session_num int64 1 104 ⌀ | snapshot date32 | session_name stringclasses 5
values | segment_num int64 1 1.44k | speaker stringlengths 6 170 | first_name stringclasses 241
values | last_name stringclasses 744
values | role stringclasses 287
values | transcript stringlengths 2 108k | transcriber_notes listlengths 0 342 | id int64 3.87M 4.23M |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
28 | 2004-06-30 | Autorizovaná rozprava | 300 | V. Veteška, podpredseda NR SR: | V | Veteška | podpredseda NR SR | M. Juščík, poslanec: Ja by som chcel podporiť vystúpenie poslanca pána Chovanca a s tým, že áno, veľmi pekne tú humanitu rozobral. Tam bolo prekrásne, dneska je v Iráne vidieť humanitárny postup amerických i anglických vojsk, predovšetkým v tých väzniciach. Ich humanita sa odrazila tam a tá humanita je prekrásne, že preletela celý svet a celý svet uvidel, áno, aký je humanitárny postup a prístup americkej armády a ich spojencov. O akú humanitu a o akú demokraciu chcú oni v Iraku zabezpečiť? Viete, tak mi to prichádza tak na um, keď si porovnávam a beriem si aj koncentračné tábory fašistického Nemecka. Aj na norimberskom procese pohlavári fašistického Nemecka sa ospravedlňovali, že oni o ničom nevedeli, čo sa v takýchto táboroch robilo. Náhodou nepripomína vám aj to, že prezident Bush a minister obrany a ďalší vystupujú, hovoria, že oni o ničom nevedeli? A oni o ničom nevedia? Je to záhadné, že tí zrovna nižší dôstojníci sú až takí, dneska treba povedať otvorene, fašisti. Ďakujem. | [] | 3,998,874 |
25 | 2021-04-01 | Autorizovaná rozprava | 350 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Pán poslanec Kyselica. | [] | 4,154,951 |
54 | 2015-09-16 | Autorizovaná rozprava | 131 | Viskupič, Jozef, poslanec NR SR | Jozef | Viskupič | poslanec NR SR | Ďakujem. Ten jeden moment, ktorý už počúvam niekoľkokrát alebo v niekoľkom prejave ohľadom tejto témy, je situácia grécko-tureckých hraníc a z dvoch rôznych momentov. Prvý si spomínal, pán minister, myslím v tej júnovej debate. To bol ten 10-hviezdičkový 200-miestny tábor, ktorý Gréci za 260 miliónov eur vybudovali. A ďalší ten aktualizačný moment prišiel nedávno, myslím, že na eurovýbore, kedy sa hovorilo o tom, že absolútne nezvládajú tú suchú hranicu alebo teda nie tú morskú, ktorá je asi v dvojnásobnej dĺžke našej hranice s Ukrajinou. Pre mňa je pomenovanie tých šiestich príčin zlyhania v túto dobu dobrých a možnože triafajú, ale mám základnú otázku, a to je, že kde boli tie summity, rady a formácie rady dávno predtým. Pretože; pred týmto vypuklým problémom, keďže tu tých ľudí máme. Ak máme byť na projekt Európskej únie nejakým spôsobom nároční, a teraz sa nám deje to, že k tomu Grécku sa veľmi opatrnúčko vyjadrujeme, ako sme počuli, nejakou vetičkou, tak prečo sa do nemoty správame napríklad ku Grécku tak ako k chorému pacientovi. Vieme, že spôsobil problém v eurozóne. Vtedy sa to dotýkalo peňazí a napriek tomu sme boli vyzývaní k solidarite. Teraz sme opäť vyzývaní k solidarite, len, bohužiaľ, sa jedná o milióny alebo stotisíce ľudí a ľudských osudov, ktorí nám do Európy chodia. Preto sa pýtam, kde a prečo sme nezačali omnoho skôr s kritikou toho, že nedodržiavajú schengenské pravidlá dávno? | [] | 3,935,941 |
39 | 2014-10-17 | Autorizovaná rozprava | 109 | Hlina, Alojz, poslanec NR SR | Alojz | Hlina | poslanec NR SR | Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, samozrejme, moje vystúpenie nebude tak odborné a fundované, ako mojej predrečníčky, ale pokúsim sa do toho vložiť s očakávaním alebo možno aj s takou prosbou, či by to neinšpirovalo, však ešte ten nejaký čas pred sebou máme, že sa, vždycky sa veci dajú zlepšiť a z takého, nechcem povedať, že sedliackeho rozumu, ale z takého jednoduchšieho chápania tej situácie, ale, ale potom to už zaobaľte do tých paragrafov, hej, ale teraz sa budem snažiť to povedať tak jednoducho. Ja som nieže kritizoval, skonštatoval, a ono je to faktom, ono to, v zásade vy to smeráci, vy nie ste členom SMER-u , ale teda predstaviteľ vlády SMER-u, viete úplne geniálne, to treba zase uznať, že niečo, čo dokopy nič nie je, a viete predstaviť ako vec (povedané so smiechom), ktorá zmení túto krajinu a otočí zemskú os, hej, to vieme, hej, to viete, to ste urobili pri tom, pri tom..., nejdem to tu vymenovávať. Čiže aj teraz predpokladám, že po prijatí tohto zákona odprezentujete, že aký idete urobiť register závadových osôb, diskvalifikácií, ako v tom narobíte poriadok a neviem čo všetko, ľudia si zatlieskajú, konečne a vidíte, došlo to a zase pravda, ako to už býva dobrým zvykom, je niekde úplne inde. Čiže ja som tú, vám tú ambíciu, tú malú ambíciu toho návrhu sa snažil aj vytknúť v prvom čítaní a ona je fakt pravdou, že je maličká, ona hovorí len o tom, že tam sa teda dostanete, to nebude akože nieže ťažko, akože z pohľadu, že do elitného klubu sa dostanete ťažko, tam sa ťažko dostanete, že musíte teda riadnu čertovinu urobiť, aby ste sa tam dostali, a zase keď sa tam dostanete, tak sa dokopy o tom nikto nedozvie, čiže tam to niečo, ale to sú také systémové veci, ktorých my sme tu svedkami často, že by jeden nepovedal, že čo všetko viete pretočiť. Čiže ten register má zmysel vtedy, keby bol verejný, a niektoré zase veci nemajú zmysel, aby boli verejné, no ale dobre, tento by mal, lebo by mal prípadných partnerov, dať im takú klapku a stopku, že pozor, pozor, že tu môže byť problém aj do budúcna, lebo tá, tá diskvalifikačná doba aj zvykne končiť, a poväčšine to ľudia majú toho entuziazmu vždycky stále veľa a skúsia to ešte raz a pre niekoho by to mohlo byť takým systémom, že s týmto nie. Tam – a teraz keď budem hovoriť v tomto rozmere o tej inšpirácii – my budeme musieť, pán minister, nájsť ľudí, ktorí sa, kým sa, kým súd rozhodne, lipa narastie, čiže my potrebujeme chrániť ľudí aj o niečo skôr. Čiže sú tu ľudia, ktorí bežne neplatia, vedia sa, že neplatia, preháňajú sa Lamborghinim po meste a neplatia ďalej, hej, ale otázka stojí, že keď je zadanie, ako týchto ľudí dostať do nejakého registra, tak to by sme si mali zodpovedať, hej. No a tam potom podľa mňa do budúcna už keď nejaký ten register, tak neurobme z neho tak elitný klub, že tam sa ťažko dostanete, len rozhodnutím súdu, hej, ale že sa do toho registra, ktorý sa mal by časom stať, ja si myslím, verejným, lebo vtedy splní ten význam, sa dostanete aj, a poďme hovoriť ako, hej, nedoznaním záväzku, či už ako fyzická osoba alebo konateľ v rámci právnického súdu, to má ako logiku, hej, lebo tú zodpovednosť preberáte a obzvlášť dajme tomu akých titulov. No a už keď je ten titul taký, že nevyplatíte mzdu, tak to už je podľa mňa dosť veľký titul na to, aby ste sa už do nejakého „elitného klubu“ dostali, hej. Čiže a tam nemôžete povedať, že teda v podnikaní sa stane, áno, v podnikaní sa veci stávajú, lenže keď sa niekomu tie veci stávajú programovo, tak asi je niekde chyba, hej. Čiže nebolo to v tom, že si kúpil zlú pekárenskú pec, a kvôli tomu skrachoval, ale je to programová záležitosť u niektorých ľudí, a pokiaľ nevytvoríme taký register, ktorý by nám ich dokázal identifikovať, tak sme slabučkí v tom, hej. Tak ja si myslím, že do budúcna, pán minister, by sme mali ísť cestou, že ako dostať do registra ľudí, ktorý kade chodí alebo kde vstúpi, tráva nerastie, to znamená, ktorí prídu, založia a zmiznú, odídu, zjavia sa, odídu a neviem čo, ale aspoň v tom titule, už keď nie, nieže nezaplatili nejaký klasický dodávateľsko-odberateľský vzťah, lebo tam môže byť, pripúšťam, niekto si povie, že sa stane, ale to, že sa niekomu stáva to, že neplatí výplaty dlhodobo a viackrát, tak asi nesúvisí len s tým, že... Tak nech nepodniká, keď nevie, hej, že keď teda toľkokrát skrachoval, tak radšej nech nepodniká. Čiže to tak laicky by som povedal, že to je prvá vec, ktorú by, pán minister, ešte by som vás poprosil, či náhodou by sme nemohli. Potom sa vrátim, tento zákon o Obchodnom zákonníku hovorí aj o konkurze a reštrukturalizácii. To rozdelím na dve polohy. Jedna poloha je to, čomu sa ten váš návrh venuje, čiže znova sa len venujete veľkým, venujete sa hospodárskemu styku, venujete sa firmám, podnikateľom. Nevenujete sa ľuďom, hej, nevenujete sa ľuďom a koho by tu ľudia zaujímali, však. Ľudí ste vydali Burianovi a spol., čiže tam Burian má na starosti ľudí a z nich vytrieskať čo najviac. Čiže v tomto, pán minister, znova pre potreby nejakej možno inšpirácie, alebo že čo by sa dalo. My sme, žiaľ, sa dopracovali k tomu, že nie jeden-dvaja, tisícky, desaťtisícky ľudí sa dostali už ako ten škrečok, ja som to tu minule mal, viete, čo behajú v tom kolečku, lenže ten škrečok, keď ho to prestane baviť, vie vyjsť, hej. My sme dostali naozaj veľké kvantum ľudí, ale tak, pripúšťam, že nie my, ale legislatívny stav ich tam dostal, ale pomohli si častokrát, veľakrát aj sami. Z toho kolečka už nemôžu vyjsť, nemôžu vyjsť, nemajú šancu z neho vyjsť a otázka stojí, či nám má to byť jedno alebo to máme riešiť. Samozrejme, keď niekto sleduje záujmy Buriana a spol., tak si povie, nech tam v tom kolečku behajú, lebo postupne niečo priteká, ale ja si myslím, že je to nezodpovedné. Čiže by sme mali nastaviť ten systém tak, aby sme dovolili ľuďom skrachovať, hej, zjednodušene, prepáčte. V zásade u nás môžu skrachovať len bohatí, resp. osobný bankrot môžu vyhlásiť len bohatí ľudia. Áno, lebo ja som to tu minule mal, teraz som to už ani nechcel hľadať, tam potrebujete vložiť nejakú sumu, zjednodušene je to tak, že u nás osobný bankrot vyhlási len ten, kto má peniaze. Ten, kto ich nemá, sa k tomu nedostane. Ale ja si myslím, že by to malo byť našou ambíciou, pán minister, pre potreby tých biedakov, viete, čo mne chodí tých listov, čo si biedaci požičajú, bude pán Richter, niektoré tie osoby mu predstavím. Požičia si 300 eur, vyzerá, že z kolečka nevybehne, kým neumrie, viete, a to ešte aj keď umrie, tak tie dlhy niekto zdedí. Viete, to nemôžeme takto robiť! Viete, by sme mali, mali pomôcť tým ľuďom, možno, ja nehovorím, že to, lebo by budeme musieť, ešte nás veľa roboty čaká, že ako zastaviť tú hydru, ktorá tu vznikla, hej, a ktorá tu bačuje, ako bačuje. A jeden, jeden z tých čriepkov, ako to pomôcť riešiť, bude aj novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii, nie v podobe, aby Váhostav, aby sa, aby vyšiel z toho dobre, ale aby trebárs tá pani, chúďa, z Michaloviec, ktorá si požičala na chladničku, si nezničila život. Pán minister, som zvedavý, či idete do toho, alebo nie. Ja viem, že pani z Michaloviec ani nepozve na recepciu, ja viem, že ani, ani možno, chúďa, nevie tak rozprávať, ale verte tomu, či nie, že si zaslúži, aby sme sa o ňu zaujímali. Druhá rovina je taký ten sexi biznis, teraz čo sa rozbehol, reštrukturalizovať, hej, že my sme nevedeli ani poriadne, čo to je, a teraz vidíte, že všetci veľkí už reštrukturalizovali, ono možno tam je nejaká korelácia s tým, že takto reštrukturalizovali, lebo keby nezreštrukturalizovali teraz, prijatím tohto zákona by sa im mohlo, proste tá aureola svätosti pomaly niektorých by sa im mohla narušiť, že by sa mohli dostať do registra, hej, lebo ten register už hovoriť, že keď niekto mal a nevyhlásil nejaké konanie, že by sa teoreticky tam mohol dostať. Čiže aby aureola božskosti a zbožštenosti, že sa môžu rýpať v rímskych vykopávkach, až také právomoci dáme niektorej firme, neutrpela, tak pre istotu reštrukturalizovali už podľa tohto zákona, lebo podľa tohto novoprijatého by to až také možno pre nich sexi nemuselo byť. A v zásade tá reštrukturalizácia je, že súd vám dovolí neplatiť faktúry legálne. To je ináč akože, to je fantázia, zdá sa, že veľké firmy tomu prišli na chuť. A keď si zoberiete, možno to stojí za interpeláciu, porozmýšľam, že kto ako reštrukturalizoval, neviem, či je to verejné, či nie, však spýtať sa môžem, zistíme, lebo ja, len čo ja viem, Váhostav, Hydrostav či Doprastav, však to je všetko, ešte z Trnavy veľká silná firma tiež reštrukturalizačná, všetci proste tí, ktorí tomu „rozumejú“ reštrukturalizovali, hej, lebo v zásade je, to zjednodušene znamená, že vám súd dovolí nezaplatiť faktúry. Hej, vás nemá kto obháňať, lebo súdnym rozhodnutím vám príde, že z vašej faktúry, ja koľko tých biedakov poznám, takých kúrenárov teraz, čo, že majú vonku faktúru za 40-tisíc a vyzerá, že dostanú päť, ak päť, budú radi, hej. A teraz vlastne viete, ale oni, to neni tak, jak teraz, že máte pohľadávku, sa jej môžete dobýjať cez exekútora a neviem čo, teraz vám súd povie, že z tej vašej pohľadávky, vám súd povie, že je to toľko, a vy pozeráte a musíte povedať, je to tak, no. Zdá sa, že to zachutilo, ale čudujem sa, že, všimnite si, že kto reštrukturalizuje, hej, všimnite si, že kto reštrukturalizuje, to tiež niečo o tom vypovedá. A najväčší paradox toho celého je, že niekto reštrukturalizuje predtým, ako ide hodovať, trebárs aj Váhostav, ale – no pomôžte mi, kto, Hydrostav alebo Doprastav reštrukturalizoval teraz (reakcia z pléna) – Doprastav. Doprastav mal nakontrahované neviem aké hodnoty zákaziek u Počiatka, hej, a predtým, ako vyšiel, teda ich dostal, tak reštrukturalizoval, to znamená, sa..., poodhadzoval všetko, čo kedy niesol, a ide hodovať. Viete, to sú fakt fantastické veci, že on proste vedel, že zarobí, a aby teda z toho, čo zarobí, nemusel zaplatiť, no tak zareštrukturalizoval. Ja som teda, chvalabohu, nikdy nereštrukturalizoval, nie som odborník na tú tému, čiže som teraz, sa mi podarilo zľahka zistiť. Pán minister, ak niekto teda sa takto k tomu prichystal, že sa mi oplatí zreštrukturalizovať, lebo za, za týždeň idem hodovať, hej, a tí kúrenári nech si, ja neviem, nech plačú do steny, hej, lebo však si môžu vypisovať, hej, koho by to zaujímalo. Tak a teraz mi poraďte, a keď nie je to tak, tak to urobme, lebo ak tá firma má zákazky nakontrahované, konkrétne aj Doprastav, aj Váhostav. Dokonca Váhostav nám tu ničí rímske stavby, aj vám to poviem, to by ste neverili, rímske stavby z Tiberia, tu sú, sto metrov od nás, ničia ich, normálne búrajú, normálne idú búrať rímsku stavbu. To by ste neverili, čo? Islamisti v Iraku, Sýria a Slovensko. Na Hradnom kopci, sto metrov od poslancov, fakt, ak chcete, vám o tom poviem viac. Čiže tá istá firma teda potrebovala, potrebovala sa dostať k zákazke, však s Paškom to majú dohodnuté, garáže, ktoré nikto nepotrebuje, garáže, ktoré, jedna, to stojisko vyjde jak trojizbový byt, nikto sa už nečuduje. Viete, my sa tu, tu už sme sa prestali aj čudovať, hej, že ja, ja normálne žasnem ako. Ja si pamätám jeden projekt, kde niekde robili garáže, ale to bolo na úrovni Dunaja, tam kopli a hneď bola spodná voda, hej, tam proste boli náročné, náročné zakladanie tej stavby kvôli spodnej vody a ten projekt, obdobný, vyšiel tretinu, štvrtinu, neviem, či nie štvrtinu, ale bola tam vaňa, ktorá robila, nepriepustná, kvôli hladine spodnej vody. Ja ešte, ja viem, že Paška podpíše, že je tu spodná voda na Hradnom kopci, ja viem (povedané so smiechom), že je schopný povedať, že v tom hradnom brale, ktoré je nad Dunajom, to, myslím, že aj by sme mohli uznať aj my prostoduchejší, ktorí tu, žiaľ, niektorí medzi nami sú, že je to nad Dunajom, čiže nemala by tam byť spodná voda, nemalo by to byť ťažké zakladanie stavby, neviem čo, nie, nie, tu sa nikto nečuduje, hej. Čiže stavba, ktorá stojí niekde možno, ja neviem, sumu ix, tak krát štyri stojí na Hrade, lebo však... A ešteže tam stojí v ceste nejaká rímska stavba. No koho by to zaujímalo, však? Nuž ale keď už to majú takto podelené, tak oni by teoreticky mali na tom zarobiť, pán minister, a to je ten môj návrh, aby uspokojovali tie pohľadávky, ktoré neuspokoja v rámci reštrukturalizačného plánu, aby ich uspokojovali v prípade (povedané so smiechom), že, že, teda viete, oni teraz zreštrukturalizujú, biedakom, kúrenárom tam dajú pár drobných, nie, oni budú, chudáci, na starom Trabante pomaly jazdiť, ja neviem, robiť ešte, keď už všetci dávno spia, ale za tri roky sa zjaví tá firma s hospodárskym výsledkom a nič. A to je to, čo by som prípadne vám chcel dať do pozornosti, či by sme nemohli my uvažovať na tom, že keď ten Váhostav teraz reštrukturalizuje, tak zreštrukturalizuje. Však komu by už len súd dovolil reštrukturalizáciu, ak nie Váhostavu, však? Však Váhostav povie, že chce, ja neviem, možno už je niekde žiadosť, že chce Dunaj, ja viem, že, čiže, vážení, tí, čo vám je dlžný Váhostav, verte, že bude povolená reštrukturalizácia, samozrejme. Ale ak Váhostav zarobí a on by na tých, len na týchto garážach, ale oni sa, ja verím, že nebudú stavať, ale on zarobí na inom, ale keby sa na týchto garážach, na týchto garážach zarobí toľko, že by uspokojil v budúcom období veľkú časť tých pohľadávok. Čiže, kúrenári, dobre? Kúrenári, ktorí ste tam, elektrikári, ktorí zostávate s dlhým nosom, hej, tak tlačte, ale ja vám ináč neviem pomôcť ani pani Žitňanská, ani pán Jurzyca, nijako ináč, len vy sa musíte tiež dobýjať svojich práv, tak príďte s tými dodávkami, tu trúbte na Pašku, ja neviem, niečo robte proste. Niečo robte, nevzdávajte sa. Naozaj môžete niečo s tým urobiť, lebo sú cesty. Oni vám bez kúska hanby urobia to, že teraz Váhostav z reštrukturalizácie a za tri roky bude mať hospodársky výsledok plus 30 mil. eur, pošle niečo štátu a ostatné pôjde na Bahamy. Alebo cez nejaké Kajmanské, no nejak sa to proste urobí. A to je to, že či, či je možné, alebo nie je možné, či je alebo či vôbec chcete, či máte záujem to takto riešiť. Dávam do pozornosti. Čiže rekapitulujem. Osobný bankrot to je vec, ktorá nás čaká, určite, čaká a neminie. A tento sexi biznis model podnikania, tieto moderné reštrukturalizácie veľkých na úkor malých a ešte sa im škerí po dvoch rokoch, že pozri, jak som s tebou vybabral, by sme mohli nejakým spôsobom proste skorigovať a jedno z tých, ako by sme to možno mohli skorigovať, by mohlo byť aj toto. Dávam do pozornosti. Ďakujem pekne. | [
"(povedané so smiechom)",
"(reakcia z pléna)",
"(povedané so smiechom)",
"(povedané so smiechom)"
] | 3,996,565 |
48 | 2021-11-02 | Autorizovaná rozprava | 122 | Šuteková, Miriam, poslankyňa NR SR | Miriam | Šuteková | poslankyňa NR SR | Pán predsedajúci, keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. | [] | 4,124,083 |
21 | 2008-05-14 | Autorizovaná rozprava | 45 | V. Veteška, podpredseda NR SR: | V | Veteška | podpredseda NR SR | Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre zdravotníctvo, poslancovi Jánovi Zvonárovi. | [] | 4,117,146 |
18 | 2020-11-25 | Autorizovaná rozprava | 213 | Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR | Anna | Zemanová | poslankyňa NR SR | Pán minister, my sme spoločne už viackrát o problematike týchto záťažiach konkrétne aj PCB látok a požívania vody ľuďmi v súvislosti aj s ohrozením zdravia týchto ľudí viackrát hovorili. Ja som veľmi rada, že ten námet dodávať možno regulovanú cenu vody, vodu s regulovanou cenou tak, aby bola cenovo prístupná pre všetkých aj pre tie hospodárske a iné užívania, je veľmi dobrá. Ja som už tiež o tejto veci rozprávala so šéfom ÚRSO s pánom Jurisom, ktorí robia analýzy, čiže myslím si, že budeme to mať dobre predpripravený materiál na to, aby takéto niečo mohlo ísť do vlády. Tam musí ísť ale aj ruka v ruke podmienka, aby boli uzavreté tie studne, z ktorých ľudia čerpali, aby to pokušenie, že bude mať lacnejšiu vodu, ale ešte aj tú studňu k dispozícií, aby bolo, lebo to musí byť jednoznačne podmienka, že sa musia uzavrieť. Ja chcem upozorniť, ale ešte aj na problematiku opätovne toho Žitného ostrova. V pondelok sme mali veľkú online odbornú konferenciu, kde sa ukazuje, že v strede práve tejto oblasti množstvo sídiel nemá vodovod a pijú vodu studňovú, vodu zdanlivo, zdanlivo pitnú, ale ktorú vieme, že dávno to tak nie je, čiže chcem na toto upozorniť, že je dôležitá informovanosť, nezatajovať alebo neskrývať dáta, ktoré niekedy ani nemáme, čiže nemáme, čo skrývať, lebo tie informácie o tých znečisteniach nemáme. To bola prax z minulosti, že sa tvárime, že problém nie je, lebo akože nemáme dáta. Takže správne, správny monitoring, správna informovanosť je základom k tomu, aby sme prijali aj správne opatrenia, ktoré budú trvalo udržateľné. | [] | 4,008,474 |
3 | 2020-03-25 | Autorizovaná rozprava | 181 | Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Šeliga | podpredseda NR SR | Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami dvaja páni poslanci. Pán poslanec Kamenický. | [] | 3,955,678 |
78 | 2022-12-08 | Autorizovaná rozprava | 199 | Čepček, Martin, poslanec NR SR | Martin | Čepček | poslanec NR SR | Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec, ďakujem za tvoj príspevok aj keď viem, že si sa chystal tak na poslednú chvíľu, takže bolo to trošku kostrbaté, ale vážim si to, že si nabral odvahu a povedal si, o čom aj tento zákon je. Ja ešte chcem pripomenúť, že si dal procedurálny návrh, aby sa zákon vrátil na dopracovanie, ja keby som bol na tvojom mieste, ja ho dám stiahnuť. Osobne by som ho dal stiahnuť, lebo tento zákon nemá v Národnej rade čo hľadať. A čo sa týka médií, to ti poviem na rovinu, mám podobné skúsenosti ako ty a bolo to viac ako rok, keď ma tu grilovali médiá, písali o mne články aj ten denník, čo si spomínal osobne, tak čokoľvek tak vždy dajú polovicu, alebo len časť vyjadrenia, nikdy ho nedajú celé, aj keď niečo napíšem, a to sa snažím písať veľmi krátko, aby to nebolo dlhé. Takže ďakujem ti za tvoj príspevok, vážim si to, že si nabral odvahu pomenovať veci a ja s týmto návrhom zákona nesúhlasím. Ďakujem. | [] | 4,086,187 |
83 | 2023-02-01 | Autorizovaná rozprava | 115 | Taraba, Tomáš, poslanec NR SR | Tomáš | Taraba | poslanec NR SR | Marián, to, čo si povedal k stavu, ako sú spravované slovenské verejné financie, s tým sa dá len súhlasiť, len pointa je tá, že ty si predstaviteľ politickej strany SaS, ktorá zahlasovala trikrát za rozpočet v takej podobe ako dnes, v podstate sa od toho dištancujete, pretože 2020, ´21 aj to posledné hlasovanie ´22 ste schválili presne s tými navrhnutými deficitmi, ako to prešlo, s astronomickými, ktoré tu nikdy neboli. Je zaujímavé, že aj sme boli spolu, myslím, v debate televíznej, kde ste sa dušovali, že s takýmto deficitom vy to nikdy podporiť nemôžete, to je grécka cesta a podobne, nakoniec ste to urobili. Takže táto, tento výstup skôr je vhodný niekde na pôdu ekonomickej univerzity, ale ty si politik, ktorý o tom rozhoduje, a rozhodol si aj ty svojím hlasom tak, že tie verejné financie dopadli tam, kde sú. To, že sa vám tam podaril presadiť nejaký výdavkový limit, ty veľmi dobre vieš, že to je bezvýznamné číslo oproti tomu deficitu, ktorý tam je, a to, že tu teraz kopete za to, aby boli výdavkové limity a obmedzenia na roky až do roku 2025, no tak to už je tá teoretická práca, pretože po vás bude spálená zem. No a teraz vlastne chcete vláde, budúcej vláde, v ktorej už možno SaS nebude, tak chcete obmedzovať výdavky, čo je akože okej, veď bavme sa o tom všeobecne, vo všeobecnej rovine, len jednoducho to dedičstvo po vás bude také, že z toho každý dobre vie, že ak ste si potrebovali v podstate 8,5 mld. navyšovať kontinuálne tie deficity, tak ten štát nebude financovaný pri tých výdavkoch ani pri tej sociálnej v podstate úlohe, ktorú má, a tým pádom aj tie, tie samotné výdavkové limity, ak budú takto nastavené, tak budú len veľkou záťažou na nohe na úkor toho sociálneho základného výkonu. | [] | 4,012,544 |
