session_num int64 1 104 ⌀ | snapshot date32 | session_name stringclasses 5
values | segment_num int64 1 1.44k | speaker stringlengths 6 170 | first_name stringclasses 241
values | last_name stringclasses 744
values | role stringclasses 287
values | transcript stringlengths 2 108k | transcriber_notes listlengths 0 342 | id int64 3.87M 4.23M |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
9 | 2010-11-30 | Autorizovaná rozprava | 121 | Viskupič, Jozef, poslanec NR SR | Jozef | Viskupič | poslanec NR SR | Pán predsedajúci, nasleduje hlasovanie o bodoch spoločnej správy. Najskôr budeme spoločne hlasovať o bodoch 1 až 16, 19 a 20 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich. | [] | 4,206,815 |
35 | 2018-10-24 | Autorizovaná rozprava | 7 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Vyhlasujem všeobecnú rozpravu... a pardon, faktická poznámka. Nech sa páči, pán poslanec Heger. | [] | 4,204,396 |
11 | 2016-12-07 | Autorizovaná rozprava | 271 | Danko, Andrej, predseda NR SR | Andrej | Danko | predseda NR SR | Pán poslanec, ako predsedajúci vás upozorňujem, že ste opakovane porušil rokovací poriadok, že ste sa nedržal témy a hrubo urážal kolegov. Verím, že sa to v budúcnosti nebude opakovať. Poprosím, chce sa vyjadriť k rozprave pán spravodajca? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslankyne Jany Nehézovej a Natálie Grausovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 291. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 300. Dávam slovo poslankyni Jane Nehézovej, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči, pani poslankyňa. (Rokovanie o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Jany Nehézovej a Natálie Grausovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 291). | [
"(Rokovanie o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Jany Nehézovej a Natálie Grausovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 291)"
] | 4,024,442 |
18 | 2011-06-01 | Autorizovaná rozprava | 73 | Sulík, Richard, predseda NR SR | Richard | Sulík | predseda NR SR | Pani poslankyňa Dubovcová. | [] | 3,931,757 |
11 | 2016-11-25 | Autorizovaná rozprava | 106 | Gál, Gábor, poslanec NR SR | Gábor | Gál | poslanec NR SR | Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani poslankyňa Laššáková, sama priznáte, že je to veľmi odvážny návrh zákona, ktorý zásadným spôsobom zmení doteraz zaužívanú prax aj zákonný predpis na vymáhanie pohľadávok v exekúcii. Ale všetci dobre vieme, že ten stav, ktorý je dnes platný, hlavne tá prax, ktorá sa zažila, rozdelenie klientov medzi exekútormi, postoj a postup niektorých exekútorov, proste nie je to zdravé, nie je to dobré. Ja veľmi fandím tomu, aby tento návrh bol liekom na tie neduhy, ktoré všetci dobre vieme, že aké sú, nechcem ich pomenovať. Nechcem pomenovať niektorých konkrétnych exekútorov, ale fakt už je načase, aby sme niečo zásadné zmenili na tejto praxi. Priznávam sa, že mám určité obavy, že aby to fakt bolo dobré. Ale pani ministerka ma úplne presvedčila o tom, že to ministerstvo zvládne, že súdy to zvládnu, preto nemám dôvod pochybovať o jej slovách. Fakt treba potom dávať pozor na to, aby ten zákon bol aplikovaný podľa najlepšieho vedomia a svedomia, aby nezlyhal ten ľudský faktor, aby sme vedeli prekontrolovať u tých exekútorov aj materiálno-technické, aj personálne požiadavky na to, aby vedeli potom túto niektorí zmenšenú, ale niektorí tú zväčšenú agendu, ktorá vyplynie z tohto celého, zvládnuť úspešne. Ďakujem. | [] | 3,949,531 |
6 | 2023-12-13 | Autorizovaná rozprava | 212 | Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR | Ľuboš | Blaha | podpredseda NR SR | Pán poslanec Pročko, za prvé, nekričte, a za druhé, nefoťte v sále, je to zakázané. Ďakujem pekne. Správajte sa ako človek. Ďakujem pekne. (Reakcia z pléna.) | [
"(Reakcia z pléna.)"
] | 4,124,494 |
65 | 2022-04-29 | Autorizovaná rozprava | 169 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Pán poslanec Kamenický s faktickou poznámkou. | [] | 3,901,019 |
35 | 2014-05-14 | Autorizovaná rozprava | 193 | Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR | Erika | Jurinová | podpredsedníčka NR SR | Dve minúty. (Reakcia z pléna.) Ja som vás nevypla, technika vás sama vypla po dvoch minútach. Prepáčte, ja som, hej. Nepočula som. Nech sa páči, pani poslankyňa Tomanová. (Ruch v sále.) | [
"(Reakcia z pléna.)",
"(Ruch v sále.)"
] | 4,062,626 |
55 | 2006-02-02 | Autorizovaná rozprava | 111 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | (Hlasovanie.) Prítomných je 138 poslancov, za 73, proti 49, zdržalo sa 16. Návrh zákona sme schválili. Teraz prosím pani poslankyňu Libušu Martinčekovú, aby uvádzala jednotlivé hlasovania k vládnemu návrhu zákona o perzistentných organických látkach a o doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1373). L. Martinčeková, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. (Ruch v sále.) | [
"(Hlasovanie.)",
"(tlač 1373)",
"(Ruch v sále.)"
] | 4,170,245 |
48 | 2021-10-19 | Autorizovaná rozprava | 63 | Kollár, Boris, predseda NR SR | Boris | Kollár | predseda NR SR | Ďakujem za faktickú poznámku pána poslanca Tomáša. Nech sa páči, slovo, o slovo sa prihlásil pán minister. (Reakcia ministra: „Záverečné slovo.“ ) Záverečné slovo. | [
"(Reakcia ministra: „Záverečné slovo.“ )"
] | 3,871,973 |
22 | 2011-09-08 | Autorizovaná rozprava | 1 | Sulík, Richard, predseda NR SR | Richard | Sulík | predseda NR SR | Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 22. schôdze Národnej rady. Na dnešnom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci Štefan Zelník a Pavol Kubovič, ktorý sa nachádza na zahraničnej pracovnej ceste. Podľa schváleného programu pristúpime k rokovaniu o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s použitím štátnych finančných aktív na finančnú stabilizáciu štátnych príspevkových organizácií v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva a ministerstva obrany, v ktorých prebieha zmena právnej formy zo štátnej príspevkovej organizácie na akciovú spoločnosť. Návrh vlády je uverejnený ako tlač 471, spoločná správa výborov má tlač 471a. Návrh vlády uvedie minister zdravotníctva Ivan Uhliarik. Nech sa páči, pán minister, uveďte návrh. (Rokovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s použitím štátnych finančných aktív na finančnú stabilizáciu štátnych príspevkových organizácií v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky a Ministerstva obrany Slovenskej republiky, v ktorých prebieha zmena právnej formy zo štátnej príspevkovej organizácie na akciovú spoločnosť , tlač 471.) | [
"(Rokovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s použitím štátnych finančných aktív na finančnú stabilizáciu štátnych príspevkových organizácií v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky a Ministerstva obrany Slovenskej republiky, v ktorých prebieha zmena právnej for... | 3,988,096 |
88 | 2023-03-17 | Autorizovaná rozprava | 124 | Tabák, Romana, poslankyňa NR SR | Romana | Tabák | poslankyňa NR SR | Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja budem hlasovať za zákon môjho tenisového kolegu Karola Kučeru, veľmi mu ďakujem za tento, za tú iniciatívu. Pravda je taká, 12 % detí na Slovensku je obéznych. My akútne potrebujeme vybudovať novú telocvičňovú infraštruktúru, aby každá základná škola mala svoju telocvičňu a hlavne do budúcna aby naše deti mohli chodiť na telesnú výchovu aj päťkrát do týždňa. Ja som za to, aby naše deti chodili na telesnú výchovu aj päťkrát do týždňa. Tento zákon hovorí o tom, že telesná výchova bude povinná trikrát do týždňa, takže ja budem hlasovať za a musíme na toto myslieť do budúcna, lebo šport je zdravie a naše deti sa potrebujú hýbať na školách. Ďakujem. | [] | 3,979,438 |
25 | 2013-10-29 | Autorizovaná rozprava | 250 | Podmanický, Ján, poslanec NR SR | Ján | Podmanický | poslanec NR SR | Teraz budeme, pán predseda, hlasovať o návrhu pána poslanca Poliačika. | [] | 4,195,798 |
11 | 2012-11-28 | Autorizovaná rozprava | 99 | Jasaň, Viliam, poslanec NR SR | Viliam | Jasaň | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Pán kolega ukázali ste na jeden pozitívny moment obmedzenia aktivačných prác na osemnásť mesiacov. Ja poviem iný, prečo ja si myslím, že tých 18 mesiacov je dobrá vec. Ak bude niekto využívať aktivačné práce nepretržite, tak si zvykne. Zvykne si, že má istotu, slabú, 63 eur, ale je v obci, nemusí nikde chodiť, medzitým si niečo privyrobí niekde načierno, ide k susedovi, niekde niečo iné a zvykne si nehľadať prácu. A týmto prerušením sa on donúti okrem toho, že mu tie pracovné návyky ostanú, ako sa hovorí o tých aktivačných prácach, je nútený si hľadať tú prácu a vie, že šesť mesiacov nebude mať žiadny prísun peňazí iných, tak sa musí snažiť niekde tú prácu nájsť. Preto si myslím, že to prerušenie je naozaj, naozaj dobrá vec. Ďakujem. | [] | 3,880,838 |
53 | 2010-06-10 | Autorizovaná rozprava | 196 | J. Počiatek, minister financií SR: | J | Počiatek | minister financií SR | Najprv technicky k tým dvom pozmeňujúcim návrhom. Už som to komentoval, ale ešte raz by som chcel povedať, že čo sa týka pozmeňujúceho návrhu pána Lipšica, vidím v tom technickolegislatívny problém. Naši právnici sú presvedčení, že ide o nepriamu novelu zákona o štátnom rozpočte. A nie som právnik, nechcem to hlbšie rozoberať, ale v každom prípade holým faktom zostáva, že tento samotný pozmeňujúci návrh by mohol skomplikovať vôbec aplikovateľnosť samotnej novely zákona v budúcnosti, čo vzhľadom na to, za akých okolností je tento zákon prijímaný, by som veľmi nerád riskoval. Navyše ešte k tomu dodávam, že realokácia prostriedkov, ktoré sú určené momentálne na výstavbu Národného futbalového štadióna, nepotrebuje takúto novelu vôbec. Stačí na to rozpočtové opatrenia ministra financií. Čiže môže kedykoľvek v budúcnosti o tomto rozhodnúť. A veľakrát sme hovorili, a tiež by to bolo podľa mňa aj nutné rozlišovať, toto je naozaj krízová, okamžitá pomoc a najmä jasné preukázanie solidarity politických strán s postihnutými povodňami. A je tiež úplne zrejmé, že tie škody sú oveľa, oveľa väčšie a vláda sa bude musieť touto problematikou jednoznačne zaoberať aj po voľbách. A sumy, ktoré bude potrebné na tento účel nájsť, sú oveľa väčšie. A bude ich musieť hľadať a jedna z položiek môže byť aj suma momentálne alokovaná na výstavbu Národného futbalového štadióna, ale určite ani to nebude stačiť, bude treba hľadať aj úplne iné zdroje. Čo sa týka pozmeňujúceho návrhu pána Janiša, to je úplne najväčší legislatívny alebo právny nezmysel, čo musí byť jasné aj neprávnikovi, úplne nevykonateľný. Navyše, jediným zmyslom, ako to tu bolo prezentované, tohto návrhu je, aby prostriedky boli použité len na účel odškodnenia alebo pomoci občanom poškodeným povodňami. Nikde v novele predkladanej ministerstvom financií spolu s ministerstvom vnútra nie je spomenutý žiadny iný účel, takže neviem, aké obavy tu opozícia prednáša, pretože ten účel je jasný a je úplne jasný mechanizmus, ako ho kontrolovať, že tieto prostriedky boli na tento účel použité. Čiže mrzí ma, že sa to dostalo až do takejto naozaj nezmyselnej diskusie na rôzne témy, pretože zámer je jasný, nakoniec, ako som tu vytušil s tým samotným zámerom, pomôcť rýchlo občanom postihnutým povodňami. Toto tu nikto nespochybňuje. Čiže naozaj tá debata mohla byť oveľa kratšia. Vo všeobecnosti ma tiež veľmi mrzí, že sa snaží opozícia vytĺkať z toho politický kapitál, najmä rôznou dezinterpretáciou faktov a súm. A tiež som bol prekvapený, že dokonca až téma Grécka bola súčasťou tejto rozpravy, kde sme už viackrát povedali, že Grécku Slovensko zatiaľ nepožičalo nič. S tým sa tiež často rôznym spôsobom manipuluje, čo sa vlastne udialo, a preto by som ešte raz chcel pripomenúť, že my ako vláda sme momentálne len umožnili iným krajinám poskytnúť Grécku bilaterálne pôžičky a súhlasili sme so spustením tohto mechanizmu. To neznamená, že sme im požičali. A veľakrát sme to už opakovali, len akosi niektorí to nechcú počuť, o tom, či nakoniec Slovensko poskytne bilaterálnu pôžičku Grécku, rozhodne budúci parlament s plnou legitimitou. Takže určite táto téma nijako nesúvisí s tým, čo tu dnes riešime. Ďalej sa tu snažili mnohí poslanci vnášať do tej diskusie pocit, že vláda potrebuje tento krok nevyhnutne urobiť preto, aby vôbec našla nejaké prostriedky. To absolútne nie je pravda. Už dnes funguje prvá časť krízovej pomoci, na ktorú už bolo nájdených alokovaných 25 mil. eur, pričom táto časť je doplnková k tomu, čiže to je navyše nad 25 mil. eur. A zmyslom celej tejto aktivity je, aby sa všetky politické strany jasne prihlásili k tomu, že chcú pomáhať občanom poškodeným povodňami a kvôli tomu sme tu aj dnes boli. Ešte by som len spomenul jeden fakt, ktorý tu bol tiež čiastočne načatý. A tak som to nejako vycítil, že už tu bol pokus obviniť nás z toho, že sme zanedbávali protipovodňovú ochranu. Treba si uvedomiť jednak, že tieto povodne spôsobili problém v obciach, kde ani nikdy žiadna protipovodňová ochrana nebola plánovaná, pretože nikdy nikto ani nepredpokladal, že by niečo takéto sa tam mohlo stať. A, po druhé, za tejto vlády bolo na protipovodňovú ochranu investovaných dvakrát toľko peňazí ako za druhej Dzurindovej vlády. Tak to hovorím, len aby sme si to nejako pripomenuli. A je tiež naozaj pravdou, že pri zostavovaní rozpočtov sme boli viackrát kritizovaní aj za navyšovanie rozpočtu v tejto konkrétnej kapitole. Ďakujem, skončil som. | [] | 3,986,291 |
39 | 2009-06-18 | Autorizovaná rozprava | 313 | P. Paška, predseda NR SR: | P | Paška | predseda NR SR | Pána Janiša nevidím v rokovacej sále. Takže boli ste posledný prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ak chcete, pán minister, sa vyjadriť. Nie. Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pán poslanec Kotian bude spravodajcom vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách, ktorý prerokúvame v druhom čítaní. (Rokovanie o v ládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov.) Návrh za vládu uvedie pán minister Ľubomír Vážny. | [
"(Rokovanie o v ládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov.)"
] | 3,962,067 |
45 | 2019-05-21 | Autorizovaná rozprava | 141 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce niekto zaujať stanovisko? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Evy Smolíkovej, Jaroslava Pašku a Tibora Bernaťáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov . Návrh zákona je pod tlačou 1476, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1564. Dávam slovo poslankyni Eve Smolíkovej, aby návrh zákona uviedla. | [] | 4,012,859 |
9 | 2010-12-09 | Autorizovaná rozprava | 279 | Hrušovský, Pavol, podpredseda NR SR | Pavol | Hrušovský | podpredseda NR SR | Nie procedurálny, len na vysvetlenie, pán poslanec Poliačik postupoval, kolegyne, kolegovia, správne. Podľa § 24 ods. 4 ktorýkoľvek z poslancov môže presunúť rokovanie o jednotlivých bodoch programu. On nenavrhoval zaradiť alebo vypustiť z rokovania Národnej rady, takže jeho procedurálny návrh bol formulovaný v zmysle zákona o rokovacom poriadku. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,088,996 |
32 | 2021-06-17 | Autorizovaná rozprava | 259 | Suja, Miroslav, poslanec NR SR | Miroslav | Suja | poslanec NR SR | Môžem? Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Ja by som chcel poprosiť predsedu parlamentu, či by nebolo vhodné zvolať grémium a prejsť si vyjadrenie Igora Matoviča na adresu ministerky Kolíkovej o jej podvodnom konaní a že verí, že dohodila 30-miliónový kšeft v prospech svojho spoločníka. A takto by sme predišli cirkusu s jej odvolávaním, že by sme si to prešli na grémiu, kde by sme ju vyzvali, radšej nech odstúpi, lebo stratila dôveru jej vlastnej predsedníčky, stratila dôveru predsedu OĽANO, stratila dôveru časti koalície a, samozrejme, stratila dôveru celej opozície. Možno by sme to urýchlili... | [] | 3,981,884 |
44 | 2014-11-26 | Autorizovaná rozprava | 44 | Kiššová, Jana, poslankyňa NR SR | Jana | Kiššová | poslankyňa NR SR | Ďakujem pekne. Rovnako ja som pri tomto návrhu chcela hlasovať za a som sa zdržala omylom. | [] | 4,026,140 |
9 | 2024-02-15 | Autorizovaná rozprava | 17 | Danko, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Danko | podpredseda NR SR | Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, poslancovi Náhlikovi. | [] | 4,107,519 |
43 | 2019-04-03 | Autorizovaná rozprava | 178 | Sopko, Miroslav, poslanec NR SR | Miroslav | Sopko | poslanec NR SR | Vážený pán predsedajúci, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi v krátkosti v úvodnom slove predstaviť predmetný návrh zákona. Jeho hlavným účelom je zakázanie používania elektronických zariadení, čiže najmä mobilných telefónov či tabletov deťmi a žiakmi v školách počas vyučovania. Zákaz nemá ale platiť absolútne. Sú dovolené výnimky uvedené priamo v návrhu zákona. Dôvodom na uzákonenie zákazu používania elektronických prostriedkov deťmi a žiakmi počas výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach je skutočnosť, že najmä mobilné telefóny doslova ovládli životy mnohých ľudí, ktorých najrizikovejšou skupinou sú práve deti a žiaci. Mnohí z nich prepadli doslova nutkavému neustálemu, neustálej kontrole obsahu mobilných telefónov, o ktorej sa potom zmienim viacej v rozprave, z čoho môžu vzniknúť rôzne druhy závislostí. Takéto správanie možno badať aj na väčšine obyvateľstva nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Čo je však obzvlášť alarmujúce? Elektronické zariadenia pripútavajú k sebe práve čoraz mladších ľudí, ktorí si už pomaly nevedia bez nich život ani len predstaviť. To vedie k čoraz väčšej izolácii jednotlivcov od spoločnosti a v prípade používania elektronických prostriedkov deťmi a žiakmi počas vyučovania v škole, pokiaľ nejde o učebné pomôcky, ktoré sú v školách, aj k mareniu výchovného a vzdelávacieho procesu. To všetko má negatívne dopady na osobnostný vývoj človeka, obzvlášť ak ide o dieťa alebo žiaka. Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy najmä v oblasti sociálnej exklúzie. Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, ani na podnikateľské prostredie. Viac k predmetnému návrhu zákona poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim týmto ako prvý. Ďakujem za pozornosť. | [] | 3,940,725 |
12 | 2012-12-13 | Autorizovaná rozprava | 25 | Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR | Renáta | Zmajkovičová | podpredsedníčka NR SR | Pani poslankyňa Žitňanská Lucia. | [] | 4,025,750 |
44 | 2014-11-26 | Autorizovaná rozprava | 221 | Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR | Erika | Jurinová | podpredsedníčka NR SR | Pani poslankyňa Mezenská. | [] | 4,026,317 |
28 | 2008-11-06 | Autorizovaná rozprava | 160 | P. Paška, predseda NR SR: | P | Paška | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 128 prítomných, 105 za, 1 proti, 22 sa zdržalo. Máte súhlas, pán spravodajca. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,041,679 |
28 | 2021-05-06 | Autorizovaná rozprava | 48 | Laurenčík Milan, podpredseda NR SR | Milan | Laurenčík | podpredseda NR SR | Prezentujme sa a hlasujme o pridelení návrhu výborom, určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. (Hlasovanie.) Prítomných 119, za 119. Konštatujem, že tento návrh sme schválili. Pokračujeme hlasovaním o bode 40 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike (tlač 519). Spravodajcom je člen výboru pre hospodárske záležitosti pán poslanec Peter Vons. Prosím ho, aby uviedol hlasovanie. Pán poslanec Vons. (Krátka pauza.) Pán poslanec, tlač 519. (Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov , tlač 519.) | [
"(Hlasovanie.)",
"(tlač 519)",
"(Krátka pauza.)",
"(Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov , tlač 519.)"
