Unique_ID int64 78 28k | Year int64 2k 2.02k | Party stringclasses 20 values | Name stringlengths 8 24 | Transcript_chunks stringlengths 154 11.2k |
|---|---|---|---|---|
17,385 | 2,014 | OLANO | Erika Jurinová | Ďakujem, pán podpredseda vlády. Prosím, pán podpredseda vlády, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády podľa vyžrebovaného poradia. Prvá otázka je od poslanca Mikuláša Krajkoviča a znie: „Vážený pán predseda, Slovensko je v Európskej únii už 10 rokov, zhodnoťte, prosím, význam a pôsobenie Slovenskej republiky v Európskej únii aj v kontexte blížiacich sa volieb do Európskeho parlamentu.“ |
17,030 | 2,014 | OLANO | Štefan Kuffa | Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov k predkladanému návrhu zákona. Ja som ten zákon, v podstate tak nepriamo dotkol som sa ho toho týždňa v rozprave a on má naozaj veľký vplyv. S kolegom Dodom Hlinom musím súhlasiť, že naozaj má dopad na podnikateľské prostredie, pán minister. Myslím si, že mali by to vaši kolegovia úradníci prehodnotiť, lebo to neutrálne, že nemá ani pozitívny, ani negatívny, buď má pozitívny, alebo negatívny, myslím si, že toto je tak závažný zákon, ak by nemal, tak dovolím si tak povedať, že by tým pádom ten návrh zákona nebol tak dobrý, a on má mať pozitívny dopad. Vtedy je to dobrý zákon, ktorý sa tuná predkladá, tak toľko si len dovolím na úvod povedať, čo hovoril tuná Dodo. Ja si myslím, že naozaj to označenie v tom druhom čítaní, aby bolo teda, podľa možnosti to pozitívne, s pozitívnym dopadom na podnikateľské prostredie. Tie spomínané paradajky, tak tiež ich spomeniem tuná tak v úvode, lebo ma to takisto napadlo. Toho by som sa veľmi tak neobával, že ktosi konkuruje nejakými paradajkami vedľa cesty a predáva ich z Metra. Tie by som zbadal z auta, keby som išiel len okoloidúci a by som si to hneď všimol, že sú to paradajky z Metra, lebo keď sa cez tú paradajku pozriete, tak je priesvitná, je priesvitná. A tá paradajka, ktorá je vypestovaná hospodárom a keby už aj na balkóne bola vypestovaná, je oveľa zdravšia, oveľa lepšia. Práve paradajky sú tie, na ktorých sa tiež robia tie geneticky, ako je medzi, geneticky modifikované osivá a paradajky sú jedny z nich. A sú veľmi, na americkom trhu sú, neodporúčal by som to nikomu ani kupovať, ani jesť. To je geneticky modifikované, určite nie. Ale tú paradajku, ktorú si zaseješ ty doma, veď tu sú už absurdné veci, ktoré tuná prichádzajú a zhodou okolností aj z Európskej únie, že by ja som teda ešte pýtal si nejaké povolenie alebo aké osivá ja používam v záhradke, s tým nemôžem súhlasiť. Dúfam, že to tuná nepríde do Národnej rady, lebo to by bolo niečo, čo by bolo úplne hrozné. Ak je pestovateľ a má záľubu v tom, nech si vypestuje aj semiačko, aj tú plodinu a nech si to predáva. S kolegom Sulíkom tiež súhlasím v tom zmysle, že dať taký voľnejší priebeh tomuto predaju. A ten predaj z dvora. To je, pán minister, ten rozvoj, ktorý by mohol byť eventuálnym práve aj na vidieku. Tu, keď som si pozrel tú dôvodovú správu a keď som si to pozorne prečítal, to povolenie na zriadenie trhového miesta môže vydať len obec. Spresňuje alebo ním sa napr. """"spresňuje alebo mení sa napríklad predaj húb, potravín a lesných plodov a niektorých hračiek, rozsah ambulantného predaja a povinnosť používania registračnej pokladne"""". No ja som sa tak usmial v duchu pri tomto, pán minister, ja vás pozývam, keď bude naozaj jeseň, resp. keď bude august a v júli, aby ste sa previezli cestou zo Spišskej Belej, resp. z Kežmarku, tá cesta sa hovorí, že smerom na Šarpanec, na Tatranskú Kotlinu, smerom do Tatier, uvidíte tam tých predavačov. Je tam neďaleká obec Rakúsy, Rómovia, poznám aj starostu tejto obce. Ja si dovolím povedať, že ani tento starosta, pán minister, ale ani vy neurobíte s tým poriadok a neviem si to predstaviť, že by títo zberatelia lesných plodov, lebo tam sa predávajú brusnice. Keď je september, tak sú to brusnice, keď je august, niekedy už koncom júla, tak sú to borovky, to sú čučoriedky, po našom sa hovoria borovky. A ja tak tých Rómov veľakrát tak zahliadnem tam vedľa tej cesty, oni to v tých vedierkach majú nazbierané a ukazujú tie huby, ja to viem aj z toho auta rozlíšiť, že teda aké huby majú, že či sú to dubáky, brezáky, lišovky, to sú kuriatka, alebo rýdziky, prevažne tieto druhy húb tam predávajú. Ja osobne by som mal trošku aj problém si kúpiť takého huby, keď by som nemal istotu, že ich viem identifikovať. Áno, je to možné riziko pri tomto druhu zbierania lesného plodu, ako sú huby. Myslím si, že môže to byť veľký problém, lebo ak by sme poškodili nejaké zdravie nejakého občana, resp. že by sa otrávil a následkom tejto otravy zomrel, tak to by bola veľká tragédia. Ale dovolím si povedať, že toto je veľmi komplikované, keď sme to tuná dva dni dozadu čosi na adresu Rómov ako si dovolili povedať, tak sme boli označovaní za rasistov a podobne. Myslím si, že neni to tak, tak jak na jednej, na druhej strane sa to preháňalo s tým rasizmom, nesúhlasím s tým. Ak je tu takýto problém, ktorý sa dotýka aj trebárs aj tejto komunity rómskej, treba o ňom hovoriť a veľmi otvorene. Aj toto je jedna z vecí, ktorá, paradoxne, je tuná predkladaná, tuná o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach. Spomeniem len takýto príklad, teraz už sa otvorili tie hranice, človek sa dostane aj vonku, čo je dobré a ako sa hovorí, že lepšie je raz vidieť, teda aj zažiť, ako dvakrát počuť, alebo stokrát počuť. Spomínam si na jednu udalosť, keď sme boli v Taliansku, je to asi tri alebo štyri roky dozadu, bolo to presne vtedy, keď bolo výročie v Taliansku, mesto Turín. Raz v prírode za dvadsaťpäť rokov vystavuje na verejnosti turínske plátno, ktorí ste o ňom počuli, nebudem to bližšie hovoriť, kto by ste mali záujem, tak to môžem voľne v lavici potom spomenúť, o tom turínskom plátne, ale nechcem hovoriť o tejto udalosti, ktorá je, samozrejme, aj pre to Taliansko veľmi významná, aj pre celý svet. My sme boli tiež ako účastníkmi tejto púte, takej samostatnej, rodinnej, individuálnej, ten kľukatiaci sa rad, ktorý sa tam vytvoril cez taký park, mal hádam dva kilometre. Ale chcem spomenúť jednu udalosť, ktorú som mal možnosť ako zažiť v tomto meste a keď v ranných hodinách sme prechádzali centrom tohto mesta, tak na jednom nádhernom námestí tak bol trh. Bol to trh potravín rôznych druhov. Prevažne to bola zelenina, ovocie a pod. a keď sme popoludní išli tým istým námestím a tým istým centrom, tak už to všetko tak ramovali, upratovali, zametali. A to chcem podotknúť, že to trhové miesto, pán minister, aby malo aj svoju úroveň. Tam napr. boli, bola dlažba, kamenná dlažba, ale tam boli také liatinové príklopy, kde sa to zdvihlo, pripojili sa elektricky, jednoducho tie šiatre sa mohli rozložiť a bolo to na námestí. Bolo to také účelné využívanie. Toto mi stále chýba, pán minister, tuná na Slovensku. Ja si to viem predstaviť, že by to bolo aj v Bratislave, keď Turín to môže mať, určite to môže mať aj Bratislava. Či v Chorvátsku, ale aj v iných mestách európskych som to mal možnosť ako zažiť, vôbec sa za to nehanbia. A jedna z vecí, ktorú som chcel a chcem ju veľmi ako, pán minister, podporiť, a to by boli tí drobní hospodáriaci roľníci. Tie naše klasické družstvá, však česť výnimkám, česť výnimkám. Máme tuná Mariana Záhumenského, tuná ho kolega spomínal, že aký je šikovný a schopný podnikateľ. Keď ma raz pozve, rád sa pôjdem pozrieť na to jeho hospodárstvo. Ale teda práve tých drobných pestovateľov, chovateľov a možno producentov či ovocia, alebo zeleniny podporovať, ale vytvárať aj tie kvalitné miesta. Samozrejme, aj tá kontrola, pán minister, je veľmi dôležitá, ale aby zase neboli tie sankcie a pokuty také, že ktosi predáva tie paradajky, keď už sme mali tuná tento príklad alebo ovocie - broskyne, hrušky alebo jablká - a že by tá sankcia a postih bol taký veľký. Aj ten pôvod o tom pestovaní, ja by som možno tiež taký striktný až nebol. Ak by niekto na tom trhu predával výrobky sprostredkovane alebo na tom trhovom mieste sprostredkovane, trebárs že to nakúpi z toho Metra alebo od nejakého kúpi od pestovateľa a predáva to na tom trhovom mieste alebo na tom verejnom mieste, ja na tom nič nevidím. Naozaj je to konkurenčné prostredie, kde by som nechával väčšiu slobodnú ruku. Ale vytvárať tie podmienky na ten predaj aj domácich našich produktov, to je veľmi dôležité. Tie paradajky mi tak chodia teraz, sme ich toľkokrát ohýnali, ale ono sa to tak posúva, že v Snine či sa pestujú paradajky alebo takto. Alebo to Španielsko, ktoré je spomínané. To je veľký omyl, dovolím si povedať. Paradajky perfektné a kvalitné sa pestujú tu u nás na Slovensku, dokonca pod Tatrami. Čo kedysi sme pestovali paradajky v skleníkoch, dnes mi tie isté paradajky, ktoré museli byť v skleníku a ojedinele sa pestovali, dnes ich môžte dopestovať vonku na svojej vlastnej záhrade. To nemusí byť zrovna balkón. Hoci sú aj špeciálne odrody také, ktoré jednoducho vám budú rodiť aj v tom črepníku. Toto neni, toto nevnímam ako problém. To skôr, skôr ja narážam k tomu, aby to neboli paradajky zo Španielska alebo z Holandska alebo odkiaľkoľvek, ale aby to bola predovšetkým paradajka, teda ten produkt vyrobený tu u nás na Slovensku a treba preto vytvárať podmienky jednak na ich produktivitu, to môže byť aj tá živočíšna výroba a |
17,802 | 2,014 | OLANO | Alojz Hlina | Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Z ktorého konca to načať, aby som mal pocit, že to malo zmysel? A teda aspoň pre mňa. Obzvlášť po tak skvostnom predrečníkovi, ktorý naozaj sa odhalil. Pán minister, je to presne váš svet. Proste vianočný príspevok je kreatívne riešenie, je presne váš svet. Presne. To ste vystihli. Viete, to je tá schopnosť tej mentálnej skratky, že proste sústredíte, vyextrahujete niečo do dvoch-troch slov, sa to podarí. Podarilo sa vám to. Treba zatlieskať, naozaj. Vianočný príspevok je mimoriadne kreatívne riešenie. To sú iba niektoré krajiny, kde toto minister môže povedať. V iných krajinách by to možno nedopovedal, by ho zahádzali topánkami, tuná sa nič neudeje. Mám pocit, že vám aj tlieskali. Je to totálne, ale totálne nepochopenie toho, ako svet funguje. Svet funguje tak, že sa vytvárajú hodnoty a z vytvorených hodnôt môžte použiť nejaké matice, nejaké algoritmi na rozdeľovanie. Nemôžte rozdeľovať niečo, čo ste nevytvorili. A vytvárate tým, že podporujete kreativitu, čo vy nerobíte. Vy zabíjate túto spoločnosť, lebo v tejto spoločnosti nevyhrávajú najlepší. Tu najlepší sú už dávno preč. Tu zostali len všelijakí lúmeni, lúzri, všelijakí nýmandi, ktorí sú vám napchatí tam, kde treba, a vyhrávajú všetko. A sekundárnym dôsledkom toho je, že tá krajina vyzerá, ako vyzerá. Že stratila drive, že tu nie sú ľudia, že tá spoločnosť je otrávená, že tu je toxická spoločnosť, že ľudia už nevedia nič. Všetci sú už, ani sa im nechce už pomaly o tom rozprávať. Dneska ste to vystihli, pán minister. Dneska sa vám to podarilo, dneska ste povedali, že vianočný dôchodok je kreatívne riešenie. Türkmenbaşi by to možno nepochopil, to neviem. Viete, ale viete, prečo ste to urobili, že ste to povedali, že sa nič neudeje? Viete, prečo vám zobrali, vám a nám zobrali desať zákonov? Viete, prečo toto dávajú v skrátenom konaní? Tu do nekonečna budete opakovať, že to preto, lebo nemajú rešpekt. My nemáme moc, lebo vo voľbách vyhrali oni, ale my môžme mať rešpekt. A nemáme. A oni vedia. Oni presne vedia, že zobrali sme vám desať zákonov. Čo urobí časť opozície? Zopár hysterických vyjadrení, zopár vecných vyjadrení. Koľko, dve alebo tri tlačovky budú vo vestibule? To je všetko. To je všetko. Tam to skončí. Preto to urobili, preto to urobia aj na budúce. Našou jedinou šancou je si prinavrátiť rešpekt. Ja neviem, či si fandím alebo nefandím, mne ste sa báli siahnuť na môj návrh o majetku obcí, čo?! By som prskal. Bolo to preto? Alebo prečo ste na môj nesiahli? V tom je naša jediná šanca. Nemáme moc. Tú budeme mať po 2016., ale rešpekt si môžme vybudovať. Ale nevybudujeme si ho takýmto spôsobom, ako to robíme teraz. Lebo presne toto nám to oni tuná takto vracajú. A vedia, vedia, že tu môžu povedať hocijakú hlúposť, nič sa neudeje. Vedia, že tu môžu hovoriť hrubozrnné, ale naozaj hrubozrnné blbosti, nič sa neudeje. Prosím vás pekne, my sme boli na výjazdovom zasadnutí výboru, ale ja, ja si to rozdelím, i keď tu veľa ľudí utieklo. My hovoríme teraz o procedúre, nie o tele zákona, budem sa snažiť byť v tomto korektný. A čo chcem ešte povedať? Na vyjazdovom zasadnutí nám prezentovali kynológov, kynologické činnosti. A tam sa jeden poslanec pýtal, že ten, ten štatista, čo ho hryzol, že či ho pozná. Áno, že on ho pozná. No ale či to ten pes nerieši, že toho človeka pozná a potom ho akože hryzie. A ten psovod vraví, že on to nerieši, on dostal pokyn. Som si pomyslel aj povedal: poslanec SMER-u. Viete, to je to. Potom sme mali ďalšiu situáciu, kde ten istý pes pri tej prezentácii vyhľadával, čo mal vyhľadávať, a našiel, a za to dostal nie čokoládku, nie, lebo možno sa šetrí, ale dostal, že naučené sú tie psy, že aport. Že proste je bezcenný, že im hodí loptičku a to psíča sa, chúďa, tešilo, že aportovalo. A sa pýtam, že či to stačí. Že áno, že ten pes je rád. A ja vravím: volič, slovenský volič. Som si pomyslel, naozaj je to tak. Mne to je ľúto a ja nebudem ten, ktorý tu bude rozoštvávať, ja len budem hovoriť, že mne je ľúto, vážení. Mne ja naozaj ľúto, že vy sa dáte a kopa ľudí sa v tejto krajine dá kúpiť ako to psíča, ktoré aportovalo tú loptičku za to, že hľadalo, čo malo nájsť. To je presne o tom. To nie je kreatívne riešenie, ten váš vianočný príspevok, to je hrubozrnný, hrubozrnný nesystémový prvok, bezcharakterný, chrapúnsky prvok, urážajúci dôstojnosť. To je vianočný príspevok. To je tých, to tých sedem či osem euro ste tým ľuďom mali dať do bežného dôchodku. Toto robia presne typologicky určité skupiny, ktoré proste to majú aj zmapované, aj je to vyhodnotené, že v konečnom dôsledku nás to udržiava pri moci. Bezcharakterné, chrapúnske, bezškrupolózne, všetky prívlastky, ktoré existujú, si tam dajte. Vy ste tomu dneska ešte dali korunku, že aj tvorivé. To je sen! Bezcharakterné, chrapúnske. Celý vianočný. Vážení dôchodcovia, prosím vás, neverte týmto ľuďom aj s tým vianočným dôchodkom, neverte, že, tej almužne, ktorú vám pred Vianocami dajú, že to je systémové, že to ich opatrenie. To nie je. To nebudem tu hovoriť o tej karikatúre povestnej, ktorá to krásne vystihovala. Vy ste mali mať dávno vyššie dôchodky, vážení dôchodcovia, dávno vyššie dôchodky ste mali mať, lebo vy ste si na ne vyrobili. A viete, prečo ich nemáte? Lebo sa peniaze tratia cestou. Peniaze sa tratia cestou, o tom ešte budeme rozprávať. Už ste stratili, čo ste mohli, ešte ani v taške ste nemali. Aj tú ste stratili. Ako psom hádžete tie vianočné dôchodky a necháte si tu zatlieskať. Kto je tu z tej jednoty? Čo to tu je tá Jednota dôchodcov? Vám sa tiež čudujem, jak ste tu, prosím vás. To je urážajúce. Moja mama posiela to jedno euro. Tu vám ho dávam. To je urážajúce, urážajúce je to, že tlieskate tomuto. To je nesystémové. Čo to je za opatrenie? Vy ste mali mať dávno vyššie dôchodky. Tých 75 euro, teraz 82 euro, to je koľko? Sedem euro mesačne. To ste dávno mali mať vyššie tie dôchodky o tie peniaze. A nie sa tu, spínať ruky do neba a ďakovať tuná kolegom za tvorivý nápad vianočného príspevku. A oni s týmto, nechajú, im to robí dobre, oni si nechajú tlieskať za tento bezcharakterný a ešte budú hovoriť: však to nezrušili. Jasné, lebo to sa zrušiť nedá. V tom je tá politika, že to sa zrušiť už nedá, keď ste to urobili. Vy ste sa na tú cestu vydali chrapúnsky. A už sa to zrušiť nedá. Už to treba len nejakým spôsobom dokonať. Aspoň neurážajte. Tým ľuďom... Nepýtajte si potlesk, prosím vás, nepýtajte si potlesk. A vy, dôchodcovia, netlieskajte, lebo je to urážajúce vašu dôstojnosť. Vy ste tie dôchodky dávno mali mať o tú sumu zvýšenú v bežnom každom dôchodku, ak nie viac. A budete to raz mať. Nespokojte sa s omrvinkami zo stola, ktoré mliaskajú tak, že to počuť do Bruselu. Prosím vás, žerú, mliaskajú tak, že to počuť do Bruselu. Z Bruselu sem došli, čo to tam stvárate. Čo spadne zo stola, zdvihnú, donesú sem a povedia: tlieskajte nám. Je to o vašej dôstojnosti. Toto je dôstojnosť, to jedno euro? Tých dvanásť eur, 12 celá 26 centa je dôstojnosť človeka v tejto krajine? To jedno euro mesačne deleno 12, toto je dôstojnosť človeka? Toto vám moja mama posiela (rečník hádže spomínanú mincu na predkladateľa), pán minister, si zoberte. Toto je dôstojnosť človeka?Richter, Ján, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Pani podpredsedníčka, zjednajte si poriadok.Hlina, Alojz, poslanec NR SR Áno, poriadok si zjedná, raz si tu niekto zjedná poriadok.Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR Pán poslanec neobhadzujte pána ministra, je to.. Kľud, páni poslanci. Pán poslanec, dokončíte.Hlina, Alojz, poslanec NR SR Toto je urážajúce (predkladateľ kladie predmetnú mincu na rečnícky pult). O tom to je. Čo robíte z tých dôchodcov? Akých otrokov? Čoho, prosím vás? Tých vašich? Toto tu bolo spomenuté, čo je to pre vás 12 euro? Počiatkove cédečko jedno stoji 50 mil. euro, ani jedno z nich nepotrebujeme. A koľko ich tam má? A prídete, jak psom tu hádžete 12 euro a necháte si zatlieskať. Čo? Prejde to v skrátenom. Vyjdete vonku, postavíte sa a s kolegom štátnym tajomníkom od úžerníkov a necháte si zatlieskať. Vážení dôchodcovia, ja vám poviem, kde je pravda. Keby bol niekto korektný, na ministerstve práce, sociálnych vecí je štátnym tajomníkom človek, ktorý sa živil úžerníctvom, bol spolumajiteľom úžerníckej nebankovky. Je tam stále, je. A minister mu kryje chrbát. Kryje a bude kryť chrbát. To je tá bezcharakternosť, bezškrupulóznosť, toto sa nedá ani povedať, to je váš svet. A to nazvete, že je tvorivé. Vážení dôchodcovia, tí, ktorí ste prišli o byt a prídete o byt, pozrite si firmy Ex Credit. Pán minister, ja vám donesiem, mne to tí ľudia nosia, mne to tí ľudia nosia, tie príbehy firmy, kde váš štátny tajomník pôsobil, pozrite si to. Čo dokázali tým ľuďom, tým dôchodcom spraviť. Dneska som počul, že budú cestovať vlakom. Viete čo? Jeden pán na SNP cez deň sedí a |
17,709 | 2,014 | OLANO | Mikuláš Huba | je to aj naozaj pravda, a ak áno, kto je za toto prehodnocovanie zodpovedný. Kto menovite sa na ňom zúčastňuje, s akými výsledkami, v akom časovom horizonte budú známe definitívne výsledky a následné rozhodnutia a ako ministerstvo zabezpečuje alebo plánuje zabezpečiť účasť zainteresovanej verejnosti na tomto procese prehodnocovania? No na podstatu tejto mojej otázky, pán minister, žiaľ, neodpovedal vôbec, snáď len toľko, že, citujem: """"Schválenú koncepciu treba aktualizovať v rámci prác na aktualizácii plánu manažmentu povodia Vodného plánu Slovenska do 22. decembra 2015."""" To však nekorešponduje s tým, čo počúvame zo strany ministerstva už dobré dva roky, že prideľovanie profilov na malé vodné elektrárne sa pozastavilo a koncepcia sa prehodnocuje. Ak sa bude prehodnocovať ešte toho spomínaného ďalšieho jeden a pol roka, môže sa stať, že z prírodných úsekov našich riek toho veľa nezostane. Zato som sa dozvedel pomerne obšírnu informáciu o tom, o čom som informovaný, na čo som sa teda ani nepýtal, že Slovensko musí zvyšovať podiel obnoviteľných zdrojov na svojom energetickom mixe. V tejto súvislosti sa ale notoricky zabúda na to, že sa ten podiel dá zvyšovať aj opačným smerom, ktorý by bol veľmi žiaduci, a to znižovaním podielu neobnoviteľných zdrojov a zvyšovaním podielu energetických úspor a zvyšovaním celkovej energetickej efektívnosti, ale to je skôr téma na inú diskusiu, fakt je, že toto v rámci tej odpovede nebolo až také podstatné a na to som sa ani v podstate nepýtal. Po deviate. Ministerstvo životného prostredia dlhodobo presadzuje budovanie veľkých infraštruktúrnych projektov, ktoré nie sú menovite uvedené vo Vodnom pláne Slovenskej republiky, a teda na ne ani nie je možné schváliť výnimku podľa čl. 4.7. Rámcovej smernice o vode. To je inak veľmi, veľmi zaujímavé. Ide napr. o včera spomínanú Vodnú nádrž Tichý potok, Vodné dielo Slatinka, mnohé technické projekty tzv. protipovodňovej ochrany na vodných tokoch. Preto moja otázka znela, akým spôsobom a kedy zabezpečilo ministerstvo posúdenie týchto projektov v zmysle opäť čl. 4.7. Rámcovej smernice o vode. Žiadal som sprístupniť konkrétne dokumenty. Na túto moju konkrétnu otázku, na ktorú som žiadal logicky konkrétnu odpoveď, pán minister prakticky nezodpovedal vôbec. Namiesto toho citoval Generel ochrany a racionálneho využívania vôd, ktorý bol spracovaný v roku 2002, teda v čase, kedy o Rámcovej smernici o vode nik ani nechyroval, ak to tak mám povedať, ale za to na troch stranách som dostal """"školenie"""" o význame priehrad. To školenie bolo tak v štýle 50., v lepšom prípade 70. rokov minulého storočia a v rozpore s tým, čo Európska únia chápe pod stratégiou odklonu od sivej infraštruktúry smerom k zelenej. Po desiate. V októbri 2013 predstavil minister životného prostredia a generálny riaditeľ Slovenského vodohospodárskeho podniku, štátny podnik, program, resp. Stratégiu protipovodňovej ochrany Slovenskej republiky do roku 2020. Vychádzajúc z ich vtedajšej informácie, malo ísť okrem iného o zoznam plánovaných opatrení vrátane finančných nárokov, stavať by sa mali hrádze, poldre, vodné nádrže, prečerpávacie stanice, mali by sa upravovať vodné toky, najmä na miestach, kde sa už v minulosti povodne vyskytli a spôsobili škody. Podstatou mojej otázky bolo, kde je možné získať tento zoznam opatrení v plnom znení, kedy a kto ho vytváral, ako bolo zabezpečené posúdenie týchto opatrení v zmysle Rámcovej smernice o vode a najmä jej už často spomínaného čl. 4.7. Opäť som sa na to, na čo som sa pýtal, z odpovede veľa nedozvedel. Tá odpoveď bola, dalo by sa povedať, šalamúnska, lebo informácie, ktoré sa v nej uvádzajú, sú síce pravdivé, ale ja som sa pýtal na niečo iné. Pán minister ma odkázal na jeho jednu podriadenú rezortnú inštitúciu namiesto toho, aby mi buď požadovanú informáciu zaslal, alebo mi aspoň poslal príslušný link či názov webovej stránky, z ktorej sa ju môžem v plnom rozsahu dozvedieť. Otázka znie, že ak takto člen vlády odpovedá poslancovi Národnej rady, akú šancu má asi radový občan dostať k informáciám, ktoré by mali byť verejne prístupné. No a tá posledná otázka sa týkala, mala taký strategický charakter trošku a týkala sa toho, že prečo vlastne ministerstvo ako súčasť vlády a ako kompetentný orgán v rámci vlády zrušilo post splnomocnenca vlády pre integrovaný manažment povodí – názov bol oveľa dlhší –, keď takýto post a takýto úrad v prípade, že by sa teda optimálne vyvíjal a optimálne realizoval svoju činnosť, naozaj by korešpondoval s filozofiou Rámcovej smernice o vode. Tá odpoveď bola opäť šalamúnska. Na jednej strane bola pravdivá v tom, že ten útvar alebo úrad splnomocnenca zrušila už vlastne predchádzajúca vláda, ale vyplývalo to z logiky veci a myslím, že celkom korektne, že vláda keď si zriaďuje svoje poradné orgány, tak ich životnosť definuje životnosťou samej seba. Ale podstata vecí je tá, ak by sa vláda stotožnila so zmyslom fungovania podobného úradu, nič jej nebránilo ho obnoviť, ale tak sa nestalo. Čiže takáto bola podstata mojej, mojej otázky. Vzhľadom na vyššie povedané musím konštatovať, že túto odpoveď pána ministra uvedenú pod bodom 11 nielenže nepovažujem za uspokojivú, a žiadam teda o tomto aj hlasovať, ale považujem ju aj za evidentnú snahu vyhnúť sa konkrétnym odpovediam. Len na dokreslenie si dovolím ešte odcitovať poslednú vetu z odpovede pána ministra, ktorá v kontexte tej, možno povedať, zdrvujúcej, dlhotrvajúcej rozpravy o inkriminovanom návrhu novely vodného zákona pôsobí dnes, keď je prerušená rozprava k tomuto zákonu, ako „kouzlo nechtěného“. Citujem: """"O záujme a snahe ministerstva životného prostredia zabezpečovať zvýšenú ochranu vôd a napĺňať environmentálne ciele svedčí aj úprava ustanovení v návrhu novely vodného zákona, ktorý je v tomto čase predložený na rokovanie Národnej rady."""" Ďakujem za pozornosť, skončil som. |
16,998 | 2,014 | OLANO | Alojz Hlina | a neprebaleným štyrikrát prebaleným mäsom. No a to je to presne, že keď, tak poďme hovoriť o tom, že ako majú deklarovať alebo nedeklarovať, už toto, už toto prejde, to už je, ale do budúcna, že ten prvovýrobca, hej, ten prvo-, prvochovateľ, ten prvopestovateľ a jaký je podiel, lebo to je podľa mňa ukazovateľ, ktorý stojí za to, že ako, koľko Billa nakupuje od prvovýrobcov. Koľko nakupuje Billa od chovateľov hovädzieho dobytka na Slovensku. Koľko nakupuje, a tam, tam potom sa ináč dozvieme krutú pravdu častokrát, že nič, lebo však tu nič není, ale, ale povedzme si, lebo to bude pre nás dobrým zrkadlom. V prvej fáze hovorme o tom, že, že áno, že koľko, a to bude parametricky niečo dobré a potom aj spravte ples v Redute a tým, ktorí nakúpia najviac, aj niečo dajte, kľudne, to je všetko, to má zmysel, toto určite má zmysel pre túto chvíľu. A potom môžme sa dopracovať, keď zvládneme tento stupeň, že budeme naozaj takýto nepriamy, lebo priamy tlak nemôžme, ale nepriamy tlak vytvárať na tie reťazce, že budú chcieť kúpiť niečo od tých chovateľov hovädzieho dobytka, lebo tam v tých tabuliach to musia ukázať, tak my sa potom následne dopracujeme k tomu, kde je budúcnosť, a budúcnosť je tam, kde aj Európska únia hovorí, v dohľadateľnosti tej potraviny. A potom sa dopracujeme možno raz tomu, že v tej Bille bude visieť, že koľko nakúpili hovädzieho mäsa od Záhumenského. Prečo by sa Záhumenský nemohol pochváliť a všetci by sme nevedeli, že Záhumenského býčky sú v dobrom welfare, dobre chované, dobre živené, zdravé, a ľudia chcú vedieť, od koho kupujú, koho jedia, tam je budúcnosť a tam by sme sa potom už vedeli rozdeliť, že teda, že nakupujú toľko od prvovýrobcu chovateľov hovädzieho dobytka a dokonca od Záhumenského toľko, a my, čo vieme alebo budeme vedieť, on sa nebude hanbiť to priznať, však prečo by sa mal človek hanbiť za to, že jak vie dobre vychovať býka, nemusí to schovávať, tam sa teda k tomu dopracovať, a potom to bude fungovať. Keď budú, a to je, to je cesta, nie cesta týchto hókusov-fókusov, ale potom že keď budeme hľadať, že všetko zlé je na niečo dobré, tak možno nás to len nabudí k tomu, že hľadať riešenia. A tie riešenia sú, i keď je veľa pokazeného, a zo strategického hľadiska to, že sme my dovolili to, čo sme dovolili, to znamená, silným vyrásť tak, že sú tak silní, ako sú teraz, bola veľká chyba. Lebo to je, na to existujú aj také výrazy, že, že, že v čom je to chyba, ale je to obrovská chyba, lebo tej sily oni sa ťažko budú zbavovať, a my už tu moc budeme mať o to slabšiu, s tým sa bude ťažká vec, ale netreba hádzať flintu do žita práve v záujme tých, o ktorých sa tu rozprávame. Veď nehovorme to, že kokos zabalený - ja neviem kde, v Jelšave alebo kde - je, je slovenskou potravinou, no lebo není. Či to bude na A3 alebo na A5 pred Billou, no stále to nebude. Bude to mať význam vtedy a nemusí to byť ani na tej Bille nalepené, ale bude to niekde a oni to budú chcieť komunikovať, že koľko nakúpili hovädzieho mäsa, v tom je to už konečná fáza tohto, koľko nakúpili hovädzieho mäsa od Záhumenského. Vtedy môžme povedať, že že sme to urobili dobre. Ďakujem pekne. |
18,354 | 2,014 | SAS | Jozef Kollár | sú, toto sú poznámky na tú vašu tézu, že nemôžte súhlasiť s tým, že štát je drahý a že má znižovať výdavky. Tu som pomenoval niektoré vankúše, niektoré vaty, ktoré, ktoré sú tu, a myslím, že budete s mnohými z nich súhlasiť. A teraz, znova hovorím, neriešil som to, nijako, nijako, nijako nebolo to v mojom pláne a mojím cieľom riešiť v osobnej rovine, ale zhodneme sa na tom, že toto bude úloha, ktorá počká vládu, ktorá vzíde, ak abstrahujem teraz od predčasných volieb, ktorá vzíde z volieb 2016. Tomu sa Slovenská republika nevyhne. Ak to neurobíme, ak nepôjdeme do týchto nepopulárnych opatrení, ktoré, samozrejme, nosia so sebou obrovské aj politické náklady, lebo sú veľmi nepopulárne, a čo je nepopulárne, je politicky nákladné, ale ak sa do týchto opatrení v istom okamihu neodvážime vstúpiť, tak mám obavy, že akokoľvek z vašej strany ubezpečenie, že Slovensko má pozitívny nábeh, že v roku 2015 môže, pardon '17, môže dosiahnuť vyrovnaný rozpočet, pokiaľ ide o štrukturálny deficit, tak mám obavy, že sa tam nedopracujeme v tom roku 2017, alebo ak áno, tak v nasledujúcich rokoch '18 - '19 a vzápätí ďalších rokoch sa budeme naspäť dostávať na tú neželanú trajektóriu zväčšovania toho štrukturálneho deficitu. Dovtedy povznikajú nové pravidlá, nová európska fiškálna zmluva, ktorá už bude umožňovať kvantá výnimiek. Francúzi budú kričať prví, že ich chcú, a budeme znova proste sa točiť v začarovanom kruhu. Takže týmto nepopulárnym opatreniam sa nevyhneme. Toto boli všetko argumenty na podporu tézy, že konsolidujete, nespochybňujem. Posledné dve vety. Konsolidujete. Netvrdím, že sa správate nezodpovedne, ale súčasne jedným dychom dodávam, že ste nevyužili príležitosti, ktoré tu boli. A boli nemalé. Ďakujem pekne a tú druhú časť potom poviem v rozprave, do ktorej sa prihlásim ústne. |
18,446 | 2,014 | SAS | Jozef Kollár | nazvime to, ani nie v hodine dvanástej, ale naozaj to bolo už možno sekundu po dvanástej, keď padla z neba tá notifikácia nášho verejného dlhu, kde sme sa dozvedeli, že už nie sme cez 55, ale sme tesne pod 55 %. Stalo sa to, s čím môžeme donekonečna v teoretickej rovine polemizovať, že do tvorby HDP sa na rozdiel od minulosti začali započítavať aj odpisy vojenskej techniky, investície do vedy. Dokonca niektoré štáty, si myslím, do hrubého domáceho produktu započítavajú aj príjmy z prostitúcie. Ktosi to raz povedal takou múdrou vetou, že ak chcete zvýšiť HDP, tak treba urobiť výskum prostitúcie v armáde, lebo tam sú všetky tie zásadné vplyvy v tej jednej vete schované, a vzrastie vám tak čisto na papieri hrubý domáci produkt bez toho, aby ekonomika vyprodukovala čo i len jeden tovar, jeden fúrik, jeden oblek alebo jeden pár topánok navyše alebo ľubovoľnú službu. Toto pomohlo Slovensku alebo vláde Slovenskej republiky klesnúť v hrubom verejnom dlhu pod 55 %. Teraz nechcem teoretizovať, či tá nová metodika ide naozaj smerom objektivizácie národných účtov, a teda tvorby HDP a jeho kvantifikácie alebo či je to len tiež do určitej miery niečo, čo by sme mohli obaliť pojmom účtovná kreativita. Ale nechajme to bokom, lebo tam je Slovensko krátke. Proste toto je dohodnuté na európskej úrovni a s tým neurobíme nič. Čo je naozaj nanajvýš žiaduce a potrebné, je, aby sme mali na papieri kvantifikáciu z dielne Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá nielenže zo zákona by mala byť, ja verím, aj je a zostane nezávislou inštitúciou, aby sme mali naozaj sumu všetkých mínusových znamienok, ktoré parametre alebo koľkými stovkami miliónov eur nám tá nová metodika zhoršila deficit a dlh, a, naopak, sumu plusových znamienok, akou sumou v eurách nám táto nová metodika takpovediac opticky vylepšila či už deficit rozpočtu alebo hrubý verejný dlh. Ak by sme potom spárovali tieto dva medzisúčty, tak dostali by sme jedným jediným číslom naozaj objektívny dopad novej metodiky a ušetrili by sme si niekoľko prázdnych diskusií, kde sa melie vata a kde sa proste tu a tam ten alebo onaký rečník, či je z toho alebo onakého tábora, odvoláva na vplyv novej metodiky. Ja pevne verím, že sa k takémuto číslu v krátkej dobe dostaneme a veľmi to prospeje, povedal by som, držaniu odbornej diskusie o našom deficite, dlhu, o rozpočte naozaj v čo najobjektívnejšej rovine. Takže z mojej strany všetko. A možno čo sa dá jedine vytknúť, neviem, či vytknúť, Národná rada Slovenskej republiky takúto správu, ktorú teraz prerokovávame, berie na vedomie. Čiže môžeme ju len vziať alebo nevziať na vedomie. Ale možno by sme nemali do budúcna ostať pri konštatovaní, citujem zo správy, že ministerstvo financií prisľúbilo diskusiu o výdavkových stropoch, o tých autopilotoch. To je naozaj málo. Možno renomovaná inštitúcia, akou rada bezpochyby je, by mala k tomu povedať niečo viac, by mala povedať, či riadenie verejných financií na Slovensku výdavkové stropy potrebuje alebo nepotrebuje a ak ich potrebuje, prečo to tak je, či ich potrebuje, ako som hovoril, aj do dobrých, aj do zlých ekonomických časov, neostať len pri tom konštatovaní, že minfin prisľúbilo o výdavkových stropoch diskusiu. To by nebolo dobré. No, ak dovolíte, posledná veta. Tá sa ale netýka Rady pre rozpočtovú zodpovednosť ani prerokovávanej správy. Možno sa k tomu vyjadrí v záverečnom slove predkladateľ. Rád by som počul aj jeho osobný názor. Mňa osobne veľmi sklamali informácie z ostatných dní. Myslím, to bolo dozadu dva dni, alebo tri, keď som sa dozvedel, že nakoniec Francúzsko predsa len tie sankcie nedostane. Čiže je mi veľmi, veľmi ľúto, že ako keby celá Európska únia vrátane eurozóny sa nedostatočne poučila z dlhovej krízy, ktorá, nechcem použiť minulý čas, tu bola, pretože ona tu stále je a stále trvá, sme len svedkami akéhosi dočasného oživenia ekonomiky. Je to naozaj veľmi krehké oživenie. A vieme veľmi dobre, aké problémy celú Európsku úniu, Slovensko nevynímajúc, čakajú. A do určitej miery mnohí z nás sa spoliehali na to, že sprísnením tej fiškálnej politiky, zvýšením miery jej koordinácie na úrovni európskej dvadsaťosmičky, zavedením two-packu a six-packu a európskeho semestra a všetkých vecí, ktorými vás tu nechcem teraz časovo zaťažovať, vrátane fiškálneho kompaktu, všetci sme to očakávali, Európska komisia primárne bude mať v rukách nástroj, ktorý by mal pomôcť tú dlhovú krízu a krízu verejných financií celej európskej dvadsaťosmičky prekonať. No, bohužiaľ, ak pôjdeme touto cestou, že opäť sa stane z európskeho fiškálneho kompaktu trhací kalendár a opäť budeme udeľovať jednu výnimku za druhou, ono v podvedomí som to tušil, že kapor nikdy nevypustí vlastný rybník a že to Francúzsko nakoniec sankcionované nebude. Priznám sa v tejto chvíli, neviem, ako hlasoval náš slovenský minister financií, pretože o tých sankciách sa hlasuje. A veľmi, veľmi ma to sklamalo, že tie sankcie v prípade Francúzska, ktoré, ak sa nemýlim, už tretí rok po sebe predložilo rozpočet, ktorý je mimo pravidiel revidovaného Paktu stability a rastu, nakoniec budú odpustené. To totižto má veľmi nebezpečný efekt alebo konzekvencie do budúcna, že ľubovoľná vláda ľubovoľnej členskej krajiny EÚ si môže v budúcnosti povedať: „No načo by sme si lámali hlavu nad dodržiavaním pravidiel európskej fiškálnej zmluvy, veď keď jedna z kľúčových členských krajín (Francúzsko) sa vyhne sankciám, no tak keď bude najhoršie, tak sa vyhneme tým sankciám aj my.“ A je to naozaj škoda, pretože tie pravidlá by mali byť naozaj čímsi, čomu sa hovorí parameter. Proste žijeme v parametrickom prostredí, mali by tu platiť nejaké limity, nejaké mantinely, nejaké parametre, ktoré by mali byť účinné a vymožiteľné bez výnimky voči všetkým členským krajinám. Takže nechoďme touto cestou udeľovania výnimiek. A rád sa osobne na to ministra Kažimíra opýtam, ako on hlasoval pri tomto bode, čo sa týka sankcií pre Francúzsko. Ďakujem veľmi pekne. |
17,127 | 2,014 | SAS | Juraj Droba | Pán kolega, ja oceňujem, že ste sa dobrovoľne podujali na tú funkciu fackovacieho panáka, a ja si myslím, že vy to aj naschvál robíte trochu, aby ste nás vyprovokovali, a beriete na seba takú tú úlohu, v ktorej si aj možno trošku hoviete a celkom vám vyhovuje, lebo myslím si, že súdny človek nemôže myslieť vážne to, čo vy hovoríte. Kolega Mikloško odmeral váš čas, myslím, že to bolo štyridsať minút. Naozaj veľa perál odznelo. K pár z nich sa vyjadrím. To, čo vy nazývate sociálnym dumpingom, tak normálny človek nazýva zdravou konkurenciou. Vy tu používate slovo neoliberalizmus zľava, sprava, ale Európa v dnešnej dobe stráca práve preto, že sa stáva socialistickejšou a že sa stáva menej konkurencieschopnou. Spravodlivé mzdy, zdravotníctvo. Neviem, ako si predstavujete, že kto to zaplatí alebo odkiaľ prídu peniaze na to, aby si Európa mohla dovoliť platiť také sociálne štáty, aké donedávna ešte platila. Čo sa týka pravicového extrémizmu, súhlasím, je to niečo, čomu sa budeme musieť venovať. Súhlasím aj s tým, že Európsky parlament bude mať dramaticky odlišné zloženie, ako mal doteraz. Na Slovensku pravicový extrémizmus v parlamente ešte nemáme, zato ľavicový extrémizmus vo vašej osobe tu už tretí rok pomaly sedieť bude. Nezabúdajme, že komunizmus a fašizmus majú spoločné korene. Obe ideológie sú založené na kolektivizme a potláčajú individuálne práva. Obe potrebujú nepriateľov. Fašisti mali svojich Židov, mali svojich Rómov a vy máte svojich kapitalistov alebo, ako to nazývate, neoliberálov. Čo sa týka Kuby, tak sú tam väzni svedomia, sú tam väznení novinári. Je to jeden z najbrutálnejších, najhorších režimov tohto a minulého storočia. Väčšina ľudí je v ekonomickom vazalstve. A je to naozaj odporný, hnusný... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) |
17,650 | 2,014 | SAS | Lucia Ďuriš Nicholsonová | Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte, aby som vám prečítala predkladaciu alebo teda dôvodovú správu k môjmu návrhu, k môjmu návrhu zákona, ktorý predkladám teda spolu s kolegom Martinom Poliačikom, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v znení neskorších predpisov. Cieľom predloženého návrhu je zabrániť zneužívaniu príspevkov na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa. Tieto poznatky z praxe svedčia o tom, že v poslednom období sa stáva čoraz častejším javom zneužívanie jednotlivých druhov príspevkov na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa. Deje sa tak spôsobom využívajúcim medzeru v legislatíve, teda jednoduchým zverením dieťaťa do náhradnej starostlivosti inej osoby, pričom v niektorých prípadoch sa tak deje aj takpovediac na kríž, to znamená, kedy deti osoby A sú zverené do náhradnej starostlivosti osoby B a deti osoby B sú zverené do náhradnej starostlivosti osoby A. Predložený návrh zákona však nechce eliminovať iba tzv. prípady na kríž, ktoré samé osebe nemajú masový charakter, ale predovšetkým prípady náhradnej starostlivosti v rôznych schémach, využívajúc variabilitu, ktorú poskytuje súdržnosť mnohopočetných, respektíve rozvetvených rodín, respektíve predstierané vzájomné vychovávanie detí v rámci komunity. Obsahom tohto návrhu je preto vylúčiť vznik nároku na všetky druhy príspevku na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v tých prípadoch, kedy dieťa náhradného rodiča je alebo v minulosti bolo zverené do náhradnej starostlivosti iného náhradného rodiča. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, na podnikateľské prostredie a nebude mať ani žiaden sociálny vplyv. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na verejné financie. Tá dôvodová správa je napísaná strašne komplikovane, ale ja by som vám teda povedala, že ako k tomu vlastne došlo. My sme mali stretnutia ešte v rámci eurokampane na mnohých miestach po Slovensku, a hlavne teda na východe sme sa stretávali okrem iného aj s učiteľmi a s učiteľkami, ktoré učia na základných školách. Boli tam aj také školy, ktoré sú základnými špeciálnymi školami, čo ale je irelevantné vo vzťahu k tomu, čo predkladám, v každom prípade oni majú poznatky z aplikačnej praxe také, že teraz sa celkom rozmohol ten fenomén, že sa vytvorí komunita a v rámci tej komunity si povymieňajú deti. Je to neuveriteľné, ale stáva sa to. Súdy rozhodujú v takýchto prípadoch, ja nejdem spochybňovať rozhodnutia súdov, ony pravdepodobne na to majú vždy nejaký pádny dôvod, ale je absurdné, aby dieťa, moje dieťa som posunula pánovi Hlinovi do náhradnej osobnej starostlivosti a on mi posunul svoje a my sa tak obohatíme, pretože zákon to jednoducho dovoľuje. Žiaľbohu, je to tak napísané, naozaj si tam našli teda dieru v tom zákone a takýmto spôsobom pomerne brutálne zneužívajú ten sociálny systém, pretože nebudem teraz hovoriť o všetkých príspevkoch a tých príplatkoch k príspevkom, ktoré takýmto spôsobom poberajú, ale napríklad rodičovský príspevok štandardne sa poberá do tretieho roku veku dieťaťa, ak ale máte dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti, tak je to až do šiestich rokov. To znamená o tri roky si to predĺžite. Dochádza aj k takým absurdným situáciám, že žije rodina, kde je napríklad 40 členov a navzájom si povymieňajú tie deti, a dokonca sú také prípady, kedy babka, ktorá vlastné deti mala odobraté a vychovával ich štát prakticky, si zoberie do náhradnej osobnej starostlivosti svoje vnúčatá. Po tom, ako sa jej deti vrátia teda z detského domova a majú vlastné deti, tak ona si ich zoberie do náhradnej osobnej starostlivosti a takýmto spôsobom sa obohacuje. Je to, prichádzajú ako k celkom slušným peniazom a skutočne toto je vec, ktorá je úplne apolitická, úplne, ide len o to, aby sme zaplátali tú dieru v zákone. Ja teda navrhujem v skratke to, že rodič, ktorého vlastné, biologické dieťa je v náhradnej osobnej starostlivosti niekoho iného, nemôže získať iné dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Myslím si, že to je také ako celkom logické a že teda by som vás mohla pri všetkej skromnosti poprosiť o to, aby ste to podporili, lebo nie je to pre mňa, ale je to fakt pre ľudí, ktorí s tým robia, či už terénni sociálni pracovníci, alebo teda pracovníci školstva, a vedia o tom a čudujú sa, prečo s tým nič nerobíme. Ďakujem. |
17,546 | 2,014 | SDKU | Magdaléna Vášáryová | Ďakujem za slovo. Len v krátkosti, lebo veď ide len o transpozíciu smernice Európskej únie, ktorá uľahčuje aj digitalizáciu osirelých a obchodne nedostupných diel za určitých podmienok. Ale niekoľko poznámok k tomu. Všetci, samozrejme, čakáme na veľký autorský zákon, ktorý by mal byť v roku 2015, pán minister, podľa toho, ako sledujeme a sledovali sme prácu dočasnej pracovnej skupiny, ale medzitým už máme prijatý dokument Východiská stratégie rozvoja kreatívneho priemyslu. A tento dokument apeluje, čo nie je prekvapivé, na to, aby vznikol špecializovaný súd, ktorý sa bude zaoberať autorským právom a na tú komplexnú rekodifikáciu autorského zákona. A tu znovu upozorňujem na to, čo som hovorila v predošlom zákone, že my ideme vlastne nie od hlavného zákona, ktorý určí čo a ako, ale ideme oddola a pomaly to budujeme s tým, že raz to, raz to, ale ako to bude spolu súvisieť a čo budú robiť súdy, ktoré krajské súdy sa budú špecializovať, alebo ako, lebo to bude kľúčové pre autorské práva, aby sme mali súdy, ktoré budú môcť byť kompetentné a posudzovať tu. Takže najprv apelovať stratégiou na vznik, lepšiu podporu kreatívneho priemyslu. Najprv musíme začať myslieť na to, aké majú podmienky kreatívni ľudia na to, aby mohli voľne šíriť svoje idey. Lebo v súčasnosti niektoré typy alebo činnosti kreatívnych ľudí nemajú vôbec žiadnu ochranu a ani neexistujú špecializované súdy, ktoré by, na ktoré by sa mohli obracať. V podstate nemáme dostatočne rozvinutý moderný systém ochrany práv. Samozrejme chápem, prečo došlo k skrátenej forme pripomienkového konania, lebo jednoducho musíme stihnúť termín, ktorý predpísala Európska komisia, ale aj tento postup môže byť kritizovateľný, že prečo práve takto rýchlo. A vtipné sa mi zdá, že v časti, ktorá hovorí o Slovenskej národnej knižnici, keď už hovoríme o tom októbri 2014, tak dovoľujem si vážených a ctených kolegov a kolegyne upozorniť na to, že Národná knižnica v Martine bude rekonštruovať tri poschodia asi z deviatich, ale pritom zavrie celú svoju budovu. Takže zákon nadobudne účinnosť v októbri, ale knižnica od júla bude na jeden celý rok znefunkčnená, proti čomu protestujem, pán minister, a je to zvôľa pani riaditeľky a skutočne to nemá obdobu, aby proste knižnica za to, že rekonštruuje tri poschodia, bola celá zavretá. Takže chcem upozorniť ešte na jednu vec, že ani v tom novom zákone, ak som ho správne čítala, teda v tom, ktorý pripravila, alebo teda visí na vašej stránke, sa nepočíta s novou úpravou kolízie súkromných práv a autorských práv. A dovolila by som si prečítať určitú časť, ktorú napísal istý pán, hneď to nájdem, vyšlo to v SME. Keď majiteľ softvérovej firmy ESET Peter Paško zakladal súkromnú galériu Nedbalka v centre Bratislavy, priniesol do nej diela zo svojich súkromných zbierok. """"Chcel som, aby si slovenské moderné umenie mohlo pozrieť čo najviac ľudí"""", vraví. Teraz uvažuje, že veľkú časť expozície zvesí a vezme si ju opäť domov. V kancelárii sa mu totiž začali hromadiť faktúry od autorského zväzu LITA, ktorý od Nedbalky žiada peniaze za to, že Paško svoje súkromné teda obrazy sprístupnil verejnosti. To sú veci, ktoré sú teraz horúce a ktoré bude treba vyriešiť a ja neviem, či to všetko počká na rok 2015. Ja rozumiem, že autorský zákon je jeden z najťažších a ak budeme hovoriť v budúcnosti o ére Maďariča, ako ministra kultúry, teda pána Maďariča, prepáčte, ako ministra kultúry, tak vás budeme hodnotiť podľa toho, aký bude ten autorský zákon. Ale toto sú veci, ktoré sa mi zdajú, že v novom autorskom zákone, ak som to dobre čítala, nie sú predsa len celkom vyriešené. Ďakujem pekne. |
17,766 | 2,014 | SDKU | Viliam Novotný | Ja rozumiem tomu, začnem od konca, to sa lepšie pamätá, čo hovorí pán poslanec Kuffa. Ja tomu veľmi dobre rozumiem. Ale keď si dával pozor, ja som hovoril, že práve riešenie čiernych stavieb v podaní tohto poslaneckého návrhu zákona nie je o búraní. Vôbec to nie je o búraní. Je o tom, aby nevznikali nové. Niekde to musíme zastaviť. Čiže žiadne buldozéry neprichádzajú do úvahy. Nikomu nechceme zobrať jeho príbytok ani jeho dom, v ktorom býva. Ide o to, že treba sa tam ísť niekedy pozrieť, ako vyzerajú. A ty, viem, že to poznáš tak, jak to poznám aj ja. Veľmi ťažko by som to nazval ľudským obydlím v zmysle nejakého stredoeurópskeho štandardu, na ktorý sme zvyknutí. Tá moja druhá pripomienka bola, že no ja rozumiem tomu, že sa ti to nepáči ako veriacemu človeku, keď povieme o tom, že jednoducho deti a sociálne dávky s nimi spojené a zároveň zanedbávanie výchovy týchto detí vyzerá v praxi tak, ako keby naozaj tieto deti boli len nejakým nástrojom na získanie finančných prostriedkov zo sociálnych dávok. Ale stačí sa opýtať ktorejkoľvek poštárky, ktorá nosí tie sociálne dávky, a tá ti rovno povie, alebo tej, ktorá na pošte vydáva. Tá ti rovno povie, že je bežnou otázkou sa opýtať, že koľko detí potrebuje mať na to, aby som mal 15-tisíc slovenských korún sociálne dávky. To je bežná otázka na východe Slovenska. Čiže, bohužiaľ, bohužiaľ, sa naučili tieto komunity žiť v tých zle nastavených sociálnych podmienkach, ktoré sme nastavili, žiaľ, všetci. A to by som chcel povedať pánovi poslancovi Hlinovi, že my sme sa snažili robiť jednu reformu v rokoch 2003 – 2004, len, žiaľ, vláda ju výrazným spôsobom zmenila v rokoch 2006 - 2010, vláda SMER-u. A my sa naďalej budeme snažiť v tejto Národnej rade veľmi optimisticky predkladať tieto návrhy, lebo alebo to vyriešime my štandardní politici v Národnej rade, alebo to bude riešiť Kotleba, prípadne domobra... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) |
18,296 | 2,014 | SDKU | Miroslav Beblavý | a ktorý predstavuje nulapercentné pásmo dane, lebo to je to, čo tu v realite je, pretože z tej prvej časti sa neplatia žiadne dane, tak to je tiež niečo, čo sa odvtedy nemenilo a hoci sa to indexuje životným minimom, to minimum sa hýbe veľmi málo. To znamená, že ako ľuďom rastú mzdy, čoraz menej z nich je schopných to využívať, dochádza k tzv. posunu v daňových pásmach. Zároveň ste vy predložili do tejto Národnej rady rozpočet, o ktorom budeme rokovať budúci utorok a ďalej, v tom ste si vyhradili rezervu vo výške pol percenta hrubého domáceho produktu na kroky na pôde parlamentu. Tú rezervu ste priamo aj v predkladacej správe pomenovali a pomenovali ste ju ako rozdiel medzi deficitom vo výške 2,49 % HDP, ktorý vyžadujú európske inštitúcie od nás v rámci našich záväzkov, a deficitu vo výške 1,98 % HDP, ktorý ste oficiálne schválili, a povedali ste, že tento rozdiel, aj pán premiér to, ak sa nemýlim, na tlačovke verejne povedal, že to je pre parlament, aby sa na parlamentnej pôde rozhodlo, čo s tým. A zároveň je tam aj skrytá rezerva, ktorá tam nie je pomenovaná, a to je rezerva rozpočtovania spolufinancovania na eurofondy, kde vy ste si oficiálne stanovili, že budúci rok chcete minúť jednu celú miliardu a 250 miliónov eur už z nového programovacieho obdobia, z ktorého ešte nebola vypísaná jediná výzva, a jediný výdavok, ktorý z neho beží, je prenájom Kaliňákovej budovy od kamarátov v centre mesta za 3 mil. eur. Nič iné z toho ešte nebeží, hoci je 27. novembra 2014. Ale vy predpokladáte, že na konci budúceho roka už to bude vyčerpaných 1 mld. 250 mil. eur, hoci v rovnakom bode minulého cyklu ste minuli za to isté obdobie, a vtedy ste boli vy pri moci, ledva pár desiatok miliónov. Preto aj pri najoptimistickejších predpokladoch o čerpaní eurofondov z budúceho obdobia je zrejmé, že sa z toho podarí minúť zlomok, čo znamená, že okrem teda eurofondov, ktoré nám nepritečú, sa neminie ani spolufinancovanie, ktoré je na neho odložené. Tam je zhruba ďalších minimálne 200 mil. rezervy na spolufinancovanie. A to je naozaj že veľmi konzervatívny odhad. Teraz je otázka, čo s tými peniazmi? Časť z nich by bolo dobré odložiť na nepredvídane zlý vývoj ekonomiky. Myslím, že na tom sa zhodneme, aspoň pokiaľ sledujem, pán minister, vaše vyjadrenia. Optimálny deficit by mal byť niekde okolo 2,2 – 2,3 % hrubého domáceho produktu, aby keby sa niečo stalo, aby sme ešte mali pásmo rezervné, vankúš. Nejaké peniaze pôjdu na zvýšenie platov učiteľom a ostatným verejným zamestnancom. Tam ja musím za seba povedať, že hoci samozrejme pre tých učiteľov je to málo, ale ten väčší rast by sa dosiahol najmä systémovými zmenami, ku ktorým sa ešte pri rozpočte vrátime, ale v zásade tá vaša stratégia preferencie učiteľských platov je podľa mňa správna a ju podporujem. A teraz je otázka, čo s tým zvyškom? A pri vašom postupe, ktorý ste navrhli, z toho zvyšku budú, ako som spomenul, profitovať zamestnávatelia a budú z neho profitovať ľudia na minimálnej mzde. Teda zamestnávatelia, ktorí takto ľudí zamestnávajú, nie teda všeobecne zamestnávatelia. Protinávrh, ktorý by som chcel predložiť, by tento profit, túto rezervu mal dať spodným dvom tretinám pracujúcich a zarábajúcich ľudí, vrátane živnostníkov, ale najmä zamestnancov. Dá sa to urobiť pomerne jednoducho technicky. Daňový bonus, ktorý je dnes tesne pod 22 eurami na dieťa na mesiac, by sa mal zvýšiť o 10 eur na 32 eur na mesiac. To znamená o 120 eur ročne by sme ho mali zvýšiť. A nezdaniteľné minimum by sa malo zvýšiť na dospelého zhruba 680 eur ročne, čo znamená, že by priemerný pracujúci dospelý ušetril 130 eur na daniach, teda o to by mal vyšší čistý príjem. Podľa našich prepočtov by to stálo 328 mil. eur po započítaní kompenzačných efektov zvýšeného výberu DPH. Týchto 328 mil. je plne krytých rezervami vo vašom rozpočte, ale ten spor, ktorý máme, je o tom, ako tieto rezervy využiť. Je to spor, ktorý budeme, myslím si, aj ďalej viesť, nielen po tomto roku. Preto mi ešte pred samotným prečítaním tohto pozmeňujúceho návrhu dovoľte povedať, že, za seba, nebudem nič vnucovať ostatným opozičným kolegom, za seba chcem povedať, že snahu znižovať daňové odvodové zaťaženie pracujúcich osobne veľmi podporujem. Dokonca natoľko, že v závislosti od toho, ako skončí po druhom čítaní tento zákon, zvažujem aj za neho zahlasovať, napriek všetkým problémom, o ktorých som hovoril. A myslím si, že by bolo veľmi nešťastné, aby sme nepodporovali znižovanie daňových odvodov a zaťaženia pracujúcich ľudí na Slovensku, najmä tých nižšej a strednej tretine príjmov. Čo však nepodporujem, je, že ho vy reálne limitujete na spodných 10 % z hľadiska podstatných ziskov, formálne zisky dávate zhruba ďalším 20 %, ale tým ostatným 70 % nedávate nič, a to najmä tej tretine, lebo tá horná tretina sa asi predsa len dokáže lepšie o seba postarať aj bez toho. Z tohto dôvodu mi dovoľte predložiť k čl. II vášho návrhu nasledovný pozmeňovací návrh, kde sa vkladajú nové body 1 až 5, ktoré znejú: 1. V § 11 ods. 2 písm. a) sa slová """"19,2-násobku sumy"""" nahrádzajú slovami """"22,65-násobku sumy"""". 2. V § 11 ods. 3 písm. a) sa slová """"19,2-násobku"""" nahrádzajú slovami """"22,65-násobku"""". 3. V § 11 ods. 3 písm. a) v bode 2 sa slová """"19,2-násobku"""" nahrádzajú slovami """"22,65-násobku"""". 4. V § 11 ods. 3 písm. a) v bode 3 sa slová """"19,2-násobku"""" nahrádzajú slovami """"22,65-násobku"""". 5. V § 33 ods. 1 sa slová """"v sume 19,32 eura """"nahrádzajú slovami """"v sume 32 eur."""" Doterajší text sa označuje ako bod 6. Tento pozmeňovací návrh som predchádzajúcim prejavom odôvodnil. Ďakujem veľmi pekne. |
17,784 | 2,014 | SDKU | Miroslav Beblavý | Dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán guvernér, dovoľte mi vystúpiť aj k tomuto bodu. Ide o správu, ktorá je veľmi dôležitá v tom, že naozaj nám podáva informáciu o zdraví celého nášho finančného sektora, o úveroch, o úsporách, o poistení, o dôchodkovom sporení, takže bolo by, myslím si, že o čom hovoriť aj veľmi, veľmi dlho, ale predsa len, ak má taká debata mať zmysel, treba ju trochu prioritizovať, takže dovoľte mi obrátiť sa na pána guvernéra v troch veciach. V jednej stručnejšie a v dvoch trochu podstatnejšie. Tá stručnejšia, hutnejšia je, že chcel by som na úvod oceniť prístup Národnej banky v oblasti ochrany finančného spotrebiteľa za ostatné obdobie, to je aj minulý rok, ale aj dlhšie obdobie, ktorá sa prejavuje tým, že Národná banka začala prisudzovať tomuto väčší význam a väčšiu mieru aktivity, či už ide o menovanie člena bankovej rady, ktorý sa bude osobitne, alebo ktorý, by som povedal, je zodpovedný za túto oblasť a ktorý predtým bol na úrovni výkonného riaditeľa, či už je to príprava zákona v spolupráci s ministerstvom financií, vďaka ktorej prejde aj regulácia nebankových subjektov do zodpovednosti Národnej banky a verím, že sa dočkáme aj razantnejšieho postupu v tomto smere, či už je to aj väčšia ochota centrálnej banky sa týmto témam všeobecne venovať, takže chcem len oceniť, že neviem, či je to ostatný rok, rok a pol, dva roky, ale za to ostatné obdobie naozaj sledujeme zvýšenú mieru dynamizmu a ako aj som hovoril v inej súvislosti, aj vy, pán guvernér, ste hovorili o inej súvislosti, niekedy to možno trvá trochu dlhšie, ale dôležitý je ten smer a dôležité je, tá viditeľná zmena, ktorú aspoň ja tam osobne vidím a chcem ju, chcem ju tu oceniť. A zároveň vás teda povzbudiť v tom, aby sa išlo ďalej a dotiahli sa tieto veci do konca, lebo je mi jasné, že je to proces na dlhú trať, kým sa zákony zmenia, vybudujú kapacity a kým sa uplatnia, je to ešte niekoľko rokov a ako ste sám povedali, vzhľadom na ukončenie vášho prvého funkčného obdobia by ste mohli tie veci odsúvať a veľmi si... (Rečník mimo mikrofónu reaguje na otázku navrhovateľa: """"Ja nemám práve tiež. Ospravedlňujem sa."""") Vzhľadom na to by ste tiež mohli povedať, že to sú veci, ktoré už nebudete nejako veľmi riešiť a cením si, že tento prístup tam nie je a naopak, že sa to rieši pomerne dynamicky. Takže toľko ocenenie. Ale teraz aby som pristúpil k veciam, ktoré vyžadujú možno viac diskusie a kde sú tam v podstate otázky na vás, pán guvernér, ktoré sa týkajú úverov. V jednom prípade sú to úvery domácnostiam, potom sú to úvery podnikom. Pokiaľ ide o úvery domácnostiam, sledujeme v ostatnom čase verejnú diskusiu o tom, či Slovensko zažíva, by som povedal, začiatok alebo nábeh úverovej bubliny v oblasti financovania bývania, najmä hypotekárnych úverov. Začali sa na Slovensku poskytovať v ostatnom období rekordné objemy hypotekárnych úverov a iných úverov na bývanie a zároveň, ako práve samotná Národná banka upozorňuje, tieto úvery financujú čoraz vyššie percento nákladov na bývanie v tom zmysle, že ak, keď si kúpite byt alebo dom, tak nejakú časť musíte dať hneď a nejakú časť potom splácate, tak ten koeficient, ktorý ukazuje, akú časť ste si zobrali na dlh, sa zvyšuje, ako upozornila centrálna banka. To znamená, otázka je, vidíme nejaké začiatky bubliny, alebo teda už nielen začiatky, ale možno aj nábeh bubliny? A druhá moja otázka je, že ako sa podľa vás tá bublina prejavuje, alebo či je to naozaj bublina, lebo aby som stručne vysvetlil. Dostupnosť úverov na bývanie, nejak by som povedal, interaguje s dostupnosťou bývania. Veľmi jednoducho povedané, ak peniaze začnú byť lacnejšie a dostupnejšie a zároveň sa aj ľahko stavia, tak dostupnosť úverov na bývanie vedie k tomu, že sa samozrejme kupujú aj existujúce byty a domy, ale že sa aj hlavne budujú nové. To je z pohľadu Slovenska skôr spoločensky pozitívna vec, by bola, pretože naše indikátory dostupnosti bývania sú nižšie oproti priemeru Európskej únie. To znamená, že ak by lacné a ľahko dostupné peniaze na bývanie viedli k tomu, že sa stavia veľa bytov, stavia sa veľa domov, tak by som to hodnotil skôr pozitívne, najmä pokiaľ by sa budovali v regiónoch, kde je práca a kde to pomôže ekonomike. Druhá možnosť, ktorú sme videli aj v minulosti v niektorých krajinách, napr. vo Veľkej Británii, je, že ak dostupnosť lacných peňazí na bývanie sa zrazí s problematickými napr. plánovacími procesmi a iné obmedzenia, ktoré bránia tomu, aby sa byty a domy stavali, tak to obrovské množstvo peňazí sa neprelieva do nových bytov, nových domov, ale prelieva sa do čoraz vyšších cien existujúcich domov, a to je práve tá bublina. Byty sa nestavajú, alebo sa stavajú v malej miere. Domy sa stavajú v malej miere, ale ten dom, ktorý stál pred rokom 50-, 80-tisíc eur, môže stáť o päť rokov 100-, 200-tisíc eur. Tomu sa hovorí realitná bublina. Tieto bubliny väčšinou skôr, či neskôr prasknú a prinášajú problémy, ktoré sa riešili aj globálne v ostatných rokoch a to je niečo, proti čomu je nevyhnutné zasiahnuť. Je možné zasiahnuť proti tomu, samozrejme, na strane dostupnosti peňazí, ale v situáciách, ako sú na Slovensku, kde máme problém naozaj s dostupnosťou bývania, skôr by bolo vhodné zasiahnuť proti tomu na strane problémov s budovaním nových bytov a domov, teda aby sme umožnili týmto peniazom naozaj prispieť k zvýšeniu ponuky bývania. Takže moja otázka na vás, pán guvernér, je, aký je postoj centrálnej banky k tejto otázke? Ako vnímate otázku historických rastov úverov na bývanie? Máme tu bublinu, alebo je to niečo, čo naozaj vedie k spoločensky prospešnému stavaniu nových bytov a domov a k zvyšovaniu kapacity a kvality bývania na Slovensku? A povedzme, či sú nejaké kroky, ktoré ešte plánujete alebo zvažujete v tomto smere. Druhá téma v oblasti úverov a záver môjho prejavu sa týka úverovania podnikom. Za tú otázku vďačím samotnej centrálnej banke, ktorá v jednom zo svojich analytických komentárov, ktoré zverejňuje a ktoré teda aspoň tých, ktorých zaujímajú ekonomické otázky na Slovensku, môžem len vrelo odporúčať, lebo skoro v každej z nich otvára Národná banka zaujímavé témy. Tak v jednej z nich otvorila otázku úverovania podnikov v tomto roku a ukázala, že hoci úroky na úvery sú vďaka historicky nízkym úrokom Európskej centrálnej banky, tiež historicky nízke, inými slovami, keďže Európska centrálna banka nalieva do eurozóny historicky najlacnejšie peniaze, tak aj potom, keď požičiavajú samotné komerčné banky ďalej, si požičiavajú z ECB aj prostredníctvom našej centrálnej banky, tak sú tiež historicky jedny z najlacnejších, tak Národná banka ale ukázala, že na Slovensku máme fenomén, ktorý napr. poznáme aj z južných krajín eurozóny, a to je, že nie pre všetkých rovnako. Veľké podniky sú schopné sa dnes na Slovensku financovať výrazne lacnejšie ako malé a mikropodniky, čo samo o sebe je vždy tak. Veľké podniky v priemere si vždy požičiavajú o niečo lacnejšie ako malé a stredné podniky, lebo majú väčšiu mieru histórie, stability, majetku, ktorý môžu založiť a iné veci, ktoré zlacňujú úvery. To znamená to, že nejaký rozdiel je, vôbec nie je problém, to je prirodzené, ale čo Národná banka pekne ukázala v tejto svojej analýze, je, že za ostatné obdobie, ostatných pár rokov sa ten rozdiel dramaticky zvýšil a zvýšil sa v miere, ktorá naozaj, najmä pri takto nízkej inflácii, akú dnes na Slovensku máme, znamená, že malé podniky a mikro podniky, keď majú úver, platia veľmi, veľmi vysoké reálne úrokové sadzby, pretože z historického pohľadu úrokové sadzby okolo povedzme 6 - 7 % na prevádzkový úver neznejú zle, ale keď si uvedomíme, že je to v prostredí, kde inflácia je 0 %, alebo plus-mínus sa hýbe v tejto chvíli, tak tie reálne úrokové sadzby sú veľmi, veľmi vysoké a najmä sú teda výrazne vyššie, ako tie pre stredné a vysoké podniky. To znamená, chcel som sa spýtať, pán guvernér, aký je pohľad váš na to, že máme tu aj problém, ktorý naozaj sledujeme v podnikateľskej sfére na juhu Európy a ktorý bol významným príspevkom aj k tomu, prečo kríza na juhu Európy trvá tak dlho, a to je, že domáce, najmä malé a stredné podniky majú buď problém sa vôbec dostať k úverom, alebo potom ich dostávajú za ceny, ktoré im to veľmi predražujú a tým pádom následne spomaľujú aj ich podnikateľskú aktivitu, lebo tu nehovoríme o úveroch, ktoré financujú nejaké nové, špekulatívne aktivity, hovoríme či už o úveroch, ktoré investujú nové investície, teda nákup strojov, budov, ale aj o úveroch, ktoré financujú bežnú prevádzku, financujú zásoby, financujú to, že mnohí malí a strední podnikatelia samozrejme financujú svojich dodávateľov, osobitne v prostredí druhotnej platobnej neschopnosti, ktorú môžme aj dnes často na Slovensku pozorovať. Takže to sú moje dve ekonomické otázky na vás, pán guvernér. Samozrejme to nie sú veci, ktoré Národná banka riadi, že by teda povedala, bude to takto a svet sa rozostúpil, ale sú to veci, na ktoré máte, samozrejme, určitý mandát na ne ich sledovať, upravovať a máte aj niektoré nástroje, ktoré môžu v tomto smere pomôcť, hoci napr. práve v tej oblasti ponuky |