46 | 2015-01-29 | Autorizovaná rozprava | 46 | Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR | Ľudovít | Kaník | poslanec NR SR | Ďakujem, vážený pán podpredseda. Vláda ide štvrtýkrát otvoriť II. pilier, otvoriť systém dôchodkového sporenia, pretože zbabrala všetko, čo mohla zbabrať v tomto systéme. A nie je to nič iné, len posledný pokus o záchranu pred ľuďmi, ktorých obrala o peniaze. Taká je pravda. Prečo je taká pravda, to vysvetlím a zdôvodním. Keby neboli zásahy niekoľkých Ficových vlád do systému, dnes tu tento problém neriešime. Dnes neexistuje situácia, že súčet dôchodku z I. a II. piliera je nižší ako len ten z I. piliera, keby niet opakovaných zásahov nielen do II. dôchodkového piliera, ale aj do I. dôchodkového piliera. Keby zostal systém tak, ako bol nastavený, pán Kamenický, tak jednoducho táto situácia tu nie je. Takže my sme ho nastavili tak, aby súčet dôchodkov z I. a II. piliera bol vyšší ako len z I. piliera na základe prostej logiky, na základe tej logiky, že v II. pilieri sporením a investovaním dochádza k zhodnocovaniu. A to zhodnocovanie sa znova investuje. A toto funguje. Toto je II. pilier, sporenie a zhodnocovanie. Vyplácanie dôchodkov, ktoré sa deje prostredníctvom životných poisťovní, nie je II. pilier. To je servis poskytovaný II. pilieru. Životné poisťovne tu boli pred existenciou II. piliera. A keby aj II. pilier neexistoval, tak tu budú a poskytujú svoje služby a širokú škálu služieb na základe nezávislého postavenia od II. piliera. To treba povedať. Druhá vec, čo treba povedať, je, že otvorením II. piliera a tým zákonom, ktorý tu dnes v skrátenom legislatívnom konaní budeme prejednávať, sa vôbec, ale vôbec nerieši problém, pre ktorý vláda otvára ten II. pilier. Po otvorení II. piliera sa nič nezmení na tom, že zákon, na základe ktorého sa vyplácajú dôchodky cez životné poisťovne, je napísaný tak, že na to zabudol. Táto vláda, tento pán minister pripravil zákon, ktorý zabudol na to, že životné poisťovne sa môžu správať sebecky, krátkozrako, nestrategicky, neperspektívne, že budú chcieť zarábať okamžite a hneď aj na minimálnom kmeni, ktorý dnes vstupuje do tohto systému s minimálnymi prostriedkami, ktoré za veľmi krátku dobu stihol našetriť. Nepovažujem to za správne, nepovažujem to za férové. A považujem to za zlyhanie ministerstva, pretože malo na to myslieť. Dva roky sedelo v pracovných skupinách s Národnou bankou aj so životnými poisťovňami a nás, keď sme prišli vo finále, keď nám predložili návrh zákona, aby to mohli konzultovať s nami, so zástupcami opozície, tak nás presvedčovali, že so životnými poisťovňami je to prekonzultované, že to bude nastavené správne. Nepovedali, ako to bude, ale že to v tých pracovných skupinách všetko prebrali. No ako to prebrali? Čo nebolo možné postaviť modelové situácie, že keď príde sporiteľ do životnej poisťovne s našetrenou čiastkou tisíc eur, 2-tisíc, 3-tisíc, 5-tisíc, 10-tisíc, x, aké budú dôchodky, aké tak ponúknete doživotné anuity, a potom vyhodnotiť, či to je skutočne férová ponuka z hľadiska alternatívnych prepočtov, ktoré sú alebo nie sú? Ako je to možné, že sa uspokojili s tým, že životné poisťovne povedali, že: „Určite to nastavíme najlepšie, ako to budeme vedieť nastaviť.“ Veď sú to komerčné subjekty. V II. dôchodkovom pilieri vo fáze sporenia sú takisto komerčné subjekty, ktoré spravujú tieto peniaze. Ale sú veľmi prísne od samého začiatku regulované zákonom. Majú presne a do detailov predpísané, do akých aktív a len v akom objeme môžu investovať. Majú do detailov predpísané marže, ktoré nesmú prekročiť. Majú nalinkované všetko. A sú to komerčné subjekty. Nemyslím si, že je oprávnené, aby či už Národná banka alebo životné poisťovne nás dnes odbili vetou: „To my vám nemôžeme povedať, na základe akých prepočtov, na základe akých demografických tabuliek, na základe akých očakávaných výnosov sme dospeli k tejto ponuke, to je naša komerčná vec, naše vnútorné know-how.“ Nie, toto nie je voľný trh. A to som pravičiar a liberálne orientovaný v ekonomických otázkach, ale jednoducho toto nie je voľný trh. Dnes si tie životné poisťovne môžu robiť, čo chcú. Je iná vec, keď získajú klienta na voľnom trhu a presvedčia ho, aby každoročne si ukladal svoje prostriedky v životnej poisťovni a sporil si alebo investoval zo svojich disponibilných zdrojov. Druhý pilier spočíva, a to je jeho čaro a jeho nesporná výhoda, ktorú nevie prekonať nič, že človek sporí počas celého svojho aktívneho života a nevynaloží na to ani cent, ani cent zo svojich vlastných zdrojov, ktoré má k dispozícii, nemusí ani o milimeter si pritiahnuť opasok, keď chce sporiť, pretože na jeho súkromný účet sa ukladajú peniaze, ktoré inak by zmizli v Sociálnej poisťovni, by boli rozpustené a z ktorých by nemal nič. A keď systém nie je napádaný, tak ako bol napádaný Ficovou vládou a zlými, nekvalifikovanými, hlúpymi zásahmi do legislatívy, tak aj zarába. Veď sa pozrite na dostupné zdroje, na lavici má každý z vás pred sebou laptop, notebook, počítač, tak si teraz hneď môžete pozrieť, koľko zarobil II. pilier pre ľudí, pre tých 1,5 mil. sporiteľov, ktorí tam majú účty za minulý rok, a uvidíte, že je to od 7 do 17 %, keď si odmyslím garantované fondy. To znamená zárobok v zmiešaných, v akciových, v indexových, 7 – 8 % v zmiešaných, zhruba 10 % v akciových a až 17 % v indexových fondoch. A viete, kde zarobil najmenej? A to tiež patrí k jedným tým z celého radu klamstiev a podvodov, ktorých sa na ľuďoch, na sporiteľoch dopúšťa pán premiér Fico a jeho vláda. A preto naozaj oprávnene ho titulujem arciknieža podvodu a klamstva, pretože opakovane ľuďom tvrdil: „Musíte byť v garantovaných fondoch. Tvrdilo toto ministerstvo: „Je nutné, aby sme ľudí garanciami ochránili.“ A ja som hovoril a mnohí kolegovia moji takisto hovorili, že tie garancie, samozrejme, budú znamenať nízke výnosy. Takže dnes na základe vašej nepravdivej a zavádzajúcej kampane a tlaku na ľudí ste presunuli väčšinu ľudí do garantovaných fondov a tí zarobili viac, ako je to takto na trhu dosiahnuteľné. Aj tí nemôžu hovoriť, že prerobili, pretože zarobili viac, ako keby tie peniaze boli uložené v banke, ale zarobili len 2 až 3 %. Toľko vyniesli garantované fondy, ktoré ste vy vynášali do neba tak, že to je jediná cesta, ktorá je správna pre ľudí. Klamali ste, zavádzali ste tým a vďaka tomu ľudia dnes majú na svojich účtoch vo svojom majetku, v súkromnom majetku, pretože to je ich majetok, podstatne menej, ako by mohli mať. Môžeme sa pozrieť, ja som to ukazoval v televíznej diskusii s pánom ministrom Richterom, aj graficky, ako to krásne vyzerá, môžeme sa pozrieť, ako sa vyvíjali trhy, cez krízu, po kríze, kam až sa dostali, a môžeme sa pozrieť, ako sa vyvíjali výnosy dôchodkových správcovských spoločností. A na tom grafe je krásne vidieť, ako sa prepadli zásahmi Ficovej vlády, keďže boli prinútené predať aktíva v najhoršej možnej situácii, keď bolo legislatívou znemožnené investovať a tým pádom vlastne boli vynulované alebo minimalizované tie výnosy, ako sa potom len veľmi mierne dvíhali, dvíhali, až kým nedošlo k odstráneniu týchto deformácií, týchto naozaj nezmyselných deformácií, ktoré všetkých poškodili a nikomu nezarobili, ani Sociálnej poisťovni nič nepriniesli. Len jednoducho zo zlomyseľnosti a zo snahy poškodiť tento systém a vyhnať ľudí z neho im zobrali množstvo peňazí, až zrazu tie výnosy poskočili a vyvíjajú sa tak, ako som to popísal pred chvíľou, že ľuďom zarobili veľmi slušné peniaze, vysoko nad priemerom trhu. Keby tieto zásahy neboli, tak na tom grafe vidno, že dnes by hodnota majetku, ktorými sporitelia disponujú a s ktorým prichádzajú do tej životnej poisťovne, aby im na základe tohto majetku ponúkla doživotný dôchodok, a logicky čím je ten majetok vyšší, tým tá ponuka na doživotný dôchodok je vyššia, tak dnes by tá hodnota tohto majetku bola o 30 % vyššia, bol by o 30 % lepšie zhodnotený ten majetok, ako je tomu dnes vďaka zásahom... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) | [
"(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)"
] | 4,103,418 |
13 | 2007-09-18 | Autorizovaná rozprava | 21 | M. Hort, podpredseda NR SR: | M | Hort | podpredseda NR SR | Pani podpredsedníčka chce reagovať na faktické poznámky. Nech sa páči. Zapnite, prosím vás, mikrofón pani podpredsedníčke Národnej rady. | [] | 3,958,250 |
11 | 2016-12-07 | Autorizovaná rozprava | 47 | Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR | Lucia | Ďuriš Nicholsonová | podpredsedníčka NR SR | Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, predložená novela má za cieľ vytvoriť nové pravidlá pre posudzovanie bezúhonnosti pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov pri výkone ich pedagogickej činnosti a odbornej činnosti tak, aby aj zahladenie odsúdenia za taxatívne vymedzené trestné činy bolo považované za prekážku bezúhonnosti. Podľa navrhovanej úpravy sa bude bezúhonnosť preukazovať odpisom z registra trestov, nie výpisom, ako tomu bolo doteraz alebo ako tomu je teraz. Navrhovaná právna úprava z dôvodu zavedenia rovnakých podmienok ustanovuje povinnosť predložiť odpis z registra trestov aj učiteľom, ktorí už svoje povolanie vykonávajú, a to v lehote uvedenej v prechodných ustanoveniach. V záujme vykonateľnosti návrhu zákona sa navrhuje aj upraviť zákon o registri trestov, a to tak, aby osoba, ktorá sa chce uchádzať o zamestnane na pozíciu učiteľa, mohla požiadať o odpis z registra trestov, pričom sa deklaruje aj účel, na ktorý môže byť tento odpis použitý. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Predkladaný návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, nemá vplyv na rozpočet verejnej správy ani negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti. Ďakujem. | [] | 4,024,218 |
45 | 2019-05-14 | Autorizovaná rozprava | 90 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Pán poslanec Kollár. | [] | 4,162,896 |
46 | 2005-07-06 | Autorizovaná rozprava | 60 | J. Liška, minister obrany SR: | J | Liška | minister obrany SR | Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie návrhu zákona a jeho postúpenie na ďalšie prerokovanie. Ďakujem. | [] | 4,018,805 |
28 | 2021-05-13 | Autorizovaná rozprava | 12 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Takže budeme pokračovať v prerušenej schôdzi tlačou 531. Prosím pána ministra životného prostredia Slovenskej republiky Jána Budaja, aby návrh vlády odôvodnil. (Rokovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 425/2020 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2021 , tlač 531.) | [
"(Rokovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 425/2020 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2021 , tlač 531.)"
] | 4,138,486 |
10 | 2020-07-24 | Autorizovaná rozprava | 175 | Drábiková, Lucia, poslankyňa NR SR | Lucia | Drábiková | poslankyňa NR SR | Ďakujem, Edo, za tvoj príhovor. Chcem povedať, že som hrdá na túto vládu a som hrdá aj na premiéra, aj na ostatných ministrov. Nie som hrdá na túto kauzu, ktorú teraz riešime, ale oceňujem postoj, ktorý zaujal aj náš premiér, aj ostatní. Chcem povedať takú vec, odkedy sme nastúpili do parlamentu a odkedy nastúpili ministri do vlády, vidím naozaj veľkú spoluprácu a veľkú snahu operatívne reagovať na situáciu, v ktorej sme sa ocitli. Roky som pôsobila v sociálnej oblasti, a to, čo bolo charakteristické pre túto krajinu za posledné roky, kedy ste vládli vy v opozícii, bolo to, že sa veci nedajú a že veci nejdú. Typické bolo to, že ľudia prestali veriť v štát, pretože nedokázal stavať diaľnice, pretože nedokázal zabezpečiť dostupné bývanie pre ľudí, pretože nedokázal zabezpečiť podmienky pre ľudí, ktorí mali potenciál a odišli potom do zahraničia. Veľmi sme na tom strácali celé roky. Prestali sme veriť v súdnictvo, môžu o tom svedčiť mnohé rodiny, ktoré po rozvodoch sa naťahujú o svoje deti aj vinou súdov, aj vinou úplatných advokátov. A nikto si s tým akosi nevedel poradiť. Môžem hovoriť o tom, že sociálna politika je spájaná v asociáciách najmä s pojmami ako sociálne podniky, čo je skôr ako keby urážka, pretože tak sa to tu robilo, alebo s pojmom Čistý deň. Sociálna politika sa tu robila systémom ad hoc, boli sme vnímaní ako projektová krajina. Je veľmi ťažké túto krajinu postaviť na nohy a ja sa veľmi teším, že sme súčasťou toho, a vidím to, že my tu nečakáme, ale my sme vyhrnuli rukávy všetci a chcem za to poďakovať a verím, že naozaj Slovensko bude krajinou, kde sa bude dobre žiť a kde budú zabezpečené podmienky aj pre vše... (Preru-šenie vystúpenia časomerom.) | [
"(Preru-šenie vystúpenia časomerom.)"
] | 3,928,978 |
16 | 2007-12-11 | Autorizovaná rozprava | 39 | M. Maďarič, minister kultúry SR: | M | Maďarič | minister kultúry SR | Predkladaný návrh zákona je v súlade s procesom harmonizácie vnútroštátnych právnych predpisov s právom Európskeho spoločenstva a Európskej únie vyplývajúceho z dokumentov Európskej komisie a smerníc a doporučení Európskeho parlamentu a Rady. Takisto reaguje, ako som už spomínal, na v súčasnosti platnú, vývojom už čiastočne prekonanú právnu úpravu. Aplikačná prax súčasného znenia po zmene zriaďovateľských pôsobností k väčšine múzeí a galérií v Slovenskej republike z orgánov štátnej správy na vyššie územné celky preukázala celý rad významných nedoriešeností jednotlivých ustanovení zákona. Ďalším závažným novým dôvodom bolo zrušenie krajských úradov k 1. 10. 2007, a tým vynútený prenos ich kompetencií vo výkone štátnej správy v oblasti múzeí a galérií v rámci novelizovaného zákona na Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Návrh zákona vytvára kvalitatívne vhodnejšie právne prostredie pre implementácie základného strategického materiálu Stratégia rozvoja múzeí a galérií v Slovenskej republike do roku 2011, schváleného uznesením vlády Slovenskej republiky z 20. decembra 2006 a definujúceho prioritné smerovanie realizácie štátnej kultúrnej politiky v oblasti múzeí a galérií v uvedenom období. V tomto smere odráža i dlhodobo deklarované spoločenské výzvy so zreteľom na význam múzeí a galérií a ich činnosti v súlade s ich upevňujúcim sa postavením ako jedného z prvkov rozvíjajúcej sa vedomostnej spoločnosti a pri vytváraní obrazov o krajine a spoločnosti ako celku, toto všetko v súlade s procesom harmonizácie vnútroštátnych predpisov s právom Európskeho spoločenstva a Európskej únie. Návrh zákona sa vzťahuje na odborné činnosti, vývoz a dovoz predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty, na sankčné postihy a na výkon štátneho odborného dohľadu. Predmetom navrhovaného zákona je predovšetkým úprava práv a povinností zriaďovateľov alebo zakladateľov povinností vykonávať revízie múzejných zbierok podľa nových limitov počtu zbierkových predmetov a časových limitov, úprava schvaľovacích kompetencií ministerstva a mechanizmov pri niektorých vývozoch predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty, ďalej, úprava a spresnenie výkonu štátneho odborného dohľadu a napokon legislatívnotechnické úpravy súvisiace s prijatím nových právnych predpisov Európskeho spoločenstva. Ďakujem vám za pozornosť a zároveň si dovoľujem vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. | [] | 3,920,725 |
14 | 2007-10-17 | Autorizovaná rozprava | 182 | P. Frešo, poslanec: | P | Frešo | poslanec | V prvom rade by som sa chcel vyjadriť k postoju pána ministra k prejednávaným zákonom. Ten postoj je zrejmý už od minulej schôdze, keď sme rokovali o zdravotných poisťovniach a po búrlivej diskusii jeho debata niekoľko pár minút, kde sa k žiadnym argumentom nevyjadril. To sa opakuje aj dnes napriek tomu, že ho predseda zdravotného výboru opakovane vyzýval, argumentoval číslami, čo by mala byť základná ekonomická kategória, na ktorej by sme sa mali zhodnúť. Žiadnej odpovede sme sa nedočkali. Tento postoj ja vnímam aj v takej politickej rovine, nakoľko pán minister sa opakovane vyjadril, že on plní isté politické zadanie, ku ktorému bol zaviazaný, a v rámci tohto politického zadania ma veľmi nemilo prekvapil ešte na jar či začiatkom leta tohto roku, keď pri termíne o zdravotných poisťovniach použil výraz vyvlastnenie, z čoho som teda naozaj zostal veľmi emocionálne zarazený, že vôbec niečo takéhoto je v tomto roku 2007 v našej republike možné. Ale on to ospravedlňoval tým, že teda plním politické zadanie, a teda keď vyvlastnenie, v tom prípade sa to týkalo zdravotných poisťovní, tak vyvlastnenie. K tomuto pridávam rovnako aj postoj súčasnej koalície vedenej SMER-om k petícii občanov, ktorú doručili, a zdá sa, že aj pozbierali dostatočný počet hlasov za záchranu pluralitného systému zdravotných poisťovní, ktorá je tu v parlamente, už je tu príslušný počet dní, dokonca si myslím, že to bude za chvíľu viac ako 30 dní, a táto petícia napriek tomuto faktu, že to je priame vyjadrenie vôle občanov, je to, pardon... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) | [
"(Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)"
] | 4,212,066 |
19 | 2013-05-22 | Autorizovaná rozprava | 195 | Poliačik, Martin, poslanec NR SR | Martin | Poliačik | poslanec NR SR | Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Anny Vittekovej. | [] | 4,053,605 |
37 | 2014-09-16 | Autorizovaná rozprava | 78 | Paška, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Paška | predseda NR SR | Hlasujeme. (Hlasovanie.) 78 prítomných, 77 za, 1 sa zdržal. Návrh sme schválili. Sme v treťom čítaní . Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,108,074 |
6 | 2024-01-18 | Autorizovaná rozprava | 187 | Szalay, Tomáš, poslanec NR SR | Tomáš | Szalay | poslanec NR SR | Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Ďakujem pani poslankyni Remišovej za jej príspevok, v ktorom reflektovala aj na vystúpenie pani prezidentky, ktorá vystúpila pred ňou. Pani prezidentka sem nechodieva často a zrejme teda mala na to vážny dôvod, aby sa zúčastnila rokovania parlamentu a povedala to, čo povedala. Mňa k tejto téme aj v tom prejave pani poslankyne Remišovej teda zaujali tie dôvody pre skrátené legislatívne konanie. Lebo v samotnom materiáli, v samotnej dôvodovej správe k tomuto návrhu zákona sa píše, že Národná rada má možnosť uzniesť sa na skrátenom legislatívnom konaní iba, ak objektívne existuje mimoriadna okolnosť a v jej rámci ide o dostatočne odôvodnený prípad ohrozenia základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo hrozbu značných hospodárskych škôd pre štát. No a žiadna takáto mimoriadna okolnosť sa v tej dôvodovej správe nešpecifikuje, nie je to tam napísané explicitne, že ktorá mimoriadna okolnosť, ktorá navyše nastala nejako nepredvídateľne a nemohli sme ju očakávať, spôsobila, že ideme do skráteného legislatívneho konania. V televíznych vystúpeniach pán minister Susko hovorí, že ide o ľudské práva, ohrozenie ľudských práv, tak pani prezidentka jasne povedala, že tento argument neobstojí, a použila silnejší protiargument, ľudské práva majú aj obete trestných činov, tí ľudia, ktorým bol ukradnutý majetok, ktorí boli podvedení, a v prípade, že bude schválený v skrátenom legislatívnom konaní tento návrh zákona, tak títo ľudia – tieto obete – sa svojich ľudských práv nedomôžu. Takže ak je tu niečo ohrozené, sú to ľudské práva obetí, nie páchateľov. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 3,930,213 |
18 | 2003-11-11 | Autorizovaná rozprava | 6 | P. Muránsky, poslanec: | P | Muránsky | poslanec | Výbor pre životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 67 zo dňa 7. novembra 2003 odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s ratifikáciou Kartagenského protokolu o biologickej bezpečnosti k Dohovoru o biologickej diverzite. Zároveň gestorský výbor ako odporučil Národnej rade, aby v treťom čítaní rozhodla, že vyslovuje súhlas s ratifikáciou Kartagenského protokolu o biologickej bezpečnosti k Dohovoru o biologickej diverzite. Ďakujem, pán predseda. | [] | 4,188,905 |
40 | 2021-09-29 | Autorizovaná rozprava | 190 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Pán poslanec Schlosár. | [] | 4,123,904 |
88 | 2023-03-30 | Autorizovaná rozprava | 26 | Viskupič, Marián, poslanec NR SR | Marián | Viskupič | poslanec NR SR | Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Predmetný vládny návrh zákona bol doručený poslancom s tým, že vláda požiadala prerokovať tento vládny návrh zákona prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 88. schôdze Národnej rady. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a takisto výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali ihneď. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu k uvedenému návrhu zákona. Ďakujem pekne. | [] | 3,929,439 |
6 | 2023-12-19 | Autorizovaná rozprava | 503 | Pollák, Peter, poslanec NR SR | Peter | Pollák | poslanec NR SR | Ďakujem ti, Igor, za tvoj príspevok a treba to stále pripomínať, my sme dávali počas našej vlády prosociálny balíček, kým nová vláda sa rozhodla presadiť hneď na začiatku promafiánsky balíček. Tento zákon ignoruje základné pravidlá právneho štátu, ignoruje všetko, čo by sa malo pri tvorbe zákonov dodržiavať. Použitie skráteného legislatívneho konania alebo ignorovanie medzirezortného pripomienkového konania dáva nám samo osebe jasný odkaz. Riadne prerokovanie či MPK slúžia na to, aby zákony boli blízke ľuďom alebo tým, ktorých sa týkajú. Práve ignorovaním týchto základných pravidiel a arogantný spôsob, ktorý ukazujú pri všetkom, čo zatiaľ robili, je jasné, že táto vláda sa snaží získať tvrdú kontrolu nad každý úradom bez rozdielu. Videli sme to napríklad pri polícii, pri ministerstve vnútra či pri iných úradoch a často to robia úplne mimo základných procesov, mimo práv ľudí a koniec koncov aj mimo zákonov. Ak sa to normálne nedá, zmenia zákon. Ak to nejde zákonom, vytvoria si nové ministerstvo, ak to nejde založením ministerstva, porušia zákon, ak to nejde tým, priškrtia financie, aby ich žiadny úrad, orgán alebo organizácia už nikdy neohrozili. A to je aj cieľ všetkého, čo teraz robia. Narýchlo všetko stihnúť, aby potom ľudia počas Vianoc zabudli všetky najtvrdšie opatrenia, všetky propololegálne kroky čo najskôr a potom na ďalšie tri roky len sa usmievať do kamery, aby ich vláda bola večná. Je však až smiešne, že ako si myslia, že im to všetko prejde. V parlamente robia všetko pre to, aby si odhlasovali promafiánsky balíček, ale zabudli na to, že pozerá sa na nás zhora aj Európska únia. Dúfam, že si nová vláda uvedomuje, že ak bude narýchlo presadzovať zákony na odstavenie akejkoľvek opozície, Európa urobí to, čo môže. Môže nám priškrtiť eurofondy, môže na nás poslať ďalší infrigement... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) | [
"(Prerušenie vystúpenia časomerom.)"
] | 4,002,920 |
23 | 2017-12-01 | Autorizovaná rozprava | 125 | Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR | Lucia | Ďuriš Nicholsonová | podpredsedníčka NR SR | Deväť faktických poznámok na vaše vystúpenie, pán podpredseda Hrnčiar. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec Matovič. | [] | 4,091,469 |
50 | 2015-04-15 | Autorizovaná rozprava | 43 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | Pán poslanec Bastrnák. | [] | 4,187,114 |
12 | 2024-04-24 | Autorizovaná rozprava | 302 | Krúpa, Juraj, poslanec NR SR | Juraj | Krúpa | poslanec NR SR | Ďakujem, ja som práve počul meno Šudík, som si ho hneď spojil so Sorošom (povedané so smiechom), ale, takto. Ten zákon samo osebe je zbytočný, pretože máte tu naozaj že inštitúcie, ktoré majú zaručovať bezpečnosť a ochranu Slovenskej republiky, ako je Slovenská informačná služba alebo Vojenské spravodajstvo, dokonca polícia alebo aj v týchto otázkach daňového priznania sú to, ja neviem, finančná správa a podobné, ktoré by mali mať prehľad o tom, že či tu niektorá z týchto organizácií nerobí nejakú nekalú činnosť, neplánuje nejakú, nejakú aktivitu na rozvracanie štátu alebo nejakej jeho inštitúcie, alebo niečo podobné. A mali sme tu takéto zistenia v minulosti a čuduj sa svete, všetky tieto zistenia smerovali smerom na Východ. Smerovali smerom k tým dezinformačným médiám, ktoré, áno, mali aj prepojenia práve na ruské zdroje a tie šírili tie dezinformácie, ktoré zneužívala tá, ten, táto vládna koalícia, tento trojspolok na to, aby šíril tieto bludy a dezinformácie, ale proti nim nezakročí. Vy tu máte pod sebou spravodajské služby, všetky bezpečnostné inštitúcie, tak vy im asi nedôverujete. Vy im asi nedôverujete, vy nemáte predstavu teda, že by tieto služby, ktoré máte pod kontrolou, vedeli ochrániť štát a jeho bezpečnosť a jeho integritu. A preto potrebujete aj takýto zákon. Takže toto len dokazuje, akí ste neschopní a dokonca ste zbabelí a ste úplne úbožiackí v tejto záležitosti a ešte aj Šudíka do toho zapojíte. Ďakujem. (Reakcie z pléna.) | [
"(povedané so smiechom)",
"(Reakcie z pléna.)"
