id
stringlengths 24
24
| title
stringlengths 3
59
| context
stringlengths 101
5.2k
| question
stringlengths 8
254
| answers
sequence |
|---|---|---|---|---|
5a7de5f270df9f001a8752c3 | Matter | Existuje značné špekulácie vo vede a science fiction o tom, prečo pozorovateľný vesmír je zrejme takmer úplne vec, a či iné miesta sú takmer úplne antihmota miesto. V ranom vesmíre, to je myšlienka, že hmota a antihmota boli rovnako zastúpené, a zmiznutie antihmoty vyžaduje asymetriu vo fyzických zákonoch nazývaných charge parity (alebo CP symetria) porušenie. CP porušenie symetrie možno získať zo štandardného modelu, ale v tejto dobe zdanlivá asymetria hmoty a antihmoty vo viditeľnom vesmíre je jedným z veľkých nevyriešených problémov vo fyzike. Možné procesy, ktorými vznikol, sú podrobnejšie preskúmané v rámci baryogenézy. | S čím súvisí zmiznutie záležitosti? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
5a7de5f270df9f001a8752c4 | Matter | Existuje značné špekulácie vo vede a science fiction o tom, prečo pozorovateľný vesmír je zrejme takmer úplne vec, a či iné miesta sú takmer úplne antihmota miesto. V ranom vesmíre, to je myšlienka, že hmota a antihmota boli rovnako zastúpené, a zmiznutie antihmoty vyžaduje asymetriu vo fyzických zákonoch nazývaných charge parity (alebo CP symetria) porušenie. CP porušenie symetrie možno získať zo štandardného modelu, ale v tejto dobe zdanlivá asymetria hmoty a antihmoty vo viditeľnom vesmíre je jedným z veľkých nevyriešených problémov vo fyzike. Možné procesy, ktorými vznikol, sú podrobnejšie preskúmané v rámci baryogenézy. | Kedy bolo viac antihmoty ako hmoty? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
5a7de5f270df9f001a8752c5 | Matter | Existuje značné špekulácie vo vede a science fiction o tom, prečo pozorovateľný vesmír je zrejme takmer úplne vec, a či iné miesta sú takmer úplne antihmota miesto. V ranom vesmíre, to je myšlienka, že hmota a antihmota boli rovnako zastúpené, a zmiznutie antihmoty vyžaduje asymetriu vo fyzických zákonoch nazývaných charge parity (alebo CP symetria) porušenie. CP porušenie symetrie možno získať zo štandardného modelu, ale v tejto dobe zdanlivá asymetria hmoty a antihmoty vo viditeľnom vesmíre je jedným z veľkých nevyriešených problémov vo fyzike. Možné procesy, ktorými vznikol, sú podrobnejšie preskúmané v rámci baryogenézy. | Aký problém vyriešila fyzika? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
5a7de5f270df9f001a8752c6 | Matter | Existuje značné špekulácie vo vede a science fiction o tom, prečo pozorovateľný vesmír je zrejme takmer úplne vec, a či iné miesta sú takmer úplne antihmota miesto. V ranom vesmíre, to je myšlienka, že hmota a antihmota boli rovnako zastúpené, a zmiznutie antihmoty vyžaduje asymetriu vo fyzických zákonoch nazývaných charge parity (alebo CP symetria) porušenie. CP porušenie symetrie možno získať zo štandardného modelu, ale v tejto dobe zdanlivá asymetria hmoty a antihmoty vo viditeľnom vesmíre je jedným z veľkých nevyriešených problémov vo fyzike. Možné procesy, ktorými vznikol, sú podrobnejšie preskúmané v rámci baryogenézy. | Kde sa nachádza štandardný model? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
5a7de5f270df9f001a8752c7 | Matter | Existuje značné špekulácie vo vede a science fiction o tom, prečo pozorovateľný vesmír je zrejme takmer úplne vec, a či iné miesta sú takmer úplne antihmota miesto. V ranom vesmíre, to je myšlienka, že hmota a antihmota boli rovnako zastúpené, a zmiznutie antihmoty vyžaduje asymetriu vo fyzických zákonoch nazývaných charge parity (alebo CP symetria) porušenie. CP porušenie symetrie možno získať zo štandardného modelu, ale v tejto dobe zdanlivá asymetria hmoty a antihmoty vo viditeľnom vesmíre je jedným z veľkých nevyriešených problémov vo fyzike. Možné procesy, ktorými vznikol, sú podrobnejšie preskúmané v rámci baryogenézy. | Aká oblasť štúdia špekuluje o science fiction? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
5a7de6bf70df9f001a8752d7 | Matter | V astrofyzike a kozmológii je tmavá hmota záležitosťou neznámeho zloženia, ktoré nevyžaruje ani neodráža dostatok elektromagnetického žiarenia, ktoré možno pozorovať priamo, ale ktorého prítomnosť možno odvodiť z gravitačných účinkov na viditeľnú hmotu. Pozorovacie dôkazy raného vesmíru a teórie veľkého tresku vyžadujú, aby táto hmota mala energiu a hmotu, ale neskladá sa ani z elementárnych fermiónov (ako je uvedené vyššie) ALEBO meračov bozónov. Bežne prijímaný názor je, že väčšina tmavej hmoty je v prírode nebaryonická. Ako taká sa skladá z častíc, ktoré ešte nie sú pozorované v laboratóriu. Možno sú to nadsymetrické častice, ktoré nie sú časticami štandardného modelu, ale relikvie vytvorené pri veľmi vysokých energiách v ranej fáze vesmíru a stále sa vznášajú. | Čo vyžaruje temná hmota, aby bola viditeľná? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
