session_num
int64
1
104
snapshot
date32
session_name
stringclasses
5 values
segment_num
int64
1
1.44k
speaker
stringlengths
6
170
first_name
stringclasses
241 values
last_name
stringclasses
744 values
role
stringclasses
287 values
transcript
stringlengths
2
108k
transcriber_notes
listlengths
0
342
id
int64
3.87M
4.23M
19
2008-02-07
Autorizovaná rozprava
221
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR:
A
Belousovová
podpredsedníčka NR SR
Zároveň prerušujem rokovanie 19. schôdze Národnej rady do zajtra do 9.00 hodiny ráno. Budeme pokračovať v rozprave k tomuto bodu. Prajem príjemnú dobrú noc. (Prerušenie rokovania o 19.03 hodine.)
[ "(Prerušenie rokovania o 19.03 hodine.)" ]
3,916,438
48
2021-11-02
Autorizovaná rozprava
291
Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Milan
Laurenčík
podpredseda NR SR
Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie evidujem sedem faktických poznámok. Končím možnosť prihlásiť sa. S faktickou poznámkou ako prvý vystúpi pán poslanec Tomáš Taraba.
[]
4,124,252
18
2017-06-21
Autorizovaná rozprava
115
Krajniak, Milan, poslanec NR SR
Milan
Krajniak
poslanec NR SR
V prvej časti sa vysporiadam s otázkou, či nám chýbajú finančné zdroje v štátnom rozpočte natoľko, že musíme kvôli nim, kvôli cestnej infraštruktúre hovoriť o dlhovej brzde. V druhej časti sa vysporiadam s tým, či vôbec existujú také strategické investície štátu, pre ktoré stojí za to hovoriť o dlhovej brzde. A v tretej časti navrhnem vlastný návrh uznesenia, ako sa s touto otázkou vysporiadať. Celkový obsah investícií potrebných na dobudovanie cestnej infraštruktúry na Slovensku samotní predkladatelia návrhu uznesenia odhadujú na 18 mld. eur. Odkiaľ tieto zdroje získať? Prvou možnosťou sú eurofondy, ale pripusťme, že po roku 2020 žiadne nebudú. Ako teda získať tieto zdroje? Keď som sa bavil s predkladateľmi, zadefinovali, že odhad na efektívne dobudovávanie cestnej infraštruktúry, ročný odhad je 0,8 až 1,3 mld. ročne. Ale takúto sumu, vážení kolegovia z vládnej koalície, máte vo vlastných rukách. Vysvetlím prečo. Daňová medzera na DPH je dnes 30 percent. V praxi to znamená, že na podvodoch alebo z dôvodu, že nejaká firma skrachuje, je v zlej finančnej situácii, sa ročne neodvedie na DPH 2,4 mld. eur. Také bolo posledné oficiálne číslo zverejnené Finančnou správou. Ak by sme dokázali vymáhať a vyberať DPH iba priemerne ako štáty Európskej únie, tak ten priemer je 10 percent. To znamená, že by sme mohli mať každoročne 1,5 mld. eur v rozpočte viac, čo je pri výdavkoch štátneho rozpočtu, pardon, pri daňových príjmoch štátneho rozpočtu na úrovni 11 mld. 14 percent. To je strašne veľa peňazí. Ja viem, že tu o lepšom výbere DPH každý už roky hovorí a teraz si môžete hodiť rukou, to už som počul 500-krát. No to je ten problém, že o tom 20 rokov iba hovoríme. Ale máme praktický nástroj. V Belgicku v roku 2002 zaviedli špeciálny softvér, ktorý odhaľuje takzvané daňové fraudy. Za rok odhalili 80 % podvodných vratiek DPH ešte pred ich vyplatením. Podobný softvér má aj naša Finančná správa. Za štyri roky uplynulé dokázali tieto podvody, povedal by som, znížiť alebo obmedziť iba o 25 percent. My tam máme obrovský priestor. Tých 1,5 mld. eur je reálnych, to nie sú peniaze akože vo vzduchu. My na to máme nástroje, my na to máme atómovú bombu, tak by som povedal. My nemusíme strieľať lukmi a šípmi. To je prvý bod. Druhý bod. Teraz by som sa chcel vysporiadať s otázkou, či vôbec existujú také strategické investície štátu, ktoré stoja za to, aby sme hovorili o uvoľnení dlhovej brzdy. Moja odpoveď je jednoznačné áno. Takéto strategické investície existujú. Uvediem iba tri oblasti, v ktorých určite stojí za to hovoriť o uvoľnení dlhovej brzdy. Slovenská armáda má tri stíhačky. Keď skončí ich životnosť, piloti stratia výcvik (reakcia z pléna), ostatné sú na náhradné diely. Pozemný personál stratí výcvik, piloti stratia výcvik, odídu do súkromného sektora. Ak teraz nevyriešime, či chceme mať alebo nechceme mať letectvo, my to letectvo potrebujeme mať teraz alebo ho potom nebudeme mať. To je strategická otázka. My nemáme na výber, či to budeme riešiť o sedem rokov alebo o pätnásť. Teraz sa musíme rozhodnúť, či kvôli obranyschopnosti chceme mať vzdušné sily alebo nechceme. Druhá otázka. Predstavme si, dúfam, že to nikdy nenastane, ale že by sme boli v nejakom ozbrojenom konflikte. Poslali by sme do boja na obranu našich národných záujmov všetkých našich 30 tankov, boli by vyradené z boja. Armáda by žiadala, že potrebuje aspoň tristo. Povedali by sme jej, že budeme vám dodávať tri tanky každý rok, každý s desiatimi nábojmi, lebo tak nás drží dlhová brzda? No, brániť sa musíme v tom momente, keď je to potrebné, lebo inak žiadnu dlhovú brzdu nebudeme potrebovať. Tretí príklad. Má zmysel uvoľniť dlhovú brzdu na veľmi krátke obdobie, aby sme si požičali peniaze za jedno percento a tým vyplatili peniaze, ktoré máme požičané za dve percentá? Hovorím to ako príklad. Je to efektívne? Podľa mňa je to vysoko efektívne, vysoko efektívne. Druhá alebo ďalšia, posledná strategická oblasť je energetika. Máme tu energetické monopoly, ktoré sme trestuhodne predali do súkromných rúk. Predstavme si, že by bola možnosť niektorý z týchto energetických monopolov získať do strategického vlastníctva štátu, ale na túto investíciu by nám chýbalo 0,2 % z dlhovej brzdy. Čo by sme urobili? Počkáme 20 rokov, potom znovu skúsime, či budeme mať v dlhovej brzde dosť peňazí? Podľa mňa by to bola hlúposť, pretože niektoré strategické rozhodnutia môžete urobiť iba v konkrétnom čase. Dámy a páni, teraz prejdem k návrhu riešenia tejto otázky. V čom je problém? Problém je najmä v nedôvere. V nedôvere k tomu, že strategické investície štátu budú robené účelne a efektívne. Účelne znamená, že peniaze budú použité na to, čo sú naozaj priority, čo sú naozaj strategické priority tohto štátu. A efektívne, to ľudovo povedané znamená, že to nebude rozkradnuté. A teraz riešime otázku, ako umožniť, aby strategické investície štátu mohli pokračovať aj po skončení eurofondov, aby boli použité účelne. To znamená na to, čo je naozaj prioritou tohto štátu, a aby boli použité efektívne. A ešte potrebujeme vyriešiť ďalšiu otázku. Potrebujeme zabrániť tomu, aby tie zdroje, ktoré sa uvoľnia zo štátneho rozpočtu tým, že umožníme disponovať časťou dlhovej brzdy, tak sa v štátnom rozpočte vytvorí priestor pre vynaloženie iných prostriedkov. Aj tie musia byť použité efektívne a s patričnou starostlivosťou na to, čo je naša priorita. Teraz existuje vôbec riešenie, ktoré by mohlo vytvoriť, nazval by som to, dôveru medzi čo najširším politickým spektrom, ktoré dokáže vyriešiť všetky tieto otázky? Podľa mňa áno. Potrebujeme namiesto jednej veci, ktorú navrhujú predkladatelia, urobiť dva v jednom. My potrebujeme naraz vyriešiť – ľudovo povedané – brzdu proti kradnutiu a vyriešiť dlhovú brzdu. Tieto dve veci potrebujeme urobiť v jednom návrhu. Pán poslanec Bublavý, chceli ste naše podmienky, tak vám teraz za poslanecký klub SME RODINA poviem, aké sú naše podmienky. Predložím teraz návrh uznesenia Národnej rady, ale netrváme na tom, že to musí byť náš návrh uznesenia, pán kolega Blanár. Sme pripravení zakomponovať ich do vášho návrhu uznesenia alebo už právna forma, ako sa dohodneme. Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov a tak ďalej. Národná rada Slovenskej republiky A. konštatuje, že strategické investície štátu predstavujú natoľko dôležitý záujem štátu, že by o nich mala byť široká politická zhoda, pretože ovplyvňujú dlhodobý rozvoj Slovenskej republiky. Rozhodnutia o strategických investíciách štátu by nemali byť predmetom politického boja a nemali by byť zásadne prehodnocované po každých parlamentných voľbách. B. Národná rada Slovenskej republiky vyjadruje vôľu, aby bol ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti zriadený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre strategické investície štátu, ktorý bude schvaľovať strategické investície štátu. 1. Za strategickú investíciu štátu je považovaná každá investícia nad 100 mil. eur v oblasti obrany a bezpečnosti, energetiky a infraštruktúry. Použitie finančných prostriedkov Slovenskej republiky na takéto investície vyžaduje predchádzajúci súhlas Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre strategické investície štátu. 2. Za každú strategickú investíciu štátu je považovaný aj iný strategický zámer ústredného orgánu štátnej správy, na realizáciu ktorého celkový objem vynaložených finančných prostriedkov presahuje 100 mil. eur. (Teda napríklad, aby sme si to vedeli predstaviť, aj stratégia rozvoja rómskej komunity do roku 2020, pretože objem vynaložených finančných prostriedkov na túto stratégiu vysoko presahuje tých 100 mil. eur. To znamená, je to niekoľko sto miliónov eur. Je to strategická priorita? Nie je? Asi je. Ale aj toto musí byť predmetom preskúmania výborom.) 3. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre strategické investície štátu bude mať dvanásť členov. Šiesti budú nominovaní poslaneckými klubmi vládnej koalície na princípe pomerného zastúpenia a šiesti budú nominovaní poslaneckými klubmi opozície na princípe pomerného zastúpenia. Predsedom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre strategické investície štátu bude zástupca opozície. C. Národná rada Slovenskej republiky žiada, aby boli strategické investície štátu realizované tzv. zipsovou metódou. Jej podstata spočíva v tom, že každé uvoľnenie dlhovej brzdy o 0,1 % HDP musí byť spojené s poklesom daňovej medzery na DPH o 1 percento. Za počiatočný stav daňovej medzery na DPH sa považuje úroveň 30 percent. (V prípade, že to bude upresnené, môžme sa o tom baviť. V praxi to znamená, že ak bude chcieť vláda investovať napríklad 161 mil. eur, môže použiť 0,1 % z dlhovej brzdy, čiže približne 81 mil. eur iba vtedy, ak preukáže pokles daňovej medzery na DPH vo výške 1 percento. To je tiež približne 80 mil. eur. Keďže priemerná daňová medzera na DPH v EÚ je 10 %, v praxi to tiež znamená, že maximálne zvýšenie dlhového stropu môže predstavovať maximálne 2 % HDP. To znamená, to je ten priestor, v ktorom sa pohybujeme.) D. Národná rada žiada ministerstvo financií, aby pre Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet pripravilo do 15. októbra 2017 všetky podklady potrebné na zmenu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti v zmysle vyššie uvedených zámerov. E. Národná rada žiada Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, aby následne predložil do Národnej rady Slovenskej republiky novelu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti v zmysle vyššie uvedených zámerov. V Bratislave 21. júna 2017. Kolega Heger ma upozornil pred chvíľou, že v najnovších číslach za rok 2016 možno vývoj daňovej medzery na DPH bude taký, že poklesne až k 25 percentám. Ja sa tomu teším. Ak je to tak, v takom prípade, keďže sa bavíme o parite, o tej zipsovej metóde, to znamená 0,1 z dlhovej brzdy a 1 % z daňovej medzery, to by znamenalo, len aby sme si to vedeli predstaviť, v prípade schválenia takéhoto návrhu, že hneď na najbližšie obdobie budúceho roka alebo ako by sme mali 400 mil. z medzery na DPH a 400 mil. z dlhovej brzdy. To znamená, hneď na prvý rok by bolo k dispozícii takýmto spôsobom 800 mil. eur. Preto považujem tento návrh za reálny, ktorý reálne rieši problém v tom, aby sa nejaké finančné prostriedky na strategické investície štátu našli. A my si musíme uvedomiť, že v dobrých časoch musíme riešiť tie strategické investície, ktoré si v tom danom momente môžeme dovoliť. Napríklad myslím, že to tu spomenul pán kolega Baška. No áno, musíme sa teraz venovať armáde a tomu, že tá armáda zarastá trávou. Kedy inokedy sa tomu máme venovať? Ale ja nevylučujem a považujem za správny argument, že rozvoj cestnej infraštruktúry napomáha tomuto štátu strategicky, ale to si treba rozdebatovať. Teda čo je tá strategická investícia? A teraz to poviem opäť, ale aj v zlých časoch, keď prídu zlé časy, tak vtedy, myslím teraz zlé, žijeme v rizikovej dobe. Nemyslím teraz zlé časy, že sa trochu zhorší ekonomika. Tiež potrebujeme vedieť v tej krízovej situácii urobiť niečo, aby sa nám to kriticky nevypomstilo. Teraz mám na mysli napríklad nejaký ozbrojený konflikt alebo niečo také. Veľmi dúfam, že sa nás to nikdy týkať nebude. Ďakujem za vypočutie a návrh odovzdávam pánovi navrhovateľovi aj predkladateľovi. Ďakujem pekne.
[ "(reakcia z pléna)", "(Teda napríklad, aby sme si to vedeli predstaviť, aj stratégia rozvoja rómskej komunity do roku 2020, pretože objem vynaložených finančných prostriedkov na túto stratégiu vysoko presahuje tých 100 mil. eur. To znamená, je to niekoľko sto miliónov eur. Je to strategická priorita? Nie je? Asi ...
4,183,208
5
2010-09-08
Autorizovaná rozprava
15
Hladký, Pavol, poslanec NR SR
Pavol
Hladký
poslanec NR SR
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na určenie ozbrojených síl Slovenskej republiky na plnenie úloh zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky v rámci Organizácie Severoatlantickej zmluvy a na vyslovenie súhlasu s vyslaním určených ozbrojených síl Slovenskej republiky mimo územia Slovenskej republiky a s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v súvislosti s plnením úloh zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru v rámci Organizácie Severoatlantickej zmluvy (tlač 73), podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu. Predseda Národnej rady svojím rozhodnutí č. 56 zo 6. septembra 2010 pridelil návrh na určenie ozbrojených síl Slovenskej republiky na plnenie úloh zabezpečenie nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky v rámci Organizácie Severoatlantickej zmluvy a na vyslovenie súhlasu s vyslaním určených ozbrojených síl Slovenskej republiky mimo územia Slovenskej republiky a s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v súvislosti s plnením úloh zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru v rámci Organizácie Severoatlantickej zmluvy (tlač 73) na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Oba výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali návrh na určenie ozbrojených síl Slovenskej republiky na plnenie úloh zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky v rámci Organizácie Severoatlantickej zmluvy a na vyslovenie súhlasu s vyslaním určených ozbrojených síl Slovenskej republiky mimo územia Slovenskej republiky a s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v súvislosti s plnením úloh zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru v rámci Organizácie Severoatlantickej zmluvy (tlač 73) v určenej lehote a zobrali ho na vedomie a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. h) Ústavy Slovenskej republiky a ustanovenia § 6 ods. 3 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov 1. zobrať na vedomie návrh na určenie ozbrojených síl Slovenskej republiky na plnenie úloh zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky v rámci Organizácie Severoatlantickej zmluvy a podľa čl. 86 písm. k) a l) Ústavy Slovenskej republiky, 2. vysloviť súhlas s vyslaním určených ozbrojených síl Slovenskej republiky mimo územia Slovenskej republiky a s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v súvislosti s plnením úloh zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru v rámci Organizácie Severoatlantickej zmluvy. Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto materiálu.
[ "(tlač 73)", "(tlač 73)", "(tlač 73)" ]
3,900,266
9
2024-02-08
Autorizovaná rozprava
521
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Peter
Pellegrini
predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o bode 213 druhého pozmeňujúceho návrhu poslanca Galka. (Hlasovanie.) Prítomných 126 poslancov, za 15, proti 78, zdržalo sa 32, nehlasoval 1. Ani tento bod sme neschválili.
[ "(Hlasovanie.)" ]
3,927,970
28
2021-05-28
Autorizovaná rozprava
76
Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Marián
Viskupič
poslanec NR SR
Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem za všetky pripomienky. Takto, už to pán kolega Ondro Dostál povedal, ja to skúsim ešte zopakovať v tejto reakcii. Ten svet nikdy nestál, že všetko, alebo nič. To nikdy nebolo v stave, že SaS-ka nechce podporiť ani o euro, a teda ministerstvo financií o toľkoto. My s veľkou väčšinou výdavkov súhlasíme, s tými, čo sú proste s COVID-om, s pomocou, s tým, čo nám spôsobila, spôsobila koronakríza, to je v poriadku. Ale proste sú tam aj iné, takže to celé je len o tom, a je mi ľúto, že to musím takto hovoriť, lebo to fakt sme si mali vyriešiť v rámci koalície, že sme nedokázali nájsť zhodu, nie čierne a biele, ale nejaké ružové alebo pomarančové, no niečo medzi tým, hej. K tomuto by som pánovi Šudíkovi, no áno, 3,5 mld. naštudovať sa nedá z večera do rána, to sa nedá nikoho, takého frajera nemáme tu. V utorok to bolo na koaličke, v stredu na vláde, v parlamente sa nám našťastie podarilo vytvoriť relatívne dostatok času na to, aby, aby teda tá diskusia aspoň prebehla, pretože tento rozpočet je zákon roka, a rovnako aj novela v tejto výške sa k tomu blíži, to z úcty k tomu materiálu, z úcty k ľuďom, ktorí tie sumy, sa ich museli vzdať, to si treba povedať. Štát má len dva druhy peňazí, jeden vybral priamo od ľudí a druhý druh peňazí si požičal, a to sú tie, ktoré vyberie od ľudí v budúcnosti, takže tak. S pánom Krajčírom, nevidím ho tu, ale to isté, musíme sa počúvať, nie čierne – biele, SaS-ka nikdy nehovorila žiadne navýšenie, my vždy sme hovorili a robili ste kompromisy, posúvali sme sa, no ale na kompromis treba dvoch. Ďakujem pekne.
[]
3,997,241
1
2010-07-08
Autorizovaná rozprava
41
Galko, Ľubomír, poslanec NR SR
Ľubomír
Galko
poslanec NR SR
Sľubujem. (Potlesk.)
[ "(Potlesk.)" ]
4,052,829
6
2016-06-14
Rozprava
168
Gröhling, Branislav, poslanec NR SR
Branislav
Gröhling
poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne kolegyniam. Ja by som ale reagoval na pánov. Dovolím si pána predsedu výboru najskôr. Myslím si, že o tom sa môžeme rozprávať veľmi dlho, ale ja budem stále rozprávať o kvalite toho školstva. Rozprávali sme o tom aj na výbore, že my nemáme absolútne žiadne čísla, na základe čoho sa robia ďalšie rozhodnutia. Ďalšie rozhodnutia sa nemôžu robiť na základe ekonomických čísiel, na základe emócií, ale musia sa robiť na základe toho, aké je uplatnenie tých absolventov, aká je kvalita týchto žiakov. A teraz prejdem k pánovi kolegovi Gálovi, úplne bez emócií, bez ničoho, veľmi konštruktívne. Vy ste hovorili, že málotriedky vykazujú vysokú kvalitu. Aj pani štátna školská, pani štátna inšpektorka, pani Kalmárová povedala, že čím menšia škola, tým sú horšie výsledky. Ja sa veľmi teším, teraz cez leto by malo byť testovanie a sme na to pripravení, že rozdelíme jednotlivé školy, ktoré sú málotriedky a ktoré sú normálne školy. A ja som veľmi zvedavý, že ako dopadnú v rámci tohto testovania. A pre mňa toto by bolo nejaké riešenie a neviem, ako to funguje, možno teraz naozaj poviem hlúposť, ale prišlo mi, že radšej sme mohli počkať a radšej sa mohol posunúť platnosť, účinnosť tohto zákona, pán minister radšej mohol dať výnimku, mohlo sa to reálne pripraviť. Lebo aj vy, pán poslanec Gál, ste povedali, že sa pripravuje nový zákon financovania. Takže my teraz niečo schválime, a v septembri, októbri alebo v novembri, keď pán minister prinesie nový zákon o financovaní to budeme opäť meniť? Veď tá novelizácia toho školského zákona, veď všetci sme tu videli, že koľko toho tam je. V tom sa už reálne nedá ani orientovať. Ďakujem veľmi pekne.
[]
4,054,145
30
2014-01-30
Autorizovaná rozprava
138
Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Renáta
Zmajkovičová
podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec Simon.
[]
3,933,294
9
2016-09-23
Autorizovaná rozprava
108
Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Martin
Glváč
podpredseda NR SR
Pán poslanec Fecko.
