session_num int64 1 104 ⌀ | snapshot date32 | session_name stringclasses 5
values | segment_num int64 1 1.44k | speaker stringlengths 6 170 | first_name stringclasses 241
values | last_name stringclasses 744
values | role stringclasses 287
values | transcript stringlengths 2 108k | transcriber_notes listlengths 0 342 | id int64 3.87M 4.23M |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
12 | 2024-04-18 | Autorizovaná rozprava | 207 | Šimečka, Michal, podpredseda NR SR | Michal | Šimečka | podpredseda NR SR | Ďakujem veľmi pekne. Ďalší vystúpi pán poslanec Štefunko. Nech sa páči. | [] | 4,174,001 |
65 | 2022-05-04 | Autorizovaná rozprava | 127 | Kollár, Boris, predseda NR SR | Boris | Kollár | predseda NR SR | Prosím, prezentujme sa a hlasujeme. (Hlasovanie.) Prítomných 127 poslancov, za 83, proti 11, zdržalo sa 33. Konštatujem, že uvedený návrh sme schválili. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,130,841 |
18 | 2011-05-18 | Autorizovaná rozprava | 152 | Sulík, Richard, predseda NR SR | Richard | Sulík | predseda NR SR | Pani poslankyňa Blahová. | [] | 4,182,667 |
3 | 2002-11-06 | Autorizovaná rozprava | 244 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | Nech sa páči, pani poslankyňa. Prosím o návrhy. | [] | 4,198,252 |
10 | 2016-10-21 | Autorizovaná rozprava | 118 | Kaščáková, Renáta, poslankyňa NR SR | Renáta | Kaščáková | poslankyňa NR SR | Ďakujem veľmi pekne. Ja by som sa chcela len vo svojej faktickej iba veľmi pekne poďakovať kolegyni Natálii Blahovej, ktorá bod po bode doslova na šróbiky rozobrala navrhovaný rokovací poriadok a uviedla desiatky dôvodov, pre ktoré v praxi nemôže fungovať, a uviedla tiež dostatočné zdôvodnenie toho, prečo sa jeho ustanovenia nebudú môcť dať vymôcť v praxi. Ako sme počuli, je v tom množstvo nejasností, množstvo otázok, na ktoré neexistuje jednoznačná odpoveď, na výklad a bude tam príliš veľký priestor na subjektívny výklad dodržovania pravidiel predsedajúcim atď. Netreba to opakovať. Už v prvom čítaní som aj ja v rozprave poukazovala na to, že návrh rokovacieho poriadku okrem toho, že veľmi pravdepodobne je protiústavný, tak je najmä v príkrom rozpore so zdravým rozumom, a najlepšie by bolo, keby bol stiahnutý z programu, aby tento parlament neutŕžil len ďalšiu hanbu, ktorá ho už aj tak plieska dosť. Preto sa veľmi prihováram, aby tento parlament schválil pozmeňujúci návrh predložený pani Blahovou, ktorým sa vypúšťajú tie najtoxickejšie ustanovenia, to znamená, že takmer všetky. Ďakujem. | [] | 3,926,580 |
39 | 2014-10-22 | Autorizovaná rozprava | 206 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Nech sa páči, pán poslanec Kuffa. | [] | 4,163,830 |
61 | 2016-02-11 | Autorizovaná rozprava | 277 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Na vystúpenie pána poslanca je päť faktických poznámok. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec Kadúc. | [] | 4,074,593 |
40 | 2021-09-21 | Autorizovaná rozprava | 325 | Kotleba, Marian, poslanec NR SR | Marian | Kotleba | poslanec NR SR | Pán podpredseda Blanár, ako sa hovorí, všetko zlé je na niečo dobré. Jednu vec, ktorú ste aj vy tam zabudli pomenovať, tak je veľký problém, ktorý bol... alebo ktorým bola osoba riaditeľa Mičeva, absolútne nominanta, poviem to tak, vašej vlády, ktorý tam bol dlhšie ako niektoré, niektoré tie historické vystavené exponáty, to treba povedať. A Mičev – a to by aj tu bývalá pani ministerka mohla potvrdiť – bol tak nekompetentný riaditeľ tohto múzea, že v jednom z rozpočtových rokov sa mu upravoval rozpočet na bežné výdavky tým spôsobom, že sa mu zvyšovali o 2 mil. eur. O 2 mil. eur na bežné výdavky, lebo jednoducho, ja neviem, či sa tam kradlo, alebo čo sa tam robilo, čiže z tohto pohľadu všetko zlé je na niečo dobré, pretože žiadnu inštitúciu nemôžu viesť ľudia, ako je Mičev. | [] | 3,908,174 |
34 | 2018-09-17 | Autorizovaná rozprava | 19 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť. Pán poslanec Poliačik, nech sa páči, máte slovo. | [] | 3,907,588 |
48 | 2010-02-10 | Autorizovaná rozprava | 42 | M. Kuruc, poslanec: | M | Kuruc | poslanec | Konštatujem, že návrh bol podaný v lehote určenej § 72 rokovacieho poriadku, t. j. 15 dní pred konaním schôdze, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 zákona o rokovacom poriadku a zaradil ho na rokovanie 48. schôdze Národnej rady. Konštatujem, že návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. V zmysle pripojenej doložky zlučiteľnosti problematika návrhu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, je však upravená v práve Európskej únie, konkrétne v čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1516 z 27. januára 2010 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien ako gestorský výbor, a to do 30, resp. do 31 dní odo dňa jeho pridelenia. Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu. Ďakujem. | [] | 4,167,217 |
37 | 2014-09-17 | Autorizovaná rozprava | 98 | Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR | Renáta | Zmajkovičová | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec, povedzte mi procedurálny návrh! | [] | 4,134,596 |
48 | 2021-10-21 | Autorizovaná rozprava | 113 | Lehotský, Tomáš, poslanec NR SR | Tomáš | Lehotský | poslanec NR SR | Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, dajte o mojom návrhu, vážený pán predsedajúci, hlasovať. | [] | 4,003,171 |
17 | 2013-04-16 | Autorizovaná rozprava | 127 | Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR | Renáta | Zmajkovičová | podpredsedníčka NR SR | S faktickou poznámkou jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec Daniš. | [] | 4,075,030 |
25 | 2021-03-30 | Autorizovaná rozprava | 73 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | To bol posledný s faktickou poznámkou. Čiže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za uzavretú a pýtam sa pána navrhovateľa, či má záujem v záverečnom slove vystúpiť. Nie. Pán spravodajca? Taktiež nie. Ďakujem obom. Prerušujem rokovanie o tomto bode. A budeme pokračovať v prerušenom, v prerušenej rozprave o návrhu poslancov Karahutu, Zemanovej, Leščákovej, Szőllősa na prijatie uznesenia Národnej rady k občianskej iniciatíve Klíma ťa potrebuje (pod tlačou 483). Prosím poslanca Jaroslava Karahutu, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajkyňu z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pani poslankyňu Miriam Šutekovú, aby zaujala tiež miesto určené pre spravodajcu. A teraz dávam slovo pani poslankyni Vladimíre Marcinkovej, ktorá sa do rozpravy prihlásila za klub ZA ĽUDÍ, a pripraví sa potom pán poslanec Ján Szőllős za klub OĽANO. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo. (Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Karahutu, Anny Zemanovej, Viery Leščákovej a Jána Szőllősa na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k občianskej iniciatíve „Klíma ťa potrebuje“, tlač 483.) | [
"(pod tlačou 483)",
"(Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Karahutu, Anny Zemanovej, Viery Leščákovej a Jána Szőllősa na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k občianskej iniciatíve „Klíma ťa potrebuje“, tlač 483.)"
] | 4,074,045 |
17 | 2003-09-22 | Autorizovaná rozprava | 52 | D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: | D | Lipšic | podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR | Dovoľte mi vyjadriť sa na záver k návrhu uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Myslím si, že úloha uvedená pod bodom B pod druhou odrážkou je správna, požiadať vládu predložiť Národnej rade správu o stave odškodnenia jednotlivých kategórií oprávnených osôb do konca tohto roku. A potom si myslím, že by bolo dobré vytvoriť priestor na základe tejto správy a vyšpecifikovať, v čom by mala byť nová právna úprava. Zatiaľ ani na úrovni vlády, ani na úrovni parlamentu nemáme presné predstavy, aká by mala byť tá právna úprava komplexne odškodňujúca obete komunistického režimu. A myslím, že k tomu návodu, k tomu vecnému zámeru budeme vedieť prísť až v okamihu, keď bude v parlamente správa o stave odškodňovania, ako to navrhuje výbor pre ľudské práva, do konca roku. To znamená, ja by som odporúčal snemovni, aby tá prvá časť pod písmenom B bola vypustená a bola prijatá s určitou bližšou špecifikáciou až v tom okamihu, keď koncom roku parlament prerokuje správu o stave odškodnenia jednotlivých kategórií oprávnených osôb. Ďakujem. Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Prosím spravodajcu z gestorského výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien pána poslanca Miklósa Duraya, aby predniesol závery prerokovania tohto návrhu zákona vo výbore. Nech sa páči, pán poslanec. | [] | 4,106,072 |
45 | 2019-05-20 | Autorizovaná rozprava | 32 | Bašistová, Alena, poslankyňa NR SR | Alena | Bašistová | poslankyňa NR SR | Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa Blahová, ja som hneď v úvode začala tým, že ďakujem pani verejnej ochrankyni práv za aj systematické niektoré návrhy, čo by bolo potrebné zmeniť a že poukázala aj na individuálne zlyhania. To je prvá vec. Druhá vec. Súhlasím s tým, že v niektorých národných projektoch nedochádza k naplneniu kritérií, ale tiež som spomenula, že ročne končí okolo 15-tisíc sociálnych pracovníkov a áno, je to otázka, prečo tí ľudia nemajú záujem o túto prácu. Ale nemyslím si, že toto je chyba nejakého úradu alebo nejakého orgánu, toto si teda nemyslím. To, že zlyhávajú niektoré systémové veci, s tým súhlasím, aj to, že 2,2 miliardy eur je v Operačnom programe Ľudské zdroje, ale jednoducho sú výzvy a sama som osobne s nimi robila, kde sa vám nikto neprihlási, pretože sú tak nastavené kritériá, a je tam dokonca aj dosť peňazí. Takže asi toľko k tomu. Ďakujem. | [] | 3,872,809 |
51 | 2015-05-13 | Autorizovaná rozprava | 34 | Blanár, Juraj, poslanec NR SR | Juraj | Blanár | poslanec NR SR | Ďakujem všetkým za faktické poznámky, aj za tie podporné. Budem reagovať na pána poslanca Fronca. Nemôžem sa ubrániť dojmu, že vaše vystúpenia sú vždy také, aby ste mali manévrovací priestor sa z toho potom trošku vyšmyknúť, pretože vy ste povedali, že akože toto podporujete. Ale umne ste zamlčali to, že ešte väčšie právomoci má zriaďovateľ školy pri neštátnych a cirkevných školách. To ste ale nepovedali. A teraz hovoríte, že ja som toto v podstate podporil. Tak ste mali rovno povedať, som aj proti tomu, aby neštátni a cirkevní zriaďovatelia škôl nemali takúto kompetenciu, pretože tá je ešte nad rámec toho, čo tu pán minister predkladá, a to platí aj pre poslanca Érseka, pretože tiež to zmiernil a povedal, že ja som sa nevyjadroval o žiadnom zriaďovateľovi školy, tak ste mali povedať jednoznačne, ja som aj proti tomu, aby mohol vetovať súkromný zriaďovateľ aj cirkevný zriaďovateľ školy. Mali ste to jasne povedať. Ja nie som toho názoru, ja si myslím, že to má svoje opodstatnenie. Ja si myslím, že má zriaďovateľ školy možnosť do toho čosi povedať, aby vznikla nejaká rovnováha. Ak to majú dnes 100 % platené zo štátneho rozpočtu všetci zriaďovatelia škôl, a to je odpoveď aj pánu Novotnému, zriaďovatelia súkromní vznikajú z vôle štátu, nielen tak svojvoľne, ergo ako keby ich štát založil, to znamená, rovnako sa musia riadiť rovnakými princípmi, ako aj zriaďovatelia verejných škôl. Čiže našou snahou je nič iné, iba zrovnoprávniť to. A poďme o tomto diskutovať. Ak si myslíte, že nemá byť ani u súkromných, ani u cirkevných zriaďovateľov škôl možnosť práva veta, ja si to nemyslím, tak poďme o tom diskutovať, ale nezamlčujte, prosím vás, túto vec. Pán poslanec Hraško, nebudem reagovať na vašu faktickú poznámku, lebo pokladám ju za povinnú, nepripravenú, neadresnú a hlavne nie celkom kompetentnú k tomu, o čom ste sa vyjadrovali. Ďakujem pekne. | [] | 3,938,751 |
83 | 2023-02-09 | Autorizovaná rozprava | 296 | Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR | Peter | Pčolinský | podpredseda NR SR | Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som dostal, za klub OĽANO vystúpi pán poslanec Milan Vetrák, za klub SMER – SD pán poslanec Boris Susko a potom v rámci písomnej rozpravy ešte Ondrej Dostál. To znamená, v tejto chvíli prerušujem rokovanie a budeme pokračovať zajtra o 9.00 h vystúpením pána poslanca Vetráka za klub OĽANO. Ďakujem. Dovidenia. (Prerušenie rokovania o 18.54 hodine.) 66 | [
"(Prerušenie rokovania o 18.54 hodine.)"
] | 3,935,119 |
27 | 2021-04-30 | Autorizovaná rozprava | 208 | Kotleba, Marek, poslanec NR SR | Marek | Kotleba | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo. Pán minister, vy ste členom pandemickej komisie, ak dobre viem, a prosím vás, mali by ste, mali by ste žiadať aj, aby v pandemickej komisii bol nejaký školský psychológ a klinický psychiater, lebo už teraz môžeme vidieť na tých deťoch, ako sa online alebo teda dištančné vzdelávanie na nich odzrkadlilo. A môžme to vidieť aj my, čo sme otcovia, ale takisto to vidia aj pedagógovia a vychovávatelia v školách, pretože na tých deťoch sa to odzrkadlilo tým, že majú problémy a poruchy s vnímaním, takisto majú zhoršené správanie, majú rôzne depresie. A hlavne sa to odzrkadlilo na integrovaných žiakoch, ktorí mali školskú asistentku. Takíto žiaci sú doma a oni to učivo jednoducho nestíhajú a nestíhajú to robiť s rodičmi, pretože tí rodičia musia aj chodiť do práce. A veľa ľudí v takýchto prípadoch aj prišlo o zamestnanie a aj keď sa tí rodičia chcú svojim deťom naplno venovať, jednoducho nevedia nahradiť tú nejakú školskú asistentku. Čiže do budúcnosti by sme mali naozaj vyčleniť viaceré finančné prostriedky na školenie takýchto zamestnancov, a hlavne mali by sme pre takýchto zamestnancov aj zatraktívniť túto prácu. Ďakujem. | [] | 4,115,207 |
17 | 2017-05-18 | Autorizovaná rozprava | 47 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Na vystúpenie pána poslanca s faktickými dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť. Pán poslanec Mihál. | [] | 3,953,839 |
26 | 2004-05-12 | Autorizovaná rozprava | 200 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 136 prítomných, 128 za, 2 proti, 4 sa zdržali, 2 nehlasovali. Návrh zákona sme schválili do druhého čítania . Prosím ďalší návrh. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,046,185 |
53 | 2019-11-27 | Autorizovaná rozprava | 37 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Prepáčte, ale neotvorím rozpravu. Najprv dám slovo, samozrejme, pánovi spravodajcovi Matejičkovi, aby nás informoval o prerokovaní tohto návrhu v jednotlivých výboroch. Nech sa páči. | [] | 4,006,476 |
42 | 2014-11-09 | Autorizovaná rozprava | 390 | Vážny, Ľubomír, podpredseda vlády SR pre investície | Ľubomír | Vážny | podpredseda vlády SR pre investície | Ďakujem. Už som zadriemaval, ale zase ste ma prebudili trošku, pán poslanec Zajac. Môžem komentovať veľmi dlho vaše lacné diaľnice, čo ste chceli urobiť a čo ste za sebou zanechali, uvedomte si to, prosím vás, vy nemáte právo otvoriť si ústa. Zanechali ste spálenú zem predsa, 2 500 zamestnancov zo stavebného sektora vypadnutých, 50-percentný pokles tržieb v stavebníctve, celý strapec krachujúcich subdodávateľov. A tu obhajujete toto, prosím vás? To je úplný nezmysel. Poviem dokonca, štyria mŕtvi v Kurimanoch, to je zmysel vašich lacných diaľnic. (Potlesk.) A toto je už úplne na vytočenie. A potom farizejsky predvádzate, že takáto (rečník naznačuje rukami) debniaca mostová konštrukcia tam mala byť. Áno, ale tá bola použitá na R1 a stála 1,5 mil. eur. A vy ste im tam dali 15-tisíc, za 15-tisíc nekúpite 1,5 mil., pozor, zamyslite sa nad tým. Zamyslite sa nad tým, čo tu tárate. (Výkriky v sále.) | [
"(Potlesk.)",
"(rečník naznačuje rukami)",
"(Výkriky v sále.)"
] | 3,937,667 |
19 | 2017-09-06 | Autorizovaná rozprava | 85 | Zelník, Štefan, poslanec NR SR | Štefan | Zelník | poslanec NR SR | Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vo všeobecnej rozprave nepadol žiaden pozmeňujúci návrh ani procedurálny návrh, preto prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Nech sa páči. | [] | 4,000,745 |
4 | 2006-09-06 | Autorizovaná rozprava | 232 | V. Veteška, podpredseda NR SR: | V | Veteška | podpredseda NR SR | (Hlasovanie.) Prítomných 137, za 137, proti nikto, nezdržal sa nikto, hlasovali všetci. Konštatujem, že sme prijali návrh uznesenia Národnej rady, ktorým sme schválili návrh volebného poriadku o voľbe kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ďakujem pekne, pán poslanec. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predseda Národnej rady teraz zvoláva poslanecké grémium ihneď a ja vyhlasujem 30-minútovú prestávku. (Prestávka.) (Po prestávke.) | [
"(Hlasovanie.)",
"(Prestávka.)",
"(Po prestávke.)"
] | 4,179,384 |
28 | 2021-05-27 | Autorizovaná rozprava | 19 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Kolegyne, kolegovia, poprosím vás. Naozaj tí, ktorých vás tá diskusia nebude zaujímať, aby ste opustili sálu alebo sa utíšili. | [] | 3,930,858 |
49 | 2019-09-20 | Autorizovaná rozprava | 109 | Šuca, Peter, poslanec NR SR | Peter | Šuca | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený predkladateľ, milé panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predniesť spravodajskú informáciu k predmetnému bodu rokovania. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre obranu a bezpečnosť za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1654). Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu k predmetnému bodu rokovania. | [
"(tlač 1654)"
] | 3,941,264 |
14 | 2017-03-30 | Autorizovaná rozprava | 138 | Maďarič, Marek, minister kultúry SR | Marek | Maďarič | minister kultúry SR | Aj s tým predkladateľom z Bratislavy, ktorý sa pýta? | [] | 4,085,012 |
51 | 2019-10-22 | Autorizovaná rozprava | 263 | Klus, Martin, podpredseda NR SR | Martin | Klus | podpredseda NR SR | Dámy a páni, vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené. Prosím všetkých overovateľov, aby spočítali hlasy a vyhotovili zápisnice o výsledku tajného hlasovania. Za ten čas vyhlasujem prestávku. (Prestávka. Spracúvanie výsledkov tajného hlasovania.) (Po prestávke.) | [
"(Prestávka. Spracúvanie výsledkov tajného hlasovania.)",
"(Po prestávke.)"
] | 3,925,912 |
8 | 2012-10-17 | Autorizovaná rozprava | 107 | Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR | Renáta | Zmajkovičová | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec, chcete reagovať? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa, pán minister, chcete zaujať k rozprave stanovisko? Nech sa páči. | [] | 4,064,324 |
48 | 2021-11-09 | Autorizovaná rozprava | 32 | Cmorej, Peter, poslanec NR SR | Peter | Cmorej | poslanec NR SR | Pán Mizík, hovorili ste, že tento zákon neni plusový a my z neho robíme mínusový. Ja si vás cením, ako vy tu vždy sedíte a počúvate. Dúfam, že ste ma teraz počúvali a prosím, prihláste sa do faktickej. Ja teda okrem toho, že vás vždy rád počúvam, lebo mi to vyčaruje úsmev na tvári, tak, prosím, povedzte mi, čo z týchto troch pozmeňujúcich návrhov, ktoré som čítal, to aby ženy mali lepšiu materskú alebo to, aby sme naozaj dávali ten príspevok na živo narodené deti, je, robí z toho mínusový zákon. Pán Mizík, však vy chcete pomáhať tehotným ženám, vy ste taký prorodinný všetci, tak riadne si to preštudujte, máte ich tam tie pozmeňujúce návrhy na tej poličke a ja verím, že aj vy zahlasujete za niektoré pozmeňujúce návrhy. Ďakujem pekne. | [] | 4,121,524 |
26 | 2011-12-08 | Autorizovaná rozprava | 5 | Fico, Robert, podpredseda NR SR | Robert | Fico | podpredseda NR SR | Ďakujem pekne. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy sa písomne prihlásil jeden poslanec, pán poslanec Petrák za klub strany SMER – sociálna demokracia. Nech sa páči, pán poslanec. | [] | 4,011,831 |
78 | 2022-12-06 | Autorizovaná rozprava | 351 | Kollár, Boris, predseda NR SR | Boris | Kollár | predseda NR SR | Ale no tak, Janka. (Smiech v pléne.) | [
"(Smiech v pléne.)"
