session_num int64 1 104 ⌀ | snapshot date32 | session_name stringclasses 5
values | segment_num int64 1 1.44k | speaker stringlengths 6 170 | first_name stringclasses 241
values | last_name stringclasses 744
values | role stringclasses 287
values | transcript stringlengths 2 108k | transcriber_notes listlengths 0 342 | id int64 3.87M 4.23M |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
49 | 2015-04-15 | Autorizovaná rozprava | 55 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | S reakciou pán minister. Nie, nie, tuto z miesta. Nech sa páči, pán minister. | [] | 4,130,438 |
50 | 2005-09-21 | Autorizovaná rozprava | 79 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | Budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 23/2002 Z. z. (tlač 1234). Prosím znovu pána podpredsedu vlády Ivana Mikloša, aby uviedol tento návrh zákona. | [
"(tlač 1234)"
] | 4,093,219 |
28 | 2021-05-27 | Autorizovaná rozprava | 68 | Kremský, Peter, poslanec NR SR | Peter | Kremský | poslanec NR SR | Vážený pán kolega Viskupič, milý Marián, ďakujem za tvoje vystúpenie. Myslím, že to bolo veľmi vecné, tiež by som to rád ocenil. Nechcem zachádzať do úplných detailov, myslím, že ešte na finančnom výbore tu budeme mať debatu, ale chcem povedať pár vecí. Naozaj sú vecné výdavky, na ktorých sa dá šetriť. A sú také, na ktorých sa veľmi nedá šetriť, pretože sú nevyhnutne potrebné. Chcel by som poukázať na jeden taký výdavok, ktorý, na ktorom sa dalo šetriť, a sú to dotácie na nájomné. Hovorilo sa o nich viac. Ja som v poslednom čase si analyzoval niektoré takéto prípady. Niektoré sa už objavili aj v médiách vďaka Transparency International a vidíme tam, že tam naozaj sa robili schémy podvodných žiadostí a, žiaľ, ja som už pred mesiacom na to upozorňoval aj ministerstvo hospodárstva. Vtedy mi povedali, že nemajú kapacitu na testovanie toho, analyzovanie. Mne to trvalo tri-štyri hodiny možno, za ktoré som si to zanalyzoval, a odhalil som tieto schémy, odovzdal som to aj Finančnej správe, aby to prešetrila. A toto mi je naozaj ľúto, lebo len na tých možno siedmich-ôsmich schémach to bolo 3,5 mld. eur, ktoré si títo ľudia vypýtali. Keby si vypýtali 1 500, 2 000 eur, neriešil by som to, ale, ale to boli desiatky tisíc eur. A toto je pre mňa veľmi smutné. Takže keď potom ukazujeme na antigénové testy, ktoré nám zachytili 400-tisíc nakazených ľudí, ktorí nebehali po vonku a nenakazovali ďalších, ale sedeli doma a liečili sa, tak myslím si, že toto je také trošku účelové a ešte navyše, keď sa nakupovali, žiaľ, drahšie v decembri, keď to práve mal na starosti minister hospodárstva. Čiže skúsme, skúsme tak vecne o tom diskutovať a som veľmi rád, že si tú diskusiu otvoril, budeme v nej pokračovať a ja verím, že nakoniec naozaj dôjde k rozumnej dohode. | [] | 3,930,907 |
53 | 2015-07-01 | Autorizovaná rozprava | 136 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | Pani poslankyňa Vášáryová. | [] | 4,121,343 |
9 | 2024-02-08 | Autorizovaná rozprava | 28 | Gašpar, Tibor, poslanec NR SR | Tibor | Gašpar | poslanec NR SR | Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predniesť stanovisko za tri koaličné kluby, a to za politické strany Smer – SD, Hlas – SD a Slovenskú národnú stranu. Mali sme tu obdobie v predchádzajúcom volebnom období vlády, ktorá nevládla, ktorá nielenže rozvrátila verejné financie, ktorá nielenže zanechala štát oslabený na sociálnych istotách, ale rozvrátila aj princípy právneho štátu. Porušila vážnym spôsobom ľudské práva mnohým osobám. Vlastným občanom spôsobila aj obete na životoch. A dokonca prenasledovala prostriedkami trestného práva politickú opozíciu. Nemusím o týchto konkrétnych prípadoch bližšie hovoriť. Okrem toho svojou neschopnosťou vládnuť neimplementovala žiadne výhrady, ktoré sme mali z európskych inštitúcií vo vzťahu k uplatňovaniu princípov európskeho práva. Bol najvyšší čas, aby sme pristúpili k novelám trestnoprávnych kódexov a k nim súvisiacich predpisov, pretože by sme v tejto krajine len prechovávali stav neprávnej istoty, stav rozvrátenia právnej istoty a právneho štátu ako takého, preto vyzývam poslancov koalície, aby hlasovali za všetky predložené návrhy či už vládneho návrhu, alebo aj pozmeňujúce návrhy, ktoré som predniesol ja v rámci rozpravy a celého legislatívneho procesu. Ďakujem. | [] | 3,927,477 |
40 | 2021-09-24 | Autorizovaná rozprava | 66 | Dostál, Ondrej, poslanec NR SR | Ondrej | Dostál | poslanec NR SR | Ďakujem. V mene troch poslaneckých klubov SaS, OĽANO a SME RODINA navrhujem termínovať prerokovanie bodu 39, tlač 575, na stredu 29. septembra 2021 o 14.00. | [] | 4,216,780 |
83 | 2023-02-10 | Autorizovaná rozprava | 129 | Vetrák, Milan, poslanec NR SR | Milan | Vetrák | poslanec NR SR | Ja som rád, že Igor Matovič tu presne vysvetlil, čo to znamená volebná korupcia. Tie nezmysly, ktoré tu niektorí poslanci tárajú o tom, že odmeňovanie za účasť vo voľbách by malo byť volebnou korupciou, uviedol na pravú mieru. Ja myslím, že zo strany poslancov SaS je to očividné. Vždy keď ide o nejaký návrh OĽANO, pod ktorý sa v minulosti podpísali a súhlasili s ním, ale teraz by sa mohlo stať, že by mohol byť aj schválený, tak ten príkaz v ich klube znie jasne: nemôže prejsť, ako sa hovorí, nemôže prejsť. Hocijaká výhovorka len, ktorá sa navymýšľa od výmyslu sveta, proste len, prečo to je zlé a pritom, keď mohli povedať, že je na tom niečo zlé, tak vtedy boli ticho a povedali áno, je to v poriadku, my s tým súhlasíme. A najväčšie farizejstvo je to, že oni by tiež zaviedli odmenu za účasť vo voľbách, ale v inej podobe. Čiže kritizujú niečo, čo by urobili sami, len inak. Tak potom si mali do programového vyhlásenia vlády presadiť tú svoju víziu a mali tam presvedčiť ostatných, že je správnejšia, nie teraz po funuse hovoriť, že oni by to urobili inak, a tak je to lepšie, a teraz sa vyhovárať, že to naše je zlé, lebo aj tak ide stále o to isté, odmenu za vyššiu účasť vo voľbách, za to, že niekto príde k voľbám, že chceme motivovať voličov. A rovnako tí ostatní, hlavne tí opoziční tuná, ktorí šíria všelijaké hoaxy a dezinformácie a ktorí sa boja, že keby prišlo viacej ľudí k voľbám, tak by jednoducho sa nedostali do parlamentu. To sú tuná títo naši extrémisti, Suja a spol., takže tam je to úplne jasné. To povedal presne, presne Kremský, prečo s tým nesúhlasia. A ani nemajú odvahu tu byť a počúvať, keď o tom hovoríme, lebo zrazu sa museli ísť naobedovať, ako keby ostatní nepotrebovali ísť tiež na obed. Takže tie výhovorky, nakričať na niekoho, nanadávať, a potom zmiznúť ako gáfor a báť sa, že si vypočuť pravdu, keď ostatní budú o nich hovoriť. | [] | 4,125,503 |
22 | 2011-09-06 | Autorizovaná rozprava | 40 | Vitteková, Anna, poslankyňa NR SR | Anna | Vitteková | poslankyňa NR SR | Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 24. 8. 2011 určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste. Podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Predmetný návrh zákona bol poslancom doručený v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Návrh zákona bol vypracovaný v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2011. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý aj účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s ústavou, s ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a je v súlade s právom Európskej únie. Nezakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy a sociálne vplyvy, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie ani informatizáciu spoločnosti. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v článku 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu je upravená v práve Európskej únie tak primárnom, ako aj sekundárnom. Nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady zo 17. augusta 2011 č. 454 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Ďakujem. | [] | 4,054,428 |
15 | 2024-06-27 | Autorizovaná rozprava | 123 | Glück, Richard, poslanec NR SR | Richard | Glück | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, môžte utíšiť tuto pánov hore? | [] | 4,026,444 |
2 | 2016-04-22 | Rozprava | 195 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Chcem sa opýtať ešte poslancov, či môžeme dokončiť faktické a až potom skončiť dnešné rokovanie? (Súhlasná reakcia pléna.) Áno, dobre. Nech sa páči, pán poslanec Grendel. | [
"(Súhlasná reakcia pléna.)"
] | 4,101,011 |
6 | 2006-12-13 | Autorizovaná rozprava | 282 | S. Kahanec, poslanec: | S | Kahanec | poslanec | Na druhej strane nepriame ovplyvňovanie vyprázdňovania peňaženiek obyvateľov sa deje aj cez tvorbu cien pre veľkoodberateľov či ďalších užívateľov energií. Konštatovanie predkladateľa v dôvodovej správe, že súčasná situácia na slovenskom energetickom trhu vo vzťahu k cenám elektriny, plynu a vody pre koncových odberateľov je nevyhovujúca, je až príliš zjednodušené vyjadrenie. Dá sa polemizovať aj o pohľade na stav liberalizácie. Aj o tom, ako bol, či nebol naplnený predpoklad o skutočnej liberalizácii cien energií. Na druhej strane možno súhlasiť, že v rámci regulácie je potrebné konkurenčné, transparentné i nediskriminačné prostredie. Otázkou je, či práve to novela zabezpečuje. Myslím si, že tento úmysel mali aj tí, ktorí sa snažili tento problém riešiť pred predmetnou novelou. A jedným z prvkov na zabezpečenie takéhoto prostredia bolo aj konštituovanie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Predložená novela zákona o regulácii sieťových odvetví však cez svoje tri základné ciele – komplexná regulácia cien, oddelenie regulačného úradu od regulačnej rady a možnosť spoločenskej kontroly celého procesu mi však až veľmi nápadne pripomína snahy vládnej koalície získať predovšetkým personálny vplyv. Podobne, ako to bolo pri „riešení zmeny“ vedenia v Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou či Sociálnej poisťovne cez poslanecké návrhy a podobne, či pri iných zákonoch, ktoré koalícia predkladala s tým, že vedome oslabovala slobodné rozhodnutia občanov napríklad pri zmene dôchodkovej správcovskej spoločnosti či pri iných prípadoch, kde bola očividná snaha koalície, čím skôr zmeniť personálne vedenie. Tiež sú tu príklady, či už STV, alebo Slovenský rozhlas. A myslím si, že už ani netreba spomínať zákon, ktorým koaličná väčšina presadila aj dnes svoje záujmy cez zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. Vráťme sa teda späť k predmetnému zákonu o regulácii v sieťových odvetviach. Opätovne potvrdím, že pri regulácii energií by malo ísť predovšetkým a v konečnom dôsledku o zabezpečenie spravodlivej cenotvorby. Čo však rieši predložená novela?! Predovšetkým obmedzuje nezávislosť úradu. Neprimerane zasahuje do nezávislosti tohto úradu v oblasti cenovej regulácie a umožňuje vláde vytvárať politický tlak. Pri pesimistickom pohľade sa dá povedať, že dokonca môže ohroziť aj energetickú bezpečnosť Slovenska. Prijatie novely by teda zabezpečilo bezproblémový prechod od nezávislej ekonomickej regulácie na reguláciu politickú, ba aj lobistickú. Otvára dvere pre prípadné presadzovanie záujmov veľkých odberateľov na úkor obyvateľstva, ale aj cez nenáležité právomoci ministerstva hospodárstva, cez preferovanie združení odberateľov energií. Novela vytvára aj priestor pre právnu neistotu i možnosť nárastu súdnych sporov. Môže viesť k zneisteniu potenciálnych investorov v energetike, ktorí sa jednak budú obávať investovať, jednak sa to môže prejaviť v tom, že pri nedostatočnom investovaní v súčasnosti môže dôjsť k celkovému zhoršeniu v oblasti cien energií v budúcnosti. Populistické gestá či zámery, alebo ciele bez riešenia a postavenia sa k reálnym problémom súčasnosti zoči-voči nás neuchránia pred horšími podmienkami v budúcnosti. Systém rozdávania či neadekvátneho investovania do technického rozvoja sme tu už mali. A taktiež sme žili zhruba štyri desaťročia z výsledkov, ktoré v skoršom čase ešte bývalú Československú republiku zaraďovali medzi najvyspelejšie štáty v Európe. O problémoch novely nás presviedčajú aj diskusie v odbornej verejnosti i samotné hodnotenia novely regulačným úradom. Nový spôsob konštituovania regulačnej rady vôbec nedáva garancie, že to nebude politická nominácia. A čo odporuje aj slovám pána ministra, citujem, „my chceme znížiť politický vplyv“, resp. „my chceme politický vplyv znížiť“, aby som bol presný. Koniec citátu. A to už nehovorím o odvolateľnosti členov regulačnej rady. Tu by bolo statočnejšie povedať priamo, ako aj pri iných prípadoch, keď sa nebáli predstavitelia koalície povedať, že zodpovednosť má vláda, teda má mať aj reálny vplyv. V tomto prípade sa však tak nedeje. Či táto novela prinesie pre odberateľov spravodlivejšie ceny, ukáže budúcnosť. Nie iba o rok či o dva. Je to otázkou vzdialenejšej budúcnosti. Už vonkoncom sa nemožno podľa môjho názoru stotožniť s výrokom pána ministra, že novela zvýši nezávislosť regulačného úradu. I keď je podľa pána ministra táto novela časovo obmedzená a že keď sa vytvorí liberalizovaný trh a zdôrazňujem liberalizovaný trh, nebude už nutné robiť kompletnú reguláciu. Tu je skôr však pravdepodobnejšie, že novela zruší nezávislosť regulačného úradu a do úzadia zatlačí aj profesionálnu odbornosť v rámci tohto úradu a že môže vyvolať aj výraznú nestabilitu trhu. Pochybnosti o cieľoch tejto novely odzneli v mnohých odborných diskusiách, kruhoch i stanoviskách. Na záver mi dovoľte ešte raz zdôrazniť, že novelou zmenenými podmienkami, „ak bude člen regulačnej rady konať v rozpore s energetickou politikou“, pri odvolávaní členov regulačnej rady sa vytvára priestor pre politický tlak. A plánované ukončenie funkčného obdobia doterajších členov regulačnej rady od nadobudnutia účinnosti novely, teda od budúceho roka len potvrdzuje skutočný záujem, ktorý má novela dosiahnuť a že vláda chce čím skôr, ale najmä nesystémovo vstupovať do oblasti cenotvorby energií. A potvrdzuje to aj neprimerane dostatočný čas na vypracovanie tejto novely v celom jej priereze od pripomienkovania až po hľadanie konečného predmetného riešenia. V neposlednom rade je tu fakt, že na nesúlad novely s právnymi normami Európskej únie upozorňovali viaceré subjekty pôsobiace v oblasti energetiky, ale aj to, že pohľad ÚRSO hovoril o nevysporiadaní sa ani s pripomienkami ministerstva financií v rámci tejto novely. Otázkou je tiež, či predkladateľ nemal brať do úvahy Európskou komisiou pripravovanú novú spoločnú koncepciu európskej energetickej politiky, teda aj pripravovanú zmenu európskej energetickej legislatívy, z ktorej vyplynie aj potreba harmonizácie s európskymi nariadeniami či smernicami. Otázkou je aj to, či pri zasahovaní ministerstva hospodárstva do činnosti regulačného úradu sa systémovo a komplexne zvládnu problému súvisiace s previazanosťou agendy k cenovým konaniam medzi ministerstvom a regulačným úradom a či je vôbec v súlade s Ústavou SR ukončenie funkčného obdobia doterajších platne vymenovaných členov regulačnej rady. Tým hlavným problémom však asi bude rana pod pás nezávislosti regulačnému úradu a zasahovanie ministerstva hospodárstva do činnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý sa po prijatí novely stane iba bezbranným a „riadeným úradom“ vládou Slovenskej republiky. Dnešné vedenie úradu nebolo poslušné voči vláde. To budúce to napriek vládou či ministerstvom deklarovanému posilneniu kompetencií energetického regulačného úradu si to už asi vôbec nedovolí. Myslím si, že som uviedol dosť dôvodov na to, aby som si v závere dovolil povedať za poslancov KDH, že tento návrh poslanci za KDH nepodporia. Ďakujem pekne. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,223,537 |
18 | 2003-10-23 | Autorizovaná rozprava | 197 | I. Varga, poslanec: | I | Varga | poslanec | Ide o prvý návrh, ktorý – v § 12 by sa mal vypustiť odsek 3, to znamená, že tento odsek znie: „Ak na pozemok prenajímateľa alebo iného nájomcu nie je prístup, nájom sa neskončí skôr, než sa vykonajú pozemkové úpravy podľa osobitného predpisu.“ Je to vlastne podpora vlastníkom poľnohospodárskej pôdy, keď v iných zákonoch podporujeme a chceme podporiť vlastníkov, tak by som prosil o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Druhý návrh je, vlastne v § 13 ods. 2 sa slovo „nepodniká“ nahrádza slovom „podniká“ a slovo „okrem“ sa nahrádza slovom „alebo“. Je to vlastne nejako, teda kvázi, ja to beriem ako nejakú opravu textu a vyjasnenia, aby bolo jasné znenie tohto odseku 2, pretože zdá sa, že je to zmätočné, to, čo je v návrhu. Ďakujem pekne. To je všetko. Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcete sa k návrhom vyjadriť, pán minister, pán spravodajca? Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Zároveň prerušujem rokovanie schôdze dozajtra do 9.00 hodiny. Dovidenia zajtra o 9.00 hodine. (Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.) | [
"(Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.)"