] | 3,924,704 |
29 | 2008-12-04 | Autorizovaná rozprava | 30 | Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: | Ľ | Vážny | minister dopravy | Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky je orgán štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou pre oblasť elektronických komunikácií, ktorý ako regulačný orgán zabezpečuje reguláciu trhu elektronických komunikácií, medzinárodné vzťahy v tejto oblasti. Spolupracuje s Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky a ostatnými orgánmi súvisiacimi s vecnou kompetenciou úradu. Dôvody na odvolanie predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky boli podrobne prerokované na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 26. novembra 2008 a spočívajú v neplnení cieľov a úloh Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky vymedzených zákonom č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a to najmä: - v postupe Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky v rozpore s uzneseniami vlády Slovenskej republiky a neakceptovaní technickej komisie skupiny pre digitálne vysielanie, - v nevyhlásení konania na verejnoprávny tretí multiplex, - v neriešení otázky ceny pre vysielateľov za vysielanie digitálneho vysielania, - v nedostatku garancie realizácie multiplexu zo strany víťaza výberového konania na udelenie terestriálnych prevádzkových povolení, ktorými sa prideľujú frekvencie v ekonomicky viazaných frekvenčných vyhradeniach na vyhotovenie prvého a druhého terestriálneho multiplexu na území Slovenskej republiky, - v nevyžadovaní zmluvného vzťahu medzi vysielateľom a budúcim prevádzkovateľom, - v neakceptovaní stratégie v oblasti kompresie, - v nesúlade hodnotiacich kritérií vo výzve na predkladanie ponúk so zákonom č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Následkom týchto pochybení bolo okresným súdom vydané predbežné opatrenie, ktoré bráni v ďalšom postupe vo výberovom konaní. Dôsledkom neplnenia si úloh vyplývajúcich zo zákona môže dôjsť k zdržaniu samotného procesu prechodu na digitálne vysielanie a najmä k nesplneniu si medzinárodných záväzkov, ktorými je Slovenská republika viazaná. Skončil som, pán podpredseda, ďakujem za pozornosť. | [] | 4,083,360 |
11 | 2012-12-18 | Autorizovaná rozprava | 259 | Figeľ, Ján, podpredseda NR SR | Ján | Figeľ | podpredseda NR SR | S ďalšou faktickou pán Anton Martvoň. | [] | 4,161,940 |
17 | 2017-05-19 | Autorizovaná rozprava | 116 | Pellegrini, Peter, podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu | Peter | Pellegrini | podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu | Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním. Neprítomný je dnes minister školstva, vedy, výskumu a športu pán Peter Plavčan, ktorý je na zahraničnej služobnej ceste, zastupuje ho minister dopravy a výstavby pán minister Érsek. Podpredsedníčku vlády a ministerku spravodlivosti Luciu Žitňanskú v rámci jej neprítomnosti nezastupuje nik, nakoľko nie sú na ňu otázky. Neprítomný je aj minister zdravotníctva Tomáš Drucker, ktorý má neodkladné pracovné povinnosti, ale nie sú naňho žiadne otázky. Minister hospodárstva Peter Žiga takisto neprítomný, ale bez otázok na dnešnej hodine otázok. A pani ministerka pôdohospodárstva, rozvoja vidieka Gabriela Matečná, ako aj pán minister obrany Gajdoš, pretože nie sú na nich žiadne otázky a majú svoje pracovné povinnosti. Ďakujem pekne. | [] | 3,980,992 |
22 | 2024-10-29 | Autorizovaná rozprava | 135 | Kalivoda, Peter, poslanec NR SR | Peter | Kalivoda | poslanec NR SR | Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, vy ste v tom vašom príhovore, teda ja to tak vnímam, zamotali viacero vecí naraz. No, vy ako odborníčka na životné prostredie iste viete, že lesy majú viacero funkcií, nielen, nielen tú, ako majú rezervácie, rekreačnú, majú aj hospodársku funkciu a ja si neviem predstaviť, že by ste nejakému lesníkovi povedali, že v hospodárskom lese má tolerovať lykožrúta. Je to úplný nezmysel. Hospodárske lesy, pre hospodárske lesy je lykožrút jasným škodcom, ktorý pácha mnohomiliónové škody, a ak si spomeniete len na to, čo sa dialo aj v Čiernom Balogu, v okolí, kde viem, že pán minister riešil aj trestným oznámením túto situáciu, myslím si, že úplne oprávnene, pretože tam bola, tam bola v plnej miere zanedbaná, zanedbaná táto, táto ochranná funkcia štátu v týchto lesoch. Viem pochopiť, ak hovoríte o monokultúrach, to je problém, sucho, samozrejme, je problém, to treba riešiť, a viem si predstaviť v nejakom veľmi obmedzenom mieste rezervácie, kde by ste teda nechali, veď boli také pokusy nejaké, les, pokiaľ je to izolovaný, izolovaná časť, sa vysporiadať, vysporiadať s týmto problémom sám, ale v hospodárskych lesoch lykožrút určite nemá čo robiť. To je naozaj fakt a to musíte uznať aj vy. | [] | 4,129,175 |
58 | 2022-02-22 | Autorizovaná rozprava | 19 | Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Laurenčík | podpredseda NR SR | Pán poslanec Milan Potocký s faktickou poznámkou. | [] | 3,873,632 |
48 | 2015-03-18 | Autorizovaná rozprava | 87 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | Pán poslanec Poliačik. | [] | 4,058,170 |
18 | 2003-11-06 | Autorizovaná rozprava | 295 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | (Hlasovanie) 125 prítomných, 77 za návrh, 25 proti, 23 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky návrh zákona č. 414/2002 a č. 274/1993 Z. z. schválila . Poprosím teraz pani poslankyňu Demeterovú, aby ako spoločná spravodajkyňa Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie uvádzala hlasovanie k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania. Nech sa páči, pani poslankyňa Demeterová. M. Demeterová, poslankyňa: Vážený pán predseda, v rozprave odznel jeden pozmeňujúci návrh pána poslanca Vážneho. Najskôr vás prosím, aby ste dali hlasovať o bodoch zo spoločnej správy, v ktorej gestorský výbor v bode 1 až 18 odporúča schváliť ich. Chcela by som však upozorniť na jednu nezrovnalosť, ktorá mi ako spravodajkyni bola oznámená až po odznení rozpravy, že bod 14 a 15 tejto spoločnej správy, to sú dve legislatívnotechnické pripomienky Národnej rady, sú v rozpore. Ja by som navrhovala taký postup, že by som potom v treťom čítaní túto námietku uplatnila. | [
"(Hlasovanie)"
] | 4,141,220 |
32 | 2009-02-05 | Autorizovaná rozprava | 12 | Ľ. Martinák, poslanec: | Ľ | Martinák | poslanec | Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky relevantné informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika poslaneckého návrhu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a ani v práve Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona, čo odôvodním v rozprave. V prípade, že Národná rada Slovenskej republiky sa uznesie v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, potom v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 14. januára 2009 č. 902 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali do 8. apríla 2009 a gestorský výbor do 14. apríla 2009. Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý. | [] | 4,190,148 |
48 | 2010-02-09 | Autorizovaná rozprava | 206 | E. Vestenický, poslanec: | E | Vestenický | poslanec | A, pán Slafkovský, mám k vám takú malú prosbu. Prosím vás, buďte taký láskavý, choďte hlbšie do textu, prečítajte si ho, pozrite sa na súvislosti a určite pochopíte viac. Pán Berényi, vo veci Gruzínska, Osetska, Abcházska a celej tejto časti, prosím vás, odkazujem vás, aby som nemusel robiť ďalšiu prednášku na pána francúzskeho prezidenta Sarkozyho v podstate hneď druhý týždeň po tom konflikte, ako sa začal. Bolo hodnotené takmer všetko, čo potrebujete vedieť, dokonca aj viac. Ďakujem. | [] | 3,978,530 |
19 | 2013-06-05 | Autorizovaná rozprava | 104 | Číž, Miroslav, poslanec NR SR | Miroslav | Číž | poslanec NR SR | Hovorím pánovi kolegovi o tom, v akom kontexte odznieva jeho vystúpenie, pán kolega. Len chcem v tejto súvislosti teda aj vám povedať, že myslím si, že správa štátu vyžaduje jednu elementárnu vec, aspoň elementárne intelektuálne predpoklady pre zvládanie tých zložitých procesov, ktorými sa máme zaoberať. My sme zrkadlom spoločnosti a máme v primeraných štruktúrach, v primeranom spôsobe myslenia zvládať veľmi zložité a komplikované veci. Korupcia je fenomén, ktorý sprevádza štát, možno ak trvá 6-tisíc rokov, tak 6-tisíc, ak 8-tisíc rokov, tak 8-tisíc rokov, podľa jednotlivého historika. Máme k dispozícii dneska celý rad nástrojov, ako sa zvláda v iných štátoch, môžme komparovať, môžme hľadať riešenia u nás. Vyprávať o tom, že Fico má pravdepodobne meniť sudcov, má vymeniť a nahradiť vyšetrovateľov a podobne, je hrubá neznalosť elementárnych mechanizmov správy štátu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) | [
"(Prerušenie vystúpenia časomerom.)"
] | 4,005,039 |
11 | 2003-04-23 | Autorizovaná rozprava | 199 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | (Hlasovanie.) Prítomných 85 poslancov, za návrh 45 poslancov, zdržalo sa 38 poslancov, 2 nehlasovali. Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,114,910 |
32 | 2018-05-24 | Autorizovaná rozprava | 2 | Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR | Lucia | Ďuriš Nicholsonová | podpredsedníčka NR SR | Vážené predsedníctvo Národnej rady Slovenskej republiky, vážení zástupcovia vlády, vážená pani ministerka Matečná, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesla odôvodnenie k návrhu na vyslovenie nedôvery podpredsedníčke vlády a ministerke pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Gabriele Matečnej. Ústava Slovenskej republiky umožňuje poslancom Národnej rady vysloviť nedôveru jednotlivým ministrom vlády, ktorí z konkrétnych dôvodov nezvládajú vedenie svojich, svojho rezortu a sú pre krajinu rizikom. Kauzy z posledných mesiacov odhalené po smrti Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, či už novinármi, alebo opozičnými poslancami, jednoznačne ukazujú, že inžinierka Gabriela Matečná je pre slovenské poľnohospodárstvo a pre slovenských poľnohospodárov rizikom, nemá morálny kredit viesť rezort pôdohospodárstva a je nielen politicky, ale v niektorých prípadoch aj trestnoprávne zodpovedná za subvenčné podvody v systéme prideľovania agrodotácií. Ministerka Matečná zaviedla nekalé praktiky do prerozdeľovania finančných prostriedkov určených pre Slovensko v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, a to ako v rámci I. piliera, tak aj v rámci II. piliera. Poskytovanie dotácií, teda priame platby na plochy, na ktoré reálne nevzniká nárok na čerpanie dotácií, ktorými sú napríklad vybetónované plochy letísk alebo reálne neobhospodarované plochy. Je to subvenčný podvod, ktorý bol zistený aj v prípade grófky Roškovej, bývalej poslankyne za stranu SMER – SD. Pani ministerka Matečná je zodpovedná za neoprávnené vyplácanie dotácií a za zlyhanie celého systému prideľovania dotácií, pretože za ňu nesie zodpovednosť Poľnohospodárska platobná agentúra a jej generálny riaditeľ, ale predovšetkým a najmä ministerka pôdohospodárstva. Za riadny chod PPA je zodpovedný generálny riaditeľ a ministerka pôdohospodárstva. Podstatou problému je systém umožňujúci neoprávnené žiadanie, neoprávnené prideľovanie a poberanie podpôr na cudzie pozemky a za nastavenie tohto systému je v plnej miere zodpovedná Ing. Gabriela Matečná. Poskytovanie dotácií, teda priamych platieb žiadateľom výpalníkom, ktorí nemajú k pôde právny titul, umožňuje zákon č. 504/2003 Z. z. v gescii ministerstva pôdohospodárstva. Tento zákon umožňuje zneužívanie skutočných vlastníkov pôdy, zneužívanie poctivých farmárov, ktorí majú riadne nájomné zmluvy, riadne platia daň z pôdy, zo strany výpalníkov, sústraníkov a všetkých ich ľudí. Ministerka Matečná tvrdí, že o likvidácii samostatne hospodáriacich roľníkov nič nevedela. To je klamstvo. Usvedčili ju z toho niekoľkí drobní farmári, ktorí u nej opakovane hľadali pomoc ako u ministerky pôdohospodárstva, ktorá má predovšetkým zastupovať ich záujmy. Aj generálny prokurátor Jaromír Čižnár tvrdí, že systém prideľovania štátnych podpôr pre farmárov na Pôdohospodárskej platobnej agentúre je chorý a prehnitý. Medzičasom sme sa to isté dozvedeli aj od predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, od pána Mitríka, ktorý opakovane upozorňoval ministerku Matečnú na zistenia, ku ktorým sa dopracovali v správe zamestnanci Najvyššieho kontrolného úradu, a to už pred dvoma rokmi. Pani ministerka Matečná musí vedieť a musela vedieť, ako jej rezort narába so štátnymi podporami pre farmárov a ako sa špekulanti dostávajú k agrodotáciám. Po stretnutí s podvedenými poľnohospodármi z východného Slovenska tvrdí, že drobní a slušní farmári v boji s úradníkmi nemajú šancu. Toto systémové zneužívanie sa robí naprieč celým Slovenskom a my ho vieme zdokladovať na jednotlivých prípadoch. Ministerka Matečná zaviedla podvodné praktiky ešte ako generálna riaditeľka Slovenského pozemkového fondu. Aj o tom existujú nespochybniteľné dôkazy. Po prvé. Farmár Juraj Béreš bol poškodený v období, keď funkciu generálnej riaditeľky Slovenského pozemkového fondu vykonávala Gabriela Matečná. Platné nájomné zmluvy bezdôvodne zrušila a jeho pôdu dala do prenájmu firme IP Construct grófky Roškovej a Patrika Šuchtu. Farmár prišiel nielen o pôdu, ale aj o úrodu, pritom zo všetkých dotknutých úradov má platné potvrdenia o tom, že pôdu obrábal on a nikto iný. A úrodu sial v zmysle nariadenia vlády č. 238/2010. Rovnako postupovala bývalá generálna riaditeľka Slovenského pozemkového fondu aj v prípade iných farmárov a ich pôdu v nájme od SPF prideľovala agrošľachte, ktorej primárnym cieľom nie je hospodárenie na pozemkoch, ale výlučné poberanie agrodotácií. Gabriela Matečná ako generálna riaditeľka Slovenského pozemkového fondu za SMER – SD podpísala niekoľko nájomných zmlúv firmám talianskych podnikateľov, ktorí sú prepojení s talianskou mafiou, ako Diego Roda, tak aj Antonino Vadala. Na zmluvách je podpis Matečnej a sú platné až do rokov 2028, niektoré až do rokov 2048. Matečná pritom po vražde Jána Kuciaka a po uverejnení jeho nedopísaného posledného článku o Vadalovcoch a Rodovcoch pre médiá tvrdila, že o týchto ľuďoch nikdy nepočula. Preukázateľne klamala. Gabriela Matečná ako generálna riaditeľka Slovenského pozemkového fondu podpísala sporné reštitúcie, a to tak v prípade rodiny Druckerovcov a prostredníka Petra Marhulu, ako aj v prípade reštitúcie, ktorá pripomína najväčšiu kauzu HZDS Veľký Slavkov. 5,8 ha bezcennej pôdy v okrese Levoča podozrivo vymenila za takmer 200 ha vo Vysokých Tatrách. Táto hodnotná pôda skončila v súkromnej spoločnosti, nie v rukách reštituentov. Obchodní partneri pána Druckera podviedli štát v ďalšej obludnej pozemkovej kauze za pomoci poslušnej Gabriely Matečná ako vtedajšej šéfky Slovenského pozemkového fondu. Pozemky v blízkosti Špačiniec predal Slovenský pozemkový fond pod vedením súčasnej ministerky Gabriely Matečnej za 0,59 eur za meter štvorcový firmám, ktoré ich následne ponúkali za 25 eur za meter štvorcový. Škoda pre štát pri takomto obchode predstavuje viac ako 7 mil. eur. Podvodným spôsobom ľudia blízki Druckerovi, Počiatkovi a Kaliňákovi dajú žiadosť, že chcú byť zrazu poľnohospodári a chcú prevádzkovať sady. Matečná im predá 300-tisíc metrov štvorcových za 59 centov. Oni žiadne sady nevysadia a po 10 rokoch, kedy uplynie predkupné právo, z 59 centov zrazu majú stavebné pozemky v hodnote niekoľko desiatok eur za meter štvorcový. Nechutný podvod za účasti Slovenského pozemkového fondu a ministerky Matečnej, ktorá ako šéfka SPF musela o tomto všetkom vedieť. Ministerka Matečná zaviedla mafiánske praktiky aj do zákona. Novelou zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách a novelou zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov de facto pripravila ministerka Matečná o pôdu samostatne hospodáriacich roľníkov prevažne v južných oblastiach Slovenska. Pre farmárov a ich stabilné podnikanie bolo kľúčové, aby užívacie pomery náhradných pozemkov, ktoré boli vytýčené za pôvodné pozemky, boli platné do schválenia pozemkových úprav. Uvedená novela zákona vyvoláva obrovskú neistotu s likvidačnými dopadmi na zodpovedne hospodáriacich aktívnych farmároch, ktorých záujmy má v prvom rade brániť, chrániť ministerka pôdohospodárstva. Ministerka Matečná pokračuje v nekalých praktikách aj ako ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a zastupuje skôr oligarchov ako skutočných roľníkov. Pred dvoma týždňami ministerka podpísala dotáciu pre oligarchu na jeho súkromný rybník v škandalóznej sume 330-tisíc a to všetko akože pre rozvoj privátneho rekreačného areálu rozvinutého okolo stávajúceho vysoko nadštandardného rodinného domu. Ministerstvo pôdohospodárstva teda nielen prispieva na súkromné rybníky oligarchom z našich peňazí, ale oligarchovi Beljajevovi sa nehanbia dať 4-násobne viac, ako sú náklady na výstavbu rybníka. Na ministerstve pôdohospodárstva sú len krok od toho, aby dali nabudúce dotácie podnikateľom typu Bašternák alebo Kočner. Výsledkom takéhoto nehorázneho nakladania s peniazmi všetkých ľudí je, že na dotácie pre skutočných roľníkov a farmárov pravidelne nezostáva takmer nič. Situácia v rezorte pôdohospodárstva sa už ďalej nedá tolerovať. Namiesto toho, aby sme podporovali zmysluplné projekty v oblasti argoturistiky, zveľaďujeme súkromné areály veľkopodnikateľov. Ministerstvo pôdohospodárstva uzatvorilo za posledné týždne v rámci výzvy z roku 2015 zmluvy s piatimi podivnými firmami v hodnote takmer 7 mil. eur. Dotáciu dostal napríklad aj Peter Jambor, ktorý bol spomínaný vo viacerých kauzách v Českej republike. Založil a bol predsedom predstavenstva spoločnosti GO21, ktorá zohrala dôležitú úlohu v prípade Duckého zmeniek. U nás dostáva dotácie z eurofondov, ako aj zákazky od štátnych orgánov. Ministerstvo pod pani Matečnou schválilo tri dotácie spolu za viac ako 1,2 mil. eur. Jambor urobil aj verejné obstarávanie a dve najväčšie zákazky vyhrala bratislavská firma ISTERCOM. Jej majiteľ je konateľom a konečným užívateľom výhod ďalšej firmy ITS, s. r. o., ktorá tiež dostala od ministerstva dve dotácie vo výške 640-tisíc eur. Vo verejných obstarávaniach vybrala na oba projekty piešťanskú firmu ENEX GROUP, s. r. o. Tá sídli podľa Obchodného registra na rovnakej adrese, akú si uvádza Peter Jambor. Aký má zmysel dávať peniaze podivným firmám len preto, aby sme ich minuli? Eurofondy majú v prvom rade slúžiť na vyrovnávanie regionálnych rozdielov. Aká je ale realita