] | 4,143,997 |
83 | 2023-02-07 | Autorizovaná rozprava | 123 | Šofranko, Mária, poslankyňa NR SR | Mária | Šofranko | poslankyňa NR SR | Ďakujem. Dovoľte aj mne zareagovať na predrečníka. Pán poslanec, je veľmi zvláštne, aj keď tu nie si, že ty už vieš, kto s kým a ako bude hlasovať, ja to teda neviem, ale ja viem, že sa zamestnanec poverený školským stravovaním ospravedlnil za zlyhanie ministerstva školstva v čase, keď vy ste tam mali svojho ministra. Zo zlyhania sa však nenajeme. Nový pán minister Horecký bol vo svojej funkcii 50 hodín, keď som ho kontaktovala s tým, že potrebujeme navýšiť finančné pásma na nákup potravín na jedno jedlo podľa vekových kategórií. Vzrástla totižto inflácia, vzrástli ceny potravín a výrazne sa tým znížila kvalita a úroveň školského stravovania. Prebehlo zopár stretnutí a nový minister ihneď zmenil pásma z 1. 9. 2019. Z troch pásiem vzniklo päť finančných pásiem a na to zareagovala, na túto zmenu zareagovala pani poslankyňa Krištúfková, keďže je to jej téma. Takže ja len toľko na doplnenie a ďakujem. | [] | 4,051,435 |
8 | 2020-06-09 | Autorizovaná rozprava | 319 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Drábiková. | [] | 4,111,881 |
29 | 2008-11-27 | Autorizovaná rozprava | 78 | E. Kukan, poslanec: | E | Kukan | poslanec | Ak viacerí kolegovia a kolegyne vystupujúci v rozprave hovorili o tom, že niektoré položky tohto rozpočtu sú stanovené, takpovediac, na vode, alebo, že sa počíta s financiami, ktoré ešte nie sú reálne, ja by som to chcel ilustrovať aj na kapitole ministerstva zahraničných vecí. Najskôr by som ale chcel poznamenať, že taký rezort, ako je ministerstvo zahraničných vecí, ktorý hrá kľúčovú úlohu pri ochrane a presadzovaní záujmov Slovenskej republiky v zahraničí, by si zaslúžil vytvorenie dôstojného finančného a materiálneho rámca na plnenie svojich náročných úloh. Takto postavená kapitola takéto podmienky nevytvára. Rozpočtová kapitola. Jej hlavným nedostatkom je navýšenie príjmov z titulu odpredaja majetku alebo, ako to pán minister hovorí, výmenná zmluva ZÚ Moskva a len čiastočné navýšenie výdavkovej časti. Inými slovami, ministerstvo zahraničných vecí chce predať budovu, v ktorej sídli teraz Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Ruskej federácii. Nájsť inú, menšiu, funkčnejšiu a zvyšok použiť na financovanie kapitoly ministerstva zahraničných vecí. S týmto projektom plne súhlasím a podporujem ho. Tá budova, ktorú teraz používame, je zbytočne veľká, je tam veľa zbytočných priestorov a je málo funkčná. Nepotrebujeme ju. Ale je v centre Moskvy a má veľmi, povedal by som, skvelé strategické postavenie. No a čo teda v takejto situácii teraz na nás čaká? Ako v živote to už dosť často býva, sú tu vlastne dve možnosti. Tá prvá, v prípade, že nedôjde k odpredaju Zastupiteľského úradu Moskva alebo dôjde k odpredaju za nižšiu cenu, s akou rátajú naši ministerskí pracovníci, potom výpadok, ktorý nastane v rozpočte, bude treba kryť, zaviazať vo výdavkovej časti. No a to potom reálne, nechcem nič zveličovať, môže vážne ohroziť fungovanie celého rezortu. A tá druhá možnosť, pozitívna, je, že sa im podarí odpredať za toľko, koľko si naplánovali alebo odhadli, no a potom takto získané prostriedky sa budú využívať v rozpočte ministerstva zahraničných vecí, ale aj tak, ako som videl rozpis takto potenciálne možných získaných prostriedkov, nie je najlepší, pretože sa to nevenuje do investícií alebo do takých vecí, ktoré by v budúcnosti mohli ministerstvu pomôcť, ale skôr to ide na platy, prenájmy a podobne, takže sa to vlastne bude prejedať. No, takže ja želám, aby táto operácia vyšla, ale určite to bude ťažké. Neviem, aké budú dopady svetovej finančnej krízy na Ruskú federáciu alebo na trh nehnuteľností, ale určite proste tie čísla, ktoré boli stanovené, sú náročné a ak by nedošlo k predpokladanému zisku, naozaj ministerstvo bude mať problémy. Druhá poznámka, možno ešte stručnejšia, pretože už tu niektorí rečníci o tom hovorili, aj moja predrečníčka, oficiálna rozvojová pomoc. Na tento rok je zase plánovaných málo finančných prostriedkov. Tá dvojstranná bilaterálna pomoc, ktorá je rozhodujúca a najviditeľnejšia, lebo to sú projekty, ktoré sa dávajú na jednotlivé štáty, vlani to bolo asi 162 mil. Sk, tohto roku je to 278, stále je to málo, a keď sa pozrieme na vývoj ekonomiky Slovenskej republiky, tak určite to nie je otázka alebo problém hospodársky zvýšiť tieto prostriedky, ale politická vôľa. Vláda nenašla politickú vôľu, aby tieto prostriedky zvýšila. Lebo ďalšou časťou sú naše príspevky do medzinárodných organizácií a viete, šikovní úradníci alebo experti dokážu zaradiť do tejto položky toľko vecí, že budeme vyzerať dobre. Ale taká merateľná položka je práve tá dvojstranná bilaterálna pomoc. Za dnešnej situácie vo svete, keď finančná kríza bude doliehať aj na vyspelé štáty, určite v rozvojovom svete tá pomoc je ešte dôležitejšia. Materiál, ktorý nám poslala platforma mimovládnych rozvojových organizácií, hovorí o tom, že dnes je vo svete 1 miliarda 400 miliónov ľudí, ktorí majú na prežitie na jeden deň 1 dolár a 25 centov. To sú naozaj veľmi alarmujúce čísla a tu by každý štát vrátane Slovenska naozaj mal prejaviť tú solidaritu, ako sa o nej hovorí. Navyše, Európska únia nieže zaviazala, ale odporučila, takže nie je to obligatórne, aby v roku 2010 členské štáty dávali 0,17 % HDP na rozvojovú pomoc. U nás je to číslo omnoho nižšie a nebudem ho radšej citovať, lebo vyzeralo by to veľmi, veľmi zle a aj keď je to iba odporúčanie, myslím si, že určite, keď budeme veľmi zaostávať, nezvýši to ani náš kredit, ani naše dobré postavenie v zahraničí. Takže skončím len jednou vetou tým, čo som začal, že ak chceme, aby naši diplomati a pracovníci zahraničnej služby robili tú prácu, ktorú od nich požadujeme, dobre a zodpovedne, mali by sme mať pochopenie aj pre to, aby mohli pracovať v adekvátne dobrých podmienkach. Ďakujem pekne. | [] | 4,027,707 |
72 | 2022-09-20 | Autorizovaná rozprava | 13 | Kollár, Boris, predseda NR SR | Boris | Kollár | predseda NR SR | Ďakujem predsedníčke mandátového a imunitného výboru za podané informácie. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Predsedníčka mandátového a imunitného výboru predniesla návrh uznesenia Národnej rady. Dávam o tomto návrhu uznesenia hlasovať. Prosím prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 131 poslancov, za 130, zdržal sa 1. Konštatujem, že sme schválili uznesenie o uplatňovaní a zániku mandátu poslancov Národnej rady . Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Miloša Svrčeka a Petry Hajšelovej na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Návrh ústavného zákona je uvedený ako tlač 1163. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1211. Dávam slovo poslancovi Milošovi Svrčekovi, aby návrh ústavného zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. (Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka a Petry Hajšelovej na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov , tlač 1163.) | [
"(Hlasovanie.)",
"(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka a Petry Hajšelovej na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov , tlač 1163.)"
] | 4,108,225 |
6 | 2023-12-14 | Autorizovaná rozprava | 482 | Šmilňák, Martin, poslanec NR SR | Martin | Šmilňák | poslanec NR SR | Milá kolegyňa Tina Gažovičová, vaše vystúpenie bolo zvlášť sympatické, pretože ste sa dotýkali aj školstva, a táto téma je pre mňa dôležitá, tu vás vidím a vnímam ako dobrého spojenca, ale aj z viacerých dôvodov. Páčil sa mi váš pohľad alebo taký nový kontext, že čo je a čo nie je v skutočnosti priorita vlády. Ja to vnímam tak, že keď je niečo priorita, tak tam dáme peniaze, tam dáme veľa peňazí. Tak 13. dôchodky a plošné dotovanie energií, to je, to je tá stopercentná priorita vlády a ostatné asi menej. Aj keď všetky vlády deklarujú, že školstvo je teda super priorita aj zdravotníctvo, ale tu nejaký poriadok a na zmysluplné investície nevidno. A ešte jedna vec mi prišla zaujímavá. To je niečo, čo rozširuje môj pohľad na veci. Nadmerné dotovanie energií nemotivuje k šetreniu, naopak, dochádza k plytvaniu a k zvyšovaniu znečisťovania prostredia. To je vec, ktorá je asi vo vašom klube silná, na to dávate akcent a ja si to teraz začínam uvedomovať, že keď tá energia bude pre mňa o čosi drahšia, tak budem musieť trošku viacej šetriť, zatepliť, a menej spaľovať fosílne palivá, tak toto je taký pohľad, ktorý si z dnešnej rozpravy beriem ako takú dôležitú vec, a toto si skúsim zapísať za uši a odporúčam to aj vláde. No ten sociálny štandard a tie priority, ktoré tu vláda tu, tu predvádza, ja neverím, že táto vláda je sociálna, lebo už to tu zaznelo, že sociálna vláda identifikuje ľudí v núdzi, tie čo... tí, čo potrebujú, problémy, spomínal to kolega Horecký, a tam dáva adresnú pomoc. Toto, čo tu vidíme, je neadresné plytvanie. A vystúpenie podobné ako vy, pani kolegyňa, dávajú nám všetkým zmysel, akcentujú tieto veci a snáď si niečo z toho zoberie aj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) | [
"(Prerušenie vystúpenia časomerom.)"
] | 4,116,629 |
11 | 2007-07-03 | Autorizovaná rozprava | 104 | J. Rydlo, poslanec: | J | Rydlo | poslanec | Z tých všetkých intervencií, ktoré som tu počul, mi nikto nedal odpoveď na to, načo je Slovensku, Slovenskej republike 33 či 34 vysokých škôl. Podľa môjho náhľadu je toto zbytočný luxus a tento prepych jednoducho nie je prostredím, ktoré vytvára zdravú konkurenciu, ako hovorila pani poslankyňa, ale je prostredím, ktoré je podľa mňa kontraproduktívne. Preto by som si želal, aby slovenské školstvo troška zmenšilo, resp. zredukovalo počet vysokých škôl a počet vysokoškolských profesorov, docentov, aby meno profesor čosi znamenalo a je potrebné, aby sme dávali dôraz na kvalitu, nie kvantitu. Kvantity sme doteraz mali dosť. Želám vám dobrú chuť. | [] | 4,165,478 |
3 | 2016-04-28 | Rozprava | 36 | Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR | Anna | Zemanová | poslankyňa NR SR | Vážený pán podpredseda, vážení kolegovia, vážení prítomní, v tlačovej správe Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky k prijatiu zákona o odpadoch je uvedené, že cieľom nového zákona o odpadoch je, aby sa viacej odpadu separovalo a recyklovalo, menej ho končilo na skládkach. Zákon podľa nich prináša dôraz na transparentnosť vzťahov, spravodlivosť a adresnosť v oblasti odpadového hospodárstva. Cieľom je priblížiť Slovensko k vyspelým krajinám. Obyvatelia miest a obcí budú mať okrem iného oveľa komfortnejší a najmä bezplatný prístup k zberovým nádobám či vreciam určeným na triedenie odpadu. Táto zmena by mala priniesť obciam výraznú úľavu, a taktiež ide o motiváciu pre občanov, ktorí čím viac triedia, tým sa im zníži objem zmesového komunálneho odpadu, za ktorý platia miestny poplatok. Nuž vyjadrenie populistické, ktoré sa zďaleka nezakladá na realite. Vážení kolegovia, problematiku treba vnímať z dvoch rovín. Z pohľadu samosprávy a druhú z pohľadu spustenia systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Nedostatky, ktoré už dnes sú jasné, že prináša prax, a po 1. júli prinesú ťažkosti, sa týkajú organizácií zodpovednosti výrobcov i samosprávy a všetkých podnikateľských subjektov. Konkrétne. Obce a mestá k 1. januáru 2016 si mali pripraviť všeobecne záväzné nariadenie o poplatkoch za miestny komunálny odpad a drobný stavebný odpad v tom duchu, že drobný stavebný odpad už nebude súčasťou poplatku, ale občan bude za jeho odovzdanie obci platiť na základe skutočnej váhy. Väčšina obcí svoje všeobecne záväzné nariadenia nemá takto upravené. To znamená, nesplnili si tú povinnosť k 1. januáru tohto roka. Nemajú svoje zberné dvory vybavené certifikovanými váhami a nemajú ani doriešený výber samotného poplatku. Áno, táto povinnosť platiť a vážiť začne od 1. júla tohto roku, pokým necháme zákon tak, ako je. Aké budú mať možnosti výberu poplatku? Majú možnosti, že poplatok bude môcť občan uhradiť priamo na zbernom dvore, ktorý okrem váhy by mal byť vybavený registračnou pokladňou, lebo ako inak budú realizovať to, čo niektoré obce teda v tom záväznom nariadení majú navrhnuté, že budú poplatok za drobný stavebný odpad bez obsahu škodlivín uhrádzať v hotovosti priamo na zbernom dvore poverenému zamestnancovi obce. Alebo druhá možnosť bude, že obdržia vážny lístok a za každý takýto odpad bude musieť obec či mesto vystavovať platobný výmer a doručiť ho doporučene občanovi do rúk, aby ho mohol zaplatiť. Výdavky, ktoré budú asi vyššie ako samotný poplatok za vyberaný odpad. Ministerstvo pochybilo v minulosti, keď samosprávam nariadilo zriadiť si vlastné zberné dvory, ale povinnosť alebo upozornenie, že do budúcnosti budú musieť vážiť drobný stavebný odpad, im nedalo. Ani ich neupozornilo, že takáto povinnosť bude. Váha, to sú výdavky nielen investičné, ale aj prevádzkovo-certifikačné a v neposlednom rade aj administratívno-personálne. Máme štyri mesiace od zavedenia nového zákona a všetci vyčkávajú, čo sa stane. Okrem zvládnutia tohto problému, ktorý má začať fungovať od 1. júla, ministerstvo zrejme vyľakané danou skutočnosťou vymýšľa ďalšiu vyhlášku, tzv. vedrovné. Pôjde o ďalšiu vyhlášku, ktorá ak bude vydaná v takomto duchu, tak bude v rozpore so zákonom. Opäť dôjde k pokrúteniu paragrafov vlastného zákona, zákona roka 2016. Prečo? Lebo zákon ukladá, že sa má drobný stavebný odpad vážiť, a nie odhadovať na vedro... (Reakcia z pléna.) Nerozumiem. (Reakcia z pléna.) Môžem pokračovať? (Reakcia z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) | [
"(Reakcia z pléna.)",
"(Reakcia z pléna.)",
"(Reakcia z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)"
] | 3,921,539 |
3 | 2012-06-26 | Autorizovaná rozprava | 283 | Figeľ, Ján, podpredseda NR SR | Ján | Figeľ | podpredseda NR SR | Ďakujem pekne. Ďalšou rečníčkou je pani Erika Jurinová, podpredsedníčka Národnej rady. Nech sa páči. | [] | 3,922,837 |
28 | 2021-05-04 | Autorizovaná rozprava | 76 | Matovič, Igor, podpredseda vlády a minister financií SR | Igor | Matovič | podpredseda vlády a minister financií SR | Vážení kolegovia, dôvodom vypracovania uvedeného návrhu zákona je implementácia niektorých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o kontrolách peňažných prostriedkov v hotovosti, ktoré vstupujú do Únie alebo opúšťajú Úniu a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o dohľade nad trhom a v súlade výrobkov. V návrhu zákona sa realizujú zmeny týkajúce sa oprávnení colných orgánov pri kontrole plnenia povinností pri preprave peňažných prostriedkov v hotovosti a upravujú sa podrobnosti dočasného zadržania peňažných prostriedkov v hotovosti a určovania ich hodnoty. Stanovuje sa, že príslušným colným orgánom na kontrolu a prípadné pozastavenie prepustenia dovážaného výrobku do colného režimu voľný obeh je colný úrad, ako aj to, že colný úrad dovážaný výrobok zničí vtedy, ak tak nariadi orgán dozoru, dohľadu a kontroly napríklad Slovenská obchodná inšpekcia. Návrh zákona sa, návrhom zákona sa upravujú niektoré ustanovenia Colného zákona a zákona o finančnej správe na základe poznatkov získaných v aplikačnej praxi. Na záver mi dovoľte požiadať Vás o podporu pre prijatie a schválenie predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem pekne. | [] | 4,183,752 |
39 | 2014-10-15 | Autorizovaná rozprava | 188 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec Kuffa, nech sa páči. | [] | 3,997,131 |
32 | 2009-02-06 | Autorizovaná rozprava | 8 | M. Fedor, poslanec: | M | Fedor | poslanec | Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím z januára 2009 pridelil návrh na vyslanie vrtuľníkovej jednotky ozbrojených síl do vojenskej operácie EUFOR – ALTHEA v Bosne a Hercegovine Zahraničnému výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Zároveň určil Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, aby pripravil správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady. Zahraničný výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť prerokovali návrh na vyslanie vrtuľníkovej jednotky do vojenskej operácie EUFOR – ALTHEA v Bosne a Hercegovine a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s vyslaním vrtuľníkovej jednotky ozbrojených síl do vojenskej operácie v Bosne a Hercegovine. Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať návrh na uznesenie, ktoré je súčasťou tejto správy. Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto materiálu. | [] | 4,224,906 |
8 | 2012-10-23 | Autorizovaná rozprava | 126 | Mikloško, Jozef, poslanec NR SR | Jozef | Mikloško | poslanec NR SR | Mám reakciu iba na pána Sulíka, ďakujem mu, nečakal som, že to takto podporí. Vidím, že SaS-kári majú sociálne cítenie. Ďakujem veľmi pekne. (Smiech v sále.) | [
"(Smiech v sále.)"
] | 3,892,339 |
19 | 2024-10-02 | Autorizovaná rozprava | 226 | Žiga, Peter, podpredseda NR SR | Peter | Žiga | podpredseda NR SR | Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. (Reakcia z pléna.) Pán Štefunko, nerozumiem, prečo je hanba ako... vám prepadlo poradie, ostentatívne tu robíte nejaké gestá, bol využitý paragraf, ktorý využil spravodajca podľa § 27 ods. 8, navrhovateľ a spravodajca, kedykoľvek o to požiada, dostane a nepoužije sa dokonca ani skrátenie času, resp. časový limit. Čo sa tu rozčuľujete?! Naštudujte si rokovací poriadok a potom sa podľa neho správajte! Vy ste tu veľkí títo, ktorí chcú dodržiavať zákony, dodržiavajte elementárny zákon poslanca, rokovací poriadok! Pekný večer vám prajem. (Prerušenie rokovania o 19.02 hodine.) 140 | [
"(Reakcia z pléna.)",
"(Prerušenie rokovania o 19.02 hodine.)"
] | 4,004,711 |
19 | 2008-02-13 | Autorizovaná rozprava | 295 | M. Sabolová, poslankyňa: | M | Sabolová | poslankyňa | Ja len pre záznam chcem upozorniť, aby aj v budúcnosti potom vaša kolegyňa Laššáková, prípadne vy starší kolegovia, ktorí ste tu sedeli aj v minulom parlamente, ste nevyhadzovali na oči, že bývalí ministri novelizovali, ale vám, keď človek na to ani nepríde, keď si neotvorí spoločnú správu, a mnohokrát sa to v tomto parlamente stáva, že ani vy vo vládnej koalícii netušíte, čo novelizujete, my ideme zvyšovať aj priestupky, pokuty, desaťnásobok úhrady za kalendárny rok pri nariadení vlády, čiže v blokovom konaní trojnásobná úhrada. Pýtam sa, vôbec viete, o čom budeme hlasovať, páni poslanci z koalície? Veď toto sa týka aj ľudí, ja vôbec sa nepasujem za odborníčku v tejto problematike, ale upozorňujem na legislatívny postup, ktorý tu je a aby sme potom si to tak vehementne tu nevyčítali a vracali sa do minulosti a vykrikujete a rozprávate, čo vy robíte od začiatku volebného obdobia nepriame novely presne tak, ako sa to robilo možno aj počas minulých rokov, ale poprosila by som o serióznejší prístup. Ja by som rada teda len od pána ministra počuť vysvetlenie, pretože ma to zaujíma, k čomu dospejeme nakoniec týmto zákonom, ktorý bol podporený do druhého čítania aj opozíciou. | [] | 4,061,192 |
27 | 2013-12-03 | Autorizovaná rozprava | 37 | Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR | Renáta | Zmajkovičová | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec Kuffa. | [] | 4,108,520 |
48 | 2021-10-21 | Autorizovaná rozprava | 106 | Jarjabek, Dušan, poslanec NR SR | Dušan | Jarjabek | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, tri vety, ak dovolíte. Ja sa chcem veľmi vážne poďakovať, a úprimne, za túto debatu, za túto rozpravu aj s tými rôznymi názormi, ktoré tuná zazneli, preto lebo to len dokazuje, že tento deň je skutočne, a teraz nehovorme o tých -izmov, nehovorme o Stalinovi, Hitlerovi a ja neviem o čom všetkom, hovorme o tom, či je tento deň významný, alebo nie je významný. Vy ste vlastne svojou rozpravou a my všetci sme dokázali, že tento deň je ozaj významný, pre Slovenskú republiku je to iba jeden, je to jedna križovatka dejinná. Samozrejme, na každého toto všetko pôsobí inak z hľadiska istých historických vedomostí, ktoré o tejto situácii má. Čiže ďakujem pekne za rozpravu, vráťme sa k meritu veci, je to významný deň alebo nie je to významný deň? Vy všetci aj v tejto rozprave ste dokázali, či už s takými, alebo onakými názormi, že tento významný deň má opodstatnenie, aby sme ho tak brali. Ďakujem pekne za pozornosť. | [] | 4,003,164 |
44 | 2009-12-08 | Autorizovaná rozprava | 126 | I. Štefanec, poslanec: | I | Štefanec | poslanec | Keď ste hovorili o tom, že táto novela nerieši zber nad určité percentá. No to je pravda. To priznávam, že to je len riešenie do percenta, do limitov, ktoré sú záväzné. Pretože práve to považujem za problém, aby sme znevýhodňovali našich výrobcov a distribútorov v tom, že budú platiť omnoho viac ako výrobcovia a distribútori v zahraničí. Dokonca aj v tom úvodnom slove, ktoré som hovoril ešte pred obednou prestávkou, upozornil som na to, že súčasná právna úprava vlastne má za následky stav, že naše batérie budú na trhu najdrahšie. Drahšie než v okolitých krajinách. Momentálne, keď je to tak ako dnes, takže to bude nútiť našich ľudí kupovať tieto predmety v zahraničí, a to určite nechceme. Nechceme podporovať nákupnú turistiku, aby sme mali menší príjem a aby naši obchodníci mali menší príjem a nakoniec aby aj štátny rozpočet mal menší príjem z dane z pridanej hodnoty. Ale ja si rád o tom porozprávam a môžeme nájsť, pripúšťam, aj nejakú kompromisnú úpravu v ďalšom čítaní, pretože keď je všeobecný záujem o to riešiť túto problematiku, ktorá evidentne nebola riešená v zákone o odpadoch, aj keď tu bol často menený, tak som pripravený na túto tému hovoriť. Ďakujem pekne. | [] | 4,027,488 |
16 | 2007-12-06 | Autorizovaná rozprava | 21 | M. Hort, poslanec NR SR: | M | Hort | poslanec NR SR | S faktickými poznámkami na jej vystúpenie sa nehlási nikto, a preto dávam slovo ďalšiemu prihlásenému do rozpravy a to je pán poslanec Ivan Šaško. Nech sa páči. | [] | 4,126,568 |
38 | 2018-12-05 | Autorizovaná rozprava | 154 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Jedna faktická poznámka, pán poslanec Baránik. | [] | 3,891,807 |
19 | 2008-01-30 | Autorizovaná rozprava | 192 | M. Číž, podpredseda NR SR: | M | Číž | podpredseda NR SR | Pán poslanec Pelegrini. | [] | 4,206,682 |
34 | 2018-09-17 | Autorizovaná rozprava | 276 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Pán poslanec... | [] | 3,907,845 |
