session_num int64 1 104 ⌀ | snapshot date32 | session_name stringclasses 5
values | segment_num int64 1 1.44k | speaker stringlengths 6 170 | first_name stringclasses 241
values | last_name stringclasses 744
values | role stringclasses 287
values | transcript stringlengths 2 108k | transcriber_notes listlengths 0 342 | id int64 3.87M 4.23M |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
48 | 2015-03-17 | Autorizovaná rozprava | 257 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | Prezentujme sa a hlasujme o týchto dvoch bodoch tak, ako navrhol pán spravodajca. (Hlasovanie.) Prítomných 129 poslancov, za hlasovali 2, proti bolo 75, zdržalo sa 52. Tieto body sme neschválili. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 3,873,463 |
6 | 2024-01-10 | Autorizovaná rozprava | 212 | Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR | Ľuboš | Blaha | podpredseda NR SR | Pani poslankyňa Natália Nash. | [] | 4,166,387 |
9 | 2020-07-10 | Autorizovaná rozprava | 134 | Kavecká, Monika, poslankyňa NR SR | Monika | Kavecká | poslankyňa NR SR | Ďakujem veľmi pekne za slovo. Budem teraz hovoriť priamo z pôsobiska územnej samosprávy. Som starostka obce. Keď som bola poslankyňa obecného zastupiteľstva, bola som osem rokov, takisto som organizovala ja petíciu proti hazardu v našej obci, aby sme tento hazard zakázali, pretože naozaj tie lobistické skupiny a tie klamstvá, ktoré sa ponúkali typom, dáme vám peniažky, obec na tom zarobí, tak je to lákavé aj pre tých poslancov, ale tie dôsledky musíte každému jednému potom individuálne vysvetľovať. Je to veľmi náročné. Takisto tá problematika toho prijímania takýchto uznesení, VZN-iek, je tam, jasne sú stanovené pravidlá. VZN sa prijíma trojpätinovou väčšinou. Áno, súhlasím, tak ako povedali predrečníci, takisto ako navrhovatelia, zmeňme kvóry, zmeňme proste spôsoby hlasovania. Je výborné, že sa zrušia petície, pretože tie petície boli napádané, tí ľudia si dali nenormálnu námahu a všetka tá dobrá práca vyšla navnivoč. Čiže toto vnímame ako prvý, zásadný krok, počiatok toho, ako sa táto krajina vysporiada s hazardom. Preto si myslíme, že máme podporiť tento zákon a ísť ďalej. Áno, máme na to priestor, ale urobme ten začiatočný krok v tom, aby sme zlepšili naše prostredie v našich samosprávach, v našich krásnych obciach a aby aj tí poslanci obecného zastupiteľstva si uvedomovali tú svoju zodpovednosť. A myslím si, že to bude dobré. Ďakujem. | [] | 4,009,480 |
35 | 2014-06-04 | Autorizovaná rozprava | 204 | Poliačik, Martin, poslanec NR SR | Martin | Poliačik | poslanec NR SR | Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Dajte, prosím, hlasovať o prvom bode spoločnej správy, odporúčanie gestorského výboru je schváliť ho. | [] | 3,881,213 |
49 | 2019-09-17 | Autorizovaná rozprava | 158 | Glváč, Martin, podpredseda NR SR | Martin | Glváč | podpredseda NR SR | Pán poslanec Tomáš. | [] | 4,191,077 |
65 | 2022-05-24 | Autorizovaná rozprava | 184 | Kazda, Radovan, poslanec NR SR | Radovan | Kazda | poslanec NR SR | Ďakujem. Pán poslanec Krajčír, no veď ja nepopieram, ja som ani nespochybnil, že či má pravdu, alebo nemá pravdu pán minister financií vo svojom tvrdení. Ja som len konštatoval niekoľko databáz, niekoľko kritérií, ktoré my reportujeme za Slovensko, kde vyhodnocujeme, do akej miery sú u nás rodiny postihnuté, postihnuté rizikom chudoby. A skonštatoval som, že nie sme na tom najlepšie, dokonca v mnohých kritériách sme pod priemerom Európskej únie, ale nie sme najhoršie, ako tvrdí pán minister financií, a to si myslím, že bolo jednoducho klamstvo. Pán poslanec Kuriak, no symbolicky prís... prídavok na deti to zrovna nie je, ide tam o veľmi vysokú, mnoho stomiliónovú, stomiliónovú podporu. To zrovna na, za symbolické nepovažujem, ten návrh. A uviedol si, kolega, tú krátku štatistiku z rodiny. No ja vôbec nespochybňujem, že rodinám vzrástli výdavky, a dokonca ani tým strednepríjmovým, ja stále iba poukazujem na to, že týmto spôsobom, ktorý je, ktorý je jednak veľmi veľká, obrovská suma, jednak, za druhak nevieme vlastne ani, odkiaľ bude vybratá, vieme tam niečo, že možno sa vyberie niečo, že sa uberie samosprávam. Ja tvrdím, že v tejto situácii nekonsolidovaných verejných financií ísť týmto smerom nie je vôbec správne a proste mne to zodpovednosť voči voličom nedá, aby som niečo takéto podporil, lebo je to naozaj veľmi hlboko nezodpovedné. Pani poslankyňa Drábiková, je to podobné. Proste ja uznávam, že je tam istá diferenciácia v adresnosti, to absolútne nikto, si myslím, že nespochybňuje, však to je z toho návrhu jasné. My tiež chceme ohroz... najviac ohrozené deti a rodiny podporiť, ale nie tie menej ohrozené, keďže naozaj nemáme konsolidované verejné financie a de facto je to výdavkový bianko šek a príjmový do štátneho rozpočtu bianko šek. | [] | 4,208,091 |
22 | 2024-10-23 | Autorizovaná rozprava | 68 | Žiga, Peter, podpredseda NR SR | Peter | Žiga | podpredseda NR SR | Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 141 prítomných, 109 za, 1 proti, 31 sa zdržalo. Návrh sme schválili. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,226,934 |
3 | 2023-11-16 | Autorizovaná rozprava | 233 | Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR | Ľuboš | Blaha | podpredseda NR SR | Ako ďalší sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Tomáš Szalay, nech sa páči, máte slovo. Pán poslanec Szalay nie je v sále, takže prepadáva jeho poradie. Ako ďalší sa o slovo prihlásil pán poslanec Jozef Pročko, nech sa páči. | [] | 4,144,454 |
42 | 2009-10-27 | Autorizovaná rozprava | 33 | A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: | A | Belousovová | podpredsedníčka NR SR | Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Slafkovského nie sú, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister ako navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? | [] | 3,965,857 |
35 | 2018-10-19 | Autorizovaná rozprava | 123 | Sopko, Miroslav, poslanec NR SR | Miroslav | Sopko | poslanec NR SR | Vážená pani predsedajúca, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom Výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedenému zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní. Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu. | [] | 3,884,913 |
14 | 2013-02-05 | Autorizovaná rozprava | 28 | Hlina, Alojz, poslanec NR SR | Alojz | Hlina | poslanec NR SR | ... myslím si, že majú dosť. Aby sme pri tej absurdite, ktorá tu je, a tá je obrovská, aby sme náhodou, keď to budeme chcieť zmeniť, keď náhodou budeme chcieť robiť parlament, taký parlament, ako má byť. To znamená, má udržiavať udržateľnosť a zmier. Aby potom paradoxne nenapísali obavy títo ľudia, pre ktorých tento parlament, tento slúži. To už by bola úplne krásnou, ale zároveň absurdnou, ale aj naším výsmechom, vizitkou pre nás v Európe. Verím, že ešte tu nájdeme niekde niekoho, ktorý si povie, že nechce byť toho takto plne účastný. Ďakujem pekne. | [] | 3,934,092 |
31 | 2004-09-22 | Autorizovaná rozprava | 214 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | Otváram rozpravu, do rozpravy sa prihlásil písomne pán poslanec Jaduš. Nech sa páči. J. Jaduš, poslanec: Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som skôr, než prednesiem svoj pozmeňujúci návrh k predmetnému zákonu, poďakoval všetkým poslancom takmer zo všetkých klubov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí sa podieľali a pomohli pri tvorbe tohto pozmeňujúceho návrhu. Môj pozmeňujúci návrh bol iniciovaný tým, že v minulosti došlo k istým legislatívnym nedostatkom predchádzajúcich reštitučných noriem a na základe nich teda nebolo možné Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania previesť majetok, ktorý im preukázateľne patril a bol prevedený do majetku štátu, príp. obcí. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol pozmeňujúci návrh k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o navrátení vlastníctva k niektorému nehnuteľnému majetku cirkvám a náboženským spoločnostiam, k tlači 729. Navrhujem za § 1 vytvoriť nový § 2, ktorý znie: „Vlastníctvo k nehnuteľnostiam uvedeným v prílohe prechádza na Evanjelickú cirkev augsburského vyznania na Slovensku.“ Ostatné paragrafy navrhujem prečíslovať. Zdôvodnenie. Vzhľadom na nedokonalosť predchádzajúceho reštitučného zákona nedošlo k navráteniu majetku cirkví patriaceho preukázateľne Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku. Nový § 3 ods. 2 znie: „Oprávnenou osobou je aj Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku a jej cirkevné organizačné jednotky8).“ Poznámka pod čiarou k odkazu 8 znie: „8) Čl. I bod 2 zákona č. 97/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 282/1993 Z. z. o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam.“ Zdôvodnenie. Ide o nové vymedzenie oprávnenej osoby, nakoľko ide o nový návrh zákona. V novom § 4 navrhujem vytvoriť odsek 2, ktorý znie: „Povinnosť vydať vec sa vzťahuje aj na prípady, keď v rozhodnom období nehnuteľnosť prešla do vlastníctva štátu alebo obce na základe prevzatia podľa opatrenia Povereníctva financií a Povereníctva školstva a kultúry z 20. apríla 1960 č. 53/774/60.“ Zdôvodnenie. Ide o nové vymedzenie povinnej osoby, nakoľko ide o nový návrh zákona. Dovoľte mi ešte, aby som predniesol prílohu k tomuto návrhu. Bod 1, Prešovské kolégium Východného dištriktu na Slovensku s pozemkom LV č. 8387 v Prešove, budova postavená na pozemku č. 3811, katastrálne územie Prešov, popisné číslo pridelené mestom 2726, pozemok parcela č. 3811 o výmere 6878 m2, druh pozemku zastavaná plocha, pôvodne v PK zápis č. 3607 Katastrálny úrad Prešov, odňaté podľa vlastného nariadenia č. 15/59 Zb. a vyhlášky č. 88/59 v prospech československého štátu v správe Vyššej pedagogickej školy v Prešove, vlastník Prešovská univerzita. Bod 2, nehnuteľnosti, pozemok a stavba Konzervatória, Tolstého 1, Bratislava LV č. 4498, katastrálne územie Bratislava, budova postavená na pozemku parcelné č. 3370/1, zastavaná plocha vo výmere 1558 m2, stavba a číslo súpisné 1852, rozhodnutím odboru školstva a kultúry Rady ÚNV v Bratislave č. 3716/58 zo dňa 28. 10. 1958, odňaté v prospech československého štátu v správe Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave, pôvodná parcela č. 3370. Bod 3, pol nehnuteľnosti, to znamená pol pozemku a pol stavby, číslo súpisné 1405/I na Zámočníckej ulici 10, Bratislava, zapísanej na LV č. 1656, parcela č. 42, rozhodnutím Mestského národného výboru v Bratislave č. 774/61 zo dňa 25. 1. 1961, odňaté v prospech československého štátu. A posledný bod 4, nehnuteľnosti, budova a pozemok, na parcele č. 157 o výmere 429 m2, katastrálne územie Gelnica, zapísané na LV č. 1, pôvodne v PK č. 29, k. ú. Gelnica, vlastník mesto a užívateľ mesto Gelnica, odňaté podľa vládneho nariadenia č. 15/59 Zb. a vykonávacej vyhlášky č. 88/59. Prosím vás, aby sme mohli hlasovať o tomto návrhu ako o celku. Ďakujem pekne. | [] | 4,146,182 |
18 | 2011-05-26 | Autorizovaná rozprava | 92 | Hrušovský, Pavol, podpredseda NR SR | Pavol | Hrušovský | podpredseda NR SR | Panie poslankyne, páni poslanci, vážená pani premiérka, členovia vlády Slovenskej republiky, vítam vás na odpoludňajšom rokovaní Národnej rady, na ktorom ako prvý bod dnešného odpoludňajšieho programu prerokujeme pravidelnú hodinu otázok . Chcem poprosiť členov vlády, aby aj po hodine otázok zostali v rokovacej sále, nakoľko budeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým sú interpelácie poslancov a odpovede na interpelácie poslancom, ktoré položili členom vlády. Včera do 12.00 hodiny predložili poslanci celkom 33 otázok na predsedníčku vlády a 40 otázok na členov vlády. Overovatelia po elektronickom žrebovaní stanovili poradie vyžrebovaných otázok pre predsedníčku vlády a jednotlivých členov vlády v poradí tak, ako ich máte vo svojich laviciach. Ešte predtým, ako predsedníčka vlády bude odpovedať na jednotlivé otázky poslancov, by som vás chcel poprosiť, aby ste oznámili, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády. Nech sa páči, máte slovo. | [] | 3,897,395 |
74 | 2022-10-06 | Autorizovaná rozprava | 88 | Fico, Robert, poslanec NR SR | Robert | Fico | poslanec NR SR | Chcem poďakovať pánovi poslancovi za jeho vystúpenie a chcem súčasne využiť moju faktickú poznámku, aby som do záznamu dostal, že určite by radi pokračovali aj možno v rétorike pána Mazureka poslanci pán Blaha, pani Saková, pán Susko a pán Takáč, ale vznikla politická dohoda a ja ju chcem teda oceniť, že aby sme vytvorili priestor na ukončenie rokovania Národnej rady v priebehu zajtrajšieho dňa, pretože sú pred nami významné regionálne voľby a je potrebné vytvoriť priestor aj na volebnú kampaň, preto do záznamu chcem len povedať, že poslanci, ktorí sú prihlásení písomne do rozpravy, nevystúpia nie preto, že by tu neboli, aby ignorovali svoje povinnosti, všetci sú tu, ale došlo k nejakému spoločnému uzáveru, že by sme zajtra dokončili program Národnej rady, aby sme sa od pondelka mohli všetci sústrediť už na volebnú kampaň. Ďakujem teda poslancom, ktorí prejavili záujem, pretože týka sa to bodu programu, ktorý som navrhoval, a budem rád, keď sa to bude komentovať aj vo verejnosti, pokiaľ bude niekto diskutovať o priebehu dnešnej diskusie. Ďakujem pekne. | [] | 4,025,722 |
31 | 2018-05-10 | Autorizovaná rozprava | 143 | Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR | Andrej | Hrnčiar | podpredseda NR SR | Otázka č. 2 od poslanca Ľuboša Martináka: „Vážený pán premiér, ako hodnotíte vaše stretnutie so spolkovým kancelárom Rakúskej republiky pánom Sebastianom Kurzom?“ | [] | 4,182,185 |
78 | 2022-12-08 | Autorizovaná rozprava | 238 | Blanár Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Tak môžeme počkať, lebo musel si asi vybehnúť na nejaké technické záležitosti. Takže už je tu. Je pripravený vám určite odpovedať. Nech sa páči. | [] | 4,086,226 |
51 | 2001-09-12 | Autorizovaná rozprava | 89 | I. Šimko, minister vnútra SR: | I | Šimko | minister vnútra SR | Pokiaľ ide o presun kompetencií z okresov na vyššie územné celky, čo v niektorých prípadoch áno, takéto prípady nastávajú, treba brať do úvahy, že sa presúvajú ako samosprávne a ich presun na obce by bol jednoznačne neefektívny. Ale ide tu o iný dôležitý posun, a to je od centralizovane štátom riadené, aj keď orgánmi miestnej štátnej správy prechádza na samosprávny orgán, pri ktorom je tá kontrola občanmi bližšia. Pokiaľ ide o finančnú náročnosť presunu kompetencií, v dôvodovej správe je vyjadrená finančná kvantifikácia zabezpečovania kompetencií súčasnými úradmi štátnej správy. Výdavky navyše zo štátneho rozpočtu predstavujú vyplatenie jednorazového odstupného súčasným zamestnancom úradov, ktoré však v skutočnosti môžu byť nižšie a okrem toho sú naozaj jednorazové a myslím si, ak by sme mali hodnotiť finančnú efektívnosť celej tejto operácie, ako je reforma verejnej správy, tak nemôžeme hovoriť len o jednorazových nákladoch, ale aj o úsporách dlhodobých. Pokiaľ ide o riešenie zadlženosti, je v záujme vlády Slovenskej republiky ešte do konca tohto roku oddlžiť všetky záväzky presúvaných zariadení. Aj návrhy zákonov o majetku VÚC a majetku obcí predpokladajú, aby záväzky, t. j. neuhradené výdavky ku dňu prechodu kompetencií neprešli na vyššie územné celky, respektíve na obce. A pokiaľ ide o interpretačné pravidlo vo vzťahu k obciam, toto interpretačné pravidlo nie je v tomto zákone, ale je v novele zákona o obecnom zriadení v tlači č. 1075. Ďalej pokiaľ ide o vystúpenie pána poslanca Bauera, to znenie toho interpretačného pravidla ministerstvo vnútra navrhovalo v tom znení, ako si hovoril ty. To znamená, že tak ako som to povedal aj na tlačovej konferencii po rokovaní vlády, kde ma potom trochu brali a chytali za slovo aj médiá, pretože sa mi to zdalo byť logickejšie, že tá kompetencia, respektíve v prípade, že nie je napísané, že to je originálna kompetencia a len v prípade, kde je to priamo stanovené, tak je to prenesený výkon štátnej správy. Je to tak aj v Českej republike, v Poľskej republike a v iných právnych poriadkoch, ale legislatívna rada napokon navrhla pod alebo podľa pripomienok Združenia miest a obcí to opačné znenie a vláda sa napokon stotožnila s týmto znením. Pokiaľ ide o vystúpenie pána poslanca Tatára, hovorí, vo svojom vystúpení povedal, že nie je riešené ani náznakom zrušenie okresných úradov. No naozaj to nie je poslaním tohto zákona. Ja som sa netajil a netajím sa ani teraz s tým, že otázka úpravy úradov alebo orgánov miestnej štátnej správy bude musieť byť upravená osobitným zákonom, ktorý ale môže byť až krokom po tomto zákone. Ja viem, že pani poslankyňa Tóthová by to rada videla hneď, ale naozaj je potrebné najskôr, aby sme vedeli, ktoré kompetencie prejdú, lebo vy môžete, parlament môže zmeniť návrh vlády. Isteže, my máme nejakú predstavu o tom, ale záväzný návrh zákona môžeme dať až vtedy, keď budeme vedieť to, čo prešlo, keď budeme poznať to, čo prešlo tu. Takže v tejto chvíli, v tejto chvíli ešte nie je možné riešiť to, o čom hovoril pán poslanec Tatár. Ďalej pán poslanec Tatár má pripomienku, pokiaľ ide o kompetencie na úseku civilnej ochrany. Tu chcem povedať, že úsek civilnej ochrany vzhľadom na svoj osobitný charakter podľa nášho názoru všade zostáva v gescii štátu a tieto kompetencie nemôžu byť ale vykonávané bez súčinnosti aj s orgánmi samosprávy predovšetkým na tej regionálnej úrovni, tak ako sa aj v súčasnosti nevykonávajú bez súčinností s obcami. Preto sa do pôsobnosti VÚC navrhujú úlohy týkajúce sa súčinnosti, spolupráce pri plnení úloh v mimoriadnych situáciách. Ešte som chcel reagovať aj na vystúpenie pána poslanca Sopka. Ak som dobre rozumel, pán poslanec, vy ste hovorili o tom, že podobne, ako je to riešené pri matrikách, že by bolo dobre, keby boli takéto zoznamy aj tam, kde sa očakáva, že sa obce dohodnú. Myslím si, že tu pri samostatných, samostatných kompetenciách by to nebolo dobré, by to istým spôsobom vlastne vylučovalo tú slobodu pri rozhodovaní, ale kde to je rozhodne potrebné, je to v oblasti alebo v prípade kompetencií pri konaní podľa stavebného zákona. A pretože tu ide o prenesený výkon štátnej správy, a ja som si toho vedomý, a bude potrebné, aby ešte príslušné ministerstvo pripravilo v priebehu toho obdobia, kým nadobudne účinnosť táto časť kompetenčného zákona aj právnu normu, ktorá povie, v ktorých obciach, ktorá vlastne ten zoznam urobí. Pokiaľ ide o vystúpenie pani poslankyne Keltošovej a pani poslankyne Aibekovej, tu vidím, že si budete mať čo povedať s rezortnými ministrami na rokovaní príslušných výborov. Myslím si, že sa dá o tých veciach, o ktorých ste hovorili, diskutovať a som presvedčený, že dôjdete k nejakej dohode na rokovaní vo výboroch. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, myslím si, že je to mimoriadne dôležitý zákon, nakoniec aj viacerí ste to vo svojich vystúpeniach povedali. Ak chceme, aby sme dotvorili reformu verejnej správy, tak je potrebné, aby sme pokračovali v rokovaní o tomto zákone, a preto navrhujem, aby sa Národná rada uzniesla na pokračovaní v rokovaní o tomto zákone v druhom čítaní. Ďakujem pekne za pozornosť. | [] | 4,215,232 |
14 | 2013-02-07 | Autorizovaná rozprava | 18 | Fedor, Martin, poslanec NR SR | Martin | Fedor | poslanec NR SR | Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, áno, pán poslanec Frešo avizoval, že s nejakým návrhom dôjdeme. To bude samozrejme len jeden z niektorých. Chcem predniesť návrh na doplnenie návrhu uznesenia z výboru pre obranu a bezpečnosť z 29. 1. 2013 ku správe o aktuálnom stave vyšetrenia kauzy Gorila. Ten doplňujúci návrh tohto uznesenia by v bode C, teda v novom bode, znel takto: „Národná rada Slovenskej republiky žiada podpredsedu vlády a ministra vnútra, aby do 30. 6. 2013 predložil správu o priebehu vyšetrovania kauzy Gorila orgánmi Policajného zboru od roku 2006 do roku 2012, vrátane dôvodov, prečo v tomto období nedospeli k výsledkom, ktoré by umožnili trestné stíhania, respektíve obvinenia konkrétnych osôb.“ Chcem vás požiadať na úvod o podporu tohto uznesenia. Stručne ho zdôvodním. Domnievam sa, že Národná rada je miestom, kde je našou úlohou identifikovať a naprávať systémové problémy, nielen rozprávať. V tomto prípade nejaký problém v minulosti očividne nastal. Je pravda, čo pred chvíľou povedal poslanec Frešo, že po zverejnení spisu na internete koncom roku 2011 bol začiatkom roka 2012 zriadený špeciálny policajný vyšetrovací tím. Odvtedy za posledný jediný rok boli medializované rôzne informácie o návrhoch na rôzne trestné stíhania v priamej alebo aj v nepriamej súvislosti s touto kauzou. Nebudem ich teraz pripomínať, ani ich komentovať. Každopádne to pôsobí, že od zverejnenia spisu pred rokom nastala horúčkovitá činnosť. Obaja ministri vnútra vo funkcii od zverejnenia spisu za jediný rok oznamovali a oznamujú významný pokrok a dokonca aj výsledky. Výborne. Som však presvedčený, že povinnosťou Národnej rady je venovať sa tomu, prečo k žiadnym podobným výsledkom nedošlo predtým, v priebehu päť a pol roka. Myslím, že pokiaľ ide o kontrolnú a zákonodarnú úlohu parlamentu, tak v tejto kauze je dokonca našou prvoradou povinnosťou a úlohou teda identifikovať prípadné systémové problémy. Konkrétne, či, kde a prečo došlo k prieťahom vo vyšetrení celej tejto kauzy od roku 2006. Či išlo o hromadné zlyhanie ľudského faktora. Alebo kde, kedy a prečo došlo k zlyhaniu systému orgánov činných v trestnom konaní. Preto potrebujeme riadne vyšetrenie vyšetrovania. Potom diskutujme, ako tomu do budúcnosti predísť. Len tak môžeme ako parlament riešiť problém a nielen o ňom stále hovoriť, lebo len tak sa podobné kauzy nebudú v budúcnosti opakovať. Ďakujem za pozornosť. | [] | 4,071,134 |
13 | 2007-09-18 | Autorizovaná rozprava | 67 | P. Paška, predseda NR SR: | P | Paška | predseda NR SR | (Prerušenie rokovania o 11.57 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 13.59 hodine.) | [
"(Prerušenie rokovania o 11.57 hodine.)",
"(Pokračovanie rokovania o 13.59 hodine.)"
] | 3,958,296 |
24 | 2008-06-18 | Autorizovaná rozprava | 1 | M. Hort, podpredseda NR SR: | M | Hort | podpredseda NR SR | Podľa schváleného programu pristúpime k prerokovaniu deviatich bodov programu, ktorých predkladateľom je minister financií Slovenskej republiky pán Ján Počiatek, ktorého srdečne vítam. Najskôr budeme rokovať v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov . Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 652, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 659. Pán minister, nech a páči, uveďte tento vládny návrh zákona. | [] | 4,037,387 |
12 | 2017-02-07 | Autorizovaná rozprava | 85 | Goga, Pavol, poslanec NR SR | Pavol | Goga | poslanec NR SR | Pán podpredseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. | [] | 4,023,758 |
42 | 2005-05-24 | Autorizovaná rozprava | 82 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 135 prítomných, 85 za, 2 proti, 46 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Návrh sme schválili. Otváram rozpravu v treťom čítaní o návrhu výboru pre európske záležitosti. Do rozpravy sa z prítomných poslancov nehlási nikto, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru... | [
"(Hlasovanie.)"
] | 3,876,742 |
11 | 2016-12-01 | Autorizovaná rozprava | 2 | Pellegrini, Peter, podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu | Peter | Pellegrini | podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu | Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, keďže som uvádzal tento návrh zákona v prvom čítaní včera, nebudem sa opakovať. Chcem len skonštatovať, že ide o presun pôsobnosti v oblasti regionálneho rozvoja z Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky do pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky. Ďakujem veľmi pekne a dovoľujem si požiadať o podporu tohto zákona. | [] | 3,999,717 |
17 | 2003-09-17 | Autorizovaná rozprava | 36 | P. Hrušovský, predseda NR SR: | P | Hrušovský | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 127 prítomných, 91 za návrh, 9 proti, 26 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili. Teraz prosím pána poslanca, aby znovu ako poverený gestorským výborom predniesol návrhy na hlasovanie o prerokúvanom vládnom návrhu zákona o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov , ktorý prerokúvame ako tlač 366. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo. V. Ondrejka, poslanec: Pretože v rozprave nevystúpil ani jeden poslanec, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,045,568 |
5 | 2006-10-17 | Autorizovaná rozprava | 227 | P. Paška, predseda NR SR: | P | Paška | predseda NR SR | Vážené pani poslankyne, páni poslanci, blíži sa 19.00 hodina, chcem sa spýtať, či je všeobecný súhlas, aby sme dorokovali o tomto bode programu. (Odpoveď z pléna.) Keďže nie je všeobecný súhlas a keďže vidím opticky, že nie sme uznášaniaschopní, spýtam sa pána poslanca Galbavého, ktorý by mal vystúpiť ako ďalší, či mu bude stačiť 6 minút. Je všeobecný súhlas, aby som ukončil dnešné rokovanie, prerušil ho a aby sme pokračovali o 9.00 hodine ráno? (Odpoveď z pléna.) Dobre. Prerušujem rokovanie 5. schôdze, budeme pokračovať ráno o 9.00 hodine. Znovu chcem upozorniť ešte tých, ktorí majú záujem zúčastniť sa na pohrebe zajtrajšom pána biskupa, že bude organizovaná doprava od Národnej rady. Ďakujem vám pekne. Dovidenia. (Prerušenie rokovania o 18.54 hodine.) | [
"(Odpoveď z pléna.)",
"(Odpoveď z pléna.)",
"(Prerušenie rokovania o 18.54 hodine.)"
] | 4,082,428 |
88 | 2023-03-28 | Autorizovaná rozprava | 214 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Pani poslankyňa Majorová Garstková. | [] | 3,989,668 |
19 | 2024-09-13 | Autorizovaná rozprava | 145 | Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR | Tibor | Gašpar | podpredseda NR SR | Ďakujem navrhovateľovi. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Štefanovi Gašparovičovi. | [] | 4,196,873 |
42 | 2014-11-09 | Autorizovaná rozprava | 755 | Paška, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Paška | predseda NR SR | Pán poslanec, znovu zopakujem, čo už som povedal. Pán poslanec Kadúc, procedurálny návrh. Pán poslanec Lipšic, neviem, o čom by som mal dať hlasovať. | [] | 3,938,032 |
46 | 2019-06-25 | Autorizovaná rozprava | 322 | Dostál, Ondrej, poslanec NR SR | Ondrej | Dostál | poslanec NR SR | Teraz budeme hlasovať o bode 2 spoločnej správy, ktorý pán poslanec Sloboda požiadal vyňať na osobitné hlasovanie, s odporúčaním gestorského výboru schváliť. | [] | 4,111,028 |
94 | 2023-06-20 | Autorizovaná rozprava | 12 | Kremský, Peter, poslanec NR SR | Peter | Kremský | poslanec NR SR | Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, páni ministri, vážené dámy, vážení páni, ctená snemovňa, chcem len krátko vystúpiť k tomuto návrhu zákona, keďže ide o zákon veľmi dôležitý pre fungovanie spotrebiteľského prostredia a konkurencia trhu na Slovensku, žiaľ, ako vidím... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) | [
"(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)"
] | 4,086,568 |
9 | 2010-12-02 | Autorizovaná rozprava | 94 | Poliačik, Martin, poslanec NR SR | Martin | Poliačik | poslanec NR SR | Ďakujem, pán predsedajúci. Na základe žiadosti Súdnej rady Slovenskej republiky a podľa zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Národná rada na 7. schôdzi volila 12 kandidátov na miesta 6 sudcov disciplinárneho súdu, ktorým v októbri tohto roku skončilo 3-ročné funkčné obdobie. Národná rada ako každý oprávnený subjekt navrhuje dvojnásobný počet kandidátov. Vzhľadom na to, že v oboch kolách volieb bol zvolený iba jeden kandidát, je potrebné vykonať novú voľbu na 11 zostávajúcich kandidátov. Za kandidáta môžu byť podľa § 119 ods. 4 a § 119 ods. 6 citovaného zákona zvolení sudca a iná osoba, ktorí spĺňajú zákonom ustanovené podmienky. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky na 17. schôdzi 24. novembra 2010 návrhy prerokoval a uznesením č. 103 konštatoval, že všetci navrhnutí zoradení v abecednom poradí spĺňajú podmienky ustanovené v § 119 ods. 4 a ods. 6 citovaného zákona. Odporučil vykonať akt voľby podľa volebného poriadku a o voľbe a odvolávaní iných funkcionárov schváleného uznesením Národnej rady zo 6. septembra 2010 č. 61 a uznesenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady z 26. októbra 2010. Preto vás prosím o vykonanie aktu tajnej voľby na kandidátov na disciplinárnych sudcov. | [] | 3,876,193 |
35 | 2014-05-13 | Autorizovaná rozprava | 118 | Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR | Erika | Jurinová | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec, na vaše vystúpenie chcú reagovať traja páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči, pán poslanec Hlina. | [] | 3,939,557 |
18 | 2011-05-26 | Autorizovaná rozprava | 192 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásili štyria, končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pani poslankyňa Gibalová, procedurálny návrh? (Hlas z pléna.) Faktickú už nemôžete. Chceli ste sa prihlásiť? Samozrejme, ale tak potom musíte stlačiť, ale aj už sa ani neodvážim, lebo mne sa stalo, že som stláčal faktickú a som sa neobjavil na tabuli. Takže už sa neodvážim ani povedať poslancom, že nech si naštudujú rokovací poriadok. Akceptujem, piati sa prihlásili. Pani poslankyňa Tomanová má slovo. Potom pán poslanec Muňko, Žitňanská a pán poslanec Ondruš a pani poslankyňa Gibalová. | [
"(Hlas z pléna.)"
