session_num
int64
1
104
snapshot
date32
session_name
stringclasses
5 values
segment_num
int64
1
1.44k
speaker
stringlengths
6
170
first_name
stringclasses
241 values
last_name
stringclasses
744 values
role
stringclasses
287 values
transcript
stringlengths
2
108k
transcriber_notes
listlengths
0
342
id
int64
3.87M
4.23M
17
2013-04-16
Autorizovaná rozprava
119
Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Renáta
Zmajkovičová
podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec Kuffa.
[]
4,075,022
53
2001-11-29
Autorizovaná rozprava
77
P. Hrušovský, podpredseda NR SR:
P
Hrušovský
podpredseda NR SR
(Hlasovanie.) Prítomných 116 poslancov, za 84, zdržalo sa 27, nehlasovalo 5. Konštatujem, že návrh sme schválili. Otváram rozpravu v treťom čítaní , páni poslanci. Pýtam sa, či sa chce v rámci rozpravy v treťom čítaní niekto z prítomných pánov poslancov podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku prihlásiť a podať pozmeňujúce návrhy. Konštatujem, že nie je to tak. Preto pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona o zamestnanosti v znení neskorších ako o celku. Prezentujme sa, páni poslanci, a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných je 112 poslancov, za 76, proti 2, zdržalo sa 34. Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky schválila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov. Teraz poprosím pána poslanca Langoša, ktorého poveril gestorský výbor, aby ako spoločný spravodajca uvádzal návrhy na hlasovanie k návrhu poslanca Národnej rady Vladimíra Palka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov . Pán poslanec Langoš. J. Langoš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, v rozprave v druhom čítaní nezaznel ani jeden pozmeňujúci, doplňujúci, ani procedurálny návrh, preto pristúpme k hlasovaniu o návrhu zo spoločnej správy. V spoločnej správe sú uvedené 4 pozmeňujúce návrhy. Gestorský výbor navrhuje hlasovať o všetkých štyroch návrhoch spoločne a navrhuje tieto návrhy schváliť. Prosím, nechajte hlasovať o tomto bode.
[ "(Hlasovanie.)", "(Hlasovanie.)" ]
3,911,022
48
2021-10-27
Autorizovaná rozprava
226
Kazda, Radovan, poslanec NR SR
Radovan
Kazda
poslanec NR SR
Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a aby určené výbory návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
[]
4,067,844
8
2012-11-06
Autorizovaná rozprava
147
Gibalová, Monika, poslankyňa NR SR
Monika
Gibalová
poslankyňa NR SR
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca a Pavla Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 246. Som určený spravodajca Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 25 z 11. októbra. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom pod číslom rozhodnutia 229 z 28. septembra 2012. Súčasne konštatoval pán predseda, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Zákon odôvodnil navrhovateľ. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní. Zároveň v súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a citovaným návrhom predsedu Národnej rady odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť tento návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Pričom za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona. Pani predsedajúca, ďakujem, skončila som svoju spravodajskú informáciu a prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu zákona.
[]
4,165,007
51
2021-12-01
Autorizovaná rozprava
93
Kozelová, Monika, poslankyňa NR SR
Monika
Kozelová
poslankyňa NR SR
Pán poslanec Kotleba. Volebná zmena v Bielorusku je v týchto rokoch asi tak reálna, ako nájsť niekoho, kto nikdy necikal v sprche, úprimne. Spôsob ako sa bieloruská vláda a Lukašenko vysporiadavajú s opozíciou, je nad rámec slušnosti a demokratického spolužitia. Zato porušovanie ľudských práv je na dennodennom poriadku. Vám fakt nevadí to väznenie, bitky, politicky motivované kroky voči opozícií, teda to by sa vám páčilo? No vám asi áno, ale nám rozhodne nie. A ako povedal kolega Krúpa, my patríme na západ nie na východ.
[]
3,949,142
8
2012-10-23
Autorizovaná rozprava
183
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Jana
Laššáková
podpredsedníčka NR SR
S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Duchoň. Nech sa páči.
[]
3,892,396
32
2021-06-25
Autorizovaná rozprava
60
Mizík, Stanislav, poslanec NR SR
Stanislav
Mizík
poslanec NR SR
Ďakujem za slovo. Správne ste podotkli ten fakt, že dovtedy to nie je človek a môže byť odstránený z tela matky a zrazu už nie, sa to nedá, lebo už je to človek. Podľa mňa je to len systém lží a propagandy. Je to fakt divné. V stredu večer je to zygota, plod či embryo a vo štvrtok ráno už je to človiečik, je to taká divná zmena klasifikácie. Kto to určil, hodinu alebo tie termíny? A keď sa presťahuješ do inej krajiny, susednej, máš čas ešte dva týždne, lebo u nich to je o dva týždne neskôr, kým je to človek v tele matky. Každá žena, ktorá sa rozhodne dať zabiť svoje počaté dieťa, a to či z lásky alebo len z čírej roztopašnosti, si musí byť vedomá, že sa to s ňou ponesie celý život a podľa môjho názoru a mojej viery aj v živote po živote na tejto zemi. Ďakujem.
[]
4,167,586
25
2013-10-18
Autorizovaná rozprava
92
Susko, Boris, poslanec NR SR
Boris
Susko
poslanec NR SR
Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Pán predseda, v zmysle § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, o tomto hlasovať.
[]
4,034,528
33
2014-03-20
Autorizovaná rozprava
155
Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Renáta
Zmajkovičová
podpredsedníčka NR SR
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
[]
3,951,056
40
2021-10-05
Autorizovaná rozprava
107
Šefčík, Marek, poslanec NR SR
Marek
Šefčík
poslanec NR SR
Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážená pani predkladateľka zákona, kolegovia, kolegyne, poslankyne, poslanci, ja som pôvodne chcel v rozprave rozobrať jednotlivé body z toho zákona, jednotlivé body, v ktorých sa daný zákon dopĺňa, mení. Ale obmedzím sa skôr na ich vymenovanie a dotknem sa len niektorých z nich a potom by som sa venoval tomu, čo sa tu udialo v tej rozprave minulý týždeň, resp. teraz, to, čo spomínala moja kolegyňa. Takže začal by som otázkou pre tých, ktorí sú odporcovia prijatia tohto zákona. Ak sa žena rozhodne pre potrat a je o tom presvedčená, ktorý bod z tohto návrhu zákona jej v tom zabráni? Pýtam sa, chcel by som od vás počuť odpoveď. Vymenujem niektoré z tých bodov. Zmena názvu úkonu z prerušenia na ukončenie, pravidelná súhrnná správa o tejto problematike od ministerstva zdravotníctva, predloženie lehoty, predĺženie, pardon, lehoty na rozmyslenie, lepšia informovanosť žien pred zákrokom, v zákone zdôrazňujeme záujem o ochranu matky, ale aj plodu, zákaz reklamy na potrebu alebo dostupnosť potratu, dobrovoľný druhý lekársky posudok, ktorý prepláca poisťovňa, rozšírenie možnosti núdzového bývania aj pre nečakane tehotné ženy, doplnenie dotazníka pred potratom, aby sme poznali skutočné príčiny tohto zákroku, príspevok pri narodení dieťaťa vyplatiť hneď, hneď, a nie až po 28. dni od narodenia, značné navýšenie príspevku pri narodení zdravotne znevýhodneného dieťaťa a zníženie registračného poplatku na auto o 70 % v prípade, že kupujúci je rodič troch a viac detí. Ja teraz sa skutočne znova pýtam, ktorý z týchto bodov znemožní žene, ktorá je pevne rozhodnutá pre potrat, na ten potrat ísť. Ja som taký bod nenašiel. Naši liberálni kamaráti hovoria často: „My nie sme za potraty, chceme nechať voľbu tej žene.“ Ale veď teraz som pred chvíľočkou povedal, že my voľbu tej žene neberieme. Týmto zákonom – ani jeden bod tam nie je taký, ktorý by zamedzoval žene rozhodnúť sa. A teraz pôjdem k dvom veciam, ešte, ešte spomeniem pred tým, mne sa páči z toho napríklad ten bod, že žena, ktorá, ktorá má po pôrode a čaká na dotáciu od štátu vo forme kočíkovného alebo pôrodného, musí čakať 28 dní, jej dieťa sa musí dožiť 28 dní, až potom jej štát vyplatí týchto 829 eur. Ja si myslím, že mamička, ktorej sa dieťatko dožije, ja neviem, tri dni, desať dní, sa dosť trápi a má dosť trápenia, takisto si kupovala výbavu pre to dieťatko. A ja si myslím, že, že tieto peniaze by mal štát vyplácať pôrodom tej žene. No a teraz k tým dvom veciam, ktoré som chcel spomenúť. Je tam jeden taký bod, ktorý hovorí o tom, že pre hendikepované dieťa tým rodičom alebo mamičke chceme navýšiť ten príspevok a navýšiť ho výrazne, o asi 3 170 eur. Ja som dostal takú správu od jedného človeka, ktorý mi hovorí, že ani milióny by neboli dosť. No ale to nie je argument. Ja si myslím, že takíto rodičia majú a poznáme takýchto, majú omnoho väčšie výdavky na tie deti. Ja viem, že bolo by dobre spraviť systémové kroky pomoci, ale odmietam argumentáciu, že ak nie sú systémové kroky, tak im nepomôžme nijako. Ja hovorím, že aj tento príspevok, navýšený príspevok im môže pomôcť. No a tam veľmi absurdne vyznieva, keď jedna pani poslankyňa sa nechala počuť: „Tento bod považujem vyslovene za chorý. Prečo chceme motivovať ženy, aby porodili ťažko postihnuté dieťa? A čo s ním a jeho rodinou bude potom?“ Tak na jednej strane chceme pomáhať tým ženám a vymysleli sme napríklad takúto pomoc a na druhej strane sa odvolávame na to, že čo s tým. Na jednej strane hovoríme, že my nie sme za potraty, a na druhej strane akú voľbu im máme dať. Máme im pomáhať. Alebo čo je tá druhá možnosť? No tá druhá možnosť je ukončenie života. No a teraz sa nechala počuť ďalšia pani poslankyňa, pani poslankyňa Marcinková a napísala srdcervúci status, ja si pamätám, keď bol ten zákon prvýkrát tu v pléne a ona upachtená s dieťaťom, s maličkým dieťaťom sem prišla, aby hlasovala proti tomuto zákonu, to bolo absurdné podľa mňa. A teraz napísala, ak prejde novela pani Záborskej, tak s mŕtvym plodom budete musieť žiť ďalšie štyri dni, počas ktorých si vraj máte potrat rozmyslieť. Samozrejme, že to je veľmi citlivé vyjadrenie, ale je zavádzajúce. Veď keď je plod alebo to dieťa mŕtve, rieši sa to rieši to príslušný lekár a rieši to zákon o zdravotnej starostlivosti, a nie zákon o umelom prerušení tehotenstva. Ja by som bol, rád keby predkladateľka zákona Anka Záborská sa možno prihlásila aj na mňa faktickou poznámkou a toto dovysvetlila, že to tak nie je. Ja som si myslel, že, že sú tu medzi nami niektorí, ktorí nemajú problém šíriť po Facebooku lži, nepravdy, ale nemyslel som si, že k tomu sa zníži táto koaličná poslankyňa. Ešte keď mám čas, tak spomeniem ďalšiu vec. V jednej politickej relácii vystúpil pán Raši a povedal, že oni, neviem, či to budem presne citovať, ale povedal, že oni nebudú podporovať návrhy stredovekého krídla OĽANO. Minule vyšli zo sály, mali tlačovku tak tu neboli, teraz vraj budú hlasovať proti. Nechal sa počuť už aj ich líder Peter Pellegrini, takisto že to nepodporia, ale nie sú tu v sále ani teraz neargumentujú, ani predtým sa neprihlasovali, tak ja by som sa ich chcel aj takto opýtať, pán MUDr. Richard Raši (ruch v sále a zaznievanie gongu), ktorý bod, kvôli ktorému bodu v tomto zákone ste proti. Čo, ktorý bod je taký stredoveký, ktorý považujete teda za stredoveký, ktorý? Ja som počúval rozpravu aj minulý týždeň, aj teraz, dnes snáď faktické poznámky budú možno nejaké, ďalší rečníci, ja sa veľmi rád dozviem, ktorý z týchto bodov tej žene zamedzí tej, ktorá je rozhodnutá, zamedzí ísť na ten potrat. My nič také týmto zákonom nezavádzame. Priatelia, v tejto sále sú, predpokladám, normálne zmýšľajúci ľudia a ja ďakujem všetkým predkladateľom toho zákona, ja som jeden z nich, nechcem, aby to blbo vyznelo, že ďakujem sebe, ale tak hlavne Anke Záborskej, ktorá ide touto cestou, že chce pomáhať a nechce, nechce zakazovať. Ak máme pomôcť, tak pomôžme aspoň trošička, ak sa nedá toľko, pomôžme aspoň toľko a nezarežme ten zákon len preto, že to nie je toľko a hneď naraz. Ďakujem vám pekne a verím, že ten zákon podporíte.
[ "(ruch v sále a zaznievanie gongu)" ]
4,208,350
31
2018-05-23
Autorizovaná rozprava
130
Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Martin
Poliačik
poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Ďakujem, Anka, aj za tie dva pozmeňováky, aj za teda konštantnú starostlivosť o tému. Nie je to krátko v podstate, čo túto tému ťaháme spolu. A ja som veľmi rád, že pani ministerka sa pridala k úsiliu, ktoré je v tomto parlamente v zásade už minimálne od roku 2010, a že sa to hýbe k, dúfajme, zdarnému koncu. Čím viac sme sa približovali k dnešnému dátumu, tým viacej začali vznikať tlaky na to, aby tento zákon cez parlament neprešiel. Koniec koncov vystúpenie pána Simona to zaklincuje aj v tejto rozprave celkom určite tiež. Ja som rád, že lobing množiteľov z južného Slovenska nie je tak silný, aby dokázal spláchnuť tento zákon z legislatívneho procesu, a že aj napriek tomu, že ten zákon nie je dokonalý, ja by som si mnohé veci v ňom dokázal predstaviť inak, ty určite tiež. Koniec koncov tvoje pozmeňujúce návrhy ukazujú, že stále je čo zlepšovať, takisto v oblasti zmeny Občianskeho zákonníka, podľa mňa, nebola vec dotiahnutá ideálne, a ak zákon prejde v dnešnej podobe, tak vlastne bude schválené naše znenie, ktoré sme v tomto parlamente predkladali už minimálne dva alebo trikrát. Ale výsledok je výsledok. Ak to prejde, bude to schválené a je celkom veľký predpoklad, že sa v otázke ochrany zvierat pohneme ako Slovensko dopredu, lebo momentálne máme oproti iným európskym, ale aj svetovým krajinám obrovský deficit, a tým pádom aj civilizačne za nimi zaostávame, keďže treba vychádzať z premisy, že kultúra krajiny sa ukazuje aj na tom, ako ochraňuje tých, ktorí sa ochrániť nevedia sami.
[]
4,011,737
31
2004-09-09
Autorizovaná rozprava
62
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR:
I
Mikloš
podpredseda vlády a minister financií SR
Táto smernica bola prijatá v dôsledku toho, že nový vývoj na finančných trhoch viedol k vzniku finančných skupín, ktoré poskytujú služby a produkty v rôznych sektoroch finančných trhov, ktoré sa nazývajú finančné konglomeráty. V tejto súvislosti sa návrh zákona dopĺňa o ustanovenia o doplňujúcom dohľade nad finančnými konglomerátmi najmä o to, čo sa rozumie finančným konglomerátom, finančnou holdingovou spoločnosťou, finančnou holdingovou spoločnosťou so zmiešanou činnosťou, ďalej o podmienky, kedy doplňujúci dohľad vykonáva Národná banka Slovenska, limity na identifikáciu finančného konglomerátu a požiadavky zabezpečujúce bezpečné podnikanie na úrovni finančného konglomerátu, ktorého súčasťou sú banky alebo inštitúcie elektronických peňazí, a spoluprácu Národnej banky Slovenska s príslušnými orgánmi dohľadu zodpovednými za dohľad nad ďalšími osobami tvoriacimi finančný konglomerát. V návrhu zákona sa tiež spresňujú niektoré ustanovenia o hypotekárnom bankovníctve v súvislosti s presunom kompetencií na vyplácanie štátneho príspevku z ministerstva financií na ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja. Tiež sa návrhom zákona upravuje zákon č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku tak, že na inštitúciu elektronických peňazí, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu, sa vzťahujú ustanovenia zákona o bankách upravujúce doplňujúci dohľad. Ďakujem za pozornosť.
[]
4,058,633
33
2014-03-25
Autorizovaná rozprava
11
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Jana
Laššáková
podpredsedníčka NR SR
Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, pán minister, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.
[]
3,998,894
23
2017-12-05
Autorizovaná rozprava
55
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Béla
Bugár
podpredseda NR SR
Pán poslanec Fecko.
[]
4,157,641
8
2012-10-18
Autorizovaná rozprava
132
Počiatek, Ján, minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
Ján
Počiatek
minister dopravy
Ďakujem za slovo. Pozemky vyčleňované do náhradného užívania podľa § 15 zákona č. 330/1991 Zb. boli vyčleňované iba do vykonania projektu pozemkových úprav alebo do zániku podniku, ktorý hospodári na pôde bez právneho nástupcu, alebo do rozhodnutia o odňatí pozemku z poľnohospodárskej pôdy. Zákon síce dovoľoval užívateľom vysádzať na týchto pozemkoch trvalé porasty v období od roku 1993, pripúšťa to novela zákona z roku 1993, do roku 2008, od 1. 1. 2008 bolo ustanovenie § 15 zo zákona vypustené, ale náhradní užívatelia to robili s vedomím, že zánikom práva náhradného užívania im nebude poskytnutá náhrada. Zákon to neriešil, pretože tento problém je riešený v príslušných ustanoveniach Občianskeho zákonníka. Vlastník porastu si svoje nároky môže riešiť v občianskoprávnom konaní súdnou cestou. Bolo vecou dohody užívateľa vlastníka pozemku, aby si určil podmienky vysporiadania vložených investícií po skončení náhradného užívania. Zánik práva náhradného užívania neznamená, že užívateľ musí pozemok opustiť. Môže s vlastníkom pozemku uzavrieť nájomnú zmluvu. V prípadoch, ak ide o konanie o pozemkových úpravách, kde vykonaním projektu pozemkových úprav zaniká právo náhradného užívania, zákon priamo v § 21 zohľadňuje ujmu, ktorá je spôsobená užívateľovi, ak bol pozemok vyčlenený podľa § 15. Ďakujem za slovo, skončil som.
[]
3,971,692
54
2015-09-29
Autorizovaná rozprava
44
Beblavý, Miroslav, poslanec NR SR
Miroslav
Beblavý
poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne pánovi poslancovi Mičovskému za jeho vystúpenie. Dovoľte mi, k tomu dodať to, že naozaj, my ako SIEŤ tiež tu presadzujeme 500 eur, ale je to zníženie dane o 500 eur pre každú pracujúcu rodinu. Tam by to asi naozaj pre tú rodinu znamenalo signifikantný rozdiel. Myslím, že naozaj nikto v tejto sále neverí, že 500 eur pre poslanca by znamenalo nejaký signifikantný rozdiel, osobitne, a mi dovoľte sa k tomu vrátiť, keď máme ústavný zákon o konflikte záujmov, ktorý ustanovuje za rovnaké prehrešky, pretože zneužitie funkcie je prehrešok podľa článku 4, prijímanie darov neoprávnené je prehrešok podľa článku 4 uvedeného zákona, a takto by som mohol pokračovať, pokutu v podobe dvanástich platov a v prípade dvoch prehreškov pokutu v podobe straty mandátu, a to nie dobrovoľnej, nie výzvy, ale na základe hlasovania nedobrovoľnej. Preto naozaj jediné, čo tu stačí, je dotiahnuť a posunúť zákon o konflikte záujmov osobitne, keďže ten sa týka všetkých verejných funkcionárov a tento návrh sa týka len poslancov. Priznám sa, že akokoľvek som skeptický aj k tejto snemovni, rozhodujúci objem zneužívania verejnej moci a korupcie v tomto štáte sa neodohráva v tejto Národnej rade, odohráva sa na ministerstvách, odohráva sa na Úrade vlády, odohráva sa na iných úrovniach exekutívy. To znamená, že tento návrh navyše nerieši to, čo je podstatné. A posledná poznámka. Opäť by sme tak museli čakať na rozhodnutia všeobecných súdov a Ústavného súdu, ale tento návrh navyše v sebe skrýva ešte iné nebezpečenstvo a to je, že v rámci zásady zákazu dvojitého trestu za ten istý prehrešok, dokonca sa môže stať a je to pomerne pravdepodobné, že ak by niekto spáchal porušenie ústavného zákona, ktoré je porušením etického kódexu, tak ho môže väčšina parlamentná rýchlym pokutovaním 500 eur v mandátovom a imunitnom výbore ochrániť pred skutočným stíhaním vo výbore pre nezlučiteľnosť funkcií, to znamená, že je tam aj tento nástroj.
[]
4,076,133
47
2015-02-18
Autorizovaná rozprava
116
Duchoň, Daniel, poslanec NR SR
Daniel
Duchoň
poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, váš prejav bol miestami až hysterický, a pritom veľmi málo faktický. A podľa môjho názoru treba stále a znovu upriamiť pozornosť, prečo vôbec došlo k žalobe, čo sa týkalo privatizácie, a to z toho dôvodu, že tá privatizácia bola manipulovaná. Vyhrávali proste ponuky s ďaleko menšími finančnými ponukami. To znamená, je oprávnená takáto žaloba a myslím si, že každá normálna spoločnosť by takúto žalobu voči štátu podala. Čo sa týka toho, ako tu apelujete na morálku, tak ako aj povedal kolega Martvoň, vy ste určite posledný z tých, ktorý tu môžu apelovať na morálku, vzhľadom na to, čo ste stvárali na ministerstve obrany za peniaze daňových poplatníkov. Ďakujem.
[]
3,921,322
16
2013-03-27
Autorizovaná rozprava
7
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Jana
Laššáková
podpredsedníčka NR SR
Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami: pán poslanec Zajac, pani podpredsedníčka Jurinová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec Zajac, máte slovo.
