session_num int64 1 104 ⌀ | snapshot date32 | session_name stringclasses 5
values | segment_num int64 1 1.44k | speaker stringlengths 6 170 | first_name stringclasses 241
values | last_name stringclasses 744
values | role stringclasses 287
values | transcript stringlengths 2 108k | transcriber_notes listlengths 0 342 | id int64 3.87M 4.23M |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
10 | 2007-05-10 | Autorizovaná rozprava | 177 | M. Jureňa, minister pôdohospodárstva SR: | M | Jureňa | minister pôdohospodárstva SR | Návrh zákona bezprostredne nadväzuje na vládny návrh zákona o zrušení krajských úradov a o zmene a doplnení zákona č. 515/2003 o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 263/2006 Z. z. Návrh zákona nezvyšuje počty funkčných miest a záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu na rok 2007 a na rozpočtové roky 2008 a 2009. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, žiadam vás o postúpenie vládneho návrhu zákona do druhého čítania. Ďakujem. | [] | 4,229,419 |
25 | 2013-10-29 | Autorizovaná rozprava | 198 | Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR | Renáta | Zmajkovičová | podpredsedníčka NR SR | Dobre, ďakujem, teraz poprosím, do ústnej rozpravy bol prihlásený pán poslanec Zajac. | [] | 4,195,746 |
18 | 2003-11-06 | Autorizovaná rozprava | 334 | K. Sárközy, poslankyňa: | K | Sárközy | poslankyňa | Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o zmiernení hmotnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 460 zo 17. septembra 2003 pridelila vládny návrh zákona o zmiernení hmotnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 257 z 2. októbra 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 186 z 8. októbra 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo uznesením č. 68 zo 7. októbra 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 128 z 9. októbra 2003 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 129 z 8. októbra 2003. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré vládny návrh zákona prerokovali, prijali tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Dovoľte mi, aby som vám prečítala len pozmeňujúci návrh zo spoločnej správy pod bodom 1, pretože sa týka názvu zákona. Názov zákona znie Zákon o pomoci hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zmena sa vykoná v celom súvisiacom texte, ostatné pozmeňujúce návrhy, ktoré sú v spoločnej správe, máte rozdané všetci v laviciach. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o zmiernení hmotnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona o zmiernení hmotnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi schváliť. Pán predseda, skončila som. Môžete otvoriť rozpravu a hlásim sa do rozpravy ako prvá. | [] | 4,141,259 |
35 | 2014-05-13 | Autorizovaná rozprava | 157 | Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR | Helena | Mezenská | poslankyňa NR SR | Vážený pán predseda, prítomní poslanci, dovoľte mi, aby som – tak ako som avizovala už v úvodnom kole pri rokovaní v rozprave o skrátenom legislatívnom konaní – predniesla aj ja niekoľko pripomienok a postojov k rozprave k predloženému už zákonu v prvom čítaní o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskych pozemkov. Je nesporné a uvádza to aj samotná dôvodová správa zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, že pôda je spoločným bohatstvom občanov štátu a dedičstvom budúcich generácií. Okrem toho, že je základným prírodným zdrojom, je zároveň aj základňou environmentálneho, ekonomického a sociálneho potenciálu Slovenska. Citujem z dôvodovej správy. A práve preto, aby bol ohľaduplne a efektívne využívaný tento potenciál, podľa môjho názoru má byť ochránený nielen pred jeho poškodzovaním a nedôvodneným znižovaním výmery, kvality a objemu, ale zároveň má byť chránený aj pred možným odpredajom do cudziny, prípadne predajom cudzozemcom. O možnej príprave zákona o nadobúdaní poľnohospodárskej pôdy s umožnením jej odpredaja cudzozemcom by som v kontexte ohrozenia a snahy o ochranu územnej celistvosti a zvrchovanosti, ktorej sa v tomto zákone venuje veľmi málo pozornosti, neuvažovala ani po tom, ako by sa v maximálnej miere využila slovenská pôda pre našincov. Teda ani po absolvovaní tých naznačených administratívnych, byrokratických postupov, ku ktorým sa viedla vo väčšine prípadov kriticky znejúca rozprava zo strany opozičných poslancov, ani vtedy by som neuvažovala o tom, že by jediné, na čo sme zamerali svoju výlučnú pozornosť, bolo odpredávať našu pôdu či už cudzincom, alebo vôbec veľkopodnikateľom v poľnohospodárskej oblasti. Je mi ľúto, že zatiaľ štát a ministerstvo pôdohospodárstva s vládou nenašli ani nevyvinuli potrebné úsilie na to, aby sa vážne zaoberali vytvorením potrebných ako morálnych, legislatívnych, inštitucionálnych a finančných podporných prostriedkov na to, aby sa naša nevyužitá poľnohospodárska pôda aj potenciál, nesporný potenciál využil a zúročil, zveľaďoval ku prospechu a pomoci našich ľudí. A preto ja nevidím dôvod, pre ktorý by sme mali zameriavať výlučnú pozornosť na to, ako vytvoriť formálne legitímne čisté prostredie na odpredaj našej pôdy či už cudzozemným farmárom, alebo – len ako je nastavený zákon – výlučne veľkopodnikateľom, osvedčeným podnikateľom v poľnohospodárskom odvetví. Predložený zákon v tejto podobe ma v žiadnom prípade neubezpečuje o tom, že na základe prijatých legislatívnych opatrení nebude dochádzať k odpredaju poľnohospodárskej pôdy cudzozemcom. Bolo to vo viacerých prípadoch, ktoré predniesli opoziční poslanci, aj dokumentované a prezentované na konkrétnych prípadoch. Rovnako ma nepresviedča o tom, že naďalej nebude dochádzať k nežiaducim machináciám spojeným s predajom pôdy na úkor našich národnohospodárskych záujmov a ohrozovania územnej celistvosti. Zákon v tejto podobe vytvára predpoklady pre neprehľadnosť a netransparentnosť pri narábaní s poľnohospodárskou pôdou a ja spolu s občanmi, ktorí sa aktivizujú v petičnej akcii za záchranu slovenskej pôdy, nemám žiadnu právnu istotu, že sa zneužívaním moci či už na štátnej celoplošnej, alebo okresnej úrovni nebude s našou pôdou kšeftovať. Podľa pripraveného znenia zákona, podrobným rozborom a analýzou jednotlivých pripravených ustanovení zisťujem, že prístupnosť vo využívaní našej poľnohospodárskej pôdy práve slovenským občanom bude značne sťažovaná a komplikovaná. A pritom už v dlhšej dobe registrujem, naopak, silnejúci záujem a úsilie mnohých – či už mladých rodín, alebo aj rodín v zrelom veku – o život na vidieku spojeným s využívaním poľnohospodárskej pôdy. Neraz aj na tejto pôde bol predložený zákon o podpore rodinných fariem, rodinných firiem, o podpore rodinného podnikania, ktorý, žiaľ, touto vládnou mocou nebol podporený. Tento nesporný rastúci trend, na ktorý je potrebné podľa môjho presvedčenia reflektovať i prípravou príslušných zákonov, je nesporný, poskytuje mnohým ľuďom a rodinám práve perspektívu sebestačného, zdravého, slobodného a nezávislého rozvoja. A ja stále nerozumiem tomu, prečo nie je štátom a vládnou mocou tento záujem, tento koncept rodinného podnikania, rodinného farmárčenia podporovaný tak, ako je to potrebné. O tomto silnejúcom záujme ma presviedča aj od marca spustená petičná akcia, v ktorej zaktivizovaní občania jasne poukazujú a dovolávajú sa záujmu štátu o uchovanie a rozvíjanie prírodného a pozemkového potenciálu v prospech hospodárskych a sociálnych záujmov našich ľudí. Dokumentuje to aj list z dnešného dňa, ktorý mi prišiel v elektronickej podobe, predpokladám, že prišiel aj ostatným poslancom, v ktorom okrem priložených pripomienok títo zaktivizovaní občania, ktorí sa pohybujú alebo teda venujú sa poľnohospodárskej činnosti, sa obracajú so žiadosťou o pomoc, citujem z tohto listu: „My občania uvedomujúci si dôležitosť tohoto zákona sme sa spojili v občiansky sektor a momentálne zastupujeme viac ako 100 organizácií, ktoré podnikajú v poľnohospodárstve a viac ako 100 organizácií z neziskového a mimovládneho sektora. Vládny zákon je pre nás aktívnych občanov v tomto znení neprijateľný.“ Ja neviem, nakoľko, pán minister, bol tento zákon prerokovaný, aj pripomienky boli prerokované s týmito zaktivizovanými občanmi, ktorí pôsobia a podnikajú v poľnohospodárstve. Občania v tomto liste ďalej uvádzajú, že posielajú týmto zoskupením odsúhlasený návrh pripomienok spolu aj s dôvodovou správou na to, aby ste si ich mohli prečítať. Poukazujúc na to, že naozaj je to pre spoločnosť veľmi dôležitý zákon, je to veľmi dôležitý zákon pre ďalší hospodársky rozvoj, čo občania deklarovali aj podpismi petície. V momentálne zozbieranom počte viac ako 40-tisíc podpisov fyzicky a viac ako 16-tisíc podpisov sa pozbieralo elektronickou formou. Ja na margo toho chcem uviesť, že petičná akcia vzhľadom aj na charakter dnešnej rozpravy zahmlenosť prijatých, zrejme aj prijatých, ale aj predložených opatrení zákonne vyzýva touto formou občanov, ktorým záleží na záchrane nielen poľnohospodárskej, ale aj lesnej pôdy, lesných pozemkov, aby ďalej sa občania v tejto petičnej akcii aktivizovali. Ostávajú s pozdravom títo občania a veria, že ako vláda, tak aj predovšetkým vládni poslanci pochopia vážnosť situácie, vážnosť celého zákona, preštudujú si ich pripomienky a budú otvorení aj pre osobné stretnutie, na ktoré sa veľmi tešia a ku ktorému aj touto formou môjho výstupu ministra a zúčastnených kompetentných predstaviteľov vyzývajú. V liste rovnako uvádzajú, že primárnym zámerom ich pripomienok je dlhodobo zabrániť rozpredaju a úbytku poľnohospodárskej pôdy a jej zneužívaniu vo forme nevhodného a zaťažujúceho hospodárenia. Stabilizačným faktorom by boli farmy rodinného typu, ktorých činnosť je zaručene nešpekulatívna a zabezpečovala by potrebnú biodiverzitu zaručujúcu trvalú udržateľnosť poľnohospodárstva Slovenskej republiky a výrobu kvalitných potravín. Ich existencia, teda existencia týchto fariem rodinného typu by zároveň riešila aj regionálnu nezamestnanosť, ktorá – ako vieme – stále viac a viac narastá a zaťažuje našu spoločnosť. Takže sekundárnym zámerom ich pripomienok je nesťažovať a neblokovať vznik takýchto fariem. Myslím si, že nielen nad obsahom listu pripomienok, ale vôbec nad obsahom ich konštruktívnych návrhov sa treba vážne a riadne zamyslieť. Napokon budú výstupom aj stále prebiehajúcej petičnej akcie. Ja som presvedčená o tom, že štát má hľadať všetky dostupné právne a legislatívne podporné nástroje a prostriedky na to, aby podporou rozvoja vidieka, podporou vlastnej produkcie potravín, podporou prvovýrobcov súčasne napĺňal program nielen hospodárskeho, ale aj sociálneho rozvoja spojeného s riešením vzrastajúcej nezamestnanosti. Tým by sa zároveň prirodzene znižovala táto rastúca nezamestnanosť, ale zároveň by sa zamedzilo aj ďalšiemu úpadku vidieka; čím ďalej na východ, tým väčší regres a úpadok jednotlivých obcí, dedín, ktoré predtým sa vyznačovali vysokou sebestačnosťou. Naše územie a našu pôdu si potrebujeme chrániť pre využívanie v prospech našich národných štátnopolitických a hospodárskych cieľov, záujmov. Napokon takto to robia všetky múdro a národne zmýšľajúce, cítiace krajiny, ich čelní predstavitelia, ktorí chránia právo svojich občanov na slobodný a sebestačný rozvoj. Príkladom je napríklad Nemecko aj Rakúsko, tak ja nerozumiem, prečo potom tie komplikácie a prekážky pre sprístupnenie využívania poľnohospodárskej pôdy našim občanom. Nerozumiem, prečo si nevezmeme a neučíme sa od krajín, v ktorých tá produkcia v poľnohospodárstve funguje, krajín, kde je vidiek sebestačný. Nerozumiem, koho záujmy aj pri predložení tohto zákona, ktorý sa výlučne zameriava iba na úpravu vlastníckych vzťahov a odpredaj poľnohospodárskej pôdy namiesto jej zveľaďovania a umožňovania v jeho využívaní v spojení so zabezpečením surovinovej, potravinovej sebestačnosti a zamestnanosti vlastných občanov, sa hája. So zadefinovaním poľnohospodárskej pôdy a jej označením ako tovaru, komodity, respektíve kapitálu vo voľnom obehu či už na európskom, alebo svetovom trhu sa ja v žiadnom prípade, ale nielen ja, ale aj aktivizovaní občania nemôžu stotožniť, pretože pôda a zem každého štátu má viac ako iba hospodársky a sociálny význam. Nemožno pôdu takýmto spôsobom dehonestovať iba na výrobný prostriedok, ako to predniesol aj poslanec Novotný. V žiadnom prípade sa s takouto definíciou a takýmto, takýmto zúženým pohľadom na pôdu nemožno stotožniť. Práve naopak, pôda a územie je predsa základným a určujúcim prvkom štátnej zvrchovanosti a územného vymedzenia, takto sme sa to predsa učili v škole. Tak ja si myslím, že sme si to mali zapamätať tak, aby sme boli pripravení aj v poslaneckej praxi a v sľube, ktorý sme občanom dali, aby sme to vedeli prejaviť a aplikovať. Pôda a územie je rovnako určujúcim prvkom celistvosti pre ten-ktorý štát a národ. Bez vlastného územia predsa štát nemôže byť vôbec štátom, bez vlastného územia nemôže štát ani národ vôbec existovať! Štát napokon v politológii a v histórii je predsa právnou organizáciou zvrchovanej politickej moci spoločnosti na určitom území a ja tu nechcem naozaj robiť nejaké prednášky, ale dovolím si aspoň krátko pri tomto zákone tým, že v zákone, v predloženom návrhu sa nevenuje pozornosť ochrane národných záujmov, štátnej zvrchovanosti a ochrane územnej celistvosti, dovolím si zacitovať pár poznámok, čo v politológii a v histórii znamená štát. Že je to právna organizácia zvrchovanej politickej moci spoločnosti na určitom území. Jeho základnými a nevyhnutnými prvkami štátu sú obyvateľstvo, územie, štátna moc a suverenita. Rovnako v mojom pripravenom materiáli sa definuje aj, čo je to národ, že národ je historicky vzniknuté spoločenstvo ľudí vytvorené pôsobením rôznych faktorov, ako sú spoločné územie, kultúra, jazyk, hospodárska história, psychika, náboženstvo a pod., a je to vlastne vzniknuté spoločenstvo, ktoré má spravidla vôľu tieto spoločné faktory vrátane územia brániť či rozvíjať. Z oboch definícii – či už štátu, alebo národa – je zrejmé, že jedným zo základných a spojujúcich kritérií štátu a národa je územie, územie, ktoré obýva národ, obyvateľstvo, národ organizovaný v štáte sa pritom pokladá za suverénne územie daného štátu a štátna moc vykonáva svoju právomoc na tomto území. Príslušnosť osoby vlastníka pôdy v štáte k štátu a národu, ktorý územie štátu obýva, sa takto nedá zúžiť len na vlastnícke majetkové právo. Je to vzťah a väzba, ktorá obsahuje aj pocit vstupujúci do života občana žijúceho v štáte. Táto väzba alebo pocit by sa dala vyjadriť slovom patriotizmus alebo vlastenectvo, žiaden nacionalizmus, ako to bolo na margo celého uvedené. Patriot alebo vlastenec svoju vlasť, územie, pôdu chce vlastniť nielen ako svoj majetok, ale aj, ide aj o vlastnenie pocitu domova. Tento pocit je pocitom bezpečia, šance prežiť jemu, jeho rodine a národu. Pre tento pocit v prípade ohrozenia je takýto patriot, vlastenec, samozrejme, ako to z histórie poznáme, ochotný aj bojovať a brániť sa. Oproti pocitu patriotizmu a vlastenectva je, naopak, vzťah medzi osobou majúcou pobyt alebo sídlo v zahraničí vlastniacou pôdu v inom štáte len vzťahom majetkovým. Je to len vzťah vlastníka k pôde, ktorú vlastní, širšie vzťahy a väzby k štátu alebo k národu toto vlastnícke právo neobsahuje, alebo aj priam vylučuje. Chcem poukázať na to a vrátiť nás do histórie, že národy v histórii, ktoré o svoje územie prišli, či už ho postupne predávali, alebo boli obsadené silou, skončili napokon buď v rezerváciách, splynuli s prisťahovalcami, alebo zanikli. A ja nechcem veriť, že pri prerokovávaní tohto návrhu zákona my toto ako národ a štát, ako ľudia, ako poslanci chceme. Ja som presvedčená, že toto Slováci predsa nechcú, aby naše územie zaniklo, aby sme z neho ako pôvodní obyvatelia boli postupne takýmto spôsobom legitímne v súlade so zákonom vysídľovaní. Chcem ešte upozorniť na ďalšie skutočnosti, ktoré verím, že aj ministrovi, aj vláde a tu prítomným poslancom sú známe, vydané záväzky pri vstupe do Európskej únie vyplývajúce zo zmluvy o fungovaní Európskej únie nepredpokladajú a prísne neurčujú úpravu pravidiel nadobúdania vlastníckeho práva k pôde v tej-ktorej krajine a je preto vecou samého Slovenska, nášho štátu a jeho predstaviteľov, ako sa konkrétne upravia zákony obmedzujúce nadobúdanie vlastníckeho práva k poľnohospodárskej a lesnej pôde. Takže odvolávať sa na záväzky plynúce z prístupovej zmluvy je nenáležité. Každý členský štát si môže túto problematiku upraviť samostatne zákonom, čo napokon vyplýva aj z čl. 345 zmluvy o fungovaní Európskej únie a zároveň čl. 17 Charty základných práv Európskej únie. A preto je potrebné ústavou chránený prejav vôle jednotlivca a jeho vlastnícke právo, na ktoré upozorňovali viacerí poslanci v rámci dnešnej rozpravy, zosúlaďovať s ochranou vyšších národných záujmov a ochranou národných hmotných, ale aj nehmotných hodnôt s ochranou prírodného dedičstva, dedičstva našich predkov, tak ako to napokon robí každý múdry ucelený a suverénny štát. Naši predkovia predsa vyvinuli neoblomné a nemalé úsilie v ochrane našej zeme a nášho územia. Presadzovanie individuálneho záujmu a vlastníckeho majetkového práva je v tomto prípade podľa mňa neopodstatnené a podľa mňa a mnohých národne a vlastenecky zmýšľajúcich aktivistov je aj v rozpore s národnými a štátotvornými záujmami. V rámci národno-uvedomovacieho procesu, ktorý teraz mapujem a ktorý prebieha, je potrebné dospieť ku spoločnému konsenzu v takých otázkach a hodnotách spoločného národného významu, k akým pôda a jej ochrana nesporne patrí. Pôda a ochrana vlastného územia je národnou hodnotou a za národnú hodnotu a prírodné dedičstvo, dedičstvo našich predkov ja ju jednoznačne považujem. Na základe tohto postoja k zákonu a vôbec k ochrane riadneho využívania našej poľnohospodárskej pôdy je potrebné pristupovať nie z pohľadu uchovania pravidiel liberalizácie trhu, ale z pohľadu vyššieho princípu a zachovania významu pôdy a zeme ako národného dedičstva a bohatstva z pohľadu snahy a zároveň aj povinnosti zachovávať územnú celistvosť a štátnu zvrchovanosť. Chcem uviesť, že v petičnej akcii budú občania nášho štátu ďalej pokračovať dovtedy, pokým z parlamentnej úrovne a z poznania aplikačnej praxe nenadobudneme istotu, že sa naša vzácna pôda nebude odpredávať cudzím záujmovým skupinám. V tejto petičnej akcii sa bude pokračovať, pokým sa rázne a vážne nezamedzí kšeftovaniu s poľnohospodárskou pôdou, a dovtedy, pokým štát nepripraví všetky potrebné podporné legislatívne a inštitucionálne prostriedky a nástroje k maximálnej podpore využívania poľnohospodárskej pôdy našimi občanmi. Títo za ochranu slovenskej pôdy aktivujúci sa občania prostredníctvom petičnej akcie žiadajú o podporu a spoluprácu z úrovne existujúcich politických strán a zoskupení, dúfajúc a veriac v sledovanie a napĺňanie spoločných národných záujmov. Práve idea ochrany slovenskej pôdy ako symbolu štátnej zvrchovanosti má v dnešných dňoch výrazný vplyv na rastúce národné uvedomenie a cítenie, na silnejúce a zjednocujúce sa občianske hnutie. Ja určite ako poslankyňa a aj ako občianka chcem byť súčasťou tohto procesu a budem rada, ak sa k tomuto spoločnému národnému úsiliu a občianskej iniciatíve pripoja aj ďalší poslanci a ďalšie politické strany, politické kluby. Zároveň v závere ma občania aktivizovaní v petičnom snažení požiadali predniesť výzvu na tejto pôde, výzvu k zastaveniu zamýšľaných odpredajov slovenskej poľnohospodárskej pôdy v prospech cudzozemných subjektov a jednotlivcov s upozornením, že v prípade nárastu ich zjednotenej občianskej a politickej sily, vplyvu, budú všetky odteraz realizované prevody pozemkov cudzím osobám označené za nedobromyseľné a neplatné, za rozporné a nezlučiteľné s ochranou štátnych a národných záujmov. Ďakujem, že ste si ma vypočuli. | [] | 3,939,596 |
33 | 2018-06-14 | Autorizovaná rozprava | 312 | Balódi, Ladislav, poslanec NR SR | Ladislav | Balódi | poslanec NR SR | Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva spoločnú správu výborov Národnej rade Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona. Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 17. mája 2018 č. 1173 sa uzniesla prerokovať návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Evy Smolíkovej, Štefana Zelníka, Tibora Bernaťáka a Jaroslava Pašku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 965) v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. K návrhu poslancov zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v uznesení č. 401 z 12. júna 2018 odporúča návrh zákona schváliť, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, č. 154 z 11. júna 2018, odporúča návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o zmenách a doplnkoch uvedených pod bodmi 1 až 5 spoločne s odporúčaním ich schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslancov schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe. Predmetná spoločná správa výborov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport z 12. júna 2018 č. 164. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výborov, stanovisku a návrhu gestorského výboru a predkladal návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu. | [
"(tlač 965)"
] | 3,995,771 |
18 | 2011-05-24 | Autorizovaná rozprava | 134 | Mikolaj, Ján, poslanec NR SR | Ján | Mikolaj | poslanec NR SR | Pán poslanec Osuský, vtedy keď vznikla Selyeho univerzita, tak som už bol poslancom Národnej rady a vystúpil som v rámci rozpravy, ktorá ku vzniku tejto vysokej školy bola. A upozorňoval som, že táto škola nespĺňa predpoklady. A citoval som aj stanovisko Akreditačnej komisie. Vtedy bol ministrom školstva pán Fronc. A takisto aj pán Fronc musel nejakým spôsobom pod tlakom týchto informácií uznať, že ide o politické rozhodnutie, a táto škola vznikla hneď ako univerzita. Dnes sa ukázalo, po piatich rokoch, že to bola chyba, pretože na univerzitu táto vysoká škola stále nemá. Pán poslanec Kaník, veď ale ide o vládny návrh, to je vládny návrh a máte predsedníčku vlády. A ak vláda takéto niečo pustí a vy teraz tu dáte 27 pozmeňujúcich návrhov, tak ako vlastne pracuje vláda? Vy, pán podpredseda vlády, tu pripustíte 27 pozmeňujúcich návrhov? Tak to zabaľte a odneste ten zákon preč. A, pán Gál, ja si naozaj myslím, že v úradnom styku by sa mal využívať v maximálnej miere štátny jazyk, pretože aj to neustále stupňovanie a rozširovanie bude viesť naozaj k tomu, čo som povedal, že nebude kde používať štátny jazyk a na tých mladých ľudí to bude mať neskutočný dopad, pretože sa ho nebudú učiť. A som rád, že už nebudete predkladať ďalšie návrhy zákonov, to už si ani neviem predstaviť, keby ste to robili, v rámci tohto. Ďakujem. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,068,464 |
26 | 2011-12-01 | Autorizovaná rozprava | 164 | Mihál, Jozef, podpredseda vlády a minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR | Jozef | Mihál | podpredseda vlády a minister práce | Ak má, ak má ten klient, ak má ten dôchodca deti, ktoré majú majetok, tak aj dnes musia tie deti za toho dôchodcu, ak má nízky dôchodok, doplatiť do príslušnej sumy. A je to tak správne. Je to tak správne. (Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) | [
"(Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)"
] | 4,142,314 |
49 | 2010-03-05 | Autorizovaná rozprava | 11 | M. Hort, podpredseda NR SR: | M | Hort | podpredseda NR SR | Otváram rozpravu. Rovnako ako v predchádzajúcom bode neregistrujem žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, a preto sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne? Nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme ďalej pokračovať druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov . Tento vládny návrh zákona má tlač 1417 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 1417a. Pani ministerka a podpredsedníčka vlády, nech sa páči, aby ste aj tento vládny návrh zákona odôvodnili. | [
"(Notársky poriadok)"
] | 4,206,313 |
36 | 2014-07-03 | Autorizovaná rozprava | 166 | Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR | Erika | Jurinová | podpredsedníčka NR SR | Ďakujem pekne pán poslanec. Dávam slovo poslednej prihlásenej pani poslankyni Helene Mezenskej. | [] | 4,022,560 |
51 | 2021-12-01 | Autorizovaná rozprava | 9 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku som neobdržal, takže dávam možnosť prihlásiť sa ústne. Nech sa páči, kto má záujem, môže tak urobiť. Pán poslanec Miroslav Žiak, ak nikto viac, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. V zmysle rokovacieho poriadku požiadal ako prvý o slovo pán spravodajca. Nech sa páči, pán poslanec Šefčík, máte slovo. | [] | 3,949,058 |
7 | 2007-02-09 | Autorizovaná rozprava | 61 | M. Číž, podpredseda NR SR: | M | Číž | podpredseda NR SR | Teraz má slovo pán poslanec Milan Urbáni s faktickou. | [] | 3,883,219 |
58 | 2015-11-25 | Autorizovaná rozprava | 234 | Poliačik, Martin, poslanec NR SR | Martin | Poliačik | poslanec NR SR | Pán kolega, ja vám presne poviem, čo sa stane. Prejde rokovák v tej podobe, ako ho kolegovia predložili. Bude tam 48-hodinová lehota a každý boží deň o jedenástej, o sedemnástej ju budeme skracovať. Stavím sa s vami kľudne, že to tak bude. Tá lehota bude čisto formálna, nikdy nebude dodržiavaná a predkladatelia sa budú celej Národnej rade smiať do očí, že v podstate tá lehota tam nie je. Budú sa v ten deň podávať pozmeňováky, skráti sa lehota, odhlasuje sa a pôjdeme domov. Presne tak, jak je to teraz. Nijaká zmena nenastane a jediné, ešte raz, ja si inak neviem spomenúť naozaj, kedy naposledy sa nám stalo, že sme na schôdzi mali nejaké druhé čítania posledný týždeň schôdze. Tam sú správy, tam sú medzinárodné dohody, tam sú prvé čítania poslaneckých návrhov zákonov, druhé čítania vždycky sú v strede, druhý, tretí týždeň schôdze, a je to iba na organizácii Kancelárie Národnej rady, aby sa jednoducho na to myslelo. (Reakcia z pléna.) Toto sa, nie, toto sa týka iba druhého čítania k zákonu. Dokonca skrátené konanie je odtiaľ vyňaté. Keď sa prijíma zákon v skrátenom legislatívnom konaní, tak toho sa tá lehota netýka. Ja si myslím, že to necháva na tradičný legislatívny postup úplne široký rámec, aby sa dodržalo to pravidlo, lebo inak, ešte raz, dávate ho tam ako čisto formálne a nikto ho dodržiavať nebude. Ďakujem. | [
"(Reakcia z pléna.)"