] | 3,897,495 |
8 | 2020-06-09 | Autorizovaná rozprava | 21 | Záborská, Anna, poslankyňa NR SR | Anna | Záborská | poslankyňa NR SR | Ďakujem pekne, pán predseda. Vážení kolegovia a kolegyne, rada by som vás požiadala o podporu pozmeňujúceho návrhu s pätnástimi podpismi poslankýň a poslancov. Tento pozmeňujúci návrh sa týka zákona, ktorý momentálne prerokovávame, o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 128). Pozmeňovací návrh znie: „V čl. II, v čl. I 2. bode v § 1431 sa vypúšťa odsek 2 a súčasne sa zrušuje označenie odseku 1.“ Celkom krátke zdôvodnenie. Navrhovanou úpravou sa vypúšťa duplicita z návrhu zákona. Ďakujem vám pekne za podporu. Ďakujem vám, pán predseda. | [
"(tlač 128)"
] | 4,111,583 |
14 | 2013-02-07 | Autorizovaná rozprava | 102 | Huba, Mikuláš, poslanec NR SR | Mikuláš | Huba | poslanec NR SR | Dáte mi dve minúty? Dobre. (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) | [
"(Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)"
] | 4,071,218 |
5 | 2010-09-07 | Autorizovaná rozprava | 162 | Paška, Pavol, poslanec NR SR | Pavol | Paška | poslanec NR SR | Pán predseda, to je omyl, ja som bol prihlásený s procedurálnym návrhom, ktorý už som predniesol, takže do rozpravy nemám záujem vystúpiť. | [] | 4,172,399 |
54 | 2015-10-06 | Autorizovaná rozprava | 161 | Novotný, Viliam, poslanec NR SR | Viliam | Novotný | poslanec NR SR | Vážený pán podpredseda, vážený pán navrhovateľ, dámy a páni, dovoľte mi podať spravodajskú informáciu v prvom čítaní. V súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám teda informáciu k predloženému poslaneckému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 9. novembra 2015 a gestorský výbor do 10. novembra 2015. Pán podpredseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu. | [] | 3,926,339 |
37 | 2014-09-23 | Autorizovaná rozprava | 110 | Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR | Renáta | Zmajkovičová | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec Blaha. | [] | 4,192,656 |
45 | 2019-05-21 | Autorizovaná rozprava | 73 | Glváč, Martin, podpredseda NR SR | Martin | Glváč | podpredseda NR SR | Ďakujem. S faktickými poznámkami dve poslankyne. Končím možnosť prihlásiť sa. Pani poslankyňa Červeňáková ako prvá, nech sa páči. | [] | 4,012,791 |
28 | 2008-11-05 | Autorizovaná rozprava | 55 | M. Maďarič, minister kultúry SR: | M | Maďarič | minister kultúry SR | Návrh koncipuje fond ako verejnoprávnu inštitúciu zriadenú zákonom, reálnejšie vymedzuje jej finančné zdroje, rozširuje možnosti a formy podpory aj okruh oprávnených žiadateľov, presnejšie definuje orgány aj systém riadenia fondu a navrhuje transparentnejší spôsob rozdelenia kompetencií a rozhodovania o využívaní prostriedkov fondu. Jeho zdrojmi majú byť príspevky neštátnych subjektov pôsobiacich v audiovízii aj príspevok zo štátneho rozpočtu. Ide o uplatnenie princípu viaczdrojového financovania. A prvý raz v histórii kultúrnej politiky na Slovensku po roku 1989 sa má rozdeľovanie takto vytvorených zdrojov preniesť z ministerstva kultúry na samostatný subjekt so samosprávnym riadením a s odborným rozhodovaním. Hlavným zámerom návrhu na zriadenie Audiovizuálneho fondu je najmä zvýšiť objem finančných prostriedkov aspoň na dvojnásobok súčasného stavu, zmeniť spôsob ich tvorby aj rozdeľovania, zabezpečiť stabilitu financovania jednotlivých aktivít aj vo väčšom časovom horizonte, zvýšiť efektivitu využívania zdrojov a rozšíriť jednotlivé formy podpory z fondu. Okrem dotácií by fond mal poskytovať totiž aj pôžičky, napr. na investičné aktivity alebo na projekty s potenciálom väčšieho trhového zhodnotenia, ako aj štipendiá pre filmových tvorcov alebo pre filmové vzdelávanie a odborný výskum. V súlade s aktuálnou európskou stratégiou podpory audiovízie by sa činnosť fondu nemala zameriavať len na oblasť tvorby a produkcie audiovizuálnych diel, ale aj na ich propagáciu, distribúciu a dlhodobé zhodnocovanie najmä na európskom trhu, ako aj na rozvoj infraštruktúry pre výrobu audiovizuálnych diel a pre ich verejné šírenie. V podpornej činnosti fondu by preto mali nájsť svoj pravidelný priestor aj distributéri, prevádzkovatelia kín, ako aj ďalšie subjekty orientované na sprístupňovanie slovenských aj európskych audiovizuálnych diel verejnosti. Princípom poskytovania podpory z fondu by mala byť motivácia žiadateľa k finančnej participácii na projekte, ide o podmienku spolufinancovania, a princíp čiastočnej návratnosti dotácie, ako aj zmluvná garancia pre príjemcu podpory a transparentné podmienky prideľovania finančných prostriedkov, to znamená postupné prideľovanie dotácie s presne určenými podmienkami, aj s možnosťou preklenutia rozpočtového roka. V procese rozhodovania o použití prostriedkov fondu sa uplatňuje princíp rozdelenia kompetencií na jednotlivé orgány fondu tak, aby nedochádzalo k neprimeranej koncentrácii rozhodovania a aby bolo rozhodovanie o strategických otázkach (rozvojové plány, kritériá, podpory, rozpočet fondu) kompetenčne oddelené od rozhodovania o jednotlivých žiadostiach. Zdôrazňujem, že na príprave návrhu sa podieľala aj pracovná skupina, v ktorej mali zastúpenie odborníci z oblasti tvorby, produkcie aj distribúcie. Navrhovaná účinnosť zákona je 1. január 2009. Počas nasledujúceho roka vzniknú riadiace aj poradné orgány fondu, personálne aj priestorové zázemie a celý administratívny systém. Budú prijaté a zverejnené pravidlá predkladania aj kritériá posudzovania žiadostí, vytvorené rámcové zmluvy na poskytovanie podpory a pravidlá jej vyúčtovania aj všetky ďalšie náležitosti potrebné na výkon podpornej činnosti fondu. Časovo aj diplomaticky náročný bude proces posúdenia a notifikácie zákona ako schémy štátnej podpory v audiovízii, ku ktorému bude musieť vydať svoje stanovisko aj Európska komisia. Aj preto sa podporná činnosť fondu môže naplno rozbehnúť až v roku 2010. V tom istom roku začnú plynúť do fondu aj príspevky všetkých povinných osôb a zo štátneho rozpočtu v celej výške. V období, počas ktorého sa bude fond pripravovať na svoju činnosť, bude pokračovať podporná činnosť grantového programu AudioVízia na ministerstve kultúry, aby nedošlo k výpadku podpornej činnosti v audiovizuálnej oblasti. Po vytvorení podmienok pre riadnu činnosť Audiovizuálneho fondu by grantový program mal v roku 2010 ukončiť svoju činnosť a jeho rozpočtové prostriedky by sa mali stať zdrojom fondu. Ďakujem za pozornosť. | [
"(rozvojové plány, kritériá, podpory, rozpočet fondu)"
] | 4,083,962 |
42 | 2014-11-10 | Autorizovaná rozprava | 1,045 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec Hraško. | [] | 4,092,556 |
65 | 2022-05-06 | Autorizovaná rozprava | 154 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Teraz udeľujem slovo pánovi poslancovi Cmorejovi jako spravodajcovi za gestorský výbor pre sociálne veci, aby predniesol spravodajskú informáciu. Nech sa páči. | [] | 4,080,258 |
58 | 2015-11-26 | Autorizovaná rozprava | 260 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | S reakciou na faktické pán poslanec Fecko. | [] | 4,030,720 |
6 | 2023-12-19 | Autorizovaná rozprava | 628 | Dostál, Ondrej, poslanec NR SR | Ondrej | Dostál | poslanec NR SR | Pán minister Susko, keď pred pár minútami po svojom vystúpení alebo vystúpení, alebo ku koncu vystúpenia pána Galka, myslím, odchádzal pán poslanec Hlina, tak ja som sa ho spýtal, že či nepočká na záverečné vystúpenie pána ministra a on sa tak na mňa usmial, lebo to považoval za vtip, že vy budete po jednej hodine v noci ešte, ešte vystupovať. No a vy ste tu vystúpili dokonca v rozprave, tak ja teraz neviem, či ja sa mám tešiť, alebo sa mám tak ako sarkasticky usmievať. O jednej hodine v noci, keď tu už skoro nikto nie je, vystúpite miesto toho, aby ste, ako to už zaznel, to, čo ste hovorili, malo byť v dôvodovej správe, malo to byť, ak to nebolo v dôvodovej správe, malo to byť pri uvádzaní návrhu zákona, ak to už nebolo pri uvádzaní návrhu zákona, tak, tak aj to vystúpenie malo zaznieť niekedy, niekedy v priebehu rozpravy. Áno, bolo by o niečo viac tých faktických poznámok, ale nebolo by to iba že my dookola medzi sebou opakujeme. A k tým vašim argumentom, samozrejme, že nie všetky, ale skrátené legislatívne konanie, na tú kritiku, že nie je dôvod a že argument je: ale však vy ste to robili tiež. To je ako veľmi silný argument, vôbec nič k tomu, čo sme hovorili, nie je dôvod. Menenie spôsobu menovania alebo teda SIS-ka, ústredný orgán štátnej správy, opäť, prečo toto, to, to sú také vycucané argumenty, a že, že pán Gašpar, že nikto ho nespomína ako riaditeľa SIS? Však pán Fico 2. decembra povedal, že Tibor Gašpar by bol perfektný kandidát na šéfa SIS, ale sme príliš ďaleko. Váš šéf hovorí o tom, že pán Gašpar by bol perfektný šéf SIS. | [] | 4,003,045 |
16 | 2020-11-03 | Autorizovaná rozprava | 262 | Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Laurenčík | podpredseda NR SR | Pán poslanec Viliam Zahorčák. | [] | 3,950,211 |
46 | 2015-02-05 | Autorizovaná rozprava | 248 | Huba, Mikuláš, poslanec NR SR | Mikuláš | Huba | poslanec NR SR | Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, v týchto dňoch som adresoval tri interpelácie trom členom vlády. Všetky boli alebo všetky sa týkajú tej istej kauzy, ale každá, samozrejme, z iného uhlu pohľadu. Tá prvá bola adresovaná pánovi ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomírovi Jahnátkovi a znie, citujem: „Vážený pán minister, pred viac ako rokom došlo k nelegálnym výrubom lesných porastov v lokalite Koliba v bratislavskej Mestskej časti Nové Mesto. V tejto súvislosti som sa na vás vtedy obrátil s niekoľkými otázkami. Dnes, teda po roku, sa chcem k tejto téme svojou interpeláciou opäť vrátiť...“ (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.) | [
"(Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)"
] | 4,207,538 |
11 | 2012-11-29 | Autorizovaná rozprava | 20 | Zajac, Pavol, poslanec NR SR | Pavol | Zajac | poslanec NR SR | Pani predsedajúca, pani podpredsedníčka, myslím si, že od vás to vyznie trošku komicky. Naozaj to spolu súvisí. Dneska hlasovaním budeme rozhodovať o tom, či majú moc väčšiu menšie alebo väčšie finančné skupiny v tejto republike alebo volení zástupcovia ľudu v tejto sále, sále ústavnosti, alebo na komunálnej úrovni v obciach a mestách. A súvisí to s tým, ako sa včera hlasovalo, súvisí to s tým, že Fero Mikloško (ikona boja proti totalite) nedostal od strany SMER ani jeden hlas. Ja som stopercentne presvedčený, že medzi tými 83 poslancami strany SMER sa nájdu takí, čo si myslia, že Fero Mikloško by mal byť šéf Ústavu pamäti národa. A určite by ste sa za to nemuseli hanbiť ani na Slovensku, ani nikde vo svete. Mohli ste si to pridať ako svoju veľkodušnosť. Nič by sa hrozné nestalo, tak akoby sa niekedy nestalo nič hrozné, keby pri hlasovaniach o návrhu zákona opozície či pozmeňujúcich návrhoch alebo zákonoch sa niekedy naši kolegovia zamysleli nad tým, čo predkladáme. Dneska nám chýba podľa posledných informácií pána ministra, mimochodom, ho nevidím, mal by tu sedieť, 700 miliónov, v lete to bolo 500 miliónov. Myslíte si, že to, čo sa tu deje od apríla do dneska, je len tak, že hospodársky rast, ktorý ste nalinkovali do programového vyhlásenia príde, pretože ste ho tam napísali? Myslíte si, že podnikateľský trh si nevšíma to, čo sa deje? Myslíte si VSŽ-ka odchádza zo Slovenska len preto, že na budúci rok má platiť nejaké vyššie emisné kvóty? Veď Američania sú diplomati, nebudú tu spomínať vyššie dane, vyššie odvody, vyššie poplatky, najhorší index podnikateľského prostredia za posledných desať rokov. A klesá a klesá. Myslíte si, že to je z prsta vycucané? Všetky zákony, ktoré sme tu od apríla schválili, zhoršujú život na Slovensku aj život podnikateľom. Podnikatelia zamestnávajú ľudí, je 400 000 nezamestnaných. Takže žiadam vás o to už len preto, že polovička poslancov strany SMER ste starostami, primátormi, poslancami obecných zastupiteľstiev, aby ste boli trošku hrdí na to a svojím hlasovaním potvrdili to, že viete sa správne rozhodovať na území svojej obce a ste dostatočne kompetentní na to, aby ste sa rozhodli. Žiadam vás o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov, ktoré by mohli vylepšiť regulovať hazard v tejto krajine. Ďakujem za pozornosť. | [
"(ikona boja proti totalite)"
] | 3,916,985 |
65 | 2022-04-27 | Autorizovaná rozprava | 128 | Kyselica, Lukáš, poslanec NR SR | Lukáš | Kyselica | poslanec NR SR | Keďže pozmeňujúce návrhy boli podané dnes, dajte, prosím, hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku. | [] | 4,088,039 |
57 | 2002-03-13 | Autorizovaná rozprava | 14 | I. Mikloš, podpredseda vlády SR: | I | Mikloš | podpredseda vlády SR | Táto správa vznikla na základe podkladov ministerstiev financií, vnútra a spravodlivosti, Ústredného daňového riaditeľstva, Úradu pre finančný trh, Generálnej prokuratúry a Národnej banky. Informáciu vláda prerokovala a schválila na svojom rokovaní v pondelok 11. marca. Problematika takzvaných nelicencovaných subjektov je verejnosti na Slovensku známa už niekoľko rokov. Činnosť týchto subjektov bola propagovaná prostredníctvom reklamnej inzercie v tlači, rozhlase a televízie už od roku 1996. Nelicencované subjekty zväčša vo forme právnických osôb získavali finančné prostriedky od občanov, ale aj od podnikateľských subjektov pri vopred dohodnutej miere zhodnotenia vloženej investície. Získavanie finančných prostriedkov sa najčastejšie realizovalo prostredníctvom zmluvy o tichom spoločenstve, ale aj formou zmluvy o úschove finančných prostriedkov, zmluvy o správe finančných prostriedkov, zmluvy o pôžičke, prihláškou za člena družstva, prípadne formou nepomenovanej zmluvy. Nelicencované subjekty vynakladali značné finančné prostriedky na masívnu reklamnú kampaň v rôznych médiách, vrátane verejnoprávnych, za účelom získania ďalších klientov. Pôsobením takzvaných nelicencovaných subjektov sa na Slovensku v posledných rokoch zaoberali viaceré štátnej inštitúcie. Pri posudzovaní ich aktivít a pri úvahách o zodpovednosti za vývoj v tejto oblasti je veľmi dôležité definovať priestor, v ktorom nelicencované subjekty podnikali. Najskôr mi dovoľte vyjadriť sa k nelicencovaným subjektom z pohľadu finančného trhu. Nelicencované subjekty, ktoré prijímali peňažné vklady od verejnosti a investovali ich do rôznych oblastí klasického podnikania, nepôsobili v oblasti finančného trhu. Nelicencované subjekty totiž pôsobili ako štandardné obchodné spoločnosti zriadené podľa Obchodného zákonníka. Na finančnom trhu môžu podľa platného právneho poriadku Slovenskej republiky pôsobiť iba tie subjekty, ktoré získajú na podnikanie v oblasti finančných služieb povolenie Úradu pre finančný trh alebo Národnej banky Slovenska. Konkrétne na finančnom trhu Slovenskej republiky pôsobia banky, obchodníci s cennými papiermi, poisťovne a správcovské spoločnosti. Spoločnosti, ktoré od občanov vyberali peniaze, takéto povolenie nemali. Kroky vlády v oblasti legislatívy sa od roku 1999 sústreďovali na jednoznačné vymedzenie podnikania v oblasti finančného trhu. Cieľom týchto krokov bolo jasné definovanie bankovníctva, kapitálového trhu a poisťovníctva tak, aby bolo zákonom jednoznačne určené, že v tejto oblasti nemôžu pôsobiť iné subjekty ako tie, ktoré majú na túto činnosť povolenie orgánov dohľadu, teda buď Úradu pre finančný trh alebo Národnej banky Slovenska. Tento postup je plne v súlade s právom Európskej únie a navyše takáto úprava je v zmysle relevantných direktív Európskej únie nevyhnutná. Jedným z najvýznamnejších legislatívnych opatrení smerujúcich k vymedzeniu finančného trhu bola novela zákona o bankách, ktorú schválila Národná rada Slovenskej republiky 16. septembra roku 1999. Táto novela zamedzila prijímanie peňažných prostriedkov subjektmi, ktoré poskytujú služby ekvivalentné bankovým bez príslušného povolenia, v akejkoľvek forme, s úmyslom takto získané prostriedky ďalej použiť na poskytovanie úverov a pôžičiek. To znamená, že bez povolenia pôsobiť ako banka nesmie nikto poskytovať úvery a pôžičky. Uvedená zmena znamenala, že poskytovanie úverov nemôže mať nikto zapísané v predmete svojej činnosti v obchodnom registri okrem bánk a že túto činnosť, ak ju niekto vykonáva, tak len doplnkovo a z vlastných zdrojov, nie z cudzích, teda z prijatých vkladov od občanov. Nemenej významným krokom, ktorý obmedzuje činnosť takzvaných nebankových subjektov, presnejšie povedané nelicencovaných subjektov, bol nový zákon o kolektívnom investovaní, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2000. Tento zákon obmedzuje činnosť subjektov, ktoré vykonávajú podobné činnosti, akým je kolektívne investovanie. V zmysle tohto zákona sa pod pojmom kolektívne investovanie rozumie zhromažďovanie peňažných prostriedkov od verejnosti na základe verejnej výzvy, s cieľom investovať takto zhromaždené prostriedky do majetku vymedzeného týmto zákonom. Prijatím zákona o kolektívnom investovaní sa tak ustanovila možnosť vykonávania tejto činnosti len na základe povolenia, ktoré udeľuje Úrad pre finančný trh. Ďalším významným legislatívnym krokom bola novela Obchodného zákonníka, ktorá dnes už upravuje povinnosť pre spoločnosti, ktoré uzatvárajú zmluvy o tichom spoločenstve, neodchyľovať sa od povinnosti, ktoré im vyplývajú z Obchodného zákonníka. Zároveň v zmluve musí byť jednoznačne upravené, že tichý spoločník má právo nahliadať do všetkých obchodných dokladov a záznamov tejto spoločnosti. Môže teda nazerať do všetkých zmlúv s obchodnými partnermi a môže priebežne monitorovať celú podnikateľskú činnosť týchto spoločností. Chcel by som teda zdôrazniť, že touto zmenou Obchodného zákonníka sa vytvorili legislatívne podmienky pre oveľa vyššiu mieru kontroly zo strany tichých spoločníkov, kontroly spoločností, do ktorých vkladali peniaze formou účasti tichých spoločníkov. Vláda Slovenskej republiky v legislatívnej činnosti v oblasti eliminovania podnikania nelicencovaných spoločností, ktoré zhromažďujú prostriedky od verejnosti, pokračovala, a to dokonca aj nadštandardne, pretože legislatívna činnosť v danej oblasti vyústila do legislatívnej úpravy činnosti týchto subjektov v zákone o cenných papieroch a investičných službách. Ten kladie na nelicencované subjekty podmienky, ktorých naplnenie je nevyhnutné k tomu, aby mohli zhromažďovať prostriedky od verejnosti a používať ich na podnikateľské účely. Slovensko sa tak stalo jedinou krajinou nielen v rámci regiónu Vyšegrádskej štvorky, ale aj v rámci Európskej únie, ktorá sa rozhodla vytvoriť pravidlá pre podnikanie týchto klasických obchodných spoločností. Princíp úpravy v zákone o cenných papieroch spočíva v poskytnutí čo najväčšieho množstva informácií potenciálnemu investorovi. Pri použití verejnej ponuky na zhromažďovanie peňažných prostriedkov od verejnosti na účely podnikania je vyhlasovateľ verejnej ponuky totiž povinný zverejniť prospekt investície, vopred schválený Úradom pre finančný trh. Prospekt musí obsahovať základné údaje o vyhlasovateľovi verejnej ponuky, údaje o predmete jeho podnikania a o jeho finančnej situácii. V reklamných materiáloch je vyhlasovateľ verejnej výzvy povinný upozorniť potenciálnych investorov na riziká spojené s propagovanou investíciou a zakazuje sa zverejňovať v rámci verejnej výzvy informácie o zhodnotení peňažných prostriedkov, ktoré nie je možné hodnoverne preukázať ekonomickými prepočtami. Vyhlasovatelia verejnej ponuky majú povinnosť pravidelne, najmenej raz za šesť mesiacov zverejniť informácie o svojej hospodárskej situácii, najmä účtovné závierky. V zmysle tejto úpravy do istej miery plní úlohu dohľad nad činnosťou týchto subjektov Úrad pre finančný trh, pričom jeho úlohou je schvaľovať prospekt investície takýchto subjektov, ako aj obsah reklamy na ponúkanie majetkových hodnôt. Úrad je oprávnený vyhlasovateľovi verejnej ponuky pozastaviť predaj majetkových hodnôt až na jeden rok alebo tento predaj úplne zakázať. Chcel by som zdôrazniť a na základe vymenovania týchto legislatívnych úprav, ku ktorým došlo, že legislatívne možnosti eliminovania činnosti takýchto subjektov sú už vyčerpané, pretože ďalšími opatreniami by sa narušila samotná podstata fungovania trhovej ekonomiky. Nie je možné zakázať, aby klasické obchodné spoločnosti na báze dobrovoľnosti občana získavali vklady od spoločníkov a tieto peniaze investovali do rôznych oblastí nefinančného podnikania. Dôslednou kontrolou je však možné dosiahnuť to, že nebudú poskytovať pôžičky a úvery a že si splnia zmluvou garantované podmienky. K tomu je však nutné aktualizovať aplikačnú prax. Ďalšou oblasťou, ktorá súvisí s činnosťou nelicencovaných subjektov, je bankovníctvo. V tejto oblasti chcem uviesť, že napriek tomu, že Národná banka nikdy nemala zákonné oprávnenie vykonávať bankový dohľad nad nebankovými subjektmi, začala koncom roka 1997 monitorovať aktivity týchto obchodných spoločností, ktorým nebolo udelené povolenie pôsobiť ako banka a ktoré v oznamovacích prostriedkoch zverejňovali výzvy na vkladanie peňažných prostriedkov. Právomoc ukladať nebankovým subjektom pokuty alebo opatrenia, ktorú NBS mala právne do októbra 1999, bola v podstate len formálna. Národná banka totiž nemohla vykonávať dohliadky v nebankových subjektoch, a teda ani legálnym spôsobom zabezpečiť potrebné listinné dôkazy pre vydanie dostatočne podložených rozhodnutí o pokutách nebankovým subjektom, ktoré by neboli zrušiteľné podľa platných predpisov v odvolacom konaní alebo v konaní pred súdom. V dôsledku konsenzu legislatívnych orgánov došlo prijatím novely zákona o bankách v septembri 1999 k zrušeniu oprávnenia centrálnej banky ukladať nebankovým subjektom pokuty a opatrenia. Napriek tomu Národná banka upozorňovala príslušné štátne orgány vrátane orgánov činných v trestnom konaní na podstatu podnikania nebankových subjektov. Okrem toho zástupcovia Národnej banky v rokoch 1997 až 2002 aktívne vystupovali v elektronických a tlačených médiách, pričom upozorňovali občanov na riziká spojené s investovaním do nebankových subjektov. Národná banka začala mediálne upozorňovať verejnosť na riziko investovania do nebankových subjektov už v decembri roku 1997 a toto upozornenie opakovala viac ako 50-krát. Národná banka zostavila a Slovenská televízia v apríli 1999 zverejnila zoznam nebankových subjektov, ktoré v tom čase reklamovali, inzerovali prijímanie vkladov a poskytovanie úverov a pôžičiek bez povolenia, ktorý zostavila Národná banka, na základe čoho mohli občania získať prehľad o takýchto konkrétnych subjektoch. Ďalej mi dovoľte vyjadriť sa k informačnej kampani ohľadom činnosti nelicencovaných subjektov. Z uvedeného je celkom jednoznačné, že nelicencované subjekty pôsobia mimo finančného trhu a že ide o bežné podnikateľské subjekty, pôsobiace na základe Obchodného zákonníka. Inštitúcie štátu zabezpečujúce dohľad nad finančným trhom, teda Národná banka a Úrad pre finančný trh nemajú nad nelicencovanými subjektmi špeciálne právomoci. Napriek tomu, že pôsobenie nelicencovaných spoločností je z hľadiska zákonov bežným podnikaním na základe Obchodného zákonníka, vláda si uvedomovala, že občanov je v tomto prípade vo zvýšenej miere potrebné informovať o možných rizikách. Členovia vlády preto opakovane upozorňovali v médiách občanov na možné riziká spojené s investovaním do nelicencovaných subjektov a rovnaké vyhlásenie urobila aj Národná banka, ako som pred chvíľou spomenul, zhruba 50-krát zo strany Národnej banky. Ministerstvo financií zorganizovalo v roku 2000 špeciálnu informačnú kampaň, v ktorej jednoznačne upozorňovalo občanov na riziká, ktoré sú spojené s investovaním do nelicencovaných subjektov. Táto kampaň bola spolu organizovaná a spolufinancovaná programom Phare a aktívne sa jej zúčastnili aj ďalšie inštitúcie, ako je Asociácia správcovských spoločností, Asociácia bánk, Asociácia poisťovní a Burza cenných papierov v Bratislave. Okrem iných aktivít sa v rámci kampane zorganizovali formálne aj neformálne stretnutia s novinármi, s cieľom zvýšiť ich záujem o pôsobenie nelicencovaných subjektov. Súčasťou informačnej kampane bola aj platená reklama v mienkotvorných denníkoch Pravda, Sme a Nový čas, ktorá sa opakovala v mesiacoch august a september 2000. Inzeráty s titulkom „Nehazardujte s úsporami,“ vyzývali občanov, aby dobre zvážili, komu zveria svoje úspory. Na základe v súčasnosti známych faktov v pôsobení nelicencovaných subjektov je možné predpokladať, že pri ich činnosti mohlo dochádzať k porušeniu zákonov. Tieto podozrenia existovali už v predchádzajúcom období a rôzne štátne inštitúcie sa preto pôsobeniu nelicencovaných subjektov venovali v rozsahu ich kompetencií a zodpovednosti. K oblasti nelicencovaných subjektov a pôsobnosti daňových orgánov: Daňové orgány vykonávajú správu a kontrolu daní a majú právo vykonať daňovú kontrolu. Daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane, alebo iné skutočnosti, rozhodujúce pre správne určenie dane. Daňové orgány pri daňovej kontrole riešia daňové dôsledky skutočností, ktoré sa už udiali. Daňové orgány na situáciu v oblasti nelicencovaných subjektov reagovali výkonom daňových kontrol v niektorých takýchto subjektoch, ako aj informáciami poskytnutými ministerstvu financií. Daňové kontroly sa v týchto subjektoch zamerali na daňové aspekty vzniknutých skutočností, tak ako to vyplýva zo zákonom stanovených kompetencií pre daňové orgány. Napriek tomu, že daňové orgány nemajú v súčasnosti informácie o porušovaní zákonov v nelicencovaných subjektoch, existujú podozrenia, že činnosť týchto subjektov mohla byť spojená aj s porušovaním daňových zákonov. Preto je a bude nevyhnutné znovu preveriť pôsobenie nelicencovaných subjektov aj z hľadiska daňových zákonov. Ďalšou oblasťou, o ktorej chcem hovoriť, sú nelicencované subjekty a trestná činnosť. Budem hovoriť o troch najväčších, pričom existuje, samozrejme, trestné konanie vo viacerých menších už z minulosti. Vyšetrovateľ odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti Sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností Policajného zboru dňa 4. februára začal trestné stíhanie a 28. februára vzniesol obvinenie voči Vladimírovi Frunimu, Františkovi Matykovi a Mariánovi Šebeščákovi, predstaviteľom spoločnosti Horizont Slovakia a BMG Invest, za trestný čin podvodu spáchaný spolupáchateľstvom, trestný čin porušovania záväzných pravidiel hospodárskeho styku spáchaný spolupáchateľstvom a trestný čin neoprávneného podnikania spáchaný spolupáchateľstvom. Obvinení, po vzájomnej dohode spolu s ďalšími doposiaľ nestotožnenými osobami, v rozpore s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, využívajúc klamlivú reklamu, vykonávali vo veľkom rozsahu na škodu svojich klientov bankovú činnosť bez povolenia Národnej banky, v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona o bankách a v rozpore so živnostenským oprávnením a rozsahom podnikania zapísaným v obchodnom registri prijímali od občanov vklady na základe uzatvárania fingovaných zmlúv o pôžičkách a zmlúv o tichom spoločenstve. Svojim klientom pritom sľubovali nereálne zhodnotenie ich vkladov až do výšky 58 %, hoci vedeli, že vzhľadom na charakter a spôsob svojich podnikateľských aktivít a dosahovaných hospodárskych výsledkov sľubované zhodnotenie nebudú môcť splniť. Prijaté vklady v prevažnej miere použili na vyplácanie splatných istín a úrokov, respektíve podielov na zisku. Takýmto spôsobom v období rokov 1997, od roku 1997 do 4. 2. 2002 prostredníctvom pobočiek BMG po celom území Slovenska uzatvorili s najmenej 122 072 klientmi BMG uzavreli 69 358 zmlúv o tichom spoločenstve a 111 259 zmlúv o pôžičke, pričom prijatím a nevyplatením istiny spôsobili škodu najmenej vo výške 12 210 504 990 Sk. V tomto istom čase uzatvorili s najmenej 47 446 klientmi Horizontu Slovakia 64 269 zmlúv, pričom prijatím a nevyplatením istiny spôsobili škodu najmenej vo výške 4 543 061 809 Sk. Úrad finančnej polície vyvolal v júni 2001 preverovanie stavu dokumentovania podozrenia zo spáchania trestnej činnosti v súvislosti s BMG na Krajskej prokuratúre v Košiciach za účasti zástupcov Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru Košice. Po oboznámení sa so stavom dokumentovania skutkového stavu bol vykonaný záver, že spisový materiál nie je dostatočný na začatie trestného stíhania a vznesenie obvinenia. Preto boli stanovované úlohy pre Úrad finančnej polície s cieľom ďalej dokumentovať prípadnú trestnú činnosť so zameraním na trestné činy podľa § 118, § 250 a § 252 Trestného zákona. K rovnakému sa dospelo aj na následnom posúdení stavu dokumentovania dňa 20. septembra 2001, kedy riaditeľ Krajského úradu vyšetrovania Košice určil vyšetrovateľa na spoluprácu s Úradom finančnej polície v ďalšom preverovaní z dôvodu urýchlenia a skvalitnenia ďalšieho konania. Napokon Úrad finančnej polície doručil na Krajský úrad vyšetrovania Policajného zboru Košice dňa 31. 1. 2002 návrh na začatie trestného stíhania a vznesenie obvinenia Ing. Vladimírovi Frunimu a ďalším štyrom osobám. Po vyhodnotení predloženého spisového materiálu vyšetrovateľ v zhode s prokurátorom konštatoval, že dokumentačný materiál stále nie je dostatočný na vznesenie obvinenia. Aj napriek tomu, po prehodnotení celkového stavu a vzhľadom na závažnosť vecí a potrebu vykonania niektorých procesných úkonov bol prijatý záver, že vo veci začne konať vyšetrovateľ Policajného zboru. Vo vyšetrovaní sa pokračuje podľa spracovaného plánu. AGW, spoločnosť s ručením obmedzeným, Košice. Vyšetrovateľa Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru v Košiciach v súvislosti s činnosťou AGW po vykonanom preverovaní začal dňa 5. 3. 2002 trestné stíhanie za trestný čin podvodu a trestný čin porušovania záväzných pravidiel hospodárskeho styku. Trestné stíhanie bolo začaté na tom skutkovom základe, že doteraz nezistené osoby zo spoločnosti AGW v dobe od mája 1999 doteraz v 43 pobočkách spoločnosti na území Slovenska uzavreli s klientmi najmenej 15 000 zmlúv o tichom spoločenstve a zmlúv o pôžičke s výškou vkladu pri jednej zmluve minimálne 10 000 Sk dohodnutým pevným podielom zo zisku respektíve úroku od 18,7 do 39, 7 % ročne. Týmto konaním bol porušený zákon č. 21/1992 Zb. o bankách v tom, že doteraz nezistené osoby prijímali vklady a poskytovali z nich úroky, pričom úrok sa neodvíjal od hospodárskeho výsledku spoločnosti. Taktiež túto činnosť vykonávali na území Slovenskej republiky bez predchádzajúceho povolenia Národnej banky a za pomoci rozsiahlej reklamnej kampane v médiách deklarovali neobjektívne hospodárske výsledky spoločnosti. Týmto konaním uviedli svojich klientov do omylu a spôsobili na ich majetku škodu najmenej 2,5 mld. Sk. Trestné stíhanie bolo začaté na základe spisových materiálov z odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Košice II. a Úradu finančnej polície, odboru Košice, ktoré bolo vyšetrovateľovi predložené v dňoch 26. 2. až 4. 3. 2002. Vo vyšetrovaní sa pokračuje podľa spracovaného plánu. Drukos, akciová spoločnosť, Banská Bystrica. Na základe trestného oznámenia doručeného 5. 3. 2002 vyšetrovateľ Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru Banská Bystrica začal preverovanie podľa § 158 Trestného poriadku, týkajúce sa podozrenia zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 250 Trestného zákona v súvislosti s činnosťou spoločnosti Drukos, a. s., Banská Bystrica. Doteraz vykonaným preverovaním bolo zistené, že spoločnosť BDV družstvo Banská Bystrica, dcérska spoločnosť spoločnosti Drukos verejne ponúkala občanom členstvo s minimálnym členským vkladom 10 000 Sk, pričom klientom boli sľúbené dary podľa dĺžky členstva až do výšky 31 % z vkladu. Podľa doterajších zistení v období rokov 1999 až 2002 bolo do BVD prijatých asi 56 000 členov, z ktorých do 26. 2. 2002 bolo uspokojených asi 26 000. Od uvedeného dátumu BVD zastavilo vyplácanie podielov a spoločnosť Drukos rozhodla, že členovia družstva dostanú akcie tejto spoločnosti vo výške vkladu. BVD vložené finančné prostriedky zhodnocovalo prostredníctvom obchodných aktivít dcérskych spoločností spoločnosti Drukos. Podľa stanoviska Úradu pre finančný trh je činnosť BVD v súlade so zákonom o cenných papieroch a investičných službách a so zákonom o bankách. V preverovaní sa pokračuje podľa spracovaného plánu. Sporoinvest, akciová spoločnosť, Košice. Vyšetrovateľ Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru Košice I. na základe návrhu na začatie trestného stíhania predloženého Úradom finančnej polície, odbor Košice, vykonáva od 26. 2. 2002 preverovanie podozrenia z prípravy trestného činu sprenevery podľa § 7, ods. 1, § 248, ods. 1 Trestného zákona vo vzťahu k spoločnosti Sporoinvest Košice. Doteraz vykonaným preverovaním bolo zistené, že spoločnosť Sporoinvest doteraz uzatvorila 10 420 zmlúv o pôžičke a 1 447 zmlúv o tichom spoločenstve s celkovým objemom zinkasovaných finančných prostriedkov najmenej 816 mil. Sk. Podľa operatívnych poznatkov však v súčasnej dobe nie je schopná v plnej výške uspokojovať svojich klientov požadujúcich vrátenie zverených prostriedkov, pričom sa chystá investovať zverené prostriedky klientov do nevýhodných obchodov. V preverovaní sa pokračuje podľa spracovaného plánu. Uvedené prípady vo vzťahu k takzvaným nebankovým alebo nelicencovaným subjektom nie sú jedinými, ktorými sa v poslednom období, v posledných rokoch zaoberali úrady vyšetrovania Policajného zboru. V písomnom materiáli, ktorý je predložený a o ktorom rokovala vláda, sú uvedené informácie o ďalších 13 nelicencovaných subjektoch, kde v priebehu rokov 1998-2001 prebieha vyšetrovanie, trestné stíhanie, prípadne už súdne konanie. Dovoľte mi záverom uviesť kroky vlády na minimalizáciu rizík, spojených s krachom nelicencovaných subjektov a stanovisko vlády k požiadavkám na kompenzáciu strát, vzniknutých z poskytovania peňazí klientmi pre tieto nelicencované subjekty. Napriek tomu, že pri krachu nelicencovaných subjektov ide v zásade o vzťah medzi súkromnými obchodnými spoločnosťami a súkromnými fyzickými alebo právnickými osobami, vláda a vládne inštitúcie považujú za potrebné konať tak, aby sa, po prvé, do budúcna znížilo riziko vzniku podobných situácií; po druhé, aby sa vyvodili dôsledky z prípadnej trestnej činnosti; po tretie, aby sa znížilo riziko konania štatutárnych zástupcov nelicencovaných subjektov vo svoj prospech a v neprospech veriteľov týchto spoločností. Najskôr k tej prvej skupine, k opatreniam na zníženie rizika vzniku podobných situácií. 1. Pôjde o prešetrenie činnosti postupu a aktivít všetkých inštitúcií, ktoré majú priamu alebo nepriamu pôsobnosť a zodpovednosť v oblastiach súvisiacich s činnosťou a podnikaním nelicencovaných subjektov. Najmä inštitúcie ako finančná polícia, vyšetrovatelia, Úrad pre finančný trh, daňové úrady, prokuratúra, súdy. 2. Analýza existujúcej legislatívy z hľadiska možných medzier, umožňujúcich opakovanie vzniknutej situácie. 3. Analýza problémov v aplikačnej praxi existujúcej legislatívy, ktoré mohli prispieť k rozmachu a ku krachu nelicencovaných subjektov. 4. Uskutočnenie dohľadu na konsolidovanom základe v tých finančných skupinách, do ktorých patria také inštitúcie, napríklad poisťovne, nad činnosťou ktorých sa konsolidovaný dohľad zo zákona vyžaduje. 5. Vyvodenie personálnej zodpovednosti v tých inštitúciách, v ktorých sa preukáže, že ich riadiaci pracovníci v rámci svojich kompetencií nekonali dostatočne. 6. Návrhy legislatívnych, organizačných a procesných zmien a opatrení, vyplývajúcich z výsledkov prešetrenia a analýzy v bodoch 1 - 4. Druhá skupina opatrení sa sústreďuje na vyvodenie dôsledkov z prípadnej trestnej činnosti. 1. Prvým dôležitým opatrením v tejto oblasti bude musieť byť posilnenie vyšetrovacích tímov, vyčlenenie dostatočných prostriedkov na urýchlené a dôsledné vyšetrenie prípadnej trestnej činnosti spojenej s činnosťou nelicencovaných subjektov. 2. Pôjde o poskytnutie súčinnosti všetkých štátnych orgánov a inštitúcií pri vyšetrovaní a riešení týchto problémov. 3. O pravidelnú kontrolu procesu vyšetrovania zo strany príslušných štátnych orgánov aj zo strany verejnosti. A tretia skupina opatrení súvisí so znížením rizika konania štatutárnych zástupcov nelicencovaných subjektov vo svoj prospech a v neprospech veriteľov. Tu ide predovšetkým o to, aby bolo v odôvodnených prípadoch urýchlene vznesené obvinenie a uskutočnenie následného zablokovania účtov a majetku spoločnosti prípadne aj spoločníkov a štatutárnych zástupcov spoločnosti, zabezpečenie a zaistenie dokumentácie a dokladov, znemožnenie majetkových prevodov a v prípade vyhlásenia konkurzu dohľad prokurátora nad týmito konkurzmi a dôsledná kontrola procesu zo strany konkurzného sudcu. Na záver mi dovoľte uviesť stanovisko vlády k požiadavkám na odškodnenie občanov, ktorí vložili prostriedky do nelicencovaných subjektov. Vláda nepovažuje za možné akceptovať požiadavky na akúkoľvek kompenzáciu vkladov občanov v nelicencovaných subjektoch, pretože takáto kompenzácia, po prvé, nemá žiadnu oporu v platných zákonoch; po druhé, bola by nespravodlivá, pretože dôsledky riskantného nakladania s úsporami zo strany zhruba 5 % občanov by musela zaplatiť veľká väčšina daňových poplatníkov, ktorí so svojimi peniazmi nakladali uvážlivo a zodpovedne; po tretie, takáto kompenzácia by vytvárala do budúcnosti obrovské riziko očakávania opakovania takejto kompenzácie zo strany štátu, čo by viedlo k enormnému riziku opakovaného vzniku a rozmachu takéhoto typu nelicencovaných subjektov a k opakovanému neuváženému a riskantnému nakladaniu s peniazmi zo strany fyzických a právnických osôb; po štvrté, štvrtým dôvodom nemožnosti takejto kompenzácie je jej technická náročnosť, pretože nedostatočná evidencia a dokumentácia činnosti týchto subjektov by zrejme neumožnila, a ak áno, tak len za cenu enormných nákladov, rozlíšiť, ktorý vkladateľ bol v skutočnosti postihnutý, a v akej miere, pretože niektorí vkladatelia inkasovali výnosy, niektorí ich znovu investovali do tých istých spoločností a tak ďalej. Vláda nemôže súhlasiť s argumentmi, používanými na zdôvodnenie potreby kompenzácie občanov, ktorí vložili peniaze do nelicencovaných subjektov. Nie je možné akceptovať, že platenie daní či už zo strany vkladateľov alebo samotných nelicencovaných subjektov je dôvodom na akúkoľvek kompenzáciu. Ak by to bola pravda, potom by bez kompenzácie zo strany štátu nemohol zbankrotovať žiaden subjekt, pretože každá osoba, či už fyzická alebo právnická, platí dane. Takisto nie je argumentom, ktorým sa dá odôvodniť kompenzácia, konštatovanie, že občania, ktorí vložili do týchto subjektov peniaze, neurobili nič protizákonné, pretože ak by takáto logika mala platiť, tak potom by štát nekompenzoval len nezákonné dôvody krachu a bankrotu, kým všetky bankroty, ku ktorým by došlo bez porušenia zákona, teda napríklad v dôsledku zlého podnikateľského zámeru, zlého odhadu budúceho vývoja, zmeny vonkajších podmienok, by štát kompenzovať musel. Takýto postup by viedol k veľmi rýchlemu krachu verejných financií, ale je aj v rozpore so základnými princípmi fungovania trhovej ekonomiky, ale aj so základnými princípmi elementárnej logiky. Nie je tiež možné akceptovať analógiu medzi bankami a nebankovými respektíve nelicencovanými subjektmi. Vklady v bankách sú poistené zo zákona a štát ručí za ich vyplatenie do hranice a za podmienok určených zákonom. Štát má v tomto prípade nielen povinnosť ručiť za tieto vklady do istej úrovne, ale má aj možnosť prostredníctvom bankového dohľadu Národnej banky kontrolovať činnosť a podnikanie bánk a tým minimalizovať riziko plnenia takéhoto záväzku. Na tomto mieste je potrebné znova zdôrazniť, že všetky, v tomto materiáli analyzované subjekty, podnikali ako takzvané nelicencované subjekty, ktoré tým pádom nepodliehajú pod dohľad a kontrolu ani zo strany Národnej banky, ani zo strany Úradu pre finančný trh. Na záver mi dovoľte povedať, že vláda schválila túto informáciu. Zároveň sa rozhodla, že bude pokračovať v dohľade nad procesmi, ktoré sú spojené s krachom nelicencovaných subjektov tak, aby sa minimalizovali riziká opakovania takéhoto stavu, aby sa vyvodili všetky potrebné, či už trestnoprávne alebo iné dôsledky voči ľuďom, ktorí porušili zákon, alebo ktorí si nedostatočne plnili svoje povinnosti. Takže vláda sa touto problematikou ešte bude zaoberať na základe ďalších preverovaní, ďalších analýz, ktoré budeme mať k dispozícii od relevantných inštitúcií. Ďakujem pekne za pozornosť. I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu podpredsedovi vlády. Vážení páni poslanci, panie poslankyne, na základe rokovania poslaneckého grémia budeme pri prerokovaní informácie postupovať ako doteraz, a to tak, že poslanci zo svojho miesta položia otázky a predkladateľ sa k nim vyjadrí. Pán poslanec Hamžík, nech sa páči. P. Hamžík, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Mám procedurálny návrh. Navrhujem, aby k tomuto bodu bola kvôli jeho závažnosti otvorená rozprava takým spôsobom, aby za každý poslanecký klub aj za nezávislých poslancov mohol vystúpiť jeden zástupca. Ďakujem. I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. O tomto procedurálnom návrhu môžeme rozhodnúť dvoma spôsobmi. Buď, ak je všeobecný súhlas, páni poslanci, a pýtam sa, či je všeobecný súhlas k takémuto návrhu pána poslanca Hamžíka? Nie je všeobecný súhlas. Žiadam vás, páni poslanci, aby ste prišli do rokovacej sály k hlasovaniu o procedurálnom návrhu pána poslanca Hamžíka. Žiadam všetkých poslancov Národnej rady, aby prišli do rokovacej sály na hlasovanie o procedurálnom návrhu pána poslanca Hamžíka, ktorý súvisí s otvorením rozpravy k prerokovávanému bodu programu. Žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej sály, páni poslanci. Páni predsedovia poslaneckých klubov, prosím, aby ste zariadili účasť jednotlivých poslancov z vašich poslaneckých klubov. Ešte raz žiadam všetkých poslancov, aby prišli do rokovacej sály k hlasovaniu. Zároveň vás žiadam, aby ste boli prítomní na rokovaní, aby sme mohli hlasovať po každom bode rokovania tak, ako to stanovuje rokovací poriadok, páni poslanci. Žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej sály, budeme hlasovať. Páni poslanci, ešte raz vás žiadam, aby ste prišli do rokovacej sály. Žiadam vás, páni poslanci, aby ste prišli do rokovacej sály. Budeme sa prezentovať, páni poslanci. Nebudeme hlasovať, budeme sa prezentovať. Prezentujte sa. Prezentujeme sa, nehlasujeme. Prítomných 95 poslancov. Vážení páni poslanci, panie poslankyne, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Hamžíka, aby k tomuto bodu programu, ktorý práve prerokúva Národná rada Slovenskej republiky, vystúpil za každý klub jeden poslanec v rámci rozpravy. Prosím, pán poslanec Hamžík neobmedzoval časovo. Pokiaľ chce doplniť svoj procedurálny návrh aj o čas, za ktorý klub môže vystúpiť. Prosím, zapnite mikrofón. P. Hamžík, poslanec: Desať minút spolu aj s jedným zástupcom za nezávislých. Tak som to formuloval. Ďakujem. I. Presperín, podpredseda NR SR: Ťažko sa to dá realizovať. Prosím, je to návrh pána poslanca Hamžíka. Hlasujeme o tomto návrhu. Prosím, hlasujte. (Hlasovanie.) 