] | 4,128,429 |
60 | 2022-03-24 | Autorizovaná rozprava | 51 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Štyri faktické poznámky na vystúpenie pána Szőllősa. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Ako prvá pani poslankyňa Anna Zemanová. | [] | 4,145,033 |
22 | 2017-10-18 | Autorizovaná rozprava | 201 | Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR | Lucia | Ďuriš Nicholsonová | podpredsedníčka NR SR | Ďalší v rozprave, ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Grendel. | [] | 3,966,969 |
32 | 2021-06-29 | Autorizovaná rozprava | 51 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Pán poslanec Mazurek, môžete reagovať na faktické poznámky. | [] | 4,086,297 |
9 | 2010-11-30 | Autorizovaná rozprava | 161 | Matej, Ondrej, poslanec NR SR | Ondrej | Matej | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o vládnom návrhu zákona ako o celku s odporúčaním schváliť ho. | [] | 4,206,855 |
48 | 2021-10-22 | Autorizovaná rozprava | 55 | Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Laurenčík | podpredseda NR SR | Pani poslankyňa Zita Pleštinská s faktickou poznámkou. | [] | 3,963,261 |
4 | 2016-05-17 | Rozprava | 14 | Náhlik, Peter, poslanec NR SR | Peter | Náhlik | poslanec NR SR | Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi predniesť správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania Správy o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2015 (tlač 23). Správu rozhodnutím č. 15 z 30. marca 2016 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky výboru pre financie a rozpočet na prerokovanie do 13. mája 2016. Správa bola predložená v zmysle § 39 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska. Ako gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil výbor pre financie a rozpočet. Uvedenú správu prerokoval Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a prijal k nej uznesenie č. 17 zo dňa 16. mája 2016. Uvedený výbor predloženú správu zároveň vzal na vedomie a odporučil Národnej rade Správu o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2015 vziať na vedomie. Zo strany výboru ani poslancov neboli predložené žiadne stanoviská alebo pripomienky. Gestorský výbor schválil uvedenú správu uznesením č. 20 zo dňa 16. mája 2016. Určil ma za spravodajcu výboru. Výbor ma taktiež poveril predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň navrhol Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vysloviť súhlas, aby guvernér Národnej banky Slovenska Jozef Makúch správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh na uznesenie je prílohou tejto správy. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu. | [
"(tlač 23)"
] | 3,999,041 |
28 | 2021-05-06 | Autorizovaná rozprava | 44 | Laurenčík Milan, podpredseda NR SR | Milan | Laurenčík | podpredseda NR SR | Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu na pridelenie výborom, o gestorskom výbore, ako aj o lehotách na prerokovanie zákona. (Hlasovanie.) Prítomných 116, za 82, proti 5, zdržalo sa 28, nehlasoval 1. Konštatujem, že aj tento návrh sme schválili. Ďalej budeme hlasovať o bode 39 programu, je to prvé čítanie o návrhu poslancom, poslancov Vetráka, Hajšelovej, Šeligu, Laurenčíka a Foltina na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov (tlač 518). Prosím spravodajcu výboru, z výboru pre financie a rozpočet pána poslanca Milana Kuriaka, aby hlasovanie uvádzal, nech sa páči. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka, Petry Hajšelovej, Juraja Šeligu, Milana Laurenčíka a Romana Foltina na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov , tlač 518.) | [
"(Hlasovanie.)",
"(tlač 518)",
"(Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka, Petry Hajšelovej, Juraja Šeligu, Milana Laurenčíka a Romana Foltina na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektor... | 3,924,700 |
36 | 2014-07-01 | Autorizovaná rozprava | 220 | Poliačik, Martin, poslanec NR SR | Martin | Poliačik | poslanec NR SR | Ďakujem, pani podpredsedníčka, ja budem veľmi stručný, lebo v podstate čo malo byť povedané, už bolo povedané. Po pravde, keby to bolo len o tom, že Nicholsonovci pôjdu na chvíľku k Hlinovcom a naopak, tak by som to vedel aj podporiť. To by bola v podstate ideologická zámena manželiek, hej? Obdoba a určite by to bolo pre deti z obidvoch rodín prínosné, len nie o tom to je. Nie o tom to je, nie je to o tom, že malá Lili sa pôjde chvíľku učiť na ranč, a nie je to o tom, že by sa, ja neviem, čo sa vlastne potrebujú mladí Hlinovci naučiť. Možno sa nepotrebujú nič naučiť. No, možno niečo o liberalizme. To je jedno. Každopádne čo ma zaujíma, je, že aký dôvod si dokážu nájsť poslanci SMER-u nepodporiť tento návrh. Nebudem ale naozaj, že, Peťo Šuca, toto je podľa mňa tak naozaj, je taký návrh, že to sa proste podporiť musí, lebo je tu evidentné zneužívanie, nie je tu žiadna strata na strane štátu, ak by ten návrh prešiel, je to vysoko prosociálne, lebo peniaze, ktoré idú na sociálne dávky, tým, že nebudú plytvané v podstate na podvody, tak pôjdu reálne tým, ktorí ich majú brať, a zabránime tomu, aby sa pravidlá pre podporu ľudí, ktorí sa starajú o deti, ktoré sú im nie vlastné, reálne dostávali ku tým, ktorí ich potrebujú. A ja by som poprosil aj tu, kolega Jaro Baška, keď budete na klube o tom hovoriť, alebo sa budete o tom pripravovať, prosím vás, nielen preto, že to je opozičné, nehoďte to do koša. Lebo naozaj ja si neviem predstaviť relevantný protiargument proti tomuto návrhu, proti tomuto návrhu novely zákona. Ak sa nám podarilo, alebo Lucii teda ak sa podarilo priamo v teréne identifikovať, že sa takéto niečo deje, ak vidíme, že dávka, ktorá má plniť cieľ podpory tých, ktorí sa postarajú o dieťa, ktoré to potrebuje, a namiesto toho sa z toho robí, ono to nie je úplne kupčenie, lebo v podstate tie deti ani nevedia, čo sa deje, hej? Deti sú u svojich vlastných rodičov, aj tie druhé deti sú u vlastných rodičov, len peniaze idú na kríž. To nie je tak, že by proste Lakatošovci zrazu vychovávali deti z opačného konca dediny a naopak a ony by nevideli svojich rodičov. Nie, deti doma spia, doma jedia, všetko je tak, ako by sa nič nechumelilo, akurát peniaze idú na kríž. A tým pádom neplnia tú funkciu, ktorú im dáva zákon. A aby sme tomu vedeli zabrániť, myslím si, že by bolo potrebné tento zákon podporiť. Ak by ste našli náhodou nejakú, nejakú technickú závadu, tak máme celé druhé čítanie a minimálne dva výbory, ktoré spomínal pán spravodajca, kde to vieme dočistiť. Vieme sa rozprávať s ministerstvom, vieme sa rozprávať so štátnymi tajomníkmi, ale posuňme to aspoň do druhého čítania, ak by sa dalo, poprosím, Peťo, Jaro, keby ste mohli sa prihovoriť, by to bolo super. Ďakujem. | [] | 3,977,608 |
12 | 2020-09-22 | Autorizovaná rozprava | 120 | Kollár, Boris, predseda NR SR | Boris | Kollár | predseda NR SR | Otváram rozpravu v treťom čítaní . Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. | [] | 3,888,539 |
26 | 2011-12-01 | Autorizovaná rozprava | 104 | Hrušovský, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Hrušovský | predseda NR SR | Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu. Pán spoločný spravodajca. | [] | 4,142,254 |
16 | 2011-04-01 | Autorizovaná rozprava | 65 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Pán poslanec Blanár. | [] | 4,140,761 |
3 | 2012-06-20 | Autorizovaná rozprava | 74 | Blanár, Juraj, poslanec NR SR | Juraj | Blanár | poslanec NR SR | Pani poslankyňa, ja som ešte nevidel takú sociálnu obhajkyňu, ako ste vy. Ako ste dokázali zmeniť názor, a pritom si protirečíte pri každom vyjadrení. To, čo rozhodne samospráva vo VZN, stanoví platby pre všetkých rovnako, vážená pani poslankyňa. Pre všetkých rovnako, ktorí bývajú na území, za ktoré služby platí predovšetkým samospráva. Vy ste hovorili o tom, že tie nároky alebo presnejšie náklady na sociálnu službu sú vyššie a že všetko platí štát. Omyl, pani bývalá štátna tajomníčka, platí to samospráva a dnes to už platí na úkor iných kompetencií. Ak ste hovorili, že 100 obcí dnes sú riešené tým, že je tá dotácia nejakým spôsobom v zákone riešená. Tá dotácia išla aj predtým, len vám dávam do pozornosti, máme tu 2 900 obcí. Pani poslankyňa, môžem jedine zhodnotiť to vaše vystúpenie ako váš liberálny prístup, až neoliberálny prístup, ktorým sa priznávate, aj za chytráčenie, ktoré ste urobili so ZMOS-om, lebo ste to v priamom prenose povedali, že vy ste zobrali nejakého čierneho Petra, aby ste oklamali tých ľudí, pretože vy ste boli tí zlí, v priamom prenose ste to povedali. Vaša politika, bohužiaľ, musím skonštatovať, aj prijatím zákona, Mihálovo-Nicholsonovej zákona, je škodlivá a zlá. My sa snažíme pozerať na klientov, na to, čo si môžu dovoliť, a pomôcť to urobiť v nejakej komplexnej novele. Vy to chcete robiť vaším neoliberálnym prístupom a s tým ja nesúhlasím. | [] | 3,975,783 |
14 | 2013-01-31 | Autorizovaná rozprava | 140 | Kažimír, Peter, podpredseda vlády a minister financií SR | Peter | Kažimír | podpredseda vlády a minister financií SR | Ďakujem veľmi pekne za otázku. Dobrý deň prajem všetkým a ďakujem aj pánovi podpredsedovi parlamentu za slovo. Takže otázka znie: „Podarí sa vláde dodržať ciele stanovené v zákone o štátnom rozpočte?“ Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi odpovedať na otázku pani podpredsedníčky parlamentu pani Juriniovej. Ministerstvo financií dňa 30. januára, prepáčte, Jurinovej, ministerstvo financií dňa 30. januára 2013 zverejnilo aktualizovanú makroekonomickú prognózu. Následne 6. februára 2013 prebehlo zasadnutie výboru pre daňové prognózy, z ktorého vzíde aktualizovaná prognóza daňových príjmov a príspevkov sociálneho zabezpečenia. To spolu s predpokladaným vývojom ostatných príjmov a výdavkov verejnej správy umožní posúdiť vývoj verejných financií v tomto roku a zostaviť východiská rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až roky 2016. Znamená to, že v súčasnosti, v súčasnosti ešte stále je predčasné hovoriť o hodnotení celého vývoja, pretože musíme pracovať naozaj s najaktuálnejšími číslami. Ja chcem len dodať, že budeme, samozrejme, čakať ešte aj na výsledky tzv. zimnej alebo jarnej prognózy Európskej komisie, ktorá by mala byť zverejnená v polovici februára tohto roku, pretože aj pohľad Bruselu z pohľadu nových fiškálnych pravidiel, tento pohľad je pre nás dôležitý. Je to v podstate verifikácia čísel, s ktorými budeme pracovať my. V každom prípade však hlavným fiškálnym cieľom roku 2013 je, a stále zostáva tento cieľ nezmenený, dodržanie rozpočtovaného deficitu verejnej správy vo výške 2,9 % hrubého domáceho produktu. Ak sa mám zastaviť pri novej makroekonomickej prognóze, rast slovenskej ekonomiky sa v tomto roku spomalí na úroveň 1,2 percenta. A treba vysvetliť, že po výraznom náraste výroby a priblížení sa súčasným produkčným kapacitám už automobilový priemysel nedokáže dať hrubému domácemu produktu našej krajiny podobný rastový impulz, ako to bolo v roku 2012, pretože je známou vecou, že rast, za ktorý sme vďační, v roku 2012 na úrovni okolo 2,5 %, kľúčovým príspevkom k tomuto rastu bol práve automobilový priemysel. Z istého pohľadu to bol fantómový rast, pretože tento automobilový priemysel, samozrejme, produkuje hlavne pre export, pre vývoz, to znamená zabezpečuje, samozrejme, zamestnanosť, ale nie je zdrojom dane z pridanej hodnoty ani ďalších, ďalších daní. Čiže je to málo výkonný rast z pohľadu daňových príjmov pre štát, ale, samozrejme, pánboh zaplať aj zaň. Bohužiaľ, v roku 2013 už nemôžeme rátať s týmto, s týmto efektom. Takže dva hlavné dôvody revidovania ekonomického rastu na tento rok. Prvým je samotná situácia v eurozóne. Je to nepriaznivý vývoj periférnych krajín zasiahnutých dlhou krízou. Keď sa postupne prostredníctvom transmisných kanálov zahraničného obchodu, finančných kanálov a kanálov dôvery spotrebiteľov prenáša táto nálada a ovplyvňuje krajiny tzv. jadra eurozóny, naši najvýznamnejší obchodní partneri tak čoraz viac pociťujú vplyvy dlhovej krízy, ktorá naozaj stále eurozónu, Európu a dokonca ani celý svet ešte stále neopustila. Prognózy pre vývoj Nemecka sa postupne, bohužiaľ, revidujú smerom nadol a ako malá otvorená ekonomika toto zhoršovanie veľmi výrazne pocítime, pretože aj Nemecko, nemecky hovoriaci ekonomickí partneri sú naši kľúčoví obchodní partneri. A druhým dôvodom je, samozrejme, aj vývoj domáceho dopytu, keď posledný vývoj poukazuje na nepriaznivý vývoj trhu práce. Tá situácia na trhu práce je naozaj nepriaznivá. Nízky rast miezd, nízky z pohľadu reálnych miezd, pretože si zopakujme, v roku 2011 a 2012 došlo k poklesu reálnych miezd. Naša prognóza zatiaľ ráta so zachovaním rastu reálnych miezd v roku 2013, a to hlavne vďaka poklesu prognózovanej inflácie v tomto roku. Takže nízky rast miezd, ako aj prepúšťanie, to znamená znižovanie zamestnanosti, nepriaznivo pôsobia na spotrebu domácností. To všetko pri nízkej dôvere a konsolidačnom tlaku má negatívny vplyv na vývoj ekonomického rastu. To je skutočná pravda. Aby sme hovorili aj o pozitívnych veciach, lebo existujú, samozrejme, aj pozitívne veci, ktoré máme povinnosť spomenúť. Prognóza, ktorá je naozaj pár dní stará, nie je ničím iným len transformovaním tzv. mäkkých dát, o ktorých sme vedeli a postupne sa nám dostávali v celom druhom polroku minulého roku. Koniec koncov veľmi dobre viete, že sme celý druhý polrok minulého roku bojovali s postupným vypadávaním jednotlivých druhov príjmov. A dnešná prognóza nie je ničím iným len potvrdením, transformáciou týchto mäkkých dát do skutočných tvrdých dát, s ktorými musíme ako realizátori a manažéri verejných financií pracovať. Ale zároveň v mesiacoch november, december a január sa objavujú už nové, tzv. mäkké dáta o spotrebiteľskej dôvere v kľúčových krajinách eurozóny a hlavne v Nemecku, ktoré dávajú nádej na to, že koniec tohto roku by mal byť lepší ako začiatok tohto roku, ak pracujeme s časovými radmi. To nie je na smiech, akože toto, čo spomínam. To vôbec nie je na smiech, lebo tak ako, tak ako ľudia prijímajú negatívne informácie o tom, že postupne sa zhoršuje spotrebiteľská dôvera a reálne sa to následne premietne do reálnej ekonomiky, tento postup pracuje, samozrejme, funguje aj smerom naspäť. Sofistikovane dokázateľné v časových radoch je, je úplne jasné, že lepšia spotrebiteľská nálada v Nemecku sa s troj-, štvormesačným omeškaním prejavuje lepšou spotrebiteľskou a investorskou náladou na Slovensku. Odozvy lepšej spotrebiteľskej nálady v Nemecku odznievajú s trojmesačným odstupom v reálnej ekonomike Nemecka a následne so šesťmesačným odstupom na Slovensku. To sú skúsenosti, s ktorými môžeme pracovať poslednú dekádu, a to je aj dôvod, prečo s istou dávkou optimizmu môžeme sa dívať na záver tohto roku. A preto je aj veľmi dôležité, aby sme komunikovali tieto informácie, pretože, ak hovoríme o spotrebe, o domácom dopyte a spotrebe, je to aj o psychológii správania sa ľudí. Samozrejme, že zlé správy vytvárajú u ľudí dojem, aby zvyšovali svoj sklon k sporeniu, o čom sú zase úplne tvrdé dáta, dôkazy o tom, že aj v týchto ťažkých časoch ľudia viac sporia a viac si ukladajú prostriedky na svojich účtoch, pretože sa ich boja míňať a snažia sa ich odkladať na prípadnú horšiu budúcnosť. Ešte k niektorým štuchancom a zádrapkám z médií. Dočítal som sa, dozvedel som sa z tlačových konferencií niektorých opozičných kolegov, že rezort financií prichádza neskoro s danou prognózou alebo je posledný, ktorý teda sa zobudil v danom prostredí. No, chcel by som upozorniť všetkých týchto kolegov, že toto sú informácie, ktoré sú hodné tak nejakej trúby a nie ľudí, ktorí pracujú so skutočnými dátami. Pretože makroekonomická prognóza, ktorá je od včera zverejnená a je na stole, je zakotvená v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti. Má svoju procedúru. Na vytvorení takejto prognózy sa podieľajú naozaj externí odborníci z bankových kruhov, z akadémie vied, z Národnej banky Slovenska. Dnes už aj dokonca z rozpočtovej rady, zo Štatistického úradu a je to ten skutočný oficiálny dokument, na základe ktorého sa tvoria rozpočty. Dokonca, ak hociktorý minister financií predstúpi pred váženú Národnú radu s číslami, ktoré majú smerovať k vypracovaniu alebo následne k schváleniu štátneho rozpočtu, tak príjmová stránka sa v zásade už osem alebo deväť rokov v tejto krajine zakladá na takto verifikovaných prognózach, ktoré, ak sa zhodneme, nie sú predmetom politických šarvátok. Čiže dôvod, prečo sme zverejnili prognózu včera, je ten, že sme, samozrejme, postupne pracovali s dátami, ktoré sú verifikované Štatistickým úradom, následne aj, samozrejme, Eurostatom a potrebovali sme na tieto názory, samozrejme, mať aj pohľad ľudí, ktorí sú oficiálnymi členmi Výboru pre makroekonomické prognózy. Nie je náhodou, že deň pred nami zverejnila takúto istú prognózu aj Národná banka Slovenska. Takže toľko k domnelým neskorým reakciám alebo zakrývaniu pravdy, alebo podobne. Veľmi dobre viete, že náš záväzok je od apríla minulého roku, že je nutné v týchto časoch si hovoriť pravdu. Urobili sme to niekoľkokrát minulý rok, aj keď tá pravda nebola príjemná a budeme to robiť ďalej. Ďakujem. Skončil som. | [] | 4,114,052 |
94 | 2023-06-28 | Autorizovaná rozprava | 171 | Krajčí, Marek, poslanec NR SR | Marek | Krajčí | poslanec NR SR | Teraz, prosím, dajte hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Jany Bittó Cigánikovej, týka sa osobitnej cenovej regulácie liekov. | [] | 4,227,968 |
9 | 2020-07-09 | Autorizovaná rozprava | 76 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Pán poslanec Šefčík. | [] | 4,069,584 |
66 | 2022-06-23 | Autorizovaná rozprava | 71 | Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Laurenčík | podpredseda NR SR | Poslednú faktickú poznámku má pán poslanec Miroslav Suja. | [] | 4,176,087 |
31 | 2018-05-15 | Autorizovaná rozprava | 172 | Mizík, Stanislav, poslanec NR SR | Stanislav | Mizík | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo. Ja tento zločinecký akt nazývam dohodou o budúcej dohode, o budúcej zrade a de facto a de iure debilizáciou pôvodného európskeho obyvateľstva a národov Európy. Nestačia nám vraždy, znásilnenia a ten humus v západnej Európe, čo migranti spôsobujú, a my sa budeme zaväzovať na dajakú dohodu o budúcej dohode? Výsledok bude jasný, bude to totálna devastácia. Ďakujem za slovo. | [] | 3,983,886 |
58 | 2015-12-04 | Autorizovaná rozprava | 138 | Lipšic, Daniel, poslanec NR SR | Daniel | Lipšic | poslanec NR SR | Pán predsedajúci, mám len návrh alebo výzvu vo vzťahu k pánovi ministrovi spravodlivosti. Rokujeme o novele ústavy, už rokujeme tri a pol hodiny. Ja by som bol rád, keby ste vystúpili v rozprave. Je to pomerne vážna téma, a ak naozaj nechceme posilňovať dojem, že ide len o marketing z Úradu vlády, tak by asi bolo, ja si neviem predstaviť iný parlament, kde by predkladateľ novely ústavy v takej vážnej veci nevystúpil v rozprave a nezaangažoval sa do diskusie s poslancami. To považujem za skoro bezprecedentné. A to myslím v dobrom. | [] | 3,908,483 |
32 | 2021-06-23 | Autorizovaná rozprava | 305 | Kollár, Boris, predseda NR SR | Boris | Kollár | predseda NR SR | S ďalšou faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Mizík. | [] | 3,940,112 |
45 | 2019-05-09 | Autorizovaná rozprava | 22 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Ústavou predpísaný sľub poslanca znie: „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.“ | [] | 4,091,164 |
7 | 2007-02-01 | Autorizovaná rozprava | 40 | V. Veteška, podpredseda NR SR: | V | Veteška | podpredseda NR SR | Nech sa páči. | [] | 3,975,506 |
24 | 2011-10-21 | Autorizovaná rozprava | 79 | Hrušovský, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Hrušovský | predseda NR SR | Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní . Hlasujeme. (Hlasovanie.) 146 prítomných, 79 za návrh, 67 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Otváram rozpravu. Do rozpravy sa nehlási nik z prítomných poslancov, preto ju vyhlasujem za skončenú, čo nám umožní hlasovať o vládnom návrhu zákona o Hasičskom a záchrannom zbore ako celku s odporúčaním gestorského výboru návrh zákona schváliť. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,220,643 |
9 | 2010-12-09 | Autorizovaná rozprava | 56 | Blanár, Juraj, poslanec NR SR | Juraj | Blanár | poslanec NR SR | Vážená pani kolegyňa, vy ste vo svojom úvodnom slove povedali, že veľa sa o zákone rozprávalo, ale nediskutovalo sa. Nuž áno, nemohlo sa diskutovať, pretože z úst vtedajšej politickej strany SMK, ktorá myslím si, že veľmi manipuluje svojich priaznivcov na južnom území, chodila a klamala po uliciach, že ľudia nebudú môcť hovoriť vo svojom rodnom jazyku. Neviem, kde ste boli vtedy vy, ale predpokladal som, že MOST – HÍD bude možno niečo kvalitatívne lepšie, že nebude zneužívať práve tieto vášne, lebo ja sa domnievam, že ľudia na južnom Slovensku, predovšetkým národnosti maďarskej, nemajú s tým absolútne žiadny problém. Zároveň ste potom hovorili, že aby sme politiku nechali bokom pri tej diskusii. A to je jedna z taktík, ktorú tu používala aj SMK a zrejme vy pokračujete v nej, pretože my, aby sme politiku nechali bokom, ale vy si ju budete robiť tak, aby ste tu mohli zavádzať opäť ľudí, pretože ani v Benátskej komisii sa nehovorí, že by, teda v stanovisku Benátskej komisie sa nehovorí, že skúma práva národnostných menšín. Práve naopak, práva národnostných menšín, vrátane maďarskej, sú na Slovensku tak nadštandardné, že ak pominieme, povedzme Švajčiarsku konfederáciu, ktorá je na úplne inom základe založená, tak ich máme azda najlepšie vôbec v rámci Európskej únie. Len vy, poslanci maďarskej strany, ktorí zneužívajú takýmto spôsobom hlasy svojich voličov, tu vytvárate takéto nevraživé prostredie. Ja by som vás poprosil, poďme naozaj diskutovať a nie klamať a vytrhávať z kontextu to, čo Benátska komisia napísala. | [] | 4,088,773 |
2 | 2016-04-18 | Rozprava | 175 | Danko, Andrej, predseda NR SR | Andrej | Danko | predseda NR SR | Pán poslanec Róbert Madej. | [] | 3,868,748 |