18,143 | 2,014 | SMER | Róbert Fico | projekty boli úspešné. Tento projekt je označovaný ako jeden z najlepších, ktorý sa pri zamestnávaní mladých ľudí v Európskej únii uplatnil. Dámy a páni, keď si spomeniem, na akú frašku sa premenil nepripravený pokus vtedajšieho ministra dopravy a premiérky o realokácie eurofondov na výstavbu diaľnic, ktorý Komisia zhodila zo stola už vo fáze predbežných konzultácií, chápem žlčovité útoky za nesporné úspechy ministra Richtera. Chápem, že opozícia žiarli na zníženie počtu poberateľov dávky v hmotnej núdzi o vyše 30-tisíc ľudí, čo je výsledkom povinnej aktivácie. Ja znovu zopakujem filozofiu, ktorú som vám povedal a ktorá sa vám nepáči. Chcete len zle. Lebo veríte, že keď bude zle v tejto krajine, tak len to môže poškodiť túto stranu a túto vládu. To je zlá filozofia. Súťažte s nami. Poďte sa o toto hádať. Povedzte, dajte nejakú inú predstavu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Povedzte, že minister nezvláda, tie fakty a tie údaje, ktoré som uviedol, že nie sú pravdivé. Tu budeme sedieť a budeme sa s vami hádať aj tri-štyri dni, ale nebudeme počúvať to, čo tu rozpráva pán Hlina. Toto nech si hovorí niekde na straníckej schôdzi. (Potlesk.) Na úspešnú reformu dôchodkového poistenia a sporenia vrátane tzv. anuitnej novely, ktorá stanovila jasné pravidlá pre vyplácanie penzií z druhého piliera, tiež ste len pozerali a nemali ste k tomu absolútne žiadnu alternatívu. Je dokonca trápne, ako nedokážete prehltnúť zvýšenie vianočného príspevku k najnižším starobným dôchodkom až na úroveň 100 eur či zvýšenie kapacity zariadení sociálnych služieb pre najodkázanejších občanov o takmer 100 % na 22-tisíc v budúcom roku aj vďaka podpore operačného programu. Ja si dobre pamätám, keď sme zavádzali vianočný príspevok v roku 2006 – 2007, ako ste jačali ako Viktorka na splave: Aké nesystémové rozhodnutie, čo to je za nezmysel! Prečo ste ho teda nezrušili v roku 2010 – 2012 a držali ste sa ho napriek tomu, že to bolo nesystémové opatrenie? Sami niekedy neviete, čo hovoríte a ako sa správate. (Potlesk.) Naopak, svoju pravú tvár ste prejavili kritikou nového nastavenia regulačného rámca agentúrneho zamestnávania. Tento návrh zabráni zneužívaniu poctivo pracujúcich ľudí, zabráni ich okrádaniu, zastaví špekulantov, ktorým ide len o vlastný zisk na úkor ľudí a štátu. Nie sme proti potrebnej a primeranej flexibilite pracovného trhu, ale nebudeme sa pozerať na to, ako sa z ľudí stávajú otroci, ktorí môžu bez primeranej náhrady prísť o prácu z hodiny na hodinu. Ján Richter týmto návrhom chráni záujmy radových pracovitých ľudí a za týmto návrhom si všetci musíme stáť. (Potlesk.) Nečudujte sa, vážení spoluobčania, že ho chce opozícia odvolať, keď aj regionálni funkcionári opozičných strán ryžujú v týchto kalných vodách. Alebo je dôvodom efektívne odhaľovanie čierneho zamestnávania, keď sa za jeden rok fungovania špecializovaného útvaru, tzv. Kobry, podarilo zdvojnásobiť počet kontrolovaných firiem na 20-tisíc a takmer strojnásobiť počet odhalených nelegálnych zamestnaných na 20-tisíc ľudí? Priatelia, toto sú fakty o činnosti Jána Richtera a nie tie nezmysly, čo tu počúvame. O tomto sa poďte s nami hádať, nech sa páči, a som zvedavý, čo budete na tieto fakty hovoriť. Osobitne treba oceniť obrovský kus roboty, ktorú minister Richter odviedol pri dôležitých zmenách v dôchodkovom systéme. Dnes je úplne jasné, že bez jeho anuitnej novely by sa ľudia s nižšími príjmami k dôchodkom z druhého piliera vôbec nedostali. Takto katastrofálne bol nastavený druhý pilier. Na zisky dôchodkových správcovských spoločností, ošklbať ľudí o peniaze a, samozrejme, odobrať peniaze zo Sociálnej poisťovne. To bola čistá privatizácia dôchodkového zabezpečenia. (Potlesk.) Až táto novela vytvorila transparentný systém, ktorý ľuďom poskytne dostatok informácií o ponukách jednotlivých spoločností na vyplácanie dôchodkov a umožní im tieto ponuky zrozumiteľne porovnávať. V treťom pilieri minister presadil zníženie poplatkov aj daňové zvýhodnenie sporiteľov. To, čo vyšlo z jeho dielne, je skutočná dôchodková reforma. Reforma pre ľudí v ich prospech, nie v prospech finančných spoločností, ktoré chcú na ľuďoch len zarábať. Minister Richter dôsledne napĺňa to, čo moja vláda začala už v roku 2006: Urobiť z druhého a tretieho piliera dôchodkového systému skutočné piliere a nie iba atrapy zo zhnitého dreva, ktoré sa rozsypú pri najmenšej finančnej nestabilite. Dámy a páni, už tento výpočet jasne dokazuje, ako zodpovedne a systematicky pristupuje minister Richter k plneniu našich predvolebných záväzkov aj programového vyhlásenia vlády. Osobitne chcem oceniť jeho prístup k realizácii balíčka opatrení na zlepšenie životnej úrovne ľudí, ktorý sme ohlásili na druhú polovicu volebného obdobia. Šesť z pätnástich je výlučne na jeho pleciach, ďalšie – reforma stredného odborného vzdelávania – je spoločná s ministrom školstva. Od nášho verejného prísľubu ubehli len štyri mesiace a priebežné hodnotenie ich plnenia ukazuje, že takmer všetky minister Richter už splnil. Vláda na jeho návrh schválila historicky najrazantnejšie zvýšenie čistej minimálnej mzdy. Je pripravené vyplatenie zvýšeného vianočného príspevku k dôchodkom. Pripravuje sa zníženie odvodov pre ľudí s najnižšími pracovnými príjmami. Hotové je tiež zvýšenie mzdového limitu pre odvodové úľavy z brigádnických dohôd študentov na 200 eur. Zdôrazniť musím zmenu zákona, ktorou sa zvýši motivácia sociálne odkázaných ľudí pracovať. Minister Mihál chcel mladých nezamestnaných motivovať znížením ich platov na úroveň, ktorá nepokryje ani základné životné náklady. Minister Richter chce zabezpečiť, že ak na dávku v hmotnej núdzi odkázaný človek začne pracovať, výrazne sa zvýšia jeho čisté príjmy. Pomôže k tomu predĺženie poskytovania osobitného príspevku na 12 mesiacov a jeho zvýšenie na 123 eur v priebehu prvých šiestich mesiacov. V praxi to znamená, že ak v rodine s dvoma malými deťmi začne jeden rodič pracovať, hoci aj za minimálnu mzdu, jeho čistý príjem sa zvýši o 254 eur každý jeden mesiac. Namiesto prázdnych rečí ponúkol minister Richter konkrétne a rukolapné riešenie, ktoré prispeje k tomu, aby každý, kto bude pracovať, viditeľne pocítil zlepšenie vlastnej životnej úrovne. Napokon sa ešte musím vyjadriť k obvineniu, že minister Richter zlyháva pri čerpaní eurofondov. Dámy a páni z opozície, vy fakt musíte považovať ľudí za negramotných nevzdelancov, ak si dovolíte verejne tvrdiť niečo, čo je v príkrom rozpore s voľne dostupnými faktami. Z hľadiska čerpania patrí operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia medzi naše najúspešnejšie a už dnes viem povedať, že z neho do konca budúceho roka investujeme každý jeden cent. Upozorňujem vás, že financovanie národných projektov z neho bez prerušenia beží aj v súčasnosti. Navyše minister Richter dokázal tak zvýšiť efektivitu čerpania prostriedkov z tohto operačného programu, že keď preberal funkciu, bolo na úrovni 40 %, a dnes dosahuje 72 percent. Čiže za 32 mesiacov dosiahol takmer toľko, čo sa podarilo za predošlých 63 mesiacov. Tieto údaje len dokazujú, že zdôvodnenie vášho návrhu na odvolanie je absurdné a nepravdivé a samotný návrh je snahou zlikvidovať úspešného ministra mojej vlády. Jeho výsledky aj pri čerpaní eurofondov totiž dokazujú neschopnosť jeho predchodcu a verejnosť má možnosť na vlastné oči vidieť rozdiel medzi ideologickým honom na čarodejnice a aktívnou prácou pri napĺňaní konkrétnych cieľov rezortu. Ján Richter sa tu dnes pred vás sám postaví, aby jasne a zrozumiteľne dokázal, aké sú výsledky jeho pôsobenia na poste ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. Znižujúca sa nezamestnanosť, moderná európska pracovná legislatíva vyvažujúca postavenie zamestnancov a zamestnávateľov, aktívny sociálny dialóg, podpora rodín aj seniorov. Toto je vizitka dôsledného sociálneho demokrata, ktorá musí dráždiť každého neúspešného pravičiara. Dnešná mimoriadna schôdza parlamentu je trápnym predvolebným divadlom zúfalých pravicových politikov, ktorí sa nedokážu prezentovať žiadnymi pozitívnymi výsledkami. Buď bojujú medzi sebou, alebo bojujú proti nám. Odmietam takúto politiku, celá vláda odmieta takúto politiku, celý SMER – sociálna demokracia odmieta takúto politiku. Odmietam populistickú kritiku mojej vlády, ktorá sa nezakladá na faktoch, ale na vlastnej bezmocnosti opozície získať si verejnosť niečím pozitívnym. Preto odmietame v mene vlády Slovenskej republiky aj návrh na odvolanie ministra Jána Richtera a aj túto príležitosť využívam na to, aby som mu vyjadril moju úplnú podporu. Ďakujem pekne. (Dlhotrvajúci potlesk.) |
18,221 | 2,014 | SMER | Ľubomír Vážny | Zas pomerne veľa nezmyslov. Eurofondy nejdú realokovať, pán poslanec Matovič, a na rýchlostné cesty, vás ubezpečujem, všetky europrostriedky sú už dávno vyčerpané. To znamená, naozaj nejde to realokovať a pol roka vybavovať s Európskou komisiou. Je to pomer medzi Kohéznym fondom, ERDF a inými. Čiže ak by to išlo, tak určite to radi urobíme. A naozaj ten zmysel toho bol, že sme vyčerpali všetky prostriedky na rýchlostné cesty a stále bolo treba iné riešiť, a preto sme sa pustili do scenára PPP. Ubezpečujem vás aj o tom, že premiér Robert Fico nemanažoval R1 ako takú, koncesnú zmluvu som podpisoval ja. A je to rok a pol dlhý proces. A stopercentne vám garantujem, že ma nemanažoval v tomto. A tiež vám garantujem to, že som nedostal za to žiadnu províziu. Ak si myslíte, že som ju dostal, dokážte to, zažalujte to, to je vážny trestný čin. To nie je len tak, ako si to vy predstavujete. A ešte posledné skomentujem. Samozrejme, medzinárodný tender, to znamená, asi by sme mali dostať provízie od veľkých francúzskych, nemeckých, španielskych konzorcií. To tak v živote celkom nefunguje. Posledné, čo ešte poviem. Ja, tu prekrucujete tiež, som sa vyjadril svojho času, že finančné náklady na výstavbu formou PPP sú cez PPP o 50 až 70 % vyššie ako konvenčnou alebo eurofondovou formou. To je pravda, ale neviem, či vy hovoríte alebo denník Pravda, ktorý citujete, hovorí, že náklady na PPP sú o 50 až 70 % drahšie. Je to zásadný rozdiel, ešte raz hovorím. Porovnávajte hrušky s hruškami a jablká s jablkami. Ak tu porovnáte investičné náklady, tak sú skoro rovnaké, to už som pred chvíľou povedal, či už sa ide formou PPP, konvenčnou alebo eurofondovou, sú plus-mínus 10 % rovnaké. Čo sa týka tej ceny, už ste si ju namodelovali, je taká, že nie 800 mil., ale 300 mil. to malo stáť. Ešte raz, urobte niečo a potom môžete vidieť, koľko čo stojí v reáli, ale nezanechajte za sebou mesačnú krajinu, ako ste to urobili, urobte niečo tak, aby sa to aj skolaudovalo. Príprava, realizácia, tender, kolaudácia, to je proces, ktorý trvá v diaľniciach dva-tri roky, niekedy päť rokov, s prípravou sedem rokov. Skúste to urobiť a potom kritizujte, potom budem vašu objektívnu kritiku brať naozaj objektívne. Ale, kritiku od úbožiakov, ktorí za sebou zanechali spálenú zem, ktorí nič neurobili, tak túto kritiku naozaj neberiem. Ja beriem kritiku od tých ľudí, ktorí niečo za sebou zanechali a ktorých si vážim. Ďakujem. (Potlesk.) |
17,624 | 2,014 | SMER | Miroslav Lajčák | Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážení poslanci, dovoľte mi, aby som stručne zareagoval na vaše otázky a stanoviská, ktoré zazneli v dnešnej a včerajšej rozprave k trom správam ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí, ktoré predkladám na rokovanie plénu. V prvom rade chcem povedať, že je mi veľmi ľúto, že som sa rozpravy včera nemohol zúčastniť. Viete dobre, že som bol na zasadnutí ministrov zahraničných vecí krajín Severoatlantickej aliancie. Bolo to posledné zasadnutie pred septembrovým summitom vo Walese. Myslím, že nikto nespochybňuje dôležitosť prítomnosti slovenského ministra zahraničných vecí na tomto rokovaní. Samozrejme sledoval som aj vývoj rozpravy v rámci tejto parlamentnej schôdze. Nemusím, dúfam, nikoho ubezpečovať, že mám najväčší záujem, aby som svoje materiály predkladal sám, aby som počúval vaše vystúpenia. Keď som videl, že sa schyľuje k termínovej kolízii, požiadal som listom predsedu Národnej rady, aby mi stanovil termín tak, aby som sa mohol osobne zúčastniť predkladania. Neviem, z akých dôvodov tejto mojej prosbe nebolo vyhovené. Takže sme sa ocitli – aj vy, aj ja –, v nemilej situácii. Chcem povedať, že aj mne je ľúto, tak ako viacerým predrečníkom alebo diskutujúcim, že sa debát na tému zahraničnej európskej politiky zúčastňuje málo poslancov. A tiež mi je ľúto aj to, že je tu taký zvyk, ktorý sa aj teraz potvrdil, že mnohí poslanci vystúpia a odídu a už ich nezaujíma vlastne nejaká reakcia na ich stanoviská. Ale v každom prípade cítim potrebu aspoň rámcovo k tým hlavným témam sa vyjadriť. Zaregistroval som niekoľko paradoxov. Paradox č. 1 je, že včera, keď som tu nebol, tak teda viacerí poslanci na to kriticky poukazovali, a dnes, keď som tu bol, tak najčastejšie meno, ktoré som počul, bolo Robert Fico. Robert Fico povedal to, Robert Fico povedal ono. Ja chcem povedať dopredu, že pán predseda vlády Robert Fico je človek, ktorý vie zodpovedať svoje výroky a vie odpovedať na vaše otázky. Necítim úlohu ministra zahraničných vecí v tom, aby som bol vykladačom stanovísk predsedu vlády Slovenskej republiky. Čiže využívajte vždy prítomnosť toho ústavného činiteľa, ktorého tu v sále máte. Môj paradox č. 2 sa volá Pavol Frešo. Lebo som si poznamenal, ako povedal, že ste, """"sme vnímaní ako nedostatočne proeurópska vláda"""". Tak by som sa chcel aspoň takto nepriamo pána Freša opýtať, ktorá politická strana hlasovala proti Lisabonskej zmluve? Bola to strana SMER alebo strana SDKÚ? Ktorá vláda odmietla prejaviť solidaritu s Gréckom? Solidarita je jeden z hlavných princípov európskej integrácie. Bola to vláda SMER-u alebo vláda Ivety Radičovej? Môžem povedať, že nikdy, nikdy, nikdy nebolo Slovensko tak oslabené a tak negatívne vnímané v Európskej únii ako práve v súvislosti s týmito udalosťami. A mudruje tu a vyjadruje sa človek, ktorý je predstaviteľom tej politickej strany, ktorá je za toto zodpovedná. Rovnako tak, a to je ďalší paradox, ako môžme byť súčasne servilní voči Bruselu a zároveň nedostatočne proeurópski?! Tak ak sme servilní voči Bruselu, tak to znamená, že plníme všetko, čo nám z Bruselu nakážu, a to počúvam stále. Dokonca aj Mečiarov výrok o kolenačkovej politike tu naši kolegovia z opozície často opakujú radi, čo je tiež paradox. Tak si to vyjasnite, či sme servilní voči Bruselu, alebo či sme nedostatočne proeurópski! Lebo podľa mňa logicky jedno vylučuje druhé. Ďalší paradox vo vystúpení pána Freša, keď tu búchal po stole: sme suverénny štát, alebo nie sme? Ale potom povedal 10-krát: a Poľsko povedalo to a poľský minister povedal to. Prepáčte, práve preto, že sme suverénny štát, tak máme slovenskú pozíciu. Ja nevidím suverenitu Slovenska v tom, že budeme opakovať poľské pozície. (Potlesk.) Ja rešpektujem, že má Poľsko svoju, Rakúsko má svoju, Česko má svoju a Slovensko má a bude mať svoju pozíciu. Ak si niekto myslí, že suverenita Slovenska sa prejavuje v tom, že opakujeme pozície niekoho iného, tak ja tomu nerozumiem. A chcem povedať, že naša pozícia je hodnotová, je európska, je spojenecká. Mimochodom, pán poslanec Frešo, aj pán poslanec Kaník, keď tu tak moralizujete a dávate nám lekcie z hodnôt, ušlo mi, že by ste zaujali postoj k tomu, že za čias, keď vy ste boli vo vláde, v rokoch 2002 až 2006 sa na ministerstve vnútra predávali slovenské pasy balkánskym narkodílerom a narkobarónom. (Potlesk.) Prečo ste nezvolali tlačovú konferenciu? Prečo ste sa od toho nedištancovali? Prečo ste, prečo nežiadate, aby sa to vyšetrilo? Prečo nechcete vedieť, kde bola pravda? Namiesto toho tu ste nastolili zásadný problém, že či sa má oslavovať koniec vojny 8. alebo 9. mája. (Reakcie z pléna.) Jasné. A že každý narkobarón z Balkánu odišiel so slovenským pasom v čase, keď vy ste boli vo vláde, to nie je dôležité? Toto nehovorí niečo o kredibilite Slovenska, to nehovorí niečo o dôveryhodnosti tohto štátu a jeho inštitúcii?! K tomu sa nehlásite! (Potlesk.) Pán poslanec Kaník takisto povedal vetu, že si nemôže spomenúť na nič, čo by urobila slovenská vláda pre zníženie energetickej závislosti na Rusku. Povedal by som tak, že to, že vy o niečom neviete, pán poslanec, neznamená, že sa to nedeje. A ešte by som vám položil niekoľko otázok. Reverz s Rakúskom vybavila vláda Roberta Fica alebo niekto iný? Reverz plynu s Českom vybavila vláda Roberta Fica alebo nejaká iná vláda? Otvorenie prípojky s Maďarskom vybavila vláda Roberta Fica alebo nejaká iná vláda? Severojužné prepojenie zabezpečuje naša vláda alebo nejaká iná vláda? Rokovanie so Spojenými štátmi o možnosti dovozu LNG plynu alebo bridlicového plynu vedieme my alebo nejaká iná vláda? Ako môžte povedať, že si neviete na nič spomenúť? Tak sa príďte opýtať! Energetická politika je veľmi dôležitá, citlivá vec a tak moje ministerstvo, ako aj ministerstvo hospodárstva vám rady dajú základné školenie tohoto, v týchto veciach, pán poslanec. (Potlesk.) Pán poslanec Simon povedal, že táto vláda je jednoznačne naklonená smerom na východ a snažil sa to podložiť faktami o širokorozchodnej železnici. Ja chcem povedať, že nikto tu nestavia žiadnu širokorozchodnú železnicu. Bol tu návrh a bolo prijaté rozhodnutie, jediné správne, že sa urobí feasibility štúdia, ktorá zhodnotí, či je tento projekt ekonomicky výhodný alebo nevýhodný. Ale na to, aby sme už plakali, na to, že ako stratíme pracovné miesta v Čiernej nad Tisou, je naozaj ešte priskoro. Rovnako tak pán poslanec Zsolt Simon a ďalší venovali veľa pozornosti čerpaniu eurofondov. Dokonca tu bol procedurálny návrh, aby sme stiahli a dopracovali tento materiál. Nuž, dovoľte mi upozorniť vás, že nie je čerpanie eurofondov mojou kompetenciou. Máme na to podpredsedu vlády, volá sa Ľubomír Vážny. Na Úrade vlády je centrálny koordinačný orgán pre čerpanie eurofondov. Každý mesiac zverejňujú na svojej webovej stránke prehľad čerpania eurofondov a dvakrát do roka k júnu a k decembru podpredseda vlády Ľubomír Vážny predkladá na rokovanie vlády informáciu o čerpaní eurofondov. To znamená, plačete na nesprávnom hrobe. Za 10 rokov, čo predkladáme správu o členstve v Európskej únii, ani raz sme nehovorili o čerpaní eurofondov, lebo ja k tomu nemám čo povedať. Nielenže za to nezodpovedám, ale nespravujem ani jeden operačný program. Nič vám, samozrejme, nebráni, aby ste si pána podpredsedu Vážneho pozvali a porozprávali sa s ním o čerpaní eurofondov. Pán poslanec Hlina, na otázku prečo bola zlúčená rozprava, moja odpoveď: neviem. Nie, ale viem, že sme nepodporili žiaden komiks o LGBTI. Ale môžem povedať, že v rámci dotačnej schémy, ktorú spravujeme, sme v minulom roku finančne podporili 58 projektov v sume necelých 900 000 eur a tento rok mám návrh na 47 projektov za 845 000 eur. Zatiaľ som ešte nerozhodol. Nerozhodujem ja, ani si to necucám z prstov, mám na to odbornú komisiu, ktorá každý jeden návrh, každú jednu žiadosť vyhodnotí, predloží mi odporučenie, s ktorým sa ja teda stotožním alebo nie, ale pochopiteľne celý proces je transparentný a môžte sa prísť pozrieť na to, aké projekty žiadali. Pochopiteľne, nepodporujeme žiadne pochody finančne, rešpektujeme právo, ústavou zakotvené právo občanov na slobodu zhromažďovania, slobodu názorov, slobodu vyznania a, samozrejme, tak by to mali robiť všetci. Pokiaľ ide o sudánsku občianku Marjam, ktorá bola prvostupňovým súdom sudánskym uznaná vinnou za odpadlictvo od viery a odsúdená na trest smrti. Sme demokratická krajina, aj my musíme aj vo vzťahu k Sudánu rešpektovať rozdelenie štátnej moci na výkonnú, zákonodarnú a súdnu. A pozývať si veľvyslanca na to, aby sme mu vytýkali rozhodnutie súdu, nie je úplne v súlade s demokratickými štandardami, ale samozrejme Európska únia reagovala: vyjadrenie vysokej predstaviteľky pre zahraničné, zahraničnú politiku pani Ashtonovej aj v mene členských štátov, to znamená, aj v mene našom. Náš predpoklad je, že rozsudok bude po odvolaní zrušený, sa naplnil. Pani Marjam bola 23. júna prepustená na slobodu, nasledujúci deň teda bola zadržaná na letisku a vyjasňujú sa okolnosti, či môže alebo nemôže opustiť krajinu. V každom prípade ešte v júli by mal prísť na návštevu sudánsky minister zahraničných vecí. A keď tu bude, tak využite tú príležitosť a pozhovárajte sa s ním aj na túto tému. A vôbec vám ako poslancom zákonodarného zboru nič nebráni, aby ste sa vyjadrovali aj, aj v tejto kapacite a prijímali vaše stanoviská, nemusíte sa stále skrývať za vládu a za ministerstvo zahraničných vecí. A jednoznačne, ak chcete ísť na Ukrajinu, tak príďte sa poradiť a príďte sa porozprávať o cestovných odporúčaniach a o tom, čo je treba urobiť, |
17,695 | 2,014 | SMER | Róbert Kaliňák | Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, Slovenská republika prebrala od 1. júla po štvrtýkrát ročné predsedníctvo v najvýznamnejšom stredoeurópskom regionálnom zoskupení známom pod názvom Vyšehradská štvorka. Význam zoskupenia v poslednom období narastá, a to aj vďaka aktívnemu prístupu poľského a maďarského predsedníctva. Podarilo sa im naplniť rokovania konkrétnym obsahom a jeho realizácia už prináša prvé výsledky. V4 je dnes živou regionálnou štruktúrou štyroch členských krajín Európskej únie a Severoatlantickej aliancie, ktoré sa hlásia k rovnakým hodnotám. Ich spolupôsobenie vytvára priestor pre posilňovanie koordinačných a konzultačných mechanizmov s cieľom nachádzať spoločné pozície a stanoviská v aktuálnych otázkach zahraničnej, európskej politiky regionálneho rozvoja, hospodárskej a kultúrnej spolupráce. Chceme pokračovať v dobre rozbehnutých aktivitách maďarského predsedníctva. Jednou z našich priorít preto zostáva zvyšovanie energetickej bezpečnosti. V rámci uvedeného plánu sme spolu s maďarskou stranou realizovali prepojenie plynovodov a rozbehnutý je aj projekt budovania dopravných koridorov, ktoré vytvoria lepšie jadransko-baltické cestné a železničné prepojenie. Na záverečnom summite maďarského predsedníctva za účasti predstaviteľov Európskej komisie sme sa tiež dohodli, že v rámci nastávajúceho programovacieho obdobia pre eurofondy na roky 2014 - 2020 budeme zvýšenú pozornosť venovať podpore výskumu, vedy a inovácií. Slovenská republika preberá rotujúce predsedníctvo vo Vyšehradskej skupine v čase, keď V4 zažíva azda najproduktívnejšie obdobie vo svojej histórii. Počas ostatných troch rokov bolo iniciovaných niekoľko významných spoločných projektov v energetike, doprave a obrannej spolupráci, ktoré majú pozitívny vplyv na zvyšovanie životnej úrovne obyvateľstva. Cieľom nášho predsedníctva bude preto zachovať potrebnú kontinuitu a zároveň priniesť niektoré nové prvky do spolupráce štyroch krajín. Priestor vidíme napríklad v oblasti zvyšovania dynamiky hospodárskeho rozvoja a rastu konkurencieschopnosti ekonomík. Tomu zodpovedá aj motto nášho predsedníctva: """"Dynamický Vyšehrad pre Európu a svet."""" Novou pridanou hodnotou spolupráce v rámci krajín V4 môže byť napríklad digitálna ekonomika, ktorá je podporovaná na európskej úrovni, poskytuje značný potenciál pre hospodársky rast, prílev zahraničných investícii a riešenie nezamestnanosti, najmä u mladých ľudí. Našim partnerom budeme chcieť predostrieť pozitívne skúsenosti Slovenska v boji proti daňovým podvodom a daňovým únikom, keďže predstavujú problém aj v regionálnom meradle a prejavili oňho záujem aj ďalšie krajiny Európskej únie, podstatne väčšie, ako sme my, a preto sa práve záujmu aj našich kolegov z V4, veľmi sa mu tešíme. Zameriame sa tiež na efektívne využitie zdrojov kohéznej politiky a štrukturálnych fondov v novom programovom období Európskej únie na projekty spoločného záujmu v energetike, doprave či na modernizáciu regionálnej infraštruktúry. Uvedené projekty predstavujú pre stredoeurópske krajiny jedinečný nástroj na podporu hospodárskeho rozvoja a tvorbu pracovných miest. Dôležitou súčasťou posilňovania konkurencieschopnosti našich ekonomík sú takisto cielené prorastové opatrenia, kde partnerom môžeme okrem iného ponúknuť pozitívny príklad vytvorenia slovenského investičného holdingu ako nového nástroja na podporu investícií. Krajiny V4 by mali zamerať zvýšenú pozornosť aj na rozvoj znalostnej ekonomiky založenej na inováciách, výskume a moderných formách vzdelávania, ako je napríklad systém duálneho vzdelávania. Budeme klásť zvýšený dôraz na koordináciu pozícii krajín V4 k dôležitým otázkam riešeným na úrovni Európskej rady, akými sú klimaticko-energetický balíček a priemyselná politika. Je nepochybne v záujme všetkých štyroch stredoeurópskych krajín zachovať svoj priemyselný potenciál s dôrazom na také odvetvia, ako napríklad oceliarsky alebo automobilový priemysel. Koncom tohto roka je plánované pozvanie predsedov vlád členských krajín Vyšehradskej štvorky na spoločný summit do Bratislavy. V rámci osvedčenej spolupráce vo formáte V4 +, čo je forma stretnutí s krajinami mimo regiónu Vyšehradskej štvorky, bude pozvaný prezident švajčiarskej konfederácie. Na budúci rok by sme radi nadviazali aj na úspešný formát schôdzky na najvyššej úrovni so strategickými partnermi Vyšehradskej štvorky Francúzskom a Nemeckom, ktorý sa po prvý raz konal v marci 2013 vo Varšave. Vážená pani predsedajúca, skončil som. |
18,028 | 2,014 | SMER | Ján Počiatek | Ďakujem opäť za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som uviedol v druhom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má za cieľ upraviť podmienky organizácie pracovného času riadiacich letovej prevádzky porovnateľne s podmienkami uplatňovanými v ďalších členských štátoch Európskej únie. Pracovný čas riadiacich letovej prevádzky bude rozvrhnutý v pracovných smenách, ktorých dĺžka nepresiahne 12 hodín pri zachovaní bezpečnosti letovej prevádzky a bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Zmenou organizácie pracovného času riadiacich letovej prevádzky sa zabezpečí vyššia flexibilita organizácie pracovného času riadiacich letovej prevádzky a vyššia výkonnosť poskytovania leteckých navigačných služieb, ako aj ich efektivita a teda aj zníženie nákladov. Ďakujem za slovo, skončil som. |
18,196 | 2,014 | SMER | Peter Kažimír | on ho tak nepriamo spomenul, len pripomenúť, že pán Filko bol pri preferenčnom oceňovaní liekov za ministra Rašiho, kde sa potom stal poradcom vlády Ivety Radičovej, ktorá sa ho podľa mojej informácie musela zbaviť práve pod tlakom koaličného partnera, a teda pána podpredsedu strany, pretože pán Filko mal trošku protipentiacke postoje v tejto oblasti, čo by možno aj tá história vzťahov pána Uhliarika s touto skupinou mohla tomu aj nasvedčovať, že by to mohla byť pravda. Ak chcem hovoriť o tom, čo bolo a čo sa ešte v tejto časti nachádza, to je posledná časť, lebo ja naozaj viem až tak dlho hovoriť, to sa týka daňového zaťaženia. Asi od ministra financií by ste mali počuť čísla, a nie až tak veľa rečí. Takže daňové zaťaženie a na druhej strane veľkosť štátu. Veľkosť štátu sa meria z hľadiska miery prerozdeľovania podielov verejných výdavkov na hrubom domácom produkte. Tu mám pre vás takú informáciu, ktorá naozaj je z týchto dát Jesennej prognózy ekonomiky európskych krajín. Tak v eurozóne priemer podielu výdavkov na HDP na rok 2014 máme 49,3 %, Slovensko ho má 40,9 %, kde budúci rok podľa návrhu rozpočtu má ísť na úroveň 40,5 %, to znamená, miera prerozdeľovania tu klesá. Treba povedať, že tak sa to deje vlastne posledné roky. A to v roku 2010 bolo 42 %, v roku 2011 bolo 40,5 %, to bol ten váš rok, 40,9 % je to v roku 2014, vidíte, že je to veľmi marginálny rozdiel, pričom ale oproti priemeru sme naozaj 9 %, alebo 8 % odchýlení. A to hovorí o tom, že máme malý štát. A na to, či sa hádame, či ho chceme malý alebo veľký, my ho máme malý. My ho máme kľúčovo malý preto, pretože od toho roku 1998 desať rokov bola naozaj pri moci z hľadiska presadzovania hegemónie nejakej ideológie pravica. To tak je. A toto je dané dedičstvo. A potom prišla síce aj možnosť vlády strany SMER, ale prišla s ňou spolu aj kríza od roku 2009. Ak hovorím o príjmoch, a to je to kľúčové, lebo hovoríte o tom, že smrteľne vysokým daňovým zaťažením ničíme životy ľudí, tak vám poviem niektoré čísla. V roku 2014 podiel príjmov na hrubom domácom produkte je 38 %. Ten podiel v eurozóne je 46,7 %, čiže je to 38 % kontra 47 %, aby sme vedeli, kde sme, náš podiel príjmov na HDP je ďaleko, ďaleko jeden z najnižších v Európskej únii a je od samotného priemeru vzdialený opäť mnoho, mnoho percent a, čo je ešte možno zaujímavejšie, klesá aj medziročne, na budúci rok to bude 37,9 %, medziročne klesá po zahrnutí všetkých legislatívnych zmien, ktoré prešli aj parlamentom, to znamená, miera daňového zaťaženia medziročne nestúpa, ale klesá. Môžete si o tom myslieť, čo chcete, môžete mať nejaký pocit, môžete ten pocit chcieť pretlačiť do niekoho hlavy, ale z hľadiska ekonomických parametrov a videnia sveta tak, ako ekonomické kategórie existujú, je toto pravda. No a snáď úplne na záver mi dovoľte snáď povedať to, že toto možno je stratená noc, ale z pohľadu toho, čo je pred nami, ja určite za nejaké dva týždne, niekedy okolo 2. decembra čiže o mesiac sa budem uchádzať o vašu dôveru s návrhom štátneho rozpočtu. A pevne verím, že z tohto pohľadu debata, ktorá bude pri štátnom rozpočte, bude mať väčší význam pre občanov našej krajiny z hľadiska reálneho výsledku, lebo dovtedy naozaj sa tu budeme zaoberať aj zavedením odpočítateľnej položky pre nízkopríjmových občanov, aj otázkou tým pádom zníženia nákladov práce pre našich zamestnávateľov a budeme sa zaoberať aj tým, čo zatiaľ nebolo na Slovensku veľmi zvykom, ale situácia ohľadne dlhovej brzdy nás do tejto situácie dostala, aj ešte zvyšovaním niektorých výdavkov, ktoré sú kľúčovo spojené s reformou odvodov, a možno aj ďalšími nápadmi, ktoré vzídu z poslaneckých lavíc, resp. od členov jednotlivých výborov. A z tohto pohľadu som presvedčený, že debata, ktorá nás čaká, je oveľa dôležitejšia pre občanov tejto krajiny ako mnohokrát veľmi emotívne a teatrálne výstupy ľudí v tejto sále. Ďakujem veľmi pekne a krásnu noc vám prajem. (Potlesk.) |
17,908 | 2,014 | SMER | Mikuláš Krajkovič | Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Gruzínskom na strane druhej. Návrh pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1151 z 25. augusta 2014 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady. Výbor Národnej rady pre európske záležitosti uznesením z 8. septembra 2014 č. 127, Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením z 2. septembra 2014 č. 468 a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením zo 4. septembra 2014 č. 103 odporúčajú Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s dohodou a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s dohodou podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu s dohodou, je to pod tlačou 1129, bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 114 z 9. septembra 2014. Týmto uznesením ma výbor poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu. Toľko, prosím, spoločná správa. Prosím, otvorte rozpravu. |
18,358 | 2,014 | SMER | Ľubomír Petrák | Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte, aby som povedal aj ja pár slov k návrhu štátneho rozpočtu. Budem sa venovať dvom okruhom otázok, keďže som starosta a ešte ani jeden rok počas môjho pôsobenia v Národnej rade Slovenskej republiky som nevynechal možnosť vyjadriť sa k rozpočtom v obcí a miest. Vyjadrím sa aj tento rok. A keďže teraz som členom výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, tak poviem pár slov aj k tejto tematike. Začnem obcami a mestami. V rozprave tu zaznieva viac výtok, ak by ste znížili daň z pridanej hodnoty, ušetríte občanom plus-mínus 250 mil. eur ročne. Kam tieto peniaze idú? Vy ich prejedáte! Ja to skúsim demonštrovať na rozpočtoch obcí a miest. Budem porovnávať rok 2012, kedy sa v plnej miere prejavili opatrenia, ktoré zaviedla vláda Ivety Radičovej a predovšetkým minister financií Ivan Mikloš, ktorý znížil podielové dane obcí a miest zo 70,3 % na 65,4 %, a vtedy výnos z dane z príjmu fyzických osôb pre obce bol 1,196 mld., skoro 197 mil. eur. V roku 2014 bude výnos obcí a miest 1,302 mld. eur, čo predstavuje rozdiel zhruba 106 mil. eur. Tu je za dva roky rozdiel 106 mil. eur. Ak si porovnáme rok 2014 s rokom 2015, tak v roku 2015 je výnos obcí pri zvýšenej sadzbe, ktorú zaviedla Ficova vláda na 68,5 % z výnosu z daní z príjmov fyzických osôb, príjem obcí a miest je 1,468 mld., čo je oproti roku 2014, teda očakávanej skutočnosti, nárast o ďalších 135 mil. eur. Ak zrátame rozdiel medzi rokom 2012 a rokom 2015, rozdiel je 241 mil. eur. To je to, to sú peniaze o 241 mil. eur bude viac plynúť do rozpočtov obcí a miest, čo je zhruba to 1 % DPH, o ktorom tu hovoríte. Takže ak hovoríme o tom, že vláda Roberta Fica prejedáva tieto peniaze, nedá sa to povedať, lebo presne tieto isté peniaze zobral Ivan Mikloš obciam a mestám, zaťažil obyvateľov zvýšenou dépeháčkou, vláda Roberta Fica ponechala túto hranicu, ale tieto peniaze vracia obciam a mestám. Čiže tu je niekde možno taký kruh, o ktorom sa dá úplne reálne hovoriť. Ak dovolíte, veľmi často sa hovorí o tom, že obce a mestá majú málo peňazí. Musím povedať, že skutočne nie je dostatok peňazí na všetky rozvojové aktivity, ktoré by obce a mestá chceli robiť, nie je dostatok peňazí na všetky rozvojové aktivity, ktoré očakávajú občania, ktorí bývajú vo svojich domovoch. Ale poviem niekoľko čísel. Transfery zo štátneho rozpočtu sa v roku 2015 očakávajú do obcí a miest v celkovej výške jedna 1,124 mil. eur. Budem hovoriť konkrétnejšie. Transfery z ministerstva školstva budú v celkovej výške zhruba 16 346-tisíc eur, predovšetkým na financovanie projektov štrukturálnych fondov. Treba povedať, že okrem tejto čiastky je v rozpočte schválených ďalších 5 mil. eur na budovanie nedostatočných kapacít materských škôl a sú tu vyčlenené ďalšie finančné prostriedky okrem týchto prostriedkov, ktoré sú určené na havarijné stavy predovšetkým základných škôl. Takže ak hovoríme o kapitole ministerstva školstva, znovu výrazný posun dopredu. Kapitola ministerstva vnútra, v čom sú peniaze na prenesený výkon štátnej správy, matričné úrady, hlásenie evidencie a podobne, ale predovšetkým na financovanie regionálneho školstva, to znamená základné školy, kde je transfer vo výške 678,982 mil. eur, a treba povedať, že mimo tejto čiastky bolo minulý týždeň dohodnuté zvyšovanie platov učiteľov vo výške 5 %, to sú tie peniaze, o ktorých hovoril môj predrečník pán kolega Fronc, to je tých viac ako 50 mil. eur, ktoré pribudnú k týmto peniazom. Takže ak hovoríme, kde sa dávajú peniaze, ktoré štát vyberá, musím povedať, aj sem idú a som veľmi rád, že pod financované školstvo a nedocenené povolanie učiteľov začína byť seriózne ohodnotené, nakoľko v tomto roku presiahne mzda, teda hrubá mzda učiteľa v regionálnom školstve, priemernú mzdu v národnom hospodárstve, a trváme na tom a stojíme si za svojím záväzkom, že v roku 2016 chceme dosiahnuť záväzok, ktorý sme si dali, že priemerná mzda učiteľa dosiahne 1,2-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Tá trajektória je nastúpená, minulý rok 5 %, tento rok 5 % a ideme ďalej. Kapitola ministerstva dopravy, 32,184 mil. prenesený výkon štátnej správy, z toho najviac, 25,680 mil., ide na náhradné nájomné byty za reštituované byty a podporu územného rozvoja obcí a miest. Znovu. Kam idú tie peniaze? Prebehla, prebehla reštitúcia, rad obyvateľov na túto reštitúciu doplatil, dávame viac ako 25 mil. euro na tieto účely, ktoré budú vyplácané prostredníctvom obcí a miest na nájomné byty. Ministerstvo životného prostredia, 183 mil. eur predovšetkým na financovanie projektov fondov Európskej únie. Z kapitoly ministerstva hospodárstva 29 mil. eur na podporu služieb podnikateľov a na verejné osvetlenie pre obce a mestá, čiže na tieto dve aktivity vrátane verejného osvetlenia obcí a miest viac ako 29 mil. eur. Ministerstvo práce a sociálnych vecí, 53,614 mil. eur, ktoré budú poskytované na výkon osobitného príjemcu na výdavky na stravu, školné, potreby detí v hmotnej núdzi a financovanie zariadení sociálnych služieb. Čiastka opätovne, ktorá nie je malá, ak hovoríme o tom, kde idú peniaze, ktoré vyberá tento štát. Idú aj sem. Ministerstvo pôdohospodárstva, 115 mil. eur na spolu financovanie projektov z fondov Európskej únie. Zo všeobecnej pokladničnej správy 4,7 mil. eur na financovanie individuálnych potrieb obcí a miest a na záchranu a obnovu kultúrnych pamiatok. Celkovo do rozpočtov obcí a miest sa v roku 2015 z fondov Európskej únie presunú, teda z fondov environmentálneho a audiovizuálneho presunú finančné prostriedky vo výške 19,358 mil. eur. Toto sú čiastky, o ktorých verejnosť nie je informovaná, a preto si považujem za potrebné aj z tohto miesta verejnosť oboznámiť o týchto skutočnostiach. Celkovo príjmy obcí a miest v roku 2015 oproti roku 2014 vzrastú viac ako o 2 %. Dámy a páni, ja viem, že finančných prostriedkov je málo, viem, že by sme ich dokázali minúť omnoho viac, ale čísla, ktoré som povedal, nie sú zanedbateľné a musím vysloviť uznanie a poďakovanie ministrovi financií a predsedovi vlády Slovenskej republiky za to, že sľub, ktorý dali, že vrátia výnos z dane z príjmov fyzických osôb na pôvodnú úroveň 70,3 %, sa plní a v tomto roku dosiahne už spomínaných 68,5 % a znamená takéto prínosy pre obce a mestá. Dalo by sa o tejto otázke hovoriť hodne dlho, ale chcem, aby sme sa ešte venovali chvíľku otázke školstva a predovšetkým otázkam, ktoré tu boli relatívne viackrát spomínané. Najviac diskutovanou otázkou pri schvaľovaní rozpočtu je otázka financovania Slovenskej akadémie vied. Chcem upokojiť pána poslanca Fronca a chcem upokojiť aj ostatných, či bude schválený, alebo nebude schválený pozmeňovák, ktorým sa presúva 8 mil. eur z APVV priamo do rozpočtu Slovenskej akadémie vied. Tento pozmeňovací návrh bude schválený, Akadémia 8 mil. eur priamo do rozpočtu dostane. Chcem povedať ale aj B. Preberali sme túto otázku na výbore pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, kde som viackrát deklaroval, že očakávame rokovanie medzi Slovenskou akadémiou vied a ministerstvom školstva. Mňa mrzí jedna vec, možno tých peňazí mohlo viacej, ale bolo treba zvoliť iný postup. Nemôžeme jeden deň deklarovať, že sme pripravení rokovať a pripravenosť rokovať okrem toho, že to zaznelo na výbore v ten deň aj v nasledujúci deň, prejavil aj nový minister školstva Juraj Draxler a povedal, že sa chce stretnúť s vedením Akadémie vied, ale vedecká obec zvolila nátlakovú akciu formou protestov. Ja nehovorím, že tie protesty nie sú legitímne a že možno nie sú oprávnené z hľadiska na to, že vo vede je málo peňazí, ale nemôžeme rokovať tak, že najskôr ideme protestovať a na druhý deň si sadneme za rokovací stôl. Viackrát zaznelo aj pri rozprave vo výbore, ale zaznelo to aj tu, či sú peniaze, ktoré sú vydávané na vedu efektívne využívané. Ja som zaznamenal od ctených opozičných kolegov vo výbore aj tuto v pléne názory, že je potrebné urobiť audit v Slovenskej akadémii vied, zazneli tu slová, myslím, že od kolegu Fronca, že možno by bol vhodný medzinárodný audit Slovenskej akadémie vied, možno by bolo vhodné povedať, ktoré ústavy majú akú výkonnosť, a podľa toho zvoliť vhodnú organizačnú štruktúru, kde by sa dal ušetriť rad finančných prostriedkov, a možno podfinancovanie vedy by nemuselo byť na Slovenskej akadémii vied v takej výške, ako je dnes. Ale - a to ale je veľmi dôležité - musí aj vedenie Slovenskej akadémie vied prísť s inou teóriou ako s tou, že nechcú byť hrobárom niektorých ústavov alebo súčasnej štruktúry. Nikto z nás nechce byť hrobárom, robíme reformu ESO, pre nás nie je príjemná a je bolestivá. Myslím, že pristúpime v nie veľmi ďalekej dobe ku komunálnej reforme, ktorá nebude pre obce príjemná, ale je potrebná, ja môžem povedať príklad za obce, kde som starostom v okolí, dnes alebo včera sme podali inzerát, kde berieme spoločného ekonóma pre tri obce. Preto, lebo je to efektívne, preto, lebo budeme mať kvalitnejší výkon za menej peňazí. A nikto nehovorí o tom, že sme hrobárom ekonomiky na jednotlivých obciach alebo že chceme niekoho zo súčasných zamestnancov vyhodiť. Možno sa treba pozrieť na tieto veci trošku inak aj z pohľadu vedúcich predstaviteľov slovenskej vedy a Slovenskej akadémie vied. Z podmienok, ktoré boli zadefinované aktivistami Zachráňme slovenskú vedu, boli |
17,669 | 2,014 | SMER | Peter Žiga | Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pôvodne som chcel vystúpiť až poobede, ale znôška nezmyslov najmä v posledných vystúpeniach ma primäla k tomu, aby som aspoň normálnym ľuďom, ktorí tu sedia a skúšajú počúvať, vysvetlil, akými nezmyslami a klamstvami vás niektorí kolegovia, ktorí možno tým, že si neprečítali dostatočne návrh novely zákona, alebo možno práve preto, že chcú vniesť úplne chaos do tejto problematiky, zavádzajú a klamú, klamú obyvateľov Slovenska. Vidím, že tu sedí pán poslanec Galko, ktorý dal, nečakal som to, ale veľmi korektnú otázku. Na veľmi korektnú otázku mu aj veľmi korektne odpoviem. V prvom rade chcem povedať, že som šokovaný, že tu musím obhajovať záujmy obyvateľov Slovenska proti občanom, ktorí tu sedia v poslaneckých laviciach a zastupujú neviem koho záujmy, ale zastupujú záujmy tých, ktorí by mohli vyvážať vodu do zahraničia. Momentálny stav legislatívy je taký, a aj z Asociácie vodárenských spoločností na Slovensku, ktorá je skupinou spoločností, ktoré dlhé roky zásobujú obyvateľov vodou, potvrdili to, že v tejto chvíli nie je žiadny legislatívny a legitímny nástroj na to, aby sme zakázali vyvážať vodu. V tejto chvíli, keď pán poslanec Hlina sa rozhodne vyviesť vodu do zahraničia, tak ju vyvezie. My novým zákonom hovoríme o tom, že v rámci tohto procesu zásobovanie vodou slovenským obyvateľom garantujeme tak, ako to je doteraz. Akonáhle príde niekto a povie, že chce vyvážať vodu... (Reakcia z pléna.) Ten proces je veľmi jednoduchý, vysvetlím vám ho, pán Hlina, lebo máte v tom vážne nedostatky a som dosť prekvapený. V tejto chvíli, keď prídete a poviete, že chcete ťažiť vodu a predávať túto vodu na území Slovenskej republiky, idete na okresný úrad (na odbor životného prostredia) a v zásade po splnení niektorých formálnych náležitostí dostanete povolenie na odber vody a môžete ju predávať hocikomu, aj do zahraničia. Je pravdou, že podľa zákona o vodách sa povolenie na odber vody vydáva na konkrétny účel. Ak je vydané na zásobovanie obyvateľov pitnou vodou bez lokalizácie, zásobovaným môže byť občan ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie, počúvajte ma dobre, čo vám hovorím, ktoréhokoľvek štátu Európskej únie. To isté platí aj pre toto povolenie vydané na iné účely. Ak by ale odberateľ mal presne lokalizované povolenie a napriek tomu predá vodu za hranice štátu, podľa súčasného zákona sa dopustí maximálne priestupku, ale o vodu prídeme. Je to presne tak, ako to povedal pán Chren, že sa tu napije z mojej vody, o tú vodu prídeme. V prípade, ak tento odberateľ požiada príslušný orgán štátnej správy o rozšírenie povolenia na prevod alebo prepravu za hranice štátu, tento štátny orgán nemá žiadnu oporu v platnej legislatíve, na základe ktorej by mu mohol zabrániť požadované povolenie nevydať, pán poslanec Hlina. V tomto prípade platí, že čo nie je zakázané, je povolené, tak ako to platí v každom inom zákone. My už máme jednu konkrétnu skúsenosť. Netýka sa síce pitnej vody, ale minerálnej vody, ale princíp je rovnaký. Veľkým varovaním pre Slovensko a pre ministerstvo životného prostredia bol prípad Legnavy, keď spoločnosť žiadala o vybudovanie podzemného potrubia popod rieku Poprad do Poľska pre odber minerálnej vody a ňou následné plnenie fliaš a ich distribúciu za hranicami Slovenskej republiky. Slovenské úrady nemali oporu v legislatíve pre zákaz takejto činnosti a nedokázali sa oprieť o žiadne konkrétne ustanovenie. Výsledkom toho je, že pridaná hodnota a pracovné miesta budú vznikať v inej krajine, u nás sa zaplatí len za odber minerálnej vody. A tu je presne odpoveď na vašu otázku, pán poslanec Galko. Tých 200 eur platí len pre takéto prípady, netýka sa Slovenskej republiky a výrobcov minerálok na slovenskej strane. To znamená, tí, ktorí budú zhodnocovať, vytvárať pracovné miesta, vytvárať pridanú hodnotu na Slovensku, 200 eur nebudú platiť za kubík, len tí, ktorí by chceli z toho zdroja vody zobrať do cisterny alebo natiahnuť tam rúru a preniesť ju cez hranice, budú 200 eur platiť za kubík vody. To je zodpovedanie vašej otázky. A myslím, že o nej hovoril aj pán poslanec Simon trošku menej kultivovane. A preto som odpovedal vám. Ďalšia otázka bola. A to bola ex ante kondicionalita, pán poslanec Simon vystúpil a povedal, že nikde nie je napísané, že my musíme zaviesť príspevok za používanie vody v poľnohospodárstve. Ex ante kondicionalita, pán poslanec Simon, bývalý minister pôdohospodárstva, panebože, v oblasti životného prostredia v sektore vôd je definovaná nasledovne. Existencia cenovej politiky v oblasti vôd, ktorá zabezpečuje primerané stimuly pre používateľa na efektívne využívanie vody a primeraný príspevok rozličných spôsobov využívania vody na úhradu nákladov na vodohospodárske služby vo výške schválenej v pláne riadenia povodia pre investície podporené z operačných programov, toto je podmienka ex ante kondicionalita, kvôli ktorej sme museli zaviesť toto opatrenie do zákona. Chcem ubezpečiť poľnohospodárov, všetkých, ktorí zavlažujú vodou, že toto vyjde v nariadení vlády, ktoré sa bude schvaľovať niekedy na jeseň. Tá výška toho poplatku nebude jeden cent, ale 0,1 centa a bude platiť od 1. 1. 2017. Mimochodom, pán poslanec Simon, v rámci bilancií za minulý rok poľnohospodári na zavlažovanie polí podľa štatistiky nepoužili ani kubík vody. To sú oficiálne štatistiky. Ďalej som tu počul, že my ideme privatizovať vodu. A to je možno aj odkaz pre ľudí, ktorí sedia na balkóne. Ústava Slovenskej republiky v článku 4 hovorí o tom, že prírodné zdroje, nerastné suroviny, voda je majetkom Slovenskej republiky. A ja s tým plne súhlasím. A plne sa pod to podpisujem, voda je majetkom Slovenskej republiky a obyvateľov Slovenska a musí jej byť dostatok pre ďalšie generácie, je to jediné nerastné bohatstvo, ktoré tu máme a musíme chrániť. V roku 2002 u nás došlo k privatizácii vôd. Vtedy sedel vo vláde pán Lipšic, vtedy sedel vo vláde pán Bugár aj poslanci KDH. A vtedy došlo k privatizácii vôd, pretože vláda vtedy odsúhlasila tzv. deetatizáciu, teda odštátnenie vody, na mestá a obce. Vznikli vodárenské spoločnosti a mnohé z nich prenajali svoje prevádzky zahraničným prevádzkovateľom. VEOLIA je jasným príkladom toho na Slovensku. A vtedy došlo k privatizácii vody. Voda je národné bohatstvo, prírodné dedičstvo. S tým súhlasím. Hovoríme o vode, ktorá je v zemi, keď sa voda dostane na povrch, stáva sa tovarom. Žiaľ, je to tak. Každý mesiac sa presviedčate o tom v účtoch, ktoré platíte za vodu. My chceme zabezpečiť to, aby tej vody bolo dostatok pre ďalšie generácie. Myslím, že už to teraz nestihnem, ale mám pripravené pre poobedie aj vysvetlenie a také štatistiky, pretože niektorí poslanci hovorili, že nemáme bilancie, nemáme stanovené množstvá, koľko vody máme, koľko vody odteká, aké máme zásoby vody, koľko máme vody pre ďalšie generácie. To všetko máme. To všetko je dostupné. Klamete, keď hovoríte, že také niečo nie je. Na stránkach Slovenského hydrometeorologického ústavu, ktorý sa zaoberá týmito vecami, máte každoročné bilancie týchto údajov. Sú k nahliadnutiu, pán poslanec Hlina, klamete. A ešte k tým 1,3 až 1,4 eura. Je vrchol, pán poslanec Hlina, že si to neprečítate a potom drzo obviňujete vládu z niečoho, čo je vaša tuposť. Poviete o mne, že som blbý, okej, vy ste tupý. Konečná výška toho poplatku bude predmetom novely nariadenia č. 755/2004 Z. z. A ak prejde riadnym pripomienkovým konaním to nariadenie, tak my budeme navrhovať 0,4 eura na meter kubický, čo je dvanásťnásobne viac, ako stojí voda v súčasnosti občana, za ten poplatok, o ktorom hovoríme, za to vyťaženie. Dnes to je 0,0332. (Reakcia poslanca Alojza Hlinu.) Ešte raz, pán poslanec Hlina, merajte jablká s jablkami, a nie jablká s hruškami. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)Paška, Pavol, predseda NR SR Pán poslanec, ja vás poprosím o kľud. Pán minister, nech sa páči, máte slovo.Žiga, Peter, minister životného prostredia SR Je veľmi ťažké rozprávať sa s tupcom,...Paška, Pavol, predseda NR SR Pán minister!Žiga, Peter, minister životného prostredia SR ... pretože, ak niekto porovnáva hrušky s jablkami a keď hovoríme o poplatku za vyťaženie tej vody, kde dnes vodárenské spoločnosti platia štátu, konkrétne... (Reakcia poslanca Alojza Hlinu.)Paška, Pavol, predseda NR SR Pán poslanec, buďte taký láskavý. Môžete vystúpiť s faktickou poznámkou alebo sa prihlásiť do rozpravy. (Reakcia poslanca Alojza Hlinu: „On mi môže nadávať?“) A vy môžete komu nadávať? Poprosím aj jedného, aj druhého o kľud.Žiga, Peter, minister životného prostredia SR Ešte raz, pán poslanec Hlina, výstavba napríklad ceny elektriny pozostáva z niekoľkých častí. Je to silová energia, sú to prevádzkové náklady distribučnej siete, ale sú to napríklad aj poplatky pre SEPS alebo poplatky pre Národný jadrový fond. Silová elektrina stojí dnes asi 38 eur na medzinárodných trhoch, napríklad na lipskej burze. Celková cena, za ktorú dostávate elektrinu do svojej zástrčky doma, je asi 130 eur za megawatt. Takisto sa stavia a skladá cena vody. To je pravda, že platíme, všetci platíme za to 1,30 eura, ale ten poplatok, o ktorom vy hovoríte, je v súčasnosti 0,0332. A my chceme zaviesť, aby tento poplatok, ale to je ešte vecou diskusie, pretože to vyjde až v nariadení, to nie je súčasťou tohto zákona, to nariadenie bude schvaľovať vláda niekedy na jeseň a je to vykonávací predpis, je to návrh, bol 0,14, to znamená 12-krát viac. Je ťažké diskutovať, pokiaľ niekto nevie, o čom hovorí, zavádza ľudí, klame ľudí, klame, aby vytváral hystériu, aby bol zaujímavý, aby bol taký národný hrdina. |
17,646 | 2,014 | SMER | Pavol Paška | Je súhlas? Dobre, ďakujem. Budeme, čiže to je 999? Poprosím teraz pani poslankyňu Vášáryovú, aby uviedla v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pána poslanca Osuského na vydanie zákona č. 270 o štátnom jazyku. Je to tlač 1011. (Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších prepisov, tlač 1011.)Vášáryová, Magdaléna, poslankyňa NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady nechá hlasovať, aby tento zákon postúpil do druhého čítania.Paška, Pavol, predseda NR SR (Hlasovanie.) 134 prítomných, 28 bolo za, 68 proti, 38 sa zdržalo.Nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu. Pani poslankyňa Šedivcová uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pani poslankyne Gibalovej a pánov poslancov Abrhana, Fronca, Hrušovského na vydanie zákona č. 5 o službách zamestnanosti. Je to tlač 1053. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej, Pavla Abrhana, Martina Fronca a Pavla Hrušovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1053.)Šedivcová, Viera, poslankyňa NR SR Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.Paška, Pavol, predseda NR SR (Hlasovanie.) 135 prítomných, 61 za, 4 proti, 70 sa zdržalo.Nebudeme pokračovať v rokovaní. Pán poslanec Kovačócy uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pánov poslancov Kuffu a Kadúca na vydanie zákona č. 8 o cestnej premávke. Je to tlač 1003. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Štefana Kuffu a Miroslava Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1003.)Kovačócy, Marián, poslanec NR SR Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.Paška, Pavol, predseda NR SR (Hlasovanie.) 134 prítomných, 11 za, 8 proti, 115 sa zdržalo.Nebudeme pokračovať v rokovaní. Pán poslanec Fecko uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pánov poslancov Hubu a Mičovského na vydanie zákona č. 137 o ovzduší. Je to tlač 1042. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mikuláša Hubu a Jána Mičovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov, tlač 1042.)Fecko, Martin, poslanec NR SR Ďakujem pekne. V rozprave vystúpil jeden poslanec. Nebol podaný žiadny pozmeňujúci návrh. Prosím teda, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.Paška, Pavol, predseda NR SR (Hlasovanie.) 135 prítomných, 54 za, 81 sa zdržalo.Návrh nezískal podporu. Pani poslankyňa Lišková uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pani podpredsedníčky Národnej rady Jurinovej a pánov poslancov Hraška a Kadúca na vydanie zákona o slobode informácií. Je to tlač 1044. [Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Igora Hraška a Miroslava Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, tlač 1044.]Lišková, Iveta, poslankyňa NR SR Pán predseda, v predmetnej rozprave nevystúpil žiadny poslanec, preto vás prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku predloží návrh zákona a prerokuje v druhom čítaní.Paška, Pavol, predseda NR SR (Hlasovanie.) 135 prítomných, 14 bolo za, 4 proti, 117 sa zdržalo.Nebudeme pokračovať v rokovaní. Pani poslankyňa Košútová uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pánov poslancov Fecka, Hubu a Mičovského na vydanie zákona č. 543 o ochrane prírody a krajiny. Je to tlač 1043. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka, Mikuláša Hubu a Jána Mičovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, tlač 1043.)Košútová, Magda, poslankyňa NR SR Ďakujem pekne za slovo. V rozprave vystúpili dvaja poslanci, nepodali žiadne pozmeňujúce návrhy, preto vás prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada podľa § 73 ods. 3 písm. c) prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.Paška, Pavol, predseda NR SR (Hlasovanie.) 134 prítomných, 50 za, 2 proti, 82 sa zdržalo.Nebudeme ďalej rokovať o tomto návrhu. Pán poslanec Kuffa uvedie hlasovanie v prvom čítaní o návrhu pána poslanca Lipšica na vydanie zákona č. 577 o rozsahu zdravotnej starostlivosti. Pán poslanec Lipšic spolupredkladal tento návrh s pani poslankyňou Janou Žitňanskou, ktorá nastúpila ako poslankyňa Európskeho parlamentu. (Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1058.)Kuffa, Štefan, poslanec, NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.Paška, Pavol, predseda NR SR (Hlasovanie.) 135 prítomných, 57 za, 1 proti, 77 sa zdržalo.Nebudeme pokračovať v rokovaní. Pani poslankyňa Nachtmannová uvedie v druhom čítaní hlasovanie o návrhu pánov poslancov Petráka a Mamojku a pani poslankyne Roškovej na vydanie zákona č. 172 o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja. Je to tlač 987. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Petráka, Mojmíra Mamojku a Ľubice Roškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, tlač 987.)Rošková, Ľubica, poslankyňa NR SR Pán predseda, v rozprave vystúpil jeden poslanec a vo svojom vystúpení vyjadril podporu návrhu zákona. Pristúpime k hlasovaniu o návrhoch uvedených v spoločnej správe. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch uvedených v bodoch 1, 2 vo štvrtej časti spoločnej správy spoločne a tieto schváliť. Pán predseda, prosím, dajte o tom hlasovať.Paška, Pavol, predseda NR SR (Hlasovanie.) 134 prítomných, 131 za, 3 sa zdržali.Návrhy sme schválili.Rošková, Ľubica, poslankyňa NR SR Na základe oprávnenia ako spravodajkyne predkladám návrh na prerokovanie návrhu zákona v treťom čítaní ihneď. Prosím, dajte o tomto návrhu, pán predseda, hlasovať.Paška, Pavol, predseda NR SR (Hlasovanie.) 135 prítomných 128 za, 7 sa zdržali. Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy, vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať.Rošková, Ľubica, poslankyňa NR SR Ďakujem, pán predseda. Dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru návrh zákona schváliť.Paška, Pavol, predseda NR SR (Hlasovanie.) 135 prítomných, 127 bolo za, 7 sa zdržali, 1 nehlasoval.Schválili sme zákon č. 172 o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, odhlasovali sme prerokované body programu. Ešte pán poslanec Blanár. |
17,218 | 2,014 | SMER | Renáta Zmajkovičová | Ďakujem, pán poslanec. Ďalšiu otázku položil pán poslanec Jozef Mikloško podpredsedovi vlády a ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitosti Slovenskej republiky Miroslavovi Lajčákovi. Opäť bude odpovedať podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír. Otázka znie: „Vážený pán minister, terajšie kroky Ruska ohrozujú bezpečnosť a stabilitu nielen Ukrajiny, ale aj členských krajín Európskej únie. V Litve sa objavila petícia za odčlenenie prímorského regiónu Klajpeda a jeho pripojenie k ruskému Kaliningradu. Rovnako sa hlási aj Podnestersko. Ak by sa Rusko rozhodlo pokračovať vo svojom „rozširovaní“ aj na štáty Európskej únie, bude mať Európska únia schopnosť ochrániť svoje územie? Paradoxom je aj postoj väčšiny štátov Európskej únie, ktoré uznali odtrhnutie Kosova od Srbska, ale sú zásadne proti odtrhnutiu Krymu od Ukrajiny. Čína každoročne zvyšuje vojenský rozpočet o 12 %. Zadlžené Spojené štáty americké dávajú na obranu obrovské prostriedky. Európska únia v súčasnosti znižuje rozpočty na obranu. Rovnako je to aj so Slovenskou republikou, kde výdavky na obranu klesajú. Aký postoj a úsilie prezentuje slovenská diplomacia k nevyhnutnosti budovania spoločnej obrannej politiky Európskej únie?“ Nech sa páči, pán minister. |
18,171 | 2,014 | SMER | Dušan Jarjabek | Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Pani podpredsedkyňa Jurinová, chcel by som na začiatku povedať, že vy ste po tomto prejave tiež stratili moju dôveru ako podpredsedkyňa Národnej rady a poviem vám, z akého dôvodu. Viete, vy si myslíte, že môžete čokoľvek povedať, kdekoľvek, kohokoľvek uraziť bez udania nejakého dôvodu, vy si myslíte, že naozaj ste chránená imunitou za výroky, ale chcel by som vás upozorniť, že občianskoprávne chránená nie ste. Vy ste napríklad povedali, že minister podporuje úžeru. Podporovať úžeru je trestný čin, pani podpredsedkyňa Národnej rady. Vy ste to povedali tuná úplne verejne a vy ste to aj zdôvodňovali. Keď to myslíte vážne, dajte na ministra trestné oznámenie, preto lebo to je trestný čin. Minister nie je chránený žiadnou imunitou. Ak to vážne nemyslíte, na vašom mieste by som sa ospravedlnil. Ďalej ste povedali, že minister vykráda eurofondy. Opäť ste povedali jednu vec, ktorá nie je pravdivá. Pozrite sa, čo to tam máte napísané, ak ste si to predtým prečítali, pozrite sa na to, a ten, kto vám to písal, asi sa trošku pomýlil. Na vašom mieste by som takýmto spôsobom skutočne neplytval silnými slovami, lebo skutočne, ak si myslíte, že minister je zlodej, dajte naňho trestné oznámenie. Ak si to nemyslíte, tak to jednoducho nehovorte. Je to zbabelosť a skutočne riskujete, že niekto na vás podá občianskoprávnu žalobu. Ďakujem. Moju dôveru ste stratili. |
19,031 | 2,015 | KDH | Pavol Zajac | Ďakujem veľmi pekne všetkým kolegom, ktorí na mňa reagovali. Zvláštne, že na mňa reagovali len moji kolegovia z opozície. Ja som rád, že na mňa reagovali, ale čakal som, že sa do mňa pustia kolegovia zo SMER-u, že mi budú vyvracať toto, čo som hovoril, alebo čísla, alebo tie jednotlivé prípady. Mám to brať tak, že kto mlčí, ten svedčí? Pán kolega Mikuš, je zvláštne, že v operačnom programe opis zatiaľ sú korekcie z môjho pohľadu len 1,9 milióna. Ale aj pani riaditeľka štatistického úradu zverejnila tých, tie ďalšie projekty, ktoré sú v oveľa, v oveľa vyšších objemoch. To ja to čítam tak, že ešte len tie korekcie z Bruselu, ešte len prídu. Už to na Slovensku vieme, že budú korekcie a Brusel ich ešte nezarátal. Takže preto hovorím o tom, že tie korekcie budú ešte, ešte vyššie. Čo sa týka toho, čo hovoril pán Mičovský, áno, preto som niekoľkokrát vo svojom vystúpení zdôraznil - efektívne čerpanie eurofondov, nielen bohapusté míňanie. Alebo pán kolega Huba mal pravdu. Jasné, že sú tu aj projekty, ktoré sú len vymyslené, ktoré si len niekto urobil preto, len aby čerpali sme. Preto som vo svojom vystúpení aj hovoril o rekonštrukciách ciest I. triedy, lebo viem o tom, že za nás sa na východe Slovenska 200 kilometrov zrekonštruovalo za 11 miliónov. A teraz vidím, že majú naplánované za 120 mil. zrekonštruovať cesty I. triedy ešte v tomto roku. To aké tisíce kilometrov oni stihnú zrekonštruovať? A ak by to tak bolo, ja by som im tlieskal. Len to bude znova o nejakom drahom vyčerpaní eurofondov. |
19,225 | 2,015 | KDH | Jozef Mikloško | takto. A už som to spomenul, že v týchto krajinách naozaj žili po stáročia kresťania s moslimami v priateľstve, ale po necitlivých zahraničných zásahoch """"Arabskej jari"""" a po radikalizácii islamských hnutí sú kresťania odtiaľ vyháňaní, zabíjaní, prakticky im hrozí zánik v týchto oblastiach. Pripomínam ešte jeden moment, ktorý tu ešte doteraz nezaznel, že aj Slovensko prežíva dnes vážnu demografickú krízu. Badáme trvalý pokles detí, seniori dlho žijú, každý rok o tri mesiace viac a tretinu prežijú aktívne v penzii. Čiže ten nepomer medzi starými a mladými sa zvyšuje nielen u nás, v celej Európe. A počul som od poradcu premiéra nedávno, že za desať rokov preto budeme hľadať ľudí na prácu a za dvadsať rokov nám bude stotisíc pracovníkov chýbať. Iné krajiny pochopili, že riešenie je v migrácii čestných a kvalifikovaných ľudí, aj keď sa to nesmie vyhnúť tak kontrole, ako je to napríklad momentálne vo Francúzsku, Anglicku, Nemecku a ešte snáď aj v iných krajinách. My sa s tým azylom vyhovárame, hovoril som, že len pätnásť sme ich dali vlani, azylov, že ľudia chcú ísť ďalej, nechcú tu zostať. Isto sú však aj takí, ktorí by sa tu chceli usadiť, je na to dosť dobrých príkladov. Niekde som teraz čítal, že asi pätnásťtisíc cudzincov u nás vlastne úspešne pracuje, a teda, ako som hovoril, že onedlho bude tu problém s ľuďmi a nie s pracovnými miestami. Aj keď teraz je situácia ešte stále opačná. Čiže naša opatrnosť je v tomto smere s azylom namieste, ale terajšiu situáciu, musíme konštruktívne na ňu reagovať. Ja navrhujem do toho aj zaangažovať cirkvi. Napríklad v katolíckej máme asi 2 500 farností, prečo by nemohli zobrať do svojej obce, každá dobrovoľne, jednu kresťanskú rodinu napríklad zo Sýrie alebo z Iraku, odkiaľ vyhnali napríklad zo Sýrie temer 4 milióny ľudí, z Iraku 2 milióny. V tomto smere by aj KBS-ka, ale aj farské úrady a rehole mohli spolupracovať s miestnymi, regionálnymi, vládnymi autoritami a pomáhať ohrozeným ľuďom a snažiť sa ich zaintegrovať do občianskych a cirkevných komunít. Myslím, že sa všeobecne snáď nevie, že Európska únia vyčlenila na každú prijatú osobu na začiatku 6-tisíc euro. Je to aj v zhode s učením posledných pápežov, ale najmä posledných dvoch, aj tohto tretieho, na ktorého myslím, teda Františka, ktorý o tom veľmi často a veľmi jasne hovorí. Čiže aj cirkev by mala prejsť od verbálnych a písomných podpôr k stanovisku konkrétnej pomoci migrantom. Už to tu bolo tiež asi spomenuté, že nemožno zabudnúť na časť komunizmu, keď odtiaľto ušlo možná 500-tisíc ľudí za slobodou pred prenasledovaním, aj z ekonomických dôvodov, pričom mnohé štáty nás vtedy veľkoryso prijímali. Dnes zase státisíce utekajú za prácou do zahraničia, v úvodzovkách utekajú. Sú tam podporovaní a zamestnávaní, keby ich prestali akceptovať, iste by sme hovorili o porušovaní európskych smerníc. Teda Slovensko by v tomto smere malo preukázať solidaritu a konkrétnu pomoc tým, ktorí nie vlastnou vinou, ale pre neúnosnú situáciu vo svojich krajinách žiadajú o azyl. Už sme hovorili o tom, že systém kvót teda odmietame, aj ten kľúč, že závisí to od veľkosti populácie, výšky HDP, stav nezamestnanosti, počet žiadateľov o azyl a skôr sa prikláňame k dobrovoľnosti. A ešte raz zdôrazňujem tú myšlienku, že princíp dobrovoľnosti by sme mohli aj deklarovať tak, že sme ochotní dobrovoľne prijať ľudí, ktorí toto potrebujú, myslím, v tých kvótach Slovensko malo mať cez 800 ľudí. Nesmieme zabudnúť, že tých 1 770 ľudí sa v tomto roku utopilo pred našimi očami v mori, čo je veľký, veliký škandál. Vážení, pomaly končím, teda fakt že už len pár slov. Chcem ešte pripomenúť, že občianska iniciatíva Liga za ľudské práva poslala list premiérovi 16. júna, teraz, tohto roku - iste ste ho čítali - ku Svetovému dňu utečencov, ktorý má nadpis, že """"Stredozemné more je aj naše more"""". Prichádzajú s rôznymi návrhmi konkrétnych akcií pomoci migrantom a úrovní, rôznych úrovní reálnosti a aj finančnej nákladnosti, ale sú tu. A ten list podpísalo asi 40 mimovládnych organizácií a množstvo osobností, je to, beží to na internete. A takisto pripomínam, že spoločnosť Ladislava Hanusa na stránke www.ktopomoze.sk založilo takú slovenskú akciu """"Kto pomôže?"""", kde sa ľudia prihlasujú, konkrétne rodiny, momentálne je tam asi 600 rodín prihlásených, aj moja, ktorá hovorí o veľmi konkrétnych pomociach ľudí, keby do ich okolia takíto migranti prišli. A myslím, že Svätý Jur, keby tam prišla aj jedna koptská rodina, by určite takúto rodinu prijala a jej pomohlo v tom, aby sa tu zaintegrovala a začlenila. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.) |
