session_num int64 1 104 ⌀ | snapshot date32 | session_name stringclasses 5
values | segment_num int64 1 1.44k | speaker stringlengths 6 170 | first_name stringclasses 241
values | last_name stringclasses 744
values | role stringclasses 287
values | transcript stringlengths 2 108k | transcriber_notes listlengths 0 342 | id int64 3.87M 4.23M |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
29 | 2008-12-05 | Autorizovaná rozprava | 6 | T. Rosová, poslankyňa: | T | Rosová | poslankyňa | No a dovoľte mi teraz povedať niečo o tom, čo si myslím o predlohe a čo si myslím vlastne o bode, o ktorom teraz rokujeme. Myslím si totiž, že rokujeme, samozrejme, principiálne a primárne o ochrane nefajčiarov, ale rokujeme aj o tom, kam patrí Slovensko. Či ozaj patrí medzi moderné, civilizované krajiny Európskej únie, alebo patrí dakam inam. Chcela som na tomto mieste hovoriť niečo o tom, či patríme niekam tam, kde fajčia ako Turci, ale presvedčila som sa, keď som sa pripravovala, že už aj v Turecku je naozaj pomerne silná a silnejúca ochrana nefajčiarov, takže toto geopolitické umiestnenie akosi neobstojí. Spomínam si na to, ako sme v tomto parlamente na začiatku volebného obdobia počúvali pomerne silné záväzky. Pán podpredseda vlády, pán Čaplovič, v našom výbore osobne prezentoval svoj záujem na tom, aby Slovensko pristúpilo k tým krajinám, ktoré definitívne zakázali fajčenie v reštauračných a iných priestoroch spoločného stravovania. No a nielenže nám prezentoval tento svoj zámer, ale zároveň nás ako výbor žiadal o jeho podporu. A myslím, že sa mu tej podpory vtedy aj dostalo. Dokonca myslím, že v našom výbore bez výnimky. No ale akosi prešiel rok a pol, možno dva roky, pána podpredsedu vlády počuť nie je, ale zato tu máme návrh zákona. Máme tu návrh zákona v takom znení, o ktorom hovoril pán minister ako predkladateľ ako o kompromise. Mne sa zdá, že v niektorých častiach dokonca nejde ani o kompromis, ale že tento zákon v takejto podobe nič nerieši. Nič nerieši najmä v tej časti, kde sa hovorí o fajčení v tzv. zariadeniach spoločného stravovania. Rozmýšľala som, prečo vlastne? Prečo vlastne došlo k takejto zmene? Priznám sa, celkom som nenašla odpoveď. Silne pochybujem, že by o stavebné oddelenie fajčiarskych a nefajčiarskych priestorov v týchto zariadeniach mali nejaký eminentný záujem stavbári, lebo v čase PPP projektov toto je naozaj zanedbateľné. Majitelia týchto zariadení tiež nie. Tí sa dali počuť, že preferujú úplný zákaz. Takže kto má vlastne záujem na takomto, nazvime to, kompromise? Obávam sa, že tak trochu zaúradoval strach, nedostatok odvahy. Opatrenie, ktoré podľa dôvodovej správy podporuje veľká väčšina populácie, sa do zákona nedostalo možno preto, že ho síce podporuje väčšina populácie, ale nie celá. Myslím, že je to niečo podobné ako v prípade povinných zimných pneumatík. Navrhuje sa kompromis, ktorý v konečnom dôsledku veci nepomôže, ale v oboch prípadoch, tak v prípade ochrany nefajčiarov, ako v prípade zimných pneumatík, sa napokon obráti proti bezpečnosti, proti zdraviu, proti ľuďom. No možno podstatné je to, že najväčší frfloši budú umlčaní. A rozumná väčšina, tá obvykle nefrfle. Na druhej strane ale som trochu optimista, lebo zaregistrovala som aj v médiách, že z rôznych politických táborov sa ozývajú hlasy, ktoré podporujú radikálnejšie riešenie. Preto verím, že tá rozumná väčšina, ktorú som spomínala, nájde v tomto parlamente oporu a že naprieč politickým spektrom nájdeme riešenie, ktoré nás do tej Európy zaradí. Ak tvrdím, že tento návrh zákona v podstate nič nerieši, hovorím teda najmä o časti, kde sa hovorí o fajčení v tzv. zariadeniach spoločného stravovania. Aby nedošlo k nedorozumeniu, tak ako aj pán minister včera uviedol, podľa tejto predlohy zákona zariadenia spoločného stravovania sú tie zariadenia, ktoré poskytujú služby spojené „s výrobou, prípravou a podávaním pokrmov alebo nápojov“, teda nejde len o reštaurácie, ale ide aj o kaviarne či bary. Prečo teda podľa mňa toto opatrenie, stavebne oddeliť v takýchto zariadeniach fajčiarske a nefajčiarske priestory, skôr než by veci riešilo, zbytočne ich komplikuje. Tak po prvé pozrime sa na to z pohľadu podnikateľského prostredia. Dôvodová správa hovorí, že toto riešenie bude mať na podnikateľské prostredie pozitívny vplyv. Pán spravodajca včera uviedol, že dopady na podnikateľské prostredie nie je možné odhadnúť. Ale majitelia malých bistier, malých kaviarní ich odhadnúť vedia. A majú právom obavy. Najmä tí, ktorí sú v susedstve väčších zariadení, ktoré sú zvýhodnené tým, že môžu pristúpiť k navrhovanému deleniu priestorov. Takže majiteľom tých malých kaviarničiek, malých bistier sa určite podnikateľské prostredie nezlepší. Pretože keď je v spoločnosti čo len jediný fajčiar, vieme, ako to chodí. Celá spoločnosť končí v tom zariadení, kde sa fajčiť dá. Po druhé v dôvodovej správe sa uvádza: „Prijatie prísnejších opatrení je taktiež v záujme ochrany zdravia zamestnancov v zariadení spoločného stravovania, ktorí vdychujú tabakový dym počas celej pracovnej doby, čo v súčasnosti možno považovať za diskriminačné vo vzťahu k ostatným zamestnancom.“ No tak k tomuto bodu by som naozaj očakávala vysvetlenie. Ako budú zamestnanci chránení? Ako budú chránení tí zamestnanci, ktorí obsluhujú vo vyhradených fajčiarskych priestoroch, kde bude vlastne možno dvojnásobne hustejší dym, ako je teraz? Tretí môj argument. Určite každý z vás pozná z vlastnej skúsenosti, ako to býva, keď sa má stretnúť fajčiar s nefajčiarom, či už ide o pracovnú kávu alebo o spoločenské posedenie. Ako sa rozhoduje obvykle o mieste stretnutia? Automaticky sa vychádza z toho, že fajčiar môže nefajčiť aj vo fajčiarskom priestore, kým fajčiar v nefajčiarskom priestore fajčiť nemôže. No a výsledkom je to, že nefajčiar sa prispôsobí fajčiarovi. Väčšina takýchto stretnutí teda končí tam, kde sa fajčiť môže. A som presvedčená, že tak to bude dovtedy, kým takáto možnosť bude existovať. Lenže keď tá možnosť bude iba vo vyhradených priestoroch, bude tam dym hádam ešte koncentrovanejší a pasívne fajčenie teda ešte intenzívnejšie. Napadá mi jedno také riešenie, ktoré by v prípade existencie vyhradených fajčiarskych priestorov v podnikoch naozaj zrovnoprávnilo obidve skupiny a vytvorilo by pre fajčiarov rovnaké podmienky a tlak na prispôsobenie sa nefajčiarom, ale neviem, či sa vám bude toto riešenie páčiť. Takéto rovnaké podmienky by totiž boli v prípade, tak ako je v nefajčiarskych priestoroch zakázané fajčiť, bolo vo fajčiarskych priestoroch zakázané nefajčiť. Ja si to viem živo predstaviť, ale bolo by to pomerne absurdné. Viem si predstaviť, ako príde čašník so zapaľovačom v ruke k nefajčiarovi a zdvorilo ho upozorní: milý pane, tento priestor je fajčiarsky, vidím, odkedy ste prišli, ste si nezapálili, tak buď nech sa páči, alebo potom nefajčiť môžete vonku. No, je to pomerné absurdné. Možno v podnikoch nižšej cenovej skupiny by sme mali na stenách tabuľu Nefajčiarov neobsluhujeme. Možno by sme sa stali európskou atrakciou, ale ja myslím, že rozumnejšie bude hľadať iné riešenia. No a ďalší môj argument. Predstavme si, že prejde zákon v predloženej podobe. Zariadenia spoločného stravovania ho začnú napĺňať. Začnú budovať priečky, vynaložia náklady na oddeľovanie priestorov. Na ako dlho si myslíte, že to bude mať zmysel? Ja som presvedčená, že skôr či neskôr, ale myslím si, že skôr skôr ako neskôr sa budeme musieť prispôsobiť aj my na Slovensku celoeurópskemu trendu a zakázať fajčenie bez výnimky. A potvrdzuje to aj správa TASR z 27. októbra 2008, dovolím si ju vám prečítať: „Brusel. Európska komisia zvažuje zavedenie zákazu fajčenia na všetkých pracoviskách vrátane reštauračných zariadení a barov po celej Európskej únii. Potvrdila to dnes hovorkyňa komisára pre zamestnanosť a sociálne otázky Chantal Hughesová.“ No a čo potom urobíme s tými zbytočnými priečkami? Apelujem preto na vás, milí kolegovia, milé kolegyne, dohodnime sa v druhom čítaní na rozumnom, na perspektívnom riešení, na osvietenom riešení, na európskom riešení. Dohodnime sa na zákaze fajčenia vo všetkých zariadeniach spoločného stravovania. Prihlásme sa k takémuto európskemu riešeniu sami a dokážme, že nás k nemu nie je treba dotlačiť. Nájdime konsenzus naprieč stranami aspoň v takej veci, ktorú podľa dôvodovej správy podporuje 70 % obyvateľstva. Ďakujem vám za pozornosť. | [] | 4,028,677 |
32 | 2021-07-01 | Autorizovaná rozprava | 180 | Budaj, Ján, minister životného prostredia SR | Ján | Budaj | minister životného prostredia SR | Ešte raz, tie projekty jednak bežia, ktoré nájdete na internete, mňa nenapadlo vám ich všetky menovať, ale spomínajú mi tu kolegovia, že napríklad presunom sa upriamili peniaze na sanácie svahových deformácií vo vybraných lokalitách Slovenska, ktoré sa práve tu tvoria kvôli dažďom, ktoré boli v máji, ale napokon aj dnes sú zatopené, je zatopených šesť dedín vo východoslovenskom kraji. Tak sa sanácie havarijných svahových deformácií stali pomerne akútnymi. Financie sú nasmerované v tejto chvíli na sedem lokalít Brezovička, Dačov, Kapušany, Ondrašovce, Petrovany, Varhaňovce a Stránske. Dôraz bude kladený na zníženie alebo úplné zastavenie svahovej deformácie a zabezpečenie stabilizácie, trvalej stabilizácie narušeného územia. Vo všeobecnosti sanačné práce zahŕňajú v tomto prípade aj odvodnenie a technické stabilizačné terénne úpravy zosuvného svahu. Je to veľmi náročná práca, žiaľ, na niektorých lokalitách sa naozaj povolila výstavba v oblasti, kde sa povoľovať nemala. Tu spomeniem aj plán vytvorenia Atlasu pasívnej infraštruktúry Slovenska, ktorý by mal byť kľúčom a súvisí nakoniec aj s novou vodnou politikou. My naozaj nemáme dostatok usporiadaných dát. Ako som povedal, dáta kadejaké sa zbierali celé roky, nie vždy sú kompatibilné, ale najmä nie sú usporiadané tak, aby aj občan, aj odborník mali obraz o situácii. V tomto prípade nám aj pri pláne, novom pláne vodného hospodárstva vyplývajú úlohy do tohoto Atlasu pasívnej infraštruktúry, chceme dosiahnuť, aby na celom Slovensku nielen ľudia videli, kde sú envirozáťaže, to väčšinou vedia, ale aby naozaj veľmi jasne vedeli, že ak idú stavať v blízkosti vodného toku, ktorý vyzerá ako letný potôčik, tak že on sa naozaj môže v okamihu premeniť na riavu, ktorá ohrozí majetok aj životy. A to isté, aby obce nepovoľovali stavebné činnosti v oblasti zosuvov. Tých zosuvov je na Slovensku oveľa viac, než sa hovorieva, lebo zatiaľ našťastie k nejakým veľkým smrteľným prípadom neprišlo, ktoré sú známe z tretieho sveta, ale niekedy aj z Talianska alebo z Turecka. V takýchto našich podmienkach je to ale otázka času, kedy môže prísť aj k obetiam na životoch. Preto je správne, že časť tých peňazí, ktoré sa v tejto chvíli, napríklad pre ešte prebiehajúce chemické analýzy nealokujú do environmentálnych záťaží, takže boli presunuté na stabilizovanie rizikových svahov. | [] | 4,056,313 |
51 | 2005-11-09 | Autorizovaná rozprava | 137 | V. Veteška, podpredseda NR SR: | V | Veteška | podpredseda NR SR | Otváram rozpravu o týchto bodoch programu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy? Písomne som nedostal žiadnu prihlášku. Ústne kto sa hlási do rozpravy? Dvaja páni poslanci, traja: pán poslanec Karlin, pán poslanec Maxon, pani poslankyňa Tkáčová. Pýtam sa, chcete vystúpiť, pani spravodajkyňa, na začiatok, hneď? Nie. Takže zachováme toto poradie. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy. Ako prvý vystúpi pán poslanec Karlin, nech sa páči. G. Karlin, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi pár slov k odznenej správe. Na úvod by som chcel pripomenúť, že tzv. zelená správa, ktorú prerokúvame, niekedy vyvolávala bujnú diskusiu a mám taký dojem, že v poslednom čase naše poľnohospodárstvo a vôbec záujem oň sa dostáva na perifériu záujmu niektorých politikov, ale chcel by som upozorniť, aby sme nedovolili, aby sa dostalo na perifériu záujmu spoločnosti. Preto dovoľte, aby som sa vyjadril k niektorým otázkam k správe o poľnohospodárstve a potravinárstve za rok 2004. Vláda predložila rozpočet stavu poľnohospodárstva a potravinárstva za uplynulý rok bez toho, aby reagovala na prijaté opatrenia na ich plnenie, ako si to v roku 2004 pri prerokúvaní obdobného materiálu vytýčila. Taktiež osobitne nie je v správe uvedené vyhodnotenie plnenia uznesení, ktoré v tomto smere Národná rada k správe za rok 2004 prijala. V takomto postoji vlastne vláda, a tým aj rezortné ministerstvo neplnia poslanie, ktoré im ukladá zákon č. 473/2003 Z. z. Nie je preto sa čomu čudovať, keď pán minister financií a prostredníctvom vyhlásení pre verejnosť, čiastočne aj verejnosť, podceňujú poľnohospodárstvo a samotný pán minister pôdohospodárstva, ako aj strana, kam patrí, majú problémy naplniť pozície tohto rezortu v cieľoch a koncepčných zámeroch. V tretej časti správy sa síce predkladá niekoľko opatrení, ale tieto nemajú ambíciu dosiahnuť participačnú pozíciu pôdohospodárstva Slovenskej republiky v konkurencii s inými štátmi v Európskej únii. Z celkovo navrhnutých 15 opatrení sú okrem jedného všetky navrhované na realizáciu v polovici roka 2006 až na koniec roka 2006. Ako treba bojovať za pôdohospodársku politiku, aby sa dosiahla výrazná zmena, našim politikom stále učebnicovo ukazujú hlavne štátnici Francúzska, Nemecka, Maďarska, Poľska, ale aj Českej republiky. Správa, aj keď má značnú vypovedaciu schopnosť, neodpovedá na najzávažnejší fakt, ako naše pôdohospodárstvo konkurenčne stojí k 25 štátom Európskej únie alebo aspoň k 10 štátom, ktoré vstúpili do EÚ spoločne s nami. Dobre vieme, že táto pozícia sa nezlepšuje a že práve v jednotnom trhovom prostredí slovenskí výrobcovia ťahajú najmä v obchodnej politike za kratší koniec. Je evidentné, že okrem podpôr, ktoré pre naše poľnohospodárske podniky z Európskej únie znamenajú veľa, sa v roku 2004 zlepšili aj klimatické podmienky. No a v potravinárskom priemysle, najmä v odvetviach, ktoré sú najviac naviazané na domácich producentov, tieto faktory priniesli zhoršenie a úpadok. Myslím tu mliekarov, hydinárov, mäsiarov atď. Zmena dotačnej politiky a jej väzba na fondy Európskej únie mali v minulom roku najväčšiu zásluhu na koncoročnej ziskovosti prvovýrobcov, ale aj na tom, že sa menej investovalo, znižovali najmä produkčné náklady a viacej zostalo financií na odmeny. Veď na konci roka podľa správy dostali poľnohospodári až 7,3 mld. korún, žiaľ, v prvej polovici roka to bolo len 2,4 mld. O tom, že v tomto smere mala svoj negatívny podiel aj Platobná agentúra, ktorá nemala včas akreditáciu, sa v správe nepíše. Aj napriek jej veľkej snahe sa nenaplnili predpoklady vyčerpania možných zdrojov na niektoré podpory, čo vlastne s tým, že sa zmenil celkový systém úhrady podpôr, ovplyvnilo investície, ale aj produkčné náklady, nemožno hodnotiť pozitívne. Taktiež nie je možné hodnotiť pozitívne, že cenový vývoj v poľnohospodárstve sa nevyvíja ani zďaleka pozitívne. Vstupy sa neustále zvyšujú, intenzifikačné náklady, ktoré majú zabezpečovať rast produkcie, nestúpajú a podpory sú jediným faktom ziskovosti rezortu. Takýto vývoj nemôže do budúcnosti zmeniť postoj iných rezortov ani verejnosti k poľnohospodárom a bude vždy pôsobiť negatívne v celkovej pozičnej úlohe pôdohospodárstva k celkovému národnému hospodárstvu. Myslím, že cenovej politike a jej hlavným úlohám v trhovom hospodárstve sa v tejto etape v rezorte nevenuje dostatočná pozornosť, viacej sa prihliada na jej štatistické pozadie. Ak sa produktivita práce hodnotí počtom pracovníkov v prvovýrobe, ale aj v potravinárskom priemysle naďalej ubúdajú, tak jej prírastok, aj keď má stúpajúcu tendenciu, je len dielom prepočtov a nie skutočným odrazom jej objektívneho nárastu. Veď celkové výnosy a tržby klesajú. Cenová a obchodná politika kladie na lopatky ako prvovýrobcov, tak aj hlavné potravinárske odbory, preto jej dôsledkom sa bude potrebné v ďalších rokoch výraznejšie venovať. Opatrenia, ktoré sú v správe navrhnuté, však na tento vývoj nereagujú. Ak sa ceny, teda aj tržby z predaja výrobkov nestanú hlavným pokrývateľom nákladov, ale aj investícií a zvyšovania produktivity, tak nástroje dotačnej politiky v rokoch, keď bude potrebné uberať z ich masy v rámci spoločnej agrárnej politiky Európskej únie, nenahradia potrebnú konkurencieschopnosť našich poľnohospodárov a potravinárov. Podívajme sa ešte na niektoré tendencie uvedené v správe: 1. Rozkolísanosť produkcie poľnohospodárskej výroby je potrebné znižovať. Ak sa to nedosiahne, budú neustále problémy s nadprodukciou alebo s jej nedostatkom. 2. Aj napriek zvýšenej podpore horským a podhorským oblastiam je práve v rozkolísanosti vysoká disparita v dôchodkoch podnikov. 3. Nárasty počtov obchodných spoločností a individuálnych hospodárstiev, je to jednorazová záležitosť alebo dlhodobejší trend. V dôsledku zmeny dotačnej politiky nezamestnaní sa presúvajú do poľnohospodárstva? – je tu zároveň aj otáznik. 4. Neustále sa prehlbujúci trend v investíciách, najmä strojového parku a zastaranosti techniky. Niektorí investujú veľa, niektorí málo, iní takmer nič. 5. Potravinárska produkcia neustále klesá a obchodné reťazce si naďalej robia s potravinármi či dodávateľmi, čo chcú. Obyvatelia kupujú menej hodnotné výrobky, dovozy výrobkov stúpajú a nemajú potrebnú kvalitu. 6. Môže nastať vysoký útlm niektorých výrob, najmä zvierat, v dôsledku chorôb a nemocí, proti ktorým niet ešte účinku, ale rezort v tomto smere podľa navrhovaných opatrení nie je dostatočne pripravený. 7. Cenové nožnice medzi cenami poľnohospodárskych výrobkov a cenami potrebných výrobných prostriedkov do poľnohospodárstva sa zase rozširujú. Zadlženosť podnikov neklesá a nepripravuje sa ani žiadne stabilizujúce opatrenie do potrebnej istoty hospodárenia na pôde cez poistné systémy. Pôda aj naďalej neumožňuje hypotekárnu úverovú politiku a na druhej strane prechod systému zdaňovania na obce mnohým spôsobil väčšiu zadlženosť už od tohto roku. 8. Poľnohospodárstvo má šancu pre budúcnosť uspieť ako výrazný producent obnoviteľných energetických zdrojov. V správe sa uvádza, že až 42 % zo všetkých obnoviteľných energetických zdrojov na Slovensku môže vytvoriť poľnohospodárstvo okrem zmienky, že je veľa prekážok, ako dosiahnuť, aby sa využili, a že treba pripraviť legislatívu, som v opatreniach nejakú vážnejšiu reakciu nenašiel. Toľko k správe o poľnohospodárstve. A dovoľte mi pár slov ešte k správe o lesnom hospodárstve. Naše lesy postihuje takmer každý rok klimatická pohroma – veterná smršť, najväčšia bola vlani. Ak sa s tým majú lesníci vyrovnať, istotne potrebujú vyššiu štátnu pomoc, ako dostali v roku 2004. Tak ako sa pristupuje k lesom, čo je asi odrazom celého vzťahu vlády k pôdohospodárstvu, tak asi nedovolí pristupovať k svojmu bohatstvu žiadny európsky štát. Správa uvádza, že naše lesy sa rozrástli o 1 382 ha. Neuvádza sa, čím sa to tak stalo. Je však mnoho plôch, ktoré sa pri lesoch prestávajú obrábať, ich majitelia sa o ne nestarajú. V správe sa uvádza až 32-tisíc takýchto hektárov, preto by sa mali štátne orgány o ne zaujímať. Niekoľkokrát sa v správe uvádza, že sa naplnili plánované úlohy, ale koľko bol plán, to sa neuvádza. V správe o lesoch prijala tiež Národná rada vlani uznesenie. Jeho plnenie nie je, žiaľ, súčasťou správy. Inak predložená správa je spracovaná dobre, čo môžem hodnotiť kladne, čo však treba v našom lesníctve vykonať aktuálne, to v opatreniach nenachádzam, azda pán minister to vysvetlí potom. Ďakujem vám za pozornosť. | [] | 4,065,803 |
17 | 2017-05-11 | Autorizovaná rozprava | 109 | Janckulík, Igor, poslanec NR SR | Igor | Janckulík | poslanec NR SR | Teraz, pán predseda, dajte hlasovať o bode dva poslankyne Zemanovej. | [] | 3,919,629 |
6 | 2012-08-07 | Autorizovaná rozprava | 10 | Matovič, Igor, poslanec NR SR | Igor | Matovič | poslanec NR SR | Pani predsedajúca, milé dámy, milí páni, mal by som teraz vystúpiť normálne v rozprave, ale s pani predsedajúcou som sa bavil, je spor vlastne, sa vedie a má sa riešiť až na grémiu, že či vlastne človek alebo poslanec, ktorý vystupuje za klub, môže takisto vystúpiť aj v samotnej rozprave druhýkrát. Minulý týždeň viacero prípadov takýchto bolo, ale keďže nechcem zbytočne spôsobovať nejaké problémy, tak tohto vystúpenia sa vzdávam, kým sa vlastne tento problém nevyrieši na grémiu. Takže vystúpim až potom v samotnej rozprave. | [] | 4,126,206 |
40 | 2021-09-21 | Autorizovaná rozprava | 301 | Kollár Boris, predseda NR SR | Boris | Kollár | predseda NR SR | Prosím, prezentujme sa a hlasujeme. (Hlasovanie.) Prítomných 132 poslancov, za 126, proti žiadny, zdržali sa 5, nehlasoval 1. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona o Slovenskej akadémii vied. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci pánovi poslancovi Jánovi Kerekrétimu, aby uvádzal hlasovanie o bode 37 programu. Je to druhé čítanie o návrhu poslancov Šebovej, Péter, Žitňanskej, Krajčího na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (tlač 569). Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Zuzany Šebovej, Moniky Péter, Jany Žitňanskej a Mareka Krajčího na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov , tlač 569.) | [
"(Hlasovanie.)",
"(tlač 569)",
"(Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Zuzany Šebovej, Moniky Péter, Jany Žitňanskej a Mareka Krajčího na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov , tlač 569.)"
] | 3,908,150 |
38 | 2018-11-27 | Autorizovaná rozprava | 129 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Vyhlasujem 5-minútovú prestávku. Pani poslankyňa bude pokračovať až po hlasovaní. Je 17.00 hodín. Ja som vás chcel nechať, pani poslankyňa, dohovoriť, ale nech sa páči. Takže vyhlasujem 5-minútovú prestávku. (Prestávka.) (Po prestávke.) | [
"(Prestávka.)",
"(Po prestávke.)"
] | 4,078,780 |
53 | 2015-06-26 | Autorizovaná rozprava | 135 | Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR | Erika | Jurinová | podpredsedníčka NR SR | Ďakujem, pán navrhovateľ. Pani spravodajkyňa sa nechce vyjadriť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslanca Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony. Návrh zákona je pod tlačou 1615. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1632. Dávam slovo pánovi poslancovi Alojzovi Hlinovi, aby predniesol návrh zákona. (Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony , tlač 1615.) | [
"(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony , tlač 1615.)"