24 | 2011-10-18 | Autorizovaná rozprava | 78 | Kažimír, Peter, poslanec NR SR | Peter | Kažimír | poslanec NR SR | Ďakujem. Ja sa ešte raz vrátim do minulosti. Včera, včera pán Turčány zo ZMOS-u, a pán poslanec Ondro Matej je svedkom, spomenul rok 2009, keď rozhodnutím vlády a výsledkom konsenzuálnej dohody naozaj bola zvýšená odpočítateľná položka pre všetkých zamestnancov a všetkých, všetkých, ktorí sú predmetom, ľudí, ktorí sú predmetom dane z príjmov fyzických osôb a vtedy následkom toho samospráva prišla o vyše 100 miliónov eur. A moja otázka na pána Turčányho bola ale, ale, čo sa s tými peniazmi stalo? No tie peniaze neskončili v štátnom rozpočte, tie peniaze skončili u ľudí, pretože mali vyššie čisté príjmy. Bolo to opatrenie, ktoré malo smerovať k posilneniu domácej spotreby. Ten rozdiel medzi, medzi opatrením v roku 2009 a tým, čo je teraz na stole, je v tom, že tie peniaze majú skončiť v štátnom rozpočte, beriete ich samospráve, idú do príjmov štátneho rozpočtu a na základe vášho receptu si ich samosprávy majú vybrať z vrecák, opäť, ľudí. Čiže to je ten rozdiel, vtedy skončili vo vreckách ľudí, pretože sa zišli čisté príjmy. Teraz, teraz sa ich disponibilné príjmy majú znížiť. Toto je rozdiel v týchto dvoch opatreniach. Ďakujem. | [] | 3,955,785 |
55 | 2006-02-02 | Autorizovaná rozprava | 228 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Jaduš ako prvý a potom pán poslanec Horák. J. Jaduš, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som svojím vystúpením podporiť návrh zákona predkladateliek a kolegýň pani Podrackej a Muškovej, ktorého prijatie chápem ako schopnosť tohto parlamentu pochopiť nebezpečenstvo a zvrátiť ho doslova v hodine dvanástej. Chcel by som sa obrátiť predovšetkým na konzervatívnych politikov, ktorí deklarujú a hlásia sa k uchovávaniu hodnôt, ako sú česť, morálka, láska a ľudská spolupatričnosť. Žijeme v materiálne orientovanej spoločnosti a všemocný tlak trhu už dávno prekročil určovanie ekonomických a výrobných vzťahov a vstúpil do oblasti duše a významným spôsobom ovplyvňuje výchovu a morálku v spoločnosti. Je tragédiou, že sa zo života spoločnosti vytratil pozitívny príklad. Je tragédiou, že v médiách sa dennodenne stretávame v rôznych formátoch s príkladmi, ktoré hovoria o tom, že nie čestná a poctivá práca dáva šance na spokojný a bohatý život. Do ústrania sa tak dostáva rodina a harmonický rodinný život a vzťahy a do pozornosti verejnosti sa dennodenne dostávajú bulvárne správy s rôznymi nedôstojnými pikantériami. Hrdinami spoločenského života sa stávajú nie čestní a statoční ľudia, ale rôzni chamtivci, nepoctivci, násilníci, ľudia, ktorí sa prezentujú zvrátenými názormi na život a vynikajú extrémnym individualizmom a egocentrizmom. Myslel som si, že po rôznych telenovelách juhoamerického typu už nemôže byť stupídnejšieho programu. Ako som sa veľmi mýlil. Stupídnosť pseudoumelcov nekonečných seriálov, na ktorých obranu možno povedať azda len toľko, že to mali predpísané v scenároch, tak tá stupídnosť je oveľa viac prekonávaná „jednoduchými ľudkami“ zo Slovenska. Ešte aj erotické filmy či relácie sú neškodnejšie ako zvrátená pornografia duše prezentovaná v slovenských reality šou. Je skutočnou tragédiou, že sa tieto reality šou stali kultom, že sa tieto formáty stali rodinnou zábavou. Čo vidia na obrazovkách naše deti, ktoré skutočne nevedia rozlíšiť hodnoty od pseudohodnôt? Čo vidia deti, ktoré sa skutočne nevedia brániť? Miesto lásky živočíšny sex, miesto rodinnej spolupatričnosti zvrhlé matky a otcov, ktorí to akosi jednoducho nemohli vydržať. Vidia, že nie vzdelanie, inteligencia a práca sú zdrojom peňazí a úspechu, ale majiteľmi miliónov sa skutočne nestávajú tí, ktorí cítia, ktorí sú čestní a múdri, ale producenti reality šou nám namiesto toho ponúkajú ako vzory spoločnosti rôznych úchylákov, hlupáčikov, naivky a nebodaj prostitútky. Vyhrá ten, kto sa prvý vyzlečie, kto tára dve na tri, kto klame a zavádza, kto má väčší objem svalov, väčší nech objem mozgu. Predstavte si na miestach týchto chudákov svoje vlastné deti. Keď som sa to opýtal svojich známych, nikto si to z nich nevedel ani nechcel predstaviť. Nikto si to skutočne nechcel pripustiť. Ale bavia sa. Síce slaboducho, ale bavia sa. Vážim si všetkých, ktorí sa proti tejto pseudokultúre ozvali, ktorí protestovali. Kde sú však inštitúcie, ktoré mali ako prvé mobilizovať a využiť svoje možnosti a dôrazne proti tomuto nešťastiu bojovať? Kde sú verejnoprávne médiá? Ak v iných krajinách dokázali zvádzať úspešné protikampane a priviesť divákov napríklad k literatúre, ako to bolo vo Veľkej Británii, či k iným hodnotám umenia, kultúry a skutočného života, čo nám ponúkla ako alternatívu STV? Skúsme spomínať a budeme spomínať veľmi dlho. Treba si uvedomiť, že len legislatívnymi obmedzeniami a zákazmi nedokážeme zvrátiť, ale len obmedziť negatívne pôsobenie týchto formátov komerčných televízií. Je potrebné zmeniť spoločenské potreby a predovšetkým spoločenskú objednávku. To sa dá len dôslednou výchovou a vzdelávaním. Žiada si to skutočne celospoločenské úsilie vzdelávacích, kultúrnych inštitúcií, cirkví, umeleckých kruhov. Proti vymývaniu mozgov sa môže skutočne brániť len ten, kto myslí, kto je veľký a bohatý duchom. Proti úpadku morálky sa vie úspešne brániť len ten, kto pozná skutočný cit, kto vie, čo je to láska a rodinné harmonické zázemie. Tu je naša úloha a ruku na srdce, v našom úsilí sú skutočne rezervy a dnes síce deklarujeme podporu vzdelávaniu a rodiny, bohužiaľ, každodenná reality šou, ktorá sa volá život, nás presviedča mnohokrát o opaku. Nechcem sa tváriť ako puritán alebo moralista, nechcem byť však ten, ktorý stiahne chvost a zmieri sa so súčasnou realitou. Mám malé deti a bol by som skutočne veľmi rád, keby sa na uliciach našich miest nestretávali s agresivitou, vulgárnosťou. Chcem, aby dostali šancu ctiť si ľudí a v dobrom im veriť. Chcem, aby sa stretávali s láskou a pozornosťou, aby si vážili skutočný ľudský cit. Len v harmonickom, kultúrnom a citovo bohatom prostredí môžeme dať našim deťom i celej spoločnosti šancu na pozitívny vývoj a pozitívnu, skutočnú budúcnosť. Musíme však zamedziť, aby sa rozvíjal naďalej kult individualizmu a materiálnych túžob, ktorý sa prezentuje egoizmom, agresivitou, bezcitnosťou a chladnou kalkuláciou a tzv. cestou doslova aj cez mŕtvoly. Na piedestál spoločnosti musíme postaviť citovo bohatého, pracovitého a čestného a vysoko vzdelaného človeka. Príkladov by však bolo dosť aj v súčasnosti, bohužiaľ, práve takéto pozitívne príklady nedokážu predávať bulvárne noviny a časopisy, nedokážu predávať prime time, časy elektronických médií. Sú tu však možné dohody so sponzormi. Aj to je možno cesta, po ktorej sme sa ešte nevydali. Pretože sponzori programov a relácií, to znamená obchodné spoločnosti, nadnárodné spoločnosti, medzinárodné kapitálotvorné vrstvy, sú tí, ktorí neraz stáli aj za spoločenskými a politickými zmenami, ktorí skutočne určovali mediálne a spravodajské trendy. Tí, ktorí platia reklamy, sú tí, ktorí skutočne ovládajú mediálne prostredie. Možno s nimi treba hovoriť, aby vyvinuli tlak a pomohli snahe o morálnu obrodu tejto spoločnosti. Možno sú tieto slová naivné, ale aj ako zákonodarca musím povedať, že sa cítim v tejto otázke a v tejto chvíli skutočne bezmocný. Chcem poprosiť všetkých, ktorým táto otázka nie je ľahostajná, aby dnes zahlasovali za tento návrh, pretože aj keď nevyriešime veľa, ale budeme pre svoj pokoj duše môcť povedať, že sme aspoň niečo chceli urobiť. Ďakujem veľmi pekne. | [] | 4,170,362 |
43 | 2019-03-28 | Autorizovaná rozprava | 161 | Glváč, Martin, podpredseda NR SR | Martin | Glváč | podpredseda NR SR | Ďakujem. Pán poslanec nemá záujem o doplňujúcu otázku. Ďalšia otázka je od pána poslanca Sopka, je v sále, adresovaná ministerke kultúry Ľubici Laššákovej. Je podobného znenia. Pán poslanec, chcete na ňu odpovedať? Áno, takže otázka znie: „Vážená pani ministerka, ešte v roku 2016 Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky ako sprostredkovateľský orgán vyhlásilo výzvu pre Prioritnú os 3: Mobilizácia kreatívneho potenciálu v regiónoch vyhlasuje výzvu na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu. V rámci tejto výzvy doposiaľ neexistuje zoznam schválených žiadostí. Viete nám, prosím, povedať, kedy reálne budú predmetné žiadosti v rámci tejto výzvy schválené a kedy presne dôjde k čerpaniu prostriedkov alokovaných v tejto výzve?“ Nech sa páči, pani ministerka. | [] | 4,039,407 |
75 | 2022-11-10 | Autorizovaná rozprava | 157 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | To bol posledný pán poslanec písomne prihlásený do bodu interpelácie. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dávam možnosť prihlásiť sa ústne teraz do bodu interpelácie. Konštatujem, že nikto sa nehlási. Preto uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do bodu interpelácie. Pýtam sa členov vlády, či niektorý z nich chce odpovedať na interpelácie poslancov ihneď? Nie je tomu tak. Preto vyhlasujem tento bod programu za skončený. Ďakujem pánom ministrom za účasť a môžeme pristúpiť k rokovaniu, ktoré máme v prerušenej rozprave. Je to rokovanie v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní. Je to parlamentná tlač 1285. Pán minister spravodlivosti Viliam Karas je už na svojom mieste ako navrhovateľ, rovnako spravodajca z ústavnoprávneho výboru pán poslanec Lukáš Kyselica. Ďalší v poradí z písomne prihlásených rečníkov do rozpravy je pán poslanec Miloš Svrček, avšak ešte predtým v zmysle rokovacieho poriadku požiadal o slovo pán spravodajca, pán poslanec Kyselica. Po ňom teda bude vystupovať pán poslanec Svrček. Nech sa páči, pán poslanec Kyselica, máte slovo. (Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 1285.) | [
"(Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 1285.)"
] | 4,111,490 |
44 | 2014-11-26 | Autorizovaná rozprava | 151 | Hreha, Štefan, poslanec NR SR | Štefan | Hreha | poslanec NR SR | Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. | [] | 4,026,247 |
33 | 2004-12-01 | Autorizovaná rozprava | 36 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | Pán poslanec Burian, nech sa páči, máte slovo a môžete vystúpiť v rozprave. Potom by sme mali pristúpiť k hlasovaniam alebo poprípade sa dohodneme, že dokončíme tento bod a až potom budeme hlasovať, ak bude všeobecný súhlas. | [] | 4,117,533 |
39 | 2014-10-28 | Autorizovaná rozprava | 32 | Galko, Ľubomír, poslanec NR SR | Ľubomír | Galko | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. No, Martin, ja som rád, že si spomenul ten prípad toho policajta, ktorý dnes rezonuje v spoločnosti. A zhodou okolností my máme dnes k tomu mimoriadne rokovanie výboru pre obranu a bezpečnosť. Ale chcel by som povedať z tohto miesta k tomu, ako sa on správal alebo dokázal správať k mladému človeku, ktorému našiel marihuanovú cigaretu, alebo ju ani nenašiel. Policajt sa nemôže takto správať k nikomu, ani k ženám, ktorým kontroluje STK-čku, alebo k taxikárovi, ktorému kontroluje, či mám v poriadku nejakú licenciu. Čiže je jedno akýkoľvek zákrok vykonáva ten policajt, nemôže sa takto správať k nikomu. Ja musím povedať, že konkrétne v tomto prípade Generálna prokuratúra začala konať sama od seba. A tých prípadov je už viacej, pri ktorých ja som zaregistroval, že Generálna prokuratúra začne konať, či už na informácie z médií alebo proste na nejaké iné informácie. Kde ja vidím rezervy, a budem o tom hovoriť aj vo svojom vystúpení, pokiaľ stihnem si ho pripraviť, je to, že väčšinou sa to zúži na tie malé ryby. Nedávno sme mali prípad, keď sa prevalilo, že sedel 16 mesiacov nespravodlivo odsúdený, Generálna prokuratúra začala konať. Aj tam ten policajt bude postihnutý, ktorý zanedbal svoje povinnosti s nejakými odtlačkami prstov. Som hlboko presvedčený, že tam mal byť postihnutý aj prokurátor, aj sudca. V tom prípade zlyhal aj prokurátor, aj sudca. A pritom opäť bude potrestaný jeden policajt. Ja mám vážne obavy, že presne týmto smerom sa bude uberať aj táto kauza toho policajta Tiefenbacha. A práve preto je to rokovanie výboru pre obranu a bezpečnosť dnes, aby sme sa porozprávali o tom, čo tam robili ďalší policajti, jeho nadriadení a ich nadriadení. V tomto ja vidím rezervy. Ďakujem pekne. | [] | 3,964,355 |
48 | 2021-11-04 | Autorizovaná rozprava | 86 | Fecko, Martin, poslanec NR SR | Martin | Fecko | poslanec NR SR | Dobrý deň sa praje. Pán predsedajúci, pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne, aby som sa vyjadril k tejto novele zákona, ktorú tu máme, a myslím si, že oprávnene vzbudila takúto, takýto veľký záujem, a diskutujeme tu už o nej pomerne dlho, ale myslím, že má to zmysel. Po prvé by som chcel povedať, že stále už táto rokovacia sieň z mojich úst počula, že som za to, aby ak štát chce mať ochranu prírody, tak aby bol aj vlastník tejto pôdy, na ktorej to chce realizovať. Potom to rozvediem aj trošku viacej. Áno, hovoríme o stromoch, hovoríme o lesoch, hovoríme o ich úlohách, o týchto lesoch, aké pre náš život majú, a musím povedať jednu vec, že, a to asi uznáte, že lesy nás nepotrebujú, my potrebujeme lesy, že strom a kríky a vegetácia vie robiť divy. Môžete si to overiť aj v knihe, ktorá sa volá Muž, ktorý sadil stromy, ktorý spravil z jedného územia medzi Francúzskom a Španielskom neobývateľného iba sadením stromov krásnu oázu života pre obyvateľov a ľudí. Takže v takomto duchu verím, že vnímame aj naše stromy, ktoré máme tu na území slovenskej republiky, a zvlášť pokiaľ sa jedná o chránené územia. Áno, jednoznačne som veľmi rád, že máme už v mnohých chránených územiach, resp. aj vo všetkých prírode blízke hospodárenie, ktoré sme s kolegom Mičovským aj na našom rezorte presadzovali, pretože mal som tú česť byť v viacerých takýchto lokalitách, kde sa týmto spôsobom manažuje les, a musím vám povedať iba jednu vec, že keď som bol vo Veľkom Folkmári, tak v takomto lese by som chcel zomrieť, pretože keď som si pozrel na hranicu, kde bol hospodársky les a prírode blízke hospodárenie, to je proste nebo a dudy. To sa nedá porovnať. A toto, áno, toto má zmysel, aby sme ďalšie generácie pripravili veľmi dobrú pozíciu na život tu na našej planéte. Áno, v súčasnosti máme rozdelené Slovensko na poľnohospodársku, lesnú a ostanú plochu, takže zhruba máme, hovoríme o 2,5 mil. poľnohospodárskej pôdy, 2 mil. lesnej pôdy a zhruba 0,5 mil. sú zastavané plochy a intravilány a ostatné plochy. Takže to je rozdelenie v takej kocke, že s akým vlastne potenciálom pracujeme. Musím povedať, že plne zdieľam názor pána kolegu Mičovského, ktorý povedal, aby všetky lesy išli pod správu ministerstva životného prostredia, pretože nemôžeme rozdeľovať stromy na chránených, nechránených, to už bolo kolegom Mičovským tlmočené, tak nebudem sa opakovať. Áno, všetci majú právo, aby tie svoje funkcie, ktoré majú plniť na zemi, mohli byť aj nami vnímané tak, ako oni ich produkujú. Musím povedať, že Slovensko neni iba Bratislava, a tí ľudia, aj ja som mal tú česť byť či už na Muráni, alebo v Uliči, žiaľ, nemal som dobrý pocit a musím povedať, že aj teda v Stakčíne, tam sme boli asi spolu a musím povedať, že ten hlas ľudu musí byť vypočutý, či sa niekomu páči, alebo nepáči. Chcel by som sa vyjadriť k tomu, čo mi je blízke, a síce k pozemkom. Nakoľko tu boli v tomto konaní teraz predložené dva pozmeňujúce návrhy a hovorilo sa a hovorí sa v novele, že všetko sa týka iba štátnych pozemkoch, tak v týchto dvoch novelách, ktoré tu boli predložené ako pánom Šíblom, tak aj pánom Karahutom, už vstupujeme aj do pozemkov pri nezistených vlastníkoch. Ja to kategoricky odmietam, pretože toto je precedens, ktorý nemá obdobu, pretože v súčasnosti nezistených, hovorím, nezistených, to ešte vysvetlím, lebo aj text, ktorý tam je, sa mi vôbec nepozdáva a musíme si to raz a navždy ujasniť, hoci nemáme tu viac-menej to plénum, ktoré by to malo všecko počuť, ale aspoň tí, čo ste tu a pozeráte ma cez médiá, tak aby ste mali raz a navždy jasno, tak kategoricky som proti, aby prechádzala aj správa lesov, ktoré sú nezistenými vlastníkmi akože definované na listoch vlastníctva. To znamená Slovenský pozemkový fond, tam je v zátvorke, akože je správca na nezistených vlastníkoch. Aby bolo jasné, na Slovensku nemáme neznámych vlastníkov, lebo neznámych vlastníkov sme si uvedomili v roku 1990, keď sme boli po revolúcii a sme si povedali, že ideme robiť tzv. registre, obnovené evidencie práv. Predtým to bolo obdobie ešte zjednodušené registre pôvodného stavu, registre vlastníckych práv a podobné iné názvy a momentálne ich zmyslom, kde sme niekoľko miliónov korún vtedy ešte dali na geodetické firmy, ktoré mali spracovať celé územie Slovenska, všetkých 3 559 katastrálnych území mali spracovať z pozemno-knižných vložiek, z pozemnostných hárkov a mali vytvoriť listy vlastníctva. Bol som pri tom, takže viem, o čom hovorím ako pracovník pozemkového úradu, a musím povedať, že týmto počinom sme okrem šiestich katastrálnych území k dnešnému dňu všetky územia vyriešili. Nemáme hluché listy vlastníctva, ako poznáme zo socializmu, kde nebolo ani výmera, ani vlastník, resp. výmera mohla byť, ale nie všade, takže prakticky my neznámych vlastníkov nemáme. Máme vlastníkov, ktorých nemám, nevieme sa s nimi spojiť, nehovoríme o žijúcich, nežijúcich. To znamená, tento pojem, ktorý ste teraz vy tu zaviedli v ods. 6 pri návrhu kolegu Šíbla, prakticky a identicky aj u pána Karahutu, že hovoríme o nezistenom vlastníkovi, áno, to je ten správny pojem, ktorý by mal byť povedaný, pretože nehovoríme o žijúcom, nežijúcom. My ho vieme, že kto je tam posledný vlastník, len možnože je z roku 1905, ale vieme, že či to je právnická osoba, fyzická, či je to cirkev, alebo obec, alebo niekto iný. Vieme, kto to je, cez tie ROEP-ky, len nemáme dediča, ktorý je následník, ktorý by teraz bol žijúci. To znamená, to je nezistený vlastník. Takže to by som bol veľmi rád, keby to... tento pojem a táto nejaká definícia sa nejakým spôsobom zadefinovala. Takže mám veľké výhrady a som proti, aby sme aj takúto správu dali do, pod ministerstvo životného prostredia. Keďže Slovenský pozemkový fond to spravuje, tých nezistených vlastníkov, tak prakticky on má aj definície, čo s tým môže robiť ako správca. A jedno z takýchto kritérií je aj to, že nemôže ho scudziť len tak ako správca, že hocikedy môže predávať alebo nepredávať tieto pozemky. Keď ich scudzil vo verejnom záujme, tak musí odkladať financie na nezistených vlastníkov na príslušný účet, aby sa tie peniaze nespreneverili a nepošli, neviem kde. No, žiaľ, toto, pokiaľ by sme dopustili, že by išlo do ministerstva životného prostredia, nemáme ďalšiu definíciu, ako s tými nezistenými vlastníkmi, s ich majetkom môže ministerstvo životného prostredia nakladať. Veď to je nonsens. A vyzeralo, že je to asi prvý takýto nejaký, ja hovorím úlet, aby sme dávali nezistených vlastníkov pred iný rezort, ako je teda momentálne správcom Slovenský pozemkový fond, a myslím, že je to správne, lebo tak to má byť, a my ako z rezortu pôdohospodárstva sme pripravili zákon, ktorý momentálne príde aj sem do Národnej rady, kde budeme tých nezistených vlastníkov, identifikovať ich dedičov, lebo o tom by to malo byť, lebo my nemôžme nezistených vlastníkov donekonečna tu len preklápať z jedného volebného do druhého. Takže príde, to je pozmeňujúci, nie, resp. nový zákon, ktorý to bude riešiť. Ďalej, áno, som za to, aby bola revízia chránených území, lebo revízia musí povedať, že koľko to vlastne máme, nemáme tých výmer. To, že nechceme, resp. ako som sa dočítal, že nemôžme pozemky vykúpiť, lebo nemáme peniaze, tak, vážení, ja navrhujem, a to som už hovoril v sieni zákonnosti minimálne desaťkrát, zámena, ešte raz hovorím, zámena. Viete, koľko má, koľko majú Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, v svojej gescii pozemkov? 800-tisíc plus-mínus hektárov. Tak poďme robiť tú zámenu. Tá zámena nemôže byť robená systémom, že hurá, ja veľký úradník z ministerstva a prídem a ti diktujem, tebe vlastníkovi, že zameň. Keď chceme mať, aby chránené územia mali vlastníctvo v štáte, tak aj teraz ten štát musí prísť k tomu vlastníkovi, ktorý má v tom chránenom území, a prísť k nemu a povedať: „Pán vlastník, buďte tak dobrý, ponúkam vám zámenu zo štátnych pozemkov.“ A keďže väčšinou tých lesných pozemkov, hovoríme ich len o lesných, hoci môže byť chránené územia aj na poľnohospodárskych, tak prakticky tam by to malo byť jasné, že tá výmera tu je a dá sa to zamieňať. Preto hovoríme, keď všetky lesné pozemky z Lesov Slovenskej republiky, štátny podnik, by boli pod správou ministerstva životného prostredia odbúrané, jedna fajfka, lebo máte v jednom rezorte a môžete im prikázať, že a dá štát, dáme tú zámenu. To je jedna vec. A druhá vec, štátny podnik, že vraj ani, je problém pri zonácii, ako to bolo kolegom Šíblom spomenuté, že má veľký problém s Lesami sa dohodnúť na zonácii, a preto Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, bránia rýchlejšej zonácii. No keby ste ich mali pod sebou, prikážem, vybavené, urobené, super, nemám problém. Dve muchy jednou ranou. Takže, vážení, toto navrhujeme my s kolegom Mičovským. A musím ešte na záver povedať, že chceme ešte ísť aj ďalej, aby sme do budúcna mali jeden rezort, ktorý sa bude volať rezort prírodných zdrojov, a bude jedno ministerstvo, jedno programové vyhlásenie vlády, štyria štátni tajomníci napríklad, a bude to fungovať. Takže, žiaľ, viacej už nestihnem, takže naši predkovia nám odkazujú: „Žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.“ Ďakujem veľmi pekne. | [] | 4,073,265 |
49 | 2015-04-24 | Autorizovaná rozprava | 83 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Vyhlasujem prestávku, hodinovú. (Smiech a potlesk v sále. Reakcie z pléna.) Ešte raz opakujem, vyhlasujem hodinovú prestávku. Stretneme sa tu o 11.20 hod. (Prestávka.) (Po prestávke.) | [
"(Smiech a potlesk v sále. Reakcie z pléna.)",
"(Prestávka.)",
"(Po prestávke.)"
