id
stringlengths 3
7
| numeric_id
int64 12.2k
50.2k
⌀ | url
stringlengths 28
32
| speaker
stringclasses 308
values | speaker_party
stringclasses 41
values | speaker_url
stringclasses 309
values | statement
stringlengths 18
1.06k
| statement_date
stringdate 2010-03-14 00:00:00
2025-10-05 00:00:00
⌀ | verdict
stringclasses 4
values | analysis_text
stringlengths 2
12k
| analysis_paragraphs
listlengths 1
84
| analysis_date
stringdate 2010-12-03 00:00:00
2025-10-15 00:00:00
| analysis_sources
dict | scraped_at
stringdate 2025-10-16 19:05:50
2025-10-16 21:00:21
|
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
vr27954
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr27954
|
Igor Matovič
|
OĽaNO
|
https://demagog.sk/politik/igor-matovic
|
Ale viem, že trebárs SMK je pečené varené v maďarských televíziách. Na maďarské televízie sa to (moratórium, pozn.) vzťahovať nebude.
|
2014-06-01 00:00:00
|
Pravda
|
Je pravda, že maďarské televízie, ktoré v minulosti viackrát poskytli vysielací priestor predstaviteľom Strany maďarskej komunity (SMK), nie sú povinné rešpektovať žiadne zákony prijaté NR SR, vrátane volebného moratória, pretože pôsobnosť týchto pravidiel sa viaže len na územie SR. Jedným zo zmien zakotvených v nových kódexoch je aj rozšírenie volebného moratória pre parlamentné voľby. Ako však spomína aj Gábor Gál, "počas moratória sa napríklad môžu politici voličom prihovoriť cez zahraničné televízne stanice a zákon sa tak dá ľahko obísť.“
|
[
"Je pravda, že maďarské televízie, ktoré v minulosti viackrát poskytli vysielací priestor predstaviteľom Strany maďarskej komunity (SMK), nie sú povinné rešpektovať žiadne zákony prijaté NR SR, vrátane volebného moratória, pretože pôsobnosť týchto pravidiel sa viaže len na územie SR. Jedným zo zmien zakotvených v nových kódexoch je aj rozšírenie volebného moratória pre parlamentné voľby. Ako však spomína aj Gábor Gál, \"počas moratória sa napríklad môžu politici voličom prihovoriť cez zahraničné televízne stanice a zákon sa tak dá ľahko obísť.“"
] |
2014-06-02 00:00:00
|
{
"text": [
"moratória",
"spomína",
"zverejnených",
"Bárdosa",
"diskutoval",
"samosprávy"
],
"url": [
"http://www.minv.sk/?tlacove-spravy-7&sprava=parlament-schvalil-nove-volebne-zakony",
"http://www.sme.sk/c/7219118/schvalili-nove-pravidla-volieb-pozrite-si-co-vsetko-sa-meni.html",
"http://www.youtube.com/channel/UCWgT4xilFwHwwF_D2W28sEg",
"http://www.youtube.com/watch?v=WhDxLvwr6yQ&list=PLWE0fPYB0-oDSbLS9SEnc257_CdUDwvkc",
"http://www.youtube.com/watch?v=QNT6gi-2_tg",
"http://www.youtube.com/watch?v=9OzEkyQHp8s"
]
}
|
2025-10-16T19:46:28.265688+00:00
|
vr35700
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr35700
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
Pani predsedníčka vlády, keď sa robí, keď sa robí, ak dovolíte malé vysvetlenie. Keď sa robí PPP projekt a my sme urobili PPP projekt medzi Nitrou a Zvolenom, ktorý je najlepší projekt v Európe. Je vyhlásený.
|
2010-09-05 00:00:00
|
Pravda
|
PPP projekt na R1 medzi Nitrou a Zvolenom získal v roku 2009 PFI Award v kategórii Infrastructure Deal of the Year.
|
[
"PPP projekt na R1 medzi Nitrou a Zvolenom získal v roku 2009 PFI Award v kategórii Infrastructure Deal of the Year."
] |
2010-12-16 00:00:00
|
{
"text": [
"PFI Award"
],
"url": [
"http://www.pfiawards.com/winners.php"
]
}
|
2025-10-16T20:38:18.638669+00:00
|
vr28268
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr28268
|
Andrej Kiska
|
Za ľudí
|
https://demagog.sk/politik/andrej-kiska
|
Slovensko sme tie sankcie (na Ruskú federáciu, pozn.) odsúhlasili.
|
2014-09-21 00:00:00
|
Pravda
|
Je pravdou, že všetky tri kola sankcií boli (aj s pripomienkami) všetkými členskými krajinami schválené. Ide o regulácie, ktoré sa vzťahujú na všetky krajina EÚ 28. V piatok 5. septembra 2014 bolo navyše schválené (veľvyslancami) tretie kolo sankcií, ktoré bolo oficiálne podpísané hlavnými predstaviteľmi EÚ 28 8. septembra 2014 a do platnosti vstúpili 12. septembra zverejnením vo vestníku EÚ. Voči tretiemu kolu spomínaných sankcií SR vyjadrila viacero pripomienok , no nakoniec boli aj z našej strany schválené. Druhé kolo sankcií schválili jednotliví veľvyslanci pri EÚ 29. júla 2014. Formálne tieto sankcie boli schválené ešte jednotlivými štátmi takzvanou tichou procedúrou, teda písomne členskými štátmi. Prvé kolo (.pdf, s.14) sankcií bolo schválené všetkými predsedami vlád EÚ 28 na zasadnutí Európskej rady 21.marca 2014, týkali sa 21 obyvateľov Ruska a Krymu, ktorým obmedzili možnosť cestovať do EÚ a zároveň im boli zmrazené majetky na území EÚ. V apríli 2014 došlo k ich rozšíreniu . Dátum zverejnenia analýzy: 22.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Je pravdou, že všetky tri kola sankcií boli (aj s pripomienkami) všetkými členskými krajinami schválené. Ide o regulácie, ktoré sa vzťahujú na všetky krajina EÚ 28. V piatok 5. septembra 2014 bolo navyše schválené (veľvyslancami) tretie kolo sankcií, ktoré bolo oficiálne podpísané hlavnými predstaviteľmi EÚ 28 8. septembra 2014 a do platnosti vstúpili 12. septembra zverejnením vo vestníku EÚ. Voči tretiemu kolu spomínaných sankcií SR vyjadrila viacero pripomienok , no nakoniec boli aj z našej strany schválené. Druhé kolo sankcií schválili jednotliví veľvyslanci pri EÚ 29. júla 2014. Formálne tieto sankcie boli schválené ešte jednotlivými štátmi takzvanou tichou procedúrou, teda písomne členskými štátmi. Prvé kolo (.pdf, s.14) sankcií bolo schválené všetkými predsedami vlád EÚ 28 na zasadnutí Európskej rady 21.marca 2014, týkali sa 21 obyvateľov Ruska a Krymu, ktorým obmedzili možnosť cestovať do EÚ a zároveň im boli zmrazené majetky na území EÚ. V apríli 2014 došlo k ich rozšíreniu . Dátum zverejnenia analýzy: 22.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2014-09-22 00:00:00
|
{
"text": [
"podpísané",
"vestníku",
"pripomienok",
"Druhé",
"Prvé",
"rozšíreniu"
],
"url": [
"http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_Data/docs/pressdata/en/ec/144839.pdf",
"http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/PDF/?uri=OJ:JOL_2014_271_R_0002&from=EN",
"http://www.vlada.gov.sk/vlada-prezentovala-stanovisko-k-tretiemu-kolu-sankcii-eu-voci-rusku/",
"http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/PDF/?uri=OJ:JOL_2014_226_R_0003&from=EN",
"http://www.consilium.europa.eu/press/press-releases/latest-press-releases/newsroomloaddocument?id=&lang=en&directory=CS/ec/&fileName=141758.pdf",
"http://www.euractiv.com/sections/global-europe/west-imposes-new-sanctions-russia-ukraine-tensions-grow-301811"
]
}
|
2025-10-16T19:45:27.568528+00:00
|
vr27735
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr27735
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
V rokoch 2006-10 počas môjho prvého mandátu som požiadal 11 ministrov mojej vlády, aby opustili vládu a nahradil som ich ďalšími ministrami.
|
2014-05-11 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Podobný výrok sme overovali už viackrát O5M12 (11. apríla 2010), O5M12 (11. novembra 2011) Zo všetkých 12 ministrov, ktorý nedokončili štvorročný mandát osem bolo odvolaných v dôsledku rozličných káuz. Jedného (Becík) stiahlo HZDS bez udania dôvodu, jeden (Valentovič) odstúpil z osobných dôvodov. Ďalší dvaja (Harabín a Kubiš) odišli z dôvodu kariérnej zmeny. Aj v prípade, ak by ministri, ktorí odstúpili z bližšie neurčených dôvodov by boli v skutočnosti odvolaný, stále ide len o 10 ministrov, ktorých mohol premiér odvolať. Ficovo tvrdenie tak hodnotíme ako zavádzajúce. Vládu Roberta Fica opustilo dvanásť ministrov. Prehľad odstúpivších do mája 2009 zverejňuje portál tvnoviny.sk : Miroslav Jureňa (HZDS) odstúpil pre podozrivé prevody pôdy v Slovenskom pozemkovom fonde, František Kašický (SMER-SD) kvôli miliardovým tendrom na upratovanie, Ivan Valentovič (SMER) podal demisiu z osobných dôvodov, Jaroslav Izák (SNS) odstúpil za sporné dotácie na ochranu životného prostredia, Zdenka Kramplová (HZDS) za miliónové dary pre HZDS, Ján Kubiš (Smer-SD) sa stal tajomníkom Európskej hospodárskej komisie OSN v Ženeve, Marián Janušek (SNS) za miliardový tender na ministerstve životného prostredia a Ján Chrbet za spornú zmluvu na predaj prebytočných emisných kvót oxidu uhličitého. Štefan Harabin (HZDS) sa stal v auguste 2009 predsedom najvyššieho súdu, Viliam Turský bol odvolaný za kontroverzné obchody a tendre, ktoré sprevádzali rezort životného prostredia. Stanislava Becíka stiahlo materské HZDS bez udania bližších dôvodov v septembri 2009. Posledným odvolaným ministrom je Igor Štefanov (SNS), pre nástenkový tender na ministerstve výstavby. Z dvanástich ministrov osem odstúpilo za kauzu súvisiacu s plytvaním verejných peňazí . Dátum zverejnenia analýzy: 12.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Podobný výrok sme overovali už viackrát O5M12 (11. apríla 2010), O5M12 (11. novembra 2011) Zo všetkých 12 ministrov, ktorý nedokončili štvorročný mandát osem bolo odvolaných v dôsledku rozličných káuz. Jedného (Becík) stiahlo HZDS bez udania dôvodu, jeden (Valentovič) odstúpil z osobných dôvodov. Ďalší dvaja (Harabín a Kubiš) odišli z dôvodu kariérnej zmeny. Aj v prípade, ak by ministri, ktorí odstúpili z bližšie neurčených dôvodov by boli v skutočnosti odvolaný, stále ide len o 10 ministrov, ktorých mohol premiér odvolať. Ficovo tvrdenie tak hodnotíme ako zavádzajúce. Vládu Roberta Fica opustilo dvanásť ministrov. Prehľad odstúpivších do mája 2009 zverejňuje portál tvnoviny.sk : Miroslav Jureňa (HZDS) odstúpil pre podozrivé prevody pôdy v Slovenskom pozemkovom fonde, František Kašický (SMER-SD) kvôli miliardovým tendrom na upratovanie, Ivan Valentovič (SMER) podal demisiu z osobných dôvodov, Jaroslav Izák (SNS) odstúpil za sporné dotácie na ochranu životného prostredia, Zdenka Kramplová (HZDS) za miliónové dary pre HZDS, Ján Kubiš (Smer-SD) sa stal tajomníkom Európskej hospodárskej komisie OSN v Ženeve, Marián Janušek (SNS) za miliardový tender na ministerstve životného prostredia a Ján Chrbet za spornú zmluvu na predaj prebytočných emisných kvót oxidu uhličitého. Štefan Harabin (HZDS) sa stal v auguste 2009 predsedom najvyššieho súdu, Viliam Turský bol odvolaný za kontroverzné obchody a tendre, ktoré sprevádzali rezort životného prostredia. Stanislava Becíka stiahlo materské HZDS bez udania bližších dôvodov v septembri 2009. Posledným odvolaným ministrom je Igor Štefanov (SNS), pre nástenkový tender na ministerstve výstavby. Z dvanástich ministrov osem odstúpilo za kauzu súvisiacu s plytvaním verejných peňazí . Dátum zverejnenia analýzy: 12.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2014-05-12 00:00:00
|
{
"text": [
"O5M12",
"O5M12",
"opustilo",
"tvnoviny.sk",
"Štefan Harabin (HZDS)",
"odvolaný",
"septembri",
"odvolaným"
],
"url": [
"http://www.demagog.sk/diskusie/32/jan-figel",
"http://www.demagog.sk/diskusie/210/jan-figel-vs-robert-fico/?ph=3",
"http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-04-07-2006-do-08-07-2010/",
"http://m.tvnoviny.sk/bin/mobile/index.php?article_id=504517",
"http://www.prezident.sk/?demisia-ministra-spravodlivosti-stefana-harabina-bratislava-prezidentsky-palac-23-6-2009",
"http://mesto.sk/prispevky_velke/vranov_nad_toplou/zmenyvovladerober1250696700.phtml",
"http://www.sme.sk/c/5020215/ministra-becika-nahradil-vladimir-chovan.html",
"http://www.sme.sk/c/5277743/fico-poziadal-stefanova-aby-odstupil.html"
]
}
|
2025-10-16T19:47:12.032619+00:00
|
vr35282
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr35282
|
Igor Matovič
|
OĽaNO
|
https://demagog.sk/politik/igor-matovic
|
Ak by nebola dodržaná koaličná dohoda, ktorá hovorila o tom, že vlastne všetky štyri poslanecké kluby dajú svojho jedného, svojho jedného zástupcu a spoločne sa nájde nejaký jeden koaličný kandidát na generálneho prokurátora a ak by vlastne táto dohoda nebola dodržaná a vlastne prešiel by kandidát opozície, tak v tom prípade by pravdepodobne to čo sa šušká bola naozaj pravda.
|
2010-10-24 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Oficiálna koaličná dohoda nehovorí explicitne o spoločnom kandidátovi vládnej koalície. Hovorí však o spoločnom postupe pri riešení dôležitých otázok: "Všetky zásadné rozhodnutia a uznesenia vo vláde SR, v NR SR a v koaličnej rade budú prijímané po vzájomnej dohode všetkých koaličných partnerov. Pokiaľ nedôjde k dohode, ani jeden z partnerov nepredloží spornú vec na rokovanie príslušného orgánu, kým nezaujme k veci stanovisko koaličná rada."
Inú dohodu, ktorá by hovorila o predložení společného kandidáta, sme nenašli.
|
[
"Oficiálna koaličná dohoda nehovorí explicitne o spoločnom kandidátovi vládnej koalície. Hovorí však o spoločnom postupe pri riešení dôležitých otázok: \"Všetky zásadné rozhodnutia a uznesenia vo vláde SR, v NR SR a v koaličnej rade budú prijímané po vzájomnej dohode všetkých koaličných partnerov. Pokiaľ nedôjde k dohode, ani jeden z partnerov nepredloží spornú vec na rokovanie príslušného orgánu, kým nezaujme k veci stanovisko koaličná rada.\"",
"Inú dohodu, ktorá by hovorila o predložení společného kandidáta, sme nenašli."
] |
2010-12-15 00:00:00
|
{
"text": [
"Oficiálna koaličná dohoda"
],
"url": [
"http://www.sdku-ds.sk/article/showArticle/koalicna-dohoda"
]
}
|
2025-10-16T20:24:30.667025+00:00
|
vr28741
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr28741
|
Milan Ftáčnik
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/milan-ftacnik
|
Toto mesto v roku 2008 malo rezervný fond vo výške 100 miliónov eur, z toho 50 miliónov eur bolo rezervovaných na nosný dopravný systém.
|
2014-11-11 00:00:00
|
Pravda
|
Podľa Záverečného účtu hlavného mesta SR Bratislavy za rok 2008 malo mesto Bratislava k 31.12. 2008 v rezervnom fonde 3 194 704 000 Sk, čo predstavuje približne 106 miliónov Eur. Demagog.sk sa nepodarilo zistiť účel, na ktorý boli tieto financie rezervované, z oficiálnych zdrojov mesta. Milan Ftáčnik však o strate 50 miliónovej rezervy na výstavbu električky v Petržalke informoval ešte v roku 2010. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 12.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Podľa Záverečného účtu hlavného mesta SR Bratislavy za rok 2008 malo mesto Bratislava k 31.12. 2008 v rezervnom fonde 3 194 704 000 Sk, čo predstavuje približne 106 miliónov Eur. Demagog.sk sa nepodarilo zistiť účel, na ktorý boli tieto financie rezervované, z oficiálnych zdrojov mesta. Milan Ftáčnik však o strate 50 miliónovej rezervy na výstavbu električky v Petržalke informoval ešte v roku 2010. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 12.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2014-11-12 00:00:00
|
{
"text": [
"Záverečného účtu",
"informoval"
],
"url": [
"http://www.bratislava.sk/zaverecny-ucet-hlavneho-mesta-sr-bratislava-2008/d-11021032/p1=11050321",
"http://bratislava.sme.sk/c/5396837/mesto-usetrilo-peniaze-na-elektricku-hltal-hokej.html"
]
}
|
2025-10-16T20:52:11.643960+00:00
|
vr16753
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr16753
|
Rudolf Kusý
| null |
https://demagog.sk/politik/rudolf-kusy
|
Som jediným nezávislým poslancom v zastupiteľstve samosprávneho kraja.
|
2017-07-18 00:00:00
|
Nepravda
|
Je pravda, že Rudolf Kusý nikdy nebol a ani v súčasnosti nie členom žiadnej politickej strany. V aktuálnom zastupiteľstve Bratislavského kraja sa však nachádzajú ďalší štyria poslanci, ktorí kandidovali ako nezávislí. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. " Zastupiteľstvo je zbor zložený z poslancov samosprávneho kraja zvolených v priamych voľbách. Spôsob voľby poslancov zastupiteľstva ustanovuje osobitný zákon. Zastupiteľstvo určí počet poslancov na celé volebné obdobie v pomere 12 000 až 15 000 obyvateľov na jedného poslanca a určí volené obvody podľa osobitného zákona." Za posledné funkčné obdobie počas predsedania Pavola Freša v čele Bratislavského VÚC má kraj 43 poslancov. Z týchto poslancov je nezávislých päť. Sú to Rudolf Kusý, Richard Červienka, Marián Haramia, Roman Maroš a Peter Švaral. Ostatní poslanci kandidovali za konkrétne strany, prípadne boli podporovaní viacerými politickými stranami súčasne. Najčastejšie kandidovali členovia zastupiteľstva za strany SDKÚ - DS, SZ, OKS, SMK-MKP, SAS, MOST - HÍD a KDH. Dátum zverejnenia analýzy: 11.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Je pravda, že Rudolf Kusý nikdy nebol a ani v súčasnosti nie členom žiadnej politickej strany. V aktuálnom zastupiteľstve Bratislavského kraja sa však nachádzajú ďalší štyria poslanci, ktorí kandidovali ako nezávislí. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. \" Zastupiteľstvo je zbor zložený z poslancov samosprávneho kraja zvolených v priamych voľbách. Spôsob voľby poslancov zastupiteľstva ustanovuje osobitný zákon. Zastupiteľstvo určí počet poslancov na celé volebné obdobie v pomere 12 000 až 15 000 obyvateľov na jedného poslanca a určí volené obvody podľa osobitného zákona.\" Za posledné funkčné obdobie počas predsedania Pavola Freša v čele Bratislavského VÚC má kraj 43 poslancov. Z týchto poslancov je nezávislých päť. Sú to Rudolf Kusý, Richard Červienka, Marián Haramia, Roman Maroš a Peter Švaral. Ostatní poslanci kandidovali za konkrétne strany, prípadne boli podporovaní viacerými politickými stranami súčasne. Najčastejšie kandidovali členovia zastupiteľstva za strany SDKÚ - DS, SZ, OKS, SMK-MKP, SAS, MOST - HÍD a KDH. Dátum zverejnenia analýzy: 11.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2017-10-11 00:00:00
|
{
"text": [
"žiadnej",
"Zastupiteľstvo",
"obdobie"
],
"url": [
"https://volbydovuc2017.sk/bratislavsky-kraj/rudolf-kusy/",
"http://www.region-bsk.sk/samosprava-zastupitelstvo-bsk.aspx",
"http://www.region-bsk.sk/directory.aspx?sn=691&rn=5&nid=2"
]
}
|
2025-10-16T20:28:03.850702+00:00
|
vr15714
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr15714
| null | null |
https://demagog.sk/politik/
|
Vláda bude pokračovať v podpore integrovaného a dlhodobého systému návratnej podpory národných investičných priorít SR prostredníctvom štruktúry Slovak Investment Holding.
|
2017-01-29 00:00:00
|
Pravda
|
Vláda Roberta Fica cez štruktúru Slovak Investment Holding spolufinancuje napr. obchvat Bratislavy sumou 28 miliónov eur. Štruktúra taktiež zastrešuje dotácie na svojpomocné budovanie obydlí a podporu sociálnych podnikov pre rómske osady vo výške 12 miliónov eur, ktoré vláda schválila v decembri 2016. Ide o návratné financie poskytnuté z Európskeho fondu pre strategické investície formou zvýhodneného úveru. V procese prípravy je podľa Ministerstva financií niekoľko dalších projektov, ktoré vláda plánuje spolufinancovať cez Slovak Investment Holding, ako napr. severný obchvat Prešova alebo úsek rýchlostnej cesty R2 s tunelom Soroška a taktiež projekty v oblasti energetiky. V týchto prípadoch, ale zatiaľ ide len o plány. Sľub hodnotíme ako splnený.
|
[
"Vláda Roberta Fica cez štruktúru Slovak Investment Holding spolufinancuje napr. obchvat Bratislavy sumou 28 miliónov eur. Štruktúra taktiež zastrešuje dotácie na svojpomocné budovanie obydlí a podporu sociálnych podnikov pre rómske osady vo výške 12 miliónov eur, ktoré vláda schválila v decembri 2016. Ide o návratné financie poskytnuté z Európskeho fondu pre strategické investície formou zvýhodneného úveru. V procese prípravy je podľa Ministerstva financií niekoľko dalších projektov, ktoré vláda plánuje spolufinancovať cez Slovak Investment Holding, ako napr. severný obchvat Prešova alebo úsek rýchlostnej cesty R2 s tunelom Soroška a taktiež projekty v oblasti energetiky. V týchto prípadoch, ale zatiaľ ide len o plány. Sľub hodnotíme ako splnený."
] |
2017-01-29 00:00:00
|
{
"text": [
"spolufinancuje",
"zastrešuje",
"plánuje",
"založený",
"vlastní",
"písala",
"návrhom"
],
"url": [
"http://europa.pravda.sk/aktuality/clanok/410315-stat-chce-najprv-bratislavsky-obchvat-neskor-dalsie-cesty/",
"http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/1125466-ministerstvo-vnutra-poskytne-dotacie-na-obydlia-v-osadach/",
"http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/405525-na-restart-unie-pojde-630-miliard-eur/",
"http://asocfin.sk/wp-content/uploads/2015/06/Dej-SIH-Vyhne-jun-2.pdf",
"https://www.szrb.sk/sk/dcerske-spolocnosti/",
"https://veronikaremisova.blog.sme.sk/c/423902/mali-by-ste-vediet-ak-stat-z-vasich-dani-plati-pravnikovi-540-eur-za-hodinu.html",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5957"
]
}
|
2025-10-16T20:42:07.787364+00:00
|
vr29952
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr29952
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
V Rakúsku minulý týždeň požiadalo štrnásťtisíc ľudí, prešlo do Rakúska minulý víkend štrnásťtisíc ľudí a len sedemsto požiadalo o azyl, všetci ostatní utekali ďalej.
|
2015-09-20 00:00:00
|
Nepravda
|
Je pravdou, že časť utečencov smeruje z Rakúska ďalej, a to najmä do Nemecka, lenže rakúskymi hranicami prešlo podľa informácií minulý týždeň viac ako 14 000 ľudí. Taktiež sa nám nepodarilo nájsť správu o tom, že by len 700 ľudí požiadalo o azyl, naopak Reuters uvádza 700 ako počet ľudí, čo sa pokúsili v tomto období prejsť ďalej do Nemecka. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Už minulý týždeň sme overovali podobný výrok ministra Kaliňáka, podľa ktorého ešte týždeň predtým malo zo 14 tisíc len 700 požiadať o azyl. Jediným zdrojom tejto informácie, ktorý sa nám podarilo nájsť bol však práve Kaliňák, výrok sme preto hodnotili ako neoveriteľný. Dňa 14. septembra 2015 sa minister Kaliňák vyjadril pre denník SME , že počas predchádzajúceho víkendu rakúske hranice prekročilo 14 000 migrantov a 700 z nich požiadalo o azyl. V nedeľu 20. septembra uviedli TASR a SITA pre SME : " Asi 10.700 utečencov prišlo dnes od polnoci do Rakúska z Maďarska, čo je viac ako za celú sobotu, pričom diaľnica vedúca cez hranicu je čiastočne uzavretá, informovala tlačová agentúra Reuters ," ktorá citovala hovorcu polície východorakúskej spolkovej krajiny Burgenland.V sobotu 19. septembra 2015 prišlo do Rakúska asi 10.500 utečencov." Takže už len za uplynulý víkend do Rakúska prišlo vyše 20-tisíc migrantov. Taktiež AL Jazeera uvádza, že do Rakúska prišlo za posledný víkend (12.-13. september) až 20 000 utečencov. Podľa Reuters sa zhruba 700 žiadateľov o azyl snažilo v tomto období prejsť z Rakúska do Nemecka. Dátum zverejnenia analýzy: 21.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Je pravdou, že časť utečencov smeruje z Rakúska ďalej, a to najmä do Nemecka, lenže rakúskymi hranicami prešlo podľa informácií minulý týždeň viac ako 14 000 ľudí. Taktiež sa nám nepodarilo nájsť správu o tom, že by len 700 ľudí požiadalo o azyl, naopak Reuters uvádza 700 ako počet ľudí, čo sa pokúsili v tomto období prejsť ďalej do Nemecka. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Už minulý týždeň sme overovali podobný výrok ministra Kaliňáka, podľa ktorého ešte týždeň predtým malo zo 14 tisíc len 700 požiadať o azyl. Jediným zdrojom tejto informácie, ktorý sa nám podarilo nájsť bol však práve Kaliňák, výrok sme preto hodnotili ako neoveriteľný. Dňa 14. septembra 2015 sa minister Kaliňák vyjadril pre denník SME , že počas predchádzajúceho víkendu rakúske hranice prekročilo 14 000 migrantov a 700 z nich požiadalo o azyl. V nedeľu 20. septembra uviedli TASR a SITA pre SME : \" Asi 10.700 utečencov prišlo dnes od polnoci do Rakúska z Maďarska, čo je viac ako za celú sobotu, pričom diaľnica vedúca cez hranicu je čiastočne uzavretá, informovala tlačová agentúra Reuters ,\" ktorá citovala hovorcu polície východorakúskej spolkovej krajiny Burgenland.V sobotu 19. septembra 2015 prišlo do Rakúska asi 10.500 utečencov.\" Takže už len za uplynulý víkend do Rakúska prišlo vyše 20-tisíc migrantov. Taktiež AL Jazeera uvádza, že do Rakúska prišlo za posledný víkend (12.-13. september) až 20 000 utečencov. Podľa Reuters sa zhruba 700 žiadateľov o azyl snažilo v tomto období prejsť z Rakúska do Nemecka. Dátum zverejnenia analýzy: 21.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2015-09-21 00:00:00
|
{
"text": [
"overovali",
"SME",
"SME",
"Reuters",
"AL Jazeera",
"Reuters"
],
"url": [
"http://www.demagog.sk/diskusie/543/kalinak-vs-poliacik-o-migracii-a-azylovej-politike",
"http://www.sme.sk/c/8001498/ministri-vnutra-eu-neprijali-dohodu-o-prerozdelovani-utecencov.html#ixzz3mNIn868y",
"http://www.sme.sk/c/8007930/do-rakuska-prislo-cez-vikend-vyse-dvadsattisic-migrantov.html",
"http://www.sme.sk/c/8007930/do-rakuska-prislo-cez-vikend-vyse-dvadsattisic-migrantov.html",
"http://america.aljazeera.com/watch/shows/america-tonight/articles/2015/9/18/austria-syria-refugees-frustration-overcrowded-camps.html",
"http://www.reuters.com/article/2015/09/16/europe-migrants-austria-border-idUSL5N11M3GE20150916"
]
}
|
2025-10-16T19:39:29.357163+00:00
|
vr29937
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr29937
| null | null |
https://demagog.sk/politik/
|
Ľudia, ktorí prichádzajú do Európy, sú väčšinou utečenci, nie ekonomickí migranti.