5a7de6bf70df9f001a8752d8 | Matter | V astrofyzike a kozmológii je tmavá hmota záležitosťou neznámeho zloženia, ktoré nevyžaruje ani neodráža dostatok elektromagnetického žiarenia, ktoré možno pozorovať priamo, ale ktorého prítomnosť možno odvodiť z gravitačných účinkov na viditeľnú hmotu. Pozorovacie dôkazy raného vesmíru a teórie veľkého tresku vyžadujú, aby táto hmota mala energiu a hmotu, ale neskladá sa ani z elementárnych fermiónov (ako je uvedené vyššie) ALEBO meračov bozónov. Bežne prijímaný názor je, že väčšina tmavej hmoty je v prírode nebaryonická. Ako taká sa skladá z častíc, ktoré ešte nie sú pozorované v laboratóriu. Možno sú to nadsymetrické častice, ktoré nie sú časticami štandardného modelu, ale relikvie vytvorené pri veľmi vysokých energiách v ranej fáze vesmíru a stále sa vznášajú. | Aký vplyv na inú hmotu umožňuje vidieť elektromagnetické žiarenie? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
5a7de6bf70df9f001a8752d9 | Matter | V astrofyzike a kozmológii je tmavá hmota záležitosťou neznámeho zloženia, ktoré nevyžaruje ani neodráža dostatok elektromagnetického žiarenia, ktoré možno pozorovať priamo, ale ktorého prítomnosť možno odvodiť z gravitačných účinkov na viditeľnú hmotu. Pozorovacie dôkazy raného vesmíru a teórie veľkého tresku vyžadujú, aby táto hmota mala energiu a hmotu, ale neskladá sa ani z elementárnych fermiónov (ako je uvedené vyššie) ALEBO meračov bozónov. Bežne prijímaný názor je, že väčšina tmavej hmoty je v prírode nebaryonická. Ako taká sa skladá z častíc, ktoré ešte nie sú pozorované v laboratóriu. Možno sú to nadsymetrické častice, ktoré nie sú časticami štandardného modelu, ale relikvie vytvorené pri veľmi vysokých energiách v ranej fáze vesmíru a stále sa vznášajú. | Čo je baryonický v prírode? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
5a7de6bf70df9f001a8752da | Matter | V astrofyzike a kozmológii je tmavá hmota záležitosťou neznámeho zloženia, ktoré nevyžaruje ani neodráža dostatok elektromagnetického žiarenia, ktoré možno pozorovať priamo, ale ktorého prítomnosť možno odvodiť z gravitačných účinkov na viditeľnú hmotu. Pozorovacie dôkazy raného vesmíru a teórie veľkého tresku vyžadujú, aby táto hmota mala energiu a hmotu, ale neskladá sa ani z elementárnych fermiónov (ako je uvedené vyššie) ALEBO meračov bozónov. Bežne prijímaný názor je, že väčšina tmavej hmoty je v prírode nebaryonická. Ako taká sa skladá z častíc, ktoré ešte nie sú pozorované v laboratóriu. Možno sú to nadsymetrické častice, ktoré nie sú časticami štandardného modelu, ale relikvie vytvorené pri veľmi vysokých energiách v ranej fáze vesmíru a stále sa vznášajú. | Čo je temná hmota? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
5a7de6bf70df9f001a8752db | Matter | V astrofyzike a kozmológii je tmavá hmota záležitosťou neznámeho zloženia, ktoré nevyžaruje ani neodráža dostatok elektromagnetického žiarenia, ktoré možno pozorovať priamo, ale ktorého prítomnosť možno odvodiť z gravitačných účinkov na viditeľnú hmotu. Pozorovacie dôkazy raného vesmíru a teórie veľkého tresku vyžadujú, aby táto hmota mala energiu a hmotu, ale neskladá sa ani z elementárnych fermiónov (ako je uvedené vyššie) ALEBO meračov bozónov. Bežne prijímaný názor je, že väčšina tmavej hmoty je v prírode nebaryonická. Ako taká sa skladá z častíc, ktoré ešte nie sú pozorované v laboratóriu. Možno sú to nadsymetrické častice, ktoré nie sú časticami štandardného modelu, ale relikvie vytvorené pri veľmi vysokých energiách v ranej fáze vesmíru a stále sa vznášajú. | Supersymetrické častice sú súčasťou akého modelu? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
5a7de78370df9f001a8752e1 | Matter | Pred-Sokratici boli medzi prvými zaznamenanými špekulantmi o základnej povahe viditeľného sveta. Thales (c. 624 pred n. l. 546 pred n. l.) považovali vodu za základný materiál sveta. Anaximander (c. 610 pred n. l. 546 pred n. l.) sa domnieval, že základný materiál bol úplne bezchybný alebo neobmedzený: nekonečný (apeiron). Anaximény (tečúci 585 pnl, d. 528 pnl) sa domnieva, že základná vec bola pneumo alebo vzduch. Heraklitus (c. chutíc. 475 pnl) Zdá sa, že základný prvok je oheň, aj keď možno znamená, že všetko je zmena. Empedocles (c. 490 chc BC) hovoril o štyroch prvkoch, z ktorých všetko bolo vyrobené: zem, voda, vzduch, a oheň. Medzitým Parmenides tvrdil, že zmena neexistuje, a Democritus tvrdil, že všetko sa skladá z minuscule, inertné telá všetkých tvarov nazývaných atómy, filozofia nazývaná atomizmus. Všetky tieto pojmy mali hlboké filozofické problémy. | Kedy žila Sokratka? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