11 | 2007-06-19 | Autorizovaná rozprava | 105 | J. Laššáková, poslankyňa: | J | Laššáková | poslankyňa | Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 12. júna 2007 určil za spravodajkyňu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý máte rozdaný ako tlač 333. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že predkladaný návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Nepredpokladá zvýšenie nárokov na štátny rozpočet ani na rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nebude mať priamy dopad na obyvateľstvo, zamestnanosť a životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika navrhovaného právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a v práve Európskej únie ani v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, ani v judikatúre súdu 1. stupňa. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 4. júna 2007 č. 330 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 6. septembra 2007 a gestorský výbor do 7. septembra tohto roku. Ďakujeme pekne. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. | [] | 4,189,249 |
10 | 2020-07-24 | Autorizovaná rozprava | 258 | Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Šeliga | podpredseda NR SR | Ako ďalší požiadal o slovo pán minister Budaj, nech sa páči. | [] | 3,929,061 |
32 | 2004-10-19 | Autorizovaná rozprava | 64 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | D. Dubovská, poslankyňa: Áno, ak dovolíte, ja sa chcem poďakovať všetkým kolegom, ktorí ku mne istým spôsobom reagovali, či pozitívne, alebo kriticky. Pán poslanec Číž, aj keď odchádzate, veľmi v skratke vám ešte poviem. Naozaj som posledný človek, ktorý by chcel vidieť ľudské obete a krízu ľudí. Viete však iste sám, lebo ste študovaný človek a veľmi rada sa s vami o tom aj potom porozprávam, či ste niekde videli, kde by sa zmenil režim bez toho, aby boli obete. Ja som len hovorila o tom, že niekedy obete sú nevyhnutné, aby bol väčší zisk. Ale nehovorím o tom, že žiadam ľudské životy. Naopak. Naopak, budem prvá a vždy som prvá, ktorá hovorí o nevyhnutnosti v prvom rade diplomatického riešenia a diplomatických rozhovorov a rokovaní. To znamená, že ľudské obete neznamenajú len straty životov. Takže budem sa tešiť na diskusiu potom spoločne niekde tu v laviciach. Ďakujem. | [] | 4,158,129 |
27 | 2013-12-17 | Autorizovaná rozprava | 105 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Ďakujem, ďakujem pekne, pán poslanec. Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky v tajnom hlasovaní zvolila poslanca Viliama Novotného za predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií. Blahoželám novozvolenému predsedovi výboru Národnej rady a prosím ho, aby zaujal miesto, ktoré je pre neho v rokovacej sále určené. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku, stretneme sa o druhej a budeme pokračovať v rokovaní o návrhu poslancov Jána Figeľa, Pavla Abrhana a Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, takže o druhej pokračujeme tlačou 772. Prajem vám dobrú chuť. (Prerušenie rokovania o 11.51 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.) | [
"(Prerušenie rokovania o 11.51 hodine.)",
"(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)"
] | 3,959,880 |
42 | 2005-05-19 | Autorizovaná rozprava | 149 | V. Veteška, podpredseda NR SR: | V | Veteška | podpredseda NR SR | K. Ondriaš, poslanec: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, veľmi krátko. Ja ďakujem za podporné slová a ešte raz by som v mene mojom, ale hlavne v mene invalidných dôchodcov vás prosil o podporu tejto novely zákona. Pomôžme im, potrebujú to. Ďakujem. | [] | 4,028,983 |
57 | 2002-04-04 | Autorizovaná rozprava | 120 | K. Tóthová, poslankyňa: | K | Tóthová | poslankyňa | M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani kolegyňa. Slovo má pán poslanec Fico. Nech sa páči. | [] | 3,891,336 |
11 | 2012-12-12 | Autorizovaná rozprava | 171 | Kažimír, Peter, podpredseda vlády a minister financií SR | Peter | Kažimír | podpredseda vlády a minister financií SR | Áno, áno. Chcem pripomenúť všetkým, že som tretí týždeň v Národnej rade a v podstate, musím povedať, že sa mi medzi vami páči a že som asi masochista a niečo s tým bude musieť robiť. (Vyslovené s pobavením.) Mojim kolegom sa to možno páči menej, tým, ktorí musia robiť za mňa na rezorte, ale, ako to zvykne bývať, tie inštitúcie fungujú možno ešte lepšie, keď tam nie sú ich šéfovia, ako keď tam sú. A to poznáte zrejme aj z vlastnej skúsenosti. (Smiech v sále.) Veľa, veľa som tu počul. Ja samozrejme absolútne uznávam legitimitu tejto debaty, ktorá trvala štyri dni. Rozpočet si to zaslúži. Tak, ako si to zaslúžil hazard predtým, ktorý trval tiež niekoľko dní, a, samozrejme, aj zásadná zmena daňového systému ako takého. Dovolím si, keďže som už aj politik, ja to nerád hovorím, ale áno, som šiesty rok v politike, takže už asi mám snáď právo aj sa takto vyjadriť, mám pocit, že vás z opozície je príliš veľa, príliš veľa strán, príliš veľa predsedov strán, možno aj budúcich predsedov strán, ako som to počul teraz pred chvíľou napríklad, a vnútorných frakcií, vnútorných prezentátorov takých, onakých postojov, pred takými a onakými kongresmi, ako to už asi naozaj býva. Počuli sme aj veľmi kultivované príspevky k veci, počuli sme aj, prepáčte, bludy a stokrát opakované lži, hlavne vo faktických pripomienkach tých a oných poslancov. Myslím, že sme na to všetci zvyknutí. Je to aréna, je to legitímny priestor na to, čo chcú vládni poslanci povedať, a čo chce povedať opozícia. Je to proste priestor na to, aby sme to pomenovali pravými a často aj nepravými menami. Ja veľmi dobre chápem, aký obraz chce vytvoriť opozícia, alebo veľká časť opozície, aby som nepaušalizoval všetky príspevky. Je mi úplne jasné, že sa tu všetko snaží maľovať načierno. A je mi úplne jasné, že kolegovia z opozície sa snažia prišiť možný budúci vývoj v našej krajine SMER-u, ktorý prevzal zodpovednosť za vládnutie v apríli tohto roku. A on ho prevzal a je si plne vedomý, že tú zodpovednosť má. Ja, samozrejme, budem v niektorých konkrétnych veciach nesúhlasiť, v niektorých veciach budem nesúhlasiť úplne zásadne. A budem snáď aj reagovať na tie úplne posledné príspevky, lebo však za tie štyri dni ich bolo naozaj veľa. Hovoríte napríklad, teraz posledné heslo je ideologizácia, to znamená, podľa predstaviteľov pravice vládneme ideologicky a naše rozhodnutia sú presiaknuté ideologickým pozadím. No, musím vám ale pripomenúť to, že tu z tohto miesta váš bývalý ekonomický guru tuším včera prehlásil a jasne sa prihlásil napríklad k potrebe zvýšenia daňových príjmov, ale nie spôsobom, akým sme ich načrtli my, ale spôsobom nepriamych daní. Nepriame dane, priatelia, neznamenajú nič iné, ako daň z pridanej hodnoty. To znamená, je to jasné priznanie sa k tomu ďalšiemu scenáru, ktorý tu mohol byť, keby ste mali tú možnosť formovať vládnu väčšinu. A je to úplný, jasný scenár, ktorý tu bol, ktorý by sa úplne jasne pretavil, samozrejme, do vyššej dane z pridanej hodnoty. A ak vidíte ideologickú hegemóniu v tom, že sa snažíme silou-mocou naozaj zabrániť ďalšiemu cenovému nárastu v krajine, ktorá už je celú dekádu známa tým, že má vyššie ceny ako okolité krajiny, no tak môžete to vnímať ako ideológiu. Ale z nášho pohľadu je to jednak predvolebný sľub a je to vnímanie toho, že tí obyčajní ľudia toho už nezvládnu na svojich pleciach uniesť viac. Pretože nepriame dane, kolegovia, môžeme ich nazvať uhlíkové, environmentálne, neviem aké, ktoré sú previazané cez spotrebu, s bytovým fondom napríklad, ktorý máme a nevieme nič s ním urobiť za pár rokov, so štruktúrou v automobilovom parku, s nákupným košom, ktorý je vlastný a typický pre každú jednu rodinu na Slovensku, tak pri cenovej úrovni, ktorú máme, každé zvýšenie nepriamych daní sa samozrejme úplne regresívnym spôsobom, regresívne vnímajte v tom vnímaní, že kto má menej, toho sa viac a viac dotkne zvýšenie spotrebných alebo nepriamych daní. Preto sme v zásade zvolili model, model, ktorý v prípade zvyšovania príjmov sa týka naozaj vyššie príjmových. To je to, čo tak strašne kritizujete v oblasti povedzme zvyšovania ceny práce. Ono, ak hovoríme o dani z príjmu fyzických osôb, sa naozaj týka ľudí, jedného percenta pracujúcej populácie s príjmom nad 3 300 eur, viete to veľmi dobre. Ak hovoríme o zvyšovaní odvodových stropov, tak hovoríme o ľuďoch, ktorí sa s príjmom pohybujú tak isto vysoko, vysoko nad 1500, 1600 eurami, a končí ten päťnásobok úplne niekde vo hviezdach z hľadiska príjmu ako takého. Takže odmietam ideologizáciu ako takú. Je pravdou, že končí a skončilo jasné obdobie hegemónie pravice ako takej, a vy ste si, páni kolegovia z pravice, zvykli na túto hegemóniu a zrejme sa musíte na chvíľu rozlúčiť s týmto proste pocitom, lebo je to tak. Určite dostanete možnosť v ďalších a v ďalších voľbách, aby ste zvrátili to kormidlo, to je úplne legitímne a vyplýva to proste z politických cyklov ako takých. My si veľmi jasne uvedomujeme obdobie, v ktorom musíme vládnuť a v ktorom musíme ísť aj niektorí proti vlastným názorom, povedzme z hľadiska miery prerozdeľovania v krajine alebo podielu príjmu na hrubom domácom produkte ako takom. Pravdou je, že z dvadsiatich rokov fungovania nového moderného Slovenska a desať rokov, dve plné funkčné obdobia a jedno také trošku nepodarené, to, ktoré skončilo na jar tohto roku, to je dohromady desať rokov, a za tých desať rokov ste mali možnosť a aj ste naplno realizovali svoje videnie sveta. Preto ma fascinujú výroky hovoriace o tom, že sa od nás očakáva v tomto rozpočte, to znamená za šesť mesiacov napríklad zásadné zefektívnenie inštitúcií verejného sektora, zásadné zefektívnenie fungovania inštitúcií verejného sektora. Plne uznávam, áno, máme neefektívne inštitúcie, či už štátu alebo samosprávy, ale musím zároveň podčiarknuť, že z tých dvadsiatich rokov ste sa vy desať rokov podieľali a žili ste s neefektívnym verejným sektorom ako takým. To znamená, očakávať od nás zázraky, ktoré by mali byť pretavené do návrhu tohto rozpočtu za šesť alebo sedem mesiacov pobytu vo vládnych kreslách, je trošku škodoradostné a ideologické. Viete, neprijímam tak isto veľmi neférový štuchanec v oblasti napríklad, ako to zvyknete hovorievať, že sme rezignovali na výber daní. No tak ako? A toto počuť od kolegov z SDKÚ, ma vytiahlo z tej lavice hneď po úvodnom slove, bol to tuším Ľudovít Kaník, ktorý má ten dar, že vie veľmi uštedriť úder, niekedy aj pod pás. Toto si absolútne vyprosím, pretože génius moci, reprezentovaný práve vaším ekonomickým guru Ivanom Miklošom, dokázal zničiť inštitúciu, ktorá sa volá finančná správa, v úvode tohto roku. Je to stokrát opakovaný fakt, ktorý je stokrát pravdou. A to, že sa z týchto následkov musíme vylizovať dodnes, je opätovná pravda. A to, že je to dotyčnému pánovi nepríjemné, potvrdzuje aj fakt, že napríklad včerajší zvolaný výbor pre financie a rozpočet, ktorý sa práve venoval na svojom neverejnom zasadnutí boja proti daňovým únikom, tak tento výbor sa konal bez účasti zástupcu SDKÚ. To znamená, výzva, sľub predsedu SDKÚ pána Freša o tom, že ste pripravení spolupracovať v tejto oblasti, vyznieva do prázdna asi, pokiaľ neurobíte zmenu v zastúpení na finančnom výbore, lebo výbor pre kultúru sa zrejme touto problematikou zaoberať nebude, ale pokiaľ váš zástupca vo finančnom výbore nebude schopný preglgnúť tú tabletku horkú. Ak bude schopný sa zúčastňovať úplne pracovného zasadnutia výboru, kde sa preberajú konkrétne opatrenia pre boj s daňovými únikmi bez konkrétnych osobných atakov, čo môže potvrdiť aj predseda výboru, do minulosti, lebo to mlieko je rozliate, a nás, my nemáme žiadnu inú možnosť, len naozaj pracovať s tým, čo nám zostalo, a zobrať rozum do hrsti. Ja vás ubezpečujem, že boj s daňovými únikmi považujeme za kľúčový a bude kľúčový aj v celom budúcom roku a samozrejme bude sa opierať nielen o legislatívne opatrenia, ale aj o reformu inštitúcie ako takej. To, čo nevieme naozaj napraviť z mesiaca a zrejme ani z roka na rok, je hlboká skepsa spoločnosti, a to, čo sa poškodilo aj pod vplyvom škandálov typu Gorila a Sasanka, ako som to tu hovoril minule, aj pod vplyvom toho výbuchu nechute z akejkoľvek politiky, čo bolo vidieť na konkrétnych demonštrantoch kĺzajúcich sa tuto z hradného kopca po tom, čo na nich vodné delá museli byť nasmerované. To sú okamihy, ktoré by som rád kolegom pripomenul, ktoré neboli príjemné pre nikoho, čo s politikou majú čo do činenia, ale to sú okamihy, ktoré treba zrejme pripomínať všetkým tým, ktorí majú za ušami. A viete, že v tejto snemovni sedí veľa ľudí, ktorí majú za ušami, ja nechcem pomenovať ľavú alebo pravú stranu, ale že to je fakt a že to je pravda, to si myslím, a to si píšte, že to tak je. Z tohto pohľadu všetky tie výkriky o tom, že či tento rozpočet má alebo nemá víziu, či má alebo nemá ambíciu, verte mi, že ja idem do budúceho roka s absolútnym rešpektom voči realite, ktorá môže nastať, a mám veľmi nepríjemný pocit, že rok 2013 môže byť veľmi podobný roku 2009. Výhodou toho budúceho roku je, že nejdeme s tou slepotou, inštitucionálnou slepotou, ako sme išli do roku 2009. A tou slepotou nebola slepota len slovenských inštitúcií, a nemyslím len vládnych, ale aj expertných prognostikov centrálnej banky, ale mám na mysli aj inštitúcie medzinárodné, ktoré naozaj neboli schopné v roku 2008 odhadnúť, čo sa udeje o pár mesiacov na to. Čiže my máme všetci skúsenosť, aj vy, aj my, s tým. Tak máme tzv. efekt popáleného platňou. A s týmto rešpektom do budúceho roku idem. A viete, keby sme nemali za sebou šesť, sedem mesiacov, anglický výraz je na to damage control, to znamená to, v čom žijeme od júna tohto roku z hľadiska realizácie rozpočtu na rok 2012, tak isto nie je žiadna prechádzka ružovou záhradou. A bez toho, aby sme tu teraz politicky zneužívali kto za čo môže, viete veľmi dobre, že rozpočet tohto roku bol poznamenaný ako významným prepadom daňových príjmov, dokonca v istých parametroch oveľa horších prepadov ako v roku 2009, a napriek tomu sme sa boli schopní s týmto vysporiadať, či už dodatočnými opatreniami, ktoré nemusíte vy schvaľovať, ale zafungovali na príjmovej stránke, ale kľúčové zmeny sa udiali aj na výdavkovej stránke, o čom samozrejme nechcem dopredu hovoriť, ale aj štátny záverečný účet za rok 2012 potvrdí čísla aj na výdavkovej, aj na príjmovej stránke. A ja už dnes, keďže máme necelé tri týždne do konca roka, môžem potvrdiť a hovorím to s istou hrdosťou, s veľkou dávkou hrdosti, že sa nám predsa len podarí dosiahnuť deficit blízko úrovne 4,6 percenta. Musím povedať, že v tomto ohľade sme sa v tomto roku, v roku preberania vlády správali úplne inak ako vy v roku 2010, pretože my sme nemali ten luxus, a napríklad pán Kollár a mnohí ostatní, ktorí tomu rozumejú, poznamenali, že to tak býva v rokoch výmeny vlády. To, čo sa udialo v roku 2010, bolo nič iné len, že ste vstúpili, konkrétne minister financií Ivan Mikloš stúpil na pedál výdavkov, urobil veľké upratovanie v skriniach, kde bolo veľa špinavého prádla, ako to býva, všetko hodil do deficitu, nič nešetril, dokonca príjmy si odsúval z roku 2010 do 2011, výdavky odsúval z roku 2011 do roku 2010. Z toho vzniklo to báječné číslo 8 %, alebo blízke číslo k 8 %, z toho sú aj tie heroické spomienky na veľkosť konsolidácie v roku 2011. Verte mi, keby ste sa správali, keby sa ministerstvo financií v roku 2010 správalo tak, ako sa správame my k tomu, čo sa ťažko dá nazvať rozpočet na rok 2012, tak deficit by bol niečo okolo 6 percent. No ale to už je história, ten luxus v roku 2012 nemáme, pretože tá situácia v eurozóne, v Európe je príliš vážna na to, aby sme tu mohli sa pohrávať s myšlienkami, s tým, aby sme tu jednej alebo druhej strane ukazovali, pozrite, aký rozpočet ste pripravili a aké sú výsledky vašej práce. Veľmi dobre viete, kolegovia, a prepáčia mi kolegovia zo SMER-u, že hovorím k opozícii, ale v podstate štyri dni mi hovorili kolegovia z opozície zase na moju hlavu, veľmi dobre, kolegovia z opozície, viete, že rok 2012 je poznamenaný absolútnou, ale naozaj absolútnou rezignáciou na to, čo sa ľudovo volá ozdravovanie verejných financií. Veľmi dobre viete, to je konkrétny obraz, ja si ho naozaj pamätám, na jednu z tých povestných koaličných rád, jednu z povestných, posledných povestných koaličných rád, keď ste mali riešiť výpadok. Podobný výpadok daňových príjmov takto pred rokom, akému sme boli vystavení práve v týchto mesiacoch aj my. A tá koaličná rada skončila s tým, že ste vlastne zafixovali príjmy aj výdavky s tým, že znížené príjmy ste dali vlastne na úkor vyššieho deficitu, z toho vzniklo číslo 4,6 % plánovaného deficitu namiesto 3,8, čo bola pôvodná ambícia. No a keďže ste sa nedohodli na konsolidačných opatreniach, ktoré by asi neboli v súlade s predvolebnou kampaňou, asi naozaj nie, vtedy vznikla legenda o tzv. 40-ch opatreniach, ktoré doteraz nikto neprezradil, ktoré to boli, snáď iba Igor Matovič prezradil, že sa mali škrtnúť vianočné dôchodky, aj to sa vtedy poprelo, tak vtedajšia premiérka vyšla na tlačovú konferenciu po tejto koaličnej rade s tým, že ste sa dohodli, že žiadny z koaličných poslancov nenavrhne opatrenia, ktoré by mali znížiť deficit. To je absolútne svetové unikum, ktoré vlastne potvrdilo to, že ste si zakázali navrhovať v parlamente opatrenia, ktoré by mali znižovať deficit, aby ste sa teda nepredbiehali v zodpovednosti. Môžete to brať, že vám tuná proste vyhadzujem na oči staré hriechy, no snáď len preto, lebo rok 2012 je premárnenou šancou. Lebo to, že to bude bolieť v roku 2013, je jeden z dôvodov, že to bude bolieť, je aj to, že rok 2012 bol vypustený, tu nebol z hľadiska nejakého úsilia pokračovať v znižovaní deficitu, v znižovaní dlhu ako takého. Toto je proste dlh, ktorý môžeme pripísať na vrub politického systému, politického cyklu, môžete to nazvať, ako len chcete, ale tú šancu a tú možnosť ste takto pred rokom mali vy, a vy ste sa na ňu s prehľadom vykašľali. Viete, vo verejnoprávnej televízii je taká populárna relácia, volá sa Legendy popu. Aj v Národnej rade máme legendy, máme tu aj politikov z poslednej dekády minulého storočia, aj tí vystúpili. A treba, pokiaľ dôjdeme k tomu, tak ako aj tá relácia má za cieľ divákov pobaviť, aj mnohí druhí kolegovia z opozície pobavili aj mňa. No naozaj len v umeniach, ktoré predvádzajú speváci, vaše umenie je niekedy aj naozaj umenie zavádzať, a preto musím sa pozrieť aj na konkrétne fakty. Tak napríklad pán poslanec Štefanec tu v rozprave tvrdil, že výdavky na školstvo vzrastú len o 0,68 percenta. Priznám sa, že netuším, odkiaľ berie pán poslanec tieto čísla. Schválený pozmeňujúci návrh návrhu rozpočtu zvyšuje tarifné platy učiteľov o 5 % a zároveň kroky vlády vytvárajú predpoklad na to, aby v porovnaní s očakávanou priemernou hrubou mzdou učiteľov v tomto roku mohla táto priemerná mzda vzrásť v budúcom roku o viac ako 11 percent. To je ten výrok, z ktorého sa rozčuľujú aj učitelia, aj odborári. Musím povedať, ja som sa dnes spojil s pánom Ondekom, so šéfom odborárov, ak sa nám to podarí, tak v piatok si budeme vysvetľovať tieto čísla. Ale musím to pomenovať. Viete, ak všetci považujeme za parametre, v ktorých akceptujeme priemernú mzdu v národnom hospodárstve, akceptujeme ju, vypočítava ju štatistický úrad, zároveň musíme povedať, a vieme, že vyše 60 percent ľudí nemá túto priemernú mzdu, ten medián je oveľa, oveľa nižší. No to isté o tom čísle. Ja som na tlačovej konferencii, kde som číslo vyše 11 % navýšenie priemernej hrubej mzdy pedagógov platených zo štátneho rozpočtu, som bol veľmi, veľmi presný, aby ma nikto nemohol spochybniť, a hlavne, aby sme nezavádzali týchto ľudí, lebo tá situácia v školstve je naozaj, naozaj veľmi napätá. Takže ak hovoríme o navýšení o 11 % po schválení pozmeňujúceho návrhu z dielne SMER-u, tak hovoríme naozaj o navýšení priemernej hrubej mzdy šesťdesiatritisíc pedagogických zamestnancov, ale je to naozaj priemerná mzda. To znamená, je úplne jasné, že sa medzi pedagógmi nachádzajú ľudia, ktorí majú nižšie mzdy a ktorí majú vyššie mzdy. Bolo by veľmi zaujímavé počuť, odprezentovať, ja tie informácie samozrejme nemôžem zverejniť, ale keby niektorí riaditelia niektorých gymnázií, ktoré vyháňajú svojich žiakov na ulice, povedali, aké mali platy, aké mali odmeny. Bolo by to veľmi zaujímavé, ale to nechám pre históriu, možno aj k tomu dôjde, že sa k tomu priznajú. Takže to navýšenie v školstve oproti schváleného rozpočtu na rok 2012 sú celkové výdavky ministerstva školstva o 3,2 %, o 78 mil. eur ako takých. Ivan Mikloš včera povedal, reagoval v podstate na moje výtky už z predchádzajúceho obdobia, že som jasne potvrdil a stále to opakujem, ak sú dnes učitelia nahnevaní, tak sú nahnevaní aj preto, lebo boli minulý rok oklamaní, a Ivan Mikloš tu povedal, že nie, nie, neboli oklamaní, pretože my sme sa dohodli s odborármi na tom, že do rozpočtu napíšeme o päťtisíc učiteľov menej. Opäť som si to dnes overoval s odborárskym predákom, nie je to pravda, kolegovia. Niekto tu klame. A tých päťtisíc duší, ktoré sa teda z návrhu rozpočtu na rok 2012 vyparili, samozrejme znižujú aj ten priemerný plat, ktorý v rozpočte bol plánovaný. Aj z toho je to rozčarovanie. Aj z toho je samozrejme rozčarovanie medzi ľuďmi, ktorí majú právo byť rozčarovaní, a oni majú právo vyjadriť svoj pohľad na svet, pretože dlho mlčali. Ja uznávam, že dlho mlčali. Na druhej strane mojou povinnosťou je hovoriť pravdu o možnostiach a pravdu aj o možnostiach navyšovania tarifných platov. Viete veľmi dobre, že navyšovanie taríf je večné, lebo nikto nikdy tarify nezníži, iba taká trojka, ktorá by mohla prísť z nejakej inštitúcie, tá by vedela tarify znížiť, a to si, dúfam, že nikdy nikto neprajeme. A okrem toho tu je samozrejme aj pohľad ďalších skupín, ktoré sú platené priamo zo štátu. Tých ľudí je tristopäťdesiattisíc, nielen stopäťdesiattisíc, tých stopäťdesiattisíc mám na mysli zamestnancov školstva. O to je tá situácia zložitejšia. My sme ju nateraz teda vyriešili jednostranným rozhodnutím o zvýšení tarifných platov pre pedagogických zamestnancov o 5 % pozmeňovacími návrhmi z dielne strany SMER – SD a tak isto 5-percentným normatívom pre nepedagogických zamestnancov, ktorí sú prvýkrát predmetom