session_num int64 1 104 ⌀ | snapshot date32 | session_name stringclasses 5
values | segment_num int64 1 1.44k | speaker stringlengths 6 170 | first_name stringclasses 241
values | last_name stringclasses 744
values | role stringclasses 287
values | transcript stringlengths 2 108k | transcriber_notes listlengths 0 342 | id int64 3.87M 4.23M |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
10 | 2020-07-23 | Autorizovaná rozprava | 298 | Pellegrini, Peter, podpredseda NR SR | Peter | Pellegrini | podpredseda NR SR | Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa. (Potlesk.) Pán minister chce reagovať. Nech sa páči, dajte mu dve minúty. | [
"(Potlesk.)"
] | 3,973,030 |
38 | 2018-12-05 | Autorizovaná rozprava | 124 | Jančula, Tibor, poslanec NR SR | Tibor | Jančula | poslanec NR SR | Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. | [] | 3,891,777 |
17 | 2017-05-18 | Autorizovaná rozprava | 167 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Pani poslankyňa bola jediná, ktorá bola prihlásená do bodu písomné odpovede členov vlády na interpelácie, takže budeme, uzatváram teda, samozrejme, tento bod a potom hlasovať budeme aj s ostatnými bodmi naraz. Teraz otváram bod interpelácie poslancov . Chcem vám dať do pozornosti § 129 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, ktorý upravuje charakter tohto ústavného inštitútu, to znamená, že aby ste mali na očiach, že treba odovzdať aj písomne interpelácie, nestačí len tu prečítať. Písomne sa prihlásil do tohto bodu dvaja páni poslanci, pán poslanec Sopko a pán poslanec Klus. Ešte sa pýtam, či je záujem sa prihlásiť do bodu interpelácie. Ešte ďalší dvaja, pani poslankyňa Gaborčáková a pán poslanec Pčolinský. Takže nech sa páči, najprv pán poslanec Sopko, nech sa páči. Potom bude nasledovať pán poslanec Klus a ďalší dvaja. | [] | 3,953,959 |
60 | 2022-03-16 | Autorizovaná rozprava | 98 | Kollár, Boris, predseda NR SR | Boris | Kollár | predseda NR SR | Prosím, prezentujme sa a hlasujeme. (Hlasovanie.) Prítomných 132 poslancov, za 111, proti 20, zdržalo sa, zdržal sa 1. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce. Pokračujeme hlasovaním o bode 6 schváleného programu, ktorým je druhé čítanie o vládnom návrhu novely, vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 zbierky zákonov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, tlač 835. Spoločným spravodajcom je člen výboru pre sociálne veci pán poslanec Ján Kerekréti. Prosím ho, aby uvádzal hlasovanie. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 835.) | [
"(Hlasovanie.)",
"(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 835.)"
] | 4,044,336 |
7 | 2010-10-12 | Autorizovaná rozprava | 89 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja, končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Pani poslankyňa Vaľová. | [] | 3,872,381 |
78 | 2022-12-05 | Autorizovaná rozprava | 87 | Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR | Peter | Pčolinský | podpredseda NR SR | S ďalšou faktickou pán poslanec Suja. | [] | 4,089,546 |
58 | 2015-12-01 | Autorizovaná rozprava | 86 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | Pán poslanec má námietku. Hlasujeme o námietke pána poslanca, ktorý nesúhlasí s názorom aj legislatívneho odboru Národnej rady. (Hlasovanie.) Prítomných 123 poslancov, za hlasovalo 46, proti bolo 73, zdržali sa 2, nehlasovali 2. Nevyhoveli sme námietke pána poslanca. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 3,989,802 |
22 | 2011-09-08 | Autorizovaná rozprava | 169 | Hort, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Hort | podpredseda NR SR | Ďakujem. Štvrtou otázkou adresovanou členovi vlády je otázka od pána poslanca Richarda Rašiho, ktorý je v sále, je opäť adresovaná ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky Ivanovi Uhliarikovi. Otázka znie: „Aký je hospodársky výsledok za prvý polrok 2011 v Leteckej vojenskej nemocnici, a. s., a aký je predpoklad k 31. 12. 2011?“ Čiže prvý polrok 2011 a záver roka 2011. Pán minister, nech sa páči. | [] | 3,988,264 |
38 | 2018-12-05 | Autorizovaná rozprava | 353 | Baránik, Alojz, poslanec NR SR | Alojz | Baránik | poslanec NR SR | Videli sme názornú ukážku toho, o čom som hovoril, čo je podstatou tohto problému. Poľovníci, ktorí robia takéto veci, ktorým sa snaží tento návrh zákona zabrániť, majú konexie na najvyšších miestach, v Národnej rade. Ľudia, ktorí si vytvárali mentalitu pred tridsiatimi rokmi, ako bolo povedané, a majú ju v hlave zakonzervovanú, ľudia, ktorých nezaujíma nejaký širší svet, tí diktujú všetkým, že ako sa majú správať. A spoločnosť, chovanie spoločnosti je určované najnižším spoločným menovateľom – a to ste vy. To ste vy, ktorí rozhodujete o tom, že ako sa formujú spoločenské vzťahy. Preto sú na takej úrovni u nás, na akej sú. | [] | 3,892,006 |
6 | 2024-01-25 | Autorizovaná rozprava | 40 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | Ďakujeme pekne. Neni to procedurálny návrh. Pani poslankyňa Mesterová, procedurálny návrh, nech sa páči. | [] | 4,200,104 |
51 | 2015-05-26 | Autorizovaná rozprava | 199 | Hlina, Alojz, poslanec NR SR | Alojz | Hlina | poslanec NR SR | Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, na rozohriatie vidím tu aj právnické eso strany SMER, určite aj právnickej fakulty, verím, že to bude mimoriadne hodnotný príspevok, ktorý bude podľa mňa sa rozoberať aj na prípadne nejakých cvičeniach. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.) | [
"(Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)"
] | 3,923,232 |
1 | 2010-07-08 | Autorizovaná rozprava | 314 | Kvorka, Ján, poslanec NR SR | Ján | Kvorka | poslanec NR SR | Sľubujem. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,053,102 |
28 | 2021-05-13 | Autorizovaná rozprava | 174 | Susko, Boris, poslanec NR SR | Boris | Susko | poslanec NR SR | Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, ja sa ospravedlňujem, ale musím znova vystúpiť v treťom čítaní, pretože to, čo povedala pani poslankyňa Marcinková, nie je pravda. Ten návrh nemá legislatívno-technické chyby, ten návrh nespĺňal náležitosti na to, aby mohol byť predložený v druhom čítaní, a preto nebol predložený vôbec, teda musí sa považovať, že nebol predložený vôbec a nemožno ho ani vziať späť. Takže, pán predsedajúci, navrhujem, aby ste konštatovali, že ten návrh vôbec nebol predložený a nie, že ho vzala späť. Ďakujem. | [] | 4,138,648 |
16 | 2007-12-12 | Autorizovaná rozprava | 14 | M. Pado, poslanec: | M | Pado | poslanec | A ak, dámy a páni z koalície, nedôverujete tomu, čo hovorí opozícia, čo dennodenne vidno, tak prečítajte si aj v dnešnom denníku SME článok s názvom Otvoriť druhý pilier bolo chybou pre dlh. Je to článok, ktorý vychádza z analýza Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied a iste uznáte, že toto nie je inštitúcia, ktorá by bola opozičná. A to, čo tu bolo povedané pred chvíľkou jedno tvrdenie zo záveru tohto článku, pretože nemám dôvod to čítať celé a nemám záujem, zmeny treba robiť najmä v priebežnom systéme, povedal zástupca Slovenskej akadémie vied. Ďakujem pekne. | [] | 4,184,110 |
6 | 2016-06-16 | Rozprava | 225 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | S reakciami na faktické poznámky pani poslankyňa Jurinová. | [] | 3,980,056 |
28 | 2021-05-13 | Autorizovaná rozprava | 404 | Hatráková, Katarína, poslankyňa NR SR | Katarína | Hatráková | poslankyňa NR SR | Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, prosím, v prvom rade poďakovať pani kolegyni Hajšelovej za predloženie tohto návrhu zákona, lebo veď vieme, že ak je to zákon, ktorý chráni ľudské práva, nie je nikdy, alebo prichádza vždy v ten správny čas, čiže nemožno hľadať priestor, kedy by mal prísť. Nebudem sa vyjadrovať k právnej stránke návrhu, bolo tu povedané veľa aj dnes, aj už možno v médiách, ja tú tému vnímam predovšetkým ako psychológ, kde v rámci poradenského a terapeutického procesu prichádzam do kontaktu s ľuďmi, ktorí si touto skúsenosťou prešli. Ľudia, ktorí si touto skúsenosťou prešli ako nevinní, so všetkým, čo im to do života prinieslo, ako to ovplyvnilo ich vzťahy, ich duševné zdravie, ich fungovanie, ich osobnosť, ich vnímanie sveta. Špecificky v prípade kolúznej väzby, kde právna úprava umožňuje obmedzenie alebo úplné eliminovanie kontaktov obvinenej osoby s najbližšími príbuznými. Netreba asi príliš veľkú dávku empatie na to, aby bolo jasné, že už spomínaný výkon, spôsob výkonu, dĺžka väzby a neodôvodnené prieťahy vo väzobných veciach majú devastačné účinky na psychický a fyzický stav obvineného. O vplyve sociálnej deprivácie na osobnosť existuje mnoho štúdií. Všetky popisujú následky vo forme prežívania hlbokých negatívnych pocitov, strachu, smútku, hnevu až na hranici fyzickej bolesti. V kombinácii so spánkovou depriváciou, to je spánková nedostatočnosť alebo prerušovanie spánku, máme tak zarobené na nezvratné poškodenie osobnosti, pretože takýto chronický stav nepriaznivo ovplyvňuje mozog a kognitívne funkcie. Dokonca úmyselná deprivácia spánku sa používa celé storočia či už ako forma mučenia, alebo aj ako prostriedok výsluchu, kedy sa dokonca aj verilo, že je to spôsob, ako prísť k nejakému tenzu informácií. V histórii kriminalistiky a forenznej psychológie nájdeme obdobia, kedy sa spánková deprivácia označovala za vylepšenú vyšetrovaciu techniku. Nechcem tu ctené plénum obťažovať nejakými ďalšími odbornými faktami, môžeme potom o nich hovoriť neskôr, ak bude záujem, ale v tejto chvíli je dôležité zdôrazniť, že návrh zákona je dobrý preto, lebo prípady exponovaných osôb, a je smutné, že, žiaľ, až exponovaných osôb, poukázali práve na devastačné pôsobenie tejto formy väzby na duševné zdravie, a to sa nemusíme baviť o tom, že nevieme nič o tých neexponovaných, o tých neznámych ľuďoch, ktorí už nemali silu sa brániť ani bojovať za spravodlivosť. Nevieme o nich, pretože neboli predmetom záujmu médií, nemali prominentných advokátov. Netvrdím, že osoby si nezaslúžia trest, zaslúžia si spravodlivý trest, lenže, ako bolo spomínané, väzba nie je trest. Väzobné osoby, väzobne stíhané sú osoby, ktoré sú zatiaľ nevinné, a tieto osoby pre svoju subjektívnu nevinnosť pociťujú ťarchu každého dňa stráveného vo väzbe násobne ťažšie ako ľudia vo výkone väzby. Ale podmienky, v akých sú tieto osoby držané vo vyšetrovacej väzbe, by v 21. storočí mali byť dôstojné. Na pôde parlamentu civilizovanej a slobodnej krajiny táto veta znie naozaj zvláštne. Možno sme prekvapení, možno sme vedeli o tom, ako to funguje, len sme nemali čo urobiť. Možno sme to nevedeli, ale ak by sme aj náhodou patrili ku skupine, že nevieme, tak už spomínaný výbor CPT to kompetentným opakovane pripomenul, pri každej svojej návšteve krajín Rady Európy a Slovenska sa osobitne venuje podmienkam osôb vo väzbe. CPT v dvadsiatej šiestej správe v bode 52 konštatuje, že miera samovrážd obvinených pri vyšetrovacej väzbe je niekoľkonásobne vyššia ako u odsúdených. Je to tak preto, lebo neistota a ponižovanie, ktoré v situácii väzby ľudia prežívajú alebo v situácii toho obmedzenia slobody, vyvolávajú tak zahlcujúce pocity úzkosti, paniky, hlbokého smútku, ktorý spôsobuje depresiu a až existenciálne takú stratu zmyslu života. A subjektívne je toto prežívanie ešte náročnejšie ako prežívanie obmedzenia slobody vo výkone trestu, pretože tam k tvorbe toho obranného mechanizmu, aby to človek zvládol, do veľkej miery prispieva sociálny kontakt a prijatie tej situácie, že sa to tomu človeku stalo. To ľudia vo väzbe nemajú alebo tak to neprežívajú. Pripomeniem teda len, že vo vzťahu k Slovensku, výbor v dňoch 19. až 28. marca 2018, keď tu vykonal návštevu, konštatuje, citujem: „Vývoj počtu väznených osôb v Slovenskej republike ukazuje, že napriek modernej palete alternatívnych trestov a technických možnostiach jej kontroly formou elektronického monitorovania nedochádza k viditeľnejšej zmene indexu väzenskej populácie. Tento stav ovplyvňuje komplex viacerých faktorov a snahou Slovenskej republiky by preto malo byť na základe poznatkov aplikačnej praxe aj naďalej eliminovať hmotnoprávne a procesné prekážky ukladania alternatívnych trestov a posilňovať dôveru orgánov aplikujúcich právo v alternatívne tresty.“ A ďalej citát: „Väzenské zariadenia k bodu č. 32 CPT vyzýva slovenské orgány, aby pokračovali v snahe znížiť stav väzenskej populácie udržateľným spôsobom v súlade s príslušnými odporúčania Výboru ministrov Rady Európy. Slovenská republika rešpektuje odporúčania Výboru ministrov Rady Európy a vo vykonávacej časti trestného konania sa snaží o postupnú harmonizáciu vnútroštátnej správy, poprípade internej úpravy orgánov aplikujúcich právo s jednotlivými odporúčaniami,“ to je z roku 2018. Takže pre všetky tieto dôvody návrh zákona, pani kolegyňa, v prvom čítaní podporím. Ďakujem pekne. | [] | 4,138,878 |
49 | 2019-09-20 | Autorizovaná rozprava | 147 | Budaj, Ján, poslanec NR SR | Ján | Budaj | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Ako som už zmienil, téma bola diskutovaná pred týmto plénom, ale krvavé obete a aj historická, historický význam týchto udalostí ma nútia znovu pripomenúť, prečo sme povinní ctiť si obete augusta ´68. Pripomeňme si, že pozemný sled okupačných vojsk tvorilo, ktorí nás prepadli, tvorilo 30 divízií sovietskej Červenej armády, tri divízie poľskej armády, jedna motostrelecká divízia maďarskej, jeden bulharský motostrelecký pluk a zopár špecialistov z NDR, ktorí z dôvodu historických reminiscencií na okupáciu fašizmu sa trošku držali bokom. Tieto vojská, pokiaľ ide o krajiny Varšavskej zmluvy mimo Sovietskeho zväzu, sa vzdialili už do 4. novembra ´68. Sovietske vojská ale v počte 150-tisíc vojakov zostali ďalších 21 rokov, 22 vlastne, za dátum ich odchodu považujú rôzni ľudia rôzne dátumy, zhruba v júni ´91. Občas sa spomína, že keď opustil posledný dôstojník, generál, ktorý ale odišiel dosť dlho potom, ako boli nútené odísť vlaky s vojskom. Ja som z týchto rôznych prístupov vybral ten, ktorý hovorí, že týmto dňom, kedy Slovensko sa zbavilo nevítaných vojsk, ktoré sme sem nepozývali, bol 21. jún 1991. Navrhujem, aby aj tento okamih sme zapísali ako pamätný deň. V ´68. komunistické vedenie odmietalo vojenskú obranu a vyzývalo obyvateľstvo, aby znieslo okupáciu pasívne, prejavmi istého hrdého odporu, na druhej strane napriek týmto výzvam na mnohých miestach našej krajiny sa neozbrojení občania, často s holými rukami a vlastnými telami postavili proti tankom a postavili sa do cesty okupačným vojskám. Celkovo v týchto prvých dňoch pripravili okupačné jednotky o život najmenej 135 občanov Česka a Slovenska. Mimoriadne by sme si mali pripomínať, že najmenej 40 z nich pochádzalo, teda zahynulo na Slovensku alebo pochádzalo zo Slovenska. V zozname, ktorý je v dôvodovej správe pripojený, máte dlhý rad týchto mien, ktorých rodiny neboli nikdy odškodnené, ich mená boli komunistickým režimom odsúdené na zabudnutie a celá naša šanca nosiť hrdo hlavu a hlásiť sa k tej túžbe po slobode, ktorú títo ľudia prejavili, a ich odvahe, nastala u nás až po roku ´89. Je bizarným dôsledkom politického vývoja na Slovensku po roku ´89, ale musím povedať, že aj v Čechách, že tento dátum 21. august, ktorý rok čo rok elektrizoval obyvateľstvo, Štátna bezpečnosť rok, čo rok zatýkala disidentov, zažil som aj na vlastnej koži tieto preventívne pohovory alebo preventívne 48-hodinové zadržania. Štátna bezpečnosť a komunistická strana sa celých 21 rokov desila krvi, ktorá uľpela na rukách jednak sovietskych okupantov, ale aj na rukách ich domácich pomáhačov a kolaborantov. Všetci sa až do roku ´89 desili, že jedného dňa ponesú politickú zodpovednosť alebo aj trestnoprávnu zodpovednosť, pretože trestné činy a vraždy, ktoré sa udejú pri vojenskom napadnutí, v stave vojenského ohrozenia štátu, sú aj podľa našich zákonov nepremlčateľné. Priznám sa vám, že prvé roky po novembri som rok čo rok 21. augusta upozorňoval generálneho prokurátora na tento fakt, že tie trestné činy nie sú premlčané, hoci prešlo 20 rokov, že tie trestné činy sa udiali za obzvlášť odsúdeniahodných okolností streľbou do bezradných a neozbrojených ľudí. Žiaľ, celé tie roky boli generálnymi prokurátormi ľudia normalizačnej garnitúry, ak mi vôbec generálny prokurátor odpísal, čo často neodpísal, tak používal iba výhovorku, že je to už 20 rokov. Spravodlivosť, po ktorej teraz volajú ľudia na uliciach v prípade vraždy Janka Kuciaka a Martiny Kušnírovej, sa vtedy týkala kričania za krv týchto vyše sto ľudí. Nehovoriac, že aké škody okupácia potom spôsobila na majetkoch v Českej a Slovenskej republike. Nikdy nám ani nástupnícky štát, ktorým je Ruská federácia, nevynahradila skutočné škody, najmä tie ekologické, ktoré tieto naozaj s pohonnými hmotami, ale aj so strelivom barbarsky nakladajúce vojská nám tu zanechali. Ďalšou obrovskou škodou bolo spomalenie kultúrneho a politického vývoja, ktoré sa potom brutálne odrazilo aj v ekonomickom zaostávaní. Pred vojnou Československo patrilo k najvyspelejším, ale v šesťdesiatom ôsmom ešte stále, hoci po dvadsiatich rokoch komunistického spôsobu hospodárenia, ešte stále k vyspelým štátom Európy. V roku ´89 to už dávno neplatilo. Ak dnes majú ľudia komické dôchodky, najmä z týchto ročníkov, ak dnes cítime nízke platy a zaostávanie Slovenska do tej miery, že sa musíme hrozivo obzerať, či nám neodídu zahraniční investori, napríklad automobilky, lebo inak Slovensko bude vyradené z medzinárodného trhu, to všetko nastalo v tom dvadsaťročí, naozaj prázdna normalizácia, počas ktorej síce vládnuca a kolaborantská elita uchovávala svoju moc, ktorej sa držala zubami-nechtami, ale bolo to na úkor úpadku morálneho, intelektuálneho, a teda aj ekonomického. Odhaduje sa, že Československo v tomto období opustilo 250-tisíc ľudí. Nie, neboli to, neutekali starci nad hrobom ani chorí ľudia, neutekali neschopní ľudia, utekali tí najlepší. Utekali tí, čo mali odvahu a chuť žiť poriadne, dosiahnuť niečo v živote a spravidla to aj dosiahli. To sme videli po roku ´89, keď nám nejeden z nich rozprával, že jednak bolo veľkým utrpením stratiť vlasť, ale na druhej strane, keď sa dostali do dobrých podmienok, tak dokázali veľa. O týchto ľudí sme prišli a aj to je dôvod toho zaostávania, o ktorom som hovoril. Dámy a páni, nechcem urobiť z tejto témy, práve zato, že sa, myslím, o chvíľu uplynie čas, ktorý je vyhradený pre túto schôdzu, nechcem urobiť prednášku o problémoch normalizácie. Naša generácia, generácia politikov, ktorí sedia aj v tejto chvíli v tejto sále, sa tejto úlohy nezhostila. Neurobili sme reflexiu chýb, a preto sa nám do súčasnosti preniesla kultúra drobných zlodejstiev, dvojtvárnosti, pokrytectva. Ten, kto nekradne, okráda svoju rodinu, toto heslo, ktoré vymyslela normalizácia, vanie aj nad súčasným Slovenskom. Ani politické elity nie sú príkladom čistoty, férovosti, a najmä nedosiahli nielenže skutočný právny štát, ale nedosiahli presvedčenie, najmä u mladých ľudí, že v tejto krajine panuje spravodlivosť, že v tejto krajine máme pamäť, že v tejto krajine sa oplatí žiť podľa zákonov a nie ich porušovať a hľadať kľučky ako tzv. naši ľudia. To, či sme schopní zhostiť sa dôstojného spomínania na obete tých ľudí, ktorí mali v očiach víziu takej krajiny, ktorú sme po roku ´89 mohli začať budovať, budú mať títo ľudia, ktorí si uvedomia význam tejto povinnosti, ale aj pre budúce, pre naše deti, majú teraz v tomto volebnom období poslednú šancu zabudnúť na to, či to predkladá opozičný alebo koaličný politik, a uvedomiť si, že toto je polstoročná vina, polstoročná ťarcha, ktorú nevieme odvaliť tak, ako sme vyše 20 rokov nevedeli odvaliť Mečiarove amnestie. Parlament, ak neprijme ani len ako pamätný deň 21. august a tak isto 21. jún ako spomienku na znovunadobudnutie štátnej zvrchovanosti, tak potvrdí, že táto generácia politikov ani v tomto volebnom období sa nedokáže vôbec čestne pozrieť na minulosť, ktorú sami žili. Nedokáže oddeliť dobro od zla a nedokáže to ani v okamihu, keď sa pripomína pieta po mŕtvych obetiach okupácie. Skutočne prajem vám, lebo ja mám ruky čisté, ja to predkladám, prajem vám, ktorí budete mať v rukách, v rukách hlasovacie kartičky, aby ste si ich nezababrali aj na koniec volebného obdobia ešte raz takým nízkym bahnom, ako je strach pred pravdou o okupácii, ako je vlastne pritakávanie poučeniu z krízového vývoja. Ďakujem. | [] | 3,941,302 |