5a7de78370df9f001a8752e2 | Matter | Pred-Sokratici boli medzi prvými zaznamenanými špekulantmi o základnej povahe viditeľného sveta. Thales (c. 624 pred n. l. 546 pred n. l.) považovali vodu za základný materiál sveta. Anaximander (c. 610 pred n. l. 546 pred n. l.) sa domnieval, že základný materiál bol úplne bezchybný alebo neobmedzený: nekonečný (apeiron). Anaximény (tečúci 585 pnl, d. 528 pnl) sa domnieva, že základná vec bola pneumo alebo vzduch. Heraklitus (c. chutíc. 475 pnl) Zdá sa, že základný prvok je oheň, aj keď možno znamená, že všetko je zmena. Empedocles (c. 490 chc BC) hovoril o štyroch prvkoch, z ktorých všetko bolo vyrobené: zem, voda, vzduch, a oheň. Medzitým Parmenides tvrdil, že zmena neexistuje, a Democritus tvrdil, že všetko sa skladá z minuscule, inertné telá všetkých tvarov nazývaných atómy, filozofia nazývaná atomizmus. Všetky tieto pojmy mali hlboké filozofické problémy. | Čo si Parmenides myslel, že je základným materiálom sveta? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
5a7de78370df9f001a8752e3 | Matter | Pred-Sokratici boli medzi prvými zaznamenanými špekulantmi o základnej povahe viditeľného sveta. Thales (c. 624 pred n. l. 546 pred n. l.) považovali vodu za základný materiál sveta. Anaximander (c. 610 pred n. l. 546 pred n. l.) sa domnieval, že základný materiál bol úplne bezchybný alebo neobmedzený: nekonečný (apeiron). Anaximény (tečúci 585 pnl, d. 528 pnl) sa domnieva, že základná vec bola pneumo alebo vzduch. Heraklitus (c. chutíc. 475 pnl) Zdá sa, že základný prvok je oheň, aj keď možno znamená, že všetko je zmena. Empedocles (c. 490 chc BC) hovoril o štyroch prvkoch, z ktorých všetko bolo vyrobené: zem, voda, vzduch, a oheň. Medzitým Parmenides tvrdil, že zmena neexistuje, a Democritus tvrdil, že všetko sa skladá z minuscule, inertné telá všetkých tvarov nazývaných atómy, filozofia nazývaná atomizmus. Všetky tieto pojmy mali hlboké filozofické problémy. | Aký je názov filozofických problémov pochopenia podstaty sveta? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
5a7de78370df9f001a8752e4 | Matter | Pred-Sokratici boli medzi prvými zaznamenanými špekulantmi o základnej povahe viditeľného sveta. Thales (c. 624 pred n. l. 546 pred n. l.) považovali vodu za základný materiál sveta. Anaximander (c. 610 pred n. l. 546 pred n. l.) sa domnieval, že základný materiál bol úplne bezchybný alebo neobmedzený: nekonečný (apeiron). Anaximény (tečúci 585 pnl, d. 528 pnl) sa domnieva, že základná vec bola pneumo alebo vzduch. Heraklitus (c. chutíc. 475 pnl) Zdá sa, že základný prvok je oheň, aj keď možno znamená, že všetko je zmena. Empedocles (c. 490 chc BC) hovoril o štyroch prvkoch, z ktorých všetko bolo vyrobené: zem, voda, vzduch, a oheň. Medzitým Parmenides tvrdil, že zmena neexistuje, a Democritus tvrdil, že všetko sa skladá z minuscule, inertné telá všetkých tvarov nazývaných atómy, filozofia nazývaná atomizmus. Všetky tieto pojmy mali hlboké filozofické problémy. | Koľko elementov sa volalo Democritus? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
5a7de78370df9f001a8752e5 | Matter | Pred-Sokratici boli medzi prvými zaznamenanými špekulantmi o základnej povahe viditeľného sveta. Thales (c. 624 pred n. l. 546 pred n. l.) považovali vodu za základný materiál sveta. Anaximander (c. 610 pred n. l. 546 pred n. l.) sa domnieval, že základný materiál bol úplne bezchybný alebo neobmedzený: nekonečný (apeiron). Anaximény (tečúci 585 pnl, d. 528 pnl) sa domnieva, že základná vec bola pneumo alebo vzduch. Heraklitus (c. chutíc. 475 pnl) Zdá sa, že základný prvok je oheň, aj keď možno znamená, že všetko je zmena. Empedocles (c. 490 chc BC) hovoril o štyroch prvkoch, z ktorých všetko bolo vyrobené: zem, voda, vzduch, a oheň. Medzitým Parmenides tvrdil, že zmena neexistuje, a Democritus tvrdil, že všetko sa skladá z minuscule, inertné telá všetkých tvarov nazývaných atómy, filozofia nazývaná atomizmus. Všetky tieto pojmy mali hlboké filozofické problémy. | Z čoho Parmenides povedal, že je všetko vyrobené? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
5a7de83a70df9f001a8752eb | Matter | Napríklad, kôň žerie trávu: kôň mení trávu na seba; tráva ako taká nepretrváva v koni, ale niektoré aspekty toho, na čom záleží. Vec nie je špecificky popísané (napr, ako atómy), ale skladá sa z toho, čo pretrváva v zmene látky z trávy na koňa. Vec v tomto pochopení neexistuje nezávisle (t. j. ako látka), ale existuje vzájomne závislý (t. j. ako "zásada") s formou a len v rozsahu, v akom je základom zmeny. Môže byť užitočné predstaviť vzťah hmoty a formy ako veľmi podobné tomu medzi časťami a celou. Pokiaľ ide o Aristotela, vec ako takú môže získať iba skutočnú podobu; sama osebe nemá žiadnu činnosť ani skutočnú podobu, podobne ako časti ako také majú svoju existenciu len v celku (inak by boli nezávislými celokmi). | Čo existuje nezávisle? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