95 prítomných poslancov, 56 súhlasí, proti je 6, zdržalo sa 29, nehlasovali 4 poslanci. Konštatujem, že bude otvorená rozprava k tomuto bodu programu tak, že za každý poslanecký klub vystúpi jeden poslanec a za nezávislých jeden poslanec, v dĺžke 10 minút. Tak ako rozhodla Národná rada hlasovaním, prosím. Prosím, aby predsedovia poslaneckých klubov dali mená poslancov, ktorí vystúpia za poslanecký klub. Prosím, aby to urobili aj nezávislí a prosím, aby to doniesli sem k predsedajúcemu schôdze. Páni poslanci, nahlásenie jednotlivých poslancov za poslanecké kluby je takéto vrátane poradia, tak ako sa prihlasovali: Prvý vystúpi pán poslanec Oberhauser, druhý vystúpi pán poslanec Hamžík, tretí pán poslanec Šepták, štvrtý pán poslanec Kozlík. Ostatné poslanecké kluby nevyužili možnosť vystúpiť za jednotlivé kluby. Nikto nevystupuje, nechcú vystúpiť. Prosím, prvý vystúpi v rozprave pán poslanec Oberhauser v rozpätí 10 minút. Prosím merať čas. Zapnite časomieru. Ďakujem. (Hlasy v sále.) Poprosím vás o pokoj v rokovacej sále, páni poslanci. V. Oberhauser, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, páni ministri, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Komplexnú informáciu vlády Slovenskej republiky o stave a situácii nebankových finančných subjektov a vykonaných opatreniach vlády Slovenskej republiky očakávali s napätím najmä ľudia, ktorí jednoducho prišli o peniaze v týchto nebankových inštitúciách a chceli vedieť, aj takýmto spôsobom, čo vláda urobila, ako to má vláda pripravené. Jednoznačne treba povedať, že správa, ktorá bola predložená, je na veľmi slabej úrovni a navrhoval by som pánovi Miklošovi, aby okamžite prepustil pracovníka, ktorý mu ju pripravoval, lebo, jednoducho, ľudia, ktorí robia v štátnej správe, verejnej správe, by nemali mať takúto nízku úroveň, ako je predložená správa. Má obrovské množstvo chýb a nedostatkov, má veľmi nízku vypovedaciu schopnosť a na dôvažok je v nej aj plno nezmyslov alebo poloprávd a neprávd, ktoré znehodnocujú jej obsah. Jednoznačne by som chcel upozorniť napríklad na to, že Úrad pre finančný trh nebol úplne od začiatku v celej tejto kauze, ale na začiatku tu bolo ministerstvo financií, ktoré malo svoj odbor kontroly nad finančným trhom a nieslo plnú zodpovednosť. Takto by sme mohli prejsť celou správou, kde by sme zistili, napríklad na strane 2, že novela zákona o bankách zakazovala poskytovanie úverov a pôžičiek, a tieto veci sa diali. Pán predsedajúci, ako je to možné, že pán podpredseda Mikloš odišiel zo sály? I. Presperín, podpredseda NR SR: Prosím, aby ste pokračovali, pán poslanec, ďalej. V. Oberhauser, poslanec: Nuž, jedným slovom, takisto úvery a pôžičky boli poskytované od 16. septembra 1999 a vláda nekonala! To sa tu v správe nehovorí. Takisto o kolektívnom investovaní. Účinnosť nadobudol zákon 1. januára 2000. Prečo sa nezastavila činnosť, ktorá nespĺňala parametre o kolektívnom investovaní? Zase sa to v správe nehovorí! Takisto si môžeme pozrieť tie riziká, ktoré sú spojené, hovorí sa o nich na tretej strane, že investori nezverejňovali informácie o zhodnotení finančných prostriedkov, nepreukázali hodnoverne ekonomickými prepočtami to, čo je, jednoducho konali. Čiže, ako je to možné, že vláda nekonala, ministerstvo financií voči týmto subjektom nekonalo, hoci verejne v masmédiách mnohonásobne robili reklamu svojej činnosti a neplnili tie úlohy, ktoré na nich uložili zákony týkajúce sa nakladania, o investičných službách, o hospodárení s cennými papiermi a tak ďalej. Ministerstvo financií sa nemôže ospravedlňovať, že to bol iný minister, ktorý vydal rozhodnutie o udeľovaní, pridelil licenciu obchodníka s cennými papiermi. Toto ministerstvo pod vedením súčasných ministrov malo strážiť zákonnosť konania týchto firiem a nekonalo. Jedným slovom, chcem jednoznačne povedať, že naša logika, s ktorou sme sa postavili na stranu poškodených občanov, vychádzala z toho, že vláda mala dostatok nástrojov, a nekonala toto celé obdobie. Tým umožnila páchať činnosť, ktorá má charakter organizovaného finančného podvodu a proti takémuto sa občan sám chrániť nemôže, a nato platí dane, a preto tá vláda má túto ochranu pri organizovanom finančnom podvode vykonať. Takisto daňové riaditeľstvo. Ministerstvo financií muselo mať všetky hospodárske výsledovky za celé to obdobie a muselo veľmi dobre vedieť, či sú vklady zdrojom na vyplácanie výnosov, teda či ide o akúsi pyramídovú hru alebo či išlo o rozdelenie zisku. Toto je tiež jasné, že celé to obdobie vláda vedela o tom, a jednoducho nekonala. V správe sa o tom nehovorí a nevyvodzujú sa voči vláde žiadne závery. Takisto je zo správy jasné, že už do roku 2001 došlo k rozsiahlemu podvodu. Je tu vymenované množstvo organizácií, voči ktorým sú vedené trestné konania v rozsahu cca 5 mld. korún! Vláda čakala, kým skrachujú teraz spoločnosti v rozsahu 20 mld. korún a až teraz začala konať? Veď ona mala z činností, ktoré tu vymenúva, Nik finance Košice, Zhakhiti Invest, Goldfin Invest Bratislava, Dextiri finance a tak ďalej, množstvo skúseností a vedela, čo tieto firmy robia. Prečo nekonala voči tým ďalším, ktoré tu zostali na trhu?! Vieme napríklad, že v Žiline je vytýčené súdne konanie na máj. Tú, ktorá bola z Goldinvestu, ušla do Švajčiarska, zložito ju vracali späť s peniazmi a všetci veritelia, vkladatelia peňazí majú vážnu obavu, že keď sa takto bude postupovať aj pri BMG Investe a Horizont Slovakia, jednoducho, nikdy sa nedočkajú ani zlomku svojich peňazí, aby sa im vrátili späť. Základ celého toho riešenia, ktorý vláda potom rozoberá ako kroky, sú robené tak neskoro a tak liknavo, že nás vôbec nenapĺňajú nádejou, že sa vláde podarí zabezpečiť nejakú ochranu poškodených ľudí a vymôcť z výnosov majetku a z jeho predaja nejaké peniaze. Zároveň by som chcel upozorniť, že aj terajšie konanie vlády, najmä voči Horizont Slovakia a BMG Invest, boli veľmi podozrivé. Po prvé, vieme, že Schmögnerová dala veľmi dávno návrh na konanie, a vláda, príslušné orgány zastavili konanie. Keď prišlo k vlastnému zaisťovaniu majetku, vieme, že sa tam objavovali dvaja zahraniční investori, vieme, že to boli americkí investori, môžeme povedať verejnosti, že naozaj existovali. Nie je pravda, že neboli utajení. Zhodou okolností za jednou z tých firiem bol aj pán Belousov a vieme veľmi dobre, že tento predaj bol jednoducho prekazený. Vláda obsadila len materské firmy, neobsadila dcérske spoločnosti, a tým nechala, aby bol cez dcérske spoločnosti celý majetok BMG Invest a Horizont Slovakia vytunelovaný a teraz robí nejaké kroky, ktoré už vlastne už nemali čo zaistiť, lebo tam žiaden majetok nie je! Čiže je dôvodné podozrenie, že členovia vlády sa zúčastnili na vytunelovaní BMG Invest a Horizont Slovakia jednoducho minimálne tým, že nekonali tak, ako si operatívne žiadalo konať v takejto riskantnej operácii. Na dôvažok, pán minister Šimko požiadal, aby sa 150 000 ľudí išlo prihlásiť cez televíznu obrazovku na policajné riaditeľstvá. Predstavte si, že by 150 000 ľudí zahltilo vyšetrovateľov, a všetci by opakovali to isté o tom, že na nich bol spáchaný podvod. Veď to bol vyložený nezmysel! Čiže tie kroky, ktoré robila vláda od času, keď celá situácia vznikla, nikoho na verejnosti ani poškodených neubezpečili o tom, že vláda naozaj koná zodpovedne a s plným nasadením, aby zabránila tomuto rozsiahlemu podvodu a vykradnutiu majetku, ktorý tu sama definuje, že je v rozsahu 20 miliárd Sk. Preto poškodení stavajú celú vec tak, že odškodnenie, po prvé, žiadajú rozhodne len zo svojho, čo vložili do týchto spoločností. Pán Mikloš a všetci ostatní, čo sa snažili ostatných občanov postaviť proti nim, to bola obyčajná nehoráznosť, lebo oni žiadali vrátiť len svoje peniaze, a nie toto rozoštvávanie ľudí po Slovensku, čo robil pán Mikloš a ďalší. A po druhé, celá tá nespokojnosť vznikla z toho, že tu sa ukázalo absolútne nekonanie, ktoré si vyžaduje takáto rozsiahla, takéto rozsiahle poškodenie, hovorím v rozsahu 20 miliárd a, samozrejme, ochrana záujmov slovenských občanov. Máme veľmi vážnu obavu, že keď celý ten proces pôjde klasickým spôsobom, proste konkurzu, ako sa to bežne robí pri iných spoločnostiach, tak jednoducho občania prídu absolútne o všetok majetok, lebo na konci tých konkurzov sa zistí, že ani správca konkurznej podstaty si nemá z čoho vyplatiť svoj vlastný plat. Toto je veľmi vážna obava a ani z predloženej správy, prosím vás, ani z takejto inzercie, ktorú tu pán Mikloš dal do prílohy, tak valila sa z jednej strany inzercia masívna, každý deň, mnohonásobná, a oni raz za celú existenciu zverejnili takéto smiešne pamflety, ktoré si mohol niekto všimnúť, keby mikroskopom prezeral všetky noviny. Čiže proti masívnej reklame organizovanej z jednej strany absolútne nekonanie vlády, ktorá aj teraz s týmto materiálom sa len chce „vyviniť“ zo svojej zodpovednosti. Preto žiadame, aby tie uznesenia za Slovenskú národnú stranu, aby tie uznesenia, ktoré boli rozdané do lavíc pánom predsedom Migašom, aby, a my sľubujeme, že ich podporíme v plnom rozsahu, aby to naozaj nezostalo len v polohe prázdnych sľubov, ako to urobila vláda, ale v podobe konkrétneho záväzku vlády prostredníctvom uznesenia Národnej rady. Ďakujem vám za pozornosť. I. Presperín, podpredseda NR SR: Faktická poznámka, áno. Nech sa páči, jedna. Pán poslanec Oberhauser Končím možnosť ďalších faktických. R. Hofbauer, poslanec: Volám sa Hofbauer, ale to nič. To, že vláda vedela od samého začiatku, že ide o zbojnícky spôsob podnikania, dokumentuje najlepšie aj tá skutočnosť, že trestný postih a podanie orgánom činným v trestnom konaní vláda začala tri dni po páde. Aby sa čakalo po páde tri dni! Tri dni po páde to bolo jasné, a tri dni pred pádom to nebolo jasné? Čo ste tým hrali, vážení členovia vlády? Však tým ste iba priznali, že ste od samého začiatku vedeli, o aký druh „podnikania“ ide, a v podstate to bolo fingované a načasované len na zahranie dodatočnej starostlivosti a dodatočného konania vládneho kabinetu. To, že išlo o dodatočné dokumenty, najlepšie dokumentuje to, že provládny plátok Profit vydával Horizont Slovakia, ktorý sám do seba, do svojho vlastného plátku uverejňoval mohutnú reklamnú kampaň aj na Horizont, aj na BMG Invest. A tam sa vlastne točili tie isté peniaze a to isté ohlupovanie verejnosti, pričom celý Profit bol vydávaný ako oslavný provládny plátok, oslavné provládne periodikum, kde sa striedala Schmögnerová s Miklošom, od začiatku až do konca. Bolo to financovanie vlastne z peňazí tých podielnikov, ktorí vstúpili do týchto zlodejských organizácií a z týchto prostriedkov bola takisto financovaná TA3 na čele s pánom Lengyelom and company, opäť provládny televízny kanál. Takže nech sa vláda tvári akokoľvek, že je mimo diania, práve naopak, vy ste priamo v strede tohto diania, vy ste priamo zainteresovaní, hmotne zainteresovaní, politicky zainteresovaní, morálne aj trestnoprávne zainteresovaní. A z tohto neexistuje pre vás únik ani žiadne vysvetlenie, žiadne vykrúcanie. I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Oberhauser. V. Oberhauser, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem pánovi poslancovi za reakciu na moje vystúpenie. Ja by som chcel len teraz už znovu za prítomnosti pána podpredsedu vlády potvrdiť, že podľa toho, čo sa doteraz dialo, je dôvodné podozrenie, že niektorí členovia vlády boli priamo zúčastnení na celej tejto akcii, lebo ináč sa to ani nedá vysvetliť. Pán Mikloš, to ospravedlňovanie, ktoré dával na televíznej obrazovke vo forme, že museli čakať, kým tieto firmy skrachujú, mi pripadajú, ako keby niekto organizovane kradol autá a my by sme čakali, či tá zlodejská organizácia, čo kradne autá, neskrachuje, aby sme ju potom mohli začať trestne stíhať, lebo nám nestačí, podľa logiky pána Mikloša, že oni kradnú autá. My musíme počkať na ich krach, lebo podobne, keď dochádzalo k finančným podvodom, ak to naozaj bola pyramídová hra, musel veľmi dobre vedieť z každého daňového priznania, či sa vypláca z výnosov, zo zisku sa výnosy vyplácajú, alebo sa vyplácajú z cudzích zdrojov, keď mu to mám povedať ekonomicky, alebo z vlastných zdrojov tichých spoločníkov. A nie zo zisku z činnosti organizácie. A takéto rozprávky starej matere, ako šíri po televízii, nech hovorí ľuďom, ktorí nevedia, o čom je reč! Ďalej treba jednoznačne povedať, že rozoštvávať ostatných ľudí, že z ich peňazí sa zaplatia tieto veci, tie straty, ktoré vznikli aj jeho vinou, je tiež ďalšia nehoráznosť, lebo nepýtal sa, keď sa oddlžovali banky a občanom zostala sekera 200 miliárd na desať rokov zavesená, či súhlasia, že sa takto majú oddlžiť banky a že tie cudzie organizácie vrátane maďarskej dostanú Investičnú a rozvojovú banku zadarmo. Ďakujem. I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi pán poslanec Hamžík. P. Hamžík, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán podpredseda vlády, členovia vlády. Som veľmi rád, že vláda sa zaoberala týmto problémom, som presvedčený aj o tom, že tie opatrenia, ktoré boli prijaté, idú správnym smerom, no nie som rád, že vláda sa zaoberá takýmto spôsobom situáciou, ktorá vznikla, nebankovými subjektmi, až pod určitým tlakom, ktorý prišiel zvonku. Chcel by som najprv pár slov povedať na tému, prečo nám ľudia, ktorí sú postihnutí pádom nebankových subjektov, nemôžu byť ľahostajní. Podľa môjho názoru preto, lebo im dvaja najvyšší vládni predstavitelia v prvej reakcii na krach BMG a Horizontu de facto odmietli poskytnúť pomoc a takmer ich označili za hazardných hráčov a snažili sa ihneď neférovo postaviť proti nim ostatných takzvaných daňových poplatníkov. Pretože títo ľudia majú právo dôverovať investovaniu, ktoré vláda toleruje, a pretože títo ľudia nepostupovali v rozpore so zákonom. Pretože ministerstvo financií, ale aj podpredseda vlády pre ekonomiku a ďalší vedeli o probléme a nepodnikli účinné kroky na zabránenie väčších škôd. Pretože nemožno akceptovať argumentáciu, podľa ktorej, ak by vláda zasiahla skôr, mohla byť obvinená z krachu nebankových subjektov. Obdobná logika sa použila v lete 2000 vo vzťahu k Devín banke, čím škody vzrástli o ďalšie miliardy slovenských korún. Pretože príslušné orgány, ako potvrdilo aj mimoriadne rokovanie vlády 12. marca tohto roku, nekonali napriek podaným trestným oznámeniam a iným podnetom, ale aj preto, že nie je možné vytvárať priestor alebo je potrebné zabrániť tomu, aby sa nešťastie týchto ľudí politicky zneužívalo. Pretože orgány štátu účinne nezakročili proti klamlivej reklame, ktorú občan mohol, ale nemusel odhadnúť. A taktiež preto, lebo štát je povinný aj podľa ústavy podieľať sa na náhrade škody, ktorá vznikla nečinnosťou štátnych orgánov. Pretože každý z nás musí mať pocit, že keď sa, hoci aj z vlastnej viny, dostane do problémov, štát, teda vláda, bude hľadať východisko, aby mu pomohla, a nemávne nad ním rukou. Chcel by som prečítať jednu vetu zo stanoviska občanov postihnutých krachom nebankových investičných spoločností, ktorí verejne vyhlasujú, že poškodení občania nechcú odškodnenie z peňazí ostatných občanov, takzvaných daňových poplatníkov, ale budú sa snažiť o vrátenie aspoň časti tých peňazí, ktoré do nebankových subjektov investovali. Chcem povedať, a to chcem zdôrazniť, že logika stavania určitej časti občanov, ktorí sú v zložitej situácii proti ostatným, je absolútne neakceptovateľná. A chcem taktiež navrhnúť, aby Národná rada ustanovila dočasnú komisiu podľa príslušných predpisov aj podľa rokovacieho poriadku Národnej rady na dohľad nad riešením situácie súvisiacej s pádom, prípadne úpadkom nebankových finančných subjektov. A aby Národná rada požiadala vládu prizývať a pravidelne informovať o postupe riešenia situácie aj zástupcov občianskych združení poškodených občanov, aby vláda zabezpečila okamžité zablokovanie všetkého majetku, účtov a pohľadávok nebankových finančných objektov, ktoré zastavili svoju činnosť a nie sú schopné plniť svoje záväzky vrátane ich dcérskych spoločností a majiteľov. Zabezpečiť okamžité vykonanie auditu nezávislou audítorskou firmou za účasti zástupcov poverených občianskymi združeniami poškodených občanov. Zabezpečiť preskúmanie všetkých majetkových prevodov ako aj ďalších zmluvných vzťahov a finančných operácií, ktoré môžu poškodzovať veriteľov a vykonať ich rozporovanie. Predložiť Národnej rade Slovenskej republiky vyhodnotenie daňových dokladov dotknutých nebankových finančných subjektov s vyčíslením odvedených daní a plnenia daňových povinností. Predložiť Národnej rade Slovenskej republiky vyhodnotenie nákladov nebankových finančných subjektov na reklamu a pozitívnu prezentáciu firiem a vyčíslenie odvedených daní z reklamy. Predložiť na najbližšie zasadnutie Národnej rady Slovenskej republiky v skrátenom legislatívnom konaní návrh zákona, ktorý by riešil odškodnenie veriteľov nebankových finančných subjektov, zabezpečenie majetkového krytia odškodnenia poškodených zo zaisteného majetku a ďalších možných zdrojov nebankových investičných subjektov a ich majiteľov, ako aj opatrenia, ktoré v budúcnosti zabránia realizácii finančných podvodov takéhoto rozsahu na Slovensku. Myslím si, že okrem Albánska aktivity nebankových subjektov, ktoré možno porovnať s pyramídovými hrami, nezašli nikde tak ďaleko. Česká republika vedela už len na základe prvotnej reklamy zakročiť proti činnosti BMG Invest a Horizontu a prijať také právne opatrenia, aj keď, samozrejme, je to individuálny prípad, také právne opatrenia, aby aspoň časť škôd týmto ľuďom a myslím tým postihnutým, nemyslím tých, ktorí zarobili na činnosti týchto inštitúcií, aby sa im časť škôd vrátila. Chcem reagovať aj na jednu poznámku, ktorú tu povedal v úvodnom slove pán podpredseda vlády. Vláda by nemala vychádzať z toho, že podľa všetkého tieto spoločnosti nemali dostatočnú evidenciu o vkladateľoch a o finančných tokoch. Vláda by si tieto veci mala preveriť. Predkladám tento návrh, myslím, že je v ňom obsiahnuté všetko, a myslím, že dosť čitateľne aj to, že tieto nebankové subjekty alebo ich predstavitelia sa snažili kryť si chrbát aj tým, že dopredu na štyri roky vyplácali sumy, ktoré dosiahli takmer 150 miliónov korún na nákup techniky pre súkromnú televíziu, ktorá má slúžiť presne stanovenému a čitateľnému účelu a ja som presvedčený, že takéto kroky, ktoré mali viesť ku krytiu ich chrbtov, urobili aj voči ostatným. A som presvedčený, že je našou základnou povinnosťou pristupovať k tomuto problému takým spôsobom, ako som sa tu snažil dnes za Stranu občianskeho porozumenia prezentovať sám. Ďakujem. I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec, poprosím o písomný návrh toho uznesenia. Faktické poznámky v počte 5, končím možnosť ďalších faktických poznámok. Pán poslanec Kanis ako posledný. Pani poslankyňa Malíková. A. Malíková, poslankyňa: Ďakujem za slovo. V nadväznosti na vystúpenie pána Hamžíka by som sa chcela opýtať pána ministra Šimka: Keď boli vznesené obvinenia a pán Fruni a ďalší boli zadržaní v Chorvátsku, prečo ste čakali tak dlho? Mne sa zdá, že ste asistovali alebo dávali ste týmto pánom náskok. Nebol zablokovaný majetok týchto spoločností, aby ho mohli ďalej tunelovať, čiže prečo až tak neskoro sa začalo s trestným stíhaním? Takisto, pán Mikloš, vy ste sa vyjadrili, že občania nedostanú nič, pretože hazardovali so svojimi peniazmi. Kto vám však dal právo hazardovať s peniazmi nás všetkých? Teraz pri predaji Slovenského plynárenského priemyslu alebo pri tom spomínanom oddlžení bánk. Kto tu viac hazarduje aj s budúcnosťou celého Slovenska? Veľa sa už porozprávalo, akí hlúpi boli títo občania. Slovenská národná strana sa viackrát stretla s ich zástupcami, stretli sme sa aj s tými, ktorí boli jednoduchí poškodení ľudia. Väčšina z nich sú dôchodcovia. Sú to dôchodcovia, ktorí tam mali nastískané úspory, celoživotné úspory. A treba tiež povedať pravdu, prečo ich dávali do takýchto nebankových spoločností. Pretože za trojročné obdobie vašej vlády banky vyzerajú tak, že miera inflácie je väčšia ako úrokové sadzby v bankách. Čiže kto dá peniaze do bánk, tak ich jednoducho znehodnocuje. A tiež by som uvítala, keby tu bol aj pán Dzurinda, pretože asi by sa mu malo konečne povedať priamo do očí, že tí občania si aj tými vkladmi plnili to modré z neba, ktoré im on sľúbil pred voľbami, a nesplnil! Veď tí dôchodcovia si za to kupovali lieky, aby jednoducho nezomreli, pretože tak ste dodrancovali tento štát, že zdravotníctvo je v dezolátnom stave! Teraz predávate Slovenský plynárenský priemysel. Aj títo starí ľudia, ktorých ste ošmekli, ho vytvorili. I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Mesiarik. M. Mesiarik, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vyslovujem úprimný údiv nad tým, že namiesto toho, aby sa v Slovenskej republike, ktorej hovoríme právny štát, či parlament, vláda a všetci zodpovední, ktorí sme na určitých postoch, zaoberali a zamýšľali nad tým, aby sa už takéto niečo nemohlo nikdy opakovať. My tu opätovne počúvame alibistické vystúpenia, kde sa vlastne hovorí o tom, ako je občan sám za seba zodpovedný, ako nikto nemohol nič urobiť. To je predsa nenormálny stav! Tu predsa nemôže platiť heslo, keď zdochla koza susedovi, nech zdochne aj mne alebo opačne, keď zdochla koza mne, nech zdochne aj susedovi. To predsa nie je možné! Nie sme, pán Hamžík to jasne povedal, nie sme jedinou krajinou, v ktorej sa stali takéto problémy. A každá krajina, aj to Albánsko si to riešilo. Nehovorme teraz o nejakom odškodnení a ako, ale tu jednoducho išlo o nezákonné, protizákonné podnikanie. Pán minister vnútra, sedí tu medzi nami alebo bol tu, verejne priznal v masmédiách, že to bolo protizákonné podnikanie. Čuduj sa svete, masívna reklama vo verejnoprávnych inštitúciách, vo verejnoprávnych médiách! Tak sa potom nečudujme ľuďom jednoduchým, nie poslancom, že si tam nedali peniaze alebo ekonómom, ale babkám a dedkom, ktorí posledné peniaze, 20 - 30 000 dali do týchto služieb, ktorým verili, pretože to denno-denne videli v médiách. Takže ja skutočne podporujem návrh pána Hamžíka, nehoďme to cez hlavu, nech občan vidí, že má tu svojich poslancov, keď už sa tým vláda začala neskoro zaoberať, a poďme sa teraz sa aspoň pozrieť na to a urobiť opatrenia, aby sa to už nemohlo opakovať v Slovenskej republike. I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Húska. A. M. Húska, poslanec: Ďakujem. Potvrdzujem stanovisko, ktoré doteraz povedali všetci vystupujúci, v tom slova zmysle, že vláda hrubým spôsobom zanedbala konanie. Má a je povinná robiť odvrátiteľné kroky proti činom, o ktorých vie, že sú nezákonné. A minimálne, už poznajúc výsledky konania českej vlády spred dva a pol až troch rokov, mala možnosť aspoň podobným spôsobom konať. A takýmto spôsobom nekonala. Naopak, zase sa len potvrdil ten kamuflážny postoj, napríklad pána podpredsedu Mikloša, ktorý stále obhajoval neviditeľnú ruku trhu a obhajoval postup, ktorý musí zachovať suverenitu rozhodovania každého občana. Ale ak proti sebe postavíte masívnu, bezočivú reklamnú kampaň, ktorú dokonca ešte teraz uskutočňujú tieto subjekty, a tú úbohú kampaň, takzvanú kampaň vlády, ktorá mala, naopak, rigorózne a tvrdo zakročiť, tak z toho je jasné, že vláda nesie zodpovednosť za toto nekonanie a musí sa podieľať na prípadnom zmenšovaní krívd, ktorých sa podvodné subjekty voči občanom dopustili. I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Oberhauser. V. Oberhauser, poslanec: Pán predsedajúci, ja by som chcel upozorniť, že do lavíc bol rozdaný návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky ako návrh, ktorý si osvojil predseda Národnej rady pán Migaš pri rozhovore so zástupcami občianskych združení, ktoré jednoducho požiadali o pomoc v súvislosti s touto informáciou. A ja by som prosil, aby bolo o celom tom návrhu hlasované ako o celku vzhľadom na to, že hovorím, predseda Národnej rady pán Migaš rozdal túto tlač do ulíc a postavil to, akože si ju osvojil, a myslím si, že v tom smere môžeme o nej hlasovať vo všetkých tých bodoch, ktoré sú predložené. Ja by som vo vzťahu k tomu, čo povedal predchádzajúci rečník, upozornil na niekoľko základných termínov. Po prvé, na strane 7 sa jednoznačne hovorí, že zrejme na podnet pani ministerky Schmögnerovej začal Úrad finančnej polície robiť preverovanie v júni 2001. Je zaujímavé, že sa to naťahovalo a dokumentovali sa veci. 20. 9. 2001 je ďalší termín, kde sa hovorí, že sa voľačo robilo. Čiže tu polícia dávna konala! Z predošlých spoločností od roku 1999 mala jasné, ako to všetko prebieha! Takže tu je zo strany vlády preukázané nekonanie vo veci a je zaujímavé, podľa názoru viacerých expertov sa zrejme čakalo, kým sa vyplatia dlhopisy Fondu národného majetku, ktoré tieto spoločnosti v obrovskom množstve nakúpili a všetky skrachovali až po Novom roku, keď už boli dlhopisy zrejme vyplatené! Čiže ešte posledné dokradnutie za tolerovania zodpovedných pracovníkov a zmiznutia príslušných ľudí do zahraničia. Takisto, keď sa tam objavil zahraničný investor, napríklad firma New Deal, tak sa zastavilo... (Zaznel zvuk časomiery.) I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kanis. P. Kanis, poslanec: Na včerajšom stretnutí postihnutých ľudí asi na otázku, kde sú naše peniaze, malo byť aj odpovedané tými, ktorí tam vystupovali, že tieto peniaze pretiekli cez reklamu médií. A keď sa teraz útočí na vládu, tak asi vláda by mala zjednať aj v tejto veci poriadok. Je troška čudné, že vláda robila istú kampaň proti reklame, ktorá prebiehala v médiách, pretože vláda disponuje inými nástrojmi, dokonca aj takými, že by mohla riešiť otázku, či vôbec majú existovať médiá, ktoré sa takouto reklamou živili. Podľa môjho názoru médiá týmto typom reklamy evidentne porušovali príslušné zákony. To, že oni teraz opäť v podstate masírujú verejnú mienku a dostávajú sa akoby mimo pozornosť a pozornosť sústreďujú na vládu. Myslím si, že to je taká typická pasca, ktorú tu médiá niekoľkokrát urobili. Pritom tieto médiá, mám na mysli komerčné, učia všetkých žiť v tejto spoločnosti, a preto by ma veľmi zaujímalo aj v súvislosti s tým, čo tu navrhoval predchádzajúci rečník, pán poslanec Hamžík, aby vláda osobitne dala vyšetriť celú túto záležitosť s reklamou. Pretože cez reklamu prešlo do 2 miliárd korún. Čiže to nie je dajaká okrajová záležitosť, ale to je kanál, cez ktorý veľká časť týchto zdrojov jednoducho odišla preč. A možno by stálo za úvahu preskúmať aj to, či to bol tok, ktorý sa týka len reklamy alebo to bolo presúvanie peňazí aj z iných motívov. I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vážení páni poslanci, panie poslankyne, je 11.56. Máme dve možnosti, buď vystúpi ešte pán poslanec Šepták, alebo prerušíme rokovanie Národnej rady do 14.00 a po ňom ešte vystúpi pán poslanec Kozlík, po 14.00 hodine. Takže súhlasíte, aby sme potiahli ešte trošku? Nie. Takže prerušujem rokovanie k tomuto bodu. Pokračovať budeme o 14.00 h. Ešte sa hlási pán poslanec Orosz. Nech sa páči, zapnite mu mikrofón. L. Orosz, poslanec: Ďakujem pekne. Členom ústavnoprávneho výboru chcem oznámiť, že o 13.30 bude rokovanie výboru. Ďakujem. I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. (Prerušenie rokovania o 11.57 hodine.) (Pokračovanie v rokovaní o 14.03 hodine.) I. Presperín, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rokovaní schôdze Národnej rady. V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Šepták. Nech sa páči. Po ňom pán poslanec Kozlík ako posledný v rozprave. R. Šepták, poslanec: Dámy a páni, uvažujem tak sám pre seba, či mám vôbec vystúpiť, lebo je veľmi nepríjemné vystupovať do prázdneho auditória a práve pri takom závažnom probléme, aký vlastne prerokúvame, ale keďže ma vyzval pán predsedajúci, neostáva mi nič iné, len svoj príspevok začať. V prvom rade chcem povedať, že za týmto stolom sa nechcem postaviť do pozície demagóga, ktorý bude hľadať len nejaké, dá sa povedať reči okolo toho, akým spôsobom by sa dala táto situácia zneužiť alebo využiť v prospech tej či onej politickej strany. Každopádne chcem povedať, že cítim s každým človekom z tej dvestotisícovej armády, ktorý vlastne naletel reklame a snažil sa svoju finančnú situáciu riešiť takým spôsobom, aký mu sľubovala vlastne reklama. Ako druhý bod svojho príspevku by som chcel povedať a obrátiť sa na pána podpredsedu vlády Mikloša, že keby sám venoval tejto správe k tomuto celospoločensky závažnému bodu čo len 5 minút, nemohol by prečítať takú správu, akú prečítal v tomto parlamente. Bola to veľmi nekompetentná správa, ktorá je pripravená, a pán podpredseda ju len prečítal. Myslím si a považujem ho za väčšieho odborníka, že by dokázal povedať pár súvislých viet, tak ako sa on pozerá na tú vec, a nemusel čítať niečo, čo tento parlament vôbec nezaujímalo, skôr sa mohol venovať praktickej stránke riešenia celej problematiky. Spomínal som to, že nechcem tu vytĺkať zbytočne politický kapitál a nechcem sa stavať do role nejakého demagóga, ale treba otvorene povedať, že spoločnosť je rozdelená momentálne na dva tábory. Jeden tábor, ktorý hovorí, že je za to, a zväčša sú to postihnutí, aby sa peniaze nejakým spôsobom vyplatili, a druhý tábor, ktorý je radikálne proti. Ja osobne si myslím, a aj Pravá slovenská národná strana si myslí, že by sa malo hľadať nejaké riešenie, riešenie, ktoré by nebolo bolestné ani pre jednu, ani pre druhú stranu. Samozrejme, riešenie, ktoré bude stáť nejaké peniaze. Minimálne pre tých ľudí, ktorí sú veľmi na tom sociálne ťažko, ktorí dali svoje celoživotné úspory na to, aby riešili problém, akým spôsobom v tejto ťažkej situácii prežiť. Dali svoje peniaze do firiem, ktoré im sľubovali veľký výnos. Z týchto peňazí brali mesačne úroky, z ktorých splácali nájomné a rôzne iné veci a zo svojho dôchodku žili. Ale nejde len o dôchodcov, ide aj o mladé rodiny s deťmi, ktorí si takýmto spôsobom chceli zadovážiť bývanie pre seba. Ide o nezamestnaných, ide o ľudí, ktorí si takýmto spôsobom snažili vylepšiť svoju životnú úroveň, pretože dnes neexistuje na trhu a nemá takú masívnu kampaň ponuka pre ľudí, ktorá by ľuďom vysvetľovala po 40 rokoch, kedy nebolo možné s peniazmi robiť, ale každý ich má uložené v banke a žil z úrokov, aby si dávali pozor na podvodníkov v tomto štáte, že jedine z koho sa dá zbohatnúť, je z chudoby, a nie z bohatstva. Lebo ešte nikdy nezbohatol bohatý z bohatého, ale len bohatý z chudobného. A to sa konkrétne stalo. Vyčítam tejto vláde, že aj napriek tomu, že išlo o 200 000 ľudí a o 20 miliárd korún, že podcenila túto situáciu. Nedá sa ospravedlniť a jednoducho hodiť tento horúci zemiak na plecia postihnutých ľudí ústami vlády tak, že sme mali nejakú reklamnú kampaň, ktorá hovorila o tom jasne, že nemajú do týchto inštitúcií peniaze dať. Ja osobne sa priznávam, nezachytil som takú kampaň vlády, ktorá by hovorila, aby sa tam tie peniaze nedávali. Ale robím s peniazmi, trochu rozumiem peniazom, tým nechcem povedať, že som na ne expert a je mi jasné, že neexistuje v zahraničí inštitúcia, renomovaná inštitúcia, ktorá by sľubovala väčší výnos ako 8 - 11 %. Akýkoľvek väčší výnos je, s prepáčením, cigánstvo a zavádzanie, ako toho človeka ošmeknúť. A toto sú veci, ktoré jednoznačne mala vláda ľuďom pripomínať. Má na to jasné páky, tak ako to zaznelo z úst pána Hamžíka. Má na to verejnoprávnu televíziu, ktorá mala intenzívne hovoriť jasnú reklamu a upozorňovať ľudí na to, aké nebezpečenstvo vyplýva z organizácií, ktoré sa teraz nazývajú pyramídové hry. Predtým to tu nikto nepovedal. Chcem povedať, že veľmi veľká reklama, ktorá bola veľmi masívna, sa objavovala na vlakových lístkoch. Každý, ktorý išiel vlakom, mal na lístku reklamu, či už BMG, alebo AGV, alebo Horizontu. Nehovoriac o reklame v rozhlase a v televízii. Nehovoriac o reklame v samotných kostoloch na vitrážových oknách. Toto sú všetko reklamy, ktoré siahali a veľmi vážne ovplyvňovali ľudí. Nehnevajte sa na mňa, ale keď počujem každý deň, donekonečna, každú hodinu v reklame, toto a toto zabezpečí takýto výnos, vždy viac a podobné veci, tí ľudia jednoducho naletia. Naletia a snažia sa riešiť svoju situáciu. A tu mala prísť vláda, minimálne SIS-kou, daňovými úradmi, Úradom pre finančný trh, ktorý mali kontrolovať, pretože ide o 20 miliárd, ide, pán podpredseda vlády, o jednu desatinu štátneho rozpočtu, ktorým sa dajú riešiť veľmi závažné veci a vytvoriť pre štát veľmi veľké problémy. A toto je ten problém, ktorý sa dnes tu snažíme rozdebatovať, o zodpovednosti vlády a o tom, že ten horúci zemiak sa nedá prehodiť. Myslím si však, že vláde vyhovoval tento systém, pretože tieto inštitúcie minimálne zamestnávali ľudí, čím znižovali nezamestnanosť. Platili odvody a platili dane. A je povinnosť vlády a štátu ochrániť týchto ľudí. Pravá slovenská národná strana navrhuje, aby sa čiastočne riešili tieto problémy, pretože nie je možné hodiť za hlavu zodpovednosť štátu. Podporujeme vznik nezávislej skupiny aj poslancov, alebo akýchkoľvek iných odborníkov, ktorí dajú riešenie a pohnú vec dopredu. Chcem povedať, že už v novembri minulého roku presakovali informácie, že sa niečo deje. Veľké ryby poodchádzali, obyčajní ľudia nemali informáciu, nestihli utiecť a ich peniaze ostali v týchto firmách, respektíve dnes sú už niekde inde. Minimálne od začiatku roka alebo od konca januára sa vie, že v týchto firmách nie je niečo v poriadku. Boli zatvorené ich pobočky. Viac ako mesiac a pol bola aj vláda, ale aj generálna prokuratúra a iní zodpovední činitelia v nečinnosti. Za ten čas sa, samozrejme, aj ten majetok, či už hnuteľný alebo nehnuteľný, na Slovensku alebo v zahraničí, postupne z týchto firiem dostával preč. Ide o majetok, ktorý bol pravdepodobne jedinou možnosťou, akým spôsobom by sa tieto peniaze mohli týmto ľuďom postupne vrátiť. Jednoducho, zistenie bude na konci také, že v tých firmách nie je čo speňažiť a peniaze vrátiť ľuďom. A tu vidím ďalšiu chybu vlády, pretože dalo sa veľmi rýchlo, operatívne zareagovať, aj keď viem, že sú veci, ktoré... Jednoducho sú veci medzi nebom a zemou a ťažko sa dá niečo predbiehať, ale je celospoločenský záujem a postihnutých je veľmi veľa ľudí a ide o veľký balík peňazí na to, aby ľudia ostali v nečinnosti. Poslednú vec, pretože mám ešte minútu a pol, chcem pripomenúť jednu dôležitú vec, ktorá tu nezaznela, dámy a páni, etika médií. Médiá, ktoré sa nehanbili zobrať viac ako 168 miliónov len za minulý rok na reklamu. A dnes sa, podľa môjho rozmýšľania, tiež snažia túto vec zo svojich pliec prehodiť na vládu. Myslím si, že minimálne médiá majú takú istú zodpovednosť a mali by sa snažiť riešiť tento problém a možno pomáhať tým ľuďom, ktorí sú poškodení. Ďalší veľký precedens, ktorý vidím, je aj problém prepojenia, to už je jedno akého, ale dá sa povedať, že ten pach prepojenia je tu na vládu cez televíziu TA3 a spojenie, aké tam existuje. Aj tam plynuli tie peniaze a to je tiež závažná vec, ktorú by mala vláda jasne riešiť a jasne povedať, ako to vidí. Chcem sa poďakovať, že bola otvorená diskusia k tomuto bodu, pretože považujeme ho za veľmi závažný a treba ho riešiť, nielen to prehodiť ako horúci zemiak na plecia občanov. Ďakujem. I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Tri faktické poznámky. Posledný pán poslanec Andrassy. Končím možnosť ďalších faktických poznámok. Prvý pán podpredseda Národnej rady Marián Andel. M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem veľmi pekne, pán kolega. Súhlasím s tým, čo povedal môj kolega Šepták. Iste, vláda, vlastne stanovisko občanov postihnutých krachom nebankových investičných spoločností to aj konštatuje, že vláda ako výkonný orgán tolerovala činnosť týchto nebankových inštitúcií napriek tomu, že určite z predkladaných hlásení a z analytických poznatkov SIS-ky, finančnej polície a tak ďalej, proste túto činnosť tolerovala. Iste, vláda má skutočne veľký podiel viny na tom, že takéto pyramídové hry tu vôbec mohli existovať. Chcel by som sa však vyjadriť aj k tomu začiatku vystúpenia kolegu Šeptáka. Skutočne si myslím, že zneužívanie nešťastia ľudí, ktorí prišli o svoje celoživotné úspory, pre svoje populistické a politické ciele, sa nedá nazvať inak ako hyenizmus a nehnevajte sa, včerajší míting pani Malíkovej pred budovou Národnej rady, budem dosť vulgárny, je dôkazom toho, čoho sú schopní, akých špinavostí sú schopní niektorí politici. Ako hyeny vyťažiť politickú popularitu z nešťastia ľudí, z ľudí, ktorí stratili svoje celoživotné úspory. Iba toľko. Ďakujem. I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda. Ďalej pán poslanec Augustín Marián Húska. Prosím. A. M. Húska, poslanec: Ďakujem. Chcem nadviazať na úvahu pána poslanca Šeptáka v oblasti položenej otázky, aká bola vlastne etika médií k tejto oblasti. Pokiaľ ja mám informácie, tak len napríklad Markíza inkasovala od nebankových inštitúcií vyše 600 miliónov korún za reklamy. Ak si teraz kládol básnickú otázku podpredseda vlády, akým právom chceme teraz zaangažovať štát do povinnosti k týmto platbám, tak treba povedať, že vláda má povinnosť práve preto, že naozaj nekonala rýchlo. Dokonca aj opatrenia, ktoré treba robiť, prípadne s novým zákonným upravením, treba, aby ich predložila samotná vláda. Ak sa vieme napriek silnej loby svetového tabakového priemyslu postaviť proti reklamám tabakových výrobkov alebo alkoholických výrobkov, tak predsa musíme vedieť chrániť občanov pred lákaním reklám na nadmerné príjmy, a to bol vlastne tento prípad. Vláda musí niesť zodpovednosť za to, že nekonala, a dokonca, je celkom špinavo v tom votretá v oblasti TA3, kde vlastne pripravuje na svoju ochranu a na svoju podporu pre voľby nové médium a práve cez peniaze, ktoré dostala, napríklad ako štartovacie peniaze od jednej takejto nebankovej inštitúcie. I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Andrassy. Ľ. Andrassy, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Nadviažem na kolegu Šeptáka, ale aj na reakciu, ktorú povedal podpredseda parlamentu, pán poslanec Andel, že som veľmi sklamaný a skoro zhrozený z toho, ako mnohí politici začínajú primitívne zneužívať osudy ľudí, ich celoživotné úspory, na vytĺkanie primitívneho politického kapitálu, a týmto ľuďom, ktorí naozaj prišli a prichádzajú o svoje celoživotné úspory, dávajú absolútne falošnú nádej. Falošnú nádej v tom, či im vláda, parlament alebo niekto iný prinesie tieto peniaze späť a touto falošnou nádejou ich dostávajú, podľa mňa, do ešte horšej psychickej pozície. Ja si naozaj myslím, že to, čo robí najmä Slovenská národná strana, ale aj niektorí predstavitelia Pravej slovenskej národnej strany, to je absolútne neseriózne voči všetkým tým, ktorí naleteli na reklamu, ktorí naleteli aj na odporúčania svojich dobrých kamarátov, aby dali peniaze do týchto nebankových inštitúcií. A chcem sa opýtať pána poslanca Šeptáka, s akými konkrétnymi návrhmi prichádza? Žiadny konkrétny návrh na ochranu občanov pred takýmito podivnými firmami. Tri roky mal možnosť tu v parlamente čo len raz využiť hodinu otázok na to, ako vláda, ako chce parlament reagovať na tieto firmy. Ani raz tak neurobili! Teraz opäť farizejsky predstupujú pred občanov a hovoria, že oni sú tí čistí, oni sú tí dobrí, ktorí chcú pomôcť týmto občanom, a pritom za tri a pol roka ani jeden takýto krok neurobili a ešte oni hlasovali proti zákonu o bankách, ktorý chráni občanov a prináša nové pravidlá aj na tento trh, trh fungovania nebankových inštitúcií. A pýtam sa ho, či nezačne zastupovať aj tých, ktorí chcú vytvoriť spoločnosť tých, ktorí prišli o peniaze v hracích automatoch, pretože aj tí sa o chvíľu budú sťažovať na štát, že robí malú reklamu, aby nehrali na automatoch, lebo tam môžu peniaze prehrať. I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Šepták, reakcia na faktické poznámky. R. Šepták, poslanec: Ďakujem veľmi pekne všetkým, čo odpovedali. Budem sa venovať iba pánovi Andrassymu, lebo mi položil konkrétnu otázku. Pán Andrassy, ak je niekto farizej, tak ste to vy a veľmi vážte svoje slová, pretože ja som vás ani len náznakom nenapadol, napadáte vy mňa! Ja som povedal, že treba nejakým spôsobom tento problém riešiť, netreba ten horúci zemiak hádzať na plecia ľudí, ktorí sú poškodení, pretože naleteli reklame. To, že vy ste vystúpili tak, ako ste vystúpili, robíte hanbu celej SDĽ a mali by ste sa spamätať, pretože vy ste tri roky v tej vláde, vy ste mali omnoho väčšiu možnosť cez svojich ministrov riešiť tento problém, nehovoriac o tom, že sama vaša ministerka dala podnet na finančnú políciu, ktorý tam ležal minimálne rok v šuplíku, kde jasne upozorňovala, že vzniká nejaký problém, a nič sa nekonalo, takže skúste si to svoje maslo najskôr zmyť zo svojej hlavy a potom skúste útočiť na niektorých iných. To, že sa zneužíva politicky nejaká vec, jednoducho, to je boj, už predvolebný, a myslím si, že máte s tým vlastné skúsenosti, pretože dosť často vystupujete v médiách a snažíte sa upútať na seba pozornosť. Vadí mi, že práve vy, ktorý máte možno, alebo nejakým spôsobom padá tieň podozrenia aj v otázkach Devín banky, kde odišlo 14 miliárd korún, hovoríte tu práve o tom, že niekto sa stavia na podporu ľudí, ktorí stratili peniaze. To nie je pár ľudí, pán Andrassy, to je 200 000 ľudí, je to 20 miliárd korún, to nie je žart, to nie je malá firmička s troma ľuďmi. A to je vážna vec, na ktorú by malo v prvom rade aj esdéeľke záležať, aby sa nejakým spôsobom hľadalo riešenie. Ďakujem. I. Presperín, podpredseda NR SR: Ako posledný vystúpi v rozprave pán poslanec Kozlík. Nech sa páči, za Klub HZDS. S. Kozlík, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, chcem predoslať moje vystúpenie titulkom Krach nebankových subjektov - výsledok nečinnosti vlády. Úvodom treba povedať, že nebankové inštitúcie vznikali od roku 1991 do roku 2001. Ako príklad možno uviesť spoločnosť AGW, a. s., Košice, ktorá bola zapísaná do obchodného registra 14. 5. 2001, alebo AGW Košice, s. r. o., ktorá bola zapísaná do obchodného registra 14. 5. 1999. To znamená, že od začiatku, tvrdenia Mikuláša Dzurindu o tom, že tieto spoločnosti vznikali za vlády Vladimíra Mečiara, bolo vedomé klamanie, zavádzanie občanov a snaha prehodiť celý problém na opozíciu a na občanov. Treba tiež pripomenúť, a dostávam nesmierne veľa listov od občanov, 100 % týchto sťažovateľov hovorí o vkladoch do týchto spoločností práve v rokoch 2000 a 2001, dokonca viacerí vkladali svoje úspory ešte v januári 2002. Treba povedať, že nebankové inštitúcie, tak ako po roku 1991 vznikali, vykonávali širšiu škálu činností v porovnaní s tými, ktoré v súčasnosti spôsobili miliardové škody na majetku občanov. Nachádzali sa medzi nimi aj lízingové spoločnosti, spoločnosti predávajúce tovar na splátky, záložne a iné. Vzhľadom na malú publicitu týchto spoločností za predchádzajúcej vlády, ale aj fakt, že peňažný trh poskytoval občanom výhodné znehodnocovanie vkladov a peňažné ústavy požívali všeobecný názor bezpečne uložených vkladov, nepredstavovali tieto spoločnosti v tých rokoch 1991 - 1998 nebezpečenstvo ohrozenia rozsiahlych úspor obyvateľstva. Napriek tomu, na základe prvotných informácií o činnosti niektorých firiem, na prelome rokov 1997/98 boli predchádzajúcou vládou prijaté viaceré opatrenia na obmedzenie rizík spojených s činnosťou nebankových inštitúcií. Pripomeniem len novelu zákona o bankách 44 z februára roku 1998, kde sa ustanovilo, že iba banka môže poskytovať úroky z vkladov. Treba povedať, že uvedené ustanovenie začali nebankové subjekty obchádzať tým, že začali uzatvárať s občanmi zmluvy o tichom spoločenstve. Bezprostredne po zistení tejto skutočnosti ešte v lete 1998 sa začal za účasti zahraničných poradcov za bývalej vlády pripravovať nový zákon o kolektívnom investovaní s cieľom upraviť túto oblasť a chrániť občanov. Treba si však uvedomiť, že to bolo už obdobie moratória, nečinnosti parlamentu, pretože to bolo už predvolebné obdobie, takže parlament v tom období už nefungoval. Treba povedať, že po nástupe novej vlády došlo k značnému oneskoreniu prijatia tohto zákona, ktorý bol prijatý až s účinnosťou od 1. januára 2000, a nevyriešil, neriešil problém nebankových inštitúcií a ďalší zákon o cenných papieroch bol prijatý až s účinnosťou od 1. januára 2002. Pritom všetky politické strany, ktoré nastupovali do volieb 1998, si boli vedomé, že tu vzniká rizikový fenomén, a vo volebných programoch jednotlivých politických strán bolo obsiahnuté zapodievať sa týmito inštitúciami, samozrejme, aj vláda to mala vo vládnom programe v rámci skvalitnenia, stransparentnenia kapitálového trhu. Pokiaľ sa dotknem ešte činnosti predošlej vlády, treba povedať, že štátny dozor nad kapitálovým trhom v rokoch 1994-1998 uložil viacerým subjektom nútenú správu v prípadoch, keď zistil ich nezákonnú činnosť, čiže zásadné nedostatky v hospodárení, alebo keď zistil, že pracujú na princípe pyramídových hier, a uložil dokonca zrušenie týchto spoločnosti. Boli tam uplatnené inštitúty nútenej správy, inštitúty obstavenia účtov majetku a až zrušenie takýchto inštitúcií. Treba pripomenúť, že časť médií, podporovaná vtedajšou opozíciou, ktorá je dnes vo vláde, viedla mediálnu vojnu proti takémuto postupu ministerstva financií a dobre viete, že zo štátneho tajomníka Magulu bol urobený nepriateľ občanov číslo jeden. Pritom ministerstvo financií sa snažilo zamedziť pyramídovým hrám a išlo na doraz v riešení týchto problémov. Takže tu kdesi, myslím si, sa začal problém aj súčasnej vládnej koalície, ktorá v minulosti zohrala nekalú hru pri pyramídových hrách, vedených predovšetkým v podielových fondoch, a pani Schmögnerová, ktorú osobne obviňujem za celý vývoj po roku 1998 v oblasti nebankových inštitúcií, dokonca chcela cez mimosúdne konanie vysporiadať vzťahy cez štátny rozpočet k niektorým inštitúciám, ktoré v priebehu rokov 1994 - 1995 okradli občanov. Takže to charakterizuje prístup niektorých vládnych činiteľov k tejto oblasti podnikania. Treba povedať, že po voľbách 1998, napriek tomu, že nebola urobená adekvátna legislatívna úprava, došlo k veľkému nárastu aktivity nebankových inštitúcií, k masívnej, agresívnej reklame a k prudkému nárastu klientov a ich vkladov. Pre masívnu reklamu boli využívané ako súkromné printové elektronické médiá, tak i verejnoprávne elektronické médiá. Prudkému nárastu vkladov do nebankových inštitúcií zo strany občanov prispelo aj dlhodobé znehodnocovanie vkladov občanov pri nízkych úrokových sadzbách na vklady, ktoré nedosahovali úroveň inflácie, ako i krachy viacerých bánk po roku 1998. Tu je hlavná zodpovednosť vlády, pretože občan nemusí poznať zákonodarstvo a v prípade, že firmy licencované, nelicencované, svojou činnosťou sa podobajú, samozrejme, je zložité pre občana rozlíšiť, kam vkladá peniaze, najmä ak vláda pripúšťa takú obrovskú reklamu, akej sme boli svedkami po roku 1998. Z vystúpení pána Mikloša, ktorý vlastne, vláda už druhýkrát vystupuje iba s informáciou, rozbil sa džbán a vláda nás informuje, aké všelijaké kroky urobila, aby sa nič nevyriešilo, aby problém zostal, aby sa nafúkla bublina vkladov, a keď praskla, tak hneď prvé reakcie vlády boli, opozícia je na vine, predošlá vláda a občan je na vine. A nehľadá sa zodpovednosť vlády. Preto pripomínam ten výrok pána Mikloša, ktorý tu viackrát hovoril, že vláda alebo vládne inštitúcie nemali zákonné možnosti vstúpiť do nebankových spoločností. No nemali, lebo si ich nevytvorili! Kto zodpovedá za zákonodarstvo štátu, ak nie súčasná vláda, pán Andrassy, pretože vláda robí zákony! Nie opozícia je v stave pripravovať zákony a podotýkam, že podobne ako pani Schmögnerová upozorňovala na problém nebankových inštitúcií, že v rozsahu, aký máme prístup do médií, sme na to po voľbách 1998 upozorňovali aj my. Je nedôstojné, že rokujeme o takomto probléme len vo forme informácie, dostali sme tu po 10 minút priestor, obmedzený, ja by som, samozrejme, v podstate podrobnejšie o tomto probléme hovoril aj z pozície minulosti, aj prítomnosti, aj možno budúcnosti. Je to nedôstojné a vlastne sa potvrdzuje to, že opozícia nemá iný priestor alebo inú možnosť, ako sa dostať k diskusii o závažných celospoločenských problémoch, ktorými sú nebankové inštitúcie, ktorými sú otázky privatizácie strategických podnikov, sociálny, hospodársky vývoj tejto krajiny, ako otvoriť mimoriadnu schôdzu parlamentu, ktorá sa, samozrejme, dá otvoriť len cez vyslovene nedôvery niektorému členovi vlády alebo vláde ako celku a tam prezentovať súhrnný pohľad na riešenie, alebo na to, čo vlastne vláda za svoje funkčné obdobie nevykonala. Takže, myslím si, že v tomto smere jednoznačne zodpovedným je bývalá pani ministerka Schmögnerová, ktorá zdúchla, ktorá tu dnes mala tlačovku, kde si stavia slávobrány o vynikajúcich verejných financiách a o rozpočte 2003, ktorý ruinuje už v roku 2002 rozbitými verejnými financiami, ktorá mala priamu zodpovednosť za výkon štátneho dozoru, ale, samozrejme, podpredseda vlády Mikloš a najmä premiér Dzurinda, ktorý nezasiahol v tejto oblasti. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.) I. Presperín, podpredseda NR SR: Faktické poznámky. Celkovo 4. Posledný pán poslanec Maxon. Končím možnosť uplatniť faktické poznámky. 5 bolo, pán poslanec Maxon posledný. Pán poslanec Paška ako prvý. | [
"(Hlasovanie.)",
"(Hlasy v sále.)",
"(Zaznel zvuk časomiery.)",
"(Prerušenie rokovania o 11.57 hodine.)",
"(Pokračovanie v rokovaní o 14.03 hodine.)",
"(Potlesk.)"