31 | 2018-05-23 | Autorizovaná rozprava | 160 | Danko Andrej, predseda NR SR | Andrej | Danko | predseda NR SR | O tomto návrhu nie je možné hlasovať, pokračujte, pán poslanec. | [] | 4,011,767 |
39 | 2009-06-17 | Autorizovaná rozprava | 86 | P. Paška, predseda NR SR: | P | Paška | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 138 prítomných, 123 za, 15 sa zdržalo. Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie. Pán poslanec Pavlis uvedie hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 179/1998 Z. z. o obchodovaní s vojenským materiálom a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov . Je to tlač 1074. | [
"(Hlasovanie.)",
"(živnostenský zákon)"
] | 4,150,386 |
26 | 2011-12-14 | Autorizovaná rozprava | 41 | Hort, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Hort | podpredseda NR SR | Áno, ďakujem pekne. A teraz pán poslanec Ladislav Lazár. Nech sa páči s faktickou poznámkou. | [] | 3,922,479 |
6 | 2016-06-15 | Rozprava | 140 | Jurzyca, Eugen, poslanec NR SR | Eugen | Jurzyca | poslanec NR SR | Dobrý deň, ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení prítomní v sále aj mimo sály, ťažko je zaujať tou diskusiou na tému o predkladaných, ktorá je zachytená v predkladaných materiáloch v tej skupine, ktorú predkladá pán minister financií v čase diskusií o grexite, brexite a kalixite, ale vážna vec je to, čiže pokúsiť sa o to treba. Skúsim sa zamerať na to, čo tu doteraz neodznelo. Menej sa hovorilo o tom, že ten rok 2060 alebo ´65, ku ktorému mierime a ku ktorému sa, ku ktorým tým rokom sa robia analýzy, že ten rok je blízko. Že to nie je tak, že ktovie, mnohí sa ho nedožijeme a nepocítime nikdy tú tvrdosť, ktorá vyplynie zo zhoršenia situácie povedzme v demografii. Ono tú tvrdosť už cítime teraz vzhľadom na to, že Komisia dáva pozor, vzhľadom na to, že aj naši politici dávajú pozor, vzhľadom na to, že máme zákon o dlhovej brzde, vzhľadom na to, že máme rozpočtovú radu, tak strážime tú dlhodobú udržateľnosť. No a každé to, každá neefektívnosť dnes sa cez ten prepočet prejaví už dnes v tom, že sú potom, že si potom nemôžeme dovoliť primerane zvyšovať platy učiteľov, že si nemôžeme dovoliť vyššie dôchodky, že musíme posielať ľudí skôr; neskôr do dôchodku; pardon; že nemáme dosť peňazí na sestričky. Čiže budúcnosť je tu. Podľa mňa dôležité pri tomto bode je povedať si, zodpovedať niekoľko otázok, napríklad prečo teda vláda rezignovala na ciele predchádzajúcej vlády, resp. nerezignovala, ale znížila tú ambíciu svoju, lebo doteraz tie odpovede boli len také, že sa teda zmenila koalícia a táto koalícia hovorí, že treba vyrovnaný rozpočet posunúť. Ale nie je to, nie je to odborná odpoveď. Dúfam, že nám ju dá pán minister. Je to odpoveď podľa mňa z toho istého vrecka, z ktorého je odpoveď, že kto vyhrá voľby, môže všetko. Je to iba taká politická odpoveď. K dlhu tu odznelo niekoľko komentárov, počúval som to, že aký je dlh v porovnaní s HDP a v absolútnej čiastke. A podľa mňa kľúčové je povedať si, že ten dlh musíme znižovať udržateľným spôsobom, to znamená znižovaním deficitu, nie jednorazovými opatreniami. Hoci mne je sympatické aj to, ale nestačí to ako riešenie dlhodobej neudržateľnosti verejných financií, ktorá stále existuje. No a keď si povieme to, čo je hlavné pri konsolidácii verejných financií, že z toho dlhodobého hľadiska, dobre, uznajme, že keď je kríza, keď sú zlé časy, tak vláda má právo požičať si nejaké peniaze a teda zvýšiť dlh, ale potom by ich mala vrátiť, keď sú dobré časy. No a my tie dobré časy teraz máme, už štyri roky máme dobré časy a znižujeme dlh prioritne jednorazovými opatreniami a vôbec ani nehovoríme o tom, že by sme mali, že sa nám podarí znížiť dlh na predkrízovú úroveň. Moment, teraz mi tu, no, zhasla obrazovka, ale dá sa to aj bez toho, dúfam. Čiže nedostávame sa tam ani približne na tú predkrízovú úroveň a z takého dlhodobého hľadiska teda nemôžeme tvrdiť, že to ozdravovanie verejných financií je úplne na dobrej ceste. Hoci nie je tak ďaleko od dosahovania strednodobých cieľov, to treba uznať. V tomto bode sa chcem zastať a tu som mal práve na obrazovke citát rady rozpočtovej zodpovednosti, tu som sa chcel zastať Ondreja Dostála, že RRZ mala v hodnotení strednodobých cieľov, mala napísané, že dva ostatné roky vláda nesplnila rozpočtové ciele. A môžeme hovoriť, že cez čo je to merané, každopádne ale platí, že program stability v roku 2012 odhadoval na rok 2015 alebo plánoval na rok 2015 deficit 1,7 %, tá skutočnosť podľa Eurostatu je 2,97 % v 2015., to už nie sú desatinky, to je pomerne veľký rozdiel. Z toho dlhodobého hľadiska ešte musím urobiť poznámku, že áno, tie, to dlhodobé, tá dlhodobá udržateľnosť verejných financií ako keby sa zlepšovala v tomto volebnom období, ale treba povedať aj to, že do veľkej miery to spôsobuje reforma dôchodkového systému, kde sú aj zarátané tie pomalšie rastúce dôchodky, ale aj ten neskorší odchod do dôchodku. A tvrdím, že to ešte bude mať politické náklady. Už teraz vidíme články v novinách, že od budúceho roka sa teda pôjde neskôr do dôchodku, myslím, o 76 dní, už je s tým spojená kritika. Kritika je spojená aj s tým, že principiálne v tej reforme je vlastne to isté, čo bolo kritizované aj v tých rokoch predchádzajúcich, a síce rozdelenie na novo- a starodôchodcov. Nie takýmto dramatickým spôsobom ako kedysi, ale principiálne to tam je, pretože človek, ktorý dosiahne dôchodkový vek na Silvestra tohto roka 62 rokov, tak pôjde do dôchodku vo veku 62 rokov, a kto sa narodil o deň neskôr, a teda bude mať 62 rokov na Nový rok budúci rok, iba o deň neskôr, tak pôjde neskôr do dôchodku nie o deň, ale o 76 dní. Čiže dvaja susedia všetko robili rovnako a taký veľký rozdiel. Toto spôsobí ešte politické náklady, a teda tvrdím, že z dlhodobého hľadiska nemôžeme tak ľahko akceptovať to, že sa nám výrazne zlepšila udržateľnosť verejných financií. Čo si myslím, že treba robiť, čiastočne naozaj presadzovať ten princíp value for money, ale vidím tam veľké riziká v tom, že na to, aby sa uplatnil, tak treba stanoviť merateľné ukazovatele. A to je veľké politické riziko v zdravotníctve, v školstve aj inde. Ďalej väčší dôraz na to, ako sa funkčne rozdeľujú peniaze, je to v materiáloch, ktoré predkladá pán minister, popísané v tej časti, ktorá sa volá COFOG, to je veľmi dobrá kalkulačka, dá sa z nej porovnať, ako nám rastú výdavky napríklad na školstvo alebo na zdravotníctvo, a porovnávať to s inými krajinami zahraničnými aj povedzme s tými najúspešnejšími, ale pozrieť sa aj na to, že z tých peňazí, ktoré minulý rok štát získal navyše, a tých bolo skoro trištvrte miliardy alebo približne, tak do ekonomiky išlo viac o 25,7 mil., ale na vzdelávanie menej o 1,9 mil. eur. Čiže toto keď porovnávame s tými tendenciami, tak celkom nevychádza, že by sme sa ich držali. Ďalej si myslím, že pokiaľ naozaj chceme dosiahnuť to, aby v časoch lepšieho hospodárskeho rastu Slovensko konsolidovalo a neminulo skoro všetky peniaze na súčasnú spotrebu alebo aj súčasné investície, ale aby znižovalo udržateľným spôsobom dlh, tak bude potrebné zaviesť výdavkové stropy, tak ako boli navrhnuté, určite aj ministerstvo financií vie o rôznych možnostiach, ako by sa dali výdavkové stropy dostať do našej legislatívy. No a posledný bod, čo si myslím, je, že, a tým nadviažem na začiatok vstupu pána ministra do rozpravy, keď hovoril o školstve. Myslím si, že ťažko je kopírovať IFP na jednotlivé rezorty. Lebo tí ministri iných rezortov majú iné záujmy. Racionálne iné záujmy v politike, než má ministerstvo financií, ktoré bráni udržateľnosť verejných financií a nízky dlh a deficit, a to sú záujmy Slovenska podľa mňa. Čiže skôr si myslím, že IFP má mať kapacity analyzovať problematiku ďalších rezortov. Nieže ďalšie rezorty si vytvoria samostatné analytické jednotky. A pekne je to vidno, že na tom školstve taká jednotka existuje a je, aj dnes bolo krásne vidno, že nevieme sa ani dohodnúť, či máme kvalitné školstvo alebo nemáme školstvo. Nevieme sa dohodnúť. Odborníci hovoria všeličo. Takto voľne tá diskusia v oblasti verejných financií neplynie. Tam sú proste analýzy, o ktoré sa môžme oprieť a takisto nejaký výber faktov zverejňovaný. Takže myslím si, že ten postup by mal byť taký, cez to IFP by sa ľahšie dalo dosiahnuť aj, by sa dal ľahšie dosiahnuť úspech v projekte value for money. Ďakujem pekne. | [] | 3,912,204 |
2 | 2016-04-26 | Rozprava | 234 | Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR | Jana | Vaľová | poslankyňa NR SR | Áno, pani ministerka, myslím si, že ste veľmi správne veci pomenovali a povedali ste, že nenaplníme predstavy opozícii, pretože my, my budeme niesť, a teda celá vláda bude niesť zodpovednosť za to, čo schválime, a celá vláda sa bude zodpovedať a bude robiť odpočet toho, čo schválime. Ja by som vám možno povedala takú vec, ako hovoria ženy, že nepozeraj na to, čo chlap hovorí, ale pozeraj na to, čo činí. Tak sa pozrime, čo činili pravicoví politici. Keď vám to dneska sľubujú títo chlapci, že vám dajú 90 hlasov, tak ja sa chcem spýtať, koľko hlasov dali, keď padla vláda? Veď pravica vládla, oni sa nevedeli medzi sebou dohodnúť a vám sľubujú 90 hlasov. Potom sa spýtam pána Matoviča, lebo vlastne on nechcel zahlasovať ani za programové vyhlásenie vlády, pretože keď čítam, že krátko po jej vzniku v lete pán Matovič povedal, že do programového vyhlásenia Ivety Radičovej sa nedostala žiadna ich požiadavka. Tak ja sa pýtam, ak nevedeli vtedy hlasovať za seba, ak nevedeli byť zodpovední, nechali padnúť vládu, veríte, že dnes vás podporia? A preto určite chcem povedať, že naozaj koalícia bude o tom, že bude formovať zákony, že bude komunikovať o nich a že jednoducho detaily a formu zákonov prinesie určite zhoda v koalícii. A nebude to jednoduchá práca, ale verím, že bude prospešná pre všetkých občanov. Takže, pani ministerka, určite sa spoliehajte na koalíciu, pretože pravica by vás nechala padnúť, tak ako to urobila kedysi. Ďakujem. | [] | 4,016,685 |
9 | 2007-04-13 | Autorizovaná rozprava | 54 | J. Šimko, poslanec: | J | Šimko | poslanec | Vaši kolegovia vo vláde tento týždeň ocenili prácu pána ministra tým charakterizovaním, že ide o osobnú odvahu nazvať pravými slovami veci, ktoré sú neraz súčasťou obchodného prostredia. Tá vláda, ktorá to uviedla, však zabudla na jednu maličkosť. Síce ste zrejme opisovali nejakú skutočnosť, zároveň ste však iniciatívne a nahlas rozmýšľali, ako ju vylepšiť a doviesť tak úplatkárstvo v tejto krajine do dokonalosti. A navyše, pán podpredseda, pán minister klamal do očí každému, kto sedel pred televízorom, keď svojím obranným argumentom hovoril o akejsi nahrávke, ktorú on má a je iná, ktorú všetci počuli a ktorú si nechá pre seba. Zrejme dúfal, že ľudia už nebdejú a že už len tak sedia pred televízormi a počúvajú len šum, v ktorom sa orientujú podľa toho, ktorý obrázok je krajší. Spomínam si... (Prerušenie vystúpenia časomierou.) | [
"(Prerušenie vystúpenia časomierou.)"
] | 3,889,515 |
26 | 2011-12-01 | Autorizovaná rozprava | 28 | Gibalová, Monika, poslankyňa NR SR | Monika | Gibalová | poslankyňa NR SR | Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte, aby som predniesla spoločnú správu výboru pre sociálne veci a bývanie, ktorý je gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 709 z 29. novembra 2011 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky, a to: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporučil schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 352 z 29. novembra 2011, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením 307 z 30. novembra 2011, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením 138 z 30. novembra 2011 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 111 z 30. novembra 2011. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci prijal štyri pozmeňujúce návrhy k návrhu zákona. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto spoločnej správy a stanoviskách poslancov gestorského výboru, vyjadrených v rozprave k tomuto zákonu, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona s pozmeňujúcimi návrhmi schváliť. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch 1 až 4 uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom schváliť. Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov mňa, spoločná správa výborov o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 112 z 30. novembra 2011, to je celá správa. Prosím, otvorte, pán podpredseda, rozpravu. | [] | 4,142,178 |
61 | 2006-04-20 | Autorizovaná rozprava | 163 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | (Hlasovanie.) Prítomných 109, za 66, proti 8, zdržalo sa 34 poslancov, nehlasoval 1. Návrh uznesenia sme schválili. Prosím teraz pán poslanca Lintnera, aby uvádzal jednotlivé hlasovania k vládnemu návrhu zákona o informačných systémoch verejnej správy (tlač 1381). Procedurálny návrh predtým má pani poslankyňa Brestenská. B. Brestenská, poslankyňa: Na základe toho, ako sme sa rozprávali teraz jednotlivé kluby, a myslím, aj pán Hort sa teraz hlásil, nemohol sa skôr zahlásiť, navrhujeme neotvárať rozpravu k tomuto zákonu. | [
"(Hlasovanie.)",
"(tlač 1381)"
] | 3,942,331 |
72 | 2022-09-28 | Autorizovaná rozprava | 175 | Kollár, Boris, predseda NR SR | Boris | Kollár | predseda NR SR | Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Pani spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A prerušujem schôdzu do štrnástej. Všetkým kolegom prajem dobrú chuť. (Prerušenie rokovania o 12.02 hodine.) (Po prerušení rokovania 72. schôdze NR SR a po prestávke sa začalo rokovanie 73. schôdze NR SR.) | [
"(Prerušenie rokovania o 12.02 hodine.)",
"(Po prerušení rokovania 72. schôdze NR SR a po prestávke sa začalo rokovanie 73. schôdze NR SR.)"
] | 4,187,370 |
51 | 2019-10-22 | Autorizovaná rozprava | 33 | Klus, Martin, podpredseda NR SR | Martin | Klus | podpredseda NR SR | Ďakujem pekne, pán minister. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Ladislavovi Andreánskemu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. | [] | 3,925,682 |
9 | 2024-02-27 | Autorizovaná rozprava | 171 | Dostál, Ondrej, poslanec NR SR | Ondrej | Dostál | poslanec NR SR | Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje tento návrh ústavného zákona v druhom čítaní. | [] | 3,971,352 |
51 | 2019-10-16 | Autorizovaná rozprava | 212 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Pán poslanec Baránik, môžte reagovať. | [] | 4,192,250 |
28 | 2008-10-28 | Autorizovaná rozprava | 66 | M. Číž, podpredseda NR SR: | M | Číž | podpredseda NR SR | (Hlasovanie.) Prítomných 138 poslancov, za návrh 79 poslancov, proti 35 poslancov, zdržalo sa 24 poslancov. Tento jediný návrh sme schválili. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,226,038 |
12 | 2024-05-02 | Autorizovaná rozprava | 182 | Plaváková, Lucia, poslankyňa NR SR | Lucia | Plaváková | poslankyňa NR SR | Ďakujem veľmi pekne za slovo. Už aj strácam slová, lebo toto je naozaj mimoriadne ťaživá diskusia a smutná. Ďakujem, Ondrej, že si tak veľmi trefne pomenoval tú diskusiu, v ktorej sa nachádzame. Spomínal si aj tie témy, ktoré sa objavujú, že deti si budú napríklad len tak meniť svoje pohlavie aj iks- ypsilonkrát, to tu naznačujú aj kolegovia z KDH. To je, samozrejme, absolútne odtrhnuté od reality. Nikto si nechce len tak meniť pohlavie každý deň a aj dnes tá právna úprava je nastavená tak, že jednoducho za účelom zmeny rodného čísla je potrebné preukázať lekársky posudok. To znamená, že ide o odborné posúdenie psychiatrické, ktoré daný človek dokladá. Máme to tak tridsať rokov. My tu normálne že riešime absolútne neexistujúci problém, ale, bohužiaľ, následkom toho, čo tu diskutujeme, je naozaj závažné ubližovanie ľuďom, ktorých sa to týka. Transrodovým ľuďom a ich rodičom. Mne tu píšu normálne aj počas tejto diskusie ľudia, ktorých to, ktorým to ubližuje, ktorých sa to bytostne dotýka. Ja vám rada sprostredkujem naozaj kontakt a diskusiu napríklad s rodičmi transrodových ľudí. Myslím si, že by to mnohým v tejto sále prospelo. Pretože to, čím si prechádzajú so svojimi deťmi, je naozaj neprenosné, ale vedia vám aspoň sa pokúsiť sprostredkovať to, akým spôsobom im tento návrh ubližuje a čo v ich živote znamená. Pretože sa boja o svoje deti, boja sa o svoje deti. Pretože buď si môžu siahnuť na život, alebo odídu z tejto krajiny. To myslím, že nikto z vás nechce, neverím tomu. Ďakujem. | [] | 4,218,024 |
7 | 2010-10-20 | Autorizovaná rozprava | 120 | Jurčík, Ľudovít, poslanec NR SR | Ľudovít | Jurčík | poslanec NR SR | Ďakujem, pán predsedajúci. To NSR napadlo aj mňa, takže sa už tomu nebudem nejako venovať, venujem čas niečomu inému. Aj k tomu, že nás je málo. Ďakujem, pán kolega Dostál, ani zďaleka nás nie je málo, ale myslím si, že nemusíme sa všetci tí, ktorí sme tu jedného razenia, podpisovať na to, stačí, keď sme dvaja, traja. No ale najviac ma zaráža ten moment, že asi neexistuje nejaké obmedzenie časové, kedy by sme sa dopracovali k tomu, že určitá časť poslaneckého pléna pochopí, že zamestnávateľ má právo sa rozhodnúť sám, že zamestnávateľ nemôže byť nikým nútený. Ja mám pocit, že tu hovorím ja neviem k ľuďom, ktorí nikdy v živote nemali takúto skúsenosť. Ale skúste to skutočne riešiť tak, akože teda máte zodpovednosť za tých zamestnancov. A potom sa budete na to pozerať úplne inak. Akokoľvek, žiadna inštitúcia nemôže nútiť nijakého zamestnávateľa, aby sa stal dobrovoľne členom nejakého zoskupenia, o ktoré nemá záujem. Však, preboha, veď to je úplne principiálna vec. Ten musí dodržovať maximálne ja neviem kopu ďalších nezmyslov. Ale toto je absolútne nepodstatné. No a osobne si myslím, ja neviem nedodržiavanie nejakých tých zmlúv a dohôd, to ja by som tak nenazval. Skôr by som si dovolil povedať, že také tie konštrukcie, ktoré sa tu objavujú, a neustále zdokonaľovanie tých konštrukcií odoberá jednoducho možnosť zamestnávateľom sa rozhodovať tak, ako oni uznajú za vhodné. Nie je to, samozrejme, žiadna objednávka od zamestnávateľov, táto naša zmena. A Ľudo Kaník, si myslím, medzi týchto ľudí absolútne nepatrí. A už úplne na záver treba povedať, členstvo v odboroch nie je pracovná povinnosť, pán Ondruš. Tu si mýlite pojmy s dojmami. | [] | 4,001,758 |
21 | 2017-10-12 | Autorizovaná rozprava | 331 | Krajniak, Milan, poslanec NR SR | Milan | Krajniak | poslanec NR SR | Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, ide tu o novelu zákona o bankách, ktorá sa týka bankových poplatkov. Zákon bližšie odôvodním v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý, ale v základe by som chcel povedať, že v Slovenskej republike máme zavedený tzv. základný bankový produkt, ktorý umožňuje ľuďom mať účet s nulovými poplatkami. V praxi to nefunguje, v rozprave odôvodním, prečo to tak je a prečo navrhujeme, aký postup navrhujeme, aby, aby sa tento, táto prax zmenila tak, aby ľudia vedeli využiť tento zákon o nulovom alebo základnom bankovom produkte. Ďakujem. | [] | 3,971,172 |
8 | 2010-11-04 | Autorizovaná rozprava | 79 | Hort, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Hort | podpredseda NR SR | Prepáčte, pán kolega, prosím všetkých, ktorí iba prednedávnom vstúpili do rokovacej sály, že ešte nie je vyhlásená prestávka, skúste počúvať záverečný príhovor pána navrhovateľa. Nech sa páči. | [] | 3,967,079 |
16 | 2011-04-05 | Autorizovaná rozprava | 137 | Přidal, Alojz, poslanec NR SR | Alojz | Přidal | poslanec NR SR | Vážený pán predseda, teraz pristúpme k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu z rozpravy, ktorý predniesol poslanec Ľubomír Vážny. Dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu. | [] | 4,043,321 |