19,649 | 2,015 | KDH | Monika Gibalová | Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ja by som sa chcela predsa len vyjadriť k tomuto návrhu zákona a úplne zámerne ako spravodajkyňa s právom vystúpiť na záver. Ja len chcem poukázať na to, že alebo pripomenúť niektorým aj tým, ktorí tu boli v minulom volebnom období, dokonca v štvrtom volebnom období, fakt je, že s touto myšlienku alebo s týmto nápadom som prišla do parlamentu už v štvrtom volebnom období a rôzne obmedzenia súbehu práce, dôchodku, dôchodku a práce som predkladala v rôznych modifikovaných podobách. Ja sa vrátim napríklad aj k tejto podobe, ktorú spomínala pani poslankyňa Kiššová, fakt je, že za Radičovej vlády, keď sme robili veľkú novelu Zákonníka práce, tak tam sme podávali takýto pozmeňujúci návrh zákona, kde vo výpovednej možnosti bola jedna z možností výpoveď zamestnanca, ktorý dosiahol dôchodkový vek. Vtedy to vyvolalo veľmi búrlivú diskusiu v celom pléne aj v rámci opozície boli veľmi opozičné názory, ja si myslím, že vtedy ten návrh bol úplne neškodný v tom, čo povedala aj pani poslankyňa Kiššová dnes vo vystúpení, že princíp toho návrhu bol veľmi liberálny. To znamená, že ak zamestnávateľ uznal, že ten zamestnanec je nenahraditeľný ešte dajme tomu na určitý čas alebo na dlhší čas, ja neviem, ako to zhodnotiť, tak si ho ponechá. Ale mnohokrát aj zamestnávatelia sa nám vtedy hlásili, že je to dobrý návrh, lebo že niekedy naozaj nevedia pohnúť s neproduktívnymi, už ak to tak vulgárne mám povedať, dôchodcami, ktorých nevedia, nevedia vyradiť z toho procesu ako zamestnanca. Tento môj pozmeňujúci návrh vtedy za Radičovej vlády neprešiel jedným hlasom, čo teda mňa nesmierne mrzelo, lebo, opakujem, na môj vkus bol veľmi liberálny a zamestnávateľ mal k dispozícii vlastnú úvahu, či si toho zamestnanca ponechá, alebo nie. Potom som urobila ďalšie pokusy, jeden z tých pokusov bol návrh použiť model podobný, ako je to s predčasným dôchodkom, jedným slovom a veľmi jednoducho povedané buď zárobok, alebo dôchodok. Čiže použiť taký model, kde v momente, keď dôchodca nastúpi na dôchodok, tak zistí sa, či je alebo nie je ďalej zamestnanec a sa mu pozastaví vyplácanie dôchodku. Pri tomto návrhu som vychádzala napríklad z praxe z iných krajín, kde som si cestou Parlamentného inštitútu dala zistiť, ako to je v iných krajinách, kde som sa dozvedela napríklad, že v Nemecku, v Nemecku je to tak špeciálne pri štátnych úradníkov, že títo podľa § 51 zákona o spolkových úradníkoch do dôchodku odchádzajú v mesiaci, v ktorom dovŕšili dôchodkový vek. V Rakúsku napríklad je to ošetrené tak, že ak je súbeh práce, aj dôchodku, tak sú odvody zo súčtu náhrady akoby dôchodku plus príjmu z práce. Keď som predkladala potom opakovane Zákonník práce v tej podobe, ako som ho predkladala ako pozmeňujúci návrh k Zákonníku práce za Radičovej vlády, tak najväčšie protiargumenty odznievali najmä zo strany poslancov za SMER - sociálnu demokraciu, a to tie, že je to diskriminačné. Ja som si dala tú námahu, že som si pozrela a preštudovala niečo z európskych pravidiel o diskriminácii, a fakt je, že Rada v roku 2000 prijala smernicu č. 78, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, ktorá výslovne zakazuje zákaz diskriminácie podľa veku. Táto rámcová smernica má pre oblasť pracovného práva mimoriadny význam, aj keď osobnou a vecnou pôsobnosťou prekračuje rámec pracovného práva, ale nedefinuje diskrimináciu absolútne. Táto smernica v úvodzovkách chápe, že zo stále rastúcou úlohou oprávnených výnimiek z diskriminácie je potrebné plasticky prispôsobiť aj toto právo. A tak smernica definuje, že čo je priama diskriminácia, čo je nepriama diskriminácia, a za priamu diskrimináciu táto smernica považuje stav, """"ak sa s jednou osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo mohlo by sa zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej súvislosti a situácii"""". Oficiálny preklad znenia tejto smernice do slovenského jazyka, ale nie je správny, pretože pri jeho vymedzení v porovnaní s originálnym textom smernice došlo k vypusteniu formulácie """"ako sa by zaobchádzalo"""", čo je pre vymedzenie pojmu diskriminácie mimoriadne dôležité. Nad obsahový rámec oprávnených výnimiek zo zákazu nepriamej diskriminácie - a už sa blížim k tomu, k tej podstate, čo chcem povedať - tak ako ich formuluje čl. 2 rámcovej smernice, čl. 6 rámcovej smernice vytvára v prípade veku osobitný právny model oprávnených výnimiek zo zásady rovnakého zaobchádzania, ktorý platí len pre oblasť oprávneného rozdielu zaobchádzania na základe veku, a týmto spôsobom podstatne rozširuje okruh oprávnených výnimiek, ktorý umožňuje členským štátom nad rámec čl. 2 ods. 1 smernice ustanoviť výlučne vo vzťahu k veku odôvodnené rozdiely v zaobchádzaní, ak to rozdielne zaobchádzanie je objektívne, primerane odôvodnené oprávneným cieľom a ak sú prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa primerané a nevyhnutné. A tieto primerané a nevyhnutné prostriedky alebo stanovenie osobitných prostriedkov v interakcii na túto smernicu je prístup k zamestnaniu a odbornej príprave a povolaniu vrátane podmienok prepúšťania a odmeňovania pre mladých a starších zamestnancov, aby sa podporila ich profesionálna integrácia alebo sa zabezpečila ich ochrana, čiže stanovenie podmienok, napr. minimálneho veku odbornej praxe pre prístup k zamestnaniu alebo určitým výhodám, ktoré súvisia so zamestnaním. Táto smernica vôbec neovplyvňuje právomoc členských štátov, ako mnohokrát tuto bolo argumentované, že sme vlastne v rámcových pravidlách v tejto smernice a nesmieme sa pohnúť, lebo ona neobmedzuje právomoc nielen určiť vek odchodu do dôchodku, ale aj upraviť podmienky skončenia pracovného pomeru pri dosiahnutí veku odchodu do dôchodku a podčiarkuje vyváženosť štruktúry zamestnancov a podporu profesionálneho rastu, pritom upozorňuje na legitímne ciele, ktoré by v zmysle čl. 6 rámcovej smernice mali používať členské štáty, a dokonca si môžu ustanoviť aj maximálne vekové hranice, čo predstavuje primeraný a potrebný prostriedok na dosiahnutie práve tých cieľov, o ktorých táto rámcová smernica hovorí. A tu by som povedala, že z toho všetkého je zrejmé, aj keď toto je veľmi povrchne vytiahnuté, ale ubezpečujem vás, že presne v rámci formulácií smernice, že nie je tu ovplyvnená právomoc členských štátov, ak je rozumný cieľ, ak je to potrebné, tak sa môže ustanoviť táto hranica a dokonca v antidiskriminačnom zákone v našom č. 365/2004 Z. z. v § 38 ods. 3 sa hovorí, a to si dovolím komparovať, že rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku nie je diskriminácia, ak je objektívne, odôvodnené sledovaním oprávneného cieľa a je na jeho dosiahnutie nevyhnutné, primerané, ak to ustanovuje osobitný predpis. Rovnako podľa § 8 ods. 3 písm. b) zákona z dôvodu veku nie je najmä, diskriminácia nie je najmä rozdielne zaobchádzanie, ktoré spočíva v ustanovení osobitných podmienok na výkon zamestnania vrátane odmeňovania a prepúšťania, ak ide o osoby určitej vekovej hranice. Dokonca zo dňa 12. januára 2010 existuje judikatúra Súdneho dvora Európskej únie rozhodnutím v právnej veci 341/08, tzv. Peterson, kde toto rozhodnutie Súdneho dvora pripúšťa skončenie zamestnaneckého pomeru na základe dovŕšenia dôchodkového veku, a je precedensom. Ja len som chcela týmto výcucom výkladu tejto smernice európskeho práva poukázať na to, že sú zbytočné obavy, že je to diskriminačné. Chcela by som povedať, že, samozrejme, že mali by sme poctivo hľadať spôsoby, ktorý model nájdeme na to, aby sme túto reguláciu zaviedli do nášho právneho systému, či to bude Zákonník práce, alebo to bude tá modifikácia toho predčasného odchodu do dôchodku, alebo to bude stanovená hranica veku. Ja osobne tento návrh zákona podporím, ktorý priniesol pán poslanec Kadúc, z princípu, lebo je to pre mňa dôležitá téma, a podľa mňa veľmi akútne potrebná, len chcela by som poukázať na to, že nepovažujem celkom za vhodné určovať tú hranicu napríklad tých 63 rokov, lebo v našom systéme sociálnom, v konkrétnom zákone o sociálnej pomoci sa už automaticky predlžuje odchod veku do dôchodku, a obávam sa, že čoskoro by sme museli pristúpiť k tomu, aby sa znova upravoval zákon a zvyšovala sa tá hranica odchodu do dôchodku. To som vtedy hovorila aj vtedy, keď pán poslanec Kaník vtedy prichádzal tiež na ministerstvo a sme u pána ministra Mihála diskutovali o tejto veci, a vtedy pán poslanec Kaník navrhoval hranicu 65, myslím. Čiže tam sme vtedy už o tom hovorili, že je to automaticky v zákone, čiže už čoskoro príde generácia, ktorá narazí na tú šesťdesiattrojku a vyššie. Ja by som ešte chcela povedať niečo veľmi stručne k faktickým poznámkam. Pán kolega Osuský, samozrejme, ja súhlasím s tým, že, nie som taký idealista, aby som si myslela, že tých 20-tisíc štátnych zamestnancov a zamestnancov vo verejnej správe uvoľní tie miesta a ani by to nebolo správne, pretože naozaj nech si to ten zamestnávateľ zváži. Rovnako chcem upozorniť na to, že samozrejme, že tento návrh zákona, či ten, alebo náš, nikdy nesmeroval k tomu, aby vyháňal takpovediac z vedy a výskumu tie geniálne mozgy, veď to sme vždycky komentovali pri tých návrhoch zákonov. Preto aj som sa vždy prikláňala, aj opakovane k tomu Zákonníku práce. Ale chcem poukázať aj na jednu skutočnosť, že, prosím vás, kolegovia, všimnite si, aj medzi občanmi, a ak chcete, aj medzi našimi voličmi tu alebo tu, že oni mnohokrát pri diskusiách na ulici, na stretnutiach medzi prvými desiatimi bodmi, čo by sme mali urobiť v Národnej rade, sa vždycky objaví takáto požiadavka, že urobiť poriadok so súbehom práce a dôchodku, aj keď pripúšťajú, že najmä u štátnych zamestnancov. A ja mám to aj pred |
19,236 | 2,015 | KDH | Peter Muránsky | Ja by som povedal takto, že politických azylantov, samozrejme, vždy áno, hlavne ktorí presadzujú naše kultúrne hodnoty a demokraciu v krajinách, ktoré sú nedemokratické. Ale emigrantov, ktorí sú tu predovšetkým ekonomicky, ako spomenul pán minister, a ich situáciu a pôvod vzniku tejto situácie je potrebné riešiť v krajinách, naozaj, v ktorých táto destabilizácia, v ktorých táto situácia vznikla. Ja chcem povedať, že mnohé západoeurópske krajiny dokonca naučili, v úvodzovkách, vítať týchto imigrantov z týchto tretích krajín, predovšetkým zo severnej Afriky a Blízkeho východu, vyberali tých lepších, bohatších, vzdelanejších a tam ostávali tí menej vzdelaní a chudobnejší a tí dneska veľmi ľahko podľahli extrémistickým islamským skupinám. Toto je veľký problém západného sveta a predovšetkým západnej časti Európskej únie. A teraz chcú toto riešiť proste rozdelením týchto ďalších a ďalších vĺn imigrantov, proste kvótami. To je absolútne neprijateľné. Chcem ešte toľko povedať, že Taliansko, áno, Stredozemné more je aj naše more, pretože sme v tomto priestore a patríme do schengenského priestoru, do Európskej únie. Ale Taliani a mnohé iné krajiny brali peniaze proste na to, aby si chránili svoju hranicu. A čo urobili? Proste túto situáciu zanedbávali a zanedbali. A dneska, opakujem, chcú kvótami rozdeliť svoj problém na ostatné krajiny, ktoré si to zodpovedne plnili. To je takisto absolútne neprijateľné a v tomto musím s ministrom vnútra súhlasiť. |
18,913 | 2,015 | KDH | Pavol Zajac | Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister... (Ruch v sále, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)Pellegrini, Peter, predseda NR SR Kolegyne, kolegovia, poprosím vás o kľud v rokovacej sále, aby pán poslanec Zajac mohol v kľude predniesť svoje vystúpenie.Zajac, Pavol, poslanec NR SR ... vážený pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa v mene klubu KDH vyjadril k predkladanému návrhu zákona o verejnom obstarávaní, ktorý má riešiť schránkové firmy konečných užívateľov výhod. Na tento návrh zákona alebo na túto novelu nielen poslanci v Národnej rade, ale aj verejnosť už niekoľko mesiacov čakala... (krátke mlčanie rečníka pre ruch v sále), verejnosť niekoľko mesiacov čakala, a to z dôvodu, že za vlády jednej strany SMER-u sa nám v posledných mesiacoch začali objavovať verejné obstarávania, predražené verejné obstarávania, ktorých víťazom boli firmy, ktorých koneční užívatelia výhod sídlili častokrát v schránkach daňových rajov všade možne vo svete. Aj preto sme podporili aj poslanci za KDH uznesenie, ktorým sme vyzvali vládu Slovenskej republiky, aby takýto návrh zákona alebo takúto novelu pripravila. Dneska ju tu máme pred sebou a ja musím s poľutovaním povedať, že nespĺňa naše predstavy, tie predstavy, ktoré sme mali. To, aby sa slovenská verejnosť dozvedela, kto sú koneční užívatelia výhod, tí, ktorí v predražených tendroch v štátnych zákazkách z verejných financií, zo štátneho rozpočtu a eurofondov získavajú takéto predražené zákazky. Kto sú koneční užívatelia výhod, predkladaná novela nám neumožní sa dozvedieť, ani poslancom, ani občanom Slovenska. A prečo nám to vadí? Prečo chceme poznať, kto sú koneční užívatelia výhod? Po prvé preto, že ak sú to poctiví podnikatelia, nevidíme dôvod na to, prečo sa majú skrývať za schránkové firmy v daňových rajoch. A po druhé, prečo veľká časť našich verejných financií, štátneho rozpočtu, eurofondov má odchádzať do daňových rajov po svete? Prečo tie peniaze nezostávajú na Slovensku a prečo tu nie sú zdaňované? Kým ešte sa budem ďalej venovať samotnému meritu predkladaného návrhu, to znamená registru konečných užívateľov výhod alebo samotným konečným užívateľom výhod, aby som nezabudol, hneď na úvod sa chcem spýtať pána ministra, načo slúži hneď prvý bod, ktorý je predkladaný v tejto novele, a to je bod, ktorý sa dotýka § 1 ods. 3 a ktorým sa vylučuje z podlimitných zákazok právne zastupovanie klienta v rozhodcovskom konaní, v zmierovacom konaní, v súdnom konaní, v správnom konaní alebo v inom obdobnom konaní a právnom poradenstve. Nedozvedel som sa to v dôvodovej správe ani vo vašom vystúpení, že prečo je tam tento bod, či to nejako súvisí so schránkovými firmami alebo s konečným užívateľom výhod. Lebo podľa môjho názoru toto nesúvisí ani s konečným užívateľom výhod, ani so schránkovými firmami. A, pán minister, môj dojem z toho je, prečo sa to tam dostalo, aby to vypadlo z podlimitných zákazok, je ten, aby vláda mohla, jednotlivé ministerstvá, spriazneným advokátskym kanceláriám takto zadávať, dalo by sa povedať, priamo zákazky. Tak by som bol rád, aby ste to potom v záverečnej reči vysvetlili, lebo v dôvodovej správe o tom nie je nič a máme pred sebou len návrh zákona a je to hneď prvý bod. Ale poďme, prečo si myslím, že toto nie je riešenie pre to, aby slovenská verejnosť, aby občania poznali, kto sú koneční užívatelia výhod, tých konečných užívateľov výhod, ktorí častokrát v predražených tendroch vyhrávajú na Slovensku verejné obstarávania. A, pán minister, musím tu spomenúť kauzy, aspoň z posledného obdobia, lebo aj dnes v jednej rozhlasovej diskusii mi pán minister Kaliňák povedal, že on nevie o žiadnych kauzách. On nevie o žiadnych kauzách, ktoré by súviseli s predraženým obstarávaním. Tak ja vám pripomeniem len z posledného obdobia: Pána ministra Počiatka sme tu odvolávali za kauzu firmy PAYWELL, ktorá vyhrala verejné obstarávanie. Mimochodom, boli dvaja účastníci, firma vznikla deň pred možnosťou prihlásiť sa do súťaže, jej konečný užívateľ sídli v schránkovej firme na Cypre a táto firma v tomto verejnom obstarávaní – medzi dvoma účastníkmi – vyhrala zákazku a budeme tejto firme platiť za kontrolu platieb palivovými kartami 130 mil. ďalších 13 rokov. No u mňa to je teda riadne predražená zákazka. Dokonca najprv bola vysúťažená za vyššiu cenu, ako dovtedy sa tieto služby robili. A firma vznikla deň predtým, pred možnosťou prihlásiť sa a sídli na Cypre. Kto je jej konečný užívateľ? Kto je za touto firmou? A mali sme tu kauzu Váhostav. Ešte ju tu máme, aby som bol presný. Jednotliví koneční užívatelia sídlia v schránkových firmách – Nový Zéland, Cyprus, Malta, už ani poriadne neviem, ako sa tie všetky možné ostrovy volajú. Belize, Curacao. Pán minister Kaliňák nevie o tejto kauze? Firma Váhostav má momentálne podpísané zákazky z verejného obstarávania samostatne alebo v konzorciách za 1,5 miliardy. To sú zákazky, ktoré má so slovenským štátom v rôznych podobách. S NDS-kou, s Vodohospodárskou výstavbou, s nemocnicou Rooseveltovou, považskými vodárňami a mohol by som takto pokračovať. Darmo pán generálny riaditeľ bude hovoriť, že oni majú zákazky na najbližšie mesiace za 360 miliónov. Ja som povedal, za 1,5 mld. samostatne alebo v združeniach, v konzorciách. A tie zákazky, časť už z nich asi pravdepodobne urobili, ale nemajú ich ukončené. Takže podpísané zákazky za 1,5 miliardy. A takáto firma sídli po Curacau, Malte, Cypre. Áno, slovenskí občania majú právo vedieť, kto sú tí ľudia, ktorí skutočne vlastnia takúto firmu. Ďalej je tu firma Doprastav, ktorá mimochodom tiež prešla reštrukturalizáciou, tiež okradla drobných živnostníkov a podnikateľov o desiatky miliónov eur. A to prešlo tak potichu. A ona tiež má konečného užívateľa, tuším, že tiež na Cypre. Mám spomínať najnovšiu kauzu, keď majiteľom vagónov, 12-tisíc vagónov, slovenských vagónov sa pred rokom stala v tendri švajčiarska firma? Ešte pred rokom nám tu minister Počiatek hovoril, to je líder v manažovaní vagónov v Európe. Seriózna švajčiarska firma. Protimonopolný úrad minulý týždeň povedal, že polku v tejto firme vlastní cyperský investičný fond, teda pardon, maltský investičný fond. Pán minister, viete, kedy ten maltský investičný fond vznikol? Viete, kedy vznikol? 7. mája 2014. 7. mája 2014 v čase, keď, predpokladám, už boli otvorené obálky, bolo jasné, kto bude víťaz, tak niekde na Malte vznikol investičný fond a ja vám môžem ukázať z maltského ministerstva financií ten dekrét, že tá firma vznikla 7. 5. 2014. Odrazu kdesi na Malte vznikol investičný fond, ktorý sa dohodol so švajčiarskou firmou, aby takto kúpili 66-percentný podiel, väčšinový podiel v slovenských vagónoch alebo vo firme Cargo, Vagón Cargo Slovakia. To znamená, slovenské vagóny dnes z jednej tretiny vlastní maltský investičný fond, ktorý vznikol 7. 5. 2014. Čo si má o tom myslieť opozičný poslanec? Možno aj vládny poslanec, aj ich by to mohlo napadnúť, že prečo ten investičný fond práve vtedy vznikol. A kto je za tým investičným fondom? Sú to slovenskí občania, ktorí sa boja priznať, že vlastnia tretinu slovenských vagónov? Sú to mecenáši, oligarchovia blízki vládnym poslancom, vláde Roberta Fica, ktorí vlastnia napríklad takýto investičný fond? Nedozvieme sa to, pani kolegyňa, nedozvieme sa to. Na základe predloženej novely sa to nedozvieme. To je ten problém. A mohol by som pokračovať ďalšími kauzami, čo predražený tender na Slovensku, za ním sa objaví následne schránková firma a nevieme, kto je majiteľom. A možno inde v ostatných krajinách nemajú taký problém, že tie verejné obstarávania nie sú do takej miery predražené ako na Slovensku. A možno im nevadí, že v serióznom tendri vyhrá seriózna firma, ktorá možno má majiteľa niekde v daňovom raji, ale na Slovensku je to ten problém, že tu je kauza za kauzou, predražené verejné obstarávania z peňazí slovenských daňových poplatníkov a z eurofondov a končí to kdesi na Curacau. Tak preto tu bolo také pohoršenie nad schránkovými firmami. Preto tu bolo uznesenie, a preto sme očakávali, že tento problém vláda Slovenskej republiky donesie ako legislatívne riešenie. Ďalej sme očakávali, že tieto schránkové firmy a konečných užívateľov výhod budeme poznať aj pri ďalšom obchodovaní, biznise so štátom, a to je napríklad ako drobné obstarávanie alebo štátne dotácie, štátna investičná pomoc, nakladanie s majetkom štátu a samosprávy, alebo nakladanie s prostriedkami z verejného zdravotného poistenia. Taká bola predstava, že s takýmto návrhom prídete. Vy sa v dôvodovej správe odvolávate na smernicu, štvrtú smernicu Európskej únie, ktorá je pripravovaná a že čakáte za ňou a potom možno niečo pripravíte. Ale naša legislatíva nemusí čakať za štvrtou smernicou. Ešte raz opakujem. Možno v ďalších krajinách nie je ten problém taký akútny ako na Slovensku. Ja si neviem predstaviť, že by v Nemecku vyhrávala jeden tender za druhým, stámiliónové zákazky, firma, o ktorej vlastníctve nemeckí občania, nemeckí politici nevedia, kto je. Ale tu je jeden predražený tender za druhým, ktorý končí v schránkových firmách bez toho, aby sme poznali, kto je konečný užívateľ. A preto sme chceli vedieť aj napríklad, kto je polovičným majiteľom zdravotnej poisťovne Dôvera, ktorý, ako používa zdravotné poistenie, ktoré na základe slovenskej legislatívy tam odvádzajú všetci pracujúci občania na Slovensku. A myslím si, že majú na to právo občania Slovenska, vedieť, kto je za takýmito firmami. Ak tie firmy chcú robiť takýto biznis so štátom, tak nech sa prihlásia, kto je ich konečný užívateľ. Ale toto vaše riešenie to neumožní. A poviem hneď prečo. Na základe vami navrhovaného zákona, konkrétne v § 134 sa ukladá, že ten, kto bude chcieť |
18,923 | 2,015 | KDH | Jozef Mikloško | Ďakujem pekne. No, najjednoduchšie je poďakovať pánovi Blahovi, že teda mi poďakoval, a súhlasím s ním v tom, že, naozaj, najdôležitejšie je pomôcť Afrike, prestať ju vykorisťovať, a to už aj naše STV, niekoľko filmov, prečo chudoba, hovorilo o Afrike a otrasné, skoro som plakal a vlasy mi celú noc stáli, čo sa tam deje. A ja súhlasím, že takto to musí byť. Čo sa týka pána poslanca Osuského, no, tiež s ním súhlasím, áno, že, samozrejme, nielen sú tam Líbyjčania, len, rozumiete, tie nevhodné, radikálne zmeny, nehovorím o Oranžovej revolúcii, aj tam to bolo všelijaké, ale Arabskej jari, Líbya, Irak a tak ďalej, to všetko nám to rozoscilovalo. Čiže keď tam bol Saddám, Kaddáfí, bolo tam všelijaké, ale odvtedy sa to vlastne začalo. A to, čo sa tam dneska deje, to už tie proste masové vraždenia, už nikto nevie, kde je. Včera sme rozprávali s tým iránskym, aj boje v Jemene, tak tiež je tam celkom ináč, ako sa to u nás hovorí. A, pán Kolesík, tiež v podstate súhlasím s ním, eurofondy nebolo témou, ale hovorí sa tam, že 80 % čerpáme na verejné financie z eurofondov. Čiže to je vetička veľmi vážna, si dobre zapamätať aj do budúcnosti. A to čerpanie eurofondov je našou ranou, tak jak bol Váhostav, tak aj čerpanie eurofondov. Je tu 235 sprostredkovateľských firiem, ktoré vlastne len sprostredkuje a pošle to ďalej a zoberie si svoje peniaze. Čiže mne sa zdá, že sa tu schyľuje aj k schôdzi, ktorá bude hovoriť o čerpaní eurofondov podstatne viac. A nech sa to v parlamente prevetrá a nech sa na tom nenabaľujú ľudia. Ja som povedal, z verejných financií na Slovensku vedia urobiť súkromné financie najlepšie na svete. A toto musíme tomuto zabrániť. Ďakujem. |
19,997 | 2,015 | MOST_HID | Zsolt Simon | Pán kolega Érsek, veľmi pekne ďakujem. Bol to krásny odpočet toho, ako sa kradne na kompe. To, že tu kolegovia sa ozývajú a opierajú sa do vás z košickej kliky, je len svedectvom, že je to záujem košickej kliky. Tí, ktorí zbohatli alebo si privyrobili na cétečku, chcú si privyrobiť aj na kompe. Prečo nepovedať tým občanom, že máte, fajn, novú kompu, ale toľko peňazí stade ide sa uliať, že každý z vás, aj to decko, ktoré tam býva, lebo je ich asi tisíc obyvateľov, ktorí tam sú, každý by mohol dostať jeden Land Rover. Toľko idete ukradnúť na tom. Keby ste neukradli, tí ľudia by mohli mať nielen kompu, ale aj nové Land Rovery. A teraz jeden ďalší dôvod, prečo pán minister nie je dobrým ministrom. Áno, kompu riešime prioritne, lebo na tom sa dá uliať. Ale pán minister by mal povedať, že z rezortu životného prostredia z fondov Európskej únie nebude vyčerpaných 500 mil. eur. Pán minister nezvláda svoju úlohu aj preto, lebo občanom tejto krajiny prepadne 500 mil. eur z eurofondov, o čom budem rozprávať aj vo svojom vystúpení, vďaka čomu by títo ľudia mohli mať ďaleko mnohé investície v životnom prostredí, a nebudú mať. Trebárs aj to cétečko. |
19,453 | 2,015 | OLANO | Štefan Kuffa | Ďakujem za slovo. Chcel by som sa opýtať, pán kolega, tak v úvode si to spomenul, že migranti musia rešpektovať dodržiavanie zákonov. Veľakrát to tu dneska odznelo. Ono aj ja sa zamýšľam nad takouto vecou. To je naše zbožné prianie. Ale to, čo od nich chceme, vieme veľmi dobre zároveň, že je to nesplniteľné. Ako môžu dodržiavať naše zákony, keď oni ich vôbec nepoznajú, hej? A vôbec zákony Európskej únie. Toto je veľký problém a závažný problém, lebo potom sú tie vyhlásenia. Potom oni sa síce celkom, aj môžu sa nám alebo nemusia pozdávať možno tie štyri kroky, ktoré SaS navrhuje, ale zas na druhej strane, myslím si, že nie je tuná tá sila ani tá moc, aby strana naplnila tieto štyri body, ako zastabilizovať krajiny – Líbyu, Irak a Sýriu – tak, aby tam bol mier. Myslím, že politická strana nejaká v rámci Slovenskej republiky toto nedokáže naplniť. Potom to riešenie sporu medzi Kurdmi a Turkami, myslím si, že takisto to, nevedia to, nevieme to dokázať ako medzinárodné spoločenstvá. Potom dva centrálne tábory, ktoré by boli mimo Európskej únie. No, mnoho vecí takých, ktoré v podstate nie je možné ani naplniť. To odmietnutie tých kvót, tie sme odmietli takmer jednohlasne na ešte júnovej schôdzi, myslím si, že až na jedného poslanca. Ak, ja s tým tiež nesúhlasím, lebo zase vnucovať niekomu to, že musí ako pomáhať, neviem si to ani dostatočne predstaviť. Myslím si, že ľudí treba k tomu viesť a motivovať. A čo sa týka kolegu Hlinu, ja som nebol na Slovensku, ale ma to veľmi zamrzelo, že takto sa správame k ústavnému činiteľovi. Už akékoľvek pohnútky by boli, myslím si, že polícia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) |
19,915 | 2,015 | OLANO | Erika Jurinová | Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, rozviniem možnože to, čo som hovorila v skrátenom legislatívnom konaní, alebo teda pri diskusii k návrhu na skrátené legislatívne konanie, trošku podrobnejšie, aj keď je pravda, že sa nebudem konkrétne venovať jednotlivým ustanoveniam. Zopakujem to, že na rozdiel od iných zákonov, ktoré sú častokrát prednášané v návrhoch v Národnej rade, cieľom tohto nie je zlepšiť slobodu a práva občanov, ale, naopak, tieto práva a slobody obmedziť a monitorovať. Štát si v podstate pýta väčšie právomoci vstupovať do súkromia občanov, väčšie právomoci kontrolovať občanov a dokonca aj rozhodovať o nich. Určite nebudem spochybňovať, že na súčasné udalosti a teroristické útoky v Paríži je potrebné aj nutné reagovať. Pripomínam len, že parížsky útok nie je nijak ojedinelým teroristickým útokom, ktorý sa za posledné roky odohral na pôde Európskej únie. Okrem iného I. svetovú vojnu spôsobil atentát teroristickej skupiny na následníka trónu. V 70. rokoch si Taliansko pamätá mnohé krvavé teroristické útoky extrémistickej pravicovej strany. V 80. rokoch to boli nespočetné teroristické útoky Červených brigád a iných marxistických organizácií v Taliansku a Grécku. Vo Veľkej Británii zas od 70. rokov až do roku 2000 sa takmer každý rok odohral nejaký útok teroristickej organizácie IRA, či už v nákupných centrách, v parkoch, v hoteloch. Pokiaľ ide o islamské teroristické útoky, všetci máme v pamäti útok v Madride z roku 2004, o rok neskôr bombové útoky v londýnskom metre, útoky v Štokholme v roku 2010 a tento rok teroristické útoky v Kodani a opakovane v Paríži. Terorizmus bol v európskom priestore, žiaľ, historicky prítomný. Vždy sa našli nacionalistické, revolučné, separatistické alebo islamistické skupiny, ktorých cieľom bolo prinášať strach a teror a ničiť hodnoty našej civilizácie. Ale ak sa teroristom podarí podkopať hodnoty našej civilizácie, ako sú sloboda, tolerancia a právny štát, tak môžeme povedať, že už vtedy zvíťazili. Sú dve nebezpečné reakcie na terorizmus, ktoré ničia demokratické hodnoty. Prvou je prehnaná reakcia, po ktorej nasleduje všeobecná represia, ktorá prevalcuje demokratické hodnoty, práva a slobody jednotlivca rýchlejšie a efektívnejšie ako ktorákoľvek teroristická skupina. Druhou nebezpečnou reakciou je pasivita a žiadna reakcia, čo vidíme napríklad v juhoafrických krajinách, kde namiesto štátu dominujú gangy, mafiáni, drogové kartely a štát si nevie vynútiť poriadok a bezpečnosť. Zo zákonov, ktoré pripravila vládna strana, však vanie duch strachu, prvoplánovosť a tá najnižšia forma reakcie na komplexnú a komplikovanú situáciu, v ktorej sa ocitli niektoré krajiny Európskej únie. Viac štátu, viac sledovania občanov, viac zbierania údajov od občanov a na miske váh menej slobody. Náš štát sa týmto vydáva na nebezpečnú cestu všeobecnej represie. Ak sa má prijímať krízová legislatíva, mala by sa prijímať dočasne a mala by byť priebežne hodnotená a monitorovaná Národnou radou. Zmena ústavy však rozhodne nie je dočasným krízovým opatrením. Nájsť ústavnú väčšinu bol problém akejkoľvek vlády. A ak raz prejde táto zmena ústavy, bude veľmi ťažké ju vrátiť späť. Teraz sa nebudem vyjadrovať k tomu, či samotné predĺženie lehôt, zaistenie osôb a lehôt na rozhodovanie súdov o zadržaných osobách alebo zatknutých osobách pri trestných činoch terorizmu bude dlhodobo účinné, alebo nie, no ide skôr o princíp a procesy v našej krajine. Tu opäť pripomeniem, že práve z úst vládnej strany, niektorých predstaviteľov vládnej strany SMER-u sme boli bombardovaní s tým, že načo podávame do Národnej rady zmeny ústavy, ak nemáme vopred predrokované tieto zmeny. A v tejto situácii je dnes SMER. Okrem zmeny ústavy vládna strana SMER prináša aj návrh zákona - zmenu Trestného zákona - a tento návrh nesie v sebe totalitné prvky, ktoré nás vracajú naspäť do obdobia komunizmu a zasahujú do práv a slobôd jednotlivca. Je dobré si pripomenúť, že ak je nevyhnutný zásah do práv občanov v záujme vyššieho dobra, tento zásah by mal byť vyvážený a proporcionálny podmienkam a potenciálnym teroristickým hrozbám na Slovensku. V histórii Slovenska sme zatiaľ nemali ani jeden teroristický útok. Chvalabohu. No nie je vylúčené, že teroristické útoky sa prenesú aj na naše územie. No takýto obsah zákona, špehovanie občanov a cenzúra webu sú neprimerané a neviem, či tomu dokážu zabrániť. Dotknutý návrh napríklad popiera právo občana Slovenskej republiky, resp. právnickej osoby na spravodlivý proces, ktoré je zakotvené v ústave. Podľa § 16a ods. 6 konanie na súde bude vykonané bez účasti verejnosti a naviac proti príkazu súdu neexistuje žiadny opravný prostriedok. Spravodajské služby takisto budú môcť obmedziť alebo zamedziť prevádzku akejkoľvek internetovej stránky pod tak dosť nejasne definovanou zámienkou, ako je politický extrémizmus. Na základe definície ministerstva vnútra, ktorú si môžeme prečítať na jeho stránke, by sa v tom prípade zrejme aj protesty Gorila alebo proti predraženému cétečku dali označiť za politický extrémizmus. Okrem toho snáď len úplný amatér internetového sveta si myslí, že teroristi si zaregistrujú stránku, napríklad teroristi.sk na Slovensku. Majú svoje stránky zaregistrované tam, kde určite slovenská legislatíva nikdy siahať nebude. Ak popierame právo na spravodlivý proces, zrádzame hodnoty a princípy našej spoločnosti, ktoré by sme mali chrániť. Demokratické spoločnosti sú pred terorizmom zraniteľnejšie, pretože sú to otvorené spoločnosti so slobodou pohybu a bez hraníc. Pre teroristov je vždy ľahšie využívať výdobytky demokratických slobôd a snažiť sa tieto spoločnosti zničiť. Ale v pevne ukotvenom demokratickom systéme je aj obrovská vnútorná sila. Spoločnosť dobrovoľnou dohodou dodržuje právo a chráni demokraciu pred hlúpymi tyranmi, ktorí sa snažia nahradiť právo voľby a vynucujú právo silnejšieho so zbraňou v ruke. V dejinách moderného terorizmu neexistuje prípad, aby európska demokratická krajina bola zničená a nahradená proteroristickým režimom. V Spojených štátoch však teroristické útoky z roku 2001 vyvolali vlnu represívnych opatrení, ktoré mali ďalekosiahle a podľa mnohých analytikov aj škodlivé následky na celú spoločnosť. Vláda Roberta Fica si myslí, že týmto balíkom opatrení vyrieši problém terorizmu na Slovensku. Musím sa nad tým pousmiať, pretože tento problém, najmä islamského terorizmu nie je problém lokálny, ale globálny. Robert Fico zatiaľ neprišiel so žiadnym návrhom alebo impulzom pre lepšiu spoluprácu krajín na európskej úrovni. To by vyžadovalo väčšie úsilie ako len rozsievanie strachu v televízii. Robert Fico zas prišiel len s návrhom, ktorý bude najviac bolieť občanov. Ak aj bude tajná služba špehovať a odpočúvať všetky hovory na Slovensku, nebude to k ničomu, pretože nebude mať dostatok odborníkov, ktorí by toto kvantum informácií analyzovali. Oveľa dôležitejšie ako špehovanie je sústrediť sa na kvalitu ľudí v spravodajských službách. Stačí možno spomenúť správu nedávno zosnulého Vladimíra Suchodolinského, ktorá práve hovorí o tom, že ľudia v spravodajských službách sa namiesto ochrany Slovenska venovali svojim kšeftom. A ľudia, ktorí sú v správe spomínaní, namiesto toho, aby boli potrestaní, naďalej zastávajú v tajnej službe dôležité funkcie. Ak sa chcete dozvedieť niečo o kvalite našej spravodajskej služby, stačí si otvoriť akékoľvek zahraničné médium, kde sa dočítate o tom, že islamskí teroristi si zbrane na januárový útok v Paríži kúpili práve na Slovensku v Partizánskom. Je to podľa mňa neospravedlniteľným zlyhaním vlády, že naše spravodajské služby ich neboli schopné identifikovať a odhaliť. Pretože ak nie je u nás problém zbrane kúpiť, o to menším problémom je tieto zbrane u nás použiť. A znovu zopakujem, všadeprítomné špehovanie vlastných občanov tento problém určite nevyrieši. Ďakujem pekne. |
19,646 | 2,015 | OLANO | Ján Mičovský | hovorí, s akou odmenou sa tu dá v tejto firme, v tomto inštitúte alebo v tejto organizácii štátu počítať. Takže vylučuje také veci, ako, a to je osobitná kapitola, ako je odstupné. Žiadne odstupné. Nieže 150-tisíc nebude, nebude žiadne. Je to proste funkcia na dobu konkrétnu a s jej odchodom z tejto funkcie končia aj platové náležitosti, ktoré náš návrh zákona určuje. Posledná vec je možno najdôležitejšia, nie je to novinka ani z pohľadu tohto zákona, nie je to ani novinka z pohľadu viacerých kolegov a kolegýň, ktoré tu už prinášali túto myšlienku mnohokrát aj v iných súvislostiach, je to otázka zodpovednosti. Zodpovednosti, ktorá musí ísť v ruka v ruke s právomocami. Áno, ak sú tu veľké možnosti, ak sú tu veľké odmeny, ak sú tu veľké benefity, ak sú tu veľké kancelárie, aparáty a cesty po svete, to všetko patrí k tomu, pretože takáto funkcia vyžaduje, aby človek mal voľné ruky a nebol zväzovaný nejakými detailami, ale na druhej strane, ak sa niekto dokázateľne nie s tým, že to niekto ukáže prstom, ale dokázateľne spreneverí svojej funkcii tak, že spôsobí orgánu organizácie, za ktorú zodpovedá, škodu, tak žiadny Brusel. Žiadne stratenie sa zo scény, žiadne zabudnutie, či padákov, či CT alebo čoho, ale tvrdý, konkrétny materiálny postih. Materiálna zodpovednosť za dokázateľne zlé, zlomyseľné a účelové nie riadenie, ale doriadenie organizácie, ktorá spadá pod takéhoto funkcionára. Myslím, že viacerí kolegovia to už častejšie zdôraznili aj kolegyne, je to jeden z bodov, kedy už nie aj celý zákon v tomto znení, ale je to jeden bod, ktorý táto krajina súrne potrebuje, a všetky výhrady odmietame, pretože sú to postavené výhrady na vode a sú to výhrady postavené z akejsi divnej skúsenosti, že ktože by sa už ujal funkcie, keď by mu hrozilo, že bude musieť miliónové švindle potom napokon zaplatiť alebo dokonca, keď ich nestihne zaplatiť, že sa stanú predmetnom možnože ešte dedičského konania po ňom. No kto? Každý človek, ktorý má statočné a čisté myslenie a ktorý chce robiť funkciu s najlepším úmyslom, bude v takejto doložke vidieť vlastne poistku. Poistku voči tomu, aby mu nik nemohol prísť povedať, no máš funkciu, ale vieš čo, my teraz potrebujeme, aby si urobil takýto krok. Neboj sa, postaráme sa o teba, veď, veď vieš. Nie, odpoveď takého človeka bude, čítam zákon, pán šéf, politický predstaviteľ, a v tom zákone sa hovorí, že v prípade, že mi bude dokázaná škoda, budem musieť zaplatiť túto škodu. K tomu ma nenúťte. Takže opakovane tu zdôrazňujeme, že je to nie moment, ktorý by mal ohrozovať, že by nám niekto nemal záujem o takéto funkcie. Je to moment, ktorý všetkým čestným ľuďom dáva základný priestor pre to, aby sa s takouto funkciou mohli spojiť, ujať sa jej bez toho, aby tu existovalo riziko akýchsi divných neformálnych zákulisných ťahov, ktoré, žiaľ, pre funkcie bývajú dosť časté, čoho sme tu svedkami. To je možno to, čo som chcel vo svojej rozprave, ktorá nemá byť dlhá, lebo sa tu už, k tejto téme sme sa vracali, zdôrazniť. Áno, všetko. Neostáva nič iné, ak to myslíme s touto krajinou poctivo, ak to myslíme dobre so všetkými, ktorých chceme, aby sa ujali dôležitých funkcií, aby ich vykonávali zodpovedne, aby mali na to dostatočný priestor, no naozaj nezostáva nič iné ako buď v tejto, alebo v nejakej veľmi podobnej modifikácii takýto zákon schváliť. Zákon, ktorý prospeje celej krajine a ktorý prospeje všetkým, ktorí to myslia so Slovenskom dobre, a takých by malo byť v tejto miestnosti 150. Pevne verím, že to tak aj je. Ďakujem. |
18,804 | 2,015 | OLANO | Ján Mičovský | Ďakujem veľmi pekne, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, tento návrh predkladáme už tretíkrát a ja sa priznám, mám trocha problém, aké zvoliť slová na to, aby to nebolo opakovanie už povedaného, aj keď som si vedomý toho, že opakovanie je nielen matka múdrosti, ale možno aj matka nádeje, že raz nejaký zákon z dielne opozície bude prijatý v plnom rozsahu. Ponechám si toto presvedčenie a pokúsim sa teraz v úvodnom slove nepovedať veľa a nechať si zvyšok do rozpravy. Začnem tým, že tento zákon sa týka najbohatšieho a najväčšieho a, dovolím si povedať, najvýznamnejšieho štátneho podniku, aký naša krajina ešte má. Týka sa štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, ale zároveň v tej istej vete, môže to byť súvetie, možno doplniť, že princípy, ktoré navrhujeme tak, aby boli použité v zákone o štátnom podniku, celkom pokojne môžu byť rozšírené na všetky štátne podniky, lebo určite sa nedostávame do nejakých špecialít, ktoré by sa týkali iba lesov, ale, naopak, navrhujeme veci, ktoré by mali mať všeobecnú platnosť na prospech kvalitného fungovania tejto krajiny. A aby som teda skúsil niečo novšie, tak skúsim si zaspomínať na minulý týždeň, keď bolo stretnutie v Bratislave predsedov parlamentov V4. A vtedy sa náš pán predseda Pellegrini dal počuť asi aj takouto vetou v rámci bohatej diskusie, ktorá bola, tú vetu nebudem citovať, znela asi tak, že je pomerne nebezpečné, keď sa do vedenia krajiny dostávajú politici, ktorí nemajú jasnú predstavu o jej fungovaní. Chcem povedať, že súhlasím s pánom predsedom. A naozaj si myslím, že je to dosť nebezpečné, keď takíto ľudia by sa mali dostávať do správ krajiny. A verím, že sa zhodnem s pánom predsedom aj v tom, že určite by to nemali byť ľudia, ktorí by mali pomýlenú predstavu o tom, že správa vecí verejných sa môže nejako prelínať s vlastnou podnikateľskou činnosťou na konto štátneho majetku, alebo že eurofondy sa môžu považovať za výzvu k osobnému biznisu, alebo že pri personálnom obsadzovaní miest v štátnych podnikoch treba uplatniť komjatický princíp. Určite sú to veci, ktoré pán predseda by tiež považoval za ohrozenie fungovania správy krajiny. A možno aj to slovíčko štandardnosť by som tu celkom potvrdil, pretože verím, že stále platí, že štandardné je spravovať krajinu v súlade s princípmi morálky, statočnosti a istej osobnej poctivosti a všetko, čo nie je statočné a poctivé, možno považovať za neštandardné. Takže aj ak hovoríme o tej štandardnosti, tak často s istými politikmi, ktorí môžu ohroziť fungovanie krajiny, verím, že aj v tomto prípade som s pánom predsedom v istej názorovej jednote, že štandardné je hrať férovo pri správe krajiny a neštandardné je správu krajiny považovať za istý osobný alebo skupinový biznis. Tento úvod som si dovolil uviesť len preto, pretože chcem tým uviesť jednu základnú tézu, ktorá je tým centrom nášho návrhu a ktorú použijem teraz v úvodnom slove. Hovoríme, v zákone o štátnom podniku že musí platiť jedno zlaté pravidlo. To znamená pravidlo, ktoré má absolútnu prednosť v tomto zákone možno pred tými ďalšími vecami, o ktorých budem rozprávať neskôr. A to je pravidlo osobnej hmotnej zodpovednosti ľudí poverených správou tohto podniku. Hovoríme v návrhu veľmi jasne a opakovane, že ľudia, ktorí dostanú dôveru a stanú sa reprezentantmi a predstaviteľmi tohto štátneho podniku, musia pri svojej práci, pri výkone tejto funkcie byť osobne zodpovední. A to osobne zodpovedným znamená, že je to v rámci všetkých materiálnych dopadov za prípadné škody spôsobené svojou rozhodovacou činnosťou. Sme presvedčení, že je to naozaj zlaté pravidlo, pretože ak dokážeme dosiahnuť to, že sa uplatní takýto princíp v tomto návrhu a v ďalšom kroku takýto princíp rozšírený na všetky štátne podniky alebo na všetky miesta v štátnej správe, tak táto krajina začne byť úplne zo dňa na deň, doslova skokom spravovaná oveľa kvalitnejšie, pretože sme presvedčení, že tie neštandardnosti, o ktorých som rozprával, to znamená to, že možno považovať krajinu za svoj osobný biznis, za svoje možnosti osobného obohatenia sa, inak veľmi rýchlo by sa stratili a pri akýchkoľvek škodách, ktoré by boli spôsobené úmyselne, nie s dobrým úmyslom, lebo možno spôsobiť škody naozaj aj pri dobrom úmysle, môže sa niečo nepodariť, na to sme určite mysleli a nepovažujeme to možné hodnotiť nejako subjektívne, musí rozhodnúť súd, generálny prokurátor o tom, čo je spôsobená škoda vedome, neodborným postupovaním alebo subjektívnym konaním, tak v takomto prípade určite by sme dokázali si predstaviť, že toto pravidlo je pravidlo, ktoré musí fungovať úplne prioritne pri správe všetkých štátnych podnikov a pri všetkých stupňoch štátnej správy. To je na úvod. A možno predsa ešte doplním, že tento náš návrh je nie návrhom, ktorý by vychádzal z akejsi osobnej predstavy skupiny opozičných poslancov, ktorí donekonečna búšia na dvere a hovoria: „Prosím vás, vážení vládni poslanci, pochopte, my tento zákon chceme presadiť, je dobrý a je to naša taká predstava, ktorá sa odlišuje od tej vašej, takže odpustite, my by sme robili radi, keby ste nám to schválili.“ Ja poviem tri citáty, ktoré, si myslím, pochádzajú od ľudí, o ktorých vládni poslanci azda nepochybujú, že nie sú vyslovene zástupcovia opozičných názorov. Týkajú sa tieto výroky práve štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky a boli povedané v súvislostiach, keď v tomto podniku, bohatom, najbohatšom, dochádzalo k udalostiam a ku konaniam, ktoré neboli v súlade s predstavou o morálke a statočnosti, ktoré boli jednoducho prejavom toho, že bohatstvo priťahuje politikov, ktorí dokážu v rámci pokušení, ktoré takéto štátne podniky prinášajú, robiť kroky, ktoré slušne nazveme, nie férové. No čujme teda, aké boli výroky takýchto ľudí, o ktorých si myslíme, že stoja na druhej strane, pričom predtým sme s nimi boli vo vzácnej jednote. Jeden takýto výrok zaznel 1. júla 2009 a znie: „Dajme štátnemu podniku Lesy Slovenskej republiky právnu formu, ktorá zdôrazňuje postavenie a ktorá bude minimalizovať akékoľvek podozrenia z nehospodárneho nakladania alebo z toho, že podnik nefunguje hospodársky tak, ako by mal fungovať. Hlásim sa k tomu, že treba zmeniť štruktúru riadenia Lesov Slovenskej republiky ako takých a nájsť pre ne nový model.“ Tieto slová povedal pán Robert Fico, predseda vlády Slovenskej republiky toho zmieneného júla 2009. Pán premiér to povedal v súvislostiach, ktoré boli vtedy aktuálne a ktoré vyhodnotil spôsobom, aký som vydedukoval z jeho slov. Myslím si, že slová sú to jasné. Premiér sa tak hlásil k tomu, že sa niečo zásadné v tomto podniku musí zmeniť, plynie však šiesty rok odvtedy, tretíkrát podávame tento návrh zákona a nič zásadné sa v správe tohto podniku z hľadiska hľadania funkčného modelu, ktorý by zabránil pokušeniam, nestalo. Skúsme si pomôcť ešte druhým podporným vyjadrením, ktoré je aktuálnejšie, pretože pochádza z 20. augusta 2012, a je stručnejšie, ako bolo vyjadrenie pán premiéra: „Ministerstvo pôdohospodárstva uvíta a podporí každú úpravu, ktorá prispeje k lepšej ochrane štátneho majetku,“ povedal Ľubomír Jahnátek, minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky, práve v súvislosti s týmto podnikom. No a do tretice budem citovať, síce už bývalého politika, ale politika, ktorý pri dianí v štátnom podniku Lesy Slovenskej republiky prejavil osobný vklad a vyjadril svoju predstavu, že vie podporiť zásadné zmeny riadenia tohto podniku. A bola to reakcia na našu lesnícku iniciatívu, keď sme mali možnosť pána, ktorý tento text povedal, osobne navštíviť a prediskutovať s ním našu predstavu o zmenách, ktoré by mali do tohto podniku vstúpiť. A môžem povedať, že sú to zmeny, ktoré sú zakotvené v návrhu zákona, ktorý je teraz na rokovacom stole Národnej rady. Tento pán povedal: „Privítal som iniciatívu týchto ľudí, ktorí upozorňovali, a to celkom konkrétne, na veci, ktoré sú v hospodárení lesov zlé. Pozrel som si so záujmom ich tézy a predstavy o budúcej správe štátnych lesov, ako by sa v nich mohla urobiť náprava, a som spokojný, až na niekoľko maličkostí, ktoré treba z legislatívneho pohľadu upraviť. Les nesmie byť fabrikou na peniaze pre niekoľko skupín, ale musí slúžiť všetkým. Dal som preto týmto ľuďom záruku, že ich budem v ich konaní podporovať."""" To povedal 4. februára 2010 vtedajší prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič. Ako som povedal v úvode, že sú to názory ľudí, o ktorých môžeme byť určite celkom presvedčení, že nebudú zastávať nejako a priori názory opozičných poslancov, tak v tom vidím istú silu argumentov, že ak sa teda prihovárajú za zmeny v riadení štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, tak možno váha týchto slov práve v kontexte, že sa nejedná o predstaviteľov opozície, je tým podstatne aj zvýšená. Chcem vás uistiť v závere tejto úvodnej reči, že princípy, o ktorých zmienení traja politici hovorili, sú v návrhu zákona, ktorý tretíkrát predkladáme na rokovanie Národnej rady, obsiahnuté a že teda je záhodno, ak teda slová tých politikov berieme vážne, skúsiť zvážiť zmeny, ktoré by pomohli, aby pokušenia spojené s najväčším, najbohatším podnikom boli minimalizované a aby sme mali garanciu, že bude riadený v záujme všetkých občanov tejto krajiny, pretože naozaj netreba pochybovať o tom, že lesy je potrebné spravovať v súlade nie s cieľmi krátkodobými alebo štvorročnými, ale dlhodobými a že otázka férovosti a korektnosti spravovania lesov nie je spojená len s ekonomikou, ale aj so zdravou budúcnosťou tejto krajiny. Toľko v úvodnom slove. Ďakujem. |
19,905 | 2,015 | OLANO | Erika Jurinová | Vážená pani predsedajúca, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne v krátkosti sa vyjadriť k skrátenému legislatívnemu konaniu, ktoré máme dnes v pléne. Dnes taký smútok ma zavalil. Jedným z dôvodov toho bolo určite aj to, že dnes sa hlasovalo aj o zákone o protikomunistickom odboji, pri ktorom sa teda predstavitelia vládnej strany SMER zdržali hlasovania, všetka česť výnimkám, pani poslankyni Vaľovej a pani poslankyni Šedivcovej, ktoré, dúfam, nie omylom tak urobili, zahlasovali za tento zákon. O to viac som smutnejšia, že vlastne vzápätí na to rokujeme o protiteroristickom balíčku, ktorý pripravila vláda. A naozaj sa neviem ubrániť pocitu, že je to vyslovene marketingový ťah, ktorým chcú, ako to hovoria na heslách, ochrániť ľudí pred strachom, ktorý ale sami vyvolávate. Bohužiaľ, je to tak, že vy ste tí, ktorí v ľuďom ten strach vyvolávate a zároveň aj pestujete. A teraz ako veľký ochrancovia a záchrancovia im chcete pomáhať. Je to podľa mňa veľmi nefér, možnože aj z toho dôvodu, ako spomínala kolegyňa Janka Šípošová, že útočíte na city tých najbezbrannejších, starších a najstarších ľudí. Je to proste váš štýl práce. Ak by som sa pozrela na to, koľko skrátených legislatívnych konaní máme, doteraz ich bolo 25, dnes pribudnú ďalšie dve skrátené legislatívne konania. Nie som si celkom istá, či aj dnes napĺňate celkom rokovací poriadok alebo aj ústavu o tom, za akých podmienok ho máte dať. Vieme, že priame ohrozenie zatiaľ nikto nepotvrdil. A veľmi by ma zaujímalo, či sa niekto aj na ministerstve, aj vo vláde zaoberal tým, či krajiny, ktoré sú reálne ohrozené práve takýmito útokmi, mám na mysli Francúzsko, Anglicko, dneska, teraz nám prečítal pán Senko správu z jedného média, Nemecko, sa rovnako takto veľmi rýchlo zaoberajú úpravou ústavy, poprípade aj inej legislatívy. Nemám o tom zatiaľ vedomosť. Dali sme to teda preveriť, kolegyňa Šípošová už požiadala parlamentný inštitút, aspoň aby v rámci možností to urobil. Dúfame, že do druhého čítania na to aspoň nejaké odpovede budeme mať, budeme vedieť, či naozaj tí, ktorí sú priamo ohrození terorizmom, reagujú podobne, poviem teraz historicky, ako na Slovensku. Hovorilo sa tu chvíľku o tom, či máme alebo nemáme skúsenosť s terorizmom. Ja osobne si pamätám jednu skúsenosť nepriamu s terorizmom. Týkala sa našich horolezcov, ktorí v Nepále boli postrieľaní. A viete, čo sa vtedy stalo? Vtedy premiér veľkodušne vytiahol svoju rezervu a dal ju rodinám pozostalých. Toto sa vám zdá systémové riešenie? My sme sa osobne rok snažili alebo dva roky sme sa snažili o to, aby bol vytvorený systém ochrany obetí, do ktorého by spadali aj obete terorizmu. Nie, opäť prejavila sa „veľkodušnosť“ nášho premiéra a bolo mu marketingovo oveľa výhodnejšie dať zo svojej rezervy rodinám pozostalých obetí. Keby sme sa vrátili k tomu, chceme alebo vy chcete meniť ústavu a Trestný zákon. Podotknem len, že sme naozaj na veľmi tenkej hrane. Je dôležité porovnávať to, či sa nám bezpečnosť zlepší, verzus to, či nám to bude stáť za to, ak znížime úroveň práv občanov. Podľa mňa, tak ako som ja vnímala tieto novely, ktoré máme na programe dňa, obávam sa, že to zvýšenie bezpečnosti nebude zaručené. Bola by som veľmi rada, keby sme sa možnože viac zamerali na to, aby sme nielenže dali viac kompetencií SIS, ale možno na to, akí ľudia sú v nej, a možno dôraz na to, aby sa zaoberali viac úlohami, ktoré majú robiť, ako kšeftami práve v tejto spravodajskej inštitúcii. Hovoríme o zmene ústavy. Niekde som začula, že je to krízová legislatíva alebo proste súvislosť s krízou to, že riešime krízový stav. Tak sa chcem spýtať, či naozaj ústava samotná je hodná toho, aby sme krízovo riešili nejakú situáciu, ktorá podľa mňa ak je krízová, by mala trvať určitý stav. Ak by teraz nastala zmena, že krízovo zmeníme ústavu, aká je garancia, že sa po ukončení krízy dokáže to vrátiť späť? Teraz nehovorím o tom, že naozaj obsahovo možno by sa našla zhoda. Ale tú zhodu nikto nehľadal. Na to už poukazovali takisto viacerí kolegovia. O tomto všetkom hovoríme vo svetle, že vieme, že práve na ten teroristický útok, ktorý bol uskutočnený v januári v Paríži, sa nakupovali vysoko pravdepodobne zbrane na Slovensku. Myslíte si, že keď prijmeme túto legislatívu, že sa to už neudeje? Myslím si, že opäť je to len v možnostiach SIS, ktoré už doteraz má. Ani zvýšenie kompetencií, ani nič by nemuselo zabrániť tomu, aby si konali svoje povinnosti tak, ako si ich konať majú. Naopak, snažíme sa teda dovnútra riešiť problém terorizmu. Mňa by tu len zaujímalo, či pán premiér rovnako vážne pristupoval k tomu aj, čo sa týka toho riešenia, v Európskej únii, či tam navrhoval nejaké lepšie prepojenia ja neviem tajných služieb alebo či rovnako rýchle, tak ako navrhol zmenu ústavy a zmenu Trestného zákona, mal naozaj naporúdzi nejaké zmeny, ktoré sa týkajú vzájomnej spolupráce, minimálne informačných služieb. O tomto sa tiež nejako nehovorí. Pre toto všetko, čo som povedala, si myslím, že naozaj nemáte úprimný záujem na tom, aby sa zmenila ústava Slovenska, pretože ste nevyvolali žiadne vnútorné ani rokovanie, ani nič podobné, len čakáte, že budete môcť opäť ukázať na niekoho, teda, zdá sa, na opozíciu s tým, že: „Pozrite sa, oni sú s teroristami azda aj.“ A toto sa mi zdá od vás veľmi nefér. Preto určite nepodporíme skrátené legislatívne konanie. Ďakujem pekne. |
20,000 | 2,015 | OLANO | Igor Hraško | Ja neviem, či tento prejav nazvať Ódou na radosť alebo nejakou inou oslavnou básňou na svojho ministra. V každom prípade boli tuná spomínané neskutočné úspechy ministra Žigu. Napríklad tá ťažba uránu pri Košiciach, tá ma teda zaujala, pretože záhadným spôsobom potom pri vládnom návrhu nového stavebného zákona odtiaľ vypadla. Takže tuná sa chválite jedným úspechom, ktorý ale mohol byť korunovaný úplnou dehonestáciou toho vášho úspechu prijatím nového stavebného zákona, ktorý bol nakoniec po kritike stiahnutý. A mohli ste si ho schváliť, pretože na to stačila úplne vaša pohodlná 83-ka. Takže o čom to tuná vlastne točíte, že aký úspech? Nachvíľku a potom chvíľku ľudí oblbneme a potom im to zase zoberieme naspäť. A v tomto by som sa vás aj opýtal na ďalšie úspechy vášho ministra pri prieskumných vrtoch na ťažbu ropy a bridlicového plynu v Oľke a Smilne. Toto je tiež akože rátané za úspech, zničenie krajiny pri prieskumných vrtoch schválených? A ľudia sa proti tomu postavili, aspoň teda zatiaľ v Oľke, aj v Smilne už písali nejakú petíciu. Takže to sú tie vaše také pseudo-, pseudochválenkárske reči. No a čo sa týka tých povodňových opatrení, tak vraj sú systémovo riešené. No, veľké stavby na veľkú vodu, hhh, ale, žiaľ, má to niekedy aj opačný úplne efekt, pretože tie protipovodňové opatrenia sú robené akurát reguláciou a zdvíhaním, zdvíhaním v podstate brehov, alebo teda hrádzí, ale v konečnom dôsledku dochádza k rýchlejšiemu odtoku vody z nášho územia. Ale to ste už nespomínali, pretože sa tejto problematike nerozumiete absolútne. A vy ste tuším sám aj hovorili, že kto sa nerozumie, nemal by k tomu rozprávať. Takže sám ste si na seba povedali svoje. Okrem toho chválili ste sa vecami, ktoré si myslím, že už mali byť hotové dávno za vašej prvej vlády, a neboli. Až teraz ste toho boli schopní. Koniec koncov my sme vám dobré riešenia podporili. Tie zlé, žiaľ, nie. No a čo sa týka tých eurofondov, dúfam, že pri ďalších už nebudete. |
18,788 | 2,015 | OLANO | Igor Matovič | inej kultúre a tá iná kultúra nedokáže sa zžiť s tou miestnou kultúrou a nakoniec frustráciou sa prejavuje tým, že príde a vystrieľa nejakú redakciu. Čiže ak sa chceme ubrániť takémuto osudu, ktorý dnes zažívajú krajiny, ktoré svoj problém s demografiou riešili importom ľudí zo zahraničia a, bohužiaľ, aj importom ľudí úplne iných kultúr, tak robme, prosím vás, konečne zo Slovenska skutočne prorodinný štát. Opatrenie, ktoré navrhujeme, aby teda matka, ktorej dieťa nedostane miesto v škôlke, mohla tiež poberať príspevok na starostlivosť o dieťa, je veľmi elegantné riešenie problému aj vzhľadom na to, že gro týchto nákladov by sme mohli pokryť z eurofondov. Na jednej strane tu počúvame, že nie sme schopní čerpať eurofondy, na druhej strane tu máme veľmi elegantné a jednoduché riešenie, ktorým môžeme zabezpečiť čerpanie prostriedkov z eurofondov a použiť ich naozaj na zmysluplný účel. Robert Fico porozdával stá milióny eur za posledné tri roky z eurofondov na rôzne pokútne projekty, ktoré neriešili naozaj skutočný problém. A skôr to bol tunel v prospech svojich mecenášov a sponzorov a nepomáhal žiadnym ľuďom, len možno konkrétnym pár vyvoleným oligarchom, ktorí v minulosti zrejme financovali jeho stranu, dnes na základe nášho návrhu má na stole návrh, ktorým môže vyriešiť problém a krivdu hlavne voči jednej skupine ľudí, ktorí sú doslova diskriminovaní a nedostávajú od štátu v podstate niečo zadarmo, čo druhí zadarmo majú. Na základe tohto si myslíme, že aj dnešný stav je vyslovene protiústavný, keďže nemôžeme hovoriť, že vlastne majú rovnaký prístup k tejto službe rodiny v rovnakej životnej situácii. Náš návrh je teda podrobnejší alebo teda, samozrejme, musí riešiť situácie alebo teda konkrétnosti, akým spôsobom si rodičia majú uplatniť právo, aby teda neprichádzalo k nejakým rozličným špekuláciám, že sa budú trebárs rodičia úmyselne prihlasovať do iných obcí, budú si to nárokovať v iných obciach, ako v skutočnosti bývajú. Alebo poviem príklad. Budú bývať v Petržalke, ale trvalý pobyt budú mať niekde v obci na východe, ale nárokovať si budú škôlku v Petržalke. Čiže, áno, viažeme nárokovateľnosť toho príspevku na trvalý pobyt, lebo mali by sme zrejme si v týchto veciach upratať a nie je správne, ak rodičia vyžadujú službu od obce, v ktorej, alebo mesta, v ktorom v skutočnosti nebývajú, pričom vlastne nečerpá mesto alebo obec na základe ich trvalého pobytu podielové dane. Čiže tak vytvárame tzv. spádovú oblasť, kde si môžu vlastne automaticky rodičia pýtať tento príspevok alebo žiadať umiestnenie svojho dieťaťa do škôlky, pričom v prípade ak to nedostanú tak je tam navrhnutý presný mechanizmus, akým spôsobom a kedy vlastne pán riaditeľ škôlky alebo pani riaditeľka škôlky má vyžiadať si prihlášky od rodičov, a teda presný postup, ako by sa malo dokázať, že teda to miesto v tej škôlke pre rodiča nie je. Ale to už teda nepovažujem za dôležité, aby som to konkretizoval v tomto úvodnom slove. Až teraz som si uvedomil, že v podstate to malo skorej taký charakter rozpravy ako úvodného slova. Čiže, ešte raz, navrhujeme jednoduchý a v podstate veľmi lacný spôsob, ako vyriešiť tento problém, lacný preto, lebo môžeme na to minúť eurofondy, ktoré nevieme čerpať, jednoduchý preto, lebo iba tým predĺžime vek, ktorý dnes je obmedzený zákonom, že teda iba matka dieťaťa do troch rokov si môže pýtať vlastne príspevok na starostlivosť o dieťa, a jednoduchý tiež preto, že iba tým pridáme jeden dôvod navyše, že to bude vtedy, ak táto matka nemala umiestnené dieťa v škôlke. Čiže ďakujem veľmi pekne. Bol by som veľmi rád, ak by sme sa dokázali zhodnúť na prijatí tohto návrhu, samozrejme, kľúče od tej miešačky vlastní 83 poslancov vládnej strany SMER. Takže je na nich, ako sa rozhodnú, či to schvália. Ale keď sa tak pozerám, keďže tu nevidím ani jedného z nich, tak mám aj celkom chuť na nejakú zlomyseľnosť, ale práve sa dostavil strážca ohňa za vládnu stranu SMER, takže asi sa nám nepodarí niečo spraviť všeobecným súhlasom. Takže ďakujem pekne, že ste si ma vypočuli, a pevne verím, že napríklad terajší prítomný jediný poslanec vládnej strany SMER bude lobovať za tento návrh, lebo, ako som aj v tom zdôvodnení povedal, ak matky nemajú miesto v škôlke a na základe toho strácajú prácu a na základe toho nechcú rodiť, ale podstupujú interrupcie, tak myslím si, že by sme takýto návrh podporiť mohli dupľom, keď peniaza na príspevok na starostlivosť môžeme čerpať z eurofondov. Ďakujem pekne za vypočutie. |
19,668 | 2,015 | SAS | Martin Poliačik | Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. V súčasnosti právny poriadok Slovenskej republiky neupravuje v rámci občiansko-právnych vzťahov postavenie zvieraťa špecificky a treba povedať, že sme poslednou krajinou Európskej únie, ktorá túto úpravu ešte nemá. Zviera je stále chápané ako hnuteľná vec, pričom sa nerešpektujú jeho osobité vlastnosti. Jedine prostredníctvom noriem verejného práva sú regulované niektoré aspekty chovu, obchodovania a usmrcovania, predovšetkým hospodárskych zvierat. Pokiaľ ide o spoločenské zvieratá, na úpravu právnych vzťahov špecifických pre chov, obchodovanie a usmrcovanie spoločenských zvierat v Slovenskej republike takúto úpravu vôbec nemáme. Absencia takejto úpravy je dôsledkom mnohých nežiaducich spoločenských vplyvov chovu spoločenských zvierat, medzi inými napríklad nelegálne a nekontrolované množenie, o ktorom som hovoril pred chvíľou, s cieľom predaja mláďat, nekontrolované množenie túlavých zvierat bez majiteľov, absencia veterinárneho ošetrenia niektorých zvierat, týranie a neuplatňovanie riadnej zodpovednosti majiteľov za správanie ich zvierat. Predkladaný návrh zákona nemá byť úplnou úpravou právnych vzťahov k zvieratám, som si toho plne vedomý. Avšak podľa nás, predkladateľov, spolu s kolegyňou Nicholsonovou vytvárame elementárny základ pre úpravu právnych vzťahov k zvieratám v občianskoprávnych vzťahoch, z ktorého by mala ostatná právna úprava na ich ochranu vychádzať. Predkladatelia sme si vedomí prípravy nového Občianskeho zákonníka ako základného kódexu v súkromno-právnych vzťahoch, ale vzhľadom na meškanie v tejto oblasti rekodifikácie navrhujeme prijatie predkladanej právnej úpravy s cieľom dosiahnuť presadenie tejto právnej úpravy nielen do súčasného znenia Občianskeho zákonníka, ale predovšetkým do novo pripravovaného rekodifikovaného Občianskeho zákonníka ako základného kódexu pre súkromno-právne vzťahy. Predkladaný návrh zákona teda špecifikuje vo všeobecnosti postavenie akéhokoľvek živého zvieraťa ako vnímajúcu bytosť, na ktorú by sa mali ustanovenia o veciach vzťahovať len v prípade, že to neodporuje povahe živého zvieraťa. Predkladaná právna úprava je inšpirovaná právnou úpravou v iných krajinách Európskej únie a podobná právna úprava je obsiahnutá aj v nedávno schválenom Občianskom zákonníku Českej republiky. Návrh zákona nebude mať nepriaznivý dopad na štátny rozpočet, rozpočty vyšších územných celkov, ani obcí, nebude mať dopad na podnikateľské prostredie, sociálne dopady, ani dopady na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bude mať priaznivý dopad na životné prostredie. Navrhovaný zákon je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, so zákonmi Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Toľko k predkladacej správe, pán predsedajúci. Viac poviem v rozprave, do ktorej sa opäť hlásim ako prvý. |