[]
3,981,271
44
2005-06-30
Autorizovaná rozprava
255
T. Mikuš, poslanec:
T
Mikuš
poslanec
Úrad jadrového dozoru kompetenčným zákonom č. 571/2001 preberá zodpovednosť štátu v oblasti jadrovej bezpečnosti. Čiže je to predĺžená ruka štátu v tejto oblasti. Na záver poviem, ale aj na koniec, že predĺžená ruka štátu musí byť dostatočne silná, dostatočne personálne a technicky vybavená, aby túto mimoriadne dôležitú kompetenciu mohla spoľahlivo vykonávať. V správe je veľmi zaujímavé konštatovanie, že úrad vzhľadom na perspektívy využívania jadrovej energetiky na Slovensku, ktoré vyžaduje dostavba tretieho a štvrtého bloku a záväzok odstaviť elektráreň V 1 už v r. 2006 – 2008, nebude pravdepodobne schopný pri súčasnej štruktúre a vybavenosti tieto kompetencie, tieto zodpovednosti vykonávať. Čiže je veľmi potrebné, aby sa príslušní zamysleli pri zostavovaní štátneho rozpočtu na ďalšie obdobia, ako úrad posilniť. Je to teda v prvom rade otázka financovania. Ďalšia poznámka. Čo sa týka inšpekčnej činnosti, bolo by dobré, ak by správa v budúcnosti obsahovala aj informáciu o stratégii zvyšovania jadrovej bezpečnosti. Jadrová bezpečnosť je totiž problematikou, ktorá musí byť v centre pozornosti nielen prevádzkovateľa, ale, samozrejme, aj Úradu jadrového dozoru a stratégia zvyšovania jadrovej bezpečnosti sa odvíja od toho, ako spoločnosť pripravuje svoje investičné plány, ako spoločnosť vzdeláva a vychováva svojich pracovníkov, akým spôsobom sa prepracúvajú a kvalitatívne zvyšujú programy zaistenia kvality, akým spôsobom školstvo Slovenskej republiky reaguje na životné potreby Slovenska v tejto oblasti. (Ruch v sále.) Páni kolegovia, naozaj hovorím veľmi nudne a prepáčte, že si dovolím vás prerušiť, ale hovorím o veciach, ktoré sú naozaj životne dôležité pre Slovensko. Potom v tej oblasti všeobecnej dovoľte poznámku, myslím si, že by bolo dobré zvážiť pre budúcnosť prenos kompetencií, ktoré patria do iných rezortov a týkajú sa oblasti radiačnej bezpečnosti, prenos týchto kompetencií do Úradu jadrového dozoru. Ak má byť problematika jadrovej bezpečnosti komplexne dozorovaná, tak si myslím, že radiačná bezpečnosť tam potom logicky patrí. Ďalej v tejto správe by som ocenil – a predpokladám, že aj vy – informácie o výpustiach a expozičných príkonoch, pretože radiačné výpuste a expozičné príkony, ktorým sú vystavení či už pracovníci, alebo obyvateľstvo v okolí jadrových elektrární, jednoznačne ilustrujú úroveň jadrovej bezpečnosti našich prevádzok. Ďalšia vec, čo sa týka výpočtu zariadení, ktoré patria do pôsobnosti, do výkonu kontroly Úradu jadrového dozoru, predsa len si myslím, že tam logicky patrí aj cyklotrón, aj keď je tam určité množstevné obmedzenie, ale je to jadrové zariadenie. Takže myslím si, že zodpovední by sa mali nad týmto zamyslieť. Čo sa týka úradu samotného. Už roky má úrad veľmi vysoký rating v medzinárodnom meradle, úrad pôsobil aj ako školiace stredisko pre úrady jadrových dozorov iných krajín, avšak vidím pre budúcnosť naozaj určité ohrozenie vo funkčnosti, určité ohrozenie funkčnosti Úradu jadrového dozoru, pokiaľ úrad nebude dostatočne finančne nadimenzovaný. Ak porovnáme prostriedky, ktoré má úrad k dispozícii, nejakých 70 mil. korún, s prostriedkami, ktoré majú k dispozícii úrady jadrového dozoru či už v Českej republike, Maďarsku alebo Fínsku, tak prídeme k záveru, že náš Úrad jadrového dozoru má v násobkoch menej prostriedkov k dispozícii, v porovnaní s Fínmi až 15-násobne, pričom treba povedať, že rozsah úloh, ktoré má plniť, je porovnateľný. Záverom by som chcel povedať iba toľko, že slovenské jadrové zariadenia sú veľmi bezpečné, úrad k tomu prispieva. Ale aby mohol úrad aj v budúcnosti s ohľadom na nezastupiteľnú úlohu jadrovej energetiky v spoľahlivom zásobovaní Slovenska energiami zohrávať svoju rolu, tak je potrebné mu pomôcť. Pomôcť mu tým, že bude mať dostatok finančných prostriedkov na vykonávanie svojej zodpovednej činnosti. Ďakujem za pozornosť.
[ "(Ruch v sále.)" ]
3,955,291
12
2020-09-23
Autorizovaná rozprava
84
Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Milan
Laurenčík
podpredseda NR SR
Pán poslanec Ondrej Ďurica.
[]
4,010,576
49
2010-03-04
Autorizovaná rozprava
219
T. Cabaj, podpredseda NR SR:
T
Cabaj
podpredseda NR SR
Pán poslanec, ak rešpektujem rokovací poriadok, nemám inú možnosť, ako mu zobrať slovo, ale verím, že si sadnete spolu a si to dodiskutujete. Keďže pán podpredseda vlády to má pripravené, myslím, že nie je problém, aby ste si to dopovedali. Je tak trochu škoda, že nebudú to počuť tí ostatní, ale už len vy dvaja. Takže, pani poslankyne, páni poslanci, členovia vlády, čas určený na hodinu otázok uplynul. Končím tento bod programu. Vyhlasujem 5-minútovú prestávku. O 15.15 hodine budeme pokračovať tak, ako je schválené, v rokovaní budeme pokračovať návrhom vlády na zmenu ústavy, ktorú predkladá predseda vlády Robert Fico. (Prestávka.) (Po prestávke.)
[ "(Prestávka.)", "(Po prestávke.)" ]
4,212,810
6
2016-06-15
Rozprava
79
Smolíková, Eva, poslankyňa NR SR
Eva
Smolíková
poslankyňa NR SR
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení páni ministri, milí hostia, v rozprave vystúpili piati poslanci. Bol podaný jeden pozmeňujúci návrh k určeniu lehoty na jeho prerokovanie vo výboroch. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa rozhodla prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.
[]
3,912,143
20
2011-07-07
Autorizovaná rozprava
20
Markovič, Peter, poslanec NR SR
Peter
Markovič
poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Pán kolega Novotný, ja musím s tebou súhlasiť, že, žiaľ, táto debata skĺzla do úplne inej, len nie odbornej roviny, ale to pravdepodobne je dôvod taký, že opozícii dochádzajú argumenty a vyťahuje naozaj všetko možné len nie to, čo reálne zaujíma našich občanov, a to, čo reálne vie pomôcť. Lebo myslím, že na to tu sedíme. Je preto dôležité asi opätovne pripomenúť, že sme zaviedli limit na spoluúčasť na doplatky, a teraz je na stole návrh, prostredníctvom ktorého chceme znížiť doplatky prostredníctvom generickej preskripcie, lebo až tretinu doplatkov by pacienti nemuseli platiť, ak by získali lacnejšie generikum. Na stole je teda návrh, ako sprístupniť pacientom lacnejšie lieky a strana SMER – SD je proti.
[]
4,152,385
10
2016-10-26
Autorizovaná rozprava
207
Heger, Eduard, poslanec NR SR
Eduard
Heger
poslanec NR SR
Ďakujem. Ja by som len nadviazal na to, čo povedal kolega Jurzyca a vlastne poďakoval, lebo naozaj sme v časoch, kedy možno si tak hladkáme brucho a máme pocit, že jak sa nám dobre darí, ale naozaj tie časy môžu byť za rohom, kedy sa to môže ľahko zvrtnúť práve tým, že to táto nová doba, v úvodzovkách nová doba, kedy sa tlačia peniaze a vyslovene sa natláčajú ľuďom, môže sa zvrtnúť akokoľvek a my naozaj musíme začať myslieť hospodárne. A ja chápem, že je dnes ľavicová vláda, má na to iný pohľad, ale práve preto som rád, že aj o tomto sa hovorí, lebo toto je kľúčová téma. Ona možno niekedy pôsobí tak veľmi vzdialene, lebo máme pocit, že je to vysoko odborná, ale tak ako kolega Jurzyca to tu vysvetlil, veľmi jednoducho a úplne názorne, tak tak ako aj kolega Osuský doplnil, že v tom rodinnom rozpočte tomu úplne rozumieme, čiže to neni žiadna nejaká veľká veda, je to proste o tom, že potrebujeme sa správať zodpovedne a potrebujeme sa správať hospodárne a nenechať sa uchlácholiť nejakou dobrou dobou, nenechať sa uchlácholiť tým, že však nevadí, respektíve my znižujeme dlh tým, lebo nám rastie HDP a percentuálne ho znižujeme, ale v absolútnych hodnotách nám to stále rastie. Čiže my si nemôžme pred týmto zakrývať oči a naozaj potrebujeme smerovať k hospodárnemu správaniu tejto krajiny, a hlavne na základe príkladov, ktoré vidíme aj v Európe, že sa to dá, že to nie je nič nereálne, nedosiahnuteľné, že treba pristupovať k tomu zodpovedne, poctivo. A tá konsolidácia výdavkov je súčasťou dobrého hospodárenia, nemôžme sa tváriť, že tak dobre, teraz zamerajme sa vždy len na príjmy. Proste to musí ísť ruka v ruke. Takže ja som rád aj za tú výzvu, že ak teda by to náhodou neprešlo, presne to je tá naša výzva, že pôjdeme ďalej a budeme sa snažiť urobiť všetko pre to, aby táto krajina mala dobré hospodárenie, aby mohla spravovať aj s pozitívnym rozpočtom.
[]
4,072,020
34
2004-12-14
Autorizovaná rozprava
65
K. Tóthová, poslankyňa:
K
Tóthová
poslankyňa
Vo svojom vystúpení nebudem opakovať to, čo bolo povedané, ale osobne si myslím, že veľmi veľa bolo pravdy, snáď viac, ako by sme si my, čo tu sedíme, želali. Mne veľmi prekáža nesociálne cítenie, absolútna „otrlosť“, prepáčte, pán minister, ale vaša „otrlosť“ k sociálnym problémom občanov, a to práve u ministra, ktorý má v rezorte tieto otázky - prácu, rodinu a sociálne veci. Ja rovnako ako ostatní poslanci, tí dozaista tiež dostávajú zúfalé listy občanov. Pán minister, ja už som minule chcela, že vám ich pozbieram a osobne zanesiem, pretože pokiaľ by som vám ich postúpila, asi tak dopadnú ako listy, ktoré vy dostávate na ministerstvo, pretože občania, pokiaľ mne a mojim kolegom píšu, tak vždy dajú poznámku, prevažne dajú poznámku, že sme sa obrátili na toho ministra, na predsedu vlády, na predsedu parlamentu a medzi iným citujú aj vás. Čiže vy veľmi dobre viete, aká je sociálna situácia, aké sú problémy v spoločnosti, len nechcete o tom vedieť. Pán podpredseda vlády vo svojom úvodnom vystúpení ešte doobeda - práve odchádza, ale to nič -, všetci sme počuli, že hovoril o dobrom náraste priemerných zárobkov, o ďalších ukazovateľoch v ekonomike a podobne. Ja sa s ním nejdem sporiť, prosím. Povedal: Máme kolegov v klube, ekonómov, ktorí vedia povedať aj repliku na to, ja k tomuto nebudem nič uvádzať. Ale mám jednu otázku: Ak máme takéto dobré výsledky, prečo to pociťuje len tá najbohatšia vrstva nášho obyvateľstva, poprípade len určité skupiny obyvateľstva? Prečo sa pozitíva týchto dobrých neprejavia aj u tých občanov, ktorí sú na tom najhoršie? Ďalší problém, o ktorom by som chcela povedať. Pán podpredseda vlády ako pozitívum pána ministra uviedol mierne zníženie nezamestnanosti. Ja sa pýtam, ako to, že iné subjekty majú iné číselné štatistiky, ako to, že zahraničie má tiež iné výsledky o znížení nezamestnanosti u nás, a potom sa pýtam: Nie je tá nezamestnanosť spôsobená aj tým, že veľký počet mladých ľudí je v zahraničí? Veď keby zostali doma, pán minister, väčšina z nich by bola na úrade práce. A nehovorím už o vašich administratívnych a zákonných opatreniach na evidenciu nezamestnaných a ďalšie ustanovenia týkajúce sa vysokoškolákov, matiek, žien na materskej dovolenke a podobne, ktoré vlastne určitým administratívnym spôsobom vysúvajú zo skupiny nezamestnaných tieto subjekty. Ja som v tomto parlamente pri zostavovaní programu 33. schôdze navrhla a, žiaľ, páni poslanci vládnej koalície zamietli tento námet, aby vláda predložila prehľad, koľko nových miest sa vytvorilo v našom národnom hospodárstve a koľko miest bolo hlásených ako miest, ktoré zanikajú a pracovníci prechádzajú do skupiny nezamestnaných. Samozrejme, to by boli prevažne tí, kde idú akosi väčšie počty, nie tí individuálne. Mám pocit, že by to nedopadlo dobre, a preto som pochopila, prečo poslanci vládnej koalície nechcú mať túto informáciu. Pán minister, ja by som ešte jednu pripomienku k nezamestnaným. Pokiaľ sledujem vaše vystúpenie, vy o nezamestnaných hovoríte asi takým spôsobom, akoby všetci boli skupina kriminálnikov. Uznávam, je skupina, ktorá nechce pracovať, ale na to treba vytvoriť metodiku, podľa ktorej oddelím tých, ktorí sa notoricky vyhýbajú práci, od tých, ktorí nemôžu získať prácu primeranú ich kvalifikácii. A k tým sa tak nemôžem správať, o tých sa tak nemôžem, pán minister, vyjadrovať. Pretože podľa ústavy jedno zo základných ústavných práv je právo na prácu. A vy si toto právo občanov nectíte, ak sa k nim takto správate? Veď predsa podpora v nezamestnanosti nie je veľkodušnosť štátu, je to vlastne náhrada štátu, že v spoločnosti sa nevedia vytvoriť pracovné miesta pre tých, ktorí pracovať chcú. A v tomto je filozofický problém posunu vášho správania. Pretože vy ste sa nesnažili predovšetkým v tejto skupine oddeliť tie dve rôzne skupiny a podľa toho aj k nim pristupovať. K vašim postojom k náhradnému výživnému som sa vyjadrila vo faktickej poznámke, preto nebudem to rozvádzať, ale skutočne tam ste prejavili veľkú dávku necitlivosti. Poviem vám len jeden príklad, ktorý bol inšpiráciou, prečo sme s pani poslankyňou Muškovou vôbec tento zákon urobili. Bolo to na strednom Slovensku, mala som diskusiu s učiteľkami a chceli so mnou niečo prerokovať. Chcela som predbehnúť a skrátiť čas diskusie a povedala som: „Ja viem, je to o vašich platoch, viem...“ A už som teda akosi to chcela preklenúť a ony mi povedali: „Nie je to o našich platoch, je to o našich deťoch, my tu máme veľmi smutné prípady. Napríklad matka s dvomi malými deťmi, ktoré chodia do školy, a tretie je v kočíku, ostala bez manžela, pretože odišiel niekam, nevie sa kam, a poukázala nám výpočet a neostalo jej po zaplatení nájomného, plynu, elektriky a kúpenia mlieka, chleba a masla na každý deň, aby dvom deťom zaplatila každý deň stravné lístky. Tak my sa tu na to skladáme.“ Pán minister, takáto je situácia a aj tieto problémy by vás mali trápiť. Tieto problémy by ste mali riešiť. (Potlesk.) Ďalej by som, pretože tu bolo povedané, že nás trápia len vaše odvody a podobne, pani poslankyňa Takáčová tu povedala, Tkáčová, prepáčte, ako sa zachraňujú platy, aby rodiny nehladovali, tým, že sa nezaplatí do fondu, no hneď som si to premyslela, ako to bude s tými šiestimi tisícmi. Toto ma netrápi. Mňa trápi napríklad tvrdé znižovanie vyplácania invalidných dôchodkov a ťahanie týchto invalidov aj tam, kde to bolo jasné, na opätovné preskúmavanie a podobne. A že sa celá vec diala proste akosi v klíme, čím viac ich vyradiť, len aby sa ušetrili peniaze. Dajú sa ušetriť aj inde, napríklad 7 miliárd kurzová doložka a podobne, keď to človek porovná s týmito postupmi, je mu až do plaču a to vôbec, ale vôbec nezveličujem. Posledná otázka, ku ktorej sa chcem vyjadriť, pretože to bolo na poslednom rokovaní, teda pred niekoľkými dňami v tomto parlamente, to sú vdovcovské dôchodky. Pán minister, jednoznačne je tu diskriminácia, ďalej je diskriminácia medzi dôchodcami, ktorí išli do dôchodku v roku 2003 a 2004, bude to neprimeraný nárast, máte všetci, páni poslanci, lebo ja som dostala taký list, ktorý uvádza konkrétny prípad, našla som na lavici, aj vy ste našli, že takéto prípady sú, sú neodôvodnené, nelogické, pán minister, a je to preto, že robíte legislatívu bez domyslenia do praxe, čo sa v normálnom štáte nemôže robiť, naviac aj iné zákony boli také a bolo veľmi smutné, keď som za klub Hnutia za demokratické Slovensko dva a pol roka žiadala, aby tento parlament žiadal od vlády správu o dopadoch takzvaných ozdravovacích ekonomických balíčkov na najslabšiu sociálnu vrstvu, to jest mladé rodiny a dôchodcov, a tento parlament pod vašou taktovkou, myslím koaliční poslanci, vždy hlasovali proti. Až v novembri alebo kedy to bolo, sa to podarilo, minulý rok, a správu, ktorú ste dali, vám vlastní poslanci, vlastní poslanci oponovali a žiadali, myslím vlastní koaliční, na vrátenie. Pretože mala takú nízku kvalitu a dnes počúvam, ako úžasne pracujete a aké veľmi dobré legislatívne a iné materiály postupujete do parlamentu. Čiže ja sa nestotožňujem s názorom koaličných poslancov, som hlboko presvedčená, že nielen pre spoločnosť by ste dobre spravili, ale hlavne pre veľký počet občanov, keby ste abdikovali. Potvrdili by ste, že skutočne na Slovensku nastáva nová politická kultúra. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
[ "(Potlesk.)", "(Potlesk.)" ]
3,887,814
61
2006-04-20
Autorizovaná rozprava
170
B. Bugár, podpredseda NR SR:
B
Bugár
podpredseda NR SR
(Hlasovanie.) Prítomných 113, za 10, proti 24, zdržalo sa 78 a nehlasoval 1. Bod 3 sme neschválili. Nech sa páči. Ľ. Lintner, poslanec: Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bode spoločnej správy 10, ktorý gestorský výbor odporúčal schváliť. Znovu pripomínam, že pán poslanec Vážny navrhol v pozmeňujúcom návrhu lepšie riešenie.
[ "(Hlasovanie.)" ]
3,942,338
58
2015-11-18
Autorizovaná rozprava
60
Osuský, Peter, poslanec NR SR
Peter
Osuský
poslanec NR SR
Ďakujem, pán predseda. Dotkol by som sa jedinej veci, ktorú kolega zmienil v úvode a ktorú považujem nielen za škodlivý spôsob vynakladania verejných peňazí a korupčný predvolebne, hanebne korupčný, ale aj podľa mňa prosto protiústavný. Rozhodli sme sa, že pošleme vratku tým, ktorí kúria plynom. Mnohí nebohatí kúria drevom a uhlím. Iní kúria elektrinou. Aj ja možno dostanem vratku a nepovažujem to za férový spôsob vynakladania verejných peňazí. Pripomína mi to počin, ktorý by sme tiež mohli spraviť a bol by rovnako férový, že by sme sa rozhodli zvýšiť materský prídavok, ale len matkám, ktoré majú synov. Tie, ktoré majú dcéry, majú smolu. Bolo by to rovnako ústavné a bolo by to rovnako spravodlivé. Našli sme nejaké kritérium, kúrite plynom. Ten plyn nie je náš, z Jamalu neprichádza tak dobrý plyn, ako prichádzajú Jánošove uhlia z príslušných Čičmancových baní, ale napriek tomu je paradox, že dotujeme niekomu niečo a inému nie, hoci ten môže byť rovnako chudobný alebo ešte potrebnejší. A tak nepovažujem tento spôsob vynakladania verejných peňazí za rozumný. A, naopak, presne ako povedal kolega Švejna, považujem ho za nedôstojný spôsob korupcie, lebo každá vláda si pred voľbami hľadí kúpiť svojich voličov, ale toto je ešte aj protiústavné, pretože vopred vylučuje úplne neodôvodnene nejakú časť občanov.
[]
3,926,777
10
2020-07-24
Autorizovaná rozprava
111
Richter, Ján, poslanec NR SR
Ján
Richter
poslanec NR SR
Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, chcem nadviazať na tvoju časť vystúpenia, kde si trošku charakterizoval kroky pána premiéra v čase pandémie, možno jej začiatku, veľmi zložitého obdobia, kedy bolo veľmi veľa problémov a boli potrebné veľmi rýchle a operatívne rozhodnutia. Pretože je treba povedať, že tak jako celý svet, ani my na Slovensku sme neboli v plnej miere pripravení a nemali žiaden manuál, čo všetko robiť. Boli problémy s nedostatkom ochranných pomôcok. V tomto období bolo veľmi, veľmi negatívne vnímané a som osobne presvedčený, že je to jedna z veľkých chýb pána premiéra, že reagoval na tie rýchlotesty tak, že patria do Dunaja. My sme zvolali potom mimoriadny výbor sociálny, kde sa prijali opatrenia, nie aby sme politikárčili, ale aby sa urýchlil proces testovania klientov, ale aj pracovníkov v sociálnych zariadeniach. Chvalabohu, bolo to dobré riešenie. Možno je to morbídna otázka, ale ja si ju kladiem. Nedalo sa zabrániť aj tej tragédii v Pezinku, keď by sa bolo včas začalo s tým testovaním? Nemohli sme aspoň niektorým tým mŕtvym tam zabrániť, keby nebolo takéhoto zlého, treba povedať, vyjadrenia pána premiéra? Ktoré nakoniec veľmi ťažko a zle vnímali aj zamestnanci sociálnych zariadení, pretože sa cítili byť do istej miery podvedení, a treba povedať, že odviedli veľký kus práce. Ďakujem.