] | 3,991,007 |
40 | 2021-09-17 | Autorizovaná rozprava | 119 | Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Laurenčík | podpredseda NR SR | Pán poslanec Martin Borguľa s faktickou poznámkou, nech sa páči. | [] | 3,982,476 |
23 | 2017-12-12 | Autorizovaná rozprava | 130 | Glváč, Martin, podpredseda NR SR | Martin | Glváč | podpredseda NR SR | Ďalší v rozprave, pán poslanec Petrák, nech sa páči. | [] | 3,946,178 |
18 | 2011-05-19 | Autorizovaná rozprava | 258 | Kužma, Štefan, poslanec NR SR | Štefan | Kužma | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Čo osamelá matka, čo tí, čo to nechcú priznať? Pán kolega, vy ste rozdelili matky do dvoch kategórií, vy ste rozdelili rodičovský príspevok podľa výšky, presne podľa kritérií, či niekto robil alebo nie. Tu ste citovali pána ministra, keď to zjednocoval, tak vy ste boli obrovsky proti tomu, aby sa to zjednotilo a aby sa nebralo do úvahy, či pracovala alebo nepracovala matka, či bola osamelá alebo nie. Čiže sú to všetko vaše veci. Teraz keď to vlastne sa vracia, do istej miery tam, kde ste to dali vy, tak vy teraz zase ste strašne proti tomu a hovoríte presne to, za čo ste pána ministra nedávno kritizovali. Však to už je ťažká schizofrénia. Prosím vás, však sa nedá behom troch mesiacov tvrdiť neustále opak, tak ako to vy dokážete. Keby predkladal pán minister ten zákon, tak, dobre, poviem, že on hovorí opačne, čo robil. Ale v tomto prípade, tí istí ľudia, kritizujete presne opačný krok, ako ste ho kritizovali minule. Keď sme to zjednocovali, tí istí ľudia vystupovali, že to treba rozdeliť podľa zárobku. Keď je to podľa zárobku, kritizujete, že sa to nesmie deliť. To je neuveriteľná vec. A čo sa týka možnosti pracovať, tak práve ja som tu bol asi jediný, ktorý rozšíril možnosti zamestnania týchto ľudí. A ten zákon vašimi hlasmi v minulom období nebol schválený. Teraz, chvalabohu, prešiel, ale proti vašim hlasom, i keď na výbore vaši povedali, že zákon je v poriadku a keď sa akceptujú ich pripomienky, tak ho podporia. Výsledok bol, že zahlasovali opačne, lebo to bol stranícky príkaz. | [] | 4,072,859 |
6 | 2012-08-07 | Autorizovaná rozprava | 47 | Paška, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Paška | predseda NR SR | Pán poslanec Hlina, vaša reakcia. | [] | 4,126,243 |
35 | 2014-06-05 | Autorizovaná rozprava | 96 | Brocka, Július, poslanec NR SR | Július | Brocka | poslanec NR SR | Dámy a páni, vážený pán minister, ja som aj včera v podvečer vystupoval k tomuto návrhu a pokúsil som sa to podstatné povedať vo svojom krátkom vystúpení. Preto krátkom, už viete, že kolega Mihál tu dnes nie je a ma poprosil, aby aj on mohol už včera vystúpiť, aby som maximálne svoje vystúpenie skrátil. A táto moja veľkorysosť sa obrátila proti mne. Jeho vlastný kolega, alebo bývalý kolega Chren ma napadol, že som sa tak, by som povedal, neprimerane správal pri rokovaní o tomto zákone, ako keby to bol prejav neúcty voči tým 1,5 mil. sporiteľom. A dal to dokonca do kontrastu s tým, že tri dni som sa angažoval v rozprave, keď šlo o manželstvo, o rodinu, v ústave. Že taký ne-po-mer. No dotklo sa ma to. A preto som si povedal, že zopakujem alebo prihlásim sa ešte do rozpravy ústne, najmä voči tým, ktorí mali potrebu, aby som dlhšie hovoril, aj keď nepovažujem za podstatné hovoriť dlho. Dôležité je, aby človek mal čo povedať. Čo mňa zarazilo a musí to byť aj vám divné, ak ste pozorne počúvali, alebo aj keď ste nepočúvali, ak ste len registrovali, že ako sa angažoval kolega Chren v rozprave. On hovoril takmer hodinu dnes, takmer hodinu hovoril, on hovoril viac ako, neporovnateľne viac ako minister, ktorý zákon predkladá. Pán minister Richter sedel a počúval, on uviedol zákon pár minútami. Stačilo, mne to stačilo. Ale pán Chren vystupoval ako väčší bojovník za prijatie tohto zákona ako pán minister. On, opozičný poslanec. Ja som v jednej chvíli mal pocit, že ani nerokujeme o vládnom návrhu zákona, ale že rokujeme o nejakom opozičnom poslaneckom návrhu. Nie je vám to podozrivé? Alebo minimálne to nie je nezvyčajné? Pán poslanec Chren nie je členom sociálneho výboru. Toto je zákon, ktorého gestorom je sociálny výbor, a on už toľko energie vyvinul nielen tu svojím vystúpením, ale aj na rokovaniach na ministerstve, že moji kolegovia v klube tiež v tom vidia nejakú zvláštnosť. Veď on sa bežne tak ako nevenuje sociálnym veciam, ale tu robí takú nadprácu, že až im je to podozrivé, že predsa len keď sa finančníci, ekonómovia veľmi angažujú v nejakej veci a keď príliš tlačia na pílu, tak to môže vyvolávať rôzne otázniky. Ja si myslím, že by pán Chren nemal preháňať s tým otcovstvom, že je otcom druhého piliera. Lebo keď to bude takto preháňať, tak potom ľudia začnú skúmať naozaj, že aký je rozdiel medzi týmto návrhom a tým, čo dnes platí a čo prípadne trošku meníme alebo upravujeme, a budú ich napadať mnohé ďalšie otázky, na ktoré sa budú jeho pýtať, o odpoveď, prípadne teda iných, že prečo je to takto a nie je to inak. No, čiže dotklo sa ma vystúpenie pána Chrena, že môj veľkorysý postoj k pánovi poslancovi Mihálovi, on kritizoval. Čiže toľko k tomu, prečo vtedy iba 4 minúty. Keď tu bola rozprava tri dni o manželstve, o rodine aj o súdnictve, samozrejme ale liberálom, myslím si, že viac vadilo to o tej rodine, manželstve ako o justícii, tak nešlo o peniaze. Možno šlo o čas, že sme niekoho zdržovali, ale ja som nemal pocit, že ja zdržujem. Ja som toľko nerozprával ako tí, čo boli proti prijatiu takej zmeny v ústave. Ale nešlo o peniaze. Šlo o hodnotový zápas. Ale v tomto zákone nejde o hodnoty. Naozaj. Tak ako je spravený ten zákon, je v zásade dobrý. Ja som to už niekoľko raz povedal, že pán minister, jeho tajomník Burian odviedol dobrý kus roboty aj, nielen pri tom návrhu zákona, ale aj pri tých vylepšeniach, že ako akceptovali výhrady viacerých, ktorí boli v tej pracovnej skupine, a ako boli predkladané tie pozmeňujúce návrhy. Ony sú v zásade dobré a môže to tak byť. Naozaj to je skôr technická vec, to je skôr technická vec, čiže nie je to hodnotová otázka. Ale že to je o peniazoch, tak to by som sa rád pri tom zastavil. Keď sme pred desiatimi rokmi schvaľovali zákon o druhom pilieri a mali sme záujem, aby čo najviac ľudí si sporilo na svoj dôchodok v dôchodkových spoločnostiach, tak do systému, alebo v systéme fungovali aj tzv. sprostredkovatelia. To znamená tí, ktorí robili kampaň pre jednotlivé dôchodkové spoločnosti, aby ich získali pre sporenie v druhom pilieri. Tí sprostredkovatelia to robili za úplatu. Ja viem, že niektorí, dokonca vtedy to boli také sumy, že 4000 korún za jedného sporiteľa. To znamená, keď ste sa ako živnostník týmto živili a získali ste pre DSS-ku jedného sporiteľa, 4000 odmena sprostredkovateľa, korún. V DSS je dnes takmer 1,5 mil. ľudí. Nie všetci sú tam ako výsledok práce sprostredkovateľov. Mnohí možno ste tam z vlastnej iniciatívy, z vlastnej vôle a nepotrebovali ste na to nejakého sprostredkovateľa. Ak predpokladám, že aspoň tretina z tých sporiteľov je tam „vďaka“ sprostredkovateľom, ak predpokladám, že tá odmena tomu sprostredkovateľovi bola 4000 korún, tak tie DSS na túto aktivitu minuli 2 mld. korún. Možno tí lepšie informovaní ma opravia, že to bolo len 1,5 mld., ale to je veľká suma peňazí. Vďaka týmto nákladom sú tie DSS veľmi smutné, pretože tie náklady, ktoré do toho vložili, sa im nevrátia za desať rokov, ani za dvadsať, možno niektorým za tridsať. Čiže ten akoby biznis sa vďaka tomuto medzičlánku stal, by som povedal, málo rentabilný. No a poučení touto skúsenosťou pri tomto zákone už to je inak. Tu už nebudú fungovať sprostredkovatelia. Už sa nebudú „vyhadzovať“ peniaze zo životných poisťovní, aby lanárili čo najviac klientov sporiteľov do životnej poisťovne. Je to vybavené veľmi elegantne a šikovne je to vymyslené. No ale životné poisťovne rátajú s tým, že nejaké náklady budú mať, no. A mňa teda vyrušuje, že tu vystupuje niekoľko poslancov, ktorým tak na tom strašne záleží, aby sme do nohy hlasovali za tento zákon. Aby sme do nohy hlasovali za tento zákon a pritom je to obyčajný zákon. Vy, poslanci SMER-u, máte dosť hlasov na to, aby ste ho schválili bez jedného hlasu opozičného poslanca. Ale keď vidím, ako niektorí jednotlivci, ako im na tom záleží, aby aj Brocka za to hlasoval, aj Přidal, aj Mikloško, aj Gibalová, no proste nerozumiem tomu. Ja nie som koaličný partner SMER-u. Veď vy to viete schváliť sami. Ale ja rozumiem tomu, že by sa to hodilo, keby sme to schválili všetci, aby nebolo vidieť, že niekomu na tom eminentne záleží. A ja práve vďaka tomuto podozreniu a práve vďaka tomu, že nás títo ľudia, práve títo liberáli z jednotlivých strán z prvej lavice, z druhej, štvrtej, piatej onálepkovali za tri dni, že my sme so SMER-om, KDH urobilo veľký kšeft. Urobilo kšeft. A ja chcem sa vyhnúť tomuto nálepkovaniu v prípade tohoto zákona, lebo tu pri tomto zákone to podozrenie môže byť odôvodnené. Tu ide o 6 mld. eur v DSS. Naozaj to sú veľké peniaze. No proste tu, tu to je, tu je to o peniazoch. Toto nie je diskusia o morálno-etických otázkach. A aby toto podozrenie na mne alebo na mojich kolegoch z KDH nebolo, že ide o kšeft so SMER-om, tak som včera povedal, že poslanci za KDH za tento návrh zákona hlasovať nebudú. To je všetko. Ďakujem za vašu pozornosť. | [] | 3,893,801 |
18 | 2003-10-21 | Autorizovaná rozprava | 74 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | zákon o poskytnutí jednorazového finančného príspevku príslušníkom česko-slovenských zahraničných alebo spojeneckých armád, ako aj domáceho odboja v rokoch 1939 - 1945, ktorý prerokúvame ako tlač 398. Nech sa páči, pán minister, máte slovo. | [] | 3,896,498 |
26 | 2011-12-13 | Autorizovaná rozprava | 110 | Zelník, Štefan, poslanec NR SR | Štefan | Zelník | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, dámy a páni, najzákladnejším problémom je dlhodobo nedofinancované zdravotníctvo ako také. Treba však ale povedať, že práve za súčasnej vlády došlo k prehĺbeniu nedofinancovania a môžem to dokázať na faktoch. Predsa pre rok 2011 dostalo zdravotníctvo oproti roku 2010 o 85 mil. eur menej a pre rok 2012 si znova štát upravil svoju sadzbu za svojich poistencov na úroveň 4 % a zvýšenie oproti roku 2011 sa predpokladá asi o 1 %, čo nepokrýva ani infláciu, pretože inflácia ohlasovaná Štatistickým úradom je okolo 4 %. Mnohí sa pýtajú, odkiaľ zobrať peniaze. Nuž, páni zo súčasnej vládnej koalície, za dve volebné obdobia ste predali či odovzdali do zahraničia všetko, čo vytváralo zisk na Slovensku: Slovenský plynárenský podnik, elektrika, voda, banky, poisťovne. Nuž teraz to zostáva naozaj iba na ľuďoch, na priamych a nepriamych daniach, ale tí nie sú schopní to celé vyfinancovať. A okrem toho pripravujete zákony a tvárite sa, že chcete vyjsť v ústrety zdravotníckym pracovníkom, sestrám a lekárom, pretože je tu návrh zákona na úpravu ich platového ohodnotenia. Znova zdôrazňujem, bez adekvátneho dofinancovania, ktorý je jediný systémový krok, cez zdravotné poistenie toto bude mať za následok rozvrat celého zdravotníctva a poskytovania zdravotnej starostlivosti. Ďakujem. | [] | 4,146,685 |
54 | 2015-09-16 | Autorizovaná rozprava | 189 | Poliačik, Martin, poslanec NR SR | Martin | Poliačik | poslanec NR SR | Pán kolega, nerád to hovorím, ale tak ako klamal premiér Fico, tak ako klamal minister Kaliňák, tak ste klamali aj vy. Počas roka 2015 od januára do septembra prišlo do Európy stredomorskou trasou približne 370-tisíc utečencov, podľa dostupných údajov najväčšie skupiny tvorili Sýrčania, 51 %, Afganistan, 12, Eritrea, 8, z nich 72 % tvorili muži, 13 ženy a 15 deti už v tom čase. Navyše, keďže pán Kaliňák hovoril o tom, že išlo o balkánsku trasu, hlavne pri Macedónsku približne 3-tisíc ľudí denne prechádza Macedónskou republikou, jedna tretina z nich sú ženy a deti v porovnaní s 10 % v júni 2015, približne 12 % týchto žien je tehotných. Na základe dát ministerstva vnútra Macedónskej republiky prichádza približne 80 % zo Sýrie, 5 z Afganistanu a 5 z Iraku, takže tá opakovaná lož, ktorú povedal aj premiér, aj minister vnútra a povedali ste aj vy, jednoducho nie je pravdou a ani jeden z vás nedokázal dať relevantný zdroj tej informácie, ale naďalej budete opakovať jednoducho priblblú mantru o 90 alebo 95 % mužov medzi migrantmi alebo 90 % špekulantov a ekonomických migrantov. Začnite, prosím vás, keď ste takí odborníci, používať dáta, hovorte o číslach, ktoré sú z relevantných zdrojov, a nie že budete strašiť jednoducho ľudí na Slovensku vymyslenými hausnumerami, a keď vám niekto povie konečne relevantný zdroj, čo je napr. štatistika vysokého komisára OSN pre prisťahovalcov alebo pre utečencov, tak poviete, že na také hlúposti nemáte čas. Už ste klamali traja, tak s tým, prosím vás, naozaj prestaňte alebo povedzte nejaký relevantný zdroj. Vďaka. | [] | 3,935,999 |
31 | 2004-09-09 | Autorizovaná rozprava | 87 | M. Dzurinda, predseda vlády SR: | M | Dzurinda | predseda vlády SR | Mám pripravenú odpoveď, ktorá na základe konkrétnych čísel by opäť odhalila falošnosť narábania s číslami. To je pre vás typické, pán poslanec, takto stále sa snažíte narábať s číslami, ale vaše údaje sú veľmi skreslené a v podstate nepravdivé, ale každopádne vám ďakujem za pozornosť a dúfam, že mi ju zachováte aj po ďalšie schôdze Národnej rady. Ďakujem pekne. (Ozval sa zvuk časomiery.) | [
"(Ozval sa zvuk časomiery.)"
] | 4,058,658 |
10 | 2016-10-20 | Autorizovaná rozprava | 208 | Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR | Lucia | Ďuriš Nicholsonová | podpredsedníčka NR SR | Poprosím vás, kolegyne, kolegovia, ešte dohovorí pán poslanec, tak dajme mu ešte pár minút. Ďakujem pekne. | [] | 4,135,121 |
17 | 2017-05-11 | Autorizovaná rozprava | 155 | Richter, Ján, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR | Ján | Richter | minister práce | Bola to, by som povedal, nie jedna, ale viac doplňujúcich otázok. Pokúsim sa veľmi stručne. Po prvé, akreditačná komisia sa v priebehu tohto roku, pokiaľ mám správne informácie, zaoberala štyrmi resocializačnými zariadeniami, istými problémami, na ktoré bolo poukázané. Áno, treba povedať, že vo viacerých skonštatovali, že došlo aj k porušeniu zákona. Tá vec je otvorená, dožiadali sa nejaké ďalšie veci, ktoré s tým veľmi úzko súvisia, a tak ako aj s resocializačným zariadením Čistý deň, reálne predpokladám, že v máji alebo proste v ďalšom období budú robiť nejaké konkrétne závery. Čo sa týka postupu šetrenia veci, informoval som sa u pána policajného prezidenta, žiadne z tých trestných oznámení, ktoré bolo podané medzitým, v období nebolo ukončené. To znamená, je to stále v nejakom procese, pokračuje. Záver je asi taký, že do konca tohto kalendárneho roka by mali byť poriešené v podstate všetky. Lebo ono je ich ešte ďaleko viacej jednoducho rozrobených, rozpracovaných. Čo sa týka nejakých informácií, že by, viete, istá konkurencia medzi resocializačnými zariadeniami tu vždy bola. To by som klamal, keby som tvrdil, že nebola. Vždy mali istý záujem relatívne prijať čo najviac klientov, pretože z toho majú istý ekonomický profit, pretože automaticky s tým ide aj istá dotácia, ktorá zo zákona na každého jedného klienta pripadá. Ale nemám žiadne informácie, a to aj napriek tomu, že udržiavame istý, nazvem to, špecifický, špecifickú komunikáciu s týmto zariadením prostredníctvom sociálnych kurátorov a každý týždeň sa individuálne vyhodnocuje tá situácia na základe tých hlásení a oznámení sociálnej kurately na ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny, nemám žiadne informácie, ktoré by tento váš nejaký stav konkretizovali. Je tu jediná nová vec. Zasadal okresný súd ohľadom jedného dievčaťa, kde prijal nejaké závery a rozhodnutia k tomu, že má ostať v tom zariadení až do svojich osemnástich rokov. Ale ten rozsudok nie je právoplatný, preto sa viac k nemu v tejto chvíli vyjadrovať nebudem, pretože je tam priestor pre zainteresovaných, aby sa ešte eventuálne mohli odvolať. Dvaja noví členovia boli oslovení, externí, to znamená, hlavne vysoké školy, fakulty sociálnej práce. Reálne predpokladám, že najbližšie zasadnutie už bude doplnené o návrhy, ktoré z toho externého prostredia na doplnenie týchto členov vzídu. To je postup štandardný. Akonáhle by sa jednalo o odchod ľudí zo štátnej správy, to znamená, z ministerstva, konám okamžite. Vzhľadom na to, že sa jedná o externých, vždy sa vyjadrujú a navrhujú nových ľudí prostredia, ktoré sú v tomto prípade oslovené. A hovorím, sú to hlavne fakulty sociálnej práce, ktoré na Slovensku pôsobia, prípadne právnické fakulty, ktoré boli oslovené. Ďakujem, skončil som. | [] | 3,919,675 |
65 | 2022-05-06 | Autorizovaná rozprava | 63 | Bittó Cigániková, Jana, poslankyňa NR SR | Jana | Bittó Cigániková | poslankyňa NR SR | Tak ešte raz. Vážený predseda, za vystúpilo šesť poslancov, ako som hovorila. Ako spravodajkyňa k predloženému návrhu zákona som podľa, v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) navrhla, aby sa nepokračovalo v rokovaní o návrhu zákona. Ale pán poslanec Čepček v rozprave podal návrh, že návrh v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní. Čiže opäť ideme hlasovať o tom, či bude v druhom čítaní pokračovať diskusia o interrupciách v tomto čase. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o návrhu pána poslanca Čepčeka. | [] | 4,080,167 |
46 | 2015-02-03 | Autorizovaná rozprava | 168 | Číž, Miroslav, podpredseda NR SR | Miroslav | Číž | podpredseda NR SR | Pán poslanec Muňko. | [] | 4,207,845 |
6 | 2024-01-16 | Autorizovaná rozprava | 450 | Šimečka, Michal, podpredseda NR SR | Michal | Šimečka | podpredseda NR SR | Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V prvom rade chcem poďakovať pánovi poslancovi Farkašovskému za veľmi kultivovaný, pokojný a vlastne vecne veľmi správny príspevok. Akurát teda ho predniesol v zlom čase a k zlému prerokovanému bodu. Dve veci chcem povedať. Tá prvá, súhlasím s mnohým, čo povedali moji predrečníci a zároveň vnímam, že na strane koalície je možno taký, taký hnev alebo frustrácia z toho, že prečo furt naťahuje tie diskusie už od septembra alebo resp. od decembra, tak tu by som len poznamenal, že ak by sme nenaťahovali odbornými, vecnými príspevkami ku kompetenčnému zákonu tú diskusiu, tak kompetenčný zákon už by asi platil, bol by schválený od 1. januára zrejme, ako bol plán, by sme mali nové ministerstvo a možno by ste si nestihli spomenúť na to, čo teraz pán Farkašovský musel predniesť ako pozmeňovací návrh. (Potlesk.) Čiže by v tom bol chaos, že kto teda bude vyplácať tie príspevky, že kde teda bude tá kompetencia patriť. Podobne k tej novele Trestného zákona, teraz pán predseda parlamentu, pán Pellegrini, spolu s ministrom spravodlivosti a generálnym prokurátorom zistili, že je priestor na vylepšenie toho, tej novely Trestného zákona. Ale zistili to teraz v januári. Keby všetko prebehlo tak, ako malo prebehnúť podľa plánu Roberta Fica, teda keby sme nenaťahovali, ako vy vravíte, diskusiu, tak by sme nemali ani ako, ani generálny prokurátor by nemal ako predložiť tie svoje legislatívne zmeny. Čiže v niečom aj musíte uznať, že spôsob, akým pristúpili k týmto parlamentným debatám, pomáha aj vám napokon opraviť veci, ktoré ste mohli opraviť, keby ste sa tak neponáhľali a išli cez riadne legislatívne konanie. Ďakujem pekne. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)",
"(Potlesk.)"
] | 4,023,599 |
25 | 2021-03-30 | Autorizovaná rozprava | 262 | Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Šeliga | podpredseda NR SR | Dámy! | [] | 4,074,234 |
31 | 2018-05-29 | Autorizovaná rozprava | 44 | Mizík, Stanislav, poslanec NR SR | Stanislav | Mizík | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo. Natália, povedala si správne, že je škoda, že málo poslancov z koalície a opozície bolo včera v sále. Aj teraz si počula jeden príklad na to. Škoda, že si nevypočuli priam plastické popisy výškrabov, opisy trhania končatín či rozštiknutie hlavičky, aby prešla cez kŕčok maternice von z tela matky. Na internete sú rôzne brutálne scény zachytené kamerou. Je to napríklad stínanie a rezanie hláv Islamským štátom, upálenie letca za živa, odstránenie hlavy pomocou výbušniny na krku, zastrelenie bazukou a..., a podobné iné výmysly, kam im tá fantázia až siaha. To sa ale nedá porovnať s brutalitou trhacej techniky pri realizácii výškrabu. A sú tu dva zásadné rozdiely. Popravené osoby mali šancu prežiť, mohli ujsť, mohli dokonca pozabíjať svojich budúcich popravcov. Lenže to malé dieťa túto šancu nemalo nikdy. A potom je tu druhý rozdiel, ktorý tiež veľmi dôležitý. Popravené osoby popravili cudzí ľudia, kdežto pri výškrabe vykonáva popravu matka s lekárom. Ďakujem. | [] | 4,160,657 |
31 | 2004-09-23 | Autorizovaná rozprava | 61 | K. Tóthová, poslankyňa: | K | Tóthová | poslankyňa | Vážené kolegyne, vážení kolegovia, niekoľko poznámok už k predmetnému vládnemu návrhu uviedli kolegovia. Chcem sa pripojiť k názoru pána poslanca Šulaja, ktorý sa vlastne dotkol okrem iného vzťahu zákona a vládneho nariadenia s vyjadrením nespokojnosti k tomu, že Národná rada Slovenskej republiky si necháva vziať kompetenciu na stanovovanie percentuálnych podielov, a uviedol, že vláda vo vládnom nariadení by toto nemala upravovať. Budem pokračovať v tejto myšlienke, ale z oveľa vážnejších dôvodov, ako to uviedol pán poslanec Šulaj, i keď s jeho stanoviskom plne súhlasím. Vážnejší rozmer tohto vzťahu je v tom, že táto úprava, aká je urobená, je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Tento názor som vyjadrila vo výbore a zástupkyňa legislatívneho odboru Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá spracúvala stanovisko k tomuto prerokúvanému vládnemu návrhu, poukázala na svoj text, v ktorom obdobne vyjadrila pochybnosti o ústavnosti. Nie je totiž v súlade s ústavou, aby vládne nariadenie stanovovalo povinnosti. To, čo je vo vládnom nariadení v § 1 a § 2, vôbec nie je určenie kritérií a spôsobu, ale je určenie určitej povinnosti rozdeliť obciam výnos z dane, a to v určených percentuálnych výškach. Pokiaľ právny predpis určuje finančnú povinnosť, je súčasťou tejto povinnosti určiť aj výšku. A vieme, že ústava jasne uvádza, že povinnosti musia byť stanovené zákonom. Takže kto má opačný názor, poprípade názor pána ministra, že to je v poriadku, akosi reklamujem v tom zmysle, že poukazujem na neústavnosť takejto úpravy. Nemôžem súhlasiť s názorom pána ministra, že tento rok to upravíme takto a v budúcom období, v budúcich rokoch už to dáme do zákona. S týmto stanoviskom súhlasil aj predseda ZMOS-u. Zrejme chcel byť ústretový. Ale napriek tomu, že aj ZMOS súhlasí s takouto úpravou, opätovne v tejto ctenej snemovni vyhlasujem, že podľa môjho názoru, a konzultovala som to s viacerými právnikmi, aj podľa ich názoru nie je takéto riešenie súladné s ústavou. Tohto riešenia sa dotkla vo svojom vystúpení aj pani poslankyňa Sabolová, ktorá naznačila, že by bolo rozumnejšie a účelnejšie text vládneho nariadenia § 2, ak som dobre, pani poslankyňa, rozumela – kýva hlavou, asi áno –, dať do zákona, pričom spomenula, že zrejme v tejto fáze to už nebude realizovateľné. Ja si myslím, že je plne realizovateľné, pokiaľ by pán minister súhlasil s tým, že § 1 a § 2, ako aj § 3 sa včleňujú do zákona. Tak by sa dalo zadosť požiadavkám, že parlament má o týchto otázkach rozhodovať, a tak by sa dalo zadosť aj zneniu ústavy. Domnievam sa, a myslím, že nebudem ďaleko od pravdy, ak to takto zostane, tieto ustanovenia sa ocitnú na Ústavnom súde, ktorý keď pozastaví ich účinnosť, môže to v praxi vyvolať veľké problémy, najmä ak by ich zrušil pre rozpornosť s ústavou. Preto si myslím, že táto snemovňa by mala zvážiť, hlavne pán predkladateľ, aby text § 2 a 3 vládneho nariadenia Slovenskej republiky bol včlenený do zákona. Ďalej mi dovoľte, aby som požiadala, aby bolo zo spoločnej správy samostatné hlasovanie o bode 6. Pán poslanec Horák dáva síce pozmeňujúci návrh a nádeja sa, že tie veci, ktoré chce riešiť, bude možné riešiť jeho pozmeňujúcim návrhom. Ale dovolím si upozorniť, pokiaľ by bod 6 nebol na samostatné hlasovanie s tým, že ho v spoločnej správe neprijmeme, tak potom aj pozmeňujúci návrh pána poslanca Horáka, resp. hlasovanie o ňom by bolo bezpredmetné. Preto opakujem svoju požiadavku: Žiadam vyčleniť zo spoločnej správy na samostatné hlasovanie bod 6 a ďalej prosím, aby zo spoločnej správy sa spoločne hlasovalo o bode 1, 3 a 7. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vám poďakovať, že po veľkom rozruchu, v rámci ktorého som začala svoje vystúpenie, venovali ste mi skutočne pozornosť, ktorá bola veľmi sústredená. Ďakujem vám za ňu. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,157,812 |
9 | 2010-12-08 | Autorizovaná rozprava | 19 | Sulík, Richard, predseda NR SR | Richard | Sulík | predseda NR SR | Ďakujem. Teraz poprosím, keby sa prihlásili rečníci do rozpravy. Aj ja mám snahu sa prihlásiť, tak keby ste ma tam dopísali ako tretieho rečníka v poradí. A slovo má pani poslankyňa Žitňanská. | [] | 3,870,433 |
40 | 2019-02-12 | Autorizovaná rozprava | 77 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní o prvom čítaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 1292). Nech sa páči, o slovo požiadal navrhovateľ, pán poslanec Heger. | [
"(tlač 1292)"
] | 3,906,160 |
6 | 2020-04-29 | Autorizovaná rozprava | 188 | Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Šeliga | podpredseda NR SR | Ďakujem pekne, pán minister. Pán poslanec Kašper, nech sa páči, ste ďalší v rozprave. | [] | 3,868,174 |
24 | 2017-12-06 | Autorizovaná rozprava | 143 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Pani poslankyňa, pani poslankyňa Blahová, nevyrušujte, nevyrušujte! | [] | 3,907,229 |
7 | 2020-05-14 | Autorizovaná rozprava | 38 | Dostál, Ondrej, poslanec NR SR | Ondrej | Dostál | poslanec NR SR | Ďakujem kolegom za reakcie. No, pán poslanec Štefan Kuffa, to, že som proti štátu, to som počúval už za Mečiara, nejako som to prežil, od mečiarovcov, prežil som za Ficovej koalície, tak pokojne to prežijem aj teraz, keď mi to hovoríte vy alebo keď mi to hovoria vaši fašistickí kolegovia. Pán poslanec Pročko veľmi správne upozornil na to, že áno, toto tu už máme, homosexuálne páry vychovávajú deti. A ja by som nad rámec tých adopcií upozornil na to, že sú aj situácie, že vychovávajú deti, ktoré sú biologickými deťmi jedného z tých rodičov. Oni môžu žiť desať rokov, desať rokov spolu a dve ženy napríklad a biologická matka je matkou, matkou tých detí, ktoré s ňou desať rokov žijú, a teraz tá biologická matka zomrie a tá druhá k nim nemá žiadny vzťah, tak keď nežije napríklad otec, tak tie deti idú do domova, lebo, lebo ten človek, s ktorým oni desať rokov žili, nemá k nim žiadny právny vzťah. Toto je podľa mňa ešte vážnejší problém ako to, či, či adopcia, alebo neadopcia. Musím sa ohradiť voči, voči takým tým vyjadreniam, a teda divím sa trochu, že pán poslanec Mazurek a Podmanický sa ocitli v jednom koši, kde označujú za nezdravé vychovávanie detí pármi rovnakého pohlavia. Nezdravé je vychovávanie detí rodičmi, ktorí ich nemajú radi, ktorí sa k nim zle správajú. Dobré je, keď sa rodičia alebo keď sa ľudia, ktorí ich vychovávajú, aj keď sú to otčim alebo macocha, správajú k svojim deťom dobre, keď je ten vzťah láskyplný, tak je to oveľa, oveľa lepšie, ako keď sú to biologickí rodičia, ktorí sa fakt k nim správajú zle. A teda, pán poslanec Podmanický, pani poslankyňa Patakyová, áno, je nominantka bývalej vládnej koalície, ale my, to je váš pohľad, my sa nepozeráme na ľudí podľa toho, koho sú nominanti, ale podľa toho (ruch v sále), ako sa reálne správajú. (Zaznievanie gongu.) | [
"(ruch v sále)",
"(Zaznievanie gongu.)"