na Slovensku? Vyčerpať čo najviac na hocičo a hlavne dať svojim, teda našim ľuďom. Slovensko má najväčšie regionálne rozdiely z vyspelých štátov sveta. Namiesto toho, aby sme peniaze na rozvoj chudobnejších regiónov využili s rozumom, ministerstvo pôdohospodárstva podporuje podivné projekty. Denník SME poukázal na to, ako desiatky miliónov eur dostali spriaznené firmy z okolia obce Babindol, ktorá má 700 obyvateľov. Redaktori podrobne opísali personálne prepojenia spoločnosti, ktoré dostali eurofondy od ministerstva pôdohospodárstva. V reťazci firiem sa objavuje jeden podnikateľ, jeho sused, jeho bývalý zamestnanec či podnikateľský partner. Dotácie odklepli ešte za Jahnátka a vtedajší šéf PPA Grobár dotácie odsúhlasil približne dva týždne pred tým, ako ho ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná odvolala. Dotácie pokračovali aj za nového vedenia. Súčasný riaditeľ agentúry Juraj Kožuch im vlani podpísal spoločný projekt za 6,5 mil. eur. Pani ministerka Matečná s generálnym riaditeľom PPA Kožuchom sa tvária, že je všetko v poriadku. Kauza Babindol je pomníkom pána Jahnátka. Žiaľ, ako vidíme, súčasné vedenie len pokračuje v jeho šľapajach. Človek, ktorý umožnil takéto rozsiahle dotačné schémy, kde na obrovské pochybenia poukázal opäť aj Najvyšší kontrolný úrad, nemá čo hľadať vo vysokej štátnej funkcii. Ministerka Matečná svojím konaním ohrozuje budúce zdroje pre Slovensko na regionálny rozvoj. Za nominantov SNS dodnes pre pochybenia platíme milióny eur. Pani ministerka Matečná tomu mohla zabrániť, ale nespravila to. Ministerstvo totiž pochybilo, keď si nevyžiadalo náhradu škôd v kauze nástenkový tender voči zodpovedným. Ani po rokoch a miliónoch eur, o ktoré pre kšefty SNS prišli, nie sú schopní nominanti SNS hájiť záujmy Slovenska. Ministerka Matečná je strojcom aj vykonávateľom všetkého, čo viedlo a vedie k takej kríze v argorezorte, aká tu ešte nebola. Tým, že sa na podvodoch a iných podozrivých činoch spolupodieľala ako šéfka Slovenského pozemkového fondu a tým, že systém, ktorý podvody umožňuje, vytvára a podporuje ako ministerka pôdohospodárstva. Nominanti SNS ničia našu budúcnosť či už škandály s eurofondmi v rezorte školstva, alebo zatváraním očí pred podvodmi s pôdou a dotáciami na ňu v rezorte pôdohospodárstva. Slovenská národná strana by si preto mala priznať, že dôležitý rezort pôdohospodárstva nezvláda a radšej by jeho riadenie mala prenechať niekomu inému. Dovoľte mi teraz, aby som sa pristavila pri niektorých veciach. Chcem poukázať na stále nové a nové články, ktoré vychádzajú v súvislosti s krízou v argorezorte, v súvislosti s agrodotáciami, v súvislosti s rôznymi mafiánskymi zoskupeniami, v našich médiách po tom, ako zavraždili Jána Kuciaka a jeho snúbenicu. Najnovšie nám priniesli aktuality.sk článok o tom, ako Vadala, ktorého sme, to už asi, to asi viete, medzičasom vydali do Talianska na žiadosť talianskej prokuratúry, podľa ktorej je podozrivý z kontaktov na taliansku mafiu a z pašovania drog, ako tento človek na Slovensku podnikal s ľuďmi, ktorí sa radia k albánskej mafii. Antonino Vadala na Slovensku robil biznis aj s Albáncami macedónskeho pôvodu. Aj oni rovnako ako Talian podnikajú v argosektore a poberali dotácie aj vratky DPH. Podobne ako Vadala mali problém pre údajné podvodné konanie. V článku sa ďalej píše o zisteniach samotnej Pôdohospodárskej platobnej agentúry vo vzťahu k albánskej mafii. Najvýnosnejšou aktivitou, ktorou sa firmy macedónskych Albáncov na Slovensku zaoberali, boli agrodotácie od Pôdohospodárskej platobnej agentúry najmä pre firmy KREMPOS, AGRO RÁTKA a AGRO RÁTKA – S. Vo všetkých troch firmách v rozličných obdobiach pôsobili tak albánska mafia, ako aj rodina Kukuliovcov väčšinou v tom istom čase. Za posledných osem rokov čerpali tieto tri firmy spolu agrodotácie za 20 mil. eur; 20 mil. eur z Pôdohospodárskej platobnej agentúry pre albánsku mafiu. Nemáme dosť, že sme v rezorte pôdohospodárstva výdatne podporovali taliansku mafiu, podporovali sme ešte aj tých, s ktorými spolupodnikali, a to je albánska mafia. Z dokumentov, ktoré portál aktuality.sk získal, je zrejmé, ako PPA v niektorých prípadoch konštatovala, že podnikatelia cez firmy opakovane nadhodnocovali svoje žiadosti. Kontroly na mieste napríklad ukázali, že nesedel deklarovaný počet zvierat, na ktoré žiadali podporu, alebo bola nadnesená výmera pôdy, či došlo k porušeniu pravidiel nakladania s pôdou. Napriek týmto zisteniam PPA-čky sa k nim dotácie dostali. Aj také dotácie, ktoré žiadali na tieto sporné prípady. PPA vedela o svojich zisteniach, PPA vedela, že sa pokúšajú o podvod, napriek tomu sa albánska mafia nakoniec aj na tieto pozemky dostala k dotáciám. Prinajhoršom minulý týždeň došlo v tejto praxi k prvej výnimke najmä vďaka aktivite prokurátora, ktorý podal na Antonina Vadalu obžalobu pre pokus zločinu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie a za pokus zločinu subvenčného podvodu. V prípade albánskej mafiánskej skupiny je obzvlášť zarážajúce, že sa napokon dostali aj k tým dotáciám, ktoré im PPA najskôr odmietla vyplatiť, a to vďaka rozhodnutiu ministerstva, na ktoré sa následne odvolali. To znamená, ministerstvo ako odvolací orgán v prípadoch, kde boli sporné tie dotácie, preukázateľne z prostredia PPA-čky priklepla týmto ľuďom súhlasné stanovisko na všetky dotácie, o ktoré žiadali. Samozrejme, pani ministerka nikdy nepočula o talianskej mafii ani ako šéfka Slovenského pozemkového fondu, ako ani ministerka, opakovane to hovorila v médiách, opakovane to hovorila po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, keď začali vychádzať na povrch všetky skutočnosti z jeho nikdy nedokončeného článku práve o agrodotáciách a talianskej mafii. Opakovane tvrdila, že o tých menách ona nikdy nevedela, žiadne zmluvy im nepodpisovala. Čo je klamstvo. Čo je klamstvo a vieme to dokázať. Totiž na Slovenskom pozemkovom fonde pracujú ľudia, ktorí sa nedokážu zmieriť s tým, ako v priamom prenose pani ministerka klame. Takže priamo zvnútra Slovenského pozemkového fondu sa k nám dostávajú informácie. Dostali sme informácie o tom, že v rokoch 2012 až 2016 generálna riaditeľka Gabriela Matečná podpísala desať zmlúv s rôznymi firmami pána Diega Rodu o nájme poľnohospodárskej pôdy, na ktoré potom dostávali dotácie. Celková výmera podpísaných, v tých nájomných zmluvách podpísaných pani Gabrielou Matečnou od roku 2012 do roku 2016 ako generálnou riaditeľkou Slovenského pozemkového fondu pre firmy pána Diega Rodu v okrese, len v okrese Humenné predstavujú prenajatú výmeru celkom 1 611 ha poľnohospodárskych pozemkov s dobou prenájmu až do 31. 10. 2025. Tu vidíme odbornosť a slušnosť pani Matečnej. Klame ako z veľkej knihy. Možno nepodpísala zmluvy s firmou TRACER, ako zaviedla občanov, ale podpísala štyri nové nájomné zmluvy firmám, kde konateľom, resp. vlastníkom firiem je pán Roda. Celkom pani Matečná ako generálna riaditeľka podpísala pánovi Rodovi nájomné zmluvy na celkovú výmeru cca 1 612 ha, čo predstavuje ročné dotácie, ak berieme do úvahy len priemerné sadzby na 1 ha 230 eur, čiastku niekoľko desiatok miliónov eur v znevýhodnených oblastiach Slovenska. Za päť rokov je to suma 1 000 850 000 eur a za 10 rokov je to čiastka 3 000 700 000 eur a v znevýhodnených oblastiach je to až 6 000 448 000 eur, kam bezpochyby Humenné patrí. Toto je jednoznačný dôkaz, že pani ministerka klame v priamom prenose, keď na tlačovej besede zo dňa 5. 3. 2018 tvrdila, že pre firmu pána Diega Rodu nepodpísala žiadne zmluvy, iba ak inventarizačné dodatky z obdobia rokov 2010, kedy dnešná vládna koalícia nemala dosah na tieto zmluvy. Klamala dvojnásobne, pretože ako odborníčka na pozemkové právo, kam sa sama pasovala, by mala vedieť, že inventarizačné dodatky podpisujú na základe jej plnej moci príslušní riaditelia regionálnych odborov. V tomto prípade, nakoľko ide o okres Humenné, to podpisovala riaditeľka v Humennom, samozrejme, dosadená v tom čase stranou SMER – SD. Rovnako pani ministerka klamala v prípade samostatne hospodáriaceho roľníka pána Béreša. S pánom Bérešom spolupracujeme už niekoľko mesiacov, videli sme čierne na bielom, že mu všetky príslušné orgány podpísali to, že on sám a nikto iný obrábal pozemky, ktoré mal v nájme od Slovenského pozemkového fondu. Tam nebol pádny dôvod na to, aby mu tie pozemky zobrali a všetky, tak ako boli vypodpisovali pre impérium grófky Roškovej, čím samostatne hospodáriaci roľník pán Béreš prišiel o všetko. Ja som sa s týmto s dôverou obrátila na Generálnu prokuratúru. Sama som zvedavá, ako sa s tým vysporiadajú, pretože sú tam nespochybniteľné dôkazy. Je veľmi zaujímavé, že zakaždým, keď my sme prišli s časťou príbehu o nejakom samostatne hospodáriacom roľníkovi, pani ministerka na tlačovej konferencii uviedla, že to bolo klamstvo, že to bola nepravda, že sme nekompetentní, že som nevzdelaná a podobne, ale zaujímavé, že nikdy neposkytla dôkazy. My sme tie dôkazy na každej našej tlačovej konferencii poskytovali, ale ona nikdy s dôkazmi neprišla. Vždy to boli iba osobné ataky. Napokon to, že sa niečo so samostatne hospodáriacimi roľníkmi v tejto krajine veľmi dlhé roky dialo a stále deje, nespochybniteľne svedčí aj to, že piati samostatne hospodáriaci roľníci vystúpili na bruselskej pôde pred Európskym parlamentom. Toho vypočúvania sa zúčastnili aj slovenskí poslanci Vladimír Maňka a pani Monika Smolková za SMER – SD. Pani Smolková zdôraznila, že sama pochádza z východného Slovenska a má snahu riešiť problémy spojené so škandálmi týkajúcimi sa zneužívania eurofondov. Pani Smolková hovorí: „Nemôže platiť princíp mať pôdu a poberať dotácie, ale byť na tej pôde aj efektívny a dopĺňať ju prípadne živočíšnou výrobou.“ Uviedla. Priznala, že z hľadiska záujmov farmárov sa treba venovať trom spiacim krásaviciam, voči ktorým má aj ona výhrady. A to je predovšetkým ministerstvo pôdohospodárstva, Pôdohospodárska platobná agentúra a Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky. „Nekonala štátna inštitúcia, ktorá zo zákona mala konať. Je čo naprávať, ja sa hlásim k tejto spolupráci,“ odkázala prítomným farmárom a sľúbila im, že ak treba, pôjde osobne s nimi až na ministerstvo, lebo ju ministerka neodmietne prijať. Nie je toto hanba? Nie je hanba, že samostatne hospodáriaci roľníci, ktorých záujmy má zastupovať ministerka pôdohospodárstva, musia ísť do Bruselu, musia získavať podporu od europoslancov za stranu, ktorá sedí so SNS vo vládnej koalícii, a pani Smolková sa jej zastane, sa ich zastane a povie, že ak bude treba, pôjde s nimi do Bratislavy, aby sa vôbec dostali k ministerke pôdohospodárstva, ktorá má v prvom rade chrániť ich záujmy? My sme včera zverejnili prípad, ktorý sa týkal sporných reštitúcií, je to prípad, v ktorých pani ministerka ako generálna riaditeľka Slovenského pozemkového fondu vypodpisovala za 5,7 ha v okrese Levoča 200 ha veľmi cennej pôdy vo Vysokých Tatrách. Spochybňujeme, samozrejme, to, čo urobil Slovenský pozemkový fond. Samozrejme, oni sa tvária, že skutok sa nestal, pretože postupovali v súlade so zákonom. My tvrdíme, že obišli príslušný zákon v rôznych jeho ustanoveniach a s dôverou sa obrátime na Generálnu prokuratúru. My sa dnes pokúšame odvolať Ing. Gabrielu Matečnú, pretože podľa nás nemá žiadne morálne právo, aby zastávala post ministerky. V každom prípade tie počty sú jasné, neviem, kto sa nájde v tejto sále, ktorý sa postaví na ochranu samostatne hospodáriacich roľníkov, ktorý sa postaví za to, aby sa Slovensko nespomínalo ako krajina, ktorá štátnou politikou, agrodotáciami podporuje taliansku a albánsku mafiu, kto sa postaví za to, že, za svoje vedomie a svedomie a povie, že naozaj takýto človek, ktorý má minulosť aj ako generálna riaditeľka na Slovenskom pozemkovom fonde, nemá čo robiť na poste ministerky pôdohospodárstva. V každom prípade si ale myslím, že my sme za posledný čas ako opoziční poslanci, ale aj ako novinári priniesli dostatok konkrétnych dôkazov o tom, že myslím, že tu už končia debaty len o vyvodení politickej zodpovednosti. Ja si myslím, že tu by mala nastúpiť jedna seriózna diskusia o vyvodení trestnoprávnej zodpovednosti v tých jednotlivých konkrétnych prípadoch, a to tak pri subvenčných podvodoch, podozreniach z korupcie alebo z prekročenia právomocí verejného činiteľa. Jedno trestné oznámenie sme v tejto súvislosti na Generálnu prokuratúru už podali. Obrátime sa aj na NKÚ práve v súvislosti s tým sporným prípadom reštitúcií, kedy štátu vznikli veľké škody, a budeme dúfať, že sa s tým aj Najvyšší kontrolný úrad vysporiada. Ale určite tento prípad, ktorý, ktorý vyzerá aj na trestnoprávnu zodpovednosť, ponesieme aj na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky. V tejto chvíli vám ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,196,927 |
53 | 2015-07-01 | Autorizovaná rozprava | 26 | Maďarič, Marek, minister kultúry SR | Marek | Maďarič | minister kultúry SR | Ďakujem pekne. Pán poslanec Novotný, keďže vy ste neodolali tomu, tento návrh politizovať, tak ja vám na oplátku niečo poviem. Vy keď tu vystupujete a napríklad hovoríte o zdravotníctve, tak vy vystupujete akoby agent Penty. A dnes tu vystupujete akoby agent najväčšieho súkromného rádia. O súvislosti s ním vám asi nemusím hovoriť. Takže to je len na úvod, keď mienite túto tému ťahať do trošku iných vôd, kam patrí podľa mňa. Koľko odporu je z vašej strany voči tomu, aby každá štvrtá pesnička v súkromnom rádiu bola slovenská. Súkromné rádio EUROPA 2, ktorého vlastníci tiež nesídliaci na Slovensku, zrejme plní týchto názorov, ako ich máte vy, keď bol tento zámer oznámený, tak sa snažili poslucháčom slovenským znechutiť slovenskú hudbu a celý jeden deň začali púšťať len slovenskú hudbu. Verím, že ste si pozreli alebo vám niekto povedal, aká potom bola poslucháčska odozva. Stačilo si na to len pozrieť Facebook tohto rádia. Všetci hovorili: „Vysielajte tak aj nasledujúce dni.“ A to vysielali len slovenskú hudbu a snažili sa ešte vysielať takú, ako keby v ich pocite, že to je to, čím my tým Slovákom tú hudbu znechutíme. To, si myslím, je celkom zaujímavý argument voči tomu, či naozaj nejaká každá štvrtá pesnička odradí slovenských poslucháčov slovenskú hudbu počúvať. Ďalej hovoríte o tom, že to je na podporu starej hudby. Tak si ten návrh preštudujte. Tam sa práve hovorí, že z tej slovenskej hudby má 20 % byť podiel novej slovenskej hudby. A keď robíte také tie mechanické prepočty, koľko je Francúzov alebo francúzsky hovoriacich Slovákov, tak ja vám poviem aj taký údaj, že na Slovensku priemerne ročne na CD nosičoch vyjde vyše 1 300 nových hudobných diel. Kde sú v éteri? Prečo ich naši zahraniční vlastníci slovenských rádií nepúšťajú, aspoň tak, aby bola každá štvrtá pesnička slovenská, aspoň tak, aby sa tí noví slovenskí interpreti do toho éteru dostali. Ja som tiež za dobrovoľnosť. Aj preto keď tu bol kedysi návrh, tak som nešiel na spôsob, že poďme to prijať, ale začal som so súkromnými rádiami rokovať. A mi sľúbili: „Áno, my budeme vysielať viac slovenskej hudby.“ Prešli dva roky, tá úroveň je taká istá, 10 % a ešte aj menej. Kde inde má byť slovenská hudba vysielaná, ak nie v slovenských rádiách? A návrh zákona nehovorí len o populárnej hudbe. Hovorí o slovenskej hudbe. Hovorí aj o vážnej hudbe aj o menšinovej hudbe, džezovej. Hovorí totiž o slovenskej hudbe na trošku širších kritériách, ako je len slovenská populárna hudba. Čiže predpokladám, že do určitých rádií alebo do verejnoprávneho rádia sa dostane väčší podiel slovenskej hudby vážnej, slovenskej hudby robenej slovenskými džezmenmi alebo napríklad aj také diela, ktoré urobili Štrpka s Ursinym, áno. A ja žasnem, keď si napríklad ráno púšťam Slovenský rozhlas, že tam štyri pesničky za sebou idú len anglické. A kde mám počúvať slovenskú hudbu, ak nie na Slovenskom rozhlase? Tak nech sa aj tam spamätajú. Keď to nie je možné cestou, tí zahraniční vlastníci (aj Rádia Expres) jednoducho veď pretláčajú zahraničné vydavateľstvá. Hovoríte o tantiémach pre našich spevákov? A kam odchádzajú dneska tantiémy, keď je dosť pesničiek zahraničných? Veď tiež sa platia tantiémy aj zahraničným interpretom a zahraničným tvorcom. No tak choďte do zahraničia. A prečo by nemohli chodiť aj pre slovenských spevákov aspoň v tom úbohom pomere, čo je štvrtina slovenských pesničiek z desiatich napríklad, hej, každá štvrtá pesnička. A veľmi som nebol rád, keby sa tuná aplikovali také ako keby ekonomické pohľady, ako to povedal pán Jurzyca. Kultúra nie je oblasť, kde sa tak mechanicky dá preklápať tá vec. Hovorí vám niečo pojem kultúrna jazyková diverzita? Veď predsa my sme povinní podporovať aj kultúrnu jazykovú diverzitu. Prečo Európska únia sa napríklad zhoduje na tom a v legislatíve našej je, že sa podporuje určitý podiel európskych audiovizuálnych diel vo vysielaní vysielateľov. Čo to je? To ide proti podnikaniu? Nie, my si chránime to svoje, lebo inak by sme mali len hollywoodske filmy, len americké filmy. A prečo my nemáme právo povedať, keď tie súkromné rádiá to nechcú, že by tam mohla byť slovenská každá štvrtá pesnička alebo teda hudobné dielo. Mne je ľúto, že takú samozrejmosť musíme dávať do zákona. Mne je ľúto, že nemáme viac slovenskej hudby v tých slovenských rádiách, že noví interpreti slovenskí nemajú, bohužiaľ, takéto „smutné šťastie“, aké ho mali tí kedysi, keďže naozaj bývalý režim púšťal predovšetkým slovenské, české pesničky. A prečo ich nepúšťajú dnes, aspoň v nejakej takej miere, že to nie je každá desiata pesnička, ako to je dnes, a že len, povedzme, jeden hit točia? A nedajú si námahu tí dramaturgovia. Však ja poznám tie veci, ako sú. To nie je o tom, že oni by radi púšťali tú slovenskú hudbu a že tá slovenská hudba je nekvalitná. Oni dostanú nejaký playlist z nejakej centrály a to pustia, lebo je to jednoduché, sú to svetové hity, pracuje sa s poslucháčskymi návykmi, tak potom tí ľudia to počúvajú. Nedajú si tú námahu. Nechce sa im to robiť. A možnože niektorí z nich ani nemajú radi slovenskú hudbu. Ale 1 300 nových diel priemerne ročne slovenskej hudby na CD nosičoch vychádza. Nedá sa z toho zložiť, že každá štvrtá pesnička, každé štvrté hudobné dielo môže byť aj slovenské alebo hrané slovenským interpretom alebo spievané slovenským interpretom? Mohlo by to tak byť. A ja si nemyslím, že to niekoho zlikviduje. A uvidíte, že ľudia, nakoniec dal som ten príklad s tým súkromným rádiom EUROPA 2, majú radi slovenskú hudbu, nemajú ju kde počúvať. (Potlesk.) | [
"(aj Rádia Expres)",
"(Potlesk.)"