nejakého záujmu. Doteraz mali nulový nárast naprieč všetkých vlád, odvtedy sú zmrazené platy ako také. Takže poďme k ďalšej legende. Celkové výdavky na rok 2013 po zapracovaní pozmeňujúceho návrhu, ktorý v podstate rozpúšťa rezervu na makroekonomický vývoj, sú v objeme 17 mld. 1,5 mil. eur, čo predstavuje oproti schválenému rozpočtu roku 2012 pokles o 298,5 mil. eur, t. j. o 1,7 percenta. Rozpočet na rok 2013. Ak od týchto výdavkov ale odpočítate rezervu na otvorenie druhého piliera vo výške 229 mil., ktorú, viete veľmi dobre, spochybňujete ju vy, ja ju brániť nebudem, výsledok bude jasný koncom januára, je zbytočne o tom špiritizovať, ak odpočítame túto rezervu, ak odpočítame metodickú hru s 58 mil., ktoré sa týkajú Národného jadrového fondu, ktoré naozaj nemajú žiadny reálny dopad, a ak odpočítame aj medziročný rast výdavkov z rozpočtu Európskej únie v objeme 480 mil. eur, tak klesajú celkové výdavky štátneho rozpočtu medziročne až o 1 mld. 66,5 mil. eur, čo predstavuje 6,2 %, čiže toto je reálny pokles. Mimochodom, pre vašu informáciu, čo znamená jedna miliarda eur, je to objem peňazí, s ktorými disponujú ministerstvo spravodlivosti, hospodárstva, kultúry a zahraničných vecí, a to všetky tieto rezorty dohromady. Ale poďme si to porovnať aj s rokom 2011 a pozrime sa na štruktúru výdavkov. Tie sa skladajú z tzv. výdavkov zo zdrojov rozpočtu a výdavkov na eurofondy a spolufinancovanie eurofondov. To je vždy to záhadné. A to je tá výtka od pána Kollára, pána Štefanca, nekonečná teda, že vraj výdavky rozpočtu rastú o 1,7 mld. eur, čo je teda, tento fakt je samozrejme poburujúci. No len prečo? No preto, že je to spolu s eurofondmi. Preto, že je to spolu s eurofondmi. A prečo je taká suma? No preto, že ju musíme minúť, lebo keď ju neminieme, tak nám proste tieto peniaze prepadnú. Ja tu nechcem narátať hriechy tej, onej, troch vlád dozadu, kde začala tá detská choroba neschopnosti míňania európskych peňazí, ale ten nárast 1,7 mld. je nasledovný: 1,5 mld. eur je tam zdrojov z EÚ navyše, k tomu prislúcha rast – spolufinancovanie o 185 mil., to ste už skoro na 1,5 mld., ale okrem toho musím povedať, že medzi 2011. a 2013. rokom, ten 2011., to je ten, ktorým sa vždy chválite, je tam ešte, sú tam vyššie výdavky na obsluhu štátneho dlhu o 320 mil. eur. Takže dobre, ja chápem, budete to hovoriť, len nie je to pravda. Nie je to pravda z hľadiska plánu vlády minúť na svoje recesie, ako tu zvykne hovoriť pán Novotný, viac o 1,7 mld. Je tu snaha minúť viac z hľadiska európskych fondov. Pretože ak opäť pán Procházka hovoril, že sa spoliehame iba na európske peniaze, no my máme povinnosť ich minúť. Ak ich neminieme, tak sme ich proste prešustrovali, vyhodili sme ich von oknom, darovali sme im, ako by povedal Sulík, Grékom alebo neviem komu. Ak proste je to absolútna povinnosť minúť z týchto peňazí maximum. A dávame vám samozrejme priestor na to, aby ste sa hrali s číslami, ale toto je veľmi, veľmi neférové miesto. A veľmi dobre viete, že je neférové ako také. Takže samotné výdavky z národných zdrojov klesajú oproti skutočnosti roku 2011 o viac ako 253 mil. eur. To je pravda ako taká. Pán Uhliarik hovoril neuveriteľné veci. Hovoril, že pre zdravotníctvo ide o najhorší rozpočet za posledných desať rokov, pán Novotný to, chvalabohu, nepotvrdil, lebo tomu rozumie. „Za poistencov štátu ide o 70 mil. eur menej ako v roku 2012,“ taký výrok. No pozrime sa na situáciu v zdravotníctve a nemusíme ísť ani tak ďaleko do minulosti, stačí, ak sa pristavíme pri rozpočte práve na rok 2011, za ktorý musel hlasovať na vláde aj pán Uhliarik. Tak v roku 2011 totiž na preddavkoch za poistencov štátu sa uhradilo zdravotným poisťovniam o 85 mil. eur menej, ako tomu bolo v roku 2010. Tým klesla platba štátu za jedného poistenca z úrovne 34,6 eura, to je metodika, ktorú Vlado Tvaroška zaviedol, pretože sa nechcel nechať bičovať percentom za štátnych poistencov, čiže klesla platba štátu za jedného poistenca z úrovne 34,6 v roku 2010 na 32,16 v roku 2011. Rok 2011 bol najhorší rok v zdravotníctve podľa týchto čísiel. Keby nebolo odvodov od ekonomicky aktívnych osôb, tak by ani len celkové verejné zdroje nevzrástli o slabých 11 mil. eur v roku 2011. Návrh rozpočtu na rok 2013 zvyšuje medziročné preddavky za poistencov štátu o 46 mil. a celkové verejné zdroje dokonca o 130 mil. eur. Do roku 2015 stúpne platba za jedného poistenca štátu na úroveň 35,41 eura, to sa snáď dohodneme na tejto metodike, nie tej percentuálnej, čo je oproti roku 2011 nárast o 10 %, a to pri vyššom počte poistencov štátu o päťdesiat tisíc osôb oproti roku 2011. Tu musím povedať, že v tomto roku sme na tzv. zúčtovanie museli zaplatiť 83 mil. eur, čo je dedičstvo zlého rozpočtovania počtu poistencov práve na rok 2011. Na budúci rok sa s takýmito fígľami už neráta, preto je tam aj menšia dávka, aj keď otázka nezamestnanosti a odkázanosti nás môže nepríjemne prekvapiť. Súhlasím. Počet zamestnancov, veľmi nekorektná komunikácia. Opäť bol som prekvapený, aj od Ivana Mikloša, ale aj od ostatných niektorých zúfalcov. To je veľmi nekorektná vec. Opäť, dali ste alebo niekto na ministerstve financií, slovami Jozefa Kollára, zabudol dať do rozpočtu 2012 päťtisíc učiteľov, ktorí sú v týchto tabuľkách. No tak nerobíme veľa iného, len to, že zreálňujeme počty učiteľov. Naozaj sú tam učitelia na vysokých školách, v regionálnom školstve, pre vašu informáciu, v roku 2011 v regionálnom školstve šesťdesiatpäť tisíc učiteľov, v roku 2012 by ich malo byť päťdesiatdeväťtisíc deväťsto, to je to imaginárne číslo. Len tí učitelia nie sú na uliciach, teda sú, ale nie sú vykopnutí na ulice, ako predpokladal rozpočet, a realita tohto roku je šesťdesiattritisíc, čiže ten medziročný pokles bol taký, aký býva každý rok, necelé 1 %, tak ináč je prognózovaný aj na rok budúci, bez možných ďalších zmien, o ktorých budeme hovoriť neskôr v oblasti školstva. Čiže kľúčová zmena. Toto je veľmi nekorektný fakt. Hovoril o tom pán Dzurinda, pán Mikloš, Ivan Štefanec to nekonečne opakuje, Richard Sulík to tu rozprával a niektorí iní nevedomí, lebo to už nachytali ako chrípku. Počet zamestnancov štátu klesá. Na tom som si špeciálne nechal záležať, verte mi, počet zamestnancov klesá o dvestodvadsaťtri ľudí, ale klesá, áno, klesá. Počet zamestnancov verejnej správy stúpa. Verejná správa je zdôvodnená zreálnením počtu učiteľov, čiže to figliarstvo dávame proste na pravú mieru a potom sú tam zamestnanci verejnej správy a potom sú zamestnanci verejnej správy ako takej. Tak máte tu zástupcov samosprávy, tak sa opýtajte, opýtajte sa, do akej miery my môžeme ovplyvňovať počet zamestnancov samosprávy. No len cez peniaze, žiadnym iným spôsobom. Ale žiadna iná možnosť tu nebola. Takže absolútne v tejto oblasti neberiem tie výtky, sú takisto neférové. Proste päťtisíc, sedemtisíc ľudí ako navyše, čo sa týka štátu, žiadny nárast tam nie je. A tu sa dostávam k „esu“. Kritizujete to, že ESO nie je premietnuté v rozpočte. Potvrdím to, čo hovorím aj verejne, a musím sa tu pozastaviť vlastne pri tom pláne a pri tej vízii na ďalšie roky. Viete veľmi dobre, že z hľadiska aj fiškálneho kompaktu, t. j. zmluvy o stabilite, ktorú tu ešte snáď v decembri budeme prejednávať, musíme pokračovať so znižovaním deficitu. Malo by to byť o pol percenta štrukturálneho deficitu ročne. A to je obrovsky ťažká úloha. A je to obrovsky ťažká úloha, ktorá sa nedá robiť bez zmeny, bez naozaj skutočných štrukturálnych zmien hlavne v oblasti výdavkov. Z tohto pohľadu sú tu tri dodatočné zdroje, ktoré sa dajú použiť. A naozaj oblasť príjmov už nie je, v ďalšom nemôže pokračovať v oblasti príjmov. Čiže sú to daňové úniky, je to presne ESO, inak povedané, zmena fungovania aparátu štátu ako takého, a treťou je samospráva ako taká. Problém je, a je to váš problém, môj problém to nie je, ja som absolútne presvedčený o tom, že my nemáme inú šancu, len doručiť do reality výsledky reformy fungovania aparátu štátu, problém váš je ten, že my sme si nenamaľovali výsledky ešte do rozpočtu. No nenamaľovali, lebo bola by to omaľovánka, dnes by to bola omaľovánka. Keby to tam bolo, tak zase poviete, že to je nereálne. Však tie čísla sú. Sú. Čísla sú na stole. Ak nikto nebude hádzať Kaliňákovi polená pod nohy, čo je teda veľká teória, tak by to mohlo byť až 700 miliónov eur, 1 % hrubého domáceho produktu. Nie je to premietnuté v rozpočte, pretože dnes na to neexistuje konkrétna analýza, konkrétna feasibilita, tá štúdia, feasibilná štúdia o tom, ako to urobiť. To, že to musíme doručiť v priebehu budúceho roku, to je nevyhnutnosť a je to pravda. Ak hovoríme o tom, že to má v budúcom roku usporiť 50 mil. eur, áno, deje sa tak, ale je to premietnuté v tom plošnom šetrení. Pýtali ste sa ma, kde to je premietnuté. Je to premietnuté v plošnom šetrení, pretože napriek tomu, že som sa zaprisahal, že je to najškodlivejšia metóda, aby som urobili rozpočet pod 3 percentá, museli sme plošne šetriť na budúci rok, a to je 10 % tovaru a služieb a 5 % väčšej časti obálky mzdovej. A v týchto peniazoch tento objem je niečo vyše 130, 140 mil. eur, tak v tomto je premietnuté samozrejme už aj opatrenie „esa“. To znamená nielen na úkor, lebo viete, keď je to plošné šetrenie, tak sa to potom deje buď na úkor, máme, viete, ako to, veľa zle platených úradníkov. To je tá zlá situácia, v ktorej pokračovali vlády v rámci šetrenia. Tretí rok sa to deje. Zastaviť sa to dá jedine štrukturálnou zmenou, to znamená skutočne zmenou v oblasti zmeny fungovania obslužných činností, agend ako takých, informatizácie a podobne. Dobre. Takže to bolo, to bolo o zdravotníctve a o zamestnancoch. Konsolidačné úsilie, áno. Tak konsolidačné úsilie, to je taká konvencia. A sporia sa o ňom ekonómovia, o metodike jeho vyrátania. Z hľadiska vplyvu na verejnú politiku je pre nás ale najdôležitejší názor Európskej komisie. Pretože podľa tohto názoru Európskej komisie sa bude posudzovať aj plnenie našich medzinárodných záväzkov, aj to, či sa nám podarí dostať z trestnej lavice procedúry nadmerného deficitu, no a tá ho odhaduje v minulom roku nie na 3,3 alebo 3,5 percenta, ako sa to chváli Ivan Mikloš za rok 2011, ale Európska komisia hovorí o dvoch percentách a v roku 2013 hovorí Európska komisia o konsolidačnom úsilí vo výške 1,9 percenta. Čiže pán Mikloš z debaty vytiahol nekonzistentne celkom tie čísla, ktoré mu vyhovovali, a v tomto bol vždy majster, a ak cituje Inštitút finančnej politiky, tak by mal povedať číslo tri, 3 % hrubého domáceho produktu v roku 2011 a 1,9 % v roku 2013, to je rezort financií dnes. A ak spomína problémy v metodike, tak by tak isto pán Mikloš mal vysvetliť, ako sa za neho mohli ministerskí analytici jednoznačne pomýliť a dočasné zvýšenie dane z pridanej hodnoty klasifikovať ako trvalé, keďže v zákone máte napísané, že je to dočasné. A do konsolidačného úsilia sa nezarátavajú takzvané dočasné opatrenia. Mali by to byť opatrenia nad päť rokov. Dokonca z našich opatrení sa napríklad na základe takejto metodiky vynecháva aj bankový odvod ako taký. My máme ináč v tejto veci spor aj s rozpočtovou radou dokonca, ale úplne odborný, legitímny z hľadiska nezapočítania do nášho úsilia v budúcom roku opatrenia, ktoré sa týka prvého piliera. Ale to je, to je legitímny spor ako taký. Podiel príjmov a výdavkov je pre mnohých tak isto fetišom. Priznám sa, pre mňa nie, pretože analýzy OECD a Medzinárodného menového fondu ukazujú, že najmä v dnešných časoch ochladzovania ekonomík ich môžu opatrenia na strane príjmov spomaľovať menej. Tu musím povedať, a to je tiež otázka dopadu konsolidačného balíka, nárast, nami odhadovaný dopad balíka, ktorý tak vy kritizujete, na HDP, je, spôsobí, pribrzďuje rast hrubého domáceho produktu náš balík o pol percenta, ten v roku 2011 bol odhadovaný na úrovni skoro jedného percenta, 0,8 až jedno percento ako také. Tu musím povedať, je tu málo ľudí už z hľadiska fachu, ale môžeme hovoriť o takzvaných fiškálnych multiplikátoroch, a tu, či sa vám to páči alebo nepáči, najviac zbrzďuje ekonomiku škrtanie výdavkov. Ja chápem že je to v rozpore s mediálnou objednávkou a naozaj škrtanie verejných výdavkov je, najviac spomaľuje z krátkodobého hľadiska hospodársky rast. Z tohto pohľadu... Prosím? (Reakcia na hlasy z pléna.) Z krátkodobého, ja som to povedal. Presne, z krátkodobého hľadiska, z roka na rok, po slovensky, škrtanie výdavkov najviac spomaľuje rast. Čo sa koniec koncov prejavuje aj v roku 2011 tou väčšou váhou ako takou. Takže... Ale dobre. Existujú, naozaj bolo by veľmi zaujímavé, keby debaty povedzme z Tokia, z rokovania Medzinárodného menového fondu spred mesiaca, kde naozaj existujú už úvahy a odporúčania, však ich môžete čítať aj na stránkach skôr európskej ako našej tlače, hovoria o tom, že tá konsolidácia je príliš rýchla a že to ochladzovanie spôsobovalo zavŕtavanie sa vlastne viac a viac do zeme, čoho evidentným príkladom sú krajiny, ktoré sú v programoch, Grécko, Španielsko, Portugalsko. To znamená krajiny, ktoré musia rýchlo, šokovo znižovať deficit, sa samozrejme dostávajú do problémov svojich reálnych ekonomík, pretože strácajú palivo na ten rast a šokovo to pôsobí samozrejme aj na reálnu ekonomiku. Ale dobre, poďme teda k číslam príjmov a výdavkov. Podiel príjmov a výdavkov v nami diskutovanom rozpočte je medzi – a to sú teraz korektné čísla po prijatí pozmeňováku a rozpustení rezervy – 72 na strane príjmov ku 28 až 66 ku 34, čiže dva ku jednej. A to závisí od toho, prečo hovorím dve rôzne čísla, záleží to od toho, ako dopadne tá rezerva z druhého piliera, aká bude veľká a ako dopadne, hej. Čiže v prípade, že sa tá rezerva nepoužije na výdavky, čo si dovolím vám povedať už dnes, že sa nepoužije, tak to bude dva ku jednej. To znamená 66 ku 34, a nie to strašné číslo 83 ku 17, ktoré tuná už niektorí opisovali od Ivana Mikloša. Nie je to pravda. Je to, tieto čísla, ktoré vám hovorím, a nemám úmysel, aby ste ma usvedčovali zo lži, čiže 72 ku 28, alebo 66 ku 34, to je to rozmedzie, kde to môže skončiť v závislosti od toho, ako skončí aj tá rezerva. Takže v tomto jeden z vašich „svätcov“ zavádzal. Rovnako úmyselne nehovoril pravdu o pomere príjmových a výdavkových opatrení v roku 2011. Tento pomer bol 43 ku 57, kolegovia, 43 ku 57. Konsolidácia, ktorú vykonáme v budúcom roku, patrí medzi jednu z najväčších a najťažších v histórii našej krajiny. Deficit oproti scenáru nezmenených politík, takzvaný MPC scenár, znížime o 3,3 % hrubého domáceho produktu, o 3,3. Pre porovnanie, to sa nebude páčiť pravici, ale veď je na to, dúfam, že rešpektovaný, aj komentár Inštitútu finančnej politiky, tak pre porovnanie: konsolidácia minulej vlády bola podľa tejto istej metodiky len vo výške 2,5 percenta. Totiž našim predchodcom sa akosi zázračne nepodarilo tento scenár rokov 2010 alebo 2011 kontra 2010 urobiť. Bol to len odhad. My sme si dali túto námahu, no a vyšlo to trošku horšie pre vás ako pre nás, ale aj to sa stáva. No a treba povedať, že túto konsolidáciu musíme urobiť len krátko po tom, ako sa po predchádzajúcej konsolidácii v roku 2011 a samozrejme, že v tom 2011. roku sa vyčerpali mnohé rezervy aj ľudí, aj krajiny, aj verejnej správy, aj firiem, a samozrejme teraz je to naozaj v čase hroziacej recesie v eurozóne. No a o roku 2012, to som vám už hovoril. A to je otázka svedomia vášho ako takého. Podiel príjmu rozpočtu verejnej správy sa udržuje od roku 2010 mierne nad 32 %, čiže, pričom v roku 2015 sa dokonca očakáva, že poklesne pod úroveň 31,7 %, podiel príjmov na hrubom domácom produkte, čo je tiež v rozpore s nejakým ideologickými mantrami, o ktorých tu vzniknete hovoriť. Čísla o tom vôbec nehovoria. No a na rozdiel od stabilnej úrovne príjmov sa výdavky rozpočtu verejnej správy znížia z úrovne 40 % HPD roku 2010 na necelých 34 % roku 2015, čo nehovorím s nejakou ľahkosťou v hlase, lebo to je samozrejme v rozpore s tým, čo musíme mať z hľadiska úmyslu udržania kvality a dostupnosti verejných služieb. Ale dnes je to v rozpore s realitou úrovne príjmov, sily reálnej ekonomiky a cieľa a povinnosti znižovať deficit. Čiže čo by som vám ešte vytkol asi? Viete, rozdiel medzi nami, a to ani, teraz hovorím k ľuďom, ktorí tu zostali a si to možno nezaslúžia, ale rozdiel medzi nami je ten, že vy ste neskutočne namyslení. (Smiech v sále.) A to je, to je ten rozdiel, ktorý je medzi nami, tá neskutočná sebadôvera a schopnosť proste prezentovať svoje videnie sveta ako jediný možný scenár, ako jediný možný scenár, s ktorým sa dá proste prežiť. Ja musím povedať, že, a budem hovoriť za seba, človek by mal hovoriť za seba, s veľkou pokorou a rešpektom proste pristupujem a budem pristupovať po tie mesiace a roky, čo sa budem musieť boriť s tým, čo sa volá verejné financie. Odkaz je úplne jasný, ideme do veľmi ťažkého obdobia roku 2013, ktoré, či sa vám, môžete to maľovať na modro, fialovo, ako modrinu pod okom, a kľúčové, kľúčové, čo sa bude diať mimo nás a nie u nás, to je absolútne kľúčové, ak slovenská ekonomika spomalí pod vplyvom externého prostredia o jeden percentuálny bod, bude to znamenať ďalší výpadok daňových príjmov asi o 200 mil. eur. To si proste treba uvedomiť. Ja si dokonca myslím, že si to ani vy neprajete na strane opozície, aj keď dnes, keďže viete čítať čísla, prognózy, čo sa môže diať v budúcom roku, sa to snažíte prilepiť, prilepiť na nás. Ale tie opatrenia povedzme o Zákonníku práce, ako ja si veľmi dobre pamätám ten cieľ minulej vlády, ktorý bol pomenovaný tiež Ivanom Miklošom, a povedal vtedy, že chceme mať Zákonník práce, ktorý nás bude zaraďovať medzi prvú desiatku krajín OECD. To, čo sa teraz udialo zmenami, ktoré do veľkej miery sú, sú z pohľadu fungovania Zákonníkov práce v Európe, vyspelej Európe, sú plastickou chirurgiou tie naše zmeny, nás dostávajú na priemer OECD. Priemer OECD, kde sú samozrejme krajiny ako Spojené štáty, Nový Zéland, Austrália. Žiadna katastrofa, kolegovia. Dokonca, ak ideme, a teraz si to priznáme úplne, úplne reálne, ak ideme do obdobia tlaku na prepúšťanie, tak proste tí ľudia môžu dostať odstupné napríklad. To znamená, ich situácia sa zlepší po prvom januári. A nechcite, kto mal možnosť zamestnávať, nechcite mi zase povedať, že len pod vplyvom Zákonníka práce sa teraz niekto rozlúči s tisíckami svojich zamestnancov. To nie je tak, jednoducho zase tých ľudí zobrať ako do práce. Toto proste miešanie, to sú tie neskutočné legendy. Proste zavedenie rovnej dane v roku 2005 samozrejme sa vám prekrýva so vstupom do Európskej únie, s tým, že Slovensko objavili investori ako čiernu dieru po Mečiarových vládach, s tým, že sme mali vlastne investičný deficit. Mnoho prekrytí. A tu proste niekto nemá hanbu o tom hovoriť, že to je jediný zázrak, ktorý túto krajinu proste, to ani nikto z vás nemôže tomu veriť, že to tak v skutočnosti je. Bol to jeden z kamienkov mozaiky. A vtedy dôležitý z hľadiska imidžu krajiny, ktorá bola poznamenaná škaredým káčatkom nejakej minulosti. Problémom ale je, opäť odkazujem na posledný komentár IFP, že medzi rokmi 2004 a 2012 príjem z dane z príjmov, z podnikania fyzických osôb klesol o polovicu. To sú tí klasickí podnikatelia, živnostníci, ak to chceme proste povedať. Výber dane, tejto dane klesol o 51 percent. Tí ľudia neplatia dane. Proste pri tých najlepších podmienkach, ako chcete... (Ruch v sále.) No chcem vám povedať, nariekate nad vracaním živností. Veď sami minulý rok, takto dozadu, keď ste robili tú slávnu odvodovú reformu, takú tú slávnu z tých sto zákonov, čo tu bolo otvorených v jednom, superhrubú mzdu ste to nazvali, ten projekt, tak jeden z dôvodov alebo z príčin, prečo ste to robili, bolo pomenované, že máme falošné živnosti, že máme nárast o 50 000 živností z roka na rok, čo boli ľudia vytláčaní z pracovného pomeru do živnostenských pomerov. No tak ako, ako návrat z tejto strany rieky je úplne logický po sprísnení odvodových pravidiel. Druhá vec, v akej atmosfére na trhu práce sa to bude diať a s akými následkami na náklady práce u zamestnávateľa, s akou ochotou prenášať tieto náklady práce, zvýšené náklady práce na vrub nákladu zamestnávateľa alebo na vrub menšieho príjmu tých ľudí. Je to veľmi zložitá situácia, ale sami dobre viete, že je to krok smerom, na ktorom by sme sa zhodli niekedy, keby sme boli spolu v nejakej koalícii. Ale nie sme. Ani nebudeme dlho. (Smiech v sále.) Ani dlho nebudeme. No, takže ešte o realizme, áno, trošku. Nie o socialistickom realizme, ako by tu niekto hovoril, ale o realizme ako takom. No, hnevalo ma zopár ľudí, naozaj ani nie takí, ktorí by si to proste mali dovoliť podľa mňa, trhalo rozpočet, alebo trhalo tu stránky. No, sú to imitátori, nehnevajte sa. Tí konkrétni páni sú imitátori, snažia sa imitovať jedného konkrétneho človeka, ale na nesprávnom mieste a v nesprávnom čase. (Hlasy v sále.) A je to, presne, opakovaný vtip už nie je vtip. A radi sa odvolávate na napríklad na stay plane alebo vyjadrenie rozpočtovej rady. Viete, že som jeden zo spoluautorov zákona alebo zo spolupredkladateľov, lebo autorstvo ťažko niekomu priznať. Je to spoločné dielo, mám na mysli zákon o rozpočtovej zodpovednosti. A je to oveľa zložitejšie mať proste za chrbtom takého psa strážneho, ako je rozpočtová rada. A ja som ten prvý, ktorý si to teda musí ako vyskúšať. Ja by som, mne by sa strašne teraz hodilo, keby takáto istá rozpočtová rada už hodnotila rozpočet za rok 2012 alebo 2011, nemuseli by sme sa tu teraz prieť o to, také, onaké číslo, a boli by ste menší frajeri, kolegovia, čo sa týka roku 2012 a 2011, a menej bludov by sa tu mohlo rozprávať. Ale dobre, začína hra, ktorá odteraz by mala mať rovnaké pravidlá pre všetkých, ktorí prídu po nás, a je to dobrá vec. Ale ak sa teda tuná vytrhávali len vety tom, aký je ten rozpočet rizikový, tak treba aj vytrhnúť vetu o tom, že je transparentný a že má oveľa viac informácií ako rozpočty predtým. Lebo to tam je napísané čierne na bielom. A súčasťou tohto prístupu je aj to, čo sa udialo formou pozmeňujúceho návrhu v pléne, čo je otázka procedúry vedenia Národnej rady a tejto snemovne. Do procedúry mňa nemiešajte, kolegovia. Týmto pozmeňovacím návrhom sa zreálňovali príjmy. Viete veľmi dobre, že mohli sme si túto informáciu nechať pre seba, pretože sme sa to dozvedeli tak pred desiatimi dňami, ako všetky zlé správy sme sa od apríla dozvedali vo veľmi krátkych