5a7de83a70df9f001a8752ec | Matter | Napríklad, kôň žerie trávu: kôň mení trávu na seba; tráva ako taká nepretrváva v koni, ale niektoré aspekty toho, na čom záleží. Vec nie je špecificky popísané (napr, ako atómy), ale skladá sa z toho, čo pretrváva v zmene látky z trávy na koňa. Vec v tomto pochopení neexistuje nezávisle (t. j. ako látka), ale existuje vzájomne závislý (t. j. ako "zásada") s formou a len v rozsahu, v akom je základom zmeny. Môže byť užitočné predstaviť vzťah hmoty a formy ako veľmi podobné tomu medzi časťami a celou. Pokiaľ ide o Aristotela, vec ako takú môže získať iba skutočnú podobu; sama osebe nemá žiadnu činnosť ani skutočnú podobu, podobne ako časti ako také majú svoju existenciu len v celku (inak by boli nezávislými celokmi). | Kto povedal, že záležitosť je skutočná sama o sebe? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
5a7de83a70df9f001a8752ed | Matter | Napríklad, kôň žerie trávu: kôň mení trávu na seba; tráva ako taká nepretrváva v koni, ale niektoré aspekty toho, na čom záleží. Vec nie je špecificky popísané (napr, ako atómy), ale skladá sa z toho, čo pretrváva v zmene látky z trávy na koňa. Vec v tomto pochopení neexistuje nezávisle (t. j. ako látka), ale existuje vzájomne závislý (t. j. ako "zásada") s formou a len v rozsahu, v akom je základom zmeny. Môže byť užitočné predstaviť vzťah hmoty a formy ako veľmi podobné tomu medzi časťami a celou. Pokiaľ ide o Aristotela, vec ako takú môže získať iba skutočnú podobu; sama osebe nemá žiadnu činnosť ani skutočnú podobu, podobne ako časti ako také majú svoju existenciu len v celku (inak by boli nezávislými celokmi). | Aristoteles povedal, že časti majú existenciu mimo čoho? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
5a7de83a70df9f001a8752ee | Matter | Napríklad, kôň žerie trávu: kôň mení trávu na seba; tráva ako taká nepretrváva v koni, ale niektoré aspekty toho, na čom záleží. Vec nie je špecificky popísané (napr, ako atómy), ale skladá sa z toho, čo pretrváva v zmene látky z trávy na koňa. Vec v tomto pochopení neexistuje nezávisle (t. j. ako látka), ale existuje vzájomne závislý (t. j. ako "zásada") s formou a len v rozsahu, v akom je základom zmeny. Môže byť užitočné predstaviť vzťah hmoty a formy ako veľmi podobné tomu medzi časťami a celou. Pokiaľ ide o Aristotela, vec ako takú môže získať iba skutočnú podobu; sama osebe nemá žiadnu činnosť ani skutočnú podobu, podobne ako časti ako také majú svoju existenciu len v celku (inak by boli nezávislými celokmi). | Na čo tráva mení koňa? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
5a7de93570df9f001a8752f3 | Matter | Pre Descartes, hmota má len vlastnosť rozšírenia, takže jeho jedinou činnosťou okrem pohybu je vylúčiť iné telá: to je mechanická filozofia. Descartes robí absolútny rozdiel medzi mysľou, ktorú definuje ako nerozšírenú, mysliacu látku a hmotu, ktorú definuje ako nemysliacu, rozšírenú látku. Sú to nezávislé veci. Naproti tomu Aristoteles definuje hmotu a formalotvorný princíp ako doplnkové princípy, ktoré spolu tvoria jednu nezávislú vec (látku). V skratke Aristoteles definuje hmotu (takmer povedané) ako to, z čoho sa veci v skutočnosti vyrábajú (s potenciálnou nezávislou existenciou), ale Descartes povyšuje hmotu na skutočnú nezávislú vec sama o sebe. | Akú filozofiu opísal Aristoteles? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
5a7de93570df9f001a8752f4 | Matter | Pre Descartes, hmota má len vlastnosť rozšírenia, takže jeho jedinou činnosťou okrem pohybu je vylúčiť iné telá: to je mechanická filozofia. Descartes robí absolútny rozdiel medzi mysľou, ktorú definuje ako nerozšírenú, mysliacu látku a hmotu, ktorú definuje ako nemysliacu, rozšírenú látku. Sú to nezávislé veci. Naproti tomu Aristoteles definuje hmotu a formalotvorný princíp ako doplnkové princípy, ktoré spolu tvoria jednu nezávislú vec (látku). V skratke Aristoteles definuje hmotu (takmer povedané) ako to, z čoho sa veci v skutočnosti vyrábajú (s potenciálnou nezávislou existenciou), ale Descartes povyšuje hmotu na skutočnú nezávislú vec sama o sebe. | Čo Aristoteles definoval ako odlišné od veci? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
5a7de93570df9f001a8752f5 | Matter | Pre Descartes, hmota má len vlastnosť rozšírenia, takže jeho jedinou činnosťou okrem pohybu je vylúčiť iné telá: to je mechanická filozofia. Descartes robí absolútny rozdiel medzi mysľou, ktorú definuje ako nerozšírenú, mysliacu látku a hmotu, ktorú definuje ako nemysliacu, rozšírenú látku. Sú to nezávislé veci. Naproti tomu Aristoteles definuje hmotu a formalotvorný princíp ako doplnkové princípy, ktoré spolu tvoria jednu nezávislú vec (látku). V skratke Aristoteles definuje hmotu (takmer povedané) ako to, z čoho sa veci v skutočnosti vyrábajú (s potenciálnou nezávislou existenciou), ale Descartes povyšuje hmotu na skutočnú nezávislú vec sama o sebe. | Ako Aristoteles povýšil hmotu? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