51 | 2015-05-22 | Autorizovaná rozprava | 1 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Pekné, dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram jedenásty rokovací deň 51. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie svojej neúčasti písomne požiadali poslanci Juraj Blanár, Otto Brixi, Július Brocka, Gabriel Csicsai, Juraj Droba, Martin Fecko, Pavol Frešo, Monika Gibalová, Pavol Hrušovský, Ivan Mikloš, Viliam Novotný, László Sólymos. Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Do rozpravy sa prihlásil ešte pán navrhovateľ poslanec Miroslav... (Reakcia z pléna.) Prosím? (Reakcia z pléna.) To už je, aha, dobre. Takto tu mi uviedli, nevadí. Takže pani spravodajkyňa je na svojom mieste. Záverečné slovo, pán predkladateľ Miroslav Beblavý, nech sa páči. (Pokračovanie rokovania o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. , tlač 1492.) | [
"(Reakcia z pléna.)",
"(Reakcia z pléna.)",
"(Pokračovanie rokovania o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č.... | 4,208,860 |
35 | 2018-10-22 | Autorizovaná rozprava | 99 | Hrnko, Anton, poslanec NR SR | Anton | Hrnko | poslanec NR SR | Prosím nový čas. | [] | 3,913,889 |
6 | 2020-04-24 | Autorizovaná rozprava | 119 | Pellegrini, Peter, podpredseda NR SR | Peter | Pellegrini | podpredseda NR SR | Pán poslanec Žiak. | [] | 4,045,404 |
21 | 2008-05-13 | Autorizovaná rozprava | 158 | J. Burian, poslanec: | J | Burian | poslanec | Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku. Ďakujem, pán predsedajúci, otvorte rozpravu. | [] | 4,015,524 |
15 | 2024-06-20 | Autorizovaná rozprava | 208 | Žiga, Peter, podpredseda NR SR | Peter | Žiga | podpredseda NR SR | Pani poslankyňa Jaurová. | [] | 4,155,859 |
45 | 2019-05-17 | Autorizovaná rozprava | 49 | Danko, Andrej, predseda NR SR | Andrej | Danko | predseda NR SR | S reakciou pán poslanec Petrák. | [] | 4,187,419 |
55 | 2015-10-07 | Autorizovaná rozprava | 56 | Kuffa, Štefan, poslanec NR SR | Štefan | Kuffa | poslanec NR SR | ... opak, tak je, hej, keby ste náhodou zabudli nejaký cent alebo to euro, tak by to bol veľký krik. Ja si myslím, že aj toto snaženie, aj tento návrh zákona, ktorý je tuná a navyšuje tie mzdy zdravotníckym pracovníkom, je dobrou vecou bezpochyby. Hovorím to ako aj opozičný poslanec, ja aj zahlasujem za tento návrh zákona a zároveň aj však chcem aj pánovi ministrovi poďakovať, že to tu nepredkladá v skrátenom legislatívnom konaní a že nás neláme, celú Národnú radu, tuná zase na kolene. Aj to chcem doceniť, aj túto skutočnosť. A to, že proste budeme rokovať trošku dnes dlhšie, tak myslím si, že je to v poriadku. Dovolím si povedať, že práca v tom zdravotníctve, pán minister, nie je dostatočne docenená, a to nielen zdravotnícki pracovníci, ale to sú aj lekári. A, pán minister, keď tu bola taká tá prestrelka, to bolo také milé, Dušan Jarjabek z výboru pre kultúru a tuná ďalší ako kolega, a ten Dušan vykrikuje: „Vilo, ty nesieš zodpovednosť za zdravotníctvo.“ Ja som teraz pozeral, pán minister, na vás, že aj jeden, aj druhý je Vilo, tak to tu také bolo také humorné, že teraz komu sa to v podstate vykrikuje tá zodpovednosť za to zdravotníctvo. Myslím si, že za to zdravotníctvo sme zodpovední my všetci. My všetci sme zodpovední a by som povedal, aj ten zdravotnícky cech alebo to zdravotníctvo a služba v zdravotníctve je dehonestovaná. Je dehonestovaná a v podstate, ja to poviem, aj, aj takúto vec, prepáčte, možnože to trošku zaznie ako tak tvrdšie, ale bolo obdobie, trošku je to teraz také umiernené, ale vždy prichádzajú také fázy, také periódy, kedy je doslova poľovačka, lov na zdravotníkov, resp. na lekárov. Dokedy to budeme robiť? Zavrime všetkých lekárov do väzníc, do basy, zavrime ich a budeme dôstojne zomierať kdesi pod mostami. Toto chceme? Veď my už tú prácu tých lekárov tak nepošľapávajme, tú prácu zdravotných sestier a zdravotníkov nepošľapávajme. Pán minister neni tuná, ale ja si musím počkať za ním, lebo chcem mu položiť aj nejakú tú otázku napriamo. Ale toto je ten problém. Rovnako aj to vzdelávanie, ktoré v zdravotníctve sme zaviedli, je to dlhodobejší proces. Zdravotné sestry, ktoré končili zdravotnú školu, boli spôsobilé pre výkon v zdravotníckych zariadeniach a mohli robiť veľmi zodpovedne túto prácu. Vymysleli sme univerzitné vzdelávanie zdravotných sestier, veľakrát tu idú dievčatá, však aj poniektorí chlapci, absolventi gymnázií, absolvujú trojročné vysokoškolské vzdelávanie, ale dovolím si povedať, že veľakrát títo ľudia s vysokoškolským vzdelaním, tak by som povedal, absentujú profesionálne za zdravotnými sestrami alebo zdravotníckym personálom, tí, ktorí skončili ešte pred nejakým časom tie zdravotné školy. Tam mali tú prax reálnu, reálny kontakt mali s pacientom, reálny kontakt s tým výkonom v tej zdravotníckej službe. To, že či sa niektoré tie profesie tuná teraz priamo ako do toho zákona tam navrhujú alebo nenavrhujú, usmial som sa aj ja nad tým, ale dávame tomu väčšiu právnu váhu. Ale na pána ministra mám otázku takú, že ak teda tuná zavádzame to navýšenie miezd pre zdravotníckych pracovníkov, či sa to týka naozaj všetkých zdravotníckych pracovníkov, aj v neštátnych zdravotníckych zariadeniach. Či toto navýšenie, áno, bude aj akceptovať zdravotná poisťovňa, to znamená, že upravia sa aj tie zmluvy v zmysle toho navýšenia, ktoré my tuná prijmeme v parlamente. Tu by som chcel pánu ministrovi pripomenúť, aby sa na to nezabudlo, aby neboli tie neštátne zdravotnícke zariadenia, ja pracujem v jednom takom, je to cirkevné zariadenie, ale je to zdravotnícke, stopercentne zdravotnícke, aby nezabudlo na tieto zmluvy. Ja nie som štatutárom, teda ja tie zmluvné podmienky nedojednávam, ale sú aj iné zdravotnícke, neštátne zdravotnícke zariadenia a potom je problém s týmto navýšením, aby sa to mohlo premietnuť aj do tých platových pomerov týchto zamestnancov. Pán minister tuná nie je, ale však keď ma počuje niekde, tak ešte (reakcia z pléna), je tuná pán minister. Chcel som sa opýtať, viete, ja vám tak nekladiem tie otázky na hodine otázok, tak tu vychrlím, je to raz, dva, tri a skončím. Ale chcel som sa, pán minister, opýtať, že či podľa vás je to dôstojné, aby zdravotnícki zamestnanci aj lekári chodili na školenie, aby sa vedeli protikorupčne správať. Ja si myslím, že to nie je dôstojné. Absolventi vysokých škôl, lekári, ktorí končia tuná, a my ich posielame na protikorupčné správanie, aby vedeli, ako sa majú správať. To je tak dehonestujúce pre tých lekárov! Prečo už tak zhadzujeme zdravotníkov a lekárov v našom zdravotníctve? Ja to považujem, prepáčte, pán minister, ale za veľmi dehonestujúce. To nie je boj proti korupcii, tak to nemôžeme bojovať tak, že v podstate tú autoritu, alebo resp. tú úctu k tým lekárom a zdravotníkom, že by sme takto zhadzovali. Vytvára sa tu totižto taká verejná mienka, že tá korupcia je najväčšia medzi zdravotníkmi, medzi lekármi, že to sú najväčší úplatkári. Figu borovú! Nie sú to oni. Ja by som tu vedel menovať profesie, ktoré sú oveľa viac úplatkárskejšie, aj oveľa viac ako zarába a oveľa väčšia korupcia sa robí, ako je to práve v zdravotníctve. Až náš lekár zarobí 5-tisíc euro alebo 10-tisíc eur, potom sa môžme o tom baviť. Ja keď sa rozprávam s našimi deťmi, študujú aj v zahraničí, to rozprávam len tak ako pomimo, ale mám taký priamy ako ten kontakt, tak sa pýtam, že či takáto korupcia s úplatkami, že či tam čosi existuje. Nič, hovorím konkrétne o krajine Nemecko, o Švajčiarsku, nestretávajú sa s tým. Ale vedia spoločensky doceniť lekára, zdravotníka, zdravotnú sestru, ale aj finančne ho vedia ohodnotiť. Nerobme to, nerobme to, lebo je to tak dehonestujúce, zhadzuje sa tá autorita aj lekárov, aj zdravotníckych zamestnancov. Pán minister, dovolím si s touto vecou nesúhlasiť, aby naši lekári a naši zdravotníci chodili a absolvovali protikorupčné školenia, nedá sa s tým súhlasiť. Ďakujem za pozornosť. | [
"(reakcia z pléna)"
] | 4,177,706 |
9 | 2016-09-08 | Autorizovaná rozprava | 216 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Pán minister, že vás musím zastaviť. Takže uplynul čas, ale ja som presvedčený, že pán poslanec Viskupič môže za vami dôjsť teraz a odpoviete mu tú otázku súkromne. Takže vyhlasujem päťminútovú prestávku a budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady. (Prestávka.) (Po prestávke.) | [
"(Prestávka.)",
"(Po prestávke.)"
] | 3,875,054 |
1 | 2016-03-23 | Rozprava | 345 | Pellegrini, Peter, doterajší predseda NR SR | Peter | Pellegrini | doterajší predseda NR SR | Konštatujem, že náhradníci na neuplatňované a zaniknuté mandáty poslancov Národnej rady Slovenskej republiky zložili ústavou predpísaný sľub. Môžete sa posadiť. Platnosť voľby poslancov vrátane nastúpenia náhradníkov na neuplatňované a zaniknuté poslanecké mandáty preskúma mandátový a imunitný výbor po jeho zriadení. Vyhlasujem teraz krátku minútovú prestávku, aby členovia vlády a štátni tajomníci mohli opustiť rokovaciu sálu a my budeme potom ďalej pokračovať vrátane nastúpených náhradníkov ďalšími bodmi programu. Poprosím, aby náhradníci, ktorí zložili sľub, zaujali svoje miesta. (Krátka prestávka.) (Po prestávke.) | [
"(Krátka prestávka.)",
"(Po prestávke.)"
] | 4,055,972 |
18 | 2017-06-14 | Autorizovaná rozprava | 122 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Prezentujme sa a hlasujeme. (Hlasovanie.) Prítomných 135, za 124, 11 sa zdržali. Konštatujem, že tento vládny návrh zákona sme schválili. Teraz budeme pokračovať hlasovaním v treťom čítaní o návrhu uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spolupráci pri vzájomnej ochrane vzdušného priestoru (tlač 554). Pán predseda výboru pre obranu a bezpečnosť, pán poslanec Hrnko, máte slovo. | [
"(Hlasovanie.)",
"(tlač 554)"
] | 3,974,789 |
65 | 2022-05-24 | Autorizovaná rozprava | 220 | Taraba, Tomáš, poslanec NR SR | Tomáš | Taraba | poslanec NR SR | Práve máme za sebou vyjadrenie človeka, čo sa sám domotal za tieto dva dni. On začal tu rozprávať o páde vlády, a dneska sa zdržal. Oni idú položiť vládu Igora Matoviča tým, že sa, prosím pekne, zdržia. Samozrejme, že Milanko Mazurek veľmi dobre vie, že keď tento zákon prejde a ľuďom začnú naskakovať 150-eurové a podobné čísla, on bude vždy zosobnený s tým na tej Orave, na tej Rabče, kade chodil a klamal do tváre tých ľudí, tie rodiny so štyrmi-piatimi-šiestimi deťmi, kde vykrikoval tie naučené prejavy, že na nás sa môžte spoľahnúť, že vždy my budeme hlasovať podľa toho, jak ten zákon znie, a nie, kto ho predkladá. Lenže Milanko Mazurek si tu začal sám robiť nejaké piár, do ktorého sa domotal. Domotal sa takým spôsobom, že dnes nevidí z toho jednoducho východisko. A toto bol absolútny dôkaz, povedal, že nemáme klamať. On bol ten, ktorý tu klamal, že 495 zamestnancov, štátnych zamestnancov má byť. Nikde v tom zákone to nie je. Ja chápem, že SaS-ka nemá rada rodiny, že tu behala s tričkom, že ich predseda má v paži rodiny, ale nikdy neurobili takú špinavosť jak vy, že ste tu pustili do éteru nejaký príbeh o 9-miliónovej softvérovej aplikácii, ktorá nikde v zákone neni a to si povedal len preto, lebo si tu predtým počul päť minút Sulíka. Ty si taký rýchlokvasený intelektuál, ktorý si tu sadne a chvíľku počúva, pol dňa (reakcia z pléna, zaznievanie gongu), že kto čo povedal, a tuná to potom dáš dokopy. A preto ty hrdina si taký, taký na úrovni... (Reakcia z pléna. Vstup predsedajúceho.) | [
"(reakcia z pléna, zaznievanie gongu)",
"(Reakcia z pléna. Vstup predsedajúceho.)"
] | 4,208,127 |
12 | 2011-02-02 | Autorizovaná rozprava | 29 | Lazár, Ladislav, poslanec NR SR | Ladislav | Lazár | poslanec NR SR | Ďakujem. Zbytočne ma ruší pán Janiš a pritom sa v tejto téme vyzná, tak by som bol rád, keby to počúval. A na pragmatickú poznámku, pripomienku k zákonu, lebo je vaše legitímne právo schváliť, samozrejme, čo chcete, máte väčšinu, reagujete znovu osobnými útokmi, zľahčovaním. No ja si nemyslím, že to je dôvod na zľahčovanie. Štát sa úplne zbytočne a nezmyselne oberá o svoje jedno z mála práv, ktoré má v týchto, hovorím ešte raz, pokútnym spôsobom sprivatizovaných štátnych spoločnostiach. Pán Jurčík, poznáme sa. Pracovali ste v energetike, nechcel som byť osobný, ale keď ste spomenuli štátne teplárne, no pokiaľ viem, tak práve strana SaS si osvojila manažérov, neboli to manažéri strany SMER. A asi keď ste si ich osvojili, tak ste ich považovali za dobrých manažérov. A až médiá vás museli upozorniť na aktuálnu situáciu. Ale nechcem hádzať všetkých do jedného koša. Ale ak uvediem napr. aj Teko, tak pokiaľ mám informáciu, tak tiež riadite Teko. Sú to vaši nominanti. A máte tam, už po mne je tam piaty, predsedu predstavenstva. Pri všetkej úcte, toľko predsedov sa nevystriedalo za 40 rokov v teplárni, čo za vás za 6 mesiacov. To je rekord. Ale vrátim sa k podstate veci. Nechcem to zľahčovať, nechcem tu byť osobný, tu nejde o osobné vzťahy. Ja ešte raz chcem vyzvať, nevzdávajme sa posledného práva, ktoré máme, veď my ho nemusíme využívať. Ale prečo sa ho sami svojvoľne vzdávame? Ja v tomto nevidím absolútne žiadny dôvod. A chcem vás požiadať, aby sme si toto právo zachovali. Je to právo ministerstva hospodárstva, resp. Fondu národného majetku zasiahnuť. A tento zákon sa dotýka len veľkých spoločností, v malých spoločnostiach, viete dobre, tento problém nie je, je to šité pre veľké firmy. Ďakujem. | [] | 4,040,029 |
39 | 2014-10-28 | Autorizovaná rozprava | 146 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Čaplovič, pán poslanec Novotný. Končím možnosť sa prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec Čaplovič. | [] | 3,964,469 |
22 | 2004-03-17 | Autorizovaná rozprava | 87 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 122 prítomných, 50 za, 30 proti, 39 sa zdržalo, 3 nehlasovali. Návrh sme neschválili. Pán poslanec, spoločný spravodajca, ďalšie návrhy. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,143,470 |
35 | 2018-10-24 | Autorizovaná rozprava | 474 | Gál, Gábor, minister spravodlivosti SR | Gábor | Gál | minister spravodlivosti SR | Ja tak či tak potom budem musieť otvoriť rozpravu, keď prejde alebo neprejde, alebo hocičo prejde, musím na to reflektovať a budem musieť, ako som naznačil. Čiže či stihol pán poslanec Madej, alebo nestihol, ale budem musieť otvoriť rozpravu. Nebudem ju musieť otvoriť len v prípade, ak prejde vládny návrh zmeny ústavného zákona. To je všetko k tomu, dúfam, že potom nebudem musieť vystúpiť. | [] | 4,204,863 |
35 | 2014-06-04 | Autorizovaná rozprava | 124 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Poprosím vás, pani spravodajkyňa, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov. Pán navrhovateľ je na svojom mieste. Poslanecké grémium sa skončilo, vyhlasujem... (Reakcia z pléna.) Pán spravodajca Poliačik sa prihlásil ako spravodajca do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? (Reakcia navrhovateľa.) Nech sa páči, máte slovo, pán predseda Národnej rady. | [
"(Reakcia z pléna.)",
"(Reakcia navrhovateľa.)"
] | 3,881,133 |
16 | 2013-03-20 | Autorizovaná rozprava | 173 | Poliačik, Martin, poslanec NR SR | Martin | Poliačik | poslanec NR SR | Ďakujem. Pán kolega, som rád, že aj odborníci, ktorých autorita sa tu nespochybňuje zo strany SMER-u, hovoria o tom, že jednoducho riešenia ponúknuté v tejto novele nebudú riešiť to, čo bolo pomenované ako problém, a budú riešiť iba to, že ministerstvo a pán minister, možnože s dobrým úmyslom, len s nedostatkom informácií, naozaj chce riešiť medializované kauzy, len, bohužiaľ, spôsobí viacej problémov, než by priniesol konkrétnych riešení. Ja by som sa vôbec nedivil, keby po tejto rozprave sa naozaj dištancovali jednotlivé odborné organizácie od toho, čo tu pán minister povedal, lebo som presvedčený o tom, že zneužíva ich meno a že odborníci, ktorými sa oháňa, nesúhlasia s argumentáciou alebo s náznakom argumentácie, ktorú tu pán minister predvádza. Som presvedčený o tom, že žiadny odborník z kynologickej jednoty by nebol ochotný podpísať sa pod tento zoznam plemien. A takisto som presvedčený o tom, že tu bolo iba zneužité meno kynologickej jednoty na to, aby bolo demagogickým spôsobom nejakou autoritou zastrené to chovanie, ktoré tu zo strany ministerstva vidíme. Ďakujem. | [] | 4,073,646 |
13 | 2003-06-19 | Autorizovaná rozprava | 38 | P. Muránsky, poslanec: | P | Muránsky | poslanec | Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Prosím, prezentujme sa a hlasujme o zákone ako o celku. (Hlasovanie.) Prítomných je 130 poslancov, za 130 poslancov. Konštatujem, že sme tento návrh zákona schválili. Skôr ako budeme pokračovať v programe, poprosím členov Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, aby dozadu odišli na krátku poradu, ktorá sa týka ich zahraničnej cesty budúci týždeň. Členovia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy a predsedovia poslaneckých klubov. Ďakujem. Budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom Slovenskej republiky k Dohovoru o cezhraničných účinkoch priemyselných havárií . Návrh ste, dámy a páni poslanci, dostali ako tlač 215. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 215a. Poprosím ministra životného prostredia pána Lászlóa Miklósa, aby návrh zákona pred poslancami odôvodnil. (Ruch v sále.) Zároveň poprosím o väčšiu pozornosť pri prerokúvaní jednotlivých návrhov zákonov. Ďakujem pekne, páni poslanci a dámy. | [
"(Hlasovanie.)",
"(Ruch v sále.)"
] | 4,036,154 |
22 | 2004-03-03 | Autorizovaná rozprava | 269 | T. Cabaj, poslanec: | T | Cabaj | poslanec | V tomto parlamente boli už vytvorené dve prierezové komisie zo všetkých členov poslaneckých klubov, ktoré pracovali či už to pri zákone o konflikte záujmov, alebo pracovali na novele rokovacieho poriadku, a prienikové, to, čo sa vedeli členovia komisií dohodnúť, to sa dostalo aj do týchto návrhov. Niečo obdobné je aj súčasne predložená novela ústavy. Iba to, čo sa vedeli predkladatelia zhodnúť, sa dostalo do tejto novely ústavy, tam, kde nebola zhoda všetkých, jednoducho nebolo to zaradené do tohto návrhu, pretože o týchto vyšetrovacích výboroch sa hovorilo oveľa skôr, ako sa tieto návrhy pripravovali, a jednoducho nebola zhoda, aby to mohlo byť zapracované aj do tohto návrhu preto, myslím, že novela ústavy sa nerobí každý deň. Je to zákon zákonov. A ak sa pristupovalo k novele ústavy, bolo potrebné sa zaoberať všetkými otázkami, ktoré sa momentálne objavili a ktoré bolo potrebné riešiť tak, aby sa zapracovali. Pretože aj už kolega Šimko hovoril, že vtedy Ústavný súd vyjadril nesúlad postupu podľa rokovacieho poriadku, že nemalo to oporu v ústave. Ale ak teraz pristupujeme k novele ústavy, tak máme možnosť sa vysporiadať aj s touto otázkou, pretože tento prvok do nášho právneho systému patrí, či sa to niekomu páči, alebo nie, bez ohľadu na to, aké kto má skúsenosti alebo aký má na to náhľad minimálne, parlament by týmto posilnil svoju kontrolnú funkciu voči exekutíve, pretože sme parlamentná demokracia. | [] | 4,035,401 |
5 | 2006-10-18 | Autorizovaná rozprava | 197 | P. Paška, predseda NR SR: | P | Paška | predseda NR SR | (Hlasovanie.) Prítomných 137, za 136, nikto nebol proti, zdržal sa 1. Uznesenie sme schválili. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Pán spravodajca, poprosím teraz druhé hlasovanie o pridelení výborom, určenie gestorského výboru a určenie lehôt na prerokovanie. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,179,059 |
17 | 2017-05-10 | Autorizovaná rozprava | 269 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, po poslaneckom grémiu vás chcem informovať, že jednak chceme potom zaradiť počas hlasovania jeden vládny návrh novely zákona o, poviem skrátene, vyvlastňovaniach a o tom ale budeme hlasovať, ale druhá vec, čo vás chcem informovať, pri Prešove padol vrtuľník, dvaja aj hasiči, možnože aj policajti sú mŕtvi, ďalší dvaja zranení, takže navrhujeme podľa poslaneckého grémia minútu ticha. (Minúta ticha.) Ďakujem pekne. A teraz pristúpime k jednotlivým hlasovaniam. Najprv budeme pokračovať hlasovaním v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich (tlač 442). Prosím teraz spravodajcu z ústavnoprávneho výboru pána poslanca Kresáka, aby hlasovanie uvádzal. (Reakcia z pléna.) Kartu má. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 442.) | [
"(Minúta ticha.)",
"(tlač 442)",
"(Reakcia z pléna.)",
"(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 442.)"
