Unique_ID int64 78 28k | Year int64 2k 2.02k | Party stringclasses 20 values | Name stringlengths 8 24 | Transcript_chunks stringlengths 154 11.2k |
|---|---|---|---|---|
8,977 | 2,007 | HZDS | Štefan Harabin | Vážený pán predseda parlamentu, vážený predkladateľ návrhu, vážené dámy, vážení páni, pôvodne som sem prišiel kvôli niečomu inému a nemal som úmysel vystúpiť k tomuto bodu, pretože je taký nezmyselný, že som to ani nepovažoval za potrebné. Ale i napriek tomu si neodpustím zopár poznámok. Pán poslanec Lipšic sa pasuje do roly modernistu a reformistu justičného systému. Tak to aspoň prezentuje posledných osem rokov. Tento návrh nás regresne vracia do 50. rokov minulého storočia, do obdobia policajného štátu, keď advokáti, sudcovia a prokurátori namiesto procesného postavenia v trestnom konaní, ktoré majú presne vymedzené trestným poriadkom, ústavou a aj medzinárodnými normami, sa dostávajú do pozície agentov polície. Čiže, to je návrat do obdobia policajného štátu. Ja budem veľmi rád, keď nám pán poslanec Lipšic vymenuje krajiny Európskej únie a krajiny sveta, až na diktátorské režimy, kde agent môže byť aj v procesnom postavení advokáta. Skutočne sa dám poučiť a rád si aj preštudujem tieto právne úpravy. Ide tak ako v mnohých smeroch o deformácie nášho legislatívneho systému pánom poslancom Lipšicom ešte v iných politických postaveniach, aj teraz, o čisto populistický návrh akože bojovníka proti korupcii, lebo motívom tohto návrhu je boj proti korupcii. Mňa zarazilo, že s takým podnetom prišiel človek, ktorý bez súdnej praxe – neviem, či vôbec niekedy pán poslanec bol na súde – za neštandardných okolností a spôsobom nesúladným so zákonom získal justičnú skúšku, čo konštatoval ústavnoprávny výbor ešte pod vedením pána Kresáka a myslím, že podpredseda bol pán poslanec Orosz. Ja sa pýtam, či toto nie je korupcia, osobno-politická súkromná korupcia. (Potlesk.) Mňa zaráža, že s týmto návrhom prišiel politik, ktorý pár mesiacov pred voľbami si nechal urobiť za takmer 2,5 milióna korún súkromno-politický prieskum verejnej mienky za peniaze daňových poplatníkov. (Potlesk.) Pýtam sa, či to nie sú najrafinovanejšie formy korupcie. Ale predkladaný návrh nám umožňuje sa predvádzať pred televíznymi obrazovkami – ja som bojovník proti korupcii. A všetci ostatní, ktorí náhodou majú iný názor, zhodou okolností väčšinový a právny, ktorý je aj v Európe a v štandardných právnych demokratických štátoch ten správny, to sú tí, ktorí chcú podporovať korupciu, lebo ten efekt medzi televíznymi kamerami a pred verejnosťou sa dosiahne, kto je za korupciu, kto je proti korupcii. Skutočne, teraz už nie právna poznámka, viete si predstaviť, pán poslanec Lipšic je kresťanský politik, že kňaz bude svojich spovedníkov udávať polícii? Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) |
9,235 | 2,007 | HZDS | Jozef Halecký | Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, nie som ekonóm a nebudem rozvíjať žiadne teórie o suverenite alebo o harmonizácii daňovej, len rozmýšľam, keďže budem musieť nejako hlasovať, ako na to ísť. Nezdá sa mi jedna vec, čo sa týka nielen krátkodobého, ale aj dlhodobého hľadiska, aby my sme si mohli sami rozhodovať o daniach, ako chceme, pretože Brusel a Európska únia nás tam nebrali alebo, môžeme povedať, nevstupovali sme tam preto, aby sme si robili to, čo chceme. Ale zrejme asi z dlhodobého hľadiska budeme musieť sa prispôsobiť tomu, aký daňový systém bude v Európskej únii, keď to má byť nejaké súštátie. Nechcem polemizovať o tom aj, čo hovoril tu jeden z predrečníkov, že Európska únia ako keby nerozumela daňovej politike. Tu zase si myslím, že čomu rozumejú, tak to sú financie a to je z toho vyplývajúci daňový systém. Jediné, čo ma prekvapuje, je, že terajšia opozícia takto vystupuje za daňovú suverenitu tvrdo, ale pritom predchádzajúca politika, pokiaľ je vo vládnej pozícii, robí všetko to, čo chce a čo „rozkáže“ Brusel. Teraz sa hrajú, že obhajujú národné záujmy, čo sa mi zdá nie príliš konzistentné a úprimné. Som presvedčený, že o nejaký čas, pokiaľ by boli vo vládnej zostave, budú hovoriť opačne. Ďakujem. |
9,655 | 2,007 | HZDS | Viliam Veteška | Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s predbežným vykonávaním Dohody vo forme výmeny listov o dohodnutých zásadách modernizácie existujúceho systému využívania transsibírskych trás medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Ruskou federáciou na strane druhej, tlač 397. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 397a. Pán minister, nech sa páči, prosím, uveďte to. |
9,527 | 2,007 | KDH | Daniel Lipšic | Pán predseda, chcem v rozprave, aby pani kolegyňa Tóthová mohla reagovať, aby som jej vysvetlil len v záverečnom slove, lebo by ma zaujímal jej názor. My sa asi nechápeme. Totižto dokumenty Európskej únie, rámcové rozhodnutia, dohovory OSN nám stanovujú povinnosť zaviesť nie všeobecnú zodpovednosť právnických osôb, čo ja viem – za zlú stavbu, ale za konkrétne trestné činy, napríklad prechovávanie detskej pornografie, rozširovanie detskej pornografie, obchod so zbraňami a faktom je, že dnes na Slovensku právnické osoby nenesú žiadnu formu zodpovednosti za tieto trestné činy ani občianskoprávnu, pani poslankyňa, ani administratívnoprávnu. Ak áno, tak mi povedzte, v ktorom zákone existuje možnosť postihnúť administratívnoprávne právnickú osobu za rozširovanie detskej pornografie. Citovali ste veľa dohovorov, tak ja vám odcitujem posledný, ktorým sa budeme zaoberať zrejme na schôdzi onedlho, Dohovor o počítačovej kriminalite. Tento dohovor vyslovene zaväzuje členské štáty, aby sankcionovali konkrétne trestné činy, ako sú vymedzené v čl. 9, výrobu detskej pornografie, ponuku alebo sprístupnenie detskej pornografie, distribúciu alebo prenos, držbu a potom, čo sa týka právnických osôb, zaväzuje tento dohovor, aby každá strana prijala potrebné legislatívne a iné opatrenia na založenie zodpovednosti právnickej osoby za trestný čin vymedzený v súlade s týmto dohovorom, ktorý v jej prospech spáchala fyzická osoba samostatne alebo ako súčasť orgánu tejto právnickej osoby a ktorá má vedúce postavenie v rámci tejto právnickej osoby. Ktorý zákon, pani kolegyňa, umožňuje postihnúť právnickú osobu v ktoromkoľvek právnom odvetví za tento delikt? Moja odpoveď je, žiaden samozrejme. Žiadne. Čiže to, že neplníme svoje záväzky vo vzťahu k Európskej únii, k Rade Európy je zrejmé. Otázka je, kde by sa mala zodpovednosť zaviesť. Podľa mojej mienky v trestnom práve, pretože ide o trestné činy. Nemá zmysel to hľadať v občianskom práve. Navyše som citoval vyjadrenia aj nášho veľvyslanca, citoval som aj vyjadrenie veľvyslanca pri OECD, podľa ktorých posledná judikatúra Európskeho súdneho dvora a návrhy Komisie interpretujú povinnosť zaviesť zodpovednosť právnických osôb ako zodpovednosť trestnú. Ale v poriadku. Dajme administratívne právo. Ale ani tú nemáme, pani poslankyňa. Nehovorím ešte raz za čiernu stavbu, to máme. Ale za obchodovanie so zbraňami, pranie špinavých peňazí, terorizmus, korupciu. Poviem príklad. Ak ide obchodná spoločnosť do nejakého verejného tendra, pošle svojho zamestnanca, aby zaniesol úplatok štátnemu úradníkovi, hej? Tohto úradníka chytíme a odstíhame ho. Ale on tam ide v prospech tej právnickej osoby, ktorá je v tom tendri. V jej prospech je spáchaný trestný čin. My dnes nevieme právnickú osobu postihnúť za korupciu v žiadnom právnom odvetví. Bol by som rád, keby ste povedali, v ktorom právnom odvetví? Aj pán poslanec by bolo fajn, keby povedal vo faktickej poznámke. Preto vystupujem v rozprave, aby sa dalo reagovať. V ktorom právnom odvetví? Musím povedať, že odborná verejnosť so zavedením trestnoprávnej zodpovednosti nikdy problém nemala. Koniec koncov, mnohí nominanti tejto vládnej koalície, ktorí sú dnes vo funkciách, v odborných článkoch ju podporovali, ja tie odborné články tu mám. Odcitujem, čo písal k tomuto aj našim návrhom trestných kódexov prof. Šámal, keď vypočítal delikty, za ktoré musí niesť zodpovednosť právnická osoba podľa medzinárodných dohovorov a uzavrel to: „Ako z tohto výpočtu je jasné, musí ísť o dôrazné a citeľné sankcie voči právnickým osobám, ktoré sa svojou závažnosťou vyrovnajú trestným, kriminálnym sankciám ukladaným v trestnom konaní súdnom. Z toho je niektorými autormi dovodzované, že také prísne sankcie by mali byť zásadne doménou len trestného práva senzu stricto, nie práva správneho.“ Ale ešte raz. Dobre, aj práva správneho. Ale kde za tieto delikty nesie právnická osoba administratívnoprávnu zodpovednosť? Pani poslankyňa, vy hovoríte, že naše právo tieto prípady pokrýva, lebo umožňuje stíhať štatutárov právnickej osoby ako fyzické osoby. Ale to nestačí. My musíme zodpovednosť formulovať na právnické osoby. Áno, právnická osoba je fikcia, vieme, preto tam musí byť objektívna zodpovednosť, lebo nemá žiadnu vôľu, preto nie je možné ju dať do väzenia. Lebo je právnou fikciou. Preto tam musí byť iná paleta trestov. To všetci vieme, ale dnes je celkom zrejmé, že zodpovednosť právnickej osoby nemáme. Spomenuli ste možné riziko v konkurenčnej súťaži medzi podnikateľmi. A moja otázka znie. Ktorý proces dáva väčšie garancie proti zneužitiu, administratívnoprávny alebo trestný? A malo by to byť, že trestný proces. Preto si myslím, že je vhodnejšie, ak chceme ísť na veľmi citeľné a tvrdé sankcie, zaviesť trestnoprávnu zodpovednosť. Pán predseda výboru Mamojka spomínal možné dopady finančných sankcií na fungovanie právnickej osoby a v tomto, samozrejme, že má pravdu. Ale to je jedno, či zavedieme sankcie v správnom práve, alebo v trestnom práve a navyše, keď budeme mať právnickú osobu vytvorenú s cieľom páchať trestnú činnosť, s cieľom prať špinavé peniaze, tak budeme brať ohľad na to, že zamestnanci, ktorí tam pracujú, možno by aj prišli o zamestnanie? No, to hádam nie. Čiže ja by som veľmi rád kolegom, a som rád, že je diskusia, adresoval pomerne konkrétnu otázku, keby nás oboznámili s právnym predpisom na Slovensku, platným a účinným, ktorý umožňuje vyvodiť zodpovednosť voči právnickým osobám aj v inom právnom odvetví, ako je trestné právo za vymedzené trestné činy, za vymedzené skutkové podstaty, kde nás medzinárodné dohovory viažu k zavedeniu zodpovednosti právnických osôb. Lebo inak budeme rozprávať tak mimoúrovňovo. Vy hovoríte, že zodpovednosť právnických osôb je všeobecná, naozaj za čiernu stavbu, ale za konkrétne vymedzené delikty nie je. A preto by som bol rád, keby sme ešte mohli o tom diskutovať. Ďakujem, pán predseda. |
9,949 | 2,007 | KDH | Mária Sabolová | Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, chcem vystúpiť k vládnemu návrhu zákona o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov v znení neskorších predpisov. A chcem sa užšie vyjadriť k jednému bodu predloženej novely zákona. Vláda predkladá na rokovanie túto novelu zákona č. 151/2002 Z. z. A ide už o druhú novelu ustanovenia § 3 ods. 5 v tomto zákone. Je to bod 5 tejto novely. Skúsim vám urobiť krátky exkurz týchto noviel. Potom prednesiem veľmi odborné stanovisko, ktoré chcem prečítať ako celok, pretože je veľmi vážne. A potom poviem v záveroch, čo by mohlo byť a aký v druhom čítaní by som predložila pozmeňujúci návrh, aby naše obavy a naše pripomienky zaručili jasnú formuláciu predloženého zákona. Pôvodné znenie ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 151/2002 Z. z., keď bol v roku 2002 prijatý v Národnej rade, znelo: „Génové techniky sa smú používať na genómoch všetkých organizmov vrátane mikroorganizmov.“ Tam bola špecificky uvedená veta: „Je zakázané ich vykonávať na ľudských genómoch.“ Podľa názoru odborníkov ide o odborne nesprávny, zbytočný, široký rozsah požiadavky zákona. Jej uplatnenie by znamenalo, že nemožno vykonávať žiadne zásahy do ľudského genómu v žiadnej bunke ľudského pôvodu. Celý ľudský genóm obsahuje totiž každá bunka tela, ktorá má bunkové jadro, a teda aj genómy somatických telových buniek. To by znamenalo zákaz akéhokoľvek genetického výskumu využívajúceho génové techniky vrátane výskumu a vývoja diagnostických a liečebných prostriedkov a postupov, čo zrejme nebolo v roku 2002 úmyslom zákonodarcu. Zrejme preto došlo aj k novelizácii zákona v roku 2005, keď zákonom č. 77/2005 Z. z. bolo toto znenie § 3 ods. 5 novelizované takto, bola to len jedna veta: „Génové techniky je zakázané vykonávať na ľudských bytostiach.“ Opäť podľa názoru odborníkov je odborne nesprávne formulovaný obsah aj rozsah požiadavky zákona a génové techniky sa nemôžu vykonávať na ľudských bytostiach, ale vždy na konkrétnom genóme, t. j. genómoch konkrétnej bunky, resp. buniek, a to či už in vivo, v živom organizme, alebo in vitro v skúmavke, ohľadom rozsahu požiadavky, tak ako som to už hovorila, že by nebolo možné vykonávať ani tie diagnostické a liečebné postupy. Táto novela zákona (tlač 469) v bode 5 § 3 ods. 5 hovorí nasledovné, prečítam celý návrh, ako by znel: „Génové techniky je zakázané vykonávať na germinatívnych bunkách človeka s cieľom zmeniť jeho fyziologické charakteristiky. Možno ich však používať na diagnostické a terapeutické účely.“ Predkladateľ, a tu si dovolím povedať, že skôr by som očakávala, že v tejto časti bude predkladateľom zákona ministerstvo zdravotníctva, lebo je to dosť vážna výhrada moja, alebo oveľa väčšia spolupráca týchto dvoch rezortov, vo svojej dôvodovej správe uvádza, že novelizácia je v súlade so smernicami EÚ, je veľa odrážok v dôvodovej správe, a že nevyhnutnej miere reaguje na niektoré nepresnosti transpozícií smerníc vyplývajúce z úradných prekladov smerníc a že reaguje na nové zákony týkajúce sa nakladania s geneticky modifikovanými organizmami vo verejnom zdravotníctve a poľnohospodárstve. Vážne je však to, že v § 3 ods. 5 je uvádzaná nepresná formulácia, ktorá, ako sa môže zdať, chce rozšíriť používanie genetických technológií aj na zárodočných bunkách, formulácia novely, ktorá sa zrejme snaží riešiť odborné a etické stanovisko. Formulácii chýba jednoznačné odborné stanovisko rezortu zdravotníctva, ktoré mi chýba aj v dôvodovej správe navrhovanej novely. Ako z chronológie vidno, všetky ustanovenia zákona, ktoré sme mali možnosť vidieť, či ide o pôvodné znenie alebo novelizované prvé alebo druhé, majú nejednoznačnú terminológiu. Nedefinujú dostatočne génovú, genetickú techniku či metódu. V skutočnosti teda nie je jasné, či v úprave nejde predkladateľovi o používanie genetických technológií na genóme ľudských germinatívnych zárodočných buniek. Aj keď takéto zásahy do genómu germinatívneho bunkového radu človeka sa všeobecne považujú za neprijateľné a v mnohých krajinách sú explicitne zakázané zákonom, je to aj teda v Slovenskej republike, ktoré sú v zákone napr. o lieku č. 140/1998 Z. z., je tu istá obava. V prípade zlej formulácie možno jedného paragrafu zákona môžu vzniknúť problémy pri výklade. Aj keď budem možno trošku predlžovať rokovanie o tomto bode, pokúsim sa vám prečítať odborné stanovisko k tejto spomínanej oblasti novelizácie zákona. Po prvé. Zásahy na genóme ľudských telových somatických buniek nepredstavujú dodatočný etický problém k etickým problémom biomedicínskeho výskumu vrátane genetického výskumu, ako aj výskumu nových diagnostických liečebných postupov vrátane postupov využívaných genetickej techniky. To je tak, ako uvádza zákon o zdravotnej starostlivosti, zákon o lieku. Hovorím o genóme ľudských telových somatických buniek. Takéto zásahy totiž nie sú prenášané na potomstvo, na tieto bunky. A sú účinné a prítomné len počas života daného organizmu, a teda aj človeka. S jeho smrťou možnosť ich prenosu na potomstvo a možnosť ovplyvnenia genofondu danej populácie organizmov a ďalších generácií organizmov zanikajú. Zásadným je však požiadavka zaistenia bezpečnosti takýchto zásahov, aby nechcene nemohlo pri nich dochádzať k zásahom, ako je uvedené. A teraz to čo by mohlo byť vážne, ak bude nepresná formulácia. Po druhé, zásadným etickým problémom sú zásahy na genóme ľudských germinatívnych buniek (ľudské vajíčko, spermia), príp. buniek, ktoré by v budúcnosti vo svojich ďalších generáciách a vývoji mohli takýmito bunkami sa stať, viď novšie možnosti molekulárnej, celulárnej biológie a genetiky, napr. na bunkách ľudského embrya a plodu alebo bunkách, z ktorých sa neskôr vyvinú pohlavné žľazy, gonády vrátane germinatívnych buniek. Prvým dôvodom takejto obavy je, že takéto zásahy sa môžu preniesť na potomstvo a sú účinné a prítomné aj po smrti daného organizmu, u ktorého by vykonané vrátane možnosti ovplyvnenia genofondu danej populácie organizmov a ďalšej generácie mohli mať dosiaľ nepredvídateľné dôsledky. Ďalším etickým neprijateľným aspektom je manipulácia genetickej identity genómu nového jedinca človeka ešte pred počatím, príp. v jeho včasnom embryonálnom alebo fetálnom štádiu vývoja, t. j. manipulácia jeho genómu, genómu všetkých budúcich buniek jeho tela, a to i somatických aj germinatívnych. Preto takéto zásahy z uvedených dôvodov sa v súčasnosti nepripúšťajú ani s cieľom terapie. To máme v zákonoch o zdravotnej starostlivosti a liekoch. Teda diskutovateľnou zostáva možnosť povoliť génové techniky na ľudských germinatívnych bunkách in vitro (v skúmavke) v rámci biomedicínskeho výskumu so súčasným ustanovením, že tieto geneticky modifikované ľudské germinatívne bunky je absolútne zakázané používať na účely asistovanej reprodukcie človeka. Vo všeobecnosti sa však takéto uvoľnenie použitia techník génovej či genómovej manipulácie považuje za rizikové z hľadiska otvorenia cesty v ich neskoršej aplikácii in vivo. A považujem teda za vhodné neumožniť takéto využitie génových techník v zákone. V rámci tohto stanoviska je potrebné v uvedenom kontexte rozumieť aj ustanovenie § 4 ods. 2 v druhej vete zákona: „Na účely tohto zákona sa za organizmus nepovažuje ľudský organizmus.“ To by mohlo znamenať, že diskutované ustanovenia § 3 vecne nepatria do tohto zákona, ale do zákona o zdravotnej starostlivosti č. 576/2004 Z. z., resp. do možno nového zákona o biomedicíne, ktorý sa pripravoval na ministerstve zdravotníctva ešte v minulom období, ale nebol vzhľadom na jeho dosť komplikovanú problematiku z medicínskeho a etického pohľadu predložený do Národnej rady. Teraz čo na záver? Z uvedeného vyplývajú predbežné závery. Sú to skutočne stanoviská ľudí, ktorí pracujú v tejto oblasti. Po prvé, aktuálne platné ustanovenie § 3 ods. 5 je potrebné novelizovať, lebo je vecne nesprávne, a to medicínsky i eticky. Čiže novelu potrebujeme. Po druhé, navrhované novelizované ustanovenie je formulované nepresne, nakoľko nepostihuje, nezakazuje prípadnú génovú manipuláciu buniek, z ktorých by ľudské germinatívne zárodočné bunky mohli vzniknúť. Vylučuje iba úmysel meniť fyziologické charakteristiky človeka, avšak nevylučuje genómové manipulácie germinatívnych buniek, ktoré by mohli vykonávať sa s iným úmyslom diagnostickým alebo terapeutickým, ktoré sú však eticky neprípustné. A je žiaduce ich zákonom zakázať, čím je viazaná aj Slovenská republika. A sú to záväzky medzinárodnoprávnych záväzkov k Európskej únii, Rade Európy. A ešte, neformuluje presne, že génové techniky ako také je možné i žiaduce používať na diagnostické, terapeutické účely alebo výlučne v zásahoch do genómu somatických telových buniek človeka s absolútnym vylúčením zásahu, z ktorých by sa germinatívne bunky mohli vyvinúť. Toto sú dôvody, prečo na tejto schôdzi upozorňujeme na predložené znenie § 3 ods. 5 týkajúce sa génových technológií. Pán minister, ja vám odovzdám tento môj príspevok, kde aj navrhujem variantné riešenie a istejšie definovanie § 3 ods. 5 v dvoch variantoch. A verím, že ich budete konzultovať s rezortom zdravotníctva, pretože ich sa bezprostredne moja výhrada a moje vystúpenie dotýka. Ak by sme chceli zadefinovať v tom § 3 ods. 5 génové techniky, mali by sme hovoriť: „Génové techniky je zakázané vykonávať na germinatívnych bunkách človeka alebo na bunkách, z ktorých by germinatívne bunky človeka mohli vzniknúť. Ustanovením odseku 5 nie je dotknutá možnosť vykonávať génové techniky na diagnostické a terapeutické účely na somatických bunkách človeka. Pritom je nevyhnutné zabezpečiť, aby pri takomto použití génových techník nemohlo prísť k neúmyselnému ovplyvňovaniu genómu ľudských germinatívnych buniek alebo buniek, z ktorých by takéto ľudské geminatívne bunky mohli vzniknúť.“ Čiže možno umožniť génové techniky, ale tak, aby sme vylúčili možnosť manipulácie génovej na ľudských germinatívnych bunkách zárodočných, nie somatických. Alebo zjednodušená podoba odseku 5: „Génové techniky je zakázané vykonávať na germinatívnych bunkách človeka alebo na bunkách, z ktorých germinatívne bunky môžu vzniknúť,“ a odsek 6 by znel, „kým nie je dotknutá možnosť vykonávať génové techniky na diagnostické a terapeutické účely na somatických bunkách človeka,“ kde by sme vlastne vyšpecifikovali, kedy je možné |
9,053 | 2,007 | KDH | Daniel Lipšic | Ďakujem. Ja by som najskôr na pána predsedu výboru Zalu zareagoval. No, návrh vyhlásenia hovorí, že ide o budúci štatút provincie Kosovo, nie dnešný štatút, ktorý má, lebo nemá byť precedensom. Vy ste včera hovorili, že precedensom nechceme, aby boli napríklad kolektívne práva a iné usporiadania, ktoré nie sú ešte nezávislosťou, potom je v práve jeden argument, ktorý sa volá logický argument dôkaz opaku, čiže nezávislosť už proste precedensom – to už nám nevadí, keby bol? No, tak proste logika nás v tomto myslím si, že nepustí, aj keď som, samozrejme, ešte nemal doučovanie od pani kolegyne Belousovovej, ale dôkaz opaku je pomerne známa logická operácia v práve. Čo sa týka pána poslanca Číža. Ja si myslím, že vy ste z toho urobili, žiaľ, pán kolega vnútropolitický problém. Napríklad tým, že ste začlenili do návrhu vyhlásenia pripomienku na rok 1999 a že veľká časť diskusie včera, aj dnes sa vedie o roku 1999. Vy ste spolitizovali ten problém, obávam sa. A to je smutné. Takže poďme teraz sa pozrieť dopredu, a nie dozadu a skúsme nájsť taký text, ktorý by bol prijateľný a ktorý, trúfam si povedať, by mohol pomôcť našej vláde a jej ministrovi zahraničných vecí. Pretože, ak sa parlament vyjadrí jasne v neprospech nezávislosti Kosova, tak to môže výrazne posilniť mandát, ktorý bude mať minister zahraničných vecí na rokovaní Európskej únie alebo OSN. Takže myslím si, že v tomto, ak sa zhodneme a parlament prijme konsenzuálny text deklarácie, tak to môže slovenskej pozícii a v tomto aj slovenskej vláde len pomôcť. |
9,237 | 2,007 | SDKU | Ivan Štefanec | Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ctené kolegyne, vážení kolegovia, milí hostia, dovoľte mi, aby som vám aj ja predložil svoje dôvody, ktoré ma viedli k tomu, aby som podpísal tento návrh Deklarácie o daňovej suverenite v priamych daniach. Tie dôvody boli v tom, že vidím ohrozenie rozhodovania o priamych daniach zvonku aj zvnútra. K tým dôvodom dnes pribudli dva tu v priamom prenose. A to boli vystúpenia pána podpredsedu Číža a teraz pána poslanca Haleckého, ktorí podľa mňa ako keby sa pripojili k dôvodovej správe, prečo je nutné podpísať túto deklaráciu a zahlasovať za túto deklaráciu. To ohrozenie podľa mňa existuje, ide zvonku a dôvodom je tá skutočnosť, o ktorej už hovorili viacerí moji predrečníci, a totiž fakt, že eurokomisár László Kovács prišiel s legislatívnou iniciatívou, ktorou chce zjednotiť daňový základ. A hovorí o tom oficiálne, že by ten návrh mal byť v platnosti takto o rok, do konca prvého polroku roku 2008 s tým, že by mal od začiatku roku 2010 platiť pre všetky krajiny. Je potrebné zdôrazniť, že táto iniciatíva nemá až takú veľkú podporu ani v Európskej komisii, napr. sám komisár pre vnútorný trh pán Charlie McCreevy sa vyjadril proti tejto iniciatíve a zatiaľ šesť krajín Únie takisto ju veľmi spochybnilo. Sú to Malta, Litva, Lotyšsko, Írsko, Veľká Británia a aj Slovensko. Teda existuje tu jednoznačný rozpor. Na jednej strane ministerstvo financií, ktoré reprezentuje záujmy Slovenska na Ecofine, sa vyjadruje proti tejto deklarácii alebo proti tejto iniciatíve zjednotiť daňový základ, ale na druhej strane sú tu v priamom rozpore vyjadrenia predsedu vlády a vyjadrenia, ako sme to aj dnes počuli, viacerých zástupcov vládnej koalície, ktorí skutočne hája viac záujmy Francúzska, Nemecka, ako sme počuli, a nie Slovenska. Je to zarážajúce, je to na zamyslenie. Dovoľte mi povedať takisto poznámku na tému daňového dumpingu. Je zaujímavé, že súčasná vládna koalícia je pri moci viac než 10 mesiacov, hovorí, že údajne tá daňová reforma bola daňovým dumpingom, ale v daniach až také veľké zmeny neurobila. Veď okrem toho, že zistila, že milionárska daň má platiť pre údajných milionárov s príjmom nad 48 000 mesačne, a zdanila týchto ľudí, tak išla paradoxne ešte s daňovým celkovým základom dole, keď si zoberieme výber daní priamych aj nepriamych, a znížila daň na lieky. O akom daňovom dumpingu predchádzajúcej vlády sa hovorí? A o tom, že to bol zlý krok, ktorý sme kritizovali, svedčí skutočnosť, že daň na lieky ľuďom nepomohla. Dámy a páni, daň na lieky urobila sekeru v štátnom rozpočte takmer 3 mld. korún a zvýšila cenu liekov o 15 %. Občania majú lieky drahšie v súčasnosti ako pred rokom. Čiže táto daňová politika je skutočne zlá. Tá daňová reforma predchádzajúcej vlády bola založená na tom, že sa znižujú priame dane a mierne sa zvýšili dane nepriame. To je základ daňovej reformy, nielen bezbreho znižovať, ale racionalizovať systém daní. A tak ako hovoril pán poslanec Mikloš, jednoducho išlo aj o sprehľadnenie systému, o reorganizáciu daňového základu, ktorý, ja som tiež presvedčený, na Slovensku máme jeden z najlepších nielen v Európe, ale vôbec i vo svete. Dámy a páni, hovoril som o tých dôvodoch vonkajších. Tými dôvodmi vnútornými, ako som spomínal, boli aj súčasné vystúpenia koaličných poslancov, ale sú najmä vyhlásenia predsedu vlády Roberta Fica, ktorý viackrát spochybnil daňovú suverenitu už tým, že na svojej prvej zahraničnej ceste do Talianska pred predsedom vlády Prodim hovoril o daňovom dumpingu Slovenska, na prvej svojej ceste. Ďalej o tom hovoril v Bruseli pri interview pre EU Observer. A dovoľte mi zacitovať ešte jedno jeho vyhlásenie, ktoré moji predrečníci doteraz nepoužili. Udialo sa to 13. marca tohto roku pre Bloomberg. A ten citát je nasledovný: „Nemám rád daňový dumping. Moja vláda je pripravená zúčastniť sa harmonizačnej debaty. Neviem, aký bude výstup, ale minimálne chceme o tom diskutovať.“ Robert Fico teda chce debatovať o harmonizácii, zneisťuje daňovú suverenitu a podľa môjho názoru evidentne poškodzuje záujmy Slovenska. Toto je ďalší jasný dôkaz, prečo by sa táto Národná rada a všetci poslanci, ktorým záleží na národných záujmoch slovenských občanov, mali podpísať pod túto deklaráciu a prečo by mali podporiť Deklaráciu o daňovej suverenite v priamych daniach. Ja si vás dovolím z tohto miesta o to požiadať. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) |
9,755 | 2,007 | SDKU | Milan Hort | Takže keď je tu už aj pán predseda, tak mi to dovoľte len veľmi v rýchlosti zrekapitulovať. Keď som prišiel do Národnej rady včera, tak som sa dozvedel, že patrím vraj medzi neslušných, neslušných preto, lebo som sa k tomuto problému vyjadroval, lebo aj tí, ktorí tu vystupovali, sú neslušní, tí, ktorí odišli, sú zrejme tí slušní. Chcem ho požiadať ešte raz, keďže je už tu prítomný, aby, ak by som niečo neslušné hovoril, v pokoji, v rozpore s rokovacím poriadkom, ma na to upozornil. Čiže, ak sme sa o týchto problémoch rozprávali aj v médiách, tak to bolo preto, lebo boli to iní, ktorí povedali, že ide o flagrantné porušenie pravidiel rokovania najvyššieho zákonodarného zboru a že ide o príbeh, ktorý sa ešte nikdy v tejto Národnej rade nestal. Hovorili sme tu už aj o príslušných článkoch ústavy, ale aj o tom, aká je jediná kompetencia predsedu parlamentu, keď podpisuje zákon, a to, aby ten zákon, ktorý odchádza k prezidentovi, bol totožný s tým textom, ktorý sa schválil v Národnej rade. Áno, môže sa v tejto Národnej rade urobiť aj chyba, môže sa schváliť aj hlúposť, no ale veď od toho je inštitút prezidenta, ktorý pri posudzovaní zákonov má povinnosť posúdiť ústavnosť a vykonateľnosť. Je teda samozrejmé, a dá sa predpokladať, že aj nevykonateľný zákon bude putovať maximálne do Kancelárie prezidenta a že sa vráti. No vzhľadom na to všetko, čo tu odznelo, si myslím, že najväčšia chyba je v tom, že pán predseda parlamentu nevedel do dnešného dňa chlapsky povedať: „Urobili sme chybu.“ Keby toto bolo zaznelo, tak sa vôbec nič v tejto veci nedeje. Už to tu bolo niekoľkokrát opakované, ale spomínať búrku v pohári vody alebo dokonca tvrdiť, že opakovane by konal rovnako a že za to môže zlá opozícia, teraz najnovšie už aj niektorý koaličný partner, médiá, dokonca som sa vtedy dozvedel, že za to môže aj sviatok dušičiek a aj infozákon, no to sú všetko dôvody, kvôli ktorým sme nemohli konať inak. Priatelia, ale po tom dnešnom vystúpení, aj po tom, čo tu dokazovali niektorí zástupcovia koalície, už mi to celkom až tak jedno nie je, ako táto schôdza skončí, pretože ústava, to je záväzok všetkých ústavných činiteľov, štátnych úradníkov, pre každého, že budú ten čl. 2 dodržiavať. Všetky detaily legislatívneho procesu upravuje čl. 87 ústavy a § 67 až 86, resp. 97 rokovacieho poriadku. Právomoci predsedu Národnej rady deklaruje čl. 89 Ústavy Slovenskej republiky. A čuduj sa svete, naozaj nikde nie je zmienka o práve predsedu zákon vylepšovať, upravovať alebo inak zasahovať do zákona schváleného poslancami. Tu je namieste úplne legitímna otázka, ako sa bude správať takýto aktívny predseda v čase po voľbách pred ustanovením nových orgánov, je to čl. 89 ods. 3, keď predseda Národnej rady ostáva vo funkcii aj po uplynutí volebného obdobia až do zvolenia nového predsedu, alebo v čase vojnového výnimočného či núdzového stavu, keď podľa ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. povedie činnosť Parlamentnej rady štátu. Aký vzťah majú mať k ústave občania Slovenskej republiky, keď niektorí ústavní činitelia, a teraz tým myslím podpredsedu pána Číža, nazývajú odvolávanie alebo zodpovednosť v takejto elementárnej záležitosti, zodpovednosť predsedu Národnej rady slovami humbug, cirkus alebo mrhanie peňazí? My sme mali raz osobný rozhovor s pánom predsedom. A ja som mu vtedy povedal, aj po tých skúsenostiach vás všetkých v parlamente, čo sa týka vedenia schôdzí a dodržiavania rokovacieho poriadku, že ho ten Miro jedenkrát stiahne pod vodu. A myslel som to veľmi úprimne, lebo som presvedčený, že zlú radu vo vzťahu k postupu dostal práve od podpredsedu parlamentu. Dnes som sa tu dozvedel, že to, čo tu predvádzame, je koncentrácia nehanebností. No neviem, čoho koncentrácia je to, kvôli čomu tu dnes sedíme. Ale určite to rozhodnutie bolo zlé. A nechcelo to nič iné, len jedno chlapské povedať: „Stala sa chyba.“ A toto sa do dnešného dňa nestalo, a to aj vo vzťahu k tomu, čo by iné sa mohlo stať, keď budú vážne veci, čo by mohlo nasledovať. Ale keď sme sa tu dozvedeli, aký je tento parlament skvelý, ako sa zlepšuje politická kultúra, predsa len mi dovoľte trošku zalistovať v pamäti a povedať si niektoré veci, ktoré sú naozaj dôležité. Ja si spomínam na naše volebné obdobie toľkokrát znevažované, zatracované, toľko sa už špiny na to nahádzalo. A v rámci parlamentnej demokracie my sme boli tí, ktorí sme vedeli opozícii dať ombudsmana, šéfa NKÚ. Dokonca, keď vznikol výbor pre európske záležitosti, tak výbor pre európske záležitosti dostala opozícia len preto, lebo sme vedeli, že je to naozaj veľkorysé gesto, ale že je to aj posun dopredu v parlamentnej kultúre, ak vládu bude kontrolovať opozícia vo vzťahu k európskym štruktúram a vo vzťahu k nášmu vstupu do Európskej únie. Aká je dnes pravda? Dnes je pravda taká, že nič z tohto súčasná opozícia nemá. A pokiaľ ide už o spomínané výbory, výbor pre európske záležitosti, finančný výbor, zahraničný výbor a výbor pre verejnú správu, čo sú teda 4 hlavné výbory, verejná správa tam je preto, lebo sme sa dozvedeli, čo všetko sa bude na reforme meniť, aká je ona zlá, no, v týchto štyroch výboroch opozícia vo vedení nemá žiadneho zástupcu. Nieže nemáme výbor pre európske záležitosti, ale všetci predsedovia týchto výborov a všetci podpredsedovia, a každý výbor má dvoch, sú zastúpení iba zo strany koaličných poslancov. Tak to je naozaj nová politická kultúra. Pritom delenie výborov 8 ku 4, čo sa týka tých hlavných výborov, 8 v prospech koalície a 4 v prospech opozície, zodpovedá počtu poslancov v Národnej rade 100 ku 50. Viete, ako je to ďaleko od reálnych čísiel. No ale toto je skutočnosť vo vzťahu k tomu, čomu hovoríte nová politická kultúra. Ja som bol na tom rokovaní, ktoré malo byť o tom, ako sa dohodneme po voľbách o rozdelení miest v Národnej rade. A tam sme sa len dozvedeli, keď sme dostali tabuľky, otázky: Beriete? Neberiete? To bol nový postup pri tom, akým spôsobom posunúť parlamentarizmus na Slovensku dopredu. O schvaľovaní zákonov už tu bola veľká reč. Naozaj sme sa na vlastnej chybe poučili, akým spôsobom my sme boli ústretoví, čo všetko sa tu poschvaľovalo. Však len už spomenutý zákon o preukazovaní pôvodu majetku, o ktorom naozaj neviem, kde sa teraz nachádza, ktorý bol tak veľahlasne schvaľovaný, bol aj nami podporený. A boli to plus ďalšie a ďalšie zákony. A tu, keď bol prijatý jeden opozičný návrh zákona, tak ste sa tu pohádali, skoro bola koaličná kríza, pretože celoročné svietenie na cestách, ktoré malo zachraňovať ľudské životy, podporili aj niektorí z vašich poslancov. Boli tu spomínané petície. A tu by som chcel predsa len sa pri tom ešte chvíľu pozastaviť. Páni kolegovia a kolegyne, bola tu v minulosti taká prax, že keď tí, ktorí kontrolujú petičné hárky, sa dostanú nad 100 000, tak sa petícia uzná za právoplatnú a putuje do výborov a parlament do 30 dní v zmysle petičného zákona sa má k tomu vyjadriť. Ak sa z rôznych dôvodov nevyjadrí, tak dostane ten, kto tu petíciu organizoval, to znamená petičný výbor, list o tom, že sa predlžuje o ďalších 30 dní. Čo bránilo aj v jednej, aj v druhej petícii, keď nešlo ani o 300 000, ani o pol milióna, ale v prvom prípade, myslím, o 156 000 podpisov, v druhom, myslím, o okolo 130 000, buď aby sa po tom, čo sa odkontroluje 100 000 podpisov, vtedy keď sa tie zákony, ktorých sa to týkalo, mali preberať, tá petícia predradila alebo aby sa o nej rokovalo súbežne s tým zákonom. No ak vám to niekto povie, pán predseda, že to je manipulácia, tak sa nesmiete na to slovo hnevať, lebo nič nebránilo tomu, aby sme tie petície prerokovávali vtedy, keď ony prerokované byť mali. O hodine otázok a o interpeláciách, akú majú novú politickú kultúru, tu už hovorené bolo. Nebudem sa k tomu vracať. Ale keď si spomíname dozadu na to, kto tu čo vyviedol. Viete, kedy som ja bol v ostatnom období najviac sklamaný? Bolo to vtedy, keď sa tento parlament, keď sme už nemali väčšinu, za vašej aktívnej účasti nevedel preklenúť ani cez smrť poslanca Zsolta Komlósyho, keď bol zablokovaný na jeden týždeň, čo som ja vtedy považoval za koncentráciu nehanebnosti, aby som rozprával ústami pána podpredsedu Číža. Na to si už nespomíname? To bol aký parlamentarizmus? Mŕtvy poslanec, za ktorého týždeň nemohol nastúpiť náhradník. Ani pred majestátom smrti ste sa nedokázali vtedy pokloniť. No a teraz mi dovoľte vyjadriť sa ešte, keďže vy ste začali, pán predseda, biblickým, že nebudete iný, iba biblický, že: „Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom.“ Viete, začali ste to svoje vystúpenie vetou o Miklošových vkladných knižkách. To bolo skutočne kresťanské, ale možnože by bolo treba, pán predseda, niekedy aj zalistovať do svojich vlastných vkladných knižiek a do toho, čo sa dá prečítať na internete. A možno by ste takýmto spôsobom nehádzali kameň do opozičného poslanca. Dzurinda je vo vašich očiach výpravca, okrem toho, že mu neviete povedať pán Dzurinda, ja vám vždy budem hovoriť pán predseda alebo pán Paška, tak Dzurinda je vo vašich očiach výpravca. To sú tie skutočne proklamované hodnoty. To je |
8,848 | 2,007 | SDKU | Pavol Frešo | Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 59 z 23. januára 2007 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 469/2002 Z. z. o environmentálnom označovaní výrobkov v znení zákona č. 587/2004. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode a potrebe novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom vplyve na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev, ako aj v práve Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 14. decembra 2006 č. 156 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby určené výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 15. marca 2007 a gestorský výbor do 16. marca 2007. Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu. |
9,424 | 2,007 | SDKU | Viliam Novotný | Ďakujem pekne. Veľa z toho, čo som chcel povedať, povedal môj predrečník, pán poslanec Mikloš. Ale tiež by som sa chcel poďakovať pánovi predsedovi výboru pre sociálne veci, že vystúpil. Je lekár, rozumie tomu. A s mnohými vecami, ktoré povedal, sa môžem len stotožniť. Je to naozaj tak, že zdravotníctvo je problémom vo všetkých krajinách Európskej únie. Je problémom preto, lebo je jedným z najväčších spotrebiteľov High-techu, moderných technológií. Farmaceutické firmy produkujú stále nové a nové lieky a je dobré, že ich produkujú, a je aj dobré, že chceme liečiť ľudí modernými originálmi a poskytnúť ich našim pacientom. A tu sa dostávame trošku do problémov. Na jednej strane je túžba modernej spoločnosti každého človeka po nesmrteľnosti a túto nesmrteľnosť akosi očakávame od zdravotníctva. Chceme žiť dlhšie, chceme mať CT na každú bolesť hlavy, chceme mať kvalitné vyšetrenia, najlepšie lieky, chceme byť čo najdlhšie zdraví. Na druhej strane je tu reálny problém, pretože žiaden štát v Európskej únii nedokáže dať do zdravotníctva toľko finančných prostriedkov, ako je reálna potreba tohto systému. Otázka ale nestojí takto, pán predseda. Otázka stojí tak, či táto vláda vie ponúknuť nejaké riešenie, aby sa tieto nožnice uzatvárali, aby rozdiel medzi reálnou potrebou a možnosťami systému bol čo najmenší, alebo nemá na to žiadne riešenia. A v tomto sa už nedohodneme aj keď mnohé časti tvojho vystúpenia boli veľmi logické. Tvrdíme a tvrdím, že táto vláda nemá takéto riešenia. Preto sa problémy budú len kopiť, zhoršovať a zväčšovať. Rozdiel medzi touto vládou a tou predchádzajúcou je, že tá predchádzajúca riešenia mala aj ich ponúkla. Môžeme diskutovať o tom, či boli optimálne, či boli ponúknuté včas, či neboli chybné, či ich netreba opraviť, skrátka, ale mala riešenia. Táto vláda riešenia nemá. |
9,775 | 2,007 | SDKU | Ivan Mikloš | Ďakujem pekne. Poprosím o chvíľočku strpenia, musím si to tu zapnúť, lebo budem hovoriť trošku dlhšie ako pán minister. (Hlasy v sále.) Neviem, uvidíte, určite. Už to pôjde? (Odpoveď z pléna.) Dobre. Ďakujem pekne za trpezlivosť. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán druhý minister, dámy a páni, dovoľte mi, aby som predniesol za poslanecký klub SDKÚ – DS stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu. Súhlasím veľmi s tým, čo povedal pán minister Počiatek, že ide o kľúčový rozpočet. Dokonca treba povedať, že každý rozpočet je kľúčový. Rozpočet sa nie nadarmo nazýva zákonom roka. A tento je dôležitý, súhlasím, aj z hľadiska našej ambície, našej ašpirácie vstupu do eurozóny. Len musím, žiaľ, konštatovať, že ani atmosféra, v ktorej rokujeme, ani ďalšie okolnosti nenasvedčujú tomu, že ide o taký dôležitý dokument. Pri jeho uvádzaní nebol prítomný žiadny člen vlády, potom prišiel pán minister Kašický, zrejme len preto, aby si pán minister mohol odskočiť. Neboli tu takmer žiadne médiá, dokonca žiadne, keď ho pán minister uvádzal. A pán minister si vystačil so šesťminútovým príhovorom k tomuto rozpočtu, pričom musím konštatovať, že nie všetky závery, ktoré povedal, považujem za relevantné a považujem za také, ktoré majú oporu v argumentoch a vo faktoch. Práve preto vás poprosím o trpezlivosť. A pokúsim sa, samozrejme, na omnoho väčšom priestore, ako je šesť minút, a na základe poukázania na fakty, čísla a argumenty vás presvedčiť, že náš pohľad je reálny a pravdivý. Po prvé. Každý rozpočet vždy hovorí aj o kondícii ekonomiky a hovorí aj o minulosti a hovorí aj o budúcnosti. Možno sa to nezdá, lebo rozpočet je o budúcich príjmoch a výdavkoch. Ale rozpočet, samozrejme, vždy hovorí aj o minulosti, pretože práve z toho, aká bola minulosť a aká je prítomnosť, vyplývajú predpoklady, vyplýva to, v akom stave je ekonomika, ako ekonomika vie a bude vytvárať ďalšie zdroje, čo všetko možno použiť. A faktom je, že slovenská ekonomika je vo výbornej kondícii, faktom je, že slovenská ekonomika dosahuje jedny z najvyšších temp, ak nie najvyššie tempá ekonomického rastu. Tu by som chcel pripomenúť, že tým najdôležitejším dôvodom, tým kľúčovým dôvodom, prečo je to tak, sú uskutočnené reformy, ktoré sa uskutočnili počas Dzurindových vlád, najmä počas i druhej vlády. Je to fakt, ktorý, či sa to niekomu páči alebo nie, faktom je, pretože, samozrejme, sú tu aj iné dôležité faktory, je tu aj vstup do Európskej únie, je tu aj prílev zahraničných investícií. Ale do Európskej únie vstúpilo aj Maďarsko. Má doteraz väčší prílev zahraničných investícií na obyvateľa ako Slovensko, napriek tomu dosahuje 1,5-percentný ekonomický rast, kým Slovensko dosahuje takmer desaťpercentný ekonomický rast. Takže chcem zdôrazniť a pripomenúť, že sú to reformy, práve reformy, proti ktorým bojovala dnešná najsilnejšia vládna strana, ktorá ich chcela rušiť a ktorá ústami svojho predsedu tvrdila, stále tvrdí, že reformy ožobráčili Slovensko, že boli dobré len pre 5 % najbohatších ľudí. A ak by náhodou niekto nechcel veriť tomu, že práve reformy priniesli tento efekt, tak by som chcel zacitovať z vládneho materiálu, ktorý to explicitne tvrdí tiež. Konkrétne vláda 30. mája tohto roka, teda vláda pod vedením Roberta Fica, schválila materiál: návrh súboru indikátorov pre sledovanie plnenia opatrení Národného programu reforiem v Slovenskej republike. Hneď prvý odsek materiálu znie nasledovne: „V posledných rokoch prešlo Slovensko hlbokými štrukturálnymi zmenami, ktoré mu pomohli dosiahnuť súčasné pozitívne makroekonomické výsledky. Daňová reforma, reforma dôchodkového systému, reforma zdravotníctva, reforma sociálneho systému a trhu práce, reforma školstva, reforma verejnej správy a reforma riadenia verejných financií postupne prinášajú výsledky. Všetky tieto zmeny posilňujú pozíciu Slovenska v globálnej ekonomike, čím zároveň vytvárajú podmienky pre rast životnej úrovne obyvateľstva za predpokladu, že sa pozitívne výsledky reforiem udržia.“ To nehovorím ja, to hovorí materiál, ktorý 30. mája tohto roka schválila Ficova vláda pod jeho vedením. A je to pravda. Takže najskôr k tomu, čím sú vytvorené predpoklady na úspešný rast. Je to aj preto, aby sme mohli dnes mať pomerne vysoké výdavky, ktoré možno používať. Mimochodom, ďalším dôkazom toho, že práve uskutočnené reformy sú dôvodom rýchleho rastu, je aj vývoj v iných krajinách, ako je napr. Írsko alebo baltské krajiny, ktoré uskutočnili podobné reformy a tiež rastú rýchlo, práve tieto krajiny rastú dnes v Európe najrýchlejšie. Druhá vec, ktorú by som chcel povedať, je to, čo chcem vyzdvihnúť na rozpočte a aj na spôsobe prerokovania rozpočtu. Chcem vyzdvihnúť to, že ministerstvo financií pokračuje v odbornom prístupe k odhadu príjmov. Podarilo sa nám v priebehu posledných rokov, najmä počas druhej Dzurindovej vlády, dosiahnuť konsenzus, v ktorom sa, myslím, pokračuje, že odhad príjmov by mal byť odbornou záležitosťou, že to by nemala byť vec, o ktorej by sme tu mali politicky diskutovať, pretože naozaj ide o odbornú záležitosť, že potom vlastne politické rozhodnutia sú dve. Akonáhle odhadneme odborne príjmy, politické rozhodnutie je odhadnúť, či chceme vyrovnaný rozpočet, prebytkový alebo deficitný a koľko má ten deficit alebo prebytok byť. Z tohto, výsledkov týchto dvoch parametrov, príjmov a odhadu deficitu alebo prebytku, nám vyjde, aké budú výdavky. A to je politikum. Politikum je najmä v tom, ako tieto výdavky použijeme, na čo sa v priebehu budúcich rokov použijú, čo bude priorita a čo priorita nebude. A to chcem oceniť, že tento odborný prístup pokračuje, že ďalej pokračuje práca výboru pre makroekonomické prognózy a daňové prognózy, kde sú odhady ministerstva konfrontované vlastne s tými odbornými pohľadmi. A zároveň chcem predoslať, lebo to som ocenil aj na minulej opozícii počas druhej Dzurindovej vlády, počas prvej to tak nebolo, opozícia počas druhej Dzurindovej vlády vlastne pristúpila na ten princíp, ktorý, si myslím, je veľmi dôležitý, aby sa v zásade návrhmi, ktoré sa tu dávajú, nezvyšoval deficit verejných financií, ak navrhujeme nejaké iné rozdelenie výdavkov, aby to bolo v zásade presunmi, a nie znižovaním príjmov alebo zvyšovaním výdavkov. A chcem predoslať, aj za seba, ale myslím, že to môžem urobiť aj za opozíciu celú, že chceme v tejto dobrej tradícii pokračovať a že budeme predkladať návrhy, ale nie také, ktoré zvýšia deficit či už zvýšením výdavkov alebo znížením príjmov. No ale k tej podstatnej veci, k tej záležitosti, ktorá je predmetom politického rozhodovania, a to je otázka na čo výdavky použiť, kde ich dať, tu musím celkom jasne a jednoznačne povedať, že rozpočet je v tomto zmysle pripravený zle, pretože priority nestanovuje dobre. Nestanovuje ich dobre z hľadiska úspešnej budúcnosti Slovenska, z hľadiska udržania konkurencieschopnosti, z hľadiska udržania dnešného vysokého ekonomického rastu. Vysoký ekonomický rast nie je samoúčelom, ale zároveň je nevyhnutným predpokladom rastu životnej úrovne, rastu kvality života a rastu zamestnanosti. A tu práve vidím najväčší problém a najväčšie negatívum pripraveného rozpočtu. A to sú zle stanovené priority, ktoré ohrozujú úspešnú budúcnosť Slovenska. Ďalej by som chcel poukázať na to, a teraz budem trošku aj ukazovať obrázky, čo hovorí štátny rozpočet o tom, aký štát tu vlastne budujeme, aký štát tu dnes dnešná vládna koalícia buduje, lebo tá rozhoduje o tom, aké budú najmä výdavky. A najmä rozhodnutím o výdavkoch, o prioritách hovoríme o tom, čo tu budujeme. Vláda najmä ústami predsedu vlády neustále deklaruje a zdôrazňuje, že buduje silný sociálny štát. Pán predseda vlády Fico už skoro ani iné nehovorí, len to, že vláda buduje silný sociálny štát. To chcem veľmi jasne povedať, že tento návrh štátneho rozpočtu a verejných rozpočtov nielen na rok 2008, ale do roku 2010, ale nielen tento dokument, ale aj aktualizovaný Konvergenčný program svedčia o opaku. A ak by ste tomu neverili, tak čísla, ktoré sú premietnuté a ktoré vám aj teda poviem, o tom svedčia. Mimochodom, keď budem hovoriť o číslach, budem hovoriť nielen o štátnom rozpočte, ale aj o Konvergenčnom programe. Obidva tieto dokumenty schválila vláda. A ten Konvergenčný program je zaujímavý aj preto, že niektoré veci v štátnom rozpočte podľa môjho názoru zámerne napísané nie sú, ale v Konvergenčnom programe už napísané sú, lebo Konvergenčný program má predpísanú štruktúru a musí byť v predpísanej štruktúre predkladaný do Bruselu. Teda čo hovoria tieto 2 dokumenty? Čo hovoria o tom, aký štát budujeme? Na tomto grafe môžete vidieť ten najkomplexnejší ukazovateľ, ktorý hovorí, o tom, či je silný sociálny štát alebo nie je, je miera prerozdeľovania. Ten najkomplexnejší ukazovateľ v silných sociálnych štátoch je veľmi vysoká miera prerozdeľovania a veľmi vysoká miera zdanenia. To s tým súvisí. Na tomto grafe môžete vidieť, že priemer za európsku dvadsaťsedmičku v roku 2006, to sú skutočné čísla za rok 2006 podľa Eurostatu, bol 46,8 % voči HDP. To sú verejné výdavky a ich podiel na HDP. V tých najsilnejších sociálnych štátoch, ako je Dánsko, to bolo 51,4 %. A najviac ho má Švédsko, 55,5 %. Na Slovensku v roku 2006 to bolo 37, 3 %. Áno, môžete povedať, to je dôsledok vládnutia krajne pravicovej vlády. No len zaujímavé sú ďalšie čísla. Pozrime sa na to, ako chce vláda, ktorá tu chce budovať silný sociálny štát, meniť mieru prerozdeľovania. Ak by bola pravda, čo hovoríte, čo hovorí váš predseda, tak by ste ju museli výrazne zdvihnúť. Vy ju ale chcete znižovať. Aj rozpočet, aj verejné rozpočty, aj Konvergenčný program hovorí o tom, že v roku 2007, v tomto roku, by to podľa štátneho rozpočtu malo byť 36,6 % a do roku 2010 chcete klesnúť |