5a7de93570df9f001a8752f6 | Matter | Pre Descartes, hmota má len vlastnosť rozšírenia, takže jeho jedinou činnosťou okrem pohybu je vylúčiť iné telá: to je mechanická filozofia. Descartes robí absolútny rozdiel medzi mysľou, ktorú definuje ako nerozšírenú, mysliacu látku a hmotu, ktorú definuje ako nemysliacu, rozšírenú látku. Sú to nezávislé veci. Naproti tomu Aristoteles definuje hmotu a formalotvorný princíp ako doplnkové princípy, ktoré spolu tvoria jednu nezávislú vec (látku). V skratke Aristoteles definuje hmotu (takmer povedané) ako to, z čoho sa veci v skutočnosti vyrábajú (s potenciálnou nezávislou existenciou), ale Descartes povyšuje hmotu na skutočnú nezávislú vec sama o sebe. | Akú aktivitu má pohyb? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
5a7de93570df9f001a8752f7 | Matter | Pre Descartes, hmota má len vlastnosť rozšírenia, takže jeho jedinou činnosťou okrem pohybu je vylúčiť iné telá: to je mechanická filozofia. Descartes robí absolútny rozdiel medzi mysľou, ktorú definuje ako nerozšírenú, mysliacu látku a hmotu, ktorú definuje ako nemysliacu, rozšírenú látku. Sú to nezávislé veci. Naproti tomu Aristoteles definuje hmotu a formalotvorný princíp ako doplnkové princípy, ktoré spolu tvoria jednu nezávislú vec (látku). V skratke Aristoteles definuje hmotu (takmer povedané) ako to, z čoho sa veci v skutočnosti vyrábajú (s potenciálnou nezávislou existenciou), ale Descartes povyšuje hmotu na skutočnú nezávislú vec sama o sebe. | Ako Descartes používa hmotu a formálnu zásadu? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
5a7de9b570df9f001a875307 | Matter | Isaac Newton (1643 "Primárne" vlastnosti hmoty boli možné matematického opisu, na rozdiel od "sekundárnych" vlastností, ako je farba alebo chuť. Rovnako ako Descartes, Newton odmietol podstatný charakter sekundárnych vlastností. | Kedy sa Descartes narodil? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
5a7de9b570df9f001a875308 | Matter | Isaac Newton (1643 "Primárne" vlastnosti hmoty boli možné matematického opisu, na rozdiel od "sekundárnych" vlastností, ako je farba alebo chuť. Rovnako ako Descartes, Newton odmietol podstatný charakter sekundárnych vlastností. | Čo napísal Descartes? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
5a7de9b570df9f001a87530a | Matter | Isaac Newton (1643 "Primárne" vlastnosti hmoty boli možné matematického opisu, na rozdiel od "sekundárnych" vlastností, ako je farba alebo chuť. Rovnako ako Descartes, Newton odmietol podstatný charakter sekundárnych vlastností. | Čo povedal Descartes o všeobecných vlastnostiach hmoty? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
5a7dea8870df9f001a875311 | Matter | Existuje celá literatúra týkajúca sa "štruktúry hmoty," od "elektrickej štruktúry" na začiatku 20. storočia až po najnovšiu "kvarkovú štruktúru hmoty," ktorá bola dnes zavedená poznámkou: Pochopenie kvarkovej štruktúry hmoty je jedným z najdôležitejších pokrokov v súčasnej fyzike.[ďalšie potrebné vysvetlenie] V tejto súvislosti fyzici hovoria o poliach hmoty a hovoria o čiastočkách ako o "kvantovej excitácii spôsobu poľa hmoty." A tu je citát z de Sabata a Gasperini: "Slovom "hmota" označujeme v tomto kontexte zdroje interakcií, to sú spirorové polia (ako kvarky a leptóny), ktoré sú považované za základné zložky hmoty, alebo šupinaté polia, ako Higgsove častice, ktoré sa používajú na zavedenie hmoty v teórii mierky (a ktoré by však mohli byť zložené zo základnejších fermiónových polí)."[ďalšie potrebné vysvetlenie] | Kedy napísali De Sabata a Gasperini? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
5a7dea8870df9f001a875312 | Matter | Existuje celá literatúra týkajúca sa "štruktúry hmoty," od "elektrickej štruktúry" na začiatku 20. storočia až po najnovšiu "kvarkovú štruktúru hmoty," ktorá bola dnes zavedená poznámkou: Pochopenie kvarkovej štruktúry hmoty je jedným z najdôležitejších pokrokov v súčasnej fyzike.[ďalšie potrebné vysvetlenie] V tejto súvislosti fyzici hovoria o poliach hmoty a hovoria o čiastočkách ako o "kvantovej excitácii spôsobu poľa hmoty." A tu je citát z de Sabata a Gasperini: "Slovom "hmota" označujeme v tomto kontexte zdroje interakcií, to sú spirorové polia (ako kvarky a leptóny), ktoré sú považované za základné zložky hmoty, alebo šupinaté polia, ako Higgsove častice, ktoré sa používajú na zavedenie hmoty v teórii mierky (a ktoré by však mohli byť zložené zo základnejších fermiónových polí)."[ďalšie potrebné vysvetlenie] | Aká teória prišla po kvarkovej štruktúre hmoty? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