] | 4,163,123 |
20 | 2003-12-16 | Autorizovaná rozprava | 16 | J. Laššáková, poslankyňa: | J | Laššáková | poslankyňa | Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Znamená to, že nebudeme pokračovať v prerokúvaní tohto návrhu zákona. Prosím pána poslanca Jozefa Hurbana, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2004 (tlač 441). Nech sa páči, pán poslanec. J. Hurban, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, v rozprave nevystúpil nikto, takže nemohli ani odznieť pozmeňujúce, doplňujúce návrhy. Dajte teda, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky súhlasí s návrhom rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2004, ktorý rozpočtuje náklady vo výške 687,675 mil. korún a výnosy vo výške 726,025 mil. korún. Pani predsedajúca, dajte, prosím, hlasovať. Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Prosím, prezentujme sa a hlasujme o navrhnutom uznesení. (Hlasovanie.) Prítomných 129 poslancov, za návrh 81, proti 8, zdržalo sa 40. Konštatujem, že sme prijali návrh uznesenia Národnej rady, ktorým sme schválili návrh rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2004. Ďakujem, pán spravodajca. Prosím pána poslanca Milana Reháka, aby uvádzal hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 2004 (tlač 429). | [
"(tlač 441)",
"(Hlasovanie.)",
"(tlač 429)"
] | 4,147,537 |
11 | 2012-12-05 | Autorizovaná rozprava | 78 | Kamenický, Ladislav, poslanec NR SR | Ladislav | Kamenický | poslanec NR SR | Dajte teraz hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu poslanca Zajaca. | [] | 4,057,142 |
11 | 2016-11-22 | Autorizovaná rozprava | 59 | Hrnko, Anton, poslanec NR SR | Anton | Hrnko | poslanec NR SR | Pán poslanec, teraz ste aj mohli počuť to, čo je populizmus, pretože, viete, ja som bol kedysi dávno poslancom a tiež tieto diskusie o tom boli, tak ja som si jeden mesiac robil záznamy zo všetkých svojich aktivít, ktoré som robil hodinovo a potom som ich previedol do platu aj náhrad a vyšlo mi 4,30 na hodinu. To je asi plat, ktorý robí, dostal poslanec, ktorý skutočne, 4,30 korún to bolo vtedy ešte, aby som povedal, hej, ktorý skutočne svoju funkciu vykonáva, ktorý ju nejakým spôsobom berie vážne. To, čo nám tu predviedol pán Matovič, vychádza z takej populistickej tendencie, z populistického názoru, že poslanec je darmožráč, že keď sedí parlament, ľudia sa majú báť, že v podstate poslanec aj keď nebude, tak bude dobre. A to nie je pravda. To ja málokedy súhlasím s pánom poslancom Galkom, ale dnes, myslím, že povedal to, čo asi väčšina poslancov tuto cíti. Mal som možnosť si prečítať váš zákon, on je dobrý, mohlo by sa nejakým spôsobom hneď po novom roku sadnúť v rámci koalície a opozície a dohodnúť sa na tom, aby vlastne tento populizmus sme zabránili. Pretože nič nie je horšie ako dobre vyzerajúce sľuby, ktoré potom skončia nejak úplne ináč, ako sme si to predstavovali. Ďakujem. | [] | 3,946,402 |
3 | 2012-07-02 | Autorizovaná rozprava | 234 | Figeľ, Ján, podpredseda NR SR | Ján | Figeľ | podpredseda NR SR | Ďakujem. Nech sa páči, zaujmite miesto pre spravodajkyňu. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Chcem sa spýtať na ústnu možnosť. Ešte niekto? Pani poslankyňa Grečková a pán poslanec Susko. Uzatváram možnosť prihlásenia sa. Nech sa páči, pani poslankyňa Grečková. | [] | 3,949,393 |
40 | 2009-09-16 | Autorizovaná rozprava | 106 | P. Paška, predseda NR SR: | P | Paška | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 136 prítomných, 119 za, 1 proti, 16 sa zdržali. Body sme schválili. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 3,959,226 |
8 | 2012-10-23 | Autorizovaná rozprava | 7 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami pán poslanec Kamenický, pán poslanec Géci, pán poslanec Blaha. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec Kamenický. | [] | 3,892,220 |
58 | 2015-11-19 | Autorizovaná rozprava | 77 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | Pán minister, chcete reagovať na komentár? | [] | 4,221,622 |
18 | 2020-12-09 | Autorizovaná rozprava | 137 | Holý, Štefan, podpredseda vlády SR | Štefan | Holý | podpredseda vlády SR | Pán poslanec, dve otázky ste dávali, na základe čoho bol, bol vyhlásený terajší núdzový stav, predĺženie. Terajší núdzový stav technicky bol vyhlásený najprv na 45 dní a potom bolo upravené uznesenie vlády, ktorým sa tá lehota 45 dní predĺžila na 90 dní. Čiže nebolo, nebol vyhlasované ako keby dvakrát alebo nebol technicky predlžovaný, bolo opravené uznesenie, čo je v plne s terajším znením ústavného zákona, ktorý umožňuje vyhlásiť núdzový stav naviac na obdobie 90 dní. A prepáčte, pripomeňte mi, čo bola druhá otázka. (Reakcia z pléna.) Takto. Samozrejme tam, také, taká situácia je pomerne nepravdepodobné, že nastane, lebo ako vyhlasovanie núdzového stavu na kratšie obdobie veľmi nemá, nemá zmysel v tých súvislostiach, ako, ako sa to robí, pretože ono na to nadväzuje hospodárska mobilizácia. Hospodársku mobilizáciu robiť na týždeň alebo na 10 dní nemá veľký praktický význam, ale tu sa opomína jedna, jedna, v celej v tej, v tých debatách, tak jak ju počúvam, alebo v tých vystúpeniach, že ono už aj dnes je, je pri vyhlasovaní núdzového stavu, je podmienkou splnenie tzv. zásady proporcionality, ktorý Ústavný súd, alebo ktorej dodržiavanie Ústavný súd pomerne striktne kontroluje. To je, to je pomerne náročný proces, ktorý treba absolvovať, a teda ktorý my sme už niekoľkokrát absolvovali. A tam sa vždy kontroluje existencia podmienok, ktoré, ktoré odôvodňujú, odôvodňujú vlastne trvanie, resp., resp. vyhlásenie núdzového stavu a jeho aplikáciu v praxi. Ono sa to realizuje cez, cez tie slovíčka na nevyhnutný čas a v nevyhnutnom rozsahu. Čiže on to stále, skúma sa nevyhnutnosť aj časová, aj rozsahová a v prípade, že Ústavný súd príde na to, že bola alebo nebola dodržaná tá zásada proporcionality, tak jednoducho ten núdzový stav zruší. Takže ono tam je ako keby paralelná kontrola ešte k tomu. | [
"(Reakcia z pléna.)"
] | 3,977,866 |
57 | 2002-04-10 | Autorizovaná rozprava | 72 | M. Drobný, poslanec: | M | Drobný | poslanec | Keď v roku 1994 vznikli zdravotné poisťovne a sme sa videli v pluralitnosti tohto systému zdravotného zabezpečovania, sme si neuvedomili, že sa vytvorí historický antagonizmus medzi dvomi veľkými poisťovacími spoločnosťami, Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a Spoločnou zdravotnou poisťovňou. A ten antagonizmus spočíva v skladbe poistencov, ktorí v týchto dvoch veľkých spoločnostiach sú. A vďaka tomu sa musí pristúpiť k prerozdeľovaciemu mechanizmu, o ktorom hovorí kolega Finďo, a musí sa pristúpiť k schvaľovaniu indexov, ktoré vyrovnávajú príjmy a náklady a ktoré istým spôsobom robia funkčný ten systém viacerých poisťovní, najmä tých dvoch základných veľkých poisťovní. Ale vtedy ľudia, ktorí zakladali tento systém, sa neopýtali niekoho, ako na to ísť inak, aby to nefungovalo takto. Prečo sa tak delili dve veľké poisťovne na také dve odlišné skupiny ľudí, z ktorých jedna je charakterizovaná vysokou morbiditou a druhá je charakterizovaná aktívnou produktívnou prácou? A teraz medzi nimi prerozdeľovanie sa zdá každému, že by malo byť z hľadiska solidárnosti, solidarity prirodzeným právom a povinnosťou obidvoch spoločností veľkých a musia prerozdeliť kapitál, ktorý nazbierajú v poisťovacom mechanizme. Ale ani jedna z týchto spoločností poisťovacích s tým akosi nie je súhlasne uzrozumená. Prvá, Všeobecná zdravotná poisťovňa tento mechanizmus víta, pochopiteľne, lebo získala peniaze, získala peniaze pre veľmi chorých ľudí, naviac ľudí, ktorí nie sú produktívni, ale Spoločná zdravotná stráca a nie solidárne je spokojná s tým, že stráca. Sme ľudia a vždy, keď sa schvaľovali rozpočty obidvoch týchto veľkých spoločností, som videl tie antagonizmy, postoje k tomuto mechanizmu. Preto sa pýtam navrhovateľa pána kolegu Finďa ako kolegu, ktorý je zbehlý v týchto veciach, ako sme mali vlastne vtedy pokračovať. Ten základ tých hlavných dvoch poisťovacích spoločností bol urobený takto. Nemohol byť urobený na dajakom inom princípe alebo nemohol byť konštruovaný celý systém zdravotného poistenia na skutočne veľkom počte spoločností alebo len na jednej spoločnosti? Táto dilema tu bola, bolo tu väčšie množstvo spoločností, niektoré museli splynúť zo zákona, niektoré zanikli a katastrofálnym spôsobom sa stratili z trhu. Tak sa redukovalo neviem 15 poisťovní na 8 terajších poisťovní. Ale vidíme, že tento systém má svoje negatíva. V niektorých veciach dobre nefunguje. A niektoré veci práve dobre nefungujú preto, lebo z týchto dvoch veľkých spoločností jedna odmieta financovať sieť nemocníc a druhá zasa má negatívny vzťah k financovaniu sietí ambulancií. Páni, takýto antagonizmus som si nepredstavoval. Ja som si myslel, že to bude predsa len solidárnejšie fungovať a že nemusíme robiť takéto korektúry, ako tu kolega Finďo navrhuje. A myslím, že je to korektúra, ktorá by mala sa pozitívne prijať. Ale je to, si myslím, do istej miery skutočne vynútený artefakt. Prakticky sme sa nemali k tomu dostať. To malo byť dajako inak urobené. Ja nie som odborník na poisťovací systém, ale odborníkov tu máme. A tí nám mali vtedy, keď sa to zakladalo, poradiť trošku inak, ako na to ísť. Neviem, možnože v odpovedi kolega Finďo povie nám to, ako sa na to malo ísť. Ale tu sa zaoberáme niečím, čo vzniklo sekundárne ako artefakt nedokonale navrhnutého systému. Ďakujem pekne za pozornosť. M. Andel, podpredseda NR SR: Podľa § 27 ods. 8 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky dávam slovo navrhovateľovi. Nech sa páči, pán kolega, máš slovo. P. Finďo, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Tento problém má dve roviny. Jedna rovina je čisto legislatívna, to znamená, že my sme vlani schválili návrh zákona, resp. zákon č. 233/2001 Z. z. a tento zákon splnomocňuje ministerstvo zdravotníctva, aby vydalo všeobecne záväzný predpis do 30. júna a v ňom stanovilo indexy rizika. Čiže to je jedna stránka problému. S tým ťažko vieme niečo iné urobiť ako prípadnou novelizáciou túto skutočnosť zmeniť. Druhá stránka veci je to, čo pán poslanec Drobný spomenul. To je problém celkového poňatia zdravotného poistenia v tomto štáte. Ukázalo sa, že zdravotné poistenie solidárne by nemalo byť vyšpičkované až do takej výšky, ako je dnes, ale to solidárne zdravotné poistenie by malo mať určitú hranicu a za tou hranicou by mala existovať nejaká forma doplnkového zdravotného poistenia, príp. pripoistenia. A keďže toto nevzniklo, tak vznikla potreba všetky zdroje strkať do jedného vreca a z toho jedného vreca ich potom prerozdeľovať medzi zdravotné poisťovne podľa rizikového indexu. A tým vznikol ten paradox, že náš systém zdravotného poistenia v skutočnosti nefunguje ako poistenie, ale ako parafiškálne prerozdeľovanie verejných zdrojov. To je moja odpoveď a ja si určite viem predstaviť dokonalejší systém a verím, že v nasledujúcom volebnom období taký systém bude aj prijatý. Ďakujem. M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Chce niekto reagovať faktickou poznámkou? Nie. Dámy a páni, uzatváram všeobecnú rozpravu o tomto bode nášho rokovania. Pán navrhovateľ, vlastne toto môžeme považovať aj za vaše vyjadrenie. Chcem sa spýtať, pán spravodajca, chcete vystúpiť? Nie. Ďakujem veľmi pekne. Dámy a páni, prerušujem rokovanie o tomto bode nášho rokovania. návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov . Návrh zákona ste dostali ako tlač 1402. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod č. 1557. Teraz dávam slovo poslankyni pani Kataríne Tóthovej a prosím ju, aby návrh zákona za skupinu poslancov uviedla. Pani kolegyňa, nech sa páči, máte slovo. | [] | 4,024,033 |
53 | 2019-11-28 | Autorizovaná rozprava | 30 | Dostál, Ondrej, poslanec NR SR | Ondrej | Dostál | poslanec NR SR | Ďakujem všetkým kolegom za reakcie. Pán poslanec Mizík, ja sa nezastávam nerovnakého postavenia žien v moslimských spoločnostiach. Ja sa zastávam náboženskej slobody, ja sa zastávam moslimov, ktorí čelia nenávisti zo strany fašistov, ako ste vy a zo strany iných ľudí. Ja sa nezastávam praktík, ktoré odporujú rovnoprávnemu postaveniu mužov a žien v moslimských krajinách. Ale keby ste si prečítali Istanbulský dohovor, tak áno, aj o tomto je Istanbulský dohovor. Pán poslanec Zelník, pýtal sa pán poslanec Poliačik, že či to padá na úrodnú pôdu, a teda evidentne, evidentne nepadá. Tak ešte raz. Rod definuje nejaké, je definovaný cez spoločenské očakávania alebo role, ktoré spoločnosť očakáva od mužov a žien. Teda nie od nejakého tretieho pohlavia. Nieže vy si sám môžte, môžte určiť, určiť rod. To v Istanbulskom dohovore nie je. A teda tvrdiť, že pod rúškom ochrany žien pred násilím sa tu chce vniesť rodová ideológia, LGBT a neviem čo, to si naozaj myslíte, že tí ľudia, tie desiatky a stovky ľudí, ktorí pracovali na tom dohovore, ktorí to pripravili, to neurobili preto, lebo chceli urobiť najlepší možný dohovor na ochranu žien pred násilím, lebo to sú ľudia, ktorí sa tým zaoberajú, ale práve preto, aby nás, do slovenského právneho poriadku prepašovali nejakú gender ideológiu. A, pán poslanec Bernaťák, no jasné, že možno iba prijať ako celok alebo odmietnuť ako celok, ale vy svojím uznesením sa bránite prijatiu záväzkov, ktoré sú obsiahnuté v dohovore. Tak by ste mali pomenovať, ktoré záväzky vám vadia. Nepovedať to takto všeobecne. | [] | 4,181,321 |
53 | 2019-11-28 | Autorizovaná rozprava | 152 | Laššáková, Ľubica, ministerka kultúry SR | Ľubica | Laššáková | ministerka kultúry SR | Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, v mene ministerky školstva, vedy, výskumu a športu vám ďakujem za položenú otázku. Dovoľte mi prečítať odpoveď pani ministerky, citujem: „Na úvod by som chcela uviesť, že Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky už v roku 2017, teda po nástupe pani ministerky školstva do funkcie, vyjadrilo niekoľkokrát znepokojenie nad produkciou filmu Kto je ďalší?, a preto aj odstúpilo od zmluvy ako partner. V súvislosti s uvedením filmu Kto je ďalší? do slovenských kín som opätovne žiadala (citujem pani ministerku) tvorcov filmu o vypustenie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky zo zoznamu subjektov, ktoré sú uvedené ako partneri, a na základe tejto výzvy prezidentovi E-Slovensko Bratislava bol názov a logo ministerstva školstva zo stránok projektu odstránený. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, ako aj na predchádzajúce intervencie zo strany ministerstva školstva voči tvorcom filmu za posledné dva roky, ministerstvo školstva nie je partnerom filmu, pretože chýba právny základ pre uvedené partnerstvo. Ministerstvo školstva nedalo organizácii E-Slovensko Bratislava súhlas s uvedením svojho názvu a loga medzi partnermi filmu a s produkciou filmu v rámci projektu vyslovene nesúhlasilo. Použitie názvu a loga ministerstva v súvislosti s partnermi filmu bolo preto neoprávnené. Ministerstvo školstva o vývoji situácie ešte v roku 2017 informovalo Európsku komisiu so záverom, že rezort školstva bol v danej veci podvedený. Na základe vyjadrenia Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie, priamo riadenej organizácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, konštatujeme, že vo filme absentuje takzvaný pozitívny jazyk, to znamená, empatické formulácie, podporné vety reflektujúce stav osôb, ktoré vo filme vystupujú. Film nenapĺňa základný edukatívny rozmer, edukáciu pozitívnym prístupom. Rozumieme autorovi filmového diela, že sa snažil poukazovať či už obrazovo alebo verbálne na rôzne príčiny vzniku kyberšikany alebo sexuálneho vydierania, respektíve zneužívania, ktoré však neboli pre starší školský vek podané konzistentne, ale len v náznakoch. Toto môže u detí a žiakov viesť k neobjektívnemu zovšeobecňovaniu namiesto popísania príčin a následkov. Náznaky kontextu reality, v ktorom je príbeh zasadený, nie sú jednoznačné a komplexné. Napríklad postoje rodičov, školy, dospelých autorít ako takých, hodnoty alebo normy. Filmové dielo tak vyvoláva síce širokú paletu emócií, ale v deji filmu sa nediferencuje hranica normálneho správania od rizikového, čo nevedie mladého človeka k scitlivovaniu na problémové správanie, ale skôr jeho prijatie ako normy. Prezentovanie informácií o negatívnych javoch je vo filme škodlivé, keďže zvyšujú normatívne presvedčenie, že všetci to robia, to prežívajú a robí to veľa mladých. V pedagogicko-organizačných pokynoch na školský rok 2019/2020, ako tomu bolo aj v predchádzajúcich rokoch, sa v kapitole 1.5.11 Zdravý životný štýl v bode 2 školám a školským zariadeniam okrem iného odporúča aktívne zapájať deti a žiakov do aktivít a programov, ktoré podporujú výchovu ku zdraviu a zdravému životnému štýlu. Uvedený film je v priamom rozpore s týmto odporúčaním, nakoľko nevyzdvihuje zdravý životný štýl, respektíve priamo alebo sprostredkovane vyzdvihuje negatívne rizikové správanie detí, žiakov. Na záver dodávame, že Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky v týchto dňoch odoslalo riaditeľom základných a stredných škôl usmernenie. Uvádza sa v ňom, že vzhľadom na spochybnenie preventívneho a edukatívneho zámeru filmu zo strany odborníkov Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie nemôže odporúčať, aby sa žiaci zúčastňovali na projekcii filmu a seminároch organizovaných jeho tvorcami. Ďakujem.“ | [
"(citujem pani ministerku)"
] | 4,181,443 |
11 | 2012-11-30 | Autorizovaná rozprava | 7 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec nechce reagovať. Pokračujeme ďalej. Dávam slovo pánovi poslancovi Kaníkovi písomne prihlásenému do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec. | [] | 3,872,909 |
14 | 2013-02-06 | Autorizovaná rozprava | 88 | Viskupič, Jozef, poslanec NR SR | Jozef | Viskupič | poslanec NR SR | Ďakujem, pán predsedajúci. Tak, ako som avizoval, na základe stanoviska ministerstva by som chcel predložiť pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja vo svojom stanovisku predložilo na rokovanie vlády a konštatuje, že pojem „audiotextové služby“, ktoré sme my opäť do zákona zavádzali, zákon nepozná. S týmto stanoviskom sa preto môžeme stotožniť. A tento, alebo dá sa s ním stotožniť, a tento pojem nahrádzame pojmom „služba so zvýšenou tarifou“. Jedná sa o rozšírenie tejto, tohto pojmu. A tento pojem je použitý aj v platnom opatrení Telekomunikačného úradu o číslovacom pláne. Tento môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh zároveň zohľadňuje samotné odporúčanie ministerstva, aby pred začatím alebo zostavením volania na služby so zvýšenou tarifou odznela informácia o tom, že telefonujúci volá na číslo so zvýšenou tarifou, a nie iba za cenu, ktorú má určenú ako paušál. Volajúci teda dostane informáciu o tom, že volá na číslo so zvýšenou tarifou. Takáto všeobecná informácia sa ministerstvu javí ako postačujúca na to, aby užívateľ pred samotným spojením volania so zvýšenou tarifou zvážil, či chce takéto volanie uskutočniť, a prípadne podnikol kroky na zistenie skutočnej ceny takého volania. Toto bol citát zo stanoviska ministerstva. Ministerstvo tiež odporúča, aby sa pojem „spojenie volania“, použitý v platnom znení § 42 predmetného zákona, nahradil pojmom „zostavenie volania“, čo lepšie zodpovedá zneniu zákona v jeho ďalších ustanoveniach. Zároveň môj pozmeňujúci návrh, keďže som spomínal, že sa v rámci parlamentných praktík stalo to, že druhé konanie, druhé čítanie o tomto návrhu zákona prejednávame až teraz, tak posúvame účinnosť z pôvodného návrhu na 1. apríl 2013. Chcel by som k tomuto povedať, že tento návrh, tento môj pozmeňujúci návrh je výsledkom kompromisu medzi všetkými zainteresovanými stranami, a myslím si, že umožní aj v rámci odbornej diskusie, aj v rámci podpory, ktorú odborníci z vládnej strany alebo aj ďalší zainteresovaní ľudia, ktorí sa okolo tohto zákona vyskytli, aby to, že bude poskytnutá aspoň všeobecná informácia o tom, že niekto volá na linku so zvýšenou tarifou, zaznela pri spojení volania, je dobrou úpravou, a prosím podporu cez celé politické spektrum od liberálov až po sociálnu demokraciu a nemuseli by mať s týmto návrhom problém. Dovolil by som si teda prečítať znenie samotného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča, návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronickej komunikácii v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto: 1. V čl. I bod 1 znie: „1. v § 42 ods. 1 písm. i) znie: „i) informácie o platných cenách vo vzťahu k všetkým číslam alebo službám s osobitnými cenovými podmienkami; pri osobitých kategóriách služieb so zvýšenou tarifou poskytnúť informáciu o volaní na služby so zvýšenou tarifou okamžite pred zostavením volania,“.“ Odôvodnenie som uviedol na začiatku. 2. V čl. I bod 2 znie: „2. Za § 78 sa vkladá § 78a, ktorý vrátane nadpisu znie: „§ 78a Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. apríla 2013. Úrad uvedie do súladu s § 42 ods. 1 písm. i) všeobecné povolenie vydané podľa doterajších predpisov najneskôr do 31. októbra 2013.“.“ Odôvodnenie: Keďže ministerstvo vo svojom stanovisku na rokovanie vlády Slovenskej republiky spresnilo, že Telekomunikačný úrad môže povinnosť uvedenú v § 42 ods. 1 písm. i) zákona uložiť len formou všeobecného povolenia, je namieste upraviť prechodné ustanovenie tak, že sa z neho vypustí povinnosť pre tento úrad zosúladiť aj individuálne povolenie s návrhom zákona, čo zodpovedá aj odporúčaniu ministerstva. Zároveň sa predlžuje lehota na uvedenie všeobecného povolenia vydaného podľa doterajších predpisov na poskytnutie sietí a služieb do súladu s § 42 ods. 1 písm. i) zákona až do 31. októbra 2013, čo je priamo v súlade s odporúčaním uvedeným v stanovisku odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky. 3. V čl. II sa slová „1. januára 2013“ nahrádzajú slovami „1. apríla 2013“. Ako som odôvodnil, vzhľadom na časový posun v rámci legislatívneho procesu je vhodné posunúť termín nadobudnutia účinnosti k návrhu zákona na 1. apríl 2013. Čiže tento kompromisný návrh o tom, aby zaznela hláška, že linky so zvýšenou tarifikáciou máme na trhu a že sú inak spoplatnené, ako môže zákazník predpokladať, by bola vo všeobecnej podobe bez priameho uvádzania ceny. Ak by bránilo tomu nejaké odborné stanovisko, že uvádzanie ceny nejde technicky umožniť, tak tento pozmeňujúci návrh tomuto vychádza v ústrety a umožňuje, aby na základe aj technického vybavenia operátorov alebo poskytovateľov týchto služieb zaviedli túto povinnosť, túto službu pre svojich zákazníkov, aby boli informovaní o tom, že volajú na telefónne číslo so zvýšenou tarifou. Ďakujem za pozornosť a prosím vás o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, ako aj zákona ako celku. | [] | 3,889,761 |
14 | 2017-03-30 | Autorizovaná rozprava | 106 | Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR | Lucia | Ďuriš Nicholsonová | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec Náhlik, chcete použiť doplňujúcu otázku? Nie, nie je tomu tak. Nasleduje otázka od pána poslanca Petra Šucu, tá otázka znie: „Vážený pán predseda, aké sú“, aha, „aké sú závery Rímskeho summitu?“ Tak na to ste odpovedali, že? Myslím, že áno. Pán poslanec Michal Bagačka sa pýta: „Vážený pán predseda vlády, Slovensku je predpovedaný veľmi slušný rast ekonomiky v budúcom období. Ako sa tento rast môže prejaviť v budúcnosti v bežnom živote našich občanov?“ Nech sa páči. | [] | 4,084,980 |
26 | 2018-02-13 | Autorizovaná rozprava | 254 | Suchánek, Alan, poslanec NR SR | Alan | Suchánek | poslanec NR SR | Pán predseda, ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 838. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 12. marca 2018 a gestorský výbor do 13. marca 2018. Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu. | [] | 4,079,559 |
9 | 2016-09-13 | Autorizovaná rozprava | 317 | Mihál, Jozef, poslanec NR SR | Jozef | Mihál | poslanec NR SR | Ďakujem. Pán kolega, fakt tradične dobré vystúpenie, ktoré kto počúval a kto to chcel počúvať, tak sa veľa dozvedel. Ale ja musím znovu opakovať, že, žiaľ, takéto vystúpenia sú úplne zbytočné. Pre toho, kto nezaregistroval cez víkend vyjadrenia pána premiéra Fica, znova ho zopakujem, pán premiér povedal, treba spraviť poriadok s opozíciou, je zbytočná akákoľvek diskusia k tomuto zákonu, akékoľvek argumenty. Treba predsa spraviť poriadok s opozíciou. | [] | 3,896,972 |
6 | 2020-04-24 | Autorizovaná rozprava | 220 | Dostál, Ondrej, poslanec NR SR | Ondrej | Dostál | poslanec NR SR | Pán poslanec Mizík, trochu ma zarazilo, vy ste povedali, že ZOMRI je najväčšia žumpa na internete? Dobre som počul, že ste povedali, že ZOMRI je najväčšia žumpa na internete? No, pýtam sa to preto, lebo vy máte súdne potvrdené, že neviete používať počítač (smiech v sále), mobil máte tiež taký tlačítkový, tak som si najprv myslel, či ste to na mobile sa nejako dostali k ZOMRI, ale pozerám, že na tom tlačítkovom mobile asi nemáte, nemáte internet. Tak len by ma technicky zaujímalo, že ako človek, ktorý nevie používať počítač a má tlačítkový mobil (reakcie z pléna), však ja, ja reagujem na poznámku pána poslanca Mizíka, k veci hovorím, že ako človek, ktorý nevie používať počítač a má tlačítkový mobil, dospeje k záveru, že ZOMRI je najväčšia žumpa na internete. (Potlesk.) | [
"(smiech v sále)",
"(reakcie z pléna)",
"(Potlesk.)"