časových intervaloch. Mohli sme si to nechať pre seba, ale práve preto, aby sme sa pokúsili proste hrať s kartami, s čistým stolom, tak sme to proste premietli do tej rezervy. Premietli sme to do tej rezervy a zreálnili sme príjmy, aj keď sme si boli vedomí, že vydávame tým negatívne signály a vydávame sa na pospas možnosti, že nás budete proste chcieť stotožniť s poklesom týchto príjmov, s opatreniami, ktoré sme prijali. Ja vás musím, ale upozorniť, že tá situácia je oveľa zložitejšia. A veľmi dobre viete, že pokles príjmov štátneho rozpočtu začal naozaj nie na jeseň tohto roku, ale začal na jeseň minulého roku. Veď s tým sa boril aj rozpočet v roku 2012, že tam proste bol prepad o 500 mil. eur. To sú proste znaky, ktoré tu máme zakomponované, a ktoré do veľkej miery samozrejme súvisia s reálnym vyčerpaním možností našej krajiny. Z hľadiska vyčerpania, lebo sme štvrtý rok v kríze. Treba si to uvedomiť. A vyčerpaná je nielen ekonomika, ľudia a firmy a inštitúcie, ale to samozrejme je spojené aj s takou skazenou atmosférou, o ktorej som hovoril predtým. A tá téma daňových únikov je neskutočne vážna a z tejto témy ja mám osobne strach. Z tejto témy ja mám osobne strach. A zamieňanie si výberu, horšieho výberu DPH s nejakými opatreniami na trhu práce napríklad, tak to je úplný nezmysel. To je proste otázka kultúry alebo prístupu ľudí k tomu, že čo je normálne, a vnímania toho, že keď niekto neplatí dane, tak jednak absolútne poškodzuje podnikateľské prostredie a má neodôvodnenú výhodu cez cenovú konkurenciu a cez proste všetko to, čomu sa hovorí neplatenie daní, a na druhej strane je to proste, sú to prostriedky, ktoré chýbajú na financovanie verejných služieb. Čiže my nemáme momentálne inú možnosť ako to, že tieto sadzby, a niektoré sadzby hranične nastavené z hľadiska udržateľnosti, musia zostať na tejto výške, pokiaľ sa nepodarí zlepšiť výber daní a znížiť výdavky na samotné fungovanie štátu. Toto považujem za tú víziu, ktorá tu mnohým chýba. A možno sa zdá niekomu technokratická, ale je tak kľúčová z hľadiska skutočného financovania toho, čomu hovoríme verejné služby ako také. Máte pocit, že nie je otázkou vízie to, čo sa má udiať v školstve napríklad v budúcom roku? Čo vôbec nebude žiadna prechádzka ružovou záhradou, lebo to, o čom sa teraz potichu alebo nahlas začína hovoriť, sú zásadné zmeny v regionálnom školstve, a ktoré sa budú týkať aj počtu učiteľov, počtu žiakov v triedach, ale aj siete škôl. To sú informácie, ktoré som verejne a mnohokrát použil, ale my máme stovky škôl, ktoré sa zmestia do jedného autobusu. My máme počty málotriedok, škôl do 150 žiakov, by som vám mohol vymenovať. A to sú proste problémy, ktoré sú spojené samozrejme s fungovaním samosprávy. To znamená, ten prevodník nie je priamo o rozhodnutí ministra takého alebo onakého, vlády, premiéra, ale je to o veľmi problematickom dohadovaní sa so samosprávou a dokonca o animozitách medzi jednotlivými dedinami a obcami ako takými. Máte pocit, že sa dá bez nejakej námahy zmeniť situácia v zdravotníctve? No nejde to. A samozrejme, že sa to musí týkať aj siete, hej, z hľadiska obslužnosti, kvality, počtu lôžok. To sú proste... A súčasťou toho, samozrejme, je aj život, ktorý sa týka zdravotných poisťovní. (Vystupujúcemu bol podaný pohár vody.) Takže, takže naznačujete mi, že mám končiť asi. Ďakujem. (Hlas z pléna.) Áno. Takže toto sú, toto sú... Možno, že tieto vízie nie sú pomenované úplne exaktne v štátnom rozpočte, možno nie sú pomenované v programovom vyhlásení vlády, ale hovorím s plnou vážnosťou, že život a realita budúceho roku a budúcich možno osemnástich mesiacov nás nevyhnutne dovedie k tomu, že v týchto kľúčových oblastiach, školstvo, zdravotníctvo, výber daní, musia nastať zmeny. Bez týchto zmien nie sme schopní doručiť cieľ, záväzok znižovania deficitu, udržania dlhu pod kontrolou a tým pádom schopnosti sa financovať. Lebo odkaz verejnosti, ktorá nás určite teraz má v paži, v tomto čase, odkaz verejnosti je jasný. Nejde o plnenie nejakých fetišov, čísel. Ide o to, že Slovensko je, ako celá Európa, zadlžená krajina, ktorá má vyše 30 mld. eur dlhu, ktorý si každý rok musí rolovať. Ten objem je niekde vo výške od 7 do 9 mld. eur. Dnes vôbec nie je samozrejmé si požičať peniaze za prijateľných podmienok. Už vôbec to nie je samozrejmé. Niekedy to samozrejmé bolo. Ak sú štáty Európy drogovo závislé na peniazoch a na dlhoch, tak vďaka finančným trhom, ktoré ich do toho navádzali. Pamätáme si všetci časy, keď nás ťahali za rukáv a všetci nám núkali: požičajte si, požičajte si za najlepších podmienok, „svopujte“, robte proste všelijaké operácie neuveriteľného rozsahu. Dnes tie isté finančné trhy, nenávidím výraz finančné trhy, lebo sú to konkrétni ľudia, tí istí konkrétni ľudia diktujú: znižujte platy, znižujte platy, plaťte menej, neplaťte verejné služby! A diktujú to urobiť z roka na rok, čo je samozrejme neúnosné pre životnú úroveň ľudí. Čiže veci, o ktorých som hovoril, je nevyhnutné doručiť. A či sú, alebo nie sú v rozpočte, to vás, páni, trápiť nemusí, to môže trápiť mňa a môjho premiéra, ktorý sa s touto situáciou bude musieť vysporiadať. Pristavím sa ešte pomalinky pri arbitrážach, lebo to bola taká aktualitka z minulého víkendu. No, viete, Slovensko zatiaľ prehralo len jednu jedinú arbitráž. Tá arbitráž sa volala ČSOB. Stálo nás to 25 mld. korún, náklady na právne zastupovanie 650 mil. korún. Ináč dnes by mala byť na vládnej stránke. Už je aj podrobná analýza všetkých arbitráží, ktoré sú rozbehnuté, a zistíte, že arbitráže sú veľmi zaujímavý biznis tých, ktorí štáty žalujú, a štáty žalujú zo všelijakých motívov všelijaké entity. Pomenujme, že U. S. Steel začal arbitráž voči Slovensku vďaka emisnej dani, ktorú ste s takou slávou tu schválili pred vyše rokom, vďaka poplatkom SEPS-u. Spomeňme, že SPP začal, alebo akcionári SPP uvalili na Slovensko arbitráž kvôli cenovej regulácii. Spomeňme, že za pochybenia daňových úradov sme boli v arbitráži, ktorú sme, chvalabohu, vyhrali. Spomeňme, že nám hrozí za vypnutie nejakého rádia CD International ešte za Mečiara, že od nás niekto proste pýta stovky miliónov eur. Spomeňme úplne najnovšiu a najväčšiu arbitráž, ktorá sa rozbieha v druhom kole, a týka sa ložiska mastenca kdesi na Slovensku, za 1 mld. 200 mil. eur. Miliarda 200 mil. eur. V tejto oblasti všade sa budeme musieť brániť tak, ako sa budeme urputne brániť aj v prípade Unionu. Budeme sa urputne brániť a veľmi dobre viete, že nie sme na konci tohto príbehu. K Ľudovi Kaníkovi, ešte spomeniem, ja sa vôbec nebudem vysmievať jeho návrhu minidane a som dokonca pripravený akýkoľvek ďalší návrh preskúmať. Samozrejme s tým odkazom, že neexistuje žiadne perpetuum mobile a že takto mediálne formulovaná daň, konštruovaná, ako ju navrhol, by určite automaticky sa naozaj mohla prenášať aj na spotrebiteľa, na konkrétneho užívateľa tej-ktorej služby, ale v prostredí, keď sa formuje návrh tzv. FTT a vôbec nie je jasný, máme za povinnosť proste preskúmať každú, každú možnosť tak, aby bola v súlade, samozrejme, s európskym právom a kompatibilná s opatreniami, ktoré sa na tejto úrovni budú prijímať. A ak by som mal hovoriť o cieľoch a snoch, tak tie sny sa samozrejme pretavujú do fungovania modernej verejnej správy, ktorú si môžeme predstaviť na tom najobyčajnejšom úrade, či už obecnom, alebo ktorý je najbližšie k ľuďom, alebo obvodnom, ktorý po novom má sústreďovať vlastne všetky tie obslužné činnosti štátu. Ale napríklad aj naozaj v znížení nákladov na prácu vo forme zníženia odvodového zaťaženia a napríklad zrušenia zdravotných odvodov, ak by to bolo v budúcnosti možné. Len to sú témy, ktoré sú dnes v úrovni snov z hľadiska našich nákladov a výdavkov. Mám na mysli hlavne tých, ktoré sú dané z hľadiska zákona, ktoré sú každý rok indexované, a z hľadiska príjmov, ktoré máme k dispozícii. To znamená, ak sa nevysporiadame s neduhmi, ktoré som pred pár minútami spomenul, je ťažko snívať a spoliehať sa na to, že by sme mohli znížiť náklady na prácu, aj keď pokusy a snahu z hľadiska hlavne sťahovania nožníc medzi zdaňovaním kapitálu a práce, tak tie sú už pretavené do legislatívnej podoby u daňových zákonov, ktoré boli prijaté pred pár dňami. Mal by som tu ešte možnosť samozrejme hovoriť hodiny a možno aj minúty o prešľapoch tých-ktorých ľudí, ale dnes to už asi ani nemá význam. Ale počuť o šetrení od predstaviteľov, ktorých nominanti utekali ako potkany z potápajúcej sa lode v marci tohto roku, mne sa to ani nechce komentovať. Ale dávam všetkým do pozornosti takú správu NKÚ o hospodárení Tiposu za rok 2011, na základe ktorej budem žiadať, možno aj v civilnom konaní, vrátenie tantiém vo výške 510 000 eur od nominantov jednej strany, ktorí si naozaj nechali vyplatiť v desiatkach tisícoch tantiémy z firmy, ktorá neodviedla žiadne dividendy štátu a ktorá, o Tipose hovorím, ktorá vyplatila, do marca sa zaviazala 70 % celoročného plánu reklamných aktivít, vyplatila na rôzne tenisové a iné dobročinné spolky. A musím spomenúť napríklad aj SZRB, lebo hovorím o svojej agende, čo mám ja v košiari, že ak predstavitelia tejto banky poskytli úvery, a kľúčovo ich poskytli opäť v marci, po voľbách, v objeme 41 mil. eur, 41 mil. eur, boli poskytnuté úvery v rozpore s rizikami, v každej banke máte ľudí, ktorí musia posudzovať riziko, a títo členovia úverových výborov, ktorí zodpovedajú za riziko, neodporúčali tieto úvery poskytnúť, tak napriek tomu boli poskytnuté, veľmi sofistikovaná krádež, ktorá sa samozrejme môže prejaviť až o niekoľko rokov v čase splatenia tohto úveru. Môžem len oznámiť, že SZRB bude tento rok v strate, pretože na základe šetrenia Národnej banky musela dodatočne vytvoriť opravné položky na rizikové úvery v objeme 10 mil. eur. To znamená, dividendy neodvedie v budúcom roku. To je o tom žmýkaní štátnych podnikov. Toto je tiež jeden zo štátnych podnikov. A o tom, ako sa dá pristupovať k fungovaniu. To je o tom, že vždy je dôležité nielen čo sa hovorí, ale aj kto to hovorí. A to je o tých odkazoch, kto má možnosť a šancu šetriť. Dobre. Opakujem, uvedomujem si riziká rozpočtu na budúci rok. Spočívajú vo vzťahu so samosprávou. Spočívajú v zdravotníctve. Spočívajú v školstve. V celkovej snahe po vyšších mzdových nárokoch, ktoré naozaj z hľadiska toho, že tiež som len človek, považujem za legitímne. Považujem za legitímne, že končí trpezlivosť s nulovým rastom miezd pri niekoľkopercentnej inflácii, s ktorou bojujeme niekoľko rokov, to znamená s reálnym poklesom miezd, ale na ktoré nemáme peniaze. Takže toto sú riziká, ktoré sú na stole. Plne si ich uvedomujem, a opakujem to, čo som povedal v úvodnom slove. Toto nie je rozpočet, ktorý po jeho schválení zajtra, a viete veľmi dobre, že schválený bude, by mal niekde byť odložený do skrine. Budeme sa ním musieť naozaj na týždňovej, mesačnej báze zaoberať, špeciálne vo vzťahu k samosprávam, kde budeme musieť vzhľadom na tie obmedzené možnosti ten monitoring nastaviť naozaj na mesačnej a nie nejakej polročnej báze. Musíme mať absolútnu vedomosť, ako samosprávy rešpektujú memorandum, ku ktorému sme sa spoločne zaviazali. No a kľúčové budú samozrejme makroekonomické prognózy v polovici februára. Potom Európska komisia vo februári, v apríli. To sú všetko informácie, s ktorými budeme musieť on-line pracovať. A tomu budeme musieť samozrejme prispôsobovať aj výdavkovú politiku, ktorú budeme mať stále v rukách. Na tej príjmovej, viete, ktoré riziká sú, to je otázka samotného výberu daní, ktorý už dnes je stále neefektívny, ale neprijímam, opäť opakujem, neprijímam a považujem za urážku informáciu o tom, že my sme na tento vývoj rezignovali. My naň rezignovať nemôžeme a nechceme. Ale snáď pre vysvetlenie tu niektorým kolegom z KDH, my si akúkoľvek pohnútku z hľadiska lepšieho výberu daní nevieme rozpočtovať v rozpočte. Rozpočet sa konštruuje tak, že máte bázu, skutočnosť, a z tej skutočnosti robíte prognózu na základe nejakého makroekonomického prostredia. My sa nemôžeme rozhodnúť, že my si zlepšíme výber daní budúci rok o 300 mil. eur. No, môžeme sa rozhodnúť, ale nemôžem si to napísať do rozpočtu, lebo by mi to nikto neuveril. Ani komisia, ani výbor pre prognózy daňové a ani rozpočtová rada ako taká. Takže my môžeme len sami seba presvedčiť, prekvapiť, najprv presvedčiť a potom prekvapiť, tým, že doručíme lepší výber daní, zlepšíme príjmy, ale opačne to nejde. Čiže, uvedomujúc si všetky tieto riziká, riadenie rozpočtu na mesačnej báze. Ak som v úvode hovoril o odvahe, šťastí a zdravom rozume, tak všetky tieto faktory naozaj budeme, atribúty budeme potrebovať. A pevne verím, že aj všetci tí, ktorí ste tento rozpočet ixkrát prekliali, a možno sa niektorí veľmi nezodpovedne tešíte, že by tie vaše predpovede a chmáry sa mali naplniť, že napriek tomu, že väčšina z vás, aj z tej opozície, si nepraje, aby sa Slovensko dostalo do obrovských turbulencií budúci rok. Nemôžete si to priať, pretože tiež žijete v tejto krajine. Takže poprosím všetkých tých, ktorí môžu mať pochopenie a strpenie, aby nám držali palce. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) | [
"(Vyslovené s pobavením.)",
"(Smiech v sále.)",
"(Reakcia na hlasy z pléna.)",
"(Smiech v sále.)",
"(Ruch v sále.)",
"(Smiech v sále.)",
"(Hlasy v sále.)",
"(Vystupujúcemu bol podaný pohár vody.)",
"(Hlas z pléna.)",
"(Potlesk.)"
] | 4,106,502 |
19 | 2024-09-10 | Autorizovaná rozprava | 166 | Žiga, Peter, podpredseda NR SR | Peter | Žiga | podpredseda NR SR | Ďakujem pekne, pán minister. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Michalovi Bartekovi, aby nás informoval so spravodajskou informáciou. | [] | 4,176,807 |
55 | 2022-02-11 | Autorizovaná rozprava | 98 | Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Laurenčík | podpredseda NR SR | Na vaše vystúpenie evidujem šesť faktických poznámok. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Vladimíra Marcinková, nech sa páči. | [] | 4,100,676 |
35 | 2014-06-10 | Autorizovaná rozprava | 28 | Paška, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Paška | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 128 prítomných, 50 za, 1 proti, 77 sa zdržalo. Nebudeme pokračovať v rokovaní. Pán poslanec Přidal uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pánov poslancov Zajaca a Hudackého na vydanie zákona č. 725 o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách. Je to tlač 964. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Zajaca a Jána Hudackého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 964.) | [
"(Hlasovanie.)",
"(Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Zajaca a Jána Hudackého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších pre... | 4,228,492 |
50 | 2005-09-23 | Autorizovaná rozprava | 46 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | A prosím znovu predsedu zahraničného výboru pána poslanca Pavla Pašku, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch. | [] | 4,018,611 |
7 | 2020-05-14 | Autorizovaná rozprava | 55 | Pellegrini, Peter, podpredseda NR SR | Peter | Pellegrini | podpredseda NR SR | Pán poslanec Linhart, nemôžte reagovať s faktickou, prosím, vypnúť si. Ďakujem. Posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Taraba, nech sa páči. | [] | 4,163,140 |
28 | 2021-05-13 | Autorizovaná rozprava | 112 | Podmanický, Ján, poslanec NR SR | Ján | Podmanický | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, dajte hlasovať o mojom procedurálnom návrhu, že Národná rada Slovenskej republiky zaväzuje vládu Slovenskej republiky okamžite uvoľniť finančné prostriedky na dofinancovanie Matice slovenskej. Odôvodnenie: Matica slovenská sa nachádza v zúfalej finančnej situácii a je nútená prepúšťať kmeňových zamestnancov. Situácia sa nezlepšila ani po rôznych prísľuboch zo strany vládnych politikov, práve naopak. Ministerka kultúry pani Milanová pokračuje v politike stanovenej na začiatku jej funkčného obdobia, ktorá sa nedá nazvať inak ako finančná likvidácia Matice slovenskej. Včera vláda navýšila deficit rozpočtu o neuveriteľných 3 a pol miliardy eur. Počúvame o miliónoch, ktoré idú na rôzne podporné aktivity pochybného významu. Stovky miliónov sa rozhadzujú na nezmyselné testovanie. V tejto situácii nemôže byť pre vládu problém nájsť 400-tisíc na dofinancovanie Matice. | [] | 4,138,586 |
26 | 2013-10-24 | Autorizovaná rozprava | 91 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec Uhliarik, nech sa páči. | [] | 3,878,905 |
23 | 2011-09-14 | Autorizovaná rozprava | 351 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Pán poslanec Viskupič. | [] | 4,147,347 |
78 | 2022-12-21 | Autorizovaná rozprava | 104 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Ďakujem pekne. Týmto sa otvára rozprava. Poprosím aj pána poslanca Šefčíka, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu k tomuto bodu. Ďakujem veľmi pekne. Do rozpravy sa ako jediný hlási pán poslanec Marián Viskupič. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. | [] | 3,873,996 |
48 | 2021-11-04 | Autorizovaná rozprava | 159 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Prerušujem rozpravu do 17.04 hod. a potom budeme hlasovať. (Prestávka.) | [
"(Prestávka.)"
] | 4,073,338 |
47 | 2015-02-18 | Autorizovaná rozprava | 11 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | Ďakujem pekne, pán spravodajca, ďakujem. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Na úvod o vystúpenie požiadal podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky, ktorý prednesie stanovisko vlády k návrhu poslancov na vyslovenie nedôvery členovi vlády. Nech sa páči, pán podpredseda a minister financií, máte slovo. | [] | 3,921,217 |
51 | 2021-12-08 | Autorizovaná rozprava | 25 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Šesť faktických poznámok. Ako prvý pán poslanec Richter. | [] | 3,889,940 |
12 | 2011-02-03 | Autorizovaná rozprava | 68 | Paška, Pavol, poslanec NR SR | Pavol | Paška | poslanec NR SR | Pán predseda, žiadam o vystúpenie v zmysle § 35 ods. 5. | [] | 4,195,378 |
48 | 2021-11-03 | Autorizovaná rozprava | 24 | Kuffa, Štefan, poslanec NR SR | Štefan | Kuffa | poslanec NR SR | No pán Budaj tu nebol, tak ja začnem ním, lebo teraz prišiel, pán kolega Takáč, a ty si ho spomínal v rámci rozpravy, tak nech si to vypočuje. Pán Budaj sa stal predĺženou rukou neziskových organizácií, ktoré nám chcú zničiť našu prírodu, naše lesy a nás obrať o všetko. A ja ťa trošku opravím. Nie je to sedemtisíc ľudí, ale sedemtisícpäťsto ľudí, pán Budaj, príde o práce. Sedemtisícpäťsto ľudí na vidieku a plus ďalšie tieto firmy alebo možno aj podnikatelia aj podniky, ktoré tam sú, prídu o prácu. Prídu o prácu aj ľudia na našich pílach. Čo chceme všetko zlikvidovať, prosím vás pekne? To je čo?! Tak ako tu v rámci rozpravy zaznelo, veď my kto z tých stopäťdesiatich poslancov, ktorí sme tuná, a mu nezáleží na ochrane prírody alebo na životnom prostredí, aby sme pre ďalšie generácie zachovali tú prírodu. Veď hádam všetkým nám na tom záleží. Ale my predsa nemôžeme urobiť jednu zoologickú záhradu zo Slovenska a jedno veľké chránené územie. To v žiadnom prípade nemôžeme dopustiť. A tá ľudská ruka, tá práca, ktorá dotvára ten charakter toho regiónu, tá je veľmi dôležitá. Trošku niektorých kolegov chcem poopraviť, že o ľuďoch hovoríte ako o genetickom materiáli, tak to by som celkom nie takto nehovoril, prepáčte, ale to v rámci rozpravy poviem. Hej. Ale tá ľudská ruka, ten človek, keď sa z vidieka vytratí, my ho tam už nedostanem. To čo tuná je, niektorí kolegovia tu aj povedali, že sa nám vyprázdňuje a máme z našich slovenských dedín skanzeny. Toto chceme? Prídete do dediny a živého ducha tam nebude? Prosím vás pekne, my keď vyženieme ľudí z vidieku, ťažko ich späť vrátime. Čo naše ženy majú robiť slúžky tuná v Bratislave? Lebo pán Budaj si zmyslí, že jaká zonácia alebo proste národné parky a bezzásahové územia. A jeden a pol miliardy na tristotisíc hektárov chce takto vyhodiť ako do vzduchu. Presne, ide o peniaze, ale nie o rozumne investované, ale o rozkradnutie peňazí. | [] | 3,925,505 |
18 | 2020-12-03 | Autorizovaná rozprava | 42 | Kolíková, Mária, ministerka spravodlivosti SR | Mária | Kolíková | ministerka spravodlivosti SR | Ďakujem veľmi pekne. Ja by som iba veľmi krátko chcela reagovať. Komisia, ktorá tu bola zriadená pri ústavnoprávnom výbore, mala som tam aj predstaviteľa za ministerstvo spravodlivosti, takže neviem, ktorí ústavní právnici, kľudne si ich vymenujme. Pokiaľ ja viem, áno, jeden bol výhradne proti, ostatní sa skôr vyjadrili za, niektorí mali výhrady, ale vo väčšine skôr to bolo pochopenie. Takže, ak tu ideme pracovať s komisiou, ktorá mala k tomuto nejaké zásadné výhrady, nie je to pravda. Akože kľudne si môžeme povedať mená, ja ich viem konkrétne, ako sa k tomu vyjadrovali, nie je to pravda, čo hovoríte, pán poslanec. Takže podľa mňa prikrývať sa komisiou, že podporuje vaše vnímanie, nie je pravdivé. Tak to potom, potom to hovorme naozaj, ako to bolo a nepoužívajme tu pojmy a nejaké orgány nepravdivo. To k tomu. Naopak, ja si myslím, že keby sme si naozaj tu robili vážnu debatu s ústavnými právnikmi, tak by to bolo skôr podporené, pretože je toto predvídateľný spôsob. Ja úplne rozumiem a teším sa, samozrejme, lebo to vnímam ako veľmi legitímnu diskusiu na vyjadrenie pána predsedu Ústavného súdu a úplne legitímne to vnímam v tomto momente istým spôsobom ako keby boj, ale normálny demokratický boj medzi dvoma inštitúciami, ústavodarca verzus Ústavný súd, ako to bude s novou kompetenciou. Je úplne namieste vypočuť si, ako sa k tomu stavia Ústavný súd. Ja si myslím, že každý orgán, ktorému sa odoberá niečo, čo si prisvojil, už teraz akokoľvek to zoberieme, tak sa mu to nebude páčiť, keď bude mať o nejakú kompetenciu menej. Beriem to za úplne legitímnu vážnu debatu, ktorá je namieste, aby tu bola. Som veľmi rada, že tu pán predseda je. Podľa mňa túto diskusiu aj tento dialóg treba spoločne zviesť, ale je úplne namieste a legitímny postoj ústavodarcu, tak ako sme ho vyjadrili, a žiadna obava za tým nemusí byť z toho, že by sme išli demolovať demokraciu. Skutočne nie, keď si porovnáme aj právne poriadky s inými krajinami, to vôbec nie je tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) | [
"(Prerušenie vystúpenia časomerom.)"