] | 4,154,422 |
66 | 2022-06-22 | Autorizovaná rozprava | 152 | Svrček, Miloš, poslanec NR SR | Miloš | Svrček | poslanec NR SR | Aha. | [] | 4,174,889 |
43 | 2021-09-28 | Autorizovaná rozprava | 12 | Sulanová, Magdaléna, poslankyňa NR SR | Magdaléna | Sulanová | poslankyňa NR SR | Vážený pán predsedajúci, podávam informáciu o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k vážnym sociálnym dopadom výrazného rastu cien elektriny, plynu a tepla pre slovenské domácnosti a malé a stredné podniky v roku 2022 a k ohrozeniu finančných záujmov Slovenskej republiky v súvislosti s otvorením prevádzky medzinárodného plynovodu Nord Stream 2. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 716 z 21. septembra 2021 pridelil návrh skupiny poslancov na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, ktorý zároveň určil ako gestorský výbor s tým, že podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania predloženého návrhu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti o návrhu nerokoval, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor o návrhu taktiež nerokoval, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný. Predseda výboru ma určil za spoločnú spravodajkyňu. Súčasťou informácie je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. | [] | 4,182,796 |
35 | 2014-06-05 | Autorizovaná rozprava | 57 | Paška, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Paška | predseda NR SR | Vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Budeme pokračovať o 14.00 hodine pravidelným bodom hodina otázok a potom budeme pokračovať v prerušenej rozprave. (Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.) | [
"(Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.)"
] | 3,893,762 |
9 | 2024-02-21 | Autorizovaná rozprava | 193 | Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR | Ľuboš | Blaha | podpredseda NR SR | Na faktické poznámky bude reagovať pani poslankyňa Beáta Jurík. | [] | 4,032,195 |
35 | 2014-06-03 | Autorizovaná rozprava | 98 | Kvasnička, Marián, poslanec NR SR | Marián | Kvasnička | poslanec NR SR | Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcel trošku na ten začiatok, keď hovoril kolega Droba o tom, že nám fundamentalizmus trčí z tohto návrhu. Áno, súhlasím, dokonca som pripravený brať to ako poctu. Ak sa dohodneme na tom, že fundamenty zdravej spoločnosti sú normálny rozum, príroda a prirodzenosť a spoločenské dobro, rodina a všetko, čo posilňuje societas a národ, áno, k týmto fundamentom sa hlásim a rád v tomto svetle budem vyzerať ako fundamentalista. Ja viem, že on to nezamýšľal ako poklonu, ale dá sa to aj takto vnímať a ja to ani inak vnímať neviem. Pokiaľ ide o tú druhú oblasť, spomínal to aj Miro Číž, ten návrh, ktorý je na stole, nerieši to, čo nerieši. To znamená, nezakazuje neženiť sa, nezakazuje nevydávať sa, nezakazuje mať nemanželské dieťa, vychovávať dieťa jedným z rodičov. Dokonca nezakazuje ani párom rovnakého pohlavia, aby sa nekonečne a romanticky ľúbili. Aj to tu zaznieva, tento diskurz a má nás to dojímať. Ak by sme však vzťah medzi mužom a ženou zredukovali iba na túto emocionalitu, obávam sa, že toto nám najviac ubližuje pri tom diškurze, a sentiment, ľahko by sme mohli skončiť s inštitúciou manželstva aj s inými formami párového usporiadania, ak sa pominú emócie. Ale toto je oveľa hlbšie. To je o hlbších fundamentoch, to je o spoločenskej integrite a spoločenskom dobre a o tom, čo tvorí túto jednotu, či sa na to pozeráme z hľadiska prírodných vied alebo z hľadiska teológie, vychádza to na rovnako. Proste do tohto sa nedá, do tohto sa nedá vstupovať iba s predstavou emocionality, ktorá chvíľu je, chvíľu nie je a dovidenia potom. To je strašne málo na koncept udržateľného života a zmyslu. | [] | 4,142,011 |
40 | 2021-09-29 | Autorizovaná rozprava | 37 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Pán poslanec Peter Pollák, nech sa páči. | [] | 4,123,751 |
49 | 2019-09-19 | Autorizovaná rozprava | 205 | Raši, Richard, podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu | Richard | Raši | podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu | Samozrejme, ten návrh je potom v takomto širokom spektrálnom prejednaní, nie je problém zorganizovať stretnutie aj na pôde Národnej rady. Totiž na ten konvent sme nepozvali len zástupcov politických strán, ktoré sú v Národnej rade, ale pozvali sme aj zástupcov strán, ktoré by sa do Národnej rady teda mohli teoreticky dostať. Takže aj Progresívne Slovensko, myslím, že aj zástupca KDH, a niektorých ďalších takže. Ale určite aj pre poslancov Národnej rady nie je problém to zorganizovať zase po zapracovaní nejakého kola pripomienok, ktoré vzniknú po pondelku. Ďakujem pekne. | [] | 3,941,021 |
33 | 2018-06-14 | Autorizovaná rozprava | 272 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Predpokladám, že všeobecný súhlas nie je. (Nesúhlasná reakcia z pléna.) Nech sa páči (vyslovené s pobavením), prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 135, za 79, proti 54, 2 sa zdržali. Konštatujem, že návrh sme schválili. A teraz pristúpime k odhlasovaniu, pokiaľ nikto sa nehlási s procedurálnym, áno, k hlasovaniu v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave, tlač 949. Prosím teraz pána poslanca Gogu ako spoločného spravodajcu, aby uviedol jednotlivé hlasovania. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 949.) | [
"(Nesúhlasná reakcia z pléna.)",
"(vyslovené s pobavením)",
"(Hlasovanie.)",
"(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 949.)"
] | 3,995,731 |
14 | 2013-02-06 | Autorizovaná rozprava | 61 | Bagačka, Michal, poslanec NR SR | Michal | Bagačka | poslanec NR SR | (Zaznievanie gongu.) Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpili poslanci Zajac, Beblavý, Matovič, Hlina, Hudacký. Nebol podaný žiadny procedurálny návrh, preto, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu spoločnej správy. | [
"(Zaznievanie gongu.)"
] | 3,889,734 |
25 | 2013-10-25 | Autorizovaná rozprava | 198 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Áno. Ďakujem. Ja len veľmi stručne, pretože pán poslanec Hlina, s vami asi ťažko sa nejako merať, keďže ste presvedčený o svojej pravde a ju viete aj tak emotívne vyjadriť a sme si zvykli, že veľmi sebe vlastnou ľahkosťou viete posudzovať človeka, jeho odborné kvality, aj čo sa týka predsedu dozornej rady. Chcem vám povedať, že členov správnej a dozornej rady zvolila Národná rada na určité funkčné obdobie. To znamená, že takéto, vyprosím si, také vaše vyjadrenia, že sme si tam nastrkali nejakých SMER-ákov. Zvolili ich poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, to je po prvé. Po druhé. Pán poslanec, naozaj sa nesmejte, po druhé, je to návrh výboru a môžem povedať, že s týmto návrhom sme prišli, teraz poviem, áno, som prišla ja, pretože si myslím, že naozaj odmeny, ktoré boli vyplácané členom dozornej rady, boli naozaj neadekvátne na výkon a keď si všetci zmrazujeme, dokonca aj my, poslanci Národnej rady si ideme zmrazovať platy, tak by sme mali sa pozrieť aj na odmeny členov dozornej rady. Prerokovali sme to na výbore, stotožnili sme sa celý výbor s takýmto návrhom a takýto návrh sme predložili. Tak prosím vás pekne, neprikladajte nám niečo a nehovorte strane SMER – sociálna demokracia niečo, čo nerobí, čo nie je jej vlastné. Za jedenásť rokov bol výbor, nabral odvahu a bol ten, ktorý siahol na odmeny členom dozornej a správnej rady Ústavu pamäti národa. Pán poslanec, keď ste získali naprieč politickým spektrom podpisy na váš pozmeňujúci návrh, možno, keby ste boli prišli na výbor a boli by sme na túto tému diskutovali, možno sme mohli nájsť aj iné riešenie, ale v túto chvíľu, ja musím povedať, tak ako sme sa na výbore dohodli, že ako sme predložili návrh zákona, v takej podobe ho podporíme a teda ja zatiaľ musím váš pozmeňujúci návrh za výbor, keďže prednášam tento návrh zákon, musím ho odmietnuť. Ďakujem pekne za pozornosť. | [] | 3,950,602 |
53 | 2001-11-29 | Autorizovaná rozprava | 170 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | P. Kanis, poslanec: Vážený pán predsedajúci, budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy, tak ako ich navrhuje gestorský výbor. To znamená, že budeme hlasovať spoločne o bodoch 1 až 17 a o bode 19 spolu. Gestorský výbor navrhuje tieto body schváliť. | [] | 3,911,115 |
16 | 2013-03-25 | Autorizovaná rozprava | 103 | Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR | Renáta | Zmajkovičová | podpredsedníčka NR SR | Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Pán poslanec Osuský, pán poslanec Kuffa. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči, pán poslanec Osuský. | [] | 4,182,435 |
58 | 2015-12-04 | Autorizovaná rozprava | 90 | Jarjabek, Dušan, poslanec NR SR | Dušan | Jarjabek | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo, pán predseda. Chcem oznámiť svojim kolegom, že mimoriadny výbor ohľadne vrátenia zákonov pánom prezidentom bude v utorok, čas upresním, ale predpokladám, že 12.30 hod. Ešte raz, čas upresníme esemeskami obvyklou cestou. Ďakujem za pozornosť. | [] | 3,908,435 |
7 | 2020-05-14 | Autorizovaná rozprava | 325 | Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Laurenčík | podpredseda NR SR | Pán poslanec Štefan Kuffa. | [] | 4,163,410 |
6 | 2012-08-06 | Autorizovaná rozprava | 139 | Frešo, Pavol, poslanec NR SR | Pavol | Frešo | poslanec NR SR | Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, hovoril som dopoludnia o tom, že tento zákon ako taký sa dotýka takého obrovského množstva ľudí, že prijímať ho v skrátenom legislatívnom konaní nie je správne. Rozvediem to podrobnejšie. Pripomínal som už, alebo hovoril som o tom, že boli tu snahy urobiť ústavný zákon, ktorý by riešil túto problematiku v rokoch 2006 – 2010. Myslím si, že rôzne úvahy aj tu v pléne hovorili o tom, že by to nemalo byť už prijímané jednoduchými zákonmi, že by na týchto zmenách sa mala koalícia, opozícia dohodnúť spoločne, ale musím konštatovať, že presný opak je tento návrh na skrátené legislatívne konanie. Je to presný opak preto, lebo ak chcete niečo urobiť v širokej zhode, no, tak to urobíte tak, že verejnosť aj politické strany, poslankyne, poslanci, odborníci, ekonómovia, novinári, analytici, všetci tomu rozumejú. Ak to ale chcete urobiť rýchlo, doslova za pár hodín, no, tak riskujete presne to, čo sa tu na pôde Národnej rady stalo, to znamená, že urobíte právny prešľap. Právny prešľap spôsobil, že tu vlastne stojím druhýkrát s tým istým, to znamená s debatou o tom, že či zákon pustiť do zrýchleného legislatívneho procesu, áno, alebo nie. Znova by som rád pripomenul, že toto nie je len akademická právna debata, aj keď tá, samozrejme, má svoje ratio, a tu upozorním, že zákon bol aj rovnako v skrátenom pripomienkovom konaní. Čiže nie je pravda, čo tu hovoril pán minister, že to bolo riadne dané do Národnej rady, riadne pripomienkované, no, nie, nebolo to riadne pripomienkované, bolo to mimoriadne pripomienkované, tiež so skrátenou lehotou. Bolo to dané riadne do Národnej rady, ale vzápätí bol zvolený postup zo strany vlády ten, kvôli ktorému tu dnes sme a kvôli ktorému tu debatujeme, bol zvolený postup, ktorý hovorí, že urobme to v skrátenom legislatívnom konaní, lebo hrozia, a teraz veľmi veľa dôvodov, rôzne škody, rôzne naliehavé okolnosti. Ja by som sa o tomto sporil, pán minister, skúsil som osloviť aj pána ministra Boreca, aby sa vyrovnal s tými argumentmi, ktoré hovorila pani poslankyňa Žitňanská, kde hovorila, že nie je pravda, že sú splnené právne náležitosti pre to, aby mohol byť zákon prijatý v skrátenom legislatívnom konaní, a pán minister Borec na to nereagoval, asi táto debata na pôde parlamentu nie je preňho dostatočne zaujímavá, dôležitá o takomto zákone. Je mi to ľúto, ale ja budem v tej argumentácii pokračovať. Čiže právne nemáme žiadnu odpoveď, či je to správne, alebo nie je to správne, máme právny názor, ktorý hovorí, že to nie je správne, máme názor, a myslím si, že to nie je ani názor, ale skorej holý fakt, že bolo skrátené pripomienkové konanie samotné, to je ako holý fakt a teraz následne je to žiadosť vlády o to, aby bol skrátený legislatívny proces ako taký. Ja som presvedčený o tom, že by sme to mali odmietnuť, pán minister a vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Mali by sme to jednoducho odmietnuť a povedať, keďže nevidíme žiadne obrovské škody, ktoré by nastali, je to na nás, ako to posúdime, to nie je nejaká právna debata len, právna debata je, či to vôbec môžete urobiť. Ale keďže nevidíme žiadne obrovské škody, ktoré by nastali z toho dôvodu, že si ľudia sporia na dôchodok ešte aj v mesiaci august, no, tak potom to vráťme, odmietnime a povedzme nie, chceme riadne prijatie zákona. Lebo naozaj, z toho, čo tu bolo odprezentované, ja sa dotknem tých dôvodov, ktoré som tu počul, a to je napríklad znížený výber daní. Poviem to úplne jasne a zrozumiteľne, lebo bola tu oslovovaná SDKÚ – DS v tejto súvislosti, áno, daňový systém bol veľký problém a za tento problém sme dostali vyvodenú politickú zodpovednosť vo voľbách 2012. Všetci tomu rozumieme, tak to má byť, tak je to správne. Ale nechápem, prečo vláda si plánuje v tomto materiáli, vážené kolegyne, vážení kolegovia, kde na prednej strane je podpísaný predseda vlády a na konci je podpísaný predseda vlády a pán minister práce, sociálnych vecí, plánuje daňový výpadok tuto hneď 1,2,3, tretí odstavec, v budúcom roku 320 mil. eur. Samotný tento materiál by si zaslúžil obrovskú pozornosť a obrovský výkričník, alebo povedal by som, je to až takmer bomba, keď vláda priznáva, že v čase, keď máme hospodársky rast, ktorý je viac ako plánovaný, sa plánuje v tomto materiáli vybrať o 320 mil. eur na budúci rok, to znamená v čase, keď už dávno je daňový systém vyriešený, o 320 mil. eur viacej. Toto je pre mňa nepochopiteľné, že týmto sa argumentuje. Ja ak by som bol úplne presný, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v tomto materiáli je napísané, že vláda stráca kontrolu nad výberom daní. To je tu v skutočnosti napísané. No, ale to sa nerieši predsa tým, že zoberieme tým, ktorí si sporia na dôchodky. To sa rieši tým, že sa urobí poriadok na ministerstve financií, na daňovom úrade a že sa prijmú prípadné zákonné normy, ktoré by som tu očakával, ktoré zamedzia možnému úniku daní, že sa tu zvedie jedna poriadna debata, že ako je možné, keď je hospodársky rast, aby klesal výber daní oproti tomu, ktoré boli plánované, a že sa bude viesť jedna normálna expertná debata, ktorá bude mať nejaké výsledky, možno legislatívne, možno len výsledky smerom k členom jednotlivým vlády, aby urobili svoju prácu poriadne. No, ale my máme toto ako hlavný dôvod, keďže v odseku 3 toho, prečo tu stojím a prečo robíme skrátený legislatívny proces. No, ja si myslím, že hlavný dôvod, ktorý by mal nás sprevádzať pri prijímaní takéhoto vážneho zákona, by mal byť nasledujúci. A poviem ich normálne, jeden, druhý, tretí. Takže 1a. Dohodári, ktorí vlastne budú platiť väčšie odvody a budú mať nevýhodnejší spôsob ako si zarobiť. To považujem za veľmi, veľmi zlú úvahu aj z hľadiska toho, čím zdôvodňujete tento návrh na skrátený legislatívny proces, lebo vy ho zdôvodňujete tým, že sú výpadky v štátnom rozpočte. No, ale vy potom prijímate opatrenie, o ktorom by sa dalo pomerne s úspechom o ňom diskutovať, že povedie nie k tomu, že budú zvýšené príjmy, ale povedie k tomu, že bude narastať šedá ekonomika. To znamená, ľudia budú vyplácaní viacej na ruku, vtedy nebudú platiť ani tú daň, ktorú platia dnes, a už vôbec nie odvody samotné. Veľmi podobne vnímam ako kontroverzné, že tento návrh zákona zvyšuje odvodové minimá a všetky tie veci, ktoré s tým súvisia, živnostníkom. To znamená, ľudí, ktorí dnes zápasia s krízou, núti platiť vyššie odvody, viac ich zaťažuje a oni si budú vyberať medzi tým, či zostanú v systéme na strane tvorby zdrojov alebo na strane poberateľov dávok. To vnímam ako mimoriadne kontroverzné opatrenie z hľadiska toho, s čím zdôvodňujete návrh na skrátené legislatívne konanie, z hľadiska teda výpadku. No, a potom, samozrejme, z hľadiska výpadku a vôbec dlhodobej udržateľnosti verejných financií znižovať príspevok do druhého piliera z 9 na 4 percentá je jednoznačné destabilizovanie systému zo strednodobého a dlhodobého hľadiska. Čiže výpadkom v rozpočte, konsolidáciou verejných financií, keď je zdôvodňované, prečo máme v skrátenom legislatívnom procese prijať tento návrh zákona, no, tak ja len upozorňujem, že tri časti tohto návrhu zákona idú proti tejto podstate. O dvoch môžeme viesť debatu. O dvoch môžeme viesť debatu, či keď zdaníte poriadne a odvodmi zaťažíte ľudí, ktorí chodia na brigády popri svojej robote, či to budú s radosťou platiť, alebo prejdú do šedej sféry ekonomiky. Môžeme debatovať o tom, či živnostníci zatnú zuby a potiahnu ešte ďalej, ale ja si myslím, že skorej nie. Tam by som videl viacej prorastové opatrenia, o ktorých hovoríte, že ich budete robiť. Ale nie potom až všetci vrátia živnosť, ale vtedy, keď ešte tú živnosť majú a kedy sa z krízy vyhrabávajú. Ale druhý pilier, tam je to jednoznačné, dámy a páni. Strednodobá udržateľnosť verejných financií podľa všetkých možných kritérií je založená na tom, že sa na dôchodok sporí a neplatí sa z priebežného systému. Čiže tie argumenty, ktoré ako ekonomické uvádzate, že prečo treba rýchlo, hneď, teraz konať, stoja veľmi na vode a už samotné toto poznanie by nás malo