] | 4,174,710 |
49 | 2015-04-15 | Autorizovaná rozprava | 97 | Číž, Miroslav, podpredseda NR SR | Miroslav | Číž | podpredseda NR SR | ... nie som si celkom istý, pán kolega, máme teda to skrátené konanie na legislatíve, môžete aj o nožkách, ale keby sa predsa len dalo vrátiť k meritu veci. Určite ma chápete, pán kolega. | [] | 4,130,480 |
20 | 2011-07-07 | Autorizovaná rozprava | 71 | Fico, Robert, podpredseda NR SR | Robert | Fico | podpredseda NR SR | Pán predseda, na poslaneckom grémiu nevznikla ani dohoda o tom, že vyradíte všetky poslanecké návrhy, a ste povedali, že dáte o tom hlasovať. Takáto dohoda nebola. Lebo ste oznámili pred chvíľkou, že Národná rada bude rokovať len o vládnych návrhoch zákonov, čo je prinajmenšom čudné, ale nakoniec ten valec, ktorý ste spustili, ide statočne, nech sa páči. Ale dajte o tom hlasovať. SMER – sociálna demokracia s týmto návrhom principiálne nesúhlasí. | [] | 4,152,436 |
28 | 2008-10-28 | Autorizovaná rozprava | 120 | L. Miklós, poslanec: | L | Miklós | poslanec | Ale chcel by som povedať to, že pri reforme štátnej správy v rokoch 1999 až 2000 prvá vec, ktorá prechádzala zo štátnej správy na samosprávu, bolo práve územné plánovanie a stavebný poriadok, to bolo jednoznačné želanie samospráv, tak by bolo veľmi nepríjemné, keby sme išli teraz s týmto zákonom stále späť k štátnemu rozhodovaniu. Isteže, existujú také stavby a také činnosti, ktoré potrebujú aj trošku iný pohľad ako len pohľad miestnej samosprávy, tam, kde sú odborné záležitosti a iné záležitosti, ale od toho zásadného princípu, že o tom, čo sa bude stavať v určitom katastri, by mali vedieť a mali by s tým súhlasiť občania, by sme nemali ustúpiť. Takže celkom iste treba podporiť to, čo predostrel a navrhol pán poslanec Frešo. Ďakujem pekne. | [] | 4,226,092 |
25 | 2021-04-01 | Autorizovaná rozprava | 261 | Kotleba, Marian, poslanec NR SR | Marian | Kotleba | poslanec NR SR | Rasťo, ja chcem oceniť tvoje úplne vecné a také analytické vystúpenie, kde si veľmi jasne zhodnotil to, že ten materiál je znova chybný, znova má medzery, znova má výpadky. Ono dalo by sa to pochopiť, ak by išlo o nejakú menej vážnu vec, o nejaké uznesenie, úplne také, povedal by som, ľahké alebo nepodstatné, ale nie keď ide o predĺženie núdzového stavu, toho núdzového stavu, ktorý už rok likviduje celé Slovensko, ktorý likviduje ľudí, ktorí doteraz poctivo žili, pracovali, podnikali a dnes sú z nich jednoducho ľudia, ktorí čakajú s malou dušičkou, plní strachu, že čo bude. A keď napriek tomu, že vždy tu v parlamente kritizujeme nedostatky v týchto materiáloch, vládnych materiáloch a znova sa to stalo, tak to len ukazuje, čo si vláda, aj táto nová vláda myslí o občanoch a ako im na ľuďoch záleží. A tá pravda je taká, že im nezáleží vôbec, pretože keď nevedia napísať jeden materiál tak, aby tam neboli chyby, keď nevedia napísať jeden materiál tak, aby sa tam nedali nájsť vzájomné rozpory, tak potom kde je nejaká kvalita práce? No nikde. A ty si to proste vystihol, ty si to nahlas povedal, úplne jasne, zreteľne a bez emócií si to ukázal, respektíve si na to poukázal. Jasné, že sa to niektorým koaličným poslancom bude zle počúvať a zle počúvalo. Ale taká je pravda, lebo výsledok týchto pamfletov je, že Slovensko a všetci obyvatelia Slovenska dnes krvácajú. Dnes krvácajú a veľmi si želali, aby Matovič skončil, a dúfali, že sa niečo zmení. No, ale vidia, že sa nemení nič k lepšiemu a že bude musieť asi tá zmena prísť naozaj zospodu. | [] | 4,154,862 |
39 | 2009-06-17 | Autorizovaná rozprava | 166 | M. Číž, podpredseda NR SR: | M | Číž | podpredseda NR SR | Takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce reagovať po rozprave pán spravodajca? Vidím, že chce. Máte slovo, pán navrhovateľ, so záverečným stanoviskom. | [] | 4,150,466 |
45 | 2014-12-12 | Autorizovaná rozprava | 29 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | Poprosím vás, zachovajte si tu kľud, nevykrikujte tu po mne. Pred chvíľkou vykrikoval pán Matovič a oznámil tu, že niekto tu je zlodej, vtedy ste ticho boli. Teraz pán poslanec povedal, tak sme si teraz fifty-fifty a začnime znovu. Dobre? Ale vtedy vyskakujte takisto, keď bude tu niekto po nás vykrikovať, že sme zlodeji, a keď niekto povie len, že niečo je špinavé. Takže vyvarujte sa týchto (reakcia z pléna), týchto komentov. Pokračujeme vo faktických poznámkach, dobre? (Potlesk.) Pán poslanec Bugár. | [
"(reakcia z pléna)",
"(Potlesk.)"
] | 4,103,833 |
36 | 2014-07-08 | Autorizovaná rozprava | 202 | Cicoň, Antonín, poslanec NR SR | Antonín | Cicoň | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo. Pán poslanec Simon, na rozdiel od niektorých poslancov alebo kolegov poslancov, ktorí sa vyjadrovali k tomuto zákonu a ktorí sa v zásade vyjadrujú asi ku všetkému, vás považujem za odborníka v pôdohospodárstve, preto som si dovolil aj dať nejakú faktickú poznámku. Myslím, že väčšina poslancov, ktorí sa tu vyjadrujú, nevedia, ani o čom ten zákon je, ani si ho možno nepreštudovala. Dokonca ani tí, čo organizovali protesty pred bránou, čo platili týchto aktivistov, ktorí nevedeli ani, o čom dávajú podpisovať petíciu. Keď som sa ich opýtal, o čom ten zákon je, nevedeli mi odpovedať. Mali naučené tri, štyri frázy a to bolo všetko, čo vedeli o tom zákone. Chcem vás upozorniť, že, alebo že to nie je zákon na obdobie vlády SMER-u. Hovoríte, že to... Neviem, kolega Hraško, keď si si nevšimol, mám práve faktickú, tak ja ti tiež neskáčem do reči. Nie je to zákon na obdobie vlády SMER-u, je to zákon, ktorý je na dlhšie obdobie, a určite vašou vládou, keď prídete vy po nás, tak ho nezmeníte, hej, jak si hovoril, že to sú trafiky pre našich sponzorov a tak ďalej, určite. Dotkli ste sa envirofondu, no neviem, že práve vy sa dotýkate envirofondu, viete dobre, že kto rozhodoval o envirofondoch za vašej vlády. A pokiaľ viem, tak keď nastúpil náš minister, tak envirofond už bol dávno minutý. A on nastupoval v marci, takže tiež. Tú platbu za závlahovú vodu, takisto viete, že to nie je, čia je to podmienka, určite nie SMER-u a nie my sme to vymysleli. Takže... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) | [
"(Prerušenie vystúpenia časomerom.)"
] | 3,945,103 |
36 | 2014-07-08 | Autorizovaná rozprava | 120 | Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR | Ľudovít | Kaník | poslanec NR SR | Ďakujem, pani podpredsedníčka. Začnem trošku neobvykle, ale reakciou na poslednú predrečníčku pani Mezenskú. Prečo si necháte, prečo si osvojíte také hlúposti, ktoré tvrdí vládna strana, že SDKÚ privatizovala strategické podniky? Keď SDKÚ prišla do vlády, bolo po Mečiarovej privatizácii, prechmatizácii, keď 95, možno 98 % bolo sprivatizovaných. SDKÚ transparentnými verejnými súťažami sprivatizovala časti podnikov, menšinové balíky podnikov. Ale že to Fico hrá ako obohranú platňu, tak to do vás dostane, že to potom opakujete, aj keď to pravda vôbec nie je. Tak to len na margo toho, že netreba sadnúť na lep každému tvrdeniu, ktoré sa zo strany SMER-u objaví. A teraz k samotnému materiálu, ktorý, o ktorom tu rokujeme. Už minulý týždeň sa veľa povedalo, ale už je tu odstup času, takže možno niektoré veci aj nezaškodí zopakovať, alebo určite sa nedá vyhnúť, aby sme znova sa nevrátili k tomu, čo povedané bolo. Objavil sa tu návrh zákona, samozrejme ako vždy, keď SMER chce niečo zobchodovať, a to som mnohokrát povedal, že SMER je majster nielen Slovenska, ale aj majster sveta v tom, ako pod pláštikom tých najušľachtilejších ideí a najvzletnejších myšlienok dokáže pripraviť kšeft a veľký biznis pre pár dopredu vybraných alebo dopredu dohodnutých záujemcov. Či sú to nejaké skupiny podnikateľské, jednotlivci, to je úplne jedno. Tých príkladov by sme tu mohli menovať a už tu padlo tých príkladov celý rad. Tým najznámejší je emisný škandál, emisný tender, kde sa Slovensko okradlo o obrovské milióny len preto, že sa vytvoril v tichosti a opäť, samozrejme, pod najvzletnejšími heslami a myšlienkami, kšeft, ktorý nikto už nevedel zastaviť a ktorý prebehol, a krik sa spustil až následne. Veci okolo solárnych elektrárni tu boli tak isto rozoberané dávno, tak isto v čase, keď bol ten, legislatíva pripravovaná na spustenie celého tohto procesu. To nehovorilo o tom, že to vyvolá tlak na rast cien energie, že sa na tie solárne energie bude musieť toľko a toľko doplácať z verejných zdrojov, nie, hovorilo sa obnoviteľných zdrojoch, o tom, ako Európska únia prišla so skvelým programom, na ktorý sa my napájame, a ďalšie krásne, krásne vety tu padali. Ale za tým bol opäť účelovo a jasný veľmi dobrý biznis, ktorý získal ten, kto mal kontakty na ministerstvo príslušné, patril do skupiny vyvolených a dostal, dostal právo, dostal povolenie, dostal možnosť postaviť si elektráreň solárnu, na ktorú samozrejme každá banka veľmi rada dala úver, pretože ten biznis bol na 15 rokov zaručený a istý. A opäť ďalší krásny biznis pre tých, ktorí tie elektrárne majú, je na svete. Rovnako to bolo s tendrami na mýto, elektronické mýto a ďalej, ďalej, ďalej. Je jedna taká stránka, všetkým záujemcom ju dávam do pozornosti, stále je na webe aktívna. Volá sa “ukradli.sk“ a tam nájdete sumár týchto podvodníkov, podvodov až megapodvodov, ktoré pod vedením SMER-u a Roberta Fica sa v tejto krajine udiali. Teraz bol možno chvíľu dojem, že nič také nebude, že tak to už predsa len bola taká, taký divoký západ a tá prvá vláda mala z čoho rozdávať, aj trhať na franforce všetko, čo zostalo, takže teraz to už bude pokojnejšie. No ale, samozrejme, sofistikované metódy a príležitosti sa objavujú znova a znova. A teraz prichádza návrh zákona, ktorý opäť pod vzletnými krídlami alebo nádhernými vznešenými krídlami ochrany vody, toho, že sa vyhlási voda za strategickú surovinu, vytvorí dokonalý priestor na to, aby bola voda veľmi dobre ziskovo obchodovateľnou komoditou. Ale ako som už povedal vo faktickej poznámke, to nie je to najväčšie zverstvo, že voda prinesie Slovensku zisk. To najhoršie zverstvo je, že ona neprinesie podľa tohto zákona zisk Slovensku, ale prinesie opäť tým, ktorí získajú povolenie. Úplne rovnaký model ako v tých predchádzajúcich prípadoch, ktoré som tu menoval, či solárne elektrárne, či emisný tender, či všetky možné iné, nástenkový som ešte nespomenul. A iné a iné. To znamená, jednej, dvom, trom, to je jedno, ale vybraným skupinám, ktoré majú otvorené dvere na príslušné mocenské zložky, na ministerstvo, ku vláde, ktorú dnes ovláda samozrejme jedna jediná strana. To znamená tým, komu dá zelenú Robert Fico, tak tí dostanú možnosť obchodovať s vodou a zarábať na nej. Mala odrobinka padne do, do Environmentálneho fondu tým, že sa v zákone alebo v prílohe zákona zavádza poplatok za takto prevedenú vodu, to znamená, rozumej predanú vodu, ale je to odrobinka, ktorá ale, pretože na všetko treba myslieť a nič netreba nechať nepovšimnuté z hľadiska biznisu, padne do Environmentálneho fondu, ktorý je opäť jedným z takých mechanizmov, do ktorého nevidieť poriadne, do ktorého, v ktorom sú pevne zakotvené lobistické skupiny, ktoré zabezpečujú prísun zdrojov z tohto fondu tam, kde, žiadateľom, ale samozrejme len tým, ktorí sa dohodli, ktorí spravili to, čo sa od nich žiadalo, a zabezpečili im tak prísun zdrojov. Keby sme túto debatu posúvali ďalej, aj toto je jednou, jedna z morových rán, ktorá tu je. Takéto netransparentné fondy, ktoré opäť pod vznešenými heslami, že treba environmentálnu politiku mať financovanú, treba vyčleniť z peňazí, aby sa nestratili v štátnom rozpočte, tak ich tam dajme, ale to už sa nehovorí, že nad týmito peniazmi potom vládne úzka skupina ľudí, ktorú ovláda samozrejme alebo najväčšie slovo tam má minister a ďalší, ktorí potom rozhodujú o tom, kam tie peniaze vlastne idú. A to je klientelistické, korupčné a všetko, len nie dobré prostredie na rozdeľovanie verejných zdrojov. Takže tá kvapka, ale tá nie je taká malá, myslím, že sme tu hovorili o zhruba 140 mil. ročne, až sa nemýlim, až som si dobre zapamätal minulý týždeň, kvapne každoročne do Environmentálneho fondu a tam sa zasa bude rozdeľovať tým správnym ľudom, správnym samosprávam, správnym starostom a tak podobne. Aby ten obraz a aby tá kamufláž bola dokonalá, tak samozrejme každý zručný úradník, ktorý vie, ako to má napísať, tak sa odvolá na čo najväčší počet smerníc z Európskej únie a vytvorí dojem, že to sa proste musí, lebo to Európska únia od nás žiada, že bez toho by sme sa jednoducho nepohli ďalej, nesplnili to, čo sa od nás požaduje a, nebodaj, sa vystavili aj nejakému stíhaniu. Tak aj tu sa samozrejme odvoláva na takéto veci, pričom keď sa ide do podstaty, zisťuje sa, že v citovaných smerniciach sa nielenže nehovorí o týchto veciach, hovorí sa o úplne iných veciach, ako je nakladanie s odpadovými vodami a čomkoľvek inom. Ale dokonca, že rámcová smernica o vode Európskej únie je priamo v rozpore s tým, čo sa v tomto zákone navrhuje a čo sa v tomto zákone predkladá. A keďže tento zákon zasa nerobili žiadni amatéri a žiadni ľudia, ktorí nevedia ako vykorčuľovať z týchto problémov, tak sa navrhujú nové, nové slovné spojenia, nové terminusy-technicusy, ktoré na jednej strane vyzerajú veľmi, veľmi dobre, ako prevod vody, ale nikde inde sa nespomínajú a teda v žiadnych smerniciach sa o nich nehovorí. A preto tým pádom sa dostávajú mimo týchto smerníc, nepodliehajú žiadnym rámcovým dohovorom a dostávajú sa do zóny, do sivej zóny, kde sa s nimi môže narábať už potom hoci ako pre ďalšie, ďalšie prípadné spory alebo prípadné riešenia, keď ten kšeft vypláva na povrch. Summa summarum, alebo ešte teda, aby sme to dotvorili, no a aby ten biznis, ten politický biznis bol dokonalý, musí existovať mechanizmus, ktorý umožňuje výber toho správneho. To nemôže byť, ako keď sme spúšťali druhý pilier dôchodkového sporenia, že sa stanovili pravidlá, ktoré keď každý splnil, ako nikto nemal šancu povedať nie. To je, to je zlý systém podľa biznisového nazerania na politiku. Pretože nie som predsa minister, povie si minister za vládu SMER, na to, aby som sa pasívne prizeral, kto tu dostane licenciu na obchodovanie. Však ja som tu predsa na to, aby som ja rozhodol, kto ju dostane a kto ju nedostane. A aby ten niekto si ju mohol zaslúžiť, že tú povolenku dostane a že sa musí správať tak, ako my od neho, pretože my tejto krajine vládneme, rozumej my, strana SMER, chceme. A vytvorím pre to pravidlá, ktoré vytvárajú krásne klientelistické prostredie. Rozhoduje sa politicky, rozhoduje vláda, kedykoľvek môže proces zastaviť, kedykoľvek bez zdôvodnenia akéhokoľvek môže rozhodnúť, že neudelí povolenie tomu alebo onomu a tomu inému zasa udelí. Čisto na základe ne-mera-teľných, ne-defi-novaných dopredu kritérií, ktoré len sa tvária, že treba predložiť všelijaké podklady. Mimochodom, tie podklady má pripravovať podriadená organizácia ministerstva, nie nejaký nezávislý orgán, ale podriadená organizácia ministerstva, ktorá, samozrejme, urobí to, čo sa od nej bude žiadať, a to, čo sa od nej bude očakávať. Dnes dokonca na tlačovej konferencií raňajšej zaznelo z úst premiéra, že prijatie tohto zákona je podmienka pre schválenie operačného programu. Tak to som sa naozaj už musel chytať za brucho. Že schválenie predaja, možnosti predaja vody cez podnikateľské subjekty vybrané ministerstvom a vládou je podmienka pre schválenie operačného programu. Takto to povedal premiér. Prehrajte si tú tlačovku. Takže to určite nie. A opäť tu vidíme tú technológiu, že do zákona dáme veci, ktoré treba spraviť, ktoré sú potrebné, ktoré zakryjú ten skutočný úmysel, o ktorý ide, a pod týmito, pod kepienkom týchto vecí krásne prenesieme ten biznis, ktorý je potrebné urobiť. A teraz k tomu, čo aj dnes hovoril pán minister, že vodu možno dnes kedykoľvek predať a že vláda vlastne zastavuje možnosť, že táto voda sa dá predať. No je to klamstvo. Nie je to tak. Jednoducho súčasná legislatíva neumožňuje nič také. A keďže, ako tu už viacerí kolegovia v rámci faktických poznámok povedali, štátny orgán, úrad na akejkoľvek úrovni môže robiť len to, čo má zákonom určené, dovolené, a nič iné, pretože inak porušuje zákon, tak dneska žiadny štátny orgán nemôže povoliť vývoz ani prevod vody. Budem konkrétny, v § 21, paragrafe súčasného vodného zákona sa hovorí, že je na to, že na čerpanie vody z existujúceho zdroja podzemnej vody je potrebné povolenie orgánu štátnej správy, kde sa určí účel, rozsah, čas povolenia a ďalšie podmienky, za ktorých sa vydáva množstvo odobratých podzemných vôd, a že je v ňom uvedený aj konkrétny vodárensky zdroj, z ktorého sa bude voda odoberať, povolené množstvo a konkrétny účel využívania. To znamená napríklad zásobovanie obyvateľstva v konkrétnej obci, regiónu, vodárenskej sústavy a tak ďalej. To znamená, dnes keby chcel, vodárenská, ten, kto toto žiada, vyviesť vodu, tak by musel povedať, že za účelom prevodu, prenosu, prečerpania vody napríklad do Maďarska alebo kdekoľvek inde. A keďže to nie je možné, tak by takýto, takéto povolenie nedostal. Ďalej na to, aby sa toto, čokoľvek mohlo realizovať, je potrebné byť správcom alebo disponentom s vodnou stavbou, o čom pojednáva § 26 a 52 vodného zákona. A za vodné stavby sa považujú studne, vodovodné potrubia, vodovody a ďalšie vodárenské objekty slúžiace na účely zásobovania pitnou vodou. To znamená, niekto by musel povoliť výstavbu takýchto zariadení podľa dnes platnej legislatívy, až tak by mohlo sa vôbec, táto voda, niekam prevádzať. Takže z toho jednoznačne vyplýva, že dnešný zákon absolútne neumožňuje predaj vody do zahraničia. Ešte sa dotknem toho, aby sme si povedali, keď som spomínal, že je v rozpore tento zákon s Rámcovou smernicou o vode. Európska vodná politika vychádza z premisy, že voda nie je obchodný tovar, ale verejný zdroj. Je to jednoznačne v tejto smernici uvedené. To znamená, keď sa tu zavedením pojmu prevod vody dostávame ako keby vonku z tohto nejakou okľukou, je to absolútne v rozpore s týmito pravidlami. Nehovoriac o tom, že dnes neexistujú žiadne pravidlá na obchodovanie s vodou na medzinárodných trhoch. Neexistujú s tým žiadne skúsenosti. Žiadne krajiny s tým reálne skúsenosti nemajú, okrem, našli sme ojedinelé výnimky, Kanada, USA, až sa nemýlim, a niektoré prípady medzi bývalými republikami Sovietskeho zväzu, ktoré dnes sú samostatnými štátmi, ale keďže logicky vodovodné sústavy počas Sovietskeho zväzu vznikali bez ohľadu na hranice zväzových republík, tak tam zostalo prepojenie, ktoré dnes samozrejme slúži obyvateľom, ale to sú jediné príklady, kde sa voda medzi jednotlivými štátmi potrubiami prevádza. Ale Slovensko sa vrhlo do toho, že ono ide robiť prvolezcu a ide sa snažiť túto vodu distribuovať ďalej. Ak som premýšľal, že čo, ako by sa to asi realizovalo, kde hľadať ten biznis model, aby takáto myšlienka mohla byť realizovaná. Niektorí z predrečníkov tu hovorili o tom, že po vydaní povolení sa objavia finančné skupiny, ktoré začnú budovať potrubia a budú vytvárať vodovody, ktoré smerujú za hranice. Ale, páni, nič také nie je treba. Nič také nie je treba a tu poukážem na jednu súvislosť, ktorá tu už bola spomínaná v parlamente. Veď okolo vody SMER už biznis robil. SMER a konkrétne premiér Fico sa okolo vody a vodárenskej spoločnosti motal už v minulosti. A je to zaznamenané. Je to jednak zaznamenané v spise Gorila, kde sa práve spomína zabezpečenie, sprostredkovanie ovládnutia Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti, ktorú dnes na 30 rokov ovláda Veólia, najväčší hráč s vodou na európskom kontinente, najväčšia nadnárodná spoločnosť, ktorej obrat je miliardový, ktorá operuje a ktorá ovláda, ktorá má pod priamou kontrolou vodovody v Banskobystrickom kraji. A nielen tam, ale aj podtatranské. Podtatranská vodárenská spoločnosť je takisto ovládaná touto istou spoločnosťou. Si na to tak pozrieme, tak vidíme kraje, ktoré na severe spolu susedia. Od Tatier až k južnej hranici máme prepojené územie ovládané jednou nadnárodnou spoločnosťou. Skúsme si položiť otázku: myslíte si, že v Maďarsku táto spoločnosť nepodniká? Odpoviem vám: podniká. Je najväčším hráčom na maďarskom trhu s vodou. To znamená, máme tu hranicu, ktorá, maďarská hranica je zároveň južnou hranicou Banskobystrického kraja, na jednej strane vodovody ovládané jednou spoločnosťou, na druhej strane hranice s tou istou spoločnosťou. Čo myslíte, aká veľká vzdialenosť delí tieto vodovody, aby boli prepojené? Päťsto metrov, kilometer, dva? Smiešna vec. Smiešna, jednoducho investične jednoduchá záležitosť. A tu je, možno aj vidíme, že prečo a za čo sa zháňali tie peniaze vlastnou hlavou na tej nahrávke, kde hlas podobný Ficovi sa touto záležitosťou chváli a ktorá má priamu nadväznosť na rozhovory zaznamenané v byte na Vazovovej ulici. Asi vedela táto spoločnosť, prečo tie peniaze týmto smerom posúvala. Takisto táto spoločnosť operuje v ďalších krajinách. A tak si môžem teraz vysloviť takú hypotézu, že veľmi ľahko si viem predstaviť, ako veľmi investične nenáročne sa prepoja vodovodné siete jednotlivých krajín, existujúce vodovodné siete. Zdôrazňujem, netreba nič budovať. Existujúce vodovodné siete, ktorými pretečie slovenská voda alebo proste sa bude posúvať voda čoraz viac na juh, kde je jej čoraz väčší deficit a jej cena rastie, a možnože priamo do tankerov niekde v prístave v Janove a kde sa krásne nalodí a môže ísť potom už kdekoľvek. A obchod je krásny. Ako ten obchod je úžasný a z hľadiska stratégie a budúcnosti skutočne veľmi dôležitý, akurát, chyba lávky, že z tohto obchodu budú profitovať len tí, ktorí to povolenie budú mať. Keď sme teda takí pronárodní, proobčianski, prečo, vážení páni z vládnej strany a dámy, nevytvoríte naozaj transparentné jasné pravidlá? Voda je strategická surovina a ja si nemyslím, že je zásadným problémom v prospech národa, v prospech krajiny predať prebytky, ktoré sú jasne definované. Ale predať ich tak, aby na ňom zarobila krajina, aby za ne získala čo najväčší obnos prostriedkov, nie omrvinky, ktoré padajú zo stola veľkých biznismenov, ktorí sa biznisu s vodou venujú a ktorí sú v tomto, to je ich hlavný biznis. Prečo nepredávame vodu v aukciách? Prečo nedefinujeme najprv skutočné množstvá, ktoré sú potrebné? A prečo vo vašom zákone napríklad chýba akýkoľvek mechanizmus, čo sa stane, keď by sa predali povolenia na vývoz vody a dôjde k zmenám, čo pri vode sa môže stať kedykoľvek?! Vyschnú studne, dôjde k znečisteniu, zmení sa kvalita týchto vôd, príde dlhodobé sucho a teraz budú kontrakty uzavreté na predaj obrovských množstiev vody, na päť rokov v tomto prípade, možno neskôr aj na viac, a Slovensko bude trpieť smädom. To je normálne?! Veď pri takejto strategickej surovine toto je základná záležitosť myslieť na bezpečnosť, na bezpečnosť vlastnej krajiny. Áno, keď máme prebytky, ktoré ale dnes sú, na budúci rok už nemusia byť také veľké, lebo naozaj tá príroda, tú naozaj neovládame, ale skôr ju ničíme, ako by sme jej pomáhali, sa môže s nami zahrať. Sú tu klimatické zmeny, je tu množstvo, množstvo faktorov, ktoré veľmi málo vieme ovplyvniť. A musíme počítať s tým, že sa niečo negatívne zmení, a musíme mať nástroje, aby sme okamžite vedeli zmeniť podmienky, ktoré počítali s tým, že vody je dostatok, pretože už jej dostatok nemusí byť, a aby sme zabezpečili dostatok vody pre naše obyvateľstvo na Slovensku. O tomto není vo vami predkladanom návrhu ani zmienky. Toľko k samotnému návrhu. Ale keď sa bavíme o vode, je podľa mňa veľmi dôležité, aspoň aby to tu zaznelo, povedať, ako sa my správame k vode a ako sa správame k prírode, ktorá je zdrojom vody. Naozaj sme Bohom odmenení za to, alebo táto krajina je Bohom odmenená dostatkom vody. Dnes. Ale zároveň robíme dlhodobo, dlhodobo veľmi drastické zmeny v prírode, ktoré krajinu vysušujú. Zachytávanie vody v prírode, ktorá je prirodzená, ktorá bola bežná po stáročia, úplne prirodzenou súčasťou hospodárenia v lesoch, na poliach, v prírode, nahradzujeme betónovaním, nahradzujeme budovaním obrovských priehrad, z čoho majú prospech naozaj len firmy, ktoré tieto priehrady stavajú obrovskými zákazkami. Vysmievame sa a spochybňujeme jednoduché a lacné riešenia, ako boli napríklad, ako sú protipovodňové opatrenia, ktoré boli robené napríklad v najväčšom rozsahu za Radičovej vlády a ktoré stovkám obcí a miest pomohli za zlomkové peniaze sa vysporiadať s pravidelne sa opakujúcimi záplavami z prívalových dažďov. Aj viem, že veľmi dobre, že aj medzi vami poslancami SMER-u sú starostovia, ktorí s tým majú osobne veľmi dobré skúsenosti. Ale toto nerobíme. Toto, naopak, dehonestujeme, zhadzujeme, tvárime sa, že to je nejaká hlúposť, nejaké hranie sa na piesočku. A tieto opatrenia, ktoré sú skutočne jednoduché a ktoré majú mimo iného aj sociálny rozmer, pretože poskytujú prácu ľuďom s nízkou kvalifikáciou, bez kvalifikácie v zapadnutých regiónoch Slovenska, kde nie je možné zabezpečiť v zásade nejakú inú prácu, tým, že sa staráme o krajinu. A tým v konečnom dôsledku, keď sme pri vode, zabezpečujeme, že krajina nevysychá, že voda sa zadržuje v krajine, že tá voda potom sa presúva do podzemných vôd, že máme dostatok vody v riekach, potokoch, nádržiach, studniach a že jednoducho kolobeh vody v prírode je zabezpečený. Takisto na toto treba, aj tomuto treba venovať veľkú pozornosť. A toto naozaj nestojí peniaze a, žiaľbohu, to je najväčší niekedy nedostatok týchto riešení, že to nestojí peniaze. Pretože to, čo je skoro zadarmo, na tom sa nedá urobiť kšeft. A keď sa tam nedá urobiť kšeft, tak to pre niektorých politikov a niektoré vládne garnitúry prestáva byť zaujímavé. A to je smutné. Myslím, že som nepovedal úplne všetko, ale keďže je toho veľa, tak je prirodzená záležitosť, veď sa o tom ešte bude rozprávať dlho, takže skončím výzvou. Pán minister, a prostredníctvom vás celá vláda, dnes sme počuli o zámere predložiť do Národnej rady ústavný zákon, ktorý zakáže predaj vody do zahraničia. Vy tu zároveň predkladáte zákon, ktorý to umožňuje. Nie je to smiešne? Nie je to absolútne v protiklade? Tak až len trošku chcete, aby vám ktokoľvek uveril, že ten úmysel je objektívny, tak by ste nemali urobiť nič iné, len tento návrh stiahnuť. Pretože predsa nie je mysliteľné, aby sa schválil tento návrh zákona a zároveň sa predpokladalo prijatie ústavného zákona, ktorý tento zákon urobí neústavným. Protiústavným. To je aký nezmysel?! Teraz schváliť protiústavný zákon už s plánom v ústave ho urobiť protiústavným? Zakázať predaj vody, ktorý tento návrh zákona umožňuje? Takéto kocúrkovo ešte v tejto Národnej rade nebolo. To skutočne nie. Takže zároveň dávam procedurálny návrh, aby sa nepokračovalo v rokovaní o tomto návrhu zákona. A ešte aj druhý, aby sme, lebo viem, že v tomto zákone sú aj veci, ktoré sú potrebné, aby sa schválili, ale nie tie v § 17 a nie tie o obchodovaní s vodou, a ten druhý procedurálny návrh je vrátiť tento návrh na prepracovanie a dopracovanie. Ďakujem za pozornosť. | [] | 3,945,021 |