] | 4,190,911 |
44 | 2014-12-03 | Autorizovaná rozprava | 102 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Nech sa páči, pán poslanec Kadúc. Pán poslanec je posledným z ústne prihlásených do rozpravy. Po záverečných slovách budeme pokračovať štátnym rozpočtom. Nech sa páči. | [] | 3,983,109 |
27 | 2013-11-29 | Autorizovaná rozprava | 130 | Paška, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Paška | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 135 prítomných, 84 za, 51 sa zdržalo. Schválili sme novelu daňového poriadku. Dámy a páni, odhlasovali sme prerokované body, vyhlasujem prestávku do 11.35 hodiny a budeme pokračovať. (Prestávka.) (Po prestávke.) | [
"(Hlasovanie.)",
"(Prestávka.)",
"(Po prestávke.)"
] | 3,951,299 |
58 | 2015-12-15 | Autorizovaná rozprava | 78 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | Pán poslanec Hlina ako ďalší písomne prihlásený do rozpravy. | [] | 4,149,049 |
60 | 2002-05-14 | Autorizovaná rozprava | 44 | P. Hrušovský, podpredseda NR SR: | P | Hrušovský | podpredseda NR SR | P. Delinga, poslanec: Áno, áno. V nadväznosti na to, čo povedal pán Maxon. Budeme mať, pán minister, aj iné šumivé vína ako s 8,5-percentnou objemovou výškou alkoholu? Pretože toto, čo ste napísali do zákona, bude viesť k tomu, že bude len maximálne 8,5-percentné šumivé víno. Ďakujem. | [] | 4,126,522 |
40 | 2021-09-30 | Autorizovaná rozprava | 185 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Nechajte pána poslanca, aby mohol voľne vystupovať, nech sa páči. | [] | 3,956,967 |
42 | 2009-10-27 | Autorizovaná rozprava | 231 | M. Hort, podpredseda NR SR: | M | Hort | podpredseda NR SR | Pán poslanec Štefanec bol posledný a jediný prihlásený do rozpravy, a preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka, chcete sa vyjadriť v záverečnom slove? Áno. Nech sa páči. | [] | 3,966,055 |
7 | 2012-09-19 | Autorizovaná rozprava | 145 | Lajčák, Miroslav, podpredseda vlády a minister zahraničných vecí SR | Miroslav | Lajčák | podpredseda vlády a minister zahraničných vecí SR | Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky dňa 22. augusta 2012 prerokovala a schválila Správu o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí v roku 2011 a návrh programu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na rok 2013. Správu vláda každoročne predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky na základe § 3 ods. 2 zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí. Výročná správa hodnotí predchádzajúci kalendárny rok spolu s návrhom činnosti na ďalší rok vrátane rozpočtu. V súvislosti s plánovaným a na aktuálnej schôdzi parlamentu schváleným prechodom kompetencií vo vzťahu k Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí z Úradu vlády Slovenskej republiky na Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky mi vláda uložila prezentovať správu na rokovaní Národnej rady. V určených parlamentných výboroch správu prezentoval predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, veľvyslanec Igor Furdík. Výročnú správu vypracoval Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Vychádzajúc z podkladov všetkých zainteresovaných ministerstiev a ostatných orgánov štátnej správy, ktoré sa v rozsahu svojej pôsobnosti podieľajú na tvorbe a výkone štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí. Správa v prvej časti poskytuje prehľad o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí za rok 2011, ktorá bola zabezpečovaná príslušnými orgánmi a inštitúciami Slovenskej republiky a jej hlavným garantom Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Správa za rok 2011 sa zameriava najmä na vyhodnotenie oblastí, ktoré úradu určuje príslušný zákon, najmä poskytovanie dotácií vo vymedzených oblastiach štátnej podpory, vystavovanie osvedčení Slováka žijúceho v zahraničí a pôsobnosť orgánov štátnej správy vo veciach týkajúcich sa Slovenskej republiky a Slovákov žijúcich v zahraničí. V druhej časti sa správa zaoberá návrhom strategických zámerov spojených s tvorbou a výkonom štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcich v zahraničí na rok 2013. Vychádza pritom z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016, zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, koncepcie štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015, základných východísk zahraničnej politiky Slovenskej republiky do roku 2015, odporúčaní Európskej únie a Rady Európy pri koncipovaní ich politík k európskym diaspóram a z odporúčaní Stálej konferencie Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi zdôrazniť, že zásadným cieľom tvorby a plnenia programu politiky štátu vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí v roku 2013 bude najmä konsolidácia a upokojenie vzťahov s krajanskými organizáciami a osobnosťami krajanského života. Táto konsolidácia by mala spočívať v odstraňovaní bariér, sprehľadnení a zjednodušení príslušných procesov, ale takisto vo vytváraní rovnakých podmienok pre spoluprácu všetkých krajanov a v podpore aktivít upevňujúcich kultúrne povedomie slovenských národnostných menšín a krajanských komunít v zahraničí. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí pripravuje v súlade so spomínanou koncepciou štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015 rokovanie Stálej konferencie Slovenskej republiky a Slovákov žijúcich v zahraničí. Konferencia sa koná raz za dva roky. V tomto roku bude v Bratislave, v dňoch 30. a 31. októbra. Zámerom je vytvoriť pre krajanov priestor, vyjadriť sa ku koncepcii, a to hlavne v súvislosti so zámerom pripraviť jej novú podobu, ktorej predloženie sa predpokladá v rokoch 2013 – 2014. Takisto očakávame od účastníkov konferencie reflexiu k zamýšľanej príprave novely zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí v predpokladanom termíne v rokoch 2014 – 2015. Dôležitou úlohou a zákonnou povinnosťou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí bude aj v roku 2013 zabezpečovať vydávanie osvedčení Slováka žijúceho v zahraničí. Pri zabezpečovaní tejto agendy bude Úrad naďalej úzko spolupracovať so zastupiteľskými úradmi Slovenskej republiky v zahraničí a s príslušnými útvarmi Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Policajného zboru Slovenskej republiky, ako aj s ďalšími vecne príslušnými inštitúciami. Pripomínam, že v súlade so zákonom č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a uznesením vlády Slovenskej republiky zo 17. septembra 2008 sa vláda zaviazala vyčleniť na výkon politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí každoročne 1 327 756,75 eur na dotačný systém a v zmysle uznesenia vlády č. 487 z 26. mája 2004 aj 99 581,75 eur každoročne na plnenie dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o vzájomnej podpore národnostných menšín v oblasti vzdelávania a kultúry. Efektívnejšia realizácia starostlivosti o krajanov vo svete si vyžaduje ďalšie prehlbovanie inštitucionálnej spolupráce zo strany Slovenskej republiky, ako aj v súčinnosti so Slovákmi žijúcimi v zahraničí na konkrétnych programoch a projektoch. V oblasti vzájomnej komunikácie a spolupráce sa okrem už uvedených úloh dostávajú do popredia kroky zamerané na využitie ekonomického potenciálu krajanov. A využitie pomoci Slovákov žijúcich v zahraničí slovenským spoločnostiam pri ich prieniku na trhy príslušných krajín v súčinnosti s našimi zastupiteľskými úradmi, obchodnými komorami a profesijnými združeniami. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Vláda Slovenskej republiky predložila na tejto schôdzi Národnej rady návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. Schválením zákona dňa 11. septembra 2012 prejdú od začiatku októbra tohto roka kompetencie a zabezpečenie výkonu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcich v zahraničí na Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky, ktoré sa takisto k tomuto dňu premenuje na Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí zostáva aj naďalej orgánom štátnej správy, je a bude rozpočtovou organizáciou, ktorá však v praxi prechádza z rozpočtovej kapitoly Úradu vlády Slovenskej republiky do rozpočtovej kapitoly Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky. Vláda pokladá tento návrh za, okrem iného, logické vyústenie procesu uvedomovania si nutnosti stále intenzívnejšej koordinovanosti a nutnosti synergie pôsobenia štátu v zahraničí prostredníctvom siete zastupiteľských úradov aj v krajanskej oblasti. Považujeme presunutie zodpovednosti za zabezpečenie výkonu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na rezort zahraničia za prirodzený krok, keďže krajanská problematika je svojím obsahom zameraná predovšetkým na zahraničie. Zastupiteľské úrady Slovenskej republiky sú z hľadiska koordinácie celej problematiky nenahraditeľné a jednoznačne predurčené byť prvoradým partnerom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí pri špecifikácii ďalšieho zamerania a priorít štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k našim krajanom. Zabezpečovanie výkonu štátnej politiky vo vzťahu ku krajanom prostredníctvom rezortu zahraničných vecí môže zintenzívniť vzájomné väzby a pôsobenie medzi Slovenskou republikou a krajanskými spoločenstvami aj v oblasti prezentácie Slovenska v zahraničí, predovšetkým s využitím potenciálu významných slovenských osobností žijúcich v zahraničí. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi ešte na záver konštatovať, že potrebu partnerstva a nevyhnutnosť čo najužšej spolupráce medzi Ministerstvom zahraničných vecí a Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí potvrdzuje celé doterajšie pôsobenie úradu. V mnohých krajinách by bez priamej angažovanosti našich zastupiteľských úradov bola spolupráca s krajanmi veľmi zložitá, ba až nemožná. Som presvedčený, že priama prepojenosť Ministerstva zahraničných vecí a Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí nepochybne prinesie zvýšenie efektívnosti a tým aj účinnosti štátnej politiky Slovenskej republiky zameranej na túto oblasť. Ďakujem vám za pozornosť. | [] | 4,215,392 |
20 | 2003-12-11 | Autorizovaná rozprava | 141 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | J. Hurban, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona o spotrebnej dani z vína, ktorú ste dostali ako tlač č. 468. Tento návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote a dnes sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil tento návrh a zaradil ho na rokovanie 20. schôdze. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že tento návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam názor, že návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako je navrhnuté v tomto návrhu zákona. Po rozprave budem potom odporúčať, aby sme prerokovali tento návrh zákona v druhom čítaní a zároveň budem navrhovať, aby okrem výboru pre financie, rozpočet a menu bol pridelený tento návrh zákona aj ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor budem navrhovať výbor pre financie, rozpočet a menu s tým, že vymenované výbory prerokujú návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Skončil som, pán predseda. | [] | 4,126,979 |
78 | 2022-11-30 | Autorizovaná rozprava | 168 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | V rozprave ešte pán minister financií. Nech sa páči. | [] | 4,112,978 |
72 | 2022-09-30 | Autorizovaná rozprava | 11 | Blanár Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Chcete predniesť pozmeňujúci návrh? Samozrejme, ale... | [] | 3,924,269 |
7 | 2020-05-20 | Autorizovaná rozprava | 56 | Blanár, Juraj, poslanec NR SR | Juraj | Blanár | poslanec NR SR | Ďakujem všetkým za reakcie. Ak ste ma počúvali, na úvod som povedal, že ja som uvítal rovnako tento zákon aj skrátené legislatívne konanie, ale som sa snažil nastoliť nejaké otázky, preto sme tu, aby sme o nich diskutovali, a preto korektne beriem vyjadrenie pána predsedu Kollára. Áno, ja si to uvedomujem, že je to jedna z vecí, na ktorú sa môžete vyhovárať. Povedzme si otvorene, že prednedávnom ste ako štát, vláda Slovenskej republiky, predali emitované cenné papiere vo výške 4 mld. eur, a ja nechcem, aby sme, rozdávali, pán predseda Kollár, o to určite sa zhodneme, že nie, ale len si kladiem otázku, že prečo to kladieme len na plecia ľudí, prečo do toho nevstúpi aj svojím spôsobom štát, že to podporí, lebo teraz tá podpora tých cestoviek, čo je nesporné, ja chápem, že je potrebné ich podporiť, a preto som to aj povedal, že s tým súhlasím, ale všetko sa preložilo len na plecia ľudí. A to je celý, celá moja otázka, ktorú som položil, lebo, pán Šimko, rovnako s vami súhlasím, že je potrebné to urobiť, a vôbec som to nesporil, ak ste to tak vnímali, tak sa ospravedlňujem, ale jediná vec, ktorá je, že prečo to chceme len položiť na plecia tých ľudí, a hlavne tam v tých prípadoch, kde povedzme ľuďom bude problém 15 mesiacov tam nechať peniaze, to sú ľudia, ktorí sa nasporili a potrebujú možno tie peniaze skôr ako za 15 mesiacov, tam, si myslím, že by mohol pomôcť štát v určitej výške, a zároveň by sme sa mohli vyhnúť aj konania Európskej únie, teda Komisie. Toto je môj príspevok do diskusie, ktorý som chcel dať, a preto očakávam aj od pána podpredsedu, jeho názor, lebo ja viem, že to nie je jednoduché a že je potrebné pomôcť tým cestovným kanceláriám, ale nie tak, že sa to len preloží na plecia ľudí. | [] | 3,905,651 |
4 | 2023-11-24 | Autorizovaná rozprava | 120 | Malatinec, Roman, poslanec NR SR | Roman | Malatinec | poslanec NR SR | Ďakujem pekne, pán predseda. Ja som už svoje názory vyslovil, ale poviem to, pán minister, ešte raz. Na margo tvojho vystúpenia, dovoľ, aby som sa ospravedlnil občanom Slovenskej republiky v mene našom za tento odborový zväz vyšetrovateľov, čo tu dovádza s tvojím odvolávaním. Takýmito politickými šarvátkami a prekáračkami, že sa musíme obhajovať na tejto nedôstojnej schôdzi. Ľudia si nezaslúžia, aby sme tu dva dni premárnili, že opozícia potrebuje vykázať svoju činnosť. Som o tom pevne presvedčený. Kolegovia z opozície, chápem absolútne vašim aktivitám, ale oveľa radšej by som prijal, keby sme diskutovali, ako lepšie chrániť hranice, bezpečnosť obyvateľstva, keby sme sa venovali protidrogovej činnosti, kriminalite, prevencii, čokoľvek, čo by pocítili ľudia. Máme a môžme mať rozdielne názory, ale hľadajme, ako dosiahnuť rovnaký cieľ. Pán minister, dva dni alebo pár dní si ty osobne vo svojej funkcii a oni ťa už za to hodnotia. Vráťme sa späť, čo robili na ministerstve vnútra tri roky. O tom nikto nehovorí. Pán minister, máš našu plnú dôveru aj ľudí na Slovensku. Ďakujeme pekne. | [] | 4,207,005 |
21 | 2004-02-04 | Autorizovaná rozprava | 157 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 130 prítomných, 65 za návrh, 48 proti, 15 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Návrh sme neschválili. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,148,208 |
19 | 2008-02-06 | Autorizovaná rozprava | 208 | P. Hrušovský, poslanec: | P | Hrušovský | poslanec | Pán minister, preto, lebo vy ste týmto návrhom zákona otvorili oveľa vážnejší problém slovenskej spoločnosti, ako je len sloboda tlače, sloboda médií a sloboda vyjadrovania. Vy ste nám týmto zákonom vlastne umožnili konečne v tomto parlamente diskutovať o stave slovenskej demokracie preto, lebo miera slobody médií, miera slobody vyjadrovania je základným znakom demokracie ktorejkoľvek spoločnosti. Spomínam si a myslím, že tu nie som sám, ktorý 17. novembra a po ňom na námestiach slovenských miest ako jednu zo základných požiadaviek novej spoločnosti sa dožadovali práve slobody médií. Preto, lebo sme mali s tým skúsenosti, čo nesloboda médií spravovaná komunistickou mocou dokázala za štyridsať rokov aj v slovenskej verejnosti urobiť, priatelia. Ja by som vás poprosil, keby ste si túto skutočnosť uvedomili, a teda ja túto diskusiu považujem za príležitosť diskutovať nielen o vecnom a obsahovom návrhu zákona, ktorý aj poslanci Kresťanskodemokratického hnutia považujú za zlý, ale považujem to aj za príležitosť diskutovať o stave slovenskej demokracie. Priatelia, sme svedkami svojrázneho výkladu demokracie na Slovensku, ktorá sa zúžila len na právo väčšiny rozhodovať o všetkom tak, ako si myslí, že vie ona najlepšie, opovrhovať opozíciou, nerešpektovať základné štandardy parlamentnej demokracie, a preto mi dovoľte, aby som vyjadril ľútosť nad tým, že sme sa do takejto situácie dostali, ale ešte raz, pán minister, ďakujem, že ste nám túto diskusiu konečne v tomto parlamente dovolili aj otvoriť. Teraz krátko k predloženému návrhu tlačového zákona, ktorý prostredníctvom vás, pán minister, predkladáte do Národnej rady. Povedal som, že pre Kresťanskodemokratické hnutie je neprijateľný, pretože neprimeraným spôsobom zasahuje do slobody médií, ktorá je jedným z oporných múrov slobody slova v každej demokratickej spoločnosti. Táto skutočnosť je jasná tak pre opozíciu, ako aj pre časť laickej a odbornej verejnosti. Túto skutočnosť, a pre mňa z nepochopiteľných dôvodov, tvrdohlavo popiera naša vládna koalícia. Už dobrých pár týždňov nás chcete, dámy a páni, presvedčiť o tom, že zákon je moderný, dokonca európsky a ešte nadovšetko aj demokratický. Zľahčuje negatívne názory aj významných medzinárodných inštitúcií a zdôrazňujete, že všetci my, teda, ktorí sa kriticky vyjadrujeme o návrhu predloženého zákona, tlačový zákon len zle chápeme. Som však presvedčený, že všetci, ktorí s vládnym textom nesúhlasíme, ho chápeme až veľmi dobre, možno lepšie, ako si vy sami myslíte. Tlačový zákon je len jedným z krokov tejto vládnej koalície, dámy a páni, ku konečnému cieľu v maximálne možnej miere obmedziť médiá v ich možnostiach kritizovať túto vládnu garnitúru, niektoré vaše rozhodnutia, analyzovať vaše kroky, poukazovať a zverejňovať skutočnosti, ktoré by mohli byť príčinou vášho negatívneho vnímania slovenskej verejnosti. Priznajte si už konečne, že vy nechcete slobodné médiá, veď ste to niektorí predstavitelia koaličných politických strán dali jasne najavo. Pamätáme sa na povolebnú noc v jednej z centrál politickej strany, ako sa zachovala k médiám, ktoré sa dožadovali normálnym, korektným a štandardným spôsobom istých informácií. Chcete médiá, ktoré chcete sami ovládať, a to nie sú len verejnoprávne Slovenská televízia a Slovenský rozhlas, ale aj tlačovú agentúru. Chcete médiá, ktoré síce nemôžete sami ovládnuť, ale ich umlčíte napríklad aj takýmto návrhom tlačového zákona. Dámy a páni, táto vládna koalícia nechce ani slobodných novinárov, pretože sme svedkami toho, že často si jej predstavitelia vyberajú, ktorému redaktorovi poskytnú rozhovor a ktorému nie. Vyberajú si, do ktorej relácie pozvanie prijmú a do ktorej relácie pozvanie odmietnu. Áno, podľa vašej interpretácie. Pán poslanec, vy vlastne odmietate jeden z princípov fungovania zdravej demokratickej spoločnosti, a to je právo na slobodné informácie každému jednému občanovi a právo na slobodu médií. Dámy a páni, toto nie je dobrá správa o Slovensku. Naopak si myslím, že je to veľmi zlá správa o našej krajine. A som smutný, že každým dňom, zdá sa, jej čoraz viacej rozumejú aj viacerí občania nielen doma, ale aj v zahraničí. Možno prekvapím, ale v tejto chvíli poviem, že som rád, že nakoniec Lisabonská zmluva sa na tejto schôdzi Národnej rady prerokováva. Nebyť totižto Lisabonskej zmluvy, prijali by ste, dámy a páni z koalície, taký zákon, aký vyhovuje vám. Nerešpektovali by ste ani jednu pripomienku a teraz mi nejde vôbec o pripomienky medzinárodných inštitúcií. Ide o moje vnímanie slobody slova a slobody médií. Teda konečne ste nám dali možnosť upozorniť na niečo, čo je viacej, ako si vy myslíte pre nás dôležité a určite bez štipky pochopenia a výhrady, bez najmenšej snahy počúvať čo len trošku opozíciu a odbornú verejnosť by sme o mesiac, respektíve o pár týždňov mali na stole zlý tlačový zákon. Dámy a páni, prevalcovali by ste tlač, pod krkom totižto už držíte verejnoprávny rozhlas a televíziu, ktoré chcete údajne spojiť, pán poslanec, len pod zámienkou šetrenia a o pár týždňov určite prijmete zákon o tlačovej agentúre a v podstate tak dostanete informácie pod svoju politickú kontrolu. Dámy a páni, aj tento návrh zákona zapríčinil to, že o nebezpečnom trende na Slovensku umlčať médiá sme začali hovoriť nahlas. Dámy a páni, ďakujem pekne. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 3,916,011 |
83 | 2023-02-03 | Autorizovaná rozprava | 74 | Oravec, Ján, poslanec NR SR | Ján | Oravec | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Pán kolega, vy ste začali svoje vystúpenie tým, že ste hovorili tom, že tento parlament má na to, aby tento návrh schválil. No ja si myslím, že tento parlament má na viac a má na to, aby tento návrh urýchlene neschválil a konečne sa začal venovať niečomu, čo je dôležité a podstatné v týchto ťažkých časoch. Slovenská spoločnosť (reakcia z pléna) spolo... slovenská spoločnosť dnes je zmietaná mnohými krízami, slovenská ekonomika je zmietaná mnohými krízami a my sa prestaňme tuná hrať na zamestnávateľov, prestaňme sa hrať na zamestnancov, prestaňme si myslieť, že my lepšie budeme vedieť rozhodnúť, čo je pre nich najlepšie. Oni sami sú tí, ktorí si to vedia urobiť najlepšie, takže tie debaty o tom, či je výhodné mať zavreté, či je výhodné mať otvorené, nechajme na nich, nech si vyhodnotia v čase, kedy stúpajú dramaticky náklady, klesajú im tržby, ak to budú považovať za podstatné zatvoriť, nech zatvoria, ale my im to tuná z Bratislavy neprikazujme. Myslím si, že je dôležité, aby firmy a zamestnanci mali túto slobodu rozhodovania a si myslím, že kolegovia veľmi správne argumentovali, nemá zmysel tú debatu znovu opakovať. To, čo by som ale chcel povedať, že ak my nebudeme v zásade robiť tie dôležité rozhodnutia a budeme sa tu venovať nejakej zástupnej debate, lebo tento parlament už je druhý deň blokovaný takouto nepodstatnou debatou, to znamená, že už druhý deň nemôže prijímať rozhodnutia, ktoré by firmám a zamestnancom reálne v týchto ťažkých časoch pomohli, čiže ak toto budeme ďalej robiť, tak, vážení kolegovia, váš zámer sa naplní, nieže obchody budú zatvorené v nedeľu, ale aj obchody a firmy budú zatvorené v pondelok, utorok, stredu, štvrtok, piatok, sobotu a v nedeľu. Toto chceme? Spamätajme sa. | [
"(reakcia z pléna)"
] | 4,048,001 |