priviesť k takému rozhodnutiu, že nebudeme podporovať, aby sme to vybavili krátko, za niekoľko hodín, ale budeme podporovať to, aby sme celú vec poriadne predebatovali, najlepšie na expertnej úrovni, umožnili vychytať rôzne chyby a naozaj sa vyvarovali niečoho veľmi, veľmi krátkodobého. Pán minister Richter použil výraz reforma. No, toto je naozaj výraz, ktorý je veľmi kontroverzný. Lebo mali sme reformy, ktoré umožnili splatiť čierne diery, ktoré vznikli po Mečiarovej vláde, '94 – '98. To boli reformy. Ale Slovensko zažilo aj iné reformy. Napríklad menovú reformu v päťdesiatom, myslím, treťom roku. To bolo vtedy, keď ľudia prišli o svoje úspory. Mne sa tento návrh zákona zdá viacej bližší tej menovej reforme z päťdesiateho tretieho, lebo treba ľuďom popravde povedať. Ak to rýchlo prijmeme, tak si budú menej sporiť, ich dediči budú menej dediť a budú mať menej úspor a štát bude mať viacej peňazí. Chcem upozorniť na to, že tá debata alebo ten podklad, ktorý vlastne sme dostali a ktorý naozaj v sebe obsahuje aj veľmi varovný signál o tom, že štát má problém s výberom daní už na budúci rok plánovaný, naozaj nie je dôvodom pre to, aby sme súhlasili so skráteným legislatívnym konaním. To je skorej dôvod na to, aby sme sa zamysleli, ako verejné financie spravuje súčasná socialistická vláda. A na tú otázku, prečo na budúci rok dostávame 320 mil., už teraz rátame, že nevyberieme na daniach, hoci máme omnoho vyšší hospodársky rast, ako sme plánovali, na to sme nedostali žiadnu poriadnu odpoveď. Vrátim sa k legislatívnej kvalite tohto návrhu samotného. No, ja len pripomeniem, že pripomienkové konanie so štandardnými lehotami, štandardný legislatívny proces, to znamená prvé čítanie do 30 dní najskôr, druhé čítanie a všetko to, čo k tomu patrí, pokojné prejednanie vo výboroch za účasti verejnosti, žiadna obedná prestávka alebo rokovanie niekde o ôsmej ráno, kedy hneď už začína plénum Národnej rady, sú za účelom, aby v takto zložitom zákone, ktorý zasahuje tie tri skupiny, a nielen tie tri skupiny, ktoré som vymenoval, ale také tri masívne zložky spoločnosti, to znamená tí, ktorí si sporia v druhom pilieri, živnostníkov a dohodárov, si vyžaduje, aby to bolo kvalitne pripravené. Znova sa odvolám. Taký jednoduchý návrh ako je skrátené legislatívne konanie, a ak skončil tým, že o tom musíme znova rokovať, no, tak mám obrovskú obavu aj o samotnú podstatu tohto návrhu. Veď, dámy a páni, naozaj, keď to prijmeme z noci na ráno, tak budeme v situácii, že ten zákon bude mať svoje diery a že postihne mnohých nevinných ľudí, a to tým, svojou nedokonalosťou, alebo povedzme rovno chybovosťou. Zastavím sa pri tom, ako vlastne je zdôvodnený tento návrh na skrátené legislatívne konanie zoči-voči podstate samotnej, to znamená tej podstate, že sa tu znižuje odvod do druhého piliera. Celý problém, ktorý máme s verejnými financiami, pochádza z toho, že nielen tento štát, ale aj celá Európa sa nachádza vo vážnej kríze, ktorú sme sami nezapríčinili, ale ktorú sa snažíme spoločnými silami riešiť. Ale táto vážna kríza je spôsobená tým, že jednoducho sa míňa viac, ako sa vyrobí. A toto je presne prípad, pán minister, prvého piliera. Váš priebežný pilier, ktorý nie je opretý o žiadne nasporené peniaze. Je opretý len o zákon a o to, čo sa vyberie, a o to, čo sa následne zaplatí. Naozaj má obrovskú dieru, kolegovia to tu vyčísľovali, koľko má Sociálna poisťovňa bez druhého piliera dieru. Pokiaľ vy sa pokúsite túto dieru zaplátať tým spôsobom, že ohrozíte strednodobý vývoj verejných financií, tak potom sa nachádzame v situácii, kedy prijímame účelový návrh zákona doslova na pár mesiacov, možno rok, dva, tri, kým nám to vyskočí v iných ukazovateľoch, ktoré potom budú ťahať verejné financie smerom nadol. Preto si myslím, že toto, čo pomerne ambiciózne nazývate, že reforma, lebo neverím, že ste si vybrali príklad z peňažnej reformy z roku '53. To, čo nazývate reformou, naozaj reformou nie je. To, čo chcete dosiahnuť, stabilizáciu rozpočtu a verejných financií, no, nedosiahnete to, nakoľko to strednodobé hľadisko nemôžete nijakým spôsobom obísť a, mimochodom, ráta sa aj do ratingu krajiny, a to je vlastne istým spôsobom indikátor, aké vysoké úroky budú nám dávané, keď si budeme požičiavať peniaze na voľnom trhu. A to, mimochodom, priamo súvisí s tým, čo je v návrhu na skrátené legislatívne konanie, a to je vývoj rozpočtu. Jednoducho, ak my nedokážeme za prijateľné peniaze si požičiavať peniaze na voľnom trhu, no, tak sa dostávame do situácie, ako je dnes Grécko alebo iné problémové ekonomiky. A to, že či dokážeme si za prijateľné peniaze požičiavať na trhu, tak to je priamo úmerné s tým, akým sme dôveryhodným dlžníkom. No a dôveryhodným dlžníkom sme takým, ako máme stabilné verejné financie. Čiže vraciame sa k tej podstate samotnej, zdôvodňovať skrátené legislatívne konanie tým, že máte momentálny výpadok, a naviac ešte hovoríte, že budúci rok budete mať ešte väčší výpadok, no, tak to je hlboko nesprávne. Je to hlboko nesprávne, lebo ďaleko poctivejšie by bolo venovať sa problému samotnému, prečo tento výpadok vzniká a hlavne prečo tento výpadok pokračuje. Ja som pochopil, daňový úrad, jeden, dva, tri mesiace - problém. Ale dnes je systém starý, nahodený, na budúci rok už bude normálne funkčný, predpokladám, a ďalších 320 mil. eur, to je z vášho materiálu, vážení členovia vlády, ďalších 320 mil. výpadku si zarátať považujem za obrovský problém, ktorý sa nedá riešiť tým, že zoberieme peniaze ľuďom, ktorí si sporia v druhom pilieri. Ja chcem veľmi apelovať na to, že aj peňažná reforma bola urobená z noci do rána. Dokonca tu boli citáty, myslím, vtedajšieho prezidenta, ktorý ubezpečoval, že nič také sa nemôže stať. No, my máme dnes také jemnejšie citáty, máme citáty ministra, ktorý povie, že sa nebude žiadne skrátené legislatívne konanie prejednávať vládou, a vzápätí sa to aj udeje a prejedná sa, ideme doň. Teraz máme prísľub, ktorý trochu by som bral vážnejšie, ktorému by sa rád povenoval, a to je o istom takom širšom riešení dôchodkov samotných. No, otázka toho, aby bol ústavným zákonom riešený dôchodkový systém, je podľa mňa veľmi namieste. Znova pripomeniem, sám som bol predkladateľom, trikrát sme navrhovali ústavný zákon o pomeroch a odvodoch medzi prvým a druhým pilierom. Keď som stál za týmto rečníckym pultom, hovoril som, nech sa páči, prijmime proste aj veci, ktoré súvisia s prvým pilierom. Prijmime veci, ktoré možno parametrizujú tieto pomery, ktoré istým spôsobom stabilizujú verejné financie. Otvorme túto debatu samotnú. Ja len pripomeniem, že tam zaznievali argumenty vtedy pani ministerky Tomanovej o tom, aký je druhý pilier nevýkonný, a zaznievali argumenty o tom, aký je prvý pilier výkonný. Nechcem zachádzať do toho, čo budem hovoriť v prvom čítaní, je to príliš odborné, ale zájdem do toho, čo sa hodí k tomuto zdôvodneniu skráteného legislatívneho konania. Základný omyl, ktorý som tu počul od člena vlády, je, že prvý pilier garantuje väčšiu výnosnosť. A to je jednoducho hlúposť. Prvý pilier negarantuje nič, vážené dámy, vážení páni. Prvý pilier je akýsi pomer a spôsob výpočtu dôchodkov zo zákona. Lenže to mali aj v Grécku. Mali zo zákona dvojtisícové a väčšie dôchodky. Vy si do zákona môžete napísať aj 12-tisícové. Problém je, či to máte z čoho zaplatiť. A tu sa dostávame k podstate veci. V druhom pilieri si peniaze sporíte a z týchto nasporených peňazí potom si kupujete anuitu, čiže dávate nejaký cash a kupujete si rentu, veľmi hrubo povedané. To nie je nejaká novinka, ako som to tu počul, že kdesi iba v juhoamerických štátoch. To je, prosím pekne, stabilný spôsob, akým sa sporí na dôchodok v mnohých krajinách, či už to robia štáty, alebo to robia zamestnanecké zväzy, či to robia korporácie vlastnými fondmi, nie je to nič nového. Je to štandardný spôsob sociálneho zabezpečenia. Proti tomu stojí ten spomínaný Bismarckov, alebo u nás nazvaný aj prvý pilier, systém, kde vám štát niečo sľúbi, štát prijme zákon, ale štát, ktorý keď nemá peniaze, ako to bolo napríklad v Grécku, tak vám to nezaplatí, lebo nemá z čoho. Čiže porovnávať túto výkonnosť znamená, akoby porovnávať sľuby z nebankového subjektu, ktorý nám sľúbi kľudne 13-, 15-, 30-percentný výnos s niekým, kto proste cash má, kto tie peniaze má. A tie peniaze v tejto chvíli majú sporitelia na svojich účtoch. Preto som hovoril, že vítam debatu o tom, či budeme chcieť tento problém vyriešiť ústavným zákonom. No, lebo tam budeme, samozrejme, trvať na tom, aby tie peniaze neodchádzali niekde do okamžitej spotreby, ale aby trebárs zostali v niečom, čo je síce pod štátnym dozorom, alebo je súčasťou štátu, ale stále ako individuálne peniaze sporiteľov. To je filozofický problém, ktorý dnes tu vedieme ohľadne tohto skráteného legislatívneho konania. My, vážené dámy a páni, ideme zasiahnuť do veľmi vážnej veci, kde skutočné peniaze na jednej strane, to znamená peniaze sporiteľov, nahrádzame sľubmi štátu, ktorý už dnes hovorí, že to finančne nezvláda a žiadna prognóza o tom, že by prvý pilier do budúcnosti mal byť nejako veľmi výkonný, neexistuje. Práve naopak, existuje mnoho demografických modelov, ktoré hovoria o tom, že populácia bude starnúť, počet pracujúcich ľudí na jedného dôchodcu bude klesať, a ani jedna nehovorí, že to bude naopak. A treba popravde povedať, že tento Bismarckov model alias prvý pilier, jeho parametre sa budú len zhoršovať. Na to sa dá reagovať a hovorilo to tu už mnoho predrečníkov predo mnou, len zvýšením veku odchodu do dôchodku, alebo potom znížením dôchodkov samotných. Preto hovorím o tomto zatiaľ jednoduchom argumente v tomto, nazval by som to, len predbežnom prejednaní celého problému, lebo chcem sa držať toho, že teraz rozhodujeme o tom, či chceme skrátené legislatívne konanie, alebo nie. Keď v takejto jasnej veci a ekonomicky nespochybniteľnej veci existuje rozdielny názor medzi socialistami a zvyškom expertov, to znamená, že máme člena vlády, ktorý hovorí, že prvý pilier je výkonnejší, a ja hovorím jednu vec, že zákon, iba kde je napísaný, hovorí možno viacej, ale je to rovnaké ako v prípade Grécka, keď nemáte, tak nebude. No, tak potom by sme tú debatu mali viesť fundovane. Beriem to ako dôkaz toho, že netreba sa s tým ponáhľať, ale že treba skutočne byť veľmi, veľmi precízny, žiadne skrátené legislatívne konanie, treba si najprv vysvetliť základy. Pán minister použil výraz reforma. No, tak reforma by mala v prvom rade, keď sa tohto slova dotknem, držať istú dôveru verejnosti. A neviem si predstaviť opačnejší krok, ak je to správne slovenské slovo, ako dôveru strácať, ako to, že robiť niečo vo veľkom chvate, veľmi veľkou rýchlosťou, doslova za pár hodín. Vážené dámy, vážení páni, ja len pripomeniem, že nebyť toho, že je zle zaradený, podaný tento návrh na skrátené legislatívne konanie, tak už minulý týždeň socialistická väčšina by odhlasovala, odhlasovala tieto zmeny, ktoré tu máme dnes na stole. Vrátim sa naspäť ešte k tomu, čím je zdôvodňovaná istá naliehavosť. Zazneli tu aj výrazy, že naozaj bude z hľadiska Európskej únie možno horúca jeseň, že to nevyzerá dobre, pôjdeme do integračného procesu, veľmi hlbokého, a potrebujeme širokú zhodu, celospoločenskú zhodu, o ktorú sa, mimochodom, vláda snaží cez svoje záujmové isté také platformy, ako je rada solidarity, kde má bankárov a veľkopodnikateľov a neviemkoho ešte všetkého, s ktorými sa radí o tom, že teda ako to ďalej urobiť. No, poviem vám, čo je výsledkom týchto rád a čo priamo hovorí, že nie je vláda na dobrej ceste. Nie je na dobrej ceste, mala by sa na ňu vrátiť, lebo výsledkom je, že v tomto návrhu zákona, znova sa len letmo dotknem tej podstaty, lebo sme naozaj len v predbežnom prejednávaní samotného zákona, kedy debatujeme o tom, či treba, alebo netreba skrátené legislatívne konanie, tak v tomto návrhu zákona existuje jasný profit. Jasný profit a jasný ten, kto stráca. V tejto chvíli už vidíme, že strácajú všetci sporitelia. Dostávajú namiesto deväť percent, štyri percentá. To znamená, keď si usporil deväťdesiat eur, no, tak si usporil iba štyridsať. Je to jednoduché. Každý tomu rozumie. Sú to tí, ktorí budú mať nasporené menej. Naopak, máme tu ľudí, ktorí profitujú a ktorí naozaj na tom zarábajú nie o pár percent viac, ale dvojnásobok, a to sú dôchodcovské správcovské spoločnosti, ktorým sa zvyšujú tieto poplatky. To považujem za mimoriadne nespravodlivé, keď krízu riešime tak, že ju hádžeme na krk jeden a pol miliónu sporiteľom, tým berieme vyše polovice. A ďalším druhou rukou pridávame. Dávame im na poplatkoch peniaze. A zároveň, ešte raz upozorním, robíme to spôsobom, ktorý nekonsoliduje verejné financie, ale zo strednodobého hľadiska ich práve naopak destabilizuje. Tu by som poprosil a apeloval na súčasnú socialistickú vládu, že zjavne čas, keď sa spoliehala táto vláda, ale okrem toho aj ostatné socialistické vlády, na to, že v budúcnosti bude rásť produktivita, hospodársky rast pôjde donekonečna a vyrieši všetky problémy, rozumej dlžoby, ktoré socialisti kdekade po svete nasekali, tak tento čas je preč. Tento čas odišiel, nastal práve čas, kedy ľudia sa správajú racionálne, kedy sa nezadlžujú, kedy sa ukazuje, že sporiť, a nie míňať je správnou cestou. A my by sme sa podobným spôsobom mali správať aj k verejným financiám. Ja viem, že je zložité nájsť v rozpočte príslušné peniaze, aby bol deficit 4,6 percenta, ale pokiaľ tie peniaze si požičiate, nie ušetríte, požičiate od ďalších dôchodcov, to znamená dnes od sporiteľov, no, tak nič nekonsolidujete, vy jednoducho míňate ich úspory. To je predsa jednoduchá ekonomická poučka. A v tomto zmysle, pokiaľ by sme boli k sebe seriózni, no, tak si urobíme jeden okrúhly stôl, zoberieme si tam každý jeden-dvoch expertov a si to vyjasníme. Ja som presvedčený o tom, že keď si to nakreslíme na jednu tabuľu, a aj tak rozmýšľam, že keď naozaj to nie je rozumné v tomto predbežnom pojednaní o tomto zákone, no, tak to asi budeme musieť urobiť v nejakom prvom čítaní. Keď si to nakreslíme, tak zistíte, že tie peniaze vlastne nie sú ušetrené, ale sú to peniaze, ktoré sú zobrané a spotrebované. Nemôžem ináč argumentovať, len tým, čo vidím tu v návrhu na skrátené legislatívne konanie. Tu sa, vážené dámy, vážení páni, argumentuje tým, že potrebujeme plánovaných 4,6 percenta do bodky dodržať. Ja súhlasím. Ja súhlasím, ja s tým nemám problém, s čím mám problém, je za a), aby sme to robili spôsobom, ktorému ľudia nemôžu dôverovať, a za b), aby sme to urobili na úkor sporiteľov. O tom b) budem viacej hovoriť v prvom čítaní a, samozrejme, budeme aj v druhom čítaní navrhovať príslušné zmeny do tohto zákona, aby sme odstránili to, že naozaj prekladáme celú ťarchu konsolidácie na sporiteľov. Mimochodom, zvyšujeme na dvojnásobok odmeny tým, ktorí im úspory spravujú, napriek tomu, že ich stenčujú na polovicu, a jednoducho odstránili takéto klasické socialistické anomálie, kedy sa korporáciám pridáva a obyčajným ľuďom sa jednoducho berie. Ale to, že to nie je dôveryhodné pred očami verejnosti, to považujem za úplne kľúčové a dôležité. Preto, lebo ľudia s veľkou vierou išli do druhého piliera a dodnes mu veria. Je to jeden z dôvodov, pre ktorý sa vláda v rokoch 2004 – 2006, 2006 – 2010, pardon, neodvážila siahnuť na tento pomer. Mali sme tu veľmi ostré diskusie ohľadne ústavného zákona o druhom pilieri. Mali sme tu ostré debaty s pani Tomanovou. Mali sme tu ostré debaty, keď sa menilo vyhodnocovanie v rastových fondoch, ale vláda samotná sa neodvážila na to samotné, čo sa dá nazvať jadrom tých úspor, siahnuť. Teraz máme prípad iný. Máme prípad, že bez debaty, v lete, so skráteným pripomienkovým konaním prišiel návrh zákona do parlamentu. Pôvodne sme uvažovali aj so svojimi kolegami, že dobre, povenujeme sa mu viacej v septembri, dobehne petícia, budeme mať na stole stotisíc podpisov, prejednáme to, oprieme to aj o vôľu verejnosti. Znova pripomeniem to, čo je holá pravda, žiadna strana ako tu sedí, zľava doprava, nenavrhovala, že zníži odvod do druhého piliera. Taká tu nie je, ktorá by sa uchádzala vo voľbách s niečím podobným, že my znížime. Ani jedna. Dokonca naopak, aj socialisti, aj za týmto pultom boli konfrontovaní s tým, že hovorili nie, neznížime. A zrazu tu máme takúto obrovskú zmenu, že ideme prudko znížiť odvod do druhého piliera, bez debaty. S dvoj-, lebo trojdňovým skráteným pripomienkovým konaním, s prísľubom pána ministra, že to nepôjde v skrátenom legislatívnom procese. Zrazu to ide, lebo čítam, ešte raz, aby sme si to povedali úplne jasne, v budúcom roku táto vláda plánuje výpadok na daniach 320 mil. eur. No, nechápem, ako je to možné. To bude snáď úplne svetová rarita, že rastie hospodárstvo, a klesá výber daní. A ak niekto viete takú krajinu ešte pomenovať, tak mi, prosím vás pekne, pomôžte, ale pochybujem, že by to v Európskej únii niekde možné bolo. To snáď ani v tom Grécku nebude také zlé ako u nás. A na základe týchto dôvodov sa hovorí, alebo teda je návrh, že poďme do skráteného legislatívneho konania. No, vážené dámy, vážení páni, ak teda nejaký záver si z tohto mám urobiť, z týchto argumentov pre skrátené legislatívne konanie, tak by som si v každom prípade urobil ten, že mám pochybnosti o vláde, či je v dostatočnej kondícii pre dve veci, ktoré s týmto návrhom zákona súvisia. Tou prvou vecou, už som sa k nej vyjadril, nechcem sa zbytočne opakovať, len pripomeniem. Tou prvou vecou je, že nezvládnutý samotný proces ako skrátené legislatívne konanie