] | 4,186,797 |
44 | 2014-12-10 | Autorizovaná rozprava | 139 | Matovič, Igor, poslanec NR SR | Igor | Matovič | poslanec NR SR | Kolega Přidal, beriem tú odbornú časť argumentácie. Ale výroky typu, však to dovoľme ľuďom, nechajme to na ľudí, nech si urobia, nech každý činžiak má jeden komín a nech si aj vlastne z každého bytu vyvedú na fasádu vývod, ako sa to stalo niekde v Košiciach, toto bolo podľa mňa úmyselné klamstvo, znevažovanie tohto návrhu, lebo sám viete, že zákon je zmenený tak, že už nie je táto možnosť, aby boli vyvedené komíny priamo z bytu, musia byť vyvedené do jedného, musia byť vyvedené vlastne nad strechu. Tým pádom táto možnosť nie je, aj keď možno v minulosti bola. A, hovorím, toto mi v tom vadí. A zhodujem sa s mojou predrečníčkou, mali by sme podporovať práveže ľudí, nech si sami rozhodujú o tom, čo je pre nich ekonomicky efektívnejšie. A určite je pre nich ekonomicky efektívnejšie, ak majú svoju vlastnú kotolňu, keď, pokiaľ sa nemýlim, tak pre ten jeden činžiak, myslím, že to zaznelo tu, je to nejakých 30-tisíc eur ročne. To je dosť podstatná položka. A keď to vie ten činžiak si zabezpečiť sám, efektívnejšie, prečo by sme tých ľudí tie rodiny mali okrádať o 30-tisíc eur ročne? | [] | 3,901,639 |
17 | 2013-04-16 | Autorizovaná rozprava | 21 | Figeľ, Ján, podpredseda NR SR | Ján | Figeľ | podpredseda NR SR | S ďalšou faktickou Igor Hraško. | [] | 4,074,924 |
72 | 2022-10-05 | Autorizovaná rozprava | 149 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | Ďakujeme za informáciu. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime teraz k prerokovaniu návrhu na vytvorenie skupiny priateľstva v rámci Slovenskej skupiny Medziparlamentnej únie a voľbu jej predsedu . Návrh má parlamentnú tlač 1192 a, kolegyne, kolegovia, máte ho aj rozdaný. Dávam slovo pánovi poslancovi Ľubošovi Krajčírovi, aby návrh uviedol. | [] | 3,930,580 |
51 | 2015-05-27 | Autorizovaná rozprava | 186 | Nachtmannová, Oľga, poslankyňa NR SR | Oľga | Nachtmannová | poslankyňa NR SR | Pán premiér, nadviažem na vaše slová o ochrane národnoštátnych záujmov v súvislosti s vodným dielom Gabčíkovo. Staviteľ tohto monumentálneho diela, diela tretieho tisícročia, Július Binder, opakovane vyslovoval vážne obavy, že táto vodná elektráreň je veľkým lákadlom pre zahraničných investorov a nikto nevie, ako ďaleko je od absurdných predstáv k činom. Bolo to ešte pred rozhodnutím vlády Mikuláša Dzurindu o privatizácii Slovenských elektrární a o absurdných predstavách prenájmov Vodnej elektrárne Gabčíkovo zahraničnému investorovi sa nikomu na Slovensku ani nesnívalo. Náš popredný vodohospodár opakovane hovoril, že treba chrániť národnoštátne záujmy v prípade vodnej energetiky. Vodná energetika by sa nikdy nemala predávať ani prenajímať. Ale hlas popredného odborníka nebol podstatný. Podstatné bolo želanie investora. Vlády Mikuláša Dzurindu proste národnoštátny záujem zapredali a nebolo to iba v tomto prípade. Ďakujem. | [] | 4,078,294 |
26 | 2004-05-11 | Autorizovaná rozprava | 26 | D. Jarjabek, poslanec: | D | Jarjabek | poslanec | A posledný bod, buďte taký láskavý, poprosil by som informáciu predsedu parlamentu alebo ním povereného podpredsedu parlamentu ohľadne oficiálnej sťažnosti parlamentu na redakciu časopisu Plus 7 dní. Ďakujem za pozornosť. | [] | 4,065,299 |
14 | 2003-06-20 | Autorizovaná rozprava | 49 | P. Masácová, poslankyňa: | P | Masácová | poslankyňa | Nebudem sa vyjadrovať ani k štátnemu rozpočtu, zvýšeniu spotrebných daní, ani k daňovej reforme. To už urobil, myslím, že veľmi kvalifikovane, môj kolega Jozef Mikuš. Ďalším počinom, ktorý podľa vás má viesť k odvolaniu vicepremiéra Mikloša, je návrh oslobodiť súkromné poisťovacie spoločnosti od povinnosti odvádzať 8% z výberu zmluvného poistného na motorové vozidlá. Myslím, že podpredseda vlády sa k tejto problematike vyjadril v uplynulých dňoch jasne. Je úplne samozrejmé, že je našou povinnosťou postarať sa o to, aby záchranné systémy boli plne funkčné, aby plnili úlohy, pre ktoré vznikli, a to je zachraňovať ľudské životy. Odkiaľ však získať prostriedky na ich financovanie, to už je iná vec. V rokoch 2003 a 2004 budú potreby pokryté z prostriedkov poisťovní. Už teraz však hľadá ministerstvo iný, kvalitnejší, transparentný systém. Väčšinou je vláda obviňovaná z toho, že všetko robí na poslednú chvíľu. Zdá sa vám, že rok a pol na prípravu a uskutočnenie zmeny systému je málo času? Výpočet obvinení na hlavu podpredsedu vlády však zďaleka nekončí. Údajne mal lobovať v prospech agentúry B+Business Center. Dámy a páni, ak minister na požiadanie firmy napíše odporúčanie, že s touto firmou spolupracoval a spolupráca bola úspešná, a ešte do tohto listu explicitne napíše, že odporúčanie dal na žiadosť uvedenej firmy, to je klientelizmus? V civilizovanom svete, ak chcete byť čo i len opatrovateľkou detí, potrebujete odporúčania od predchádzajúcich zamestnávateľov, či ste svoju prácu vykonávali dobre, či bol váš predchádzajúci zamestnávateľ či spolupracovník s vami spokojný. Časy, keď firmy dostávali štátne zákazky v deň svojho vzniku, alebo dokonca ešte pred ním, sú už, chvalabohu, za nami. Preto mi až smiešne pripadá snaha kriminalizovať tento čin, ktorý je absolútne legálny a čitateľný. Predaj SPP je takou častou predhadzovanou témou, že niekedy nadobúdam pocit, akoby opozícia už nemala žiadne ďalšie témy. A tak zúfalo lipne na údajných prešľapoch minulej vlády. Dovolím si zopár argumentov. Stredoeurópsky inštitút pre ekonomické a sociálne reformy, inak známy ako INECO, vykonáva každý štvrťrok hodnotenie ekonomických a sociálnych opatrení vlády. Hodnotenia sa zúčastňuje 50 nezávislých expertov z rôznych inštitúcií. Títo ľudia nemajú záujem na chválení či hanení vlády. INECO chce poskytnúť nezávislý, čo najobjektívnejší obraz činnosti vlády a parlamentu. A pozrime sa! Privatizáciu SPP považuje týchto 50 odborníkov za najdôležitejšie privatizačné rozhodnutie vlády Mikuláša Dzurindu, s ratingom 173,1; pričom rating sa pohybuje v rozpätí od -300 do +300. Koeficient dôležitosti tohto rozhodnutia bol stanovený na úrovni 85,6 %. Dovolím si citovať z komentára hodnotiacej komisie k opatreniu: „Víťazné konzorcium spoločnosti Gaz de France, Ruhrgas a Gazprom je kvalitným strategickým investorom, ktorý zavedie v SPP kvalitnejšiu podnikateľskú kultúru, zvýši jeho ziskovosť a tak zhodnotí aj zostávajúci podiel štátu. Zloženie konzorcia taktiež vytvára ideálne podmienky pre maximalizáciu tranzitu plynu cez naše územie.“ Koniec citácie. Aj ekonomickí analytici považujú cenu za adekvátnu k podmienkam súťaže. K obvineniam o kurzovej strate pri predaji SPP sa už podpredseda vlády i samotný premiér vyjadrovali toľkokrát, že nemá zmysel opakovať už stokrát povedané. Kto chce, dávno pochopil a akceptoval predložené argumenty, kto nechce, nikdy mu žiadne vysvetlenie nebude dosť dobré. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dnešnú mimoriadnu schôdzu parlamentu považujem za úplne zbytočnú. Uznávam, opozícia má právo podávať návrhy na odvolanie členov vlády, to vôbec nespochybňujem. Myslím si však, že dnešný deň sme mohli a mali využiť omnoho účelnejšie a zmysluplnejšie rokovaním riadnej 13. schôdze Národnej rady. Argumenty, ktoré predkladáte ako dôkazy o tom, že podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš nie je dobrý minister a nemôže zastávať tento post, považujem za chabé a ľahko vyvrátiteľné. Dámy a páni, podpredseda vlády a minister financií je správny minister na správnom poste. Nevidím žiadne dôvody na jeho odvolanie, a preto budem hlasovať proti návrhu skupiny 31 poslancov. Ďakujem vám za pozornosť. | [] | 4,056,858 |
6 | 2006-12-05 | Autorizovaná rozprava | 57 | P. Paška, predseda NR SR: | P | Paška | predseda NR SR | Ako prvá pani poslankyňa Angyalová. Nech sa páči. | [] | 4,056,931 |
2 | 2016-04-26 | Rozprava | 310 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Pán poslanec, mohol som vám vypnúť mikrofón, a neurobil som to, takže neobviňujte, dobre viete, aký je rokovací poriadok. Tak ako vaši kolegovia zneužívajú rokovací poriadok, tak upozorňujeme. Takže, pán poslanec Galek, nech sa páči, máte slovo. Dajte dve minúty pánovi poslancovi. | [] | 4,016,761 |
2 | 2016-04-20 | Rozprava | 210 | Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR | Lucia | Nicholsonová | podpredsedníčka NR SR | S faktickou pán poslanec Viskupič. | [] | 4,004,921 |
2 | 2012-05-10 | Autorizovaná rozprava | 203 | Nachtmannová, Oľga, poslankyňa NR SR | Oľga | Nachtmannová | poslankyňa NR SR | Ďakujem za slovo. Pán poslanec Kaník, váš vstup bol neskutočne trápny obzvlášť preto, že ste ekonóm. Podceňujete výrazne občanov Slovenska. A ozaj nepodceňujte ich. Veľmi dobre vedia ľudia na Slovensku, že rovná daň neznamená rovnakú sadzbu dane. To ste, prosím vás, kde počuli, že takto chápu? A kedy ste to počuli od nás? Ďalej tvrdíte, že budú utekať do daňových rajov. Už vám to tu kolegovia vysvetľovali. No toto si pamätám, toto fungovalo veľmi dobre za Dzurindových vlád. Týmto ste stále operovali, prečo by mala byť rovná daň. No a to, keď ste prízvukovali, ako výrazne narástli daňové príjmy po zavedení rovnej dane. Nebolo to náhodou preto, že obdobie predtým tento štát evidentne bol riadený skupinou neschopných odborníkov? Veď sme to mali možnosť aj teraz vidieť začiatkom roka pri finančnej správe. Veď sa pozrime len ku susedom, Rakúsko, Nemecko, nemusíme ísť ďaleko. Majú tam rovnú daň? Vyhýbajú sa títo ľudia platiť dane? Unikajú do daňových rajov? Pán kolega, choďte sa niekedy pozrieť na daňové úrady, dajme tomu v Nemecku, a uvidíte, čo tam všetko nájdete. Ľudia si považujú za svoju povinnosť a česť platiť dane tak, ako im určí štát. Vy len stále zavádzate. A keď tu hovoríte niečo o propagande, tak vy ste vyslovene majstrom propagandy. A väčšinou to je za nie malé peniaze daňových poplatníkov. | [] | 3,903,201 |
29 | 2014-02-07 | Autorizovaná rozprava | 169 | Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR | Jana | Laššáková | podpredsedníčka NR SR | Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Ešte predtým, ako vám dám slovo, bude všeobecný súhlas, aby sme tento bod ukončili? (Reakcia z pléna.) Dobre. Nech sa páči pani poslankyňa Žitňanská. Prosím? (Hlasy v sále.) Ale otvorím ústnu rozpravu. Nie? Tak nesúhlasíte? (Reakcia z pléna.) Je všeobecný súhlas. Dobre. Nech sa páči, pani poslankyňa Žitňanská s faktickou poznámkou. | [
"(Reakcia z pléna.)",
"(Hlasy v sále.)",
"(Reakcia z pléna.)"
] | 3,961,186 |
58 | 2022-02-23 | Autorizovaná rozprava | 38 | Jarjabek, Dušan, poslanec NR SR | Dušan | Jarjabek | poslanec NR SR | Sa nedá bez reakcie, pochopiteľne. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) | [
"(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)"
] | 3,872,527 |
66 | 2022-06-21 | Autorizovaná rozprava | 92 | Blanár, Juraj, podpredseda NR SR | Juraj | Blanár | podpredseda NR SR | Pán poslanec Jozef Kanuščák. | [] | 3,946,765 |
12 | 2020-09-23 | Autorizovaná rozprava | 202 | Mazurek, Milan, poslanec NR SR | Milan | Mazurek | poslanec NR SR | Ctený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že sa tu opakujú reči ministrov aj vládnych poslancov, ktorí neustále argumentujú neschopnosťou alebo nemožnosťou vlády splniť ten či onen politický sľub daný pred voľbami tým, že čelíme globálnej finančnej kríze, tým, že máme v štátnom rozpočte málo peňazí, a tým, že jednoducho musíme šetriť, tak vítam, samozrejme, tento opozičný návrh zákona, ktorý hovorí o tom, že poďme šetriť tam, kde sa dá šetriť najľahšie a kde to skutočne nikomu neublíži. A to sú politické strany. V minulom volebnom období sme to tu niekoľkokrát predkladali, aby politické strany skutočne boli odstrihnuté od štátneho rozpočtu, pretože Ľudová strana Naše Slovensko je jasný dôkaz toho, že sa to dá aj bez toho, aby ste získavali nejaké milióny eur. Predvolebná kampaň v roku 2016, ktorú sme si financovali z vlastných peňazí, stála približne 60-tisíc eur a dostali sme sa s ôsmimi percentami do parlamentu. Máte dobrú myšlienku, ak presadzujete správne hodnoty a pripravíte kvalitný program pre ľudí a zároveň postavíte na kandidátku osobnosti, máte šancu sa do parlamentu dostať. Ak ste odkázaní na to, aby sme mali desať, dvanásť, pätnásť alebo dvadsaťdva miliónov, ako to má OĽANO, a musíte ich mať, inak sa do parlamentu nedostanete, tak potom je celá politika skutočne len o marketingu, peniazoch, je úplne bez duše, bez hodnoty, bez skutočného programu. A toto sú veci, ktorým môžeme zamedziť práve tým, že prijmeme nielen tento návrh zákona, ale skutočne taký, ktorý úplne odstrihne politické strany od štátneho rozpočtu. To je niečo, čo my určite ešte v priebehu tohto volebného obdobia predložíme a určite aj viackrát. Máte teraz jedinečnú a skvelú možnosť ukázať ľuďom, že ste s nimi na jednej vlne. Že tá kríza sa netýka len tých malých živnostníkov, tých malých eseročiek, tých malých podnikateľov, ktorým ste zakázali podnikať a potom ste im sľúbili štátnu pomoc, ale dali ste im nejakých smiešnych sto, dvesto eur, z čoho majú údajne prežiť, ale že skutočne chcete vyjadriť solidaritu a že sa rovnako podieľať na prijímaní dôsledkov tejto krízy. A to je tým, že si odstrihnete polovičku svojho finančného príspevku pre vašu politickú stranu. A ľudia to ocenia, určite to ocenia, určite vám to potom aj zrátajú vo voľbách veľmi pozitívne a nikto s tým nebude mať nejaký závažný problém, pretože nikto tu na základe tohto neumrie od hladu. Pretože už ste stihli znížiť, radikálne znížiť trináste dôchodky. Stihli ste znížiť to pôvodné plánované zvýšenie minimálnej mzdy. Stihli ste pripraviť návrhy na to, aby ste zvýšili registračný poplatok pri kúpe staršieho auta, zvýšiť daň z motorových vozidiel pre podnikateľov. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny tu otvorene hovorí o tom, že zavedie odvody aj na trinásty a štrnásty plat, a idete naďalej obmedzovať sociálne zabezpečenie ľudí a šetriť tam, kde je to najbolestivejšie. Šetriť tam, kde máte siahať až ako posledné, a šetriť tam, kde to jednoducho neprichádza z môjho pohľadu v úvahu. Ja viem, vám sa ľahko smeje. Vy ste odmietli na začiatku volebného obdobia návrh na zníženie platov poslancov. Veď vy si predsa nebudete ukracovať päťtisícové platy, veď prečo by ste to robili? Potom ste pripravili nejaký fond vzájomnej pomoci, z ktorého Igor Matovič urobil úplne cynickú reality šou. Pošlite fotku, pošlite príbeh a uchádzajte sa o peniaze z vládneho fondu. Veď vy ste normálni? To čo bolo? To nie je Modré z neba alebo nejaká Rozborilova šou, ale vládny fond. Matovič si urobil z peňazí poslancov, ktorí sa do toho skladali, normálnu reality šou. Mne bolo z toho zle, keď som to videl. A ja verím tomu, že ani vy s tým nesúhlasíte. Veď to bolo úplne šialené. Ale čo je horšie, tak pokiaľ viem, doteraz z tej, z toho fondu nebolo nič vyplatené. A sám premiér Igor Matovič tu prišiel a hovoril o dôsledkoch tejto krízy a o tom, že on bude celý svoj plat, dokým kríza neskončí, dávať do tohto fondu. No dal ho tam raz alebo dvakrát. No a potom sa na to vykašľal a novinárom povedal, že jemu to odišlo od chuti. Jemu odišlo od chuti dávať do vlastného fondu, ktorý sám vymyslel a v ktorom, do ktorého sa zaviazal dávať celú výplatu, aby tam prispieval. No to je neuveriteľné! Ale takto to dopadá prakticky so všetkými Matovičovými sľubmi a my sme tu s týmto konfrontovaní neustále. Preto vás chcem, drahí poslanci, predovšetkým vládni, lebo vy to máte v rukách, vy o tom rozhodujete, vyzvať, tak ako som vás tu vyzýval dnes alebo teda včera, aby ste podporili návrh zákona, ktorý by na platoch tých najvyšších úradníkov a šéfov vyšších územných celkov ušetril až 30 mil. eur ročne, ktorý by donútil týchto ľudí, aby nakupovali nie predražene, ale skutočne ekonomicky svoje, jednoducho produkty, ktoré potrebujú na činnosť úradov samosprávnych krajov, a ktorý by opäť umožnil štátu disponovať väčším množstvom finančných prostriedkov a lepšie sa vysporiadať s krízou. Tak taktiež vás žiadam, aby ste podporili aj tento návrh zákona, aby ste si odňali trochu od úst, aby ste pomohli ľuďom, aby ste im ukázali, že s nimi zdieľate aspoň čiastočne následky tejto krízy, aj keď sa vás toto vôbec nedotkne, lebo znížiť si z 22 mil. na 11 mil., to je proste, stále ste veľmi, veľmi ďaleko za vodou a môžete ukázať ľuďom, že to nie je len o tom, že im chcete brať, zdaňovať ich, zvyšovať im poplatky, uberať im zabezpečenia, ale že aj ste ochotní vzdať sa niečoho sami a reálne im tak pomôcť. Čiže sám za tento návrh zákona budem hlasovať. Vítam ho a verím tomu, že každý, kto má sociálne cítenie a kto nie je doslova že nenažratý, urobí tak tiež. | [] | 4,010,694 |
6 | 2024-01-09 | Autorizovaná rozprava | 233 | Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR | Ľuboš | Blaha | podpredseda NR SR | Pán poslanec Roman Mikulec. | [] | 4,127,213 |
45 | 2014-12-12 | Autorizovaná rozprava | 33 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | Pán poslanec Hraško. | [] | 4,103,837 |
11 | 2012-12-07 | Autorizovaná rozprava | 43 | Paška, Pavol, predseda NR SR | Pavol | Paška | predseda NR SR | Faktické poznámky, pani poslankyňa Košútová, pán poslanec Galko, končím možnosť. | [] | 4,049,517 |
7 | 2020-05-14 | Autorizovaná rozprava | 33 | Grendel, Gábor, podpredseda NR SR | Gábor | Grendel | podpredseda NR SR | S ďalšou faktickou poznámkou, pán poslanec Filip Kuffa. | [] | 4,163,118 |
2 | 2012-05-09 | Autorizovaná rozprava | 169 | Uhliarik, Ivan, poslanec NR SR | Ivan | Uhliarik | poslanec NR SR | Ďakujem pekne za všetky poznámky alebo vaše pripomienky. Na osobné invektívy ja nebudem reagovať. Budem naozaj čakať, pán poslanec Blanár, akým spôsobom a kedy vy navrhnete, či už pozmeňovacím návrhom alebo nejakou novelou zákona oddlženie nemocníc vo VÚC. Viete tak dobre ako ja, že toto bol zákon, ktorý sa robil pre štátne nemocnice takzvané, čiže fakultné a univerzitné nemocnice, a s tým bola spojená aktivita oddlženia. Ale chcel by som reagovať na objem peňazí, ktorý je v zdravotníctve v súčasnej dobe. Štátny rozpočet v roku 2012 do zdravotníctva skutočne dáva historicky najviac peňazí za uplynulé obdobie. Je tam o 178 mil. viac. Je to na stránke ministerstva financií. Každý si to môže pozrieť. Naozaj neplatíme percentami, ale peniazmi. Navyše, v minulom roku sme oddlžili 300 mil. eur peňazí daňových poplatníkov, práve dlh nemocníc, ktoré vznikli, tieto dlhy vznikli za uplynulé obdobie. A keď hovoríme o nesystémovom zákone, za ktorý som ja zodpovedný, tak si pozrite hlasovanie o zvyšovaní platov lekárov z decembra, ktoré strany hlasovali za, a uvidíte, že vtedajší poslanci za stranu SMER a MOST hlasovali za, všetky ostatné strany vrátane strán KDH, SDKÚ a SaS boli proti. Mnou navrhované zvýšenie nebolo zákonné zvýšenie v zákone, ale v memorande Lekárskemu odborovému združeniu. Ďakujem pekne. | [] | 4,125,299 |
32 | 2009-02-13 | Autorizovaná rozprava | 20 | J. Brocka, poslanec: | J | Brocka | poslanec | Pán minister, ja nebudem hovoriť všetko, čo som hovoril v prvom čítaní pri rokovaní o tomto návrhu zákona, len pripomeniem, a teda vás v istom zmysle aj pochválim, že mnohé z tých návrhov, ktoré sú v tomto zákone, Kresťanskodemokratické hnutie podporuje. Aj znižovanie daní, aj zlepšovanie podnikateľského prostredia, či cez zrýchľovanie odpisov, či cez skracovanie lehoty vracania DPH, a ďalšie opatrenia, ktoré napríklad, zvyšovanie nezdaniteľného základu, to všetko sú návrhy, ktoré pomôžu v dnešnej situácii, ktoré sú dobrou správou pre ľudí, ktorí sa obávajú o stratu zamestnania. Je to dobrou správou pre ľudí, ktorí dnes pracujú. Samozrejme, využívame rokovanie o tomto zákone my opoziční poslanci aj na širšiu diskusiu o iných opatreniach, ktoré by pomohli v tejto ťažkej situácii, pretože nebol ten priestor v osobitnom bode rokovania, alebo aby sme mohli sa vyjadrovať aj širšie k tým veciam, tak dovoľte aspoň krátke odbočenie, aj keď to nie je odbočenie od riešenia hospodárskej krízy, ale možno krátke odbočenie od zákona o daniach z príjmov. Spomínali kolegovia, že sú účinné opatrenia, ktoré treba urobiť napríklad v oblasti znižovania odvodov. Sú opatrenia, ktoré treba určite prijať v súvislosti s novelou Zákonníka práce. A pri tom by som chcel povedať teraz pár slov. Prosím vás, Zákonník práce, ktorý dnes platí, tak nemusí byť problémom pre krajinu, keď je vysoký ekonomický rast, keď sa firmám darí, keď vytvárajú pracovné miesta a keď je nedostatok pracovníkov alebo tých, ktorých môžu zamestnať. V takom prípade im je jedno, že či je ten Zákonník práce rigidný, či ten Zákonník práce zvyšuje ich náklady napríklad v súvislosti s prepúšťaním. Jednoducho v dobrých časoch tento Zákonník práce ste možno nemuseli meniť, alebo sme nemuseli novelizovať, ale dnes sú zamestnávatelia v úplne inej situácii. Dnes čítate v novinách správy, že niektorým firmám klesajú zákazky o 40, o 50 %, niekomu úplne. A teraz si predstavte, že ten zamestnávateľ nemá na výplaty svojich zamestnancov, nemá na ich odvody, pretože si oni jednoducho svojou prácou na to nezarobia, a on, ak teda keďže ich nemá ako zamestnať, by ich chcel prepustiť, tak aj prepustenie, aj tento fakt je pre zamestnávala Jóbova správa. Pretože v kombinácii s odstupným je odchodné taký balvan a také bremeno, že ak ho nezlikvidovali napríklad sťažené podmienky v čase hospodárskej krízy, tak firmy, ak by mali postupovať podľa Zákonníka práce, tak to ich ak nie zlikviduje, tak výrazne k tomu prispeje. To, čo sme schválili včera, samozrejme, je pomoc pre mocných, pre silných. Ale tí, ktorí nezamestnávajú toľko ľudí, ktorí nedostanú takú pomoc od štátu ako veľké firmy, tak by určite privítali, keby ten Zákonník práce takisto bol, a samozrejme v širšom rozsahu, zahrnutý medzi zákony a medzi opatrenia, ktorými vláda chce prispieť k riešeniu hospodárskej krízy. Čiže pohromou alebo sabotážou na dnešnej hospodárskej situácii, si myslím, nie sú návrhy na znižovanie daní, odvodov, ale je súčasný stav Zákonníka práce alebo pracovnoprávnej legislatívy. KDH, keďže na tejto schôdzi to už možné nie je, ak bude mimoriadna schôdza po tejto riadnej alebo na najbližšej riadnej schôdzi Národnej rady Kresťanskodemokratické hnutie má pripravený návrh novely Zákonníka práce, ktorým chceme ponúknuť vláde, aby riešila tento problém aj touto formou. Teraz sa vrátim k zákonu o daniach z príjmov. Problém, ktorý som spomenul v prvom čítaní sčasti teda po ochote aj poslancov vládnej koalície, sa navrhuje riešiť v spoločnej správe po rokovaní rozpočtového výboru, to je ten problém posúvania lehoty na podávanie daňových priznaní. Áno, toto ak by v pléne, verím, že to prejde, tak by to nekomplikovalo a nezväčšovalo problémy tých poctivých, tých, ktorí platia, odviedli dane štátu v preddavkoch, tí, ktorí pracovali na dohody. Jednoducho dostanú ich tak, ako očakávali. Samozrejme, je tu ešte jeden problém a ten navrhujem riešiť, keďže cez výbor táto moja iniciatíva neprešla, boli k tomu výhrady, a to je ten problém úverovania štátu tými najchudobnejšími, a pritom najzodpovednejšími. Dnes je na Slovensku tisíce, možno desaťtisíce vysokoškolákov, ktorí si na svoje štúdium zarábajú cez prázdniny prácou na dohodu. Títo ľudia, samozrejme, sú aj dôchodcovia, ktorí si chcú zlepšiť svoju situáciu a takto pracujú, takisto sú tými, ktorí úverujú štát. Vlastne ich peniaze rok otáča alebo narába s nimi štát, a pritom títo ľudia by potrebovali tieto peniaze, pretože patria skôr medzi tých, ktorí sú v núdzi. Navrhujem, aby 19-percentná daň z príjmu, ktorú zamestnávateľ zo zákona povinne odvádza štátu, aby túto daň neodvádzal a aby ju títo zamestnanci, ktorí pracujú na rôzne druhy dohôd či na brigádnickú prácu, aby ich dostali vo svojej výplate. Týchto 19 % je nemalá čiastka. V prípade 50-tisíc korún, čo je suma, ktorú si môžu študenti cez prázdniny zarobiť, to predstavuje takmer 10-tisíc korún, ktoré rok spravujú daňové úrady, prípadne minister financií, a tieto peniaze patria tým, ktorí si ich zarobili. Totiž oni sú oslobodení od platenia dane, to znamená, tak či tak im to štát musí vrátiť. Štát dokonca v tejto veci je tak nekorektný, že dokonca formulármi daňových priznaní navádza týchto ľudí, že nemusia si to pýtať späť. V tom formulári je napísané, že ten, koho príjem nebol vyšší ako 50-tisíc korún, nemusí podávať daňové priznanie. No keď sa podľa tohto niekto riadi, tak tých 10-tisíc korún svojich od štátu nedostane. Štát mu ich nedá, a pritom štátu nepatria. Preto si myslím, že aj argumenty, že sú ľudia, ktorí pracujú na viacero dohôd u viacerých zamestnávateľov, a teda že môžu zarobiť aj viac, ako je tá hranica, kedy sú oslobodení, neobstoja, pretože oznamovacia povinnosť zamestnávateľa daňovému úradu úplne postačuje. Daňový úrad má prehľad o tom, kto koľko cez rok zarobí, u koľkých zamestnávateľov pracoval. To znamená, ak daňový úrad vie, že tento človek zarobil viac a že nedal si daňové priznanie, tak môže si od tohto človeka tú daň vymáhať. Je to návrh, ktorý štát nebude stáť ani korunu. Je fakt, že štát prestane zarábať na tých chudobných, na študentoch, dôchodcoch, na ľuďoch, ktorí sú bez práce, a na ich rodinách. Ďalšie návrhy, ktoré máme k tomuto zákonu o daniach z príjmov, bude prednášať potom v rozprave ďalej moja kolegyňa Monika Gibalová. Ďakujem za podporu tohto užitočného návrhu. | [] | 4,134,144 |
18 | 2011-05-19 | Autorizovaná rozprava | 2 | Mihál, Jozef, podpredseda vlády a minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR | Jozef | Mihál | podpredseda vlády a minister práce | Ďakujem, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, milí hostia, dovoľte záverečné slovo k rozprave k navrhovanej novele Zákonníka práce. To moje záverečné slovo bude dlhšie, keďže nechcem zaostať za vašou usilovnosťou a aktivitou. Včerajšia rozprava trvala, hoci ide len o prvé čítanie, asi štyri hodiny. Tak aby som mohol zareagovať na všetky pripomienky podľa možností, tak si dovolím vyčleniť trošku väčší čas. Začneme základnou filozofiou, prečo meníme Zákonník práce. Ja vlastne trošku zopakujem to, čo som hovoril v úvodnom slove, možno to poviem inak. Doba sa dynamicky mení, svet dnes je iný ako pred 10 alebo 20 rokmi. Slovensko dnes je takisto iné, ako bolo pred 10, 20, 30 rokmi. Zmenil sa systém, doba je dynamická. A čo je najhoršie, a na druhej strane pozrime sa na to aj pozitívnymi okuliarmi, je, že sme po dvoch-troch rokoch trvajúcej ekonomickej a hospodárskej krízy, ktorá nám veľa vecí odkryla. A myslím si, že mali by sme sa poučiť, čo sa tu uplynulé dva alebo tri roky dialo. Ako som už hovoril, Slovensko sa veľmi zmenilo. Dnes Slovensko už nie je takou tou poľnohospodárskou krajinou so zbrojovkami, s ťažkým priemyslom, dnes je Slovensko krajina, kde je poľnohospodárska výroba na ústupe. V poľnohospodárstve pracuje naozaj už len zlomok predošlého počtu zamestnancov. Vymizli nám textilné fabriky, vymizli nám obuvnícke fabriky, ťažký priemysel v podobe zbrojoviek je v podstate tiež preč. Na druhej strane máme tu automobilky, dokonca tri. Máme tu množstvo nových fabrík, ktoré sú subdodávateľmi pre tieto závody. Máme tu elektrotechnický priemysel, výrobu televízorov, obrazoviek a s tým spojené subdodávky a tak ďalej a tak ďalej. Ja sám veľmi často chodím po Slovensku. Vždy keď mi to čas dovolí, tak idem do rôznych regiónov, navštevujem rôzne firmy, rozprávam s vedením, rozprávam sa s ľuďmi. A, samozrejme, možno by som to nepotreboval, pretože dobre poznám Slovensko. Ale v pozícii ministra a v pozícii človeka, ktorý koordinuje prípravu aj pracovnoprávnej legislatívy, tieto stretnutia sú potrebné a sú aj veľmi užitočné. Z týchto stretnutí jasne vyplýva, že slovenská ekonomika je znova na vzostupe. Ukazujú to nielen tie moje rozhovory, ale aj situácia v regiónoch, ukazujú to makroekonomické parametre, čísla, ktoré sa postupne zlepšujú. A dostávame sa opäť do tej starej formy. Čo je ale zlé, je číslo, ktoré hovorí o miere nezamestnanosti. Znovu zopakujem, čo je každému dobre známe, miera nezamestnanosti na Slovensku v závislosti od metodiky sa pochybuje niekde na úrovni 13 – 14,5 %. Je to, samozrejme, veľmi veľa. Trápi nás to. A mali by sme hľadať riešenia, ako túto vysokú mieru nezamestnanosti zmeniť, ako ju znížiť, ako vytvoriť čo najviac pracovných miest. Zákonník práce je základná norma pracovného práva. A, samozrejme, len a len zmeny v Zákonníku práce nám nevygenerujú nové pracovné miesta. Nové pracovné miesta vytvoria podnikatelia. Vytvoria ich vtedy, keď usúdia, že to pre nich má zmysel. Žiadny podnikateľ, nech sa tvári akokoľvek, nie je sociálny podnik. A vždy bude uvažovať tak, aby dosiahol cieľ svojho podnikania. A to je samozrejmé, podnikanie je činnosť za účelom dosiahnutia zisku, keď voľne si vyberiem vetu zo živnostenského zákona. Samozrejme, veľkým zamestnávateľom je aj štát ap., samosprávy ap., ale trend posledného obdobia, ako všetci dobre vieme, je taký, znižovať počty zamestnancov v štátnej správe, resp. snažiť sa optimalizovať aj počty ľudí, ktorí sú zamestnaní v samospráve, pretože tam nám niečo možno v posledných rokoch trošku „nabobtnalo“. A rozhodne nie je dobré, ak štátny rozpočet je z veľkej časti založený na tom, že jeho výdavky idú na platy úradníkov a nie možno do rozvojových programov, resp. do pomoci tým, ktorí to naozaj potrebujú. Čiže vrátim sa k tomu. Pracovné miesta vytvárajú podnikatelia a budú ich vytvárať vtedy, keď na to budú vytvorené vhodné podmienky. A to je Zákonník práce, to je nižšia byrokracia spojená s rôznym vybavovaním, to sú nižšie odvody, to sú rôzne podporné programy na podporu podnikania, to je budovanie infraštruktúry v regiónoch Slovenska, to je, samozrejme, riešenie problémov v súdnictve a tak ďalej a tak ďalej. Čiže skutočne samotný Zákonník práce nie je jediný predpis, ktorý keď vhodne zmeníme, tak naštartujeme tvorbu pracovných miest. Je to jeden z tých kamienkov celej tej veľkej mozaiky, ale kamienok veľmi dôležitý, a preto mu treba venovať náležitú pozornosť. Flexibilita. Prečo hovoríme o flexibilite? No jednoducho preto, pretože, znovu sa vrátim ku kríze, kríza jasne ukázala, že treba zvýšiť flexibilitu v pracovnoprávnych vzťahoch. Doba je naozaj veľmi dynamická, kríza to potvrdila. A práve ukázala problémy, ktoré tu sú v úplnej nahote. Firmy mnohokrát stratili svojich odberateľov, mnohokrát museli zmeniť svoj výrobný program, ak sa chceli vôbec udržať na trhu, ak nemali zaniknúť. To znamená, súčasná doba vyžaduje pružnú reakciu podnikateľov, či už na zmenu svojich výrobných programov alebo pokles svojho odbytu, niekedy krátkodobý, niekedy dlhodobejší. A naopak, firmy musia vedieť pružne reagovať aj na vyšší dopyt po svojich produktoch, po svojich službách. To znamená, ten pohyb je obojstranný. A ak bude Zákonník práce tak nepružný ako doteraz, tak nebudú vedieť firmy pružne reagovať na zmeny podmienok, ktoré sa skutočne veľmi dynamicky menia. Preto je potrebné uľahčiť proces prijímania zamestnancov. Ale zároveň je aj tá menej populárna strana, možno pre niekoho, uľahčiť proces redukcie počtu zamestnancov v prípade, že je firma v ťažkostiach, resp. potrebuje reštrukturalizáciu svojich výrobných programov. Treba si uvedomiť ešte jednu vec. Keď sa pozrieme na čísla, už som hovoril o počte nezamestnaných, resp. o počte pracovných miest, o počte zamestnancov v pracovných pomeroch, keď si pozrieme, akým spôsobom sa vyvíja počet zamestnancov, tak zistíme, že počet zamestnancov napriek tomu postupnému oživovaniu stagnuje. Stagnuje, tie pohyby plus-mínus 1 000 – 2 000 zamestnancov v podstate nie sú dôležité. Keď si to ale všimneme, tak uvidíme, že od roku 2010 nám dosť „dramaticky“ stúpa počet ľudí, ktorí pracujú na dohody, a stúpa nám aj počet ľudí, ktorí pracujú na živnosť. To je vlastne dôkazom toho, že ten trh sa skutočne zobudil, skutočne je tu väčší dopyt po práci ľudí. Ale tento dopyt po práci ľudí sa nerieši tvorbou nových pracovných miest, ale pribúda nám práca na živnosť, resp. práca na dohodu. A to sú také formy vzájomného vzťahu medzi, povedzme, podnikateľom a občanom, ktoré sú v prípade živnosti úplne mimo Zákonníka práce. Čiže o žiadnej ochrane takto pracujúceho občana nemôžeme vôbec hovoriť alebo v prípade práce na dohodu je to síce v súlade so Zákonníkom práce, ale, ako všetci dobre vieme, tak práca na dohodu je v porovnaní s prácou v pracovnom pomere definovaná úplne, úplne niekde inde. A keď si len pozrieme ten kľúčový parameter, ktorý sa často používa v diskusiách, je to výpovedná doba, tak vidno, že pri práci na dohodu je 15 dní bez akýchkoľvek ďalších nárokov a bodka. Čiže ak to porovnáme so súčasným nastavením výpovednej doby a nároku na odstupné pri klasickom pracovnom pomere, tak je to obrovský rozdiel. Čo s tým? Určite nie je riešením a nebolo by dobrým riešením, keby sme začali obmedzovať prácu na živnosť, resp. keby sme začali obmedzovať prácu na dohodu. To vôbec nie je dobré riešenie, resp. nebolo by to dobré riešenie. Túto flexibilitu, ktorú naše zákony umožňujú, treba, samozrejme, ponechať. Ale treba sa pozrieť na to, prečo podnikatelia nevytvárajú nové pracovné miesta, prečo v prípade, že skutočne potrebujú ľudí a rozširujú výrobu, nevytvoria nové pracovné miesto, prečo zamestnajú človeka na dohodu, na živnosť, resp. v značnej miere využívajú zamestnancov cez agentúry dočasného zamestnávania, prečo je to tak. No jednoducho je to preto, lebo pri súčasnom nastavení je pre nich tvorba nového pracovného miesta drahá. Taká je realita. A nehovorme si, že to jednoducho nie je inak. Zákonník práce je predpis, ktorý má skutočne v prvom rade najskôr prioritne chrániť práva zamestnanca, to je nesporne fakt, ale na druhej strane si povedzme, do akej miery kde je ten správny rozmer. O tom treba diskutovať. Vládna koalícia túto diskusiu v podstate zadefinovala už v programovom vyhlásení, minimálne výrokom, podľa ktorého sme už v programovom vyhlásení vlády povedali, že zrušíme súbeh výpovednej doby a odstupného. Toto sme jasne povedali v programovom vyhlásení. A povedali sme to preto, lebo toto nastavenie, ktoré je v súčasnom Zákonníku práce, považujeme za jeden z hlavných problémov, prečo sa nové pracovné miesta netvoria. Netvoria sa preto, pretože ak si v dnešnej dynamickej dobe podnikateľ zamestnávateľ spočíta, že prípadné zrušenie pracovného miesta by ho stálo štyri alebo šesť mesačných platov v prepočte zamestnanca, tak je veľmi, veľmi opatrný pri vytvorení nového pracovného miesta a rieši to inak, znovu to zopakujem, zamestnaním na živnosť, zamestnaním na dohodu, zamestnaním cez agentúru alebo využívaním svojho súčasného kmeňového stavu zamestnancov s tým, že sú tam možno potom vysoké nadčasy ap., na čo, samozrejme, upozorňuje aj opozícia, a nie vždy je to jav, ktorý by sme mali si pochvaľovať. Ešte raz sa vraciam k tomu. Preto je potrebné zvýšiť prvky flexibility. To znamená zrušiť súčasné nastavenie inštitútu výpovednej doby a