7 | 2012-09-12 | Autorizovaná rozprava | 211 | Beblavý, Miroslav, poslanec NR SR | Miroslav | Beblavý | poslanec NR SR | Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, musím povedať, že ak by som veril, že tá verbálna zručnosť, ktorú predviedol pán minister Kaliňák sa naozaj dá získať 5-ročnou koncipientskou praxou, tak by som odvolal, čo som dnes dopoludnia povedal, a by som za neho hlasoval, lebo to bol naozaj ako takmer vždy, impresívny výkon. A nebude ľahké sa postaviť nemu zoči-voči, ale predsa len to skúsim, trochu v záujme faktov. Nebude to pohľad vždy kritický, naopak, mnohé veci aj pochválim, ale napriek tomu si myslím, že sú aj veci, ktoré si musíme povedať a ktoré možno až také pochvalné nebudú. Začnime trošku politicky a potom poďme vecne. Politicky tu máme dnes zákon a hovoríme o zákone, nie o reforme ESO dnes tu, ktorý podľa samotného predsedu vlády a podľa jeho predkladateľa má ušetriť 6 miliónov eur ročne a asi 199 pracovných miest v štátnej správe. Dovolím si povedať, že to je asi jedna stotina toho, čo táto vláda vezme občanom len na druhom pilieri. Jedna stotina. Napriek tomu, keď vezmeme objem a dĺžku tlačových konferencií venovaných predsedom vlády tejto téme, tak si myslím, že sa téme druhého piliera minimálne vyrovná, aj keď som tu presný prepočet nerobil, čo vyvoláva otázku, ku ktorej sa hneď dostanem, prečo 6 miliónov eur získava až takú pozornosť najvyšších špičiek tejto vlády. Zaujímavá otázka aj je, že koľko sa reálne ušetrí v oblasti týchto úradníkov, keď, ako vieme, pribudlo 6 štátnych tajomníkov oproti minulej vláde a pribúda tajomný vicepremiér dnešným schválením kompetenčného zákona, ktorého, teda ako napísal dnešný denník SME, nikto si síce nevie predstaviť, čo má robiť, ale sme si istí, že ho potrebujeme a keďže pre jeho sebaúctu bude nevyhnutné, aby mal aj primeraný odborný aparát, minimálne v rozsahu sekcie na úrade vlády, tak niekoľko desiatok úradníkov určite mu bude ho obsluhovať. Keď si vezmeme obslužný aparát štátnych tajomníkov, myslím, že môžem vysloviť hypotézu, že to, čo ušetríme na tomto zákone, rovno aj minieme na tých druhých štátnych tajomníkov a nového podpredsedu vlády. To je taký prvý bod, ale ako sme si už povedali, ak aj pán predkladateľ hovorí, toto sú sumy malé z pohľadu štátneho rozpočtu, to nie sú sumy, ktoré sú celkovou jeho ambíciou. Položme si však inú otázku. Táto vláda na začiatku svojho pôsobenia deklarovala ambíciu, ambíciu, ktorá musím povedať, mne je sympatická, vykonať komplexný audit kompetencií vo verejnej správe. Dnes je to už viac ako 10 rokov, čo prebehla veľká decentralizácia a čo sa reorganizovali vo veľkom štátne úrady a naozaj je čas hodnotiť, čo funguje, čo nefunguje, kde sú kompetencie štiepené zbytočne, kde sa dajú spojiť, čo sa dá zlepšiť, a musím povedať, že táto ambícia podľa mňa je správna. Pokiaľ som správne informovaný, tento audit však nie je v tejto chvíli ukončený, a to je jeden z dôvodov, prečo dokonca ani ZMOS sa nepostavil úplne pozitívne k tomuto návrhu zákona, a to nie z toho z dôvodu, že by odmietal, resp. asi skôr necháva na vládu otázky vnútornej organizácie štátnej správy, ale čisto z toho dôvodu, že ZMOS povedal pomerne logicky, aspoň tí jeho predstavitelia, ktorých ja som čítal, že reorganizovať štátnu správu bez toho, aby som niečo robil s celou verejnou správou, so samosprávou, ako preložím kompetencie a čo spravím, nie je veľmi zmysluplné. Otázka preto je, prečo zrazu vláda prišla s týmto zákonom bez toho, aby predložila komplexný audit kompetencií verejnej správy a prečo to robí takto, keď aj tie úspory sú naozaj z rozpočtového hľadiska pomerne nízke? Jediný dôvod, na ktorý viem prísť, je ten, že v priebehu augusta tohto roku prieskumy verejnej mienky ukázali, že hoci veľká väčšina občanov nemá až taký silný názor na opatrenia tejto vlády, dve veci predsa len rezonujú. Jedno je presvedčenie, že konsolidácia sa nedeje len na úkor bohatých a tých, čo si to môžu dovoliť, ako to hovorí vláda. A druhé presvedčenie je, že táto vláda naozaj vie konsolidovať len primárne tým, že vytiahne peniaze z vreciek občanov a podnikov, a nie sama na sebe. Preto vnímam tento zákon ako politický nástroj, ktorý mal za cieľ zmeniť tému konverzácie, mal za cieľ presvedčiť občanov. Pretože občania sa neriadia číslami zložitými, ale riadia sa symbolikou a silným message-om, že vláda prichádza a vláda naozaj šetrí primárne sama na sebe a tie ostatné veci sú len symbolika. Dovoľte mi preto len zopakovať, než prejdem ďalej, to, že tento zákon je úspora v hodnote jednej stotiny druhého piliera a tento zákon, vzhľadom na to, čo vláda robí samotná v iných oblastiach, možno ani k žiadnym úsporám na úrovni štátnej správy nepovedie. Zároveň mi dovoľte povedať niečo k projektu ESO, hoci chcem zdôrazniť, že projekt ESO nie je predmetom tohto zákona a my sa tu venujeme dnes tomuto zákonu. Projekt ESO má niekoľko dobrých vlastností alebo dobrých zámerov. Môžu byť možno zle realizované, to ešte uvidíme. Budeme môcť o dva-tri roky s pánom ministrom to hodnotiť. Ale je tam niekoľko dobrých zámerov, o ktorých sa dlhodobejšie diskutuje. Spomeniem tri. Jedna je to, čo sa zložito latinsky nazýva kolokácia. Po slovensky sa to nazýva spoločné umiestnenie v priestoroch. To znamená, že aby naozaj úrady nesedeli kade-tade, povedzme v území, ale aby sedeli v jednej budove a zároveň aby jeden, lebo, povedzme si úprimne, to samo o sebe ešte až k takým obrovským úsporám nevedie, ale ten úmysel, ktorý je a ktorý ja hodnotím pozitívne, je, aby sa objem priestorov na jedného úradníka znížil na štandard v súkromnej sfére, pretože podľa výskumov, ktoré už máme dlhodobo k dispozícii, priemerný počet metrov štvorcových na úradníka je naozaj vyšší, ako je nevyhnutné. Takže ESO navrhuje, aby sa ten normatív, nazvem to tak, vytvoril, dal na relatívne nízkej úrovni a aby sa potom úradníci stlačili do jednej budovy alebo nejakého malého objemu budov a toto ja osobne podporujem. Myslím, že je to dobrý nápad. Som zvedavý, ako to bude vykonané, lebo v týchto veciach nikdy nie je problém v idei, vždy je problém v realizácii. Takže treba si počkať, ale takisto úplne rád dám pánovi ministrovi ten čas a priestor na to, aby to urobil. Nemyslím si, že máme čo stratiť tým, že tú šancu dostane. Druhá téma je téma spoločného obstarávania. Spoločné obstarávanie je tiež niečo, čo má priestor na výrazné zníženie nákladov vo verejnej správe, ak je robené správne. Spoločné obstarávanie a rámcové zmluvy, tá existuje už pomerne rozsiahla skúsenosť, ktorá hovorí, že výsledky môžu byť drahšie aj lacnejšie, ako je individuálne obstarávanie v závislosti od miery korupcie a schopnosti toho, kto centrálne obstaráva. Preto spoločné obstarávanie je šanca, ale je aj hrozba a riziko. A otázka je, ako sa ho zhostí štát? V tej súvislosti len poviem, hoci ho dnes ešte neprerokovávame, že návrh zákona, novely zákona o verejnom obstarávaní obsahuje jedno veľmi nebezpečné ustanovenie, pretože to ustanovenie hovorí, že všetky štátne inštitúcie budú musieť nakupovať centrálne cez ministerstvo vnútra a zároveň neobsahuje tzv. únikovú klauzulu, o ktorej sa v tejto súvislosti vždy hovorilo, a to je tá, že ak tá rámcová zmluva centrálna štátna je drahšia ako to, čo si vie ktokoľvek zabezpečiť sám, nie je povinný, tzv. opt-out klauzula. Bez tejto klauzuly, pán minister, on teda už v rozhovoroch povedal, že on sa toho rád vzdá v prospech iného ministra, takže ktorýkoľvek minister, ktorému to teda venuje v tomto návrhu zákona, nebude pod pod tlakom, aby obstarával najefektívnejšie, pretože bude mať zákazníkov garantovaných. A všetci budú musieť ísť cez neho. To znamená, je tam toto riziko, ale verím, zákon je v procese. Verím, že ešte sa spoločne podarí toto doriešiť a potom aj spoločné obstarávanie môže predstavovať šancu naozaj na úspory. Tretia vec, ktorá je na ES-e dobrá, aj keď musím priznať, že práve ESO ju obsahuje menej ako niektoré iné reformy v štátnej správe, ktoré sa doteraz robili je tzv. koncept back office a front office. Aby som to povedal zase normálne slovensky. Front office je teda to jednotné klientske miesto, teda to je to miesto, kde chodia ľudia, kde sa stretávajú so štátnou správou alebo v banke s bankovými úradníčkami, v obchode s predavačkami a back office je to miesto, tá zadná kancelária, kde sa spracúvajú všetky operácie, robí sa jednotná agenda. Tendencia v štátnej správe dnes v mnohých krajinách je urobiť to, že centralizujú sa tie back-office-ové funkcie. To znamená, spracúvanie žiadostí, práca s dátami, posielanie pošty, rozhodnutí. Všetko možné, čo teda nie je v styku s klientom kvôli zefektívneniu, a, naopak, decentralizujú sa tie jednotné kontaktné miesta, aby teda človek mal čo najbližšie, pokiaľ to náhodou už nerobí cez internet, v tých ešte vyspelejších krajinách. Toto má naozaj silný potenciál šetriť náklady a je to koncept, ktorý sa napríklad presadil ešte za pána Počiatka, ešte predtým za pána Mikloša pri úvahách o finančnej správe, o tom, ako má vyzerať finančná správa. Neviem, ako je to dneska v nových úvahách tejto vlády, ale dúfam, že to tam stále je prítomné. Tento koncept, zatiaľ sa priznám, v ES-e je pomerne málo. Čo súvisí aj s tým, že ESO viac než vertikálnu integráciu, teda povedzme to, aby existoval jeden krajský daňový úrad, ktorý bude mať veľa kancelárií, ale na jednom mieste bude daňové veci spracovávať všetky tie papiere, tak ten návrh pána Kaliňáka je skôr v tom, že majme na úrovni okresu všetky úrady spolu v jednom celku. To znamená, že je to trochu iná koncepcia uvažovania. Podľa môjho názoru nie až taká efektívna, ako bol tento alebo ako je ten koncept, že majme na úrovni kraja, ale konkrétny úrad s konkrétnou zodpovednosťou. O tom sa však dá debatovať a určite by som nechcel predstierať, že je dopredu jasné, kto má pravdu v týchto veciach. Treba o nich diskutovať, treba ich analyzovať, treba sa baviť o konkrétnych číslach, návrhoch. Čo ale je potrebné povedať, je, že na žiadnu z týchto vecí nepotrebujeme zákon, dámy a páni, ktorý máme dnes predložený. On nie je ani nevyhnutnou, ani postačujúcou podmienkou na realizáciu týchto dobrých vecí z ES-a alebo ES-a ako takého. To znamená, že bez toho, aby sme presúvali škatule, bez toho, aby sme premaľovávali štíty, stačia štandardy, pravidlá, organizácia centier služieb a všetko to môže fungovať bez toho. Koniec koncov, ak si pozriete, čo sa tu robí v tomto zákone, tak on nevytvára teda žiadny jednotný úrad, on len niektoré úrovne spolu zlučuje, najmä krajskú a obvodnú v niektorých oblastiach. To znamená, že ani z definície to nemôže byť nevyhnutné na to dobré, čo pán minister navrhuje. To znamená, chcem len zdôrazniť, že vieme, a podľa môjho názoru by sme mali oddeliť ESO ako reformu, ktorá obsahuje, myslím si, veľa dobrých nápadov, kde treba strážiť ich naplnenie a veľmi dôsledne strážiť ich naplnenie. Ale v zásade, pokiaľ budú dobre naplnené, treba ich podporiť. A tento zákon, ktorý nie je nevyhnutnou ani postačujúcou súčasťou na ESO, ale a nie je podľa môjho názoru dobrý z dôvodov, ktoré idem teraz sa pokúsiť vysvetliť. Tým pádom chcem aj zdôrazniť, že netreba brať kritiku tohto zákona ako kritiku tej celej reformy ako takej. A to by som chcel možno podčiarknuť aj trikrát. Vráťme sa k tomuto zákonu. Tento zákon, ako už bolo povedané, chce ušetriť šesť miliónov eur ročne za cenu, ktorá, si myslím, je priveľká. Dovoľte mi ju konkrétne ilustrovať. Začnem tými menšími problémami. Tento návrh hovorí, že tri typy úradov – vojenské správy, krajské stavebné úrady a krajské školské úrady sa včlenia do obvodných úradov v sídle kraja. To znamená, povedzme v Bratislave do Bratislavského, v Bystrici do Bystrického a tak ďalej v ôsmych krajských mestách. To znamená, že bude ich šéfom prednosta obvodného úradu, ktorý bude mať na starosti okrem tých dnešných agend aj odbory s týmito agendami. Ak si pozrieme históriu, vieme, že niečo podobné urobil už Vladimír Mečiar. Medzi rokmi '96 a 2004 sme tu mali okresné úrady, ktoré integrovali funkcie štátnej správy týmto spôsobom. A tá skúsenosť, osobitne v takých odborne náročnejších oblastiach, nebola dobrá. Tá skúsenosť bola v tom, nebola dobrá v tom, že dochádzalo od šafárenia majetku. Viacerí z vás si určite pamätajú ako krajské úrady v Bratislave v ’98 predali školské dvory, ich prednostovia, lebo vlastne im podliehali vtedy ešte aj školy. Dodnes krajským školským úradom podliehajú niektoré školy, ktorých sú zriaďovateľmi. Ale aj mimo nejakého rozkrádania, jednoducho ten prednosta nezodpovedal nikomu, okresného úradu, zodpovedal teda oficiálne vláde, bol politicky menovaný zo strany vtedy HZDS najmä, čiastočne ZRS a čiastočne SNS. Tým pádom ministerstvá ste mali zo zákona právo na tzv. metodické riadenie. To znamená, že to, čo odborne povedali, mal ten odbor rešpektovať, ale reálne, keď prednosta povedal, že to nebude takto, tak koho poslúchal ten príslušný vedúci odboru? Svojho šéfa, ktorý ho mohol vyhodiť, určoval mu plat, určoval mu spolupracovníkov alebo vzdialené ministerstvo v Bratislave? Myslím, že si pamätáme, ako to reálne vyzeralo. Akékoľvek drobné úspory, ktoré boli z toho, že naozaj sa ušetrilo pár prednostov, boli viac než vymazané už len týmto neodborným riadením niektorých oblastí ako napríklad aj školstva. Pán minister, musím povedať, že po našich pripomienkach, ale to len, aby teda nemohol hovoriť, že nemáme konštruktívne návrhy, takže po našich pripomienkach v pripomienkovom konaní upravil ten návrh tak, že v tej podobe, v ktorej prišlo do parlamentu hovorí, že vedúceho odboru napríklad školstva na tom obvodnom úrade, bude menovať síce prednosta, ale bude to na návrh ministra. Takže minister školstva povie prednostovi obvodného úradu v Bystrici, že za riaditeľa odboru školstva chcem Jožka Mrkvičku a vymenuje ho ten prednosta. To určite vítam ako mierny krok vpred, ale, opakujem, riadenie sa nevykonáva len menovaním. Každý z nás, pán minister, a teda vy ste tu pred chvíľou mali taký trochu jemne machistickú vetu o tom, že kto má aké skúsenosti. Takže každý z nás, kto niekedy riadil ľudí či už v štátnej správe, alebo aj v súkromnej sfére, vie, že riadenie nie len o tom, kto menuje. Riadenie je teda okrem iného aj o tom, kto odvoláva. Ale potom je aj o tom, kto určuje platy, odmeny, kto rozhoduje o tom, kedy máte dovolenku, kto rozhoduje o tom, či vám pridá spolupracovníkov, keď ich potrebujete, kto presunie ľudí odtiaľ tam. To všetko je riadenie a to riadenie zostane, samozrejme, tomu prednostovi obvodného úradu. To znamená, že ministerstvo školstva sa konkrétne sa znovu dostane do pozície štatistu voči týmto bývalým krajským školským úradom. A nedá sa to celkom zamaskovať tou jednou vetou, že bude menovaný ten riaditeľ odboru na návrh ministra školstva, hoci, samozrejme, je to lepšie ako nič. Takže chcem v tomto povedať, že keby ste na tom išli usporiť sto miliónov eur, tak poviem, že O. K. Ale idete na tom ušetriť pár miliónov eur a za cenu, ktorú si pamätáme, ktorá bola oveľa väčšia. A to je ešte ten menší problém s týmto zákonom. Teraz sa dostanem k tomu väčšiemu. Pretože, čo ten zákon ďalej navrhuje, je, aby určitá skupina krajských úradov v rôznej úrovni sa včlenila do obvodného úradu toho istého na úrovni kraja. Inými slovami zase konkrétne, aby krajský lesný úrad, povedzme v Bratislave sa zrušil a včlenil sa do Obvodného lesného úradu v Bratislave. Aby sa napríklad Krajský úrad životného prostredia v Košiciach zrušil a včlenil sa do Obvodného úradu v Košiciach. To, samozrejme, návrh tiež hovorí, že musia byť títo ľudia v osobitnom organizačnom útvare, teda musia byť nejaké samostatné oddelenia alebo odbor na tom obvodnom úrade, kde budú vykonávať tie krajské kompetencie. Opäť, čo je úspora? Úspora je teda ten bývalý prednosta krajského úradu, možno ešte jeho sekretárka, ale tým to asi, predpokladám, že v zásade končí, možno ešte veľmi malá časť obslužných činností. To znamená, že niekoľko pracovných miest na jeden úrad, ktoré sa tým ušetria. V čom je problém? No problém je v tom, že pre veľmi významný podiel rozhodnutí budú rozhodovať ten istý úrad v prvom aj v druhom stupni. To znamená, že sudca aj odvolací sudca bude ten istý úrad. Budú to teda konkrétne rozhodovania v tých obvodoch v sídle kraja, teda v Bratislavskom, Košickom, Bystrickom, Žilinskom, Nitrianskom, Trnavskom, Trenčianskom a Prešovskom. Tam bude tento problém, že najprv ten istý úrad rozhodne a potom odvolanie rozhodne ten istý úrad, len iný jeho odbor. Pozrime sa na to z hľadiska konkrétnych problémov, či už katastra, pozemkov, lesov, životného prostredia. Ja sa k tomu dostanem. Položme si otázku. Kde sú najväčšie tlaky? Kde sú najväčšie záujmy? Kde sú najväčšie kšefty? No s výnimkou možno Tatier, konkrétne pri pozemkoch a lesoch, je to vždy v tých krajských mestách, lebo, a špeciálne v Bratislave, teda úplne najviac, ale aj v Košiciach, lebo tam je biznis, tam sú pozemky zaujímavé, tam sú štúdie životného prostredia zaujímavé. To znamená, nehovorím o nejakej výnimke. Hovoríme o tom, kde naozaj dneska tie tlaky sú významné. A tento úrad bude v tomto naozaj integrovaný. Pán minister hovorí o integrovanom úrade, ale tu bude integrovaný spôsobom, ktorý možno nechceme. Že ten istý človek bude mať pod palcom ľudí, ktorí rozhodnú, a potom aj ten istý človek bude mať pod palcom ľudí, ktorí o tom rozhodnú znovu pri odvolaní. Keby toto bola taká hovädská myšlienka, prečo nezrušiť krajské súdy? Koniec koncov tam je rovnaká logika. Keby boli krajské súdy okresnými súdmi v sídle kraja, len by teda bolo ďalšie kolégium, tak vlastne tiež by sme toho ušetrili strašne veľa. Ale je zaujímavé, že nikto to nenavrhuje, lebo pri sudcoch každý chápe, že by nešlo o veľmi dobrý nápad. Možno to navrhnete, ja sa ospravedlňujem, možno to navrhnete, potom mi budú sudcovia ešte vyčítať aj to. Ale s tým už sa nejako vyrovnáme. A ten dôvod je rovnaký. Tuto vykonáva štátne úrady kvázi justičné alebo kvázi regulačné funkcie. Teda rozhoduje ako orgán štátnej správy. A pozrime sa na to teraz, o čom rozhodujú. Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, ktoré sú také, z môjho pohľadu drobnosti, autoškoly, profesionálni vodiči a podobne. Ale aj tam, pokiaľ som sa bavil s ľuďmi z praxe, je veľa zaujímavého pre konkrétnych ľudí pri získavaní určitých osvedčení. Katastrálny úrad už je zaujímavejší. To asi netreba vysvetľovať, prečo je tam zaujímavé a môže mať významný vplyv. Rozhodnutia, napríklad v Bratislave budú pod palcom toho istého manažéra. Krajský pozemkový úrad zodpovedá za pozemkové úpravy. Tiež asi nemusím vysvetľovať, v čom je toto zaujímavé, káuz už bolo dosť. Krajský lesný úrad má napríklad všetky kompetencie, ktoré sa týkajú poľovníctva v svojom území. Ja osobne sa priznám, ja som pušku naposledy držal v ruke na nejakom branom cvičení, takže nie som celkom emocionálne stotožnený s tým poľovníckym zážitkom, ale viem, že pre mnohých poslancov, iných členov elít, mnohých bohatých ľudí, je to veľmi, veľmi zaujímavá vec a viem, že sa veľmi zaujímavé veci diali v súvislosti s revírmi, v súvislosti s udeľovaním povolení a mnohými ďalšími vecami, no a tu veľmi, veľmi zaujímavým spôsobom ideme teda v tých krajských okresoch dávať túto právomoc opäť do rúk jednej inštitúcii. Aj rozhodnúť, aj o odvolaní rozhodnúť. Ako povedal mi jeden múdry človek: „Kde je len jeden záujem, tam nie je konflikt záujmov.“ A obávam sa, že tuto to môže veľmi ľahko prevládnuť, lebo integrovaný úrad zabezpečí ten jeden záujem, pri ktorom nevznikne konflikt záujmov. A vráťme sa napríklad naposledy ku krajskému úradu životného prostredia. Ten je asi najzaujímavejší. O tom už aj dokonca písali niektorí odborníci, že je asi najrizikovejší bod tejto reformy, že sa krajské úrady životné prostredia včlenia do obvodných úradov, špeciálne v Bratislave a niekde inde. Krajský úrad a obvodný úrad životného prostredia robí napríklad posudzovanie vplyvu na životné prostredie pri rôznych projektoch a stavbách, zodpovedajú za ochranu životného prostredia, vody, odpady a skládky. V tejto súvislosti, čo by takí Manovci dali za integrovaný úrad, keby, keby existoval. Určite by sa nemuseli toľko trápiť, nemuseli by sa bývať toľko trápiť s tou skládkou v Pezinku, keby sa to všetko dalo vybaviť v tom klientskom centre priamo na jednom mieste s tým príslušným prednostom, ktorý by už predsa nejaký výsledok zabezpečil. Inými slovami – to, čo sa snažím povedať je, že nie náhoda, že tie úrovne existujú oddelene. Keď už by som ich nasilu chcel nejakým spôsobom riešiť kvôli týmto peniazom, o ktorých tu hovoríme, tak druhá, oveľa jednoduchšia možnosť bola napríklad urobiť z tých krajských úrovní dislokované pracoviská ministerstva. Tým by tiež stratili právnu subjektivitu, tým pádom by sa dali ušetriť náklady práve na tých prednostov, obslužné a všetky tie veci, ktoré sme spomínali, ale bola by prvá a druhá úroveň oddelená. Lebo prvá by bola obvodný úrad so svojou právnou subjektivitou a odvolací by bolo ministerstvo so svojimi dislokovanými pracoviskami. To len ako náhodne, aby ste opäť, pán minister, nehovorili, že nie sú alternatívy. Výsledok by bol podobný, riziko integrovaného úradu v podobe jednotného rozhodovania tohto typu, ako som spomínal, by však už hrozilo oveľa menej. Preto naozaj si myslím, že môžeme podporiť vládu v projekte ESO, minimálne ako zámer, môžeme snažiť sa pomôcť a strážiť, ako sa naozaj bude realizovať, lebo nie vždy tie rétorické schopnosti, ktoré sú tu na začiatku, sú v ruka v ruke s tým konečným výsledkom. Ale tam spoločný záujem, si myslím, a verejný záujem je. Tento zákon však nie je nevyhnutný ani postačujúci na to, aby sa ta reforma realizovala a obsahuje všetky tieto riziká, ktoré som spomenul. Pre tieto riziká ja osobne ho nemôžem podporiť a chcem veľmi úprimne požiadať aj všetkých vás, aby ste tú podporu zvážili, pretože môžeme citovať o tom, že cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami. Ja v tomto prípade neviem, či je úmysel dobrý, ale cesta do pekla sa mi to rozhodne zdá. Ďakujem veľmi pekne. | [] | 4,062,224 |
42 | 2005-05-25 | Autorizovaná rozprava | 209 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | (Hlasovanie.) Prítomných 135 poslancov, za 1, proti 92, zdržalo sa 42 poslancov. Konštatujem, že bod 57 sme neschválili. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 3,877,196 |
78 | 2022-12-07 | Autorizovaná rozprava | 60 | Fico, Robert, poslanec NR SR | Robert | Fico | poslanec NR SR | Pán Lipšic, keď ste taký spravodlivý, prečo nevyšetrujete manažovanie úplatkov okolo nákupu systému Detica na ministerstve vnútra, keď ste boli ministrom vnútra a o týchto úplatkoch priamo hovorí pán Imrecze v rozhovore so Zurianom, kedy bol ešte vo výkone funkcie šéfa finančnej správy. Prečo nevyšetrujete stotisícový úplatok ministrovi vnútra Mikulcovi, o ktorom hovorí Imrecze v rozhovore so Zurianom na nahrávke, konkrétna nahrávka, konkrétny hlas, konkrétny dôkaz, vrátane vašich úplatkov, pán minister, keď ste nakupovali ten informačný systém? Samozrejme, lebo plníte úlohu Matoviča – likvidovať opozíciu a nič iné. Pán Lipšic, vy nie ste špeciálny prokurátor, vy ste jeden nenávistný politik. Vy ste dnes tu vyhlásili (reakcie z pléna), dnes ste tu, vy ste tu dnes vyhlásili, vy ste tu dnes vyhlásili, pán Lipšic, že prečo sa my vlastne bojíme toho súdneho pojednávania. Lebo vy nepoznáte ani § 3 zákona o prokuratúre, ktorý hovorí, že prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu. Prípravné konanie musí byť zákonné. Problém je v tom, že vaši vyšetrovatelia a vaši prokurátori spôsobili, že celé prípravné konanie v mnohých štádiách je nezákonné. A vy od nás chcete, aby sme potom išli na súd po nezákonnom prípravnom konaní. Pán Lipšic, kde sa stane na svete, povedzte mi, že sú rozhodnutia po prípravnom konaní, že obvinení ani nevedeli, proti čomu sa majú brániť, lebo tie obvinenia boli tak neurčité, vyfabulované a smiešne. Povedzte mi, kde sa takéto niečo môže stať? Takže, pán Lipšic, pôsobnosť a príslušnosť špeciálnej prokuratúry je často zakladaná umelo, a dobre to viete. A na tom spolupracujú vaši prokurátori s vyšetrovateľmi NAKA. Vymýšľajú si veci, aby sa veci dostali k vám, aby ste potom mohli navrhovať vysoké sadzby a terorizovať opozíciu. Pôjdete s hanbou z Úradu špeciálnej prokuratúry za to, čo ste dorobili. A ste obyčajný zločinec. | [
"(reakcie z pléna)"
] | 4,145,632 |
60 | 2006-03-15 | Autorizovaná rozprava | 194 | V. Veteška, podpredseda NR SR: | V | Veteška | podpredseda NR SR | P. Kuljaček, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, dámy a páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 89 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady stanovisko k návrhu vládneho zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení zákona č. 667/2004 Z. z. (tlač 1425). Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2064 z 31. januára tohto roku pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98 o spotrebnej dani, týmto výborom Národnej rady: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Uvedené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. K predmetnému vládnemu návrhu zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky stanoviská s odporúčaním schváliť tento návrh s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. V týchto uzneseniach výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy bolo celkovo 19 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor na základe stanovísk týchto výborov vyjadrených v uznesení uvedenom pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky schváliť tento návrh s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. | [
"(tlač 1425)"
] | 4,061,570 |
29 | 2014-02-05 | Autorizovaná rozprava | 177 | Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR | Renáta | Zmajkovičová | podpredsedníčka NR SR | Dávam slovo poslancovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Ústavnoprávny výbor, poslancovi Martinovi Poliačikovi. Nech sa páči. | [] | 3,968,705 |
83 | 2023-02-08 | Autorizovaná rozprava | 249 | Kollár, Boris, predseda NR SR | Boris | Kollár | predseda NR SR | Prosím, prezentujme sa a hlasujeme. (Hlasovanie.) Prítomných 134 poslancov, za 65, proti 15, zdržalo sa 51, nehlasovali 3. Uvedené sme neschválili. (Ruch v sále.) | [
"(Hlasovanie.)",
"(Ruch v sále.)"