|
2015-10-20 00:00:00
|
Pravda
|
Kým posúdenie toho, aký je presne pomer medzi utečencam a ekonomickými migrantami spomedzi ľudí, ktorí v poslednom období do Európy prichádzajú, nie je možný, existujú dostupné odhady rôznych autorizovaných zdrojov. Všetky dôveryhodné zdroje, ktoré sa nám podarilo nájsť zhodne uvádzajú, že podstatne viac než polovica ľudí spomedzi imigrantskej vlny pochádza z krajín, ktoré majú nárok na status utečenca. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podľa medzinárodného práva je utečencom osoba, ktorá uteká z rodnej krajiny z dôvodu prenasledovania, násilia alebo vojny. Utečenec prežíva tak strach z prenasledovania z dôvodu rasy, náboženstva, národnosti, politického presvedčenia alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Kmeňové, etnické,náboženské násilie a vojna sú hlavnými príčinami útekov z domácej krajiny. Za ekonomického migranta je považovaný človek, ktorý odišiel z domovskej krajiny do iného štátu dobrovoľne. Najrozšírenejšie rozlíšenie medzi utečencom poskytuje krajina pôvodu. The Economist uvádza graf krajín s odvolaním na údaje Eurostatu podľa toho, aké percento žiadateľov z týchto krajín získava azyl v EÚ. Sedem krajín získava azyl vo viac než 50 %, na čele so Sýriou (vyše 90 %), nasledovanou Eritrerou a Irakom (oba vyše 80 %). The Economist sám vyčísluje, že 75 % príchodzích do Talianska a 81 % príchodzích do Grécka pochádza z krajín, ktoré väčšinou získavajú azyl. The Economist rovnako uvádza, že spomedzi žiadateľov o azyl, ktorý budú prerozdelený podľa prijatých kvót sa bude jednať len o Sýrčanov, Iračanov a Eritrejčanov, teda krajiny ktoré majú najvyšší pomer na zisk azylu. Podľa denníka SME vysoký komisár OSN pre utečencov António Guterres uviedol, že 90 % utečencov prichádzajúcich do západnej Európy pochádza z krajín ako Sýria, Afganistan a Eritrea, kde buď prebieha vojenský konflikt alebo dochádza k porušovaniu ľudských práv, a jedná sa preto o ľudí, ktorí spĺňajú podmienky žiadateľov o azyl. Podobne aj vyhlásenie UNHCR upozorňuje na to, že aj z migrantov prichádzajúcich takzvanou pešou cestou: " ...90 % ľudí pochádza z utečencov produkujúcich krajín ako Sýria, Afganistan, Irak, Eritrea a Somálsko ." V roku 2014 prešlo balkánskou cestou nelegálne 43 360 utečencov. Podľa kvartálneho reportu Frontex, ktorý sa vzťahuje na druhý kvartál roku 2015, bolo 38 % z týchto utečencov Sýrčanov a 36 % pochádzalo z Afganistanu ( .pdf , s. 10). Dátum zverejnenia analýzy: 21.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Kým posúdenie toho, aký je presne pomer medzi utečencam a ekonomickými migrantami spomedzi ľudí, ktorí v poslednom období do Európy prichádzajú, nie je možný, existujú dostupné odhady rôznych autorizovaných zdrojov. Všetky dôveryhodné zdroje, ktoré sa nám podarilo nájsť zhodne uvádzajú, že podstatne viac než polovica ľudí spomedzi imigrantskej vlny pochádza z krajín, ktoré majú nárok na status utečenca. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podľa medzinárodného práva je utečencom osoba, ktorá uteká z rodnej krajiny z dôvodu prenasledovania, násilia alebo vojny. Utečenec prežíva tak strach z prenasledovania z dôvodu rasy, náboženstva, národnosti, politického presvedčenia alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Kmeňové, etnické,náboženské násilie a vojna sú hlavnými príčinami útekov z domácej krajiny. Za ekonomického migranta je považovaný človek, ktorý odišiel z domovskej krajiny do iného štátu dobrovoľne. Najrozšírenejšie rozlíšenie medzi utečencom poskytuje krajina pôvodu. The Economist uvádza graf krajín s odvolaním na údaje Eurostatu podľa toho, aké percento žiadateľov z týchto krajín získava azyl v EÚ. Sedem krajín získava azyl vo viac než 50 %, na čele so Sýriou (vyše 90 %), nasledovanou Eritrerou a Irakom (oba vyše 80 %). The Economist sám vyčísluje, že 75 % príchodzích do Talianska a 81 % príchodzích do Grécka pochádza z krajín, ktoré väčšinou získavajú azyl. The Economist rovnako uvádza, že spomedzi žiadateľov o azyl, ktorý budú prerozdelený podľa prijatých kvót sa bude jednať len o Sýrčanov, Iračanov a Eritrejčanov, teda krajiny ktoré majú najvyšší pomer na zisk azylu. Podľa denníka SME vysoký komisár OSN pre utečencov António Guterres uviedol, že 90 % utečencov prichádzajúcich do západnej Európy pochádza z krajín ako Sýria, Afganistan a Eritrea, kde buď prebieha vojenský konflikt alebo dochádza k porušovaniu ľudských práv, a jedná sa preto o ľudí, ktorí spĺňajú podmienky žiadateľov o azyl. Podobne aj vyhlásenie UNHCR upozorňuje na to, že aj z migrantov prichádzajúcich takzvanou pešou cestou: \" ...90 % ľudí pochádza z utečencov produkujúcich krajín ako Sýria, Afganistan, Irak, Eritrea a Somálsko .\" V roku 2014 prešlo balkánskou cestou nelegálne 43 360 utečencov. Podľa kvartálneho reportu Frontex, ktorý sa vzťahuje na druhý kvartál roku 2015, bolo 38 % z týchto utečencov Sýrčanov a 36 % pochádzalo z Afganistanu ( .pdf , s. 10). Dátum zverejnenia analýzy: 21.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2015-09-21 00:00:00
|
{
"text": [
"utečencom",
"ekonomického migranta",
"The Economist",
"SME",
"vyhlásenie",
"43 360",
".pdf"
],
"url": [
"http://www.unrefugees.org/what-is-a-refugee/",
"http://demagog.cz/abeceda-migrace",
"http://www.economist.com/blogs/economist-explains/2015/09/economist-explains-4",
"http://www.sme.sk/c/7997215/38-otazok-a-odpovedi-vsetko-co-potrebujete-vediet-o-utecencoch.html",
"http://www.unhcr.rs/en/resources/press-releases/unhcr-warns-of-growing-humanitarian-crisis-in-greece-and-the-western-balkans-amid-soaring-refugee-arrivals.html",
"http://frontex.europa.eu/trends-and-routes/western-balkan-route/",
"http://frontex.europa.eu/assets/Publications/Risk_Analysis/WB_Q2_2015_report.pdf"
]
}
|
2025-10-16T20:30:26.655144+00:00
|
vr38449
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr38449
|
Ondrej Dostál
|
OKS
|
https://demagog.sk/politik/ondrej-dostal
|
Najviac by z toho profitovali práve iné menšiny ako maďarská (v prípade, že by sa kvórum v zákone o jazykoch menšín zmenšilo na 15% pozn.)
|
2011-05-29 00:00:00
|
Pravda
|
Rudolf Chmel sa pre denník SME vyjadril, že by sa " 15-percentné kvórum dotklo 729 obcí ale zmenu by pocítili len v 73 obciach, v ktorých občania patriaci k národnostnej menšine tvoria 15 percent, pretože v ostatných obciach žije viac ako 20 percent ľudí hlásiacich sa k národnostnej menšine a tí môžu svoj jazyk v úradnom styku využívať už dnes. Zmena by sa najviac dotkla rusínskej a rómskej menšiny . V prípadne Rusínov by počet obcí, v ktorých môžu v úradnom styku používať svoj jazyk, vzrástol o 45, rómsky jazyk by po novom zaznieval v 86 obciach, čo je oproti dnešnému stavu o 29 obcí viac . Počet obcí, kde budú môcť ľudia na úradoch používať maďarčinu vzrastie len o dve. "
|
[
"Rudolf Chmel sa pre denník SME vyjadril, že by sa \" 15-percentné kvórum dotklo 729 obcí ale zmenu by pocítili len v 73 obciach, v ktorých občania patriaci k národnostnej menšine tvoria 15 percent, pretože v ostatných obciach žije viac ako 20 percent ľudí hlásiacich sa k národnostnej menšine a tí môžu svoj jazyk v úradnom styku využívať už dnes. Zmena by sa najviac dotkla rusínskej a rómskej menšiny . V prípadne Rusínov by počet obcí, v ktorých môžu v úradnom styku používať svoj jazyk, vzrástol o 45, rómsky jazyk by po novom zaznieval v 86 obciach, čo je oproti dnešnému stavu o 29 obcí viac . Počet obcí, kde budú môcť ľudia na úradoch používať maďarčinu vzrastie len o dve. \""
] |
2011-05-30 00:00:00
|
{
"text": [
"SME"
],
"url": [
"http://www.sme.sk/c/5778859/chmel-orbanov-zakon-stazuje-prijatie-nasej-novely.html#ixzz1IayR9amv"
]
}
|
2025-10-16T20:13:54.512869+00:00
|
vr27266
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr27266
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
Vy (A. Kiska, pozn.) ste povedali, že ste chceli prejsť na židovskú vieru, že ste študovali budhizmus.
|
2014-03-12 00:00:00
|
Pravda
|
A. Kiska verejne priznal, že aj keď vyrastal v kresťanskej rodine, i vďaka vtedajšiemu režimu sa z neho stal ateista. Postupom času sa začal zaujímať o duchovné otázky, narazil pri tom na učenia o budhizme, židovstve, až sa napokon vrátil ku kresťanstvu - podľa jeho slov: ,,...sa napokon zase len vrátil k Biblii a dospel k záveru, že je tu Boh, od ktorého sa všetko odvíja.” ( eTrend , Humanisti ).
Denník SME vo svojom profile Andreja Kisku uvádza:
“Tesne pred tridsiatkou dokonca pod vplyvom amerických zamestnávateľov a ich silnej rodinnej súdržnosti uvažoval, či je možné stať sa židom.”
|
[
"A. Kiska verejne priznal, že aj keď vyrastal v kresťanskej rodine, i vďaka vtedajšiemu režimu sa z neho stal ateista. Postupom času sa začal zaujímať o duchovné otázky, narazil pri tom na učenia o budhizme, židovstve, až sa napokon vrátil ku kresťanstvu - podľa jeho slov: ,,...sa napokon zase len vrátil k Biblii a dospel k záveru, že je tu Boh, od ktorého sa všetko odvíja.” ( eTrend , Humanisti ).",
"Denník SME vo svojom profile Andreja Kisku uvádza:",
"“Tesne pred tridsiatkou dokonca pod vplyvom amerických zamestnávateľov a ich silnej rodinnej súdržnosti uvažoval, či je možné stať sa židom.”"
] |
2014-03-13 00:00:00
|
{
"text": [
"eTrend",
"Humanisti",
"SME"
],
"url": [
"http://blog.etrend.sk/centrum-pre-otvorenu-politiku/kto-som-ja-aka-prezidentsky-marketing.html",
"http://www.humanisti.sk/view.php?cisloclanku=2013040051",
"http://www.sme.sk/c/7132125/muz-ktoremu-sa-malilo-byt-anjelom-profil-andreja-kisku.html"
]
}
|
2025-10-16T20:32:08.340958+00:00
|
vr17858
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr17858
|
Tibor Bernaťák
|
SNS
|
https://demagog.sk/politik/tibor-bernatak
|
Každá politická strana, ktorá vo voľbách dosiahne 3% a viac, má príspevok zo štátneho rozpočtu.
|
2018-06-03 00:00:00
|
Pravda
|
Zákon o voľbách do Národnej rady SR upravuje mimo iné aj úhradu výdavkov spojených s kampaňou pred parlamentnými voľbami. Podľa § 52 "Politickej strane alebo koalícii, ktorá vo voľbách získala viac ako tri percentá z celkového počtu odovzdaných platných hlasov v rámci Slovenskej republiky, uhradí sa za každý takýto hlas zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky príspevok vo výške 1 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom sa konajú voľby do Národnej rady Slovenskej republiky" ( .pdf , s. 22). Tento príspevok politické strany dostanú dvakrát, raz ako príspevok na činnosť a taktiež aj ako príspevok za hlasy vo voľbách. Napríklad v posledných voľbách do NR SR v roku 2016, KDH, ktoré sa nedostalo do Národnej rady ale získalo 4.94% hlasov, dostalo príspevok vo výške 2,2 milióna eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 04.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Zákon o voľbách do Národnej rady SR upravuje mimo iné aj úhradu výdavkov spojených s kampaňou pred parlamentnými voľbami. Podľa § 52 \"Politickej strane alebo koalícii, ktorá vo voľbách získala viac ako tri percentá z celkového počtu odovzdaných platných hlasov v rámci Slovenskej republiky, uhradí sa za každý takýto hlas zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky príspevok vo výške 1 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom sa konajú voľby do Národnej rady Slovenskej republiky\" ( .pdf , s. 22). Tento príspevok politické strany dostanú dvakrát, raz ako príspevok na činnosť a taktiež aj ako príspevok za hlasy vo voľbách. Napríklad v posledných voľbách do NR SR v roku 2016, KDH, ktoré sa nedostalo do Národnej rady ale získalo 4.94% hlasov, dostalo príspevok vo výške 2,2 milióna eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 04.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2018-06-04 00:00:00
|
{
"text": [
"Zákon",
".pdf",
"príspevok"
],
"url": [
"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/333/20110701",
"https://www.slov-lex.sk/static/pdf/2004/333/ZZ_2004_333_20110701.pdf",
"https://aktualne.centrum.sk/slovensko/politika/kolko-stoja-hlasy-volicov-strany-za-ne-dostanu-miliony.html"
]
}
|
2025-10-16T19:24:43.098135+00:00
|
vr27559
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr27559
|
Miroslav Lajčák
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak
|
...som sa stretol prakticky s celou (ukrajinskou, pozn.) politickou reprezentáciou, úradujúcim prezidentom, s premiérom, s ministrom zahraničných vecí s hlavným kandidátom na prezidenta Petrom Porošenkom, s mimovládnymi organizáciami a rozdal som viacero interview, a ten tretí rozmer je práve rokovanie s premiérom a ministrom energetiky o reverznom toku plynu.
|
2014-04-13 00:00:00
|
Pravda
|
Podľa informácií zo stránky Ministerstva zahraničných vecí, počas svojej návštevy na Ukrajine " podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák dnes (10. apríla 2014) rokoval v Kyjeve s predsedom ukrajinskej vlády Arsenijom Jaceňukom a s ministrom energetiky a uhoľného priemyslu Jurijom Prodanom." V ten istý deň rokoval aj s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Andrijom Deščicom. Nasledujúci deň prijal Lajčáka aj úradujúci ukrajinský prezident a predseda parlamentu Olexander Turčinov.
|
[
"Podľa informácií zo stránky Ministerstva zahraničných vecí, počas svojej návštevy na Ukrajine \" podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák dnes (10. apríla 2014) rokoval v Kyjeve s predsedom ukrajinskej vlády Arsenijom Jaceňukom a s ministrom energetiky a uhoľného priemyslu Jurijom Prodanom.\" V ten istý deň rokoval aj s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Andrijom Deščicom. Nasledujúci deň prijal Lajčáka aj úradujúci ukrajinský prezident a predseda parlamentu Olexander Turčinov."
] |
2014-04-14 00:00:00
|
{
"text": [
"stránky",
"rokoval",
"7.kyjevského bezpečnostného fór",
"mimovládnych organizáci",
"mandát na rokovanie o reverznom toku"
],
"url": [
"http://www.mzv.sk/servlet/content?MT=/App/WCM/main.nsf/vw_ByID/ID_EA7419BDE7ECAA99C1257B4A002DA134_SK&OpenDocument=Y&LANG=SK&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/Aktualit.nsf/(vw_ByID)/ID_F4751DB54018BF76C1257CB60063F9D7",
"http://www.mzv.sk/servlet/content?MT=/App/WCM/main.nsf/vw_ByID/ID_EA7419BDE7ECAA99C1257B4A002DA134_SK&OpenDocument=Y&LANG=SK&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/Aktualit.nsf/(vw_ByID)/ID_67A17E4F28A1FAC3C1257CB6004186F3",
"http://www.vienna.mfa.sk/servlet/content?MT=/App/WCM/main.nsf/vw_ByID/ID_EA7419BDE7ECAA99C1257B4A002DA134_SK&OpenDocument=Y&LANG=SK&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/Aktualit.nsf/(vw_ByID)/ID_88C1E2C5CFE03CA1C1257CB7001D5094",
"http://www.mzv.sk/servlet/content?MT=/App/WCM/main.nsf/vw_ByID/ministerstvo&NCH=Y&OpenDocument=Y&LANG=SK&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/Aktualit.nsf/(vw_ByID)/ID_5549A17E4F9444CEC1257CB7002DC285",
"http://www.teraz.sk/ekonomika/m-lajcak-ukrajina-plyn-reverz-mandat/80605-clanok.html"
]
}
|
2025-10-16T19:47:50.664597+00:00
|
vr17046
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr17046
|
Jozef Rajtár
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/jozef-rajtar
|
...my (SaS, pozn.) sme mali vlastné riešenie týchto príplatkov (za prácu cez víkendy a sviatky, pozn.), ponúkli sme ho aj parlamentu, ale strana Smer-SD a koalícia ho odmietli.
|
2017-12-10 00:00:00
|
Pravda
|
Strana SaS skutočne predložila svoj návrh o príplatkoch za prácu v nedeľu a cez sviatky. SaS nehovorila o zmene nastavenia príplatkoch za nočnú prácu, takýto návrh predkladalo hnutie OĽaNO. Tieto návrhy nezískali podporu koaličných poslancov, aj keď neskôr s riešením rovnakého problému predstúpila koalícia. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Strana SaS mala riešenie príplatkov za prácu cez sviatok a nedeľu vo volebnom programe pre rok 2016 ( .pdf ), kde je uvedené " zjednotíme mzdové zvýhodnenie (príplatok) za prácu v nedeľu a počas sviatkov na úroveň 25 % ". S novým návrhom zákonníka práce, kde sa zjednocuje príplatok za prácu v nedeľu a cez sviatok však SaS prišla už v roku 2014. Zrovnoprávnenie príplatku za prácu v nedeľu a mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok na úroveň 25 % bolo aj jedným so štyridsiatich opatrení, ktoré SaS s podporou opozície predložila na schôdzi parlamentu ešte v máji 2016. Tento bod sa však stretol s kritikou Odborového zväzu KOVO. Podľa OZ KOVO už v súčasnosti mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok Zákonník práce garantuje najmenej vo výške 50 % a prostredníctvom kolektívneho vyjednávania je ho možné zvyšovať ďalej. Nikto z poslancov koalície však za prijatie zákona nehlasoval . Premiér príplatky avizoval na tlačovej besede koncom apríla 2017. Hnutie OĽaNO práve na aprílovú schôdzu parlamentu predkladalo návrh o príplatkoch za víkendovú prácu, no koaliční poslanci návrh neposunuli do druhého čítania. Dátum zverejnenia analýzy: 11.12.2017 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Strana SaS skutočne predložila svoj návrh o príplatkoch za prácu v nedeľu a cez sviatky. SaS nehovorila o zmene nastavenia príplatkoch za nočnú prácu, takýto návrh predkladalo hnutie OĽaNO. Tieto návrhy nezískali podporu koaličných poslancov, aj keď neskôr s riešením rovnakého problému predstúpila koalícia. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Strana SaS mala riešenie príplatkov za prácu cez sviatok a nedeľu vo volebnom programe pre rok 2016 ( .pdf ), kde je uvedené \" zjednotíme mzdové zvýhodnenie (príplatok) za prácu v nedeľu a počas sviatkov na úroveň 25 % \". S novým návrhom zákonníka práce, kde sa zjednocuje príplatok za prácu v nedeľu a cez sviatok však SaS prišla už v roku 2014. Zrovnoprávnenie príplatku za prácu v nedeľu a mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok na úroveň 25 % bolo aj jedným so štyridsiatich opatrení, ktoré SaS s podporou opozície predložila na schôdzi parlamentu ešte v máji 2016. Tento bod sa však stretol s kritikou Odborového zväzu KOVO. Podľa OZ KOVO už v súčasnosti mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok Zákonník práce garantuje najmenej vo výške 50 % a prostredníctvom kolektívneho vyjednávania je ho možné zvyšovať ďalej. Nikto z poslancov koalície však za prijatie zákona nehlasoval . Premiér príplatky avizoval na tlačovej besede koncom apríla 2017. Hnutie OĽaNO práve na aprílovú schôdzu parlamentu predkladalo návrh o príplatkoch za víkendovú prácu, no koaliční poslanci návrh neposunuli do druhého čítania. Dátum zverejnenia analýzy: 11.12.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2017-12-11 00:00:00
|
{
"text": [
".pdf",
"návrhom",
"predložila",
"nehlasoval",
"OĽaNO"
],
"url": [
"http://www.sas.sk/program/file/4330/SaS_volebny_program.pdf",
"https://www.aktuality.sk/clanok/251279/sas-chce-presadit-priplatky-za-pracu-v-nedelu-a-zrusit-odstupne/",
"http://www.teraz.sk/ekonomika/sas-40-opatreni-zamestnanci-firmy/196242-clanok.html",
"https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37302",
"https://www.webnoviny.sk/vlada-chce-podla-fica-zaviest-priplatky-za-pracu-v-sobotu-a-nedelu/"
]
}
|
2025-10-16T20:55:46.537663+00:00
|
vr31104
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr31104
|
Mikuláš Dzurinda
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda
|
Hoci ľudia dobre vidia, že za nás sme vyšetrovali, umožňovali sme zbierať informácie inštitúciám, ktoré sú zo zákona na to vzdialené. Že bola to politická strana Smer, ktorá mesiac po parlamentných voľbách stopla zisťovanie týchto informácií, zastavila vyšetrovanie a zamietla tento škandál pod koberec.
|
2012-02-26 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Krajský súd v Bratislave potvrdil pre Hospodárske noviny, že tajná služba 21. novembra 2005 požiadala o súhlas na odpočúvanie. Krajský súd taktiež potvrdil aj ďalšie čísla. Podľa Gorily vydali prvý súhlas s odpočúvaním 23. novembra 2005 pod číslom Ntt-3-D-287. Predsedníčka súdu Darina Kuchtová na základe infozákona potvrdila , že v ten deň vydali rozhodnutie pod takým číslom. Zákon jej však neumožňuje povedať obsah rozhodnutia, teda ani to, či išlo o súhlas s odpočúvaním. Gorila ďalej píše, že v januári 2006 mal súd dostať ďalšiu žiadosť o súhlas s odpočúvaním pod číslom 63/950-D-284-8/2006-S a v máji 2006 mal povolenie predĺžiť rozhodnutím s číslom Ntt-3-D-482/2006. Podľa denníka SME súd vo všetkých prípadoch potvrdil reálnosť čísel, ani v jednom prípade nekomentoval obsah dokumentov.
|
[
"Krajský súd v Bratislave potvrdil pre Hospodárske noviny, že tajná služba 21. novembra 2005 požiadala o súhlas na odpočúvanie. Krajský súd taktiež potvrdil aj ďalšie čísla. Podľa Gorily vydali prvý súhlas s odpočúvaním 23. novembra 2005 pod číslom Ntt-3-D-287. Predsedníčka súdu Darina Kuchtová na základe infozákona potvrdila , že v ten deň vydali rozhodnutie pod takým číslom. Zákon jej však neumožňuje povedať obsah rozhodnutia, teda ani to, či išlo o súhlas s odpočúvaním. Gorila ďalej píše, že v januári 2006 mal súd dostať ďalšiu žiadosť o súhlas s odpočúvaním pod číslom 63/950-D-284-8/2006-S a v máji 2006 mal povolenie predĺžiť rozhodnutím s číslom Ntt-3-D-482/2006. Podľa denníka SME súd vo všetkých prípadoch potvrdil reálnosť čísel, ani v jednom prípade nekomentoval obsah dokumentov."
] |
2012-02-27 00:00:00
|
{
"text": [
"potvrdil",
"potvrdila",
"potvrdil",
"medializovaných",
"prišiel"
],
"url": [
"http://http//hnonline.sk/slovensko/c1-54401310-sud-potvrdil-odpocuvanie-z-gorily",
"http://http//www.sme.sk/c/6232373/sud-potvrdil-znacky-v-spise-gorila.html",
"http://http//www.sme.sk/c/6232373/sud-potvrdil-znacky-v-spise-gorila.html",
"http://www.velkaepocha.sk/2012020619029/SK-Lipsic-zasahuje-do-vysetrovania-mysli-si-Dzurinda.html",
"http://hnonline.sk/slovensko/c1-54619190-kauzu-gorila-upratali-za-fica"
]
}
|
2025-10-16T20:07:31.132257+00:00
|
vr14869
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr14869
|
Ľuboš Blaha
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/lubos-blaha
|
Všimnite si, čo robia Dáni, ktorí si v rámci svojej azylovej politiky povedali, že budú brať majetok tým utečencom, ktorými si predplatia svoj pobyt (...) Alebo Rakúsko si dávalo jasné požiadavky, že toľkoto ľudí bude prúdiť cez Rakúsko a nikto viac.
|
2016-04-10 00:00:00
|
Pravda
|
Dánsko prijalo 26. januára 2016 zákon, na základe ktorého môže skonfiškovať osobný majetok alebo hotovosť od žiadateľov o azyl, ak hodnota majetku presahuje hodnotu desaťtisíc dánskych korún. Takto získané prostriedky by mali slúžiť na pokrytie nákladov pobyty týchto ľudí v Dánsku. Azylová politika rakúskej vlády je v určení horných limítov pre žiadateľov o azyl a aj pre utečencov na prechod do susednej hranice. V januári vláda predstavila plán týchto čísiel až do roku 2019, následne vo februári znížila plánovaný limit na tento rok. Koncom marca hlásila ešte radikálnejšie opatrenia, preto je výrok Ľuboša Blahu pravdivý. Kontroverzný zákon dánskej vlády, médiami nazývaný ako "jewellery law" vstúpil do platnosti 5. februára 2016. Napriek jeho platnosti ale dánska polícia zatiaľ nepostupovala podľa tohto zákona, informuje o tom Daily Mail . Do určenej hodnoty desaťtisíc dánskych korún (približne 1340 eur) sa nezapočítavajú mobilné telefóny, alebo napríklad snubné prstene. O tom ako daný zákon funguje informoval aj dánsky denník The Local . Podobné informácie boli zverejnené aj v ABC News.
|
[
"Dánsko prijalo 26. januára 2016 zákon, na základe ktorého môže skonfiškovať osobný majetok alebo hotovosť od žiadateľov o azyl, ak hodnota majetku presahuje hodnotu desaťtisíc dánskych korún. Takto získané prostriedky by mali slúžiť na pokrytie nákladov pobyty týchto ľudí v Dánsku. Azylová politika rakúskej vlády je v určení horných limítov pre žiadateľov o azyl a aj pre utečencov na prechod do susednej hranice. V januári vláda predstavila plán týchto čísiel až do roku 2019, následne vo februári znížila plánovaný limit na tento rok. Koncom marca hlásila ešte radikálnejšie opatrenia, preto je výrok Ľuboša Blahu pravdivý. Kontroverzný zákon dánskej vlády, médiami nazývaný ako \"jewellery law\" vstúpil do platnosti 5. februára 2016. Napriek jeho platnosti ale dánska polícia zatiaľ nepostupovala podľa tohto zákona, informuje o tom Daily Mail . Do určenej hodnoty desaťtisíc dánskych korún (približne 1340 eur) sa nezapočítavajú mobilné telefóny, alebo napríklad snubné prstene. O tom ako daný zákon funguje informoval aj dánsky denník The Local . Podobné informácie boli zverejnené aj v ABC News."