] | 4,045,505 |
12 | 2007-09-04 | Autorizovaná rozprava | 178 | K. Sárközy, poslankyňa: | K | Sárközy | poslankyňa | Zatiaľ na Slovensku ešte imperatívny mandát neexistuje. Možno, že sa toho ešte dožijeme počas vašej vlády. A či sa vám to páči, či nie, už som to viackrát povedala. Parlament a opozícia je tu na to, aby upozorňovala a povedala svoj názor. Je to parlamentná demokracia. A k tomu, či som odborníčka, alebo nie, o tom nerozhodujem ja, mňa sem dostali moji voliči. Ja som nerobila 35 rokov na ministerstve, ja sa s tým nechválim. Som rada, že som tam nerobila, pretože pred 35 rokmi tu bol iný režim, s ktorým som ja nemala, ani nechcem mať nič spoločné. A ešte na dôvažok. K vymenovaniu alebo k odbornosti bývalých prednostov alebo tých ľudí, ktorí sa dostali na tieto miesta. Všetci prešli konkurzom, neboli vymenovaní. Dnes stačí, aby mal správne tričko a ešte na dôvažok, keď má titul RSDr., tak má zelenú a má otvorené všetky dvere buď na ministerstvách, alebo v Sociálnej poisťovni, alebo na úradoch práce. Toľko a svoj názor budeme hovoriť aj v budúcnosti a ešte raz zdôrazňujem, prečítajte si bod dnešného rokovania Národnej rady – vyslovenie nedôvery členke vlády, nie odvolávanie poslancov. Ďakujem pekne. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 3,976,976 |
55 | 2006-02-03 | Autorizovaná rozprava | 54 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | Ďalej bude interpelovať pán poslanec Pavelka. | [] | 4,231,729 |
3 | 2012-06-27 | Autorizovaná rozprava | 131 | Osuský, Peter, poslanec NR SR | Peter | Osuský | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Pán kolega Galis, ono je to vo všetkých tých vystúpeniach tak – im Prinzip ja, aber nein. Teda v zásade všetci absolútne sú za to niečo, ale nič, to je problém, čím viacej rozšírime portfólio problémov pri tomto riešení, napr. otázkou financovania športu, no tak sme Tonka Švajlena a možno jeho prilepšenie k dôchodku pochovali pod takou pyramídou, že sa ani jeho deti z nej nevyhrabú. A všetci, samozrejme, s tým „súhlasíme“, ale zároveň chceme, aby sme rozšírili zase portfólio recipientov natoľko, že by to bola diera v štátnom rozpočte ako hrom, pretože, samozrejme, je to tak ako s tým mudrcom, ktorý chcel na každé ďalšie šachové políčko len dvojnásobok tých zŕn obilných. Takže ak sa niekde, ako som už povedal, chce začať, tak sa dá diskutovať, či tú hranicu posunieme na 50 rokov veku a či tú sadzbu upravíme tak alebo onak, ale pritom nijakým spôsobom nemôžeme začať naraz s tisíckou ľudí, často nesúmerateľných ničím, pretože, samozrejme, iste každý z vás mi dá za pravdu, že je rozdiel v tituloch olympijského víťaza na hladkú stovku a olympijského víťaza, povedzme, možno v snowboardingu, a tým nechcem krivdiť umeniu snowboardistov. Ale i v príjmoch potom toho hladkého stovkára je asi trošku rozdiel, v tých príjmoch z reklamy a zo všetkého, ako možno toho snowboardistu, ale znova, ak chceme pochovať akýkoľvek problém, tak ho rozšírme a zalejme do betónovej masy financovania športu, všetkých možných titulov majstrov sveta a Európy a medailistov a potom máme jedno isté, nikdy Anton Švajlen ani Anton Urban, ani Janko Zachara... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) | [
"(Prerušenie vystúpenia časomerom.)"
] | 3,996,705 |
8 | 2007-03-28 | Autorizovaná rozprava | 304 | J. Zvonár, poslanec: | J | Zvonár | poslanec | Pán predsedajúci, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Magdy Košútovej. | [] | 4,132,172 |
19 | 2008-02-06 | Autorizovaná rozprava | 158 | R. Rafaj, poslanec: | R | Rafaj | poslanec | Čiže som rád, že tento návrh vzbudil takúto pozornosť aj vo verejnosti. Som rád, že sa môže istým spôsobom otvoriť celospoločenská diskusia o zatiaľ priam tabuizovanej a nedotknuteľnej téme, akou je stav mediálneho prostredia, a otvoriť aj také súvislé témy alebo náležitosti či negatívne javy, ako je uniformnosť prejavov, vystavenie verejnosti manipulačným technikám, miera objektívnosti v médiách, ich transparentnosť, pluralita, aké sú zásady mediálnej politiky. Dobre viete, že pred voľbami Syndikát slovenských novinárov zaslal list každej politickej strane, kde vyzval politické strany kandidujúce vo voľbách, aby definovali ich predstavu o zásadách štátnej mediálnej politiky a úpravy tlačového zákona. Takže predpokladám, že kolegovia, ktorí budú vystupovať predovšetkým z opozície, nás oboznámia o svojich predstavách, ktoré uviedli Syndikátu, ktorý predpokladal a očakával, že táto téma bude nastolená, pretože naozaj po štyridsiatich rokoch žiť len z neustálych novelizácií dávno prežitého zákona, v ktorom zostali niektoré pasáže, ktoré sú naozaj ako vystrihnuté z totality, ako zahraničná tlač a agentúry, čo už sa dneska v podstate v štandardných tlačových zákonoch vôbec nerieši. Pokiaľ je tu nejaká námietka na možnosť zneužiť slobodu prejavu, práve časť päť súčasne platného zákona v § 16 ods. 2 hovorí, že je v záujme spoločnosti a občanov brániť sa pred zneužitím slobody prejavu, slova a tlače. S týmto súhlasíme s takýmto znením? Alebo v § 11 nám neprekáža, že je tam obmedzenie spôsobilosti šéfredaktora jasne explicitne uvedené? To len na margo, aby sme zaviedli istý systém, aby sme tu nerobili politiku a politikárčenie a hodnotili, aký je súčasný stav platného znenia zákona a aké je prostredie, v ktorom sa nachádzame a kde vlastne vidíme akési optimálne východisko vo výzvach na neustále a dynamicky sa vyvíjajúce prostredie mediálnej sféry. A keďže sme v tomto čítaní, v prvom čítaní, tak sa budem zameriavať skôr nie na vecnú stránku opráv alebo poznámok, to si, ak dovolíte, nechám v druhom čítaní, ako skôr na tie všeobecné charakteristiky, ktoré, myslím, aj do prvého čítania patria. Čiže takým prvým meritom je snáď hľadať odpoveď, kde sa začína a kde sa končí sloboda tlače. Vieme, že mediálne právo v demokratických štátoch pozná obmedzenie prejavov a komunikátov, ktoré sa dotýkajú osobnej cti a dokonca pozná aj trestanie takýchto prejavov. Pokiaľ hovoríme o novom zákone, novej koncepcii, je, myslím, vhodné hovoriť aj a zopakovať si istú filozofiu prístupu prostredia, v ktorom sa, prirodzene, Slovensko nachádza a môžem len zopakovať teoretikov, že základy európskeho mediálneho práva položili práve Charles Luis Montesquieu v diele O duchu zákonov ešte z polovice 18. storočia, kde ako prvý vymedzil slobodu prejavu v zákone, či dokonca medzami zákona. Kľúčová axióma je, že odmietol formu bezbrehej slobody, ktorá by zasahovala do slobody iného. Toto je veľmi citlivá oblasť narábania s rôznymi druhmi oprávnenosti na slobodu, pričom naozaj je potrebné zo strany legislatívy a zákonodarcov veľmi citlivo vyvážiť tieto slobody. A druhým filozofickým, alebo ak chcete tým kontinuálnym pilierom sú idey Wilhelma Friedricha Hegla, a to aj vidíme rozdiel medzi francúzskym a nemeckým tlačovým zákonom v knihe Základy filozofie práva, ktoré sú premietnuté aj do štruktúry navrhovaného zákona, pretože ideme v prípade takého kritizovaného paragrafu na právo na odpoveď práve podľa nemeckého, a nie širšie koncipovaného francúzskeho modelu. Hegel si dovolil dokonca kvalifikovať zločiny spáchané médiami za akt potenciálneho nebezpečenstva pre spoločnosť, pretože podľa neho neprimeraná urážka na cti, ohováranie a zosmiešňovanie zákonov sú ako nástroje testovania miery liberálneho dna. V tejto súvislosti je paradoxné, ak si pozrieme súputnikov, že zástancom neobmedzenej slobody tlače bol v tom čase iný filozof a revolucionár, a bol to práve Karol Marx. Ale to len taká poznámka na vedľajšiu koľaj. Čiže pokúsim sa zadefinovať, ak dovolíte, vážení kolegovia, niektoré východiská k tejto problematike. Nazdávam sa, že sloboda tlače je len jedna z predpokladaných podmienok plnenia základných spoločenských funkcií tlače a médií. Ďalej, že sloboda tlače je nástrojom na vykonateľnosť primárneho práva verejnosti na informácie, na slobodu názoru, na slobodu prejavu, pričom sú ďalšie invarianty práv a slobôd verejnosti. Napríklad právo na pluralitu informácií, tak ako o tom hovoria mnohé medzinárodné normy, ktoré si dovolím citovať približne v strede svojho prejavu. Čiže primárnym právom je, a to by bolo dobré, keby sme si uvedomili, je právo občana na slobodu slova. Tým nechcem povedať, že sú dotknuté iné slobody, slobody vydavateľa investovať svoje peniaze do nejakého periodika. Ale aj on vstupuje na trh, kde musí rešpektovať primárne právo občana a nemôže si ho takpovediac sprivatizovať v mene svojho vydavateľského počinu. Veľmi ma zaujala informácia v súvislosti aj s pertraktovanou témou, kde vlastne vraj patria slovenské médiá, či sú naklonené pravici, alebo ľavici, pretože riaditeľ agentúry MVK povedal: „Na Slovensku sú médiá skôr pravicové.“ To je zaujímavé. Pokiaľ hovoríme o slobode médií, myslím si, že takéto hodnotenie, aj keď je štandardizované, pretože v demokratických spoločnostiach poznáme médiá liberálne, konzervatívne, ľavicové, pravicové, dokonca provládne, opozičné, predsa len je to v súvislosti so slovenskou scénou trošku informácia, ktorá jej dáva inú pridanú hodnotu. Tiež by sme si mali uvedomiť a vychádzať z faktu, na ktorý poukazujú mnohí nezávislí odborníci, keď hovoria o kríze mediálneho prostredia. Po klesajúcej úrovni, po stereotypizácii, o neobjektívnosti, jednostrannosti, o nadpráci, ktorú niektorí vykonávajú v prospech istých záujmových skupín, a to už nehovorím o bulvárnosti, povrchnosti, rezignácii na vlastnú nezávislosť, ale aj na systémové chyby, ako je napríklad žánrová nevyprofilovanosť a úplne základná poučka, ktorou je oddeľovať striktne spravodajstvo od publicistiky a nerobiť z toho predžutý mediálny polotovar so snahou masírovať mozgy laickej verejnosti. Bohužiaľ, stačí sa ísť pozrieť na hociktorú katedru žurnalistiky alebo masmediálnej komunikácie a tí ľudia, ktorí sa tomu venujú, vám dajú veľmi smutnú správu o odbornej situácii v slovenskej žurnalistike, pokiaľ ide o čistotu vyprofilovanosti žánrov. Dnes už nie sme v stave ako kedysi, keď zúrivý reportér Egon Kirch písal presne čisto reportáže. Keď ste vedeli, že tuná mám stĺpček, áno, toto je komentár, čiže tu mám subjektívny názor, a keď nechcem mať spracované nejaké cudzie publicistické názory, tak nebudem čítať publicistické strany, ale zameriam sa na spravodajstvo. Dnes máte guláš. Dnes sa tomu hovorí, vlastne ani v odbornej terminológii nie je na najčastejší žáner objavujúci sa v printových médiách názov alebo zaradenie. Jednoducho odborníci sú bezradní. Čo s tým? Ďalší fakt. Prieskum MVK nám hovorí: „Za päť rokov klesla úroveň médií a novinárov. To si myslí 31 % respondentov. Opak si myslí len 23 %.“ Mohli ste si to prečítať v auguste v denníku SME. Iný odborník dlhodobo venujúci sa mediálnej problematike americký spisovateľ Gore Vidal išiel ešte ďalej, keď hovoril o spôsoboch informovania. To prvé je objektívne, to, po ktorom všetci voláme a aj od mediálnej obce očakávame. Áno, objektivitu. Nič viac, nič menej, žiadnu nadprácu. Stačí len číra, obyčajná, holá objektívnosť. Prirodzene sa objavujú aj neobjektívne formáty, no a on objavil ešte aj tretí. Keď médiá sú zneužívané na to, aby informovali spôsobom, koho má respondent nenávidieť. Ak si odmyslíme politické pozadia a prepojenia, povedzme, že predkladateľ zákona chcel eliminovať v príslušnom paragrafe, ktorý zamedzuje možnosť takéto nenávistné prejavy prezentovať vrátane spochybňovania, povedzme, vojny alebo propagácie drog či psychotropných látok alebo takéhoto spôsobu života. Áno, negatívom našej mediálnej sféry je stereotyp obsahov informovania, ktorý zabraňuje hlavnému poslaniu a ochrane médií založené práve na pluralite informácií. Dnes máme dva celoslovenské v úvodzovkách povedané mienkotvorné denníky, pričom ich obsah je ten istý. To, že v spoločnosti je rezignácia na spätnú väzbu, pretože spätná väzba je základom fungovania žurnalistiky, je obsahom aj kritiky v Bielej knihe Európskej komisie. Máme tu ďalší negatívny jav, ktorým je systém korporácií. Noam Chomsky hovorí, „hlavné médiá sú veľké korporácie vlastnené a prepojené na ešte väčšie kartely, a tak ako iné korporácie aj ony predávajú svoj tovar na trhu. Ich trhom nie je verejnosť, teda nositeľ primárneho práva na informácie a na slobodu slova, ale zadávatelia reklám“. Máme dôvod neveriť Noamovi Chomskemu? Spomenul som v krátkom fleši mediálnu manipuláciu. Mnohí odborníci hovoria, že dnes už nie je dôležitá len kontrola médií, čo im naozaj patrí historicky a má zostať strážnym psom demokracie aj nás politikov. Áno, to rešpektujeme, dúfam, všetci, ale opäť Chomsky, aby sme neboli obvinení, že si vytvárame vlastné ilúzie, čiže neuvidíte tu ani jeden môj vlastný názor, všetko bude nejaká citácia. Do ich manipulačnej funkcie ich netreba nútiť, pretože vychádza z racionálneho konania vlastníkov a manažérov týchto korporácií. Prosím vás, keď si pozrieme v tomto paragrafe, a to bude taká jemná kritika, pán minister, ak dovolíte, čo sa tam z povinných údajov vyrieši o krížovom vlastníctve, o prepojení médií. Niekde v niektorých systémoch je zákaz krížového vlastníctva médií, aby nám nevznikala uniformovanosť a totálna kontrola informačných tokov smerom k verejnosti. My tu pripúšťame. Áno, kto má nad 20 % účasti, bude zverejnený, ale nič viac. Nedozvieme sa, koľko investuje, kde ešte všade inde má svoje podiely, cez čo iné kontroluje, s kým iným, akým ekonomickým kamarátom je v iných sférach. Ako sa môže premietať jeho vlastný názor. Čiže dovoľte, aby sme boli aj my zdravo kritickí a snažili sa spolu s predstaviteľmi mediálnej obce hľadať akýsi spoločný prienik, aby sme speli k niečomu, čo je zmysluplné a vzájomne si pomáhali, čo vlastne otvára sa priestor aj týmto zákonom v tom, že je tu definovaná povinnosť verejných činiteľov poskytovať informácie médiám. Pokiaľ som, ak dovolíte, na začiatku som zvolil metódu poukázania na stav, v akom sa nachádzame, čiže, aby sme vedeli, z akého východiska niekam chceme dospieť. Veľa sa tu uvažuje alebo hovorí o neformálnej samoregulácii médií, o etickom princípe, ktorý je štandardný, zdedený. Ostatne prvý žurnalistický kódex etiky pochádza z roku 1833, takže má svoju históriu a zrejme aj opodstatnenie, a teda má sa vraj nechať len na neformálne etické riešenie. No, ale aký je výkon? Aká je vynútiteľnosť? Aký je rešpekt etických rád alebo takzvanej tlačovej rady? Za rok 2006 tlačová rada dostala úžasných deväť podnetov a skonštatovala až päť porušení etiky žurnalistiky. Až päť. Študent prvého ročníka žurnalistiky, pokiaľ dostane seminárnu prácu, tak vám nájde denne päť porušení etiky žurnalistiky. Päť vám ich nájde denne. Môžete sa ísť pozrieť na katedry, nech sa páči. Majú ich tam takéto haldy. Tlačová rada, veľký výkonný orgán odhalí päť porušení etiky v žurnalistike za celý rok. Zatlieskajme im. Takto sa rieši to, čo každého trápi. Nie politikov, nás, veď každý si zvykol, že si niekto doňho ťukne. Ale ide aj o občanov. Môciková v roku 2002 našla odvahu pozrieť sa kriticky do vlastných radov. Citujem, ale nechcem sa nikoho dotknúť, ani tam hore na galérii. Môcikovú citujem: „Zlostné typy novinárov, ľudia buď nedovzdelaní, alebo primladí, alebo neskúsení, majú často veľký problém pochopiť význam toho, čo im kto hovorí. Často nedostanú odpoveď aj preto, že sa pýtajú na zlej adrese. Ich agresivita sa rodí na základe neznalosti a nízkych profesijných hodnôt novinára.“ Koniec citácie. Prečo je to tak? No, možno preto, že naozaj tu zlyháva etická samoregulácia. Nikto to nevyžaduje. Dnes vás tlačia v redakcii termíny. Vy nemáte čas sa zamýšľať nad tým, či máte potvrdený zdroj informácie z dvoch zdrojov. Preboha, to je taký luxus z dvoch zdrojov mať potvrdenú informáciu, ktorá musí ísť už do tlače, pretože to pôjde na titulku? Tlačová rada má vymedzený priestor, ktorý, bohužiaľ, nevzbudzuje nijaký rešpekt ani autoritu. Rada môže udeliť pokarhanie, upozornenie či výstrahu, ale do rozhodnutí médií tak či tak nemôže nijako zasahovať. Môže dať odporúčanie. Vážení, prosím vás, robte to iným spôsobom. Tu sa končí pôsobnosť tlačovej rady. Tým dôležitým medzičlánkom medzi právom na informácie alebo slobodu prejavu a tým, kto ho zabezpečuje a poskytuje, sú, prirodzene, novinári. Tu je dôležitý ľudský faktor a som toho názoru, že novinárska obec si naozaj zaslúži napriek predchádzajúcej kritike vyššie spoločenské ocenenie. Bohužiaľ, to sa, samozrejme, nedá docieliť formálnymi prostriedkami, aj keď metódy by boli, alebo teda formy, aby sa zvýšil ich status a kredit, aby verejnosť sama, keď teraz hovorím ako človek, ktorý žurnalistiku vyštudoval, aby, keď sa vás niekto opýta, aká je vaša profesia, poviete buď novinár, alebo politik, aby si nemusel odpľuť na zem. V tomto máme spoločnú parketu, bohužiaľ. Takže by sme sa mali spoločne zaoberať tým, prečo je takéto hodnotenie spoločnosti na tieto dve ani nepovedzme poslania. Dohodnime sa, že ide o poslanie. A teraz, ak dovolíte, vrátim sa k meritu, a to je sloboda slova cez slobodu tlače, ktorá je, prirodzene, súčasťou základných ľudských práv a je obsiahnutá v mnohých medzinárodných zmluvách zakotvujúcich tieto slobody. V tejto súvislosti je zaujímavé, ako sa tvoria rôzne rebríčky krajín, kde je aká miera slobody tlače a raz sa dozvieme, že Slovensko je na siedmom mieste, to je, myslím, aktuálny stav. Už sme boli aj tretí, ale boli sme aj niekde v strede. Možno nás môže tešiť, pokiaľ tu bolo porovnávanie s českým tlačovým zákonom, že Česká republika bola vyhodnotená v tom poslednom hodnotení až na dvadsiatej priečke, zopakujem, len Slovensko je na siedmej. No a čo myslíte, na ktorej priečke sa nachádzajú Spojené štáty? Uľahčím vám to. V prvej dvadsiatke ich nenájdete. Aj to o niečom vypovedá. Pokiaľ niektorí kolegovia, a, bohužiaľ, aj komentátori používajú naozaj v súvislosti s predloženým tlačovým zákonom neprimerané, naozaj neprimerané hodnotenia, treba si zadefinovať isté štandardy a naozaj porovnať, či naše prostredie a či tento návrh je taký, aby sme mu mohli prisudzovať takéto pejoratíva. Ja som presvedčený, že sú len tendenčné. Medzinárodný tlačový inštitút so sídlom vo Viedni v roku 2006 hovoril o tragickej bilancii tohto roka. Zhodnotil ho, že bol najbrutálnejším rokom v histórii moderných médií. Iste sa pýtate, prečo bol teda taký brutálny? Čo viedlo k takémuto hodnoteniu? Nuž to, že, bohužiaľ, v správe Medzinárodného tlačového inštitútu o stave slobody slova a tlače vo svete o život prišlo pri výkone svojho povolania sto novinárov. Bohužiaľ, toto sú smutné následky tohto povolania. Sto novinárov v roku 2006 prišlo o život. Kompetentný Medzinárodný tlačový inštitút preto hodnotil tento rok ako najbrutálnejší. Naozaj neviem, či vôbec v histórii Slovenska nejaký novinár prišiel o život. Čiže, poprosil by som všetkých, ktorí chcú hodnotiť, aby sa dali naozaj do kontextu a neurážali tých, ktorí nasadzujú vlastné životy, aby informovali verejnosť napríklad o tom, aký je stav pri občianskej vojne niekde v strednej Afrike a v Iraku, Afganistane na Blízkom východe a aby priniesli takúto najväčšiu obeť za svoju prácu priniesť pravdivé informácie o stave burcovania verejnej mienky a aby oni, ktorí si naozaj zaslúžia česť a uznanie, boli daní na jednu rovinu s návrhom slovenského zákona o tlači. To je naozaj úžasné a neprimerané. Pokiaľ hovoríme o slobode, je každému jasné, že Ústava Slovenskej republiky jednoznačne hovorí – cenzúra je neprípustná a punktum. O tom, dúfam, nikto nepochybuje, aj keď v tom zákone to nie je explicitne uvedené. Ale v predchádzajúcom zákone je, no, len preto, že totalitný režim to tam síce mal, ale to nedodržiaval. Jednoducho sme to len zdedili. Asi sme niekde inde – v 21. storočí. Dámy a páni, dovoľte mi ďalej povedať, že sloboda dnes už nestačí, že treba niečo viac. Ak nie je zabezpečené aj právo verejnosti na pluralitné informácie, pretože potom a dnes sme konfrontovaní s novými negatívnymi javmi, a to je naozaj uniformnosť obsahu a informácií. Článok 30 dokumentu Pozícia Európskeho parlamentu k smernici Európskeho parlamentu a Rady z 13. decembra 2006, ktorou sa mení smernica Rady 89/552 EHS o koordinácii a tak ďalej, jednoznačne hovorí na podporu silného konkurencieschopného a integrovaného európskeho a tak ďalej a na zvýšenie plurality médií v celej Európskej únii je naďalej nevyhnutné, aby každý poskytovateľ mediálnych služieb spadal pod jurisdikciu iba jedného členského štátu. Prečo? Aby bola pluralita informácií zaručená ako základný princíp Európskej únie. Ak teda niekto kritizuje § 8 právo na odpoveď, toto je cesta na to, ako docieliť pluralitu informácií, aby nemal predstih iba ten, kto informáciu nemá overenú, je nepravdivá alebo je skreslená, zavádzajúca alebo sa neprimerane dotýka cti fyzickej osoby alebo dobrého mena právnickej osoby. Čo je na tom čudné, ak niekto namietne, že bol poškodený v médiách. Koľkí z vás si prečítali, že sú idioti, že sú nekompetentní a neviem akí. A koľkí z vás dosiahli nápravu. Vidím tu Mira Kotiana. Tomu sa po nejakých dvoch, troch rokoch podarilo v istom denníku namietnuť práve zlý fakt, viem, bola to pravda, áno, teda (smiech) bol to denník Pravda, tak si povedzme, aby sme sa lepšie rozumeli. Ale áno, toto je jeden z príkladov a prípadov, ktoré by bolo treba riešiť. Pokiaľ má niekto problém uvažovať v intenciách povinnosť a zodpovednosť, že to do médií nepatrí, alebo v súvislosti s médiami by sa to vraj nemalo, to sa nepatrí, no, tak mu zacitujem niektoré pasáže z Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, kde v čl. 19 asi najzákladnejšom, ktorý je naozaj alfou a omegou, v odseku 3 sa hovorí o využívaní práv prijímať, rozširovať informácie a myšlienok všetkého nesie so sebou zvláštne povinnosti a zodpovednosť. A môže podliehať určitým obmedzeniam. Nehovorím ja, to hovorí čl. 19 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach. Podľa dokumentov Štvrtej európskej ministerskej konferencie z Prahy z roku 1994 členské štáty v čl. 9 konštatujú, že, citujem, „fungovanie médií v demokratickej spoločnosti sa musí neustále prehodnocovať“. Prečo? Tak, aby rýchlosť, ekonomické, technologické alebo regulačné opatrenia či vývoj nepredurčovali nezávislosť a pluralitu média ľudských práv. Máme legitímne právo prehodnotiť dožívajúci tlačový zákon. V Akčnom pláne stratégie pre podporu médií v demokratickej spoločnosti, ktorý bol adresovaný Výboru ministrov Rady Európy sa konštatuje v časti 1 s názvom Koncentrácia médií sledovať vývoj koncentrácie médií. Rezolúcia č. 2 s názvom Sloboda novinárov a ľudské práva. Z citovanej konferencie ministrov a štátov o masmédiách zdôrazňuje hneď v prvom princípe. „Dodržiavanie, rozvoj, existenciu a posilňovanie slobodného, nezávislého a pluralitného a zodpovedného žurnalizmu.