] | 4,051,243 |
37 | 2014-09-10 | Autorizovaná rozprava | 279 | Madej, Róbert, poslanec NR SR | Róbert | Madej | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, pani poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpilo desať poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Z toho jeden, pán poslanec Viskupič, podal procedurálny návrh, z obsahu a formulácie tohto návrhu nepokračovať v rokovaní na tejto schôdzi Národnej rady. Prosím, aby ste dali o tomto procedurálnom návrhu – nepokračovať – hlasovať. Ďakujem pekne. | [] | 4,137,929 |
60 | 2022-03-22 | Autorizovaná rozprava | 321 | Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR | Anna | Zemanová | poslankyňa NR SR | Ďakujem, pán predseda. Ja som len chcela, chcela by som pripomenúť, že bol schválený môj procedurálny návrh, kde po 17.00 hod. po hlasovaní začína vysokoškolský zákon, takže tento bod bude zaradený až po. | [] | 3,973,876 |
61 | 2016-02-11 | Autorizovaná rozprava | 131 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | S reakciou na faktické pán poslanec Abrhan, nech sa páči. | [] | 4,074,447 |
19 | 2024-09-13 | Autorizovaná rozprava | 74 | Hlina, Alojz, poslanec NR SR | Alojz | Hlina | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Naozaj že treba sa asi bližšie vrátiť k tomu scenáru, čo potom, keď teda pani Mária Kolíková neprejde a prejde pán Migaľ, a ja ho skúsim teda pomenovať, lebo on nejaké kontúry už naberá, hej? Teda že pán Migaľ, potom sa zvolá výbor, niekto prijme kandidatúru na podpredsedu z radov opozície, bude zvolený hlasmi koalície a v záujme štátu a neviem čoho všetkého, tých vzletných rečí, však niekto to napíše, proste pán Migaľ poverí tohto podpredsedu, pán Migaľ sa potom vzdá funkcie predsedu a je to vybavené. A tu chcem poprosiť mojich kolegov, bývalých kolegov z KDH, nech to nerobia. Naozaj vás chcem poprosiť, naozaj chcem poprosiť, že ten scenár už mal nejaké kontúry. Ja, áno, ja si za toto pochvalu nevyslúžim, ale aj takto verejne chcem poprosiť, nech to nerobia. Proste ten výbor nemôže zostať neobsadený. Nemôže zostať neobsadený a oni to vedia, čiže ten tlak bude obrovský aj zvonku na to, aby sa obsadil opozíciou. Čiže nie je to tak, že bude paralyzovaný a neviem čo. Nie. Je veľký tlak na to, aby ustúpila koalícia. Takže áno, ešte chvíľku treba vydržať, ešte chvíľku treba byť jednotní, ešte chvíľku netreba skočiť na túto hru a nakoniec ustúpia aj chlapci z koalície a dievčatá, hej, lebo tlak z civilizovaného sveta bude obrovský na to, aby opozícia plnila kontrolnú funkciu vo výbore. Lebo teraz ju zatiaľ neplní. Takže také sú nejako kocky hodené a bolo by naozaj dobré, keby sme to zvládli a vydržali. Naozaj. A nepodľahli lákaniu a vábeniu. | [] | 4,196,802 |
35 | 2018-10-23 | Autorizovaná rozprava | 396 | Dostál, Ondrej, poslanec NR SR | Ondrej | Dostál | poslanec NR SR | Pán poslanec Matovič, ubezpečujem vás, že poslanci z poslaneckého klubu SaS nebudú hlasovať za ten návrh, s ktorým vystúpi čoskoro pán poslanec Madej, lebo, lebo s ním nesúhlasíme, tak ak máte nejaké informácie o tom, že áno, tak možnože by ste sa mohli najprv spýtať nás, než nás obviniť vopred z toho, že ideme niečo podporiť, čo podporiť nejdeme. A teda nemám veľkú radosť z toho, že, že musím dovysvetľovať, lebo aby to nevyznelo ako obhajoba toho návrhu, ale to, čo navrhne, škoda, že to nenavrhli skôr, pán poslanec Madej, nie je o tom, že ak nebude zvolený 90 hlasmi, tak potom sa volí ústavný sudca 76 hlasmi, ale potom sa zvolí dvojnásobný počet kandidátov 76 hlasmi a z tých kandidátov si vyberie prezident. Čiže buď bude zvolený 90 hlasmi priamo ústavný sudca, alebo potom sa ide tým systémom, ktorý je potom navrhnutý vo vládnom návrhu na zmenu ústavy, lebo nie je to súčasný stav. Ja to neobhajujem, len teda vysvetľujem, že to nie je celkom tak, ako si to povedal, a vôbec to nie tak, ako si naznačoval, že by, že by sa poslanci z klubu SaS chystali za to zahlasovať, nie. | [] | 3,952,587 |
27 | 2008-09-18 | Autorizovaná rozprava | 14 | S. Janiš, poslanec: | S | Janiš | poslanec | Prvá je ani nie tak k predloženému návrhu zákona, vrátane spoločnej správy, ktorú som predniesol, ale viac-menej k tomuto pozmeňujúcemu návrhu. Treba asi trošku dlhší čas, aby sme nad rámec zákona o tom zákone, o ktorom rokujeme, o atómovom zákone, rokovali aj o zákone inom. Nepriama novela – je to trošku komplikované, ak som dobre počúval, pán minister, chýbajú peniaze na súčasnú likvidáciu rádioaktívnych odpadov, tak siahneme do jadrového fondu, ktorý sa v podstate plní na likvidáciu elektrárne po dobu jej účinnosti. Nejako sa mi to tu medzi tými účtami na prvý pohľad nezdá. Ideálne by bolo, keby tu bola normálna novela návrhu zákona o fonde a prešlo by to normálne procesom, vrátane výboru a všetkých týchto vecí, lebo je v tom troška zmätok. Je v tom zmätok, akože vyčerpajme teraz a v roku 2017 to tam nejako vrátime. Neviem, či sa nevraciame na prvý pohľad, ale môžem sa mýliť, do dôb, keď sa žiadny jadrový fond netvoril a jednoducho sa čakalo, však sa to nejako zlikviduje. Keď sa jadrový fond začal tvoriť, tak ako by sme teraz z neho odčerpávali a míňali peniaze teraz na to, na tú vecnosť, na ktorú sa majú míňať v budúcnosti. Vzhľadom na to, že je to tu predložené, pravdepodobne to schválite. Ale k tomuto problému čerpania peňazí jadrového fondu sa bude potom treba zodpovedne vrátiť, aby sme sa neocitli o roky do budúcna v tej istej polohe, ako sme ocitli v roku ´90 alebo ´95, keď sa začal tvoriť jadrový fond a začalo sa pamätať aj na to, že tie jadrové elektrárne raz skončia a bude treba peniaze na ich likvidáciu. To je prvá poznámka. A druhá poznámka. V súvislosti s tým, že je to nepriama novela, bude treba pri definitívnom znení zákona doplniť v názve zákona „a zmene a doplnení niektorých zákonov“ preto, lebo ten názov zákona ako je, atómový zákon má svoje znenie a vzhľadom na to, že nepriamo novelizujeme úplne iný zákon, tak treba, aby aj v názve tohto zákona, ktorý bude v Zbierke zákonov, bolo toto zachytené. Takže potom pre legislatívu doplniť v názve zákona „a zmene a doplnení niektorých zákonov.“. | [] | 3,954,513 |
90 | 2023-05-03 | Autorizovaná rozprava | 303 | Kollár, Boris, predseda NR SR | Boris | Kollár | predseda NR SR | Prosím, prezentujme sa a hlasujeme. (Hlasovanie.) Prítomných 135 poslancov, za 125, 7 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval. Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s uvedenou zmluvou. Vyčerpali sme všetko hlasovanie, vyhlasujem dvojminútovú prestávku a potom budeme pokračovať. (Reakcie z pléna.) Pardon. Áno, procedurálny návrh, ospravedlňujem sa. Pani poslankyňa Žitňanská, nech sa páči. | [
"(Hlasovanie.)",
"(Reakcie z pléna.)"
] | 3,967,584 |
19 | 2008-02-13 | Autorizovaná rozprava | 236 | P. Paška, predseda NR SR: | P | Paška | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 93 prítomných, 77 za, 12 proti, 2 sa zdržali, 2 nehlasovali. Konštatujem, že sme návrh zákona pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie v druhom čítaní. Dámy a páni, vzhľadom na to, že sme si pri zmenách programu odsúhlasili, že dnes po 17.00 hodine bude pokračovať pani ministerka Kramplová, budeme pokračovať druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2004 Z. z. o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z. z. Nech sa páči, pani ministerka, odôvodnite vládny návrh. Je mi ľúto, pán poslanec, máme schválený program, budeme postupovať podľa programu. Nech sa páči, pani ministerka. (Hlasy v sále.) Pán poslanec, poprosím vás, pani ministerka bude uvádzať vládny návrh zákona. | [
"(Hlasovanie.)",
"(Hlasy v sále.)"
] | 4,061,133 |
34 | 2018-09-13 | Autorizovaná rozprava | 343 | Bašistová, Alena, poslankyňa NR SR | Alena | Bašistová | poslankyňa NR SR | Ďakujem veľmi pekne za slovo, ja sa pokúsim reagovať veľmi krátko na zopár poznámok. Je pravdou, že zákon, ktorý predkladáme, rieši a odstraňuje niekoľko náležitostí, ktoré sa ťahajú nejaké obdobie. Naozaj je našou snahou vyjsť v ústrety tým skupinám, ktoré na to apelovali nejaké obdobie, a súhlasím aj s pani poslankyňou Gaborčákovou, že potom je potrebné myslieť, keď sa otvorí opäť tento návrh zákona, aj na všetky ostatné skupiny, pretože sa ozývajú aj iné skupiny a je pravdou, že nás čaká ešte dlhá práca. Dnes bolo stretnutie pána premiéra Petra Pellegriniho s platformou pre spravodlivé financovanie, so ZMOS-om a K8 a padol tam vlastne nie prísľub, ale bolo spomínané aj pánom ministrom, že tento zákon ešte do konca roka bude otvorený. Ja tam vidím niekoľko problémov, ktoré tu už odzneli, a to je naozaj spôsob financovania, ktorý je dlhodobo problematický od toho roku 2008 a naozaj najväčší problém stojí a padá na ekonomicky oprávnených nákladoch. Takže to je možno téma, ktorá bude nevyhnutná a bude nevyhnutné ju otvoriť naprieč politickým spektrom ešte pred tým, než sa predloží ďalšia novela nového zákona o sociálnych službách, pretože potom dochádza k situáciám, že ekonomicky oprávnené náklady sú nastavené a vyskladané z viacerých položiek, ale také tie nosné sú v podstate príspevok na, podľa stupňa odkázanosti, na príspevok na prevádzku a tuná dochádza k najväčším problémom, kde dochádza k porušovaniu zákona na viacerých stranách. Už to je fajn, že sa stretávajú všetky tieto strany, myslím K8, ZMOS, zástupcovia neverejných poskytovateľov aj vlastne vláda alebo my poslanci, ale vzhľadom na to, že obyvateľstvo starne, tak toto bude veľká téma, ktorá ktokoľvek, kto sa jej chytí, tak ju bude musieť riešiť od podlahy, čiže bude sa musieť pozrieť na to, akým spôsobom možno prerozdeliť financovanie alebo akým spôsobom financovať sociálne služby inak. Chcem ešte podotknúť, že zákon sa vyvíja a reflektuje aj na potreby v teréne a, samozrejme, že dochádza k rôznym zmenám, ale je pravdou, že je možné vyhnúť sa niektorým nedorozumeniam, a preto apelujem naozaj, že pri najbližšej zmene je potrebné zahájiť asi podrobnejšiu a väčšiu diskusiu naprieč politickým spektrom. Takže asi toľko z mojej strany. A pevne verím, že keď bude predkladaná ďalšia novela, tak nieže bude tento zákon chválený, ale že nebudeme musieť riešiť závažné problémy a ani legislatívno-technické otázky. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. | [] | 4,032,586 |
6 | 2024-01-12 | Autorizovaná rozprava | 100 | Petrík, Simona, poslankyňa NR SR | Simona | Petrík | poslankyňa NR SR | Ďakujem pekne. Ďakujem ti, Števo, za tento tvoj veľmi podrobný príspevok, ktorý naozaj pekne ukázal všetky výhrady prezidentky. Ja len teda ho doplním a podporím ťa v tom, že prezidentka naozaj potvrdila výhrady, ktoré sme my tu, ale aj odborná verejnosť, ale aj ľudia v námestiach akcentovali a akcentujeme už druhý mesiac, keďže je to celé o nás bez nás, bez medzirezortného pripomienkového konania, veľmi narýchlo kvôli horúcemu kandidátovi Tiborovi Gašparovi a dostal za ňu, samozrejme, aj ďalších svojich ľudí na teplé miestečká a vládna koalícia si zrejme vôbec pritom neuvedomila, že napríklad zmena postavenia SIS-ky alebo ÚRSO si vyžaduje aj mnoho následných krokov, ako je napríklad upraviť interné systémy ochrany v rámci kybernetickej bezpečnosti alebo aj napríklad zmena zákona o
e-Governmente, čiže ten sa bude musieť aplikovať iným spôsobom. Na to sa tie inštitúcie potrebujú pripraviť, inak hrozí, že si nebudú vedieť splniť svoje úlohy poriadne a včas a tým pádom aj dôjde k ohrozeniu služieb štátu poskytovaným občanom a občiankam tejto krajiny. Tak isto si, zrejme, to si aj spomenul, ale ja to predsa len zopakujem, lebo je dôležité to zopakovať, je, že zrejme si vládna koalícia neuvedomila, že ústava priamo zakotvuje, že pre vyšších štátnych funkcionárov, akými sú predsedovia a predsedníčky ústredných štátnych, ústredných orgánov štátnej správy, ktorými sa práve tieto organizácie majú na základe tejto zmeny stať, má menovacie právo prezidentka a nie vláda. Čiže uzurpovať si právo menovať šéfa štatistického úradu či šéfa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, a teda ak by takáto zmena prešla, že by to malo teda patriť prezidentke a nie vláde. Čiže toto znamená jasné porušenie ústavy. A teda krátko sa dotknem, už sa nedotknem. Ďakujem ti veľmi pekne, Štefan. | [] | 4,166,701 |
39 | 2014-10-24 | Autorizovaná rozprava | 3 | Figeľ, Ján, podpredseda NR SR | Ján | Figeľ | podpredseda NR SR | Pán poslanec, bude príležitosť, či vo faktických, alebo v rozprave. Pán generálny, nech sa páči. | [] | 3,923,660 |
7 | 2010-10-13 | Autorizovaná rozprava | 137 | Poliačik, Martin, poslanec NR SR | Martin | Poliačik | poslanec NR SR | Vážené kolegyne, kolegovia, už je dobrým zvykom, že kde sa zjaví pán Číž, tam nemôžem chýbať. Takže držím tradíciu. Už sme sa stretli na všetkých fórach, tak konečne sa stretávame aj za pultíkom v Národnej rade, pán kolega. Je veľmi dôležité pozrieť sa, aká je historická úloha niečoho, čo je veľmi vzletne nazývané kauza Hayekovci v našich médiách a v slovenskej spoločnosti. Dnešné uznesenie, ktoré by sme mali prijať v tomto parlamente, bude znamenať, že miera citlivosti voči korupcii, miera citlivosti voči hraniu proti pravidlám a miera citlivosti na to, aby boli dodržiavané všetky procesné pravidlá pri každom verejnom obstarávaní, sa dramaticky zvyšuje. Kým za posledné štyri roky sa pri nástenkovom tendri, pri kšeftoch s emisiami citlivosť v spoločnosti otupovala tak, že už nebola kauza, ktorá by ubrala vláde popularitu, že nebola kauza, ktorá by dokázala vybudiť dostatok verejného pohoršenia a tlaku v spoločnosti na to, aby sa začalo hrať proti pravidlám, tak keď tu máme pridelenú zákazku, na ktorú nikdy neboli čerpané peniaze, pán kolega Číž, nikdy žiadne peniaze na tú zákazku po voľbách neboli vyplatené, tak v momente, kde náš pán štátny tajomník Chren zistil, že bola táto zákazka pridelená a že by mohlo ísť potenciálne o konflikt záujmov, robil všetko, čo mal v danej chvíli spraviť, to znamená, jednal tak, aby bola zákazka okamžite zrušená, nedošlo k naplneniu zmluvných podmienok a nedošlo k žiadnemu čerpaniu finančných zdrojov. Je zaujímavé, že spochybňujete postup, kde pri akomkoľvek podozrení sa je potrebné obrátiť na Najvyšší kontrolný úrad, lebo to bola práve vaša vláda, ktorá v prípade pána Štefanova najprv čakala na vyjadrenie Najvyššieho kontrolného úradu a až potom začala jednať. Je to zjavne orgán, ktorý má v slovenskej politike dostatok autority na to, aby sa dokázal k veciam kompetentne vyjadriť. Ak prijmeme toto uznesenie, mal by to byť precedens, ktorý povie pri každom podprahovom tendri, ktorý tu bol za posledných 12 rokov, možno viac, pri každom tendri, v ktorom mohol byť niekto, koho poznáme, nejaký náš priateľ, niekto, kto predtým vôbec s politikou nemal nič spoločné a zrazu je na ministerstve alebo v parlamente, pri každom takomto tendri by sme mali natoľko ísť do detailov, že budeme pozerať každú zmluvu, že budeme pozerať každú faktúru a že nebudeme rozlišovať medzi tým, či ide o milióny, miliardy alebo stovky, alebo tisíce eur. Vítam takýto precedens, pretože prináša novú politickú kultúru do tohto štátu, že po dvadsiatich rokoch, kedy obrovské kauzy boli brané ako nepodstatné, sa dostávame k tomu, že začíname seriózne zametať. Mrzí ma, že strana SaS je tá, ktorá na tom momentálne tratí, ale ako historický krok pre budúcnosť tejto krajiny je to dobrý krok. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,050,313 |
9 | 2010-12-08 | Autorizovaná rozprava | 319 | Brocka, Július, poslanec NR SR | Július | Brocka | poslanec NR SR | Teraz, keďže toto sú všetky návrhy, o ktorých sme hlasovali z rozpravy alebo zo spoločnej správy, teraz môžete dať hlasovať o postúpení návrhu do tretieho čítania, keďže sme... | [] | 3,870,733 |
29 | 2021-05-10 | Autorizovaná rozprava | 11 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Pani podpredsedníčka... | [] | 4,136,683 |
17 | 2017-05-11 | Autorizovaná rozprava | 90 | Danko, Andrej, predseda NR SR | Andrej | Danko | predseda NR SR | Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 139 poslancov, za 47, proti 32, zdržalo sa 60. Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 3,919,610 |
6 | 2024-01-16 | Autorizovaná rozprava | 351 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | Ďakujem veľmi pekne. Ďalší v rozprave vystúpi a ešte pred tým faktické poznámky. Evidujem päť faktických poznámok. Ako prvá pani poslankyňa Remišová, nech sa páči. Pán spravodajca, ešte pred tým, išlo o znovu prečítanie vášho podaného pozmeňujúceho návrhu z minula, áno? Pán spravodajca? To ste nepodali nový, ale ste nanovo, opätovne, vzhľadom na chybu prečítali ten, čo ste. Nech sa páči, pani Remišová. | [] | 4,023,500 |
10 | 2007-05-10 | Autorizovaná rozprava | 107 | V. Veteška, podpredseda NR SR: | V | Veteška | podpredseda NR SR | Štvrtú otázku položila pani poslankyňa Sabolová – ďakujem, pán minister, – a adresovala ju ministrovi zdravotníctva pánovi Valentovičovi. Otázka znie: „Aké kapitálové výdavky poskytlo ministerstvo zdravotníctva zo štátneho rozpočtu 2007 pre zdravotnícke zariadenia?“ Pán minister, nech sa páči. I. Valentovič, minister zdravotníctva SR: Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v kapitole Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky bolo pridelených v rámci schváleného štátneho rozpočtu v roku 2007 Kapitálové výdavky vo výške 198 mil. Sk. Keďže požiadavky zdravotníckych zariadení sa vyšplhali na 5 mld. Sk, výrazne sme ich redukovali tým, že sme ich požiadali o 3 najakútnejšie požiadavky a tie nám vyšli na 2 mld. korún. Ale máme iba 198 mil. Sk. Takže rozhodnutie o rozdelení kapitálových výdavkov bolo nasledovné. Keďže prioritami neustále, aj v tejto chvíli, a asi aj v blízkej budúcnosti budú kardiovaskulárne ochorenia a onkologické ochorenia, finančné prostriedky budú použité na nákup angiografov na intervenčnú kardiológiu, čiže na život zachraňujúce výkony pri náhlych srdcových príhodách. Finančné prostriedky budú použité na nákup lineárnych urýchľovačov na radiačnú onkológiu. Finančné prostriedky budú použité na to, čo som sľúbil pri poslednom vystúpení na hodine otázok, na dovybavenie Jednotky intenzívnej starostlivosti na pľúcnom oddelení Nemocnice s poliklinikou Ružinov a bude časť použitá aj na riešenie kritickej situácie súvisiacej s čističkou odpadových vôd v rámci Fakultnej Nemocnice s poliklinikou Bratislava. Je úplne samozrejmé, že tých 198 mil. Sk nestačí na pokrytie tých cieľov, ktoré sme si vytýčili a ktoré som vymenoval. Máme dve možnosti. Pokiaľ prídu peniaze z tretej tranže úveru Svetovej banky pod názvom SECAL vo výške 500 mil. Sk, tieto budú použité na dofinancovanie lineárnych urýchľovačov a angiografov. Pokiaľ tieto finančné prostriedky nebudú, tak tieto prístroje zakúpime na splátky s tým, že časť finančných prostriedkov tak, ako som vymenoval, pôjde z tých 198 mil. Sk. V tejto chvíli finančné prostriedky ešte neboli poukázané zdravotníckym zariadeniam. Momentálne boli zdravotnícke zariadenia, pre ktoré finančné prostriedky budú pridelené, vyzvané, aby začali verejné obstarávanie na prístrojovú techniku tak, ako bolo uvedené. Ďakujem, skončil som. | [] | 4,229,349 |
18 | 2011-05-24 | Autorizovaná rozprava | 161 | Blanár, Juraj, poslanec NR SR | Juraj | Blanár | poslanec NR SR | Pán poslanec Matejička, rovnako chcem poďakovať za vystúpenie, ktoré dalo taký exkurz do toho, kde sa nachádzame a o čo tu vlastne ide. Ale zvlášť ma potešila aj tá časť, ktorá vyvracia tvrdenie, ktoré mal predtým pán poslanec Vörös, keď hovoril o tom, že sa pozeráme na národnostné menšiny ako na zbytočné. Nie je tomu tak. A vy ste to presne zadeklarovali, keď ste povedali, že áno, ste za podporu všetkých národnostných menšín, za ich zvyky, obyčaje, tak ako sa patrí. Ale je potrebné predovšetkým brať do úvahy integrálnu súčasť v Slovenskej republike. A to je používanie aj jazyka štátneho, ale, samozrejme, aj vytvorenie podmienok, aby sa väčšina, teda Slováci, necítili na južnom území ako cudzinci. Mali ste aj pripomienky od svojich kolegov, ktorí hovorili zo strany Mostu – Híd, predovšetkým to bol pán poslanec Gál, že poďme hovoriť o podpore národnostných menšín na Slovensku... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) | [
"(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)"
] | 4,068,491 |
43 | 2019-04-03 | Autorizovaná rozprava | 67 | Danko, Andrej, predseda NR SR | Andrej | Danko | predseda NR SR | Ďakujem. Pán poslanec Jarjabek. | [] | 3,940,614 |
10 | 2007-05-16 | Autorizovaná rozprava | 108 | P. Goga, poslanec: | P | Goga | poslanec | Ja by som mu chcel povedať. Tento náš Zákonník práce vychádza alebo je stavaný ako model sociálnej trhovej ekonomiky. Čiže do tohto Zákonníka práce sa tento model, ako aj je to v ústave povedané, dostal. Trošku sa vrátim do minulosti a poviem, že takýto model sociálnej trhovej ekonomiky bol už v období po druhej svetovej vojne aj v Nemecku a ukázalo sa, že bol konkurencieschopný tento model. Bol navrhnutý už v 19. storočí a existuje jemu veľa podobných modelov aj v súčasnej Európe. A na záver azda toľko, že sociálna trhová ekonomika je dôkazom toho, že sociálny rozmer je nevyhnutým predpokladom pre ekonomický rast. Nechcem hodnotiť, samozrejme, vaše vystúpenie. Osobne sa mi zdalo, že bolo naozaj zmierlivé, či už to niekto chápe ako ironicky, ale vy ste dosť dobrý rečník na to, aby ste dokázali svoje city vo svojich myšlienkach vyjadriť. Každý chápe po svojom, ale myslím si, že trošku tej irónie tam bolo. Ďakujem. | [] | 4,120,673 |
10 | 2016-10-11 | Autorizovaná rozprava | 173 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Vážené panie poslankyne, páni poslanci – a hlavne páni poslanci – prosím vás, nevyrušujte pani ministerku. Ani vám sa nepáči, keď vás vyrušujú iní poslanci. Pani ministerka, skúste hlasnejšie. | [] | 4,219,913 |
18 | 2003-10-22 | Autorizovaná rozprava | 110 | L. Köteles, poslanec: | L | Köteles | poslanec | Pokiaľ sa týka môjho stanoviska k návrhu tohto zákona v prvom čítaní, konštatujem, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby Národná rada predmetný návrh zákona prerokovala aj v druhom čítaní. Odporúčam takisto, aby predmetný návrh prerokovali nasledujúce výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. | [] | 4,225,143 |
39 | 2014-10-14 | Autorizovaná rozprava | 19 | Paška, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Paška | predseda NR SR | Pán poslanec Matovič, ešte jeden návrh? Nech sa páči. | [] | 3,984,617 |
51 | 2019-10-23 | Autorizovaná rozprava | 52 | Danko Andrej, predseda NR SR | Andrej | Danko | predseda NR SR | Prosím, prosím, toto nie je procedurálny, nie. | [] | 4,115,716 |
9 | 2016-09-12 | Autorizovaná rozprava | 210 | Pamula, Peter, poslanec NR SR | Peter | Pamula | poslanec NR SR | Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu spoločnej správy. Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky a) vyslovuje súhlas s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Gruzínska o medzinárodnej cestnej osobnej a nákladnej doprave, b) rozhodla, že dohoda je medzinárodnou zmluvou, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi. | [] | 3,993,633 |
50 | 2021-11-03 | Autorizovaná rozprava | 66 | Lukáč, Jozef, poslanec NR SR | Jozef | Lukáč | poslanec NR SR | Ďakujem. Pán poslanec Tomáš, jednoduchá otázka. Od roku 2012 do roku 2020 ste boli vládnym poslancom, resp. členom vlády ako štátny tajomník, koľkokrát v tom čase vaši rodičia dostávali trinásty dôchodok? Nulakrát. A vy obviňujete túto vládu z niečoho?! Myslím si, že vaši rodičia dostávali trinásty dôchodok iba v čase, keď bol ministrom Milan Krajniak a ministerstvo, teda nominant SME RODINA. Dovtedy nulakrát. | [] | 4,076,714 |
60 | 2015-12-21 | Autorizovaná rozprava | 17 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Zajac, pripraví sa pán poslanec Kaník. | [] | 4,219,970 |