19,827 | 2,015 | SAS | Jozef Kollár | osobné výdavky územnej samosprávy prekročili 180 mil., tú hodnotu, ktorá bola zapísaná v rozpočte na tento rok. Národná diaľničná spoločnosť sa odchýlila oproti schválenému rozpočtu asi o 140 mil. Odpustenie zdravotných odvodov nízkopríjmovým obyvateľom, teda nízkopríjmovým pracovníkom, tam bolo 100 mil., čo pôvodne v rozpočte zapísané nebolo, ale samotné opatrenie ako také hodnotím pozitívne, len tiež to spôsobilo potom tú odchýlku. Verejné vysoké školy napríklad sa odchýlili o 58 mil. oproti hodnotám, ktoré boli zapísané v rozpočte. Železnice Slovenskej republiky 40 mil. a tak by sme mohli pokračovať ďalej. Vo výsledku to znamená, že schodok verejnej správy na tento rok bol schválený na úrovni 1 940 mil., ale očakávaná skutočnosť už je na úrovni 2 124 mil. Rozdiel medzi týmito dvoma hodnotami predstavuje 184 mil. eur. To bola krátka rekapitulácia, pokiaľ ide o očakávanú skutočnosť verzus plán na tento rok 2015. Pozrime sa teraz v rýchlosti, ako je hodnotený rok 2016. Vláda schválila návrh rozpočtu verejnej správy so schodkom 1,93 %. Európska komisia napriek pozitívnej skutočnosti, o ktorej tu už bolo veľa povedané, že sme v tom klube spomínaných štyroch krajín - Nemecko, Holandsko, Luxembursko a Estónsko - napriek tomuto konštatovaniu Európska komisia hodnotí náš návrh rozpočtu, že sa skončí s deficitom na úrovni 2,4 %, čiže už sme posunutí o 0,5 percentuálneho bodu oproti tomu, čo schválila vláda. A Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí, že ak sa naplnia, - ale tu budem objektívny - ak sa naplnia všetky riziká, tak by ten schodok na budúci rok mohol dosiahnuť až úroveň 2,7 %, čo už je odchýlka o 80 bázických bodov alebo o 0,8 % oproti tomu, čo je zapísané v predloženom návrhu rozpočtu verejnej správy. No a keď sme u tých rizík rozpočtu na rok 2016, tak tie riziká sú kvantifikované. Nie všetky vedela rada kvantifikovať, tak niekde objektívne uviedla, že nekvantifikované. Ak si dáme aj do týchto položiek kvalifikované odhady, tak riziká rozpočtu na tento rok môžu predstavovať sumu až 950 mil. eur. Spomínali sa napríklad riziká, pokiaľ ide o emisné kvóty - 52 mil. eur korekciou voči fondom zo zdrojov teda Európskej únie. Uvedomme si, že len najčerstvejší údaj, myslím, že je k októbru tohto roka, hovorí o tom, že korekcie v čerpaní eurofondov sú už na úrovni 614 mil. eur a rozpočet ráta, musím povedať, s výrazne nižšou sumou. Zdravotníctvo - 150 mil. eur kvantifikácia rizík. Výdavky samospráv do 100 mil. eur. Dokonca nie je v rozpočte zapísaný výdavok, investičný výdaj na futbalový štadión, myslím, že 26 mil. eur. Nákup vojenskej techniky je v rozpočte veľmi, nieže veľmi, ale vôbec nie je špecifikovaný, koľko to bude vo finančnom vyjadrení. Potom náklady na likvidáciu jadrových zariadení. Dopady dostavby III. a IV. bloku Jadrovej elektrárne Mochovce. Hospodárenie štátnych podnikov. Vieme veľmi dobre, že viaceré z podnikov, ktoré sú či už pod majoritnou kontrolou štátu alebo s nejakou účasťou štátu, hospodárenie viacerých z nich je veľmi diskutabilné a je otázne, či dokážu v trhovom prostredí tieto podniky fungovať na trhovom princípe. No ak nedokážu a sú to naše dietka, sú to naše podniky vlastnené štátom, no tak budú musieť nastúpiť vlastne finančné transfery a podpora zo strany štátu, čo bude opäť mať mínusové znamienko, pokiaľ ide o dopad na deficit a dlh. Čiže ak si pozrieme riziká rozpočtu na rok 2016, budem veľmi, veľmi objektívny, za predpokladu, že sa naplnia všetky, čo v určitosti tak nebude v realite, len aby sme vedeli asi, s akým celkovým potenciálnym rizikom pracujeme a druhý predpoklad, že sa naplnia vo všetkých tých, v tej pravej strane intervalu, v tých horných úrovniach, tak by tá suma predstavovala 950 mil. eur. Druhá povšimnutia hodná poznámka, pokiaľ ide o hodnotenie rozpočtu, spomína ju aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, hovoril som o tom, ako sa konsoliduje. Čiže na jednej strane je veľmi pozitívne, že sa konečne budeme tlačiť k tej pomyslenej nule, pokiaľ ide o schodok, ale pozrime sa na spôsob, akým sa konsoliduje a tu sa dá najviac teda vyčítať spomínaný pokles kapitálových výdavkov, ktoré sa môžu potom veľmi negatívne prejaviť v budúcnosti, pokiaľ ide o rastový potenciál slovenskej ekonomiky. Tretia poznámka. Je naozaj škodou, že relatívne lepšie časy sa nevyužili dostatočne na ozdravenie ekonomiky. Prosím vás pekne, túto tézu nech si nikto nezamieňa s tým ustavičným opakovaním akéhosi boja proti osterite, že v ťažkých ekonomických časoch nepotrebujeme znižovať deficity a dlhy. V ťažkých časoch potrebujeme pumpovať peniaze do ekonomiky, aby sme proste urobili takú tú keneziánsku politiku, že pôjdu veľké objemy peňazí do ekonomiky a tým sa budeme pasovať s ekonomickou krízou a preto osterita je zlý prístup a dokonca niekto tvrdí, že od toho pomaličky ustupuje aj Nemecko, ktoré bolo v Európskej únii absolútnym lídrom, pokiaľ ide o politiku úsporných, úsporného prístupu k verejným financiám. Ja tvrdím, že kedy ozdravovať verejné financie, ak nie v ekonomicky lepších časoch? Veď práve v ekonomicky lepších časoch by si rozumná, rozumný hospodár mal vytvoriť nejaký pufer, nejaké nárazníkové pásmo, nejaký objem rezervný financií na to, aby potom mohol lepšie zvládať budúce ekonomické šoky. A keď hovorím o ekonomicky lepších časoch, tak pomenujme ich úplne presne, čo to znamená. Zlepšuje sa nám ekonomický rast, čo konštatuje sám minister financií. Máme tu vyššie daňové príjmy. Tie nárasty daňových príjmov oproti hodnotám, ktoré boli zapísané v rozpočte, sú enormné, čo je opäť potešiteľné konštatovanie. Máme historicky najnižšie úrokové sadzby aj vďaka tomu, že rastie kredibilita slovenskej ekonomiky, rastie dôvera investorov v slovenskú ekonomiku, ale aj vďaka manévrom Európskej centrálnej banky. Hold, máme tie úrokové sadzby historicky najnižšie, čo znamená obrovské úspory na nákladoch na obsluhu verejného dlhu. Urobili sa zásadné zmeny v II. dôchodkovom pilieri. Povedzme si, v praxi čo to znamená, alebo ktorá sa tu konštatuje o potrebe ústavnej ochrany II. piliera, ale z tej finančnej fiškálny pohľad na toto opatrenie znamená, že už nebude musieť štátny rozpočet dotovať Sociálnu poisťovňu približne vo výške 950 mil. eur ročne, ako tomu bolo pred týmito zmenami, ale po novom už bude stačiť, opravte ma, niekde suma medzi 500 a 600 mil. eur. Čiže ak si všetky tieto pozitíva, myslím pozitíva z hľadiska tlaku, z hľadiska náporu na verejné financie zhrnieme, tak môžeme úplne smelo konštatovať, že žijeme v súčasnosti v lepších ekonomických časoch. A preto tvrdím, že tieto lepšie ekonomické časy sa mali využiť na vyššiu mieru ozdravenia verejných financií, ak to môžem takto, takto zjednodušene povedať. Teraz, ak dovolíte, pár poznámok k tomu, čo odznelo v úvodnom slove ministra financií. Asi najviac skloňovanou skratkou v diskusii o návrhu rozpočtu je skratka ESO. Bol som veľmi pozorný a ani v úvodnom slove neodznela ani jedna, ani jedno jediné číslo, hodnota, k akým úsporám reforma efektívnej, spravodlivej a otvorenej verejnej správy viedla. Na začiatku boli oznámené, keď sa tá reforma spúšťala, boli oznámené úspory, ale oni mali byť rozbalené na celý štvorročný horizont vládnutia, myslím, že na úrovni niekde okolo 700 mil. eur. Teraz nejdem komentovať dobré veci, ktoré sa udiali, ja neviem, tie jednotné centralizované obslužné miesta a všetko, čo s tým súvisí, ale opäť, čistý fiškálny pohľad cez peniaze, cez eurá hovorí o tom, že aj tie úspory, ktoré sa dosiahli, ja nebudem nikdy tvrdiť, že v reforme ESO sa nedosiahla žiadna úspora. Možno budeme súhlasiť obidvaja s pánom ministrom Kažimírom s tým, že nedosahujú sa tie úspory v objemoch, ktoré boli ohlásené na začiatku pri spustení tejto reformy, ale súčasne treba povedať, a to tu ešte neodznelo, že aj tie úspory, ktoré dosiahnuté boli, zostali v jednotlivých kapitolách. No a tu by som rád povedal, že toto nie je konštatovanie (povedané s úsmevom) moje, ale to konštatoval šéf Inštitútu pre finančnú politiku pán Filko, kedy doslova povedal, že dosiahnuté úspory z reformy ESO zostali v jednotlivých kapitolách. Viete, oni by boli úsporami vtedy, keby boli použité na zníženie deficitu, na zníženie verejného dlhu, to sú potom naozaj reálne úspory. Ale ak ostanú ušetrené peniaze v tých kapitolách, tak pripusťme, že nič významné sa tým nezmenilo. Regionálne disparity, ktoré nám vyčítala aj ostatná misia Medzinárodného menového fondu, hovoria o tom, že napriek tomu, ako som povedal pred chvíľou, že Slovensko je veľkosťou a počtom obyvateľom niekde medzi Londýnom a Berlínom, že sme maličkou krajinou, ako jedno väčšie európske mesto, napriek tomu medzi našimi regiónmi existujú obrovské disparity, pokiaľ ide o úroveň ekonomického rozvoja. Domnievam sa však, že tieto regionálne disparity nebude možné riešiť tým, že zvýšime finančné transfery. Tomu odpustíme niečo, niekomu niečo pridáme, niekde proste aj na výjazdových zasadnutiach vlády porozdávame nejaké, nejaké balíky peňazí. Regionálne disparity podľa môjho názoru sa dajú riešiť presne tak, ako ich naposledy riešila Kalifornia, ako ich naposledy riešil, myslím, že primátor Chicaga, ktorý povedal, dokonca aj Nemecko v niektorých oblastiach takto postupuje, volá sa to Zero tax zone, poďme cez nulové daňové zóny. A ja by som sa, dámy a páni, vôbec nebál urobiť bezdaňové zóny vo všetkých desiatich okresoch s nezamestnanosťou vyššou ako 20 %. Tých okresov je desať, možno medzitým, ako nám trošku klesla nezamestnanosť, možno ich bude deväť, možno osem. Bezdaňová zóna by znamenala nulovú daň z príjmu právnických osôb, ale podotýkam, pre podniky s počtom zamestnancov do 50, do |
19,307 | 2,015 | SAS | Juraj Miškov | Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci. Dôvodom predloženia tohto návrhu je predstavenie radu opatrení, ktoré bez toho, aby zaťažovali štátny rozpočet, majú ambíciu priniesť ľuďom viac peňazí do ich peňaženiek. Toto sa však nemá zrealizovať žiadnymi dotáciami alebo kupovaním si voličov, či inými ľúbivými opatreniami, ktoré zaplatia zväčša tí, ktorí dané produkty alebo služby nevyužívajú. Tieto opatrenia spočívajú v tom, že štát zníži svoje výdavky, a má ich dosť, čo koniec koncov tvrdia aj samotní predstavitelia štátu, a rozdiel nechá občanom, aby sami rozhodli, ako s takto nadobudnutými peniazmi naložiť. O jednotlivým opatreniach na výdavkovej strane bude, predpokladám, v rozprave ešte hovoriť môj kolega Jozef Kollár, tak to nechám na neho. Dámy a páni, Slovensko niekoľko rokov prechádzalo fázou transformácie, čo bolo obdobie, ktoré rozhodne nebolo ľahké, najmä z dôvodov svojich dopadov na slabšie príjmové skupiny. Otvorene povedané, Slovensko zažilo v posledných rokoch vlnu zvyšovania daňovo-odvodového zaťaženia. Táto sa priamo a nepriamo dotkla všetkých jednotlivcov a rodín na Slovensku. Niektorí ju pocítili priamo na svojej výplatnej páske a iní nepriamo, napríklad pri vyšších cenách nákupov a služieb. Vláde sa zvyšovaním príjmov verejnej správy podarilo síce na jednej strane znížiť deficit verejných financií pod úroveň, ku ktorej nás viažu pravidlá eurozóny vo forme Paktu stability a rastu, ale na druhej strane majú občania kvôli konsolidácii verejných financií, ktorá prebehla takmer výhradne na príjmovej strane, hlbšie do vrecka. Takzvaná konsolidácia verejných financií v podaní vlády strany SMER – sociálna demokracia nebola ničím iným než zvyšovaním daní, odvodov a poplatkov. Áno, deficit verejných financií je možné znížiť aj takýmto spôsobom, ale vždy je to na úkor ľudí, rodín a podnikateľov, a to nie je správna cesta. Štát je dnes bohatší a ľudia sú chudobnejší. Dôsledkom je prehlbujúce sa sociálne napätie. Pracujúca slovenská chudoba je asi najvýstižnejšie pomenovanie toho, čo v iných krajinách chápu pod pojmom stredná vrstva. Sčasti je objektívne, že nedokážeme mať rovnaké výplaty, ako je to v Nemecku. Ale to je daň za 40 rokov socializmu. Na druhej strane treba povedať, že podiel miezd na hrubom domácom produkte je u nás druhý najnižší v eurozóne. Odvody pritom patria medzi najvyššie. Ako jediná z okolitých krajín Európskej únie nemáme nižšiu daň z pridanej hodnoty na potraviny, a preto nakupujú ľudia na Slovensku drahšie. My sme presvedčení, že životná úroveň na Slovensku sa dá zvýšiť aj skokom a bez zadlžovania. Dobre spravovať štát znamená, že sa ľuďom ich dôvera, vyjadrená vo voľbách, vráti. Dobre spravovať štát znamená, že sa ľuďom vráti priťahovanie opaskov v náročnejších obdobiach. Pretože, dámy a páni, priťahovanie opaskov nie je a ani nemôže byť nekonečný príbeh. Ak áno, tak sa, niekde sa stala chyba. Problémy verejných financií sa dajú riešiť aj ináč než doteraz, s podstatne menším negatívnym dopadom na peňaženky slovenských domácností. My veríme, že ľudia si po siedmich rokoch krízy zaslúžia vydýchnuť. Na rozdiel od vlády totiž vidíme obrovský priestor na šetrenie vládnych výdavkov, ktoré by znížilo nápor na daňové, poplatkové a odvodové zaťaženie slovenských domácností. Stačí, ak si vláda konečne zametie pred vlastným prahom a prestane vymetať peňaženky daňových poplatníkov. Zvyšovanie daňovo-odvodového zaťaženia, ktoré na Slovensko v posledných rokoch vláda uvalila, citeľne zasiahlo najmä strednú triedu. Transfery jej zárobkov do verejného rozpočtu vzrástli, no na zlepšení kvality verejných služieb to slovenské domácnosti nijakým spôsobom nepocítili. Práve naopak, vláda sa začala k strednej vrstve správať ako k nepriateľovi, ktorého jedinou úlohou je byť poslušnou dojnou kravou verejného rozpočtu. Za nepriaznivú sociálnu situáciu a nechuť k veciam verejným tak môže do veľkej miery sám štát. Stredná trieda nie je len strojom na peniaze pre vládu, je chrbtovou kosťou každej ekonomiky, hospodárstva a nádejou v lepšiu budúcnosť každej krajiny. Likvidácia strednej triedy môže mať preto pre Slovensko fatálne následky. Postihne totiž široké vrstvy vzdelaných a kvalifikovaných ľudí pracujúcich v obchode, priemysle, službách, zdravotníctve, školstve alebo administratíve. Redukcia strednej vrstvy sa však zákonite negatívne prejaví na fungovaní verejnej správy a stave spoločnosti ako takej. Sú to totiž práve vzdelaní a kvalifikovaní ľudia, ktorí najcitlivejšie vnímajú dianie v spoločnosti a dokážu včas pomenovať a riešiť problémy, ktorým čelí. Oveľa citlivejšie vnímajú korupciu a klientelizmus, keďže sú si vedomí negatívnych dôsledkov týchto prejavov na ich život. V dnešnom nepokojnom svete čeliacemu finančným a vojenským krízam je preto stredná trieda nevyhnutnou súčasťou úspešného riešenia problémov. Predkladatelia tohto zákona a zároveň poslanci Národnej rady Slovenskej republiky zastupujúci Slovenskú občiansku koalíciu považujú druhý balíček opatrení vlády Roberta Fica za nedostatočný, a preto predkladajú vlastný návrh s cieľom reálne a skokom zvýšiť životnú úroveň občanov Slovenskej republiky. Aj napriek doznievajúcej globálnej ekonomickej kríze občania Slovenska neustále počúvajú, ako ekonomika rastie, výber daní sa zlepšuje nad očakávania a žiadne ekonomické problémy nemáme. Nuž v takom prípade je jednoznačne na mieste, aby sa aj tlak na ľudí, ktorí sú zaťažení vysokými daňami a odvodmi, poľavil a mohli sa nadýchnuť väčšou sumou vo svojich peňaženkách. Preto je na mieste znížiť niektoré sadzby daní či odvodov. A tento návrh prezentuje zníženie sadzieb z pridanej hodnoty na potraviny, ale ako aj ďalšie návrhy, ktoré predstavíme, na elektrinu, teplú vodu, plyn či paliva na kúrenie pre domácnosti z dnešných 20 percent na 13 percent. Väčšina európskych krajín vrátane našich susedov uplatňuje zníženú sadzbu DPH na potraviny a na vybrané služby. Na Slovensku ale dodnes podlieha predaj potravín základnej 20-percentnej sadzbe dane z pridanej hodnoty. Preto sú u nás potraviny drahšie ako v zahraničí. Tí, ktorí chodia nakupovať do zahraničia, to môžu potvrdiť na základe vlastnej skúsenosti. Slovensko je jednou z mála krajín, ktorá neuplatňuje na potraviny zníženú sadzbu dane, a to aj napriek tomu, že nám to legislatíva Európskej únie umožňuje a väčšina krajín túto možnosť rovnako aj využíva. Zníženú sadzbu na potraviny uplatňujú aj oveľa bohatšie krajiny, akým je napríklad Veľká Británia či Luxembursko, kde minimálna mzda atakuje hranicu 2-tisíc eur mesačne. Nejde teda v žiadnom prípade o nejaké chudobné krajiny. Okrem zmienených krajín nižšiu sadzbu dane z pridanej hodnoty uplatňuje Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Estónsko, Fínsko, Maďarsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Poľsko a Rakúsko. Rozšírenie uplatňovania zníženej sadzby DPH, a to nielen na potraviny, ale aj na energie pre domácnosti, páni, považujte to za podnet, preto považujeme za pilier akéhokoľvek skutočne sociálneho balíka. Nižšia daň ponechá eurá, o ktoré dnes prichádzame kvôli vysokej sadzbe dane, rodinám, domácnostiam, ľuďom. Takže, dámy a páni, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto zákona, ktorý spoločne s mojimi kolegami predkladáme, a ďakujem za prípadnú podporu. ===== |
19,751 | 2,015 | SAS | Jozef Mihál | Ďakujem, pán predsedajúci. Nemohol som, pán minister, počúvať vaše slová, lebo som si pripadal ako na mítingu v Brezne. Už mi len chýbal nejaký ten vtípek o rómskom živnostníkovi, ktorý zjedol koňa a ktorý dostal dotáciu. Som zvedavý, kedy budete na tých mítingoch rozprávať vtípky o tom, ako vaši ľudia rozkrádajú eurofondy, kedy budete na tých vašich mítingoch rozprávať vtípky o alobale a podobne. Toho sa asi nedočkáme, však? (Potlesk.) K tomuto zákonu. Nespochybňujem, že je potrebné zapracovať do našej legislatívy príslušnú smernicu Európskej únie, ale robíme to typicky po slovensky. To znamená, že pod pláštikom zapracovania smernice nabaľujeme spústu nezmyslov do našej legislatívy. Čiže máme nový zákon o cezhraničnej spolupráci, do ktorého keď sa pozrieme, tak zistíme pokuty, sankcie, spoluzodpovednosť. V tom, čo tu vystrájate štyri roky, pokračujete aj v tomto zákone. Pokiaľ je možné v nejakom zákone šikanovať podnikateľov, zamestnávateľov, tak, skrátka, to urobíte, zavediete nové a nové pokuty, zavediete tzv. spoluzodpovednosť. Čiže ja ako zamestnávateľ, ktorý možno zamestnáva tisíc ľudí na Slovensku, mám skúmať, či nejaký môj obchodný partner, s ktorým uzatvorím zmluvu, je schránková firma alebo teda či spĺňa tie kritériá, o ktorých hovoríte v zákone. To nech robí inšpektorát práce alebo nejaký kompetentný orgán, ale nenúťte podnikateľa, zamestnávateľa, aby predtým, ako uzatvorí nejaký obchod, poveril nejakého právnika, ktorý pozná legislatívu Burundi, skúmal, či ten partner z Burundi je alebo nie je schránková firma. To je úplne absurdné. Takýmto spôsobom znovu zabíjate podnikanie na Slovensku. Keby ste to spôsobovali len vy a vaše zákony, Zákonníkom práce počnúc a zákonom o cezhraničnej spolupráci končiac Ale toto isté robí minister zdravotníctva, toto isté robí minister hospodárstva, toto isté robí minister financií. Nosíte sem zákony, ktoré systematicky postupne likvidujú podnikateľské prostredie na Slovensku a potom sa tu oháňate tým, že ste vytvorili 3 600 pracovných miest opatrovateliek, ktoré ste, mimochodom, pred týždňom zase zrušili. Ale tým sa už nechválite verejne. Tu o tom debatujete a obhajujete to. Čiže vaša metóda na zvyšovanie zamestnanosti je čo najviac eurofondov, čo najviac tu naliať, nejako vytvoriť pracovné miesta, hoci len na rok. A čo bude po vás? Po vás bude potopa. Po vás tu zostane jeden chaos, zmršené podnikateľské prostredie. Tí, ktorí chcú investovať, Slovensko obchádzajú oblúkom. Som zvedavý, ako dopadne ten Jaguar, koľko to bude stáť daňových poplatníkov zo štátneho rozpočtu, koľko stoviek miliónov zaplatíte Jaguaru, aby sem láskavo prišiel? Čiže k tomuto zákonu o cezhraničnej spolupráci vecne len jedna veta. V súlade s rokovacím poriadkom navrhujem tento zákon vrátiť navrhovateľovi na dopracovanie. Ďakujem. |
18,785 | 2,015 | SDKU | Jozef Mikuš | Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi povedať pár slov k zámerom prevodu majetkových účastí Slovenskej republiky zastúpenej ministerstvom hospodárstva a Fondu národného majetku na podnikaní spoločnosti Slovak Telekom a návrhu postupu naloženia s majetkovými účasťami. Ak uvažujeme o predaji zvyšného podielu štátu v spoločnosti Slovak Telekom, chcel by som úvodom povedať pár slov aj k tomu, čo sa stalo pred 15 rokmi. Vtedy sa prvá vláda Mikuláša Dzurindu rozhodla vykonať poriadok v tomto dominantnom telekomunikačnom operátorovi a vpustiť doň strategického investora. Z pohľadu uplynulého obdobia treba konštatovať, že urobila jednoznačne správne. Z bývalého štátneho podniku sužovaného všetkými vtedajšími chorobami, zlým riadením, technickou nevyspelosťou, šafárením nezodpovednej vlády, sa stala moderná zisková firma, a to aj napriek tomu, že jej pribúdali konkurenti. V priebehu času sa stal problémom prístup štátu k dividendám. Nemecký akcionár Deutsche Telekom vlastniaci 51 % akcií sa zdráhal rozdeľovať na dividendy všetok dostupný zisk. A tak sa štát vlastniaci zvyšných 49 % akcií cítil ukrátený. Tu zas treba spomenúť, že úspechom boli vysoké zisky sčasti sprivatizovanej firmy, čo pred rokom 2000 nebolo vôbec samozrejmosťou. Preto sa mohli stať predmetom zvýšeného záujmu vysoké potenciálne dividendy. To bolo výsledkom práce nových manažérov, angažovaných nemeckým investorom. Oni zhodnotili firmu tak, že dnes môžeme hovoriť o doprivatizovaní hodnotného podielu. Samozrejme, dividendová politika presadzovaná nemeckým investorom sa štátu páčiť nemusí. A ak sa stáva preň príťažou, je logické, úplne logické, že zvažuje predaj aj zvyšných akcií. O tomto sa uvažovalo už dávnejšie, aj v predchádzajúcej vláde Ivety Radičovej už v roku 2011. Po desiatich rokoch pod manažérskou kontrolou Deutsche Telekomu bol Slovak Telekom konsolidovanou, úspešnou a ziskovou firmou, strategický investor uplatňoval moderné a efektívne riadenie, konsolidoval mobilného operátora, vniesol moderné technológie s pozitívnym vplyvom na hodnotu firmy. Predaj minoritného podielu už vtedy predstavoval jedinečnú možnosť, ako pri dobrom ocenení na tomto úspechu zarobiť. Odhad ceny 49 % akcií predstavoval pred nejakými štyrmi rokmi necelú jednu miliardu eur, žiaľ, pre predčasný pád minulej vlády sa predaj akcií neuskutočnil. Myšlienku predaja akcií si osvojila aj druhá vláda Roberta Fica. Pochopiteľne, nemohla s ňou vyrukovať hneď po voľbách v roku 2012, lebo by tým preukázala kontinuitu so svojou predchodkyňou a najmä by sa prihlásila k privatizácii. Tú, samozrejme, pred voličmi odmietala, dištancovala sa od nej a v programovom vyhlásení po zostavení vlády tak aj prezentovala. Konala s oneskorením, kým sa však rozhýbala, pomery na trhu telekomunikačných operátorov sa o niečo zmenili. Pribudlo teda viac európskej regulácie, konkurencie na vnútornom trhu, čo sa prejavilo menšou atraktívnosťou nesprivatizovaného podielu spoločnosti Slovak Telekom. Prešľapovanie na mieste a vyčkávanie na vhodnú chvíľu, aby vláda Roberta Fica nebola obviňovaná z utajovaných privatizačných chúťok, tak s veľkou pravdepodobnosťou hodnotu podielu do dnešných dní znížilo. To by sa možno dalo pochopiť, veď každá vláda sleduje politické ciele svojich členov. No pochopiť sa nedá to, čo sa dialo od začiatku od roka 2014, namiesto toho, aby vláda prišla s návrhom, napísaným scenárom, ako maximalizovať výnosy z predaja zvyšných akcií, začala potichu vyjednávať s investorom. Na jednej strane ho obviňovala, že hatá vyplácanie primeraných dividend, čím štát prichádza o desiatky až stovky miliónov eur, na druhej strane ponúkla možnosť, ako z privatizovaného doprivatizovania vyjsť s najlepším výsledkom. Inak nemožno hodnotiť podpísanie utajovaného memoranda spred roka kde vláda vyšla majoritnému akcionárovi v ústrety. Pritom mala konať v zmysle akcionárskej zmluvy podpísanej pri prvej fáze privatizácie Slovak Telekomu ešte v roku 2000. Ktorýkoľvek akcionár má podľa tejto zmluvy právo predať svoje akcie cez burzu. Ak by sa tak rozhodol, nepotreboval by súhlas ďalšieho akcionára, ba, naopak, ten by mu musel poskytnúť súčinnosť. Takýto predaj sa mal organizovať na náklady Slovak Telekomu. A neznášal by ich predávajúci akcionár. Ak by ktorýkoľvek z akcionárov sa rozhodol speňažiť svoj podiel na burze, pričom sa predpokladalo využitie služieb bratislavskej burzy a niektorých zo zahraničných búrz, ostatní by nemali žiadne predkupné právo. Pôvodná akcionárska zmluva teda zabezpečovala slovenskému štátu prostredníctvom príslušného ministerstva a Fondu národného majetku maximalizovať príjem z predaja svojich akcií bez akýchkoľvek povinností voči Deutsche Telekomu. Až keby sa neporadil predaj cez burzu, mohol by si Deutsche Telekom uplatniť predkupné právo a získať akcie od štátu priamo. Dalo by sa logicky očakávať, že vláda Roberta Fica bude postupovať podľa tohto predpísaného scenára, nielen preto, že vraj bola na Deutsche Telekom naštvaná pre obmedzovanie vyplácania dividend, ale aj preto, aby z doprivatizovania získala maximum, veď získané peniaze chcela najskôr použiť na vykúpenie súkromných zdravotných poisťovní a najnovšie na spätný nákup akcií Slovenských elektrární. Nestalo sa tak. Vláda podpísala s nemeckým akcionárom memorandum, z ktorého vyplýva niečo úplne iné. Najskôr nechá oceniť svoj podiel v Slovak Telekome, čo určite nebude lacný špás, tentoraz už nie na účet Slovak Telekomu, ale na účet predávajúceho, teda štátu. Keď bude mať potom ocenenie k dispozícii, pouvažuje, či ponúkne Deutsche Telekomu uplatnenie predkupného práva alebo predá akcie cez burzu. Posun je teda zrejmý, nemecký akcionár bude mať právo licitovať s vládou o cene a predaj cez burzu bude pravdepodobne len akési záložné či, dnes možno povedať, fiktívne riešenie. Predaj cez burzu či viaceré burzy by predstavoval pre Slovak Telekom povinnosť splniť pravidlá transparentnosti. Ak predstavitelia vlády neboli doteraz spokojní s transparentnosťou procesov, ktoré sa udiali vo vzťahu k spoločnosti Slovak Telekom, a jej majoritného akcionára Deutsche Telekom, práve vstup na burzu mohol odhaliť mnohé veci, lebo tam platia prísne pravidlá zverejňovania interných informácií, a odvrhnutie burzy, pričom priamy predaj štátneho podielu súčasnému nemeckému akcionárovi, prípadný, túto možnosť, po ktorej vláda volala, odvrhne. Nemám žiadne informácie o tom, aké sú vnútorné vzťahy v Slovak Telekome, z vyjadrení predstaviteľov štátneho akcionára však možno predpokladať, že s nimi neboli spokojní, kam sa teda podela dovtedajšia nespokojnosť, keď vlani vo februári už bola vláda ochotná podpisovať s údajným nositeľom zákulisnej firemnej politiky priateľské memorandum? Ak by sme aj chceli veriť tomu, že vláda Roberta Fica hľadala čo najschodnejšiu cestu, ako predať štátne akcie, nemôžeme sa vyhnúť podozreniu, že skutočným dôvodom bol vlastný záujem pár jednotlivcov, ktorí by mali zastupovať záujmy štátu, konať práve takto. Štát má dnes skutočne nízku šancu ovplyvňovať priamo vývoj v Slovak Telekome a ak má na to nejaké páky, tak sú len nepriame, napríklad cez legislatívu alebo regulačnú politiku. Vyplácanie dividend je tiež v rukách majoritného akcionára, a preto je správne ak chce predať svoj podiel, kde otázka je, za koľko to má byť. Ako som už uviedol, ten najvhodnejší moment vláda premeškala, no podľa môjho názoru 49-percentný podiel má ešte stále vysokú hodnotu, ale všetko, čo sa deje za ostatné dva roky, naznačuje, že možno počítať s ďalším poklesom výťažku z tejto transakcie. Tá miliarda eur, o ktorej sa hovorilo a hovorila o tom s vážnou tvárou vláda Ivety Radičovej pred štyrmi rokmi, sa stáva nenaplneným snom. Predložený materiál, o ktorom rokujeme, potvrdzuje, že doprivatizovanie Slovak Telekomu asi nebude pre štát to najvýhodnejšie. Ten proces by sa mal zastaviť, možno prehodnotiť a stransparentniť, pretože nejde len o majetok vlády, ale aj o majetok nás všetkých. Ďakujem za pozornosť. |
19,372 | 2,015 | SDKU | Viliam Novotný | Ďakujem pekne za slovo. Najprv by som chcel povedať k tomu sporu, ktorý vedie pán poslanec Mičovský, alebo ktorý vedú proti pánovi poslancovi Mičovskému, že ja som sa raz v presvedčení, že ako občan konám správne, tak raz sa nahlas vyjadril v médiách, že došlo k porušeniu zákona, všetky príslušné orgány aj nakoniec povedali, že došlo k porušeniu zákona, ale ten, kto bol zodpovedný za toto porušenie zákona, ma zažaloval za to, že som ho urazil na cti. A neuveríte, ale ja som ten súd prehral. To znamená, že pýtal som sa vtedy pani sudkyne, či to myslí naozaj vážne, že aký to dávame my príklad občanom, že tak keď niekto povie, že došlo k porušeniu zákona, tak aby sa ešte bál, že ten, kto ten zákon porušil, ho zažaluje a on bude nakoniec potrestaný za to, že povedal pravdu. Ale teraz idem k tomu obsahu, o ktorom hovoril pán poslanec Mičovský. Ja som hovoril o tom, že v zdravotníctve verejné obstarávania na prístrojovú techniku prebiehajú tak, že známe firmy zorganizujú verejné obstarávanie, víťaz je od začiatku do konca viac-menej jasný, ceny sú neuveriteľne vysoké a firmy nám zahrajú verejné obstarávanie. A počujem od pána poslanca Mičovského, že niečo podobné prebieha aj v lesoch, v hospodárstve, v lesníctve. To znamená, tí, ktorí naozaj vedia, tí nemajú šancu, pretože uspejú firmy, ktoré síce nie celkom vedia, ale vedia vyhrať hlavne súťaž. Čo je najhoršie, niečo podobné prebieha aj pri čerpaní eurofondov. Sú všeobecne známe firmy, ktoré ich vedia dosledovať, ktoré navštevujú starostov a vysvetľujú im, že keď oni budú dosledovávať projekt, tak určite budú úspešní. Ak oni nebudú dosledovávať projekt, tak nemajú šancu. Hovorím to len preto, lebo dnes som zhodou okolností bol s pani predsedníčkou Úradu pre verejné obstarávanie, a tá mi vysvetľovala, že keď ale verejné obstarávanie v zmysle zákona prebehne čisto, ona s tým nemôže nič urobiť. Ale mňa ako zástupcu ľudí ide šľak trafiť, že takýmto spôsobom sa tu plytvajú verejné zdroje. |
19,357 | 2,015 | SDKU | Lucia Žitňanská | Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážení kolegovia, vážený pán minister, premiér Fico s obľubou na tlačových konferenciách hovorí o tom, že opozícia nemá žiadne riešenia. Tak aby túto vetu v prípade schránkových firiem naozaj nemohol vysloviť, predkladám pozmeňujúci návrh k zákonu o verejnom obstarávaní. Pozmeňujúci návrh, ktorý predložím, urobí tento zákon účinnejší a rozšíri tiež obmedzenie schránkových firiem čerpať verejné zdroje na skoro všetky oblasti používania verejných financií a na všetky subjekty verejnej správy. Pozmeňujúcim návrhom taktiež sa zavádzajú finančné sankcie v prípade, že schránková firma do registra konečných užívateľov výhod uvedie nepravdivé informácie. A rozširuje sa povinnosť schránkovým firmám zapísať sa do registra konečných užívateľov výhod aj v prípade, že čerpajú verejné zdroje inak ako cez verejné obstarávanie, napríklad keď nadobúdajú majetok od štátu alebo prevádzkujú zdravotné poistenie. Prijatím tohto pozmeňujúceho návrhu by sa celý zákon dostal do súladu s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky, za ktoré hlasovala drvivá väčšina poslancov tohto parlamentu, vrátane poslancov za stranu SMER. A tiež nie je toto riešenie v rozpore so smernicou Európskej únie, ktoré máme v našom práve aplikovať. Doteraz si premiér Fico, ale aj poslanci za stranu SMER v súvislosti s týmto zákonom iba protirečili. Najskôr schválili uznesenie, podľa ktorého má okrem iného tento zákon obmedzovať pôsobenie schránkových firiem pri všetkých oblastiach nakladania s verejnými financiami. Napriek tomu ale bol do parlamentu predložený zákon, ktorý upravuje len pre verejné obstarávanie. SMER dôvodil, že je to preto, že sa čaká na smernicu Európskej komisie, a preto, aby nemuseli zákon neskôr meniť, s úpravou ostatných oblastí verejných financií počkajú až na smernicu. Medzitým je ale smernica na svete a zaväzuje členské krajiny Európskej únie prijať takú právnu normu, ktorá má vytvoriť register konečných užívateľov výhod, v ktorom budú uvedení majitelia všetkých domácich firiem. Ak teda prijmú poslanci za stranu SMER zákon v jeho súčasnej podobe, bude musieť úprava registra konečného užívateľa výhod sa meniť v každom prípade, pretože smernica ide v rozsahu oveľa ďalej než tento zákon. Takže padá ďalší dôvod pre nerozšírenie zákona na všetky oblasti nakladania s verejnými financiami. Vidíme to, že so schránkovými firmami je obrovský problém. Občania to vidia, politici to vidia. Riešenie máme, smernicu máme, tak prečo by sme to mali nechať len tak? Je to proti princípu právneho štátu, je to proti zdravému rozumu. Napríklad keď si pozrieme dáta podľa združenia Zastavme korupciu, len od novembra minulého roku, kedy bola v parlamente prijatá prvá novela protischránkového zákona, sa vyskytlo viac ako desať káuz, pričom iba jediná z nich sa týkala verejného obstarávania, všetky ostatné iných druhov obchodu so štátom. Prijatie novely v súčasnej podobe by pokrylo naozaj len úplne úzky výsek tejto problematiky. Nie je preto podľa nás žiaden racionálny dôvod, aby sme účinnosť zákona o schránkových firmách nerozšírili. Vidíme, ako sa schránkové firmy správajú pri verejnom obstarávaní, nie je dôvod si myslieť, že v ostatných oblastiach používania verejných financií je to inak. Nemusíme dnes už čakať špeciálne na Európsku úniu, ako hovorí predseda parlamentu Pellegrini, a nemusíme čakať na nejaké špeciálne ďalšie legislatívne riešenie, ako hovorí premiér Robert Fico. V tejto chvíli už sa naozaj nie je na čo vyhovoriť, ani na Európsku úniu. V tejto chvíli je to naozaj už len o vôli poslancov za stranu SMER, či chcú schránkovým firmám obmedziť pôsobenie naozaj alebo to bude len pokračovanie hry s trpezlivosťou občanov Slovenskej republiky a hranie sa na ďalšie výhovorky. Predložím teraz pozmeňovací návrh. Bude to trošku dlhšie čítanie, pretože je to niekoľko strán. 1. V čl. I bode 2 v navrhovanom § 12a ods. 2 sa na konci pripája táto veta: """"Osoby podľa predchádzajúcich viet sa považujú za konečných užívateľov výhod."""" 2. V čl. I bode 19 v § 149 sa ods. 3 dopĺňa písm. h) až k), ktoré znejú: """"h) subdodávateľovi podľa § 45 ods. 10, osobe podľa § 27 ods. 2 alebo osobe podľa § 28 ods. 2 pokutu od 10 000 eur do 1 000 000 eur, ak nesplnila povinnosť mať v registri konečných užívateľov výhod zapísaných konečných užívateľov výhod alebo na účely zápisu konečných užívateľov výhod do registra konečných užívateľov výhod predložila údaj, informáciu, doklad, dokument alebo čestné vyhlásenie, ktoré nie sú pravdivé alebo úplné, i) fyzickej osobe alebo právnickej osobe pokutu do 100 000 eur, ak nesplnila povinnosť podľa § 134b ods. 5, j) fyzickej osobe alebo právnickej osobe pokutu do 10 000 eur, ak nesplnila povinnosť podľa § 134b ods. 4, k) fyzickej osobe pokutu do výšky 100 000 eur, ak uviedla v žiadosti podľa § 134b ods. 1 nepravdivé údaje."""". Vysvetlím. V celom bode dva je nové, novo navrhované písm. k), ostatné kvôli legislatívnej čistote je prebratý text z predloženej novely, kde v novo navrhovanom písm. k) navrhujeme sankcionovanie priamo tej osoby, ktorá podáva návrh na zápis osoby do registra konečných užívateľov výhod pre prípad, že uvedie v tom návrhu nepravdivé údaje. Jednoducho ide nám o to, aby boli sankcionované konkrétne fyzické osoby, aby niesli zodpovednosť za ten návrh, ktorý do registra konečných užívateľov dajú. 3. Za čl. IV sa vkladajú nové čl. V až X, ktoré znejú: """"Čl. V Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení zákona č. 92/1992 Zb., zákona č. 264/1992 Zb., ústavného zákona č. 541/1992 Zb., zákona č.544/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 17/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 172/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 60/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 172/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 244/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 369/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 190/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 4/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 56/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 322/1996 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 352/1996 Z. z., zákona č. 210/1997 Z. z., zákona č. 211/1997 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 221/1998 Z. z., zákona č. 253/1999 Z. z., zákona č. 122/2000 Z. z., zákona č. 441/2000 Z. z., zákona č. 13/2002 Z. z., zákona č. 291/2002 Z. z., zákona č. 292/2002 Z. z., zákona č. 465/2002 Z. z., zákona č. 564/2003 Z. z., zákona č. 359/2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 717/2004 Z. z., zákona č. 595/2006 Z. z., zákona č. 160/2009 Z. z., zákona č. 563/2009 Z. z., zákona č. 38/2010 Z. z., zákona č. 153/2011 Z. z., zákona č. 520/2011 Z. z., zákona č. 9/2012 Z. Z., zákona č. 286/2012 Z. Z., zákona č. 453/2013 Z. z. (pozn. red.: správne má byť – """"zákona č. 435/2013 Z. z."""") a zákona č. 197/2014 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: Za § 41 sa vkladá § 41a, ktorý znie: """"§ 41a Právnická osoba môže byť nadobúdateľom privatizovaného majetku podľa tohto zákona vtedy, ak je zapísaná v registri konečných užívateľov výhod podľa osobitného predpisu."""". Poznámka pod čiarou k odkazu 8k znie: """"8k) § 134a zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."""". Čl. VI Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1996 Z. z., zákona č. 72/1999 Z. z., zákona č. 121/2001 Z. z., zákona č. 509/2001 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 64/2002 Z. z., zákona č. 435/2002 Z. z., zákona č. 161/2003 Z. z., zákona č. 512/2003 Z. z., zákona č. 618/2004 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 277/2007 Z. z., zákona č. 325/2007 Z. z., zákona č. 165/2008 Z. z., zákona č. 245/2008 Z. z., zákona č. 510/2010 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 2017/2012 Z. z. (pozn. red.: správne má byť – """"nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2012 Z. z.""""), zákona č. 345/2012 Z. z. a zákona č. 135/2013 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: Za § 14b sa vkladá § 14ba, ktorý znie: """"§ 14ba Právnická osoba, ktorá nie je subjektom verejnej správy, môže byt' nadobúdateľom majetku štátu podľa tohto zákona vtedy, ak je zapísaná v registri konečných užívateľov výhod podľa osobitného predpisu."""". Poznámky pod čiarou k odkazom 23d a 23e znejú: """"23d) § 3 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 23e) § 134a zákona č. 25/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov."""". Čl. VII Zákon č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení zákona č. 464/2002 Z. z. v znení zákona č. 58112004 Z. z. a zákona č. 506/2010 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: V § 14 ods. 2 znie: """"(2) Verejnoprávna inštitúcia nemôže previesť vlastnícke právo k majetku ani na a) právnickú osobu, v ktorej je štatutárnym orgánom |
19,160 | 2,015 | SMER | Zoltán Daniš | .Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, ako je všeobecne známe a odznelo to už v navrhovanom zákone o územnom plánovaní a výstavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, skrátene stavebný zákon, nahradil súčasný, v našich podmienkach už treba povedať aj matuzalemský zákon č. 50/1976 Zb. s výnimkou vyvlastnenia, ktorý bude upravený samostatným zákonom. Predkladaný návrh má ambíciu odstrániť nedostatky, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe pri uplatňovaní súčasného stavebného zákona a z úpravy právnych noriem v súlade s normami Európskej únie. Určite budete so mnou súhlasiť, vážení kolegovia, že nie je veľa zákonov, ktoré by sa tak bytostne dotýkali každého z nás, aj ktoré sú tak citlivé, ako práve stavebný zákon. Všetci sme sa už vo svojom živote určite ocitli či už v úlohe stavebníka, či už účastníka stavebného konania, alebo mali sme možnosť sa vyjadriť napríklad k návrhom územného plánu a mohol by som tých príkladov, samozrejme, povedať viac.Cieľom nového stavebného zákona a jeho vykonávacích predpisov je vytvoriť právny rámec na skvalitnenie, urýchlenie a zvýšenie efektívnosti výstavby. Tiež si kladie za cieľ, a to zdôrazňoval aj pán minister vo svojom úvodnom vystúpení, riešiť aktuálny, a je to veľmi vážny celospoločenský problém zníženia úrovne vo výstavbe. Žiaľ, dnešná prax to potvrdzuje a, samozrejme, ešte veľa prípadov, ktoré sa nedostanú oficiálne na pretras.Chcem preto už v úvode svojho vystúpenia oceniť úsilie a prácu mnohočlennej pracovnej skupiny zloženej zo zástupcov štátnej správy, samosprávy, profesijných združení, expertov z praxe a predstaviteľov zamestnávateľských zväzov v oblasti stavebníctva (rečník si odkašľal), prepáčte, ktorí pod vedením ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja pripravili tento zákon. Určite to bol zložitý proces, pretože bolo treba skĺbiť aj mnoho často protichodných názorov jednotlivých predstaviteľov, ktorí sa na príprave tohto zákona zúčastnili. Čiže nie je to len pre obyčajných, nie je to pre obyčajných ľudí, povedal pán Hraško pred chvíľou predo mnou. Ja si myslím, že áno, je, pretože ho budeme určite úspešne využívať všetci.Po štyridsiatich rokoch bude mať teda Slovensko nový stavebný zákon. Starý stavebný zákon už ozaj nespĺňa nároky, ktoré naňho súčasná doba kladie. Od roku 1990 do konca roku 2013 bol mimochodom novelizovaný až 33-krát. Navrhovaný stavebný zákon teda sleduje odstránenie nedostatkov terajšej úpravy, ale zachováva, a to chcem zdôrazniť, a prehlbuje už osvedčené právne inštitúty. Pani podpredsedníčka parlamentu, chcem vás len ubezpečiť a reagujem na vaše vystúpenie, že aj problém bezbariérovosti už rieši terajší stavebný zákon a nový zákon ho v nijakom prípade neobchádza. Predkladaný návrh zákona je preto aj dosť obsiahly, keď spolu s dôvodovou správou, ako aj so 6 prílohami, ktoré predstavujú návrhy jednotlivých vyhlášok, dosahuje úctyhodný počet strán, len pre poriadok som si to tak prebehol a spočítal, okolo 450 strán je to, vážení kolegovia.Preto sa vo svojom vystúpení obmedzujem na niektoré oblasti predloženého zákona, spravidla na tie, kde prichádza oproti dnes platnému zákonu k zmenám. Tak v oblasti územného plánovania sa mení nariaďovanie obstarávania územných plánov na ekonomickú potrebnosť z dôvodu možnosti čerpať dotácie nielen na obstarávanie územnoplánovacej dokumentácie, ale aj čerpanie dotácie z fondov Európskej únie, čo je veľmi dôležité, na stavby a činnosti podľa nej regulovaných. (Rečník si odkašľal.) Prepáčte, som trošku hendikepovaný hlasove.Rozširuje sa preto povinnosť pre všetky obce mať územný plán. Doteraz bola povinnosť mať územný plán obce pre mestá a obce s viac ako 2 000 obyvateľmi pri rozsiahlej novej výstavbe a prestavbe obcí, alebo pri umiestňovaní verejnoprospešných stavieb, ako aj z požiadavky vyplývajúcej zo záväznej časti ÚPD regiónu. Ako uvádza návrh zákona, tie najmenšie obce pod 500 obyvateľov to musia splniť najneskôr do 31. decembra 2037. Každá obec by tak mala mať odborne spracovaný strategický dokument svojho územného rozvoja. Zdôrazňoval to aj pán minister v úvode. Tá situácia je na Slovensku rôzna. Pozrel som sa trošku do tej štatistiky a dočítal som sa, že na Slovensku z 2 891 obcí má platný územný plán 1 402, čo je 48,2 %. Keď som sa pozrel trošku po jednotlivých tých krajoch, tak najviac obcí, ktoré majú spracovaný platný územný je Bratislavský kraj, kde je to asi 73 %, Trnavský 67 a potom nasleduje náš Nitriansky 59,3 % a špeciálne okres Nitra má 74,2 %.Doteraz územná plánovacia dokumentácia pozostáva zo smernej a záväznej časti. Smerná časť však nebola využívaná a tvorila zbytočnú rozľahlú časť bez regulatívov a zásad. V mojom návrhu sa preto zavádza ÚPD len ako záväzná. To je významný rozdiel. Územno-plánovaciu dokumentáciu tak dnes predstavím len pre poriadok, koncepcia územného rozvoja Slovenska, územný plán regiónu, územný plán obce, územný plán zóny a novo navrhovaný zastavací plán. Zastavací plán podrobne určuje zastavacie podmienky na pozemkoch a je záväzným podkladom na umiestňovanie stavieb. Zjednoduší sa schvaľovací proces stavieb a pre stavebníkov sa tak skráti čas prípravy približne o 2-3 mesiace. Podmienkou je, vážení kolegovia, však mať územný plán obce.Pre všetky orgány verejnej správy a vlastníkov technickej infraštruktúry sa zavádza veľmi významná povinnosť predkladať informácie do trvalo udržiavaných územno-technických podkladov. Je to skutočne veľmi potrebný a užitočný zdroj informácií pri rozhodovaní sa o investičných zámeroch, vlastnom projektovaní a pri povoľovaní stavieb. Návrh zákona tiež upravuje postup orgánov územného plánovania pri aktualizácii územno-plánovacej dokumentácie, ktorý je odlišný od doterajšej právnej úpravy. Osobitne dôležitá je tá časť návrhu, keď zmeny a doplnky územného plánu je možné obstarať len jedenkrát do roka, čo umožní, aby sa z platnej územno-plánovacej dokumentácie stal relatívne stabilný záväzný dokument. Poznáte to zrejme z praxe, že oproti dnešnej skutočnosti, keď sa tento inštitút využíval veľmi často a veľmi často aj účelovo, sa tentokrát zalimitovalo len raz ročne. Taktiež sa upravuje územno-plánovacia informácia, ktorú podáva obec ako odbornú pomoc pre vlastníkov nehnuteľností investorov, projektantov a iných záujemcov. Bude sa vydávať len na základe žiadosti. Územnoplánovacia informácia platí jeden rok. Podmienkou však je aj v tomto prípade skutočnosť, že obec má spracovaný platný územný plán.V návrhu nového stavebného zákona sa zvýrazňuje všeobecné a nezastupiteľné postavenie obcí vo vzťahu k vlastnému územiu a jeho obyvateľom. Obce pri výkone samosprávy sú preto povinné, podčiarkujem, povinné okrem iného sledovať aj stavebnú činnosť v obci, aby mohli účinne a so znalosťou miestnych pomerov rozhodovať o svojom území. Nakoniec aj doteraz to bola nutnosť, len vieme opäť z praxe, že i keď na obci sa málokto a máločo utají, tak predsa sa niekedy v tých stavebných konaniach obec jednoducho tvárila tak, že nechce o niektorých skutočnostiach vedieť. Tentokrát je to povinnosť.Ďalej sa ukladá stavebníkovi povinnosť pri novostavbe alebo pri obnove existujúcej stavby, ktoré sú určené na užívanie verejnosťou, vyčleniť časť investičných prostriedkov z rozpočtu na obstaranie a umiestnenie umeleckého diela v takejto stavbe. V kategorizácii stavieb sa pridáva pojem vyhradená stavba. Jedná sa o stavby, ktoré z hľadiska zákonných požiadaviek na stavby predstavujú zvýšené nároky na ich navrhovanie a uskutočňovanie. Naproti tomu drobné stavby majú najnižší stupeň administratívneho zaťaženia.Zavádza sa tiež nová funkcia kontroly statík pre zvýšenie bezpečnosti. Je to jedno z opatrení na zvýšenie bezpečnosti najmä staticky náročných stavieb, ktoré sú tiež technologicky veľmi náročné a majú vplyv na verejnú bezpečnosť. Ide napríklad o mosty, tunely, výškové stavby, vodné diela a podobne. Opodstatnenosť tohto opatrenia potvrdili, žiaľ, aj niektoré prípady tých havárií, určite si pamätáte, bolo niekoľko havárií v hlavnom meste Bratislave, no ale je tu aj známy ten prípad Kuriman, ktorý sa tu tak často pertraktuje.Jednou z veľmi dôležitých úloh, ktorú má vyriešiť nový stavebný zákon, je aj problematika nepovolených stavieb, teda čiernych stavieb a neohlásených stavieb. Nepovolenou stavbou, teda čiernou stavbou, a teda doslova túto definíciu prečítam: """"sa rozumie stavba uskutočňovaná bez územného rozhodnutia alebo bez stavebného povolenia, ak sa vyžaduje podľa tohto zákona a taktiež stavba uskutočňovaná v podstatnom rozpore s územným rozhodnutím alebo so stavebným povolením"""". V novom zákone sa stavebnému úradu ukladá aj povinnosť oznámiť orgánu činnému v trestnom konaní skutočnosť, že stavebník alebo vlastník stavby napriek právoplatnosti rozhodnutia zostavených stavebných prác pokračuje v uskutočnení nepovolenej stavby.Pán Poliačik tu už nie je, to je jedna zo základných podmienok pri riešení toho prípadu, ktorý to spomínal, Zátišie 35 napríklad. Toto je, žiaľ, častý úkaz aj dnes, keď stavebník vôbec nerešpektuje rozhodnutie stavebného úradu. Podstatne sa teda zintenzívni boj proti čiernym stavbám. Nový stavebný zákon už neumožňuje legalizovať čierne stavby a na tie dnes už stojace bude jasne stanovená lehota, dokedy bude možnosť dať ich do súladu so zákonom. Každý, kto v minulosti niečo postavil nelegálne, dostane čas, aby si dal veci do poriadku. Po tomto termíne si už nikto nebude môcť zlegalizovať nepovolenú nehnuteľnosť. V konečnom dôsledku to znamená koniec čiernych stavieb na Slovensku. Stavebný úrad totiž je povinný bezodkladne nariadiť stavebníkovi odstránenie nepovolenej stavby. Následne stavebník je povinný bezodkladne stavbu odstrániť na vlastné náklady. V rozhodnutí o nariadení odstránenia stavby okrem iných náležitostí stavebný úrad určí výšku zábezpeky ako predbežné náklady potrebné na odstránenie stavby pre prípad náhradného výkonu rozhodnutia. Ak stavebník v určenej lehote neodstráni nepovolenú stavbu alebo zmenu stavby, správny orgán podá návrh na uskutočnenie výkonu rozhodnutia stavebnému inšpektorátu a oznámenie orgánom činným v trestnom konaní.V centre pozornosti, širokej odbornej, ale aj laickej verejnosti je v súvislosti s prerokovaním tohto návrhu zákona osobitne kategória čiernych stavieb a tak i napriek skutočnosti, že to tu už odznelo, chcem zdôrazniť dôležitosť časti predkladaného |
19,583 | 2,015 | SMER | Róbert Fico | stolom sedieť s ostatnými veľkými hráčmi a hľadať nejaké riešenie. Čiže zdôrazňovali sme včera, Európska únia sa musí vrátiť za rokovací stôl a musí byť súčasťou veľkých rozhovorov. Po tretie, je to dôsledné napĺňanie povinností, ktoré súvisia s európskou azylovou politikou a ochranou schengenských hraníc. O tom som už hovoril. Ak nebudeme chrániť schengenské hranice, nebudeme schopní veci posúvať do takého stavu, ako by sme chceli mať. Uvedený prístup akceptovala verejná mienka aj politická reprezentácia. V niektorých krajinách Únie sa otázky migrácie príliš spolitizovali a často prevládali emócie. Veľa sa hovorilo o fotografiách, veľa sa hovorí takých vznesených slov, vznešených, ale málo počúvame pragmatické a racionálne riešenia, ktoré jednoducho musia prísť. Pretože bez takýchto riešení sa nám tu môže objaviť obrovské množstvo ľudí, ktorí nám budú spôsobovať ďalšie a ďalšie ťažkosti. Akoby sa nechcelo vidieť, že predmetom je fenomén s globálnym rozmerom. Zahŕňa v sebe aj otázku, akú chceme mať Európu, v ktorej potom my budeme žiť? Opakujem, Európu, v ktorej my budeme žiť. My sme súčasťou Európy ako takej. Prečo som nastolil otázku možnosti podania žaloby? Európska rada na júnovom zasadnutí prijala k problematike migrácie veľmi jasné závery. To znamená, potrebujeme komplexný prístup k migrácii, založený na solidarite a zodpovednosti. Solidaritu sme prejavili, aj zodpovednosť sme prejavili. Ďalej sa malo v každom prípade ísť cez dobrovoľné príspevky a zrazu jún už neplatí a ministri vnútra, ktorí sú nižšie postavení, ako je rada premiérov a hláv štátov, rozhodla tak, ako v utorok tento týždeň rozhodla. Dámy a páni, z tohto dôvodu sme sa rozhodli, že budeme pokračovať v stanovisku, ktoré považujeme za racionálne. Áno, ja som rád, že celé politické spektrum, bol som na zasadnutí výboru v stredu večer, som nejaký dopletený z dátumov, dnes je štvrtok, včera to bolo alebo predvčerom, ani neviem, v utorok na zasadnutí výboru. Na zasadnutí výboru sme si prešli a dohodli sme sa, že Národná rada má rovnaký názor, pokiaľ ide o povinné kvóty, že sú iracionálne a že musíme proti nim bojovať. Tak a ako máme bojovať? Veď sme jasne bojovali tým, že minister vnútra hlasoval tak, ako ho zaviazala Národná rada Slovenskej republiky. A čo ďalej? Ako tým to malo skončiť, že zdvihneme ruku proti? Ja si myslím, že ak hovoríme o boji proti povinným kvótam, musíme byť dôslední a využiť všetky možnosti, ktoré nám legislatíva umožňuje. Prečo kritizujú niekoho, že ide využiť žalobu? Budeme kritizovať človeka, ktorý prehrá súdny spor na prvom stupni, zato, že podá odvolanie? Veď to odvolanie je tam presne nato, aby chránil svoje práva na nejakom vyššom stupni. A ak dnes umožňuje európska legislatíva podanie žaloby proti rozhodnutiu, ktoré sa nám nepáči, nikto nám to nemôže vyčítať. Na to máme jednoducho právo, lebo takto to je stanovené v pravidlách Európskej únie. Keby to tak nebolo, tak žiadnu žalobu, pochopiteľne, nemôžeme podať. Myslím si, že nielen Slovensko, ale aj ďalšie krajiny budú vystavené infringementu z toho dôvodu, že nebudú schopné realizovať v praxi rozhodnutie o povinných kvótach. Znovu pripomínam, včera jasne hovorili viacerí. Je to úplne irelevantné, či sa kvóty zavedú alebo nezavedú k samotnej kríze, ale máme politický symbol. Myslím si, že viaceré krajiny budú musieť konštatovať v určitom okamihu, nie sme schopní to jednoducho zrealizovať. Nevieme to urobiť. Tí ľudia síce k nám prídu na chvíľku, ale potom utekajú niekde inde. Idú do Nemecka, do Rakúska alebo do ďalších krajín. Čiže je možné, že infringement nebude len proti nám, ktorí o tom otvorene hovoríme, ale môže byť infringement aj proti krajinám, ktoré sa síce hlásia k povinným kvótam, ale nebudú vedieť toto rozhodnutie v praxi zrealizovať. Som za to, aby sme kultivovaným spôsobom, naďalej zdôrazňujúc potrebu so-li-da-ri-ty, solidarity voči tým, ktorí to potrebujú, chránili záujmy Slovenskej republiky. Na toto nás poverila Národná rada Slovenskej republiky, tá v ktorej sedíte aj vy, za to vám ďakujem a použijúc tieto prostriedky, si myslím, že nemôžme nič pokaziť, len si stojíme za tým, čo sme povedali, pretože sme vláda, ktorej v poslednom čase vyčítajú, že plníme sľuby, a to je dobré. To sa ešte nestalo, že by niekomu takéto niečo vyčítali. Ďakujem za podporu, ideme ďalej. (Potlesk.) |
18,948 | 2,015 | SMER | Róbert Kaliňák | To by bola asi polovička, pani poslankyňa, všetkých dokumentov, ktoré oni majú, ale nemyslím len Archív mesta Bratislavy, vôbec archívy k dispozícii, niekedy dokonca, teraz akurát som sa dozvedel, dnes, že aj niektoré iné historické archívne dokumenty, napríklad zo Spišskej Soboty, prešli do rúk cirkvi napríklad a už nemajú bádatelia k tomu prístup, lebo ich k tomu nechcú púšťať, čo je veľká škoda. Lebo potom pre koho tie historické hodnoty uchovávame, keď nie pre historikov, ktorí by mohli vlastne vydať svedectvo o vlastne našej histórii? Ale to je vedľajšie. Ale čo je podstatnejšie, je, že ja som úmyselne nevstupoval do tohto zákona, pretože som ho nechal spracovať archivárom pre archivárov. No a ako to už na Slovensku býva zvykom, žiadna komunita nie je jednotná. A v podstate v pôvodnom návrhu, ktorý odchádzal z ministerstva na medzirezortné pripomienkové konanie, bolo toto, že tam aj Archív hlavného mesta Bratislava je. A len potom vlastne, po tom, ako si tam oni sadli, predebatovali, upravili zákon, ktorý ja som už predkladal vo vláde ako výsledok ich práce a povedal som, nebudem sa hrať ani na odborníka, ani nebudem teraz proste chrobák Truhlík, ktorý sa vyzná vo všetkom, ako ste si to vy pripravili, tak ja to proste predstavím. A tak to vlastne prišlo aj do parlamentu. A ten pozmeňovák, ktorý poznáte, to je vlastne len navrátenie sa k pôvodnému textu, ktorý vlastne ministerstvo predstavilo. Napriek tomu si myslím, a tu je odpoveď na vašu otázku, že je prioritou a tak by to malo byť, nielen preto, že sa to sluší a patrí v Európskej únii, čo je dôležitý argument, lebo je to trochu zahanbujúce, ale preto, že je to najvhodnejšie pre osud tých dokumentov do budúcnosti, aby to spravovalo hlavné mesto Bratislavy ako svoju perlu, ako svoju hrdosť, ktoré je súčasťou kultúrneho dedičstva mesta Bratislavy. A preto sme pripravení a nebudeme čakať na odpoveď Bratislavy, ale budeme aktívni, pretože nie ja, ale aj moji predchodcovia, minimálne štyria, neustále žiadali Bratislavu, aby na to reagovala. Ak teraz je tu nové vedenie mesta a viem, že sa už kontaktovala pani námestníčka primátora, tak budeme veľmi aktívne pôsobiť k tomu, aby sa to stalo a archív vlastne prešiel, ale teda vlastne jeho obsah. Pretože to, ako vyzerá škrupinka, je v podstate jedno, pre nás má byť podstatnejší ten obsah. Ten obsah sa vlastne odovzdá, oni naďalej budú robiť aj novú registratúru určite, lebo sú tam rôzne povinnosti aj nových subjektov, čiže to bude naozaj živý organizmus, nebude to len vlastne sklad archívnych dokumentov. A to by bolo najideálnejšie riešenie, preto som povedal, že ak teda nás neohrozuje tá smernica, ktorá má byť prijatá do konca roka, tak do septembra máme určite čas, aby to rokovanie prešlo a v septembri urobili také zmeny, ktoré by umožnili vlastne prechodu toho archívu pod mesto Bratislava. Ďakujem pekne. |
19,738 | 2,015 | SMER | Peter Kažimír | Ďakujem veľmi pekne. Návrhom zákona sa implementujú do právneho rámca Slovenskej republiky zmeny vyplývajúce najmä z prebiehajúcich diskusií na európskej úrovni a konzultácií s účastníkmi slovenského finančného trhu. Slovenská republika bola jednou z mála krajín, ktorá rámec riešenia krízových situácií implementovala v dohodnutom termíne, za čo sme vnímaní veľmi pozitívne. Mnohé krajiny stále nemajú transponovanú európsku smernicu o krízovom manažmente, na európskej úrovni stále prebiehajú expertné diskusie a verejné konzultácie k výkladu a uplatneniu niektorých ustanovení tejto legislatívy. To sa týka najmä inštitútu tzv. be-linu, pri ktorom sa náklady na riešenie kríz bánk prenášajú na akcionárov a prednostných veriteľov, na rozdiel od doterajšieho zaužívaného modelu, kedy náklady na záchranu bánk zväčša znášali daňoví poplatníci. Pri prerokovaní vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky bol vo výbore pre financie a rozpočet prijatý pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý obsahuje hlavne výsledok konzultácie s Európskou centrálnou bankou pri rozhodovaní o uplatnení rezolučných opatrení vládnej stabilizácie a spolufinancovaní riešenia kríz zo štátnych finančných aktív. V ďalšom ide o výsledky konzultácie s Európskou komisiou najmä pri zavedení nepovinnej mediácie z európskych orgánov, tzv. EBA, o oznamovaní a zverejňovaní rezolučných rozhodnutí, v ďalšom ide o správu a použitie prostriedkov národného rezolučného fondu s cieľom odstrániť duplicity zákona, v neposlednom rade riešia sa aj požiadavky prokuratúry na prístup k údajom tvoriacim predmet bankového tajomstva a v ďalšom ide aj o úpravu účinnosti ustanovení zákona o bankách v opatreniach včasnej intervencie pri riešení kríz s ohľadom na konzistentnosť účinnosti týchto opatrení od 1. januára budúceho roku. Všetky tieto zmeny spolu s výsledkami diskusií s účastníkmi slovenského finančného trhu bolo potrebné premietnuť do zákona tak, aby detailnejšie a efektívnejšie zabezpečoval ochranu finančného sektora pred šírením krízových situácií a tým chránil prostriedky štátu aj občanov. Ďakujem. |
19,493 | 2,015 | SMER | Miroslav Číž | Ďakujem pekne. Chcem teda poďakovať za veľkorysosť opozícii, za súhlas s tým mojím drobným omeškaním.Pán Lipšic, boli nepochybne časy, keď viesť s vami polemiku malo zmysel. Nepochybne také časy boli. Takže dovoľte len niekoľko poznámok, koľko možno stihnem, teraz povedať. Schránkové firmy sú súčasťou nášho ekonomického života, odkedy sme vstúpili do Európskej únie, pán Lipšic, a to už je dosť sakramentsky dávno. Sú súčasťou neoliberálneho prostredia, Washingtonského konsenzu aj. A absolútnou dvojičkou schránkových firiem sú daňové raje. Aký je boj v Európskej únii proti týmto fenoménom a akú má on históriu, všetci ľudia asi nevedia v tejto sále, ale, bohužiaľ, ani v republike, preto môžete prísť a vyprávať tieto veci, ktoré vyprávate. Je obrovská kritika k ďalším fenoménom, ako je s. r. o., ľudia, ktorí obchodujú, ale neručia za nič svojím majetkom. A dochádza tam k celému radu pochybení tohto typu. A ani sa nepokúšame v tomto smere vyriešiť tieto otázky. A nepochybne by mohla byť širšia diskusia na túto tému na odbornej úrovni zaujímavá, pán Lipšic, v tom to je. Ja som vám citoval jednu zásadnú vec. Takže skúsme ju porovnať s tým, čo ste vy teraz povedali. Jednou samostatnou kapitolou tu je zrejmý nesúlad návrhu s európskymi smernicami, ktoré zakazujú obmedzovanie prístupu firiem iných členských krajín. Nakoľko vás rešpektujem ako právnika, že veľmi dobre viete, čo to znamená a s akými problémami ten národný štát pri vlastnej legislatíve sa musí stretnúť, aké riziká to prináša, to, čo ste povedali, je bohapustý čistý politický len canc, odpustite mi to slovo. Ale neriešite túto vec. Čiže vediete len politickú ostrú konfrontáciu a už sa ani nesnažíte vecne riešiť problémy, ktoré máme k dispozícii na stole. |
18,761 | 2,015 | SMER | Peter Kažimír | Ďakujem pekne. Zámerom predloženého návrhu novely zákona je povinná, naozaj povinná transpozícia smerníc prijatých Európskou úniou pre oblasť účtovníctva, ktorá sa týka uvádzania rozšírených informácií vo výročnej správe pre subjekty verejného záujmu, veľké skupiny a veľké účtovné jednotky pôsobiace v ťažobnom priemysle alebo v klčovaní prirodzených lesov. Predmetom novely sa ďalej upravujú podmienky pre vznik povinnosti zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku. Upravuje sa oceňovanie reálnou hodnotou. Dopĺňa sa odpisovanie goodwillu a dopĺňa sa pokuta za nevedenie účtovníctva alebo vedenie účtovníctva v rozpore s týmto zákonom. Predkladaný materiál obsahuje aj novelu zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov a zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, ktorými sa umožňuje, aby odberateľ kontrolných známok mohol prevziať kontrolné známky z tlačiarne v lehote, ktorú si určí a je dlhšia ako desať dní odo dňa, kedy boli pripísané finančné prostriedky za odoberané kontrolné známky na príslušný bankový účet oznámený finančnou správou. Predkladaný materiál obsahuje aj novelu zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice a novelu zákona o správe daní, ktorých obsahom sú legislatívno-technické spresnenia textu predmetných predpisov. Ďakujem pekne. |
19,576 | 2,015 | SMER | Viliam Čislák | Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dámy a páni, cieľom úpravy predloženého návrhu zákona je transpozícia smernice Európskej únie upravujúcej podmienky výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov najmä zavedením kombinovaných zdravotných varovaní na spotrebiteľskom balení tabakových výrobkov, zavedením povinností a uvádzanie nových kategórií tabakových výrobkov, úpravou podmienok cezhraničného predaja, reguláciou reklamy, označovania a uvádzania elektronických cigariet a bylinných cigariet. Tabakové výrobky nie sú bežné komodity a vzhľadom na škodlivé účinky tabaku na ľudské zdravie by sa mal veľký význam pripisovať ochrane zdravia, a to predovšetkým znížením výskytu fajčenia u mladých ľudí. Cieľom návrhu zákona je preto zaviesť opatrenia, ktoré budú viesť k zníženiu experimentácie a výskytu užívania tabakových a súvisiacich výrobkov u detí a mládeže. Veľkosť vnútorného trhu s tabakovými a súvisiacimi výrobkami a narastajúca tendencia výrobcov tabakových výrobkov sústreďovať výrobu celej Európskej únie do malého počtu výrobných závodov v Únii a z toho vyplývajúci významný cezhraničný obchod s tabakovými a súvisiacimi výrobkami si vyžadujú prijatie prísnejších legislatívnych opatrení. Legislatívne opatrenia na úrovni Európskej únie je tiež potrebné realizovať s ohľadom na vykonávanie rámcového dohovoru Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku z mája 2003, ktorého ustanoveniami sú Európska únia a jej členské štáty viazané. Ďakujem pekne za pozornosť. |
19,559 | 2,015 | SMER | Marek Maďarič | Ďakujem za slovo. Dovoľte teda pár poznámok alebo reakciu na tieto vystúpenia. V prvom rade by som chcel povedať, že v tomto návrhu zákona hovoríme o kultúrnych predmetoch alebo teda o možnom návrate kultúrnych predmetov, tak predmetov, ktoré sú súčasťou národného kultúrneho dedičstva, čiže buď sa jedná o národné kultúrne pamiatky, alebo zbierkové predmety, preto to hovorím, lebo, samozrejme, aj ja si uvedomujem, že pohyb kultúrnych predmetov iného charakteru, ja si myslím, že je v zásade možno aj vítaný, aj keď my pomerne máme prísnu tú legislatívu a v zásade by každý mal ako, hoci sa presťahuje do Rakúska alebo do Maďarska, a chce si tam zobrať svoje obrazy, tak ako mal by požiadať o ten vývoz, ale nerobím si ilúzie, že to tak nerobia, a asi si myslím, že je dobré, keď ten kultúrny tovar určitý aj putuje po Európe a môže spôsobovať aj nejakú konkurencieschopnosť slovenskej kultúry. Čiže ešte raz, toto sa týka národných kultúrnych pamiatok a zbierkových predmetov a chcem teda povedať, že dokonca ani tá mnou odvolaná komisia nikdy nepovolila vývoz akejkoľvek národnej kultúrnej pamiatky alebo zbierkového predmetu. A ak teda tu bol zmieňovaný, zmieňovaná busta Berniniho, však návrh, samotný návrh zákona k tomu určite vyzýva, by som povedal, by som sa aj čudoval, keby sa to tu nezmienilo, ale tak si dovolím aj povedať, že aj teraz najnovšie sa vyjadril opäť riaditeľ Lichtensteinského múzea vo Viedni, že považuje za veľkú chybu rozhodne, že múzeum Getty kúpilo túto bustu, lebo teda on nie je presvedčený o tom, že je to originál, a myslím, že to je stále otvorená otázka, nič to nemení na tom, že komisia, úradníci na ministerstve urobili chybu, za to aj boli príslušne sankcionovaní, a preto to aj hovorím, pretože, a odpovedám tým aj na otázku pána poslanca Viskupiča, toto je transpozícia európskej smernice a je to nejaký režim možného návratu nezákonne vyvezených predmetov v rámci Európskej únie, nie v rámci tretích strán, preto aj ak sa dopracujeme k tomu, že budeme žiadať o návrat busty od alebo podľa Berniniho, tak, samozrejme, je to veľmi zložitá otázka preskúmania, v akých záväzkoch napríklad sú Spojené štáty americké v rámci rôznych kultúrnych dohovorov a tak ďalej a tak ďalej. A prečo smernica a transpozícia až teraz? Tak je to máj 2014, tento návrh zákona bol predložený do vlády v auguste, nejako sa na ňom pracovalo, to znamená, ja si myslím, že tá ako keby transpozícia bola urobená rok po smernici, čo nepovažujem za nejaké veľké meškanie. Jednoducho toto považujem za taký, áno, sú aj názory, nakoniec zazneli od pani Vášáryovej, že je to rýchla transpozícia, ale na to konto chcem teda povedať - a tým aj skončím - niečo, teda keďže aj vy ste tu uvažovali, aj nejako voľne o veciach, myslím si, že sa začíname dostávať do doby, kedy už asi tak celkom slepo tým smerniciam Európskej únie dôverovať nebudeme alebo všetkému tomu, čo z tej Európskej únie prichádza. Ďakujem. |