[]
3,928,914
13
2007-09-20
Autorizovaná rozprava
248
P. Paška, predseda NR SR:
P
Paška
predseda NR SR
Pán poslanec Janiš, nech sa páči.
[]
3,903,469
36
2014-07-04
Autorizovaná rozprava
139
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Erika
Jurinová
podpredsedníčka NR SR
Dávam slovo pánovi poslancovi Ivanovi Švejnovi, nech sa páči.
[]
4,074,887
21
2004-01-22
Autorizovaná rozprava
74
V. Veteška, podpredseda NR SR:
V
Veteška
podpredseda NR SR
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu. Pán poslanec Vladimír Horák, nech sa páči. V. Horák, poslanec: Pán predsedajúci, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu. Prosím, aby ste otvorili rozpravu.
[]
4,147,727
6
2020-04-22
Autorizovaná rozprava
140
Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Milan
Laurenčík
podpredseda NR SR
Ďakujeme a za päť minút zvolávame grémium. Do skončenia grémia bude, samozrejme, prestávka. (Zasadnutie poslaneckého grémia. Prestávka.) (Po zasadnutí poslaneckého grémia.)
[ "(Zasadnutie poslaneckého grémia. Prestávka.)", "(Po zasadnutí poslaneckého grémia.)" ]
3,976,151
33
2004-12-07
Autorizovaná rozprava
4
E. Kolesár, poslanec:
E
Kolesár
poslanec
Samozrejme, vítame fiškálnu decentralizáciu ako nový systém financovania verejnej správy, ktorá bezpochyby posilní samostatnosť a, čo je ešte dôležitejšie, zodpovednosť územnej samosprávy pri vynakladaní verejných prostriedkov. Zároveň bude aj lepším systémom kontroly použitia verejných prostriedkov zo strany samotných občanov. Je ale nevyhnutné zdôrazniť, že financovanie na základe princípov fiškálnej decentralizácie musí spĺňať požiadavky, a to nielen na finančné krytie služieb poskytovaných občanom, ale zároveň aj na financovanie investičného rozvoja príslušného kraja vo všetkých oblastiach. Žiaľ, predložený návrh štátneho rozpočtu v súčasnej podobe smeruje predovšetkým len k finančnému krytiu služieb občanom. Na základe tohto návrhu je financovanie investičného rozvoja v kraji, v jednotlivých dôležitých oblastiach, ako sú školstvo, zdravotníctvo, doprava či kultúra a ďalšie, v podstate nemožné alebo takmer nemožné. Pre ilustráciu a porovnanie je možné uviesť výšku plánovaných kapitálových výdavkov v niektorých odvetviach, ktorá je výrazne nižšia oproti predchádzajúcim rokom. Dovoľte niekoľko príkladov. V oblasti dopravy ide o zníženie zo 17. mil. v roku 2004 na 2 mil. v roku 2005. V oblasti zdravotníctva je to zníženie zo 79 mil. v roku 2004 na 16,6 mil. v roku 2005. V oblasti školstva je to zníženie zo 74 mil. v roku 2004 na 35 mil. v roku 2005. V oblasti kultúry ide o zníženie z 28 mil. v roku 2004 na 7 mil. v roku 2005. A v oblasti sociálneho zabezpečenia je to zníženie zo 72 mil. v roku 2004 na 14 mil. v roku 2005. Uvedené zníženie plánovaných výdavkov na investičný rozvoj sa najmarkantnejšie prejaví na úseku školstva, zdravotníctva a dopravy. Dovoľte preto pristaviť sa pri jednotlivých uvedených odvetviach. Na úseku školstva bude jednoznačný nedostatok finančných prostriedkov, ktoré sú potrebné na dokončenie rozostavaných stavieb škôl a školských zariadení. Žiaľ, občania v jednotlivých regiónoch, ktorí čakajú na dokončenie školských zariadení, na základe tohto návrhu rozpočtu sa ich dokončenia určite nedočkajú. Rovnako to bude aj pri odstraňovaní havarijných situácií, ktoré sa počas roka vyskytnú, hlavne tých, ktoré je už dnes potrebné riešiť a na ktoré nebolo možné nájsť finančné prostriedky ani v tomto roku. Výška týchto finančných prostriedkov by bola potrebná aspoň vo výške, ako tomu bolo v roku 2004. Vzniknú, samozrejme, obrovské problémy v súvislosti so samotnou prevádzkou školských zariadení. Rovnako vážne sa prejavia problémy v oblasti zdravotníctva, kde ostáva problémom financovanie jednotlivých rozostavaných zdravotníckych zariadení. Ak dovolíte, spomeniem dve takéto zariadenia. Najväčšou rozostavanou stavbou v Košickom kraji je Nemocnica s poliklinikou v Michalovciach. Aj keď v roku 2004 bolo na tento účel zo štátneho rozpočtu vyčlenených 40 mil. korún, v roku 2005 v štátnom rozpočte nie sú na tento účel vyčlenené žiadne finančné prostriedky a v rozpočte Košického samosprávneho kraja s výhľadom na nepostačujúci objem kapitálových príjmov rovnako nie je možné vyčleniť žiadny objem finančných prostriedkov. Zabezpečenie financovania tejto stavby je potrebné z niekoľkých hľadísk, po prvé, z dôvodu už preinvestovaných miliónových objemov finančných prostriedkov, ktoré budú v prípade nepokračovania v dostavbe v značnej miere znehodnotené, po ďalšie, potreba finančných prostriedkov sa z roka na rok navyšuje, samozrejme, v dôsledku zvýšenia vstupov a ďalších faktorov. Ale najdôležitejšou teda podmienkou alebo potrebou dokončenia by mala byť potreba zabezpečenia dostupnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti pre občanov michalovského regiónu v modernom zdravotníckom zariadení. Vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov ostane problémom v kraji aj ďalšia rozostavaná regionálna nemocnica v Sobranciach. Je totiž faktom, že podmienky na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v tomto regióne v podmienkach tejto regionálnej nemocnice takisto len ťažko môžu spĺňať kritériá kladené z hľadiska priestorových i hygienických štandardov. Budova nemocnice, v ktorej sa poskytuje toho času zdravotná starostlivosť, je morálne, technicky zastaraná, úrovňou už dávno nevyhovuje potrebám pacientov i zdravotníckeho personálu. Zámerom dobudovania tejto nemocnice je sústrediť poskytovanie zdravotnej starostlivosti a vytvoriť modernú diagnostickú lôžkovú časť a dosiahnuť pokrok v efektivite a kvalite poskytovania zdravotnej starostlivosti a jej dostupnosti pre občanov v okrese Sobrance. Samozrejme, nedostatok finančných prostriedkov sa negatívne prejaví v nedostatočnej modernizácii a nákupe novej zdravotníckej techniky vo všetkých zdravotníckych zariadeniach v Košickom samosprávnom kraji. Dovoľte v krátkosti sa venovať oblasti dopravy. Košický samosprávny kraj má vo vlastníctve cesty II. a III. triedy v dĺžke 1 953 kilometrov. Analýza stavu týchto ciest ukázala, že 537 kilometrov týchto ciest, čo je zhruba 27 %, je v nevyhovujúcom a 108 kilometrov je v havarijnom stave. Odstránenie nevyhovujúceho a havarijného stavu si podľa prepočtov a odhadov Úradu Košického samosprávneho kraja vyžiada 800 mil. korún, pričom z rozpočtu Košického samosprávneho kraja na rok 2005 na uvedený účel nie je možné z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov vyčleniť žiadny objem finančných prostriedkov. Takéto vážne zanedbávanie údržby opráv ciest predstavuje vážne problémy. V budúcnosti predraží odstránenie tohto stavu pre budúcnosť a, čo je oveľa dôležitejšie, samozrejme, takýto stav je aj ohrozením samotných životov občanov v tomto regióne a v tomto kraji. Rovnako nielen v Košickom samosprávnom kraji, ale aj v ďalších samosprávnych krajoch bude v roku 2005 problémom zabezpečenie finančných prostriedkov na refundáciu nákladov podnikov SAD na prepravy vo verejnom záujme. Keďže nedoplatok zo sociálnych zliav za rok 2005 predstavuje milióny korún, podniky SAD upozorňujú na tento neúnosný stav a pripravujú redukciu spojov a ďalšie opatrenia, ktoré zasiahnu obyvateľov príslušných regiónov. Finančné problémy už spôsobili obmedzenie spojov v mnohých oblastiach kraja v desiatkach obcí. Situáciu občanom komplikuje slabá intenzita spojov, ktorá v mnohých prípadoch je už na hranici únosnosti. Ďalšie obmedzovanie spojov už môže znamenať problémy v zamestnanosti s dopadom na štátny rozpočet, problémy dochádzky detí do škôl, starých občanov so zdravotnou starostlivosťou a tak ďalej. V kvalite života v týchto niektorých oblastiach a v dedinách už v podstate škoda hovoriť. Riešením uvedených situácií, samozrejme, by malo byť navýšenie finančných prostriedkov pre všetky spomínané oblasti. Riešením ale musí byť aj objektívne a spravodlivé prerozdeľovanie finančných prostriedkov na investičný rozvoj v jednotlivých regiónoch Slovenska s pohľadom do budúcnosti. V súčasnosti sú totiž tieto prostriedky sústredené v jednotlivých kapitolách štátneho rozpočtu, z ktorých nie sú financované investičné a rozvojové programy samosprávnych krajov. Aj z uvedeného krátkeho rozboru problémov v súvislosti s návrhom štátneho rozpočtu na budúci rok je jednoznačne možné povedať, že z navrhovaných prostriedkov nebude možné v potrebnej a pre prijateľnú životnú úroveň v nevyhnutnej miere zabezpečiť vykrytie naliehavých potrieb v Košickom samosprávnom kraji v jednotlivých oblastiach, či už je to zdravotníctvo, prevádzka školských zariadení, doprava, materiálno-technické vybavenie a tak ďalej a tak ďalej, teda všetko v oblastiach, ktoré závažným spôsobom ovplyvňujú každodenný život občanov. Preto, ako už bolo spomenuté, Ľudová strana – HZDS, a teda aj ja osobne v takejto podobe nemôžeme podporiť návrh štátneho rozpočtu na rok 2005. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
[ "(Potlesk.)" ]
3,879,625
18
2017-06-21
Autorizovaná rozprava
149
Kaščáková, Renáta, poslankyňa NR SR
Renáta
Kaščáková
poslankyňa NR SR
Ďakujem veľmi pekne, kolega Ivan, že si vyčíslil vlastne celú túto záležitosť, pretože povedať len tak mirnix-dirnix, že uvoľníme dlhovú brzdu, aby sme opravili nejaké cesty, je jedna vec, ale vyčísliť to na počet kilometrov a povedať, že to naozaj bude stáť 47 mld., tak to už je silná káva. A ja sa spolu s tebou teda čudujem, že ako potom ministerstvo dopravy vlastne plánuje rozvoj cestnej siete. Máme tu nejaký strategický plán rozvoja, dopravnej infraštruktúry Slovenska do roku 2020, ktorý sa teda niekedy tvoril za nejakých podmienok, tak ako ho teda plánovali, ako, odkiaľ plánovali zobrať na tie cesty vtedy? Alebo už vtedy sa spoliehali, že keď na to proste nebude raz, tak sa jednoducho zadlžíme, ale to neodhadli o 47 mld. eur? Je mi to teda úplne čudné. A asi to teda treba povedať zreteľne, že je to celá taká jedna veľká nafúknutá bublina a ide tu o to, že proste v priamom prenose aj predkladatelia de facto demaskujú alebo priznávajú, že špajza je vyjedená. Jednoducho, v našej spoločnej domácnosti v podobe štátneho rozpočtu je vyjedená špajza a ešte ju chcú vyjedať ďalej na dlh. A keď to teda prirovnávam k nejakej domácnosti alebo domu, tak jednoducho sa tu deje to, že tu sa kupujú pozlátené ríny, ako inak sa dajú nazvať tie predražené proste úseky jednotlivé tých diaľnic, ale dom vlastne sa opravuje akože od strechy, pričom si nevšímame deravé škridly a plesnivé múry. Ako presne takto mi to pripadá. A chcem iba veriť, že táto bublina natretá na ružovo sa nebude dať nafukovať donekonečna, že ľudia už konečne pochopia, nakoniec už to chápu, tie protikorupčné pochody to jasne ukazujú, že ľudia vám nebudú veriť donekonečna tieto sľuby, a dúfam, že raz zistia, že je to vaše ďalšie farizejstvo, že táto bublina raz praskne.
[]
4,183,242
18
2003-10-23
Autorizovaná rozprava
155
P. Hrušovský, predseda NR SR:
P
Hrušovský
predseda NR SR
Ešte poprosím pána ministra zahraničných vecí, aby doplnil, ak cíti za vhodné, to, čo pán premiér nedopovedal, aby pán minister ešte ozrejmil konkrétnejšie. Nech sa páči, pán minister.
[]
4,128,387
29
2008-11-25
Autorizovaná rozprava
224
P. Paška, predseda NR SR:
P
Paška
predseda NR SR
Pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu, pán poslanec Burian, bude spravodajcom.
[]
4,224,860
44
2014-11-28
Autorizovaná rozprava
45
Valocký, Jozef, poslanec NR SR
Jozef
Valocký
poslanec NR SR
Tým sme vyčerpali, pán predseda, hlasovanie o všetkých pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy. Vzhľadom na to, že návrh zákona prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní, sme v treťom čítaní, prosím, otvorte rozpravu.
[]
3,905,995
46
2019-06-27
Autorizovaná rozprava
46
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Béla
Bugár
podpredseda NR SR
Ďakujem za slovo. Pán poslanec, znovu ste ukázali, ako viete zavádzať. Hovoríte, že rokovací poriadok obmedzuje poslancov. To je tá Goebbelsova metóda, ktorú vy stále používate. Trikrát opakovaná lož sa stáva pravdou, prepáčte. Štyrikrát ste vystúpili, už ste hovorili vy sám hodinu dvadsať. Mne to nevadí, len potom nehovorte, že máte obmedzenú možnosť vystúpiť. Hovoríte, že ja osobne neviem, o čom je ten zákon. Ja viem, to je lex money, lex peniaze. To znamená, že nie peniaze aby súťažili vo voľbách, ale normálne programy a, keď chcete, aj tváre. Dokonca ja tvrdím, že ten zákon je aj o tom, aby sa nedalo finančnými mecenášmi povedzme ovládať jednu stranu. Vy dokonca ste povedali, napísal som tú vetu, čo je zlé na tom, že niekto bude financovať stranu, teda sám dá 3,5 milióna eur? Viete, čo je zlé na tom? To je to, čo som vám včera hovoril, že vy ste nikdy neboli v normálnej strane, preto to neovládate. Ak jeden jediný človek bude financovať tú stranu, 3,5 milióna, bude diktovať všetko. To, čo ste povedali, že sa obávate, že ten zákon takýmto spôsobom nejak obmedzí vystupovanie jednotlivých kandidátov cez tretie strany, to práve ten mecenáš bude prikazovať, kto môže byť na kandidátke a kto nie. My chceme férovú súťaž. Nič viac, nič menej.
[]
4,090,865
51
2015-05-27
Autorizovaná rozprava
124
Přidal, Alojz, poslanec NR SR
Alojz
Přidal
poslanec NR SR
Vážené kolegyne, kolegovia, pán premiér, vážení prítomní. V prvom rade by som chcel povedať, že keď mi asi pred tromi týždňami volali z Hospodárskych novín a pýtali sa ma, čo si myslím o požiadavke Enelu vo výške 588 mil. eur za škodu, ktorá mu bola spôsobená a ktorú si Enel uplatňuje, tak som povedal, že verím, že Robert Fico to má dobre premyslené a že tie súdy, ktoré nepochybne budú pokračovať aj na medzinárodnej úrovni, vyhrá. Bojím sa však, že to môže dopadnúť aj ináč. Robert Fico tu za päť, desať rokov nemusí byť a možno tu bude niekto druhý, kto bude musieť vyplatiť týchto 588 miliónov. Ja si naozaj želám, aby to Slovenská republika vyhrala, bohužiaľ, existujú niektoré skutočnosti a moje pochybnosti, ktoré prednesiem, a môže to dopadnúť aj ináč. Musím povedať, že som si pozorne prečítal vládny materiál o privatizácií Slovenských elektrární a o postupe pri vypovedaní zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Mám k tomuto predmetnému materiálu pár poznámok, komentárov a postrehov. Najprv pár slov k procesu privatizácie Slovenských elektrární, ktorý je v danom materiáli spochybňovaný. O privatizácii Slovenských elektrární rozhodla vláda Mikuláša Dzurindu uznesením č. 700 z 26. 6. 2002 a uznesením č. 109/2004 zo 4. 2. 2004. Konečnú podobu zmluvných dokumentov, súvisiacich s privatizácii SE, zmluvou o kúpe 66 % akcií SE spoločnosťou Enel vláda schválila uznesením č. 1174 z 8. decembra 2004; 17. 2. 2005 bola podpísaná zmluva o kúpe akcií medzi Fondom národného majetku, Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky a talianskou spoločnosťou Enel. Už táto zmluva obsahovala viacero odkladacích podmienok účinnosti, okrem iných uzatvorenie zmluvy o predaji majetku Vodnej elektrárne Gabčíkovo Vodohospodárskej výstavbe štátny podnik, uzatvorenie zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo na dobu 30 rokov a odškodnenie spoločnosti SE v prípade, ak Zmluva o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo bude predčasne ukončená. Ten privatizačný proces sa ukončil v apríli 2004, kde bola splatená posledná platba a boli prevedené akcie. Na strane tri vládneho materiálu, ktorý sme všetci dostali, je napísané. „Prístup k privatizácii strategických podnikov zo strany vlády Mikuláša Dzurindu je v príkrom rozpore s postojom Ústavného súdu Slovenskej republiky vysloveným v odôvodnení nálezu pod spisovou značkou PL. US1/96.“ Chcem zdôrazniť, že Ústavný súd nezakázal privatizovať. Nález Ústavného súdu 1/96 sa vzťahuje na podanie skupiny 56 poslancov Národnej rady z roku 1996, ktorí namietali nesúlad zákona č. 369/1994, ktorým sa mení zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, s čl. 119 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky. Keďže zákon odňal vláde pôsobnosť rozhodovať o privatizácii štátneho majetku priamym predajom a túto pôsobnosť preniesol na Prezídium Fondu Národného majetku, Ústavný súd konštatoval nesúlad zákona s ústavou. Podľa ústavy práve vláda rozhoduje o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej republiky, akým je privatizácia štátneho majetku priamym predajom vopred určeným záujemcom. Opakujem, priamym predajom vopred určeným záujemcom. Môžeme si spomenúť na doprivatizáciu spoločnosti Telekom vládou Roberta Fica, keď predaj zvyšného 49-percentného balíka akcií je vlastne vopred určenému vlastníkovi Deutsche Telekom. Hoci Ústavný súd konštatoval, že vláda môže rozhodnúť o privatizácii štátneho majetku priamym predajom vopred určeným záujemcom, v prípade SE nešlo o priamy predaj, ale o tendrovú súťaž, kde každý záujemca predložil ponuku na základe vlastného posúdenia trhovej hodnoty predávaného majetku. Pri stanovení trhovej hodnoty sa berú do úvahy okrem účtovnej hodnoty podniku aj predpokladané budúce výnosy, existujúce záväzky, riziká, posudzujú sa iné investičné príležitosti a ďalšie parametre. Z troch záujemcov predložila spoločnosť Enel najvyššiu záväznú ponuku – 840 mil. eur, čo je 33,6 mld. korún. Druhý, ČEZ ponúkol 691 mil. eur, teda 27,5 mld. slovenských korún, teda o 149 mil. eur menej. Potom tam ešte bolo konzorcium Inter RAO UES, tie však nechceli niektoré jadrové záväzky a ponúkli 22 mld. korún. Dôvody privatizácie. Uznesenie vlády č. 700/2002 sa dotýka aj dôvodu, pre ktorý štát sa rozhodol Slovenské elektrárne privatizovať. Išlo o stratový a zadlžený podnik. V roku 2005 boli Slovenské elektrárne v strate 361 mil. eur. Kým napríklad v roku 2011 zaznamenali čistý zisk 457 mil. eur. Potrebovali investíciu, modernizáciu a splatenie dlhov, čo mohol zabezpečiť iba kapitálovo silný strategický investor. Podľa tohto uznesenia bolo tiež úlohou ministra hospodárstva zabezpečiť vypracovanie alternatívneho návrhu splácania záväzkov v Slovenských elektrárňach v rokoch 2002 a 2003 bez použitia úverov so štátnymi zárukami. Zadlženosť v Slovenských elektrárňach v roku 2005 bola 38,6 mld. slovenských korún, viac ako 1 mld., keď berieme vtedajší kurz 37,8 SKK na euro, teda viac ako 1 mld. euro. Chcem povedať, že odvtedy, čo Slovenské elektrárne prevzali, Enel prevzal 66-pecentný balík Slovenských elektrární, čistý zisk aj napriek tomu, že cena elektrickej energie bola rôzna, stúpal. V 2006 to bolo 48 mil., 2007 – 120, 2008 – 166, 2009 – 280 mil., 2010 – 373, v 2011 – 457, 2012 – 449 a v 2013 – 356. Možno ste zachytili správu TA SR z 25. mája, keď Slovenské elektrárne za posledný rok mali čistý zisk vo výške 170 mil. eur a investovali 707 miliónov. Ja by som ešte chcel povedať, ako sa vyjadril riaditeľ ČEZ-u Martin Roman v novembri 2004 v rozhovore pre stanicu BBC. Uviedol, že za Slovenské elektrárne by neponúkli viac, lebo pre ČEZ nemal 66-percentný podiel vyššiu hodnotu. „Bolo by to určite nezodpovedným krokom. Bolo to, samozrejme, veľké nutkanie, pretože ČEZ rozhodne na to má, aby ponúkol viacej peňazí. No, nebolo to o ponúknutých peniazoch, ale museli by sme to urobiť s tým vedomím, že naši akcionári tie peniaze nedostanú späť.