] | 4,121,233 |
5 | 2020-04-07 | Autorizovaná rozprava | 90 | Kremský, Peter, poslanec NR SR | Peter | Kremský | poslanec NR SR | Dobrý deň, ďakujem za slovo. Pán poslanec Kamenický, pán exminister financií, ja chcem len na faktoch zdokumentovať, v akom úžasnom stave ste nechali štátne financie a ako váš zvýšený bankový odvod zachránil túto krajinu pred koronavírusom. V minulom roku 2019 schodok štátneho rozpočtu narástol o 86 % na 2,2 mld. eur. Plán zmenený bol 2 mld., čiže ani ten ste nedodržali. V skvelých ekonomických rokoch, keď príjmy z daní rástli niekedy aj dvojciferne medziročne, ste nedokázali sa dostať ani na vyrovnané rozpočtové hospodárenie. Vy ste boli sám predkladateľom zákona, ktorý zruinoval dôchodkový systém, pretože ste zaviedli strop odchodu do dôchodku. A po tomto všetkom hovoriť, že vy ste zachránili štátne financie, aby zvládli koronavírus, tak myslím si, že je veľmi neférové, a asi to môže naozaj uveriť iba ekonomický analfabet. | [] | 3,941,395 |
88 | 2023-03-30 | Autorizovaná rozprava | 103 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Ďakujem. Pán poslanec Čepček. | [] | 3,929,516 |
51 | 2015-05-07 | Autorizovaná rozprava | 41 | Číž, Miroslav, podpredseda NR SR | Miroslav | Číž | podpredseda NR SR | Pán poslanec Osuský. | [] | 4,073,094 |
54 | 2015-09-29 | Autorizovaná rozprava | 318 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | Ďakujem pekne. Teraz vystúpi v rozprave druhý písomne prihlásený, pán poslanec Mikloško. Potom dám možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči, pán poslanec Mikloško, máte slovo. | [] | 4,076,407 |
53 | 2019-11-27 | Autorizovaná rozprava | 66 | Klus, Martin, podpredseda NR SR | Martin | Klus | podpredseda NR SR | Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 141, za 75, proti 4, zdržali sa 58, nehlasovali 4. Konštatujem, že tento bod sme schválili. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,006,505 |
11 | 2016-11-22 | Autorizovaná rozprava | 66 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Teraz otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pýtam sa, kto sa hlási? Ako jediný pán poslanec Dostál. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. A, pán poslanec, máte slovo. | [] | 3,946,409 |
20 | 2011-06-30 | Autorizovaná rozprava | 129 | Sulík, Richard, predseda NR SR | Richard | Sulík | predseda NR SR | Prosím, hlasujte teraz. (Hlasovanie.) Prítomných 145 poslancov, hlasovalo 79 za, 5 proti, 61 sa zdržalo. Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty. To boli všetky hlasovania. A dovoľte mi ešte jeden oznam. Dnes sa mali uskutočniť aj tri voľby, tak ako sú schválené v programe 20. schôdze. Chcem vás informovať, že Ústavný súd uznesením, tak ako bolo známe, pozastavil účinnosť niektorých ustanovení novely rokovacieho poriadku, ktoré bolo aj uverejnené v Zbierke zákonov. Včera sa Ústavný súd znovu zaoberal svojím uznesením z 15. júna tohto roku o pozastavení účinnosti niektorých ustanovení nášho rokovacieho poriadku a konštatoval, že pominuli dôvody, pre ktoré bolo prijaté, a zrušil svoje uznesenie. Na základe uvedeného navrhujem odložiť konanie volieb do uverejnenia tohto nového uznesenia v Zbierke zákonov tak, aby sme mohli vykonať voľby podľa platného a účinného rokovacieho poriadku. Predpokladám, je všeobecný súhlas s týmto? Ďakujem pekne. Pán poslanec Madej. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,201,798 |
49 | 2010-03-03 | Autorizovaná rozprava | 176 | P. Paška, predseda NR SR: | P | Paška | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 133 prítomných, 81 za, 51 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili. Sme v treťom čítaní . Otváram rozpravu. Pýtam sa, či má záujem niekto vystúpiť. Pani poslankyňa Gibalová, Slafkovský do rozpravy? Nie. To je omyl. Vyhlasujem rozpravu za skončenú, budeme hlasovať, pán spravodajca. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,206,014 |
23 | 2011-09-14 | Autorizovaná rozprava | 56 | Raši, Richard, poslanec NR SR | Richard | Raši | poslanec NR SR | Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, hovorili ste o tom, že sa snažíte zavádzať čo najviac najväčšiu transparentnosť rozhodovania, aj keď to niekedy nie je ľahké. Ale možno by ste napríklad pri dnešnom schvaľovaní zdravotníckeho zákona potrebovali aj iné vysvetlenie, čo sa v ňom dialo, ako vám zrejme poskytol váš expert na zdravotníctvo. Pretože dnes sa v zákone o lieku zo zákona vyňali veci, ako doteraz bolo v zákone, že celý proces kategorizácie liekov musí byť v súlade so zákonom o správnom konaní, to zo zákona vypadlo. A po druhé v zákone bolo, že je možnosť verejného prístupu na zasadnutia Kategorizačnej komisie a to dnes zo zákona vypadlo. Takže keď hovoríme o transparentnosti, tak by som poprosil, aby sme urobili, aby ste urobili aj v zákonoch, ktoré do parlamentu predkladáte. Je jasné, že nemôžte fyzicky zachytiť všetky zákony, ktoré v parlamente idú, a zvlášť také špecifické, ako sú naše zdravotnícke. Ale keď vypadávajú zo zákonov prvky, ktoré umožňujú prístup na kategorizáciu liekov alebo využiť správny poriadok, tak to o transparentnosti určite nie je. Ďakujem pekne. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,147,052 |
51 | 2005-10-28 | Autorizovaná rozprava | 2 | I. Šulaj, poslanec: | I | Šulaj | poslanec | Pozmeňujúci návrh. Vypustiť z § 6 ods. 10 a nahradiť ho novým znením. Nové znenie § 6 ods. 10. „Ak daňovník neuplatní preukázateľné daňové výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 40 percent z úhrnu príjmov uvedených v ods. 1 a 2 okrem daňovníka, ktorý má z týchto príjmov len príjmy z vykonávania remeselných živností podľa osobitného predpisu,“ odvolávka na bod 33, „ktorý môže uplatniť výdavky vo výške 60 percent.“ Ak daňovník s príjmami podľa ods. 3 neuplatní preukázateľné daňové výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 40 percent z týchto príjmov. Ak daňovník uplatní výdavky podľa tohto odseku, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky daňové výdavky okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je daňovník povinný platiť, ak toto poistné a príspevky neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, toto poistné a príspevky si daňovník môže uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške. Daňovník počas uplatňovania výdavkov týmto spôsobom je povinný viesť evidenciu o príjmoch v časovom slede, o zásobách a o pohľadávkach. Ďalej navrhujem doplniť v § 54 nový odsek. Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2006. Zdôvodnenie. Uvedeným pozmeňujúcim návrhom sa navrhuje zvýšenie paušálnych výdavkov s cieľom podpory podnikateľských aktivít. Paušálne výdavky si budú môcť uplatniť aj platitelia dane z pridanej hodnoty. Dovoľte mi, aby som podal ešte vysvetľujúce skutočnosti, ktoré súvisia s mojím druhým podaným pozmeňujúcim návrhom a bodom 3 v spoločnej správe, ktorú ste dostali k uvedenému zákonu o dani z príjmov fyzických osôb. Tak ako som to uvádzal včera, už v spoločnej správe je zvýšenie paušálnych výdavkov pre fyzické osoby z 25 percent na 40 percent a pri remeselných živnostiach na 60 percent. Uvedený návrh však umožňuje uplatniť tieto paušálne výdavky len u fyzických osôb, ktoré nevedú podvojné účtovníctvo a nie sú platiteľmi dane z pridanej hodnoty alebo sa v prvom roku stali platiteľmi dane z pridanej hodnoty. V druhom roku a v ďalších rokoch platitelia dane z pridanej hodnoty nemôžu uplatňovať paušálne výdavky. Ja som pri tomto bode upozorňoval na tú skutočnosť, že v zmysle zákona o účtovníctve sme nedali povinnosť viesť platiteľom dane z pridanej hodnoty podvojné účtovníctvo. Teda z uvedeného dôvodu odporúčam nášmu poslaneckému klubu, aby sme sa pri bode 3 spoločnej správy zdržali nie z toho dôvodu, že by sme boli protipodnikateľsky orientovaní, ale myslíme si, že naše návrhy sú komplexnejšie a sú lepšie. V tom prvom návrhu okrem toho, že si môžu uplatniť aj platitelia dane z pridanej hodnoty v ďalších rokoch paušálne výdavky, je aj tá skutočnosť, že si môžu paušálne výdavky vo výške 80 percent uplatniť aj fyzické osoby, ktoré majú príjmy z poľnohospodárskej činnosti, príjmy z lesného a vodného hospodárstva. Ak by náhodou tento pozmeňujúci návrh neprešiel, je tu pripravený tento druhý pozmeňujúci návrh, o ktorom som teraz hovoril, je v podstate totožný s bodom 3 spoločnej správy, avšak umožňuje uplatniť paušálne výdavky aj u platiteľov dane z pridanej hodnoty, ktorí sú zaregistrovaní na túto daň aj v druhom, respektíve v ďalších rokoch platiteľstva dane z pridanej hodnoty. Dovoľte mi, aby som vystúpil s ďalším doplňujúcim a pozmeňujúcim návrhom. K ustanoveniu § 20 ods. 9 písm. a) doplniť na konci nasledovný text. „Rezervy na vyprodukované emisie v zmysle osobitného predpisu,“ odvolávka na bod 149, „to neplatí u daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva.“ K poznámke pod čiarou, bod 149, odvolávka je na zákon č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zdôvodnenie. Vzhľadom na skutočnosť, že vstúpil do platnosti zákon č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami, podľa ktorého výsledky meraní budú definované, odovzdané a potvrdené štátnou správou až v apríli roku nasledujúceho po roku, keď došlo k skutočnému čerpaniu emisných kvót, budú musieť daňovníci účtujúci v sústave podvojného účtovníctva v priebehu roka, v ktorom im boli emisné kvóty pridelené, respektíve nakúpené tvoriť v nákladoch rezervu na záväzok týkajúci sa vyprodukovaných emisií. Súčasné znenie zákona avšak túto rezervu ako zákonnú rezervu nepozná. Je žiaduce zosúladiť daňové výdavky s účtovnými v tomto prípade a umožniť tvorbu tejto rezervy na vyprodukované emisie ako daňovo uznanú rezervu v daňových nákladoch. Ďalší pozmeňujúci návrh sa týka § 19. Tu navrhujem vypustiť text v § 19 ods. 3 písm. k) bod 2. Nové znenie § 19 ods. 3 písm. k) bod 2. „Ak na jej odpočítanie platiteľ dane z pridanej hodnoty nemá nárok alebo pomernú časť dane z pridanej hodnoty, ak platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane koeficientom podľa osobitného predpisu,“ odvolávka na bod 6. Ďalej vypustiť v § 25 ods. 5 písm. c). Následne odporúčam doplniť v § 54 nový odsek: „Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2006.“ Zdôvodnenie. Vypustenie navýšenia vstupnej ceny hmotného a nehmotného majetku o časť dane z pridanej hodnoty, ktorú si platiteľ DPH nemôže odpočítať z titulu prepočtu koeficientom, vyplýva zo skutočnosti, že zákon o dani z pridanej hodnoty platný od 1. 5. 2004 veľmi presne definuje možnosť odpočítania DPH z prijatých zdaniteľných plnení podľa toho, na aké uskutočnené zdaniteľné plnenia budú použité. Preto existuje predpoklad, že hodnota DPH, na ktorú platiteľ dane z pridanej hodnoty nebude mať nárok po prepočte koeficientom, bude taká malá, že sledovať ju ešte vo väzbe na hmotný a nehmotný majetok a následne upravovať vstupnú cenu tohto majetku je neprimerane náročné vo vzťahu k výslednému efektu pre štátny rozpočet. Je preto potrebné vrátiť sa k možnosti zahrnúť celú neuplatniteľnú časť DPH do daňových nákladov, tak ako tomu bolo predtým, a to v záujme zabezpečenia cieľa vlády zjednodušiť daňový systém, tak jeho uplatňovanie, ako aj jeho správu. Tu by som chcel upozorniť ešte na jednu dôležitú vec, že túto skutočnosť navrhujeme od 1. januára 2006, aby nevznikol problém metodiky uplatňovania koeficientu a jeho zúčtovania v roku 2005. Ďalší doplňujúci a pozmeňujúci návrh týkajúci sa § 5. Vypustiť text v § 5 ods. 7 písm. d). Nové znenie § 5 ods. 7 písm. d). Okrem príjmov oslobodených od dane podľa § 9 sú od dane oslobodené aj príjmy poskytnuté ako po d použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho predškolského, telovýchovného alebo športového vlastného alebo aj ním prenajatého zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom. Rovnako sa posudzuje aj takéto plnenie poskytnuté manželovi (manželke) zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za vyživované osoby § 11 tohto zamestnanca alebo jeho manželky (manžela). Zase upozorňujem na doplnenie v § 54 nový odsek. Tento bod nadobúda účinnosť od 1. januára 2006, to je aj v predchádzajúcom pozmeňujúcom návrhu, áno, ja som na to upozorňoval aj v pléne. Zdôvodnenie. Podľa znenia príslušného ustanovenia zákona o dani z príjmov sú znevýhodnení zamestnávatelia, ktorí si nemôžu dovoliť investovať do výstavby, respektíve kúpy a prevádzkovania vlastných zariadení na účel uvedený v danom ustanovení, čím sú potom znevýhodnení aj jeho zamestnanci oproti zamestnancom bohatých zamestnávateľov. Ďalší pozmeňujúci a doplňujúci návrh týkajúci sa § 37 ods. 1 písm. a). Najskôr navrhujem vypustiť pôvodný text § 37 ods. 1 písm. a). Nové znenie § 37 ods. 1 písm. a): „Predložením dokladu o oprávnenosti nároku na uplatnení nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 1 písm. b) a § 11 ods. 5 vystavený oprávneným subjektom poskytujúcim služby podľa § 2 písm. u) a v) a vyhlásením o výške vlastného príjmu manžela (manželky).“ Ďalej navrhujem doplniť v § 54 nový odsek: Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2006. Zdôvodnenie. Ustanovenie zníži administratívne problémy pri posudzovaní dôveryhodnosti predložených dokladov za účelom predchádzania neoprávneného znižovania základu dane. Ďalší pozmeňujúci a doplňujúci návrh týkajúci sa § 17. Vypustiť text v § 17 ods. 17 a nahradiť ho novým textom. „Ak daňovník pred začatím zdaňovacieho obdobia doručí správcovi dane oznámenie o nezahrnovaní kurzových rozdielov vznikajúcich v účtovníctve z dôvodu nerealizovaného inkasa pohľadávok alebo neuhradených platieb záväzkov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka do základu dane v období, v ktorom o nich účtuje, zahrnú sa tieto rozdiely do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k inkasu,“ a tu je tá zmena, „alebo odpisu pohľadávky, alebo platbe, alebo odpisu záväzku.“ V zdaňovacom období, v ktorom tento daňovník doručí správcovi dane oznámenie o ukončení nezahrnovania týchto kurzových rozdielov do základu dane, zahrnie do základu dane aj kurzové rozdiely vyčíslené v účtovníctve nezahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. Ďalej vypustiť text v § 52 ods. 37. Nové znenie § 52 ods. 37. „Kurzový rozdiel medzi menovitou hodnotou pohľadávky alebo záväzku zaúčtovanom pri ich vzniku a hodnotou po precenení v období, v ktorom dochádza k inkasu alebo odpisu pohľadávky, respektíve platbe alebo odpisu záväzku, zahrnie sa do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo k inkasu alebo odpisu pohľadávky, alebo k platbe, alebo k odpisu záväzku.“ Zdôvodnenie. Uvedená úprava znamená spresnenie vyššie uvedených ustanovení, nakoľko podľa doterajšieho znenia by mohlo dôjsť k zahrnutiu nerealizovaných kurzových rozdielov v prípade odpísania pohľadávky v obdobiach, keď daňovník tento majetok, pohľadávku už neeviduje. Navrhujeme znenie upraviť, a to tak, aby aj v prípade zrealizovania odpisu pohľadávky došlo k zahrnutiu týchto rozdielov do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo okrem inkasa i k odpisu pohľadávky, respektíve okrem úhrady i k odpisu záväzku. Možnože niektorí sa pamätáte, myslím si, že to bolo ešte v zákone č. 366 platnom do roku 2004 sme mali aj v zákone o dani z príjmov uvedenú tú skutočnosť, že ak sa odpíše určitá pohľadávka, na ktorú nemal daňovník možnosť ju vymáhať súdnou cestou a ktorá bola po určitej dobe splatnosti, tak táto pohľadávka sa pomaly môže odpisovať aj do daňových výdavkov, zároveň na druhej strane sa takýto daňový záväzok má účtovať do daňových výnosov, to znamená, že daňovníci mali záujem riešiť si aj takýmto spôsobom nevysporiadané pohľadávky a záväzky vznikajúce z obchodného styku. Ďalší doplňujúci a pozmeňujúci návrh týkajúci sa § 17 ods. 12. Navrhujem vypustiť v § 17 ods. 12 text a nahradiť ho novým znením. „Súčasťou základu dane daňovníka s príjmami podľa § 6, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11, alebo ktorý uplatňuje výdavky podľa § 6 ods. 10 pri vklade pohľadávky do obchodnej spoločnosti alebo družstva, alebo pri postúpení pohľadávky hodnota tejto pohľadávky, a to aj v prípade, ak ide o pohľadávku, ktorú daňovník vložil alebo postúpil za cenu nižšiu, ako je menovitá hodnota. Pri vklade pohľadávky alebo jej postúpení za cenu vyššiu, ako je menovitá hodnota, sa za príjem považuje táto vyššia cena.“ Zdôvodnenie. Z ustanovenia § 17 ods. 12 sa vypúšťa písm. b), t. j. u daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva sa nebudú časovo rozlišovať prijaté poskytnuté preddavky na dodávky tovarov, služby alebo iných plnení, na ktorých úhradu boli prijaté alebo poskytnuté. Toto ustanovenie sa ukázalo v praxi ako nesystémové, značne komplikované a uplatňovalo sa rôzne, boli nerovnané výklady k tomuto ustanoveniu. Znamená to, že by sa pri zaplatených a prijatých preddavkoch vychádzalo len z účtovníctva, tak ako tomu bolo do 31. decembra 2003. Toto ustanovenie sa v úvodnej vete a v písm. a) nemení, ale vzhľadom na to, že sa vypúšťa písm. b), odsek zostáva bez písmen. Jednoducho po slovensky povedané, keď sú prijaté preddavky v jednoduchom účtovníctve, ich fyzická osoba, podnikateľ musela zahrnúť do základu dane, aj keď bol veľký problém, ako ich má časovo rozlíšiť, pretože sa mohli týkať aj niektorých služieb, napríklad poistného alebo nájomného, a je otázka, kedy táto služba bola poskytnutá. Táto služba totiž môže prebiehať z jedného roku do druhého roku, a tak vznikajú veľké metodické problémy. Posledný pozmeňujúci a doplňujúci návrh týkajúci sa § 22. § 22 sa dopĺňa ods. 14, ktorý znie: „U daňovníka, u ktorého zdaňovacie obdobie je kratšie ako kalendárny rok, z dôvodu úmrtia sa uplatní z vypočítaného ročného odpisu alikvotná časť pripadajúca na celé mesiace, počas ktorých daňovník majetok účtoval ako obchodný majetok,“ odvolávka na bod 1. „Zvyšnú časť ročného odpisu prepočítaného na kalendárne mesiace uplatní daňovník pokračujúci v činnosti po zomretom daňovníkovi, pričom zvyšná časť odpisu sa uplatní už v mesiaci, v ktorom bol majetok zaevidovaný v majetku daňovníka pokračujúceho v činnosti po zomretom daňovníkovi.“ Aj tu chcem upozorniť na doplnenie v § 54 o nový odsek. Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2006, a to z dôvodu jednotnej metodiky účtovania a zdaňovania počas celého kalendárneho roku. Zdôvodnenie. Zákon špecificky nerieši a ani sa nedá aplikovať žiadne ustanovenie zákona, ako sa odpisuje obchodný majetok daňovníka, fyzická osoba, ktorý využíval takýto majetok na podnikanie v roku, keď zomrel. Nie je riešený ani ten prípad, keď po zomretom daňovníkovi pokračuje vo vykonávaní činnosti iný daňovník dedič. Toto nové ustanovenie práve preto špecificky rieši odpisovanie tohto majetku a nielen len u daňovníka, podnikateľa, ktorý zomrel, ale aj u toho daňovníka, ktorý pokračuje v činnosti po tomto zomretom daňovníkovi. Ak totiž ideme podľa platného zákona o daniach z príjmov, je možné odpisovať majetok, ktorý má daňovník vo svojom majetku k poslednému dňu účtovného a zdaňovacieho obdobia. Takto riešime metodický problém, ktorý sa v praxi často vyskytuje. Ďakujem za pozornosť, toto bol posledný pozmeňujúci návrh. | [
"(manželke)",
"(manžela)",
"(manželky)"
] | 4,229,105 |
22 | 2011-09-07 | Autorizovaná rozprava | 267 | Simon, Zsolt, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR | Zsolt | Simon | minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR | Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vládny návrh novely zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, o rastlinolekárskej starostlivosti. Cieľom návrhu zákona je implementácia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov a zabezpečenie súladu slovenského právneho poriadku aj s ďalším predpismi Európskej únie v oblasti strojových zariadení na aplikáciu prípravkov na ochranu rastlín a v oblasti súvisiacej štatistiky. Návrh zákona ďalej ustanovuje postup autorizácie prípravkov na ochranu rastlín, ich uvádzanie na trh a používanie bezpečné pre zdravie ľudí a životné prostredie v poľnohospodárskej a lesníckej praxi. Zákon pre farmárov zjednodušuje prístup prípravkov na ochranu rastlín a podnikateľské prostredie, odbremeňuje od zvýšenej administratívnej záťaže a tým pádom aj zlacňuje ich vstupy v oblasti chemických prípravkov. Vzhľadom na uvedené dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie navrhovaného zákona a jeho podporu do druhého čítania. Ďakujem. | [] | 4,028,630 |
66 | 2022-06-15 | Autorizovaná rozprava | 281 | Šimko, Jozef, poslanec NR SR | Jozef | Šimko | poslanec NR SR | ... sa za slovo „podľa“ vkladajú slová „§ 149 ods. 1 písm. a)... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) | [
"(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)"
] | 4,110,456 |
65 | 2022-05-10 | Autorizovaná rozprava | 128 | Šefčík, Marek, poslanec NR SR | Marek | Šefčík | poslanec NR SR | Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, ja som sa pôvodne neplánoval prihlásiť do rozpravy, ale niektoré veci, ktoré vyplynuli z rozpravy, tak som si poznačil a chcel by som ich tu v krátkosti povedať. Takže v prvom rade ďakujem za uznesenie, ktoré sme ako koaliční poslanci predložili do pléna symbolicky po príhovore prezidenta Ukrajiny k Národnej rade Slovenskej republiky. Spomína sa tu veľmi často konanie opozície, ako oni fungujú nielen od začiatku vojny, ale to sme si, to isté konanie sme si všimli aj počas pandemickej situácie, kedy vrcholila prvá, druhá vlna. Ja si myslím, že to správanie je analogické vtedy aj teraz. No a ďalšia vec, ktorú chcem zdôrazniť, že to možno niektorí z opozície sú takto presvedčení, že to takto v hlavách majú skutočne nastavené, ale ja si myslím, že mnohí z nich to nemyslia tak, ako hovoria, a je to z čistej vypočítavosti. Jednoducho oni cítia, že niekde ostala visieť skupina voličov alebo skupina ľudí, ktorí možno nemyslia až tak kriticky, možno jednoduchšie a skočia im na každý jeden ich blud, ktorý sa dá ľahko vyvrátiť. No, ďalšia poznámka, ktorú by som chcel povedať, pán podpredseda parlamentu tu hovoril, pán Blanár o tom, že treba rokovať o mieri a nie dodávať zbrane. Odcitoval aj slová bývalého pápeža. No a ja sa chcem opýtať, že či je tu niekto v pléne alebo z poslancov Národnej rady, kto si myslí, že netreba rokovať o mieri. Ja si myslím, že o mieri treba rokovať v prvom rade, ale, je tam jedno veľké „ale“, na rokovanie, akékoľvek, treba dvoch. A tu mnohí politickí lídri Európy narážajú na problém, pretože Putin, zdá sa, že má v svojej hlave úplne iné predstavy o tom, čo by sa malo diať, ako by to malo na svete vyzerať a ako by mal vyzerať mier z jeho pohľadu. My všetci si myslíme, že, alebo teda viacerí, myslím si, že väčšina Slovákov si myslí, že Putin nikdy nemal začať dodávať zbrane na Ukrajinu. On je tým, ktorý dodal na Ukrajinu momentálne najviac zbraní spomedzi všetkých a dokonca takmer 200-tisícovú armádu po zuby ozbrojenú. Takže my si myslíme, že najskôr by mal odísť z tej Ukrajiny a potom by sa malo rokovať o mieri. Keď sme sa tu bavili cez prestávku s jedným poslancom z opozície, tak on spomínal Donbas a osem rokov a tak ďalej a tak ďalej, veď vieme tie mantry všelijaké, ktoré opozícia a niektorí ľudia opakujú. A bolo tu povedané, že to si Putin až teraz po ôsmich rokoch všimol, že na Donbase sa deje niečo zlé? A moja reakcia bola, a to keď sa na Donbase deje niečo zlé, tak treba bombardovať Kyjev a kyjevské oblasti? To má akú logiku? Takže na rokovanie o mieri treba dvoch. A Putin má mier v svojich predstavách asi tak, že ja nebudem robiť kompromisy, vy sa podvoľte, spravte to, čo chcem, a dám vám pokoj. Ale to nie je mier. To je mier iba, že mlčia zbrane. Tak ako v Severnej Kórei tiež mlčia zbrane. Ale v takomto pohľade, že spravte všetci, čo ja chcem, a dám vám pokoj, to je diktatúra, tyrania alebo totalita. Dnes ráno som počul v rádiu správu, že 1,2 milióna Ukrajincov bolo odvlečených nevedno kam do Ruska, z toho 200-tisíc detí. Ďalšie milióny Ukrajincov odchádzajú cez hranice do Poľska, na Slovensko, do Maďarska a do ďalších krajín Európy. Ja si nemyslím, že takto by to malo vyzerať, a takisto si nemyslím, že s tým obyčajní, jednoduchí Rusi súhlasia vo väčšine. Určite nie. Rodiny sa rozpadajú, strácajú otcov, strácajú mamy, deťom berú budúcnosť. Ale kto im ju berie? Znova sa vraciam k tomu, že Putin „nabehol“ na Ukrajinu so svojou 150-tisícovou armádou a on je tým hlavným agresorom. Toto treba odsúdiť nahlas. A na záver spomeniem len to, že mám jednu známu, s ktorou komunikujem cez sociálne siete. Píše mi súkromné správy a hneď na začiatku vojny sa mi ozvala, že ona má kontakt na nejakú Ukrajinku Irynu z Kyjevskej oblasti a poprosila ju, či súkromné správy, ktoré jej preposiela, či by nemohla posielať nejakému poslancovi Národnej rady Markovi Šefčíkovi. Tak ona jej to dovolila. Niektoré veci, ktoré nemôžem zverejniť, tak nebudem zverejňovať, ale niektoré sa dajú, nepôjdem do konkrétností, ale ona je z nejakej Kyjevskej oblasti, volá sa Iryna a písala, že sa schovávajú so svojimi deťmi, má dve dcéry, sa schovávajú v podzemí niekde v nejakom bunkri, v nejakej pivnici, natískaní na sebe, majú tam nejaký generátor, ktorý si požičiavajú dokola a nabíjajú si mobily, aby mohli ostať aspoň sčasti v kontakte s inými ľuďmi, so svetom, a takto posielajú veci, ktoré dostávajú od svojich príbuzných, ktorí nemali to šťastie schovať sa, možno sú niekde na bojisku, dostávajú fotografie, dostávajú videá a ja som v živote, ani v akčných, v najhorších akčných filmoch nevidel také videá, a to bolo ešte pred tým masakrom v Buči, pred tým, ako to zverejnili, aké mi posielala ona. Ja som to, ja som ako citlivo, citlivá povaha v tomto, je mi ľúto hlavne tých detí a ja som to nemohol pozerať pred spaním. Ako sú to hrozné zábery. A zase sa vraciam k tomu, kto je hlavný agresor? Kto nabehol na Ukrajinu so 150-tisícovou armádou? Vladimír Putin. Kolegovia, som rád, že je tu to uznesenie. Nechcel som veľmi zdržiavať, ale chcel som povedať aspoň takto symbolicky podporu tomuto uzneseniu. A čo dodať na záver? Verím, že ten viac ako 70-dňový masaker čoskoro skončí. Modlím sa za to. Ďakujem. | [] | 4,057,512 |
88 | 2023-03-28 | Autorizovaná rozprava | 71 | Kollár, Boris, predseda NR SR | Boris | Kollár | predseda NR SR | Ďalšia faktická, pán poslanec Suja. | [] | 3,989,525 |
48 | 2021-11-02 | Autorizovaná rozprava | 114 | Šuteková, Miriam, poslankyňa NR SR | Miriam | Šuteková | poslankyňa NR SR | Ďalej bol v rozprave podaný pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Miloša Svrčeka a Milana Vetráka, kde boli vyňaté na samostatné hlasovanie body 11 a 12 tohto pozmeňujúceho návrhu. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať najskôr o bodoch 11 a 12 tohto pozmeňujúceho návrhu, pričom problematiku týchto bodov iným spôsobom rieši dnes podaný návrh pána poslanca Petra Kremského. | [] | 4,124,075 |
20 | 2008-03-26 | Autorizovaná rozprava | 175 | M. Hort, podpredseda NR SR: | M | Hort | podpredseda NR SR | Prajem všetkým príjemnú dobrú noc a dovidenia zajtra ráno. (Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.) | [
"(Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.)"