14 | 2007-10-19 | Autorizovaná rozprava | 9 | M. Hort, podpredseda NR SR: | M | Hort | podpredseda NR SR | Pýtam sa pani spravodajkyne, či sa chce vyjadriť v záverečnom slove. Nech sa páči. | [] | 4,212,104 |
54 | 2015-09-24 | Autorizovaná rozprava | 199 | Čislák, Viliam, minister zdravotníctva SR | Viliam | Čislák | minister zdravotníctva SR | Pán poslanec, príbuzenské vzťahy, ktoré ste spomínali, prekvapili aj mňa, ja som sa to dozvedel včera. Poviem jednu vec, čo sa týka stretu záujmov v prípade pani predsedníčky Pažinkovej. Naozaj žiadny zákon neporušuje a v tejto chvíli naozaj môže kompetentne rozhodovať o tejto veci. A už v úvode som len spomenul, že ak sú nejaké pochybnosti z vašej strany a bolo by napadnutie toho, čo bude, čiže ja si myslím, že veľmi predbiehame, tak si myslím, že ten nástroj tam je. Ale naozaj v tejto chvíli nič viacej, nič menej môžem povedať. Pre mňa je naozaj veľmi dôležité, a neviem si predstaviť, že iný výsledok ako objektívny a pravdivý v tejto veci, čo sa týka porovnávania iných zmlúv s tými dotyčnými, ktoré spomíname, by mohlo byť, pretože bude to verejne kontrolované. Ďakujem pekne, odpovedal som. | [] | 3,988,609 |
11 | 2016-11-29 | Autorizovaná rozprava | 227 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Pani poslankyňa Grausová. | [] | 4,039,141 |
8 | 2020-06-10 | Autorizovaná rozprava | 79 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 133 prítomných, 131 má rúška, poprosím tých dvoch, ktorí nemajú, aby si nasadili, za 99, proti 4, zdržalo sa 29 poslancov, nehlasoval 1 poslanec. Konštatujem, že sme aj tento návrh schválili. Procedurálny návrh – pán poslanec Pročko. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,217,830 |
51 | 2019-10-17 | Autorizovaná rozprava | 226 | Dostál, Ondrej, poslanec NR SR | Ondrej | Dostál | poslanec NR SR | Vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, si to užívam. No. Mám toho na srdci viac k tomuto, k tomuto návrhu zákona, a teda pravdepodobne sa ešte, ešte prihlásim alebo sa prihlási kolega Alojz Baránik, pretože máme k návrhu ústavného zákona doplňujúci návrh, ktorým chceme riešiť otázku disciplinárnych, disciplinárnych senátov. Ale ako hovorím, už k tomu, k tomu by som sa prihlásil ešte, ešte dodatočne a teraz by som sa chcel vyjadriť k tomu, čo, k tomu, čo hovoril pán poslanec Matovič vo svojom, vo svojom úvodnom slove, a trochu povedať aj svoj pohľad na vec. Ja, samozrejme, že som hlasoval za to, aby a aby bol tento návrh zákona prerokovaný v druhom čítaní, podporil som ho na výbore a budem zaňho hlasovať aj, aj v treťom čítaní, len celkom nesúhlasím s tým, s tým zdôvodnením, pokiaľ ide o hodnotenie prezidenta Michala Kováča a jeho teda využitie právomoci udeliť milosť v kauze Technopol. Myslím si, že je potrebné rozlišovať medzi amnestiami zastupujúceho prezidenta Mečiara, ktorým, ktorými omilostil ešte nevyšetrené trestné činy, ktoré boli spáchané alebo mohli byť spáchané v súvislosti s únosom syna Michala Kováča do cudziny a v súvislosti so zmareným referendom. Keď sme sa snažili a opakovane, a teda predpokladám, že pán Budaj sa k tomu vráti vo svojom vyhlásení, sme sa snažili zrušiť Mečiarove amnestie, a teda bola to snaha opozície, ktorá trvala prakticky od pádu mečiarizmu, alebo teda strán, ktoré sú dnes v opozícií, aj strán, ktoré v minulosti boli označované ako demokratická pravica. Vtedy to bolo odmietané. A keď sme nakoniec našli v parlamente vôľu amnestie zrušiť, dostatočnú na to, aby, aby, aby to bolo schválené, tak bola podmienka, že okrem zrušenia Mečiarových amnestií, je potrebné zrušiť aj milosti prezidenta Kováča, ale iba vo vzťahu k jeho vlastnému synovi, nie vo vzťahu k iným aktérom, teda konkrétne Marianovi Kočnerovi. Mne sa to vtedy zdalo neprimerané a naďalej to považujem za neprimerané, lebo Kováčove milosti nie sú Mečiarove amnestie. Kováčove milosti sú vysvetliteľné tým, že jeho syn sa stal predmetom politického boja, to, že bol trestne stíhaný na Slovensku, mu znemožňovalo, aby sa podrobil vyšetrovaniu v Nemecku, kde to vyšetrovanie tiež prebiehalo a dopadlo tak, že bolo konanie voči nemu, nemu zastavené, nebol stíhaný, nebol, nebol uznaný za vinného, bolo to, bolo to vďaka tomu, že prezident Kováč využil svoju právomoc udeliť mu milosť, ale, samozrejme, ale, samozrejme, že je to také zvláštne a vyvoláva to pochybnosti a určite to, samozrejme, nie je štandardné, že prezident udelí milosť svojmu vlastnému synovi. Ale zdá sa mi absolútne neprimerané porovnávať to s amnestiami Vladimíra Mečiara, ktoré boli amnestie na trestné činy, ktorých sa pravdepodobne dopustili predstavitelia štátnych orgánov na páchanie štátneho terorizmu. Tajná služba bola zneužitá na únos prezidentovho syna v rámci politického boja medzi premiérom Mečiarom a prezidentom Kováčom. To je niečo nepredstaviteľné, absolútne neprípustné a absolútne neprimerané je to porovnávať s tým, aj keby sme vnímali rozhodnutie prezidenta Kováča ako zneužitie, zneužitie jeho právomoci. Ale dobre, už sa to tam, už sa to tam dostalo, a teda keď, keďže to bola jediná možnosť, ako dosiahnuť zhodu potrebného počtu poslancov Národnej rady na, na zrušenie Mečiarových amnestií, tak sa do balíku k Mečiarovým amnestiám pribalila aj milosť prezidenta Kováča pre jeho syna. Vtedy opozícia hovorila, dobre, ale keď tam má byť, keď tam má byť milosť pre Michala Kováča ml., no tak potom zrušme všetky milosti udelené v tejto kauze, v kauze Technopol aj tie, ktoré sa týkajú Mariana Kočnera, a na to vtedy nebola vôľa na strane vládnej koalície. Tak ja len dúfam, že sa niečo zmenilo a že dnes si potrebu zrušenia amnestií v kauze milosti v kauze Technopolu uvedomujú aj koaliční poslanci, to, že to prešlo do, do druhého čítania, som vnímal skôr ako výsledok nejakej náhody, nie ako definitívne potvrdenie ústavnej väčšiny parlamentu zmeniť ústavu tak, aby mohli byť zrušené, lebo tým nezrušíme, iba umožníme zrušiť aj, aj amnestie, teda milosti vo vzťahu vo vzťahu, vo vzťahu ku Kočnerovi, no a ak k tomu prispelo aj to, že sme si všetci mohli nielen prečítať, ale aj vypočuť nahrávku rozhovoru Mariana Kočnera s Dobroslavom Trnkom, ktorá vydáva otrasné svedectvo o stave, v akom sa prokuratúra dlhé roky nachádzala, tak, tak je to taký dobrý, pozitívny bočný efekt a verím, že na to budú myslieť poslanci, aj keď budú tlačiť hlasovacie tlačítka o niekoľko dní. Ďakujem. | [] | 3,914,496 |
21 | 2013-06-19 | Autorizovaná rozprava | 268 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Na vystúpenie pani podpredsedníčky nie sú faktické poznámky. Vzhľadom na to, že je 19.00 hodina, prerušujem rokovanie o tomto bode. Zajtra ráno budeme pokračovať vystúpením písomne prihláseného pána poslanca Brocku za klub KDH. Prajem vám pekný večer a zajtra ráno o 9.00 hodine, dovidenia. (Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.) | [
"(Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.)"
] | 3,897,303 |
21 | 2008-05-22 | Autorizovaná rozprava | 380 | M. Pado, poslanec: | M | Pado | poslanec | Pán predseda vlády, môžem vás ubezpečiť, že ja nie som trvale zaujatý voči vám a nie je to spojené ani s prudkým pobúrením mysle. Dokonca ja voči vám neuplatňujem ani súhrn zlých vlastností, nepriateľstva, nenávisti, závisti a nežičlivosti. Dovoľte mi, pán predseda vlády, aby som vám položil otázky súvisiace s vaším vyjadrením. Pán predseda vlády, povedzte mi, prečo som zlý. Som zlý preto, že som v opozícii a nie v strane SMER alebo v inej koaličnej? Tam by sme sa aj tak všetci nezmestili. Ani v KSČ nemohli byť všetci a bola to výberová strana. Pán predseda vlády, prečo som zlý? Že som v novembri ´89 nesedel doma so založenými rukami a že som ho nielen vnímal, ale sa na ňom aj podieľal? Prečo som zlý, pán predseda vlády? Že poviem svoj názor, tak ako v prípade novely zákona o Policajnom zbore? Že poukážem na praktiky BERIU, KGB a ŠTB? Pán predseda vlády, prečo som zlý? Preto, že nepoužívam a ani som v minulosti nepoužíval spravodajské informácie, ako to robíte vy, pán predseda vlády? Preto som zlý, že som nepovedal a ani to verejne nepoviem, že mám informáciu z kruhov služieb a vám blízkych osôb o tom, že na váš podnet a na základe vašej dohody sa istá súkromná bezpečnostná služba má zaoberať kompromitujúcimi informáciami na niektorých členov SDKÚ – DS? Pretože som to nepovedal a nepoviem verejne? Pán predseda vlády, prečo som zlý? Pretože poukazujem na flagrantné nerešpektovanie Ústavy Slovenskej republiky z vašej strany? Prečo? Pretože na rozdiel od vás nerobím z občianky Slovenskej republiky klamárku a podvodníčku? Pretože kritizujem zásah polície proti pokojne demonštrujúcej novinárke? Prečo som zlý, pán predseda vlády? Slovensko má v rozprávkach nie jednu zlú postavu, ježibabu, draka a neviem, čo všetko, Loktibradu, ale preto, že niekomu robia niečo zlé. Pán predseda vlády, pýtam sa vás ešte raz, prečo som zlý. Čo zlé som urobil vám, Robertovi Ficovi predsedovi vlády, vám, Robertovi Ficovi predsedovi strany SMER – SD a vám, Robertovi Ficovi občanovi Slovenskej republiky? Očakávam od vás, pán predseda vlády, konkrétnu odpoveď. V opačnom prípade o vás budem musieť verejne povedať, že ste chodiaca nádoba zloby, žlče a blenu a nenávisti voči všetkému, čo nie je komformné s vašimi predstavami a presvedčením. A budem musieť na záver povedať, že ste najväčším nebezpečenstvom pre demokraciu v našej krajine a jej demokratické napredovanie. Ďakujem za trpezlivosť a pozornosť. | [] | 4,119,108 |
23 | 2011-09-13 | Autorizovaná rozprava | 422 | Rafaj, Rafael, poslanec NR SR | Rafael | Rafaj | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo. Pán minister, skúste sa počúvať, čo ste povedali. Táto vláda tejto krajiny, ktorá vládne, v ktorej vládne táto vládna koalícia. Starí Rimania hovorili „nomen est omen“ – meno je znamením. Asi je signifikantné, že ide len o túto vládu tejto krajiny a vy ste len tento minister. Ale aby sme veci uviedli na pravú mieru. Krajinský snem, ak dovolíte, tu bol za bývalého Uhorska, a ak dovolíte, myslím, že väčšina z nás sa cíti byť vládnymi činiteľmi suverénnej Slovenskej republiky. Pokiaľ ste sa snažili obhajovať aj váš agrorezort, tak je smutné, že Slovensko je na chvoste spotreby domácich potravín. Podľa niektorých údajov sme klesli až na 37 %, zatiaľ čo napríklad Veľká Británia má na svojich pultoch viac ako 90 % svojej potravinovej produkcie, a to pri 6-percentnej DPH na potraviny, nie 20-percentnej slovenskej, a pri priemernom plate viac ako 3 800 eur, a nie slovenských 781 eur. Možno by ste si to mohli hodiť do kalkulačky a niečo s tým urobiť. | [] | 4,218,549 |
23 | 2013-09-11 | Autorizovaná rozprava | 95 | Hlina, Alojz, poslanec NR SR | Alojz | Hlina | poslanec NR SR | Áno. | [] | 4,139,038 |
53 | 2015-06-18 | Autorizovaná rozprava | 104 | Novotný, Viliam, poslanec NR SR | Viliam | Novotný | poslanec NR SR | Pán minister, ďakujem za vašu odpoveď, ale dostal som síce prednášku o hygiene potravín, o kontrole kvality potravín, o zložení potravín v oblasti zdravej výživy, ale ja sa pýtam na niečo iné. Na Slovensku máme problém s obezitou, máme stále viac a viac ľudí s nadváhou a s obezitou. Medzi krajinami OECD je za nami už len Maďarsko a Turecko v úmrtnosti a chorobnosti na ischemickú chorobu srdca. A stravovacie návyky, ktoré chcete znižovaním DPH podporovať sú stravovacie návyky možno z päťdesiatych alebo šesťdesiatych rokov. Veľmi dobre viete ako lekár, že keď vysvetľujete pacientom, že sa treba stravovať zdravšie a čo je to vlastne zdravá strava a zdravá životospráva, tak väčšinou odpovedajú na to, že je to pre nich veľmi drahé. Takže ja som sa pýtal na to, prečo neuvažujete vy ako minister zdravotníctva o tom, aby vláda, ak už chce ísť do znižovania DPH, znížila DPH radšej na ryby, zeleninu a ovocie, výrobky z celozrnných obilnín, olivový olej a výrobky z nízkotučného mlieka, teda na nízkotučné mliečne výrobky, pretože mám taký pocit, ja viem, že cieľovou skupinou strany SMER sú hlavne dôchodcovia, ale trošičku aj ich treba možno niekedy vychovávať, a nie ich utvrdzovať v tom, že to, čo sa tvrdilo v šesťdesiatych rokoch, je správne, keď sa tvrdilo: „Jedzte vajcia, margarín, budete ako Gagarin. Ďakujem pekne. | [] | 3,984,877 |
11 | 2016-11-28 | Autorizovaná rozprava | 120 | Richter, Ján, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR | Ján | Richter | minister práce | Ďakujem, ďakujem pekne za slovo. Možno nebýva zvykom, že predkladateľ vystupuje hneď na začiatku rozpravy, ale vzhľadom na to, že tých pripomienok a návrhov, ktoré sa budú týkať výšky príspevku, bude relatívne viac, pokladám za potrebné zareagovať na pani podpredsedníčku, prípadne na pána Mihála. Samozrejmá vec, že mi nie je ľahostajné a nikdy mi nebude ľahostajné, ako budú financované a do akej miery majú šancu ďalej pokračovať, a vôbec už nie, aby sa naplnilo to, čo som počul dnes na tlačovej konferencii, nejaký kolaps sociálnych služieb. Zhodou okolností dnes, predtým než budú vyššie územné celky rokovať o svojom rozpočte na budúci kalendárny rok, lebo to býva pravidlom vždy po štátnom rozpočte, že VÚC-ky rozhodujú, som mal pozvaných zástupcov všetkých vyšších územných celkov, vždy boli prítomní minimálne riaditelia sociálnych služieb, pardon, sociálnych vecí, odborov sociálnych vecí. A robím toto nie prvýkrát. Robím to už štvrtýkrát po sebe, pretože mám maximálny záujem urobiť všetko pre to aj pod istým nátlakom, argumentáciou, presviedčaní, aby tie sociálne služby, ktoré majú byť zazmluvnené cez vyššie územné celky, tak jednoducho boli, aby vedeli plniť svoju úlohu a jednoducho aby sa to v konečnej miere prejavilo hlavne pre toho klienta. S mojím veľkým potešením chcem skonštatovať, že vyššie územné celky rátajú so zvýšenými prostriedkami pre sociálne služby. To znamená pre svoje vlastné, pre verejné aj neverejné, ktoré sú pod tým zazmluvnením vyšších územných celkov. Pre budúci rok je to navýšenie o 12,5 mil. eur. Z toho o 3 mil. pre neverejných, súkromných poskytovateľov, čím sú absolútne vytvorené predpoklady a podmienky pre to, aby vedeli tieto zariadenia, tieto sociálne služby jednoducho fungovať. Budem konkrétnejší, minimálne použijem príklady z Košíc a zo Žiliny. Pripravujú, a tak zazmluvňujú poskytovateľov sociálnych služieb, že príspevok na jedného klienta predstavuje finančný rozmer od 520 do 590 eur podľa druhu sociálnej služby, to znamená ďaleko nad rámec toho, o čom sa tu v súčasnosti, v súčasnosti bavíme. Garantujú, tak ako v tomto roku, aj pre budúci rok idú vykryť zvýšenie minimálnej mzdy, ale aj valorizáciu verejných zamestnancov, ktorá je pre budúci rok 4, resp. plus 2 %. Už teraz tým v rámci, v rámci rozpočtov jednoducho rátajú. To ma uistilo v tom, že si to prekontrolujeme po tom, čo budú definitívne rozpočty v jednotlivých samosprávnych krajoch prijaté. Do akej miery je to naplnené, ale tieto informácie sú pre mňa potvrdením toho, že tá komunikácia, spolupráca s tými vyššími územnými celkami niekoľko rokov jednoducho funguje. Treba povedať, že si to dovoľuje aj na základe toho, že výber finančných prostriedkov z daní, ktoré prináležia pre vyššie územné celky, je vyšší. To znamená, majú na to. V tomto týždni pripravujem podobné stretnutie so Združením miest a obcí Slovenska, aby sme dosiahli podobný cieľ. Áno, aj ja som obdržal list od predsedu ZMOS-u pána Sýkoru a viedlo ma to k tomu, že som operatívne na túto otázku reagoval, pretože si v plnej miere uvedomujem, že aj obce a mestá majú veľmi konkrétnu úlohu, dokonca by som povedal neoddeliteľnú, naopak, je to originálna kompetencia obcí a miest a ony musia isté veci zabezpečovať a súhlasím s vami, pani podpredsedníčka, že my sa nemôžeme spoliehať na to, že tu budú vždy europrostriedky, no po ’20. roku budú určite menšie ako teraz a práve preto je potrebné vytvárať všetky podmienky a predpoklady na to, aby zákonné povinnosti jednotlivých zriaďovateľov a jednotlivých poskytovateľov služieb vrátane originálnych kompetencií, ktoré na samosprávu prešli, jednoducho fungovali. V žiadnom prípade, ak som ja riešil terénne opatrovateľské služby v posledných dvoch rokoch tak, že 100 mil., opakujem, 100 mil., 3 600 miezd z tých 100 išlo na terénnu opatrovateľskú službu, to znamená preto, aby sme vytvorili všetky predpoklady a podmienky, aby ten človek, ktorý má vytvorené podmienky, mohol byť čo najviac doma v svojom rodinnom prostredí, a aby nemusel prejsť do toho kamenného domu, kde sa poskytuje iný rozsah sociálnych, sociálnych služieb. Ja len pripomínam, že za I. polrok tohto roku obce a mestá majú v porovnaní s predchádzajúcim rokom výber daní lepší o 460 mil. eur. Reálne sú vytvorené znovu všetky predpoklady pre to, aby sme vedeli nájsť dohodu aj so ZMOS-om na riešení a financovaní sociálnych služieb, ktoré sa tohto okruhu poskytovateľov jednoducho týkajú. No a skončím s tým, aj dnes, keď sme končili to rokovanie, bola posledná časť rokovania k problematike prípravy tzv. nového veľkého zákona o sociálnych službách. Ten je v podstate pripravený. Dnes sa už bavíme o výške kompenzácií, ktoré na jednotlivý stupeň odkázanosti jednoducho pôjdu. Tu poviem veľmi konkrétne a otvorene, že predpokladám navýšenie prostriedkov na sociálne služby účinnosťou toho pripravovaného zákona o viac ako 100 % v porovnaní s terajším a celkom iste to budú čiastky cez 100 mil. Len pripomínam, po pánovi Mihálovi som preberal a myslím, že tam boli náklady okolo 30-32 mil. na tých 320 pre obce a pre mestá, v tomto kalendárnom roku je to 92 mil. Jediná rozpočtová položka, ktorá trojnásobne v priebehu jedného funkčného obdobia narástla. Ale narástla preto, lebo pribudli klienti, pribudli zariadenia, pribudli lôžka a, prirodzene, potreba tu je v tomto progrese naďalej pokračovať. Takže ten, tá položka vyšších nákladov na sociálne služby bude aj z hľadiska budúcnosti vždy narastať, nehovoriac o ďalších veciach, ako sú starnutie a proste tieto otázky. Takže áno, rátame s tým a ja si dovolím z tohto miesta povedať, že aj po tom rokovaní so ZMOS-om mám, chcem to aj verejne deklarovať, musí byť zagarantované, že tie sociálne služby budú zabezpečené. Bol by som zlý minister, abych si dovolil takúto, a tu treba ešte pripomenúť jednu vec, že my ideme v tom novom zákone financovať podľa stupňa odkázanosti bez ohľadu na to, kto je zriaďovateľ, to znamená, či to je verejný alebo neverejný poskytovateľ, dostanú rovnako obce a mestá, vyššie územné celky – a použijem výraz – aj súkromníci, ktorí poskytujú takéto služby. To znamená, tam absolútne žiaden rozdiel nebude, lebo ten rozdiel istým spôsobom vytvorený pri tom, pri tej poslednej novele na tých 320 eur bol, lebo zahŕňal hlavne obce a mestá, a vyššie územné celky síce mali zákonnú povinnosť, ale veľakrát tvrdili podľa toho, koľko máme a nemáme finančných prostriedkov. To znamená, že tu si stále dovolím povedať, že ideme vytvoriť predpoklady pre dlhoročné, systémové fungovanie sociálnych služieb, v podstate na európskom štandarde. Ale – a to pripomínam a to je moja posledná veta – stále hovoríme o príspevku zo strany štátu. To nie je náhrada nákladov ani nikdy nebude a v konečnej miere nepoznám krajinu v Európe, ktorá by riešila komplexnú náhradu nákladu, vždy je to všade príspevok, samozrejme, rozdielny podľa jednotlivého typu krajiny a ďalších, možno ekonomických možností. Áno, ja priznávam, vždy to je a bude schopnosť vedieť presadiť, aby v tých rozpočtoch tie peniaze na tieto sociálne služby boli relatívne a vôbec na sociálnu politiku, relatívne čo najvyššie. Preto ja chcem zaviesť istý systém, aby pravidelne, a to už nielen na odkázanosť na životné minimum, boli isté, isté valorizačné mechanizmy prijaté, ktoré by riešili veci, ako je minimálna mzda, možno nárasty mzdy, v konečnej miere niečo skrývať aj z hľadiska nedostatku pracovnej sily na, u nás na trhu, bude to nevyhnutné, lebo iným spôsobom si tú pracovnú silu aj pre takú citlivú oblasť, ako sú sociálne služby, nebude možné udržať. Ďakujem. | [] | 3,994,041 |
31 | 2018-05-25 | Autorizovaná rozprava | 256 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Ešte pred tým, než otvorím rozpravu, dám slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, aby, poslancovi Schlosárovi, aby Národnej rade podal spravodajskú informáciu k uvedeným návrhom. | [] | 4,197,485 |
2 | 2012-05-09 | Autorizovaná rozprava | 211 | Droba, Juraj, poslanec NR SR | Juraj | Droba | poslanec NR SR | Pán poslanec, pán kolega Šebej, ďakujem veľmi pekne za veľmi fundované vystúpenie, ktoré bolo naozaj k veci, a tiež ďakujem za exkurz do nákladnej železničnej dopravy ako odvetvia. Som sa v mnohých veciach poučil. Čo sa týka programového vyhlásenia vlády a state zahraničnej politiky, tak rovnako ako ty oceňujem kontinuitu, ktorá bola deklarovaná, veľmi oceňujem dôraz na transatlantickú spoluprácu. Myslím si, že je to alfa a omega bezpečnosti Slovenska, či už ekonomickej alebo aj vojenskej, a taktiež oceňujem kontinuitu zahraničnej politiky v orientácii na Európsku úniu. Čo sa týka širokorozchodnej železnice, dovoľujem si možno zapolemizovať s tvojím vyhraneným názorom, ktorý vidí túto tému hlavne cez politickú a ideologickú prizmu. Myslím si, že bude úplne postačovať, ak nám Business case dá odpoveď na to, že či to dáva zmysel pre Slovensko alebo nedáva. Nevidím v tom naozaj nejaké zásadné politické problémy. Nevidím v tom expanziu ruského vplyvu na Slovensko. Jednoducho poďme vyrátať, či to bude prospešné alebo nebude prospešné pre Slovensko. Čo sa týka zahraničnej politiky programového vyhlásenia vlády, je tam jedna kapitola, ktorá mne leží na srdci, a myslím si, že je v nej čo zlepšovať, je to služba občanom v zahraničí. Je to niečo, čo si myslím, že bolo dlhodobo zanedbávané, a budem určite sa snažiť o to, aby sa zaviedli nejaké kvantitatívne parametre na meranie kvality práce, na meranie kvality práce v zastúpení Slovenska v zahraničí a hlavne v oblasti služieb občanom. Takže asi toľko. K tej železnici, naozaj je to skôr otázka na sektor alebo otázka na rezort dopravy, prípadne na rezort hospodárstva, ale naozaj by som to nevidel vôbec ako niečo, čo patrí do zahraničnej politiky. Ďakujem. | [] | 4,125,341 |