[]
4,048,420
44
2014-11-25
Autorizovaná rozprava
119
Novotný, Viliam, poslanec NR SR
Viliam
Novotný
poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Pán poslanec Kaník hovoril o tom, že z marketingového hľadiska rozumie tomuto návrhu, aby predsedom Národnej rady bol pán Pellegrini. Musím povedať, že mňa trochu tento návrh prekvapil a to z jednoduchého dôvodu, že pán, zatiaľ ešte minister alebo do dnešného dňa minister školstva Pellegrini bol vo svojom úrade pomerne krátko, ale vnímal som ho ako človeka, ktorý má jasné predstavy, jasnú víziu, ktorú chce realizovať, aj človeka, ktorý má predpoklady túto víziu realizovať. Takže trošku je mi možno aj ľúto z tohto pohľadu, že mal tak málo času na ministerstve školstva zrealizovať svoje predstavy, ktoré pomerne jasne komunikoval. Aj preto som podporil návrh – procedurálny, ktorý pri schvaľovaní programu dal kolega Poliačik, aby sme požiadali pána ministra, nového ministra školstva o to, akú má predstavu zmien za rok a niečo do parlamentných volieb, čo sa vlastne ešte v tom rezorte dá realizovať z tých predstáv, o ktorých hovorieval pán minister Pellegrini. Pána, dnes už poslanca Pellegriniho poznám ešte z čias, keď bol poslancom Národnej rady a vnímam ho ako človeka, ktorý má manažérske predpoklady, ale skôr ako človeka, ktorý sa venoval hospodárskej oblasti, čiže ako technokrata ho vnímam. Ale od tých manažérskych zručností, ktoré určite má, aj o tej schopnosti jasne pomenovať svoju víziu sa odrážam v tom, že ho podporím v tejto voľbe na post predsedu Národnej rady, lebo myslím si, že ak tieto manažérske schopnosti a víziu bude aplikovať aj v Národnej rade, určite to tomu pomôže. Možno by som si dovolil jedno odporúčanie. Bude veľmi dôležité trošku štandardizovať tie vzťahy, ktoré sa zhoršili medzi predchádzajúcim predsedom Národnej rady a opozíciou. Takže tu trochu s nádejou sa obraciam na, zdá sa, budúceho predsedu Národnej rady, lebo bude mať veľkú šancu to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
[ "(Prerušenie vystúpenia časomerom.)" ]
3,902,249
7
2007-01-30
Autorizovaná rozprava
117
V. Veteška, podpredseda NR SR:
V
Veteška
podpredseda NR SR
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pánovi poslancovi Burianovi. Pán poslanec Burian. A zároveň ho žiadam, aby ako zástupca výboru, ktorého určil gestorský výbor, podal správu.
[]
4,047,586
6
2023-12-14
Autorizovaná rozprava
532
Pročko, Jozef, poslanec NR SR
Jozef
Pročko
poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Som veľmi rád, že ste čítali z toho listu, lebo naozaj sme ho dostali, myslím, že všetci. Aj, aj koaliční poslanci, ktorí si absolútne ho určite neprečítali, myslím, že aj Roman Malatinec ho dostal, tak som hlboko presvedčený, že Roman si ho prečítal a bude reagovať na ten list. Ale, Roman, vieš, dôležité, pardon, reagovať na predrečníka. Veľmi dôležité je si uvedomiť, čo je to Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Je to úrad, ktorý vykonáva dohľad na poskytovaním zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti a verejným zdravotným poistením. A to je to, čo ste presne hovorili, tu je presne to, čo ste hovorili a čo sa spomína v tom liste, kto sa skrýva za týmto, nechcem povedať, kšeftíkom, ale za touto mačičkou, ako ste ju nazvali, ktorú tam do toho hrnčeka alebo do toho košíčka tam hodili. Viete, nezávislosť tohto úradu zaručuje, že keď sa niečo udeje, keď bude nejaký problém, tak to vyriešia nezávislo. A teraz si predstavte, Fico, ktorý vie, ako to tu funguje, potrebuje mať nad svojimi sponzormi ochrannú ruku, no tak keď sa udeje nejaký problém zdravotnícky, keď bude nejaké... problém so zdravotným poistením a bude to musieť riešiť úrad a bude riešiť nejakého Ficovho zdravotníckeho, hľadám slovo, aby som ich nepourážal, papaláša, no tak ten závislý, závislý šéf toho úradu urobí to, čo chce Fico. Roman, budíček! (Reakcia z pléna: „Som hore.“ ) Dobre. Tak toto je fakt (povedané so smiechom) jedno z tých mačičiek.
[ "(Reakcia z pléna: „Som hore.“ )", "(povedané so smiechom)" ]
4,116,679
21
2017-10-10
Autorizovaná rozprava
103
Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Martin
Glváč
podpredseda NR SR
Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračujeme druhým čítaním o zákone zo 14. septembra 2017 o štátnej cene Jozefa Miloslava Hurbana a štátnej cene Alexandra Dubčeka, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky . Materiál je uverejnený ako tlač 729. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre kultúru a médiá poslancovi Senkovi a poprosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania vráteného zákona vo výboroch. Nech sa páči.
[]
4,077,057
40
2014-10-30
Autorizovaná rozprava
75
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Jana
Laššáková
podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec Abrhan, nech sa páči.
[]
4,104,677
49
2019-09-18
Autorizovaná rozprava
251
Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Andrej
Hrnčiar
podpredseda NR SR
Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Kéry.
[]
3,957,923
23
2021-01-29
Autorizovaná rozprava
93
Kollár, Miroslav, poslanec NR SR
Miroslav
Kollár
poslanec NR SR
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, sedí nás tu asi štrnásť, ak dobre počítam, primátorov, primátoriek, starostov, starostiek a my asi vieme najlepšie, čo to znamená potýkať sa s tým vizuálnym smogom. Pretože jedna vec je bezpečnosť pri cestách a odvádzanie pozornosti, druhá vec je kvalita verejných priestorov v obciach a mestách, v ktorých žijeme. Ja rozumiem tomu, čo hovorí aj pani Pleštinská. Treba nájsť naozaj balans medzi tým, aby bol aj priestor pre miestnych podnikateľov, ako odprezentovať svoj biznis, svoje prevádzky. My sme na to išli tak, že máme dva roky prijatú mestskú politiku vlastne vizuálneho smogu a reklamných stavieb, z ktorej je úplne jasné aj pre miestnych podnikateľov, za akých podmienok, akým spôsobom môžu propagovať svoje prevádzky, tak aby to zároveň akoby nešpatilo to mesto a vytváralo nejakú kvalitu verejného priestoru. Lebo aj tá vplýva na povedzme že na pohodu a dobrú náladu ľudí, ktorí v tých mestách žijú. My, keď sme začali riešiť vizuálny smog, zistili sme, že prvých 200 reklamných stavieb, ktoré sme išli v meste riešiť, z nich bolo presne 1 % povolených. A mysleli sme si, že ten proces bude jednoduchý, ako sa ich zbaviť, ale v istej chvíli narazíte na zákonné limity, na to naozaj, že tie sankcie sú nízke, že tie firmy hľadajú spôsob, ako sa tomu vyhnúť. Preto som rád a ďakujem kolegovi Lehotskému aj ostatným kolegom predkladateľom, že tu jednoducho dostávame do rúk lepší nástroj, ako efektívnejšie riešiť tých, ktorí jednoducho ten zákon prekračujú. A úprimne, ja sa nebojím problému na tých stavebných úradoch v mestách z hľadiska korupcie a podobne, pretože tam to prostredie je to naozaj že bližšie k tým ľuďom a si to akoby postrážia, sme pod väčším tlakom. Odporúčam naozaj urobiť si, v úvodzovkách, že mestské politiky, aby bolo jasné pre tých ľudí v tých mestách, za akých podmienok, s akými parametrami môžu tie reklamné stavby v tom meste umiestňovať. Mne ten návrh zákona rieši situáciu, že my sa stretávame s takou situáciou, že iné orgány štátu v minulosti za vlády tuto ľavého krídla SMER-u nám povydávali z môjho pohľadu že protiprávne stavebné povolenia na stavby, ku ktorým my sme vydali negatívne stanoviská, pretože sú v ochranných pásmach ciest, veľké televízne obrazovky, ktoré naozaj odvádzajú pozornosť. Ja tam mám na ceste II. triedy konkrétne príklady, kde pri tých obrazovkách prišli traja ľudia o život, pretože jednoducho vám to odvádza pozornosť, je tam prechod pre chodcov, ktorý jednoducho nevidieť. Čiže ja som rád, že podľa tohto zákona jednoducho aj tieto z môjho pohľadu nelegálne vydané stavebné povolenia stratia po tej prechodnej dobe platnosť a ja budem mať možnosť naozaj tlačiť aj na tie ostatné orgány, ktoré vydali, lebo toto boli, toto boli reklamné stavby, ktoré neboli v našej gescii a napriek nášmu negatívnemu stanovisku vydali to stavebné povolenie; aby sa už takéto stavebné povolenia, povolenia nevydávali. Čiže ďakujem veľmi pekne predkladateľom, odporúčam kolegom primátorom a starostom, prijmite si aj interné pravidlá, aby tí lokálni podnikatelia mali jasné pravidlá, vy ste boli chránení pred tými tlakmi, o ktorých hovoríte. A myslím si, že takýmto spôsobom sa jednak zvýši bezpečnosť pri cestách a jednak sa zvýši a skultúrni kvalita verejných priestorov v našich mestách a obciach. Ešte raz ďakujem, Tomáš.
[]
3,962,654
29
2008-12-02
Autorizovaná rozprava
212
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR:
R
Kaliňák
podpredseda vlády a minister vnútra SR
V tomto prípade len by som osvetlil, čo colníci majú s policajtmi. Nuž spoločný zákon majú spoločný o výkone služby. A musí byť pripravený, takisto v podstate v januári fungovať. V akom legislatívnom skrate došlo vlastne k vynechaniu niektorých ustanovení, bohužiaľ, o tom môžeme iba hovoriť, ale ja s tými návrhmi, samozrejme, problém nemám. Bude otázka, ako sa s nimi snemovňa vysporiada. Ďakujem.
[]
4,083,317
51
2001-10-03
Autorizovaná rozprava
65
P. Hrušovský, podpredseda NR SR:
P
Hrušovský
podpredseda NR SR
Pán poslanec Šepták. R. Šepták, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, dámy a páni, návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prijatím Štvrtého dodatku k Dohode o Medzinárodnom menovom fonde – špeciálna jednorazová alokácia SDR (tlač 1033), pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1173 z 11. júna 2001 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň určil k uvedenej dohode ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu predložený dodatok k dohode prerokoval na svojom zasadnutí 23. augusta 2001, uznesením č. 717 vyslovil súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky s prijatím Štvrtého dodatku k Dohode o Medzinárodnom menovom fonde – špeciálna jednorazová alokácia SDR (tlač 1033), vysloviť súhlas. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky predložený dodatok k dohode prerokoval na svojom zasadnutí 23. augusta 2001, uznesením č. 148 vyslovil súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky s prijatím Štvrtého dodatku k Dohode o Medzinárodnom menovom fonde – špeciálna jednorazová alokácia SDR (tlač 1033), vysloviť súhlas. Zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor uznesením č. 736 zo 4. septembra 2001 schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prijatím Štvrtého dodatku k Dohode o Medzinárodnom menovom fonde – špeciálna jednorazová alokácia SDR (tlač 1033a). Výbor určil spoločného spravodajcu výborov a poveril ho predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. Navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o predmetnom dodatku k dohode ihneď po skončení rozpravy k nemu. Ďakujem, pán predsedajúci.
[ "(tlač 1033)", "(tlač 1033)", "(tlač 1033)", "(tlač 1033a)" ]
4,151,615
1
2023-10-25
Autorizovaná rozprava
448
Richter, Ján, poslanec NR SR
Ján
Richter
poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Prvý pokus o zvolanie sociálneho výboru dnes na 21.15 h, 245 číslo miestnosti, na druhom poschodí. Chcel by som požiadať zároveň aj ostatných kolegov, viacerí členovia sú v dvoch až troch výboroch. Nezdržujme to, aby sme sa vedeli počkať, aby tie výbory vedeli byť uznášaniaschopné. Ďakujem.
[]
4,078,099
32
2021-06-25
Autorizovaná rozprava
142
Mazurek, Milan, poslanec NR SR
Milan
Mazurek
poslanec NR SR
Ďakujem, Ondrej, za vystúpenie. Podľa mňa je potrebné dodať, keď hovoríme o tej podpore tohto zákona, že petíciu, ktorá vyšla ako nejaká spontánna reakcia na všetky tie strašné reportáže o tom, čo sa v osadách so psami mnohokrát deje, v online forme podpísalo viac ako 60-tisíc občanov Slovenskej republiky. To už nie je tak malý hlas, lebo častokrát sú tu prejednávané rôzne petície, ako to bola raz o klíme, ktorú podpísalo menej ľudí, aj napriek tomu to tu bolo riešené. A tieto tu iniciatívy za podporu lepšieho zaobchádzania so zvieratami skrátka majú podporu v obyvateľstve a znovu prízvukujem, neexistuje dôvod, pre ktorý by niečo také nepodporili ľudia, ktorým skutočne na tejto problematike záleží. Ja som tiež smutný z toho, ako sa tu niektorí dokážu chovať a ešte aj pri tejto téme vykrikovať a svoje primitívne výlevy skrátka púšťať do tohto pléna. Ale veď uvidíme potom, ako bude Benčík hlasovať, či to myslí vážne alebo to len skrátka hrá na ľudí o tej svojej humánnosti, citlivosti a podobných blábol, ktoré sme už od neho počuli. Ale čo sa týka samotného návrhu zákona, ako si hovoril, tu predsa neexistuje jediný racionálny argument a dôvod, prečo by niekto, kto má postavenú nelegálnu stavbu, nelegálne niekomu okupuje byt, nelegálne niekomu buduje nejaké obydlie na cudzom pozemku, mal právo vlastniť psa. Veď taký človek je kriminálnik. To už samo o sebe zakladá podozrenie a možnosť, že bude tomuto psovi ubližovať. A tak to aj reálne častokrát v realite dopadá. To znamená, že je predsa čisto legitímne a netýka sa to len osád, ale každého, kto by chcel okupovať cudzí pozemok a zneužívať cudzie vlastníctvo, cudzie práva, cudzí byt, cudziu budovu, aby predsa nemohol v tejto chovať psa. To je úplne legitímne a normálne.
[]
4,167,668
26
2011-11-30
Autorizovaná rozprava
239
Hrušovský, Pavol, predseda NR SR
Pavol
Hrušovský
predseda NR SR
Hlasujeme, páni poslanci. (Hlasovanie.) 143 prítomných, 79 za návrh, 60 proti, 4 sa zdržali. Schválili sme návrh. Prosím ďalší návrh.
[ "(Hlasovanie.)" ]
4,104,538
27
2008-09-18
Autorizovaná rozprava
167
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR:
A
Belousovová
podpredsedníčka NR SR
M. Janušek, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Ďakujem. Čo sa týka toho spravodlivý, nespravodlivý, viete, pri tých rokovaniach s Európskou komisiou tí nám, nechcem povedať, že vyčítali, to nie, ale konštatovali, že Slovensko je strašne maličké, máme strašne veľa obcí, ďalej aj strašne veľa komunikácií a tak ďalej. Preto aj nám nejakým spôsobom radili, aby sme čo najefektívnejšie využívali tie fondy. To znamená, aby sme vlastne ich využívali len tam, kde sú väčšie obce. Nepriamo povedané, žiaľ, situácia je taká, že niektoré maličké obce pomaličky možno pôjdu k zániku, žiaľ, ale to je taká situácia, ktorá je aj inde vo svete, kde je takéto veľmi veľké množstvo, teda taká atomizácia. Takže, ja s tým nesúhlasím, samozrejme, tiež, ale žiaľ, situácia je taká a peňazí je toľko, ako je. A čo sa týka tých ostatných otázok, to sa potom s pánom ministrom Becíkom porozprávajte. Ďakujem.
[]
3,954,666
3
2012-06-21
Autorizovaná rozprava
146
Paška, Pavol, predseda NR SR
Pavol
Paška
predseda NR SR
Pán poslanec, o čom budeme hlasovať?
[]
3,916,839
6
2023-12-18
Autorizovaná rozprava
349
Prostredník, Ondrej, poslanec NR SR
Ondrej
Prostredník
poslanec NR SR
Ďakujem, pán predsedajúci. Simona, ďakujem, myslím si, že svojím vystúpením, keď si na začiatku hovorila o politike a morálke, si tu tak nejak rozdelila tých kolegov, kolegyne, ktorí dávajú faktické poznámky, a je tu skupina nejakých takých, by som povedal, pragmatikov, ktorí hovoria, že sa držia pri zemi, a potom sú tu morálni idealisti, no. A ja sa v tomto svojom vystúpení zaradím medzi tých ľudí, ktorí chcú hovoriť o ideáloch. Myslím si, že ideály sú veľmi dôležité a je dobré, že tu zaznievajú tie ideály, lebo ideály nás pozdvihujú, inšpirujú, posúvajú nás ďalej. Ja si kladiem otázku, že prečo vlastne je politická kultúra v našich podmienkach na Slovensku taká, aká je, ja by som ju nazval, že je to klanová politická kultúra. Teda ak niekto z daného politického klanu má problém, urobí niečo, čo si ty v tých svojich príkladoch uviedla, v iných krajinách znamená odstúpenie, tak títo ľudia ho obhajujú. Urobia všetko pre to, aby ho teda premaľovali, okrášlili a tak ďalej na verejnosti, zatiaľ čo v tých fungujúcich demokraciách to funguje úplne naopak, že tam je to vlastne to spoločenstvo, z ktorého ten politik vzišiel, to si aj v tom jednom príklade povedala, že tí moji voliči si zaslúžia lepšie, teda ak má ten človek nejaký problém, tak je to vlastne to jeho spoločenstvo, ktoré, pre ktorým sa on zodpovedá a ktorému nechce robiť hanbu. Tak si kladiem otázku, prečo to je tak. Kto u nás vlastne zlyhal? Školstvo? Cirkvi? Kto zlyhal, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
[ "(Prerušenie vystúpenia časomerom.)" ]
3,936,687
6
2010-09-08
Autorizovaná rozprava
14
Hrušovský, Pavol, podpredseda NR SR
Pavol
Hrušovský
podpredseda NR SR
Páni poslanci, prosím. Nereagujte, pán poslanec, na výkriky poslancov. (Reakcie z pléna.) Páni poslanci, nechajte si, ak chcete reagovať na vystúpenie, faktické poznámky ako možnosť a nie vykrikovať. Nech sa páči.
[ "(Reakcie z pléna.)" ]
4,152,047
34
2021-06-30
Autorizovaná rozprava
232
Vons, Peter, poslanec NR SR
Peter
Vons
poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Som prekvapený, že aj traja predrečníci, by som povedal, že odhalili vlastne charakter nášho kolegu tuná, ktorý, dá sa povedať, viac-menej môže byť vďačný za to, že sa dostal do tohto parlamentu. Jednak, samozrejme, vďaka tomu, že Igor Matovič získal takmer pol milióna hlasov, nebudem hovoriť, koľko hlasov ste získali vy, hej, a teraz tuná vy si dovolíte kritizovať takého človeka, ktorý mal takúto obrovskú dôveru. Áno, má hu teraz nižšiu, veľmi dobre viete prečo. Vy aj viete, ako ste vystupovali ako primátor Hlohovca, kde ste vlastne alibisticky, ešte by som povedal, sa vytešovali, že ako sa to robí alebo nerobí, hej, a nechali ste to tak a čakali ste, že čo bude. Viacerí vám to vyčítali, že ako primátor ste sa mali lepšie postarať o mnohé veci, a nespravili ste to. A teraz ste spravili ešte taký krok, že ste vlastne zradili ešte aj vlastných, hej, čiže vy ste sem prišli s tými ich ZA ĽUDÍ a, a teraz vlastne odchádzate od nich a, a vlastne ste nikoho. Teraz to sme vycítili, že ani tamtí sú neni dobrí, ani títo nie sú dobrí, no proste vy ste úplne nezaradený a dovolíte si tuná kritizovať Igora Matoviča. Nehnevajte sa, ale nesiahate mu ani po členky. (Potlesk.)
[ "(Potlesk.)" ]
3,970,494
8
2007-03-28
Autorizovaná rozprava
8
J. Halecký, poslanec:
J
Halecký
poslanec
Predpokladám, že vývoj v nasledujúcich rokoch by bol dosť ťažko odhadnuteľný vzhľadom aj na populačnú explóziu v krajinách podobného typu. Takže prijímať nejaké vyhlásenie, ktoré by bolo jasné, jednoznačné a ktoré by bolo bez diskusie zrozumiteľné nie je možné, pretože zdá sa, že v tomto regióne Európy vývoj naberá svoju dynamiku a už je dosť ťažko ovplyvniteľný všelijakými vyhláseniami alebo postojmi krajín. Zdá sa, že tam už rozhoduje vnútorná sila 90, resp. 80 % obyvateľov danej provincie, resp. budúceho štátu, ktorí už určujú, ako sa vývoj bude uberať. Rozhodujúce je vždy 90 % alebo 80 % obyvateľov v demokratických voľbách, ako bude hlasovať. A zdá sa, že v takýchto 80 a 90 % srbská menšina nemá šancu. Takže otázka je, ako my ochránime srbskú menšinu, pokiaľ by chcela zostať žiť na území svojich predkov, svojich rodičov a prarodičov. Zdá sa, že pri mentalite novovznikajúceho sa štátneho útvaru to ani teoreticky neprichádza do úvahy.
[]
4,131,876
19
2024-09-25
Autorizovaná rozprava
151
Pročko, Jozef, poslanec NR SR
Jozef
Pročko
poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Aj ja chcem poďakovať, pán Žiga, za váš naozaj skvelý výstup, chválim vás, pretože naozaj v tejto sále by nemali zaznievať vulgarizmy na adresu kolegov. Ja by som tiež chcel odsúdiť pána, pána Michelka, ktorý nazýva ľudí idiotmi a dnes napríklad počas rokovania, počas prestávky pán Justín Sedlák tu nadával ľuďom do buzerantov. Takže ja by som chcel odsúdiť tieto výroky a chcel by som poprosiť kolegov, aby naozaj, naozaj bojovali čestne a neurážali... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
[ "(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)" ]
3,893,145
16
2011-03-25
Autorizovaná rozprava
98
Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
Ľudovít
Kaník
poslanec NR SR
Ďakujem. Vážený pán predseda, Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 2. februára 2011 č. 284 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu uznesením z 10. marca č. 87, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením zo 16. marca 2011 č. 66. Ústavnoprávny výbor o návrhu rokoval 9. marca a neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny. Z uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu pod bodom III vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe aj s príslušnými odporúčaniami. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedený pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorskému výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o ochrane spotrebiteľa pri poskytovaní niektorých služieb cestovného ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
[ "(Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)" ]
4,199,586
28
2008-11-04
Autorizovaná rozprava
322
Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR:
Ľ
Jahnátek
minister hospodárstva SR
Predložený návrh zákona vychádza z princípu vyjadreného v ustanovení § 176b ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého akcionár nesmie vykonávať práva akcionára na ujmu práv a oprávnených záujmov ostatných akcionárov. Návrh, aby schvaľovanie cenových návrhov bolo dané do pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti, vychádza okrem iného i z toho, že práve valné zhromaždenie je miestom, na ktorom dochádza k stretnutiu všetkých akcionárov. Keďže schvaľovanie cenových návrhov je citlivá záležitosť a jednotliví akcionári spoločnosti môžu mať na predložené návrhy rôzne názory a súčasne je dôležité predísť tomu, aby došlo k výkonu práv jedného akcionára na ujmu oprávnených záujmov iných akcionárov, ministerstvo hospodárstva navrhuje, aby schvaľovanie cenových návrhov bolo v pôsobnosti valného zhromaždenia, čo predpokladá zhodu akcionárov potrebnú na dosiahnutie požadovaného kvóra. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si požiadať o podporu predloženého návrhu.