] | 4,205,303 |
57 | 2002-03-19 | Autorizovaná rozprava | 40 | P. Hrušovský, podpredseda NR SR: | P | Hrušovský | podpredseda NR SR | Pán poslanec Vavrík, nech sa páči. R. Vavrík, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia. Nie je vylúčené, že môj pozmeňujúci návrh v prvom rade, ktorý mienim podať a tvorí predmet návrhu, ktorý máte uverejnený pod tlačou 1259, že ho prednesiem aj k tlači 1306, čo týmto činím, a tým sa môže zlepšiť priechodnosť tohto pozmeňujúceho návrhu, čím sa vytvoria identické pracovnoprávne podmienky pre zamestnancov mestských hasičských zborov so zamestnancami Hasičského záchranného zboru Slovenskej republiky. Takže v prvej časti môjho vystúpenia predkladám tieto dva pozmeňujúce návrhy k tlači 1306. Po prvé. V § 1 sa dopĺňa odsek 6 ktorý vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 5a znie: Odsek 6: „Na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov obcí v mestských hasičských a záchranných zboroch sa vzťahujú ustanovenia § 7, § 18, § 21 ods. 4, § 24 až § 28, § 34 až § 38, § 40 až § 44, § 45 písm. c), § 48, § 69 odsek 1 a 2, § 69 ods. 3 písm. a), b), c), d), e), h), i), j), k), r), t) a u), § 69 odsek 4 až 6, § 85 až § 90, § 91 ods. 1 až 3, § 93 až § 97, § 103 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f), g), h), i), j), k), m) a n), § 103 ods. 2 až 4, § 104 až § 112, § 118, § 121, § 132, § 133 ďalej § 161, § 163, § 164, § 172, § 201 ods. 1, § 202, § 203 a § 205 osobitného predpisu. Odkaz pod čiarou 5a). Poznámka pod čiarou k odkazu 5a) znie: Odkaz 5a) zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom záchrannom zbore. To je koniec prvej časti pozmeňujúceho návrhu. Druhá časť bod 2. Za § 55 sa vkladá nový § 55a, ktorý vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 47 znie: § 55a ods. 1: „Zamestnanci obcí v mestských hasičských a záchranných zboroch sú povinní podrobiť sa overeniu odbornej spôsobilosti s odkazom pod čiarou 47 do dvoch rokov od vzniku pracovného pomeru.“ Odsek 2. „Na účely tohto zákona sa služobným úradom rozumie zamestnávateľ, príslušníkom sa rozumie zamestnanec, služobným pomerom sa rozumie pracovný pomer, štátnou službou sa rozumie verejná služba, služobným hodnotením sa rozumie pracovné hodnotenie, služobným príjmom sa rozumie plat zamestnanca, služobnou úlohou sa rozumie pracovná úloha, služobnou povinnosťou sa rozumie pracovná povinnosť, nadriadeným sa rozumie vedúci zamestnanec, služobným časom sa rozumie pracovný čas, služobným dňom sa rozumie pracovný deň a dňom služobného pokoja sa rozumie deň pracovného pokoja. Poznámka pod čiarkou k odkazu 47 znie: „§ 40 zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi.“ Tento môj pozmeňujúci návrh a jeho obidve časti zdôvodňujem tým, ako som už v úvode povedal, ide o vytvorenie identických pracovnoprávnych podmienok pre zamestnancov mestských hasičských a záchranných zborov a príslušníkov Hasičského záchranného zboru Slovenskej republiky. Pozmeňujúci návrh aj s príslušným počtom podpisov 18 odovzdávam spoločnému spravodajcovi. Dovoľte mi ešte vašu pozornosť upriamiť druhým smerom a predložiť druhý pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka leteckého útvaru ministerstva vnútra, konkrétne pilotov leteckého útvaru ministerstva vnútra. Preto navrhujem ďalší pozmeňujúci návrh, a to takéhoto znenia: V článku I za druhý bod sa vkladá nový tretí a štvrtý bod, ktoré znejú: Bod 3. V § 20 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý nie: Odsek 4. „Zamestnancovi leteckého útvaru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorý pri zabezpečovaní leteckej prepravy vykonáva pracovné činnosti výkonného letca alebo palubného personálu, zamestnávateľ môže namiesto tarifného platu podľa § 19 ods. 1 priznať osobný plat.“ Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 5. Navrhovaný nový odsek 4 znie: V § 20 v odseku 5 sa slová „odseku 1 alebo odseku 3“ nahrádzajú slovami „odseku 1, 3 alebo 4“. Zdôvodnenie oboch zmien je nasledovné. V súvislosti s prijatím zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe došlo, respektívne s účinnosťou od 1. 4. dôjde k značnému poklesu platov v porovnaní so súčasne platným právnym stavom pre letcov letky ministerstva vnútra. Výsledkom by mohol byť hromadný odchod dotknutých zamestnancov leteckého útvaru, nakoľko sa na nich nebude vzťahovať ustanovenie § 55 odsek 8 tohto zákona a nebude vyrovnanie ich platov. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, tým končím svojím druhým pozmeňujúcim návrhom. Ďakujem za udelené slovo. | [] | 4,036,083 |
39 | 2014-10-17 | Autorizovaná rozprava | 75 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Nech sa páči, pani poslankyňa Mezenská. | [] | 3,996,531 |
20 | 2008-04-01 | Autorizovaná rozprava | 203 | P. Paška, predseda NR SR: | P | Paška | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 135 prítomných, 115 bolo za, 13 proti, 6 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Tieto návrhy pani poslankyne Laššákovej sme schválili. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,140,343 |
39 | 2009-06-25 | Autorizovaná rozprava | 188 | A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: | A | Belousovová | podpredsedníčka NR SR | Posledný bol písomne prihlásený pán poslanec Frešo. Nech sa páči, pán poslanec. | [] | 3,909,768 |
94 | 2023-06-28 | Autorizovaná rozprava | 46 | Kollár, Boris, predseda NR SR | Boris | Kollár | predseda NR SR | Prosím, prezentujme sa a hlasujeme. (Hlasovanie.) Prítomných 147 poslancov, za 106, proti 1, zdržalo sa 37, 3 nehlasovali. Uvedený návrh sme schválili. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,227,843 |
83 | 2023-02-01 | Autorizovaná rozprava | 34 | Svrček, Miloš, poslanec NR SR | Miloš | Svrček | poslanec NR SR | Ako o ďalšom budeme hlasovať o mojom pozmeňujúcom návrhu. | [] | 4,012,463 |
58 | 2015-11-26 | Autorizovaná rozprava | 78 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | Prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Želiezku. (Hlasovanie.) Prítomných 136 poslancov, za hlasovalo 104 poslancov, proti bol 1, zdržalo sa 29 poslancov, nehlasovali 2 poslanci. Pán poslanec, na chvíľku vás preruším, pretože chcem na balkóne privítať pani podpredsedníčku Skupiny priateľstva Rady federácie Federálneho zhromaždenia Ruskej federácie so Slovenskou republikou, pani senátorku Elenu Alexejevnu Perminovú aj s kolegami. Vitajte. (Potlesk.) Nech sa páči. | [
"(Hlasovanie.)",
"(Potlesk.)"
] | 4,030,538 |
75 | 2022-10-25 | Autorizovaná rozprava | 124 | Bittó Cigániková, Jana, poslankyňa NR SR | Jana | Bittó Cigániková | poslankyňa NR SR | Poviem len to, čo na výbore, asi ťa neprekvapím, Jani, aj ma to úprimne mrzí, lebo ja naozaj vnímam dlhodobo tvoju snahu o zlepšenie podmienok nielen teraz rodičiek, ako v tomto prípade, ale mnohých ďalších ľudí, ktorí to v živote nemajú ľahké. Napriek tomu, prepáč, ale (povedané so smiechom) ten racionálny pravicový prístup, ku ktorému som v SaS vychovaná, nepustí, a preto, prosím, neber to osobne, ale potrebujem vysvetliť, prečo SaS nepodporí tento návrh zákona, pretože chápem, že ľuďom sa môže páčiť, aj mne sa páči, keby to, keby to bolo reálne. Takže ja teda k tomuto poviem len toľko, že tehotenstiev je ročne okolo 56-tisíc v poslednej dobe. Majú to byť štyri návštevy, teda dve pred pôrodom a dve po pôrode. Bavíme sa teda o 224-tisíc návštevách ročne, čo je 18 666 návštev mesačne, ktoré má zrealizovať približne 1 700 pôrodných asistentiek. A áno, môžu to byť aj zdravotné sestry. Ale teda lepšie by boli asi tie pôrodné asistentky. My, 1 700 je číslo, ktoré sú registrované v systéme približne, nie je to reálny počet, ktorý aj vykonáva túto prax, to všetci vieme, je ich oveľa menej v praxi a chýbajú. Chýbajú všade. Chýbajú v nemocniciach, takisto chýbajú sestry. Dnes k tomu sedel výbor. Sedeli sme dve hodiny a prešli sme štyri z ôsmich pripomienok lekárskych odborov. Viacerí z vás tu boli. Jednoducho je nereálne takýto politický sľub naplniť a pripomína mi sľuby o tom, ako v zdravotníctve majú všetci všetko zadarmo, milí občania, my vám dáme, ono to pekne znie, ale je to nereálne. Ak by aj títo, tieto pracovníčky, čo by bolo veľmi pekné, že by takto pomáhali a bolo by to správne, a dokonca by bolo správne, keby tých návštev bolo viac, to jednoznačne áno, keby ale takto pomáhali v domácnosti, samozrejme, že budú chýbať v tých nemocniciach. Tam chodia teda desiatky takisto matiek a kto ich tam, kto sa tam o nich bude starať? Ak to má byť po pracovnej dobe, v poriadku, nech je to dobrovoľné, to jednoznačne áno, ale teda tu sa bavíme o povinnom nároku. To znamená, že každá matka, ktorá si požiada, má nárok. A keď som sa pýtala aj pani navrhovateľka, že no dobre, a čo keď teda, koho po prvé bude žiadať, tak že teda zdravotnú poisťovňu, lebo tá má byť za to zodpovedná, v poriadku, a čo keď tá poisťovňa nemá tie, tých pracovníkov, pretože oni na Slovensku reálne nie sú. Podľa medzinárodných porovnaní, keď to rozpočítame na tisíc obyvateľov, tak sestier chýba 15-tisíc. A, a teda akože reálne nám neurobia osemnásť, devätnásťtisíc návštev každý jeden mesiac, to je, to proste je sci-fi. No a, a teda keď som sa pýtala, že tak čo potom, keď to nebudeme vedieť tým ľuďom dať, že teraz si tu urobíme pekné piár, povieme, že, a aj to myslíme dobre a povieme ľuďom, že teda majú na to zákonný nárok, ale reálne to je v praxi absolútne nevykonateľné, tak čo potom povieme tej matke, ktorá bude nahnevaná? Však takto sa to nemôže robiť. Veď najprv teda tie zdroje musia byť, aj ľudské, aj finančné. Vôbec nemám poňatia, koľko by toto stálo, ale takisto bola diskusia na výbore aj o rozpočte, ktorý je prudko nedostatkový. Bol minulý rok, je tento rok. V tom rozpočte, ktorý sa plánuje, nie je vykrytý ani len financie pre ambulantný sektor, ktorý nám za takýchto, pri takomto rozpočte absolútne skolabuje a s ním skolabuje aj nemocničný sektor, lebo všetky tie návštevy sa presunú. Nie sú tam vykryté lieky. My sme ľuďom sľúbili inovatívnu liečbu za 110 miliónov eur, tak boli vyčíslené náklady. V reále sme im do rozpočtu dali 60, ale skutočné žiadosti o inovatívnu liečbu je už teraz cez 200 miliónov. A v tom rozpočte je obrovská finančná diera. Máme strašne zadlžené nemocnice, bude roky trvať, kým s tým niekto niečo spraví, to teraz akože sa tváriť, že to vyrieši táto vláda za jeden deň alebo akákoľvek iná za jeden deň, to je nereálne, to bude roky trvať. No a do toho keď dávame takéto sľuby, je to jednoducho nereálne, a ja akože z duše neznášam, a vždy to tak bolo, aj keď som bola mimo politiky, som neznášala politikov, ktorí sľubujú to, čo nemôžu splniť. A nechcem byť jeden z nich. Aj keď chápem a úprimne verím, že je to myslené dobre, ale ten dôsledok v praxi jednoducho bude taký, že je to reálne nesplniteľné. Reálne to tí ľudia nedostanú a budú z toho sklamaní. A ja si myslím, že my by sme mali jednoducho sľubovať len to, na čo máme peniaze a konečne začať ľuďom hovoriť akože reálne pravdu. A pravda je taká, že bolo by to pekné, bolo by to správne, dokonca môžem povedať, že však my to nepodporíme, lebo prečo len dve návštevy, prečo nie desať? Lebo desať by bolo správnejšie ako dve. Ale realita je taká, že na to nie sú ľudia, že na to nie sú peniaze a že to v reále tí ľudia, tie mamičky v očakávaní, ktoré sa dnes zo správ dozvedia, akú skvelú vec, alebo zajtra, sme schválili, tak reálne v praxi to nedostanú. A toto nepovažujem za fér k tým ľuďom. Nemyslím si, že je to správne. A to, že si to myslia aj viacerí kolegovia aj z koalície, nebudem ja ani náhodou menovať, ani to nemyslím, ani útočiť, ani to nemyslím v zlom, ale ja chcem upozorniť na to, že viacerí aj z koalície si uvedomujú, že toto je proste nerealizovateľný návrh zákona, ktorý je síce pekný, ale jednoducho je to pekná rozprávka. Zatiaľ. Bohužiaľ. Ďakujem. | [
"(povedané so smiechom)"
] | 4,149,231 |
50 | 2005-09-27 | Autorizovaná rozprava | 150 | V. Veteška, podpredseda NR SR: | V | Veteška | podpredseda NR SR | návrh na zmenu v zložení Stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky do Euro-stredomorského Parlamentného zhromaždenia . Návrh uznesenia vám bol rozdaný ako tlač č. 1294. Teraz žiadam predsedu výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien poslanca Lászlóa Nagya, aby návrh uviedol. Pán poslanec, máte slovo. | [] | 4,048,601 |
33 | 2014-03-20 | Autorizovaná rozprava | 70 | Paška, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Paška | predseda NR SR | Hlasujeme. (Hlasovanie.) 139 prítomných, 80 za, 1 proti, 58 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Sme v treťom čítaní . Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 3,950,971 |
46 | 2015-01-28 | Autorizovaná rozprava | 250 | Bagačka, Michal, poslanec NR SR | Michal | Bagačka | poslanec NR SR | Ďakujem. Pán predseda, dajte hlasovať o zákone ako celku v znení schválených pripomienok so stanoviskom gestorského výboru schváliť. | [] | 4,229,784 |
8 | 2012-10-23 | Autorizovaná rozprava | 124 | Kuffa, Štefan, poslanec NR SR | Štefan | Kuffa | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo. No, kolegovia by mohli skončiť s takou slovnou prestrelkou, ale naozaj, pán kolega Mikloško ako tu predostrel tieto veci, v jednoduchosti je krása. Aj tuná tie dve percentá, čím máš viac detí, tým viac môžeš ako prispievať dvomi percentami na svojich rodičov. Pán minister, možnože je to také na zamyslenie. Ja si viem aj predstaviť tie odvody aj vôbec sociálny systém a odvodov, že by bol naozaj prepracovaný, a deti, ktoré by priamo participovali na dôchodkoch svojich rodičov. Takže myšlienka je to ako veľmi dobrá. Naozaj dopad tohto zákona, obávam sa, že naozaj bude mať negatívne dopady aj na normálne rodiny, normálne rodiny, početné rodiny a mnohých seniorov, kde v podstate sa zhoršia ešte ich životné podmienky. Ďakujem pekne. | [] | 3,892,337 |
6 | 2020-04-23 | Autorizovaná rozprava | 289 | Petrák, Ľubomír, poslanec NR SR | Ľubomír | Petrák | poslanec NR SR | Pán predsedajúci, ja by som chcel apelovať na vás ako na vedúceho tejto schôdze, ale aj na ostatných vedúcich, nerozumiem dôvodu, prečo je vyhlásená pätnásťminútová prestávka. Za 15 minút by v zásade polovica faktických poznámok mohla odznieť a takto tu absolútne zbytočne strácame čas všetci. Poprosím vás, že keby sme vedeli zefektívniť rokovanie tejto schôdze, ale aj všetkých ďalších. | [] | 3,912,821 |
51 | 2021-12-03 | Autorizovaná rozprava | 95 | Kollár, Boris, predseda NR SR | Boris | Kollár | predseda NR SR | Vážené pani poslankyne, páni poslanci, poslednýkrát sa pýtam, či každý využil svoje právo hlasovať. Ak áno, vyhlasujem hlasovanie za skončené. Prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie. A teraz vyhlasujem prestávku. (Prestávka. Spracúvanie výsledkov verejného hlasovania.) | [
"(Prestávka. Spracúvanie výsledkov verejného hlasovania.)"