“ Dôležité je, že Slovenské elektrárne po vstupe Enelu vôbec nevyplácali dividendy a všetok zisk bol investovaný najmä dostavby tretieho a štvrtého bloku Mochovce. V rámci investícií prešli modernizáciou jadrové, tepelné aj vodné elektrárne. Pribudli nové solárne elektrárne a napríklad v Mochovciach sa preinvestovalo 4,63 mil. eur. V súčasnosti už prebieha tam odovzdávanie technológií na testovanie, pričom tretí blok je dokončený na 84 % a štvrtý blok na 65 percent. Chcem povedať, že suma odvedenej dane z príjmu do štátneho rozpočtu za roky 2006 až 2013 je 622 mil. eur. Slovenské elektrárne v roku 2014 dodali do siete 20,2 terawatthodín elektrickej energie; 92,54 bol vlani ukazovateľ bezpečnosti, spoľahlivosti a efektívnosti, tzv. unit capability factor, a ide tu o špičkovú hodnotu v rámci Svetovej asociácie jadrových prevádzkovateľov. Štyri jadrové bloky prevádzkované Slovenskými elektrárňami sa umiestnili v prvej päťke rebríčka Inštitútu jadrových prevádzkovateľov INPO a uspeli v konkurencii 52 reaktorov rovnakého typu na celom svete. Teraz pár viet k zmluve o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Najprv, aj keď sa budem opakovať možno po pánovi premiérovi, chronológia základných udalostí. Dňa 3. júla 2001, 2001, vláda Slovenskej republiky prijala uznesenie č. 619/2001, v ktorom súhlasila s riešením usporiadania majetkových vzťahov na vodnom diele Gabčíkovo a uzatvorením dvojstranných zmlúv na prechodné obdobie medzi prevádzkovateľom energetickej časti vodného diela Gabčíkovo Slovenskými elektrárňami a Vodohospodárskou výstavbou, štátny podnik, a následne medzi vodohospodárskym prevádzkovateľmi Vodného diela Gabčíkovo a Slovenským vodohospodárskym podnikom. Ešte v tom roku, teda v roku 2001, bola medzi Slovenskými elektrárňami a Vodohospodárskou výstavbou Bratislava podpísaná zmluva o zabezpečení podmienok na výrobu elektrickej energie, ktorá stanovila podmienky spolupráce a deľbu tržieb z vyrobenej elektriny medzi jej zmluvnými stranami, kde 65 % z výnosov predaja elektriny a podiel z predaja podporných služieb patril Vodohospodárskej výstavbe. Pán premiér tu viackrát opakoval, že taliansky Enel, väčšinový vlastník Slovenských elektrární, bral 35 tržieb z Gabčíkova. Toto tvrdenie je nepravdivé, pretože podľa zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo je podiel Slovenských elektrární na úhrnných výnosov 35 % z úhrnných výnosov generovaných vodnou elektrárňou a realizovaných na trhu. Celkovo z akcií Slovenských elektrární je však podiel spoločnosti Enel len 66 % a zvyšných 34 % má teda štát, takže 34 % z tých 35 % dostával štát. Aj to ešte z tých 35 % výnosov, ktoré zostávali Slovenským elektrárňam, tieto museli zaplatiť kompletné náklady na prevádzku, údržbu, ľudské zdroje, platby za prenájom majetku, platby za prevádzku majetku slovenského Vodohospodárskeho podniku, poistenie, investície, a tak ďalej. Dvadsiateho tretieho júna 2004 vláda Slovenskej republiky prijala uznesenie č. 625/2004, v ktorom súhlasila s vyčlenením Vodnej elektrárne Gabčíkovo, bola to aj vodná elektráreň Čunovo, malá vodná elektráreň Mošoň, malá vodná elektráreň na kanáli S7, z majetku SE, a to predajom aktív technologickej časti Vodnej elektrárne Gabčíkovo vo vlastníctve Slovenských elektrární štátnemu podniku Vodohospodárska výstavba a so súčasným uzatvorením zmluvy o nájme Vodnej elektrárne Gabčíkovo medzi Slovenskými elektrárňami a Vodohospodárskou výstavbu na báze obojstrannej výhodnosti. V otázke výhodnosti predaja uznesenie hovorí: Z pohľadu závislosti na prietoku vody nie je schopné garantovať svoju dodávku elektrickej energie, Slovenské elektrárne so svojím portfóliom elektrární to budú mať ľahšie pri dosahovaní zhody svojho výkonu s požiadavkami zákazníka. Opätovne by bolo jednoduchšie predávať výkon Vodnej elektrárne Gabčíkovo, ak by bol tento zahrnutý do portfólia SE. Tento predpoklad predstavuje jeden z kľúčových zákonných predpokladov pre návrhy, ktoré boli v tom uznesení 625. Hoci neexistuje žiadny dôvod, prečo Vodná elektráreň Gabčíkovo, prevádzkovaná samostatne od SE, by nedokázala obchodovať úspešne na trhu s elektrickou energiou, existuje závažné riziko, že jej zisky sa znížia, ak nebude prevádzkovaná ako súčasť portfólia SE. A, bohužiaľ, to sa už ukazuje a verím, že kolegovia budú o tom hovoriť, aké je hospodárenie teda Vodohospodárskej výstavby a aké sú tam zisky teraz, keď to má pod kontrolou štát, a keď to bolo podľa starých, teda pôvodných pomerov. Na 10. marca 2006 bola medzi Vodohospodárskou výstavbou a Slovenskými elektrárňami uzatvorená zmluva o prevádzke. Predmetom tejto zmluvy je výkon efektívnej a bezpečnej prevádzky a predaj elektriny, regulačnej elektriny a podporných služieb. Na základe tejto zmluvy nadobudli Slovenské elektrárne právo, ale aj zároveň povinnosť prevádzkovať, opravovať prevádzkový majetok Vodnej elektrárne Gabčíkovo, udržiavať jeho prevádzkyschopnosť a zároveň nadobudli povinnosť platiť Vodohospodárskej výstavbe dohodnuté platby. SE majú v zmysle tejto zmluvy právo na príjem z realizácie výkonu prevádzkového majetku Vodnej elektrárne Gabčíkovo a sú povinné hradiť všetky prevádzkové náklady a náklady spojené s údržbou prevádzkového majetku Vodnej elektrárne Gabčíkovo s jeho opravami a tiež platiť Vodohospodárskej výstavbe dohodnuté platby. Zmluva o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo bola uzatvorená na obdobie dvanásť mesiacov s tým, že po dobu tridsať rokov po uplynutí každých dvanástich mesiacov sa bude automaticky na každý rok alebo dvanásť mesiacov obnovovať. Dňa 22. marca 2006 bola medzi Fondom národného majetku Slovenskej republiky a Slovenskými elektrárňami uzatvorená zmluva o odškodnení. Jej predmetom je povinnosť Fondu národného majetku priamo odškodniť a kompenzovať Slovenské elektrárne v prípade predčasného ukončenia zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo, t. j. ak by bola zmluva o prevádzke ukončená pred termínom, ktorý je tridsať rokov od dňa jej účinnosti. V prípade ukončenia zmluvy o prevádzke výpoveďou podľa čl. 5 bod 5.2. vzniká nárok na odškodnenie za výnosy a zisk, o ktoré SE prídu z dôvodu predčasného ukončenia zmluvy o prevádzke. Bohužiaľ, na Vodohospodárskej výstavbe boli takí babráci, že prvé ukončenie zmluvy dali v súlade práve s týmto citovaným článkom, ale k tomu sa ešte dostanem. Dňa 24. marca 2006 bola medzi Vodohospodárskou výstavbou, Slovenskými elektrárňami, Fondom národného majetku, Slovenským energetickým podnikom a ministerstvom hospodárstva uzatvorená dohoda o usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov. Účelom dohody bolo usporiadať, bolo upraviť vzťahy k majetku Vodnej elektrárne Gabčíkovo v súlade so Zmluvou medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros zo dňa 16. septembra 1977 a s rozsudkom Medzinárodného súdneho dvora so sídlom v Haagu zo dňa 25. septembra 1997 vo veci Gabčíkovo – Nagymaros v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a dosiahnuť finančné vysporiadanie tak, aby Slovenské elektrárne získali náhradu za takéto vysporiadanie. Na základe tejto dohody sa Vodohospodárska výstavba stala prevádzkovateľom a správcom Vodnej elektrárne Gabčíkovo a ako správca majetku štátu, čím de facto Vodohospodárska výstavba nadobudla od SE majetok ocenený na 146 mil. eur. Toto finančné vysporiadanie za majetok má Vodohospodárska výstavba splatiť v tridsiatich rovnakých ročných platbách vo výške 4,86 mil. eur. Splátkový kalendár je do roku 2036 a mesačná splátka je 405 580 eur. Výška tohto dlhodobého záväzku Vodohospodárskej výstavby voči SE k 31. 12. 2013 predstavovala čiastku vo výške 103, skoro 104 mil. eur. Teraz by som sa vrátil k materiálu, ktorý nám predložila vláda alebo ktorý tu predkladal pán premiér Fico. Tam na strane 6 je písané teda, ako sa postupovalo pri vypovedaní zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Spoločnosť Slovenské elektrárne podľa vlády teda dlhodobo porušovala svoje povinnosti zo Zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo a vláda Slovenskej republiky uznesením č. 428 z 27. 8. schválila Správu o aktuálnom stave prevádzkových vzťahov na Vodnej elektrárni Gabčíkovo a potom podnik Vodohospodárska výstavba na základe tohto materiálu dňa 28. 8. doručil Slovenským elektrárňam výzvu, ktorou žiadal spoločnosť Slovenské elektrárne v lehote do 60 dní o nápravu. Chcel by som povedať, čo namietala Vodohospodárska výstavba, alebo čo malo byť porušované. V prvom rade teda namietali, že spoločnosť Slovenské elektrárne mala v zmysle čl. 10 Zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo povinnosť uhrádzať podniku Vodohospodárska výstavba pravidelnú platbu. Slovenské elektrárne toto aj uhrádzali do septembra 2013 bez akýchkoľvek výhrad. Dňa 16. 9. 2013 bola podniku Vodohospodárska výstavba doručená výzva spoločnosti Slovenských elektrární na vrátenie 43 mil. eur, ale spoločnosť Slovenské elektrárne nezastavila platenie pravidelných platieb, ale od septembra 2013 ich uhrádzala s výhradou jednoznačnej neoprávnenosti. Druhé, čo bolo vyčítané, bolo vyčítané to, že Slovenské elektrárne nepredložili Vodohospodárskej výstavbe potrebné podklady k overeniu si správnosti výpočtu priemernej ceny jednej megawatthodiny elektrickej energie a najmä správnosti výstupov do tohto výpočtu. A tretie, čo bolo vyčítané, bolo vyčítané to, že nebol dodržaný harmonogram realizácie generálnych opráv. Chcem sa k všetkým týmto trom výtkam vyjadriť. Po prvé, údajné porušenie zmluvy o prevádzke s platbami s výhradou. Tento dôvod, bohužiaľ, nie je možné považovať za žiadnych okolností za porušenie zmluvy o prevádzke. Článok 10.1. zmluvy o prevádzke hovorí, že k efektívnej prevádzke je potrebné vytvoriť právny vzťah aj k vodohospodárskym objektom, ktoré nie sú v správe Vodohospodárskej výstavby, a že sa tak má stať uzatvorením zmluvy medzi Vodohospodárskou výstavbou a Slovenským vodohospodárskym podnikom. Keďže sa Vodohospodárska výstavba nepreukázala platnou zmluvou so Slovenským vodohospodárskym podnikom, tak Slovenské elektrárne sa dôvodne domnievali, že si nesplnila túto povinnosť, čím spôsobila možnú škodu vo výške 43 miliónov. Preto požiadali o posúdenie plnenia zmluvných záväzkov Vodohospodárskou výstavbou súd a prostredníctvom ktorej žiadajú vrátenie neoprávneného obohatenia Vodohospodárskej výstavby vo výške 23 mil. eur. Je to výška škody bez úrokov po odpočítaní premlčanej čiastky. Chcem povedať, že sa mi podarilo dopátrať, že až s účinnosťou od 18. februára 2014 mali uzatvoriť Slovenský vodohospodársky podnik a Vodohospodárska výstavba nájomnú zmluvu č. 2014/2000/2539, ktorou si Vodohospodárska výstavba prenajíma od Slovenského vodohospodárskeho podniku hnuteľné aj nehnuteľné veci tvoriace súbor objektov Sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros za účelom vytvorenia podmienok na výrobu elektriny. A zároveň sa SVP zaručuje za výkon správy tohto podniku. Nerozumiem, prečo sa uvedená zmluva nenachádza v Centrálnom registri zmlúv. To je teda to prvé údajné porušenie. Druhé údajné porušenie Zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo neposkytnutím informácií. Slovenské elektrárne poskytli Vodohospodárskej výstavbe vždy všetky potrebné informácie a v roku 2010 iniciatívne vyvíjali aktivitu, aby Vodohospodárska výstavba mala nielen všetky potrebné informácie, ale dokonca aby poberala aj vyšší podiel výnosov z priameho predaja elektriny. Keďže od roku 2009 predávala dcérska spoločnosť Slovenských elektrární SE PREDAJ silovú elektrinu koncovým odberateľom, bolo potrebné so štátnym podnikom uzatvoriť novú zmluvu, ktorá by stanovila spôsob výpočtu a umožnila prevádzať príslušnú sumu ziskov na Vodohospodársku výstavbu. Slovenské elektrárne najprv z vlastnej iniciatívy navrhli metodológiu výpočtu a neskôr oslovili nezávislého audítora Deloitte Audit, s. r. o., ktorý potvrdil spôsob kalkulácie. Bola to však sama Vodohospodárska výstavba, ktorá odmietla podpísať výsledok procesu, ktorý by umožňoval vyplatenie sumy podľa nového, pre Vodohospodársku výstavbu a teda i štát, výhodnejšieho výpočtu. A to tretie údajné porušenie Zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo v súvislosti generálnymi opravami. Chcem povedať, že rekonštrukciu a jej plán vždy schvaľovala Spoločná technická komisia Slovenských elektrární a štátneho podniku Vodohospodárska výstavba. Vodohospodárska výstavba mala vždy absolútne presné informácie o stave turbín a plánoch na ich rekonštrukciu. Okrem toho je aj zápisnica z mimoriadneho Valného zhromaždenia SE, na ktorom akcionári, aj vrátane akcionárov štátu, zástupcu štátu, sa dohodli už 21. novembra na posunutí generálnej opravy na prvý štvrťrok 2016. Udialo sa to s plným vedomím vlády. Technická správa nezávislého audítora spoločnosti Det Norske Veritas konštatuje, že turbíny a ich súčasti sú vo veľmi dobrom technickom stave a údržbu vo Vodnej elektrárni Gabčíkovo je možné považovať za dôslednú. Pokúsim sa trošku urýchliť. Ako to teda štát získal Gabčíkovo od Slovenských elektrární? Štátny podnik Vodohospodárska výstavba doručuje 4. decembra 2014 spoločnosti Slovenské elektrárne oznámenie o ukončení zmluvy o prevádzke podľa čl. 52 zmluvy bez uvedenia dôvodu. Tento krok zakladal v zmysle zmluvy nárok Slovenských elektrární na odškodnenie v zmysle zmluvy o odškodnení. Slovenské elektrárne potom robili všetky kroky na zabezpečenie fungovania Vodnej elektrárne Gabčíkovo aj po odovzdaní do rúk Vodohospodárskej výstavby, ktoré bolo naplánované na 10. marca 2015. Deviateho marca, deň teda pred 10., kedy bolo naplánované odovzdanie, doručila Vodohospodárska výstavba Slovenským elektrárňam list, v ktorom mala vypovedať zmluvu o prevádzke, tentokrát už aj s uvedením dôvodov. V ten istý deň Krajský súd v Bratislave rozhodol o žalobe Úradu pre verejné obstarávanie. Žalobu podal Úrad pre verejné obstarávanie v roku 2007 o neplatnosti zmluvy o prevádzke. Hoci toto rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, spoločnosť Vodohospodárska výstavba už v ten istý deň s odvolaním sa na rozhodnutie prevzala prevádzku Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Prečo teda Vodohospodárska výstavba podávala výpoveď dvakrát? Prvá výpoveď bola legitímna, no priamo zakladala dôvody na odškodnenie Slovenských elektrární. Druhá výpoveď z 9. marca už bola účelová a Slovenské elektrárne určite využijú všetky právne nástroje na obhajobu svojich práv. Chcem povedať, že súd riešil žalobu Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý tvrdil, že keď si štát vyberal, komu dá na starosti prevádzku vodného diela, mal vyhlásiť k tomu zodpovedajúcu súťaž. Podľa verdiktu Krajského súdu v Bratislave z 9. marca bola zmluva neplatná kvôli porušeniu zákona o verejnom obstarávaní. Odvolací súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa, práve s prihliadnutím na predmet zmluvy nepovažuje predmetnú zmluvu za koncesiu na služby, na ktorú v tom čase bolo potrebné vykonávať verejné obstarávanie, ale za zákazku na poskytovanie služieb, kedy bolo potrebné vykonať niektorý z postupov verejného obstarávania, čo nebolo vykonané, uviedol Pavol Adamčiak, hovorca Krajského súdu v Bratislave. Nadväzne na rozhodnutie bratislavského krajského súdu o neplatnosti Zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo Slovenské elektrárne oznámili, že využijú mimoriadne opravné prostriedky, teda aj dovolanie, ale teda ihneď po oficiálnom doručení rozhodnutia súdu a jeho zdôvodnení. Pripomeniem, že súd v prvostupňovom rozhodnutí 19. novembra 2013 potvrdil platnosť zmluvy o prevádzke elektrární. Ak bude možné určiť, že neplatnosť zmluvy spôsobila jedna zo strán, bude zodpovednosť za škodu, ktorú tým druhej strane spôsobila, bude zodpovedať za túto škodu. To si myslí napríklad advokát Andrej Leontiev, partner Advokátskej kancelárie Taylor Wessing ENWC. Takže sa obávam, že ešte bude veselo, ale ako som povedal, ja držím Robertovi Ficovi palce, pretože keď tu niekto bude mať nášľapnú mínu vo výške 588 mil., tak to nebude nič príjemné. Teraz ešte k údajne nevýhodnému prenájmu Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Štát dostával každý rok 65 % z výnosu predaja elektriny plus ďalšie poplatky a SE prevádzkovali Vodnú elektráreň Gabčíkovo, mali na starosti prevádzku vo vlastnej réžii aj vrátane generálnych opráv. Po 9. marci 2015 je to inak. Vodohospodárska výstavba prevádzkuje Gabčíkovo vo vlastnej réžii. Zdalo by sa, že to musí byť výhodné, veď predtým dostávala 65 % z výnosu, teraz má 100 percent. Ale, predstavte si, napriek tomu má menej. Nehovorím pritom o odhadovaných budúcich príjmoch, ale o príjmoch za prvý mesiac po 9. marci. Ak by Vodná elektráreň Gabčíkovo fungovala v starom režime pod SE, príjmy štátu za mesiac by boli 5,53 mil. eur, v skutočnosti boli 5,16 mil. eur, teda o 370-tisíc eur menej. To je suma len za prvý mesiac. Navyše, teraz bude musieť štát – Vodohospodárska výstavba niesť náklady aj na generálne opravy turbín. SE predpokladali, že náklady by mohli byť okolo 30 až 50 miliónov. Teraz ich bude platiť Vodohospodárska výstavba. Skúste hádať, aká bude cena. Týchto pár viet som použil z článku Ivana Mikloša v Hospodárskych novinách. To je asi všetko. Ďakujem vám za pozornosť.
[]
4,078,232
39
2009-06-25
Autorizovaná rozprava
237
D. Jarjabek, poslanec:
D
Jarjabek
poslanec
Dámy a páni, dovolím si z toho miesta vyhlásiť, že by som bol veľmi rád a spokojný, keby aj v Slovenskej republike stačilo mať v ústave vetu o slovenčine ako štátnom jazyku a nepotrebovali by sme zložito vymedzovať, kedy sa používať musí, kedy má a kedy môže. Ale občania nášho štátu slovenskej i iných národností by sa dokázali riadiť zdravým rozumom, zmyslom pre korektnosť a citom pre konkrétnu situáciu. Keďže to tak nie je, musím so smútkom konštatovať, že predložený vládny návrh, upresňujúci a konkretizujúci ustanovenia zákona o štátnom jazyku a niektorých súvisiacich predpisoch, dnes skrátka potrebujeme. O návrhu sme zoširoka diskutovali aj vo výbore pre kultúru a médiá, čo má svoju logiku, keďže vo sfére nášho pôsobenia sa uskutoční významná časť jeho dopadov. Ako vidíte z návrhu pripomienok schválených v našom výbore, ale aj v ostatných výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa novelizáciou zákona o štátnom jazyku zaoberali, členovia tohto poslaneckého grémia investovali do optimalizácie jednotlivých ustanovení množstvo energie a som rád, že sa môžem z tohto miesta poďakovať i predstaviteľom exekutívy, najmä ministrovi kultúry a jeho spolupracovníkom za to, že boli prístupní diskusii o alternatívnych riešeniach a vedeli sme v záujme dobrého riešenia nachádzať spoločnú reč. Som presvedčený, že schválením zákona s navrhnutými pripomienkami sa situácia s postavením štátneho jazyka stabilizuje a znormálni a že sa časom dostaneme naozaj do štádia, keď kultivovanie nášho štátneho jazyka budeme my všetci, občania Slovenskej republiky považovať za našu prirodzenú povinnosť a nebude treba legislatívne to nikomu pripomínať. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
[ "(Potlesk.)" ]
3,909,817
19
2008-02-12
Autorizovaná rozprava
122
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR:
A
Belousovová
podpredsedníčka NR SR
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 45/1989 Zb. o poslancoch Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov . Návrh zákona ste dostali ako tlač 523, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 520. Teraz dávam slovo predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky pánovi Pavlovi Paškovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán predseda.
[]
4,197,765
75
2022-11-08
Autorizovaná rozprava
586
Karahuta, Jaroslav, poslanec NR SR
Jaroslav
Karahuta
poslanec NR SR
Upozorňujem členov výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, že rokovanie výboru je zajtra 13.30 h. Ďakujem.