] |
2016-04-11 00:00:00
|
{
"text": [
"Daily Mail",
"informoval",
"The Local",
"ABC News.",
"TASR",
"Telegraph",
"Pravda"
],
"url": [
"http://www.dailymail.co.uk/news/article-3524201/Denmark-reveals-not-confiscated-items-migrants-controversial-jewellery-law-two-months-introducing-measures-cover-cost-social-care.html",
"http://www.thelocal.dk/20160205/heres-how-denmarks-controversial-jewellery-law-works",
"http://www.thelocal.dk/20160215/denmarks-jewellery-law-has-brought-in-no-money",
"http://abcnews.go.com/International/wireStory/valuables-seized-migrants-denmark-law-38161376",
"http://www.teraz.sk/zahranicie/rakusko-migranti-ohranicenie-poctu/177417-clanok.html",
"http://www.telegraph.co.uk/news/2016/03/31/austria-closes-its-borders-to-almost-all-asylum-seekers/",
"http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/386357-rakusko-a-macedonsko-nepusta-ziadnych-utecencov-v-grecku-je-ich-uz-42-tisic/"
]
}
|
2025-10-16T19:34:12.080846+00:00
|
vr16575
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr16575
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
Kvóty nefungujú a sú fiaskom, pretože už 26. septembra končí platnosť tohto rozhodnutia o kvótach a my sme nedokázali ani len 20% premiestniť z tých 120 tisíc ľudí a dokonca aj tie krajiny, ktoré najviac kričia, že kvóty, kvóty, neplnia si povinnosti, ktoré tam majú.
|
2017-09-10 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Núdzový plán EÚ na prerozdeľovanie utečencov zo septembra 2015 sa skutočne uplatňuje do 26. septembra 2017. Slovensko dosiaľ zabezpečilo relokáciu 16 osôb, čo je 1,77% z pôvodne stanoveného čísla. Vyjadrením "my sme nedokázali ani len 20% premiestniť z tých 120 tisíc ľudí" má premiér zrejme na mysli všetky členské štáty EÚ. Faktom však je, že ku 4. septembru 2017 bolo v rámci EÚ prerozdelených 27 700 osôb, čo je až 23%. Okrem toho sa s aktuálnou správou a štatistikami Európskej komisie úplne nezhodujú ani tvrdenia, že kvóty sú fiaskom a nefungujú, a krajiny najviac podporujúce systém kvót (obzvlášť zrejme Nemecko) si neplnia povinnosti. Z tohto dôvodu hodnotíme výrok ako zavádzajúci. Pôvodný núdzový plán relokácie utečencov, prijatý v rámci Európskej migračnej agendy Európskej komisie v septembri 2015, počítal s prerozdelením 120 000 osôb (15 600 z Talianska, 50 400 z Grécka, a 54 000 z Maďarska, ktoré sa ale nakoniec tohto systému odmietlo účastniť) na základe špeciálneho kľúča. Na jeho implementáciu bolo z európskeho rozpočtu vyčlenených 780 miliónov eur. Toto rozhodnutie Rady EÚ 2015/1601 z 22. septembra 2015 o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka je účinné dva roky, jeho platnosť končí 26. septembra 2017. ( .pdf , čl. 13, ods. 2) Slovensko sa spolu s ostatnými štátmi Vyšehradskej štvorky voči systému kvót od jeho počiatku vymedzovali a tvrdo ho kritizovali. Svedčí o tom napríklad žaloba podaná Slovenskom a Maďarskom na Európsku komisiu, ktorou konkrétne Slovensko protestovalo proti nejednomyseľnému prijatiu rozhodnutia o premiestnení 120 000 utečencov. V príspevku na Demagog.sk "Bojovníci proti kvótam — kto z V4 vzdoruje najviac?" je postoj Slovenska voči kvótam spracovaný podrobnejšie, a zároveň porovnaný s krajinami V4. Podľa posledných údajov Európskej komisie (EK) zo 6. septembra 2017 , Slovensko zatiaľ premiestnilo 16 z celkového formálne prisľúbeného počtu 60 utečencov, čo činí 26,7%. Pôvodne EK zo strany Slovenska predpokladala relokáciu až 902 osôb; pri takomto čísle predstavuje 16 žiadateľov len 1,77%. Pre porovnanie, Česká republika premiestnila 12 z 50 prisľúbených (24%), resp. z pôvodne stanovených 2 691 (0,45%) osôb, Poľsko a Maďarsko sa na núdzovom programe relokácie dosiaľ nijak nepodieľajú. V prípade Nemecka sa jedná o 7 852 z 12 250 (64,1%) a v prípade Francúzska o 4 278 z 6 540 (65,4%) osôb. Pätnásta správa EK o relokácii a presídľovaní zo 6. septembra 2017 hodnotí súčasný dvojročný princíp solidarity ako funkčný a vyzýva k "udržaniu a ďalšiemu urýchleniu dobrého pokroku v zvládaní nepravidelných migračných tokov, obrane vonkajších hraníc EÚ, a v podpore frontových členských štátov pod tlakom." "Tempo relokácie naďalej vykazuje pozitívny trend, v priemere 2 300 premiestnení mesačne od februára 2017, a tým potvrdzuje výrazné zrýchlenie relokácie v roku 2017, kedy členské štáty premiestňujú tri a pol krát viac ako v tom istom období v roku 2016" ( .pdf , s. 2). Ku 4. septembru 2017 bolo premiestnených celkom 27 700 osôb, čo je 23% z pôvodného záväzku. Ako je možné vidieť v tabuľke , niektoré krajiny už svoj záväzok splnili (Malta, Nórsko, Lichtenštajnsko), a niektoré sa tomu blížia (Fínsko, Litva, Luxembursko). V rámci úspešnejšieho prerozdeľovania osôb z Grécka (v porovnaní s Talianskom) prijali Malta s Írskom dokonca viac osôb, ako im bolo na základe kvót pridelené ( .pdf , s. 2). Európska komisia zároveň vyzýva krajiny "s najväčším číslom čakajúcich prípadov (Nemecko, Francúzsko, Írsko a Švajčiarsko)" k "premiestneniu všetkých spôsobilých čo najskôr" a "urgentnému urýchleniu transferov" ( .pdf , s. 4). Okrem toho pripomína, že jedinými krajinami, ktoré doposiaľ nepremiestnili ani jedného žiadateľa, sú Maďarsko a Poľsko, a Česká republika je pasívnou už od augusta 2016. EK tieto krajiny vyzýva k okamžitému konaniu ( .pdf , s. 3). Slovensko podľa hodnotenia Komisie postupuje dostatočne uspokojivo, avšak malo by sa vyhnúť príliš reštriktívnym požiadavkám na žiadateľov z Talianska, ktoré juhoeurópska krajina nie je schopná splniť ( .pdf , s. 6). Rozhodnutie Európskeho súdneho dvora zo 6. septembra 2017, ktorým zamietol žalobu podanú Slovenskom a Maďarskom kvôli prerozdeľovaniu utečencov na základe kvót, Európska komisia privítala. V rámci neho je možné nájsť aj odpoveď na prípadnú kritiku nízkej efektivity núdzového programu relokácie: "Navyše je zrejmé, že malý počet premiestnení, ktoré sa doteraz na základe napadnutého rozhodnutia vykonali, možno vysvetliť viacerými faktormi, ktoré Rada v čase prijatia rozhodnutia nemohla predvídať , a to najmä nedostatkom spolupráce niektorých členských štátov." (odstavec č. 223) Je teda zavádzajúce pri percentách vychádzať z čísla 120 tisíc, keďže reálne bolo a aj je menej utečencov spôsobilých k prerozdeleniu. V súčasnosti je vhodných k prerozdeleniu len 28 tisíc utečencov. Dátum zverejnenia analýzy: 11.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Núdzový plán EÚ na prerozdeľovanie utečencov zo septembra 2015 sa skutočne uplatňuje do 26. septembra 2017. Slovensko dosiaľ zabezpečilo relokáciu 16 osôb, čo je 1,77% z pôvodne stanoveného čísla. Vyjadrením \"my sme nedokázali ani len 20% premiestniť z tých 120 tisíc ľudí\" má premiér zrejme na mysli všetky členské štáty EÚ. Faktom však je, že ku 4. septembru 2017 bolo v rámci EÚ prerozdelených 27 700 osôb, čo je až 23%. Okrem toho sa s aktuálnou správou a štatistikami Európskej komisie úplne nezhodujú ani tvrdenia, že kvóty sú fiaskom a nefungujú, a krajiny najviac podporujúce systém kvót (obzvlášť zrejme Nemecko) si neplnia povinnosti. Z tohto dôvodu hodnotíme výrok ako zavádzajúci. Pôvodný núdzový plán relokácie utečencov, prijatý v rámci Európskej migračnej agendy Európskej komisie v septembri 2015, počítal s prerozdelením 120 000 osôb (15 600 z Talianska, 50 400 z Grécka, a 54 000 z Maďarska, ktoré sa ale nakoniec tohto systému odmietlo účastniť) na základe špeciálneho kľúča. Na jeho implementáciu bolo z európskeho rozpočtu vyčlenených 780 miliónov eur. Toto rozhodnutie Rady EÚ 2015/1601 z 22. septembra 2015 o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka je účinné dva roky, jeho platnosť končí 26. septembra 2017. ( .pdf , čl. 13, ods. 2) Slovensko sa spolu s ostatnými štátmi Vyšehradskej štvorky voči systému kvót od jeho počiatku vymedzovali a tvrdo ho kritizovali. Svedčí o tom napríklad žaloba podaná Slovenskom a Maďarskom na Európsku komisiu, ktorou konkrétne Slovensko protestovalo proti nejednomyseľnému prijatiu rozhodnutia o premiestnení 120 000 utečencov. V príspevku na Demagog.sk \"Bojovníci proti kvótam — kto z V4 vzdoruje najviac?\" je postoj Slovenska voči kvótam spracovaný podrobnejšie, a zároveň porovnaný s krajinami V4. Podľa posledných údajov Európskej komisie (EK) zo 6. septembra 2017 , Slovensko zatiaľ premiestnilo 16 z celkového formálne prisľúbeného počtu 60 utečencov, čo činí 26,7%. Pôvodne EK zo strany Slovenska predpokladala relokáciu až 902 osôb; pri takomto čísle predstavuje 16 žiadateľov len 1,77%. Pre porovnanie, Česká republika premiestnila 12 z 50 prisľúbených (24%), resp. z pôvodne stanovených 2 691 (0,45%) osôb, Poľsko a Maďarsko sa na núdzovom programe relokácie dosiaľ nijak nepodieľajú. V prípade Nemecka sa jedná o 7 852 z 12 250 (64,1%) a v prípade Francúzska o 4 278 z 6 540 (65,4%) osôb. Pätnásta správa EK o relokácii a presídľovaní zo 6. septembra 2017 hodnotí súčasný dvojročný princíp solidarity ako funkčný a vyzýva k \"udržaniu a ďalšiemu urýchleniu dobrého pokroku v zvládaní nepravidelných migračných tokov, obrane vonkajších hraníc EÚ, a v podpore frontových členských štátov pod tlakom.\" \"Tempo relokácie naďalej vykazuje pozitívny trend, v priemere 2 300 premiestnení mesačne od februára 2017, a tým potvrdzuje výrazné zrýchlenie relokácie v roku 2017, kedy členské štáty premiestňujú tri a pol krát viac ako v tom istom období v roku 2016\" ( .pdf , s. 2). Ku 4. septembru 2017 bolo premiestnených celkom 27 700 osôb, čo je 23% z pôvodného záväzku. Ako je možné vidieť v tabuľke , niektoré krajiny už svoj záväzok splnili (Malta, Nórsko, Lichtenštajnsko), a niektoré sa tomu blížia (Fínsko, Litva, Luxembursko). V rámci úspešnejšieho prerozdeľovania osôb z Grécka (v porovnaní s Talianskom) prijali Malta s Írskom dokonca viac osôb, ako im bolo na základe kvót pridelené ( .pdf , s. 2). Európska komisia zároveň vyzýva krajiny \"s najväčším číslom čakajúcich prípadov (Nemecko, Francúzsko, Írsko a Švajčiarsko)\" k \"premiestneniu všetkých spôsobilých čo najskôr\" a \"urgentnému urýchleniu transferov\" ( .pdf , s. 4). Okrem toho pripomína, že jedinými krajinami, ktoré doposiaľ nepremiestnili ani jedného žiadateľa, sú Maďarsko a Poľsko, a Česká republika je pasívnou už od augusta 2016. EK tieto krajiny vyzýva k okamžitému konaniu ( .pdf , s. 3). Slovensko podľa hodnotenia Komisie postupuje dostatočne uspokojivo, avšak malo by sa vyhnúť príliš reštriktívnym požiadavkám na žiadateľov z Talianska, ktoré juhoeurópska krajina nie je schopná splniť ( .pdf , s. 6). Rozhodnutie Európskeho súdneho dvora zo 6. septembra 2017, ktorým zamietol žalobu podanú Slovenskom a Maďarskom kvôli prerozdeľovaniu utečencov na základe kvót, Európska komisia privítala. V rámci neho je možné nájsť aj odpoveď na prípadnú kritiku nízkej efektivity núdzového programu relokácie: \"Navyše je zrejmé, že malý počet premiestnení, ktoré sa doteraz na základe napadnutého rozhodnutia vykonali, možno vysvetliť viacerými faktormi, ktoré Rada v čase prijatia rozhodnutia nemohla predvídať , a to najmä nedostatkom spolupráce niektorých členských štátov.\" (odstavec č. 223) Je teda zavádzajúce pri percentách vychádzať z čísla 120 tisíc, keďže reálne bolo a aj je menej utečencov spôsobilých k prerozdeleniu. V súčasnosti je vhodných k prerozdeleniu len 28 tisíc utečencov. Dátum zverejnenia analýzy: 11.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2017-09-11 00:00:00
|
{
"text": [
"Európskej migračnej agendy",
".pdf",
"\"Bojovníci proti kvótam — kto z V4 vzdoruje najviac?\"",
"6. septembra 2017",
"vyzýva",
".pdf",
"tabuľke",
".pdf",
".pdf",
".pdf",
".pdf",
"Rozhodnutie",
"reálne"
],
"url": [
"https://ec.europa.eu/home-affairs/sites/homeaffairs/files/what-we-do/policies/european-agenda-migration/background-information/docs/communication_on_the_european_agenda_on_migration_sk.pdf",
"http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32015D1601&from=EN",
"http://www.demagog.sk/bojovnici-proti-kvotam-kto-z-v4-vzdoruje-najviac",
"https://ec.europa.eu/home-affairs/sites/homeaffairs/files/what-we-do/policies/european-agenda-migration/press-material/docs/state_of_play_-_relocation_en.pdf",
"http://europa.eu/rapid/press-release_IP-17-3081_en.htm",
"https://ec.europa.eu/home-affairs/sites/homeaffairs/files/what-we-do/policies/european-agenda-migration/20170906_fifteenth_report_on_relocation_and_resettlement_en.pdf",
"https://ec.europa.eu/home-affairs/sites/homeaffairs/files/what-we-do/policies/european-agenda-migration/press-material/docs/state_of_play_-_relocation_en.pdf",
"https://ec.europa.eu/home-affairs/sites/homeaffairs/files/what-we-do/policies/european-agenda-migration/20170906_fifteenth_report_on_relocation_and_resettlement_annex_2_en.pdf",
"https://ec.europa.eu/home-affairs/sites/homeaffairs/files/what-we-do/policies/european-agenda-migration/20170906_fifteenth_report_on_relocation_and_resettlement_en.pdf",
"https://ec.europa.eu/home-affairs/sites/homeaffairs/files/what-we-do/policies/european-agenda-migration/20170906_fifteenth_report_on_relocation_and_resettlement_en.pdf",
"https://ec.europa.eu/home-affairs/sites/homeaffairs/files/what-we-do/policies/european-agenda-migration/20170906_fifteenth_report_on_relocation_and_resettlement_en.pdf",
"http://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=194081&pageIndex=0&doclang=EN&mode=req&dir=&occ=first&part=1&cid=1020916",
"https://europskenoviny.sk/2017/07/15/sluby-zavazky-realita-v-otazke-utecencov-v-krajinach-v4/"
]
}
|
2025-10-16T19:29:09.642723+00:00
|
42546
| 42,546
|
https://demagog.sk/vyrok/42546
|
Maroš Šefčovič
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic
|
...mám viac ako 15 rokov previerku, ktorú mi dali členské krajiny EÚ a NATO na najvyšší stupeň (...) NATO Cosmic (...).
|
2019-03-13 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
O previerke Maroša Šefčoviča sú dostupné len ním zverejnené informácie . V rokoch 2009-2010 pôsobil ako stály predstaviteľ SR pri EÚ, následne sa v roku 2010 stal eurokomisárom. Pred rokom 2009 pôsobil takisto na Ministerstve zahraničných vecí SR. NATO má 4 úrovne bezpečnostnej previerky: COSMIC TOP SECRET, NATO SECRET, NATO CONFIDENTIAL a NATO RESTRICTED. Cosmic je ekvivalentom pre Top Secret, ide o najvyšší stupeň. Register vydaných previerok NATO však nie je verejne dostupný. Treba však podotknúť, že v praxi nevydávajú previerku všetky členské štáty NATO (s.3, čl.2) alebo EÚ (článok 9), ale len príslušný úrad (v prípade SR je to NBÚ ) v jednom členskom štáte. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.
|
[
"O previerke Maroša Šefčoviča sú dostupné len ním zverejnené informácie . V rokoch 2009-2010 pôsobil ako stály predstaviteľ SR pri EÚ, následne sa v roku 2010 stal eurokomisárom. Pred rokom 2009 pôsobil takisto na Ministerstve zahraničných vecí SR. NATO má 4 úrovne bezpečnostnej previerky: COSMIC TOP SECRET, NATO SECRET, NATO CONFIDENTIAL a NATO RESTRICTED. Cosmic je ekvivalentom pre Top Secret, ide o najvyšší stupeň. Register vydaných previerok NATO však nie je verejne dostupný. Treba však podotknúť, že v praxi nevydávajú previerku všetky členské štáty NATO (s.3, čl.2) alebo EÚ (článok 9), ale len príslušný úrad (v prípade SR je to NBÚ ) v jednom členskom štáte. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."
] |
2019-03-13 00:00:00
|
{
"text": [
"informácie",
"NATO",
"NATO",
"EÚ",
"NBÚ"
],
"url": [
"https://ec.europa.eu/europeaid/special-envoy-jan-figel_en",
"https://www.act.nato.int/images/stories/structure/reserve/hqrescomp/nato-security-brief.pdf",
"http://www.dksi.bg/NR/rdonlyres/852F2C9E-7CC8-441B-A63A-4A456D42E59D/0/Personnel_SecurityAC35D2000REV7.pdf",
"https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32015D0444&qid=1471517797472&from=SK",
"https://www.nbu.gov.sk/ochrana-utajovanych-skutocnosti/bezpecnostne-previerky/fyzicke-osoby/certifikaty-eu-a-nato/index.html"
]
}
|
2025-10-16T19:22:25.133630+00:00
|
vr28214
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr28214
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
Zvýšili sme takmer o, ja neviem, 800 alebo 900 asistentov pre učiteľov, ktorí budú pomáhať s postihnutými deťmi alebo s deťmi, ktoré majú nadanie.
|
2014-09-14 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Demagog.SK nezistil iné informácie, ktoré by potvrdili navýšenie počtu asistentov učiteľa, okrem tých ktoré priamo pochádzajú z predsedu vlády. Detailné informácie na nenachádzajú ani v rozpočte verejnej správy na rok 2015 - 2017, ani v štatistike Ústavu informácií a prognóz školstva (po zlúčení Centrum vedecko-technických informácií). Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Robert Fico koncom júna 2014 predstavil pätnásť pozitívnych opatrení na zlepšenie životnej úrovne, ktoré sa majú uskutočniť v rokoch 2014-2015. Jedným z nich je aj zabezpečiť vyšší počet pedagogických asistentov na školách, ktorí pomáhajú pri práci so zdravotne postihnutými deťmi, ale aj nadanými či zo sociálne znevýhodneného prostredia. Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2015 – 2017 (s. 70), hovorí o navýšení prostriedkov do kapitoly školstva práve na účel zvýšenia počtu asistentov. „Zároveň sú v navrhovanom objeme výdavkov na tovary a služby na rok 2015 zohľadnené výdavky na financovanie zvýšeného počtu asistentov učiteľov v celom regionálnom školstve v objeme 6,0 mil. eur. Po započítaní uvedených úprav výdavkov je navrhovaný limit výdavkov v roku 2015 na približne porovnateľnej úrovni reálnych výdavkov roku 2014.“ SITA (6. augusta 2014): Do škôl by mohlo k 1. septembru nastúpiť približne 800 nových asistentov pre žiakov, ktorí sú integrovaní alebo potrebujú individuálny prístup. "Len od septembra do konca roka nás budú asistenti stáť skoro dva milióny eur, pričom budúci rok na to budeme potrebovať šesť miliónov eur ," uviedol v pondelok minister. Na tlačovej konferencii za účasti ministra školstva Pellegriniho, predseda vlády R. Fica vyhlásil, že vláda našla prostriedky na navýšenie počtu asistentov učiteľa o približne 800. Dátum zverejnenia analýzy: 15.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Demagog.SK nezistil iné informácie, ktoré by potvrdili navýšenie počtu asistentov učiteľa, okrem tých ktoré priamo pochádzajú z predsedu vlády. Detailné informácie na nenachádzajú ani v rozpočte verejnej správy na rok 2015 - 2017, ani v štatistike Ústavu informácií a prognóz školstva (po zlúčení Centrum vedecko-technických informácií). Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Robert Fico koncom júna 2014 predstavil pätnásť pozitívnych opatrení na zlepšenie životnej úrovne, ktoré sa majú uskutočniť v rokoch 2014-2015. Jedným z nich je aj zabezpečiť vyšší počet pedagogických asistentov na školách, ktorí pomáhajú pri práci so zdravotne postihnutými deťmi, ale aj nadanými či zo sociálne znevýhodneného prostredia. Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2015 – 2017 (s. 70), hovorí o navýšení prostriedkov do kapitoly školstva práve na účel zvýšenia počtu asistentov. „Zároveň sú v navrhovanom objeme výdavkov na tovary a služby na rok 2015 zohľadnené výdavky na financovanie zvýšeného počtu asistentov učiteľov v celom regionálnom školstve v objeme 6,0 mil. eur. Po započítaní uvedených úprav výdavkov je navrhovaný limit výdavkov v roku 2015 na približne porovnateľnej úrovni reálnych výdavkov roku 2014.“ SITA (6. augusta 2014): Do škôl by mohlo k 1. septembru nastúpiť približne 800 nových asistentov pre žiakov, ktorí sú integrovaní alebo potrebujú individuálny prístup. \"Len od septembra do konca roka nás budú asistenti stáť skoro dva milióny eur, pričom budúci rok na to budeme potrebovať šesť miliónov eur ,\" uviedol v pondelok minister. Na tlačovej konferencii za účasti ministra školstva Pellegriniho, predseda vlády R. Fica vyhlásil, že vláda našla prostriedky na navýšenie počtu asistentov učiteľa o približne 800. Dátum zverejnenia analýzy: 15.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2014-09-15 00:00:00
|
{
"text": [
"Ústavu",
"počet",
"Návrh",
"SITA",
"konferencii"
],
"url": [
"http://www.uips.sk/statistiky/casove-rady",
"http://www.minedu.sk/vlada-prispeje-na-vsetkych-asistentov-ucitelov-ktorych-skoly-v-tomto-roku-ziadali/",
"http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=9700",
"http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/852366-na-skolach-by-mohli-pribudnut-stovky-novych-asistentov/",
"http://www.vlada.gov.sk/prve-z-patnastich-opatreni-splnene-zdravotne-postihnutym-detom-budu-v-skole-pomahat-asistenti/"
]
}
|
2025-10-16T19:45:35.067107+00:00
|
vr16704
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr16704
|
Martina Lubyová
| null |
https://demagog.sk/politik/martina-lubyova
|
...za uplynulých desať rokov bolo zhruba 100-percentné navýšenie (v platoch učiteľov, pozn.).
|
2017-10-01 00:00:00
|
Nepravda
|
Po porovnaní nástupných platov pedagogických zamestnancov v roku 2007 s nástupnými platmi v roku 2017 (po úprave výšky platov v septembri 2017) je možné vidieť, že k "zhruba 100 %" navýšeniu nedošlo, najextrémnejší nárast predstavuje približne 70 %. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. V roku 2007 zarobili učitelia v platovej tarife 9 13 370 Sk, v prepočte približne 444 eur, v súčasnosti je tabuľkový plat tejto skupiny 690 eur. Porovnanie nástupných platov pre tarifu 9, 10, 11 a 12 v roku 2007 (prepočítané zo slovenských korún na eurá) a v roku 2017 je zachytené v nasledujúcom grafu. V tarife 9 došlo k nárastu o 55,48 %, v tarife 10 o 55,59 %, v tarife 11 o 63,32 % a v tarife 12 o 70,91 %.
|
[
"Po porovnaní nástupných platov pedagogických zamestnancov v roku 2007 s nástupnými platmi v roku 2017 (po úprave výšky platov v septembri 2017) je možné vidieť, že k \"zhruba 100 %\" navýšeniu nedošlo, najextrémnejší nárast predstavuje približne 70 %. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. V roku 2007 zarobili učitelia v platovej tarife 9 13 370 Sk, v prepočte približne 444 eur, v súčasnosti je tabuľkový plat tejto skupiny 690 eur. Porovnanie nástupných platov pre tarifu 9, 10, 11 a 12 v roku 2007 (prepočítané zo slovenských korún na eurá) a v roku 2017 je zachytené v nasledujúcom grafu. V tarife 9 došlo k nárastu o 55,48 %, v tarife 10 o 55,59 %, v tarife 11 o 63,32 % a v tarife 12 o 70,91 %."
] |
2017-10-05 00:00:00
|
{
"text": [
"2007"
],
"url": [
"https://www.minedu.sk/data/att/431.pdf"
]
}
|
2025-10-16T19:28:47.301750+00:00
|
vr17983
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr17983
|
Andrej Danko
|
SNS
|
https://demagog.sk/politik/andrej-danko
|
...pred rokom schváliť novelu ústavy, kde sme pôdu dostali do strategickej ochrany štátu, ktorú podpísal aj prezident Slovenskej republiky (...).
|
2018-06-24 00:00:00
|
Pravda
|
16. mája 2017 bola schválená novela Ústavy SR, na základe ktorej bola ústava doplnená o nový samostatný odsek, "ktorý zakotvuje určitú definíciu pôdy (poľnohospodárskej a lesnej) a tiež zakotvuje povinnosť štátu zachovávať pôdu vrátane jej produkčného stavu pre ďalšie generácie" ( .doc , s. 2). Navrhovateľmi zmeny ústavného zákona boli poslanci SNS Andrej Danko, Eva Antošová, Tibor Bernaťák a Jaroslav Paška a podporil o ju až 113 poslancov Národnej rady SR. Pomocou tohto ústavného zákona by sa malo zabrániť pred špekulatívnym výkupom pôdy. Prezident Andrej Kiska podpísal tento ústavný zákon 25. mája 2017. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Novela ústavy z mája 2017 pozmenila znenie článku 20 a 44 Ústavy SR. Novela Ústavy SR zadefinovala poľnohospodársku a lesnú pôdu "ako neobnoviteľné prírodné zdroje" , ktoré "požívajú osobitnú ochranu zo strany štátu a spoločnosti" ( .pdf , s. 11). Taktiež priniesla možnosť obmedziť nadobúdanie pôdy zahraničnými subjektami. Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"16. mája 2017 bola schválená novela Ústavy SR, na základe ktorej bola ústava doplnená o nový samostatný odsek, \"ktorý zakotvuje určitú definíciu pôdy (poľnohospodárskej a lesnej) a tiež zakotvuje povinnosť štátu zachovávať pôdu vrátane jej produkčného stavu pre ďalšie generácie\" ( .doc , s. 2). Navrhovateľmi zmeny ústavného zákona boli poslanci SNS Andrej Danko, Eva Antošová, Tibor Bernaťák a Jaroslav Paška a podporil o ju až 113 poslancov Národnej rady SR. Pomocou tohto ústavného zákona by sa malo zabrániť pred špekulatívnym výkupom pôdy. Prezident Andrej Kiska podpísal tento ústavný zákon 25. mája 2017. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Novela ústavy z mája 2017 pozmenila znenie článku 20 a 44 Ústavy SR. Novela Ústavy SR zadefinovala poľnohospodársku a lesnú pôdu \"ako neobnoviteľné prírodné zdroje\" , ktoré \"požívajú osobitnú ochranu zo strany štátu a spoločnosti\" ( .pdf , s. 11). Taktiež priniesla možnosť obmedziť nadobúdanie pôdy zahraničnými subjektami. Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2018-06-25 00:00:00
|
{
"text": [
"novela",
".doc",
"podporil",
"113",
"podpísal",
".pdf"
],
"url": [
"https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6167",
"https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=433676",
"https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=38747",
"https://www.etrend.sk/ekonomika/schvalili-zmenu-ustavy-ktora-sprisnuje-ochranu-pody.html",
"http://www.teraz.sk/ekonomika/prezident-podpisal-ustavny-zakon-k/261726-clanok.html",
"https://www.slov-lex.sk/static/pdf/1992/460/ZZ_1992_460_20170601.pdf"
]
}
|
2025-10-16T19:24:22.292715+00:00
|
vr38240
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr38240
|
Marek Maďarič
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/marek-madaric
|
Tak isto si nepamätám, že by jedna jediná koaličná strana mala vo svojom programe v nejakom sľube, že problémom je osoba Dobroslava Trnku.
|
2011-05-14 00:00:00
|
Pravda
|
Vo volebnom programe SDKÚ-DS (.pdf) sa osoba Dobroslava Trnku nespomína. Vo volebnom programe KDH (.pdf) sa okrem iného píše: "Ústava a platné zákony vytvorili garancie nezávislosti justície, ktoré sú porovnateľné s postavením súdnej moci vo vyspelých demokratických štátoch. Nezávislosť sudcov a prokurátorov je však iba jednou stranou mince. Druhou stranou tej istej mince je a musí byť zodpovednosť. Na Slovensku zatiaľ medzi sudcami a prokurátormi prevažuje skôr tendencia zmierňovať požiadavky kladené na výkon justičnej profesie. V posledných štyroch rokoch prišlo k výraznému prepadu dôveryhodnosti sudov a prokuratúry. Podľa prieskumu Transparency International sa vnímanie klientelizmu v justícii zvýšilo o tretinu. Takmer 50 % občanov považuje úplatkárstvo na sudoch a prokuratúre za veľmi rozšírene. Za súčasnej vlády prestáva byť Slovensko právnym štátom. Z uvedeného dôvodu bude potrebné za jednu z priorít budúcej vlády považovať razantnú personálnu obmenu justície. Justícia musí byť otvorená a transparentná. Miesta sudcov sa nesmú obsadzovať takmer výlučne rodinnými príslušníkmi sudcov. KDH bude iniciovať diskusiu o ústavných zmenách, týkajúcich sa spôsobu kreovania súdnej moci. Jednou z možnosti je aplikácia bezpečnostných previerok na všetkých sudcov, ďalšou možnosťou je voľba časti členov Súdnej rady občanmi v priamych voľbách alebo priama voľba sudcov. Po sudcoch zavedieme povinnosť publikácie majetkových priznaní na internete aj pre prokurátorov. Rovnako zavedieme výberové konanie na obsadzovanie voľného miesta prokurátora a funkčne obdobia pre vedúcich prokurátorov." Vo volebnom programe strany Most-Híd (.pdf) sa v časti PRÁVO A SPRAVODLIVOSŤ okrem iného píše: "Keďže nastolenie spravodlivosti má význam len vtedy, ak je rýchla a nezaujatá, je pre fungovanie právneho štátu elementárnou požiadavkou nezávislý a účinný súdny systém. Preto je nevyhnutné zbaviť súdnictvo a jeho rozhodovaciu činnosť vplyvu zo strany štátnej moci. Sme jednoznačne za zabezpečenie transparentného a nezávislého fungovania celého súdneho systému, a to zmenou spôsobu výberu predsedov jednotlivých súdov, ako aj kreovaním ďalších orgánov súdnej samosprávy. Sme za posilnenie kontroly súdnictva v disciplinárnych konaniach laickým elementom, a to osobami s právnickým vzdelaním delegovanými orgánmi miestnej samosprávy a občianskych združení." Vo volebnom programe SaS (.pdf) sa osoba Dobroslava Trnku nespomína. Pre kompletnosť prinášame aj programy OKS a Obyčajných ľudí: V programe Obyčajných ľudí sa rovnako osoba Dobroslava Trnku nespomína. Rovnako ani vo volebnom programe strany OKS (.pdf) sa osoba Dobroslava Trnku nepomína. Súčasné vládne strany na problém justíicie vo svojích programoch poukazovali, avšak je pravda, že konkrétne Dobroslav Trnka ako problematická osoba zmieňovaný nebol.