odstupného, teda ten ich vzájomný súbeh, ďalej, rozšíriť možnosti práce na dobu určitú. Prečo? No tvrdím, že preto, lebo vždy lepšie je, keď zamestnanec pracuje v konkrétnej firme na dobu určitú, ako keď v tej istej firme je zamestnaný cez agentúru. Ak si to porovnáte, tak mi musíte dať za pravdu. Preto je potrebné aj zamyslieť sa nad nastavením skúšobnej doby, aj keď si nemyslím, že to je to podstatné, preto je potrebné udržať inštitút tzv. flexikonta, ktorý je nástrojom, ktorý sa veľmi osvedčil počas krízy. A nikde nie je povedané, že firma ho nevyužije aj v budúcnosti v prípade, že dôjde ku krátkodobému výpadku výroby, príkladom je napr. nedávna situácia v PSA v Trnave, kde mali výpadok výroby kvôli tomu, že japonský dodávateľ zo známych dôvodov nebol schopný zabezpečiť dodávku dôležitých súčiastok. Preto sú tieto zmeny. Chcem ešte pripomenúť jednu vec. Ak sa budeme baviť napr., znovu sa vraciam, o výpovednej dobe a odstupnom a my tvrdíme, že súčasný model 2 + 2, 3 + 3 je jednoducho príliš zaťažujúci pre zamestnávateľov, tak veď sa môžeme baviť aj tak, čo keby sme zvolili model 5 + 5, čo keby zamestnanec pri výpovedi mal nárok na päťmesačnú výpovednú dobu a päťmesačné odstupné. Veď to by predsa zamestnancovi pomohlo. No konkrétnemu zamestnancovi, ktorý dnes zamestnanie má, by to nepochybne pomohlo, pretože by vedel, že ak sa takáto nemilá vec stane z jeho pohľadu, tak mal by vyššiu mieru náhrady pri ukončení pracovného pomeru. Ale to by znamenalo, že tým dupľom sa nové pracovné miesta tvoriť nebudú. A uvedomme si jedno, vonku máme 200 000 ľudí, ktorí si naozaj aktívne hľadajú prácu a nemôžu ju nájsť. Ak budeme takzvane zvyšovať ochranu zamestnanca, takzvane, tak to bude znamenať, že podnikateľ nikdy v živote nevytvorí nové pracovné miesto. Čiže zamestnanci sa povezú v zlatom autobuse, ale pre tých, ktorí by do toho zlatého autobusu chceli zvonku pristúpiť, tých súčasných nezamestnaných, tým sa tie dvere nikdy neotvoria. A keď spomíname výšku mzdy ap., pracovné podmienky, samozrejme, má to dopady v rodinách, v sociálnej situácii, tak treba si uvedomiť, že jedna vec je sociálna situácia zamestnancov, ktorí prácu majú, a druhá vec je sociálna situácia v podstate 400 000 ľudí, ktorí prácu nemajú, žijú zo sociálnych dávok, resp. z podpory v nezamestnanosti. Veď sa pozrime na nich, tým skúsme pomôcť, tým pomôžeme tak, že podnikateľom rozviažeme ruky pri tvorbe nových pracovných miest. Dobre, toľko na úvod. A teraz by som rád sa vyjadril ku konkrétnym parametrom, resp. atribútom Zákonníka práce tak, ako ste o nich v diskusii hovorili. Niečo by som chcel trošku aj uviesť na správnu mieru, lebo nech sa páni poslanci nehnevajú, ale niekedy mi to pripadalo tak, že si vlastne neprečítali to, čo je v návrhu novely, tak skúsim trošku ako bývalý školiteľ také menšie školenie. Pomôžem si aj samotnými paragrafmi, bude to trošku trvať, ale asi je to potrebné. K výpovednej dobe a odstupnému sa najskôr pozrime. To, čo navrhujeme, to znamená, aby bol nárok na výpovednú dobu odstupňovaný podľa dĺžky odpracovanej doby a aby súčasne nebol automaticky paralelne nárok aj na odstupné, je absolútne štandardné riešenie, ktoré prevažuje vo väčšine krajín Európskej únie. Ak má niekto záujem, mám tu potom príslušné dokumenty, môžem príp. bokom ukázať, v ktorých krajinách, ako to je nastavené. To, čo navrhujeme vo vládnom návrhu, nie je nič prekvapujúce. A, samozrejme, ani náhodou to nie je v rozpore so žiadnymi medzinárodnými dohovormi alebo smernicami a tak ďalej a tak ďalej. Keď sme pri tých medzinárodných dohovoroch, smerniciach ap., chcem pripomenúť, že pri tvorbe novely Zákonníka práce sme si, samozrejme, uvedomovali, že v žiadnom prípade nemôžeme prekročiť mantinely, ktoré sú dané, či už smernicami Európskej únie alebo medzinárodnými dohovormi, kde ide hlavne o dohovory Medzinárodnej organizácie práce. Z tohto dôvodu naši experti vycestovali na expertné rokovanie do Ženevy, ešte vo februári tohto roku, kde vlastne prebehla prvá konzultácia k návrhom novely Zákonníka práce. Druhá návšteva bola už dokonca za mojej osobnej prítomnosti, kedy vlastne na vysokej úrovni boli prijatí u samotného najvyššieho predstaviteľa Medzinárodnej organizácii práce pána Somaviu. A tretia návšteva v poradí bola uprostred apríla, čiže pred rokovaním tripartity záverečným. A tu vlastne šlo o tripartitnú expertnú delegáciu, v ktorej teda boli zástupcovia aj zamestnávateľov, aj odborov. A na tejto expertnej úrovni rokovali s expertmi Medzinárodnej organizácie práce, hlavne pokiaľ ide o rozmer rešpektovania dohovorov MOP v kontexte s návrhmi novely Zákonníka práce. Po prijatí vládnej verzie novely Zákonníka práce sme túto verziu odoslali znova do Ženevy, do sídla MOP. A experti MOP v týchto dňoch posudzujú vládny návrh znova. A mali by nám v priebehu niekoľkých dní zaslať ich stanovisko k tomuto návrhu. Čiže, ešte raz, na záver zdôrazním, v žiadnom z bodov navrhovanej novely nedochádza k porušovaniu alebo obchádzaniu dohovorov MOP a ďalších medzinárodných zmlúv a záväzkov, ktorými je viazaná Slovenská republika. Netreba sa toho obávať. Vrátim sa k výpovednej dobe. Zamestnávateľ nie je sociálny podnik, napriek tomu, že tu máme zamestnávateľov, ktorí oficiálne sa nazývajú sociálne podniky. Ale to je, ako každý uzná, istá špecifická výnimka vyplývajúca zo zákona o službách zamestnanosti. Ale typický zamestnávateľ naozaj nie je sociálny podnik. A preto jeho úlohou nie je riešiť sociálnu situáciu zamestnanca, ktorý z rôznych dôvodov príde o prácu. Na to tu máme náš sociálny systém, na to je tu štát. To znamená, máme tu systém sociálneho poistenia, máme tu systém pomoci v hmotnej núdzi. Chcem teda pripomenúť tým, ktorí to nevedia, že v rámci systému sociálneho poistenia máme aj systém poistenia v nezamestnanosti, kde pri splnení príslušných podmienok, a tie podmienky sú pomerne mäkké podmienky, má občan, ktorý bol poistený, nárok na šesť mesiacov trvajúcu podporu v podobe dávky v nezamestnanosti vo výške 50 % jeho predošlej hrubej mzdy, čo je približne 75 % čistého príjmu. To je teda riešenie situácie, kedy zamestnanec stratí prácu a hľadá si novú. Chcem pripomenúť, že pripravujeme novelu zákona o sociálnom poistení, kde sa ja osobne zasadzujem o to, aby sme poskytovanie podpory alebo dávky v nezamestnanosti, viac spružnili a viac, resp. lepšie odstupňovali dĺžku poskytovania tejto dávky a výšku poskytovania tejto dávky aj v závislosti od trvania samotného poistenia v nezamestnanosti. Tým chceme lepšie vyriešiť situáciu ľudí, ktorí, povedzme, vo vyššom veku prídu o prácu a hľadajú si prácu novú, s čím sú, samozrejme, niekedy spojené problémy. Takže to je ešte toľko na margo výpovednej doby. V diskusii zaznelo, či päť mesiacov trvajúca výpovedná doba je korektná, kde zaznel dobrý argument z úst poslancov, ktorí argumentovali, že ak takto budú odstupňované výpovedné doby, tak v prípade problémov u zamestnávateľa ten bude, prirodzene, prednostne prepúšťať tých zamestnancov, ktorí sú z tohto pohľadu ľahšie prepustiteľní, pretože tie náklady na prepustenie sú nižšie, teda zamestnancov, ktorí pracujú vo firme kratšiu dobu, sú mladší a podobne. Na tomto argumente, musím uznať, niečo je. Očakávam teda diskusiu, máme na to diskusiu ešte približne mesiac, päť-šesť týždňov, takže v rámci tohto časového obdobia sa určite budeme o tomto nastavení baviť, pripomínam, v kontexte pripravovanej novely zákona o sociálnom poistení. Ďalší problém, ktorý tu bol nanesený, je problém konkurenčnej doložky. Tak a tu si teraz pomôžem zákonom. V prvom rade pokiaľ ide o ten zákaz vykonávania konkurenčnej činnosti, on má dva rozmery. Je to zákaz vykonávania konkurenčnej činnosti počas trvania pracovného pomeru, čo bolo upravené aj v doterajšom Zákonníku práce. A ten nový rozmer pribúda v novele. A to je zákaz vykonávania konkurenčnej činnosti po skončení pracovného pomeru. To je novinka. Pokiaľ ide o obmedzenie vykonávania konkurenčnej činnosti počas trvania pracovného pomeru, chcem zdôrazniť, že v príslušnom ustanovení súčasného Zákonníka práce robíme zmenu. Táto zmena je v prospech zamestnancov jednoznačne, pretože spresňuje tie možnosti, ktoré zamestnávateľ má v prípade, že chce ten zákaz konkurenčnej činnosti využiť, hlavne zdôrazňujem, že doteraz mohol vlastne zamestnávateľ robiť zamestnancovi problémy, ak niekde inde, niekde nejakým iným spôsobom vykonával akúkoľvek činnosť, ktorú mal zamestnávateľ zapísanú v živnostenskom registri. Ako všetci dobre vieme, väčšina z nás to dobre vie, hlavne tí, ktorí vyšli z podnikateľského prostredia, tak firmy si veľmi často do živnostenského registra ako predmet svojej činnosti zapíšu neúmerne veľa rôznych činností, ktoré v skutočnosti nevykonávajú, veď ich to nič nestojí. To znamená, že okrem toho, čo reálne robia, je tam 50 ďalších činností, ktoré v skutočnosti nerobia. Súčasný Zákonník práce umožňoval, aby aj také činnosti, ktoré boli len pro forma zapísané v živnostenskom liste firmy, mohol zamestnávateľ obmedzovať tomu svojmu zamestnancovi. Po novom bude možné to obmedzovanie konkurenčnej činnosti naozaj len pri tých činnostiach, ktoré zamestnávateľ reálne vykonáva. Pokiaľ ide o novinku, to znamená zárobkovú činnosť po skončení pracovného pomeru, tak tu ide o zákonom zadefinované nastavenia pravidiel, ktoré v praxi jednoducho chýbajú. Totiž už dnes slovenské firmy v pracovných zmluvách v mnohých prípadoch uzatvárajú takúto určitú konkurenčnú doložku so svojimi zamestnancami. Avšak takáto prax dnes nemá oporu v zákone a v konečnom dôsledku je vlastne neúčinná. Prax nás preto „prinútila“, aby sme takýto paragraf, § 83a, do nášho Zákonníka práce vložili. Je to na prospech obidvoch strán, či zamestnancov, či zamestnávateľov. Jednoducho ak život ak prax priniesli určité problémy, treba ich zákonným spôsobom zadefinovať, aby sme tu mali jednoducho poriadok. Chcem pripomenúť niekoľko faktov. Zamestnávateľ, teraz v podstate vlastne citujem z § 83a, a zamestnanec sa môžu v pracovnej zmluve dohodnúť, to znamená, nie je to povinnosť, nemusí s tým zamestnanec súhlasiť, môžu sa dohodnúť, že zamestnanec po skončení pracovného pomeru nebude po určitú dobu, najdlhšie jeden rok vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter. Čiže, znovu, to, čo som hovoril pred chvíľkou, pôjde o tie činnosti, ktoré zamestnávateľ reálne vykonáva, a nie celú tú paletu, ktorú príp. má zadefinovanú v živnostenskom registri. Ale hlavne zdôrazňujem to slovíčko „môžu“. Tam nemôže zamestnávateľ nútiť zamestnanca, aby sa k niečomu takémuto zaviazal. Ďalej, zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť obmedzenie zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru, iba ak zamestnanec v priebehu trvania pracovného pomeru má možnosť nadobudnúť informácie alebo znalosti, ktoré nie sú bežne dostupné a ktorých využitie by mohlo privodiť zamestnávateľovi podstatnú ujmu. To znamená, nebude možné uzatvoriť tzv. konkurenčnú doložku kedykoľvek to kohokoľvek napadne. Tam skutočne musí ísť o odôvodnené prípady, kedy by mohlo dôjsť k úniku know-how, ktoré má svoju hodnotu. Určite nepôjde o to, že zamestnanca, ktorý pracuje niekde v nejakej automobilke na páse a z tejto automobilky odíde a chce odísť do konkurenčnej automobilky, by mohol vôbec zamestnávateľ nútiť podpísať konkurenčnú doložku, keď nejde o nič iné ako o to, že tam pracuje, robí tam nejaký odborný možno úkon. Ale rozhodne nejde know-how, ktoré by malo nejakým spôsobom uniknúť od jedného zamestnávateľa k druhému. S tým, že ak by šlo o obmedzenie, ktoré je nad rámec takto definovaného zákona, tak, samozrejme, súd môže takýto záväzok zamestnanca obmedziť alebo zrušiť. Ďalej pripomínam, že v prípade, že zamestnanec bude súhlasiť s touto konkurenčnou doložkou, tak má podľa zákona nárok na príslušné finančné odškodnenie, ktoré je v zákone definované najmenej vo výške 50 % priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Čiže má nárok na určité odškodnenie, ktoré nie je bezvýznamné. Zdôrazňujem, že takéto ustanovenie je vo väčšine adekvátnych zákonníkov práce v európskych krajinách. A ak si teda niekto myslí, že to nie je v poriadku, neviem, či to môžem takto povedať v mene pani profesorky Barancovej z Trnavskej univerzity, možno by som odporúčal kritikom tohto nastavenia dohodnúť si u nej nejakú konzultáciu, pretože pani profesorka k tomu naozaj má čo povedať a takéto ustanovenie našej novely veľmi vítala. Dobre, prejdime k ďalšiemu problému. A to je problém nadčasov a vôbec nadčasovej práce. Dozvedeli sme sa tu totiž v rozprave, že novela Zákonníka práce chce dramatickým spôsobom zvýšiť počet nadčasov, poškodzovať v tomto zamestnancov a podobne. Takže pokúsim sa to dať na pravú mieru a trošku upokojiť tých, ktorí sa boja, že zamestnanci prídu o svoje práva a budú v nejakom takom otrokárskom postavení, ako to tu zaznelo niekoľkokrát. Takže pokiaľ ide o pracovný čas a nadčasy. Zmena je v § 85a v ods. 1, kde sa hovorí o tom, že priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas môže prekročiť 48 hodín za obdobie štyroch mesiacov po sebe nasledujúcich a nesmie prekročiť 56 hodín v priemere. Doteraz takéto ustanovenie znamená, že mohla byť nadčasová práca v takom rozsahu, že mohla byť spolu nad 48 hodín, menej ako 56 hodín. Doteraz to bolo možné pre zdravotníckych zamestnancov podľa osobitného predpisu. Novinkou je to, že takýto rozsah nadčasov v období maximálne štyroch mesiacov môže byť aj v prípade vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo štatutárneho orgánu samotného, alebo vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca. Čiže pridávame tu top manažérov spoločností na prvej alebo druhej úrovni riadenia. Čiže v žiadnom prípade nejde o bežných zamestnancov ani o bežných vedúcich zamestnancov, ktorí sú niekde dolu na tej dolnej úrovni riadenia, ide o top manažérov, ktorí môžu legálne nadčasovať v rozsahu do 56 hodín týždenne vrátane základného pracovného času. To je celé. Ďalej, pokiaľ ide o celkový rozsah práce nadčas v kalendárnom roku, mení sa § 97 ods. 10. To je to isté, zamestnanec môže v kalendárnom roku vykonať prácu nadčas najviac v rozsahu 400 hodín, ako doteraz. Rozdiel je ten, že vedúci zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo samotný člen štatutárneho orgánu alebo vedúci zamestnanec, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, môže vykonať prácu nadčas najviac v rozsahu 550 hodín v kalendárnom roku, ak súhlasil s tým ustanovením, ktoré som citoval pred chvíľou. Čiže len v prípade top manažérov spoločností je možné, aby celková práca nadčas dosiahla nie 400, ako je doterajším štandardom, ale potenciálne 550 hodín v kalendárnom roku. Čiže, zdôrazňujem, ide len a len o top manažérov, v žiadnom prípade nie o radových zamestnancov. V ich prípade sa nemení vôbec nič. Som rád, že zástupcovia opozície takto bránia práva top manažérov, aby sa náhodou v tej práci nepretrhli. Ďalej, zmena je v § 97, ešte kde sa dopĺňa nový odsek 12. ktorý hovorí o kolektívnych zmluvách, kde v kolektívnej zmluve možno odchylne od doterajšieho odseku 7 dohodnúť rozsah práce nadčas, ktorú možno zamestnancovi nariadiť v kalendárnom roku najviac v rozsahu 250 hodín. O čo tu ide? Štandardne môže zamestnávateľ nariadiť prácu nadčas akémukoľvek zamestnancovi v rozsahu 150 hodín ročne, čo zamestnávateľ môže príkazom povedať zamestnancovi, že v rozsahu 150 hodín ročne budeš vtedy a vtedy nadčasovať. To platilo a platí aj naďalej bez zmeny. Novinkou je teda to, že v kolektívnej zmluve, to znamená so súhlasom odborárov, je možné sa dohodnúť, že tento rozsah nariadenej práce nadčas, čo zamestnávateľ určí, kedy tie nadčasy budú čerpané, môže byť do 250 hodín ročne, zdôrazňujem, v kolektívnej zmluve, to znamená so súhlasom príslušného odborového orgánu. Bez tohto súhlasu takýto rozsah nariadenej nadčasovej práce nebude možný. Čiže, zdôrazňujem, ide tu o to, aby zamestnávateľ v prípade dohody s odborovým orgánom mohol sám rozhodnúť, kedy tá nadčasová práca bude čerpaná o 100 hodín vo vyššom rozsahu. Celkový počet nadčasových hodín sa tým však, samozrejme, nemení. Zostáva ich tam 400. V kolektívnej zmluve možno odchylne dohodnúť... No to už nie je dôležité, pozrite si sami § 97 ods. 12. Presvedčíte sa, že to, čo hovorím, je jednoducho tak. No a poďme ďalej. Teraz pán poslanec Ondruš prepáči, že budem konkrétny na adresu pána poslanca Ondruša, ktorý tu v obidvoch svojich vystúpeniach použil dosť tvrdú argumentáciu o tom, ako chceme zamestnanca poškodiť, pretože hovoríme o tom, že zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve dohodnúť okruh zamestnancov, s ktorými je možné dohodnúť, že vo výške ich mzdy bude zohľadnená prípadná práca nadčas, najviac však v úhrne 150 hodín v kalendárnom roku. To je § 121 ods. 2, však. Čiže pán poslanec Ondruš namietal, že takýmto pritvrdením Zákonníka práce poškodzujeme práva zamestnancov, uberáme im vlastne zo mzdy, lebo im popierame nárok na príplatok za prácu nadčas, tak. No máte pred sebou notebooky, na tých notebookoch vám, predpokladám, beží internet, ak nie je nejaká porucha, viete si nájsť na ASPI Zákonník práce. Poprosím otvoriť si to, nájsť si § 121 a v ňom odsek 2 a v ňom si prečítať, že to, čo som teraz citoval z novely, je presne takisto zadefinované už v súčasnom Zákonníku práce. Čiže pán poslanec Ondruš kritizuje návrh, ktorý nie je ničím iným než preformulovaním bez zmeny vecnej podstaty toho, čo v Zákonníku práce už je a čo teda, pripomínam, naposledy novelizovala moja predchodkyňa exministerka Tomanová, resp. predchádzajúca Ficova vláda. Tak neviem, čo si mám o tom myslieť, čo je zlé na § 121 ods. 2. Jediná vecná zmena, ku ktorej došlo v § 121 ods. 2, aby som bol teda naozaj objektívny, to poviem, je tá, že sa zmenila definícia, že aj bez existencie kolektívnej zmluvy sa môže priamo v pracovnej zmluve dohodnúť zamestnávateľ na takomto ustanovení čiže zahrnutí nadčasovej práce do mzdy bez nadčasového príplatku s vedúcim zamestnancom v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu alebo s vedúcim zamestnancom, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, čiže, ešte raz, k vecnej zmene dochádza v tom prípade, že ak u zamestnávateľa nie je kolektívna zmluva, tak priamo v pracovnej zmluve sa môže zamestnávateľ dohodnúť na tom, že 150 hodín nadčasovej práce nebude mať zamestnanec preplatených v prípade, ak ide o top manažéra. A zdôrazňujem tu jednu vec. Toto je zmena v prospech zamestnancov, pretože doteraz okrem týchto top manažérov takto sa mohol vlastne nevýhodne z pohľadu zamestnanca dohodnúť zamestnávateľ aj s inými zamestnancami, tzv. vedúcimi, to znamená, šéfka upratovacej čaty tiež mohla mať takéto ustanovenie vo svojej pracovnej zmluve, no dnes už to tam nemôže mať. Čiže tú šéfku upratovacej čaty, prepáčte za takýto možno nie celkom šťastný prípad, sme vlastne povýšili. A tie nadčasy jej budú musieť byť preplácané. Čiže toto ja hodnotím ako zmenu v prospech zamestnancov. Ak to hodnotíte inak, tak naozaj máme iné videnie sveta a inú logiku. Je mi to ľúto. Ďalej, § 120, vypustenie minimálnych mzdových nárokov. Viem, ide kontroverzný návrh, pretože doteraz vo všetkých doterajších verziách, novelách Zákonníka práce existoval § 120, podľa ktorého sme mali vlastne zadefinovaných šesť ďalších alebo päť ďalších akýchsi úrovní minimálnej mzdy. Tu chcem povedať, že takéto ustanovenie, aké máme zatiaľ my v § 120, inde v Európe rozhodne nie je bežné, ak je tam v tom niečo bežné, tak to je to, že na úrovni kolektívneho vyjednávania sa dojednajú mzdové úrovne v rôznych sektoroch, odvetviach a podobne. U nás, žiaľ, tá tradícia toho kolektívneho vyjednávania je taká, aká je. Tu by si mali spytovať svedomie v prvom rade ale odbory, na čo tu vlastne ich máme. A pokiaľ ide o takéto nastavenie, resp. zrušenie § 120, tak o tejto alternatíve rokovali už aj naši experti v sídle Medzinárodnej organizácie práce v Ženeve 13. a 14. apríla. A podľa zápisu, ktorý mám z tohto stretnutia, tu zacitujem: „V prípade odstránenia systému v § 120 je Slovenská republika viazaná Dohovorom č. 26 MOP, ktorý je však prekonaný, lebo je tu nový Dohovor MOP č. 131, ktorý však nestanovuje pravidlá pre politiky minimálnej mzdy. Podľa expertov MOP Slovenská republika má vlastne šesť minimálnych miezd. Dohovory MOP neriešia to, či si štát stanoví jednu minimálnu mzdu alebo niekoľko minimálnych miezd a tak ďalej. Dohovory MOP vyžadujú len stanovenie minimálnej mzdy na najnižšej úrovni a sociálny dialóg pri jej úprave. Náš zákon o minimálnej mzde, ktorý rušiť nejdeme, tieto požiadavky bez problémov spĺňa.“ Prejdime ďalej ku kolektívnemu vyjednávaniu. Novela Zákonníka práce zavádza skutočne prelomové zmeny, pokiaľ ide o kolektívne vyjednávanie, a to v tom rozmere, že umožňuje vo vyššej miere ako doteraz v rámci kolektívneho vyjednávania zmeniť niektoré tzv. štandardné nastavenia Zákonníka práce aj v neprospech zamestnanca z jeho pohľadu. To je fakt. Nájdeme to v § 231 ods. 2, kde sa hovorí: „V kolektívnej zmluve je možné dohodnúť pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania odchylne ako podľa odseku1,“ to znamená nielen výhodnejšie, ale aj nevýhodnejšie z pohľadu zamestnanca, „na základe alebo v rozsahu podľa § 45 ods. 5 a 6, § 62 ods. 9, § 63 ods. 3, § 97 ods. 12 a § 141a.“ Na takúto zmenu sme si dali, samozrejme, veľký pozor. Veľmi starostlivo sme o tejto zmene diskutovali, znovu sa na to odvolám, s expertmi Medzinárodnej organizácie práce. Experti MOP tento náš postup a postoj odsúhlasili. Chcem zdôrazniť, že § 131 ods. 2 presne definuje, v ktorých ustanoveniach sa možno odchýliť v neprospech zamestnanca. A zároveň v týchto ustanoveniach je presne zadefinované, ako sa je možné odchýliť. To znamená napr., ide o skúšobnú dobu, ktorá je štandardne navrhovaná v dĺžke troch mesiacov, v prípade vedúceho zamestnanca 6 mesiacov. A tam sa práve hovorí, že v kolektívnej zmluve je možné túto skúšobnú dobu predlžiť, najviac však o 3 mesiace. Čiže je možné dohodnúť na úrovni kolektívneho vyjednávania, že skúšobná doba nebude 3 mesiace, ale 6 mesiacov štandardne, a nebude 6, ale 9 mesiacov v prípade vedúcich zamestnancov. To je celé. Pán poslanec Ondruš spomínal v tejto súvislosti dni dovolenky, že sa budú môcť znížiť štandardné, 4 alebo 5 týždňov, sa v kolektívnej zmluve budú môcť zhoršiť v neprospech zamestnanca. Nie je to pravda. (Reakcia poslanca.) Dobre, tak ste to nehovorili. Ospravedlňujem sa. Chcem jasne na záznam povedať, že v žiadnom prípade nebude možné v kolektívnom vyjednávaní a v kolektívnej zmluve napr. znižovať počet dní dovolenky, napr. znižovať nárok zamestnanca na nadčasový príplatok, na výšku mzdy a tak ďalej a tak ďalej. Sú presne definované ustanovenia, v ktorých to možné je. Z toho sú podstatné predĺženie skúšobnej doby o 3 mesiace a druhá podstatná vec, tu už z mojich úst zaznela, v kolektívnej zmluve bude možné o 100 hodín naviac zadefinovať rozsah tých tzv. nariadených nadčasov, ktoré môže nariadiť zamestnávateľ zamestnancovi. To sú dve podstatné zmeny, ktoré môžu byť v neprospech zamestnanca definované kolektívnou zmluvou. A pripomínam, že sa bavíme o kolektívnej zmluve. To je zmluva, ktorú uzatvára zamestnávateľ so zástupcami odborov. Čiže to nie je len tak, že zamestnávateľ sa rozhodne predĺžiť skúšobnú dobu. Je tam, samozrejme, nutný súhlas zástupcov zamestnancov, zástupcov odborovej organizácie. Keď uznajú, že je to v prospech danej situácie, danej firmy, regiónu alebo odvetvia, tak to tak bude, keď s tým súhlasiť nebudú, tak žiadna zmena sa konať nebude. Sme pri kolektívnych zmluvách, sme pri § 231, posuňme sa na § 233a, nový paragraf, ktorý nám definuje možnosť dohody so zamestnaneckou radou alebo zamestnaneckým dôverníkom. Čiže sme vlastne v téme, ktorú opozícia pomenovala tak, že oslabujeme postavenie zástupcov zamestnancov, oslabujeme postavenie odborov a tak ďalej. Takže poďme sa pozrieť, ako to je. V prospech zamestnancov Zákonník práce po novom umožní dohodnúť sa aj v prípade, že vo firme nepôsobí odborová organizácia. Naozaj na Slovensku je to tak, že najmä v menších firmách odbory nie sú. Je to realita. Takže v prípade, že nie je vo firme odborová organizácia, môže zamestnávateľ podľa § 233a uzatvoriť dohodu s ďalšími zástupcami zamestnancov definovanými v Zákonníku práce, a to so zamestnaneckou radou alebo zamestnaneckým dôverníkom. A § 233a ods. 1 hovorí, že môžu uzatvoriť dohodu, ktorá upravuje pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania v rozsahu, ako ich je možné dohodnúť v kolektívnej zmluve. Ja toto opatrenie chápem v prospech zamestnancov. Jednoducho tam, kde to doteraz možné nebolo, môžu zamestnanci brániť svoje práva, resp. organizovať svoje nároky týmto spôsobom formou takejto novej dohody. A chcem upokojiť tých, ktorí sa boja, že by odbory mali prísť o svoje práva, že o ne neprídu. Aj tu sme napr. viazaní medzinárodnými dohovormi. A plne ich rešpektujeme, pretože podľa § 233a ods. 2 takúto dohodu je možné uzatvoriť, len ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia. Čiže, ešte raz, ak vo firme je odborová organizácia, vtedy tá má práva, pokiaľ ide o kolektívne vyjednávanie. A táto odborová organizácia môže uzatvoriť kolektívnu zmluvu. V takom prípade, zamestnanecká rada alebo dôverník ak aj vo firme existujú súbežne, takých firiem je na Slovensku, mimochodom, desať, kde súbežne máme aj odbory, aj zamestnaneckú radu, tak vtedy majú odbory jednoducho prednosť. Ak si zástupcovia z koalície myslia, že nie je to dobré, že by to bolo dobré upraviť viac v prospech zamestnaneckej rady, tak odkazujem, že to jednoducho možné nie je, pretože tu sme skutočne viazaní medzinárodnými dohodami MOP. Ale, opozícia, teda odkazujem ešte raz, pozrite si § 233a ods. 2, dúfam, že sa situácia tým pádom v tomto upokojí. Ďalej, pokiaľ ide o práva odborárskych funkcionárov, no rokovanie tripartity, na ktorom sa teda, neviem, či poviem správne slovo, lebo naozaj to nie je možno kompromis, teda urobil alebo uzatvoril určitý, je to v úvodzovkách, naozaj, v dvojitých úvodzovkách, „kompromisný návrh novely Zákonníka práce“, trvalo 17 hodín, končili sme o jednej hodine po polnoci. To je vraj taký obvyklý úzus. Takto sa to vraj vždy dialo, fajn. Tak mňa veľmi zaujalo na tomto rokovaní, ako to celé ožilo, keď sme prišli k ustanoveniu Zákonníka práce, ktoré hovorí o tom, že odborárski funkcionári majú právo na to, aby im zamestnávateľ preplatil či štyri hodiny, či dva pracovné dni na výkon tej práce odborárskej. Tak tam to tak veľmi ožilo, keďže sme navrhli, aby sa tieto práva odborárskych funkcionárov zo Zákonníka práce vyhodili. Tak sa tam skutočne, hoci bolo pred polnocou, tak ani tri šálky kávy by tak nezabrali ako diskusia o tomto probléme. Jednoducho tieto práva, ktoré doteraz odborárski funkcionári mali, zo Zákonníka práce pôjdu preč. Odbory majú okolo 300 000 členov. Pri priemernom príspevku mesačne okolo 7 eur mesačne, príspevku na odbory sa na odborárskych príspevkoch vyberú približne 2 mil. eur a niečo mesačne vlastne na ich prácu. Nevidím dôvod, aby zamestnávateľ platil odborom ich činnosť. Predsa na to sú organizovaní, na to vyberajú členské príspevky. Takže žiadať od zamestnávateľa, aby ešte takýmto nadštandardným spôsobom prispieval na prácu odborov, to je, myslím, naozaj príliš. A toto doterajšie ustanovenie tým pádom pôjde zo Zákonníka práce preč. To je všetko. Nemá to zmysel ďalej komentovať. Na záver ešte pripomeniem, že novela Zákonníka práce nepoškodzuje zamestnancov, diskutabilné možno z tohto pohľadu môže byť ustanovenie o výpovednej dobe a odstupnom, iste. Ale inak ja nevnímam žiadne tzv. poškodenie práv zamestnancov. Nevnímam to. A ak skrátenie výpovednej doby, resp. nároku na odstupné pomôže vytvoriť nové pracovné miesta, tak budem vždy za to, aby sme takéto opatrenie urobili, keď nám to pomôže naštartovať tvorbu nových pracovných miest, pretože tým pomôžeme 200 000, 300 000, 400 000 nezamestnaným. Preto používam takéto neurčité číslo, lebo je otázne, z nich koľkí si naozaj prácu hľadajú a koľkí sú v evidencii z iných dôvodov, a nie pri snahe hľadať si aktívne prácu. Chcem na záver, to znamená ešte tak polhodinku rozprávať, o všetkých opatreniach, ktoré sú v Zákonníku práce prijaté v prospech zamestnancov. Takže poprosím vás ešte o trpezlivosť. Chvíľku to bude trvať. Po prvé. Ponechali sme definíciu závislej práce bez zmeny s argumentom, že takto to bolo dohodnuté za predošlej vlády. Rokovania o tejto definícii trvali veľmi dlho. V praxi je to možno trošku kontroverzné, ale prax ukazuje, že nie je potrebné túto definíciu meniť. Po druhé. Problémom bol doteraz § 43, čo v prípade, ak vypršala kolektívna zmluva a nová kolektívna zmluva uzatvorená nebola. De iure v týchto prípadoch po vypršaní kolektívnej zmluvy sa nemohli v praxi aplikovať ustanovenia v prospech zamestnancov, ktoré boli dohodnuté v doteraz platnej kolektívnej zmluve, ktorá ale vypršala. Čiže v Zákonníku práce nám pribudlo ustanovenie, že sa tieto podmienky budú rešpektovať, až pokiaľ nebude uzatvorená nová kolektívna zmluva. Je to v prospech zamestnancov. Práca na dobu určitú. Tie výnimky, kedy bolo možné reťaziť prácu na dobu určitú (§ 48 ods. 4 až 6). Rozsah týchto výnimiek sa zužuje. Ja viem, pán poslanec Beblavý, chce ešte otvoriť diskusiu práve o tomto bode. Nevyhýbam sa tejto diskusii. V každom prípade je faktom, že počet zamestnancov, u ktorých mohlo dochádzať k tomuto reťazeniu práce na dobu určitú, bude rozhodne menší. Nový § 49a, vytvorenie nového inštitútu tzv. vzdelaného pracovného miesta. Je to novinka. Ťažko povedať, ako sa osvedčí, ale zavádzame ju. Uvidíme, možno to budeme musieť v praxi postupne dolaďovať. Ale v každom prípade je dobré, že zavádzame možnosť vzdelaného pracovného miesta, čo znova môže pomôcť vytvoriť nové pracovné miesta, resp. zlepšiť pracovné podmienky napr. žien, ktoré majú malé deti. Domácka práca (§ 52 ods. 1 písm. c)). Pribúda ustanovenie, ktoré doteraz nebolo. Domáckym pracovníkom sa môže poskytovať mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas, nadčasový príplatok. Doteraz to možné jednoducho nebolo. Agentúrne zamestnávanie (§ 58). Tam je niekoľko zmien, nebudem ich citovať, ktoré sú jednoznačne v prospech zamestnanca pri jeho zamestnávaní cez agentúry. Skúšobná doba (§ 72). Pokiaľ ide o tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiace ženy, tieto ženy nebude možné v skúšobnej dobe prepustiť len tak, ako to bolo doteraz, lebo pribúda nám úprava podľa ktorej bude musieť pri takejto situácii zamestnávateľ jednoznačne a jasne zdôvodniť, prečo ukončil pracovný pomer v skúšobnej dobe s takouto pracovníčkou. A nemôžu to byť, samozrejme, v žiadnom prípade dôvody, ktoré by súviseli s jej tehotenstvom alebo materstvom. Konkurenčná činnosť (§ 83). Už som spomínal, dochádza k úpravám, ktoré sú jednoznačne v prospech zamestnanca, pokiaľ ide o obmedzenie možnosti vykonávania nejakej inej zárobkovej činnosti v súbehu s jeho zamestnaním. Možnosť vypovedať súhlas s nadčasovou prácou nad 48 hodín týždenne (§ 85a ods. 4). Doteraz to možné nebolo. Pružný pracovný čas (§ 88). Zavádzame možnosť takzvaného úplného pružného pracovného času, to znamená, nemusí byť vôbec ustanovený takzvaný základný pracovný čas. Je to opatrenie, ktoré je v záujme záujmov zamestnancov. Päť týždňov trvajúca dovolenka, ktorá bude automaticky nárokovateľná od okamihu, od roku, v ktorom zamestnanec dosiahne 33 rokov veku. Tiež bola k tomu diskusia, pretože ide o do istej miery rozporný návrh. Je to, samozrejme, v prospech zamestnanca, pretože doteraz to bolo tak, že zamestnanec ak chcel si uplatniť tento nárok na päťtýždňovú dovolenku, musel zdokladovať 15 rokov trvania pracovného pomeru, štúdia, vojenčiny ap., čo, samozrejme, zaťažovalo zamestnanca. A nie vždy tento nárok aj mal. Čiže je to opatrenie, ktoré je v prvom rade v prospech zamestnanca. Čerpanie dovolenky po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti (§ 113 ods. 4). Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku v dôsledku dlhšie trvajúcej pracovnej neschopnosti alebo úrazu do konca nasledujúceho roka, doteraz mu tá dovolenka prepadla. Toto ustanovenie meníme v prospech zamestnancov, aby si ju v takýchto prípadoch mohli vyčerpať. Možnosť kumulovania dovolenky počas školských prázdnin dieťaťa (§ 121), opatrenie v prospech rodín. Pracovné voľno s náhradou mzdy pri prevoze dieťaťa do zdravotníckeho zariadenia (§ 141 ods. 2 písm. b)). Táto prekážka v práci, pracovné voľno, pri ktorom sa poskytuje mzda, sa po novom bude poskytovať aj v prípade, že ide o otca dieťaťa, ktorý nie je manželom tej matky. Čiže je to v prípade, kedy nie sú zosobášení. Rodičovská dovolenka, takzvaná rodičovská novela, ktorá vlastne znamená, že rodičovská dovolenka je v trvaní troch rokov, jednoznačne v trvaní troch rokov, čo sa spresňuje, doteraz to až tak jasné nebolo, čo by sme videli, keby sme si urobili hlbšiu analýzu súčasného stavu. Túto rodičovskú dovolenku si rodičia, či už matka alebo otec, môžu čerpať rozložene, až pokiaľ dieťa nedosiahne päť rokov veku. Je to jednoznačné opatrenie v prospech rodín. Samozrejme, zamestnávateľa to určitým spôsobom zaťažuje, pretože tomu rodičovi musí ponechať pracovné miesto za nezmenených pracovných podmienok a tak ďalej a tak ďalej. Dohody o vykonaní práce, resp. dohody o brigádnickej práci študentov. Doteraz bol problém, študenti v prípade, že končili, hlavne išlo o prípady, kedy končili so štúdiom na prvom stupni vysokej školy a mali začať so štúdiom na druhom stupni, boli problémy s potvrdením o návšteve školy. Tieto problémy sa odstraňujú, pretože študent môže pracovať na túto brigádnickú dohodu až do októbra príslušného roka bez toho, aby musel zháňať potvrdenie. Zdôrazňujem, nemeníme nič z toho, čo naozaj znamená nároky zamestnanca na mzdu, na nadčasové príplatky, na sviatky, príplatky pri nich, na náhrady pri pracovnej pohotovosti, pri rizikovej práci a tak ďalej a tak ďalej. Čiže všetko to, čo tu bolo povedané, resp. nie všetko to, čo tu bolo povedané, bolo skutočne pravdou. Ak chce byť niekto objektívny, poprosím ho na záver, je ešte 5 – 6 týždňov času, pokiaľ prebehne znovu v tejto snemovni druhé, tretie čítanie k novele Zákonníka práce, všetci máte ešte čas dôkladne sa zoznámiť s novelou Zákonníka práce, v prípade, že to niekto potrebuje, radi poskytneme bližšie konzultácie. A verím teda ja a kolektív mojich spolupracovníkov, že táto novela bude vami podporená, resp. vylepšená v parlamente, samozrejme, poslanci majú právo na pozmeňujúce návrhy, tie dobré pozmeňujúce návrhy rád privítam. A teším sa o tých 5 – 6 týždňov znovu pri druhom a treťom čítaní. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) | [
"(Reakcia poslanca.)",
"(§ 48 ods. 4 až 6)",
"(§ 52 ods. 1 písm. c)",
"(§ 58)",
"(§ 72)",
"(§ 83)",
"(§ 85a ods. 4)",
"(§ 88)",
"(§ 113 ods. 4)",
"(§ 121)",
"(§ 141 ods. 2 písm. b)",
"(Potlesk.)"