[]
4,005,986
17
2017-05-10
Autorizovaná rozprava
166
Žitňanská, Lucia, podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti SR
Lucia
Žitňanská
podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti SR
Som si vedomá, že je po termíne. Veľmi krátko, chcela by som odpovedať pánovi poslancovi Baránikovi. K tým previerkam ja poviem len jednu vetu. Pán poslanec, ja si uvedomujem stav, v ktorom sa nachádzame, ale jednoducho veci, ktoré sa nespravili na začiatku 90. rokov, sa veľmi ťažko cez to, že by sme zmenili legislatívu, podarí vyriešiť nejakým zásahom výkonnej alebo zákonodarnej moci. Musíme pracovať predovšetkým na nových sudcoch, som o tom hlboko presvedčená. A pokiaľ ide o previerky, ja si myslím, Ústavný súd sa vyjadrí, budeme poznať mantinely a budeme vedieť s tou právnou úpravou pracovať. K vášmu pozmeňovaciemu návrhu, tak jak som povedala na výbore, pokiaľ ide o bod 8 pozmeňovacieho návrhu, to znamená odmeňovanie členov disciplinárnych senátov, nemám vôbec žiadny problém s týmto návrhom. A keď bude schválený, nemám s tým naozaj žiaden problém, ak je vyňatý na osobitné hlasovanie, nech sa páči. Z dôvodov, ktoré som uviedla, tie predchádzajúce body vášho pozmeňovacieho návrhu neviem podporiť. Ďakujem.
[]
3,919,135
19
2013-05-23
Autorizovaná rozprava
167
Vášáryová, Magdaléna, poslankyňa NR SR
Magdaléna
Vášáryová
poslankyňa NR SR
Ďakujem, pán predsedajúci. Interpelujem pána ministra kultúry. Pán minister, ani poslanecký prieskum v ministerstve kultúry, ktorý sme uskutočnili v apríli a v máji s cieľom rozptýliť naše obavy o osud projektu digitalizácie kultúrneho dedičstva, nepriniesol požadované výsledky. V záujme zlepšovania transparentnosti použitia financií z európskych fondov vás žiadam a interpelujem vás, aby ste vysvetlili svoje konanie pred verejnosťou, prečo nie ste ochotný zverejniť dvanásť dodatkov zmluvy s TENDER MEDIA GROUP z roku 2010. Pokračujete v tejto zmluve, hoci bola právoplatne vypovedaná vaším predchodcom. Pokiaľ by ste v nej nepokračovali, nemáme dôvod sa zaujímať o jej dodatky. Ale pretože tvrdíte, že nemôžete rešpektovať jej vypovedanie, pretože by sme museli TMG vyplatiť veľké odstupné, majú slovenskí občania právo, ba povinnosť oboznámiť sa so všetkými dvanástimi dodatkami tejto zmluvy. Magda Vášáryová, poslankyňa.
[]
4,053,366
12
2017-02-07
Autorizovaná rozprava
181
Budaj, Ján, poslanec NR SR
Ján
Budaj
poslanec NR SR
Budem na predrečníka. Proces tvorby legislatívy, ktorý tu teraz sledujeme, je v Národnej rade jedným absurdným divadlom. Tu sa poslanci snažia vysvetliť často prázdnej sále, že dva a dva sú štyri. Niekedy to pojmú opačne: štyri sú dva a dva. Odpredu, odzadu, logickú vec. Na konci dňa čakáme opačné argumenty, tie nezaznejú. Tie nezaznejú, žiadne argumenty. O sedemnástej príde hodina hlasovania, odhlasuje sa, že dva a dva je päť, šesť alebo tri. Takisto bez argumentov a Národná rada v podobe absurdného divadla ide ďalej, pokračuje ďalej. Na druhý deň znovu prázdna sála, mlčanie, poslanci predložia nejaký návrh, ktorý je logický, ktorý odôvodní dva a dva sú štyri, z druhej strany nezaznie nič, o sedemnástej hodine sa odhlasuje, že dva a dva je osem. Takto na absurdné divadlo sa zmenilo rokovanie Národnej rady o závažných problémoch, ktoré sa dotýkajú občanov Slovenska. Napokon gastrolístky sú každodennosť, ktorú nachádzajú vo svojej peňaženke, a každodennosť, ktorá im buď robí potešenie alebo ich obťažuje, a rozhodnúť sa dá o tom, len keď zaznejú argumenty. Nie slová, ktoré zazneli pred chvíľou, že dalo by sa o tom baviť, ale nemá to cenu. Nie je iná scéna a tu to má cenu, tu sme za občanov a tu majú odznievať argumenty.
[]
4,023,854
24
2011-10-11
Autorizovaná rozprava
271
Sulík, Richard, predseda NR SR
Richard
Sulík
predseda NR SR
Pán poslanec Dostál, ďalší rečník v poradí, nech sa páči. Tak, pán Kaník, treba sa prihlásiť. Tak ešte pán poslanec Kaník reaguje. Nech sa páči.
[]
4,176,599
66
2022-06-28
Autorizovaná rozprava
45
Vlčan, Samuel, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Samuel
Vlčan
minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predložený vládny návrh zákona vláda predkladá s cieľom dosiahnuť niekoľko dôležitých cieľov v oblasti usporiadania vlastníckych a užívateľských vzťahov predovšetkým k poľnohospodárskym pozemkom v rámci pozemkových úprav a súvisiacich zákonov. Vládnym návrhom zákona sa rozširujú dôvody vykonania pozemkových úprav s cieľom o odstránenie nesúladu zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce, vyššie územné celky so všeobecno-právnou úpravou pozemkových úprav. Ďalej sa upravuje celý rad ustanovení s aplikačnými potrebami konania o pozemkových úpravách. Ustanovujú sa obsahové náležitosti zloženia jednotlivých dokumentácií v rámci pozemkových úprav, riešia sa problémy doručovania v prípadoch, keď vlastník pozemku počas pozemkových úprav zomrie alebo je vyhlásený za mŕtveho. Zavádza sa povinnosť vzdelanostného predpokladu pre vedúcich projektu pozemkových úprav a zavádza sa tzv. osobitný kvalifikačný predpoklad pre zamestnancov okresných úradov a ustanovuje sa definícia vlastného trvalého porastu a trvalého porastu na cudzom pozemku. Zároveň sa vládnym návrhom zákona menia a dopĺňajú niektoré súvisiace právne predpisy a v súvislosti s navrhovanými zmenami právnej úpravy pozemkov najmä s cieľom aktualizovať ich znenie na základe organizačných zmien Slovenského pozemkového fondu. Sprísniť opatrenia proti drobeniu vlastníctva pozemkov a spoluvlastníckych podielov k pozemkom, a tým zamedziť zvyšovaniu rozdrobenosti pozemkového vlastníctva Slovenskej republiky a odstrániť nejasnosti aplikačnej praxe pri oslobodení príjmu z predaja pozemkov v rámci vyrovnania po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Na tomto mieste chcem poďakovať členom výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, s ktorými sme našli zhodu pri podaní pozmeňovacieho návrhu k vládnemu návrhu zákona. Pozmeňovací návrh by mal okrem iného smerovať k spriechodneniu jednoduchých pozemkových úprav pod osídleniami aj v tých obciach, pri ktorých existuje prekážka v súvislosti s územnoplánovacou dokumentáciou. Tiež by mal zabezpečiť zvýšenú transparentnosť pri preukazovaní užívaní pozemkov v konaní o platbách a podporách na platobnej agentúre najmä tým, že nájomcovia budú viesť svoje evidencie užívacích vzťahov elektronicky a budú ich poskytovať agentúre v konaní o platbe. Tým sa nájomcovia zároveň pripravujú na plánované zavedenie registra užívacích vzťahov, ktorý sa bude viesť aj na základe ich elektronických evidencií. Dôležitý návrh sa týka spriechodnenia rôznych konaní, v ktorých sa vyžaduje stanovisko Slovenského pozemkového fondu, pričom fond je nečinný. Na tento účel by sa zaviedla fikcia súhlasu fondu, ak uplynie lehota na jeho vyjadrenie. Rieši sa aj naliehavý problém usporiadania správy pozemkov štátu a nezistených vlastníkov v bývalom vojenskom obvode Javorina. Navrhuje sa aj zásah do právnej úpravy pozemkových spoločenstiev, ktorým sa zjednoduší užívanie spoločne obhospodarovanie nehnuteľností a zároveň sa zjednoduší oddeľovanie časti spoločnej nehnuteľnosti na účely výstavby líniových stavieb. Verím, že vládny návrh zákona upravený podľa pozmeňovacieho návrhu prinesie zlepšenie v oblasti nielen pozemkových úprav, ale aj ďalšej bezprostredne súvisiacej právnej úprave. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na vyššie uvedené si vás dovoľujem požiadať o prerokovanie predloženého návrhu zákona a jeho schválenie. Ďakujem za pozornosť.
[]
4,141,305
46
2015-02-06
Autorizovaná rozprava
65
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Peter
Pellegrini
predseda NR SR
Z rokovania sú stiahnuté tlače 1355, 1356 a 1357. Ja pevne verím, že z tohto už nebude donekonečna poslanecký folklór a budeme si presúvať tieto tlače zo schôdze na schôdzu. (Potlesk.) Treba zniesť aj hlasovanie pléna a je na poslancoch, ako o tlačiach budú hlasovať, a výsledok treba rešpektovať a nie kalkulovať a tieto témy prenášať zo schôdze na schôdzu. Ale, samozrejme, rešpektujem. Pevne verím, že novela rokovacieho poriadku sa v budúcnosti vysporiada aj s takýmito aktivitami. (Potlesk.) Pán poslanec Mičovský, máte procedurálny návrh? Nech sa páči.
[ "(Potlesk.)", "(Potlesk.)" ]
3,902,648
6
2020-04-22
Autorizovaná rozprava
127
Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Milan
Laurenčík
podpredseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomní 142, za 136, proti 0, zdržali sa 6, nehlasovali 0. Konštatujem, že uvedený návrh sme schválili. Pani spravodajkyňa, ďalšie návrhy.
[ "(Hlasovanie.)" ]
3,976,138
18
2020-12-01
Autorizovaná rozprava
50
Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Marián
Viskupič
poslanec NR SR
Ďakujeme pekne. Pán poslanec Kamenický, no tak ja, ja neviem, že chvíľami nás teda haníte za strašne vysoký deficit rozpočtu, potom chvíľami zas, že teda sme veľa neminuli, tak je to také, že asi čo sa kedy hodí, neviem. Ale len jedna vec z toho môže byť, buď bude vysoký deficit, alebo teda sú peniaze neminuté. Oboje naraz nejde. Daňový bonus. Áno, jasné, môže si ho uplatniť iba pracujúci človek, ale zároveň aj ja som v rozprave spomínal, pre deti rodičov nepracujúcich, z nízkopríjmových skupín, z marginalizovaných skupín majú stále nárok na obed zadarmo. Ten im nikto nezobral a tam je to zmysluplné, aby ten obed zadarmo mali, pretože majú problém si ho dovoliť. No, kúpeľníctvo. Ja sa k tomu ešte raz vrátim. Fakt si myslíme, že ak si jeden daňovník v jednom roku na základe kopy papierov teda z kúpeľov môže zvýšiť svoje proste daňové náklady o 50 euro, z čoho teda bude mať asi 9,5 eura reálnu úsporu a že to je správne a tak to má byť? No tak to je asi potom ale, ako máme rôzne pohľady, no. Veci by mali byť jednoduché a zmysluplné. Gastrolístky, už tu bolo povedané. Ja len spomeniem, pevne verím a som presvedčený, že ľudia vedia jesť aj bez gastráčov a so slobodou je, samozrejme, aj, aj prítomná aj zodpovednosť. Takže dajme ľuďom pekne priestor, aby si vedeli so svojimi financiami sami, sami rozhodovať o nich. No a výber DPH, ja by som sa rýchlo ešte k tomuto dostal. No, paradoxne aj pri dosť výraznom poklese ekonomiky je v podstate výber DPH oveľa lepší ako minulý rok. A možno to je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
[ "(Prerušenie vystúpenia časomerom.)" ]
4,039,595
48
2021-10-26
Autorizovaná rozprava
168
Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Milan
Laurenčík
podpredseda NR SR
Faktickú poznámku má aj pán poslanec Eduard Kočiš. Nech sa páči.
[]
4,222,601
55
2006-01-31
Autorizovaná rozprava
1
B. Bugár, podpredseda NR SR:
B
Bugár
podpredseda NR SR
(Prerušenie rokovania o 13.04 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 13.15 hodine.)
[ "(Prerušenie rokovania o 13.04 hodine.)", "(Pokračovanie rokovania o 13.15 hodine.)" ]
4,027,175
8
2003-02-27
Autorizovaná rozprava
170
P. Hrušovský, predseda NR SR:
P
Hrušovský
predseda NR SR
Panie poslankyne, páni poslanci, čas vyhradený na bod programu hodina otázok a odpovedí členom vlády vypršal. Ďakujem premiérovi aj ostatným členom vlády, ktorí odpovedali na otázky, ktoré položili páni poslanci. Prerušujem rokovanie na desať minút, budeme pokračovať o 15.20 hodine. (Rokovanie prerušené o 15.08 hodine.)
[ "(Rokovanie prerušené o 15.08 hodine.)" ]
4,165,293
6
2012-08-07
Autorizovaná rozprava
39
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Jana
Laššáková
podpredsedníčka NR SR
Ďalším v rozprave prihláseným je pán poslanec Mikloško, pripraví sa pán poslanec Hlina.
[]
4,126,235
16
2007-12-11
Autorizovaná rozprava
289
M. Číž, podpredseda NR SR:
M
Číž
podpredseda NR SR
(Hlasovanie.) Prítomných 137 poslancov, za návrh 81 poslancov, proti 55 poslancov, zdržal sa 1 poslanec. Konštatujem, že Národná rada schválila návrh uznesenia k návrhu doplnku č. 1 k návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2007 a návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku v roku 2008. Teraz ešte poprosím pána poslanca Reháka, aby uviedol hlasovanie k návrhu rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 2008 , tak ako je to uvedené v tlači 461. Nech sa páči, pán poslanec.
[ "(Hlasovanie.)" ]
3,920,975
24
2011-10-11
Autorizovaná rozprava
275
Sulík, Richard, predseda NR SR
Richard
Sulík
predseda NR SR
Ďakujem. S faktickými poznámkami sa prihlásili štyria poslanci. Uzatváram možnosť. Slovo má pani poslankyňa Dubovcová. Poprosím stlačiť procedurálny návrh, aby vás to deletlo. Nech sa páči, máte slovo.
[]
4,176,603
21
2008-05-21
Autorizovaná rozprava
70
Ľ. Mušková, poslankyňa:
Ľ
Mušková
poslankyňa
Som rada, že o tom zákone sa teda nakoniec aj diskutuje, nie vždy teda pragmaticky, ale aj pragmaticky, hľadajú sa nové riešenia, vylepšuje sa súčasný legislatívny návrh zákona. Hoci zákon vychádza z politiky vzdelávania vlády Slovenskej republiky zakotvenej v jej programovom vyhlásení, nie je politickým zákonom. Predkladatelia a všetci zainteresovaní zvážili hranice vplyvu zákona vo všetkých oblastiach a vytvorili konsenzuálny návrh s predpokladom prijatia koaličnými a verili, že aj opozičnými poslancami. K jednotlivým oblastiam, ktoré prináša tento zákon, som sa vyjadrila už pri prvom čítaní, a preto sa nechcem opakovať. Chcem len povedať, že to, o čo nám dnes musí ísť, je to, aby sme sa názorovo zjednotili a v pozmeňujúcich návrhoch podporili všetko, čo je progresívne, čo posunie slovenské školstvo k väčšej efektivite práce a čo prispeje k vyššej kvalite a efektívnosti pedagogickej činnosti na základných, stredných a odborných školách. Hodnoťme tento návrh zákona z racionálneho pohľadu na súčasný stav, v ktorom sa školy nachádzajú. Určite sa všetci zhodneme v názore, že školstvo a celá výchovno-vzdelávacia sústava potrebuje zmeny, ktoré budú riešiť niekoľko rokov nahromadené problémy, a to nielen v chýbajúcej modernej legislatíve, ale aj v riešení otázok financovania školstva, zabezpečovania kvalitných pedagogických pracovníkov, ktorých z rok na rok ubúda. Veľmi vysoko oceňujem prístup Ministerstva školstva Slovenskej republiky k príprave zákona. Musím povedať, že prizvali skutočne všetky možné organizácie a zainteresovaných, zastupovali, samozrejme, nielen školy, ZMOS a prostriedky masmediálnej komunikácie s niektorými časťami zákona. Tá diskusia ukázala, že sa verejnosť zaujíma o legislatívu, ktorá je veľmi dôležitá a ktorá v najbližších rokoch ovplyvní život na našich školách. Diskusia a určite aj polemické názory pomohli lepšie pochopiť snahu tvorcu zákona vytvoriť dobrú legislatívnu predlohu na schválenie v Národnej rade Slovenskej republiky. Na druhej strane predkladateľ aktuálne prehodnocoval svoje názory tak, aby návrh školského zákona vyhovoval čo najširšej miere a väčšine názorových odborných skupín. Tiež sa na mňa obrátili s prosbou o predloženie návrhu odborné skupiny, ktorým ide proste o trh, teda o potrebu trhu u nás, teda technického vzdelávania, a preto si dovolím predložiť pozmeňujúci návrh týkajúci sa tejto oblasti. Teda môj prvý pozmeňujúci návrh v § 4 písm. b) sa za slová „matematickej gramotnosti a kompetencie v oblasti“ vloží slovo „technických“. Odôvodnenie: V zákone je slabá orientácia, teda treba tam podčiarknuť tie technické vedy a sú tam spomenuté len technológie, ktoré sú aplikáciou technických vied. V § 4 písm. e) sa vypustí text a nahradí sa novým znením „rozvíjať manuálne zručnosti, tvorivé, umelecké psychomotorické schopnosti, aktuálne poznatky a pracovať s nimi na praktických cvičeniach v oblastiach súvisiacich s nadväzujúcim vzdelávaním alebo s aktuálnymi požiadavkami trhu práce“. Odôvodnenie: Praktická práca zlepší kontakt s technickými predmetmi v laboratóriách a získané manuálne zručnosti by mali nadväzovať na aktuálne požiadavky trhu práce. V § 6, to je môj tretí pozmeňujúci, sa doplní za písm. g) nové písm. h), ktoré znie: „h) formy praktickej výučby“, ostatné písmená sa posunú. Odôvodnenie: Je potrebné už zo zákona definovať v štátnych vzdelávacích programoch, ako sa bude praktická výučba realizovať a aké technické zabezpečenie bude pre jej realizáciu potrebné. Trh práce by mal generovať potrebu rozvíjania manuálnych zručností. Štvrtý bod v čl. III v bode 22 v § 4d ods. 1 sa dopĺňa za ods. 1 písm. h), ktoré znie: „h) nákladov na vybavenie rozvíjania manuálnych zručností“. Ide tu o vybudovanie alebo dobudovanie učební, laboratórií alebo stredísk praktického vyučovania. Ďalší môj pozmeňujúci návrh na ďalšom hárku je viac-menej legislatívnotechnický. V čl. II za bod 41 sa vkladá nový bod 42, ktorý znie: 42. V § 25 sa vypúšťa ods. 7. Doterajšie odseky 8 až 16 sa označujú ako odseky 7 až 15. Následne § 25 ods. 13 písm. c) sa číslovka „12“ nahrádza číslovkou „11“ a v § 25 ods. 15 sa číslovka „14“ nahrádza číslovkou „13“. Vzhľadom na vypustenie ods. 7 z dôvodu nadbytočnosti sa zosúlaďujú aj vnútorné odkazy. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a prosím o podporu tohto návrhu.
[]
3,980,344
31
2021-06-16
Autorizovaná rozprava
36
Šutaj Eštok, Matúš, poslanec NR SR
Matúš
Šutaj Eštok
poslanec NR SR
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Šefčík, už vám to tu bolo povedané od kolegov. My dnes odvolávame vášho pána ministra vnútra, pána Mikulca, nie Roberta Fica. Ja viem, že ste posadnutý aj Robertom Ficom, aj Petrom Pellegrinim, ale prosím, tak urobte si ten test Ficom. Urobte si test Ficom a predstavte si, že za vlády Roberta Fica tu prebieha vojna policajtov. Predstavte si, že Robert Fico by dal zarobiť svojmu bratovi a otcovi, tak ako minister vnútra, poprípade ešte aj vlastnej setre, tak ako ministerka Kolíková. Predstavte si, že by Robert Fico minul 750 mil. eur na nezmyselné plošné testovanie. Predstavte si, že by dal zarobiť viac ako 50 mil. firme, kde chodia jeho deti do školy, a tá firma teraz ukázala čistý zisk takmer 4 mil. eur. Veď toto si predstavte, že by sa toto, toto stalo za vlády Roberta Fica. Predstavte si, že by za vlády Roberta Fica zomrelo 13-tisíc ľudí kvôli neschopnosti vlády. Urobte si ten test Ficom a predstavte si, čo by ste vtedy vy robili. Išli by ste zbúrať bránu na Úrade vlády. Ale tu, poslanci OĽANO, sedíte poslušne ako také hlasovacie automaty a budete pritakávať na všetko, čo urobí váš Igor Matovič, váš šéf. Pretože viete, že ste závislí od neho. Vy nie ste žiadne nezávislé osobnosti a obyčajní ľudia. Ste závislí od Igora Matoviča, pretože od neho závisí to, či budete pri najbližších voľbách na kandidátke. A, pán predsedajúci, je ozaj hanbou aj vašou, že tu nikto nebol celý ten čas, pretože parlament je nadradený vláde, a pokiaľ dobre si pamätáte, za minulého volebného obdobia sa nikdy nestalo, aby tu nesedel čo i len jeden člen vlády, keď sa odvolával akýkoľvek minister. Vždy to tu bolo zabezpečené. Ako vedúci Úradu vlády o tom niečo viem, pretože som sedel na vláde, kde chodili štátni tajomníci zastupovať na vládu, pretože si ctili parlament.... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
[ "(Prerušenie vystúpenia časomerom.)" ]
4,070,597
35
2009-04-21
Autorizovaná rozprava
188
M. Číž, podpredseda NR SR:
M
Číž
podpredseda NR SR
(Hlasovanie.) Prítomných 141 poslancov, za návrh 61 poslancov, proti 28 poslancov, zdržalo sa 52 poslancov. Konštatujem, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem spravodajcovi. Teraz prosím určenú spravodajkyňu z ústavnoprávneho výboru pani poslankyňu Katarínu Tóthovú, aby uviedla hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca na vydanie zákona o účasti fyzických osôb a právnických osôb pri príprave všeobecne záväzných právnych predpisov (zákon o účasti verejnosti v legislatívnom procese) a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 1039). Máte slovo, pani poslankyňa.