9,138 | 2,007 | SDKU | Magdaléna Vášáryová | Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Keď som rozmýšľala, akú symboliku vymyslieť na podporu, na naozajstnú podporu vyhlásenia 1. mája, nielen za deň práce, čo máme z americkej tradície povstania robotníkov v Chicagu, ale aj novej symboliky nových čias 21. storočia, dovoľte, aby som si vybrala jeden zaujímavý citát od Saint-Exupéryho: „Strom, ktorý rastie na voľnej pláni s dostatkom vody, svetla a priestoru len pre seba, vyrastie zväčša pokrútený a ošklbaný vetrami. Ale strom, ktorý rastie v pralese a v lese, obkľúčený druhými stromami, s ktorými bojuje o slnko, živiny, priestor, vyrastie vysoký a rovný.“ Myslím si, že táto symbolika je každému jasná. My ako osamotení, žijúci len sami pre seba, so svojou zodpovednosťou len za svoje vlastné osudy, by sme sa stali pokrútenými a ošklbanými. Spomeňme si len na osud Albánska v Európe, ktoré stálo takto osamotené dlhé roky. A dnes sme členmi Európskej únie a máme šancu v konkurencii so svojimi spojencami vyrásť rovní a vysokí. Európska integrácia sa stala po 2. svetovej vojne, po tých hekatombách obetí a utrpení, pre milióny tých, čo prežili, symbolom nádeje. Integrácia, európska integrácia sa stala symbolom nádeje na život v mieri a porozumení medzi národnými štátmi, medzi národmi a štátmi. Dnes sloboda a občianske práva, vláda práva a konštitucionalizmus a demokracia sa stali základnými kameňmi tejto nádeje aj pre nás po rokoch sociálneho inžinierstva, neslobody, dokonca okupácie a života za bariérou. Európska únia dnes v 21. storočí je nielen symbolom nádeje, ale stala sa pre celý svet aj znakom bohatstva a bezpečia. „Vláda bez bohatstva je nebezpečná a bohatstvo bez moci je smiešne.“ povedal Jacques Delors, jeden z najúspešnejších komisárov Európskej únie. „Je umenie vytvoriť rovnováhu medzi mocou a bohatstvom, aby bola vyvážená tak, aby bohatstvo nebolo bezmocné a moc dokázala spravovať bohatstvo.“ Ako povedal: „Nous avons besoin d´Europe puissante et généreuse.“ To znamená: „Máme potrebu, aby Európa bola mocná a“ – „généreuse“, to je veľmi ťažko preložiť toto slovo, ale aby bola „rozhodná“, asi takto by sa to po slovensky dalo povedať. Dnes pripájame k týmto slovám aj slovo „solidárna“. A my práve od tohto roku 2007 do roku 2013 pocítime pozitívnu silu európskej solidarity, samozrejme, za predpokladu, ak ju dokážeme zorganizovať. Labutí spev po skončení studenej vojny, že potom už bude všade mier, sa po Sarajeve a Kosove ukázal ako len sen. Spolupráca a obrusovanie hrán medzi Európanmi a vo svete sú neustále potrebné. V 21. storočí sa naša Európska únia bude musieť denne novo definovať. Novo si definovať náš diel spoluzodpovednosti, ale nielen vo vnútri Európskej únie, ale aj vo svete. My ako členovia Európskej únie budeme spoludefinovať túto novú európsku spoluzodpovednosť za svet. Preto podporujem návrh našej kolegyne, lebo táto spoluzodpovednosť úplne nová by mala byť aj symbolicky vyjadrená v našich sviatkoch a pamätných dňoch, ktoré si pripomíname každý rok, a vyjadrená 1. májom ako Pamätným dňom Európskej únie. Ďakujem za vašu obmedzenú pozornosť. |
9,311 | 2,007 | SMER | Juraj Horváth | Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie monitoring vývoja stanovísk Slovenskej republiky k návrhom právnych aktov Európskej únie. Nech sa páči, dajte hlasovať. |
9,727 | 2,007 | SMER | Vladimír Jánoš | Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán poslanec Janiš, vyprosujem si akékoľvek poučovanie o tom, čo je súkromné vlastníctvo a čo je verejný záujem, najmä po osemročnom pôsobení vašej vlády. Takže to na úvod. Poviem snáď len jednu vec. To neustále spochybňovanie verejného záujmu je už pre mňa nepochopiteľné z vašej strany. Toto nie je len v súvislosti s momentálne predloženým zákonom, ale to je aj s predloženým zákonom na výstavbu diaľnic a rýchlostných komunikácií. Ja poviem len jednu svoju myšlienku a som o nej presvedčený. Bez verejného záujmu, a nielen v Slovenskej republike, ale aj v iných vyspelých krajinách Európskej únie, myslím si, že by to boli iba obyčajné banánové republiky, ak by sa nepresadzoval aj verejný záujem. Takže, prosím vás pekne, donekonečna tu opakovať súkromný záujem, samozrejme, my vieme a vieme definovať aj v zmysle ústavy, čo je súkromné vlastníctvo. Takže si vyprosím akékoľvek poučovanie v budúcnosti, pán poslanec. |
9,443 | 2,007 | SMER | Miroslav Číž | vážení kolegovia, pozrel si ho niekto? Ja som ešte tak neuveriteľne laicky spracovaný návrh, ktorý sme dostali do parlamentu, počas svojej 17-ročnej praxe nevidel. Keď si pozriete, čo tam všetko je, čo sa ministerke vyčíta, najprv začínajú kritikou zľava, neplní volebný program SMER-u, nedáva dostatočné peniaze. Vzápätí čítame, že mrhá verejnými prostriedkami a vyhadzuje ich. V ďalšom, čo tam je, ignoruje tripartitu. Ministerka, ktorá jednoducho okamžite vstúpila do prípravy od samého začiatku fungovania svojej funkcie do prípravy zákona o tripartite a v minimálnej miere štandardizovať prostredie v oblasti vyjednávania, vážení páni. Všetci, ktorí tu sedíte z opozície, ste hlasovali ešte aj proti tomu návrhu zákona, ktorý tu teraz prešiel, ale napriek tomu bezostyšne ste schopní verejnosti vyprávať bez začervenania, vážení páni, že teda pani ministerka ignoruje tripartitu. Veď to sú nezmysly, už nehovorím o ďalších veciach, o ktorých hovorila aj spravodajkyňa, o tom, ako to vyzeralo v predchádzajúcom zápase o Zákonník práce a mnohé iné veci. Pre kristove rany, na Slovensku predsa nemôže vzniknúť situácia, že bezostyšne, demagogicky tu budeme vyprávať, čo nám napadne len za účelom nejakého potenciálneho politického úspechu. Som presvedčený, že naša verejnosť je už dostatočne zrelá, vážení páni z opozície, a už týmto nezmyslom neuverí. Neuverí a myslím si, že nebude ani akceptovať tie neuveriteľné vajatania, spôsoby, s ktorými sa stretávame pri prerokovaní tohto návrhu zákona. Nesmierne množstvo demonštrovanej agresie, demonštrované porušovanie rokovacieho poriadku a neprijatie elementárnych pravidiel, čo podľa môjho názoru ohrozuje až parlamentarizmus, pretože nie je možné (potlesk) týmto spôsobom ďalej ani riadiť schôdzu, ani nijako. Naozaj mi dovoľte, aby som vás vyzval trošičku k elementárnemu prístupu, k úcte a tradíciám toho, čomu sa hovorí slovenský parlament a rešpektovanie aspoň elementárnych pravidiel, ktoré parlament jednoducho má a ktoré sú, mimochodom, dovoľujem si pripomenúť všetkým, osobitne pánovi poslancovi Janišovi, zákonom. Zákon o rokovacom poriadku, zákon Slovenskej národnej rady, vážený pán Janiš. Ďalej sa pani ministerke vyčíta, že nevie nakladať s verejnými zdrojmi, lebo si dala uskutočniť bezpečnostnú previerku a zneužíva auto na služobné účely. Vážené kolegyne, ak sa o niečom vôbec dá baviť, dá sa diskutovať nie o právnom porušení, ale o tom, či pani ministerka mala, alebo nemala poslať auto do Lisabonu. Myslím si, že v tomto smere tak SMER, tak vláda zaujala veľmi jasné stanoviská a garantovala, že zvýši výrazne pozornosť na to, ako sa využívajú verejné zdroje a to, čo tu predvádzajú ľudia, ktorí utrácali desiatky, stovky, miliardy korún nehoráznym spôsobom a tí ľudia sa teraz prídu rozčuľovať nad sumami, ktoré oproti tomu, čo sa dialo na Slovensku, sú vlastne promile, pán Dzurinda, promile, nepochybne patria do diskusie a nepochybne Slovensko diskusiu o tom, ako sa majú užívať verejné zdroje potrebuje. Ale toto, čo sa už deje tu, falošnosť, farizejstvo a rezignovanie na elementárne zásady objektivity, ktoré sa tu vyprávajú, to je proste, ja som to za sedemnásť rokov, čo sa mám tu česť pohybovať v parlamente, ešte nikdy nevidel. Vážení, ešte by som si dovolil jednu maličkú poznámku. Pamätám si, ako pán Dzurinda bez začervenania kritizoval ministerku, ako si na základe služobnej cesty poslala auto do Lisabonu a vzápätí, že síce pána predsedu vlády odviezlo auto na súkromnú dovolenku niekoľkokrát, ale to už nič neznamená, predsa nehorázne je, že pani ministerka zneužíva svoje právo a hrubo porušuje zákony a podobné veci. (Potlesk.) Pri všetkej úcte ja mám pocit, začul som, že zaznejú aj iné veci o tom, ako sa používali na účely dovoleniek na ministerstve práce za vašej vlády, pán Dzurinda, služobné vozidlá, ale faktom je, že otázka používania tých vozidiel je zložitá, že treba nájsť nejaké štandardy a naozaj nikdy nesmieme strácať ostražitosť pri tom, aby sa naozaj používali tieto prostriedky čo najefektívnejšie, ale na druhej strane otázka služobnej cesty, väčšieho počtu ľudí, ktorí tam šli a tak ďalej, jednoducho aspoň čiastočne ospravedlňuje túto snahu vyriešiť z krízovej situácie nejakým spôsobom tieseň, do ktorej sa pani ministerka v časovej a inej dostala. Ale oproti tomu, že pani poslankyňa Sárközy tu hovorila o tom, že ako nehorázne pani ministerka nakladá s verejnými zdrojmi. Desiatky prípadov, ktoré boli známe vo verejnosti, pani Sárközy, kde sa kúpila budova za 30 miliónov, za 5, 8 miliónov sa zrekonštruovala a vzápätí ju nakupoval úrad práce s veľkou chuťou a predával za 85 miliónov korún, chcete príklady? Súhlasím s pánom Miklošom, že za toto vám už verejnosť vystavila účet a netreba to donekonečna hovoriť, ale pokiaľ už strácajú elementárne ľudské faktory vaše výpovede v danom prípade, bezostyšne hovoríte o klientelizmoch a neviem o čom, ktorých ste svedkami, pričom veľmi rýchlo vás naša poslankyňa usvedčí z veľmi konkrétneho rodinného klientelizmu. Ale tam je istá malá šanca, že vám krivdím, že teda úplne náhodou je tak šikovný váš pán manžel, že sa stal tým prednostom úradu. Ja to, pani poslankyňa, skutočne úplne nevylučujem, ale buďte trošku korektní a trošku seriózni a buďme objektívni. Pani poslankyňa (potlesk), postavili ste sa sem a bez akýchkoľvek problémov ste označili pani ministerku za ženu, ktorá je hlboko neodborne, kde teda s hrôzou sledujete, ako taký človek sa môže dostať do funkcie ministerky. No, dovoľte mi, prepáčte, že budem osobný, podľa toho, že vystupujete za klub SMK v parlamente vždy pri sociálnych veciach, predpokladám, že ste tieňovou ministerkou SMK, alebo teda minimálne, že ste vážnym kandidátom SMK na prípadného ministra, keby sa náhodou SMK ocitlo vo vláde. No, chcem vám povedať, že pani ministerka strávila celý svoj profesionálny život v sfére sociálnej práce, že pracovala v rôznych funkciách od najnižšieho po najvyšší stupeň a vykonávala zodpovedné funkcie ako šéfka sekcie na ministerstve práce, pani Sárközy, že pani ministerka učí na dvoch vysokých školách, na Trnavskej univerzite a učí na zdravotnej univerzite. Ak toto pre vás nie je odborníčka, aj vy ste tou odborníčkou a môžete bez problémov tie hanlivé slová v parlamente používať, je to naozaj korektné? Vážené kolegyne, kolegovia, nechcem, keďže hovorím za klub, naozaj zbytočne hovoriť o tom, čo je všeobecne známe. Som presvedčený, že nezmyselnosť drvivej väčšiny obvinení diskusia vyvráti, vyvrátilo ich stanovisko vlády, vyvráti určite aj stanovisko ministerky. Vážené kolegyne, kolegovia, na záver, aby som zbytočne nehovoril, lebo ten priebeh diskusie ukazuje, že nemáme ani náznak prostredia pre serióznu diskusiu. Očakávali sme, poviem to úprimne, že niektorí vážení kolegovia ako pán Frešo, možno pán Pado opäť nastúpia, vyurážajú nás všetkých, budeme boľševici, Bielorusi a neviem čo všetko, potom budeme počuť práve tieto neuveriteľné farizejské vyhlásenia, ako ten SMER nesmierne kynoží verejné zdroje a podobné záležitosti, ale pevne sme boli presvedčení, že budú aj vystúpenia, ktoré sa pokúsia aspoň trošku analyzovať súčasný stav, budú mať aspoň elementárnu mieru objektivity, budú mať určité pochopenie pre situáciu, v ktorej sa náš štát nachádza, v akých vývojových siločiarach pôsobí pani ministerka, a budete presviedčať, že inštitúty a mechanizmy, o ktorých viete vy, sú lepšie ako tie naše. Úprimne vám poviem, že na takúto diskusiu som bol pripravený, ale zistil som, že to nejde. Aj mi odpustite, ak som adresoval svoje vystúpenie smerom k vám. Viem, že to nemá zmysel, poviem úprimne, chcel som ho adresovať verejnosti. Na záver mi dovoľte ešte niekoľko slov. Predkladanie takýchto návrhov podľa môjho názoru v tejto atmosfére a v tejto podobe výrazne diskredituje politiku v očiach občanov aj parlament. Keď viditeľná účelovosť, falošnosť a konfrontačnosť a zrejmé nepravdy v ňom uvedené nevytvárajú ani elementárnu bázu pre serióznu diskusiu, ktorá rešpektuje skutočný verejný záujem, primárne pravdy a ktorú Slovensko vzhľadom na zložitosť transformácie podľa môjho názoru skutočne potrebuje. Vážení kolegovia z opozície, vaša politika sa stáva, bohužiaľ, v spolupráci aj s bulvárom iba príveskom práce piár agentúr, ktoré realizujú záujmy svojich klientov, a to tých, ktorí vidia zdroje svojich príjmov v atakovaní verejných zdrojov spôsobmi, ktoré sú v drvivej väčšine krajín Európskej únie neprijateľné. Svedčí o tom mimovoľný pravdepodobne termín, ktorý použil pán poslanec Janiš: „Ruky preč od dôchodcovských správcovských spoločností!“ Rozumiem vám, pán Janiš. Na záver mi dovoľte teda iba klasické obligátne konštatovanie. Poslanecký klub SMER-u pani ministerku v ďalšom výkone jej funkcie jednoznačne podporí. (Potlesk.) |
9,554 | 2,007 | SMER | Ľubomír Jahnátek | Ďakujem pekne. Vážený pán predseda parlamentu, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladaná správa o treťom roku členstva Slovenskej republiky v Európskej únii bola vypracovaná pod gestorstvom podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny. Správa taktiež napĺňa uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 637 z roku 2004, bod B.2. Správa zachytáva obdobie od 1. mája 2006 do 30. apríla 2007. Predkladaný materiál nadväzuje na správu o druhom roku členstva Slovenskej republiky v Európskej únii a v súvislosti s tým poskytuje súhrnné informácie o tom, ako sa členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii celkovo odráža na dianí na Slovensku, čo sa týka politických, legislatívnych, hospodárskych a sociálnych aspektov. Materiál vznikol na základe podkladov vypracovaných jednotlivými ústrednými orgánmi štátnej správy, pričom možno oceniť, že niektoré rezorty formulovali závery a odporúčania, ktoré poukázali na silné a slabé stránky v danej oblasti. Tretí rok členstva Slovenskej republiky v Európskej únii sa niesol v znamení ekonomického rastu. Predovšetkým makroekonomické ukazovatele zaznamenávali pozitívny rast. Slovenská republika sa zaradila k najrýchlejšie rastúcim ekonomikám Európskej únie. Pribudli zahraničné investície, vyrástli nové podniky, vznikli nové pracovné miesta. V tomto čase sa Slovenská republika taktiež pripravuje na vstup do eurozóny, pričom Národný plán zavedenia eura je rámcovým dokumentom, o ktorý sa môžu oprieť všetky subjekty slovenskej ekonomiky a spoločnosti. V oblasti štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu Európskej únie došlo k významnému pokroku v uzatváraní zmluvných záväzkov a čerpaní finančných prostriedkov týchto fondov, no napriek tomu Slovenská republika nebola ku koncu roka 2006 schopná vyčerpať v rámci troch programových dokumentov všetky pridelené finančné prostriedky. Jednou z priorít, ktorú presadzuje vláda Slovenskej republiky v týchto dňoch, je formovanie vedomostnej spoločnosti. Predovšetkým rast zamestnanosti posilnený daňovými stimulmi, opatrenia pre mobilitu pracovných síl, pokrok v reforme vysokoškolského vzdelávania, súbežne s novými opatreniami pre podporu využívania informačno-komunikačných technológií budú zárukou tohto cieľa, ktorý si Slovenská republika vytýčila. Oblasti výskumu, vývoja, inovácií a vzdelávania sú však práve tie, v ktorých ešte stále absentuje definovaná stratégia. Ďalšie úsilie bude potrebné venovať redukcii dlhodobej nezamestnanosti. Súhrnná správa zachytáva tretí rok členstva Slovenskej republiky v Európskej únii z pohľadu rôznych aspektov, vplyvov a dosahov tohto kroku. Správa je členená na kapitoly, pričom ich rozdelenie vychádza v prvom rade zo zaužívanej agendy v Európskej únii. Na záver mi dovoľte povedať niekoľko informácií, ktoré vyplynuli z prerokovávania materiálu v gestorskom výbore, Výbore Národnej rady pre európske záležitosti. Uvedomujem si, že nám naďalej pretrvávajú problémy obsadzovania slovenských nominantov na posty vyššieho a nižšieho manažmentu v administratíve Európskej únie a Európskej komisie. Naši nominanti a uchádzači zo Slovenskej republiky sú dobre pripravení, schopní zviesť súťaž o rôzne pozície, ale pravidlá sú často nastavené tak, že zvýhodňujú interných nominantov a nominantov bývalých 15 štátov pred jej rozšírením od 1. mája, resp. po 1. máji 2004. Riešime aj transpozičný deficit, ktorý bol po nástupe novej vlády doslovne hrozivý. Dnes sme sa dostali na tretie miesto v oblasti transpozičného deficitu. Pre gestorský výbor pripravujeme osobitnú správu o pôsobení nemeckého predsedníctva, ktoré predloží ministerstvo zahraničných vecí. Mnohými otázkami sa bude zaoberať Ministerská rada vlády pre záležitosti Európskej únie, kde sú pozvaní poslanci Európskeho parlamentu a poslanci Národnej rady z gestorského výboru. Rada sa uskutoční 1. októbra na Úrade vlády Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť. |
8,887 | 2,007 | SMER | Magda Košútová | šikanovať či komplikovať im život. Prijatím zákona zosúladíme naše právne normy s európskou legislatívou. A myslím si, mali sme tak mať urobené už k 1. 1. 2006. A preto, že to robíme až teraz, je len na škodu veci. Preto vás, vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem. |
9,598 | 2,007 | SMER | Pavol Goga | Nič sa nestalo. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o pomoci poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva (tlač 428). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o jeho súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve štátu na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí. A osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená, je ponechaná na vnútroštátnu právnu úpravu. Návrh sa nedotýka prioritných oblastí uvedených v Európskej dohode o pridružení, v čl. 70, v čl. 81 upravujúcom oblasť životného prostredia. Problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rady Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 1. októbra 2007 č. 441 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory v lehote do 26. novembra 2007 a gestorský výbor do 27. novembra 2007. Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu. |
9,726 | 2,007 | SMER | Ľubomír Jahnátek | Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám do druhého čítania návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých predpisov. Touto novelou ministerstvo hospodárstva dokončuje implementáciu Smernice 94/22/ES Európskeho parlamentu a Rady o podmienkach udeľovania a používania povolení na vyhľadávanie, prieskum a ťažbu uhľovodíkov. Dáva do súladu podmienky na uvedenie na trh pre technické zariadenia používané pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom a pre výbušniny so zákonom č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 436/2001 Z. z. a zákona č. 254/2003 Z. z., pretože túto oblasť oba uvedené zákony upravujú odlišne a novelou sa uvedená oblasť upravuje jednotne, čím sa vytvárajú podmienky pre voľný pohyb tovaru v rámci Európskej únie. Takisto sa odstraňuje existujúci rozpor so stavebným zákonom a dáva sa do súladu zákon č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti so zákonom č. 44/1988 Zb., tzv. banským zákonom. Predložený návrh súčasne rozširuje pôsobnosť ministerstva hospodárstva v oblasti vydávania osvedčení o vhodnosti osobitného zásahu do zemskej kôry na účely konverzie a vydávania záväzných stanovísk o tom, či pri riešení konfliktu záujmov prevažuje všeobecný hospodársky záujem na využití výhradného ložiska nad oprávneným záujmom vlastníka alebo iných oprávnených osôb pri eventuálnom vyvlastňovacom konaní alebo v konaní o zriadení vecného bremena. Novelou zákona sa taktiež posilňuje postavenie hlavného banského úradu ako národného orgánu štátnej banskej správy vo vzťahu k orgánom Európskej únie, obvodných banských úradov vo vzťahu k ostatným osobitným štátnym orgánom, takisto obvodných banských úradov a hlavného banského úradu v oblasti dozoru a kontroly prepravy a používania výbušnín a pyrotechnických výrobkov a obvodných banských úradov v otázkach posudzovania vyťažených hornín z pohľadu odpadu a zodpovednosti za škody spôsobené odpadom z ťažobného priemyslu. Na záver by som chcel uviesť, že tento návrh zákona neodporuje Protokolu o ťažkých kovoch k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si požiadať o schválenie predloženého návrhu zákona. Ďakujem pekne. |
9,604 | 2,007 | SMER | Ivan Valentovič | Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 812/2007 z 26. septembra 2007 vám na rokovanie predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2004 Z. z. o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti, ktorý vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky ako svoj iniciatívny návrh na základe schválených zmien príslušných právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a potreby prispôsobiť niektoré ustanovenia požiadavkám týchto predpisov. Cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je dosiahnutie súladu so smernicou Rady 2006/100/ES z 20. novembra 2006, ktorou sa z dôvodu pristúpenia Bulharska a Rumunska do Európskej únie upravujú určité smernice v oblasti voľného pohybu osôb. Predkladaný vládny návrh zákona reaguje na pristúpenie Bulharska a Rumunska do Európskej únie v oblasti voľného pohybu osôb a vo vzájomnom uznávaní diplomov, osvedčení a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách vo veterinárnom lekárstve. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu. Ďakujem. |
9,315 | 2,007 | SMER | Miroslav Číž | Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, no, rozprava sa dostáva do štádia, kde sa predsa len patrí napriek pôvodnému plánu zaujať stanovisko k niektorým prejavom tanečného umenia pána poslanca Lipšica, ktorý teda predkladá návrh zákona a predvádza naozaj už všetky formy falošnosti, populizmu a narcisizmu, ktoré som ja doteraz za tých 17 rokov v parlamente videl. (Potlesk.) Ale pre tých pánov poslancov, s ktorým sa, predpokladám, že, alebo že teda chcú aspoň trošku zmysluplne diskutovať, pán predseda parlamentu, teda pán poslanec Hrušovský, bývalý predseda parlamentu, a škoda, že odišiel, tu je – gratulujem, gratulujem úprimne k voľbe –, len poznáš sám veľmi dobre, pán predseda, atmosféru predchádzajúceho obdobia, keď si viedol parlament. Mal som tú česť byť členom poslaneckého grémia. Vtedy si pamätám, že ako predseda parlamentu, a veľmi som si to vážil, si hovoril o politickej zodpovednosti, o tom, že pri otázkach, ktoré naozaj vymedzujú politické prostredie, v rámci ktorého sa odohráva náš politický zápas, v istých veciach treba mať politickú rozvážnosť, štátnickú múdrosť a korektné správanie. Dokonca mám pocit, že v tom smere všetky vtedajšie kluby akceptovali túto tézu a fungovali sme v tejto podobe. Jediný, kto to neakceptoval aj v tom období, je pán poslanec Lipšic, ktorému sa nepodarilo získať akceptáciu pre tieto návrhy, ani jeho vlády vtedajšej a ani poslancov koalície, s tým, že dodnes dávate teraz tretí- alebo štvrtýkrát ten istý návrh, pán poslanec, úplne náhodou tentoraz vtedy, keď máte dosť významné fórum vašej vlastnej strany, gratulujem vám, že tento populistický návrh vám pomohol, že vám dali členovia vašej strany dôveru, že ste sa stali podpredsedom vašej strany, ale otravujete tým verejnosť, otravujete parlament veľmi nekorektným návrhom, o ktorom sa diskutovať nedá. Vážení kolegovia, jednu jedinú vec vám chcem pripomenúť. Návrh na zriadenie tejto komisie dal predseda Národnej rady vo svojom inauguračnom prejave. To už vtedy chcel manipulovať a všetky tie nezmysly, ktoré tu rozprávate, odpustite, pani Sabolová, a pochybujete o jeho charaktere a bezuzdne nemáte s tým ako dáma žiadny problém, ten navrhol a povedal, o čom tá komisia má byť vo svojom inauguračnom prejave. Bol ešte prejavom nadšenia a eufórie z volieb a chceli sme vážnym spôsobom pokročiť v politickej kultúre. Kto má minimálnu znalosť o tom, ako vyzerá mechanizmus zmien ústav, posudzovania ústavného prostredia, vie, že inštitút komisie je úplne samozrejmý a štandardný a obsahuje ho veľká väčšina ústavných poriadkov iných krajín, minimálne Európskej únie. Je úplne štandardný. Jeden zmysluplný moment, ktorý by mal devalvovať takúto komisiu, nikto nikdy nepovedal. Všetci tu veľmi dobre vieme, že tá komisia, aby mohol parlament schváliť nejaký návrh, potrebuje 90 hlasov. Je nezneužiteľná. Len v odbornom prostredí, kde sa pozrú odborníci tak z vašej strany, tak z našej, budeme o tých veciach vážne hovoriť a nedáme priestor pre tento bezuzdný populizmus, ktorý sem nastupuje, ktorý nemá v sebe, neobsahuje žiadnu politickú zodpovednosť a ktorý nechce vnímať, že aj prostredie imunity je veľmi dôležitá vec. Pán poslanec Mikloško tu hovoril, že pomaly rušíme parlament, lebo chceme zrušiť imunitu, takže pravdepodobne je to vážna inštitúcia. Toto je návrh na politickú dohodu, že štvrtýkrát predkladá ten istý návrh, kde neurobí elementárne seriózne veci pri zmene ústavy, aby sa aspoň informoval a konzultoval veci s politickými klubmi? Zneužíva následný politický tlak a mediálny tlak, ktorý sa okamžite vytvára. Naozaj tento parlament nenájde ľudí, ktorí chcú o takýchto závažných veciach rokovať korektne? To je celé. Pán Lipšic, vy sa devalvujete a nie ste partnerom. Môj problém, môjho klubu okrem iného je, keď som ho ja prehováral, aby sme zahlasovali za váš návrh, že vy ako človek ste nedôveryhodný a nezaslúžite si, aby sa s vaším návrhom niekto seriózne zaoberal. To je celý problém. (Potlesk.) Keď nám, vážení kolegovia z KDH, ponúknete trošku iný spôsob komunikácie o týchto veciach, dobre, budeme hľadať aj iné, keď vám nevyhovuje komisia, ale už neviem, aký to teda bude, a verejne ho ponúknete. Ale dať sem návrh bez akejkoľvek konzultácie, pod tlakom, a pritom ešte využívajúc atmosféru, v ktorej ste boli, a teraz vydávať a obviňovať nás z toho všetkého, čo sme tu počuli – je to naozaj korektné? Tá diskusia totiž za týchto okolností je bezuzdným festivalom stanovísk opozičných, koaličných, každý vypráva, kto chce, čo chce. Trošku si vážme slová a poďme naozaj sa správať zodpovedne! V tomto smere za náš klub chcem povedať, že vás k tomu vyzývam. My nepotrebujeme tu robiť tance okolo imunity, my naozaj imunitu nepotrebujeme v tejto fáze a tým spôsobom, ako to hovoríte. Nepotrebujeme to. Chceme nájsť korektný priestor a korektné mechanizmy, ktoré posúdime v rámci nášho parlamentu. To vážne to všetko, pán Lipšic, čo ste zas narozprávali o imunite, to tí idioti v tej Európskej únii, v Európskom parlamente nevedia? Prečo je tam taký široký rozsah imunity? Asi preto, že to je vážny inštitút, ktorý sa neprežil ako taký a jednoducho musí fungovať v istom rozsahu. (Potlesk.) Európsky politický systém a európsky ústavný systém ponúka predsa celý rad inštitútov, ktoré môžeme zvážiť a povedať, že za istých okolností môžeme oslabiť tie atribúty imunity, ktoré verejnosť povedzme od nás nechce, a na druhej strane vyvážia tie momenty, ktoré sa objavujú a sú možné a dajú sa predpokladať v rámci fungovania nášho politického systému s jeho danosťami, ktoré poznáme minimálne za posledných päť rokov dozadu. Naozaj sa musíme zamýšľať nad tým, ako bude vyzerať tento parlament pre prípad kríz. Ako budú vyzerať konflikty poslancov povedzme ešte s veľkými spoločnosťami pre prípad daňových únikov alebo čohokoľvek iného, čo vidíme v iných krajinách, a že toho poslanca treba nejakým spôsobom chrániť. Ale komplexne, nie pod tlakom, nepopulisticky a nevoluntaristicky. A toto naozaj si vyžaduje posúdenie ľuďmi, ktorí sú významnými predstaviteľmi a znalcami ústavného prostredia. Pán Lipšic, ktorý významný ústavný právnik podporil tento váš návrh? Ďakujem vám veľmi pekne za tento úsmev a pevne verím, že som vám vysvetlil aspoň základné náležitosti nášho postoja. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) |
9,859 | 2,007 | SMER | Ľubomír Petrák | odpoveď na to, že aj takto vymedzené finančné prostriedky v štátnom rozpočte dávajú priestor aj na valorizáciu ostatných dávok a v príspevkoch sociálnej štátnej pomoci a podpory. Dámy a páni, rozhodujúca časť výdavkov kapitoly je zameraná predovšetkým na štátnu podporu rodín, a to hlavne mladých rodín, a vytváranie podmienok na ich založenie. Na tento účel je v rozpočte vyčlenených 23,7 mld. Sk, čo predstavuje takmer polovicu všetkých výdavkov kapitoly. Podpora rodín je zabezpečená aj inými spôsobmi, ako je daňový bonus. Vrátane všetkých nástrojov by podpora rodín v budúcom roku mala dosiahnuť celkovo 31,5 mld. Sk, čo považujem za čiastku vcelku slušnú. Vzhľadom na nízku životnú úroveň niektorých skupín spoločnosti musí do riešenia ich základných životných potrieb vstúpiť štát prostredníctvom dávok a príspevkov sociálnej pomoci. Celková výška týchto prostriedkov predstavuje 9,2 mld. korún, z čoho najväčšia časť pripadá na dávky v hmotnej núdzi. Takže tu je jasná odpoveď na to, či sa súčasná vláda správa prosociálne alebo či ide siahať na sociálne dávky obyvateľov, ktorí sú na tieto dávky, žiaľ, odkázaní. Ešte ak dovolíte, som pozabudol na jednu otázku. V súvislosti s rezortom ministerstva práce, sociálnych vecí sa tu ozývalo tvrdenie, ktoré je koniec koncov je pravdivé, že klesá miera náhrady, teda pomer priemerného starobného dôchodku na priemernom plate, kde v roku 2006 táto miera náhrady bola 43,8 % a do roku 2008 by sa mala znížiť na 42,8 %. Áno, toto tvrdenie je pravdou, ale aj v kontexte obhajoby valorizačného mechanizmu, ktorý zaviedla predchádzajúca vláda, treba povedať, že tak nastavený valorizačný mechanizmus dôchodkov, ako je nastavený v súčasnosti, to znamená, že valorizácia dôchodkov je zložená z dvoch častí, a to z polovice z rastu priemerných miezd a z polovice z rastu inflácie, že takto nastavený mechanizmus inflácie nemôže nikdy znamenať nič iné ako pokles reálnej miery náhrady. Tu, a ja som to spomenul už vo svojich vystúpeniach predchádzajúcich aj na predchádzajúcich schôdzach, je jedna jediná cesta, a to cesta zmeny spôsobu valorizácie dôchodku. A myslím si, že absolútne najobjektívnejšie z hľadiska dôchodcov by bolo zvýšiť valorizáciu na hodnotu, ktorá je vyššia, to znamená buď vyšší rast platov, alebo vyšší rast inflácie. Tu si ale treba postaviť druhú otázku: Máme finančné prostriedky v Slovenskej republike na to, aby sme takúto valorizáciu mohli zabezpečiť? A tú otázku si treba postaviť ale v kontexte aj niečoho iného. A to niečo iné je nastavenie 1. a 2. piliera a súčasné nastavenie dôchodkového systému, tak ako je postavený. No ak by nebolo zadlžovanie v dôsledku zavedenia 2. piliera viac ako 20 mld. Sk ročne, tak by asi sa tie prostriedky našli. Ak chceme dneska hovoriť o tom, že slovenskí dôchodcovia by si zaslúžili väčšie dôchodky, ja budem prvý, ktorý sa pod to podpíše. Ale niečo musíme urobiť s dôchodkovou reformou a musíme zmeniť pomer nastavenia 1. alebo 2. piliera, lebo dlhodobé sanovanie 1. piliera pri výpadku príjmov, ktoré odchádzajú do 2. piliera vo výške 25 mld. korún ročne s tým, že v kritických rokoch je prognózovaný výpadok vo výške 40 mld. Sk ročne, považujem za niečo, čo slovenská ekonomika nie je schopná uniesť. A myslím si, že to je aj výzva pre opozíciu, aby sa prestala správať tak, že niekto chce siahať na jej dieťa, teda dieťa, ktorým je dôchodková reforma. Ale treba si úplne pragmaticky povedať, čo sú reálne schopnosti slovenskej ekonomiky, ako treba nastaviť dôchodkový systém, aby neprinášal také vysoké zadlžovanie, ako ho prináša v súčasnosti. Ministerstvo zdravotníctva. Výdavky sa rozpočtujú vo výške 33,9 mld. Sk, čo znamená 12,7-percentný nárast. V predchádzajúcich vystúpeniach, predovšetkým pána poslanca Novotného, ktorého tu v tejto chvíli nevidím, zaznelo, no ale z prostriedkov štátneho rozpočtu prichádza navyše do systému 3,3 mld. korún, čo je zanedbateľná čiastka. A hodnotil tento nárast ako neadekvátny a zlý. Ak posudzujete štátny rozpočet z rôznych uhlov pohľadu, ja skúsim priniesť ten uhol pozitívny. Pozitívna správa pre slovenské zdravotníctvo je, že prichádza do slovenského zdravotníctva prostredníctvom zvýšenia disponibilných zdrojov zdravotných poisťovní plus 12,8 mld. Sk, čo predstavuje 15,3 %, a celkovo sa v rezorte zdravotníctva oproti minulému roku zvýšia výdavky o 13,6 mld. Sk, čo predstavuje rast 15,6 %. Ja sa pýtam, aká katastrofa je pre slovenské zdravotníctvo, keď je reálny rast 13,6 mld. Sk, čo je takmer 16 %. Ja si osobne myslím, že pre slovenské zdravotníctvo je štátny rozpočet Slovenskej republiky na roky 2008 až 2010 jednou peknou odpoveďou, že vláda má záujem riešiť problémy zdravotníctva. A je to súčasne dobrou správou, že tieto problémy zdravotníctva sa aj po finančnej stránke začínajú riešiť. Ku kritike, ktorá tu zaznievala veľmi často na prostriedky, ktoré sú v rezorte zdravotníctva určené na kapitálové výdavky, necelá 1 mld. korún, celkom je to 993 mil. korún. A porovnávalo sa to v kontexte investícií, ktoré išli do zdravotníctva za obdobia ministrovania pánov exministrov Šagáta a Kováča v období rokov 1998 až 2002, keď tieto výdavky alebo kapitálové investície predstavovali 2 mld. až 3 mld. Sk. No áno, páni z opozície, toto je pravda. Ale na druhej strane si povedzme, koľko zdravotníckych zariadení bolo v období rokov 1998 až 2002 v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva a koľko ich je tam dneska. Ak si zoberiem údaje zo stránky ministerstva zdravotníctva, tak vidím, že dnes v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva je 37 zdravotníckych zariadení, 3 štátne podniky, 36 regionálnych úradov verejného zdravotníctva a 5 iných organizácií. Na investičné výdavky týchto subjektov plynie 1 mld. Sk, pričom na investičné prostriedky do ostatných zdravotníckych zariadení, teda súkromných zdravotníckych zariadení, zdravotníckych zariadení, ktoré sú zriaďované vyššími územnými celkami, obcami a mestami, plynie aj prostredníctvom zvyšovania zdrojov zdravotných poisťovní viac ako 12 mld., teda 12,8 mld. Sk. To sa dá použiť aj na investície a to sa dá použiť aj na základnú lekársku starostlivosť aj lieky. Takže tu jednoducho si myslím, že tá odpoveď pre zdravotníctvo v podobe tohto štátneho rozpočtu je úplne jasná a je to dobrá správa. Zaznela tu kritika smerom k súčasnej vládnej koalícii, že sa snaží sanovať kapitálové výdavky prostredníctvom fondov Európskej únie. No ale ja sa chcem spýtať: Na čom je založené toto tvrdenie alebo jeho realita? Je založené alebo máme sa správať tak, že tieto finančné prostriedky vrátime Európskej únii? No veď prepáčte mi za výraz, ale asi by sme boli značne hlúpi, keby sme prostriedky určené na sanáciu zdravotníctva vracali Európskej únii a vyťahovali prostriedky zo štátneho rozpočtu. Ak máme dodatkové zdroje, ktorými sú prostriedky z Európskej únie, tak, samozrejme, sa ich snažíme použiť a snažíme sa tieto prostriedky dať tam, kde považujeme, že v tejto chvíli ich najviac treba. Myslím si, že o kapitole zdravotníctva by sa dalo omnoho dlhšie rozprávať, ale skúsim prejsť na kapitolu ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, kde chcem povedať, že sa pomerne vysoko zvyšujú výdavky a medziročný nárast výdavkov predstavuje nadštandardných 13,5 %, pričom celkové výdavky kapitoly dosahujú takmer 31 mld. Sk. Tu treba zdôrazniť, že najväčší objem finančných prostriedkov, takmer 15 mld. Sk, sa vynaloží v súvislosti s cestnou infraštruktúrou. Správu a údržbu cestnej infraštruktúry bude zabezpečovať Národná diaľničná spoločnosť, Slovenská správa ciest, vyššie územné celky, mestá a obce. Zo zdrojov štátneho rozpočtu sa predpokladá vynaložiť v roku 2008 na výstavbu cestnej infraštruktúry 12,9 mld. Sk, z toho väčšina na výstavbu diaľnic a rýchlostných komunikácií. Znovu, ak sa pozriem na to očami radového používateľa slovenských ciest, poviem: vďaka Bohu za takýto počin. A myslím si, že výdavky do segmentu cestnej infraštruktúry prichádzajú v hodine dvanástej. Ja chcem vysoko oceniť snahy pána ministra Vážneho, pokiaľ ide o urýchlenie výstavby diaľnic a rýchlostných komunikácií, lebo to, že výstavba diaľnic a rýchlostných komunikácií bola silne zredukovaná nástupom prvej Dzurindovej vlády v roku 2008, považujem za najväčšiu chybu dvoch Dzurindových vlád v uplynulom období. A treba jednoznačne povedať, že ak by bola zodpovedajúca cestná infraštruktúra, tak ani regionálne rozdiely v podobe zaostávania východného Slovenska by neboli také, ako sú dneska. Ja vnímam nesúhlasné reakcie pána poslanca Mikloša, ktorý s týmto tvrdením určite nesúhlasí. Ale na druhej strane sa mi žiada povedať, no ak bola schopnosť reštrukturalizovať vládne úvery v období rokov 1998 až 2002, keď sa vtedy prechádzalo z úrokov viac ako 20 % na úroky podstatne nižšie, no ak to išlo v iných oblastiach, tak prečo nešlo urobiť obdobný krok aj pri financovaní diaľnic a rýchlostných komunikácií. A rozvoj Slovenska mohol byť podstatne ďalej. Dámy a páni, ďalšia časť je železničná doprava zo štátneho rozpočtu viac ako 11,1 mld. Sk. Myslím si, že nikto nespochybňuje, že tieto prostriedky sú potrebné a že treba vybudovať chrbticový dopravný systém v podobe železničných dopravných ciest. Tu som nezaznamenal ani v rozprave žiadne poznámky, tak ak dovolíte, nebudem sa tomuto viac venovať. Podstatne zaujímavejší rezort, ktorý tu vzbudil more vášní, je rezort pôdohospodárstva, nárast výdavkov, ktorý je svojím spôsobom veľký a z ktorého značná časť ide na priame platby poľnohospodárom. Medziročný rast disponibilných zdrojov v rezorte pôdohospodárstva je 24,4 % a je spôsobený prostriedkami z Európskej únie z 2. programovacieho obdobia, ktoré predstavujú 16,4 mld. Sk. Prostriedky štátneho rozpočtu v porovnaní s rokom 2007 klesajú o 96,8 mil. Sk. To znamená, štát Slovenská republika z daňových príjmov tam dáva o 96,8 mil. menej, ako tam dávala v roku 2007. |
9,646 | 2,007 | SMER | Anton Bobrík | Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, áno, sú tu, aj páni poslanci, vážený pán minister, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo k vládnemu návrhu ako spravodajca zákona č. 580 o zdravotnom poistení, ktorý bol predložený ako tlač 425. Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní túto spravodajskú informáciu k tomuto zákonu. Môžem konštatovať, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších zmien a predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Predložený návrh zákona obsahuje doložku jednak zlučiteľnosti s právom Európskej únie a návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Treba povedať, že návrh zákona nezakladá nárok na pracovné sily, ale predpokladá však dopad na štátny rozpočet v prípade, že poistenci štátu nebudú platiť poistné z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, to je úprava § 11 ods. 9 zákona, ktorou sa mení podmienka, kedy štát platí za poistenca, ktorý môže dosiahnuť príjem do výšky minimálnej mzdy. To znamená, že nárast tých finančných prostriedkov v roku 2008 môže byť až 65 157-tisíc Sk. Na druhej strane, ako uvádzal aj pán minister, je úspora pri zrušení poplatkov a nedoplatkov do 100 Sk na verejné zdroje, t. j. zdravotným poisťovniam, v predpokladanej výške viac ako 2 mil. Sk. Vychádzajúc z oprávnení, môžem povedať, že v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady je navrhované prerokovanie tohto zákona v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady, Výbore Národnej rady pre financie, Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výbore Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 26. novembra 2007 a gestorský takisto do 27. novembra 2007. Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu. |
9,569 | 2,007 | SMK | Pál Csáky | Ďakujem pekne. Pán predseda parlamentu, ste nejako zbytočne nervózny a nehovoríte pravdu. Po prvé, nie je pravda, že pred niekoľkými minútami došlo k dohode, došlo k akceptovaniu dvoch pozmeňujúcich návrhov, ale k dohode o celom texte nie. Po druhé, ja som upriamil pozornosť mojich kolegov v Európskom parlamente aj v iných inštitúciách Európy na tri texty. Po prvé na text, ktorý sme vypracovali my o zmierení. Po druhé na stanovisko všetkých parlamentných strán maďarského parlamentu, ktorí vítali tento text a prejavili ochotu o tom rokovať. A po tretie, samozrejme, som upriamil ich pozornosť aj na tento text, ktorý bol predložený do Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý považujem skutočne za neprijateľný a hanebný. Takže, ctený pán predseda parlamentu, ja si myslím, že by ste sa mali vyjadriť skôr aj v Európe k tomu, že vy ako Smer, možno aj ako predseda parlamentu, nezvládate túto situáciu. Viete, že chceli rokovať niekoľkokrát s vami aj tento týždeň, nenašli ste čas na takéto rokovanie, ja to veľmi ľutujem. Mohli by sme hľadať východisko z tejto situácie, ale myslím si, že by ste mali vysvetliť vašim kolegov všade v demokratickej Európe, prečo ste rukojemníkom Slovenskej národnej strany, ktorá vás tlačí do takejto nešťastnej situácie. Ďakujem. (Reakcie z pléna.) |
9,561 | 2,007 | SMK | József Berényi | Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, nebudem pokračovať v tejto debate, čo sa týka kolaborácie, čo sa týka riadne zaregistrovanej strany, či sa dá vôbec kolaborovať s riadne zaregistrovanou stranou na Slovensku na základe Ústavy Slovenskej republiky. Pravdepodobne sa nedá, len spolupracovať sa dá. (Hluk v pléne.) Teda pristupujem k mikrofónu s určitými obavami, už aj vidíme túto debatu, ale aj z toho dôvodu, že keď počas predloženia návrhu Gyulom Bárdosom v mene Strany maďarskej koalície o stiahnutie prerokovaného materiálu z programu schôdze Národnej rady bol počuť piskot a mierny krik. Napriek tomu však dúfam, že bude ochota z vašej strany vypočuť si argumenty v neprospech predkladaného návrhu v zmysle slobody slova a princípu demokracie. Pôvodný návrh z dielne Slovenskej národnej strany bol v totálnom rozpore nielen s našimi predstavami, ale aj hodnotami. Ale bohužiaľ, ani nová vylepšená verzia z dielne ústavnoprávneho výboru, či zahraničného výboru nás neoslovila. Totiž po dôslednom prečítaní sme zistili, že obsahovo sa nič nezmenilo, len názov zaznamenal kvalitatívnu zmenu, ale text prešiel len skrášľovacími vonkajšími úpravami. Ale všetko zlé je na niečo dobré. A nepochybne aj vďaka Slovenskej národnej strane je tu príležitosť, aby sme na pôde Slovenskej národnej rady mohli konečne hovoriť o povojnovom období a vyjasnili postoj Strany maďarskej koalície – Magyar Koalíció Pártja a na odstránenie zbytočných nedorozumení ohľadom tejto veľmi citlivej témy. Na základe toho by som môj príhovor rozdelil na tri časti. V prvej časti mienim hodnotiť predkladaný návrh z právneho a politického hľadiska. V druhej časti sa pokúsim načrtnúť možné racionálne a nie emocionálne riešenie v oblasti zmierenia negatívnych následkov povojnového usporiadania pomerov s dôrazom na rešpektovanie územnej celistvosti Slovenskej republiky. A v tretej časti by som si dovolil hodnotiť prerokovaný návrh v súčasnom politickom a medzinárodnom kontexte. Takže tá prvá časť. Nový návrh už neobsahuje tie neurážlivejšie časti ohľadom nedotknuteľnosti denacifikačných dokumentov z povojnového obdobia a je pravda, že sa viac podobá textu schválenému českou Poslaneckou snemovňou z roku 2002. Boli vsunuté aj chýbajúce odkazy na dobré susedské vzťahy. Po druhé, ale aj nové vyhlásenie textu v oblasti majetkoprávnych a politických opatrení v povojnovom období sa odvoláva na zásady medzinárodného práva obsiahnuté v Postupimskej dohode. Faktom ale je, že Postupimská dohoda hovorila výlučne o odsune Nemcov aj z Československa, ale nie o postavení Maďarov. Keďže podľa dôvodovej správy bol tento text pripravený na základe názorov niektorých občanov Slovenskej republiky hlásiacich sa k maďarskej národnosti alebo predstaviteľov SMK, prvý bod vyhlásenia je zbytočný, pretože ešte raz, Postupimská dohoda sa vzťahuje na nemeckú menšinu. A navyše, ani české uznesenie sa nezmieňuje o Postupimskej dohode. Po tretie, taktiež aj druhý bod navrhovaného vyhlásenia tvrdí naďalej, že rozhodnutia reprezentatívnych orgánov Československej republiky a Slovenskej národnej rady nie sú príčinou nejakej diskriminačnej praxe. Z ľudsko-právneho hľadiska je tento názor pravdepodobne správny, ale v oblasti majetkovoprávnych vzťahov je realita iná. Je realita taká, že existujú konkrétne prípady, keď reštitučné nároky nemohli byť uplatnené práve s odvolaním sa na povojnové právne vzťahy. Po štvrté, pre SMK je azda najproblematickejším tretí bod predkladaného textu, ktorý zostal aj v novom návrhu v podstate obsahovo nezmenený. Tento totiž konštatuje, že právne a majetkové vzťahy, ktoré vznikli povojnovými rozhodnutiami, sú nespochybniteľné, nedotknuteľné a nemenné. Predpokladám, že niektorí z vás vedia a čiastočne pán poslanec Bugár už citoval z dekrétov prezidenta Beneša, napríklad č. 5/1945 Zb. bola maďarská a nemecká menšina identifikovaná ako, citujem: „štátne nespoľahlivá“. Tieto dve komunity boli podľa § 4 spomenutého dekrétu postavené na jednu úroveň nielen s osobami, ktoré vyvíjali činnosť proti štátnej zvrchovanosti, ale s osobami, ktoré vyvíjali činnosť vo fašistických organizáciách, doslova. Preto si kladiem otázku, či na základe tohto bodu uznesenia je nespochybniteľná aj pôvodná Benešova kategorizácia štátne nespoľahlivých osôb a naďalej platí zásada, že všetky osoby maďarskej a nemeckej národnosti bez rozdielu majú byť vnímané na tej istej úrovni ako osoby činné vo fašistických organizáciách. Ak nie, tak treba nájsť takú formuláciu, ktorá to jednoznačne konštatuje, a preto ľutujeme, že sme neboli oslovení počas prípravy tohto textu. Ak áno, a toto je zmyslom predkladateľov, tak toto tvrdenie je jednak v rozpore s textom dôvodovej správy, ktorá hovorí, že „niektoré dekréty“, citujem dôvodovú správu, „dnes už neplatia, pretože boli zrušené alebo nahradené novšími právnymi predpismi“. Dokonca je v rozpore aj s právnou analýzou ministerstva spravodlivosti z roku 2002, ktorá konštatuje, že právne normy postihujúce po vojne občanov maďarskej národnosti boli čiastočne zrušené napríklad zákonom č. 245/1948 o štátnom občianstve alebo inými zákonmi z roku 1948 až 1950, alebo prijatím ústavného zákona č. 23/1991 pod názvom Listina základných práv a slobôd. Takže, de facto aj niektoré právne či majetkové pomery, ale skôr právne pomery Benešových dekrétov a Slovenskej národnej rady z tohto obdobia boli medzičasom zrušené alebo bola pozastavená ich účinnosť inou právnou normou. A môžeme de facto konštatovať, že dnes predsa občania maďarskej národnosti sú rovnocennými a rovnoprávnymi občanmi pred Ústavou Slovenskej republiky ako každý iný v tomto štáte. Môžeme konštatovať, že počas posledných 60 rokov už prebiehal určitý proces zmierňovania negatívnych následkov povojnového usporiadania pomerov. Bod č. 3 predmetného návrhu je však podľa nášho poňatia nielenže v rozpore s týmto procesom, ale priamo vracia dnešné slovenské zákonodarstvo do obdobia z rokov 1945 – 1947, lebo znovu potvrdzuje, či chceme, nechceme, dekrét prezidenta Beneša č. 5, č. 12 a mohol by som pokračovať. Vážené kolegyne, kolegovia, v prípade prijatia prerokovaného návrhu bude Národná rada Slovenskej republiky v septembri 2007 tri roky po vstupe Slovenska do Európskej únie znovu deklarovať princíp kolektívnej viny, ak chcete kolektívnej zodpovednosti voči všetkým občanom nemeckej a maďarskej národnosti, ktorí žili v povojnovom období na dnešnom území Slovenskej republiky. Podľa nášho názoru bude to hanebný akt, ktorý opäť vynesie neoprávnený verdikt nad našimi rodičmi a starými rodičmi, rodičmi dnešných občanov Slovenskej republiky maďarskej a nemeckej národnosti. Zároveň spochybní všetky doterajšie kroky súvisiace so zmiernením následkov povojnového usporiadania pomerov, akým bolo napríklad prijatie Listiny ľudských práv a slobôd, ale aj prijatie Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou a mohol by som pokračovať. Toto je práve to, čo chcete, pani kolegyne a kolegovia? Ďalej tento návrh v skutočnosti odobruje nielen vysídlenie okolo 55 000 Maďarov z územia vtedajšieho Československa do Maďarska, ktoré síce, je pravda, bolo vykonané na základe medzištátnej dohody, ale aj tzv. deportáciu 44 000 Maďarov na nútené práce do Čiech, z ktorých približne 5 000 boli deti, ktorá bola realizovaná výlučne už len na základe rozhodnutia reprezentatívnych orgánov Československej republiky bez medzištátnej dohody, či medzinárodného súhlasu. Pristúpim k druhej časti môjho príhovoru. Ako by mohli vyzerať riešenia pre ďalšie zmiernenie následkov povojnového usporiadania pomerov, zdôrazňujem ešte raz, pri plnom rešpektovaní územnej celistvosti Slovenska. O nasledujúcich návrhoch nebudem hovoriť preto, aby som provokoval v tejto sále alebo na verejnosti, ale preto, lebo sme presvedčení, že existuje prijateľné riešenie na ďalšie zmiernenie následkov spomenutého obdobia prostredníctvom otvoreného, úprimného dialógu. Riešenie by mohlo byť postavené na troch pilieroch. Prvý pilier by znamenal len oficiálne konštatovanie existujúceho právneho stavu. Ako som už spomínal, podľa odborníkov z ľudskoprávneho, ale aj majetkovoprávneho hľadiska boli viaceré povojnové legislatívne normy zrušené alebo stratili účinnosť. Túto skutočnosť by sme mohli oficiálne vziať na vedomie, samozrejme, po dôslednej príprave textu expertmi z tejto oblasti. Druhý pilier by mohol obsahovať určité, aj keď symbolické, ale áno, finančné odškodnenie. Najhlbšiu analýzu by si zaslúžilo odškodnenie tých, ktorí boli deportovaní na nútené práce do Čiech. Keďže podľa názoru expertov odškodnenie týchto ľudí bolo len čiastočné, t. j. len do výšky približne 30 % reálnych škôd, na tieto osoby sa nevzťahoval ani protokol uzavretý medzi Československou republikou a Maďarskou republikou, no v konečnej úprave niektorých nevyriešených finančných otázok tzv. Protokol zo Štrbského Plesa. Tento názor potvrdil aj vedúci Katedry histórie Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského Róbert Letz, ktorý pre Slovenský rozhlas 6. augusta 2007 povedal, citujem: „Veľkým skupinám obyvateľstva maďarskej menšiny sa ubližovalo Benešovými dekrétmi. Azda najhorším bol Dekrét o všeobecnej pracovnej povinnosti, na základe ktorého museli Maďari nútene opustiť, bolo to asi 40 000 ľudí, južné Slovensko a boli deportovaní do českého pohraničia. Myslím si, že títo ľudia si skutočne zaslúžia, aby boli nejakým spôsobom odškodnení“, hovorí vedúci katedry Róbert Letz. Vo všeobecnosti môžem potvrdiť, že 60 rokov po týchto udalostiach by bolo treba odškodniť len veľmi málo ľudí. Tretí pilier by mohol tvoriť spoločný text slovenského a maďarského parlamentu o historickom zmierení. V tejto oblasti skutočne existujú pozitívne príklady. Veď Slovenská národná rada 12. februára 1991 vydala vyhlásenie k odsunu slovenských Nemcov. Dôvodová správa teraz predkladaného materiálu vyjadruje súhlas s týmto textom s odôvodnením, že odsun, citujem: „postihol aj nevinných slovenských Nemcov“, koniec citátu. Prijatie tohto vyhlásenia a dnešný súhlas v dôvodovej správe a zároveň odmietnutie prijatia podobného textu aj odsunu slovenských Maďarov je prekvapujúce aj z toho dôvodu, že Košický vládny program v časti VIII jednoznačne diferencuje medzi dvoma menšinami a slovenským Nemcom pripisuje, citujem, „väčšiu zodpovednosť za dobyvačnú politiku ako slovenským Maďarom“. Prečítajte si Košický vládny program. Ďalším pozitívnym príkladom je aj list predsedu vlády Českej republiky Jiřího Paroubka adresovaný predsedovi politického hnutia Spolužitie v Čechách Ladislavovi Kováčovi zo dňa 3. januára 2006. Citujem z listu: „Uisťujem vás, |