na pôdu parlamentu doniesť tak, aby o tom nebola ústavná pochybnosť. Tou druhou, ďaleko vážnejšou pochybnosťou, je kompetencia. Pokiaľ máme hospodársky rast, tak ako je možné, že plánujeme na budúci rok jednoducho väčší výpadok oproti plánovaným daňovým príjmom? To znamená, že niečo nedržíme dostatočne pevne v rukách. To, čo hovorí pani poslankyňa Žitňanská, ale aj ďalší, hovorí o legislatívnej stránke celého procesu, keďže pán minister Borec tu nie je, nereagoval na to, nie som legislatívec, nie som expert, nebudem to ďalej rozoberať. Pevne verím, že sa k tomu snáď nejako dostaneme. Snáď ešte dnes, však je ešte niekoľko ľudí prihlásených, aby sme si vysvetlili aj túto pochybnosť legislatívnu, ale tú ekonomickú, v tej by som chcel mať jasno, vážený pán minister, že keď zdôvodňujete tým, že nižší výber daní a vyšší hospodársky rast zároveň je, tak to je taká ekonomická anomália, ktorá stojí za samostatnú debatu, ale keďže ste to uviedli do tohto návrhu na skrátené legislatívne konanie, no, tak o tom debatujem v rámci tohto návrhu samotného. Dotknem sa ešte toho, čo považujem z hľadiska budúcnosti aj druhého pilieru, ale vôbec stability verejných financií a, mimochodom, aj istého sociálneho zmieru na Slovensku za dôležité. A to je dôveryhodnosť našich vlastných krokov zoči-voči kríze, ktorá prebieha, prichádza, vyžaduje dôležité, povedal by som až národnoštátne, rozhodnutia. Zaznela tu ponuka, že prijmime tieto národnoštátne rozhodnutia v nejakom širšom konsenze. Ja len pripomeniem, že reakciou opozičných strán, dúfam, že všetkých, že nikoho som nevynechal, ale myslím, že áno, hovorili sme o tom, bolo, že dobre, prijmime takéto rozhodnutia, sme vlastenci, vieme, že krajina je v probléme, Európa takisto, ale prijmeme to, nie pokútne, prijmeme to pred očami verejnosti. To znamená, máme tu stopäťdesiat ľudí, ktorí sú volení všetkými ľuďmi v republike, všetkými občanmi. A títo ľudia môžu rozhodnúť o tom, aké opatrenia prijmeme. Môžu ich zrozumiteľne povedať. Môžu ich zrozumiteľne pripomienkovať. Jednoducho urobme pokus o konsenzus v týchto európskych otázkach na pôde parlamentu, to znamená Národnej rady Slovenskej republiky. Otvorme túto debatu, či čiastkovú, alebo keď si trúfne vláda, tak aj debatu všeobecnú na to, o týchto opatreniach samotných. Ale vzápätí, doslova niekoľko desiatok minút nato, prichádza návrh na skrátené legislatívne konanie, ktorý znamená, či sa to niekomu páči, alebo nie, obmedzenie diskusie, či tu v parlamente, alebo odbornej diskusie. Keby bola nejaká pochybnosť, že prečo obmedzenie, možno niektorí, kolegyne, kolegovia, nemajú dostatočnú parlamentnú prax, tak ja len pripomeniem, že keď máte čas medzi prvým a druhým čítaním, tak sa ďaleko viacej odborníkov môže sústrediť na samu podstatu zákona. V prvom čítaní sa vyrieši otázka toho, či tá nejaká generálna línia, či to nasmerovanie zákona samotného je správne, alebo nesprávne. V druhom čítaní sa už debatuje o samotnom paragrafovom znení. Dávajú sa pozmeňovacie návrhy. Dávajú sa návrhy na vypustenie nejakých častí. Skrátka, hľadá sa to, čo by sa dalo nazvať istý priestor na zhodu, dohodu, a vlastne, ak sa to aj niekomu, niekomu zdá, že dobre, tak aj na nejaký konsenzus. Cizeluje sa. Ako? Nerozumiem. (Hlasy z pléna.) Vysvetlím. Nie, ďakujem pekne za to. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.) | [
"(Hlasy z pléna.)",
"(Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)"
] | 4,227,383 |
15 | 2017-04-06 | Autorizovaná rozprava | 497 | Danko, Andrej, predseda NR SR | Andrej | Danko | predseda NR SR | Na vystúpenie pani poslankyne štyri faktické poznámky. Poprosím, pán poslanec Sopko. A uzatváram možnosť prihlásenia. | [] | 3,943,111 |
7 | 2020-05-14 | Autorizovaná rozprava | 129 | Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Laurenčík | podpredseda NR SR | To platí, samozrejme, pre konkrétnu otázku, ale máte pätnásť minút celkovo na otázky, teda odpovede. | [] | 4,163,214 |
51 | 2005-11-08 | Autorizovaná rozprava | 128 | D. Jarjabek, poslanec: | D | Jarjabek | poslanec | A okrem toho ste vyše, to teda konštatujem, dvadsaťkrát vo svojom prejave povedali slovo Fico. Viete, no ak platí, že co se škádlí, to se rádo má, tak potom ja neviem ten svoj vzťah by ste mali zdôvodniť nejakým spôsobom inak, lebo viete, no mohli by sme niektorí aj žiarliť. Ďakujem za pozornosť. | [] | 4,171,060 |
18 | 2017-06-14 | Autorizovaná rozprava | 142 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Prosím? Však áno, nech sa páči, záverečné hlasovanie uveďte. | [] | 3,974,809 |
60 | 2006-03-15 | Autorizovaná rozprava | 320 | V. Veteška, podpredseda NR SR: | V | Veteška | podpredseda NR SR | Otváram rozpravu. Informujem Národnú radu, že sa písomne nikto neprihlásil do rozpravy. Ústne sa hlási do rozpravy pán poslanec Liška, končím..., pán poslanec Madej, prosím, nech sa páči, končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy. Ako prvý vystúpi pán poslanec Liška, nech sa páči. | [] | 4,061,696 |
88 | 2023-03-15 | Autorizovaná rozprava | 70 | Budaj, Ján, dočasne poverený minister životného prostredia SR | Ján | Budaj | dočasne poverený minister životného prostredia SR | Ďakujem, pán predsedajúci. Dámy a páni, vládny návrh zákona o krajinnom plánovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol vypracovaný v súlade so stratégiou environmentálnej politiky 2030 a tiež dôvodom sú potreby implementácie Dohovoru o krajine Rady Európy a tiež vzhľadom na to, že reforma krajinného plánovana, plánovania je míľnikom v Pláne obnovy a odolnosti Slovenskej republiky. Je to cieľ, ktorý má Slovenská republika splniť. Nie je zanedbateľné, že na splnenie tohoto míľnika je naviazané čerpanie finančných prostriedkov vo výške 814,7 milióna eur. Cieľom návrhu je dostať do našej legislatívy ochranu krajiny. Návrh zákona obchádza intravilán, teda územia obcí a miest, ktoré majú územný plán, týmito sa zaoberajú iné zákony. Dopĺňa doteraz prijatú reformu stavebnej legislatívy a vďaka metodickým dokumentom a mapovým podkladom, ktoré ministerstvo už dlhé roky pripravovalo, naozaj viac než desaťročie, bude dôležitým odborným podkladom pre územnoplánovacie dokumentácie a iné strategické dokumenty, ktoré budú súvisieť s rozvojom krajiny podľa nových stavebných predpisov. Ide o nástroj integrovaného manažmentu krajiny, ktorý urýchli aj rozhodovanie, ale zároveň bude chrániť udržateľný rozvoj a starostlivosť o životné prostredie. Ministerstvo životného prostredia bude naďalej plniť svoje úlohy v tejto pozícii ako ústredný orgán štátnej správy pre ochranu a tvorbu životného prostredia. Zákon o krajinnom plánovaní je, ako som už zmienil, míľnikom, ale zároveň nielen míľnikom plánu obnovy, ale aj uvažovaniam mnohých odborníkov na tvorbu krajiny, ktorí sa dlhé roky dožadovali, aby zákon o krajinnom plánovaní bol prijatý. Čiže nejde len o tlak Európskej únie a smerníc, ktoré ho požadujú, ale skutočne dokonca ministrom životného prostredia bol viackrát pán Miklós, ktorý bol tzv. krajinár, čiže odborník na krajinné plánovanie, manažment krajiny. To, že sme nemali regulovaný manažment krajiny, sa nám vypomstilo na mnohých územiach buď stratou vody, kde sa vyrúbali také časti lesa, ktoré boli, boli vodotvorné, boli podstatou vzniku prameňu, inde zase sa nám vypomstili extrémnou exploatáciou územia na výstavbu, ako často spomínaná Demänovská Dolina, kde už aj samotní developeri, ktorí to tam vystavili, konštatujú, že je výstavba prehustená a že vlastne marí ten účel, pre ktorý ľudia do Demänovskej Doline, Doliny odjakživa chodili, to znamená samotnú krásu tejto lokality. Prosím vás preto, aby ste vyhoveli nielen plánu obnovy a našim aktuálnym potrebám plniť míľniky, ale dlhodobému úsiliu ľudí, ktorí milujú Slovensko a chcú chrániť jeho integritu tak, aby popri rozvoji boli chránené aj jeho prírodné hodnoty. | [] | 3,992,073 |
8 | 2020-06-09 | Autorizovaná rozprava | 75 | Andrejuvová, Anna, poslankyňa NR SR | Anna | Andrejuvová | poslankyňa NR SR | Vážené dámy a páni, milí kolegovia, cui bono, v koho prospech? Otázku, ktorú si kládli starí rímski právnici si položme v dvoch rovinách dnes aj my. Cui bono, v koho prospech má pôsobiť prokuratúra? Podľa našej ústavy prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu. A podľa zákona o prokuratúre je prokuratúra v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonávať opatrenia na predchádzanie porušenia zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických, právnických osôb a štátu. V koho prospech pôsobila predovšetkým Generálna prokuratúra v posledných rokoch? Ako je možné, že Ján Kuciak a ďalší novinári prinášali stovky informácií o podozreniach na trestnú činnosť a prokuratúra nekonala? A konať začala až po jeho zavraždení. S dovolením, z negustióznych nahrávok, ktorých aktérom bol generálny prokurátor Trnka, budem citovať len raz, a to bez nadávok. Vážené kolegyne a kolegovia, Slovensko musí mať prokuratúru, ktorá chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu v súlade s našimi zákonmi čestne, spravodlivo a rozhodne. V tomto zmysle považujem za symbolické, že takmer po dvadsiatich rokoch navrhujeme zaviesť medzi základné, zákonné požiadavky na generálneho prokurátora aj to, že je bezúhonný a jeho morálne vlastnosti a doterajší život dávajú záruku, že funkciu generálneho prokurátora bude vykonávať riadne a čestne. Na Generálnej prokuratúre musíme otvoriť okná aj dvere. Tridsať rokov po Nežnej revolúcii nestačia nežné kozmetické zmeny. Musíme vystaviť kandidátov na post generálneho prokurátora konkurencii, jednoducho do rybníka potrebujeme pustiť šťuku. V súvislosti s budúcou voľbou generálneho prokurátora sa niektorí opoziční politici pozastavili nad verejným hlasovaním. Ešte v minulom roku, teda počas predchádzajúceho volebného obdobia, vytvoril generálny prokurátor pracovnú skupinu, ktorá sa mala venovať vypracovan... vypracovaniu novely prokurátorských zákonov. V pracovnej skupine boli aj právničky z VIA IURIS, zástupca Rady prokurátorov, splnomocnenec vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti a, samozrejme, pracovníci Generálnej prokuratúry a ministerstva spravodlivosti. Dovoľte mi zacitovať zo záznamu zo zasadnutia tejto pracovnej skupiny z 13. novembra 2019: „Pomerne dlhá diskusia prebehla o tom, či voľba kandidátov na generálneho prokurátora má byť tajná alebo verejná, t. j. či má byť preferovaná sloboda rozhodovania poslanca pri tajnej voľbe, alebo vytvorený tlak na zodpovednosť poslanca vykonávania jeho mandátu pri verejnej voľbe. Vzhľadom na negatívne skúsenosti z ostatných volieb generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ale aj z volieb iných vysokých štátnych funkcionárov prevážil názor, že voľba generálneho prokurátora Slovenskej republiky by mala byť verejná.“ Koniec citátu. Aká negatívna skúsenosť s voľbou generálneho prokurátora vám napadne ako prvá? Podľa mňa tá, kde sa spomínali podozrenia na kupovanie hlasov poslancov. Išlo o voľbu, v ktorej o jediný hlas neprešiel Dobroslav Trnka. Ten Dobroslav Trnka, ktorého nominoval aj poslanec SMER-u a dnes už bývalý sudca Ústavného súdu Mojmír Mamojka. Ten Dobroslav Trnka, ktorý mal obžalovaný Kočner, ktorému mal obžalovaný Kočner povedať, citovať budem bez vulgarizmov: „Prečo ste išli vydierať toho Haščáka, čo si od toho očakával? Vieš, že je to môj kamarát, vieš, že je to človek, ktorý okrem iného pomáhal a kupoval poslancov, keď si sa mal stať generálnym prokurátorom. Bohužiaľ, nám jeden chýbal, ale aj on bol ten, ktorý zložil peniaze a dal tam za teba milión eur. Presne takisto som dal milión eur za to aj ja, že tam chýbal jeden hlas, za to ja nemôžem, lebo to ty si vybavoval SDKÚ. A v SDKÚ nedali ani jeden hlas.“ Koniec citátu. Faktom je, že Dobroslav Trnka nebol zvolený o jeden hlas v tajnej voľbe. Ak by ešte niekto z poslancov SMER-u vrátane pána Pellegriniho a Fica nezachytil názor členov pracovnej skupiny, dovoľte mi to ešte raz zopakovať: „Vzhľadom na negatívne skúsenosti z ostatných volieb generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ale aj z volieb iných vysokých štátnych funkcionárov prevážil názor, že voľba generálneho prokurátora Slovenskej republiky by mala byť verejná.“ Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi položiť otázku cui bono aj v inom kontexte. V koho prospech hovoria kritici tejto novely? Komu môže prekážať otvorená a transparentná voľba generálneho prokurátora? Komu môže vyhovovať systém prokuratúry postsovietskeho typu? Po tom, čo sa na Slovensku dialo v 90. rokoch pred vraždou Róberta Remiáša a dvadsať rokov nato pred vraždou Martiny a Jána, odpoveď poznáme. Mafiánom, bielym golierom, oligarchom, podvodníkom a politikom, ktorí porušovali zákony tejto krajiny. Tí všetci by sa mali prokurátorov, aj toho generálneho, báť. Ak sa naozaj bojí generálny prokurátor alebo ak je servilný, alebo familiárny voči zločincom, niečo je zhnité v tomto našom štáte. Aj preto treba vyvetrať. Aj preto treba pustiť do prokurátorského híringu šťuky. V koho prospech? V prospech nás všetkých, aby prokurátora chránila práva a zákonom chránené záujmy všetkých, nielen vyvolených fyzických a právnických osôb. Ďakujem. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,111,637 |
10 | 2007-05-17 | Autorizovaná rozprava | 319 | V. Veteška, podpredseda NR SR: | V | Veteška | podpredseda NR SR | Nech sa páči, pán poslanec Novotný, ako prvý. | [] | 4,017,541 |
12 | 2024-04-16 | Autorizovaná rozprava | 94 | Danko, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Danko | podpredseda NR SR | Poslanec Janas. | [] | 3,891,491 |
51 | 2019-10-18 | Autorizovaná rozprava | 54 | Dubačová, Viera, poslankyňa NR SR | Viera | Dubačová | poslankyňa NR SR | Ďakujem veľmi pekne. Ja si myslím, že nám ide v strane SPOLU hlavne o transparentné financovanie, o nezávislé fondy, o nezávislosť a o to, aby sa posunula krajina. Pán Jarjabek, o tom tečení do topánok, no, veľmi ste ma pobavili hlavne po Threemach, po mafii, po Vazovovej, po Coca-Cole. Po tom, že váš kolega Fico bol na Vazovovej ulici, ste naozaj, by som povedala, veľmi dôsledný v tom, že najlepšia obrana je útok. S tým sa ale nedá nič robiť. A ja by som vám teda už začala odporúčať možno aj tie gumené čižmy na to všetko, čo všetko sa prevaľuje v tejto krajine. Ďakujem pekne. | [] | 4,145,432 |
28 | 2021-05-04 | Autorizovaná rozprava | 55 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Pán poslanec chcete reagovať? Nie. Ďalší v rozprave vystúpi pani poslankyňa Krištúfková. | [] | 4,183,731 |
10 | 2016-10-25 | Autorizovaná rozprava | 153 | Lukáč, Jozef, poslanec NR SR | Jozef | Lukáč | poslanec NR SR | Ďakujem. Ja len toľko. Áno, všimol som si aj, keď som dočítal, pozrel som si ten sken. Na zadnej strane sú prví štyria Gábol Gál, Tibor Bernaťák, Andrej Danko, Martin Glváč a chýba tu jedine pán podpredseda Hrnčiar z navrhovateľov zákona. Čiže to len svedčí o tom, že návrh zákona, ktorý bol predložený, pôvodný, bol rýchly, rýchlo kvasený, nekvalitný a neodborne pripravený, preto teraz narýchlo hasia a dopĺňajú a snažia sa ho sfunkčniť, aby bol aspoň ako-tak, aby táto novela rokovacieho poriadku bola aspoň ako-tak použiteľná pre potreby Národnej rady. Ďakujem pekne. | [] | 4,112,664 |
11 | 2016-12-07 | Autorizovaná rozprava | 136 | Pellegrini, Peter, podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu | Peter | Pellegrini | podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu | Ďakujem pekne. Malý komentár k tomu teda ako, ak budete diskutovať o tom, či podporiť alebo nepodporiť niektorý z pozmeňujúcich návrhov, chcem povedať, že k dnešnému dňu z 211-tisíc podnikateľov, ktorí majú právo vstupovať do 270 tisícoch schránok, má už viac ako 100-tisíc vydaný občiansky preukaz s čipom a z týchto 100-tisíc má už dnes 66-tisíc alebo skoro 67-tisíc už vydaný aj bezpečnostný osobný kód. Čiže z 211-tisíc už 66-tisíc podnikateľov je vybavených na komplet, tých ďalších 40-tisíc si musí ísť len aktivovať BOK, občiansky už má, a teda reálne nový občiansky spolu s BOK-om si musí vybaviť ešte asi 100-tisíc podnikateľov, čo je polovica terajšieho stavu. Preto dávam naozaj na zváženie, či nevyjde nazmar aj intenzívna kampaň, tak ako hovoril aj pán poslanec Galek, kedy sme vytvorili už relatívne slušný tlak, a ten nárast oproti týždeň z týždňa je to, 8 – 9-tisíc ľudí týždenne sa vybaví naviac ako bežne predtým, aby sme možno ponechali ten, ten tlak, a pretože ak predĺžime na september, to vyzerá síce fajn, ale ja považujem dva mesiace prázdnin za úplne stratené, vtedy nepôjde úplne nikto si nič vybavovať, každý chce oddychovať, takže dávam na zváženie, či by sme predsa len nemali zotrvať na termíne 1. 7., a skôr sa venovať intenzívne kampani a rozprávaniu o tom. S vami absolútne súhlasím, ja som nepovedal, že médiá nemajú informovať, médiá majú informovať. A ešte duplom ste správne povedali, že správne povedali, že dokonca, ja neviem, či v zákone o verejnoprávnej televízii a rozhlase, nie je v zákone dokonca napísané, že je povinnosťou informovať o takých veciach, ktoré sa v štáte dejú. Nebudem komentovať, čo je vždy skôr hlavným predmetom spravodajstva, ktoré viac je asi bulvárnejšie ako, ako faktografickejšie, a prečo sa tieto informácie cez verejnoprávne médiá nedostávajú k ľuďom bez toho, aby bolo potrebné platiť ťažkú kampaň. Takže ešte raz, kolegovia poslanci a poslankyne, zvážte, či predsa len nepodržať termín, ktorý je navrhnutý v zákone, pretože potrebujeme vybaviť ešte 100-tisíc ľudí, a to, si myslím, za šesť mesiacov ešte vrátane dní, ktorí dnes pod tlakom kampane ešte pôjdu do... aj tento týždeň, aj budúci si vybavovať veci na inšpektoráty alebo teda na oddelenia dokladov. Myslím si osobne, že by sme mali byť v tomto ambicióznejší a tých šesť mesiacov je, myslím, relatívne slušná doba, ktorú sme poskytli navyše ľuďom, aby si to, resp. sedem, pretože december ešte ani poriadne nezačal. Takže dávam na zváženie a skôr by som sa prikláňal k tomu, aby sme to už ďalej nepredlžovali. Ďakujem veľmi pekne. | [] | 4,024,307 |