[ "(Hlasovanie.)", "(zákon o účasti verejnosti v legislatívnom procese)", "(tlač 1039)" ]
3,972,479
3
2012-06-20
Autorizovaná rozprava
38
Osuský, Peter, poslanec NR SR
Peter
Osuský
poslanec NR SR
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolega Blanár, dopustili ste sa v tom zdôvodňovaní celkom reálnej chyby, keď ste povedali, že bohatá Bratislava verzus zvyšok Slovenska. Viete, ja som vicestarosta Starého Mesta, ktoré je veľmi bohaté na starých ľudí a medzi nimi sú mnohí starodôchodcovia. Vaša predstava o ekonomickej sile starodôchodcu, ktorý konal podobnú prácu v minulom režime, a takom istom dôchodcovi v Košiciach alebo v Žiline je zrejme veľmi scestná, ak si myslíte, že dôchodky starodôchodcov boli určované podľa ulice a miesta bydliska. To je totálny omyl, takže v tom ste vedľa ako jedľa. A potom o to ďalšie. Samozrejme, že je celkom veľkorysé a nepoznám samosprávu, ktorá, ak to štát zatiahne, nebude pekná pred svojimi klientmi domov opatrovateľskej sociálnej starostlivosti. Pochopiteľne pri plnom vedomí, že to štát uhradí, tak zvolí veľmi primerané a humánne sadzby. Tu ale budem hovoriť o inom aspekte, ktorý platí zrejme pre Košice, Žilinu i Bratislavu. Ako tu zaznelo vo vystúpení kolegu Brocku, existujú dôchodcovia, ktorí skutočne sú „potrební“, ktorí nemajú odkiaľ, ktorí nemajú deti, ktorí nemajú nijaký pomocný zdroj, no i tým by podľa bývalej predlohy ostávalo 38 euro, ber, kde ber. My ale pomáhame zo štátnych peňazí niesť kríž tým deťom, synom, ktorí dostali po svojich otcoch a matkách nádherné byty v Košiciach, Žiline i v Bratislave, ktorých by hladko mohli dofinancovať ich deti. My to skosíme socialisticky, ale potom všetky deti a vnúčatá tých starodôchodcov budú mať chudobnejšie školy, chudobnejšie výskumné laboratória na univerzitách a tie peniaze budú rozdelené neadekvátne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
[ "(Prerušenie vystúpenia časomerom.)" ]
3,975,747
6
2024-01-24
Autorizovaná rozprava
67
Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Andrej
Danko
podpredseda NR SR
Poslanec Hlina.
[]
4,007,526
4
2012-07-26
Autorizovaná rozprava
13
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Jana
Laššáková
podpredsedníčka NR SR
Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Áno. Nech sa páči.
[]
3,874,546
21
2013-06-20
Autorizovaná rozprava
66
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Jana
Laššáková
podpredsedníčka NR SR
Prezentujme sa a hlasujeme. (Hlasovanie.) Prítomných 142 poslancov, za návrh hlasovalo 83 poslancov, proti 9 bolo poslancov, zdržalo sa 46 poslancov, 4 poslanci nehlasovali. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Teraz poprosím ďalší návrh, pán spravodajca.
[ "(Hlasovanie.)" ]
4,209,994
34
2018-09-20
Autorizovaná rozprava
62
Mizík, Stanislav, poslanec NR SR
Stanislav
Mizík
poslanec NR SR
Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán Žarnay, predkladáte návrh týkajúci sa žiackych školských rád. Ciele, ktoré predkladáte v troch bodoch, sú na prvý pohľad pekné či ľúbivé. Celkovo by som ten váš návrh zákona zhrnul tak, že je to návrh vhodný pre veľké množstvo škôl, obrovské množstvo škôl, ale tiež pre veľké množstvo škôl je takýto systém nevhodný. Je to pekný ideál, ale vďaka realite panujúcej v slovenskej spoločnosti a v školstve sú tu aj problémy. Tých problémov je veľa, hlavne na niektorých územiach. Najprv prečítam tie tri hlavné ciele: posilnenie demokratických inštitútov v žiackej školskej rade, zväčšenie reálnych možností riešenia problémov a podnetov žiakov prostredníctvom rady školy; je to pekné; rozšírenie pôsobnosti žiackych školských rád pre vyššiu participáciu žiakov na živote a organizácii ich školy; aj to je pekné; prehĺbenie pozitívneho postoja k občianskej spoločnosti a tak ďalej a tak ďalej. Pán Žarnay, váš silný idealizmus je v protiklade s reálnym skutkovým stavom v našej spoločnosti, v našom školstve na niektorých územiach a tiež sa mi zdá, že ste celkom nevnikol do myslenia a sociálno-psychologických pohybov v rámci detí, žiakov či študentov stredných škôl. Niektorí poslanci tu v sále stále opakujú pri určitých príležitostiach tie svoje mantry dookola. A ja, žiaľ, pri debatách, čo sa týka školských zákonov a zvlášť vašich návrhov, už aj ja sa tak divne cítim, keď musím stále dookola opakovať, že sú na Slovensku také oblasti, a nie je ich málo, kde sa nedajú aplikovať tieto vaše ideálne predstavy, aj keby to bolo pekné, to musím uznať. Dám príklad, aby som sa dostal priamo do jadra veci. Vy a vaši kolegovia neustále riešite tzv. marginalizované menšiny. To je príklad, hej? Na túto schôdzu dala pani Nicholsonová so Zimenovou návrh, aby deti z týchto menšín dostávali pomôcky zadarmo dvakrát. Jedny by si nechávali v škole a druhé by mali v komunitnom centre, pretože doma sa to používa na rozpaľovanie pece či ako palivo. To ony povedali, nie ja. Keby som to ja povedal, že spaľujú školské pomôcky, už by som mal na krku NAKA. Potom síce tento návrh stiahli, ale to je len ilustračný príklad. Takýchto škôl s takýmito žiakmi je strašne veľa. Tam sa veci riešia inak. Príklad dám. Siedmi súrodenci majú mamičku, ktorá vrieskajúca s vycereným jedným zubom vbehne do školy v amoku a strhá zo seba šaty. Či otecko so sekerou v škole, či prefackanie učiteľky a tak ďalej a tak ďalej. Myslíte, že v takýchto pomeroch sa dajú kreovať školské, žiacke školské rady? Deti takýchto rodičov by boli schopné riešiť negatívne javy v školskom prostredí, keď ich samy vyvolávajú? Toto bolo v bode jedna. Tu s vami nesúhlasím. S bodom č. 2 sa dá absolútne súhlasiť. S bodom č. 3 nesúhlasím a vysvetlím aj prečo. Týka sa toho vyjadrovania študentov k vylúčeniu alebo k podmienečnému vylúčeniu ich spolužiakov. Študentskí zástupcovia školských rád sa podľa mňa nemajú čo vo veci vylúčenia študenta zo školy vyjadrovať k rozhodnutiu pedagogickej rady a ešte priamo na pedagogickej rade. Vysvetlím to básnicky, lebo to je realita, absolútna realita, hej, to mi nikto nemôže vyvrátiť. Študent so študentom pije, keď je zle, ho kryje. No a to ešte počas zasadania pedagogickej rady. Si myslím, že pedagogická rada, to je dosť taká intímna vec učiteľov, kde sa riešia veci, povedia sa veci, ktoré sa na verejnosti ani nepovedia, hovorí sa tam na rovinu a dosť tvrdo častokrát, plasticky sa veci vysvetľujú. K bodu č. 4. Tu je de facto napísané, že keď si žiaci budú myslieť, žiaci alebo študenti si budú myslieť, že ich problémy sa neriešia alebo že ich nedostatočne rieši vedenie školy, obrátia sa na radu školy. A vidím tu silný prvok subjektívnych pocitov a želaní. Čo si môžu myslieť študenti, nemusí byť až tak dobré. A potom je tu otázka, keď ani rada školy nevyhovie, tak potom čo, budú štrajkovať? Ďakujem. Pán Žarnay, je to zákon aj dobrý, aj zlý. V mojom klube navrhnem zdržať sa. Ďakujem.
[]
4,136,213
16
2011-03-30
Autorizovaná rozprava
111
Pfundtner, Edita, poslankyňa NR SR
Edita
Pfundtner
poslankyňa NR SR
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, keďže nemáte rád mýty, tak držme sa faktov. Ja som vždy úprimne rada, keď na pôde nášho zákonodarného orgánu počujem bez ohľadu na stranícku príslušnosť, že je úprimná snaha o dodržiavanie a zachovanie základných zásad práva. O to väčšie je moje sklamanie vtedy, keď pri tvorbe právnych predpisov dochádza k účelovým zmenám. Konkrétne aj vy, pán poslanec Maďarič, ešte ako minister kultúry ste urobili naozaj všetko pre to, aby súčasne platný a existujúci zákon o používaní jazykov národnostných menšín sa čo najviac oslabil. A v tejto súvislosti mi dovoľte upozorniť na jednu zmenu, ktorú ste zabezpečili pri novelizácii zákona o štátnom jazyku v roku 2009 v gescii vášho ministerstva. Je to zmena, ktorá je evidentne v rozpore so zásadou lex specialis derogat legi generali. To znamená, že konkrétnejší zákon deroguje všeobecnejší zákon. Je to jeden základný zásadný princíp, ktorý pochádza ešte z rímskeho práva. A znamená, že ak existuje rozpor medzi ustanoveniami dvoch právnych predpisov, tak vždy prednosť má ten špeciálny právny predpis pred všeobecným. V našom prípade v praxi by to znamenalo, že špeciálny zákon, teda zákon o používaní jazykov národnostných menšín, by mal mať prednosť pred zákonom všeobecným, teda pred zákonom o štátnom jazyku. To sa však nedeje. Nedeje sa to práve kvôli tomu, lebo vám sa podarilo touto zmenou dosiahnuť to, že do § 1 ods. 4 zákona o štátnom jazyku ste zabetónovali ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že ak tento zákon, teda zákon o štátnom jazyku... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
[ "(Prerušenie vystúpenia časomerom.)" ]
4,203,143
52
2001-10-25
Autorizovaná rozprava
67
P. Hrušovský, podpredseda NR SR:
P
Hrušovský
podpredseda NR SR
M. Ftáčnik, minister školstva SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec, položili ste vlastne tri témy, na ktoré by som chcel reagovať.
[]
3,965,093
6
2016-06-15
Rozprava
273
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Béla
Bugár
podpredseda NR SR
Ďakujem, pani ministerka. Prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov. Teraz dávam slovo členovi výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslancovi Mikulášovi Krajkovičovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tejto správy vo výbore. Nech sa páči.
[]
3,912,337
32
2021-06-22
Autorizovaná rozprava
77
Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Juraj
Blanár
podpredseda NR SR
Vážení páni poslanci, panie poslankyne, máte možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou, a preto vás poprosím, neovplyvňujte toho, čo práve hovorí. Môžete sa prihlásiť. Pán poslanec Eduard Kočiš, nech sa páči, ďalší s faktickou poznámkou na vystúpenie pána Tarabu.
[]
4,123,358
51
2019-10-28
Autorizovaná rozprava
324
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Béla
Bugár
podpredseda NR SR
Počkajte, pán poslanec. Pani poslankyňa, počas hlasovania to sa fakt musí týkať hlasovania, áno? Zapnite mikrofón pani poslankyni Sárközy.
[]
4,216,684
38
2018-11-29
Autorizovaná rozprava
212
Sólymos, László, podpredseda vlády a minister životného prostredia SR
László
Sólymos
podpredseda vlády a minister životného prostredia SR
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená pani poslankyňa, ďakujem veľmi pekne za otázku, ale pred tým, než vám odpoviem, by som rád reagoval na to, že nerozumiem, že z čoho vám vyplynulo, že Inštitút environmentálnej politiky neodporučil zaviesť zálohovanie PET fliaš. Tiež by som sa od vás rád dozvedel, či by ste radšej mali naďalej pohodené PET fľaše v prírode a v našich riekach, resp. či máte iné riešenie, ktoré dosiahne viac ako 90-percentnú recykláciu. A teraz zas späť k tej otázke. Inštitút environmentálnej politiky vo svojej štúdii nedáva odporúčanie, či zálohovať alebo nie. Inštitút odhadol, koľko by zavedenie a prevádzka zálohovania PET fliaš a plechoviek stála, a popísal ostatné prínosy a náklady. Kým o nákladoch zálohovania toho vieme povedať pomerne dosť, o environmentálnych prínosoch to neplatí. Dnes napríklad vieme, že plasty škodia ekosystémom, ale nevieme, aká je hodnota týchto negatívnych dopadov. Všetkým nám vadia pohodené plasty v lesoch, riekach či na uliciach, ale finančne vyjadriť túto zníženú hodnotu území je nemožné. A sú veci ako vplyv mikroplastov na zdravie, ktorých výskum je dnes len v začiatkoch, no už dnes viacerí bijú na poplach, že nemôžeme pokračovať v takejto miere znečisťovania prírody. Práve preto som sa rozhodol prijať rozhodnutie, po týchto analýzach, a ísť cestou zálohovania. Situáciu treba riešiť už teraz. V neposlednom rade Európska únia presadzuje zavedenie cieľa recyklácie 90 % plastových nápojových obalov uvedených na trh do roku 2025. Som presvedčený o tom, že nijako inak ako zálohovaním to nedosiahneme. Dnes niet žiadnej krajiny v Európskej únii, ktorá by triedeným zberom dokázala vyzbierať takéto množstvo fliaš. Takúto úroveň nedosahujú ani tie najlepšie krajiny, ako Rakúsko a Belgicko, ktoré majú triedený zber zavedený podstatne dlhšie a aj povedomie o životnom prostredí je v týchto krajinách ďalej ako u nás. Nepoznám žiadnu štúdiu, ktorá by preukázala, že zálohovanie znižuje množstvo ostatných vytriedených zložiek. Ani skúsenosti zo zahraničia tomu nenasvedčujú. Podľa dostupných dát ani v jednej krajine miera recyklácie plastových obalov po zavedení zálohovania neklesla. Práve naopak, rástla. Výnimkou je príklad Nemecka, kde po zavedení zálohovania v roku 2003 celková miera recyklovania plastov dočasne klesla. V rovnakom čase totiž nastala systémová zmena v organizácii rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ako aj zásadné zvýšenie množstva energeticky zhodnoteného odpadu z obalov a z plastov. Kým v roku 2003 Nemecko energeticky zhodnotilo len necelých 47-tisíc ton plastových obalov, v roku 2005 to už bolo 200-tisíc. A od roku 2007 Nemci spaľujú 1 až 1,5 mil. ton plastových obalov ročne. Triedený zber teda bude fungovať ako doteraz a budú sa tu triediť iné typy PET fliaš a ostatné plasty. Naopak, príklad Litvy, ktorá zavádza zálohovanie do fungujúceho triedeného zberu tak isto ako my, ukazuje, že systém dosahuje skvelé výsledky tak v zbere, ako aj v recyklácii, a to aj v podobnej krajine, ako je Slovensko. Ďakujem pekne.
[]
4,099,699
39
2014-10-21
Autorizovaná rozprava
20
Duchoň, Daniel, poslanec NR SR
Daniel
Duchoň
poslanec NR SR
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť za skupinu poslancov návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Na účely konsolidácie verejných výdavkov v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2015 až 2017 a s ohľadom na uplatnenie ústavného zákona č. 493 o rozpočtovej zodpovednosti sa navrhuje v roku 2015 ponechať platy a paušálne náhrady niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky odmeňovaných podľa zákona č. 120 o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na úrovni v roku 2014 určenej v roku 2011 s výnimkou sudcov Ústavného súdu a sudcov, u ktorých plat vychádza z úrovne určenej v roku 2012. Obdobne sa navrhuje nezvyšovať platy v roku 2015 ani tým, u ktorých je plat naviazaný na plat poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, a navrhuje sa ponechať ich na úrovni určenej v roku 2011. Predmetný návrh zákona predpokladá v roku 2015 úspory výdavkov štátneho rozpočtu v sume 14,1 mil. eur. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.
[]
4,053,674
10
2016-10-27
Autorizovaná rozprava
260
Drobný, Stanislav, poslanec NR SR
Stanislav
Drobný
poslanec NR SR
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, keď na verejnosť prenikli informácie o našej legislatívnej aktivite, dostával som veľmi často otázku od verejnosti, kedy sa konečne začne prerokovávať ten náš slovenský FARA zákon o zdroji informácií a tzv. propagande šírenia mimovládnymi neziskovými organizáciami. FARA zákon bol v Spojených štátoch amerických prijatý v roku 1938 ako odpoveď na nemeckú propagandu. Sloboda slova v Spojených štátoch už vtedy bola a stále je na vyššej úrovni, ako na Slovensku. Vlastne po tomto týždni, po schválení tzv. extrémistického zákona je radovo na vyššej úrovni, ako na Slovensku. Kľudne mohli v roku 1938 americkí zákonodarcovia schváliť zákon obmedzujúci slobodu slova, ako to hanebne urobil tento parlament v utorok. Lenže sloboda slova bola pre väčšinu amerických zákonodarcov príliš posvätná, aby problémy s nemeckou propagandou riešili obmedzením občianskych práv svojich občanov. Oni na rozdiel od slovenského parlamentu práva občanov posilnili. Nešli cestou trestných stíhaní za názor, stanovili pre tých, čo sa snažili formovať verejnú mienku, povinnosť označiť zdroje svojho zahraničného financovania. „Koho chleba ješ, toho pieseň spievaš“, hovorí príslovie. Americká verejnosť má dnes na rozdiel od verejnosti slovenskej právo sa dozvedieť, kto za konkrétnou mimovládnou neziskovou organizáciou stojí. Keďže americká verejnosť pozná zdroj informácií a identitu osôb, ktorých cieľom je ovplyvniť, je ju ovplyvniť, môže oveľa lepšie kriticky vyhodnotiť podsúvané informácie. Nie je trestaný za názor, ale väčšina, väčšia informovanosť verejnosti. To by bola odpoveď od amerických zákonodarcov na vzniknutú situáciu. Vďaka zákonu FARA napríklad americká verejnosť dnes vie, že politika USA je významne ovplyvňovaná moslimskými sponzormi. Nemá význam, aby som tu detailne rozoberal americký zákon. Plus-mínus podobne rieši prakticky rovnaký spoločenský problém, aký dnes máme na Slovensku. A nielen na Slovensku. Mimovládne neziskové organizácie začali negatívne zasahovať do chodu, do chodu mnohých krajín. Niekde viac, niekde menej ovládli tvorbu médií, politické strany, vrcholových politikov a majú snahu riadiť politiku celých krajín, ba aj Európskej únie ako takej. Napríklad v Izraeli prebehla ohľadom registrácie mimovládnych neziskových organizácií dôsledná a dlhá diskusia. Názory v nej boli rôzne, ale nakoniec Izraelský parlament prijal ešte tvrdšiu verziu zákona, ako majú Spojené štáty. Účel zákona je ale rovnaký – transparentné informovanie verejnosti o úlohe zahraničných sponzorov pri financovaní a podpore mimovládnych neziskových organizácií. V diskusii prípravu zákona zjednodušili. V roku 2012 prakticky prevzali americký vzor. Na Slovensku tento navrhovaný zákon môže pomôcť aj samotným mimovládnym organizáciám. Dnes je slovo mimovládka medzi bežnými ľuďmi už ako nadávka. Občas občan rozlišuje medzi mimovládkami pofidérnymi, štedro dotovanými zo zahraničia a tými ostatnými, ale naozaj už len občas. Väčšinou je mimovládka považovaná za niečo pre spoločnosť zlé a spoločnosti ako takej škodiace. Čo sa týka tohto návrhu zákona, samozrejme, je mi jasné, že sú tu medzi nami aj takí poslanci, čo sú vo svojej podstate vyslanci mimovládnych neziskových organizácií v tomto parlamente. Hlasovanie o predloženom zákone naznačí, koľko ich tu takých je. Ďakujem za pozornosť.
[]
3,990,694
44
2005-06-30
Autorizovaná rozprava
215
M. Dzurinda, predseda vlády SR:
M
Dzurinda
predseda vlády SR
Po prvé mešká vicepremiér Csáky a po druhé myslím, že tak trošku môžem odpovedať, lebo včera ráno pred rokovaním vlády som sa s naším zastupiteľským zborom stretol. Každý rok všetci veľvyslanci na Slovensko prichádzajú a na ministerstve majú obsiahle rokovania. Takže, včera sme sa hodinu spolu rozprávali v prítomnosti ministra zahraničných vecí, a tak ako on, aj ja si veľmi želám, aby naše zastupiteľstvá vykonávali svoju rutinnú prácu štandardne bežne, kvalitne, ale chceme o mnoho viac. Chceme, aby boli aktívni a chceme, aby boli invenční. Chceme, aby sa naša diplomatická služba stále viac ekonomizovala, aby sme získavali stále viac investícií, aby vyhľadávali potenciálne možnosti spolupráce, aby propagovali Slovensko ako turisticky atraktívnu destináciu krajín. Takže, v tomto zmysle slova nepochybne tie predpoklady tú sú, alebo isté rezervy. Ale aj keď by ste pýtali každého veľvyslanca, tak vám povie, že má málo diplomatov, málo ľudí, ale myslím si, že to východisko alebo to riešenie je v kvalite, v tom, aby sme posielali do diplomacie na diplomatické posty kvalitných ľudí.
[]
3,955,251
77
2022-11-15
Autorizovaná rozprava
45
Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Peter
Pčolinský
podpredseda NR SR
S ďalšou faktickou z prihraničného okresu pán poslanec Šuca.