] | 4,088,489 |
3 | 2012-06-28 | Autorizovaná rozprava | 253 | Chren, Martin, poslanec NR SR | Martin | Chren | poslanec NR SR | Ďakujem veľmi pekne. Alojz, ja som veľkým zástancom priamej demokracie a mnohí moji známi, ktorí nezdieľajú tento názor, často používajú argument, že ten, kto presadzuje priamu demokraciu, asi nikdy nebol na domovej schôdzi. No po tomto im môžem povedať, že občas sa taká domová schôdza dostane aj do systému zastupiteľskej demokracie. Ale inú otázku na teba mám. Čo je lepšie, byť v parlamente a nesedieť tu, alebo poctivo tu sedieť a nehlasovať za zrušenie imunity? A poobzeraj sa medzi svojimi kolegami, kto bol ten jediný, kto to dnes neurobil. | [] | 4,033,024 |
51 | 2015-05-12 | Autorizovaná rozprava | 185 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | Pán poslanec Hraško. | [] | 3,988,067 |
26 | 2004-05-19 | Autorizovaná rozprava | 12 | M. Chovanec, poslanec: | M | Chovanec | poslanec | Po prvé, kvantifikovať skutočné potreby a kapacity na zabezpečenie adekvátnej liečebno-preventívnej starostlivosti so súčasnou reštrukturalizáciou zdravotníckych zariadení. Zdravotnícke zariadenia, ktoré sa ukážu ako nadbytočné - a niet sporu, že také sú -, následne uzatvoriť a ukončiť ich činnosť. Tieto opatrenia by viedli aj k zreálneniu potrieb počtu zdravotníckych pracovníkov. Po druhé. Až po vykonaní týchto opatrení na základe znalosti potrieb hľadať možnosti dofinancovania systému, ktorý bol dlhodobo podfinancovaný predovšetkým vinou štátu. Čo vykonal pán minister so svojím tímom doteraz? Novelizáciou zákona 277 zaviedol 20-korunové poplatky. Podstatná časť zo získaných prostriedkov išla do vrecák súkromných lekárov. Finančne sa systém z týchto zdrojov prakticky vôbec neposilnil. Pán minister zdôrazňuje, že sa obmedzila spotreba. Vyjadrím sa k tomu neskôr. Príjem pre nemocnice z vyzbieraných 50 korún za hospitalizáciu sa pohybuje v rozmedzí zanedbateľných percent z nákladov nemocníc. Prijalo sa však rozhodnutie, ktoré prispelo k významnému zaťaženiu občanov bez adekvátneho pozitívneho vplyvu na systém. Áno, pripúšťam, že aj takéto opatrenie, zaangažovanie pacienta do regulácie spotreby má svoje miesto v reformnom komplexe, lenže ak je osamotené, podstatne sa znižuje jeho význam a možný pozitívny dosah. Stačí sa len pozrieť na vývoj zadlžovania systému a vývoj finančného zaťaženia občanov. Deficit systému sa v posledných rokoch pohybuje na úrovni 7, až 7,5 miliárd korún ročne. Podľa správy Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o vývoji zadlžovania systému, ktorý vláda prerokovala 31. marca tohto roku, dlh systému v roku 2003 vzrástol o 6,1 miliárd, teda nijako dramaticky sa nelíšil od dlhodobého priemeru. Zaťaženie občanov však vzrástlo zo 7 miliárd korún v roku 2002 na 10,5 miliardy v roku 2003. Záver je teda zrejmý, nebyť výrazne zvýšeného zaťaženia obyvateľov, dlh by dosiahol rekordnú sumu 9,5 miliardy za rok 2003. Tento fakt hovorí, myslím si, jasnou rečou. Dovolím si pripomenúť, že tieto informácie som získal zo zdrojov poisťovní. Teda ani po nástupe pána ministra v roku 2002 neuskutočnili sa žiadne zásadné reformné opatrenia, ktoré by znížili nákladovosť systému. Neuskutočnili sa žiadne zásadné systémové zmeny reštrukturalizačné a reštriktívne, ktoré by viedli k zníženiu zadlženosti. Hmatateľné sa však stalo výrazné zaťaženie obyvateľstva, ktoré už dnes činí asi 22% z celkových nákladov. Nevykonali sa komplexnejšie zmeny v pôsobení spätných väzieb, ktoré sa priamo podieľajú na nadspotrebe, oveľa významnejšie ako samotný pacient. Vykonalo sa však množstvo kategorizácií a rekategorizácií liekov. Občan to pocítil veľmi zreteľne nielen 20-korunovými poplatkami za recept, ale podstatným zvýšením doplatkov za lieky, predchádzajúce čísla o náraste finančného zaťaženia pacientov to jasne dokumentujú. Nikto nevyčísli škody na zdravotnom stave obyvateľov, ktorí si lieky proste nevybrali, lebo nemali dosť financií na doplatky. Tým, že sa nevykonala prepotrebná reštrukturalizácia, ale aj reštrikcia zdravotníckych zariadení, mohli sa pokojne hospitalizovať pacienti bez ohľadu na odôvodnenosť. Zmyslom niektorých zdravotníckych zariadení sa stala nutnosť zabezpečenia dostatku výkonov, dostatku hospitalizácií. Raz som si vám už dovolil, pán minister, pripomenúť, že škoda, že ste nevyužili a nevyužívate obrovskú mediálnu podporu, ktorej sa vám dostáva, i na to, aby ste občanom radšej vysvetlili výhodnosť kvalitnej ambulantnej starostlivosti v mieste bydliska, a pre nich určite výhodnejšiu, kvalitnejšiu, komplexnejšiu nemocničnú starostlivosť, ak bude poskytovaná aj o 20, 30 km ďalej od doterajšieho miesta. Som presvedčený, že občania by to pochopili a akceptovali oveľa radšej ako neustále navyšovanie poplatkov v takej neutešenej sociálnej situácii, v ktorej sa nachádza významná časť z nich, hlavne v niektorých regiónoch. Dnes totiž kvalitná nemocnica, nielen lôžko, lekár a sestrička, ale aj veľmi, veľmi drahé prístrojové vybavenie, konziliárne služby a podobne. Argument pána ministra, že racionalizácia je v rukách zriaďovateľa, je síce formálne asi správna, ale akceptoval by som ju vtedy, ak by aj financovanie bolo v rukách zriaďovateľa. Ale ak financie idú z balíka prostredníctvom poisťovní a poistenia, nedomnievam sa, že by to malo byť mimo záujmu ministerstva. Nemocnice, ktoré sa dostali do zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC, riadia zdravotné odbory s troma či piatimi pracovníkmi. Na niektorých ani nemajú v tíme lekára. Znalosť problematiky systému ako celku zrejme veľmi chýba i v takzvanom reformnom tíme pána ministra. Zdôvodnenia typu, že aj občania Švajčiarska si plnia, že plne hradia stomatologickú starostlivosť, to jasne dosvedčujú. Uznávam, pracuje v ňom zrejme ekonomicky veľmi dobre vybavený odborník, no okolo neho by sa určite mali pohybovať ľudia, ktorí čo-to zo systému poznajú, niečo i riadili, ktorí poznajú vzťahy medzi jednotlivými prvkami, medzi nemocnicami rôzneho typu. Obávam sa, že toto poznanie chýba tímu ako celku, ale aj pánu ministrovi, ktorý sa, a to hovorím naozaj veľmi úprimne, úspešne venoval viac obchodnej činnosti a povedal by som makroekonomike, ako klinickému poznaniu systému. Uisťujem všetkých, i vás, pán minister, že to vôbec nemyslím pejoratívne, iba konštatačne a vecne. Menovanie ďalšieho štátneho tajomníka znalého veci zrejme potvrdzuje moje konštatovanie. Asi nie je štandardné ani to, aby sa z hovorcov ministerstva stali hlavné piliere reformného tímu. Ale to už je záležitosť, naozaj, pána ministra. Vrátim sa k tomu zbytočnému financovaniu nadbytočných zdravotníckych zariadení. Stále platí z môjho pohľadu absurdné snaženie živoriacich, predimenzovaných či nadbytočných nemocníc o zabezpečenie dostatočného počtu výkonov, ktoré by im umožnili prežiť, získať nárok na existenciu. Teda nie je podstatné, či hospitalizácia, vyšetrenie, odborný výkon je nezbytne potrebný a indikovaný, ale len aby bol, aby sa mohli uchádzať o jeho zaplatenie. Ako som už viackrát spomenul, z občana vyrábame pacienta. Niekde to dotiahli priam k dokonalosti. Z ambulantného pacienta vyrobili hospitalizovaného. Potemkinove dediny blednú závisťou. Vnímam to ako výsledok toho najdokonalejšieho poznania súčasnosti. Nech rozhodne všemocný trh. No a trh spôsobil, že pacientka preferuje nadštandardne vybavenú miestnosť pred pôrodom s koženou sedačkou pred ošetrením novorodenca čo len na akej-takej úrovni, nieto ešte na úrovni podľa najnovších poznatkov. Nič sa však nedeje, veď to spôsobila vraj len jedna administratívna pracovníčka. Viem, prax ma o tom nie raz presvedčila, že sa nikdy nedá zabrániť či už odbornému alebo organizačnému zlyhaniu jednotlivca, ale v tomto prípade je každému absolútne jasné, aj tým, čo hovoria opak, že išlo o systémové zlyhanie. Že išlo o snahu dáko prežiť. Tento prípad by som určite nespomenul, ak by bol ojedinelý. Je to však vrchol ľadovca, za ním sú iné zdravotnícke zariadenia, ktoré nespĺňajú kritériá, ktoré nemajú dostatok pacientov, nemajú adekvátne vybavenie, ale v záujme prežitia a v snahe prekabátiť trh robia, čo sa dá a ako sa dá. Veď dáke peniaze z poisťovne prídu, oddlženie tiež a dlhy môžeme znížiť trebárs posunutím mzdy k minimálnej hladine. Prijmú sa pacienti, ktorí pacientmi nie sú, prípadne naozajstných pacientov na pár dní prepustia a opätovne prijmú. Koľkokrát a koľko pacientov poisťovňa vyškrtla ako neoprávnené hospitalizácie. Len zanedbateľné percento. Naviac, spravidla sa znížia náklady aj tak, že sa proste neposkytne to, čo by sa malo pacientovi poskytnúť, alebo v tom lepšom prípade sa pacient preloží na vyššie pracovisko. Potom sa poniektorí hrdia, o koľko znížili náklady, nikto však už nepovie, že na úkor kvality poskytovania služieb, na úkor neadekvátnej mzdy. Veľmi dobre viem, o čom hovorím, moje poznatky nie sú, citujem, „vyprodukované všemožné nehoráznosti a treťocestné hanebnosti“, ale potvrdenie absolútne potrebnej i vami, pán minister, odporúčanej redukcie a reštrukturalizácie, o ktorej ste veľmi úprimne a správne hovorili, ale len pred voľbami. Všemocný trh môže vyriešiť zastavenie nadvýroby rožkov v premnožených pekárňach, ale voľný vplyv trhu v takej činnosti, akou je poskytovanie zdravotnej starostlivosti, môže mať tie najzhubnejšie následky, najmä ak ho vpustíme do prostredia, ako je to naše. V poslednom období sa okrem iného významne deformoval vzťah občanov k zdravotníckym pracovníkom a k zdravotníctvu ako celku. Úcta a akceptácia zdravotníckych pracovníkov verejnosťou je dnes u občanov taká nízka ako asi nikdy doteraz. Môžu za to i nezodpovední jednotlivci z našich radov, o tom niet pochýb. Domnievam sa však, že aj z kruhov ministerstva zdravotníctva išlo isté podnecovanie negatívneho vnímania na zdravotnícky stav ako na profesijnú skupinu, ktorá má nízky stupeň uvedomenia, zodpovednosti a odbornosti. Individuálne chyby, aj keď boli hrubé a zásadné, sa nemôžu povyšovať na systémové zlyhanie celého stavu. Následné vysvetľovanie a zjednodušovanie už raz vysloveného nemôže nikto nikdy vziať späť. Nech je príčina zníženej akceptácie zdravotníctva spoločnosťou taká alebo onaká, určite to nie je dobrá vizitka pre nikoho z nás, kto v rezorte pracuje, samozrejme, vrátane pána ministra. Verte, pán minister, nie je našou snahou zabiť vaše reformy, kritizujeme vaše reformy preto, lebo nie sú také, o akých ste aj vy hovorili pred voľbami. Kritizujeme ich preto, že sú pre významnú časť obyvateľov na hranici, pre časť za hranicou sociálnej únosnosti. Iste je vám známe rozhodnutie poľského ústavného súdu, ktorý nielenže pozastavil realizáciu niektorých zdravotných zákonov, ale aj konštatoval nutnosť širšieho konsenzu na prijímanie reforiem. Nečítal som jeho závery, uvedené konštatovanie som prebral z tlače. Prostredníctvom pracovníkov parlamentnej knižnice som si však overil, že i maďarský ústavný súd pozastavil takzvaný nemocničný zákon o privatizácií nemocníc, nakoľko vstupom zahraničného kapitálu a ovládnutím viacerých nemocníc nadobudla privatizácia chaotické rozmery s ohrozením samotného fungovania nemocničnej siete. Množstvo petícií nebolo náhodných. Iste, nemusí nás trápiť situácia v Poľsku alebo Maďarsku. Je to náš problém, múdry sa však učí na chybách iných, hlúpy na svojich. Pred tým, ako som sa dostal k písaniu tohto vystúpenia, okrem iného som si opätovne prečítal vaše mediálne vystúpenia pred nástupom do funkcie ministra. Skúste sa k tomu vrátiť a určite si sám potvrdíte, že ste sa dostali niekde inde. Že ste nerealizovali podstatnú časť z toho, čo ste tak vehementne - a tvrdím úprimne, že oprávnene - , kritizovali. Teda „neburcujeme masy proti vám“, opäť som vás citoval z médií. Upozorňujeme vás i masy napríklad na absolútnu nutnosť redukcie zbytočných výkonov a služieb. Skúste v tom nájsť štipku populizmu. Naliehame na vecnejšie, ak chcete, i radikálnejšie kroky v reforme zdravotníctva, ale nielen na úkor občana. Nabádame vás reformovať a racionalizovať systém. Opakovane upozorňujem, že je absolútne potrebné pri akejkoľvek reforme zohľadňovať sociálno-ekonomický stav spoločnosti. Hovoríme to od začiatku reforiem, a nielen v zdravotníctve. Poukazujeme na to, že nie sú vypracované dopadové štúdie. Nie, nič nie je pravda. Všetko je v poriadku, to len populisti zo Smeru v snahe dostať sa k moci a zvrátiť naše grandiózne projekty tárajú. Namiesto diskusie, argumentov arogancia. A zrazu treba výbor, ktorý má koordinovať reformy. Hľadajú sa možnosti zmierniť dopady na časť občanov. Zrazu treba pridať dôchodcom, treba prehodnotiť to či ono. Ak sme na tieto skutočnosti upozorňovali skôr, boli sme osočovaní rôznymi hanlivými výrokmi. Ako som už v úvode spomenul, zdôrazňovali sme potrebu dofinancovať systém, pretože je objektívne poddimenzovaný, čo potvrdzuje aj porovnanie s ostatnými krajinami percentuálnym porovnaním HDP obetovaným do zdravotníctva. Okrem zaťaženia občanov sa vykonalo len málo a stále sme mali možnosť počúvať o snahe na vyrovnaný rozpočet. Ešte nie v roku 2004, ale v ďalších rokoch už určite. A zrazu na budúci rok pán minister žiada osem dokonca, ak som dobre zachytil, viac miliárd zo štátneho rozpočtu. Neidem opakovať komentáre na naše nezmyselné požiadavky, keď sme nutnosť takéhoto rozhodnutia akcentovali pri našich prvých vystúpeniach. Pán minister má naozaj neobyčajnú schopnosť flexibility názorov, členovia výboru pre zdravotníctvo by o tom mohli rozprávať, ako sa všetko dynamicky menilo po každom predstavení pripravovaných reformných krokov. Ale iste nielen oni. Pán minister, pre mňa nie je problém oceniť a akceptovať niektoré vaše čiastkové správne a odôvodnené kroky aj v týchto predložených zákonoch. Aj o tom, čo ste hovorili pri úvode tohto zákona. Je v nich množstvo práce, stovky hodín namáhavej činnosti. Reformu odmietame, povedal by som, pre jej filozofické zlyhanie, nezohľadňujúcu stav v systéme, nezohľadňujúcu sociálno-ekonomický status obyvateľstva, jeho zdravotné uvedomenie a mnohé ďalšie atribúty. Ani vy nedokladujete žiadne dopadové štúdie. Časový harmonogram uplatňovania reformných krokov je veľká neznáma predložených reforiem. Vami navrhovaná predstava by si vyžadovala niekoľko rokov na jej postupné uvádzanie do života, reforma v systéme, ako je zdravotníctvo, je vlastne dlhodobý a sústavný proces zohľadňujúci vývoj spoločnosti. Dovoľte mi, aby som v tejto časti spomenul niektoré záležitosti, ktoré nám najviac prekážajú v predložených zákonoch, ktoré sú najviac kontroverzné. Spomeniem na úvod niektoré z nich, ktoré, ako som teraz zistil, dynamický názor na nich sa veľmi rýchlo zmenil. Zdôrazňovali sme, že je neprijateľná taká nízka úroveň garantujúca zdravotnú starostlivosť pre deti. Dnes som sa dočítal, že už to nie je pravda, že sa o tom dá hodne diskutovať. Po ďalšie, chceli sme položiť pánu ministrovi otázku, ako mieni pán minister riešiť vyberanie doplatkov za diagnózy. Vlastne aké by mali byť doplatky? Pred pár dňami dával pán minister hlavu na klát, ak by sa zvýšilo finančné zaťaženie pre občanov. Dnes hovorí o možnej hranici napríklad 2% z ročného príjmu. A čo keď to bude 3, 8 alebo 10%? Chceli sme poukázať na to, že sa nám zdá, že si ministerstvo osvojuje priveľmi silné právomoci prostredníctvom kategorizačných komisií. Chcel som sa spýtať, ktorá vláda by mu to akceptovala? Mám na mysli zoznam diagnóz, za ktoré bude pacient doplácať. Zrazu pán minister chce presadiť v parlamente, aby zoznam schvaľovala vláda. Do druhého čítania to bude hotové, sľubuje. Naozaj som nechcel veriť vlastným očiam, keď som si prečítal citácie pána ministra v dnešných novinách. To sa už vymyká pojmu flexibilita názorov. A kde sú vaše dokonale do seba zapadajúce kúsky skladačky? Nuž, politickej akceptácií sa podriaďuje všetko, zrejme aj skladačky. Dovoľte ešte niekoľko poznámok. Ďalšie odznejú v iných vystúpeniach mojich kolegov. Ako je doriešená možnosť, akceptácia zníženého poistenia poistencov, za ktorých bude platiť štát? To budú akciové spoločnosti súhlasiť s nižším poistením? Hovoríte, že občanov sa reforma finančne nedotýka. Že tí, ktorí nebudú platiť, lebo na to nebudú mať, budú dlžníci. Pýtam sa - komu? Akciovej spoločnosti so záujmom o zisk, alebo priamo štátu? Ďalej. Do úradu pre dohľad budete prijímať nadľudí, ktorí sa nedopustia žiadnej chyby? Ktorí budú imúnni voči všetkým neduhom spoločnosti? Jediní spravodliví a dokonalí? Kde boli doteraz? Pokiaľ viem, raz sa už o takých hovorilo v súvislosti s Veriteľom, ktorý sa stane zrejme srdcom celej reformy. Naviac, v podstate všetky činnosti spadajúce pod zázračný úrad pre dohľad už dnes sú v kompetencií iných, spravidla štátnych úradov. Práve v návrhu zákona sú neuveriteľné paradoxy, napríklad že podmienkou na voľbu osôb navrhovaných za členov predstavenstva zdravotnej poisťovne, prokuristov, vedúcich zamestnancov, v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva poisťovne je predchádzajúci súhlas úradu. Geniálne vymyslené. Platí to ešte? Alebo sa to už zmenilo medzitým? Ďalej. Čo si tak veľmi sľubujete od patológov? Podstatná časť zanedbaní, odborného zlyhania sa predsa nekončí len úmrtím pacienta. Doteraz nebolo spoľahnutie na patológov? Svoju prácu si robili neodborne, korupčne? Dlhodobo s nimi spolupracujem pri rozboroch perinatálnej morbidity, nikdy som sa s niečím podobným ani len v náznaku nestretol. A budete zriaďovať ďalšie krajské, okresné úrady pre dohľad? Viete, koľko sťažností adresovaných priamo vám na ministerstvo musia riešiť krajskí odborníci? Potom to už bude robiť len všemocný úrad pre dohľad? Mohol by som pokračovať ďalej a ďalej. Vašu reformu chápeme ako zásadnú zmenu vlastníckych vzťahov, pri ktorej štát stratí možnosť garantovať základnú zdravotnícku starostlivosť pre niekoľko desiatok percent obyvateľov. Ak presviedčate, že to tak nebude, tak niekoľko desiatok percent obyvateľov bude žiť, aj zomrie ako dlžníci štátu či nejakej poisťovne. Vážený pán minister, tak ako sa nedajú vždy aplikovať rovnaké diagnosticko-terapeutické postupy u pacientiek s rovnakou diagnózou, napríklad ak jedna z nich okrem zhubného ochorenia má aj infarkt, tak nie je možné aplikovať hoc aj teoreticky správne ekonomické a manažérske pravidlá do každého systému bez ohľadu na všetky prvky, ktoré tento systém vytvárajú. Reformné zákony, ktoré predkladáte, by bolo potrebné vyskúšať, povedal by som v laboratórnych podmienkach. Overiť si ich možnosť uplatnenia a hlavne ich dopady. Veľmi často a mnohí používajú termín, že ich schválením vám vystavujeme bianko šek. Nemám rád tento termín, ale ak ho už mám použiť, ten bianko šek schválením týchto zákonov by sme vystavili predovšetkým našim občanom, zdravotníckym pracovníkom, celému systému a celej spoločnosti. Z poverenia poslaneckého klubu strany Smer v zmysle § 34 zákona č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam procedurálny návrh, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. a) že vládny návrh zákona o zdravotnej starostlivosti v službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov vráti jeho navrhovateľovi na dopracovanie. Nenavrhujeme nepokračovať v prerokovaní zákonov. To by som chcel opätovne zdôrazniť, navrhujeme zvážiť ich prepracovanie. Sme presvedčení, že pozmenením vami predkladaných návrhov zákonov pozmeňujúcimi návrhmi pred druhým čítaním by sa zákony dostali do absolútne nečitateľnej a neprehľadnej podoby. V kľude, bez emócií a arogancie, ktorú niektorí tak často prejavujú, hľadajme širší konsenzus a neschváľme návrh, ktorý bude mať nepredvídateľné dôsledky na obyvateľov. Tým desiatkam ľudí, ktoré presne vedia, o čo ide, treba pripomenúť, že neide len o nich, ale o 5 miliónov obyvateľov Slovenska. Bez ohľadu na to, či ide o koaličného alebo opozičného poslanca, pri tejto reforme, ktorá je nepochybne najdôležitejšia, a uznávam, naozaj uznávam, že aj najťažšia, s dopadom na všetkých obyvateľov, by sme si to mali uvedomiť všetci. Keď sme tak pokorne dokázali čakať na tento zázrak takmer dva roky, tých pár mesiacov by sme už mali vydržať v nádeji, že predložené zákony budú akceptovateľnejšie pre širšie politické spektrum, ale čo je dôležité, pre širšiu odbornú a profesijnú komunitu, ale čo je najdôležitejšie, pre občanov Slovenskej republiky. Na záver už len jedna otázka. Kto tieto zákony uvedie do života, keď v podstate všetky profesijné a odborné zoskupenia sa jednoznačne stavajú proti nim? Pripomínam, pán minister, že to sú tí istí ľudia, ktorí vás počúvali a tlieskali pri vystúpeniach pred voľbami. Nie oni sa zmenili, ale myslím si, že vy prichádzate s niečím úplne iným, ako ste vtedy hovorili a v čo ste úprimne verili. Opäť si to zjednodušíme tým, že sú to len populisti a majú strach z toho, čo im to prinesie. Mnohí z nich sa verejne hlásili a hlásia ku konzervatívnym a liberálnym hodnotám. Napriek tomu, možno práve preto to odmietajú. Len občania môžu jasať blahom, lebo podľa predkladateľov ich sa reforma nedotkne. Oni už majú všetko zlé za sebou. Viem, že tomu nemôžete veriť predovšetkým vy, ktorý to predkladáte, lebo viete lepšie ako ktokoľvek iný, o čo vlastne ide. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,132,488 |