9,070 | 2,007 | SNS | Jaroslav Izák | Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou o sociálnom zabezpečení je prvým zmluvným dokumentom v tejto oblasti medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou. Európska únia začala prístupové rokovanie s Tureckou republikou, čo predpokladáme, že bude mať za následok širšiu spoluprácu v oblasti obchodu, výmeny služieb a tovarov a teda aj vplyv na vzájomnú zamestnanosť. Podľa údajov z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny k 31. marcu 2006 na území Slovenskej republiky malo povolenie na zamestnanie 35 občanov Tureckej republiky. K uvedenému dňu na území Tureckej republiky pracovalo 11 našich občanov. Predkladaná zmluva sa z hľadiska osobného rozsahu vzťahuje na všetky osoby, ktoré podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jednej zo zmluvných strán, ako aj na iné osoby, ak tieto odvodzujú svoje práva od týchto osôb. Z hľadiska vecného rozsahu sa vzťahuje na dôchodkové poistenie, pracovné úrazy a choroby z povolania, poistenie v nezamestnanosti, príspevok na pohreb a rodinné dávky. Vykonávanie tejto zmluvy nekladie zvýšené nároky na štátny rozpočet, nebude mať ekonomický, environmentálny vplyv ani na zamestnanosť. Zmluva svojím obsahom a rozsahom je v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky a všeobecne uznávanými zásadami medzinárodného práva. Záväzky pre obidva štáty sú rovnaké a vzájomne vyvážené. Dňa 25. januára 2007 bola zmluva podpísaná v Ankare. Za Slovenskú republiku zmluvu podpísala ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Viera Tomanová, za Tureckú republiku minister práce a sociálnej bezpečnosti pán Murad Basesgioglu. Podľa čl. 86 psím. d) Ústavy Slovenskej republiky so Zmluvou vyslovuje súhlas Národná rada Slovenskej republiky. Zároveň odporúčame Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, pretože zakladá práva a povinnosti pre fyzické a právnické osoby. Ďakujem vám, pani poslankyne, páni poslanci, za podporu tejto zmluvy. Ďakujem pekne za pozornosť. |
9,692 | 2,007 | SNS | Štefan Zelník | Ďakujem za slovo. Chcem povedať, že opakovane rezonuje zdravotníctvo. Mnohokrát sú napádané zdravotné poisťovne, ale aj samotní poskytovatelia, ako keby nevedeli s pridelenými finančnými prostriedkami hospodáriť. Treba otvorene povedať, že zdravotníctvo desiatky rokov bolo podfinancované a nikdy nedostalo toľko peňazí, aby pokryli zákonom určený rozsah zdravotnej starostlivosti. Rozsah zdravotnej starostlivosti, ktorý určuje zákon, zďaleka nekryjú financie, ktoré sa do zdravotníctva dostávajú. Len na porovnanie napríklad s Českou republikou dostáva Slovensko pri prepočte na počet obyvateľov asi o 40 miliárd korún menej ako Česká republika. Keď to porovnáme s krajinami Európskej únie, ktorej sme súčasťou, naše zdravotníctvo dostáva asi o dve tretiny menej finančných zdrojov. Preto by nám všetkým malo záležať na tom, aby aj to málo peňazí, ktoré sa do zdravotníckeho systému dostáva, aby sa čo najlepšie a najefektívnejšie využilo. Podľa môjho názoru sa to nedá urobiť iným spôsobom len tak, že každý z tých zainteresovaných, to znamená pacient, poskytovateľ, ale aj zdravotná poisťovňa budú zainteresovaní tým spôsobom, že čím lepšie budú hospodáriť, tým, samozrejme, budú aj lepšie ohodnotení. Ak by bolo pre nás jediným meradlom, že nech hospodári, kto chce a ako chce, ale podstatné pre nás je to, že nebude mať na účte ani korunu, by zrejme asi nebolo správne. A iný spôsob ako motiváciu každého zainteresovaného v tejto zložke poskytovania zdravotnej starostlivosti si neviem predstaviť. Ďakujem. |
10,940 | 2,008 | HZDS | Stanislav Becík | No aby som to uviedol na správnu mieru, intervenciu vyhlasuje Brusel, to znamená, že my nehovoríme o intervencii, ale hovoríme o stiahnutí prebytkov kŕmneho obilia. Predpokladám, že to bude po novom roku čo najskôr s tým, že banky dnes realizujú možnosť prefinancovania tohto obilia u ukladateľa, u farmára formou skladiskového záložného listu alebo tovarového záložného listu. Skončil som. |
10,345 | 2,008 | HZDS | Zdenka Kramplová | Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, panie poslankyne, páni poslanci, pokiaľ ide o platby a dotácie v rámci rezortu ministerstva pôdohospodárstva, na úvod mi dovoľte povedať, že tieto platby sa realizujú, jedna časť ako európske priame platby, druhá časť ako doplnkové národné platby. Okrem priamych podpôr existujú aj projektové podpory a národné podpory. Národné podpory alebo dotácie sa delia na štátnu pomoc a sa delia na všeobecne prospešné dotácie. Pokiaľ ide o európske priame platby, v roku 2007 sa uplatňovali priame platby v rámci platby SAPS, ktorá táto platba sa uplatňuje už od roku 2004. Potom to bola osobitná platba na cukor, uplatňuje sa od roku 2006 a platba na energetické plodiny, ktorá sa uplatňuje od roku 2007. Druhou základnou skupinou priamych platieb sú tzv. doplnkové národné priame platby a tieto sú financované z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a vyplácame ich na základe nariadenia 1782/2003 a môžu byť čerpané do výšky 30 % bodov prostredníctvom jednej alebo viacerých platieb. Príjemcovia priamych podpôr, myslím si, že asi týchto ste mali na mysli, pani poslankyňa, za rok 2007 sú zverejnení na stránkach Pôdohospodárskej platobnej agentúry a sú od 11. marca 2008. Tieto stránky alebo na tieto stránky sa viete dostať cez internetovú stránku ministerstva pôdohospodárstva a sú dostupné všetkým občanom v sekcii priamych podpôr Pôdohospodárskej platobnej agentúry v časti Priame platby, priame podpory rok 2007. Na tejto stránke sú zverejnení všetci prijímatelia priamych podpôr podľa registračného čísla žiadateľa, podľa mena alebo názvu subjektu, okresu, dotačného titulu a vyplatenej čiastky. Tieto informácie, ktoré sú od 11. marca 2008 zverejnené na internetovej stránke Pôdohospodárskej platobnej agentúry, sa týkajú jednotnej platby na plochu, to znamená klasický SAPS, plodín pestovaných na ornej pôde, platby na chmeľ, na tabak a platby v znevýhodnených oblastiach, to znamená na LFA. Pokiaľ ide o tieto priame platby, celkovo v minulom roku doteraz boli vyplatené v hodnote 9,2 mld. Sk tak, ako je to zverejnené na internetovej stránke, nie sú ešte ukončené, pretože určité platby prebiehajú v dôsledku odvolacích konaní ešte v tomto období. Pokiaľ ide o projektové podpory, tie sú rovnako zverejnené. Predstavujú podpory v rámci Sektorového operačného programu v rokoch 2004 a 2006, v rámci Plánu rozvoja vidieka takisto v období roku 2004 a 2006 je rovnako možné nájsť na internetovej stránke Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Do 31. 12. 2007 Pôdohospodárska platobná agentúra vyplatila na projektové podpory 5,3 mld. Sk zo staveného limitu 6,7 mld. V súčasnosti ešte prebieha dočerpávanie tak, ako to ukladá nariadenie Európskej komisie a toto dočerpávanie prebieha do konca tohto roku. Okrem toho na týchto stránkach je možné si nájsť aj národné podpory, ktoré sú vyplácané z finančných prostriedkov rozpočtovej kapitoly ministerstva pôdohospodárstva a tak, ako som povedala, členia sa na štátnu pomoc a dotácie na verejnoprospešné aktivity v pôdohospodárstve. Na internetovej stránke ministerstva pôdohospodárstva sú priamo zverejnené informácie o poskytnutej štátnej pomoci a pomoci de minimis za rok 2007, to znamená tej minimálnej pomoci, ako ukladá nariadenie Európskej komisie. Pokiaľ ide o štátnu pomoc, na tejto stránke možno nájsť aj zoznam príjemcov minimálnej pomoci a to na kompenzáciu strát na zvieratách a za účasť na celonárodnej výstave Agrokomplex. Rovnako je možné nájsť na týchto stránkach od začiatku apríla 2008 aj informácie o ďalšej štátnej pomoci za rok 2007. Ak dovolíte, v krátkosti ich prečítam. Ide o štátnu pomoc poskytnutú na účasť chovateľov a pestovateľov na výstavách schválených ministerstvom, založenie a vedenie plemenných kníh a plemennej evidencie, kontrolu úžitkovosti, testovanie a odhad plemennej hodnoty hospodárskych zvierat, úhradu straty spôsobenej nepriaznivými poveternostnými podmienkami, platby poistného v poľnohospodárstve a zvoz kadáverov. Pokiaľ ide o celkovo vyplatenú štátnu pomoc za rok 2007, je doteraz v hodnote 179 mil. Sk. Ešte nám tu zostáva jedna položka, ktorá sa týka štátnej pomoci, a to sú všeobecne prospešné aktivity v pôdohospodárstve, rovnako sú zverejnené na stránkach ministerstva pôdohospodárstva v časti Dotácie a je tam linka a sú to Poskytnuté dotácie. Tieto dotácie boli poskytnuté 72 subjektom v roku 2007 v celkovej čiastke 9,1 mil. Okrem toho boli poskytnuté z tejto čiastky dotácie pre včelárov za opeľovaciu činnosť v hodnote 43 mil. Ďakujem, skončila som vo výpočte všetkých možných podpôr a dotácií, ktoré sú poskytované a boli poskytované z rezortu ministerstva pôdohospodárstva a Európskej únie v rámci roku 2007. Skončila som. |
10,634 | 2,008 | HZDS | Vladimír Mečiar | nie je kresťanstvom. Kristus bol láska a hovorí, miluj blížneho ako seba samého. Kto je tvoj blížny? Každý, priateľ i nepriateľ. Vy ani o láske, ani o blížnych, ani o kresťanských zásadách nič neviete. Preukazujete zbožnosť, ale to je tak, ako vravievali u nás na dedine – Krista za nohy, čerta za rohy – len toho čerta držíte viacej. A toho Krista sa držíte len formálne. V praxi to urobiť neviete. Pokiaľ ide o otázky zásad vzťahu štátu a cirkví, je aj teraz rovnováha a bude naďalej. Ani teraz tento vzťah nenarušíte, aj keď tu všeličo robíte. Nebude tak. Ani teraz nebudete škandalizovať, ani teraz nebudete donekonečna a beztrestne vykonávať to, čo tu vykonávate. Máme hovoriť o otázke odvolania predsedu výboru. Vždy, keď sa hovorilo o odvolaní predsedu výboru, kresťanskí demokrati boli za, ak prestal byť členom strany. Do dnešného dňa aj títo štyria páni boli za. Dokonca to presadzovali a bojovali za to. A teraz aká nová vec, aká krivda sa deje? Žiadna. Hovorí sa, nech Národná rada, nie Vladimír Mečiar, nech Národná rada hlasovaním väčšinovým rozhodne, ona predsedov volí, ona odvoláva, či odvolať chce. Väčšinová vôľa je zatiaľ taká, že by sme mali podporovať aj v rokovacom poriadku, aj v tomto rozhodnutí politické strany ako subjekty vnášajúce do politického života stabilitu, lepšiu prípravu ľudí, lepšiu programovú výbavu, záležiac im na dlhodobejšom vývoji, lebo strany existujú dlhšie ako záujmové skupiny, ktoré prídu, zoberú a vypadajú. A preto by malo byť ich postavenie posilnené v politickom systéme. A dnes v Národnej rade hovoríme iba o jednom drobnom detaile, že Národná rada by nemala do funkcií funkcionárov, predsedov výborov voliť ľudí, ktorí nie sú v stranách. A mala by takýchto ľudí odvolať, keď z ich strán dobrovoľne odídu. Je to otázka plnenia politických dohôd. Je to otázka vzťahu k politickým stranám a fungovaniu politického systému, ale je to aj otázka vzťahu k voličovi. Ak minulá Národná rada sa rozpadla a priznám, že s veľkým podielom poslancov HZDS, za mamonom išli rýchlejšie ako za zásadou, tak dneska táto Národná rada sa rozpadá z iných strán a iných dôvodov, ale nie v honbe za mamonom. V honbe z vnútornej krízy, nedostatku nápadu, myšlienky vedúcich osobností. A tak vždy v krízach vystupujú falošní proroci. Ale tá kríza je len v jednej tretine parlamentu, tu v tejto a v tejto nie, i napriek tomu, že v zadných radoch sedia tiež opoziční poslanci. Tam je tá kríza podstatne menšia. A naša snaha je čo urobiť? Posilniť fungovanie a systém politických strán v tomto systéme. Preto aj v zákonoch, ktoré budú predkladané ako rokovací poriadok, navrhujeme, aby poslanci, ktorí odídu zo strán, nemali právo na asistentov, nemali právo na úhradu kancelárií. Odišli od voliča, podviedli voliča. Povedali mu, sme za túto stranu, ktorá nás navrhla, sme za jej program, a potom povedali, my sme majitelia mandátov. Čo nás po strane? Čo nás po programe? My sme viac ako volič, čo nás volí a dva roky volič je bezmocný a iba pozerá, ako sa mu politická moc odcudzuje a odchádza inde. Je to hnusná prax. Stalo sa v Nemeckej spolkovej republike vtedy, keď prišiel na scénu Helmut Kohl, že prešiel väčšinou jedného hlasu prebehlého poslanca. Ale keď som sa potom rozprával už v období vlády Helmuta Kohla s poslancami Bundestagu, tak či koaliční, či vládni hovorili, nikdy viac. Takú veľkú cenu za to platí Nemecko niekoľko rokov v dôvere poslancov, aj v dôvere k parlamentu. A hovorili mi, nikdy viac a nikdy viac to nikto voči nikomu neskúšal. Vtedy, ak sa pamätáte, padol sociálnodemokratický predseda vlády a nastúpil Helmut Kohl do vlády. Pokiaľ ide o otázky fungovania politického systému na Slovensku, parlament je zástupca voličov. A buď tomuto voličovi vzdáme úctu nie tým, že ho budeme ohurovať blbosťami, nepravdami a klamstvami, buď potvrdíme funkciu parlamentu cez politický systém strany, voľby, vnútorný chod, že politické subjekty vyjadria vôľu, alebo to bude tak, že čo poslanec, to strana, to mandát, to svojvoľný výklad bez pravidiel, lebo štyria, ktorých v Číne nazývali Banda štyroch, je zákon, morálka a pravda, aj keď na tej pravde nieto nič. Takže, veľa ráz mi vytýkali, keď som bol párkrát v Číne. Poučme sa z tejto čínskej histórie. Odstránili bandu aj s metódami, ktoré prinášala a Čína rozkvitá. Zo slovenskej politiky vyhoďme tieto darebnosti aj s nositeľmi týchto darebákov. Samozrejme, že prejde volebné obdobie, prejde aj toto ich pôsobenie, ale smrad po nich zostane. V kresťanstve existuje taká jedna myšlienka, že vieš, keď ti čert nepoškodí, aspoň zasmradí. A vy už smrdíte a ani to nevidíte a ten zvláštny smrad považujete za výsadu. Boh ochraňuj Slovensko pred takýmito metódami i takýmito nositeľmi lží a neprávd! Pokiaľ ide o otázku vzťahu k vám, je mi vás ľúto. Hľadám vo vašom živote defekty, ktoré vás na túto cestu doviedli. Je ich veľa. Ale je to otázka pre psychoanalytika alebo psychiatra? Neviem. Nie je to odbor, ktorému by som rozumel a nedovolím si v tomto smere žiaden súd vyniesť. Spôsob, akým chcete slovenskú politiku robiť, je zavrhnutiahodný, neperspektívny a vedie nás do nových kríz. Ste proti Európskej únii, ste proti integrácii, ste proti spolupráci, ste proti Smeru, proti HZDS, proti SNS, s výnimkou Ferka Mikloška protimaďarskí, ste proti Dzurindovi, ste proti vláde, v ktorej ste sedeli. Čo chcete? Čo chcete? Proti všem? To ani Jirásek nerobil. Takže zasa jedna z vecí z Jiráska, že keď husiti išli strieľať, nedostrelili, tak hlásil hejtman: „Bratre Žiško, hrana dobrá, ale krátka, popojedem.“ Takže, popojeďte, chlapci, popojeďte, nech sa vám darí, ale mimo sféry slušných ľudí, mimo sféry tohto parlamentu a mimo ľudí, ktorí majú právo a úctu k iným ľuďom a k iným faktom. Vážený pán predsedajúci, ďakujem, že ste bez prerušenia toto vydržali a mohol som niektoré veci aspoň ako-tak vysvetliť. Pokiaľ ide o vysvetlenie a pozadie týchto vecí, ktoré som dneska uviedol, je ich strašne veľa, aj tej pravdy je strašne veľa a nezostane ukrytá, ani vy v nej nezostanete takí, ako chcete o sebe vytvoriť obraz. Budete v reálnom politickom živote u ľudí, ktorí vždy zlyhali, vždy boli proti, vždy rozvracali a vlastnú vnútornú osobnú krízu považovali za krízu celej spoločnosti. Našťastie, tá je zdravšia, tejto verím. Ďakujem pekne. (Potlesk.) |
10,774 | 2,008 | KDH | Martin Fronc | Ďakujem pekne. Mám interpelácie, ktoré sa týkajú pána ministra školstva Jána Mikolaja. Prvá interpelácia sa týka fungovania Agentúry na podporu vedy a výskumu. Zo slovenskej akademickej a vedeckej obce som dostal informácie, že uskutočnil presun finančných prostriedkov zo všeobecnej výzvy určenej pre rok 2008 na, povedal by som, „úspešné projekty“, dodatočne úspešné pre rok 2007. Tým sa stalo, že jednoducho nie sú prostriedky na všeobecnú výzvu roku 2008. Chcem sa ho preto opýtať, či pokladá tento postup za správny v súlade s pravidlami, ktoré sú dané zákonom pre fungovanie Agentúry na podporu vedy a výskumu a takisto aj v súlade so zákonom a dodržiavaním rozpočtovej disciplíny a zákonom o štátnom rozpočte. Druhá moja interpelácia sa takisto týka pána ministra Mikolaja a ide o čerpanie prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu. Pán minister sa viackrát vyjadril , že problémy vznikli tým, že v minulosti sa prostriedky nečerpali dostatočne. Len pre ozrejmenie, Slovensko vstúpilo do Európskej únie v máji roku 2004. Následne bolo treba zriadiť pracovisko, ktoré by administrovalo tieto projekty, bolo treba projekty napísať, bolo treba ich vybrať, bolo treba získať dodatočné prostriedky na spolufinancovanie, ktoré neboli pôvodne v štátnom rozpočte, až potom, keď tieto projekty bežali, mohli byť financované. A podľa materiálu, ktorý je vlastný ministerstvu školstva, nevymýšľam si, to je jeho materiál, uvádza sa v ňom, že čerpanie záväzku za roky 2004 až 2006 predstavovali 13,63 %, ale k 31. 12. 2007 narástol len na 21,99. A teda čerpanie je nedostatočné napriek tomu, že už bol program rozbehnutý, že sa zvýšili počty pracovníkov, že bola zriadená sekcia pre ekonomiku pre štrukturálne fondy z Európskej únie. A tak moja otázka znie, ani nie tak kvôli tomu, že to, čo rozprával pán minister, bolo minimálne nekorektné a zavádzajúce, pretože skôr sa tie prostriedky dobre čerpať nedali, ale moja vážna otázka je, pretože to obdobie, dokedy tieto prostriedky z Európskeho sociálneho fondu sa môžu vyčerpať, je veľmi krátke, tak čo urobí pre to, aby jednoducho Slovensko neprišlo o ne, aby neprepadli tieto prostriedky. To boli moje dve interpelácie. Pani predsedajúca, ďakujem a ďakujem aj, že ste pozvali pánov ministrov. |
10,096 | 2,008 | KDH | Július Brocka | Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení páni ministri, dámy a páni, pri tomto bode je príležitosť diskutovať na tému, o ktorej sme diskutovali aj minulý týždeň, predminulý týždeň v Národnej rade na medzinárodnej konferencii, ktorú organizovala Národná rada v súvislosti s prijímaním eura na Slovensku. Takže niektorí kolegovia sme sa tam stretli a diskutovali sme vlastne aj o obsahu tohto materiálu, ktorý teraz prerokúvame. A dovoľte mi, aby som za Kresťanskodemokratické hnutie možno pre niekoho zopakoval alebo zvýraznil, alebo zdôraznil náš dlhodobo známy postoj, ktorý k otázke prijímania eura na Slovensku máme. Pre Slovensko aj pre Európsku úniu je užitočné, že Slovensko je členom Európskej únie. Faktom ale je, že sú veľké rozdiely medzi členskými krajinami, najmä medzi tými, ktoré sú starými členmi Európskej únie a medzi tými, ktorí vstúpili nedávno. Najmä v ekonomickej oblasti Slovensko a východné krajiny zaostávajú aj vďaka tomu, že sme tu mali experiment komunistického režimu. Samozrejme, tie príčiny sú hlbšie, ďalekosiahlejšie a Slovensko napriek úspešne realizovaným reformám predchádzajúcej vládnej koalície a vysokému ekonomickému rastu stále zaostáva a tiež zaostáva veľmi výrazne aj v životnej úrovni, aj v zamestnanosti, aj v úrovni miezd a bude trvať veľa, veľa rokov, kým dobehneme náskok starých členských krajín. Vstupom do Európskej únie v roku 2004 sme sa nestali automaticky aj členom eurozóny práve z dôvodu nedostatočnej pripravenosti, nedostatočnej ekonomickej vyspelosti Slovenska. Dnes je už situácia zasa iná, dnes sme už v čakárni, obrazne povedané, na prijatie eura od 1. januára 2009. Hneď v úvode svojho vystúpenia chcem zdôrazniť, že krajina s takou nízkou mierou konvergencie, akú má dnes Slovensko, do eurozóny ešte nevstupovala. Určite sa zhodneme, aj opozícia aj koalícia, na jednom, že máme spoločný záujem, aby naša krajina bola prosperujúcou a že chceme dobehnúť, ale v dobrom zmysle slova, vyspelejšie krajiny Európskej únie. Zámer dobiehať a dobehnúť iných, dostať sa na rovnako vysokú ekonomickú úroveň je veľmi zložitá a náročná úloha. Bez rizika nie je riadenie krajiny, aj keď má táto vysoký ekonomický rast a vláda môže robiť samostatnú menovú politiku. Dnes sa nám darí približovať sa vyspelým ekonomikám a nás v Kresťanskodemokratickom hnutí to teší. A mohli by sme tak pokračovať ďalej. Pomaly a isto. Otázka pre KDH nestojí dnes tak, či euro áno, alebo nie. Vstupom do Európskej únie sme prijali záväzok vstúpiť do menovej únie, nezaviazali sme sa však vtedy žiadnym konkrétnym termínom. Otázka pre nás stojí: Kedy je euro pre Slovensko výhodné? Alebo inak. Vstúpiť by sme mali vtedy, keď je to pre nás maximálne výhodné. Tak je to aj s ovocím. Keď je zrelé, vtedy je z neho maximálny úžitok a trhať nezrelé ovocie je nerozumné a môže to byť aj škodlivé. Túto parabolu som použil, pretože urýchľovanie prijatia eura sa môže aj takto prejaviť aj v reálnom živote. Poklesom životnej úrovne značnej časti obyvateľstva, najmä tých zraniteľnejších – dôchodcovia, rodiny s viacerými deťmi, nezamestnaní, invalidi. Projekt spoločnej meny v Európskej únii má svoje riziká, aj preto sa nie všetky krajiny zapojili do tohto projektu. A nemyslím tým len nové členské krajiny. A tiež vidieť aj postoj niektorých nových členských krajín, ktorý je skôr zdržanlivý a z pochopiteľných dôvodov. Projekt spoločnej meny je projekt skôr politický ako ekonomický. KDH malo a má zdržanlivý postoj k zavedeniu eura od samého začiatku diskusií na túto tému, najmä pre riziká pre krajinu s tým spojené. Nielen strata vlastnej meny a samostatnej menovej politiky, ale i strata alebo zníženie konkurencieschopnosti z dôvodu urýchľovania ekonomickej integrácie na chybnom základe. Myslím tým na riadenú harmonizáciu, preregulovanosť, nízku pružnosť podmienok i subjektov na jednotlivých trhoch, osobitne trhu práce. Zhodou okolností teraz je v tlači, teda správa Európskej komisie zo včerajšieho dňa práve o tom, je to isté upozornenie pre vládu Slovenskej republiky, ako trh práce je rizikom na Slovensku pre prijatie eura, pretože sú veľké regionálne rozdiely, nízka mobilita pracovnej sily. Oni, samozrejme, zabudli aj na isté bariéry, ktoré sú aj na medzinárodnom trhu práce, ale o tých neskôr. Dnes ako-tak dobiehame tých, čo sú pred nami, aj Česko, aj iné západné krajiny a približujeme sa vyspelým krajinám najmä reálnym posilňovaním koruny. Dobiehať ekonomicky silnejších bez vlastnej meny a s eurom môže byť oveľa, oveľa ťažšie. Vysoký ekonomický rast sa dnes premieta do silnejúcej koruny. Pri eure sa bude premietať do inflácie, do inflačných tlakov. Napriek aktuálnemu, niekoľkonásobne rýchlejšiemu ekonomickému rastu Slovenska, ako je priemer Európskej únie, je úroveň reálneho približovania stále nízka. Súčasťou tohto približovania, súčasťou konvergencie je i posilňovanie koruny a toto bolo v predchádzajúcich rokoch veľmi výrazné. Aj stratou možnosti robiť vlastnú menovú politiku sa reálna konvergencia nezvýši, skôr spomalí. Menovú politiku Európskej centrálnej banky ovplyvňujú viac veľké ekonomiky eurozóny ako malé. Aj výšky úrokových sadzieb vhodné pre tieto krajiny nemusia byť výhodné pre Slovensko. Viem si predstaviť, kto bude úspešnejší v Európskej centrálnej banke, či náš minister financií alebo francúzsky prezident. Na to, aby sme videli, že dobiehať iné štáty s našou vlastnou menou, je možné a že je to rýchlejšie, netreba cestovať do zahraničia. Stačí sa pozrieť do vlastnej peňaženky. Aj keď mzdy nerastú, ako by si jednotlivec želal, môžeme si z roka na rok kúpiť viac tovarov či služieb, zvyšovať životnú úroveň permanentným spevňovaním kurzu koruny. Vstupom do eurozóny toto končí. Mzdy, dôchodky, úspory sa jednorazovo a definitívne prepočítajú v schválenom výmennom kurze. Aj to je určite jeden z dôvodov, prečo rastie počet „odporcov“ rýchleho prijatia eura na Slovensku. Myslím teraz na prieskumy Fokusu ešte z konca minulého roka, keď viac respondentov, aj keď je to len tesná väčšina, hodnotí prechod na euro skôr negatívne. V otázke zavedenia eura pre úplnosť ale uvádzam aj jeho vplyv na celú ekonomiku, len mierne prevažujú optimisti 43 % na 42. No a teraz k tým bariéram, ktoré som už spomenul na začiatku. Slovensko napriek nášmu členstvu v Európskej únii, v schengenskom priestore nie je úplne rovnoprávnym členom Európskej únie. Stále existujú bariéry zo strany silných vo forme tzv. prechodných ustanovení, ktorými bránia voľnému pohybu osôb v celom európskom priestore. Bariéry silných, ktorí akoby sa báli vyrovnávania rozdielov. Naši ľudia sa nemôžu zamestnať v Rakúsku, v Nemecku bez pracovného povolenia a tieto prechodné ustanovenia sú zatiaľ dohodnuté a budú platiť do roku 2011. Kresťanskodemokratické hnutie, alebo presnejšie, jeho najvyšší orgán Rada KDH 23. októbra 2004, bolo to v Brusne v Bystrickom kraji, odporučilo svojim ministrom vo vláde, vtedy sme boli súčasťou vládnej koalície, nehlasovať za vstup Slovenska do ERM2, pokiaľ existujú prechodné ustanovenia zo strany členských krajín Európskej únie voči Slovensku. Problém Európskej menovej únie je však oveľa zložitejší a tkvie aj v nepripravenosti samej Európy na menovú úniu. Obrovským rizikom sú rozdielne sociálne systémy a konflikt medzi nimi a potrebami menovej únie. Problémom do budúcna je i kontrolovateľnosť či účinnosť menovej politiky na centrálnej úrovni. Harmonizačné snahy aj v iných oblastiach, harmonizovanie daňových základov napríklad, povedú k vyšším daniam a budú pre Slovensko skôr brzdou ekonomického rastu a rastu životnej úrovne. Váha nášho hlasu v Európskej centrálnej banke pri rozhodovaní bude menej ako 1 %. Problémy a riziká sú však aj pragmatické v štruktúre produkcie a zamestnanosti na Slovensku, ktorá je závislá od niekoľkých cyklicky zraniteľných odvetví, ďalej v nízkej mobilite pracovnej sily a nedostatočnej pružnosti trhu práce. Ďalej, to som už spomenul, pri skorom vstupe s podhodnoteným kurzom riziko strát na úsporách, zvýšený tlak na rast cien, najmä služieb a inflácie, vyššie riziko negatívnych dopadov externých šokov na ekonomiku Slovenska, ktorú ovplyvňuje niekoľko, najmä niekoľko podnikateľských subjektov. A sú to cyklicky zraniteľné odvetvia. To, že sme veľmoc na výrobu automobilov, to môže byť práve v niektorých obdobiach veľmi, veľmi veľkým rizikom. KDH je stranou, ktorá v bývalej vládnej koalícii podporovala plnenie podmienok na prijatie eura. Pre nás však neznamená, že ak ich plníme, treba do eurozóny vstúpiť čo najrýchlejšie. Maastrichtské kritériá, kritériá Paktu stability sú pre nás skôr synonymom rozumných, zodpovedných makroekonomických a štrukturálnych politík. Aj preto sme v žiadnom z našich návrhov, či to bolo rokovanie o štátnom rozpočte alebo pri iných legislatívnych iniciatívach v Národnej rade, nenavrhovali nič také, čo by plnenie týchto kritérií ohrozovalo. A podporujeme i terajšiu vládu v dodržiavaní tohto paktu, pretože nebyť tohto záväzku, ktorý si súčasná vládna koalícia osvojila po predchádzajúcej vláde, Slovensko v rukách populistickej a nezodpovednej vlády by sa mohlo opäť ocitnúť v ekonomickej kríze podobnej tej z roku 1994 – 1998. Uvedomujeme si, že rozhodnutie o našom vstupe je aj v rukách iných – Európska komisia, Európska centrálna banka, Európsky parlament – a preto, ako som aj na konferencii povedal, dámy a páni, nič nie je ešte stratené. Prípadné nie pre Slovensko v tejto otázke zo strany Európskej únie nebude ani pre KDH a verím, že ani pre iných žiadna katastrofa. Urýchlené prijatie eura na budúci rok nepovažujeme za správne rozhodnutie. Nie je pre Slovensko nevyhnutnosťou, môže byť škodlivé aj pre ekonomiku, aj pre väčšinu občanov a skôr ho chápeme ako otázku politickej prestíže a nástroj politickej centralizácie Európy. Neskorší vstup Slovenska do Európskej menovej únie s pripraveným Slovenskom alebo lepšie pripraveným Slovenskom a lepšie pripravenou Európskou úniou je lepším riešením aj pre Slovensko, aj pre Európsku úniu. Dámy a páni, dovolím si predložiť aj návrh |
11,082 | 2,008 | KDH | Daniel Lipšic | Ďakujem, pani predsedajúca. Pán minister, ja som pôvodne k návrhu vystúpiť nechcel, ale keď aj moji liberálnejší kolegovia začali obhajovať prísny zákaz, nie veľmi liberálne riešenie, tak som sa rozhodol v rozprave vystúpiť. Uvádzam, že som nefajčiar, ale nerobme z ľudí hlupákov. Nerobme z ľudí hlupákov, ktorí sa nevedia rozhodnúť, ktorým musíme zákonom povedať, kam majú ísť, kam nemajú ísť, či majú s fajčiarmi ísť fajčiť, či nefajčiť. Sú proste pod psychickým tlakom, že keď idú s fajčiarom na kávu, tak proste idú vždy do zariadenia fajčiarskeho. Prečo podceňujeme tak ľudí? Naozaj si ľudia nevedia vybrať? Chápem to v situáciách, ktoré už nie sú platné, kde si naozaj vybrať nevedia, v lietadle, v autobuse, v uzavretom priestore, áno, ale v bare? Keď je väčšina populácie nefajčiarska, tak sa určite oplatí mať nefajčiarske bary a mať fajčiarske bary a dať ľuďom možnosť si vybrať. Tento trend ešte posvätený Bruselom – Brusel nás dotlačí. No to hádam nie! Teraz sa akože zosypeme, lebo Brusel nás dotlačí, kde máme fajčiť a kde nie? A čo nám ešte Brusel povie? Ja neviem proste, prečo podliehame týmto kvázi módnym trendom takýmto spôsobom. Módnym trendom, ktoré, opakujem ešte raz, podceňujú ľudí. Podceňujú ich rozumnosť, ich slobodnú vôľu, ich rozhodnutie. A to, že aj osvietenejší kolegovia podľahnú tomuto trendu, je o to smutnejšie. A ten trend, musím povedať, sa netýka len fajčiarov. Ten sa týka slobody prejavu, kde mnohí majú, väčšina podľa mojej mienky elity politickej má názor, že treba prejav tiež zákonom obmedzovať a hovoriť ľuďom, ktoré názory sú dobré, ktoré sú zlé, ktoré zlé názory treba trestne stíhať. Je to celé, sa tým vinie taká červená niť. Červená niť, keď hovoríme ľudom, my politici sme múdrejší ako ste vy, lebo bez nás by ste vy nefajčiari chodili na kávu do fajčiarskych priestorov. Vy ste takí nerozumní, že my politici vám to musíme vybaviť. A to je prejav obrovskej pýchy, obrovskej pýchy, lebo ja si myslím, že ľudia sú rozumnejší vo všeobecnosti ako politici alebo rovnako rozumní, proste dôverujme našim občanom. Ak majú informácie, ak majú možnosť voľby, oni sa rozhodnú správne. Nemusíme im predpisovať, čo robiť, nemusíme podceňovať ich úsudok. Čiže ja si myslím, že ten návrh, ktorý priniesla vláda, je to maximálne možné riešenie a nesnažme sa ešte pritvrdiť len preto, že je nejaký módny trend dnes, módny trend, ktorý v rôznych krajinách má rôzny výsledok. V Taliansku urobili absolútny zákaz, čiže v zákone to je, je absolútny zákaz. A choďte sa pozrieť do Talianska do barov a kaviarní, či naozaj tam nikto nefajčí. Fajčí. Ten zákon sa prakticky neaplikuje. Čiže nerobme zákony, ktoré budú čisto formálne, ktorými vyhovieme nejakému módnemu trendu, ale v skutočnosti nebudú reálne aplikované. Ale základné je, či budú, alebo nebudú aplikované, dobre, za chvíľku bude fajčiarska polícia, povieme – prísne trestať. Fajn, budú aplikované. Ale stále zostáva otázka, prečo až tak veľmi podceňujeme ľudí? Podceňujeme nefajčiarov, že sa nevedia brániť a že im v tom musíme pomáhať my politici. Ja si myslím, že ľudia, keď majú informácie, sa vedia rozhodovať dobre a zodpovedne, preto žiadne sprísnenie týchto návrhov ja ako nefajčiar nepodporím. Ďakujem. |
10,957 | 2,008 | SDKU | Ivan Mikloš | Ďakujem pekne. Už len minútku strpenia poprosím, lebo si to chcem nahodiť. Nejako mi to nefunguje. Dobre. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, dámy a páni, len páni, dáma, dámy a páni, milá prázdna sála, dovoľte, aby som teda pokračoval vo svojom vystúpení k návrhu štátneho rozpočtu. Hovoril som pred obedňajšou prestávkou o udržateľnom raste, hovoril som o reakcii na krízu, hovoril som o tom, že opatrenia, ktoré vláda prijala, nepovažujem za dostatočné ani za efektívne na to, aby eliminovali dopady krízy, ale najmä na to, aby dali ekonomike nový potrebný impulz. Tak ako ekonomika dostala nový potrebný impulz reformami, ktorý tento impulz sa začína postupne strácať a vyprchávať, tak potrebuje ďalší takýto impulz. Potrebujeme predovšetkým zlepšovať podnikateľské prostredie, potrebujeme aj znížiť a zjednodušiť dane a odvody, potrebujeme podporiť a posilniť strednú vrstvu a rodiny, najmä rodiny s deťmi, a potrebujeme zlepšiť pružnosť trhu práce. Potrebujeme jednoducho vytvoriť omnoho atraktívnejšie prostredie a podmienky pre ľudí, ktorí chcú byť aktívni, pre investorov domácich aj zahraničných investorov. My sme s takýmito opatreniami prišli, navrhovali sme ich v zákone o dani z príjmov, kde, žiaľbohu, neprešli. Navrhujeme ich v ďalších zákonoch a samozrejme, že ony majú premietnutie a mali by byť premietnuté všetky aj v zákone o štátnom rozpočte. To je dôvod, tento úvod predtým, ako vám budem premietať aj niektoré obrázky, som si dovolil povedať preto, že toto všetko, čo som hovoril pred obedňajšou prestávkou, ale aj to, čo som teraz doplnil je dôvod, prečo sme presvedčení, že rozpočet na roky 2009 až 2011 je premrhanou príležitosťou. Je to premrhaná príležitosť z hľadiska vytvárania podmienok a predpokladov na vysoký a udržateľný ekonomický rast. Je to premrhaná príležitosť z hľadiska potrebných opatrení na eliminovanie dôsledkov krízy a na dodanie potrebného impulzu pre ekonomiku a ekonomický rast a je to premrhaná príležitosť pre podporu strednej vrstvy, pre podporu rodín a rodín s deťmi. Prečo som o tom presvedčený sa pokúsim ukázať následne. Chcem sa zamerať vo svojom vystúpení na tri oblasti. Tá prvá oblasť je o tom, na čom a na kom rozpočet šetrí a na kom nešetrí. Ďalej v druhej časti sa chcem venovať vývoju deficitu verejných financií a v tretej, komu rozpočet štedro rozdáva. Najskôr chcem povedať, a toto považujem za kľúčovú vec, ktorú by som poprosil, aby sme si uvedomili, a ja to budem opakovať neustále, že vývoj a chcem porovnávať najmä roky 2006 až 2009, a to z toho dôvodu, že rok 2006 bol posledným rokom druhej vlády Mikuláša Dzurindu, bol rokom, kedy v polovici roka 2006 došlo k zmene vlády, bol rokom, kedy nastúpila vláda Roberta Fica a bol rokom, kedy rozpočet na rok 2006 ešte pripravovala naša vláda, druhá Dzurindova vláda a schvaľovala vládna koalícia predchádzajúca, pričom rok 2009 je ten aktuálny rozpočet, o ktorom hovoríme. Preto to porovnanie je, myslím si, aj logické, aj úplne legitímne. Na týchto číslach môžete vidieť, že príjmy štátneho rozpočtu, zdôrazňujem štátneho rozpočtu aj pre pána predsedu od roku 2006 do roku 2009 vzrástli o 126 miliárd korún, teda o 47,2 %. Pôvodne to bolo 130, ale už sú v týchto číslach, ktoré budem hovoriť, už sú zakomponované tie zmeny, na ktorých sa dohodla v pondelok Koaličná rada a ktoré sú cez pozmeňujúci návrh, myslím že pána poslanca Buriana, predsedu finančného výboru alebo budú dané, ale boli avizované. Čiže dovolil som si už zapracovať túto vôľu koaličnej rady a chcem ale aj povedať, že toto zreálnenie samo osebe ja vítam a považujem za pozitívny krok. A obávali sme sa, že ani k nemu nepríde, lebo vládna koalícia ho dlho nechcela urobiť, ale nakoniec, chvalabohu, že ho urobila, keď teda znížila príjmy zhruba o 7,7 miliardy, ale znížila aj výdavky zhruba o 2,8 miliardy, takže spolu to robí tých 10,5 miliardy, ale vo verejných rozpočtoch. V štátnom rozpočte je to zníženie o 4 miliardy na tých 126 z pôvodných 130. Čiže kľúčová podstatná informácia je, že štátny rozpočet, štát, vláda má na príjmoch štátneho rozpočtu v roku 2009 o 126 miliárd viac, ako bolo rozpočtovaných príjmov štátneho rozpočtu v roku 2006. Čiže nárast o 47,5 %. V absolútnom vyjadrení je to nárast 268 171 miliónov na 394 629 miliónov. Tu chcem teda predoslať a zdôrazniť, že ak niekto hovorí o tom, že peňazí je málo, že peniaze nie sú, tak to nie je celkom v súlade s realitou, pretože zdôrazňujem a opakujem, príjmy štátneho rozpočtu vzrástli takmer o 130 miliárd korún medzi rokmi 2006 a 2009. Možno by sme sa aj mohli opýtať komu, koľkým domácnostiam vzrástli za tri roky takto príjmy o takmer 50 %. Ale veľmi zaujímavé je pozrieť sa aj na to, čo sú priority vlády. Vláda hovorí a pán minister to zopakoval aj teraz, že prioritou je sociálny štát. Silný sociálny štát, sociálny systém, spomínal rodiny, bývanie, prídavky na deti. Nuž ale čo hovoria čísla. Čísla hovoria, keď sa pozriete na tento graf, a zase porovnávame na tomto grafe výdavky medzi rokmi 2006 a 2009 a porovnávame tri ministerstvá, ako vzrástli výdavky ministerstva vnútra, ministerstva financií a ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Čuduj sa svete, ministerstvo vnútra za tri roky nárast o 26,3 %, ministerstvo financií o 27,4 %, ale ministerstvo práce len o 14,5 %. Čiže ešte raz. Celkové príjmy štátneho rozpočtu rastú o takmer 50 %, o 47,5 %, výdavky ministerstva vnútra o 26,3, výdavky ministerstva financií o 27,4, ale výdavky ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny len o 14,5 %. Trochu čudné budovanie silného sociálneho štátu a napĺňanie deklarovanej priority silných sociálnych opatrení. Tento graf tiež si myslím, že veľmi pekne ilustruje, aký je skutočný vývoj a aký by bol vývoj, to je skutočný vývoj je červeným, za roky 2006 až 2009 v oblasti sociálnych vecí v miliardách, a modrý je hypotetický nárast, ktorý by bol, keby sociálne výdavky v rozpočte rástli rovnakým tempom, ako rastú príjmy štátneho rozpočtu. Myslím, že ten nepomer je zrejmý a evidentný. Teraz by som chcel o niektorých veciach z rozpočtu hovoriť aj na základe toho, čo si vláda predsavzala, že bude robiť. Čo deklarovala v programovom vyhlásení. A aká je realita. Ako korešponduje či skôr nekorešponduje realita s deklarovanými zámermi z programového vyhlásenia. V programovom vyhlásení vlády sa vláda zaviazala, citujem: „Vláda považuje za základnú povinnosť štátu aktívnu podporu rodín s dôrazom na mladú rodinu a vytváranie podmienok na jej založenie.“ A teraz realita. Na prídavky na dieťa sa v roku 2006 rozpočtovalo 9,3 miliardy korún, presne 9 268 miliónov korún. Táto sociálna vláda na budúci rok rozpočtuje 8 538 miliónov korún. Za tie tri roky sme mali aj nejakú infláciu však, to hovoríme o nominálnych číslach, tak ako sú rozpočtované v rozpočte. Tomuto hovoríme silná sociálna politika? Tomuto hovoríme silná podpora rodín? Tomuto hovoríme silná podpora rodín s deťmi? Mimochodom áno, vláda zvyšuje prídavky na dieťa zhruba o 100 korún mesačne na budúci rok, ale tri roky tento príspevok nevalorizovala. Keby sa valorizoval prídavok na dieťa len o infláciu za posledné tri roky, tak by už v tomto roku dosiahol úroveň, ktorá je rozpočtovaná až na budúci po zvýšení o tých 100 korún. Sto korún je tak peniaz, za ktorý môžete pre dieťa možno kúpiť tri obedy v školskej jedálni. Čiže tento nárast je absolútne nedostatočný, nepokrýva ani inflačné znehodnotenie detských prídavkov za posledné tri roky a jasným dôkazom toho je aj nominálne porovnanie v absolútnom vyjadrení, koľko peňazí je rozpočtovaných v roku 2009 a koľko bolo rozpočtovaných v roku 2006. Veľmi podobne to vyzerá pri aktívnej politike trhu práce, pri národných programoch aktívnej politiky trhu práce. Iste sa zhodneme na tom, že možno takým najviditeľnejším, najcitlivejším a najnebezpečnejším dôsledkom svetovej finančnej krízy je, že nám narastá nezamestnanosť, respektíve, že sa rušia pracovné miesta, že mnohí ľudia prichádzajú o prácu. Už dnes sa to odhaduje v tisícoch celoslovensky a zrejme tento proces sa ešte nezastavil. Čiže asi by sme sa mohli zhodnúť na tom, že aktívna politika trhu práce by mala byť o to dôležitejšia, o čo viac sa nám prejavujú dôsledky svetovej finančnej krízy. Koľko ale rozpočtuje vláda na národné programy aktívnej politiky trhu práce? Na budúci rok rozpočtuje 493 miliónov korún, kým v roku 2006 to bolo 688 miliónov korún. Čiže zjavne toto priorita vlády v rozpočte nebude napriek tomu, že Slovensko čelí dôsledkom svetovej finančnej krízy a že otázka zamestnanosti sa stáva ešte omnoho dôležitejšou a citlivejšou. Ďalší citát z programového vyhlásenia vlády hovorí: „Vláda zabezpečí plynulé financovanie rozvoja cestnej a železničnej infraštruktúry z viacerých zdrojov, predovšetkým z verejných financií, z fondov Európskej únie a z poplatkov za používanie dopravnej infraštruktúry. Legislatívne stanoví pravidlá a podmienky financovania projektov verejno-súkromného partnerstva.“ Aká je realita pri financovaní diaľnic z národných zdrojov? Ukazuje ju tento graf. Kým z národných zdrojov v roku 2006 bolo rozpočtovaných 11 122 miliónov, v roku 2007, ako vidíte, to bolo omnoho menej 8 323 miliónov a ani v roku 2009 sa to ešte nedostáva na úroveň roka 2006. Zase pripomínam, že sme tu mali aj istú infláciu, aj ceny stavebných prác, samozrejme, rástli. Samozrejme, že budú kolegovia z koalície aj pán minister oponovať, že sú tam aj európske zdroje. Áno sú. A z |