72 | 2022-10-18 | Autorizovaná rozprava | 103 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Pani kolegyňa Drábiková s faktickou poznámkou. | [] | 4,063,101 |
26 | 2018-02-08 | Autorizovaná rozprava | 72 | Vážny, Ľubomír, poslanec NR SR | Ľubomír | Vážny | poslanec NR SR | Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, k predmetnému bodu vystúpilo v rozprave 12 poslancov. V rozprave bol podaný 1 pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Keďže bol podaný pozmeňujúci návrh v zmysle § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku, dajte hlasovať o skrátení lehoty. | [] | 4,025,407 |
24 | 2008-06-20 | Autorizovaná rozprava | 83 | P. Gabura, poslanec: | P | Gabura | poslanec | V návrhu zákona sa pre takúto neželateľnú prax stanovuje zamestnávateľom povinnosť, aby mzdu a náhradu mzdy poskytli zamestnancovi za každý deň pracovného pokoja, ktorý zamestnanec musel pracovať a za ktorý sa mu neposkytlo náhradné voľno, a to tak, že pokiaľ ide o nedeľu a sviatok, tak sa zamestnancovi poskytne mzda a mzdové zvýhodnenie vo výške najmenej 100 % jeho priemerného zárobku, a pokiaľ ide o sobotu, tak vo výške 50 %. Ak by zamestnávateľ nedodržiaval ani tieto povinnosti, tak návrh zákona obsahuje aj novelu zákona o inšpekcii práce, v ktorej precíznejšie vymedzuje okruh pracovnoprávnych inštitútov, nad ktorými vykonáva inšpekcia práce dozor, v § 2 ods. 1 písm. a) tak, aby potom podľa § 19 ods. 1 písm. a), ktorý na upravované ustanovenie nadväzuje, mohla v prípade nedodržania povinnosti inšpekcia práce uložiť zamestnávateľovi pokutu až do výšky 1 mil. korún. Súčasné znenie ustanovenia, ktoré vymedzuje okruh pracovnoprávnych inštitútov, ktorých nedodržiavanie je možné klasifikovať ako správny delikt a udeliť pokutu v uvedenej výške, je vyjadrené veľmi všeobecne. Z tohto vymedzenia by výkladom bolo možné i pri súčasnom znení vyvodiť možnosť udeľovať sankciu podľa citovaného ustanovenia § 19, avšak rozšírenie príkladného výpočtu i o dozor nad predpismi o nepretržitom odpočinku v týždni a predpisov o mzde a náhrade mzdy za deň pracovného pokoja bude predstavovať nielen zvýšený tlak na dodržiavanie týchto ustanovení, čo je vlastne v prospech zamestnancov, ale aj vyšší stupeň právnej istoty, čo je v prospech všetkých, a zníženie možnosti svojvoľného výkladu. Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na štátny rozpočet, pretože ustanovenia o nepretržitom odpočinku v týždni sa v inštitúciách, ktoré sú napojené na štátny rozpočet, dodržiavajú. Naopak, pokuty, ktoré budú musieť zamestnávatelia odvádzať v prípade nedodržiavania zákona, budú príjmom štátneho rozpočtu. Návrh neodporuje žiadnej medzinárodnej zmluve ani právu Európskej únie a je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Ďakujem. | [] | 3,894,036 |
4 | 2016-05-25 | Rozprava | 14 | Jurinová, Erika, poslankyňa NR SR | Erika | Jurinová | poslankyňa NR SR | Ďakujem pekne. Predrečník mi celkom nahodil, pretože sám povedal, záškoláctvo je problém rodiča, a počula som teda v príspevkoch, ktoré boli, v obidvoch príspevkoch, to, že pani kolegyňa Nicholsonová hovorí, že zákon, ako je postavený, alebo novela, ako je postavená, má naozaj spôsobiť, že deti, ktoré nechodia do školy, potom rodičia nebudú dostávať za to prídavky ani spätne a to je podľa mňa veľmi dobrá filozofia. A pán kolega Burian, ktorý hovorí, že, že je ten zákon koncipovaný zle, mi je len veľmi ľúto, že nepovedal konkrétne, v čom je zlý, aký paragraf, iba stále dookola sa točí okolo toho, že niečo je zlé a treba to urobiť inak. Možnože by bolo dobré, keby kolega, a, pani kolegyňa Nicholsonová, keby vám poradil, ktorý konkrétne paragraf mu vadí a ktorý by bolo treba upraviť. Ja som o tom presvedčená, že dôležité je, že hovoríme o správnej idei zákona. Osobne si myslím, že aj paragrafy, ktoré sú upravené, sú upravené správne. Len ma zaráža, že teda kolega len hovorí, že je niečo zlé, ale sám nepovie ako. | [] | 4,160,402 |
8 | 2012-10-26 | Autorizovaná rozprava | 156 | Paška, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Paška | predseda NR SR | Hlasujeme o bodoch 1 až 6, odporúčanie je schváliť. (Hlasovanie.) 131 prítomných, 119 bolo za, 12 sa zdržalo. Tieto body sme schválili. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 3,943,359 |
21 | 2004-01-22 | Autorizovaná rozprava | 17 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | I. Belohorská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Veľmi ma mrzí, že aj kolega Ondriaš, aj pani poslankyňa Bollová nepočúvali moje vystúpenie tak, ako zvyknem počúvať ja ich, keď chcem reagovať. Nepovedala som, že Česko-Slovensko vyzbrojovalo Irak. Ja som povedala, že Česko-Slovensko bolo jeden z najväčších výrobcov a exportérov spolu s Talianmi na svete v nášľapných mínach a že je našou cťou, že práve máme takúto jednotku, ktorá vlastne svet týchto mín zbavuje. Takže poprosím vás, aby ste si opravili. A potom označovať ma za klamára nie je korektné. A, pani poslankyňa Bollová, znovu nebolo by dobré vytŕhať, že súhlasím s vami a nesúhlasím. Ja som práve v tom ohľade nesúhlasila s vami, aby sa dnes neotváral dôvod. A ja si veľmi dobre pamätám, ako som vystúpila, keď išlo o vyslanie tejto jednotky, a pozrite si to. My sme nevysielali jednotku do Iraku, my sme vysielali jednotku do Kuvajtu a protichemická jednotka chránila predovšetkým civilné obyvateľstvo, ako aj všetkých vojakov na obidvoch stranách. Ešte k pánu poslancovi Ondriašovi. Nepovedala som, že nás požiadala iracká vláda, ja som povedala, že verím, že budúca iracká vláda požiada túto jednotku, aby čo najdlhšie pôsobila na ich území. Lebo znovu opakujem, aj v bývalej Juhoslávii ešte aj dnes míny zabíjajú nevinné obete. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,147,670 |
42 | 2014-11-08 | Autorizovaná rozprava | 19 | Poliačik, Martin, poslanec NR SR | Martin | Poliačik | poslanec NR SR | Pán premiér Fico, budete sa diviť, ale my medzi ľudí chodíme. Ja napríklad som tento týždeň bol v Trenčíne. Rozprával som sa s ľuďmi z tamojšej nemocnice, kde firma Medical Group tiež zasiahla jedným zo svojich chápadielok. Máme tam tiež zmluvu na jedno cétečko, šesť ultrazvukov, tie ultrazvuky sú minimálne jedenkrát predražené. A podobné rozhovory ako tie, ktoré som ja mal v Trenčíne tento týždeň, prebiehajú po celom Slovensku. Ľudia v nemocniciach toho už majú plné zuby a tá mapa sa kreslí. A ja verím tomu, že preto bola zvolaná táto schôdza dnes, lebo sa bojíte každého jedného nového dňa, lebo tá mapa sa kreslí, tie prípady vyliezajú, ľudia sa prestávajú báť. A keď sa pýtate, čo nám hovoria na uliciach, keď sa s nimi rozprávame, tak hovoria, už toho Fica konečne odvolajte, lebo my tu prestávame vládať žiť, lebo slušný človek sa tu nevie domôcť práva, lebo slušný človek tu nemôže podnikať, lebo je škrtený na každom rohu, a slušný človek z tejto krajiny každú chvíľu musí odísť. Tak ak sa pýtate, čo nám hovoria ľudia na uliciach, tak toto je odkaz pre vás. | [] | 3,917,485 |
3 | 2012-06-21 | Autorizovaná rozprava | 107 | Lipšic, Daniel, poslanec NR SR | Daniel | Lipšic | poslanec NR SR | Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia. Dovoľte mi pár poznámok k navrhovanému trvalému eurovalu, ale potom aj návrh jedného uznesenia, ktoré odovzdám pánovi spravodajcovi. Slovenská politická scéna je rozdelená na také dve hlavné skupiny s nejakými variáciami. Jedna je a priori proti akejkoľvek pomoci v rámci eurozóny a druhá je za akúkoľvek pomoc, ktorú si dohodnú väčšie krajiny, v princípe len sa pridáme, bez nejakých ďalších podmienok. Myslím si, že by sme sa zhodli na tom, že kľúčový návod rozhodovania je, aký je slovenský záujem a záujem slovenskej ekonomiky a občanov. Záujem slovenskej ekonomiky je, aby eurozóna fungovala, to znamená, aby nekrachovali štáty, ktoré sú v problémoch, lebo to zasiahne aj Slovensko. Ale slovenský záujem je aj to, aby peniaze, ktoré investujeme do eurovalu, ktorý je vlastne bankou, sa nám vrátili. Nejde o malé peniaze. Ide o 4 tis. eur na každú štvorčlennú rodinu, čiže ide o takú sumu, o ktorej možno tento parlament ešte nerozhodoval. A myslím si, že nie je fér od našich občanov, krajiny, ktorá má asi s Estónskom najnižšiu životnú úroveň v eurozóne, je najchudobnejšou v eurozóne, vyžadovať, aby sme požičiavali peniaze v situácii, keď nemáme garantované, že sa vrátia. Požičajme, ak to je potrebné, je to aj náš záujem, ale len za podmienky garancie. Za podmienky zábezpeky. Aby naši občania boli uistení o tom, že peniaze, ktoré de facto z ich daní pôjdu do iných krajín, nám budú vrátené. Už tu bolo viackrát spomínané, že by bolo vhodné v zákone upraviť, aj keď to nepredpokladám, aby o pôžičkách, respektíve o navyšovaní základného imania rozhodoval parlament, ako to je v Rakúsku, v Nemecku, v iných krajinách, ale k tomu sa budú vyjadrovať kolegovia pri návrhu samotného zákona. Preto by som chcel predložiť uznesenie, ktorým Národná rada vyzýva vládu Slovenskej republiky, aby v súvislosti so Zmluvou o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu, EMS, zabezpečila, že každé splatenie a úhrada i časti upísaného imania EMS zo strany Slovenskej republiky budú podmienené poskytnutím primeraných zábezpek Slovenskej republike zo strany prijímateľa finančnej pomoci. Tak ako si Fínsko vymohlo zábezpeky v minulosti, myslím si, že Slovensko, ak by malo silu vyjednávať si pozíciu, si ich môže vymôcť ako najchudobnejší štát eurozóny, alebo jeden z dvoch najchudobnejších štátov pre prípad EMS. Nie je to žiadna dráma, slovenský podiel predstavuje 0,824 percent imania EMS a musím povedať, že pred dvanástimi rokmi Slovensko bez pomoci nejakých eurovalov ozdravilo svoj bankový sektor sumou viac ako 100 mld. korún, teda 3,3 mld. eur, pričom táto expozícia nie je vôbec v EMS zohľadňovaná a v zásade znevýhodňuje pozíciu Slovenskej republiky. Slovenská republika obozretnou, zodpovednou, fiškálnou politikou dosiahla aj stav, že z pohľadu výšky dôchodkov, príjmov i životnej úrovne patrí medzi najchudobnejšie regióny eurozóny. Proste, nežili sme až tak na dlh. Je preto absolútne neprijateľné, aby z prostriedkov súčasných i budúcich skromných príjmov prispievala bez náležitej kompenzácie a záruk na niekoľkonásobne vyššie príjmy v bohatších krajinách. Takto podľa mojej mienky solidarita nevyzerá. Zmluva o EMS teda znamená v tomto znení, že občania Slovenskej republiky ako jedného z najchudobnejších štátov eurozóny požičajú sumu 5,8 mld. eur, prípadne i viac. A dobrovoľne sa vzdajú rozhodovania o nakladaní s týmito prostriedkami bez možnosti akéhokoľvek postihu, čo zaručuje zmluva tým, že poskytuje veľmi široké imunity, ale aj kompetencie členom správnej rady EMS. Ak ktorýkoľvek z našich občanov príde do banky si požičať hypotekárny úver, nikomu z nás, alebo málokomu teda, minimálne, banka požičia bez zábezpeky. Nevidím dôvod na to, aby sme my požičiavali bez zábezpeky krajinám, kde vrátenie tejto finančnej pomoci je viac ako otázne. Dovolím si teraz predložiť uznesenie, ako som ho prečítal, text uznesenia Národnej rady pánovi spravodajcovi. A na záver len zopakujem, čo som povedal. Nie sme apriórne proti pomoci, pokiaľ to pomôže Slovensku, ale tak, aby naši občania mali garanciu, že pomoc, ktorá pôjde z ich peňazí výrazne bohatším krajinám, im raz bude vrátená. To považujem za kľúčové, lebo to je spravodlivé. Ďakujem veľmi pekne. | [] | 3,916,800 |
28 | 2021-05-06 | Autorizovaná rozprava | 223 | Kollár, Boris, predseda NR SR | Boris | Kollár | predseda NR SR | Ďakujem. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní hlasovaním o bode 13. schváleného programu, ktorým je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov (tlač 361). Spoločným spravodajcom je člen ústavnoprávneho výboru poslanec Ondrej Dostál, prosím ho, aby uvádzal hlasovania. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 231/2019 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov , tlač 361.) | [
"(tlač 361)",
"(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 231/2019 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení ne... | 3,924,879 |
40 | 2021-09-24 | Autorizovaná rozprava | 137 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Ďakujeme, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2011 o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 467/2002 o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 663, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 693. Dávam slovo pani poslankyni Jarmile Halgašovej, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedla. (Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení neskorších predpisov , tlač 663.) | [
"(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení neskorších pr... | 4,216,851 |
40 | 2021-09-21 | Autorizovaná rozprava | 232 | Šebová, Zuzana, poslankyňa NR SR | Zuzana | Šebová | poslankyňa NR SR | Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, o tom, čo má upraviť návrh novely, som už hovorila dosť obsažne v prvom čítaní. Teraz by som chcela povedať pár slov z pohľadu rodiny, do ktorej sa dieťa so zdravotným postihnutím narodí. Začnem asi tým, že narodenie vlastného dieťaťa je asi pre každého rodiča ten najkrajší moment v živote. Narodením dieťaťa so zdravotným postihnutím sa ale rodina stáva odlišnou od iných rodín. Radosť vystrieda strach, obavy a smútok. A začína boj. Každodenný a doživotný. Keď sa dieťa narodí a diagnostikujú mu určité postihnutie, je dôležité, aby rodina cítila určitú oporu, pomoc, lebo rodina sa musí vyrovnať s faktom, že ich dieťa je iné. Mnoho rodičov sa s týmto faktom zmieri a snaží sa dať dieťaťu všetko, čo je v ich silách. No mnoho rodičov sa s tým nevie vyrovnať a svoje dieťa zveria do ústavnej starostlivosti. Tam dieťaťu nikdy nebude poskytnuté to, čo by mu mohli dať rodičia. A to je hlavne láska. Veľkým problémom pre rodiny s postihnutým dieťaťom je to, že sa cítia izolovaní a osamotení. Postihnutie je obrovskou záťažou a problémom pre rodičov. V škole sa môžete vyučiť za krajčírov, kuchárov či vyštudovať právo alebo strojárstvo. Nikde sa však nedá naučiť, ako byť rodičom postihnutého dieťaťa. Rodičia majú teda zákonité obavy z toho, či to zvládnu a ako to zvládnu. Bez ohľadu na závažnosť postihnutia každý rodič to prežíva a niečo v rodičovi umiera. Rodičia postihnutých detí často riešia to, čo je najlepšie pre rodinu ako celok, finančný príjem, zamestnanie, sociálne výhody a ako sa začleniť späť do spoločnosti. Rodičia si tak vlastne hľadajú cestu, ako sa vyrovnať s postihnutím dieťaťa. Je to však najmä o tom, vyrovnať sa s bolesťou a s pocitmi s tým spojenými. Je nutné takúto rodinu podporovať nielen ekonomicky, ale predovšetkým jej poskytnúť odbornú lekársku a metodickú pomoc i psychologický servis smerovaný ako k dieťaťu samotnému, tak i k jeho rodičom, pretože starostlivosť o takéto dieťa predstavuje vysokú mieru psychickej, fyzickej záťaže i stresov, ktoré môžu narušiť nielen osobnosť rodičov, ale aj samotnú stabilitu rodiny. Rodina, ak ostane úplná, stráca jeden príjem. Ak ostane rodič sám, stráca príjem úplne a ostáva mu požiadať iba štát o pomoc. Nedostatok zariadení sociálnych služieb brzdí možnosti pracovať minimálne jednému z rodičov. Tam potom ruka v ruke, pochopiteľne, prichádza beznádej a frustrácia. Starostlivosť je náročná, vyčerpávajúca a nekonečná. Každý rodič miluje svoje dieťa. A nezáleží na tom, aké je. Spoločnosť sa ale nemôže spoľahnúť na to, že rodič sa postará a zvládne to sám bez pomoci. Mám za to, že štát by mal v maximálnej miere podávať pomocnú ruku rodičom, ktorí sa starajú o deti a dospelých s hendikepom. Zo skúseností ale viem, že sa boria s problémami a majú pocit, že sú v tom úplne sami. Vážení kolegovia, verím, že návrh zákona podporia všetci poslanci a urobíme tak aspoň malý krok k zlepšeniu životných situácií takýchto rodín. Nech vedia, že spoločnosť na nich nezabudla. Ďakujem pekne. | [] | 3,908,081 |
26 | 2018-02-14 | Autorizovaná rozprava | 39 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Pán poslanec Klus. | [] | 4,054,612 |
4 | 2006-09-06 | Autorizovaná rozprava | 66 | M. Číž, podpredseda NR SR: | M | Číž | podpredseda NR SR | (Hlasovanie.) Vážené kolegyne, kolegovia, teda ruším toto hlasovanie a opätovne prosím, aby sme hlasovali, alebo vytiahneme všetci kartu a vložíme ju naspäť. (Hlasovanie.) Vážené kolegyne, kolegovia, prítomných 140 poslancov, za návrh hlasovalo 36 poslancov, proti hlasoval 1 poslanec, zdržalo sa 102 poslancov, nehlasoval 1 poslanec. Konštatujem, že predložený návrh zákona do druhého čítania sme neschválili. Dobre, vážené kolegyne, kolegovia, pokračujeme v hlasovaní v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov . Spravodajcom je člen výboru pre sociálne veci a bývanie Róbert Madej. Prosím ho, aby uviedol hlasovanie. | [
"(Hlasovanie.)",
"(Hlasovanie.)"
