúrach tu nie je reč. Vina či nevina sa tu vôbec nedokazuje, ale ide iba o to, či je niekto spôsobilý alebo nie je spôsobilý preukázať svoj majetok. Všetky majetky, ktoré už majú ľudia v zahraničí, nás možno až tak nebudú zaujímať, pretože aj tak by sme na ne nemali dosah. Ale je problém do očí bijúca drzosť, ak niektorí, ktorí sú nezamestnaní sedem rokov, mali na konci dediny najväčšiu vilu v obci a tvárili sa, že nikdy nezarobili ani korunu. To je vec, ktorá nám prekáža, ďalšia vec; čo sa týka živnostníka s holou existenciou. Pochopiteľne, na takýchto živnostníkov s holou existenciou sa to nebude vzťahovať. Nejde ani o retroaktivitu, pretože ide o stav, a nie konanie, ktoré bolo spôsobené v minulosti, ale o stav ku dnešnému dňu. Takže v žiadnom prípade nejde o pravú či nepravú retroaktivitu.“ Po tretie: „Chcem týmto spôsobom požiadať občanov, aby skutočne verili, že náš jediný záujem je vyrovnať sa tak trošku s minulosťou, ktorej sme všetci súčasťou, ale aby sme do tej budúcnosti, o ktorej tak radi hovoríme, dali to pozitívne, o čo sa snažíme občanov presvedčiť.“ A po štvrté: „Veľmi stručne predložím návrh zákona o preukázaní pôvodu majetku. Návrh zákona stojí na nasledujúcich pilieroch. Osoba, ktorá nebude schopná pred súdom preukázať pôvod svojho majetku, samozrejme, dôkazné bremeno je špeciálne upravené v príslušnom paragrafe, o takýto majetok príde za predpokladu, že bude väčší ako tisícnásobok minimálnej mzdy. Ďalším pilierom je, že konanie, v ktorom súd bude rozhodovať, má civilno-občiansky charakter, a nie trestný charakter, teda opatrenia, ktoré je v príjme, nemá charakter trestu, ale opatrenia v občianskom práve.“ Dámy a páni, pravdupovediac, unavuje ma presviedčať prázdne lavice, a preto som si nepripravil svoje vystúpenie. Použil som vystúpenia právnych expertov Smeru, JUDr. Roberta Fica, to bolo prvé a posledné z citovaných vecí. Ako druhé som citoval JUDr. Roberta Kaliňáka, súčasného ministra vnútra. A dovolil som si tam vložiť aj takú malú vložku. Tá trojka bola od pána predsedu parlamentu pána Pašku. Toto všetko odznelo 15. marca 2005 a v júni 2005. Dámy a páni, na základe tohto zdôvodnenia nami predkladaný návrh získal v predchádzajúcom parlamente viac ako 100 hlasov, teda dostatočnú ústavnú väčšinu. Som zvedavý, dámy a páni, čo poviete svojmu ministrovi vnútra a svojmu predsedovi vlády vy päťdesiati, ak za toto nebudete hlasovať. Nič sa nezmenilo. Zmenila sa len forma, že ide o ústavný zákon a že toto zhromaždenie využije svoju ústavodarnú moc a prelomí rozhodnutie Ústavného súdu – ak sme hlboko presvedčení, že toto je jediná cesta, ako sa môžeme vysporiadať s mafiánmi, ktorým nevieme dokázať trestný čin, pričom ale je evidentné, že svoje majetky, svoje mnohomiliónové vily, svoje autá nemohli nadobudnúť poctivou prácou, pretože nikdy nepracovali a nič nezdedili, aby sme ich vedeli postihnúť rovnako ako tých politikov, ktorých predseda vlády označuje za politikov, ktorí sa v politike nabalili. Dámy a páni, som zvedavý, ako bude vládna koalícia hlasovať, keď premiér, predseda parlamentu a minister vnútra takto dobre odôvodnili náš zákon.
[]
3,959,107