10,386 | 2,008 | SDKU | Mikuláš Dzurinda | nepáči, ale ktorá okrem iného si zvykla, a dovolím si povedať celkom jednoznačne, pri zverejnených skutkových tvrdeniach bez ohľadu na to, či ide o tvrdenia pravdivé alebo nepravdivé, sa pýtať dotknutej osoby alebo dať dotknutej osobe právo zaujať stanovisko. Naozaj si nepamätám, kedy sa stalo napríklad aj mne, či už v bulvári, alebo v mienkotvornej tlači, a tých informácií zverejňovaných bolo dosť, nemôžem sa sťažovať, tak si nepamätám, kedy sa mi naposledy stalo, že by som mal pocit, že som sa nemohol priamo v článku, ktorý pojednáva o konkrétnej veci, vyjadriť alebo zaujať svoj postoj. Teda zopakujem otázku: Načo je dobré a komu má slúžiť, prečo by sme takéto právo odpovedať na pravdivé skutkové tvrdenia mali mať aj my politici, verejní činitelia, keď aj naša tlač si osvojila a je zabehaná zvyklosť, že keď sa uverejňujú informácie, vždy sa vyjadruje hneď s uverejnenou informáciou aj názor alebo stanovisko dotknutej osoby? Na túto základnú otázku, bohužiaľ, dali dosiaľ odpovede iba prvé stránky našich novín, podľa mňa absolútne pravdivo, a niektorí poslanci opozície, ktorí tento nástroj označili za nástroj politikov a zločincov, myslím, že som to neparafrázoval nepresne, zo strany pána poslanca Lipšica to bolo povedané, alebo nástroj vlády na upevnenie svojej moci, myslím, že tak to charakterizovala pani poslankyňa Biró. Žiaden poslanec vládnej koalície ani pán minister odpoveď na túto otázku nedal, skôr sa tejto téme až dosiaľ vyhýbali. Je tu ešte tretí nový prvok, ktorý som si všimol pri vystúpení pána ministra kultúry. On nielenže nereagoval na poslaneckú snemovňu a polemizoval výsostne s vydavateľmi, nielenže sa snažil uhýbať, ba až klamal, ale stalo sa aj to, čo som tu ešte nevidel. Ja som zaznamenal v jeho vystúpení aj priame vyhrážky respondentom ankiet v jednom z našich mienkotvorných denníkov. A, žiaľ, je mojou povinnosťou konštatovať, že Slovensko má dnes vládu, ministra, ktorá sa vyhráža nielen súkromnému kapitálu, nielen zahraničným investorom, mimovládnym organizáciám, dôchodkovým správcovským spoločnostiam, zdravotným poisťovniam, médiám, opozícii, že Slovensko má nielen vládu, ktorá posiela opozíciu do väzenia, ktorej predseda vlády si osobuje vyberať, kto z opozície má morálne právo v parlamente sedieť a kto to morálne právo nemá, ale, žiaľ, je mi ľúto, že Slovensko má vládu, ktorá sa stále viac vyhráža občanom vlastnej krajiny. Videli sme to napríklad na prípade protestov občanov v Pezinku. Vidíme to, keď členovia vlády útočia na konkrétnych politológov. To som tiež už dávno nevidel na slovenskej politickej scéne alebo vo verejnom živote. Politológ sa vyjadrí, člen vlády ho menuje a tvrdo kritizuje. Čo sú toto za javy vo verejnom živote? No a ako som povedal, včera pán minister kultúry, aj keď, samozrejme, nepriamo, zaútočil na anketárov, ktorí si v mienkotvornom denníku dovolili slobodne prezentovať svoj názor. Keď to takto ďalej pôjde, tak sa obávam, že nabudúce niektorý z ministrov z tohto miesta už bude takýchto anketárov alebo respondentov odpovedajúcich na ankety menovať. Tak teda zhrniem. Pán minister vo svojom úvodnom slove dehonestoval a urážal jeden celý profesijný stav. Vyhrážal sa občanom, ktorí tlačový zákon kritizujú, a klamal o podstate veci, ale nepovedal to podstatné: Prečo máme mať právo na odpoveď aj na pravdivé informácie? Na pravdivé, skutkové tvrdenia? Najmä v tom kontexte, ktorý som už dvakrát spomenul. A tým kontextom je naozaj zvyklosť, že keď sa zverejňuje akákoľvek informácia, skutkové tvrdenie, a opakujem, funguje to aj v denníkoch, ktoré považujeme za mienkotvorné, aj v denníkoch, ktoré považujeme skôr za bulvárne, funguje to, že keď sa zverejňujú informácie, zároveň sa vyjadruje aj dotknutá osoba. Načo práve potom je práve takéto právo na odpoveď popri práve na opravu v prípade, že médiá zverejnia nepravdivé informácie? Zdá sa, že sa dá ale porozumieť, prečo pán minister sa tomuto problému vyhýba, prečo sa formulovať odpoveď na takúto otázku nepodujal, pretože sa obávam, že naozaj uspokojivá odpoveď na takúto otázku nejestvuje. Ako napísal včera právnik Jozef Vozár v jednom z mienkotvorných denníkov, odcitujem: „Právo na odpoveď na rozdiel od práva na opravu je právom osobným, ktoré má zaručiť takpovediac alebo ˝rovnosť zbraní pri informovaní verejnosti˝. Aby nedošlo k narušeniu tejto rovnosti, nie je potrebné toto právo rozširovať aj na pravdivé informácie. Právo na slobodu prejavu nezahŕňa právo prístupu jednotlivca k masovokomunikačným prostriedkom. Ak by sme prijali súčasné znenie tlačového zákona v oblasti práva na odpoveď, de facto by sme takéto právo garantovali.“ Myslím, že je to napísané veľmi zrozumiteľne, veľmi jasne, možno inými slovami to, o čom včera tu v snemovni hovoril poslanec Daniel Lipšic. Právo na odpoveď na rozdiel od práva na opravu je právom osobným, a aby nedošlo k narušeniu rovnosti v médiách, nie je toto právo potrebné rozširovať aj na pravdivé informácie. A ešte raz tá kľúčová veta: „Právo na slobodu prejavu nezahŕňa právo prístupu jednotlivca k masovokomunikačným prostriedkom.“ Toto som hľadal, na podobnú definíciu som čakal, samozrejme, rozumiem, že nepríde zo strany vládnej, ale o to mi bolo milšie, že som si to mohol prečítať v našej tlači. A bolo by dobré, keby naša tlač aj naďalej zostala slobodná, aby sme si mohli takéto názory prečítať aj v budúcnosti. Teda, dámy a páni, stále, stále sa nástojčivo tlačí otázka, prečo opozícii tak záleží, aby tlačový zákon obsahoval demokratické ustanovenia, aby nezužoval priestor na slobodu slova, aby tým pádom nezužoval priestor demokracie na Slovensku? Myslím, že, zopakujem ešte raz, myslím, že pravdivé odpovede sme počuli dve včera, jednak od pána poslanca Lipšica, ale, myslím, veľmi kompaktne a komplexne od pani poslankyne Biró, ktorá predložila, myslím, seriózny pozmeňujúci návrh, ktorý rešpektuje želanie vládnej koalície zaviesť tento nový inštitút, ale zároveň bráni tomu, aby médiá mali zúžený priestor na slobodu slova, na slobodu prejavu. Myslím si, že pozmeňujúci návrh, ktorý pani poslankyňa predložila v mene troch poslaneckých klubov, má veľký význam, rieši problém seriózne a otvára nám cestu k spolupráci aj v širšom kontexte. Na záver mi dovoľte, kolegyne, kolegovia, aby som hovoril ešte trošku politicky, lebo ja sa domnievam, že tá téma je vážna a výsostne politická. Neraz som si položil otázku, prečo povedzme aj tak toporne sa stavia SMER, vládna koalícia k tomu, aby sme hľadali dohodu na znení tlačového zákona, vediac, že pre významnú časť opozície alebo aj celú opozíciu, pre vydavateľskú sféru, pre novinárov, pre mimovládne organizácie, pre významný segment, dovolím si povedať rozhodujúci segment našej spoločnosti, je sloboda kľúčovou hodnotou vrátane, samozrejme, slobody slova? Ja sa domnievam, že tá tzv. mediálna hra a ten toporný postoj vládnej koalície, predovšetkým politickej strany SMER, vychádza z istého politického zadania alebo istej politickej línie, ktorú poznáme aj z praxe, aj z teórie a ktorá by sa dala pomenovať ako politika robustná, politika nátlaku, politika, kedy sa brutálnym tlakom nahrádza námaha hľadať kompromis, úsilie, argumentmi v debate, diskusii, v rokovaniach hľadať spoločné riešenie. Dovolím si vám ponúknuť svoje videnie tejto brutálnej politiky, súčasťou ktorej je aj tá mediálna hra, o ktorú sa najmä SMER celkom zreteľne, stále zreteľnejšie usiluje. Ja sa domnievam, že táto politika má také štyri oporné body: - Tým prvým bodom je zámer znedôveryhodniť slovenskú tlač. SMER, vládna koalícia zrejme dospeli k poznaniu, že nedokážu kúpiť žiadneho z rozhodujúcich vydavateľov, lebo sú to vydavatelia slobodní, aj slovenskí, aj zahraniční. No a keďže sa s nimi nevedia, slušnejšie povedané, dohodnúť, menej slušne povedané, ich zastrašiť alebo kúpiť, tak ich treba urobiť nedôveryhodnými. Tak ako zlé DSS-ky, tak ako ziskuchtivé zdravotné poisťovne, tak ako nenásytné obchodné reťazce a tak ďalej a tak ďalej atď., tak je treba znedôveryhodniť aj slovenskú tlač. To je zámer do očí bijúci. - Druhým prvkom tejto stratégie je politicky si „ochočiť“ verejnoprávne médiá. Myslím, že svedectiev, ktoré dokladujú takéto tvrdenie, je veľa a že ich z veľkej časti poskytli samotní predstavitelia vládnej koalície, predovšetkým predstavitelia dominantnej politickej strany a to je SMER. Počúvali sme reči o tom, ako vláda, vládna koalícia má právo na vlastné médiá, na šírenie vlastných názorov, a domnievam sa, že aj kroky alebo výroky, ako by mali byť formované mediálne rady, usvedčujú SMER, predovšetkým SMER, ale aj celú vládnu koalíciu z takéhoto zámeru. A dovoľte mi povedať aj svoj taký subjektívny postreh a poznatok, že sa obávam, že sčasti, povedzme v Slovenskej televízii, je fungovanie tohto tlaku a zámeru už aj cítiť. - Tretím prvkom takejto stratégie je permanentný útok na kritikov zo všetkých oblastí. Nielen na kritikov zo strany médií, nielen na zlú opozíciu, ale je to aj kritika politológov, sociológov, ako vidíme práve po tieto dni, aj ľudí, ktorí sa neboja alebo sú ochotní sa slobodne vyjadriť v ankete. - No a napokon štvrtým elementom alebo prvkom takejto stratégie je zastrašovanie opozície. Aj tu sme v minulosti mali niekoľko celkom konkrétnych poznatkov alebo dôkazov. Je to napríklad predvolávanie poslancov opozície na rokovania imunitného výboru za výroky, ktoré urobili alebo predniesli v tejto miestnosti. Je to napríklad aj to, čoho sme boli svedkami posledné týždne, mesiace, a to je pretláčanie rôznych verzií zrušenia imunity. Bez ohľadu na to, či máme dohodu politickú užšiu alebo širšiu, ale pretláčanie až tak absurdných verzií, ktoré by nám mali brániť slobodne rozprávať v Národnej rade Slovenskej republiky. No a nepochybne do tohto bodu by som zaradil aj pretláčanie Lisabonskej zmluvy bez jedného jediného rokovania, silou, násilím. Opäť by som |
9,977 | 2,008 | SDKU | Martin Pado | Ďakujem pekne. Nečítam Nový Čas, ale „budiž“. Pán predseda vlády, Boh ochraňuj taký národ, ktorý si za svoj symbol zvolí zbojníka, pretože tak tento vami vyzdvihovaný symbol charakterizujú historici a etnológovia. Pán predseda vlády, prestaňte už konečne tárať o Schengene, prestaňte glorifikovať to, čo ste urobili. Bez toho, čo urobila bývalá vláda, by ste sa mohli pokrájať aj na stotisíc kúskov, aj tak by ste nič nedosiahli, tak ako sa márne snažíte dostať späť do náruče eurosocialistov. A keď už ste pri Schengene a chcete o tom hovoriť, radšej sa pozrite na to, čo robil váš minister prvých 5 mesiacov v problematike Schengenu. A nebyť upozornenia pána ministra, že v prípade ďalšieho nekonania slovenská vláda príde o miliardu korún, dneska by sme boli úplne v háji. Tak sa tým nechváľte! Pán predseda vlády, chcem sa vás opýtať, či sa budete zaujímať aj o iné súkromné firmy, ktoré majú podiely a akcie v súkromných firmách. A, pán predseda vlády, zavedenie eura na Slovensku bude vaša prvá vážna akcia, ktorú by ste mali nielen započať, ale aj dotiahnuť do konca a nielen dotiahnuť do konca to, čo začala bývalá vláda. Takže sa nesnažte už vopred zvaľovať zodpovednosť za prípadný neúspech na opozíciu. Bývalá vláda dostala Slovenskú republiku do OECD, NATO do Európskej únie, ERM II, mechanizmu výmenných kurzov a naštartovala proces vstupu Slovenska do Schengenu. Tak si nerobte alibi vopred tým, že budete zvaľovať zodpovednosť na opozíciu. Ďakujem pekne. |
10,743 | 2,008 | SDKU | Peter Miššík | Ďakujem pekne. Vážený pán predkladateľ, ja budem veľmi stručný, pretože chcem povedať, že tento návrh novely ústavy je pomerne veľmi silným zásahom do vôbec podstaty Ústavy Slovenskej republiky. Prečo to hovorím. Hovorím to preto, že naša ústava stojí na zastupiteľskej demokracii. To znamená, my všetci sme boli volení v priamych voľbách, a teda zastupujeme občanov. A popritom je celá štátna moc rozdelená na moc zákonodarnú, výkonnú a súdnu. My v podstate už tým ustanovením, ja ho zacitujem, v čl. 1 bod 1, v čl. 7 sa za ods. 3 vkladá nový ods. 4 v znení. „Odsek 4. Na platnosť medzinárodných zmlúv podľa ods. 2 a ods. 3 sa vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky ústavným zákonom, ktorý sa potvrdí ratifikačným ľudovým hlasovaním.“ Teda, vážení priatelia, dve vážne podmienky. Nielen hlasovanie v parlamente, ako sme boli doteraz zvyknutí, ktoré sa dialo nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ale najprv ústavný zákon, teda podpíše sa zmluva, výkonná moc podpíše zmluvu, nasleduje prijatie ústavného zákona 90 hlasmi poslancov, čo už je prvý veľký problém a následne potom sa ešte vyžaduje podľa predkladateľa ratifikačné ľudové hlasovanie, ktoré môže dopadnúť tak alebo onak. A ja teraz pôjdem do krátkej minulosti, pretože tento exkurz, to nie je len kritika toho návrhu, ale to je aj o tom, akým spôsobom sa dá potom vládnuť. My sme boli pri moci osem rokov a boli to závažné rozhodnutia, napríklad pri podpise zmluvy o vstupe do NATO. Ja osobne si nemyslím, že takéto závažné rozhodnutia, ktoré môžu robiť tí ľudia, ktorí majú na to vzdelanie, ktorí majú v zmysle zastupiteľskej demokracie aj právo takéto rozhodnutia robiť, že tieto ich rozhodnutia môžu meniť ľudia, ktorí nie sú oboznámení dostatočne s problémami a ktorí túto zodpovednosť nemajú. Žiaľ, považujem celý tento návrh len za akýsi návrh, ktorým by sme chceli zvýrazniť, a pán predkladateľ to aj povedal, suverenitu Slovenskej republiky, voči čomu nie som. Ja som tiež zástanca niektorých oblastí, v ktorých by Európska únia vôbec nemala zasahovať do legislatívy a do suverenity svojich členských štátov, medzi ktoré považuje napríklad dane. Po druhé. Ja sa vôbec nebudem teraz zaoberať tou druhou časťou, ktorá je tiež dosť závažná a kde sa zvyšujú kvóra na tie jednotlivé veci, ktoré sú uvedené v čl. 84 ods. 3, pretože to je možno názor pána predkladateľa. Ale znova poukazujem na to, že to kvórum dosiahnutie trojpätinovej väčšiny vieme, aké z minulosti boli problémy so získaním takéhoto kvóra. A sú tam také závažné veci, že nemám ten pocit, že je to dobré riešenie. A nakoniec mi dovoľte, vážený pán predkladateľ, milý Peter, povedať ti jednu vec. Určite predkladáš návrhy zákonov, ktoré hýbu spoločnosťou. Ten predtým som nevystúpil, ale mal som sto chutí povedať, že je nevykonateľný ten zákon. Aj to teraz tvrdím. A tento zákon je síce vykonateľný, ale totálne obmedzí možnosť výkonnej moci, možnože aj zákonodarnej moci na to, aby sme mohli existovať ako suverénna krajina, ktorá bude na seba brať záväzky v zmysle toho, čo chcú tí ľudia robiť, ktorí boli zvolení v priamych demokratických voľbách, o ktorých hovorí Ústava Slovenskej republiky a na ktorých stojí celý právny systém Slovenskej republiky ako demokratickej krajiny. A nakoniec posledná poznámka a asi najdôležitejšia. My sa tiež nezúčastňujeme práce komisie pána predsedu Pašku na zmenu ústavy, ale v každom prípade sa mi nezdá, aby si, aj keď v dobrej viere a máš na to právo podával takýto zásadný návrh novely ústavy bez toho, aby si to s kýmkoľvek z ktorejkoľvek politickej strany, spektra, ktoré je obsiahnuté v parlamente čo i len konzultoval. Teda neviem o tom, že či si to konzultoval a nakoniec nemal pre to podporu takmer nikoho, pretože to podávaš sám. A ja som tiež veľmi zvedavý pri hlasovaní, koľko tento tvoj návrh novely ústavy dostane hlasov. Napriek tomu si myslím, že to právo máš predkladať takýto návrh. Ja nezdieľam tento názor, že táto novela ústavy by mohla priniesť pre Slovensko niečo pozitívne. Preto navrhujem procedurálny návrh, aby sa nepokračovalo ďalej v rokovaní o tomto návrhu tejto novely ústavy podľa § 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku. Ďakujem pekne za pozornosť a skončil som, pán predsedajúci. |
10,402 | 2,008 | SDKU | Milan Hort | Ďakujem. Rozumiem tomu tak, že bod 49 a 50, to znamená správu o plnení úloh a zameranie zahraničnej politiky, aby pán minister uviedol naraz a rozpravu spojíme k obidvom bodom. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem. Je to konzultované aj s pánom ministrom, takže urýchlime trošku čas a myslím, že to bude efektívnejšie. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, teraz pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Čiernohorskou republikou na strane druhej. Tento návrh vlády ste dostali ako tlač 550 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 550a. Návrh vlády odôvodní minister zahraničných vecí Slovenskej republiky pán Ján Kubiš. Prosím ho, aby sa ujal slova. Nech sa páči, pán minister. |
11,075 | 2,008 | SMER | Richard Raši | Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, účelom navrhovanej právnej úpravy je novelizácia zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov a najmä doplnenie prílohy o novú syntetickú psychoaktívnu látku benzylpiperazín, ktorá na základe rozhodnutia Rady EÚ má podliehať kontrolným a trestnoprávnym ustanoveniam. Príloha č. 1 sa dopĺňa aj o tinktúru a extrakt z konopy. Ďalšou navrhovanou zmenou je úprava podmienok pre pestovanie konopy siatej na vlákno, na semeno, ak pestovateľ je poberateľom priamych platieb podľa príslušných právnych predpisov Európskej únie. Cieľom návrhu je ďalej umožniť poľnohospodárom, ktorí sú poberateľmi priamych platieb podľa nariadení Rady a Komisie pestovať odrody konopy siatej uvedené v prílohe 2 nariadenia komisie bez povolenia. Za ďalšie, je to dohľad nad dodržiavaním vymenovaných právnych predpisov Európskej únie, ktorý budú vykonávať organizácie v pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, a to Pôdohospodárska platobná agentúra a Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave. Pre žiadateľov o pestovanie maku siateho sa zmierňuje administratívna záťaž pri podávaní žiadostí o vydanie povolenia. Cieľom je podporiť pestovanie maku, ktorý je nielen cennou potravinou, ale prázdne tobolky sú cennou vstupnou surovinou na výrobu ópiových alkaloidov aj pre slovenského spracovateľa tejto suroviny. Ópiové alkaloidy sú jeho významnou exportnou položkou. Návrhom zákona sa dopĺňajú ustanovenia o dôvodoch na dočasné pozastavenie činnosti alebo zrušenie povolenia a ustanovenia o pokutách a v článku 2 návrhu zákona sa navrhuje doplnenie zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov tým, že sa ustanovuje kontrola skrytej reklamy psychotropných látok vo vysielaných programoch. Ďakujem pekne. |
10,394 | 2,008 | SMER | Miroslav Číž | Ďakujem pekne. Vážený pán kolega Dzurinda, váš prejav, bohužiaľ, nestojí za samostatné vystúpenie, takže iba niekoľko poznámok. Opäť ste vystúpili s tradičným agresívnym politickým prejavom, ktorý, samozrejme, pripomenul všetky boľačky, ktoré máme a ktoré si pamätáme z vášho vládnutia. Prirodzene, nasledujú reakcie. Vaše slová, že SMER chce vygumovať akýkoľvek opozičný názor, vo mne okamžite evokuje predstavu ako opozičného politika, keď si pamätám, ako ste neuveriteľným spôsobom ignorovali nielen opozíciu, ale 70 % obyvateľov tejto krajiny, bez zaváhania, a dokonca ste to vydávali za nejakú kvalitu vašej politickej práce. Viete, hovoriť o diskusii, túžili sme po nej, hovorili sme o nej už pri konštituovaní vlády a podobne, problém je, lebo krajina naozaj potrebuje korektnú diskusiu medzi pravicou a ľavicou. Máme ale problém. Opozícia je beznádejne diskreditovaná. Bohužiaľ, vo vašej osobe tiež, pán premiér. Aj súčasnosť, ako tu pripomenuli viacerí moji kolegovia, ukazuje, ako vy vnímate demokraciu. My naozaj potrebujeme korektnú diskusiu o mediálnom priestore, lebo je to priestor regulovaný. Vyplýva to z medzinárodných dohovorov, ktoré som tu citoval, ktoré ste obdivuhodne ignorovali. My máme povinnosť vytvoriť mechanizmus a priestor na ochranu individuálnych práv ľudí, aj právo na ochranu osobnosti. A hľadať intenzitu, mieru posudzovať súčasný stav a skutočné riziká, ktoré tu sú, povedzme, že vo vzťahu k slobode prejavu, máme spolu hľadať. Ale tým tónom, spôsobmi a mechanizmom, ktorý ste ponúkli v tomto parlamente? Vaše spôsoby principiálne vylučujú diskusiu, pán Dzurinda. My sme z toho smutní. Skúste trošku rozmýšľať normálnejším spôsobom. Zamyslite sa nad atmosférou v parlamente, ale v súvislostiach s tlačovým zákonom aj o strategických a národných záujmoch Slovenska, obyvateľov Slovenska, osobitne vo vzťahu k Lisabonskej zmluve. Tam, prosím, smerujte tie výhrady... (Prerušenie vystúpenia časomierou.) |
11,044 | 2,008 | SMER | Róbert Kaliňák | Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, dámy, páni poslanci, ja budem asi stručný. Niektoré pozmeňujúce návrhy veľmi obmedzene viem aj komentovať, ale, pán poslanec László Miklós, myslím si, že väčšia časť je aj v spoločnej správe zapracovaná a zvyšok je súčasťou vyhlášky. Zamyslime sa nad primeranosťou farby pásov, o ktorých ste hovorili, a nemyslím si, že by to mal byť nejaký zásadnejší problém. Na záver sa vyjadrím aj k pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Kovarčíka. A ešte k pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Pada a pána poslanca Šimka. Viete, naozaj neviem, že koho chceme preferovať. Pretože pán poslanec používa veľmi rád také zovšeobecňujúce, nevidím ho tu, a tu je za mnou, také zovšeobecňujúce pojmy, čo sa mi aj veľmi páčilo, že tí bohatí sú tí, čo idú po tej hlavnej a tí, čo idú po tej vedľajšej, sú tí chudobní. Ja si myslím naopak. Podľa mňa na vedľajšej sú bohatí a na hlavnej sú chudobní. Tak prečo by mali bohatí z tej vedľajšej obmedzovať tých chudobných na tej hlavnej. To je ako pre mňa absurdné, čo ste povedali, pán poslanec. Tomu som neporozumel, že čím ste argumentovali v prípade, daj prednosť v jazde. Že niekto je bohatý a niekto je chudobný, ja v tom rozdiel nevidím. Proste podľa mňa daj prednosť v jazde platí pre každého. A problém je, že potom sa dostanete do absurdnej situácie, do ktorej sa dostal medzi nami dvoma aj bývalý šéf ÚPN pán Langoš, že vlastne na vine nehody je on. Lebo sa v rámci presne týchto komplikovaných paragrafov zrazu stalo, že ten, ktorý išiel z vedľajšej, vlastne z vedľajšej nešiel, že on vlastne odjakživa bol na hlavnej. To je, zoberte si, kam sa ten prípad dostal? A to nie je jediný. Bol som svedkom desiatich prípadov, kde nešlo ani o vyššiu rýchlosť. Ale zrazu sme sa dostali do situácie, že išiel síce primeranou rýchlosťou, teda povolenou, ale nie primeranou, pretože mohol si všimnúť, že už teda vlastne nosom v križovatke auto z vedľajšej cesty je a že teda už vchádza dnu a mohol skôr zabrzdiť. A teda išiel šesťdesiat alebo deväťdesiat. A mohol zabrzdiť. To isté platí aj na diaľnici z vedľajšieho pruhu. Toto isté, keď sa stane. Proste buď platí, že ten, kto je na hlavnej, je na hlavnej bez ohľadu na to, aké má majetkové pomery, alebo neplatí, že je na hlavnej. Lebo to platí obojstranne. To je jedno, kto je kde. Faktom zostáva, že raz nemôže vodiča na hlavnej ohroziť. Na tej hlavnej môže ísť matka s deťmi a z tej vedľajšej môže ísť veľký džíp. Tak si zoberte, ako matka s deťmi v menšom aute, s horšími brzdami stihne ubrzdiť veľkému džípu, ktorému je jedno, z akej cesty sa rúti. Keď hovoríte týmito argumentmi, pán poslanec. To je úplne scestné, scestné. Antiradar, tak ten už neviem, koho zvýhodňuje. My vlastne týmto povoľujeme antiradary. Ja si myslím, že s tým sa súhlasiť nedá. Bezpochyby opäť tí, o ktorých ste hovorili, o tých chudobných, si antiradary nekupujú. No, že ste povolili antiradary, pán poslanec, svojím pozmeňujúcim návrhom. No, to ste pred chvíľkou tu uviedli. Lebo ste povedali, že keď tam ostanú slovíčka, ktoré odhaľujú, lebo antiradar presne odhaľuje, nič iné v zásade nerobí. Antiradar neruší naše technické zariadenie, len ho odhaľuje. Čiže to je základný problém. Keď ho neodhalí, tak potom nie je antiradar. Potom môže žiadať v reklamácii ten, kto si ho kúpil, aby sa mu tie peniaze za ten antiradar vrátili. A podľa môjho názoru je úplne samozrejmé takisto mimo môjho, teda rozhodne chápanie, že teda, ak tam bude, že odhaľuje, tak teda všetci vyhoďme rádiá z automobilov, pretože niektoré stanice si dovoľujú oznamovať, že tam na jednej pred mostom sa meria a za mostom sa strihá. Proste niekedy niekto má problém. Viete, hliadka Policajného zboru je väčšinou v aute, ktoré my voláme, že pomaľované, to znamená, že auto označené príslušnosťou k Policajnému zboru a jeho prítomnosť na cestách pôsobí aj preventívne. My už veľmi dobre vieme, že len čo sa objavuje informácia v rádiu Express alebo v ktoromkoľvek inom rádiu, aj vo Fun Rádiu, v Slovenskom rozhlase, aby som nevynechal a neurazil žiadne rádio, alebo Viva, tak už dávno tie hliadky na mieste väčšinou nie sú. Pretože aj naši policajti počúvajú rádiá a, samozrejme, dopravný expres. Z môjho pohľadu viete, pýtate sa, či to mne prekáža. Ja si myslím, že keď sa taká informácia objaví v rádiu, tak tí vodiči na tom úseku dávajú pozor a my máme zadarmo preventívne opatrenie. Ja by som z toho rádiá nevinil a takisto by sme potom museli naháňať každého, kto prejde okolo takejto hliadky, zastane, v súlade so zákonom použije svoj mobilný telefón a informuje svojich ďalších desiatich kamarátov, ktorí idú za ním, že tam stoja policajti. Alebo bliká, oproti idúci blikajú. To je presne to isté. Jednoducho to je súčasť koloritu, ktorý sa tu zaviedol, a nemyslím si, že nejaký zákon to doteraz šikanoval. Jednoducho vyhodenie slovíčka odhaľuje môžeme zrušiť celý paragraf ohľadne antiradarov a preto pre tých, ktorí si antiradary dovoliť môžu, bude zákon zase raz rovnejší, a pre tých, ktorí si ho nemôžu, bude len rovný. Čiže ak, pán poslanec, chcete zrušiť antiradary, verejne ste to tu prezentovali, ja som proti. Čo sa týka chodcov. Ja si myslím, že aj keď napíšeme samostatný odsek na chodcov, korčuliarov, skejtbordistov a neviem, aké sú najnovšie mobilné prostriedky upevňované na nohy našich mladých ľudí, tak stále bude základný princíp jeho pohybu na cestách mimoriadne príbuzný, ak nie totožný spolu s chodcom. Až začne používať kolobežku, trojkolku alebo bicykel, tak bude zase cyklista. Skrátka každý z týchto v situácii má ten istý pohyb a o jediné, o čo ide, o to, aby sme ich chránili a o to, aby vodiči vedeli, kadiaľ sa na príslušných častiach ciest môžu chodci alebo cyklisti pohybovať. Neporozumel som, možno, že máte pravdu. A neporozumel som, v čom bol problém, že sú chodci zle zadefinovaní. Je to pomerne veľmi široké zadefinovanie a sám by som mal problém ho spamäti zopakovať. Pravostranné riadenie z pohľadu technickej kontroly, ak sa nemýlim, spĺňa všetky náležitosti nášho zákona, a preto nemáme šancu, pretože je to súčasť Európskej únie, ako postihovať to, že zakážeme pravostranné riadenia? To počnúc neviem si predstaviť, že by bolo možné a možno, že by išlo aj do ústavy, jednoducho, ak vieme, že stotisíc Slovákov pracuje na ostrovoch a rozhodnú sa, že po svojej ročnej práci si zakúpia motorové vozidlo, ktoré je pre nich mimoriadne výhodné či už od svojho zamestnávateľa, alebo v autobazáre, alebo aj nové a dovezú si ho na Slovensko, tak si neviem predstaviť, že by sme mu mohli toto právo zakázať. Je pravda, že sa to rozšírilo, ale veľmi dobre si pamätám, že to bolo, že to dokonca nevadilo ani komunistom, pán poslanec. Pamätáme si pravostranné riadenia, dokonca aj na škodovkách, aj za čias bývalého režimu. Čiže neviem úplne presne, že v čom je presne ten problém. Jednoducho to auto, ak spĺňa technické podmienky, treba na ňom šoférovať, a keď neviem šoférovať, nejdem na cestu. Čiže toto asi nevyriešime. Viem, čo máte na mysli. Skôr by sme mohli ísť cestou, pán poslanec, technického stavu tých áut, to s vami môžem súhlasiť, alebo zmluvného poistenia, to tiež s vami súhlasím. Viem, že preto, že ste poslanec z Michaloviec, tak tam je to obzvlášť rozšírené vzhľadom na to, že tým sa ale aj intenzívne zaoberáme, len neviem, či to úplne vyriešime týmto zákonom, pretože zmluvné poistenie je trošku niekde inde a naši policajti už sú zameraní na kontrolu vecí, čo súvisí so zmluvným poistením. Pretože aj zmluvné poistenie, ktoré si privážajú z Británie, je stále len časovo obmedzené. Cyklisti mimo mesta. Nuž základný rozdiel u cyklistov mimo mesta a v meste predovšetkým v noci je osvetlenie. Cyklista, ktorý predsa len je v meste, má šancu byť pod osvetlením v obci takisto, čo mimo mesta, samozrejme, neplatí a zvyšuje jeho riziko a pri zvýšenom riziku sme sa bavili presne o tých prilbách. Ja osobne, keď sa ma pýtate, ja osobne by som bol za prilby na každom kroku. A bezpochyby som presvedčený, že všetci, ktorí bicyklujú, a tu je myslím si, že dokonca vo vašej strane je to aj veľmi moderné, pochybujem, že chodíte bez prilieb. Pán poslanec Mikloško, prepáčte, že vás vyruším. |
10,647 | 2,008 | SMER | Marek Maďarič | Ďakujem pekne. Dámy a páni, ďakujem za obdivné reakcie. Dámy a páni, snažím sa hľadať logiku v tom, prečo sa koná táto schôdza. Prečo sme sa tu zišli, najmä vy poslanci Národnej rady. Dôvod by sa iste dal nájsť v návrhu opozičných poslancov, ktorý znie, že „unikli tajné informácie o zmene kurzu koruny“. Pritom je známe a potvrdené, aj keď pomerne dobre médiami nezdôrazňované, ak nepoviem, že tajené, a je to potvrdené či už zo strany európskych autorít, alebo zo strany guvernéra Národnej banky Slovenska, že informácia o zmene parity, aj o jej novej úrovni bola známa až v deň zmeny popoludní. Obchody sa skončili o 10.00 hodine dopoludnia. Naozaj žasnem, prečo sme tu. Prečo niekto hovorí o podozrení z úniku informácie, ktorá mala niekomu pomôcť pri obchodoch, ak obchody boli ukončené skôr, ako informácia vznikla? Ak niekomu nestačia doterajšie zdôvodnenia alebo informácie potvrdzujúce toto moje tvrdenie, tak si dovolím uviesť, dnes na výbore pre ekonomiku a menové záležitosti Európskeho parlamentu dostal šéf Európskej centrálnej banky pán Trichet otázku, či mohol niekto zo Slovenska prezradiť informáciu o zmene parity a jej hodnote, pán Trichet odpovedal, že to bolo rozhodnutie európskych autorít, a preto ho nikto zo slovenských predstaviteľov nemohol prezradiť. Je smutné, že pred verejnosťou sa pomerne úspešne tají, že doobeda informácia neexistovala. Ja sa pýtam, kde sú tí zdatní komentátori, ktorí aj z iných vecí vedia vyvodiť logické súvislosti? To znamená, že informácia nemohla byť ani zneužitá. Aj opozícia vie, že hlavný dôvod zvolania tejto schôdze je úplný výmysel. Aj podozrenie je úplne nezmyselné z hľadiska toho, čo som pred chvíľkou uviedol. Preto nabalili k tomuto dôvodu propagandu o prepojení SMER-u a finančných skupín. Na úrovni stretnutí, na úrovni regulárnej pôžičky, aj splatenej z roku 2001, alebo na úrovni toho, že nejakí úradníci boli niekedy zamestnancami firiem, ktoré možno patrili alebo boli nejako prepojené s finančnými skupinami. Aká je tu realita? Finančné skupiny, to každý vie, narástli za dvoch vlád Mikuláša Dzurindu. Bratislavský prístav, Paroplynový cyklus, rad nemocníc, systém zdravotnej služby, akcie VSŽ, košické letisko. A dalo by sa pokračovať. Na druhej strane sú tu kroky súčasnej vlády, ktoré dosť rázne sekli do záujmov finančných skupín. Bratislavské letisko, Poliklinika Tehelná, zákaz zisku súkromných zdravotných poisťovní, Cargo. To znamená, že aj tento asi skutočný dôvod zvolania tejto schôdze je v skutočnosti stojaci na vode a otcom aj matkou finančných skupín je súčasná opozícia. Samozrejme, je tu ďalší dôvod, pre ktorý bola zvolaná táto mimoriadna schôdza. A zase nesúvisí vôbec s ministrom financií. Dôvodom je poškodiť vládu, zatieniť, myslím si, pomerne úspešné vládnutie v prvých dvoch rokoch nášho funkčného obdobia. A v konečnom dôsledku poškodiť Slovenskú republiku. Naozaj súčasná opozícia v zápase s nami nenašla iný recept, nenašla iný nástroj na zápas s nami ako poškodzovanie Slovenskej republiky. Tak to je. Napriek tomu, že táto schôdza ja naozaj nezmyselná, pretože neexistovala informácia, ktorá by mohla byť zneužitá pri obchodovaní, ubezpečujem vás, že na Slovensku bude platiť euro od roku 2009. Euro bude úspešne prijaté. Nepoškodí občanov tohto štátu. A aj zvyšné dva roky táto vláda bude robiť ďalší rad krokov prospešných pre obyvateľov Slovenskej republiky. A nenecháme si vziať ani energiu, ani chuť, ani schopnosti na tejto ceste takýmito vymyslenými kauzami, takýmito úplne na vode postavenými obvineniami a podozreniami, ktoré v samotnej podstate sú neexistujúce, sú nepreukázateľné a sú len zneužívaním Národnej rady Slovenskej republiky. (Potlesk.) |
11,046 | 2,008 | SMER | Róbert Kaliňák | Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som zastúpil podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti. Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Cieľom predkladaného návrhu zákona je prispôsobenie právnej úpravy zákona o Súdnej rade, a to najmä pokiaľ ide o spresnenie mechanizmu volieb ôsmich členov Súdnej rady volených sudcami. Navrhuje sa nový mechanizmus kreovania hlavnej volebnej komisie v nadväznosti na ustanovenia zákona o súdoch, pričom sa zachováva doterajší počet členov volebnej komisie na počet 11 pri rešpektovaní organizačných dôvodov, praktických dopadov, ako aj zásady, aby každý obvod krajského súdu mal svoje zastúpenie v hlavnej volebnej komisii. Súčasne sa navrhuje výslovne upraviť zriaďovanie volebných komisií len pre Najvyšší súd, Špeciálny súd, Vyšší vojenský súd a pre obvody jednotlivých krajských súdov. Na základe uvedeného možno konštatovať, že jedného zástupcu volí Sudcovská rada Najvyššieho súdu, po jednom Sudcovská rada Špeciálneho súdu, Vyššieho vojenského súdu a jedného zástupcu volí Kolégium predsedov sudcovských rád, spolu 8 členov. Účelom návrhu zákona je rovnako reagovať na praktické požiadavky aplikačnej praxe a odstrániť výkladové a aplikačné problémy existujúcej právnej úpravy. Pomocou nových inštitútov sa sleduje najmä precizovanie úpravy voľby predsedu Najvyššieho súdu a podpredsedu Najvyššieho súdu. Definuje sa, v akom časovom limite sa má uskutočniť nová voľba a ďalšia voľba predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu v prípade, ak ani v opakovanej voľbe nebol zvolený kandidát na predsedu alebo podpredsedu Najvyššieho súdu. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Návrh zákona nebude mať dopady na verejné financie, nebude mať ekonomický ani environmentálny vplyv, ani vplyv na zamestnanosť či podnikateľské prostredie. Návrh zákona bol schválený vládou 27. augusta 2008. Ďakujem pekne, pán predsedajúci. |
10,842 | 2,008 | SMER | Oľga Nachtmannová | Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, nechcela som reagovať, ale vaša interpretácia slov eurokomisára pre viacjazyčnosť ma k tomu vyprovokovala. Viacjazyčnosť prezentoval v úplne inom kontexte, ako ste ho teraz prezentovali vy. Vaša interpretácia jeho vystúpenia je účelovo prispôsobená. Komisár Orban, naopak, zdôraznil vo svojom vystúpení, že je dôležité ovládanie štátneho jazyka, v opačnom prípade sú občania diskriminovaní na trhu práce. A toto uznávajú všetky členské štáty Európskej únie. Ďakujem. |
10,814 | 2,008 | SMER | Ľubomír Petrák | Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 15. októbra 2008 určil za spravodajcu k návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní túto spravodajskú informáciu. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodná správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a nevyžiada si zvýšené nároky na pracovné sily, štátny rozpočet ani rozpočty obcí, čo potvrdzuje aj pripojené stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu predmetného zákona nie je upravená v práve Európskej únie. Vo vzťahu k Európskemu spoločenstvu nie sú evidované žiadne záväzky Slovenskej republiky. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 800 z 2. októbra 2008 podľa § 74 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predseda, skončil, prosím, otvorte rozpravu. |
10,307 | 2,008 | SMER | Dušan Čaplovič | Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán predsedajúci, ctené dámy, vážení páni, vážená Národná rada, dovoľte mi za vládu Slovenskej republiky na dnešné rokovanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky predložiť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý bol vypracovaný na základe úlohy B.3. uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 678/2007. Dôvodom vládneho návrhu zákona je najmä úprava problematiky uplatňovania podmienok účasti uchádzačov alebo záujemcov týkajúcich sa finančného a ekonomického postavenia a technickej alebo odbornej spôsobilosti ako kritérií na vyhodnocovanie ponúk, čím sa sleduje zabránenie opakujúcim sa nedostatkom v procese verejného obstarávania, najmä používaniu referencií ako kritéria na vyhodnotenie ponúk. Upresňujú sa tiež niektoré ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní v zmysle smerníc Európskeho spoločenstva pre oblasť verejného obstarávania. Reaguje sa aj na nevyhnutné požiadavky vyplývajúce z aplikačnej praxe. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás o jeho podporu a posunutie do druhého a tretieho čítania. Ďakujem pekne. |
10,385 | 2,008 | SMER | Ján Senko | Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, ctení hostia v parlamente, hneď na úvod by som chcel zareagovať na to, čo pred chvíľou povedal pán Minárik, ktorý síce pred chvíľou odišiel, ale nehovoril pravdu. Pretože keď minulá vládna koalícia chcela vládnuť, tak na začiatku vládnutia musela mať minimálne 76 poslancov tu, v parlamente, a to mala. A v tom období, keď mala toľko poslancov, tak prijala sociálne zákony, ktoré tesne pred voľbami v roku 1998 schválila a takisto v roku 2003 potom už v druhom funkčnom období sa dotkla práve spomínaných sociálnych zákonov alebo sociálneho zákona, ktorý riešil invalidné dôchodky. Ale nie o tom chcem hovoriť, to len na dovysvetlenie niektorých vecí. Pôvodne som chcel hovoriť obšírnejšie k obsahu zákona, k celkovej atmosfére okolo jeho prijímania, okolo diskusie, ktorá sa okolo neho viedla na stránkach novín, o jeho siedmich hriechoch. Nakoniec som zvážil tento môj zámer a na základe toho, čo tu už odznelo, som usúdil, že hovoríme v podstate stále o tom istom, stále hovoríme o práve na odpoveď, o ochrane zdroja informácií, a myslím si, že pán minister aj vo svojom úvodnom slove, aj vo svojich ďalších vstupoch dosť jasne vysvetlil uvedenú problematiku, a myslím si, že adekvátnym spôsobom túto problematiku vysvetlil tak, ako aj ďalší moji predrečníci z radov opozície, ktorí či už vo faktických poznámkach, alebo vo svojich diskusných príspevkoch sa tejto problematike venovali. Ale jednak len v krátkosti by som chcel zdôrazniť len niekoľko myšlienok z toho môjho pôvodného zámeru. O tom, že je to politická agenda opozície a predovšetkým SDKÚ, už nebudem hovoriť, je to evidentné a som rád, že to tak rezonuje aj v spoločnosti, samozrejme, aj popri iných názoroch. Osobne si myslím, že znenie zákona je na strane novinárov, a to chcem zdôrazniť, na strane novinárov, v prospech ich nezávislosti a v prospech ich objektívnejšej novinárskej práce. Vytvára im väčší priestor na objektívnu, investigatívnu žurnalistiku založenú na overených, čo najpresnejších informáciách bez možných väčších zásahov zo strany vydavateľov, a ak sa to tak dá povedať, cenzúry vydavateľov, ktoré by mohli sledovať, nazvem to „nepresnosťou“ či „účelovosťou“ informácie. V tejto súvislosti si dovolím podotknúť, že Medzinárodná federácia novinárov prijala určité zásady správania novinárov, ktorých prvé pravidlo znie: „Úcta k pravde a rešpektovaniu práva verejnosti na pravdu sú prvoradými povinnosťami novinára.“ Piate pravidlo prikazuje: „Novinár urobí všetko, čo je v jeho silách, aby korigoval každú publikovanú informáciu, ktorá svojou nepresnosťou môže niekomu ublížiť.“ A tu by som sa pozastavil pri práve na odpoveď, tak ako je zadefinované v návrhu zákona. Opozícia aj tlač sa pozastavuje nad tým, že zákon dáva možnosť práva na odpoveď aj na pravdivú informáciu. Chcem zdôrazniť, že v zákone sa o pravdivej informácii nehovorí. Hovorí sa iba o skutkovom tvrdení takom, ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo názvu, alebo dobrej povesti právnickej osoby. A skutkové tvrdenie sa musí predsa vždy opierať o fakty. Nemôže obsahovať úsudok. Takže ak novinár v dobrom zámere a s dobrým úmyslom zverejní informáciu vo vzťahu k určitej osobe bez toho, že by klamal, ale nemal alebo nepoznal všetky fakty, aj takto zverejnená informácia zakladajúca sa síce na pravdivom, ale neúplnom či skôr presnejšie nepresnom skutkovom tvrdení, skutkovom tvrdení, ktoré sa v očiach dotknutej osoby javí ako polopravda, ba až lož, zakladá možnosť uplatnenia si práva na odpoveď zo strany dotknutej osoby. Ako môžeme ináč pristupovať k takejto skutočnosti, ktorá vychádza len z nejakých čiastkových útržkovitých faktov? Pýtam sa, ako pristupovať k takejto „pravdivej“ informácii, ku skutkovému tvrdeniu, ktoré sa dotýka osobnostných práv príslušnej osoby? Právo na odpoveď chápem ako opravný prostriedok, ktorým sa dotknutá osoba snaží korigovať pohľad na svoju osobu v očiach verejnosti v čo najkratšom čase a v priestore, kde došlo k poškodeniu jej cti či dôstojnosti. Na základe skutkových tvrdení je to svojím spôsobom sebaobrana. Pozmeňujúci návrh v spoločnej správe ďalej precizuje rozsah a obsah inštitútu práva na odpoveď. Chcem zdôrazniť, že zákon nerieši obsah tlače. Ten je v plnej kompetencii vydavateľa. Nijakým spôsobom ani sa nesnaží takýmto spôsobom do práv vydavateľov vstupovať. Rieši skutočnosť, iba keď sú porušené osobnostné práva dotknutých osôb – občanov. Keď sa pozrieme na zmeny, ktoré boli vo výbore pre kultúru a médiá predložené a sú zakomponované do spoločnej správy, ako aj na pozmeňujúce návrhy, ktoré sú zo strany poslancov koalície plénu predkladané, zistíme, že v prípade ich schválenia v pléne by zákon mal mať všetky požadované atribúty na to, aby opozícia mohla hlasovať za Lisabonskú zmluvu tak, ako to deklarovali jej zástupcovia pred verejnosťou. Myslím si dokonca, že tak budú môcť urobiť s čistým svedomím. Podľa môjho názoru návrh rešpektuje a je v súlade s čl. 10 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv, čl. 19 Medzinárodnej dohody o občianskych a politických právach, aj v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj v súlade s odporúčaniami Výboru ministrov Rady Európy. Snaží sa reflektovať, prihliadať aj na skúsenosti a rozhodnutia z Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj Európskej komisie pre ľudské práva. Na pôde parlamentu sa ešte stále vedie, myslím si, že celkom seriózna diskusia. Z časového hľadiska nie je obmedzovaná, je tu vytvorený priestor na to, aby sme si problematické znenia jednotlivých paragrafov v navrhovanom zákone vysvetlili a hľadali optimálne riešenie. A myslím si, že aj naše pozmeňujúce návrhy smerovali k tomu, aby zákon bol pre občanov, ale zároveň aby nepoškodzoval a neobmedzoval vydavateľov, aby vytvoril miesto na čo najobjektívnejšie, najpresnejšie informovanie verejnosti a v tomto smere aby prispel aj k skvalitneniu novinárskej práce. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, aj ja si dovoľujem predložiť pozmeňujúce návrhy k tlačovému zákonu, ktoré sa týkajú § 4, 7 a 9. Ich cieľom je zosúladenie s odporúčaním Výboru ministrov Rady Európy s Trestným zákonom v Slovenskej republike a sú v ňom zohľadnené aj praktické dôvody vo vzťahu k vydavateľom. Tieto návrhy čiastočne reagujú aj na niektoré poznámky alebo diskusné vystúpenia tu v pléne aj z radov opozície. Takže môj pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v skratke tlačový zákon, k tlači 526. Prvý pozmeňujúci návrh sa týka čl. I § 4. V § 4 ods. 3 sa na konci pripája veta, citujem: „Za rovnakých podmienok sa povinnosť podľa odseku 1 vzťahuje aj na osobu, ktorá informácie podľa odseku 1 poskytne vydavateľovi periodickej tlače na základe zmluvného občianskoprávneho alebo zmluvného obchodnoprávneho vzťahu s vydavateľom periodickej tlače, ktorým sa táto osoba zaväzuje profesionálne poskytovať informácie podľa odseku 1 vydavateľovi periodickej tlače.“ Odôvodnenie: Ide o zosúladenie okruhu osôb požívajúcich ochranu zdroja s odporúčaním Výboru ministrov Rady Európy č. 7/2000. Druhý pozmeňujúci návrh k čl. I § 4. V § 4 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie, citujem: „(4) Povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa nevzťahuje na prípad, ak ide o zákonom uloženú povinnosť prekaziť spáchanie trestného činu.“ Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 5. Odôvodnenie: Ide o legislatívnotechnické spresnenie prípadu, ak povinnosť vydavateľa periodickej tlače a tlačovej agentúry, zamestnanca vydavateľa periodickej tlače, zamestnanca tlačovej agentúry a zmluvného poskytovateľa informácií zachovávať mlčanlivosť o pôvode alebo obsahu informácií získaných na zverejnenie v periodickej tlači alebo v agentúrnom spravodajstve neplatí. O týchto dvoch pozmeňujúcich návrhoch by som potom poprosil hlasovať spoločne. Tretí pozmeňujúci návrh k čl. I § 7. V § 7 ods. 5 v úvodnej vete sa vypúšťajú slová „uverejneným rovnakým písmom, akým bol uverejnený nadpis textu obsahujúceho nepravdivé tvrdenie“. Odôvodnenie: Upúšťa sa od požiadavky zhodnej veľkosti nadpisu opravy vo vzťahu k nadpisu uverejneného textu. Štvrtý pozmeňujúci návrh k čl. I § 9. V § 9 ods. 5 v úvodnej vete sa za slovami „s označením ˝dodatočné oznámenie˝“ vypúšťa čiarka a slová „uverejneným rovnakým písmom, akým bol uverejnený nadpis textu obsahujúceho skutkové tvrdenie o konaní“. Odôvodnenie: Upúšťa sa od požiadavky zhodnej veľkosti nadpisu dodatočného oznámenia vo vzťahu k nadpisu pôvodného textu. Takisto by som prosil potom o spoločné hlasovanie o týchto dvoch pozmeňujúcich návrhoch. Ja verím, že tlačový zákon nájde podporu v tomto parlamente, a verím, že jeho uplatňovanie v praxi prispeje ku skvalitneniu novinárskej činnosti, ako aj žurnalistiky ako takej. Ďakujem za pozornosť. |
10,312 | 2,008 | SMER | Dušan Čaplovič | Vážený pán predseda Národnej rady, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi k tomuto predkladanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach, povedať niekoľko úvodných slov, resp. viet. Predložený návrh zákona novelizuje zákon o kontrole v štátnej správe, ktorý bol Národnou radou Slovenskej republiky schválený dňa 14. decembra v roku 1995 a účinný bol dňom 11. januára toho roku. Podľa dôvodovej správy k jeho pôvodnému zneniu boli pre nevyhnutnosť právne upravené kompetencie Úradu vlády Slovenskej republiky ako ústredného orgánu štátnej správy Slovenskej republiky pre kontrolu plnenia úloh štátnej správy a hospodárenia s prostriedkami určenými na plnenie úloh štátnej správy, ako aj pre vybavovanie petícií, sťažností, oznámení a podnetov a súčasne ako kontrolného orgánu, ktorý poskytuje objektívny prehľad o plnení úloh štátnej správy a ďalšie nevyhnutné informácie pre potreby činnosti vlády ako najvyššieho orgánu exekutívy. Zákon tak bol prijatý ako všeobecná norma v oblasti kontroly v štátnej správe pri rešpektovaní kompetencií ostatných orgánov kontroly. Súčasne obsahuje prehľad systému kontroly v štátnej správe a všeobecné procesné ustanovenia pre výkon kontroly v tejto oblasti. Zákon o kontrole v štátnej správe bol novelizovaný dvakrát. Prvá novelizácia zákona v roku 2001 bola vykonaná zákonom č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Bez ohľadu na zmysel zákona boli vypustené ustanovenia, ktoré upravovali kontrolu hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu, a tým odňaté Úradu vlády kompetencie nevyhnutné na komplexné vykonávanie objektívnej kontroly fungovania štátnej správy. Ani druhá novela vykonaná zákonom č. 461/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov, ktorou bola Úradu vlády zverená kompetencia vykonávať kontrolu efektívnosti štátnej správy, nevyriešila dostatočne uvedený problém. Navyše nevytvorila dostatočný právny základ na vykonávanie ďalších kompetencií zverených Úradu vlády, a to na plnenie úloh ochrany finančných záujmov Európskeho spoločenstva. Vzhľadom na tieto okolnosti, ako aj s ohľadom na postupné legislatívne zmeny v oblasti štátnej správy bolo nevyhnutné zákon analyzovať a vykonať jeho revíziu. Predložený návrh zákona obsahuje zmeny, ktoré reagujú na aktuálne požiadavky na kontrolu. Motívom pre revíziu zákona o kontrole v štátnej správe je aj zosúladiť systém kontroly Slovenskej republiky. Výraznou zmenou oproti pôvodnému textu zákona je navrhovaná úprava spôsobu zisťovania osôb, ktoré v kontrolnom subjekte zodpovedajú za zistené nedostatky. Táto zmena si vyžiadala zásah do viacerých ustanovení zákona. K pružnejšej aplikácii zákona prispeje aj precíznejšia úprava poverenia na vykonávanie kontroly výsledných materiálov z kontroly, ako aj úprava poriadkovej pokuty. Vzhľadom na to, že v roku 2001 bol prijatý zákon o finančnej kontrole a opätovné zapracovanie kontroly hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu by bolo neefektívne a nesystémové, z dôvodu komplexnosti kontroly plnenia úloh orgánmi štátnej správy, navrhovaný zákon obsahuje jednoznačnejšie rozpracované ustanovenie o kontrole efektívnosti štátnej správy. Návrh zákona obsahuje aj návrh na dopracovanie už existujúcich ustanovení o kompetencii Úradu vlády v oblasti ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev. Spolu s návrhom na zmenu a doplnenie zákona o kontrole v štátnej správe sa predkladá aj návrh na úpravu § 11 ods. 1 zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach. Dôvodom je akútna potreba operatívneho riešenia príslušností na vybavenie sťažností. Súčasná právna úprava neumožňuje, aby vedúci orgánu verejnej správy preniesol svoje oprávnenie vybaviť sťažnosť na inú osobu. V praxi to spôsobuje neúmerné zaťažovanie vedúcich týchto orgánov. Ctené dámy, vážení páni, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby ste tento návrh zákona podporili a schválili, aby sme mohli v zmysle týchto intencií a návrhov, ktoré som spomenul, v budúcnosti pokračovať v rámci efektivity kontroly a jej vylepšovania. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. |