[]
4,097,321
78
2022-12-08
Autorizovaná rozprava
44
Mazurek, Milan, poslanec NR SR
Milan
Mazurek
poslanec NR SR
Pán Kuriak, pozitívne ste ma prekvapili, aj keď spolu častokrát nesúhlasíme, ak dodržíte to, čo ste povedali a nepodporíte ten zákon, uznávam, že ste sa zachovali ako chlap, ktorý má chrbticu, a to je už dnes z môjho pohľadu v OĽANO nevídaný jav. Takže ďakujem pekne a určite sa stotožňujem s tým, čo ste povedali. Pozrite, ak hovoríte o tej téme LGBTI fanatizmu, hovoríme o ideológii, nie o tom, že niekto je homosexuál a podobne, však čo si kto robí v spálni, to je jeho problém, ale o tej ideológii, ktorá sa tlačí aj do tých detí a tak. Tak aj na európskom výbore nám predniesli napríklad návrh novej legislatívy, ktorý tlačí Európska komisia, kde už bude doslova trestným činom, ale na celoeurópskej úrovni, šíriť údajnú nenávisť voči týmto ľuďom. Viete, za to sa nájde úplne všetko. Ak sa postavíte vo Francúzsku či v Nemecku proti sexuálnej výchove vašich detí na základných či dokonca už v materských školách, to je, tak ste, samozrejme, nenávistný fanatik. Ale tieto trestné činy už nebudú stíhať jednotlivé štáty, ale európska prokuratúra. Európska prokuratúra bude tá, ktorá bude o týchto veciach rozhodovať, no a postupne prejdú kompetencie, keďže teraz prišiel ten nový Digital Services Act, že európska prokuratúra bude tá, ktorá bude rozhodovať aj o banovaní tých jednotlivých profilov na sociálnych sieťach. Ja som sa na to pýtal pána eurokomisára Šefčoviča, ktorý to s radosťou podporuje, veď to je jeho videnie sveta, že treba zakazovať ľuďom slobodu slova a banovať proste a ničiť, jednoducho presadzovať cenzúru, ale tak on za svoj plat urobí čokoľvek. Problém je, že ak my dnes máme možnosť zabrániť vláde, aby presadila tento šialený návrh zákona, ktorý je naozaj, ja to prízvukujem, umožní zablokovať každého, každého jedného opozičného človeka, lebo radikalizácia politickej diskusie za to môžte skryť akúkoľvek kritiku. Tak ak vláde dáme možnosť vypnúť ktorýkoľvek profil na sociálnej sieti, tak tu sloboda úplne skončila, sme naspäť v tých časoch najhoršej boľševickej totality. A predsa toto nikto z nás normálnych nechceme.
[]
4,086,032
39
2014-10-23
Autorizovaná rozprava
130
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Alojz
Hlina
poslanec NR SR
Vážená pani predsedajúca, vážení členovia vlády, dovoľte mi interpelovať, nechcem byť protivný, ale však existuje nejaká tá štábna kultúra, tak sme sa teda tak džentlmensky na niečom dohodli, tak to aspoň dodržiavajme. Ja budem interpelovať viacerých ministrov, a teda budem interpelovať aj pána Počiatka, ktorý tu má byť, a budem interpelovať aj pána Pellegriniho, ktorý, myslím si, že ho zastupuje pán Glváč. Takže neberte to nejak, že sa tu na tom neviem čo, ale dodržujme to, čo sme vraveli, že budeme dodržiavať. Teda aspoň ja som to tak pochopil. Prosím vás, prvá interpelácia je na vás, pán minister Maďarič, minister kultúry, zdôrazňujem, kultúry Slovenskej republiky. Chcem vás informovať o jednej skutočnosti a položiť na konci niektoré otázky, ktoré vyplývajú z tej informácie, a chcem to povedať tak, aby ste vy potom nemohli povedať, že ste o tom nevedeli. Lebo mám teraz, tu je iks poslancov, niektorí ľudia to budú počuť, čiže bude existovať dostatočný počet svedkov, že minister kultúry o tom vedel v tom čase. Už nehovorím o tom, že či minister kultúry, teda vy chcete byť tým ministrom kultúry, za ktorého čias sa niečo udialo. Lebo ja som si to pozrel, vy ste sa narodili približne v tom čase v Bratislave, keď sa búralo Podhradie, tam tiež sa to Podhradie spája s niekým, že kto ho búral a kto rozhodoval a neviem čo. Nuž, prísne vzaté, ale aspoň bol most. A ten most, po tom moste aspoň niekto jazdí. Teraz sa tiež dejú veľké veci, v úvodzovkách, ale na spriechodnenie dopravnej situácie to vplyv mať nebude. Pán minister, čiže otázka stojí, že či chcete byť tým ministrom kultúry, za ktorého sa búrali a ničili, deštruovali nezvratne 2 100 rokov staré rímske pamiatky. To je podľa mňa veľká vec. Poviem to, aby to teda zostalo aspoň na pamäť. Na hlavnom našom kopci, nie preto, že Paška, pán predseda parlamentu, je zaľúbený do archeológie, nie preto, pretože sa chcelo investovať, ale preto, že povinnosťou je robiť archeologický prieskum, preto sa robil archeologický prieskum. Štandardný postup by mal byť iný, ak je hradný kopec a je tam určitá plocha nevyužitá, tak sa malo postupovať, že skúsme hľadať, či tam niečo nenájdeme, je vysoký predpoklad, že tam niečo nájdeme. To by som kľudne na povahu toho kopca, povahu vlastníka s tým nemal najmenší problém a že by som teda naznačoval, že neefektívne plytvanie. Prečo? Vôbec nie. A až potom, keby sa toto udialo a našli by tam len z toho komunistického amfiteátra zo 60. rokov nejaké kúsky betónu, tak by sa mohlo začať uvažovať, že či tam niečo nepostavíme a nezhodnotíme to územie. To by som považoval z úcty k tomu, kto sme, čo sme, kto je vlastníkom. Vlastníkom toho pozemku nie je Pavol Paška z Košíc, prosím vás! Pavol Paška z Košíc nevlastní hradný kopec, to treba povedať aj architektom, aj pamiatkarom, aj ministrovi kultúry to hovorím. Pavol Paška je v súčasnosti predseda parlamentu, to je všetko, nič viac, nič menej. Po ňom ešte budú ďalší, možno horší, no, horší už ťažko, ale nejakí to ešte budú. Rozumiete, aby sme si fakt že vymedzili parametricky, že kto, čo je, že kto si čo, Pavol Paška nie je kráľ Slnko, ktorý sa narodil a ktorý rozhodol, je tu, ešte rok tam bude a verme, že už dlhšie nebude. Ale tie rímske pamiatky sú tam 2 100 rokov, 2 100 rokov! Pán minister, tie pamiatky prekvapili aj tých, ktorých už máločo prekvapí, rozsah toho, typ tej stavby. Proste to bolo na úrovni, teda ja to tak hovorím, že Tutanchamón strednej Európy. Naozaj, že na sever od Dunaja toho teda až tak veľa z rímskeho obdobia nebolo, spred Krista dokonca nebolo nič, v týchto oblastiach spred Krista nebolo nič, ale teda odborná verejnosť to tak vnímala, ale bolo, na našom bratislavskom kopci bolo, bolo, našlo sa. Pán minister, ak je niekde Carnuntum, to je kúsok od nás, to je tá, viacerí to poznáte, keď idete z letiska, to je tá rímska vykopávka, rímsky tábor. To Carnuntum vzniklo neskôr ako to, čo bolo tu, rozsah, charakter, veľkosť tých stavieb. Sami odborníci, ja tu knižku pre vás mám, ja vám ju potom dám, tam je príspevok pani Musilovej, ktorá robila výskum, sami odborníci z Rakúska, Maďarska uznali, že Carnuntum ‒ v preklade skala, z tej kelštiny ‒ je predpoklad vzhľadom na tie časové súslednosti, bolo tu, aj na rozsah a charakter tých stavieb, čo znamená, že Tiberius, druhý rímsky cisár, sústredil svojich osem alebo koľko légií na našom hradnom kopci, pán minister, Tiberius, Tiberius v dobe Kristových súčasníkov, to ešte poviem. Uznali to aj tí, čo tomu rozumejú viac ako ja, ja len citujem, tu to v tej knižke je. Až následne Tiberius, nekonala sa tá vojna proti tým Markomanom, že v zásade, ale dohoda bola v tom, že Rimania budú mať hranicu Dunaj a za Dunajom už nebudú pre ten moment. Potom sa tí Rimania stiahli a urobili to rakúske Carnuntum. Je to, ja viem, pre niekoho, čo tam hore-dole, čo tam, z toho sa nestrieľa. Prosím vás, budeme sa snažiť do toho vsadiť rozmery, že prečo by to niekoho malo zaujímať, keď niekoho nezaujíma Tiberius, v poriadku, neberiem. Prosím vás, ten charakter tých stavieb, veľkosť, kvalita tej mozaikovej dlažby, tejto mozaikovej dlažby, ktorá je tu, bola v tom čase, v tom istom datovaní na najvýznamnejších stavbách v Ríme, to znamená, tu neboli nejaké zemľanky, že udusená hlina, rozumiete, že to naozaj svedčilo o charaktere a že čo to vlastne bolo. To bola veľká vec, zjednodušene poviem. Čiže ak to bolo na križovatke Jantárovej cesty aj ako to osídlenie veľké, ten charakter tých stavieb, sakrálna stavba bola za dôb Krista, Štefan, tebe to poviem, ty potom šíraj, aj kádeháci. V čase súčasníkov Ježiša Krista, ak bol nejaký kupec a šiel z Jeruzalema po Jantárovej ceste, tak sa zastavil v bratislavskej, lebo vtedy Petržalka neexistovala, rozumiete, čiže tých možností, kde sa mohol zastaviť, nebolo až tak veľa. Čiže súčasníci Ježiša Krista, možno ľudia, ktorí stretli Ježiša Krista, možno. Ja, viete, to už si môžete tých obrazcov pre potreby teraz aj turistického priemyslu urobiť, koľko chcete, ale pravda v tomto nepustí. Ak je datovanie tých objektov do nejakého času, tak áno, môžeme zodpovedne povedať, že súčasníci Ježiša Krista, to znamená ľudia, ktorí stretli Ježiša Krista v Jeruzaleme, spali na našom hradnom kopci. Zavážilo u niekoho, zakývalo to s niekým? Poďme ďalej, vzhľadom na charakter tých stavieb, ich kvalitu vypracovania, existujúce zachovanie, a tú otázku som sa pýtal, je vysoko pravdepodobné, že v čase príchodu Cyrila a Metoda tam boli. Je vysoko pravdepodobné, keď teraz zostalo po tom všetkom, lebo ten stavebný vývoj prebiehal v určitých etapách, sa stavalo, ale v tej etape spred Krista a do 8. storočia teda až sa tak veľa nestavalo, čiže je vysoký predpoklad, že to, čo bolo postavené, mohlo stáť. To znamená, ak sem prišiel Cyril a Metod, ale oni nemohli sa zastaviť v Rusovciach, oni sa nemohli zastaviť v Dúbravke, tých možností, kde prišli, bolo niekoľko a veľa ich nebolo, vám garantujem. A keď na hradnom kopci stáli sakrálne stavby, stáli veľké stavby na tú dobu, tak vám garantujem, že prišli sem. To znamená, znova môžeme povedať, že Cyril a Metod nie že spali na hradnom kopci, pôsobili na hradnom kopci, pôsobili na hradnom kopci, a jak hľadáme Metodov hrob a nevieme ho nájsť, už možno nenávratne, tak znova jedno z miest, kde by mohol byť Metodov hrob, je náš hradný kopec. Stačí či ešte nestačí? Prosím vás, čo chcete, viete, ale rozmer Tiberia, rozmer Cyrila a Metoda presahuje náš malý zakomplexovaný svet východniara z Košíc, ktorý si myslí, že potrebuje urobiť garáže, presahuje, vážení, presahuje, lebo toto je už nie že stredoeurópsky rozmer, vážení, to už je naozaj veľká vec. Cyril a Metod pôsobili aj v Rusku, aj v Bulharsku. Ak hovoríme, že nechceme zachovať kultúrne dedičstvo, tak aspoň na ňom zarobme, prosím vás, aspoň na ňom zarobme! Však tí Bulhari sem sú schopní prísť kvôli tomu, že keď postavíte príbeh, že áno, tu je predpoklad, že v týchto stavbách pôsobili tí, čo vám potom doniesli to písmo, alebo do Ruska. V Číne som pôsobil roky, ich to zaujíma, aj tí Číňania, ktorí teraz, ak bude niekto chodiť po Európe, tak to budú Číňania. Prosím vás, čo myslíte, čo Číňanov zaujíma, garáže podzemné? Myslíte, že Číňanov zaujímajú podzemné garáže? By ste neverili, ako sú vzdelaní, keď im poviete, že tu bol nejaký Tiberius, keď im poviete, že tuná boli tí vierozvestcovia, ktorí evanjelizovali Slovanov, lebo oni vedia, kto boli Slovania, ono majú tú určitú schému, tak to pre nich, áno, to je významná, to je, tak aspoň na tom zarobme, zarobme na tom, keď už, tak buďme v tomto aspoň pragmatici. Vám garantujem, že na tom zarobíme rádovo, rádovo viac, ako na tých garážach, garantujem vám to, garantujem, a keď nie, tak sa vzdám mandátu a už nebudem nikde kandidovať, je to jedno, garantujem vám, že je to tak, prosím vás. Pán minister. Viete, niekde nájdu šuter a postavia okolo toho múzeum. My sme našli stavby z určitého obdobia s určitou zachovalosťou, viete, to neni, že tam niekde na zemi je náznaková, nejaké dva-tri kamienky vedľa seba. Už to má cenu, hovorím, niekde inde by okolo toho spravili, z dvesto rokov starých kameňov musia chudáci v Amerike spraviť múzeum, lebo však oni tam toho veľa nemajú, viete, alebo v Austrálii, alebo neviem kde. My sme našli, a hovorím, ten charakter, zachovanie, rozsah nie je v tej polohe, že dva-tri kamene na zemi, prosím vás, nie je to tak. Sú, pre tých, ktorých to zaujíma, lebo chcem, aby to tu zaznelo, aby keď niekto povie, že kde sa stala vtedy chyba, tak poviem, ja som hovoril. Lebo potom poviete, že to sme, ahá, to keby sme vedeli, tak ja vám poviem, že to keby ste vedeli. Oni vám povedia, že nie, že zostane zachované. Pravdou je, že v súčasnosti už jedna časť tých rímskych múrov je nenávratne preč, už je preč, už je odvezená, ale čo stojí, ale hovorme o tom, čo stojí. Jedna rímska stavba zostane zachovaná na rohu, lebo nezavadzia garážam, tam pri takom úplnom rohu, tam blízko baziliky bude náznakovo, bude aj prezentovaná in situ, to znamená na mieste, bude, zostane tam. Nezavadzia garážam, teda má to šťastie, že zostane tam. Druhá stavba, cenná stavba, tá stavba, na ktorej našli ten zlatý poklad, pán minister, ja sa na vás, budem na vás apelovať, lebo vy to máte v rukách, tam, v ktorej našli, to je chrámového charakteru tá stavba, našli tam kamenný teda vchod, z vchodového portálu vstupný kameň, našli tam tri typy liatych podláh, protobetón, typy liatych podláh, ktoré teraz sa môžu naši učiť, jak sa robí podlaha, hej, to tam je zachované, je to tam. Pôvodne sa hovorilo, že to nejakým spôsobom tým našim biedakom ukážu, potom sa zistilo, že nie, to načo, asi to bolo o niečo drahšie, tak to neukážu, zasypú to. A nad tou stavbou bude zimná jazdiareň, nad tou stavbou my budeme robiť kultúru, rozumiete, barbari, islamisti budú robiť kultúru nad rímskou stavbou, ktorú zasypali, prosím vás. Pôvodný projekt hovoril, že má to byť prezentované, to znamená buď cez sklenú podlahu, buď cez nejakú mimoúroveň, lebo je to v suteréne, v tom čase, aktuálne sa hovorí zasypať a hore sa budeme tváriť, že sa nič nestalo, hore budú hrať, kto? Senzus, Senzi Senzus bude Pavlovi Paškovi hrať na narodeniny. To je vaša predstava o kultúre? To je tá druhá stavba, vážení. A teraz to najhoršie, čo príde, lebo ešte stále tu jednu môžeme vyhrabať spod zeme, keď tu prídu raz slušní ľudia, ešte tu jednu môžeme vyhrabať, ale tá tretia stavba, tá tretia stavba zavadzia vstupu do garáží, vážení, tá zavadzia. Tretia stavba, aby ste si to vedeli predstaviť, jak teraz vchádzame do poslaneckých garáží, tak je v tej časti, lebo tam sa bude odbáčať do tých nových a to, ako sa bude odbáčať do tých nových, no čo čert nechcel, stoja tam nejaké šutre, nejaké tie tehly tam stoja. Čo s nimi? Táto stavba, sa hovorí, nebola doskúmaná, nebola, lebo sa už ukončila, bolo potrebné ukončiť výskum. Našli firmu z Vrútok, pán minister, ktorá, si zoberte, že podpísala zmluvu v októbri, v apríli ukončila výskum, za polroka dostala 750-tisíc, vážení! 750-tisíc eur, to sú veľmi slušné peniaze, to je 28 mil. korún, za pol roka dostali, aby ho ukončili, aby to stihli v zime. Viete, robiť archeologický, to síce my nie sme na Jadrane, tak viete, ale oni to všetko stihli, všetko je vybavené, veľa vecí nedokopali, lebo už bolo treba stavať, už bolo treba míňať tie peniaze, už bolo treba míňať tie peniaze. A táto stavba, tá tretia, hovorí sa, že čo zostalo z nej zachované. Zostal zachovaný jeden dlhý múr cirka 15 m, zostala náznaková časť toho múru z druhej strany a zostali dva stredové pylóny, pán minister, dva stredové pylóny. Hovorí sa, že to mohla byť nejaká hospodárska stavba z rímskeho obdobia, to znamená, možno tam spali Tiberiovi vojaci, možno tam boli kone rímskych vojakov, možno kupci, keď prišli z Jeruzalema, možno tam si dali svoje kone. Táto stavba tam bola, existujú dva pylóny, jeden z tých pylónov už načal v 90. rokoch, údajne sa robil kolektor, to znamená nejaký kanalizačný zberač, nerobili ho zvrchu, ale robili ho hlbinnou metódou, to znamená banskou metódou, tak ho načali, to znamená, je nahryznutý, je čiastočne deformovaný, ale stojí, tak jak stál 2 100 rokov, stále ešte stojí. A tento pylón, tento pylón má byť, a to je to, presne to, tie rečičky, čo tu všetci sa uspokojujete, nebude zbúraný, bude premiestnený. Pán minister, nebuďme smiešny, čiže, áno, že my ho rozoberieme tehličku, kamienok po kamienku a dáme ho teda tam do toho suterénu pod hrad. Panteón, panteón, myslíte, že keby niekto povedal, že ho rozoberieme kvôli tomu, že tam chce niekto parkovať, myslíte, že by to prešlo? Taký je fakt, to sú fakty, ja si nevymýšľam, fakt, toto sú naozaj fakty. Ten múr, ten 15-metrový múr, majú údajne fixovať tak staticky, má to ísť, že sa mu nič nestane, no držím palce, pri kvalitách firmy Váhostav som na pochybách, ale hovorím, toto hovorí projekt. Viete, ono sa zvyknú veci stať, tak, Ježiš, spadlo, čo teraz? No keď už spadlo, no tak to odneste! Viete, ja neviem ako, ja nebudem protivný, hovoria, dobre, že my ten múr ideme fixovať, ideme ho staticky fixovať, aby tam zostal, ale pylón ide preč, pán minister, pylón ide preč. A teraz si vy povedzte, vy všetci si povedzte a vy hlavne ako minister, že či sa toto stalo za ministra kultúry Mareka Maďariča, či sa toto stalo? Že 2 100 rokov starý pylón deštruovali, premiestnili, premiestnili kvôli čomu? Kvôli garážam, rozumiete? Prosím vás, keby ten pozemok patril Ferovi Mrkvičkovi, ktorého, alebo tu kolegovi Počiatkovi, ten vie zhodnotiť, keby proste jeho, samozrejme, logickým záujmom by bolo zhodnotiť svoj pozemok čo najlepšie a nikto by sa mu v zásade nečudoval, lebo teda, a on by možno k tomu tak pristupoval, že ako ho zhodnotiť čo najlepšie. Ale ten pozemok, opakujem, patrí Národnej rade. Je úlohou Národnej rady zhodnocovať svoj pozemok? Stavať garáže? Obzvlášť, keď podľa mňa je to úplne pomýlené. Úplne ale totálne pomýlené, totálne pomýlené! Patrí občanom ten pozemok, nie Pavlovi Paškovi. Občanom. A my sme našli niečo, čo stojí za archeopark, pán minister, stojí to za archeopark. To nehovorím ja, to hovoria tí, čo tomu rozumejú. A sú ľudia, ktorých to zaujíma, ja vám hovorím, Číňanov a iných by to zaujímalo, že tu, áno, na tomto hradnom kopci v čase, kde sa ešte inde jedlo zo zeme a neviem z čoho, tak tu už bola chrámová stavba s liatymi mozaikovými podlahami, 2 100 rokov dozadu. Čiže, pán minister, moja interpelácia je v tom, jak sa medzi mladými hovorí, že čo urobili pre slovenský hiphop, pán minister, otázka stojí: Čo vy viete urobiť pre to, aby sme sa nezaradili do kategórie islamistov? Lebo nám sa to môže stať, lebo to, keby podľa mňa niekto sa to dozvie alebo to nejak tak povedať, to sú takí čudní, možno tak sa pousmejú, no však hej; ja nechcem byť v tej partii. Čiže, pán minister, otázka stojí a to je aj vlastne interpelácia. Čo vy viete urobiť v tejto veci, aby sa to nestalo, aby sme sa nestali islamistami? Z pohľadu toho, že čo sme schopní ničiť, zdeštruovať, aké veci, akého nálezového charakteru. Som zvedavý. Máte to vy v rukách, ešte stále to máte vy v rukách. Stále to ešte máte možnosti, ako to dostať. Hentí sa boja, všetci sa boja, Pamiatkový úrad naviazaný na štátny rozpočet, archeológovia popodpisované zmluvy o mlčanlivosti, všetci sa tu boja. Všetci sa boja Pavla Pašku? Ja normálne žasnem. Tu sa už ľudia boja, aj keď sa nemusia báť, lebo lepšie je sa báť, vyzerá to, že ma to ospravedlňuje, prečo som taký rezignovaný. Naozaj žasnem. Mrazí ma, mrazí ma tá apatia strednej vrstvy, lebo to mi tu predseda mandátového a imunitného výboru hovoril, čo sa rozčuľujem, však nikto sa nebúri. Mňa to, ja, ja, ja naozaj žasnem, že prečo je to tak. Možno keď sa dozvedia, že o čo ide, lebo ten pylón, vážení, ja vám niečo poviem. Ten pylón musí sa stať naším symbolom, že či sa postavíme do cesty bezbrehému hrubému primitivizmu, alebo sa zaradíme medzi vyspelé európske krajiny, pán minister. To stojí tak. A ten pylón za to stojí a ten pylón sa stane tým symbolom. Otázka stojí, na ktorej strane budete stáť vy. Mňa to osobne veľmi zaujíma, na ktorej strane budete stáť vy. Ďakujem veľmi pekne. A pani predsedajúca, ja mám tých interpelácií viac, aby niekto ma tu neoznačil, že im beriem čas, tak kľudne po hlasovaní, aby, alebo nechám to na vás, ale... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
[ "(Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)" ]
3,945,524
17
2003-09-17
Autorizovaná rozprava
63
K. Sárközy, poslankyňa:
K
Sárközy
poslankyňa
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Prosím, hlasujeme o postúpení návrhu zákona do druhého čítania. (Hlasovanie.) Prítomných 131 poslancov, za návrh hlasovalo 77, proti 49, hlasovania sa zdržali 4, nehlasoval 1. Návrh zákona do druhého čítania sme schválili. Pokračujte, prosím.