5a7dea8870df9f001a875313 | Matter | Existuje celá literatúra týkajúca sa "štruktúry hmoty," od "elektrickej štruktúry" na začiatku 20. storočia až po najnovšiu "kvarkovú štruktúru hmoty," ktorá bola dnes zavedená poznámkou: Pochopenie kvarkovej štruktúry hmoty je jedným z najdôležitejších pokrokov v súčasnej fyzike.[ďalšie potrebné vysvetlenie] V tejto súvislosti fyzici hovoria o poliach hmoty a hovoria o čiastočkách ako o "kvantovej excitácii spôsobu poľa hmoty." A tu je citát z de Sabata a Gasperini: "Slovom "hmota" označujeme v tomto kontexte zdroje interakcií, to sú spirorové polia (ako kvarky a leptóny), ktoré sú považované za základné zložky hmoty, alebo šupinaté polia, ako Higgsove častice, ktoré sa používajú na zavedenie hmoty v teórii mierky (a ktoré by však mohli byť zložené zo základnejších fermiónových polí)."[ďalšie potrebné vysvetlenie] | Pochopenie elektrickej štruktúry viedlo k významnému pokroku v akej oblasti? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
5a7dea8870df9f001a875314 | Matter | Existuje celá literatúra týkajúca sa "štruktúry hmoty," od "elektrickej štruktúry" na začiatku 20. storočia až po najnovšiu "kvarkovú štruktúru hmoty," ktorá bola dnes zavedená poznámkou: Pochopenie kvarkovej štruktúry hmoty je jedným z najdôležitejších pokrokov v súčasnej fyzike.[ďalšie potrebné vysvetlenie] V tejto súvislosti fyzici hovoria o poliach hmoty a hovoria o čiastočkách ako o "kvantovej excitácii spôsobu poľa hmoty." A tu je citát z de Sabata a Gasperini: "Slovom "hmota" označujeme v tomto kontexte zdroje interakcií, to sú spirorové polia (ako kvarky a leptóny), ktoré sú považované za základné zložky hmoty, alebo šupinaté polia, ako Higgsove častice, ktoré sa používajú na zavedenie hmoty v teórii mierky (a ktoré by však mohli byť zložené zo základnejších fermiónových polí)."[ďalšie potrebné vysvetlenie] | Kto opísal častice ako kvantové excitácie? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
5a7dea8870df9f001a875315 | Matter | Existuje celá literatúra týkajúca sa "štruktúry hmoty," od "elektrickej štruktúry" na začiatku 20. storočia až po najnovšiu "kvarkovú štruktúru hmoty," ktorá bola dnes zavedená poznámkou: Pochopenie kvarkovej štruktúry hmoty je jedným z najdôležitejších pokrokov v súčasnej fyzike.[ďalšie potrebné vysvetlenie] V tejto súvislosti fyzici hovoria o poliach hmoty a hovoria o čiastočkách ako o "kvantovej excitácii spôsobu poľa hmoty." A tu je citát z de Sabata a Gasperini: "Slovom "hmota" označujeme v tomto kontexte zdroje interakcií, to sú spirorové polia (ako kvarky a leptóny), ktoré sú považované za základné zložky hmoty, alebo šupinaté polia, ako Higgsove častice, ktoré sa používajú na zavedenie hmoty v teórii mierky (a ktoré by však mohli byť zložené zo základnejších fermiónových polí)."[ďalšie potrebné vysvetlenie] | Aká teória používa polia chrbtice? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
5a7deb7170df9f001a87531b | Matter | Koncom 19. storočia s objavením elektrónu a začiatkom 20. storočia s objavením atómového jadra a zrodom časticovej fyziky bola hmota vnímaná ako tvorená elektrónmi, protónmi a neutrónmi, ktoré pôsobia na atómy. Dnes vieme, že ani protóny a neutróny nie sú nedeliteľné, možno ich rozdeliť na kvarky, zatiaľ čo elektróny sú súčasťou skupiny častíc nazývaných leptóny. Kvarky aj leptóny sú elementárne častice a v súčasnosti sa považujú za základné zložky hmoty. | Aké pole fyziky sa začalo v 19. storočí? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
5a7deb7170df9f001a87531c | Matter | Koncom 19. storočia s objavením elektrónu a začiatkom 20. storočia s objavením atómového jadra a zrodom časticovej fyziky bola hmota vnímaná ako tvorená elektrónmi, protónmi a neutrónmi, ktoré pôsobia na atómy. Dnes vieme, že ani protóny a neutróny nie sú nedeliteľné, možno ich rozdeliť na kvarky, zatiaľ čo elektróny sú súčasťou skupiny častíc nazývaných leptóny. Kvarky aj leptóny sú elementárne častice a v súčasnosti sa považujú za základné zložky hmoty. | Čo tvoria atómy? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
5a7deb7170df9f001a87531d | Matter | Koncom 19. storočia s objavením elektrónu a začiatkom 20. storočia s objavením atómového jadra a zrodom časticovej fyziky bola hmota vnímaná ako tvorená elektrónmi, protónmi a neutrónmi, ktoré pôsobia na atómy. Dnes vieme, že ani protóny a neutróny nie sú nedeliteľné, možno ich rozdeliť na kvarky, zatiaľ čo elektróny sú súčasťou skupiny častíc nazývaných leptóny. Kvarky aj leptóny sú elementárne častice a v súčasnosti sa považujú za základné zložky hmoty. | Na čo sú rozdelené kvarky? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