] | 3,919,238 |
8 | 2012-10-25 | Autorizovaná rozprava | 39 | Paška, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Paška | predseda NR SR | Všetko, pán spravodajca? | [] | 4,158,539 |
33 | 2018-06-13 | Autorizovaná rozprava | 191 | Glváč, Martin, podpredseda NR SR | Martin | Glváč | podpredseda NR SR | Pani poslankyňa Cigániková. | [] | 4,217,592 |
33 | 2018-06-14 | Autorizovaná rozprava | 54 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Takže, pani ministerka, vítam vás v Národnej rade a prosím vás, aby ste odôvodnili vládny návrh zákona o odbornom vzdelávaní, tlač 949. Nech sa páči. (Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 949.) | [
"(Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 949.)"
] | 3,995,513 |
31 | 2018-05-29 | Autorizovaná rozprava | 76 | Kolesár, Juraj, poslanec NR SR | Juraj | Kolesár | poslanec NR SR | Ďakujem kolegom a takisto apelujem na poslancov, ktorí sú kresťania, aby sa preukázali, aby neboli kresťania len v nedeľu od 9.00 hod. do 12.00 hod. Ďakujem. | [] | 4,160,689 |
41 | 2005-03-16 | Autorizovaná rozprava | 249 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 132 prítomných, 130 za, 2 nehlasovali. Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme schválila. Teraz poprosím pána poslanca Galbavého, aby z poverenia výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá v Národnej rade predniesol návrhy uznesení k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov, ktorý prerokúvame ako tlač 1009. Pán poslanec Galbavý. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 3,909,535 |
90 | 2023-05-03 | Autorizovaná rozprava | 194 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Ďakujem. Budeme hlasovať o tomto návrhu dnes o 17. hodine. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi spravodajcovi a budeme pokračovať ďalej s pánom ministrom bodom v druhom čítaní. Je to vládny návrh zákona o žalobách na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je to parlamentná tlač 1462, spoločná správa výborov je pod tlačou 1462a. Pán poverený minister spravodlivosti, máte slovo, môžete predstaviť tento návrh zákona. (Rokovanie o vládnom návrhu zákona o žalobách na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 1462.) | [
"(Rokovanie o vládnom návrhu zákona o žalobách na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 1462.)"
] | 3,967,475 |
94 | 2023-06-22 | Autorizovaná rozprava | 308 | Šefčík, Marek, poslanec NR SR | Marek | Šefčík | poslanec NR SR | Áno, presne, Janka sa zastávam, pretože Cmorej ho napadol. To isté, keď človek počuje a všetci chceme vystúpiť, neúcta k nám všetkým. Viete, čo je neúcta? Viete, koľkokrát ste zablokovali tento parlament? Viete, ako ste sa prihlásili všetci do rozpravy? A dookola... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) | [
"(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)"
] | 4,057,954 |
7 | 2010-10-19 | Autorizovaná rozprava | 166 | Hort, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Hort | podpredseda NR SR | Ďakujem pekne, pán minister. Zaujmite miesto, ktoré je určené pre navrhovateľov. A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ktorým je výbor pre kultúru a médiá, pánovi poslancovi Jánovi Senkovi, aby nás oboznámil s úvodnou spravodajskou informáciou. Nech sa páči, pán spravodajca. | [] | 3,871,378 |
44 | 2014-11-27 | Autorizovaná rozprava | 131 | Figeľ, Ján, podpredseda NR SR | Ján | Figeľ | podpredseda NR SR | Pán kolega Blanár, chcete doplniť otázku? Nech sa páči. | [] | 3,906,991 |
21 | 2017-10-11 | Autorizovaná rozprava | 215 | Fecko, Martin, poslanec NR SR | Martin | Fecko | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pani ministerka, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, prajem dobrý deň a dúfam, že bude to aj deň pre našich poľnohospodárov, ak zajtra prijmeme aj novelu tohto zákona, ktorá hovorí o veľkom, by som povedal, eláne, ktorý by sme mali dať našim mladým poľnohospodárom. V prvom rade by som sa chcel poďakovať všetkým kolegom a kolegyniam z pléna, že túto novelu zákona postúpili do druhého čítania 104 hlasmi. Ďakujem veľmi pekne, pretože táto novela bude hovoriť o tom, čo má robiť náš agropodnikateľ, lebo farmárov ešte nemáme v zákone tu definovaných, takže agropodnikatelia ich budem ja nazývať a hlavne tí malí, mladí a strední. Musím sa v prvom rade prihovoriť aj občanom, pretože v tomto zákone 504/2003 máme jeden termín, ktorý som už upovedomil aj minule v prvom čítaní a pani ministerka mi sľúbila, že bude tam aj školenie a že občania budú o tom vedieť, a je to termín 28. február 2018. Ešte raz, 28. február 2018. Je to § 24c, ktorý hovorí o tom, že náhradní užívatelia, občania, počúvajte, občania Slovenskej republiky, je vás tisíce, možno aj stotisíc je vás a viac, tí, ktorí ste mali vyčlenené pozemky do náhradného užívania podľa zákona 330/1991, podľa takzvaného § 15, ktorý v roku 2008 bol zrušený, ale rozhodnutia vám ešte trvajú a neboli zrušené, tak máte sa ohlásiť na pozemkový a lesný odbor príslušných okresných úradov, aby ste toto vaše užívanie potvrdili aj naďalej, ak to užívate. Ak to neužívate a nechcete alebo už vaši dedičia nevedia, ako to tam je, tak dobre, v poriadku, ale tí, ktorí máte v užívaní a beriete možno aj dotácie na tieto pozemky, tak láskavo 28. február 2018. Zapamätajte si to, aby sme sa nemuseli potom hanbiť, že poslanci nám neoznámili, že nejaký termín dali a úradníci, žiaľ, musím povedať, že veľkú činnosť v tomto nerobia, takže hanbím sa aj za nich, pretože tá osveta medzi našimi ľuďmi je veľmi malá v tejto oblasti. Ja to ešte na konci spomeniem ešte raz, aby sme to zdupľovali, lebo tento termín musí byť povedaný národu slovenskému, že takto to je. Ja som za päť rokov vyčlenil 6,5-tisíc hektára pre 150 agropodnikateľov okresu Prešov. Touto formou, takže aj oni, aj ich vyzývam proste, aby si to dali a urobili. Pozemkové odbory už vedia, čo majú robiť, ony vás usmernia a majú rozhodnúť, aby ste boli v obraze, majú rozhodnúť do 29. februára 2020. Zákon im udáva dvojročnú lehotu na rozhodnutie vo veci, takže v takomto duchu proste to berte, že áno, je tu termín, ktorý v tomto zákone je pri tichosti schválený, ale musíme o tom hovoriť. Takže poďme k novele, aby sme veľa nerozprávali trošku mimo. Takže som rád, že dávame, aj na výbore sme o tom debatovali, rôzne pozmeňujúce návrhy, ktoré, myslím si, že precizujú, respektíve uvoľňujú možnosť ten pozemok dostať, ako pani ministerka hovorila, aj tým mladým a začínajúcim. A ja som veľmi rád, že tam dostávame aj tie časové lehoty. Jedna z tých časových lehôt bola, že maximálna doba nájmu 25 rokov, ktorá prechádza momentálne na 15 rokov u poľnohospodárskych podnikov a myslím si, že má to niečo do seba, lebo je to o tom, aby jedna generácia mala možnosť manipulovať s tým svojím majetkom. Takže je to tiež v tejto spoločnej správe, bolo to prijaté a som rád a ďakujem, že sme to takto prijali. A nakoľko sme tam zabudli uviesť, a to beriem aj na moju hlavu, prechodné ustanovenia, tak dovolím si potom predložiť aj pozmeňujúci návrh, ktorý na konci prečítam, ktorý hovorí o tom, že tí, ktorí už sú zabehnutí v tých 25-ročných lehotách, samozrejme, musia dobehnúť a tie nové sú už len, maximálne na 15 rokov budú môcť byť podpísané. Myslím, že to je jasné, stručne dané. Retroaktivita sa v tomto pléne nenosí, stále ju kritizujeme, že retroaktívne nechceme pôsobiť, tak dobre, beriem, takže tie nové zmluvy poľnohospodárskych podnikov maximálne na 15 rokov sa budú môcť podpisovať, keď na to príde. Mám tu ešte ďalšie dva pozmeňujúce návrhy, ku ktorým sa tiež neskôr vyjadrím. Chcel by som povedať jednu vec, že pôda u poľnohospodárov je výrobný prostriedok, či sa vám to páči, alebo nepáči. A pokiaľ je to výrobný prostriedok, nedáme tým záujemcom o tú pôdu, ktorú chcú robiť, toho agropodnikateľa, tak prakticky im odtíname ruky a nehovorme o nejakom podnikaní. A myslím si, že plejáda zákonov, ktoré tu máme, či už 180, 330, 64, 97, 140, proste tých zákonov, ktorých tu máme, myslím, že dá sa zorientovať v nich a každá tá oblasť, či už pozemkové spoločenstvá, alebo ROEP-y, pozemkové úpravy, je v zákonoch. Ten duch zákona je dobrý, len my ho musíme aj preniesť do reálneho života, a hlavne cez ľudí, štátnych úradníkov, ktorí by mali túto literu zákona statočne, svedomite plniť na tom prvom stupni alebo na druhom stupni. Žiaľ, v mnohých prípadoch sa to takto nedeje a potom zisťujeme, že máme tu anomálie, ktoré musíme robiť pozmeňujúcimi návrhmi. Takže poďme k mojim ďalším dvom pozmeňujúcim návrhom, tí, ktorí máte tieto a ste si ich vyzdvihli v zadných priestoroch, moje pozmeňujúce návrhy, tak budú tri a prvý sa bude týkať toho, že máme § 12 v tomto zákone, rozprávali sme o tom aj na výbore našom pôdohospodárskom a životného prostredia a hovorilo sa o výpovednej lehote a ja ho budem citovať: „Ak ide o zmluvu o nájme na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku, dohodnutú na neurčitý čas, možno ju vypovedať len písomne; výpovedná lehota sa nesmie skončiť pred uplynutím času nájmu podľa § 8, ak sa nedohodne inak.“ Zmena, ktorá prišla aj na výbore, hovorí, že výpovedná lehota je päť rokov a koniec, a ja doplňujem v mojom pozmeňujúcom návrhu, „je päť rokov, ak sa nedohodne inak“. Myslím si, že bolo to aj v pôvodnom znení a mám za to, že dohoda má prednosť pred paragrafom a literou zákona, takže päť rokov, ak sa nedohodne inak. Takže zvážte, myslím si, že neni to nejaká anomália, bolo to aj v pôvodnom znení zákona, nič iné nemení, vy zmeníte päť rokov a ja chcem, aby tam aj tá, „ak sa nedohodne inak“, bolo. Pretože keď sa my dohodneme na absurdných podmienkach, my dvaja, dohoda je stále o dvoch, tak prakticky nikoho do toho nič, lebo my sme sa takto dohodli a je to vybavené, lebo je to vaše právo aj právo tej druhej strany. Takže v takomto duchu to proste berte, že chcem, aby tam bolo aj ten dôvetok, „ak sa nedohodnú inak“, a možno tá výpovedná lehota bude desať rokov alebo bude iba dva roky. Takže toto by som tam chcel, keď dovolíte, páni poslanci a poslankyne, budem apelovať na vaše svedomie, že má to svoju logiku a bolo to aj v pôvodnom znení zákona. Takže to bude môj druhý pozmeňovak, ktorý potom, samozrejme, na konci prečítam. A tretí, ktorý označujem ako pozmeňovák číslo 2, tento bol prvý, čo som vám teraz povedal, druhý bude, ktorý vám teraz poviem a tretí je ten, ktorý som hovoril, že musíme zosúladiť tie právne predpisy na prechodné obdobie. Takže môj druhý pozmeňovák sa týka veci, a dosť podstatnej, a síce vy dáte ako vlastník niekomu do nájmu pozemok a ten nájomca ju dá ďalej. A ďalší ju dá ďalej. A ďalší ju dá ďalej. A nakoniec zistíte, že neviete, u koho vlastne máte v nájme. Takže u mňa to je chaos a keď spôsobí ten konečný užívateľ to, že tam vybrakuje ornicu a ju odvezie preč, a vy zistíte, že máte tam už iba podornicu a nemáte tam nič z toho a máte zmluvu podpísanú iba s tým prvým, ktorému ste to dali, tak máte problém. No koho budem naháňať, hej? No koho budete naháňať? A to sú ďalšie tie podnájomné zmluvy, tak preto ja hovorím v mojom pozmeňujúcom návrhu, že nájomca, to znamená, ten, ktorému ja dávam do nájmu, keď ja som vlastníkom, je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu na určený čas len s písomným súhlasom prenajímateľa. Toho vlastníka, ktorý proste hovorí o tom, že áno, viem, že dávaš to ďalšiemu, okej, ale musíš sa mňa opýtať, lebo ja som ti dal do nájmu. Nemôžeš dávať svojvoľne. Takže to by som chcel dať. No a ešte jednu vec v tom mojom pozmeňovacom návrhu číslo 2 a síce hovorím o § 12 ods. 1, ktorý hovorí o tom, že môžme vypovedať iba písomne zmluvu, a ja to dopĺňam, že písomne len k 1. novembru, lebo hospodársky rok začína, respektíve končí 30. októbrom, 1. novembrom začína, že by sme to nedávali tú zmluvu, ja neviem, 1. mája alebo 1. augusta, pretože to je volovina, lebo tam ešte je zbožie, tak potrebujeme proste, aby to dobehol ten hospodársky rok do konca, takže úplne precizujem iba to, že je to viac-menej vždy k novembru, k 1. novembru, aby to tam bolo. Tak, lebo viete ako, brať cudziu úrodu, to je trošku o niečom inom, hej? Takže berte takto, že už tých kadejakých krádeží sme mali tu mali dosť na našich farmách, respektíve na našich poľnohospodárskych družstvách, takže berte tak, že nie. Takže to je môj druhý pozmeňovák, taký trošku rozšírený. A ja by som žiadal, aby sme o každom mojom bode samostatne, pán spravodajca, hlasovali, budú to vlastne štyri body z tých mojich troch pozmeňovákov, takže myslím, že zvládnete to, aby ste tie štyri body odhlasovali. Zároveň si dovoľujem vyňať na osobitné hlasovanie bod 4 zo samostatnej správy, je to vlastne ten bod, kde hovoríme, že máme tých päť rokov, a ja hovorím, že pokiaľ sa nedohodne inak, takže aby sa nám to nebilo potom, takže prakticky nech sa to hlasuje samostatne, no ja hovorím, ten dovetok, že „pokiaľ sa nedohodne inak“, myslím, že má tú váhu, ktorá by mohla teda byť tam teda z toho môjho pozmeňováku. Takže bol by som rád, keby z tej spoločnej správy toto neprešlo a môj pozmeňovák aby aj s tým dovetkom bol prijatý a tým pádom by sme ten bod štyri nahradili mojím pozmeňujúcim návrhom. Takže v takom duchu apelujem aj na vás, pani poslankyne a páni poslanci. Ďalšia vec, ktorú som aj hovoril, aj som nestíhal pripraviť pozmeňujúci návrh, pretože pani ministerka správne mi teraz ozrejmila vo svojom úvodnom slove, že definovali sme tu, čo znamená pozemok, zastavaný pozemok pod stavbami a ďalšie veci, tie ostatné plochy stále ostávajú visieť vo vzduchu, takže ja sa budem ešte snažiť to možnože v ďalších zákonoch nejakým spôsobom, teraz som to nestíhal, ospravedlňujem sa, mám tiež toho niekedy na hlavu viacej, ako znesiem, takže musím to sortírovať, ale hovorím, že budeme sa tomu venovať, aby sme aj tie ostatné plochy urobili tak, ako majú byť. Myslím, že ostatné veci sme si ujasnili. Samozrejme, že keď meníme tú dobu nájmu, tak u tých špeciálnych kultúr hovoríme o § 8 ods. 2, prakticky tie zmluvy, ktoré sú tam, že napríklad môžte uzavrieť, ak máte obnovu ovocného sadu najviac na 25 rokov. Samozrejme, veď ten sad vám nebude rodiť v druhom roku, viete ako, to má svoju logiku, to znamená, že všetky tie odstavce v § 8 ods. 2 nechávame tam. To znamená, sú tam aj tie rôzne okrasné dreviny, máme vinohrad alebo chmelnicu, máme špargľu, máme drobné ovocie, máme repozitóriá a máme riešiteľské pracovisko najmenej na desať rokov, všetko nám to ostáva. Samozrejme, s tým nemôže nikto polemizovať, lebo má to svoj zmysel časový, aby sme danú nejakú oblasť mali z nej aj nejaký úžitok, nemôžme to dať na 10 alebo na 15 rokov. Takže toto všetko ostáva, akurát ten primárny, základný, keď je to na poľnohospodársku klasickú činnosť, znižujeme na 15 rokov, nič viacej, nič menej. A keď hovoríte, lebo aj tí naši, ja ich volám proste agrobaróni, dobre, agropodnikatelia veľkí, ktorí hovoria už o tisícoch hektároch, tak keď hovoria, že viac-menej to je nestabilita, veď povedzte mi logicky alebo mi vysvetlite, keď tomu nerozumiem, tak potom som asi trošku mimo, veď zmluva je o dvoch. Keď vy máte ako užívateľ s vlastníkom korektný vzťah, mi povedzte, prečo by ten vlastník mal vám dávať výpoveď, mi to tu teraz vysvetlite. Veď on je spokojný s tým nájmom a vie sa s vami dohodnúť. Tak mi povedzte, prečo by vás mal po troch, po dvoch, po piatich rokoch dávať z kola von, veď máte korektný vzťah. Tu skorej ide o to, že tu nie je ten korektný vzťah v mnohých prípadoch a je problém. A keď mi niekto povie, že musíme tisíce zmlúv nájomných podpisovať, no áno, vážení, zdedili sme uhorské právo, s tým už nepohneš, človeče boží, máš tam aj na meter štvorcový niektoré dedené veci, a preto tu je ten tlak, že musíme nájsť peniaze na pozemkové úpravy, na komasácie, na scelenie pozemkov a potom ich nemusíme; ešte, pani ministerka, keď môžem doplniť, lebo je to mimo tohto zákona, ale musím povedať, lebo sme v našom rezorte, aby sme zabránili po komasáciách deleniu. Vymyslime niečo spoločne, kolegovia a kolegyne, aby sme zabránili deleniu po komasáciách tých pozemkov naspäť na drobné, lebo nemáme to teraz zabezpečené. Urobme komasáciu, scelenie pozemkov a znovu v dedičskom konaní ideš na drobné. Lebo notári, žiaľ, to delenie po dvetisíc a päťtisíc veľmi, no, nechcem ich nejakým spôsobom dehonestovať, ale veľmi tie výnimky tam idú a potom je problém a nevieme sa proste dopátrať k tomu, že vlastne akým spôsobom sa tam zase trieští na drobné, tým pádom sú to peniaze vyhodené do luftu a to je zbytočné. Takže na to neviem, či dáme, že sa to musí za života vysporiadať, či dáme, že pod dva hektáre neklesneme proste, zvážte aj z iných krajín ako to možnože majú a mali by sme prijať to, že keď raz niečo skomasujem v nejakom území, tak nech si vlastníci nemyslia, že o dva roky budeme znovu komasovať alebo o päť rokov, lebo toľko peňazí nemáme. Takže jedno územie jedna komasácia na sto rokov, vážení! Tak to majú v Rakúsku, kde v roku ´98 mali od vojny skomasovaných asi 90 % území. V Rakúsku, v čom je rakúske právo, mali väčšie bloky, u nás v Uhorsku potom na koľko, na 200 rokov, 300 rokov to budeme? Takže, vážení, to by som apeloval, aby sme aj tie pozemkové úpravy, a tu je ten tlak. No a keď mi povedia, že koľko tých zmlúv, tak, vážení, vrátime sa do roku ´91, do roku ´92? Tak poďme naspäť. Čože to vtedy bolo? Zákon 42/1991 o čom hovoril? O transformácií družstiev. Čo ste mali, páni predsedovia a páni predstavenstvo, urobiť? Ja som vám v Prešove s tým pomáhal, ste lustrovali pozemok a ste mali mať do transformácie družstva na poľnohospodársky podnik podľa tohto zákona, mať nájomné vzťahy vy-rie-še-né. Sa pýtam, kde vznikla chyba, vážení? Veď toto už malo byť urobené do ´95. roku! Štátne majetky boli následne privatizované, to isté, mali mať nájomné zmluvy, celé, ja vám poviem, že sa kupovali celé tlačiarne, aby vytlačili tie vložky. Však bol som na tých družstvách u nás na východe. A sa pýtam, kde sú tie zmluvy? Keď vy dneska hovoríte, že nemáte vlastníka? Však ste mali 27 rokov na to, aby ste urobili nájomné zmluvy, to vám nestačí? Áno, tých 1 500 alebo 2-tisíc zmlúv, áno, máte mať, lebo máte 3-tisíc, 5-tisíc hektárov. Taký je stav na Slovensku, s tým nepohneme zatiaľ, žiaľ, nepohneme. A to, čo sme si hovorili, že reštitúcie do päť rokov, komasácie do desať, ROEP-ky do päť, no pozrite, kde sme? A to boli zákony z roku ´91, ´95. Sme v roku 2017 a vlastne tápame a stále nie a nie. Takže to len tak môj trošku výlev, aby sme mali jasno, že kam by sme sa asi mali pohnúť. Takže argument, že musím toľko zmlúv robiť, neberiem. To už ste ich mali mať urobené. Či tam máte nejakého pôdneho fondára, ktorý sa zaoberá majetkoprávnymi vecami, to už je vaša starosť, lebo ten drobný, a chodím aj po tých drobných, samozrejme, farmároch alebo teda agropodnikateľoch, tak poznám z Prešova, ktorý má 1 800 zmlúv. A má 320 hektárov. 1 800 zmlúv! A má troch ľudí, nič viacej, nič menej. Tak on to má stíhať a vy to nestíhate? Nehnevajte sa, neberiem. Takže, vážení, urobiť si v tom poriadok, to už mal byť a že nie je, žiaľ, nebol som pri moci, nemal som možnosť rozhodovať až v takom veľkom rangu, takže na svoju hlavu si to neberiem, je to na hlavu tých, ktorí tu boli pred nami. A musíme to asi dobehnúť, pani ministerka, lebo to sa nám bude vliecť z vlády na vládu a raz to rozseknúť musíme. Takže, vážení, už nebudem veľa rozprávať. Chcem veriť, že tieto pozmeňováky, ktoré sme tu dali aj do spoločnej správy, kde bolo tiež tam viacero, dúfam, že posunieme zdarne do úspešného konca. A dovoľte, aby som prečítal moje pozmeňujúce návrhy, ktoré budem teraz prednášať. Takže môj doplňujúci a pozmeňujúci návrh č. 1 k vládnemu návrhu zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa dopĺňa takto: V čl. I sa za bod 7 vkladá nový bod 8, ktorý znie: „8. V § 12 ods. 1 sa slová „sa nesmie skončiť pred uplynutím času nájmu podľa § 8, ak sa nedohodne inak“ nahrádzajú slovami „je päť rokov, ak sa nedohodne inak“.“. Doterajšie body sa primerane prečíslujú. Odôvodnenie: Navrhuje sa, aby výpovedná lehota v zmluve o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku dohodnutá na určitý čas bola päť rokov, pričom sa zachováva zmluvná voľnosť strán, ktoré si môžu dohodnúť aj inú dĺžku výpovednej lehoty. V spoločnej správe výborov sa tiež navrhuje päťročná výpovedná lehota, avšak bez možnosti zmluvných strán dohodnúť sa inak. Sme toho názoru a ja tiež, samozrejme, to zdieľam, že v danom prípade je potrebné zmeniť kogentnú právnu normu na dispozitívnu právnu normu, pretože dohoda zmluvných strán by mala mať prednosť pred striktným znením zákona. Takže pozmeňujúci návrh č. 1, pán spravodajca, odovzdávam. Doplňujúci návrh č. 2 znovu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 24/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa dopĺňa takto: 1. V čl. I sa za bod 4 vkladajú nové body 5 a 6, ktoré znejú: „5. V § 10 ods. 4 prvá veta znie: „Nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu na určený čas len s písomným súhlasom prenajímateľa.“ 6. V § 10 ods. 4 sa vypúšťa druhá veta.“ Doterajšie body sa primerane prečíslujú. Odôvodnenie: Podľa súčasnej právnej úpravy je nájomca oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu vtedy, ak zmluva neurčuje inak. V praxi však táto právna úprava spôsobuje chaos a zmätok, pretože nájomca pozemku síce získa legálne, dá vec do podnájmu, ale vlastník pozemku v skutočnosti ani často nevie, kto je v súčasnosti, kto ten pozemok užíva. Navrhuje sa, aby nájomca bol oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu tretej osobe len s písomným súhlasom prenajímateľa. Písomný súhlas prenajímateľa ako podmienku dania vecí do podnájmu na niekoľko rokov sa uplatňuje aj v prípade podnájmu bytov podľa Občianskeho zákonníka. Keďže pozemky, rovnako ako byty (stavby) patria medzi nehnuteľnosti, navrhujeme, aby platila identická právna úprava podmienok podnájmu v obidvoch prípadoch. Bod 2 môjho pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za bod 7 vkladá nový bod 8, ktorý znie: „8. V § 12 ods. 1 sa slová „vypovedať len písomne“ nahrádzajú slovami „písomne vypovedať len k 1. novembru“.“ Doterajšie body sa primerane prečíslujú. Odôvodnenie: Upravuje sa ukončenie zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku na dobu neurčitú výpoveďou, pričom s prihliadnutím na trvanie hospodárskeho roka možno vypovedať zmluvu k 1. novembru. Jak som hovoril. Pán spravodajca, druhý pozmeňujúci návrh. A tretí môj pozmeňujúci návrh. Takže pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 24/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa dopĺňa takto: V čl. I bod 18 sa § 24d dopĺňa odsekom 3, ktorý znie: „(3) Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ak neupravujú právne vzťahy k pozemkom uvedeným v § 24 ods. 2; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa posudzujú podľa doterajších predpisov.“ Odôvodnenie: Z dôvodu zachovania princípu právnej istoty je potrebné upraviť aj prechodné ustanovenia v nadväznosti na zníženie maximálneho času nájmu na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku na dobu určitú z 25 rokov na 15 rokov, ako to navrhuje spoločná správa výborov k predkladanému návrhu zákona. Prechodné ustanovenie je potrebné aj vzhľadom na ďalšiu vládou navrhovanú úpravu uvedenú v bode 4 spoločnej správy výborov, a to aj k ustanoveniu § 12 ods. 1 zákona (výpovedná doba 5 rokov). Na to bol som upozornený Zsoltom Simonom, za čo mu ďakujem, takže som to doplnil. Ďakujem, vážení, takže toto je môj tretí pozmeňujúci návrh. A budem končiť ako stále, že žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba. Ďakujem pekne. | [