11,009 | 2,008 | SMK | Ágnes Biró | Ďakujem, pani predsedajúca. Ctené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, prerokúvame a rozprávame sa o štátnom rozpočte dlhé hodiny a ja mám dojem, že už opozícia je poctená, keď na ňu ctená koalícia zareaguje, hoci viackrát sme zdôraznili, že by sme boli oveľa poctenejší, keby sme mohli diskutovať s členmi vlády, rezortnými ministrami, ale hold, prerokúva sa vraj zákon roka. Tento zákon je tretí zo štyroch vládnych rozpočtov. Je to rozpočet predposledný v tomto volebnom období a mne sa zdá, že bol pripravený trochu aj ako rozpočet na zvládnutie super volebného roka, ako nazvala rok 2009 pani Belousovová. Veď, či si to priznáme, alebo nie, či o tom budeme hovoriť, alebo nie, voľby v budúcom roku do Európskeho parlamentu, do vyššieho územného celku a voľba hlavy štátu môžu rozhodnúť o mnohom, ak nerozhodnú o všetkom. A tak sa zrodil výrok, citujem pána premiéra, ktorý sa stal okrídlenou vetou a znie: „Vytvoril sa jeden z najsociálnejších rozpočtov v histórii Slovenska,“ potiaľ citát, „bez zvyšovania daní, pri historicky najnižšom schodku“, tu vznikne byť vždy potlesk. Vzápätí na potrebnú opatrnosť a to už v septembri, krátko po tom ako tento citát odznel, jemne začala upozorňovať Národná banka Slovenska, ktorá ako jedna z členov výboru pre daňové prognózy posúdila prognózu daňových príjmov Ministerstva financií Slovenskej republiky ako príliš optimistickú. Vláda však tieto upozorňovania prehliadla, lebo potrebovala rozpočet nie hospodárny, ale ako to jeden z koaličných kolegov vo výbore povedal, ambiciózny a taký trochu aj bourbonovský. Veď čo, povedali si ambiciózni tvorcovia rozpočtu, v najhoršom po nás príde potopa. A tí neprajníci môžu hovoriť, čo len chcú. Označovať rozpočet za nereálny, za nadhodnotený či stojaci na vode. Už je predsa všetko dohodnuté a rozhodnuté. A tu zrazu nečakaná zaťažkávajúca skúška. Prichádzajú správy o finančnej kríze, hovorí sa o spomalení hospodárskeho rastu a o tom, že eurozóna je na pokraji recesie. Podniky doma i v zahraničí ohlásili hromadné prepúšťanie, tu 50, tam 500 prepustených, vlády sveta prehodnocujú návrhy rozpočtov na budúci rok a prijímajú opatrenia na prekonanie dopadov svetovej finančnej krízy. My však potrebujeme štátny rozpočet ambiciózny, predsa naša vláda je bezchybná. Premiér vyhlasuje, citujem: „Vláda ponúkne Národnej rade určité riešenia, ktoré umožnia pružne reagovať na potrebu napríklad prehodnotiť niektoré čísla, ale nepôjdeme do jednotlivých kapitol,“ bourbonovská pružnosť. Dámy a páni, mág alebo správny kúzelník má po ruke vždy zázračný klobúk, možno u nás je to tá slovenská ekonomika, alebo presnejšie náš štátny rozpočet, z ktorého vytiahneme a rozdáme toľko zajačikov a holubov, na koľkých sa koaliční partneri kultivovane za oponou dohodli. A že čary po predstavení sa pred očami divákov, rozumej občanov, raz rozplynú, s tým sa predsa na tomto predstavení počíta. A keby aj, tak sa to vysvetlí. Vysvetlila sa korekcia deficitu verejných financií, aj to, prečo je potrebná, keď potrebná nie je, keď namiesto toho by sa mohlo napríklad šetriť. Vysvetlenie na prípad ďalších komplikácií je plán bé. Plán B je boj s triednym a národným nepriateľom pod heslom a teraz hovorme o... a najčastejšie o Maďaroch. Dajme teraz kúzla a čary a pokusy o hypnózu nabok. Pozrime aj príjmovú a potom výdavkovú stránku štátneho rozpočtu. Predo mnou vystupujúci páni poslanci a panie poslankyne poukázali na to, že podiel daňových príjmov na celkových príjmoch štátneho rozpočtu je plánovaný vo výške 75,7 %, ale pri náraste HDP o 6,5 %. Poukázali na to, že od novembra, kedy ministerstvo financií zverejnilo aktuálne makroekonomické prognózy, v ktorých zrevidovalo svoj odhad rastu slovenskej ekonomiky v budúcom roku zo 6,5 % na 4,5 %, je potrebné počítať so znížením príjmov štátneho rozpočtu viac ako o 0,33 mld. eur, t. j. o 10 mld. korún. Poukázali na to, že rozmeniť čísla na strane výdavkov, to znamená míňať, sa dá rôzne. Popísali, rozobrali, vysvetlili fundovane, odborne a kompetentne. Navrhli prehodnotiť spôsob prerozdelenia a spôsob spotrebovania príjmov štátneho rozpočtu štátom, ako i rozšíriť opatrenia na prekonanie dopadov hospodárskej krízy a o ďalšie, napríklad zmiernenie daňového a odvodového zaťaženia zamestnávateľov na 16 %. Ja by som sa nad tým až tak neusmievala, lebo zastávam tiež názor, že zvýšenie motivácie tvorby hodnoty a výpadok výnosu dnešnej 19-percentnej dane zrušením výnimiek zo zákona o dani z príjmov by mohlo byť nahradené. Vláda však tieto zmeny nepripúšťa, veď má svoje všeriešiace opatrenia a sľuby. Vládne sľuby však vo mne osobne už dlhší čas vyvolávajú nedôveru a skepsu. Veď sľuby, ktorým sme naivne a dôverčivo uverili v roku 2006, priniesli len bolestivé sklamanie a prebudenie, keď pre vás nie, tak uisťujem vás, že pre 10 % obyvateľov príslušníkov národnostných menšín určite áno. Mnohé z vládnych sľubov pán poslanec Mikloš vymenoval a menovala ich aj pani Vášáryová a pán Abrhan, preto dovoľte mi pripomenúť už len dva ďalšie, ktoré sa týkajú kultúrnej obce. Prvý sľub je z volebného programu Slovenskej národnej strany. „Je potrebné,“ sľubovali, „perspektívne dosiahnuť v štátnom rozpočte 1 % HDP pre kultúru v roku 2007 a 1,5 % HDP pre kultúru v roku 2010“. Pravý volebný sľub či zbožné želanie? Vôbec nie. I keď by sa splniť na 100 % nedal, ale priblížiť by sme sa mohli k sľúbeným hodnotám. Ale čo sa stalo? Boli sme svedkami úspešného, ako pán poslanec Brocka hovoril, žonglovania s číslami. Pán poslanec Jarjabek spomínal akési hodnoty kapitoly ministerstva kultúry, ale čísla sú relatívne. Podstatné je, v akom pomere sú tieto čísla k aktuálnemu objemu celkových výdavkov štátneho rozpočtu v konkrétnom rozpočtovom roku alebo aký je podiel rozpočtu ministerstva kultúry na HDP v konkrétnom rozpočtovom roku. Dámy a páni, je pravdou, že v roku 2008 sa zvýšil rozpočet pre kapitolu ministerstva kultúry až o 26,9 %. A pre rok 2009 je navrhnuté zvýšenie až o ďalších 10,6 %. Ale nezabudnime na prepad rozpočtu v roku 2007, keď rozpočet ministerstva kultúry poklesol o 12,9 %, t. j. z 0,36 na úroveň 0,25 % v podiele na HDP. A dodnes je tam. A stalo sa to vtedy, keď slovenská ekonomika lámala rekordy. Mne sa zdá, že pri dobiehaní našich priateľov či členov rodiny z Európskej únie, alebo stačí len pomyslieť na krajiny V4, sme sa postavili na štartovaciu čiaru otočení chrbtom k cieľu. Pán Dušan Čaplovič ešte ako poslanec Smeru zastával názor, citujem ho, citát: „Nedopláca sa na kultúru, ale na nekultúrnosť.“ Dúfam, že si na tento výrok spomenie nielen on, ale aj všetci tí, ktorí sú dnes, ako pán Čaplovič povedal, na vrcholci moci. Druhý sľub je z volebného programu strany Smer. Citujem: „Smer – sociálna demokracia považuje za dôležité deklarovať snahu odstrániť platovú diskrimináciu celého sektora kultúry a dosiahnuť stav, keď kvalitný výsledok tvorivej a pracovnej aktivity umožní jej nositeľovi dôstojný život,“ potiaľ citát. Dámy a páni, výbor pre kultúru a médiá si vyžiadal informáciu o priemernej mesačnej mzde a plate pracovníkov kultúry v rozpočtových a príspevkových organizáciách ministerstva kultúry. Prehľad, ktorý sme dostali k dispozícii, bol o priemernej mzde a plate k 30. 6. 2008. Z predloženého prehľadu sme zistili, že v polovici rozpočtových a príspevkových organizácií ministerstva kultúry priemerná mzda nedosahuje úroveň priemernej mzdy v národnom hospodárstve a sú organizácie ministerstva kultúry, v ktorých priemerná mzda sa rovná alebo je nižšia ako priemerná mzda v najslabších odvetviach národného hospodárstva. Napríklad v Štátnej vedeckej knižnici zarábajú mesačne okolo, teda priemerná mzda je tam niečo nad 12 000 korún. Toľko o sľuboch a o plnení sľubov z volebných programov a z programového vyhlásenia. A teraz by som chcela jednu konkrétnu pripomienku ku kapitole ministerstva kultúry, ku ktorej podávam aj pozmeňujúci návrh. To, že nebudem už hovoriť o číslach a percentách, je len preto, že pani poslankyňa Vášáryová a pán poslanec Abrhan, predseda výboru pre kultúru a médiá, už ich dôkladne prebrali a ja s ich pripomienkami súhlasím. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, význam v Programe grantového systému v kapitole Ministerstva kultúry veľmi presne definovala v roku 2006 občianska iniciatíva Hlas pre kultúru, keď napísala, citujem: „Grantový systém sa existenčne dotýka závažných činností a aktivít umenia a kultúrneho priemyslu, ktoré nevykonávajú a často ani nemôžu vykonávať žiadne príspevkové ani rozpočtové organizácie zriaďované ministerstvom kultúry alebo samosprávou. Grantové programy iniciujú a pomáhajú realizovať tisícky aktivít v neštátnom prostredí organizovaných verejnými a verejnoprospešnými alebo súkromnými inštitúciami, podnikateľskými subjektmi, firmami, mestami a obcami aj jednotlivcami, a tak sa stávajú významným nástrojom kultúrnej politiky, ktorým štát dáva najavo svoje priority.“ Grantový systém ministerstva kultúry v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2009 bol navýšený oproti roku 2008 o 9 %. Rozpísanie tohto navýšenia na jednotlivé podprogramy je v návrhu však neúmerný a nespravodlivý. Navyše, objavila sa v systéme nová nesystémová položka s názvom Mimoriadne kultúrne aktivity. Podprogram takýmto názvom nikdy nebol a nie je ani vo výzve vyhlásenej na rok 2009, ktorá bola koncom jesene zverejnená na internetovej stránke ministerstva kultúry. V tejto výzve je každý podprogram presne vyšpecifikovaný a pomenovaný pre konkrétnu oblasť kultúry. Každá má svoje pravidlá a projekty bude hodnotiť odborná komisia v danej oblasti. Každým rokom v každom podprograme vždy boli a budú mimoriadne kultúrne aktivity, ale ak tieto sú naozaj dôležité a sú mimoriadne a významné, tak sa plánujú včas a spĺňajú podmienky a požiadavky vypísané vo výzvach. Nemali by sa objavovať nenazdajky a prekvapiť ministerstvo v priebehu roka. Navrhujem |
10,228 | 2,008 | SMK | László Nagy | Vážené kolegyne, vážení kolegovia, keďže ide o veľmi významný zákon a veľmi významnú novelu doteraz existujúceho právneho stavu, dopredu vám chcem povedať, že trošku budem obšírnejšie a dlhšie argumentovať v prospech tejto novely, prípadne aj v prospech jedného pozmeňujúceho návrhu, ktorý potom na záver svojho vystúpenia aj predložím. Diskriminácia, vážené kolegyne, vážení kolegovia, môže mať rôzne podoby. Môže sa prejavovať ako porušenie zákona, ktorého následkom býva upieranie práv jednotlivcov, napríklad v oblasti vzdelávania, bývania, pracovného uplatnenia, poskytovania služieb, zdravotnej starostlivosti alebo sociálnej ochrany. Diskriminácia však môže prameniť aj z dodržiavania zákona, ktorý sám osebe porušuje princíp rovnosti. Diskriminácia je v spoločnosti často veľmi hlboko zakorenená a nezriedka sa v prípade jej výskytu nepodarí nájsť konkrétnych vinníkov. Často preniká do mnohých sfér života spoločnosti, dokonca sa mnohokrát stáva, že ani jej samotné obete si jej existenciu celkom neuvedomujú. Obete diskriminácie často patria k najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva. Iniciovanie súdneho alebo iného konania pre nich predstavuje neriešiteľný problém. Preto sa v poslednom čase aj v súvislosti s antidiskriminačnou politikou Európskej únie často hovorí o tom, že štáty sa nemôžu spoliehať len na skutočnosť, že v ich legislatíve je diskriminácia zakázaná, že sú v nej zakotvené právne prostriedky ochrany, ktoré jednotlivci môžu použiť. Dôraz sa začína klásť na to, aby štáty prevzali iniciatívu a preventívne pôsobili na všetky sféry života spoločnosti, ktorých diskriminácia a nerovnaké zaobchádzanie predstavuje vážnu prekážku. Základný rámec, ktorý na Slovensku zakotvuje princíp rovnosti a zákazu diskriminácie, predstavuje Ústava Slovenskej republiky. Ústava v čl. 12 stanovuje, že ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Tiež hovorí, že základné práva a slobody na území Slovenskej republiky sa zaručujú všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. A nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Ako vidno z tejto formulácie, iné postavenie, výpočet dôvodov na závery, ktorých nemožno nikoho poškodzovať, zvýhodňovať alebo nezvýhodňovať, nie je uzavretý a teda existuje, pardon, a teda neexistuje nijaký dôvod, prečo diskriminácia nemala byť zakázaná napríklad aj z dôvodu zdravotného postihnutia, veku či sexuálnej orientácie. Slovenská republika navyše je signatárom medzinárodných dohovorov, čím sa zaviazala rešpektovať princíp rovnosti všetkých ľudí a zákaz diskriminácie tak, ako ich zakotvujú tieto dokumenty. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vo všeobecnosti však treba povedať, že hoci je súčasná právna úprava relatívne komplexná, nepoužíva rovnaký meter pre všetkých, ktorí by nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania mohli byť dotknutí. Napriek zakotveniu princípu rovnosti a zákazu diskriminácie v mnohých vnútroštátnych aj medzinárodných dokumentoch si všetci ľudia v reálnom živote nie sú rovní. Často sa stretávame s prejavmi, ktoré niektorým ľuďom bránia žiť život podľa vlastných predstáv a ktorým v porovnaní s ostatnými bránia plnohodnotne využívať svoj ľudský potenciál. Títo jednotlivci sú obmedzovaní vo svojich právach v rôznych oblastiach života. V zamestnaní napríklad tým, že im nie sú sprístupnené určité povolania alebo pracovné pozície, prípadne tým, že sú odmeňovaní nižšou mzdou, než ich kolegovia alebo ich kolegyne, ktoré vykonávajú rovnakú prácu. V škole napríklad tým, že im je venovaná menšia pozornosť a starostlivosť ako zvyšku triedy alebo aj tým, že sa do niektorých vzdelávacích inštitúcií ani nedostanú. V prístupe k službám napríklad tým, že ich v niektorých obchodoch alebo reštauráciách odmietnu obslúžiť alebo im do nich dokonca nie je umožnené vstúpiť. Spomínané prejavy sú väčšinou podmienené iracionálnymi dôvodmi a zväčša sa týkajú vlastností alebo daností, za ktoré dotknutí jedinci ani nemôžu. Tieto prejavy často prenikajú do najzraniteľnejších osobných sfér jednotlivcov a nezriedka poškodzujú ich ľudskú dôstojnosť. Jednoducho, ide o prejavy diskriminácie. Porušením zásady rovnakého zaobchádzania sú aj prípady, kedy povinné osoby nevyvinú dostatočné úsilie na to, aby k diskriminácii nedochádzalo. Napríklad nevytvoria na svojich pracoviskách kódex správania, ktorým by sa mali riadiť všetci zamestnanci a zamestnankyne a ktorý by mal dôsledne vyžadovať dodržanie zásady rovnakého zaobchádzania aj medzi zamestnancami navzájom. A toto dodržiavanie sa opomína veľmi často aj vytváraním mechanizmov. Napríklad nevytvoria zdravotne postihnutým zamestnancom a zamestnankyniam vhodné pracovné podmienky, hoci by to bolo v ich možnostiach. Čo sa týka všeobecne záväznej legislatívy Slovenskej republiky, pomerne dobrá ochrana pre prípady porušenia zásady rovnakého zaobchádzania je garantovaná súčasným antidiskriminačným zákonom a v nadväznosti na tento zákon aj niektorými ďalšími zákonmi. Výhodou, ale, musím povedať, že aj nevýhodou tejto ochrany je veľmi široký rozsah pojmu zásady alebo zásada rovnakého zaobchádzania, ktorá nespočíva len v zákaze diskriminácie, ale aj v konaní, ktoré je v súlade s dobrými mravmi a tiež v preventívnom konaní povinných osôb. Napriek tomuto relatívne pozitívnemu stavu teraz pristupujeme k ďalšej novele antidiskriminačného zákona a to preto, aby sme zabezpečili ešte lepší komfort pred diskrimináciou ako doteraz a odstránili existujúce bariéry, ktoré sú v ceste k zabezpečeniu rovnakého zaobchádzania. A nemôžem zamlčať ani ďalší pádny dôvod, o ktorom hovoril už aj pán podpredseda vlády pri svojom úvodnom prejave. Ide o dôvod, že doterajšie nedostatočné transponovanie platných smerníc Európskej únie v tejto oblasti je neustále vytýkané Slovenskej republike. V dôvodovej správe k návrhu sú jasne dokumentované výhrady Komisie Európskych spoločenstiev, preto sa k nemu nebudem vracať. S ich kritikou, však musím povedať, že súhlasím a stotožňujem sa. Existuje však pre nás, pre Slovenskú republiku jediné ospravedlnenie, prečo nebola transpozícia dokonalejšia. Ide o to, že slovenský parlament len horko-ťažko prijímal existujúcu podobu zákona v roku 2004 a nebolo jednoduché prelomiť vtedy existujúci tradicionalizmus v myslení. A teraz k samotnej novele. Ktoré sú tie najvýznamnejšie zmeny, ktoré sa navrhujú oproti súčasnému zneniu zákona? Ja sa sústredím iba na štyri oblasti. Prvá oblasť sa týka toho, že zákon výrazne rozširuje okruh dôvodov, na základe ktorých je diskriminácia zakázaná. Ide o novú definíciu § 2 ods. 1 a pre zdôraznenie významu tejto novely, dovoľte, aby som to aj odcitoval: „Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.“ Za veľmi dôležité považujem rozširujúce definície niektorých dôvodov diskriminácie, napríklad ide o vieru, o zdravotné postihnutie, ktoré sa už nebudú uplatňovať len v niektorých oblastiach, ale budú platiť plošne, teda generálne pre všetky oblasti upravované antidiskriminačným zákonom oproti prechádzajúcemu stavu. Podobne budú napríklad poskytovatelia tovarov a služieb povinní dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania aj vo vzťahu k ľuďom so zdravotným postihnutím, či k ľuďom, ktorých vek býva často príčinou znevýhodnenia. Bude to napríklad okrem iného znamenať aj to, že ľudia s menšinovou sexuálnou orientáciu už nebudú chránení len v pracovnoprávnych a v niektorých ďalších vzťahoch, ale aj v oblasti prístupu k tovarom a službám, či v oblasti vzdelávania. To je tá prvá oblasť, ktorú by som chcel osobitne vyzdvihnúť. Druhá oblasť, pozitívum vidím aj v tom, že návrh zákona počíta so zvýšením ochrany osôb pred obťažovaním. Keďže súčasné zákonné ustanovenie sa dopĺňa a je vyslovený zákaz sexuálneho obťažovania, ktorý naša legislatíva dosiaľ neobsahovala. Po tretie novela tiež zjednodušuje mechanizmus dokazovania prípadov diskriminácie pred súdmi a rozšíri možnosť zastupovania obetí diskriminácie mimovládnymi organizáciami, či Slovenským národným strediskom pre ľudské práva. Antidiskriminačný zákon nestanovuje však sankcie, iba osobitný typ konania, v ktorom sa možno domáhať ochrany pred diskrimináciou súdnou cestou. Napríklad navrhovateľ môže žiadať, ako je to v zákone, aby subjekt s diskrimináciou prestal, aby napravil protiprávny stav, prípadne, aby doplatil rozdiel v mzde, ak sa nerovnaká mzda vypláca v rozpore so zákonom a tak isto môže žiadať ospravedlnenie. Napokon štvrtá oblasť. Významnou zmenou v navrhovanej novele je aj možnosť prijímania tzv. vyrovnávacích opatrení. Ich účelom je dočasné odstránenie znevýhodnení, ktorým trpia ľudia pre svoju príslušnosť k národnostnej menšine, či pre rasový alebo etnický pôvod. Vyrovnávacie opatrenia môžu tiež pomôcť ľuďom diskriminovaným z dôvodu pohlavia, veku alebo zdravotného postihnutia. Cieľom vyrovnávacích opatrení je zabezpečenie rovnosti príležitostí v praxi. Tieto opatrenia by spočívali napríklad v podpore príslušníkov a príslušníčok znevýhodnených skupín v oblasti zamestnanosti, vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, kultúry či prístupu k službám. Teda možnosť prijímať vyrovnávacie opatrenia na základe pohlavia, veku, zdravotného postihnutia, rasy a etnicity bude veľmi dôležitou zmenou, ak bude prijatý tento zákon v tejto podobe. Niekedy sa pozitívna diskriminácia však používa v nesprávnych kontextoch. Pozitívna diskriminácia je niečo, čo zvýhodňuje niektoré skupiny a iné znevýhodňuje, ale nám nejde o takéto chápanie vyrovnávacích opatrení. V našom prípade pôjde o dočasné vyrovnávacie opatrenia, kde pôjde o zvýhodňovanie v súčasnosti znevýhodnených jednotlivcov a skupín a dať im rovnaké príležitosti v porovnaní s ostatnými. Takým príkladom by mohlo byť zvyšovanie záujmu znevýhodnených skupín o vzdelanie, o zdravotnú starostlivosť či o kultúru alebo vytváranie príležitostí, aby sa mohli zúčastňovať na vzdelávaní alebo sa uchádzať o pracovné miesta. A tieto opatrenia budú veľmi prísne kontrolované a tak isto podmienky, za ktorých by mohli byť prijímané, budú veľmi prísne a to preto, lebo existuje rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý predchádzajúcej podobe tohto zákona vytýkal práve problém absencie presnej definície oblastí, ktorých sa má týkať, ktorého sa majú týkať vyrovnávacie opatrenia a tiež kontrolných mechanizmov. Na záver tejto časti mi dovoľte, aby som osobitne ocenil spôsob prípravy novely tohto zákona. Urobil som to už aj v prvom |
10,246 | 2,008 | SNS | Rafael Rafaj | Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, dámy a páni kolegovia, opäť tu máme jeden zo zákonov, ktorým sa mení starý systém a zavádza sa nový systém. Aj keby som skôr povedal, že hovoríme o staronovom prístupe, pretože sme v realite rešpektovania duálneho vysielania, sme v realite systému koncesionárskych poplatkov viazaných na mesačnú platbu ako nepriamej forme dane, ktorá je len prevodným mechanizmom bez ohľadu na to, či účastník je potenciálnym alebo koncovým užívateľom, a dokonca aj bez toho, že by bol predpoklad technického čerpania tejto verejnej služby. Nevidím dôvod na prekvapenia, pretože už v programovom vyhlásení vlády bolo jasne definované, že vláda podporí zachovanie a rozvoj tohto tradičného európskeho duálneho systému elektronických médií a že bude hľadať rôzne formy na aj legislatívne doriešenie postavenia médií poskytujúcich verejnú službu, ale čo je podstatné, aj na ich skvalitnenie. Všetkým nám je predsa jasné, že v systéme duálneho fungovania médií sú verejnoprávne médiá znevýhodnené na poli komerčných aktivít či už v strope možností čerpať objem reklamy. Teda zmena financovania verejnoprávnych médií na viaczdrojový systém je nevyhnutným opatrením a výzvou do budúcnosti, pokiaľ chceme byť štandardnou krajinou, ktorá si ctí aj európske záväzky a odporúčania, naposledy snáď stačí len spomenúť dokument Televízia bez hraníc, ktorý bol podmienkou alebo v súčasti prijatia Slovenska do Európskej únie. Chcem povedať a oceniť, že je to dobrá správa pre slovenských občanov, pretože sa na rozdiel od iných štátov nezvyšujú koncesionárske poplatky, tak ako napríklad v susednom Rakúsku, kde celkový výber od minulého roka, ten skok bol približne o takmer 10 %, je na úrovni 23 eur, čo znamená 770 Sk, že slovenský občan nemusí platiť za rovnaký príjem takejto alebo možnosť čerpať verejnoprospešnú službu ako v Českej republike, kde je na úrovni po prepočte asi 250 Sk. Pričom každému je zrejmé, že či už ide o slovinskú verejnoprávnu televíziu, českú alebo rakúsku, hovoríme o približne tých istých nákladoch na poskytovanie tej istej služby, ale ak si pozrieme finančné možnosti našich verejnoprávnych médií, tak naozaj veľmi ďaleko zaostávajú za našimi susedmi alebo porovnateľnými štátmi, a preto zodpovedný prístup nám káže, aby sme predovšetkým hľadali efektívnosť výberu koncesionárskych poplatkov, skôr než pristúpime k štrukturálnym zmenám možno aj viaczdrojového financovania verejnoprávnych médií. Pretože v opačnom prípade za súčasnej reality, keď máme len 30 % čiernych mediálnych pasažierov, by to bol istý hazard a nekorektný prístup voči tým 70 poctivým percentám, ktoré si 140 korún za verejnoprospešnú službu platia. Treba povedať, že verejnoprávne médiá, ale predovšetkým televízia, stoja pred novými výzvami a najmä to súvisí s prechodom na digitálne vysielanie s tým, že o pár rokov je záväzok opäť z prijatého zákona prevádzkovať aj jeden verejnoprávny multiplex. Pokiaľ teda nechceme ísť cestou dramatického zvyšovania koncesionárskych poplatkov, pokiaľ nechceme siahnuť do zaužívaného status quo pomerov v objeme reklamy, ktorá je pozitívne daná pre súkromných vysielateľov, pretože je to ich hlavný, prirodzený zdroj príjmov, tak musíme hľadať a generovať vnútorné zdroje výberu. Jeden príklad za všetky voči tým, ktorí sa snažia verejnosti podsúvať akési červené súkno, že zlá vláda sa snaží dobrým občanom brať 1 680 korún ročne. No nie je to pravda! Pretože aj za tohto systému, ktorý tu máme a keby sme rezignovali na tento nový model, tak jednoducho občan by naďalej platil. Takže tie argumenty, ktoré dnes zazneli zo strany opozície, majú len naozaj politický, ale nie odborný a vecný charakter. V Nemecku napríklad verejnoprávna televízia chce, aby prechod na HDVT vysielanie, čiže na digitálny formát, zaplatili koncesionári. Je to drahé podľa nich, pretože ročná prevádzka ich bude stáť navyše 80 mil. eur. No a podľa intendanta ZDF televízia požiada komisiu schvaľujúcu výšku koncesionárskeho poplatku o zvýšenie od roku 2009. Takže vidíme, že je tu jediná možnosť, buď zaťažiť štátny rozpočet, a tým nepriamo občana, čo nie je nijaké riešenie, pretože pri jednom a tom istom výbere, keďže na daniach sa podieľajú právnické a fyzické osoby, či z toho koláča sa dodatočne stanoví výber pre občana na nepriame platenie, pretože oslobodenie nepoznám okrem tých prípadov, ako je napríklad aj v britskej BBC, a to občanov so sociálnym a vekovým znevýhodnením, a britskú spoločnosť to ročne stojí 430 mil. libier, tak potom musíme byť naozaj zodpovední a vyhnúť sa nejakým politickým prejavom a hľadať skôr naozaj efektívne možnosti ako verejnoprávnu službu, ktorú prevádzkujeme, zo zákona a na základe povinnosti voči európskym dokumentom zatraktívniť a umožniť väčšiu konkurencieschopnosť a výberu na tomto mediálnom trhu. Vo väčšine európskych krajín tvoria koncesionárske poplatky 55 až 75 % príjmov, vo Veľkej Británii, o ktorej som pred chvíľou hovoril, je to až 90 % príjmov. Samozrejme, že z tých 4 možností financovania verejnoprávnej služby sú štáty, ktoré majú kombinované systémy, a sú štáty, ako vidíte, kde hlavná finančná záťaž je zvolená týmto najstarším spôsobom financovania verejnoprospešnej služby. Je tu, samozrejme, ešte výnimka, ale to hovoríme o americkom kontinente. A čudujem sa kolegom z pravicových strán, že sa odvolávajú na podobný systém, aký je napríklad v Kanade pri Canadian Broadcasting Corporation, ktorá je priamo dotovaná zo štátneho rozpočtu, ale to len z toho dôvodu, že kanadský trh je vystavený veľkému konkurenčnému tlaku predovšetkým amerických televízií. A súčasne, pokiaľ tu niekto namietal na akési možné politikum, tak predsa zo systému je jasné, že ak priamo zo štátneho rozpočtu by chcel niekto financovať, ak už nepovieme dotovať, verejnoprávne médiá, tak práve tu je tá konkrétna, keď nie možno faktická, ale určite systémová závislosť, ktorú sme my povinní aj vzhľadom na prebraté európske normy v čo najväčšej možnej miere eliminovať, aby sme zabránili akýmkoľvek možným politickým kalkuláciám alebo vplyvom. Čiže slovenské verejnoprávne médiá potrebujú reformu, potrebujú také zákony, ktoré im umožnia efektívne fungovanie a predovšetkým relevantné plnenie dané im ako povinnosť zo zákona a súčasne aby mali priestor na pôvodnú tvorbu a na tvorbu pre rôzne znevýhodnené skupiny, ktorá ich zaťažuje a znevýhodňuje oproti komerčným vysielateľom. Preto v mene poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany vítam takýto model, ktorý predovšetkým zvýši efektívnosť výberu bez toho, že by sa zaťažil výber poplatkov u konkrétnych občanov, samozrejme, vítam aj rôzne benefity úľav, ktoré tu sú, predovšetkým napríklad aj zo strany právnických osôb, pretože tie prepočty, ktoré boli urobené, jednoznačne dokazujú, že práve vďaka efektívnosti a prerozdelenia v rámci solidárneho prístupu sú nižšie. Jeden príklad za všetky, spomeňme si len na poplatky súčasné, ktoré platí Slovnaft a ktoré bude táto spoločnosť v rámci istej solidarity s financovaním verejnej služby platiť po prijatí tohto zákona, ktorý poslanci Slovenskej národnej strany podporia. Ja vám ďakujem za vašu pozornosť. |
10,894 | 2,008 | SNS | Anna Belousovová | preto podceňovať to, čo sa deje v Maďarsku a čo robí oficiálna politika Maďarskej republiky, čo robí Maďarsko. Situácia totiž nebezpečne graduje. A treba povedať, že Maďarská republika nielenže má, ale očakáva ohromne veľké ekonomické problémy, ktoré sa budú prejavovať aj zvyšovaním problémov sociálnych. K tomu netreba zabúdať, že v Maďarsku sa blížia parlamentné voľby a dá sa očakávať, že situácia v Maďarsku sa bude ďalej radikalizovať, už sa to de facto deje, a podľa mňa aj to, čo sa udialo v Dunajskej Strede, bola jednoznačná provokácia, politická provokácia, nebojím sa to povedať, ktorá nemala absolútne nič spoločné so športom – a bola veľmi dobre zorganizovaná. Samozrejme, že toto sú všetko, čo sme hovorili, negatívne javy. Nielen ja, ale určite všetci normálni ľudia na Slovensku si želáme, aby slovensko-maďarské vzťahy sa zlepšili, pretože my tu ostaneme stále, stále Maďarsko bude naším južným susedom, a aby tieto vzťahy zodpovedali európskym vzťahom v 21. storočí. Neverím však, aj keď ich význam nespochybňujem, že slovensko-maďarské vzťahy môžu zlepšiť rôzne zmiešané komisie historikov, vedcov, kultúrnych pracovníkov, spisovateľov a podobne. Rovnako ani neverím a nerobím si ilúzie, že to bude rýchly proces, pretože historické povedomie všeobecne aj u Maďarov a Slovákov pretrváva veľmi dlho a mení sa pomaly. Myslím si však, že urýchliť zlepšenie týchto vzťahov môže len politická vôľa politických elít na oboch stranách. Avšak u časti maďarských politických elít, a upozorňujem, veľkej časti, stále pretrváva pocit nadradenosti politickej štátotvornosti Maďarov v Karpatskej kotline a tlak traumy z Trianonu. Z toho vyplývajú aj ich autonomistické snaženia, aj vytvorenie Fóra poslancov Karpatskej kotliny. Nevedia si jednoducho reprezentanti v Maďarskej republike uvedomiť alebo nechcú si uvedomiť, že Uhorsko, v ktorom bolo Maďarov len 40 %, nerozbili Slováci, Rumuni, Srbi a ďalšie národy, ale samotní Maďari ho rozbili. A rozbili ho preto, lebo mali politiku, ktorá jednoznačne existenčne ohrozovala národy v Uhorsku, a preto muselo Uhorsko padnúť. Snaha pokračovať v tejto politike aj v 21. storočí môže skončiť jedine neúspechom. V tomto smere na zlepšenie slovensko-maďarských vzťahov objektívne je lepšie pripravená slovenská strana, lebo slovenská strana je omnoho konštruktívnejšia. Treba však povedať, že pripravení sme, chceme zlepšiť vzťahy, ale nie za cenu sklonenia hlavy, sebaobetovania alebo kajania sa až do nepríčetnosti, pretože naozaj treba zo seba vytlačiť toho poddaného a nemať stále pocit, že nad nami je pán veľkomožný. Jednoducho, my sme ústretoví voči Maďarsku aj v duchu toho, čo je slovenskému národu vlastné, čiže národa, ktorý vyznáva kresťanské hodnoty a má v sebe slovenskú a slovanskú dobrosrdečnosť a pohostinnosť. Nesmieme však postupovať tak, ako som už povedala, aby si našu dobrotu naši južní susedia plietli s hlúposťou a neschopnosťou a ústupčivosťou. Je preto nutné, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie k vzniku Fóra poslancov Karpatskej kotliny a aby potom sa to neskončilo len týmto prijatím, aby razantne konala nielen naša oficiálna politická reprezentácia, ale hlavne aby otvorila oči aj Európa a orgány Európskej únie, aby si nezakrývala Európa oči pred hrozbami Maďarska, pretože sú to hrozby pre celý starý kontinent. Pretože naozaj, keď sa v škole histórie niekto dobre neučí, musí skladať reparát. A skladať reparát je veľmi ťažké, ako vieme, spred 60 rokov, to by bola veľmi ťažká škola života. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) |
10,688 | 2,008 | SNS | Rafael Rafaj | Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážená Národná rada, vážené panie poslankyne, poslanci prítomní, vážený pán minister, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o vládnom návrhu zákona o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uvedený vládny návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené zákonom o rokovacom poriadku, to znamená doručenie návrhu najmenej 15 dní pred konaním schôdze, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa legislatívnych pravidiel v súlade s § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách, to znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, o dôvode potreby novej právnej úpravy. Ďalej osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie. Podľa môjho názoru ako spravodajcu je tento návrh zákona potrebný z viacerých dôvodov, čo sa pokúsim potom neskôr vysvetliť v rozprave. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 21. augusta č. 720 podľa § 71, teda podľa tohto paragrafu, aby návrh zákona prerokovali, a to ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Ďalej odporúčam, aby ústavnoprávny výbor predmetný návrh zákona prerokoval v lehote do 20. októbra 2008 a gestorský výbor do 21. októbra 2008. Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu. |
12,097 | 2,009 | HZDS | Ľudmila Mušková | Ďakujem, pán podpredseda. Pán poslanec Zelník hovoril, že tento zákon zavádza terminus technicus príčinnú súvislosť. Musím povedať, že som vychádzala, a tu je k dispozícii, presne v súvislosti, tieto spomína aj nemecký zákon. Je to od slova do slova preložený nemecký zákon, ktorý, samozrejme, zrejme vychádza s touto terminológiou preto, aby pochopili aj ľudia, lebo či už je kauzálna súvislosť, alebo príčinná súvislosť, ako to už bolo povedané pánom poslancom Slafkovským, je to v podstate to isté. Samozrejme, že nemôže nikto povedať, že pred desiatimi rokmi som bol očkovaný, ani zákon to nebude pripúšťať, chcem dostať odškodnenie, je tam, že iba tri roky po prípadnom poškodení očkovaním sa môže hlásiť. Vieme, že medicínska veda nikdy nemôže povedať, že táto choroba je 100-percentne z tejto príčiny, a preto tam je povedané, že je tam príčinná súvislosť. Samozrejme, že keď dakto dostane, ja neviem, po úraze cukrovku, tak nebude môcť povedať, že je to z očkovania, ale ak niekto do týždňa z plného zdravia po očkovaní dostane cukrovku, tak tu už sa dá rozmýšľať o príčinnej súvislosti. Ale o tom nebude rozhodovať ani pacient, ani nikto iný, o tom bude rozhodovať úrad, ktorý je na to určený, Úrad verejného zdravotníctva. Čo tu hovorila pani poslankyňa Laššáková, že už dnes sa vie preukázať. Bohužiaľ to, že sa vie preukázať, ale doteraz to nikdy nebolo preukazované, doteraz je nula bodov odškodnenia za poškodenie po očkovaní. Nikto doteraz nikdy v tomto neuspel. Je zopár prípadov, ktoré poznám, a sú veľmi ťažké, ktorými by sa skutočne bolo treba zaoberať, a preto som predložila tento zákon. Mám iniciácie od rodičov, ktorí sa obrátili na Úrad pre dohľad nad verejným zdravotníctvom, ktorý ich odporučil na ministerstvo zdravotníctva, že tam sú kompetentní rozhodnúť a posúdiť, či je to príčinná súvislosť. Ministerstvo zdravotníctva ich zasa odporučilo na vyšší územný celok, že tam sú tí príslušní lekári. Samozrejme vyšší územný celok ich zasa odporučil písomne na Úrad pre verejné zdravotníctvo. Takže tu je kolotoč, ktorý vyvracia, že už dnes je možnosť rozhodnúť na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Takže dnes sa nevie dopátrať pravdy rodič, aby aspoň posúdil, či tá súvislosť je z toho, alebo nie je. Preto tento zákon. To, čo už bolo povedané, že by malo byť odškodnenie. Ak odškodňujeme za obete násilného trestného činu, ak sa dokonca hovorilo, že sa odškodňuje aj cestujúci pasažier, ktorému mešká vlak, tak skutočne v prípade, ak štát dáva povinnosť a pod dvoma sankciami, to znamená pod pokutou a pod odobratím prídavkov, mal by štát zobrať aj zodpovednosť. Tak je to vo všetkých štátoch Európskej únie a malo by to byť tak aj u nás. Navyše, keď sa skutočne nerobí žiaden skríning, že sa teda všetky deti do radu očkujú, či teda je imunodeficientne, alebo nie je imunodeficientne, či sa poškodí, alebo nie. Som veľmi rada, že tu bolo povedané zo strany odborníkov, lekárov, že treba diskutovať na túto tému. A ja verím, že tento zákon aj toto vyvolá. Poprosím vás, aby ste nenechali zapadnúť prachom túto problematiku, lebo je skutočne vážna a rodiny, ktoré majú takto deti postihnuté, sa boria s veľkými problémami. Poprosím, ak je už dnes možné odškodnenie, tak nie je problém prijať tento zákon. Tiež privítam všetky zmeny, ktoré pomôžu tomuto zákonu a verím, že ho podporíte a pomôžete ľuďom. Ďakujem veľmi pekne. |
11,149 | 2,009 | HZDS | Zdenka Kramplová | Ďakujem. Takže ten druhý dôvod bola ústava. Tretím dôvodom sú medzinárodné záväzky Slovenskej republiky. A tu upozorňujem na záväzky, ktoré vykonáva hydrologická a meteorologická služba. A výkon týchto záväzkov nie je vyjadrený v žiadnych iných právnych predpisoch Slovenskej republiky. Z tých medzinárodných dokumentov a záväzkov vo vzťahu k Slovenskej republike by som spomenula len Rámcový dohovor OSN o klimatickej zmene, pristúpenie Slovenska k smernici Európskeho parlamentu 98 z roku 1934 alebo Štokholmský dohovor o perzistentných látkach. Upriamujem rovnako pozornosť na to, že v zákone, v § 11, ktorý tu už môj predrečník spomínal, je veľmi dôležitá filozofia, ktorá je tu upravená, hlavne z toho dôvodu, že po roku 1989 boli takmer všetky siete ústavu predané alebo boli v privatizácii, alebo to bolo realizované iným spôsobom, pričom vlastne problémy nastali s prevádzkou hydrologickej a meteorologickej siete na cudzích pozemkoch. Konečne prichádza spôsob, ako to vyriešiť, samozrejme, beriem do úvahy aj to, že treba odškodniť tých, ktorí nebudú môcť vykonávať svoje vlastnícke právo, ale to, myslím si, dá sa doriešiť v rámci druhého čítania a v rámci prerokovávania návrhu vo výboroch. Pre hydrometeorologickú službu je dôležitý aj § 12 a § 13 o nameraných údajoch, lebo tieto údaje, čo ústav zverejnil, na stránkach webových sa objavovali na iných pre komerčné využitie, ktoré nebolo nikdy ničím postihnuteľné. Proste to, čo zákon nezakazoval, to povoľoval. A tu bol ten základný problém v praxi. Poviem len jeden príklad. A to sa týkalo informácií, ktoré zverejnil zámerne Hydrometeorologický ústav o teplote na Chopku, kde dal rozdiel jeden až dva stupne, pričom daná organizácia na svojej webovej stránke preniesla presne tú istú chybu, ktorá sa stala zámerne v rámci meteorologickej služby. A tým bolo aj vlastne dokázané, že tieto rôzne inštitúcie preberajú údaje a vlastne využívajú ich na komerčné účely. Čiže som rada, že sa prichádza s takýmto riešením. To znamená, že konečne Hydrometeorologický ústav bude mať aj peniaze na modernizáciu prístrojov, na kvalifikovaný personál a veľkoplošný zber či prípadné analýzy, ktoré realizuje. Z tohto dôvodu, vážené panie poslankyne a páni poslanci, odporúčam, aby tento zákon bol schválený, aby bol doplnený v rámci pripomienok a v rámci rokovania vo výboroch. Ale pokladám ho za nesmierne dôležitý pre ďalšie fungovanie Hydrometeorologického ústavu a hlavne plnenie záväzkov Slovenskej republiky vo vzťahu k medzinárodným organizáciám týkajúcim sa hydrológie, meteorológie a klimatológie. Ďakujem za pozornosť. |
11,529 | 2,009 | HZDS | Ľudmila Mušková | Žijeme v 21. storočí, náš štát, ako tu bolo povedané, je členom Európskej únie a členom NATO a zdanlivo všetky fundamentalistické a neznášanlivé či už výzvy, alebo konania by teda nemali nachádzať úrodnú pôdu, aby z nej vzišla pozitívna odozva, ale, žiaľ, opak je pravdou. Každá takáto iniciatíva našla a nachádza odozvu v určitej skupine ľudí a zvlášť na národnostne zmiešaných územiach. Hovorí o tom celá história ľudstva, ba i nedávna história poslednej vojny v Európe, ktorá sa udiala na konci 20. storočia v Juhoslávii. Kto by pred jej vypuknutím predpokladal, že sa rozrastie do takých absurdných rozmerov? Kto by predpokladal, že zo štátu, kde vládla tolerancia, sa stane priestor pre nenávistné besnenie, dokonca i v rodinách, ak boli založené na viacnárodnostnom princípe? Kto by veril, že sused zabije suseda len preto, že nemá tú príslušnú národnosť? Kto tu seje vietor neznášanlivosti až tak, že napríklad, že na obyčajnom futbalovom stretnutí minulý týždeň v Dunajskej Strede služba, ktorá sa má starať o poriadok na ihrisku, používa boxery, obušky, kopanie, pľutie na tých druhých? Nebolo to o športe, bolo to o vášňach. A je to škoda, škoda pre obidve strany. Treba sa nečinne prizerať, ako sa posúva hranica, ktorej prelomením začne búrka, ktorá nás všetkých môže zmiesť? Na záver poviem len toľko, že skutočne, ako to povedal pán predseda Mečiar, treba kričať o zodpovednosti k ľuďom, o zodpovednosti k pokojnému prežívaniu všetkých na tomto území. Ďakujem. |
11,901 | 2,009 | KDH | Stanislav Kahanec | Ďakujem pekne. Pán poslanec Pelegrini, no s tým celkom nesúhlasím, že je to taká jednoduchá novelizácia, keďže sa zmenila norma, a keďže sa zmenil predpis, teda zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy. No, to je síce aj v zdôvodnení pri tomto návrhu, ale pre mňa je podstatné, že sa to týka poskytovania dotácií. A už som spomínal, že máme konkrétne problémy či už pri poskytovaní dotácií, či pri preplácaní z európskych fondov, či pri výberových konaniach. A toto si myslím, že je úplne podobný príklad, keď sa dotácie napríklad poskytnú netransparentne, a keď sa tieto dotácie poskytnú niekomu, komu chcem, a niekomu, čo nechceme, sa neposkytnú. Veď je tam slovo môže. Môže poskytnúť na základe žiadosti. Môže, to znamená, že môže komu chce. Podmienky, ktoré by mali platiť, sa odvolávajú iba na zákon o rozpočtových pravidlách, teda nevyhnutné podmienky z hľadiska poskytnutia dotácie. Predsa podmienky, že či nemá dlhy voči štátnemu rozpočtu a podobne, to asi by mali platiť pre všetky možné dotácie, ktoré sa vôbec niekde udeľujú. Ďakujem pekne. |
11,259 | 2,009 | KDH | František Mikloško | Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia v pomerne zriedenom stave, dnes prežívame v slovenskom parlamente deň Konzervatívnych demokratov Slovenska, sú tu štyri dôležité zákony tejto politickej strany. Záujem, ako vidíme, o nich je dosť biedny. Dámy a páni, je takmer jasné, že Lisabonská zmluva bude tento rok schválená vo všetkých krajinách. Česká republika z čisto vnútropolitického hľadiska, boli tam s nimi zo všetkých relevantných politických strán, odkladala toto prijatie, ale už dnes čítame v novinách, že sa poslanecké kluby v Dolnej snemovni dohodli, že schvália Lisabonskú zmluvu, pretože to ináč ani politicky nie je možné v čase, keď Česká republika vedie Európsku úniu. Ako vidíme a ako aj spomenul pán poslanec Palko, v tejto chvíli vidíme v Európe ticho alebo máme možnosť sledovať, že v Európe je veľké ticho, pretože Európska únia nechce dráždiť Írsko ničím. Európska únia tomuto malému Írsku vyjde vo všetkom v ústrety, pretože chce, aby to referendum dopadlo dobre a jednoducho zrejme to referendum v Írsku nakoniec tak prejde, že 1. 1. 2010 Lisabonská zmluva začne platiť v celej Európskej únii. Dámy a páni, treba povedať, že ten záujem, ktorý dneska slovenský parlament prejavuje o túto vážnu tému, ktorá sa bude týkať bytostne Slovenskej republiky, ten záujem zasahovať nejakým spôsobom do týchto európskych záležitostí sprevádzal všetky vlády, aj tú, v ktorej sme boli my, dnešná opozícia, pri moci. Slovenská republika nedokázala nič vyjednať pre seba pri tvorbe európskej ústavy, na tej pôvodnej i na čele ktorej stál Giscard d´Estaing. Rovnako Slovenská republika nedokázala pre seba nič vybojovať pri koncipovaní a pri dohodovaní o Lisabonskej zmluve, takisto sme boli v role poslušného, počúvajúceho prítomného na týchto rokovaniach. Rovnako to bude zrejme stále v Európskej únii, pretože našou nejakou genetickou danosťou je dejiny nie tvoriť, ale dejiny prežívať. To bola aj naša záchrana, ale toto je naša veľká bieda, v ktorej ďalej pokračujeme. Dámy a páni, od 1. 1. 2010, keď bude platiť Lisabonská zmluva, aj keď priame dane nepatria zatiaľ do právomoci Európskej únie, ale bude len otázka toho, či bude vôľa presadiť takéto niečo, a potom dá sa povedať, že budeme sa len prizerať tomu, ako všetko to posledné, všetky po sebe páky, ktoré v ekonomike máme, ako z našich rúk budú pomalinky, ale iste vypadávať. Ak 55 % štátov, to znamená, 15 štátov v tej niektorej Rade ministrov sa dohodne a budú zároveň zastupovať 65 % obyvateľov, tak budú môcť vyňať a povedať, že otázka daní je vážna, otázkou daní sa musí zaoberať Európska únia a musí byť rovnako harmonizovaná všade a jednoducho táto otázka bude presadená. A chcel by som vidieť toho ministra, ktorý v tej chvíli bude vetovať, poprípade bude bojovať nejakým spôsobom za to, aby Slovensko nestratilo túto páku, ktorá nám veľmi pomohla sa dostať z hospodárskej krízy. Kto bude mať tú odvahu, ako mali ministri Palko a Lipšic, kde vetovali napriek celému tlaku niektoré záležitosti v Rade ministrov pre vnútro a spravodlivosť? Ak nebude príslušným ministrom, ktorý bude zastávať, ktorý by mal zastávať záujmy Slovenskej republiky, aspoň aká-taká, by som povedal, stena, o ktorú sa bude môcť oprieť, a tou stenou, ktorou sa rozumie ústavný zákon o priamych daniach, tak každý minister pekne dá nohy dokopy, podpätky stiahne a bude pekne slúžiť záujmom silných krajín v Európe, naprosto jasne už ich hlas počúvame. Dámy a páni, hovoríme to všetko preto, aby ste sa nemohli raz vyhovárať, aby tie strany, Slovenská národná strana síce v tom čase možno bude stavať dvojkríže, ale dneska tu vôbec nie je prítomná, ju to ani nezaujíma a vôbec nezaujímajú záležitosti, či Slovenská republika si podrží, alebo nepodrží vlastníctvo priamych daní vo svojich rukách. Podstatné je, že eurofondy pôjdu ďalej a že z nich bude možné naďalej čerpať. V tomto zmysle si myslím, že konzervatívni demokrati Slovenska sa v týchto chvíľach ukazujú ako jediní a možno poslední vlastenci, ktorým ide o to, aby táto republika zostala ešte ako-tak zvrchovanou republikou. Ďakujem. (Potlesk.) |
11,242 | 2,009 | KDH | Stanislav Kahanec | Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán minister, kolegyne, kolegovia, myslím si, že pri tomto krízovom stave sme nabrali opäť aj ďalšie nové skúsenosti a zistili sme, akí sme zraniteľní a nielen my, ale aj európsky trh. Zistili sme, že obchod s energetickými surovinami môže byť bez problémov spolitizovaný a že spolitizované správanie sa Ruska i Ukrajiny nemalo problém riešiť svoje spory aj na úkor odberateľov. To nám jednoznačne preukázala januárová plynová kríza. Možno sa menili aj postoje politikov, či vládnych špičiek a rôzne pohľady na to, či treba Nabucco, alebo netreba, či sú také alebo onaké plány Ruska, alebo prehodnotenie aj postojov z Bruselu. Ale každopádne môžeme povedať, že spoľahlivosť a bezpečnosť dodávok energií je veľmi, veľmi dôležitá. Teraz sa to týkalo plynu. Takisto sme zistili, že v núdzi poznáme podporu susedov či priateľov, keď nám ochotne vyšla v ústrety Česká republika a pomohla nám prekonávať tieto problémy, keď práve tí sprivatizovaní a silní renomovaní investori boli schopní takisto vzájomnej solidarity a riešiť tento výpadok a že k tomu všetkému potrebujeme predovšetkým stabilné regulačné prostredie. Potrebujeme spoluprácu v rámci Európskej únie a potrebujeme aj spoluprácu, samozrejme, štátu i našich rezortov. Nebudem spomínať, že potrebujeme k tomu aj ďalšie veci, čo sa týka vnútorných pomerov, ale každopádne by sme mali zvažovať o investíciách do diverzifikácie a o investíciách a podpore energetickej efektívnosti i úspor. Potrebujeme integrovaný a konkurenčný plynárenský trh a solidaritu medzi spotrebiteľmi Európskej únie. Teraz sa spýtam, či tieto veci, ktoré potrebujeme, rieši táto novela. Celkom sa mi to nezdá, že toto rieši táto novela. Novela zákona č. 656/2004 o energetike rieši, zdá sa, nejaké tie deformované vzťahy. Zasa si chce vláda vyhradiť právo rozhodovať, kto bude prenajímať, kedy zaberie ťažobné kapacity, chce opäť regulovať ceny, za ktoré bude môcť prevádzkovateľ zásoby prenajať. Chce vstupovať aj do práv podnikania miesto toho, aby vlastne chránila a podporovala hospodársku súťaž, ktorá, myslím si, že pre zdravé a normálne fungovanie je nevyhnutná. Pokiaľ si doteraz mohli ceny medzi sebou dohadovať prevádzkovateľ zásobníka a záujemca o uskladnenie zásob plynu, tak keď prijmeme túto novelu, už zasa bude do toho zasahovať štát a určí regulované ceny, za ktoré budú dokonca nakupovať možno aj zahraničné firmy. Nikto nespochybňuje, že mimoriadne situácie treba riešiť mimoriadnymi spôsobmi. Otázka je, či spôsoby, ktoré navrhuje táto novela, sú tie, ktoré by sa mali urobiť. Zarazilo ma vyjadrenie pána ministra, keď konštatoval, citujem, teda súviselo to s ťažbou plynu zo zásobníkov, a citujem: „My sme to nemohli teraz spraviť, lebo sa to nerobí v demokratickom štáte, ale teraz to dáme do zákona“. Koniec citátu. No to už teraz budeme mať, keď prijmeme novelu, nedemokratický štát? Takže, aby sme nedopadli tak, ako sme boli silní pri zákone o poštových službách. Tam tiež sme nemali problém. Lebo boli prvé avíza z Európskej komisie, potom boli upozornenia a teraz je už tvrdá požiadavka, že máme to dať do poriadku. Stále čakáme až na to konečné štádium? Nemôžeme to riešiť trošku v predstihu? To, že SPP bude musieť držať rezervu v zásobníkoch, bude vyplývať z tejto novely a bude ju musieť držať na úrovni 30 dní. A bude ju musieť držať s tým, že štát rozhodne o regulovaných cenách. Ale my sme už mali možnosť prijať zákon aj o strategických zásobách plynu. Zatiaľ sme ho však neprijali. Keď bol záujem Nafty Gbely, aby sa výrazne zväčšili zásobníky Gajary – Baden, aby to bola investícia vo verejnom záujme, tak tam chcem aj teraz povedať pochvalne o rezorte hospodárstva, že tento toto zväčšenie zásobníkov podporoval, napriek tomu kancelária podpredsedu vlády toto stopla a tým pádom sa to nedostalo na rokovanie vlády. A ministerstvo hospodárstva s týmto návrhom do vlády ani neprišlo. Takže, keď môžeme riešiť určité problémy, tak ich stopneme ešte predtým, než sa dostanú tieto veci do úrovne vlády, a keď môžeme riešiť veci, ktoré by výrazne prospeli do budúcnosti, napríklad zväčšenie zásobníkov, a tu chcem podotknúť, že už za uplynulé obdobia sa kapacita zásobníkov násobne zväčšila práve preto, že tieto zásobníky obhospodarovali tí, čo boli schopní do tých zásobníkov aj investovať. A boli schopní si dohodnúť aj kontrakty odberateľov na dlhodobé obdobie aj zo zahraničia. Ja tu vôbec nechcem glorifikovať iba zahraničných investorov. Ale to, kým sme tieto veci mali iba v rukách štátu, tak sa tie zásobníky veľmi zúrivo nezväčšovali. Tak isto máme niekedy silné svaly v tom, že zákonom predpíšeme, že bude zakázaná ťažba z podzemných zásobníkov pre zazmluvných zákazníkov, pre tých, čo dodávajú do zásobníkov. No ale pokiaľ takéto opatrenie prijmeme, určite môžeme čakať rovnaké alebo podobné protiopatrenia z ich strany. Aká bude potom cezhraničná spolupráca, ktorá sa teraz prejavila pri tomto krízovom stave pozitívne? Veď cezhraničná spolupráca je jedno z nevyhnutných riešení pre bezpečnosť dodávok plynu z dlhodobého hľadiska. Čiže, urobila vláda nejaké kroky, aby zlepšila túto pozíciu Slovenska? Návrhy, ktoré mohla prerokovať na vláde, stopla. Mohla takisto dať plynu silnejšie postavenie, podobne ako je to pri rope, ktorá je súčasťou štátnych hmotných rezerv a osobitným zákonom definuje aj núdzové zásoby. Takisto tento návrh, ktorý síce prešiel cez vládny kabinet, nedostal zelenú a vláda tento predložený návrh zákona zo svojho rokovania stiahla. Ďalšia principiálna vec, ktorá mohla byť riešená, sa z rokovania stiahla. Ako potom chceme zlepšiť pozíciu Slovenska do budúcnosti? Chceme to zlepšiť iba tým, že budeme zasa silne vyhlasovať, že pre nás je jedinou reálnou možnosťou dovoz plynu z Ruska a je potrebné iba diverzifikovať tieto prepravné cesty z Ruska, ako vyhlásil pán premiér? Na druhej strane ten istý pán premiér, keď bol na návšteve s nórskym premiérom, vyhlásil, citujem: „Predovšetkým sme sa zhodli na tom, že je mimoriadne dôležité vytvárať na európskom kontinente vysokú mieru konkurencie, pretože iba konkurencia dokáže vplývať na vývoj cien.“ Koniec citátu. Čo sa týka skvapalneného plynu z Nórska, tu už pán premiér vyhlásil, že pokiaľ ide o skvapalnený plyn, boli sme informovaní o všetkých projektoch, ktoré Nórsko dnes realizuje, ale že je tam opäť problém, ako tento skvapalnený plyn ďalej dovážať a či cena nebude vyššia ako tá, ktorá je dnes za štandardný plyn. To povedal pán premiér. A teraz si povedzme, že keď budú častejšie tieto situácie, ktoré teraz vznikli alebo keby, nedajbože, táto situácia trvala dlhšie, aké by boli škody v našom hospodárstve? Čo by bolo väčšie, škody v hospodárstve alebo cena tohto dovážaného plynu? Čiže, myslím si, že tak ako napríklad v Českej republike je určité percento, ktoré je vykryté mimo dovozu plynu z Ruska, myslím si, že aj my máme možnosť uvažovať aj o takejto čiastkovej diverzifikácii dodávok plynu. Ale podľa premiéra to nie je potrebné. Ja si myslím na rozdiel od neho, že to potrebné je. A že pozícia tých, ktorí odoberajú plyn a sú stopercentne závislí, je veľmi zlá z hľadiska vyjednávania v týchto bilaterálnych vzťahoch ohľadne dodávok. Keď je niekto stopercentne závislý, tak potom veľmi ťažko si dohaduje svoje zmluvy. Aj príklad Poľska ukazuje, že aj po týždňoch od ukončenia sporu ešte stále malo, vzhľadom na spor medzi Ruskom a Ukrajinou, problémy s dodávkou plynu. Toto, samozrejme, nie je jednoduchá téma, bolo tu už spomínané a nie je to ani jednoduché riešenie. No, ale tak urobme predovšetkým dôkladnú analýzu všetkých technických i obchodných riešení. Skúsme hľadať cesty pre diverzifikáciu dodávok energií, v tomto prípade plynu, a nehádžme všetko iba do jednej pozície, že jediná cesta a jediný možný dovoz je iba z Ruska. A podporme napríklad aj zväčšenie zásobníkov napríklad tým, že zásobníky Gajary – Baden dáme do pozície investície vo verejnom záujme. Urobme to. Urobme opatrenia, aby sme mohli konštatovať, že vláda zlepšuje pozíciu Slovenska v zásobách plynu. Na záver možno už iba skonštatovať, že táto novela sa opäť predkladá v skrátenom režime. Sú to vážne veci, ktoré určite majú mnoho otázok a nie jednoduché riešenia. Prečo to opäť robíme v takejto skrátenej forme, bez tejto diskusie a bez hľadaní možných, aj ďalších riešení? Ďakujem pekne. |