[]
3,928,590
51
2021-11-23
Autorizovaná rozprava
120
Šudík, Tomáš, poslanec NR SR
Tomáš
Šudík
poslanec NR SR
Ďakujem za slovo. Ja budem hovoriť taktiež z praxe a súhlasím s pánom Kremským, ja keď som pred pár rokmi prišiel niekedy na Okresný úrad v Humennom, som tam chodil pravidelne, tak som sa cítil ako na nejakom sneme SMER-u. Veď tam čo oddelenie, to bol člen strany SMER. Kľudne si môžte pozrieť, mestskí poslanci, ktorí boli v zastupiteľstve za stranu SMER, boli zároveň aj zamestnanci okresného úradu na vedúcich pozíciách. Teraz sa všetko zmenilo a ja rozprávam s tými zamestnancami, oni mi prídu: A vedúci na našom oddelení len celý deň hrá karty a všetko robíme zaňho. To sú akí odborníci na tých okresných úradoch? Čoho sa tu boja kolegovia, aby boli transparentné výberové konania na okresných úradoch na vedúcich? Ak je niekto odborník, tak vyhrá, ale je tam aj množstvo neodborných ľudí, ktorí tam boli politicky dosadení a o rodinných príslušníkoch ani nehovorím, v tom sa to plne hemží. Len taký príklad, rozprával som prednedávnom so starostom z okresu v Medzilaborciach a mi povedal, že, pán Šudík, s vašou vládou nesúhlasím, on je nominant SMER-u, ale prednostov máte trikrát lepších, ako sme mali my. A to je pravda. Ďakujem krásne. (Potlesk.)
[ "(Potlesk.)" ]
3,956,082
57
2020-01-21
Autorizovaná rozprava
25
Poliačik, Martin poslanec NR SR
Martin
Poliačik
poslanec NR SR
Procedurálny návrh je zanechať tento bod v programe schôdze, pretože je povinnosťou vašou umožniť vykonanie rozhodnutia mandátovo-imunitného výboru. A ten poslanec, o ktorého ide, alebo poslankyňa, má mať možnosť sa ospravedlniť tak, ako mu výbor prikázal. Neni jediný dôvod, prečo by ste mali zase ignorovať rokovací poriadok a robiť si z tohto miesta holubník, pán predseda.
[]
3,980,224
20
2008-04-09
Autorizovaná rozprava
131
M. Maďarič, minister kultúry SR:
M
Maďarič
minister kultúry SR
Už v gestorskom výbore som vyslovil podporu návrhom, ktoré predložil pán poslanec Podmanický. Prvý by sa dal charakterizovať ako zásadný. Ide o vypustenie ustanovenia 1 z § 6, ktorým sa ruší právomoc ministerstva kultúry udeľovať pokuty vydavateľom za špecifické obsahové prejavy. Dovoľte mi však pripomenúť, že tzv. obsahové obmedzenia slobody tlače a následné sankcionovanie vydavateľov zo strany ministerstva kultúry boli do súčasne platného zákona zavedené v roku 2000 a takmer osem rokov účinné ustanovenia neboli doteraz predmetom čo i len najmenšej kritiky zo strany akejkoľvek profesijnej novinárskej organizácie alebo zahraničia, preto nebol dôvod zaoberať sa ich prípadným možným spochybnením. Hoci problém tkvie podľa mňa v možnosti udeľovania pokút ministerstvom, opozícia – aj teraz to bolo dnes tu spomenuté – sa nás snaží kritizovať za to, že v návrhu je aj ustanovenie o zákaze podnecovať nenávisť na základe politického zmýšľania. Hovoril o tom pán poslanec Bárdos. Ale pozrite sa do zákona o vysielaní a retransmisii, kam práve dnešná opozícia vložila presne takéto isté ustanovenie, a potom si teda zamoralizujte aj nad sebou, dámy a páni v opozícii, že chcete niekoho pokutovať na základe politického zmýšľania v elektronických médiách. A ja si myslím, že sme opäť pri tom klasickom farizejstve opozície, že za to, čo robili alebo urobili oni, s úplným kľudom dnes kritizujú koalíciu. Ale späť k § 6. Právny poriadok Slovenskej republiky neumožňuje v súčasnosti postihovať právnické osoby za nedovolené konanie v oblasti verejného práva inak ako prostredníctvom administratívneho práva. Slovenská republika zatiaľ neprijala model zodpovednosti právnických osôb za trestné činy fyzických osôb, avšak vzhľadom na skutočnosť, že Legislatívna rada vlády odporučila vo februári 2008 návrh novely Trestného zákona a Trestného poriadku na prerokovanie a schválenie do vlády, stáva sa tak možné nahradiť súčasný model administratívnej zodpovednosti vydavateľov modelom zodpovednosti podľa Trestného zákona, a preto aj podporiť tento pozmeňujúci návrh, o ktorom som hovoril. Druhý návrh sa týka úpravy paragrafu o práve na odpoveď, ktorým sa odpoveď obmedzí len na skutkové tvrdenie, ktorým sa napadnuté skutkové tvrdenie poprie, doplní, spresní alebo vysvetlí, čím sa vylúči možnosť, aby sa niekto v odpovedi esejisticky rozpisoval, prípadne cez odpoveď šíril nejaké invektívy. To znamená, ja by som to necharakterizoval ako kozmetickú úpravu. Ja si myslím, že je to úprava vecná a aj obsahová a dôležitá v zmysle aj tej kritiky, ktorá tu zaznievala, a v zmysle naozaj jasného limitovania, aký obsah môže mať odpoveď. Ja som o práve na odpoveď obšírne hovoril vo svojom úvodnom slove aj v rozprave a nemám dôvod nič meniť na stanovisku, že právo na odpoveď slúži nielen na napadnutie nepravdivých skutočností, ale aj na zabezpečenie plurality názorov. Pokiaľ ide o otázku, že v určitých prípadoch ním možno napadnúť aj pravdivé skutkové tvrdenie, čo som nikdy nepopieral, ide o princíp, ktorý je v Európe bežný, hoci novinárske organizácie sa túto realitu snažia popierať a, bohužiaľ, v tomto dvojitý meter sa na nás snažia uplatniť aj niektorí experti. Ja vám pre zaujímavosť uvediem dva príklady. Nášmu slovenskému návrhu odporučil nezávislý expert Rady Európy Dirk Voorhoof z Belgicka, aby ním bolo možné reagovať len na nepresné skutkové tvrdenia, ktoré sa zároveň dotýkajú práv osoby. V Belgicku, odkiaľ pán Voorhoof pochádza a kde je aj členom flámskeho mediálneho orgánu, je právo na odpoveď upravené v osobitnom zákone o práve na odpoveď, kde v čl. 1 je uvedené, že „právo na odpoveď má každá osoba, ktorá je pomenovaná menovite alebo implicitne“. To znamená, že u nich sa dá napadnúť všetko, nič o nepresnosti alebo nepravdivosti. Vodu káže a víno pije aj často spomínaná inštitúcia Article Nineteen alebo včera vtipne pomenovaná „Article devätnásť“ pánom poslancom Mikloškom, tá v roku 1989 v správe o Francúzsku pre Komisiu ľudských práv uviedla, že, citujem: „Francúzske právo na odpoveď je síce otvorené na zneužitie, ale že podľa novinárov je želateľnou, dokonca nevyhnutnou súčasťou slobody tlače.“ Súčasťou slobody tlače – a to sa bavíme o práve na odpoveď vo francúzskom prípade aj na hodnotiace úsudky. Nepreberáme teda celkom francúzsku tradíciu, ako sa to tvrdí v odôvodnení pozmeňujúcich návrhov, ktoré podali tri poslanecké kluby opozície. No zaujalo ma, že v tomto odôvodnení sa priznáva, že v Európe neexistuje štandard podoby práva na odpoveď, iba sa argumentuje v tomto odôvodnení opozície, že demokratické princípy u nás nemajú takú silnú tradíciu ako inde a mali by sme vychádzať teda z našich pomerov. A ja sa pýtam: Z akých našich pomerov by sme mali vychádzať? Z toho, že u nás svojho času bola stopnutá podpora Kultúrnemu životu zato, že predstaviteľom KDH sa nepáčil obsah jedného polemického článku? Alebo z takých pomerov, že v roku 1998 v kampani bola odhalená snaha podplácať novinárov zo strany volebného štábu SDK? Alebo by sme mali vychádzať z pomerov, že nepohodlní novinári boli internovaní a izolovaní na 28. poschodí Slovenskej televízie? Alebo by sme mali vychádzať z pomerov, že v minulom období bol odpočúvaný jeden denník? Takže zase opozícia je svätá, hoci ona voči médiám konala, ako som to teraz ilustroval, no nedemokratickí sme my, ktorí len vyslovujeme na médiá kritické názory. Podľa tejto logiky by asi bolo v poriadku, keby sme svoj názor na médiá nepovedali, no zato by sme ich odpočúvali, podplácali, prípadne nejakého toho novinára by sme internovali. Treťou, nie nedôležitou zmenou je návrh stanoviť pevnú minimálnu a maximálnu výšku primeranej peňažnej náhrady za nesplnenie zákonnej povinnosti. Právo na primeranú peňažnú náhradu je prevzaté z francúzskej, talianskej a maltskej úpravy, kde existuje obligatórne pokutovanie prostredníctvom civilného, správneho alebo trestného práva v prípade porušenia povinností v ustanoveniach o práve na odpoveď alebo v prípade nepublikovania odpovede na základe rozsudku. Zdôrazňujem, že nejde o dvojitý postih v porovnaní s primeraným finančným zadosťučinením pri ochrane osobnosti, nakoľko sa priznáva len za porušenie ustanovení tlačového zákona a nie za zásah do osobnostných práv. Opäť teda nejde o nič neobvyklé, pokuty alebo náhrady sú vo Francúzsku: za neuverejnenie odpovede v súlade so zákonom 3 750 eur, za neuverejnenie odpovede v lehote v rozsudku 3 750 eur alebo tri mesiace väzenia, subjekt pokuty a väzenie aj riaditeľ tlačoviny. V Luxembursku za neuverejnenie odpovede v lehote v rozsudku 1 250 eur za každý deň omeškania, subjekt náhrady je vydavateľ a prijímateľom náhrady je žiadateľ o odpoveď úspešný v súdnom spore. V Taliansku za neuverejnenie odpovede v súlade so zákonom pokuta správneho charakteru od 7 746 eur do 12 911 eur. Na Malte za neuverejnenie odpovede v súlade so zákonom najmenej 465 eur, za neuverejnenie odpovede v lehote rozsudku najviac 1 164 eur. Veľa sa diskutovalo aj na tému ochrany novinárskeho zdroja, či to má byť právo alebo povinnosť. Etický kódex Tlačovej rady Slovenskej republiky, ktorý hovorí, že „novinár je povinný zachovať mlčanlivosť o zdroji informácií“, nám bol vzorom. Forma povinnosti ochrany novinárskeho zdroja dáva vydavateľovi a novinárovi vyššiu formu ochrany pred zásahmi orgánov verejnej moci, ktorého nemôžu vydierať, prípadne s ním obchodovať, pretože oslobodiť od povinnosti mlčanlivosti ho môže jedine zdroj samotný. Na druhej strane zámerom návrhu zákona je posilniť nielen ochranu vydavateľa, ale aj ochranu zdroja pred samotným novinárom, ktorý by svoje prípadné právo na ochranu zdroja mohol neuplatniť a prezradiť svoj zdroj. Ak novinársky zdroj bude vedieť, že novinár má len právo na jeho neprezradenie, ale že ho ani nemusí využiť, nie je vylúčené, že zdroj si poskytnutie informácie rozmyslí. Povinnosť chrániť zdroj sa realizuje aj vo Švédsku a v Poľsku. Je skutočne prekvapujúce, ak samotné novinárske organizácie vystupujú proti formulácii povinnosti ochrany zdroja informácie aj v konfrontácii s etickým kódexom Tlačovej rady Slovenskej republiky. Ja v tejto súvislosti vítam pozmeňujúci návrh, ktorý rozširuje ochranu zdrojov na všetky osoby, ktoré pravidelne alebo profesijne zbierajú alebo rozširujú informácie prostredníctvom tlače tak, aby nešlo iba o novinárov pracujúcich u vydavateľa, ale o novinárov v širšom zmysle slova, čiže na osoby, ktoré poskytujú informácie vydavateľovi na základe zmluvného občianskoprávneho alebo zmluvného obchodnoprávneho vzťahu. Rovnako sa hovorilo o potrebe v určitých prípadoch jednoznačne prelomiť povinnosť chrániť zdroj, ak ide o trestné činy s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej 10 rokov a trestné činy korupcie. Považujem za správne, aby sa do návrhu zákona explicitne napísalo, že povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa nevzťahuje na prípad, ak ide o zákonom uloženú povinnosť prekaziť spáchanie trestného činu. Návrh tlačového zákona aj s právom na odpoveď, ako som už viackrát povedal, posilní práva občanov. Doobeda som hovoril, že zákon nerozlišuje, či je daný občan napr. poštár alebo poslanec obecného zastupiteľstva, a nerozlišuje nielen preto, že ústava ani Európsky dohovor o ľudských právach nepripúšťajú rozlišovanie medzi jednotlivcami a ich diskrimináciu. Ja súhlasím, verejní činitelia musia strpieť viac kritiky aj viac zásahu do svojich práv, a teda majú aj povinnosti, napr. povinnosť podať majetkové priznanie. To ale neznamená, že ak majú povinnosti, nemôžu mať právo, ktoré nikoho nepoškodzuje a ktoré je potrebné nielen pre nich samotných, ale aj pre čitateľskú verejnosť v zmysle plurality názorov a prístupu k nej. Takže v každom prípade a v každom zmysle ide pri práve na odpoveď o právo pre ľudí, akokoľvek to spochybňujete alebo spochybňujú to predstavitelia opozície a akékoľvek prívlastky tomu dávajú, či už ide o ľudí obyčajných alebo neobyčajných, je to úplne jedno. Pretože nejde len o to, že aj starosta obce alebo člen Rozhlasovej rady, lebo správne poukázala pani prof. Tóthová, že verejní funkcionári nie sú len poslanci tejto snemovne, nie sú len členovia vlády, ale je to veľmi široká škála ľudí v rôznych inštitúciách a aj, samozrejme, na úrovni samosprávy. Takže nejde len o to, že verejní funkcionári si môžu uplatniť toto právo na odpoveď, ale aj o to, že človek, o ktorom noviny nikdy nenapíšu, bude mať úžitok z práva na odpoveď ako čitateľ, ktorý bude mať možnosť a podľa mňa aj privíta to, že si prečíta reakciu dotknutej strany. Takže je absurdné tvrdiť, že zákon je namierený proti slobode prejavu, naopak, posilňuje ju v zmysle vytvorenia väčšieho priestoru na pluralitu názorov a prístup k väčšiemu rozsahu korektných a pravdivých informácií. Pretože každá osoba má mať možnosť brániť sa proti určitému zobrazeniu v médiách a má mať právo byť vypočutá. To už nespomínam rezolúciu Európskeho parlamentu, ktorá hovorí, že orgány verejnej moci a úrady musia využiť právo na odpoveď pred žalobou. Ak teda hovoríme o tlačovom zákone, musíme mať stále na pamäti, že nehovoríme len o vydavateľoch, novinároch a tlači, ktorých poslaním nepochybne je slobodné šírenie názorov a pravdivé informovanie, ktoré musíme chrániť, ale hovoríme aj o tých, o ktorých sa píše, a o tých, ktorí sú ako čitatelia informáciami ovplyvňovaní. Tento návrh zákona sa snaží dostať do rovnováhy práva tých, ktorí informácie spracúvajú a šíria, a tých, ktorí informácie prijímajú. Súčasná nerovnosť – a tá nerovnosť tu je – neprospieva ani tlači, ani ľuďom. Pokiaľ bude zákon schválený aj so zmenami, ktorým sa teraz venoval, nemôže nikto povedať, že sme boli hluchí k názorom, odporúčaniam alebo aj výhradám zahraničných inštitúcií. Žiadna z nich nám však nemôže predložiť čítankový a jediný správny návrh tlačového zákona, pretože ide o normu veľmi rôznorodú a všetky štáty Európskej únie majú suverénne právo upraviť si v rámci určitých tradícií a odporúčaní vlastnú podobu tlačového zákona. Takisto od nás zahraničie nemôže žiadať, aby vládny návrh zákona do písmena vyhovel požiadavkám opozície, napokon ani to nikdy od nás nežiadali a skôr boli zarazení, niektorí aj zhrození z toho, že opozícia spojila tlačový zákon s Lisabonskou zmluvou. My sme dokázali aj v situácii bezprecedentného vydierania, najmä SDKÚ, a spolitizovania tlačového zákona navrhnúť vecné zmeny, ktoré zákon vylepšujú. Z môjho hľadiska to považujem za prirodzené, pretože aj celú prípravu tohto zákona som sa snažil koordinovať vo vecnej diskusii a nenechal som sa vyrušiť ani demagógiou, ktorá sa spustila jeden deň pred prvým čítaním. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás o schválenie tých pozmeňujúcich návrhov, predovšetkým ktoré som podporil, a následne aj celého zákona. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
[ "(Potlesk.)" ]
4,090,547
32
2021-06-24
Autorizovaná rozprava
357
Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Milan
Laurenčík
podpredseda NR SR
Pán poslanec Ľuboš Krajčír, nech sa páči.
[]
4,090,005
20
2011-06-28
Autorizovaná rozprava
4
Raši, Richard, poslanec NR SR
Richard
Raši
poslanec NR SR
Dobrý deň prajem. Vážený pán predseda, chcel by som požiadať, aby Národná rada prijala uznesenie, ktorým by zaviazala ministra zdravotníctva, aby predložil do 30 dní Správu o rušení lôžok poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a návrh opatrení na zabezpečenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre občanov Slovenskej republiky. Svoju požiadavku odôvodňujem. Rušenie lôžok zdravotnej starostlivosti prešlo a prichádza bez akejkoľvek odbornej diskusie, bez akejkoľvek analýzy, je nekoncepčným a nesystémovým riešením, vyvoláva obavy pacientov, obavy pacientov z dostupnosti zdravotnej starostlivosti z predlžovania čakacích listín. Prichádza zároveň s ním spolu nespokojnosť zdravotníkov a obava pacientov z kolapsu systému poskytovania zdravotnej starostlivosti. Ďakujem pekne.
[]
3,987,348
27
2021-04-30
Autorizovaná rozprava
90
Kamenický, Ladislav, poslanec NR SR
Ladislav
Kamenický
poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Pán podpredseda Blanár, musím poďakovať za tvoje vystúpenie. Myslím, že bolo veľmi odborné. A to, čo si povedal, absolútne súhlasím. Mňa zaujala jedna vec, kde si hovoril o tom, že slovo transparentnosť sa nachádza v tomto dokumente 88-krát. Tak ja sa chcem opýtať, my keď sme, a je to napísané v programovom vyhlásení vlády, „všetko, čo nie je tajné, je verejné“. My sme sa napríklad pýtali na platy a odmeny štátnych úradníkov a, čuduj sa svete, niektoré ministerstvá môjmu kolegovi vôbec neodpovedali. A musia to urobiť na základe zákona 211. Vedia to veľmi dobre. Ignorujú sa tu zákony Slovenskej republiky a keď tu teda hovoríme o právnom štáte, tak príkladom by mala ísť hlavne vláda Slovenskej republiky. Hovoríte o, napríklad tu hovoríte: „Obstarávanie – transparentne, jednoducho, bez kradnutia.“ No tak načo tu máte potom núdzový stav? Nato, aby ste nakupovali tovary a služby za miliardy eur bez normálneho verejného obstarávania. Čiže toto je tá vaša transparentnosť! Poďme sa ďalej pozrieť: „Odborníci namiesto ,našich ľudí´ do štátnych podnikov“, to je na strane 6. Ako sú obsadzované miesta prednostov okresných úradov? Tak, že si pomaly zavoláte každého známeho, ktorého máte, aby ste mu dali funkciu. To je prvá vec. A potom spomeniem ešte jednu vec. Napríklad kardioústav riadi hutník, lesy kotolník, nemocnicu lesník, bane nábytkár a vládu Slovenskej republiky plagiátor. Ďakujem pekne.
[]
4,115,089
9
2010-12-15
Autorizovaná rozprava
165
Hrušovský, Pavol, podpredseda NR SR
Pavol
Hrušovský
podpredseda NR SR
Panie poslankyne, páni poslanci, aktuálna informácia z výboru pre kultúru a médiá je taká, že ešte minimálne desať minút výbor bude prerokovávať vrátený zákon prezidentom Slovenskej republiky, preto odporúčam, aby sme prerušili rokovanie do 15.00 hodiny a o pätnástej budeme pokračovať v rokovaní prerokovávaním zákona, ktorý pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Vyhlasujem prestávku do pätnástej hodiny. Prosím? Asi áno. Nebuďte smutní, buďte optimistickí, všetko bude dobré. Máme to v rukách. (Prestávka.) (Po prestávke.)
[ "(Prestávka.)", "(Po prestávke.)" ]
4,187,895
37
2014-09-11
Autorizovaná rozprava
119
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Jana
Laššáková
podpredsedníčka NR SR
Nech sa páči, pani poslankyňa Vášáryová.
[]
3,940,289
3
2012-07-02
Autorizovaná rozprava
7
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Erika
Jurinová
podpredsedníčka NR SR
Áno, ďakujem pekne. Pán Michal Bagačka.