"(stavby)",
"(3)",
"(výpovedná doba 5 rokov)"
] | 3,883,049 |
28 | 2012-02-03 | Autorizovaná rozprava | 146 | Přidal, Alojz, poslanec NR SR | Alojz | Přidal | poslanec NR SR | Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu z rozpravy. Dajte, prosím, hlasovať o návrhu pána poslanca Beblavého, pozmeňujúceho. | [] | 4,002,394 |
5 | 2020-04-07 | Autorizovaná rozprava | 69 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Pán poslanec Kočiš. | [] | 3,941,374 |
21 | 2008-05-22 | Autorizovaná rozprava | 335 | A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: | A | Belousovová | podpredsedníčka NR SR | Ďalšiu otázku položil pán poslanec Peter Obrimčák a položil ju znovu ministrovi vnútra Slovenskej republiky a podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pánovi Robertovi Kaliňákovi. Otázka znie: „Pán minister, aké sú doterajšie skúsenosti so „schengenskou“ hranicou? Aká je úspešnosť v boji s ilegálnou imigráciou?“ Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede. | [] | 4,119,063 |
22 | 2024-10-29 | Autorizovaná rozprava | 125 | Szalay, Tomáš, poslanec NR SR | Tomáš | Szalay | poslanec NR SR | Ďakujem pekne, pán kolega Baláž, to by zrejme potom banskobystrická nemocnica F. D. Roosevelta skončila bez zmluvy, pretože ani tá nevykazuje do eHealthu, tak ako nevykazuje takmer žiadna nemocnica do eHealthu, ale áno, treba v tom urobiť poriadok. Namietam voči tomu nesúhlasu, ja si myslím, že by sme sa zhodli, pán kolega Baláž, v tom, aký má byť tok tých dát. Ja nenamietam, že majú byť uložené na konci dňa na nejakých serveroch, ktoré bude spravovať nejaká štátna organizácia, ale kto bude validovať tie dáta, že sú tam tie dáta v poriadku? Poviem vám to na príklade z iného filmu, ktorý sa volá, že čakacie listiny. Ak budeme mať dnes platnú legislatívu o tom, ako sa zapisuje do elektronickej zdravotnej knižky, a to síce tak, že poskytovateľ vyšetrí pacienta a povie mu, že máš čakaciu dobu šesť mesiacov, o šesť mesiacov ťa zoperujem, a zapíše to do eHealthu, tak sa v elektronickej zdravotnej knižke objaví zápis, že o šesť mesiacov má pacient plánovanú operáciu, ale to môže byť hausnumero, pretože tú operáciu ešte musí validovať zdravotná poisťovňa, ktorá sa k tomu vyjadrí, schváli, neschváli, a až po schválení, neschválení tej zdravotnej poisťovne, či to vráti na prepracovanie, alebo nie, sa môžme baviť, že či je ten termín pravdivý, alebo nepravdivý. Preto hovorím, že ten postup, ten dátový tok má byť taký, že najprv sa spýtame zdravotnej poisťovne, či sú tie dáta v poriadku, a keď sú v poriadku, tak potom môžu byť do tej elektronickej knižky zapísané. Rovnako je to pri ePreskripcii. Najprv zdravotná poisťovňa validuje, či je v poriadku tá preskripcia, až potom to NCZI zapíše do tých registrov. Nie v opačnom garde, pretože NCZI nie je spôsobilé urobiť všetky tie revízne kontroly, ktoré robí zdravotná poisťovňa, a výsledkom bude, že bude NCZI zapisovať do elektronických záznamov hausnumerá a nepravdivé dáta. Preto hovorím, že ten tok tých dát má byť iný a zdravotná poisťovňa má byť tá, ktorá ich validuje, nie NCZI. | [] | 4,129,165 |
48 | 2015-03-19 | Autorizovaná rozprava | 75 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | Pán poslanec Poliačik, nech sa páči. | [] | 4,052,397 |
10 | 2016-10-25 | Autorizovaná rozprava | 54 | Vašečka, Richard, poslanec NR SR | Richard | Vašečka | poslanec NR SR | Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Na prejave pána kolegu Suchánka ma zaujalo to, že naozaj máme problémy v Národnej rade s rôznymi zákonmi, že prichádzajú veľmi často aj v priebehu jedného volebného obdobia novelizácie, novelizácie a že sa znova musí, znova novelizovať zákon. V prípade rokovacieho poriadku toto nebezpečenstvo, že sa bude novelizovať a že každý nejaký predseda ďalší alebo v prípade ďalšia vládna koalícia bude musieť meniť rokovací poriadok, je veľmi nežiaduce, pretože parlament potrebuje určitú stabilitu. Hovorili sme o demokracii. Demokracia nie je o tom, že presadím nasilu názor väčšiny, to bola veľká časť príhovoru môjho kolegu, ale o tom, že sa snažím argumentami rozumne presvedčiť, snažím sa získať si dôveru a dosiahnuť konsenzus. Myslím si, že meniť rokovací poriadok bez konsenzu nie je dobrá cesta a povedie to k tomu, že znova sa bude musieť novelizovať novelizácia. V zásade to vidíme aj na tom, že koaliční kolegovia z MOST-u vlastne prichádzajú v podstate, de facto s novelizáciou. Samozrejme, že to nemôžu tak priznať a je to v druhom čítaní, ale musia to zmeniť, pretože neboli prizvaní na začiatku k tomu, aby sa táto vec urobila poriadne. Takže prihováram sa za to, aby naozaj tento zákon sa nelámal cez koleno, aby sa neprijímal napriek silnému odporu, ale aby sa hľadala dohoda, hľadal konsenzus, aby rokovací poriadok mohol byť niečo stabilného, niečo, čo nevyvoláva emócie, čo nevyvoláva spory, ale niečo, čo pomáha všetkým poslancom bez ohľadu na to, či sú vládni, opoziční, či sú teraz v takej zostave, vláda, alebo v inej, ale aby to bolo niečo, čo bude platiť dlhodobo a stabilne. Ďakujem. | [] | 4,112,565 |
39 | 2018-12-13 | Autorizovaná rozprava | 105 | Bastrnák, Tibor, poslanec NR SR | Tibor | Bastrnák | poslanec NR SR | V mene poslancov MOST-u – HÍD chcem vám zaželať príjemné prežitie vianočných sviatkov, veľa šťastia, zdravia v novom roku. A, samozrejme, aj po maďarsky, keď dovolíte. A HÍD klub nevébe mindenkinek áldott, békés karácsonyi ünnepeket es boldog új évet kívánok. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,154,328 |
25 | 2013-10-17 | Autorizovaná rozprava | 45 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Ďakujem pekne, pán podpredseda. Chce zaujať stanovisko spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom programu je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov . Vládny návrh zákona je pod tlačou 611, spoločná správa výborov má tlač 611a. Pán podpredseda vlády, poprosím vás znovu, aby ste sa ujali slova a odôvodnili vládny návrh zákona. Nech sa páči, pán podpredseda vlády. Pán minister! Pán poslanec, vyriešite si to po skončení! Nech sa páči, pán podpredseda vlády. (Minister si overuje číslo predlohy, ktorú má uviesť.) Nie, o daňových poradcoch. | [
"(Minister si overuje číslo predlohy, ktorú má uviesť.)"
] | 3,945,605 |
25 | 2013-10-28 | Autorizovaná rozprava | 158 | Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR | Erika | Jurinová | podpredsedníčka NR SR | Na vaše vystúpenie, pán poslanec, reagujú dvaja páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Nech sa páči, pán poslanec Halúz. | [] | 4,229,957 |
27 | 2013-11-26 | Autorizovaná rozprava | 26 | Petráš, Vladislav, poslanec NR SR | Vladislav | Petráš | poslanec NR SR | Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vystúpil ako spravodajca výboru pre financie a rozpočet k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, tlač 780. Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 749 zo dňa 8. novembra 2013 pridelil nášmu výboru uvedený návrh prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní ihneď. Výbor rokoval o tomto návrhu dňa 12. novembra 2013 a prijal k nemu uznesenie č. 264. Výbor súhlasí s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie a zároveň odporúča Národnej rade prerokovať návrh vlády na skrátené legislatívne konanie ihneď. Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som a otvorte, prosím, rozpravu. | [] | 4,211,331 |
32 | 2018-05-24 | Autorizovaná rozprava | 133 | Remišová, Veronika, poslankyňa NR SR | Veronika | Remišová | poslankyňa NR SR | Ďakujem kolegom za milé faktické poznámky. Ja len poviem, že v tej časti ústnej rozpravy budem ešte hovoriť o albánskej mafii, budem hovoriť o čerešničke na torte – rybníku pána Beljajeva, a budem hovoriť aj o tom, ako z tejto situácie von, čo by sme mali urobiť. | [] | 4,197,058 |
17 | 2003-09-23 | Autorizovaná rozprava | 59 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | Á. Duka-Zólyomi, poslanec: Pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, viac ako 50 rokov sa systematicky realizuje idea Roberta Schumana – postupného vybudovania spoločnej Európy –, širokej a vzájomnej spolupráce všetkých krajín nášho kontinentu. Jeho vízia a predsavzatia sa postupne napĺňajú. Vytvorila sa Európska únia, jej počet členských krajín v roku 1995 sa ustálil na 15. A po páde socialistického systému záujem krajín východnej a strednej Európy urýchlene sa pripojiť k spoločenstvu, ktoré už niekoľko desaťročí existuje s demokratickým a dobrým hospodárskym základom, znamenal doslova hrozbu pre pätnástku. Toto zoskupenie sa vytváralo postupne cez rôzne formy Európskych spoločenstiev. Už pätnástka mala veľké problémy so zosúladením spoločnej činnosti a vzájomných vzťahov. Vnútorná rôznorodosť, používanie rôznych postupov a foriem rozhodovania robí Európsku úniu ťažkopádnou s veľmi zložitou štruktúrou. Členské štáty Európskej únie prijali výzvu a rozhodli sa rozšíriť spoločenstvo. Súčasne si uvedomili, že treba prebudovať existujúcu štruktúru a pristúpiť k zjednodušeniu a reforme inštitucionálnej stavby a právneho rámca Európskej únie – aby mohli zvládnuť presnejšie riadiť takýto kolos. Rozšíriť Európsku úniu o 10 nových členov, to znamená o 2 tretiny členov, resp. o 67 %, nie je jednoduchý akt, a dokonca treba prijať za nových členov také problematické krajiny, ako sú postkomunistické krajiny, v ktorých demokratické inštitúcie a hospodárstvo boli v ruinách na dne. Pred 50 rokmi začali šiesti, teraz ich je 15 krajín a za rok bude ich 4-násobok – 25. Nedalo sa vyhnúť zodpovednej úlohe, vytvoriť mechanizmus taký, aby spôsob rozhodovania a fungovania pôvodne pre hospodársku integráciu šiestich krajín nestratil na efektívnosti. Dôležitým medzníkom v tomto vývoji bol summit v Nice, ktorý deklaroval štyri základné postuláty budúcnosti Európskej únie. Ale ešte dôležitejším a v praxi významnejším medzníkom bol summit v Laekene, na základe deklarácie ktorého bol ustanovený Konvent o budúcnosti Európy, ktorý mal za úlohu pripraviť taký zrozumiteľný a pomerne stručný spoločný základný dokument Európskej únie, z ktorého aj priemerný euroobčan pochopí, aká je stavba, ako funguje spoločenstvo, aké právomoci majú inštitúcie, ako sú ohraničené výlučné národné kompetencie a tak ďalej. Teraz už môžeme konštatovať, že práca Konventu bola úspešná. Za pol druha roka pripravil 105-členný rôznorodý zbor dôkladný, prehľadný a dobrý dokument – návrh ústavnej zmluvy Európskej únie. Samozrejme, každá krajina môže mať a má pripomienky a výhrady a pripravuje sa ich presadiť v priebehu medzivládnej konferencie. Je potrebné ale konštatovať, že výstup z Konventu musel byť konsenzom – je to dobrý materiál pre medzivládnu konferenciu a pre možnosť prijatia spoločných pravidiel, resp. pravidiel budovania spoločnej Európy. Používam radšej termín ústavná zmluva, a nie ústava preto, lebo ústava znamená prísnejší právny rámec pre ešte kompaktnejšie zoskupenie členských krajín, ako je a má byť Európska únia. Veľmi významným prvkom je, že pripravovaný dokument vlastne ustanovuje Európskej únii právnu subjektivitu, a tak sa odstráni doterajšia nevyváženosť medzi postavením spoločenstiev, ktoré zastrešuje Európska únia, ktorá ale nevlastní právnu subjektivitu. Takým spôsobom ústavná zmluva zjednoduší a sprehľadní primárne práva Európskej únie, a tak aj jej právny a inštitucionálny základ. Týmto spôsobom sa odstráni aj ťažkopádny a zložitý systém doterajšieho fungovania Európskej únie na troch pilieroch, ktorými sú komunitárny pilier, spoločná zahraničná a bezpečnostná politika a pilier policajnej a justičnej spolupráce v trestných otázkach. Vytvára sa jednotný systém mechanizmu rozhodovania pre všetky oblasti pôsobnosti Európskej únie. Únia – v zmysle návrhu dokumentu – bude konať len v medziach, ktoré na ňu prenesú členské krajiny. Aj doteraz platí, že každá zmluva Európskych spoločenstiev zakotvuje princíp, v zmysle ktorého sa koná len v rozsahu a v záujme cieľov, ktoré sú zakotvené v týchto zmluvách. Ústavná zmluva vlastne len komplexne zhrnie a ustanoví to, čo v praxi už dávno funguje, resp. systémy, ktoré sa už potvrdili. Napr. článok 2 a článok 3 vo všeobecnosti ustanovujú kritériá kodanského summitu z roku 1993, na základe ktorých sa prísne kontroloval politický a hospodársky vývoj v jednotlivých kandidátskych krajinách. Významnou časťou predloženého návrhu je oblasť deľby kompetencií, kde základné princípy sú totožné s terajším stavom, ale dochádza k značnému sprehľadneniu a jasnému vymedzeniu jednotlivých oblastí. Kompetencie, ktoré v zmysle návrhu ústavnej zmluvy neboli prenesené na Európsku úniu, si zachovajú členské štáty. S uspokojením treba konštatovať, že v návrhu ústavnej zmluvy výrazné miesto dostáva subsidiarita a proporcionalita, ktorými sa má riadiť výkon právomocí. V súvislosti s tým treba kladne hodnotiť aj zvýraznenie úloh národných parlamentov najmä v oblasti kontroly dodržiavania princípu subsidiarity. Ako značnú zmenu hodnotíme – v kladnom zmysle – rozlíšenie a vyjasnenie vzťahu medzi legislatívou a exekutívou. Dokument upresňuje právomoci inštitucionálneho rámca Európskej únie, Európskeho parlamentu, Európskej rady, Rady ministrov, Európskej komisie a Súdneho dvora. Toto potvrdzuje aj snahu o posilnenie úlohy Európskeho parlamentu, resp. zrovnoprávnenie spolurozhodovania Európskeho parlamentu a Rady. Doteraz nedostatkom demokracie v Európskej únii bolo, že prvoradým rozhodovacím aj legislatívnym normotvorným orgánom bola Rada, kde sú zastúpené vlády členských krajín, čiže je to výkonný orgán. Súčasne sa navrhuje, že právne normy by sa mali prijať zhodou medzi Európskym parlamentom a Radou. Interpretuje sa tak, akoby sa vytváral dvojkomorový systém. Európsky parlament reprezentuje občanov a Rada reprezentuje národný princíp. Preto pre nás toto konštatovanie a tento systém nie je úplne jasný, lebo naďalej sa zmieša pri rozhodovaní a normotvorbe zákonodarstvo s exekutívou. Kladnou stránkou dokumentu je, že jasne vymedzuje legislatívne triedenie v oblasti sekundárneho práva, kde budú 4 druhy normotvorných možností, európsky zákon, európske rámcové zákony, európske nariadenia a európske rozhodnutia, s jasne vymedzenými účinnosťami. Táto zmena určite sprehľadní výkon právomocí Európskej únie. Osobitnou a nie jednoduchou oblasťou návrhu ústavnej zmluvy je spoločná zahraničná a bezpečnostná politika, ktorej poslaním je jasne určiť strategické záujmy a ciele Európskej únie, t. j. platné všeobecné pravidlá pre všetky členské štáty. Dôležitým momentom je, že v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky je prijímanie európskych zákonov vylúčené, a to, že právo iniciatívy v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky budú mať aj členské krajiny. Nie je to jednoduchá oblasť, lebo si treba uvedomiť, že zahraničná politika každej krajiny má svoje špecifiká a treba pozorne sledovať rôzne a osobitné medzinárodné vzťahy jednotlivých členských krajín. Okrem predchádzajúceho uvedeného všeobecného konštatovania som presvedčený, že by sa dalo veľa diskutovať o tejto oblasti: o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike Európskej únie, kde bude treba vybudovať veľmi obozretne harmonizáciu a zosúladenie záujmov – určiť presne oblasť, čo to je spoločná zahraničná politika. Členské krajiny by mali mať v tejto oblasti značný stupeň voľnosti. Nevyjasnenou oblasťou je aj spoločná obrana Európskej únie. K prechodu k spoločnej obrane dôjde až vtedy, ak sa na tom jednomyseľne dohodne Európska rada a následne to ratifikujú aj členské krajiny. Je to otvorená otázka. Nejednotnosť názorov v tejto oblasti potvrdzujú aj závery posledného rokovania V-4, kde sa konštatovalo, že obranu by malo zabezpečiť výhradne NATO, ktoré je osvedčenou a dostatočnou politicko-bezpečnostnou organizáciou. Vážená Národná rada, veľmi významným faktorom návrhu ústavnej zmluvy je, že sa do dokumentu zabudovala Charta základných práv Európskej únie, ktorá bola prijatá v roku 2000 na summite v Nice a súčasne je len politickým dokumentom. Charta ústavnou reformou Európskej únie v rámci ústavnej zmluvy nadobudne právnu silu. Charta sa odvoláva na dávnejší dokument, na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a potvrdzuje práva vyplývajúce z tohto dokumentu. Práva obsiahnuté v charte korešpondujú s právami ustanovenými dohovorom. Charta ale môže ísť nad rámec dohovoru a dáva vyššiu mieru ochrany. Presnejšie, práva obsiahnuté v charte, ich význam a rozsah sa interpretujú rovnako ako v prípade dohovoru. Výnimkou je, že charta môže ísť nad rámec dohovoru. V článku 7 návrhu ústavnej zmluvy sa konštatuje, že základné práva, tak ako sú zaručené dohovorom, predstavujú všeobecné zásady práva Európskej únie, čiže Európska únia sa bude snažiť o pristúpenie k tomuto dokumentu. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v mene poslancov za SMK chcem poukázať na vážny nedostatok predloženého návrhu. Návrh ústavnej zmluvy ani v rámci toho Charta základných práv Európskej únie, žiadna jej kapitola alebo článok nie je venovaný právam, resp. právnej istote národnostných menšín v krajinách Európskej únie. Táto menšinová komunita v Európe nie je malá, je viacmiliónová, viac desaťmiliónová. Národná rada Slovenskej republiky 26. februára prijala uznesenie č. 185, ktorým poveruje predstaviteľov Národnej rady v Konvente, aby presadili zapracovanie princípu ochrany a práva národnostných menšín do návrhu ústavnej zmluvy. Chcem podotknúť, že v súčasnom navrhovanom texte pojem národnostné menšiny sa objavuje len na jednom jedinom mieste a aj to v Charte základných práv únie v odseku 1 článku II-21, a to v súvislosti so zákazom akejkoľvek diskriminácie príslušníkov národnostných menšín. A to je veľmi málo. V súvislosti s touto problematikou musím vyjadriť prekvapenie a nesúhlas s postojom predstaviteľov Slovenskej republiky na poslednom stretnutí V-4, kde jednoznačne odmietli návrh, aby v návrhu ústavnej zmluvy bola zmienka o právach národnostných menšín v členských krajinách Európskej únie. Pripomínam, že na Slovensku tvoria národnostné menšiny 15 % obyvateľstva. Preto v mene poslancov za SMK prekladám návrh uznesenia tohto znenia: „Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky, aby na medzivládnej konferencii presadzovala zapracovanie princípu a ochrany práv národnostných menšín do návrhu ústavnej zmluvy Európskej únie.“ Vážená Národná rada, Parlamentné zhromaždenie Rady Európy v januári prijalo dokument pod názvom „Spolupráca Rady Európy v ústavodarnom procese Európskej únie“, kde je návrh, aby Európska únia využila a prevzala už existujúce dokumenty ako napr. Európska sociálna charta, Rámcový dohovor o ochrane menšín, Európska charta regionálnych jazykov a iné. Odporúčame preto vláde Slovenskej republiky, aby podporovali a presadzovali túto iniciatívu, tento návrh. Vážená Národná rada, medzivládna konferencia sa začína 4. októbra. Do tej doby každá krajina vypracuje svoje stanovisko. Poslanci za SMK vo všeobecnosti podporujú stanovisko ministerstva zahraničných vecí a predložené štyri návrhy. Podporujeme vytvorenie silnej komisie spôsobom jedna krajina – jeden komisár alebo aspoň spravodlivú rotáciu. Napriek tomu, že v preambule je odvolanie sa na náboženské dedičstvo Európy, podporujeme iniciatívu, aby bola zdôraznená európska minulosť a vývoj v zmysle kresťanských hodnôt. Súhlasíme s tým, pokiaľ bude na to možnosť, aby sa presadzovala spravodlivá rotácia, čo sa týka predsedu Európskej rady, resp. predsedníctva sektorálnych rád. Z hľadiska zabezpečenia spravodlivého a efektívneho rozhodovania v oblasti daní, sociálnej politiky, obrany, hospodárskej a sociálnej súdržnosti sme za zachovanie jednomyseľného spôsobu hlasovania. Návrh ústavnej zmluvy je dobrý východiskový materiál na rokovanie medzivládnej konferencie. Každá suverénna krajina má právo vysloviť svoj názor a pokúsiť sa nájsť spojencov na presadenie svojich návrhov. Ale treba k tomu pristupovať triezvo tak, aby sa nepresadzovali také požiadavky a zmeny, ktoré môžu zablokovať tento dôležitý proces. Tu pripomeniem výrok, ktorý vyslovil prezident Konventu Giscard d‘Estaing, keď povedal: „Návrh Európskej ústavy je vyváženým celkom. Ťažko ho vylepšia predstavitelia 25 krajín v priebehu medzivládnej konferencie.“ Vítame dohodnutú spoluprácu V-4 zámerom vytvoriť vyšehradskú platformu, ktorá dáva nádej, že spoločná stratégia vedie k väčšej pravdepodobnosti úspechu. Predložený návrh ústavnej zmluvy je významným krokom Európskej únie na ceste k prehĺbeniu demokratických hodnôt a snahou vytvoriť stabilizáciu mieru, spravodlivosti a solidarity nielen v Európe, ale aj na celom svete. Nové spoločenstvo európskych krajín vrátane Slovenskej republiky je odhodlané budovať svoj osud – vytvoriť silnú väzbu na dosiahnutie cieľov, ktoré sú nám spoločné. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,211,807 |
28 | 2021-05-27 | Autorizovaná rozprava | 199 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | (Zaznievanie gongu.) Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenej schôdzi. Pani poslankyňa Horváthová, máte procedurálny návrh? Nech sa páči. | [
"(Zaznievanie gongu.)"