[ "(Hlasovanie.)" ]
4,045,595
42
2005-05-18
Autorizovaná rozprava
101
P. Miššík, poslanec:
P
Miššík
poslanec
Návrh ústavného zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v príslušných paragrafoch zákona o rokovacom poriadku. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že návrh ústavného zákona nepredpokladá zvýšené nároky na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Nezakladá nároky na verejné financie, nebude mať ekonomický dosah na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry, správy a iných právnických osôb. Nebude mať vplyv na životné prostredie, nebude mať vplyv na zamestnanosť. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu ústavného zákona. Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu zákona nie je prioritnou oblasťou aproximácie podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení a ďalších príslušných dokumentov. Je upravená v čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, je upravená v práve Európskych spoločenstiev, stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie je úplný. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje uvedený návrh ústavného zákona v druhom čítaní. V súlade i s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1133 z 25. apríla 2005 podľa § 74 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh ústavného zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky s výnimkou mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, výboru pre európske záležitosti, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajca a osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a výboru na kontrolu používania informačno-technických prostriedkov. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, pričom odporúčam, aby výbory vrátane gestorského predmetný návrh ústavného zákona prerokovali v druhom čítaní do 20. júna 2005. Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.
[]
3,991,484
38
2018-12-06
Autorizovaná rozprava
44
Budaj, Ján, poslanec NR SR
Ján
Budaj
poslanec NR SR
Ďakujem pani Kiššovej za zhrnutie argumentov. Pre mňa je naozaj otázne, ako chcú predkladatelia odpovedať na to, na tú výhradu, ktorú ste podrobne rozviedla, a to je výhrada, že Slovenská republika týmto opatrením, ktoré má charakter protekcionizmu pre výhodného, pre časť obchodnej siete, ako obstojí pred Európskou úniou, kde takáto štátna pomoc je jednoznačne zakázaná. Slovenská republika je viazaná svojimi dohodami. A ako nám ukazuje aj tento zákon, nebyť toho, tak by sa tu už rozvinul mimoriadne klientelistický systém. Európska únia sa snaží v členských štátoch zabrániť takýmto excesom. Tu sa pred nami realizuje jeden stranícky program, koalícia tomu praje, pretože, ako ste správne poznamenali, vymieňa to za iné prúšvihy a problémy, tak jeden pomôže jak slepý, keď vedie chromého, raz pomôžeme my invalidovi tomu a druhý invalid pomôže nám. Jeden má problém s Lajčákom, tretí má problém s reťazcami, ďalší má problém s titulom a nebudeme o tom rozprávať, keď nám dáte reťazce. V poriadku, ale na konci dňa je občan a ten váš stranícky propagandistický program bude musieť zaplatiť. To, že by boli spravodlivo tu rukami SNS rozdeľované prostriedky pre poľnohospodárov, to vám prídu určite najbližšie vysvetliť slovenskí farmári, ktorí preklínajú takúto politiku a ktorí sú tí poslední, o ktorých sa zaujímate. Veľkí oligarchovia, ktorí majú tisíce hektárov, tí si podelia, to je jasné. Veľké firmy, ktoré poskupovali družstvá a ktoré... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
[ "(Prerušenie vystúpenia časomerom.)" ]
4,142,496
55
2022-02-03
Autorizovaná rozprava
70
Mazurek, Milan, poslanec NR SR
Milan
Mazurek
poslanec NR SR
Je fascinujúce, čo sme tu počuli po tom, ako vystúpili lekári, ktorí vyslovene povedali, že Slovenská republika nutne potrebuje naliať tieto finančné prostriedky do zdravotníctva, a keď to dali do porovnania s tými obrovskými sumami, ktoré boli vyhodené na absurdné nezmysly ako celoplošné testovanie, no tak sa potom následne zmohol tento nepodarok zo SaS-ky menom Žiak na to, aby proste sa z tohto všetkého vysmieval. A pritom je to komické reagovať na mňa takýmto spôsobom, keďže ja som tlmočil aj stanoviská strany SaS, z ktorých sa on vysmieval. Ale byť za každú cenu vtipný, no neviem, nepodarilo sa mu to ani raz. Je to skrátka úbohé. Každopádne vráťme sa k tomu meritu veci, k tomu skutočnému problému, ktorý takíto blbečkovia ignorujú. A to je ten problém, že tu sa naozaj plytvá nekonečnými, občan má skutočne pocit, že nekonečnými zdrojmi finančných prostriedkov na hlúposti. Ja nedokážem pochopiť, ako môže niekto s čistým svedomím prísť a povedať ľuďom, máme 1,7 mld. na transportéry, no ale, bohužiaľ, tie zdravotné sestry budú naďalej utekať napríklad do Českej republiky, no nemáme na nich. Viete čo, máme na sprostredkovateľský bonus, máme na očkovaciu lotériu, máme na biznis pre MOM-ky, máme na nezmyselné testovanie vo firmách... a tak dokáže človek pokračovať ďalej a ďalej a ďalej, pritom naráta už niekoľko miliárd eur možno za celé tie dva roky, ale potom sa príde, no tak ale na tých zdravotníckych pracovníkov nie je. Aby toho nebolo málo, aby to zase nebolo len o mojich stanoviskách, ale o tom, čo som počul priamo od vládnych predstaviteľov, tak minister zdravotníctva priamo verejne prizná, áno, nemáme peniaze na zdravotníkov, lebo sme míňali na sprostosti. Takto to môžme interpretovať z posledného rozhovoru ministerstva zdravotníctva. A ak toto má byť výsledok vlády po dvoch rokoch, tak to na seba musíte byť ako vládni predstavitelia mimoriadne hrdí!
[]
4,062,730
9
2003-03-06
Autorizovaná rozprava
101
R. Fico, poslanec:
R
Fico
poslanec
Vážené dámy a páni, ja odmietam mlčať len kvôli tomu, že Slovensko je pred bránami Severoatlantickej aliancie alebo Európskej únie. Odmietam mlčať len preto, aby jednoducho sme si nekazili vlastný obraz v zahraničí alebo pred občanmi Slovenskej republiky. Občania Slovenskej republiky vedia, že táto krajina je skorumpovaná, a myslím si, že Národná rada v dvoch dňoch svojho vystupovania potvrdila tento obraz ešte viac. Je mi veľmi ľúto, že nikto z poslancov vládnej koalície s výnimkou politickej strany ANO nereagoval na absolútne konkrétne veci. Tak sa naozaj teda chcem spýtať, páni poslanci z vládnej koalície, vám to nevadí, jednoducho, že do Konsolidačnej banky išla pohľadávka s plnou štátnou zárukou a že túto pohľadávku niekto jednoducho kúpil, to znamená dostal k dispozícii rovno 300 alebo 400 miliónov korún, lebo prvé, čo urobí, pôjde do vlády, alebo pôjde za štátnym inštitúciami a bude si tieto peniaze pýtať naspäť? Ak to vám nevadí, nám to naozaj veľmi vadí. A to tu bolo presne povedané. Hovoril o tom myslím pán poslanec Maxon. Presne povedal, čo sa stalo v Konsolidačnej banke. Nikto z vás na to nereagoval. Nikto nepovedal, je to zlé, pozrieme sa na to. Všetci ste reagovali: Je to podvrh, sú to mafiánske praktiky, ohrozuje to vstup Slovenskej republiky do Európskej únie. Vám to nevadí, vážené dámy a páni, ako povedal napríklad pán poslanec Kondrót, že vláda odklepla ťažko identifikovateľnému zoskupeniu majetok, pokiaľ ide o Zváračský ústav, za smiešnych 20 miliónov korún, keď celková hodnota trhová tohto majetku vrátane pozemku je 800 miliónov korún? Prečo nikto z vás sa nepostavil a nepovedal, áno, vadí nám to, dáme to preskúmať. Nie, to sú mafiánske praktiky, to treba odmietnuť. 800 miliónov korún trhová hodnota, za 20 miliónov korún ste to predali, nehovoriac o tom, že na účte sa bežne vyskytuje 50 miliónov korún v hotovosti, ktorými si automaticky zaplatili kúpnu cenu Zváračského ústavu. Nehovorím o lukrativite budovy, o lukrativite pozemku, ktorý sa nachádza v týchto priestoroch. Vám to nevadí, vážené dámy a páni vo vládnej koalícii, že pri kurzovej strate sme prišli takmer o 7 miliard korún? O chvíľku budeme hlasovať o tom, či budeme od ľudí pýtať 20, 30 alebo 50 korún za posteľ v nemocnici, a pokojne necháte prejsť takto šmahnutím ruky niekoľko miliárd korún. A z človeka, ktorý za to zodpovedá, lebo hrubou neprofesionalitou to spôsobil, ste urobili ministra financií vlády Slovenskej republiky. Nám to vadí. Ak to vám nevadí, nám to vadí, ale sú to absolútne konkrétne veci. To znamená, nemôžem akceptovať v žiadnom prípade rétoriku, ktorá prišla zo strany predstaviteľov vlády, predovšetkým rétoriku zo strany premiéra vlády Slovenskej republiky pána Dzurindu. Posledné dve poznámky. Predovšetkým sa plne hlásim k tomu, čo povedal predseda poslaneckého klubu Hnutia za demokratické Slovensko pán Cabaj. Už sa ho ani nebudeme pýtať, lebo to nemá význam. Samé frázy, všeobecné odpovede a obviňovania. Namiesto toho, aby sa chlapsky postavil, ako sa postavil guvernér Národnej banky, a povedal, takto a takto to vidím, a toto a toto urobím, prišiel a rozprával všetky tie svoje naučené veci, ktoré tu rozpráva už tretí rok alebo štvrtý rok. Úplne na záver, a to len svedčí o vašom premiérovi, vážené dámy a páni, zacitujem, čo povedal včera pán premiér. Pánovi premiérovi som vo svojom vystúpení uviedol, že existuje pán, ktorý sa volá pán inžinier Sukupčák, Martin Sukupčák, majiteľ firmy zo Žiliny, ktorá sa sťažuje na praktiky okolo Národnej banky Slovenskej republiky. Na to reagoval včera pán premiér takto: „S výnimkou istého pána, údajne člena Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie, som nič nepovedal.“ Vážené dámy a páni, pán inžinier Martin Sukupčák je číslo 35 v Ústrednej rade SDKÚ. Nechcel by som byť členom Ústrednej rady SDKÚ. (Potlesk.) Ak premiér, ak premiér, ak predseda SDKÚ nepozná svojich vlastných ľudí, pokiaľ ide o Ústrednú radu SDKÚ. Ďakujem pekne. To len svedčí, že pán premiér je schopný si jednoducho aj vlastný nos medzi očami zaprieť. (Potlesk.) Vážené dámy a páni, bol by som... Ja poznám všetkých predsedov okresných organizácií, krajských organizácií, poznám stovky členov mojej politickej strany po mene. Ak nepozná predseda politickej strany člena ústrednej rady s číslom 35, je mi to naozaj veľmi ľúto. Alebo ho chcel zaprieť. Vážené dámy a páni, chceme byť ústretoví, preto pán poslanec Kaliňák prišiel s pozmeňujúcim návrhom, aby sme hlasovali o návrhu uznesenia, ktoré sme predložili jednotlivo, po individuálnych bodoch. To znamená, môžete sa vysporiadať aj s prekážkou, ktorú ste označili za najväčšiu, vraj Smeru ide iba o privatizáciu. Prosím, vypustite teda časť, ktorá sa týka privatizácie. My tak či tak prídeme s návrhom zákona, kde budeme navrhovať odloženie privatizácie, ale potom ostatné časti uznesenia plne zodpovedajú tomu, čo tu bolo povedané. Prosím všetkých poslancov, všetky poslankyne, ktorí pozorne počúvali, verím, že obvinenia, ktoré boli vecne podložené, ich presvedčili, a že návrh uznesenia budeme môcť prijať. Ďakujem za atmosféru, ktorá tu bola vytvorená. Ďakujem aj predstaviteľom médií za to, že pomerne široko informovali o tematike, ktorá bola predmetom tejto mimoriadnej schôdze. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
[ "(Potlesk.)", "(Potlesk.)", "(Potlesk.)" ]
4,093,106
94
2023-06-22
Autorizovaná rozprava
176
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Gábor
Grendel
podpredseda NR SR
Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Okej. (Krátka pauza do príchodu poslankyne Cigánikovej.) Takže budeme pokračovať ďalšími faktickými poznámkami. Pani poslankyňa Kavecká.
[ "(Súhlasná reakcia pléna.)", "(Krátka pauza do príchodu poslankyne Cigánikovej.)" ]
4,057,822
40
2009-09-11
Autorizovaná rozprava
99
P. Paška, predseda NR SR:
P
Paška
predseda NR SR
(Hlasovanie.) 124 prítomných, 58 za, 63 sa zdržalo, 3 nehlasovali. Nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. V prvom čítaní teraz uvedie pán poslanec Pavlis hlasovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov . Je to tlač 1208.
[ "(Hlasovanie.)" ]
3,959,083
6
2010-09-08
Autorizovaná rozprava
92
Hort, Milan, podpredseda NR SR
Milan
Hort
podpredseda NR SR
Pán poslanec Ondrej Dostál s faktickou poznámkou.
[]
4,152,125
28
2004-06-30
Autorizovaná rozprava
261
B. Bugár, podpredseda NR SR:
B
Bugár
podpredseda NR SR
(Hlasovanie.) Prítomných 127 poslancov, 122 za, 4 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval. Konštatujem, že tento návrh sme schválili.
[ "(Hlasovanie.)" ]
3,998,835
45
2019-05-14
Autorizovaná rozprava
53
Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Andrej
Hrnčiar
podpredseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 139, za 107, zdržalo sa 31, nehlasoval 1. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
[ "(Hlasovanie.)" ]
4,162,859
48
2015-03-18
Autorizovaná rozprava
176
Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Miroslav
Číž
podpredseda NR SR
Ďakujem, teraz v rozprave vystúpi pani poslankyňa Ritomská. Nech sa páči.
[]
4,058,259
20
2013-06-17
Autorizovaná rozprava
181
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Erika
Jurinová
podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, nedám vám nové dve minúty, dokončite.
[]
4,009,113
94
2023-06-20
Autorizovaná rozprava
62
Vons, Peter, poslanec NR SR
Peter
Vons
poslanec NR SR
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o verejnej osobnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1587) v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1640 z 18. apríla 2023 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň výbor pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 787 z 8. júna 2023, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 469 z 24. mája 2023 a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 450 z 8. júna 2023. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva 78 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať nasledovne: o bodoch 1 až 9, 11 až 49, 51 až 53 a 55 až 78 spoločne s odporúčaním schváliť, o bode 10, 50 a 54 osobitne s odporúčaním neschváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona o verejnej osobnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1587) schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť. Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 481 z 13. júna 2023. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady. Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
[ "(tlač 1587)", "(tlač 1587)" ]
4,086,618
11
2016-11-23
Autorizovaná rozprava
124
Matovič, Igor, poslanec NR SR
Igor
Matovič
poslanec NR SR
Kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý by zabezpečil, aby sme nemuseli každý jeden rok tu absolvovať či už skrátené legislatívne konanie, alebo prerokovávanie tohto návrhu zákona. Predkladám tento návrh, neviem, štvrtý, možno piatykrát, v každom jednom roku sa snažím, aby sme prijali systémové riešenie, aby sme zmrazili platy dovtedy, dokedy politici neprestanú Slovenskú republiku zadlžovať. Takže pozmeňujúci a doplňujúci poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony (tlač 329). Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto: 1. V čl. I doterajší text znie: Za § 29n sa vkladajú § 29o a § 29p, ktoré znejú: „§ 29o (1) Poslancovi, prezidentovi, členovi vlády, predsedovi kontrolného úradu a podpredsedovi kontrolného úradu patrí v období od 1. januára 2017 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje1a) o tom, že Slovenská republika dosiahla schodok rozpočtu verejnej správy15) plat a paušálne náhrady vo výške určenej v roku 2011 (§ 29g). (2) Odmena asistenta poslanca a výdavky na prevádzku poslaneckej kancelárie zriadenej podľa § 4a ods. 1 druhej vety sú v období od 1. januára 2017 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje1a) o tom, že Slovenská republika dosiahla schodok rozpočtu verejnej správy15), rovnaké ako v roku 2011. (3) Skončenie obdobia uplatňovania opatrení podľa odsekov 1 a 2 vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. (4) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na generálneho prokurátora, predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky, sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky a ostatných sudcov; ich plat sa v roku 2017 určí podľa § 2 a 27. Poznámka pod čiarou k odkazu 15 znie: § 4 ods. 8 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. § 29p (1) Poslancovi, prezidentovi, členovi vlády, predsedovi kontrolného úradu a podpredsedovi kontrolného úradu patrí po prerušení obdobia podľa § 29o plat a paušálne náhrady vo výške určenej v roku 2011, v prípade, ak za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat poslanca vypočítava, Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje1a) o tom, že Slovenská republika dosiahla schodok rozpočtu verejnej správy15). (2) Odmena asistenta poslanca a výdavky na prevádzku poslaneckej kancelárie zriadenej podľa § 4a ods.1 druhej vety sú po prerušení obdobia podľa § 29o rovnaké ako v roku 2011 v prípade, ak Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje1a) o tom, že Slovenská republika dosiahla schodok rozpočtu verejnej správy15). (3) Skončenie obdobia uplatňovania opatrení podľa ods. 1 a 2 vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. Odôvodnenie: Hlavným účelom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je stanoviť presné pravidlá pre výpočet platov ústavných činiteľov a zaviesť tak pravidlo, podľa ktorého budú platy politikov zmrazené na úrovni platov z roku 2011 od nasledujúceho roka až do obdobia, kým rozpočet verejnej správy nebude hospodáriť bez straty. V súčasnej ekonomickej situácii by práve ústavní činitelia ako poslanci či ministri mali mať svoj plat naviazaný na hospodárenie štátu. Ak samotný štát vytvára deficit, čiže hospodári so stratou, je nemysliteľné, aby jeho predstavitelia – politici mali nárok na zvyšovanie svojich platov. V prípade, ak Európska komisia vydá rozhodnutie o tom, že Slovenská republika nehospodárila so stratou, a teda že politici sa správali zodpovedne k verejným financiám, t. j. finančným prostriedkom všetkých občanov, budú mať následne nárok na zvýšenie svojich platov. Okrem zmrazenia platov politikov v tomto období sa zároveň navrhuje aj určitá poistka do budúcnosti pre prípad, ak by politici chceli opäť začať míňať viac, ako sú príjmy rozpočtu verejnej správy. V takom prípade by sa im na základe navrhovaného mechanizmu opätovne znížili platy a ďalšie náhrady na úrovni platov z roka 2011. 2. V čl. II v § 28e v poznámke pod čiarou k odkazu 24 sa za slová „§ 29o“ vkladajú slová „a § 29p“. 3. V čl. III v § 84f v poznámke pod čiarou k odkazu 40 sa za slová „§ 29o“ vkladajú slová „a § 29p“. 4. V čl. IV v § 140f v poznámke pod čiarou k odkazu 74 sa za slová „§ 29o“ vkladajú slová „a § 29p“. 5. V čl. V v § 32 v poznámke pod čiarou k odkazu 21 sa za slová „§ 29o“ vkladajú slová „a § 29p“. Odôvodnenie: Ide o legislatívno-technické úpravy bezprostredne súvisiace s bodom 1 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.“ Budem veľmi rád, ak po šiestich rokoch konečne, čo som v parlamente, parlament schváli tento návrh zákona, a platy zmrazíme dovtedy, dokedy politici neprestanú Slovensko zadlžovať. Divadlo, ktoré Robert Fico so svojou vládou, či už keď vládne sám, alebo teda s Bugárom a s Dankom, ktoré predvádzajú, že každý rok treba zmrazovať platy a prichádzame ako Ježiško pred Vianocami, ktorí myslia na ľudí, a teda teraz zmrazia platy, je dehonestujúce. Tento rok, som rád, že Robert Fico klepol alebo dal po krížoch Andrejovi Dankovi, keďže je verejným tajomstvom, že Andrej Danko chcel spraviť tajnú dohodu s opozičnými aj koaličnými poslancami o tom, že keď nikto nebude dávať návrh na zmrazenie platov poslancov, tak sa platy odmrazia a zvýšia sa o viac ako 900 eur, to znamená o 26 %. Som rád, ešte raz hovorím, že Robert Fico dal po krížoch Andrejovi Dankovi.