5a7deb7170df9f001a87531e | Matter | Koncom 19. storočia s objavením elektrónu a začiatkom 20. storočia s objavením atómového jadra a zrodom časticovej fyziky bola hmota vnímaná ako tvorená elektrónmi, protónmi a neutrónmi, ktoré pôsobia na atómy. Dnes vieme, že ani protóny a neutróny nie sú nedeliteľné, možno ich rozdeliť na kvarky, zatiaľ čo elektróny sú súčasťou skupiny častíc nazývaných leptóny. Kvarky aj leptóny sú elementárne častice a v súčasnosti sa považujú za základné zložky hmoty. | Leptóny sú vytvorené z čoho? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
5a7deb7170df9f001a87531f | Matter | Koncom 19. storočia s objavením elektrónu a začiatkom 20. storočia s objavením atómového jadra a zrodom časticovej fyziky bola hmota vnímaná ako tvorená elektrónmi, protónmi a neutrónmi, ktoré pôsobia na atómy. Dnes vieme, že ani protóny a neutróny nie sú nedeliteľné, možno ich rozdeliť na kvarky, zatiaľ čo elektróny sú súčasťou skupiny častíc nazývaných leptóny. Kvarky aj leptóny sú elementárne častice a v súčasnosti sa považujú za základné zložky hmoty. | Teraz vieme, že kvarky a leptóny nie sú čo? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
5a7e05ef70df9f001a875425 | Matter | Tieto kvarky a leptóny interagujú štyrmi základnými silami: gravitácia, elektromagnetizmus, slabé interakcie a silné interakcie. Štandardný model fyziky častíc je v súčasnosti najlepším vysvetlením pre celú fyziku, ale napriek desaťročiam úsilia sa gravitácia ešte nemôže započítať na kvantovej úrovni; je popísaný iba klasickou fyzikou (pozri kvantovú gravitáciu a gravitáciu). Interakcie medzi kvarkami a leptónmi sú výsledkom výmeny častíc prenášajúcich silu (ako sú fotóny) medzi kvarkami a leptónmi. Častice prenášajúce silu nie sú samy o sebe stavebnými kameňmi. V dôsledku toho hmotnosť a energia (ktoré nemožno vytvoriť alebo zničiť) nemôžu vždy súvisieť s hmotou (ktorá môže byť vytvorená z nehmotných častíc, ako sú fotóny, alebo dokonca z čistej energie, ako je napríklad kinetická energia). Nosiče síl sa zvyčajne nepovažujú za hmotu: nosiče elektrickej sily (fotóny) majú energiu (pozri Planck Relation) a nosiče slabej sily (W a Z bozóny) sú masívne, ale ani sa nepovažujú za dôležité. Aj keď sa však tieto častice nepovažujú za hmotu, prispievajú k celkovej hmotnosti atómov, subatómových častíc a všetkých systémov, ktoré ich obsahujú. | Koľko je tam kvarkov a leptónov? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
5a7e05ef70df9f001a875426 | Matter | Tieto kvarky a leptóny interagujú štyrmi základnými silami: gravitácia, elektromagnetizmus, slabé interakcie a silné interakcie. Štandardný model fyziky častíc je v súčasnosti najlepším vysvetlením pre celú fyziku, ale napriek desaťročiam úsilia sa gravitácia ešte nemôže započítať na kvantovej úrovni; je popísaný iba klasickou fyzikou (pozri kvantovú gravitáciu a gravitáciu). Interakcie medzi kvarkami a leptónmi sú výsledkom výmeny častíc prenášajúcich silu (ako sú fotóny) medzi kvarkami a leptónmi. Častice prenášajúce silu nie sú samy o sebe stavebnými kameňmi. V dôsledku toho hmotnosť a energia (ktoré nemožno vytvoriť alebo zničiť) nemôžu vždy súvisieť s hmotou (ktorá môže byť vytvorená z nehmotných častíc, ako sú fotóny, alebo dokonca z čistej energie, ako je napríklad kinetická energia). Nosiče síl sa zvyčajne nepovažujú za hmotu: nosiče elektrickej sily (fotóny) majú energiu (pozri Planck Relation) a nosiče slabej sily (W a Z bozóny) sú masívne, ale ani sa nepovažujú za dôležité. Aj keď sa však tieto častice nepovažujú za hmotu, prispievajú k celkovej hmotnosti atómov, subatómových častíc a všetkých systémov, ktoré ich obsahujú. | Aký model uspokojivo vysvetľuje gravitáciu? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
5a7e05ef70df9f001a875427 | Matter | Tieto kvarky a leptóny interagujú štyrmi základnými silami: gravitácia, elektromagnetizmus, slabé interakcie a silné interakcie. Štandardný model fyziky častíc je v súčasnosti najlepším vysvetlením pre celú fyziku, ale napriek desaťročiam úsilia sa gravitácia ešte nemôže započítať na kvantovej úrovni; je popísaný iba klasickou fyzikou (pozri kvantovú gravitáciu a gravitáciu). Interakcie medzi kvarkami a leptónmi sú výsledkom výmeny častíc prenášajúcich silu (ako sú fotóny) medzi kvarkami a leptónmi. Častice prenášajúce silu nie sú samy o sebe stavebnými kameňmi. V dôsledku toho hmotnosť a energia (ktoré nemožno vytvoriť alebo zničiť) nemôžu vždy súvisieť s hmotou (ktorá môže byť vytvorená z nehmotných častíc, ako sú fotóny, alebo dokonca z čistej energie, ako je napríklad kinetická energia). Nosiče síl sa zvyčajne nepovažujú za hmotu: nosiče elektrickej sily (fotóny) majú energiu (pozri Planck Relation) a nosiče slabej sily (W a Z bozóny) sú masívne, ale ani sa nepovažujú za dôležité. Aj keď sa však tieto častice nepovažujú za hmotu, prispievajú k celkovej hmotnosti atómov, subatómových častíc a všetkých systémov, ktoré ich obsahujú. | Interakcie medzi kvarkami a leptónmi sú výmenou čoho? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