19,396 | 2,015 | SMER | Anton Martvoň | Ďakujem pekne. Pán premiér, správne ste poukázali, že treba rozlišovať medzi ekonomickým migrantom a utečencom. Samozrejme, už Ženevský dohovor z roku 1951 jasne zakotvuje, že právo na azyl nemajú ekonomickí migranti. Na druhej strane nejaká solidarita s utečencami musí byť. Ja som rád, že ste deklarovali stanovisko vlády, ktoré budete zastávať na najbližšom stretnutí v rámci Európskej únie. No tu chcem podať svoj názor. Pokiaľ podľa tlačovej správy teda Európskej komisie z roku 2012 žije v Európskej únii 4,1 milióna bezdomovcov, pokiaľ podľa tejto tlačovej správy v Európskej únii 25,4 milióna detí je ohrozených chudobou, z toho 4,7 milióna detí nemá dva páry topánok, tak je absolútne smiešne a diskriminačné voči občanom Európskej únie, keď ide Európska únia poskytovať 650 eur mesačne ekonomickým migrantom, chce sa postarať o 100-tisíc alebo 120-tisíc ekonomických migrantov a nedokáže sa postarať Európska únia ekonomicky o 4,1 milióna bezdomovcov alebo o 25,4 milióna detí ohrozených chudobou. Čiže je to absolútne diskriminačné. A chcel by som potom, ak by sa to dalo, vás poprosiť, aby aj toto bolo tlmočené na stretnutí v rámci Európskej únie, že Európska únia nemá právo pomáhať ekonomickým migrantom, pokiaľ sa nedokáže vysporiadať s chudobou v rámci Európskej únie. Iná je solidarita s utečencami, čo schvaľujem. |
18,536 | 2,015 | SMER | Anton Martvoň | Ďakujem pekne. Pán poslanec Mičovský, myslím si, že bolo to veľmi ako dobré odborné vystúpenie. Dali ste aj zopár pripomienok, ktoré ešte podľa mňa sa dajú riešiť. Chcem vás upozorniť, ako aj celú opozíciu, tak ako som to povedal aj pani Žitňanskej v rámci relácie Téma dňa, že už je v medzirezortnom pripomienkovom konaní veľká novela zákona o verejnom obstarávaní. Viete si to tam pozrieť, bolo to predložené Úradom pre verejné obstarávanie práve v reakcii na smernice už schválené v Európskom parlamente a ešte dopracované v rámci Európskej komisie. Práve na to už aj tá novela reaguje v mnohých veciach. Čiže tam potom bude možná aj táto diskusia, aj o tých veciach, čo ste, pán poslanec, hovoril, a doplniť to alebo vylepšiť. No a čo sa to týka tej výnimky v rámci verejného obstarávania služieb a tovarov pri slovenskom predsedníctve v rámci EÚ, tak chcem upozorniť na to znova, že týka sa to iba podlimitných zákaziek, a pre, ako informácia pre celú opozíciu, pozrite si už teraz v súčasnosti platný § 1 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní. V ods. 3 v písm. c) už teraz, a je to tam asi desať rokov, je výnimka na dodanie tovaru uskutočneného dodaním stavebných prác alebo poskytnutím služieb, ktoré zadáva zastupiteľský úrad SR v zahraničí. Čiže ak by to predsedníctvo prebiehalo a by všetky tie summity sa robili v zahraničí, tak dokonca ani tú výnimku, ktorú pán poslanec Kondrót dal, by nebolo treba, lebo by táto výnimka, čo bola schválená ešte za prvej Dzurindovej vlády, by sa využila. Tým ale, že to bude niektoré, alebo mnohé summity budú prebiehať aj na území Slovenskej republiky, tak sa to potrebovalo, to bolo treba upresniť, ale všetko to stále zostáva v rovine podlimitných zákaziek, teda do tých 20-tisíc. Čiže na to chcem upozorniť, že nič, ja neviem, svetoborné sa tu nedeje, iba sa niečo upresnilo, čo napomôže promptnosti a efektívnosti pri predsedaní Slovenskej republiky v rámci EÚ. |
19,232 | 2,015 | SMER | Róbert Kaliňák | Ďakujem, vážená pani predsedajúca. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, tento problém je, samozrejme, omnoho komplexnejší a dlhší a bez toho, aby sme sa na chvíľku nevrátili do prapôvodu všetkých, by som povedal, pull efektov alebo tých tlakov, ktoré sa vytvárajú na Európu, sa nezaobídeme. Už to tu viackrát bolo spomínané. Všetky migračné toky z Afriky sú predovšetkým vedené smerom k Európe, smerom k tým, ktorí budovali a mali do určitej miery infraštruktúru v afrických krajinách. To znamená, aj cieľové krajiny, ktoré sa sťažujú, že sú tými najväčšími platičmi a zaťažovateľmi tohto druhu migrácie, sú predovšetkým krajiny z dvoch pôvodov. Prvé, pôvodných koloniálnych krajín, ktoré naďalej majú veľkú komunitu týchto ľudí z týchto štátov na svojom vlastnom území, a preto predstavujú pomerne bezpečie bez jazykových prekážok a akési domáce prostredie pre týchto migrantov. A potom krajiny s veľmi, by som povedal, veľkorysým sociálnym systémom, ako je Nórsko alebo Nemecko. Tento problém nevznikol dnes, nevznikol včera, nevznikol pred piatimi rokmi, ale za posledných desať rokov sa urobilo naozaj mnoho chýb, za ktoré teraz majú platiť všetci napriek tomu, že tie chyby boli v podstate individuálne. Za posledné roky bolo v Európe predovšetkým južnými krajinami zmenených z ilegálnych migrantov na legálnych takmer 5 miliónov utečencov. Všetci títo, alebo teda 5 miliónov migrantov, sa dohodnime presne, treba rozdeľovať medzi utečencami a migrantami. A 5 miliónov týchto migrantov vlastne sa zrazu stalo legálnymi migrantami, ktorí sa voľne pohybujú po Európe a opätovne ako snehová guľa sa nabaľujú vlastne na tú infraštruktúru, ktorú v tých krajinách majú vybudovanú, či už z pohľadu svojho vierovyznania, z pohľadu jazykov alebo z pohľadu blízkosti kultúr, a tak vznikajú v Európe a v niektorých veľkých mestách, samozrejme, osobitné komunity a satelitné komunity, ktoré nie sú integrované a, bohužiaľ, ani nebudú integrované. Do týchto častí veľkomiest európskych málokedy chodí polícia, je to život, ktorý tam funguje vlastne mimo zákonov tejto krajiny, a z nich vlastne pochádzajú aj potom ľudia, ktorí neboli uspokojení na svojich ambíciách, a potom môžu aj európske krajiny najmä z týchto vecí častokrát počítať tzv. svojich foreign fighters, a teda tých cudzích bojovníkov, ktorých dneska sa každý bojí z pohľadu návratu, aké bezpečnostné riziko pre svoju krajinu bude predstavovať. Tých problémov, ktoré to vlastne spôsobili, ktoré dnes nás postavili pred situáciu, kedy nedokážu mnohé krajiny reálne dodržiavať tie pravidlá, ku ktorým sa zaviazali v európskych predpisoch, je napríklad aj určité neobmedzené poskytovanie azylantom v zmysle hesla: """"Si nepriateľ môjho nepriateľa a automaticky si môj priateľ."""" A preto vlastne napríklad 100-percentné poskytovanie azylov čečenským migrantom sa ukazuje dnes ako veľmi nesprávne. Lebo nikto sa ani len nepokúsil selektovať medzi skutočnými utečencami z Čečenska ohrozených na živote a tých, ktorí proste sa rozhodli len migrovať do Európy, aby si tu vytvorili svoju infraštruktúru. Prakticky väčšina alebo veľká časť z týchto ľudí sa dnes práve ocitla v ozbrojených konfliktoch Islamského štátu a krajiny počítajú týchto zahraničných bojovníkov na stovky. A je to práve opätovne tá situácia, že popri všetkých tých argumentoch, ktoré tu dnes zazneli, a chcem sa všetkým poďakovať za vecnú diskusiu, musíme brať do úvahy aj tento argument. Neurobme chybu, ktorú si budeme o päť rokov opätovne vyčítať. Keď nie teraz, tak kedy chceme zastaviť tieto chybné rozhodnutia, ktoré sme urobili nielen my, ale aj hlavne európske štáty, aby sa už neopakovali? A situáciu musíme začať riešiť. A by som začal tak rýchlejšie a dal priestor čo najväčšiemu počtu ľudí, momentálne je najväčší tlak na Taliansko a Grécko. Taliansko a Grécko však nie sú finálnymi krajinami. Sú takisto tranzitnými krajinami, podobne ako Slovensko, Maďarsko, Poľsko alebo Česká republika. Tieto krajiny mali takú istú úlohu ako my, dôsledne ochrániť svoju hranicu. O tom, že tak nekonajú, niet absolútne pochýb. Nielen ochrana morskej, ale aj pozemnej hranice zlyháva na plnej čiare, najmä ak hovoríme o hranici s Tureckom. Tu potom vznikajú také rôzne dôvody na zamyslenie, že ak teda utiekli utečenci pred vojnou napríklad v Sýrii alebo v Iraku pred Islamským štátom a dostali sa do Turecka, kde niet pochýb, že už na živote ohrozovaní nie sú, aký je teda ten ďalší motív putovania z Turecka cez grécku hranicu do Európy? Ak teda sa bavíme o tom, že máme zachraňovať predovšetkým tých ľudí, ktorí nie sú ohrození na živote, prečo potom nepodporíme intenzívnejšie Turecko, aby túto situáciu dokázalo lepšie zvládať? Ono má niekoľko stotisíc utečencov na svojom území, jednoznačne. A zaslúži si určite Turecko našu podporu, aby tú situáciu zvládlo. Jednak preto, že je to vlastne blízka kultúra aj náboženstvo z pohľadu krajín, z ktorej najmä teraz migrujú, čiže Sýria, Irak, ale aj preto, že je to vlastne pridružený člen, ktorý sa snaží vstúpiť do Európskej únie a ktorého minimálne na základe týchto dobrých vzťahov, ktoré s Tureckom máme, sme povinní podporiť. Keď sa bavíme o opatreniach, ktoré robiť mimo nášho územia, je to napríklad téma Turecka, je to téma Jordánska, je to téma Egyptu. Ale je to téma aj Tuniska. Do Líbye dnes je veľmi ťažké ísť. Je dobrý nápad, nie je prvý, ohľadne bezpečných miest v severoafrických krajinách, ale o tom rokujeme už dlho. Niektoré sa dokonca už aj vytvorili, ako je napríklad v Nigérii, ale pre vstup do Líbye je treba mandát OSN. A o tom sa teraz práve intenzívne diskutuje. Čiže prečo teda rezignovali tieto krajiny na ochranu svojej hranice? Práve preto, že si boli istí svojou takou jednoduchou štatistikou, ktorú teraz reprezentuje aj Maďarsko, ktoré takisto je veľmi zaťažené migračnou vlnou, a nikto o ňom nehovorí alebo len veľmi minimálne. 85 % všetkých migrantov, ktorí prídu do Maďarska, teda do krajiny, kde sa nebojuje, kde nie sú ohrození na živote, kde im naozaj nič nehrozí, odíde do 24 hodín z Maďarska ďalej. Zvyšných 15 %, resp. 10 z týchto 15 odchádza do 48 hodín. Tak potom ide v prevažnej miere o utečencov alebo nelegálnych migrantov? Lebo v Maďarsku sa určite nebojuje. Teda určite ten tlak na ochranu života a útek pred priamym ohrozením života neexistuje. V Turecku, si myslím, že tiež nie. Čiže Grécko napríklad dostalo podporu vo výške 360 mil. na vybudovanie azylových kapacít, 360 mil. eur. Momentálne Grécko disponuje kapacitou 200 ľudí. Azylovou. Neviem, koľko hviezdičiek má ten azylový tábor, v každom prípade mám pocit, že niekde tu táto politika kontroly a tvrdého prístupu asi nie úplne bola dokonale urobená. A nechcem kritizovať Grékov, je to samostatná krajina, ktorá si robí svoju politiku, ale keby sme dôsledne pristupovali k napĺňaniu schengenského acquis, táto situácia by proste nevznikla. Najväčším problémom je to, že neplníme základnú úlohu, ktorú máme, a to je readmisia a návratová politika. Readmisia je okamžité otočenie migrantov priamo na hranici. To je to, o čo sme my veľmi tvrdo bojovali od roku 2006 s Ukrajinou. Dlho to nefungovalo, dlho sme museli predkladať veľmi zvláštne dôkazy o tom, že stopercentne pochádzajú z Ukrajiny. Pretože Ukrajina vyhlásila: To sú nie naši migranti. Máte stopy na hranici? Nemáte? Nemáme sa o čom baviť, nie sú naši. Čiže to je individuálne rokovania a snaha krajiny vyrokovať si takéto readmisné zmluvy so svojimi susedmi, odkiaľ migranti putujú. A nám dnes, dá sa povedať, že Ukrajina akceptuje 100 % migrantov, ktorí východnú hranicu prekročia, aj keď nemajú hneď, priamo sme nenašli ten odtlačok na tej hranici, ale je evidentné, že putovali z Ukrajiny. To je výsledok tvrdého tlaku, tvrdej spolupráce, pravidelných týždenných rokovaní v Užhorode, kdekoľvek, kde vlastne tieto rokovania sú, a výborné vzťahy s ukrajinskou pohraničnou strážou napriek tomu, že za posledné mesiace bola vystavená obrovskej turbulencii. Ale máme to nejakým spôsobom fungujúce a toto mnohé štáty nemajú. Mnohé štáty južnej Európy nemajú takéto zmluvy ešte ani uzavreté, nieto ešte napĺňané. A tu je v podstate to ďalšie opatrenie, po ktorom sa volá, častokrát sa mu hovorí More for More. Všetky tieto krajiny dostávajú pomoc od Európskej únie. Ak chcete viac, musíte aj vy urobiť viac. A preto vlastne musíte pristúpiť k tomu viac, aby ste akceptovali readmisné dohody a návraty priamych nelegálnych migrantov do vašich krajín, odkiaľ vlastne odchádzajú. Lebo aj vy si musíte plniť povinnosti ochrany hraníc. Hranice sú základným suverénnym znakom každého štátu. Aj Európy. Ak nestrážime hranicu, načo máme vízovú politiku? Načo udeľujeme víza len tým, o ktorých si myslíme, že nie sú nebezpeční pre Európu? Prečo potom robíme také obrovské šaškárny okolo víza, udeľovania víz v Číne? Prečo ich robíme, obrovské problémy pre udeľovanie víz v Indonézii, v Indii, v Pakistane, v Rusku, v Ukrajine, v Bielorusku, to je jedno, aj čo je najbližšie, keď nemáme problém pustiť každého, kto k nám na breh dopláva? To je proste problém. Buď teda rezignujme na to, že nerobme vízovú politiku, neochraňujme hranice, potom v poriadku, ako toky budú fungovať, alebo raz máme hranice, máme vízovú politiku, tak ju musíme uplatňovať stopercentne. Readmisia je teda jedna vec, priamo, ktorá vyplýva z nájdenia migrantov priamo na hranici, druhá vec je návratová politika. Keď teda už nelegálneho migranta mám a neviem ho v rámci readmisnej zmluvy vrátiť a neprešiel mi konaním žiadosti o azyl a nedostal poskytnutý azyl, musí sa vrátiť do krajiny okamžite. Po tejto kritike, ktorú sme urobili aj priamo na rokovaní Rady ministrov vnútra, |
19,879 | 2,015 | SMER | Róbert Fico | Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, dámy a páni, na účely dnešného rokovania som si dal pripraviť príslušné informácie aj spravodajského charakteru, aj bezpečnostného charakteru a rád by som informoval Národnú radu, že celá Európa je na nohách. Do slova a do písmena. Všetky bezpečnostné zložky, ale aj politické systémy reagujú nielen na riziká, ale reagujú aj na dôsledky útokov, ktorých sme boli svedkami. Aj preto bezpečnosť predstavuje pre slovenskú vládu absolútnu prioritu a boli podniknuté adekvátne kroky k jej udržaniu. Bezprostredne po tom, čo sa udialo v Paríži, boli bezpečnostné zložky vrátane spravodajských zložiek uvedené do stavu pohotovosti až do odvolania. Zvýšenie rizika teroristického ohrozenia Slovenska a jeho záujmov v zahraničí súvisí najmä s vývojom bezpečnostnej situácie v konfliktných oblastiach, ako je Sýria, Irak, Afganistan či Ukrajina. Taktiež riziko súvisí s verejne prezentovanými výzvami teroristických vodcov na rozšírenie celosvetového džihádu, ako aj s aktívnou účasťou Slovenska v medzinárodných organizáciách, na zahraničných protiteroristických aktivitách a operáciách. Udalosti posledných dní naznačujú, že teroristi začali efektívne operovať aj v Európskej únii a je predpoklad, že v podobných sofistikovaných útokoch budú pokračovať aj naďalej. S migračnou vlnou súvisia aj ďalšie bezpečnostné riziká. Už dávno sme tvrdili, že nelegálna migrácia, ako aj zneužívanie azylových a migračných procedúr predstavuje pre Slovensko bezpečnostné riziko a že existuje súvislosť medzi migráciou a terorizmom. Prosím, nenechajme si zatvoriť možnosť pomenovávať veci správnymi slovami. Sú jasné dôkazy, že existuje súvislosť medzi migráciou a terorizmom. Dnes sa ukazuje, že aj niektorí z teroristov, ktorí spáchali ohavný zločin v Paríži, boli ľudia, ktorí prišli do Európy tzv. balkánskou migračnou cestou. Naďalej vidíme obrovské riziká, ktoré sú spojené s tým, že na územie Európy vstúpili desaťtisíce ľudí bez akejkoľvek kontroly, identifikácie, bez toho, aby si niektoré krajiny tieto osoby zaregistrovali, zobrali im otlačky prstov, zistili o nich základné informácie, možno aj urobili prehliadku batožiny, ktorú priniesli bez akejkoľvek kontroly na územie Európskej únie. Nechcem v žiadnom prípade vyvolávať ani napätie, ani strach, ale sú rôzne závažné informácie o ľuďoch, ktorí prekročili hranice Schengenu cez predovšetkým balkánsku cestu. (Počas prejavu predsedu vlády SR sa pred rečnícky pult postavil poslanec Igor Matovič). Už viackrát som zdôrazňoval, že bezpečnosť občanov Slovenska je pre vládu na prvom mieste, a to pred všetkými ostatnými právami, nárokmi a potrebami migrantov. Netvrdíme, že všetci migranti sú teroristi. Ale jednoznačne sa ukazuje, že migračná vlna a migračná kríza boli Európskou úniou významne podcenené, a to spôsobilo, že sa mimoriadne zvýšili bezpečnostné riziká, ktoré sú spojené s terorizmom. Už na mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady, ktoré sa konalo 14. novembra 2015... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR Pán predseda, môžem vás chvíľku prerušiť? Pán poslanec, poprosím vás, Matovič, máte miesto v lavici, aby ste si sadli na miesto, nie je dôvod, aby ste tuto v takomto tričku stáli. (Reakcia z pléna.) Môžete sa hanbiť, pán poslanec. (Potlesk.) (Napriek upozorneniu predsedajúcej poslanec Matovič zostáva stáť pred rečníckym pultom.)Fico, Robert, predseda vlády SR Bezpečnostná rada Slovenska požiadala ministrov všetkých rezortov a ostatných relevantných subjektov (zasmiatie sa rečníka a poslancov z pléna, lebo pred poslanca Matoviča, stojaceho pred rečníckym pultom, sa postavil poslanec za stranu SMER s cieľom zakryť ho; potlesk) o zvolanie ich krízových štábov, aby preverili objekty kritickej infraštruktúry v rámci pôsobnosti. Včera opäť zasadla Bezpečnostná rada a vláda aj za účasti expertov z oblasti legislatívy a bezpečnostných zložiek spracovala legislatívny zámer opatrení v oblasti boja proti terorizmu. Pani podpredsedníčka (poslanec za stranu SMER odchádza preč), myslím si, že toto je téma bezpečnosť Slovenskej republiky a v prítomnosti bláznov nebudem takéto vážne veci prednášať. Ďakujem pekne. (Dlhotrvajúci potlesk.) (Poslanec Matovič po skončení prejavu predsedu vlády SR tiež odchádza preč.) |
19,689 | 2,015 | SMER | Otto Brixi | Kolegyne, kolegovia; ďakujem pekne, pán predsedajúci; dovoľte mi oboznámiť vás v krátkosti s dôvodovou správou k predmetnému návrhu zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, ktoré predkladáme ako poslanci predkladatelia Otto Brixi a Anton Martvoň. Cieľom návrhu novely zákona je zakázať v prvom rade neoprávnenú manipuláciu s odometrom, to znamená počítadlom najazdených kilometrov, ktorý je zabudovaný v motorovom vozidle, zakázať zadováženie technických prostriedkov alebo softvéru inej osobe, respektíve ponúkať takéto služby smerujúce k neoprávnenému konaniu manipulácie s odometrom. Ako ukazuje dlhoročná slovenská, ale aj zahraničná prax, pretáčanie kilometrov je v súčasnosti veľmi výhodným obchodom, na ktorom sa dá veľmi ľahko a veľmi efektívne obohatiť. S príchodom digitálnych odometrov nastúpili softvéroví odborníci a stáčanie kilometrov dostalo úplne iné rozmery, pričom pri tomto úkone si už dnes nikto nezašpiní ruky, kilometre sa totižto stáčajú pomocou počítača napojeného priamo do servisnej zásuvky na aute. Navrhovanou úpravou ďalej zakazujeme používanie takzvaných antiradarov, uvádzanie, sprístupnenie alebo ponúkanie týchto antiradarov na trh, používanie zvláštnych výstražných svetiel a znamení neoprávneným osobám, ktoré na to nemajú zo zákona výnimku. Súčasťou predloženého návrhu zákona je aj ďalší článok, ktorý hovorí o tom, že sprievodná novela, ktorá s týmto zákonom súvisí, o reklame a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, hovorí o tom, že konanie, ktoré by smerovalo k tomu, že takéto výrobky by boli ponúkané, predávané alebo by sa inak uvádzali na trh, ponúkanie takýchto výrobkov bude ďalej sankcionované v zmysle vyššie uvedených zákonov a predpisov. Predkladaný návrh zákona nemá žiadny vplyv na štátny rozpočet, rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, nezakladá rovnako žiadne vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti, avšak vyvoláva pozitívne sociálne vplyvy. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, rovnako ako aj s právom Európskej únie. Ďakujem pekne. |
18,747 | 2,015 | SMER | Peter Žiga | Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky na schválenie vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane pred povodňami, na základe formálneho oznámenia Európskej komisie, ktoré sa týka nesprávnej transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady o hodnotení a manažmente povodňových rizík. Účelom návrhu zákona je zabezpečiť úplnú a správnu transpozíciu citovanej smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky. Ďalšie zmeny zákona si vyžiadali praktické skúsenosti v oblasti ochrany pred povodňami, predovšetkým skúsenosti z extrémnych povodní v roku 2010, ´11 a ´14. Úpravy zákona sa týkajú aj zmien, ktoré nastali v organizácii a riadení ochrany pred povodňami v súvislosti s realizáciou reformy verejnej správy. V čl. II sa novelizuje vodný zákon. Z vodného zákona sa vypustili ustanovenia o inundačných územiach a doplnili sa do zákona o ochrane pred povodňami. Ustanovenia o inundačných územiach priamo nesúvisia so základným predmetom vodného zákona. Týmto riešením sa z vodného zákona odstráni nesystémový prvok a zvýrazní sa dôležitosť prevencie pri ochrane pred povodňami. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, všeobecne záväznými právnymi predpismi a právne záväznými aktmi Európskej únie. Ďakujem pekne. Skončil som, pani predsedajúca. |
20,586 | 2,016 | LSNS | Rastislav Schlosár | Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na úvod mi dovoľte, aby som vám pripomenul sľub, ktorý sme ako poslanci Národnej rady Slovenskej republiky všetci zložili, a síce ten, že budeme svoje povinnosti plniť v záujme občanov Slovenskej republiky. Som presvedčený, že túto povinnosť najlepšie splníme tak, že začneme sami od seba. Tak, že urobíme poriadok v našich vlastných radoch, teda priamo v Národnej rade Slovenskej republiky. Tomuto účelu slúži aj návrh ústavného zákona, ktorý vám dnes predkladám. Podstatou tohto ústavného zákona je zníženie počtu poslancov zo súčasných 150 na 100, čím sa na jednej strane zefektívni práca Národnej rady Slovenskej republiky ako ústavodarného a zákonodarného orgánu štátu a súčasne sa aj zníži zaťaženie štátneho rozpočtu. Považujem za potrebné občanom pripomenúť, čo všetko dostávajú poslanci z ich daní a čo všetko teda môžme ušetriť, ak znížime počet poslancov o 50. Na prvom mieste to je plat poslanca, ktorý je v súčasnosti vo výške 1 961 eur mesačne. Nasledujú paušálne náhrady, ktoré majú poslanci z Bratislavského kraja v sume 1 385 eur mesačne a mimobratislavskí poslanci v sume 1 615 eur mesačne. To však ešte nie je všetko. Okrem toho dostanú každý mesiac 2 077 eur na odmeny pre asistentov a poslanecké kancelárie zriadené mimo priestorov Národnej rady. Pri znížení počtu poslancov na 100 tak daňoví poplatníci ušetria za jedno štandardné štvorročné volebné obdobie minimálne 14,67 mil. eur. V prípade, že by tieto položky neboli zmrazené na úrovni roka 2011, suma ušetrených peňazí by presiahla 18 mil. eur. A to som zatiaľ hovoril len o tých peňažných úsporách, ktoré sú ľahko vyčísliteľné. Okrem nich totiž existuje celý rad ďalších výdavkov, ktoré sú spojené s prácou poslanca a ktoré by sme logicky ich znížením ušetrili. Konkrétne ide o zníženie nákladov na náhrady za ubytovanie poslancov, nákladov na cestovné náhrady pri cestách poslancov do zahraničia, na technické prostriedky potrebné na výkon mandátu poslanca, nákladov na ubytovanie poslancov, na prevádzku poslaneckej kancelárie v priestoroch Národnej rady a, samozrejme, nákladov na zamestnancov Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky. Pri znížení počtu poslancov Národnej rady o 50, teda o jednu tretinu, ale nejde len o šetrenie peňazí daňových poplatníkov, ide predovšetkým o to, aby sme zefektívnili prácu Národnej rady, aby sme urýchlili legislatívny proces, ktorý sa častokrát úplne zbytočne naťahuje. A naťahuje sa len preto, že veľká časť poslancov cíti potrebu komentovať absolútne všetko, teda aj to, čomu často ani nerozumie, len preto, že si veľa poslancov pomýlilo Národnú radu s divadlom alebo cirkusom, v ktorom je potrebné za každú cenu zaujať divákov. Na tomto mieste by som chcel pripomenúť, že ako poslanci tu nie sme preto, aby sme sa predvádzali, aby sme si budovali vlastné ego, aby sme sa ukájali na našich vystúpeniach, ale sme tu preto, aby sme riešili problémy Slovenska a Slovákov. A tieto problémy vyriešime len vtedy, ak namiesto zbytočných slov a dlhých, únavných a nič neriešiacich debát, ak namiesto rečnenia schválime čo najskôr také zákony, ktoré ľudia potrebujú, ktoré potrebuje naše Slovensko. Je zrejmé, že nižší počet poslancov logicky znamená aj rýchlejší priebeh schvaľovania zákonov. Menej poslancov znamená menej vystúpení v rozprave, s faktickými poznámkami či procedurálnymi návrhmi v pléne, ako aj vo výboroch Národnej rady. Kolegyne, kolegovia, 100 poslancov Národnej rady je absolútne dostatočný na to, aby Národná rada plnila svoju ústavnú funkciu. V Ústave Slovenskej republiky v čl. 73 ods. 2 máme síce zakotvený zákaz imperatívneho mandátu, čo znamená, že poslanci Národnej rady mandát vykonávajú osobne, podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi. Aká je však realita? Čo dokazujú dlhodobé skúsenosti z praktického fungovania Národnej rady? Jednotliví poslanci, až na malé výnimky, hlasujú jednotne podľa svojej príslušnosti k poslaneckým klubom, pričom vystúpenia v rozprave nemajú buď žiaden, alebo len minimálny vplyv na zmenu ich vopred dohodnutého hlasovania. Vzhľadom na to je zrejmé, že v zásade nezáleží na tom, či o danej veci hlasuje 150 poslancov, alebo len 100 poslancov. Je známy fakt, že niektorí poslanci majú vo veľkej obľube porovnávanie Slovenska s inými štátmi alebo hľadajú a radi napodobňujú cudzie vzory v zahraničí, obzvlášť, ak ide tzv. vyspelé demokracie alebo ide o štáty v západnej Európe. Ja im teda urobím radosť a porovnám veľkosť slovenského parlamentu s veľkosťami parlamentu iných tzv. vyspelých demokracií, ktoré nám tak často dávajú za vzor. V súčasnosti pripadá na jedného poslanca Národnej rady 36 160 obyvateľov Slovenskej republiky. Existuje ale celých 12 členských štátov Európskej únie, ktorých parlamenty majú väčší počet obyvateľov pripadajúcich na jedného poslanca, ako má Slovenská republika. Ako príklad uvediem Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Veľkú Britániu, ale aj našich susedov Poľsko, Maďarsko či Česko. Všetky tieto štáty fungujú bez problémov aj s menšími parlamentmi vzhľadom na počet obyvateľov, ako máme my. Keď si už teda chceme brať príklady zo zahraničia, neberme si ich vtedy, keď je to proti záujmom Slovenska a i občanov, ale vtedy, keď je to pre ľudí a výhodné. Pripomínam, že aj po znížení počtu poslancov na 100 bude ešte stále ďalších 6 štátov Európskej únie s vyšším počtom obyvateľov na jedného poslanca parlamentu. Na záver by som len chcel dodať, že o tomto ústavnom zákone nebudú rozhodovať len poslanci z nášho klubu ĽS - Naše Slovensko, ale aj poslanci zo strany SaS, ktorá pred pár rokmi sama presadzovala zníženie počtu poslancov. Dokonca v tejto veci iniciovala referendum, ktoré sa za okresanie parlamentu vyslovilo viac ako 900-tisíc občanov. Bude teda veľmi zaujímavé sledovať, ako sa k tejto veci postavia, či zostanú verní svojmu programu a tomu, čo sľúbili svojim voličom, alebo svojich voličov zradia a zaprú sami seba len preto, že tento návrh predkladáme my poslanci Ľudovej strany - Naše Slovensko. Ďakujem. (Potlesk.) |
20,943 | 2,016 | MOST_HID | František Šebej | Ďakujem. Pripomínam kolegom zo zahraničného výboru, že o dvanástej máme zasadnutie výboru ku globálnej stratégii Európskej únie v miestnosti č. 30. Ďakujem. |
20,673 | 2,016 | MOST_HID | Lucia Žitňanská | Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám v druhom čítaní návrh zákona o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Áno, ide o návrh zákona, ktorý napĺňa programové vyhlásenie vlády. Je to návrh zákona, ktorý je postavený na tom, že štát kladie na partnerov zo súkromného sektora, s ktorými obchoduje, väčšie požiadavky na transparentnosť aj na podmienky, ktoré musia spĺňať, aby sa mohli uchádzať o verejné zdroje, ako je to v rámci súkromného sektora. Zákonom dávame verejnosti do rúk ďalší významný nástroj verejnej kontroly, tak ako sme pri zverejňovaní zmlúv odkryli, aký biznis štát robí, tak pri protischránkovom zákone odkrývame, s kým tento biznis robí. V prípade, že niekto chce informácie tajiť alebo klamať, vystaví sa riziku sankcií až po výmaz z registra, ktorý znamená zamedzenie možnosti uchádzať sa o verejné zdroje. V prvom čítaní odznelo viacero vystúpení k tomuto návrhu zákona, a preto v časti v mojom úvodnom slove teraz nadviažem aj na túto diskusiu, ktorá už prebehla. V prvom rade chcem povedať, že protischránkový zákon sa do parlamentu dostal prvýkrát v minulom funkčnom období ako reakcia na kauzu piešťanského cétečka. Hoci žiaden z opozičných návrhov vtedy nebol prijatý, diskusia v pléne vygenerovala štyri princípy, na ktorých by mal účinný protischránkový zákon stáť. Musí odkrývať toho, kto zo schránkovej firmy skutočne profituje, nielen formálneho majiteľa, musí pokrývať všetky oblasti narábania s verejnými prostriedkami, nielen verejné obstarávanie, musí zabezpečiť verejnú kontrolu a musí obsahovať reálne nástroje na vymáhateľnosť v prípade pochybností. Za tieto princípy sformulované v uznesení Národnej rady hlasovala prakticky kompletná opozícia v tom čase a ja som presvedčená o tom, že je nespochybniteľné, že predkladaný zákon o registri partnerov verejného sektora tieto princípy napĺňa. Návrh zákona stojí na téze, že štát bude ochotný obchodovať len s tými subjektami, ktoré zápisom do registra partnerov verejného sektora odkryjú svoju vlastnícku štruktúru až na úroveň konečného užívateľa výhod. Uvedenie nepravdivých údajov bude mať za následok citeľne odstrašujúce sankcie až po odobratie hospodárskeho prospechu a výmaz z registra. Diskusia v parlamente v rámci prvého čítania naznačovala aj iný možný prístup k zákonu, a to ten, že štát preverí všetky firmy uchádzajúce sa o verejné zdroje a vylúči tie, o ktorých vlastníckej štruktúre bude mať oprávnené pochybnosti. Skôr, než vysvetlím, prečo sme sa rozhodli pre ten prvý prístup, poviem, prečo podľa môjho názoru nie je možný ten druhý. Som presvedčená o tom, že štát dnes nedisponuje kapacitou na preverenie takého počtu firiem, musel by ju kompletne vybudovať, čo by bolo aj drahé, aj neefektívne. Zároveň treba povedať, že neviem o tom, že iné štáty na svete by takúto kapacitu dodnes vybudovanú mali. Zároveň platí, že si treba znova pomenovať, čo je účelom tohto zákona. Účelom tohto zákona je transparentnosť, nie vyšetrovanie, nie odhaľovanie trestných činov. Vo výsledku ale verejný register partnerov verejného sektora môže byť aj nápomocný k tomu, že sa podarí odhaliť aj niektoré trestné činy, ale na to sú už príslušné iné orgány. Vo výsledku navyše by o spôsobilosti firmy obchodovať so štátom rozhodovala v konečnom dôsledku pečiatka úradu, čím by vznikol alebo mohol vzniknúť ďalší priestor na korupčné správanie a tým aj priestor na pochybnosti o preverených firmách. Náš vládny návrh zákona zavádza register partnerov verejného sektora. Do tohto registra sa musí zapísať každá firma, ktorá sa uchádza o verejné zdroje. Firmy musia zverejniť vlastnícku štruktúru až na úroveň konečného užívateľa výhod. Do registra sa musia zapísať v prípade, ak ich zákazka je nižšia; vyššia ako 100-tisíc eur alebo v úhrne 250-tisíc eur v kalendárnom roku, ak ide o opakujúce sa plnenia. Registrovať sa nemusí nezisková organizácia v prípade poberania dotácie, napríklad v hospici, domovy sociálnych služieb a podobne, kde by sme to vnímali ako šikanózne. Návrh sa týka všetkých foriem nakladania s verejnými peniazmi, teda okrem verejného obstarávania aj predaja majetku, prijímania peňazí z eurofondov, uplatňovania pohľadávok voči štátu, používania peňazí zo zdravotného poistenia. Povinnosť registrovať sa nebudú mať len tí, ktorí sa uchádzajú o peniaze priamo zo štátneho či obecného rozpočtu, ale aj tí, ktorí sa uchádzajú o peniaze zo štátnych fondov alebo zo štátnych či obecných akciových spoločností. Register bude verejný, bude teda verejnosťou kontrolovateľný. Ktokoľvek bude mať pochybnosti o zapísaných zverejnených údajoch, môže podať podnet na ich preskúmanie. Podnetom, kvalifikovaným podnetom sa súd bude musieť zaoberať. Na získanie dôkazov pri tom bude môcť použiť autoritu súdu a pýtať sa všetkých kompetentných orgánov, ale v rámci konania aj použiť všetky nástroje, ktoré ponúka civilný proces. Zápis nepravdivých údajov bude mať za následok sankcie až po odobratie hospodárskeho prospechu. O sankciách rozhodne súd. Za pravdivosť údajov zapísaných v registri je spoluzodpovedná oprávnená osoba. Ide o osobu, ktorá podáva návrh na zápis partnera verejného sektora do registra, či už to budú advokáti, audítori, banky, alebo notári. Oprávnená osoba zároveň ručí za zaplatenie prípadnej sankcie. Oprávnená osoba teda zvyšuje kredibilitu údajov v registri, ale, samozrejme, nie je konečnou inštanciou, pretože konečnou inštanciou v prípade podozrenia aj tak je súd. Ja chcem v tejto súvislosti povedať, že počúvali sme veľmi pozorne aj diskusiu v rámci prvého čítania a reagovali sme aj vo výboroch na túto diskusiu. Už spoločná správa obsahuje pozmeňovacie návrhy, ktoré sú nielen reakciou na technické alebo právne výhrady Kancelárie Národnej rady, ale aj reakciou na prebiehajúcu diskusiu, o čom svedčí novonavrhované znenie § 12, z ktorého vyplýva, že kvalifikovaným podnetom sa súd bude musieť zaoberať, a je podľa mojej mienky veľmi zaujímavým spôsobom vyriešená aj procesná stránka konania v prípade podania kvalifikovaného podnetu. Tak ako som povedala v prvom čítaní, poviem to aj teraz, že sú pripravení ďalej počúvať a návrhy, ktoré môžu zlepšiť dikciu zákona, aj pripravení prijať. V každom prípade za seba to môžem garantovať. Dámy a páni, ja nerada používam silné slová ani nechcem umelo nastavovať očakávania, pretože je to veľmi ťažká téma a nesvedčí jej umelo nastavovať očakávania, ale faktom je, že prijatím tohto zákona nastavíme latku transparentnosti naozaj veľmi vysoko, nepoznám ja dnes štát, ktorý by na seba zobral záväzok, že nezaplatí firme, ktorá neodkryje vlastnícku štruktúru až na úroveň konečného užívateľa výhod. Ja si myslím, že je to dôležitá právna úprava, a preto vás prosím o prerokovanie a podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem pekne. |
20,724 | 2,016 | OLANO | Igor Matovič | fotografiou akého domu, ktorý kúpil Kaliňák, pokútne pod cenu od človeka, ktorého vyšetroval kriminálny úrad, v tom čase Kriminálny úrad Finančnej správy. A naozaj nevidím absolútne nič zlé na tom, ak dovolím si použiť vlastne vizuálne pomôcky z posledných schôdzí, aby sme teda si ich prezreli a pripomenuli, že tie vizuálne pomôcky nám nijakým spôsobom neškodia. Komu ublíži táto vizuálna pomôcka, keď som ju tu ukázal? Že to jeden z domov v podstate aj koniec koncov dom, v ktorom býva Robert Kaliňák s nejakým pánom Turčanom. Áno, v tomto majú nehnuteľnosť spoločnú, ktorú kúpili od Ladislava Bašternáka, a tá nehnuteľnosť v tomto dome má hodnotu 0,7 mil. eur. V tomto dome, ktorý postavil zase pán Kočner má Kaliňák s Turčanom, so svojím susedom ďalšie nehnuteľnosti, ktoré kúpili od pána Bašternáka, v čase, podotýkam, keď Bašternák bol ako daňový zločinec vyšetrovaný kriminálnym úradom. Tá nehnuteľnosť má hodnotu 0,8 mil. eur. Toto je ďalšia nehnuteľnosť, ktorá má hodnotu 2 mil. eur. Takisto, ktorú vlastní pán Kaliňák s pánom Turčanom, človekom, o ktorom hovorí, že ho videl niekedy dávno pred 15 rokmi. Koniec koncov sú susedia už dlhé roky v jednom de facto rodinnom dome. Takže vieme asi, ako môžme klamárovi Kaliňákovi v tejto veci veriť. Má hodnotu 2 mil. eur. A v tomto dome, alebo toto je posledná z tých nehnuteľností, ktorú kúpil Kaliňák v tom známom kšefte s Bašternákom, a má hodnotu 3 mil. eur. Dokopy hodnota týchto domov, keď si spočítame je 3, 2, 0,8, 0,7, 6,5 mil. eur. A pán Kaliňák nám tvrdí, že kúpil 16 % v tejto firme za 430-tisíc eur. Áno, táto vizuálna pomôcka nám hovorí, že to je hlúposť, ktorú chcete zakázať. Aj tieto fotografie, na základe ktorých si viete predstaviť, o čom hovorím, nám hovoria, že Kaliňák bohapusto všetkým klamal, keď obhajoval zlodejinu slovami: veď bola doba kešu. Toť štyri roky dozadu bola doba kešu a bolo normálne platiť 12 mil. eur v hotovosti, nosiť to v kufríkoch v električkách po Bratislave. Z tohto, z tejto vizuálnej pomôcky, ktorú chcete zakázať, sa vieme dočítať, že reálna hodnota toho podielu, ktorý on kúpil za 430-tisíc, a zároveň s tým ešte kúpil aj pohľadávky, ktoré nechce dodnes priznať v akej hodnote, podľa mojich informácií viac ako milión ďalších eur, tak kúpil za 430-tisíc a reálna hodnota tých nehnuteľností, lebo pri tých nehnuteľnostiach tá cena až tak nekolíše, bola jeden milión štyridsať tisíc eur. Áno, táto vizuálna pomôcka dokazuje, že Robert Kaliňák od zločinca, daňového zločinca, ktorý všetkých čestných ľudí na Slovensku platiacich dane, či eurko alebo sto tisíc alebo päť miliónov ročne, to je jedno, všetkých čestných ľudí, ktorí platia čestne dane, okradol o 610-tisíc eur. Áno, že Robert Kaliňák ako minister vnútra zobral úplatok od daňového zločinca Ladislava Bašternáka 610-tisíc eur iba v tomto jedinom špinavom biznise. V byte, v ktorom býva Robert Fico, a ďalšia vizuálna pomôcka, ktorú som tu už raz používal, a teda dovoľte, aby som si užíval toto slobodné právo ako poslanca zatiaľ ešte slobodného parlamentu, ukázať aj tú vizuálnu pomôcku o premiérovi Robertovi Ficovi, ktorý býva v byte daňového podvodníka Ladislava Bašternáka a ktorý tam už 48. alebo 49. mesiac platí nájomné, ktoré je voči skutočnej hodnote toho nájmu, ktorý je podľa zverejnených trhových informácií, ktoré máte kedykoľvek na štyri kliky na Googli k dispozícii, reálny nájom toho bytu skoro 500 metrov štvorcových je 7 300 eur a on tam platí 2 850. Keď viete počítať, tak viete sami zistiť, že to je skoro 5 000 eur, mesačne berie, môžme to nazvať zvýhodnenie. Ja to nazývam pravým slovom, nazývam to úplatkom od Ladislava Bašternáka. A podľa môjho podozrenia iba preto berie tie peniaze alebo Bašte rnák dáva Ficovi tie peniaze, aby nakoniec, keď sa to prevalí, keď príde na psa mráz, na Bašternáka mráz, aby Robert Fico zakryl tento podvod. A to, čo Robert Fico robí a dlhé mesiace to robí, lebo táto kauza je známa už skoro osem mesiacov, nič iné nerobí, iba spláca túto službičku. Za 48 mesiacov zobral už viac ako 200-tisíc eur úplatok iba v tomto jednom prípade cez zníženú cenu nájmu v byte, v ktorom býva, od Ladislava Bašternáka. A vám to naozaj nevadí? Vy chcete tento zločin kryť naďalej a zatvárať nám ústa tým, že nám zakážete poukazovať na zločiny? Toto nám chcete zakázať? Prečo to chcete zakázať? Lebo sa bojíte? Lebo nechcete, aby sa hovorilo o vašich zlodejinách, o zlodejinách vašeho predsedu vlády, o zlodejinách ministra vnútra? Čo viac, aký väčší hriech môže spáchať minister vnútra, keď príde za zločincom, ktorého jeho ľudia vyšetrujú, a povie mu, že urobme biznis, samozrejme, nieže ja ti dám, vieš čo, Lacika, tie tvoje veci sú hodné milión, ja ti dám dva milióny, lebo teraz si v problémoch, asi, vieš, asi pôjdeš do kriminálu, tak aby si mal na dobrého právnika. Ale povie mu presný opak. Vieš čo, Lacika, ten tvoj podiel vo firme je hodný milión, ja ti dám štyristo a nejako to upracem. Skôr mi to pripomína tento scenár. Toto urobil Kaliňák. Upratal kauzu a vyšetrovanie Ladislava Bašternáka tak, aby sa mu nič nestalo. No zhoda náhod a snaha nezávislých novinárov, myslím, že najprv z Denníka N a potom z Trendu ísť po pravde, odhalila to, že niekto tu z pozície ministra vnútra zakryl špinavý biznis a niekto tu ako premiér býva v byte, v ktorom žiaden čestný človek alebo čestný premiér krajiny v Európskej únii by určite nebýval. A my ako opoziční poslanci máme povinnosť a právo, aby sme na tieto veci upozorňovali, aby sme sa vás pýtali, aby sme konfrontovali ministrov vlády, ktorí nám vládnu, a aby sme takýmto spôsobom uchovali tú demokraciu, ktorú máme. Lebo demokracia nie je to, že získate moc a robíte si, čo chcete, tak ako svojho času povedal Pavol Paška, vyhraj voľby a môžeš všetko. Demokracia je súbor váh a protiváh, kedy áno, tá vládna moc niečo urobí, ale vie, že keď urobí nejaký prešľap mimo čiaru, tak tá opozícia má právo upozorniť na to. A vy nám toto právo chcete takýmto nehoráznym spôsobom zobrať. Vy nám chcete prelepiť ústa, zamknúť nás niekde do trezoru a prevalcovať nás následne, keď sa nám minie čas, svojimi faktami a argumentami, keď my už v podstate efektívne reagovať nebudeme môcť. A tiež sa pýtam, čím by vám ublížila takáto vizuálna pomôcka, ak by ju tu v parlamente niekto z mojich kolegov, tých, ktorí sa venujú rodine, či Rišo Vašečka, Erika Jurinová, Anka Verešová, Soňa Gaborčáková, že by niektorí z nich prišli s témou pôrodnosti na Slovensku a že by vám tu chceli ukázať, milí moji kolegovia, či opoziční, či vládni, prosím vás, spamätajme sa. Dvadsať rokov sa nám na Slovensku rodí o 50-tisíc detí menej, ako by sme potrebovali. Rútime sa do záhuby a rodí sa nám zo všetkých krajín štvrtý najmenší počet detí na jednu matku, na jednu rodinu. Čím by vám táto vizuálna pomôcka tu ublížila? Žeby vám nadstavila zrkadlo? Alebo aj nám všetkým ostatným? Veď zoberme si strany, ktoré dnes sú v tom zlepenci zlodejov, ako ja ho nazývam, tak sú strany, ktoré nám tu vládnu de facto 25 rokov. Každá z nich v nejakom období ani jeden čas tých posledných 25 rokov, nebol čas, kde by niektorá z týchto strán nebola zodpovedná za vládnutie. V čase mečiarizmu SNS, po mečiarizme MOST – HÍD, potom Fico, potom malinká pauza, ale znova tam bol MOST – HÍD a teraz už šiesty rok všetci traja spolu. Alebo teda pardon, šiesty rok SMER a už posledný rok spolu ešte aj znova so SNS a s MOST-om – HÍD. Čiže posledných 25 rokov tri strany, ktoré dnes sú alebo z ktorých je zložená vládna koalícia, tak sú zodpovedné za to, čo sa Slovensku deje. A čuduj sa svete, keď si pozrieme, že vývoj pôrodnosti na Slovensku, kedy klesol? Práve vtedy, kedy tieto strany, jedna alebo druhá alebo tretia, začali mať vplyv na to, ako sa na Slovensku bude vládnuť, ako sa ľudia budú mať. Čiže to, že dnes máme na Slovensku jednu z najnižších pôrodností v rámci celej Európskej únie, jednu z najnižších pôrodností v rámci OECD, tých najrozvinutejších krajín na svete, je dopad politiky týchto troch strán, lebo každá z nich mala vplyv v niektorom momente vládnutia za posledných 25 rokov. A nám zhodou náhod práve tých posledných 25 rokov dramaticky klesla pôrodnosť a čaká nás obrovský problém. Hovorí sa tomu demografický problém a ja si myslím, že práve toto miesto, parlament alebo Národná rada Slovenskej republiky je práve od toho určená, aby tu sme preberali problémy a upozorňovali na to, že čo nás čaká. A pýtali sa, čo s tým chce vládna moc urobiť? A preto sa znova pýtam, komu by takáto vizuálna pomôcka tu v tejto Národnej rade ublížila, ak by tu táto, ja neviem, čo to je, A3 bola ukázaná a poukazovala by na to, že zo všetkých týchto krajín je Slovensko tuná na chvoste červeným v pôrodnosti a je to veľký problém? Nikomu by neublížila, len by to bolo zrkadlo, za ktoré by ste sa vy, tri vládne strany mohli hanbiť, lebo je to výsledok vašej vlády. |
20,717 | 2,016 | OLANO | Jozef Viskupič | mandát v demokratických voľbách. A ak akýmkoľvek spôsobom sa toto právo chce obmedzovať a budovať monologický chrámoidný spôsob tohoto pléna a nie zabezpečovať čo najširšiu možnú pri akceptácii sa seba navzájom, tak jednoducho ubližuje demokracii. Nie som veľmi človek vzletných slov a nechcem, aby ten, aby som sa dostal do polohy, kam sa často predseda parlamentu dostáva, a to je prehnaný pátos, ale použijem aj to slovo, že obrovské množstvo a obrovská snaha zaviesť nedemokratické prvky do rokovania pod ospravedlnením, že veď to majú aj v iných členských štátoch Európskej únie, a pristúpiť k tomuto iba eklektickým vyberaním hrozienok z jednotlivých rokovákov a nedívať sa na kontext, jednoducho tej demokratickej debate ubližuje. Myslím si, že som predstavil viacero aktov, ktoré ak spojím aj návrhy a tie som nechcel kopírovať, pretože o nich rozprával Ondrej Dostál a asi nemá cenu ich opakovať, my sme vypracovali jednu slušnú, normálnu, odbornú novelu rokovacieho poriadku, ktorá by otvorila lepšiu debatu v rámci pléna parlamentu, odstránila by dlhodobé problémy takpovediac aplikačnej praxe, dokonca by vyhovela inštitúciám, ktoré sú závislé na tom, akým spôsobom funguje náš rokovací poriadok. Zároveň by sme vystužili mandát poslancov a jeho uplatňovanie, dali by sme mu väčšiu silu a dali by sme lepšie inštrumentárium na to, aby ho mohli uplatňovať, vyhoveli by sme požiadavkám ľudí, ktorí chcú a majú záujem sledovať rokovanie parlamentu. Zároveň pri úplne prvej veci, ktorú som hovoril, že by sme mali miesto nahrávacích audiozariadení na výboroch, aj kamery a sprostredkovávali by sme verejné rokovania výborov, ktoré prijímajú veľkú časť legislatívnych aktov v rámci legislatívneho procesu. A vraj sa dejú omnoho dôležitejšie debaty pri legislatíve pri poslaneckých návrhoch, pri kontrole moci na výboroch ako tuná v pléne, tak obstaranie týchto kamerových záznamov do výborov by bolo len a len lepšie na to, aby sme sprostredkovali to, na čo sa ľudia najviac pýtajú. A ľudia sa najviac pýtajú, akým spôsobom vykonávate váš mandát, sprostredkujte mi o tom informáciu, viem o tom málo, viem o tom možno iba manipulatívnymi médiami, alebo časťou médií, sprostredkovanými informáciami, a to aj v zredukovanej podobe, pretože mediálny svet má svoje vlastné pravidlá a prináša informáciu len vtedy, keď je šokujúca, alebo z veľkej väčšiny len vtedy, keď je šokujúca, keď dokáže zaujať čo najširšie publikum, keď dokáže predať noviny, keď dokáže predať vysielací čas, keď dokáže predať reklamné bandy. Tak prečo, ak máte záujem, a to som tu často počul, odstraňovať divadlo a šaškovanie z parlamentu, prečo neprichádzate s reálnym riešením, že vaši vlastní poslanci zo strany SNS alebo SMER-u, alebo Obyčajných ľudí, alebo SaS, alebo SME RODINA budú môcť byť vysielaní aj pri činnosti, ktorú robia na výboroch? Dokonca si myslím, že idete presne proti prúde (pozn. red.: správne """"prúdu""""), lebo ak tie ustanovenia budú platiť aj pre orgány Národnej rady, no tak už ani osobné sprostredkovanie, natáčanie konania nejakého zaujímavého alebo menej zaujímavého výboru, alebo pre vlastné účely konkrétnej poslankyne a konkrétneho poslanca sa jednoducho do verejnosti nedostane. Prečo aj z tých návrhov, ktoré sme hovorili, sa vám nepodarilo do vašej novelizačnej snahy pretaviť to, a ja viem asi prečo, lebo ste tu jednoducho neboli a nemali ste priamu skúsenosť, ako ju mám napríklad ja, a veľmi čerstvú, že keď sme chceli doložiť NAKA pri vyšetrovaní uplácania a ohnutia hlasovania v hospodárskom výbore, že kto návrh predkladal a kto konkrétne za ten návrh hlasoval, tak sme sa dostali iba k zápisnici, kde stálo, že návrh bol predložený a väčšina výboru zaňho zahlasovala. Jasné, že ak niekto získa mandát, v pokore sa učí a zároveň uplatňuje čo najviac toho, čo sa naučil, vykonáva ho v prospech svojho voliča a snaží sa zrealizovať svoj volebný program, na začiatku túto skúsenosť nemá. Mne sa to podarilo a prvýkrát som s tým bol konfrontovaný, že takúto informáciu potrebujem po päť a pol roku. A možno, keby sme sa boli poradili, tak všetkým by záležalo, že výbory predsa nemajú anonymizovať legislatívny proces. Čo to znamená anonymizácia legislatívneho procesu? No ak prichádza vládny návrh zákona, vieme konkrétneho ministra, vieme, ktoré konkrétne inštitúcie sa v rámci medzirezortu k tomu vládnemu návrhu zákona vyjadrili, a vieme, čo prichádza pri navrhovateľovi do pléna parlamentu. Ale ak to pustíme na druhé čítanie najprv do výborov a neexistuje v zápisnici, kto konkrétne ten návrh zákona predložil a kto konkrétne zaňho hlasoval, dostanete sa iba k informácii, že návrh bol predložený a kto zaňho hlasoval. Nie je toto vylepšovanie rokovacieho poriadku? Nie je to, že odanonymizujeme v rámci chyby v legislatívnom procese, že budeme presne brať na zodpovednosť, prečo si mal takúto ambíciu to do spoločnej správy dostať a podobne, prečo toto nebude povinnosťou na základe novej novely rokovacieho poriadku, ale zostane status quo v tejto veci? Lebo úplne na konci máme neanonymný spôsob ešte menenia pre mňa, a to som zabudol spomenúť a spomeniem to, to je predkladanie pozmeňujúcej alebo doplňujúcej snahy cez podpis 15 poslancov a to už anonymné nie je, lebo existuje záznam a existuje teda na základe činnosti spravodajcu, kto to predkladá. S tým mám iný problém. Myslím si, že mali by sme zaviesť do praxe, myslím, že to Ondrej Dostál rozprával, že aby aj poslanecké návrhy zákonov a, á, návrhy zák..., á, a poslanecké návrhy zákonov, ale aj poslanecké pozmeňovacie návrhy a návrhy predložené na výbore prebehli medzirezortným alebo pripomienkovým konaním. Proste myslím si, že tie najbrutálnejšie ohnutia legislatívy, tie najbrutálnejšie ohnutia zákonov sú predkladané priamo cez výbory alebo pod pätnástkou rýchlo na konci rokovania. Starší poslanci máme s tým skúsenosť. Mňa asi ten najbrutálnejší napadá, keď sa snažili poslanci SMER-u znížiť cenu potravín tým, že znížia DPH a bez možnosti reakcie na posledného, myslím, že to dokonca spravodajca dával na konci vstupom a využitím alebo zneužitím práva spravodajcu na konci tento proces, čiže, na konci tento pozmeňujúci návrh. Čiže, áno, aj väčšina vie používať obštrukciu, vie nás zabiť počas schvaľovania programu mimoriadnych schôdzí a k ničomu inému to nevedie. To nemá žiadny iný racionálny základ. To je len a len obštrukcia. A myslím si, že také isté právo, ako má väčšina určovať pravidlá, by mala mať aj opozícia, a to je, že budú rešpektované práva menšiny akejkoľvek. V prípade opozície v pléne parlamentu je to právo mať menšinový názor. Čo by ma zaujímalo, a tým asi sa budem blížiť ku koncu svojho vystúpenia a vysvetlím aj, prečo trvalo tak dlho. Chcel som úplne zámerne, a priznávam to, navrhovateľov tohto zákona vytrestať, pretože zle túto debatu začali. Nie je tu poslanec opozície, ktorý by nebol namietol to, že pri takom dôležitom akte sa začína troška s inou štábnou kultúrou. Pozvú sa, zadefinujú sa témy, pozvú sa zástupcovia klubov a možno právnych expertov jednotlivých klubov, pozrieme sa na to, čo reálne plénu parlamentu prekáža, čo brzdí jeho činnosť, čo ho možno dehonestuje, čo vystuží silu poslaneckých mandátov, a na základe nejakej možnej dohody, ktorá sa dopredu zadefinuje, ak vznikne zhoda 120-130 poslancov alebo rovnako aj 150, tak budeme v tomto pokračovať. Ja som túto debatu zažil. Takto sme to chceli spraviť aj predtým. A zdalo sa mi to napriek tomu, že tu jedna strana mala 83 poslancov, že sa sama obmedzila vo svojej vlastnej väčšine a takto si zadefinovala pravidlá. Totižto ak prejdú zmeny zákonov, a tak dôležitý zákon ako rokovací poriadok, ktorý definuje parametre politického boja, s vyššou ako priamo súčasnou vládnou väčšinou budujeme niečo, čo môže mať budúcnosť. Budujeme niečo, čo nezruší akákoľvek ďalšia moc, ktorá sa v pléne tohto parlamentu zjaví. Preto využívam právo hovoriť otvorene, verejne a možno jeden poslednýkrát využívam právo odhaliť všetky novelizačné snahy, ktoré som pri rokovacom poriadku mal na jednom mieste, pretože sme toto mohli absolvovať úplne inak, nie cez leto a nie dehonestujúcim spôsobom, že sme mali na to veľmi krátky a určený čas. Ja, páni a dámy z vládnej koalície a z navrhovateľov, odmietam vašu novelu ako celok. Vysvetlil som teda príčinu, prečo som zhrnul všetkých 19 a plus 2, ktoré majú vypustiť tieto vaše návrhy, ktoré budem mať ambíciu predložiť v jednej ucelenej, v jednom ucelenom návrhu, a pozývam na túto debatu každého jedného, kto má záujem, aby sme naozaj zlepšili rokovanie pléna parlamentu. Myslím si, že nie je snahou a cieľom, a poznám veľmi málo poslancov parlamentu, ktorí majú ambíciu brzdiť, samoúčelne brzdiť prerokovanie vládnych návrhov zákonov, ale pamätám si, kedy sme obštrukciu využili a boli sme úspešní, a to bolo, keď v predvianočnom čase prišiel návrh zákona, ktorého dôvodovú správu vypracovával, bol vypracovaný na počítači J&T. A vtedy sa nahlásilo 50 poslancov a povedali sme, že budeme rečniť dovtedy, kým navrhovateľ tento návrh zákona nestiahne. A podarilo sa. A myslím si, že veľmi podobne robil svojho času aj SMER, keď využili silu 62 poslancov, a ja si to pamätám, čo to bolo za silu, keď k Zákonníku práce, presne tak, pre nich veľmi dôležitá téma, pre nás bola antikorupčná veľmi dôležitá a docielili sme, ale dávam za pravdu aj SMER-u, že keď sa ich sila a na tej tabuli sa objavilo 62 poslancov s ambíciou rečniť dovtedy, kým nedosiahnu svoje, a po prvom dvojhodinovom vystúpení, myslím, že to bol pán Kažimír alebo pán premiér Fico, po tomto |
20,541 | 2,016 | OLANO | Jozef Viskupič | Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte aj mne zopár poznámok k tomu a možno zopár otázok, ktoré jednak vyplývajú z rozpravy, jednak vyplývajú zo zámeru a jednak z toho, čomu sa venujeme tri a pol dňa. Keď som sa pripravoval na tento môj vstup, mal som na mysli dve základné otázky a skúsim ich aj povedať. Prvá, predpokladám, že každý by sme si ju mohli zodpovedať vo svojom vnútri, keď sa treba zamyslieť, prečo meníme rokovací poriadok, a hneď druhá, čo je problém tohoto parlamentu alebo čo je problém pléna parlamentu a slovenského parlamentarizmu. Myslím si, že tých šesť rokov, ktoré mám možnosť pôsobiť pod mandátom alebo od mandátu, ktorý mi udelili voliči počas tretieho volebného obdobia Národnej rady, som nie tá skupina poslancov, ktorí sú tu 20 rokov, a nie som ani ten úplne nový, a otázku, čo je problém nášho parlamentu, si kladiem takmer pri každej jednej schôdzi. A myslím si, že zákonodarca, ak to zosobníme, v tomto prípade predseda parlamentu, nie veľmi pochopil, čo je problém tohoto pléna, ak čítame paragrafové znenie, ktoré nám sem predložil, a ak čítame aj dôvodovú správu, ktorej sa budem venovať následne. Áno, patrím medzi poslancov, ktorí sa na rokovania parlamentu pripravujú, áno, patrím medzi poslancov, ktorí sa pripravujú aj na jednotlivé vystúpenia. Preto som venoval dosť dlhý čas tým siedmim, ak si dobre pamätám, dôvodom uvedeným v dôvodovej správe, čo viedlo zákonodarcu, predsedu parlamentu k zmenám rokovacieho poriadku. Prečo hovorím, že nie veľmi pochopil, kde je problém tohto parlamentu a kde je problém vôbec parlamentarizmu, sa budem snažiť vysvetliť možno troška širšie. Ako prvý dôvod alebo prvý motív, ktorý by mal všetkých nás viesť pri akejkoľvek úprave problémov parlamentarizmu, je, že máme, ak cítime tlak verejnosti, za úlohu spraviť jednu a základnú vec. Žijeme v kríze inštitúcií a žijeme v kríze dôvery. Nie je to problém Slovenska, je to problém svetový, možno je to problém celej Európy. A preto si myslím, že vyššia dôveryhodnosť inštitúcie by mohla byť zabezpečená niektorými konkrétnym úpravami rokovacieho poriadku, aby inštitút parlamentu dokázal, alebo táto inštitúcia, odpovedať na základné problémy obyvateľstva a aby sme sa tu pri témach, ktoré parlament otvára, nevybíjali v žabomyších vojnách, nebavili sme sa o kozmetických úpravách, často zástupných témach, a ak použijem niektoré slová možno z marketingu, nehádzali pri zásadných témach spoločnosti a politického života tzv. red herringa, resp. témy na odpútanie. Tri a pol dňa, tri a pol dňa sa totižto bavíme o legislatívnej iniciatíve, ktorá plní každý jeden parameter definície red herringa. Debata o rokovacom poriadku, tak ako bol predložený, totižto prináša presne toto, aby sme odpútali, aby toto plénum sa zaoberalo vecami, ktoré netrápia ľudí, ale viac trápia predsedu parlamentu. Jeho motívy tu mnohí odhalili, jeho motívy vyrovnať sa s neposlušnou opozíciou, dokonca pri jeho vystúpení to bolo vidieť až, ako sa hovorí, na plné ústa, kedy si osobný spor s konkrétnym poslancom pod argumentáciou ad hominem, čiže na základe osobného útoku vy-vyjasňoval s predsedom nášho hnutia Igorom Matovičom. Čiže ak hovoríme, čo je problém parlamentu a parlamentarizmu, tak tým základným by malo byť, že ľudia majú pocit, že parlament bol degradovaný na úroveň hlasovacieho zariadenia, že čokoľvek sem príde, je pretlačené silou vládnej väčšiny, a je to jedno, či to bola monovláda SMER-u, alebo po nástupe novej koalície prichádza tento typ rovnakého spôsobu pretláčania vládnej agendy. Prijíma sa to bez nastavenia parlamentarizmu, že poslanci následne sú degradovaní na hlasovacie zariadenia, niekto používa metaforickejšie alebo expresívnejšie vyjadrenie, tzv. cvičené opičky. Toto, toto ľudia vnímajú. Vnímajú to v regiónoch, vnímajú to vo svojich rodinách a domácnostiach a majú pocit, že parlament nerokuje o otázkach, ktoré ich trápia, a jedná spôsobom, že všetko je dávno dohodnuté predtým, než to do tejto siene zákonnosti, ako zvykol hovoriť Janko Mičovský, prichádza. Čiže áno, mali by sme sa zamerať na úpravu rokovacieho poriadku, ktorý by vedel priniesť viac diskusie, viac diskusie pri prvých, druhých čítaniach, viac práce do výborov, a nie menej. Čiže ak si zoberieme ten základný motív, že ľudia chcú od poslancov, aby pracovali viac, aby nielen počúvali o tom, ako pracujú, ale chcú ich pri práci vidieť, toto ak by bolo motívom zmeny rokovacieho poriadku, tak sa nemôžeme dostať do momentu, že niekto chce obmedzovať čas vystúpenia poslancov, resp. chce obmedziť to, akým spôsobom dávame vedieť o tom, čo tu vlastne v tom parlamente robíme. Myslím si, že ak teda si vyjasníme základnú otázku, čo je problém, a pozrieme sa na motívy, tak nám bude všetko jasné. Bude jasné, že keďže prišla zlá motivácia, a tá teda znie, vyjasníme si účty s opozíciou a predveďme im, alebo pomstime sa im, nastavíme také pravidlá, že si to trikrát rozmyslia, či vôbec naberú odvahu alebo budú pod pokutami chcieť v tomto parlamente rozprávať, tak tento motív vedie k trom základným alebo k trom vyjadreniam v návrhu rokovacieho poriadku, ktoré sú neakceptovateľné. Čiže ak máme zlý motív, máme aj zlé riešenie. Ak budeme všetci súhlasiť s tým, že ľudia na Slovensku chcú, aby poslanci pracovali viacej, čo asi chcú, a ak máme základný motív, že chcú vedieť, čo naozaj robíme, tak nemôže byť v rokovacom návrhu novely rokovacieho poriadku ustanovenie o skrátení rozpravy a nemôžu tam byť ani ustanovenia o zobrazovaní tu na najverejnejšom fóre z verejných, že nebude môcť poslanec zobrazovať svoju poslaneckú prácu spôsobom, akým uzná za vhodné. Sme totižto nie v chráme, nikdy sa nesnažme urobiť z parlamentu chrám. Parlamentarizmus začínal na kopci, volal sa Agora. A bol to kopec, miesto stretnutia slobodných ľudí so slobodnými názormi. Aj my sme na vodnom, Bratislavčania vedia, vrchu a toto plénum by malo byť miestom slobody. Je nás len 150, ktorí sme obdarení ústavodarnou a zákonodarnou mocou, ktorí máme prijímať všeobecné zákonodarstvo pre každého jedného občana Slovenskej republiky. A mali by sme mať absolútne právo zúčastniť sa slobodnej diskusie na našom vodnom vrchu, v sieni zákonnosti, kde neexistuje a je neakceptovateľné, že ktokoľvek si zoberie do hlavy a toto by chcel nejakým spôsobom narúšať. Nebudujme chrámy, kde sa chrámy nehodia, určíme miesta, kde majú slobodní ľudia s mandátom od voličov sa v slobodnej debate dobrať k riešeniam. Všetko ostatné z motívov, ktoré vieme čítať v dôvodovej správe, je falošné, uhýba podstate a myslím si, že je veľmi nebezpečné pre diskusiu. Áno, Ondrej Dostál spomínal niekde korene našej spoločnej republiky s českým národom, kde Tomáš Garrigue Masaryk definoval demokraciu ako diskusiu. Tu hľadajme inšpiráciu, ako diskutovať s ľuďmi, ktorí stavajú pomery 20:1. To, že to právnici, že prídu s reálnymi argumentami, že to právne nesedí, že je to dokonca protiústavné, je absolútny faul napríklad tomuto zdroju nášho budovania parlamentarizmu, pretože to obmedzuje diskusiu. Chce to budovať chrámy tam, kde chrámy stáť nemajú, a zabraňuje to hľadaniu čo najlepších možných riešení pre zákonné nastavenie, ktoré následne budú dopadať na všetkých občanov Slovenskej republiky. Čiže tú prvú otázku, ktorú som položil, prečo teda meníme rokovací poriadok? Zákonodarca hovorí o siedmych dôvodoch. Prvé chce zabezpečiť poriadok v rokovacej sále, druhé chce určiť dĺžku rečníckeho času, tretie chce obmedziť spôsob nahlasovania sa do rozpravy a obmedziť vystúpenia rečníkov, ktorí by chceli použiť nejakú audiovizuálnu, alebo iný typ vizuálneho zobrazenia, pomôcku. Chce zmeniť spôsob zisťovania prítomnosti poslancov, chce znovu, alebo chce priniesť ľudí, nových ľudí, v tomto prípade europoslancov, na rokovania Národnej rady bez toho, aby sa o tom muselo uznášať plénum, chce zmeniť nejaké parametre, akým spôsobom sa dávajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a jedno ustanovenie je ohľadom fungovania vrátených zákonov prezidentom republiky. Toto definoval ako základné motívy a predpokladám, že za tých päť mesiacov, keď s tým prišiel pán Danko na rokovanie a snažil sa vytvoriť zdanie dialógu o tomto jeho návrhu, toto chce meniť. Teda pýtam sa znova, prečo meníme rokovací poriadok? Nie je naozaj problémom parlamentu to, že ľudia nám často vyčítajú, čo pre nich môžme urobiť, prečo médiá, možno niekedy pod bulvárnym tlakom, prinášajú neustále informácie o tom, že sme tí, ktorí sa v rámci svojej agendy a výkonu mandátu flákajú, alebo že nedostatočne dbáme tu pri rozpravách na problémy obyvateľstva, ktoré na Slovensku máme. Na toto sa zákonodarca nezameral vôbec. Nebudem to čítať znova, pretože, či budeme hovoriť o poriadku, či o dĺžke rečníckeho času alebo obmedzení výkonu rozpravy, alebo spôsobu zisťovania poslancov, neodpovieme ľuďom na Slovensku, prečo parlament nejedná o otázkach, ktoré ich trápia, prečo nedáva nám dostatočne vedieť o svojej poslaneckej práci a prečo slovenský parlament tým pádom je jedna z najmenej dôveryhodných inštitúcií v rámci všetkých inštitúcií, ktoré na Slovensku máme. Tu je rokovací, alebo návrh novely rokovacieho poriadku absolútne hluchý. Na začiatku tejto rozpravy som, myslím, že pán navrhovateľ, ktorý tu sedí celý čas miesto pána Danka, spomínal skúsenosť nového poslanca. Počúval som tú skúsenosť nového poslanca, ktorý tu je šesť mesiacov, by the way. Inak to bola polka, zhruba polovica času u Radičovej vlády, ktorý sme tu boli my a nemohli sme si dovoliť taký luxus, že neprišiel ani jeden poslanecký návrh od nás, alebo žiadna agenda od nás, ale chcel by som vám sprostredkovať svoju vlastnú skúsenosť spred tými šiestimi rokmi. Na jedno z mojich prvých vystúpení, spolu hentam niekde v laviciach sedeli vaši kolegovia |