] | 4,179,218 |
33 | 2018-06-21 | Autorizovaná rozprava | 207 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pánovi poslancovi Beluskému. Nech sa páči. | [] | 3,996,380 |
27 | 2008-09-17 | Autorizovaná rozprava | 165 | M. Hort, podpredseda NR SR: | M | Hort | podpredseda NR SR | A teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhovaný gestorský výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie, poslankyni Ľubici Roškovej, nech sa páči, aby uviedla úvodnú spravodajskú informáciu. | [] | 4,029,726 |
6 | 2006-12-12 | Autorizovaná rozprava | 367 | B. Sániová, poslankyňa: | B | Sániová | poslankyňa | Najprv budeme hlasovať o procedurálnych návrhoch v takom poradí, ako boli prednesené. Prvý procedurálny návrh podal pán poslanec Pataky, aby bol návrh novely zákona vrátený na prepracovanie. | [] | 4,047,395 |
38 | 2018-12-05 | Autorizovaná rozprava | 372 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslankyni Silvii Shahzad. | [] | 3,892,025 |
83 | 2023-02-02 | Autorizovaná rozprava | 407 | Vašečka, Richard, poslanec NR SR | Richard | Vašečka | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Ja chcem dve poznámky a potom sa budem hlásiť do rozpravy, aby som reagoval rozsiahlejšie. Prvá vec, chcem poďakovať pánovi poslancovi jednak za jeho vystúpenie, za tie fakty, ktoré uviedol a ktoré evidentne súvisia a sú podporné pre prijatie tohto zákona. Chcem mu takisto poďakovať za to, že sme sa vedeli dohodnúť na jednom návrhu, čo pokladám za veľmi konštruktívne, aj tak, aj taký dobrý príklad pre Národnú radu. A druhá reakcia. Áno, v politike sú možné aj viaceré prístupy. Jeden je taký teda, že naozaj povýšim to individuálne, subjektívne naozaj brané v tom najlepšom úmysle a teda budem hlasovať za to, čo ja osobne pokladám v danej chvíli za najlepšie. A potom je druhý, druhá možnosť, že idem presadzovať a naozaj chcem nielen predložiť, ale aj presadiť to, čo mám na srdci, to, čo pokladám za správne a robím to po dohodách. Preto som aj v úvodnom slove povedal, že tento návrh zákona je korektný. Dohodli sme sa aj s pánom spolupredkladateľom, za čo mu ešte raz veľmi pekne ďakujem, za tú dohodu, ale takisto sme sa dohodli aj s našimi koaličnými partnermi a tento zákon prechádza, prechádza v takom zmysle, alebo prichádza v takom zmysle, že nikto proti nemu nenamieta, nevetuje ho. Keď sme nehlasovali v prvej časti volebného obdobia v roku 2020, ako spomínal pán poslanec, za ten návrh zákona, týkajúci sa nedele, tak som napísal blok, ktorý znel, že: „Voľnú nedeľu presadíme, ale vládu nepovalíme." A ak som člen koalície, ak som člen vlády, tak budem rešpektovať svojich partnerov, ale takisto sa nevzdám svojho presvedčenia, to, čo je dobré. Takže teraz je ten čas. Som veľmi rád, že je to tu a skúsme to spoločne presadiť. Ďakujem. | [] | 4,052,070 |
21 | 2017-10-12 | Autorizovaná rozprava | 106 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 139 poslancov, za 105, proti 14, 20 sa zdržali hlasovania. Návrh bol schválený. Pán poslanec Goga, nech sa páči, uveďte hlasovanie v treťom čítaní o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohodou o zriadení Európskeho laboratória molekulárnej biológie (tlač 635). (Hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o zriadení Európskeho laboratória molekulárnej biológie , tlač 635.) | [
"(Hlasovanie.)",
"(tlač 635)",
"(Hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o zriadení Európskeho laboratória molekulárnej biológie , tlač 635.)"
] | 3,970,947 |
9 | 2010-12-14 | Autorizovaná rozprava | 130 | Sulík, Richard, predseda NR SR | Richard | Sulík | predseda NR SR | Prosím, hlasujte teraz o odvolaní menovaných členov. (Hlasovanie.) Prítomných 144 poslancov, hlasovalo za 79, proti 57, zdržalo sa 6, nehlasovali 2. Konštatujem, že Národná rada odvolala predsedu, podpredsedu a členov Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,148,671 |
48 | 2021-10-20 | Autorizovaná rozprava | 428 | Vašečka, Richard, poslanec NR SR | Richard | Vašečka | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Skúsim takto, nie cez faktickú. Možno to budú tri minútky. Ďakujem pekne za vystúpenie pána podpredsedu školského výboru pána poslanca Habánika. Tie otázky sú úplne legitímne. No, poviem to takto. To, že sme rokovali o týchto veciach so ZMOS-om, zástupca Únie miest sa nemohol dostaviť vtedy, ale oslovili sme ho a takisto som, sme komunikovali, ja som tak po osobnej línii aj so zástupcami županov. Minimálne s dvoma županmi sme hovorili, tak, samozrejme, ako som spomenul, že väčšine sam... alebo mnohým samosprávam to vyhovuje, aby to zostalo tak, ako je to teraz. A čo sa týka tých rozpočtov, poviem k tomu jednu poznámku len. Vlastne predsedníčka alebo riaditeľka Asociácie súkromných škôl tanečné kon... súkromné tanečné konzervatórium v meste Liptovský Hrádok, kde je primátorom pán Tréger, ktorý je predseda ZMOS-u, ona hovorila, že s pánom Trégerom nemajú absolútne žiaden problém, všetko financovanie O. K. Lenže, bohužiaľ, nie všetci postupujú tak ako v Liptovskom Hrádku, a preto teda je navrhovaná zmena. Samozrejme, ako reprezentanti ZMOS-u, tak zastávajú záujmy obcí. A ja tu práve vidím ten problém, že ono to vyzerá možno ako keby, ako spor, ale ja verím tomu, že primátori a starostovia to nerobia preto, že chcú niekomu poškodiť, ale preto, že často majú napäté rozpočty z rôznych dôvodov, hej. Samozrejme, korona je jeden z nich, ale môže to byť aj prevzatie plne po nehospodárnom riadení po predchádzajúcej nejakej samospráve, predstaviteľov samosprávy v minulých volebných obdobiach. Takže kde ma... keď majú niekde možnosť nejaké finančné prostriedky pre rozvoj tej obce, toho mesta využiť, tak to využijú. Toto vlastne akoby odstraňuje také to nerovné postavenie alebo keby také podriadené postavenie v tejto jednej konkrétnej veci, lebo vlastne prakticky to vzniklo tak, že zriaďovatelia alebo predstavitelia tých neštátnych škôl boli v tých, v tejto veci, ktorá bola, vlastne bola navyše dotácia podriadených zriaďovateľom tých štátnych škôl. Toto chceme odstrániť. O svojich školách, keď to tak poviem, tak vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti ďalej budú rozhodovať samosprávy prijatím VZN-ka, ale s inými zriaďovateľmi budú uzatvárať tú zmluvu. Zmluva je stanovená, jej návrh je priamo súčasťou návrhu zákona, teda ako má vyzerať presne, aby neboli pochybnosti. To sme, to sme tam riešili a, samozrejme, je to zákonná povinnosť, za ktorou nasleduje sankcia, podobne ako keby, napríklad ja som sa na to priamo tiež pýtal, mňa napadlo, čo ak niekto nebude chcieť podpísať zmluvu, no tak podobne, ako keby nechcel prijať v rámci VZN-ka tú povinnosť napríklad dať tých 88 %. To je, to sme na tom istom. Tá zmluva má jednu zásadnú výhodu, ak ju podpíšete, je dvojstranná a nemôžu byť jednostranne vypovedaná, kdežto VZN-ko sa mohlo aj viackrát počas roka zmeniť nejakým, nejaké rozpočtové opatrenia. Čiže bola tam istá, istá forma neistoty pre tie, pre tie financie. Pozriem ešte, som si robil poznámky, aha, ten termín. Je tam prechodné obdobie vzhľadom nato, že účinnosť je od 1. januára 2022, tak je za normálnych okolností, keď ten zákon bude platiť ďalej, bude vždy povinnosť do 31. decembra túto zmluvu uzatvoriť. Tento rok to bude do 31. januára s tým, že keď to tak poviem, že v Liptovskom Hrádku nebudú mať problém, lebo dávali v plnej výške, a tam, kde, to tak nazvem, možno to znie tak zle, že, že brali z tých peňazí, no tak budú musieť opraviť rozpočet, hej. Ak, ak sa to tak stane, predpokladám, že ak ten zákon prijmeme, tak to bude niekedy začiatkom decembra, takže ešte na tie korekcie, na tie korekcie bude čas. Celkovo bude rok 2022 prechodný a tie počty, nápočty žiakov s tým posunom veku z 15 na 25, teda vyrovnaním toho veku, ako je to u štátnych zariadení, ako ZUŠ-ky alebo jazykovky, tak sa bude počítať s tým, čo sa napočítalo k 15. septembru tohto roka. Čiže 2022 bude vychádzať z toho a až potom od ďalšieho školského a rozpočtovo kalendárneho roka, čiže od 1. 1. 2023 sa budú rátať tie počty už s tými posunutými vekmi. Posledná vec, ktorú by som povedal, že, že má to negatívny vplyv. No negatívny vplyv to má v tom slova zmysle, že tam, kde, tam, kde tie, v tých rozpočtoch sa teda tie prostriedky, ktoré boli pridelené na vzdelávanie a na konkrétne deti, ktoré chodia na tie neštátne školy, tak sa jednoducho tam vrátia. Čiže áno, v tomto slova zmysle, že tam, kde bolo z tých rozpočtov brané, to bude mať negatívny vplyv, tam kde to bolo vyrovnané, tak to negatívny vplyv nebude mať. Čiže to, čo som vedel, čo som zachytil, tak to sú moje odpovede. Ďakujem. | [] | 3,899,977 |
32 | 2021-06-17 | Autorizovaná rozprava | 318 | Milanová, Natália, ministerka kultúry SR | Natália | Milanová | ministerka kultúry SR | Ďakujem veľmi pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Milé kolegyne, kolegovia, predkladám v druhom čítaní návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 207/2009 Z. z. o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a o doplnení zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy (zaznievanie gongu) v colníctve. Skúsim v skratke... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) | [
"(zaznievanie gongu)",
"(Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)"
] | 3,981,943 |
54 | 2015-10-01 | Autorizovaná rozprava | 83 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | Hlasujme o bode 7 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. (Hlasovanie.) Prítomných 137 poslancov, za hlasovalo 77, zdržalo sa 60 poslancov. Tento bod sme schválili. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 3,879,303 |
23 | 2017-12-08 | Autorizovaná rozprava | 49 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Pán poslanec Lukáč. | [] | 4,202,352 |
12 | 2017-02-08 | Autorizovaná rozprava | 24 | Gaborčáková, Soňa, poslankyňa NR SR | Soňa | Gaborčáková | poslankyňa NR SR | Ďakujem za slovo. Aj keď som teda zástancom nedieľ, aby sme mali všetci taký pokoj a kľud, ako hovoril aj pán Vašečka, chcem aj z tohto miesta povedať, že naozaj 1/4 ľudí ak pracuje v nedeľu, je to pre krajinu nie veľmi dobrý indikátor toho, že rodina ako taká prežije. Druhá vec. Stimuly, ktoré sa vedú, sa vedú do priemyselnej výroby a už teraz vieme, že je tam nepretržitá prevádzka a práve v tých nedeliach tí otcovia odchádzajú, mamy do obchodu. Čiže následne tie rodiny nemajú priestor na to, aby žili spoločne, debatovali o veciach spoločne. A tretiu vec, ktorú chcem povedať, že niekedy bolo zvykom, že v nedeľu sa ľudia navštevovali. Každým rokom, ja budem mať o chvíľu 40 rokov, ja vnímam, že aj tento priestor sa vždy zužuje. Niekedy sme navštevovali starých rodičov. Teraz by sme mali aspoň rodičov, ale už aj to sa stráca. Nedeľa okrem toho pre veriacich by nemala byť len účasť na bohoslužbe, ale aj tým, že nás navštívia, starých, chorých a ľudí, ktorých sa cítia už neužitoční v dnešnej dobe. A toto je aj etický pohľad ľudí, ktorí možno nie sú veriaci, aby navštívili toho svojho rodiča alebo starého rodiča, alebo možno susedu, ktorá je už sama, vdova a teda naozaj sa cíti úplne sama, na samom dne a neužitočná a proste všetci okolo nej behajú a nemá sa jej kto ani pozdraviť. Možno to je priestor na to, aby sme začali vnímať tú nedeľu, ako veriaci, tak aj neveriaci. A možno aj tie vzťahy a tie hodnoty a možno ten extrémizmus a všetko, čo tu rastie, je výsledkom toho, že si nevšímame jeden druhého. Starých ľudí si nevážime, vlastných rodičov, starých rodičov. Je možné vidieť hlbokú históriu a tradíciu slovenského národa. A potom sa divíme, že naše deti poznajú len počítače a nepoznajú, ako má fungovať rodina a potom sa zháňajú rôzni klinickí psychológovia, aby ich z toho vyňali a pritom si nedokáže ani otec sadnúť so synom, ani matka s dcérou. Takže naozaj chcem povedať, že jedna štvrtina je smutné číslo, ak toľko ľudí v našom štáte musí pracovať a ak som sa pozerala dobre na krajiny Európy, tak naozaj už vo vyspelých krajinách je to úplne ináč. Rozdiel je v Rusku, kde je to všetko neobmedzené, 24 hodín otvorené obchody, alebo v Čiernej Hore a myslím, že tam naše mysle, naše srdcia by teda nemali smerovať a mali by sme sa všetci zamyslieť nad tým, ako ďalej a preto vás prosím o podporu nášho návrhu zákona, ktorý je naozaj kompromisom možno aj etiky, aj teda možno toho kresťanského pohľadu na veci. Ďakujem. | [] | 3,947,149 |
20 | 2003-12-03 | Autorizovaná rozprava | 109 | B. Bugár, predseda NR SR: | B | Bugár | predseda NR SR | (Prerušenie rokovania o 10.15 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 11.03 hodine.) | [
"(Prerušenie rokovania o 10.15 hodine.)",
"(Pokračovanie rokovania o 11.03 hodine.)"
] | 3,958,756 |
18 | 2017-06-16 | Autorizovaná rozprava | 124 | Mazurek, Milan, poslanec NR SR | Milan | Mazurek | poslanec NR SR | Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, veľa vás tu nie je, ale dovoľte mi, aby som uviedol návrh z dielne poslancov Mariana Kotlebu, Stanislava Drobného, Jána Kecskésa, Martina Kotlebu a Milana Mazureka s cieľom, na rokovanie Národnej rady. S cieľom upevňovania demokratických princípov a tradícií na Slovensku prichádzame s návrhom ústavného zákona, ktorý prehĺbi demokratický systém štátneho zriadenia. Každý demokratický štát totiž musí disponovať legislatívnym prostredím, využitím ktorého dochádza k naplneniu skutočnej idey demokracie a nielen jej iluzórnej formy. Občania Slovenskej republiky čoraz viac pochybujú o reálnosti demokratického zriadenia v našom štáte. Pochybnosti vyplývajú zo série neúspešných všeľudových hlasovaní, teda nefunkčného systému referenda na Slovensku v spojitosti s chýbajúcim imperatívnym mandátom volených zástupcov. Súčasná legislatíva upravujúca demokratické inštitúty je nastavená spôsobom neumožňujúcim ich reálne využitie. Práve preto si tento legislatívny návrh dáva za cieľ zefektívniť inštitút referenda a presunúť tak moc v štáte do rúk jeho občanov. Kvórum minimálnej účasti oprávnených voličov stanovené na 50 % zo všetkých oprávnených voličov je nastavené spôsobom, ktorý odrádza občanov zúčastňovať sa referenda. Tým sa referendum samotné stáva takmer nerealizovateľným. Nedemokratickým politikom ignorujúcim potreby a názory svojho národa sa tak na Slovensku vytvoril ideálny systém, kedy sa demokracia stáva len iluzórnou a skutočné rozhodovacie právomoci nad osudom miliónov ľudí ostávajú v rukách malej skupiny, v mnohých prípadoch nedisponujúcej žiadnym demokraticky získaným mandátom. Zníženie minimálneho kvóra z 50 % všetkých oprávnených voličov na polovicu z účasti na referende v bezprostredne predchádzajúcich voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky považujeme za skutočne objektívny a legitímne stanovený počet voličov potrebný na rozhodovanie o závažných politických otázkach v našom štáte. Keďže je voličská účasť na voľbách do Národnej rady najvyššia spomedzi všetkých volieb, predstavujú tieto voľby najobjektívnejší ukazovateľ politickej angažovanosti občanov Slovenskej republiky. Referendum je však pri súčasnej legislatíve z postavenia radových občanov nerealizovateľným inštitútom. Je potrebné v rámci snahy o zlepšenie úrovne demokracie znížiť aj minimálny počet podpisov slovenských občanov, ktorý je nutný na samotné vyhlásenie referenda. V návrhu zákona je preto znížený minimálny počet podpisov od občanov z 350-tisíc po novom na 250-tisíc, čím sa samotný inštitút referenda výrazným spôsobom priblíži k skutočne demokratickým štátom, kde je referendum bežnou súčasťou fungovania štátu. Vzhľadom na navrhované úpravy, ktoré v konečnom dôsledku docielia výrazný posun k reálne funkčnému inštitútu referenda, je však potrebné zaviesť v ústave nové ochranné prvky s cieľom zabrániť rôznym iredentistickým snahám zo strany protislovensky naladených jednotlivcov, ale aj celých hnutí. Preto navrhujeme rozšíriť okruh tém, pri ktorých je referendum neumožnené, o otázku zmeny štátnych hraníc, postavenie orgánov štátnej moci, jednotnosť a nedeliteľnosť územia Slovenskej republiky. Sme presvedčení, že práve týmito legislatívnymi úpravami docielime posun Slovenska smerom k väčšej demokracii, k všeobecnej slobode a k skutočnej vláde ľudu, ktorá je dnes len iluzórnym javom. Rovnako však pomôžeme obmedziť extrémizmus štandardných politikov, prejavujúci sa v bezbrehom rozkrádaní štátneho majetku, ignorovaní vôle občanov a potlačovaní ich práv. Ďakujem a týmto sa hlásim do rozpravy ako prvý. | [] | 4,175,210 |
Subsets and Splits
No community queries yet
The top public SQL queries from the community will appear here once available.