[ "(tlač 329)", "(1)", "(Eurostat)", "(§ 29g)", "(2)", "(Eurostat)", "(3)", "(4)", "(1)", "(Eurostat)", "(2)", "(Eurostat)", "(3)" ]
3,885,530
14
2013-02-05
Autorizovaná rozprava
270
Raši, Richard, poslanec NR SR
Richard
Raši
poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Pristúpime k hlasovaniu o bodoch zo spoločnej správy. Dal som návrh na vyňatie bodov zo spoločnej správy: 7, 9, 10, 17 a 32. Poslanec Bastrnák (vyslovené po slovensky), dal návrh na vyňatie bodov zo spoločnej... (reakcie z pléna), Baštrnák (vyslovené po maďarsky), ospravedlňujem sa Maďarom (smiech v sále), zo spoločnej správy: 3, 7, 9, 10, 16, 17, 18 a 32. Poslanec Blanár podal návrh vyňať bod 4 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie. A poslanec Novotný podal návrh vyňať bod 16 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Vážený pán predseda, dajte teraz, prosím, hlasovať o bodoch zo spoločnej správy: 1, 2, 5, 6, 8, 11, 12, 13, 14, 15, 19 až 31, 33 a bode 34 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
[ "(vyslovené po slovensky)", "(reakcie z pléna)", "(vyslovené po maďarsky)", "(smiech v sále)" ]
3,934,334
88
2023-03-16
Autorizovaná rozprava
3
Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Peter
Pčolinský
podpredseda NR SR
Poprosím teraz spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Marcela Mihalika, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
[]
4,021,818
17
2003-09-18
Autorizovaná rozprava
34
B. Bugár, podpredseda NR SR:
B
Bugár
podpredseda NR SR
(Hlasovanie.) Prítomných je 132 poslancov, za 53, proti 7, zdržalo sa 71, nehlasoval 1. Konštatujem, že tento procedurálny návrh nebol schválený. R. Vavrík, poslanec: Ďakujem pekne. Pán podpredseda, potom treba dať hlasovať o návrhu spravodajcu, kde som navrhol, aby v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) Národná rada prerokovala predložený návrh zákona v druhom čítaní. Dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu.
[ "(Hlasovanie.)" ]
4,011,070
51
2005-11-08
Autorizovaná rozprava
59
B. Bugár, podpredseda NR SR:
B
Bugár
podpredseda NR SR
Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu, aby sme o týchto dvoch návrhoch o konaní predčasných volieb hlasovali teda o 17.00 hodine. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. (Hlasovanie.) Prítomných 133, za návrh 63, proti 29, zdržalo sa 21 poslancov, nehlasovalo 20. Návrh nebol odsúhlasený. Pristúpime teraz k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1267). Prosím teraz pána spravodajcu, pána poslanca Alojza Přidala, aby jednotlivé návrhy hlasovaní uviedol.
[ "(Hlasovanie.)", "(tlač 1267)" ]
4,170,991
46
2019-06-19
Autorizovaná rozprava
282
Grausová, Natália, poslankyňa NR SR
Natália
Grausová
poslankyňa NR SR
Ďakujem. Pán poslanec Mazurek, ďakujem ti za tvoj veľmi dobrý prejav a naozaj mne je veľmi ľúto, že predseda Národnej rady Danko, že je na jednej strane zbabelý, ako psík sa kdesi trasie, keď si ho zavolajú na koberec do jedného štátu, ktorý sa nesmie spomínať a na druhej strane tam, kde mu nič nehrozí, tam je veľmi odvážny. A používa dvojitý meter, pretože keď sú tu poslanci, ktorí mu nadávali na... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
[ "(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)" ]
3,913,319
23
2013-09-24
Autorizovaná rozprava
255
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Erika
Jurinová
podpredsedníčka NR SR
Ďakujem pekne. Vzhľadom k tomu, že sa blíži 19. hodina, predpokladám, že, pán Mikuš, rozpravu máte dlhšiu ako dve minúty, takže by som prerušila rokovanie. (Reakcia predkladateľa.) Áno.
[ "(Reakcia predkladateľa.)" ]
3,878,025
75
2022-10-26
Autorizovaná rozprava
35
Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Juraj
Blanár
podpredseda NR SR
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za uzavretú. Chcem sa spýtať pána navrhovateľa, či má záverečné slovo. Pán spravodajca rovnako. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A budeme o ňom hlasovať zajtra o jedenástej hodine. Teraz budeme pokračovať, ďakujem pánovi spravodajcovi, pretože budeme mať iného spravodajcu pri tomto bode, ktorým je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona o Vojenskom spravodajstve , ktoré je pod parlamentnou tlačou 1207. Návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí 1273. Opäť udeľujem slovo pánovi ministrovi obrany Jaroslavovi Naďovi, aby tento návrh zákona uviedol, nech sa páči.
[]
3,869,081
33
2014-04-02
Autorizovaná rozprava
88
Rošková, Ľubica, poslankyňa NR SR
Ľubica
Rošková
poslankyňa NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Ospravedlňujem sa, že som nemala kartu. Ja si myslím, že je to veľmi dobrý krok dopredu. Pracovala som a pracujem v týchto zariadeniach, viem, o čom hovoríte a viem, ako je to s odbornými pracovníkmi, psychológmi, liečebnými pedagógmi, školskými, špeciálnymi pedagógmi priamo na školách. Ale chcem sa len spýtať, že ako to potom bude doriešené, lebo narážame na druhý problém, ktorý vzniká pri poradniach, špeciálno-pedagogických poradniach, odborných poradniach, psychologických poradniach a tých iných ďalších, ktoré takisto počas tých prázdnin majú problém s tým, aby mali tú klientelu tých svojich žiakov a problémových rodičov s deťmi, lebo tí práve v tomto období obdobne, ako je to na škole, ani počas prázdninového obdobia, kedy sa vlastne najviac práce by sa dalo urobiť tej inej, nechodia a nemajú záujem o tú spoluprácu. Či ste rokovali aj s týmito pracovníkmi, alebo aj či sú perspektívne zahrnutí do tohto procesu aj pracovníci odborní, pracovníci nepedagogickí, pracujúci práve v poradniach. Ďakujem veľmi pekne ešte raz.
[]
4,200,635
94
2023-06-20
Autorizovaná rozprava
199
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Gábor
Grendel
podpredseda NR SR
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre zdravotníctvo pánovi poslancovi Marekovi Krajčímu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
[]
4,086,755
14
2007-10-29
Autorizovaná rozprava
32
R. Bauer, poslanec:
R
Bauer
poslanec
Hovorili ste, ďalej, aby petícia bola načasovaná tak, aby ovplyvnila poslancov pred rokovaním. Čoho sa bojíte? Myslíte si, že poslanci sú tak nevzdelaní, že proste takáto jedna petícia ich ovplyvní pred vecným rozhodovaním? To poradie, samozrejme, malo byť také, aby sa prerokovala najprv petícia a až potom zákon o zdravotných poisťovniach. Ďakujem.
[]
4,120,813
14
2007-10-24
Autorizovaná rozprava
139
M. Jureňa, minister pôdohospodárstva SR:
M
Jureňa
minister pôdohospodárstva SR
Čo sa týka samotnej platobnej agentúry, tak áno, platobná agentúra, preberal som ju v absolútne dezolátnom stave. Výsledkom čoho je, že nebola za rok 2006 uzatvorená účtovná uzávierka. Bol tam dodávateľ softvéru, ktorý faktúroval, ale nikto nepreberal vykonanú prácu a naďalej sa ešte do dnešného dňa vykonávajú jednotlivé účtovné práce ručne, napriek tomu, že už sa mali dávno vykonávať inak. Možno je to niekomu úsmevné, ale to je realita. Prišlo vážne upozornenie z Bruselu, čo sa týka platobnej agentúry, ktoré jasne dokumentovalo vážne nedostatky platobnej agentúry. Takže v takomto stave sa platobná agentúra nachádzala. S tým súvisí pochopiteľne akreditácia, certifikácia a ďalšie základné pravidlá, ktoré platobná agentúra mala vykonávať, tie neboli dostatočne zabezpečené. Len chcem pripomenúť, že platby boli vyplatené na rozdiel od predchádzajúcich rokov už 28. novembra, keď predtým to bolo 31. decembra. To bol zásadný posun, ku ktorému prišlo. Čo sa týka zálohových platieb, tak pochopiteľne, že sa zaoberáme aj zálohovými platbami, touto možnosťou riešenia, ale nehovoríme áno, pokiaľ nemáme veci preverené. Až budú veci preverené, tak určite ich uvedieme do života. A momentálne úverové zaťaženie, ktoré sa v najťažších obdobiach nachádza niekde až na úrovni 16 mld. Sk, by sa prostredníctvom zálohových platieb práve mohlo výrazne znížiť. Čo sa týka druhospracovateľov, tak tuná môžem len zodpovedne povedať, že vo vláde, ale i mimo vlády prebehlo viacero rokovaní medzi ministerstvom pôdohospodárstva a ministerstvom hospodárstva, výsledkom čoho je, že z programu inovácie, ktorý spolu predstavuje 750 mil. Sk, druhospracovatelia potravinári dostanú 100 mil. Sk, čo sa zmluvne zabezpečuje a čo považujem za veľký úspech rezortu pôdohospodárstva. Takže toľko na doplnenie. Oceňujem prácu tých, ktorí sa spolupodieľali na tejto zákonnej norme, a vyjadrujem presvedčenie, že bude slúžiť tak, ako má, a žiadne uzurpovanie kompetencií priamo pod ministra nechystám, pretože platobná agentúra bola zriadená preto, aby naplnila tieto funkcie, ktoré táto právna norma jej dáva. Ďakujem.
[]
3,915,756
31
2004-09-08
Autorizovaná rozprava
26
B. Bugár, podpredseda NR SR:
B
Bugár
podpredseda NR SR
Budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/1997 Z. z. o cestovných dokladoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 792). Prosím teraz ministra vnútra Slovenskej republiky Vladimíra Palka, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.
[ "(tlač 792)" ]
4,097,368
51
2001-09-20
Autorizovaná rozprava
316
P. Hrušovský, podpredseda NR SR:
P
Hrušovský
podpredseda NR SR
(Prerušenie rokovania o 17.32 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 18.10 hodine.)
[ "(Prerušenie rokovania o 17.32 hodine.)", "(Pokračovanie rokovania o 18.10 hodine.)" ]
4,048,966
28
2004-06-29
Autorizovaná rozprava
116
D. Čaplovič, poslanec:
D
Čaplovič
poslanec
Keď som bol predmetný návrh zákona ako poslanec Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá konzultovať na Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra v Slovenskej akadémii vied u členov spomínanej Ústrednej jazykovej rady, poznali len pôvodnú verziu, konkrétne len znenie § 8, a to z webstránky Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Dokonca aj tento pôvodný návrh nebol prerokovaný v poradnom odbornom orgáne ministra kultúry. Veľké prekvapenie nastalo, až keď som im ukázal návrh novely zákona vrátane nového znenia § 5, o ktorom absolútne nevedeli. Pripomínam, že Ústredná jazyková rada nezasadala od novembra minulého roku, aj keď sa jej členovia domáhali jej pravidelného zvolania s väzbou na prerokovávanie spomínaného pôvodného návrhu novely zákona o štátnom jazyku. Naopak, zvolanie Ústrednej jazykovej rady bolo trikrát odročené. Až 15. júna 2004 sa konalo jej zasadnutie, a to v čase, keď už sme mali na stole nový návrh novely zákona o štátnom jazyku. Členovia prijali uznesenie, že s údivom konštatujú, že tento návrh novely neprešiel odborným posúdením aj prostredníctvom tohto poradného odborného orgánu, a to napriek tomu, že majú v štatúte a v rokovacom poriadku schválené posudzovanie legislatívnych noriem týkajúcich sa štátneho jazyka. Aká je skutočná ďalšia genéza tohto podivne vypracovaného a schvaľovaného návrhu zákona? V čase, keď už bolo ukončené medzirezortné, a podčiarkujem, keď už bolo ukončené medzirezortné pripomienkové konanie predkladanej novely s § 8, prišiel nový návrh pani Mgr. Zuzany Mistríkovej, generálnej riaditeľky odboru médií a audiovízie ministerstva kultúry, na zapracovanie nového znenia § 5. Napriek tomu, že už bolo ukončené medzirezortné konanie, napriek tomu, že tento návrh neprešiel vnútrorezortným pripomienkovým konaním, nebolo k novému návrhu § 5 zaujaté odborné stanovisko. Dokonca tento návrh nebol predmetom rokovania porady vedenia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a, samozrejme, aj následného pripomienkového medzirezortného konania. Doslovne bol porušený legislatívny proces, pretože tento nový návrh bol jednoducho len zapracovaný do návrhu novely predloženého do Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky. A tá ho s pripomienkami schválila bez toho, aby vyžadovala stanovisko medzirezortného pokračovania alebo vzťahu k § 5. Je to zrejme istý nečistý postup, ktorý opäť zakladá precedens nekvalitného a neprofesionálneho postupu vlády. Pán premiér možno o týchto krokoch nevedel, ale zásadne nemal o novele vo vláde dať rokovať a mal vrátiť návrh zákona do riadneho legislatívneho procesu. Stále však neviem, prečo sa tak neštandardne postupovalo, prečo bolo potrebné zmeny v § 5, ktoré sa dotýkajú vážnych zmien v programových službách, rozhlasového a televízneho vysielania, pri vydávaní tlače a pri poskytovaní ďalších služieb a produktov v oblasti kultúry, kultúrneho a výchovno-vzdelávacie podujatia, takto netradične zatĺkať, vážený pán minister, a nepostupovať art legis. V súčasnosti si dávam robiť dôslednú právnu a jazykovú analýzu takto navrhovaného znenia. Až na základe výsledkov právnej analýzy môžeme kvalitne vypracovať návrh novelizácie § 5, ktorý, opäť podčiarkujem, neprešiel riadnym legislatívnym procesom. Treba odstrániť viaceré terminologické nepresnosti či nejasnosti k doplneniam niektorých splnomocňujúcich ustanovení. Napr. pokiaľ ide o Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, vážený pán minister, ide o vypracovanie chýbajúcich vykonávacích predpisov, podrobnejšiu špecifikáciu podmienok dohľadu a výkonu kontroly posilnenia kompetencií dozorných orgánov, definíciu oprávnenia a povinnosti pracovníkov vykonávajúcich dohľad, ako aj povinnosti a oprávnenia kontrolovaného subjektu. Toto všetko obsahuje Koncepcia starostlivosti o štátny jazyk Slovenskej republiky, ktorý schválila prvá vláda Mikuláša Dzurindu 14. februára 2001, konkrétne uznesením č. 131. (Ruch v sále.) Neviem, vážení poslanci, keď hovorím o odborných veciach legislatívneho procesu, prečo sa bavíte.
[ "(Ruch v sále.)" ]
3,998,482
32
2009-02-05
Autorizovaná rozprava
113
J. Baška, minister obrany SR:
J
Baška
minister obrany SR
Náklady na upratovanie vonkajších priestorov, zimnú údržbu za mesiac december 2008 podľa súčtu za jednotlivé posádkové správy budov v rámci celého Slovenska pod ministerstvom obrany predstavovali sumu 3 mil. 740 010 korún, t. j. 124 145,59 eura. Skončil som.
[]
4,190,249
21
2017-10-10
Autorizovaná rozprava
106
Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Ondrej
Dostál
poslanec NR SR
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, keď niečo vyzerá ako kačka, chodí ako kačka a kváka ako kačka, asi to bude kačka. Nestane sa z toho sliepka len preto, že niekto povie, že je to sliepka. Nestane sa z toho sliepka dokonca ani vtedy, keď to odhlasuje parlamentná väčšina a dostane sa to do zákona. Ak ste čítali rozhodnutie pána prezidenta, viete, že niečo podobné napísal parlamentu vo svojom rozhodnutí, ktorým vetoval schválený zákon o štátnej cene Jozefa Miloslava Hurbana a štátnej cene Alexandra Dubčeka. Keď niečo vyzerá a chodí a kváka ako štátne vyznamenanie, asi to bude štátne vyznamenanie. Pochybnosti o súlade navrhovaného zákona s ústavou zazneli už pred jeho schválením a ja sám som k tomu diskutoval a upozornil som na možný rozpor s ústavou zákona, ktorý bol predložený ako návrh zákona o štátnej cene Alexandra Dubčeka, a v priebehu druhého čítania sa z neho stal zákon o štátnej cene Jozefa Miloslava Hurbana a štátnej cene Alexandra Dubčeka. Upozorňovali sme na to. Nestačilo. Schválili ste si. Teraz vám to pripomína aj pán prezident tým, že zákon vetoval. Ústava v čl. 102 ods. 1 písm. i) hovorí o tom, že „prezident udeľuje vyznamenania, ak na to nesplnomocní iný orgán“. Štátne ceny Alexandra Dubčeka a Jozefa Miloslava Hurbana vyzerajú ako štátne vyznamenania, metaforicky – chodia ako štátne vyznamenania, aj kvákajú ako štátne vyznamenania, aj keď sa volajú štátne ceny. Štátne ceny už svojím názvom, ale aj povahou vyzerajú ako štátne vyznamenania. Udeľujú ich najvyššie štátne orgány, resp. najvyšší ústavní činitelia. Udeľujú ich z rovnakých alebo veľmi podobných dôvodov za rovnaké alebo veľmi podobné zásluhy a postupujú pritom rovnakým alebo veľmi podobným spôsobom. Na toto všetko nás upozorňuje pán prezident. Kto ste čítali jeho rozhodnutie, viete, kto ste nečítali, budete hlasovať, ako vám palec ukáže. Voči tejto argumentácii zazneli aj v priebehu schvaľovania zákona, aj neskôr dve námietky. Chcel by som sa k nim vyjadriť. Tá prvá je, že ústava nehovorí o štátnych vyznamenaniach, len o vyznamenaniach a termín štátne sa objavuje až v zákone. A tá druhá hovorí o tom, že rôzne ceny, ocenenia či vyznamenania rozdávajú aj rôzne iné orgány, ministerstvá, iné štátne orgány, samosprávy, iné inštitúcie. No áno, to je pravda, ale práve preto sú vyznamenania zakotvené v ústave, že ide o štátne vyznamenania, čiže vyznamenania udeľované v mene štátu, v mene Slovenskej republiky. Účelom zakotvenia tejto právomoci prezidenta republiky predsa nie je zabrániť tomu, aby iné inštitúcie udeľovali nejaké ocenenia. Nie je účelom zakotvenia tejto právomoci prezidenta brániť tomu, aby minister zdravotníctva alebo minister kultúry mohli niekoho oceňovať za počiny v oblasti zdravotníctva či kultúry a už vôbec nie brániť súkromným inštitúciám či samosprávam, aby dávali aj ony ocenenia, prípadne môžu byť nazvané aj vyznamenania, ale nie v mene Slovenskej republiky. Je zjavné, že ak nejakú cenu udelí mimovládna organizácia, nadácia, súkromná firma, že to nie je vyznamenanie v zmysle Ústavy Slovenskej republiky. Rovnako zjavné je to aj v prípade, ak to robí obecná samospráva. Možno určité pochybnosti vzniknú, ak to robí štátna správa, najmä ústredný orgán štátnej správy ministerstvo, ale stále tam vidieť rozdiel a je zjavné, že ide o rezortné vyznamenanie alebo vyznamenanie, ktoré sa týka nejakej inštitúcie, nie o vyznamenanie udelené v mene Slovenskej republiky ako celku. Účelom zakotvenia tejto právomoci prezidenta republiky do ústavy je upraviť, že v mene Slovenskej republiky ako celku má udeľovať vyznamenania prezident Slovenskej republiky, nie iný orgán, zákonom stanoveným spôsobom, ale aj na základe ústavy, ako to ústava predpokladá. A zároveň, že to nemá robiť iný štátny orgán, ak ho na to nesplnomocní prezident. Ešte raz. Čl. 102 ods. 1 písm. i) Ústavy Slovenskej republiky: „prezident udeľuje vyznamenania, ak na to nesplnomocní iný orgán“. Prečo by v ústave vôbec tá zmienka o možnosti splnomocniť iný orgán bola? Koho tým ústavodarca myslel? Ministerstvo kultúry? Ale veď ústava nerieši konkrétne ministerstvá. Starostu alebo obecné zastupiteľstvo v Krajnej Bystrej? Nepochybne nie. Formulácia o práve prezidenta splnomocniť na vyznamenávanie iný orgán sa nepochybne týka práve vlády a parlamentu, a preto je absurdné, neviem, či aj protiústavné, to si netrúfam tvrdiť s istotou, ale evidentne na hrane ústavnosti, ak sa znenie ústavy takýmto spôsobom obchádza. Keď sa to, čo je napísané v ústave a čo keď chceme korektne vysvetľovať a vykladať ústavu, sa to obchádza spôsobom, že síce to vyzerá, chodí a kváka ako kačka, ale zákonom to vyhlásime za sliepku. Ak by ústavodarca chcel, aby štátne vyznamenania alebo povedzme vyznamenania v mene Slovenskej republiky okrem prezidenta republiky mohla udeľovať aj vláda alebo parlament, alebo jeho predseda, tak by to bolo presne tak v ústave napísané, že vyznamenania udeľuje prezident, vláda a parlament alebo jeho predseda. Ale toto nie je napísané v ústave. A až doteraz to vôbec nikomu nechýbalo. Za históriu samostatnej Slovenskej republiky boli vzťahy medzi vládou a prezidentom, vládou a prezidentom rôzne. Častokrát konfliktné, ale až doteraz nikomu nenapadlo, že by štátne vyznamenania, pardon, štátne ceny mohol udeľovať niekto iný ako prezident. Tento zákon je evidentne jeden z účelových. Účelových ako dnešné rozhodnutie parlamentu, že máme tu župnú kampaň, tak sa poslanci vládnej koalície nebudú unúvať na zasadnutie parlamentu ani dvakrát do dňa na tie hlasovania o jedenástej a o piatej, ale stačí, keď prídu o jedenástej a nebudú sa ďalej zdržovať svojou prácou rokovaním parlamentu a ta ho, radšej pôjdu kampaňovať. Účelové zákony tiež nebývajú dobré a dobrý nie je ani tento zákon. Vládnej koalícii sa nepáčilo, koho vyznamenal prezident Andrej Kiska a ako sa postavil k niektorým návrhom vlády. Tak koaliční poslanci prišli s návrhom, aby štátne vyznamenania, pardon, štátne ceny mohla udeľovať aj vláda. Ale keďže pán predseda parlamentu a SNS predsa nemôže byť na tom horšie ako pán predseda vlády a SMER-u, tak k štátnej cene Alexandra Dubčeka v priebehu druhého čítania pribudla aj štátna cena Jozefa Miloslava Hurbana a dokonca v názve zákona aj v texte zákona Hurbanova cena alebo Dankova cena Ficovu alebo Dubčekovu cenu predbehla. Sú to veľmi zlé dôvody na schvaľovanie zákona a ešte horšie je to konkrétne prevedenie, prevedenie, ktoré vyvoláva pochybnosti o tom, že je v súlade s ústavou. Na minulej schôdzi sme spolu s Petrom Osuským, Zuzanou Zimenovou a Vierou Dubačovou navrhli, aby sa 28. október Deň vzniku Československa stal štátnym sviatkom Slovenskej republiky. Zároveň sme navrhli, aby Deň Ústavy, 1. september, bol preradený zo štátnych sviatkov medzi pamätné dni. Vy ste náš návrh odmietli, ale ústavu netreba oslavovať štátnym sviatkom alebo voľným dňom, ústavu treba čítať, poznať a rešpektovať, nie porušovať a obchádzať. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
[ "(Potlesk.)" ]
4,077,060
3
2016-04-27
Rozprava
79
Bublavý, Dušan, poslanec NR SR
Dušan
Bublavý
poslanec NR SR
Pán podpredseda, preto, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v zmysle rokovacieho poriadku prerokovať predložený návrh zákona v prvom čítaní.