] | 3,931,038 |
54 | 2002-02-08 | Autorizovaná rozprava | 26 | B. Bugár, podpredseda NR SR: | B | Bugár | podpredseda NR SR | M. Mesiarik, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja súhlasím s pani poslankyňou z hľadiska jej návrhov, ktoré by mohli vylepšiť riešenie tohoto problému, ale ja by som chcel zdôrazniť, že tu ide skutočne aj o čas. Žiaľbohu, nepodarilo sa nám , a to nechcem hovoriť teraz o nejakých volebných obdobiach, ale od roku 1989, tento problém vyriešiť a máme množstvo sťažností ako poslanci, samozrejme, ale aj na výbore, kde zisťujeme, že nezodpovednosť, v úvodzovkách, rodičov, narastá. Dochádza k obrovským špekuláciám. Je tu množstvo nezamestnaných , ktorí, aj keby nešpekulovali, nemajú ani na to, aby zabezpečili toto výživné. Takže ja by som skôr navrhoval v druhom čítaní dopracovať niektoré chúlostivé miesta, ktoré sa zdajú, ale spustiť to ako prvý krok. Následne predsa nie je problém, aby sme siahli potom aj do zákona o rodine a do ďalšej legislatívy, ktorá by mohla tento problém, samozrejme, len podporiť a vylepšiť. | [] | 3,986,945 |
40 | 2021-09-30 | Autorizovaná rozprava | 128 | Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Laurenčík | podpredseda NR SR | Druhú otázku, prosím kľud, páni, druhú otázku položil pán poslanec Štefan Kuffa, je v sále, a je smerovaná na ministra zdravotníctva Slovenskej republiky Vladimíra Lengvarského a znie: „Pán minister, ako chcete vyriešiť situáciu na Slovensku, aby zdravotná starostlivosť bola rovnako dostupná pre všetkých občanov aj v čase korony?“ Nech sa páči, pán minister, máte päť minút na odpoveď. | [] | 3,956,910 |
72 | 2022-10-04 | Autorizovaná rozprava | 339 | Kollár, Boris, predseda NR SR | Boris | Kollár | predseda NR SR | Ďakujem. S ďalšou faktickou pán poslanec Krajčír. | [] | 3,878,772 |
49 | 2015-04-15 | Autorizovaná rozprava | 27 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec Martvoň, nech sa páči. | [] | 4,130,410 |
25 | 2013-10-16 | Autorizovaná rozprava | 278 | Figeľ, Ján, podpredseda NR SR | Ján | Figeľ | podpredseda NR SR | Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť navrhovateľ? (Reakcia navrhovateľa.) Nie. Spravodajca? (Reakcia spravodajcu.) Nie. Ďakujem obidvom. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz pristúpime k druhému čítaniu o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Aktmi Svetovej poštovej únie – Generálnym poriadkom Svetovej poštovej únie, Svetovým poštovým dohovorom a Dohodou o poštových platobných službách, prijatými na 25. svetovom poštovom kongrese. (Doha, 24. 9. – 14. 10. 2012) Návrh vlády má tlač 701 a spoločná správa výborov má tlač 701a. Návrh vlády odôvodní pán minister dopravy. Nech sa páči, pán Počiatek. | [
"(Reakcia navrhovateľa.)",
"(Reakcia spravodajcu.)",
"(Doha, 24. 9. – 14. 10. 2012)"
] | 3,874,276 |
35 | 2014-06-05 | Autorizovaná rozprava | 87 | Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR | Renáta | Zmajkovičová | podpredsedníčka NR SR | Ďakujem, pán minister. Pán poslanec, doplňujúcu otázku? Nech sa páči. | [] | 3,893,792 |
40 | 2021-10-06 | Autorizovaná rozprava | 52 | Benčík, Ján, poslanec NR SR | Ján | Benčík | poslanec NR SR | Ďakujem. Pán Schlosár, vy ste tu hovorili o ľuďoch homosexuálnej orientácie, čo je mimochodom záležitosť vrodená, opakovania ako sexuálnych deviantoch, hovorili ste, že týchto ľudí akceptuje len degenerovaný západ. Zväzky ste nazývali nenormálnymi, neprirodzenými a zvrhlými, ktoré môže akceptovať len blázon a úchyl. A hovorili ste, že akékoľvek uľahčenia nejakej inštitucionalizácie a ich zväzku je len odpornou zvrhlou agendou liberálov. No ja vás prekvapím, v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie v roku 2014 to bola agenda práve konzervatívnej strany, takže sa opakovane pýtate kolegu Dostála, že prečo on ako konzervatívec tieto veci podporuje, tak aj tu je odpoveď. A konzervatívna strana to, tú podporu týmto zväzkom objavovala tým, že, samozrejme, už tá inštitúcia, nadácia posilní stav a trvalosť týchto zväzkov a stálosť a trvalosť zväzkov ľudí je predsa agenda skôr konzervatívna. A tá liberálna by mala byť skôr o tej nestálosti. A keď nám vtedy povedal, som naozaj potešený, že môžme zaviesť v našej krajine túto zásadnú spoločenskú zmenu, ktorá sa tam dá podľa mňa zhrnúť do jedného slova – záväzok. No a potom ste hovorili, že úchylka, že ide o úchylku, ktorá bola v minulosti považovaná za trestný čin. No áno, v minulosti vieme, že homosexuálov aj upaľovali, ale upaľovali aj iných ľudí ako bosorky a bosorákov. A často k tomu, aby za to boli označení, stačila nejaká anomália v ich vzhľade a mohli byť aj kvôli tomu považovaní za niekoho, kto je posadnutý diablom. A posledná vec o pedofiloch, keď hovoríte. Pozrite sa doprava, pán Schlosár. | [] | 4,009,942 |
83 | 2023-02-16 | Autorizovaná rozprava | 66 | Vetrák, Milan, poslanec NR SR | Milan | Vetrák | poslanec NR SR | Ďakujem pekne za slovo. Ja som sa prihlásil ako prvý najmä kvôli tomu, že chcem v rámci tejto rozpravy predniesť aj pozmeňujúci návrh, ktorý predtým vysvetlím a nakoniec prednesiem. Ja sa potom ešte prihlásim znovu do rozpravy kvôli tomu, aby som jednak mohol reagovať na ďalších vystupujúcich, ale aj kvôli tomu, aby som zosumarizoval už potom spoločne tie rôzne mýty a nepravdy a účelové tvrdenia, ktoré od augusta minulého roka, keď tento návrh zákona bol predložený do Národnej rady, a teda ako jeden z mála zákonov, ktoré tuná niekoľko mesiacov sa mohli diskutovať, bol aj toľko diskutovaný a bol široko diskutovaný, nebol predložený v skrátenom konaní, ale v riadnom legislatívnom procese, tak aby som to nejakým spôsobom zhrnul, pretože naozaj zaznieva veľmi veľa aj nepresných, aj účelových a zavádzajúcich informácií. Takže na začiatok zhrniem to, čo sa stalo medzi prvým a druhým čítaním. Pokračovali diskusie so všetkými dotknutými subjektami opakovane, či už priamo v parlamente, alebo aj mimo neho s tým, že sme si vysvetľovali postoje, porovnávali sme minulosť, spomínali všetky subjekty, akým spôsobom sa k tejto otázke stavali bývalé vlády, najmä pán Fico a Pellegrini, ako tu na poslednú chvíľu sa prinášali rôzne pozmeňováky, kde napríklad poisťovne, sa s nimi vôbec nič nedohodlo, a tuná na poslednú chvíľu sa tam dohodili, aby to bývalej vláde vychádzalo do rozpočtu, bez akéhokoľvek odôvodnenia a tak ďalej. No a prechádzali sme si aj veci, na ktorých im záležalo a snažili sme sa naozaj citlivo vnímať ich pripomienky, pretože táto vláda nesľubovala, že osobitný odvod zruší, to si povedzme rovno. Volebné programy jednotlivých koaličných strán a bývalých koaličných strán tej štvorkoalície boli rozdielne. Asi jediná strana, ktorá nejakým spôsobom možno aj naozaj chcela zrušiť osobitný odvod, bola strana SaS, ale keď si pozriete programy, volebné programy OĽANO alebo volebné programy SME RODINA, tak oba tieto volebné programy hovoria, že osobitný odvod alebo že tie regulované subjekty majú byť zdanené oveľa vyššou sadzbou, ako boli zdaňované doteraz. V oboch volebných programoch sa hovorí dokonca o 33 %. My v tomto návrhu, ktorý sme predložili alebo ktorý som predložil do parlamentu, hovoríme o 12 % aj po tom navýšení, čiže my sme oveľa miernejší, ako sme uvádzali vo volebnom programe. To v prvom rade treba povedať, že táto vláda nesľubovala regulovaným subjektom, že zruší osobitný odvod, ale ten, kto to sľuboval, to bol pán Fico a Pellegrini. Tí to naozaj tým subjektom sľúbili. A oni nám to pripomínali pri každej príležitosti, pri ktorej sme sa stretli, že prečo neplním ja Ficove sľuby. Ale, prepáčte, prečo by som ja mal plniť Ficove sľuby? To je aký argument pre mňa, že ja mám splniť Ficov sľub, že Fico sľúbil, že zruší osobitný odvod? No tak ho mal zrušiť, keď to sľúbil. A to nebol jediný sľub, ktorý dal. Aj pán Pellegrini to sľúbil, prečo to nezrušil? Počas dobrých rokov, keď tu nebola ekonomická kríza, tak bývalé vlády Fica a Pellegriniho z osobitného odvodu naozaj že doslova ryžovali. To boli roky, keď to bolo okolo 280 mil. A potom to nikdy, potom sa to pohybovalo niečo medzi 100 až 200 mil., keď tu boli dobré časy. My týmto návrhom hovoríme, že keď je tu kríza, tak to ešte chvíľu nechajme, aby sme mohli z toho zaplatiť sociálne opatrenia na pomoc ľuďom. A už počas našej vlády sme tú sadzbu odvodu znížili na polovicu v roku ’21. Čiže sme boli oveľa zmierlivejší aj počas krízy, ako boli vlády pána Fica a pána Pellegriniho. Nehovoriac o tom, že táto vláda zrušila bankový odvod, na ktorom ryžovali vlády Fica a Pellegriniho, a najmä Pellegriniho, lebo ten sem prišiel do parlamentu v skrátenom legislatívnom konaní zaviesť bankový odvod s odôvodnením, že keď nezavedie bankový odvod, tak to poškodí štát, že to ohrozuje, že budú hospodárske škody, čo... (povedané so smiechom), čo to bol za výmysel? Však to bolo čisté zdieranie tých bánk v čase, keď nebola žiadna kríza. A v zmysle rokovacieho poriadku mal odôvodniť, či sú tam nejaké mimoriadne okolnosti, a to tam vôbec nebolo odôvodnené. Namiesto toho bolo povedané, že no preto ich ideme zdaniť, tie banky, aby v budúcnosti, keď nejaká kríza vznikne, tak aby sa to z toho mohlo financovať. To je absolútne v rozpore s rokovacím poriadkom. To ten rokovací poriadok tu bol v decembri 2019 pri zavádzaní bankového odvodu použitý ako záchodový papier, doslova. To bolo ešte horšie, než tie 13. dôchodky, lebo tie 13. dôchodky mali aspoň nejaký, nejaké smerovanie k ľuďom, aj keď teda to bola naozaj čistá volebná kampaň, ale toto bola tiež a bez toho, aby to pani prezidentka akýmkoľvek spôsobom vetovala alebo sa nad tým zamyslela, tak, tak tri odseky, ktoré nič nehovorili, v súlade s rokovacím poriadku podpísala a nevetovala nič a išlo to riadne do Zbierky zákonov. A potom sa tu niekto ďalej rozčuľuje nad inými návrhmi, keď takéto niečo podpíše a nevetuje. My sme sa snažili naozaj citlivo vnímať pripomienky subjektov, ktoré zazneli, a viaceré z nich alebo takmer všetky sme zapracovali aj do pozmeňujúceho návrhu, ktorý prečítam, a ja teraz vysvetlím, čo je predmetom toho pozmeňujúceho návrhu. V prvom rade zavádzame tú tzv. sunset clause, to znamená klauzulu, ktorá ohraničuje platnosť osobitného odvodu. To znamená, že sme to až my, až táto vláda, až títo koaliční poslanci, sme to my, ktorí hovoríme, že ten odvod naozaj skončí. Žiadne sľuby Fica, Pellegriniho, že skončí, a nikdy neskončil ako tie trináste dôchodky na bilbordoch, tiež len sľuby a sľuby a prázdne slová. My sme tí, ktorí hovoríme, že ten odvod skončí. V tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý prečítam, hovoríme, že skončí v decembri ’24, 2024. Vtedy naozaj skončí. Čiže je to táto vláda, sme to my, ktorí povieme, že ten odvod skončí. Druhá vec, vraciame sa naspäť do roku 2017 alebo do obdobia od začiatku platnosti zákona od roku 2017, keď sa zisk, alebo keď sa zdaňoval naozaj len nadmerný zisk, lebo nadmerný zisk podľa zákona je niečo, čo, alebo je hospodársky výsledok, ktorý presahuje tri milióny. A do roku 2017 sa naozaj s tým osobitným odvodom de facto zdaňoval len ten nadmerný zisk. Až po roku 2017 tu vláda Fica a Pellegriniho nezačali zdaňovať len nadmerný zisk, ale celý ten hospodársky výsledok, ak presiahol tri milióny. Inými slovami, my sa vraciame naspäť k režimu, že ak povedzme firma zarobí 3,5 mil. a má zisk 3,5 mil., teda to, čo už zostane po odrátaní nákladov, tak sa nebude zdaňovať 3,5 mil. tým osobitným odvodom, ale už len tých 500-tisíc, čo je výrazne, čo je výrazne v prospech tých subjektov, a želali si to najmä tie menšie subjekty, ktoré sme aktuálne zahrnuli do návrhu zákona, to znamená obchodníci s cennými papiermi, správcovské spoločnosti a podobne. To je teda druhá zásadná zmena, o ktorej hovoríme. Tretia zásadná zmena je tá, že budeme uplatňovať samotný odvod nie od najbližšieho kalendárneho mesiaca po nadobudnutí účinnosti zákona, pretože dotknuté subjekty sa naozaj sťažovali, že by sa nemali dostatok času pripraviť na zavedenie odvodu a spôsob... spôsobo... spôsobovalo by to naozaj také pre nich administratívne ťažkosti, aj keď to nie je celkom pravda, lebo povedzme si, že my od augusta minulého roka máme tento zákon v parlamente, čiže všetky tie subjekty mohli predpokladať minimálne a mohli sa pripravovať na to, že takýto odvod bude navýšený. Čiže nie je to úplne pravda, že by sme im išli spôsobiť nejaké enormné administratívne ťažkosti. Oni to vedia už od augusta minulého roka, ale v poriadku, veď hovoríme, že naozaj chceme vychádzať v ústrety aj podnikateľom, lebo nie všetci medzi nimi sú oligarchovia, sú tam, tým, že rozširujeme ten okruh subjektov, tak sú tam aj tie klasické podnikateľské subjekty, ktorým sa niekedy zadarí viacej, a prekročia tú trojmiliónovú hranicu, ale hovoríme, teda že sa to bude počítať až od ich nového účtového obdobia. A keďže sme minulý rok na žiadosť strany SaS preložili zákon o osobitnom odvode na február s cieľom, že sa ideme dohodnúť na tom osobitnom odvode, k čomu sa potom aj následne ešte vyjadrím, lebo zatiaľ to veľmi tak nevyzerá, že by strana SaS chcela dodržať svoje slovo, ktoré nám dala v decembri, tak sme už zmeškali účtovné obdobie týchto subjektov alebo väčšiny týchto subjektov a tým pádom, ak naozaj ideme do tohto, a ideme do toho, že ideme im to, ideme im to zaviesť od najbližšieho účtovného obdobia, tak pre väčšinu tých subjektov ten samotný odvod navýšený na ten trojnásobok, čo zavádzame týmto zákonom, nastane až, až od januára budúceho roka s výnimkou tých, ktoré majú účtovné obdobie niekedy v priebehu roka. To sú, ak sa nemýlim, hlavne plynárenské spoločnosti, ktoré ho, myslím, že majú od júla. To znamená, že ten navýšený trojnásobný odvod sa bude týkať asi najmä alebo možnože jedine ich, od júla, ale tých ďalších buď od decembra, alebo od januára v zásade, lebo väčšina z nich má od januára účtovné obdobie. Čiže dá sa povedať de facto tým, že sme prekročili už Nový rok, že ten odvod v podstate počas našej vlády v zásade až s výnimkou tých plynárenských subjektov ten navýšený ani nebude platiť. Ale treba si aj povedať, že my sme zaviedli viaceré sociálne opatrenia, naposledy obedy zadarmo, a treba, keď sme spôsobili štrukturálny výdavok, aj priniesť nejaký štrukturálny príjem. A toto je jeden z tých štrukturálnych príjmov, ak zavedieme osobitný odvod, lebo ak sa nám nepodarí zaviesť osobitný odvod, tak sa budeme musieť zamyslieť aj nad tými štrukturálnymi výdavkami a minimálne sa nad nimi bude musieť zamýšľať nová vláda, pretože bude ich musieť z niečoho pokryť, ak neschváli osobitný odvod. Čiže treba, treba sa zamyslieť naozaj, aj vy z radov opozície, ktorí, ktorí potenciálne môžete byť v budúcej vláde, že či naozaj nechcete schváliť tento zákon, pretože budete musieť potom pokrývať štrukturálne výdavky. My sme aj do schválenia obedov zadarmo išli s tým, že tento zákon je na stole a je potrebné ho schváliť, aby sa ním vykryli výdavky, lebo ak sa to nepodarí, tak potom budeme sa musieť zamyslieť aj nad tým, či je udržateľné schvaľovať opätovne, keďže máme tu prezidentkino veto, zrušenie koncesných poplatkov alebo zavedenie tých správnych poplatkov. Ja nehovorím, že to, že automaticky to teraz nejdeme, nejdeme schváliť znova, ale treba sa zamyslieť nad tým, že ak to neschválime, či sme schopní to nejakým spôsobom vykryť, lebo osobitný odvod má slúžiť aj na pokrytie tých výpadkov v rozpočte, ktoré spôsobia alebo ktoré by mali spôsobiť výpadky z dôvodu zrušenia koncesionárskych poplatkov a odpustenia správnych poplatkov pri motorových vozidlách. Čiže toto sú, toto sú v zásade tri také veľmi dôležité a zásadné zmeny, ktoré idú v prospech regulovaných subjektov, ktoré vychádzajú z diskusie s nimi. Potom tu máme ešte zmenu, o ktorej sa hovorí dlhšie, a tá súvisí s tým, že z okruhu regulovaných subjektov vypadajú alebo vypadnú médiá, alebo navrhujeme, aby boli vypustené médiá, a to z dôvodu, že medzičasom došlo k zmene zákona, ktorý už jednu z tých licencií, podľa, teda ktoré možno udeliť podľa tohto zákona, zásadne mení. Ešte v minulosti licencia, ktorá s týka vysielania, bola nastavená tak, že nebola automatická, že bolo treba splniť podmienky, a v zásade sa udeľovala až po splnení tých podmienok. Dneska sú už v zákone, v mediálnom zákone tie podmienky tak nastavené, že licencia sa fakticky udeľuje v zásade vždy, lebo tie podmienky, tak ako sú definované v zákone, nie je, nie je zložité splniť, čiže už to, už to stráca ten charakter, aký to malo v minulosti, toho, toho klasického regulovaného subjektu. A to je aj jeden z dôvodov, pre ktorý my sme sa rozhodli, že asi nie je najsprávnejšie, aby boli aj médiá regulované práve týmto zákonom. Ďalšie, ďalší subjekt, ktorý by mal byť vypustený z návrhu zákona, je prevádzkovateľ mýta, a to najmä z dôvodu, že ešte pred tým, než sme predložili tento návrh zákona, o čom sa ja ako predkladateľ nemal vedomosť, ja som sa to dozvedel až následne od ministra dopravy, až asi mesiac po tom, ako bol zákon predložený v Národnej rade, je, že minister dopravy už pred tým, než bol predložený tento zákon, vypísal medzinárodnú súťaž na nového prevádzkovateľa mýta, a veľmi vážne sa obáva alebo reálne sa obáva, že aby bol prijatý tento zákon, teda už tak by to ohrozilo vhodný alebo výber vhodného prevádzkovateľa mýta, jednoducho že aj tí uchádzači, ktorí sa mu nahlásili a boli prijatí, až následne tento odvod, teda už po tom, keď bola vypísaná súťaž, takže by to mohlo ohroziť vôbec aj úspešnosť tejto súťaže, a ja mu z tohto pohľadu rozumiem, aj keď teda si myslím, že to mohol signalizovať aj skôr, a vyhli by sme sa tomuto problému, lebo je fakt, že ak už bola vyhlásená súťaž, a teda tie subjekty nepočítali s tým, že bude zavedený takýto odvod a prihlásili sa už pred tým do tej súťaže, tak môže sa stať, že by z tej súťaže, ako sa povie, odskočili a musela by sa vypisovať nová súťaž, alebo by tam zostal len ten doterajší prevádzkovateľ, o ktorom všetci vieme, že ten systém v zásade a tie peniaze zo strany štátu boli tunelované. Takže to je druhý, druhý subjekt, ktorý by mal byť vypustený z toho návrhu zákona. No a potom tretí subjekt, o ktorom sa dlhodobo hovorí, ale ktorý v mojom pozmeňováku a mojom pozmeňovacom návrhu nebude zahrnutý ako subjekt, ktorý by mal byť regulovaný, sú banky. O bankách sa tu hovorí dlhodobo, nakoniec som spomínal dnes bankový odvod, ktorý bol niečo iné, ako by bol odvod bánk, ak by boli zahrnuté pod... pod predmet alebo do predmetu úpravy tohto zákona, pod reguláciu tohto zákona. Treba v prvom rade povedať, že banky dosahujú takisto nadmerné zisky. A v roku 2022 mali rekordné zisky. To naozaj tiež treba povedať, že presiahli viac ako 800 mil. roko... 800 mil. eur, im sa v roku 2022 napriek ekonomickej kríze naozaj veľmi darilo. A čo tu ja počúvam za posledné týždne od nich, tak to je len čisté zastrašovanie o tom, ako idú zvyšovať poplatky a podobne, lebo, viete, dneska nie všetky banky majú kamenné predajne, niektoré naozaj fungujú čisto internetovo a ony sa snažia konkurovať medzi sebou, čiže naozaj som veľmi skeptický k tomu, ako by tuná dochádzalo k nejakým dramatickým nárastom poplatkov, ak by sa takýto odvod zaviedol, pretože ak k nejakému dramatickému nárastu odvodu pre banky došlo, tak to bol práve rok 2019, keď ho zavádzal pán Pellegrini, ten navýšený, aj tuná s pánom bývalým ministrom financií, ktorý sedí v sále. Čiže