[]
3,949,166
6
2023-12-06
Autorizovaná rozprava
60
Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Ondrej
Dostál
poslanec NR SR
Ďakujem obom kolegom za faktické poznámky. Pán poslanec Kišš, no nechcem tu obhajovať vládu, na to je tu vláda a aj môže sa stať, že návrh zákona má aj negatívne, aj pozitívne stránky, lebo ten návrh zákona obvykle obsahuje viacej bodov a niektoré z tých bodov môžu vo vzťahu k určitým aspektom priniesť príjmy, vo vzťahu k iným aspektom spôsobiť výdavky alebo znížiť príjmy. Čiže áno, stáva sa, že niekedy návrh zákona má aj negatívne, aj pozitívne vplyvy, či už na rozpočet alebo na iné posudzované vplyvy. Pán poslanec Grendel, áno, ten valec sa rozbieha a nie je to všetko, to, čo sme schválili v programe, ten valec bude pokračovať aj v iných oblastiach, nielen v tých, ktoré sa týkajú daní alebo návrhu zákona, ktoré už sú na programe schôdze, je zrejmé, že tam, že tam budú aj ďalšie návrhy na doplnenie programu, ktoré budú bezprostredne ohrozovať nielen peňaženky občanov, ale fungovanie a existenciu právneho štátu a vymáhania spravodlivosti. V jednej veci by som ťa však chcel poopraviť, a teda hovoril som o tom aj v rozprave, pán poslanec Susko ako minister spravodlivosti sa nielen ticho prizerá na neodôvodnené skracovanie legislatívneho konania, ktoré v minulom volebnom období tak kritizoval ako opozičný poslanec, ale on na ňom priamo sa zúčastňuje, pretože akékoľvek skrátené legislatívne konanie sa môže uskutočniť iba na návrh vlády a pán Susko je ako minister spravodlivosti členom vlády, čiže je tým, ktorý nám to nav... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
[ "(Prerušenie vystúpenia časomerom.)" ]
4,031,505
35
2014-05-28
Autorizovaná rozprava
49
Ježík, Jozef, poslanec NR SR
Jozef
Ježík
poslanec NR SR
Áno, ďakujem. Môžeme teraz hlasovať o druhom procedurálnom návrhu pána poslanca Mihála, a to je vrátiť návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie.
[]
4,201,042
88
2023-03-16
Autorizovaná rozprava
120
Čekovský, Kristián, poslanec NR SR
Kristián
Čekovský
poslanec NR SR
Nemám informáciu o tom, že by sme mali výbor na kontrolu činnosti SIS a už asi tri mesiace sme nemali, ale v každom prípade rád by som pozval členov výboru pre kultúru a médiá, o 12.00 h pokračuje rokovanie výboru. Ďakujem.
[]
4,021,935
7
2020-05-13
Autorizovaná rozprava
40
Pellegrini, Peter, podpredseda NR SR
Peter
Pellegrini
podpredseda NR SR
Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Otváram rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem veľmi pekne, pán minister, ďakujem, pán spravodajca. Pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony . Vládny návrh zákona je uvedený pod tlačou 88, výsledky rokovania výborov sú v tlači 88a. Poprosím pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, pána Milana Krajniaka, aby sa dostavil do rokovacej sály a odôvodnil tento vládny návrh zákona. Zároveň poprosím pani poslankyňu Luciu Drábikovú, aby sa potom pripravila na svoju úlohu spoločnej spravodajkyne. Poprosím, keby mohol do sály prísť pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak. (Reakcia z pléna.) V kumbále? Ak niekto by ho mohol ísť zavolať, nech ide pán minister, aby sme kvôli nemu nemuseli stáť. (Krátka pauza pre neprítomnosť ministra v rokovacej sále.) Pán minister je už v rokovacej sále, preto budeme pokračovať o vládnom návrhu zákona z vašej dielne, pán minister, poprosím, aby ste vládny návrh zákona uvedený pod tlačou 88 odôvodnili. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
[ "(Reakcia z pléna.)", "(Krátka pauza pre neprítomnosť ministra v rokovacej sále.)" ]
4,193,007
58
2015-12-04
Autorizovaná rozprava
77
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Peter
Pellegrini
predseda NR SR
Ja považujem, pán poslanec, za ohrozenie bezpečnosti Slovenska, keď poslanci aj napriek tomu, že niektoré veci sú prerokované v nejakom režime, rozprávajú bez ohľadu na to, v akom režime boli veci prerokovávané. Ja sa nevyjadrujem k podstate veci, ale podľa mňa ste boli účastníkom výboru, ak ste tam boli, a v režime prísne tajné ste prerokovali niektoré veci. (Potlesk.) Ak ste dneska o tom rozprávali, tak potom by som poprosil pána Přidala a možnože vyzývam z tohto miesta aj pána Dostála, aby konečne podal aj riadne nejaké návrhy na stíhanie a nie z Denníka N na mňa nejaké bludy. Ale dobre. (Ruch v sále.) Pán poslanec Lipšic, nech sa páči, máte procedurálny návrh.
[ "(Potlesk.)", "(Ruch v sále.)" ]
3,908,422
21
2004-02-03
Autorizovaná rozprava
204
B. Bugár, podpredseda NR SR:
B
Bugár
podpredseda NR SR
(Hlasovanie.) Prítomných 131 poslancov, za 2, proti 76, zdržalo sa 53. Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme neschválili.
[ "(Hlasovanie.)" ]
4,186,603
48
2021-11-09
Autorizovaná rozprava
229
Čekovský, Kristián, poslanec NR SR
Kristián
Čekovský
poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Nebudem asi v rámci rozpravy opakovať všetko, čo bolo povedané. Myslím si, že pri tomto návrhu možno čím menej emócií tým lepšie. Myslím si, že aj kolega Andrej Stančík, ktorý predstavil sčasti pozmeňujúci návrh, tak ako keby komunikoval výhrady. Možno naozaj iba veľmi stručne, aby to zaznelo aj za mňa. Ja vidím v návrhu niektoré problémy. A tie problémy napríklad sa týkajú najmä princípu regresie, pretože medzinárodné ľudsko-právne orgány opakovane vyzývajú svoje krajiny, aby sa neprijímali návrhy alebo zákony, ktoré nejakým spôsobom zavádzajú obmedzenia, ktoré už, keď už sa dosiahne nejaká úroveň slobôd, tak aby sa opätovne tie slobody nenarúšali a práve v tomto návrhu sme identifikovali niekoľko takýchto problémov a aj práve preto sme upozornili na tie riziká a zároveň práve preto sme podali pozmeňujúci návrh. Veľmi stručne. Tie riziká v tomto návrhu okrem často spomínaných čakacích lehôt, mohol by som aj citovať teda všetkých ľudí, ktorí sa k tomu vyjadrovali. Taktiež si myslím, že je to na dlho. Veľmi v skratke z tých štátov, ktoré aj v rámci Európy, ale aj v rámci Európskej únie nemajú čakacie lehoty, je väčšina. My sa k tomuto prikláňame. Nechceli sme nejakým ďalším spôsobom vzbudzovať vášne zrušením čakacích lehôt, čiže v tomto prípade chceme ponechať status quo. Takúto možnosť dávame aj v rámci nášho pozmeňujúceho návrhu. Ďalej. Je tam viacero ako keby problémov, čo sa týka informácií, poskytovania informácií. Nemyslíme si, že by tam mali vstupovať do toho nejaké nové organizácie. (Ruch v sále.) Ja chápem, ak pred, prepáčte, kolegovia. Ja chápem, ak pred ambulanciou na nejakom stolíku môžu nájsť pacienti, nech sa jedná o akúkoľvek zdravotnú starostlivosť, rôzne informácie, ak prídu k lekárovi, a nájdu informácie, povedzme, z rôznych organizácií, ale... (Rečník sa obrátil na predsedajúceho.) Pán predseda, mohol by som vás poprosiť o zabezpečenie pokoja v tejto sále? Je to ako na vlakovej stanici. Pán predseda, ani vy ma asi nepočujete. (Smiech v sále.) To je, to je skvelé! (Povedané so smiechom), vôbec, aleže vôbec. Ja počkám, no však ja, ja počkám. Prosím? (Reakcie z pléna. Smiech.) Ja som to, ak, lebo ja to chcem ako zrýchliť, aby sme teda netrávili príliš veľa času v tejto rozprave, ale naozaj trošku potrebujem sa aj sústrediť, aby sme to, aby sme to zbehli. Dobre. Čiže čo sa týka poskytovania informácií, chápem, ak pred ambulanciou na stolíku nájdeme informácie, letáky informačné aj od farmafiriem, od hocikoho na lieky, liečivá, rôzne. To chápem. Ale ako občan, pacient, človek, keď prejdem cez dvere ambulancie, očakávam, že lekár, ktorý mi dáva do ruky nejaký papier, tak nie je spracovaný nikým iným, ako tým lekárom alebo ministerstvom zdravotníctva. Preto nemôžem akceptovať návrh v tomto zákone, aby niektoré informačné materiály vypracovávali buď občianske združenia, alebo náboženské organizácie. Ako naozaj si to predstavme, že pacient príde k lekárovi, to je jedno, so srdcom, s kolenom a ten lekár mu poskytne materiál, ktorý vypracoval niekto iný ako ten dotyčný lekár, nejaká možno súkromná organizácia alebo teda občianske združenie, aby som bol korektný, keďže takto je to uvedené v návrhu alebo náboženská organizácia alebo cirkev. Čiže jednoducho s týmto sa nedá súhlasiť. Očakávam, že lekár mi poskytne a dá mi do rúk informačné materiály, ktoré vypracoval buď on sám, alebo lekárska komora, alebo ministerstvo zdravotníctva. Takže čo sa týka informácií, s týmto určite nesúhlasíme a taktiež navrhujeme vyňať takéto ustanovenie z toho návrhu. (Ruch v sále.) Na druhej strane, ak je tu nejaký problém alebo ak kolegovia vnímajú problém, že niekde možno videli reklamu. (Ruch v sále.) Fú, pán predseda, mohol by som vás pekne poprosiť trošku to tu utíšiť? Tuto taký diskusný klub vznikol. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
[ "(Ruch v sále.)", "(Rečník sa obrátil na predsedajúceho.)", "(Smiech v sále.)", "(Povedané so smiechom)", "(Reakcie z pléna. Smiech.)", "(Ruch v sále.)", "(Ruch v sále.)", "(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)" ]
4,121,721
3
2012-06-28
Autorizovaná rozprava
265
Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
Štefan
Kuffa
poslanec NR SR
Ja len k tomu hlasovaniu. Kolega Dodo Hlina už ma tu aj opravil, aj ospravedlnil, ja naozaj som sa pomýlil pri tom hlasovaní. Bol som taký sústredený na toho kolegu Hlinu, že v podstate pri tom hlasovaní som sa zdržal, ale chcel som hlasovať za. Už kto ako to prijme, reagujem tu aj na kolegu Chrena... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
[ "(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)" ]
4,033,036
21
2013-06-25
Autorizovaná rozprava
85
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Erika
Jurinová
podpredsedníčka NR SR
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní piateho dňa 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v druhom čítaní o zákone z 22. mája 2013, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou (tlač 589). Nech sa páči, pán spravodajca, zaujmite svoje miesto. (Reakcia spravodajcu.) Predpoludním neukončil svoje vystúpenie písomne prihlásený do rozpravy pán poslanec Viliam Novotný. Dávam mu slovo. Nech sa páči, máte priestor na dokončenie svojho príspevku.
[ "(tlač 589)", "(Reakcia spravodajcu.)" ]
3,895,443
10
2020-07-23
Autorizovaná rozprava
541
Mazurek, Milan, poslanec NR SR
Milan
Mazurek
poslanec NR SR
Pán kolega, kľud. Ja viem, že vám vyskočil estrogén, že sa tu rúcate, že už je nadránom, že proste, jednoducho máte slabšie nervy. Upokojte sa, v pohode. Som si istý, že Igor vám požičia z tých svojich tabletiek, ktoré poberá. No, kolegyne, kolegovia, jediný, komu v tejto kríze skutočne pomáhate, a to si povedzme úplne na rovinu, sú banky. Cudzie, zahraničné, nenažrané banky, ktoré len v minulom roku dosiahli neuveriteľný zisk 643 mil. eur. A to nie je skutočný zisk, pretože niet na svete lepšieho optimalizátora daňového základu, ako sú banky a korporácie. A vy to dobre viete. Dobre viete, že skutočný zisk, ktorý doslova vydrali zo Slovákov na všetkých tých svojich úžerníckych aktivitách, je v podstate nedohľadateľný. A tie isté banky, ktoré na Slovensku rozprávkovo zarábajú, tie isté banky, ktorým ste dovolili poskytovať odloženie splátok s tým, že si môžu naďalej účtovať úroky, čo je v podstate čistá zlodejina! Tie isté banky, ktorým ste poskytli štátom garan.., štátne garancie na krytie ich úverov, to znamená podnikanie bez rizika, tým istým bankám ste ešte darovali 300 mil. eur na zrušení bankového odvodu! A potom tu plačete, že nemôžete dať plnohodnotné 13. dôchodky, že to musíte znížiť na štátny príspevok vianočný. Samozrejme, že nie je, keď ste to potrebovali rozdať bankárom. Tvrdili ste, že to ide na nejaký mŕtvy účet. Tak ste mali zmeniť zákon, že povedzme polovica tých peňazí by išla na ten rezervný fond a polovica ako príjem štátneho rozpočtu. A bolo by vybavené. Lenže tie isté banky, ktoré kvôli tejto koronakríze údajne a kvôli svojim zvyšovaniu, teda krytiu tých nákladov, ktoré im údajne spolu s koronavírusom stúpli, tak potrebovali zvýšiť poplatky pre všetkých ľudí. Tie isté banky už tieto poplatky znižovať nebudú. O pomoci z EÚ, o tých 40 mld., ktoré tu stále opakujete, papagájujete, pritom zabúdate ľuďom povedať tú druhú stránku. O tom jednoducho by sme mohli hovoriť veľmi dlho. A to je to, že všetky tieto peniaze budeme musieť splatiť, či už priamo na pôžičkách, alebo na zvýšených poplatkoch Slovenskej republiky do Európskej únie, na zavedení nových federálnych európskych daní, o ktorých mlčíte. Na tom, že jednoducho sa budeme ešte viac musieť podvoliť cudzím, zahraničným vládam a že už nebudeme rozhodovať prakticky o ničom, pretože Igor Matovič na týchto rokovaniach v Bruseli nevyjednal prakticky nič. Podpísal všetko, čo mu tam dali. Jednoducho šúchal nožičkami a bol nesmierne rád, že sa môže fotiť na motorkách. Čiže takto to nejako reálne dopadlo. Mohli by sme hovoriť veľmi dlho, ďalej o tom všetko, čo táto vláda vykonala, o tom všetkom, čo ešte možno plánuje vykonať, ale mňa ste za tieto štyri mesiace veľmi presvedčivo dokázali utvrdiť v tom, že Igor Matovič by premiérom Slovenskej republiky nemal byť. Nielen preto, že Slovenskej republike robí hanbu, nielen preto, že je plagiátor a že je teda usvedčený podvodník a že sa k tomu priznal, lebo to je dneska v móde, keď ste podvodník, tak sa priznajte a všetko máte odpustené, ste vrah, priznajte sa a všetko bude fajn, lebo takéto morálne štandardy tu táto nová vláda jednoducho zavádza. To, že robí medzinárodnú hanbu, to je zase ďalšia vec, ale čo je nesmierne dôležité, vaša vláda nepracuje pre ľudí. Vaša vláda jednoducho využíva štátny rozpočet a Slovenskú republiku iba na to, aby si mohla z nej robiť dojnú kravu. Ste úplne rovnakí ako vlády predtým. Úplne rovnakí. Nie je medzi vami rozdiel. Jednoducho možno po tých štyroch rokov uvidíme, že vy ste rozkradli trochu menej, ale na druhej strane ten amaterizmus a to, čo tu neustále denne prevádzate, to sa na Slovensku zapíše do dejín skutočne navždy. Takže dúfam, že som to za tých desať minút stihol, čo najlepšie. Kolegyne, kolegovia, budem hlasovať za odvolanie Igora Matoviča a navrhujem vám v rámci nejakej snahy o zlepšenie, vylepšenie vašej vlády, rekonštrukciu tej vlády, nazvite si to akokoľvek, dať tam niekoho príčetného.
[]
3,973,273
54
2015-10-02
Autorizovaná rozprava
156
Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Martin
Poliačik
poslanec NR SR
Dúfam, že tým pádom budete zhovievavejší k forme záverečného slova, lebo som bol pripravený, že budem vystupovať v rozprave, ale teda, všimnite si tú ústretovosť.
[]
4,200,438
60
2022-03-24
Autorizovaná rozprava
180
Lengvarský, Vladimír, minister zdravotníctva SR
Vladimír
Lengvarský
minister zdravotníctva SR
Vážený predsedajúci, vážený pán poslanec, mám tu pripravenú, samozrejme, odpoveď, ktorú vám môžem odovzdať, je taká veľmi široká, keďže už nie je veľa času, dovolím si vlastnými slovami. Nie je pravda, že by detskí lekári odmietali ošetrovať ukrajinské deti. Musíme si uvedomiť, aký je počet pediatrov na Slovensku a koľko tu máme v súčasnosti detí, ktoré potrebujú toto ošetrenie. Väčšina problémov vlastne aj súvisí s tým, že deti, ktoré chcú nastúpiť do školy, potrebujú preventívnu prehliadku u detského lekára. Dochádza, samozrejme, v niektorých regiónoch, kde je tých, kde je tých, kde je tá potreba väčšia, k tomu, že nie sú kapacitne schopné pediatrické ambulancie to spraviť. My budeme od budúceho týždňa vytvárať v nemocniciach, hlavne veľkých, fakultných, miesta, kde teda budú vznikať pediatrické ambulancie, ktoré budú toto riešiť. Takže podľa informácií, ktoré máme z vyšších územných celkov, u ukrajinských teda utečencov, ktorí majú štatút dočasného útočiska a ktorí sú rozmiestnení po území Slovenska, nie nárazovo, ale nejak tak rozptýlene, tak tam tá integrácia do pediatrického systému prebieha bez vážnejších problémov. Takže v súčasnosti riešime len veľké tie ubytovacie kapacity, prípadne nárazové akcie, ktoré sú spojené s výskytom či už nejakých menších epidémií vo veľkých ubytovacích zariadeniach, alebo s nárazovou potrebou hromadného vyšetrovania detí pred nástupom do školy.
[]
4,145,162
6
2024-01-16
Autorizovaná rozprava
83
Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Andrej
Danko
podpredseda NR SR
Poprosím ešte s reakciou na faktické, aby sme uzavreli vystúpenie poslanca Čaučíka a z úcty k jeho vystúpeniu o kľud v sále. Pán poslanec Čaučík, reakcia na faktické, nech sa páči.
[]
4,023,232
32
2009-02-03
Autorizovaná rozprava
233
J. Vaľová, poslankyňa:
J
Vaľová
poslankyňa
Po prvé predkladáme návrh na ratifikovanie revidovanej Európskej sociálnej charty, opakujem revidovanej. Tá garantuje sociálnu ochranu občanov Slovenskej republiky a rozširuje sociálne práva pre občanov. Nie sú tam obmedzenia. Je tam podľa mňa viacero práv. Ďalej by som chcela jednu povedať vec, čo teda neviem si to vysvetliť a budem rada, keď mi to vysvetlíte, keď hovoríte, že ideme zjemniť podmienky pre rozvodovosť. Myslíte si, že ak je rodina, kde jeden z rodičov pije, týra deti a podobne a tá matka nemá peniaze na to, aby sa uživila, že toto je podľa vás taká tá súdržnosť, ktorá prežije hospodársku krízu? Pretože ja to nechápem. Možno mi to vysvetlíte, ale ja si to neviem predstaviť, o čom ste rozprávali. V tomto som vás nepochopila a myslím si, že viacerí. A čo sa týka sociálnych podnikov, no, pán Brocka, vy ste múdrejší ako celá Európa, aj celá opozícia, pretože sociálne podniky vo Francúzsku existujú od 2. svetovej vojny. Taliansko má 7 000 sociálnych podnikov a tieto podniky nie sú založené na biznise. Sú založené na tom, že väčšina prostriedkov ide na 45 % pokrytia mzdy pre znevýhodnené osoby a na ich odvody. To je väčšia časť finančných prostriedkov, ktorá ide do sociálneho podniku. A my v tomto práve zákone uvoľňujeme obciam, vyšším územným celkom a tým, ktorí zriadili svoje príspevkové organizácie, aby takéto podniky mohli uzavrieť. Pretože možno neviete, ale sú ľudia, ktorí majú 40 km do mesta, žijú v obciach a títo ľudia nemajú vzdelanie a majú problém sa zamestnať a úplne v iných oblastiach, ako je píla, ako vy rozprávate, lebo sú iné oblasti, kde ten sociálny podnik môže fungovať a kde nemusí robiť konkurenciu okolitým podnikom. Treba si to pozrieť a možnože aj v iných štátoch a možnože potom pochopíte, o čom to je, sociálne podniky sú. A ja si myslím, že znevýhodnených občanov potrebujeme umiestniť a je to oveľa lepšie, ak ten občan nepoberá dávku, ale ak je platiteľom dávok.
[]
4,082,875
51
2019-10-25
Autorizovaná rozprava
54
Simon, Zsolt, poslanec NR SR
Zsolt
Simon
poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Pán kolega Krajčí, tak ako ste to niekoľkokrát povedali, je to vízia. Vízia reformy. Naozaj nie je to skutočná reforma, keď, ja nie som lekár, ja som sa radil s lekármi, s našimi odborníkmi zo strany a dali nám pár takých heslovitých bodov, prečo by sme tento materiál nemali podporiť: - Nie je stanovená reálna cena výkonov. - Zvýhodňuje veľké nemocnice, ktoré sa dodnes opakovane zadlžujú. - Nemocnice vyššieho typu koncentruje na jednu časť územia republiky: Žilina, Ružomberok, Martin, Trenčín. Takáto hustota niekde na strednom Slovensku nie je. Trebárs štátom garantovaná nemocnica od Nitry po Košice neexistuje jedna. To znamená, že pani ministerka a celá táto vláda trestá Slovákov na juhu Slovenska len preto, lebo majú susedov Maďarov. Tam taká koncentrácia nie je. A bavíme sa na pôde parlamentu a musíme sa na to pozrieť aj z tohto pohľadu. - A nerieši vôbec personálnu politiku a akútny nedostatok lekárov a zdravotných sestier. Takže z tohto dôvodu tento materiál ja určite nepodporím. Ďakujem.
[]
3,894,121
9
2016-09-07
Autorizovaná rozprava
221
Bernaťák, Tibor, poslanec NR SR
Tibor
Bernaťák
poslanec NR SR
Ďakujem. Pán predsedajúci, vo všeobecnej rozprave k tomuto návrhu vystúpili dvaja poslanci. Pani poslankyňa Jurinová predložila návrh, aby tento návrh zákona prerokoval aj výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Najprv teda budeme hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní. Prosím teda, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.
[]
3,867,888
34
2018-09-18
Autorizovaná rozprava
67
Danko, Andrej, predseda NR SR
Andrej
Danko
predseda NR SR
Ďakujem pani poslankyni. Do rozpravy je prihlásený poslanec Drobný.
[]
3,992,448