] | 3,872,720 |
40 | 2021-09-29 | Autorizovaná rozprava | 76 | Podmanický, Ján, poslanec NR SR | Ján | Podmanický | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, vážený pán poslanec, chcem vás poprosiť, aby ste apelovali na ministrov vlády Slovenskej republiky, aby prestali s týmto zneužívaním rokovacieho poriadku na dodatočné dopĺňanie zákonov. Ak nemajú zákon dobre pripravený, nech ho nedávajú do parlamentu. Veď ja viem, že sa stane, že niekedy pri nejakej diskusii ešte niečo vznikne, ale tu sa to stáva pravidlom. Tu sa to stáva pravidlom, že koalícia si takýmto a inými spôsobmi otvárajú zákony, zľava-sprava, zhora-zdola. Rokovanie parlamentu, rokovanie parlamentu skáče z jedného bodu k desiatemu, z desiateho bodu k tretiemu, z tretieho k dvadsiatemu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) | [
"(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)"
] | 4,123,790 |
44 | 2005-06-22 | Autorizovaná rozprava | 112 | V. Veteška, podpredseda NR SR: | V | Veteška | podpredseda NR SR | Budeme pokračovať druhým čítaním o vládnom návrhu zákona o orgánoch štátnej správy vo veciach drogových prekurzorov a o zmene a doplnení niektorých zákonov . Vládny návrh ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1098, spoločná správa tlač 1098a. Prosím podpredsedu vlády a ministra financií pána Mikloša, aby uviedol vládny návrh zákona. | [] | 3,978,917 |
39 | 2014-10-14 | Autorizovaná rozprava | 35 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Na vystúpenie pána poslanca pán poslanec Hraško s faktickou poznámkou. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec. | [] | 3,984,633 |
10 | 2016-10-27 | Autorizovaná rozprava | 61 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Aha, super. | [] | 3,990,495 |
31 | 2004-09-22 | Autorizovaná rozprava | 213 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | Prosím teraz pána poslanca Hajduka, aby z poverenia výboru Národnú radu informoval o výsledku prerokúvania návrhu vo výboroch, ktorým bol pridelený, a o výsledku a odporúčaní gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec. A. Hajduk, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona o navrátení vlastníctva k niektorému nehnuteľnému majetku cirkvám a náboženským spoločnostiam (tlač 729) na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo. Výbory prerokovali predmetný návrh skupiny poslancov v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanoviská k predmetnému návrhu skupiny poslancov. Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh skupiny poslancov pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská. Ústavnoprávny výbor Národnej rady neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo s návrhom skupiny poslancov súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu uznesením s návrhom skupiny poslancov súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Gestorský výbor o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, odporúča hlasovať takto, vás chcem informovať, že na laviciach máte nové znenie spoločnej správy, ktoré bolo vyvolané len technickými nedostatkami pri prepise spoločnej správy: o bodoch spoločnej správy 1, 3, 4, 8, 9, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 18 a 19 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich, o bode spoločnej správy 6 osobitne s návrhom gestorského výboru schváliť ho a o bodoch spoločnej správy 2, 5, 7, 10, 17 a 20 spoločne s návrhom gestorského výboru neschváliť ich. Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu. | [
"(tlač 729)"
] | 4,146,181 |
44 | 2014-12-04 | Autorizovaná rozprava | 349 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja páni poslanci, pán poslanec Galko a pán poslanec Chren. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec Galko. | [] | 4,188,607 |
51 | 2021-11-24 | Autorizovaná rozprava | 29 | Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Laurenčík | podpredseda NR SR | Ďakujem. Na vaše vystúpenie neboli faktické poznámky. Teraz dávam slovo pani poslankyni Lucii Drábikovej, nech sa páči. | [] | 3,988,777 |
19 | 2013-05-22 | Autorizovaná rozprava | 42 | Osuský, Peter, poslanec NR SR | Peter | Osuský | poslanec NR SR | Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážená snemovňa, rád by som povedal hneď na úvod, že každý, kto sa dáva do zápasu o väčšiu nádej na múdrosť občanov, to nemá ľahké. Dá sa priam povedať, že ten, kto chce pomôcť, ak ona vôbec pomoc potrebuje, Pallas Athéne, ako bohyne múdrosti, si môže s Richardom Müllerom zaspievať: „Nebude to ľahké, drahá.“ A pravda je, že i zápas o zlepšenie stavu školstva do dôsledkov dovedený by mal tomu, kto sa na ten zápas dá a dovedie ho do konca, garantovať takmer zmenu identity, zmenu adresy, možno ešte aj plastickú operáciu tváre. Pretože je veľmi veľa tých, ktorí vyvíjajú tlak, každý vo svojom záujme, je veľmi veľa motívov, a nie je to vôbec jednoduché. V tomto zmysle je prvá správa o stave školstva výsledok výnimočne chvályhodného spoločného postupu tejto snemovne pri jej zadávaní. A samozrejme i to môžme vysvetľovať zištne tým, že pred bránami parlamentu stál štrajk pedagógov. Ale, chvalabohu, diskusná platforma je tu a každý môže k veci diskutovať. Presne, ako povedal môj nekonfliktný a konciliantný ctený kolega Fronc, existujú ale i pri konciliantnej diskusii témy, kde sa proste nedá neisť na barikády. Je všeobecne známe, že s pánom ministrom ozaj nie som na nože, aj keď to niekedy sťažuje moju pozíciu, ale zotrvám na tom i teraz. Druhá vec je, že keď človek vystupuje v tomto poradí a pred ním vystupovali mnohí, ktorí o veci vedia a povedali svoje, nedá sa vylúčiť, že sa človek tu i tam neopakuje. Opakovať sa ale bude tam, keď ide o vec, ktorú považuje za veľmi dôležitú alebo principiálnu. Hovorím v mene a stále ešte hovorím v mene klubu SaS, lebo ak rušenie klubu neošetruje zákon, a ten zákon možno prijmete, pretože na to máte dosť hlasov, tak až potom sa bude dať hovoriť o zániku klubu SaS, ale to len tak na margo, čo sa týka úcty k zákonom. Chcem povedať, že v záverečných slovách kolegu Fronca sa tu hovorilo o normatíve na žiaka. Samozrejme, že je veľký rozdiel, či vykurujem školu v Oravskej Lesnej alebo v Hurbanove. Samozrejme, že je to tak. Ale pravda je, a to je veľmi dôležité, že o škole pri všetkom uznaní „negatívnych“ výberových momentov, ako sú, že si idem „kúpiť“ vzdelanie v zmysle vysvedčenia, že chcem ísť cestou menšieho odporu, a tak radšej zaplatím, lebo tí mi za tie peniaze dajú, ale zďaleka nielen v súkromnej základnej či strednej škole, ale veru aj na vysokej škole na Slovensku, papier. Takže to by som neobmedzoval zďaleka len na nižšie stupne školstva. Tak v zásade predsa vždy fungovalo, že sa o kvalite školy hlasuje, minimálne v kruhoch uvedomelých rodičov, nohami. Teda viem si celkom logicky zdôvodniť, prečo je v Mestskej časti Bratislava – Staré Mesto záujem o Mudroňovu. Prečo je záujem o Škarniclovu. Prečo v mojej generácii, keď som ja mal 18 a bolo to teda skoro polstoročie dozadu, všetci rodičia vedeli, prečo je dobrá Novohradská. A prečo možno nebola tak celkom svetoborná Makarenkova. Proste vedelo sa to už vtedy a hlasovalo sa nohami. Preto i normatív na triedu je problém. To je ako normatív na budovu nemocnice: podľa kubíkov obstavaného priestoru, podľa výšky komínov alebo podľa čoho? Nie je hádam lepšie normatív na pacienta a výkony na ňom urobené? Myslím si, že to je správna cesta. A samozrejme, i tam sa deje hlasovanie nohami. Málokto chce ísť do nemocnice na operáciu kĺbu, kde tie operácie urobia tri za mesiac. Oveľa radšej pôjde každý na kliniku, kde tie operácie robia štyri denne. Takže normatív na žiaka s primeranými korektúrami je lepší ako iná alternatíva. Opakovanou témou je, a pre mňa v živote dosť dôležitou, je i ústavná rovnosť. Vždy hovorím, že medzi mnou a mojím vzácnym priateľom Martinom Poliačikom je vo vzťahu k dekriminalizácii marihuany jeden zásadný rozdiel. Domnievam sa, že osobné vlastníctvo a nedílerstvo marihuany je rovnakým trestným činom, ako je osobné vlastníctvo ploskačky výčapného rumu vo vrecku vetrovky. Jednoducho nemám rád nijaké závislosti. Ale nemôžem ako ústavnú rovnosť akceptovať fakt, že jedna vedie k záznamu v trestnom registri a druhá vôbec k ničomu. Podobne je to i u ústavnej rovnosti s financovaním škôl. Ak sa katolícki či luteránski rodičia rozhodnú, že pre ich deti na základe ich slobodnej voľby je tou najlepšou školou cirkevná škola ich vierovyznania, tak musíme mať neustále ako správcovia peňazí daňových poplatníkov na vedomí, že rovnako katolícki, rovnako luteránski a rovnako i tí rodičia, ktorí chcú mať dietko v súkromnej škole, nech už pohnútka je akákoľvek, platili rovnako dane. Ako hovoril kolega, veľmi veľa z našich daní ide na školstvo, ale vonkoncom nijaký rodič, z hľadiska ústavnej rovnosti, nemá mať dieťa, na ktorého vzdelávanie mu z tých jeho daní dáme apriórne menej ako inému. Pre mňa je to ako s tými „materiálmi“ závislosti. Je to otázka ústavnej rovnosti, prečo nemajú byť deti v rôznych školách za to, že sa naučia abecedu a kráť a zlomky a o Ľudovítovi Štúrovi, financované inak. Aká je to ústavná rovnosť ich rodičov? Pokiaľ ide o niektoré ďalšie veci, ktoré sú v tomto zákone konfliktné, musím povedať, že jednou z nich je to, že demokratizácia školstva znamenala pre mňa veľmi dôležitú vec. V školských radách, v nejakej som chvíľku sedel, kedysi ako rodič, a teraz, keď dietky vyrástli, tak v nich sedím ako vicestarosta mestskej časti, musím povedať, že v nich stretávam a stretával som, angažovaných rodičov. Nie každý rodič je z povahy veci ochotný angažovať sa, hoci vo veci vlastných detí a ich vzdelania, hoci by som to považoval za to najlepšie a najdôležitejšie angažovanie sa. Ale musím povedať, že moja skúsenosť s týmito radami bola taká, že vonkoncom neboli hračkou v rukách rodičov zmanipulovaných kýmkoľvek. Naopak, boli tam rodičia s vlastnými názormi, ktoré ale ak chceli presadiť, museli presvedčiť aj úplne iné zložky tej školskej rady. A preto sa nedomnievam, že odňatie právomocí rodičom, ktorí v zásade, aspoň tí, čo som ja poznal, pracovali pre dobro veci, je dobré rozhodnutie. Všeobecne mám zlý pocit, že rodičom v našom štáte, mnohým, hoci nie všetkým, primálo záleží na tom, aké vzdelanie dostáva ich dieťa. Vytýkal by som im mnohým primalú angažovanosť. A ak ešte neuznám angažovanosť tých, ktorí pre dobrú vec, pretože keď rodič niečo vybojúva, nikdy to nevybojuje pre jedno svoje dieťa z 25-tich, ani pre svoje jedno dieťa v 500-žiackej škole, vybojúva to pre vec. A považujem za veľmi zlý krok, ak sa túto štruktúru budeme snažiť degradovať pod často vyslovene nepravdivými zdôvodneniami o manipulácii a o matematických pomeroch v zložení tejto štruktúry. Naopak, myslím si, že cesta, keď sa rozhodovanie o vážnych veciach odohráva v, by som tak povedal, v svojvoľnom politickom milieu, dokonca len rozhodnutím jednej jedinej osoby, je horšou cestou. Ja si neviem predstaviť, že by školské rady vybrali pre svoje deti na Mudroňovej či na Škarniclovej zlého riaditeľa z akýchsi nejasných príčin. Neviem si predstaviť seba ako rodiča, aby som vyberal, vedome zmanipulovaný, pre svoje dieťa niekoho iného, ako si myslím, že je najlepší. To je nedôvera v týchto rodičov, nedôvera presne v tú časť rodičovstva, ktorá je vlastne na pomoci zlepšovaniu školstva. Samozrejme, a teraz nejde o to, či až last but not least, ale jedným z dôvodov, ktorý sa vytýka tejto správe, je, že v nej nie sú natvrdo napísané peniaze v každoročnom rozpočte. Áno, keď hovoríme, čo chceme docieliť, nie je hádam hriešnou túžba, aby sme vedeli, koľko si každý rok odložíme, aby sme si na konci kúpili auto alebo niečo, alebo mali na vzdelanie „iks“ percent HDP. Lebo samozrejme, ak to naplánujem do roku 2020, tak tu správne zaznelo, že prezieravý manažér to môže urobiť, lebo má víziu. Problém je politika. Ak som rodinný šéf bankového domu Rothschild, tak, samozrejme, je to môj rodinný podnik a môžem si to naplánovať ešte aj pre pravnukov, lebo je to v mojich rukách. Možno aj Steve Jobs mohol plánovať, pokiaľ to bolo v jeho rukách. Ale politik, ktorého osud je vrtkavý a jeho ďalšia pozícia je nejasná, by nemal dávať sľuby na sekeru, ktoré prípadne ako Pontský Pilát, umyjúc si ruky po voľbách, nebude musieť plniť. Chcem poprosiť, pán podpredseda, že by som nerád zdržoval. V tom zmysle preruším svoje vystúpenie a budem pokračovať potom. | [] | 4,053,452 |
4 | 2002-12-12 | Autorizovaná rozprava | 128 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | (Hlasovanie.) Prítomných je 136 poslancov, za návrh 130, zdržali sa 5, nehlasoval 1. Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady k zaradeniu (potlesk) a platovým náležitostiam predsedu Poštového úradu. Pán poslanec Brocka, procedurálny návrh počas hlasovania, ťažko sa podávajú, ale nech sa páči. | [
"(Hlasovanie.)",
"(potlesk)"
] | 4,169,772 |
9 | 2024-02-27 | Autorizovaná rozprava | 80 | Matovič, Igor, poslanec NR SR | Igor | Matovič | poslanec NR SR | Porozprávaj, čo si tu hovoril. Poslancovi Národnej rady si hovoril. | [] | 3,971,261 |
54 | 2015-09-24 | Autorizovaná rozprava | 256 | Müllerová, Emília, poslankyňa NR SR | Emília | Müllerová | poslankyňa NR SR | Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. | [] | 3,988,666 |
44 | 2014-11-27 | Autorizovaná rozprava | 205 | Kažimír, Peter, podpredseda vlády a minister financií SR | Peter | Kažimír | podpredseda vlády a minister financií SR | Ďakujem veľmi pekne za slovo. Trochu sa to dramaticky naklonilo k záveru, táto debata. Teraz myslím nie dramaticky vzhľadom na predrečníka, ktorý, by som povedal, pána kolegu Hlinu, nám odbehol do inej témy. Ja zvyknem hovoriť, a on pochopí ako katolík, že nesníma všetky hriechy sveta. A k tejto téme sa vyjadrím veľmi, veľmi, veľmi rád. Dramaticky z toho, že nám vypadli dvaja celkom významní rečníci, ktorí v tejto veci určite aj mali čo povedať. Ja zareagujem veľmi krátko, ja už nebudem naťahovať túto debatu, lebo v koncentrovanej podobe to tu máme druhý deň. A z pohľadu toho, čo sme zažili teraz pri druhom čítaní, tak jednak chcem verejne prehlásiť, že naozaj od včerajška do dnešných skorých ranných hodín sa pracovalo spolu na jednom z pozmeňovacích návrhoch, ktorý predniesol pán poslanec Mihál. To znamená, rezort zdravotníctva, s nejakým malým príspevkom z rezortu financií máme vzájomne odsúhlasený ten text, ktorý podľa nás vylepšuje, naozaj technicky vylepšuje návrh, návrh novely zákona. Takže ako jeden z predkladateľov podporujem tento jeden pozmeňovací návrh pána poslanca Mihála a myslím si, že to takto má byť proste, bez toho, aby sme hľadeli na to, odkiaľ návrhy prichádzajú. Z pohľadu toho, čo hovoril pán poslanec Beblavý, a tu by som sa chcel trochu pozastaviť. Ja chápem, že pán poslanec Beblavý nás vyťahuje na politické bojisko, lebo toto politické bojisko je, hej, to je úplne legitímna, legitímna snaha. Z pohľadu mňa, ktorý sa snaží, snaží počas výkonu svojej verejnej funkcie a dokonca musí sa viacej k veci stavať technokraticky ako politicky, aj vzhľadom na situáciu, v ktorej sa z hľadiska verejných financií a cieľov, ktoré máme dosiahnuť, vzhľadom na túto situáciu, kde sme, tak musím povedať, že ja musím len sa brániť, tento koncept pred jeho konceptom, z jedného pohľadu. Ja vôbec nerozporujem to, žeby malo sa znížiť minimálne odvodové alebo celkovo daňovo-odvodové zaťaženie pre pracujúcich, kľúčovo pre oblasť ľudí, ktorí sú zamestnaní na trvalý pracovný pomer. To znamená zamestnanecký pomer, lebo všetci dobre vieme, ak väčšina z nás prešla určite aj zamestnaneckým pomerom, a veľmi dobre vieme, že tam niet kde uhnúť. Tam naozaj niet kde uhnúť, pretože najvyššiu daňovú odvodovú povinnosť v tejto krajine nemá ani kapitál, nemá ani živnostník, v tomto sa budeme asi, asi sporiť, ale stále si myslím, že stále to tak je, nemajú právnické osoby, ale majú zamestnanci, ktorí sú v klasickom pracovnom pomere. Z tých 2 mil. 400-tisíc pracujúcich je tu asi 1 mil. 600, ak dobre, neviem, či sú to dobré čísla, pán Muňko to možno bude rozporovať, ale také číslo si ja pamätám, posledné. Čiže je to drvivá masa týchto ľudí. A z pohľadu veci sú to v podstate kľúčoví hráči aj z toho hľadiska financovania systému odvodov, aj v oblasti sociálnych odvodov, aj v oblasti zdravotných odvodov. Čiže títo ľudia naozaj nemajú kde uhnúť. S jednou výnimkou, kam môžu uhnúť, je, sú tie biele a sivé miesta na mape pracovnej, na pracovného trhu na Slovensku, kde, kde ich vedia zamestnávatelia dotlačiť k tomu, že časť dostávajú oficiálne a časť dostávajú keš. To je jeden zo spôsobov. A potom sú oveľa dramatickejšie spôsoby, ako sa tomu vyhnúť, a to sú už, čo som spomínal včera, to sú následky deformácie pracovného trhu, kde, kde na základe takej ilúzie, dojmu krátkeho, veľmi krátkodobého výnosu klasickí zamestnanci boli a niekedy aj nie sú vytláčaní do pozície živnostníkov, ja ich volám falošných živnostníkov, a tí ďalší sofistikovanejší ešte do podôb kapitalistov, vlastníkov, vlastníkov, to až znie, až smiešne, vlastníkov kapitálových obchodných spoločností, lebo spoločnosť s ručením obmedzením je z definície kapitálová obchodná spoločnosť, a v podstate sú to zamestnanci, alebo tak, jak naozaj hovorí Lojzo Hlina, nejaký Ďuro, Mišo, Jožo s kelňou, ale má teda k tomu eseročku, lebo je to zase daňovo-odvodovo nejak najvýhodnejšie. To sú majitelia jednoosobových eseročiek. Takže toto sú, toto sú vlastne cesty, ako sa tomu vyhnúť. Ak hovoríme a, bohužiaľ, doteraz sme len hovorili, a tu vám dám kľudne výčitku, že áno, aj pravica v minulosti hovorila o tom, že treba túto vec znížiť. No ale keď, keď sa pozrieme na, na stále slávnu a prítomnú, z pohľadu histórie daňovú reformu z roku 2004, tak tá mala cieľ fiškálnej neutrality. Tá v tejto oblasti nič neurobila. Z hľadiska základného prerozdelenia... (Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) | [
"(Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)"
] | 3,907,065 |
19 | 2024-09-10 | Autorizovaná rozprava | 72 | Baláž, Vladimír, poslanec NR SR | Vladimír | Baláž | poslanec NR SR | Ďakujem. Ja len, aby sme nerozbíjali otvorené dvere, však na výbore sme to povedali jasne. Neskončil sa teda predčasne ten, táto debata o tomto, ako to povedal pán kolega Dvořák, ale skončila normálne. Štátny tajomník povedal, že sa pripravuje taký zákon, ktorý celý, celý takto bude, ako ste vy tu teraz žiadali, pripravený do ďalšej, na ďalšiu našu reakciu. No a ešte neviem, či pani ministerka bude na to reagovať, alebo nie, takisto pán štátny tajomník Slobodník dal komentár ministerstva zdravotníctva k konope siatej a jej účinnosti a tak ďalej, pretože tie dáta nie sú úplne jasné. Takže tým chcem iba povedať, že celá debata bola, alebo celá problematika bola podrobne rozobratá na výbore a zaujaté stanovisko. Ďakujem. | [] | 4,176,713 |
90 | 2023-05-03 | Autorizovaná rozprava | 19 | Richter, Ján, poslanec NR SR | Ján | Richter | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, spoločná správa obsahuje dva pozmeňujúce návrhy. V rozprave nevystúpil nikto a nebol podaný ani žiaden pozmeňovací návrh. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať spoločne o bodoch 1 a 2 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. | [] | 3,967,300 |