31 | 2021-06-15 | Autorizovaná rozprava | 289 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Ďakujem. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, za chvíľočku budeme hlasovať, ale ešte predtým mi dovoľte, ako odovzdám slovo pánovi predsedovi Národnej rady, aby som ešte doplnil s informáciou z rokovania grémia. Opozícia nesúhlasila s predlžovaním tejto schôdze z jediného dôvodu, že ráno bolo oznámené, že budeme rokovať do 19.00 hodiny a na to sme sa aj nastavili. Nemáme absolútne problém ako opozícia rokovať aj do neskorej noci. Nikdy sme sa tomu nebránili, avšak mnohí poslanci sa tak zariadili a bolo by nekorektné voči nim, aby sa pokračovalo ďalej. Toľko na vysvetlenie a odovzdávam pánovi predsedovi vedenie. | [] | 3,930,022 |
22 | 2004-03-04 | Autorizovaná rozprava | 64 | J. Blanár, poslanec: | J | Blanár | poslanec | Rovnako som si prečítal dôvodovú správu k tomuto návrhu zákona a dočítal som sa, že v predkladanom návrhu zákona bola rovnako predkladaná pôvodne úprava hodnostného pre Hasičský a záchranný zbor. Lenže na námietky ministerstva financií, zrejme ministerstvo vnútra nebolo dostatočne pripravené argumentovať, bola táto časť vyhodená z predkladaného návrhu novely zákona o Hasičskom a záchrannom zbore. Toto sú dôvody, ktoré neustále jednoducho Hasičský a záchranný zbor kladú na posledné miesto v spoločnosti medzi zbormi, ktoré zabezpečujú našu bezpečnosť a ochranu nášho majetku. Ak zoberieme do úvahy, že dnes Hasičský a záchranný zbor má najvyššiu dôveryhodnosť v spoločnosti ešte aj pred Policajným zborom, aj pred Armádou Slovenskej republiky, tak potom sa pýtam, prečo Hasičský a záchranný zbor je úplne na konci záujmu tejto spoločnosti, keď spoločnosť mu prejavuje záujem a, myslím si, celkom opodstatnene, pretože hasiči sa predsa starajú o našu bezpečnosť a nielen o bezpečnosť nášho majetku, ale aj o naše zdravie, o naše životy, ale dnes už aj o našu bezpečnosť na cestách. Preto si myslíme, že je potrebné, aby hasiči dostali primerané postavenie v našej spoločnosti, minimálne také postavenie, ako dnes majú hasiči v susednej Českej republike, kde po rozdelení sme vlastne vychádzali z rovnakých podmienok. A budem ďalej citovať, kde napr. hasiči v susednej Českej republike už dávno, dávno predbehli hasičov v Slovenskej republike. Týka sa to technického vybavenia. Ako sami dobre viete, rovnako som argumentoval pri predkladaní určitého návrhu zákona, že technické vybavenie je veľmi zlé, bol som ubezpečený pánom ministrom, a chcem veriť, že to tak bude, že z deblokácií dôjde k zásadnému vylepšeniu technického vybavenia predovšetkým vo výškovej technike. A dúfam, a budem to veľmi pozorne pozorovať, že v tomto roku sa to podarí, pretože nerád by som bol, aby sme sa dostali do takej situácie, ako to bolo pri požiari v Štúrove, keď museli prísť zo susedného Maďarska nám pomáhať hasiči, ktorí sú už nepomerne lepšie vybavení ako slovenskí hasiči. A môžem pripomenúť stav za socializmu, keď hasiči v Maďarsku boli v horšom technickom vybavení ako na Slovensku. Toto sú dôvody, ktoré som pokladal za potrebné uviesť, pretože nie dobre sa vnímajú alebo vôbec nie sú vnímané a, myslím si, ani nie nedostatočne zdôrazňované z úrovne ministerstva, ktoré by sa malo o to dôraznejšie zasadzovať, aby postavenie Hasičského a záchranného zboru bolo v lepšom postavení. Preto si dovolím v tejto súvislosti predložiť sériu pozmeňujúcich návrhov, ktoré budem postupne zdôvodňovať. Pozmeňujúce návrhy máte k dispozícii v laviciach a budem nimi postupne prechádzať. Prvý bod môjho pozmeňujúceho návrhu spoločne s kolegyňou Zmajkovičovou je, že v § 21 sa vkladá nový odsek 5. Doterajšie odseky 5 až 7 sa označujú ako odseky 6 až 8. Odsek 5 znie: „Funkcia hasiča sa vykonáva len počas vykonávania prípravnej štátnej služby. V priebehu prípravnej štátnej služby sa vykonáva príprava príslušníka, čakateľa na vykonávanie stálej štátnej služby. Počas trvania prípravnej štátnej služby môže čakateľ plniť úlohy len pod dohľadom školiteľa, popis pracovnej činnosti je v zmysle vyhlášky č. 123/2002 Z. z. Po ukončení prípravnej štátnej služby čakateľ podľa § 25 vykonáva odbornú spôsobilosť. V deň úspešného overenia odbornej spôsobilosti je posledným dňom trvania prípravnej štátnej služby.“ Čiže tým vlastne končí vykonávanie práce hasiča pod dohľadom. Z tohto dôvodu si myslíme, že tento príslušník by mal byť okamžite preradený do postavenia hasič záchranár, to znamená, že sa dostane do 2. platovej triedy. V 2. bode, v § 49 ods. 6 sa slová „šesť po sebe nasledujúcich mesiacov v kalendárnom roku“ nahrádzajú slovami „dvanásť po sebe nasledujúcich mesiacov“. Vzhľadom na predĺženie lehoty v 3. bode uvedenej v § 50 ods. 1 písm. c) (zákon č. 315/2001 Z. z.) 12 mesiacov je potrebné v rovnakom rozsahu upraviť aj po dobu, počas ktorej môže byť vymenovaný príslušník Hasičského a záchranného zboru na zastupovanie nadriadeného počas jeho neprítomnosti. Tento bod úzko súvisí s 3. bodom, ktorý teraz prednesiem. Je to v § 50 ods. 1 písm. c), kde sa slovo „šesť“ nahrádza slovom „dvanásť“. Ide o to, že navrhujeme túto 6-mesačnú lehotu predĺžiť, nakoľko si myslíme, že nie je to dostatočná lehota na to, aby zo zdravotných dôvodov bol niekto odvolaný. Predsa dnes sa môže veľmi ľahko stať, že niekto bude mať chorobu, ktorá si bude vyžadovať dlhšiu dobu liečenia. Môže to byť kľudne choroba, môže to byť kľudne zložitá zlomenina, ktorá vyradí príslušníka v činnosti, pričom potrebuje rekonvalescenciu dlhšiu ako 6 mesiacov. A preto si myslíme, že nie je odôvodnené, aby tam bolo 6 mesiacov. Zákon vie, ako tento problém riešiť. Štvrtý bod. V § 93 ods. 2 v prvej vete sa slová „po celý kalendárny rok zdraviu škodlivú alebo mimoriadne náročnú štátnu službu“ nahrádzajú slovami „činnosti v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) a d)“. Navrhujeme pridať, priznať dodatkovú dovolenku v dĺžke 1 týždňa všetkým príslušníkom, ktorí plnia úlohy súvisiace so zdolávaním požiarov, s poskytovaním pomoci a vykonávaním záchranných prác pri haváriách a živelných udalostiach. Terajšie znenie zákona poskytuje dodatkovú dovolenku len príslušníkom vykonávajúcim zdraviu škodlivú prácu a nezohľadňuje príslušníkov, ktorí vykonávajú mimoriadne náročnú činnosť pri nasadzovaní síl, prostriedkov a tým vyplývajúcej činnosti. Ide o príslušníkov zaradených do funkcie operačný dôstojník, veliteľ hasičskej stanice, vedúci technik, špecialista, odborník služieb. Myslíme si, že dnes sú hasiči vystavení aj takým veciam, ktoré jednoducho na našich cestách nastávajú. A sú tu aj smrteľné úrazy a toto všetko musia hasiči jednoducho znášať. A preto je namieste, aby rovnako bolo myslené na nich aj v tejto dodatkovej dovolenke. Piaty bod môjho pozmeňujúceho návrhu sa týka § 112 Hodnostný príplatok. Príslušníkovi patrí hodnostný príplatok podľa dosiahnutej hodnosti. A je tu spomenutá hodnosť od rotmajstra až po generála a k tomu uvedené sumy. Chcem v tejto súvislosti povedať, že to, čo navrhujem teraz, vôbec nie je nič nové. Napr. v Českej republike majú hodnostné plne zosúladené s hodnostným policajtov a nielen to, ale rovnako majú aj zabezpečené dôchodkové zabezpečenie, ako to tam majú policajti. Podotýkam, Česká republika bola na rovnakej úrovni ako my v roku 1993. Dnes sa nám míľovými krokmi v tejto oblasti vzďaľuje. Ale budem ešte konkrétnejší, nielen Česká republika, ale aj Maďarská republika a rovnako aj Poľská republika má v súčasnosti zladené hodnostné s policajtmi. Myslím si, že nie je dôvod, aby sme také niečo nemali aj u nás na Slovensku, lebo ak zoberieme do úvahy, že naši hasiči sú v permanentnom nasadení, v permanentnom boji, myslím si, že je z tohto dôvodu potrebné, aby sme na nich mysleli. Prečo je navrhovaná takáto výška? Ešte kratučký komentár k tomuto poviem. V súčasnosti je v parlamente, ideme prerokúvať návrh novely zákona č. 73/1998 Z. z., ktorý predkladá takisto minister vnútra, o Policajnom zbore, kde gestorský výbor rovnako schválil zvýšenie policajtom hodnostného príplatku, ktorý sa vlastne vyrovná hodnostnému príplatku v Armáde Slovenskej republiky. Preto môj návrh nadväzuje na tieto príplatky a je v súlade s tým, čo by malo byť prisúdené aj členom Policajného zboru. Šiesty bod. V §118 ods. 1 sa slová „patrí príplatok za každú hodinu tej činnosti v sume, ktorou je 0,5 % z platovej tarify 1. platového stupňa 1. platovej triedy“ nahradzujú slovami „patrí príplatok vo výške 1 000 až 2 000 mesačne“. Zdôvodnenie. Návrh vychádza z odmeňovania príslušníkov polície, vojakov, colníkov a z predchádzajúcej právnej úpravy zákona o požiarnej ochrane č. 126/1985 Zb. a tiež aj nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 250/1992 Zb., čo výstižnejšie zohľadňuje rizikovú prácu hasičov. Podľa platnej právnej úpravy sa príplatok mesačne pohybuje okolo 150 korún a možno niekde výnimočne vyššie. Uvedené rozpätie príplatku je jednoduchšie z dôvodu hodnotenia zložitosti jednotlivých zásahov. Chcem podotknúť, že obidva tieto body, 5 aj 6, si myslím, majú výrazný dopad na štátny rozpočet, a preto nechcem, aby boli v platnosti so všetkými navrhovanými bodmi, a preto navrhujem, v bode 10, aby nadobudli účinnosť od 1. 1. 2005. To znamená, dávame dostatočný čas vláde na to, aby všetky tieto nároky, o ktorých hovorím, zohľadnila v budúcom návrhu štátneho rozpočtu pre rok 2005. Siedmy bod. V prílohe č. 2 návrhu zákona navrhujeme zvýšiť stupnicu platových taríf v platovej triede 1 až 4 o 10 % a v platovej triede 5 až 9 o 7 %. Prečo v platovej triede 1 až 4. To sú platové triedy, ktoré sú prisúdené práve tým, ktorí sú v zásahoch. Sú to hasiči, ktorí priamo zasahujú pri požiaroch, pri živelných pohromách, pri dopravných nehodách. Myslíme si, že súčasné ohodnotenie je nedostatočné. A hovorím o tom aj v tej súvislosti, že dnes je alarmujúci stav predovšetkým v Bratislave a v Košiciach, kde jednoducho toto nie je lukratívne zamestnanie pre mladých, myslím si, vzdelaných, pretože dnes tie kritériá na hasiča sú už veľké, ľudia nejdú do toho zamestnania. Z tohto dôvodu si myslíme, že je namieste, aby v tomto rozpätí, ako uvádzame, boli zvýšené platové tarify hasičov, aby toto bolo zaujímavejšie pre tých mladých ľudí, ktorí sa rozhodnú pracovať v Hasičskom a záchrannom zbore. A vyrieši sa tým problém aj v Bratislave, aj v Košiciach a v niektorých aj ďalších väčších mestách, kde dnes už budú tie ďalšie zamestnania pre mladých ľudí omnoho lukratívnejšie, ako byť zamestnaný v Hasičskom a záchrannom zbore. Rovnako opieram tento pozmeňujúci návrh o rezervu, ktorú má vytvorenú vláda v štátnom rozpočte pre zvýšenie platov v štátnej službe. Myslím si, že táto rezerva dostatočne dokáže vykryť zvýšenie, ktoré navrhujeme. Ak mám správne informácie, táto rezerva hovorí o 5-percentnom zvýšení platov. V tejto výške je táto rezerva pripravená. Bod 8 pozmeňujúceho návrhu sa týka § 161 ods. 2 písm. b), kde navrhujeme vypustiť slová „ak tak rozhodne lekárska komisia“. O čo ide. Rekondičný pobyt má slúžiť na regeneráciu síl, a preto pre ostatných príslušníkov po splnení podmienky veku a odpracovaní rokov v zmysle predmetného návrhu zákona by sa mal stať nárokovateľný, a nie aby bol na základe rozhodnutia lekárskej komisie, ako je to v súčasnosti. S týmto bodom priamo súvisí bod 9, pretože musí byť riešený aj ďalší bod, ak by sme odsúhlasili tento bod. V súčasnosti rekondičný pobyt, ktorý je v dĺžke 2 týždne, odsúhlasuje lekárska komisia. Nemyslíme si, že toto je ten správny postup, pretože je tam priestor na to, aby sa dokázalo manipulovať, a možnože je tam aj priestor na korupčné správanie. A toto nie je namieste, pretože ak má rekondičný pobyt slúžiť na to, aby príslušníci Hasičského a záchranného zboru, tak ako aj policajti si mohli oddýchnuť, aby mohli načerpať nových síl, aby sa mohli zdokonaliť po fyzickej stránke, tak sa pýtam, prečo by nemal byť nárokovateľný čiže obligatórny. Zároveň si myslíme ale, že v určitých situáciách z rodinných alebo nejakých subjektívnych či objektívnych príčin sa môže stať, že ten príslušník nebude môcť ísť na ten rekondičný pobyt, ktorý je zabezpečovaný na základe zákona o verejnom obstarávaní. A preto si vyžaduje určité rozpätie. Aby to nespôsobovalo problémy, tak vkladáme v bode 9 do § 161 ods. 3 za slová „zdravotný stav“ čiarku a slová „alebo ak o neposkytnutí rekondičného pobytu rozhodol príslušný služobný úrad na základe písomnej žiadosti príslušníka“. Tým myslíme, že ak nastanú nejaké subjektívne alebo objektívne príčiny a bude musieť z tohto dôvodu o to požiadať príslušník, ktorý má ísť v tom okamihu na rekondičný pobyt, aby jednoducho mu to bolo umožnené a neskomplikoval sa celý systém. Myslím si, že takáto úprava vylepší celý proces prideľovania rekondičných pobytov, na ktoré majú nepochybne všetci príslušníci, ktorí splnia kritériá, nárok. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, chcel by som vás požiadať, aby ste zvážili všetky argumenty, ktoré som uviedol pri predložení môjho pozmeňujúceho návrhu, a veľmi pozorne potom sledovali hlasovanie, pretože navrhujem, aby sa o mojich pozmeňujúcich návrhoch hlasovalo nasledovne, o bodoch 2 a 3 spoločne, o bodoch 5 a 6 a 10 spoločne a o ostatných bodoch samostatne. Ďakujem pekne za pozornosť. | [
"(zákon č. 315/2001 Z. z.)"
] | 4,167,898 |
4 | 2016-05-17 | Rozprava | 26 | Makúch, Jozef, guvernér Národnej banky Slovenska | Jozef | Makúch | guvernér Národnej banky Slovenska | Vážený pán predseda Národnej rady Slovenska, vážené panie poslankyne, poslanci, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vám podľa § 1 ods. 3 písm. i) zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom v znení neskorších predpisov predložil Správu o stave a vývoji finančného trhu za rok 2015. V roku 2015 sa v eurozóne potvrdili viaceré pozitívne makroekonomické trendy v porovnaní s predchádzajúcim rokom, keď medziročný rast ekonomiky dosiahol najvyššiu hodnotu od roku 2011. Tento rast bol spôsobený tak klesajúcimi cenami ropy na svetových trhoch, ktoré mali pozitívny vplyv na domácu spotrebu, ako aj uvoľnenou menovou politikou ECB, ktorej vplyvom sa znižovala cena úverov. Z hľadiska finančnej stability však nízke úrokové sadzby predstavujú riziko, pretože majú negatívny vplyv na ziskovosť bánk a prehlbujú zadlženosť verejného aj súkromného sektora. Hlavným trendom v slovenskom finančnom sektore v roku 2015 bolo pokračujúce tempo rastu úverov domácnostiam, ktoré dosiahli nové historické maximum. Medziročný rast retailových úverov na Slovensku bol najvyšší v rámci eurozóny a prakticky aj v celej Európskej únii. Podstatnú časť týchto úverov naďalej tvorili úvery na bývanie. Medziročný rast spotrebiteľských úverov sa čiastočne zmiernil. Kvalita retailového portfólia sa počas roka zlepšila, keď podiel zlyhaných úverov klesol na 3,9 %, na druhej strane však výrazne vzrástla zadlženosť domácností. Naďalej rástli priemerné ceny bytov, pričom rast zaznamenali novostavby aj staršie byty a tento nárast cien bol pozorovaný vo väčšine krajov a krajských miest. Situácia sa zlepšila aj v podnikovom sektore, keď úvery podnikov zaznamenali najvyšší rast v pokrízovom období, pričom rástli úvery tak veľkým, ako aj malým a stredným podnikom. Oživenie úverového trhu súviselo so zlepšením výkonnosti podnikového sektora, ako aj so zlepšením vnímania situácie domácej politiky. Počas roka 2015 sa uvoľňovali úverové štandardy a zlepšila sa aj kvalita portfólia podnikových úverov, keď klesol objem aj podiel zlyhaných úverov. Narastajúci dopyt po nových bytoch podporil rast financovania výstavby nehnuteľností. Hoci ziskovosť bankového sektora medziročne vzrástla, perspektíva tvorby zisku v budúcnosti sa zhoršila. Objem úverov síce dosiahol doteraz najvyšší nárast, nedokázal však kompenzovať pokles úrokových marží, a teda pokles výnosovosti retailových úverov. Ďalší pokles úrokových marží sa predpokladá z dôvodu legislatívnej zmeny, ktorá umožňuje zjednodušené predčasné splácanie úverov na bývanie. Zároveň náklady na zdroje financovania pri viacerých vkladových produktoch sa priblížili k svojmu minimu a je nepravdepodobný aj ďalší pokles nákladov na kreditné riziko. Všetky banky v roku 2015 plnili minimálne požiadavky na kapitál vrátane požiadaviek na stanovené kapitálové vankúše. V poistnom sektore sa zvýšil podiel pobočiek zahraničných poisťovní na úkor dcérskych spoločností. Poistné rástlo v životnom aj v neživotnom poistení, avšak zisk poisťovní sa medziročne znížil o 20 % najmä z dôvodu zvýšených prevádzkových nákladov v dôsledku implementácie regulácie Solvency II. Hlavným zdrojom rizika v poistnom sektore ostáva prostredie nízkych úrokových sadzieb, ktoré neumožňuje dosahovať dostatočné výnosy na dlhových cenných papieroch pri využívaní prostriedkov, ktoré majú poisťovne v rezervách. Opätovné otvorenie II. piliera dôchodkového sporenia spôsobilo tak pokles počtu veriteľov, ako aj pokles objemu aktív v dôchodkových fondoch, predovšetkým v dlhopisových garantovaných fondoch. Priebeh hodnôt dôchodkovej jednotky zaznamenal najvyššiu volatilitu od roku 2008 a vo väčšine typov fondov sa zvýšila miera trhového rizika. Väčší podiel akcií vo fondoch však na druhej strane znamenal najvyššie zhodnotenie majetku v akciových dôchodkových fondoch. Podobné trendy, ako zaznamenal II. dôchodkový pilier, ako napríklad nárast akciových investícií a pokles podielu slovenských štátnych dlhopisov a nárast splatnosti a durácie dlhopisových portfólií, zaznamenal aj III. pilier dôchodkového sporenia, avšak doplnkové dôchodkové fondy dosahovali v roku 2015 v priemere zápornú výkonnosť. V podielových fondoch vzrástla čistá hodnota aktív, pričom tento nárast vyplýval z rastu čistých predajov. Zvýšila sa miera trhového rizika, a to skoro vo všetkých typoch fondov. Výkonnosť podielových fondov bola v roku 2015 síce pozitívna, avšak oproti predchádzajúcim dvom rokom poklesla. Vážený pán predseda, panie poslankyne a vážení páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť. | [] | 3,999,053 |
52 | 2001-10-25 | Autorizovaná rozprava | 62 | P. Hrušovský, podpredseda NR SR: | P | Hrušovský | podpredseda NR SR | J. Čarnogurský, minister spravodlivosti SR: Nie som. Pani poslankyňa, nestrannosť a nepodplatiteľnosť osoby, ktorá má spravovať majetok úpadcu, je vždy podmienená ľudským faktorom, osobou správ-cu. Tam, kde je ľudský faktor, nie je nikdy možné hovoriť o absolútnej nestrannosti, prípadne nekorupčnosti každého a pre každý prípad. Z uvedeného dôvodu preto existujú v zákone o konkurze a vyrovnaní ustanovenia, ktoré umožňujú sudcovi odvolať správcu napríklad z dôvodu jeho zaujatosti. V prípade, ak by sa preukázalo, že správca v súvislosti s výkonom svojej funkcie zobral úplatok, zasa nastupuje jeho trestnoprávna zodpovednosť podľa ustanovení Trestného zákona. Na druhú časť vašej otázky, aké páky existujú na zabezpečenie správneho zhodnocovania majetku, vám oznamujem, že takouto pákou je samotný zákon o konkurze a vyrovnaní v znení jeho poslednej novely. V zmysle platného znenia zákona o konkurze a vyrovnaní totiž speňažovanie majetku v konkurze podlieha schváleniu konkurzných veriteľov, ktorí schvaľujú plán speňaženia. Ďalej, veriteľský výbor dohliada na činnosť správcu konkurznej podstaty. Ďalej, veriteľský výbor je oprávnený a na pokyn súdu povinný preskúmať hospodárenie konkurzného správcu. Súd je oprávnený uložiť správcovi, aby si na určité otázky, postupy vyžiadal názor veriteľského výboru. Veriteľský výbor je oprávnený na svojej schôdzi, a to aj opakovane svojou väčšinou vymeniť správcu konkurznej podstaty a navrhnúť súdu, takpovediac v úvo-dzovkách, „svojho“. Ďalej podľa vyhlášky, ktorú som vydal asi pred dvoma týždňami naposledy, súd prvýkrát vyberá správcu konkurznej podstaty podľa poradia v zozname správcov. To znamená, že nie je tam vlastne rozhodovacia činnosť súdu v takom zmysle, že by mohol rozhodovať medzi viacerými, ale jednoducho musí striktne podľa poradia správcov. Toto sa potom môže zmeniť až na schôdzi veriteľov, keby vymenili takto vymenovaného správcu. Pani poslankyňa, to sú aspoň najdôležitejšie ustanovenia zákona, ktoré na úvod deklarovanú pochybnosť o tom, že každý správca by mohol byť neúplatný, poctivý a podobne, dávajú do rámca právnych ustanovení, ktoré v maximálne možnej miere umožňujú zákonom, právnym predpisom zaručiť, aby priebeh konkurzného konania prebiehal striktne podľa zákona. | [] | 3,965,088 |
78 | 2022-12-20 | Autorizovaná rozprava | 47 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Prezentujme sa a hlasujeme. (Hlasovanie.) Prítomných 141 poslancov, za 70, proti 36, zdržalo sa 35, hlasovali všetci prítomní. Tento pozmeňujúci návrh sme neschválili. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 3,935,701 |
5 | 2010-09-09 | Autorizovaná rozprava | 269 | Maďarič, Marek, poslanec NR SR | Marek | Maďarič | poslanec NR SR | Vážení predovšetkým koaliční poslanci, ktorí ste na mňa reagovali, dôveryhodnosť politikov spočíva aj v tom, že sľubujú voličom to, čo dokážu splniť. Ak to sami nedokážu splniť, ale chcú byť zodpovední, tak sa snažia si získať spojencov. Ale pre ich získanie sa nemôžu k nim chovať arogantne a nemôžu s nimi nerokovať. Z tohto hľadiska vy ani nie ste dôveryhodní, ani ste sa nechovali zodpovedne. Ja sa nehrám na nič v tejto sále, snažím sa hovoriť svoje názory, s ktorými, samozrejme, nemusíte súhlasiť. Mne sa zdá, že niekto iný reagujúci na akékoľvek vystúpenie tu predvádza nejaké hry. A určite to nie sme my, ktorí sme vtiahli do tejto otázky referendum. Referendum tu je. A ak, pán predseda Sulík, hovoríte mne a mojim kolegom, poďte do toho, súčasne povedzte vašim voličom, choďte od toho. Tak buď my, alebo referendum, vyberte si. Ďakujem. | [] | 4,199,998 |
4 | 2002-12-12 | Autorizovaná rozprava | 121 | J. Jasovský, poslanec: | J | Jasovský | poslanec | Môžeme, prosím, hlasovať. | [] | 4,169,765 |
14 | 2013-01-31 | Autorizovaná rozprava | 192 | Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR | Erika | Jurinová | podpredsedníčka NR SR | Pani poslankyňa Vaľová. | [] | 4,114,104 |
21 | 2017-10-10 | Autorizovaná rozprava | 128 | Jarjabek, Dušan, poslanec NR SR | Dušan | Jarjabek | poslanec NR SR | Ďakujem. Ja začnem tak trošku ľahšie, toto bol taký županský prejav. Ale vážne teraz, hej? V prvom rade nikto neodpisuje pána prezidenta, pán prezident sa odpisuje sám, to je prvá vec, ktorá tuná ako musí zaznieť. Odmietanie pohľad nejakého parlamentného revanšu, vôbec to s tým nemá nič spoločného. Politický trapas z toho robia naši kolegovia z opozície, nie my, plus pán prezident, hej, ktorého sa tam čosi dotklo. No a budúcnosť ukáže, čo si bude občan pamätať z tejto debaty. Ja by som len v tejto chvíli otočil tú situáciu trošku, a iste si pamätáte na situáciu okolo predaja novostavby Slovenského národného divadla. No kto si pamätá tých všetkých Dostálov, ktorí vtedy vystúpili a ktorí chceli privatizovať novostavbu Slovenského národného divadla? Kto si pamätá tých Dostálov? Nikto. Dneska Slovenské národné divadlo stojí so všetkými scénami, hrá, normálne funguje a je to bežná záležitosť, dokonca ešte aj tí Dostálovia tam chodia a páči sa im tam. Toto presne budúcnosť ukáže. O niekoľko rokov budeme všetci radi, že takáto cena existuje, preto, lebo hovorím ešte raz, toto nie je proti nikomu, táto cena, vážené dámy a páni z opozície, vážený pán prezident, toto je pre niekoho a takto berte túto cenu. Nie nejaký politický boj opozície a koalície, to je zvrhlosť, to je doslova politická perverznosť, že to takto niektorí berú. To takto proste, to je čosi, čo ma v živote nenapadlo, že niekto bude z tohto vytĺkať nejaký politický kapitál a odvolávať sa ešte, má toľko drzosti niekto, že tuná spomína štátnu cenu Klementa Gottwalda a schvaľovanie Ústredným výborom KSS alebo KSČ. A na toto vám je ten Klement Gottwald dobrý, to je zaujímavé, ale inak mu neviete prísť na meno, páni Dostálovia! Ďakujem za pozornosť. (Reakcia z pléna.) | [
"(Reakcia z pléna.)"