] | 4,072,603 |
54 | 2015-10-07 | Autorizovaná rozprava | 64 | Pellegrini, Peter, predseda NR SR | Peter | Pellegrini | predseda NR SR | Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 140 poslancov, za hlasovalo 62, proti bol 1, zdržalo sa 76 poslancov, nehlasoval 1 poslanec. Konštatujem, že tento návrh sme neschválili. Pán Jozef Mikuš uvedie hlasovanie o bode 117 programu, je to prvé čítanie o návrhu poslancov Abrhana a Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame (tlač 1746). (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Abrhana a Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 1746.) | [
"(Hlasovanie.)",
"(tlač 1746)",
"(Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Abrhana a Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 1746.)"
] | 4,069,236 |
51 | 2015-05-14 | Autorizovaná rozprava | 225 | Číž, Miroslav, podpredseda NR SR | Miroslav | Číž | podpredseda NR SR | Ďakujem. Tak teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Mičovský a pripraví sa pán poslanec Hlina. | [] | 3,951,877 |
43 | 2019-03-29 | Autorizovaná rozprava | 144 | Červeňáková, Elena, poslankyňa NR SR | Elena | Červeňáková | poslankyňa NR SR | Igor, ďakujem ti za ten návrh, ktorý si predniesol. Ozaj je to veľmi dobrý návrh a konečne si ľudia našej krajiny budú môcť spravovať veci verejné aj sami. Môžu sa v referende vyjadrovať ženy, muži, seniori, zdravotne ťažko postihnutí občania, Rómovia. Budú si môcť riešiť otázky, čo ich trápi, čo nerieši vláda, čo nerieši náš systém, čo nerieši parlament. A ľuďom je vlastne podsúvané aj to, že referendum je veľmi drahé. Tento návrh, ktorý dávaš, že to referendum bude spojené s voľbami, toto je veľmi dôležité a tým pádom vlastne referendum nebude drahé. Ďakujem. | [] | 4,038,644 |
88 | 2023-03-22 | Autorizovaná rozprava | 53 | Pollák, Peter, poslanec NR SR | Peter | Pollák | poslanec NR SR | Veľmi pekne ďakujem, pán podpredseda. Vážený pán podpredseda, v zmysle § 80 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam ako spoločný spravodajca gestorského výboru informáciu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 1356) a návrhy na ďalší postup. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1973 z 2. februára 2023 pridelila uvedený návrh zákona (tlač 1356) nasledovným výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Zároveň Národná rada Slovenskej republiky určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona vo výboroch. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona (§ 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky). Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 1356), určené výbory prerokovali nasledovne: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky návrh prerokoval 9. marca 2023 a uznesením č. 704 ho odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny návrh neprerokoval, keďže na svojom zasadnutí nebol dňa 13. marca 2023 uznášaniaschopný. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v III. bode informácie vyplývajú štyri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. O návrhu spoločnej správy výborov vrátane záverečného stanoviska k návrhu zákona gestorský výbor na svojej 65. schôdzi dňa 13. marca 2023 nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný. Pán podpredseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu. | [
"(tlač 1356)",
"(tlač 1356)",
"(§ 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky)",
"(tlač 1356)"
] | 3,885,683 |
5 | 2010-09-09 | Autorizovaná rozprava | 10 | Brocka, Július, poslanec NR SR | Július | Brocka | poslanec NR SR | Ďakujem pekne, pán predseda. Dámy a páni, milí kolegovia, dovoľte predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady k návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2009. Predseda Národnej rady návrh účtovnej závierky pridelil na prerokovanie výborom, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre sociálne veci. Výbor pre sociálne veci je zároveň gestorským výborom. Obidva výbory návrh účtovnej závierky prerokovali a odporúčajú Národnej rade tento návrh schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet odporúčajú Národnej rade schváliť návrh účtovnej závierky za rok 2009 s tým, že celková tvorba fondov a výdavky boli: tvorba fondov 6,178 091 mld. eur, výdavky, t. j. náklady 5,758 234 mld. eur a bilančný rozdiel 419,857 mil. eur. Túto spoločnú správu výbor pre sociálne veci schválil na svojom rokovaní dnes ráno. Pán predseda, môžete otvoriť rozpravu, do ktorej sa chcem prihlásiť ako prvý. | [] | 4,199,739 |
49 | 2015-04-16 | Autorizovaná rozprava | 337 | Kéry, Marián, poslanec NR SR | Marián | Kéry | poslanec NR SR | Ďakujem. Pán poslanec Hraško, na úvod jedna informácia. Naposledy bol predseda vlády Slovenskej republiky v diskusnej relácii na TA3 aj v Slovenskom rozhlase s pánom Bugárom. To znamená, že buď klamete, alebo nemáte zaplatené koncesionárske poplatky. Druhá vec. Pán poslanec, opäť sa vrátim k tomu, mali sme tu nedávno prezidentom vrátenú novelu Obchodného zákona. Chýbal jeden jediný hlas. Možno aj ten váš. Dnes sa možno živnostníci mohli cítiť istejšie. Po tretie. My tu naozaj hľadáme konkrétne riešenia, aby poškodení živnostníci a subdodávatelia uvideli svoje financie, a snažíme sa to nad rámec súčasného platného zákona, ktorý bol schválený v roku 2005 a vyšiel z dielne vtedajšieho ministra Daniela Lipšica. Po štvrté. Konkrétna otázka na vás. Pán poslanec, ak Váhostav skončí v konkurze, ste pripravený zobrať na seba zodpovednosť za to, že koľkí ľudia sa nakoniec dostanú k svojim financiám? Lebo to môže skončiť rovnako ako u predchádzajúcich firiem, kedy nezodpovedný manažment priviedol tieto firmy ku krachu, a títo nedostanú nič, títo subdodávatelia a živnostníci. Ale podľa mňa vy sa tu opäť postavíte, budete vykrikovať, lebo to vám ide najlepšie. Na záver by som vám chcel poradiť miesto takého vystúpenia, v letných horúcich mesiacoch v Nitre máme výstavu Agrokomplex, tam sa môžete vystavovať do sýtosti. Ďakujem. | [] | 4,230,914 |
38 | 2018-11-27 | Autorizovaná rozprava | 10 | Hrnko, Anton, poslanec NR SR | Anton | Hrnko | poslanec NR SR | Pán predsedajúci, vzhľadom na to, že uvedené materiály nepredložili vecne príslušné orgány, teda vláda Slovenskej republiky, v zmysle zákona o obrane z roku 2002 a zákona o ozbrojených silách z roku 2002, navrhujem vypustiť z návrhu programu návrh Bezpečnostnej stratégie Slovenskej republiky predložený skupinou poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 1189) a návrh Obrannej stratégie SR predložený skupinou poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 1188). Tieto návrhy môže predložiť v zmysle týchto citovaných zákonov len vláda Slovenskej republiky. Ďakujem. | [
"(tlač 1189)",
"(tlač 1188)"
] | 4,078,661 |
40 | 2019-02-06 | Autorizovaná rozprava | 212 | Glváč, Martin, podpredseda NR SR | Martin | Glváč | podpredseda NR SR | Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pripomínam, že rokovanie 40. schôdze Národnej rady bude pokračovať vo štvrtok 7. februára 2019 o 9.00 hodine úvodnými vystúpeniami a rozpravou k bodom 76 až 79, to znamená návrh na voľbu člena Rady pre štátnu službu, návrh na voľbu členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenskej republiky, návrh na voľbu členov Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky a návrh na voľbu člena Správnej rady Ústavu pamäti národa, s tým, že hlasovanie o nich bude o 17.00 hodine. Pekný večer. (Prerušenie rokovania o 19.02 hodine.) | [
"(Prerušenie rokovania o 19.02 hodine.)"
] | 3,924,258 |
42 | 2005-05-24 | Autorizovaná rozprava | 270 | G. Gál, poslanec: | G | Gál | poslanec | Pristúpme, prosím, k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Abelovského, ktoré sú rozdelené do štyroch častí označené 1, 2, 3 a 4. Najprv o časti jeden o bode 1 a 2. | [] | 3,876,930 |
18 | 2017-06-14 | Autorizovaná rozprava | 297 | Viskupič, Jozef, poslanec NR SR | Jozef | Viskupič | poslanec NR SR | Ďakujem. Ja si veľmi dobre; keď sme tu niektorí obviňovaní z toho, že nečítame, tak citovať presne z toho, čo uvádzajú predkladatelia a teda: „Snahou predkladateľov je predovšetkým vo väzbe na existujúcu štruktúru orgánov zaviesť efektívny a predovšetkým transparentný model riadenia, ktorý spočíva v zavedení tzv. kolektívneho štatutárneho orgánu, ktorého zloženie pozostáva z osôb priamo volených alebo menovaných“ Národnou radou, prezidentom, vládou a tak ďalej. Čiže ešte raz: Snahou predkladateľov je zaviesť „transparentný model riadenia, ktorý spočíva v zavedení kolektívneho štatutárneho orgánu“. Takže toto predkladatelia chcú urobiť a za toto maskujú to, že im vadí súčasné vedenie a chcú obmedziť dĺžku jeho trvania. To už, samozrejme, do dôvodovej správy nedávajú takto otvorene, ale po vystúpení pána Hrnka je nám to všetkým absolútne jasné. Nejde o vylepšenie stavu riadenia. Mantra o transparentnosti a efektivite riadenia kolektívnym orgánom im nie celkom vychádza, a teda jedine, čo sa snažia urobiť, je, že keďže majú moc, tak môžu všetko a môžu aj skrátiť funkčné obdobie pána Krajňáka a tváriť sa ešte, že vylepšujú fungovanie úradu zavedením efektívneho riadenia kolektívnym orgánom. Proste vydefinovať suchú vodu sa jednoducho asi im nepodarí a uvidíme, čo teda prinesie druhé čítanie, keďže zachytávam správy, že všetko, čo je dobabrané v tomto predloženom návrhu zákona, budú chcieť v druhom čítaní opraviť. | [] | 3,974,964 |
26 | 2011-11-30 | Autorizovaná rozprava | 58 | Blahová, Natália, poslankyňa NR SR | Natália | Blahová | poslankyňa NR SR | Ďakujem pekne. V rozprave vystúpili dvaja poslanci so svojimi pozmeňujúcimi návrhmi. Najprv budeme hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o bodoch 1 a 2 zo spoločnej správy so stanoviskom gestorského výboru schváliť. | [] | 4,104,357 |
48 | 2015-03-17 | Autorizovaná rozprava | 82 | Uhliarik, Ivan, poslanec NR SR | Ivan | Uhliarik | poslanec NR SR | Áno, áno. | [] | 3,873,288 |
27 | 2013-12-17 | Autorizovaná rozprava | 231 | Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR | Renáta | Zmajkovičová | podpredsedníčka NR SR | Páni poslanci! | [] | 3,960,006 |
43 | 2019-04-03 | Autorizovaná rozprava | 133 | Glváč, Martin, podpredseda NR SR | Martin | Glváč | podpredseda NR SR | Ďalší v rozprave, pán poslanec Kollár, nech sa páči. | [] | 3,940,680 |
2 | 2016-04-26 | Rozprava | 245 | Bugár, Béla, podpredseda NR SR | Béla | Bugár | podpredseda NR SR | Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci... Jaj, ešte faktická. (Vedenie schôdze naspäť prevzal podpredseda Andrej Hrnčiar.) | [
"(Vedenie schôdze naspäť prevzal podpredseda Andrej Hrnčiar.)"
] | 4,016,696 |
38 | 2018-12-04 | Autorizovaná rozprava | 277 | Červeňáková, Elena, poslankyňa NR SR | Elena | Červeňáková | poslankyňa NR SR | Ďakujem ti, Soňa, za tvoj príspevok. Ako vždy bol vecný, argumentačný a háji záujmy občanov, ktorí sú odkázaní na sociálnu pomoc. Samozrejme, všetci starneme a je veľmi dôležité, aby sme sa vedeli postarať o našich občanov. Starší občania sa vyskytnú veľakrát v ťažkej životnej situácii a sú odkázaní na sociálnu pomoc. Tak ako si povedala, musíme podporovať poskytovateľov sociál..., poskytovateľov sociálnych služieb a dokážme našim občanom, že náš štát sa vie o nich postarať. Ďakujem. | [] | 3,932,295 |
16 | 2013-03-20 | Autorizovaná rozprava | 170 | Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR | Renáta | Zmajkovičová | podpredsedníčka NR SR | Pán poslanec Daniš. | [] | 4,073,643 |
12 | 2020-09-17 | Autorizovaná rozprava | 219 | Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR | Milan | Laurenčík | podpredseda NR SR | Ďakujem veľmi pekne. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcu. Otváram rozpravu o tomto bode programu, neviem, či bude húževnatá. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku. Písomne je prihlásený pán Stanislav Mizík, člen klubu Ľudová strana Naše Slovensko. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. | [] | 4,131,526 |
46 | 2015-02-11 | Autorizovaná rozprava | 196 | Kollár, Jozef, poslanec NRSR | Jozef | Kollár | poslanec NRSR | Ďakujem, vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh v druhom čítaní. | [] | 3,984,237 |
39 | 2014-10-23 | Autorizovaná rozprava | 57 | Fecko, Martin, poslanec NR SR | Martin | Fecko | poslanec NR SR | Ďakujem pekne, iba pripomínam členom výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, že zasadáme dnes o dvanástej hodine. Ďakujem. | [] | 3,945,451 |
53 | 2019-11-28 | Autorizovaná rozprava | 56 | Poliačik, Martin, poslanec NR SR | Martin | Poliačik | poslanec NR SR | Ďakujem. A, pán Blanár, pani Grausová, pán Bernaťák, jediným opakom liberálnej demokracie je totalita. Neexistuje žiadny iný. Nech sa, si pozriete akúkoľvek definíciu demokracie bez toho liberálna, je to totalita väčšiny. Iná ako liberálna demokracia neexistuje. Ak toto popierate, tak ste buď nedovzdelaní, alebo reálne totalitu chcete presadzovať. Sú len dve tieto možnosti. A, pán Bernaťák, neexistuje také, že všetko je len názor. Na tomto svete stále existujú fakty. Tie fakty vychádzajú z renomovaných vyjadrení renomovaných inštitúcií. Čo je v tomto prípade napríklad Benátska komisia. Bulharský ústavný súd môže posudzovať súlad s Ústavou Bulharskej republiky, ale nie toho, že či ratifikáciou sa niečo prenáša alebo neprenáša do slovenského právneho systému. A ešte raz opakujem, rodovo podmienené násilie na Slovensku už v legislatíve máme. Tým pádom musíme rešpektovať existenciu rodu. S tým nespravíte nič. To, že máme nedostatky, čo hovoril aj pán Blanár, aj pán Hrnko, že, že ak treba niečo zmeniť v legislatíve, čo sa týka ochrany žien, tak to spravme. No len to je presne to, že namiesto toho, aby sme sa zaoberali zlepšením reálneho stavu tam vonku v teréne, tak sa tu, tak tu mlátime prázdnu slamu na takýchto veciach. A to sú presne veci, ktoré postavenie žien na Slovensku môžu zhoršiť. Pretože postavenie žien nie je dané iba legislatívou. Postavenie žien je dané aj tým, akým spôsobom o nich rozprávame, akým spôsobom sa o nich bavíme, či ministerka bude odporúčať niekomu, že si má dávať na mužov pozor, namiesto toho, aby presne označila agresorov. | [] | 4,181,347 |
27 | 2018-02-09 | Autorizovaná rozprava | 145 | Baláž, Radovan, poslanec NR SR | Radovan | Baláž | poslanec NR SR | Ďakujem pekne za slovo. Na začiatok mojej faktickej poznámky by som chcel prečítať dva profesijné životopisy. Ten prvý, veliteľ roty 8. mechanizovaného pluku, zástupca veliteľa práporu 8. mechanizovaného pluku, zástupca veliteľa mechanizovaného pluku Bratislava, veliteľ 10. tankového pluku, osobný tajomník na ministerstve obrany, riaditeľ protokolu ministra obrany, vedúci starší dôstojník, náčelník kancelárie Generálneho štátu, náčelník štábu operácií a výcviku Generálneho štábu, prvý zástupca náčelníka Generálneho štábu, v súčasnosti minister obrany. Ten druhý životopis, programátor, samostatne zárobkovo činná osoba, riadenie vlastnej siete maloobchodných a veľkoobchodných prevádzok, riaditeľ hypermarketu, zástupca manažéra prevádzky, riaditeľ spoločnosti, minister obrany a v súčasnosti poslanec Národnej rady. To je iba pre uvedenie pre naše budúce generácie, že kto koho kritizuje a kto na to akú má odbornú spôsobilosť. Pán minister Galko, teda exminister, pardon, lebo, chvalabohu, mali ste niekoľko výčitiek. Hlavne týkalo sa toho utajovania skutočností, pán minister. Vy si nespomínate, že táto istá smernica platila aj za vášho pôsobenia na ministerstve obrany? A vtedy ste sa nechystali ju zrušiť a veľmi vo veľkom ste ju využívali? Čo ste urobili vy pre Ozbrojené sily Slovenskej republiky. Zlikvidovali ste tankové jednotky, všetky tanky, ktoré boli, ste zakonzervovali, všetky, ste spôsobili, že sú nebojaschopné. Taktiež ste v Prešove zrušili vrtuľníkovú základňu. Všetky bojové vrtuľníky, ktoré boli letuschopné, bojaschopné ste posadili na zem a rozpredali ste ich na súčiastky. Čo vy ste spravili pre ozbrojené sily, že chcete kritizovať tohto človeka, ktorý ako prvý minister sa konečne chopil sa toho, že navýšil sa štátny rozpočet a výdavky na obranu a konečne spravil zmyslu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) | [
"(Prerušenie vystúpenia časomerom.)"
] | 3,893,315 |
55 | 2022-02-03 | Autorizovaná rozprava | 177 | Matovič, Igor, podpredseda vlády a minister financií SR | Igor | Matovič | podpredseda vlády a minister financií SR | Aha, už to vidím. Jaj, SMER – SD. Dobre, to je dobrá pripomienka. (Povedané s pobavením.) Išiel by som najprv od Adama a to je, že skúsme si povedať pravdu, že kto túto zmluvu nachystal, kto robil všetko pre to, aby prijatá bola, a kto dnes sa tvári, ako keby s ňou nič nemal spoločné. No, je to jednoducho Robert Fico, Peter Pellegrini, strana SMER – sociálna demokracia, vraj sociálna demokracia, a je to strana HLAS, vraj sociálna demokracia. Vy ste boli tí, ktorí ste za fotky v Bielom dome robili pakty s USA. Váš predseda strany Robert Fico urobil obchod, lebo potreboval nejakým spôsobom si pomôcť v predvolebnej kampani, potreboval sa ukázať, že je prijateľný aj pre iných jako pre Ruskú federáciu, tak urobil obchod s Barackom Obamom o tom, že na Slovensko dovezie deväť teroristov z Guantánama. Za to dostal ponuku, že sa môže odfotiť s americkým prezidentom v Bielom dome. Za to urobil záväzok, že takúto zmluvu s USA podpíšeme. Je naozaj pokrytecké, podlé a falošné, ak dnes zrazu sa tvárite, že vy s tým nič nemáte, vy ste boli vždy proti, keď vy ste na 95 % tú zmluvu vyrokovali, sľúbili ste ju americkej strane, a dnes sa tvárite, jak kebyže vy s tým naozaj nič nemáte. Myslím, že tento rok alebo minulý rok, myslím, že tento, má ten film The Boy, v ktorom hlavnú rolu hrá Charlie Chaplin, svoje sté výročie. Je to nemý film, v ktorom, áno, otec sklenár chodí so svojím synom po meste alebo po dedine a syn najprv rozbije okno a potom zhodou okolností, keď zhrozený majiteľ domu vybehne von, tak otec sklenár ide aj so sklenými tabuľami okolo a veľmi úslužne opravuje to rozbité, kde už páchateľa dávno niet. Vy ste páchateľmi tejto zmluvy! Robert Fico, Peter Pellegrini, strana SMER, strana HLAS. Je naozaj mimoriadne falošné, ak vy ste sľúbili tú zmluvu podpísať, ak za to ste sa fotografovali v Bielom dome, ak za to ste zobrali teroristov z Guantánama na Slovensko, sa teraz tváriť, že vy s tým nič, a umývate si ruky ako Pilát. Na druhej strane, áno, je pravda, že som pred dvomi-tromi rokmi povedal svoj názor. Myslím si, že treba v každej situácii sa nebáť povedať názor a ten názor možno sa niekomu nepáčil a možno boli použité tvrdé slová; ja som si za nimi stál. Mnohí ľudia ma kritizovali, ale vidíme výsledky, bohužiaľ, a mrzí ma to a USA sú naším spojencom, ale výsledky vidíme aj v Afganistane, aj v Iraku, aj v Líbyi, aj v iných krajinách, do ktorých prišiel niekto silný, mocný a myslel si, že tam nejakým zázračným spôsobom implementuje demokraciu. Tie krajiny nezvládli demokraciu, jednoducho nie sú, bohužiaľ, v takom vývojovom štádiu v spoločnosti, aby tú demokraciu uniesli, a tým pádom môžme to hodnotiť tak, že sú to minuté stovky miliónov eur, keď nie, pardon, stovky miliárd eur, stovky miliárd dolárov, ale v skutočnosti tie krajiny sú v horšom stave, ako boli pred tým, ako tam USA so svojou operáciou prišli. Tejto pravdy sa nemusíme báť, túto pravdu treba pomenovať, na druhej strane treba na rovinu pomenovať, že sme sa, áno, slobodne rozhodli, že sa staneme spolkom krajín Severoatlantickej aliancie, a sme súčasťou tohto spolku. Nie sme ani súčasťou RVHP, ani Sovietskeho zväzu. | [
"(Povedané s pobavením.)"