|
[
"Vo volebnom programe SDKÚ-DS (.pdf) sa osoba Dobroslava Trnku nespomína. Vo volebnom programe KDH (.pdf) sa okrem iného píše: \"Ústava a platné zákony vytvorili garancie nezávislosti justície, ktoré sú porovnateľné s postavením súdnej moci vo vyspelých demokratických štátoch. Nezávislosť sudcov a prokurátorov je však iba jednou stranou mince. Druhou stranou tej istej mince je a musí byť zodpovednosť. Na Slovensku zatiaľ medzi sudcami a prokurátormi prevažuje skôr tendencia zmierňovať požiadavky kladené na výkon justičnej profesie. V posledných štyroch rokoch prišlo k výraznému prepadu dôveryhodnosti sudov a prokuratúry. Podľa prieskumu Transparency International sa vnímanie klientelizmu v justícii zvýšilo o tretinu. Takmer 50 % občanov považuje úplatkárstvo na sudoch a prokuratúre za veľmi rozšírene. Za súčasnej vlády prestáva byť Slovensko právnym štátom. Z uvedeného dôvodu bude potrebné za jednu z priorít budúcej vlády považovať razantnú personálnu obmenu justície. Justícia musí byť otvorená a transparentná. Miesta sudcov sa nesmú obsadzovať takmer výlučne rodinnými príslušníkmi sudcov. KDH bude iniciovať diskusiu o ústavných zmenách, týkajúcich sa spôsobu kreovania súdnej moci. Jednou z možnosti je aplikácia bezpečnostných previerok na všetkých sudcov, ďalšou možnosťou je voľba časti členov Súdnej rady občanmi v priamych voľbách alebo priama voľba sudcov. Po sudcoch zavedieme povinnosť publikácie majetkových priznaní na internete aj pre prokurátorov. Rovnako zavedieme výberové konanie na obsadzovanie voľného miesta prokurátora a funkčne obdobia pre vedúcich prokurátorov.\" Vo volebnom programe strany Most-Híd (.pdf) sa v časti PRÁVO A SPRAVODLIVOSŤ okrem iného píše: \"Keďže nastolenie spravodlivosti má význam len vtedy, ak je rýchla a nezaujatá, je pre fungovanie právneho štátu elementárnou požiadavkou nezávislý a účinný súdny systém. Preto je nevyhnutné zbaviť súdnictvo a jeho rozhodovaciu činnosť vplyvu zo strany štátnej moci. Sme jednoznačne za zabezpečenie transparentného a nezávislého fungovania celého súdneho systému, a to zmenou spôsobu výberu predsedov jednotlivých súdov, ako aj kreovaním ďalších orgánov súdnej samosprávy. Sme za posilnenie kontroly súdnictva v disciplinárnych konaniach laickým elementom, a to osobami s právnickým vzdelaním delegovanými orgánmi miestnej samosprávy a občianskych združení.\" Vo volebnom programe SaS (.pdf) sa osoba Dobroslava Trnku nespomína. Pre kompletnosť prinášame aj programy OKS a Obyčajných ľudí: V programe Obyčajných ľudí sa rovnako osoba Dobroslava Trnku nespomína. Rovnako ani vo volebnom programe strany OKS (.pdf) sa osoba Dobroslava Trnku nepomína. Súčasné vládne strany na problém justíicie vo svojích programoch poukazovali, avšak je pravda, že konkrétne Dobroslav Trnka ako problematická osoba zmieňovaný nebol."
] |
2011-05-15 00:00:00
|
{
"text": [
"volebnom programe SDKÚ-DS",
"volebnom programe KDH",
"volebnom programe strany Most-Híd",
"volebnom programe SaS",
"programe Obyčajných ľudí",
"volebnom programe strany OKS"
],
"url": [
"http://www.sdku-ds.sk/data/MediaLibrary/626/2010-04-12_SDKU-DS_program.pdf",
"http://www.kdh.sk/data/upload/documents/KDH_volebny-program_2010.pdf",
"http://www.most-hid.sk/webfm_send/37",
"http://old.strana-sas.sk/tmp/asset_cache/link/0000015070/Program%20SaS.pdf",
"http://obycajniludia.sk/nase-riesenia/?riesenie=spravodlivost",
"http://www.oks.sk/upload/doc/OKS_2010.pdf"
]
}
|
2025-10-16T20:14:41.636916+00:00
|
vr14650
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr14650
|
Boris Kollár
|
SME RODINA
|
https://demagog.sk/politik/boris-kollar
|
Gréci nechcú dať všetky právomoci Frontexu.
|
2016-02-28 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Žiadny relevantný zdroj nenasvedcuje tomu, že Grécko by nechcelo dat agentúre Frontex právomoci pri pomoci kontrolovania hraníc. Grécko je kritizované skôr ohladom nedostatocného plnenia si vlastných povinností. Správy skôr hovorí, že Grécko a Frontex sa dohodli na zvýšení spolupráce. Dodáveme, že Frontex má za úlohu skôr koordinovat ochranu hraníc ako pomoc pre národné autority, nie úplne a samostatne hranice kontrolovat. Výrok ako celok hodnotíme ako zavádzajúci.
|
[
"Žiadny relevantný zdroj nenasvedcuje tomu, že Grécko by nechcelo dat agentúre Frontex právomoci pri pomoci kontrolovania hraníc. Grécko je kritizované skôr ohladom nedostatocného plnenia si vlastných povinností. Správy skôr hovorí, že Grécko a Frontex sa dohodli na zvýšení spolupráce. Dodáveme, že Frontex má za úlohu skôr koordinovat ochranu hraníc ako pomoc pre národné autority, nie úplne a samostatne hranice kontrolovat. Výrok ako celok hodnotíme ako zavádzajúci."
] |
2016-02-28 00:00:00
|
{
"text": [
"Frontex",
"dohodli",
"spustená",
"informovalo",
"Rady EÚ",
"Európska komisia",
"AP",
"Správa",
"odmietlo"
],
"url": [
"http://frontex.europa.eu/about-frontex/mission-and-tasks/",
"http://frontex.europa.eu/news/frontex-and-greece-agree-on-operational-plan-for-poseidon-rapid-intervention-yiSxga",
"http://frontex.europa.eu/news/frontex-launches-rapid-operational-assistance-in-greece-u3rqPy",
"http://www.bbc.com/news/world-europe-35609815",
"http://www.statewatch.org/news/2016/feb/eu-council-schengen-evaluation-greece-recommendations-5985-16.pdf",
"http://www.statewatch.org/news/2016/feb/eu-com-press-release-greece-italy-west-balkans.pdf",
"http://www.usnews.com/news/world/articles/2016-02-08/the-latest-ex-general-on-trial-for-anti-migrant-protest",
"http://www.guengl.eu/news/article/meps-report-back-from-delegation-to-greece-safe-and-legal-access-to-europe",
"http://www.thelocal.at/20160226/greece-rejects-austrian-ministers-visit-in-ongoing-migration-row"
]
}
|
2025-10-16T19:34:58.127326+00:00
|
vr27125
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr27125
|
Milan Kňažko
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/milan-knazko
|
Lajčák povedal, že ani dieťa nebude považovať tých vojakov za iných ako tých reprezentujúcich moskovskú vládu.
|
2014-03-09 00:00:00
|
Pravda
|
Kňažko parafrázuje slová Lajčák k vojskám na Kryme správne. Výrok hodnotíme ako pravdivý. SITA (8. marca 2014): Slová ruského prezidenta Vladimira Putina o tom, že vojská na Kryme nie sú ruské, vníma Lajčák ako "slová určené na domácu spotrebu". "Ani malé dieťa neuverí, že je to nejaká domobrana, to sú špičkovo vyzbrojené, vycvičené, profesionálne vojská," uviedol šéf slovenskej diplomacie. Dôvodom, prečo Putin takto zasahuje na Ukrajine, je podľa ministra zahraničných vecí jeho plán euroázijskej únie. Dátum zverejnenia analýzy: 09.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Kňažko parafrázuje slová Lajčák k vojskám na Kryme správne. Výrok hodnotíme ako pravdivý. SITA (8. marca 2014): Slová ruského prezidenta Vladimira Putina o tom, že vojská na Kryme nie sú ruské, vníma Lajčák ako \"slová určené na domácu spotrebu\". \"Ani malé dieťa neuverí, že je to nejaká domobrana, to sú špičkovo vyzbrojené, vycvičené, profesionálne vojská,\" uviedol šéf slovenskej diplomacie. Dôvodom, prečo Putin takto zasahuje na Ukrajine, je podľa ministra zahraničných vecí jeho plán euroázijskej únie. Dátum zverejnenia analýzy: 09.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2014-03-09 00:00:00
|
{
"text": [
"SITA"
],
"url": [
"http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/799396-ruske-kroky-na-kryme-su-obycajna-agresia-tvrdi-lajcak/"
]
}
|
2025-10-16T19:49:36.048869+00:00
|
vr35637
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr35637
|
Ivan Mikloš
|
SDKÚ-DS
|
https://demagog.sk/politik/ivan-miklos
|
Bývalá vláda predpokladala, v tomto roku vyrovnané hospodárenie obcí a miest.
|
2010-09-12 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Nevieme, či tak v skutočnosti robila, no vláda mohla predpokladať vyrovnané hospodárenie miest a obcí napríklad preto, že zákon im prikazuje mať financie vo vyrovnanom alebo plusovom stave.
|
[
"Nevieme, či tak v skutočnosti robila, no vláda mohla predpokladať vyrovnané hospodárenie miest a obcí napríklad preto, že zákon im prikazuje mať financie vo vyrovnanom alebo plusovom stave."
] |
2010-12-16 00:00:00
|
{
"text": [
"zákon im prikazuje"
],
"url": [
"http://profit.etrend.sk/archiv-profitu/rok-2010/cislo-15/obce-sa-topia-aj-ked-povodne-ustupili.html"
]
}
|
2025-10-16T20:38:34.058883+00:00
|
vr31960
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr31960
|
Ján Figeľ
|
KDH
|
https://demagog.sk/politik/jan-figel
|
Za vašej vlády stúpli daňové úniky na Slovensku o miliardu.
|
2012-06-10 00:00:00
|
Pravda
|
Ako bolo spomenuté v predchádzajúcom výroku Jána Figeľa o daňových únikoch, výber DPH bo podľa Inštitútu finančnej politiky MF SR medzi rokmi 2006-2010 prudko stratový (z 18% v rokoch 2000-2005 na 36% HDP v roku 2010). Analýza (.pdf) o daňovej medzere od IFP MF SR hovorí, že v roku 2006 (s.19) sa celková strata príjmov rovnala hodnote 1,381 mld. eur. Daňová medzera (celková strata príjmov očistená o nevymoženú DPH) v tomto roku sa rovnala 993 mil. eur. V roku 2010 bola už celková strata príjmov 2,338 mld. eur. Daňová medzera bola na úrovni 2,226 mld. eur. Rozdiel (2006 vs. 2010) medzi jednotlivými hodnotami bol v prípade celkovej straty príjmov približne 1 mld. eur. V prípade daňovej medzery to bolo dokonca viac t.j. 1,23 mld. eur. Výrok Jána Figeľa teda hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"Ako bolo spomenuté v predchádzajúcom výroku Jána Figeľa o daňových únikoch, výber DPH bo podľa Inštitútu finančnej politiky MF SR medzi rokmi 2006-2010 prudko stratový (z 18% v rokoch 2000-2005 na 36% HDP v roku 2010). Analýza (.pdf) o daňovej medzere od IFP MF SR hovorí, že v roku 2006 (s.19) sa celková strata príjmov rovnala hodnote 1,381 mld. eur. Daňová medzera (celková strata príjmov očistená o nevymoženú DPH) v tomto roku sa rovnala 993 mil. eur. V roku 2010 bola už celková strata príjmov 2,338 mld. eur. Daňová medzera bola na úrovni 2,226 mld. eur. Rozdiel (2006 vs. 2010) medzi jednotlivými hodnotami bol v prípade celkovej straty príjmov približne 1 mld. eur. V prípade daňovej medzery to bolo dokonca viac t.j. 1,23 mld. eur. Výrok Jána Figeľa teda hodnotíme ako pravdivý."
] |
2012-06-11 00:00:00
|
{
"text": [
"podľa",
"Analýza"
],
"url": [
"http://www.rozhlas.sk/Danove-uniky?l=1&c=0&i=32648&p=1",
"http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8181&documentId=7171"
]
}
|
2025-10-16T20:04:18.784836+00:00
|
vr35600
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr35600
|
Ivan Mikloš
|
SDKÚ-DS
|
https://demagog.sk/politik/ivan-miklos
|
Ale musím povedať, veď kríza bola vo všetkých krajinách, kríza bola aj v okolitých krajinách, Poľsku, Maďarsku, dokonca ešte väčšia, v Českej republike, pritom stav slovenskej ekonomiky z hľadiska jej konkurencieschopnosti je najhorší spomedzi krajín visegrádskej štvorky a nebol najhorší ešte pred dvoma rokmi a štyrmi rokmi ani nehovorím, najhorší nebol, bol jeden z najlepších. Teraz je čerstvá štúdia Svetového ekonomického fóra, z ktorej výňatok mám tu, o globálnej konkurencieschopnosti, pričom táto správa v hodnotí schopnosť krajín zabezpečiť vysokú úroveň prosperity svojich občanov.
|
2010-09-12 00:00:00
|
Pravda
|
Stav Slovenska podľa konkurencieschopnosti je najhorší spomedzi V4: prepadli sme sa o 13 miest zo 47. miesta na 60. miesto, Maďarsko stúplo o šesť miest, z 58. miesta na 52. miesto, Poľsko stúplo o sedem miest (zo 46. miesta na 39. miesto), Česko kleslo z 31. miesta na 36. miesta a stále je pred Slovenskom.
|
[
"Stav Slovenska podľa konkurencieschopnosti je najhorší spomedzi V4: prepadli sme sa o 13 miest zo 47. miesta na 60. miesto, Maďarsko stúplo o šesť miest, z 58. miesta na 52. miesto, Poľsko stúplo o sedem miest (zo 46. miesta na 39. miesto), Česko kleslo z 31. miesta na 36. miesta a stále je pred Slovenskom."
] |
2010-12-16 00:00:00
|
{
"text": [],
"url": []
}
|
2025-10-16T20:38:43.378414+00:00
|
vr16912
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr16912
|
Rastislav Trnka
| null |
https://demagog.sk/politik/rastislav-trnka
|
...som poslanec Košického samosprávneho kraja štyri roky a aktuálne po týchto štyroch rokoch môžem aj povedať, je to aj potvrdené, že som bol najaktívnejším poslancom Košického samosprávneho kraja, dokonca takým aktivným, ako zvyšných 56 poslancov, ..
|
2017-11-05 00:00:00
|
Nepravda
|
Na základe poslaneckej aktivity Rastislava Trnku v zastupiteľstve v Košickom kraji je skutočne možné potvrdiť, že bol najaktívnejším poslancom vo volebnom období 2013-2017. Trnka ale nehovorí pravdu o tom, že bol taký aktívny, ako ostatní poslanci spoločne. Výrok tak hodnotíme ako nepravdivý. Podľa informácii, ktoré zozbieral denník KOŠICE:DNES zo zápisníc zastupiteľstva župy v rokoch 2013 až 2017 bol Rastislav Trnka najaktívnejším poslancom. "Rebríček vedie poslanec Rastislav Trnka (nezávislý), ktorý teraz kandiduje za župana. Kolegov výrazne prevýšil v počte vystúpení v rozprave k prerokúvanému bodu (86), interpelácií (70), aj faktických poznámok (88)." Denník porovnával aktivity len poslancov, ktorí zastupovali mesto Košice, ale už pri tomto porovnaní neplatí, že by sa Trnkova aktivita zrovnala alebo prevyšovala aktivitu ostatných poslancov. Po sčítaní počtu vystúpení v rozprave, interpelácií, faktických poznámok a pozmeňujúcich, alebo doplňujúcich návrhov, Trnka sa nachádza na prvom mieste so svojím výsledkom 247. V porovnaní s jeho ostatnými kolegami za mesto Košice je tento výsledok skutočne vybočujúci (druhý najaktívnejší podľa denníka má výsledok 109), napriek tomu jeho tvrdenie nie je pravdivé. Dátum zverejnenia analýzy: 06.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Na základe poslaneckej aktivity Rastislava Trnku v zastupiteľstve v Košickom kraji je skutočne možné potvrdiť, že bol najaktívnejším poslancom vo volebnom období 2013-2017. Trnka ale nehovorí pravdu o tom, že bol taký aktívny, ako ostatní poslanci spoločne. Výrok tak hodnotíme ako nepravdivý. Podľa informácii, ktoré zozbieral denník KOŠICE:DNES zo zápisníc zastupiteľstva župy v rokoch 2013 až 2017 bol Rastislav Trnka najaktívnejším poslancom. \"Rebríček vedie poslanec Rastislav Trnka (nezávislý), ktorý teraz kandiduje za župana. Kolegov výrazne prevýšil v počte vystúpení v rozprave k prerokúvanému bodu (86), interpelácií (70), aj faktických poznámok (88).\" Denník porovnával aktivity len poslancov, ktorí zastupovali mesto Košice, ale už pri tomto porovnaní neplatí, že by sa Trnkova aktivita zrovnala alebo prevyšovala aktivitu ostatných poslancov. Po sčítaní počtu vystúpení v rozprave, interpelácií, faktických poznámok a pozmeňujúcich, alebo doplňujúcich návrhov, Trnka sa nachádza na prvom mieste so svojím výsledkom 247. V porovnaní s jeho ostatnými kolegami za mesto Košice je tento výsledok skutočne vybočujúci (druhý najaktívnejší podľa denníka má výsledok 109), napriek tomu jeho tvrdenie nie je pravdivé. Dátum zverejnenia analýzy: 06.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2017-11-06 00:00:00
|
{
"text": [
"KOŠICE:DNES"
],
"url": [
"http://kosicednes.sk/tema-dna/v-zastupitelstve-zupy-nic-nenavrhli-vela-nepovedali-tvrdia-ze-ako-poslanci-pracuju-inde/"
]
}
|
2025-10-16T19:27:59.809257+00:00
|
vr15581
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr15581
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
A došiel deň D a zrazu on (Trump, pozn.) suverénnym spôsobom vyhral. Vytvárate (médiá, pozn.) a musím bohužiaľ teraz použiť potom, čo ste povedali, vytvárate tu absolútnu fikciu.
|
2016-11-27 00:00:00
|
Nepravda
|
Deň D, ako ho Fico nazýva, nastal 21.novembra 2016, no Trump z neho nevyšiel ako víťaz až tak suverénne. V podstate bol výsledok volieb celkom tesný (306 vs. 232, pričom 270 hlasov bolo potrebných na víťazstvo). Špecifiká amerického volebného systému umožnili Trumpovi zvíťaziť, napriek tomu, že Clintonovú volilo viacej Američanov. Médiá sa pred voľbami opierali o predvolebné prieskumy založené na verejnej mienke z USA. Nevytvárali teda fikciu, ale sprostredkovávali informácie. Výrok hodnotíme ako nepravdu.
|
[
"Deň D, ako ho Fico nazýva, nastal 21.novembra 2016, no Trump z neho nevyšiel ako víťaz až tak suverénne. V podstate bol výsledok volieb celkom tesný (306 vs. 232, pričom 270 hlasov bolo potrebných na víťazstvo). Špecifiká amerického volebného systému umožnili Trumpovi zvíťaziť, napriek tomu, že Clintonovú volilo viacej Američanov. Médiá sa pred voľbami opierali o predvolebné prieskumy založené na verejnej mienke z USA. Nevytvárali teda fikciu, ale sprostredkovávali informácie. Výrok hodnotíme ako nepravdu."
] |
2016-11-28 00:00:00
|
{
"text": [
"výsledok",
"Špecifiká",
"prieskumy",
"2009",
"2012",
"percentuálne"
],
"url": [
"http://www.nytimes.com/elections/results/president",
"http://hnonline.sk/svet/857511-paradox-na-americky-sposob-preco-vyhral-trump-ked-ho-volilo-menej-americanov",
"http://www.nytimes.com/interactive/2016/us/elections/polls.html?_r=0",
"http://svet.sme.sk/c/4254542/kongres-symbolicky-potvrdil-volebne-vitazstvo-obamu.html",
"http://www.ta3.com/clanok/1008966/volby-v-usa-online-obama-v-emotivnom-prejave-ocenil-svojho-supera.html",
"http://www.nytimes.com/elections/results/president"
]
}
|
2025-10-16T20:29:23.931345+00:00
|
vr35554
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr35554
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
...ale ľudia hovoria je to zlé, predovšetkým preto, že vláda chce znovu privatizovať, toto sa ľuďom veľmi nepáči.
|
2010-10-24 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
V programovom vyhlásení vlády stojí, že nebude privatizovať strategické podniky, ale podporí kroky k zefektívneniu fungovania vybraných podnikov so štátnou účasťou vrátane odštátnenia teplární či zostávajúcich zvyšných podielov v podnikoch s vplyvom vlády, napríklad v autobusovej doprave, čo je možné považovať za privatizáciu. Takéto vyhlásenie tak považujeme v podstate za pravdivé, ale zavádzajúce, pretože vláda deklarovala, že nebude privatizovať strategické podniky, kdežto Fico marginálnu privatizáciu niektorých podnikov spája s privatizáciou strategických podnikov známych z Dzurindových vlád.
|
[
"V programovom vyhlásení vlády stojí, že nebude privatizovať strategické podniky, ale podporí kroky k zefektívneniu fungovania vybraných podnikov so štátnou účasťou vrátane odštátnenia teplární či zostávajúcich zvyšných podielov v podnikoch s vplyvom vlády, napríklad v autobusovej doprave, čo je možné považovať za privatizáciu. Takéto vyhlásenie tak považujeme v podstate za pravdivé, ale zavádzajúce, pretože vláda deklarovala, že nebude privatizovať strategické podniky, kdežto Fico marginálnu privatizáciu niektorých podnikov spája s privatizáciou strategických podnikov známych z Dzurindových vlád."
] |
2010-12-16 00:00:00
|
{
"text": [
"programovom vyhlásení"
],
"url": [
"http://www.government.gov.sk/data/files/6257.pdf"
]
}
|
2025-10-16T20:23:25.158832+00:00
|
vr32831
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr32831
|
Richard Sulík
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/richard-sulik
|
Už dnes nezamestnanosť rastie.
|
2012-12-09 00:00:00
|
Pravda
|
Je pravdou, že nezamestnanosť v posledných mesiacov rastie. Rast nezamestnanosti konštatuje aj NBS.
Druhá vláda R. Fica je v úrade od 4. apríla 2012. Od apríla 2012 nezamestnanosť sa udržiavala v letných mesiacoch na približne rovnakých úrovniach. Nezamestnanosť rástla v septembri a októbri.
Na rok 2012 NBS predpovedá nezamestnanosť na úrovni 14 % , jej nárast na 14,5 % v roku 2013 a následný mierny pokles na 14,1 % v roku 2014.
NBS v novembrovom bulletine hovorí o rastúcej nezamestnanosti: . "Veľkým negatívnym prekvapením bolo zvýšenie nezamestnanosti v októbri až o 0,4 % (sezónne očistené). V súčasnosti sa zdá pravdepodobné, že rast v budúcom roku bude nižší"
|
[
"Je pravdou, že nezamestnanosť v posledných mesiacov rastie. Rast nezamestnanosti konštatuje aj NBS.",
"Druhá vláda R. Fica je v úrade od 4. apríla 2012. Od apríla 2012 nezamestnanosť sa udržiavala v letných mesiacoch na približne rovnakých úrovniach. Nezamestnanosť rástla v septembri a októbri.",
"Na rok 2012 NBS predpovedá nezamestnanosť na úrovni 14 % , jej nárast na 14,5 % v roku 2013 a následný mierny pokles na 14,1 % v roku 2014.",
"NBS v novembrovom bulletine hovorí o rastúcej nezamestnanosti: . \"Veľkým negatívnym prekvapením bolo zvýšenie nezamestnanosti v októbri až o 0,4 % (sezónne očistené). V súčasnosti sa zdá pravdepodobné, že rast v budúcom roku bude nižší\""
] |
2012-12-10 00:00:00
|
{
"text": [
"4. apríla",
"Miera nezamestnanosti",
"predpovedá",
"bulletine"
],
"url": [
"http://sk.wikipedia.org/wiki/Robert_Fico",
"http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=ei_lmhr_m&lang=en",
"http://www.podnikam.webnoviny.sk/ekonomika/znizila-odhad-rastu-slovenskej-ekonomiky/26035",
"http://www.nbs.sk/_img/Documents/_MesacnyBulletin/2012/protected/mb1112.pdf"
]
}
|
2025-10-16T20:01:21.696270+00:00
|
42355
| 42,355
|
https://demagog.sk/vyrok/42355
|
Robert Mistrík
| null |
https://demagog.sk/politik/robert-mistrik
|
Ja som v tých prieskumoch stabilne na druhom mieste.
|
2019-02-24 00:00:00
|
Pravda
|
Robert Mistrík sa v predvolebných prieskumoch na druhom mieste umiestňuje od vyjasnenia finálneho zoznamu kandidátov, ktorí mali povinnosť do 31. januára odovzdať svoje kandidatúry. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.
Vo februári 2019 skončil Robert Mistrík na druhom mieste v prieskumoch agentúr AKO aj Focus . V prieskume agentúry Focus uskutočnenom od 16. do 23. januára sa na prvom mieste umiestnil spolu s Marošom Šefčovičom, obom kandidátom boli vtedy namerané zhodné preferencie na úrovni 16,5 %. V prieskume konzultačnej firmy Restartup uskutočnenom 28. januára po oznámení Andreja Danka o tom, že nebude kandidovať za prezidenta Robert Mistrík ocitol na prvom mieste. Firma Restartup nie je oficiálnou výskumnou agentúrou a prieskum neprebehol bežným spôsobom, ale pomocou kuriérov, ktorí respondentov oslovovali náhodne počas doručovania zásielok. Výsledky boli následne vážené tak, aby zastúpenie jednotlivých skupín odpovedalo demografii Slovenska.
V prieskumoch uskutočnených v roku 2018 (kedy ešte nebol známy definitívny zoznam kandidátov) sa síce umiestnil aj na inom ako druhom mieste, výrok však zaznel v odpovedi na otázku moderátora o tom, či by Robert Mistrík odstúpil od kandidatúry v prospech Zuzany Čaputovej v prípade výrazného rozdielu v preferenciách. Odpoveď znela: „ Počkajme si na ďalšie prieskumy ako sa tie budú vyvíjať, ja som v tých prieskumoch stále na druhom mieste ...“ V kontexte debaty o možnom odstúpení jedného z kandidátov z toho vyplýva, že mal na mysli posledné zverejnené prieskumy a ich budúci vývoj.
|
[
"Robert Mistrík sa v predvolebných prieskumoch na druhom mieste umiestňuje od vyjasnenia finálneho zoznamu kandidátov, ktorí mali povinnosť do 31. januára odovzdať svoje kandidatúry. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.",
"Vo februári 2019 skončil Robert Mistrík na druhom mieste v prieskumoch agentúr AKO aj Focus . V prieskume agentúry Focus uskutočnenom od 16. do 23. januára sa na prvom mieste umiestnil spolu s Marošom Šefčovičom, obom kandidátom boli vtedy namerané zhodné preferencie na úrovni 16,5 %. V prieskume konzultačnej firmy Restartup uskutočnenom 28. januára po oznámení Andreja Danka o tom, že nebude kandidovať za prezidenta Robert Mistrík ocitol na prvom mieste. Firma Restartup nie je oficiálnou výskumnou agentúrou a prieskum neprebehol bežným spôsobom, ale pomocou kuriérov, ktorí respondentov oslovovali náhodne počas doručovania zásielok. Výsledky boli následne vážené tak, aby zastúpenie jednotlivých skupín odpovedalo demografii Slovenska.",
"V prieskumoch uskutočnených v roku 2018 (kedy ešte nebol známy definitívny zoznam kandidátov) sa síce umiestnil aj na inom ako druhom mieste, výrok však zaznel v odpovedi na otázku moderátora o tom, či by Robert Mistrík odstúpil od kandidatúry v prospech Zuzany Čaputovej v prípade výrazného rozdielu v preferenciách. Odpoveď znela: „ Počkajme si na ďalšie prieskumy ako sa tie budú vyvíjať, ja som v tých prieskumoch stále na druhom mieste ...“ V kontexte debaty o možnom odstúpení jedného z kandidátov z toho vyplýva, že mal na mysli posledné zverejnené prieskumy a ich budúci vývoj."