19 | 2013-05-14 | Autorizovaná rozprava | 65 | Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR | Renáta | Zmajkovičová | podpredsedníčka NR SR | Ďakujem. Pán poslanec Osuský bol jediným prihláseným písomne do rozpravy. Otváram teraz ústnu rozpravu. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Hlina. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči, pán poslanec. | [] | 3,903,985 |
39 | 2009-06-30 | Autorizovaná rozprava | 229 | P. Paška, predseda NR SR: | P | Paška | predseda NR SR | Tento návrh sme schválili. | [] | 3,910,087 |
59 | 2022-02-25 | Autorizovaná rozprava | 73 | Kotleba, Marian, poslanec NR SR | Marian | Kotleba | poslanec NR SR | Pán poslanec Kéry, ja si s vami dovolím absolútne nesúhlasiť ohľadom hodnotenia Mikuláša Dzurindu. To ste ma trochu aj prekvapili, pretože boli to práve vlády Mikuláša Dzurindu, ktoré sa podieľali na rozširovaní hegemónie Severoatlantickej aliancie po Európe aj po celom svete. Boli to práve vlády Mikuláša Dzurindu, pán poslanec Kéry, ktoré sú dnes symbolom straty národnej a štátnej suverenity Slovenskej republiky. A práve vďaka politikom, ako bol Mikuláš Dzurinda, NATO vytvára a vytváralo a vytvára teda obrovské napätie po celom svete, ktorého dôsledkom je aj smutné dianie na Ukrajine. Takže v dôsledku toho, čo sa dnes na Ukrajine deje, naozaj hodnotiť Dzurindu akokoľvek a z ktoréhokoľvek pohľadu pozitívne je absolútne prehnané, pretože tento človek si ne... nemá právo na to, aby, o to viac v súčasnej situácii, bol pozitívne hodnotený. | [] | 4,155,312 |
51 | 2021-11-24 | Autorizovaná rozprava | 23 | Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Laurenčík | podpredseda NR SR | Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujal miesto pre spravodajcov. Ja teraz otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Predpokladám, keď rozprava neprebehla, tak ani pán navrhovateľ, ani pán spravodajca nebudú mať záverečné slovo, preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem vám obom. A my budeme pokračovať, nasleduje druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov . Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 703, spoločná správa výborov má tlač 703a. Pán minister, nech sa páči, odôvodnite nám aj tento vládny návrh zákona. | [] | 3,988,771 |
83 | 2023-02-03 | Autorizovaná rozprava | 169 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Pán poslanec Šefčík. | [] | 4,048,096 |
19 | 2017-09-08 | Autorizovaná rozprava | 28 | Grausová, Natália, poslankyňa NR SR | Natália | Grausová | poslankyňa NR SR | Vďaka za slovo. Pán poslanec, hovoríte o tom, že Slovenská republika je kritizovaná zo strany Európskej únie. No dovoľte a prepáčte teda, ale uvedomte si, že ste tu v tomto parlamente volený občanmi vašimi voličmi nie preto, či nás bude Európska únia kritizovať alebo chváliť, ale ste tu na to a je vašou psou povinnosťou, aby ste zastávali záujmy občanov Slovenskej republiky a nie, aby ste sa stávali jej hrobármi. Takže čo ste robili za ostatné roky? Čo robila strana SMER? Čo robila vláda a vlastne aj všetky doterajšie vlády? | [] | 3,964,158 |
32 | 2021-07-01 | Autorizovaná rozprava | 128 | Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Laurenčík | podpredseda NR SR | Ďakujem. Zaujmite miesto pre navrhovateľov. Ja otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko pán Kazda? Nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Kolegyne, kolegovia, chcem sa spýtať na všeobecný súhlas, máme tu ešte dve krátke voľby, že či je všeobecný súhlas na to, aby sme to ešte prerokovali do obeda. (Nesúhlasná reakcia pléna.) Keďže nie je všeobecný súhlas, prerušujem rokovanie a budeme rokovať po obedňajšej prestávke o 14.00. Ďakujem. (Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.) | [
"(Nesúhlasná reakcia pléna.)",
"(Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.)",
"(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)"
] | 4,056,261 |
8 | 2020-06-03 | Autorizovaná rozprava | 234 | Kotleba, Marek, poslanec NR SR | Marek | Kotleba | poslanec NR SR | Ďakujem pekne za slovo. Áno, vzdelanie je dôležité, ja sa divím všetkým poslancom, ktorí reagujú na pána ministra, že naozaj jeho vzdelali v tých školách NATO a v nejakých mimovládnych organizáciách, ako je Euroatlantické centrum, takže nemôžme sa ani diviť, že on tú ich agendu teraz presadzuje u nás na Slovensku. Aj škola NATO, aj Euroatlantické centrum a podobné kadejaké tieto, tieto organizácie, ktoré pôsobia a vychovávajú takýchto ľudí, ako je pán minister. A nezabúdajme, že bol aj zástupcom riaditeľa GLOBSEC, ak sa dobre pamätám. A nezabúdajme, že na takomto bezpečnostnom fóre sa zúčastnila aj veľmi milá pani, pani Albrightová, ktorú si môžme veľmi dobre pamätať, že bola ako jedným z hlavných strojcov toho bombardovania Srbska. A na to nezabúdajme. A na to nezabúdajú ani mŕtvi Srbi, ani mŕtve deti, ani zbombardované mesto. Takže naozaj nedivte sa, ako pán minister obhajuje, zastáva záujmy NATO a Spojených štátov, lebo je naozaj vzdelaný a naozaj dali mu rozumy. Ďakujem pekne. | [] | 3,953,454 |
27 | 2013-11-28 | Autorizovaná rozprava | 15 | Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR | Renáta | Zmajkovičová | podpredsedníčka NR SR | Takže je jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec Huba, nech sa páči. | [] | 3,957,127 |
27 | 2021-05-03 | Autorizovaná rozprava | 418 | Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Šeliga | podpredseda NR SR | Pán poslanec Vons, nech sa páči. | [] | 4,204,064 |
3 | 2023-11-14 | Autorizovaná rozprava | 103 | Ľupták, Pavel, poslanec NR SR | Pavel | Ľupták | poslanec NR SR | Pán poslanec Mikulec, použili ste termín ´škodlivý obsah´. Mňa by zaujímalo, podľa akých kritérií určujete vy osobne, ktorý obsah je škodlivý a ktorý neni škodlivý. Podľa mňa najškodlivejší obsah bola stránka Hoaxy a podvody slovenskej polície, kde ste z policajta Bukovského urobili vrchného kádrováka, chlapec, ktorý nevie, o čom je život, a totálne vlastne cez neho sa spolitizovala polícia. Takže ja by som bol v takýchto vyjadreniach veľmi opatrný. Máme ústavu, máme slobodu slova, slobodu vyjadrovania, takže žiadne škodlivé weby alebo dezinformačné záležitosti neexistujú. To by sa skôr dalo povedať na vás. Som veľmi rád, že som pobavil skupinu Progresívne Slovensko. Vieme, aké ste aj vy dávali návrhy (reakcia z pléna), hej, tak Pročka, hej, dobre. Takže to, čo sa tu dialo za posledné roky v tých teda vládach, kde bol predseda Matovič, Heger, aj tá nikým nevolená vláda, to všetci vieme, čo to bolo. Rozpad právneho štátu a ja sa čudujem, že ešte tuto niekto hovorí o nejakých škodlivých a dezinformačných weboch. Ďakujem pekne. | [
"(reakcia z pléna)"
] | 3,892,519 |
22 | 2011-09-13 | Autorizovaná rozprava | 32 | Mihál, Jozef, podpredseda vlády a minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR | Jozef | Mihál | podpredseda vlády a minister práce | Ďakujem za slovo. Dovoľte, aby som v záverečnej reči reagoval na predrečníkov pánov poslancov, panie poslankyne na to, čo zaznelo najmä v päť hodín trvajúcej rozprave v piatok, pretože dnes sme sa už nič nové nedozvedeli. Budem reagovať viac-menej chronologicky tak, ako tie pripomienky, návrhy a podobne prichádzali. Pripomienka: Zákonom o superhrubej mzde sa mení 112 zákonov. Áno, keďže sa zvyšujú mzdy zamestnanca o tých približne 34 % z dôvodu, že sa prenáša platenie odvodov len na zamestnanca, pretože sa mení terminológia v sociálnom poistení, v zdravotnom poistení, v daniach, pretože sa zjednodušujú fondy v Sociálnej poisťovni, je potrebné naozaj na to reagovať, a keďže ide o dopady, ktoré majú naozaj široké dopady, hlavne pokiaľ ide o ten prepočet miezd, tak je potrebné technicky zmeniť naozaj 112 zákonov. A pripomínam ešte, že tu máme ešte aj ústavný zákon, o ktorom budeme hovoriť o chvíľočku, ktorý bude tiež potrebné zmeniť, ak chceme, aby právny stav v Slovenskej republike nebol rozrušený, narušený. Čiže napríklad v zákone o superhrubej mzde si naozaj nájdeme v čl. 2 technické zmeny v Občianskom súdnom poriadku, v čl. 3 technické zmeny v Občianskom zákonníku a tak ďalej. Ďalšia námietka: Zákonom o superhrubej mzde sa menia aj dôchodky v prvom pilieri, dochádza k zmenám v zákone o dani z príjmov, ktoré vecne nesúvisia s daňovo-odvodovou reformou. Áno, je to tak. My nemôžeme strácať čas. Sme nútení pod tlakom situácie, ktorá je vo svete, ale i na Slovensku, meniť aj iné, urobiť aj iné zmeny, ako sú len zmeny v daňovo-odvodovom systéme. Sme nútení meniť prvý dôchodkový pilier z dôvodu jeho udržateľnosti. Nesmieme sa tohto zľaknúť a musíme ísť do toho, a to čím skôr, pretože tak získa Slovensko jednak konkurenčnú výhodu a jednak je to našou povinnosťou voči občanom Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o zákon o dani z príjmov, tak treba si napríklad všimnúť, že v zákone o dani z príjmov sa v podstate zavádza veľká novinka, a to je možnosť liberálnych odpisov pre živnostníkov. Čo to znamená? Živnostník si bude môcť odpísať svoj nakúpený majetok tak, ako sa sám slobodne rozhodne. Bude si môcť znížiť svoj základ dane, a tým pádom aj dane, aj odvody tak, ako sám uzná za vhodné. Čiže napríklad, keď si nakúpi na svoju živnosť nejaké strojové vybavenie, automobily alebo dokonca nehnuteľnosti, tak nemusí to odpisovať tak, ako to štandard ukladá, štyri roky, osem rokov alebo v prípade nehnuteľnosti dvadsať rokov, ale môže tento majetok odpísať napríklad okamžite v prvom roku, ako si ho zakúpil. To je obrovská výhoda, pretože ten si zrovná svoje cash-flow so svojimi daňovými nákladmi. Kto podnikal, tak vie, o čom hovorím. Kto nepodnikal, tak, samozrejme, ten to pustí druhým uchom von. Toto je veľmi významná pomoc pre živnostníkov, ktorí sú skutočnými živnostníkmi, investujú a svoju živnosť rozvíjajú. Ďalšia taká zmena, ktorá tiež nesúvisí priamo s daňovo-odvodovou reformou, nájdeme ju v zákone o sociálnom poistení. Už spomínané zvyšovanie a predlžovanie materského, nemuseli by sme to robiť, ale robíme, pretože je to naším záväzkom voči občanom vyplývajúcim z programového vyhlásenia vlády. Námietka znela, prečo sa takýto veľký balík zmien vlastne robí naraz, prečo v zákone o sociálnom poistení sú aj zmeny týkajúce sa superhrubej mzdy, odvodovej reformy a aj tieto ďalšie zmeny, ako napríklad zvyšovanie materskej. No, prosím, technicky by sa to možno oddeliť dalo, logicky a z druhej strany, z druhého uhla pohľadu ale však nie, pretože nemôže naraz táto snemovňa prejednávať aj zmeny súvisiace so zavedením jednotného výberu, zmeny súvisiace s prechodom na superhrubú mzdu a zároveň inou novelou ten istý zákon, ktorý by napríklad riešil zvyšovanie materského. Mohol by vzniknúť problém, pretože čo ak by sa povedzme jeden zákon schválil a druhý nie? Vznikol by legislatívny chaos. Preto je nutné všetky tieto zmeny spojiť do jedného balíka. Nie je možné o týchto zmenách hovoriť oddelene. Ďalšia a veľmi demagogická námietka tu zaznela, podľa ktorej údajne zákon obsahuje zrušenie či dokonca zníženie, alebo zníženie dávok zo sociálneho poistenia. To je absolútny blud a je to čistá demagógia, ktorú niektorí poslanci úmyselne šíria medzi ľudí. Žiadne dávky sa ani nerušia, ani neznižujú. Ako som už spomínal, naopak, zvyšujeme materskú. Ak, vážená poslanecká snemovňa, schválite tento návrh, tak prispejete k tomu, že materská sa v Slovenskej republike behom dvoch rokov predĺži z 28 týždňov na 40 týždňov. Čiže z pôvodných šesť a pol mesiaca budú mamičky dostávať materskú celých deväť mesiacov. Zároveň prispejete k tomu, že materská sa behom dvoch rokov zvýši v prepočte o vyše 18 %. Napríklad žena, ktorá by poberala pôvodne 300 eur, bude poberať temer 360 eur, a to je už naozaj významná pomoc pre mladé rodiny. Zmena, pokiaľ ide o dávky zo sociálneho poistenia, sa navrhuje aj pri dávkach v nezamestnanosti, a to z dôvodu vyššej motivácie ľudí, ktorí si hľadajú prácu po strate zamestnania. Pripomeniem, o čo ide. Doteraz sa dávka v nezamestnanosti v tom štandardnom režime vyplácala počas šiestich mesiacov vo výške 50 % predošlého hrubého zárobku. Prepáčte, trošku zjednodušujem, ale podstatu to vystihuje. Návrh je taký, aby sa dávka v nezamestnanosti počas prvých dvoch mesiacov poberania zvýšila na 65 % hrubej mzdy, ďalšie dva mesiace aby bola 45 % predošlej hrubej mzdy a posledné dva mesiace 35 % hrubej mzdy. Cieľom je vyššia motivácia ľudí prijať nové zamestnanie. Väčšina ľudí dnes naozaj nevyužíva celých šesť mesiacov poberania dávky v nezamestnanosti a pre nich je táto úprava jednoducho výhodnejšia. Samozrejme, výhodnejšia je táto úprava pre každého, kto sa rozhodne prijať možnú ponuku zamestnania skôr ako po šiestich mesiacoch. Že je to naozaj tak, svedčia aj prepočty, ktoré sme urobili, táto zmena, stačí si pozrieť doložku finančných vplyvov, táto zmena ochudobní kasu Sociálnej poisťovne o niekoľko miliónov eur, počítame s tým, ale naším cieľom je skutočne to, aby ľudia pracovali, aby si ľudia nachádzali zamestnanie čím skôr. Ďalšia veľmi, veľmi demagogicky argumentovaná zmena, údajná zmena, vraj si zamestnanci budú musieť sami platiť odvody, vraj si zamestnanci budú musieť sami robiť daňové priznania, ročné zúčtovania a podobne, keďže dochádza k prenosu odvodov na zamestnanca. Čistá demagógia, klamstvo, lož, faloš. Tí poslanci opozície, ktorí tomu aspoň trošku rozumejú, samozrejme, takéto hlúpe argumenty nepoužili ani náhodou, aby sa nezosmiešnili. Žiaľ, nie všetci sú natoľko informovaní a nie všetci sú natoľko poctiví, aby priznali, že tomu ani zamak nerozumejú, ale majú plné ústa veľkých rečí. Takže, ak dovolíte, trošku sa tomu povenujme, ako to bude. Tak ako doteraz, zodpovednosť za správny výpočet daní a odvodov, za ich včasnú úhradu, za vykonanie daňového priznania, ročného zúčtovania, túto povinnosť, túto zodpovednosť bude mať aj naďalej zamestnávateľ. Zamestnanec sa, tak ako doteraz, nebude musieť starať o svoje dane, o svoje odvody. Zostáva to na pleciach zamestnávateľa. Ten bude povinný tieto výpočty, odvody robiť. Druhá vec ale je, že mzdová agenda sa v každom prípade pre zamestnávateľa zásadne zjednoduší, môj odhad je, že asi štvornásobne. Prečo je tomu tak? Dnes zamestnávateľ platí osem odvodov za seba, päť odvodov za zamestnanca. Po novom to bude jediný odvod za zamestnávateľa na úrazové poistenie a dva odvody za zamestnanca, to bude zdravotné poistenie, sociálne poistenie. Zrušia sa rôzne výnimky, ktoré treba strážiť. Sú rôzne skupiny zamestnancov, ktorí platia, neplatia to či ono, majú nižšiu sadzbu a podobne. Tieto výnimky pôjdu preč. Mzdárky nebude stresovať vyúčtovanie zamestnaneckej prémie. Ja viem, že strana SMER obhajuje zavedenie zamestnaneckej prémie, ktorá sa tu zaviedla za ich vlády, ale kto niekedy robil ročné zúčtovanie zamestnancovi, tak vie, aký je to administratívny nezmysel a paškvil. Tým, že sa zruší zamestnanecká prémia, zamestnanci, ktorí mali nárok doteraz na túto daňovú výhodu, o nič neprídu, pretože nastavením sadzieb odpočítateľnej položky budú mať čistý príjem dokonca ešte vyšší ako doteraz, aj bez tejto nešťastnej a hlúpej zamestnaneckej prémie. Výkazy. Dnes zamestnávateľ každý mesiac posiela tri typy výkazov do Sociálnej poisťovne, dva typy výkazov do každej z troch zdravotných poisťovní, každý štvrťrok posiela výkaz na daňový úrad a za väčšinu svojich zamestnancov robí každý rok ročné zúčtovanie dane a komplikované ročné zúčtovanie poistného na zdravotné poistenie. Od roku 2013 po plnom rozbehu jednotného výberu daní, odvodov, po spustení nových finančných úradov bude zamestnávateľ každý mesiac posielať iba jeden jediný výkaz na tento nový finančný úrad a po skončení roka bude robiť jedno jediné, pomerne jednoduché ročné zúčtovanie dane a odvodov. Toto je hlavný dôvod, prečo všetky zamestnávateľské zväzy, či už ide o RÚZ, či už ide o Asociáciu zamestnávateľských zväzov a združení, alebo Klub 500, alebo Slovenskú obchodnú a priemyselnú komoru, všetky tieto zamestnávateľské zväzy najmä z dôvodu obrovského zníženia administratívy u zamestnávateľov jednoznačne podporujú túto reformu, jednoznačne podporujú zavedenie superhrubej mzdy. Ďalšia námietka: Vraj bude mať reforma negatívne dopady na občanov aj na štát. Stačí si pozrieť znova doložku finančných vplyvov. Nájdete tam, že dopady reformy sú pre rok 2012 vyčíslené na 60 mil. eur v prospech občanov, v neprospech štátu. Čiže štátnemu rozpočtu a rozpočtom Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní bude chýbať 60 mil. eur. Tieto peniaze sa nestratia, ale zostanú vo vreckách ľudí. Niekto povie, že symbolicky, ale predsa len sa o týchto 60 mil. zvýšia čisté príjmy ľudí, či už sú to zamestnanci, či sú to podnikatelia, samostatne zárobkovo činné osoby. Získajú aj firmy, ako som už hovoril, tým, že významne znížia svoje náklady na administratívne povinnosti. A v konečnom dôsledku získa i štát. A prečo? Pretože nový daňovo-odvodový systém bude omnoho efektívnejší, dá sa jasne predpokladať omnoho vyšší výber daní a hlavne odvodov. A usporia sa i náklady, pokiaľ ide o štát. Veď si len zoberte, že Sociálna poisťovňa podľa návrhu svojho rozpočtu, čo sa reálne aj určite naplní, bude mať v roku 2013 približne o 30 mil. eur nižšie výdavky vďaka zjednodušeniu procesov a vďaka zjednoteniu výberu daní a odvodov. Ďalšia námietka: Údajne najviac získajú najbohatší a najmenej získajú najchudobnejší. Chcem povedať, že na tejto reforme získajú, až na pár výnimiek, prakticky všetci zamestnanci. A proporčne najviac získajú práve zamestnanci s veľmi nízkymi príjmami. Zamestnanec, ktorý pracuje na polovičný úväzok za minimálnu mzdu, resp. pracuje za minimálnu mzdu pol roka, čiže v prepočte zarobí okolo 160 eur na mesiac hrubého dnes, získa na tejto reforme najviac, pretože získa každý mesiac 16 eur čistého. To znamená, je to 10 % z jeho doterajšej hrubej mzdy, ktorú získa navýšením čistého príjmu. Týmto nastavením a týmto zvýhodnením chceme zároveň motivovať ľudí, ktorí z rôznych objektívnych dôvodov nemajú šancu alebo možnosť zarobiť si viac, aby pre nich hoci zle platená práca bola daňovo a odvodovo zvýhodnená oproti iným vyšším príjmom. Napríklad ďalej, zamestnanec, ktorý by pracoval na kratší úväzok a zarábal by 250 eur hrubého mesačne, tak ten bude mať čistý príjem vyšší o 11 eur. Čiže už je to o niečo menej, ale stále je to o 11 eur mesačne viac. Zamestnanci s priemerným alebo nadpriemerným príjmom budú mať tiež čisté príjmy vyššie, ale tam pôjde o symbolické, tu 4, tu 6, tu možno 8 eur. Chcem ale pripomenúť, že primárnym cieľom tejto reformy v tomto kroku nebolo zvyšovanie čistých miezd zamestnancov, ale veľké upratanie systému, ktoré vytvára ďalšie predpoklady na znižovanie odvodov pre zamestnancov v budúcnosti a, samozrejme, najmä predpoklady na to, aby bol daňovo-odvodový a súčasne potom aj následne penzijný systém dlhodobo udržateľný v dnešnej problémovej dobe. Ďalšia námietka: Reformou sa znížia odvody, a tým aj príjmy pre Sociálnu poisťovňu, pôjdu dole dávky. Áno, reformou sa zníži objem príjmov vybratých vo forme odvodov, to je fakt. Zvýši sa však súčasne objem vybratých daní. A chcem pripomenúť, že súčasťou napríklad zákona o sociálnom poistení je záväzok štátu financovať Sociálnu poisťovňu tak, aby mala dostatok zdrojov na výplatu dávok a dôchodkov. Chcem pripomenúť, že v súčasnosti štát posiela do Sociálnej poisťovne každý rok približne 1,5 mld. eur práve na to, aby mala Sociálna poisťovňa dostatok zdrojov. Po reforme to bude 2,7 mld. eur ročne. Chcem ešte ďalej pripomenúť, že jednou