] | 4,062,837 |
58 | 2022-02-22 | Autorizovaná rozprava | 62 | Jarjabek, Dušan, poslanec NR SR | Dušan | Jarjabek | poslanec NR SR | Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, chcem sa ti naozaj poďakovať za tieto slová, ale nedá mi neskonštatovať, že teda na jednej strane je to fajn, že tu nikto nie je z tej protivnej vlády súčasnej a že teda je tu čistý vzduch. Na druhej strane by tu niekto mal byť z tej protivnej vlády súčasnej, aby si vypočuli tieto veľmi vážne slová bývalej ministerky vnútra. Lebo keď bývalá ministerka vnútra hovorí to, čo povedala, tak asi by to ten minister súčasný protivný, ktorý tu tiež, chvalabohu, nie je, mal byť. Je to jeho povinnosť, aby tuná sedel, je to jeho povinnosť, aby na tieto veci reagoval, ale to, proste to je ignorácia všetkého, čo sa v tejto spoločnosti deje, preto lebo my sme tu na furt. No mýlite sa, páni. Možnože tu už o dva roky ani smietko po vás nezostane. Ale toto vôbec nie je podstatné. Dôležité je to, čo povedala pani poslankyňa, a boli to len fakty a fakty a fakty. A ja som mal taký pocit, že už tu nikto z tých koaličných poslancov nie je, lebo takto sa zmenšovali. Hlavy dole, hanbite sa a vy sa hanbíte a takto to tuná zakrývate a predstierate v tejto chvíli, že tu nie ste, namiesto toho, aby ste sa proti tomu postavili čelom a hovorili fakty, aj keď ich máte napísané v tých vašich poondiatych laptopoch, bez ktorých by ste nepovedali jednu jedinú súvislú vetu. Takže buďte takí láskaví a reagujte, postavte sa k tomuto problému čelom, postavte sa k týmto faktom čelom a už konečne niečo vymyslite aj z vlastnej hlavy. Nie to, čo vám posielajú z vašich centrál, aby ste tuná povedali do pléna. Ešte raz, pani poslankyňa, ďakujem veľmi pekne. | [] | 3,873,675 |
27 | 2004-06-14 | Autorizovaná rozprava | 10 | F. Mikloško, poslanec: | F | Mikloško | poslanec | Dnes, v pondelok, išiel minister zahraničia Eduard Kukan rokovať do Luxemburgu a má priniesť návrh poprípade kompromisného textu európskej ústavnej zmluvy. Zajtra, v utorok, slávime inauguráciu prezidenta republiky, v stredu dopoludnia pozval premiér prezidenta na zasadnutie vlády a poobede odlieta premiér Slovenskej republiky spolu s ministrom zahraničia do Bruselu, ako som povedal, podpísať alebo nepodpísať návrh ústavnej zmluvy. Neuveriteľný harmonogram práce taký, že najvyšší zákonodarný orgán Slovenskej republiky, od ktorého je odvedená vláda, nevie alebo asi nemá vedieť, o čo vôbec ide a čo pán premiér bude podpisovať. Základný návrh zmluvy, ktorý premiér odobril v Grécku, poznáme. Ak by som ho mal pomenovať jednou vetou, je to úplná strata suverenity Slovenskej republiky. Európska komisia bude dávať podnety, Rada ministrov už bez práva veta s najväčšou pravdepodobnosťou bude vydávať nariadenia, ktoré budú záväzné pre národné parlamenty. Ak národný parlament náhodou rozhodne inak, Európsky súdny dvor dá rozhodnutie a v súlade s európskou ústavou upraví príslušný legislatívny dokument. My páni poslanci, resp. vy páni poslanci, ktorí tu v tom čase ešte budete, sa zmeníte aj stranícky na mašinky, ktoré budú hlasovať tak, ako sa hlasovalo a hlasovali poslanci SNR za komunizmu. Budete sa môcť rozhodovať len medzi „áno“ a „áno“. Ústava vytvára funkciu európskeho ministra zahraničia a pravdepodobne európskeho generálneho prokurátora. Národné štáty majú byť podriadené EÚ okrem iného v otázkach vnútra a spravodlivosti, čo ináč znamená, že Rada ministrov bude určovať legislatívu Slovenska a samozrejme aj ďalších krajín Európskej únie. Charta ľudských práv, ktorá je ináč nazývaná Chartou ľudských práv tretej generácie, zavádza do európskej ústavy a do európskej mravnej tradície naprostý relativizmus. Nečudo, že zostavovatelia tejto ústavy sa vyhýbajú slovu Boh a kresťanstvo, pretože to by potom mohol byť súvzťažný bod, od ktorého by sa všetko ďalej mohlo odvíjať a vysvetľovať. Právo veta niektorej krajiny, ktorým by si táto krajina podržala svoju osobitosť, v podstate zanikne. Ide sa teda budovať znovu jeden utopistický sen zjednotenej Európy, ktorý sa nebude uskutočňovať násilím rasovým alebo triednym, ale legislatívnym a ekonomickým. V tejto situácii dovoľte, páni poslanci a panie poslankyne, dva exkurzy. V roku 1992 po voľbách hlasovala Slovenská národná rada pod vedením jej predsedu za HZDS o dvoch historických dokumentoch: o Deklarácii o zvrchovanosti a o Ústave Slovenskej republiky. Boli sme ponižujúco donútení hlasovať po mene, s mikrofónom v ruke, tvárou priamo do kamery. Aké to malo pre nás, ktorí sme hlasovali proti, následky a dôsledky, môžem dosvedčiť ja osobne. Dvakrát na ulici prišli ku mne neznámi ľudia, raz to bolo v Bratislave, bol to jeden muž, a raz mimo Bratislavy jedna žena, a bez toho, aby mi niečo povedali, mi napľuli do tváre. Po hlasovaní o Deklarácii o zvrchovanosti v júli 1992 ľudia pod balkónom SNR fyzicky napadli Jána Čarnogurského. Pán premiér Mečiar sa ho vtedy z balkóna zastal slovami: „Nechajte ich odísť do minulosti.“ Pán predseda HZDS – Ľudová strana, v týchto chvíľach odchádza do minulosti slovenská zvrchovanosť. A vy osobne tomu spolu s ostatnými spokojne tlieskate. Slovenská zvrchovanosť trvala a vydržala na Slovensku 12 rokov. Bol by som rád, keď budeme v parlamente hlasovať o schválení tejto ústavnej zmluvy, aby sme rovnako hlasovali po mene, s mikrofónom v ruke a tvárou do kamery, aby aj tento dokument zostal raz dokumentom pre históriu. Druhý exkurz by som skôr rád adresoval pánovi premiérovi Dzurindovi. Pán premiér ukázal v televízii pero a povedal, toto je pero, s ktorým som bol pripravený podpísať túto ústavnú zmluvu. S dovolením, neviem v mene koho, v mene mojom istotne nie. Dnes nám Íri predkladajú nejaký jemne pozmenený kompromisný text, predpokladám, pán premiér, že máte rovnako pripravené pero na jeho podpis. Alebo ináč povedané v otázke: Máte pero pripravené na podpis akejkoľvek európskej ústavy? Hrdý poľský národ aj Španieli, ktorí vedia, čo je to bojovať o národnú nezávislosť celé storočia, postupovali v týchto chvíľach a týždňoch trošku ináč. Pán premiér, po roku 1998 sa Slovensku podarilo dobehnúť vlak. Vďaka vláde, parlamentu a prezidentovi sme sa stali členmi NATO a EÚ. Nikto z nás nespochybňuje vašu osobnú zásluhu aj vašu osobnú zásluhu na tomto všetkom. Ale dovoľte, ak podpíšete 17. júna 2004 túto európsku ústavnú zmluvu, ktorá zo Slovenska urobí síce možno ekonomický prosperujúci, ale ináč obyčajný nesuverénny región, politicky v tejto historickej chvíli podľa mňa zlyháte. Ale toto je asi geneticky zakódovaná vlastnosť slovenských politikov, ktorí sa vydávajú za národne orientovaných. V roku 1944 predstaviteľ Komunistickej strany Slovenska počas Povstania Gustáv H. písal do Moskvy, že ak by sa Slovensko malo stať po vojne súčasťou Československa, radšej nech sa stane ďalšou sovietskou Slovenskou republikou. Po vojne, po voľbách, v roku 1946 komunisti na Slovensku prehrali a už im nič nebránilo spojiť sa Prahou a ísť proti Slovensku. Ich národovectvo bolo v prvom rade ich ťah po osobnej a straníckej moci. To isté sme zažili po novembri 1989. Istý nemenovaný politik na vrchole HZDS bol najprv veľký federalista. Po voľbách 1999 bol som pri rokovaní zostavovania vlády, nechcel ísť do vlády s KDH, s Čarnogurským, pretože Čarnogurský nechcel, aby v programovom vyhlásení vlády boli slová „federácia“. Tvrdil, že ak bude treba, Čechov dokope do federácie. Potom bol slovenský vlastenec a dnes spokojne podporuje stratu takmer všetkej suverenity štátu. Andrej Hlinka to už v 30. rokoch otvorene povedal: „Slováci sú ľudia malého formátu. Za svoju pozíciu a moc obetujú takmer všetko.“ Pozri životopis Konštantína Čulena o Andrejovi Hlinkovi. Dámy a páni, KDH podporovalo vstup Slovenska do Európskej únie, symbol slovenskej hviezdičky vznikol v lone KDH. KDH podporovalo vstup Slovenska do Európskej únie v referende. KDH však nepodporuje prijatie tejto európskej ústavy, ktorá zbavuje štáty takmer úplne suverenity a zavádza ďalší utopistický model jedného federatívneho štátu, ktorý ako každá utópia nemôže nakoniec dlho vydržať. Z tohto dôvodu dovoľte, aby som v mene kresťanskodemokratického klubu navrhol uznesenie tohto znenia: „Národná rada Slovenskej republiky A) berie na vedomie informáciu o priebehu a aktuálnych záveroch doterajších rokovaní medzivládnej konferencie počas írskeho predsedníctva o návrhu Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu; B) podporuje na nadchádzajúcom rokovaní Európskej rady, ktoré sa bude konať v dňoch 17. a 18. júna v Bruseli, prijatie takého znenia návrhu Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu, v ktorom 1. preambula bude obsahovať zmienku o kresťanských hodnotách v Európe, 2. bude vypustená časť 2 návrhu zmluvy Charta základných práv Únie, 3. bude pri zostavovaní Európskej komisie zachovaný princíp jedna krajina – jeden komisár, 4. bude zachovaný princíp jednomyseľnosti pri politikách Únie v doterajšom rozsahu, obzvlášť v oblastiach zahraničnej politiky, obrany, daní, trestného práva, občianskeho práva dotýkajúceho sa rodinného práva, súdnej a policajnej spolupráce, azylu a migrácie, 5. bude zachovaný princíp rotujúceho predsedníctva Európskej rady, 6. nebudú zriadené nové funkcie prezidenta Európskej únie alebo predsedu Európskej rady, spoločného ministra zahraničných vecí a spoločného prokurátora; C) žiada predsedu vlády Slovenskej republiky, aby 1. na rokovaní Európskej rady presadzoval také znenie návrhu Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu, ktorá je v súlade s časťou B) tohto uznesenia, 2. v prípade, že sa nepodarí presadiť body 1 až 6 v časti B), aby nesúhlasil s návrhom Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu.“ Pán predseda, skončil som. Prosím, keby návrh tohto uznesenia mohol byť rozmnožený a rozdaný všetkým poslancom. Ďakujem. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)"
] | 4,082,543 |
15 | 2017-04-06 | Autorizovaná rozprava | 73 | Richter, Ján, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR | Ján | Richter | minister práce | Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, hoci som od apríla 2012, kedy som bol prvýkrát menovaný a stal som sa ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, stál som na tomto mieste tu v parlamente už mnohokrát, vždy som pred vás predstupoval s pokorou a úctou ako k Národnej rade, zákonodarnému orgánu. S plným rešpektom tiež prijímam kontrolnú funkciu parlamentu vo vzťahu k výkonnej moci, preto som sa vždy usiloval v maximálnej miere zodpovedne reagovať na vaše otázky, prípadne interpelácie. V poslednom období aj na poslanecké prieskumy. S rešpektom a úctou pristupujem aj k inštitútu vyslovenia nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky. Rovnako som k tomu pristupoval aj ako poslanec Národnej rady, do tohto zákonodarného zboru som bol zvolený štyrikrát. Asi som staromódny, ale rovnaký rešpekt a úctu očakávam aj od dnešnej opozície, ak sa parlament nemá zmeniť na eldorádo bez akýchkoľvek princípov a hodnôt. To je moje osobné vyznanie a zároveň očakávanie, kolegovia, smerom k vám. (Potlesk.) O to viac ma zarmucuje, že predložený návrh na moje odvolanie musím označiť za prejav neúcty ku kontrolným právomociam parlamentu voči výkonnej moci a za dehonestáciu inštitútu vyslovenia nedôvery členovi vlády. Jeho predkladatelia z neho urobili nástroj primitívneho politického boja, v ktorom sa neštítia klamať, znášať obvinenia bez dôkazov, vydávať svoje subjektívne tvrdenia za realitu, samozrejme, bez akýchkoľvek relevantných argumentov. Ba dokonca si nedali ani len toľko námahy, aby si overili niektoré štatistické údaje a používajú vymyslené čísla. Opozícia sa rozhodla vyvolávať proti vláde negatívne vášne, zneužívať city ľudí, lebo toto je spôsob, pri ktorom netreba argumenty, fakty sa stávajú nepozorovateľnými, falošné obvinenia ani netreba dokazovať. (Potlesk.) Dôležité je predniesť ich dostatočne dramaticky, vyšperkovať ich hrôzostrašnými obrazmi, predstierať rozhorčenie, a najmä útočiť, útočiť a útočiť s použitím tých najprimitívnejších a osobných úderov pod pás, aby nezostal priestor na otázky o kompetentnosti člena vlády a o jeho reálnom výkone a obraze, ale aby ostal špinavý a nemorálny politik. Všetky tieto atribúty v plnej miere napĺňa aj návrh, o ktorom dnes rokujeme. Za kľúčový moment pre podanie tohto návrhu označuje opozícia nezrušenie akreditácie resocializačnému stredisku Čistý deň. Vo svojom návrhu na moju adresu uvádza, že je dôvodné podozrenie, že mám osobný alebo politický záujem na tom, aby zariadenie nebolo zrušené, a to aj napriek tomu, že ďalšou činnosťou zariadenia preukázateľne prichádza k ďalším závažným poškodzovaniam klientov, maloletých detí, ktoré si následky nekonania štátnych orgánov budú niesť celým svojím životom ako traumatizujúce udalosti. Táto veta lepšie ako iné v návrhu ilustruje filozofiu predkladateľov: najskôr si niečo vymyslieť, predložiť to ako nevyvrátiteľný fakt bez akýchkoľvek dôkazov, opísať to ako najobludnejšími výrazmi a potom z toho urobiť obvinenie. Pritom neexistuje jediný reálny fakt, ktorý by skutočne odôvodňoval podozrenie, že mám osobný alebo politický záujem na tom, aby zariadeniu nebola zrušená akreditácia. Neexistuje ani len jeden čo i len nepriamy dôkaz, že by som sa kedykoľvek stretol či komunikoval s predstaviteľmi Čistého dňa. Nikdy som s nimi nespolupracoval, nikdy som toto zariadenie osobne nenavštívil. Predsedom dozornej rady stále je, ak sa náhodou v poslednom čase niečo nezmenilo, donedávna dlhoročný okresný predseda SDKÚ a niekdajší poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Zoltán Horváth, ktorý bol váš, vážení poslanci za SaS a OĽANO, a nie môj koaličný partner. (Potlesk.) S vami, pani poslankyňa Blahová, a s vami, pani poslankyňa Jurinová, ako váš kolega celé jedno volebné obdobie spolupracoval, s vami spoločne a s vami koordinoval váš spoločný postup v sociálnom výbore Národnej rady, politicky je to teda váš partner. (Potlesk.) Absolútne vymysleným je vaše tvrdenie, že činnosťou zariadenia preukázateľne prichádza k ďalšiemu závažnému poškodzovaniu klientov. Toto tvrdenie ste vo svojom návrhu nepreukázali absolútne ničím. Navyše je v príkrom rozpore s tým, čo si poslanci vypočuli na poslaneckom prieskume, kde sa tak maloletí klienti, ako i ich rodičia veľmi jasne vyjadrovali práve úplne opačne. Dňa 30. septembra 2016 osobne prezentovali členom akreditačnej komisie ministerstva stanovisko s dvadsiatimi šiestimi podpismi rodičov, v ktorom sa uvádza: „Vyslovujeme, že naše deti, prípadne blízke osoby umiestnené v tomto stredisku nie sú v ohrození života a zdravia a nie sú systémom práce alebo postupom zamestnancov ohrození, ich zdravý, psychický a sociálny vývin.“ Nie je však len subjektívnym pocitom klientov zariadenia, ale aj súdne rozhodnutia, a tu chcem pripomenúť, aj rodič súdom prideleného dieťaťa do resocializačného zariadenia nestráca rodičovské práva. Vždy je to jeho dieťa, vždy má právo do každého počinu, aj ktorý rieši súd, sa, samozrejme, prihlásiť a vysloviť svoj konkrétny názor. Väčšinu klientov sa napriek našim návrhom nepodarilo z Čistého dna presunúť práve preto, lebo súdy skonštatovali, citujem, že „na základe vykonaného dokazovania súd nemal za preukázané, že by v súčasnej dobe bol ohrozený alebo narušený zdravý, priaznivý fyzický a psychický vývoj maloletého dieťaťa v predmetnom zariadení“. Takže nie Richter, ale vyše desať rôznych okresných a krajských súdov na základe vykonaného dokazovania vás usvedčuje, že ste si toto tvrdenie jednoducho vymysleli. (Potlesk. Pískanie v sále.) Odvolačky na krajský súd nedávali len rodičia, ale dávala aj prokuratúra, tá, ktorá dozorovala celý prípad. To o to viac potvrdzuje, že orgány činné v trestnom konaní hodnotili úplne inak ako vy celý tento postup a stav. A možno je treba povedať a zopakovať, to tu nezaznelo, v roku 2014, keď vzniklo prvýkrát podozrenie o nejakom sexuálnom zneužití jednej z tých klientiek, na základe ktorej ste vy pripravila ten svoj blog, sociálna kuratela podala návrh na okresný súd na premiestnenie dieťaťa. Rozhodnutie súdu bolo, že nie, že má ostať v tom zariadení. Je to zodpovednosť sociálnej kurately a mojich kolegov z rezortu, alebo je to rozhodnutie nezávislého súdu, ktoré bolo v tomto prípade nutné akceptovať? Možnože keby to rozhodnutie bolo iné, istý stav a vývoj aj ďalšie pohľady mohli byť úplne iné, ktoré sa celej tejto problematiky týkali. A to už nespomínam vyjadrenie Generálnej prokuratúry, ktorá naše podozrenia, že; prokuratúry, Krajskej prokuratúry v Trnave, ktoré boli, samozrejmá vec, že medializované, a Okresnej prokuratúry v Galante. Vykonali v zariadení previerku, pričom z preskúmaných podkladov a osobných pohovorov s chovancami umiestnenými v zariadení neboli zistené skutkové odôvodnenia, prijatie tzv. prokurátorských opatrení. To je prokuratúra. Takže ešte raz, vaša veta znie naozaj hrôzostrašne, mal som napísané, že nakydali, ospravedlňujem sa, poviem, nakládli ste na mňa priam obludné obvinenia, ale nielenže ste ma, ale len sa pokúsili nejakým spôsobom zdôvodniť, ale jednoducho ignorujete overiteľné fakty a skutočnosti, ktoré vaše obvinenia preukázateľne vyvracajú. Podľa princípu zlodej kričí, chyťte zlodeja, obviňujete štátne orgány, že deťom z Čistého dňa spôsobili traumatizujúce udalosti, ktorých dôsledky budú niesť celý život. Pretože v skutočnosti ste to práve vy, úplne konkrétne viacerí poslanci, ktorí ste sa podpísali pod návrhom, kto ste s deťmi z Čistého dňa bezohľadne, neľudsky, absolútne sebecky urobili nástroj vlastného zúfalého politického boja. Keď ste vlani pochopili, že v mojom rezorte nedokážete s nami viesť korektný súboj postavený na faktoch a argumentoch, rozhodli ste sa zlikvidovať ma tým najpodlejším spôsobom, vyvolaním vášní. Čiastočne sa vám to podarilo. Negatívne namierených, samozrejmá vec, že proti mne aj ako osobe. A čím lepšie vyvolať vášne proti človeku než cez údajné ubližovanie či dokonca týranie a zneužívanie detí? Bol som to ja a moje ministerstvo, kto na všetky problémy okolo detí vždy sa usiloval riešiť bez zasahovania do ich súkromia a bez vťahovania intímnych detailov z ich osobného života. Možno aj preto niekedy ťahám, minimálne mediálne, za kratší koniec, lebo sa odmietam znížiť k tomu, že o deťoch v ťažkých a komplikovaných osobných životných situáciách budem na internete vypisovať intímne detaily. Napr. o ich skutočných vzťahoch k údajne starostlivým rodičom alebo ich dokonca sfetované ťahať pred kamery a nútiť k zmanipulovaným výpovediam či dokonca k podplácaniam, ktoré tu evidentne boli. (Potlesk. Výkriky z pléna.) Pani predkladateľka, k tomuto ste sa nevyjadrili, očakávam, že sa dodatočne k tomuto vyjadríte, ako to hodnotíte, či je to úplne v poriadku. Môžem preukázať, že ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v minulosti preverovalo podnety... (ruch v sále), podnety na stredisko Čistý deň. Napr. v septembri 2014 kurátori v osobných rozhovoroch s dvomi dievčatami preverovali sťažnosti ich matiek, pričom ani jedno sa nepotvrdilo, že by ich práva boli obmedzené. Napr. medializované ostrihanie dohola nebolo trestom, ale opatrením proti šíreniu parazitov po návrate jedného dievčaťa z úteku. Alebo v prípade sťažností na stravu sa ukázalo, že dievča skutočne dostáva málo sladkostí, pretože z terapeutického hľadiska pôsobia ako kompenzácia na návykovú látku, preto im ich konzumáciu obmedzili. Pani poslankyňa Blahová od nás dostala prístup ku kompletnému protokolu z kontroly, ktorú od 13. septembra do 23. novembra minulého roku vykonávala kontrolná skupina nášho ministerstva. Bolo to dlhé obdobie, aby kontrola mohla byť skutočne hlboká a detailná. Upozorňujem, že z hľadiska zákonných pravidiel protokol vždy obsahuje výlučne zistenia porušenia pravidiel, neuvádza sa v ňom, v čom kontrolný subjekt nepochybil, čo je prirodzené. Kontrolná skupina napr. skonštatovala, že využívanie tzv. averzívnych intervencií, napr. telesné cvičenia, komunitné úlohy navyše, dočasná strata nejakých privilégií aj s ohľadom na vyjadrenie maloletých klientov neporušilo ich práva, a teda neprekročilo hranice zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele. Tzv. medzistrediskové výmeny sa nikdy nekonali svojvoľne a bezúčelne, ale len v prípadoch, kedy bola vzhľadom na objektívne okolnosti resocializácia dieťaťa v danom zariadení vážne ohrozená. V prípadoch vážnych konfliktov v rámci komunity, v prípade vážnych konfliktov s personálom zariadenia, celkom prirodzene – po zvážení všetkých najlepších záujmov dieťaťa – dochádzalo aj k medzistrediskovým výmenám. I keď ja ich v tomto prípade v plnej miere nerešpektujem. Premiestnenia sa diali za ďalšie s vedomím zákonného zástupcu dieťaťa, ktorý takýto postup nenamietal, v niektorých prípadoch máme jednoznačne preukázané, že o tomto postupe mal vedomosť nielen príslušný sociálny kurátor, čo je úplne pochopiteľné, ale aj súdy a prokuratúra a ani tieto orgány takýto postup nerozporovali. Nemôžem tiež opomenúť fakt, že ak by sme za toto mali trestať Čistý deň, a to hovorím veľmi otvorene, no mali by sme trestať aj tie iné zariadenia a vyvstáva otázka, kde by sme resocializáciu detí robili. Ja sa vrátim potom k istým východiskám, ktoré sú z toho úplne nevyhnutné. Otázkou je, kontrolná skupina po dvoch mesiacoch práce skonštatovala, že hoci zistila niektoré pochybenia, nepreukázalo sa, že by spôsob činnosti zariadenia alebo aj zamestnanci mohli ohroziť život a zdravie dieťaťa, jeho priaznivý psychický vývin, fyzický vývin a, samozrejme, že aj sociálny vývin. Dovolím si citovať zo samotnej správy alebo protokolu tejto komisie: „Pri hodnotení týchto intervencií je treba mať na pamäti, že deti, ktoré sú umiestnené v tomto zariadení, prešli ťažkými životnými situáciami, neraz boli aj trestané, prípadne stíhané, a z ktorých sa jednoducho nevedia v istom mladom veku bezprostredne vyrovnať bez vonkajšieho usmernenia.“ Mnohé z týchto detí majú vážne poruchy správania, vďaka ktorým sa neraz dopúšťajú konania, ktoré je ohrozujúce ich okolie, ako aj pre ne samé. Ochrana práv týchto detí teda spočíva aj v ochrane pred vlastným ohrozujúcim konaním. Možno je to na prvý pohľad nepochopiteľné, ale u takýchto detí je to veľmi prirodzené. Realizácia týchto ochranných opatrení však musí byť striktne podriadená rešpektovaniu ľudských práv dieťaťa a zohľadneniu jeho najlepšieho záujmu. Rovnako tiež musia podliehať jasným pravidlách pri ich realizácii, ktoré zabránia pochybeniam pri ich udeľovaní v mimoriadne náročných situáciách. Boli tu spomínané niektoré, ktoré sa toho týkajú. Do toho je treba zaradiť možno aj agresívne správanie ohrozujúce sama seba, ktoré u týchto klientov môže jednoducho prirodzene byť. Aj keď kontrolná skupina v rámci protokolu konštatovala v niektorých prípadoch averzívnych intervencií porušenia, to v plnej miere pripúšťam, interných pravidiel zariadenia, po zvážení všetkých týchto okolností aj ohľadom na vyjadrenie maloletých klientov zariadenia nedospela k záveru, že v súvislosti s udelením zistených averzívnych intervencií došlo k porušeniu zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele. Dámy a páni, zároveň mi dovoľte, aby som sa dôrazne ohradil proti bezohľadnému hanobeniu a ponižovaniu sociálnych kurátorov, ktorých opoziční poslanci obvinili, že sa z akéhosi čierneho fondu nechávajú uplácať pri návrhoch na umiestnenie detí do resocializačných stredísk. Okrem faktu, že o tom rozhoduje súd, vykonalo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny finančné kontroly v resocializačných strediskách. V jednom prípade napríklad na strednom Slovensku nariadilo vrátenie prostriedkov vo výške 5 040 eur. Vo všetkých ostatných prípadoch boli aj pri medzistrediskových výmenách všetky štátne financie použité na stanovený účel. Zverejnené, ničím nepodložené obvinenia kurátorov zákerným spôsobom dehonestujú ľudí, ktorí vykonávajú také náročné povolanie, akým jednoducho sociálna kuratela je. Viacerí kolegovia z rezortu ma už upozornili, že mnohí títo ľudia, najčastejšie sú to ženy, strácajú motiváciu, dostávajú strach, aby sa za akékoľvek svoje rozhodnutie nestali terčom verejnej šikany alebo manipulácie alebo nactiutŕhaní. Vyzývam vás preto, pani poslankyňa, aby ste sa vecne sociálnym kurátorom za svoje nepodložené obvinenia verejne ospravedlnila. (Potlesk.) Len za posledné tri roky parlament prijal dokopy desať legislatívnych zmien vo vzťahu k sociálnoprávnej ochrane detí. Už na jeseň minulého roku sme do tohtoročného plánu legislatívnych úloh vlády zaradili ďalšiu novelu zákona o sociálnoprávnej ochrane detí, ktorá prinesie nové, dovolím si povedať, že aj systémové opatrenia a bude reagovať na rôzne praktické problémy vrátane tých, ktoré sme zistili alebo ktoré aj jednotlivé prieskumy poslanecké zistili pri jednotlivých resocializačných zariadeniach. V oblasti ľudských zdrojov aktívne využívame európske fondy na personálne posilnenie výkonu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na úradoch po celom Slovensku. Zaujímavé štatistiky, čo sme zdedili a kde sme dnes z hľadiska personálnych vecí: V roku 2013 sme k existujúcim 652 pracovníkom prijali ďalších 238 na úrady a ďalších 146 pracovníkov výlučne na terénnu prácu. Vlani sme tieto počty rozšírili o ďalších 300, pričom išlo o pozície sociálnych pracovníkov, psychológov i rodinných asistentov tak, aby boli k dispozícii aj na detašovaných pracoviskách minimálne v každom okresnom meste. A od januára tohto roku sme v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí, opakujem, detí, posilnili o sto nových kmeňových štátnych zamestnancov. Sú to trojnásobné nárasty v porovnaní s tým, čo sme preberali, a práve preto si myslím, že je dôležité pristúpiť k väčším opatreniam. Cesta navyšovania pracovníkov po tomto všetkom už nie je riešenie. Dámy a páni, žiaľ, to, o čom sa dnes bavíme, nie je už len otázka a hra o Čistom dni, ale o resocializácii ako systému vrátane sociálnej kurately. Je nevyhnutné pripraviť novú postupnosť odbornej pomoci rodinám a jednotlivcom, najmä deťom ohrozených drogovou a inou závislosťou. Preto je nevyhnutné, aby novela zákona 305 o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, ktorú pripravujeme a mala by byť predložená na septembrové rokovanie Národnej rady, zadefinovala nové multifunkčné zariadenia, centrá pre deti a rodiny, ktoré budú rozvíjať ambulantnú a pobytovú starostlivosť. Toto sa musí uskutočniť pri jednoznačnom zachovaní zásad, na ktorých je postavené zabezpečenie výkonov súdnych rozhodnutí v zariadeniach. Má sa to týkať detských domov, krízových stredísk a resocializačných zariadení. Pripomeniem ešte v skratke posledné rokovanie s mojím kolegom ministrom zdravotníctva minulý piatok. Mám eminentný záujem ako minister garantovať rodičom aj spoločnosti striktnú ochranu najlepšieho záujmu všetkých detí a maloletých v takýchto zariadeniach. Nie je to reálne možné len prostredníctvom nástrojov kontroly a dohľadu, ktoré sú v právnom štáte možné smerom k súkromným zariadeniam. Preto som sa rozhodol vytvoriť materiálne a personálne podmienky pre vznik dvoch nových štátnych resocializačných zariadení. Do týchto zariadení budú detskí klienti prechádzať po medicínskej liečbe, po diagnostike a detoxikácii na resocializačný program. To je prísľub ministra zdravotníctva, ktorý, samozrejmá vec, vo veľkej miere vnímam. Tieto zariadenia budú úzko prepojené na zdravotnícke zariadenia, ktoré ministerstvo zdravotníctva plánuje zriadiť v Pezinku a v Košiciach. Preto aj štátne resocializačné zariadenia budú na západnom a východnom Slovensku. Tento zámer mám záujem pripraviť do konca tohto kalendárneho roka. Je to hlavné posolstvo a odkaz, ako dnešnú situáciu vzhľadom na to, že sú zneistení všetci, ktorí resocializačné služby poskytujú deťom, vyriešiť. Hlásim sa k zodpovednosti za deti, ktoré na základe súdu alebo na základe odporúčania rodičov potrebujú resocializáciu. Mám záujem budovať personálne, materiálne, kapacitne tieto zariadenia, aby v plnej miere vyhovovali a napĺňali zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele. To je moja odpoveď na systémové riešenie danej situácie. K jednotlivým vyjadreniam, ktoré zazneli v zdôvodnení, by som rád zaujal jedno spoločné stanovisko. Pani poslankyňa Blahová, vyzývam vás, ak máte akékoľvek dôkazy alebo pochybnosti o trestnej činnosti týkajúcej sa detí v tomto resocializačnom zariadení, chcem vás pekne poprosiť, konajte. Sú tu orgány činné v trestnom konaní, ktoré každú novú skutočnosť pri svojom riešení a šetrení privítajú. A chcem pripomenúť jednu vec, často ste vo svojich vyjadreniach aj pri takzvaných výpovediach tých detí používali slovo týranie. Týranie je trestný čin. Neváhajte, je vaša ľudská zákonná povinnosť konať. Ja vás k tomu vyzývam. Konajte a dajte podklady orgánom činným v trestnom konaní! Ja budem v maximálnej miere s nimi súčasný. (Potlesk.) To sa týka aj finančných podozrení, ktoré ste tu prezentovali. Ak ste tie podklady nedali vy, my sme odovzdali tie podklady kompletne polícii, pretože sme presvedčení o tom, že to je jeden z veľkých bludov a výmyslov. O akých stotisícoch hovoríte, keď, preboha, 12 a niečo tisíca je celoročný príjem toho zariadenia na jedno dieťa?! Štyri výmeny sa uskutočnili. O akých stotisícoch hovoríte?! Veď ste sa sama chytili do vlastného klepca. (Potlesk.) A samozrejmá vec, tie prostriedky boli presne použité na účel, na ktorý boli aj vydané, len nie v tom zariadení, ale v tom druhom, kde bolo dieťa premiestnené. Vážené dámy a páni, musím konštatovať, že kritikou mojej činnosti v oblasti, v ktorých ste vy nedosahovali žiadne hmatateľné výsledky, sa tu v návrhu na odvolanie jednoducho len tak hemží. Príkladom je takzvaný jasličkový zákon. Keď ste sedeli vo vládnych laviciach, ani ste si nevšimli, že tu 25 rokov nemáme žiadnu právnu reguláciu starostlivosti o deti vo veku do troch rokov. My sme do tejto oblasti jednoducho vstúpili a jasne sme povedali, čo je naším cieľom: Zadefinovať sociálnu službu na podporu zosúlaďovania pracovného a rodinného života. Citlivo sme zvažovali nové pravidlá, ale nie z pohľadu podnikateľov, ako to robíte vy, ale z pohľadu rodičov a detí. Aby si rodičia boli istí, že niekto dozoruje isté pravidlá a princípy, aby bola táto služba pre ich deti bezpečná a neohrozovala ich zdravie. A áno, aby boli uprednostňovaní tí rodičia a matky, ktorí by bez tejto služby stratili zamestnanie alebo by nemohli sa vrátiť po materskej dovolenke do svojho pôvodného zamestnania, lebo by nedokázali zabezpečiť dennú starostlivosť o svoje dieťa. Ja sa otvorene k tomuto princípu hlásim. Obdobná situácia je napríklad u susedov v Českej republike, najmä z hľadiska viaczdrojového financovania. Konkrétne spresnenia, áno, spresnenia, mám záujem v maximálnej miere vložiť do veľkej novely zákona o sociálnych službách. A z tohto miesta hovorím a je to úplne jasná tá odpoveď, v prvom rade budú uprednostnené matky, ktoré idú pracovať alebo pracujú, ale to neznamená, že do tých zariadení, ak kapacity dovolia, nemôžu byť prijaté ostatné deti od ostatných matiek. Všetky tieto výklady jednotlivých ustanovení zákona dnes môžem kedykoľvek nájsť na našej internetovej stránke ministerstva, kde trpezlivo moji kolegovia odpovedajú na množstvo otázok, ktoré s tým súvisí, aj pre odbornú, aj pre laickú verejnosť. Rozumiem, že zneistenie ľudí je nástrojom vášho politického boja vo vláde. Ale keďže komunikujeme aj so samotnými samosprávnymi krajmi, nikto sa masového zániku detských jaslí obávať nemusí. Ak niekto má zariadenie podľa iného zákona, napríklad školského zákona, dvestoštyridsaťpäťky, no tak sa ho jednoducho zákon o sociálnych službách nedotýka. Sociálne služby sú osobitnou kapitolou návrhu na moje odvolanie. Aj tu ste, dámy a páni z opozície, použili osvedčený prístup. Ničím nedokázané obvinenia okorenené silnými slovami a zamlčovaním podstatných faktov. Napríklad takého, že za môjho pôsobenia sa bezprecedentne zrýchlil nárast výdavkov štátu na sociálne služby. Zdôvodňujem to preto, lebo sociálne služby patria do pôsobnosti krajských a miestnych samospráv a štát ich má len spolufinancovať. Lenže napriek tomu sa vynaložené prostriedky nášho ministerstva na sociálne služby zvýšili. Keď som preberal rezort s 33,5 mil. eur v dvanástom roku na 86 mil. v minulom roku. Pre tento rok je to viac jak 90 miliónov. Kým v roku 2013 sme v toľko kritizovaných zariadeniach pre seniorov financovali 9 445 miest, v tomto roku ich financujeme už vyše 16-tisíc. Nemôžem vylúčiť, že sa niekde môže dlhšie meškať alebo že sa čaká, ale veľakrát je to aj subjektívny záujem konkrétnych klientov na konkrétne zariadenia. Zamlčovať to a hádzať celú zodpovednosť na mňa pokladám za veľmi zákerné. Úplným klamstvom je tvrdenie, že sme štyri roky nič nerobili, nekonali vo vzťahu k denným stacionárom. Dôvodom mojich slov je vlaňajšia novela, ktorá bola práve výsledkom našich opakovaných kontrol a zistení niekoľkoročných. Státisíce eur sme nevyplatili a ďalšie sme si vyžiadali vrátiť pre hrubé pochybenia a porušenia zákona. A o tom, že nové pravidlá v žiadnom prípade nie sú likvidačné, svedčí fakt, že v tomto roku sme zaznamenali nárast oproti vlaňajšku o 2 700 miest a iba v denných stacionároch ich počet už dosiahol takmer 9,5-tisíca. Ale zároveň zopakujem, čo som už na tomto mieste hovoril vlani. Nové pravidlá musia zabrániť špekulantom, aby zarábali na sociálnej službe len preto, lebo ju poskytujú nekvalitne a redukujú ju na posedenie pri novinách s obedom. Upozorňujem, že sprísnenie priniesol nielen náš zákon, ale aj vyhláška ministerstva zdravotníctva, ale ak niekto nie je schopný splniť si ani len hygienické a zdravotné štandardy, ten skutočne nemá právo na dotáciu od štátu. Ani koniec koncov poskytovanie sociálnych služieb. Celkom na smiech vyznieva tvrdenie, že chcem zákon o sociálnych službách meniť potichu, v úvodzovkách potichu. Vážené poslankyne a poslanci, na našom ministerstve je zriadená veľká pracovná skupina. Začal ju viesť bývalý štátny tajomník pán Burian, dnes pokračuje vo vedení tej komisie pán štátny tajomník Ondruš. O každej jednej pripomienke sa podrobne diskutuje, od začiatku len tohto roku sa tá skupina už štyrikrát zišla, v priebehu niekoľkých dní predstavíme kľúčový návrh na štátne spolufinancovanie sociálnych služieb. Prvý základ – stupeň odkázanosti, druhý základ – rovnaké financovanie bez ohľadu na zriaďovateľa, či je ním obec, mesto, samosprávny kraj alebo súkromník, to znamená neverejný. Dnes ešte neviem ani ja, pretože urobím všetko preto, aby riešenie bolo vo všetkých istým prijateľným kompromisom. A ak si myslíte, že všetci v oblasti sociálnych služieb majú úplne rovnaký pohľad na vec, no tak môžem vám len odkázať, že sa veľmi mýlite. Diskusie na komisii sú neraz veľmi búrlivé, opäť si uvedomujeme, že kľúčovým partnerom sú samosprávy, ktoré majú zákonné kompetencie. A bol by som rád, keby sme našli dlhodobejšie udržateľné riešenie, ktoré sa prejaví na rastúcich platoch zamestnancov v sociálnych službách, ktoré, bohužiaľ, aj s veľkým znepokojením, možno čiastočne aj mojím prispetím, pretože som málo bojoval, sú najhoršie platené z celého verejného sektora. Preto jednou zo zásad nového systému financovania bude, že štátny príspevok bude určený výlučne na mzdy zamestnancov, aby to zvyšovanie štátnych výdavkov pocítili práve títo ľudia. Je to základný predpoklad zvyšovania kvality sociálnych služieb aj personálneho riešenia do budúcna, pretože ten nedostatok tých pracovníkov sa aj v tejto oblasti začína prejavovať. A keď sa už vyjadrujem k službám pre odkázaných ľudí, musím sa dotknúť aj kritiky v oblasti kompenzácie zdravotného postihnutia. Mrzí ma, že tu nie je pani podpredsedníčka. Pán Mihál a pani Ďuriš Nicholsonová, pani Blahová, ale aj pani Jurinová, čo tak pozrieť sa do vlastného zrkadla? Alebo aspoň nezamlčovať štatistiky, ktoré dokazujú, že dnes dávame na kompenzácie viac, ako keď ste vy na tomto rezorte vládli a mali ste svoju vlastnú koaličnú vládu? (Potlesk.) Konkrétne, proti roku 2011 narástli do roku ´16 výdavky na kompenzačné príspevky o 20 mil. eur, čo predstavuje 17-percentný nárast, a dosiahli 132,5 milióna. To je moja odpoveď na tú kritiku, na tie onkologické deti, kto tu má záujem vťahovať do takejto zložitej problematiky. Ja viem, že je to stále málo. Po tom, čo sme prijali isté opatrenia vlani ohľadom 12-ročnej hranice pri platení dôchodkového poistenia z hľadiska opatrovateľov a hlavne opatrovateľov ťažko zdravotne postihnutých detí, hovorím ešte raz a dávam ďalší verejný prísľub, že do konca tohto volebného obdobia máme záujem dosiahnuť, aby ich príjem z hľadiska príspevku dosahoval úroveň minimálnej mzdy v čistom vyjadrení. Tým si myslím, že v značnej miere pomôžeme tejto problematike. Rád by som vám ešte pripomenul, že v roku 2011 ste ten istý zákon novelizovali aj vy. A opatrovateľov vrátane matiek, ktoré sa starajú o ťažko choré deti, ste nechali úplne bez povšimnutia. Porovnávajte a vráťte sa a pozrite sa do zrkadla, aj pani bývalá štátna tajomníčka na ministerstve práce a sociálnych vecí. Navyše veľmi dobre poznáte môj zámer, ktorý som tu už bol povedal, že do konca ´20. roku musia byť opatrovatelia riešení, ako keby pracovali na úrovni aspoň minimálnej mzdy. Nehnevajte sa na mňa, ale za prejav úplného politického zúfalstva považujem fakt, že ma navrhujete zbaviť postu ministra za výsledky v oblasti zamestnanosti, resp. nezamestnanosti. Ak už nemôžete poprieť pozitívny vývoj v oboch ukazovateľoch, tak aspoň detinsky a malicherne upierate podiel našich opatrení na ňom. Rád by som vám preto pripomenul, že môj predchodca vymyslel za 42 mil. euro projekt, prostredníctvom ktorého získalo 15-tisíc ľudí manuálnu prácu v lesoch. Účel nebol zlý. Bez ohľadu na ich kvalifikáciu, bez zohľadnenia ich možnosti trvalo sa umiestniť na trhu práce. Po šiestich mesiacoch sa takmer všetci vrátili do evidencie nezamestnaných. Chvíľu pracovali, chvíľu zarábali, ale nešlo o žiadne opatrenie, ktoré by bolo udržateľné. Aj preto napriek hospodárskemu rastu, ktoré bolo vtedy takmer 3 % HDP, nezamestnanosť v roku 2011 narástla o pol percenta na 14,59 percenta. A keď odchádzal z funkcie, počet ľudí bez práce bol vyšší o 21-tisíc než v čase, keď preberal rezort pán Mihál. Napokon, mojím prvým projektom vo funkcii ministra bolo opatrenie na podporu mladých nezamestnaných. Využili sme naň 72 mil. z eurofondov, ktoré by inak prepadli, lebo ich vláda pani Ivety Radičovej nedokázala efektívne využiť, a zamestnali sme 13-tisíc mladých ľudí. Ja si uvedomujem, že to bolo viac peňazí a o niečo menej ľudí, lenže zamestnanie každého jedného trvalo trojnásobne dlhšie, teda 1,5 roka, a až 86 % z nich zostalo pracovať aj po skončení tohto obdobia, to znamená, štandardne získali zmluvu na dobu neurčitú. A tak kým v apríli 2012 evidovali úrady práce 85 793 mladých nezamestnaných do 25 rokov, vo februári tohto roka ich bolo 36 237. Ide o pokles takmer o 58 percent. Za päť rokov sme sa zlepšili aj v medzinárodnom porovnaní, dokonca sme s mierou 19,1 hlboko pod priemerom eurozóny a pre mňa je veľmi potešiteľné, že mieru nezamestnaných mladých do 25 rokov máme ďaleko, ďaleko lepšiu ako napríklad Francúzi alebo Fíni, ktorí nám v istom čase boli skôr príkladom. Opäť verný pravidlu, že keď nemáme argumenty, nahradíte ich aspoň silnými a dehonestujúcimi slovami, ste na môj; ste sa za môj; prekvapujúce veci označili armádu dlhodobo evidovaných nezamestnaných. No, skúsme nejaké štatistiky konkrétne toho. Tak naozaj neviem, čo je škandalózne na tom, že dlhodobá nezamestnanosť klesá. A s jedinou výnimkou každý mesiac od januára 2015 za posledný rok od februára ´16 do februára ´17 nastúpilo do práce 36 705 dlhodobo nezamestnaných. Z nich 11-tisíc extrémne dlho nezamestnaných, evidovaných nad štyri roky. Od apríla 2012 je dlhodobo nezamestnaných menej o takmer 59-tisíc. Napokon, počas úradovania môjho predchodcu pribudlo do evidencie takmer 17 800 dlhodobo nezamestnaných. A to sú dva roky necelé. Pritom riešenie dlhodobej nezamestnanosti nespočíva v rýchlych receptoch. Ide o kombináciu sociálnej inklúzie, služieb zamestnanosti, ale inak povedané, najskôr týchto ľudí treba začleniť do spoločnosti a potom je možné im nájsť prácu. Preto sme sa najskôr sústredili na tých, u ktorých je tento proces jednoduchší. Zavedením súbehu a mzdy, hmotnej núdze a osobitného príspevku sme začiatkom roku 2015 motivovali viacej ako 30-tisíc dlhodobo evidovaných, ktorí dnes sú už zamestnaní. Vďaka projektu Cesta z kruhu nezamestnanosti sme podporili vytvorenie takmer 8,5-tisíca nových miest pre dlhodobo evidovaných nezamestnaných. A na rozdiel od vás, ktorí ste z pojmu sociálny podnik urobili nadávku, my sme sa poučili a zo všetkých chýb a nabrali sme odvahu vytvoriť – a na tom tvrdo pracujeme – systémové prostredie pre sociálne podnikanie, plne rešpektujúc úspešné európske krajiny i európske pravidlá. V septembri tohto roku mám záujem takýto zákon predložiť do Národnej rady. Samozrejme, že viaceré z týchto riešení prioritne realizujeme a budeme realizovať najmä v rozvinutých okresoch. A nielen tých dvanástich, ale je všeobecne známe, že máme ich záujem o ďalších päť v budúcom roku rozšíriť. Čo však chcem doplniť, je vývoj zamestnanosti, lebo len samoúčelné znižovanie nezamestnanosti bez toho, že by ľudia nenachádzali novú prácu, by asi neplnilo môj základný prístup k tejto problematike. Opäť nebudem komentovať, že ma robíte zodpovedným aj za to, že desaťtisíce Slovákov využili jednu zo základných európskych slobôd – bez prekážok pracovať v ktoromkoľvek členskom štáte Európskej únie. Len pripomeniem, že keď Podnikateľská aliancia Slovenska, aby som použil zistenia neštátnej organizácie, zisťovala u slovenských študentov v zahraničí, prečo sa nechcú vrátiť pracovať u nás, suverénne na prvom mieste boli pracovné podmienky a mzdy. To znamená, skôr by táto otázka mala smerovať niekde inde, do prostredia združení zamestnávateľov. Preto má dnes Slovensko historicky najvyššiu mieru zamestnanosti v celej svojej novodobej existencii. Len v priebehu druhého polroka 2016 podľa Eurostatu sa zvýšila o 0,6 % a zaznamenali sme šiesty najvyšší rast spomedzi všetkých krajín Európskej únie. Medziročne stúpla vlani o 2,6, čo predstavuje piaty najvyšší nárast v Európskej únii. Od januára 2013 sa zvýšil počet riadne pracujúcich o bezmála 200-tisíc ľudí. Presne 198 258. To sú ľudia, ktorí našli prácu, zlepšili si svoj sociálnoekonomický status a som presvedčený, že aj postavenie v jednotlivých rodinách. A podľa údajov Sociálnej poisťovne ich pribudlo len vlani 63 500. To sú konkrétne čísla a štatistiky, ktoré sa nedajú v ničom jednoducho oklamať. Ideme investovať z eurofondov na individuálne opatrenia zamerané na dlhodobo nezamestnaných. A keď im pomáhame jednoducho sa zbaviť dlhov z exekúcií, je k tomu príslušná legislatíva, k tomu všetkému rozširujeme súbeh pomoci v hmotnej núdzi vrátane mzdy, aby sa zvýšil ich čistý príjem, to znamená, riešime hlavne otázku a postavenie tých najchudobnejších po nástupe do zamestnania. O násilnom vyraďovaní nemôže byť ani reč. Použijem znovu konkrétne číslo, pani Nicholsonová. Štatistiky porovnania rokov ´10, ´11, ´12 a rokov minulých, keď som ja riadil ministerstvo, je 15-tisíc viac vyradených ‒ nedobrovoľne ‒ ako za môjho obdobia. Potrebuje to ďalší komentár? Kto koho vyháňa z úradov práce? Ja im ponúkam prácu. Mám iný problém, že viacerí z nich tú prácu nechcú prijať. Nie náhodou som spomenul finančnú motiváciu pracovať pri najchudobnejších, pretože by som sa chcel ešte vyjadriť k jednému absurdnému obvineniu vo vašom návrhu na moje odvolanie. Tvrdíte, že „až 55 % pracujúcich nemá ani priemernú mzdu. Ide o tzv. pracujúcu chudobu. Nízke mzdy sú výsledkom dlhoročnej politiky ministra Richtera." Vážne veci preberáme, ale ak dovolíte, teraz sa pousmejem. Takže v prvom rade slovenská opozícia ako jediná na svete definuje pracujúcu chudobu ako skupinu ľudí zarábajúcich menej, než je priemerná mzda. Hlboko sa mýlite. Všade inde je za pracujúcu chudobu považovaná tá skupina pracujúcich, ktorej zárobok neprekročí oficiálnu hranicu rizika chudoby. Tá predstavuje 60 % mediánu, čo je u nás v súčasnosti asi 45 % priemernej mzdy. Samozrejme, ani toto nemožno istým spôsobom paušalizovať. Ak niekto z jednej priemernej mzdy živí napríklad šesťčlennú rodinu, pravdepodobne padne pod hranicu rizika chudoby vzhľadom na počet osôb tej domácnosti. Ale ak dvaja dospelí žijú a sami zarábajú o niečo menej, ako je priemer, celkom určite pod hranicou chudoby jednoducho nebudú. Štatistiky hovoria, že sme znížili hranicu chudoby na Slovensku, a to nie sú naše štatistiky. Samozrejmá vec, tým nechcem povedať, že som s výškou priemernej mzdy spokojný. Napríklad od roku 2004 neklesol tento podiel pod 64,5 % a túto najnižšiu úroveň za posledných 12 rokov sme dosiahli v roku 2013. Čiže v období, keď som už vyše roka bol ministrom práve ja. O celé percento bol tento podiel vyšší v roku 2011, teda v čase, keď bol vyše roka ministrom práce môj predchodca za vašej vlády. A ak by ste mi dodatočne chceli vyhadzovať na oči zahraničie, no tak na porovnanie, v Českej republike mali minulý rok tento podiel nižší o jednu desatinu percenta oproti Slovensku. Relatívne o desatinu sme na tom lepšie. Takže ani v dlhodobom, v medzinárodnom porovnaní, ani v domácej, tá súčasná situácia Slovenska nie je jednoducho žiadnou výnimkou. Nuž a už inak ako demagógiou nemôžem nazvať tvrdenie, že dnešné mzdy na Slovensku sú výsledkom môjho pôsobenia. Nehnevajte sa, ale to už ste odhodili akékoľvek zábrany a už ani neusilujete sa predstierať, že vám ide o niečo seriózne. V prvom rade sme to práve my, naša vláda a úplne konkrétne strana SMER – sociálna demokracia, kto vytrvalo a dlhodobo opakuje, že pri vytváraní pracovných miest sa musíme zamerať aj na ich kvalitu a že ich chceme, aby rástla zamestnanosť, nechceme, aby rástla za cenu udržiavania nízkych miezd a zlých pracovných podmienok. Naopak, ste to vy, opozičné strany, kto počas môjho pôsobenia doslova torpédoval každý môj krok vedúci k lepším zárobkom. Príkladom sú útoky na zmenu Zákonníka práce, ktorým sme posilnili pozíciu odborov v kolektívnom vyjednávaní na podnikovej úrovni i ochranu zamestnanca. Dávam vám do pozornosti, že ste to boli vy opoziční poslanci, kto na Ústavnom súde napadol rozširovanie odvetvových kolektívnych zmlúv. Pritom štatistiky jednoznačne ukazujú, že v podnikoch, kde pôsobia odbory, sú dlhodobé mzdy vyššie zhruba o osemnásť percent v porovnaní s podnikom, kde odbory nie sú. Chronickým terčom vašich útokov je zvyšovanie minimálnej mzdy. Vždy uprednostňujem dohodu zamestnávateľov a odborárov. Ale keďže k nej veľmi často neprichádza, počas môjho pôsobenia zakaždým som v súlade so zákonom vláde navrhol také razantné zvýšenie minimálnej mzdy, že sme sa stali za pár rokov, nemáte rád ten výraz, európskymi skokanmi a minimálnu mzdu sme zvýšili z 327,20 na dnešných 435. A možno vás prekvapí, keď vám poviem, ak sa nedohodnú odborári a zamestnávatelia, budeme pre budúci rok navrhovať 480. (Potlesk.) A keďže na Slovensku nemáme štátnu mzdovú reguláciu, vláda má veľmi obmedzené možnosti vplyvu na mzdy v národnom hospodárstve a práve minimálna mzda je jednou z nich. Takže my sme si plne vedomí, že takéto ovplyvňovanie vývoja ostatných miezd sú isté štatistické údaje, ktoré naše ministerstvo pravidelne zverejňuje. Teraz poďme k priemernej mzde. Dve čísla: Štatistický úrad a reálne vyplatené mzdy, pretože Štatistický úrad vychádza zo základných miezd. Za rok 2011 786, skutočne vyplatené 846. V roku ´13 Štatistický úrad 824, skutočne vyplatený priemer 902. Vlani Štatistický úrad 912, skutočne vyplatené priemerné mzdy na Slovensku boli 1 034 eur. Takmer o päť a pol percenta viac. A keďže reprezentatívnejším údajom je medián mzdy, tak jednoducho v rovnakom období v roku ´11 predstavoval medián 661 a vlani už bol 807. Takže ak to mám zhrnúť do jednej veci, je to nárast v porovnaní rokov ´11 a ´16 o 22 percent. Milé dámy, vážení páni, vážené panie poslankyne, páni poslanci, je mi veľmi ľúto, že namiesto serióznej diskusie o hľadaní reálnych riešení tu teraz budeme a koniec koncov aj sme svedkami neľútostného očierňovania, obviňovania často bez argumentov, prezentácie domnienok či vyslovených klamstiev a veľakrát aj prekrúcania pravdy. Text návrhu skupiny poslancov, ako aj ich viaceré doterajšie vyjadrenia poukazujú, že budem terčom ponižovania, osobných útokov a urážok, dehonestovania, nactiutŕhania. Ale ide mi teraz nielen o seba. Naopak, mám záujem bojovať za tisíce poctivých pracovníkov v sociálnej sfére a opozícia sa sústredí na jediné: pošpiniť moju povesť, dôveryhodnosť ako politika a moju česť ako človeka. Preto na záver chcem zopakovať, čím som začal. Otvorene a bez strachu vám hľadím do očí a hovorím, že ste sa rozhodli použiť proti mne tie najprimitívnejšie metódy vyvolávania vášní, lebo nie ste schopní so mnou a s našou vládou zviesť čistý politický súboj postavený nie na urážkach, ale na obsahu a na programe. To je moja odpoveď na návrh na moje odvolanie. Ďakujem pekne. (Potlesk.) | [
"(Potlesk.)",
"(Potlesk.)",
"(Potlesk.)",
"(Potlesk.)",
"(Potlesk. Pískanie v sále.)",
"(Potlesk. Výkriky z pléna.)",
"(ruch v sále)",
"(Potlesk.)",
"(Potlesk.)",
"(Potlesk.)",
"(Potlesk.)",
"(Potlesk.)",
"(Potlesk.)"