] |
2019-02-24 00:00:00
|
{
"text": [
"AKO",
"Focus",
"prieskume",
"prieskume"
],
"url": [
"https://ako.sk/wp-content/uploads/2019/02/prezident012019ako.pdf",
"http://www.focus-research.sk/files/266_Preferencie%20prezidentsk%C3%BDch%20kandid%C3%A1tov+2.kolo_febru%C3%A1r_2019.pdf",
"http://www.focus-research.sk/files/263_Preferencie%20prezidentskych%20kandidatov_januar_2019.pdf",
"https://dennikn.sk/1364610/bleskovy-prezidentsky-prieskum-bez-danka-mistrik-vedie-harabin-superi-so-sefcovicom/"
]
}
|
2025-10-16T19:22:08.946783+00:00
|
vr16640
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr16640
|
Veronika Remišová
|
Za ľudí
|
https://demagog.sk/politik/veronika-remisova
|
Veľká časť prípadov účinnej ľútosti sa týka napríklad nedoplatkov na výživnom.
|
2017-09-24 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Inštitút tzv. účinnej ľútosti je zakotvený v Trestnom zákone ( Zákon č. 300/2005 Z. z. ) v paragrafoch 85 a 86. Zákon pojednáva o tom, že za určitých podmienok trestnosť trestného činu môže zaniknúť uplatnením tzv účinnej ľútosti. To sa môže týkať napríklad, nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214, skrátenia dane a poistného podľa § 276, podplácanie podľa § 332 a iných. V médiách sa takýto inštitút skloňuje v súvislosti s podnikateľom Bašternákom a súčasným prezidentom Andrejom Kiskom . Obaja si účinnú ľútosť uplatnili po tom, ako daňové kontroly ukázali, že štát ukrátili na daniach. Účinná ľútosť sa týka aj zanedbávania povinnej výživy podľa § 207. Na základe dostupných informácií však nedokážeme nájsť informácie, ktoré by hovorili či už o tom, koľko štát na účinnej ľútosti dostane peňazí, ani pri akých trestných činoch je účinná ľútosť prevažne uplatňovaná. Niekoľko prípadov účinnej ľútosti a taktiež nedoplatkov na výživnom je dostupných na stránke otvorenesudy.sk, avšak kompletná štatistika o týchto prípadoch neexistuje. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.
|
[
"Inštitút tzv. účinnej ľútosti je zakotvený v Trestnom zákone ( Zákon č. 300/2005 Z. z. ) v paragrafoch 85 a 86. Zákon pojednáva o tom, že za určitých podmienok trestnosť trestného činu môže zaniknúť uplatnením tzv účinnej ľútosti. To sa môže týkať napríklad, nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214, skrátenia dane a poistného podľa § 276, podplácanie podľa § 332 a iných. V médiách sa takýto inštitút skloňuje v súvislosti s podnikateľom Bašternákom a súčasným prezidentom Andrejom Kiskom . Obaja si účinnú ľútosť uplatnili po tom, ako daňové kontroly ukázali, že štát ukrátili na daniach. Účinná ľútosť sa týka aj zanedbávania povinnej výživy podľa § 207. Na základe dostupných informácií však nedokážeme nájsť informácie, ktoré by hovorili či už o tom, koľko štát na účinnej ľútosti dostane peňazí, ani pri akých trestných činoch je účinná ľútosť prevažne uplatňovaná. Niekoľko prípadov účinnej ľútosti a taktiež nedoplatkov na výživnom je dostupných na stránke otvorenesudy.sk, avšak kompletná štatistika o týchto prípadoch neexistuje. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."
] |
2017-09-25 00:00:00
|
{
"text": [
"Zákon č. 300/2005 Z. z.",
"Bašternákom",
"Andrejom Kiskom",
"dostupných"
],
"url": [
"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/",
"https://www.etrend.sk/ekonomika/basternak-vypovedal-na-policii-pri-vysluchu-uplatnil-ucinnu-lutost.html",
"http://radioaktual.sk/kisku-vysetrovali-pre-vydavky-na-kampan-jeho-firma-musela-dan-doplatit/",
"https://otvorenesudy.sk/decrees?utf8=%E2%9C%93&q=%C3%BA%C4%8Dinn%C3%A1+l%C3%BAtos%C5%A5"
]
}
|
2025-10-16T20:55:27.560454+00:00
|
vr16281
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr16281
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
Do konca roka 2015 by mali dosiahnuť čisté minimálne mzdy 60 % priemernej čistej mzdy, aspoň v niektorých regiónoch Slovenska.
|
2017-04-22 00:00:00
|
Nepravda
|
Za rok 2015 predstavovala čistá minimálna mzda 50% čistej priemernej mzdy, za rok 2016 to bolo 51%. Toto percento sa každým rokom zvyšuje k hranici 60%, ktorá je určená EÚ a všetky krajinu EÚ sú zaviazané ju dodržiavať. Ani jedna z európskych krajín však túto hranicu od roku 1998 nedosiahla; výnimkou nie je ani Slovensko. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Podľa výročnej správy Európskej sociálnej charty z decembra 2015 ( .pdf , str.26 ), situácia na Slovensku nebola v zhode s Chartou, pretože minimálna mzda nezaručovala primeraný životný štandard. Slovenská republika sa zaviazala do konca roku 2015 zdvihnúť čistú minimálnu mzdu na 60% čistej priemernej mzdy, a to aspoň v niektorých regiónoch Slovenska. Odporúčaná hranica čistej minimálnej mzdy je určená Európskym výborom sociálnych práv už od roku 1998. Podľa štatistiky Eurostat je minimálna slovenská mzda aktuálne 435 eur. Jedná sa o historicky najvačšie navýšenie. Túto sumu navrhovalo MInisterstvo práce a minimálna mzda v tejto výške dosahuje 52% čistej priemernej mzdy. Na Slovensku minimálna mzda nikdy nedosahovala 60% priemernej mzdy, nutno však povedať, že aj keď je úroveň 60% stanovená EÚ, ani jedna z európskych krajín túto hranicu nedosiahla. V roku 2016 sa jej najviac priblížilo Slovinsko s 52,4%. (zdroj: Eurostat ) Na Slovensku sa pod pojmom priemerná mzda rozumie aritmetický priemer všetkých miezd na Slovensku. Priemerná mzda pre rok 2016 predstavovala sumu 912 euro, pričom minimálna mzda bola 405 eur. Po odčítaní poplatkov za dane a odvody dostaneme sumu 355,01 eur . Podľa kalkulátora čistej mzdy na Slovensku za rok 2016 by bola čistá priemerná mzda 699,96 eur. Za rok 2016 teda čistá minimálna mzda predstavovala 51% čistej priemernej mzdy. Pre rok 2015 predstavovala priemerná mzda 882 eur a minimálna mzda 380 eur. Čistá priemerná mzda bola podľa výpočtu 678,92 eur, pričom čistá minimálna mzda 339,09 eur. Percentuálny podiel vychádza po zaokrúhlení 50%. Pre porovnanie jednotlivých regiónov môžeme využiť mapu portálu platy.sk , ktorá ukazuje priemerné platy za rok 2015 v jednotlivých regiónoch. Najvyššie platy sú v Bratislavskom kraji, kde priemerná mzda sa vyšplhala na 1 309 eur, z toho čistá mzda predstavuje 978,44 eur. Po zaokrúhlení dosiahla minimálna mzda 35% priemernej čistej mzdy v Bratislavskom kraji. V Trnavskom kraji to bolo 47,5%, v Trenčianskom 48%, v Nitrianskom 50%, v Banskobystrickom 51,5%, v Žilinskom 49%, v Košickom 47% a v Prešovskom kraji, kde bola priemerná mzda najnižšia (815 eur), čistá minimálna mzda predstavovala 54% čistej priemernej mzdy. Dátum zverejnenia analýzy: 15.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Za rok 2015 predstavovala čistá minimálna mzda 50% čistej priemernej mzdy, za rok 2016 to bolo 51%. Toto percento sa každým rokom zvyšuje k hranici 60%, ktorá je určená EÚ a všetky krajinu EÚ sú zaviazané ju dodržiavať. Ani jedna z európskych krajín však túto hranicu od roku 1998 nedosiahla; výnimkou nie je ani Slovensko. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Podľa výročnej správy Európskej sociálnej charty z decembra 2015 ( .pdf , str.26 ), situácia na Slovensku nebola v zhode s Chartou, pretože minimálna mzda nezaručovala primeraný životný štandard. Slovenská republika sa zaviazala do konca roku 2015 zdvihnúť čistú minimálnu mzdu na 60% čistej priemernej mzdy, a to aspoň v niektorých regiónoch Slovenska. Odporúčaná hranica čistej minimálnej mzdy je určená Európskym výborom sociálnych práv už od roku 1998. Podľa štatistiky Eurostat je minimálna slovenská mzda aktuálne 435 eur. Jedná sa o historicky najvačšie navýšenie. Túto sumu navrhovalo MInisterstvo práce a minimálna mzda v tejto výške dosahuje 52% čistej priemernej mzdy. Na Slovensku minimálna mzda nikdy nedosahovala 60% priemernej mzdy, nutno však povedať, že aj keď je úroveň 60% stanovená EÚ, ani jedna z európskych krajín túto hranicu nedosiahla. V roku 2016 sa jej najviac priblížilo Slovinsko s 52,4%. (zdroj: Eurostat ) Na Slovensku sa pod pojmom priemerná mzda rozumie aritmetický priemer všetkých miezd na Slovensku. Priemerná mzda pre rok 2016 predstavovala sumu 912 euro, pričom minimálna mzda bola 405 eur. Po odčítaní poplatkov za dane a odvody dostaneme sumu 355,01 eur . Podľa kalkulátora čistej mzdy na Slovensku za rok 2016 by bola čistá priemerná mzda 699,96 eur. Za rok 2016 teda čistá minimálna mzda predstavovala 51% čistej priemernej mzdy. Pre rok 2015 predstavovala priemerná mzda 882 eur a minimálna mzda 380 eur. Čistá priemerná mzda bola podľa výpočtu 678,92 eur, pričom čistá minimálna mzda 339,09 eur. Percentuálny podiel vychádza po zaokrúhlení 50%. Pre porovnanie jednotlivých regiónov môžeme využiť mapu portálu platy.sk , ktorá ukazuje priemerné platy za rok 2015 v jednotlivých regiónoch. Najvyššie platy sú v Bratislavskom kraji, kde priemerná mzda sa vyšplhala na 1 309 eur, z toho čistá mzda predstavuje 978,44 eur. Po zaokrúhlení dosiahla minimálna mzda 35% priemernej čistej mzdy v Bratislavskom kraji. V Trnavskom kraji to bolo 47,5%, v Trenčianskom 48%, v Nitrianskom 50%, v Banskobystrickom 51,5%, v Žilinskom 49%, v Košickom 47% a v Prešovskom kraji, kde bola priemerná mzda najnižšia (815 eur), čistá minimálna mzda predstavovala 54% čistej priemernej mzdy. Dátum zverejnenia analýzy: 15.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2017-05-15 00:00:00
|
{
"text": [
".pdf",
"štatistiky",
"Eurostat",
"predstavovala",
"355,01 eur",
"kalkulátora",
"platy.sk"
],
"url": [
"https://rm.coe.int/1680595c17",
"http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=earn_mw_cur&lang=en",
"http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?query=BOOKMARK_DS-076594_QID_-FB5627A_UID_-3F171EB0&layout=TIME,C,X,0;GEO,L,Y,0;UNIT,L,Z,0;NACE_R2,L,Z,1;INDIC_SE,L,Z,2;INDICATORS,C,Z,3;&zSelection=DS-076594UNIT,PC;DS-076594NACE_R2,B-N;DS-076594INDICATORS,OBS_FLAG;DS-076594INDIC_SE,MW_MEAGE;&rankName1=TIME_1_0_0_0&rankName2=INDIC-SE_1_2_-1_2&rankName3=UNIT_1_2_-1_2&rankName4=GEO_1_2_0_1&rankName5=INDICATORS_1_2_-1_2&rankName6=NACE-R2_1_2_-1_2&sortC=ASC_-1_FIRST&rStp=&cStp=&rDCh=&cDCh=&rDM=true&cDM=true&footnes=false&empty=false&wai=false&time_mode=NONE&time_most_recent=false&lang=EN&cfo=%23%23%23%2C%23%23%23.%23%23%23",
"http://www.minimalnamzda.sk/priemerna-mzda.php",
"http://www.minimalnamzda.sk/minimalna-mzda-2014.php",
"http://ekonomika.sme.sk/kalkulacky/kalkulator-cistej-mzdy-2016.php?mzda=912%2C00&deti=0&nczd=1&polrok=2017-06",
"http://www.platy.sk/analyzy/v-roku-2015-si-zamestnanci-na-slovensku-polepsili-platy-v-kosickom-kraji-rastli-az-o-5/50215"
]
}
|
2025-10-16T20:28:27.464258+00:00
|
vr29255
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr29255
|
Béla Bugár
|
MOST-HÍD
|
https://demagog.sk/politik/bela-bugar
|
V Radičovej vláde my sme zdedili po prvej vašej vláde 30-miliónový dlh.
|
2015-02-22 00:00:00
|
Nepravda
|
Béla Bugár môže vo výroku referovať k celkovej výške verejného dlhu ktorý prevzala Radičovej vláda, alebo k výške nového dlhu vytvoreného počas Ficovej vlády. Celkový dlh sa v dobe nástupu Radičovej k moci pohyboval okolo 27 miliárd eur, čo oproti dlhu na začiatku Ficovej vlády predstavuje nárast o približne 9 miliárd eur. Ani v jednom prípade sa teda nejedná o sumu 30 miliónov. Bližšie k skutočnej hodnote verejného dlhu by mohlo byť 30 miliárd eur, nakoľko však Bugár či už zámerne ale omylom povedal 30 miliónov hodnotíme výrok ako nepravdivý. Verejný dlh SR narástol medzi rokmi 2009 až 2010 o 5,3 % HDP. V roku 2009 činil 33,7% HDP a ku koncu roka 2010 to už bolo 39% HDP. Výška verejného dlhu v roku 2010 po ukončení 1. volebného obdobia R. Fica sa pohybovala v rozmedzí 27 mld. eur. Pri nástupe R. Fica do funkcie premiéra v 1. volebnom období v roku 2006 výška hrubého verejného dlhu oscilovala na hranici 18 mld. eur. Počas Ficovej vlády sa tak dlh zvýšil približne o 9 mld eur. Dátum zverejnenia analýzy: 23.02.2015 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Béla Bugár môže vo výroku referovať k celkovej výške verejného dlhu ktorý prevzala Radičovej vláda, alebo k výške nového dlhu vytvoreného počas Ficovej vlády. Celkový dlh sa v dobe nástupu Radičovej k moci pohyboval okolo 27 miliárd eur, čo oproti dlhu na začiatku Ficovej vlády predstavuje nárast o približne 9 miliárd eur. Ani v jednom prípade sa teda nejedná o sumu 30 miliónov. Bližšie k skutočnej hodnote verejného dlhu by mohlo byť 30 miliárd eur, nakoľko však Bugár či už zámerne ale omylom povedal 30 miliónov hodnotíme výrok ako nepravdivý. Verejný dlh SR narástol medzi rokmi 2009 až 2010 o 5,3 % HDP. V roku 2009 činil 33,7% HDP a ku koncu roka 2010 to už bolo 39% HDP. Výška verejného dlhu v roku 2010 po ukončení 1. volebného obdobia R. Fica sa pohybovala v rozmedzí 27 mld. eur. Pri nástupe R. Fica do funkcie premiéra v 1. volebnom období v roku 2006 výška hrubého verejného dlhu oscilovala na hranici 18 mld. eur. Počas Ficovej vlády sa tak dlh zvýšil približne o 9 mld eur. Dátum zverejnenia analýzy: 23.02.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2015-02-23 00:00:00
|
{
"text": [
"27 mld. eur.",
"18 mld. eur."
],
"url": [
"http://finweb.hnonline.sk/podniky-a-trhy-811/statny-dlh-slovenska-sa-zvysuje-431552",
"http://www.euroekonom.sk/ekonomika/ekonomika-sr/ekonomika-slovenska-2006/"
]
}
|
2025-10-16T20:52:33.159413+00:00
|
44855
| 44,855
|
https://demagog.sk/vyrok/44855
|
Peter Pellegrini
|
Hlas
|
https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini
|
Chcem poďakovať napr. majiteľom a prevádzkovateľom veľtržného komplexu Incheba, ktoré môže byť použité v prípade nejaké mimoriadnej situácie na koncentráciu osôb.
|
2020-04-05 00:00:00
|
Pravda
|
Peter Pellegrini mal s majiteľmi bratislavskej Incheby rokovať v pondelok 16. marca 2020. Priestory výstaviska zvažoval využiť pre pacientov, ak by ich nevedeli viac prijímať nemocnice. Hovorkyňa výstaviska Incheba pre portál Demagóg.SK uviedla, že „pre prípad, že si to situácia bude vyžadovať, sme bývalú i súčasnú vládu informovali o možnosti využiť priestory a areál výstaviska Incheba, ktoré – vzhľadom na celkovú kapacitu a strategickú polohu – by v prípade potreby mohli slúžiť ako centrum na činnosti spojené s prevenciou, diagnostikou a zdravotnou starostlivosťou.” Takémuto účelu vraj slúžili aj výstaviská vo Viedni, Berlíne, Madride či New Yorku. O konkrétnostiach v čase stanoviska (27. marca) Incheba s vládou nerokovala. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako pravdivé.
|
[
"Peter Pellegrini mal s majiteľmi bratislavskej Incheby rokovať v pondelok 16. marca 2020. Priestory výstaviska zvažoval využiť pre pacientov, ak by ich nevedeli viac prijímať nemocnice. Hovorkyňa výstaviska Incheba pre portál Demagóg.SK uviedla, že „pre prípad, že si to situácia bude vyžadovať, sme bývalú i súčasnú vládu informovali o možnosti využiť priestory a areál výstaviska Incheba, ktoré – vzhľadom na celkovú kapacitu a strategickú polohu – by v prípade potreby mohli slúžiť ako centrum na činnosti spojené s prevenciou, diagnostikou a zdravotnou starostlivosťou.” Takémuto účelu vraj slúžili aj výstaviská vo Viedni, Berlíne, Madride či New Yorku. O konkrétnostiach v čase stanoviska (27. marca) Incheba s vládou nerokovala. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako pravdivé."
] |
2020-04-05 00:00:00
|
{
"text": [
"rokovať"
],
"url": [
"https://dennikn.sk/minuta/1801893/"
]
}
|
2025-10-16T19:19:07.274732+00:00
|
vr38942
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr38942
|
Jozef Kollár
|
SKOK!
|
https://demagog.sk/politik/jozef-kollar
|
... a čo chcem k tomu dodať ani jedna z týchto vecí v súčasnosti nie je naplnená. Súčasťou eurovalu jednotky tak ako ideme o ňom hlasovať v októbri v Národnej rade Slovenskej republiky nie je mechanizmus riadeného bankrotu krajín. Súčasťou eurovalu jednotky rovnako nie je silná účasť súkromného sektora inými slovami účasť francúzskych a nemeckých bánk a iných finančných inštúticií.
|
2011-09-26 00:00:00
|
Pravda
|
Návrh na uzavretie Dodatku k Rámcovej zmluve o Európskom finančnom stabilizačnom nástroji, teda dodatok k eurovalu jednotke , skutočne neobsahuje mechanizmus riadeného bankrotu krajín. Euroval jednotka rovnako nezakotvuje účasť súkromných subjektov .
|
[
"Návrh na uzavretie Dodatku k Rámcovej zmluve o Európskom finančnom stabilizačnom nástroji, teda dodatok k eurovalu jednotke , skutočne neobsahuje mechanizmus riadeného bankrotu krajín. Euroval jednotka rovnako nezakotvuje účasť súkromných subjektov ."
] |
2011-09-26 00:00:00
|
{
"text": [
"dodatok k eurovalu jednotke",
"nezakotvuje účasť súkromných subjektov"
],
"url": [
"http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-134213?prefixFile=m_",
"http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-134196?prefixFile=m_"
]
}
|
2025-10-16T20:12:01.899355+00:00
|
vr37698
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr37698
|
Jozef Mihál
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/jozef-mihal
|
Minulý týždeň som bol v Kolárove vo fabrike na výrobu káblových zväzkov.
|
2011-03-13 00:00:00
|
Pravda
|
Správa z 1. marca 2011 hovorí, že J. Mihál si prezrel spoločnosť Kromberg Schubert s.r.o. v Kolárove, ktorá sa sa zaoberá výrobou káblov, káblových rozvodov, plastovou technológiou a mechatronikou pre najväčších automobilových výrobcov.
|
[
"Správa z 1. marca 2011 hovorí, že J. Mihál si prezrel spoločnosť Kromberg Schubert s.r.o. v Kolárove, ktorá sa sa zaoberá výrobou káblov, káblových rozvodov, plastovou technológiou a mechatronikou pre najväčších automobilových výrobcov."
] |
2011-03-14 00:00:00
|
{
"text": [
"Správa z 1. marca 2011"
],
"url": [
"http://www.employment.gov.sk/index.php?SMC=1&mod=news&nid=564&lg=sk"
]
}
|
2025-10-16T20:16:55.983845+00:00
|
vr32139
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr32139
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
Ak napríklad Španielsko potrebovalo peniaze pre svoj bankový sektor. To neznamená, že dostanú peniaze a tým to končí. Tam je dokonca až možnosť, že do vlastníckych štruktúr týchto bánk budú vstupovať ostatné európske inštitúcie pokiaľ si Španielsko nebude plniť svoje záväzky.
|
2012-09-09 00:00:00
|
Pravda
|
Európska únia schválila finančnú pomoc pre španielske banky vo výške 100 mld. eur, pričom konkrétna pridelená výška bude známa v septembri 2012 po vykonaní auditu. Finančná pomoc je podmienená dodržiavaním tzv. Memoranda o porozumení (.pdf) , čo znamená, že Španielsko sa zaviazalo k reštrukturalizácii bankového sektora, zlepšeniu jeho riadenia a regulácie.
|
[
"Európska únia schválila finančnú pomoc pre španielske banky vo výške 100 mld. eur, pričom konkrétna pridelená výška bude známa v septembri 2012 po vykonaní auditu. Finančná pomoc je podmienená dodržiavaním tzv. Memoranda o porozumení (.pdf) , čo znamená, že Španielsko sa zaviazalo k reštrukturalizácii bankového sektora, zlepšeniu jeho riadenia a regulácie."
] |
2012-09-10 00:00:00
|
{
"text": [
"schválila",
"Memoranda o porozumení (.pdf)",
"Správa"
],
"url": [
"http://www.webnoviny.sk/ekonomika/europska-centralna-banka-by-mala-podpo/538971-clanok.html?from=panel_plainarticle",
"http://estaticos.elmundo.es/documentos/2012/07/10/memorando.pdf",
"http://www.brecorder.com/top-news/1-front-top-news/67126-spanish-banks-face-tough-conditions-for-eu-bailout-.html"
]
}
|
2025-10-16T20:03:40.518013+00:00
|
vr27603
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr27603
|
Richard Sulík
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/richard-sulik
|
Vďaka štedrým sociálnym systémom imigranti do bohatších krajín už nechodia len pracovať, ale aj čerpať sociálne dávky a iné štátne výhody. Tento „sociálny turizmus“ sa neprekvapivo dotknutým bohatším krajinám nepáči. Logické riešenie je pritom veľmi jednoduché. Imigranti hľadajúci prácu by mali byť vítaní, no na sociálne výhody zadarmo nebudú mať nárok. - To sa však EÚ nepáči. Podľa nej slobodný pohyb osôb v rámci EÚ znamená aj slobodný prístup k štedrejším sociálnym systémom cudzích krajín.
|
2014-04-22 00:00:00
|
Pravda
|
Podľa EK - Voľný pohyb pracovníkov patrí medzi základné princípy Európskej únie. Je zakotvený v členku 45 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a ďalej rozvinutý v sekundárnej legislatíve a judikatúre Súdneho dvora. Občania EÚ majú právo:
|
[
"Podľa EK - Voľný pohyb pracovníkov patrí medzi základné princípy Európskej únie. Je zakotvený v členku 45 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a ďalej rozvinutý v sekundárnej legislatíve a judikatúre Súdneho dvora. Občania EÚ majú právo:"
] |
2014-04-22 00:00:00
|
{
"text": [
"Podľa EK",
"Tu",
"Tu"
],
"url": [
"http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=457&langId=sk",
"http://www.opensocietyfoundations.org/explainers/what-eu-freedom-movement",
"http://www.migrationpolicy.org/research/how-free-free-movement-dynamics-and-drivers-mobility-within-european-union"
]
}
|
2025-10-16T20:31:56.152785+00:00
|
vr34291
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr34291
|
Ján Figeľ
|
KDH
|
https://demagog.sk/politik/jan-figel
|
…napríklad Slovensko je zmluvnou stranou európskej charty menšinových a regionálnych jazykov. Tam sú konkrétne záväzky, ktoré treba rozvíjať a rešpektovať.
|
2010-11-21 00:00:00
|
Pravda
|
Slovensko ako člen Rady Európy je automaticky aj signatárom Charty menšinových a regionálnych jazykov .
|
[
"Slovensko ako člen Rady Európy je automaticky aj signatárom Charty menšinových a regionálnych jazykov ."
] |
2010-12-03 00:00:00
|
{
"text": [
"Charty menšinových a regionálnych jazykov"
],
"url": [
"http://www.radaeuropy.sk/?1217"
]
}
|
2025-10-16T20:42:36.316835+00:00
|
50031
| 50,031
|
https://demagog.sk/vyrok/50031
|
Mária Kolíková
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/maria-kolikova
|
Ak nás niekto oslobodil, tak bola to Červená armáda, ktorej súčasťou boli aj ukrajinskí vojaci… ak ideme dnes na Slavín, tak tam vidíme hlavne mená ukrajinských vojakov, ruského vojaka tam pomaly ani nenájdeme.
|
2025-05-11 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Národnostné zloženie vojakov pochovaných na cintoríne Slavín nie je známe. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.
Na cintoríne pri pamätníku Slavín je pochovaných 6 845 vojakov Červenej armády, ktorý padli počas oslobodzovania Bratislavy a okolia v apríli 1945. Väčšina zosnulých vojakov leží v hromadných hroboch a ich meno je zapísané na pomníku, pričom vysokopostavení vojaci sú pochovaní v individuálnych hroboch.
V Červenej armáde boli zastúpené všetky národnosti Sovietskeho zväzu. Okrem Rusov ju tvorili aj Ukrajinci, Bielorusi a Kazachovia ale aj Estónci či Litovci a zástupcovia ďalších sovietskych republík. Zastúpenie vojakov v armáde sa v priebehu II. svetovej vojny menilo, približne však kopírovalo zloženie populácie v Sovietskom zväze.
Po oslobodení Ukrajiny spod nemeckej okupácie v roku 1943 vydalo sovietske vrchné velenie rozkaz na mobilizáciu mužov vo veku 18 až 50 rokov z oslobodených území Ukrajiny a Bieloruska. V dôsledku tejto mobilizácie sa zvýšil podiel Ukrajincov v jednotkách Červenej armády, najmä v 1. a 2. ukrajinskom fronte, ktoré sa podieľali na oslobodzovaní Československa. Počet Ukrajinských a Ruských vojakov na týchto frontoch je udávaný ako pomerne vyrovnaný , aj keď početnú prevahu mali stále Rusi. Niektoré útvary však vykazovali prevahu Ukrajincov.
Etnické rozloženie sovietskych vojakov padlých v Bratislave však nie je na základe verejných zdrojov známe , takisto aj etnická príslušnosť vojakov, ktorí majú mená na pamätníku Slavín.
S otázkou na národnostné zloženie sme sa obrátili na Vojenský historický ústav , ktorý nám však odpovedal, že riešenie žiadosti nepatrí do jeho kompetencie, a odkázal nás na Ministerstvo vnútra SR.
Ministerstvo sa však už v minulosti vyjadrilo, že má zoznamy zabitých sovietskych vojakov na území Slovenska vo viacerých formách, no len v niekoľkých prípadoch pozná aj národnosť pochovaných a že o celkových počtoch nič nevie.