6 | 2023-12-13 | Autorizovaná rozprava | 284 | Žiga, Peter, podpredseda NR SR | Peter | Žiga | podpredseda NR SR | Pán poslanec Stachura. | [] | 4,124,566 |
32 | 2009-02-06 | Autorizovaná rozprava | 17 | M. Číž, podpredseda NR SR: | M | Číž | podpredseda NR SR | Slovo má pán poslanec Ďuračka. | [] | 4,224,915 |
40 | 2019-01-30 | Autorizovaná rozprava | 18 | Žarnay, Oto, poslanec NR SR | Oto | Žarnay | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, učiteľská profesia patrí medzi najnáročnejšie profesie bez ohľadu na zemepisné súradnice, štátne zriadenie či čas. Okrem odovzdávania, upevňovania a overovania vedomostí a zručností, poskytovania prehľadu vzdelania prehlbuje schopnosť uplatniť sa, nájsť deťom svoje miesto v živote. Výchovou a vzdelávaním im dávame do ruky pomyselnú udicu a učíme ich chytať ryby, aby sa neskôr nestali závislí len na ich dodávkach samotných. Učitelia okrem priamej pedagogickej činnosti komunikujú a riešia problémy s rodičmi, riešia problémy detí samotných, pripravujú sa na vyučovanie, musia zvládnuť množstvo administratívnych úkonov, venujú sa mimoškolskej činnosti i príprave a realizácii súťaží a olympiád pre jednotlivé predmety. Každý štát, ktorému záleží nielen na jeho existencii samotnej, ale i na kvalite a dĺžke jeho existencie, a tým aj jeho občanov, by mal naozaj zodpovedne pristupovať k výchove a vzdelávaniu detí, pretože raz ho budú riadiť ony a jeho súčasní predstavitelia budú od ich rozhodnutí závislí. Ak hovoríme o kvalite výchovy a vzdelávania detí, musíme hovoriť aj o kvalite vzdelávaní, kompetenciách a starostlivosti o tých, ktorí priamo na vzdelávacom a výchovnom procese participujú, a to sú pedagogickí a odborní pracovníci. Doposiaľ platný zákon č. 317/2009 Z. z. bol od svojho vzniku osemkrát novelizovaný. Na jednej strane by sa reálne novelami, ktoré sú dobre pripravené, mal zákon upravovať tak, aby zohľadňoval nové situácie, správanie, práva a povinnosti, ktoré prax ukázala. Na druhej strane časté novelizácie môžu pokriviť duch zákona a prispieť k právnej neistote. Preto pozitívne hodnotím komplexnosť zákona ako takého, jeho systematického členenia a nového spracovania vrátane vykonávacieho predpisu. Taktiež pozitívne hodnotím podrobnú kategorizáciu pedagogických zamestnancov, ich náplň práce, kompetencie i požiadavky na výkon práce takéhoto pracovníka, aj keď panujú určité formulačné nezhody pri ich zavedení, kategorizačných pojmov a ich naplnenie, sú to ďalších cizelovaním odstrániteľné problémy. Čo naozaj vítam, je explicitne uvedená ochrana pedagogických zamestnancov nielen pred neodborným zasahovaním do ich profesionálnych, ale najmä ich ochrana pred sociálnopatologickými prejavmi v správaní vedúcich pedagogických zamestnancov, vedúcich odborných zamestnancov, ďalších zamestnancov, zriaďovateľa, zákonných zástupcov, iných fyzických osôb alebo právnických osôb. Okrem spomínaných pozitív mám však aj množstvo výhrad k zákonu, okrem formulačných nepresností, predimenzovania vzdelávaní a najmä ich časových dotácií a následne neadekvátne zvýšenie platových podmienok pedagógov, nedostatočnej kontroly akreditovaných subjektov poskytujúcich vzdelávanie, najmä ich kvality, množstvo zvýšených byrokratických úkonov, nízku motiváciu pre absolvovanie ďalšieho vzdelávania. Sú najmä dva zásadné body, pri ktorých by som sa chcel dnes ešte pristaviť a s ktorými nie je možné sa stotožniť. Tento zákon predpokladá zrušenie kreditového systému a s tým aj spojených príplatkov pre pedagógov do roku 2023. Stanovenie nových pravidiel pre odmeňovanie pedagógov, čiže aj zrušenie ich kreditového hodnotenia, by bolo namieste vtedy, ak by ruka v ruke s novými požiadavkami na atestácie a vzdelávanie učiteľov boli prijaté také zákonné normy, ktoré by minimálne tieto kreditné príplatky zahŕňali v primeranej mzde pre pedagógov tak, aby – ako bolo deklarované v Národom programe rozvoja výchovy a vzdelávania, ktorý schválila táto vláda – sa každoročne navyšovali mzdy pedagógov tak, aby dosiahli 85 % miezd vysokoškolsky vzdelaných v roku 2027. Úplne najlepším riešením by bolo poskytnúť pedagogickým a odborným zamestnancom takú mzdu, aby sa mohli venovať vzdelávaniu iných a seba a nemuseli byť existenčne závislí na príplatkoch. Zvýšenie mzdy prostredníctvom profesijného rozvoja bude náročnejšie časovo aj finančne, ako uvádza Slovenská komora učiteľov, ktorá v rozporovom konaní predložila 41 pripomienok, z ktorých ministerstvo školstva akceptovalo 14. A ja ich v tomto vyhlásení podporujem. V skutočnosti si v podstate táto vláda iba naoko preplatila čas, pretože riešiť tento problém bude musieť vláda nasledujúca. Ďalšou novinkou, ktorá je schovaná medzi benefitmi pre pedagogických a odborných pracovníkov v § 82, sú tzv. vakancie, ktoré majú za účel pomôcť predchádzaniu syndrómu vyhorenia a iným negatívnym javom spôsobenými pracovnou činnosťou v tomto záťažovom prostredí. Počas ich trvania sa môže vo vyspelých krajinách, ako je napríklad Fínsko, učiteľ venovať samovzdelávaniu, zbieraniu nových skúseností a poznatkov z iných krajín a podobne s tým, že poberá určitý percentuálny podiel svojho platu. V tomto návrhu je expressis verbis uvedené, že, citujem: „Pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi zamestnávateľ povolí prerušenie výkonu pracovnej činnosti najviac na jeden školský rok, ak pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec vykonával pracovnú činnosti nepretržite najmenej desať rokov. Pedagogickému zamestnancovi alebo odbornému zamestnancovi za čas prerušenia výkon pracovnej činnosti nepatrí mzda alebo plat.“ Koniec citácie. Čiže ak sa učiteľ rozhodne po 10 rokoch praxe práce v školstve pre ročné voľno, jediným benefitom je to, že mu riaditeľ je povinný podržať pracovné miesto, ale počas celého trvania tohto voľna nebude poberať žiadnu náhradu mzdy, čo je nedôstojné a míňa to celý účel a zámer vakancií. Viem, že pracovné miesto učiteľa sa v niektorých regiónoch Slovenska považuje za lukratívne, a tým by jeho strata pre učiteľa bola nadmerne zaťažujúca. No nerieši to jeho existenciu počas trvania vakancií. Bolo by namieste, keby takýto pedagóg dostával aspoň 50 % fixného platu ako náhradu mzdy, aby mohol dôstojne a plnohodnotne čas na regeneráciu a ďalší rozvoj využiť. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vždy platilo a platí, že ak sú doma spokojní rodičia, ich deti sú rovnako spokojné, pretože ich pozitívne nastavenie rodinnej mikroklímy ovplyvňuje všetkých jej účastníkov. Rovnako to platí pre všetky tímy či spoločnosti, obzvlášť pre školy. Intenzívne ovplyvňovanie sa všetkých navzájom má vplyv nielen na klímu ako takú, ale aj na pocit bezpečia a pracovný výkon, teda aj na úspešnosť. Záleží nám na úspešnosti našich detí, ako aj školstva, v ktorom sú hlavnými hráčmi práve pedagogickí a odborní zamestnanci, pretože je našou povinnosťou venovať im náležitú pozornosť. V predloženej podobe sa táto pozornosť stráca v zásadných bodoch súvisiacich s nastaveným finančným ohodnotením. A toto je potrebné zmeniť. Ďakujem za pozornosť. | [] | 4,222,968 |
45 | 2014-12-12 | Autorizovaná rozprava | 307 | Číž, Miroslav, podpredseda NR SR | Miroslav | Číž | podpredseda NR SR | Teraz má slovo pán poslanec Bagačka. | [] | 4,104,111 |
6 | 2023-12-13 | Autorizovaná rozprava | 421 | Dubéci, Martin, poslanec NR SR | Martin | Dubéci | poslanec NR SR | Áno, sledujete mi čas asi, predpokladám, dobre. Takže ešte raz. Pán poslanec Pollák, ja ďakujem za váš prejav, a tá téma, ktorej sa venujete, podľa mňa je veľmi vážna a dôležitá, mne je sympatické to, že sa jej venujete dlhodobo a prinášate do pléna ostatne aj počas vašej práce vo výbore pre ľudské práva. A ja si myslím, že je to veľmi, možno niektorých kolegov to nenapadne ako, akým spôsobom súvisí konsolidácia verejných financií s generačnou chudobou, ktorú v našej krajine máme, ktorá je šokujúca, ja teda každému odporúčam, nech si raz skúsi prejsť trasu vlakom, tú tradičnú IC-čkom z Košíc do Bratislavy, kde nám vyrástli teda fabriky, vyrástli nám akvaparky, ale to, čo, to, čo nám ostalo, tak sú tie, tie obrovské lokality vylúčené, napríklad v Richnave hneď vedľa vlakovej trate, čo je podľa mňa akože škvrna na svedomí našej krajiny a škvrna na verejných politikách našej krajiny a je to neetické, ale okrem toho je to extrémne neefektívne, lebo ak sa bavíme o tom, že nám chýba niekde nejaká pracovná sila, že nám chýba nejaký talent, že nám chýba nejaký rastový potenciál, tak sú to tisíce, desaťtisíce ľudí. Každý rok proste tisíce detí, ktoré sú nesprávnym spôsobom zaraďované do, do škôl, proste stratený potenciál, ľudský potenciál, ekonomický potenciál, ktorý, ktorý nás dobieha, a prosím, verím, že tento parlament bude tejto téme venovať dostatočne výraznú pozornosť. Ďakujem pekne. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,124,703 |
12 | 2017-02-01 | Autorizovaná rozprava | 140 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov . Vládny návrh zákona je pod tlačou 299. Spoločná správa výborov má tlač 299a. Prosím ministra financií Slovenskej republiky Petra Kažimíra, aby vládny návrh zákona odôvodnil. | [] | 4,111,196 |
20 | 2008-03-27 | Autorizovaná rozprava | 54 | Zs. Simon, poslanec: | Zs | Simon | poslanec | Pán poslanec Záhumenský vo svojom vystúpení obhajoval zavedenie odvodov za vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Pán kolega, chápem vaše záujmy, aj osobnú angažovanosť. Ako privatizér štátneho majetku máte evidentný záujem o to, aby tento proces naďalej kdesi pokračoval a máte záujem o to, aby sa región v Nových Zámkoch nerozvíjal, aby ste mali lacnú pracovnú silu, pretože rozvoj asi nebude zabezpečený. Dovoľujem si zacitovať z dôvodovej správy: „Predložený návrh zákona sprísňujú podmienky pri odnímaní poľnohospodárskej pôdy pre stavebné a iné nepoľnohospodárske zámery prostredníctvom inštitútu odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy ako systémového ekonomického nástroja.“ Zdôrazňujem, systémového ekonomického nástroja. Vláda si predstavuje systémový ekonomický nástroj ako zdieranie vlastníkov pôdy, brzdenie rozvoja regiónov, umelú likvidáciu poľnohospodárskych podnikov a návrat do čias komunizmu. Dovoľujem si ďalej zacitovať z dôvodovej správy: „Zvýšenými príjmami štátneho rozpočtu z príjmov za odvod sa zabezpečí financovanie aktivít rezortu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky formou bilančne vyrovnaného salda medzi príjmami a výdavkami rozpočtu kapitoly.“ Keď som si toto prečítal, tak som sa pousmial. Vláda si uvedomuje vôbec schvaľovací proces štátneho rozpočtu? Príjmy z odvodu nie sú príjmami štátneho rozpočtu? Nie sú súčasťou rozpočtu zákona, ktorý sa schvaľuje v Národnej rade? Vyrovnanie salda medzi príjmami a výdavkami v rozpočte kapitoly je schvaľované v zákone o štátnom rozpočte a nemá žiadny vplyv z tohto pohľadu na výber a zavádzanie odvodov za vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Dúfam, že vláda týmto vyjadrením nechce povedať, že zoberie od vlastníkov pôdy 750 miliónov korún ročne, ktoré následne použije na financovanie úradníkov ministerstva pôdohospodárstva. Dovoľujem si ďalej zacitovať z dôvodovej správy: „Návrh zákona nebude mať“, opakujem, „nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť a nebude mať zásadný vplyv na podnikateľské prostredie.“ Toto tvrdenie je zavádzajúce a je dôkazom arogancie moci tejto vlády. A to z dôvodu, že akákoľvek investičná činnosť, či už ide o individuálnu bytovú výstavbu alebo vytváranie priemyselných parkov a pracovných príležitostí, bude finančne náročnejšia a bude obmedzenejšia a teda bude mať zásadný vplyv na vývoj podnikateľskej sféry a zamestnanosti v danom regióne. Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa bližšie vyjadril a vysvetlil jednotlivé odôvodnenia. Zdieranie vlastníkov pôdy. Na Slovensku máme viac ako 2 milióny vlastníkov pôdy a vláda ich chce 2-krát zdaniť. Vláda chce získať časť predajnej ceny vo svoj vlastný prospech, aby mala z čoho prerozdeľovať napríklad na upratovanie kasární, samozrejme, bez výberového konania. Vlastník v zmysle zákona o dani z nehnuteľnosti je povinný každoročne, opakujem, každoročne platiť daň z poľnohospodárskej pôdy. Akonáhle z daného pozemku by sa mohol stať stavebný pozemok, hodnotnejšia vec, v tej chvíli vláda zastúpi, zakročí a chce svoj podiel. Pani ministerka v úvode vystúpila a povedala, že pôda má hodnotu, poľnohospodárska 3, 5 až 12 korún. Samozrejme, keď má byť stavebný pozemok 300, 800 korún, v okolí Bratislavy aj viac. Ako to bude vyzerať? Po zavedení týchto poplatkov a odvodov cena, kde je dnes cena 800 korún alebo 1000, sa zníži o 500 korún, pretože toľko dostane štát, ale ten zvyšok, ten menší podiel dostane vlastník. Samozrejme, nebude to problém Bratislavy a jeho okolia, pretože tu životná úroveň dosahuje úrovne Európskej únie, aj prevyšuje priemer Európskej únie, samozrejme, tu si obyvateľstvo môže dovoliť. V regióne, kde si to nemôžu dovoliť, tam to ani nebude fungovať. A práve preto zdierame vlastníkov pôdy, nedáme im šancu, keď desaťročia nemohli si užívať svoje vlastníctvo, teraz keby mohli mať hodnotnejšie pozemky, tak ich 2-krát zdaníme. Raz daň z pôdy, raz odvod za vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, aj keď sami chcú postaviť na svojom vlastnom pozemku rodinný dom. Brzdenie rozvoja regiónov. Regióny, ktoré majú priemyselné parky, nemajú problém so zamestnanosťou, ale tie, ktoré nemajú priemyselné parky, tie budú mať naďalej problém s riešením svojej situácie. Podotýkam, zriadenie priemyselného parku je povinnosťou obce v zmysle zákona 193/2001 Z. z.. Ale predtým, ako obec zriadi priemyselný park, musí zaplatiť odvod, ešte predtým, než vôbec vláda rozhodne, či dostane prípadnú štátnu pomoc na zriadenie priemyselného parku. Zoberme si malý príklad. 50 hektárov – nie je to veľký priemyselný park. Odvod 500 korún za m2, 250 miliónov korún. Z čoho to zaplatí obec? Nezaplatí. To znamená, že ani priemyselný park nebude. Tým dôjde k predraženiu zriadenia týchto priemyselných parkov, znemožneniu vytvárania pracovných príležitostí a ďalšie znevýhodnenie v rámci regiónov Slovenska a investori budú hľadať možnosti iných regiónov v Európskej únii. Obdobne sa má postupovať v prípade rozvoja obce, keď chce obec rozvíjať svoje územie na individuálnu bytovú výstavbu alebo na ďalšiu infraštruktúru. Tento zákon to naďalej bude zabezpečovať len z hľadiska uchovania rozdielnosti jednotlivých regiónov, z hľadiska zamrazenia rozdielov, ktoré už dnes sú. Podotýkam, že aj ten zákon, ktorý platil od roku 1959, ktorý som nazval komunistickým zákonom, myslel na povinnosť obcí zriaďovať cintoríny. Ich zriadenie podľa tejto novely bude spoplatnené. Tento zákon zavádza ich spoplatnenie, čo je názorným príkladom sociálnej tváre tejto vlády. Je to komplexné riešenie? Komplexný prístup? Položme si otázku: Dokedy to bude pokračovať? Dokedy bude záujem o poľnohospodársku pôdu? Dámy a páni, dovtedy, kým ekonomická sila obyvateľstva si bude vyžadovať daný rozvoj. V Bratislave a jej okolí už dnes vidíme, že ten rozvoj je pomalší a to z jedného, jediného dôvodu. Ceny sú vyššie, to znamená, že investori idú do iných lokalít. Keď v tých iných lokalitách im zvýšime finančnú náročnosť, nepôjdu tam. Je nepochopiteľné, prečo chce táto vláda zaostalé regióny takýmto vehementným spôsobom znevýhodňovať, vyberať odvody od vlastníkov pôdy pri raste viac ako 10 % hrubého domáceho produktu ročne. Táto ekonomika si nevyžaduje takúto osobitnú daň na vlastníkoch pôdy. Nevyžaduje si trestanie tých regiónov, ktoré majú hodnotné pozemky a majú problém so zamestnanosťou a rozvojom infraštruktúry. Pýtam sa, čo potrebujú prihraničné oblasti na Slovensku po otvorení hraníc do Schengenu? Cesty druhej a tretej triedy. Kto je ich zriaďovateľom? Vyšší územný celok alebo obec. Ich tvorba ale bude podľa tohto zákona spoplatnená pri vyňatí z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Poľnohospodári, poľné cesty, ktoré nie sú spevnené, tie nebudú spoplatnené. Diaľnice a cesty prvej triedy, ktorých realizátorom je Národná diaľničná spoločnosť, nebudú pri vyňatí spoplatnené. Je to dvojaký meter Ficovej vlády? Likvidácia poľnohospodárskych podnikov. Dámy a páni, Ficova vláda zámerne brzdí odpredaj pozemkov, odkedy nastúpila do vlády, ktoré sú v správe Slovenského pozemkového fondu pod poľnohospodárskymi stavbami a strediskami. Pričom § 29 tohto zákona, ktorý je predložený v novele, ukladá vlastníkovi usporiadať druh pozemku do 1. mája 2009. Už takmer dva roky Pozemkový fond neodpredáva poľnohospodárom pozemky pod poľnohospodárskymi strediskami. Podotýkam, tieto strediská v prevažnej miere boli vybudované v rokoch 1952 a následne na základe zákona, kde nepotrebovali žiadne stavebné povolenie, len rozhodnutie družstevníkov, kde to postavia. Dnes, to sú veľké kolosy, niekoľko desaťhektárové, nie sú vysporiadané. Kým nebude ich vlastníctvo, ani sa to vysporiadať nedá. Táto vláda im v tom brzdí. Pokiaľ tento návrh vstúpi do platnosti, termín do 1. mája 2009 sa nestihne. Pretože Pozemkový fond nepredáva a ani ešte nejaký ten mesiac predávať ani nebude. V tej chvíli poľnohospodári budú musieť zaplatiť odvod za vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu za stredisko, ktoré tam stojí viac ako 50 rokov, 30 – 50 miliónov korún. To je čiastka, ktorá sa rovná likvidácii poľnohospodárskych podnikov. Preto si dovoľujem vysloviť názor, že je to vedomá likvidácia poľnohospodárskych podnikov. Vysporiadanie malých parciel, ich odpredaj a vysporiadanie pozemkov v horizonte jeden rok je nemožné. Aj tento príklad poukazuje na to, že vládna koalícia nie je schopná riešiť svoje problémy a radšej trestá občanov a vlastníkov pôdy. Návrat do čias komunizmu. Bývalý komunistický režim nemal záujem na rozvíjaní regiónu južného Slovenska. Táto vláda navrhuje obdobné praktiky, ktoré znevýhodňujú jednoznačne región južného Slovenska. V regióne južného Slovenska, všetci vieme, že je pôda úrodnejšia a teda má vyššiu bonitu, čím podľa predkladaného návrhu nariadenia vlády vlastník pôdy zaplatí odvod vo výške 500 korún za m2, čo predstavuje pri jednom hektári 5 miliónov. V Žiline, v Ružomberku, v Poprade za 1 hektár 500 tisíc. Je to reálna šanca ako znevýhodniť región južného Slovenska. Aj tento príklad poukazuje na to, že táto činnosť nie je náhodná a je cieľavedomá. Chcem upozorniť, že aj v tomto regióne žijú obyvatelia nielen národnosti maďarskej, ale národnosti slovenskej. A prijatím takéhoto návrhu zákona sa už vytvára akási osobitná kategória, ktorá nemá nárok na rozvojové impulzy. Je to komplexné riešenie? No nie je. Preto navrhujem záverom predkladateľovi a dávam procedurálny návrh, vrátiť návrh zákona predkladateľovi na jeho prepracovanie tak, aby boli vytvorené možnosti na vytváranie priemyselných parkov za prijateľných podmienok. Pretože predchádzajúce riešenie, ktoré bolo prijaté za predchádzajúcej vlády, dávalo možnosť rozvoja v každom regióne. Ďakujem pekne. (Potlesk). | [
"(Potlesk)"
] | 3,920,390 |
88 | 2023-03-23 | Autorizovaná rozprava | 151 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Ďakujeme za informáciu. Teraz prosím dočasne poverenú predsedníčku, aby v limite pätnásť minút odpovedala na otázky adresované predsedovi vlády. Prvá otázka je od pána poslanca Mariána Viskupiča a znie: „Vážený pán premiér, obraciam sa na vás s otázkou týkajúcou sa odpustenia už odloženej splatnosti sociálnych odvodov. Samostatne zárobkovo činné osoby a zamestnávatelia mohli v období počas pandémie COVID-19 požiadať o odklad splatnosti odvodov. Vážený pán premiér, neuvažuje vláda o odpustení týchto odložených odvodov v rámci pomoci pre podnikateľov a živnostníkov?“ | [] | 3,898,883 |
26 | 2018-02-01 | Autorizovaná rozprava | 119 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. (Hlasovanie.) Prítomných 139, za 80, proti 17, zdržalo sa 42 poslancov. Sme v treťom čítaní , otváram rozpravu v rámci tohto čítania a konštatujem, že nikto sa nehlási do rozpravy, ktorú vyhlasujem za skončenú. Nech sa páči. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,003,764 |
9 | 2010-12-10 | Autorizovaná rozprava | 74 | Obrimčáková, Bibiána, poslankyňa NR SR | Bibiána | Obrimčáková | poslankyňa NR SR | Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky predkladá novelu zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) v druhom čítaní. Navrhovaný zákon vstupuje do ustanovenia § 4, ktorý upravuje v písmene c), a to zavedením anglického jazyka ako povinného cudzieho jazyka v regionálnom školstve. Úvodom môjho vystúpenia mi dovoľte zdôrazniť, že moje pripomienky nespochybňujú potrebnosť a dôležitosť výučby anglického jazyka v našich regionálnych školách a ani to, že anglický jazyk je jeden zo svetových jazykov, ktorého dokonalú znalosť si v súčasnej dobe u mnohých našich občanov vyžaduje život sám. Mojím zámerom je poukázať na úskalia a možné dôsledky celoplošného zavedenia záväznej povinnosti výučby anglického jazyka. Nespochybniteľná je aj skutočnosť, že jazyková a kultúrna kompetencia sú dôležitou konkurenčnou výhodou na trhu práce. Kľúčové dokumenty Rady Európy a Európskej komisie určujú ako ciele jazykovej politiky Európskej únie testovanie viacjazyčnosti a jazykovej rozmanitosti, podporu sociálnej súdržnosti, výučbu cudzích jazykov ako prostriedku interkultúrnej komunikácie a kontinuitu vo vzdelávaní cudzích jazykov. Jazyková rozmanitosť sa vníma ako kultúrne bohatstvo Európy, preto chce Európska únia zabrániť jej prípadnému zredukovaniu na svojom území, hoci si uvedomuje, že sa angličtina stáva najrozšírenejším jazykom. Veď aj Ján Figeľ ako komisár Európskej únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež počas pôsobenia v tejto funkcii tiež podporoval viacjazyčnosť ako jeden z prioritných cieľov. Podľa odporúčaní Rady Európy by sa princípom viacjazyčnosti mal riadiť výber vykonávacích nástrojov v oblasti jazykového vzdelávania, ktoré má podporovať rozvíjanie schopností osvojovať si viac jazykov a kultúr. Európska legislatíva preto ustanovuje, aby sa v krajinách Európskej únie vyučovali najmenej dva cudzie jazyky a každý jej občan mal viacjazyčný jazykový repertoár. Bilaterálne vzťahy medzi národmi Európskej únie by sa podľa odporúčaní mali uskutočňovať v jazykoch týchto národov bez toho, aby bol používaný tretí jazyk. V bežnej komunikácii prostredníctvom tretieho jazyka dochádza často k nedorozumeniam predovšetkým pri riešení praktických pracovných problémov. Otvorený európsky priestor by mal viesť aj k podpore kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, mal by teda podnecovať záujem o širšie spektrum jazykov, o ich vzájomnú súvislosť a prepojenosť vo vzdelávacom systéme. Nie o posilnenie hegemónie jedného cudzieho jazyka. Otvorená a dostatočne široká ponuka cudzích jazykov v slovenských školách vďaka pôvodným ustanovenia v zákone č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní bola aj členmi expertnej skupiny Rady Európy hodnotená veľmi pozitívne. Výchovou k viacjazyčnosti sa posilňuje tolerancia voči jazykovej odlišnosti. Práve prvý stupeň základnej školy je veľmi vhodný na prebudenie vnímavosti a otvorenosti voči jazykom a kultúram, na výchovu k jazykovej tolerantnosti. Zavedením jedného povinného cudzieho jazyka sa tento potenciál nenávratne potlačí. Posilnením dominantného postavenia anglického jazyka v slovenskom školskom systéme a jeho preferovaním na úkor ostatných cudzích jazykov bude negovaná myšlienka a princípy multilingválnej výchovy občanov Európskej únie. Odporúčania Európskej komisie tiež zdôrazňujú, že výber jazykov sa nemá riadiť iba krátkodobými pragmatickými zámermi. Spoločenská mienka môže navyše význam ovládania jedného jazyka nadhodnocovať a druhého potláčať. Aj pri uplatnení prísne ekonomického hľadiska však práve osvojenie si jazyka susedných krajín prináša často výraznejšie pozitívne efekty ako ovládanie univerzálnej angličtiny. To, čo sa stáva bežnou kompetenciou uchádzača, stráca na hodnote. Mladí ľudia dobre ovládajúci angličtinu možno nebudú v dohľadnej dobe na pracovnom trhu žiadnou zvláštnosťou. Z hľadiska uplatnenia v nadnárodnom hospodárskom priestore má napr. nemecký jazyk nemalý trhový význam. Už v súčasnosti pracuje množstvo Slovákov v susednom Rakúsku. Otvorením pracovného trhu Rakúska a Nemecka od 1. mája 2011 aj pre Slovensko vzrastie prirodzená motivácia pre výber nemčiny ako prvého cudzieho jazyka. Je potrebné si uvedomiť, že napríklad znalosť nemeckého jazyka sa čoskoro stane dôležitým predpokladom miery mobilnej pracovnej sily a jej uplatnenia na európskom trhu práce. Obdobne je to s jazykom talianskym, španielskym alebo francúzskym. Na podporu správnosti môjho názoru možno použiť aj materiál vypracovaný Kanceláriou Národnej rady Slovenskej republiky, odborom Parlamentný inštitút, s názvom „Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike“, kde sa uvádza, že najväčšími obchodnými partnermi Slovenskej republiky sú v poradí Nemecko, Rakúsko, Česká republika, Poľsko, Taliansko, Francúzsko... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) | [