a nezaregistroval som, že by v roku 2020 potom som platil nejaké enormne zvýšené poplatky za vedenie účtu a ja mám v takej banke účet, ktorá naozaj má kamenné predajne. Čiže to sú také naozaj strašenia zbytočné a zastrašovania obyvateľov, keď zrazu by sme chceli siahnuť na zisky bánk. Čo, dôvod, pre ktorý, a... a ešte dodám k tomu, že v zmysle zákona sú to subjekty, ktoré dosahujú nadmerný zisk a pod regulované subjekty patria aj iné subjekty, ktoré sú licencované Národnou bankou Slovenska, my ideme ten okruh rozšíriť na všetky také subjekty, čiže naozaj a banky formálne patria pod zákon o osobitnom odvode. Oni sa ničím neodlišujú od tých subjektov, ktoré sú tam už zahrnuté. Čiže naozaj je relevantnou otázkou, či banky by mali patriť pod tento zákon. Len na druhej strane treba aj povedať, lebo keď teda zaznie kritika, tak treba povedať aj naozaj to dobré, že banky podpísali s ministerstvom financií memorandum a to memorandum plnia. To memorandum naozaj plnia, a nielen o tom svedčí ten list, ktorý prišiel od prezidenta bankovej asociácie, ale ja som si to overoval na ministerstve financií a to mi potvrdilo, že, že tie banky v zmysle toho memoranda to memorandum plnia. No tak ja som to, samozrejme, nebol osobne overovať, ale spolieham sa na to, že ak ministerstvo financií to overilo, tak to platí. Čo je, čo je škoda, si myslím, že zbytočne sa aj v určitom zmysle to memorandum podpisovalo, pretože teraz je to bankami zneužívané, ale tu treba naozaj povedať, že o čom bolo memorandum. Memorandum nebolo o osobitnom odvode z regulovaných subjektov. Memorandum bolo o tom, že, že vláda, a doslovne ministerstvo financií nezavedie bankový odvod. A ten naozaj nezavádzame ani sme nezaviedli. A tie slová o tom, že by my sme mali rešpektovať memorandum, ktoré, ktoré schválilo ministerstvo financií, je tiež zavádzajúce. Ja nie som ako poslanec Národnej rady viazaný memorandum... memorandom. Možno v nejakej morálno-etickej rovine. Ale skúsme si to priblížiť aj na samosprávu. Tí, ktorí ste v samospráve, ja to poviem ako príklad, lebo možno niekedy sa na tej celoštátnej úrovni nie dobre chápe. Keď v komunále, komunálnej politike napríklad developer sa snaží postaviť nejakú budovu v danom území, tak veľmi často, aspoň v Bratislave to tak je, sa to snaží poisťovať cez rôzne memorandá, ktoré podpisuje s primátorom alebo starostom. A v tomto memorande sú väčšinou dve veci, že primátor v stavebnom konaní nebude robiť problémy pri vydávaní stavebného povolenia na výstavbu nejakej budovy, ale potom tá druhá podmienka býva taká, že zastupiteľstvo by nemalo robiť problémy pri územnom pláne. Ale tam sa vždy dáva, tak sa to vždy formuluje, že to nikdy ten primátor, samozrejme, nevie sľúbiť, pretože on sa nevie zaviazať k tomu, že poslanci v zastupiteľstve mu zahlasujú za to, že sa... že nastane určitá zmena územného plánu, čiže to je ten, ten istý, tá istá schéma. Tak ako keď primátor podpíše s nejakým developerom alebo starosta zmluvu, že bude stavať budovu, a nejakým spôsobom prejudikuje konanie zastupiteľstva, tak jednoducho tí, tí poslanci zastupiteľstva nie sú viazaní tým, čo podpíše primátor akýmkoľvek memorandom, a tak sa to aj deje. Tak to bolo aj v Bratislave, my sme nikdy akože nerešpektovali to, že primátor podpísal nejaké memorandum. My sme hlasovali podľa toho, ako sme vyhodnotili tú danú vec. A to isté je aj na celoštátnej úrovni. Ak podpíše ministerstvo financií, ani nie dokonca vláda, ak podpíše ministerstvo financií memorandum, tak poslanci parlamentu ním nie sú viazaní a ani sa k tomu ministerstvo financií nezaviazalo, že my budeme rešpektovať to memorandum. To len na vysvetlenie, že ak ho budeme rešpektovať, tak to nebude z dôvodu, že je podpísané memorandum. Ak budú poslanci rešpektovať to, že nezačlenia banky do osobitného odvodu, kam inak formálne patria, tak to bude z iných dôvodov ako z toho, že je to memorandum. Ale možno niektorí aj z toho, že je tam to memorandum, pretože keď počujú vyhlásenie premiéra, že by sa banky nemali dopĺňať do osobitného odvodu, tak to pre nich niečo hovorí. Čiže áno, nájdu sa určite aj takí poslanci, ktorí v tej morálnej, etickej rovine budú prihliadať na to memorandum. Ale sú ním určite viazaní. Ja, pokiaľ ide o banky, nebudem predkladať návrh, ktorý sa týka bánk, najmä z dôvodu, že ako som povedal, že ja rešpektujem, že to memorandum bolo podpísané a že sa plní, čiže ja taký návrh nepredložím. Ale ak sa stane, že sem, že tu príde nejaký poslanec a predloží tie banky, a to som deklaroval aj verejne, tak bude to predmetom diskusie. Priznám sa, že v tejto chvíli neviem povedať, ako zahlasujem, keď sem príde nejaký iný poslanec a predloží tie banky, pretože to bude predmetom diskusie najmä z toho ohľadu, že chceme, aby tento osobitný odvod bol prijatý, pretože chceme, by sme z neho mohli pokryť napríklad obedy zadarmo, lebo nebudeme mať pokryté obedy zadarmo, ak neprejde osobitný odvod, a bude musieť budúca vláda sa zaoberať tým, či ich budúci rok nezruší. To je úplne reálna hrozba. Čiže treba sa zamýšľať aj v tejto súvislosti a budeme sa nad tým musieť zamyslieť, či, či ak sa dostaneme do situácie pred hlasovaním, že osobitný odvod prejde len vtedy, ak tu niekto predloží banky, a príde, že áno, keď schválite aj banky, tak schválime vám my osobitný odvod, no tak sa nad tým budeme zamýšľať. No ale ja taký návrh nepredložím najmä z dôvodu, že ministerstvo financií povedalo a potvrdilo, že to memorandum s bankami sa plní, a nepovažoval by som to za korektné, aby ja som taký návrh prednášal, pretože ja si myslím, že ten osobitný odvod sa dá schváliť aj bez bánk. Ale ak to bude možné iba s bankami, tak sa nad tým určite zamyslíme a budeme o tom na poslaneckom klube hovoriť. Čiže toľko. Pokiaľ ide o samotný pozmeňujúci návrh, ja ešte potom ďalej, keď vystúpim v diskusii, sa budem venovať tým argumentom, ktoré zaznievali proti tomuto samotnému návrhu a proti jeho prijatiu a tým rôznym všelijakým aj účelovým a zavádzajúcim tvrdeniam, ale toľko zatiaľ v tomto mojom prvom vystúpení, ktoré smeruje k tomu, aby som nemusel potom, ani sa to nerobí, čítať odôvodnenie pozmeňujúceho návrhu, aby som už mohol prečítať len samotný pozmeňujúci návrh, aby ste vedeli, že prečo taký pozmeňujúci návrh predkladám, aby to vedela aj verejnosť, aby to vedeli dotknuté subjekty a aby v prípade, samozrejme, že sú aj nejaké ďalšie otázky, tak bol priestor ich zodpovedať. Čiže ja by som teraz aj na záver tohto môjho prvého vystúpenia prečítal pozmeňujúci návrh, ktorý je trošku rozsiahlejší, takže bude to, bude to chvíľu trvať. Mal by už byť aj zverejnený na webovom sídle Národnej rady, pretože som ho podával dnes ráno, takže verím, že tam už je zavesený, ako sa povie, a že máte možnosť a mali ste sa možnosť s ním všetci oboznámiť, a vzhľadom na to, že to hlasovanie asi nestihneme dnes o 11.00 hod., tak ešte bude dosť času sa počas dňa s ním oboznámiť podrobnejšie. Takže toľko ohľadne pozmeňujúceho návrhu a teraz by som ho rád prečítal. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka k návrhu, teda k môjmu návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach v znení neskorších predpisov, je to tlač 1183. Návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto: 1. V čl. I bode 1 v poznámke pod čiarou k odkazu 4 sa text „Napríklad zákon č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 203/ 2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov.“ nahrádza textom „Napríklad zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov, zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov znení neskorších predpisov.“ 2. V čl. I sa vypúšťajú body 2 až 4. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. 3. V čl. I sa za doterajší bod 4 vkladá nový bod 5, ktorý znie: 5. § 5 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie: „(6) Na účely odsekov 1 a 2 sa výsledok hospodárenia pred vynásobením koeficientom podľa odseku 5 zníži o sumu podľa § 4 ods. 2.“ Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. 4. V čl. I sa za doterajší bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie: 6. Za § 10 sa vkladá § 11, ktorý znie: „§ 11 Posledné odvodové obdobie je december 2024.“ Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. 5. V čl. I doterajší bod 7 znie: 7. Za § 14 sa vkladá § 15, ktorý vrátane nadpisu znie: „§ 15 Prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia (1) Osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorá má k prvému dňu účtovného obdobia, ktoré začína po poslednom dni kalendárneho mesiaca, v ktorom tento zákon nadobudol účinnosť, oprávnenie na výkon činnosti alebo povolenie vydané v inom členskom štáte Európskej únie a v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, v oblasti podľa § 3 ods. 1písm. a) druhého bodu, okrem osoby alebo organizačnej zložky zahraničnej osoby, ktorá má oprávnenie na výkon činnosti v oblasti poisťovníctva a zaisťovníctva na základe povolenia vydaného Národnou bankou Slovenska podľa osobitného predpisu,23) a predpokladá, že bude tieto činnosti vykonávať celé odvodové obdobie, sa považuje za regulovanú osobu podľa tohto zákona. Regulovanej osobe podľa prvej vety vzniká povinnosť platiť odvod, počnúc odvodovým obdobím, ktorým je prvý kalendárny mesiac účtovného obdobia, ktoré začína po poslednom dni kalendárneho mesiaca, v ktorom tento zákon nadobudol účinnosť, ak jej posledný vykázaný výsledok hospodárenia za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie dosiahol aspoň sumu základu odvodu podľa § 4 ods. 2. Za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie podľa druhej vety sa považuje účtovné obdobie pred prvým dňom kalendárneho mesiaca účtovného obdobia, ktoré začína po poslednom dni kalendárneho mesiaca, v ktorom tento zákon nadobudol účinnosť, za ktoré vznikla povinnosť zostaviť riadnu účtovnú závierku a predložiť ju spolu s daňovým priznaním17) v lehote, ktorá uplynula pred prvým dňom účtovného obdobia, ktoré začína po poslednom dni kalendárneho mesiaca, v ktorom tento zákon nadobudol účinnosť. (2) Regulovaná osoba, ktorej vznikne povinnosť platiť odvod podľa odseku 1, je povinná doručiť písomné oznámenie správcovi odvodu do konca odvodového obdobia, ktorým je prvý kalendárny mesiac účtovného obdobia, ktoré začína po poslednom dni kalendárneho mesiaca, v ktorom tento zákon nadobudol účinnosť, v ktorom uvedie a) oblasť podľa §3 ods. 1písm. a) druhého bodu, okrem osoby alebo organizačnej zložky zahraničnej osoby, ktorá má oprávnenie na výkon činnosti v oblasti poisťovníctva a zaisťovníctva na základe povolenia vydaného Národnou bankou Slovenska podľa osobitného predpisu,23) v ktorej má oprávnenie na výkon činnosti alebo na základe povolenia vydaného v inom členskom štáte Európskej únie a v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, b) dátum, od ktorého je oprávnená vykonávať činnosť v oblasti podľa § 3 ods. 1 písm. a) 2. bodu, okrem osoby alebo organizačnej zložky zahraničnej osoby, ktorá má oprávnenie na výkon činnosti v oblasti poisťovníctva a zaisťovníctva na základe povolenia vydaného Národnou bankou Slovenska podľa osobitného predpisu,23 ktoré má oprávnenie na výkon činnosti alebo na základe povolenia vydaného v inom členskom štáte Európskej únie a v štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, c) sumu výsledku hospodárenia za účtovné obdobie podľa ods. 1., d) koeficient na účel výpočtu základu odvodu podľa § 5 ods. 5, e) výšku odvodu, ktorú je povinná platiť. (3) Za regulovanú osobu podľa tohto zákona sa považuje aj osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorá a) má k 1. dňu účtovného obdobia, ktoré začína v poslednom dni kalendárneho mesiaca, v ktorom tento zákon nadobudol účinnosť, oprávnenie na výkon činnosti alebo povolenie vydané v inom členskom štáte Európskej únie a v štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore v oblasti podľa § 3 ods. 1 písm. a) 2. bodu, okrem osoby alebo organizačnej zložky zahraničnej osoby, ktorá má oprávnenie na výkon činnosti v oblasti poisťovníctva a zaisťovníctva na základe povolenia vydaného Národnou bankou Slovenska podľa osobitného predpisu,23) b) nevykázala výsledok hospodárenia pred prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom tento zákon nadobudol účinnosť, c) predpokladá, že bude činnosť v oblasti podľa § 3 ods. 1 písm. a) 2. bodu, okrem osoby alebo organizačnej zložky zahraničnej osoby, ktorá má oprávnenie na výkon činnosti v oblasti poisťovníctva a zaisťovníctva na základe povolenia vydaného Národného bankou Slovenska podľa osobitného predpisu,23) ktoré má oprávnenie na výkon činnosti alebo na základe povolenia vydaného v inom členskom štáte Európskej únie a v štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, vykonáva celé odvodové obdobie. (4) Regulovanej osobe podľa ods. 3 vzniká povinnosť platiť odvod počnúc odvodovým obdobím, ktorým je prvý kalendárny mesiac účtovného obdobia, ktoré začína po poslednom dni kalendárneho mesiaca, v ktorom tento zákon nadobudol účinnosť, ak je odhad podľa ods. 5 písm. c) za účtovné obdobie, ktoré začalo bezprostredne pred prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom tento zákon nadobudol účinnosť, dosiahol aspoň sumu základu odvodu podľa § 4 ods. 2. (5) Regulovaná osoba, ktorej vznikne povinnosť platiť odvod podľa ods. 4 je povinná doručiť písomné oznámenie správcovi odvodu do konca odvodového obdobia, ktorým je prvý kalendárny mesiac účtovného obdobia, ktoré začína po poslednom dni kalendárneho mesiaca, v ktorom tento zákon nadobudol účinnosť, v ktorom uvedie a) oblasť podľa § 3 ods. 1 písm. a) 2. bodu, okrem osoby alebo organizačnej zložky zahraničnej osoby, ktorá má oprávnenie na výkon činnosti v oblasti poisťovníctva a zaisťovníctva na základe povolenia vydaného Národnou bankou Slovenska podľa osobitného predpisu,23) ktoré má oprávnenie na výkon činnosti alebo na základe povolenia vydaného v inom členskom štáte Európskej únie a štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, b) dátum, od ktorého je oprávnená vykonávať činnosť v oblasti podľa § 3 ods. 1 písm. a) 2. bodu okrem osoby alebo organizačnej zložky zahraničnej osoby, ktorá má oprávnenie na výkon činnosti v oblasti poisťovníctva a zaisťovníctva na základe povolenia vydaného Národnou bankou Slovenska podľa osobitného predpisu,23) ktoré má oprávnenie na výkon činnosti alebo na základe povolenia vydaného v inom členskom štáte Európskej únie a v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore. c) sumu odhadu predpokladaného výsledku hospodárenia, d) koeficient na účel výpočtu základu odvodu podľa § 5 ods. 5, e) výšku odvodu, ktorú je povinná platiť. (6) Postup podľa § 5 ods. 6 v znení účinnom dňom vyhlásenia tohto zákona sa prvýkrát použije na odvodové obdobie patriace do účtovného obdobia, ktoré začína po poslednom dni kalendárneho mesiaca, v ktorom tento zákon nadobudol účinnosť. Sadzba odvodu podľa § 6 v znení účinnom dňom vyhlásenia tohto zákona sa prvýkrát použije na odvodové obdobie patriace do účtovného obdobia, ktoré začína po poslednom dni kalendárneho mesiaca, v ktorom tento zákon nadobudol účinnosť; to neplatí pre regulovanú osobu, ktorá je platiteľom odvodu z nadmerných príjmov24) a ktorá dosahuje viac ako 50 % výnosov alebo príjmov, ak regulovaná osoba účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva z činnosti v oblasti výroby elektriny a dodávky elektriny a dodávky elektriny na základe povolenia vydaného Úradom pre reguláciu sieťových odvetví podľa osobitného predpisu,25) pričom pre takúto osobu je sadzba odvodu 0,00363. (7) Ustanovenia § 14 ods. 4 a 5 sa na odvodové obdobia patriace do účtovného obdobia, ktoré začína po poslednom dni kalendárneho mesiaca, v ktorom tento zákon nadobudol účinnosť, nepoužijú.“ Poznámky pod čiarou k odkazom 23 až 25 znejú: „23)Zákon č. 39/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov. 24)§ 25a až § 25k zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 433/2022 Z. z. 25)Zákon č. 251/2012 Z. z. v znení neskorších predpisov.“ Ja teraz, to bol celý ten pozmeňovák, ja teraz len naozaj spresním, aby, pre tých, ktorí by sa mohli začať rozčuľovať, že prečo je ten pozmeňovák rozsiahly, on v zásade až taký rozsiahly neni. Ja... on je, on je v podstate taký, by som povedal, obšírnejší kvôli tomu, že ten posledný bod 5, ktorý tvorí štyri z piatich strán toho pozmeňujúceho návrhu, sú prechodné ustanovenia, ktoré sú v zásade rovnaké ako tie, ktoré už boli v predloženom návrhu zákona, ale z dôvodu zrozumiteľnosti som ich jednak celé prekopíroval do tohto pozmeňujúceho návrhu a zmenili sa tam len tri veci, aby aj tí, ktorí by chceli to nejak rýchlejšie si to naštudovať, to mali jednoduchšie aj pre verejnosť, aj pre tie dotknuté subjekty, lebo keď som s niektorými dotknutými subjektami včera komunikoval o tomto pozmeňováku, tak skutočne sa to číta pomerne náročne. Čiže v tých prechodných ustanoveniach, ktoré tuná tvoria štyri strany z tých piatich strán pozmeňujúceho návrhu, sa dejú v zásade oproti tomu, čo sa predložilo v auguste minulého roka len, len tri veci. Prvá je tá, že nebudeme uplatňovať tú novú, vyššiu sadzbu od kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po prijatí, alebo po vyhlásení tohto zákona, ale až od nového účtovného obdobia. To je, to je prvá zmena. Druhá zmena je, že pri tých informáciách, ktoré tá regulovaná osoba má uviesť, pribudol aj koeficient na účel výpočtu základu odvodu, lebo my ten koeficient meníme, a tam jednoducho aj preto, aby sa vedel správne potom skontrolovať aj vypočítať ten samotný odvod. A tretia vec, ktorá je tam zmenená oproti tým pôvodným prechodným ustanoveniam z augusta minulého roka, je to, že sa v ods. 6 dopĺňa výnimka pre subjekt, ktorým sú napr. Slovenské elektrárne, pretože mám informáciu, že sa nedávno s nimi podpísalo memorandum, ktoré obsahuje aj záväzok, aby sa iným spôsobom už elektrárne nezdaňovali ako, ako kvôli tomu, že, že teda nejakým spôsobom, iným spôsobom vypomôžu k prekonaniu energetickej krízy, a preto ten odvod pre, pre subjekt, v zásade sú to podľa všetkého iba Slovenské elektrárne, ale subjekt je tu definovaný širšie, takže potenciálne by to mohol byť aj obdobný subjekt, tak tá sadzba tam zostáva, tá znížená, ktorú sme znížili v roku 2021, čiže tá 0,00363, lebo my týmto zákonom navyšujeme tú sadzbu trojnásobne, čiže tuná je tá výnimka. Inak tie prechodné ustanovenia zostávajú rovnaké, ako boli, ako boli formulované už v auguste minulého roka, keď sa zákon predložil. Ja to hovorím len preto, lebo naozaj chcem, aby bola o tomto seriózna diskusia, a viem, že ten pozmeňujúci návrh sa predkladal na poslednú chvíľu a nechcem vás nejakým spôsobom zavádzať, takže naozaj na uľahčenie toho, že ak si chcete rýchlo prebehnúť ten pozmeňujúci návrh, tak v zásade prvé štyri body sú tými vecnými zmenami, ktoré som popísal, a ten bod 5, tie prechoďáky sa odlišujú len v tých troch veciach, ktoré som povedal. Inak v ostatnom je to rovnaké, aby ste tam nemuseli pátrať slovíčko po slovíčku, že čo sme tam zamieňali. V zásade sa zamieňalo len toto, naozaj chcem byť fér a kľudne sa a pokojne sa o tom bavme, či je to dobré, či to nie je dobré, ale nechcem, aby ste teraz trávili hodiny nad tým, že aké slovíčko sa tam zmenilo. Naozaj som to povedal fér, ako to je, a teším sa na diskusiu. Ďakujem pekne za slovo. | [