Vyjadrenie Márie Kolíkovej pre Demagog.sk z 21. mája 2025:
“K tomuto výroku si dovoľujem dodať, že som sa k tomu vrátila v ďalšej časti relácie, konkrétne 6 minúte 15 sekunde relácie, kde som doplnila tento výrok, že sú tam, najmä ukrajinské a bieloruské mená. Nemám zatiaľ k dispozícii zdroje zo žiadnych archívov ohľadom národností, ale moje výroky boli založené na vyjadreniach ľudí, ktorí majú blízko ukrajinskej národnosti, ktorí po vzhliadnutí mien na Slavíne sa jednoznačne vyjadrili, že sú tam najmä mená ukrajinské a bieloruské. Aktuálne disponujem aj celým zoznamom známych mien vojakov na Slavíne, ktorých je vyše 4000 a aj na základe vášho podnetu vynakladám úsilie oslovením príslušných inštitúcií, ktoré môžu overiť tieto fakty.”
|
[
"Národnostné zloženie vojakov pochovaných na cintoríne Slavín nie je známe. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.",
"Na cintoríne pri pamätníku Slavín je pochovaných 6 845 vojakov Červenej armády, ktorý padli počas oslobodzovania Bratislavy a okolia v apríli 1945. Väčšina zosnulých vojakov leží v hromadných hroboch a ich meno je zapísané na pomníku, pričom vysokopostavení vojaci sú pochovaní v individuálnych hroboch.",
"V Červenej armáde boli zastúpené všetky národnosti Sovietskeho zväzu. Okrem Rusov ju tvorili aj Ukrajinci, Bielorusi a Kazachovia ale aj Estónci či Litovci a zástupcovia ďalších sovietskych republík. Zastúpenie vojakov v armáde sa v priebehu II. svetovej vojny menilo, približne však kopírovalo zloženie populácie v Sovietskom zväze.",
"Po oslobodení Ukrajiny spod nemeckej okupácie v roku 1943 vydalo sovietske vrchné velenie rozkaz na mobilizáciu mužov vo veku 18 až 50 rokov z oslobodených území Ukrajiny a Bieloruska. V dôsledku tejto mobilizácie sa zvýšil podiel Ukrajincov v jednotkách Červenej armády, najmä v 1. a 2. ukrajinskom fronte, ktoré sa podieľali na oslobodzovaní Československa. Počet Ukrajinských a Ruských vojakov na týchto frontoch je udávaný ako pomerne vyrovnaný , aj keď početnú prevahu mali stále Rusi. Niektoré útvary však vykazovali prevahu Ukrajincov.",
"Etnické rozloženie sovietskych vojakov padlých v Bratislave však nie je na základe verejných zdrojov známe , takisto aj etnická príslušnosť vojakov, ktorí majú mená na pamätníku Slavín.",
"S otázkou na národnostné zloženie sme sa obrátili na Vojenský historický ústav , ktorý nám však odpovedal, že riešenie žiadosti nepatrí do jeho kompetencie, a odkázal nás na Ministerstvo vnútra SR.",
"Ministerstvo sa však už v minulosti vyjadrilo, že má zoznamy zabitých sovietskych vojakov na území Slovenska vo viacerých formách, no len v niekoľkých prípadoch pozná aj národnosť pochovaných a že o celkových počtoch nič nevie.",
"Vyjadrenie Márie Kolíkovej pre Demagog.sk z 21. mája 2025:",
"“K tomuto výroku si dovoľujem dodať, že som sa k tomu vrátila v ďalšej časti relácie, konkrétne 6 minúte 15 sekunde relácie, kde som doplnila tento výrok, že sú tam, najmä ukrajinské a bieloruské mená. Nemám zatiaľ k dispozícii zdroje zo žiadnych archívov ohľadom národností, ale moje výroky boli založené na vyjadreniach ľudí, ktorí majú blízko ukrajinskej národnosti, ktorí po vzhliadnutí mien na Slavíne sa jednoznačne vyjadrili, že sú tam najmä mená ukrajinské a bieloruské. Aktuálne disponujem aj celým zoznamom známych mien vojakov na Slavíne, ktorých je vyše 4000 a aj na základe vášho podnetu vynakladám úsilie oslovením príslušných inštitúcií, ktoré môžu overiť tieto fakty.”"
] |
2025-05-27 00:00:00
|
{
"text": [
"Slavín",
"oslobodzovania",
"Väčšina",
"Zastúpenie",
"rozkaz",
"zvýšil",
"udávaný",
"vyrovnaný",
"vykazovali",
"známe",
"Vojenský historický ústav",
"Demagog.sk"
],
"url": [
"https://www.slavin.sk/sk/historia/",
"https://www.slavin.sk/sk/historia/",
"https://www.tasrtv.sk/spravodajstvo/70-rocne-tajomstvo-odhalenemp4554b25fe06361d257d3e2ab6/3771",
"https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/625807-kto-oslobodil-slovensko-rusi-alebo-ukrajinci/",
"https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/625807-kto-oslobodil-slovensko-rusi-alebo-ukrajinci/?utm_source=chatgpt.com",
"https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/625807-kto-oslobodil-slovensko-rusi-alebo-ukrajinci/?utm_source=chatgpt.com",
"https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/625807-kto-oslobodil-slovensko-rusi-alebo-ukrajinci/",
"https://dennikn.sk/91497/ktory-narod-zaplatil-za-nase-oslobodenie-najviac-rusi-ukrajinci-a-treba-to-riesit/",
"https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/625807-kto-oslobodil-slovensko-rusi-alebo-ukrajinci/",
"https://dennikn.sk/91497/ktory-narod-zaplatil-za-nase-oslobodenie-najviac-rusi-ukrajinci-a-treba-to-riesit/",
"https://www.vhu.sk/",
"http://demagog.sk"
]
}
|
2025-10-16T19:06:24.948942+00:00
|
vr27711
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr27711
|
Pavol Frešo
|
SDKÚ-DS
|
https://demagog.sk/politik/pavol-freso
|
A ja sa ešte k tej Ukrajine jednou polvetou vrátim. Celý spor, ktorý tam dnes je a ktorý doslova desí celý svet a samozrejme ľudí na Slovensku, začal práve tým, že sa nepodpísala, že prezident Janukovyč nepodpísal asociačnú dohodu s Európskou úniou...
|
2014-05-04 00:00:00
|
Pravda
|
BBC prinieslo prehladnú casovú os vývoja konfliktu, ktorý zacal 21. novembra nepodpísaním asociacných dohôd. Toto vyústilo k masovým protestov a následne až do dnešnej situácie. Výrok hodnotíme ako pravdivý. "Ukrainian President Viktor Yanukovych's decision in November to pull out of an association deal with the EU sparked huge street protests that eventually led to his downfall." Podla denníka SME , sa pociatocné proeurópske protesty pretavili do protivládnych protestov. Dátum zverejnenia analýzy: 05.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"BBC prinieslo prehladnú casovú os vývoja konfliktu, ktorý zacal 21. novembra nepodpísaním asociacných dohôd. Toto vyústilo k masovým protestov a následne až do dnešnej situácie. Výrok hodnotíme ako pravdivý. \"Ukrainian President Viktor Yanukovych's decision in November to pull out of an association deal with the EU sparked huge street protests that eventually led to his downfall.\" Podla denníka SME , sa pociatocné proeurópske protesty pretavili do protivládnych protestov. Dátum zverejnenia analýzy: 05.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2014-05-05 00:00:00
|
{
"text": [
"os",
"novembra",
"asociacných",
"SME"
],
"url": [
"http://www.bbc.com/news/world-middle-east-26248275",
"http://www.kyivpost.com/content/ukraine/euromaidan-rallies-in-ukraine-nov-21-23-coverage-332423.html",
"http://en.wikipedia.org/wiki/2014_Ukrainian_revolution",
"http://www.sme.sk/c/7109469/preco-ukrajina-povstala.html"
]
}
|
2025-10-16T19:47:17.459169+00:00
|
vr18349
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr18349
|
Matúš Vallo
|
SDKÚ-DS
|
https://demagog.sk/politik/matus-vallo
|
...(zavedenie električky do Podunajských Biskupíc, pozn.) je myslím, že aj dokonca v generely dopravy, že tým smerom má byť riešená kolajová doprava, električka (...).
|
2018-11-05 00:00:00
|
Pravda
|
Zavedenie električky do do mestskej časti Bratislava - Podunajské Biskupice sa spomína v Územnom generely dopravy hl. mesta SR Bratislava, ktorý bol vydaný dňa 18.decembra 2015. Jedným z dopravných cieľov pre Bratislavu je " lepšia dostupnosť východných častí mesta (MČ Vrakuňa, Podunajské Biskupice, Vajnory, oblasť Vlčieho hrdla) (...) do roku 2030 " ( .pdf , s. 81). V dokumente je takisto uvedený odporúčaný návrh vybudovať električkovú trať, tzv. južnú radiálu, ktorá by viedla z centra mesta až k železničnej stanici Podunajské Biskupice ( .pdf , s. 96). Orientačné investičné náklady by sa mali pohybovať vo výške 60 mil. eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. " Zastávky sa predpokladajú jednosmerné v uliciach Dunajskej a Grösslingovej blízko Kamenného námestia, Mlynské nivy (autobusová stanica), Čipkárska, Bajkalská, Hraničná, Parková, Malý Dunaj, Slovnaft, Závodná, Popradská, Nákovná, Hronská, Dudvážska, Korytnická, Podunajské Biskupice, železnica ," uvádza sa v generely dopravy ( .pdf , s. 96). Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2018 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Zavedenie električky do do mestskej časti Bratislava - Podunajské Biskupice sa spomína v Územnom generely dopravy hl. mesta SR Bratislava, ktorý bol vydaný dňa 18.decembra 2015. Jedným z dopravných cieľov pre Bratislavu je \" lepšia dostupnosť východných častí mesta (MČ Vrakuňa, Podunajské Biskupice, Vajnory, oblasť Vlčieho hrdla) (...) do roku 2030 \" ( .pdf , s. 81). V dokumente je takisto uvedený odporúčaný návrh vybudovať električkovú trať, tzv. južnú radiálu, ktorá by viedla z centra mesta až k železničnej stanici Podunajské Biskupice ( .pdf , s. 96). Orientačné investičné náklady by sa mali pohybovať vo výške 60 mil. eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. \" Zastávky sa predpokladajú jednosmerné v uliciach Dunajskej a Grösslingovej blízko Kamenného námestia, Mlynské nivy (autobusová stanica), Čipkárska, Bajkalská, Hraničná, Parková, Malý Dunaj, Slovnaft, Závodná, Popradská, Nákovná, Hronská, Dudvážska, Korytnická, Podunajské Biskupice, železnica ,\" uvádza sa v generely dopravy ( .pdf , s. 96). Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2018-11-05 00:00:00
|
{
"text": [
".pdf",
".pdf",
".pdf"
],
"url": [
"https://bratislava.blob.core.windows.net/media/Default/Dokumenty/UGD_zhrnutie.pdf",
"https://bratislava.blob.core.windows.net/media/Default/Dokumenty/UGD_zhrnutie.pdf",
"https://bratislava.blob.core.windows.net/media/Default/Dokumenty/UGD_zhrnutie.pdf"
]
}
|
2025-10-16T19:23:04.453859+00:00
|
vr31280
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr31280
|
Béla Bugár
|
MOST-HÍD
|
https://demagog.sk/politik/bela-bugar
|
Ale čo sa týka nezamestnanosti napríklad ste spomenuli Gemer, to znamená, Rimavská Sobota a okolie. Nehovorme, že to nie je dosť, čo sme urobili a za jeden rok, 1450 fyzických pracovných miest. To znamená, že mohol by som Tornaľu, mohol by som Rimavskú Sobotu, Lučenec a ďalšie regióny, kde je 300, 400, 250 nových pracovných miest.
|
2012-03-05 00:00:00
|
Pravda
|
Vláda I.Radičovej podporila vznik nových pracovných miest v oblasti Gemera, ktorý je regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti. V Rimavskej Sobote podporila, koncom roka 2011, výstavbu infraštruktúry, ktorou sa odvrátila hrozba odchodu budúceho investora a zabezpečil sa vznik až 450 pracovných miest. Okrem toho, významnou mierou prispel k vytvoreniu pracovných príležitostí v okrese aj tzv. protipovodňový príspevok (príspevok na podporu zamestnanosti na realizáciu opatrení na ochranu pred povodňami a na riešenie následkov mimoriadnej situácie). Práce na protipovodňových opatreniach si vyžiadali vznik až 300 pracovných miest. Ďalším opatrením je štátna pomoc v Rimavskej Sobote, obec Klenovec (zdroj SME , 23.11.2012): Spoločnosť Gallai&Wolff chce postaviť v obci Klenovec, v okrese Rimavská Sobota, závod na výrobu mostných ložísk a mostných dilatačných záverov. Do výstavby fabriky plánuje investovať 6,74 mil. eur. Vytvoriť by mala 253 pracovných miest . Ročne plánuje v závode vyrobiť takmer dve tisíc ton kovových konštrukcií a ich častí. Takmer celá produkcia by mala smerovať na export. Podnik chce svoj investičný zámer realizovať už v tomto roku. Plánovaný objem výroby by mal dosiahnuť o tri roky. Od štátu dostane stimuly vo forme dotácie na obstaranie dlhodobého hmotného majetku vo výške 3 mil. eur a úľavy na dani z príjmu vo výške 370 tisíc eur. Do novovybudovaného priemyselného parku v Tornali prichádza nemecký investor,ktorý sa špecializuje na výrobu nábytku. V prvej fáze (do apríla 2012) má priniesť 30 pracovných miest pre ženy a priehebu roka sa má počet zamestnancov zvýšiť na 150. V Lučenci sa v priemyselnom parku juh vytvorilo v minulom roku 250 pracovných miest. Výsledkom je viac ako 1400 novovytvorených pracovných miest v priebehu roka 2011 a začiatku 2012. Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Vláda I.Radičovej podporila vznik nových pracovných miest v oblasti Gemera, ktorý je regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti. V Rimavskej Sobote podporila, koncom roka 2011, výstavbu infraštruktúry, ktorou sa odvrátila hrozba odchodu budúceho investora a zabezpečil sa vznik až 450 pracovných miest. Okrem toho, významnou mierou prispel k vytvoreniu pracovných príležitostí v okrese aj tzv. protipovodňový príspevok (príspevok na podporu zamestnanosti na realizáciu opatrení na ochranu pred povodňami a na riešenie následkov mimoriadnej situácie). Práce na protipovodňových opatreniach si vyžiadali vznik až 300 pracovných miest. Ďalším opatrením je štátna pomoc v Rimavskej Sobote, obec Klenovec (zdroj SME , 23.11.2012): Spoločnosť Gallai&Wolff chce postaviť v obci Klenovec, v okrese Rimavská Sobota, závod na výrobu mostných ložísk a mostných dilatačných záverov. Do výstavby fabriky plánuje investovať 6,74 mil. eur. Vytvoriť by mala 253 pracovných miest . Ročne plánuje v závode vyrobiť takmer dve tisíc ton kovových konštrukcií a ich častí. Takmer celá produkcia by mala smerovať na export. Podnik chce svoj investičný zámer realizovať už v tomto roku. Plánovaný objem výroby by mal dosiahnuť o tri roky. Od štátu dostane stimuly vo forme dotácie na obstaranie dlhodobého hmotného majetku vo výške 3 mil. eur a úľavy na dani z príjmu vo výške 370 tisíc eur. Do novovybudovaného priemyselného parku v Tornali prichádza nemecký investor,ktorý sa špecializuje na výrobu nábytku. V prvej fáze (do apríla 2012) má priniesť 30 pracovných miest pre ženy a priehebu roka sa má počet zamestnancov zvýšiť na 150. V Lučenci sa v priemyselnom parku juh vytvorilo v minulom roku 250 pracovných miest. Výsledkom je viac ako 1400 novovytvorených pracovných miest v priebehu roka 2011 a začiatku 2012. Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2012-03-05 00:00:00
|
{
"text": [
"Rimavskej Sobote",
"tzv. protipovodňový príspevok",
"SME",
"Tornali",
"Lučenci"
],
"url": [
"http://vas.cas.sk/clanok/4995/rimavska-sobota-sa-dockala-penazi-od-vlady-zamestnaju-450-ludi.html",
"http://www.rimava.sk/spravy-z-regionu/protipovodnove-prace-zamestnavaju-v-okrese-viac-ako-tristo-ludi/",
"http://ekonomika.sme.sk/c/6151611/stat-da-na-vznik-1674-pracovnych-miest-46-milionov-eur.html",
"http://novohrad.sme.sk/c/5890318/v-tornali-pribudnu-pracovne-miesta.html",
"http://novohrad.sme.sk/c/5885216/v-priemyselnom-parku-juh-vzniknu-nove-pracovne-miesta.html"
]
}
|
2025-10-16T20:06:51.641161+00:00
|
vr25762
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr25762
|
Jozef Mihál
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/jozef-mihal
|
Pán minister sa trošku mýli. Ja si dovolím poopraviť, to je taká 5 tisícová minimálna pokuta je v prípade, keď podnikateľ nelegálne podľa inšpekcie zamestná viac ako jedného pracovníka, čiže dvoch, troch a tak ďalej.
|
2013-10-20 00:00:00
|
Pravda
|
Mihál správne uvádza, že 5 tisícová minimálna hranica je len v prípade nelegálneho zamestnávania dvoch a viacerých fyzických osôb. V prípade ostatných deliktov ostáva minimálna pokuta vo výške 2 tisíc eur. Mihál správne opravuje ministra Richtera. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Za účelom objektívneho posúdenia pravdivostnej hodnoty výroku je nutné uviesť spomínaný legislatívny stav pred novelizáciou, ktorá je predmetom diskusie, a po nej.
Pred novelizáciou z roku 2013, bola najnižšia hranica 2 tisíc eur. Úplné znenie Zákona č. 48/2012 o inšpekcii práce a č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní ešte pred novelizáciou (Zbierka zákonov 2012), vo svojom paragrafovom znení uvádza nasledovné skutočnosti.
§ 19 Správne delikty
(2) Inšpektorát práce uloží pokutu
a) zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za
1. porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur.
Novela (.pdf) zákona o inšpekcií práce a zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní z 13. septembra 2013 mení spodnú hranicu pokuty u 2 tisíc eur na 5 tisíc eur, avšak len v prípade nelegálneho zamestnávania dvoch a viacerých FO..
Čl. I
8. V § 19 ods. 2 písm. a) prvom bode sa na konci pripájajú tieto slová: „a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur,“.
Uvedená zmena minimálnej hranice na 5 tisíc eur sa týka len pre delikty nelegálneho zamestnávania dvoch a viacerých fyzických osôb. Ide len o dodatok k pôvodnému zneniu. To znamená, že minimálna hranica 2 tisíc eur stále platí pre ostatné delikty. V prípade opakovaného porušenia novela nestanovuje minimálnu hranicu pokuty. V praxi ide o zváženie inšpektorátu.
V novelizovanej úprave je definovaná správna právomoc pri určovaní výšky pokuty za opakované porušovanie zákonných ustanovení bez konkrétnych čísiel.
(6) Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na
...e) opakované zistenie toho istého nedostatku.
|
[
"Mihál správne uvádza, že 5 tisícová minimálna hranica je len v prípade nelegálneho zamestnávania dvoch a viacerých fyzických osôb. V prípade ostatných deliktov ostáva minimálna pokuta vo výške 2 tisíc eur. Mihál správne opravuje ministra Richtera. Výrok hodnotíme ako pravdivý.",
"Za účelom objektívneho posúdenia pravdivostnej hodnoty výroku je nutné uviesť spomínaný legislatívny stav pred novelizáciou, ktorá je predmetom diskusie, a po nej.",
"Pred novelizáciou z roku 2013, bola najnižšia hranica 2 tisíc eur. Úplné znenie Zákona č. 48/2012 o inšpekcii práce a č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní ešte pred novelizáciou (Zbierka zákonov 2012), vo svojom paragrafovom znení uvádza nasledovné skutočnosti.",
"§ 19 Správne delikty",
"(2) Inšpektorát práce uloží pokutu",
"a) zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za",
"1. porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur.",
"Novela (.pdf) zákona o inšpekcií práce a zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní z 13. septembra 2013 mení spodnú hranicu pokuty u 2 tisíc eur na 5 tisíc eur, avšak len v prípade nelegálneho zamestnávania dvoch a viacerých FO..",
"Čl. I",
"8. V § 19 ods. 2 písm. a) prvom bode sa na konci pripájajú tieto slová: „a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur,“.",
"Uvedená zmena minimálnej hranice na 5 tisíc eur sa týka len pre delikty nelegálneho zamestnávania dvoch a viacerých fyzických osôb. Ide len o dodatok k pôvodnému zneniu. To znamená, že minimálna hranica 2 tisíc eur stále platí pre ostatné delikty. V prípade opakovaného porušenia novela nestanovuje minimálnu hranicu pokuty. V praxi ide o zváženie inšpektorátu.",
"V novelizovanej úprave je definovaná správna právomoc pri určovaní výšky pokuty za opakované porušovanie zákonných ustanovení bez konkrétnych čísiel.",
"(6) Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na",
"...e) opakované zistenie toho istého nedostatku."
] |
2013-10-21 00:00:00
|
{
"text": [
"Zákona č. 48/2012 o inšpekcii práce a č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní",
"Novela"
],
"url": [
"http://www.ajuva.sk/TEXT/Zak_48_2012.pdf",
"https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&ved=0CCwQFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.zbierka.sk%2Fsk%2Fpredpisy%2F308-2013-z-z.p-35358.pdf&ei=c0VlUurGJ4qs4ATV2YGABw&usg=AFQjCNG9DvAfCZhvRHDLNL5Tp8nRUSmapA&sig2=1DRXmlk7CgbqIWEMcbN_Xg&bvm=bv.54934254,d.bGE"
]
}
|
2025-10-16T19:54:41.542497+00:00
|
vr29402
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr29402
|
Ivo Nesrovnal
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/ivo-nesrovnal
|
Mesto, keď sme ho prevzali, malo zadlženie cez 200 miliónov eur, pretože môj predchodca zamlčoval Bratislavčanom to skutočné zadlžovanie. On nehovoril o tom, že mesto ručí za mestské firmy a to sú naše dlhy. My sme to povedali a hovoríme to Bratislavčanom rovno, že máme dlh cez 200 miliónov eur.
|
2015-03-29 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Vzhľadom na to, že zatiaľ nie je zverejnená bilancia hospodárenia hlavného mesta a mestských organizácií za rok 2014, demagog.SK nevie overiť tvrdenie primátora Nesrovnala o výške dlhov magistrátu a mestských firiem a o skutočnom zadlžovaní, ktoré mal zamlčovať bývalý primátor M. Ftáčnik. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.
Exprimátor Bratislavy, Milan Ftáčnik, naposledy informoval o dlhu mesta, vrátane mestských podnikov na tlačovej konferencii pred ukončením svojho volebného obdobia v septembri 2014. Podľa článku v HN bol predpokladaný dlh hlavného mesta 182 miliónov eur. Oficiálny údaj z TASR na konci Ftáčnikovho volebného obdobia hovoril o dlhu 173 miliónov eur. Uvedené čísla zahŕňajú aj hospodárenie mestských organizácií. Najväčšie záväzky mal magistrát (108 mil. eur), spoločnosť Generálny investor Bratislavy (20 mil. eur) a Dopravný podnik Bratislava (42 mil. eur). Údaje o hospodárení hlavného mesta v rokoch 2010 - 2014 majú byť zhrnuté v komplexnej správe, ktorá sa podľa programu prerokovávala na zasadnutí Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR, konaného 25.9.2014. Správa však v čase overovania výroku medzi materiálmi na oficiálnej stránke mesta nebola k dispozícii.
Dostupný je menej aktuálny Návrh záverečného účtu a hodnotiaca správa hlavného mesta SR za rok 2013 (. pdf ), ktorý obsahuje aj prehľad o finančnom stave a dlhu hlavného mesta a jednotlivých mestských organizácií k 31.12.2013. Materiál okrem iného informuje i o strate Dopravného podniku Bratislava (DPB) za rok 2013 vo výške 984 026 eur, ktorá má byť podľa návrhu krytá zo strany hlavného mesta po dobu 3 rokov, počnúc rokom 2015 (. pdf , s. 129). Krytie straty potvrdzuje aj Výročná správa DPB za rok 2013 v odseku Vysporiadanie výsledku hospodárenia ( pdf ., s. 21): „ Hospodársky výsledok vykazovaný za rok 2013 - stratu vo výške 984 026 EUR navrhujeme vysporiadať nasledovným spôsobom - jediný akcionár spoločnosti uhradí stratu na základe návrhu predstavenstva v zmysle čl. XI, písm. j), bod 2 Stanov akciovej spoločnosti Dopravný podnik Bratislava .“ Podrobnosti o DPB uvádzame ako príklad, kedy je strata spoločnosti zároveň aj stratou mesta; mesto je 100-percentným akcionárom a predstavenstvo spoločnosti podalo návrh v súlade so stanovami, ktorý bol schválený.
Prehľad mestských organizácií je zverejnený na stránke hlavného mesta, kde možno nájsť výročné správy o hospodárení jednotlivých obchodných spoločností (najaktuálnejšie zverejnené údaje sú k 31.12.2013) a informácie o majetkovej účasti mesta v týchto obchodných spoločnostiach.
|
[
"Vzhľadom na to, že zatiaľ nie je zverejnená bilancia hospodárenia hlavného mesta a mestských organizácií za rok 2014, demagog.SK nevie overiť tvrdenie primátora Nesrovnala o výške dlhov magistrátu a mestských firiem a o skutočnom zadlžovaní, ktoré mal zamlčovať bývalý primátor M. Ftáčnik. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.",
"Exprimátor Bratislavy, Milan Ftáčnik, naposledy informoval o dlhu mesta, vrátane mestských podnikov na tlačovej konferencii pred ukončením svojho volebného obdobia v septembri 2014. Podľa článku v HN bol predpokladaný dlh hlavného mesta 182 miliónov eur. Oficiálny údaj z TASR na konci Ftáčnikovho volebného obdobia hovoril o dlhu 173 miliónov eur. Uvedené čísla zahŕňajú aj hospodárenie mestských organizácií. Najväčšie záväzky mal magistrát (108 mil. eur), spoločnosť Generálny investor Bratislavy (20 mil. eur) a Dopravný podnik Bratislava (42 mil. eur). Údaje o hospodárení hlavného mesta v rokoch 2010 - 2014 majú byť zhrnuté v komplexnej správe, ktorá sa podľa programu prerokovávala na zasadnutí Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR, konaného 25.9.2014. Správa však v čase overovania výroku medzi materiálmi na oficiálnej stránke mesta nebola k dispozícii.",
"Dostupný je menej aktuálny Návrh záverečného účtu a hodnotiaca správa hlavného mesta SR za rok 2013 (. pdf ), ktorý obsahuje aj prehľad o finančnom stave a dlhu hlavného mesta a jednotlivých mestských organizácií k 31.12.2013. Materiál okrem iného informuje i o strate Dopravného podniku Bratislava (DPB) za rok 2013 vo výške 984 026 eur, ktorá má byť podľa návrhu krytá zo strany hlavného mesta po dobu 3 rokov, počnúc rokom 2015 (. pdf , s. 129). Krytie straty potvrdzuje aj Výročná správa DPB za rok 2013 v odseku Vysporiadanie výsledku hospodárenia ( pdf ., s. 21): „ Hospodársky výsledok vykazovaný za rok 2013 - stratu vo výške 984 026 EUR navrhujeme vysporiadať nasledovným spôsobom - jediný akcionár spoločnosti uhradí stratu na základe návrhu predstavenstva v zmysle čl. XI, písm. j), bod 2 Stanov akciovej spoločnosti Dopravný podnik Bratislava .“ Podrobnosti o DPB uvádzame ako príklad, kedy je strata spoločnosti zároveň aj stratou mesta; mesto je 100-percentným akcionárom a predstavenstvo spoločnosti podalo návrh v súlade so stanovami, ktorý bol schválený.",
"Prehľad mestských organizácií je zverejnený na stránke hlavného mesta, kde možno nájsť výročné správy o hospodárení jednotlivých obchodných spoločností (najaktuálnejšie zverejnené údaje sú k 31.12.2013) a informácie o majetkovej účasti mesta v týchto obchodných spoločnostiach."
] |
2015-03-30 00:00:00
|
{
"text": [
"článku",
"TASR",
"programu",
"pdf",
"pdf",
"pdf",
"Prehľad",
"účasti"
],
"url": [
"http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/bratislava-znizila-dlhy-o-40-milionov-hlasi-ftacnik-622801",
"http://www.teraz.sk/regiony/dlhy-bratislava-primator-ftacnik/96688-clanok.html",
"http://www.bratislava.sk/pozvanka-na-zasadnutie-mestskeho-zastupitelstva-hlavneho-mesta-sr-bratislavy-dna-25-9-2014/d-11044391/p1=11049947",
"http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11043135",
"https://demagog.sk/vyrok/zúčtovanie finančných vzťahov mestských organizácií a mestom založenýchspoločností s rozpočtom hlavného mesta SR Bratislavy za rok 2013.",
"http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11046680",
"http://www.bratislava.sk/mestske-organizacie/os-988",
"http://www.bratislava.sk/majetkove-ucasti-mesta-v-obchodnych-spolocnostiach/d-75962/p1=11050326"
]
}
|
2025-10-16T19:41:34.407371+00:00
|
vr17317
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr17317
|
Peter Kažimír
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/peter-kazimir
|
...Porsche Cayenne, ktoré sa budú úplne proste vyrábať iba v Bratislave na Slovensku (...).
|
2018-02-11 00:00:00
|
Pravda
|
Kompletná výroba vozidiel Porsche Cayenne v bratislavskom závode Volkswagen Slovakia bola oznámená už v roku 2014. Od oficiálneho uvedenia modelu Porsche Cayenne v roku 2002 sa v bratislavskom závode vyrábala jeho nalakovaná karoséria spoločne s veľkým podielom komponentov. V septembri 2017 Volkswagen Slovakia oficiálne spustil kompletnú výrobu vozidiel Porsche Cayenne. Tento výrok teda hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"Kompletná výroba vozidiel Porsche Cayenne v bratislavskom závode Volkswagen Slovakia bola oznámená už v roku 2014. Od oficiálneho uvedenia modelu Porsche Cayenne v roku 2002 sa v bratislavskom závode vyrábala jeho nalakovaná karoséria spoločne s veľkým podielom komponentov. V septembri 2017 Volkswagen Slovakia oficiálne spustil kompletnú výrobu vozidiel Porsche Cayenne. Tento výrok teda hodnotíme ako pravdivý."