"(školský zákon)",
"(Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)"
] | 3,878,248 |
44 | 2019-04-05 | Autorizovaná rozprava | 79 | Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR | Lucia | Ďuriš Nicholsonová | podpredsedníčka NR SR | V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Marosz. | [] | 4,104,970 |
44 | 2014-11-26 | Autorizovaná rozprava | 90 | Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR | Ľudovít | Kaník | poslanec NR SR | Ďakujem. Aj za podporu toho pozmeňujúceho návrhu. Naozaj si myslím, že je v záujme všetkých politických síl, pretože vlády sa menia, ale stabilita je dôležitá, aby pretrvávala a aby boli mocenské rozloženie správne nastavené. Je dobre takýto pozmeňovák zvážiť a najlepšie by ho bolo aj podporiť a prijať. A už len jedna malá poznámka, keď pán poslanec začal hovoriť, tak myslím, že spomenul niečo také, že aby to nebolo len o jednom pozmeňovacom návrhu, tak ja len chcem tak poznamenať, že cez výbory prešlo také obrovské množstvo pozmeňujúcich návrhov k tomuto zákonu, čo svedčí o tom, že tá pôvodná predloha bola asi šitá dosť horúcou ihlou a musela sa vylepšovať za pochodu, čo sa teda niekedy stáva, ale zároveň platí, že prečo až tak sa ministerstvo ponáhľa, keď iné krajiny v tomto sú omnoho menej ďalej ako Slovensko a ešte zďaleka nemajú tú legislatívu pripravenú. Tak verím, že je za tým len dobrý úmysel, ale len aby sme sa neuponáhľali a nespravili chyby, preto aj tento návrh, a preto možnože tá výhrada, že nebol ešte dostatočne prekonzultovaný, pri tomto až tak premýšľať nie je možno treba, lebo ako sa vraví, dvakrát meraj a raz rež, lebo už potom je neskoro. | [] | 4,026,186 |
14 | 2007-10-17 | Autorizovaná rozprava | 129 | R. Bauer, poslanec: | R | Bauer | poslanec | Po druhé. Prečo je potrebný protokol? Preto, aby sme neopakovali chyby iných, aby sme dobrovoľne neochoreli americkou chorobou, preto potrebujeme priložiť k Reformnej zmluve tzv. protokol alebo aspoň jednostrannú deklaráciu po vzore Poľska. Text je jednoduchý, stačí si osvojiť poľskú výhradu a k zmluve priložiť nasledujúci text, ako čítal pán poslanec Fronc, že „charta nijakým spôsobom neovplyvňuje právo Slovenskej republiky vykonávať zákonodarnú činnosť v oblasti verejnej morálky, rodinného práva, ochrany ľudskej dôstojnosti a rešpektovania ľudskej, fyzickej i morálnej integrity“. A teraz k zdôvodneniu. Bolo by to niečo nové? Bolo by to niečo, na čo nemá slovenská vláda mandát? Nie, nebolo. Po prvé. Táto snemovňa – slovenský parlament vo svojom druhom volebnom období dňa 30. januára 2002 schválil Deklaráciu Národnej rady Slovenskej republiky o zvrchovanosti členských štátov Európskej únie v kultúrno-etických otázkach. Vtedy, pred takmer piatimi rokmi, táto snemovňa rozhodla, že považuje za užitočné a potrebné rešpektovať princíp zvrchovanosti členských štátov Európskej únie a štátov kandidujúcich na členstvo v Európskej únii v kultúrno-etických otázkach, ktorý spočíva v ponechaní rozhodovania o kultúrno-etických otázkach, ochrany života a dôstojnosti ľudskej bytosti od počatia až po smrť, ochrany rodiny a inštitúcie manželstva ako základu spoločnosti, ako i rozhodovania o veciach s tým súvisiacich v oblasti zdravotníctva, výchovy a vzdelávania vo výlučnej právomoci členských štátov. Text tohto vyhlásenia vtedy schválila Národná rada väčšinou hlasov naprieč politickým spektrom. Za deklaráciu hlasovali z dnešných vládnych strán napríklad pani poslankyňa Mušková, pani poslankyňa Tóthová, pani poslankyňa Belousovová, pán poslanec Jarjabek a ďalší vtedajší poslanci. Samozrejme, návrh získal podporu aj vtedajšej časti SDK, dnes SDKÚ, či neskôr podporu poslancov Strany maďarskej koalície. Na základe tohto dokumentu, predloženého pred piatimi rokmi poslancom Vladimírom Palkom a schváleného väčšinou slovenského parlamentu, sa domnievam, že ak snemovňa nemá pošliapať vlastné rozhodnutie, ak si nemá protirečiť, mala by podporiť aj priloženie výhrady textu tzv. Reformnej zmluvy. Problém aj výhrada, aj obrana slovenských záujmov sú tie isté. Nič okrem roku sa nezmenilo. Druhým príkladom, ktorým by som rád ilustroval potrebu dodatku a tiež existenciu podobného precedensu, je príklad z novembra 2004. Rada ministrov vtedy prerokovala tzv. Haagsky program, ktorý obsahoval aj plán v najbližších piatich rokoch federalizovať rodinné právo v Európskej únii. Federalizácia by znamenala, že akékoľvek manželstvo uzatvorené v jednej členskej krajine je automaticky platné v celej Únii. Bez ohľadu na to, či ide o manželstvo muža a ženy alebo dvoch mužov, či dvoch žien. Zástupcovia Slovenskej republiky na Rade ministrov, vtedajší ministri páni Vladimír Palko a Daniel Lipšic, vtedy protestovali a holandský návrh vetovali. Napriek tomu, keďže celý text nebol stopercentne prijateľný, Slovenská republika na záver rokovaní ešte k návrhu predložila jednostranné vyhlásenie týkajúce sa ochrany manželstva v duchu schválenej Deklarácie o kultúrno-etickej zvrchovanosti. Za Slovenskú republiku tak 4. novembra v tomto roku urobil vtedajší minister zahraničných vecí pán Kukan. Táto výhrada garantovala Slovensku suverenitu a právo výhrady v priamom či nepriamom uznávaní zväzkov osôb rovnakého pohlavia. Dámy a páni, dnes stojíme pred rovnakou potrebou priložiť výhradu, či už v podobe vyjednaného protokolu, alebo jednostranne priloženej deklarácie chrániacej suverenitu nášho štátu v najcitlivejších otázkach, tak ako to navrhol pán poslanec Fronc. Predseda slovenskej vlády Robert Fico je mužom veľkých slov a odvážnych vyhlásení. Som však presvedčený, že o tom, či si Slovensko dokáže chrániť svoje záujmy v Únii, nerozhodujú slová, ale činy. Robert Fico kedysi rád hovoril o potrebe štátnej doktríny Slovenskej republiky, o témach, v ktorých bude panovať zhoda, a politici ich bez ohľadu na príslušnosť ku koalícii či opozícii budú jednotne presadzovať. Kultúrno-etické otázky sú takouto témou. Ochrana rodinného práva patrí medzi prvoradé záujmy. Ak nie je toto obsahom pomyselnej štátnej doktríny, tak potom nič. Navyše domnievam sa, predseda vlády má záväzok brániť tieto princípy aj z vlastného vnútroštátneho rozhodnutia. Pred vyše rokom, v lete 2006, pán predseda vlády v mene svojej vlády uzavrel s kresťanskými cirkvami dohodu, kde sa zaviazal zachovať status quo v kultúrno-etických otázkach. Teraz má príležitosť dodržať svoje slovo. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,212,013 |
35 | 2018-10-18 | Autorizovaná rozprava | 367 | Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR | Lucia | Ďuriš Nicholsonová | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec Klus, predpokladám, že to máte na dlhšie ako na tri minúty. (Reakcia poslanca Klusa: Stihnem.) Nech sa páči. | [
"(Reakcia poslanca Klusa: Stihnem.)"
] | 3,987,880 |
46 | 2019-06-18 | Autorizovaná rozprava | 166 | Pčolinský, Peter, poslanec NR SR | Peter | Pčolinský | poslanec NR SR | Vy ste, kolegovia, pesimisti. Ale rozumiem akože vašim výhradám. Práve preto hovorím, že choďte za ministrom, choďte za Antalom a otravujte ich. A keď máš, Martin, akože zlú skúsenosť, že za deväť rokov. No, ja neviem ako, nechcel som to tu nikdy rozprávať, ale mne napríklad prešlo 21 pozmeňovákov v tejto Národnej rade, ktoré si koalícia osvojila, ani o tom neviete. A prečo? Lebo som išiel, otravoval, rokoval, doniesol nejaké štúdie, nejaké podklady a jednoducho niečo prešlo, niečo neprešlo. Mne nejde o to, aby to bolo moje, lebo vy, pani kolegyňa, ste povedali, že Sólymos chce byť lídrom v separovaní. Pre mňa, za mňa nech bude lídrom aj zemegule, je mi to jedno, ak to pomôže veci. Alebo ide len o to, že kto bude ten líder, že kto bude ten najekologickejší, že ja, ja, ja? Lebo treba tlačovku urobiť, teda mať mediálny výstup nejaký? Na to ja kašlem. Však keď si všimnete, my máme minimum tlačoviek. Kašleme na to, nepotrebujeme robiť divadlo a cirkus. Lebo častokrát za posledné štyri roky, čo som tu, o chvíľu sa to končí, možno už tu nebudem, možno tu budem, ja neviem, ale častokrát mi to prišlo smiešne, tri tlačovky denne, len aby som mal tlačovku. Skúsme sa pozerať na veci, na ich podstatu a skúsme hľadať riešenia. Ja opakujem, ja nemám až také zlé skúsenosti s mnohými, nie všetkými ministrami. Niektorí sa ani baviť nechcú. Ale väčšina ministrov, ktorých som oslovil s nejakými návrhmi, lebo je mi jasné, že môj ako opozičný návrh neprejde, no tak sklopím uši, ego ide bokom a idem rokovať. Keď mi ide o vec, tak skúsim presvedčiť ministra a skúsim presvedčiť poslancov. Kľudne si to dajte ako vlastný návrh zákona. Je mi to úplne jedno. Ale ide mi o tom, aby to prešlo. A to odporúčam aj vám. Choďte, nech si to podajú oni ako vlastný pozmeňovák a možno to prejde. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,182,025 |
6 | 2020-04-29 | Autorizovaná rozprava | 270 | Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Laurenčík | podpredseda NR SR | Ďakujem. Pán minister, chcete reagovať na faktické? Zapnite, prosím vás, mikrofón pánovi ministrovi. | [] | 3,868,256 |
1 | 2012-04-04 | Autorizovaná rozprava | 197 | Bugár, Béla, doterajší podpredseda NR SR | Béla | Bugár | doterajší podpredseda NR SR | Alojz Přidal. | [] | 4,216,148 |
6 | 2020-04-28 | Autorizovaná rozprava | 85 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | S reakciou na faktické, pán poslanec Beluský. | [] | 3,909,037 |
19 | 2013-05-21 | Autorizovaná rozprava | 47 | Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR | Renáta | Zmajkovičová | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec Bastrnák. | [] | 4,149,661 |
21 | 2008-05-13 | Autorizovaná rozprava | 105 | M. Hort, podpredseda NR SR: | M | Hort | podpredseda NR SR | Skôr ako dám slovo pánovi poslancovi Miššíkovi vás chcem požiadať o súhlas k nasledovnému riešeniu. Vzhľadom na skutočnosť, že sme zatiaľ prebrali v druhom čítaní jeden zákon, o ktorom nemôžeme hlasovať v súlade s § 83 ods. 4, pretože neuplynuli lehoty od podania pozmeňujúcich návrhov, a vzhľadom na to, že toto je jediný zákon, ktorý neviem, či do 17.00 hodiny skončíme a po dohode s predsedom Národnej rady vám chcem dať návrh, aby sme pokračovali po 17.00 hodine v rokovaní ďalšími bodmi a aby sme aj o tomto zákone, ktorý predkladala pani poslankyňa Tóthová hlasovali zajtra o 11.00 hodine. Pýtam sa, či je k takémuto postupu všeobecný súhlas? (Všeobecný súhlas.) Ďakujem, vnímam to ako všeobecný súhlas. Čiže hlasovať budeme až zajtra o 11.00 hodine. A teraz má slovo vo faktickej poznámke na vystúpenie pána poslanca Galisa pán poslanec Peter Miššík. Nech sa páči, pán poslanec, máte priestor. | [
"(Všeobecný súhlas.)"
] | 4,015,471 |
2 | 2016-04-22 | Rozprava | 169 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Ako vidím, druhý pán sa odhlásil. Takže ďalej bude vystupovať pán poslanec Krajčí v rozprave, pripraví sa pán poslanec Lukáč. Pán poslanec Krajčí tu nie je, stráca poradie. Pán poslanec Lukáč. Tiež tu nie je. Pani poslankyňa Pfundtner. Pán poslanec Simon, Tiež stráca poradie. Pán poslanec Laurenčík. Tiež tu nie je. Pán poslanec Grendel. Nie je tu. Pani poslankyňa Remišová. Pred chvíľočkou tu bola, nie je tu. Pani poslankyňa Grausová. Tiež ju nevidím. Pán poslanec Matovič tu nie je. Pán poslanec Budaj teraz išiel von, takže tiež tu nie je. Pán poslanec Pčolinský. Nech sa páči, máte slovo. | [] | 4,100,985 |
18 | 2011-05-24 | Autorizovaná rozprava | 205 | Hrušovský, Pavol, podpredseda NR SR | Pavol | Hrušovský | podpredseda NR SR | Ďalší písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Matovič, ktorý nie je prítomný v rokovacej sále, preto stráca svoje poradie druhýkrát, to znamená, že stráca vôbec právo vystúpiť ako poslanec prihlásený písomne do rozpravy. Preto udeľujem slovo pánovi poslancovi Bastrnákovi, ktorého v tejto chvíli vyhlasujem za posledného poslanca písomne prihláseného do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Bastrnák. | [] | 4,068,535 |
27 | 2021-05-03 | Autorizovaná rozprava | 341 | Šimko, Jozef, poslanec NR SR | Jozef | Šimko | poslanec NR SR | Vážená pani podpredsedníčka vlády Slovenskej republiky, vážení páni podpredsedovia, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pred vyše rokom, kedy sa u nás uskutočňovalo striedanie vlády, vládnej moci, koronakríza zlovestne a životunebezpečne vtrhla aj do nášho dovtedy pomerne pohodového slovenského života. Dodnes sa pandémia ešte neskončila, ale už aj doteraz napáchala miliardové škody v hospodárstve, spôsobila zdravotné problémy státisícom ľudí a, bohužiaľ, vzala životy vyše 11-tisíc našim spoluobčanom. Podobné problémy spôsobila, stále spôsobuje v celom rozvinutom svete. A ešte netušíme, aké následky bude mať v rozvojových krajinách našej planéty. Zároveň nastavilo zrkadlo najmä vyspelejšej časti svetovej populácii, kam patríme aj my, teda Slovenská republika. Vytvorila tým priestor zamyslieť sa nad naším konzumným spôsobom života, nad devastovaním životného prostredia, nad neudržateľnými nerovnosťami medzi regiónmi, nad pretrvávajúcim horúčkovitým zbrojením, nad tragickými a zbytočnými vojnami. Predovšetkým sa ukázala odvrátenú tvár celosvetovej globalizácie. Pandémia popri mnohých nedostatkoch a rezervách odhalila aj mimoriadnu zraniteľnosť slovenskej ekonomiky, ktorá sa extrémne orientuje na export a pomerne sa úzko špecializuje na automobilový, hutnícky, chemický, ako aj elektropriemysel. Poškodila aj ďalšie odvetvia hospodárstva, ale aj školstvo, kultúru, šport a doslova zruinovala desaťtisíce drobných podnikateľov. Odhalila slabiny nášho zdravotníctva, ktoré spočívajú najmä vo veľkom investičnom dlhu a súčasnom finančnom poddimenzovaní. Na druhej strane ukázala aj silnú stránku tohto rezortu v podobe kvalifikovaných a obetavých lekárov a sestier i všetkých pracovníkov v zdravotníctve, ktorým patrí obdiv a veľké poďakovanie nás všetkých. Ukázala aj na pozitívne možnosti Európskej únie, ktorá obrovskou finančnou injekciou mieni zrealizovať reštart hospodárstva európskych štátov, teda dvadsaťsedmičky. Konkrétne sa jedná o vytvorenie Fondu obnovy vo výške 750 mld. eur. Je to prelomový finančný nástroj, ktorý prvýkrát v histórii Európskej únie bude napomáhať zotaveniu sa hospodárstva, pričom ale bude predstavovať spoločný dlh členských krajín. Mnohí svetoví ekonómovia konštatujú, že je to novodobá obdoba Marshalovho plánu, ktorý pomohol v západnej Európe odstrániť vojnové škody a vybudovať výkonné hospodárstvo. Z obrovského finančného balíka, teda 750 mld. eur, bude Slovensku pridelených celkom 6 mld. eur do zdravotníctva, školstva, digitalizácie, zelenej obnovy a inovatívnosti. Z obrovského finančného balíka 750 mld. eur, áno, bude nám pridelených pre Slovenskú republiku. Tieto oblasti preferujú Európska únia. Podľa dostupných informácií je Fondu obnovy, nebude podliehať tradičným pravidlám čerpania. Zrozumiteľnejšie povedané, papierovanie zo strany Európskej únií by malo byť jednoduchšie, čo by vytváralo priaznivejšie podmienky na čerpanie peňazí na regionálne projekty. Na druhej strane čerpanie týchto peňazí je podmienené návrhmi účinných štrukturálnych reforiem, čiže peniaze sú na prekonanie krízy a na obnovu a modernizáciu hospodárstva. Aby sme mohli začať čerpať náš podiel, sme museli do konca mesiaca apríl odovzdať Bruselu Plán obnovy a odolnosti. Tento plán bol a je hlavnou témou súčasnosti a jeho spracovanie do konečnej podoby skrývala v sebe veľa nejasností, ako aj protirečení. Podľa dostupných informácií je návod, ako vypracovať spomínaný plán, Európska komisia poslala členským štátom až v druhej polovici septembra 2020. Brusel teda meškal. Ale naša vláda meškala ešte viac. Bola totiž zamestnaná sama so sebou, riešila trápnu vládnu krízu, aby sa po teatrálnej demisii znovu zrodila v takmer v rovnakom zložení. Dovtedy aj potom neúspešne riešila koronakrízu a takmer tajne, takpovediac za dverami spracovala Plán obnovy a odolnosti. I keď sa plán týka celej spoločnosti, neuskutočnila sa k nemu celospoločenská diskusia. Postup pri spracovávaní kritizovali odborári, zamestnávatelia, živnostníci, akademická obec, samospráva a dokonca aj mimovládky, teda takmer všetci, všetci zainteresovaní. Vláda nepotrebovala vypočuť si názory odborníkov a verejnosti? Veď splácať bude po dobu 30 rokov celá slovenská spoločnosť. Predkladaný dokument vyzerá na prvý pohľad hodnoverne, keď ho však študujeme podrobnejšie, vynára sa veľa otázok a ešte viac nezodpovedných odpovedí. Podľa môjho názoru nie sú doladené niektoré sporné otázky, nie sú jasne formulované prostriedky na vyrovnávanie v prvom rade regionálnych rozdielov, preto sa v časti môjho vystúpenia chcem dotknúť tém, ktoré absentujú v pláne, ale aj v programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, ktoré pre život ľudí v menej vyspelých regiónoch sú skutočne nevyhnutné. V pláne sa skloňujú dôležité odvetvia významnej ekonomickej kategórie, ale aj všeobecné frázy. Nejasne načrtnuté priority a sumy pre jednotlivé oblasti, ale o vyrovnávaní, áno, o vyrovnávaní regionálnych rozdielov sa z plánu nedozvieme nič konkrétneho, pritom v každej odbornej analýze, napr. z Eurostatu, sa konštatuje, že pandémia zväčšila nerovnosti v životnej úrovni v regiónoch a je namieste tieto nezrovnalosti v prvom rade zmierniť. Treba v každom prípade začať s obnovou práve na úrovni regiónov. V opačnom prípade sa rozdiely budú prehlbovať, lebo peniaze sa minú, bohatšie regióny si polepšia a chudobnejšie dosnívajú svoj nádejný sen. Bohužiaľ, tak to chodí na Slovensku už desiatky rokov. Je najvyšší čas zmeniť tento skutočný zlý stav. V súčasnosti na základe vládnych uznesení je na Slovensku celkom 20 tzv. menej rozvinutých okresov, čo znamená, že až štvrtina z celkového počtu okresov na juhu, juhovýchode a severovýchode je, áno, skutočne je marginalizovaná. Nachádzajú sa v historických regiónoch od Hontu cez Novohrad, Gemer, Abov, Zemplín, Šariš, Spiš až po Zamagurie. Všetky predtým prosperovali ekonomicky, rástli početne, ako aj vzdelanostne, ale aj na úseku kultúry. Vinou nepriaznivo nastavenej ekonomickej transformácie dnes nesú ťažké bremeno zaostalosti, nezamestnanosti a vysťahovalectva na svojich pleciach. Týmto regiónom osobitne poškodila transformácia poľnohospodárstva a spracovateľského priemyslu, pretože značná časť obyvateľstva nachádzala svoje uplatnenie v tzv. produkčných poľnohospodárskych okresoch v práve spomínaných odvetviach. Družstvá, štátne majetky sa zrušili a rodinné farmy sa neujali tak, ako to vysnívané nasľubovali politici v 90. rokoch. Áno, v mnohej forme farmy spustnú, neplnia očakávania aj dotačná politika je nastavená výhodne najmä pre veľkých hráčov v poľnohospodárstve. Ani zrušené potravinárske závody nenahradili modernejšie s novými technológiami. Tak napr. v meste Rimavská Sobota bola zrušená alebo obmedzená výroba celkom v desiatich závodoch. Spomeniem len pár, napr. pivovar, cukrovar, RISO, ZŤS, to sú Závody ťažkého strojárenstva, kde pracovalo až 800 ľudí, STS-ka, OPP, tabaková továreň so 600 zamestnancami a 1 000 zamestnancami v JRD a v štátnych majetkoch, ktoré pestovali tabak. V celom okrese to bolo obdobné. V Hnúšti pozastavili svoju výrobu Slovenské lučobné závody. V Tisovci pred troma rokmi, áno, dámy a páni, dobre počujete, pred troma rokmi kvôli nezamest... nezmyselnému embargu voči Ruskej federácii, v CSM Tisovec, ktoré vyrábali tie naše slávne ÚDS-ky, prišlo o prácu takmer, áno, dobre počujete, takmer 500 zamestnancov, prevažne občanov žijúcich jednak v meste Tisovec či v okrese Rimavská Sobota. No, bohužiaľ. Vzdelaní a schopní mladí ľudia odišli do vyspelejších regiónov alebo do zahraničia. Obdobná je situácia vo všetkých spomínaných menej rozvinutých regiónoch i okolitých okresoch Veľký Krtíš, Lučenec, Poltár, Rimavská Sobota, Revúca, Rožňava, ktoré koronakríza veľmi tvrdo zasiahla. Vízia nádejnejšej budúcnosti je zahatená väčšinou len planými sľubmi, áno, planými sľubmi politikov. Prečo spomínam tieto už notoricky známe, ale takisto notoricky neriešené príbehy? Predovšetkým preto, lebo do Plánu obnovy a odolnosti sa nedostal rozvojový potenciál poľnohospodárstva a potravinárstva. Som zvedavý, že ako reálne bude toto odvetvie podporené v strategickom pláne na nové sedemročné obdobie. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, aj menej rozvinuté okresy, ktoré sú bytostne zviazané s poľnohospodárstvom, lebo sa tam nachádza neobnoviteľná poľnohospodárstva pôda, sa musia v každom prípade, sa musia rozvíjať. Áno, je tam pôda, je tam tradícia, sú tam ešte ľudia, ktorí majú k pôde vzťah, tak to treba jednoznačne podporiť. Na mnohých mojich stretnutiach s občanmi sme tieto problémy rozoberali v mnohých aspektoch. Prišli sme k záveru, že kým sa nezmení oficiálna štátna poľnohospodárska politika, dovtedy sa nezačne, nezačnú vyrovnávať regionálne rozdiely a tiež nebude sebestačný potravinami, lebo len montážne a logické centrá nevyriešia ani jedno, ale ani druhé. Ľudia v týchto regiónoch sú skeptickí, neveria pekným rečiam politikov, lebo neplnia svoje predvolebné sľuby a ani úlohy zakotvené v programovom vyhlásení vlády. Boli už mnohokrát oklamaní. Povedzme si to úprimne, naše ponovembrové vlády nemali radi regionálny prístup. Mali síce snahu pomôcť prostredníctvom výjazdových zasadnutí vlády, ale, bohužiaľ, neúspešne. Kladné výsledky mohli vykázať len nepravdivé štatistické údaje, ktorým ale nikto neveril, pretože sa situácia v týchto regiónoch nezlepšovala a dodnes sa nezlepšila. Tak napríklad v okrese Rimavská Sobota sa uskutočnilo celkom päť výjazdových zasadnutí vlády Slovenskej republiky. Podobali sa ako vajce vajcu. Skonštatovalo sa na nich priaznivá situácia, prerokoval sa akčný plán rozvoja okresu a pridelila sa nejaká suma, väčšinou 1 mil. eur. Nespravodlivosť týchto zasadnutí sa prejavovala aj tým, že tá okrúhla suma bola väčšinou rovnaká pre všetky okresy. Aj pre okres náš napr. so 107 obcami, ako aj ten náš, ako som hovoril, aj pre okres so 17 obcami, ako je náš susedný okres, ktorý sa volá Poltár. Na troch posledných zasadnutiach v našom okrese v roku 2016 v Rimavskej Sobote a v roku 2018 v Hnúšti a v roku 2019 v Jesensku sa hodnotilo plnenie vládneho uznesenia č. 254 k Akčnému plánu rozvoja okresu Rimavská Sobota. Sľubovalo sa vytvorenie 2 200, dobre počujete, dámy a páni, 2 200 pracovných príležitostí. A teraz je tu otázka. A výsledok? Možno sa vytvorilo 50, a tým to, bohužiaľ, skončilo. Pre okres sme dostali za obdobie piatich rokov ročne po 1,2 mil. eur. V prepočte na jedného obyvateľa to činí, dámy a páni, dobre počujete, 75 eur. Ak si niekto myslí, že 75 eur na obyvateľa v zmysle akčného plánu rozvoja okresu, na päť rokov to postačuje, je mi tohoto človeka ľúto. Bohužiaľ, musím konštatovať, že sa zlé ukazovatele nezlepšili, zamestnanosť je stále nad 20 %. Demografický vývoj je nepriaznivý. Mladí ľudia z okresu naďalej, naďalej odchádzajú. Podobné vyhlásenia odzneli po všetkých výjazdových zasadnutiach, ale situácia je naďalej nezmenená a povedzme si to otvorene, že je zlá. Túto neúspešnú metodiku treba zmeniť. Menej cestovať, menej sľubovať a viac konkrétne pomáhať podobne ako na západnom Slovensku a na Považí. Regiónom Gemer, Gemer – Malohont a im podobným pomôže už len mimoriadna pomoc vlády Slovenskej republiky. Vláda si musí uvedomiť, že len napr. v okrese Rimavská Sobota máme skutočne obce s 90 až 95-percentnou mierou nezamestnanosti, kde – v úvodzovkách – pracuje len starosta a jeho sekretárka. Ak dovolíte, spomeniem zopár, napr. obec Sútor, Barca, Cakov, Radnovce. A mohol by som menovať aj ďalšie obce v rámci okresu Rimavská Sobota. No obdobná situácia je aj v iných, aj v tých v ďalších okresoch menej rozvinutých. Doporučujem pánovi premiérovi preveriť, aká výška finančných prostriedkov v podobe sociálnych dávok podpory nezamestnanosti, materský príspevok a pod. putuje do menej rozvinutých okresov, do tých 20 okresov. Uvedomuje si to vláda, že do týchto menej rozvinutých okresov tečú milióny zo štátnej pokladnice a pre spoločné sa nič, ale nič v týchto okresoch neprodukuje? Nebolo by rozumnejšie tieto finančné prostriedky využiť na vytvorenie pracovných príležitostí a práceschopných občanov, zamestnať napr. v poľnohospodárstve? Napríklad aby sme denne nemuseli dovážať 900 až 1 000 kamiónov potravín na územie Slovenskej republiky. Áno, dámy a páni, dobre počujete, dovážame denne 900 až 1 000 kamiónov potravín do nášho štátu. A teraz mi dovoľte poukázať na slová pána kolegu Borguľu, on je za hnutie SME RODINA. Pred chvíľou som tu videl pána ministra, pána Krajniaka, ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. Pán Borguľa poukázal práve na to, že niektoré ústavy, teda domovy dôchodcov, domovy sociálnych služieb sú platovo poddimenzované. Ja si dovolím otvorene povedať, pretože mám prehľad o týchto domovoch, napr. vo Veľkom Blhu v okrese Rimavská Sobota, tí ľudia tam pracujú za sumu niečo nad minimálnu mzdu. Treba to, pán minister Krajniak, v každom prípade riešiť, pretože treba si uvedomiť, že títo ľudia, čo tam pracujú deň čo deň s tými ľuďmi, to je katastrofa. Poznám to veľmi dobre a pracovať za minimálnu mzdu, tak to teda nie je po kostolnom poriadku. Dámy a páni, som síce v parlamente niečo viac ako rok, ale musím jednoznačne konštatovať, že súčasná vládna garnitúra vedie aj napriek prítomnosti COVID-u, bohužiaľ, zlú ekonomickú politiku. Igor Matovič má plány napr. zvýšiť DPH na 25 %, ako aj násobne zvýšiť daň z nehnuteľností. Treba si uvedomiť, treba si uvedomiť i to, že Slovenská republika má vyššiu daň na potraviny ako najbohatšie krajiny v Európskej únii. A spomeniem niektoré, napr. Veľká Británia má 5 %, my máme, samozrejme, 20, Francúzsko 6 %, Nemecko má 7 %, Rakúsko 10 %, susedné Maďarsko má 18 %, no ako som v úvode povedal, my Slovenská republika máme 20 % a pán expremiér a minister financií uvažuje nad navýšením na 25 %. Ak návrh súčasného ministra financií a bývalého premiéra Igora Matoviča o navýšení hornej sadzby DPH na 25 % uskutoční, sa stane to, že naše tetušky, dedkovia, teda naši rodičia pomaly nebudú mať z čoho žiť. Zrejme si to pán Matovič neuvedomuje, keď vôbec uvažuje o takomto, o takomto návrhu. Slovensko by tak spolu so Švédskom a Chorvátskom malo druhú najvyššiu DPH v Európskej únii. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, i keď všetko so všetkým súvisí, vrátim sa k súvislostiam Plánu obnovy a odolnosti. Plne súhlasím s pripomienkami a návrhmi Združenia miest a obcí Slovenska, ktoré tiež navrhuje podporu poľnohospodárstva a potravinárstva. Žiadajú viac peňazí na obnovu historických budov a na obnovu kultúrnych pamiatok, na opravu ciest, áno, ciest II. a III. triedy a žiada viac peňazí na dobudovanie verejnej kanalizácie a vodovodov. V Pláne obnovy a odolnosti v časti Efektívna a verejná správa je zakotvená aj reforma justície a sú aj vyčlenené finančné prostriedky vo výške až 240 mil. eur. V tejto veci som vykonal menší prieskum u zainteresovaných, pretože v našom kraji sa na základe súdnej mapy majú zrušiť okresné súdy vo Veľkom Krtíši, v Brezne, ako aj v Revúcej. Zainteresovaní funkcionári kritizujú, že tvorca novej súdnej mapy v danom prípade nevysvetlil, že z akého dôvodu ruší práve ten-ktorý okresný súd. Návrh sa nezaoberá otázkou, ako sa bude realizovať prestup sudcov, administratívnych pracovníkov na súdy nové zo zrušených súdov. Je obava, že administratívni pracovníci nebudú schopní mobility, pričom súdy zápasia s ich nedostatkom. Sudcovia vidia v tejto reforme aj politiku, lebo na všetkých súdoch sa v jednom čase vymenia predsedovia súdov, ktorých vyberá v danom prípade pani ministerka. Toto je učebnicový príklad centralizácie súdnej moci, čiže je v rozpore s predvolebnými sľubmi vládnej koalície. Vážení prítomní, i keď som bol vo svojom výstupe nekritický, mal som na to právo, lebo tlmočím názor našich občanov, ktorí sú nahnevaní, lebo majú pocity, že sa neriešia ich problémy. Napriek všetkej oprávnenej kritike sa touto cestou opakovane chcem poďakovať pánovi predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky pánovi Kollárovi, ale aj ministrovi hospodárstva pánovi Richardovi Sulíkovi i celej vláde Slovenskej republiky, pretože odsúhlasili vybudovanie Štátneho priemyselného parku v Rimavskej Sobote a na túto stavbu vyčlenili 9,8 mil. eur. Verím, že bude vybudovaný a vyslovujem svoje i želanie tisícov Soboťanov, že bude investormi obsadený. Nakoľko končí môj čas, ďakujem vám všetkým za pozornosť. Ďakujem pekne. | [] | 4,203,987 |
33 | 2018-06-19 | Autorizovaná rozprava | 192 | Pčolinský, Peter, poslanec NR SR | Peter | Pčolinský | poslanec NR SR | Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. | [] | 4,085,774 |
8 | 2007-03-27 | Autorizovaná rozprava | 33 | P. Paška, predseda NR SR: | P | Paška | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 136 prítomných, 28 za, 84 proti, 23 sa zdržali, 1 nehlasoval. Neschválili sme tento bod zo spoločnej správy. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,198,788 |
44 | 2014-12-11 | Autorizovaná rozprava | 202 | Číž, Miroslav, podpredseda NR SR | Miroslav | Číž | podpredseda NR SR | Ďakujem, pán minister. Spravodajcom z navrhnutého gestorského výboru pre obranu a bezpečnosť je pán poslanec Rastislav Čepák a uvedie správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch. | [] | 3,985,391 |
1 | 2012-04-04 | Autorizovaná rozprava | 253 | Bugár, Béla, doterajší podpredseda NR SR | Béla | Bugár | doterajší podpredseda NR SR | Anna Vitteková. | [] | 4,216,204 |
16 | 2020-11-04 | Autorizovaná rozprava | 37 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Pán poslanec Osuský. | [] | 4,114,391 |
19 | 2013-05-24 | Autorizovaná rozprava | 58 | Mihál, Jozef, poslanec NR SR | Jozef | Mihál | poslanec NR SR | Najprv by som chcel reagovať, ak stíham, na kolegov z OĽaNO. Ja som vôbec, ale vôbec, pán Hraško, nekritizoval to, že ste sa spojili so SMER-om pri predložení tejto novely. To je výborné, pretože tak ste získali podporu. Ale ak by ste dávali pozor pri mojom prejave, tak by ste pochopili, že som kritizoval postoj ministerských úradníkov, ktorý ten istý návrh zákona, pokiaľ boli pod tým podpísané len vaše kolegyne, skritizoval pod čiernu zem ako zlý návrh a potom, keď si pani poslankyne našli podporu na strane SMER-u, tak zrazu tí istí ministerskí úradníci tento návrh vychválili. Tým som chcel ukázať na farizejstvo tzv. odborníkov, ktorí nám tu píšu rôzne správy, ktoré sú považované za odborne správne, pričom častokrát je to ovplyvnené práve tým politikárčením. Pokiaľ ide o sociálny dialóg, ešte raz chcem zdôrazniť, keď mám ten čas a možnosť, po prvé sa zamyslime nad tým, či do tohto dialógu vôbec má vstupovať vláda, pokiaľ ide o dialóg medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, a po druhé chcem zdôrazniť, že dajme do toho systém. Tá reprezentatívnosť musí byť na základe niečoho, nie na základe toho, že príde pán XY a povie: „Ja som kamarát s premiérom Ficom, tak ja vás budem teraz zamestnávateľov zastupovať, a nie ty.“ A vôbec nikto netuší, kto koho vlastne zastupuje. Komora živnostníkov, ktorá má, predpokladám, nejakých 20-30 členov, nikto netuší koľko a kto tam je, bude vystupovať na rokovaniach s ministrom Richterom ako zástupca živnostníkov a dovolí si schváliť vyššie vymeriavacie základy, za čo potom všetci živnostníci nariekajú. A ešte pripomeniem sociálny dialóg Kršíková – Tomanová z roku 2010. | [] | 3,976,747 |
12 | 2011-02-08 | Autorizovaná rozprava | 282 | Blahová, Natália, poslankyňa NR SR | Natália | Blahová | poslankyňa NR SR | Konštatujem, že sme odhlasovali všetky návrhy zo spoločnej správy a z rozpravy. (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) | [
"(Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)"
] | 3,931,407 |
21 | 2013-06-26 | Autorizovaná rozprava | 177 | Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR | Renáta | Zmajkovičová | podpredsedníčka NR SR | Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pán poslanec Mičovský sa prihlásil do rozpravy. Nech sa páči. | [] | 3,969,838 |
2 | 2016-04-26 | Rozprava | 190 | Burian, Jozef, poslanec NR SR | Jozef | Burian | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení páni ministri, pôvodne som nechcel vystúpiť k tomuto programovému vyhláseniu, ale už tá písomná časť ma uistila v tom, že to celé dianie, ktoré bude tu v Národnej rade, bude len o kriminalizácii, škandalizovaní a o tom, akí my sme dobrí, ako táto štvorkoalícia je zlá. No, myslím si, že asi Slováci a možno teda asi niektorí ľudia si myslia, že mali krátku pamäť a že si nepamätajú na extempore, keď hovoríme o daňovej problematike a o problémoch, ktoré sa dnes týkajú na Finančnej správe. Tak ja si veľmi dobre pamätám Finančnú správu z roku 2011, keď bol rozvrat verejných financií z pohľadu daňových príjmov na stole. Ja sa pýtam, prečo neboli v tom čase riešené veci? Je tu pán poslanec Lipšic, ktorý bol vtedy minister vnútra, prečo sa vtedy neriešilo nič, keď sa v priamom prenose zozadu nahrávali dáta do tohto systému? V priamom prenose firma, ktorá dodávala iba dodávateľským spôsobom, nezodpovedala za informačný systém? Firma, ktorá brala iba províziu za hajrovanie ľudí, ktorí v tom systéme robili? Kde bola, kde bola, kde bolo vnútro, kde boli, kde bolo ministerstvo spravodlivosti atď.? Kde boli ľudia, ktorí sa mali postarať o to, aby takýto rozvrat Finančnej správy nenastal? Veď to bol kolaps. Kolaps, ktorý sa nasledovné štyri roky musel realizovať alebo musel sa dávať do poriadku. Prečo hovoríte len stále o tom, že táto koalícia a predchádzajúce, teda vláda, má iba tie problémy, ktoré sa snažíte škandalizovať a vo väčšine prípadov sú to podľa mňa absurdity, ktoré asi nezodpovedajú účelu, alebo zodpovedajú účelu, ale nezodpovedajú pravdivým skutkom. Takýchto vecí, ako je Finančná správa, môžme otvárať a môžme otvárať ďalšie a ďalšie, ktoré len v priebehu dvoch rokov, veď to boli, vláda, ktorá sa chváli o tom, že nemohla veľa toho urobiť, lebo iba 18 mesiacov, pokiaľ si dobre pamätám, lebo 19 mesiacov vládla. No za tento čas urobila celkom zaujímavé veci. A ja nie som tu nato dnes, aby som škandalizoval a nejakým spôsobom robil retro ukážky 4 roky alebo 5 rokov, 6 rokov dozadu, skôr budem sa snažiť rozprávať o tom, čo hovoria čísla, čo hovorí Slovensko ako krajina, ktorá je zaradená v Európskej únii, v eurozóne, a krajina, ktorá je spoľahlivým partnerom v rámci Európskej únie. Tak len na malú ukážku. Iba za čias Roberta Fica, vlády Roberta Fica, Slovensko nebolo v procedúre nadmerného odpočtu, bol to rok 2007 a posledné tri roky. Ukážte mi jednu vládu, pravicovú vládu, ktorá nebola v procedúre nadmerného odpočtu. A môžme sa potom baviť nejakým spôsobom o číselných a iných vyjadreniach. Hovoríme tu o Titanicu. Je pre vás Titanic zníženie nezamestnanosti o 3,5 %? Ja vám konkrétne dám: disponibilná nezamestnanosť o viac ako 3,5 %, zníženie nezamestnanosti celkovej nech je na úrovni 3 %. Myslíte si, že toto je ukážka Titanicu? Na to treba pištole, na to, neviem, čo tu už bolo, výzva na niečo? Ja si myslím, že dôležité je to, čo ukazujú čísla a čo ukazuje aj charakter Slovenska. Slovensko, dnes je ekonomika najrýchlejšie rastúca v rámci krajín Európskej únie a krajina, ktorá zabezpečuje procedúru nadmerného deficitu. A tým aspoň toto musíte uznať, že Slovensko nemá problém dnes aj s rastom, nemá problém s deficitom a práve SMER bol jeden z tých aktérov, ktorý bol za prijatie zákona, ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Bol som súčasťou toho procesu a myslím si, že tak, ako boli nastavené pravidlá, jednoducho sú rešpektované, aj keď nie za ľahkej situácie vzhľadom k tomu, že okolité, alebo teda ekonomika svetová podľa môjho názoru nebude mať, by som povedal, bude mať nejaké trhliny takisto v nasledovných obdobiach, enormné kvantitatívne uvoľňovanie, ktoré sa rozbehlo v rámci Európskej únie, bude mať určité konzekvencie a určite bude musieť byť aj Slovensko bdelé a musí byť na to pripravené. Keďže som bol posledné štyri roky štátnym tajomníkom na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, tak som si vypočul horlivý príhovor exministra pána Mihála, takže len budem reagovať na málo poznámok, ktoré, my sme to povestné, výborne zachovanú kondíciu, ktorú sme získali na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, troška ju obnažím. Veľmi horlivo bavil sa o tom, že musíme nahlasovať alebo účastník, teda alebo nejaký pracovník zo zahraničia má povinnosť nahlásiť, koľko dní bude pracovať alebo že bude pracovať na území Slovenska. No tak ja uisťujem pána exministra, že to je hlboká neznalosť problémov, že to neni len aproximácia európskeho práva, ale to je problém to, čo sa vytvorilo hlavne s agentúrami dočasného zamestnávania, kde tieto agentúry dočasného zamestnávania takýmto spôsobom si robia nekalú politiku na tom, aby ľudí platili na minimálnej mzde a zvyšok by bol riešený tzv. služobnými cestami, tzv. vysielaním pracovníkov a rôznymi fintami na to, aby obchádzali tento systém, lebo Slovensko je prekvapujúco jednou z mála krajín, kde človek, ktorý je agentúrne zamestnávaný, je lacnejší ako pôvodný zamestnanec, čo bežne v praxi v európskych krajinách je práve opakom. Ale, dobre, poďme ďalej. Hovorili sme o tom, ako pracujeme alebo ako chceme podporiť tých ľudí, ktorí pracujú a ktorí majú záujem o prácu. Tak to je princíp hmotnej núdze. My sme vytvorili niekoľko opatrení na to, aby sa ten systém nezneužíval, naopak, myslím si, že máme enormný pokles, aj pokiaľ sa týka vyplácania dávok v hmotnej núdzi, a to až o 73-tisíc, kde podstatnou časťou práve bolo to, aby človek, ktorý je na hmotnej núdzi, si aspoň symbolicky odpracoval základnú dávku vo výške 32 hodín mesačne. Naopak, čakali sme podporu. Veľká diskusia bola v parlamente, naopak, čuduj sa svete, naši opoziční bratia dali tento zákon na Ústavný súd, kde bolo fiasko, lebo jednoducho prehrali, a výsledok bol taký, že, naopak, nieže by podporili v takýchto kľúčových veciach aspoň minimálnu snahu týchto ľudí, aby niečo urobili pre to mesto, pre tú obec, naopak, bol tu veľký tlak na to, poďme, ideme na Ústavný súd a ideme nejakým spôsobom znížiť teda kvalitu toho možného potenciálu, ktorý tu drieme. Lebo drieme, lebo máme dlhodobú nezamestnanosť a ľudí nad štyri roky, aj napriek tomu, že sa nám podarilo znížiť za posledné obdobie cca o 25-tisíc ľudí, a ľudia, ktorí sú nezamestnaní štyri a viac rokov, je to enormná výška. Je to viac ako 70-tisíc. A takisto aj ľudí, ktorí nad jeden rok, je to enormná výška možno niekde na úrovni viac ako
100-tisíc ľudí. A toto je ten problém, ktorý by sme sa mali a mali by sme sa kľúčovo k tomuto postaviť, naopak, očakávali sme podporu, asi bola, alebo asi iné sa hovorí a iné sa teda koná. Faktom je, že ďalej chcem len povedať, že tu boli paradoxy, ktoré boli dovolené aj bývalou vládou za rok 2010 – 2012. Človek, ktorý rok nebol na území Slovenska, mohol si dávku v hmotnej núdzi spätne žiadať za celý rok. Tu sa dávalo za dve hodiny aktivačných prác, sa vyplácala celá aktivácia. Nikomu to nevadilo. Faktom je, že keď sa postavili ľudia do opozície, odrazu kričali, akým spôsobom je to možné, veď nič sa neurobilo na tomto ministerstve, vám zodpovedne hovorím. A pokiaľ sa týka ďalších tém, možno bude šanca pri konkretizovaní alebo pri preberaní konkrétnych zákonov, povedzme oblasť sociálnych služieb. Ja tu vnímam, že niekoľko ľudí alebo poslancov vystúpilo, vystúpilo aj múdro, musím povedať, ale faktom je, ten zákon, ktorý bol v roku 2013 predstavený, je zákon, ktorý mimo financovania má atribúty všetkých tých náležitostí, ktoré je nutné v tomto zákone. Je mi ľúto, že sme nedotiahli možno systém financovania, ale ten je veľmi zložitý a práveže vláda v roku 2013 alebo 2014, ak prijala uznesenie so ZMOS-om a s K8 o tom, že zvýši daň z príjmu fyzických osôb na úroveň teda 100 %, že bude to, bude to rozdelené medzi vyššie územné celky a mestá a obce, už nebol priestor na to, aby sa riešili tieto veci. Áno, je pripravená koncepcia, ako sa zmení systém financovania, viedol som túto skupinu, bol to užší aj širší obsah ľudí a bolo to cez 20 ľudí. Myslím si, že je pripravená filozofia, ktorá by bola schopná uzretia sveta svetov, ale faktom je, že je v tom veľa nedostatkov. Bývalé ministerstvo za čias pána Mihála dalo 320 eur pre každého paušálne, čo je obrovský nezmysel podľa môjho názoru, že pre človeka, ktorý je nízko postihnutý, a pre človeka, ktorý je vysoko postihnutý, dostáva rovnakú čiastku 320 eur. To, to neviem, kde koncepčne niekto vymyslel, ale proste jednoducho v čase toho sa proste urobila decentralizácia, vymyslel sa tento systém. Čo urobilo bývalé vedenie? Urobilo to, že zvýšilo príspevky pre ľudí na 50 %, minimálna čiastka, ktorú musí človek prispievať do tohto systému, je 50 %. Toto bola tá reforma požadovaná v sociálnych službách? Jasné, že vláda Roberta Fica to zrušila. Faktom je, že takýchto, by som povedal, nedostatkov, ktoré sa prejavujú možno dnes, denné stacionáre, z ktorých kluby dôchodcov sa prerobili na denné stacionáre, lebo vláda iba, alebo štát teda platí túto plnú čiastku. Myslím si, že to je ďalší nejaký nie celkom dobrý počin a bude v tomto smere, sa bude musieť ohľadom financovania veľa urobiť. Možno skončím na dôchodkovej reforme. Vláda Roberta Fica predstavila dôchodkovú reformu asi po troch mesiacoch svojho fungovania na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny. Myslím, že to bol historický posun, že dva obrovské materiály, ktoré sa týkali I. a II. piliera, prišli do Národnej rady takmer po troch mesiacoch, tri a pol mesiaca. Myslím, si že urobil sa obrovský počin. A teraz chcem len sa vyjadriť k tým náležitostiam, ktoré hovoril aj pán poslanec Mihál. Musím povedať, že II. pilier, a to neni z úst mojich, ale ľudí, ktorí chodili na jednotlivé konferencie, stretol som sa aj ja na medzinárodných konferenciách, bolo Slovensko hodnotené ako jeden z najlepších druhých pilierov v rámci krajín OECD. Môžme sa baviť o tom, či je to 4, alebo 9 %, ale jednoducho zostáva fakt, tak ako je nastavený, je kvalitný a má všetky, obsah všetkých parametrov, ktoré sú dôležité na to, aby takýto pilier bol funkčný. Len takú malú pikošku. Veľmi sme boli kritizovaní, pamätáte, v predchádzajúcom období, že sme to porovnávacie obdobie z piatich rokov znížení na polroka. No, čuduj sa svete, čo urobil pán Mihál vo svojom zákone? Zvýšil túto hranicu o 3 mesiace. Chcete mi povedať, že či sa kupuje za polročné dlhopisy, alebo deväťmesačné dlhopisy, nie je to rovnaké? Áno, zvýšil to, že každý polrok sa to bude zvyšovať o tri mesiace. Takže za normálnych okolností by sme sa k tým piatim rokom, by sme sa dopracovali po nejakých šiestich alebo neviem koľkých rokoch. Keď sme nastavovali tento systém, sme nastavili ho na desať rokov s možnosťou až na pätnásťročné porovnávacie obdobie, pokiaľ ten človek, ktorý má záujem, do toho vstúpi. Nechcem kritizovať iba, ja si myslím, že naopak, že tu sú ľudia, ktorí boli aj kompetentní alebo schopní možno prejaviť nejakú možnosť alebo nejakú výšku toho, že boli ochotní spolupracovať. Ja som pozýval na ministerstvo ku každému zákonu, ktorý bol relevantný a kľúčový, prijímal alebo pozýval som na ministerstvo ľudí. Myslím, že tá komunikácia, pokiaľ je mimo, teda mimo kamier, je troška iná, ako je komunikácia, ktorá je priamo pred kamerami. Pre mňa bolo historickým posunom, a fakt teraz na tomto aj skončím, že za anuitný zákon, ktorý je jeden kľúčový zákon pre vyplácanie výplat dôchodkov z II. piliera, hlasovalo viac ako 115 poslancov. Myslím, že asi okolo 115 poslancov. Čo pre mňa bolo veľmi dobrým začiatkom na to, že môže nastať spolupráca medzi opozíciou a koalíciou v takýchto kľúčových témach, ako je povedzme výplata dôchodkov alebo nastavenie systému. Je škodou, obrovskou škodou, že v roku 2005 za účasti, ja nechcem povedať, kupovania poslancov sa jednoducho schválil II. pilier bez toho, aby opozícia a koalícia spolupracovala. Týmto možno aj končím, mohol by som veľa rozprávať o kompenzáciách atď. Veľmi rád a veľmi sa teším na diskusiu, teším sa na spoluprácu a ja verím, že nájdeme spoločnú reč o nejakých spoločných témach. Moje vystúpenie malo len charakter toho obnoviť, aby ste si obnovili pamäť, kto čo urobil, ako to urobil a ako to interpretuje dnes. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,016,641 |
26 | 2018-02-08 | Autorizovaná rozprava | 284 | Osuský, Peter, poslanec NR SR | Peter | Osuský | poslanec NR SR | Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No, povedal by som to tak, počuli ste dobré slovo Slovákom i Neslovákom súcim na slovo, koaličným i opozičným, tak prehovoril Ondro Dostál. Samozrejme, tým, ktorí sú nesúci na slovo, ani keby anjelskými trúbami trúbil, aj tak to do tých lebení nevojde. Ale každopádne Ondro tu minucióznym prístupom, ktorý je mu vlastný a ktorý ukazuje rozdiel medzi púhym absolventom práva a človekom, ktorý to vie i nám neprávnikom vysvetliť tak, že len tupec nepochopí, tak nám tuná obnažil paradox, že sa vysielateľ zrejme musí tváriť, že šarmantný princ v podobe nebohého Vladimíra Ráža alebo bohého Jozefa Zímu vlastne vystupuje v poloerotickom príbehu o pyšnej princeznej či princeznej so zlatou hviezdou na čele, a tým pádom to bude deklarovať ako niečo, čo je pre deti nad 12 rokov. Je skutočne výborná perspektíva, že kráľ Kazisvět VI., hlava pomazaná, bude predávaný proti duchu tohto hrozného a smiešneho paragrafu ako príbeh pre deti nad 12 rokov. A dvojica Ján Werich a Vlasta Burian v slávnom detskom filme Byl jednou jeden král bude očividne tiež deklarovaná ako niečo, čo deti do 12 rokov nesmú zhliadnuť. | [] | 4,025,619 |
51 | 2019-10-25 | Autorizovaná rozprava | 134 | Viskupič, Marián, poslanec NR SR | Marián | Viskupič | poslanec NR SR | Tak nie je to za spravodajcu, je to teda za poslanca normálne. Je nás tu fakt pár, tak môžme možno trošku tak ekonomicky podebatovať. (Reakcia navrhovateľa. Zasmiatie sa rečníka.) No, takto. Predložený návrh zákona vlastne prináša ďalšiu výnimku špeciálnu, špeciálnu sadzbu pre nejakú konkrétnu časť odvetvia. Môže sa zdať, že to skutočne zvýši jeho, jeho konkurencieschopnosť a môže to tak v určitých prípadoch aj byť. Ale keď sa pozrieme na to nejak tak všeobecne, tak všetky výnimky, špeciálne podpory, dotácia, akokoľvek to nazvať, proste je lákavé ich dávať, je to viditeľné, dá sa to politicky prezentovať, ale vytvára to za jedno neprehľadnosť, za druhé to ťažko odlíšiť, táto výnimka je ešte dobrá, táto už je lobizmus pre niekoho. A celkovo je to, je to taká nejaká nesprávna cesta. V podstate v ekonomike, aby, aby veci fungovali, nie je dobré, keď konkurujú si len firmy teda v nejakom tom odvetví, ale aby aj celé odvetvia mali nejakú, povedzme rovnakú štartovaciu bázu a konkurovali, súťažili vlastne celé odvetvia medzi sebou. Takže toto je také naše stanovisko ako strany, ktorej ekonomický program je teda kľúčová časť ich programu. Myslím si, že pre občanov Slovenska a aj pre ekonomiku samotnú by bola jednotná sadzba DPH, samozrejme, na čo najnižšej úrovni, ktorú si štát teda vie dovoliť. A pochopiteľne, samozrejme, s fungujúcim verejným sektorom, aby teda vôbec bolo možné uvažovať a bol priestor na zníženie DPH. Takže z tohto pohľadu, myslím, ideu máme rovnakú, chceme podporovať ekonomiku, chceme, a cestovný ruch je dôležitý, to, samozrejme, súhlasíme, ale nie cez takéto výnimky. Je to komplikované, vytvára to nerovnováhu a navyše to ani, ani, ani nepomáha. Ďakujem. | [
"(Reakcia navrhovateľa. Zasmiatie sa rečníka.)"