] | 4,077,082 |
72 | 2022-10-18 | Autorizovaná rozprava | 145 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Pán poslanec Taraba stráca definitívne poradie a možnosť teda vystúpiť, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Želá si záverečné slovo pán navrhovateľ? Nie. Pán spravodajca? Takisto nie, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že sa blíži šestnásta hodina, tak asi dáva zmysel, aby sme pristúpili k odsúhlasenej zmene programu, a teda k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 534/2021 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2022 . Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 1271, výsledky rokovania výborov sú v tlači 1271a. Prosím pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Milana Krajniaka, aby v zastúpení podpredsedu vlády a ministra financií vládny návrh zákona odôvodnil. | [] | 4,063,143 |
53 | 2015-06-23 | Autorizovaná rozprava | 206 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec Fecko, nech sa páči. | [] | 4,138,189 |
48 | 2015-03-17 | Autorizovaná rozprava | 263 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 129 poslancov, za hlasovalo 78, zdržalo sa 51. Tento návrh sme schválili. Sme v treťom čítaní . Otváram rozpravu. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem ju za skončenú. Pán spravodajca. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 3,873,469 |
52 | 2001-11-09 | Autorizovaná rozprava | 9 | P. Farkas, poslanec: | P | Farkas | poslanec | J. Migaš, predseda NR SR: Hlasujeme o bode č. 2 zo spoločnej správy, ktorý bol vyňatý na osobitné hlasovanie. Gestorský výbor odporúča tento bod schváliť. Hlasujeme o bode č. 2 zo spoločnej správy s odporučením gestorského výboru schváliť ho. Hlasujeme. (Hlasovanie.) Prítomných je 112 poslancov, za návrh 55, proti 27, zdržalo sa 26, nehlasovali 4. Tento návrh sme neschválili. Ďalší bod. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,098,001 |
72 | 2022-09-30 | Autorizovaná rozprava | 81 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Pán poslanec Štefan Kuffa s faktickou poznámkou. | [] | 3,924,339 |
27 | 2013-11-29 | Autorizovaná rozprava | 82 | Paška, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Paška | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 138 prítomných, 46 za, 79 proti, 11 sa zdržali, 2 nehlasovali. Neschválili sme návrh. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 3,951,251 |
49 | 2019-09-10 | Autorizovaná rozprava | 18 | Danko, Andrej, predseda NR SR | Andrej | Danko | predseda NR SR | Pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime k prvému bodu programu, ktorým je druhé čítanie o zákone z 26. júna 2019, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony... (Ruch v sále.) Myslím, som dal dosť veľký čas, páni poslanci... (Neutíchajúci ruch v sále.) Páni, dal som dosť veľký časový priestor, aby ste si vybavili veci, ktoré nesúvisia so sálou. Ak, nech tu ostanú poslanci, ktorí majú záujem o prerokovanie tejto veci. Takže ešte raz: ... v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony vrátené prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou. Materiál je uvedený ako tlač 1563. Dávam slovo spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Nemkymu a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania vráteného zákona vo výbore. (Rokovanie o zákone z 26. júna 2019, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vrátenom prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky , tlač 1563.) | [
"(Ruch v sále.)",
"(Neutíchajúci ruch v sále.)",
"(Rokovanie o zákone z 26. júna 2019, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vrátenom prezidentkou Slovenskej repu... | 3,886,810 |
1 | 2020-03-20 | Autorizovaná rozprava | 375 | Kavecká, Monika, poslankyňa NR SR | Monika | Kavecká | poslankyňa NR SR | Vážené dámy, vážení páni, zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ktoré sa konalo 20. marca 2020. Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 145 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 145 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 145 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo, boli 2 neplatné. Zo 143 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Jaroslava Karahutu za predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie hlasovalo za 122 poslancov, proti 15 poslancov, zdržalo sa 6 poslancov. Podľa § 15 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na zvolenie predsedu výboru Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie zvolený Jaroslav Karahuta. (Potlesk.) O výsledku (Zápisnica o výsledku, pozn. red.) tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 20. marca 2020. Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 145 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 145 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 145 odovzdaných hlasovacích lístkov bol 1 neplatný. Zo 144 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Juraja Blanára za predsedu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky hlasovalo za 122 poslancov, proti 15 poslancov, zdržalo sa 7 poslancov. Podľa § 15 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na zvolenie predsedu výboru Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za predsedu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky zvolený Juraj Blanár. (Potlesk.) Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, ktoré sa konalo 20. marca 2020. Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 145 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 145 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 145 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 2 neplatné. Zo 143 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Jany Cigánikovej za predsedníčku Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo hlasovalo za 106 poslancov, proti 33 poslancov, zdržali sa 4 poslanci. Podľa § 15 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom priadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na zvolenie predsedu výboru Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bola za predsedníčku Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo zvolená Jana Cigániková. (Potlesk.) Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, ktoré sa konalo 20. marca 2020. Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 145 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 145 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 145 odovzdaných hlasovacích lístkov bol 1 neplatný. Zo 144 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Ľuboša Blahu za predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny hlasovalo za 55 poslancov, proti 84 poslancov, zdržalo sa 5 poslancov. Podľa § 15 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na zvolenie predsedu výboru Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol za predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny zvolený Ľuboš Blaha. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)",
"(Zápisnica o výsledku, pozn. red.)",
"(Potlesk.)",
"(Potlesk.)",
"(Potlesk.)"
] | 4,006,414 |
39 | 2014-10-15 | Autorizovaná rozprava | 74 | Martvoň, Anton, poslanec NR SR | Anton | Martvoň | poslanec NR SR | No tak, ako sme zvyknutí, pán poslanec Hlina, zasa horlivé vystúpenie, v ktorom pourážal ešte aj ľudí, že žerú seno. V takomto zmysle som to fakt nečakal. No, pán Hlina, nie každý má možnosť mať diviaka z lesa a chovať si ho. Nie každý má v rodine príbuzného, čo má štátne zákazky, tak žiaľbohu, aj ľudia majú problémy. Ale viete, vám sa o tom dobre hovorí, keď si žijete ako v bavlnke. Toľko z mojej strany. | [] | 3,997,017 |
10 | 2003-04-09 | Autorizovaná rozprava | 144 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | V. Tkáč, poslanec: Chcem v tejto súvislosti uviesť, že za každým promile vyjednávajúcich bossov, to hovorím láskavo, nie pejoratívne, vo svete, kde takýto model tarifného vyjednávania či kolektívneho vyjednávania je, existuje doslova a do písmena až vedecký výskum. Dobre zaplatení univerzitní ekonomickí profesori alebo inštitúcie pripravujú podklady pre vyjednávajúcu stranu. V tomto zmysle si myslím, že aj naša slovenská tripartita, ktorá má svoje opodstatnenie, by možno mohla mať to, čo dnes robí Výskumný ústav práce, sociálnych vecí a rodiny ako inštitút, ktorý by pripravoval seriózne odborné až vedecké podklady pre sociálne partnerstvo. Ďalej by som chcel v tejto súvislosti uviesť, že filozofujúcim problémom, nie filozofickým, tejto novely je otázka, či si vládna moc alebo aj politické sociálne miesta uvedomia vlastne jednu skutočnosť. Ak bude flexibilita pracovnoprávnych vzťahov z hľadiska možnosti dojednávania viacnásobného druhu alebo skupín právnych vzťahov, ak bude v tejto súvislosti viacnásobná možnosť pohybu v pracovnom čase, v podstate sa vytvorí priestor, poviem to veľmi zjednodušene, na posilnenie nezamestnanosti. A to sú zásadné otázky, pretože opačným trendom išla napríklad Jospainova vláda vo Francúzsku pred niekoľkými rokmi, keď znižovaním pracovného času pani Martina AUBRY ako prvá podpredsedníčka vlády a ministerka, vyšla o nej knižka pred tromi týždňami alebo mesiacmi - Dáma 35 hodín - a pamätáte si, ako zavádzala skrátený pracovný čas. Ozvali sa proti nej a proti vláde kamionisti, ktorým to zasiahlo do režimu a v tejto súvislosti bol politický cieľ vlády znížiť nezamestnanosť. Čiže poviem to zase sedliackym rozumom, ak dovolíte, a spôsobom, je nám jedno, či budú dvaja ľudia robiť po 4 hodiny, alebo jeden bude robiť vyše 16 hodín denne a dvaja budú na ulici, alebo budú nezamestnaní? Toto si treba jasne uvedomiť pri stanoviskách vo vzťahu k flexibilite pracovnoprávnych vzťahov. A toto je otázka, povedal by som, taká pred zátvorkou. Ak sa toto rozhodne, tak potom nie je problém technicky ušiť legislatívny kabát do vnútra Zákonníka práce z hľadiska pohybu v rámci druhov pracovnoprávnych vzťahov či z hľadiska pracovného času. V tomto zmysle táto novela Zákonníka práce nezníži nezamestnanosť, a to bol zrejme aj taký chabý pokus v lete, keď sa prijímal Zákonník práce vo veľkom časovom aj politickom strese, iste si na to spomínate, keď sa prijal Zákonník práce preto, aby bolo 8 vyšších územných celkov, a nebolo ich viac a neboli by iné. Z hľadiska jednotlivých inštitútov nechcem ísť do detailu. Pri druhom čítaní, samozrejme, reč o tom bude, ale dovoľte mi niekoľko poznámok. Z hľadiska diskriminácie aj z hľadiska niektorých inštitútov už o sexuálnej orientácii tu bola reč alebo aj médiá o tom hovorili. Treba si jasne uvedomiť, že existujú aj európske hodnoty, ktoré vôbec nespochybňujú aj mnou schválenú deklaráciu o ochrane alebo zvrchovanosti v kultúrnych a etnických oblastiach alebo otázkach. Jedna otázka je sexuálna orientácia, či to budem podporovať alebo či umožním osobám toho istého pohlavia adopciu detí, alebo budeme riešiť čiastkové problémy zákazu diskriminácie v súvislosti s priamym verbálnym alebo písomným prejavom o tom, že neprijímam vás do zamestnania pre vašu sexuálnu orientáciu. A to sú už iné hodnoty, ktoré treba riešiť. Je tam veľmi zaujímavá otázka, ktorá bola už v tomto parlamente raz otvorená. Ja som asi k nej dvakrát vystupoval v pléne, a to je otázka pracovnoprávnych vzťahov duchovných kňazov jednotlivých cirkví alebo náboženských spoločností, pretože naďalej platí v tejto súvislosti uznesenie či nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorým sa zasahuje do kanonického práva. Zákonník práce alebo novela má snahu postavenie duchovných cirkví náboženských spoločností istým spôsobom riešiť. Bude treba zrejme aj v našom výbore o tom diskutovať aj vo vzťahu k nálezu Ústavného súdu, či to tam treba vôbec uviesť a či nenechať ten automat, ktorý sme pri novom Zákonníku práce spolu aj s niektorými kolegami s KDH, vedia o tom, diskutovali, či neriešiť to prostredníctvom absolútnej priority kanonického práva. Z hľadiska jednotlivých ďalších inštitútov novely Zákonníka práce je otázka pracovného času, už som sa o nej zmienil z hľadiska väzby na otázky zamestnanosti či nezamestnanosti. Chcel by som ešte v tejto súvislosti ďalej uviesť, že bude naďalej treba diskutovať o ďalšej dôslednej reforme pracovného práva. Myslím tým najmä vytváranie odborného základu na kolektívne tarifné vyjednávanie. Myslím tým najmä na skvalitňovanie inšpekcie práce. Myslím si, že tejto otázke by sa aj ministerstvo, aj vláda, ale aj parlament mali venovať, pretože otázka uplatňovania pracovnoprávnych vecí je dnes veľmi vážnym problémom. Sám mám na stole prípad pána z Prešovského okresu, s ktorým neplatne rozviazala organizácia zamestnávateľ pracovný pomer v roku 1991. Dnes mi poslal úžasný list, pretože 15. apríla 2003 má prvé pojednávanie v tejto súvislosti. Je to absurdné v čase, keď organizácia zamestnávateľ dávno neexistujú. Akým spôsobom teda ďalej reformovať pracovné právo. Chcel by som na záver vyhlásiť, že po určitých diskusiách zrejme na úrovni najmä výboru pre sociálne veci a bývanie je novela Zákonníka práce aj vzhľadom na stav sociálneho partnerstva prijateľná a nevidím tam zásadnejšie rozpory. Posledná poznámka, ak dovolíte, k podstate tejto novely. Podstata novely spočíva predovšetkým v tom, že sa menia zásadné pomery participácie účasti zamestnancov na rozvoji, riadení, kontrole činností zamestnávateľa. V tejto súvislosti chcem uviesť, že po roku 1990 česko-slovenský model vychádzal z takzvaného exkluzívneho postavenia odborov na úrovni zamestnávateľa, ktorý spočíval v tom, že aj po obmedzení takzvaného uznesenia IV. všeodborového zjazdu ROH v decembri 1990 odbory vlastne v Čechách aj na Slovensku získali určitú právnu subjektivitu a legitimitu z hľadiska rôznych foriem vzájomnej súčinnosti spolurozhodovania, kolektívneho vyjednávania, práva na informovanosť a podobne. Chcel by som však uviesť aj to, že existujú, povedal by som, také skupiny odborobijcov a nie som fan klub ani súčasného vedenia odborov, ale chcem povedať, že dnes patrí do výbavy európskej sociálnej i právnej kultúry sociálny dialóg a sociálne partnerstvo. Aj konzervatívne krajiny a pravicové strany majú dokonca formuláciu dajme tomu v Klesheimskej deklarácii o sociálne orientovanej, ekonomicky a ekologicky orientovanej ekonomike, ale majú aj tézy o sociálnom partnerstve. Všetky rozhodujúce dokumenty Európskej komisie, či Lisabonská, či Amsterdamská, či Zmluva z Nice, hovoria veľmi evidentne a jasne o tom, že sociálne partnerstvo má svoj význam. Zúčastnil som sa pred niekoľkými týždňami na stretnutí na takzvanej vysokej úrovni v Bruseli, kde bolo stretnutie reprezentantov sociálneho departmentu vrátane Európskej komisárky pre sociálne veci spolu s vedením Medzinárodnej organizácie práce na čele s generálnym riaditeľom Medzinárodného úradu práce Juanom Somaviom. Európska komisia dávala MOP podklady na november 2003, kde v roku 2003 v novembri Medzinárodná organizácia práce má predložiť dokument o globalizácii a o sociálnych a ekonomických právach. Aj v tejto súvislosti treba uviesť, že otázka sociálneho dialógu, sociálneho partnerstva patrí medzi základné hodnoty nielen európskej sociálnej a právnej kultúry, ale aj svetovej sociálnej a právnej kultúry. V tejto súvislosti Zákonník práce, jeho novela vlastne vyraďuje istým spôsobom z tých kompetencií príslušné odborové orgány v podnikoch, závodoch a posilňuje princíp participácie prostredníctvom závodných rád. Nepovažujem to za protiústavné ani protiprávne, je to vec legitímneho rozhodnutia väčšiny alebo toho, kto vládne. V tejto súvislosti treba, znovu opakujem, posilňovať aj na úrovni odborov i zamestnávateľských zväzov postavenie vyšších orgánov, ktoré by mali pripraviť seriózne odborné poklady na kolektívne tarifné vyjednávanie. V tejto súvislosti, a tým aj končím, si myslím, že aj tie peripetie, ktoré viedli k tejto novele Zákonníka práce, vlastne sú eliminované a celkovo možno povedať, že po určitých výhradách či po diskusiách vo výbore je možné celkom s touto novelou súhlasiť. Ďakujem pekne niektorým, ktorí si ma vypočuli. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,064,597 |
23 | 2013-09-12 | Autorizovaná rozprava | 91 | Fecko, Martin, poslanec NR SR | Martin | Fecko | poslanec NR SR | Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem len pripomenúť členom výboru pre kontrolu činnosti NBÚ, že budeme sedieť dnes o 12.15 hodine v miestnosti č. 71. Ďakujem. | [] | 4,129,308 |
27 | 2008-09-18 | Autorizovaná rozprava | 70 | P. Paška, predseda NR SR: | P | Paška | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 136 prítomných, 79 za, 56 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že tieto body sme schválili. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 3,954,569 |
10 | 2016-10-12 | Autorizovaná rozprava | 129 | Kažimír, Peter, minister financií SR | Peter | Kažimír | minister financií SR | Ďakujem veľmi pekne za slovo. V rámci boja proti daňovým podvodom sa navrhuje zaviesť tzv. superpredbežné opatrenie, tak aby správca dane mohol okamžite zabezpečiť peňažné prostriedky na účte daňového subjektu s cieľom zabrániť ich ďalšiemu zneužívaniu v podvodnom konaní. S cieľom zjednodušiť výkon správy daní sa navrhuje, aby správca dane mohol sám opraviť chyby v daňovom priznaní, ktoré nemajú vplyv na výšku dane. Pokiaľ ide o chyby, ktoré majú vplyv na výšku dane, zavádza sa nový inštitút – vyrubovací rozkaz, ktorý zabezpečí pružnejšie vyrubenie danie, t. j. správca dane môže vyrubiť daň bez výkonu daňovej kontroly na základe skutočností, ktoré má k dispozícii. Z dôvodu zefektívnenia výkonu daňovej exekúcie sa navrhuje zaviesť elektronickú komunikáciu s bankami, ktorá nahradí súčasné nákladné papierové doručovanie poštou. Aby bol inštitút odkladov a splátok dane prístupnejší pre širšiu podnikateľskú verejnosť, navrhuje sa pri sumách nad 3-tisíc eur nevyžadovať zabezpečenie dlžnej sumy záložným právom a súčasne sa ruší doterajší ročný časový limit povoľovania odkladov. Predpokladáme, že sa toto opatrenie bude dotýkať 100-tisíc podnikateľov, ktorí by tento inštitút vedeli využiť. Všetko na úvod. Ďakujem pekne. | [] | 4,196,327 |
16 | 2011-03-30 | Autorizovaná rozprava | 79 | Jasaň, Viliam, poslanec NR SR | Viliam | Jasaň | poslanec NR SR | Ďakujem pekne, pán predseda. Bol tu šum, takže som vôbec nerozumel pánovi Jurčíkovi, tak som si ten pozmeňujúci a doplňujúci návrh prečítal. Objavil som tam nejaké chyby. Možno je to preklep, ale významovo to dosť mení to, čo tam je napísané. Ja vám nepoviem, kde sa to nachádza, očakávam, že aj poslanci vládnej koalície si to prečítali a prídu na to sami. Druhá poznámka. Pán kolega Jurčík, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, ja organizujem detské tábory, kde si deti vytvárajú detské parlamenty. Ja vás chcem vyzvať, na moje náklady príďte tým deťom ukázať, ako funguje a pracuje poslanec Národnej rady Slovenskej republiky za SaS. Ďakujem pekne. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,203,111 |
17 | 2017-05-11 | Autorizovaná rozprava | 198 | Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR | Lucia | Ďuriš Nicholsonová | podpredsedníčka NR SR | Nech sa páči, s reakciou na faktické poznámky pán poslanec Bernaťák. | [] | 3,919,718 |
24 | 2021-02-25 | Autorizovaná rozprava | 279 | Záborská, Anna, poslankyňa NR SR | Anna | Záborská | poslankyňa NR SR | Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca, milí kolegovia, situácia na Slovensku je nesmierne vážna, inak by sme tu asi nesedeli. A nielen situácia v zdravotníctve v počte nakazených či počte obetí pandémie, ale aj celospoločenská atmosféra frustrácie hnevu a stupňujúcej sa občianskej neposlušnosti, ktorá je rovnako pochopiteľná, ako nebezpečná. Dovoľte mi ako lekárke na úvod zareagovať a dotknúť sa čísiel, ktoré sa v médiách i v tejto sále opakujú dookola ako mantra. Je to aktuálny počet hospitalizovaných a počet mŕtvych, ktorý je vraj najvyšší na svete v súčasnej dobe. Čudujem sa, že dokonca aj odborníci používajú prirovnania, že sme ako v Bergame. Aj tam pred rokom zomieralo 30 % hospitalizovaných a rovnako je to u nás. Podľa mňa je to prirovnanie absurdné, keď sa porovnáva región, ktorý má zdravotníctvo v rámci Talianska najrozvinutejšie, so Slovenskom. Spomíname si na predvolebné diskusie, kde sa poukazovalo na Slovensko, že je jedno z najhorších, myslím, že na druhom mieste v Európe, že 11 000 ľudí mladších ako 75 rokov zomrie na Slovensku na neodvrátiteľné ochorenia. Bolo to, bol to headline zdravotníckej politiky, do konca pána bývalého prezidenta Kisku. Pamätáme si na 5 000 horiacich sviečok pred Úradom vlády za zbytočné nezachránené ľudské životy. Voľby sa konali