] |
2018-02-12 00:00:00
|
{
"text": [
"oznámená",
"bratislavskom",
"kompletnú výrobu",
"vznikla",
"výrobcom",
"predstavený",
"rozšírenie",
"Rozšírenie"
],
"url": [
"https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/577798-bratislava-sa-dockala-prestize-porsche-cayenne-bude-made-in-slovakia",
"https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/577798-bratislava-sa-dockala-prestize-porsche-cayenne-bude-made-in-slovakia",
"https://ekonomika.sme.sk/c/20719938/volkswagen-ukazal-ako-vyraba-slovenske-porsche-cayenne.html",
"http://sk.volkswagen.sk/sk/Podnik/historia_vw_sk.html",
"http://sk.volkswagen.sk/sk/Podnik/historia_vw_sk.html",
"http://sk.volkswagen.sk/sk/novinky.suffix.html/volkswagen-slovakia-dnes-predstavil-novy-segment-porsche.html",
"http://sk.volkswagen.sk/sk/novinky.suffix.html/volkswagen-slovakia-dnes-predstavil-novy-segment-porsche.html",
"http://sk.volkswagen.sk/sk/novinky.suffix.html/volkswagen-slovakia-dnes-predstavil-novy-segment-porsche.html"
]
}
|
2025-10-16T19:26:40.821634+00:00
|
vr31491
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr31491
|
Pavol Paška
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/pavol-paska
|
Možno by sme to spočítali možno 3,4,5 návrhov (návrhov zákona, ktoré boli predložené opozíciou v období 2006-2010, a ktoré boli následne schválené pozn.)
|
2012-04-01 00:00:00
|
Pravda
|
Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože počas prvej Ficovej vlády (2006-2010 pozn.) sa schválili prinajmenšom tri opozičné návrhy zákonov, a to: Prvý opozičný návrh zákona schválil parlament 9. februára 2007 a išlo o návrh opozičného poslanca M. Pada (SDKÚ-DS pozn.), ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov. Tento návrh zákona bol však vrátený prezidentom do parlamentu, kde poslanci neprelomili prezidentovo veto a zákon sa tak neschválil . Návrh poslancov NR SR J. Berényiho a L. Szigetiho, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa stal druhým opozičným návrhom zákona, ktorý sa počas Ficovej vlády schválil. Prezident tento zákon vrátil naspäť do parlamentu, kde poslanci prelomili jeho veto a zákon 17. februára 2009 vyšiel v zbierke zákonov. Parlamentom 27. apríla 2010 prešiel aj návrh zákona opozičných poslancov M. Kuruca a J. Lišku (SDKÚ-DS pozn.), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov, a stal sa tak tretím opozičným návrhom zákona, ktorý parlament počas Ficovej vlády schválil. Dátum zverejnenia analýzy: 02.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože počas prvej Ficovej vlády (2006-2010 pozn.) sa schválili prinajmenšom tri opozičné návrhy zákonov, a to: Prvý opozičný návrh zákona schválil parlament 9. februára 2007 a išlo o návrh opozičného poslanca M. Pada (SDKÚ-DS pozn.), ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov. Tento návrh zákona bol však vrátený prezidentom do parlamentu, kde poslanci neprelomili prezidentovo veto a zákon sa tak neschválil . Návrh poslancov NR SR J. Berényiho a L. Szigetiho, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa stal druhým opozičným návrhom zákona, ktorý sa počas Ficovej vlády schválil. Prezident tento zákon vrátil naspäť do parlamentu, kde poslanci prelomili jeho veto a zákon 17. februára 2009 vyšiel v zbierke zákonov. Parlamentom 27. apríla 2010 prešiel aj návrh zákona opozičných poslancov M. Kuruca a J. Lišku (SDKÚ-DS pozn.), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov, a stal sa tak tretím opozičným návrhom zákona, ktorý parlament počas Ficovej vlády schválil. Dátum zverejnenia analýzy: 02.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2012-04-02 00:00:00
|
{
"text": [
"návrh",
"neschválil",
"Návrh",
"prelomili",
"návrh"
],
"url": [
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=2058",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=2147",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=2616",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=2658",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3274"
]
}
|
2025-10-16T20:47:11.769348+00:00
|
vr38371
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr38371
|
Radoslav Procházka
|
#SIEŤ
|
https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka
|
Skrutátor, keď zistí, že voľba neprebieha tak ako má, má uviesť do zápisnice námietky. Skrutátor žiadne námietky do zápisnice neuviedol. Žiadne námietky tam nie sú.
|
2011-05-22 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
tu som zápisnicu nenašla...našiel ju niekto?
|
[
"tu som zápisnicu nenašla...našiel ju niekto?"
] |
2011-05-23 00:00:00
|
{
"text": [],
"url": []
}
|
2025-10-16T20:35:35.653603+00:00
|
vr34146
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr34146
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
Slovensku podobne ako iným krajinám hrozí, že v roku 2013 nevyčerpá 350 miliónov eur, a my sme vyrokovali ešte ako súčasť v rozpočtu EÚ to, že Slovensko môže dostať výnimku spolu s Rumunskom a budeme mať o rok viacej na čerpanie týchto finančných prostriedkov
|
2013-06-30 00:00:00
|
Pravda
|
Výrok R. Fica hodnotíme ako pravdivý, pretože je pravdou, že Slovensko a Rumunsko môžu dostať výnimku na dočerpanie európskych peňazí o rok dlhšie. Konečné rozhodnutie padne na jeseň tohoto roka. Dňa 20. júna 2013 SITA uviedla, že podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny, ktorý zodpovedá aj za eurofondy, predpokladá, prepadne až okolo 350 mil. eur európskych peňazí. "Ak by Európsky parlament schválil pre Slovensko výnimku na predĺženie čerpania peňazí EÚ o rok dlhšie, mohli by sa presunúť do ďalšieho roka. "Neviem prejudikovať rozhodnutie Európskeho parlamentu. Nemáme žiadny plán, 350 mil. eur asi prepadne. Bola by to obrovská škoda," dodal Vážny." TASR 18. júna 2013 informovala, že v septembri alebo októbri tohto roka by mohlo byť jasné, či Slovensko dostane jeden rok navyše na čerpanie eurofondov, ktoré sa mali minúť do konca tohto roka. Slovensko dostalo spolu s Rumunskom v rámci Európskej rady prísľub, že dôjde ku zmene nariadenia Európskej komisie (EK), ktorá odklad umožní. "Netrúfam si ani ja odhadnúť, aký bude definitívny výsledok, pretože takisto, ako do toho vstupuje Európsky parlament, tak do toho vstupuje aj Rada členských krajín," povedal dnes na tlačovom brífingu v Bratislave počas medzinárodnej konferencie s názvom EÚ fondy: Investícia do budúcnosti podpredseda EK Maroš Šefčovič." Dátum zverejnenia analýzy: 01.07.2013 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Výrok R. Fica hodnotíme ako pravdivý, pretože je pravdou, že Slovensko a Rumunsko môžu dostať výnimku na dočerpanie európskych peňazí o rok dlhšie. Konečné rozhodnutie padne na jeseň tohoto roka. Dňa 20. júna 2013 SITA uviedla, že podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny, ktorý zodpovedá aj za eurofondy, predpokladá, prepadne až okolo 350 mil. eur európskych peňazí. \"Ak by Európsky parlament schválil pre Slovensko výnimku na predĺženie čerpania peňazí EÚ o rok dlhšie, mohli by sa presunúť do ďalšieho roka. \"Neviem prejudikovať rozhodnutie Európskeho parlamentu. Nemáme žiadny plán, 350 mil. eur asi prepadne. Bola by to obrovská škoda,\" dodal Vážny.\" TASR 18. júna 2013 informovala, že v septembri alebo októbri tohto roka by mohlo byť jasné, či Slovensko dostane jeden rok navyše na čerpanie eurofondov, ktoré sa mali minúť do konca tohto roka. Slovensko dostalo spolu s Rumunskom v rámci Európskej rady prísľub, že dôjde ku zmene nariadenia Európskej komisie (EK), ktorá odklad umožní. \"Netrúfam si ani ja odhadnúť, aký bude definitívny výsledok, pretože takisto, ako do toho vstupuje Európsky parlament, tak do toho vstupuje aj Rada členských krajín,\" povedal dnes na tlačovom brífingu v Bratislave počas medzinárodnej konferencie s názvom EÚ fondy: Investícia do budúcnosti podpredseda EK Maroš Šefčovič.\" Dátum zverejnenia analýzy: 01.07.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2013-07-01 00:00:00
|
{
"text": [
"SITA",
"TASR"
],
"url": [
"http://www.webnoviny.sk/ekonomika/slovensko-posle-eu-navrh-partnerskej/690657-clanok.html?from=naj_nahlavnej_3dni",
"http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/clanok/m-sefcovic-vynimku-pre-cerpanie-eurofondov-v-sr-by-sme-mohli-schvalit-na-jesen"
]
}
|
2025-10-16T19:56:21.795057+00:00
|
vr17758
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr17758
|
Béla Bugár
|
MOST-HÍD
|
https://demagog.sk/politik/bela-bugar
|
...my (strana MOST-HÍD, pozn.) sme boli prví jediní, vtedy ešte ani na námestí ľudia nechceli a nehovorili o tom, že pán minister vnútra Kaliňák, by mal odstúpiť, to byla tá tlačovka priamo v Národnej rade.
|
2018-05-20 00:00:00
|
Nepravda
|
Deň po informovaní o vražde novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, t.j. 27. februára 2018, opozičné strany OĽANO a SaS zvolali tlačovú besedu. Na tejto tlačovej besede predstavitelia týchto strán vyzývali na odstúpenie ministra vnútra Roberta Kaliňáka a policajného prezidenta Tibora Gašpara. Taktiež KDH v ten istý deň žiadalo Roberta Fica a Roberta Kaliňáka, aby odstúpili zo svojich funkcií. 1. marca predseda strany Most Híd na tlačovej besede v NRSR prvýkrát verejne žiada pád ministra vnútra Roberta Kaliňáka. O deň neskor, 2. marca 2018, sa konali spomienkové pochody, ktorých organizátori žiadali vyšetrenie vraždy novinára Kuciaka a snúbenice Kušnírovej, ale taktiež aj vyšetrenie káuz Mariana Kočnera a Ladislava Bašternáka. Na základe časovej línie môžeme vidieť, že hoci organizátori pochodov žiadali odstúpenie ministra vnútra neskôr ako Most Híd, opozícia spolu s KDH boli prví, ktorí vyzývali na odchod Roberta Kaliňáka zo svojej funkcie. Preto tento výrok hodnotíme ako nepravdivý.
|
[
"Deň po informovaní o vražde novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, t.j. 27. februára 2018, opozičné strany OĽANO a SaS zvolali tlačovú besedu. Na tejto tlačovej besede predstavitelia týchto strán vyzývali na odstúpenie ministra vnútra Roberta Kaliňáka a policajného prezidenta Tibora Gašpara. Taktiež KDH v ten istý deň žiadalo Roberta Fica a Roberta Kaliňáka, aby odstúpili zo svojich funkcií. 1. marca predseda strany Most Híd na tlačovej besede v NRSR prvýkrát verejne žiada pád ministra vnútra Roberta Kaliňáka. O deň neskor, 2. marca 2018, sa konali spomienkové pochody, ktorých organizátori žiadali vyšetrenie vraždy novinára Kuciaka a snúbenice Kušnírovej, ale taktiež aj vyšetrenie káuz Mariana Kočnera a Ladislava Bašternáka. Na základe časovej línie môžeme vidieť, že hoci organizátori pochodov žiadali odstúpenie ministra vnútra neskôr ako Most Híd, opozícia spolu s KDH boli prví, ktorí vyzývali na odchod Roberta Kaliňáka zo svojej funkcie. Preto tento výrok hodnotíme ako nepravdivý."
] |
2018-05-21 00:00:00
|
{
"text": [
"tlačovej",
"odvolal",
"spomienkový pochod",
"Žiadal",
"Za slušné Slovensko"
],
"url": [
"https://domov.sme.sk/c/20769995/olano-a-sas-obvinuju-politikov-smeru-z-napojenie-na-taliansku-mafiu.html",
"https://domov.sme.sk/c/20770681/opozicia-dala-ficovi-cas-do-utorka-ma-odvolat-kalinaka-aj-sefa-policie.html",
"https://demagog.sk/vyrok/Čítajte viac: https:/domov.sme.sk/c/20769750/pochod-za-kuciaka-a-kusnirovu-v-bratislave-bude-v-piatok.html#ixzz5G8xnmays",
"https://domov.sme.sk/c/20771691/most-ziada-odchod-kalinaka-bugar-chce-vladu-udrzat.html#ixzz5G901y2Yy",
"https://domov.sme.sk/c/20773941/v-piatok-bude-dalsi-protest-organizatori-maju-aj-poziadavky.html#ixzz5G94j3hkK"
]
}
|
2025-10-16T19:25:08.328313+00:00
|
vr36293
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr36293
|
Ján Figeľ
|
KDH
|
https://demagog.sk/politik/jan-figel
|
KDH je tu od novembra 89.
|
2010-12-19 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Samo KDH na svojich stránkach uvádza : " Za deň vzniku KDH sa považuje 17. február 1990, kedy sa v Nitre uskutočnil ustanovujúci snem hnutia, hoci zaregistrované na Ministerstve vnútra SR bolo 23. februára v súlade so zákonom o politických stranách a hnutiach. Známa je tiež skutočnosť, že miestne kresťanskodemokratické kluby začali vznikať už po vydaní výzvy na ich zakladanie z 30. novembra 1989."
|
[
"Samo KDH na svojich stránkach uvádza : \" Za deň vzniku KDH sa považuje 17. február 1990, kedy sa v Nitre uskutočnil ustanovujúci snem hnutia, hoci zaregistrované na Ministerstve vnútra SR bolo 23. februára v súlade so zákonom o politických stranách a hnutiach. Známa je tiež skutočnosť, že miestne kresťanskodemokratické kluby začali vznikať už po vydaní výzvy na ich zakladanie z 30. novembra 1989.\""
] |
2010-12-20 00:00:00
|
{
"text": [
"stránkach uvádza"
],
"url": [
"http://staryweb.kdh.sk/article.php?historia::uvod"
]
}
|
2025-10-16T20:21:56.606161+00:00
|
vr32003
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr32003
|
Peter Kažimír
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/peter-kazimir
|
60 % spotrebovaného vína na Slovensku je dovezeného vína.
|
2012-06-17 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Informáciu nevieme overiť podľa žiadneho oficiálneho zdroja. Výkonná riaditeľka Zväzu výrobcov hrozna a vína (ZVHV) Jaroslava Kaňuchová Pátková v SME (TASR) z januára 2008, hovorí, že na Slovensku sa ročne skonzumuje približne 60 miliónov litrov vína, pritom slovenskí vinári vedia vyrobiť a pokryť dopyt na trhu objemom 35 miliónov litrov. V novšom článku denníka Pravda z augusta 2011 sme našli údaj, ktorý hovorí, že zahraničné stolové vína sú najlacnejšie a najpredávanejšie a tvoria až 50 percent spotreby všetkého vína. V článku E. Žitňanského ( Etrend.sk , 20. októbra 2011) sa zase uvádza, že domáca produkcia pokrýva 75% slovenskej spotreby, zvyšok je z dovozu, čo by činilo len 25%. Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Informáciu nevieme overiť podľa žiadneho oficiálneho zdroja. Výkonná riaditeľka Zväzu výrobcov hrozna a vína (ZVHV) Jaroslava Kaňuchová Pátková v SME (TASR) z januára 2008, hovorí, že na Slovensku sa ročne skonzumuje približne 60 miliónov litrov vína, pritom slovenskí vinári vedia vyrobiť a pokryť dopyt na trhu objemom 35 miliónov litrov. V novšom článku denníka Pravda z augusta 2011 sme našli údaj, ktorý hovorí, že zahraničné stolové vína sú najlacnejšie a najpredávanejšie a tvoria až 50 percent spotreby všetkého vína. V článku E. Žitňanského ( Etrend.sk , 20. októbra 2011) sa zase uvádza, že domáca produkcia pokrýva 75% slovenskej spotreby, zvyšok je z dovozu, čo by činilo len 25%. Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2012-06-18 00:00:00
|
{
"text": [
"(TASR)",
"Pravda",
"Etrend.sk"
],
"url": [
"http://ekonomika.sme.sk/c/3683758/slovenski-vinari-pokryju-viac-ako-polovicu-domacej-spotreby-vina.html#ixzz1yAELc5ih",
"http://peniaze.pravda.sk/spotrebitel/clanok/25262-slovenskeho-vina-je-menej-zdrazelo-minimalne/",
"http://profit.etrend.sk/biznis-pribehy/dve-pravdy-v-jednom-vine-2.html"
]
}
|
2025-10-16T20:47:36.576055+00:00
|
vr37561
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr37561
|
Richard Sulík
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/richard-sulik
|
Ale myslím si, že premiérka spravila veľmi dobre, že takúto pracovnú skupinu zvolala k tomuto zákonu. (k zákonu o občianstve, pozn.) Sú tam všetci zastúpení, ktorí mali s týmto zákonom už akýkoľvek problém a jednoducho tam sa hľadá riešenie a mám nádej, že tam sa riešenie nájde.
|
2011-03-06 00:00:00
|
Pravda
|
Denník SME informoval, že v pondelok 28. februára 2011 sa uskutočnilo stretnutie tzv. "pracovnej skupiny" k zákonu o dvojitom občianstve. Stretnutia sa okrem zástupcov SDKÚ, SaS, KDH a Most-Híd zúčastnili aj O. Dostál z OKS a I. Matovič z Obyčajných ľudí, nakoľko OKS aj Obyčajní ľudia sa často sťažovali, že o koaličných rozhodnutiach boli informovaní, až keď boli hotové a nedali sa zmeniť. O. Dostála a I. Matoviča pozvala na stretnutie premiérka I. Radičová. "Komisiu pôvodne zvolávala premiérka a ona ma pozvala," uviedol Dostál. "Ak by v takejto veci s nami nekomunikovali a chceli fungovať ako predtým, predložili by do parlamentu niečo, s čím nesúhlasíme a tlačili by siloumocou, dopadlo by to tak isto. Znova by mala koalícia hanbu," povedal Matovič. Pracovnej skupiny sa rovnako zúčastnil aj R. Procházka z KDH, ktorý po jej skončení povedal : "Bola to veľmi plamenná, intenzívna, ale vecná debata." Procházka, rovnako ako I. Matovič, hlasoval za návrh zákona o dvojitom občianstve z dielne strany Smer-SD.
|
[
"Denník SME informoval, že v pondelok 28. februára 2011 sa uskutočnilo stretnutie tzv. \"pracovnej skupiny\" k zákonu o dvojitom občianstve. Stretnutia sa okrem zástupcov SDKÚ, SaS, KDH a Most-Híd zúčastnili aj O. Dostál z OKS a I. Matovič z Obyčajných ľudí, nakoľko OKS aj Obyčajní ľudia sa často sťažovali, že o koaličných rozhodnutiach boli informovaní, až keď boli hotové a nedali sa zmeniť. O. Dostála a I. Matoviča pozvala na stretnutie premiérka I. Radičová. \"Komisiu pôvodne zvolávala premiérka a ona ma pozvala,\" uviedol Dostál. \"Ak by v takejto veci s nami nekomunikovali a chceli fungovať ako predtým, predložili by do parlamentu niečo, s čím nesúhlasíme a tlačili by siloumocou, dopadlo by to tak isto. Znova by mala koalícia hanbu,\" povedal Matovič. Pracovnej skupiny sa rovnako zúčastnil aj R. Procházka z KDH, ktorý po jej skončení povedal : \"Bola to veľmi plamenná, intenzívna, ale vecná debata.\" Procházka, rovnako ako I. Matovič, hlasoval za návrh zákona o dvojitom občianstve z dielne strany Smer-SD."
] |
2011-03-07 00:00:00
|
{
"text": [
"SME",
"zúčastnil",
"hlasoval"
],
"url": [
"http://www.sme.sk/c/5788188/radicova-zapojila-aj-malych.html",
"http://www.ta3.com/sk/reportaze/172011_koalicia-sa-ani-neoficialne-nedohodla-na-obcianstve",
"http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=28093"
]
}
|
2025-10-16T20:17:31.761030+00:00
|
vr17113
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr17113
|
Andrej Danko
|
SNS
|
https://demagog.sk/politik/andrej-danko
|
Tie kolá volieb (kandidátov na sudcov Ústavného súdu, pozn.) chcel by som len tak na príklade pani Laššákovej a Mamojku povedať, že 2. decembra 2015 zanikla funkcia pána Dobríka a uplynula 27. februára 2016. Na funkciu pána Dobríka, Národná rada je vždy povinná dať dvojnásobný počet kandidátov, sme dali pani Laššákovú a Mamojku. (...) A takisto dostal prezident na tri miesta, konkrétne tri, šesť mien. Zákon hovorí, že Národná rada je povinná dať dvojnásobný počet.
|
2017-12-17 00:00:00
|
Pravda
|
Funkčné obdobie sudcu Ústavného súdu SR (ÚS SR) Ľubomíra Dobríka sa skončilo 29. februára 2016, pričom kandidáti, zvolení Národnou radou SR (NR SR) na jeho miesto boli Mojmír Mamojka a Jana Laššáková. Ústava totiž stanovuje, že na každé uvoľnené miesto sudcu ÚS SR je NR SR povinná zvoliť dvojnásobný počet kandidátov, z ktorých si následne vyberá prezident republiky. Výrok Andreja Danka preto hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"Funkčné obdobie sudcu Ústavného súdu SR (ÚS SR) Ľubomíra Dobríka sa skončilo 29. februára 2016, pričom kandidáti, zvolení Národnou radou SR (NR SR) na jeho miesto boli Mojmír Mamojka a Jana Laššáková. Ústava totiž stanovuje, že na každé uvoľnené miesto sudcu ÚS SR je NR SR povinná zvoliť dvojnásobný počet kandidátov, z ktorých si následne vyberá prezident republiky. Výrok Andreja Danka preto hodnotíme ako pravdivý."
] |
2017-12-18 00:00:00
|
{
"text": [
"stanovuje",
"zvolila",
"odôvodnením",
"vzali",
"uplynulo",
"zvolila",
"odmietol",
".pdf",
"vymenoval"
],
"url": [
"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/20170601",
"https://dennikn.sk/74251/kiska-podla-ustavneho-sudu-mal-niekoho-vymenovat-za-ustavneho-sudcu/",
"http://www.scribd.com/doc/232354465/Rozhodnutie-prezidenta",
"http://www.teraz.sk/slovensko/usdvaja-odmietnuti-kandidati-na-ustavnyc/142072-clanok.html",
"https://www.ustavnysud.sk/-/lubomir-dobrik",
"https://dennikn.sk/310908/smer-zvolil-ustavny-sud-lassakovu-mamojku-opozicia-zavahala/",
"https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/382336-kiska-o-kandidatoch-na-sudcov-us-nerozhodol-urobi-tak-po-volbach/",
"https://www.ustavnysud.sk/ussr-intranet-portlet/docDownload/90ef4513-52c9-4203-8464-9cc2c952ce0b/Rozhodnutie%20-%20N%C3%A1lez.pdf",
"http://www8.teraz.sk/slovensko/j-lassakova-rozhodnutie-prezidenta-priji/297553-clanok.html"
]
}
|
2025-10-16T19:27:17.857408+00:00
|
vr36607
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr36607
|
Richard Sulík
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/richard-sulik
|
Nikdy sme nechceli zrušiť imunitu na hlasovanie a výroky v parlamente
|
2011-01-09 00:00:00
|
Pravda
|
SME : "Podľa pôvodného vládneho návrhu mala imunita ostať práve len na hlasovanie a výroky v parlamente."
|
[
"SME : \"Podľa pôvodného vládneho návrhu mala imunita ostať práve len na hlasovanie a výroky v parlamente.\""
] |
2011-01-09 00:00:00
|
{
"text": [
"SME"
],
"url": [
"http://www.sme.sk/c/5501629/zuzenie-imunity-poslancov-podporili-aj-belousovova-a-stefanov.html"
]
}
|
2025-10-16T20:21:40.393048+00:00
|
vr35617
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr35617
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
...titulky v novinách českých, kde bolo napísané Sulík dvojbodka Fico musí ísť do basy.
|
2010-11-14 00:00:00
|
Pravda
|
Titulok novín iDNES z 18. Júna 2010 mal naozaj názov “Sulík, nová slovenská politická hvězda: Fico patří do kriminálu“. Richard Sulík dostal v rozhovore od novinára otázku, či sa bude nová vláda zaoberať ohľadom nahrávky, na ktorej má byť údajne Ficov hlas. Predseda strany Sloboda a Solidarita to okomentoval so slovami: „Ano. Veď to je na kriminál. To je na basu.“
|
[
"Titulok novín iDNES z 18. Júna 2010 mal naozaj názov “Sulík, nová slovenská politická hvězda: Fico patří do kriminálu“. Richard Sulík dostal v rozhovore od novinára otázku, či sa bude nová vláda zaoberať ohľadom nahrávky, na ktorej má byť údajne Ficov hlas. Predseda strany Sloboda a Solidarita to okomentoval so slovami: „Ano. Veď to je na kriminál. To je na basu.“"
] |
2010-12-16 00:00:00
|
{
"text": [
"iDNES"
],
"url": [
"http://zpravy.idnes.cz/sulik-nova-slovenska-politicka-hvezda-fico-patri-do-kriminalu-pb0-/zahranicni.asp?c=A100618_120602_zahranicni_btw"
]
}
|
2025-10-16T20:23:13.308682+00:00
|
vr28482
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr28482
|
Jozef Žiška
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/jozef-ziska
|
Mesto za posledných 12 rokov predalo majetok za 1,5 mld korún.
|
2014-10-31 00:00:00
|
Nepravda
|
Výrok hodnotíme ako nepravdivý, keďže na základe informácií z rozpočtov mesta Trenčín z rokov 2005-2014 (a teda posledných desiatich rokov) bola hodnota príjmu z predaja kapitálových aktív, pozemkov a nehmotných aktív, čo všetko je možné brať ako majetok mesta presne 2 672 421 974,38 Sk a teda niečo vyše 2,6 miliardy korún. Keďže Jozef Žiška hovorí o majetku predanom za 12 rokov, dá sa predpokladať, že daná suma bude ešte vyššia.
|
[
"Výrok hodnotíme ako nepravdivý, keďže na základe informácií z rozpočtov mesta Trenčín z rokov 2005-2014 (a teda posledných desiatich rokov) bola hodnota príjmu z predaja kapitálových aktív, pozemkov a nehmotných aktív, čo všetko je možné brať ako majetok mesta presne 2 672 421 974,38 Sk a teda niečo vyše 2,6 miliardy korún. Keďže Jozef Žiška hovorí o majetku predanom za 12 rokov, dá sa predpokladať, že daná suma bude ešte vyššia."
] |
2014-11-01 00:00:00
|
{
"text": [
"rozpočtov"
],
"url": [
"http://www.trencin.sk/rozpocet"
]
}
|
2025-10-16T19:44:43.864099+00:00
|
vr25794
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr25794
|
Ján Richter
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/jan-richter
|
... treba si uvedomiť, že v eurozóne je nezamestnanosť 12%.
|
2013-10-20 00:00:00
|
Pravda
|
Podľa údajov Eurostatu je skutočne miera nezamestnanosti v Eurozóne k augustu 2013 na úrovni 12,0%.
|
[
"Podľa údajov Eurostatu je skutočne miera nezamestnanosti v Eurozóne k augustu 2013 na úrovni 12,0%."
] |
2013-10-21 00:00:00
|
{
"text": [
"Eurostatu"
],
"url": [
"http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&language=en&pcode=teilm020&tableSelection=1&plugin=1"
]
}
|
2025-10-16T19:54:37.620549+00:00
|
49320
| 49,320
|
https://demagog.sk/vyrok/49320
|
Tomáš Taraba
|
Život - NS
|
https://demagog.sk/politik/tomas-taraba
|
Šimečka chodil po školách a tváril sa, že rozpráva o zelenej ekonomike v Európskej únii počas predvolebnej kampane.
|
2023-10-08 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Šimečka navštívil jednu školu v Bardejove v júni 2022. Iné tvrdenie, na ktorých by chodil po školách a rozprával o zelenej ekonomike v Európskej únii, Demagog.sk z verejných zdrojov nedohľadal. Nevieme však vylúčiť, že sa neudiali. Tvrdenie Tomáša Tarabu preto hodnotíme ako neoveriteľné.
V júni 2022 navštívil líder strany Progresívne Slovensko Michal Šimečka, spolu s ostatnými straníckymi kolegami , Spojenú školu Juraja Henischa v Bardejove, kde sa spoločne informovali o školskom projekte meteostanice a veternej elektrárne, ktoré skonštruovali študenti.V rámci návštevy prebehla aj prednáška o zelených technológiách, ekológii a inováciách.
Prednáška na bardejovskej škole bola súčasťou výjazdu strany Progresívne Slovensko, na východe našej krajiny. Okrem tejto školy navštívili aj Základnú školu Pod papierňou, kde bolo témou stretnutia zvyšovanie platov a štrajk učiteliek a učiteľov.
|
[
"Šimečka navštívil jednu školu v Bardejove v júni 2022. Iné tvrdenie, na ktorých by chodil po školách a rozprával o zelenej ekonomike v Európskej únii, Demagog.sk z verejných zdrojov nedohľadal. Nevieme však vylúčiť, že sa neudiali. Tvrdenie Tomáša Tarabu preto hodnotíme ako neoveriteľné.",
"V júni 2022 navštívil líder strany Progresívne Slovensko Michal Šimečka, spolu s ostatnými straníckymi kolegami , Spojenú školu Juraja Henischa v Bardejove, kde sa spoločne informovali o školskom projekte meteostanice a veternej elektrárne, ktoré skonštruovali študenti.V rámci návštevy prebehla aj prednáška o zelených technológiách, ekológii a inováciách.",
"Prednáška na bardejovskej škole bola súčasťou výjazdu strany Progresívne Slovensko, na východe našej krajiny. Okrem tejto školy navštívili aj Základnú školu Pod papierňou, kde bolo témou stretnutia zvyšovanie platov a štrajk učiteliek a učiteľov."