"(povedané so smiechom)",
"(6)",
"(1)",
"(2)",
"(3)",
"(4)",
"(5)",
"(6)",
"(7)"
] | 3,993,013 |
48 | 2021-10-20 | Autorizovaná rozprava | 184 | Kollár, Boris, predseda NR SR | Boris | Kollár | predseda NR SR | Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku, ale zároveň sa hlási predkladateľ. Nech sa páči, pán poslanec Viskupič. | [] | 3,899,733 |
3 | 2012-06-28 | Autorizovaná rozprava | 287 | Hrušovský, Pavol, poslanec NR SR | Pavol | Hrušovský | poslanec NR SR | Ďakujem pekne, veľmi krátko, pani predsedajúca. Tie informácie, ktoré zverejnila v pléne Národnej rady pani poslankyňa Nicholsonová, boli známe aj na rokovaní výboru. Vy ste tam vtedy rovnako ako tu predstavili navrhovaného kandidáta do Správnej rady Ústavu pamäti národa, žiaľ, väčšina rozhodla o tom, že kandidát spĺňa všetky zákonom predpísané podmienky na jeho voľbu. Ja by som ale v tejto chvíli považoval za lepšie prerušiť ten, rokovanie o tomto bode programu a ešte raz na výbore pre ľudské práva sme sa vrátili a prerokovali aj za prítomnosti navrhovaného kandidáta. Naozaj, nech sa vyjadrí. Tam by som skôr podporil pána kolegu Hlinu, ktorý sa domáhal, aby sme v pléne vypočuli aj pri iných voľbách navrhovaných kandidátov. Považoval by som toto za lepšie. Preto, pani predsedajúca, navrhujem prerušiť rokovanie a na budúci týždeň poprosíme pána predsedu výboru Chmela, aby zvolal výbor a potom sme vrátili do pléna tento návrh na opätovné rokovanie. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,033,058 |
2 | 2012-05-11 | Autorizovaná rozprava | 75 | Viskupič, Jozef, poslanec NR SR | Jozef | Viskupič | poslanec NR SR | Ďakujem, takisto si dovolím zareagovať na ten úvod, ktorý bol v reakcii na vystúpenie pána poslanca Poliačika. Myslím si, že menšiny a vôbec podpora toho, ako hovoríš – slobôd, a toho, aby sme boli vpredu hlavne tuná v zákonodarnom zbore pri témach, ktoré si spoločnosť vyžaduje vyriešiť, je veľmi dobrý zámer, ktorý, ktorý oceňujem, a myslím si, že aj téma, legislatívna téma ohľadom homosexuálov alebo registrovaných partnerstiev by mala na pôde parlamentu zaznievať a možno by mala byť aj vyriešená. Toľko. Ďakujem. | [] | 4,042,980 |
12 | 2012-12-13 | Autorizovaná rozprava | 59 | Paška, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Paška | predseda NR SR | Pán poslanec Hraško. | [] | 4,025,784 |
11 | 2016-11-23 | Autorizovaná rozprava | 109 | Baláž, Radovan, poslanec NR SR | Radovan | Baláž | poslanec NR SR | Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Mihál, ďakujem za vašu faktickú poznámku. Myslel som, že to bude tvrdšie. A som rád, že rešpektujete dohody, ktoré medzi koaličnými partnermi sú, čo sa týka tej účinnosti. Ešte raz vám pekne ďakujem. Pán poslanec Dostál, to isté aj k vám, akurát jeden rozdiel. Tam bola nejaká výtka k tomu, že prečo sme nepodporili návrh, ktorý bol z dielne SaS. Ten návrh som si preštudoval, ale pozostáva len v podstate zo štyroch slov a tam ste chceli vypustiť ten § 46b. Tento návrh je ďaleko komplexnejší a rieši, aj čo už so zaplatenými daňovými licenciami, a dáva možnosť podnikateľom si následne v tých troch nasledujúcich zdaňovacích obdobiach tú licenciu, ktorú už zaplatili, môžu si ju potom v tej kladnej daňovej povinnosti odpočítať. Čiže myslím si, že je to ďaleko väčšia pridaná hodnota ako samotné zrušenie tej daňovej licencie. A naozaj sme dali priestor po dohode s koaličnými partnermi a hlavne s ministerstvom financií, aby sme nejakým spôsobom neohrozili štátny rozpočet, pretože v budúcnosti to bude mať určite tiež negatívny dopad, keď si budú môcť započítať tú daňovú licenciu. Kvôli tomu sme nepodporili, lebo v tom čase už sme mali rozpracovaný tento návrh. Na tej ostatnej, 10. schôdzi nám to nevyšlo, návrh, nakoľko sme ho museli stiahnuť na základe podnetu vás, mimochodom. Preto sme to dali touto formou pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem. | [] | 3,885,515 |
58 | 2015-11-12 | Autorizovaná rozprava | 20 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Petrovi Šucovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo. | [] | 3,933,426 |
72 | 2022-09-21 | Autorizovaná rozprava | 215 | Viskupič, Marián, poslanec NR SR | Marián | Viskupič | poslanec NR SR | Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Zákon spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor NR SR pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre sociálne veci a výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor NR SR pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. Ďakujem pekne. | [] | 4,194,952 |
51 | 2021-11-30 | Autorizovaná rozprava | 118 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Ďakujeme, pani poslankyňa. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Nikto. Pán poslanec Beluský, chcete v rámci rozpravy vystúpiť? Takže nech sa páči, do rozpravy sa hlási pán navrhovateľ. | [] | 3,906,652 |
34 | 2021-06-30 | Autorizovaná rozprava | 296 | Kočiš, Eduard, poslanec NR SR | Eduard | Kočiš | poslanec NR SR | Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Krátka rozprava na záver tejto mimoriadnej schôdze, kde už bolo naozaj povedané všetko. Zhodnotený skutkový stav, duševný stav, fyzický stav odvolávaného menovaného a ďakujem všetkým, ktorí sa do tejto rozpravy zapojili. Bolo nás však žalostne málo a mnohí aj na čele s odvolávaným veľkým Igorom nemali ani toľko úcty, ani toľko cti voči ostatným kolegom, aby sa voči tejto mimoriadnej schôdzi postavili ako chlapi alebo ako silné ženy a strávili tu toľko času, koľko je tu treba, buď obhajovaním tohto človeka, alebo poukazovaním na jeho chyby, na jeho nedostatky a hlavne na dôvody, prečo by nemal zastávať tak dôležitý post, ako je post vicepremiéra Slovenskej republiky a post ministra financií. Takže, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán predrečník Suja, veľmi pekne ďakujem za tvoju rozpravu a asi to už všetko dnes ukončíme. Ďakujem pekne. | [] | 3,970,558 |
43 | 2021-09-28 | Autorizovaná rozprava | 14 | Sulík, Richard, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR | Richard | Sulík | podpredseda vlády a minister hospodárstva SR | No, som sa len pýtal, lebo som zaskočený, že kde je navrhovateľ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) | [
"(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)"
] | 4,182,798 |
20 | 2003-12-09 | Autorizovaná rozprava | 24 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | Páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky požiadala svojím uznesením o zaujatie stanoviska k predloženému návrhu zákona o štátnom rozpočte Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ktorý stanovisko Národnej rade zaslal písomne, ktoré máte pod tlačou 427. Prosím teraz pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Jozefa Stahla, aby Národnú radu Slovenskej republiky informoval o stanovisku Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2004 . Nech sa páči, pán predseda, máte slovo. J. Stahl, predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predseda vlády, vážená vláda, dámy poslankyne, vážení páni poslanci, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky vypracoval a predkladá Národnej rade Slovenskej republiky stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2004 na základe ustanovenia § 5 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade v znení neskorších predpisov a uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 520 zo dňa 21. októbra tohto roku. V predloženom stanovisku sa Najvyšší kontrolný úrad opiera o vlastné poznatky z kontrolnej činnosti, materiály a informácie vlády Slovenskej republiky, ministerstiev, ostatných ústredných orgánov, správcov jednotlivých rozpočtových kapitol, Národnej banky Slovenska a ďalších subjektov. Makroekonomické rámce a východiská, ktoré vláda zohľadnila pri zostavení návrhu štátneho rozpočtu, vychádzajú z postupného zvyšovania reálneho tempa rastu HDP v stálych cenách na úrovni 4,1 % a priemernej ročnej miery inflácie na úrovni 8,1 %. Napriek priaznivému vývoju priemerná miera evidovanej nezamestnanosti na úrovni 14,9 % je stále vysoká. Táto je spolu s rizikovým vývojom obchodnej bilancie najdôležitejším vnútorným ekonomickým faktorom ovplyvňujúcim dynamiku a stabilitu konsolidácie verejných financií. K príjmom štátneho rozpočtu. V návrhu štátneho rozpočtu sa celkové príjmy rozpočtujú sumou 250 mld. Sk, čo predstavuje oproti štátnemu rozpočtu na rok 2003 nárast o 14, 6 mld. Sk. Daňové príjmy sa v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004 rozpočtujú sumou 194,9 mld. Sk, čo je v porovnaní so štátnym rozpočtom na rok 2003 menej o 20,7 mld. Sk. V tejto súvislosti upozorňujeme na dôležitosť dôkladnej prípravy noviel daňových zákonov a ich schválenie s dostatočným predstihom pred nadobudnutím ich účinnosti. Súčasný proces transformácie ekonomiky v Slovenskej republike je totiž sprevádzaný veľkým počtom prijímaných noviel zákonov, ktorých aplikovanie je komplikované nielen pre podnikateľské subjekty, ale aj pre správcov daní. Zavádzanie daňovej reformy s predpokladaným zvýšením prílevu zahraničných investorov je podmienené zvýšením transparentnosti a stability legislatívneho a podnikateľského prostredia. Zložitá a nejednoznačná legislatíva, rovnako ako i nedokonalý daňový informačný systém sú tiež príčinou rastu daňových nedoplatkov. Najvyšší kontrolný úrad zistil a v správach o výsledkoch kontrol predkladaných Národnej rade aj uviedol, že správcovia daní v niektorých prípadoch nevyužívajú pri vymáhaní daňových nedoplatkov všetky právomoci vyplývajúce im zo zákona. Najvyšší kontrolný úrad poukazuje na nedostatočnú finančnú disciplínu daňových subjektov a na zvýšené riziko daňových únikov súvisiacich so vstupom Slovenskej republiky do priestoru voľného obchodu bez hraníc v rámci Európskej únie. Jedným z nástrojov na zamedzenie daňových únikov je realizácia platieb v podnikateľskom prostredí bezhotovostným platobným stykom. Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie správa ostatných spotrebných daní, teda z tabaku, tabakových výrobkov, piva, liehovín a vína vrátane zavedenia daňových skladov prejde na colnú správu v Slovenskej republike, čo vytvára určité predpoklady na zníženie rizika daňových únikov. Významným objemom sa na celkových príjmoch v roku 2004 sumou 40,9 mld. Sk podieľajú granty a transfery. Oproti roku 2003 príjmy tejto kategórie vzrástli alebo vzrastú o 37 mld. Sk. Najvyšší podiel príjmov rozpočtovaný na rok 2004 v rámci tejto kategórie tvoria príjmy zo štátnych finančných aktív v sume 18,4 mld. Sk. Na základe uznesenia vlády č. 974 zo dňa 14. októbra tohto roku k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2004 bude na posilnenie štátnych finančných aktív v roku 2004 použitý majetok Fondu národného majetku Slovenskej republiky v sume 11 mld. Sk. Z uvedenej sumy sa 8,3 mld. Sk použije do príjmov štátneho rozpočtu. Tu ide o dividendy rozpočtované v rámci tejto hlavnej kategórie, teda granty a transfery. Zostávajúca suma 2,7 mld. Sk tak bude kryť jednorazový výpadok daňových príjmov vo výške 18,4 mld. Sk iba čiastočne. Z uvedeného vyplýva, že v navrhovanom rozpočte na rok 2004 zostáva nepokrytých 15,7 mld. Sk. K výdavkom štátneho rozpočtu. Celkové výdavky v navrhovanom rozpočte na rok 2004 sú určené v sume 310 mld. Sk, čo oproti rozpočtovaným výdavkom na rok 2003 v objeme 291,4 mld. Sk predstavuje absolútny nárast o 18,6 mld. Sk. Štruktúru výdavkov výrazne modifikovala reforma miestnej štátnej správy, zrušenie krajských a okresných úradov a Národného úradu práce a prechod ich kompetencií na špecializovanú miestnu štátnu správu, ktorá je súčasťou kapitol vecne príslušných rezortov. V navrhovanom štátnom rozpočte došlo i k výraznému zníženiu počtu rozpočtových kapitol zo 49 na 36. Významnou zmenou rozpočtu výdavkov jednotlivých kapitol s výnimkou kapitoly Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom a kapitoly VPS je aj uplatňovanie programového rozpočtovania, rozpočtovania orientovaného na výsledky. Ide o systém založený na plánovaní úloh a aktivít vlády v nadväznosti na priority štátu a disponibilné zdroje zamerané na efektívnosť vynakladania rozpočtových prostriedkov. Reálnosť predloženého návrhu vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu v kategórii bežných výdavkov je podmienená prijatím a realizáciou niektorých vládnych návrhov zákonov, resp. novelizácie doteraz platných zákonov. Z kontrolných poznatkov Najvyššieho kontrolného úradu vyplynulo, že v niektorých kapitolách v návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2004 nie sú pokryté potreby na kapitálové výdavky vyplývajúce z prijatých zákonov, uznesení a rozhodnutí. V kapitole Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom rozpočet nerieši často havarijné potreby delimitovaných stavieb a objektov. V rozpočte pre samosprávne kraje sa neuvažuje s finančnými prostriedkami na nedokončené investície. V rozpočte pre niektoré samosprávne kraje sa neuvažuje s finančnými prostriedkami na obstaranie vlastných budov. Nesúlad z hľadiska vyčlenenia finančných prostriedkov pre rozpočtovú kapitolu ministerstva obrany bol zistený medzi uzneseniami vlády a Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré schválili 2 % z HDP pre rezort ministerstva obrany, a funkčnou kvalifikáciou stanovenou Opatrením Ministerstva financií SR č. 4283/2003-41 zo 16. apríla 2003, kde sa výdavky na obranu klasifikujú aj vrátane výdavkov iných rezortov ako ministerstva obrany. Výdavková časť kapitoly ministerstva obrany je určená v celkovej sume 23 342,8 mil. Sk, čo predstavuje podiel 1,8 % z predpokladaného objemu HDP v roku 2004 vo výške 1 289,8 mil. Sk. Z uvedeného vyplýva, že uznesením Národnej rady schválený objem 2 % HDP pre rozpočtovú kapitolu nie je dodržaný. Napriek uvedenému konštatujeme, že z hľadiska vecného, pre potreby obrany sú vyčlenené prostriedky aj v iných kapitolách štátneho rozpočtu. Najvyšší kontrolný úrad upozorňuje, že prísne pravidlá efektívneho využitia finančných prostriedkov z Európskej únie, niekoľkostupňová kontrola, požiadavka na efektívne fungovanie vnútorného kontrolného systému, to všetko by malo mať za následok, že výdavky budú skutočne použité len na určené účely s dodržaním maximálnej hospodárnosti a efektívnosti. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky vo svojej funkcii orgánu vydávajúceho prehlásenia o ukončení pomoci pre štrukturálne fondy a kohézny fond a certifikačného orgánu pre Európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný fond, teda Záručná sekcia bude predkladať certifikáty a prehlásenia príslušným orgánom Európskej komisie, ktoré budú podkladom pre zúčtovanie programov, resp. projektov. K štátnym zárukám v roku 2004. K zásadnej zmene došlo v poskytovaní štátnych záruk. V roku 2004 sa predpokladá poskytovať štátne záruky len na projekty spojené s čerpaním fondov Európskej únie, pri ktorých sa predpokladá návratnosť. Rezerva na realizáciu štátnych záruk je vytvorená v rozpočte Fondu národného majetku Slovenskej republiky. Riziko je v naplnení príjmov zo zmlúv, ktoré uzavrie Fond národného majetku Slovenskej republiky v priebehu roku 2004. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v nadväznosti na skutočnosti, ktoré som už uviedol, konštatuje, že predpokladom reálnosti návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2004 je schválenie návrhov zákonov, ktoré vláda v súvislosti s jeho prípravou predložila Národnej rade Slovenskej republiky, že v príjmovej časti štátneho rozpočtu v roku 2004 bude plnenie príjmov determinované najmä dopadmi legislatívnych zmien v oblasti dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní vyplývajúcich zo vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie, že vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu v roku 2004 v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sa mimoriadne zvýšia nároky na dodržiavanie rozpočtovej a finančnej disciplíny, aby výdavky boli skutočne použité v súlade s príslušnými predpismi, ale len na určené účely s dodržaním maximálnej hospodárnosti a efektívnosti, že transparentnosť návrhu štátneho rozpočtu negatívne ovplyvňujú pretrvávajúce problémy súvisiace so zriadením nových orgánov štátnej správy a presunom pôsobností na samosprávne orgány. Najvyšší kontrolný úrad pozitívne hodnotí, že súčasťou návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2004 je aj návrh rozpočtu verejných financií zostavený v podmienkach nových postupov s kvantifikáciou schodku verejného rozpočtu v zmysle metodiky záväzne uplatňovanej v Európskej únii používanej pod skratkou ESA 95. Najvyšší kontrolný úrad hodnotí zámery hospodárenia štátneho rozpočtu, ako aj ostatných zložiek verejného rozpočtu vyjadrené v návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2004 ako veľmi náročnú úlohu v podmienkach viacerých vzájomne sa prekrývajúcich vplyvov súbežne prebiehajúcich reforiem. Ďakujem vám za pozornosť. | [] | 4,059,158 |
21 | 2013-06-26 | Autorizovaná rozprava | 81 | Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR | Renáta | Zmajkovičová | podpredsedníčka NR SR | Kolegyne, kolegovia, ďalším bodom programu je druhé čítanie o návrhu poslancov Jaroslava Bašku a Róberta Puciho na vydanie zákona, ktorým sa mení, sa dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 490, spoločná správa výborov má tlač 490a. Dávam slovo poslancovi Jaroslavovi Baškovi, aby návrh zákona odôvodnil. Pán poslanec tu nie je. Pán poslanec Baška ako predseda výboru, ešte je zasadnutie výboru. Tak poprosím pána poslanca Puciho, aby zákon odôvodnil. Nech sa páči, máte slovo ako jeden z predkladateľov. (Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Bašku a Róberta Puciho na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 490 .) | [
"(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Bašku a Róberta Puciho na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a dopln... | 3,969,742 |
26 | 2018-02-07 | Autorizovaná rozprava | 219 | Tomáš, Erik, poslanec NR SR | Erik | Tomáš | poslanec NR SR | Pán poslanec Krajniak, bohužiaľ, napriek tomu, že to považujete za invektívy, musím zopakovať to, čo som povedal vo svojej prvej reakcii na vaše prvé vystúpenie v rozprave. Klamete a zavádzate a ste populista a ešte si v tom aj hoviete. Je úplne evidentné, že náš zákon sťažuje a nie uľahčuje príchod cudzincov na Slovensko a vy ste si účelovo vybrali vetu z dôvodovej správy, len aby ste opäť mohli populisticky takto argumentovať. Ešte predtým ste čítali inú vetu, kde bolo napísané „uľahčuje v niektorých odvetviach“ a už aj pán kolega z opozície Beblavý vám vysvetlil, že sa to týka regiónov s nízkou nezamestnanosťou, kde je nedostatok pracovnej sily v určitých odvetviach. A už sme vám všetci povedali, že ide o 8-tisíc ľudí, ktorí pracujú na Slovensku a pochádzajú z tzv. tretích krajín mimo EÚ. Takže kto tu klame, my alebo vy? Vy pán Krajniak, vy. Vy ste populista a hovorím, ešte si v tom aj hoviete a dobre to viete, lebo ste inteligentný človek. Ale ja mám asi iný algoritmus myslenia ako pán Kotleba, tak vy si budete dvaja rozumieť oveľa lepšie. | [] | 4,041,002 |
Subsets and Splits
No community queries yet
The top public SQL queries from the community will appear here once available.