29. februára roku 2020, teda pred pandémiou COVID-19. Tento stav ukazoval pred pandémiou na výkonnosť zdravotného, zdravotníckeho systému, na zlyhávanie štátnej politiky v zdravotníctve, na kvalitu zdravotnej starostlivosti, na nedostatočnú sekundárnu prevenciu a nedostatočnú efektivitu život zachraňujúcich zákrokov. A tu začala pandémia a tomu sa rovnajú aj výsledky, ktoré momentálne prežívame. Nebudem hovoriť o zodpovednosti. Veci okolo predlžovania núdzového stavu treba pomenovať jasne a zreteľne. Čelíme kríze, ktorá v dejinách našej vlasti za ostatných tridsať rokov nemá obdobu. Je to kríza zdravotná, ekonomická, finančná, psychologická, sociálna, duchovná, ale hlavne kríza dôvery v tento štát. Ako zvolení poslanci máme veľkú zodpovednosť, ako sa rozhodneme, aký odkaz vyšleme národu. Ja osobne som presvedčená, že nikto z nás poslancov v tejto sále si neželá nekonečné predlžovanie núdzového stavu. Tento výnimočný režim už trvá pridlho a zdá sa, akoby jeho pomenovanie strácalo nielen slovný význam, ale aj efekt v zmysle dodržiavania pravidiel. Pravidiel, ktoré by mali smerovať k spoločnému dobru nás všetkých. Zatiaľ čo v prvej vlne sme sa ako národ zomkli a príkladne dodržiavali určené pravidlá, či takmer sa predbiehali v kreatívnych prejavoch solidarity a vzájomnej pomoci, dnes je situácia dramaticky iná. Nielen sociálne siete, ale aj ulice napĺňajú nespokojní občania, ktorí nevidia zmysel v dodržiavaní nariadení, alebo ich otvorene nedodržiavajú. Dovolím si povedať, že je to jeden z kľúčových faktorov, ktorý spôsobuje, že lockdowny v ostatných krajinách zaberajú, ale u nás nie. Preto chcem aj v súvislosti s diskusiou o opätovnom predĺžení núdzového stavu na tomto mieste navrhnúť dva kroky, ktoré sú z môjho pohľadu kľúčové na zlepšenie súčasného stavu. Po prvé, potrebujeme takpovediac opäť získať na palubu kritickú väčšinu občanov, a to sa nám môže podariť iba zmenou komunikácie a spoločným postupom. Dnes nie je čas na to hľadať vinníka za súčasný stav. Dnes potrebujeme aspoň na chvíľu zahodiť politické tričká a ťahať spoločne za jeden povraz pre dobro slovenských rodín, živnostníkov, starých, chorých a pre dobro našich detí. Všetci dobre vieme, že aj keď sa nám podarí pandémiu prekonať, jej bolestné následky nás v sociálnej, duchovnej, duševnej, zdravotníckej či ekonomickej sfére ešte len čakajú. Preto ešte raz vyzývam nás všetkých, pokúsme sa v tak kritickej situácii, ako je dnešná, všetci spoločne konštruktívne spolupracovať. Slovensko to veľmi potrebuje. My všetci to potrebujeme. Po druhé, okrem zmeny komunikácie a atmosféry spolupráce potrebujeme zlepšiť mechanizmy kontroly pravidiel. Vďaka COVID-automatu sú tieto pravidlá dnes konečne jasnejšie a predvídateľnejšie a ak chceme, aby zaberali, musia byť dôkladnejšie kontrolované. Jeden príklad za všetky. Vo Francúzsku, ktoré pred rokom, ale aj pred Vianocami malo podstatne horšie čísla, ako máme my v počte nakazených, ešte v prvej vlne za šesť týždňov vykonali viac ako 20 miliónov kontrol dodržiavania opatrení a uložili viac ako milión pokút. Je to každý 60. občan, vo Francúzsku dostal pokutu. Za rovnaké obdobie druhej vlny im stačilo urobiť už menej kontrol, bola to asi jedna štvrtina a cez Vianoce, keď mali zákaz vychádzania, len jedna desatina. Občania si jednoducho zvykli, že platia pravidlá a nesmú sa porušovať. Ak sme doteraz poctivo nekontrolovali porušovanie vyhlásených pravidiel, ľudia si na to tiež zvykli a aj preto náš lockdown nezaberá. Musíme to zmeniť nie preto, že by sa niekto z nás tešil z trestania ľudí, ktorí sú aj bez toho už v náročnej situácii, ale preto, že ak to nebudeme robiť, rezignujeme na jednu zo základných úloh štátu – chrániť dobro svojich občanov. Milé kolegyne, vážení kolegovia, možno sa spýtate, čo tým vlastne chcem povedať, či sa staviam proti predĺženiu núdzového stavu, alebo sa ho naopak snažím obhájiť. Úprimne hovorím, o predĺžení núdzového stavu sa nerozhoduje ľahko. Ale ak sme za predĺženie núdzového stavu hlasovali v decembri, keď bola situácia podstatne lepšia, dnes naše pochybnosti obstoja ešte menej. A preto, áno, budem hlasovať za predĺženie núdzového stavu ako prostriedku k cieľu, ktorým je návrat do normálneho života pre nás všetkých. Inú cestu nevidím, len predĺženie núdzového stavu za jasných pravidiel. Jedným dychom však dodávam, že hneď od zajtra je našou povinnosťou hľadať ďalšie cesty, ktoré môžu byť podobne neúčinné v boji s pandémiou, ale zároveň umožnia postupnú úľavu od obmedzení, ktoré doliehajú na našich občanov a na nás všetkých. Opäť sa môžeme inšpirovať Francúzskom, ale aj inými krajinami, ktoré za týmto účelom vytvorili a prijali nové zákony alebo inštitúty, ktoré reagujú na výnimočný stav výnimočnými opatreniami, ktoré sú spojené so zdravotnou katastrofou v ich krajinách. Rozmýšľajme ako nepredlžovať núdzový stav, ale príďme s iným legislatívnym rámcom, ktorý umožní postupný prechod do normality a intenzívnu prípravu na riešenie ekonomickej a sociálnej krízy, ktorá sa črtá na obzore. Obraciam sa týmto na vládu a žiadam ich o zváženie prípravy zákonov, ktoré nám pomôžu v prechode k normálnemu životu. Verím, že práve zmena komunikácie smerom k občanom, odloženie hádok a konštruktívny spoločný postup, dôslednejšia kontrola jasných pravidiel a hľadanie spôsobov prechodu od núdzového stavu k normalite môže byť cestou k tomu, aby sme núdzový stav už v budúcnosti nemuseli predlžovať. Ale hlavne, aby sa nám konečne podarilo zlomiť krivku počtu nakazených a mohli sa čo najskôr tešiť na život bez rúšok, tak ako to tu bolo spomínané, bez strachu, bez frustrácie a aby sme si mohli čo najskôr povedať, zvládli sme to a zvládli sme to spoločne. Ďakujem pekne. | [] | 4,230,242 |
20 | 2008-04-09 | Autorizovaná rozprava | 262 | M. Vášáryová, poslankyňa: | M | Vášáryová | poslankyňa | Ja by som vás chcela, vážený pán kolega, upozorniť, neviem, kto vám to písal, ale my nemáme ruský plyn. Viete, to, čo mi tu svieti a kúri, to je turkménsky plyn, pretože Ruská federácia nemá dostatok svojho plynu na vývoz. Môžete si to prečítať v iných materiáloch, v tomto zameraní, samozrejme, to nemá tam ani prečo byť. Preto, keď hovoríme o hospodárskej politike práve aj pre ten nedostatok plynu v Ruskej federácii, je mimoriadne dôležité diverzifikovať zdroje plynu pre naše hospodárstvo a pre domácnosti. Druhá vec, vy ste sa tu rozplývali, že s Kazachstanom máme 108 mil. USD. Možno pre obyčajného človeka 108 mil. USD predstavuje nejakú hodnotu. Ja vás len chcem upozorniť, že obchodná výmena medzi Slovenskom a Poľskom presahuje 4 mld. USD. Takže 108 mil. USD je len dôkazom našej neschopnosti a ničoho iného. Ináč upozorňujem, že 98 % výnosného obchodu máme s Európskou úniou a že s Ruskou federáciou máme veľké saldo, pretože nemáme čo odtiaľ dovážať, aby sme vyrovnali to, čo musíme platiť za ropu a plyn. A znovu hovoríte o malej krajine. Navštívte Luxembursko, členskú krajinu Európskej únie, a tam im povedzte, že sú malá krajina. | [] | 4,090,678 |
32 | 2021-06-23 | Autorizovaná rozprava | 2 | Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Laurenčík | podpredseda NR SR | Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenej schôdzi, a to návrhom, druhým čítaním o návrhu poslancov Milana Vetráka, Petry Hajšelovej, Juraja Šeligu, Milana Laurenčíka a Romana Foltina na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomerov niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 518, spoločná správa výborov má tlač 518a. Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Milanovi Vetrákovi, aby návrh zákona odôvodnil. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo. (Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka, Petry Hajšelovej, Juraja Šeligu, Milana Laurenčíka a Romana Foltina na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov , tlač 518.) | [
"(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka, Petry Hajšelovej, Juraja Šeligu, Milana Laurenčíka a Romana Foltina na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej r... | 3,939,809 |
72 | 2022-09-21 | Autorizovaná rozprava | 131 | Vaňová, Jarmila, poslankyňa NR SR | Jarmila | Vaňová | poslankyňa NR SR | Ďakujem za slovo. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. | [] | 4,194,868 |
75 | 2022-10-26 | Autorizovaná rozprava | 52 | Karahuta, Jaroslav, poslanec NR SR | Jaroslav | Karahuta | poslanec NR SR | Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám do druhého čítania návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej republiky č. 145/1995 o správnych poplatkoch. Cieľom tohto návrhu zákona je upraviť výšku správnych poplatkov a zaviesť nové správne poplatky orgánov veterinárnej správy. Orgány veterinárnej správy okrem poplatku za vydanie záväzného posudku v územnom, stavebnom a kolaudačnom konaní dlhodobo nevyberajú žiadne správne poplatky. V súvislosti s trendom zvyšovania zaťaženosti v súčasnosti dochádza k navyšovaniu počtu a kvality úkonov orgánov veterinárnej správy, ktoré sú spojené jednak s vydávaním záväzných posudkov a registrácií u chovov zvierat, zberných stredísk so zvieratami, schvaľovanie cestných dopravných prostriedkov a kopu ďalších rozhodnutí na schvaľovanie a prevádzkovanie rôznych zariadení spadajúcich do kompetencie Štátnej veterinárnej a potravinovej správy. Väčšina týchto administratívnych úkonov sa konala bezplatne a vzhľadom k tomu, že dochádza k zvýšeniu nákladov na výkon Štátnej veterinárnej a potravinovej správy tento zákon považujem za nevyhnutný. V súčasnosti chcem na záver oceniť a poďakovať aj ministerstvu financií, ktoré zaradilo príjmy z týchto správnych poplatkov už v tohtoročnom návrhu štátneho rozpočtu do výdavkovej časti kapitoly ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a tie budú použité pre Štátnu veterinárnu a potravinovú správu na kompenzácie miezd. Ďakujem veľmi pekne a končím. | [] | 3,869,098 |
6 | 2020-04-30 | Autorizovaná rozprava | 10 | Heger, Eduard, podpredseda vlády a minister financií SR | Eduard | Heger | podpredseda vlády a minister financií SR | Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, nebudem hovoriť dlho, pretože sme vlastne o tomto návrhu zákona hovorili už včera v prvom čítaní. Je to teda zákon technického charakteru, ktorý upravuje povinnosti jednotlivých podnikateľov, ktorí musia podávať tieto štatistické výkazy, vlastne ide len o nastavenie fungovania v čase pandémie, takže myslím, že všetko bolo jasné včera, dnes to prebehlo na výbore bez problémov. Takže len vás chcem poprosiť o podporu v mene predsedu Štatistického úradu, ktorý teda predkladá tento návrh zákona, aby dostal veci do poriadku. Ďakujem pekne. | [] | 4,211,051 |
28 | 2021-05-13 | Autorizovaná rozprava | 325 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Pán predkladateľ Dostál, tri faktické poznámky evidujem na vaše vystúpenie. Ako prvý Martin Čepček, nech sa páči. | [] | 4,138,799 |
8 | 2007-03-22 | Autorizovaná rozprava | 225 | A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: | A | Belousovová | podpredsedníčka NR SR | S reakciou na vystúpenie pána poslanca Petráka sa s faktickou poznámkou neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. A ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Lukša. Nech sa páči, pán poslanec. | [] | 4,059,102 |
28 | 2021-05-06 | Autorizovaná rozprava | 126 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Pán poslanec má doplňujúcu otázku. | [] | 3,924,782 |
6 | 2006-12-13 | Autorizovaná rozprava | 18 | P. Pelegrini, poslanec: | P | Pelegrini | poslanec | Po prvé. V čl. I v § 3 ods. 1 sa za slovo „vozidla“ vkladajú slová „a na mieste v čase výkonu kontroly úhrady mýta aj vodič vozidla“. Odôvodnenie: Na vymedzených úsekoch ciest nebude vždy prítomný prevádzkovateľ vozidla, preto sa dopĺňa pri kontrole povinnosť platiť mýto, resp. preukázať jeho uhradenie aj vodičovi vozidla. Po druhé. V čl. I § 4 znie: „Oslobodenie od mýta sa vzťahuje na vozidlá po a Ministerstva vnútra Slovenskej republiky označené podľa osobitného predpisu, po b Ministerstva obrany Slovenskej republiky, po c ozbrojených síl alebo civilných zložiek vysielajúceho štátu na účel plnenia služobných povinností, po d Ozbrojených síl Slovenskej republiky a organizácie Severoatlantickej zmluvy, po g záchranných zložiek integrovaného záchranného systému podľa osobitného predpisu, po i správcu výberu mýta, po j používané na údržbu vymedzených úsekov ciest. Poznámky pod čiarou k odkazom 3 až 5 znejú: K odkazu 3. § 51 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 8 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 225/2004 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov. Odkaz 4. Zmluva medzi štátmi, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy a inými štátmi zúčastnenými v partnerstve za mier vzťahujúce sa na štatút ich ozbrojených síl (oznámenie č. 324/1997 Z. z. zmluva medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Severoatlantickej zmluvy vzťahujúcej sa na štatút ich ozbrojených síl). K odkazu 5. § 8 ods. 1 zákona č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších predpisov. Odôvodnenie. Oslobodenie od mýta je dané do súladu s predpismi Európskej únie. Bod 3 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I v § 6 sa dopĺňa ods. 5, ktorý znie: „Správca výberu mýta je povinný Policajnému zboru umožniť na plnenie jeho úloh, podľa tohto zákona nepretržitý a priamy prístup k informáciám zhromaždeným elektronickým zariadením podľa ods. 3.“ Odôvodnenie: Policajný zbor na účely kontroly dodržiavania zákona potrebuje mať prístup k informáciám o elektronickom výbere mýta, preto sa vymedzuje účel ich poskytovania informáciou. Bod 4. K čl. I § 7 ods. 1. V úvodnej vete ods. 1 sa slová „spolupráci“ nahrádzajú slovami „v súčinnosti“. Odôvodnenie: Ide o spresnenie, keď poverená osoba nemôže vykonávať kontrolu bez súčinnosti Policajného zboru, pretože nemá oprávnenie zastavovať vozidlá v premávke. Bod 5 pozmeňujúceho návrhu. Za čl. II sa vkladajú čl. III. a IV., ktoré znejú: „Čl. III. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.“ V § 55 sa dopĺňa písm. e), ktoré znie: „Je to potrebné na plnenie úloh súvisiacich s výkonom kontroly úhrady mýta podľa osobitného predpisu.“ Poznámka pod čiarou k odkazu 23a znie: „§ 7 ods. 6 písm. c) zákona č. /2006 Z. z. zákona o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“ Ide o odôvodnenie zabezpečenia vymožiteľnosti pohľadávky na mieste, a to zabránením odjazdu vozidla, resp. zabrániť pokračovať v jazde vozidlu, pri ktorom bol zistený priestupok z titulu nezaplatenia mýta, preto sa táto úprava premieta aj do zákona č. 171 o Policajnom zbore a následne aj do zákona o premávke na pozemných komunikáciách. Čl. IV. znie: „Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov sa mení takto: V § 67 sa ods. 1 dopĺňa písm. e), ktoré znie: „Zakáže jazdu podľa osobitného predpisu.“.“ Poznámka pod čiarou k odkazu znie: 23b § 7 ods. 6 písm. c) zákona č.../2006 Z. z. zákona o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Bod 2. V § 86 sa za ods. 12 vkladá nový ods. 13, ktorý znie: „Národnej diaľničnej spoločnosti, akciovej spoločnosti, sa poskytujú informácie z evidencie vozidiel okrem vozidiel kategórie M1 L a T len na účely výberu mýta aj bez predchádzajúcej písomnej žiadosti na dátových nosičoch údajov (v elektronickej forme) najmenej raz za mesiac, a to aj bez predchádzajúceho súhlasu osoby, ktorej sa taká informácia týka v tomto rozsahu: po a meno a priezvisko alebo obchodné meno, adresa trvalého pobytu alebo sídla, rodné číslo alebo identifikačné číslo držiteľa vozidla, vlastníka vozidla a osoby, na ktorú sa držba vozidla previedla; po b pridelené evidenčné číslo, druh vozidla, značka, obchodný názov, typ, variant a verzia vozidla, dátum prvej evidencie alebo rok výroby vozidla, výrobné identifikačné číslo (VIN), celková hmotnosť vozidla.“ Poznámka pod čiarou k odkazu 23aa znie: Zákon č. 639/2004 Z. z. o Národnej diaľničnej spoločnosti a o zmene a doplnení zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 747/2004 Z. z. Doterajšie odseky 13 a 14 sa označujú ako odseky 14 a 15. Odôvodnenie: Nevyhnutnosť prístupu k údajom na vymožiteľnosť pohľadávky prostredníctvom súdu v súlade so zákonom o ochrane osobných údajov sa vymedzuje príjemca informácií a účel ich poskytovania. Ďalší bod, samozrejme, doterajší čl. III sa označuje ako čl. V. Bod 6 pozmeňujúce návrhu. V doterajšom čl. III sa slová „1. januára 2008“ nahrádzajú slovami „1. apríla 2007“. Odôvodnenie: Účinnosť zákona je potrebná na vyhlásenie výberového konania na poskytovateľa elektronického mýtneho systému, preto sa účinnosť zákona posúva na skorší termín, t. j. 1. apríl 2007. Panie poslankyne, páni poslanci, žiadam vás o podporu mnou prednesených pozmeňujúcich návrhov. Ďakujem pekne. | [
"(oznámenie č. 324/1997 Z. z. zmluva medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Severoatlantickej zmluvy vzťahujúcej sa na štatút ich ozbrojených síl)",
"(v elektronickej forme)",
"(VIN)",
"(cestný zákon)"
] | 4,223,273 |
10 | 2016-10-12 | Autorizovaná rozprava | 281 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 139 poslancov, za návrh 101, proti 19, zdržalo sa 19. Konštatujem, že tento vládny návrh zákona sme schválili. Teraz budeme hlasovať v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, tlač 185. Pani poslankyňa Irén Sárközy, ako spravodajkyňa máte slovo. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení zákona č. 359/2015 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 359/2015 Z. z. o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na účely správy daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 185.) | [
"(Hlasovanie.)",
"(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení zákona č. 359/2015 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 359/2015 Z. z. o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na účely správy daní a ... | 4,196,479 |
38 | 2018-11-29 | Autorizovaná rozprava | 329 | Krištúfková, Petra, poslankyňa NR SR | Petra | Krištúfková | poslankyňa NR SR | Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, som veľmi rada, že viacerí z nás tu majú v tejto chvíli rovnaký názor a rovnaký cieľ a že koalícia prišla s týmto návrhom, tak isto ako aj pani poslankyňa Verešová, ktorá tu stála predo mnou. Návrh na zvýšenie daňového bonusu je skutočne dobrý návrh a je to krok správnou cestou, pretože podporuje rodiny pracujúcich rodičov. Avšak nemôžeme súhlasiť s tým, že sa týka len detí do šesť rokov. A preto aj podávame pozmeňujúci návrh, v ktorom navrhujeme, aby sa zvýšenie daňového bonusu na dvojnásobok týkal všetkých nezaopatrených detí a nielen detí do šesť rokov, ako predložil návrh MOST – HÍD. Všetci dobre veľmi vieme, že čím sú deti staršie, tým stúpajú aj náklady. A náklady stúpajú vo všetkých oblastiach, či je to strava, ošatenie, alebo mimoškolské aktivity. A čo sa týka nás, ak tu chceme hovoriť o skutočnej podpore pre rodiny, ak naozaj chceme zastaviť demografický pokles a ak to myslíme naozaj vážne, že rodina je základ a potrebuje ekonomickú stabilitu, tak sa musíme postarať o všetky nezaopatrené deti, nielen o deti do šesť rokov. A preto zvýšenie daňového bonusu na dvojnásobok, na sumu 44,34 euro, sa musí týkať aj rodín s deťmi staršími ako šesť rokov. Tento predložený návrh, samozrejme, podporíme aj v druhom čítaní, pretože práve rodiny s deťmi sú našou prioritou. Ale chcem vás poprosiť o podporu pre tento náš pozmeňujúci návrh, pretože len vtedy to bude spravodlivé voči všetkým pracujúcim rodičom. Predložím teraz pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Predkladám pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto: V čl. I bod 1 § 33 odsek 1 znie: „(1) Daňovník, ktorý v zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 5 aspoň vo výške šesťnásobku minimálnej mzdy alebo ktorý dosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 aspoň vo výške šesťnásobku minimálnej mzdy a vykázal základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2, si môže uplatniť daňový bonus na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom, pričom prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie tohto daňového bonusu. Suma daňového bonusu, o ktorú sa znižuje daň, je 44,34 eur mesačne.“ Veľmi pekne ďakujem. | [
"(1)"
] | 4,099,816 |
55 | 2022-02-02 | Autorizovaná rozprava | 129 | Kollár, Boris, predseda NR SR | Boris | Kollár | predseda NR SR | S ďalšou faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Kočiš. | [] | 3,900,654 |
40 | 2005-02-04 | Autorizovaná rozprava | 21 | Ľ. Vážny, poslanec: | Ľ | Vážny | poslanec | Po prvé, v článku 1 v § 2 sa za odsek 2 vkladajú nové odseky 3 a 4, ktoré znejú, odsek 3, nelegálna práca je aj práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nemá s právnickou osobou alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, založený právny vzťah podľa osobitného predpisu, odkaz na osobitný predpis, štvrtý odsek, nelegálne zamestnávanie je aj zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený právny vzťah podľa osobitných predpisov, zase odkaz na poznámku, doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 5, poznámka pod čiarou k odkazu znie, napríklad Obchodný zákonník, respektíve môže byť aj Občiansky zákonník. Odôvodnenie tohto bodu je to, že vzhľadom na to, že navrhovaná právna úprava nepokrýva prípadnú nelegálnu prácu vykonávanú mimo pracovnoprávnych vzťahov alebo obdobných právnych vzťahov, sa navrhuje, aby sa právna úprava rozšírila aj o iné právne vzťahy uzatvorené na základe iných právnych noriem ako len Zákonníka práca, menovite tým myslíme dohody o vykonaní práce, takisto nelegálna práca vykonávaná formou služby na základe mandátnej zmluvy alebo na základe zmluvy o dielo a rôzne iné, iné uzatvorené alebo neuzatvorené nelegálne vzťahy. Po druhé, k článku 5, v článku 5 sa za bod 2 dopĺňa nový bod 3, ktorý znie: bod 3, v § 29, odsek 2 sa za písmeno f) dopĺňa nové písmeno g), ktoré znie: g) písmeno, i potvrdením príslušného inšpektorátu prácu alebo rovnocenným dokladom vydaným správnym orgánom v krajine svojho sídla. Odôvodnenie. Doplnenie preukazovania podmienky zákazu nelegálnej práce v dikcii platného zákona o verejnom obstarávaní, dikcia zákona o verejnom obstarávaní je taká, že keď sa podnikateľ uchádza o verejnú zákazku či už formou verejnej súťaže, užšej súťaže alebo inej formy verejného obstarávania, musí preukázať, že nemá nedoplatky voči daňovému úradu, Sociálnej poisťovni a tak ďalej a to, že nemá takéto nedoplatky, sa v ďalšom preukazuje potvrdením príslušného daňového úradu, potvrdením príslušného úradu Sociálnej poisťovne a tým, že zavedieme tam podľa predkladanej novely ustanovenie, že podnikateľ je vtedy prijateľný na získanie verejnej zákazky, je to jedna z podmienok účasti tohto podnikateľa iba vtedy, ak nevykonáva nelegálnu prácu, respektíve nezamestnáva v rozpore so zákonom o nelegálnej práci, a nemáme tam riešené, ako sa táto skutočnosť preukazuje, čiže ambíciou tohto bodu 2 je doriešenie aj tohto chýbajúceho ustanovenia, to znamená, že príslušný inšpektorát práce by mal vydať podnikateľovi potvrdenie o tom, že nevykonáva nelegálnu prácu. Je tam, trošku s pánom predkladateľom, s pánom ministrom sme sa teraz bavili, že je tam trošku problém, pretože inú evidenciu má daňový úrad, inú evidencie má Sociálna poisťovňa k určitému času a, samozrejme, inšpektorát nemôže plošne kontrolovať nelegálnu prácu u všetkých, to znamená, ak sa prijme toto ustanovenie, bude musieť inšpektorát vydávať potvrdenie o tom, že neeviduje u takéhoto uchádzača, u podnikateľa nelegálnu prácu, a minimálne však prijatím takéhoto ustanovenia postihneme jednoznačne tých, u ktorých inšpektor práce zistil, že vykonávajú nelegálnu prácu a nebude mu môcť vydané byť potvrdenie, o tom že spĺňa podmienky účasti vo verejnej súťaži. Žiadam pána spravodajcu, aby sme o týchto dvoch bodoch, ktoré som predložil, hlasovali osobitne. Ďakujem za pozornosť. | [] | 4,213,522 |
59 | 2022-02-25 | Autorizovaná rozprava | 109 | Šeliga, Juraj, poslanec NR SR | Juraj | Šeliga | poslanec NR SR | Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, podľa mňa sa drvivá väčšina z nás zhodne na tom, že náš geopolitický priestor sa zmenil a Slovensko je iné Slovensko, ako bolo minulý týždeň, Európa je iná, ako bola minulý týždeň. Ja veľmi oceňujem, vidím tu dvoch bývalých premiérov, že oni to pochopili, hoc v niektorých veciach s nimi iste politicky nesúhlasím a, samozrejme, oni so mnou. Rovnako tu bol aktuálny premiér a ešte bývalý premiér, ktorý si tiež uvedomuje situáciu. Rovnako niektorí poslanci to podľa mňa pochopili z ich vyjadrení, ale, žiaľbohu, naprieč, naprieč týmito lavicami sú ľudia, ktorí to stále nechápu, že za našimi hranicami je vojna, že tam zomierajú ľudia, že Rusko napadlo slobodnú krajinu. Ja vás chcem veľmi pekne poprosiť o podporu tohto uznesenia. Je úplne jasné, je úplne čisté a hovorí o tom, že slobodná krajina – Ukrajina – bola napadnutá ruským agresorom, niečo, čo je neprijateľné, čo je odsúdeniahodné. Rovnako však chcem povedať veľmi jasne, že Národná rada Slovenskej republiky a Slovenská republika nemôže skončiť len pri tom, že budeme prijímať deklarácie, budeme dávať silné vyhlásenia. Verím, že príde rad zákonov, rad opatrení a konkrétnych krokov, ktoré pomôžu ukrajinskému ľudu, ktoré sa postavia za Ukrajinu tak, aby sme nezostali len pri slovách. Je mi veľmi ľúto, že Európska únia na základe blokácie niektorých štátov nenašla odvahu na tvrdšiu reakciu voči ruskej agresii. To je veľké sklamanie a otvára to mnohé otázky. Napriek tomu ešte raz tým, ktorí pochopili vážnosť situácie, ďakujem za konštruktívnu diskusiu, tým, ktorým nie, tak verím, že ju pochopia. Vyjadrujem veľkú solidaritu s ukrajinským ľudom a s Ukrajinou a rovnako aj z tohto miesta, tak ako je napísané v uznesení, vyhlasujem, že Rusko je agresorom, a prosím vás všetkých, naozaj všetkých naprieč politickým spektrom, aby ste podporili toto uznesenie. Ďakujem pekne. | [] | 4,155,348 |