20,816 | 2,016 | OLANO | Erika Jurinová | Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Veľmi si cením, pán minister, váš postoj, že ste skutočne ako jeden z mála ministrov, a mám pocit, že takéto lichotenie počúvate tunak častejšie, ochotný prijať aj návrhy a riešenia v spojitosti s opozíciou. Cieľ, ktorý však beriem za veľmi dôležitý, a to má byť vyrovnaný rozpočet, stále odsúvate. Akoby málo využívate prognózu rastu ekonomiky 3,5 %, ktorá ktovie, či bude ďalšie roky takáto pozitívna. Vtedy sa šetriť nebude dať možno vôbec. Teraz však potenciál používate inak, ako by sme čakali, ale chápem, že v koaličnej vláde máte určite sťaženejšiu pozíciu. Ale nezabudnem dodať, že posledné štyri roky ste tú pozíciu mali excelentnú. Boli ste na to rozhodovanie sám, ako strana. Na rozdiel však od vašej prvej vlády máte stanovené ciele predsa len neporovnateľne odbornejšie. Alebo inak to poviem, že za ministrovania Počiatka ste síce robili štátneho tajomníka, ale budem to brať, že ste nechceli vidieť to neodborné riadenie, alebo chcem to brať tak, že ste sa v tej dobe učili. A ak ste sa vtedy učili, tak vám to je pripočítané k dobru, pretože smerujete, aspoň naozaj smerujete k vyrovnanému rozpočtu, aj keď ho stále odsúvate. Najnovšie na rok 2019. Verím tomu, že nečakáte, pán minister, na čas, kedy prestane tak rýchlo rásť naše hospodárstvo alebo na čas, kedy začne ďalšia kríza. Kedy nastane fáza nutnosti znižovania výdavkov verejnej fázy. To sa pýtam, že kedy už príde ten čas? Zaujala ma, a to už idem priamo k rozpočtu, a to, čo ma zaujalo, aj použijem v pozmeňovacom návrhu, ktorý máme pripravený, vysoká hodnota rezervy. Je naozaj veľmi vysoká. Je to položka, ktorá je nie celkom jasne zadefinovaná, resp. nie celkom jasne zadefinovaná z pohľadu poznania dôvodov a využitia. Z môjho pohľadu dávame často podľa nie priorít, ale politicky výhodne. Aj preto sme sa rozhodli s kolegyňami použiť časť tejto rezervy na zachránenie situácie v oblasti sociálnych služieb a to vo vykrytí deficitu vo financovaní poskytovateľov a zariadení pre seniorov, zariadení opatrovateľskej služby. Máme totiž za to, že práve toto je rozumné využitie časti rezervy. Ide o jednorazové navýšenie, lepšie povedané, dofinancovanie sociálnych služieb, ktoré dlhší čas upozorňujú, že už ďalej nedokážu tieto svoje činnosti vyfinancovať, pretože ich situácia je dlhodobo neriešená. Nepomôže im budúci rok nový zákon, ktorý je hudbou až nasledovného obdobia. Ak chceme, aby vykonávali službu aj tento rok, a vieme, že vyčerpali všetky svoje finančné rezervy, východisko vidím jedine v navýšení sumy na sociálne služby. Áno, v rozpočte je suma na sociálne služby už navýšená, ale len vzhľadom na novely zákona, ktoré boli predložené. A práve dofinancovanie služieb ZPS a ZOS v tom zahrnuté nie sú. Vláda predkladá teda, ako som spomenula, novely zákonov o sociálnych službách i novely zákona o kompenzáciách. Tam budeme dávať pozmeňovacie návrhy. Ale je jasné, že ak by boli prijaté, tak bez toho, aby malo ministerstvo zabezpečené finančné krytie, nie je možné uplatňovať navýšenie rozpočtu kapitoly ministerstva práce. Práve preto podávame pozmeňovák, ktorým chceme zabezpečiť presun financií z kapitoly predsedu, rezervy vlády do oblasti poskytovania sociálnych služieb v kapitole ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Pripomínam, že tým neriešime problematiku dlhodobej starostlivosti, tá nás tak či tak dobehne. Dlhodobá starostlivosť, povedzme si teda, buď na čo máme a zadefinujme to, ale nevieme vyfinancovať systém tak, ako je dnes nastavený. A apelujem teda na ministerstvo, aby hľadalo ten najspravodlivejší systém, možno aj nový poistný systém, ktorým by sme túto dlhodobú starostlivosť vedeli vyfinancovať. Včera večer som o tejto téme s pánom ministrom stratila slovo a chápem, že toto je oblasť, ktorá nie je jeho, a jeho pohľad ako pohľad človeka dohľadu nad financiami taký, že, že potrebuje to veľa peňazí a veľa peňazí nie je. Áno, ale práve preto treba vymyslieť taký systém, ktorý bude ufinancovateľný a nebude diskriminačný v možnostiach klientov. Dovolím si teraz prečítať samotný pozmeňovací návrh, ktorý rieši nič iné iba dofinancovanie sociálnych služieb na tento rok, a podávame ho z tohto dôvodu, lebo existuje vážna obava, že poskytovatelia nedokážu ďalej poskytovať služby, ku ktorým sa klientom zaviazali. Takže pozmeňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Anny Verešovej, Silvie Shahzad a Soni Gaborčákovej k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2017, tlač 230. Vládny návrh o štátnom rozpočte na rok 2017 sa mení takto: 1. V prílohe č. 3 v kapitole Všeobecná pokladničná správa sa suma výdavkov celkom """"3 442 793 925"""" nahrádza sumou """"3 408 865 605"""" a suma výdavkov spolu bez prostriedkov EÚ """"3 442 793 925"""" sa nahrádza sumou """"3 408 865 605"""". V prílohe č. 3 v kapitole Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa suma výdavkov celkom """"2 221 285 720"""" nahrádza sumou """"2 255 214 040"""" a suma výdavkov spolu bez prostriedkov Európskej únie """"2 018 391 312"""" sa nahrádza sumou """"2 052 319 632"""". 2. V prílohe č. 4 v kapitole 48 – Všeobecná pokladničná správa sa suma výdavkov spolu za kapitolu """"3 442 793 925"""" nahrádza sumou """"3 408 865 605"""". V prílohe č. 4 v kapitole 22 – Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny sa suma výdavkov spolu za kapitolu """"2 221 285 720"""" nahrádza sumou """"2 255 214 040"""" a suma výdavkov na program 07C0A Podpora sociálnych služieb (to je kód a názov programu) """"88 000 000"""" sa nahrádza sumou """"121 928 320"""". Odôvodnenie: Navrhuje sa zvýšenie výdavkov v kapitole č. 22 – Ministerstva práce na dofinancovanie sociálnych služieb. Tieto prostriedky sa odoberú z kapitoly č. 48 – Všeobecná pokladničná správa, vzhľadom k výške rezervy na rok 2017 v objeme 100 000 000 eur. Toto je celý pozmeňovací návrh, ktorý, ktorého, o podporu žiadam celé plénum aj pána ministra. Vysvetlila som, myslím, že dostatočne jasne, prečo existuje naozaj možnosť, že nie každému klientovi, ktorý dnes poberá túto službu, bude umožnené túto službu poberať aj naďalej, len z dôvodu, že nedokážu niektoré zariadenia túto službu poskytovanie tejto služby len z finančných dôvodov udržať. Pripomeniem, že ide o to, že finančný príspevok pre, a nejde len o neverejných poskytovateľov, pozor, ide aj o verejných poskytovateľov, príspevok sa od roku 2008 nemenil v žiadnej forme. Je stanovený na 320 euro na klientov. Jedna vec je počet zazmluvnených klientov pre zariadenie, ale druhá vec je, že aj keď príspevok dostanú, vzhľadom na zvyšujúce sa náklady nedokážu poskytovatelia vyfinancovať všetky povinnosti, ktoré z toho plynú. Vieme, že sa zvyšuje minimálna mzda, každoročne vieme, že platia personálne, personálne normatívy, takže je to naozaj a pádne riešenie problému sociálnych služieb na rok 2017. A ja budem stále veriť, že na ďalší rok už bude platiť nový zákon o sociálnych službách, ktorý bude systém, ktorý vytvorí systém, ktorý nepoškodí ani jedného klienta. Dovoľte mi teda prejsť k ďalším bodom, ktoré sa týkajú rozpočtu. Vybrala som si niekoľko možno drobností a jednu väčšiu kapitolu ministerstva práce, sociálnych vecí, takže postupne budem prechádzať tak, ako som to nachádzala v rozpočte a ako som prichádzala k novým informáciám. Priznám sa, že keď som prichádzala na túto schôdzu, veľmi ma prekvapila novela zákona, kompetenčného zákona. Už som to tuná spomenula vo faktickej poznámke, nastáva veľká zmena. Podľa mňa je to veľká zmena pre ministerstvo dopravy, ktoré už stráca nielen názov ministerstvo regionálneho rozvoja, ale stráca v podstate kompetencie, ktoré s tým súvisia, a celá kapitola sa presúva, celá kapitola regionálnej politiky sa presúva na Úrad vlády. Možno by sme sa mali tešiť, že naozaj minister dopravy sa bude odteraz venovať len doprave, nič iné mu tam nebude akoby zavadzať. Ale mne sa možnože skôr nepáči ten presun na Úrad vlády, pretože stále beriem tento orgán ako ten, ktorý by mal plniť špecifické úlohy a nie zaoberať sa samotným výkonom. Agenda regionálneho rozvoja prechádza teda, beriem to viac politicky, agenda regionálneho rozvoja prechádza od MOST-a – HÍD k SMER-u. Úrad vlády získa vplyv najmä na priamu pomoc zaostalejším regiónom. Je pravdou, že toto bola taká vlajková loď minulej vlády SMER-u, kedy vládli sami, tak možnože naozaj politicky rozumiem, len stále mi tam do toho nepasuje, že tomu Úradu vlády dávame stále viac a viac povinností a kompetencií, ako keby sme ho pomaly menili na nejaké ministerstvo. Úrad vlády samozrejme získava aj veľkú časť zdrojov alebo teda všetky zdroje na túto oblasť. Splnomocnencom pre najmenej rozvinuté regióny je Anton Marcinčin a prejdú teda zároveň na Úrad vlády aj asi dve desiatky zamestnancov sekcie a bude môcť pracovať s približne so sumou 200 mil. eur. Uznáte, že je to naozaj veľmi vysoký balík peňazí. A tuná vôbec nechcem povedať, že by Marcinčin, že by pán Tóno Marcinčin bol v tejto otázke pre mňa nedôveryhodný, možnože práve naopak, každopádne považujem za zvláštnu tú tichosť, ktorá lepšie pasuje k tomu, k tomu potvrdeniu, že ide len a len o politické oddelenie peňazí, my sa vám nebudeme miešať do vašich kšeftov, vy sa nám nemiešajte do našich. Len budem dúfať, toto používam veľmi často, budem len dúfať, že nejde len o kazenie si vzájomných kšeftov. Druhá vec, ktorá ma prekvapila, že tento rok opäť narastá počet zamestnancov štátnej správy. A to som vlastne v úvode hovorila, že možno tuná sú kryté tie rezervy štátneho rozpočtu, ktoré |
20,693 | 2,016 | OLANO | Igor Matovič | Vážená pani predsedajúca, kolegovia, kolegyne, vážený pán minister, myslím si, že nemá zmysel opakovať to, čo povedala Veronika Remišová, ja by som len vypichol možno jednu, jeden návrh, ktorý je súčasťou tohto návrhu, a to je zriadenie rady, Rady pre štátnu službu, v ktorej, v § 12 v bode 1 hovoríme, že zriaďuje sa rada ako - a podčiarkujem - nezávislý koordinačný a monitorovací orgán na ochranu princípov štátnej služby. A keď potom čítame ďalej, tak sa dozvieme, že čo je to nezávislosť. A to ma na tom mrzí, že hráme sa tu so slovíčkami a tvárime sa, že zrazu tu urobíme radu, kde sa budú môcť dotknutí ľudia obrátiť a nezávisle niekto bude o nich rozhodovať, ale v skutočnosti, keď si prečítame, že akým spôsobom sa rada kreuje, tak je to čisto de facto politický orgán, lebo tak, ako je napísané v návrhu zákona, rada má piatich členov. Členmi rady sú predseda rady a ďalší 4 členovia rady. Predseda rady riadi činnosť rady, najmä zvoláva a vedie rokovania rady. A teraz - členov rady volí a odvoláva Národná rada nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných poslancov. Následne sa rozoberá, kto tých kandidátov prípadných navrhuje, už tam je vidieť, že keď jednoducho navrhuje výbor Národnej rady, ktorý určí Národná rada, no jasné, keď má raz, napríklad súčasný stav, koalícia väčšinu v každom jednom výbore, tak nenavrhne opozičného kandidáta, navrhne si koaličného kandidáta. A potom následne tuná v pléne budeme hlasovať akože o nezávislých členov nezávislej Rady pre štátnu službu. Prepáčte mi, divadielko! Tak ako to isté dnes na výbore pre nezlučiteľnosť funkcií zákon o ochrane verejného záujmu. Áno, týka sa to mňa. Tvárime sa, že chránime verejný záujem? Nezávislý orgán rozhoduje, zabezpečuje spravodlivý proces? Väčšina, ktorú tu máte, a v tom konkrétnom výbore, kde ste si zvolili ústavnú väčšinu, 9 z 15 poslancov politicky hlasovaním rozhodne o svojom opozičnom protipóle. Ako ja mám nárok na nezávislý proces, spravodlivý proces, keď máte v tom výbore väčšinu? Ako môžte vy tvrdiť – aj vy, pán minister –, že idete predkladať a zriaďovať Radu pre štátnu službu, ktorá bude chrániť zamestnancov v štátnej správe, aby nezávisle dohliadala na ich práva, keď to bude vašou koalíciou ovládaný výbor navrhovať kandidáta a následne ho tu vaša väčšina v pléne bude voliť ako člena tejto rady. A na 7 rokov. Čiže zjednodušene chcem povedať o tomto zákone môj pocit, iba idete zabetónovať svojich ľudí na úradoch, tak aby ich potom následne vaši ľudia, ak, keď sa im náhodou vymení vláda, aby ich tam chránili, aby sa nič nezmenilo. Toto je podľa mňa cieľom novely, ktorú predkladáte a všetko ostatné je bohapustá vata. Čo som ja od SMER-u očakával, bolo možno niečo, čo urobil jeden odvážny človek pred 40 rokmi v Singapure. Singapur bola obyčajná rybárska osada, ale jeden, áno, možno osvietený človek a tak trošku diktátor si povedal, že z tej rybárskej osady urobí perlu tej časti Ázie, a to sa mu podarilo. Dnes, myslím si, že nikto z nás nedokáže pochybovať nad tým alebo nebude pochybovať nad tým, že Singapur je výstavná skriňa juhovýchodnej Ázie. Urobil to práve tým, že si povedal, že začnem od štátnych zamestnancov, že ja chcem, aby pre štát slúžili tí najlepší z najlepších a ja tých ľudí najlepších zaplatím, budú mať špičkové platy a ľudia sa v Singapure v tej rybárskej osade budú biť o to, kto bude robiť pre štát, a toto spravil ako prvý krok. Čo to spôsobilo, dnes vidíme na tom Singapure. Toto som ja očakával od vás. Odvahu povedať, že chceme mať v štátnej správe najlepších ľudí, ktorí sú k dispozícii na trhu. Nie tí, ktorí zostanú, ale najlepších. Že im umožníme ich profesionálny rast, že budú vedieť, že keď budú dobrí, že oni budú vedúci oddelenia, že oni budú vedúci sekcie, že z neho raz bude minister. Že má nárok na postup. Na kariérny postup či na úrade, možno toho ministra som nemal povedať, že bude šéfom úradu. Vy napriek tomu nerobíte pre to nič. Napriek alebo, alebo nieže napriek tomu, nerobíte pre takýto cieľ absolútne nič. Naďalej to bude o tom, že kto si vytvorí koalíciu, a teraz to je jedno, že aj keď niekedy vznikne z opozície súčasnej vládna moc, naďalej nezabraňujete tomu, aby vedúci na týchto úradoch sa naďalej dosadzovali, aby sa títo vedúci dosadzovali čisto po politickej línii. Aby pani Laššáková si v Bystrici povedala, koho si dosadí na daňový úrad a na pozemkový úrad a na neviem ešte aký úrad. Ďalší, každý z vás je tu nejaký okresný predseda, si povie zase v tom svojom okrese, koho si dosadí. Jednoducho toto je tá zvrátenosť, ktorú v štátnej správe máme a ktorá je veľmi škodlivá. Ambíciu toto zmeniť, vôbec nemáte. Zákon to nemení a iba tú kopu slov ste napísali, kopu peňazí ste určite minuli, ale ten podstatný problém, aby sme pritiahli do štátnej správy špičkových ľudí, dali im špičkové platy a následne očakávali aj špičkové služby a, samozrejme, dali im ten komfort, že najlepší z najlepších bude viesť ten ich úrad, na ktorom robia, túto ambíciu v tomto zákone vôbec nemáte. A preto vás vyzývam, choďte z kratšej cesty späť! Ak máte záujem urobiť naozaj profesionálnu štátnu správu na Slovensku, naše hlasy, ľudí z našeho klubu pre takýto úmysel aj chránený ústavným zákonom, určite by ste k dispozícii mali. Poďte, sadnime si za stôl a vymyslíme ústavným zákonom chránený zákon o štátnej službe, ktorá odreže všetky úrady od politiky, kde ľudia na úradoch vôbec sa nebudú musieť strachovať, že kto teraz príde nový, kto vyhrá voľby, kto zostaví vládu, ale budú vedieť, že ich úrad vždy bude viesť ten najlepší človek. Budú vedieť, že robia za platy, ktoré sú konkurencieschopné tomu, čo by získali v súkromnom sektore, a budú vedieť to, čo som povedal už trikrát, že ich úrad, v ktorom robia, bude vždy viesť ten najlepší človek spomedzi nich. Vtedy by som vás pochválil, ak takúto ambíciu by ste si dali. A ešte raz opakujem – verejnú ponuku. My neobchodujeme s našimi hlasmi, ale ak ukážete, že vám naozaj ide o dobro, že chcete oddeliť štátnu správu od politiky, my sme k tomu k dispozícii kedykoľvek sa s vami o tom baviť. Poďme to urobiť a ochráňme taký zákon ústavnou zmenou alebo ústavným uzákonením. Slovensko a ľudia na Slovensku si zaslúžia profesionálny výkon štátnej služby, zaslúžia si profesionálnych úradníkov, ktorí budú mať ale za to aj profesionálne platy. Ak týmto ľuďom profesionálne platy dáme a budú profesionáli, tak ľudia budú mať profesionálnu službu. Nemáme na tom čo stratiť. Dnes, bohužiaľ, keď sa pozriete na súdy, vyšší súdni úradníci, či jak sa títo ľudia robia, volajú, robia za 500-600 eur. Robili by ste vy túto prácu, ktorá je tretinová, pätinová z toho, čo dostávajú sudcovia? Veľakrát ktorí robia v podstate de facto tú istú prácu, ako robia sudcovia? Robili by ste to vy? Na rukách by mali nosiť vyšších súdnych úradníkov, že ešte odtiaľ z tých súdov neodišli. Vy si ale nekladiete ambíciu týmto ľuďom dať aj dvojnásobné platy. Mali by ste lepšie spravované súdy. Mali by ste rýchlejšie rozhodovanú spravodlivosť a ľudia by sa rýchlejšie k tej spravodlivosti dostali. Nie, vy ste si dali jedinú ambíciu, akože formou nezávislej rady pre štátnu službu zabetónovať svojich ľudí tam naveky a ochrániť ich pred prípadnou zmenou politickej garnitúry. Ale našou ambíciou spoločnou by malo byť, tak ako opakujem možno po piatykrát, aby na úradoch robili tí najlepší z najlepších za špičkové platy a ľudia aby odchádzali z úradov s pocitom špičkovej služby. Vtedy môžme prísť a povedať aj úradníkom, áno, bude vás o 20 % menej, ale tie peniaze nieže ušetríme a dáme Kaliňákovi, aby ich niekde rozkradol s Bašternákom, ale použijeme ich na lepšie platy tých úradníkov, ktorí tam budú. Ešte raz hovorím, poslednýkrát a tým končím, naša verejná ponuka na to, ak chcete naozaj sprofesionalizovať štátnu službu, na to, aby sme si k tomu spolu sadli a ochránili zamestnancov v štátnej službe ústavným zákonom, kedykoľvek sme ochotní sa s vami o tom baviť. A rovnako ešte jeden príklad. Keď chceme a zároveň sa pozeráme na výber daní na Slovensku, aj keď Kažimír tu môže hovoriť, že jak sa nám zlepšuje, ale zlepšuje sa nám z toho, že tu ani nie sme poslední, že sme druhí od konca vo výbere DPH. Alebo tretí, že sa tam striedame s Gréckom a Rumunskom, inokedy s Bulharskom. Z 27 krajín sme tretí od konca vo výbere DPH. Jednoducho my potrebujeme na daňových úradoch špičkových úradníkov. Dnes tam tí ľudia mnohí majú naháňať zločincov typu Bašternák za 700-800 eur?! Majú si špiniť prsty s takýmito ľuďmi a riskovať, že im povie, že mu tam dá, devinu priloží k hlave?! Jednoducho nebude to robiť za ten plat. Ak chceme, aby nám daňové úrady vybrali možno o 2 mld. ročne viac, a to by sme boli iba na priemernej úrovni, ako vyberajú dane ostatné priemerné daňové úrady v rámci Európskej únie, v prvom rade musíme zaplatiť tých ľudí. Keď tí ľudia budú vidieť, že nemá 700-800 eur mesačne, ale že bude mať 1 500-2 000, dramaticky sa nám |
20,311 | 2,016 | SAS | Jozef Rajtár | Ďakujem, pani predsedajúca, za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi teda najprv vyjadriť podporu tomuto opozičnému návrhu, aj teda za klub SaS, pridáme sa k podpore. A teraz by som trošku sa vyjadril aj teda k samotnému návrhu a prečo a tak ďalej. Ako už pán poslanec Lipšic ako navrhovateľ spomínal, takéto vyšetrovacie výbory sú prakticky všade v Európe, všade v rámci krajín EÚ. A čo chcem zdôrazniť, je, že tam vznikli spontánne. Jednoducho nie sú tam preto, lebo Brusel niečo nariadil, nejaký úradník niečo vymyslel a všetci to prijali, iba my a Malta nie. Všade sa to osobitne a spontánne vyvinulo. Jednoducho časom, vývojom zistili, že majú potrebu toho, aby parlament aj takýmto spôsobom kontroloval, čo robí zvyšok, osobitne teda štátnej správy a verejnej správy všeobecne, pretože ani len v najvyspelejších krajinách zjavne si vyšetrovacie orgány nemohli vždy plniť svoju povinnosť. No a vieme, ako to chodí u nás. A takisto by som chcel povedať, že je to oveľa lepšie, keď máme takúto funkciu a môžeme systematicky pracovať na týchto veciach, nehovoriac o tých právomociach, čo máme, ako keď individuálni poslanci alebo skupiny poslancov spontánne sa musia venovať týmto veľkým kauzám, musia vychádzať výhradne z verejných zdrojov. A aj to trestné oznámenie, ktoré som minulý týždeň podal, tak aj to trestné oznámenie napriek tomu, že je teda slušne hrubé, je tam niekoľko desiatok strán, všetko to vychádza z verejne dostupných zdrojov. Takže systematickosť toho, aby parlament vedel vyšetrovať, je tak isto veľmi dôležité, aby to nebolo ponechané naozaj iba na takej autentickej spontánnej iniciatíve jednotlivých poslancov, ktorí sa tomu tak či tak budú venovať, budú venovať, akurát s obmedzenejšími, oveľa obmedzenejšími možnosťami, najmä čo sa týka predvolávania osôb a teda vyžadovania príslušných dokladov. Prečo sme, prečo práve tieto kauzy, ktoré tu boli v poslednom čase, prečo sme ich vyšetrovali, alebo teda prečo sme sa im venovali? Ten dôvod je, že áno, vyšetrovali ich aj príslušné orgány činné v trestnom konaní, len, bohužiaľ, po nejakom čase to boli orgány nečinné v trestnom konaní. Prakticky všetko, čo sa týka prípadov Baštrnák a Kočner, bolo po pár mesiacoch zmetené zo stola, bolo to zakopnuté pod koberec. Či už napríklad ten zázračný prevod bytov za 1 euro, tam bolo vyšetrovanie vo veci poškodzovania veriteľa, to asi o pol roka skončilo, alebo o trištvrte roka. Policajt sa k tomu ďalej nechcel vyjadrovať, prečo to ukončil, no a za nejaký čas bol povýšený. Tak isto keď bola kontrola z finančnej správy ohľadne týchto prevodov, teda na tej druhej strane Five star residence, čo sa týka Baštrnákových vecí, takisto tá kontrola zrazu skončila, neskôr boli kontrolórky povýšené. Takisto keď sa neskôr finančná správa, ktorá spravila podanie, špeciálny odbor polície NAKA, keď sa neskôr štátna správa, respektíve finančná správa, jej pracovník išiel sťažovať a išiel podať teda oficiálnu sťažnosť na to, že NAKA to zamietla pod koberec, a chcel oživiť to vyšetrovanie, tak ten list teda nebol ani len podpísaný na finančnej správe. A teraz najnovšie, dnes bolo zverejnené o tom, že opäť kontrolórky, respektíve ľudia, ktorí boli na dôležitých miestach vo finančnej správe v časoch, keď sa toto zametalo pod koberec, tak opäť raz boli povýšení. Takže ja si myslím, že tých dôvodov prečo aj náš parlament by mal mať takúto právomoc, keď si to zoberieme na takýchto prípadoch, ktoré sa naozaj stali a ktorým sme sa venovali, tak je veľmi veľa. A ja dúfam, že nájdeme podporu aj v radách teda koalície, pretože doslova sabotáž štátnych orgánov, zo strany štátnych orgánov týmto všetkým prípadom, jednoducho také výstražné znamenie, malo by to byť, spúšťač tejto potreby zriadiť takéto vyšetrovacie orgány aj u nás. Samozrejme a tiež dúfam, že tam bude potom neskôr podpora aj zo strany koalície, lebo sú to veci, ktoré sú na prospech toho, aby sa u nás niečo zlepšilo. Tak popri tom by mali byť aj zavedené ďalšie opatrenia, ktoré pomôžu aj s vyšetrovaním daňových trestných činov. Napríklad vieme, že obrovský problém, že firmy, a bol to aj prípad tých Baštrnákových a Kočnerových bytov, firmy sú následne napísané, keď už sú nepoužiteľné, keď už sa všetky skutky stali, tak sú následne napísané na nekontaktnú osobu zo zahraničia. Prakticky všetky tieto firmy v reťazi boli napísané na niekoho z Rumunska, z Maďarska alebo občanov Thajského kráľovstva, tieto osoby jednoducho sa nedajú kontaktovať. Akékoľvek daňové nedoplatky tam zostali v tých firmách, no tak daňová správa môže vypisovať a žiadať doplatiť daňový nedoplatok niekam do Thajska, nikdy nedostane ani odpoveď. Nevieme, či vôbec tieto osoby sú skutočné, či nie sú iba vymyslené, či sú to bezdomovci, či vôbec vedia, že sú u nás zapísaní v Obchodnom registri ako majitelia, ako majitelia. Konateľov tieto firmy dnes vôbec ani len nemajú. Takže toto je ďalší taký problém, ktorý bude treba systematicky riešiť, lebo normálne keď chcete zlikvidovať firmu, tak musíte si samozrejme vyrovnať nedoplatky voči štátnej správe a nedoplatky aj voči súkromným veriteľom. Keď to napíšete na niekoho, kto možno ani neexistuje a je občanom nejakej vzdialenej alebo blízkej zahraničnej krajiny, tak nič nevyrovnávate, zbalíte sa, zbavíte sa celého problému, nikto s tým ďalej nič nerobí. Ani už nemôže veľa robiť. No a podobné zlučovanie firiem. Tiež pri zlúčení firiem, to znamená, z troch vznikne jedna, tak tam je podobný problém. Takisto všetky tie dlhy a ďalšie veci, čo tam zostanú, tak sú prepísané na nejakú firmu, ktorá je väčšinou teda tiež už napísaná na zahraničného konateľa, nekontaktnú osobu. Všetky dlhy, všetky prípadné nejaké trestné činy a tak ďalej, čo sa tam napáchali, tak ich výsledky zostanú v tých zlúčených firmách a ďalej sa nič nerieši. Takže je veľmi elegantný spôsob ako ukončiť pôsobenie vo firme a jednoducho nechať všetko tak, nevysporiadané. Takže dúfam, dúfam, že takto systematicky budeme aj ošetrovať a riešiť aj ďalšie veci, ktoré sú nevyhnutné na to, aby teda aj kontrolórky vo finančnej správe, vyšetrovatelia na polícii mali uľahčenú prácu a aby z takýchto, alebo takýmto absurdným spôsobom neunikali tie veci spod rúk. Verím, že to je spoločný záujem, lebo tých daňových podvodov je aj podľa hlásenia finančných správ, finančnej správy veľa a sú vo veľkom objeme. Len na dépeháčke myslím, že bolo 1,6 mld., čo si myslím, že je teda burcujúce, burcujúce číslo. Takže vopred ďakujem všetkým za podporu. |
20,869 | 2,016 | SAS | Jana Bittó Cigániková | Ďakujem pekne. Kolegynke Shahzad veľmi pekne ďakujem aj za upozornenie, ja som sa teda snažila v tej slovenčine, ja som nenašla, ale, ale čo sa týka anglickej verzie, naozaj som volala na Európsku komisiu, riešili sme to a to, a zatiaľ je zaujímavé, že nie všetci sa rovnako zhodujú a hovoria o tom istom. Časť, časť hovorí to, čo hovoríte vy, že sa to, že sa to teda týka všetkých, časť právnikov hovorí, že asi nie všetkých, čiže práve preto som podala tú otázku na Európsku komisiu, nech nám to objasnia, ako sa veci majú, vieme sa potom podľa toho zariadiť. V každom prípade, ak sa budeme baviť o tom, že dáme to ustanovenie iba na rok a iba na dva, predstavte si tých, ktorí dnes budú to zariadenie otvárať a nebudú vedieť, čo ich čaká o rok, čo ich čaká o pol roka. Ako myslím si, že je to zbytočné, tá komunikácia zrejme bude trvať dlhšie, sama ste povedali, že tam je teda viac problémov, ktoré treba riešiť. Myslím si, že do roku 2023 je naozaj prísľub nejakej istoty, že nebudeme tu mať zmeny každých päť minút a zároveň, že sa to podarí doriešiť. A, Jozef, ďakujem ti veľmi pekne za podporu, súhlasím, teda alebo však nakoniec súhlasiť s tvojimi slovami (povedané so smiechom), ale chcem podotknúť jednu vec, my sa tu v podstate znova bavíme pri tom, pri tom pozmeňováku pred, aby, aby mohli zostať aj staršie deti ako tri roky v jasličkách. Na rovinu, bavíme sa tu opäť o nedostatku miestach v škôlke, to je celý problém, ale jednoducho s týmto si vláda musí poradiť. Majú na starosti školstvo, majú na starosti zdravotníctvo, majú na starosti sociálne veci, mali by si sadnúť spolu k stolu a nie vyriešiť to tak, že veď, rodičia, vy si to zariaďte, alebo, podnikatelia, zriaďovatelia, prevádzky, zariaďte si to, to by bola dobrá vláda, ktorá by dokázala najprv vo svojich kruhoch nájsť zhodu, aha, a potom teda nerobiť takéto zbytočné starosti rodičom, a preto verím, že tento návrh podporia. Ďakujem veľmi pekne. |
20,185 | 2,016 | SAS | Anna Zemanová | Pán minister, zostali ste verný svojej povesti. V úvode ste medovým motúzom otáčali programové vyhlásenie vlády a vzápätí ste sa pozabudli a naplno ste prešli na rétoriku, ktorá je vám vlastná a ktorú poznám ako nová poslankyňa z médií, a teda dnes aj naživo. Chcem sa ale vyjadriť vecne k téme, ktorej ste sa dotkli, a síce k oslavovanej investícii Jaguár. Pán minister, pri tejto investícii si ohýbanie zákonov užívame v priamom prenose. Patová legislatívnoprávna situácia, ktorej svedkami sme práve v týchto dňoch v rámci povoľovacieho konania a posudzovania vplyvov na životné prostredie, môže mať ešte vážne dôsledky na legitimitu vydaných povolení pre tento priemyselný park. Chcem len spomenúť aj porušovanie vlastníckych práv a súdne spory s vlastníkmi a záväzok v investičnej zmluve o nadobúdaní súkromných pozemkov, čo by malo byť v súlade s trhovými cenami pozemkov. Chválite sa tvorbou pracovných miest. Pýtam sa ale, koho bude Jaguar zamestnávať? Rumunov, Ukrajincov alebo iné osoby mimo EÚ? Opäť odcitujem z investičnej zmluvy, že """"za zúčastnené strany sa pousilujú o urýchlené udelenie povolení na pobyt pre občanov zo štátov mimo EÚ"""". Koľko bude stáť táto investícia Slovensko? Čo ak sa investor zdvihne a odíde z dôvodu nezákonne vydaných povolení a zhabaných súkromných pozemkov? |
20,521 | 2,016 | SAS | Karol Galek | Vážený pán predsedajúci, pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, máme pred sebou jeden zákon, ktorý je, dovolím si povedať, veľmi, veľmi odborný, veľmi špecifický. Napokon, koľkým vám niečo hovoria pojmy: dôveryhodné služby, elektronické transakcie, kvalifikovaný elektronický podpis, elektronická podateľňa? Je to veľmi špecifické, je to tá oblasť IT, máme tu nejakým spôsobom menený zákon o elektronickom podpise, máme tu menený zákon o e-Governmente. Zákon je, zákonu o dôveryhodných službách sme sa venovali aj na komisii pre technologický rozvoj a inovácie, kde prišiel aj pán Pellegrini a viacero bodov, viacero pripomienok sme si spoločne prešli, vydiskutovali. Jedným z tých najdôležitejších bol termín, kedy sme posúvali, posúvali, odstraňovali za návrhom zákona termín 1. 1. 2017. Na 1. 1. 2017 malo byť preložené aktivovanie elektronických schránok pre právnické osoby. Ako bolo aj na komisii odprezentované, na základe konzultácie aj s právnikmi toto sa dalo vyriešiť elegantnejšie, a to usmernením, na základe ktorého - pardon, či to nie je na mňa, nie, ďakujem - na základe ktorého, ak aktivácia elektronických schránok pre právnické osoby začína 1. augustom 2016 - tak hovorí zákon o e-Governmente - končí sa 31. decembra 2016 a od 1. 1. 2017 tieto budú musieť používať všetky právnické osoby. To, čo sme diskutovali a to, čo bolo zohľadnené aj v pozmeňovacom návrhu, boli práve, ale najmä občianske združenia respektíve právnické osoby, ktoré nemajú známeho štatutára. Toto je jeden ústupok, to znamená ústupok v tej forme, pokiaľ nebude ten štatutár jasne definovaný, tak dovtedy tá právnická osoba nebude musieť používať túto elektronickú schránku. Samotný zákon o e-Governmente, na základe ktorého sa budú tieto elektronické schránky riešiť a spúšťať, je známy od roku 2013. V rámci zákona o dôveryhodných službách sa teda nejaká tá obmena zákona o e-Governmente zúžila, vypadli odtiaľ tie termíny. Napriek tomu stále si myslím, že to riešenie, hlavne tá informatizácia verejnosti k dnešnému dňu značne pokrivkáva. Veľmi málo právnických osôb do dnešného dňa vie, že naozaj toho 1. 1. 2017 budú musieť tie schránky používať. Verím, že za štyri ostávajúce mesiace sa podarí aj tento nedostatok odstrániť, ale chcel by som sa súčasne pána podpredsedu opýtať na inú vec, a to na používanie alebo na komunikáciu, elektronickú, úradmi, ktorá má byť od toho 1. 11. 2016, nakoľko sú tieto úrady a štátne inštitúcie na to pripravené. Nebudem ďalej nejak rozvádzať tú diskusiu, ako som povedal, lebo je to veľmi odborná téma. V rámci komisie, ale aj v rámci výboru sme rozdiskutovávali dva pozmeňujúce návrhy, ktoré vzišli z odbornej verejnosti a dovolil som si ich aj predložiť na dnešné rokovanie. Jeden sa týka centrálnej elektronickej podateľne a druhý sa týka rodných čísel v podpise. Takže, ak môžem, dovolím si prečítať a podať prvý pozmeňujúci a doplňujúci návrh, pod ktorý som podpísaný ja ako predkladateľ - moje meno je Karol Galek - a Milan Laurenčík k vládnemu návrhu zákona o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách), tlač 132. Takže v bode 1. V čl. I § 10 sa vypúšťa ods. 3. Nasledujúce odseky sa primerane prečíslujú. Bod 2. V čl. I § 10 ods. 7 sa vypúšťajú slová """"a zhodu elektronickej podateľne"""". Po 3. V čl. I sa vypúšťa § 15. Nasledujúce paragrafy sa primerane prečíslujú. Po 4. V čl. I § 16 vrátane nadpisu znie: """"§ 16 Splnomocňovacie ustanovenie. Úrad sa splnomocňuje na vydanie všeobecného záväzného právneho predpisu, ktorý ustanovuje podrobnosti o overovaní kvalifikovaného elektronického podpisu alebo kvalifikovanej elektronickej pečate, formátoch kvalifikovaného elektronického podpisu alebo kvalifikovanej elektronickej pečate, pre informácie o štatúte platnosti alebo zrušenia kvalifikovaného certifikátu, rozšíreniach dôveryhodného zoznamu, postupu uchovávania elektronických podpisov, pečatí alebo certifikátov a formátoch podpisových politík pre národné rozšírenia pre dôveryhodnú infraštruktúru a dôveryhodné služby."""" Odôvodnenie k týmto štyrom bodom: navrhujeme presunúť úpravu elektronických podateľní do zákona č. 305/2013 Z. z. a prevádzkovať pre všetky orgány verejnej moci centrálnu elektronickú podateľňu, ktorá je modulom ústredného portálu verejnej správy, tak ako bolo uvedené v návrhu zákona predloženom do medzirezortného pripomienkového konania. To znamená, takýto návrh sa už v pôvodnom návrhu zákona o dôveryhodných službách nachádzal a v rámci medzirezortného pripomienkového konania po pripomienkach niektorých štátnych orgánov odtiaľ vypadol. Keď sme to rozoberali aj na výbore, takejto zmene sa nebránil ani pán podpredseda. Zmieňovali ste sa vtedy, že aj sami to budete riešiť. Ja sa pýtam, prečo to nemôžme poriešiť už dneska, keď elektronické schránky budú povinné, ich používanie od toho 1. 1. 2017. Funkčnosť elektronických podateľní je vždy prakticky rovnaká, čím sa prevádzkovanie samostatnej elektronickej podateľne stáva duplicitnou. Zároveň centralizácia modulov informačných systémov verejnej správy s podobnou funkčnosťou je v súčasnosti jednou z priorít zaistenia efektívnosti pri prevádzke informačného systému. Podľa dostupných informácií v súčasnosti centrálna elektronická podateľňa je vybudovaná a funkčná. Takže dneska máme všetko technicky pripravené, nevidíme dôvod na to, aby takáto centrálna elektronická podateľňa nefungovala. A potom tu máme bod 5. V čl. V sa na začiatok vkladajú nové novelizačné body 1 až 3, ktoré znejú: 1. V § 10 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: """"Ak ide o funkcie elektronickej podateľne, orgány verejnej moci sú pri výkone verejnej moci na ich zabezpečenie povinné používať spoločný modul podľa odseku 3 písm. d)."""" 2. V § 10 odsek 7 znie: """"(7) Modul centrálnej elektronickej podateľne zabezpečuje funkcie elektronickej podateľne podľa § 16a a službu časovej pečiatky na spracovanie elektronických podaní a autorizáciu elektronických úradných dokumentov. Správcom modulu centrálnej elektronickej podateľne je úrad vlády."""" 3. Za § 16 sa vkladá § 16a, ktorý vrátane nadpisu znie: """"§ 16a Elektronická podateľňa. (1) Elektronickou podateľňou je technické zariadenie a programové vybavenie slúžiace na zabezpečenie činností súvisiacich s prijímaním, odosielaním a potvrdzovaním prijatia elektronických dokumentov, elektronických dokumentov podpísaných zdokonalených elektronickým podpisom, elektronických dokumentov zapečatených zdokonalenou elektronickou pečaťou, elektronických dokumentov podpísaných kvalifikovaným elektronických podpisom a elektronických dokumentov zapečatených kvalifikovanou elektronickou pečaťou. (2) Elektronická podateľňa pri zabezpečovaní činností podľa odseku 1 vykonáva najmä: a) spracovanie prijatých elektronických správ spolu s overením správnosti ich štruktúry, formátu, obsahu a platnosti autorizácií, b) potvrdzovanie prijatia správy formou vytvorenia elektronickej doručenky podľa § 30 ods. 2, c) ak ide o overovanie kvalifikovaného elektronického podpisu alebo kvalifikovanej elektronickej pečate, ku ktorým nie je pripojená kvalifikovaná časová pečiatka, pripojenie kvalifikovanej elektronickej pečiatky, d) overenie platnosti certifikátu pre elektronický podpis alebo elektronickú pečať elektronického dokumentu a zabezpečenie možnosti autorizácie odoslaných elektronických správ s použitím zaručenej elektronickej pečate odosielateľa, e) odosielanie elektronického dokumentu na ďalšie vybavenie v orgáne verejnej moci. (3) Na zabezpečenie funkcií spojených s vytváraním zaručenej elektronickej pečate a overovaním platnosti zaručených elektronických podpisov a zaručených elektronických pečatí sa v elektronickej podateľni využívanej orgánom verejnej moci použijú certifikované prostriedky. (4) Elektronická podateľňa je prevádzkovaná podľa schváleného bezpečnostného projektu a bezpečnostnej smernice, na ktorých obsah a štruktúru sa primerane vzťahuje technická norma."""" Máme tu bod 6. V čl. V sa za bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie: 3. § 3 ods. 2 sa slová """"elektronická podateľňa tohto orgánu"""" nahrádzajú slovami """"tento orgán prostredníctvom funkcie elektronickej podateľne"""". Nasledujúce body sa primerane očíslujú. Takže toto boli body 2 až 5, kedy sa vypúšťala úprava elektronickej podateľne zo zákona vo verejných službách a v bodoch 5 a 6 sa vkladá do zákona č. 305/2013 Z. z. pôvodná úprava elektronickej podateľne, ktorá je zhodná s návrhom medzirezortného pripomienkového konania v rámci odôvodnení. A teraz odôvodnenie k bodom 5 a 6. Vzhľadom na navrhovaný obsah úpravy zákona o dôveryhodných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa systematicky navrhuje presunúť úpravu elektronickej podateľne do zákona o e-Governmente, ktorý okrem iného upravuje aj základné architektonické prvky e-Governmentu. Z hľadiska obsahu úpravy sa navrhujú dve zásadné zmeny. Prvou je zavedenie povinnosti používania funkcionality elektronickej podateľne v module centrálnej elektronickej podateľne a druhou, s tým súvisiacou, zrušenie režimu overovania a posudzovania na účely vydania osvedčenia o zhode. Navrhovaný princíp je taký, že orgán verejnej moci na účely využívania funkcionalít, ktoré zabezpečuje elektronická podateľňa, §16a, využíva povinne modul centrálnej elektronickej podateľne a nebuduje na tieto účely vlastné riešenia. Tento princíp vychádza zo stratégie centralizácie produktov a postupov, ktoré sú opakované a totožné bez ohľadu na orgán, ktorý ich používa. Samotná úprava nekladie podmienky, pokiaľ ide o spôsob, akým to používanie funkcionalít elektronickej podateľne bude realizované. Je preto možné, aby bolo realizované integráciou na spoločné moduly, avšak aj prevádzkovaním kópie elektronickej podateľne priamo na orgáne verejnej moci, implementovanej v rámci vlastných systémov orgánu. Podstatným cieľom je, aby nedochádzalo k duplikovaniu budovania riešení, ktoré existujú a sú použiteľné. NASES v rámci riešenia modulu centrálnej elektronickej podateľne získal od dodávateľa licenciu pre systém elektronickej podateľne a prostriedkov pre vytváranie a overovanie elektronického podpisu a elektronickej pečate pre využitie orgánmi verejnej moci. Na základe tejto licenčnej zmluvy môže byť licencia pre tieto systémy bezplatne poskytnutá pre orgány, ktoré sa rozhodnú funkcionalitu elektronickej podateľne implementovať v rámci vlastných systémov. Vychádzajúc z tohto princípu stráca zmysel ponechávať úpravu procesu posudzovania zhody na konkrétne riešenia, pretože bude na strane správcu spoločného modulu, aby zabezpečil prevádzkovanie takéhoto riešenia elektronickej podateľne, ktoré je v súlade so zákonom. Pokiaľ ide o ustanovenie § 16a, vychádza sa z dnešnej úpravy funkcií elektronickej podateľne pri zohľadnení zmien, ktoré priniesol v |
20,425 | 2,016 | SAS | Jana Kiššová | Ďakujem veľmi pekne. Pre veľký úspech ešte raz. Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, člen vlády a vážení hostia, hovorí sa, a ja sa s tým plne stotožňujem, že úspešná zahraničná politika sa robí doma. Slovensko dnes ale robí doslova katastrofálnu zahraničnú politiku, a to hneď na začiatku svojho predsedníctva, ktoré vláda svojim občanom predstavuje priam ako najväčšiu udalosť hneď po vstupe Slovenska do Únie. Musím konštatovať, že toto sú fakt paradoxy. Chcela by som vám preto pripomenúť, že naše vnútropolitické konflikty sú pozorne sledované a vyhodnocované diplomatickými službami, ktoré majú svoje veľvyslanectvá na Slovensku. A čo si myslíte, akú správu do sveta vysielame tým, že sa po tak závažných podozreniach Robert Kaliňák drží svojej ministerskej stoličky, ako keby bol o ňu priklincovaný? A čo si myslíte, akú správu vysielame tým, že sa premiér Robert Fico usalašil v byte kráľa kešu a drží sa tam, ako keby bol tento byt skutočne jeho? Dámy a páni, takú správu vysielame, že sa chováme ako jedna smutná banánová republika, ktorej vládni politici odmietajú rešpektovať nielen nepísané, ale aj písané pravidlá. A vy, vládni poslanci a členovia vlády, robíte zo slovenského predsedníctva trápnu potemkinovskú dedinu a chcete, aby sme naším mlčaním do sveta vysielali nepravdivé a falošné signály, ako je u nás všetko v poriadku. No nie je u nás všetko v poriadku. Viete to vy, vieme to my, vedia to občania tejto krajiny a vedia to, bohužiaľ, už aj naši zahraniční partneri. A ja mám z tohto naozaj mimoriadne zlý pocit. Keby som ja bola ministerkou vnútra nejakého iného členského štátu Európskej únie, myslela by som si svoje o slovenskej vláde, ktorá ma núti podávať si ruky a sedieť s človekom, ktorý zosobňuje totálny úpadok dobrých mravov, elementárnej ľudskej slušnosti a štátnického rozhľadu. Lenže vy svojou falošnou lojalitou a bohvie čím ešte im ministra Kaliňáka doslova vnucujete. Dámy a páni, ja sa hanbím za toto všetko a hanbím sa ako občan Slovenskej republiky a hanbím sa aj ako opozičný poslanec. A čo je veľmi nepríjemné, tak nehanbím sa za seba, ale hanbím sa za vás. A chcem sa z tohto miesta našim partnerom v Európskej únii za vaše poľutovaniahodné konanie, resp. možno nekonanie ospravedlniť. Na druhej strane snažím sa ten cynizmus, pokrytectvo a bezohľadnosť, ktoré sa doslova vylievajú z vašich koaličných radov do celej krajiny, pozerať ako na ohromný impulz, na impulz, ktorý zmobilizoval a priviedol tisíce slušných ľudí z celého Slovenska na námestie. A ja sa chcem za toto veľmi srdečne poďakovať. Je to vždy lepšie, ako prepadnúť do skepsy a depresie. Dámy a páni, na záver mi dovoľte vysloviť jedno také moje osobné varovanie. Ste síce vo väčšine, držíte mocenské páky, môžete sa zatnúť a môžete aj mariť vyšetrovanie, môžete ignorovať dobré mravy, verejný záujem aj politickú kultúru, môžete sa tváriť, že to nevidíte, môžete sa tváriť, že tomu nerozumiete, že to nepočujete a že k tomu nič nepoviete, toto všetko môžete, ale vezmite, prosím, na vedomie, že budete vylúčení zo slušnej spoločnosti, ak už nie ste. Nie vy strany, nie strana SMER, nie strana SIEŤ, SNS a MOST - HÍD, ale vy ako ľudia. Vy konkrétne osoby. A vždy, keď sa zjavíte na verejnosti, dámy a páni, budete cítiť, ako vami ľudia opovrhujú. Ďakujem. (Potlesk.) |
20,317 | 2,016 | SAS | Jana Kiššová | Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi v mene predkladateľov Eugena Jurzycu, Ľubomíra Galka, Jozefa Rajtára, Jozefa Mihála, Igora Matoviča a Jany Kiššovej predložiť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a o zmene a doplnení zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, tiež nazývaný ako Exekučný poriadok. Návrh zákona predovšetkým zavádza inštitút výpisu z kontrolného výkazu, zakladá nevyvrátiteľná domnienku, teda právnu fikciu, že údaje z prijatej faktúry, ktoré platiteľ dane uviedol v kontrolnom výkaze, sú ním uznané čo do právneho dôvodu i výšky, rozširuje okruh exekučných titulov o výpis z kontrolného výkazu, čím sa zaručí expresná exekvovateľnosť nesplatených pohľadávok a zakotvuje, že dňom uplynutia lehoty na zaplatenie faktúry prestávajú byť obchodným tajomstvom údaje uvedené v nezaplatenej faktúre. Toľko z definície. Znie to zrejme desivo. Ja skúsim ľudskou rečou povedať, o čo v tomto návrhu zákona ide. Je to opatrenie, ktoré reflektuje na problémy neplatičstva, ktoré, žiaľbohu, na Slovensku začínajú byť súčasťou akéhosi povinného koloritu v podnikateľskom prostredí, kedy mnohí nepoctiví podnikatelia neuhrádzajú svoje záväzky. A častokrát tým dôvodom je práve vedomie, že nízka vymožiteľnosť práva z dlhodobého procesu na súdoch, komplikácie dostať sa k svojim peniazom je pre nich živnou pôdou na to, aby neuhradili za svoje záväzky svojim dodávateľom, respektíve svojim veriteľom. Preto sme sa rozhodli priniesť do parlamentu, do parlamentu návrh zákona, ktorý sa snaží reflektovať na tento problém a snaží sa tento mechanizmus, ktorý dnes nefunguje alebo je zdĺhavý alebo je mimoriadne komplikovaný, snažíme sa ho nahradiť iným mechanizmom. Skúsim povedať príklad. Ak je podnikateľ, ktorý nemá uhradenú faktúru od svojho dodávateľa, a tento dodávateľ, respektíve dlžník si uviedol danú faktúru, ktorá je po splatnosti, do výkazu DPH a ten podnikateľ má za povinnosť si túto faktúru do výkazu DPH uviesť, a oni si ju väčšinou aj uvádzajú, pretože si uplatňujú dépeháčku, má sa za to, že takýto podnikateľ zavedením tejto faktúry do výkazu DPH v plnej miere akceptoval a uznal záväzok plynúci z tejto faktúry. To znamená, nemôže sa už vyviniť, že tá faktúra je neplatná alebo že dodávka tovaru, služieb nebola v požadovanej kvalite, množstve, termíne a podobne. Jednoducho, ak si raz uviedol do výkazu DPH, má sa za to, že v plnej miere záväzok uznal. Podnikateľ, ktorý má túto faktúru neuhradenú, to znamená, mnohým neuhradil tento dodávateľ, má možnosť opýtať sa daňového úradu, či daný podnikateľ si túto faktúru do výkazu DPH uviedol. Daňový úrad by mal po novom povinnosť do troch dní informovať tohto podnikateľa a odpovedať mu, či si táto spoločnosť tú faktúru do výkazu DPH uviedla. Potvrdenie od daňového úradu, v ktorom by stálo, že áno, potvrdzuje daňový úrad, že ten podnikateľ si tú faktúru do výkazu DPH uviedol, má sa za to, že v plnej miere záväzok uzná a toto potvrdenie by bolo pre toho podnikateľa exekučným titulom a mohol by skrátenou cestou si vymáhať svoje pohľadávky. To znamená, obchádzal by celé to kolečko, dnes nefunkčné kolečko cez súdy, cez ktoré, veľmi dobre vieme, že niekedy až roky trvá, kým sa človek dostane k svojim peniazom, ak vôbec, pre mnohých je to tak nemysliteľné a zdĺhavý proces, že častokrát skrátenou cestou si vymáhať svoje pohľadávky. To znamená, obchádza, lebo celé to kolečko, dnes nefunkčné kolečko cez súdy, cez ktoré veľmi dobre vieme, že niekedy až roky trvá, kým sa človek dostane k svojim peniazom, ak vôbec. Pre mnohých je to tak nemysliteľné a zdĺhavý proces, že častokrát ani prvoplánovo ani nejdú, a toto je práve živná pôda pre tých prvoplánových podvodníkov, ktorí nehradia svoje záväzky. Netvrdím, že toto opatrenie je vodotesné a že keby sa zaviedlo, tak od zajtra máme vyriešený celý problém s neplatičmi. To rozhodne nie. Ale som presvedčená, že významným spôsobom pomôže neplatičstvo riešiť a že mnohé problémy už len preventívne týmto spôsobom vyrieši a jednoducho tí prvoplánoví podvodníci si veľmi dobre rozmyslia, či budú mať vo veľmi krátkej dobe na krku exekúciu, na ktorú sa nebudú môcť pripraviť, a rozmyslia si to a budú proste platiť za svoje záväzky. A pokiaľ nie, tak jednoducho nastúpi exekúcia, ktorá bude veľmi rýchla a tým pádom aj veľmi účinná, pretože častokrát exekúcia nie je účinná preto, lebo sa na ňu tá firma môže pripravovať celé mesiace, niekedy roky. A častokrát keď dôjde k tomu, že veriteľ má v ruke exekučný titul, tak častokrát už daná firma buď predá majetok, alebo už neexistuje, alebo jednoducho si zariadila situáciu tak, že veriteľ sa k svojim peniazom už nedostane. Takže takéto opatrenie, dámy a páni, verím, že nekontroverzné. Opäť opatrenie, ktoré nie je v tejto sále prednesené prvýkrát a bolo mnohými našimi bývalými opozičnými partnermi podporené. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, nebude mať sociálny vplyv, ani vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti, ale bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Účinnosť novely navrhujeme od 1. septembra 2016, to znamená, čo najskôr. Je to opäť opatrenie, veríme, nekontroverzné, nikomu neškodiace, riešiace nejaké problémy, s ktorými sa Slovensko dennodenne potýka. Verím tomu, že nie sú dôvody na to takýto návrh zákona podporiť. Ďakujem veľmi pekne. |
20,392 | 2,016 | SIET | Roman Brecely | Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 387/2015 Z. z. Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala dňa 25. mája 2016 a prijala ho uznesením č. 198/2016. Návrh zákona sa zameriava na úpravu správnych deliktov, znižuje sa výška pokút, vypúšťa sa možnosť sankcionovať prevádzkovateľa vozidla opätovne za každý kalendárny deň a režim rozkazného konania sa podriaďuje zásade absorpcie sankcií za viaceré správne delikty spáchané v priebehu jedného kalendárneho mesiaca. Predpokladané dopady na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie a vplyvy na informatizáciu spoločnosti sú vyjadrené v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a taktiež s právom Európskej únie. Vážené dámy, vážení páni, dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokovaní predloženého vládneho návrhu zákona a o jeho schválenie v riadnom legislatívnom konaní. Ďakujem za pozornosť. |
20,383 | 2,016 | SMER | Peter Kažimír | Ďakujem veľmi pekne za zhovievavosť. Ja budem veľmi stručný, ale myslím si, že je dobré to zdržať v jednom celku aj z úcty k poslancom, ktorí vystúpili. Ja vám dovolím si prečítať ešte raz jednu vetu z úvodného slova. Schodok štátneho rozpočtu je vo vzťahu k pôvodne schválenému rozpočtu nižší o 1,05 mld. eur a v medziročnom porovnaní je nižší o 990 mil. eur, takmer 34 percent. Schodok, áno, čiže musím vás dostať do sféry kešu, takého toho hodnotenia hotovostného schodku a potom takzvaného akruálneho, áno. Čiže jeden je hotovostný, kešový, normálne odborné porovnanie a odborná terminológia. Pán poslanec a bývalý člen bankovej rady potvrdí. Jeden je hotovostný schodok, druhý je takzvaný akruálny. Akruálny je veľmi podobný podvojnému účtovníctvu, ktoré poznáme z firiem. Bohužiaľ, nie tak veľmi podobný. Princípy sú podobné, bohužiaľ, vo verejnom výkazníctve alebo v štátnom výkazníctve sú pre ľudí, ktorí robili v biznise a prišli z normálneho života a nie z nejakého akvária, absolútne nelogické veci, ktoré sú v štátnom výkazníctve, bohužiaľ. Ale je to tak a je to proste naprieč všetkými krajinami v Európe. Ten schodok bol, pán poslanec Dostál, nižší. Čiže to je tá základná vec. To, čo kritizujete, vy máte, to je taká streľba proste na viacej terčov. Rozumiem, ste, nepovažujem vás za teda naozaj mohykána vo verejných financií. Ste aktivista, venujete sa mnohým veciam. Moji partneri z finančného výboru v tejto oblasti mnoho vecí určite vám budú vedieť vysvetliť. Ja som tak isto pripravený hocikedy či už na výbore alebo, mimo pléna, samozrejme. Ale podstatné je hovoriť o tom, že v tom makroálnom hodnotení sú naozaj plusové, mínusové položky. Takže viete, hovoriť teraz. Ja som vám, celý úvod som vám vysvetľoval, že jedným účtovným rozhodnutím, to znamená účtovným zaevidovaním alebo nezaevidovaním nejakého typu príjmu alebo nejakého typu výdavku je tá odchýlka od pôvodného cieľa. To, čo je kľúčové z pohľadu ale hotovostného schodku alebo kešového schodku, je výsledok hospodárenia, ktorý je o miliardu lepší. A preto aj medziročne klesá verejný dlh. Vaša poznámka o tom, že ale neklesá v absolútnom čísle. Tak tu musím povedať, že ako minister financií musím povedať, že áno, nedá sa vyhovovať vo všetkých oblastiach, lebo keby neklesol ani v percentuálnom, tak to inak ma vyšticujete. Áno, ale v tejto krajine nikdy neklesal hotovostne schodok s výnimkou výpredaja štátneho majetku a la Gorila, hej, keď sa proste predával štátny majetok a vtedy sa časť tohto výnosu použila na zníženie dlhu. A tu vám musím povedať, že táto krajina nikdy nehospodárila čo len vyrovnane, nie prebytkovo, preto nemôže klesať medziročne absolútny dlh. To je konštatovanie. Nie je to výhovorka. Je konštatovanie. A ja som sedel v opozičných laviciach, keď vy ste boli koaličný poslanec, a pamätám si vaše vystúpenia a celú takú, bol to taký rýchly film, ktorý vám prebehol za dva roky. Ale pamätám si, pamätám si, čo sa vtedy dialo. Tak poprosím z hľadiska takej konzistencie, príspevok, ktorý ste si pripravili, bol teda štipľavý, ale opakujem vám, niektoré veci vám tam tiež nesedia, hej, z toho vnímania. Nemôžte ísť raz do akruality, raz do absolútneho vyjadrenia. Proste miešate to, lebo vám to vyhovuje. Lebo ste človek, ktorý rád priťahuje pozornosť. V rámci toho ste schopný behať v gumených rukaviciach alebo s prezervatívom na hlave. Je vám to jedno. Ide o to, len upútať pozornosť, pán poslanec. Ak hovoríme o tom, čo ste rozprávali vy, pán poslanec, z pohľadu výdavkov. Príbeh minulého roku je veľmi jednoduchý. Súhlasím, že príjmy sa rozpočtujú ťažko a sú to v podstate, je to prognóza a ja kritizujem všetkých analytikov, aj ktorí pracujú na ministerstve alebo sú mimo budovy ministerstva financií, že sa netriafajú. Pozrite si príjmy. Tretí rok za sebou miliarda hore-dole. Chvalabohu, na tej pozitívnej stránke. To znamená, máme väčšie príjmy a mohlo by to byť možno aj inak. To znamená, tá prognostická práca je v pokrízovom období zrejme objektívne problematická a sme naozaj v období, kde sa zásadným spôsobom zvyšuje efektivita výberu daní ako výsledok boja s daňovými únikmi. Môžte si teraz v tejto atmosfére myslieť, čo len chcete, ale čísla sú jasné. A to je strana príjmová. A tá výdavková je v minulom roku postihnutá veľmi jasnými vplyvmi. Čerpanie európskych fondov, lebo finále, lebo Speedy Gonzales z hľadiska čerpania európskych fondov, lebo korekcie, dofinancovanie korekcií, rozhodnutia v projektoch, kde bolo vyšetrovanie Olafu. Rezort dopravy zrušil financovanie, nahradili sme ho zo štátneho rozpočtu. 300 miliónov len jedna trať v Zlatovciach, hej, len proste pre vnímanie reality. A potom ďalšie dve investície, a to je Land Rover, ktorý nemohol byť zahrnutý v rozpočte na rok 2015, lebo sa o ňom rozhodlo až niekedy začiatkom roku 2015, a dúfam, že konsenzus alebo väčšinový konsenzus je, že je to pozitívna vec. A potom ďalšia vec je obchvat Bratislavy, keď sa začal výkup pozemkov, pretože sa začalo pracovať na PPP projekte, ktorý bol následne teraz verifikovaný. A to sú všetko stámilióny eur. To sú všetko desatiny percenta HDP, keď by sme išli presne. Výkup pozemkov sa dial cez NDS, ale hospodárenie NDS ovplyvňuje celý verejný sektor. A podobne rezort dopravy a hospodárstva v oblasti Land Roveru, príprava toho sajtu, toho priemyselného parku a eurofondy. Toto je celá zápletka. Toto je celá zápletka a z tohto pohľadu, prepáčte, nemám výčitky svedomia, lebo podľa mňa sú to správne veci, hej, obchvat Bratislavy, konsenzus, veľká investícia a dočerpanie európskych fondov, obálok hlavne v rezorte dopravy. Skončil som, ospravedlňujem sa, ak som sa niekoho dotkol a ak som teda nebol úplne vyčerpávajúci. Ďakujem veľmi pekne, vidíme sa popoludní. |
20,462 | 2,016 | SMER | Martin Glváč | Ďakujem. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Hlási sa niekto do rozpravy? Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Záverečné slová? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz pristúpime k druhému čítaniu onávrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o posilnenom partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kazašskou republikou na strane druhej. Návrh vlády je uverejnený ako tlač 159 a spoločná správa výborov má tlač 159a. Návrh vlády odôvodní ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Prosím ju, aby sa ujala slova. Ďakujem. |
20,220 | 2,016 | SMER | Jana Laššáková | Ďakujem pekne za slovo. No chcem ti poďakovať, pán poslanec Vážny, za tvoje vystúpenie. A práve oceňujem to, že ako bývalý podpredseda vlády si vystúpil a podporil návrh zákona, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní. Ja si myslím, že je veľmi dôležité možno poučiť sa z chýb, a keďže programovanie obdobie je iba na začiatku, je dobré prijať také opatrenia, aby sme mohli peniaze z fondov Európskej únie naozaj čerpať efektívne a transparentne. A ja súhlasím s tým, aby bol takýto úrad podpredsedu vlády pre investície vytvorený s tou náplňou, ktorá je v návrhu zákona predložená. Ďakujem pekne. |
20,183 | 2,016 | SMER | Róbert Kaliňák | poviem všetko. A som prvý, ktorý súhlasil s tým, že nemala byť čo stíhaná sedem rokov. Ale polícia sa tomu prípadu nevenovala sedem rokov. To si len vy myslíte presne z toho, že presne ako pán Matovič povie, to vy máte na starosti, to vy ste urobili ten prípad Hedviga. Nie. Hedviga bola uzavretá 26. alebo 15., pardon, 25. augusta sa to stalo, 15. septembra 2006 bol prípad uzavretý zo strany polície. O tri dni na to, čo bol prípad uzavretý. A vy všetci žijete z novinových článkov v tom, že prípad uzavretý nebol, že bez rozhodnutia orgánu, bol prípad uzavretý vyšetrovateľom. Bol uzavretý. Jediný rozdiel bol v tom, že tá trojdňová lehota plynula na odvolanie. Ale uzavretý bol prípad. A my sme na výzvu vtedajšej opozície reagovali. Šťastne, nešťastne, o tom sa môžeme kľudne baviť a diskutovať na inom fóre. Ale pravda je, že som nikdy nesúhlasil s tým, aby toto stíhanie prebiehalo sedem rokov, pretože to je nezmyslom pri takej závažnosti, ktorá sa stala. A preto sme mohli teraz postúpiť ten spis aj na dokončenie do Maďarska. To len tak, keď sa bavíme o Hedvige. Čo sa týka, teda, samozrejme, poďme ďalej. Poďme k morálnemu etalónu, ktorý tu vystúpil a ktorý má najväčšiu odvahu a vždy odhodlane bojoval proti korupcii, pán poslanec Lipšic. Pán poslanec Lipšic je jediný minister spravodlivosti, podľa mňa v Európe, v Južnej Amerike, neviem, ktorý bol na svojej funkcii a udržal si ju vďaka korupcii. Vďaka kupovaniu poslancov. Druhému najväčšiemu škandálu, ktorý po voľbe generálneho prokurátora európska politika mala. (Potlesk v sále.) Vtedy nezvolával výbory, vtedy nezvolával mimoriadne výbory, vtedy nezvolával osobitné komisie, tlačové konferencie, že to sa musí riešiť, že on musí vystúpiť z tejto vlády. Ale pohodlne, pohodlne ostal na svojom kresle podporovaný kúpenými poslancami. Dokonca, a to mu ide ku cti, s odstupom desiatich rokov, s odstupom desiatich rokov uznal, že to bola chyba. A práve toto priznanie z neho robí človeka, ktorý nie je rovný. Pretože priznal, že vedel, a napriek tomu, že vedel o korupcii a kupovaní poslancov, ostal ministrom spravodlivosti, ktorý mal byť zárukou vyšetrovania korupcie. Ako chcete mať garanciu vyšetrovania korupcie, okrem toho, že má krásne slová a nádherné americké gestá a všetky tieto veci, od človeka, ktorý vedome ostal ministrom spravodlivosti zato, že boli kupovaní poslanci? Akú hodnotu môže mať jeho slovo?! Akú hodnotu? Iba to, že sedí rovno vedľa daňového podvodníka. (Smiech a potlesk v sále.) To je jedno. A toto sú ľudia, ktorí nám budú hovoriť o boji s korupciou?! Toto sú ľudia, ktorí nám budú rozprávať o tom, akým spôsobom to v tomto štáte má vyzerať? Tak to teda určite nie. Hovoriť to môžu, ale dovoľte, že to nemusím počúvať. Lebo na to nie je najmenší dôvod. Vaše slovo nemá vôbec žiadnu váhu. Mohli ste sa spamätať druhýkrát. Kauza Branisko. Koľko tlačových konferencií, výborov a invazívnych úkonov, o ktorých vy hovoríte, ste vykonali v kauze Branisko u vášho koaličného partnera, kde odišli stovky miliónov, stovky miliónov? Nič. Ticho. Žiadna tlačovka. Len takzvané myknutie plecami. To je jedno z gest, ktoré používal veľmi často na tlačovej konferencii, keď sa ho pýtali na kauzy svojich koaličných partnerov. Myknutie plecom. Kauza vláčiky. Nikdy historicky na Slovensku nebola - a pre tých nových poslancov to hovorím, aby vedeli - preukázateľnejšia korupcia ako v tomto prípade, pretože jeden z poslancov hnutia pána vtedajšieho ministra spravodlivosti napísal list, napísal list svojmu predsedovi strany. Jedno, kto vyhrá tú súťaž, úplatok pre stranu bude rovnaký. Je to tak? Namiesto slova """"úplatok"""" tam bolo """"pozadie pre stranu"""". To znamená, evidentne celá vtedajšia vláda nielenže fungovala na kupovaných poslancoch, teda to bola tá druhá, ale tá predtým, písomne si vymieňali, že je jedno, kto vyhrá ten tender, úplatok pre stranu bude rovnaký. A čo s tým urobil pán Lipšic? Mal tlačovú konferenciu? Mal nejaký invazívny úkon alebo nejakým spôsobom reagoval na to v novinách? Nepamätám si, nepamätám si. A chce nám kázať o vyšetrovaní káuz, že ho to naozaj seriózne zaujíma? Ale toto boli stomiliónové kauzy, pán Lipšic. Stomiliónové. Keby 30 rokov vládol SMER, tak vás nedobehneme, ani keby sme išli oproti. (Smiech a potlesk v sále.) Budova daňového úradu, ktorá bola prenajatá priamo krajskému šéfovi koaličnej strany. Povedzte mi, milí zástupcovia strany Slobody a Solidarity, kto z vás vtedy urobil tlačovku? Kto z vás vtedy bol za tým pultom a rozprával o prepojeniach? (Reakcia z pléna.) To ani nebolo veľmi potrebné šetriť, pán poslanec, to úplne bolo vidieť na prvýkrát, to bolo priznané. Ale koľko tlačoviek pán poslanec Lipšic v tej veci urobil? Ako zareagoval? Ako bojoval s korupciou v tom čase, kedy dostal daňový úrad, prenajatý nevýhodne, práve predseda kraja jeho koaličného partnera? Opätovne nič a hlboké mlčanie. Vy chcete hovoriť niečo o odvahe? O druhých? Tam ste mali prejaviť svoju občianskosť, v čase, keď ste boli pri moci, pán Lipšic, vtedy, keď ste boli pri moci, vtedy ste mohli prejaviť svoju občiansku statočnosť. A vtedy ste ju neprejavili a to je fakt. A preto vaše slová nemajú váhu, a preto sa nečudujem, že vás niektorí ľudia proste nemajú záujem počúvať. Načo? To je zbytočné, lebo vieme, že to sú prázdne slová, sú to prázdne slová a prázdne gestá. Sitká. Takisto som nevidel žiadnu tlačovku. (Reakcia z pléna.) Vy ste vzniesli obvinenie? (Reakcia z pléna.) Vy ste vzniesli obvinenie, sa pýtam? No tak vidíte... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR 143. Poprosím vás, kľud v rokovacej miestnosti.Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR 144. Ja sa vás nepýtam na to. (Reakcia z pléna.) Ja sa vás na to nepýtam, pán poslanec. Nebojte sa, nebuďte nervózny. Ja chápem, že sa to zle počúva, lebo to sú fakty. To sú fakty, ktoré sa stali. Stali. (Reakcia z pléna.) Vážne? Kedy si ma s tým konfrontoval, pán poslanec? Nikdy. No tak nehovor. Čiže ešte raz sa k tomu vrátim. Kauza sitká. Nevidel som tlačovú konferenciu. Áno, polícia konala. A tak to presne má byť. Tak to presne má byť, že polícia koná nezávisle. Nikdy ani ja a ani ty, pán poslanec, by si nemal dávať žiadne pokyny policajtom, ako majú vyšetrovať, koho majú vyšetrovať, čo majú vyšetrovať. Lebo minister vnútra tu nie je na to, aby vyšetroval. Na to máme ústavu a pravidlá orgánov činných v trestnom konaní, ktoré nie sú riadené zákonom o Policajnom zbore, za ktorý zodpovedáš, ale špeciálne Trestným zákonom. A práve preto majú orgány činné v trestnom konaní problém občas, pretože buď sú kauzy vymyslené, alebo potom niektorí politici tie vyšetrovania manipulujú. Čo si nepamätáme, ako dospel takisto obrovský prípad poslanca Karlina, ktorého sme tu my, aj mojím hlasom, poslali do väzby a potom prišlo opätovne zahanbujúce rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, že sa mu máme ospravedlniť ako Slovenská republika? A prečo že bol prípad pokazený? No lebo bol politicky riešený! Klasicky, verejné vyšetrovanie. Presne tento prípad. A to sú dôvody, pre ktoré vaše slová proste nemôžu mať hodnotu. Poďme ďalej ale. Daňová správa. Ku nej sa dostaneme ešte v ďalšom pokračovaní. Ale daňová správa, rozpad daňovej správy. Ohluchla, oslepla, výbuch, kolaps, ktorý nastal pod vedením pána Krnáča, nominanta tu vás, bývalej koalície. Nepočul som tlačové konferencie o tom, že utiekla miliarda, utiekla miliarda, utiekla miliarda. Utiekla miliarda. V tom čase, kedy ste nekontrolovali daňovú správu, pretože absolútne vybuchla. Daňoví poradcovia nemali šancu voči absolútnej presile. Ako ste vtedy reagovali? Koľko tlačových konferencií, invazívnych úkonov, čo všetko ste vtedy urobili? Nič! Opätovne nič a žiadna reakcia. Bavme sa, ako ste reagovali v čase, dneska tu hovoríte o rôznych nákupoch. Ja si pamätám taký jeden zaujímavý. Dneska nakupuje ministerstvo vnútra hypermoderné hasičské autá na úrovni od 270- do 350-tisíc eur za kus. V čase vlády, keď bol pán minister ministrom spravodlivosti, nakúpila tie isté autá, dokonca tá istá značka od toho istého výrobcu za 700-tisíc eur za kus. (Reakcia z pléna.) Veď to je v poriadku. A ja sa pýtam, a bola z toho aj kauza, ja sa pýtam, či bola vtedy tlačová konferencia o nevýhodnom obchode, kde na jednej zmluve odišlo 7 mil., 7 mil. eur. Pýtam sa, či bola tlačová konferencia, zvolávané mimoriadne výbory a rozhorčene sa pán minister spravodlivosti rozčuľoval, ako je to možné, že jeho partner v koalícii takto absolútne bezbreho ukradne 7 mil. eur? Nebola. Bolo ticho. A to je tá disintegrita, ktorú v sebe pán poslanec má, lebo si nepamätá, ani čo sám urobil, alebo neurobil, ale ostatných chce poučovať o tom, že by to robiť mali. To je ten základný rozdiel. A vrátim sa, samozrejme, aj k tým jeho samotným. Je svetový rekordér, neviem, či to viete. Je svetový rekordér a podarilo sa mu vytvoriť tým, že nakúpil najdrahšiu Fabiu na svete. Častokrát tu zaznievalo v tomto pléne, niečo sa kúpilo desaťnásobne drahšie, niečo desaťnásobne lacnejšie. On je jediný, ktorý bol schopný kúpiť Fabiu, ktorá stojí 8-tisíc, za 82-tisíc. Neviem si predstaviť, videl som tú Fabiu, keď som prišiel na ministerstvo vnútra, ale je to tak. Ale napriek tomu som nikdy predtým, pán poslanec, nehovoril o tom, že to je hneď kauza, škandál, ukradnuté, ako vy, vymýšľal som kauzy. Bol nejaký |