11,697 | 2,009 | SDKU | Magdaléna Vášáryová | Ďakujem. Pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca, tých pár kolegýň a kolegov, vážim si, že ste tu zostali. Tento zákon je veľmi dôležitý. Ja som povedala hneď po prvom čítaní, že nebudem hlasovať za tento zákon, a diskusia nad návrhom zákona vo výbore pre kultúru a médiá, odpovede pána ministra Maďariča na naše otázky, ako aj ďalšie diskusie s expertmi alebo so samotnými pracovníkmi verejnoprávnych médií ma len utvrdili v tom, že máme v druhom čítaní zákon, ktorý a) vôbec nerieši súčasnú vyhrotenú a v prípade STV priam tragickú finančnú a organizačnú situáciu, b) vytvára priestor pre ingerenciu ministra a jeho úradníkov do vysielania verejnoprávnych médií alebo, ako to už raz naplno povedal pán prezident Gašparovič: „Mali by sme mať vládne médiá.“ Tak k nim smerujeme. Spôsob, akým zákon ustanovuje formu poskytovania financií na uskutočnenie programov, ako aj uvoľnenie priestoru na nešpecifikované investičné projekty a možnosť ďalšieho zadlžovania verejnoprávnych médií je v príkrom rozpore s pravidlami Rady Európy a záväzkom udržať nezávislé verejnoprávne médiá na Slovensku. Zákon aj po zmenách v pripomienkovom konaní, o ktorých som v prvom čítaní obsiahle hovorila, i po pozmeňujúcich návrhoch zostáva neprijateľný pre každého demokraticky zmýšľajúceho človeka, a to bez ohľadu na to, že niektoré ustanovenia, napr. tie o presúvaní rozhodovacích právomocí generálnych riaditeľov na rady atď., bez toho, aby aj zodpovednosť jednotlivých členov rád bola presunutá a podobné pokusy jasne oslabiť hierarchiu zodpovednosti za kvalitu a riadenie verejnoprávnych médií boli nakoniec zo zákona vypustené. Duch zákona ale zostal, a tak ako zástrčkový zákon, tak ako kompenzácie, ktoré práve teraz poskytol minister kultúry našim verejnoprávnym médiám, nerieši ani systémovo, ani nijak finančnú, ani organizačnú a nakoniec ani obsahovú stránku existencie našich verejnoprávnych médií. Je preto namieste, aby sme si ako zákonodarcovia spytovali svedomie a uvedomili si, aspoň tí, čo sú toho schopní, do akej situácie sme zákonmi dostali médiá, ktoré by mali byť opornou osou pri prijímaní a triedení informácií a pri vzdelávaní našich občanov. Veď oni si ich nakoniec platia. Zástrčkový zákon nič nevyriešil. Pán minister, povedali ste, že sa tomu nerozumiem, keď som vás varovala, že zástrčkový zákon nerieši finančnú situáciu. A nebude tento zákon ani v budúcnosti kotvou, ktorá by mohla vyriešiť financovanie verejnoprávnych médií, čo ste nepriamo priznali kompenzačnou platbou, ktorú ste dnes posunuli verejnoprávnym médiám. Pre nás, ktorí sme na to upozorňovali, môže byť dnes úspechom aspoň to, že ste si dnes tieto chyby vedomý, čo môže znamenať, že budete pripravovať a budete sa správať zodpovednejšie k ďalším legislatívnym návrhom. Nazvime to ale presnejšie, tie kompenzácie, ktoré ste poslali médiám, sú kompenzáciou za nedobre pripravený zákon, v ktorom si nikto na ministerstve kultúry nespočítal skutočné sumy, a preto si myslím, že v zástrčkovom zákone išlo skôr o propagandu, ako o skutočné riešenie problému. A to ste chceli pôvodne, pán minister, „ušetriť verejnoprávne médiá od každoročného rokovania o výške štátnej podpory“, citujem vás z roku 2007. Takže čo všetko bude občan platiť? Musíme sa my ako zákonodarcovia volení našimi občanmi pýtať. Zaplatia zástrčkovú daň, k tomu štát musí priložiť zo štátneho rozpočtu, teda z daní, na kompenzáciu a k tomu ešte ďalšie peniaze zo štátneho rozpočtu na zmluvu so štátom, alebo presnejšie, povedzme to tak, ako to je s ministrom kultúry, na zmluvu s ministrom kultúry. A ešte predpokladám, pán minister, že na digitalizáciu budete potrebovať špeciálnu dotáciu, pretože viete, že STV na to nemá financie, aby sa potom STV po digitalizácii presťahovala o dva roky do novej budovy, ako vy plánujete, s úplne novým softvérom, ktorý bude zase iný ako ten, čo zostane v televízii, a ktorý budú občania tohto štátu mať splácať do roku 2037, keď už tento softvér vyjde nielen definitívne z módy, ale aj z akýchkoľvek plánov, lebo ja neviem dnes predpovedať, ako budú vyzerať médiá o 28 rokov. Samotná zmluva so štátom, ktorú rieši tento zákon, ktorý používajú aj iné štáty, nemusí znamenať pre verejnoprávne médiá a ich nezávislosť hrozbu. Nemusí. Má to však niekoľko „ak“. Ak sa jedná o zavedený demokratický režim, kde sa dodržiavajú pravidlá, ak zákon pripravujú presvedčení demokrati a ak verejnoprávne médiá sú nielen stabilizované, ale aj uznávané mienkotvorné, teda sledované a vedené skúsenými nezávislými osobnosťami, ktoré si na tejto nezávislosti zakladajú a zakladajú si na svojej cti. A ak s nimi pracujú v týchto nezávislých médiách nezávislí špičkoví novinári. Takú situáciu, bohužiaľ, pán minister, na Slovensku nemáme a nebudem tu rozoberať pre čo všetko. Ak spravodajstvo týchto verejnoprávnych médií v tých európskych štátoch, ktoré dostávajú cez zmluvu so štátom špeciálne peniaze, je najsledovanejšie a najprofesionálnejšie, potom by sme mohli bez obáv zdvihnúť ruku aspoň za zmluvu. Týždeň sledujem spravodajstvo Slovenskej televízie, pán minister, z toho sa stáva televízia spred roku 1989. Ale ako bude vlastne táto zmluva vyzerať so štátom, teda s ministrom kultúry, čo všetko bude jej obsahom, to vlastne tento zákon nerieši. Na to budeme potrebovať dodatky, o ktorých dnes, keď rokujeme o tomto zákone, nevieme nič. Ako na to upozorňovali mnohé vládne inštitúcie v pripomienkovom konaní. Spôsob, akým je nastavená v tomto zákone komunikácia medzi ministerstvom a médiami, musí vzbudzovať podozrenia. A keď pán poslanec Jarjabek vysvetlil základy tohto zákona predsedovi českého výboru pre kultúru a médiá a bývalému ministrovi kultúry Českej republiky za socialistickú vládu Jandákovi, ten spľasol rukami a prehlásil, tak ako má v svojej letore, bez servítky na ústach: „Takže úředníci budou rozhodovat, co se bude vysílat, jo?“ Potom sa už pán Jarjabek neozval. Áno, podľa tohto zákona bude rozhodovať minister a ministerstvo o tom, čo sa bude páčiť, aby som vás citovala v dôvodovej správe, „v dlhodobej vízii a stratégii rozvoja programovej služby a strednodobej stratégii organizačného rozvoja a každoročnej stratégii tvorby výroby a vysielania, ktoré budú základným obsahovým rámcom pre tvorbu zmlúv so štátom“. Slová, slová, slová, bla, bla, bla, bla – a za nimi nič konkrétne. Žiadna jasná objednávka, špecifikácia programov verejnej služby. Napríklad: Vedela by som si predstaviť a veľmi rada by som podporila, keby ste sa rozhodli ako štát, predstaviteľ štátu, že budete dávať peniaze na podporu vzdelávacích a výchovných programov pre deti v cudzích jazykoch alebo šírenie informácií o zabezpečení v dôchodkovom veku v čase krízy, kde by sa naši občania dozvedeli skutočné, a nie manipulované informácie, teda verejnú službu. A na to by nebolo treba takýto komplikovaný zákon, na to by sme vlastne vôbec nepotrebovali zákon. Na to nepotrebujeme toľko slov a ani komplikovaný systém zadlžovania verejnoprávnych médií pre investičné programy, za ktorými nevieme, kto v skutočnosti stojí. V časoch, keď sa hospodársky a dnes aj, bohužiaľ, morálne s naším súdnictvom prepadáme najhlbšie zo všetkých našich susedov. A náš minister financií odkladá až do septembra výhľad na naše rozvrátené verejné financie. V týchto časoch sľubovať verejnoprávnym médiám slová, slová, slová, keď médiá budú čeliť aj bez zákona o audiovizuálnom fonde nižším príjmom z reklamy, o 25 % klesajú príjmy z reklamy, nižšiemu výberu zástrčkovej dane už aj tak zle nastavenému. Ale viete veľmi dobre a zástupcovia verejnoprávnych médií ma informovali, že výber zástrčkovej dane extrémne klesá a ešte nevieme, čo bude obsahovať štátny rozpočet. A sľubovať dnes týmto zákonom, že niečo dostanú, je nezodpovedné a klamlivé. Myslím si, že tak, ako to je nastavené, je neprípustné v členskej krajine EÚ a neprípustné v krajine, kde bývajú demokrati. Považovala som za potrebné znovu pri druhom čítaní na to upozorniť, pretože s dôsledkami tohto zákona, pokiaľ ho koalícia schváli, sa budeme veľmi dlho potýkať, pretože veta z dôvodovej správy, že, citujem, „tento systém vytvorí stabilitu financovania verejnoprávnych médií“, je nepravdivá. A dnes to už vedia všetci, aj tí, ktorí si to dnes ešte netrúfnu povedať. A preto, pán minister, ja za tento zákon hlasovať nebudem. Ďakujem pekne. |
11,462 | 2,009 | SDKU | Magdaléna Vášáryová | Dobrý deň. Ďakujem, pán predsedajúc. Dobrý deň, pán minister. Chcem menovite snáď osloviť kolegov, ktorí tu ešte zostali. Ja by som sa pridala k pani poslankyni Biró veľmi krátko. Už v prvom čítaní som upozornila na problém tohto zákona v tom, že odsúva občana, jeho práva a potreby na úplne spodnú priečku svojich priorít. Občan nemá podľa tohto zákona možnosť získať jasné pravidlá o tom, ako môže nakladať so svojím súkromným majetkom. Bohužiaľ, táto zásadná chyba, pán minister, sa nedá opraviť nejakým pozmeňujúcim návrhom, lebo ona je hlboko zakotvená v hodnotovom rámci, v ktorom vznikal tento návrh zákona. Je to vlastne v predstave ľudí ministerstva kultúry, ako má fungovať naša spoločnosť. Preto sa nedá do tohto zákona vpašovať pozmeňujúci návrh o právach občanov. Ale jedným z najväčších problémov zákona (a ja doplním pani poslankyňu Biró, tento problém bude hodný novely zákona, lebo predpokladám, že koalícia zdvihne ruky za čokoľvek), že z hľadiska ochrany kultúrneho dedičstva pri vývoze sú prísnejšie podmienky stanovené pre vývoz predmetov kultúrnej hodnoty na územie iného členského štátu Európskej únie než pre vývoz mimo územia EÚ. Znovu som si to pozrela, konzultovala som s právnikmi, je to tak. Ide o neporovnateľne väčší okruh predmetov kultúrneho charakteru, ktoré si vyžadujú povolenie pri vývoze v rámci EÚ ako mimo EÚ. Ja len dúfam, že to nebol zámer tohto zákona. Odvolávanie sa na nariadenie Rady Európskych hospodárskych spoločenstiev č. 3911/1992 je falošné. Pretože priamo toto nariadenie obsahuje, pán minister, v čl. 2 ods. 4 ustanovenie, kde sa uvádza, že „vývoz kultúrneho tovaru, ktorý tvorí kultúrne bohatstvo príslušného členského štátu“, to citujem, „si členský štát môže regulovať národnou legislatívou“. A z tohto ustanovenia ministerstvo kultúry pre mňa z nepochopiteľných dôvodov rezignovalo. Máme tak podľa mňa v tomto zákone legislatívnu dieru, vďaka ktorej sa neposilňuje, ale práve naopak, znižuje miera ochrany predmetov kultúrnej hodnoty pri ich vývoze mimo územia Európskej únie, a to aj v porovnaní v súčasnosti s platnou právnou úpravou. Dúfam, že táto legislatívna diera sa stala len v dôsledku nedostatočného zváženia obsahu zákona a že sa za ním neskrýva nejaké úmyselné konanie. Ja som to považovala predtým, než budeme hlasovať o tomto zákone, dať váženým poslankyniam a poslancom na vedomie, aby si boli vedomí, o čom hlasujú, aby potom nehovorili, že netušili. A pre túto zásadnú chybu sa pripájam k návrhu pani poslankyne Ágnes Biró, aby tento nepochybne potrebný zákon bol vrátený na dopracovanie aj na odstránenie tejto legislatívnej diery. Ďakujem veľmi pekne. |
12,077 | 2,009 | SDKU | Pavol Prokopovič | Ďakujem pekne za slovo. Vážení páni podpredsedovia Národnej rady, vážená pani ministerka, vážené panie kolegyne, páni poslanci, moje vystúpenie k návrhu zákona bude diametrálne odlišné svojou problematikou oproti tej, ktorá bola pred chvíľou. Ale je podľa môjho názoru minimálne taká dôležitá a taká vážna, že si zasluhuje, myslím si, trošku väčšiu pozornosť, aká je jej venovaná teraz v tejto sále, lebo problematika, o ktorej budem hovoriť, výrazným spôsobom môže zasahovať nielen do verejného, ale aj do súkromného života mnohých občanov Slovenskej republiky. Vážené kolegyne, kolegovia, keď sme v 90. rokoch ustanovili osobitný kontrolný výbor na kontrolu Slovenskej informačnej služby a osobitný kontrolný výbor na kontrolu Vojenského spravodajstva, mali sme na mysli dobrý cieľ, aby tieto služby, ktoré pracujú pod určitým rúškom tajomstva a sú trošku také exotické, tajomné, aby boli aspoň pod minimálnou kontrolou, ak nie verejnosti, tak aspoň ústavných činiteľov, členov parlamentu, tých 150 ústavných činiteľov, ktorých si 5,5 milióna občanov Slovenskej republiky zvolilo na volebné obdobie, na príslušné volebné obdobie, aby ich zastupovalo pri tvorbe zákonov, ale aj pri kontrole takých vecí, o ktorých hovorím. Avšak aplikácia zákona, ktorý sme v 90. rokoch prijali a jeho postupné novely dospeli k tomu, že kontrola tajných služieb, hovorím teraz vo všeobecnosti na úvod o tajných službách, kontrola tajných služieb nie je na dostatočnej úrovni, nie je dobrá, ba dokonca, aby som povedal, že nie je takmer alebo prakticky žiadna. Bol som vo výbore, osobitnom kontrolnom výbore na kontrolu Slovenskej informačnej služby v rokoch 1999 až 2002 ako podpredseda výboru a od roku 2006 až dosiaľ som predsedom tohto osobitného kontrolného výboru a teda myslím, že nikto so mnou nebude polemizovať o tom, že neviem, o čom hovorím. Kontrola tajných služieb v iných krajinách je rozmanitá a povedal by som, že prakticky nenájdeme viacero štátov, ktoré by túto problematiku mali uzákonenú alebo aplikovanú rovnakým spôsobom. Zvlášť markantné je to v krajinách postkomunistických štátov, v krajinách, ktoré len nedávno vstúpili do Európskej únie, ktoré ešte len akýmsi spôsobom hľadajú to svoje miesto v tejto oblasti. Len taký jeden príklad. V Poľsku je napríklad sedem tajných služieb, čiže je tam ťažko to vôbec koordinovať, ale existuje výbor pod vedením predsedu vlády, ktorý zasadá každý týždeň a ktorý ten kontrolný výbor má, aj ľudí mimo poslancov, mimo členov vlády, ľudí z verejného života, z odborníkov na túto oblasť. Čiže kontrolujú týmto spôsobom. Napríklad, poviem, vo vyspelej krajine v Holandsku existuje tzv. triumvirát ľudí z verejného života, ktorí sú menovaní prezidentom, sú to ľudia, ktorí požívajú absolútnu dôveru spoločnosti a títo traja ľudia majú možnosť vstupu kedykoľvek do akýchkoľvek záležitostí tajnej služby, holandskej tajnej služby, a títo ľudia môžu ubezpečiť verejnosť a dať verejnosti jasne najavo, že tajná služba neporušuje zákon, ale v tom konkrétnom prípade postupovala absolútne správe. Ako je to u nás? Máme zákon o Slovenskej informačnej službe, ktorý umožňuje výboru kontrolovať plnenie rozpočtu Slovenskej informačnej služby. To znamená, môže prísť kontrolná skupina, členovia tohto osobitného kontrolného orgánu, podotýkam, skupina ústavných činiteľov, môžu prísť na Slovenskú informačnú službu, požiadať si doklady a kontrolujú za radom položky čerpania štátneho rozpočtu, až prídu napríklad po výdaj, strelím, teraz skutočne len príklad, 1 milión korún. Naša otázka znie: Na čo bolo vynaložených tých milión korún? To je osobitné určenie. A sme na konci kontroly. Tým len chcem dať najavo, že táto kontrola je absolútne neefektívna. Môžeme kontrolovať PHM, môžeme kontrolovať kancelárske papiere, nákup, prípadne nejaké investičné akcie menšieho typu, ale akonáhle prídeme na niečo dôležitejšie, je to osobitná záležitosť. Podobne je to aj pri kontrole objektov. Takisto môžeme kontrolovať ako osobitný kontrolný výbor, opäť podotýkam, nie je to verejná kontrola, sú to ústavní činitelia, ktorí idú na kontrolu, prídeme do objektu, je niekde zamknutá miestnosť, chceme vidieť túto miestnosť, je to miestnosť osobitného určenia. Sorry. Opäť sme na konci kontroly. Ale aby mi nebolo do úst dávané niečo, čo som nepovedal. V žiadnom prípade nechcem, aby z tohto môjho vystúpenia bolo niekomu napadlo, že Slovenská informačná služba porušuje zákon. To som nikdy nepovedal, nemám o tom žiadne dôkazy, ani indície. To v žiadnom prípade. Ale na druhej strane nemôžem zagarantovať ako predseda osobitného kontrolného výboru, ako poslanec a ústavný činiteľ, že Slovenská informačná služba neporušuje zákon, lebo nemám žiadne možnosti, ani oprávnenia, ktoré by mi umožňovali, aby som to skontroloval. V tom je ten paradox, vážené dámy, vážení páni. A teraz mi dovoľte veľmi stručne k mojim návrhom, k tomu, čo navrhujem zmeniť v zákone o Slovenskej informačnej službe. Veľmi stručne. Sú to tri oblasti. Prvá oblasť je § 2, kde len upresňujem niektoré pojmy pri úlohách Slovenskej informačnej služby tak, aby lepšie zodpovedali skutočnosti, ktorá nastala aj po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie, aby zodpovedala tejto epoche, týmto rokom, aby zodpovedala tejto dobe, pretože formulácia, ktorá tam bola, bola ešte z pôvodného zákona. Po druhé doplňujem v tom materiáli, ktorý je povinný riaditeľ Slovenskej informačnej služby predložiť na požiadanie osobitnému kontrolnému výboru, podotýkam, nie verejnosti, nie ľuďom neprevereným, ale ústavným činiteľom, členom osobitného kontrolnému výboru, ktorých sme si my zvolili na to, aby kontrolovali, rozširujem tam tie materiály o dva ďalšie, a to je písomné poverenie predsedu vlády ako predsedu Bezpečnostnej rady štátu, resp. predsedu vlády, ktorými poveruje riaditeľa SIS, čo je, myslím, veľmi legitímne, úplne legitímne. A po ďalšie, aby si materiál členovia osobitného kontrolného výboru, opäť podotýkam, ústavní činitelia, naši zástupcovia, mohli vyžiadať údaje o sledovaných a odpočúvaných osobách, resp. ich súbehu po dvoch rokoch od ukončenia tejto činnosti. Ešte raz podotýkam, nejde o žiadne živé prípady, po dvoch rokoch od uplynutia, od ukončenia týchto prípadov. A tretia oblasť, a to je podľa môjho názoru tá najdôležitejšia, to je tá kontrolná, je posilnenie právomocí a postavenia predsedu tohto osobitného kontrolného výboru, ktorý by mal byť tým garantom aj voči parlamentu, aj voči občanom Slovenskej republiky v tom, že bude môcť zodpovedne vyhlásiť, že Slovenská informačná služba neporušuje zákon. Navrhujem, aby predseda osobitného kontrolného výboru bol zo zákona z opozície, aby bol zvolený trojpätinovou väčšinou v tajnom hlasovaní, to podotýkam, trojpätinovou väčšinou v tajnom hlasovaní, a to znamená, že bol by to človek, ktorý musí vyhovovať jednak koalícii, tak aj opozícii. Pretože v trojpätinovom tajnom hlasovaní bez vôle koalície žiadny poslanec prejsť nemôže. Čiže týmto spôsobom by bolo zabezpečené, že by na čele tohto výboru, ktorý, ako budem ďalej hovoriť, mal by omnoho väčšie právomoci ako dnes, stál človek, ktorý by bol skutočne vhodný aj pre koalíciu, aj pre opozíciu. Ďalej by tento predseda osobitného kontrolného výboru, ak by bol zvolený, musel do jedného mesiaca po svojom nástupe napriek tomu, že je ústavný činiteľ, požiadať o bezpečnostnú previerku NBÚ na najvyšší stupeň, až po najvyšší stupeň utajenia. Po obdržaní tejto previerky by na základe môjho návrhu mal právo požadovať od riaditeľa Slovenskej informačnej služby akékoľvek informácie, na základe ktorých by mohol verejne deklarovať, že tajná služba porušuje, resp. neporušuje zákon. Ešte raz podotýkam, je tam zabezpečená možnosť, že to bude iba taký poslanec, ktorý vyhovuje aj koalícii, aj opozícii, ktorý bude bezúhonný a bude spĺňať najvyšší štandard najvyššej bezpečnostnej previerky. Chcem ešte pripomenúť, ktorí ste si nevšimli, že účinnosť tohto zákona je až od 1. 7. 2010. Bolo to z toho dôvodu, že týmto zákonom sme sa začali zaoberať už dávnejšie, avšak námietky niektorých kolegov, ktorých som chcel do toho zainteresovať, boli, že nie, lebo vyzerá to, že opozícia si to robí pre seba. Preto je tam účinnosť až od 1. 7. 2010, teda po voľbách, po budúcoročných parlamentných voľbách, kedy dneska možno ani Sibyla nevie ešte, ako to bude vyzerať a teda nikto nemôže ani mňa, ani nikoho obviniť z toho, že ideme robiť nejaký zákon, ktorý robíme pre seba alebo pre opozíciu, alebo pre koalíciu. Môže to byť tak, ale môže byť aj úplne opačne od 1. 7. 2010. Skutočne, ja som mal len tú motiváciu, aby sme urobili dobrú novelu, ktorá skutočne zabezpečí, aby niekto aj tieto tajné služby v tomto smere kontroloval. Na záver mi dovoľte skonštatovať, že navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s právnym poriadkom Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami a inými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a realizácia návrhu zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, na rozpočty obcí, ani na rozpočty vyšších územných celkov. Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem vám za pozornosť, aj tým, ktorí sme tu v sále. Verím, že všetci ste pozorne počúvali hlavne tie argumenty, ktoré som vyložil a ktorými vás chcem požiadať o to, aby bez ohľadu na to, čo si myslíme ako po voľbách v budúcom roku bude, aby ste podporili túto novelu v záujme občanov celej Slovenskej republiky. Ďakujem pekne. (Potlesk.) |
11,782 | 2,009 | SDKU | Milan Hort | S faktickými poznámkami sa na vystúpenie pána Minárika nehlási nikto. Vzhľadom na to, že bol jediný, uzatváram rozpravu. Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce reagovať. Nie. Pán podpredseda vlády, som rád, že nevznikli problémy ohľadom ochrany netopierov v Európe a v tejto chvíli prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A pristúpime k ďalšiemu bodu, kde pán podpredseda vlády Dušan Čaplovič bude navrhovateľom. Ide o súhrnnú správu o piatom roku členstva Slovenskej republiky v Európskej únii 30. 4. 2008 – 1. 5. 2009. Správa je pod tlačou 1148. Pán podpredseda vlády, nech sa páči, máte priestor na vaše úvodné slovo. |
11,400 | 2,009 | SDKU | Peter Miššík | Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Som veľmi rád, že môžem hovoriť po predrečníkovi, na ktorého reagovať nemôžem ani nebudem, a preto budem veľmi stručný. Pán exminister, veľmi pekne ďakujem, že som si mohol vypočuť naozaj exaktné veci. A naozaj to bol brilantný výkon. O to viac ma to teší, že celé Slovensko vie, že ste lídrom na kandidátke do volieb do Európskeho parlamentu. A je samozrejmé, že tam budete. A ja verím, že tam budú najmenej piati naši ľudia. Ďakujem pekne. |
12,080 | 2,009 | SMER | Pavol Paška | Ďakujem pekne, pán premiér. Prvá otázka je od pána poslanca Lebockého a znie: „Vážený pán premiér, je Slovenská republika spokojná s dohodami o obsadení čelných pozícií Európskej únie?“ |
11,874 | 2,009 | SMER | Richard Raši | Dobrý deň prajem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom navrhovanej právnej úpravy je upraviť širší rozsah zaobchádzania s omamnými a psychotropnými látkami. Navrhuje sa nový druh zaobchádzania s omamnými látkami, psychotropnými látkami a prípravkami, ktorým je spracovanie konopy, okrem odrôd konopy siatej, ktorú môže poľnohospodár pestovať bez povolenia alebo makovej slamy na iné účely, ako je získanie omamnej alebo psychotropnej látky. Navrhuje sa definícia výroby omamných alebo psychotropných látok, ktorá rozlišuje spracovanie makovej slamy na účely získania koncentrátu makovej slamy, na izoláciu alebo syntézu omamných alebo psychotropných látok a na výrobu liekov s obsahom omamných alebo psychotropných látok. Na základe rozhodnutia Rady EÚ o kontrolných opatreniach a trestných sankciách s ohľadom na nové syntetické drogy sa navrhujú doplniť do I. skupiny psychotropných látok prílohy č. 1 štyri nové syntetické psychotropné látky. A do II. skupiny omamných látok sa navrhuje doplniť liečivo ketamín, ktoré sa v poslednom čase zneužíva na nezákonné účely. Návrh zákona umožňuje zaraďovanie omamných a psychotropných látok na základe právnych predpisov Európskej únie a na základe vlastného podnetu orgánov štátnej správy kompetentných pre oblasť legálneho pohybu omamných a psychotropných látok a potláčania nelegálnej výroby a distribúcie omamných a psychotropných látok. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, obraciam sa na vás so žiadosťou o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem pekne. |
11,729 | 2,009 | SMER | Ján Počiatek | Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V čl. I sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2009, ktorého obsahom je problematika zameraná najmä na úpravu základu dane pri predaji podniku alebo jeho časti, nepeňažnom vklade a zlúčení, splynutí, rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev, úpravu podielu zaplatenej dane na osobitné účely, pričom sa navrhuje postupné znižovanie poukazovaného podielu zaplatenej dane v priebehu rokov 2010 až 2019 zo súčasných 2 % na 0,5 %. Taktiež z dôvodu presadzovania zásady nediskriminácie daňovníkov na základe daňovej rezidencie sa zavádza rovnaký postup pri zdaňovaní príjmov za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie práva. Táto legislatívna úprava vyplýva z práva Európskej únie. Ďakujem za slovo, skončil som. |
12,091 | 2,009 | SMER | Pavol Paška | Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. (Hlasovanie.) 135 prítomných, 93 za, 42 sa zdržalo. Schválili sme vládny návrh zákona o sťažnostiach. Ďakujem pekne, pán spravodajca. Pán poslanec Goga uvedie v prvom čítanie hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 528 o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, je to tlač 1311. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení zákona č. 266/2009 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1311.) |
11,783 | 2,009 | SMER | Dušan Čaplovič | Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení členovia Národnej rady, vzhľadom na spoluprácu Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie, na základe ktorej sa najmenej raz za rok prostredníctvom správy podanej vládou rokuje o záležitostiach súvisiacich s členstvom Slovenskej republiky v Európskych spoločenstvách a v Európskej únii, predkladám materiál, ktorý zachytáva obdobie od 30. apríla 2008 do 1. mája 2009. To je piaty rok, teda, či sa berie ten rok od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie a takýmto spôsobom sa aj táto správa pripravuje. Slovenská republika sa v piatom roku svojho členstva v Európskej únii zaoberala množstvom otázok týkajúcich sa jednak hospodárskych, jednak spoločenských, sociálnych, teda politických a iných aspektov, ktoré priniesol ostatný rok členstva v Európskej únii. Predkladaný materiál bol vypracovaný v spolupráci s jednotlivými ústrednými orgánmi štátnej správy, pričom aj na tomto pléne oceňujem, že rezorty formulovali závery a odporúčania, prostredníctvom ktorých poukázali na jednej strane na silné, ale aj na slabé stránky príslušnej oblasti a v takomto duchu sa rozvíjala aj diskusia vo výbore pre európske záležitosti. Súhrnná správa zachytáva teda piaty rok členstva Slovenskej republiky v Európskej únii z rôznych aspektov, vplyvov a prirodzene aj dosahov. Medzi prioritné oblasti, ktorým sa správa venuje, patrí plnenie prípravy a samotný vstup do Európskej menovej únie, reforma výdavkov rozpočtu Európskej únie, nový trojročný cyklus Lisabonskej stratégie, to je obdobie rokov, aby som to spresnil, 2008 až 2010, ktorý sa premietol do predloženia nového Národného programu reforiem Slovenskej republiky na rok 2008 až 2010. A tu by som chcel aj potvrdiť, zo strany pani Catherine Day, generálnej sekretárky Európskej komisie, táto správa nielenže bola zobratá na vedomie, ale mnohé aspekty boli vyzdvihnuté, ale má aj svoje, samozrejme, boľavé miesta, ako konštatoval Výbor expertov, ktorý sa v dňoch 9. až 10. júla tohto roku zúčastnil na prerokúvaní tejto správy Slovenskej republiky tu, v Slovenskej republike. V piatom roku svojho členstva v Európskej únii slovenskú ekonomiku, podobne ako mnohé svetové ekonomiky, zasiahla nepriaznivá celosvetová finančná a hospodárska kríza, kvôli ktorej okrem iného Slovenská republika prijala viaceré opatrenia v troch ekonomických balíčkoch na prekonanie a naštartovanie ekonomiky. Dokument svojím rozsahom, ale aj obsahom poukazuje na rozsiahlu agendu Európskej únie. Tí, ktorí tam boli, tak si uvedomujú, čo to znamená Čapkove R.U.R, s ktorou sme sa potýkali v uplynulom období. Plasticky vykresľuje záväzky plynúce z nášho členstva. Je vizitkou našej spoločnej práce, ktorú v uplynulom polroku roku môžeme vnímať ako úspešnú. Materiál prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním. Všetky pripomienky boli zapracované na rokovanie vlády a predkladal sa bez rozporov a dňa 1. júla 2009 bol schválený na riadnom zasadnutí 160. rokovania vlády Slovenskej republiky. Podčiarkujem, že nemohol zachytiť, povedzme, ešte komplexne celé české predsedníctvo, to chceme riešiť osobitne. Pretože české predsedníctvo končilo k 30. júnu 2009 a správa sa dotýka len do termínu 1. mája 2009 a, samozrejme, aj iné aspekty, o ktorých sme aj hovorili vo výbore, budú ešte akceptované a budú doplnené v tomto materiáli. Ďakujem vám za pozornosť. |
11,350 | 2,009 | SMER | Ľubomír Petrák | Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, budem sa snažiť stihnúť to v časovom limite do 19.00 hodiny, lebo je pokročilá doba. Napriek tejto pokročilej dobe mi dovoľte, aby som sa vyjadril pár poznámkami k predkladaným návrhom zákonov, lebo si myslím, že je potrebné o nich podiskutovať. Pán poslanec Mikloš vo svojom úvodnom slove povedal, že sú opatrenia vlády nedostatočné na to, aby sa zvládla kríza. Ja sa osobne spýtam, kde sú korene krízy. Korene krízy sú u nás, na Slovensku alebo korene krízy a tým pádom aj nástroje na jej zvládnutie sú predovšetkým v zahraničí? Hovorili ste o tom, že opatrenia vlády síce čiastočne stimulujú domáci dopyt, ale toto je nedostatočné a vaše návrhy sú zásadným spôsobom lepšie. V nadväznosti na to, čo som povedal pred chvíľočkou, sa spýtam, aká je štruktúra tvorby HDP z pohľadu domáceho dopytu a z hľadiska exportu. Môžeme stimuláciou domáceho dopytu na akejkoľvek úrovni výrazne zdvihnúť rast HDP na Slovensku a tým vytiahnuť Slovensko z hospodárskej krízy? Ja osobne sa domnievam, že nie, lebo ten pomer je približne 80 % export, 20 % domáci dopyt. Hovorili ste vo svojom úvodnom slove o krajinách, ktoré riešia hospodársku krízu tým, že znižujú dane. Áno, súhlasím s tým, že sú krajiny, ktoré znižujú dane a súhlasím aj s tým výpočtom krajín, o ktorých ste hovorili. Ale treba zase povedať úplne pre korektnosť, že väčšinou tie úpravy daní a daňových sadzieb sú kozmetické a znižovanie je o 1 – 1,5 % bodu, pričom váš návrh hovorí o znižovaní o 3 % body, ako je realita. Druhá pravda, ktorá je s týmto súčasne spojená, že aj v prípade znižovania daní z príjmov, či už fyzických alebo právnických osôb, väčšinou tieto krajiny zavádzajú kompenzačné opatrenia buď vo forme zvyšovanie spotrebných daní, dane z pridanej hodnoty alebo niektoré iné kompenzačné opatrenia, ktoré znamenajú približne fiškálnu neutralitu. Mohol by som hovoriť o rade krajín, ak bude potrebné, môžeme sa k tomuto dostať. Ja zase na druhej strane chcem povedať, že z úst opozície dlhodobo nám boli dávané za hospodárske vzory krajiny, ako je Írsko, Estónsko, Litva. A skúsme povedať, že ak boli vtedy naším vzorom, tak aký je ich postoj pri riešení hospodárskej krízy, ktorá sa ich najviac dotkla dnes. Írsko – zvýšenie dane z príjmov o 1, resp. 2 percentuálne body, rozšírenie pásma zdaňovaného základnou sadzbou dane z príjmov, rozšírenie pásma, podčiarkujem, zvýšenie základnej sadzby DPH, zvýšenie dane z kapitálových ziskov z 20 na 22 %. Estónsko – zvýšenie zníženej sadzby DPH z 5 na 9 % a zároveň zúženie okruhu položiek, ktoré sa touto sadzbou zdaňujú. Litva – zvýšenie základnej dane z príjmov právnických osôb z 15 na 20 % a údaje o Maďarsku sa nám nejakým spôsobom líšia a v tejto chvíli neviem povedať, či je chyba v argumentácii na mojej strane alebo na strane pána poslanca Mikloša, lebo posledný návrh, ktorý tu ja mám datovaný zo 16. februára 2009, hovorí o zvýšení základnej sadzby dane z príjmov právnických osôb zo 16 na 19 %. Čiže, áno, došlo k zníženiu dane z príjmov právnických osôb, ale je opätovný návrh na jej zvýšenie na 19 %. Ale o týchto údajoch možno polemizovať a možno polemizovať aj o zdrojoch. Kolegyne, kolegovia, skúsme prejsť k pomocnej ruke, ktorá je podávaná zo strany opozície. Ja osobne si myslím, že tá pomocná ruka je v podobe neoliberálnej modlitby – znížme dane. Toto je jediná pomocná ruka, ktorú som zaznamenal zo strany opozície. Ja rozumiem tomu, že je vaším politickým cieľom znižovanie daní, ale pri týchto postupoch treba byť zodpovedný a treba si povedať prínosy a nedostatky. Vy vo svojej argumentácii dlhodobo hovoríte, že v období rokov 2002 – 2004, keď ste zavádzali daňovú reformu, ste boli tí reformátori, ktorí boli schopní zvládnuť negatívny stav na Slovensku. Liekom bolo zníženie daní a dnes ten istý liek mechanicky, podotýkam, mechanicky prenášate na súčasné obdobie. Ja osobne sa chcem spýtať: Vy nevidíte rozdiely medzi obdobím 2002 – 2004 z hľadiska celosvetového hospodárskeho prostredia a súčasnosťou? V tomto období bola fungujúca svetová ekonomika a problémom bolo zaostávanie Slovenska. Boli fungujúce trhy, bol nedostatok zahraničného kapitálu alebo kapitálu na Slovensku, ktorý bolo treba nejakým spôsobom pritiahnuť. Môžeme sa baviť o tom, či tým nástrojom alebo rozhodujúcim nástrojom bolo zníženie daní v tomto období alebo tými ďalšími nástrojmi, ktoré ja považujem dokonca za podstatne dôležitejšie, bol vstup Slovenska do NATO, čo znamenalo stabilizáciu a bezpečnosť prostredia, vstup Slovenska do Európskej únie, čo znamenalo znovu určité posilnenie stability a ratingu Slovenska a či to nebola náhodou aj lacná kvalifikovaná pracovná sila, ktorá vytvárala predpoklady pre ekonomickú efektívnosť investícií zahraničných investorov na Slovensku? Áno, nesporím sa v tom, že čiastočný prínos pre hospodársky rast v tomto období mohlo mať aj zníženie daní, ktoré bolo, treba podotknúť, výrazné. Prínos tohto zníženia daní okrem toho, že pritiahol kapitál, znamenal aj zníženie špekulácií. Lebo ak niektorá firma platí dane na úrovni 40 %, tak, samozrejme, má tendencie optimalizovať svoj daňový základ, optimalizovať znamená minimalizovať, a tým pádom platí čím ďalej menšie dane, a využívať na to nástroje aj v podobe daňových rajov. Iste, tým, že to posunieme do roviny, ak znížime dane z úrovne 40 na úroveň 20 %, to znamená na polovicu, o výrazný skok, vytvoríme predpoklady, že náklady na daňovú optimalizáciu sú oveľa väčšie ako zisk z týchto daní a svojím spôsobom sa to tým firmám ani neoplatí robiť. Toto považujem za prínos, ktorý je ale neporovnateľný so súčasnou situáciou. Absolútne neporovnateľný so súčasnou situáciou. Kladiem si otázku, ako je to s výpadkami a či je zníženie daní všeliekom. Ja osobne si myslím, že všeliekom určite nie je. Lebo ak by bolo všeliekom, presadzovali by ho všetky krajiny Európskej únie, dokonca aj sveta a nebolo by to len modlou slovenskej opozície. Ak máte problém s tým, že neprechádzajú vami navrhované opatrenia, a tie opatrenia sú opätovne len v znížení daní a odvodov, tak nehľadajte chybu vo vláde, ale hľadajte chybu vo svojich opatreniach a spôsobe ich presadzovania na Slovensku s tým, že nezohľadňujete všetky faktory a dôsledky, ktoré takéto kroky môžu mať. Zostanem pri výpadku štátneho rozpočtu. Inštitút finančnej politiky ministerstva financií v materiáli Prvý rok daňovej reformy alebo 19 % v akcii zo septembra 2005 uvádza tvrdenie, ktoré ja osobne považujem za správne a odcitujem ho: „Dôležitým cieľom daňovej reformy je približná fiškálna neutralita, t. j. požiadavka, aby z dôvodu reformy neprišlo k významnému výpadku príjmov verejnej správy. Inými slovami, celkový výnos daní pred reformou, resp. teraz pred zmenou zákona sa má približne rovnať celkovému výnosu daní po reforme.“ Áno, teória, ktorej sa držia takmer všetky krajiny sveta. Teória, ktorej ste sa držali vy, pán poslanec Mikloš, v čase, keď ste boli ministrom financií. Dnes tá teória absolútne neplatí, lebo dnes treba len znížiť dane, spôsobiť výpadok štátneho rozpočtu, tým pádom deštruovať verejné financie a zlomiť krk Ficovej vláde. Toto je vaša teória, s ktorou dnes prichádzate a ktorá nie je liekom na hospodársku situáciu, ale je liekom na zbavenie sa Ficovej vlády. Toto je celá podstata vašich návrhov. (Potlesk.) Spýtam sa na ďalšie východiská, ktoré by boli v prípade daní z tejto krízovej situácie. Čítal som v príprave aj na toto vystúpenie vyjadrenia mnohých svetových ekonómov, ktorí hovoria o potrebe prestavby daňovej politiky, ale posilnenia z tzv. stavaných stabilizátorov. Stavané stabilizátory sú opatrenia fiškálnej politiky, ktoré pôsobia v ekonomike automaticky a nevyžadujú ďalšie rozhodnutie štátnych orgánov. Verím, že mnohí sa budete čudovať, ale poviem, že medzi takéto opatrenia patrí aj progresívna daň z príjmov. A ja chcem povedať, že, áno, ja súhlasím s tým, že progresívna daň z príjmov by mohla byť takýmto opatrením, ale treba povedať, kde by mala byť viazaná tá progresivita. Nie na absolútnu hodnotu zisku, ale na progresivitu závislosti na miere zisku, t. j. na podiele zisku k tržbám. Lebo ak budeme hovoriť o príčine súčasnej krízy, tak musíme povedať, že príčina súčasnej krízy z môjho pohľadu je kríza, poviem to vcelku veľmi vulgárne, kríza z nenažratosti kapitálu. A vaše riešenie je znížiť sadzbu z 19 na 16 %, teda ešte trošku prikŕmiť tých, ktorí si bezostyšne plnia bruchá bez ohľadu dopadov svojho konania na ostatných. Myslím si, že progresivita dane vo väzbe na skutočnosti, ktoré som povedal, môže obmedziť takéto nezodpovedné konanie určitých podnikateľských kruhov. Vaše tvrdenie, že investori žiadajú zníženie daňového a odvodového zaťaženia z 19 na 16 %, áno, možno povedať, že ak sa porovnáme s ostatnými krajinami OECD, tak daňový klin na Slovensku je 38,5 %, priemer krajín OECD je 37,7 %. Ale treba povedať, že ak analyzujeme ukazovatele hlbšie, tak problém je v nízkopríjmových skupinách obyvateľstva predovšetkým. V kategórii nadpriemerne zarábajúcich osôb sme na tom lepšie, ako je priemer krajín OECD. Adresným riešením na túto situáciu nie je plošné zníženie daní, ako ho navrhujete vy, ale zavedenie zamestnaneckej prémie a zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane, ku ktorým pristúpila vláda Slovenskej republiky. Zníženie sadzby na 16 % pomáha predovšetkým stredne a vysokopríjmovým daňovníkom. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim schôdze.) |
12,114 | 2,009 | SMER | Jana Laššáková | Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 19. novembra 2009 určil za spravodajkyňu k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o sudcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máte ako tlač 1354. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočet obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v článku 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie ani v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení návrhu zákona. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1381 zo 16. novembra 2009 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 27. januára 2010 a v gestorskom výbore do 29. januára 2010. Prosím, pán podpredseda, otvorte rozpravu. |
11,627 | 2,009 | SMER | Ľubomír Vážny | ... keďže zákon č. 528/2008 o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva zatiaľ takýto postup neumožňuje a vytvára tak neprimerane zložité podmienky pre čerpanie finančných prostriedkov určených na rozvoj dopravnej infraštruktúry na Slovensku, Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky sa po konzultáciách s predstaviteľmi Európskej komisie rozhodlo navrhnúť jeho úpravu s cieľom dosiahnutia plného súladu legislatívy Európskej únie a Slovenskej republiky v tejto oblasti. Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, nebude mať dopad na obyvateľstvo ani na životné prostredie. Predložený návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na zamestnanosť, hospodárenie a na oživenie podnikateľského prostredia v celej Slovenskej republike. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokúvaní predloženého vládneho návrhu zákona a o jeho schválenie v prvom čítaní. Pán predseda, skončil som a ďakujem za pozornosť. |
11,393 | 2,009 | SMER | Pavol Paška | Hlasujeme o návrhu postúpiť zákon do druhého čítania. (Hlasovanie.) 144 prítomných, 62 za, 18 proti, 64 sa zdržalo. Nebudeme pokračovať v rokovaní v druhom čítaní o tomto návrhu. Pán poslanec Goga uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu poslancov Jaroslava Ivanča a Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 528 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, je to tlač 1048. Máte slovo, pán spravodajca. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Ivanča a Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, tlač 1048.) |
11,702 | 2,009 | SMK | Iván Farkas | Ďakujem pekne pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, pán minister, dovoľte, aby som predložil dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona o vinohradníctve a vinárstve. Prvý návrh znie takto: 1. bod. V § 2 písmeno f) znie: „klonom viniča vegetatívnym spôsobom dopestované a geneticky identické potomstvo z jedného kra, ktorý je zapísaný v Listine registrovaných odrôd, uvedenej v prílohe“. 2. bod. V § 5 odsek 1 znie: „Na vysádzanie vinohradníckych plôch podľa § 3 a 4 možno použiť len sadenice registrovaných odrôd uvedené v prílohe podľa osobitného predpisu.“ 3. bod. V § 14 ods. 1 písmeno b) znie: „hrozno na výrobu vína patrí k odrodám, ktoré sú registrované v Listine registrovaných odrôd uvedenej v prílohe“. 4. bod. V § 15 ods. 1 písmeno b) znie: „hrozno na výrobu vína patrí k odrodám, ktoré sú registrované v Listine registrovaných odrôd uvedenej v prílohe“. 5. bod. Zákon sa dopĺňa prílohou, ktorá znie: „Príloha k zákonu č. ... /2009 Z. z. Listina registrovaných odrôd viniča hroznorodého – Vitis vinifera L. 1. muštové hrozná: a) biele: Aurelius, Bouvierovo hrozno, Devín, Dievčie hrozno, tam sú klony, Feteasca regala, Chardonnay, tam sú tiež klony uvedené, Irsai Oliver, Muškát moravský, Muškát Ottonel, Műller-Thurgau, tam sú tiež klony, Neuburské, Pálava, Rizling rýnsky, Rizling vlašský, Rulandské biele, Rulandské šedé, Sauvignon, Silvánske zelené, sú tam klony, Tramín červený, Veltlínske červené skoré, Veltlínske zelené, b) tokajské: Furmint, Lipovina, Muškát žltý, c) modré: Alibernet, André, Cabernet Franc, Cabernet Sauvignon, Dornfelder, Dunaj, Frankovka modrá, sú tam klony, Merlot, Modrý Portugal, Neronet, Rulandské modré, Svätovavrinecké, tam sú tiež klony, Syrah a Zweigeltrebe, 2. stolové: Diamant, Dora, Julski biser, Guzal Kara, Chrupka biela, Chrupka červená, Chrupka Jalabertova, Olšava, Opál, Panónia Kincse a Vitra.“ 6. bod, § 33 ods. 1 znie: „Pri zakladaní vinohradov a nahrádzaní vyhynutých krov v Tokajskej vinohradníckej oblasti na kvalifikovaných honoch možno vysadiť len viničové sadenice tokajských odrôd registrovaných v Listine registrovaných odrôd uvedenej v prílohe.“ Odôvodnenie. Tento návrh reaguje na ustanovenia predkladaného zákona o vinárstve a vinohradníctve, ktorým sa prispôsobuje legislatíva Slovenskej republiky k horizontálnym pravidlám legislatívy Európskej únie. Návrh zákona v porovnaní s platným zákonom znižuje hraničnú hodnotu cukornatosti, resp. zvyšuje najvyšší hektárový výnos hrozna, z ktorého sa víno vyrába. Týmito ustanoveniami sa zásadným spôsobom zmierňujú kvalitatívne požiadavky kladené na hrozno, z ktorého sa víno vyrába, umiestňované na trh. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh vychádza z odbornej verejnosti. Znížením kvalitatívnych požiadaviek kladených na víno umiestnené na tuzemskom trhu sa povoľuje dovoz a výroba menej kvalitných vín. Reagujúc na vzniknutý stav by bolo žiaduce, aby sa do Listiny registrovaných odrôd viniča hroznorodého zapísali odrody, ktoré sú uznávané prakticky vo všetkých krajinách, kde sa hrozno pestuje a vyrába víno, a pritom sú zaužívané aj na Slovensku. Sú to tzv. „svetové odrody“, ktoré doteraz neboli na Slovensku zapísané do Listiny registrovaných odrôd, nie je známy ich pôvod, preto sa zapisujú do listiny bez dodatočných nákladov. Ide o odrody: Cabernet Franc, Merlot a Syrah. Okrem týchto odrôd navrhujem zapísať aj odrodu Dornfelder, ktorá má nemecký pôvod, je uznávanou odrodou v Nemecku a Rakúsku a jej výsadba sa rozširuje aj na Slovensku. Výsadba uvedených štyroch odrôd sa rozširuje aj na Slovensku, ich zápis do Listiny registrovaných odrôd by pomohol pestovateľom hrozna a vinárom v podmienkach hospodárskej krízy za daného stavu, keď sa plocha s vysadeným hroznom na Slovensku znížila za posledných 10 – 15 rokov z 25 000 hektárov na 12 000 hektárov. Okrem toho po schválení nového zákona o vinárstve a vinohradníctve sa predpokladá narastajúca konkurencia zo strany producentov a dovozcov menej kvalitných vín. Legislatíva Európskej únie neupravuje podmienky vyhlásenia a legislatívnu podobu Listiny registrovaných odrôd viniča hroznorodého. Preto sa navrhuje implementácia Listiny registrovaných odrôd viniča hroznorodého priamo do navrhnutého zákona o vinárstve a vinohradníctve vo forme prílohy k zákonu s rozšírením registrovaných odrôd o uvedené štyri odrody. Po dokončení dvanásťročného, dvojitého cyklu skúšania nových, na Slovensku vyšľachtených odrôd (Nitra, Hron, Rimava, Váh, Torysa, Rudava, Rosa, Breslava a Hetera) na kontrolnom ústave, ÚKSÚP, bude možné niektoré z nich zapásať do Listiny registrovaných odrôd, teda o 2 roky. K tomuto dovoľte ešte krátky komentár. Ako som uviedol na začiatku, tento návrh vychádza z odbornej verejnosti. Prednedávnom som mal možnosť rokovať o tomto návrhu aj s pánom riaditeľom ÚKSÚP-u s pánom Filkornom. A on nenamietal, aby listina bola rozšírená o nové odrody. Dokonca nenamietal ani proti tomu, aby v prípade hrozna sa listina dostala priamo do zákona, o chvíľu poviem prečo. Hovorili sme o tomto probléme aj s pánom ministrom Becíkom minulý týždeň. Dokonca generálny riaditeľ sekcie poľnohospodárstva, potravinárstva a obchodu súhlasil s tým, aby sa napr. odroda Dornfelder uznala aj u nás, lebo je veľmi rozšírená v susednom Rakúsku a dokonca sa rozširuje aj na Slovensku. Uznal tiež, že v Listine registrovaných odrôd je jedna anomália. V prípade pšenice, kukurice ak sa napr. v Rakúsku alebo v iných členských krajinách Európskej únie objaví nová odroda, treba ju implementovať aj do našej Listiny registrovaných odrôd. Neplatí toto ale pre hrozno, vinič. A tam by preto bolo vhodné nájsť nejaký špeciálny prístup. Veď o tomto je tento môj pozmeňujúci návrh. V tomto pozmeňujúcom návrhu je riešenie urobené iným spôsobom, ako to bolo navrhnuté vo výbore pre životné prostredie, pôdohospodárstvo, nie samostatným paragrafom, ale formou prílohy k tomuto zákonu. Dovoľte, aby som predložil druhý pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý znie: 1. bod. V § 24 ods. 1 písmeno e) znie: „doklad o obchodnej produkcii v oblasti, kde organizácia výrobcov pôsobí; obchodná produkcia musí byť najmenej 40 % celkovej produkcie oblasti“. Odôvodnenie. V rámci organizácie výrobcov navrhujem znížiť podiel obchodnej produkcie v oblasti zo 70 % na 40 % celkovej produkcie v oblasti, nakoľko pôvodný návrh, podiel produkcie vo výške 70 % považujem za iracionálne vysokú hodnotu, iracionálne vysokú hodnotu v súčasnej dobe, keď spolčovanie, združenie producentov, výrobcov, obchodníkov je problematické aj v iných odvetviach a oblastiach produkcie alebo obchodu. 2. bod. V § 2 po písmene ap) sa vkladá nové písmeno aq), ktoré znie: „Cuvée je špecifický druh, ktorý sa pripravuje zmiešaním hroznových muštov alebo vín s rozdielnymi vlastnosťami“. V § 13 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie: „Víno bez zemepisného označenia sa označuje výrazom „Cuvée“, ak sa pripravuje zmiešaním hroznových muštov alebo vín s rozdielnymi vlastnosťami a možno ho označovať údajmi o pôvode podľa osobitného predpisu.“ V § 28 za odsek 9 sa vkladá nový odsek 10, ktorý znie: „Označovať víno slovom „Cuvée“ možno, ak sa pripravuje zmiešaním hroznových muštov alebo vín s rozdielnymi vlastnosťami.“ A zároveň doterajší odsek 10 sa označí ako odsek 11. Odôvodnenie. Obsahom aktuálneho znenia zákona o vinohradníctve a vinárstve je aj zvláštny druh vína Cuvée, ktoré sa vyrába zmiešaním muštov alebo vín s rôznymi vlastnosťami. Návrh zákona o vinárstve a vinohradníctve neráta s takýmto druhom vína. Z podnetu odbornej verejnosti navrhujem zaradiť takýto druh vína do zákona medzi vína bez zemepisného označenia, teda k tej nemenej kvalitnej skupine vín. Je to aktuálne najmä v súčasnosti, keď sa novým zákonom implementuje legislatíva Európskej únie a tým sa zmierňujú kvalitatívne požiadavky kladené na víno vyprodukované na Slovensku alebo dovezené zo zahraničia. Ďakujem pekne. |