94 | 2023-06-16 | Autorizovaná rozprava | 28 | Karahuta, Jaroslav, poslanec NR SR | Jaroslav | Karahuta | poslanec NR SR | Ospravedlňujem sa, pán predseda, som bol za stenou. Vážení kolegovia, Národná rada schválila dňa 10. mája 2023 zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti ochrany životného prostredia v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy. Prezidentka Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátila Národnej rade uvedený zákon na opätovné prerokovanie a vo svojom rozhodnutí uviedla dôvody, ktoré viedli k tomu, aby využila svoju právomoc, ktorá vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky. Na základe uvedeného predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1809 z 29. mája 2023 podľa § 90 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku pridelil predmetný zákon vrátený prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ako gestorský výbor určil výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a súčasne určil lehotu na jeho prerokovanie. Prezidentka Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí z 26. mája 2023 č. 2991-2023-KPSR uviedla dôvody na vrátenie zákona a navrhla, aby Národná rada zákon po opätovnom prerokovaní schválila so zmenami, ktoré sú uvedené v časti 6 nasledovne: 1. Čl. V schváleného zákona sa vypúšťa. Ostatné články sa primerane prečíslujú. 2. V doterajšom čl. X doterajšom 7. bode schváleného zákona sa v § 3 ods. 4 vypúšťa druhá veta. Poznámky pod čiarou k odkazom 24 a 24a sa vypúšťajú. 3. V doterajšom čl. X v doterajšom bode 21 schváleného zákona sa v § 40j vypúšťa odsek 2. Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 2. 4. Doterajší článok 13 schváleného zákona sa vypúšťa, ostatné články sa primerane prečíslujú. Určené výbory prerokovali predmetný zákon v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky takto: Ústavnoprávny výbor rokoval 13. júna 2023, avšak neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie o návrhu dňa 7. júna 2023 nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku nebol uznášaniaschopný. Gestorský výbor neprijal odporúčanie pre Národnú radu podľa § 90 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku, keďže nebol uznášaniaschopný. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie ako gestorský výbor o návrhu spoločnej správy výborov rokoval dňa 13. júna 2023, avšak neprijal unesenie, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku nebol uznášaniaschopný. Bol som určený za spravodajcu, ktorý bude informovať Národnú radu v súlade s § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko výboru na schôdzu Národnej rady. Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý. | [] | 4,086,953 |
22 | 2004-03-10 | Autorizovaná rozprava | 117 | V. Veteška, podpredseda NR SR: | V | Veteška | podpredseda NR SR | Vážené dámy poslankyne a poslanci, teraz má možnosť vystúpiť v rozprave spravodajkyňa. Želáte si vystúpiť? Nie, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať druhým čítaním o vládnom návrhu zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov . Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač č. 481. Spoločnú správu výborov máte ako tlač č. 481a. Prosím ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky pána Zsolta Simona, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister. | [] | 4,035,525 |
17 | 2017-05-17 | Autorizovaná rozprava | 159 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou pani poslankyňa Verešová, končím možnosť sa prihlásiť. Nech sa páči, máte slovo. | [] | 3,919,983 |
17 | 2017-05-10 | Autorizovaná rozprava | 151 | Dostál, Ondrej, poslanec NR SR | Ondrej | Dostál | poslanec NR SR | Bez toho, aby boli, aby sme skrátili lehotu (reakcie z pléna) a rovnako... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) | [
"(reakcie z pléna)",
"(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)"
] | 3,919,120 |
20 | 2011-07-06 | Autorizovaná rozprava | 134 | Hort, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Hort | podpredseda NR SR | Reaguje teraz pán poslanec Tomáš Galbavý v rozsahu dvoch minút, nech sa páči, maximálne. | [] | 3,881,860 |
46 | 2015-02-05 | Autorizovaná rozprava | 172 | Figeľ, Ján, podpredseda NR SR | Ján | Figeľ | podpredseda NR SR | Ďakujem pekne. Ďalšou, v poradí desiatou otázkou je otázka od poslanca Jozefa Bobíka na ministra hospodárstva Pavla Pavlisa: „Pán minister, pri schválení daňovej úľavy pre Duslo Šaľa ste konali v časovej tiesni a v konflikte záujmov, pričom ste obhajovali nepravdivý údaj o udržaných pracovných miestach, osemsto, tisíc osemsto. Skutočný počet pracovníkov na výrobu čpavku je osemdesiat. Nemyslíte si, že uvedené konanie vás diskvalifikuje ako ministra?“ Nech sa páči. | [] | 4,207,462 |
9 | 2010-12-07 | Autorizovaná rozprava | 135 | Hort, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Hort | podpredseda NR SR | Do rozpravy je ďalej prihlásený pán poslanec Miroslav Číž, ktorého nevidím v sále, čiže prichádza aj on o poradie. A ďalej v sále je prítomný pán poslanec Peter Pelegrini. Nech sa páči. | [] | 4,144,721 |
15 | 2024-06-20 | Autorizovaná rozprava | 276 | Michelko, Roman, poslanec NR SR | Roman | Michelko | poslanec NR SR | Pán predsedajúci, teraz dajte hlasovať o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pána poslanca Malatinca. | [] | 4,155,927 |
51 | 2019-10-22 | Autorizovaná rozprava | 144 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa neprihlásil nikto. Predpokladám, že nikto nemá záujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie; pán podpredseda Klus? (Reakcia z pléna.) Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Klusa a Milana Laurenčíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov . Návrh zákona má parlamentnú tlač 1695, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1796. Dávam slovo podpredsedovi Národnej rady Martinovi Klusovi, aby návrh zákona uviedol. (Krátka pauza.) Takže nech sa páči. | [
"(Reakcia z pléna.)",
"(Krátka pauza.)"
] | 3,925,793 |
44 | 2014-12-03 | Autorizovaná rozprava | 40 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | Ďakujem pekne. Pán poslanec Gál. | [] | 3,983,047 |
14 | 2007-10-25 | Autorizovaná rozprava | 425 | M. Košútová, poslankyňa: | M | Košútová | poslankyňa | Teraz, prosím, pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy. Ako prvá som v rozprave vystúpila ja. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o mojom pozmeňujúcom návrhu. | [] | 4,224,000 |
15 | 2017-04-07 | Autorizovaná rozprava | 23 | Glváč, Martin, podpredseda NR SR | Martin | Glváč | podpredseda NR SR | Ďakujeme. Keďže ma presvedčila pani podpredsedníčka Národnej rady, že sa dohodla s pánom predsedom Národnej rady, skôr, ako by mohol vystúpiť pán premiér, že chce vystúpiť ona. Nech sa páči, pani podpredsedníčka. Nech sa páči. | [] | 4,150,984 |
10 | 2020-07-24 | Autorizovaná rozprava | 164 | Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Šeliga | podpredseda NR SR | Pani ministerka, poprosím vás, aby ste počúvali všetci pána ministra a išli debatovať mimo sálu. | [] | 3,928,967 |
35 | 2018-10-19 | Autorizovaná rozprava | 37 | Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR | Lucia | Ďuriš Nicholsonová | podpredsedníčka NR SR | Teraz budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Milana Krajniaka, Borisa Kollára, Adriany Pčolinskej a Petra Pčolinského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1150 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí pod č. 1203. Ja tu mám pána Krajniaka, ale predpokladám, pán Pčolinský, že to vy uvediete, nech sa páči. [Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Krajniaka, Borisa Kollára, Adriany Pčolinskej a Petra Pčolinského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov , tlač 1150.] | [
"(živnostenský zákon)",
"[Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Krajniaka, Borisa Kollára, Adriany Pčolinskej a Petra Pčolinského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (ž... | 3,884,827 |
49 | 2019-09-11 | Autorizovaná rozprava | 238 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Pán poslanec, 10 minút už uplynulo. | [] | 4,043,798 |
21 | 2013-06-26 | Autorizovaná rozprava | 28 | Švejna, Ivan, poslanec NR SR | Ivan | Švejna | poslanec NR SR | Ďakujem. No, prepáčte, nezvyknem byť veľmi expresívny, ale dovoľte mi hlavne pri týchto zdravotných odvodoch povedať, že jednoducho spôsob, ako sa zaviedli zdravotné odvody do dividend, je v podstate totálnym bordelom. Zhoršuje podnikateľské prostredie, zvyšuje administratívne zaťaženie podnikateľov a núti podnikateľov v súčasnosti si nevyplácať dividendy, pretože sa chcú vyhnúť práve plateniu zdravotných odvodov. Musím ešte povedať, že zdravotné odvody z dividend je de facto unikátna, unikátna, unikátna vec, pretože nepoznám krajinu, ktorá by mala takýmto spôsobom zakotvené zdravotné odvody v dividendách. A už len čakám, ešte raz, teraz, nezvyknem byť expresívny, ale už čakám, keď nejakého, v úvodzovkách, experta napadne zaviesť zdravotné odvody aj z úrokov v bankách. Takže, žiaľbohu, žiaľbohu, toto je veľká oblasť, ktorú treba preorať, a určite možno treba otvoriť diskusiu, či vôbec tie zdravotné odvody majú byť v dividendách. Ďakujem. | [] | 3,969,689 |
9 | 2024-02-27 | Autorizovaná rozprava | 88 | Matovič, Igor, poslanec NR SR | Igor | Matovič | poslanec NR SR | Magorko? | [] | 3,971,269 |
23 | 2011-09-13 | Autorizovaná rozprava | 372 | Zajac, Peter, poslanec NR SR | Peter | Zajac | poslanec NR SR | Vrátim sa teda, vrátim sa teda naspäť, že každý, kto by chcel ísť do vlády s Robertom Ficom, si len musí byť vedomý toho, že sa mu môže stať, že ho bude očakávať osud Vladimíra Mečiara a ten je už hádam pomaly aj definitívny, ale aj možno osud SNS. Teda ešte raz, ten podstatný a základný rozdiel je rozdiel medzi autokratickým spôsobom vládnutia a medzi demokratickým spôsobom vládnutia. Ale to je rozdiel kľúčový a to je rozdiel, ktorým si u nás a pod tým nás a pod tým my si hádam môžem dovoliť povedať v tejto chvíli, že myslím celú koalíciu, si Iveta Radičová ako predsedníčka vlády zasluhuje rešpekt. Rešpekt. Lebo to nie je jednoduché, je to obtiažne, vyžaduje to neskutočnú trpezlivosť, vyžaduje to aj umenie dohodnúť sa a vyžaduje to aj istú rozhodnosť povedať v jednej chvíli: takto nie, takto áno. A hádam nikto nepochybuje o tom, že toto Iveta Radičová vie. Keď sa pýtame na to, aké sú problémy tejto vládnej koalície, dovolím si povedať, že vidím tri. Po prvé, že je neskutočné a obtiažne, je to neskutočne obtiažny manéver a pre nás samých je to neskutočne obtiažny manéver dostať Slovensko z tej cesty, na ktorú sa vydalo za vlády Roberta Fica na – naozaj to poviem veľmi jednoducho – cestu nápravy. To je veľmi ťažké, je to neuveriteľná záťaž, preto to zaťažuje súčasnú vládu rok po jej vzniku. Je to dlhý čas, je to príliš dlhý čas. Isteže, druhou chybou sú alebo druhým problémom tejto vládnej koalície sú chyby, ktoré robíme my sami. Táto vládna koalícia je možno pomalá, táto vládna koalícia možno sa príliš často dohaduje príliš dlho, ale jednoducho takú má táto vládna koalícia povahu, nedá sa zmeniť povaha tejto vládnej koalície. Ja som presvedčený, že keď niekto hovorí, že takto sa nedá vládnuť, tak sa nedá povedať na to nič iné, len nedá sa vládnuť ináč iba takto, to znamená iba trpezlivo, hľadajúc dohody. Tretí problém, ktorý je ale možno úplne najťažší, je, že za rok od vzniku vlády Ivety Radičovej sa úplne zásadne zmenilo nastavenie sveta. Veď si len uvedomme, čo sa stalo za posledný rok. Chvíľu to vyzeralo tak, že kríza, v ktorej bol svet v roku 2008 a potom, že hádam pominie. Ukázalo sa, že nemohla pominúť, pretože sa nedali dlhy riešiť novými dlhmi nikde. V Spojených štátoch nie, v Európe nie. Nejde to. Forma dlhov prekročila kritickú hranicu a dnes je úplne zrejmé a evidentné, že ďalej to takto v civilizovanom svete nepôjde. Uvedomme si ale, do akej miery sa zmenila situácia aj od tej chvíle, ako vláda dala súhlas na prijatie nového eurovalu. A to je hádam päť mesiacov, alebo koľko. Ale tá situácia aj za ten čas sa zmenila dramaticky. Zmenilo sa pochopenie toho a to sa zmenilo v celej Európe, že euroval a ani trvalý euroval nie je schopný a nebude schopný riešiť problémy eurozóny. To je dnes reálny fakt, ktorý si uvedomuje každý. Zmenilo sa ale aj nastavenie ľudí v kľúčových krajinách Európskej únie. Stačí si uvedomiť, že v dnešnom Nemecku 80 – 90 % ľudí jednoducho euroval 2 odmieta. A to je taká masa ľudí, že si neviem predstaviť jednu jedinú vládu na tomto svete, ktorá môže tento fakt obísť, ktorá si môže tento fakt nevšimnúť. Dnes je jasné, že euroval 2 nestačí na pokrytie a sanovanie takých problémov, aké môžu mať Taliansko alebo Španielsko a tak ďalej atď. To nehovorím preto, že tu chcem teraz hovoriť o eurovale, ale chcem iba povedať, do akej miery a v akom rýchlom čase sa zmenilo nastavenie sveta. Pred mesiacom to vyzeralo tak, že rast HDP bude povedzme na Slovensku vyše 4 %, za dva týždne sa museli tie čísla korigovať a možno sa budú musieť ďalej korigovať. Otázka je, ako pružne na to bude táto vláda reagovať. Problém – a vy sa, pán poslanec Kaliňák, môžete usmievať, koľko chcete –, problém spočíval v tom, že vy ste najprv tvrdili, že žiadna kríza neexistuje, a tvrdili ste to dosť dlho a potom ste hľadali nástroje, ktoré krízu nemohli vyriešiť, a nástroje, ktoré viedli len k plytvaniu peňazí. To je proste pre mňa realita a pre nás všetkých realita. To je proste tak. To znamená, že aj táto vláda musí pružne reagovať a bude pružne reagovať na to, že sa menia podmienky v dnešnom svete a že sa budú meniť a že nebudú jednoduchšie a ľahšie, ale budú ťažšie. Teda aj toto je problém tejto vládnej koalície, že vstupuje dnes do prostredia, kde sme svedkami veľmi podstatných zmien a tie zmeny nie sú jednoduché. Ja by som na záver povedal... (Reakcia z pléna a smiech v sále. Zaznenie gongu.) Ja by som na záver iba povedal jednu vetu o eurovale. Viete, pre mňa postoj strany SMER je v podstate taký postoj, ktorý poznáme už dávno, a on je asi takýto: Ja mám svoj názor, ale ho nepoviem, ak ho poviem, tak ho nenapíšem, ak ho napíšem, tak ho nepodpíšem. Vy hovoríte, my sme za euroval, ale nebudeme zaň hlasovať. Ja takýto postoj v európskych pomeroch nepoznám. Vaši sociálnodemokratickí priatelia, keď to tak môžem povedať, v Spolkovej republike Nemecko sú tiež v opozícii a tiež majú proti sebe vládu, ktorá má problémy so schválením eurovalu, ale nikdy v živote nehovoria: My, ak sme za euroval, zaň nebudeme hlasovať. A vy hovoríte, že my sme síce za euroval, ale nebudeme zaň hlasovať. Čo to znamená? Že uprednostňujete vaše mocenské ctibažnosti nad váš reálny postoj k eurovalu. Ja som tým nechcel povedať nič iné, iba aby sme si boli tohto vedomí, aby sme si boli vedomí toho, do akej hlbokej miery je tento postoj naprosto nepoctivý. Táto vládna koalícia dostala od voliča mandát na to, aby robila štyri roky reformy. Štyri roky. Táto vládna koalícia nedostala mandát na to, aby aj pri rozdielnych názoroch na euroval sama seba nejakým spôsobom zlikvidovala. Dostala mandát na to, aby štyri roky robila reformy. Táto vláda dostala mandát na to, aby na jej čele stála Iveta Radičová. My sme povedali od prvej chvíle, a opakujem to aj teraz, my budeme podporovať vládu Ivety Radičovej, a zdôrazňujem slová vládu, aj Ivety Radičovej, nebudeme špekulovať o nijakých iných možnostiach, alternatívach ani o nejakých iných, ja neviem akých variantoch, nebudeme. Sme sa zaviazali k podpore vlády Ivety Radičovej a takúto vládu sme pripravení štyri roky podporovať. Ďakujem. (Skandovaný potlesk spojený s pokrikom.) | [
"(Reakcia z pléna a smiech v sále. Zaznenie gongu.)",
"(Skandovaný potlesk spojený s pokrikom.)"