z filozofií, ktorá je zapracovaná v daňovo-odvodovej reforme, je posilnenie solidarity. Možno viete, možno nie, že odvody sa platia len po zákonom stanovenú výšku, po takzvaný maximálny základ, resp. po novom, po maximálnu výšku zaplateného poistného. Čiže tí bohatší neplatia odvody z celého svojho príjmu, ale daň sa platí z celého príjmu bez akéhokoľvek obmedzenia. To znamená, ten väčší dôraz na dane, z ktorých potom pôjde transfer do Sociálnej poisťovne, zároveň znamená posilnenie solidarity v daňovo-odvodovom systéme. Zaznela tu výhrada, že prenosom odvodov na zamestnanca a tým, že neplatenie odvodov na zamestnanca je trestný čin, je a bude to trestný čin, zamestnávatelia, ktorí nemajú zdroje, môžu na to doplatiť v podobe postihov, dokonca trestného stíhania a podobne viac ako v minulosti. No, de facto je to pravda, pretože skutočne neplatenie odvodov je trestný čin. To, že sa odvody prenesú len na zamestnanca, ale zodpovednosť zostane na zamestnávateľovi, skutočne znamená, že ak by nejaký zamestnávateľ neplatil za svojich zamestnancov odvody, pôjde o trestný čin s príslušnými následkami a sankciami. Ak objektívne pôjde o dôvody, ktoré u zamestnanca naozaj povedú k tomu, že nie je schopný odvádzať odvody za svojich zamestnancov, chcem pripomenúť, že tak v zákone o sociálnom, i v zákone o zdravotnom poistení sú možnosti, ako sa môže zamestnávateľ, ktorý je objektívne v problémoch, dohodnúť na splátkových kalendároch, či so Sociálnou alebo so zdravotnou poisťovňou. Čiže zamestnávateľ tieto možnosti má a netreba hovoriť o jeho finančnom zruinovaní. Na druhej strane však si treba uvedomiť, že tým, že dochádza k prenosu výberu, postupnému prenosu výberu na nový finančný úrad, neplatiči a skutoční špekulanti, ktorí špekulatívnym spôsobom neodvádzajú odvody za svojich zamestnancov, budú mať ten život ťažší. A to preto, pretože finančný úrad objektívne zo zákona bude mať ako štátna inštitúcia, bude mať vyššie možnosti, ako bojovať voči takýmto špekulantom napríklad tým, že im môže priamo z účtu sťahovať príslušné finančné prostriedky. To dnes Sociálna poisťovňa napriek všetkej snahe a napriek tomu, že by sme aj radi túto legislatívu zmenili, urobiť to nevieme. Čiže tu je dôležité to, že jednotný výber tieto možnosti finančnému úradu zabezpečí. A to znamená dobrú správu pre tých, ktorí odvody poctivo platia, nebudú doplácať na špekulantov. Dosť vážnou námietkou bolo to, že zákon je prijímaný v rýchlom tempe, bez diskusie a kam sa tak ponáhľame, odložme to o rok a podobne. Tak dovoľte, aby som trošku zrekapituloval, že čo vlastne sa všetko od volieb v minulom roku, voľby boli v júni, ako si dobre pamätáme, minulého roku, čo všetko sa udialo. Tak v prvom rade bolo schválené a prijaté programové vyhlásenie vlády, v ktorom je jasne zapísané, že chceme ísť do daňovo-odvodovej reformy, že chceme zaviesť superhrubú mzdu, ktorá znamená to, že povinnosť platiť odvody bude mať zamestnanec, samozrejme, s tým, čo som hovoril, pre zamestnávateľov to platí. Programové vyhlásenie vlády bolo prijaté, ako vieme, ešte koncom júla 2010 a Národná rada, vy ste toto programové vyhlásenie, vy ste za programové vyhlásenie hlasovali 10. augusta 2010 a podpísali ste sa teda pod to, že bude daňovo-odvodová reforma vrátane zavedenia superhrubej mzdy. Ďalej bol vypracovaný Národný program reforiem. Z Národného programu reforiem takisto vyplýva zavedenie superhrubej mzdy, takisto v Národnom programe reforiem je už detailnejšie popísané, ako bude vyzerať daňovo-odvodová reforma. Pre informáciu, Národný program reforiem, tam bolo pripomienkové konanie v období na konci októbra 2010. Následne počas jesene 2010 sa začali pravidelne stretávať experti všetkých koaličných strán, dá sa povedať, na veľmi vysokej úrovni, keďže tam boli prítomní napríklad pán minister financií Mikloš, pán predseda parlamentu Sulík, štátny tajomník Ďurajka, pán poslanec Marcinčin, pán poslanec Brocka, pán poslanec Švejna, pán poslanec Solymos, čiže táto pracovná skupina sa stretávala v období od februára do apríla 2011 a jej úlohou bolo pripraviť daňovo-odvodovú reformu už v koncepte veľmi blízkom návrhu zákona. Výsledkom tejto pracovnej skupiny bola Koncepcia reformy daňovo-odvodového systému, pripomienkové konanie prebiehalo v apríli. A možnože si aj niektorí ešte z vás pamätajú, že potom bola otvorená verejná diskusia. Bola otvorená verejná diskusia k reforme daňovo-odvodového systému, ktorá prebiehala presne od 7. apríla do 21. apríla 2011. Po prijatí koncepcie na vláde, po prijatí koncepcie reformy daňovo-odvodového systému sa okamžite pripravil, pretože on sa vlastne pripravoval paralelne, pripravil sa zákon o úprave príjmu zo závislej činnosti a tento zákon bol predložený do pripomienkového konania 30. júna 2011. Pripomienkové konanie trvalo štandardných 15 pracovných dní a skončilo 21. júla 2011. Čiže inými slovami trvalo tri kalendárne týždne. To, čo som tu započul vo faktickej poznámke, že niekto sa to neskoro dozvedel a mal len tri dni na to, aby reagoval, tak ten niekto zrejme bol na dovolenke, to mi je ľúto, ale jednoducho my musíme pracovať, či sú dovolenky, alebo nie sú, pretože zodpovednosť, ktorú máme, je veľká a vyhovárať sa na dovolenky je dosť neférové. Dobre. Poďme ďalej. Samostatne zárobkovo činné osoby. To je, myslím, téma, ktorú tu rozoberáme a budeme rozoberať ešte aj v druhom čítaní, preto len pár poznámok. Paušálne výdavky. Paušálne výdavky sa, ako dobre vieme, rušiť nemajú, majú sa obmedziť. Čiže návrh je, ponechať paušálne výdavky vo výške 40 % z príjmu živnostníka, resp. samostatne zárobkovo činnej osoby, avšak so zavedením stropu 200 eur mesačne, čo inými slovami znamená 2 400 eur mesačne. 2 400 eur je teda suma, z ktorej živnostník de facto nezaplatí žiadne dane, žiadne odvody. Je na diskusiu, samozrejme, ja tu diskusiu pripúšťam, či takto nastavená suma je, alebo nie je v poriadku. Chcem pripomenúť, že toto nastavenie paušálnych výdavkov je naozaj výsledkom mnohých, mnohých diskusií. Treba pripomenúť, že ak hovoríme o určitých výhodách alebo nevýhodách pri porovnaní so zamestnancom, chcem zdôrazniť, že zamestnanec bude platiť 19-percentné odvody do Sociálnej poisťovne, pričom samostatne zárobkové osoby len 13 %. Tam je 6-percentný rozdiel. Už to je určitá výhoda pre samostatne zárobkovo činné osoby. A chcem ďalej pripomenúť, že z tých 13 % živnostník, ktorý je v druhom pilieri, 6,7 % vlastne odvedie sám sebe na svoj dôchodkový účet. Čiže to sú priamo pre seba odložené peniaze, ktoré potom „nájde“, keď pôjde na dôchodok. Čiže len 6,3 % v takomto prípade ide do solidárneho, resp. priebežného dôchodkového systému – a k tomu nemám čo dodať. Čiže nastavenie paušálnych výdavkov v kombinácii s takouto výhodnejšou sadzbou sociálneho poistenia je v každom prípade zaujímavou výhodou, ktorú živnostníci majú a budú mať oproti napr. zamestnancom. Samozrejme, paušálne výdavky majú aj iný zmysel. Nehovorme len o daňovej výhode, pretože zmysel paušálnych výdavkov je jednoducho v tom, aby živnostník mal ľahšie administratívne povinnosti. To znamená, môže si účtovať, keď chce, tie svoje skutočné výdavky také, aké sú v reálnej výške, môže sa rozhodnúť pre paušálne výdavky podľa toho, čo je pre neho výhodnejšie. Čiže ak som živnostník a moje skutočné výdavky sa pohybujú napríklad vo výške 50 % svojich príjmov, prejdem na paušálne výdavky 40 % podľa dnešného stavu preto, lebo síce mierne stratím, budem platiť vyššiu daň, lebo tie skutočné výdavky by som mal vyššie, ale poviem si, kašľať na to, pretože ušetrím za vedenie účtovníctva, ušetrím si stres pri daňových kontrolách, tak využijem paušálne výdavky. To je celé! Zmyslom paušálnych výdavkov nie je poskytovať nejakú osobitnú daňovo-odvodovú výhodu živnostníkom, ale uľahčiť im vedenie administratívy, vedenie účtovníctva a tak ďalej. Čiže áno, ak niekto je v takejto situácii, že tých súčasných 40 % mu vyhovovalo, pretože tie skutočné výdavky boli niekde tam, tak bude musieť prejsť na vedenie účtovníctva, čiže bude ho to pár eur stáť, samozrejme, poďme o tom ešte diskutovať. Avšak chcem zdôrazniť, ak sa bavíme o tzv. zamestnávaní na živnosť, čo je neželaný efekt, ku ktorému reálne dochádza, nezatvárajme si pred tým oči, jednoducho je to tak. Množstvo ľudí pracuje v zamestnaní na živnostenský list, kde tá motivácia je úplne jasná. Pri súčasnom nastavení paušálnych výdavkov a ešte k tomu pri výhodných sadzbách odvodov je to veľmi vysoká finančná motivácia, či už pre týchto zamestnancov, alebo pre ich zamestnávateľov. Získavajú tým svojím spôsobom konkurenčnú výhodu oproti iným, či už živnostníkom, alebo zamestnávateľom, čo sa prejavuje na deformáciách pri napríklad súťažiach na trhu, keď napríklad niekto súťaží o nejakú zákazku, tak, samozrejme, vie ponúknuť nižšiu cenu v tejto súťaži, ak takto šetrí na mzdových nákladoch na svojich zamestnancoch ako iní podnikateľ, ktorý zamestnancov zamestnáva v pracovných pomeroch a platí z toho potom 35-percentné odvody. Samozrejme, dopady to má aj na náš sociálny systém, na naše zdravotníctvo, pretože tieto zdroje potom jednoducho chýbajú. Je to jednoducho tak. A je našou zodpovednosťou, aby sme našli vyvážené postavenie v tomto nastavení. V každom prípade na záver tejto časti zdôrazňujem, diskusia je otvorená, trvá síce dlho, ale myslím si, že treba nájsť také riešenie, aby sme boli spokojní. Ja som už niekoľko návrhov komentoval v médiách, čiže nebudem to tu opakovať. Pokiaľ ide o tantiémy, pokiaľ ide o uznávanie daňových výdavkov, tieto otázky sú otvorené a myslím si, že k tým tam ešte k nejakým úpravám by dôjsť mohlo. Ďalšia výčitka: Zavedenie superhrubej mzdy je zbytočné, veď Česi ju zrušili. Prosím vás, ja som to tu už hovoril niekoľkokrát, poskytoval som niekoľko vyjadrení do médií. Ale kto nechce počuť, tak nech si uši zapchá aj teraz, aby to nepočul a znovu tvrdil nezmysly. Česi nezaviedli žiadnu superhrubú mzdu. Česi urobili daňovú reformu, zaviedli rovnú daň, ale absolútne spackaným spôsobom. Pretože v Čechách pred troma rokmi ešte bola daň nastavená progresívnymi sadzbami, tak ako to bolo na Slovensku do roku 2003. Česi sa rozhodli zaviesť rovnú daň vo výške 15 % a urobili to tak nešťastne, že zároveň s tým, ako zaviedli samotnú tú rovnú sadzbu dane, rozhodli sa, že pri zamestnancoch sa za daňový základ bude považovať hrubá mzda zamestnanca neznížená o jeho odvody a, naopak, navýšená o odvody, ktoré platí zamestnávateľ. Čiže zvýšil sa vlastne daňový základ pri znížení a zavedení rovnej sadzby dane 15 %. Na prvý pohľad to vyzerá tak, že to nemá chybu. Ale chybu to má obrovskú. Obrovskú v tom, že zamestnanec, budem to hovoriť v českých korunách ako príklad, neberte ma ale za slovo, lebo tie čísla nebudú stopercentne presné. Zamestnanec, ktorý zarába 1 000 českých korún a zamestnávateľ platí 350 českých korún odvody, mal základ zvýšený o 35 % a z toho mal dať 15 %. Zamestnanec, ktorý zarába 10 000 českých korún, lebo aj takí, samozrejme, sú, tak za neho zamestnávateľ neodvádza 3 500 českých korún odvody, pretože v Čechách je strop pri platení odvodov, čiže tie odvody boli niekde na výške 12 000 českých korún, čiže jemu sa základ zvýšil nie o 35 %, ale o 20, ale mal krásnu rovnú daň 15 %, tak ako ten zamestnanec, ktorému som naplno zvýšil daňový základ. Čiže ak tomu trošku rozumieme, tak teda záver je jasný, lepšie zarábajúcim zamestnancom, nadpriemerne zarábajúcim zamestnancom táto daňová reforma priniesla obrovskú výhodu, pretože vlastne Česi zaviedli nie progresívne zdanenie, nie rovné zdanenie, ale degresívne zdanenie. Čiže v prepočte tá efektívna sadzba dane pre nadpriemerne zarábajúcich zamestnancov klesla. Čo je čistý paradox. Takže, samozrejme, že Česi takýto spôsob rušia. No je mi ľúto, že neprechádzajú na kompletný model superhrubej mzdy, ktorý znamená, že zamestnancovi sa zvýši, reálne zvýši hrubá mzda a reálne bude platiť všetky odvody atď., ale Česi sa rozhodli pre niečo iné. Nebudem komentovať, že čo, kto má záujem, veľmi rád vysvetlím, vymysleli si zas niečo svoje, originálne. Som zvedavý, ako sa im v tomto bude dariť. Chcem ešte pripomenúť, že zavedenie superhrubej mzdy je dôležité preto, lebo ak hovoríme o zjednodušení systému daní a odvodov, ak chceme zaviesť naozaj jednoduché ročné zúčtovanie dane a odvodov, tak prenesenie odvodov na zamestnanca je nutnosť. Neviem, koľkí z vás si robili ročné zúčtovanie poistného na zdravotné poistenie. A neviem, koľkí z vás ho robili v pozícii zamestnávateľa. Pravdepodobne nikto alebo možno máloktorí z vás. Ja o tom niečo viem, tak dovoľte, aby som sa tu trošku zdržal. Ak zamestnávateľ robí zúčtovanie za zamestnanca a musí použiť tlačivo X, ktoré je neuveriteľne komplikované, alebo tlačivo S, ktoré je tiež slušne komplikované, tak zúčtováva to zdravotné poistenie za toho zamestnanca, ale zároveň za zamestnávateľa, za firmu. Poviete si, žiadny problém. No problém to teda je. Pretože ak je tých zamestnávateľov v prípade jedného zamestnanca viac, tak to zúčtovanie sa pre jedného zamestnanca vlastne musí urobiť vzhľadom na viac jeho zamestnávateľov. A tam je to neuveriteľne komplikované v prípade, že dôjde k rôznym sadzbám, v prípade, že sa prekročí maximálny vymeriavací základ, v prípade, že sa niečo stane, stane sa samoplatiteľ počas roka alebo je dokonca ešte SZČO. To, že platí odvody aj zamestnávateľ, nám šialeným spôsobom komplikuje ročné zúčtovanie. Všetko sa dá, aj cez toto sa dá prežiť. Ale prosím vás, ak sa chcete podpísať pod komplikované ročné zúčtovanie v roku 2013, tak hlasujte proti superhrubej mzde. Ak chcete, aby ročné zúčtovanie odvodov, ktoré bude nielen za zdravotné, ale aj sociálne poistenie, ak chcete, aby bolo naozaj jednoduché, tak hlasujte za zavedenie superhrubej mzdy. Druhá vec je tá, že keď sme už hovorili o tom zamestnávaní na živnosť, pozrite, dnes to funguje tak, že zamestnanec zarába 500 eur hrubého – 500 eur hrubého, žiadna superhrubá mzda –, zamestnávateľ platí približne 120 eur na odvodoch. Čiže tá celková cena práce alebo po novom superhrubá mzda je 670 eur. Zamestnanec ale vidí, podľa pracovnej zmluvy zarába 500 eur a z toho má potom nejaký čistý príjem. Jedného pekného dňa za ním ten zamestnávateľ príde a hovorí mu: „Vieš čo, ja ti tých 500 eur dám na živnosť. Budeš mať nižšie dane, nižšie odvody. Pozri, takéto.“ A zamestnávateľ mu vyráta, že bude mať o 30 eur nižšie dane, odvody, čiže zarobí v čistom o 30 eur viacej. A tí zamestnanci na to skočia. Pretože budú mať o 30 eur nižšie dane, odvody, budú mať o 30 eur vyšší čistý príjem. A vôbec si neuvedomujú tí zamestnanci, že ten zamestnávateľ na nich ušetrí 120 eur na odvodoch. Zamestnanec si založí živnosť, začne robiť na živnosť, začne dostávať fakturačných 500 eur a je spokojný, lebo bude mať mesačne o 30 eur viac. Takýto spôsob uvažovania a takýto spôsob, poviem to otvorene, nátlaku na zamestnancov je možný dnes. Ak po novom bude mať zamestnanec na svojej výplatnej páske, na svojej pracovnej zmluve, že jeho hrubý príjem je 670 eur, tak chcem vidieť toho zamestnávateľa, ktorý mu príde povedať, že: „Vieš čo, prejdi na živnosť, lebo ja ti budem dávať len 500 eur.“ No tak na toto sa už ten zamestnanec nachytať nedá. Čiže toto je možno malý detail, ale myslím si, že pre uvažovanie ľudí o tom, koľko zarábajú a či sa im oplatí prejsť na živnosť, keď už takto musia uvažovať, pre nich to bude veľmi dôležité, aby reálne sa im otvorili oči, aký je vlastne ten náklad zamestnávateľa na ich prácu. Lebo to nie je len o tej výplatnej páske. Ďakujem za pozornosť a verím, že či v prvom, alebo následne aj v druhom čítaní podporíte tento dôležitý návrh, ktorým dostaneme Slovensko o riadny kus dopredu. | [] | 3,981,392 |
58 | 2015-11-11 | Autorizovaná rozprava | 303 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | Končím rozpravu. Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko. (Reakcia navrhovateľa.) Chce zaujať stanovisko pán navrhovateľ. Nech sa páči, pán minister. | [
"(Reakcia navrhovateľa.)"
] | 3,960,892 |
46 | 2019-06-21 | Autorizovaná rozprava | 78 | Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR | Lucia | Ďuriš Nicholsonová | podpredsedníčka NR SR | S reakciou na faktické pani poslankyňa Grausová. | [] | 3,964,778 |
51 | 2021-12-10 | Autorizovaná rozprava | 129 | Vetrák, Milan, poslanec NR SR | Milan | Vetrák | poslanec NR SR | Ďakujem pekne za slovo, ja len pripomínam členom ústavnoprávneho výboru, že o 13.00 hod. budeme mať k jednému z tých skrátených konaní, obchodné spoločnosti, rokovanie, tak nezabudnite miestnosť č. 150, zasadačka ústavnoprávneho výboru o 13.00 hod. Teraz. | [] | 4,049,363 |
83 | 2023-02-16 | Autorizovaná rozprava | 30 | Mazurek, Milan, poslanec NR SR | Milan | Mazurek | poslanec NR SR | Marián, nemôžem s tebou úplne vo všetkom súhlasiť, lebo tá stranícka propaganda SaS-ky, že vy ste za každých okolností rozpočtová strana, jednoducho nie je pravdivá. Vy ste tu tolerovali a podporovali celoplošné testovanie a vieš veľmi dobre, nakoľko bola táto super egomaniacka akcia jedného blázna rozpočtovo zodpovedná. No vôbec nebola rozpočtovo zodpovedná. Keď sa tu predlžovali lockdowny, prejavil si osobný názor, že to už nemá dávno zmysel, že nevidíme nijaké medicínske výsledky, aj napriek tomu sa tu ruinovala celá ekonomika, lebo niekto chcel. Dáta, fakty nikoho nezaujímali. Výsledok dnes odstupom času môžeme porovnávať, nula bodov, ale niekto chcel. No ale v tomto prípade s tebou, samozrejme, súhlasím, pretože najprv si určiť zákonom, že potrebujeme isté percentuálne podiely našich áut vo štátnej, verejnej správe mať ekologických, teda to nazývajú elektrické autá, a potom následne zistiť, no ale my si nemôžme tie ekologické autá v tom štandarde, ktorý chceme, dovoliť, pretože tu máme nejaké limity na obstaranie týchto vozidiel. Tak čo urobí tento múdry štát, reprezentovaný touto odvolanou vládou? No zruší tie limity, aby mohol platiť viac za drahšie autá, lebo vraj chce byť ekologický. V tomto čase, keď sa topíme v astronomickom zadlžení, kedy táto vláda dokázala za tri roky zvýšiť dlh štátu prakticky o 50 % celej existencie Slovenskej republiky, zase zvyšovať limity, lebo chceme kupovať drahšie autá pre verejnú správu, lebo musíme mať elektrické autá. Ja by som nemal tiež problém, keď už chcú byť tí elektrickí, tak nech si kupujú tých... 17-tisícové dácie, ako tu povedal pán Kremský, a hovoril teda o tom, že 17-tisícová Dácia, no ale to je v základnej výbave, to je také... No tak, bohužiaľ, keď ste takí inteligentní, že ste si priali tento zákon, tak si to strpte! Veď čo je toto za problém?! Zvyšovať limity a platiť viac, lebo niekto chce mať elektrické autá. | [] | 3,992,977 |
8 | 2020-06-09 | Autorizovaná rozprava | 73 | Kotleba, Marian, poslanec NR SR | Marian | Kotleba | poslanec NR SR | Pani kolegynka, ja sa možno iba tak na ilustráciu chcem spýtať, že keď som počúval vaše argumenty, že teda prečo to je dobré, že ako hodnotíte myšlienku alebo nápad, že do výberového konania na funkciu povedzme primára chirurgického oddelenia by sa prihlásil zubár? Lebo to teraz tu riešime, to teraz tu riešime, len s omnoho, s omnoho širším spoločenským dopadom a treba sa na to pozrieť naozaj tak, ako to je, a nedávať si nejaké ružové filtre pred oči. Ďakujem pekne. | [] | 4,111,635 |
Subsets and Splits
No community queries yet
The top public SQL queries from the community will appear here once available.