11,158 | 2,009 | SMK | Klára Sárközy | Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa pred chvíľou hovorila konkrétne prípady. Ja budem pokračovať. Mám tu konkrétny list alebo e-mail so SociaTransu zo Spišských Vlachov, ktorý okrem iného hovorí, vlastne upozorňuje na to, aké motivačné nástroje zákon zahŕňa. Prijatý zákon, ale aj ďalšie súvisiace predpisy, vrátane podmienok pre získavanie prostriedkov z fondov Európskej únie veľmi tvrdo znevýhodňujú niektoré zariadenia. Konkrétne, naše zariadenie sa nemôže uchádzať o prostriedky v rámci Regionálneho operačného programu, pretože má iba 30 klientov a pôsobí v meste Spišské Vlachy s 3 650 obyvateľmi, ktoré je preto kohéznym pólom rastu mimozáujmových území. Je našou snahou ďalej skvalitňovať podmienky pre našich klientov a perspektívne rozšíriť podmienky pre ich umiestnenie do zariadení podporovaného bývania. Na výstavbu našich zariadení však rovnako nemôžeme žiadať o príspevok, lebo mesto Spišské Vlachy má menej ako 5 000 obyvateľov. Toto je konkrétny príklad, ale mohla by som takýchto príkladov, keď ideme z východu na západ, spomenúť viac. A spomínala som okrem iného aj kvôli tomu, že sme tu počuli, že my budeme vytvárať zariadenia, my budeme dávať prostriedky. Tak oni sú tiež my? Sú naši, ktorí žiadajú od nás pomoc, ale tie parametre sú nastavené, že sa o túto pomoc nemôžu uchádzať. A ešte jedna veta. SocioFórum nám tiež zaslalo svoje stanovisko, ktoré sa tu nemohlo rozdať. „Človeka najviac ponížite, keď mu zoberiete možnosť rozhodovať o svojom živote. V zdravotníctve majú lekári rešpekt pred slobodným osobným rozhodnutím pacienta, zrejme si tento závažný fakt neuvedomili poslanci a poslankyne, ktorí hlasovali a podporili poslanecký návrh pred ukončením rozpravy. Upreli právo rozhodnúť sa, kde bude ďalej žiť a kto mu poskytne potrebnú pomoc.“ Ďakujem. |
11,905 | 2,009 | SNS | Ján Mikolaj | Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si zaujať stanovisko k vystúpeniam pánov poslancov a k ich pozmeňujúcim návrhom. Pokiaľ ide, pán poslanec Fronc, o vašu námietku, že rôzne inštitúcie alebo asociácie, alebo kadekto vystupujú k návrhu tohto zákona, chcem povedať jedno, že my sme rokovali s reprezentatívnymi zástupcami, ako je napríklad rektorská konferencia, kde aj zo zákona sa hovorí o tom, že návrhy zákonov majú byť, a tam bol súhlas. Čiže to, čo tu predkladám, tam je súhlas konferencie rektorov ako oficiálneho, dá sa povedať, štatutárneho zástupcu akademickej obce. Pokiaľ ide o vaše návrhy alebo pozmeňujúce návrhy, ten prvý, ide o začlenenie vysokých škôl, a zároveň odpovedám aj pánovi poslancovi Szigetimu, ja poviem, že ten návrh sme tam dali z toho dôvodu, aby po prvé sme odstránili rozdielny prístup medzi jednotlivými vysokými školami, lebo aby sme nemali, ako kedysi si povedal ty sám, pán poslanec, dva druhy študentov, dva typy študentov, tak aby sme nemali dva druhy alebo dva typy vysokých škôl, súkromné a verejné, kde o súkromných stačí vláda a na verejné musí byť. Tak aký je rozdiel medzi súkromnými a verejnými vysokými školami? Nesmie byť žiadny rozdiel. Takže to bol, to bol... (Reakcia z pléna.) Áno, áno. Ale aj súkromné majú nárok na verejné financie, majú zo zákona, majú možnosť, no, čiže to isté. Nie povinnosť, ani verejné nemajú povedzme povinnosť. To znamená, že cieľom bolo odstrániť túto diferenciáciu, postaviť ich na rovnú hranicu, verejné vo vzťahu k majetku, tam áno, tam to byť musí, ale to už bolo rozhodnuté. Takže načo teraz, keď ide o kvalitu, aby sme dávali do Národnej rady, po prvé. Po druhé ide o techniku. Veď začlenenie sa robí na základe zákona, ktorý schválila táto Národná rada, na základe návrhu Akreditačnej komisie, poradného orgánu vlády, nie Národnej rady, vlády. Čiže vláda má právo rozhodnúť na základe poradného orgánu, jej poradného orgánu, a kritériá stanoví opäť vláda a ministerstvo školstva, nie Národná rada. Takže načo ísť s tým do Národnej rady, pokiaľ ide len o, by som povedal, kvalitatívne zaradenie vysokej školy? Samozrejme, že sú tam aj nevýhody tohto, čo v súčasnosti je, že Národná rada nemusí z politických dôvodov odsúhlasiť to, čo navrhla Akreditačná komisia a čo schválila vláda, lebo politické dôvody. A tým zabijeme, samozrejme, celú komplexnú akreditáciu, ktorá nesmie byť o politických dôvodoch, tá je iba o kvalite tej-ktorej vysokej školy. Toto boli dôvody, na základe ktorých som to predložil. Rozhodne Národná rada, ja som sa už vyjadril, že pokiaľ by tento pozmeňujúci návrh alebo tento problém mal byť dôvodom na to, aby nebola prijatá táto novela, ho stiahnem a budem súhlasiť s tým, aby ten pozmeňujúci návrh prijatý bol. Pokiaľ ide o prenájom, takisto som zdôvodňoval, pretože máme tam ešte výpožičku, pán poslanec, to tam ostalo, no, čiže nie je to tak celkom dotiahnuté dokonalé, ale cez to všetko sme teda povedali, pretože ak zostane výpožička, to pôjde výpožičke a nájom už nie je dôležitý, to je o tri riadky nižšie. Ale nejde o to, aby, aby... Ale ide o to, že sme to obmedzili na jeden rok a na jeden rok sa môže dať nižší nájom naozaj tomu postdoktorandskému štúdiu, ktorý je bežný v Európskej únii aj v Amerike, úplne bežný, že na jeden rok, ale tam je to na tri roky, že sa mu môže dať nižší nájom. Samozrejme, že pravidlá musí odsúhlasiť akademická obec, správna rada, akademický senát a vedecká rada musí odsúhlasiť tie pravidlá, tie štruktúry, ktoré sa toho týkajú. Absolútne si myslím, že nehrozí nejaké tunelovanie na základe nájmu, nájmu na jeden rok pre mladých vedeckých pracovníkov. Čiže ide o techniku. A úprimne poviem, by som nejako neobviňoval stavovskú obec tým, že im dávame možnosť nejakým spôsobom tunelovať, podľa môjho názoru neprichádza do úvahy, dneska tá kontrola samosprávnosti je ďaleko, ďaleko vyššia, ako je. Ale je fakt, že niečo s tými postdoktorandskými miestami robiť musíme a môžeme to obmedziť alebo upraviť ešte vyhláškou alebo, teda vyhláškou nie, lebo to ustanovenie tam nemáme, ale som presvedčený, že ten jeden rok je dostatočný na to, aby sa dal nižší nájom alebo výpožička, ktorá ostáva. S registrom, sme rozprávali na výbore, nemám absolútne žiaden problém, register môže byť verejný, len tak, ako ste to, pán poslanec, podali, nie je to doriešené, to, čo sme na výbore hovorili, s otázkou autorských práv, čiže musí to byť v súlade s autorskými právami. My nemôžeme dať niekoho prácu, lebo ten autor s tým nesúhlasí. A toto je. Čiže ak to bude v súlade s autorskými právami a v súlade s ochranou osobných údajov, na sto percent to môže byť verejné. Takže navrhujem nejaký kompromis alebo dohodu o tom, že spravíme ozaj opäť k tomu nejaký výnos alebo nejaký výmer, kde nastavíme pravidlá, ako môže verejnosť, pretože ja chcem, aby to verejnosť mala pod kontrolou, prečo nie, nech diplomová práca, záverečná práca, habilitačná práca, ona aj tak je verejná, ona tak či tak je verejná. Takže nemá význam ju tu niekde schovávať, len musíme doriešiť techniku a technika sa týka autorských práv pri riešení tohto stavu. No a teraz trošku mimo a to je Trenčianska univerzita, pretože ste to spomenuli ako mimo tohto zákona, že ste čakali. Práve v tomto zákone predsa máme definované antiplagiátorstvo, čiže dôležité je to, aby to, čo sa stáva, to opisovanie, čo je najväčším problémom, v tomto zákone riešené je. Ak to tam nedáme, tak môže byť opäť problém ten, ktorý je tu, a toto je najväčší problém. Na základe kontroly, ktorá tam už odvčera je, a ja už prvý výstup z tej kontroly naozaj mám, sa ukazuje, že k tým pochybeniam vážnym tam došlo, naozaj došlo, ale si myslím, že netreba k tomu meniť zákon, aspoň zatiaľ. Súčasná legislatíva, ktorú ste ešte aj vy nastavili a ktorá v súčasnosti platí, pretože ja nemôžem zasahovať do samosprávnosti vysokých škôl, to by mi tu asi neprešlo, tá samosprávnosť je mimoriadne veľká, mimoriadne vysoká, veľmi vysoká, takže budeme sa trápiť s tým, čo je, ale neviem, či by bolo aj korektné, aby ja som teraz, lebo inak sa nič k tomu urobiť nedá, len že by som obmedzil kompetencie. A nie je tu pani predsedníčka, ktorá mne ešte chcela zobrať nejaké kompetencie vo vzťahu k menovaniu vysokých škôl a habilitácii docentov. Ale na výbor predložím niektoré ďalšie veci, ak budem pozvaný, ktoré sa týkajú aj posúdenia našich vysokých škôl v zahraničí, pretože aj tam sú indície. Ale meniť len kvôli tomu zákon, si myslím, nie je potrebné, ten systém nastavený je dobre a budeme využívať všetky možnosti a páky, ktoré v súčasnosti máme. Pokiaľ ide o pána poslanca Petráka, nie je tu? Je tu. Samozrejme, že ten návrh alebo činnosť ústavov nikto nespochybňuje, to poviem otvorene, ale takisto súhlasím s tým, že toto je vládny návrh a v rámci vládneho návrhu bola predsa, možno pol roka boli diskusie. Ja som sám sedel s dekanmi, s rektormi niekoľkokrát, vysoké školy to nepredložili, ako nepožadovali takúto zmenu dikcie zákona. Dá sa povedať, že na poslednú chvíľu ste to predložili vy a ten pozmeňovák je veľmi dlhý. A cez to všetko ja som mal s pánmi rektormi diskusie, no pol je za, pol je proti. A zákon o vysokých školách jasne hovorí, že každú zásadnú zmenu treba prerokovať v zákone o vysokých školách. Som povinný prerokovať to vo všetkých organizáciách, ktoré zastupuje, a toto prerokované nebolo. Čiže je nekorektné, aby my sme menili celý systém, pretože zasahujeme do celého systému vysokého školstva a jedným pozmeňujúcim návrhom na poslednú chvíľu, si myslím, že nie je korektné ani voči vysokým školám, ani voči nám, ani voči mne, ani voči nim. Takže si myslím, že tento pozmeňujúci návrh je naozaj nad rámec predloženej novely. Netvrdím, že ho nakoniec neprijmeme. Ale musíme nájsť inú techniku na základe toho, ako takéto zásadné veci, bežia nám aj komplexné akreditácie, zásadné veci, ktoré menia štruktúru a systém správy a riadenia vysokých škôl môžeme meniť. Čiže ja tento pozmeňujúci návrh považujem nad rámec tohto zákona, rozširuje tento zákon tak, že zasahuje možno aj do iných zákonov, preto sa vyjadrujem proti tomuto pozmeňujúcemu návrhu. Ďakujem pekne. |
11,489 | 2,009 | SNS | Ján Slota | spôsobil Slovensku, dosahuje sumu 10 megatendrov, ktorá môže konkurovať výške rozpočtu, ročného štátneho rozpočtu. Tým chcem povedať jedno, že my tu silou-mocou chceme prezentovať ako ministra Januška, bývalého, tak nového ministra Igora Štefanova ako proste nejakých neschopných babrákov, ktorí vedome chceli ublížiť tomuto štátu, čo nie je určite pravda, a tender, resp. uznesenie Úradu pre verejné obstarávanie to aj jednoznačne hovorí – a jednoznačne hovorí –, že nedošlo k nijakému závažnému porušeniu ničoho pri výbere. A po druhé chcem zdôrazniť jedno, že toto ministerstvo má desaťnásobne lepšie výsledky v čerpaní eurofondov ako ministerstvo za vládnutia našich maďarských spoluobčanov, keď tam vládli. Desaťnásobne lepšie. A myslím si, že má najlepšie čerpanie v rámci ministerstiev tejto vlády. Takže treba si skutočne zvážiť, čo sa hovorí ako klady a zápory celej tejto záležitosti. Chcem ale zdôrazniť, že v konečnom dôsledku, viete, vyjadrovať za každú cenu názor, že tu došlo k nejakému pochybeniu zákona, a pritom v pozadí robiť všetko pre to, aby sme poškodili tomuto štátu a týmto občanom Slovenskej republiky v zahraničí, konkrétne v Bruseli, tak to je už trošku veľa. Takto sa vyjadrujú aj politici v rámci Európskej únie, že to je pre nich nepochopiteľné, že vnútri, znútra ľudia doslovne krivo svedčia, krivo obviňujú, a tým pádom je pre nich prijateľnejšie zlo, zlo pre tento štát a každé zlo je pre nich dobro. To je pre mňa absolútne nepochopiteľné! Na záver by som chcel povedať jedno, že skutočne ja som hlboko presvedčený o tom, že ako pán minister Janušek, tak pán minister Igor Štefanov skutočne neporušili absolútne nič, výsledky ministerstva sú veľmi dobré, nadštandardne dobré a v každom prípade majú dôveru klubu poslancov Slovenskej národnej strany. (Potlesk.) |
11,347 | 2,009 | SNS | Jozef Ďuračka | ... obdobia pri vklade euromincí budú pred menšou dilemou ich spoplatnenie od 1. 9. 2009, čiže kedy končí polročné obdobie bezplatného vkladu. Vážené dámy, vážení páni, cieľom predloženého zákona je teda navrhnutie novely zákona o cenách, je upraviť na Slovensku dobre známy spôsob zaokrúhľovania konečnej ceny nákupu platený v hotovosti tak, aby sa v praxi reálne znížila potreba hotovostného používania mincí s najnižšími nominálnymi hodnotami a aby zároveň sa znížila aj pre podnikateľskú sféru, celkové náklady na manipuláciu, spracovanie a zásobovanie mincami. V tejto súvislosti si dovoľujem poukázať na skutočnosť, že zaokrúhľovanie cien platných v hotovosti je známe aj v niektorých iných členských štátoch eurozóny, čo plne tolerujú aj inštitúcie Európskej únie. Napríklad po zavedení euromincí v roku 2002 sa medzičasom prestali 1-centové a 2-centové euromince používať v Holandsku a vo Fínsku sa dokonca už od zavedenia eura vôbec pri hotovostných platbách nepoužívajú 1-centové a 2-centové euromince. Fínsko vydáva veľmi limitovaný počet 1-centových a 2-centových euromincí, v podstate len pre numizmatické účely. Vážené dámy a páni, prosím vás o podporu predloženého návrhu zákona s tým, že v rámci druhého čítania som pripravený aktívne prispieť k úpravám predloženého návrhu zákona v záujme pozitívneho vyriešenia pripomienok obsiahnutých v stanovisku ministerstva financií k predloženej novele zákona o cenách, t. j. 10 na 5 centov. Druhé čítanie je až koncom júna. Čiže, čo bude zhruba po 6 mesiacoch od zavedenia eura v Slovenskej republike a nie je problém, aby Národná banka Slovenska pripravila do tohto termínu celkovú analýzu stabilného, kumulovaného vývoja emisie euromincí v peňažnom obehu. Ďakujem vám za pozornosť. |
12,415 | 2,010 | HZDS | Viera Petríková | Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Účelom navrhovanej úpravy Trestného zákona je zaviesť do právneho poriadku Slovenskej republiky sankciovanie právnických osôb prostredníctvom noriem trestného práva, ak došlo v súvislosti s ich činnosťou ku spáchaniu trestného činu tak, ako je to popísané v predkladanom návrhu zákona. Vzhľadom na jeden medzinárodný a medzivládne záväzky je potrebné zaviesť výkon sankcií trestnej povahy voči právnickým osobám uloženým nielen cudzími orgánmi, ale aj slovenskými orgánmi, keďže by jeho nezavedením vznikla z hľadiska vnútroštátneho práva neodôvodnená disproporcia spočívajúca v tom, že výkon sankcií trestnej povahy voči právnickým osobám by bolo možné uskutočniť len vtedy, ak by boli uložené cudzími orgánmi. To by viedlo zrejme k diskriminácii s ústavnoprávnymi dôsledkami. Zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb nie je prípustné vo vzťahu k zásade individuálnej zodpovednosti za zavinenie k zásade personality trestov a zároveň neschopnosti právnickej osoby niesť vôľovú zodpovednosť s možnosťou výberu konať v súlade s právom alebo proti právu. Uvedené konštatovanie bolo určujúce pre formovanie výsledného znenia predkladaného návrhu zákona. Hlavným účelom zavádzania právnej zodpovednosti právnických osôb, teda nielen trestnoprávnej, je vyhnúť sa stavu, že nikto nebude postihnutý, ak dôjde k postihnutiu páchateľa, ak ho nie je možné v dôsledku zložitých štruktúr riadenia v obchodných spoločnostiach zistiť. Trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb je riešením neschopnosti alebo nemožnosti odhaliť páchateľa trestného činu spáchaného v rámci právnickej osoby. Samozrejme, na druhej strane páchatelia v rámci právnickej osoby používajú stále zložitejšie metódy, ako sa vyhnúť naplneniu skutkových podstát trestných činov a zákonov štátov. Medzinárodné a európske spoločenstvo vidí cestu riešenia v tom, že sa umožní štátom akýkoľvek typ zodpovednosti právnických osôb za trestné činy fyzických osôb, avšak európske štáty v rámci Rady Európy a Európskej únie zároveň vyžadujú od štátov uznanie rozhodnutí cudzích štátov, ktoré zaviedli trestnú zodpovednosť právnických osôb za trestné činy fyzických osôb štátmi, ktoré trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb nezaviedli. Teda základné princípy, na ktorých je postavená navrhovaná právna úprava, je nasledovná. Zavedú sa nové trestnoprávne sankcie v podobe ochranných opatrení, teda nie priamych trestov voči právnickým osobám, a to zhabanie určitej určenej výšky finančných prostriedkov a zhabanie majetku. Zhabanie určenej výšky finančných prostriedkov bude ochranným opatrením, ktoré bude pozostávať z výroku súdu o tom, že najprv by sa uložila finančná čiastka, na ktorú by bola povinná právnická osoba reagovať jej uhradením, a v prípade neuhradenia by sa prikročilo k výkonu uloženého ochranného opatrenia zhabaním takto určenej výšky finančných prostriedkov. Zhabanie majetku sa bude viazať len na spáchanie taxatívne určených trestných činov, pri ktorých je, ak by súd odsudzoval fyzickú osobu za ich spáchanie a preukázalo by sa nadobudnutie majetku z príjmov predchádzajúcich z trestnej činnosti, povinný trest prepadnutia majetku. Výnimka z obligatórnej aplikácie tohto pravidla sa však na závažnosť sankcie a jej možné dôsledky pripúšťať bude. Ďalej uloženie týchto ochranných opatrení navrhne prokurátor návrhom na ich uloženie, podaných na trestnoprávny súd, vo veci, kde bolo začaté trestné stíhanie vo veci. Návrh prokurátora nebude podmienený žiadnou väzbou na trestné stíhanie fyzických osôb. Bude sa môcť podať v okamihu, ak výsledkom vyšetrovania bude zistené, to znamená preukázané bez dôvodných pochybností, že riadiace, to je zastupovacie, rozhodovacie a kontrolné úlohy, osoby zanedbali dohľad a kontrolu a v dôsledku tohto zanedbania došlo k spáchaniu trestného činu osobami podriadenými právnickej osobe a b) riadiace osoby, to znamená zastupovacie, rozhodovacie a kontrolné úlohy, sa dopustili trestného činu. Nebude však potrebné v rámci vyšetrovania zistiť, kto spáchal trestný čin. Bez ohľadu na to, či sa v rámci trestného stíhania vo veci zistí, kto spáchal trestný čin, alebo sa nezistí a bude bez dôvodných pochybností zistený záver o skutočnostiach uvedených, prokurátor je povinný podať návrh na ochranné opatrenie. Materiálne tak Slovenská republika naplní požiadavku zaviesť a uznať trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb za trestné činy fyzických osôb v prípadoch, aj keď ju formálnoprávne nevyjadrí, čoho príčiny spočívajú v objektívnej neschopnosti právnickej osoby niesť deliktuálnu zodpovednosť v zmysle zodpovednosti za vinu, resp. zavinenie, ktoré sú viazané na psychický vzťah ku konaniu, resp. nekonaniu. Právnické osoby nie sú osoby s duševným a vôľovým základom. Problematiku trestnej zodpovednosti právnických osôb však nie je možné vnímať izolovane, len v intenciách zodpovednosti, len v intenciách predmetu právnej úpravy trestného práva. Vyvodenie právnej zodpovednosti voči právnickej osobe nepochybne vyvoláva aj dopady na súkromnoprávne vzťahy, ktorých subjektom je táto právnická osoba. Pretože účelom vyššie uvádzaných ochranných opatrení, ochrana spoločnosti pred trestnými činmi alebo činmi inak trestnými a je s nimi spojená majetková ujma na strane dotknutej osoby, možno predpokladať aj sekundárne prejavy tejto ujmy u tretích osôb. Inak povedané, previazanosť trestnoprávnej a súkromnoprávnej úpravy, najmä u ochranného opatrenia zhabania majetku, je viac ako zreteľná. Účelom takejto úpravy je nepostihnúť tretie osoby, to znamená veriteľov právnickej osoby, ktoré sa nezúčastnili na páchaní trestnej činnosti vrátane jej zamestnancov. Preto v záujme ochrany práv a právom chránených záujmov tretích osôb, ktoré budú spravidla v súkromnoprávnom vzťahu k právnickej osobe, napr. veritelia, ktorej majetok postihne ochranné opatrenie, navrhuje, aby logickým dôsledkom uloženia tohto ochranného opatrenia bolo vyhlásenie konkurzu na majetok tejto právnickej osoby. Okrem zmien Trestného zákona a Trestného poriadku sa súčasne navrhuje vykonanie zmien súvisiacich zákonov, a to zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov, zákona č. 33/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z hľadiska významu predstavuje zmena zákona o konkurze a reštrukturalizácii najdôležitejšiu zmenu v osobitnej právnej úprave. Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, s právom Európskej únie a Európskych spoločenstiev. Návrh zákona bude mať dopady na verejné financie, tak ak je uvedené v dôvodovej správe v doložke finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie, avšak nebude mať ekonomický ani environmentálny vplyv, ani vplyv na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie. Návrh zákona bol prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky dňa 3. februára 2010. Ďakujem za pozornosť. |
12,826 | 2,010 | KDH | Ján Figeľ | Ctené dámy, vážení páni, chceme a budeme stavať diaľnice, rýchlostné cesty, cesty prvej triedy a ďalšiu infraštruktúru, nebudeme pritom ale klamať ľudí, nebude to o propagande, ale o serióznych analýzach a rozhodnutiach. Pretože toto je tá cesta, ktorá vedie do scenára, alebo súvislosti maďarských alebo gréckych. Predchádzajúca vláda napríklad v auguste 2007 zrušila dva roky staré uznesenie vlády o tom, aby sa diaľnice nestavali drahšie ako je maximálna cena určená štátnou expertízou. Nie je dobré, nepamätať na základné, či ekonomické alebo iné súvislosti, pretože je veľmi vážna súvislosť medzi deficitom verejných financií a rastom HDP. My nehovoríme, že spájanie týchto dvoch kategórii je miešanie hrušiek s jablkami. Chceme byť zodpovednými hospodármi a ako to možnosti aj štátneho rozpočtu, ale aj verejno-súkromného vzťahu dovolia, budeme a sme pripravení stavať diaľnice aj cez PPP formu. Ale rozum káže, čerpať dôsledne najprv prostriedky, ktoré sú v podstate zadarmo a teda eurofondy. To sú peniaze z Európskej únie, ktoré boli za minulého obdobia opomínané. Už spomínané čerpanie v júli na úrovni 11 % bolo toho potvrdením. Chceme stavať diaľnice kvalitne, nielen staveniská, ktoré sa za diaľnice potom označujú. Bezpečnosť musí byť kritériom tak pri Bratislave, ako aj na Spiši. Nejde o strihanie pások a dvíhanie preferencií, ale o serióznu výstavbu, ktorej kvalita a všetky parametre sú rozhodujúce pre dlhodobé užívanie, to je o zodpovednosti aj za ľudské životy, nie o prieskumy. Chcem ešte odpovedať na niektoré podnety, ktoré tu zazneli, že prečo chceme zaťažovať peňaženky, ak nemáme ucelenú sieť diaľničných ciest. No kedy bude ucelená? To ktorý ten rok je taký, že už by sa malo pozrieť aj na diaľničné nálepky? My sme v strede regiónu. To určenie, ktoré navrhujeme po piatich rokoch, stavia slovenskú cenu diaľničnej nálepky na úroveň Českej republiky v podstate, je výrazne nižšie než v susednom Maďarsku alebo v Rakúsku. Jednoducho sú isté pravidlá, nič nie je zadarmo. Jedna múdra osoba povedala: """"Niet nič drahšieho, než to, čo vám vláda dáva zadarmo"""". Vy ste chceli dávať ľuďom zadarmo to, čo teraz ťažko chceme stavať. Veď princíp užívateľ platí, jeden spravodlivý, seriózny princíp. A nielen veľké autá. A preto nehovoriť o diaľničných nálepkách, pritom chceme ďalej a viac stavať, je nezodpovedné alebo nelogické. Ale samozrejme, hovorme aj o primeranosti a to vidím v regionálnych číslach. Ďalší princíp, znečisťovateľ platí. Je tlak na to, aby to, čo je zaťažujúce pre životné prostredie bolo menej zaťažujúce, aby cestná doprava bola smerovaná viac na železnice. To je o ďalšej modernizácii, o intermodeálnych druhoch dopravy a prekladísk a ďalších, ďalších možností. Ak mi je spomínané, že som hovoril o žiarovkách alebo hadiciach, no kto je verný nad málom, bude nad mnohým ustanovený. Ak nebudeme rozumní pri drobných, tak potom pri veľkých už vôbec nebudeme, lebo to spolu súvisí. Dobrý gazda je ten, kto vie, že babka k babce, budú kapce. Na železniciach ide o milióny a milióny, pretože sú to veľké firmy, veľké čísla, veľké obstarávanie. Tu nejde len tak o hadice a koberce alebo žiarovky. Tu ide o zodpovednosť za spoločné, za štátne. Čo, kedy a za čo stavať. Vláda príde s definitívnou odpoveďou, o ktorej rokujeme aj preto, lebo sme predložili štátny rozpočet. Na jeho báze je formulovaná aj základňa pre spolufinancovanie s eurofondmi, rokujeme v týchto dňoch tak, aby aj realokácia, navýšenie prostriedkov mohlo podporiť výstavbu, ktorá zostane a bude aj ďalej viaczdrojová. Ja som presvedčený, že to je to najlepšie aj pre rokovania o cene, aj pre celkovú vitalitu rozvoja infraštruktúry. Hrubé čísla, o ktorých môžem hovoriť, že chceme v najbližších rokoch vkladať do cestnej, hovoríme o cestnej infraštruktúre, sú na budúci rok vyše 800 mil. EUR, v ďalšom roku 1,2 mld., v ďalšom 1,13, v ďalšom asi 1,16. Sú to čísla, ktoré tu doteraz neboli. Súvisia s jedinečnou, časovou a obsahovou položkou, že máme európske fondy a k tomu a popri tom dôveryhodnosť krajiny, kde môžu aj súkromné peniaze rozvíjať viaceré dôležité zámery. A ja sa o to budem usilovať, určite aj s podporou mnohých aj spomedzi vás. Detailnejšie návrhy alebo názory na jednotlivé úseky, aj keď som už hovoril, že môžem ísť k niektorých, rád prediskutujem v dohľadnej dobe, ktorá súvisí s ďalšími rokovaniami. Nechcem predbiehať slovami to, čo znamenajú dôležité a zodpovedné rozhodnutia, ale za tými slovami si stojím a budem stáť. Bolo tu hovorené o tom, že sa predtým zastavila výstavba diaľnic, teraz to isté. Nezastavila a dokonca ani 1998 nie, len sa nedalo tak gazdovať. To nevyrieši imidž, to nemôže byť o Schifferovej, ktorá strihá pásky. V roku 1998 až 2002 bolo odovzdaných 83 km diaľnic a rozpracovaných ďalších 29 km. Tu sa urobili istý, ako keby odkaz, že stredopravé strany nebudujú, ale zastavujú. Nie je to pravda, ani nebola, ani to nie je pravda. Chceme stavať a budeme stavať a už staviame zodpovedne. Chceme aj nadviazať, opraviť, čo treba opraviť a ísť ďalej. Možno nehovoríme natoľko o číslach, ale hovoríme o nadštandardnom spojení východ - západ, ale aj sever - juh. Odtiaľto idem pre podklady a hneď do Poľska na rokovanie o európskych koridoroch preto, aby Slovensko a tu chcem vlastne trošku uzavrieť, aby bolo stredom Európy, aby malo nielen víziu, ale aj charakter krajiny, ktorá spája, spája svojich, spája susedov, dokáže byť centrálnym bodom pre spoluprácu, či už ekonomickú, kultúrnu alebo dopravnú. Nebyť ostrovom, lebo to sa tiež dá, sme dosť malí na to, aby sme ostrovom boli, ale robiť všetko preto, aby sme si rozumeli a dohody plnili. Chceme stavať kvalitne za primerané ceny a zodpovedne. Za rozhodnutiami, ktoré som robil a robím si stojím, neodradí ma od toho ani intenzívna a v mnohých ohľadoch až štvavá kampaň, ktorú zažívam ako osoba aj s mojimi blízkymi, pretože tu sa láme chlieb. Tu sa láme charakter spoločnosti a orientácia Slovenska cez veľké, dlhodobé, zásadné rozhodnutia. Budem vďačný za každú pomoc a porozumenie v tomto úsilí. Toto je tá základná vízia, ku ktorej potom už dopracujeme aj tie úseky, aj tie kilometre, ale tu ide o charakter aj spoločnosti a politiky. Politiky ako služby verejnému záujmu, nie finančným skupinám, nech sa volajú akokoľvek. Ďakujem pekne. (Potlesk.) |
12,874 | 2,010 | KDH | Ján Figeľ | Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán poslanec, ďakujem aj za otázku, aj za záujem. Súťaže na zhotoviteľov väčšiny úsekov chýbajúcich na diaľnici D1 od Dubnej Skaly po Ivachnovú budú vypísané v prvých mesiacoch prichádzajúceho roka 2011. V súčasnosti prebieha príprava projektových a súťažných podkladov na úsek D1 za Dubnou Skalou, teda úsek popri Vrútkach a Martine a tiež na úsek Hubová - Ivachnová pri Ružomberku. Tender na väčšiu časť úseku pri Ružomberku s dvojkilometrovým tunelom začne v januári. Na úsek pri Vrútkach spustíme verejné obstarávanie do marca. Stavebné práce na týchto úsekoch by teda mali začať v lete 2011. Úsek Turany - Hubová nie je možné zatiaľ začať stavať, kým pretrvávajú výhrady Európskej komisie. Napriek pokračujúcej komunikácii, rokovaniam, argumentácii, sa zatiaľ nejavia ako reálne získať súhlas skôr od Európskej komisie ako v priebehu budúceho roka. A to následne znamená možnosť zahájenia výstavby v úseku Turany - Hubová. Ja len chcem uviesť, že ide o skôr mix alebo rôzne úseky s rôznou náročnosťou, finančne napríklad, aby bolo tak trošku aj obrazovo náročnosti finančnej Turany - Hubová na úrovni 730 mil. EUR, až po najlacnejší, ktorým by som označil úsek Dubná Skala - Turany za zhruba 260 mil., ale hovoríme o výrazných investíciách v kraji alebo v regióne, ktorý reprezentujete. Kvôli rozhodnutiu rozviazať ten prvý veľký alebo najväčší balík PPP projektov už vlastne tento, o ktorom som teraz hovoril, úsek Turany - Hubová neblokuje ďalšie štyri úseky. Teda diaľnicu D1 pri Vrútkach, Ružomberku, aj pri Levoči môžeme naisto začať stavať v budúcom roku 2011. Chcem povedať, že včera, včera bola vyhlásená súťaž alebo verejné obstarávanie na nezávislý stavebný dozor na dva úseky diaľnice D1 Levoča - Jablonov a Jánovce - Levoča. Na záver, snáď asi chcem len podčiarknuť, že okrem istoty, že sa stavať bude, chcem podčiarknuť dôležitosť celkovej úspory, spomínal som niektoré čísla, sú výrazne odlišné od celkových nárokov pôvodného zámeru, pretože ich môžeme nahradiť nielen štátnymi prostriedkami, ale eurofondmi zo zdrojov únie. Toľko na upresnenie alebo uistenie o najbližších zámeroch na D1. |
12,861 | 2,010 | MOST_HID | Ondrej Dostál | Obávam sa, že nebudem schopný zareagovať na všetko, čo povedal pán poslanec Rafaj, vo faktickej poznámke iba. Ale teda aspoň k niečomu. Demolačná čata, že chceme zbúrať niečo po predchádzajúcej vláde, no áno, po predchádzajúcej vláde treba niektoré veci zbúrať, lebo sú zle postavené. A toto je jedna z nich. Myslím si, že toto sme mali riešiť oveľa rýchlejšie, ako k tomu pristupujeme teraz. Tvrdíte, že niekomu prekáža, že v rokovacej miestnosti zastupiteľstva je text štátnej hymny. No mne to prekáža aj z toho dôvodu, že spôsob, akým je tam umiestnený, je nedôstojný. No vidíte tuto v miestnosti, kde zasadá parlament, text štátnej hymny alebo preambuly ústavy? V rokovacích miestnostiach zastupiteľstiev aj škôl je štátny znak, to sa mi zdá dostačujúce, to nikto, nikto nespochybňuje. To, že tam je ešte text štátnej hymny alebo preambuly, sa mi zdá skôr kontraproduktívne, lebo je tam veľké množstvo textu, ktoré naozaj si neviem predstaviť, ako by niekoho mohlo pozitívne ovplyvniť v budovaní vlastenectva. Veľmi dobrý príklad ste povedali s tým Talianskom a s tým zákazom krížov alebo, alebo s tým, že si zamestnanci dávajú fotky svojich rodinných príslušníkov v práci na stoly. No áno, ale problém tých krížov predsa nie je v tom, či sú tam kríže, alebo nie sú tam kríže, ale či to niekto niekomu zakazuje, prípadne prikazuje, alebo nie. O tom nemá rozhodovať Brusel, Štrasburg, dokonca si myslím, že ani Rím, alebo Bratislava. Ale majú si to tie školy rozhodnúť samé, či tam tie kríže chcú mať, alebo nechcú mať, tak ako sa ľudia dobrovoľne rozhodujú, či tam chcú, alebo nechcú mať niekde na stolčeku fotografiu svojej manželky alebo niečo podobné. |
13,083 | 2,010 | SAS | Jozef Kollár | Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No tým poslancom SaS, ktorý bol v televíznom dueli s pánom poslancom Kaliňákom, som bol ja, takže ste ma mohli zrovna už aj menovať. Ja viem, že vám je to nepríjemné, pán Kaliňák, pretože práve takmer všetko z kapitoly Verejné financie volebného programu SaS sa realizuje. A teraz budem konkrétny. Je tam zapísaná konsolidácia verejných financií. Minulý týždeň, ak ste si nevšimli, pán poslanec, bol schválený zákon o štátnom rozpočte na rok 2011, ktorý práve smeruje ku konsolidácii verejných financií. Je tam zapísané úsilie v strednodobom horizonte vyrovnať štátny rozpočet, priamo táto veta je zapísaná explicitne v programovom vyhlásení vlády, ktorý ste, predpokladám, nečítali. Je tam zapísaná reforma Paktu stability a rastu. Práve v týchto dňoch rokuje premiérka Radičová na samite v Bruseli o tom, že sa pravdepodobne otvorí Lisabonská zmluva, že sa zakomponuje mechanizmus riadeného bankrotu krajín, že budú zohľadnené náklady na dôchodkovú reformu pri hodnotení konsolidácie verejných financií. Čiže opäť si to môžte odškrtnúť, realizuje sa. No a nakoniec sme komunikovali s našimi voličmi pred voľbami, odmietnutie pôžičky Grécku, čo asi uniklo vašej pozornosti, ale stalo sa to skutočnosťou na jednej úplne z prvých schôdzí tohto volebného obdobia v Národnej rade. Takže chápem, že ste frustrovaný, pán poslanec Kaliňák, lebo takmer všetko z programu, konkrétne z časti Verejné financie programu SaS sa realizuje. Ale dozvedel som sa vo vašom televíznom vystúpení v dueli, v ktorom sme boli spolu, ešte niečo iné, čo bolo pre mňa úplnou novinkou, že pán bývalý premiér, pán Fico, si nevšimol 17. november, lebo letel na služobnú pracovnú cestu do Spojených štátov amerických. Ponechám na ctenú snemovňu, nech si každý urobí obraz o tom, kto 17. novembra, keď tu vládol ešte stále Jakešov režim, vysielal a rozhodoval o vysielaní ľudí do Spojených štátov amerických. Ďakujem. (Potlesk.) |
12,946 | 2,010 | SAS | Pavol Hladký | Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, v rámci schváleného Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky bolo prijaté rozhodnutie prehodnotiť účasť ozbrojených síl Slovenskej republiky v operáciách medzinárodného krízového manažmentu. Zároveň v nadväznosti na vývoj situácie v Bosne a Hercegovine, kde aktuálne pôsobí náš vojenský kontingent, bol predložený návrh na zmenu našej prítomnosti v tejto krajine vo vojenskej operácii ALTHEA. V návrhu ide o stiahnutie strážnej čaty ozbrojených síl Slovenskej republiky a jej postupnom nahradení styčnými a pozorovacími tímami, tzv. LOT tímami, ktoré sú pre operáciu ALTHEA dôležitým, dovolím si povedať, nenahraditeľným nástrojom. Dovoľte mi uviesť, že úlohami styčných a pozorovacích tímov v operácii ALTHEA sú hlavne styčné úlohy smerom k medzinárodnej komunite a miestnym vládnym orgánom a mimovládnym organizáciám. Tieto tímy zároveň vykonávajú pozorovanie, aby v prípade zmeny bezpečnostnej situácie v krajine bolo možné okamžite zareagovať. Oblasť západného Balkánu predstavuje pre Slovenskú republiku dlhodobo prioritu zahraničnej politiky. Na pôde Európskej únie sa aktívne angažujeme v rozhovoroch o budúcnosti operácie ALTHEA. Naším názorom, ktorý našim partnerom EÚ jasne prezentujeme, je, že exekutívna časť operácie ALTHEA by mala zostať v krajine pôsobiť až do obdobia troch mesiacov po ukončení činnosti Úradu Vysokého predstaviteľa medzinárodného spoločenstva v krajine. Druhým bodom, ktorý by som rád uviedol, je aj naše úsilie kvalitatívne posilňovať naše zastúpenie v operáciách medzinárodného krízového manažmentu. Z tohto hľadiska jasne vidím dôvody na posun od plnenia strážnych úloh ku komplexnejším úlohám, ktoré budú plniť práve styčné a pozorovacie tímy. Verím, že tieto nové a náročné úlohy sa spätne prejavia na kvalite našich ozbrojených síl. Ďakujem za pozornosť. |
12,709 | 2,010 | SDKU | Ondrej Matej | Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (tlač 94), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie najmenej pätnásť dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 7., čiže dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a zrejmý je aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecnými záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Zároveň návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, doložku vybraných vplyvov a tabuľku zhody. Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní. V prípade, že sa plénum Národnej rady Slovenskej republiky rozhodne prerokovať predmetný zákon v druhom čítaní, navrhnem v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 101 z 24. septembra 2010 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku, aby návrh zákona prerokovali výbory, a to Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre výstavbu a dopravu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému vládnemu návrhu zákona. |
12,713 | 2,010 | SDKU | Ondrej Matej | Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (tlač 92), ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie súčasnej, dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedeného v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel správny. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecnými záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Zároveň návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov. Po rozprave odporúčam, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní. V prípade, že plénum Národnej rady rozhodne o prerokovaní predmetného zákona v druhom čítaní, navrhnem, aby v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 82 z 24. septembra 2010 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému vládnemu návrhu zákona. |
12,920 | 2,010 | SDKU | Ivan Mikloš | zníženie bežných a mzdových výdavkov o 10 %. Treba tiež uviesť, že základným predpokladom ozdravenia verejných financií bude a musí byť aj výrazný pokles korupcie vo verejnom sektore. Už nikdy sa nesmú opakovať kauzy typu tendra na elektronické mýto alebo predaja kvót CO2, či nástenkového tendra, kde štát stratil stovky mil. EUR. Výrazná zmena musí nastať aj v systéme verejného obstarávania, kde musia postupne začať dominovať elektronické aukcie a súťažné metódy a musí dominovať konanie vo verejnom záujme a nie opak konania vo verejnom záujme, akého sme boli svedkami posledné štyri roky. Ozdravný balík, ktorý predkladáme v tomto rozpočte je v súlade s vládnym programom, v ktorom sa píše: """"že znižovanie deficitu bude vláda Slovenskej republiky realizovať opatreniami na strane príjmov aj výdavkov verejných financií."""" Pre zdravý vývoj slovenskej ekonomiky bude v roku 2011 veľmi dôležité, aby sa podarilo urýchliť čerpanie európskych fondov. Aj v tejto oblasti sme za posledné štyri roky boli úplne na chvoste a za nami už bolo len Rumunsko a Bulharsko. Aj tu bude nevyhnutná zásadná zmena. Samozrejme, že každý rozpočet so sebou nesie aj isté neistoty a tie sú spôsobené, najmä vonkajším prostredím a predpokladaným vývojom svetovej ekonomiky, ktorý je pomerne neistý. Ďalším rizikom je aj hospodárenie vyšších územných celkov, obcí a miest, teda samosprávy a ďalším rizikom je dopad viacerých ozdravných opatrení na príjmy a výdavky verejných financií. Dovoľte, aby som sa vyjadril v tomto úvodnom slove aj k tomu, či teda ide štát šetriť alebo nie. Už vo viacerých vystúpeniach predtým a predpokladám, že pán poslanec Počiatek a ďalší to budú tvrdiť znova, že vraj nešetríme. Takže, chcel by som uviesť tieto veci dopredu na pravú mieru a povedať to na faktoch a na číslach, pretože štátny rozpočet na rok 2011 je zostavený úsporne a je zároveň zostavený realisticky. Výdavky štátneho rozpočtu je potrebné a možné porovnávať bez troch položiek, na ktoré nemá rozpočtová politika priamy vplyv. Tie tri položky sú úroky zo štátneho dlhu, transfer do Sociálnej poisťovne a financovanie európskych fondov. Ak, teda porovnávame základné výdavky bez týchto troch položiek, teda výdavky, ktoré slúžia na mzdy, prevádzku, investície, tak tieto dosiahnu v roku 2011 10 121 mld. EUR a v porovnaní s rozpočtom na rok 2010 klesnú síce len o 1,1 mil. EUR, ale toto porovnanie nie je korektné. Rozpočet na rok 2010 bol totiž pripravený typicky predvolebne a nereálne, formálne vykazoval výrazné úspory, ale oproti skutočnosti roku 2009 až o 527 mil. vykazoval úspory, teda takmer o 5 %. V skutočnej činnosti sa to však vôbec neprejavilo. Prebrali sme krajinu s výrazne vyšším deficitom ako bol rozpočtovaný a s viacerými neuhradenými záväzkami, ktoré boli vládou prijaté. Rástli platy zamestnancov v roku 2009 aj v roku 2010, nárast verejných výdavkov bol jeden z najvyšších zo všetkých krajín Európskej únie. Len na ilustráciu, verejné výdavky v prvom polroku t.r. na Slovensku vzrástli o 15 %, kým v Českej republike o 1 %. Takže výsledkom bolo, že výdavky v tomto roku výrazne prekročia rozpočtovanú úroveň a dosiahnu približne 10 750 mld. EUR. Takže, ak porovnávame skutočné výdavky v tomto roku, ktoré boli nastavené bývalou vládou, tak pokles verejných výdavkov tých základných výdavkov, porovnateľných v budúcom roku bude takmer 6 %, 5,9 % pokles verejných výdavkov. Takže ide o úsporný rozpočet. Ďalej by som chcel povedať pár slov o tom, ktoré sú najdôležitejšie priority, ktoré v rozpočte máme. Prioritou ako som povedal je, aby dopady boli rozložené čo najspravodlivejšie, aby boli čo najmenej ohrozené sociálne slabé a ohrozené skupiny obyvateľstva. Napriek tomu, že celý rozpočet je úsporný, celkové výdavky kapitoly ministerstva práce v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2010 medziročne rastú o 2,11 %. V programe sociálna inklúzia v roku 2011 v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2010 je nárast 7,1 %. Na pomoc v hmotnej núdzi je nárast 4,96, teda takmer 5 %. Na podporu rodiny sa v roku 2011 rozpočtuje o 8,43 % viac v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2010, a čo sa týka poskytovania rodičovského príspevku, vrátane do počtu prostriedkov na jeho krytie, predstavuje to nárast výdavkov o 31,4 %. Peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia sa zvyšujú o 6,1 %. Ďalšou prioritou je doprava, najmä výstavba ciest, rýchlostných komunikácií a diaľnic. Takže nie je pravda, že vláda Ivety Radičovej zastavuje výstavbu diaľnic, alebo že to nie je našou prioritou. Najlepšie o tom svedčia čísla. Čo sa týka cestnej infraštruktúry, na výdavky súvisiace s cestnou infraštruktúrou je rozpočtovaných 938 mil. EUR, vrátane prostriedkov zo zdrojov EÚ a spolu financovania a výdavky v roku 2011 rastú v tejto položke o 23,1 %. Na výstavbu ciest a diaľnic a rýchlostných ciest tak isto dochádza k nárastu. Ďalšou prioritou vlády je samozrejme v ťažkých podmienkach, ale je školstvo, veda a výskum. Aj preto učitelia boli jedinou skupinou verejných zamestnancov, ktorí boli vyňatí zo zníženia mzdových prostriedkov o 10 % a aj v ťažkej situácii verejné výdavky na regionálne školstvo v roku 2011 porastú oproti schválenému rozpočtu roku 2010 o 1,88 % a výdavky vysokých škôl z verejných zdrojov o takmer 2 %. Čo sa týka zdravotníctva, tiež veľmi často spomínaného, dochádza k nárastu verejných výdavkov do zdravotníctva o 2,28 %. Dochádza síce k zníženiu platieb za poistencov štátu, ale tieto sú viac ako kompenzované ďalšími príjmami, napríklad z odvodnenia tých príjmov, ktoré predtým z odvodnené neboli. Mohol by som pokračovať ďalšími kapitolami, kde dochádza k nárastu. Neurobím to, pretože chcem, aby pán poslanec Počiatek, mal adekvátny priestor, priestor aký som mal ja. Takže dovoľte mi, aby som uzavrel môj vstup tým, že verím a som presvedčený, že vláda Slovenskej republiky predkladá dobrý rozpočet, aj keď ten rozpočet nie je ľahký, nebol pripravovaný v ľahkých podmienkach, a aj keď znamená aj ťažké a nepopulárne opatrenia, ktoré určite nerobíme radi a nerobíme ich ani s ľahkým srdcom. Robiť ich musíme, pretože, ak by sme nezvrátili negatívny vývoj, ktorý tu bol naštartovaný počas vlády Roberta Fica, náklady, ktoré by museli platiť ľudia, by boli radovo väčšie a nevytvorili by sme predpoklady na zdravý a udržateľný ekonomický rast, ktorý je predpokladom rastu zamestnanosti, rastu životnej úrovne a rastu kvality života ľudí. A to je zásadný cieľ našej vlády. Ďakujem pekne. (Potlesk.) |