[]
3,968,295
18
2011-05-26
Autorizovaná rozprava
174
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Béla
Bugár
podpredseda NR SR
Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou pán poslanec Jasaň ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť. Nech sa páči, pán poslanec.
[]
3,897,477
6
2020-04-23
Autorizovaná rozprava
250
Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Milan
Laurenčík
podpredseda NR SR
S reakciou pán poslanec Svrček.
[]
3,912,782
27
2008-09-10
Autorizovaná rozprava
8
M. Hort, podpredseda NR SR:
M
Hort
podpredseda NR SR
Otváram všeobecnú rozpravu. Tak ako v prvom prípade, ani tu som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, kto sa z prítomných poslancov a poslankýň hlási do rozpravy ústne? Konštatujem, že nikto. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a vyhlasujem ju za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a hlasovať budeme o 11.00 hodine. Teraz pokračujeme prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia zákony v oblasti trestného práva v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike . Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 715, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 740. Nech sa páči, pán minister, pán podpredseda vlády, uveďte tento vládny návrh zákona. Š. Harabin, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vládny návrh zákona, ktorým sa v súvislosti so zavedením meny euro menia a dopĺňajú zákony, predložilo ministerstvo do legislatívneho procesu na základe úlohy v Pláne legislatívnych úloh vlády SR na rok 2008. Účelom predloženého návrhu zákona je okrem novelizácie spočívajúcej v prepočte súm uvádzaných dotknutých zákonov v slovenskej mene na menu euro podľa pravidiel stanovených generálnym zákonom ustanoviť v odôvodnených prípadoch odlišný spôsob zaokrúhlenia, a to najmä z dôvodu dodržania princípu právnej istoty, nerozširovania podmienok v trestnosti oproti doterajšej úprave a transparentnejšieho vyjadrenia hraníc sadzby finančných sankcií, vždy však tak, aby to nemohlo zhoršiť súčasné právne postavenie dotknutých osôb. Predloženým návrhom zákona sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti ministerstva spravodlivosti: čl. I zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok, zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby. Vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu vládneho návrhu zákona. Ďakujem za slovo.
[]
4,132,624
50
2015-04-24
Autorizovaná rozprava
219
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Peter
Pellegrini
predseda NR SR
Pán poslanec, absolútne s vami súhlasím a verte, že keby som to bol videl, tak určite ho bez ohľadu na to, že to je náš kolega, ho na to upozorním. Ja som si to, ja som si to nevšimol a požiadam, aby sme takéto veci naozaj v pléne nerobili. S procedurálnym návrhom ešte pán poslanec Kuffa.
[]
4,041,976
9
2020-07-14
Autorizovaná rozprava
17
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Gábor
Grendel
podpredseda NR SR
Chce zaujať stanovisko pán spravodajca? Nie. (Reakcie z pléna.) Poprosím, kolegovia. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A pokračovať budeme návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov . Návrh vlády má parlamentnú tlač 171. Prosím pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Milana Krajniaka, aby návrh vlády odôvodnil.
[ "(Reakcie z pléna.)" ]
4,221,704
30
2014-01-30
Autorizovaná rozprava
240
Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Renáta
Zmajkovičová
podpredsedníčka NR SR
Vážené kolegyne, kolegovia, teraz budeme pokračovať hlasovaním a vyhlasujem teraz 5-minútovú prestávku a budem vás potom ešte informovať, ako budeme pokračovať. (Päťminútová prestávka.) (Po prestávke.)
[ "(Päťminútová prestávka.)", "(Po prestávke.)" ]
3,933,396
21
2008-05-21
Autorizovaná rozprava
193
D. Lipšic, poslanec:
D
Lipšic
poslanec
Hovorí o tom, že pokiaľ nie je pristihnutý poslanec spredu, ako podpisuje a dáva svoj podpis za iného poslanca, tak nemôže konať. Ak by sme naozaj chceli vždy usvedčiť z trestného činu len človeka, ktorého máme nakrúteného na videokameru, ako priamo pácha konkrétny delikt, tak by sme veľa usvedčených páchateľov, pán predseda, nemali. Váš postoj považujem za alibistický. Pokiaľ by sa tento prípad stal poslancovi z opozície, mali by ste tu tiež plamenný prejav o tom, aké sú nebezpečné podvody pre znižovanie dôveryhodnosti Národnej rady. Pán predseda, dôveryhodnosť Národnej rady neznižujú médiá a opozícia, ktorá o podvode informuje. Dôveryhodnosť parlamentu znižujú tí, ktorí sa k podvodu uchyľujú, následne ho prekrývajú klamstvom a predseda parlamentu s tichým súhlasom im toto konanie mlčky toleruje. To sú tí, ktorí znižujú dôveryhodnosť nášho parlamentu.
[]
3,980,467
90
2023-05-10
Autorizovaná rozprava
310
Kollár, Boris, predseda NR SR
Boris
Kollár
predseda NR SR
Som myslel, že to bude trochu dlhšie, tak som sa obával už o zdravie. Tak teraz... (Reakcia z pléna. Smiech predsedajúceho.) Tak teraz máme deväť faktických poznámok. Prvý je pán poslanec Gyimesi, nech sa páči.
[ "(Reakcia z pléna. Smiech predsedajúceho.)" ]
4,081,150
46
2015-02-10
Autorizovaná rozprava
136
Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Helena
Mezenská
poslankyňa NR SR
Pán poslanec Šebej, použiť útok na moje vzdelanie a rozsah mojich informácií ako argument, keď volám po mieri, je na politika vašich kvalít, vašej zrelosti veľmi hanebný a nedemokratický prístup. Ak politik útočí na vek alebo vzdelanie svojho kolegu, je to naozaj nedemokratický prejav, nehodný vašich kvalít. Už či mám vzdelanie také alebo onaké, ja si myslím, že jediná kvalita poslanca nespočíva v tom, nakoľko je dokonalý štatista, historik alebo encyklopediska. Jedna z vlastností politikov má byť aj schopnosť ako preniesť záujmy na túto pôdu, ako ich prejaviť v parlamente. A už či si chcete prikryť oči alebo nie pred tým, na čom ľuďom v našej krajine záleží, je to skutočne tak: túžia po mieri, túžia po slobode, túžia po pokoji. A k tomu my by sme ako politici mali prispieť. Bez ohľadu na to, aké je moje vzdelanie, stačí mi na to, aby som vedela, že Slovensko nie je iba súčasťou Západu. Stačí sa pozrieť na mapu Slovenska. Geograficky je uložené v strede Európy. A toto moje vzdelanie mi stačí na to, aby som vedela, že predpokladom akéhokoľvek rozvoja tej-ktorej spoločnosti je mier.
[]
4,012,185
11
2016-12-08
Autorizovaná rozprava
164
Ivan, Miroslav, poslanec NR SR
Miroslav
Ivan
poslanec NR SR
Ďakujem pekne, pán minister. Určite odovzdám tento odkaz presne konkrétnej osobe, ktorá mi poslala e-mail, a nebola jediná. Lebo to sú ľudia, ktorí práve chodia do práce z Novej Bane, napríklad, alebo zo Žarnovice do Zvolena. Skutočne je to tak, ako hovoríte, že až okolo 25 kilometrov musí prejsť ten človek, aby sa vyhol, ani nie kilometer, možno 800 metrov je to, ja som si to tu práve otvoril na Google net. A budem rád, ak mi teda písomne poviete, keď to vyriešené bude, aby som mohol toho občana informovať. Myslím si, že nájdu sa. Ja som si teda pozeral aj väčšie, teda viac takýchto na Slovensku oblastí. Možno budú len dve také. Nebude ich veľa. A bol by som naozaj rád, keby ministerstvo takto vyšlo v ústrety motoristom. Ďakujem.
[]
4,115,484
34
2018-09-12
Autorizovaná rozprava
337
Heger, Eduard, poslanec NR SR
Eduard
Heger
poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Budem sa snažiť byť rýchly, lebo je vás veľa. Ďakujem teda za faktické poznámky aj za diskusiu zo strany SNS. Kolega Farkašovský, presne to, chýbajúce zázemie, keď hovoríme o tom, že čo budú robiť, no oni tam radi prídu, ale čo budú robiť, keď tam sami hovoríte vo svojom zákone, že je tam chýbajúce zázemie. Tak čo tam budú robiť? Ja tiež by som bol rád, keby tam mali čo robiť. Nie, nikto, nikto nehovorí, že im máme nariaďovať, ale keď tam nič nemajú, tak aj keby sme im nariadili, tak nemáme im čo nariadiť. Kolega Hrnko, máme všetko okrem mora. Hm, úplne nesúhlasím. Máme toho možno dosť, ale pamiatky sú mnohé schátrané. To je veľký odkaz. Keď sa prejdete naozaj po regiónoch, ako je Gemer, Slovenský raj a tak ďalej, tak zistíte, že máme hlavne reštaurácie a ubytovne. To je, ale toto nie je cestovný ruch, toto nie je cestovný ruch. Kolega Baláž, veľmi, veľmi trefne. Hotelieri, presne to je to. Vy ste sa bavili s hoteliermi. Toto je vaša cieľová skupina, hotelieri. Ale ja som rozprával o vlastníkoch malých ubytovacích zariadení. Percentuálny pomer medzi hoteliermi na Slovensku a ubytovacími zariadeniami malých, ubytovacie zariadenia, je aký? Ak sa bavíte s hoteliermi, áno, presne pre nich prinášate riešenie veľmi dobé. Ale koľko ľudí si môže dovoliť ísť do hotelov? Dobre. Kolega pán, pán kolega Pamula, presne tak, štát nerobí veľa v propagácii a to je problém. Sami sme boli z hospodárskeho výboru v Poľsku. Bavili sme sa o tom, ako pomáhajú letiskám, ako pomáhajú naozaj rozvoju cestovného ruchu. Myslím, že aj ty si tam bol. Nie? No. Takže vieš presne, ako postupujú Poliaci na to, ako im rastie počet návštevníkov. Preto tie kompetencie a rozpočet je kľúčový. A keď sú niekde na ministerstve dopravy a výstavby, tak ako mal by si vedieť aj z tvojej pozície, ktorú máš, že bez toho, aby mali naozaj kompetencie a rozpočet, to nepôjde. Kolega Blanár krásne potvrdil logiku SMER-u, diaľnice verzus prvej, cesty prvej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
[ "(Prerušenie vystúpenia časomerom.)" ]
3,895,357
94
2023-06-15
Autorizovaná rozprava
83
Krajčí, Marek, poslanec NR SR
Marek
Krajčí
poslanec NR SR
Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
[]
4,080,354
22
2024-10-29
Autorizovaná rozprava
71
Šaško, Kamil, minister zdravotníctva SR
Kamil
Šaško
minister zdravotníctva SR
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, panie poslankyne, páni poslanci, účelom tohto návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, je zavedenie nového spôsobu definovania verejnej optimálnej siete poskytovateľov primárnej špecializovanej gynekologickej ambulantnej starostlivosti a poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti poskytovanej v špecializovanej ambulancii ako reakcia na potrebu zvýšiť odolnosť a pripravenosť ambulantného sektora a jeho posilnenie vzhľadom na očakávaný dopad starnutia populácie a následne rastúci dopyt po zdravotnej starostlivosti v špecializovaných ambulanciách. Navrhuje sa zavedenie príznaku verejne dostupnej ambulancie vo verejnej sieti poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti, poskytovateľov primárnej špecializovanej gynekologickej ambulantnej starostlivosti a poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti poskytovanej v špecializovanej ambulancii do registra povolení, ktorého cieľom je zohľadňovať účel, ktorý ambulancia plní v systéme zdravotnej starostlivosti, a zvýšiť transparentnosť cesty pacienta. Zároveň sa navrhujú úpravy v súvislosti s obmedzovacími prostriedkami s elektronickou dočasnou pracovnou neschopnosťou, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe, a tiež sa zavádza nový typ starostlivosti, komunitná starostlivosť, kompletná starostlivosť a prierezová starostlivosť s cieľom rozšíriť komplexnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti s prihliadnutím najmä na duševné zdravie. Okrem vyššie uvedených úprav sa realizujú potreby aplikačnej praxe, odbúrava sa byrokracia, dochádza k zjednocovaniu pojmov, čím sa precizuje celá zdravotnícka legislatíva. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu zákona. Ďakujem.
[]
4,129,111
48
2015-03-13
Autorizovaná rozprava
101
Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Ján
Figeľ
podpredseda NR SR
Nech sa páči, Martin Fronc.
[]
3,896,111
59
2015-12-11
Autorizovaná rozprava
214
Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Ján
Mičovský
poslanec NR SR
Ďakujem pekne za slovo. No, kde je príčina toho, že sa stalo to pánovi ministrovi, že tak slabo zareagoval? Zaškodila veľkosť SMER-u, asi je, existuje istá kritická hranica, diagram prelomu, keď človek má príliš veľa úspechov zdanlivo a príliš veľa moci, že potom stratí pud takej sebazáchovy alebo citlivosti na problém. A preto sa možno ani poriadne nepripravil a preto nedokázal zareagovať. Myslím si, že to môže byť jedna z príčin, že tá veľkosť je vlastne príčinou v tej malosti, v tej slabej, veľmi slabučkej obrane alebo v tej neschopnosti zareagovať na fakty, ktoré sme tu predložili. A naozaj nie je dôležité, v akých tričkách sme vtedy boli a za koho nás tu majú. Hovorili sme pravdu. Ja som spomenul, a tým by som to mohol aj tak ukončiť, tento vstup, ten Rubikon, že zašiel dneska ten náš SMER za Rubikon a už je za hranicou toho, kde niet návratu. A s tým Rubikonom je spojená tá slávna veta: „alea iacta sum“, alebo keď to tak trocha spotvorím, tak poviem „alea aj jachta sum“ a miesto jachty poviem „alea ja kompa sum“. Nuž kocky sú hodené, budeme to rátať v tej noci z 5. na 6. marca. Ja som presvedčený, že aj dnešný deň prispeje k tomu, že tá matematika vás bude, kolegovia zo SMER-u, mrzieť. Pretože vy ste sa nezmocnili tohto problému tak, aké ste mali na to možnosti a ako ste to mali urobiť. Slabučkí ste boli.
[]
4,169,526
14
2007-10-25
Autorizovaná rozprava
8
J. Slabý, poslanec:
J
Slabý
poslanec
Za gestorský výbor, ktorý pripraví správu o výsledkoch prerokovania uvedenej správy v určených výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, určil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uvedenú správu prerokovali v určenej lehote. Obidva výbory ju vzali na vedomie a odporučili ju Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie. Gestorský výbor uznesením č. 188 z 15. októbra 2007 schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k správe o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike 2007 (stav za rok 2006), vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenej správe. Poveril ma predložiť a predniesť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá je prílohou tejto spoločnej správy. Ten návrh znie: „Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike 2007 (stav za rok 2006). Ďakujem, dámy, páni, ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.