20,289 | 2,016 | SMER | Oľga Nachtmannová | Pán poslanec Krajniak, prepáčte, ale vaše vystúpenie bolo skutočne veľmi, veľmi lacno populistické. Vy ťažíte z toho, alebo spoliehate sa na to, že ľudia nepoznajú obsah Lisabonskej zmluvy. Celú dobu ste tu rozprávali o bruselskej kolónii, že nebudeme mať absolútne žiadne právomoci. Tak ja dovolím si pre krátkosť času iba jeden článok, čl. 3 a ods. 2: """"Únia rešpektuje rovnosť členských štátov pred zmluvami, ako aj ich národnú identitu obsiahnutú v ich základných politických a ústavných systémoch vrátane regionálnych a miestnych samospráv. Rešpektuje ich základné štátne funkcie, najmä zabezpečovanie územnej celistvosti štátu, udržiavanie verejného poriadku a zabezpečovanie národnej bezpečnosti. Predovšetkým národná bezpečnosť ostáva vo výlučnej zodpovednosti každého členského štátu."""" Je mi veľmi ľúto, ale vy ako blízky spolupracovník Daniela Lipšica, či bol ministrom spravodlivosti alebo vnútra, takto hrubo zavádzate verejnosť. Myslím si, že toto je z vašich úst neodpustiteľné. Ďakujem. |
20,780 | 2,016 | SME_RODINA | Milan Krajniak | Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, rád by som zareagoval na túto rozpravu, faktické poznámky a vyjadril sa k nim. Najskôr by som chcel zareagovať na pána kolegu Uhríka ako predkladateľa zákona o mimovládnych organizáciách. Chcel by som len za náš klub povedať, že my tento návrh podporíme s tým, že v druhom čítaní budeme mať jeden pozmeňovací návrh, a to je konkrétne to, aby tá formulácia """"pozor, zahraničný agent"""" sa zmenila podľa textu z americkej predlohy, to znamená vo formulácii """"organizácia X - názov organizácie - financuje túto aktivitu z prostriedkov Y - názov sponzorov, prípadne názov zahraničných zakladateľov tejto neziskovej organizácie"""". Pán poslanec Dostál, nie je to analógia, to, čo ste hovorili, tých zákonov, ktoré ste spomínali. Nám ide iba o celoštátnu úroveň. Práve preto nám ide iba o celoštátnu úroveň, aby tým neboli zbytočne zaťažení ľudia, ktorí majú NGO-čky vo svojom miestnom prostredí a venujú sa akejkoľvek aktivite. Práve preto sme to obmedzili iba na centrálnu úroveň. Povedali ste, pán poslanec Dostál, že tu nie je veľa lobistov. Ja si myslím, že v tomto štáte je lobistov pomerne veľa, pomerne veľa a preto si myslím, že ich vplyv je potrebné takýmto zákonom obmedziť. Súhlasím s tým, že zákon o konflikte záujmov je zlý a treba ho zmeniť. To ale nič nehovorí o tom, že tento návrh zákona o lobingu je zlý. Ak sa vám zdá predsa len, že ten zákon je príliš široký, tak mám taký návrh, že pokojne to obmedzme na politický a ideologický lobing. Tento zákon je všeobecný, týka sa lobingu ekonomického aj politického, ale pokojne to môžeme obmedziť na politický lobing, ak by vám to viacej vyhovovalo. No a tu, keďže si tykáme, Ondrej, musím povedať, že si si v jednej veci teda veľmi vymýšľal. Povedal si, že tento zákon je iba o tom, ako postihnúť NGO-čky. Povedz mi jediný paragraf tohto zákona, v čom postihujeme NGO-čky. Ani v jednom paragrafe nepostihujeme NGO-čky. My iba hovoríme, že aj NGO-čka môže robiť lobing. Ale v prípade, že ak ho robí, tak sa musí zapísať do registra lobistov, to je všetko, nič viac, nič menej. Nijako ich nepostihujeme, nijako ich nesankcionujeme, iba ak podvádzajú, ak bojujú pod cudzou vlajkou. Ďalšie, hovoril si, že je to útok na občiansku spoločnosť. V čom je to útok na občiansku spoločnosť? Odborník na lobing pán poslanec Klus predsa hovorí, že je to legitímny záujem v ktorejkoľvek demokratickej spoločnosti. Ak to chceme upraviť zákonne, aby sa to nedialo pod poklíčkou, tak je to útok na občiansku spoločnosť? Podľa mňa to nie je žiadny útok na občiansku spoločnosť. Pán poslanec Kresák, tam by som sa chcel vyjadriť trošku obšírnejšie. Nezdalo sa vám, že som v príklade, v prípade tohto zákona o lobingu a o nesprávnom lobingu spomínal utečencov, že čo to s tým má, veď tam ide naozaj o ľudské práva. No práve to je dobrý príklad toho, že aj v tomto prípade išlo o lobing a podľa mňa veľmi falošný lobing, dokonca o propagandu, pretože dnes je úplne zrejmé, že väčšina toho, čo mimovládne organizácie, financované mimochodom zo zahraničia, hovorili, že sa jedná o politických utečencov. Podľa všetkých štatistík dnes vieme, že to boli ekonomickí migranti, že to neboli utečenci. Podľa minuloročných štatistík vieme, že dokonca jedna štvrtina z tých migrantov, ktorí prichádzali do krajín Európskej únie, boli dokonca priamo z Európy a už vôbec nie z nejakých vojnových zón. To sú reálne čísla, ktoré si môžete pozrieť kdekoľvek. Podľa všetkých štatistík vieme, že aj v Nemecku, napriek tomu, že nám NGO-čky a tretí sektor s trasou ľudských práv hovorili, že sú to utečenci, väčšina tých ľudí je deportovaných naspäť z dôvodu, že sú to ekonomickí migranti. To je presne to, čo chceme odlíšiť, aby tu niekto nemohol vystupovať a tváriť sa, ako ten hlas ľudu, hlas boží, hlas ľudských práv. Po ďalšie, hovorili ste, že ten protikorupčný fond v Česku, tá NGO-čka slávna, že obviňovať ju z toho, že by nelegálne niekoho monitorovali alebo vykonávali nejaké nelegálne aktivity, že to je až príliš príkre. Len keď dáte do Googlu pár kľúčových slov, tak nájdete pomerne hrozné veci, lebo tá NGO-čka - ten protikorupčný fond - zverejňovala výsledky nelegálneho monitorovania viacerých osôb, nielen politikov, ale aj podnikateľov v Českej republike bez akýchkoľvek problémov. Táto NGO-čka zverejňovala bez akýchkoľvek problémov utajené policajné správy. Nepoznali to náhodou zo Slovenskej republiky? Zverejňovala nelegálne utajované skutočnosti napriek tomu, že vedela, že sú to utajované skutočnosti. A viete, čo je ešte najhoršie? Predtým než ich zverejnila, boli pozmenené, ešte boli sfalšované. Kvôli tomu je zriadená parlamentná komisia v Česku. Prečítajte si, ako sa zvrtla, ako zrazu tí slávni, tie ikony protikorupčného boja, ako sa to otáča, ako im hrozí to, že budú postihovaní za to, že zneužívali právomoc verejného činiteľa. Ako obviňovali ľudí z toho, že mali korupčné konanie, dva roky im tým mávali po hlavách a potom sa zistilo, že to bolo opačné. To budú zaujímavé informácie. Pán poslanec Kresák, pán poslanec Poliačik, pán poslanec Marosz, pán poslanec Dostál, všetci ste v zásade povedali, že to je útok na tretí sektor alebo na občiansku spoločnosť. Opätovne opakujem, v čom? V čom? Nenájdete ani jediný paragraf, ktorý by akýmkoľvek spôsobom zakazoval činnosť alebo obmedzoval činnosť akejkoľvek NGO-čky a len, aby to bolo jasné, čo je v tom zákone pre tých, ktorí to nečítali. Tento zákon dokonca ani nezakazuje, aby aj NGO-čky robili lobing. Nemusia si vybaviť ani živnosť, nič, len sa musia priznať k tomu, že robia aj lobing. Pán poslanec Klus, to je chuťovečka, na to sa veľmi teším. Pán poslanec Klus hovorí, že nie je žiaden problém, keď v päťmiliónovej krajine, ako je Slovensko, pôsobia rôzne mimovládky financované zo zahraničia a robia tu propagandu. To nie je žiaden problém údajne, a nehovoríme tu náhodou už dva roky o akejsi ruskej hybridnej vojne? Pán Klus, prosím vás pekne, tlak na otočenie verejnej mienky prostredníctvom tretieho sektora a mimovládnych organizácií je učebnicovým príkladom spravodajskej činnosti veľmocí a ktorejkoľvek spravodajskej služby v zahraničí. To je čítanková vec. To je proste absolútne základná vec. A mne je, pán poslanec, úplne jedno, či to robia Rusi, Číňania, Američania, Brusel alebo ktokoľvek. Ja len chcem, aby sa o tom vedelo. To znamená, ak to niekto robí a bude kričať, že má rád Čínu a chce, aby sme s Čínou podpísali zmluvu o vojenskej spolupráci, je to demokracia, je to legitímne, je to legálne, ale nech sa k tomu prizná. Kolega Pčolinský vám už odpovedal na vašu pátraciu činnosť. My sme to povedali otvorene na tlačovke, otvorene na tlačovke. Po ďalšie, kritizovali ste tento návrh zákona, že rieši iba Národnú radu Slovenskej republiky, veď predsa si aj úroveň ministerstiev a ďalších vecí. Nuž, ďakujem vám, že ste ma na to upozornili. Paragraf 2 ods. 4 písm. c) až h): """"Medzi verejným činiteľom na účely tohto zákona je člen vlády Slovenskej republiky, člen bankovej rady, vedúci ústredného orgánu štátnej správy, vedúci orgánu štátnej správy s pôsobnosťou na území celej Slovenskej republiky a jeho zástupca, štátny tajomník, osoba, ktorá nie je uvedená v písmenách a) až g), ak je oprávnená predkladať návrh predpisu alebo dokumentu na rokovanie vlády Slovenskej republiky, Národnej rady Slovenskej republiky."""" Ja už neviem, ja už neviem, že akým spôsobom sa dá inak povedať, že aj minister, ktorý väčšinou riadi ministerstvá, je členom vlády. Je členom vlády alebo nie je členom vlády? Samozrejme, že sa myslí aj na ministerstvá, aj na ústredné orgány štátnej správy. No posledná vec, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť, je otázka antisemitizmu a to považujem za veľmi dôležité. A chcel by som sa k tomu vyjadriť asi takto. Ja osobne antisemitizmus považujem za odpornú a primitívnu vec a navyše ešte aj hlúpu, pretože každý, kto sa orientuje v ľudskom plemene ako takom, vie, že v každej rase, národnosti a skupine osôb sa nájdu hlupáci, aj múdri ľudia, hajzlíci, aj slušní ľudia, ja takto rozdeľujem ľudí. Ale keďže z úst viacerých poslancov tu padlo, že tu žiadny antisemita v tejto sále nie je, tak chcem ešte k tomu povedať, že si myslím, že antisemiti sú zakomplexovaní, lebo majú malých vtákov. Ďakujem. |
20,861 | 2,016 | SNS | Gabriela Matečná | Ďakujem veľmi pekne, ešte raz sa ospravedlňujem za takú tú moju menšiu indispozíciu. Je to v mojom záverečnom slove asi na čo reagovať. V prvom rade by som chcela reakciu na pána Mareka Krajčího. Musím povedať, že spomínali ste tu nariadenie Európskej únie 852 z roku 2004 o hygiene potravín, kde je základným cieľom nových, všeobecných a osobitných hygienických predpisov, je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, pokiaľ ide o bezpečnosť potravín. Na zabezpečenie tejto bezpečnosti potravín od miesta prvovýroby až po uvedenie na trh alebo vývoz a vrátane nich je potrebný integrovaný prístup. Každý prevádzkovateľ potravinárskeho podniku v rámci potravinového reťazca by mal zabezpečiť, aby nebola ohrozená bezpečnosť potravín až po konečného spotrebiteľa. Na základe uvedeného charitatívna organizácia je len ďalším článkom v rámci tohto integrovaného procesu a prístupu, keďže nie je konečným spotrebiteľom, tak ako to pani poslankyňa Antošová, to pred chvíľou povedala, musí manipulovať s potravinami tak, aby nedošlo k ich poškodeniu, resp. k ich znehodnoteniu, a to predovšetkým k narušeniu ich bezpečnosti. Veľkú úlohu tu taktiež zohráva zachovanie požiadaviek na skladovanie a prepravu. Rovnakú veľkú pozornosť je potrebné venovať taktiež hygiene prostredia, kde sa tieto potraviny rozdávajú konečným spotrebiteľom. Tiež pracovníci charitatívnej organizácie pri výdaji potravín by mali spĺňať zdravotné kritériá pre manipuláciu s potravinami. Je tu povedané v tomto nariadení, že tieto požiadavky by si mali uplatňovať len podniky, ktorých koncepcia zahŕňa určitú kontinuitu činnosti a určitý stupeň organizácie. Už tým, že charitatívne organizácie sú zriaďované podľa našich zákonných predpisov, majú určitý stupeň organizácie. Taktiež nie sú zriaďované príležitostne, ale svoju činnosť vyvíjajú cielene, kontinuálne napĺňajú aj toto kritérium nariadenia. Rovnako nariadenie Európskej únie 178/2002 o bezpečnosti potravín upravuje požiadavky na potraviny tak, aby bola zaistená bezpečnosť potravín. Je preto nevyhnutné nepretržite posudzovať všetky aspekty reťazca, výrobu potravín, výrobou potravín počnúc vrátane prvovýroby a výroby a výroby krmív pre zvieratá až po predaj alebo dodávku potravín spotrebiteľovi, pretože každý prvok môže mať potenciálny dopad na bezpečnosť potravín. V predslove tohto nariadenia sa konštatuje, že bezpečnosť potravín a ochrana záujmov spotrebiteľa čoraz viac zaujíma širokú verejnosť, nevládne organizácie, profesionálne združenia, medzinárodných obchodných partnerov aj obchodné organizácie, preto je potrebné zaistiť, aby bola zabezpečená dôvera spotrebiteľa a dôvera obchodných partnerov prostredníctvom otvoreného, transparentného vypracovania potravinového práva a prostredníctvom štátnych orgánov, ktoré prijímajú patričné kroky, aby bola verejnosť informovaná, a ak sú dostatočné dôvody k obavám, že niektoré potraviny môžu predstavovať riziko pre zdravie spotrebiteľa. Na základe uvedeného ich nemožno vyňať z kategórie prevádzkovateľov potravinárskych podnikov, pretože každá manipulácia s potravinami, do ktorej patrí aj skladovanie, preprava a uchovávanie, si vyžaduje pozornosť zo strany príslušného subjektu tak, aby nemohlo dôjsť k porušeniu bezpečnosti potravín. Keďže táto novela rieši použitie potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti všeobecne, nielen trvanlivých potravín s nízkou aktivitou vody, ktoré uvádzate vo vašom stanovisku, je potrebné v záujme ochrany zdravia týchto spotrebiteľov postupovať so zvýšenou pozornosťou. Ja by som chcela uviesť na záver takéhoto môjho preslovu, jeden príklad, ktorý, myslím, že hovorí ohľadom bezpečnosti potravín za všetko. Slovenská republika mala prísnejšie pravidlá pri internetovom predaji potravín, prísnejšie ako Európa, pretože Európa v tomto predaji cez internet bola veľmi liberálna. Na základe veľmi nepríjemných skúseností, ktoré boli v iných členských štátoch, Európska únia a jednotlivé členské krajiny sa dotazujú na slovenský prístup a prichádzali sa na slovenský prístup, čiže sa upúšťa od liberalizácie. Ja si myslím, že toto je cesta, ktorou vieme ochrániť spotrebiteľa, a to je jedno, či to bude spotrebiteľ, ktorý je v núdzi, alebo spotrebiteľ, ktorý si to môže dovoliť. K vašej poznámke alebo možnože požiadavke, či sme rokovali s charitatívnymi organizáciami, so Slovenskou katolíckou charitou pri príprave tohto zákona sa rokovalo. Čiže mám za to, že mali sme tam aj, možnože sa tvárite tak, ale boli účastní pri príprave tohto zákona a mali všetky možnosti nielen počas prípravy, ale aj, samozrejme, počas zverejnenia tohto zákona dať, dať pripomienky. K poznámke Simona Zsolta - a už tu nie je, ale predsa poviem - hovoril, že nebol spokojný s tým, ako sme vyriešili, že nie je možné potraviny nezlučiteľné mať v jednom priestore. V každom prípade to, čo tu spomínal, pneumatiky, benzín v kombinácii s ovocím a zeleninou a živými zvieratami, je, samozrejme, neprípustné, aby to tam bolo. Je veľmi ťažko nepotravinové výrobky definovať v nejednom nariadení. Určite je to na kontrole a na výkone kontroly, aby to posúdila na tvári miesta. Čiže ak máme Štátnu veterinárnu a potravinovú správu, ktorá zistí takýto tovar a zistí, že nepotravinové výrobky sú nezlučiteľné s tými, ktoré sú na korbe trebárs auta, tak má na to plné právo, aby takéto potraviny zamietla. Ešte jednu takú malú poznámku k malým výrobcom. Ja myslím, že toto sme, hoci takú malú obavu, pán Simon Zsolt tu vzniesol, ale novela a pozmeňovací návrh rieši to veľmi elegantne, čiže týmito malými výrobcami a malými prevádzkami sme zahrnuli od pekárov až po všetkých, ktorí napr. na poľnohospodárskych podnikoch majú svoje výrobne a svoje pracovne, ktoré nepodliehajú takým prísnym reguliam, ako sú tu. Z mojej strany všetko. Ďakujem veľmi pekne, dúfam, že sa nám podarí tento zákon uviesť do života. Ešte raz, pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, poslanci ďakujem veľmi pekne za pozornosť. |
21,794 | 2,017 | LSNS | Stanislav Mizík | Ďakujem za slovo. Pán minister tu nie je, tak budem hovoriť ku jeho duchovi. Začali ste klamstvom. Na začiatku vašej reči ste povedali, že ste nás ochránili pred migrantami. Vy ste nás neochránili pred migrantami. Ochránil nás tlak verejnej mienky a konkrétne aj mítingy našej strany a všetkých vlastencov. Pamätáte sa, ako vaši kukláči držali stovky ľudí do polnoci v lese v obkľúčení? Boli tam aj starci a ženy. Niektorí odpadávali. Cestou ku Gabčíkovu vaši policajti udierali ženy, dokonca aj jednu onkologickú pacientku do prsníka, potom prišla po ňu sanitka. Vaši kukláči ani nedovolili občanom Gabčíkova, aby nám cez kordón podali balíky sódy. Takže neprekrúcajte. Vaši europoslanci hlasovali za migrantov. Tu sú mená týchto zrádnikov: Maňka, Zala, Beňová. A pri konci prejavu ste povedal o transparentných voľbách niečo. Preboha, to čo je?! A čo výpadok systémov pri voľbách, ktorý bol? Čo kupovanie hlasov? Ste dobrý herec, vynikajúci, ale spolu s Rajtárom ste zotročené opičky, zotročili vás peniaze. Ďakujem za slovo. |
21,103 | 2,017 | MOST_HID | Zsolt Simon | Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ťažko je vystúpiť v tejto snemovni a možnože presviedčať kolegov z vládnej koalície, keď tu sedia dohromady možno štyria, piati, šiesti, to je dosť. Koľkých ešte zaujíma? Možno, že oni sú predurčení, že tu musia sedieť. Ale vráťme sa k tomu. Všetci z opozície veľmi dobre vieme, že nemáme väčšinu v tejto snemovni a neodvoláme pána premiéra za všetky tie chyby a, by som povedal tak trošku s nadsázkou, aj zverstvá voči občanom vlastnej krajiny. Pán trojnásobný premiér tejto krajiny Robert Fico, ste premiérom už desať rokov. Správate sa zbabelo, keď ujdete z tejto snemovne, spred kritiky, aby ste čelili a odpovedali na kritiku, na otázky, ktoré tu zaznievajú na vašu otázku. Stále sa iba vyhovárate, neslúžite občanom, ste iba figúrka v rukách vašich sponzorov. Zodpovedný je stále niekto iný a nie vy, ktorý ste trojnásobným premiérom tejto krajiny. Vyhovárali ste sa na vládu Mikuláša Dzurindu, potom ste sa vyhovárali na vládu Ivety Radičovej. Stále je zodpovedný niekto iný. Pán premiér, mal som tú možnosť, že som zažil tú komunistickú éru, síce ako mladý, ale pamätám si jednu takú prupoviedku, ktorú hovorili komunistickí riaditelia, keď ich išli vymenovať. Keď odchádzajúci dával svojmu nástupcovi tri obálky. Na prvej bolo napísané, že keď príde, s odporúčaním, keď bude zle, tak si otvor prvú obálku, potom druhú, potom tretiu. V prvej bolo napísané, že keď bude zle, vyhovor sa na toho svojho predchodcu, že to je ešte príliš krátky čas, to sa nedá zvrátiť. Potom, keď bude zase zle, tak opäť môžeš vybrať a povedať, že už začínam pracovať, ale som ešte nestihol to zlé všetko napraviť. Potom príde zase zle, otvorí tretiu obálku, tam je napísané, že priprav tri obálky pre svojho nástupcu. Pán premiér, ste trojnásobným premiérom tejto krajiny a chcete sa tváriť, že to, čo sa deje v Národnej rade, i keď sa zdá, že toto je cirkus, lebo my nedokážeme vás odvolať, lebo tu je mašinéria, ktorá zahlasuje. Paradoxne, výkon poslaneckého mandátu je neprenosný. Ale vy ste zaviedli v tejto Národnej rade aj to, že za hociktorý hlas poslanca je možné vykonať, stačí zaplatiť tisíc euro za jedno stlačenie gombíka, čož je zvrátené. Rovnako je zvrátené hovoriť o cenách energie. Tu už kolegovia priblížili túto otázku z jednej, z druhej, z tretej strany. Dovoľte, aby som vám priblížil túto otázku zo strany, ktorú vnímam ja. Skúsme sa pozrieť, keďže som zo stredného Slovenska, skúsme sa pozrieť na stredoslovenskú distribúciu. Údaje za rok 2016, keďže nie je ukončený rok, ešte nemáme, takže budem ilustrovať na roku 2015. Váš nominant, ktorého ste vy navrhli prezidentovi Gašparovičovi, vymenovať do funkcie ÚRSO, ktorý mal dozerať na to, koľko majú platiť občania za cenu energií, zabezpečil pre občanov v roku 2015 v bývalom Stredoslovenskom kraji nasledovné: Tržba stredoslovenskej distribučnej 454,2 mil. eur, zisk 53,3 mil. eur. Vážený pán premiér, viete, koľko obyvateľov vrátane novorodencov žije v tomto kraji, bývalom stredoslovenskom kraji? Asi 1,7 milióna. Keď ich vydelíme, tak Holjenčík, váš nominant, nominant SMER-u v roku 2015 reguloval ceny tak, že aj to novorodenča muselo zaplatiť 31,4 eura, viac ako tisíc korún do zisku prevádzkovateľom. Povedzte mi, je to normálne? Alebo je to zvrátené? Pán premiér, nehovorím o tom, že koľko aj to novorodenča muselo zaplatiť za prevádzku, za výkon, za to, že sa tam tá elektrika dostala. Bavím sa o zisku. V starej mene, v korunách viac ako tisíc korún má novorodenča zaplatiť zisk nejakej distribučnej spoločnosti. Tu už kolegovia spomínali, že v Nemecku, v ostatných krajinách Európskej únie ten priemerný zisk, ktorý ÚRSO ako štátny regulátor zabezpečuje týmto organizáciám, je na úrovni od 2 do 5 percent. To je normálne. Keď si dáte peniaze do banky, tak dostanete možnože 1 %, ale tu niekto dostal do vienka zlatonosné kurča, ktoré ho v plnej miere využíva, pán premiér mu garantuje zisk. Pán premiér, prečo nie ste tu, prečo neodpovedáte na otázku, ako to bolo s tým materiálom, ktorý sa dostal do lavíc Národnej rady v minulom volebnom období a bolo pripravené v jednej finančnej skupine? Nemá to súvis náhodou aj s tvorbou cien v oblasti plynu? Neboli tam vaši nominanti, ktorí mali kontrolovať? Však samotný Holjenčík je váš nominant. Kto naňho dal návrh na vymenovanie? Boli ste to vy. Keď si ale spomeniem na obdobie vašej prvej vlády, ktorú som charakterizoval ako minister pôdohospodárstva po ňom v Radičovej vláde, že za prvej Ficovej vlády najvýnosnejšou plodinou v slovenskom poľnohospodárstve, teda na poľnohospodárskej pôde bol slnečný kolektor. Pán premiér, vráťte sa sem, vráťte sa sem a naberte tú odvahu a ukážte občanom, predložte všetky rozhodnutia o tom, kto a kedy rozhodol o tom, že tie slnečné kolektory budú. Pán premiér, ukážte aj na to, že kto má bioplynové stanice v tejto krajine. Pozrime sa na to z hľadiska cien potravín. Lebo dnes, viac než rozloha okresu Komárno dneska už neslúži na produkciu potravín v tejto krajine, a bili ste sa do pŕs, že zabezpečíte potravinovú sebestačnosť. Ale rozloha zhruba okresu Komárno už dneska slúži len na produkciu obnoviteľných zdrojov energie. Môžme sa pozrieť aj na bane, 90 miliónov. To, že tu niekto chodí s alobalom tam pre peniaze, odnáša, áno, je možné o tom hovoriť. Ale pýtam sa, pre zisk nejakej súkromnej spoločnosti, prečo musí každý občan vrátane novorodenčiat v tejto krajine zaplatiť zhruba 20 euro ročne nejakej súkromnej spoločnosti? Na to nedostávame odpoveď. Je nemiestne a neprislúcha trojnásobnému premiérovi podľa mňa, aby tak podlo sa vyhováral a vykrúcal v téme energií, aby namiesto toho, aby zodpovedal, prečo občania platia, aj novorodenci, viac ako 31 eur zisku pre distribučnú spoločnosť? Preňho je dôležité, že ilustračná fotka babičky pochádza z kade. Občania Slovenskej republiky, na tomto krásnom príklade máte možnosť vidieť, o čo vlastne ide pánovi premiérovi. Nerieši to, koľko vy musíte zaplatiť. Ale rieši to, ako odviesť pozornosť a čím dlhšie zabezpečiť, aby tí, ktorí sa na tom systéme priživujú, sa naďalej priživovať mohli bez problémov a nerušene. Kolegyne, kolegovia, aj občania, ktorí možnože budú sledovať toto vysielanie, dovoľte, aby som sa, možnože netradične ako nezaradený poslanec v tejto Národnej rade, sa vám hlboko ospravedlnil za to, že v Národnej rade sa pozeráte na takúto diskusiu, na diskusiu, kde trojnásobný premiér ujde. Ja sa vám ospravedlňujem zaňho. Je to nedôstojné voči vám. To že je to nedôstojné aj voči nám, ktorí reprezentujeme vás, ktorí ste nám dali hlas, je faktom. Ale je to nedôstojné premiéra, aby takto sa správal k vám, občanom. Pretože keď si pozriete na tie čísla, že vo Východoslovenskej distribučnej každý občan aj novoredenča platí 33 eur za distribúciu, hovorím o roku 2015, a v západoslovenskom, áno, Bratislava je silnejšia, tu zaplatí aj novorodenča 41 eur zisku. Nie náklady na prevádzku, zisku. Toto je nemiestne, nehorázne. Pán premiér, i keď nebudete dneska odvolaný v tejto snemovni, ale som presvedčený, že by ste, keď by ste mali charakter, tak by ste pripravili tie tri obálky pre svojho nástupcu a veľmi rýchlo si našiel náhradníka miesto seba, pretože ste stratili akékoľvek morálne právo. A vrátim sa ešte k vzniku tejto vlády a musím povedať, že vtedy mi bývalí kolegovia hovorili, že toto je jediná možná alternatíva. A som nesmierne rád, že ja som do tej jedinej možnej stabilnej alternatívy, ktorá zdiera občanov takýmto podlým spôsobom, nevošiel. Ale aj tak chcem poďakovať aj Bélovi Bugárovi, aj mojim bývalým kolegom, že tam sú. Lebo si viem predstaviť, že by to mohlo byť ešte aj horšie v tejto krajine. Ďakujem. (Potlesk.) |
21,332 | 2,017 | MOST_HID | František Šebej | Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, téma je tak široká, že som usúdil, že bude asi múdrejšie nerobiť si nejaké extenzívne poznámky. Navyše ešte si myslím, len že tí, čo sa boja, sa pripravujú, iní improvizujú. Nie, neimprovizujem, je to téma, ktorá mi je blízka celé roky, a je strašne veľa vecí, ktoré by som v tejto chvíli chcel povedať. Hovoríme o troch správach. Tie správy sú veľmi dobre vypracované podľa môjho názoru a ja necítim nejakú potrebu kriticky čokoľvek v nich komentovať, ale považujem to za vhodnú príležitosť, podobne ako pán spravodajca, pán predseda výboru pre európske záležitosti, že považujem toto za dobrú príležitosť povedať niečo celkove nielen k našej zahraničnej politike, ale k situácii Európy, k situácii sveta a podobne. Ale na úvod by som chcel podobne ako môj predrečník pán poslanec Klus povedať, že čo sa týka predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie, tak asi dlžíme rezortu aj všetkým ľuďom, ktorí sa na realizácii tej funkcie Slovenskej republiky v Európskej únii podieľali, slovo vďaky, lebo nepočul som ho dosť často a patrilo by sa, lebo toto nie je politikum. Nemyslím si, že toto by malo byť čosi, čo by malo byť predmetom nejakých opozično-koaličných naťahovaní, pretože išlo o to, že aké služby Európskej únii, akú tvár poskytne Slovenská republika Európe. A môj taký univerzálny pocit z toho je pocit ako dosť dobre zvládnutej úlohy. Ja sám som zažil tých akcií, ktoré súvisia s predsedníctvom tej či onej krajiny pomerne veľa. Viete, že každý polrok sa odohráva medziparlamentná konferencia o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike a spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike Európskej únie vždy v predsedajúcej krajine a za tie roky v tejto funkcii som ich zažil dosť, takže ich môžem porovnávať. A chcem povedať, že tá, ktorá sa odohrala začiatkom septembra v Bratislave, bola jedna z tých najkvalitnejšie pripravených, ktoré som zažil, a to máme do činenia so štátmi, ktoré majú omnoho dlhšie skúsenosti s podobnými funkciami a možno aj omnoho väčšie prostriedky k dispozícii. Čiže chcem povedať, že klobúk dole. Ale tých akcií okrem tohoto boli desiatky až stovky a o všetkých mám pozitívnu spätnú väzbu. Takže ešte raz, nielen pánovi ministrovi a rezortu, ale, ale celej tej armáde ľudí, ktorí sa na tom podieľali, pánovi štátnemu tajomníkovi Korčekovi, ale aj tých, ktorých mená nikto nepozná, vrátane pracovníkov tejto Kancelárie Národnej rady a všetkých ďalších, chcem povedať, že good job. Naozaj, to je bilancia slovenského predsedníctva. A to, že to alebo ono sa nedoriešilo a že slovenské predsedníctvo hádam mohlo byť v tom či onom asertívnejšie, je len teoretizovanie, pretože v podstate predsedajúca krajina v podstate nie je tá, ktorá môže úplne svojvoľne diktovať ani témy ani, ani dôrazy, jednoducho väčšina toho, čo sa stáva témou toho či onoho predsedníctva, je jednoducho, prinesie história, prinesie čas. Nie je to, to nie je na našej ľubovôli. Chcem povedať, že som zažil napríklad predsedníctvo Litvy v Európskej únii, kde hlavnou témou litovského predsedníctva malo byť Východné partnerstvo a kde som práve na tejto konferencii videl zosypať sa celý koncept Východného partnerstva v priamom prenose. A to tak napríklad, že vtedy sa ukrajinský prezident Janukovyč rozhodol nepodpísať asociáciu; pripravenú asociačnú zmluvu s Európskou úniou. A vtedy sa stali ďalšie veci, napríklad Arménsko podpísalo colnú úniu s Ruskom a tak ďalej a vlastne celý ten zoznam krajín Východného partnerstva, v podstate celý ten koncept ako stratil na aktuálnosti a nebol to určite litovský úmysel ani to nebol zámer litovského predsedníctva. Proste to prudký medzinárodný vývoj jednoducho priniesol. Takže ešte raz k tej správe o slovenskom predsedníctve chcem povedať, že Slovensko to predsedníctvo zvládlo, Slovensko to zvládlo úspešne a chcem za to vysloviť vďaku. To je jedna vec. Ďalšia vec je, že sa rozprávame aj o Slovensku v Európskej únii nielen vo funkcii predsedajúcej krajiny, dnes predsedá Malta, ale rozprávame sa o Slovensku v Európskej únii, ktorá stojí na akejsi križovatke a ide sa vyvíjať nejakým spôsobom. Pán predseda Blaha spomenul ten; pardon, to bol pán kolega Klus, spomenul ten, tú bielu knihu, ktorú prezentovala Európska komisia, ktorú prezentoval Jean-Claude Juncker, s tými piatimi scenármi. K tomu chcem povedať, ako hovoria naši nemeckí kamaráti, Gott sei dank. Že vďakabohu, že niečo prezentovali. A po prvýkrát, teda to je pozitívum tej bielej knihy, neprezentovali proste nejaký, nejaký návod, že takto to má byť a takto to bude, ale prezentovali alternatívy s tým, že je na, je na európskych krajinách, je na členských krajinách, aby nielenže si z tých scenárov vybrali, ale aby rozhodli. K tým scenárom za chvíľu sa vrátim, ale poviem len toľko, že to celkom určite nebude tak, že si lídri sadnú, vyberú niektorý z piatich scenárov a potom sa pobeží podľa neho. To tak nie je a nemôže byť, ale aj tak vďakabohu za to, že autori tej bielej knihy urobili materiál, ktorý je otvorený a je určený na diskusiu. To nie je časté, častý typ produkcie, by som povedal, európskych štruktúr a veľmi to oceňujem. A teraz k tým jednotlivým scenárom. Tých scenárov, ktoré sa týkajú priamo Slovenska, je päť, ktoré uvádza Európska komisia. Ten prvý hovorí, že bude všetko tak ako doteraz. Ten scenár je, teda to znamená, že so všetkými tými zakopnutiami, ťažkopádnosťami a so všetkým tým, čo môže snáď v Európskej únii vyvolávať nespokojnosť, ale čo je výsledkom historického vývoja. Tento scenár nie je veľmi žiaduci, lebo niečo sa zmeniť musí, ale je pomerne pravdepodobný, lebo Európska únia je v situácii, kde sa pomerne ťažko dospieva k jednotnému názoru. To je prvý scenár. Ten druhý scenár je, že, to je taký vysnívaný scenár euroskeptikov, ktorí sa ešte boja povedať priamo, že treba z Európskej únie vystúpiť, tak ten scenár je, že celá Európska únia sa bude redukovať na jednotný trh. K tomu scenáru chcem povedať toľko, že je to teda donebavolajúca hlúposť napriek tomu, že si to myslí aj časť súčasnej britskej politickej reprezentácie, je to donebavolajúca hlúposť, lebo to obsahuje aj také smiešne koncepty akože napríklad, že majme spoločný trh, ale nebudeme podliehať Súdnemu dvoru, ktorý dozerá na pravidlá toho spoločného trhu. No, páni, to je nezmysel, to je akože, že majme dopravu a majme, samozrejme, aj pravidlá cestnej premávky, ale na čo nám je dopravná polícia, lebo však každý vie sám za seba, ako má dodržiavať pravidlá. No to je nezmysel! A tých nezmyslov je pri tomto koncepte strašne veľa. Jednoducho spoločný trh je jedným z najdôležitejších detí teda európskej integrácie, ale je ich súčasťou a neexistuje sám osebe. Ten spoločný trh je produktom rokov a rokov a desiatok rokov vývoja a nie je možné ho vyňať z celého balíka európskych spoločných záležitostí a mať len ten a všetko ostatné zrušiť. Tento scenár je vysoko nepravdepodobný, lebo je prakticky vylúčené, že sa na ňom európske krajiny dokážu dohodnúť. Ešte k tomu treba povedať čosi ďalšieho v súvislosti s brexitom. Málokto si to už dnes uvedomuje, ale jednotný trh, spoločný trh je brainchild, teda duševným dieťaťom Margaret Thatcher, ale hlavne britskej politiky. Britská politika v podstate trvala a vniesla nakoniec tento trhový princíp do procedúr Európskej únie a považujem za šialený paradox, že s takou robinhoodovskou statočnosťou práve Briti sa hrnú do toho, že ten spoločný priestor Európskej únie, ktorý spoluvytvárali, že idú opustiť. Viete, že, tí, ktorí sú mladší a nesledovali to s takými zovretými rukami, že čo sa deje, tak im to nedochádza, ale ten spoločný priestor Európskej únie, to nie je len britský prínos, čo sa týka, čo sa týka jednotného trhu, ale to je aj britský prínos, čo sa týka koncepcie ľudských a občianskych práv. To je z veľkej časti dielo britských právnikov, ktorí tento koncept, ktorý sa Európa potrebovala po 2. svetovej vojne a po celom tom, autoritárnej minulosti naučiť, tá úcta k slobode a k liberálnej demokracii, to proste odkiaľsi pochádza. A teraz to Británia opúšťa. Tak toľko k tomu jednotnému trhu. Jednotný trh, samozrejme, je jeden z najdôležitejších aspektov existencie Európskej únie a našej existencie v Európskej únii a, samozrejme, že to je jedna z vecí, ktoré potrebujeme dobudovať. Nie izolovane vytrhnúť. Čiže ten druhý scenár tiež nie je veľmi realistický. Tretí scenár a štvrtý scenár obsahujú v sebe najviac prvkov realizmu. Ten tretí scenár je, že robme viac vecí teda, že bude sa prehlbovať integrácia vo viacerých aspektoch fungovania Európskej únie. A ten štvrtý scenár je podobný, lenže sa obmedzí počet vecí, v ktorých fungujeme bližšie, zjednotenejšie, ale že tam bude tá integrácia intenzívnejšia, bližšia. Povedzme, viem si vybrať také akože spoločná obranná politika spolu so spoločnými nákupmi vojenskej techniky, spoločná vonkajšia ochrana hraníc a tak ďalej. No a ten piaty scenár, k týmto dvom sa ešte vrátim, ale ten piaty scenár je taký, že sa jednoducho bude natoľko prehlbovať európska integrácia, že príde v podstate k vytvoreniu akéhosi federálneho štátu. A všetci nad týmto scenárom mávli rukou ako nad totálne nerealistickým a ja sa nedivím, lebo je to jedna z vecí, na ktorej sa Európa ťažko v tejto situácii dokáže dohodnúť. Ale považoval by som za chybu, aby sme úplne zabudli na diskusiu o tomto scenári, pretože toto napriek tomu, |
21,545 | 2,017 | OLANO | Anna Verešová | Akurát som bola v rozprave a hovorila som o tom, že keby mal náš – náš? – keby mal minister Richter štipku charakteru, tak by dávno odstúpil sám a v tej chvíli som, ako mali tlačovku, Slovenská národná strana hovorila, že a ukáže sa charakter Andreja Danka, že či sú to len všetko reči, ktoré rozpráva, alebo či ho tak dobre podržia všetky tie kšefty okolo eurofondov. Tak sa to ukázalo. |
21,849 | 2,017 | OLANO | Silvia Shahzad | Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja asi prejdem rovno k veci. Budem sa baviť o prevažne dvoch témach, ktoré sa, samozrejme, týkajú – ako každý rok – zdravotne postihnutých. Prvou veľkou témou, ktorú si doteraz stále nikto nevšíma, je neustále odstraňovanie bariér. Čítala som si správu aj Najvyššieho kontrolného úradu a jedinú zmienku som tam našla, že ocenili, že sa odstraňuje dostupnosť škôl. Ale, samozrejme, vieme, aká je realita. Mali sme tu správu ombudsmanky, ktorá veľmi výrazne kritizovala, ako to v našich školách vyzerá a ako vyzerajú inštitúcie z hľadiska bezbariérovosti, a za rok, myslím si, že k žiadnym nápravám nedošlo, ani náznak toho, že by sa niečo malo riešiť. Slovenskú republiku zaväzuje dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, ako aj sedem rokov platná stratégia Európskej únie ohľadom prístupnosti. Rovnako máme Národný program rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím a minulý týždeň bolo prijaté uznesenie na pôde Európskeho parlamentu k rýchlejšiemu riešeniu prístupnosti, len u nás sa nič nerobí. A keď hovorím, že nič, tak naozaj nič. Máme Národný program rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím, ktorý ale akoby nemal rozpočet. Nie je tam, nemáme, neviem sa nikde dopátrať k tomu, koľko prostriedkov bolo k jednotlivým bodom vyčlenených. Možnože sú niekde skryté v rozpočte, len nikto mi nevie dať nejakú ucelenú informáciu. Napriek tomu, že máme hlavné kontaktné miesto, tam nič také neriešia. Ani jedno ministerstvo nepovažuje túto problematiku za tak závažnú, aby si nárokovalo vyčleniť finančné prostriedky na túto oblasť. Neexistuje u nás žiadny národný plán na debarierizáciu a ak sa nejaké finančné prostriedky objavili, tak sa objavili len na ministerstve školstva, kde bol, kde sme mali program na odstránenie stavebných bariér prostredníctvom rozvojových projektov, to bolo v sume 300-tisíc, ale v rozmenení na drobné to znamená, že maximálna suma projektu bolo 15-tisíc. To v žiadnom prípade nemôže byť nijaké ucelené riešenie debarierizácie žiadnej školy. To si môžu dovoliť urobiť maximálne nejakú nájazdovú rampu, zakúpiť možno jednu schodiskovú plošinu alebo urobiť možno nejakú bezbariérovú toaletu. Ale o skutočnom odstraňovaní, komplexnom odstraňovaní bariér, nemôže byť ani reč. Dokumenty síce máme, plány síce sú, ale žiadne normy sa nedodržujú, nemáme tu žiadne sankcie, nemáme tu žiadne kontrolné mechanizmy. Napríklad novelizácia stavebného zákona už prišla na pretras, ukončila sa alebo teda oddialila sa, je zatiaľ v nedohľadne. Keď som sa na to pýtala, všetci sa spoliehajú len na to, že zase to raz príde, možno v roku 2019, ale ja nie som presvedčená o tom, že budeme, že dokážeme tam pretlačiť tie zmeny, ktoré naozaj potrebujeme na to, aby sme tú prístupnosť skutočne dosiahli. Ak máme nejaké plány na debarierizáciu, tak, alebo teda na zlepšenie prístupnosti všeobecne, keď sa nebavíme len o fyzickej prístupnosti, nemáme žiadne termíny, to pokračuje, to som tu hovorila aj pred rokom a platí to aj dnes. Stále sa presúvajú všetky, všetky body sa presúvajú z roka na rok, nič sa nerieši, naozaj nič, a výsledkom je, že ak sa tu postaví nejaká budova, ako je napríklad budova ministerstva zahraničných vecí alebo teda dostavba areálu, tak je úplne, ale že úplne bariérová. A ministerstvo má na svojej stránke informáciu, že nieže tú bezbariérovosť neriešili, oni ju riešili, ale oni si tam úplne s kľudným svedomím napíšu, že bezbariérovosť je vyriešená schodolezom. Nehnevajte sa, ale žijeme v 21. storočí, to ste kde videli, že schodolez je bezbariérové riešenie?! Kto môže využiť schodolez? Chcela by som vidieť, koľkokrát tam na tej recepcii tento schodolez použili. Keď sa pozrieme k susedom do Českej republiky, tam majú vládny program už od roku 2005. Hovorila som to, myslím, že aj takto presne pred rokom. My sme sa zase nikam neposunuli. Samotná Národná rada sa tento týždeň chválila tým, aká je bezbariérová. No nie je! V žiadnom prípade Národná rada bezbariérová nie je, pretože to, že sa nainštaluje niekde schodisková plošina, neznamená, že ja ju viem použiť. Ja sa napríklad v tejto chvíli nedostanem z tejto sály, takže o čom to je, tá bezbariérovosť? Keď si zoberieme ďalšiu vec, napríklad v súvislosti s predsedníctvom sa rekonštruovali cesty vlani vo veľkom, nerekonštruovali sa žiadne chodníky. Ak sa rekonštruujú, rekonštruujú sa niektoré prechody, ale nerekonštruujú sa kompletné trasy napríklad. Čiže vy sa síce dostanete na jednej strane, na druhej strane nič. Spôsobuje to obrovské problémy vôbec, ako sa presúvať po bežných cestách, po bežných chodníkoch, lebo naozaj takéto riešenia nie sú komplexné. A napríklad pozerala som si kapitálové výdavky, kde všade asi by sa mohlo investovať do stavieb, nenašla som tam nič relevantné, samozrejme, a je mi to ľúto, pretože rovnako tak sme sa tiež len pred pár dňami dozvedeli, že napríklad ministerstvo vnútra nemá ani na opravu svojich výťahov. Ja som bola napríklad na jednej policajnej stanici, kde mala som si tuto ísť robiť diplomatický pas a nevedela som sa dostať na pracovisko, pretože bolo na prvom poschodí a povedali mi, že výťah tam už nefunguje rok. Tak to kde žijeme? Síce som povedala, že môžeme pochváliť aspoň ministerstvo školstva za to, že aspoň nejaké prostriedky tam boli, aspoň tých 300-tisíc, ale kto rozhoduje o týchto peniazoch? Keď sa schvaľujú projekty, na to som sa špeciálne pýtala, či v komisii, ktorá tie projekty na debarierizáciu schvaľuje, či v nej sedia nejakí odborníci na stavebné úpravy. Samozrejme, sú to len všetko odborníci na vzdelávanie. Rovnako tak projekty podávajú samotné školy, ktoré robia väčšinou možno riaditelia, učitelia, to tak isto nie sú odborníci na debarierizáciu. Oni to riešia len naozaj takým možno veľmi svojským spôsobom každý, pretože nikto nevie vlastne, akým spôsobom a čo majú robiť. Takto sa debarierizácia robiť nedá. Ja by som veľmi chcela, aby sme už konečne našli nejaké, nejaký spôsob, alebo aby sa konečne chytila nejaká inštitúcia toho, že tá debarierizácia sa bude posúvať a bude si toto ministerstvo, momentálne sme na ministerstve práce možno, ktoré zastrešuje zdravotne postihnutých, bude si žiadať na takýto účel aj finančné prostriedky. Zatiaľ nemáme nič. Ani tento štátny rozpočet, ktorý tu dnes máme, do života osôb so zdravotným postihnutím nič zásadné neprinesie. A tak sa pýtam, pán minister; neviem, či ma počúva pán minister (reakcia ministra); kedy vyčleníte aj na debarierizáciu aspoň jeden milión konečne. Pretože je to naozaj smutné, že sa tu bavíme len o smiešnych peniazoch. A nebavme sa len, ja som tu napríklad navrhovala tento rok alebo predkladala som návrh zákona, ktorý riešil napríklad byty spôsobom, aby to nezaťažovalo štátny rozpočet, pretože tu naozaj ľudia so zdravotným postihnutím nemajú ani kde bývať. Podpora, ktorá sa poskytuje zo štátneho fondu rozvoja bývania, je tiež len pre pár osôb, je to zamerané len naozaj na podporu, je to na súkromné vlastníctvo, ale kde sú nájomné byty, kde sú mestské byty, kde je proste možnosť bývať dôstojným spôsobom? Taká tu neexistuje. Keď si zoberieme samotný Národný program rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím, je tam množstvo bodov, kde tie finančné prostriedky by naozaj bolo potrebné mať. Bez toho sa jednoducho nič riešiť nedá. Miesto toho môžem tu spomenúť nejaký ďalší bod, ktorý sa síce netýka debarierizácie, ale týka sa podpory rozvíjania služieb špeciálnych pedagógov a predovšetkým podpory zdrojových centier špeciálnopedagogických poradenstiev. Momentálne sa hovorí o tom, aby sa ušetrilo 2,6 milióna, že sa bude krátiť koeficient. To naozaj všetku zodpovednosť treba hádzať na tie rodiny, naozaj si všetko musia hradiť z vlastných vreciek? Naozaj sa nenájdu takéto smiešne prostriedky z pohľadu štátneho rozpočtu na to, aby sa podporovali aspoň, aj keď sú to súkromné centrá, ale sú to veľmi dôležité inštitúcie, ktoré pomáhajú rodinám neostať na kraji spoločnosti a my sa tu bavíme o tom, že ich fungovanie má byť ohrozené? Tak na čo máme tento národný program, keď ani tie jednotlivé body, ktoré tam v ňom sú, sa nenapĺňajú? Je tu, ďalší bod je možno zamestnávanie, chránené pracoviská, nie je tam, nie je možné vôbec vybudovať chránené pracovisko, pretože sú všetky viazané možno na vlastníctvo. Ďalej tu máme ďalší veľký problém, problém, no. Najvyšší kontrolný úrad sa vyjadril rovnako pozitívne o zvýšení výdavkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a to v zmysle, že sa zvýšil príspevok na opatrovanie. Áno, kompenzácie sa zvýšili len v tomto smere. Lenže kompenzácie, to sú aj ďalšie finančné príspevky. Okrem toho, že sa zvýšil príspevok na opatrovanie, a okrem toho, že je sľúbené, že sa bude zvyšovať naďalej, bude sa zvyšovať napríklad až od septembra, ak máme správnu informáciu. Prečo je to práve september, prečo to nie je už skôr a prečo sa to robí v etapách, prečo tí ľudia nemôžu dostať tú výšku minimálnej mzdy už oveľa skôr? Je predsa jasné, že v podstate za tie roky, kedy sa tento príspevok na opatrovanie nehýbal vôbec a odvíjal sa od valorizácií napríklad dôchodkov, mnohým sa tie príspevky na opatrovanie znižovali, to znamená, že finančné prostriedky sa tam šetrili v podstate na príspevku na opatrovanie. Rovnako sa znížil počet poberateľov príspevku na opatrovanie. Toto sú prostriedky, ktoré sa tam ušetrili, a napriek tomu, že to vyzerá pekne, že sa to teraz všetko navýšilo, ale za tie roky sa na opatrovateľoch určite aj niečo ušetrilo. Ďalšie príspevky na kompenzáciu, tie sa nezvyšovali a zjavne sa ani neplánujú |
20,993 | 2,017 | OLANO | Erika Jurinová | Ďakujem veľmi pekne. Áno, je pravda, že ak bude ten demografický trend postupovať tak, ako postupuje, tak z východného Slovenska a zo stredného Slovenska a južnej časti stredného Slovenska sa stane jedna veľká čierna diera, ktorá bude vyľudnená mladými ľuďmi a bude zaplnená len starými ľuďmi. A veľmi poukazujem alebo teda veľmi súhlasím s tým, čo povedala kolegyňa Gaborčáková, že naozaj vznikne veľký problém aj so starostlivosťou o týchto starých ľudí. Nebude sa mať kto starať. A preto celú novelu, ktorá môže byť prezentovaná veľmi pozitívne, a je tam veľa dobrých opatrení, považujem stále len za ten bič, ktorý je vytvorený, a chýba ešte ten cukor, tie motivácie, ktoré by naozaj ľudí motivovali hľadať si prácu s podmienkami, ktoré sú zlučiteľné so životom, so životným, jako by so životom v spoločnosti. Neviem sa vyjadriť, ospravedlňujem sa, správne. No každopádne chýba mi to, čo hovorila aj pani Verešová predtým v príspevku, kde je ten zákon, o ktorom aj vláda rozprávala, o sociálnom podnikaní alebo teda inkluzívne zamestnávanie. Že v akom štádiu sa tento zákon nachádza? Kedy naozaj sa podá skutočná pomocná ruka tým, ktorí si dlhodobo nevedia nájsť prácu? Vyhadzovať z evidencie tých, ktorým sa akože nechce robiť, to je dosť jednoduché. Prirobí to síce vrásky na čele zamestnancom úradu, lebo musia veľmi tuho robiť nepríjemné veci. Ale na druhej strane kde je ten efektívny nástroj na zamestnávanie dlhodobo nezamestnaných? Kde je to sprevádzanie? Keď som videla, koľko financií ide na pracovné miesto, na nástroje, ktoré sú z eurofondov vykrývané, tak sa mi trošku až pretočili oči, že naozaj na jedno pracovné miesto ide veľmi veľká suma, ale tá efektivita, sa mi zdá, že zatiaľ sa nedostavuje. |
21,353 | 2,017 | OLANO | Richard Vašečka | Ďakujem. Prajem dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, milí hostia, ja teda skúsim tak nadviazať na tú včerajšiu časť rozpravy, ktorú som začal ešte pred skončením rokovacieho dňa tesne pred devätnástou hodinou. My sme si, my sme si nedali nočnú včera, sme o devätnástej skončili a išli sme už každý, kde, kde tu spíme, bývame, či už domov alebo na ubytovňu, ale sú ľudia, ktorí o devätnástej nekončia, ale možno práve začínajú a vykonávajú nočnú prácu. Myslím, že viacerí z nás mali nejakú skúsenosť či už priamo nočnej práce v zamestnaní alebo nejakej nočnej kvôli, kvôli rodine, zdraviu detí a tak podobne, a vieme, že to dosť vážne dokáže narušiť rytmus, biologický rytmus človeka. A preto je pochopiteľné, že za takúto prácu dostávajú zamestnanci od svojich zamestnávateľov príplatky. A my si myslíme, že táto, tento hendikep alebo táto náročnosť tej nočnej práce nie je riešený dostatočne, preto predkladáme návrh, ktorý túto vec mení. Sme v opozícii, to znamená, matematicky nemáme, nemáme väčšinu, môžme, môžme chcieť, môžme si priať, môžme navrhovať, ale nemôžme to priamo presadiť. Ten, kto tieto veci môže presadiť, je vláda. Sme veľmi radi, tak ako som to aj včera hovoril, že vláda si všimla túto našu vyše polročnú iniciatívu a premiér už avizoval, že bude túto vec tiež riešiť. My máme trocha iný názor na to riešenie, ale to už ozrejmila kolegyňa Anna Verešová, ešte sa k tomu dostanem, a videla v tom aj ten zmysel tej opozičnej práce. Niekedy ľudia hovoria, že: no tak načo vlastne vy ste v tom parlamente, veď vám nič neprejde. Viete, nám prejde, len nie pod naším menom. Prejde to pod menom buď vlády alebo nejakých koaličných poslancov, ale v týchto veciach sa nehráme na autorské práva, dôležité sú dobré riešenia pre ľudí. A zároveň odkazujem pánu premiérovi, že si môže odpustiť také tie jeho obvyklé tančeky o tom, že, že opozícia nemá riešenia. Máme kopu dobrých riešení, stále ich predkladáme, či už tu v parlamente alebo v rámci nášho programu, v rámci našich tlačových konferencií, v rámci stretnutí s občanmi, konferencií, ktoré sme, ktoré sme robili a ktoré budeme robiť, ako teraz nedávno naposledy konferencia o využití eurofondov, čo je veľmi dôležitá téma, takisto konferencia, ktorú bude viesť alebo zaštiťovať aj pani poslankyňa Verešová, kde riešenia ponúkame. A ak vláda teda buď nemá vlastné riešenia, alebo sa jej zdajú tie naše dobré, nech sa páči, sú k dispozícii, lebo sú to riešenia pre ľudí. Samozrejme my sme veľmi radi, keď si, keď si ľudia tú našu prácu všimnú. Nie kvôli tomu, že by sme sa chceli chváliť, asi možno v našom veku už nemáme takéto ambície, že už sme si jasní svoju hodnotou a nepotrebujeme si ju zvyšovať takto, ale aby videli, že naozaj predstavujeme alternatívu a že máme k dispozícii to, čo je potrebné pre to, aby na Slovensku fungovali veci lepšie, aj konkrétne v oblasti nočnej práce. Takže ja vás chcem poprosiť, aby, ak je možné, aby ste túto vec podporili pri hlasovaní, ktoré bude podľa všetkého už o jedenástej. Keď nie, tak budeme radi, keď čím skôr príde vláda, vládna väčšina s týmto návrhom, a my ho určite potom podporíme, tak ako podporujeme vždy všetky dobré návrhy, ktoré sú do parlamentu predložené. Takže ďakujem veľmi pekne, prajem teda rozbiehajúci sa pekný pracovný deň, dennú, nie nočnú, ale myslíme aj na tých, ktorí majú nie denné, ale nočné. Ďakujem veľmi pekne.(Potlesk.) |
21,095 | 2,017 | OLANO | Igor Matovič | a Mečiar so svojím HZDS, ale čo by nespravil Robert Fico, nerozhodol, to by nebolo, cena na trhu 50 eur za jednu megawatthodinu a Robert Fico, a teraz to vlastne nemôžem ukázať, lebo nemám takú dlhú ruku, Robert Fico hovorí, že ten, kto si postaví slnečnú elektráreň, tak on mu podpíše zmluvu, že 15 rokov od neho bude vykupovať elektrinu za 430, neviem, hore, no jednoducho musí to byť osem a niečo krát viac ako tých päťdesiat. Alebo inak, teda dobre, toto je 50, čiže tu je 50, toto je cena na trhu a Robert Fico sľúbil, že bude vykupovať v našom mene, že bude kupovať tú elektrinu za 430 eur. A aj tak spravil. V roku 2009 prijali tento zlodejský zákon o obnoviteľných zdrojoch energie, rýchlo, rýchlo, vyhovorili sa, samozrejme, na Európsku komisiu, že tá nás do toho tlačí, hoci Európska komisia chcela, aby sme mali obnoviteľné zdroje, 14-percentný podiel až v roku 2020. Ale oni v roku 2009, lebo im zablikali kontrolky, že znova je tu nejaký lup, kde môžme okradnúť ľudí, tak spustili tento obrovský podvod na ľuďoch, že hoci cena na trhu 50, tak ako som povedal, minulý rok 22, teraz 30 za jednu megawatthodinu, oni podpisovali vo veľkom zmluvy so svojimi ľuďmi. Všetko ľudia zo SMER-u, pusipajtáši, sponzori, naši poslanci. Chudík napríklad tuná, Lazar, ktorý tu bol, ten, čo spáchal podvod s kompou, poviem vám potom o ňom viac. Ako jednoducho rad radom smerák za smerákom si podpisovali zmluvy so štátom, že budú odkupovať od nich elektrinu za 430 eur, hoci cena na trhu bola 50. Chápete ten obludný podvod? Ale ten podvod má ešte ďalšie pokračovanie. To nebolo o tom, že povedia, že dobre, že takto nám, sľúbime 300 miliónov, že budeme niekomu platiť do vrecka každý rok, tak neurobili to, že to spravia zo štátneho rozpočtu, túto obrovskú masu, lebo to je 300 miliónov eur. Oni to nespravili, že teda dobre, z toho anonymného štátneho rozpočtu, ale hentí dvaja páni si vymysleli, že to ľuďom napíšu do účtu za elektrinu. Chápete to? Tiež by som vám veľmi rád teraz ukázal, ale budem vám to musieť iba teda prečítať. Je takzvaná tarifa za prevádzku systému, alebo v skratke TPS. A to, čo som aj čítal v tých materiáloch, keď ste počúvali, bolo to, že ten niektorý redaktor povedal, no tie ceny neklesajú preto, lebo oni robia s nami, hrajú takú tú hru, že síce cena na tom trhu klesá, ale jednoducho Fico nám zdvíha poplatky. No a jednoducho títo dvaja páni si vymysleli poplatok za slnečné elektrárne a ten poplatok postupne rástol z ničoho, samozrejme, v roku, v ktorom si to vymysleli, až na 17,6 eura v tomto roku, 17,5751. Čiže dobre, 17,6 eura v tomto roku za jednu megawatthodinu. Zjednoduším to, potom to vysvetlím ešte raz. Elektrina na trhu minulý rok 22 eur za megawatthodinu, ako skutočná tá elektrina bez distribúcie, 22 eur. Títo dvaja páni vymysleli podvod na všetkých občanoch Slovenskej republiky, rozdali licencie svojim kamarátom, zaviazali sa v našom mene, každého jedného aj ich voliča, aj nášho voliča, aj nevoliča, aj Kotlebového voliča, zaviazali sa v mene Slovenskej republiky že 15 rokov budú vykupovať tú elektrinu za 430 eur a budú doplácať 300 miliónov eur týmto výrobcom slnečnej elektriny z nášho spoločného. No a to sa volá, premietli to do účtov každého jedného, každej jednej domácnosti, každej jednej firmy na Slovensku v tej položke, keď si ľudia pozrú od tohto roka, našťastie, začali aj distribučky to fakturovať presne tak, aby sme videli tento Ficov podvod, tak každému človeku odporúčam, aby si pozrel tú položku. A volá sa OZE, tarifa za výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov. Je v eurách za jednu megawatthodinu. Každý z nás, každý aj váš volič a ja ich budem práve na to upozorňovať a ja neviem, prečo si to zmenili, možno vám to urobil ten zlý Holjenčík, že naschvál chcel vidieť, že vy ste mu hádzali polená pod nohy, že vy ste ho vlastne dotlačili, aby ľuďom zvyšoval cenu elektriny, ja mu za to gratulujem, lebo na nových faktúrach prvýkrát je vidieť presne táto tarifa. Čiže vy ste ľuďom vyúčtovali 17,6 eura na tento rok za každú megawatthodinu, hoci cena pred rokom bola 22 a súčasná je 30. Čiže silová elektrina, skutočná elektrina, komodita stojí 30 a vy už 17,6 eura im účtujete v tom, aby sa skladali na biznis Chudíkovi a ďalším zlodejom, ktorých ste nakŕmili cez slnečné elektrárne. Že sa nehanbíte, pán premiér! A neviem, kde je pán Jahnátek. Hen je hore pod balkónom. Tá tarifa postupne samozrejme rástla, lebo sa pripájali ďalšie a ďalšie elektrárne. A keď by vás zaujímalo, akým spôsobom sa ľudia k tým licenciám dostali, tak stačí si dať do Googlu, že fotovoltaika, Lazar napríklad, tak je tam celkom pekne rozobratý tento podvodník, ktorý spáchal podvod s kompou za 50 miliónov eur a o ktorom som tu, ja neviem, možno pred dvomi rokmi alebo kedy, trošku horkokrvne rečnil, ktorý bol medzičasom poslancom Národnej rady, možno zrejme za odmenu, že ten podvod spravil, tak tomuto podľa týždenníka Plus 7 dní, alebo plus jednotka, neviem, buď jeden alebo druhý, o tom píšu, že boli udelené tri licencie na takéto elektrárne. Tri licencie a každá má byť za 4 megawatt, na výkon 4 megawatthodiny. A teraz počítajte so mnou, výkon solárneho kolektora je približne 1,2 násobok jeho príkonu, inak povedané, že vyrobí slnečný kolektor, keď má niekto slnečnú elektráreň na 4 megawatthodiny výkonu, tak vlastne vyrobí za rok 1,2 násobok elektriny, čiže vyrobí 4,8 megawatthodiny elektriny. Len jednému Lazarovi, svojmu človekovi, ktorý bol šéfom, a tuto bol vlastne človek, ktorý ho dosť slušne kryl, podľa tohto týždenníka boli udelené tri licencie, každá na 4 megawatt, megawatty výkonu, čiže 3 krát 4 je 12, 1,2 je účinnosť, čiže berieme ten násobok, 12 krát 1,2 je 14,4; 14,4 megawatthodiny pán Lazar na svojich slnečných elektrárňach môže vyrobiť, pán Fico, ako jeho stranícky šéf, mu dal možnosť 15-ročnej zmluvy vykupovať od neho elektrinu za 430 eur. A teraz skúste vy, ktorí... Ale ja som si doniesol vlastne aj kalkulačku. A môžme to skúsiť aj z hlavy. Čiže 14,4 megawattu výkon či megawatthodiny môžu vyrobiť tie tri slnečné elektrárne. Ttuto Chudík, to je chudobný príbuzný, vlastne on preto sa asi volá Chudík, lebo on má iba dva megawatty výkonu. Lazar podľa denníka Plus jeden deň má dvanásť megawattov, čiže on je šesťkrát bohatší, vlastne šesťkrát lepší, asi lepšie postavenie v SMER-e, 14,4 megawatthodiny výkonu platí sa za 430. Pán Jahnátek, opravujte ma, ak by som sa náhodou pomýlil, dobre? Čiže 14,4 megawattu, to je 14,400 kilowattov – tak, dobre počítam? – krát za každý kilowatt ste sľúbili zaplatiť 430 eur. Štrnásťtisícštyristo kilowattov výkonu výroby elektriny pán Lazar, podľa medializovaných, na tých medializovaných svojich slnečných elektrárňach, tak zrejme ste s ním podpísali zmluvu krát 430, 14 400 krát 430 je, čuduj sa svete, 6 miliónov sto. Pardon, nie je to náhodou vizuálna pomôcka, pán predsedajúci? Povedzte, pán predsedajúci, nechcem porušovať zákon.Bugár, Béla, podpredseda NR SR Už je to jedno, hovorte ďalej.Matovič, Igor, poslanec NR SR Čiže za jeden rok, ak je teda pravda, že Lazar dostal tri takéto slnečné elektrárne do vienka, za jeden rok ste sa zaviazali, že mu zaplatíte za vyrobenú elektrinu 6,192 milióna eur, za 15 rokov 92 miliónov 880-tisíc eur, 92 miliónov 880-tisíc eur iba jednému vašemu straníckemu priskoč Jankovi. Dokopy, keďže ste tých licencií rozdali v tom výkone približne 500 megawattov, Lazar je znova s porovnaní s týmto iba chudobný príbuzný, tak dvanásť voči 500 je samozrejme iba zlomok, každopádne dokopy takýmto spôsobom zodierate ľudí o 300 miliónov eur. A to bolo v minulom roku. Bohužiaľ, tento príspevok vlastne sa zväčšuje o to viac, o čo je nižšia tá výkupná či tá trhová cena energie. Vlastne funguje to tak, že ak by trhová cena bola 430 eur za megawatthodinu a vy by ste podpísali zmluvu za 430, tak sa nedopláca nič vašim straníckym kolegom. Ale čím je nižšia cena na trhu, tak tento rozdiel sa dopláca voči tej trhovej cene elektriny. Vy ste podpísali zlodejské zmluvy na 300 miliónov eur v minulom roku a tento rok to bude 360, 370 miliónov eur, iba príspevky vašim kamarátom, ktorí majú a vlastnia slnečné elektrárne. Ja sa, pán premiér, teraz tuto vás pýtam, nie je tu, bohužiaľ. Pani ministerka spravodlivosti Žitňanská, inak madam transparentná, nemyslím to v zlom, ja sa pýtam vás, či zverejníte všetkých majiteľov slnečných elektrárni, ktorým ste vydali licencie od roku 2009, od platnosti tohto zákona. Pevne verím, že vo vašom vystúpení tu poviete, že to určite spravíte. Rovnako, či podporíte náš návrh zákona, ktorý zastaví akékoľvek príspevky pre tých majiteľov slnečných elektrární, za ktorými bude akákoľvek schránková firma na Cypre, na Belize alebo kdekoľvek inde. Chceme jednoducho vedieť, ktorým vašim kamarátom, koľko ste nadelili biznisu. Zároveň chcem od vás vedieť, akým spôsobom sa títo ľudia dostali k tým svojim licenciám. Lebo pre tých vás, ktorí sa možno v tej problematike nevyznáte, ten systém, ten podvodný model fungoval tak, že Jahnátek s Ficom upiekli niečo, medzičasom Kali vedel, povedal, svojmu kamarátovi Brhelovi, to je ináč |