] | 3,894,201 |
43 | 2019-03-26 | Autorizovaná rozprava | 6 | Dostál, Ondrej, poslanec NR SR | Ondrej | Dostál | poslanec NR SR | Navrhujem zmeniť termín prerokovania hlasovania o bode 104, návrh na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, nová voľba, parlamentná tlač 1404 nasledovne: rokovanie o tomto bode bude v stredu 27. marca 2019 o 19.00 hodine, hlasovanie sa uskutoční po hlasovaní o 17.00 hodine. Tento návrh odôvodňujem tým, že Ústavný súd je už vyše roka, vyše jedného mesiaca v zložení, ktoré mu neumožňuje rozhodovať v pléne, pretože mu chýba deväť z trinástich ústavných sudcov. Máme uchádzačov, boli vypočutí na ústavnoprávnom výbore. Nič vecné nebráni tomu, aby bol ten návrh prerokovaný a aby sme o uchádzačoch hlasovali. Jediný dôvod na odkladanie je politika a to by tu nemalo čo hľadať. Ďakujem. | [] | 4,063,287 |
33 | 2014-03-19 | Autorizovaná rozprava | 89 | Paška, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Paška | predseda NR SR | Pán poslanec, je 12.03. | [] | 4,202,758 |
50 | 2005-09-27 | Autorizovaná rozprava | 38 | V. Veteška, podpredseda NR SR: | V | Veteška | podpredseda NR SR | D. Bollová, poslankyňa: Vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, vážený pán premiér, po preštudovaní návrhu Bezpečnostnej stratégie náš klub vyjadril absolútny súhlas so znením jedného odseku. Dovoľte mi, aby som ho citovala: „Slovenská republika vyznáva hodnoty slobody, mieru, demokracie, právneho štátu, spravodlivosti, plurality, solidarity a ľudských práv a základných slobôd. Slovenská republika zaručí bezpečnosť svojich občanov bez ohľadu na ich pôvod“ a tak ďalej. Toto je odsek, s ktorým súhlasí náš klub i konkrétne ja. Poslankyni Bollovej Európske mierové fórum a Európsky výbor pre ochranu ľudských práv pri príležitosti 60. výročia víťazstva nad fašizmom udelili medailu za vystúpenia v záujme mieru, stability vo svete a ochrany ľudských práv. Za vystúpenia v Národnej rade, na mítingoch a mierových fórach. Dovoľte mi, aby som pokračovala vo svojom úsilí vyjadrovať snahu o ochranu Slovenskej republiky i jej občanov pred ohrozením vojnovými konfliktmi a účasti v nich. Pripomínam svoje vystúpenia pri aktivitách vlády Slovenskej republiky vo vojne proti Juhoslávii i proti Iraku. Oba rozsiahle konflikty, druhý menovaný trvá doposiaľ a vyvolal v Iraku občiansku vojnu, majú na svedomí Spojené štáty americké a NATO. K uvedenej veľmoci a politickovojenskému paktu deklaruje predkladaný návrh Bezpečnostnej stratégie absolútne vazalstvo Slovenskej republiky v akejkoľvek i antiľudskej ich činnosti kamuflujúcu hrozbou terorizmu a inak. Návrh vlády Slovenskej republiky o Bezpečnostnej stratégii by bolo vhodné doplniť modlitbou Marka Twaina z roku 1905, keď Spojené štáty americké vyvolali a viedli takzvanú filipínsku vojnu. Ak poznáme básne pána premiéra o Víťaznom februári, dovoľte i mne, poslankyni za Komunistickú stranu Slovenska citovať modlitbu uverejnenú až v roku 1923, teda nie v 1905, keď bola napísaná, a teraz opäť na webe Lev Rockwel 8. augusta 05 tohto roku s poznámkou, že sa veľmi hodí táto modlitba pre tento čas vojny Spojených štátov proti Iraku. Modlitba znie. Dovolím si ju tu citovať preto, že tento parlament sa deklaruje vo väčšine ako kresťanský. „O Pane, Otče náš, naši mladí vlastenci, idoly nášho srdca idú do boja, buď pri nich. V duchu ideme s ním, opúšťame sladký mier našich ohnísk, aby sme rozdrtili nepriateľa. O, Pane Bože náš, pomôž nám rozmetať ho našimi granátmi na krvavé franforce. Pomôž nám pokryť ich úsmevné polia bledými tvárami ich mŕtvych hrdinov. Pomôž nám hrmením striel prehlušiť výkriky ich ranených zvíjajúcich sa v bolestiach. Pomôž nám ohňovou búrkou rozmetať ich skromné príbytky. Pomôž nám zaťažiť ich srdcia ich nevinných dôb nevídaným žiaľom. Pomôž nám vyhnať spred dverí bezdomovcov i s malými deťmi, nech sa potulujú po svojej zničenej krajine roztrhaní, hladní a smädní, vystavení ohňu slnka v lete a ľadovým vetrom v zime, nech ťa so zlomeným duchom a zožieraný žiaľom prosia o úľavu v hrobe, ale aj tá nech je im odopretá kvôli nám, ktorý ťa chválime a pokorne uctievame. Pane, rozmetaj ich nádeje, vyhas ich životy, predĺž ich trpké putovanie, zaťaž ich kroky, polej ich cestu slzami, zafarbi biely sneh krvou ich doráňaných nôh. Prosíme ťa o to v duchu lásky, teba, ktorý si prameňom lásky. Amen.“ To bola modlitba amerického spisovateľa uverejnená na americkej webovej stránke. Vážené kolegyne, kolegovia, myslíme si, že bola vhodná na zamyslenie sa predtým, kým vyjadríme svoj súhlas, v našom prípade nesúhlas s predloženým návrhom Bezpečnostnej stratégie Slovenskej republiky, ktorá vyjadruje vazalskú poslušnosť Spojeným štátom americkým a Severoatlantickému paktu. Ďakujem. | [] | 4,048,489 |
10 | 2016-10-12 | Autorizovaná rozprava | 243 | Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR | Lucia | Ďuriš Nicholsonová | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec Beblavý, chcete reagovať? Tak sa prihláste, prosím. Nech sa páči. | [] | 4,196,441 |
7 | 2012-09-12 | Autorizovaná rozprava | 95 | Paška, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Paška | predseda NR SR | Ďakujem. Vyhlasujem krátku prestávku do 11.30 hodiny a 11.30 hodine budeme pokračovať v rozprave o návrhu zákona, ktorý predniesol pán minister spravodlivosti. (Prestávka.) (Po prestávke.) | [
"(Prestávka.)",
"(Po prestávke.)"
] | 4,062,108 |
39 | 2014-10-30 | Autorizovaná rozprava | 133 | Paška, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Paška | predseda NR SR | Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní programu 39. schôdze. Poprosím pána navrhovateľa a aj pani spravodajkyňu, aby zaujali svoje miesta. Zároveň poprosím pána navrhovateľa, pána poslanca Brocku, aby využil svoje poradie v rozprave. (Reakcia z pléna.) Dobre, takže môžeme uzatvoriť rozpravu? Dobre. Tak na základe požiadavky pána poslanca a navrhovateľa vyhlasujem rozpravu za skončenú a predpokladám, že pán navrhovateľ, chcete využiť svoje právo a zaujať stanovisko k rozprave. Kolegyne, kolegovia, poprosím vás, pokračujeme v rokovaní. Pán poslanec Droba! Nech sa páči, pán poslanec. (Pokračovanie v rokovaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku a Alojza Přidala na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov , tlač 1187.) | [
"(Reakcia z pléna.)",
"(Pokračovanie v rokovaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku a Alojza Přidala na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov , tlač 1187.)"
] | 3,990,141 |
7 | 2010-10-12 | Autorizovaná rozprava | 3 | Sulík, Richard, predseda NR SR | Richard | Sulík | predseda NR SR | Ďakujem pekne. Pán Hrušovský. | [] | 3,872,295 |
27 | 2013-12-03 | Autorizovaná rozprava | 51 | Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR | Renáta | Zmajkovičová | podpredsedníčka NR SR | Tak poprosila by som vás, keby ste sa fakt držali toho. | [] | 4,108,534 |
63 | 2002-08-20 | Stenografická správa | 138 | P. Hrušovský, podpredseda NR SR: | P | Hrušovský | podpredseda NR SR | (Hlasovanie.) 94 prítomných, 27 za, 32 proti, 31 sa zdržalo, 4 nehlasovali. Pripomienku pod bodom 2 sme neschválili. Prezentujme sa, páni poslanci, budeme hlasovať o pripomienke pod bodom č. 3. (Hlasovanie.) 79 prítomných, 14 za, 31 proti, 31 sa zdržalo, 3 nehlasovali. Návrh sme neschválili. Budeme hlasovať o pripomienke pod bodom č. 4, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 83 prítomných, 13 za, 34 proti, 34 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Neschválili sme pripomienku pod bodom č. 4. Prezentujme sa a hlasujeme o pripomienke pod bodom č. 5. Páni poslanci, prezentujme sa, budeme ešte raz hlasovať o pripomienke pod bodom č. 5. Pán poslanec Hóka. (Hlasovanie.) 80 prítomných, 13 za, 27 proti, 33 sa zdržalo, 7 nehlasovalo. Návrh pod bodom 5 alebo pripomienku pod bodom 5 sme neschválili. Prezentujme sa, budeme hlasovať o pripomienke pod bodom č. 6. (Hlasovanie.) 85 prítomných, 12 za, 36 proti, 32 sa zdržalo, 5 nehlasovalo. Neschválili sme pripomienku pod bodom č. 6. Prezentujme sa, (Výkriky v rokovacej sále.) hlasujeme o pripomienke pod bodom č. 7. (Hlasovanie.) 83 prítomných, 23 za, 24 proti, 35 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Neschválili sme pripomienku pod bodom č. 7. Páni poslanci, prezentujme sa, budeme hlasovať o pripomienke uvedenej pod bodom č. 8 pána prezidenta. (Hlasovanie.) 82 prítomných, 11 za, 31 proti, 37 sa zdržalo, 3 nehlasovali. Pripomienku pod bodom č. 8 sme neschválili. Prezentujme sa, budeme hlasovať o pripomienke pod bodom č. 9. (Hlasovanie.) 88 prítomných, 13 za, 31 proti, 41 sa zdržalo, 3 nehlasovali. Pripomienku pod bodom č. 9 sme neschválili. Prezentujme sa, páni poslanci, budeme hlasovať o pripomienke pod bodom č. 10. (Hlasovanie.) 86 prítomných, 16 za, 25 proti, 41 sa zdržalo, 4 nehlasovali. Neschválili sme pripomienku pod bodom 10. Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o pripomienke pod bodom č. 11. Pán poslanec Rusnák, seďte na svojom mieste. (Hlasovanie.) 84 prítomných, 12 za, 28 proti, 41 sa zdržalo, 3 nehlasovali. Neschválili sme pripomienku pod bodom č. 11. Hlasujeme, páni poslanci, o pripomienke pod bodom č. 12. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 87 prítomných, 24 za, 26 proti, 31 sa zdržalo, 6 nehlasovalo. Pripomienku pod bodom 12 sme neschválili. Prezentujme sa a hlasujme o pripomienke pod bodom č. 13. (Hlasovanie.) 87 prítomných, 12 za, 29 proti, 38 sa zdržalo, 8 nehlasovalo. Pripomienku pod bodom 13 sme neschválili. Prezentujme sa, budeme hlasovať o predposlednej, 14. pripomienke pána prezidenta. Gestorský výbor neodporúča schváliť. (Hlasovanie.) 86 prítomných, 20 za, 30 proti, 32 sa zdržalo, 4 nehlasovali. Pripomienku pod bodom č. 14 sme neschválili. Prezentujme sa, páni poslanci, budeme hlasovať o pripomienke č. 15, ktorá sa týka lehoty účinnosti, s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Páni poslanci, lehota účinnosti, gestorský výbor odporúča schváliť. (Hlasovanie.) 99 prítomných, 87 za, 3 proti, 8 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili. Pán poslanec Prokopovič. | [
"(Hlasovanie.)",
"(Hlasovanie.)",
"(Hlasovanie.)",
"(Hlasovanie.)",
"(Hlasovanie.)",
"(Výkriky v rokovacej sále.)",
"(Hlasovanie.)",
"(Hlasovanie.)",
"(Hlasovanie.)",
"(Hlasovanie.)",
"(Hlasovanie.)",
"(Hlasovanie.)",
"(Hlasovanie.)",
"(Hlasovanie.)",
"(Hlasovanie.)"
] | 4,037,797 |
78 | 2022-12-01 | Autorizovaná rozprava | 211 | Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR | Peter | Pčolinský | podpredseda NR SR | Pán poslanec Lukáč. | [] | 4,071,733 |
42 | 2014-11-10 | Autorizovaná rozprava | 476 | Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR | Erika | Jurinová | podpredsedníčka NR SR | Ďakujem vám. A k pánovi Blahovi. No, pán teoretik, ďakujem vám. Som veľmi rada, že máte načítané toľko veľa z kníh a že nás viete takto poúčať. Je to veľmi prospešné pre nás všetkých. Verte tomu. Budeme nesmierne šťastní, keď v tom budete pokračovať. Ďakujem. (Reakcia z pléna.) | [
"(Reakcia z pléna.)"
] | 4,091,987 |
69 | 2022-06-23 | Autorizovaná rozprava | 8 | Suja, Miroslav, poslanec NR SR | Miroslav | Suja | poslanec NR SR | Aby som mohol pokračovať, vyhlasovanie územia európskeho významu, kde traumatizoval skoro celé oblasti alebo veľké oblasti vidieka, prevody pozemkov pod ministerstvo životného prostredia, sťažnosti starostov. Už nehovorím o tých jeho základných vedomostiach, ktoré nemá absolútne žiadne. Nie je problém, keď je človek jednoduchý. Naschvál nechcem hovoriť hlúpy, aby ma nenapomínali, keď je človek jednoduchý, ale keď je jednoduchý minister, tak trpí celé Slovensko. A ja si myslím, že toto si nemôžme v súčasnej situácii dovoliť. Mať jednoduchého ministra, hoci ich tu máme viacej. A to už nehovorím o tom, že zlyhal pri manažmente medveďa hnedého, vážení kolegovia, kolegyne, čo má priamo za následok, nieže ohrozuje život na vidieku, ale zmrzačovanie ľudí, celoživotné traumy a, bohužiaľ, aj smrť. Preto na začiatku dovoľte, aj keď možno pročkovcom je to na smiech, aby som prečítal list od rodiny Dušana Migiara, 57-ročného pána, ktorý bol otec, starý otec a manžel. Ja viem, pán Pročko, je vám to na smiech, robíte grimasy,14. 6. tento človek brutálne zahynul, vám je to jedno. (Reakcia z pléna a zaznievanie gongu.) 14. 6. tento človek brutálne zahynul. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) | [
"(Reakcia z pléna a zaznievanie gongu.)",
"(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)"
] | 3,870,207 |
26 | 2018-02-13 | Autorizovaná rozprava | 112 | Danko, Andrej, predseda NR SR | Andrej | Danko | predseda NR SR | Ďakujem. Pokračujeme o 14. hodine. Ďakujem. A súčasne prerušujem rokovanie o tomto bode programu. (Prerušenie rokovania o 12.10 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.) | [
"(Prerušenie rokovania o 12.10 hodine.)",
"(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)"
] | 4,079,417 |
4 | 2016-05-24 | Rozprava | 77 | Danko, Andrej, predseda NR SR | Andrej | Danko | predseda NR SR | Ďakujem. Pán poslanec Ľubomír Petrák. | [] | 4,026,776 |
22 | 2011-09-08 | Autorizovaná rozprava | 44 | Novotný, Viliam, poslanec NR SR | Viliam | Novotný | poslanec NR SR | Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, oddlženie sa stalo evergreenom slovenskej zdravotnej politiky uplynulého desaťročia. Pritom oddlženie v rokoch 2003 až 2005 prostredníctvom štátnej akciovej spoločnosti Veriteľ za vyše 19 mld. korún malo byť posledným, ale nebolo. Prečo? Pretože predchádzajúca vláda najskôr zastavila a neskôr úplne zrušila transformáciu nemocníc, štátnych príspevkových organizácií na akciové spoločnosti v 100-percentnom vlastníctve štátu. Druhá Dzurindova vláda takmer úplne oddlžila všetky štátne nemocnice. Zostávajúci dlh sa každým mesiacom znižoval. Nemocnice platili tak dodávateľom, ako aj napríklad Sociálnej poisťovni. Po voľbách v júni 2006 sa však situácia ako mávnutím čarovného prútika zmenila. Platobná disciplína nemocníc sa náhle vytratila. Nastalo obdobie zmäkčovania pravidiel pre štátne nemocnice. Spomeňme snahu o ochranu pred exekúciami. Spomeňme koncovú minimálnu sieť diskriminujúcu neštátne zdravotnícke zariadenia. Spomeňme ničím nepodložené navyšovanie platieb Všeobecnej zdravotnej poisťovne štátnym nemocniciam o desiatky percent. A napriek tomu sa každý mesiac dlh štátnych nemocníc zvyšoval. Nemocnice neplatili svojim dodávateľom, rovnako neplatili odvody za svojich zamestnancov do Sociálnej poisťovne. Situácia sa vyhrotila v roku 2009, keď finančná a hospodárska kríza zasiahla aj slovenské zdravotníctvo. 28. apríla 2009 sme tu v Národnej rady prerokovali návratnú finančnú výpomoc nemocniciam. Materiál, na rozdiel od toho, o ktorom rokujeme dnes, neprešiel vtedy riadnym legislatívnom procesom. Neschvaľovala ho ani vláda. Dostal sa sem ako poslanecký pozmeňovací návrh v druhom čítaní Návratná finančná výpomoc vo výške 130 mil. eur už svojím názvom zahmlievala podstatu. Nikto, ani samotný predkladateľ, totiž neočakával, že by tieto peniaze mali byť niekedy vrátené štátu. Vtedy som z tohto miesta povedal: „Správnou a čestnou otázkou by bola otázka, ako chcú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti po dvoch rokoch začať peniaze vracať, lebo ide o návratnú finančnú výpomoc. To do dvoch rokov naozaj ministerstvo zdravotníctva verí v to, že nemocnice budú hospodáriť vo vyrovnanom rozpočte a ešte budú dokázať splácať svoju návratnú finančnú výpomoc? Ja tomu neverím.“ Toto som povedal v apríli 2009 a mal som pravdu. Ja som mal pravdu a pán minister Raši sa mýlil. Nemocnice do dvoch rokov nevedia splácať návratnú finančnú výpomoc. To je pravda a treba to možno podčiarknuť skôr, ako znovu budeme kresliť utopistické a dramatické modely toho, ako to bude v budúcnosti. Treba povedať, že v apríli 2009 pán minister Raši požičal nemocniciam, požičal 128, skoro 130 mil. eur návratnej finančnej výpomoci, ktoré sa ukázali byť nenávratnou finančnou výpomocou. Dnes je situácia zmenená oproti tej spred dvoch rokov. Štátne nemocnice sa majú transformovať do konca tohto roka na akciové spoločnosti. Ak majú prijať po novom roku zodpovednosť za svoje hospodárenie, je potrebné ich finančne stabilizovať. Napriek náročnej situácii, napriek hospodárskej kríze, napriek problémom vo verejných financiách našla vláda Ivety Radičovej na ich oddlženie peniaze 350 mil. eur, teda vyše 10,5 mld. korún. Proces premeny štátnych príspevkových organizácií na akciové spoločnosti sa dostáva do druhého kroku. Ako som to už niekedy, prvým krokom je samotné technické zvládnutie transformácie, druhým krokom je oddlženie starých záväzkov a tým tretím a najnáročnejším krokom, na ktorý nás právom upozorňuje aj opozícia, je udržanie finančnej stability nových akciových spoločností po 1. 1. budúceho roku. V štátnych nemocniciach, ktoré prechádzajú procesom transformácie z príspevkových organizácií na akciové spoločnosti, sa v uplynulých mesiacoch vykonali znalecké posudky. Dovoľte mi spomenúť niektoré zásadné konštatovania, ku ktorým pri tejto činnosti dospel Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity. Ústav ich písomne zaznamenal v dokumente nazvanom „Rozbor štruktúry záväzkov a trendu zadlžovania transformovaných zdravotníckych zariadení“. Keď tento komplikovaný materiál preložíme do normálnej reči, dozvieme sa, že jednotlivé nemocnice ako štátne príspevkové organizácie vykazovali celé roky, prakticky od roku , 89, pre ministerstvo zdravotníctva iné čísla, než bola skutočnosť. Prikrášľovanie reality? Potemkinovská dedina? Nazvite to, ako chcete. Umožňovala im to skutočnosť, že ich výkazníctvo a účtovníctvo nemalo stanovené žiadne pravidlá. V týchto mútnych vodách sa potom dobre lovilo. Ľahko vznikal nekontrolovaný dlh, ktorý potom musel štát z peňazí daňových poplatníkov opakovane oddlžovať. Práve preto je potrebné, aby aj pre štátne nemocnice konečne začali platiť rovnaké pravidlá, ako platia pre všetkých ostatných. Pre neštátne zdravotnícke zariadenia, pre súkromných lekárov, pre lekárne, pre zdravotné poisťovne, pre farmaceutické firmy, pre distribučné firmy, pre dodávateľské firmy. Dovoľte mi spomenúť konkrétne príklady, kde sa v nemocniciach strácali peniaze. V roku 2008 uverejnil Týždenník Trend článok „Ako sa bačuje na onkológii“. Autor v ňom dokumentuje nákup troch lineárnych urýchľovačov troma štátnymi nemocnicami v Prešove, Banskej Bystrici a Bratislave. Tendra sa v každej nemocnici zúčastnil len jeden záujemca, ktorý so svojou ponukou, čuduj sa svete, aj vyhral. Tender pripravila známa košická spoločnosť. Podozrenia z toho, že nákupy lineárnych urýchľovačov boli extrémne predražené, sa potvrdili teraz pri znaleckých posudkoch v spomenutých nemocniciach. Lineárne urýchľovače majú totiž trhovú hodnotu takmer o polovicu nižšiu, než za ne zaplatili nemocnice. Namiesto 150 mil. korún, ktoré nemocnice zaplatili, sa tieto prístroje podľa posudku Ústavu súdneho inžinierstva zaradili do majetku v hodnote 60 % obstarávacej ceny. Každá z troch nemocníc, teda zaplatili o 60 mil. korún viac, než bola trhová cena prístrojov. Akýkoľvek zodpovedný manažér by postupoval inak. A akýkoľvek zodpovedný vlastník by na manažéra nakupujúceho predraženú techniku podal trestné oznámenie. Iný príklad. Národný onkologický ústav v Bratislave, v suteréne nájdete krabice s dvoma prístrojmi určenými pre chirurgický pavilón. Nákup je z roku 2010 spred volieb. Obstarávacia cena 1 mil. eur s DPH. Pred dverami je jeseň 2011 a prístroje ešte stále nemal kto vybaliť. Nečudo, chirurgický pavilón totiž ešte nebol postavený. Nechcem vás unavovať výpočtom ďalších tunelov a tunelíkov v slovenských nemocniciach, ktoré sa pri inventúre vyplavujú na povrch. Je to smutný, tristný príbeh slovenského zdravotníctva. Nečudujme sa, že sa nemocnice zadlžujú, ak v tých pivniciach odpočívajú v krabiciach nerozbalené, ale veľkoryso zaplatené prístroje. Nečudujme sa, že zdravotné sestry sú frustrované z nízkych miezd, keď nemocnice míňali radšej peniaze na predražené nákupy v podozrivých tendroch. Nemám veľké oči z transformácie nemocníc, nie je to všeliek problémov v zdravotníctve a ani som to nikdy netvrdil. Manažéri týchto zariadení to budú mať ťažké. Čakajú ich extrémne výzvy udržať transformované nemocnice vo vyrovnanom rozpočte. Ale aspoň konečne prestanú byť za hlupákov tí riaditelia, ktorí sa správajú zodpovedne, nakupujú efektívne, nekradnú, snažia sa o dlhodobý rozvoj nemocnice. Konečne budú platiť v nemocniciach jednoznačné účtovné pravidlá, budú verifikované nezávislým externým auditom. Nad riaditeľmi bude visieť Damoklov meč v podobe trestnej zodpovednosti pri správe majetku štátu. To sú tie základné rozdiely medzi príspevkovou organizáciou a akciovou spoločnosťou. Rozdiely, ktoré do slovenského zdravotníctva prinesú spravodlivosť a novú kultúru vzťahov. Chcem vás preto, panie poslankyne a páni poslanci, požiadať o podporu tohto materiálu, ktorý umožní úspešne dokončiť zásadný krok v našom zdravotníctve. Ďakujem vám za pozornosť. | [] | 3,988,139 |
78 | 2022-12-08 | Autorizovaná rozprava | 225 | Holý, Štefan, podpredseda vlády SR | Štefan | Holý | podpredseda vlády SR | Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predmetom návrhu zákona je najmä transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie v platnom znení. Návrh zákona je kontinuitný vo vzťahu k platnej právnej úprave, z ktorej vychádza a na ktorú nadväzuje. Primárnym cieľom návrhu zákona je najmä posilnenie presadzovania práva a právom chránených záujmov oznamovateľov kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti a podpora postihovania protispoločenskej činnosti za účasti verejnosti. Návrh zákona reaguje na viaceré nedostatky právnej úpravy, ktoré boli v spolupráci s Úradom na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti identifikované až v aplikačnej praxi. Nad rámec transpozície sa navrhuje zmena názvu Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, a to na kratší názov Úrad na ochranu oznamovateľov. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť. | [] | 4,086,213 |
Subsets and Splits
No community queries yet
The top public SQL queries from the community will appear here once available.