] | 4,218,499 |
1 | 2012-04-04 | Autorizovaná rozprava | 56 | Hlina, Alojz, poslanec NR SR | Alojz | Hlina | poslanec NR SR | Sľubujem. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,216,007 |
78 | 2022-12-06 | Autorizovaná rozprava | 226 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Šeliga, pripraví sa pani poslankyňa Kolíková. Potom ešte bude možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. | [] | 4,143,872 |
40 | 2021-09-28 | Autorizovaná rozprava | 85 | Čaputová, Zuzana, prezidentka SR | Zuzana | Čaputová | prezidentka SR | Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, vážené poslankyne, vážení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, vážení hostia, milí spoluobčania, pred pätnástimi mesiacmi, keď som pred vami prezentovala svoju prvú správu o stave republiky, vyslovila som želanie, aby sme sa nevracali do stavu pred korona-krízou, aby sme sa nevracali do stavu polarizovanej a rozdelenej spoločnosti. Dnes tu stojím v časoch, ktoré sú z hľadiska rozdelenia spoločnosti ešte náročnejšie. Prihováram sa vám, vážení občania, so snahou o vystihnutie najpodstatnejších elementov stavu našej republiky. Prihováram sa tiež vám, vážení politickí reprezentanti, ako jedna z vás, tiež volená zástupkyňa ľudu, s cieľom poskytnúť pohľad na realitu, ktorý nevyhnutne musí byť aj kritický, lebo žijeme zložitú dobu, ale dúfajúc, že bude aj objektívny, čo najmenej rozdeľujúci a pozývajúci každého jedného z vás, ktorému ide o dobro Slovenska, k spolupráci. Vážené dámy, vážení páni, pri prednesení poslednej správy o stave republiky sme boli jednou z najúspešnejších krajín sveta, pokiaľ ide o zvládnutie zápasu s pandémiou. Končiaca vláda Petra Pellegriniho i nastupujúca vláda Igora Matoviča urobili vtedy správne rozhodnutia v správnom čase, čo prispelo k tomu, že naša krajina mala aj v porovnaní so susedmi najmenej obetí na ochorenie COVID-19. Na hrozbu sme v prvej vlne reagovali rýchlo i rozhodne a prijaté opatrenia naši občania rešpektovali a dodržiavali. Na konci augusta 2020 už bola skutočnosť iná. Obavy vedeckej komunity sa začali premieňať na realitu vysokého počtu infikovaných, veľkého počtu hospitalizovaných, aj tých, čo ochoreniu podľahli. Hrozba, ktorá nás mala zjednotiť, sa stala zdrojom najsilnejšej línie konfliktu. Považovala by som za neúctu k obetiam a bolesti, ktorú sme prežívali, keby som na tomto mieste nepripomenula základné fakty, ako a čím nás uplynulý rok postihol. V druhej vlne pandémie sme mali niekoľko týždňov najviac obetí na počet obyvateľov na svete. Podľa oficiálnej štatistiky zomrelo na Slovensku na následky COVID-u viac než 12 500 osôb. Tento počet priamych a spočítaných obetí nie je, žiaľ, úplný, lebo tak ako v iných krajinách, aj my sme v dôsledku tejto vlny zaznamenali tiež nadmerné úmrtia. V januári 2021 bola u nás úmrtnosť celkove o viac ako 80 % vyššia v porovnaní s priemernou úmrtnosťou počas predchádzajúcich piatich rokov. Náš zdravotný systém bol extrémne preťažený, lebo sme mali v nemocniciach naraz viac ako štyritisíc ťažko chorých covidových pacientov. Podľa odborných odhadov každý šiesty, kto potreboval umelú pľúcnu ventiláciu, ju z kapacitných dôvodov nedostal a každý šiesty z tých, čo potrebovali inú akútnu starostlivosť, nemohol byť hospitalizovaný. Zomierajúci v posledných okamihoch svojho života videli iba ošetrujúci personál, ľudí zahalených v overaloch, ktorým ani nevideli do tváre. Naši blízki od nás odchádzali bez toho, aby sme s nimi mohli byť v poslednej chvíli, aby sme sa s nimi mohli rozlúčiť a dôstojne ich pochovať. Bol to rok traumy, ktorou sme prešli a tisíce pozostalých ľudí si ju ponesú po celý svoj život. Ako každá vážna kríza, aj kríza v čase pandémie nám ukazuje naše najzraniteľnejšie miesta. Krízový manažment a krízová komunikácia sa nestali nástrojom na riešenie ťažkostí, ale stali sa súčasťou jej problémov. Narazili sme tiež na deficity v civilnej obrane, v zdravotníctve či v sociálnej starostlivosti o seniorov. Napriek tomu ľudia pracujúci v prvej línii, napríklad zdravotníci, pracovníci úradov verejného zdravotníctva, záchranári a mnohí ďalší odviedli mimoriadnu prácu a všetkým im patrí opätovne veľká vďaka. Za to, že v jesenných a zimných mesiacoch naše zdravotníctvo neskolabovalo úplne, vďačíme predovšetkým obrovskému nasadeniu a obetavosti zdravotníkov. Zaplatili za to, žiaľ, vysokú cenu, pretože ošetrovali pacientov aj v čase, kedy ešte neboli k dispozícii vakcíny, tisíce z nich sa infikovali a desiatky z nich aj podľahli. Niekoľkomesačné extrémne vypätie sa po odznení druhej vlny prejavilo aj na ich mentálnom zdraví. Podľa prieskumu, ktorý zrealizovali slovenskí psychológovia, až 80 % zdravotníkov pracujúcich na covidových oddeleniach trpí prejavmi depresií a vyhorenia. A teraz sú opäť v nasadení, aby zachraňovali ľudské životy, a to aj tým, ktorí sa COVID rozhodli ignorovať. Obavy, že zo zdravotníctva budú ľudia odchádzať, nie sú neodôvodnené ani prehnané, lebo len od začiatku tohto roka odišlo zo zdravotníctva takmer osemsto sestier a pôrodných asistentiek. Dlhodobo vieme, že ľudí v zdravotníctve máme málo a že ich priemerný vek je vysoký. Preto je nevyhnutné, aby sa personálna stabilizácia v rezorte stala jednou z našich kľúčových priorít, inak to bude mať pre nás všetkých fatálne následky. Personálna situácia sa nevyrieši zo dňa na deň, ale tretiu vlnu je potrebné riešiť už teraz. Pripravenosť na reprofilizáciu, jasné pravidlá COVID-automatu a zrozumiteľná komunikácia ministerstva zdravotníctva je nateraz prísľubom, že poučenia z najťažších zimných mesiacov budú zužitkované. Zdravotníctvo však nebolo jediným ťažko skúšaným rezortom. Akútna stresová porucha sa týka aj mnohých pracovníkov v domovoch sociálnych služieb, ktorí prešli podobným traumatizujúcim obdobím ako zdravotníci. Nápor na ich odolnosť bol o to väčší, že na Slovensku v zariadeniach sociálnych služieb už pred pandémiou chýbala približne štvrtina potrebného personálu. Vytvorenie funkčného systému dlhodobej starostlivosti o seniorov s dostatkom lôžok a dostatkom opatrovateľských kapacít za dôstojnú odmenu musíme čo najviac a čo najrýchlejšie priblížiť realite. Ďalšou veľkou skupinou, ktorú pandemické vlny zasiahli veľmi silno, sú deti a mladí ľudia. U veľkej časti detí a mládeže sa obvyklý spôsob života takmer úplne stratil. Trpeli nielen tým, že sa nemohli primerane vzdelávať, ale ich sociálne vzťahy boli zo dňa na deň prerušené. Napriek často opakovanému sloganu, že školy sa v pandémii majú zatvárať ako posledné a otvárať ako prvé, Slovensko uzatvára trojicu krajín OECD s najdlhšie zatvorenými školami v roku 2020, pred nami je už len Kostarika a Kolumbia. Od februára 2020 do marca 2021 boli všetky materské, základné a stredné školy otvorené iba 28 dní. Chcem preto oceniť zmenu v prístupe ku covidovým opatreniam v tomto školskom roku. Osobitne ťažko doľahla táto situácia na deti zo sociálne slabšieho prostredia, ktoré už aj pred pandémiou čelili nerovnostiam vo vzdelávaní. V školskom roku 2020/2021 sa skoro každé piate dieťa na druhom stupni nemohlo pripojiť na online vyučovanie a každé desiate dieťa sa vôbec nezapojilo do dištančnej formy vzdelávania. V dôsledku uvedených zmien a traumy, ktorou spoločnosť prechádzala, počet obetí, ktoré majú úzkostné a, počet detí, ktoré majú úzkostné či depresívne stavy, znepokojujúco narástol. Naše deti a mládež zo všetkého najviac teraz potrebujú obdobie psychosociálnej rekonvalescencie. Ak im ju z nejakých dôvodov nedoprajeme a nezabezpečíme, dôsledky môžu nadobudnúť až generačný charakter. Vážené dámy, vážení páni, zamestnanci, ktorých prevádzky boli zatvorené, prišli o prácu a mnohí stratili aj zvyšky minimálnej životnej stability. Ale aj ľudia, ktorí si prácu udržali, sa dostali do stavu permanentného stresu a žili s pocitom ohrozenia a úzkosti. Strach sa na dlhé mesiace stal hlavnou spoločenskou emóciou a ako už dávno zistili psychológovia, ventilom strachu je hnev. Strach a hnev, to sú dve najsilnejšie emócie, ktorými veľká časť spoločnosti reaguje na pandemickú krízu. Tieto emócie, osobitne pri téme očkovania, rozdeľujú našu spoločnosť, dokonca naše rodiny, kolegov na pracovisku, susedov. Môj pozitívny postoj k očkovaniu je dlhodobo známy a považujem ho za najefektívnejšiu cestu vysporiadania sa s pandémiou. Zároveň považujem za vhodné pripomenúť, že samotná skutočnosť, že niekto zaočkovaný nie je, nerobí z neho zlého ani hlúpeho človeka. Viem porozumieť obavám ľudí, pretože strach je hlboko ľudská emócia. Hlbokou ľudskou emóciou už ale nie je snaha hnev a strach vedome zneužívať, alebo využívať túto tému na uvoľnenie nenávisti voči druhým ľuďom, prípadne na túto nenávistnú vlnu nasadnúť. Takíto ľudia nechcú spájať, nepotrebujú si získavať dôveru, stačí im len dôveru vo všetko podkopávať. Vo verejnú službu, v inštitúcie, vedu, medicínu. Je pritom celkom legitímne byť kritický voči chybám, ktoré sa počas manažovania pandémie urobili. Vecná kritika s cieľom záchrany životov je dokonca žiaduca. Keď si však niekto myslí, že rozbehnutú nenávistnú vlnu osedlá, či dokonca využije vo svoj prospech, mýli sa. História nám už neraz ukázala, že nenávisť netvorí, ale ničí, a to aj svojho pôvodcu. A my potrebujeme chrániť tento svet a naše Slovensko v ňom. Sú krajiny v Európe, ktoré od opatrení proti šíreniu
COVID-u upúšťajú. Ale robia to až po tom, čo dosiahli vysokú mieru zaočkovanosti. My sme od tohto cieľa stále ďaleko a namiesto toho, aby sme motivovali verejnosť k jeho dosiahnutiu, staviame ľudí proti sebe. Nedokážeme sa zhodnúť nielen na základných riešeniach boja s pandémiou, ale ani v otázke spravodlivosti, či v potrebných reformách. Verejnosť túto situáciu reflektuje veľmi jednoznačne. Podľa prieskumu verejnej mienky až 71 % ľudí si myslí, že slovenská spoločnosť sa nevyvíja správnym smerom. V porovnaní s predchádzajúcim rokom je to nárast o 20 %. Tento stav nespokojnosti musíme vnímať a urobiť všetko pre zmenu k lepšiemu. V tejto súvislosti nemôžem nespomenúť referendum. Z ústavy vyplýva, že úlohou prezidenta pri vypísaní referenda nie je len spočítanie podpisov, ale preberá zodpovednosť aj za ústavnosť vyhláseného referenda. Pokiaľ existujú pochybnosti a diskusia v odbornej verejnosti tieto pochybnosti jasne ukázala, je na mieste, že prezident požiada Ústavný súd, aby predmetnú otázku ešte pred vyhlásením referenda posúdil. Presne pre túto situáciu ste vy alebo vaši predchodcovia, členovia zákonodarného zboru, túto kompetenciu prezidentovi a Ústavnému súdu pridelili. Protiargumenty, ktoré aj z tejto sály zaznievali, že rovnaké referendum už dvakrát bolo vyhlásené, nesedia. Otázka, ktorá bola predmetom súčasného referenda v takejto podobe a s takýmito dôsledkami, nikdy položená nebola. Z rozhodnutia Ústavného súdu je dnes jasné, že ak by sa referendum s danou otázkou uskutočnilo, na podnet oprávnených subjektov by výsledok referenda Ústavný súd zrušil. Práve vy, poslanci Národnej rady, však máte možnosť prijať ústavnú zmenu a následne požiadať o vyhlásenie referenda, ktoré bude v súlade s ústavou. Takéto referendum, a to som už viackrát verejne zdôraznila, neodkladne vyhlásim. Vážené dámy, vážení páni, v súvislosti s vypuknutím pandémie zaznamenala svetová ekonomika najväčší prepad v modernej histórii. Pokles svetovej ekonomiky bol dvojnásobne vyšší, než počas finančnej krízy v roku 2009. Napriek tomu je ekonomická a sociálna situácia na Slovensku lepšia, než sa pôvodne predpokladalo, keďže napríklad nezamestnanosť raketovo nevystrelila nahor, ako tomu bolo počas finančnej krízy. Stabilizovaná situácia nielen na Slovensku, ale aj v celej Európskej únii, je aj výsledkom razantnej reakcie Európskej komisie a Európskej centrálnej banky. Vďaka aktívnej monetárnej politike a vytvoreniu masívneho finančného balíka v podobe Plánu obnovy a odolnosti nedošlo k nárastu podnikateľskej neistoty a k ochromeniu našich hospodárstiev. Únia sa poučila z chýb, ktoré urobila počas finančnej a dlhovej krízy v minulej dekáde, a to je dobré znamenie pre ďalšie fungovanie Európskej únie. Je potrebné oceniť kroky vlády vedúce k sanácii ekonomických následkov pandémie. Je však zároveň na mieste priznať si, že bolo aj mnoho nedostatkov. Cez záchrannú sieť našej sociálnej pomoci v prvých mesiacoch prepadávalo veľa občanov. Pomoc a kompenzácie firmám, ktoré nemohli počas pandémie podnikať napríklad v oblasti gastra, hotelierstva a kultúry, boli často zmätočné a z hľadiska výšky pomoci patrili k tým nižším v rámci krajín Európskej únie. Dnes sa však už rozhoduje o tom, či dokážeme vytvoriť podmienky pre pokračovanie ekonomického rozvoja. Dnes sa rozhoduje o tom, či sa bude životná úroveň približovať štandardu v západných krajinách, alebo budeme stagnovať. Žiadna vláda v histórii Slovenska nemala k dispozícii toľko prostriedkov ako tá dnešná. Finančné zdroje v podobe eurofondov a plánu obnovy sú dostatočné na modernizáciu našej spoločnosti, na zvýšenie výkonnosti a udržateľnosti nášho hospodárstva a na zabezpečenie podmienok pre rast životnej úrovne. Aby sme tento cieľ dosiahli, musíme s plnou vážnosťou riešiť tému chudoby a regionálnych rozdielov, ktoré majú na južnom a východnom Slovensku aj národnostný rozmer, ktorý nemožno opomenúť. Z hľadiska makroekonomických ukazovateľov síce vidíme pozitívny trend, no zároveň musíme vidieť aj zväčšovanie priepasti medzi týmito faktami a reálnou každodennou situáciou ľudí. Nemôžeme prehliadať životy rozdelených rodín, v ktorých sú matky alebo otcovia nútení cestovať za prácou do zahraničia opúšťajúc svoje deti, pretože si nevedia doma nájsť prácu, ktorá by ich dôstojne uživila. Chudoba zostáva silno ukotvená najmä medzi rodičmi-samoživiteľmi a vo viacdetných rodinách. Viac než tretina rodín-samoživiteľov žije pod hranicou chudoby a pri viacdetných rodinách toto číslo dosahuje až 40 %. Najvyššiemu riziku chudoby sú vystavené deti a hrozí nám, že aj dosiahnuté vzdelanie prestane byť zárukou vymanenia sa zo sociálnych rizík. Pandémia tento problém ešte viac vyostrila. Musíme vynaložiť maximálne úsilie na to, aby sme umožnili každému dieťaťu v škole uspieť a rozvíjať svoj talent bez ohľadu na ich sociálny pôvod. Rovnako sa potrebujeme vysporiadať s rastom cien, s ktorým je spojené postpandemické oživenie svetovej ekonomiky. Ceny tovarov a služieb rastú kvôli efektu odloženej spotreby a kvôli narušeniu dodávateľských reťazcov vplyvom pandémie. Budú rásť ceny potravín aj energií a tento efekt tiež dopadne na nízkopríjmové rodiny. Preto je namieste uvažovať aj o cielených a zmysluplných kompenzáciách. Zásadné sú tiež investície do infraštruktúry a do programov regionálneho rozvoja a rozvoja vidieka. Slovenský vidiek by mal byť pilierom lokálnej ekonomiky, zamestnanosti, udržateľnej tvorby krajiny, aj miestom pre kvalitný a harmonický život. V uplynulom roku však naši farmári čelili najmä obavám z hroziacej straty akreditácie Pôdohospodárskej platobnej agentúry a chýbajúcej intervenčnej stratégie agrorezortu, ktorá spôsobovala veľkú neistotu až existenčné problémy najmä malým farmárom. V obidvoch témach dnes sledujeme pokrok. Aj v týchto chvíľach prebieha na ministerstve pôdohospodárstva audit, ktorý má fyzicky zhodnotiť stav pripravenosti PPA do budúcich období. Verím, že dopadne úspešne, lebo inú možnosť si ani pripustiť nemôžme. V oblasti životného prostredia chcem oceniť podporu rezortu ambicióznym klimatickým cieľom. Rovnako oceňujem podporu efektívneho obehového hospodárstva s dôrazom na zálohovanie PET fliaš a plechoviek, ktoré u nás ako prvej krajiny v našom regióne začne fungovať od budúceho roka. Oceňujem tiež, že sa otvorila téma reformy národných parkov a ochrany biodiverzity. Vzhľadom na veľké hrozby a negatívne dopady na zdravie obyvateľstva však musíme zásadným spôsobom pridať v rýchlom odstraňovaní starých environmentálnych záťaží. Ani tie najvypuklejšie ako petrochemická záťaž v obci Predajná, či odstraňovanie PCB látok na východnom Slovensku sa zatiaľ nepodarilo úspešne naštartovať. Obdobne dlhodobý problém nedostatočnej kvality ovzdušia, kvôli ktorému na Slovensku predčasne umiera niekoľko tisíc našich občanov, vyústil do žaloby Európskej komisie s potenciálne vysokými finančnými pokutami pre našu krajinu. Bezuhlíková budúcnosť a udržanie vody v krajine je bezprecedentnou výzvou našej generácie a týka sa zásadných zmien fungovania celej našej spoločnosti a ekonomiky. Vláda nastúpila do svojej služby pre Slovensko so silným protikorupčným étosom, ale aj očakávaním veľkých reformných zmien. Je treba zohľadniť, že pandémii na istý čas museli reformy ustúpiť a že mnohé sú súčasťou plánu obnovy, ktorý sme prijali ako jeden z prvých štátov v rámci Európskej únie a prvý v regióne Vyšehradskej štvorky. Potrebujeme čo najskôr pristúpiť k realizácii reforiem a teda k čo najefektívnejšiemu zužitkovaniu uvedených zdrojov z Európskej únie. Od apríla tohto roku vidím jednotu postojov vládnych predstaviteľov pri väčšine kľúčových zahraničnopolitických otázok. Vidím ju pri potrebe brániť spoločné hodnoty a právny štát v Európskej únii, pri podpore solidarity s naším najbližším susedom Českom, napríklad v súvislosti s útokom vo Vrběticiach či na všetkých relevantných medzinárodných fórach. Naše postoje a konzistentnosť nezostali v Únii či NATO nepovšimnuté, skôr naopak, zo skúsenosti našich diplomatov a diplomatiek, ale aj z mojich vlastných interakcií či už s predstaviteľmi Európskej únie, Nemecka, Rakúska, Dánska, Spojených štátov a ďalšími, veľmi dobre viem, že naše hodnotové zahraničnopolitické pozície sú oceňované viac, ako si to možno doma uvedomujeme. Konzistentnosť nie je dôležitá preto, aby nás za ňu iní oceňovali, ale preto, že v praxi nám otvára cestu k lepším vyjednávacím pozíciám a k presadeniu našich záujmov a priorít. Vyzdvihnúť treba tiež úsilie našich ozbrojených síl v posledných mesiacoch. Okrem nezastupiteľnej pomoci v boji s pandémiou našim vojačkám a vojakom ďakujem za plnenie všetkých ostatných úloh, či už pri obrane nášho štátu alebo v zahraničných misiách. Podmienky služby v ozbrojených silách sa však zmenia k lepšiemu len vtedy, ak výdavky na obranu budú stabilné a udržateľné aj do budúcnosti. Na Slovensku už roky pretrváva tradícia, že ozbrojené sily sú obvykle prvé, od koho sa očakáva výkon v čase núdze, ale, žiaľ, aj prvé, keď príde na škrty v rozpočte či šetrenie. Špeciálne chcem na tomto mieste vyzdvihnúť aj odvahu a nasadenie vojakov pri evakuácii z Kábulu našich občanov a tých, ktorí majú s našou republikou blízke väzby. Všetci vieme, že sa to dialo za podmienok nezvládnutého odchodu spojencov z krajiny a za veľmi riskantných podmienok. Vážené dámy, vážení páni, veľmi diskutovanou témou uplynulých mesiacov a aj aktuálnych týždňov je téma spravodlivosti. Chcela by som najskôr oceniť viaceré systémové zmeny, ako napríklad vytvorenie Najvyššieho správneho súdu, ktorý okrem štandardnej agendy správnych senátov bude riešiť aj dôležitú agendu disciplinárnej zodpovednosti sudcov a prokurátorov, ale tiež reformu zloženia Súdnej rady, previerky majetkových pomerov sudcov a previerky sudcovskej spôsobilosti. Spravodlivosť však nie je diskutovanou témou len v súvislosti s prijímaním systémových zmien, ale najmä kvôli vyšetrovaniu korupčných káuz. Verím, že sa všetci zhodneme na tom, že pre fungovanie spoločnosti v akejkoľvek dobe je potrebné, aby vo verejnej službe neboli ľudia, ktorí svoju moc nielenže neunesú, ale ju dokonca zneužijú vo svoj prospech. Rovnako verím, že sa zhodneme, že akýkoľvek uzdravujúci proces pre spoločnosť, teda aj vysporiadanie sa s korupciou sa musí diať zákonným spôsobom. Za normálnych okolností by sme ďalej s dôverou sledovali proces očisty, ako vyšetrovanie rozpletá jeden prípad za druhým, polícia hromadí dôkazy a súdy na ich základe objektívne rozhodujú. Namiesto toho sme dnes svedkami, ako dve strany v bezpečnostných zložkách, obrazne povedané, mieria na seba dostupnými kompetenčnými zbraňami. Vidíme nepriehľadnosť, rôzne interpretácie reality, emócie prevládajúce nad vecnosťou či zneužívanie témy. Vyše dvadsiatky ľudí priznalo svoju vinu a vypovedajú o paralelnom svete, v ktorom si dočasne mysleli, že je možné brať zo spoločného, a to beztrestne. Vypovedajú o schémach, ktoré si vytvorili a za ktoré ich doposiaľ nikto nebral na zodpovednosť. Ide teda nielen o osobnú slobodu vyšetrovaných osôb, ale aj o ozdravenie a budúci charakter nášho štátu. Skutočnosť, že je to pochopiteľné, však neznamená, že je to správne. Politicky činné osoby, ako sme tu my všetci, nemáme a ani nemáme mať žiadne možnosti zasiahnuť do prebiehajúcich vyšetrovaní. Musíme rešpektovať deľbu moci a teda konajúce orgány ochrany práva. Ani ako prezidentka republiky nemám – a je to tak správne – žiadne informácie o konkrétnych vyšetrovaniach, okrem tých, ktoré sú mediálne dostupné. Nebudem tu preto vynášať rozsudky namiesto súdov. Chcem dôverovať justícii, že ak by aj pri vyšetrovaní vznikli chyby, sú to súdy a súdy dokážu posúdiť dôkazy a tiež zákonnosť ich získania. Musíme rešpektovať deľbu moci nielen vo svojich skutkoch, ale aj vo svojich vyjadreniach, ktorými môžeme podkopávať zvyšky dôvery verejnosti v štát a jeho inštitúcie. Roky počúvame slová o potrebe vyriešiť kontrolu informačných služieb na Slovensku. Vyše desať rokov registrujem v odbornej verejnosti debatu o potrebe zmien v policajnej inšpekcii. Minimálne desať rokov sa hovorí o potrebe upraviť fungovanie prokuratúry na Slovensku, ktorá má prevládajúce prvky románskeho modelu, žiaľ, s rezíduami sovietskeho vzoru. Analýzy, podklady k legislatívnym zmenám, konferencie na tieto témy sa tu konali opakovane. Tridsať rokov po Nežnej sa potkýname o tie isté deficity vo fungovaní orgánov vymožiteľnosti práva a bezpečnostných zložiek. Toto je naša politická zodpovednosť. Tam má smerovať naša pozornosť, energia, naša práca. Roky absentujúcu ochotu k zásadným zmenám a reformám však ani pri najlepšej vôli nemôže nahradiť práca jednej komisie. A musíme sa vystríhať rizika, aby rýchle riešenia pripravené len na jednu, i keď výnimočnú situáciu, ju vo výsledku ešte nezhoršili. Pokiaľ ide o vyšetrované prípady, máme trvať na tom, že dôležité je nielen to, aby vyšetrovania boli dôveryhodné a spravodlivé, ale aby sa takými aj javili. Toto je legitímna požiadavka voči orgánom spravodlivosti poskytnúť nám ako verejnosti všetky informácie, ktoré poskytnúť môžu tak, aby to neohrozilo priebeh vyšetrovania. Lebo tak ako my, politickí reprezentanti, aj oni sú vo verejnej službe. Vážené dámy, vážení páni, ako som povedala v úvode, prihováram sa vám, voleným reprezentantom, ako jedna z vás, ktorí sme vo voľbách prevzali zodpovednosť za vedenie tohto štátu. Samozrejme primerane kompetenciám, ale každý z nás za službu Slovensku. Kríza zvyšuje tlak na nás všetkých. Napriek tomu sme odkázaní žiť spolu a bez pochopenia a vzájomného porozumenia to nedokážeme. Osobitne sa to týka strán vládnej koalície, ktoré na seba prevzali najväčší podiel zodpovednosti za vedenie štátu a ktoré, ak chcú ďalej vládnuť, mali by ukazovať jednotu a jasnú vôľu spolupracovať, lebo vzájomné spory iba prehlbujú sklamanie verejnosti. Týka sa to, samozrejme, aj opozície, ktorý spoluvytvára atmosféru, spolu definuje mieru kultúrnosti v politike a vo výsledku sa podieľa na oslabení súdržnosti celej spoločnosti. Celková politická debata klesla na úroveň, kde nikdy nebola. Práca s klamstvom, vulgarizmy, osobné útoky sa už stávajú štandardom. Je naivné si myslieť, že to skončí iba v tejto miestnosti alebo zasiahne iba adresáta urážok. Nie. Spoločne formujeme našu spoločnosť a každý prejav nenávisti je odkazom ľuďom, ktorí nás volili, že naše osobné spory sú pre nás viac ako skutočné problémy ľudí. Slovenská republika je dnes zranenou krajinou, ktorá potrebuje zvládnuť celosvetovú zdravotnú krízu, potrebuje zvládnuť aj ďalšie výzvy, ktorým čelíme. My, politické vedenie štátu, máme zodpovednosť voči všetkým občanom, aby sme svoju rolu plnili na úrovni, ktorá bude porovnateľná s najlepšie riadenými štátmi sveta. K tomu potrebujeme vzájomný rešpekt a spoluprácu. Veľmi si želám, aby sme v tejto historickej skúške obstáli, lebo inak budú dejiny k nám nemilosrdné. Slovensko dnes zúfalo potrebuje stabilitu, jasné a jednotné vedenie, pokoj založený na pravde, spravodlivosti, ale aj vecnosti a solidarite. Dosiahnuť ho môžeme iba spoločne. A verím, že tento cieľ spája väčšinu z nás. Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 3,877,716 |
Subsets and Splits
No community queries yet
The top public SQL queries from the community will appear here once available.