23 | 2013-09-17 | Autorizovaná rozprava | 10 | Zajac, Pavol, poslanec NR SR | Pavol | Zajac | poslanec NR SR | Vážená pani predsedajúca, vážený pán navrhovateľ, pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadril k predkladanému návrhu zákona za klub KDH. Ale nedá mi, aby som nereagoval na pána Číža a jeho faktickú poznámku, kde poukazoval na to, že korupcia je tu od nepamäti, korupcia, nedopovedal to, ale jasné, korupcia tu dneska je a korupcia tu bude, a trošku som tam cítil taký náznak, že ona tu bola, je, bude, a čo už s tým? Ja chcem povedať za seba, za klub KDH, za mojich kolegov aj za pána navrhovateľa, že korupciu považujeme za rakovinu našej spoločnosti, za tú rakovinu, ktorá požiera stovky miliónov eur ročne v tejto spoločnosti, tie stovky miliónov eur, ktoré chýbajú napríklad v zdravotníctve alebo školstve. Boj proti korupcii má také dve základné roviny. Jedna je, nazval by som ju morálna, dosť sa jej vo svojom vystúpení venoval pán Mičovský, naozaj morálne povedomie spoločnosti, ale aj jednotlivcov, ktorí budú veľmi hákliví na korupciu. Toto môžeme dosiahnuť len dlhodobým vzdelávaním, výchovou na školách, v rodinách. Má k tomu prispieť tretí sektor, cirkvi. Ale toto je dlhodobá záležitosť, ktorú dneska môžeme vidieť, úroveň, ako, ako je vnímaná korupcia v severných štátoch Európy. Veľmi radi by sme dneska boli na ich mieste, kde jednotlivé osoby ani len pomyslenie na nejakú korupciu vo svojej činnosti nepripustia, nieto aby ešte to organizovali. V tomto máme čo doháňať tieto severné štáty Európy a má k tomu prispieť celá spoločnosť. Potom je to druhá rovina a sú systémové opatrenia. A to je to, čo má robiť Národná rada Slovenskej republiky, že má prijímať také zákony, opatrenia, vyhlášky, ktoré budú túto nekalú činnosť minimálne potláčať. Minimálne potláčať na rôznych úrovniach. Jedným z takýchto návrhov je aj návrh pána poslanca Figeľa. Je to systémové opatrenie, ktoré môže prispieť k tomu, že tí, čo oznámia korupciu, nebudú postihovaní tým, že budú následne vyhadzovaní z práce. Aby som predsa len odľahčil trošku túto tému, ale aj keď to bude satirická poznámka, ale podľa mňa veľmi trefná, musím spomenúť jednu scénku z filmu Jáchyme, hoď ho do stroje! z roku 1974, kde v jednej situácii vedúci autoservisu, ktorého hrá Ladislav Smoljak, keď prijíma nového automechanika, tak ho upozorňuje: „Neber úplatky, neber úplatky, neber úplatky, nebo se z toho zblázníš!“ Táto scénka bola veľmi populárna, keď bol stredočeský hejtman pán Rath zatknutý vtedy, keď preberal niekoľkomiliónový úplatok. To je, najprv by človek povedal, že je to len ten morálny apel, ktorý tam používa vedúci autoservisu na toho automechanika, aby nebral úplatky. Ale na druhej strane, neviem, či ste si všimli, že v tom filme ten automechanik mal nad sebou kameru. A ten vedúci autoservisu mohol vidieť, ako tie úplatky preberá. A to je to systémové opatrenie. Na jednej strane naňho apeloval, aby nebral tie úplatky. Na druhej strane zariadil ten systém tak, aby mal ten automechanik aj nejakú kontrolu. V ťažkej dobe totality sa takouto drobnou scénkou satirickou aj vtedy dalo poukázať na to, že proti korupcii sa dá bojovať v dvoch úrovniach, a to aj na tej morálnej, ale aj tou systémovou. Samozrejme, aby som to dokončil, automechanik, ako to bolo za totality zvykom, úplatky bral a nakoniec ho zobrali do toho blázinca. Ale naspäť k tým systémovým opatreniam. Naspäť k tomu, čo tu predkladá pán kolega Figeľ. Je to jedno zo systémových opatrení. Naozaj potrebujeme v Národnej rade Slovenskej republiky prijímať viaceré zákony, ktoré budú potierať korupciu. A mne v tejto chvíli nedá spomenúť ešte jedno systémové opatrenie, ktoré sme v tomto roku prijímali, a to je zákon o verejnom obstarávaní. Dámy a páni, vo verejnom obstarávaní sa nám ročne stráca niekoľko sto miliónov eur. Hovoria to odborníci na verejné obstarávanie. A to, čo sa stráca, to je s veľkou pravdepodobnosťou čiastočne aj korupcia. Chcem povedať, povedal som tu niekoľkokrát, ale musím to tu znovu zopakovať pri téme boja proti korupcii. Vo verejnom obstarávaní najnižšia cena pri dodržaní všetkých kritérií a požiadaviek obstarávateľa, najnižšia cena je najlepším protikorupčným opatrením. Tí z vás, ktorí si mohli vyskúšať, že v spoločenstve vlastníkov bytov sa rozhodnú, že budú obstarávať napr. okná, alebo v spoločenstve, vo farskom spoločenstve sa rozhodnú, že vymenia okná na kostole, si to mohli možnosť vyskúšať, ako ja som si to mal možnosť vyskúšať, že keď si zadajú kritériá a pravidlá a prihlási sa 15 firiem, ktoré chcú dodávať okná napríklad, tak dosiahnu to, že určité firmy dajú najnižšiu ponuku. A stávajú sa situácie, že tie firmy, ktoré dávajú vyššiu ponuku, prídu za tým obstarávateľom a povedia mu, ak by som to robil ja, som ochotný ti urobiť popri tých oknách kuchynskú linku alebo nejaké iné výhody. Ten, kto dá najnižšiu cenu, nikdy za vami nepríde s tým, že ešte je vám ochotný čosi dať, korumpovať. Tak to je aj vo verejnom obstarávaní, dámy a páni. Preto som bol vyrušený pri zákone o verejnom obstarávaní, keď pri určitých situáciách bude môcť obstarávateľ vyberať nie toho najlacnejšieho, ale druhého, tretieho v poradí. Nedá mi, aby som v súvislosti s predkladateľom pánom Figeľom povedal, že je to také symbolické, že tento zákon predkladá on, lebo má na to aj určité morálne právo tým, ako pôsobil na ministerstve dopravy. Naozaj, keď zastavil PPP projekt medzi Žilinou a Prešovom na D1, kde bol, boli nenormálne predražené stavebné práce. Dámy a páni, ten PPP projekt mal nás stáť ročne 670 mil. eur! Krát 30 rokov! Ministerstvo financií pred mesiacom povedalo, že tento štát má možnosti tak okolo 260 mil., aby splácal PPP projekty. Pripomínam, že 130 mil. dneska platíme za R1 a budeme ďalších 30 rokov. Pozrite si návrh štátneho rozpočtu na rok 2014 aj v roku 2013 130 mil. platíme za R1. Kde by sme zobrali na to, aby sme platili za ďalší PPP projekt ďalších 670? Spolu 800 mil. ročne! Kde by na to zobral dneska minister Kažimír, ktorý sám tvrdí, že maximálne, čo sme schopní, je tých 260 mil. Áno, pán Figeľ zastavil tento predražený PPP projekt a jednotlivé úseky súťažil z európskych fondov tak, ako som to spomínal. Napríklad na diaľnici pri Levoči 13 združení firiem stavebných sa zúčastnilo tejto súťaže. A tieto seriózne stavebné firmy, ktoré splnili všetky kritériá, sami vygenerovali cenu, z ktorej vyšiel víťaz, napr. Váhostav na prvom úseku. Oni sami dali tú cenu, nikto ich k tomu nenútil. A povedali, aj dneska som si to prečítal v médiách, áno, tá cena je pomerne napnutá, ale sme schopní za to postaviť a ideme do toho, takto to aj postavíme. Najnižšia cena znamená to, že ten, kto podpíše zmluvu, už nemá veľký priestor na to, aby korumpoval, aby chodil niekde. Preto ma veľmi vyrušuje, keď počúvam o tom, že najlacnejšie alebo lacné diaľnice nie sú dobré. Nuž tú cenu dávajú stavebné firmy a ten, kto hovorí, že treba dať druhému, tretiemu v poradí, znamená, že chce vytvárať korupčné prostredie. (Ruch v sále.) V tejto súvislosti mi dovoľte, aby som musel spomenúť jeden príklad, ako sa obstaráva za tejto vlády, ako obstaráva minister Počiatek. Železničná trať, rekonštrukcia železničnej trate pri Trenčíne, Zlatovce – Trenčianska Teplá. Dlho sa ťahal tento tender a boli tam dvaja uchádzači. Jeden dal čiastku 200 mil., druhý dal čiastku 240 mil. Rozdiel 40 mil. eur! Dámy a páni, v slovenských korunách miliarda 200 mil. Minister Počiatek na jeseň rozhodol, v decembri rozhodol, že stavať bude druhý v poradí, ktorý je drahší o 40 mil. Nepočkal ani na uzatvorenie Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý, mimochodom, na jar, už po podpise zmluvy, keď stavebná firma, tá druhá v poradí už stala, stavala, povedalo, Úrad pre verejné obstarávanie povedal, že naspäť má tá prvá firma byť zaradená do verejného obstarávania. Čo si mám myslieť o tom, keď drahšia firma o 40 mil. ide stavať? Lacnejšia nie, seriózna medzinárodná stavebná firma aj so slovenskou účasťou. Čo si o tom mám myslieť? Nie je to to korupčné prostredie, o ktorom sa toľkokrát tu hovorí? Predsa len ešte musím spomenúť jeden príklad, ako obstaráva súčasné ministerstvo dopravy. Ak som spomínal, ako sa obstarávalo pri diaľnici D1 pri Levoči, keď 13 uchádzačov vysúťažilo najnižšiu čiastku, teda firma Váhostav, a kilometer diaľnice vychádzal zhruba na 7 miliónov eur, súčasné ministerstvo dopravy a minister Počiatek vysúťažili na D3 diaľnicu Svrčinovec – Skalité s polovičným profilom za cenu 26 mil. za kilometer! Zaujímavé, že na tejto súťaži sa zúčastnili iba tri konzorciá. Prečo nie 10, 12, 13 ako predtým? Predtým boli schopní tieto stavebné firmy stláčať cenu, odhadovanú cenu až na 60 % z pôvodnej ceny, odrazu tá cena je vysúťažená za 90 % odhadovanej ceny a kilometer polovičného profilu vychádza 26 mil. za kilometer. Áno, ja viem, že je tam náročnejší terén, ale už aj Európska komisia nám odkazuje, že takto drahú diaľnicu nám nepreplatí! A minister Počiatek s tým má problém a musel to už aj v niektorých rozhovoroch sám priznať. Takto sa nesúťaží! Preto vás všetkých upozorňujem, ak budete od niekoho počuť, že lacné diaľnice alebo lacné obstarávanie pri iných obstarávaniach alebo pri železniciach nie sú dobré, dávajte pozor, kto to hovorí! Dávajte pozor, keď hovorí, že treba dať druhému, tretiemu, štvrtému v poradí ako na diaľnici pri Ružomberku, pretože okamžite tam cítim korupčné prostredie. Že sa to ťažko dokazuje pri takých veľkých tendroch? Áno, raz aj na Slovensku nejaký ten hejtman Rath bude možno chytený pri tom, ako preberá niekoľkomiliónový úplatok. Možno som naivný, ale raz k tomu dôjde. Dámy a páni, k predkladanému návrhu zákona. Naozaj chráni človeka, ktorý sa odhodlal nahlásiť korupciu. Je potrebné ho chrániť, pretože tlak zamestnávateľa následne cez rôzne spôsoby, nemusím ich tu rozoberať, môže spôsobiť to, že ho alebo vyštve z tej práce, alebo dokonca priamo vyhodí. Veľa sa tomu venoval pán Mičovský. Má s tým osobné skúsenosti. Spomínal tu prípad pána učiteľa z Košíc. Kolega Hlina tu niekoľkokrát spomínal pani, ktorá robila na vysokej škole právnickej a bola donútená odísť, lebo poukázala na podvody, to znamená, na korupciu, ktorá sa diala. Áno, pôvodne bolo v návrhu zákona aj odmeňovanie tých, ktorí, ktorí nahlásia túto korupciu. Boli pripomienky ministerstva spravodlivosti, ktoré hovorí, že nahlasovanie korupcie je dneska povinnosťou pre každého občana, a tým, že by dostávali niektorí odmenu, že by došlo k určitej nerovnováhe. Takisto logicky, ministerstvo financií, keďže ide o štátne peniaze, ktoré by štát musel poukázať na tie odmeny a ktoré má dneska napnutý rozpočet, má s tým určitý problém. Ja som presvedčený tak, ako aj pán Mičovský tu spomínal, aj ja, že v prvom rade morálne kvality týchto ľudí rozhodli o tom, že poukázali na túto korupciu. Naozaj oni by na to poukázali, či by odmenu dostali, alebo nie. Toto morálne v nich, ten morálny základ bol tým, čo ich viedlo k tomu, a videli sme to aj na tom videu, že sa rozhodli, že nahlásia túto korupciu. Nakoniec som bol veľmi potešený, keď Národná rada v prvom čítaní skoro jednohlasne hlasovala za tento návrh zákona a prišlo k tomu kompromisu, že pán kolega Figeľ toto odmeňovanie na pripomienky od ministerstva spravodlivosti, ministerstva financií stiahol, aby dosiahol kompromis, aby dnešnú situáciu, že dneska tí zamestnanci nie sú nijako chránení, aby sme v tejto Národnej rade schválili, aby boli schválení, aby sme vytvorili rámec, ktorý ich bude takto chrániť. Zatiaľ bez finančnej, finančného odmeňovania. Ja sám som skôr na pozícii toho, že mali by byť, mohli by byť aj odmeňovaní. Ale ak dneska snemovňa sa dohodne na tom, že bez odmeny posunieme tento zákon, schválime tento zákon, som ochotný aj ja, predpokladám, že aj pán predkladateľ, prijať tento kompromis. A bol som veľmi rád, keď nielen Národná rada v prvom čítaní, ale aj štyri výbory Národnej rady schválili tento návrh zákona. Bol som veľmi rád, že aj poslanci SMER-u sa pridali k tomu, že, áno, sú ochotní takto chrániť týchto, čo budú nahlasovať korupciu. Aj gestorský výbor schválil tento návrh zákona. A bol som veľmi rád. Preto som bol, samozrejme, nemilo prekvapený, keď vláda Slovenskej republiky odmietla tento návrh zákona. Ale ja som pevne presvedčený, že Národná rada Slovenskej republiky je tá, ktorá prijíma v tejto republike zákony. Ja som presvedčený, že poslanci SMER-u si zachovajú svoju osobnú integritu, svoju osobnú statočnosť a to, čo schválili v prvom čítaní, čo schválili na výboroch, kde majú väčšinu, schvália aj v tomto druhom čítaní, následne v treťom a tento zákon, veľmi potrebný zákon bude prijatý. Dovoľte mi, aby som končil takým heslom prvého československého prezidenta pána Masaryka, lebo to súvisí s tým, čo som hovoril pred chvíľou o osobnej statočnosti, osobnej integrite poslancov Národnej rady, ale aj celý čas som hovoril o boji proti korupcii, jeho heslo bolo: „Nebát se a nekrást!“ Ani my sa nebojme prijať takýto potrebný návrh zákona, ktorý bude pomáhať v boji proti korupcii. Ďakujem. (Ruch v sále.) | [
"(Ruch v sále.)",
"(Ruch v sále.)"
] | 4,153,320 |
46 | 2015-02-04 | Autorizovaná rozprava | 56 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | Prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. (Hlasovanie.) Prítomných 139 poslancov, za hlasovalo 81, proti bolo 44, zdržalo sa 14 poslancov. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,111,982 |
22 | 2011-09-06 | Autorizovaná rozprava | 152 | Dubovcová, Jana, poslankyňa NR SR | Jana | Dubovcová | poslankyňa NR SR | Ďakujem. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 24. augusta 2011 určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý máte ako tlač 454. Podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Návrh zákona sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2011, vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Je tretí v poradí už uvedených návrhov zákonov z prostredia justície, ktorý iným spôsobom rieši aktuálnu problematiku zavŕšenia legislatívneho procesu, v tomto prípade závisí od výsledkov prerokúvania návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky (tlač 452) a návrhu novely zákona o Súdnej rade Slovenskej republiky (tlač 453). Predložený návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa informuje, že návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne v súlade s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Návrh nezakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy, nebude mať sociálny vplyv, vplyv na podnikateľské prostredie ani vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. augusta 2011 č. 457 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predseda, predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. | [
"(tlač 452)",
"(tlač 453)"
] | 4,054,540 |
13 | 2003-06-25 | Autorizovaná rozprava | 9 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Polka. L. Polka, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia, chcel som vystúpiť s pomerne obsiahlym diskusným príspevkom k správe, ktorá má bytostne zaujíma, a chcel som prispieť nejakými návrhmi k riešeniu niektorých vecí. Včera som dostal jeden list z policajného útvaru z Bratislavy, ktorý má primal k tomu, že som si povedal, že je zbytočné hádzať hrach na stenu a riešiť problémy s ľuďmi, ktorí si takéto riešenia nezaslúžia. Úprimne už niekoľkokrát sme zdôraznili, a môj predrečník to takisto povedal, držíme palce a fandíme ministrovi vnútra, aby spravil poriadok v Policajnom zbore, ktorý, povedal by som, si niekedy nezaslúži tú úctu a vážnosť tých 30 % či 35 % občanov, ktorí mu ešte dôverujú. Ale je to vnútorný problém Policajného zboru, ktorý musí riešiť aj tento parlament. A musí sa nejakými vecami zaoberať. Chcel som pomerne obsažne hovoriť o probléme výberu, výchovy a vzdelávania policajtov Policajného zboru. Myslím si, že tu je základná prapríčina toho, čo sa dnes v Policajnom zbore deje. Výber je možno ešte poznačený prvkami náboru niekedy za socializmu, keď sa hľadali takí alebo onakí. Dnes sa do toho zasunuli politické aspekty, pretože niekedy v týchto laviciach exposlanec Pittner obviňoval mojich kolegov, že sme vyberali funkcionárov Policajného zboru podľa príslušnosti k HZDS. Kategoricky som to odmietal a odmietam to i teraz, pretože to bol do neba volajúci nezmysel. Nájsť schopného policajného funkcionára, policajného dôstojníka v okrese Námestovo, ktorý sa vtedy v tom čase vytvoril, bolo skutočne hľadaním ihly v kope sena, a nie ešte hľadaním nejakých sympatizantov alebo priaznivcov HZDS. Ale dnes sme svedkami, že je tu zase istý tlak, istý lobizmus, isté prepojenia na stranícke štruktúry. Policajt, ktorý chce ísť vyššie za maršalskými palicami alebo generálskymi výložkami, musí sa zapísať na nejakom straníckom sekretariáte a odtiaľ potom lepšie bojuje s podriadenými a lepšie sa mu bojuje s ďalšími. Pri poslaneckom prieskume sme narazili na Policajnej akadémii na taký drobný problém. Sú tam frekventanti alebo študenti, ktorí sú civilmi a v týchto dňoch budú končiť Policajnú akadémiu. Niekedy pred dvomi či tromi mesiacmi sme zistili, že v podstate sa ešte nevie, čo s týmito ľuďmi bude. Keď sme požadovali správu o koncepcii výchovy a vzdelávania policajtov, dostali sme informáciu, že je tu nejaká analýza a že sa to bude riešiť. Z tohto by som chcel vyvodiť jeden záver a odporúčanie. Je nevyhnutné, aby ministerstvo po vzore iných štruktúr ozbrojených silových zložiek pripravilo, vytvorilo útvar strategického plánovania, aby sme sa nedostali do situácie, že budujeme perfektne vybavené colnice na hraniciach, ktoré o niekoľko mesiacov nebudú hranicami, že robíme kadejaké zátarasy na chodníkoch, ktoré nebudú hranicami a kde nebude dôvod týchto hraníc. Chápem, Schengen je iné ako vstup do Európskej únie, ale budovať nejaké bariéry medzi Českou republikou a Slovenskou republikou a budovať monštruózne colnice bolo nezmyslom, na ktorom sa podieľajú, samozrejme, viaceré vlády, nielen táto vláda. Chcel som dlhšie hovoriť o tom probléme strategického plánovania. Niekedy tu existoval právnický inštitút alebo právnicky ústav pri ministerstve spravodlivosti. Dnes ministerstvo spravodlivosti chrlí návrh zákona za návrhom zákona namiesto ucelenej koncepcie Trestného zákona, Trestného poriadku. Ale aké sú kriminologické aspekty páchania trestnej činnosti u nás, tým sa zaoberá viac-menej ako svojím hobby úzky okruh odborníkov možno na Policajnej akadémii a možno niekde inde, je ťažké sa k tomu publikačne dostať. Čiže aj v kriminalite sa dá istým spôsobom, nechcem to charakterizovať slovom plánovať, predvídať vývoj. Je úplne jasné a zrejme, že absolútny nárast bol markantný v majetkovej trestnej činnosti, v ekonomickej trestnej činnosti a, samozrejme, aj miera odhalenia tejto trestnej činnosti je najnižšia v porovnaní trebárs s násilnou trestnou činnosť. Pokiaľ ide ešte o tú problematiku personálnej práce, rodinkárstvo, alkoholizmus, úplatkárstvo, kde hľadať jej príčiny. Je to problém, ktorý ťaží celú našu spoločnosť. Policajti nie sú Marťania, nie sú tu naklonovaní, sú to ľudia spomedzi nás. Poznám strašne veľa policajtov, ale nepoznám ani jeden prípad, že by policajt podplácal policajta. Podplácajú ožratí vodiči, podplácajú darebáci, ktorí sa potrebujú vyviniť. Ale, žiaľ, už sme v situácii, že aj nám policajti naťahujú na hlavy slipy a behajú po benzínových pumpách, čo je absurdný príklad, samozrejme, ale sú policajti, ktorí sa spreneverili svojej služobnej prísahe, ktorí sa spreneverili zákonom tejto republiky a bohapusto kradnú, chľastajú alebo dokonca prepadávajú čerpacie stanice. S tým sa musí niečo robiť. A je to, opakujem, otázka výchovy, výberu, vzdelávania policajtov. Ja skutočne nehorlím za to, aby firma Policajný zbor Slovenskej republiky vychovávala kapitánov a dôstojníkov, ale tým mladým sa treba venovať. Nehorlím za politrukov, ale nevidím ani riešenie v tom, že sa budú kňazi podieľať na výchove týchto policajtov. Policajný zbor disponuje istým počtom psychológov. Ale psychológovia sa orientujú predovšetkým na psychologické testy uchádzačov a potom na psychologické testy vodičov motorových vozidiel. To je ich doména. Práca s mladými policajtmi totálne absentuje. Chcel by som ešte poukázať, že tie negatívne javy nie sú len u mladých policajtov. Ako žiadať od mladého policajta s platom 10 000 – 12 000, aby bol vzorným strážcom zákonnosti, keď v Trnave, Banskej Bystrici, Trenčíne, Prešove v uplynulom roku boli riešení funkcionári so všelijakými výsledkami, inšpekciami a možno aj niečím ďalej, ale spravidla sa to niekde upratalo do neznáma, bývalý policajný prezident trestne stíhaný, bývalí funkcionári inšpekcie ministra vnútra, exministra Pittnera, neskôr Šimka trestne stíhaní, obvinení, s podozreniami, vzájomne všelijakými prepojeniami posmrdkávajúcimi prepojeniami aj na mafiánske kruhy. A napriek tomu počúvame od policajného viceprezidenta, že je tu hrozba prerastania mafií, organizovaného zločinu do štátneho mechanizmu. Treba pánovi viceprezidentovi vysvetliť, že on je tým reprezentantom štátneho mechanizmu. A ak mu to niekto prerastá, nech si to nechá vyoperovať. Pokiaľ ide o tých funkcionárov, tí mladí chlapci vždy videli vo svojom funkcionárovi, ministrovi istý symbol, istý idol. No ale ak tu majú funkcionárov, ktorí sú podozriví zo zneužívania motorových vozidiel ako na Policajnom prezídiu, ktorí sú podozriví z akýchsi nekalých operácií, nekalej spolupráce na útvare osobitného určenia, no tak potom, kde majú tí chlapci hľadať vzory a príklad? Pokiaľ ide o to samotné znechutenie a nejaké ďalšie rozvíjanie diskusie o tejto správe, opakujem a zdôrazňujem, budeme nápomocní ministrovi vnútra a ďalším funkcionárom v tom dobrom, čo chcú robiť, a budeme tvrdo kritizovať to zlé, čo sa v Policajnom zbore deje, pretože v decembri 1999 som so skupinou spoluobčanov podal trestné oznámenia na neznámeho páchateľa v súvislosti s publikovanými článkami, ktoré mali charakter trestného činu ohovárania, dňa 30. 10. 2002 kapitánka, nemenovaná vyšetrovateľka rozhodla začať trestné stíhanie vo veci trestného činu ohovárania preto, že uvedené oznámenia neobsahujú skutočnosti vylučujúce, že bol spáchaný trestný čin. Podával som trestné oznámenia na konkrétnu osobu a na ďalšieho neznámeho páchateľa, ktorý mal byť jeho zdrojom. Toto uznesenie vydané v Bratislave 30. 10. 2002 mi bolo doručené včera na svätého Jána. Ďakujem pekne za takú vyšetrovačku. Ďakujem pekne za pozornosť. | [] | 4,036,255 |
51 | 2015-05-06 | Autorizovaná rozprava | 266 | Demian, Jaroslav, poslanec NR SR | Jaroslav | Demian | poslanec NR SR | Pán predseda, keďže sme odhlasovali body zo spoločnej správy, dajte hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. | [] | 4,209,488 |
Subsets and Splits
No community queries yet
The top public SQL queries from the community will appear here once available.