“ V ďalšom odseku princípu 1 sa podčiarkuje povinnosť informovať občanov o aktivitách verejnej moci, ale tak, aby verejnosť mala príležitosť na utváranie si vlastných názorov. Verejnosť nepotrebuje predžuté názory. Podľa rezolúcie č. 2 sa verejnosti majú poskytovať také informácie, aby si subjekt práva na informácie utvoril vlastné názory. Máte taký pocit, že sme tu zavaľovaní takýmito neprikrášlenými informáciami? Len na okraj. V princípe č. 3 o nezávislosti sa okrem možných politických tlakov, áno, hovorme aj o tom a odmietnime ich, sa spomínajú aj súkromné záujmové skupiny. Preto je dôležitý ten paragraf o zverejňovaní vlastníckych vzťahov. Ja by som bol ešte tvrdší a išiel by som do krížového pravidla. Zákaz krížového vlastníctva médií, aby bolo jasné, kto za koho kope. V rezolúcii č. 1 z 5. ministerskej konferencie zo Solúna z roku 1997 o vplyve nových komunikačných technológií na ľudské práva a demokratické hodnoty v časti o podpore demokratických hodnôt v čl. 18 štáty súhlasili, že budú podporovať rozvoj samoregulačných iniciatív. Ja o nijakej neviem. A to sa pomerne teda mediálnej sfére venujem dosť podrobne a odborne. A v časti Komunikácia a pluralizmus v ods. 9 vyzývajú zúčastnené štáty, aby do svojho vnútroštátneho práva a praxe implementovali zásady stanovené v odporúčaní R94/13 o opatreniach na podporu transparentnosti médií. Čiže vidíme, že európska prax ide už trošku ďalej než len v stredovekej ochrane slobody slova alebo slobody médií. Už sú dávno ďalej. Tu sú už toľké premenné a invarianty ako pri „slobode“ môže sa ovplyvňovať verejnosť a občan, a preto kompetentné európske a svetové inštitúcie už požadujú o niečo viac, než je len sloboda tlače. Sú tu ďalšie podmienky. Pozorne som si prečítal v súvislosti s tlačovým zákonom rôzne reakcie kvázi medzinárodných odborníkov a inštitúcií aj na čele s pánom Harasztim z OBSE. Pozrime sa na kontext aj v tomto prípade. A bude to veľmi zaujímavé si vypočuť niektoré zaujímavé konštelácie. Freedom House, ktorý sa tiež ozval z New Yorku, v minulom roku konštatoval, že sa sloboda tlače vo viacerých štátoch zhoršila. Je to ten istý Freedom House, ktorý presne pred 20 rokmi vydal správu o podpore takzvaného šírenia svetovej kultúry, medzi nami často používané ako amerikanizácia kultúry s tým, že síce ničí pôvodné kultúry sveta, čiže kultúry menších národov, ale je to kóšer, pretože podporuje to demokraciu vo svete. Freedom House poukazuje aj na dlhodobo zlé pracovné podmienky novinárov. Áno. Pýtam sa. Majú naši novinári zlé podmienky, ktoré im niekto vytvára, hádže im niekto polená pod nohy? Neviem, neozvali sa, len snáď, pokiaľ to nie je tlak vydavateľov, aby robili na živnosť, aby po vyčerpaní tak po troch mesiacoch klopali na dvere ďalšej redakcie a tam ich znova použijú a choď takto ďalej. Slovensko je v prístupe k informáciám hodnotené ako slobodné. Neviem, prečo je tu takéto znepokojenie. Sme síce na 37. priečke, ale sme slobodnou krajinou. (Šum a hlasy v sále.) Ďalšia inštitúcia. Reportéri bez hraníc. Zaradila nás na 8. miesto v aktuálnom rebríčku, Česi skončili v tomto prípade na 5. mieste. Vidíte, v predchádzajúcom to bolo opačne 7 : 20, teraz je to opačne, my sme horší, Česi sú vraj na 5. mieste. Ale za Slovenskom skončili také štáty ako Švajčiarsko, Maďarsko, Rakúsko, Kanada, Dánsko, Británia, USA. Čiže, o čo ide. O subjektivitu týchto hodnotení. Takže, dámy a páni, pokiaľ z opozície chcete vo svojich vystúpeniach citovať niektoré tieto hodnotenia ad hoc k slovenskému prípadu, opäť Slovensko je taký vďačný panáčik na prefackanie, aby ste mali možnosť oponovať o predpojatostiach alebo kontextoch. Ďalšia organizácia, mimovládna francúzska organizácia Reporters Sans Frontieres (RSF), ktorá bola založená novinárom Robertom Menardom. Svoj imidž si vydobyla na útokoch voči slobode na Kube, ale zaujímavé, že podľa profesora Lamraniho, doktora na Sorbone a autora článku na stránke Resistir, Robert Menard trpí, citujem, „chorobnou posadnutosťou a zlučuje v sebe všetky zlozvyky, ktoré novinárčina a novinári môžu mať“. Kolega kritizuje kolegu, ktorý vydáva záväzné, hodnoverné, na Slovensku takýmito titulkami citované argumentácie a hodnotiace súdy na predložený tlačový zákon. Alebo, že by bola pod lampou najväčšia tma? Organizácia je totiž financovaná francúzskym milionárom Françoisom Pinaultom a podporovaná obchodníkom so zbraňami Arnaudom Lagarderom. To je zaujímavá etika hodnotenia. Ďalej tu máme Národný fond pre demokraciu. Ten financuje priamo vláda Spojených štátov amerických. A je často označovaný ako filiálka CIA. A bol založený za vlády Ronalda Reagana v roku 1983 preto, aby sa oživili programy na infiltráciu agentov do občianskej spoločnosti. Tu by sa možno jeden pán kolega z KDH, ktorý má takú agentomániu, inšpiroval aj v tomto smere. Tento zákon nehovorí o nejakých agentoch ani infiltrovanom oficiálnom či tajnom poslaní a misii. Otázka financovania Reportérov bez hraníc je naozaj kuriózna. Na svojej stránke, kde sa venuje svojim účtom, sa nikde neuvádzajú zdroje. Avšak jej šéf ubezpečoval nedávno médiá, že viac ako 50 % z jeho rozpočtu pochádza z predaja fotografií a štvrtina od Európskej únie. Je to čudné, pretože vo svojej vlastnej knihe uvádza úplne iné čísla a dotácie z Európskej únie podľa tohto zdroja netvoria 25, ale až 45 % zdroja. Čiže, dámy a páni, zasadil som názorový kontext na slovenský tlačový zákon do hodnotiacich súdov, inštitúcií a organizácií a teraz mi dovoľte, aby som sa rámcovo a štrukturálne pozrel na návrh tlačového zákona. Podľa mňa je jednoduchý, a preto je prehľadný. Môžem oceniť, že je systémovotvorný a že je postavený na báze nárokovateľnosti práva subjektom a nositeľom primárneho práva, čiže verejnosti na slobodu prejavu a na príjem informácií. Je vyvážený, a to vo viacerých ustanoveniach. Napríklad v § 1 sa negatívne vymedzuje vecná pôsobnosť zákona. Rovnako v § 3 a v § 5 nezodpovedá vydavateľ za sekundárne informácie a inzerciu a jej obsah. V § 7, § 8, § 9 umožňuje vydavateľovi v taxatívnych prípadoch odmietnuť žiadosť o opravu, odpoveď či dodatočné informácie. To na margo myslím aj Tomáša Galbavého, aj pani poslankyne Vášáryovej a ešte niekoho, ktorí sa tu pýtali, že akým spôsobom je vlastne postavený k stene vydavateľ. No, je to tam ods. 6 v § 8 sú vymedzené môže odmietnuť, áno, môže odmietnuť, len si treba citačné znenie prečítať a možno sa aj pozrieť do dôvodovej správy, kde je veľmi presne povedané, že, a to reagujem na pána kolegu Haleckého, ktorý asi tiež nepozorne čítal, ide len o fakty overiteľné, merateľné, nie o hodnotiace súdy fyzickej alebo právnickej osoby. Tento zákon je istým spôsobom novátorský, pretože zavádza spomenuté nové inštitúty, ktoré môžu prispieť, ako som už naznačil v predchádzajúcom, teda vstupnej časti, práve k zvýšeniu plurality názorov a informácií. Je aj spravodlivý, pretože v § 4 napríklad umožňuje ochranu zdroja informácií, a pokiaľ pani Vášáryová mala nejakú pochybnosť, že kde je povinnosť, tak je to práve v Poľsku a momentík, myslím, vo Švédsku. Je to vo Švédsku. Čiže nie v žiadnej krajine, v dvoch štátoch je povinnosť ochraňovať zdroje, nie právo, ako ste namietali. To by mala vedieť. Ďalej je spravodlivé aj v § 3, kde zavádza explicitnú povinnosť orgánov verejnej moci poskytovať pravdivé informácie. O to predsa kolegom novinárom ide, aby sa dostali nielen k informáciám, ale aj k pravdivým informáciám, a tu je definovaná povinnosť verejnej moci nielen poskytnúť informáciu akú takú, ale aj pravdivú, čo významne posúva oprávnenosť a právo verejnosti, ale aj možnosti byť naozaj strážnym psom demokracie pre novinárov a médiá. Je aj adresný, pretože zavádza zodpovednosť vydavateľa za konkrétne šírené informácie. Nie za tie, za ktoré zodpovednosť nemôže niesť. No pravdepodobne bude aj humánny, pretože sú tam implementované základné princípy, ktoré sú v súlade s európskym trendom, keď napríklad v § 6 vymedzuje špecifické prípady spracovania citlivých informácií obmedzením negatívneho spôsobu ich spracovania či informovania, napríklad zákaz ospravedlňovať neľudské správanie alebo vojnu, čo ostatné preberáme zo súčasného znenia, ktoré bolo novelizované, a pokiaľ niekto hovorí, a nehovoria to len pomerne slabo informované zahraničné zdroje, ktoré nás chcú monitorovať a hodnotiť, čo beriem ako ospravedlniteľný omyl. Prosím, je to možné, ale, bohužiaľ, používajú to aj kolegovia, ktorí by mali vedieť, o čom to je. Žiadne finančné biče alebo tresty tu nie sú. Veď desaťnásobok sa znižuje sankcia z dvoch miliónov na dvestotisíc za šírenie, ospravedlňovania vojny alebo propagácie psychotropných látok. Dvestotisíc korún? Veď to je pre bulvárny úspešný týždenník jedna inzertná strana, a takých tam má dvadsať. Jedna inzertná strana lukratívna. Tou si to zaplatí. Aké potom znepokojenie? Dva milióny, ktoré tu boli a sú, prosím. Mohli by vzbudzovať, ale prečo v minulosti nezazneli takéto obavy, a pokiaľ viem, to bolo novelizované za predchádzajúcej vlády. Tento návrh zákona zabezpečuje transparentnosť, keďže v súlade s odporúčaním Rady Európy (99) 1 Výboru ministrov o opatreniach na podporu mediálneho pluralizmu, kde som vám bližšie citoval odporúčania, zavádza oznámenie o štruktúre vlastníckych vzťahov. Aj keď, musím to znova povedať, pripúšťa krížové vlastníctvo. Dobre viete, a stačilo sa opýtať docenta Šefčáka, ktorý je asi najväčším odborníkom na mediálne právo, ktorý by vám povedal, že právo na odpoveď prvýkrát zakomponovalo Francúzsko už v roku 1821. Žiadna novinka. Žiadna novinka naozaj pod slnkom. Ale pokiaľ hovoríme o vynútiteľnosti práva, ctení kolegovia, tak mám tu jeden príklad za všetky. Je to z 26. januára 2008, čiže relatívne čerstvé a na strane, kde si môžete listovať sobotňajší program v televízii, tu dole, čo je zvýraznené, nájdete ospravedlnenie nemenovaného týždenníka, ktorý sa ospravedlňuje, že zo dňa 25. 2., a čo myslíte, ktorého roku? Dvetisíc pred ôsmimi rokmi uviedol nepravdivé údaje a ospravedlňuje sa a bla, bla, bla. Osem rokov trvalo, kým si v danom, pomerne čítanom týždenníku niekto uplatnil ospravedlnenie. Takáto je realita a prax slovenskej žurnalistiky a práva občanov očistiť meno. Viete čo, je to Jozef L., pokiaľ chcete, nebudem menovať, ja ho nebudem citovať, lebo idem do záznamu, jeho meno, ale, nech sa páči, k nahliadnutiu, kolegovia. Čiže toto je prax, ktorú by sme mali riešiť a kde by ste vy mali ako opozícia, predpokladám, spolupracovať, pretože nám ide o občanov a nejde tak, ako písali niektorí hodnotiaci mentori, že politici vraj dostanú právo na odpoveď v novinách. To je úžasné. Ja som tam nikde nenašiel, že politik má právo na odpoveď alebo opravu. Tam je definovaná fyzická a právnická osoba, ale do sveta ide, politici na Slovensku dostali právo na odpoveď. Úžasné. Naozaj úžasné. Alebo. Dočítame sa, že celej Európe sa nepáči náš tlačový zákon. Komplet celej Európe sa nepáči, a pritom je to len pán Haraszti, ktorému sa niečo nepozdávalo a bude to konzultovať na Slovensku. A na záver v tom kontexte, veď OBSE kritizuje a má právo kritizovať aj poľských kolegov. Kritizovala rozsudok nad poľským novinárom v auguste v roku 2007. Ja neviem, nespomínam si na prípad, že by sme my na Slovensku nejakého novinára v takejto súvislosti odsúdili. Ale ani nebude, nebojte sa, pán kolega, nebojte sa, nebude. No, a pokiaľ hovoríme o neprimeranosti hodnotiacich súdov. Nie je to náhodou, páni kolegovia z KDH, pani Záborská, vaša europoslankyňa, ktorá nestiahne žaloby proti francúzskym denníkom za poškodenie jej dobrého mena, a to ani po výzve svojej belgickej kolegyne Veronique de Keyser. Nie je to náhodou členka vašej strany, ktorá zažalovala francúzske denníky Libération a L´Humanité za poškodzovanie jej dobrého mena, pretože údajne zverejnili nepravdivé výroky na adresu, nebudeme hovoriť koho? A prečo žiada od francúzskych denníkov ospravedlnenie? (Reakcie a ruch v sále.) To je zaujímavé. Pán predsedajúci, môžem poprosiť. | [
"(smiech)",
"(Šum a hlasy v sále.)",
"(RSF)",
"(99)",
"(Reakcie a ruch v sále.)"
] | 3,915,961 |
53 | 2001-12-18 | Autorizovaná rozprava | 21 | P. Prokopovič, poslanec: | P | Prokopovič | poslanec | J. Migaš, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, aby sme uvedený zákon prerokovali v treťom čítaní. Prosím vás, vypnite mobilné telefóny alebo telefonujte mimo rokovacej miestnosti. (Hlasovanie.) Prítomných je 116 poslancov, za 76, proti 17, zdržalo sa 21, nehlasovali 2. Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto vládnom návrhu zákona . Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či niekto z poslancov chce podať návrhy podľa § 85 rokovacieho poriadku. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku. Prezentujme sa a hlasujme. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,206,398 |
32 | 2021-06-29 | Autorizovaná rozprava | 42 | Suja, Miroslav, poslanec NR SR | Miroslav | Suja | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Miňo, perfektný prejav, som veľmi rád, že si spomenul tých 600-tisíc mesačne štátneho tajomníka, ktorý zarábal na MOM-kách 600-tisíc mesačne. Vážení kolegovia, kolegyne, to vám nevadí, ale že, keď majú nejakú oprávnenú požiadavku lekári, tak im idete vykrikovať Hippokratovu prísahu. Štátny tajomník sa obohacoval o 600-tisíc euro mesačne a vy lekárom, keď sa oprávnene sťažujú, idete vykrikovať Hippokratovu prísahu. Takíto ste vy, vážení kolegovia, kolegyne! Viete, máme tu kolegu Petra Osuského zo SaS-ky, doktora, má 67 rokov a COVID prekonal bez problémov. Jeho manželka bola dvakrát očkovaná a on ju dokázal nakaziť. Potom aká je to ochrana, vážení kolegovia, kolegovia? Doktorka Osuská, kolegyňa nášho poslanca alebo manželka nášho poslanca sa nakazila od neho a bola dvakrát očkovaná a po-dvoch-týž-dňoch. To znamená, že už prešla tou dobou, tak o čom tu hovoríme? A on 67-ročný to preskákal ako nič. Preto každý je iný, nahajme to na dobrovoľnosť, ako som povedal, a nevyhovárajme sa, že máme istotu, že sa nám nič nestane, lebo to vôbec nie je istota. A čo sa týka, Miňo, čo si povedal, o tom Jožkovi Šimkovi, áno, to je veľká pravda, kolegovia opoziční poslanci z klubu ĽSNS od Kotlebu zabudli na Jožkov postoj, a ja mu ho nevyčítam, lebo je to dobrovoľné. Takisto Jožkovi nevyčítam, že zahlasoval za potraty, lebo to je jeho názor, takisto Jožkovi nevyčítam, že dneska neprišiel a takisto nezahlasuje za váš zákon, za potraty, lebo je to jeho názor. Áno, aj vtedy mal zastupiteľstvo, keď sa pomýlil a nechcel sa na druhý deň radšej ani ospravedlniť, ani ospravedlniť, lebo vedel, že je proti tomu. Mne osobne do očí povedal, že je proti tomu zákonu o potratoch, ktorý podávate. (Reakcia z pléna.) | [
"(Reakcia z pléna.)"
] | 4,086,288 |
17 | 2003-09-22 | Autorizovaná rozprava | 49 | J. Mikuš, poslanec: | J | Mikuš | poslanec | Gestorský výbor na základe stanovísk k predloženej správe teda odporúča Národnej rade Slovenskej republiky správu o plnení uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 13. marca 2002 č. 1943 o vyhodnotení nákladov nebankových finančných subjektov na reklamu a pozitívnu prezentáciu firiem a vyčíslenie odvetvových daní z reklamy zobrať na vedomie. Predmetná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru z 8. septembra 2003, kde výbor ma určil za spoločného spravodajcu a zároveň ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh uznesenia je uvedený v prílohe. Pani podpredsedníčka, môžete otvoriť rozpravu. Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu. Písomne sa neprihlásil žiaden poslanec. Nech sa páči, kto má záujem, dámy a páni, prihláste sa ústne. Pán poslanec Kozlík sa hlási, ale neregistruje ho zariadenie... Áno. Prosím, je ešte niekto, kto má záujem prihlásiť sa do rozpravy a prípadne sa mu to nedarí technickým zariadením? Ďakujem. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Pán poslanec Kozlík, nech sa páči. S. Kozlík, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Ide zdanlivo, momentálne, o nenápadnú správičku, ale táto správa sa viaže na záležitosti, ktoré sa bytostne dotýkajú viac než stotisíc občanov. Dovoľte, aby som pripomenul niektoré súvislosti, ktoré sa viažu na túto správu. Predovšetkým by som chcel pripomenúť, že krach nebankových subjektov začiatkom roka 2002 bol výsledkom nečinnosti predchádzajúcej vlády Mikuláša Dzurindu. Pripomínam, že nebankové inštitúcie vznikali už od roku 1991 až do roku 2001, kde ako príklad možno uviesť spoločnosť AGW Košice, ktorá bola zapísaná do obchodného registra 14. mája 2001 alebo AGW Košice, s. r. o., ktorá bola zapísaná do obchodného registra 14. mája 1999. Tiež by som chcel ctenej snemovni pripomenúť, že takmer 100 % sťažovateľov alebo občanov, ktorí prišli o svoje vklady, hovorí o vkladoch do týchto spoločností práve v rokoch 1999 až 2001, dokonca viacerí vkladali svoje úspory ešte v januári 2002. Treba povedať, že nebankové inštitúcie, tak ako po roku 1991 vznikali, vykonávali širšiu škálu činností v porovnaní s tými, ktoré v súčasnosti spôsobili miliardové škody na majetku občanov. Nachádzali sa medzi nimi aj lízingové spoločnosti, spoločnosti predávajúce tovar na splátky, záložne a iné. Vzhľadom na malú publicitu týchto spoločností za vlády Vladimíra Mečiara, ale aj fakt, že peňažný trh poskytoval občanom výhodné zhodnocovanie vkladov, a peňažné ústavy požívali všeobecný názor bezpečne uložených vkladov, nepredstavovali tieto spoločnosti v rokoch 1991 až 1998 nebezpečenstvo ohrozenia rozsiahlych úspor obyvateľstva. Napriek tomu na základe prvotných informácií o činnosti niektorých firiem na prelome rokov 1997/1998 boli vládou v roku 1994 až 1998, to znamená Mečiarovou vládou prijaté viaceré opatrenia na obmedzenie rizík spojených s činnosťou nebankových inštitúcií. Pripomeniem len novelu zákona o bankách č. 44 z februára 1998, kde sa ustanovilo, že iba banka môže poskytovať úroky z vkladov. Treba povedať, že uvedené ustanovenia začali nebankové subjekty obchádzať tým, že začali uzatvárať s občanmi zmluvy o tichom spoločenstve. Bezprostredne po zistení tejto skutočnosti ešte v lete 1998 sa začal za účasti zahraničných poradcov za bývalej Mečiarovej vlády pripravovať nový zákon o kolektívnom investovaní s cieľom upraviť túto oblasť a chrániť občanov. Treba si však uvedomiť, že už to bolo obdobie moratória, nečinnosti parlamentu, pretože nastúpilo predvolebné obdobie roka 1998 a parlament v tom období už zastavil svoju činnosť. Po nástupe novej vlády došlo k značnému oneskoreniu prijatia príslušných noviel zákona, ktorý bol prijatý až s účinnosťou od 1. januára 2000 a nevyriešil a neriešil problém nebankových inštitúcií, a ďalší zákon o cenných papieroch bol prijatý až s účinnosťou od 1. januára 2002. Pritom všetky politické strany, ktoré nastupovali do volieb 1998, si boli vedomé, že tu vzniká rizikový fenomén a vo volebných programoch jednotlivých politických strán bolo obsiahnuté zapodievať sa týmito inštitúciami. Samozrejme, aj vláda to mala vo svojom vládnom programe v rámci skvalitnenie a stransparentnenia kapitálového trhu. V tomto smere v období rokov 1998 až 2002 zlyhalo ministerstvo financií vedené pani Schmögnerovou, ale i vláda pána Dzurindu ako celok, nakoľko mali dostatok informácií o vývoji v nebankových inštitúciách a tieto informácie sú dnes už verejne známe, tá dostupnosť členov vlády aj cez médiá. Treba povedať, že ak štátny dozor nad kapitálovým trhom v rokoch 1994 - 1998 uložil viacerým subjektom nútenú správu v prípadoch, keď zistil ich nezákonnú činnosť, čiže zásadné nedostatky v hospodárení, alebo keď zistil, že pracujú na princípe pyramídových hier, uložil dokonca zrušenie týchto spoločností. Boli uplatené inštitúty nútenej správy, inštitúty obstavenia účtov majetku až zrušenie takýchto inštitúcií. Treba pripomenúť, že časť médií podporovaná vtedajšou opozíciou, ktorá dnes tvorí vládu kontinuity, viedla mediálnu vojnu proti takémuto postupu ministerstva financií a z bývalého štátneho tajomníka Magulu bol urobený nepriateľ občanov číslo jeden. Pritom ministerstvo financií sa snažilo zamedziť doslova pyramídovým hrám a išlo na doraz v riešení týchto problémov, čím sa podarilo zabrániť tomu, že by problém niektorých podielových fondov, takzvaných podielových fondov, prerástol do niekoľko miliardových dopadov na vklady občanov. Treba povedať, že po voľbách 1998, nakoľko nebola vykonaná adekvátna legislatívna úprava, došlo k veľkému nárastu aktivity nebankových inštitúcií, k masívnej, agresívnej reklame a k prudkému nárastu klientov a ich vkladov. Pre masívnu reklamu boli využívané ako súkromné printové elektronické, médiá tak i verejnoprávne elektronické médiá. Prudkému nárastu vkladov do nebankových inštitúcií zo strany občanov prispelo aj dlhodobé znehodnocovanie vkladov občanov pri nízkych úrokových sadzbách na vklady, ktoré nedosahovali ani úroveň inflácie, ako i krachy viacerých bánk po roku 1998. Tu je hlavná zodpovednosť predchádzajúcej vlády, pretože občan nemusí poznať zákonodarstvo, a v prípade, že firmy, licencované, nelicencované svojou činnosťou sa podobajú, samozrejme, je zložité pre občana rozlíšiť, kam vkladá peniaze, najmä ak predchádzajúca Dzurindova vláda pripúšťala takú obrovskú reklamu, akej sme boli svedkami po roku 1998. V tomto smere výhovorky často používané pani Schmögnerovou alebo členmi predošlej Dzurindovej vlády, že vláda alebo vládne inštitúcie nemali zákonné možnosti vstúpiť do nebankových spoločností. Nemali ich preto, že si tieto nástroje nevytvorili. A kto zodpovedá za zákonodarstvo štátu, ak nie konkrétna vláda? Takisto nie je možné zľahčiť problém, že každý občan sa má starať sám o seba pri riešení problémov, ktoré vznikli s krachom nebankových inštitúcií, kde je možné predstaviť si, že ak môže vzniknúť 180 000 podaní na súdy Slovenskej republiky, aký to bude asi nápor na súdy a ako sa môžu občania týmto spôsobom vysporiadať s vlastným nešťastím. Toto bolo dôvodom aj pomerne emotívnej, rozsiahlej diskusie v marci 2002, na základe ktorej bolo prijaté predmetné uznesenie 1943 z 13. marca 2002, ktoré ukladalo vláde zabezpečiť preskúmanie všetkých majetkových prevodov ako aj ďalších zmluvných vzťahov a finančných operácií, ktoré môžu poškodzovať veriteľov a vykonať ich rozporovanie, a po druhé, Národná rada požiadala vládu, aby predložila Národnej rade vyhodnotenie nákladov nebankových finančných subjektov na reklamu a pozitívnu prezentáciu firiem a vyčíslenie odvedených daní z reklamy. Nakoľko medzitým prebehli voľby a nová vládna formácia sa nejako nechystala splniť toto uznesenie, bolo prerokované na júlovej schôdzi Národnej rady s tým, že bolo prijaté ďalšie uznesenie, ktoré prijalo aspoň časť toho pôvodného uznesenia a zaviazalo vládu predložiť túto informáciu o vyhodnotení nebankových finančných subjektov, nákladov týchto subjektov na reklamu a pozitívnu prezentáciu firiem a vyčíslenie odvedených daní z reklamy. Pán minister, nejde tu len o to, zistiť, či sú nejaké zdroje v štátnom rozpočte z odvedených daní, to je len časť pravdy. Je tu podstatne väčší problém, ktorý som naznačil v úvode vystúpenia, že do pohybu z dôvodu nezáujmu vlády alebo možno nadbiehaniu predchádzajúcej vlády, čo sa týka činnosti nebankových inštitúcií, sa do pohybu dostalo takmer 20 miliárd korún občanov tohto štátu a je potrebné osvetliť, čo sa s týmito peniazmi dialo, kam smerovali a najmä komu poslúžili, najmä ak nie je možné v pozadí vylúčiť ani politický rozmer týchto obrovských peňažných prostriedkov a ich tokov. Aj v tomto zmysle si myslím, že bolo korektné, keď tento parlament v júli odsúhlasil takúto požiadavku na vládu, a zdá sa, že vláda nenaložila s plnením tohto uznesenia, myslím, nenaložila korektne, ja osobne nemôžem označiť plnenie tejto úlohy ako prejav podcenenia a prehliadnutia uznesenia Národnej rady, alebo dalo by sa povedať aj inak, ak sme poznali v minulosti film Vyšetrovanie skončilo, zabudnite, tak by sa dalo parafrázovať, že vyšetrovanie sa síce ešte neskončilo, ale aj tak zabudnite. Ak si ktosi pozorne prečítal správu vlády, tak hovorí o tom, ako nevykonať a nepredložiť seriózne fakty o tom, čo Národná rada uložila. Na jednej strane sa síce konštatuje v správe, že nie je možné údaje o prostriedkoch na reklamu a daňových odvodoch zabezpečiť, na druhej strane sa hovorí o tom, že predsa len od niektorých inštitúcií, ktoré sa reklamou zaoberajú, Klub reklamných agentúr isté údaje zistil a vláda predkladá za Slovenskú televíziu, TA 3, Slovenský rozhlas, Rádio Twist údaje za roky 1998 až 2002 v úhrnnej sume 192 miliónov Sk, ale pritom viem, a to je zase z údajov, ktoré získala vláda, zrejmé, že u troch najväčších zadávateľov reklamy - Drukos, AGW, Horizont na reklamu bolo vynaložených 1 miliarda 600 miliónov Sk, to znamená vláda osvetľuje rádovo jednu desatinu prostriedkov vydaných na reklamu a deviatimi desatinami sa nijako nezapodieva. To znamená, chýba tam minimálne televízia Markíza ako najväčší poberateľ reklamy, ako najväčšie mienkotvorné médium v rokoch 1998 až 2002. Z takto predloženej správy vzniká podozrenie, že vlastne tie stovky miliónov, ktoré nie sú identifikované, jednoducho boli vložené, alebo pretiekli cez televíziu Markíza, ale dočítame sa o 2,6 mil. Slovenskej televízie, pritom ak sú takéto podrobné údaje o iných médiách, prečo by nemali byť aj o najväčších mienkotvorných médiách, nehovoriac o tom, že nesporne toto médium výrazne ovplyvnilo mediálnu politickú klímu na Slovensku v rokoch 1997, 1996 až 2002. Takže nie je možné, pán minister, prijať takúto správu, takáto správa je urážkou Národnej rady. Ak vláda cítila, že nemá dostatok informácií, ale ja sa domnievam, že nie je to pravda, že tu ide skôr o isté zahmlenie situácie, pretože tam, kde ide rádovo o 2, 5, 10 miliónov, tam informácie sú, a kde ide o stovky miliónov, tam zrazu informácia nie je. Je tu rozpor medzi 1,6 mld., o ktorých vláda vie, a 190 mil., kde relatívne oveľa menšie prostriedky na reklamu v konkrétnych inštitúciách boli vynaložené. Ak si vláda bola vedomá, že nemá v danej chvíli dosť informácií, mohla požiadať Národnú radu o odklad tejto úlohy a jednoducho v nejakom ďalšom termíne mohla predložiť serióznu, korektnejšiu informáciu. Z tohto dôvodu, vážená Národná rada, odporúčam nasledovné uznesenie Národnej rady: Národná rada Slovenskej republiky a) neprijíma správu o plnení uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 1943 z 13. marca 2002, b) žiada vládu Slovenskej republiky, 1. zabezpečiť preskúmanie všetkých majetkových prevodov ako aj ďalších zmluvných vzťahov a finančných operácií, ktoré môžu poškodzovať veriteľov a vykonať ich rozporovanie, 2. predložiť Národnej rade Slovenskej republiky vyhodnotenie nákladov nebankových finančných subjektov na reklamu a pozitívnu prezentáciu firiem a vyčíslenie odvedených daní z reklamy s termínom do konca roka 2003. Ďakujem pekne za pozornosť. Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Faktická poznámka pán poslanec Daďo. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami. V. Ďaďo, poslanec: Ďakujem pekne. Pán minister, ja chcem podporiť stanovisko pána Kozlíka, a to z nasledovných dôvodov. Skutočne tu ide o veľmi nedostatočný postoj vlády k obmedzeniu rizík, ktoré sa v tom období vyskytli v nebankovej činnosti. Ide tu o zásadné veci, kde neboli využité informácie o nebankových inštitúciách tak, ako boli aj medializované. Hovorí sa, že neznalosť zákona neospravedlňuje, ale ani nečinnosť vlády sa nedá ospravedlniť. A v tomto prípade skutočne išlo o nečinnosť, až došlo k tomu, k čomu došlo. Zo správy, ktorú máte pred sebou, citujem jednu vetu: „Taktiež nie je možné vyčísliť objem finančných prostriedkov, ktoré nebankové subjekty použili na reklamu svojich produktov.“ Prosím vás pekne, ak toto chceme v Národnej rade prijať, tak potom, pán minister, vy ste boli podnikateľ, aj ja, a vieme, čo sú to daňové kontroly a vieme, ako sa dá uskutočniť daňová kontrola všetkých príjmov, ktoré existujú, bez toho, aby nám niekto konkrétne vysvetlil, čo išlo na reklamu. Pretože každá osoba, fyzická či právnická, má svoju knihu, má svoje účtovníctvo, kde sú príjmy a na základe podrobnej daňovej kontroly môžeme zistiť, o čo išlo. Čiže, domnievam sa, že v tomto prípade stanovisko kolegu Kozlíka celý klub podporí tak, aby sme správu neprijali. Ďakujem. Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Do rozpravy sa ďalej nikto neprihlásil. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať správou o prijatých záveroch k nedostatkom zisteným Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2002 a k správe o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2002. Správu vlády ste dostali ako tlač 371. Prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Ľudovíta Kaníka, aby správu uviedol. | [] | 4,106,069 |
28 | 2021-05-07 | Autorizovaná rozprava | 50 | Dostál, Ondrej, poslanec NR SR | Ondrej | Dostál | poslanec NR SR | Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. | [] | 3,891,144 |
23 | 2021-02-03 | Autorizovaná rozprava | 117 | Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Šeliga | podpredseda NR SR | Ďakujem pekne. Iba jedna faktická poznámka. Naozaj, páni? Nie. No dobre. Pán minister, pán poslanec Takáč na vás chce reagovať. Nech sa páči. | [] | 4,174,190 |
72 | 2022-09-27 | Autorizovaná rozprava | 296 | Viskupič, Marián, poslanec NR SR | Marián | Viskupič | poslanec NR SR | Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. No, tak prihlasujem sa. (Povedané so smiechom.) Ale áno, jasné, takže ďakujem pekne. Odo mňa, myslím, dnes posledný návrh zákona. Dovolím si tuná trošku zosumarizovať, aj keď už sme sa tak aj dvakrát dotkli vlastne celej tejto témy ruskej, ruskej ropy, a teda zníženia, zníženia daní. Čiže skúsim to vlastne celé ešte raz zosumarizovať. Áno, už nejaké mesiace v parlamente leží návrh zákona, ktorý má zdaňovať nadmerné zisky z ruskej ropy. Princíp je ten, že ruská ropa je jednoducho lacnejšia a takto prináša tzv. windfall tax, prináša, alebo windfall výhodu spracovateľovi tejto ropy, na ktorej sa akoby nijak nezaslúžil. Preto dáva zmysel tohto návrhu, ktorý teda je tu už v parlamente dlhšie, a toto zdaniť. S tým, že našou dlhodobou červenou čiarou je nezvyšovanie daní, preto, tak ako som spomínal aj pánovi predsedovi hospodárskeho výboru, ktorý, myslím, práve odišiel, my sme už vtedy navrhovali formou pozmeňovacieho, pozmeňujúceho návrhu, aby sa teda buď znížila daň z pridanej hodnoty, alebo prípadne znížila spotrebná daň tak, aby tieto dodatočné príjmy štátneho rozpočtu skončili priamo vo vreckách občanov našej krajiny formou toho, že budú platiť nižšiu cenu za pohonné hmoty. Toto riešenie má alebo malo by, ak sa prijme, ešte aj ďalšie výhody, že vlastne nižšími cenami palív, ktoré tvoria relatívne dosť veľkú časť spotrebného koša, z ktorého sa aj vypočítava inflácia, by vlastne tlmili inflačné dopady a vlastne takto by ešte aj prenesene pomáhali, pretože tá inflácia proste by sa nenabaľovala potom aj na všetky, všetky ďalšie tovary, takže ešte aj toto by bolo ďalšie, ďalší benefit, ktorý by toto riešenie prinieslo. Čiže ešte raz. My sme toto navrhovali aj v máji, aj na júnovej schôdzi, rokovalo sa minimálne dvakrát, možno trikrát na koaličnej rade, ale teda v tej dobe ako koaličný partner, ktorý dodržiava tie platné pravidlá, tak jednoducho minister financií povedal nie, tak sme, samozrejme, tieto naše návrhy nepriniesli do pléna. Teraz teda nie sme súčasťou koalície, takže prinášame to tu aj práve preto, aby neboli takéto vyjadrenia, že my všetko blokujeme. No nie, my neblokujeme nič. My prinášame riešenia, takže je tu riešenie, ktoré znižuje dépeháčku na 8 %. Prečo dočasne? No preto, pretože sa vníma, že aj tá daň z ruskej ropy bude mať len dočasný, dočasný vplyv, takže aby to bolo vyvážené. A samozrejme, mal by som povedať aj niečo ku peniazom, to sa odo mňa patrí. Takže dopad tohto zníženia na 8 % z aktuálnej 20-percentnej sadzby je približne 150 mil. eur pri súčasných cenách palív. Samozrejme, čím sú vyššie, tak aj výber z DPH je vyšší. A, ale jednoducho pri daných cenách je to približne 150 mil. eur, čo je približne suma, ktorá je predstava, že by mohla byť teda vybratá z tej dane z ruskej ropy. Takže vplyv na rozpočet je nulový. Možno ešte posledná vec. Toto nie je úplne že dvojička, pretože tu prinášame len to zníženie, keďže tá samot... ten samotný návrh zákona už leží v parlamente. Takže s týmto k zákonu o ruskej rope to tvorí dvojičku. Poviem ešte jednu vec. Ak teda toto nebude prijaté a bude sa prerokovávať ešte samotný zákon o ruskej rope, tak tam takisto budeme pripravení podať pozmeňujúci návrh a kľudne aj v dvoch variantách, aby sme umožnili vlastne, zasa vyšli v ústrety, aby sme hľadali nejaký možný kompromis, takže predložíme tam pozmeňujúce návrhy, teda ešte raz to poviem, pri prerokovávaní samotného návrhu zákona o ruskej rope tak, aby vlastne ten výsledok bol presne rovnaký, ako hovorím A ešte raz to poviem. Áno, aj DPH, aj spotrebnú daň, aby boli zasa viaceré možnosti, aby minister financií mohol ešte viacej rozmýšľať nad nejakým kompromisom, aby ste, kolegovia z OĽANO, mohli to celé zavnímať a aby ste vnímali, že tým princípom tohto všetkého je pomoc ľuďom. Na Slovensku máme asi 3 mil. 400-tisíc registrovaných motorových vozidiel, takmer každý je motorista. A zasa jednoducho toto je niečo, čo vytiahne menej peňazí z vreciek ľudí, to znamená, viacej im zostane. Nemusíme im, nemusí im štát dať nejaký balíček, pretože im nezoberie. Takže toto je ten náš prístup, ktorý sa vlastne tiahne ako taká niť všetkými predloženými návrhmi. No, veľmi pekne ďakujem za pozornosť a, kolegynka, kolegynky, kolegovia, prosím o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne. | [
"(Povedané so smiechom.)"
] | 4,183,639 |
34 | 2018-09-20 | Autorizovaná rozprava | 148 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Poslankyňa Veronika Remišová sa pýta podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky Petra Kažimíra: „Vážený pán minister, podľa medializovaných informácií Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) na Slovensku odhalil najviac podvodov nielen v clách, ale aj v oblasti eurofondov. Výročná správa ukázala, že Slovensko má dostať najvyšší finančný trest za colné podvody za obdobie rokov 2013 – 2017 a tiež má dostať druhý najvyšší trest za podvody v oblasti eurofondov. Týmto sme sa ocitli na absolútnom chvoste členských krajín Európskej únie. Aké kroky podnikne ministerstvo na to, aby začalo reálne bojovať proti podvodom, a aká politická a osobná zodpovednosť bude vyvodená voči zodpovedným osobám, ktoré dlhodobo riadia orgány povinné takéto podvody odhaľovať a stíhať?“ | [
"(OLAF)"
] | 4,136,299 |
51 | 2015-05-14 | Autorizovaná rozprava | 25 | Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR | Erika | Jurinová | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec Hlina. | [] | 3,951,677 |
3 | 2023-11-22 | Autorizovaná rozprava | 204 | Šimečka, Michal, podpredseda NR SR | Michal | Šimečka | podpredseda NR SR | Ďakujem pekne. Pán poslanec Matovič. | [] | 3,868,964 |
63 | 2002-08-20 | Stenografická správa | 30 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | J. Prokeš, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som rád pánovi kolegovi na jeho vystúpenie povedal len toľko, ja si nesmierne vážim úsilie každého, kto chce chrániť prírodu, ale naozaj chce chrániť prírodu a nehovorí o niečom inom. Veď, pán kolega, aj zákon o slovenskom jazyku je zákon, a hovoriť o tom, že podmienky PRE niečo je v rozpore s týmto zákonom, lebo slovenčina pozná len väzbu NA, a nápadne to pripomína výzvu osobností verejného života poslancov Národnej rady PRE schválenie zálohovania jednorazových obalov v zákone na obaly. Slovenčina zase hovorí NA schválenie. Takže keď ma niekto takýmto spôsobom uráža, urážajú slovenský jazyk, tak nemôže čakať, že budem naozaj vnímať to, čo hovorí, tak ako to hovorí on. Pretože povedzme si aj druhú stranu mince, keď hovoríme o zálohovaní PET fliaš a ich vracaní nazad, napríklad čo to bude stáť, skladové priestory a doprava spätne. A prosím, začnite naozaj ekonomicky počítať, a keď vám to vyjde, že sa to oplatí, tak potom to je zmysluplné. Ale hovoriť o tom, že vlastne pomôžete občanovi, to nie je celkom také jednoduché, pretože či sa nám to páči alebo nie, zatiaľ v tejto chvíli je lacnejšie to obyčajné skladovné. Ja nehovorím, že je to správne. Ja som prvý, kto je proti tomu. Na druhej strane treba vedieť aj to, že pokiaľ je niekde spaľovaný komunálny odpad, tak PET fľaše sú vítanou prímesou do komunálneho odpadu, pretože zvyšujú energetickú hodnotu komunálneho odpadu, a teda zlepšujú spaľovanie komunálneho odpadu. Ja by som bol nesmierne rád, keby sme naozaj všetky tieto argumenty z jednej aj z druhej strany poriadne obrátili. (Zaznel zvuk časomiery.) Ja si plne uvedomujem... I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec Maxon ďalej. Nech sa páči. M. Maxon, poslanec: Myslím, že už poslednýkrát som sa prihlásil. Pán poslanec Ambróš, vy ste spomenuli aj separovaný zber. Asi by bolo dobré, keby sme teda tento dôležitý spôsob likvidácie odpadu podrobili dôslednej analýze a jednoznačne sme si povedali pravdu, nakoľko a na koľkých miestach tento systém funguje. Za absolútne zavádzajúce a nepravdivé považujem to, že firmy zaoberajúce sa likvidáciou odpadu sú na tento zákon pripravené. Je to absolútny nezmysel. Tie firmy mali obrovské problémy, aby sa postupne pripravili na to, aby sa mohol aplikovať zákon o odpadoch. A nakoniec zákon o odpadoch ste tu spomenuli. Opäť by som povedal, že to bol taký insitný tanec ekológov, málokto z vás mal na starosti tento zákon aplikovať do reálnej praxe. Ja okrem toho, že sa venujem poslancovaniu v Národnej rade Slovenskej republiky, som šéfom finančnej a majetkovej komisie mestského zastupiteľstva v Trenčíne. Doprial by som vám tie desiatky hodín, ktoré sme tam presedeli, aby sme vymysleli riešenie, ako aplikovať zákon o odpadoch do reálnej podnikateľskej praxe, aby sa to čo najmenej dotklo občanov mesta Trenčín. Musím vám povedať, že napriek tomu, že sme vyvinuli maximálne úsilie, tak sme nedokázali tento zákon aplikovať bez toho, aby sa to významným spôsobom nedotklo peňaženiek občanov Trenčína. Na rozdiel od Bratislavy a Košíc sa nám podarilo aspoň to, že sme odstránili šikanovanie občanov, tak ako sa to dialo v ostatných mestách. (Zaznel zvuk časomiery.) I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ambróš bude reagovať na faktické poznámky. L. Ambróš, poslanec: Ďakujem pekne. By som poďakoval za jazykové okienko pána poslanca Prokeša, ospravedlňujem sa za možno nie presné vyjadrovanie, ale chcem podotknúť jednu vec, že ten zámer, ktorý tento zákon ustanovuje, má jediný cieľ - zlepšiť situáciu v oblasti obalov a zlepšiť situáciu v oblasti služieb. Ja sa pýtam, prečo sa tí, ktorí tieto služby majú na starosti, tomu bránia. Na pána poslanca Maxona. Hovorí, že mali veľké problémy so zákonom o odpadoch. Ja sa zase spýtam protiotázkou, čo urobili preto, aby občania mohli produkovať menej odpadu a tým aj menej platiť, pretože to je jediná cesta ako znížiť dopad na občana, že im umožníme, že reálnym spôsobom znížia produkciu komunálneho odpadu a zároveň im vytvoríme podmienky na to, aby to, čo nepotrebujú, a obaly medzi to patria, aby mohli vrátiť, a aby za tie vrátené obaly dostali peniaze naspäť, lebo to nepotrebujú! A ako som už spomenul v reakcii na pána Maxona, znova to opakujem, tie peniaze, ktoré budú vrátené pre občana, občan znova v tom obchodnom reťazci využije na nákup nového tovaru. To znamená, v žiadnom prípade obchodné reťazce neprídu skrátka. Preto naozaj nechápem, prečo sa bránia proti zavedeniu takého systému, ktorý zvýši vlastne obrátkovosť aj v oblasti obchodu. I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. O slovo požiadal pán minister Miklós do rozpravy. Nech sa páči, pán minister, máte slovo. | [
"(Zaznel zvuk časomiery.)",
"(Zaznel zvuk časomiery.)"
] | 4,037,689 |
66 | 2022-06-29 | Autorizovaná rozprava | 50 | Halgašová, Jarmila, poslankyňa NR SR | Jarmila | Halgašová | poslankyňa NR SR | Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 a 2 s odporúčaním schváliť. | [] | 3,918,952 |
23 | 2011-09-14 | Autorizovaná rozprava | 181 | Matej, Ondrej, poslanec NR SR | Ondrej | Matej | poslanec NR SR | Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážená pani predsedníčka vlády Slovenskej republiky, ministerka, ministri vlády Slovenskej republiky, kolegyne, kolegovia, keď som dostal na stôl návrh skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery predsedníčky vlády a prečítal som si pozorne dôvody, tak som si myslel, že je to vtip. Potom som si uvedomil, že to nie je vtip, ale je to frustrácia z fatálnej izolácie strany SMER pod vedením Roberta Fica. Zvolanie tejto schôdze je váš ďalší kŕčový pokus, ako za každú cenu hádzať piesok do stroja. V čase, kde vlády krajín eurozóny, Európskej únie, sveta riešia problémy svojich občanov, tak vy nerobíte nič iné, len vytĺkate politický kapitál. Z úst vášho predsedu som niekoľkokrát počul, že obvinil našu koalíciu z toho, že využívame, doslova budem citovať, „zneužívame témy na politické ciele“. Chcem vám povedať, kolegovia zo strany SMER, ak tu niekto zneužíva témy na politické ciele, tak ste to vy. A budem sa držať témy, lebo jedna z tém k návrhu na odvolanie je euroval. No dvojtvárnosť vás, strany SMER a vášho predsedu Roberta Fica, nemá hraníc. Počúval som tu dlhé mesiace, ako je dôležité z úst rôznych predstaviteľov strany SMER euroval podporiť, aký je tam vecný obsah v pohode, bez problémov. A zrazu, keď nevyšiel pánovi Ficovi pokus, aby sa stal on martýrom Slovenskej republiky alebo záchrancom, pardon, ospravedlňujem sa za slovo, a nevyšlo mu zvolanie všetkých strán a dostal jasnú odpoveď, my sa chceme najprv dohodnúť v koalícii, tak zrazu prišiel a povedal, nepodporím. A to je čo, vás poprosím? Nie je to politické vydieranie? Ak sa na niečom zhodneme, tak dúfam, že sa zhodneme na jednej veci, že euroval je tak vážna téma, na ktorej sa politicky kapitál nemá vybíjať. Hovorím to pre všetkých, áno. Ale rozumiem legitimite opozície využiť zákon a zvolať túto schôdzu, ale dovolím si aj sa spýtať, aká táto opozícia je. Kto je tá opozícia, ktorá túto schôdzu zvolala? Je to v prvom rade strana SMER a jej zástupcovia, ktorí si ani nevšimli november 1989, ktorí zostavili vládu s ľuďmi, ktorí spôsobili, že v prvom kroku Slovenská republika nebola prijatá ani do NATO, ani do Európskej únie. A v súdnictve zabetónovali človeka, ktorý si tyká s medzinárodne hľadaným zločincom. Pýtal ste sa aj vy, pán Číž, že by sme sa bavili o tom, ako to vyzeralo a ktoré krajiny boli ako na tom na konci krízy. Tak ja vám na to odpoviem. Vaša strana pred piatimi rokmi preberala túto krajinu s prívlastkom „tiger Európy“, citácia zo svetových denníkov, renomovaných, ktoré uznávajú aj vaši finančníci. Z tigra ste urobili za štyri roky chudobnú kostolnú myš. Je mi to ľúto, ale taká je pravda. Vy ste dosiahli to, že tým, že ste nerobili opatrenia, neprijímali ste, nešetrili ste výdavky, ste spôsobili to, že práve Slovensko sa dostalo na konci vašej vlády medzi päť krajín s deficitom vyšším, ako je 8 %, a to je Írsko, Portugalsko, Španielsko, Grécko aj Veľká Británia, tá mala ale iné problémy. Taká je pravda. Hovorme si pravdu. A prečo ste nerobili opatrenia? A pôjdeme k téme. Ak zoberieme to, že daňový úrad v Košiciach je kauza, pseudokauza, tak potom sa pýtam, čo je potom mýtny tender? (Rečník drží v rukách obrázok.) Na tomto obrázku sú dva čísla... (Reakcia z pléna: „Dve čísla.“) Dve čísla, pardon. Plus 0,7 mil. eur. To je rozdiel. To je rozdiel pri prenájme budovy daňového úradu. Váš minister šéfoval daňovému úradu, keď bola podpísaná zmluva o budúcej zmluve za 2 mil. eur. Naša vláda, vláda Ivety Radičovej, to uzavrela za 1,3 mil. eur plus pre štátny rozpočet je 0,7 mil. v súťaži. Takisto je to pravda v súťaži na mýtny tender, za šéfovania vás po prvej zrušenej súťaži a vypísanej druhej ste to nechali a dali ste to a podpísali ste mýto konzorciu firiem, kde cenová ponuka bola vyššia o 6,6 mld. slovenských korún, čo je 220 mil. eur. A pripúšťam, a nechám iných, a na to sú iní, aby hovorili o tom, či aj v jednom, aj v druhom prípade bol alebo nebol porušený zákon, ale toto je rozdiel. Páni, keby bola pravda o tom, že je to kauza, tak potom Ondrej Ščuraka by mal na Slovensku podľa týchto faktov, na to sú fakty, mal v každom okresnom meste štyri a pol budovy. V tom je ale náš rozdiel. A preto je otázka, či takáto opozícia má právo dávať takýto návrh na odvolanie. A to môžme hovoriť ešte o inom prípade. A mohli by sme hovoriť spústa takýchto prípadov, príloh z vášho bačovania. Zákazky v hodnote 7 mil. eur firme IKORES bez výberového konania priamym zadaním. Tak o čom sa tu ďalej chceme baviť? Ale dobre. Chcel som len, chcel som len jasne poukázať na to, že kde ktorá vláda stojí a ako myslí na občanov Slovenskej republiky. Nebudem ďalej dlho hovoriť, ale vždycky sa snažím hľadať konštruktívne riešenia. A myslím si, že teraz ak strane SMER a Robertovi Ficovi záleží skutočne na voličoch, na občanoch Slovenska, tak nebudeme hrať, nebudete hrať vy toto divadlo, keď viete, že to robíte len preto, lebo ste v izolácii a možno túžite rýchlo sa dostať k moci. Navrhujem vám preto, aby sme tento čas využili oveľa zmysluplnejšie. Stiahnite tento návrh a poďme spoločne rokovať... (Reakcia z pléna. Smiech a potlesk v sále.) Nie, pán Jarjabek, to ste povedali vy. To ste povedali vy. Vy ho asi potrebujete hľadať. Z toho som sa dozvedel, že asi to v budúcnosti nebude váš predseda. Poďme, poďme, vyzývam vás, poďme, aby sme rokovali o zákone, o ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti, na ktorom sa podieľali aj vaši odborníci, ktorý je dneska na stole. Poďme ho predložiť do Národnej rady. Poďme ho schváliť ústavnou väčšinou, lebo toto sme všetci dlžní občanom Slovenskej republiky. A práve preto, aby sa v budúcnosti viackrát Slovensko len tak nedostávalo do situácie, do akej sa dostávalo. Práve preto, že v tomto zákone sú jasne popísané nástroje, sankcie, spôsoby, ako udržíme Slovenskú republiku na ceste, ktorú určite všetci chceme. Preto ak máte kúsok pochopenia, stiahnite tento návrh. Prestaňme tu ďalej sa trápiť. A poďme zvolať mimoriadnu schôdzu na prijatie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Ďakujem pekne za slovo. | [
"(Rečník drží v rukách obrázok.)",
"(Reakcia z pléna: „Dve čísla.“)",
"(Reakcia z pléna. Smiech a potlesk v sále.)"