[ "(stav za rok 2006)", "(stav za rok 2006)" ]
4,223,583
28
2004-06-30
Autorizovaná rozprava
148
J. Tkáčová, poslankyňa:
J
Tkáčová
poslankyňa
Nezriedka jeden z rodičov upustí od vymáhania výživného a trestného oznámenia zo strachu pred útokom, pred vyhrážkami a psychickým vydieraním druhého rodiča. A tak sa javí myšlienka, že štát zaplatí za nezodpovedných rodičov výživné a potom si peniaze jednoduchšie vymôže, ako správne riešenie. Takýto zákon schválil parlament v druhom volebnom období vrátane zriadenia fondu náhradného výživného, ale k jeho naplneniu prakticky neprišlo, pretože bol zrušený na začiatku tretieho volebného obdobia. Teraz ho máme na stole v trochu zmenenej forme, podobe a prešiel do druhého čítania aj hlasmi poslancov, ktorí pred rokom hlasovali za jeho zrušenie. Túto schizofréniu nebudem komentovať, chcela by som skôr poukázať na problémy, ktoré vidím pri aplikácii návrhu zákona. Vlečúce sa konanie súdnych a justičných inštitúcií na dosiahnutie spravodlivosti nemôže a nesmie byť riešené nesystémovo odložením na iné plecia ako na tie zodpovedné a do inej doby ako do tej aktuálnej. Spravodlivosť, ktorá príde neskoro, už nie je spravodlivosťou. Stotožňujem sa s predkladateľom, že pomoc deťom v akejkoľvek kritickej situácii, ktorá ohrozuje ich zdravie, ich detstvo musí byť a je prioritou každej spoločnosti. Rodič, ktorý si neplní svoje povinnosti voči vlastnému dieťaťu, oberá ho o jeho práva, musí mať spoločnosťou obmedzené svoje slobody a vlastnú kvalitu života. V tejto súvislosti vzniká prvý zásadný problém s predkladaným riešením, a to diferenciácia. V návrhu zákona navrhujete testovať príjem rodičov alebo teda oprávnených osôb a v tomto momente sa dostávame do situácie, keď náhradné výživné sa stáva sociálnou dávkou, nie uspokojením oprávneného nároku dieťaťa na zaopatrenie. Tento nárok je právom každého dieťaťa bez ohľadu na príjem rodičov. Okrem toho v paragrafovom znení návrhu zákona nezohľadňujete situáciu, keď po rozvode bývajú bývalí manželia naďalej v spoločnej domácnosti, čím zužujete ďalej okruh detí, ktorých sa vyplácanie náhradného výživného môže týkať. Je to diferencovaný prístup aj k tým nezodpovedným rodičom, lebo trestajúca ruka zákona padne na nezodpovedných rodičov nie rovnakou silou, nie na všetkých a nie rovnako rýchlo. Že pôjde skôr o nevratnú sociálnu dávku ako zálohu na výživné, svedčia skúsenosti s vymáhaním náhradného výživného v zahraničí. V dôvodovej správe uvádzate, že počítate s 20-percentnou vymožiteľnosťou a ja som presvedčená, že je to optimistický odhad. Počula som aj pesimistickejšie názory, napríklad vymožiteľnosť 3 %. Preto by som privítala, keby ste v dôvodovej správe a predkladacej správe boli uviedli porovnanie vymožiteľnosti v štátoch, ktoré s alimentačným fondom majú viac skúseností. Moja druhá zásadná výhrada je k momentu demotivačného pôsobenia zákona. Cesta do pekla býva vydláždená dobrými úmyslami. Úmysel zákonodarcov vyplácať zo štátneho rozpočtu náhradné výživné však povedie podľa môjho názoru k podpore nezodpovedných, k nárastu neplatenia výživného a trestaniu tých, ktorí zodpovednosť voči svojim deťom cítia a ctia, pretože tí túto nezodpovednosť zaplatia. Ďalej je zaujímavá i úvaha, či rodič, ktorý preukazuje násilnícke sklony voči svojej bývalej rodine, nezareaguje na konanie štátu agresívnou odvetou práve voči osobám, ktoré podľa neho toto konanie zapríčinili, teda voči bývalej rodine. Tretia výhrada je systémového charakteru a vyčíta vám ju i vláda i Národný úrad práce, ktorý by mal agendu vykonávať. Zavádzate do právnej úpravy jedného problému dvojaké riešenie. Nie je pravda, že neexistuje právna úprava vyplácania náhradného výživného. Zákon č. 599/2003 o pomoci v hmotnej núdzi v §18 totiž rieši kompenzáciu nesplnenej vyživovacej povinnosti, pričom povinná osoba je povinná vrátiť vyplatenú sumu s 25-percentnou penalizáciou. Nárok na poskytnutie dávky podľa §18 má občan, ktorý spĺňa podmienky na dávku a príspevky v hmotnej núdzi. Zároveň výška náhrady je do sumy určeného výživného alebo súdom určenej dohody. Rozdiely medzi platnou legislatívou a vaším návrhom sú teda vo výške vyplácaného náhradného výživného posudzovanom príjme žiadateľa a vo výške penále, ktoré ste však vo svojom pozmeňujúcom návrhu navrhli zmeniť. Schválenie vášho návrhu zákona spôsobí nevykonateľnosť ostatných právnych predpisov, hlavne zákona č. 599 o hmotnej núdzi. Funkčnosť systému pomoci v hmotnej núdzi je reálne ohrozená nielen tým, že nie je zrejmé, za čo sa bude pre účely posudzovania hmotnej núdze považovať náhradné výživné, ale aj to, že náhradné výživné sa môže poskytnúť aj zo systému pomoci v hmotnej núdzi aj na základe zákona o náhradnom výživnom. Navyše podľa ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny právne účinky zákona o náhradnom výživnom a fonde náhradného výživného č. 245/2002, ktorým sa dopĺňa zákon o rodine, i napriek tomu, že bol zrušený, za určitých podmienok trvajú. Je teda možné, že oprávnený si bude môcť náhradu výživného uplatniť za určitých podmienok dokonca z troch systémov. V návrhu zákona je niekoľko legislatívnotechnických nedostatkov, ale predpokladám, že ste ich vyčistili vo výbore a prejavilo sa to v spoločnej správe. V §11 sa určuje, že žiadateľ výživné, ktoré mu nepatrilo, je povinný vrátiť. Samozrejme, je to správne, ale ustanovenie je veľmi všeobecné. Nie je určené dokedy, či s úrokmi, akým spôsobom sa bude postupovať, ak toto výživné nebude vrátené. Existuje tu však reálne riziko, že nakoniec exekúciám nebudú vystavení iba nezodpovední rodičia, ale i tí, ktorí o výplatu náhradného výživného v dobrej viere a bez bočných úmyslov požiadajú a aj bez vlastného zavinenia prevezmú. V §12 ods. 3 je zakopaná jedna mína, a to, že rozhodnutie o náhrade poskytnutého výživného sa spravidla vydáva raz za mesiac. Ak úrad vezme toto ustanovenie vážne, tak tvrdenie, že zákon nebude mať dopad na zamestnanosť, nebude pravdivý, pretože úrady budú žiadať o personálne posilnenie. Rozhodnutie o náhrade poskytnutého výživného je exekučným titulom, čo je v súlade s Občianskym súdnym poriadkom i exekučným poriadkom. Náklady na exekučnú činnosť znáša povinný, ale §197 exekučného poriadku hovorí, že exekútor môže od oprávneného žiadať primeraný preddavok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov a v prípade, ak ide o vykonávanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom, je platiteľom preddavku štát. Pri vymáhaní napríklad 10 000 korún môže táto záloha činiť okolo 2 000 korún, pretože náklady exekúcie bývajú často takmer také vysoké ako samotná vymáhaná suma a povedzme, že primeraná záloha je 20 %. Pán predkladateľ, v dôvodovej správe, kde uvádzate dopady na rozpočet, ste sa s týmto faktom nevysporiadali a tieto náklady ste nezohľadnili. Ďalej pri nízkej vymožiteľnosti istiny, ktorú odhadujete na 20 %, zostane minimálne 80 % pohľadávok nevymožených. Náklady na exekúcie budú však musieť byť zaplatené za všetky úkony. Viete vyčísliť tieto náklady? Kto, z akého zdroja ich bude uhrádzať, veď nebuďme naivní, exekútori nebudú pracovať zadarmo. Ako naloží úrad s nevymoženými pohľadávkami? Budú sa odpisovať, evidovať? Ani toto návrh zákona nerieši. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny k vášmu návrhu zákona uvádza, že je finančne oveľa náročnejší, ako je vyčíslené v predkladacej správe. V kvalifikovaných odhadoch nie sú podľa ministerstva zohľadnené ďalšie dôležité formačné činitele: po prvé, celkový počet nevybavených návrhov na výkon rozhodnutia z predchádzajúcich rokov k 31. 12. 2003 - 2412 návrhov, po druhé, výšku priemerného výživného už v roku 2003 a v plnej miere v roku 2004 ovplyvňuje novela zákona o rodine, ktorá pri určení vyživovacej povinnosti zohľadňuje u tých, ktorí majú príjem z inej než závislej činnosti, a nepredložili súdu podklady na zhodnotenie majetkových pomerov, teda určuje výšku jeho mesačného príjmu v sume 20-násobku životného minima, po tretie, nezohľadňuje možný nárast v počte určeného výživného v tých prípadoch, kde súd doposiaľ výživné neurčil pre zlú majetkovú situáciu rodiča, po štvrté, výšku priemerného výživného ovplyvní v priebehu roka nová právna úprava minimálneho výživného, ktorú predpokladá návrh zákona o rodine, po piate, nezohľadňuje ani nárast neplatenia výživného ako dôsledok veľmi laxných podmienok na výplatu náhradného výživného v návrhu zákona. Váš návrh zákona tieto činitele nezohľadňuje, nekvantifikuje a ministerstvo predpokladá, že ročné náklady môžu dosiahnuť rádovo vyššie sumy vo výške viac ako 100 mil. korún ročne. Podčiarknuté a zhrnuté, ide o nesystémové riešenie veľmi závažného problému, na tom sa zhodneme, a nerieši príčinu, ale dôsledok. To, čo ste predložili, je sociálnym opatrením a takto malo byť aj riešené, buď ako sociálna dávka, alebo zmenou nastavenia parametrov zákon o hmotnej núdzi. Okrem toho navrhovaná právna úprava nesystémovo predchádza pripravovaným zmenám v rodinnom práve. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pripravuje návrh novej právnej úpravy, ktorej predmetom bude riešenie vzťahov medzi rodičmi a deťmi v prípade neplnenia vyživovacej povinnosti. Návrh nového zákona o rodine, ktorý bude predložený na rokovanie Národnej rady pravdepodobne na jeseň 2004, sa navrhuje úprava vyživovacej povinnosti k deťom okrem iného aj tak, že každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu, ktorý predstavuje polovicu zo sumy určenej podľa osobitného zákona a tým je zákon 601/2003 o životnom minime. Cieľom návrhu novej právnej úpravy je zmena filozofie v určovaní výživného na maloleté dieťa, ktorá smeruje k tomu, že každá povinná osoba musí vždy, aj keď na úkor vlastného minima, zabezpečiť výživu dieťaťa. Navrhuje sa zakotviť minimálny rozsah výživného vo výške polovice zo sumy životného minima, ktorú musí mať dieťa zabezpečenú vždy. Navrhovaná právna úprava zabezpečí, že každému rodičovi bude môcť určiť súd výživné na maloleté dieťa. Dnes je možné i to, že súd výživné neurčí. A v spojitosti s rozšírením možnosti výkonu rozhodnutia súdu o možnosť zrážky z dávky v hmotnej núdzi, ktorá je platná od 1. 9. 2003, predstavuje táto právna úprava systémové riešenie v oblasti určovania výživného ako aj vymáhania výživného. Zároveň návrh zákona o rodine nanovo upravuje príspevok na výživu, poskytovaný orgánom sociálno-právnej ochrany detí podľa osobitného predpisu. Pripravovaný je návrh zákona o sociálno-právnej ochrane detí a o sociálnej prevencii vrátane prechodu nároku oprávneného na tento orgán, z čoho je jednoznačne zrejmá vzájomná previazanosť a nadväznosť obidvoch právnych predpisov, ktoré predpokladajú úpravu podpory toho rodiča, na ktorého v dôsledku neplnenia vyživovacej povinnosti zo strany druhého rodiča sa sústredila celá rodičovská zodpovednosť. Ešte raz opakujem to, na čom sa zhodneme všetci. Práva detí sú pre každú spoločnosť prioritou. Vyživovacia povinnosť je základnou povinnosťou rodičov, ktorí privedú dieťa na svet, a nárok na túto opateru je základným právom dieťaťa bez ohľadu na výšku príjmu rodičov. Preto takto koncipovaný návrh zákona, aj keď veľmi s ťažkým srdcom, pretože neodstraňuje príčiny, ale snaží sa iba riešiť dôsledky, nemôžem podporiť. Ešte niekoľko slov k návrhu na riešenie trestnoprávnej zodpovednosti. Najúčinnejšie sa javí v balíku noviel zákonov sfunkčniť rodinný súd, kde by samosudca po oznámení trestného činu neplnenia si vyživovacej povinnosti odsúdil nezodpovedného rodiča v presne stanovenom termíne na verejnoprospešné práce, ak neprejaví účinnú ľútosť zaplatením. Svoj účel to splní oveľa spravodlivejšie a s rovnakým prístupom ku každému rodičovi, ktorý si neplní povinnosti voči svojmu dieťaťu. V návrhu Trestného zákona, ktorý máme v druhom čítaní, sa navrhuje, že trestným činom je neplatenie výživného počas troch mesiacov, a v návrhu možných trestov sú navrhované aj tresty verejnoprospešných prác. Takže cesta k operatívnejšiemu riešeniu je otvorená. Pýtam sa, načo zatvoriť nezodpovedného rodiča do väzenia? Aby deti okrem materiálneho nedostatku mali traumu z toho, že ich rodič je vo väzení? Dovoľujem si vás, ctené kolegyne a kolegovia, požiadať, aby ste zvážili podporenie návrhu zákona, pretože jeho prijatím vnesieme chaos do právnej úpravy pomoci v hmotnej núdzi a vyplácanie náhrady za výživné. Ďakujem za pozornosť.
[]
3,998,722
23
2013-09-19
Autorizovaná rozprava
103
Přidal, Alojz, poslanec NR SR
Alojz
Přidal
poslanec NR SR
Vzhľadom na to, čo ste oznámili o tom večernom stretnutí, navrhujem, aby sme teda o 18.00 hod. skončili rokovanie. Dnes.
[]
3,923,876
51
2021-11-24
Autorizovaná rozprava
132
Kollár, Boris, predseda NR SR
Boris
Kollár
predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujeme. (Hlasovanie.) Prítomných 132 poslancov, za 120... za123. Pardon, ešte raz. Prítomných 132 poslancov, za 123, proti 0, zdržali sa 8, nehlasoval 1. Uvedený návrh sme schválili. Pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu zákona, otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru.
[ "(Hlasovanie.)" ]
3,988,880
23
2013-09-20
Autorizovaná rozprava
49
Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Renáta
Zmajkovičová
podpredsedníčka NR SR
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Navrhovateľ pán poslanec, chcete stanovisko k rozprave? (Reakcia navrhovateľa.) Nech sa páči.
[ "(Reakcia navrhovateľa.)" ]
4,165,688
32
2004-10-27
Autorizovaná rozprava
14
P. Paška, poslanec:
P
Paška
poslanec
Treba povedať, že oblasť, ktorú tento zákon rieši, je nesmierne citlivá a veľmi dôležitá a že niektoré opatrenia zákona 140, tak ako platili doposiaľ, sa prežili a najmä z pohľadu zefektívnenia narábania s finančnými zdrojmi sú tieto opatrenia nevyhnutné. Oblasť nákladov alebo spotreby liekov na Slovensku je už niekoľko rokov sprevádzaná jednak zápasom o charakter trhu, ale jednak aj zápasom o charakter spravovania objemu finančných zdrojov. Chcem v tejto súvislosti poznamenať, že niektoré mýty, používam výraz, ktorý sa vžil v súvislosti s reformou zdravotníctva, je dobre objasniť, ide najmä o tvrdenie, že spotreba liekov vo finančnom vyjadrení, na Slovensku je abnormálna, že rastie nekontrolovaným spôsobom a že sa vymyká z rámca európskych krajín. Chcem, dámy a páni, povedať, že je to tak trošku zavádzajúce tvrdenie, pretože liek alebo zdravotnícka pomôcka z hľadiska ekonomických parametrov je dnes na Slovensku v celom systéme zdravotníctva jediným reálnym hodnotovým ekvivalentom a to vzhľadom na skutočnosť, že až 80 %, zhruba 80 % liekov, liečiv, zdravotníckych pomôcok, dietetických prípravkov aj z ostatných technických vybavení je predmetom importu, dovozu buď za eurá alebo za iné konvertibilné meny a jednoducho ich cena prerátaná kurzom slovenskej koruny alebo paritou slovenskej koruny vyjadruje ich strednú európsku alebo svetovú úroveň. Vzhľadom na to, že všetky ostatné finančné vstupy v systéme zdravotníctva sú hlboko, ale hlboko podhodnotené, hovorím najmä o príjmoch, o mzdách pracovníkov v zdravotníctve, ktoré tvoria z hľadiska ohodnotenia výkonov alebo z hľadiska nákladov niekde až 80 %, sú hlboko poddimenzované a pohybujú sa niekedy na úrovni možno 30 alebo 35 % stredného ohodnotenia lekára alebo stredného zdravotného pracovníka v Európe. Takisto sú to ostatné osobné náklady, režijné náklady, ktoré sú hlboko, zatiaľ s výnimkou rastu energie a iných vstupov pod úrovňou európskych cien. Aj vzhľadom na to potom vychádza porovnanie, že na lieky sa na Slovensku vynakladá viac ako 33 % z celkového balíka peňazí v zdravotníctve, ako čosi nenormálne, ale som presvedčený, že pokiaľ aj v európskom priestore v slovenskom zdravotníctve bude pokračovať tendencia rastu ohodnotenia kvality príjmov, postupne tento parameter sa bude dostávať niekde na európsku úroveň okolo 17 - 18 %. Chcel by som ešte spomenúť ďalší mýtus alebo fenomén, jav, ktorý bezpochyby existuje, ale dostal sa aj z pohľadu zápasu o reformu do podoby nie veľmi šťastnej, je to čosi, čo sa objavuje aj v materiáloch, ktoré sa tlačia za peniaze Svetovej banky ako kongresová turistika alebo to, čo sa bežne označuje odborne pojmom takzvaná indukovaná spotreba alebo indukovaná preskripcia. V tejto súvislosti len veľmi krátko, áno, existuje veľa negatívnych prejavov tohto fenoménu, na druhej starne treba povedať, že z pohľadu postavenia lieku na trhu, to znamená vo vzťahu v nákupe a spotrebe zákon o reklame a jednak ostatné súvisiace normy veľmi jasne špecifikujú, akým spôsobom je možné sprostredkovať alebo zabezpečiť aj minimálnu úroveň medicínskych informácií, ktoré sú nevyhnutné z hľadiska kvality. Preto nechcem, aby som vyzeral ako lobista farmaceutických firiem, chcem len povedať, že spôsoby marketingu a takzvaného „sejlsu portu“ majú veľmi jasne zákonom definované pravidlá a otázka medicínskych informácií sprostredkovaných takýmto spôsobom je úplne legitímna. Je to všetko len otázka pravidiel hry, ktoré sa jednotlivým subjektom dajú. V tejto súvislosti chcem podotknúť, že práve inštitút takzvanej generickej substitúcie, ktoré zavádza pán minister v zákone č. 140 a v takom znení, ako je navrhnutý, si dokonca neviem predstaviť bez výraznej účasti takzvaného „sejlsu portu“ alebo toho „pí ár reprezentantingu“ jednotlivých firiem, pretože práve tento spôsob informácie, ktorý je jediný legitímny v zmysle zákona, môže zabezpečiť dobrú informovanosť jednak o kvalite lieku, aj generického lieku, ale aj o jeho cene, aj o jeho farmako-ekonomických a ostatných liečebných účinkoch. Toto som považoval za potrebné spomenúť bez ohľadu na to, že sú nám veľmi jasne známe a popísané deformácie, ktoré v systéme fungujú. Chcem povedať veľmi otvorene, že - pretože bolo to predmetom polemiky -, nikdy sme nespochybňovali opatrenia, ktoré za dva roky ministerstvo alebo pán minister v oblasti úspor alebo zvyšovania efektivity nákladov na liečby presadzoval. Je pravdou, že sa deje ešte stále v slovenskom lekárenstve veľa vecí, ktoré nie sú celkom v poriadku a v súlade aj s príslušnými vykonávacími predpismi, hovorím o tých rôznych zámenách, hovorím o spôsoboch tej podpory predaja, ktorá naozaj už ide nad rámec medicínskych informácií a sprostredkovania. Hovorím o zneužívaní, často aj z pohľadu výrobcov, ale aj jednotlivých reprezentácií týchto výrobcov, inštitútu fixného doplatku, snaha nekalej súťaže zvýhodniť určitý liek na trhu. Toto sú veci, o ktorých vieme alebo vie o nich každý, kto v systéme bol alebo je zaň zodpovedný. Chcem však povedať, že nedominujú. Som presvedčený, že systém ako taký aj z hľadiska dostupnosti siete, počtu lekární, výdajní, aj z hľadiska kvality farmaceutov, zodpovedných zástupcov, aj stredného zdravotného personálu má štandardný európsky rozmer a že niektoré opatrenia majú naozaj len čiastočne efektívny charakter a že bol by som nerád, aby boli prijímané ako akýsi spôsob zápasu s celým systémom napriek tomu, že niektoré veci typu, budeme o nich hovoriť určite dnes, právnická osoba, fyzická osoba alebo veci, ktoré som spomenul, ako keby evokovali pohľad na celý systém, ktorý len produkuje nadspotrebu a zbytočnú preskripciu. Som presvedčený ináč, a to už len na záver k tejto problematike, že aj súčasný alebo doposiaľ ešte stále platný zákon 273 a zákon 277 umožňoval z úrovne kontroly či už štátneho dozoru alebo aj na úrovni revíznych činností zdravotných poisťovní vstúpiť a veľmi jasne cez niektoré účtovné operácie preukázať spochybnenie alebo pochybenie tam, kde k nemu určite došlo. Už k spomenutej problematike právnických a fyzických osôb, je to nesmierne citlivá záležitosť, treba povedať, že je to problém, ktorý tak trochu bol umelo, niekedy začiatkom 90. rokov alebo v roku 1994 do systému vnesený spôsobom, ktorý takisto nazvem lobistický v tom pravom slova zmysle. Hneď na úvod poviem, že mi najviac vadí z hľadiska tohto dialógu to, že nikto nejde do podstaty tohto problému, a to je fenomén, ktorý je, žiaľ, na Slovensku dosť častý, a to, že sa počas hry menia pravidlá. Ak po roku 1992 alebo hneď po zmenách v roku 1989 sa systém odštátnenia alebo privatizácie ubral liberálnym smerom a až do roku 1994 garantoval výkon vlastníckych práv na úrovni fyzických a právnických osôb, bola to práve snaha o presadenie len modelu vlastníctva fyzických osôb, ktorá vniesla do celej tej krehkej, aj vtedy sa rodiacej rovnováhy, legislatívnej rovnováhy tento problém, išlo to tak ďaleko, že pôvodný návrh stoštyridsiatky dokonca v tom období obsahoval úplný návrh na likvidáciu právnických osôb. Použijem príklad podľa mňa veľmi nešťastného zavedenia povinných takzvaných laboratórií IVLP, ktorý, už vtedy bolo jasné, že podiel IVLP na trhu je necelé 3 % a tendencia jeho znižovania je až na úroveň 1 %, dnes to tak je, tiež to bol, dovolím si povedať, akýsi nástroj na integráciu alebo zúženie trhu a snaha o jeho kontrolu. Osobne som presvedčený, tak ako som povedal, že dnes Slovensko má dostatočnú sieť a že je dostatočne a kvalitne vybavená. Na druhej strane, napriek tomu, že Ústavný súd nekonal dodnes a je tam podnet ešte aj z roku 2002, bolo by dobré, aby konečne zákon tento problém vyriešil. V tejto súvislosti chcem povedať, že nie som zástanca riešenia, ktoré sa objavilo minule aj vo výbore, a neviem, či ho niekto nepredloží aj teraz počas druhého čítania, a to je snaha vytvoriť akúsi novú formu právnickej osoby, ktorá môže vlastniť lekáreň, ale musí byť 51 % farmaceutov, výkon štatutárnych