5a7e05ef70df9f001a875429 | Matter | Tieto kvarky a leptóny interagujú štyrmi základnými silami: gravitácia, elektromagnetizmus, slabé interakcie a silné interakcie. Štandardný model fyziky častíc je v súčasnosti najlepším vysvetlením pre celú fyziku, ale napriek desaťročiam úsilia sa gravitácia ešte nemôže započítať na kvantovej úrovni; je popísaný iba klasickou fyzikou (pozri kvantovú gravitáciu a gravitáciu). Interakcie medzi kvarkami a leptónmi sú výsledkom výmeny častíc prenášajúcich silu (ako sú fotóny) medzi kvarkami a leptónmi. Častice prenášajúce silu nie sú samy o sebe stavebnými kameňmi. V dôsledku toho hmotnosť a energia (ktoré nemožno vytvoriť alebo zničiť) nemôžu vždy súvisieť s hmotou (ktorá môže byť vytvorená z nehmotných častíc, ako sú fotóny, alebo dokonca z čistej energie, ako je napríklad kinetická energia). Nosiče síl sa zvyčajne nepovažujú za hmotu: nosiče elektrickej sily (fotóny) majú energiu (pozri Planck Relation) a nosiče slabej sily (W a Z bozóny) sú masívne, ale ani sa nepovažujú za dôležité. Aj keď sa však tieto častice nepovažujú za hmotu, prispievajú k celkovej hmotnosti atómov, subatómových častíc a všetkých systémov, ktoré ich obsahujú. | Aký vzťah vysvetľuje nosiče elektrickej sily? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
5a7e070b70df9f001a875439 | Matter | Pojem "hmotnosť" sa používa v celej fyzike v podivuhodných rôznych kontextoch: napríklad sa vzťahuje na "fyziku kondenzovanej hmoty," "elementárnu hmotu," "partonickú" hmotu, "tmavú" hmotu, "anti" hmotu, "rozsahovú" hmotu a "jadrovú" hmotu. Pri diskusiách o hmote a protihmle sa o normálnej hmote hovorilo Alfvén ako koinohmata (Gk. spoločná hmota). Je spravodlivé povedať, že vo fyzike neexistuje široký konsenzus, pokiaľ ide o všeobecnú definíciu veci, a termín "vec" sa zvyčajne používa v spojení so špecifikovanou modifikáciou. | Fyzika sa vo všeobecnosti zhodla na definícii čoho? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
5a7e070b70df9f001a87543a | Matter | Pojem "hmotnosť" sa používa v celej fyzike v podivuhodných rôznych kontextoch: napríklad sa vzťahuje na "fyziku kondenzovanej hmoty," "elementárnu hmotu," "partonickú" hmotu, "tmavú" hmotu, "anti" hmotu, "rozsahovú" hmotu a "jadrovú" hmotu. Pri diskusiách o hmote a protihmle sa o normálnej hmote hovorilo Alfvén ako koinohmata (Gk. spoločná hmota). Je spravodlivé povedať, že vo fyzike neexistuje široký konsenzus, pokiaľ ide o všeobecnú definíciu veci, a termín "vec" sa zvyčajne používa v spojení so špecifikovanou modifikáciou. | Kto vymyslel termín partionická záležitosť? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
5a7e070b70df9f001a87543b | Matter | Pojem "hmotnosť" sa používa v celej fyzike v podivuhodných rôznych kontextoch: napríklad sa vzťahuje na "fyziku kondenzovanej hmoty," "elementárnu hmotu," "partonickú" hmotu, "tmavú" hmotu, "anti" hmotu, "rozsahovú" hmotu a "jadrovú" hmotu. Pri diskusiách o hmote a protihmle sa o normálnej hmote hovorilo Alfvén ako koinohmata (Gk. spoločná hmota). Je spravodlivé povedať, že vo fyzike neexistuje široký konsenzus, pokiaľ ide o všeobecnú definíciu veci, a termín "vec" sa zvyčajne používa v spojení so špecifikovanou modifikáciou. | Aký je ďalší názov pre antihmota? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
5a7e070b70df9f001a87543c | Matter | Pojem "hmotnosť" sa používa v celej fyzike v podivuhodných rôznych kontextoch: napríklad sa vzťahuje na "fyziku kondenzovanej hmoty," "elementárnu hmotu," "partonickú" hmotu, "tmavú" hmotu, "anti" hmotu, "rozsahovú" hmotu a "jadrovú" hmotu. Pri diskusiách o hmote a protihmle sa o normálnej hmote hovorilo Alfvén ako koinohmata (Gk. spoločná hmota). Je spravodlivé povedať, že vo fyzike neexistuje široký konsenzus, pokiaľ ide o všeobecnú definíciu veci, a termín "vec" sa zvyčajne používa v spojení so špecifikovanou modifikáciou. | Čo zvyčajne nemusí byť použité spolu s čím? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |
5a7e070b70df9f001a87543d | Matter | Pojem "hmotnosť" sa používa v celej fyzike v podivuhodných rôznych kontextoch: napríklad sa vzťahuje na "fyziku kondenzovanej hmoty," "elementárnu hmotu," "partonickú" hmotu, "tmavú" hmotu, "anti" hmotu, "rozsahovú" hmotu a "jadrovú" hmotu. Pri diskusiách o hmote a protihmle sa o normálnej hmote hovorilo Alfvén ako koinohmata (Gk. spoločná hmota). Je spravodlivé povedať, že vo fyzike neexistuje široký konsenzus, pokiaľ ide o všeobecnú definíciu veci, a termín "vec" sa zvyčajne používa v spojení so špecifikovanou modifikáciou. | Aká študijná oblasť má rôzne nezvyčajné súvislosti? | {
"text": [],
"answer_start": []
} |