] | 4,147,177 |
66 | 2022-06-28 | Autorizovaná rozprava | 168 | Krajčí, Marek, poslanec NR SR | Marek | Krajčí | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. | [] | 4,141,428 |
83 | 2023-02-16 | Autorizovaná rozprava | 163 | Gyimesi, György, poslanec NR SR | György | Gyimesi | poslanec NR SR | Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda. Keďže moja rozprava bola prerušená ešte hneď na začiatku, tak by som uviedol kontext, v ktorom som hovoril v tých piatich-šiestich minútach, ktoré som stihol. Hovoril som viac-menej o tom, že žijeme bezprecedentnú dobu, ktorá si vyžaduje bezprecedentné riešenia, a takým je aj zvýšenie osobitného odvodu z regulovaných subjektov. Hovoril som o tom, že krízy, ktoré... alebo ktorými prechádza nielen Slovenská republika, ale celý svet, zanechávajú stopu najmä na tých najchudobnejších, na tých núdznych a na tých, na ktorých sa takmer nikdy nemyslí. A existujú na druhej strane aj tí, ktorí na krízach a nešťastí zarábajú a zarábajú ťažké milióny eur. A my sme sa s kolegami rozhodli, že práve títo by mali byť solidárni s tými, ktorí nemali šancu zarábať milióny a nemali šancu byť takými úspešnými a nemali šancu na to, že im padnú do lona stámiliónové zisky, ako to bolo v prípade Slovnaftu. V čase, keď sme zavádzali daň z ropy, čiže z toho rozdielu medzi ruskou a... ropou a medzi ostatnými druhmi ropy, na ktorých zarábal Slovnaft, a zarábal tak, že o tom prakticky ani nemohol tušiť, že, že takéto zisky bude mať, tak vtedy nikto z tohto pléna neprotestoval, čo je celkom správne, pretože, pretože v takejto situácii je rozumné tieto zisky zdaniť. My sme sa vtedy pred hlasovaním o rozpočte zhodli na sume 55 %, hoci sme navrhovali 70, a musím tu pre pravdu uviesť aj to, že Maďarsko si... napríklad materskú spoločnosť Slovnaftu MOL sa rozhodlo zdaniť 95-percentnou taxou. Čiže solidárnosť v tomto smere nie je výmyslom poslancov OĽANO, nie je výmyslom ministerstva financií alebo ministra financií, ktorým vtedy v čase, keď sa tento návrh predkladal, bol Igor Matovič, ale je to celosvetový trend, resp. celoeurópsky trend, prepáčte, aby som bol úplne presný. A áno, tu sa môžme baviť o tom, o čom hovoril aj pán predseda finančného výboru Viskupič, že z Európskej únie nám prišlo nariadenie, že tieto nadmerné zisky by sa mali zdaňovať od 33 %, čiže tá nižšia, najnižšia suma by mala byť 33 %. Ale nehovorí o tom, že to má byť 33 %. A keďže sme na strane chudobných a nie sme na strane bohatých, tak sme tento návrh si dovolili predložiť. A keď si všimnete, z tohto návrhu chýbajú banky. A tu sa vedie teraz debata, že či tu banky vôbec majú byť, alebo nema... alebo majú byť vyňaté. A ja si osobne myslím, že banky do tohto zdanenia patria. A patria napriek tomu, že v roku 2020 vláda Slovenskej republiky, alebo ministerstvo financií podpísalo memorandum s bankami, ktoré zrušilo odvod, ktorý dovtedy banky odvádzali a ktorým prispievali do štátneho rozpočtu. A tu chcem poukázať na ten najväčší rozdiel toho, ako fungoval bankový odvod za čias vtedy, keď sa zavádzala, to bola vláda, myslím, že Petra Pellegriniho, ale pán exminister, oprav ma, keď sa mýlim. Ja to vysvetľujem na príklade, keď v domácnosti žije s vami babka, ktorá vám mesačne prispieva na chod domácnosti. Nominálne vám síce zvyšuje príjmy rodinného rozpočtu, avšak vy tie peniaze môžte použiť jedine na jej pohreb. Čiže vlastne s tým nemá, nemáte z tých peňazí v bežnom mesiaci nič a môžte ich použiť až na funus. A takto bol nastavený aj bankový odvod, ktorý bol zrušený. To znamená, že banky prispievali, niekedy to bolo až 300 mil. eur ročne. A tieto peniaze sa mali – v úvodzovkách – skladovať na nejakom účte a použiť vtedy, ak by ne... nejaká banka mala existenčné alebo iné problémy. Čiže nominálne nám zvyšovali príjmy štátneho rozpočtu, ale nemali sa tieto peniaze používať nijak inak. Ak sa používali, tak sa používali v rozpore so zákonom. A my sa dnes bavíme o subjektoch, teda o bankách a pobočkách zahraničných bánk, ktoré vygenerovali za posledné dva roky podľa môjho názoru extrémne zisky. V roku 2021 to bolo o 55 % viac, ako to bolo v roku 2020, konkrétne sa jednalo o sumu 726 mil. eur. A v roku 2022 to bolo 828 mil. eur zisku a nárast oproti predchádzajúcemu roku predstavoval 14,1 %. Nevidím dôvod, aby minimálne na tie dva roky, hoci ja by som bol za to, aby banky platili ten od... tú daň alebo extr... extra daň vždy. Podľa návrhu, ktorý tu zrejme príde, budú zahrnuté do tohto osobitného odvodu a bude platiť len na dva roky. Neexistuje legitímny dôvod, prečo by banky mali byť z tohto odvodu vyňaté. Toto je môj osobný názor a myslím si, že tých 100 mil. euro, ktoré sa z tohto vie vybrať, jednoducho si aj ľudia, ktorí platia tie poplatky, platia úroky a platia všetky možné dividendy, alebo tie peniaze, ktoré si potom následne banky vyplácajú na dividendách, posielajú ich do zahraničia, posielajú ich vlastným matkám, potom sa z toho kupujú jachty a neviem koľké nehnuteľnosti na neviem akom pobreží. Tak ja si osobne myslím, že časť týchto peňazí sa, by sa mala vrátiť tým, ktorí tie peniaze zaplatili, a to sú obyčajní ľudia. Tí, ktorým ich vrátime vo forme dajme tomu obedov zadarmo, vo forme zvýšenia rodinných prídavkov, vo forme tehotenského príspevku, vo forme daňového bonusu a tak... a tak ďalej a tak ďalej. Toto je solidárnosť a toto je princíp, ktorý by mal fungovať najmä v týchto ťažkých a pohnutých časoch, ktoré teraz žijeme, kedy občania skutočne počítajú každý jeden cent. A vyplatiť 828 mil. eur na ziskoch a na dividendách, dámy a páni, nehnevajte sa na mňa, sú veľké peniaze. A absolútne sa neobávam toho, čo hovoril pán kolega Viskupič, a predpokladám, že keď na mňa bude reagovať, tak to bude tvrdiť znovu, že to nakoniec povedie k tomu, aby sa, že sa zvýšia poplatky, a v konečnom dôsledku to zaplatia občania. Toho sa vôbec nebojím, pretože ten istý Marián Viskupič a tá istá SaS unisono tvrdia celý rok, konzistentne, že voľný trh a neviditeľná ruka trhu je to, čo vyrieši akýkoľvek problém. A ja s tým súhlasím. A súhlasím to, súhlasím s tým aj v tom prípade, ak by bol, ak by bola tá banková daň zavedená, aby... že to banky jednoducho robiť nebudú. Nebudú zvyšovať poplatky, pretože konkurencia a slobodný trh funguje aj v bankovom sektore. Je tak, pán exminister? Je tak. Nemám obavu z toho, že by banky preniesli ten, týchto 100 mil. euro občanom do poplatkov, pretože... alebo do zvýšených úrokov, tie sa zvyšujú tak či tak. My sme tu videli jednu tlačovú konferenciu bankárov, kde strašili verejnosť, strašili poslancov Národnej rady tým, že čo všetko spôsobí, ak sa zavedie táto daň na dva roky. Ja si osobne myslím, že sa nestane vôbec nič. Akurát vykryjeme možno obedy zadarmo na jeden rok pre všetky deti na Slovenku po dobu jedného celého roka. Toto sa stane. A ja si myslím, že tieto peniaze sú oveľa lepšie využité ako na Francúzskej riviére. Dámy a páni, považujem túto alebo tento zákon a tento návrh zákona za taký, ktorý povie to, že tento štát, títo poslanci Národnej rady sú aj na strane chudobných, a nielen na strane bohatých. A tých to veľmi nezabolí, pretože tu musím zopakovať, odvod budú platiť len tí, ktorí majú zisky nad tri milióny euro, a bude sa zdaňovať len tá časť nad tri milióny eur. V pohnutých časoch si to možno niektorí ani len nevšimnú. Dámy a páni, chcem vám pekne poďakovať, že ste si ma vypočuli, a budem veľmi rád, ak najmä tí, ktorí majú sociálnu demokraciu v názve, tento zákon podporia. Ďakujem pekne. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 3,993,110 |
54 | 2015-09-22 | Autorizovaná rozprava | 282 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | Prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku. (Hlasovanie.) Prítomných 130 poslancov, za hlasovalo 80, proti bolo 11, zdržalo sa 39 poslancov. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o správcoch bytových, bytových domov. Nasleduje hlasovanie o bode 45. programu, je to druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2001 Z. z. o elektronických komunikáciách (tlač 1577). Pán poslanec Bagačka poprosím vás, aby ste uviedli hlasovanie v druhom čítaní. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 1577.) | [
"(Hlasovanie.)",
"(tlač 1577)",
"(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 1577.)"
] | 3,967,927 |
5 | 2006-10-18 | Autorizovaná rozprava | 181 | E. Angyalová, poslankyňa: | E | Angyalová | poslankyňa | V súlade so zákonom o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky preto podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Návrh zákona je predložený z dôvodu potrieb vyplývajúcich z poznatkov z aplikačnej praxe. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku preto odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle zákona o rokovacom poriadku prideliť návrh zákona na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 87 určiť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený ho prerokovali v lehote do 29. novembra 2006 a gestorský výbor v lehote do 30. novembra 2006. Ďakujem, pán predseda, skončila som, prosím, otvorte rozpravu. | [] | 4,179,043 |
7 | 2020-05-13 | Autorizovaná rozprava | 13 | Šutaj Eštok, Matúš, poslanec NR SR | Matúš | Šutaj Eštok | poslanec NR SR | Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Saloň, ja s tebou absolútne súhlasím. My sme mali aj debatu na ústavnoprávnom výbore, bol tam aj pán minister. Bavili sme sa o tom, že vládna koalícia ešte predminulý týždeň schválila programové vyhlásenie vlády, kde jasne deklarovala, že nebudú presadzovať takéto prílepky, aký nám tu dnes minister obrany odprezentoval. Čiže po tom, ako ste si slávnostne standing ovation zatlieskali, ako ste schválili váš volebný program, tak ste ho dnes takto nehanebne porušili. Nielen to. Je to prvýkrát od roku 2001, kedy vláda absolútne obišla akúkoľvek debatu s odborármi a s tripartitou vôbec o zákone, ktorý sa dotýka primárne ich zástupcov zamestnancov. Čiže toto je sociálny dialóg, ktorý vy prezentujete v praxi. Predkladáte tu zákony, kde pod rúškom korony začínate politické čistky v štátnej správe. A ja by som sa ešte chcel opýtať buď pána ministra, alebo pána ministra práce, či vedia o tom, že súčasná legislatíva, súčasné znenie zákona o štátnej službe bolo podmienkou Európskej komisie, aby sme mali schválené čerpanie eurofondov ako ex ante kondicionalitu. Chcem sa opýtať, či ste komunikovali s Európskou komisiou, či tieto zmeny neovplyvnia naše čerpanie eurofondov, keďže bola podmienka Európskej komisie, aby štátna správa bola profesionalizovaná, nie spolitizovaná. A toto vaše dnešné rozhodnutie prijať túto novelu zákona je jasnou deklaráciou toho, že idete politizovať štátnu správu a začínate politické čistky. Ďakujem pekne. | [] | 4,192,980 |
28 | 2021-05-04 | Autorizovaná rozprava | 40 | Herák, Ján, poslanec NR SR | Ján | Herák | poslanec NR SR | Ďakujem veľmi pekne. Tiež chcem naozaj úprimne poďakovať a oceniť skutočne veľmi efektívny návrh zákona z rezortu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Absolútne súhlasím, veľmi sa teším, že tá finančná gramotnosť, v tomto prípade v samotnom návrhu zákona bude len eliminovať riziko práve zbytočného zadlžovania. Podobný problém som aj riešil s pánom ministrom, keď som teda alebo teda je to ešte v štádiu riešenia a komunikácie práve v posledných, na tých sociálnych terénnych, sociálnych terénnych pracovníkov, ktorí budú pracovať práve s tými rodinami, ale hovorím, v inej oblasti. Pretože v konečnom dôsledku hovoríme o tých najrizikovejších, o tých rodinách, ktoré, bohužiaľ, spadajú do statusu sociálne slabších, ktorí jednoducho si nedokážu pomôcť sami a sú odkázaní práve na, aj na konkrétne úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Môžem len odporučiť a verím tomu, že to máte už teda aj dobre efektívne premyslené, je, aby tá, tá pomoc vychádzajúca z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny sa riešila v konečnom dôsledku teda v prirodzenom prostredí klienta. Dnes vieme, že práve takíto rizikoví klienti majú obrovský problém ísť do úradov práce, lebo sa jej boja, majú strach, jednoducho mnoho faktorov do toho vstupuje. Čiže verím tomu, že aj toto sa bude riešiť v prirodzenom prostredí klienta, aby tá motivácia zo strany aj rodiny samotnej, samozrejme, jednoducho mala obrovský význam a v konečnom dôsledku sa to nabaľovalo nielen na samotných rodičov, ale aj na samotné deti, aby potom deti nemuseli zbytočne opakovať po rodičoch, lebo tá zadlženosť dnes, bohužiaľ, vo väčšine prípadov či už po regionálnej stránke je jednoducho vysoká. Čiže ešte raz, veľká vďaka pánovi ministrovi. Ďakujem krásne. | [] | 4,183,716 |
57 | 2002-04-09 | Autorizovaná rozprava | 16 | J. Jasovský, poslanec: | J | Jasovský | poslanec | Predložený návrh, tlač 1390, bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky 21. februára 2002, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že predložený návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady a náležitosti podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 57. schôdze na prvé čítanie. Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky predkladám stanovisko gestorského výboru, že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku budem odporúčať prijať uznesenie, aby Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave prerokovala návrh zákona v druhom čítaní, a preto prosím, vážený pán predsedajúci, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu o návrhu zákona, do ktorej sa zároveň aj hlásim. I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu. Písomne nikto prihlásený. Pýtam sa, kto ústne okrem pána poslanca Jasovského? Nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne, poslanec pán Ján Jasovský má slovo v rozprave. Nech sa páči. | [] | 3,882,398 |
21 | 2008-05-15 | Autorizovaná rozprava | 120 | P. Paška, predseda NR SR: | P | Paška | predseda NR SR | Faktické poznámky – páni poslanci Záhumenský a pani poslankyňa Košútová a pán poslanec Jureňa. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči, pán poslanec Záhumenský. | [] | 4,015,662 |
3 | 2020-03-25 | Autorizovaná rozprava | 56 | Ferenčák, Ján, poslanec NR SR | Ján | Ferenčák | poslanec NR SR | Kolegyne, kolegovia, opatrenia sa vždy vyvíjajú v čase i priestore a treba povedať, že tie opatrenia, ktoré boli prijaté predchádzajúcou vládou, má za dôsledok to, že dnes máme veľmi malý počet nakazených. Ak by neboli prijaté, tak dnes sme v úplne inej situácii. Na druhej strane treba povedať, že najdôležitejšie opatrenie, ktoré asi všetci teraz čakajú, sú opatrenia, ktoré pomôžu ľuďom prečkať a zmierniť túto situáciu, ktorá nastala. A tu môžme hovoriť o iks veciach, ktoré ich trápia. Od sociálnych opatrení, čo ďalej so zamestnaním, splácaním a tak ďalej. To sú problémy, ktoré ich trápia, toto je veľmi dôležité. Keď sa vrátim teraz k sledovaniu ľudí. Viete, ja som si dožadoval ako primátor mesta od regionálneho úradu zdravotníctva, ktorí ľudia sú v karanténe. Oni mi to odmietli vydať, pretože kvôli GDPR, aby neposkytli tieto údaje ďalším. Nemyslíte si, že toto mal byť prvý krok, ktorý mal byť spravený, aby tieto údaje tých ľudí, ktorí sú v karanténe, mali byť poskytované obciam, mestám a všetkým orgánom, ktoré to potrebujú, aby týchto ľudí si ustrážili, a neísť systémom centralizácie moci a kontrolovanie z centrály všetkých ľudí na Slovensku? Ja si myslím, že toto mal byť prvý krok, aby tieto údaje boli povinne dávané tým orgánom, ktorí to majú byť a ktorých už máme. Je to Policajný zbor, sú to mestá, obce a tak ďalej, ktorí dokážu týchto ľudí ustrážiť a dokážu hovoriť, že títo ľudia buď porušujú túto karanténu a jednoducho malo to byť oznámené Policajnému zboru. Tu, čo ma ďalej zaráža, práve na tomto zákone, je, kto bude zabezpečovať na Úrade verejného zdravotníctva, kto bude nakladať s tými údajmi, keď oni na to nie sú, vôbec nie sú pripravení? Jednoducho toto je, dá sa povedať, také sledovanie alebo odpočúvanie. A kto bude zodpovedný za vykonateľnosť týchto opatrení? Ono na začiatku treba povedať, že všetko sa začína, že ideme zachraňovať a ochraňovať, a na druhej strane všetko sa končí tým, že jednoducho nedôverou a sledovaním ďalších. Treba toto zvážiť a možno spraviť prvý krok a nie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) | [
"(Prerušenie vystúpenia časomerom.)"
] | 3,955,553 |
51 | 2015-05-22 | Autorizovaná rozprava | 47 | Číž, Miroslav, podpredseda NR SR | Miroslav | Číž | podpredseda NR SR | Ďakujem pekne. Pán spravodajca chce zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ale poprosím aj pána Fronca, aj pána spravodajcu, aby ešte zostali, pretože nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca, Moniky Gibalovej a Pavla Abrhana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov , tlač 1514, návrh na pridelenie výborom 1525. Pán poslanec Fronc, poprosím vás, uveďte tento návrh zákona. | [] | 4,208,906 |
51 | 2019-10-17 | Autorizovaná rozprava | 158 | Saková, Denisa, ministerka vnútra SR | Denisa | Saková | ministerka vnútra SR | Áno. | [] | 3,914,428 |
21 | 2004-02-03 | Autorizovaná rozprava | 178 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | (Hlasovanie.) Prítomných 133 poslancov, za 66, proti 48, zdržalo sa 19. Konštatujem, že ani tento bod sme neschválili. J. Hurban, poslanec: A posledný bod, o ktorom sme nehlasovali zo spoločnej správy, je bod č. 57 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,186,577 |
42 | 2014-11-08 | Autorizovaná rozprava | 786 | Vášáryová, Magdaléna, poslankyňa NR SR | Magdaléna | Vášáryová | poslankyňa NR SR | Dobrý večer. (Hluk v sále.) Dobrý večer, vážení, vážené kolegyne... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.) | [
"(Hluk v sále.)",
"(Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)"
] | 3,918,252 |
5 | 2006-10-19 | Autorizovaná rozprava | 139 | P. Paška, predseda NR SR: | P | Paška | predseda NR SR | Pán poslanec Berényi. | [] | 3,954,318 |
42 | 2014-11-10 | Autorizovaná rozprava | 225 | Šípošová, Janka, poslankyňa NR SR | Janka | Šípošová | poslankyňa NR SR | Ďakujem pekne. Ja chcem povedať to, čo mi vadí na rečníkoch z rôznych strán. A to je to, že vlastne sa tu mechanicky opakuje, že v novembri 1989 ľudia stáli na námestiach a štrngali kľúčmi. Ja tu určite nie som jediná, kto sa na to ešte veľmi dobre pamätá. A preto musím povedať, aj som to povedala včera v Sobotných dialógoch s pánom ministrom zdravotníctva, tie námestia, to boli vlastne úžasné zážitky a eufória, ale ľudia nielen a nie až v novembri 1989 riskovali či už svoju bezpečnosť, životy alebo kariéru. No a čo ma rozhodilo celkom, tak to bolo poučenie pána poslanca Blahu, že sme na tých námestiach vraj štrngali za ľudský socializmus. No tak keby tu bol pán poslanec, by som mu rada povedala, že 25 rokov nie je až tak veľa, aby sme už boli vymretí tí, čo sme pri tom boli. A v novembri 1989 som v rozhlase o tom diskutovala s pánom Petrom Weissom, ktorý bol tam vtedy za Komunistickú stranu Slovenska. Koľkože len podobností je to s dneškom? No ale najhoršie na tom je to, že sa mi tá dnešná situácia zdá až príliš podobná tej pred novembrovej, netýka sa to tej eufórie. No a ešte k tej slávnej vete pána predsedu, už je taká populárna, že mi pripomína jeden ešte slávnejší prejav, ktorý v tom novembri a decembri 1989 sa premietal vo výkladoch obchodov. Pamätáte si naň niektorí? | [] | 4,091,736 |
18 | 2017-06-19 | Autorizovaná rozprava | 121 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Nech sa páči, pán poslanec Krajniak, môžte reagovať. | [] | 3,991,173 |
24 | 2008-07-03 | Autorizovaná rozprava | 157 | P. Paška, predseda NR SR: | P | Paška | predseda NR SR | Ja, samozrejme, budem naďalej apelovať ako predseda Národnej rady na všetkých členov vlády, aby tu boli. Len vás chcem požiadať, aby ste v záujme svojho politického marketingu nedehonestovali to, čo jednoducho je súčasťou práce či člena vlády alebo poslanca. Ja som tu štyri roky sedel, pán poslanec. A znovu, ja to dám vytiahnuť, kedy tu bol Dzurinda ako šéf vlády. Kto bude teraz, nech sa páči, dámy a páni, dávam možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Brocka, do rozpravy alebo chcete procedurálny? Ale ešte ukončíme prihlasovanie do rozpravy. Čiže, pán poslanec Štefanec, pani poslankyňa Sabolová, Kahanec. Končím možnosť sa prihlásiť. Pán poslanec Brocka, nech sa páči. Zapnite, prosím vás, pána poslanca Brocku. Chvíľočku, pán kolega, nech sa páči. | [] | 3,939,163 |
90 | 2023-05-18 | Autorizovaná rozprava | 209 | Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR | Peter | Pčolinský | podpredseda NR SR | Prezentujeme sa a hlasujeme. Zdravotné poisťovne. (Hlasovanie.) Prítomných 143, za 77, proti 43, zdržalo sa 21, nehlasovali 2. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a o určení gestorského výboru ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Prosím spravodajcu, aby uviedol hlasovanie. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,055,121 |
11 | 2007-06-27 | Autorizovaná rozprava | 221 | J. Vaľová, poslankyňa: | J | Vaľová | poslankyňa | A čo sa týka toho, že pani ministerka, ste povedali, že odborári majú právo chrániť aj zdravie zamestnancov. Myslím si, že majú právo signalizačné. Nemysleli sme tým, že odborári a verím, že ani vy, že budú vykonávať lekársku starostlivosť, ale myslím si, že majú právo signalizovať inšpektorátu práce, ak sa na pracovisku deje niečo, čo je teda zdraviu škodlivé, alebo ak sú veci, a myslím si, že ak odborári signalizujú inšpektorátu práce takéto veci, tak sa nezastávajú len 20 % ľudí alebo 10, ktorí sú v odboroch organizovaní, ale zastávajú sa všetkých ľudí v danej firme alebo v danej fabrike. Takže ja, pani ministerka, som vaše slová veľmi pochopila asi takto a myslím si, že to, čo ste povedali, plne súhlasí s tým, čo v Zákonníku práce je napísané a aby sme si vlastne nedokázali čítať, čo tam je, tak je to veľmi dôležité. Takže myslím si, že vaše zdôvodnenie bolo veľmi logicky podané, veľmi správe a vidieť, pani ministerka, že sa v zákonoch vyznáte, pretože dokážete veci okamžite zdôvodniť a správne odprezentovať. Ďakujem pekne. | [] | 4,020,482 |
83 | 2023-02-02 | Autorizovaná rozprava | 11 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny, pani poslankyni Jarmile Vaňovej. | [] | 4,051,674 |
12 | 2024-04-19 | Autorizovaná rozprava | 76 | Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR | Jana | Vaľová | poslankyňa NR SR | Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, povedal ste, že váš predrečník povedal, kde je pes zakopaný. No pes je zakopaný v tom, čo tu predtým bolo. Treba sa na to pozrieť, ako ste to nastavili cez neziskové organizácie, ktoré brali neskutočné peniaze, a ktorí sa navoľovali sami do tohto systému a naozaj ministerstvo absolútne nemalo kontrolu nad štátnymi peniazmi. Tam je pes zakopaný. Ja si stále myslím a stále to hovorím, ak naša vláda Roberta Fica chodí na výjazdy do regiónov, tak vždycky dá peniaze všetkým obciam nepozerajúc na to, či je to obec za takú politickú stranu alebo takú, lebo je to verejne prístupný dokument. Títo ľudia sú verejne, ako by som povedala, môžu sa teda viac pranierovať, lebo sú zvolení a sú za, alebo sú za ministerstvo. Teraz poviem, keď bola vaša vláda a teraz zájdem do iného súdka, nie do kultúry, ale to je, všetko spolu súvisí, tak naši starostovia dostávali nulu. A ďalšia vec. Vy stále chcete, aby sme vám dávali príklady. Ja vám dávam príklady ako Humenné, mesto kultúry. Tu si môžete pozrieť tabuľku, čo to tam všetko je nadovádzané, že tam menšiny majú nulu. Tak vy nám dajte, keď stále rozprávate, že keď Bratislava dá viacej projektov. No tak nám dajte počet, koľko dala Bratislava a koľko dalo celé Slovensko. No určite to bude nepomer. Určite Bratislava nedala viac ako celé Slovensko. A ja mám aj tabuľku, len som nevedela, že to dneska pôjde, kde mi poslali národnostné menšiny, koľko dostali peňazí. Však to absolútne sú nespokojní. A koho, na koho sa môžete obrátiť? Poslanci z mesta Humenné, nie ja, hovorím, si vyžiadali tieto veci, ale nevedia sa na koho obrátiť, lebo sú tam nejakí z občianskeho združenia, ktorý tam sedí v tej komisii, je to anonymný človek, čo s ním zmôžu? Ale keď tam bude niekto sedieť za ministerstvo, keď tam niekto bude sedieť za štát, tak je to určitá garancia. Vždy tá garancia bola a je to nejaká garancia. Takže nerozprávajme tu také veci. A chceli ste dôkazy, tak ja vám tie dôkazy predkladám. A ešte raz. Pohoda je politická pieseň! | [] | 3,946,596 |
57 | 2022-02-08 | Autorizovaná rozprava | 122 | Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Laurenčík | podpredseda NR SR | V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Peter Osuský, pripraví sa pán poslanec Erik Tomáš. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. Pán poslanec Osuský vystúpi z miesta podľa schváleného procedurálneho návrhu. Zapnite, prosím, pána poslanca. (Reakcie z pléna.) | [
"(Reakcie z pléna.)"