21,297 | 2,017 | SAS | Anna Zemanová | Vážený pán minister, vážený pán podpredseda, kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som sa vyjadrila k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane a podpore, rozvoji verejného zdravia. Chcem sa v úvode poďakovať za konštruktívnu diskusiu – či na pôde výboru pre zdravotníctvo, ale aj s pánom ministrom – a snahu porozumieť si a hľadať riešenia, ktoré možno nájdeme aj mimo legislatívneho nejakého procesu s cieľom teda naozaj chrániť zdravie našich obyvateľov. Teraz konkrétne k návrhu zákona by som sa chcela vyjadriť. Oceňujem v bode 33, že sa okrem teda iných vecí ukladá povinnosť bezodkladne informovať verejnosť, obyvateľstvo v oblasti zásobovania o každej výnimke na použitie pitnej vody, ktorá nespĺňa limity ukazovateľov kvality pitnej vody pre chemické ukazovatele, ak nemožno zásobovanie zabezpečiť inak a nebude ohrozené ich zdravie. Toto je veľmi dôležitá vec, aby teda verejnosť bola proaktívne informovaná v prípade teda, že kvalita pitnej vody, ktorou sú zásobovaní, nespĺňa limity, ale malo by to byť aj v prípade, ak individuálni obyvatelia majú súhlas a majú oficiálne povolené čerpanie pitnej vody z vlastných domových studní v prípade, že to je jediný ich zdroj, a v prípade, že je známe, že nejaké znečistenie podzemných vôd, ktoré tam predtým nebolo a dostalo sa, môže sa dostať do ich studní, ktoré na takýto účel používajú, aby boli proaktívne zo strany orgánov ministerstva zdravotníctva taktiež upozornení a netýkalo sa to len zásobovania ako cez verejné zásobovanie pitnej vody. Taktiež oceňujem, že ste si osvojili jednu z mojich pripomienok a v bode 36 sa upresnil pojem dodávateľ, ako aj povinnosti pre vlastníkov bytových a nebytových budov a spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pretože takto, ako je to teraz naformulované v spoločnej správe, je tá dikcia jednoznačná a verím, že tie aplikačné ťažkosti, na ktoré som upozorňovala vo výbore, tak nenastanú. S týmito pozmeňovákmi sa aj pre nás stáva tento návrh zákona akceptovateľný. Mám pripravený pozmeňovací doplňujúci návrh, ktorý predkladám spolu s poslankyňou Janou Cigánikovou a ktorý hovorí o doplnení kompetencií pre Úrad verejného zdravotníctva v prípade, že podzemné vody, ktoré sa využívajú pre účely, využitia pre pitné účely, môžu byť znečistené z nejakých environmentálnych záťaží, ktoré sú evidované a známe. O čo ide a prečo? Takže tým mojím pozmeňovákom sa dopĺňajú kompetencie úradu, kde je zmena z môjho pohľadu potrebná z toho dôvodu, že v niektorých prípadoch environmentálnych záťaží dochádza v dôsledku vyplavovania znečisťujúcich a škodlivých látok k znečisteniu podzemných vôd, ktoré sú využívané na pitné účely. Vyplavované látky môžu byť iné charakterom chemickým, ako sú zadefinované v súčasnom nariadení vlády, ktoré má byť nahradené vyhláškou, ktoré by malo mať ministerstvo, teda hygienik právo rozšíriť tieto ukazovatele v prípade, že na základe poznania týchto environmentálnych záťaží by mohlo dôjsť k znehodnoteniu zdrojov pitnej vody, či pre verejné, ale aj pre súkromné využívanie. Ten samotný pozmeňujúci návrh potom prečítam v ďalšom, ale chcela by som deklarovať nevyhnutnosť tú situáciu riešiť na konkrétnom príklade, ktorý je teraz mimoriadne živý a ktorý môže byť takým vlastne prototypom toho, že situácia, ktorá sa na Slovensku môže vyskytovať na viacerých miestach, je naozaj alarmujúca a treba sa s ňou nejako vysporiadať. Môj pohľad je, že by bolo dobré, keby to bolo aj v legislatíve. Ak však pán minister nájde aj riešenia, ktoré budú možno aj rýchlejšie v rámci kontroly výkonu Úradu pre verejné zdravotníctvo a nejaké spoločné cesty a riešenia pre aplikáciu v praxi, tak, samozrejme, budem rada, ak môj príspevok k tomu prispeje. Ale chcela by som vás informovať o tom na príklade tzv. vrakunskej skládky. O čo ide? Tejto problematike sa nevenujem len ako poslankyňa Národnej rady a tímlíderka pre životné prostredie, ale aj ako poslankyňa Bratislavského samosprávneho kraja, kde sa tzv. vrakunská skládka nachádza a nielen samotná skládka, ale aj znečistenie, ktoré pochádza z nej a ktoré sa v masívnej miere dostáva už do podzemných vôd Žitného ostrova, ktorý vieme a poznáme, že je to vlastne chránená vodohospodárska oblasť, ktorá je zásobárňou pitnej vody – zatiaľ ešte pitnej vody – pre takmer 13 mil. obyvateľov. A trošku vás uvediem do problematiky tejto záťaže, aby sme vedeli, že nakoľko je to závažné. Táto environmentálna záťaž vlastne má pôvod už v roku 1873, kedy bola do koryta Mlynského ramena Dunaja odvádzaná odpadová voda z chemickej výroby v Dynamitke. Oficiálne bola skládka zriadená v roku 1966 a využívaná do roku 1979 na ukladanie chemického odpadu z Chemických závodov Juraja Dimitrova. Táto lokalita predstavuje územie znečistené odpadom, zdrojom ktorého bol chemický priemysel zameraný na výrobu herbicídov, pesticídov, insekticídov a gumárenských chemikálií, avšak pôvodne aj bojových látok, ktoré sa v tejto Dynamitke v minulosti vyrábali. A práve v tejto lokalite tohto Mlynského ramena boli uložené v sudoch zvyšky týchto látok po uzavretej výrobe. Predmetné chemické látky sa vyznačujú veľmi vysokou biologickou aktivitou a tým, že došlo k jej aktivizácii, tak sa dostala podzemná voda do kontaktu s týmito látkami a došlo, dochádza k vyplavovaniu týchto látok, ale aj látok, ktoré vznikajú ako nové zlúčeniny, ktoré vzniknú vlastne vzájomným pôsobením týchto toxínov. To, že došlo k aktivizácii tejto skládky, nastalo po roku 1992 vplyvom napustenia Vodného diela Gabčíkovo. Chcem na to upozorniť, lebo práve v tomto roku ideme, v úvodzovkách, sláviť 25. výročie Vodného diela Gabčíkovo, a musím povedať, že staré hriechy nás teraz dobiehajú. Pretože v čase, kedy sa vodné dielo stavalo, tak ochranári sme upozorňovali aj na túto skutočnosť, že dôjde napustením vodného diela k zmene režimu podzemných vôd a môže nastať situácia, že podzemné vody dotknú sa týchto skládok. Nie je to len skládka vrakunská, ale sú to aj skládky, ktoré sa nachádzajú v severovýchodnej časti Bratislavy, čiže samotná lokalita chemických závodov, priestor podniku, potom lokalita na Žabom majeri, kde sú tie isté látky uložené a ktoré sú takisto vypaľované, len s tým, že sú vzdialenejšie od toho Žitného ostrova, tak ešte ten kontaminovaný mrak postupuje pomaly, ešte v plnej sile nezasiahol túto vodohospodársku oblasť. Treba povedať nebezpečnosť tohto aspektu. A prečo hovorím o tom práve tu, na pôde, kde je zákon, ktorý predkladá ministerstvo zdravotníctva? Pretože nehovorím len všeobecne o znečistení podzemnej vody ako nejakom ukazovateli, ktoré dávame niekde na hlásenie na Európsku komisiu, kde chcem popri inom povedať, že hlásenia, ktoré sme dávali, boli mylné a klamlivé a s nepravdivými údajmi, ale tu chcem povedať na tejto pôde a upozorniť pána ministra, že tento aspekt vyplavovania týchto látok do podzemných vôd, ktoré sú využívané ako na pitné účely a v chránených vodohospodárskych; chránená vodohospodárska oblasť Žitný ostrov je preto chránená, že je to ako zdroj pitnej vody. Kvalita podzemnej vody v Žitnom ostrove je zatiaľ na väčšine územia taká vysoká, že prakticky bez akejkoľvek úpravy, respektíve s minimálnou úpravou je použiteľná pre pitné účely. Ak budeme strkať hlavu do piesku a tváriť sa, že sa nič nedeje, tak toto, mrak tohto znečistenia znehodnotí na tisíce rokov alebo trvale znehodnotí tento zdroj podzemnej vody. Piť musíme všetci. Bez vody nemôžme žiť a náklady, ktoré budú potrebné na čistenie tejto podzemnej vody na to, aby mohla byť pitná, budú ďaleko, ďaleko prevyšovať náklady, ktoré je potrebné vynaložiť na to, aby sme tomuto znečisteniu predišli. A nie je to, hovorím, len o nákladoch takých priamych, ale treba si uvedomiť, že tieto náklady budú na zdravie, na liečenie zdravia obyvateľstva, pretože ten nebezpečný aspekt, ktorý je v súvislosti s akumuláciou týchto látok do organizmov, čo je vlastne nebezpečné pri dlhodobom používaní a vystavení ich vplyvu, dochádza vlastne ku koncentrovaniu v mikroorganizmoch, ako aj vyšších organizmoch, ktoré sú súčasťou potravinového reťazca. Preto spoliehať sa na to, že to obrovské množstvo podzemnej vody, dôjde k rozptýleniu týchto látok, že dôjde k zníženiu koncentrácie, tak je faloš a je to len zatváranie očí pred realitou. Chcem zhrnúť riziká vplyvu skládky na zdravie. Čiže je to, je tuná preukázaná aktuálnosť rizika pre biologické organizmy v kontaktnej zóne i riziká šírenia sa znečistenou podzemnou vodou. Niektoré látky už dnes významne ohrozujú kvalitu vody v oblasti Vrakune, Podunajských Biskupíc a prenikajú ďalej do Žitného ostrova. V súčasnosti je už mrak zaevidovaný vo vzdialenosti 5 km od skládky. Môže to byť už ďalej, pretože ten monitoring nebol ešte ukončený. Vo vyjadrení Bratislavskej vodárenskej spoločnosti sa geologička vyjadrila: """"zatiaľ nie sú vodárenské zdroje ohrozené"""", to však znamená, že zatiaľ ten mrak ku nim neprišiel, ale ten smer prúdenia podzemnej vody je zjavný a to ohrozenie vodárenských zdrojov najmä v Jelke a tých domácich vodárenských zdrojov je tuná jednoznačné. Postupujúce znečistenie znehodnocuje na desiatky rokov obrovské objemy pitnej vody v chránenej vodohospodárskej oblasti, navyše v ceste prúdenia podzemnej vody z oblasti skládky sú osídlené oblasti, kde obyvatelia používajú podzemné vody na zavlažovanie, prípadne aj na pitné účely. Tu chcem povedať to, že na zavlažovanie, tiež v rámci diskusií sa hovorilo o tom, že ministerstvo zdravotníctva nemá nič s vodou na zavlažovanie. No, myslím si, že má, ak sa zavlažuje rastlina, ktorá sa dostane, je súčasťou budúceho nejakého potravinového reťazca. Čiže či je to pre poľnohospodárov, ktorí vo veľkom zavlažujú a používajú podzemnú vodu na zálievku, alebo sú to aj tí individuálni vlastníci, ktorí zalievajú takouto vodou podzemnou svoju zeleninu a v dobrej viere ju konzumujú. Zhrniem zdravotné riziká. |
21,075 | 2,017 | SAS | Ondrej Dostál | na 369 159 eur. Nebudem tu opakovať argumenty o tom, že samosprávy, a nielen tie krajské, pochopiteľne, nikdy nedostali na svoje kompetencie zdroje podľa toho, aké sú skutočné náklady na ich správu, ale podľa toho, aký objem financií na ne vynakladal predtým štát, keď ich spravoval. Samosprávy tak prevzali nielen starý, v minulosti nabaľovaný modernizačný dlh, ale aj nejasné krytie na plnenie ich kompetencií. O tom, že tu dodnes chýba komplexný audit, ktorý parlament od vlády požadoval, som už hovoril. Ale nielen v tomto kontexte je dlh, ktorý vyrobili krajské samosprávy, takmer zanedbateľný. On je úplne zanedbateľný v porovnaní s tým, aký dlh za ten istý čas vyrobila centrálna vlády, ku ktorej sa časť kompetencií má vrátiť. Tých 369 mil. eur dlhu za obdobie 2002 až 2015, ktoré vyčítame krajským samosprávam, totiž predstavuje nárast dlhu VÚC v pomere k hrubému domácemu produktu z ich počiatočnej nuly na 0,5 %, pričom za rovnaké obdobie narástol dlh, ktorý vyrobila centrálna vláda, astronomicky z 38 % na 51 %, čo predstavuje zvýšenie dlhu ústrednej správy až o približne 25 mld. eur. 0,5 % - 13 %. 0,5 % krajské samosprávy - 13 % centrálna vláda. Alebo inak, za obdobie rokov 2002 až 2015 nás VÚC zadlžili v prepočte na obyvateľa o necelých 70 eur a za to isté obdobie nás centrálna vláda zadlžila v prepočte na obyvateľa viac ako 4 500 eur, 70 : 4,5 tisíca, nehovoriac o neustálom hospodárení centrálnej vlády v štátnom sektore na sekeru v porovnaní s hospodárením VÚC rok čo rok, buď s miernymi deficitmi, v ostatných rokoch dokonca s miernymi prebytkami. Vyčítať v tomto kontexte dlh krajským samosprávam a zároveň navrhovať recentralizáciu ich kompetencií na štát, ktorý kopí dlhy v oveľa vyššej miere, je úplne nepatričné, je to snaha urobiť capa záhradníkom. Dôvod piaty. Ani VÚC sa nepodarilo znížiť regionálne rozdiely pri nezamestnanosti, v priemernej mzde, v hrubom domácom produkte vidíme medzi krajinami rovnaké alebo väčšie rozdiely ako predtým. To by som chcel poprosiť pána poslanca Beblavého alebo pani poslankyňu Macháčkovú, aby nám ukázali, aké reálne kompetencie v oblasti politiky zamestnanosti naše krajské samosprávy majú k dispozícii. Rovnako, nech to znie zvláštne, nech nám ukážu, aké reálne kompetencie majú naše samosprávy v rámci regionálnej politiky. Lebo faktom je, že v podstate reálne nástroje nemajú žiadne. Ponechal si ich totiž štát. Centrálna vláda. V rámci regionálneho rozvoja majú samosprávy kompetenciu pripravovať programy hospodárskeho a sociálneho rozvoja, teda koncepčné dokumenty. Nemajú skutočné kompetencie a ani financie na rozvoj. Ba nerozhodujú ani o eurofondoch, ktoré sú v tejto krajine vyhlasované premiérom za hlavný zdroj verejných investícií. Napríklad v Českej republike už roky fungujú na krajskej úrovni samostatné regionálne operačné programy a riadiace orgány. U nás sa krajské samosprávy horko-ťažko dostali do pozície tzv. sprostredkovateľských orgánov ministerstiev. Neviňme teraz samosprávy za niečo, za čo nemôžu, a na riešenie čoho nemajú žiadne reálne nástroje. Dôvod šiesty, občania si k VÚC nevytvorili vzťah a na voľbách do VÚC sa zúčastňuje každý piaty volič. Účasť na prvom kole navyše kontinuálne klesá. Pri tak nízkej volebnej účasti stačilo na získanie mandátu poslanca mnohokrát aj šesťsto hlasov. Zvolení poslanci a župani tak majú nízku legitimitu. Argument volebnej účasti občanov na voľbách do umelých, mečiarovských krajov, ktoré nik nechcel, nik ich neplánoval, no nakoniec sa v tomto parlamente zrodil ako špinavý kompromis, sa javí byť tým, čo je hlavným tŕňom v oku. Ono to nie je ani tak, krajská úroveň ako taká, ako skôr voľby do nej, ale tento problém sa dá vyriešiť aj inak, než rušením krajskej úrovne samosprávy. Možno predsa zrušiť napríklad priame voľby a nezrušiť samosprávy. Možno hľadať a nájsť spôsob, ako delegovať starostov a primátorov, ktorí by plnili úlohy dnešných krajských zastupiteľstiev a volili by si spomedzi seba predsedu kraja. Mohol by to byť jeden z krokov na ceste municipalizácii. Pre inšpiráciu, strana MOST - HÍD v minulom, vo svojom poslednom volebnom programe o niečom takomto hovorila a myslím, že by to bol lepší nápad, ako úplne zrušiť VÚC. Dôvod siedmy, ktorý už asi nestihnem rozobrať, opäť pozdravujem pána predsedu... (Reakcia z pléna.) Aha, ja som, no dobre, tak dobre. Dôvod siedmy je, že na zrušení VÚC je mimo volieb, mimo obdobia volieb široká politická zhoda, no keď príde na lámanie chleba, do riešenia sa nechce najmä tým politickým stranám, ktoré z VÚC profitujú. Podľa pána poslanca Beblavého je v tejto snemovni dostatok hlasov na to, aby sa VÚC zrušili, lebo v tej či onej strane sa nejaký predstaviteľ, prípadne dokonca ich predseda niekedy vyjadril, že je v prospech zrušenia VÚC. Chce pán poslanec, ráta napríklad SMER alebo našiel také vyjadrenie Roberta Kaliňáka, jeho hlas však nikdy nebol a po kauze Baštrnák už nikdy ani nebude podstatným. Mimochodom, mali by sme sa vrátiť k tej dobrej tradícii, že pri každom vystúpení vyzývame pána Kaliňáka k tomu, aby odstúpil z funkcie ministra vnútra, lebo kým bude v tej funkcii, akékoľvek naše rokovanie bude zatienené skutočnosťou, že v takej vysokej funkcií je človek podozrivý z kontaktov a stykov s organizovaným zločincom, zločinom, to je tradícia, ktorú tiež začal kolega Beblavý, a rád sa ku nej hlásim. Ak sa ale pozrieme napríklad na vyjadrenia Roberta Fica, ktorý hovorí o návrate k trom krajom alebo tri plus jedna, to je úroveň, na ktorej u nás samospráva nikdy v histórii zavedená nebola, lebo krajské národné výbory v období totality žiadnou samosprávou nikdy neboli. A vo volebnom programe strany SMER z toho posledného obdobia, teda z posledných volieb, na tej povestnej A4 nenájdeme na túto tému ani mäkké f. Ale keď sme pri tých programoch a vyhláseniach predstaviteľov strán, treba povedať, že ani strana SIEŤ, ktorej program pán Beblavý spoluvytváral nie nepodstatnou mierou, síce na rozdiel od SMER-u mala precízne vypracovaný program, ale rovnako v ňom o rušení VÚC nenájdeme, nenájdeme ani zmienku v tejto podobe. A takže pán poslanec nám tu predkladá tému, v rámci ktorej aj on nejako postupne, postupne dozrel. Rovnakú zhodu alebo teda zhodu vo vyjadreniach sme tu mali, mali sme ju tu v rokoch 2002 až 2006 v období druhej vlády Mikuláša Dzurindu, kde pán poslanec Beblavý robil štátneho tajomníka na ministerstve práce sociálnych vecí a rodiny, a v tejto vláde sa zišli štyri politické strany, SDKÚ, SMK, KDH a ANO, ktoré pred voľbami v dojemnej zhode deklarovali zámer zmeniť územné členenie, zrušiť osem umelých, neprirodzených, mečiarovských krajov a vrátiť sa k prirodzeným regiónom. V rokoch 2002 až 2006 teda bola vláda, mala prienik volebných programov návrat k prirodzeným regiónom a nespravila so zmenou územného členenia vôbec nič. Čo je škoda, lebo možno aj tá dnešná diskusia by bolo trochu iná. Summa summarum sedem dôvodov, ktoré uvádza pán poslanec Beblavý, a z môjho pohľadu ani jeden z týchto 7 dôvodov nesedí. Ďakujem za pozornosť. |
21,519 | 2,017 | SAS | Ondrej Dostál | Vážená pani predsedníčka, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, nechcem dlho diskutovať, len by som chcel využiť prítomnosť pani predsedníčky na také krátke zamyslenie. Bolo prijaté nové európske nariadenie a teraz my budeme prijímať zákon, ktorým ale vlastne nemôžeme skoro nič urobiť, lebo sa nemôžeme odchýliť od toho európskeho nariadenia, keďže európske právo je nadradené slovenskému právu napriek tomu, že niektorí s tým majú problém alebo niektorí si myslia, teraz odbieham trochu, že ak zmeníme ústavu, tak nebudeme musieť rešpektovať európske právo. Budeme. Ale podľa môjho názoru tým vyvstáva nejaký problém, ktorý sa týka, povedal by som to, účasti verejnosti a nielen najužšej odbornej verejnosti, ale občianskej verejnosti, politickej verejnosti na príprave práva, ktoré platí aj v Slovenskej republike. Pretože kým medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu zákona nie vždy, ale niekedy a vo viacerých prípadoch sa stáva predmetom diskusií a debát vnútropolitických, vyjadrujú sa k tomu politické strany, občianske združenia, odborníci, tak príprava európskej legislatívy nemá takúto publicitu, nestáva sa až predmetom takýchto debát. Samozrejme, možno je to chyba verejnosti, médií, že o tom neinformujú politikov, že sa o to nezaujímajú, ale vidím v tom istý problém, lebo ochrana osobných údajov je vec, ktorá sa týka veľkého množstva ľudí, veľkého množstva organizácií a subjektov, ktoré pracujú s osobnými údajmi. A my budeme postavení pred to, že v podstate môžme schváliť, ale ak máme nejaké iné predstavy, tak sa do toho nemôžme zapojiť. Tak sa chcem teda spýtať, že akým spôsobom sa slovenská verejnosť zapájala alebo zapája do prípravy nariadenia. Či neuvažujete o niečom takom, že možno v budúcnosti, ak sa budú diať dôležité zmeny, pripravovať sa dôležitá legislatíva, tak tie veci by mali byť nejako posunuté aj na vnútropolitickú debatu, aby pozícia Slovenska nebola iba pozíciou nejakých úradníkov, ktorí sú tam vys... (pozn. red.: nezrozumiteľne vyslovené), ale naozaj bola výsledkom diskusie vnútropolitickej a nájdenia buď teda konsenzu, alebo väčšinového názoru, alebo prinajmenšom aby sa do pozície Slovenska v takýchto veciach premietla aj tá vnútropolitická diskusia. Ja si uvedomujem, že to sa týka v podstate všetkého, všetkých oblastí, kde existuje európske právo, ktoré má prednosť pred slovenským právom, ale špeciálne, myslím, aj v prípade ochrany osobných údajov už sa aj niečo objavilo, že, neviem, či kolega Beblavý, alebo kto kritizoval nejaký zámer a potom sa teda ukázalo, no že nič sa s tým nedá robiť, lebo už je to odsúhlasené na európskej úrovni, len si to akosi málokto alebo skoro nikto na Slovensku, nepochybujem o tom, že vy áno, ale mimo vášho úradu niekto všimol. Čiže či máte nejakú predstavu, ako urobiť ten proces prípravy práva transparentnejším a otvorenejším verejnosti. Ďakujem. |
21,312 | 2,017 | SAS | Ondrej Dostál | Vážené kolegyne, kolegovia, nemal som už v úmysle vystupovať druhýkrát, ale zabudol som sa prihlásiť s faktickou poznámkou v čase na tom určenom. Keďže nebol všeobecný súhlas, aby som sa prihlásil s faktickou poznámkou, tak to riešim prihlásením sa do rozpravy. Paradoxné na tom je, že všeobecný súhlas nebol udelený vďaka pani poslankyni Grausovej, ktorá na mňa reagovala faktickou, a ja som pritom vôbec nemal v úmysle faktickou poznámkou reagovať na jej faktickú poznámku, ani teda nebudem v rozprave reagovať na jej faktickú poznámku, lebo na fašistické nezmysly nemá zmysel reagovať. Takže pán poslanec Pčolinský údajne nepočul jediný závažný argument, prečo zákon nepovažujem za dobrý. Ja si myslím, že je to jasné, a ja som to povedal aj v prvom čítaní a o tom som hovoril aj pri tom diaľničnom zákone, nepovažujem ten zákon za dobrý, alebo ten návrh ústavného zákona za dobrý, z dôvodu, že obmedzuje vlastnícke právo nad rámec predpokladaný ústavou. Ústava hovorí, za akých podmienok je možné teda vyvlastniť alebo obmedziť vlastnícke právo a zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, lebo o ten v skutočnosti ide, lebo iba ten reálne môže zabezpečiť, aby cudzinci alebo zlé firmy zo zahraničia, nemohli sa stať vlastníkmi poľnohospodárskej pôdy. Ten to môže upraviť, tá ústava to priamo nezakazuje, iba hovorí, že zákonom možno takúto vec upraviť. Ten obmedzuje ľudí, ktorí sú vlastníkmi poľnohospodárskej pôdy, a obmedzuje ich nad rámec, ktorý podľa môjho názoru je nevyhnutný. Lebo nemôžem svoje vlastníctvo predať, komu ja uznám za vhodné. Musím absolvovať nejaký administratívny postup a najprv to ponúknuť poľnohospodárom z mojej obce alebo z môjho katastra, zo susedného katastra, ďalším, niektorým nemôžem, sú tam podmienky, koľko rokov to musí byť a podnikať, potom sú tam výnimky, ktoré to vlastne negujú, negujú. Myslím si, že tá úprava je zlá, v akom je v súčasnosti stave a bude zlá aj tak, keď by sa zmenila, tak ako to navrhovalo ministerstvo pôdohospodárstva, a bude zlá aj potom, ak bude zmenená v súlade s touto novelou ústavy, pretože si myslím, že štát nemá určovať vlastníkom poľnohospodárskej pôdy, komu majú predať svoju pôdu. Je to zásah do vlastníckych práv nad rámec toho, čo ústava predpokladá. To je môj názor a to je môj dôvod, prečo považujem tento návrh za zlý. Povedali ste, že nepovedal som nič, okrem argumentu, že by sme sa mali podriadiť Európskej únii, ale že to je len taký môj subjektívny dojem. No nie je to môj subjektívny dojem. Slovenské právo musí byť v súlade s právom Európskej únie. To je princíp fungovania Európskej únie, že právo jej členských štátov musí byť v súlade s právom Európskej únie. Ako inak by mohla fungovať Európska únia? Na tom nie je nič subjektívne. Pán poslanec Zelník, tvrdíte, že moje vystúpenie k diaľniciam alebo k tomu diaľničnému zákonu bolo opačné ako moje vystúpenie k novele ústavy? Že tam som sa zastával vlastníctva a tu ho spochybňujem? Ale to je hlboký omyl. Ja v oboch prípadoch obhajujem vlastnícke právo, v oboch prípadoch namietam, že chceme umožniť zasahovanie do vlastníckeho práv. V prípade toho diaľničného zákona mám vážne pochybnosti, že je to v rozpore s ústavou, to, čo dnes navrhuje vláda, v prípade, v prípade vášho návrhu zákona alebo návrhu ústavného zákona, ktorý predkladá SNS, to nemôže byť v rozpore s ústavou, keď to chcete dať do ústavy, samozrejme. A myslím si, že aj keď to bude v ústave, tak ak na základe toho by ste chceli mať trebárs ten zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, tak možno bude v súlade s ústavou, ale ten rozpor s európskym právom tam naďalej pretrvá. Chcel by som si vyprosiť, aby ste mi hovorili, že ja nenávidím túto republiku. To nie je pravda, neviem, ako ste, ako ste na to prišli. A skôr by som teda očakával od kolegov tam z tej časti politického spektra ako od vás, myslím, že mali sme tu aj dnes k viacerým témam úplne vecnú, vecnú diskusiu. A keď nesúhlasím s nejakým vaším návrhom a kritizujem ho, tak je to moje legitímne právo a tvrdiť na základe toho, že nenávidím svoju vlasť, je, je taká ozvena tej starej SNS z čias Jána Slotu, nie tej SNS, ktorú občas, som príjemne prekvapený, že dokáže prísť s návrhmi, ktoré aj ja, aj ja... (Reakcie z pléna.) Nevykrikujte, prosím, pán poslanec! No, ak teda, keď vy mi pripomínate, pripomínate poslanecký klub, tak ja vám, poslanecký sľub, tak ja vám tiež pripomeniem, že súčasťou toho, toho poslaneckého sľubu je, že budem rešpektovať ústavu a zákony a snažiť sa, aby sa ústava a zákony uvádzali do života. Súčasťou ústavy je aj vlastnícke právo, jeho ochrana a podmienky, za ktorých možno do vlastníckeho práva zasahovať. A ja sa tu dnes celý deň aj pri diaľničnom zákone, aj pri, aj pri vašom návrhu ústavného zákona snažím argumentovať práve slovenskou ústavou. Pán poslanec Fecko, môžem iba zopakovať to, čo som, čo som povedal. Vy ste spomínali výzvu Európskeho parlamentu Komisii. Výzva Európskeho parlamentu sama osebe nemení nič na práve Európskej únie, na zmluvných vzťahoch, na ktorých je Európska únia založená. A takže je možné, áno, je možné, že sa zmenia tie základné zmluvy a povie sa to, ale toto, iba samotné moratórium alebo stanovenie nejakých kritérií nemá za následok zmenu primárneho ani sekundárneho práva Európskej únie a ak tam existuje rozpor, tak s tým rozporom nejaké moratórium a ani nejaké kritéria nič neurobia. Nakoniec pán poslanec Bernaťák, diskriminácia spočíva v nastavení priamych platieb. Súhlasím, ja nepodporujem rozličnú výšku priamych platieb, ja by som síce zrušil dotácie do pôdohospodárstva, myslím, že to nemá riešiť Európska únia, ale v poriadku, ak sú, tak majú byť na rovnakej úrovni, v tom sa zhodneme. Ale to neriešime vašou novelu ústavy, ani nerozumiem, ako to, ako to súvisí. Lebo ak argumentujete, že diskriminácia je, že v západných krajinách dostávajú farmári viac a zároveň hovoríte, že farmári západní nám tu skupujú pôdu, ale keď nám tu skupujú pôdu a hospodária na nej, no tak dostávajú, predpokladám, toľko ako slovenskí poľnohospodári, nedostávajú holandskí farmári hospodáriaci na slovenskej pôde dotácie, dotácie holandské, ale slovenské, takže celkom nerozumiem, o čom hovoríte. A rád by som ale teda pripomenul, že vy ste to hovorili verejne, že Európska komisia začala proti Slovensku konanie vo veci toho zákona, a preto chcete zmeniť ústavu, aby ste zabezpečili, že pôda zo slovenských rúk neodíde. A to, čo som ja hovoril vo svojom prvom vystúpení, ktoré pôvodne malo byť jediné vystúpenie, je iba to, že, že tento cieľ novelou ústavy dosiahnuť nemôžete. Lebo ak je tam rozpor s európskym právom, tak zmenou ústavy nevyriešite rozpor s európskym právom. Tým môžte prípadne vyriešiť rozpor so slovenskou ústavou. A teda povedal som, že sa nebudem vyjadrovať k pani poslankyni Grausovej, ale teda na záver to predsa len urobím. Týchto 10 minút som si mohol ušetriť a mohol som to nejako natesnať do dvoch minút, asi by som to nepovedal všetko. Takže vlastne jej ďakujem, že nedala všeobecný súhlas na to, aby som zareagoval faktickou poznámkou. Ďakujem za pozornosť. |
21,670 | 2,017 | SAS | Ondrej Dostál | Ďakujem, pani ministerka, za odpoveď, aj keď myslím, že na tú otázku, ktorú som sa pýtal, že či máte od strany, ktorá vás nominovala, teda od Slovenskej národnej strany podporu pre Učiace sa Slovensko, alebo nie, som odpoveď nedostal. Slovenská komora učiteľov to vidí inak. Tvrdí, že základné požiadavky Učiaceho sa Slovenska sú zhodné s tým, o čo roky žiadajú vládu Slovenskej republiky organizácie pôsobiace v školstve, odborníci v Slovenskej republike a v Európskej komisii aj OECD, čiže nejde, nejde tu o formu, ide tu o obsah, a ten obsah má podporu aj odbornej verejnosti, preto sa zaujímam o to, že či má podporu aj vás ako ministerky školstva, či v tom máte podporu strany, ktorá, ktorá vás nominovala a ktorá stojí za vami, lebo určite nie je podstata to, či to bude dvadsaťstranový, päťdesiatstranový alebo niekoľko stostranový dokument, ide o reformy. A ja chápem, že vy ste čerstvo vo funkcii, a teda mohli by sme k tomu pristúpiť tak, že dáme vám tých obligátnych 100 dní, len, bohužiaľ, táto vláda nie je vo funkcii 100 dní, ale je vo funkcii už vyše rok a pol, a teda začínať s nejakou víziou reforiem po dvoch rokoch, lebo teraz bude to výbore, bude sa ešte na tom, na tom pracovať, bude sa to dopracovávať, tak možno potom po troch rokoch vládnutia budeme, budeme mať nejakú predstavu o reformách, takže zaujíma ma, že či vy stojíte za obsahom Učiaceho Slovenska, alebo nie, a či máte v tom podporu SNS, alebo nie. |
21,079 | 2,017 | SIET | Miroslav Beblavý | v súčasnej podobe zbytočným medzičlánkom, ktorý iba odčerpáva finančné prostriedky. Ušetrené financie chceme presunúť do rozpočtov miest a obcí. VÚC v súčasnej podobe sa neosvedčili, ľudia si k nim nenašli vzťah. Skaličania nemajú nič spoločné s ľuďmi zo Žitného ostrova, Humenčania s Popradčanmi ani Horehronci s Lučenčanmi. Napriek tomu sú v jednom kraji."""" To sú citácie. Ako som už spomínal, SNS mala teda model tri plus dva, pán Hrnko hovorí štyri plus dva. Priznám sa, že nebudem sa s ním hádať, môžeme to potom skontrolovať, ale tú argumentáciu to veľmi nemení. A preto si myslím, že politická vôľa by tu mala byť. Nie je to tabu, nie je to niečo, čo politické strany odmietajú. Len ak si všimnete, je to niečo, čo vždy hovoria, ako povedal už starý kresťanský filozof svätý Augustín: Bože, dopraj mi zdržanlivosť, len ešte nie dnes. Tak tiež by všetci chceli zrušiť VÚC-ky, ale až o to ďalšie volebné obdobie a vtedy zase sa niečo iné nájde. Otázka moja je, prečo najmä strana SMER tak otočila nôtu a prečo na nás pán predseda vlády tak brutálne zaútočil, keď sme tento návrh predložili. Aby nebolo nedorozumenie, ja to neberiem nijak osobne, len ma zaujalo, že ten istý predseda vlády, ktorý keď som odhaľoval kauzy tety Anky, maséra Kostku, ktorému merateľne, preukázateľne, zásadne poškodili volebne, tak sa ku mne vyjadroval pomerne umiernene. Samozrejme, nie pochvalne ani nie neutrálne, ale umiernene. Naopak, najtvrdší doterajší osobný útok predsedu vlády na moju osobu som zažil, keď sme s pani Macháčkovou podali tento návrh. Bolo to v priamom prenose a bolo to pomerne nevyprovokované, keďže sa ho moderátor, redaktorka spýtala, že čo povie na ten návrh, a on namiesto toho sa pustil do veľmi, veľmi tvrdého osobného útoku. Ale teraz to nehovorím kvôli môjmu osobnému, len ma to zaujalo, lebo hovorí to o tom, že je to nejaké boľavé, je to nejaké boľavé miesto. A moja hypotéza, samozrejme, do duše Robertovi Ficovi nevidím, niekedy už ani neviem, či si do nej vidí on sám, je, že Robert Fico vie, že to treba spraviť, a vie, že aj jeho voliči si to myslia. A Robert Fico je politik, ktorý, keď voliči niečo veľmi chcú, jeho voliči, a je to možné spraviť, tak to aj spraví. On je to, čo nazývajú politológovia responzívny politik, teda reaguje na dopyt, na to, čo ľudia od neho chcú. Takže na jednej strane sa cíti byť pod tlakom, na druhej strane to reálne nemôže spraviť. Ale prečo to nemôže spraviť? Nie je predsa predseda vlády, nemá najsilnejší poslanecký klub? No problém je v tom, že strana SMER je organizovaná na dvojstupňovej báze. Na celoštátnej úrovni existuje úzka skupina politikov a ich sponzorov a priateľov, ktorí si parcelujú verejné financie, verejné služby, verejné pozície. Pre toho, kto má väčší záujem o túto tému, odporúčam knihu Marka Vagoviča Vlastnou hlavou, kde je to rozobrané na viac ako 200 stranách a keby som to začal rozoberať v rovnakej dĺžke, predsedajúci by ma určite upozornil, osobitne keďže je tiež zo strany SMER a mal by aj pravdu. Nie je to predmetom dnešného rokovania. SMER však okrem toho má aj, ak sa nemýlim, niekde medzi 10- a 20-tisíc členov, má 49 poslancov, asi 79 okresných tajomníkov, pardon, predsedov, majú tam aj tajomníkov, krajských predsedov, rozsiahle predsedníctvo. Aj títo ľudia potrebujú z niečoho žiť a najmä sa nejak postarať o svoje rodiny, príbuzných, známych a malých sponzorov. Viete, keď sme, keď som otvoril kauza Blanárovho cétečka, tak mi viacerí ľudia zo Žilinského kraja písali alebo hovorili, že viete, ale my si nemyslíme, že to pán Blanár sa na tom obohatil. A ja hovorím, že prečo si to myslíte? Nevieme, nemáme dôkazy, nikto nevie. Je to len názor, ale hovoria, že my, jak to sledujeme, my si myslíme, že pán Blanár preto je taký zúrivý, že musel prikryť niekoho iného biznis. Samozrejme, to povedať nemôže a zároveň teda je z toho veľmi naštvaný, pretože vlastne on dneska znáša tie politické aj osobné náklady, že sa naňho ľudia pozerajú, že o 820-tisíc euro obral pacientov v Žilinskom kraji. No a keď sa pozreme na fungovanie VÚC-iek, tak naozaj SMER využil svoje zakorenenie v nich k tomu, aby sa čo najviac postaral o seba a svojich ľudí. Mohol by som tu čítať pomerne dlhý zoznam a aj poslancov SMER-u, ktorí sú zároveň aj na VÚC-ke v nejakej pozícii. Mohli by sme hovoriť o ďalších ľuďoch, ktorí sú s nimi nejakým spôsobom spojení, ale opäť, nie je to predmetom dnešnej debaty. Chcem len povedať, že SMER osobitne je podľa mňa v pasci. Inak je to tá istá pasca, v ktorej je zhodou okolností aj pán Kotleba, a to je to, že chceli by urobiť niečo, čo je pravdepodobne aj populárne, ale čo by ich práve zasiahlo veľmi významnou mierou. A preto to urobiť nemôžu, a preto pán predseda vlády Fico na nás tak zúrivo zaútočil. Blížim sa už k záveru, ale dovoľte mi ešte hovoriť niečo aj o európskom rozmere. Lebo ak si pamätáte, tí z vás, čo majú viac ako 25 rokov, jeden z hlavných argumentov pri zriaďovaní VÚC bolo, že to od nás chce Európska únia. To bola dokonca aj pravda, lebo v rámci prístupového procesu existuje taká veľmi zvláštna vec, že existuje európske právo, takzvané acquis communautaire, a to si musíte osvojiť, keď chcete vstúpiť do Európskej únie a dať ho svojho právneho poriadku. Aj keď vstúpite do Únie, nemôžte ho jednoducho odvolať, lebo by vás Komisia začala žalovať na Európskom súdnom dvore. To znamená, ten právny rámec je záväzný. Len keď sa začalo diskutovať o vstupe nových členských štátov ešte v 90. rokoch, keď padol komunizmus, tak na Západe bol taký dosť veľký strach, že či tieto postkomunistické európske krajiny môžu byť súčasťou takéto klubu, aj keď preberú všetky zákony. Preto sa vtedy povedalo, že okrem kritérií zákonných sa uplatnia kritériá mimozákonné a na tých sa nejak dohodli vtedajšie členské štáty s Európskou komisiou. Medzi ne patrilo napríklad prijatie zákonu o štátnej službe a odpolitizovanie štátnej služby, čo, ako všetci dneska vieme, je jeden z najväčších vtipov 21. storočia, keďže už sme 14 rokov, pardon 12 rokov členmi Európskej únie, ale teda že by sme tu odpolitizovali predtým alebo potom štátnu správu, tak si myslím, že nemyslí dnes nikto. A druhá vec bolo aj to, že bolo by dobré, to nebola úplná nutnosť, ale že bolo by dobré urobiť aj samosprávne kraje, lebo to posilní demokraciu. Nebola to povinnosť a mnohé štáty to ani neurobili, k tomu sa o chvíľku dostanem, ale bolo to takým spôsobom naznačované. To znamená, my sme nikdy nemuseli, ale bolo to vnímané, že ak chceme byť dobrí Európania, bolo tam také posolstvo. Neexistuje žiadny európsky predpis alebo vôbec ani nejaký štandard toho, že by mala existovať regionálna samospráva. Zároveň si musíme teda povedať, že to, čo znamená regionálna samospráva, znamená úplne rôzne veci. Lebo, ako som už spomenul, regionálna samospráva je aj Bavorsko, ktoré je väčšie od nás, aj Katalánsko, ktoré je väčšie od nás. To znamená, že hovoriť o VÚC ako o nejakej európskej monolitickej jednotke je úplný nezmysel. Podobné kraje, ako máme my, sú v niektorých krajinách, ale sú skôr menšinou. Poviem príklad, aby som zase nebol negatívny. Majú ich v Rakúsku, aj keď tam sú väčšie, tie landy. Sú dokonca výrazne väčšie ako naše VÚC-ky, ale majú ich. Tam to avšak vychádza z veľmi silnej historickej tradície, ktorá nikdy nebola prerušená, jednotlivých štátov alebo landov Nemecka; pardon, Rakúska. Majú ich v Čechách. Tam sú o niečo väčšie, ale v zásade podobné tým slovenských. A musím povedať, že fungujú aj s veľmi podobným úspechom, respektíve nie až takým úspechom ako u nás. Ale Česko tu dnes neriešime. Sú krajiny, ktoré nemajú vôbec žiadnu regionálnu samosprávu. Je to napríklad Veľká Británia. Veľká Británia má selektívnu decentralizáciu na Wales, Severné Írsko a Škótsko, ale v samotnom Anglicku, ktoré tvorí 90 % Spojeného kráľovstva, decentralizácia na kraje neexistuje. Dokonca oni nemajú, dokonca aj decentralizácia na úrovni toho, čo my sme nazvali mestá alebo lokálna samospráva, je tam taká zvláštna, ale o tom tiež dneska nemusíme. Sú potom štáty, samozrejme, maličké. Máme štáty, ako je Estónsko, máme štáty, ako je Slovinsko, máme štáty, ako je Litva, ktoré tiež nemajú regionálnu samosprávu. To sú štáty, ktoré majú dva, tri, štyri milióny obyvateľov, teda sú menšie od nás, ale nie až tak zase úplne zásadne. A tieto štáty usúdili, že pre troj-, štvormiliónový štát to už veľmi nemá zmysel, a nikdy to ani nespravili, ani to neplánujú, pokiaľ viem, spraviť. Potom sú krajiny, ktoré sú väčšie od nás a nespravili to tiež. Konkrétne Bulharsko a Portugalsko. Bulharsko nemá vúcky, hoci má v tejto; Bulharsko malo kedysi, myslím, desať miliónov obyvateľov, vďaka emigrácii je ich dneska oveľa menej, ale stále je ich výrazne viac ako u nás. Napriek tomu Bulharsko vúcky nezriadilo. A Portugalsko. Portugalsko má dve samostatné jednotky, Azorské ostrovy a Madeiru, ale samotné Portugalsko nie je nijak členené. Teda je členené len na samosprávy obecného charakteru, ktoré zhodou okolností reformovali podobne, ako som pred chvíľkou navrhoval aj u nás. Portugalsko má, myslím, |
21,436 | 2,017 | SMER | Peter Žiga | Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, prajem vám dobrý deň. Cieľom predloženého návrhu zákona je transponovať smernicu Rady Európskej únie 2015/652 z 20. apríla 2015, ktorou sa stanovujú metodiky výpočtu a požiadavky na predkladanie správ podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/70 týkajúcej sa kvality benzínu, naftových palív, a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2015/1513 z 9. septembra 2015, ktorou sa mení smernica 98/70 týkajúca sa kvality benzínu a naftových palív a ktorou sa mení smernica aj 2009/28 o používaní a podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie. Zároveň sa spresňujú niektoré doterajšie ustanovenia zákona č. 309/2009 na základe požiadaviek aplikačnej praxe. Účelom smerníc je ustanoviť metodiku výpočtu úspor emisií skleníkových plynov počas životného cyklu pohonných látok, ďalej požiadavky na predkladanie ročných správ o tých dosahovaných úsporách a najmä urýchliť využívanie biopalív tzv. druhej generácie, ktoré nemajú vysokú ekonomickú hodnotu pri inom použití ako biopalivo. Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie. Dovoľujem si vás požiadať o podporu takto predloženého návrhu zákona. Pán predsedajúci, skončil som. Ďakujem pekne. |
21,272 | 2,017 | SMER | Peter Žiga | Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené panie poslankyne a páni poslanci, vypočul som si rozpravu k návrhu alebo k novele zákona o regulácii v sieťových odvetviach a v zásade som nepočul nič nové. A zároveň chcem povedať, že aj tá diskusia v rámci rozpravy hovorí o tom, že ten svet je pestrofarebný a každý má taký svoj názor a pohľad na riešenie niektorých problémov v krajine a niekto musí prísť a byť zodpovedný a preniesť a zobrať na seba tú zodpovednosť a povedať, aký zákon sa prijme a ako by mal vyzerať. A potom sa zodpovedá svojim voličom po svojom volebnom období, či zákonmi alebo normami, ktoré prijal počas svojho funkčného obdobia, naplnil ich očakávania, a či ho budú voliť znova, alebo nie. A preto, keďže tá debata bola rôzna a bola aj vecná a niekde bola aj insitná, v niektorých prípadoch, tak konštatujem, že trvám na tom, že to je novela, ktorú sme prišli, s ktorou sme prišli do pléna Národnej rady a ktorú sa budeme snažiť presadiť, je dobrá a vyrieši niektoré otvorené otázky, ktoré sa neriešili v energetike možno niekoľko rokov. A možno sa neriešili aj preto – a odpovedám týmto pádom aj na niektoré otázky niektorých poslancov, ktorí vystupovali v rozprave –, pretože to na tú svoju dobu stačilo. Ale ten svet sa po..., je v pohybe a ten svet – aj svet energetiky – potrebuje isté zmeny, pretože ten svet sa mení a podmienky sa menia, preto je potrebné niekedy aj zmeniť legislatívu. A je mi veľmi ľúto, že nemáte ani toľko chochmesu niekedy v sebe, že by ste ocenili minimálne prístup ministerstva hospodárstva na otvorenú debatu, nemáte ani toľko v sebe, aby ste ocenili, že sme prijali niektoré vaše návrhy, a myslíte si, že máte len vy pravdu. A ja si to nemyslím. A práve preto som aj pripustil, že sme niektoré pozmeňujúce návrhy alebo niektoré návrhy, ktoré boli v rámci diskusie medzi prvým a druhým čítaním, že sme ich prijali a zapracovali do novely, a možnože neboli konkrétne vaše, ale boli niekedy z prostredia, ktoré mohlo pripomienkovať tento zákon, bolo možno z prostredia, ktoré zastupuje odberateľov, a možno bolo aj z prostredia, ktoré kontroluje stav tej legislatívy z hľadiska transparentnosti, a teraz myslím na tretí sektor. A to je práve preto, že ja si uvedomujem, že v minulosti, ako som spomínal, niektorá legislatíva stačila, dnes už nestačí. A zároveň si dovolím nesúhlasiť s pánom poslancom Krajniakom v debate, že nechajme to na vládu a tá by mala kontrolovať. To tak nefunguje v rámci regulácie, a tak to nefunguje ani na základe smerníc, ktoré platia v Európskej únii. A keď sa hlásime k nejakým hodnotám v rámci Európskej únie a prijímame legislatívu, I., II., III. energetický balíček, tak musia nejaké pravidlá platiť aj na Slovensku tak, že regulácia a regulácia v sieťových odvetviach je nezávislá a transparentná. My sme urobili veľmi transparentný zákon, dokonca sme pripravili zmenu governments v rámci sieťových odvetví, resp. v rámci Regulačnej rady a regulačného úradu a oddeľujeme funkciu predsedu úradu od funkcie Regulačnej rady. Výčitky typu, že berieme kompetenciu pánovi prezidentovi, sú podľa mňa nekompetentné. A kto čítal zákon, tak nemôže nevidieť, že zároveň tým, keď na nižšej úrovni rozhodovania berieme kompetenciu pánovi prezidentovi s tým, že dávame ju vláde Slovenskej republiky, zároveň treba ale povedať a to ste nikto z vás nepovedali, preto si myslím, že toto vaše, táto vaša kritika je farizejská a nekompetentná, nikto z vás nepovedal, že mu zároveň dávame kompetenciu pri odvolacom orgáne, aby on jednak vybral členov Regulačnej rady, pretože ich vyberá, a zároveň menoval predsedu Regulačnej rady. A to som od vás nepočul. Preto si myslím, že to je len taký váš povinný, povinný opozičný tanček a nejde vám o vec, ale ide vám o to, aby ste sa tu prezentovali a možno sa tvárili, že tomu rozumiete. Nehovorím, že niektorí nie, ale niektorí sú úplne mimo misy. Chcem povedať, že regulácia v sieťových odvetviach je potrebná a nefunguje celkom. Sieťové odvetvia, pán poslanec Beblavý, nefungujú celkom ako na princípe voľného trhu. Preto sú to sieťové odvetvia, pretože jednoducho distribučné spoločnosti už majú tú komparatívnu výhodu, keď to takto nazvem, že majú vo vlastníctve tie siete a asi nebude žiaden konkurent stavať nové siete, čiže sa bude musieť každý, kto by chcel prísť podnikať na Slovensko v rámci sieťových odvetví, bude musieť tlačiť tú elektrinu alebo ten plyn, alebo tú vodu cez rúry, ktoré tu, alebo cez nosiče, ktoré tu už na Slovensku sú. Preto treba reguláciu, a preto sa to nedá nechať na voľný trh. A práve preto je tu Úrad pre reguláciu v sieťových odvetviach, ktorý je od vlády nezávislý, a napriek tomu tú kompetenciu mala aj teraz vláda, že navrhovala predsedu ÚRSA, predsedu úradu. Akurát tam bol rozdiel v tom, že ju menoval prezident. No aký je v tom rozdiel, keď teraz dávame tomu prezidentovi návrh na..., návrh a kompetenciu, že bude menovať predsedu rady. Zároveň budem reagovať na niektoré vyjadrenia, ktoré zazneli v rozprave, a to je napríklad vstupovanie ministerstva hospodárstva alebo ministerstva životného prostredia do cenových konaní. A to bola taká vecná kritika, ktorej, ktorej by som v zásade rozumel, ale nerozumiem tej schizofrénii. Keď vznikla probléma, ten problém ohľadne cien energií v januári alebo na konci roka, tak opozícia nás kritizovala, že prečo sme nezasahovali, akým spôsobom sme zasahovali a ako sme to, ako sme to nechali len tak. No nemali sme na to kompetenciu, panie poslankyne a páni poslanci. Preto sme nezasahovali, pretože ten úrad bol a bude nezávislý. V tejto chvíli dávame len kompetenciu ministerstvu hospodárstva v oblasti plynu, elektriny a tepla a ministerstvu životného prostredia v oblasti vody, aby mohlo sa v rámci cenového konania vyjadriť, aby mohlo dať námietku, ale nevie ovplyvniť rozhodnutie úradu, nevie. Maximálne sa môže odvolať na vyššiu inštanciu a tam žiadnu ingerenciu nemá. A vy to veľmi dobre viete, že to tak je. Veľmi dobre viete, že to tak je, pretože ak sme doteraz robili aj pripomienky, tak sme neboli ani zverejnení, ani neboli zobraté do..., do..., na vedomie naše pripomienky. Teraz je to úplne inak, teraz by to malo byť úplne inak. A ako vláda, keď máme niesť nejakú zodpovednosť za riadenie štátu, tak by sme mali mať aj kompetenciu minimálne sa vyjadriť a vidieť do cenových konaní. Doteraz sme nemohli ani povedať, či má byť vyrobená analýza, alebo nemá byť vyrobená analýza. Povedať sme mohli, nikto nás nebral vážne. Skrátené konanie. Tu mňa niekto ide kritizovať za skrátené konanie, pričom veľmi dobre viete, pán poslanec Galek, že skrátené konanie nebolo skráteným konaním, a dohodli sme sa na tom a veľmi džentlmensky sme sa na tom dohodli, pán poslanec, že to urobíme tak, že to dostaneme ešte na predchádzajúcu schôdzu kvôli lehotám, kvôli tomu, aby sme nedostali voľbu nového predsedu ÚRSA niekedy na október alebo na november, a veľmi dobre viete, že to tak bolo, veľmi dobre viete, že to tak bolo (reakcia z pléna), pretože idú cenové konania. A keď poznáte, a keď poznáte tú procedúru, tak tie cenové konania prichádzajú niekedy v júni, v júli, v septembri. Podľa toho, o akú komoditu ide. A ja si nemyslím, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, najvyšší orgán, ktorý rozhoduje o cenách energií na Slovensku, by mal byť ešte trištvrte roka po tom, ako sa vzdal jeho bývalý predseda, bez plnoprávneho obsadenia svojej funkcie, a nehrám túto hru s vami, že vymenujme teraz nového predsedu podľa starého zákona a potom budeme sa na to celé pozerať. Ako, však tu máme predsa legislatívu, máme pripravenú legislatívu a už voľme nového predsedu podľa nových pravidiel, keď má fungovať ďalších 6 rokov, tak vymenujem nového predsedu podľa starých pravidiel a zavediem následne zákon? To má akú logiku? Ale však... (Reakcia z pléna.) Pán Galek... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)Hrnčiar Andrej, podpredseda NR SR 176. Poprosím vás, poprosím vás, nediskutujme.Žiga, Peter, minister hospodárstva SR 177. Ale debatu sme mali na túto tému, dokonca sme spolu diskutovali aj v takom nezávislom klube INESS a myslím si, že tam bolo povedané všetko, a myslím si, že aj tie argumenty, ktoré ste dávali vtedy, nič nové ste nepriniesli. Priniesli ste jednu novú vec, priniesli ste hnedé uhlie. To je úplne mimo misu, my tu neriešime, my tu neriešime komoditu, pán poslanec, my tu riešime governments, my tu riešime governments regulačného úradu, a keď budeme riešiť hnedé uhlie, a vy viete, že ho budeme riešiť, pretože to avizujem, že to budeme riešiť v rámci TPS-ky. Viete dobre, že to avizujem. Načo to tu motáte? To je úplne mimo misu. (Reakcia z pléna.) Ďalšia debata bola ohľadne - a to hovoril pán poslanec Krajniak, škoda, že tu nie je, chcem mu povedať, že nemáme najvyššie ceny energií v Európe, pretože tie ceny energií, samozrejme, nie sú najnižšie, ale sú v takom zlatom strede a môžme sa vydať kľudne cestou Nemecka a koncová cena pre domácnosti bude 300 eur, na Slovensku je dnes 150, ale my sa cestou Nemecka nevydáme, a preto aj ďalšia legislatíva, ktorá príde po tejto legislatíve, sa bude týkať úpravy tarify za prevádzkovanie systému, bude sa týkať |
21,179 | 2,017 | SMER | Róbert Kaliňák | prístup k týmto funkciám. Ja som to neriešil. Bolo, ako nebolo by to také trápne, som zvyknutý si vlastné letenky platiť sám, tak som si ju proste zaplatil a tiež som ho neobviňoval, nerobil som tu tlačové konferencie z toho, že proste bráni výkonu opozičných poslancov. Vy by ste to nazvali už mečiarizmom, už by ste mali transparenty a štrajkovali by ste pred parlamentom, keby vám to predseda platil... (Reakcia z pléna.) Pán poslanec, nikdy v živote ste si letenku na služobnú cestu, zaplatili ste si letenku na služobnú cestu? (Reakcia z pléna.) Nie na stranícku, nie na stranícku, na služobnú. No tak, to som rád. Čiže aby sme sa k tomu vrátili. A rovnako to tak platí pri výkone ako podpredsedu vlády. Priznám sa, dokonca sa ma na to pýtali dneska novinári, bol som na služobnej ceste v Spojených štátoch, mal som pomerne veľmi nabitý program, pretože tam bolo naozaj veľmi veľa stretnutí s najvyššími predstaviteľmi bezpečnostných zložiek, čo sa nakoniec prejavilo aj na určitých významných finančných podporách niektorých našich zložiek, ale proste bol som rozhodnutý, že proste od výstupu z lietadla mám niekoľko stretnutí, proste nemám šancu na oddych. Tak som povedal, že chcem letieť prvou triedou, aby som sa mal šancu v lietadle vyspať kvalitne. Ale zároveň som usúdil, že to asi nie je vhodné, aby som túto mieru, tá letenka je naozaj drahá, mi ju preplatil štát. Preplatil som si ju sám. Nakoniec všetky medzikontinentálne lety som si nakoniec platil vždy sám, pretože ja som usúdil, nie je to nijaký štandard, že si myslím, že keďže chcem mať vyššiu mieru luxusu, tak si ho mám zaplatiť, keď sa mi to nepáči. To je dôvod, prečo ako služobné autá mám na ministerstve svoje vlastné autá. Ministerstvo ich nemuselo kúpiť, neplatí za ne žiadny nájom, sú tam proste, pretože si myslím, že ja som chcel konkrétne auto, aby som mal k dispozícii, a preto nebudem nútiť ministerstvo, aby mi také konkrétne auto kúpilo napriek tomu, že mám nárok na ochranu ako každý iný poslanec. Takže z tohto pohľadu je to len o osobnom vzťahu k danému výkonu funkcie. A každý, keď ide do verejnej funkcie, si musí uvedomiť, čo tá verejná funkcia prináša. Ak sa mi nepáči, že mám nejaké obmedzenia, tak tá funkcia je dobrovoľná, nikto ma tam nenúti sedieť. Keď sa mi nepáči, že chcem mať tú, tak proste robím niečo iné alebo sám seba reprezentujem svojimi rozhodnutiami. No a, samozrejme, k tým ďalším veciam, takže vrátim sa ešte k tomu. Naozaj nálet pána prezidenta Gašparoviča bol veľmi malý, veľmi malý, ale od tých čias, o ktorých som ja vtedy hovoril, iste ma radi novinári citujú, sa ten nálet zniekoľkonásobil a dnes som, samozrejme, sme kedykoľvek pripravení poskytovať služby Leteckého útvaru aj na ďalšie činnosti, aj napríklad pre Národnú radu v širšom spektre. To znamená, z tohto pohľadu to všetko platí. O to, akým spôsobom kto využíva svoj let a kam sa rozhodne s ním odletieť, je na jeho rozhodní. Pamätám si, keď prezident, myslím, Sarkozy, francúzsky, sa vracal zo služobnej cesty a nechal sa po ceste vysadiť pri svojej rodine, ktorá bola na dovolenke, a lietadlo potom bez neho prišlo do Paríža a bol z toho škandál na tri týždne. Osobne si myslím, ak prezident, napríklad aj prezident Andrej Kiska, sa vracia po nejakých 7 alebo 8 dňoch zo služobnej cesty a rozhodne sa, napríklad teraz bol v Izraeli, a rozhodne sa vlastne pristať v Poprade, aby ho vysadili a odpočinul si cez víkend, ale to si myslím, že z času na čas je, samozrejme, absolútne akceptovateľné a nikto s tým nebude mať väčší problém. Mňa zaskočil takisto ako vás ten pomer. To je tých 319 : 135 medzi, medzi, rozdiel medzi pracovnými cestami a cestami domov. Čiže to si myslím, že bola tá téma. Ja som ho o tom informoval, povedal som, že si myslím, že je to problematické, ale z môjho pohľadu mali pocit, že to vedia bezproblémovo obhájiť, hovorím, dobre, k tomu sa my nevyjadríme, ale predstava, že ja môžem zastaviť prezidentské lietadlo, je nie úplne namieste. K tým ďalším pripomienkam, ktoré asi podala prezidentská kancelária, ktoré tu prednášala pani Nicholsonová, samozrejme, poviem, že prezident nie je spokojný s výberom lietadiel, ktoré sme nakúpili. Ja priznám sa, že mu to neviem nijakým spôsobom lepšie vysvetliť, vzhľadom na to, že sa ma to nikdy nepýtal, na túto tému. Vám to ale vysvetliť, samozrejme, môžem. Vymenili sme dva Fokkre 100 za dva Jaky-40. Jaky-40 majú kapacitu, jeden má 14 v tej salónnej úprave a druhý 24 v nesalónnej úprave. Fokkre majú kapacitu po 30, to znamená, obidve lietadlá majú väčšiu kapacitu. Obidve lietadlá napríklad na ceste do Bruselu spotrebujú aj menej paliva, ako doteraz spotrebovali Jaky, a myslím si, že majú aj dvakrát väčší dolet, ako mali Jaky, to znamená, a stáli aj menej. Jeden Fokker stál 1,25, 1 250-tisíc eur, to znamená, tá cena bola naozaj veľmi nízka. Z môjho pohľadu obidve tieto lietadlá prezentujú tie potreby, o ktorých sme hovorili z pohľadu, že sú väčšie, majú väčší dolet, sú lacnejšie na spotrebu a prevádzku, a myslím si, že poskytujú adekvátne služby, ktoré nielen ústavným činiteľom, ale aj všetkým tým, ktorí budú potrebovať pomoc v prípade evakuácie, čo ste všetci boli svedkami už niekoľkokrát. Pán prezident má, naozaj má pravdu pani Nicholsonová, naozaj mimoriadne veľké delegácie. A keď má chuť, tak sa do toho Airbusu, ktorý má 34 miest, vie zmestiť. Na cestu do Južnej Ameriky išiel Airbusom aj s pomerne veľkou delegáciou a zmestili sa a zvládli tú trasu tam aj naspäť. Do Izraelu je tá delegácia zjavne väčšia, možno má 60-70 ľudí, použili lietadlo s väčšou kapacitou. A v tomto prípade opätovne nemala pravdu správa kancelárie pána prezidenta, pretože druhý Airbus, ktorý sme kúpili, má tú väčšiu kapacitu, takú zhruba, akú malo, má práve vymieňaný Tupolev. Ony sa veľmi podobajú. Súčasná výbava Airbusu je tá, ktorá je na tom lietadle, ktoré stojí na parkovisku, to, ktoré prichádza v lete po generálke a po všetkých tých opravách v cene 35 mil. eur, bude nahrádzať ten Tupolev, ktorý má tú kapacitu väčšiu, aj toto lietadlo bude mať minimálne dvojnásobne väčšiu kapacitu, od 70 do 92 tuším, a tú mobilitu, ktorú tam bude mať možnosť v rámci variability interiéru. Čiže presne sme to vymenili podľa tých, ako bolo nastavenie starých, dve menšie lietadlá, dve väčšie lietadlá, podľa toho nastavenia, ako boli, tie lietadlá mali aj interiér, sú veľmi podobné s tými a tak, ako sme mali doteraz, takže nerozumiem tejto výtke, pretože vo všetkých parametroch sú tie lietadlá efektívnejšie, lacnejšie na prevádzku. Ja vám poviem príklad. Airbus, keď letí z Bratislavy do Washingtonu, potrebuje natankovať v priemere okolo nejakých možno do 30 ton paliva. Pamätám si presný údaj Brusel – Washington 22 ton paliva. Brusel – Bratislava Tupolev 30 ton paliva, aby sme rozumeli tomu rozdielu. Jednoducho tučko bolo naozaj také, to žerie aj trávu pri ceste, takže to proste je ekonomický Airbus a jeden a pol Fokkra, už skoro dva Fokkre, sú lacnejšie v prevádzke ako jeden Tupolev, takže z tohto pohľadu to je určite ekonomicky výhodné. Upozorňujem na článok, myslím, že Frankfurter Allgemeine Zeitung, ktorý v tom istom čase, keď my sme kupovali Airbus, 15-ročný Airbus, za 35 mil. po rekonštrukcii, generálke a obnove, kupovali 16-ročný Airbus od Lufthansy, nemecká vládna letka, ako doplnok. Bol to teda 16-ročný Airbus, mal dramaticky viacej nalietané ako my, veľkosťou to bol Airbus 321, my máme 319, čiže o niečo kratší, tam je o niečo väčšia kapacita, ináč sa tie lietadlá nelíšia, motory sú rovnaké, všetky ostatné veci sú identické, a tiež iba za rekonštrukciu a za opravu platila nemecká vláda 89 mil. To znamená, to, čo my sme investovali do štyroch lietadiel vynovených, po generálke, po všetkom, oni dali do jedného. Môžme sa uvažovať nad tým, aká forma pomoci Lufthanse v tom bola zakomponovaná, v tejto cene, ale na druhej strane platí, že určite nemôžeme označiť to, ako sa snažila teraz naznačiť pani Nicholsonová, že tam bolo niečo neefektívne. Všetci vedeli dopredu, sme tie ponuky oznamovali a myslím, že sme ich aj vyhodnocovali, čiže z tohto pohľadu si myslím, aj viacerí leteckí odborníci potvrdili, že sú to zdroje, ktoré zodpovedajú hodnote tých lietadiel, ktoré kupujeme, čiže to si myslím, že je správne. Otázka malého Challengeru 605, ktorý tu naznačila pani Nicholsonová, áno, to je téma, ktorou sa môžme zaoberať. Je tu možnosť, že napríklad Všeobecná zdravotná poisťovňa uzatvára zmluvy so súkromnými organizáciami na prepravu orgánov alebo pacientov lietadlom, rovnako tak platia niektoré štátne podniky za navádzacie poplatky, tam je tiež potrebná nejaká výmena. Predpokladám, že tiež sa dozvieme od príslušných orgánov, že možno aj toto bude téma, ktorú budú riešiť, ale momentálne to u nás v rámci letky téma nie je. Čo sa týka, už som odpovedal na všetky otázky takmer. Áno, mali sme, keď hovorím, že všetci traja ústavní činitelia rovnaké postavenia a rovnaké práva aj vo vzťahu k Leteckému útvaru ministerstva vnútra, tak bol tu predseda parlamentu pán Pavol Paška, ktorý býval v Košiciach, ktorému ste vyčítali všetko možné, ale neletel domov do |
21,816 | 2,017 | SMER | Tomáš Drucker | Ďakujem pekne. Pekné predpoludnie prajem, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Chvíľku chcem zareagovať na tú minulú diskusiu aj tú dnešnú a za tú dnešnú sa vám chcem veľmi pekne poďakovať. Bola všeobecne vecná, mrzí ma, že tá minulá nebola celkom nad obsahom zákona. A osobitne sa chcem teda poďakovať aj pani poslankyni Šebovej, Gaborčákovej, pánovi poslancovi Bastrnákovi aj pánovi poslancovi Suchánekovi za tú vecnú časť v rozprave. Dovoľte mi napriek tomu, že som to v úvodnom slove hovoril, trošku zrekapitulovať ešte raz, čo tento návrh zákona rieši, pretože väčšia časť rozpravy bola o dvoch pozmeňujúcich návrhoch zákona. Tento zákon rieši komplexne zmenu prehľadu mŕtvych tiel. Je to zásadná zmena, ktorá pomôže mnohým obyvateľom, ale aj poskytovateľom, lekárom. Možno ste zaznamenali z regiónov, odkiaľ zastupujete, alebo možno aj vlastné skúsenosti z rodiny máte, že sa čakalo niekoľko hodín na prehliadku mŕtveho, zosnulého. A okrem toho máme veľké problémy, ja som to už povedal, neberte to, prosím, ako alibizmus, ale jeden z dôvodov, prečo máme aj zlé výsledky v odvrátiteľnej úmrtnosti, je aj spôsob, akým sa vykazujú prehliadky mŕtvych tiel. Druhá veľká, silná oblasť, ktorú tento návrh zákona rieši, sú urgentné príjmy. Pán poslanec Suchánek o tom hovoril, dotknem sa toho, veľmi kľúčová vec v oblasti stratifikácie, definovania štandardov úhrad. Veľmi málo sa o tom hovorilo, ale ďakujem za to pánovi poslancovi. Ošetrovateľská starostlivosť. Mal som pocit, že keby pani poslankyňa Zahorčáková, Gaborčáková, pardon, dnes nevystúpila, tak by sme o tom ani, ani nepočuli. Veľká zmena, kvalitatívna zmena v oblasti poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb a sociálno-právnej kurately a ochrany detí, ktorá si myslím, že je veľkým krokom vpred pre mnohých, aj nás, čo sa týka rodiny, ale predovšetkým odkázaných ľudí. Ďalšia významná zmena, ktorá tam je, je aj, sú to možno také menšie, ale veľmi kľúčové veci na odľahčenie """"šasiek"""", predpisovanie liekov na dvanásťmesačnú viazanosť. To znamená, nemusia pacienti každé tri mesiace chodiť do ambulancie svojho špecialistu. Bavili sme sa o zmenách k štrajku, zjednodušenie systému, zmena platenia odvodov, ale len spôsobu úhrady, pretože zdravotné poistenie nie je tým nejakým spôsobom dotknuté. Áno, priznávam, z pléna pri prvom čítaní, kedy prišiel návrh o Jánskeho plakete, ja som informoval, že takúto komplexnú zmenu sme chceli urobiť, predložili teraz poslanci vo výbore aj za isté ocenenie celoživotného poslania pre prospech pacientov a systému. Oceňujeme držiteľov zlatého Jánskeho plakety, že im odpúšťame všetky poplatky, ktoré sú na pohotovostiach, a zaraďujeme do kategorizácie maximálneho stropu na doplatky za lieky, tak ako je to v kategórii, povedzme, dôchodcov. No samozrejme, sú tu tie dve diskutované témy – doplnkové ordinačné hodiny a zrušenie odvodovej položky. Dovoľte mi krátke reakcie aj na pánov poslancov a ktorí tu dnes nie sú. K pánovi Krajčímu. Povedal, že z verejného zdravotného poistenia je neefektívne vynaložených 1,5 mld. euro. Áno, vo faktických tu boli nejaké pripomienky. Ja len skúsim pár čísel k tomu, aby ste mali, budem hovoriť za čísla z roku 2016. Nie sú tak staré. Priame náklady na mzdy a odvody vo výške 2,18 mld. euro, teda takmer 51 % všetkých prostriedkov verejného zdravotného poistenia ide na osobné náklady, na mzdy a odvody zdravotníckym pracovníkom. Priame náklady na lieky, nie sú tam áčkové lieky a nie je tam špeciálny zdravotnícky materiál, 20 % z verejného zdravotného poistenia. Pardon, 30 %, 1,27 mld. euro. Máme druhé najnižšie ceny liekov v Európskej únii. Nemyslím si, že v oblasti priamych nákladov na lieky v nákupe by mohli sme hovoriť, že ide o nejakú významnú neefektivitu. Môžme hovoriť, do akej miery je potrebné predpisovať tieto lieky, to znamená, o spotrebe, a to sú úplne iné opatrenia, o ktorých môžem a budem debatovať. Teraz nám vlastne zostáva 840 mil., teda žiadna 1,5 mld., ale poviem na čo všetko. Špeciálne zdravotnícky materiál, áčkové lieky, komplet celý spotrebný materiál, komplet celá zdravotnícka technika, energie, softvéry, IT služby, náklady na nehnuteľný majetok a hnuteľný majetok. Všetky ostatné služby, od účtovníctva, prania, upratovania, samozrejme, vrátane všetkých ziskov. Takto sa ľahko vypúšťajú balóniky o 1,5 mld. ukradnutých zo zdravotníctva. Ja priznávam, že je miera neefektivity v spôsobe, akým máme nastavené zdravotníctvo, či potrebujeme toľko liečiť a potrebujeme robiť toľko výkonov. Tu bola debata, že najprv, že máme, pán Budaj, poslanec, spomínal, že štát má robiť diagnostiku, a potom hovoríme, že tu máme rôzne kauzy, kde sa zbytočne robí diagnostika. Nemáme pravidlá, koľko a akým spôsobom, ale robí sa na tom a spomeniem to, ale zásadná vec a ja dlhodobo hovorím, my nehodnotíme, koľko peňazí, alebo za peniaze, ktoré vynakladáme, a súhlasím s pánom Suchánekom, 6,9 % HDP nie je žiadne ohromné číslo, ale koľko, jak sa hovorí, muziky, koľko hodnoty dostávame za tieto peniaze. Nevieme to v súčasnosti dnes zhodnotiť. Je dobré, že zdravotná poisťovňa je v strate alebo je dobré, že je v zisku, keď nevieme, ako tieto peniaze vynaložila na nákup alebo na zagarantovanie zdravotnej starostlivosti? Ďalej pán poslanec Suchánek povedal, že sestry majú u nás podpriemerné mzdy. Nie je tomu tak. Priemerná mzda našich sestier v našich štátnych nemocniciach je 125 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve, ak zarátam do toho celý sektor, sme niekde na 122 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve. A tento návrh zákona rieši aj doplnenie sestry s novou kvalifikáciou a kompetenciou, ktorú sme zaviedli, sestra s pokročilou praxou, ktorá, sa vyžaduje špecializačné štúdium, potom päť rokov praxe a vysokoškolské štúdium druhého stupňa, ale má ďalšie kompetencie, ktorej sa zvyšuje minimálna mzda o 20 percent. Máme ich zhruba dvetisíc. Nie je to ohromné číslo, ale je to jednoznačne smerovanie k tomu, aby sme mali celoživotné povolania, aby cítili tie sestry možnosti rastu. My nepotrebujeme mať 12-tisíc ani 20-tisíc sestier, všetky špecialistky a všetky s druhým stupňom vzdelania. Potrebujeme využiť odborné vzdelania aj iných zdravotníckych pracovníkov, tak ako sme to urobili so zdravotníckymi asistentami, stredoškolsky odborne vzdelanými osobami, ktoré majú nadobudnuté prislúchajúce odborné vzdelanie na výkone niektorých kompetencií. Máme problém s demografiou a to je presne o tom. Viete, prejavuje sa aj u sestrách a v celej našej spoločnosti, veď to ja nemusím hovoriť, vy to viete. O chvíľku nám odíde jedna silná generácia takzvaných Husákových detí a tá sa prejavuje aj u sestrách. Máme 43, 44 rokov priemerný vek sestry a bude stále viac a viac, lebo táto silná generácia je tam. A že nám za 15, 20 rokov odíde, okrem samotnej negatívnej, negatívneho vplyvu demografie nám starne tým pádom populácia, ktorá bude viac chorá na chronické ochorenia, bude potrebovať viac ošetrovateľstva, naopak, budeme mať menej sestier. Práve preto sme zmenili kompetencie. Mali sme dvojnásobne vyššiu pôrodnosť v 70. rokoch, ako máme my. My nemôžme očakávať, že zrazu sa bude hlásiť dvojnásobný počet dnes mladých ľudí na sestry. Budeme s tým mať problém, hľadáme riešenia aj v oblasti vzdelávania, aj v oblasti kompetencií. A možno sa nevyhneme vôbec tomu, že budú musieť prísť sily aj zo zahraničia jedného dňa a vyrovnať niektoré oblasti. K citáciám, k správam NKÚ z obdobia 2011 a 2015. Ja na to upozorňujem veľakrát. Hovoril som aj s pánom predsedom NKÚ, aby dostatočne upozorňoval, že hovoriť v septembri o výsledkoch kontrol, v septembri 2017, ktoré sa týkajú roku 2011, ´12, ´13, ´14, je také... Dobre, je to pravda. Ale mnoho z tých vecí už dávno nie sú pravda, o ktorých sa hovorí. A bola tu debata o priamych úhradách. A práve ja si myslím, a padlo to tu viackrát, že samotné poplatky vedú alebo kazia bezplatnosť zdravotníctva. Ak tie poplatky nie sú konkrétne, ako hovoríme, na mimozdravotnú starostlivosť pre účely, ja neviem, zbrojného preukazu, vodičského preukazu a tak ďalej, tak to narúšajú systém bezplatnosti. Súčasné zákony, tie zákony, ktoré často sú označované ako Zajacove zákony, už v 2004. určili možnosť toho, aby sa určilo presne, koľko zdravotnej starostlivosti má byť plne hradené, čiastočne hradené, vôbec nehradené. Na to zákony sú tu dávno platné. A my veľakrát o tom hovoríme, že treba určiť, čo by nemalo byť. Áno, toto treba určiť z vecného hľadiska. Aj ten návrh, ktorý tu dnes je, presne definuje, koľko z toho, vlastne na čo je nárok z verejného zdravotného poistenia. Častokrát tu padla debata o tom, že však je poistený 24 hodín. No to máte pravdu, ale ja dávam veľmi podobný príklad aj v poistení nezamestnanosti. Ste poistený 24 hodín. Prečo nemá každý nezamestnaný nárok na 100-percentné krytie jeho mzdy, dokým si nenájde ďalšiu prácu? Lebo je tu, nazval niečo, čomu hovoríme poistné plnenie. To poistné plnenie odráža objem príspevkov, a my skutočne a priznávam, pán poslanec Suchánek, zdravotníctvo neni bezbrehá studnička na nekonečný účet. My musíme určiť priority. A priority, ak znamenajú 35 hodín v primárnom kontakte lekárov aj zároveň povinnosti, ktoré sme tu, vlastne na predchádzajúcej schôdzi ste schválili, my musíme určiť, že áno, špecialistov je nejaká sieť, ktorú budeme, nebudeme zazmluvňovať každého jedného, nebudeme mať 12 kardiocentier, aj keby sme mohli tých lekárov získať z Ameriky a z Nemecka, lebo na to nemáme a nie je to potrebné. To znamená, má to svoje určité, určité hranice. K doplnkovým ordinačným hodinám. Len budem opakovať, čo tu bolo povedané, je to úplne novým inštitútom. Predovšetkým treba ale podčiarknuť, |
Subsets and Splits
No community queries yet
The top public SQL queries from the community will appear here once available.