12,911 | 2,010 | SDKU | Miroslav Beblavý | Vážené dámy, vážení páni, ďakujem veľmi pekne za slovo. Dovoľte mi, aby som predniesol dva pozmeňujúce návrhy. Obidva v mene skupiny poslancov, ktorí ich podpísali. Ten jeden je taký, ktorý som dlhšie presadzoval pri príprave tohto zákona. Podarilo sa mi nakoniec presvedčiť pätnásť kolegov. Ten druhý má taký komplikovanejší intelektuálny pôvod. Podľa informácie od pána predsedu Sulíka, jeho intelektuálnym otcom je pán poslanec Burian, takže týmto nemusel som, o. k.. Tak bolo mi treba povedať, my tú transparentnosť môžeme prehnať. Pán Sulík, si ale v každom prípade osvojil, dotiahol a požiadal mňa, aby som ho dotiahol technicky a predložil. Takže dovoľte, aby som tieto dva pozmeňovacie návrhy predložil. Ten prvý sa týka v podstate, najmä iných ako ústavných činiteľov a snaží sa vybalansovať tu tento legislatívny stav, ktorý tu dnes schvaľujeme. Tak, by som povedal, tá miera aj úspor a určitej racionalizácie sa dotýkala vyššie postavených verejných činiteľov politických, aspoň proporcionálne, ak nie rovnako. Dovoľte mi, aby som ten návrh prečítal a potom ho stručne zdôvodním. Pozmeňujúci návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 120/1993 Z. z., tu chcem upozorniť, že v písomnej verzii je preklep, tam je rok 33, takže to opravujem Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 146. 1. V čl. I bod 1 znie: """"1. V § 2 ods. 1 znie: """"(1) Poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len """"poslanec"""") patrí plat vo výške trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy na zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, znížený podľa ods. 2 zaokrúhlený na celé euro nahor (ďalej len """"plat poslanca""""), začínajúc dňom, v ktorom zložil Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len """"ústava""""), predpísaný sľub. Odkaz na poznámku pod čiarou 1. V závislosti od času výkonu poslaneckého mandátu patrí po zániku poslaneckého mandátu poslancovi ešte plat počas dvoch mesiacov, ak vykonáva mandát poslanca menej ako päť rokov alebo troch mesiacov, ak vykonáva mandát poslanca aspoň päť rokov. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na poslanca, ktorý bol zvolený za poslanca v nasledujúcom volebnom období a na poslanca, ktorý bezprostredne po zániku mandátu začal vykonávať inú funkciu ústavného činiteľa Slovenskej republiky podľa § 1, alebo ktorý bol zvolený do Európskeho parlamentu, alebo začal vykonávať funkciu podľa osobitného predpisu. Odkaz na poznámku pod čiarou 1aa. Ak poslanec vykonával mandát ako náhradník, patrí mu nárok podľa druhej vety len raz počas toho istého volebného obdobia. Poznámka pod čiarou k odkazu 1aa znie: """"1aa) § 6 ods. 2 písm. b) zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.""""."""". Odôvodnenie. Navrhuje sa, aby odstupné poslancov Národnej rady bolo upravené rovnako ako pri ostatných zamestnancoch pôsobiacich v národnom hospodárstve, teda dvomi alebo tromi platmi v závislosti od dĺžky výkonu funkcie alebo zamestnania. 2. Za čl. I sa vkladajú nové články II a III, ktoré znejú: """"Čl. II. Zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 151/2010 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: § 99 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie: """"(3) Štátnemu zamestnancovi podľa § 6 ods. 2 písm. b) možno poskytnúť odmenu maximálne do výšky 20 % jeho ročného funkčného platu."""" Odôvodnenie. Navrhuje sa, aby štátnym zamestnancom v politickej funkcii bolo možné poskytnúť odmenu vo výške maximálne 20 % ročného funkčného platu. Čl. III Zákon č. 438/2001 Z. z. o platových pomeroch a ďalších náležitostiach súvisiacich s vykonávaním funkcie predsedu samosprávneho kraja v znení zákona č. 460/2008 Z. z. sa mení takto: 1. V § 2 sa vypúšťa písm. b). Doterajšie písm. c) sa označuje ako písm. b). 2. Paragraf 4 sa vypúšťa. Odôvodnenie. Navrhuje sa vypustiť pre predsedov vyšších územných celkov inštitút ďalšieho platu, keďže politickými predstaviteľmi ide o inštitút bez porovnateľného plnenia pre ostatných predstaviteľov, a to bez dôvodu. 3. V § 6 ods. 1 a 2 znejú: """"(1) Po zániku mandátu predsedu, okrem dôvodov uvedených v osobitnom predpise."""" Odkaz na poznámku pod čiaru 4a, z dôvodu uplynutia volebného obdobia. Odkaz na poznámku pod čiarou 5, patrí predsedovi odstupné z rozpočtu samosprávneho kraja, ktorý v závislosti od času výkonu funkcie je a) dvojnásobok jeho priemerného mesačného platu, ak vykonával funkciu kratšie ak päť rokov, b) trojnásobok jeho priemerného mesačného platu, ak vykonával funkciu dlhšie ako päť rokov. 2. Priemerným mesačným platom ods. 1 je súčet platu podľa § 3, alebo za obdobie dvanástich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov predchádzajúcich mesiacov, v ktorom vznikla potreba zistenia priemerného mesačného platu. Priemerný mesačný plat sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.""""."""". Poznámka pod čiarou k odkazu 4a znie: """"4a) § 17 ods. 1 písm. b), d) a g) zákona č. 302/2001 Z. z."""". Odôvodnenie. Navrhuje sa, aby odstupné predsedov VÚC bolo upravené rovnako ako pri ostatných zamestnancoch v národnom hospodárstve. 3. Doterajší čl. II sa označuje ako čl. IV. Odôvodnenie. Ide o legislatívno-technickú úpravu. Dovoľte mi, pár viet len k tomuto návrhu. V podstate jeho zmyslom je upraviť odstupné pre rôzne verejné pozície zhodne so Zákonníkom práce tak, aby nás už nikto nemohol obviňovať, že máme nejaký mimoriadne privilegovaný status. A druhým účelom je, zrušiť, teda ako už bolo spomenuté trinásty, štrnásty plat županov, keďže je inštitút, ktorý nemá ekvivalent v žiadnej inej verejnej funkcii. A tretím je, limitovať odmeny pre politických funkcionárov štátnej služby, teda nie pre normálnych štátnych zamestnancov, ale pre politických funkcionárov v štátnej službe na 20 % ročného platu. Myslím, že osobitne kolegovia zo SMER-u nám budú vedieť vysvetliť, prečo je takýto návrh potrebný, vzhľadom na ich skúsenosti so svojimi vlastnými štátnymi tajomníkmi. Ja len dodám k tomuto, že v tomto návrhu bol pripravený ešte jeden článok, ktorý by tieto isté zásady zavádzal aj pre primátorov a starostov. Po rokovaní s poslancami strany Sloboda a Solidarita došlo k politickej dohode, že keďže oni podali už svoju novelu, ktorá navrhuje zmenu platových pomerov primátora a starostov, ktorá bude prerokovaná v prvom čítaní na tejto schôdzi, tak je vhodnejšie vyňať tento článok a rokovať o ňom, o tých návrhoch spoločne pri novele poslancov pána Somogyiho a Krnáča a Majera. Takže, toľko k tomuto návrhu. Druhý návrh, je pozmeňovací návrh skupiny poslancov k návrhu skupiny poslancov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. 1. V čl. I v § 2 sa za ods. 1 vkladá nový ods. 2, ktorý znie: """"(2) """"Zníženie podľa ods. 1 sa rovná: a) 0,15-násobku trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok. Mám dočítať? Okej. Takže, ešte raz začnem od toho odseku. Zníženie podľa ods. 1 sa rovná a) 0,15-násobku trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat poslanca vypočítava, ak podiel schodku rozpočtu verejnej správy Slovenskej republiky a hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat poslanca vypočítava, zverejneného Európskou komisiou (Eurostatom) v apríli kalendárneho roka, na ktorý sa plat poslanca vypočítava. Odkaz pod čiarou 1a. Je rovný alebo vyšší ako 0,07. b) 0,1-násobku trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat poslanca vypočítava, ak podiel schodku rozpočtu verejnej správy Slovenskej republiky a hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat poslanca vypočítava, zverejneného Európskou komisiou (Eurostatom) v apríli kalendárneho roka, na ktorý sa plat poslanca vypočítava je rovný alebo vyšší ako 0,05 a nižší ako 0,07, c) 0,05-násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat poslanca vypočítava, ak podiel schodku rozpočtu verejnej správy Slovenskej republiky a hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat poslanca vypočítava zverejneného Európskou komisiou (Eurostatom) v apríli kalendárneho roka, na ktorý sa plat poslanca vypočítava, je rovný alebo vyšší ako 0,03 a nižší ako 0,05"""". Poznámka pod čiarou k odkazu 1a znie: """"1a) Čl. 14 Nariadenia rady (ES) č. 479/2009 z 25. mája 2009 o uplatňovaní Protokolu o postupe pri nadmernom schodku, ktorý tvorí prílohu Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva."""". Doterajší ods. 2 sa označuje ako ods. 3. Dovoľte mi, teraz tou ľudskou rečou povedať, navrhuje sa teda, aby sa znižovanie platu stále viazalo na deficit, ale inak ako je pôvodne navrhované. Jednak sa navrhuje dôležitá vecná zmena, že ak deficit klesne pod 3 % HDP nebude sa plat znižovať. Na to sú rôzne dôvody, politické aj vecné. A navrhuje sa, aby pri vyššom deficite sa plat znižoval, ale fixným spôsobom, nie na dvojnásobok deficitu. Navrhuje sa, aby sa pri deficite od 3 do 5 % znížil plat o 5 %, od 5 do 7 % o 10 %. A pri deficite vyššom ako 7 % HDP, aby sa znížil plat o 15 %. Je to jednoduchší prehľad, než asi je prijateľnejší spôsob. 2. V návrhu zákona sa v čl. I § 29g nahrádza novým |
12,197 | 2,010 | SMER | Ján Počiatek | Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, do druhého čítania vám predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov. Hlavnou úlohou tejto právnej úpravy je vykonať úpravu v peňažných čiastkach uvádzaných pri udeľovaní pokút za neplnenie si spravodajských povinností spravodajskými jednotkami v slovenských korunách na menu euro i v tomto zákone v súlade so zákonom č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike. Novelou si Štatistický úrad súčasne plní aj povinnosť, ktorá mu vyplýva z vládou ustanovenej zodpovednosti za prijatie príslušných opatrení na vnútroštátnej úrovni k novoprijatým štatistickým nariadeniam a rozhodnutiam Európskej únie. Významné v tejto novele z hľadiska vplyvu na informatizáciu spoločnosti je aj to, že sa ňou vytvárajú legislatívne podmienky umožňujúce elektronické podávanie štatistických formulárov spravodajskými jednotkami, poskytovanie údajov a informácií z administratívnych zdrojov a zo štatistických registrov elektronickou formou medzi jednotlivými subjektmi pôsobiacimi v oblasti štatistiky, a to ako na vnútroštátnej úrovni, tak aj v rámci európskeho štatistického systému. Súčasne sa návrhom upravujú aj niektoré ustanovenia platného zákona, ktoré skvalitňujú a sprehľadňujú jeho vecnú aplikáciu všetkým používateľom pri zbieraní a poskytovaní štatistických údajov a informácií. Právna úprava v celej oblasti štátnej štatistiky je na vnútroštátnej úrovni v súlade s právom Európskej únie a prostredníctvom vykonávacej vyhlášky zákona, ktorá sa každé 3 roky vydáva (Program štátnych štatistických zisťovaní), sú zas prijímané všetky legislatívne a technické aplikačné opatrenia potrebné na vykonávanie novoprijatých záväzných štatistických právnych aktov Európskej únie. Z týchto dôvodov sa k návrhu novely nevypracúva ani tabuľka zhody. Predložená právna úprava si nevyžiada žiadne nároky na zvýšené čerpanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, z rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov. Ďakujem za slovo, skončil som. |
12,375 | 2,010 | SMER | Ivan Varga | Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1385). Môj pozmeňujúci návrh vlastne spája body 35 a 36 spoločnej správy, kde teda z bodu 35 zahrnuje všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré gestorský výbor odporučil schváliť, a z bodu 36 doplňuje niektoré body a úpravy z tohto zákona, pretože prijatím zákona č. 402/2009 Z. z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach v znení neskorších predpisov, kde v § 35a osobitné podmienky zásielkového predaja boli upravené, došlo k obmedzeniu zásielkového výdaja aj zdravotníckych pomôcok, čo teda bolo v neprospech veľkej skupiny zdravotne postihnutých občanov. Takže ak dovolíte, ja by som prečítal celé znenie pozmeňujúceho návrhu. Článok III znie: „Zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení zákona č. 104/1999 Z. z., zákona č. 264/1999 Z. z., zákona č. 370/1999 Z. z., zákona č. 553/2001 Z. z., zákona č. 216/2002 Z. z., zákona č. 457/2002 Z. z., zákona č. 256/2003 Z. z., zákona č. 9/2004 Z. z., zákona č. 434/2004 Z. z., zákona č. 578/2004 Z. z., zákona č. 633/2004 Z. z., zákona č. 331/2005 Z. z., zákona č. 342/2005 Z. z., zákona č. 342/2006 Z. z., zákona č. 522/2006 Z. z., zákona č. 270/2007 Z. z., zákona č. 661/2007 Z. z., zákona č. 489/2008 Z. z., zákona č. 318/2009 Z. z. a zákona č. 402/2009 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: 1. V § 9 ods. 3 sa písmeno f) nahrádza písmenom e),“ je to spresnenie odkazu na ustanovenie § 35a ods. 4 písm. b) a e), „2. V § 27 ods. 16 písm. a) sa za slová „daného pacienta“ vkladajú slová „okrem sériovo vyrábaných, ktoré je potrebné upraviť tak, aby zodpovedali osobitným požiadavkám predpisujúceho lekára“,“ to je precizovanie ustanovení týkajúcich sa transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/47/ES z 5. septembra 2007, „3. V § 27 sa dopĺňajú odseky 28 a 29, ktoré znejú: Odsek 28: „Posudzovanie zhody zdravotníckej pomôcky je oprávnená vykonávať notifikovaná osoba, ktorá je autorizovaná na vykonávanie posudzovania zhody na území Slovenskej republiky alebo na území iného členského štátu,“ Odsek 29: „Notifikovaná osoba je povinná informovať štátny ústav o všetkých vydaných, zmenených, doplnených, pozastavených, zrušených alebo zamietnutých certifikátoch vzťahujúcich sa na zdravotnícke pomôcky a ak o to požiadajú iné notifikované osoby, informuje ich o vydaných, pozastavených, zrušených alebo zamietnutých certifikátoch,“,“ znova ako odôvodnenie je, je to precizovanie smernice, „4. V § 28 ods. 1 sa v prvej vete za slová „výkonu zdravotníckej pomôcky“ vkladajú slová „alebo každej nepresnosti v označení alebo v návode na použitie“,“ to je znova v zmysle precizovania ustanovení týkajúcich smernice Európskeho parlamentu, „5. V § 35a ods. 2 písm. b) sa vypúšťajú slová „zdravotníckych pomôcok III. skupiny“,“ to je vlastne odstránenie nedostatkov zákona č. 402/2009 Z. z., „6. V § 35a odsek 3 znie: „Zásielkovým výdajom je zaslanie lieku, ktorý nie je viazaný na lekársky predpis,“,“ tuto upozorňujem kolegov, že vlastne v mojom pozmeňujúcom návrhu rozdanom v laviciach bol „liek“ vyčiarknutý, teraz ho tam vraciam späť s prívlastkom „a špecifikáciou lieku, ktorý nie je viazaný na lekársky predpis“, čiže znova prečítam odsek: „Zásielkovým výdajom je zaslanie lieku, ktorý nie je viazaný na lekársky predpis, alebo zdravotníckej pomôcky podľa odseku 2 na základe elektronického formulára objednávky uverejneného na webovom portáli alebo v sídle verejnej lekárne alebo výdajne zdravotníckych pomôcok. Za zásielkový výdaj sa nepovažuje výdaj zdravotníckej pomôcky zaslaním zdravotníckej pomôcky na základe predloženého lekárskeho poukazu,“ to je k novelizácii zákona č. 402/2009 Z. z., „7. V § 35a ods. 6 písm. b) sa vypúšťajú slová „zdravotníckych pomôcok III. skupiny“.“ Takže predniesol som kompletne svoj pozmeňujúci návrh. Je to vlastne, ako som v úvode povedal, spojenie bodov 35, 36 zo spoločnej správy. A poprosím vás, kolegyne a kolegovia, o podporu tohto návrhu. Ďakujem pekne. |
12,298 | 2,010 | SMER | Ján Čech | Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 515 z 20. januára 2010 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 48. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie upravená nie je. Vychádzajú z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 18. januára 2010 č. 1469 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní odo dňa ich pridelenia. Pán podpredseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu. |
12,791 | 2,010 | SMER | Dušan Čaplovič | úspechy, ktoré sa dosiahli v minulosti v tejto oblasti, a hovoril to už môj predrečník na začiatku rozpravy pán Marek Maďarič, exminister kultúry, či už tie rokovania predsedu vlády Roberta Fica či ministra zahraničných vecí Milana Lajčáka, či ministra kultúry spomínaného Marka Maďariča, ale aj moje aktivity. A niekedy sa cítim, ako keď ťažko staviate dom a staviate ho nie na piesku, ale na skale aj cez tú diplomaciu a presviedčate partnerov, ako keby sa niečo zmietlo zo stola, že tento vystavaný dom sa musí zrúcať. Veď od úspechu Slovenskej republiky pri výstavbe a realizácii Vodného diela Gabčíkovo bola obhajoba minuloročnej novely zákona o štátnom jazyku druhým naším veľkým diplomatickým úspechom v slovensko-maďarských vzťahoch. A či to bolo na úrovni Európskej únie, Európskej komisie, Európskeho parlamentu, Rady Európy, OBSE, ale aj Helsinskej komisie pri Kongrese Spojených štátov amerických, všade po našich diskusiách práve Strana maďarskej koalície, ktorá sa snažila dezinterpretovať túto novelu zákona v zahraničí, a, samozrejme, s ňou aj maďarská diplomacia ťahali za kratší koniec. Osobne som rokoval, ako som to už predznamenal, s Knutom Vollebaekom, Vysokým komisárom pre menšiny pri OBSE, dvakrát, v januári a v septembri minulého roku. Pri rokovaní v septembri sa pán Knut Vollebaek zúčastnil aj rokovania Rady vlády pre národnostné menšiny, o čom svedčí záznam z rokovania. Vysoký komisár konkrétne povedal, že je to novela v súlade s medzinárodnými štandardmi, že jeho kritika bola prehnaná a zavádzajúca. A ďalej ho citujem: „Nemyslím si, že je dobré mať sankcie, ale na druhej strane nie je to nelegálne.“ Práve ma mrzí aj to, že my keď sme tu mali pána Knuta Vollebaeka, vždy sme pripravili, aby sa stretol aj s opozíciou. Vy ste túto návštevu, ktorá tu bola, nepripravili tak, aby sa stretla s opozíciou, teda aj s nami, aby sme si niektoré veci ujasnili a vyjasnili. Vtedy to bolo možné a bolo to demokratické. Teraz, keď prišiel pán Knut Vollebaek na Slovensko, to možné nebolo. A to ma veľmi mrzí. V podobnom duchu boli moje rokovania s pozitívnymi výsledkami aj s bývalým európskym komisárom pre multijazyčnosť Leonardom Orbanom. Ďalej to bolo stretnutie veľmi zaujímavé, skoro poldňové, s predsedom Európskeho parlamentu Jerzym Buzekom, poslancami Európskeho parlamentu, s komisárom pre ľudské práva pri Rade Európy, ktorého som už spomínal, s Thomasom Hammarbergom, členmi Benátskej komisie, členmi Monitorovacieho výboru pri Rade Európy, ale aj s námestníčkou ministerstva zahraničných vecí Spojených štátov amerických pre demokraciu, ľudské práva a prácu s pani Karen Stewartovou, ktorá ocenila otvorenosť slovenskej vlády na týchto rokovaniach v dialógu. A, samozrejme, v nadväznosti na to som mal rokovania aj s členmi Helsinskej komisie vo Washingtone, kongresmanom a jej podpredsedom pánom Hastingsom, ktorý sa zaujímal o používanie štátneho jazyka a nezabudol pripomenúť podľa oficiálneho záznamu, ktorý existuje či už diplomaticky či v písomnej podobe, že Spojené štáty americké pozorujú provokačné správania niektorých kruhov v Maďarsku aj v súvislosti s prijatím novely zákona o štátnom jazyku v roku 2009. To sú výsledky v súvislosti s minuloročnou novelou zákona o štátnom jazyku, ktoré teraz chcete akosi poprieť a novou novelou zákona sčasti vygumovať v neprospech integrujúceho oficiálneho jazyka. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, o tom, že, nazvem to zase celkom úprimne, čo na srdci, to aj na jazyku, tieto vaše deštrukčné snahy vo vzťahu k našim národno-štátnym záujmom budú pokračovať, svedčia napr. aj nateraz málo medializované utajené rokovania predsedu strany Most – Híd a podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky Bélu Bugára, predsedu SDKÚ – DS a ministra zahraničných vecí Mikuláša Dzurindu a podpredsedu KDH a ministra vnútra Daniela Lipšica o novej podobe zákona o občianstve tak, aby sa z návrhu vytratili sankcie. Svedčí to o tom, že aj v tomto prípade vláda Ivety Radičovej naďalej ustupuje tlaku Viktora Orbána a taktovke, ako to vynikajúci slovenský diplomat, slovensko-maďarských vzťahov, Štefan Markuš píše na blogu svojom, a veľmi často kriticky sa on ako diplomat k niektorým konkrétnym krokom aj tejto vládnej koalície vyjadruje, čiže taktovke, ako on to nazýva, „orbánokracie“, ktorá zasahuje aj na Slovensko v pokore a v ústupkoch tejto vlády. Nová podoba zákona o občianstve pod tlakom Bélu Bugára, ktorý je zas pod tlakom politiky SMK, to treba priznať, najmä na južnom Slovensku, má stratiť sankcie a zákon bude úplne bezzubý, pričom zákon v Maďarskej republike bude platiť. A viem, ako sa napr. k tomu stavia celá frakcia socialistov na rokovaniach v Európskom parlamente, čo na to hovoria, samozrejme, aj ľudovci, niektorí, čo sa deje v Maďarsku a čo by vyvolal a bude vyvolávať tento zákon v Európe, tento zákon, ktorý prijala Orbánova vláda. Opakujem, tak ako v tejto novele zákona o štátnom jazyku, tak aj v zákone o občianstve je táto vláda akosi v predklone schopná akceptovať exteritoriálny maďarský zákon o dvojakom občianstve Viktora Orbána, napriek tomu, že tento zákon Európska únia niekoľkokrát odmietla. Ale, samozrejme, nemôže zasahovať do jurisdikcie Maďarskej republiky. Opakujem, je to ďalší dôkaz ustupovania vlády Ivety Radičovej. Sú to nielen dôkazy z prekladanej novely zákona o štátnom jazyku, ale aj pripravovaná konzultovaná novela zákona o občianstve a, samozrejme, aj pripravovaný zákon o používaní jazykov národnostných menšín, kde sa skutočne ustupovanie Budapešti z našej strany nedá poprieť. V tomto prípade najmä pri zákone o občianstve, tej novele a vyvodenia sankcií by sme nemali zabudnúť na Bolzanské odporúčania k národnostným menšinám v medzištátnych vzťahoch z júna roku 2008 OBSE, kde sa v prvej časti Všeobecné zásady, zasa sa na Slovensku nepublikuje, škoda, po prvé, uvádza: „Zvrchovanosť zahŕňa právomoc štátu nad jeho územím a obyvateľstvom a obmedzujú ju len hranice upravené medzinárodným právom. Žiaden štát nemôže vykonávať právomoc nad obyvateľmi alebo časťou obyvateľstva iného štátu na území tohto štátu bez jeho súhlasu.“ To sa, žiaľ, v minulosti nestalo a ani dnes nedeje. Na základe týchto skutočností, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vás prosím, aby ste sa zamysleli nad týmito krokmi, ktoré v konečnom dôsledku poškodzujú integritu a na druhej strane aj suverenitu Slovenskej republiky. Summa summarum závery: 1. Vláda Ivety Radičovej týmto návrhom novely zákona o štátnom jazyku nesporne ustupuje Budapešti a vytvára v duchu tradičnej a symptomatickej metódy pokus – omyl aj zmätky vo vzťahu k zahraničiu. A bude to veľký omyl v neprospech integrity Slovenskej republiky. 2. A to treba podčiarknuť, aj moje stretnutia s kolegami, s ktorými mám v zahraničí veľmi dobré kontakty, či už v Bruseli či v Štrasburgu, či v Spojených štátoch amerických, v žiadnom prípade novela zákona o štátnom jazyku z roku 2009 neznižovala štandardy zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Na Slovensku sú naďalej uznávané všetky práva užívania menšinových jazykov, každý príslušník národnostnej menšiny na individuálnom práve, nie kolektívnom práve môže svoj materinský jazyk používať vo svojom prostredí, môže sa v ňom zdokonaľovať a za jeho používanie nemôže byť pokutovaný a trestaný, samozrejme, pokiaľ nejde o oficiálne informatívne pozície, ktoré sú veľmi dôležité pre celú integritu Slovenskej republiky. 3. Novela zákona o štátnom jazyku z roku 2009, opäť opakujem, vytvárala podmienky, rámce, aby každý občan Slovenskej republiky mal možnosť sa dohovoriť, dorozumieť, informovať v oficiálnom štátnom jazyku v každom regióne, v každej obci Slovenskej republiky. Vážení prítomní, z uvedených dôvodov vás oslovujem, z dôvodov navrhovanej rezignácie z vašej strany na uplatňovanie štátneho oficiálneho jazyka na celom území Slovenskej republiky ako veľmi dôležitého informatívneho nosiča, s návrhom nepodporiť návrh novely zákona. Všetky naše skúsenosti svedčia o tom, že to nie je cesta správnym smerom v prospech všetkých občanov našej vlasti, na jednej strane pozitívnej a dobrej integrácie a odstraňovania akýchkoľvek izolacionistických prvkov v politike Slovenskej republiky v jednotlivých regiónoch, obciach, mestách Slovenskej republiky. Ďakujem vám za pozornosť, že ste si ma vypočuli, a očakávam, samozrejme, najmä v druhom čítaní zrejme, odbornú, na argumentoch postavenú diskusiu. Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.) |
13,080 | 2,010 | SMER | Igor Choma | peniaze, pochopiteľne, tak neviem potom, čo by očakávala táto vláda od tej predchádzajúcej. Má pripravené všetko ako na dlani. To, keď sme prišli my, a to naozaj chcem zdôrazniť, my sme nemali, do čoho zakopnúť. My sme nemali akú stavbu začať stavať, pretože nebola pripravená. Žiadna nebola pripravená. A objem finančných prostriedkov, ktorý išiel v posledných troch rokoch do prípravy, sa zdvojnásobil viac ako 3,5-násobne. Takže ja si naozaj vyprosím reči o tom, že nie je nič pripravené. Pán minister, dnes tu veľakrát zaznelo slovo: """"Chceme stavať."""" Dokonca zaznelo: """"Chceme stavať vážne."""" Chceme stavať, ale ani raz nezaznelo, že stavať budeme. A to je to, čo ma nesmierne vyrušuje. Zmienim ešte aj stavbu Svidník, pán minister, lebo zase v súvislosti s vedením s NDS ste to tu povedali a musím to povedať na tejto pôde. Je to veľmi zaujímavá stavba už odhliadnuc od jej minulosti, pretože zase predchádzajúci pán minister tiež bol z regiónu, tiež chcel pomôcť, tiež si chcel postaviť pomník. Ale dobre. Stavba bola, keď som ja prišiel do NDS-ky, dobre pripravená, boli na ňu vyčlenené zdroje a koniec koncov každá stavba diaľnice, ktorá sa vybuduje a obchádza nejaké mesto, má svoje opodstatnenie predovšetkým z pohľadu bezpečnosti. Začali sme tu stavbu stavať. Stavba bola pred dokončením, keď došlo k zosuvu. Rok sme si od toho momentu, kedy sa stavba zosunula, sme dali spracovať znalecké posudky a všetko, čo s tým súvisí. A rok sme sa pripravovali v NDS-ke na to, že budeme veľmi vážnym spôsobom nárokovať si od zhotoviteľa pokutu minimálne za nesplnenie termínu. Minimálne za nesplnenie termínu. A keď som ja odchádzal z NDS-ky, bola vystavená faktúra na 200 mil. korún ako pokutu za nesplnenie termínu. Mali sme na to súdnoznalecké podklady, odhady. A boli sme pripravení ísť do súdu. Pretože nie je možné, aby si zhotoviteľ nesplnil svoje povinnosti a len sa tak nejakým spôsobom prehliadlo. Dnes je situácia, viete aká? Dnes je situácia taká, že zhotoviteľ predložil pánu ministrovi svoj súdnoznalecký odhad, dnes je už podpísaný dodatok na predĺženie doby termínu, štát si nemôže už nárokovať tým pádom žiadne pokuty a sankcie z dôvodu nesplnenia termínu. Ale, naopak, ešte sme tam odsúhlasili, alebo teda pán minister odsúhlasil ešte ďalšie naviac práce, však teda nech je tá spolupráca so zhotoviteľmi korektná. Tak potom o čom je toto, pán minister? Neodškriepite, že ten dodatok na predĺženie termínu je podpísaný. Neodškriepite, že si vás okrútil zhotoviteľ okolo prsta. Ja som ho videl na dvoch podujatiach sedieť vedľa vás. Jedno bolo na Trende, to druhé si už nespomínam. Toho konkrétneho, s ktorým som sa ja chcel súdiť. Takže takto možno vznikajú ďalší mecenáši, o ktorých tu už bolo dnes hovorené, strany KDH. Nehnevajte sa za tvrdosť mojich slov, pán minister, ale myslím si, že pravdu treba povedať. No a ešte, ak dovolíte, sa vyjadrím aj k vyjadreniam pána Sulíka. Pretože som naozaj skutočne rád, že pán Sulík konečne vysvetlil verejnosti, čo to je vlastne PPP projekt. Ale nepovedal pritom aj to B. A to tu už našťastie dnes zaznelo, že napríklad pri infraštrukturálnych projektoch v Anglicku riziko dopytu vo väčšine prípadu berie na seba práve štát. Pretože diaľnice sa stavajú vo verejnom a štátnom záujme. A je pravdou, že nie každý úsek je ekonomicky tak návratný, aby to bolo pre takýto typ PPP projektu, aký ste mali na mysli, prijateľné. Štát musí mať záujem na výstavbe diaľnic a nejaké riziko musí chcieť na seba zobrať, pokiaľ chce, aby tie diaľnice boli postavené. A že máme najdrahšie diaľnice na svete, to tu už nejdem ani komentovať. Ja už som urobil milión prednášok a prezentácií a zazneli tu dneska už aj slová o tuneli Branisko, o tuneli Sitina. Za posledné štyri roky sa situácia vážnym spôsobom zmenila a dnes sme na tom lepšie ako Nemecko, Rakúsko, Česko, Maďarsko a dokonca aj Chorvátsko, ak porovnávame porovnateľné s porovnateľným, čo sa týka ceny za 1 km diaľnic. To nie je z našeho(nášho) výmyslu alebo zo štúdie, ktorú si urobila NDS-ka. To je zo štúdie zahraničnej, kde sa porovnávalo sedem krajín Európskej únie. No a čo sa týka tej úspory 3 mld., to je úplne najkrajšie, pretože to, čo som včera počul v televízii a na tlačovke pána Sulíka, to mimoriadne, akosi neviem ani nazvať to správne slovo. To je jedno. Tri miliardy a úspora troch miliárd, to znamená 90 mld. korún visí v lufte, pretože nie je podložená argumentami. Pán Sulík síce nejaké povedal. Ja k niektorým dám svoje vyjadrenie. Viete, vysúťažíme nižšiu cenu. Dnes nikto nedá garanciu pánu Sulíkovi, že vysúťaží v konečnom dôsledku nižšiu cenu. Samozrejme, budeme to vidieť až po súťaži samotnej. Ale spoliehať sa automaticky na to, že bude vysúťažená nižšia cena, je nekorektné. Samozrejme, pán Sulík aj znížil rozsah prác. To znamená, ak ja znížim rozsah prác, pochopiteľne, aj cena bude nižšia. Čiže to nie je o úspore troch miliárd. Ale ak zruším privádzač - a to bola jedna zo štyroch častí celého tohoto balíka - ako nepotrebný, tak, samozrejme, cena, pochopiteľne, musí byť nižšia. A úvaha o tom, že privádzač, ako som si včera vypočul, pre Žilinu je nepotrebný, lebo autá tade nebudú chodiť, je absurdná. Pretože diaľnica by tak išla okolo Žiliny bez možnosti pre Žilinčanov ju využívať. Bez možnosti, aby sa vedeli napojiť na tú jednoducho diaľnicu. Okrem toho, viete, aj privádzač sa predsa neprojektoval len na základe toho, že niekto - a to som nebol ja, to bolo dávno predtým, ako som ja prišiel do NDS-ky a diaľniciam - naprojektoval takýto privádzať. A naprojektoval ho na základe relevantných podkladov, štúdií, dopravných prúdov. Dámy a páni, 15-tisíc vozidiel prejde po tom privádzači, keď bude hotový, za deň, v špičke. Hovoríme o úrokových sadzbách. Nie som odborník na financie, isto nie. Možno chlapci, teda bývalí chlapci z ministerstva financií by vedeli povedať, aké sadzby budú o rok, úrokové, alebo o 10 rokov. Ak to nevedia povedať, no tak neviem, či to vie povedať pán Sulík. Aké úrokové sadzby budú o 10 rokov, keď sa ešte diaľnice budú stavať, to nevie dneska povedať nik. To nevie povedať, čo bude za mesiac, nie za 10 rokov. Ale my tu ako bohorovne tvrdíme, že toto sú úžasné nezmysly, čo sme my pripravili. Dámy a páni, ja vás chcem poprosiť, skúsme sa na tento projekt PPP pozrieť z pohľadu 30 rokov, nie z pohľadu dnešného dňa. Dnes sa naozaj môže stať, že dnes máme úrokové sadzby 5 %, preto 9-percentná úroková sadzba je nezmyselná, predražená a tak ďalej atď. Musíte sa na to pozrieť aj iným pohľadom z iného uhla tak, aby ste vedeli pochopiť, prečo boli nastavené podmienky tak, ako boli nastavené. Cena za 30 rokov bola fixná a pochopiteľné, že koncesionár si musel zarátať, aj banky si museli zarátať nejaké riziko. Ale išli do rizika, že možno tie úrokové sadzby budú ešte vyššie ako 9 %. Možno budú nižšie. Ďalšia zmienka pána Sulíka bola, usporíme na poistení, lebo NDS nepoisťuje svoj majetok. No to je zásadná chyba, lebo NDS už dva roky poisťuje svoj majetok. A majetku má NDS-ka za 100 mld. korún a poisťuje svoj majetok, pán Sulík. Takže na tom neušetríte, lebo aj NDS-ka platí za poistenie, koncesionár takisto platí za poistenie. Usporíme na prevádzke spoločnosti Žilinská diaľnica. No neušetríme. Pretože tú diaľnicu musí niekto spravovať. To bude zase len NDS. Viete, porovnanie NDS a Žilinskej diaľnice, to je vlastne to isté, lebo taký istý koncesionár je viac-menej NDS na iných diaľniciach. Takže čo ušetríme? Znova tu musí byť a niekto tú správu a réžiu musí platiť a to bude štát v tomto prípade. Takisto akoby to bol štát v prípade, keby to bola Žilinská diaľnica. Usporíme na údržbe, vážny argument. No ako usporíme na údržbe, povedzte? Však diaľnicu musí udržiavať niekto. A to je jedno, či to bude Žilinská diaľnica, alebo to bude Národná diaľničná spoločnosť. A to nehovorím o benefitoch štátu v prípade, že koncesionár by nereagoval na obmedzenia dopravy, ktoré by mu, viete, koncesionár je zodpovedný za sústavné udržiavanie diaľnice v plnom profile, v plnej prevádzke. Ak sa stane niečo koncesionárovi na diaľnici, on je zodpovedný za to, že bude obmedzená doprava na tejto diaľnici a bude platiť vysoké pokuty štátu za to, že nie je spojazdnený a funkčný plný profil. V takomto prípade, samozrejme, o tieto benefity prichádzame. A takisto sme pri tej cene. Je to 30 rokoch údržby a prevádzky. Vie mi dnes pán Sulík povedať, koľko bude stáť soľ alebo iné posypové materiály za 20 rokov? Neviem, či vie. Možno vie. No a ešte raz by som zmienil aj generálne opravy, lebo aj na tom, povedal pán Sulík, aj na tom ušetríme, na generálnych opravách diaľnice. Neušetríme. Tie budú minimálne také isté, akoby ich robil koncesionár, pretože cena na tieto opravy je fixná. Je fixná. Ale vie dnes povedať pán Sulík, aké budú náklady na stavebné práce o 25 rokov, teda v čase, keby sa mali robiť práve generálne opravy týchto diaľnic? Aké budú ceny stavebných materiálov? Aké budú ceny stavebných prác? No nevie povedať. Ale tuto máme fixnú cenu, za ktorú to vieme zrealizovať. A nie je odtiaľ úniku. |
12,246 | 2,010 | SMER | Tibor Glenda | Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 622 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (tlač 1432). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Podľa tejto doložky nie je potrebná problematika návrhu zákona upravená v práve Európskych spoločenstiev ani v práve Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 18. januára 2010 č. 1470 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní odo dňa ich pridelenia. Pán predsedajúci, otvorte rozpravu. |
12,189 | 2,010 | SMER | Mojmír Mamojka | Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 26. januára 2010 určil za spravodajcu k predmetnému vládnemu návrhu zákona s tým, že podľa § 73 ods. 1 zákona rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších právnych predpisov podávam v prvom čítaní túto spravodajskú informáciu. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v ustanoveniach § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že vládny návrh zákona je v súlade s ústavou, zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Nebude mať nároky na verejné financie, ekonomický ani environmentálny vplyv, ako bolo konštatované, vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie. Pripojená doložka zlučiteľnosti vládneho návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v článku 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, je upravená v primárnom a sekundárnom práve Európskej únie a obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev a Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutiami predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1457 z 18. januára 2010 a č. 1516 z 27. januára 2010 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali jednak Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní výbory do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní odo dňa jeho pridelenia. Otvorte rozpravu, pán podpredseda. |
12,875 | 2,010 | SMER | Juraj Blanár | Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda a minister dopravy za vašu odpoveď. Chcem aj povedať, prečo som tu otázku položil. Totiž, obracajú sa na mňa obyvatelia práve v dotknutej časti vedenia trasy diaľnice, kde v súčasnosti prebieha po odhumusovaní k opätovnému zahumusovaniu trasy a kladú otázky úplne laické, že prečo sa tak deje, keďže už to bolo pripravené na stavbu. Ja im samozrejme môžem odborne jedine odpovedať, že sa chráni plán cesty pred zimným obdobím, ale to je slabé vysvetlenie. A preto sa pýtali, že kedy konečne začne výstavba na tomto úseku. Takže, budem im tlmočiť tento harmonogram, o ktorom ste hovorili z hľadiska obstarávania týchto úsekov. Mňa by zaujímalo ešte v tej doplňujúcej otázke, z akých zdrojov finančných, konkrétne, by sa mal financovať tento úsek diaľnice, pretože nikdy z vašej odpovede nebolo presne povedané, že kde, na ktorý úsek pôjdu aké finančné prostriedky, vždy je to v tej pozícii, že to budú aj financie z európskych fondov, a že to budú aj možno projekty PPP, takže z tohto dôvodu by ma zaujímalo, odkiaľ by mali byť finančné prostriedky použité na tento úsek. A keď môžem ešte, tak zároveň by som sa chcel spýtať, ako je to s úsekom diaľnice D3 Strážov - Brodno, ak mi viete odpovedať, pretože tam bol zrušený tender, obstarávanie. Malo by sa robiť nové obstarávanie. Je pripravený. Je tam platné stavebné povolenie a významne by pomohol tak isto krajskému mestu vyriešiť dopravnú situáciu v meste. Ďakujem. |
12,844 | 2,010 | SMER | Vladimír Jánoš | Ďakujem pekne. Pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, zareagujem v rámci rozpravy k obidvom, ktorí vystúpili, k obidvom pánom poslancom. Pán poslanec, samozrejme, mám rád Európsku úniu, mám rád 1. máj, ale najradšej mám baníkov, ale budem hlasovať takisto aj za tento pozmeňujúci návrh. Pán Matovič, ešte parkujete na prechode pre chodcov? Preto sa pýtam, že to bola hlúposť, ale toto, čo ste previedli, to bolo neslušné. Keď došlo k tragédii v Bani Handlová, bol som tam asi do 20 minút a zhruba do 25 minút tam bol predseda vlády Slovenskej republiky, vtedajší predseda vlády Slovenskej republiky, vzápätí na to minister vnútra a ďalší ministri, hospodárstva, zdravotníctva, takmer celá vláda bola v pohotovosti. A hľadali sme možnosti a nejakým spôsobom technické riešenia, ako by sme tých 20 ľudí dostali z toho podzemia. Komunikovali sme priamo so záchrannými čatami aj so zdravotníkmi, myslím, banskými záchranármi, ktorí priamo po zhruba polhodine boli v tom epicentre alebo v blízkosti toho epicentra výbuchu. A, bohužiaľ, konštatovali, že to prostredie, ktoré tam je, je zrejme nezlučiteľné so životom. I napriek tomu vtedajší predseda vlády Slovenskej republiky trval na tom, aby sa záchranné zložky opätovne a opätovne pokúšali dostať na tento úsek, aj keď sme zrejme predpokladali, že to bude veľmi ťažké a až nemožné. V žiadnom prípade sa nepripúšťali úvahy o tom, že by sa daný úsek zabetónoval, zamuroval, pretože hrozili ďalšie výbuchy. Tá situácia bola veľmi, veľmi vážna. A, pán Matovič, uisťujem vás, že nikto z nás, ktorí sme tam vtedy boli, neuvažoval nad tým, že si niekto bude robiť P. R., tak ako to robíte vy z hlúposti, ako je prechod pre chodcov, ako je pečené kura a podobné debiliny, prepáčte mi za výrazy. Tá situácia bola vážna, manželky, rodinní príslušníci, ale takmer celá horná Nitra volala, kontaktovala nás, akým spôsobom by v danej situácii mohli pomôcť. To, že tam boli televízne štáby, no to je prirodzené, predsa sa niečo dialo a oni potrebujú z niečoho žiť a potrebujú prinášať aktuality, aj keď sú mnoho razy veľmi smutné a a dramatické. Chcem podotknúť, že to, čo ste povedali, sú úplné nezmysly. Pán Matovič, treba si overiť, ak vystúpim v rozprave, tak musím vystúpiť k určitým faktom a musím mať preverené dané fakty a situáciu a nemôžem len tak tlieskať do vetra. Toto je Národná rada Slovenskej republiky, pán Matovič. Toto nie je diskusný klub v nejakom bare alebo niečo podobné. Tam to môžeme robiť, ale toto je o niečom inom. Robiť si P. R. na takejto závažnej udalosti, ktorá sa udiala v roku 2009, je hyenizmus. Toto je hyenizmus, pán Matovič, ale nie náš a ani premiérov, ani nikoho. Verte, že ani ja, ktorý predkladám tento návrh zákona, si na tom nerobím P. R. Ja som bol o to požiadaný 14 baníckymi spolkami, banskými mestami, banskými obchodnými spoločnosťami, Konfederáciou odborových zväzov. Takže vážte trošku slová. Čo sa týka tej finančnej pomoci, tak o tom by som vám vedel niečo porozprávať, pretože som predsedom Občianskeho združenia na pomoc sirotám a vdovám, ktoré vtedy priamo kontaktovalo vdovy a rodinných príslušníkov. A viem, kto prispieval do tohto občianskeho združenia, viem, kto doň neprispieval. Vy ste doň neprispeli, Robert Fico, áno. A z týchto peňazí sme pomáhali vdovám a sirotám a aj naďalej im pomáhame. Nie je pravda vôbec, že ten jeden prípad toho zraneného a následne aj zomretého baníka, ktorý pochádzal z jednej obce v okrese Prievidza, sme neriešili, áno, riešili sme ho, ale musíte rozdeľovať, pán Matovič, toto bol iný prípad, v jeden deň takmer v jednu minútu zahynulo 20 ľudí. Samozrejme, riešime všetky takéto prípady, aj do histórie ideme, pomáhame sirotám alebo polosirotám. Čo vy o tom viete, pán Matovič? Čo vy o tom viete, keď si dovolíte i napriek tomu osočovať či už Roba Fica alebo kohokoľvek, že si robí na takýchto veciach P. R.? Nikdy sme to nerobili a nikdy to ani nebudeme robiť. Čo sa týka vyšetrovania, toto rieši Hlavný banský úrad. Navyše to rieši polícia. Kto do takýchto vecí môže nejakým spôsobom zasahovať? Nikto. Na to sú orgány činné v trestnom konaní a navyše Hlavný banský úrad Slovenskej republiky. To sú inštitúcie, ktoré jediné môžu vyriecť, kto a v akej miere bol vinný. Ďakujem pekne. (Potlesk.) |
12,928 | 2,010 | SMER | Jozef Burian | Ďakujem. Myslím si, že doteraz tu vyrušovali aj ďalší poslanci, ale nevadí. Ďakujem pekne. Skončil som pri červenej nafte. Vnímam to tak, že táto vláda nemala záujem nejakým spôsobom kompenzovať tento spôsob riešenia. Pokiaľ sa týka ministerstva školstva. Pán minister včera deklaroval, že je to priorita. No neviem, ak výdavky štátneho rozpočtu klesajú o 0,5 %, akurát regionálne školstvo si zachováva svoju výšku alebo valorizáciu platov na úrovni 1 %, tak neviem si predstaviť, že toto je prioritou tejto vlády, ak sa znižujú výdavky o 0,5 %. Nehovoriac o tom, že na vedu a výskum, o ktorom tiež hovoril pán minister vo včerajšom, v plamennej reči hovoril, je zase zníženie o 9 %, keď sa pozrieme presne na výdavky na vedu a výskum. Takže ak je to pravda, tak potom neviem, či toto je práve tou prioritou. Ak sa spoliehame len na zdroje Európskej únie, to som hovoril už na úvod. Na úvod som hovoril, že zdroje Európskej únie sú veľkým rizikom štátneho rozpočtu a boli rizikom aj v predchádzajúcej vláde, čo si myslím, že sa ani nijako výrazne nezakrývalo. Pokiaľ sa týka ministerstva zdravotníctva, je tam nárast 2,2 % výdavkov alebo teda, pardon, príjmová časť na ministerstve zdravotníctva, ja sa bojím a mám obavy z toho, že či tieto príjmy, ktoré sú deklarované v tomto štátnom rozpočte, či sú reálne. Tvrdím to, že zavedením zdravotných odvodov, či už na dividendy, prenájmy a ďalšie náhodné príjmy, je len podľa môjho názoru iluzórna predstava, že z toho sa vyrovná rozpočet s tým, že sa za zamestnancov štátu zníži takmer o pol percenta z pôvodnej sumy, myslím, 4,78 na sumu 4,32. A ak toto ešte by malo ešte prekročiť, ja som, by som povedal, veľmi skeptický v tom, že ak niekomu zrušíme daň z dividend a nahradíme to odvodmi, zdravotnými odvodmi, že bude mať taký veľký záujem, aby platil tieto odvody. A nehovoriac o tom, že budeme podporovať aj čiernu ekonomiku a šedú ekonomiku práve tam, kde ľudia budú si uvedomovať, že by mali platiť nejaké vyššie zdravotné odvody. A preto si myslím, že je to celkom iluzórna predstava, že ministerstvo zdravotníctva bude mať viac peňazí od tých pomyselných 2,2 %, a myslím si, že aj minister zdravotníctva si to bude musieť alebo uvedomuje, predpokladám, ak som dobre rozumel tomu zákonu, ktorý predložil, tak sa budú zodvodovať príjmy. Neviem, není to síce oblasť, ktorú by sme mali riešiť ako opozícia, ale chýba mi tam napríklad riešenie príjmov, riešenie zodvodovania nepeňažných, nepeňažných príjmov. Toto tam vôbec není riešené, čiže to je ďalší mínus, ktorý podľa môjho názoru určite nenaplní rozpočet ministerstva zdravotníctva. Pokiaľ ide o ministerstvo práce, sociálnych vecí, chýba mi tam, chýba mi tam nejaká spätná väzba. A tá spätná väzba mi chýba v tom, že síce kapitola ministerstva práce, sociálnych vecí sa zvyšuje o 2 %, ale napríklad - a tu bolo už aj spomínané - inklúzia rastie, ale aj pomoc v hmotnej núdzi, ktorá mi nie je celkom ako, neviem si to celkom predstaviť, ak hovoríme o tom, že má byť mierne zníženie nezamestnanosti na Slovensku, a pritom stúpa hmotná núdza, nemá to (zachrípnutie rečníka), pardon, logické... (Podanie minerálky rečníkovi.) Ďakujem pekne. Nabudúce si musím zobrať nejakú vodu. Ja sa ospravedlňujem. Ďakujem. Dobre. Pomoc v hmotnej núdzi. Pomoc v hmotnej núdzi, neviem si predstaviť, prečo takéto výdavky a mi to pripadá troška chaotické, pokiaľ sa týka rozpočtu ministerstva práce, sociálnych vecí. Summa summarum základný atribút na to, aby sa jednoducho zmiernili diskusie o tom, že tento rozpočet je len na úkor ľudí, vláda predstavila a hlavne ústami ministerstva financií a ministra financií predstavila to, že na Slovensku, tu bolo obrovské plytvanie, bola tu obrovská korupcia a za Ficovej vlády a už je porovnateľné s korupciou, ktorá bola v čase, neviem, v predchádzajúcom období, najväčšia za predchádzajúceho obdobia. No ja, pre mňa je to dosť a to som ani nechcel hovoriť, ale už som, by som povedal, v rámci tej diskusie, ktorá je tu plamenná, musím povedať, pán minister a SDKÚ nie je nepopísaná kniha, nie je nepopísaná kniha o tom, že by mal niekto tak plamenne rozprávať o korupčnom prostredí, keď ja si osobne myslím, že len nástenkový tender a emisie, to je len jedna stotina z toho, za čo boli predané povedzme Slovenské elektrárne, to je len stotina toho. Dámy a páni, keby sme si uvedomili všetky prešľapy, ktoré tu boli od vláčikov, ja neviem, cez tunel, cez účty v zahraničí a tak ďalej. Ja si práve preto, som veľmi zhrozený z toho, že rozpočet má byť založený na tom, že celá argumentácia voči verejnosti je len o tom, aby sa tu podsúvalo to, že my tu musím naprávať niečo, čo tu bolo zločinné, čo tu bolo korupčné, a my len naprávame to na úkor ani nie teda ľudí, ale naprávame to na úkor vlastný. Proste, jednoducho to nie je pravda. A ja si myslím, že ak nebude ekvilibristika čísiel v štátnom rozpočte, ak to budú čísla, ktoré budú, by som povedal, hodnoverné a porovnateľné, a už by sme sa raz mali dohodnúť, čo je teda hodnovernosť a voči čomu sa budú porovnávať tieto čísla, myslím, že skončíme s tými diskusiami o tom, či to bolo aké prostredie, ale budeme sa zaoberať tým, čo je v štátnom rozpočte, tým, čo je teda prioritné. A ja práve preto z takýchto dôvodov a z dôvodov toho, že tento rozpočet je založený iba na príjmovej časti rozpočtu, založený na výbere ľudí, teda peňazí od ľudí a práve na ľudí, ktorí sú najviac, by som povedal, budú postihnutí, to sú ľudia s malými alebo strednými príjmami na Slovensku, ktorí budú najviac postihnutí práve výsledkami daňových zvýšení a zároveň tohto rozpočtu, takže určite nepodporím tento rozpočet. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.) |
12,299 | 2,010 | SNS | Jozef Ďuračka | Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, po zavedení spoločnej meny euro ako zákonného platidla na území Slovenskej republiky sa zvýšilo množstvo mincí v obehu, ako bolo predtým. Pred 1. januárom 2009 bolo v obehu päť druhov mincí v nominálnej hodnote 50 halierov, 1, 2, 5 a 10 korún. Dnes je v obehu až osem druhom mincí v nominálnych hodnotách 1 cent, 2, 5, 10, 20, 50 centov, 1 euro a 2 eurá. Aj po roku používania meny euro ľudí stále obťažuje tento vyšší počet používaných mincí. Konkrétne tých s najnižšou nominálnou hodnotou. Starším občanom robí problém najmenšie mince rozoznať a obchodníkom zasa komplikujú prevádzku hotovostných pokladní. Takisto sú problémy pri ich odovzdávaní do bánk. Cieľom predloženého návrhu zákona je obnoviť u nás dobre známy spôsob zaokrúhľovania konečnej ceny nákupu tak, aby sa obmedzilo hotovostnému používaniu mincí s najnižšou nominálnou hodnotou 1 a 2 centy. Slovenská republika nemôže tieto mince stiahnuť z obehu, lebo túto kompetenciu má už len Európska centrálna banka. Cestou k obmedzeniu používania najmenších mincí je novela zákona o cenách, ktorú predkladám. Slovenská republika už má skúsenosti s podobným zaokrúhľovaním pri sťahovaní 10 a 20-halierových mincí z obehu. Vtedy išlo o zákon č. 520/2003 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách. Predložený návrh zákona počíta so zaokrúhľovaním na celú päťku centov. Mince s nominálnou hodnotou 1 a 2 centy by naďalej zostali v platnosti. Občania by ich však mohli ďalej používať. Prakticky by ich pri platení za žiaden nákup viac nepotrebovali. Pohyb najmenších mincí by sa tým takmer úplne obmedzil. Zaokrúhľovanie nepredstavuje hrozbu relevantného zvyšovania miery inflácie. Navrhovaná úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočet obcí alebo rozpočet vyšších územných celkov. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Prosím vás o podporu uvedeného návrhu zákona. Pán predsedajúci, skončil som. |
13,628 | 2,011 | KDH | Ján Figeľ | Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol v prvom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorý na svojom rokovaní 26. mája schválila vláda Slovenskej republiky pod uznesením č. 336. Dôvodom predloženia tohto návrhu je v súlade s procesom revitalizácie železničných spoločností znížiť počet členov Správnej rady Železníc Slovenskej republiky, a tým ušetriť verejné financie. Predkladaný návrh zákona predstavuje úsporu verejných financií vo výške 80 256 eur ročne, ako je uvedené v doložke vybraných vplyvov. Na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov, na životné prostredie, na zamestnanosť, na podnikateľské prostredie návrh zákona nebude mať dopad. Tento návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými a ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými sme viazaní, takisto s právom Európskej únie. Aj na základe tohto, ale aj celkového zámeru zoštíhliť najprv manažmenty, ale dodať aj viac vitality spoločnostiam na železniciach vás žiadam o podporu pri prerokovaní tohto návrhu. Ďakujem pekne. |
Subsets and Splits
No community queries yet
The top public SQL queries from the community will appear here once available.