] | 3,942,687 |
32 | 2021-06-24 | Autorizovaná rozprava | 277 | Bittó Cigániková, Jana, poslankyňa NR SR | Jana | Bittó Cigániková | poslankyňa NR SR | Ďakujem veľmi pekne. Vítam všetkých kolegov a – raz, dva, tri, štyri – kolegynky. Vitajte! Budem reagovať aj na to, čo tu bolo povedané, ale aj na to, čo bolo povedané včera, lebo toho bolo viacej. Na začiatku chcem ale pozdraviť tam hore mladých saskárov z Košíc. (Rečníčka zamávala rukou smerom k balkónu.) Ahojte! A budem reagovať preto, lebo hneď, keď vidím už, kto je prihlásený, a vidím, ako začala diskusia, tak sa ideme baviť o niečom, čo sa vlastne dá jasne vysvetliť, a úplne na faktoch, tak ako som sa včera bez nejakých emócií, aj keď vždy mi to ide, priznávam, snažila používať štúdie, snažila používať prieskumy a vysvetliť vám, že nie je pravda, že takýto zákon chce väčšina spoločnosti, že nie je pravda, že to sú neodôvodnené prípady, že je potrebné myslieť aj na tú ženu, a čo všetko tej žene spôsobuje, ak ju donútite nechcené dieťa, porodiť nechcené dieťa, a čo to znamená aj pre to dieťa. Tak hneď teraz sa budem snažiť vecne hovoriť k tomu, kedy vlastne ten život začína, lebo stále máme o tomto tu polemiku. Tak som si dala tú námahu, ale teda ešte predtým, aby som neurazila kolegov, ktorí včera na mňa reagovali, tak skúsim opäť vecne reagovať. Pán Kotleba, vy ste hovorili včera o tom, že ste sa pýtali, že či žena pri tom nebola, že teda keď príde k tomu tehotenstvu, veď teda to sa nestane len tak, hej, to sa stalo len jednej a žiadnej ďalšej, žiadnej sa to nestane len tak. No áno, bola, len bol predtým aj muž, ale vy, vy navrhujete len sprísnenie pre ženu. Vy, vy nenavrhujete vazektómiu pre mužov, ktorí odišli od tých žien a detí. Ako keby ste navrhli, ja som proti, hej, lebo však sloboda, ale toto nenavrhujete. Vy navrhujete, že žena na váš príkaz musí, musí odrodiť a odnosiť dieťa, lebo vy ste sa rozhodli, že to musí byť. To je jedno, či ona. Teraz nehovorím vy konkrétne, ale tak celkovo, prosím, neberte to ani ako urážku, len chcem vám osvetliť moje videnie. Pýtali ste sa na tú štúdiu, ktorú som menovala. Nebolo vám jasné, že hovorili ste o tých deťoch žien, ktoré majú horší vývoj ako to, keď sa nenarodili. Tak ja to ešte raz prečítam. To je, bolo to konštatovanie – deti žien, ktoré už majú v čase snahy o potrat, tie deti, ktoré už sú na svete, vykazujú horší vývoj, ak ich matke sa nepodarí ísť na potrat, ako deti, ktorých matka ten potrat absolvuje. Čiže bavíme sa o tých deťoch, ktoré už tá žena má. Tak len na vysvetlenie. Hovoríte často o slobode zabíjania detí. Úplne jasne sme si na začiatku vysvetlili, že nejde o zabíjanie a nejde o deti. Keby išlo o zabíjanie, tak by sme mali na to paragraf v Trestnom zákone. Nemáme, pretože to nie je vražda. Všetky tie ženy, tie nešťastné ženy, tie nešťastné osoby, tie nie sú vrahyne a je to od vás strašne nefér, keď to používate, páni, všetci, lebo nešli ste v tých topánkach, nezažili ste si to, nie je to pekné. Takže nie sú to vrahyne, nie je to zabíjanie. Nie sú to deti, je to embryo. O tom budem ešte hovoriť, ale dieťa je to, keď to teda sa narodí, má nejaké vedomie, cítenie a tak ďalej. V tomto momente to jednoducho dieťa nie je a na rozdiel od tej ženy v tomto momente to budúce dieťa, ak by si to tá matka priala, tak v tomto momente nevníma, necíti bolesť, nemá vedomie na rozdiel tej od tej ženy, ktorú nútite do životných postojov, s ktorými ona sama nesúhlasí, a používate na to jej vlastné telo. Hovorili ste, že môžem vďačiť, to aj pán Kuffa spomínal, že môžem vďačiť mamine a tatinovi, že som tu. No neuveríte môžem vďačiť mamine, a nielen tým, že ma porodila, ale tak typicky slovensky, kresťansky, neuveríte, mojej mamine sa stalo, že zostala na mňa sama. A to teda ja som dosť číslo bola, to mi asi veríte (povedané so smiechom), nemala to so mnou ľahké a napriek tomu vydržala, ustála to a myslím si, že dnes moja mamina na mňa môže byť hrdá. Môžme sa názorovo nezhodnúť, ale myslím si, myslím si, že nie je sa za čo hanbiť, a ustála to sama, zatiaľ čo môj otec mal inú robotu, a ja som v dospelosti spoznala svojich ďalších troch nevlastných súrodencov. Každú jednu tú matku opustil. Tak typicky, kresťansky, viete. Áno, tie maminy sa rozhodli a zvládli to a česť im patrí, ale keby sa rozhodli do toho neísť, nikto by im to nemal právo vyčítať, lebo je to ich vec. Ja by som tu dnes nebola, nijak by som netrpela, lebo by som to nevedela. Takže pozor na to, keď súdite a komu všetkému máme ďakovať, neboli ste v tých topánkach. Hovorili ste o tom, že keď som teda prečítala, ako je to stanovené, že do 38. týždňa je to plod, tak vtedy, dovtedy, ako nejde o novorodenca, a hneď ste mi dali do úst, že ja vlastne som v pohode, že do 38. týždňa môžu byť tie deti zabíjané. V žiadnom prípade, pán Kotleba, lebo vtedy už naozaj to dieťa cíti, vníma, a ja som aj sama rozmýšľala nad tou hranicou, no tou hranicou je asi to utrpenie, že, že keď je to v nejakom momente, ešte to nevníma, necíti, tak jednoducho necíti ani to utrpenie, tak tá... na rozdiel od tej ženy, tak asi, keď začne niečo vnímať a cítiť, tak tam je ten moment, kedy už každý z nás si povie, že toto už je hranica, kedy jednoducho, za ktorú už nechceme ísť. No a ja si osobne myslím, že si to o mne ani nemyslíte, pán Kotleba, že niečo takéto by som schvaľovala, že do 38. týždňa. Pani Drábiková tu nie je, pani kolegyňa, ale hovorila o tom, že náš ďalší vývoj neurčuje, či sme chcení, alebo nechcení. No, samozrejme, že určuje. No keď sa narodíme niekde do detského domova, niekde, kde o nás nikto nestojí, keď nás v osemnástich vyhodia na ulicu, keď nemáme celý život žiadnu podporu, keď sa narodíme do rodiny, kde o nás nestojí matka, keď sa, keď sa dievča narodí do takej rodiny, kde je v detstve znásilňovaná a v pätnástich má ďalšie deti, a potom ten život chce ukončiť samovraždou ako ten prípad, o ktorom som vám hovorila. No, to už predurčilo, bohužiaľ, predurčilo jej, to, kde sa narodila a v akej situácii, to, že život bude mať jednoducho ťažší jak ost... ako ostatní. Nie je pravda, že nie. Môže to zvládnuť, ale aj nemusí. A potom je ten život a to utrpenie, o ktorom tu hovorím, oveľa väčšie. Pani Drábiková hovorila, že sa o tom, že sa bude za mňa modliť. Ďakujem jej veľmi pekne za to, kľudne nech to robí, len pozor, poznám napríklad prípad matky, ktorá, kým otec bil jej deti, vo vedľajšej izbe sa modlila k Bohu, aby jej dal silu, aby zasiahla. No tak ako ja mám radšej teda akčnejšie ženy. Možno to modlenie nestačí, možno by bolo lepšie sa, a to sa zhodneme všetci, jak sme tu, zaujímať o to, aby sa zlepšila životná úroveň žien, aby sa zlepšila rovnoprávnosť žien a aby chceli tie deti mať, lebo tam asi všetci máme zhodu, že sem by sme mali smerovať, že zákazmi a príkazmi aj tak nič nevyriešime, len zvýšime potratovú politiku alebo prípady, ktoré, keď nie sú peniaze, tak deti skončia niekde v latrínach a potokoch, ako sme už na Slovensku mali, keď sa teda žena nedostala k interrupcii. Pán poslanec Kuffa spomínal... spomínal rôzne veci. Pán poslanec, vy často, keď sa bavíte so ženami alebo keď sa bavíte aj so mnou, veľmi často ma urážate, dehonestujete, vysmievate sa. Nazývate ma, keď som bola naposledy u vás, ste ma nazvali LGBTI, a, a že patrím k... prepáčte, citujem, „k buzerantom a že som mužatka“ a takéto veci. Naposledy, Mirko Žiak bol pri tom (reakcia z pléna), dobre. (Reakcia z pléna.) Dobre. Pán Kuffa, neklamem, a teda pozor, Boh vás vidí. Ja by som len chcela povedať, ja by som len chcela povedať, že nie je to pekné. Ženy a matky a celkovo ženy, to je časť populácie, ktorej vďačíte aj vy, že existujete. Stále tu o tom rozprávate. No treba si to uvedomovať aj voči živým ženám. Aj keď máte iný názor, takto dehonestovať kolegyňu, osobu, to je jedno, či muža, alebo ženu, ale keď sa tu akože zaštiťujete nejakou ochranou, a potom takto sa správať k ženám, to, ako o nich hovoríte, nie je to od vás pekné. Ja vás chápem, je to pre vás veľmi intenzívna téma, pretože chápem vás preto, lebo aj pre mňa je. Ale mohli by sme sa baviť napriek tomu, že máme iné názory, aj slušne. A teda, toto je to dôležité a o tom hovoril aj teraz pán Čepček, že či sa nehanbím byť predsedníčkou zdravotníckeho výboru, keď teda neviem, kedy začína život. Pán Kuffa, asi ste múdrejší ako ja, pripúšťam môže to byť, životné skúsenosti. No tak som si teda snažila zistiť, či som fakt ja tak mimo alebo či aj ostatní nemajú úplne jasno, alebo tie rozdielne pohľady, a prišla som k článku, ktorý dosť napovie. Písal ho profesor biológie Scott Gilbert vo svojej práci When Does Human Life Begin. Hneď, opisuje tam hneď niekoľko pohľadov, ktorými sa možnosť vedeckého hľadiska na otázku pozrieť. Ten pohľad môže byť metabolický, genetický, embryonálny, neurologický či ekologický. Každý z nich definuje najvýznamnejší moment vo vzniku ľudského života niekde inde. Nebudem teda zaťažovať všetkým... (rečníčka listuje v materiáloch na rečníckom pulte) a len hľadám okolo seba, lebo citujem z článku, ospravedlňujem sa, potom budem musieť nájsť autora. Ja som si nezapísala meno slovenského autora, ktorý, ktorý tento článok preložil, aby som mu to teda nezobrala, ja si to potom nakoniec pozriem. No podstatné sú tie pohľady. Takže máme tu taký tzv. metabolický pohľad – a poďme trošku do tej biológie, keď tu všetci o tom hovoríte. Spermia aj vajíčko sú samé osebe jedinečné formy života. Obsahujú potenciál vzniku ľudskej bytosti ešte predtým, ako sa spoja. Samotné spojenie dvoch pohlavných buniek je iba jednou z fáz plynulého a nepretržitého procesu zachovávania života. Z metabolického pohľadu v tomto procese neexistuje okamih, o ktorom by sme mohli povedať, že pred ním neexistoval ľudský život. Ani samotné oplodnenie nie je okamžitá udalosť, ale skôr kontinuálny proces. Ľudský život nemá žiaden presne definovaný začiatok. Určovanie hraničných okamihov bude vždy iba umelým konštruktom. Biológovia ich definujú pre svoje praktické potreby alebo pre potreby ďalšieho výskumu, nie ako odpoveď na etické či filozofické otázky. Máme aj iný pohľad, genetický alebo embryologický. Z tohto pohľadu je najdôležitejšou udalosťou vznik genómu nového jedinca. Tento moment je často popisovaný ako splynutie mužskej a ženskej pohlavnej bunky, teda oplodnenie alebo počatie. Gény pochádzajúce z dvoch rôznych zdrojov sa spoja do jedného nového, unikátneho súboru génov a vzniká zygota, ktorú pán Čepček opisuje vo svojej správe, o ktorej som ja hovorila, čiže pre tých kritikov, ja som nehovorila o zygote, ale pán Čepček to má v dôvodovej správe. Niektorí považujú práve vznik zygoty za okamih, od ktorého sa odvíja jedinečnosť ľudského jedinca a jeho odlišnosť od všetkého ostatného. Tak ako sme videli v dôvodovej správe, takto to vníma aj pán kolega Čepček. Určiť konkrétny okamih oplodnenia však nie je vôbec jednoduché, dokonca to nie je možné. Po tom, čo sa spermia uvoľní, a predtým, ako vôbec získa schopnosť oplodniť vajíčko, musí pobudnúť približne 7 hodín v ženskom reprodukčnom trakte. K samotnému vajíčku musí putovať približne 10 hodín. Splynutie vajíčka a spermie je kontinuálnym procesom sérií biochemických reakcií. Keď sa spermia dostane dovnútra vajíčka, stretávajú sa ich chromozómy a vytvárajú organizmus nazvaný zygota. Celý tento proces trvá 12 až 24 hodín a ďalších 24 hodín je potrebných na formovanie zygoty. V žiadnom z na seba nadväzujúcich okamihov nie je možné určiť jeden jediný, ktorý by sme mohli nazvať oplodnením. Aby to nebolo také jednoduché, existuje ešte argument dvojčiat. Jeho pointa spočíva v tom, že aj keď je zygota geneticky unikátna, v priebehu ďalších 14-15 dní od svojho vzniku sa môže rozdeliť na dve alebo viac identických zygot. Nestáva sa to často, ale pokiaľ existuje možnosť, že sa zygota rozdelí, nemožno povedať, že by bol proces jej individualizácie zavŕšený. Pre lepšie pochopenie tohto argumentu si predstavte nasledovnú situáciu. Predpokladajme, že vajíčko je oplodnené a predpokladajme, že v tomto okamihu vzniká ľudský život. Z katolíckej perspektívy do zygoty vstupuje duša, zo sekulárneho pohľadu sa stáva vlastne osobnosťou. V priebehu niekoľkých dní sa však zygota rozdelí na dva identické organizmy. Znamená to, že sa rozdelí aj duša? Lebo podľa katolíckej náuky toto nie je predsa možné. Ani v sekulárnom slova zmysle nie je možné, aby sa z jednej osobnosti stali dve identické osobnosti delením. Až v okamihu, keď nie je možné ďalšie delenie zygoty, možno hovoriť o vzniku jedinečného ľudského života, preto z tohto embryologického pohľadu, ku ktorému sa prikláňa aj pán Čepček, nezačína ľudský život okamihom oplodnenia, ale skôr procesom gastrulácie, po ktorom sa už zygota nemôže deliť. Ďalší rozmer predstavuje ešte iná možnosť, ktorú má zygota skôr, ako sa usadí v maternici. Podľa odhadov polovica alebo dokonca dve tretiny oplodnených vajíčok sa rozhodnú, že nebudú pokračovať vo svojom vývoji a stanú sa súčasťou placenty. Pokiaľ vznik zygoty označíme za vznik ľudského života, musíme sa vyrovnať s faktom, že viac ako polovica týchto ľudských životov skončí samovoľným potratom. Všetky možnosti vývoja, ktoré má zygota po svojom vzniku ešte pred sebou, komplikujú presvedčenie, že v okamihu počatia vzniká aj jedinečný ľudský život. Existuje ďalší pohľad, kedy začína ľudský život, neurologický pohľad. Mozgová aktivita je nevyhnutným predpokladom pre všetko to, čo robí ľudí ľuďmi. Pokiaľ mozog prestane vykazovať známky aktivity, hovoríme o tzv. mozgovej smrti a človek s mozgovou smrťou je súčasnou medicínou považovaný za mŕtveho. Pokiaľ je na konci ľudského života koniec mozgovej aktivity, no tak na jeho začiatku by sa teda logicky dalo odvodiť, že by mal byť začiatok mozgovej aktivity. Je to moment, kedy prvýkrát mozgovú aktivitu vieme zaznamenať. Niektorí vyznávači tohto neurologického pohľadu považujú za prvý a významný okamih, a to vás poteší, 8. týždeň tehotenstva. V tomto období je u embrya dokončená organogenéza, čo znamená, že už u neho môžete pozorovať jednoduché, aj keď ešte nevyvinuté formy orgánov vrátane nervového systému. O tom často hovoríte, keď hovoríte o ručičkách, nožičkách a podobne. Oponenti ale na toto namietajú, že nervový systém je v tomto štádiu iba málo rozvinutý a neumožňuje žiadne racionálne reakcie, a toto je to dôležité, neumožňuje prežívanie strachu, bolesti ani vedomé reagovanie na podnety, preto 8. týždeň tehotenstva podľa ich názoru nezohráva rozhodujúcu úlohu pri vzniku bytosti s ľudskými atribútmi. Počas vývoja nervového systému a mozgu existujú ďalšie dôležité okamihy, v 20. týždni sa ukončuje vývoj talamu v oblasti mozgu, ktorá umožňuje integráciu nervového systému. Podľa niektorých filozofov v tomto období nadobúda ľudský plod schopnosť racionálneho myslenia. Približne v 24. týždni až v 27. týždni vývoja ľudského plodu možno pozorovať prvé známky činnosti mozgu pomocou EEG. Neprítomnosť signálov mozgovej aktivity diagnostikované rovnakou metódou v tomto období je dôvodom na vyhlásenie mozgovej smrti. V priebehu tretieho trimestra vzniká väčšina nervových spojení v oblasti celebrálneho kortexu, to je mozgová kôra, práve cerebrálny kortex zohráva významnú rolu v niektorých súčasných konceptoch nadobúdania ľudskosti. Jezuitský učenec a antropológ Pierre Teilhard de Chardin prezentoval názor, že vývoj ľudskosti bol priamo závislý na úspešnom rozvoji tejto časti mozgu. Bernhard Häring, katolícky teológ, v 70. rokoch argumentoval, že individualita a unikátnosť osobných vlastností ľudskej bytosti pochádza z funkcie cerebrálneho kortexu. O desaťročie neskôr odborník na ato... na anatómiu Paul Glees povedal, že celerbrálny kortex je znakom geneticky unikátnej osoby. Spomeniem ďalší pohľad pre pána Kuffu, ktorý presne vie, kedy začína život, ekologický alebo technický pohľad. Z tohto pohľadu je výrazným momentom okamih, od ktorého môže ľudský plod prežiť nezávisle na tele matky. Limitujúcim faktorom nie je rozvinutosť nervového systému, ale funkčnosť pľúc. Vďaka pokroku v medicíne môže dnes prežiť predčasne narodené dieťa už približne od 24. týždňa tehotenstva aj napriek tomu, že pľúca ešte nie sú kompletne vyvinuté. Šanca na prežitie je v takom prípade závislá od úrovne dostupného medicínskeho vybavenia a odbornej pomoci. Legislatíva viacerých štátov vychádza z tohto ekologicko-technického a okamih, kedy dokáže ľudský plod prežiť samostatne mimo tela matky stotožňuje s okamihom, od ktorého nemožno ľudský plod legálne usmrtiť. Zoznam rôznych vedeckých pohľadov na začiatok ľudského života by mohol pokračovať, ale myslím, že aj tie vymenované stačili na to, aby človek pochopil, že ide pomerne zložitú a nejednoznačnú otázku. Vyhlásenia o tom, že presne vieme, kedy začína život, o tom, že veda dáva jednoznačne za pravdu pro-life – alebo pre mňa skôr pro-birth aktivistom, lebo vás zaujíma len to birth, to life už veľmi nie –, je skôr zbožným želaním a ako realitou. No a poďme sa pozreť na ten vedecký dôkaz ako nástroj politiky, ako je tá vaša. Tento profesor Scott Gilbert vo svojej prednáške píše: „Pokiaľ človek neverí v existenciu duše, nepotrebuje ani hľadať presný okamih, kedy duša vstupuje do ľudského tela. Momenty oplodnenia, gastrulácie, dozrievania nervového systému alebo narodenia predstavujú iba míľniky na ceste vývoja k tomu, čo znamená byť človekom. Pokiaľ však niekto verí v presne určený okamih počatia ľudskej bytosti, iba s veľkými ťažkosťami nájde pre túto svoju vieru čistý vedecký dôkaz.“ Pro-birth aktivisti tvrdia, že začiatok jedinečného ľudského života predstavuje oplodnenie, alebo inými slovami počatie, to sme tu počúvali niekoľkokrát, zrejme ešte budeme. Pokiaľ zdroj tohto tvrdenia nachádzate vo svojej viere alebo katechizme, je to vaša osobná vec a nemožno voči tomu vôbec nič namietať. Ak sa však svoje názory snažíte podporiť tvrdením, že za pravdu vám dáva veda, cítiť z toho naozaj nedostatok poctivosti a možno aj určitú vypočítavosť. A ak sa túto svoju vieru snažíte vnútiť ostatnej spoločnosti, ide o ohrozenie sekularity štátu, v tomto prípade aj o ohrozenie práv žien, ide o znásilňovanie ostatnej spoločnosti. Motivácia môže byť jednoduchá, keďže ambíciou pro-birth aktivistov je okrem iného aj ovplyvňovanie legislatívy sekulárneho štátu, akým je aj Slovensko, uvedomujete si, že nemôžete argumentovať výhradne náboženskými dôvodmi, preto si teda na pomoc beriete aj vedu. Veda však jednoznačné odpovede na tento problém nedáva. V skutočnosti až uvedomenie si zložitosti vedeckého pohľadu na vznik človeka umožňuje pochopiť, prečo legislatíva vo väčšine rozvinutých krajín sveta rieši zložitý problém aborcií určitým kompromisom a dáva matkám najmä v prvých obdobiach tehotenstva právo na jeho prerušenie. Ja vás chvíľočku chcem poprosiť o trpezlivosť (rečníčka listuje v podkladoch na rečníckom pulte), lebo si chcem nájsť ten názov toho autora. Sekundu. (Rečníčka odchádza od rečníckeho pultu pre podklady.) By som nemala dobrý pocit, keby to tu nezaznelo, takže chvíľku strpenia. (Rečníčka vyhľadáva podklady v mobilnom telefóne.) No už to aj, už to aj načítava. Napísal to pán Matúš Ritomský, a teda hovorila som, z akého článku a od akého autora čerpal. Chcela som toto povedať až na záver, ale naozaj a úprimne som sa snažila vám ukázať, že to nie je tak, že my sme vrahovia a že my sme zlí a tí iní sú neni, tí iní sú dobrí. To je tak, že jednoducho úplne objektívne a oprávnene sú rôzne pohľady na túto zložitú vec. A preto je dobré, keď je v spoločnosti nejaký kompromis, a my evidentne ten kompromis máme nejako nastavený. Ja vám úplne rozumiem, že vy si myslíte, že by mal byť inde. Ja si napríklad tiež myslím, že by mal byť inde. Ale rozumiem tiež tomu, že keď budem takéto návrhy dávať, tak budem ubližovať tým, ktorí, ktorí to cítia inak, a všetci si myslíme, že bojujeme za životy ľudských bytostí, za deti, za ženy, za ich práva. A myslím si, že nie je fér stavať to do polohy, ja som ten dobrý a ten druhý je ten nepriateľ, pretože takto to nie je. A myslím si, že by bolo fajn, keby sme dali v tejto chvíli v spoločnosti k tejto téme naozaj pokoj, keby sme sa dohodli na tom kompromise, ktorý tu je, lebo evidentne zloženie parlamentu je také, aké je, a nie je to tak, že väčšina spoločnosti, ako sa vám ukázala, si myslí, že by malo prísť k zmene. Bolo by fajn, keby ste tolerovali tento názor, takisto ako ho musím tolerovať ja, a tiež sa mi to nepáči. A keby sme sa zaoberali súčasnou situáciou ľudí, pretože počet potratov, dámy a páni, je v histórii naozaj najmenší, ale zato tu máme naozaj životné problémy, najmä po pandémii, a ale aj tak bez nich máme dosť problémov, ktorých, na ktorých sa vieme dohodnúť, ako ich riešiť. Ďakujem pekne. | [
"(Rečníčka zamávala rukou smerom k balkónu.)",
"(povedané so smiechom)",
"(reakcia z pléna)",
"(Reakcia z pléna.)",
"(rečníčka listuje v materiáloch na rečníckom pulte)",
"(rečníčka listuje v podkladoch na rečníckom pulte)",
"(Rečníčka odchádza od rečníckeho pultu pre podklady.)",
"(Rečníčka vyhľadáva... | 4,089,925 |
16 | 2007-11-28 | Autorizovaná rozprava | 231 | D. Lipšic, poslanec: | D | Lipšic | poslanec | Vyjadrím sa najmä k návrhu rozpočtu pre justíciu. A musím povedať, že aj pre budúci rok právo a poriadok nie je prioritou vlády. To sa prejavuje najmä v oblasti ministerstva spravodlivosti. Pre justíciu sa rozpočet v reálnych číslach znižuje. V minulých rokoch bola justícia pre vládu prioritou. V roku 1999 bol rozpočet ministerstva spravodlivosti 3,5 mld., v roku 2006 to bolo 7,5 mld. Budem porovnávať rok 2006, teda posledný rok našej vlády, a budúci rok, rok 2008. Za tieto dva roky bola v súhrne inflácia okolo 6,5 %. Rast výdavkov verejnej správy bol za dva roky okolo 17 %. Rozpočet ministerstva spravodlivosti pre budúci rok je oproti roku 2006 nominálne vyšší o 4,7 %, teda rast výdavkov nedosahuje ani úroveň inflácie. (Hlasy z pléna.) Za dva roky to je 6,7 %, porovnávam dva roky, roky 2006 a 2008, porovnávam posledný rok, keď som bol ja ministrom spravodlivosti, a budúci rok, návrh rozpočtu. Teda nedosahuje ani úroveň inflácie za tieto dva roky. A naviac, nominálny rast je spôsobený výlučne zvyšovaním platov v justícii, najmä zvyšovaním platov sudcov. V civilnej časti kapitoly je rozpočet znížený v kapitálových výdavkoch o 44 % oproti roku 2006. V bežných transferoch to predstavuje19 %. Rovnako sú znížené výdavky pre tovary a služby. Z kapitálových výdavkov má ísť najväčší balík na Krajský súd v Prešove. Je to 100 mil. Pán minister tu reaguje, Špeciálny súd, no to porovnajme. Krajský súd v Prešove má byť zrekonštruovaný za 380 mil. korún. Špeciálny súd a Úrad špeciálnej prokuratúry stáli 290 mil. To je len na porovnanie. (Hlas z pléna.) Ešte raz, ide o rekonštrukciu Krajského súdu v Prešove, nie väznice. Väznica, pán minister, je úplne niekde inde. Je mi to ľúto, ale spravodlivosť nedostala Justičný palác v Prešove, a preto rekonštruuje úplne iný objekt na pešej zóne v Prešove. Treba sa tam ísť pozrieť. Na porovnanie poviem, na výpočtovú techniku v celej justícii je vyčlenených 10 mil. korún na budúci rok. V roku 2006 to bolo 84 mil. korún, viac ako osemnásobne viac pred dvomi rokmi v nominálnych cenách. Nie sú zabezpečené adekvátne prostriedky pre Centrum právnej pomoci ani pre Justičnú akadémiu. Dnes vláda, sociálnodemokratická vláda, neschválila návrh alebo neodporučila ho schváliť, aby sa rozšírili kompetencie Centra právnej pomoci aj na rozhodovanie v oblasti správneho súdnictva pre dôchodcov. Vy dávate dôchodcom tisíckorunové príplatky na Vianoce, ale keď ide o to, aby reálne mohli uplatňovať svoje práva a dostali kvalifikovanú právnu pomoc v justícii, ste proti. To je sociálna vláda? Pritom Centrum právnej pomoci je za dva roky funkčnou inštitúciou. A v mnohých prípadoch pomáha reálne ľuďom, ktorí sú v hmotnej núdzi, či v prípadoch deložovania alebo domáceho násilia. Samotné ministerstvo spravodlivosti konštatuje vo svojom materiáli k rozpočtu, a teraz budem citovať, „ministerstvo financií v návrhu rozpočtu nezohľadňuje zákonné nároky civilnej časti rezortu, advokátske služby, výdavky za znalecké posudky, výdavky na exekútorov, ktorými sa zabezpečuje súdne konanie a rozhodovanie, výrazný nárast cien energií, vodného, poštovného“. Len na právnych službách ministerstvo tvrdí, že koncom roku bude dlh 180 mil. korún. Na súdoch sa má podľa rozpočtu znížiť stav zamestnancov o 421 súdnych úradníkov, vyšších súdnych úradníkov, probačných a mediačných úradníkov, čo spôsobí kolapsový stav v justícii. To koniec koncov konštatuje aj ministerstvo spravodlivosti. Na záver svojho materiálu tvrdí: „Nadväzne na uvedené nebude možné zabezpečiť snahu ministerstva spravodlivosti o naplnenie Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa vláda zaviazala pripraviť opatrenia na zamedzenie nepriaznivého stavu v slovenskej justícii v záujme odstránenia zbytočných prieťahov v súdnom konaní.“ Čo znamená táto veta? Táto veta znamená, že po roku a pol vládna koalícia svoj vládny program pre justíciu odpískala. Skončil. To konštatuje ministerstvo spravodlivosti vo svojom vlastnom materiáli. Blahoželám. Za našej vlády prišlo k postupnému zvyšovaniu efektivity súdov. Prečítam pár čísiel, je to trestná agenda, okresné súdy. Od roku 2001 do roku 2005 počet vybavených vecí vzrástol o takmer 40 % a počet odsúdených vzrástol o 27,1 %. Odvolacie súdy v trestnej agende vybavili vecí o 46,5 % viac, o 40,1 % viac v osobách. V civilnej agende okresné súdy v roku 2005 vybavili takmer o 10 % viac vecí ako v roku 2001. Rovnako sa znižoval aj počet nevybavených vecí v agende C, ktorý klesol za uvedené obdobie o 17 %. Rovnako v obchodnej agende Cb klesol počet nevybavených vecí, a to asi o 12 %. (Hlas v sále.) Už je to v poriadku? (Odpoveď z pléna.) Dobre. Čo vám dali? V agende P síce neprišlo k poklesu nevybavených vecí, a dnešný stav je asi na úrovni roku 2001, ale prišlo k značnému zvýšeniu efektivity, teda k zvýšeniu vybavenosti až o 22 %. Teda platí, že v každej agende prišlo buď k zvýšeniu efektivity rozhodovania pri zvýšenom nápade vecí, alebo k zníženiu počtu nevybavených vecí. Musím povedať, že v laviciach vládnej koalície bolo veselo pred rokom a pol, keď sme diskutovali o. i. aj o časti vládneho programu pre oblasť justície. A veselo bolo kvôli kritike reforiem bývalej vládnej koalície, ktoré sme pred niekoľkými rokmi začali. Ale reformy v justícii prinášajú svoje ovocie. A je to pomerne evidentné v súčasnosti. Bojím sa, že aj tento rozpočet ohrozí reformy, ktoré v justícii začali, a nastane spätný chod. Na rokovaní ústavnoprávneho výboru váš pán štátny tajomník, pán minister, priznal dôvod zníženého rozpočtu pre justíciu, a to, že neexistuje žiadna vízia ministerstva spravodlivosti pre justíciu okrem nekoncepčného zvyšovania počtu súdov a prokuratúr. To je pravda. Je mi to ľúto, že na to prišlo ministerstvo financií, ale je to tak. Ja sa obávam, v akom stave bude justícia po štyroch rokoch tejto vládnej koalície, rovnakom kolapsovom, ako bola v roku 1998. Výrazné zníženie je aj v bezpečnostnej časti rezortu v oblasti väzenstva. V kapitálových výdavkoch je pokles o 36 % oproti roku 2006 a v tovaroch a službách je pokles o 5 %. Na bezpečnosť našich väzníc v minulom roku nešlo nič, išlo 0 korún a v budúcom roku má ísť 5 mil. korún, pre celé väzenstvo. Pritom bezpečnosť väzníc musí byť prioritou každej vlády bez ohľadu na to, aké má tá vláda zafarbenie. Návrh rozpočtu neobsahuje žiadne finančné prostriedky pre ministerstvo spravodlivosti ani pre ministerstvo zdravotníctva na zriadenie detenčného ústavu. Detencia je nová forma ochranného opatrenia pre ťažkých recidivistov a sexuálnych delikventov. Ministerstvo spravodlivosti v súčasnosti eviduje 157 potenciálnych pacientov, ktorí by mali byť umiestnení po výkone trestu odňatia slobody do detenčného ústavu. Ešte ako minister spravodlivosti som uzatvoril s vtedajším ministrom zdravotníctva zmluvu o vytvorení detenčného ústavu. Zvýšil sa počet systematizovaných miest príslušníkov ZVJS o 81 miest na zabezpečenie detencie. Zmluva bola po voľbách ministerstvom zdravotníctva vypovedaná. A keď som sa na to pýtal predstaviteľov vlády a ministra spravodlivosti, keď sa rokovalo na ústavnoprávnom výbore k vládnemu programu, keď sa rokovalo o rozpočte na tento rok pred rokom, vláda vtedy nemala absolútne žiadnu predstavu o zabezpečení detencie a problém začala riešiť až v roku 2007 v lete, neskoro, ale predsa. Ale ako ho ide vláda riešiť? Vláda znovu nenašla prostriedky pre to, aby štát chránil našich občanov pred ťažkými recidivistami a sexuálnymi delikventmi. Ak nemá vládna koalícia ani na zabezpečenie elementárnej bezpečnosti, elementárnej bezpečnosti našich ľudí, tak ohrozuje ich, túto bezpečnosť a má absolútne pomýlené priority v oblasti štátneho rozpočtu. Ministerstvo spravodlivosti sústavne ignoruje platové požiadavky príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže. Prednedávnom sme diskutovali o návrhu novely zákona o štátnej službe policajtov, kde sa navrhol príspevok na bývanie len pre policajtov. A my sme v parlamente to museli meniť tak, aby aj príslušníci zboru mali možnosť dostať príspevok na bývanie. Nový návrh v odmeňovaní policajtov znovu nerieši príslušníkov väzenskej a justičnej služby. Pritom ide o príslušníkov, ktorí denne riskujú svoje životy, aby sa naši občania mohli cítiť bezpečne. Práve včera vyšla správa od vedenia Zboru väzenskej a justičnej stráže, podľa ktorej je situácia v slovenskom väzenstve kritická. Momentálne chýba okolo 300 príslušníkov väzenskej a justičnej stráže, strážcovia nemajú záujem pracovať vo väzniciach pre nízke mzdy. Generálna riaditeľka zboru Mária Kreslová sa obáva, že si problémy kompetentní všimnú až vtedy, keď sa stane mimoriadna udalosť. Citujem: „Bojím sa, že sa čaká, kým sa niečo stane, kým príde nejaký príslušník o život. Potom až budú aj politici reagovať, ale to už bude veľmi neskoro.“ To hovorí nominantka tejto vládnej koalície v kresle šéfky väzenskej a justičnej služby. Práve nedávno sme mali ďalšie výročie tragédie v Leopoldove, keď prišli o život piati príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže. Prišli o život vo výkone služby, v ktorom chránili nás ostatných pred páchateľmi najnebezpečnejších zločinov. Tento zbor, jeho oprávnené požiadavky sú pre vládnu koalíciu, pre ministerstvo spravodlivosti absolútne podružné. Dovoľte mi úplne na záver povedať, aká by mala byť priorita štátneho rozpočtu. Nie som odborník na financie, ale ak by sme mali sa zhodnúť na jednej jedinej priorite, ktorú musí mať každý civilizovaný štát, tak je to priorita chrániť bezpečnosť, život, zdravie a majetok svojich občanov. To je priorita, ktorú nemôže nikto nahradiť, a to ani súkromný sektor, ani tretí sektor, ale to musí zabezpečovať len štát. Obávam sa, že tak ako je navrhnutý tento rozpočet, táto priorita nie je zabezpečená. Práve naopak, týmto rozpočtom a jeho prijatím vládna koalícia riskuje bezpečnosť, životy, zdravie a majetok našich občanov. Preto nemôžem za jeho prijatie hlasovať. Ďakujem. | [
"(Hlasy z pléna.)",
"(Hlas z pléna.)",
"(Hlas v sále.)",
"(Odpoveď z pléna.)"
] | 4,170,693 |
14 | 2007-10-25 | Autorizovaná rozprava | 462 | P. Paška, predseda NR SR: | P | Paška | predseda NR SR | (Hlasovanie.) 79 prítomných, 78 za, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme návrh zákona postúpili do tretieho čítania . Otváram rozpravu. Neprihlásil sa nik. Končím možnosť prihlásiť sa. Uzatváram rozpravu a budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku. | [
"(Hlasovanie.)"
] | 4,224,037 |
26 | 2011-12-01 | Autorizovaná rozprava | 123 | Brocka, Július, poslanec NR SR | Július | Brocka | poslanec NR SR | Zvolávam rokovanie výboru o 13.30 hod., sociálneho výboru o 13.30 hodine. | [] | 4,142,273 |
Subsets and Splits
No community queries yet
The top public SQL queries from the community will appear here once available.