] | 4,208,659 |
21 | 2008-05-21 | Autorizovaná rozprava | 123 | M. Vášáryová, poslankyňa: | M | Vášáryová | poslankyňa | Takýto osamelý bežec je Úrad verejného ochrancu práv, ktorý nám dnes predkladá svoju šiestu správu a budí malú pozornosť a ja si myslím, že o tejto správe treba diskutovať aj preto, lebo Slovenská republika ako členská krajina Európskej únie prebrala priority európskej politiky aj v oblasti ochrany ľudských práv a slobôd. Potom aj preto, že funkciu verejného ochrancu práv obsadzuje Národná rada. A teda my sme garantom kvality tohto nezávislého úradu a my sme ho poverili ochranou práv občanov. A aj preto, lebo v správe, pokiaľ si ju pozorne prečítate, sa nachádzajú odkazy verejného ochrancu práv, aby sme s ním diskutovali, aby sme si ho vypočuli a aby sme si správu prečítali. Ombudsman, ako sa medzinárodne volá takáto funkcia, je dnes štandardnou výbavou demokratických štátov a v Európe takáto inštitúcia nie je len v Bielorusku a ešte aj v Turecku, ale tam už pokračujú legislatívne kroky, aby mali verejného ochranu práv. Demokratické štáty po druhej svetovej vojne totiž vychádzajú z presvedčenia, že zdrojom ľudských slobôd a práv nie je moc, ktorá stanovuje právo v parlamente, ale samotná humanita, prirodzená a neodnímateľná dôstojnosť každého občana štátu, ktorú musí aj tá najsilnejšia, a ako povedal pán verejný ochranca práv, akási spupná moc rešpektovať. Zo správy sa dozvieme podrobne, a nakoniec o tom pán verejný ochranca práv hovoril vo svojom vystúpení, o počte podaní. Preto ja o tom nechcem hovoriť, hoci moju pozornosť, pán Kandráč, pritiahla konštatácia zo strany 57, že osobné stretnutia vás ako ombudsmana sa kvalifikujú ako niečo nadštandardné, lebo potom nejde len o formálne preskúmanie podnetu od stola, to som citovala. Moje skúsenosti s aktivitami verejných ochrancov práv v Rakúsku a Poľsku hovoria o tom, že ombudsmani, ktorých som ja osobne poznala, boli nielen neustále prítomní vo verejnom živote krajiny. Ich články boli v novinách citované a ich názory veľmi očakávané odbornou aj laickou verejnosťou. Žiadna diskusia o nejakom flagrantnom porušení práv a slobôd konkrétneho občana alebo skupiny občanov sa nezaobišla bez ich verejného a verejne prístupného apelu. Boli a sú to napospol habilitovaní profesori práv a právne morálne autority štátu. Mnohých z nich z tejto populárnej pozície potom vošli úspešne aj do politiky. Ja by som tu spomenula len moju priateľku Heide Schmidt, ktorá sa dokonca stala druhou podpredsedníčkou parlamentu v Rakúsku, alebo rovno prešli do ústavných súdov ako v Poľsku. Ja osobne ľutujem, že funkcia nášho slovenského ombudsmana nebudí u nás takú pozornosť ako v týchto dvoch citovaných krajinách. Ak sa teda v správe dočítame, že verejné orgány nerešpektujú nálezy verejného ochrancu práv, zostáva zrejme už len na občanoch, aby si vynútili pozornosť pre svojho verejného ochrancu práv. Ale na to musí mať verejný ochranca práv výnimočnú pozíciu na verejnosti aj ako osoba a musí si vynútiť rešpekt svojimi nezávislými postojmi. V tomto prípade predsa nejde, a parlament nezriadil inštitút dobrého anjela, ale inštitút autority, o osamelého bežca, ktorý bude vymáhať práva pre svojich občanov. Po tom, čo verejný ochranca práv získal kompetenciu, ako sám uviedol dnes v správe vo svojom príhovore k nám, pán verejný ochranca práv od 1. apríla 2006 má možnosť podania na Ústavný súd, čo veľmi vítam a nechcem tu z tohto miesta špekulovať, či to jedno podanie na Ústavný súd bolo veľa alebo málo. Ale bolo by dobre, keby sme sa my tu, ktorí sme zodpovední za hodnotenie jeho práce, nad týmto zamysleli. Je stav ochrany slobôd našich občanov naozaj taký excelentný, že za rok stačí sa spýtať raz Ústavného súdu na jeho názor? Pritom nás verejný ochranca práv žiada už po šiesty raz rozšíriť pôsobnosť svojho úradu na všetky práva a slobody fyzických a právnických osôb pri konaní, rozhodovaní a nečinnosti orgánov verejnej správy, to citujem, ako je v prípade ombudsmanov u našich susedov. Tu by som chcela upozorniť aj na to, že v krajinách našich susedov sa verejný ochranca práv stal podporovateľom a hovorcom občianskej spoločnosti a je zároveň aj katalyzátorom tlaku štátnej správy a prípadne politikov na činnosť občianskych združení. Škoda, že hlas nášho ombudsmana nezaznel s celou jeho autoritou, ktorú by mal požívať medzi nami, ktorí mu dali hlas vtedy, keď súčasná vláda obmedzila práva niektorých mimovládnych občianskych organizácií na 2 % asignácie dane, aby som spomenula len tento jeden flagrantný prípad. Pýtam sa aj, kde bol hlas nášho ombudsmana pri prípade Hedvigy Malinovej, občianky Slovenskej republiky, ktorej práva evidentne boli porušené dokonca najvyššími predstaviteľmi vlády Slovenskej republiky? Zaujímavé je aj jeho konštatovanie, o ktorom pán ombudsman hovoril, a treba to tu znovu zdôrazniť, že si robí starosti a očakáva nárast podaní v súvislosti s takzvaným zástrčkovým zákonom, ktorý sme toť nedávno prijali hlasmi koaličných poslancov a očakáva nárast podaní od tých občanov, ktorí budú protestovať, že musia platiť za službu, ktorú si nevyžiadali a ani ju nevyužívajú alebo pre neprítomnosť signálu Slovenskej televízie ani ju nemôžu využívať. Dúfam, že ste, pán ombudsman, protestovali medzi poslancami koalície a upozorňovali ste ich na túto skutočnosť. Ja som sledovala všetky mediálne výstupy okolo prijímania tohto zákona, ale pripúšťam, že mi možno váš mediálny apel v tejto súvislosti unikol pozornosti. S prihliadnutím na verejnú prístupnosť materiálu by som sa ešte na koniec môjho vystúpenia vyjadrila k takému úradníckemu jazyku v niektorých pasážach, ktorým je tento materiál písaný. Verejný ochranca práv je samostatná osoba a úrad a pretože tento materiál je verejne prístupný, možno by bolo dobré, keby mal menej úradníckych formulácií, ktoré prechádzajú z jedného materiálu do druhého. Mohlo by sa totiž v tomto veľmi zaujímavom materiáli stať, že tých veľa slov skryje dobré skutky, ktoré sa tam nachádzajú. Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 3,980,397 |
6 | 2012-08-10 | Autorizovaná rozprava | 37 | Podmanický, Ján, poslanec NR SR | Ján | Podmanický | poslanec NR SR | Teraz budeme hlasovať o 4. návrhu pána poslanca Mihála. | [] | 4,144,168 |
31 | 2004-09-23 | Autorizovaná rozprava | 175 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | V. Horák, poslanec: Ja by som chcel na základe pozmeňujúcich návrhov, ktoré boli podané v rozprave, vyňať na samostatné hlasovanie body 1, 2, 5, 6, 7, 8, 11 až 16 a 17 zo spoločnej správy. | [] | 4,157,926 |
16 | 2013-03-25 | Autorizovaná rozprava | 124 | Viskupič, Jozef, poslanec NR SR | Jozef | Viskupič | poslanec NR SR | Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si predložiť návrh zákona, ktorý sa venuje oblasti hudby, kultúry, hudby s textom a venuje sa tomu, či budeme mať, či nám budú utekať peniaze do zahraničia, či iba 20 % poplatkov z autorských zväzov, ako je SOZA, zostane na území Slovenska, či zachováme rovnosť šancí našich umelcov voči umelcom iných krajín, pretože podobný návrh zákona, ktorý predkladám, je platný v súčasnosti v 12-ch krajinách Európskej únie a myslím, si, že sú tým naši umelci znevýhodnení a považujem za potrebné tento stav riešiť. Mám pocit, že v našich, v našom mediálnom svete sa udomácnil neblahý stav, a hlavne teda venujem sa oblasti hranosti slovenských textov, alebo hudby, ktorá je otextovaná slovenským textom, čiže štandardných pesničiek, alebo akokoľvek to nazveme. Je dlhodobý stav, že nech prepína poslucháč koľko chce, rádiá hrajú to isté. Mám pocit a možno to vyjadrím neskôr, uvidíme, ako sa, či sa rozbehne vôbec rozprava nad týmto bodom, že zaraďovanie skladieb alebo jednotlivé formáty rádií spôsobili neblahý stav, že sa nám naše prostredie zuniformovalo, a tým pádom sú umelci, ktorí tvoria v slovenskom jazyku, vyautovaní. Znamená to, že do rotácií našich rádií sa dostávajú skladby, ktoré prioritne uspeli v iných krajinách, a z hľadiska tohto, že komerčné rádiá alebo vysielatelia z licencie, ale aj verejnoprávny priestor, nechcú riskovať a zaraďujú pesničky, ktoré, alebo skladby, ktoré majú takzvaný rodný list, alebo to, akým spôsobom budú úspešné. Keďže slovenské alebo tvorba slovenských autorov, keďže na tomto poli sa hlavne pohybujeme a pohybujeme sa na poli tom, aby slovenská tvorba neupadala takým spôsobom, že už tu máme takmer havarijný stav a tieto pesničky sa nedostanú ani do slovenských rádií preto, že neboli otestované inými rádiami a nemá kto ich nasadiť do tých slovenských, je pre vysielateľov teda obrovským rizikom ich nasadzovať. A keďže oni fungujú nie na základe toho, či je skladba kvalitná alebo nekvalitná, slovenská alebo neslovenská, ale fungujú hlavne na tom, aby zarábali peniaze, tak sa stáva neblahý jav, že sa nám daná ponuka, ktorú cez naše FM-rádiá, alebo rádiá vysielajúce na frekvenciách, ktoré vlastní štát, a tieto rádiá ich dostávajú počas licenčného konania na obdobie ôsmich rokov, že táto ponuka je čím ďalej viacej uniformovaná. Pohybujeme sa teda na pôde rovnosti šancí, rovnosti prístupu k tomu, ako, akým ďalším, alebo aký nástroj zvolíme na to, aby sme danú a slovenskú tvorbu, hlavne teda ako podľa môjho návrhu zákona, čiže je to hudba, ktorá je produkovaná so slovenským textom, ako sa ďalej bude hrať. S čím to všetkým súvisí, budem sa snažiť vysvetliť neskôr. Prečo navrhujem riešenie týmto spôsobom? Prečo je zvolené kritérium slovenského jazyka? Disponujem prekladom, ale aj originálnym znením stanoviska, ktoré sme si dali pre tento účel vypracovať na úrovni Európskej únie. Toto stanovisko zodpovedalo dvom, dvom konkrétnym otázkam, prečo teda krajiny Európskej únie navrhujú alebo majú upravené, a keďže je ich dvanásť, čo je už takmer 50 %, a okrem anglofónnych, ak zarátame aj anglofónne krajiny, tak je to vyšší podieľ ako 50 %, prečo pristúpili niekedy Francúzi, následne krajiny ako Írsko, Holandsko, z našich susedov Poľsko a Maďarsko, k tomu, že musia nejakým spôsobom umožniť rovnosť šancí svojej domácej tvorbe a domácej tvorbe v jazyku členských štátov, jednotlivých členských štátov. Keďže pri tejto debate sa otvárala otázka práve toho kritéria, prečo to je jazyk, tak na základe otázok, kde nás upozornili, konkrétne pán Xavier Troussard, vedúci oddelenia, ktorý sa venuje kultúrnym otázkam, na to, že nejde použiť žiadne iné kritérium, ani kritérium teritória, ani kritérium pôvodu autora, dokonca, keďže sme si dali preskúmať aj to, či tým kritériom nemôže byť nejaký, či už autorský alebo iný zväz, ani tadiaľto cesta nevedie. A na základe konkrétnych ustanovení, dokonca rozhodnutia judikatúry Európskeho súdneho dvora, je jediné možné kritérium pri zavedení ochrany a možného prerozdelenia finančných prostriedkov, ktoré z tejto ochrany vyplýva, je možné len kritérium jazyka. Čiže ten systém kvót, ak ho tak nazveme, nie je založený na národnostnej príslušnosti, ale na kultúrnej motivácii ako ochrana jazyka členského štátu. A toto by z hľadiska čl. 49 a 56 bolo v rozpore so základnou zmluvou fungovania Európskej únie, avšak všetky krajiny, ktoré toto zaviedli, sa opreli o judikatúru Európskeho súdneho dvora, kde môže byť takéto obmedzenie odôvodnené, ak sleduje cieľ takzvaného všeobecného záujmu a je vhodné pre dosiahnutie cieľa a neprekračuje rámec toho, čo je potrebné pre dosiahnutie cieľa. Cieľom je ochrana tvorby v jazyku členského štátu. Súdny dvor teda uznal, že ochrana a podpora úradného jazyka alebo štátneho jazyka členského štátu predstavuje cieľ všeobecného záujmu, preto označili nami zamýšľaný návrh za plne kompatibilný s právom Európskej únie. Podstata môjho návrhu nesúvisí len s tvorbou akou takou, ale ona má niekoľko rovín. Ja by som si v úvodnom slove dovolil zvýrazniť jednu. Jeden dôležitý aspekt. A to je takzvaná nová tvorba a nový autor. Vôbec si neosobujem nejaké právo hovoriť, že tento návrh zákona spĺňa všetky známky dokonalosti. Nemusí byť dokonalý a sme v prvom čítaní. A myslím si, že diskusia, ktorá je potrebná, pretože tejto otázke sa možno rôzne diskusné fóra venujú dlhší čas, ale od či už členstva v európskej, od členstva Slovenskej republiky v Európskej únii od roku 2004 a dlho, dlho pred tým, som nezachytil žiadnu konkrétnu iniciatívu v tom, akým spôsobom funguje náš mediálny priestor. Chcel by som povedať, že náš mediálny priestor, ktorý upravuje zákon 308 o vysielaní a retransmisii z roku 2000, systém kvót by nezaviedol touto novelou. Sme, ak sa pozrieme na tvorbu televíznu, zákon prebral európsku iniciatívu v tomto bode a máme viac ako 50-percentnú kvótu na televíznu tvorbu. Ak by sme išli po citácii zo zákona, je presne určená tým, že musí obsahovať slovenská, vysielanie televízií, či už zo zákona alebo televízií verejnej služby, viac ako 50 percent. Možno si ctení kolegovia budú pamätať debatu z augusta, kedy sme zavádzali 20-percentnú kvótu na takzvané služby on-demand, čiže filmy, ktoré si môže zákazník objednať cez televíziu, kde sme zaviedli tak isto 20-percentnú kvótu na európsku tvorbu do služieb on-demand. Prečo sa teda Európska únia rozhodla ísť týmto, týmto, touto cestou, je pravdepodobne zrejmé z toho, že jednopilierová agenda Európskej únie, ktorá hovorí o jednotnosti trhu, ktorý spôsobuje mnohé benefity pri zavádzaní jednotných pravidiel, jednotných štandardov, je otázne, do akej miery sa to darí, ktoré prospievajú a mali by prospieť biznisu, obchodu, odstráneniu administratívy a podobne. Na druhej strane spôsobuje unifikáciu, unifikáciu tam, kde zrovna nie je vhodná, a skôr teda spôsobuje ju v oblasti kultúry. Keďže druhý pilier Európskej únie hovorí o zachovaní kultúrnej diverzity, respektíve rôznosti, tak judikatúra, ktorú som odcitoval, umožnila národným alebo členským štátom túto svoju oblasť, ktorá je venovaná práve, alebo teda je zavesená na kritérium jazyka, práve umožňuje a tým pádom zabezpečuje to, aby sme v nejakom 20-, 30-ročnom horizonte nemali unifikovanú aj kultúrnu oblasť, pretože práve to by bola zlá vizitka celého integračného procesu. Integrácia, odstraňovanie bariér v obchode by nemala ísť na úkor rôznosti krajín, jazykov a celého kultúrneho sveta jednotlivých členských štátov. Chcel by som záverom úvodného slova povedať, že ak príde nejaká kritika tohoto predkladaného návrhu, chcel by som povedať, že neosobujem si to, že návrh je dokonalý. Chcel by som iba otvoriť diskusiu o tom, či cesta cez zákonné vyrovnanie šancí medzi domácou a anglofónnou alebo domácou a zahraničnou tvorbou je možná. Aj z pohľadu nejakým spôsobom zavedenia pravidiel možná a schodná. A ak vznikne diskusia, ak vznikne podpora tohto návrhu zákona v prvom čítaní, je možné sa potom zamýšľať nad konkrétnou terminológiou, je možné zamýšľať sa nad časovým pásmom, kedy sa tento ochranný mechanizmus, ktorý má podporiť slovenskú tvorbu, môže zavádzať. Je takisto otvorená otázka, koľko percent tejto tvorby má v rotáciách rádií existovať. Posledná poznámka pri predkladaní je, chcem sa zamerať na novú tvorbu a nových autorov. Je vyjadrená presne percentom, čiže nie je výrazom, tento predkladaný návrh, nejakého lobizmu starých a osvedčených autorov. Skôr naopak, venuje sa až v miere 40 % zavádzania hranosti novej tvorby. Dokonca zavádza termín nového autora a presne špecifikuje, čo by tieto kategórie mali obsahovať. Budem vás, vážení páni, kolegyne a kolegovia, žiadať o podporu pri tomto návrhu zákona v prvom čítaní a podporu o to, či slovenská tvorba potrebuje podporu alebo ju nepotrebuje. Ďakujem. | [] | 4,182,456 |
3 | 2023-11-22 | Autorizovaná rozprava | 64 | Matovič, Igor, poslanec NR SR | Igor | Matovič | poslanec NR SR | Dobre. Takže Ján Amos Komenský, opakovanie je matkou múdrosti a keďže to svinstvo, čo tu chce koalícia organizovaného zločinu alebo vláda organizovaného zločinu spáchať voči chorým ľuďom a najmä onkologickým pacientom, je do neba volajúce, tak sa patrí, aby sme si zopakovali, myslím si, že z mojej strany už tretíkrát v tejto veci, čo pani ministerka vlastne tu predložila a čo chce urobiť a kto bude mať z toho osoh a kto na základe toho bude trpeť. Tak veľmi zjednodušene pre ľudí, rýchlokurz politiky tých ľudí, ktorí chodia k voľbám a myslia si, že vlastne volia poctivých ľudí, ktorí budú zastávať ich záujmy. V politike na Slovensku to, bohužiaľ, funguje tak, že sú mocní ľudia v pozadí politiky, ktorí majú dohodnutých svojich divadelníkov, ktorí im zahrajú divadlo. A takto to fungovalo dvanásť rokov, kedy potrebovala mafia v pozadí, ktorá financovala Pellegriniho, Fica a podobných, ktorí nám tu za tých dvanásť rokov vlád organizovaného zločinu vládli. Presne takto to fungovalo pred každými voľbami. Financovali ich činnosť, v tomto prípade to krásne ľudia aj videli v svojich vlastných schránkach, volá sa to Plus 1 deň Špeciál, dostávajú to každé dva týždne do schránky. Posiela vám to, milí ľudia, priamo Jaroslav Haščák, mafián, o ktorom máme 39 hodín nahrávok v spise Gorila, kde sa dohaduje priamo Haščák v tom byte na Vazovovej s Robertom Ficom, vtedajším opozičným lídrom, ktorému hrozilo, že by mohol vyhrať nasledujúce voľby, kde sa dohoduje Haščák preventívne, teda keďže vedel, že toto bude zrejme budúci premiér, akým spôsobom budú spolu rozkrádať zdravotníctvo, akým spôsobom budú okrádať chorých ľudí. Tam mu Robert Fico hovorí, čokoľvek, čo v takejto veci budete chcieť robiť, pán Haščák, obráťte sa na Pali Pašku, on je ochotný sa dohodnúť na čomkoľvek, len vás potom poprosím, dajte mi vedieť na čomkoľvek, čo sa s ním dohodnete, lebo chcem byť informovaný. Inak povedané, mafián Haščák, o ktorom je 39 hodín nahrávok, jako korumpoval politikov pri rozkrádaní nášho spoločného majetku, prichádza za Robertom Ficom, ktorý pred verejnosťou ako ochotnícky divadelník sa tvári na sociálneho demokrata, ktorý to myslí dobre s ľuďmi, stretá sa v utajenom byte, tam sa dohaduje s mafiánom Haščákom na tom, keď ho požiada mafián Haščák, že by chcel tunelovať zdravotníctvo, chcel tunelovať peniaze alebo okrádať chorých ľudí na úkor chorých ľudí, kvôli čomu, samozrejme, ľudia nie sú včas liečení a kvôli čomu zomierajú. Tak Robert Fico, ktorý na verejnosti vystupuje ako sociálny demokrat, ktorý si zastáva biednych, tak v utajenom byte na tej nahrávke priamo tomu mafiánovi hovorí, keď rozkrádať zdravotníctvo, s Palim Paškom sa dohodnete, ja chcem byť len informovaný, koľko vlastne Paška z toho zoberie, aby si potom on mohol vypýtať od Pašku. Toto máme vlastne krásne zdokumentované na nahrávke, 39 hodín spisu Gorila. No a potom medzičasom, keďže sa tento mafián dostal do basy alebo do väzby pred Vianocami, alebo aj počas Vianoc roku 2020 za tieto zločiny, takže zrazu zistil, že ten pobyt vo väzení nie je tak luxusný ako v tých svojich príbytkoch za nakradnuté milióny a stovky miliónov chorým ľuďom, tak prišiel až k tomu, že navrhol vedúcemu väznice alebo vedúcemu toho ústavu, v ktorom bol vo výkone väzby, navrhol, že vlastne kúpi nové paplóny, nové, nové obliečky pre všetkých väzňov. Ak by sme si v tej chvíli možno, keď ste to čítali, milí ľudia, ktorí ste volili túto mafiu, ktorá nám vládne, ak by ste si vtedy vy mysleli, že vlastne ten Jaroslav Haščák on je taký dobrodinec vlastne, on pre tých druhých väzňov chcel kúpiť nové, nové podušky, nové návliečky a že vlastne to je prejav jeho dobrého nejakého úmyslu voči ostatným ľuďom, opäť za tým hľadajte len sebectvo. Pre neho zaplatiť tie nové duchny je výdavok tak asi na dve jeho kávy. Čiže vôbec neišlo o tých ostatných väzňov, išlo mu iba o to, aby on sám spal na novej poduške, zakrýval sa novou perinou, navlečené v nových návlečkách. S takýmito ľuďmi následne títo ľudia vraj z HLAS-u, ale je to SMER vlastne, čiže zo SMER-u budem tomu hovoriť, nebudem tu hrať ich primitívne hry. Čiže s takýmito ľuďmi organizovaná zločinecká skupina s názvom SMER následne spolupracoval, hovorím s takýmito, s Haščákom, brali od nich úplatky rádovo v desiatkach miliónov eur v podobe bezplatných inzerátov v jeho médiách. A preto som na začiatku povedal, že teda ľudia aj voliči týchto ľudí, aj voliči pani Dolinkovej, ktorí ju krúžkovali, v schránke si choďte pozrieť, možno to máte odložený pri krbe na zakurovanie Plus 1 deň Špeciál a prelistujte si každé jedno vydanie. Celostranové propagandistické články by sa nehanbili ani komunisti v päťdesiatych rokoch, kde teda propaganda čisto, čisto v prospech Dolinkovej, Pellegriniho, Erika Tomáša, jako to oni strašne dobre myslia s tými ľuďmi, ako to strašne dobre myslia s tými chorými ľuďmi, teda keď sa bavíme o zdravotníctve, ako strašne dobre bude, keď HLAS nám tu bude vládnuť, lebo konečne pacienti sa dočkajú, aby boli včas operovaní, lebo keď nie sú včas operovaní, oni nám zbytočne zomierajú. To boli sľuby, to bolo pred voľbami. A čo nastalo po voľbách? Pani ministerka bez hanby sem prichádza s návrhom zákona, ktorý má zobrať pacientom výhodu, výsadu, garanciu od štátu, od zdravotných poisťovní, ktoré od nich vyberajú zdravotné poistenie práve na to, aby situáciu, keď si chorí, aby mali termín, dokedy môžu byť operovaní, tak chce im zobrať garanciu, že chorí ľudia, najmä ma to mrzí pri tých onkologických pacientoch, ťažko zdravo chorých pacientoch, ťažko chorých pacientoch, že im ide zobrať termín, dokedy najneskôr im má zdravotná poisťovňa, to znamená Haščák a spol., lebo však vlastní kľúčovú zdravotnú poisťovňu Dôvera, zabezpečiť včasnú zdravotnú starostlivosť. Inak povedané, pani ministerka bez hanby sem prichádza ako pravá ruka Petra Pellegriniho, budúceho prezidentského to kandidáta, v príkrom rozpore s tými sľubmi, ktoré nám tlačili, alebo svojim voličom tlačili do hláv, s čím ich oblbovali, že im záleží na zdraví chorých ľudí a že vtedy keď bude HLAS vládnuť, tak vtedy konečne pacienti budú však operovaní. A keď majú možnosť vládnuť, tak prvú vec, čo urobia, zrušia zákon Mareka Krajčího, na základe ktorého Hačšák mal prestať tunelovať zdravotníctvo v prospech svojho súkromného účtu na Cypre a desiatky miliónov eur mal nechať na Slovensku, aby zaplatil včasné operácie onkologických pacientov, respektíve sa to týka 700 rôznych operácií. Čiže pred voľbami sľubujú jedno, že pacienti budú operovaní včas a HLAS to zabezpečí a Peťo Pellegrini to zabezpečí, s Dolinkovou to zabezpečí, Hačšák im robí obrovskú propagandu a po voľbách, čuduj sa svete, robia presný opak toho, čo sľúbili ľuďom po voľbách, aleže presný opak. Normálne keď idete takto a otočíte sa opačne a zrazu idete druhým smerom, tak presne to teraz Dolinková tuto s Pellegrinim robia. Sľúbili, že ľudia budú operovaní včas a oni im to právo dnes idú zobrať a ľudia nebudú operovaní vôbec včas, respektíve nebudú operovaní vôbec, lebo sa tej operácie ani nedožijú. A kto bude mať z toho osoh? No Haščák bude mať z toho osoh. A kruh sa nám krásne uzatvára. Kto bude mať z toho osoh? No Hačšák, ktorý pani Dolinkovej platil bezplatnú inzerciu alebo dával v svojich médiách obrovskú kampaň, lebo ich jednoducho potreboval, potreboval oblbnúť ľudí, ktorí, bohužiaľ, tejto propagande uverili, a potreboval ich dostať k moci, aby, po prvé, si zabezpečili beztrestnosť za zločiny, ktoré tú páchali, lebo títo ľudia dovolili Hačšákovi pred viac ako desiatimi rokmi ukradnúť zo zdravotníctva 440 mil. eur, len tak ho ukradol z peňazí určených na liečbu chorých ľudí. Podpísal sa pod to Pellegrini a Fico osobne. Na chrapúňa zobrali chorým ľuďom peniaze, ktoré mali určené, ktoré boli určené na liečbu onkologických pacientov na inovatívne lieky, na nákupy cétečiek, na nákupy magnetických rezonancií. Zabili ste tisícky ľudí tým, že ste rozkrádali a dovolili rozkrádať zdravotníctvo a teraz pokračujete v tom ďalej. Bezcitne, bez chrbtovej kosti, v príkrom rozpore s tým, čo ste sľúbili pred voľbami. Že sa nehanbíte, pani ministerka, môžete byť akákoľvek krásna bohyňa. Ale ste bezcitný netvor, sociálny netvor, antisociálny netvor, ktorý, ste sa zaradili krásne do jedného šíku so SMER-om. Vy sa môžte hrať na váš HLAS, vy ste niečo iné, vy ste niečo kultivovanejšie. V čom, prosím vás? Jednoducho rovnaké, takto zobkáte z ruky Haščákovi, kúpil si vás za pár článkov, za pár článkov ste predali zdravie a životy chorých ľudí a najmä onkologických pacientov. Poslednýkrát, nieže posledný, pardon, ešte budem vystupovať v druhom čítaní, ja vám to budem pripomínať dokedy budem mať možnosť, lebo jednoducho zastávam si tu záujem chorých ľudí. Prosím vás na kolenách, vyčleňte, keď neviete pri 700 operáciách, vyčleňte 20 najzávažnejších onkologických ochorení a aspoň týmto pacientom dajte šancu, dajte nádej, neberte im nádej, že budú operovaní včas. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 3,868,824 |
31 | 2018-05-17 | Autorizovaná rozprava | 257 | Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR | Lucia | Ďuriš Nicholsonová | podpredsedníčka NR SR | Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Ako som povedala, písomne je prihlásená pani poslankyňa Zemanová za klub SaS, nech sa páči. | [] | 4,066,567 |
57 | 2002-04-03 | Autorizovaná rozprava | 12 | A. Slafkovský, poslanec: | A | Slafkovský | poslanec | a) prideliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 126/1998 Z. z. o Slovenskej živnostenskej komore a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 279/2001 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Z.z. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, tlač 1356, doručený 7. februára 2002 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady pre verejnú správu, b) určiť 1. k vládnemu návrhu zákona ako gestorský výbor Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, 2. lehotu na prerokovanie vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch do 7. mája 2002 a v gestorskom výbore do 10. mája 2002. J. Migaš, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných je 111 poslancov, za 107, proti nikto, 1 sa zdržal, 3 nehlasovali. Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborov na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní. Ďalej budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona o používaní analýzy deoxyribonukleovej kyseliny na identifikáciu osôb , tlač 1380. Pán spravodajca, nech sa páči. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 3,882,299 |
49 | 2019-09-11 | Autorizovaná rozprava | 84 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 142, za 129, proti 1, zdržalo sa 11, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili. Prosím teraz pána poslanca Pamulu, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o základných požiadavkách na bezpečnosť detského ihriska, tlač 1599. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o základných požiadavkách na bezpečnosť detského ihriska a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 1599.) | [
"(Hlasovanie.)",
"(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o základných požiadavkách na bezpečnosť detského ihriska a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 1599.)"
] | 4,043,644 |
22 | 2011-09-07 | Autorizovaná rozprava | 248 | Hrušovský, Pavol, podpredseda NR SR | Pavol | Hrušovský | podpredseda NR SR | S faktickými poznámkami na vystúpenie poslanca sa prihlásili traja páni poslanci, posledný je pán poslanec Poliačik. Nech sa páči, pán poslanec Mikolaj. | [] | 4,028,611 |
19 | 2013-05-21 | Autorizovaná rozprava | 36 | Martvoň, Anton, poslanec NR SR | Anton | Martvoň | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Ja som vystúpenie pána poslanca Poliačika pochopil trošku iným spôsobom. Myslím si, že je lepšie niekedy raz vidieť, ako päťkrát počuť. Bola to zaujímavá, podľa mňa odborná prednáška a vystúpenie. Škoda, že trošku to bolo poňaté iným spôsobom. A ja osobne poviem takto. Ja som osobne v živote hašiš nevidel. Ja osobne som nevidel ani iné drogy. Kebyže mne toto niekto dá do tašky, lebo tá skutková podstata § 172 ods. 1 písm. b) je aj, „kto neoprávnene dovezie, vyvezie, prevezie“, tak ja nemám ako zistiť, že čo to vlastne je. Čiže myslím si, že toto sa bežne mladým deťom, mladým ľuďom môže stať, že takéto niečo niekde nájde alebo mu to dajú. Chytia ho náhodou s tým policajti a už bude mať z toho problém a bude označený ako díler drog. Opakujem, netýka sa to, ako to povedal aj pán minister, opakovaných trestných činov, kde je jasné, že ten díler drog, keď je už druhýkrát s tým chytený, že s tým teda niečo robí. Tu ide skôr o jednorazové, o prvé pochybenie, keď niekoho s tým chytia. Čiže ja osobne to vnímam ako odborné vystúpenie a myslím si, že novela pána ministra Boreca práve tomu napomáha, aby sa predišlo zbytočnej kriminalizácii mladých ľudí. Ja chápem, že sú tu poslanci, ktorí by mladých ľudí videli všetkých v base, ale jednoducho to tak nie je správne. | [] | 4,149,650 |
Subsets and Splits
No community queries yet
The top public SQL queries from the community will appear here once available.