aktov musí vykonávať farmaceut, zodpovedný zástupca. Nuž, chcem vám povedať, že mi to vadí z jediného dôvodu, a to, že obchodné právo na Slovensku nepozná takýto typ právnickej osoby, a ak by sme sa na niečom takomto ako kompromise uzniesli, kompromise z pohľadu niekoho, vyžadovalo by to nesmierne veľa zásahov jednak na úrovni obchodného práva, občianskeho práva, sú tam inštitúty a mechanizmy, ktoré netuším, ako by navrhovatelia chceli riešiť. Toľko k tomuto návrhu. Dovoľte dotknúť sa pozmeňujúcich návrhov, ktoré som predložil, a som veľmi rád, že si ich osvojilo aj ministerstvo zdravotníctva, pán minister a kolegovia v zdravotníckom výbore. Oni sú súčasťou spoločnej správy s návrhom ich schváliť. Veľmi stručne. Zásadný pozmeňujúci návrh išiel do oblasti nedovoliť predaj takzvaných voľne predajných liekov alebo niektorých účinných látok aj v hypermarketoch alebo inde ako vo verejnej lekárni. Tento návrh bol akceptovaný možno aj preto, že si myslím, že dôjde nakoniec k schváleniu zákona v podobe liberalizácie vlastníckych vzťahov, čo umožní aj na týchto miestach, kde už existujú plnoprávne alebo plnohodnotné lekárne, zabezpečiť občanom dostupnosť liekov. Chcem len povedať, že pán minister reagoval po prijatí tohto pozmeňujúceho návrhu, že jeho ľudia, ktorí s takouto iniciatívou prišli, budú bezpochyby v nej pokračovať a že je otázka času, keď sa aj na Slovensku prelomí táto bariéra. Chcem vyjadriť presvedčenie, že sa tak nestane nielen z ekonomických dôvodov, nakoniec ten podiel, ak by sme to chceli porovnávať z hľadiska možných strát výnosov na úrovni lekárenstva, nie je až taký zaujímavý, ale najmä aj preto, že krajiny, ktoré to dnes majú, prešli určitým vývojom alebo prípravy individuálneho vedomia ľudí a správania sa ľudí v takej dôležitej a veľmi zložitej oblasti, ako je aplikácia liečiv. Potom veľmi dôležitý okruh pozmeňujúcich návrhov sledoval do vzťahu zdravotná poisťovňa - lekáreň. Viete, že tým, že zákon o poskytovateľoch „zadefinoval“ aj lekárenstvo ako poskytovanie zdravotnej starostlivosti a keďže celý rámec a konštrukcia reformy je postavená na riadení prostredníctvom zdravotnej poisťovne, kde na úrovni právnej to zabezpečuje práve inštitút povinného zmluvného vzťahu, aj na lekárenstvo pripadla úloha uzatvárať povinné vzťahy s poisťovňami, čo § 10 doposiaľ v zákone 98 jednoducho nestanovoval ako taxatívnu úlohu, a keďže sa objavili, ale hlavne zo strany zdravotných poisťovní názory, že dôjde k určitej selekcii a výberu lekární, s ktorými sa bude uzatvárať zmluva, rozhodol som sa pre tento pozmeňujúci návrh, samozrejme, so všetkými konzekvenciami pre poskytovateľa a pri plnení všetkých náležitostí zákona v obsahu, v kvalite, ale som presvedčený, že ten primárny zámer bude dobrý. Jednoducho, či použijem taký jednoduchý príklad, ak sa spotrebuje sto litrov mlieka, je jedno, či si ho kúpite po litri v sto mliekárňach alebo budete stáť frontu a sto ľudí bude v jednej mliekárni čakať na sto litrov mlieka. Som presvedčený, že objem a počet lekární pri správne „zadefinovaných“ podmienkach a kontrole, aj na finančnej úrovni a úrovni kusovej evidencie nie je priamym indikátorom nadspotreby alebo zvyšovania spotreby, otázka lekárenskej siete je len otázkou kvality a dostupnosti pre pacienta, pre občana. No a potom to boli ešte pozmeňujúce návrhy z oblasti možného výdaja lieku, ktorý má úhradu z verejného poistenia aj za „keš“. Myslím, že môžeme povedať otvorene, znenie, ktoré bolo pôvodné, sa dostalo do zákona od navrhovateľov aj preto, alebo po skúsenosti s odporom lekárnickej komory a lekárnikov pri oddlžovaní. Minulý rok, keď jeden z nástrojov, ktorý sa používal alebo chcel sa „masívnejšie“ využívať, bolo, že sa bude vyberať od pacientov aj za lieky, ktoré majú priamu úhradu, „keš“, aby si to potom išli vybaviť na zdravotnú poisťovňu, navrhovatelia sa chceli vyhnúť takejto schéme, „zadefinovali“ však status, ktorý potom neumožňoval aj tam, kde je odôvodnené liek alebo pomôcku, ktorá má úhradu z fondu verejného poistenia, zaplatiť, sa k nej dostať, myslím, že sme našli riešenie, ktoré nakoniec vyhovuje všetkým. Chcem sa ešte dotknúť jednej veci, ale nepodarilo sa mi to dostať do pozmeňujúceho návrhu, som si to uvedomil až na poslednú chvíľu, ale stojí to za úvahu. Je to otázka zodpovedného zástupcu pre firmy, ktoré sa zaoberajú len distribúciou zdravotných pomôcok. Aj tu je zákonom stanovená podmienka farmaceuta s farmaceutickým vzdelaním a praxou. Považujem to za zbytočné, pretože zákon umožňuje zriaďovať alebo udeľovať licencie aj firmám výlučnou orientáciou a evidenciu a „riporting“ pre potreby Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv alebo štátneho dozoru môže vykonávať aj iná zodpovedná osoba, ktorá má príslušnú prax a príslušné vzdelanie. Posledná vec a tá už je z môjho pohľadu a možno aj z pohľadu iných kolegov menej príjemná, je to problém, ktorý sa, žiaľ, azda najvypuklejšie objavuje práve v rezorte zdravotníctva pri prijímaní legislatívy, a to je otváranie zákonov nad rámec zákona. My sme boli niekoľkokrát od počiatku tohto obdobia Národnej rady svedkami toho, že vedenie Národnej rady deklarovalo, že sa takýto, síce rokovacím poriadkom a príslušnými normami prípustný spôsob bude používať len v krajných prípadoch a že sa nebude, dokonca sme boli svedkami, ak sa podobný návrh objavil v iných oblastiach, že ho táto Národná rada aj vedenie striktne zamietlo. Žiaľ, v oblasti zdravotných zákonov sme svedkami otvárania nad rámec, veľmi často, samotná stoštyri... alebo samotná dva sedem trojka aj z pohľadu riešení, ekonomických riešení, zadlženia, sa otvára už asi tretíkrát, bežne v dva sedem dvojke, v dva sedem sedmičke, stoštyridsiatku, dva sedem trojku, večne dookola, ja som si vedomý, že, samozrejme od 1. januára zrejme nadobúdajú účinnosť nové právne normy, tak sa trošku tento problém vyrieši, ale nepovažujem to za štandardné, jednak aj preto, že som si aj ako človek osvojil zásadu, že by právo nemalo byť využívané na riešenie individuálnych zámerov, v danom prípade, akokoľvek rešpektujem potrebu oddlžiť systém ako základný predpoklad pre jeho fungovanie po Novom roku, je to opäť záležitosť, ktorá ako keby sa objavila u navrhovateľov z večera do rána. Chcem v tejto súvislosti ešte povedať aj ďalšiu výčitku, je to opäť tendencia, o ktorej som často hovoril, a to je z pohľadu štátu vytváranie akéhosi nového postavenia subjektov v správe štátu, je narúšaný základný princíp rovného prístupu. Chcem sa spýtať, aký je rozdiel, dámy a páni, medzi nemocnicou štátnou alebo nemocnicou z pohľadu ústavy a z pohľadu výkonu vlastníckych práv a obchodného práva a medzi súkromným poskytovateľom. Ak sa pozriete na článok 80 a návrhy, ktoré majú vecne riešiť problém dlhu zaniknutej zdravotnej poisťovne Perspektívy, ale zároveň aj v druhom pláne dokončiť oddlženie nemocníc, ktoré by mali prejsť na akciové spoločnosti. A v treťom pláne dokončiť oddlženie nemocníc, ktoré prešli na VÚC, zbadáte, že princíp alebo ten prístup alebo rovnosť prístupu na rozdiel od súkromných poskytovateľov, ktorí takisto dnes sa ocitli v záväzkovo-pohľadávkovom vzťahu voči zaniknutej poisťovni, ktorí takisto sú v záväzkových vzťahoch k Sociálnej poisťovni, k daňovému úradu, pretože zrejme nie každý ovláda tú schému, kde, akým spôsobom to na tom Veriteľovi skončí. Chcem vyjadriť ostrý nesúhlas s takýmto prístupom. Chcem sa spýtať, ako budú riešené pohľadávky a záväzky súkromných poskytovateľov, ak dnes v zákone navrhujeme taxatívne riešiť problematiku nemocníc a nemocníc VÚC-ky. Chcem sa opýtať v tejto súvislosti na to, ako bude vyzerať to oddlženie súkromných poskytovateľov, ktorí majú dodnes pohľadávky v Zdravotnej poisťovni. Ja predpokladám, že sa samozrejme môžu obrátiť na Veriteľa, na ktoré podľa znenia tohto zákona všetky záväzky a pohľadávky opäť skončia, nuž ale na rozdiel od dikcie zákona, alebo v znení, ktoré navrhujete, kde dokonca štátna nemocnica alebo nemocnica VÚC, je možné pre ňu realizovať oddlženie aj nad rámec započítateľných položiek, to znamená jedným aktom sa zbaví všetkých dlhov. Pokiaľ viem, Veriteľ prepláca súkromným poskytovateľom alebo veriteľom, ktorí sa obrátia bez príslušenstva, len 80, 90 % istiny. Považujem to za vážne narušenie princípu rovnosti. Chcem takisto povedať, že nepovažujem za šťastné znenie, ktoré hovorí alebo odôvodňuje takéto znenie u nemocníc, ktoré prešli na VÚC tým, že je nutné vytvoriť zákonný rámec pre to, aby mohlo dôjsť k bezodplatnému prevedeniu, pretože to nie je možné dnes robiť bez súhlasu zastupiteľstva samosprávneho kraja. Domnievam sa, že je to zásah, ktorý ide do rámca kompetencií samosprávnych krajov. Otázka pohľadávok alebo záväzkov, z pohľadu ich možného predaja sa z ich pasív stávajú aktíva, to znamená majetok, o ktorom v zmysle zákona o VÚC musí rozhodovať o správe, scudzovaní majetku musí rozhodovať zastupiteľstvo vyššieho územného celku. Takýchto drobných nuansí a dopadov v tomto riešení nájdeme aj viac. Dovoľte, aby som na záver povedal, že si uvedomujem, že stoštyridsiatka, samozrejme, je nevyhnutná, osobne aj ju podporím, no budem rád, ak dostaneme od pána ministra vysvetlenie práve v tejto oblasti. Akým spôsobom zagarantuje štát, ktorý vytvára pre svoje nemocnice alebo pre nemocnice, ktoré previedol v rámci kompetencií do majetku VÚC, aj pre súkromných vlastníkov a súkromných poskytovateľov identické prístupy k oddlženiu, k nadobudnutiu svojich práv. Posledná poznámka. Len tí, ktorí trošku viete účtovne, bavíme sa, to znenie hovorí o oddlžení aj nad rámec. Sú to záväzky voči poistným fondom, voči Sociálnej poisťovni, ja neviem, možno daňové veci. Ak niekto, a to sú veci, ktoré sa roky neplatili, a dnes sa odpustia jedinou operáciou, na ktorú dokonca prijmeme zákon. Ak niektorí z vás budete podnikať a mesiac neodvediete do fondu zdravotného poistenia alebo do Sociálnej poisťovne, budete trestne stíhaní. Nechcem sa spýtať nič iné, len akým spôsobom tento štát chce zabezpečiť ústavou garantovaný rovný prístup. Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)
[ "(Potlesk.)" ]
4,224,141
17
2017-05-11
Autorizovaná rozprava
199
Bernaťák, Tibor, poslanec NR SR
Tibor
Bernaťák
poslanec NR SR
Ďakujem vám pekne. Samozrejme, ja vám nemôžem brať váš pohľad na novelu tohto zákona, čo sa týka systematizácie a nejakej systémovosti. Bolo už ohlásené viackrát, že sa bude novelizovať jednak zákon o politických stranách, ale aj tento zákon, čiže predpokladám, že v rámci neho a v rámci diskusie k nemu bude tá systematizácia, ako teda navrhujete zrejme, resp. si ju predstavujete, bude, bude určite zrejme riešená. A čo sa týka toho jedného roka, ja som už aj spomenul, že nie je to celkom pravda, že je to jeden rok, pretože tam ten rozdiel je naozaj pár mesiacov, že netýka sa to celého roka. A myslím si, že sám som členom Ústrednej volebnej komisie ešte podľa starého zákona a nie som členom Štátnej volebnej komisie, ale sú obce, dediny, kde v podstate sú buď obce a dediny, kde nie sú vôbec kandidáti žiadni, alebo sú, a to je trvalý stav, proste tam sa pravidelne opakujú voľby bez toho, aby bol vôbec niekto zvolený. Takže ja vidím skôr problém v tomto. Ale čo sa týka samotnej novely, nemyslím si, že by až takým spôsobom ohrozila nejakú funkčnosť miest a obcí. Naozaj týka sa pár mesiacov a to riziko, resp. tá taká dvojkoľajnosť kolízie volebných zákonov starého, nového je podľa môjho názoru a názoru mojich kolegov dosť vážna. Takže to je vlastne hlavný dôvod, prečo sme predkladali tento návrh.
[]
3,919,719
14
2017-04-04
Autorizovaná rozprava
25
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Béla
Bugár
podpredseda NR SR
Nech sa páči, pani poslankyňa Jurinová, môžete reagovať na faktické.
[]
3,970,598
16
2011-03-22
Autorizovaná rozprava
39
Sulík, Richard, predseda NR SR
Richard
Sulík
predseda NR SR
Ďakujem. S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja poslanci. Uzatváram možnosť. Slovo má pani poslankyňa Sabolová.
[]
4,102,476
53
2019-11-29
Autorizovaná rozprava
92
Heger, Eduard, poslanec NR SR
Eduard
Heger
poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ďakujem pekne, kolegyňa Červeňáková, za vnesenie hlbšieho vhľadu do zdravotníctva. Áno, to je veľmi dobré pomenovať práve ten stav, v akom sa to zdravotníctvo nachádza. Ja by som len pripomenul, že v roku 2016 po tom, čo vláda SMER-u vládla sama, to, že prišiel na post ministra zdravotníctva krízový manažér, čiže po samostatnom vládnutí strany SMER zdravotníctvo sa dostalo do krízy a na začiatku tohto volebného obdobia musel prísť krízový manažér, ten tam, žiaľ, teda nevydržal dlho a výsledky, výsledkov sme sa nedočkali. Takže sme v takom stave, ako si hovorila, odliv sestier, naozaj nedostatok personálu. A ja by som chcel poukázať na jednu dôležitú vec, lebo hovoríme často aj o hodnote za peniaze a práve tento útvar v zdravotníctve urobil analýzu a vyzeralo, že zdravotníctvo bude takým tým ukážkovým. Ono svojím spôsobom aj je, lebo to je asi jediný rezort, ktorý niečo aplikoval z týchto opatrení Útvaru hodnoty za peniaze. Ale ten zaujímavý paradox je, že aj keď teda aplikoval nejakú tú sumu, myslím, že radovo okolo 118 mil. eur z tých opatrení, tak paradoxne sa v zdravotníctve zhoršila efektivita, čo znamenalo výpadok, alebo teda odliv peňazí 138 mil. Takže tá bilancia je vlastne ešte horšia, čo je, čo je ďalšou vizitkou, zlou vizitkou zdravotníctva. A to samotné financovanie, na ktoré si poukázala, že sa nedofinancuje ministerstvo financií alebo, pardon, zdravotníctvo v rozpočte a potom sa dolieva, v skutočnosti len nabieha a naháňa vyššie zisky súkromným zdravotným poisťovniam. Čiže nie všeobecnej, ale súkromným, ktoré dostanú na konci roka peniaze, už za ne nevedia dať výkon, a tým pádom majú lepší zisk. Veľmi, veľmi smutné, opäť musím poznamenať, a veľmi zlý manažment toku peňazí. Ďakujem.
[]
3,869,716
27
2013-11-29
Autorizovaná rozprava
40
Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
Ľudovít
Kaník
poslanec NR SR
Pán minister, vy ste tu opäť predviedli taký pokus, ktorý vám dosť dobre ide, rozdeliť spoločnosť na triedy, ktoré stoja proti sebe, zlí podnikatelia, ktorí stoja proti chudákom zamestnancom. Pritom to vôbec tak nie je. To absolútne nie je pravda. To je naozaj tak zlé a tak škodlivé rozdeľovanie spoločnosti, ktorou si len pomáhate, aby ste zdôvodnili vaše opatrenia, ktoré systematicky zhoršujú podnikateľské prostredie. A keď hovorím podnikateľské, tak rovno môžem povedať zamestnávateľské prostredie. Pretože spomínali ste tu kuchárku, ja kľudne môžem povedať šofér, údržbár, robotník, ktorý platí, majú nižšie mzdy a platia z nich nejaké odvody, ale uvedomujete si, že týchto ľudí niekto zamestnáva? A že na to, aby tá spoločnosť dosiahla zisk, najprv musí uhradiť náklady, kde mzdové náklady spojené s vysokými odvodmi tvoria významnú zložku? A že vy týmito krokmi, ktorými nás varíte ako žabu, likvidujete tieto spoločnosti a že vy možno získate skrz daňové licencie pár eur navyše, ale zároveň zabezpečíte, že tá kuchárka, šofér, údržbár v mnohých prípadoch prídu o prácu, že nebudú mať prácu. Nebudú mať žiadnu mzdu a nebudú mať, nebudú z toho ani tie odvody, ani tie dane, ktoré spomínate. Keby ste tie pozitívne ciele, ktoré ste tu deklarovali, aplikovali a čistili systém v časoch, keď zároveň zlepšujete podnikateľské prostredie, keď zlepšujete možnosti pre zamestnávanie ľudí, dalo by sa to akceptovať, ale od roku 2006 počas všetkých vašich vlád sa systematicky zhoršovalo toto prostredie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
[ "(Prerušenie vystúpenia časomerom.)" ]
3,951,209
40
2021-09-16
Autorizovaná rozprava
110
Krúpa, Juraj, poslanec NR SR
Juraj
Krúpa
poslanec NR SR
Vážený pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky na základe čl. 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s dočasným rozšírením zapojenia Slovenskej republiky do vojenskej operácie EUNAVFOR MED IRINI.
[]
4,026,062
23
2013-09-19
Autorizovaná rozprava
213
Abrhan, Pavol, poslanec NR SR
Pavol
Abrhan
poslanec NR SR
Ďakujem pekne, pán predseda. Prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.
[]
3,923,986
33
2004-12-15
Autorizovaná rozprava
36
M. Sabolová, poslankyňa:
M
Sabolová
poslankyňa
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, postavenie žien uznesením č. 270 z 23. novembra 2004 ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona o nehumánnosti a nespravodlivosti kapitalistického politicko-ekonomického systému nastoleného na Slovensku po roku 1989 (tlač 956). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že návrh z formálnoprávnej stránky spĺňa náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku. Zo znenia zákona, myslím si, že ste si všetci urobili názor, aký je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa je členená v zmysle rokovacieho poriadku na všeobecnú a osobitnú časť. Povedala by som, že chýba tam súlad s ústavou a to je možno vážna vec. Chcem len povedať tri veci. Zákon, tak ako bol predložený, kopíruje v úplne inej pozícii zákon o nemorálnosti komunistického režimu. Je to odpísaná verzia, ale demagogicky odpísaná, a nepravdivo predkladaná. A návrh zákona je skôr potvrdením nemorálnosti komunistického myslenia a komunistického režimu a chcela by som povedať to, čo povedal pán poslanec na začiatku, že ide o ľavicové videnie. Myslím si, že ľavicové videnie aj v tejto Národnej rade by mohli prezentovať aj iní, ale je to komunistické videnie tejto spoločnosti. A neochraňuje, ale zavádza občanov tejto spoločnosti. Na základe uvedených skutočností a vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky po rozprave sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Ak by zákon prešiel do druhého čítania, navrhujeme ho prerokovať v ústavnoprávnom výbore, výbore pre financie, rozpočet a menu a vo výbore pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, ktorý bude ako gestorský. Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu.
[ "(tlač 956)" ]
3,887,641
24
2008-06-17
Autorizovaná rozprava
87
M. Číž, podpredseda NR SR:
M
Číž
podpredseda NR SR
Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Jarjabek, pripraví sa pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová.
[]
4,037,250
46
2019-06-19
Autorizovaná rozprava
183
Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Andrej
Hrnčiar
podpredseda NR SR
Ďakujem, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vyhlasujem prestávku pred hlasovaním. (Prestávka.) (Po prestávke.)
[ "(Prestávka.)", "(Po prestávke.)" ]
3,913,220
28
2004-06-24
Autorizovaná rozprava
69
B. Bugár, podpredseda NR SR:
B
Bugár
podpredseda NR SR
(Hlasovanie.) Prítomných 132 poslancov, za návrh 107, proti 2, hlasovania sa zdržalo 22 poslancov, nehlasoval 1. Návrh sme schválili. Konštatujem, že sme v treťom čítaní . Preto otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu v rámci tohto čítania za skončenú. Pán spravodajca, nech sa páči, môžeme pristúpiť k záverečnému hlasovaniu. J. Miklušičák, poslanec: Pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje návrh skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona.
[ "(Hlasovanie.)" ]
3,956,408
16
2007-12-05
Autorizovaná rozprava
204
B. Sániová, poslankyňa:
B
Sániová
poslankyňa
Táto novela zákona upravuje problematiku, ktorá sa týka kategorizácie liekov a problematiku kúpeľnej starostlivosti. Jednotlivé ustanovenia navrhujú vytvorenie Kategorizačnej rady pre liečivá a lieky, zdravotnícke pomôcky, ale aj pre dietetické potraviny, a to ako poradné orgány ministra zdravotníctva. Taktiež sa v tejto predloženej novele zákona spresňuje požiadavka na uvedenie údajov o cene lieku od výrobcu v štáte, v ktorom má sídlo držiteľ rozhodnutia o registrácii lieku, a vo všetkých členských štátoch Európskej únie, v ktorých je liek registrovaný. Nanovo sa vydáva indikačný zoznam pre kúpeľnú liečbu, kde sa rozširuje oblasť kúpeľnej starostlivosti. Osobne som privítala indikačnú skupinu A, kde pribudli mnohé ochorenia gastroenterologického traktu. Ruší sa indikačná skupina C. Súčasťou tejto novely je aj čl. II novela zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch a v čl. III sa novelizuje zákon č. 140/1998 Z. z. o lieku a zdravotníckych pomôckach. Táto novela tohto predloženého vládneho zákona bude určite prínosom a bude pre prospech našich pacientov, a preto podporím tento vládny návrh zákona. Ďakujem pekne.
[]
4,226,730
44
2014-12-04
Autorizovaná rozprava
300
Záhumenský, Marián, poslanec NR SR
Marián
Záhumenský
poslanec NR SR
Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom – Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a predmetný návrh zákona výbory prerokovali do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
[]
4,188,558
7
2007-02-02
Autorizovaná rozprava
100
D. Jarjabek, poslanec:
D
Jarjabek
poslanec
Čiže dnes na základe týchto skúseností je istá časť obyvateľstva náchylná práve neveriť reklame vzhľadom na tie skúsenosti, ktoré, bohužiaľ, v tomto priestore na základe toho minulého obdobia s touto reklamou sú. Ja viem, že je to trošku otázka v tejto chvíli aj zákona a novelizácie zákona atď. atď., ale hovorím, ja som tam zacítil glorifikáciu reklamy z toho vášho podania. To ako musím protestovať.
[]
3,942,103
10
2016-10-14
Autorizovaná rozprava
190
Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Andrej
Hrnčiar
podpredseda NR SR
Pán poslanec Galek.
[]
4,215,665