] |
2023-10-28 00:00:00
|
{
"text": [
"navštívil",
"kolegami",
"výjazdu"
],
"url": [
"https://youtu.be/79KsAZOAqOk?si=y7iZx7eF2c42jwAU",
"https://www.facebook.com/profile/100044409340300/search?q=bardejove&filters=eyJycF9jcmVhdGlvbl90aW1lOjAiOiJ7XCJuYW1lXCI6XCJjcmVhdGlvbl90aW1lXCIsXCJhcmdzXCI6XCJ7XFxcInN0YXJ0X3llYXJcXFwiOlxcXCIyMDIyXFxcIixcXFwic3RhcnRfbW9udGhcXFwiOlxcXCIyMDIyLTFcXFwiLFxcXCJlbmRfeWVhclxcXCI6XFxcIjIwMjJcXFwiLFxcXCJlbmRfbW9udGhcXFwiOlxcXCIyMDIyLTEyXFxcIixcXFwic3RhcnRfZGF5XFxcIjpcXFwiMjAyMi0xLTFcXFwiLFxcXCJlbmRfZGF5XFxcIjpcXFwiMjAyMi0xMi0zMVxcXCJ9XCJ9In0=",
"https://www.facebook.com/ProgresivneSlovensko/posts/pfbid025JLs1UqWC7bykwUhdpFWVzzyUcw876tjPjLToR2YGGTRTegKw2MMRtY5URtdW6Lfl"
]
}
|
2025-10-16T19:09:35.560577+00:00
|
vr14528
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr14528
|
Ján Figeľ
|
KDH
|
https://demagog.sk/politik/jan-figel
|
Ten bod bol konkrétnym bodom (výhrada o svedomí, pozn.) programového vyhlásenia, pod ktoré sa podpísali všetky strany (vládnej koalície, pozn.).
|
2016-02-26 00:00:00
|
Zavádzajúce
|
Vo svojom programovom vyhlásení sa druhá vláda Mikuláša Dzurindu zaviazala k dopracovaniu dohôd so Svätou stolicou. V programovom vyhlásení sa síce píše o sústave dohôd medzi SR a Svätou stolicou, avšak nie konkrétne o bode, ktorý hovorí o uzavretí zmluvy o výhrade vo svedomí. Výrok preto označujeme za zavádzajúci.
|
[
"Vo svojom programovom vyhlásení sa druhá vláda Mikuláša Dzurindu zaviazala k dopracovaniu dohôd so Svätou stolicou. V programovom vyhlásení sa síce píše o sústave dohôd medzi SR a Svätou stolicou, avšak nie konkrétne o bode, ktorý hovorí o uzavretí zmluvy o výhrade vo svedomí. Výrok preto označujeme za zavádzajúci."
] |
2016-02-26 00:00:00
|
{
"text": [
"vyhlásení",
"2000",
"svedomí",
"podmienilo"
],
"url": [
"http://www.vlada.gov.sk/data/files/980_programove-vyhlasenie-vlady-slovenskej-republiky--od-16-10-2002-do-04-07-2006-.pdf",
"http://www.teraz.sk/slovensko/sr-podpora-cirkev-vatikan-zmluva/83604-clanok.html",
"http://domov.sme.sk/c/5723264/dzurinda-na-ratifikaciu-zmluvy-o-vyhrade-vo-svedomi-pride-cas.html",
"http://www.sme.sk/c/2577605/dzurindova-volba-zmluva-alebo-pad.html"
]
}
|
2025-10-16T19:35:32.816473+00:00
|
vr34686
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr34686
|
Peter Bobula
|
KDH
|
https://demagog.sk/politik/peter-bobula
|
...náš kandidát, konkrétne v Levoči. No, tým, že nevyhral a bol tam ten rozdiel veľmi malý...
|
2010-11-28 00:00:00
|
Pravda
|
Od víťazstva kresla starostu delilo kandidáta KDH 12 hlasov. Milan Majersky (KDH): 2174 Miroslav Vilkovský (SMER): 2186
|
[
"Od víťazstva kresla starostu delilo kandidáta KDH 12 hlasov. Milan Majersky (KDH): 2174 Miroslav Vilkovský (SMER): 2186"
] |
2010-12-10 00:00:00
|
{
"text": [
"Od víťazstva kresla starostu"
],
"url": [
"http://spravy.pravda.sk/sest-krajskych-miest-zmeni-svojho-primatora-pravica-si-pohorsila-1c3-/sk-volby.asp?c=A101128_021711_sk-volby_p12"
]
}
|
2025-10-16T20:26:23.230644+00:00
|
vr14312
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr14312
|
Richard Sulík
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/richard-sulik
|
(...) v 2004 sme zažili veľkú daňovú reformu, kde ja som mal teda tú možnosť a česť písať koncepciu (...)
|
2016-01-31 00:00:00
|
Pravda
|
Počas druhej Dzurindovej vlády sa v roku 2004 realizovala daňová reforma , ktorej súčasťou bolo zjednotenie DPH na úrovni 19 % z predchádzajúcej hodnoty 20 % a 14 %. Sulík zároveň pomáhal pri tvorbe a úprave daňovej reformy. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"Počas druhej Dzurindovej vlády sa v roku 2004 realizovala daňová reforma , ktorej súčasťou bolo zjednotenie DPH na úrovni 19 % z predchádzajúcej hodnoty 20 % a 14 %. Sulík zároveň pomáhal pri tvorbe a úprave daňovej reformy. Výrok hodnotíme ako pravdivý."
] |
2016-02-01 00:00:00
|
{
"text": [
"daňová reforma",
"predchádzajúcej",
"pomáhal",
"tvorbe"
],
"url": [
"http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=3996",
"http://www.finance.sk/spravy/finance/67491-vyvoj-dph-na-slovensku/",
"http://www.teraz.sk/slovensko/europoslanec-richard-sulik-profil/85792-clanok.html",
"http://domov.sme.sk/c/4170206/jeden-z-autorov-danovej-reformy-sulik-zaklada-novu-stranu.html"
]
}
|
2025-10-16T20:53:47.328871+00:00
|
vr30614
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr30614
|
Ján Figeľ
|
KDH
|
https://demagog.sk/politik/jan-figel
|
Ten heliport, čo ste ani doteraz neodpovedali, ministerstvo financií 2 týždne po voľbách, vaše ministerstvo odsúhlasilo pod cenu predaj k životu potrebného heliportu najväčšej nemocnici na Slovensku na bratislavských Kramároch.
|
2011-12-18 00:00:00
|
Pravda
|
Výrok J. Figeľa nehodnotíme z pohľadu toho či sa heliport predal "pod cenu". Toto nedokážeme posúdiť. Uvádzame len, že podľa informácii týždenníka Plus 7 dní k predaju skutočne došlo. Podľa informácií tohto média ministerstvo financií na čele s J. Počiatkom malo schváliť predaj pristávacej plochy pre helikoptéry leteckých záchranárov a spolu s ňou aj takmer sedem hektárov nemocničného parku na Kramároch za sumu 5,2 mil. eur. Parlamentné voľby sa uskutočnili 12. júna 2010. Ministerstvo financií odsúhlasilo prevod štátnych pozemkov 21. júna tohto roku, čo je takmer dva týždne po voľbách.
|
[
"Výrok J. Figeľa nehodnotíme z pohľadu toho či sa heliport predal \"pod cenu\". Toto nedokážeme posúdiť. Uvádzame len, že podľa informácii týždenníka Plus 7 dní k predaju skutočne došlo. Podľa informácií tohto média ministerstvo financií na čele s J. Počiatkom malo schváliť predaj pristávacej plochy pre helikoptéry leteckých záchranárov a spolu s ňou aj takmer sedem hektárov nemocničného parku na Kramároch za sumu 5,2 mil. eur. Parlamentné voľby sa uskutočnili 12. júna 2010. Ministerstvo financií odsúhlasilo prevod štátnych pozemkov 21. júna tohto roku, čo je takmer dva týždne po voľbách."
] |
2011-12-19 00:00:00
|
{
"text": [
"Plus 7 dní"
],
"url": [
"http://plus7dni.pluska.sk/plus7dni/zaujalo-nas/uchmatli-aj-heliport.html"
]
}
|
2025-10-16T20:46:28.485588+00:00
|
vr35151
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr35151
|
Ján Počiatek
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/jan-pociatek
|
50 miliónová sekera čo tam bola (v štátnom rozpočte, pozn.), miliardová sekera, to je v poriadku, hej?
|
2010-10-03 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Vôbec nie je jasné o akej sekere Počiatek hovorí. Ak sa sekera asociuje s deficitom rozpočtu, tak má Počiatek pravdu v tom, že takýto schodok ŠR počas Miklošovho ministrovania vznikol: v roku 2003 (Schodok: 55 973 120 000), druhým „najbližším“ bol rok 2004 (Schodok 43 868 000 000). Ten ale nesúvisí s pôvodným Miklošovým argumentom o tom, že neodovzdával rozpočet na vode.
|
[
"Vôbec nie je jasné o akej sekere Počiatek hovorí. Ak sa sekera asociuje s deficitom rozpočtu, tak má Počiatek pravdu v tom, že takýto schodok ŠR počas Miklošovho ministrovania vznikol: v roku 2003 (Schodok: 55 973 120 000), druhým „najbližším“ bol rok 2004 (Schodok 43 868 000 000). Ten ale nesúvisí s pôvodným Miklošovým argumentom o tom, že neodovzdával rozpočet na vode."
] |
2010-12-15 00:00:00
|
{
"text": [],
"url": []
}
|
2025-10-16T20:25:01.404767+00:00
|
vr32694
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr32694
|
Radoslav Procházka
|
#SIEŤ
|
https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka
|
Kričal Smer strašne nahlas počas Radičovej vlády, že politizujeme justíciu napríklad tým, že sme zriadili výberové komisie, kde ja som dokonca navrhol úplne objektívny princíp žrebovania z katalogu kvalifikovaných ľudí a Smer do výberovej komisie ako jediný, ako jediná strana nominoval človeka, ktorý dnes za neho sedí v parlamente ako poslanec.
|
2012-11-20 00:00:00
|
Pravda
|
Novela zákona o sudcoch a prísediacich, ktorá nadobudla účinnosť k 1. januáru 2012, upravila nový spôsob obsadzovania voľných sudcovských miest, a to prostredníctvom výberového konania. Výberové konanie uskutočňuje 5-členná výberová komisia, z toho traja členovia výberovej komisie budú menovaní politicky - dvaja ministrom spravodlivosti a jeden NR SR. §29 novely zákona: "Členov výberovej komisie vymenuje predseda súdu z databázy kandidátov na členov výberovej komisie vždy po vyhlásení výberového konania, a to tak, aby jeden člen bol z kandidátov zvolených národnou radou, jeden člen z kandidátov zvolených súdnou radou a dvaja členovia z kandidátov vymenovaných ministrom. Jedného člena výberovej komisie zvolí na žiadosť predsedu súdu sudcovská rada súdu, na ktorom sa voľné miesto obsadzuje." Smer dlhodobo kritizoval zmeny v súdnictve, ktoré presadzovala vláda Ivety Radičovej. Vyústením tejto kritiky bola snaha odvolať ministersku spravodlivosti Luciu Žitňanskú. Parlament 13.decembra 2011 volil kandidátov na vymenovanie za členov výberových komisií uskutočňujúcich výberové konanie na voľné miesta sudcov. Medzi nominovanými bol aj Anton Martvoň, ktorého nominovala strana SMER-SD a ktorý je dnes poslancom NRSR za stranu SMER-SD. Dátum zverejnenia analýzy: 19.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Novela zákona o sudcoch a prísediacich, ktorá nadobudla účinnosť k 1. januáru 2012, upravila nový spôsob obsadzovania voľných sudcovských miest, a to prostredníctvom výberového konania. Výberové konanie uskutočňuje 5-členná výberová komisia, z toho traja členovia výberovej komisie budú menovaní politicky - dvaja ministrom spravodlivosti a jeden NR SR. §29 novely zákona: \"Členov výberovej komisie vymenuje predseda súdu z databázy kandidátov na členov výberovej komisie vždy po vyhlásení výberového konania, a to tak, aby jeden člen bol z kandidátov zvolených národnou radou, jeden člen z kandidátov zvolených súdnou radou a dvaja členovia z kandidátov vymenovaných ministrom. Jedného člena výberovej komisie zvolí na žiadosť predsedu súdu sudcovská rada súdu, na ktorom sa voľné miesto obsadzuje.\" Smer dlhodobo kritizoval zmeny v súdnictve, ktoré presadzovala vláda Ivety Radičovej. Vyústením tejto kritiky bola snaha odvolať ministersku spravodlivosti Luciu Žitňanskú. Parlament 13.decembra 2011 volil kandidátov na vymenovanie za členov výberových komisií uskutočňujúcich výberové konanie na voľné miesta sudcov. Medzi nominovanými bol aj Anton Martvoň, ktorého nominovala strana SMER-SD a ktorý je dnes poslancom NRSR za stranu SMER-SD. Dátum zverejnenia analýzy: 19.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2012-11-19 00:00:00
|
{
"text": [
"§29 novely zákona:",
"odvolať",
"volil",
"nominovala",
"poslancom"
],
"url": [
"http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=210099&FileName=zz2011-00033-0210099&Rocnik=2011",
"http://www.strana-smer.sk/2862/ministerka-spravodlivosti-zitnanska-destabilizuje-sudnictvo",
"http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=427",
"http://www.sme.sk/c/6179532/smer-ponukol-na-vyber-sudcov-stranika.html",
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=883"
]
}
|
2025-10-16T20:01:52.649111+00:00
|
vr38592
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr38592
|
Jozef Mihál
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/jozef-mihal
|
V konzervatívnom fonde zostanú zachované garancie a tie garancie budú oproti súčasnosti posilnené. Budú posilnené napríklad preto, pretože sporiteľovi budú garantovať neznehodnotenie jeho majetku po odpočítaní poplatkov správcovským spoločnostiam. Dnes tomu tak totižto nie je.
|
2011-06-12 00:00:00
|
Pravda
|
SITA : Jediným garantovaným fondom by tak mal zostať súčasný konzervatívny fond. (...) V súčasnosti totiž systém garantuje zachovanie výšky istiny pred odpočítaním poplatkov pre dôchodkovú spoločnosť. Podľa nového mechanizmu majú spoločnosti garantovať v súčasných konzervatívnych fondoch sporiteľovi výšku vložených prostriedkov po zohľadnení poplatkov. Presnejšie sa v návrhu zákona (.doc) píše: " § 63d Povinnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti doplniť majetok do dlhopisového dôchodkového fondu (1) Ak v dlhopisovom dôchodkovom fonde v sledovanom období poklesne hodnota dôchodkovej jednotky, dôchodková správcovská spoločnosť je povinná v prvý pracovný deň bezprostredne nasledujúci po poslednom dni sledovaného obdobia doplniť hodnotu majetku v dlhopisovom dôchodkovom fonde z vlastného majetku vo výške absolútnej hodnoty súčinu poklesu hodnoty dôchodkovej jednotky a priemernej čistej hodnoty majetku v dlhopisovom dôchodkovom fonde za sledované obdobie. Doplnenie majetku podľa prvej vety je pohľadávkou dlhopisového dôchodkového fondu voči dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ktorú je dôchodková správcovská spoločnosť povinná splatiť do troch pracovných dní od skončenia sledovaného obdobia."
|
[
"SITA : Jediným garantovaným fondom by tak mal zostať súčasný konzervatívny fond. (...) V súčasnosti totiž systém garantuje zachovanie výšky istiny pred odpočítaním poplatkov pre dôchodkovú spoločnosť. Podľa nového mechanizmu majú spoločnosti garantovať v súčasných konzervatívnych fondoch sporiteľovi výšku vložených prostriedkov po zohľadnení poplatkov. Presnejšie sa v návrhu zákona (.doc) píše: \" § 63d Povinnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti doplniť majetok do dlhopisového dôchodkového fondu (1) Ak v dlhopisovom dôchodkovom fonde v sledovanom období poklesne hodnota dôchodkovej jednotky, dôchodková správcovská spoločnosť je povinná v prvý pracovný deň bezprostredne nasledujúci po poslednom dni sledovaného obdobia doplniť hodnotu majetku v dlhopisovom dôchodkovom fonde z vlastného majetku vo výške absolútnej hodnoty súčinu poklesu hodnoty dôchodkovej jednotky a priemernej čistej hodnoty majetku v dlhopisovom dôchodkovom fonde za sledované obdobie. Doplnenie majetku podľa prvej vety je pohľadávkou dlhopisového dôchodkového fondu voči dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ktorú je dôchodková správcovská spoločnosť povinná splatiť do troch pracovných dní od skončenia sledovaného obdobia.\""
] |
2011-06-13 00:00:00
|
{
"text": [
"SITA",
"návrhu zákona"
],
"url": [
"http://www.webnoviny.sk/ekonomika/kabinet-odsuhlasil-zrusenie-garancii/363256-clanok.html",
"http://www.nrsr.sk//Dynamic/Download.aspx?DocID=356840"
]
}
|
2025-10-16T20:13:17.378889+00:00
|
49366
| 49,366
|
https://demagog.sk/vyrok/49366
|
Matúš Šutaj Eštok
|
Hlas
|
https://demagog.sk/politik/matus-sutaj-estok
|
Veď v tom rozhovore on (pozn. Hamran v rozhovore pre Denník N) aj povedal, že mal teda ambíciu ešte do konca roka asi tam potiahnuť, urobiť si nejaké výsluhové roky a zobrať ešte o nejakých 8-10 000 vyššie odstupné.
|
2023-11-05 00:00:00
|
Pravda
|
V rozhovore pre Denník N Štefan Hamran v súvislosti s jeho odchodom do civilu uviedol (cca 8:50 min.), že ak by mu to nový minister vnútra umožnil, zostal by vo funkcii policajného prezidenta ešte do konca roka 2023.
Hamran v odpovedi spomenul viacero dôvodov, prečo by ostal na poste prezidenta Policajného zboru. Jedným z nich bolo „vysporiadanie sa s Atlasom“, čo je nadnárodná organizácia združujúca útvary osobitného určenia, na ktorej stretnutí sa mal zúčastniť. Ďalej chcel ukončiť kalendárny rok na svojom poste, čo by bolo pre neho finančne výhodné. Kvôli skoršiemu odchodu z funkcie prišiel o 100 eur mesačne na výsluhovom dôchodku a odchodnom 8 alebo 10 tisíc eur.
|
[
"V rozhovore pre Denník N Štefan Hamran v súvislosti s jeho odchodom do civilu uviedol (cca 8:50 min.), že ak by mu to nový minister vnútra umožnil, zostal by vo funkcii policajného prezidenta ešte do konca roka 2023.",
"Hamran v odpovedi spomenul viacero dôvodov, prečo by ostal na poste prezidenta Policajného zboru. Jedným z nich bolo „vysporiadanie sa s Atlasom“, čo je nadnárodná organizácia združujúca útvary osobitného určenia, na ktorej stretnutí sa mal zúčastniť. Ďalej chcel ukončiť kalendárny rok na svojom poste, čo by bolo pre neho finančne výhodné. Kvôli skoršiemu odchodu z funkcie prišiel o 100 eur mesačne na výsluhovom dôchodku a odchodnom 8 alebo 10 tisíc eur."
] |
2023-11-23 00:00:00
|
{
"text": [
"uviedol",
"spomenul"
],
"url": [
"https://www.youtube.com/watch?v=7Sf-sbS1Aas",
"https://dennikn.sk/3660214/byvaly-policajny-prezident-hamran-v-poprade-mi-nalepili-uz-aj-vizitku/"
]
}
|
2025-10-16T19:09:25.698674+00:00
|
vr17791
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr17791
|
Veronika Remišová
|
Za ľudí
|
https://demagog.sk/politik/veronika-remisova
|
...v novembri sa bude obmieňať podstatná časť, veľká časť ústavného súdu, 9 sudcov z 13 (...).
|
2018-05-20 00:00:00
|
Pravda
|
Voľba nových ústavných sudcov prebehne v Národnej rade SR podľa plánov na jeseň 2018, tí sa však funkcie ujmú až vo februári 2019, kedy deviatim súčasným ústavným sudcom uplynie mandát. Spomínaná časť Ústavného súdu SR sa obmení až vo februári , no prerokúvanie danej zmeny zákona sa plánuje od septembra 2018 a účinnosť by mal nadobudnúť v novembri 2018, čo potvrdil aj minister spravodlivosti Gál . Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ivetta Macejková, Milan Ľalík, Peter Brňák, Ľudmila Gajdošíková, Sergej Kohut, Lajos Mészáros, Mirianna Mochnáčová, Ladislav Orosz a Rudolf Tkáčik boli vymenovaní za ústavných sudcov dňa 16. februára 2007. Dvanásť rokov od ich vymenovania uplynie 16. februára 2019, kedy by ich mali nahradiť deviati noví sudcovia. Podľa čl. 134 ods. 1 Ústavy SR „ Ústavný súd sa skladá z trinástich sudcov. ", ktorých podľa čl. 134 ods. 2 Ústavy SR „(...) vymenúva na návrh Národnej rady Slovenskej republiky na dvanásť rokov prezident Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident Slovenskej republiky vymenovať. " Okrem spomínaných sudcov pôsobí na Ústavnom súde SR sudkyňa Jana Baricová vymenovaná 10. júla 2014 a trojica Jana Laššáková, Mojmír Mamojka a Miroslav Ďuriš vymenovaných 14. decembra 2017. Koncom mája 2018 minister spravodlivosti Gábor Gál predstavil plánované zmeny vo výbere ústavných sudcov, ktoré navrhuje ministerstvo. Ak zmeny schváli parlament, kandidáti na ústavných sudcov budú musieť mať minimálne 45 rokov a za ich zvolenie musí hlasovať minimálne nadpolovičná väčšine v parlamente. Ako o tom informoval aj denník SME "Na rokovanie vlády ho (zmeny vo výbere, pozn.) chce posunúť v júli alebo auguste, v septembri do Národnej rady SR. Účinnosť plánuje 1. alebo 15. novembra, aby parlament stihol voľby kandidátov, ktorí majú dosluhujúcich ústavných sudcov nahradiť v polovici februára." Dátum zverejnenia analýzy: 21.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Voľba nových ústavných sudcov prebehne v Národnej rade SR podľa plánov na jeseň 2018, tí sa však funkcie ujmú až vo februári 2019, kedy deviatim súčasným ústavným sudcom uplynie mandát. Spomínaná časť Ústavného súdu SR sa obmení až vo februári , no prerokúvanie danej zmeny zákona sa plánuje od septembra 2018 a účinnosť by mal nadobudnúť v novembri 2018, čo potvrdil aj minister spravodlivosti Gál . Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ivetta Macejková, Milan Ľalík, Peter Brňák, Ľudmila Gajdošíková, Sergej Kohut, Lajos Mészáros, Mirianna Mochnáčová, Ladislav Orosz a Rudolf Tkáčik boli vymenovaní za ústavných sudcov dňa 16. februára 2007. Dvanásť rokov od ich vymenovania uplynie 16. februára 2019, kedy by ich mali nahradiť deviati noví sudcovia. Podľa čl. 134 ods. 1 Ústavy SR „ Ústavný súd sa skladá z trinástich sudcov. \", ktorých podľa čl. 134 ods. 2 Ústavy SR „(...) vymenúva na návrh Národnej rady Slovenskej republiky na dvanásť rokov prezident Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident Slovenskej republiky vymenovať. \" Okrem spomínaných sudcov pôsobí na Ústavnom súde SR sudkyňa Jana Baricová vymenovaná 10. júla 2014 a trojica Jana Laššáková, Mojmír Mamojka a Miroslav Ďuriš vymenovaných 14. decembra 2017. Koncom mája 2018 minister spravodlivosti Gábor Gál predstavil plánované zmeny vo výbere ústavných sudcov, ktoré navrhuje ministerstvo. Ak zmeny schváli parlament, kandidáti na ústavných sudcov budú musieť mať minimálne 45 rokov a za ich zvolenie musí hlasovať minimálne nadpolovičná väčšine v parlamente. Ako o tom informoval aj denník SME \"Na rokovanie vlády ho (zmeny vo výbere, pozn.) chce posunúť v júli alebo auguste, v septembri do Národnej rady SR. Účinnosť plánuje 1. alebo 15. novembra, aby parlament stihol voľby kandidátov, ktorí majú dosluhujúcich ústavných sudcov nahradiť v polovici februára.\" Dátum zverejnenia analýzy: 21.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2018-05-21 00:00:00
|
{
"text": [
"jeseň",
"februári",
"Gál",
"nahradiť",
"čl. 134",
"čl. 134",
"predstavil",
"informoval"
],
"url": [
"http://www.teraz.sk/najnovsie/prisnejsie-pravidla-pre-vyber-ustav/309050-clanok.html",
"http://www.teraz.sk/najnovsie/prisnejsie-pravidla-pre-vyber-ustav/309050-clanok.html",
"https://domov.sme.sk/c/20836088/minister-gal-predstavil-nove-pravidla-volby-ustavnych-sudcov.html",
"https://dennikn.sk/934768/ustavny-sud-caka-uz-o-14-mesiacov-totalna-obmena-koho-to-tu-trapi/",
"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/20170601#ustavnyclanok-134",
"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/20170601#ustavnyclanok-134",
"https://www.etrend.sk/ekonomika/gal-predstavil-zmeny-vo-vybere-ustavnych-sudcov-narokom-expertov-su-vzdialene.html",
"https://domov.sme.sk/c/20836088/minister-gal-predstavil-nove-pravidla-volby-ustavnych-sudcov.html#ixzz5HHdqZiMw"
]
}
|
2025-10-16T19:25:00.251632+00:00
|
vr37684
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr37684
|
Jozef Mihál
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/jozef-mihal
|
Sú to napríklad krajiny ako je Nemecko, ako je Rakúsko, ako sú práve škandinávske krajiny (kde neexistuje súbeh odstupného a výpovednej lehoty pozn.).
|
2011-03-13 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Materiál MPSVR : "Odstupné a jeho súbeh s výpovednou dobou Vyplatenie odstupného nie je v členských štátoch samozrejmosťou. Súbeh odstupného a výpovednej doby je možný v súčasnosti okrem Slovenska v 10 členských štátoch. Výška odstupného je vo väčšine členských štátov podrobne rozdelená podľa počtu odpracovaných rokov u zamestnávateľa. V niektorých členských štátoch sa odstupné diferencuje podľa kvalifikácie pre povolanie. Niektoré členské štáty priznávajú nárok na odstupné až po odpracovaní najmenej jedného roka (napríklad Francúzsko) či dokonca až po odpracovaní najmenej piatich rokov (Luxembursko). V niektorých členských štátoch zamestnávateľ namiesto výpovednej doby môže zamestnancovi vyplatiť určité peňažné plnenie zodpovedajúce dĺžke neuplatnenej výpovednej doby - rovnakú možnosť navrhujeme aj v novele Zákonníka práce Nemecko - spravidla za každý odpracovaný rok polmesačné odstupné. Súbeh odstupného a výpovednej doby nie je možný." Ako je to v škandinávskych krajinách a Rakúsku nevieme overiť.
|
[
"Materiál MPSVR : \"Odstupné a jeho súbeh s výpovednou dobou Vyplatenie odstupného nie je v členských štátoch samozrejmosťou. Súbeh odstupného a výpovednej doby je možný v súčasnosti okrem Slovenska v 10 členských štátoch. Výška odstupného je vo väčšine členských štátov podrobne rozdelená podľa počtu odpracovaných rokov u zamestnávateľa. V niektorých členských štátoch sa odstupné diferencuje podľa kvalifikácie pre povolanie. Niektoré členské štáty priznávajú nárok na odstupné až po odpracovaní najmenej jedného roka (napríklad Francúzsko) či dokonca až po odpracovaní najmenej piatich rokov (Luxembursko). V niektorých členských štátoch zamestnávateľ namiesto výpovednej doby môže zamestnancovi vyplatiť určité peňažné plnenie zodpovedajúce dĺžke neuplatnenej výpovednej doby - rovnakú možnosť navrhujeme aj v novele Zákonníka práce Nemecko - spravidla za každý odpracovaný rok polmesačné odstupné. Súbeh odstupného a výpovednej doby nie je možný.\" Ako je to v škandinávskych krajinách a Rakúsku nevieme overiť."
] |
2011-03-14 00:00:00
|
{
"text": [
"MPSVR"
],
"url": [
"http://www.employment.gov.sk/index.php?SMC=1&mod=news&nid=574&lg=sk"
]
}
|
2025-10-16T20:16:57.298818+00:00
|
44100
| 44,100
|
https://demagog.sk/vyrok/44100
|
Andrej Danko
|
SNS
|
https://demagog.sk/politik/andrej-danko
|
Keby sme pred 20 rokmi postavili diaľnice, boli by o dve tretiny lacnejšie.
|
2020-01-15 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Verejne dostupné údaje neumožňujú zovšeobecnenie, aké v tvrdení - opakovane - použil Andrej Danko. Demagóg.SK sa ho v minulosti na podobný výrok pýtal - email zostal bez reakcie. Keďže nie je zrejmé, z akých analýz či porovnania predseda parlamentu vychádza, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa odhadov Európskej komisie z roku 2004 malo Slovensko v tom čase jedny z najdrahších diaľnic v Európskej únii. Kilometer diaľnic u nás stál 12,5 milióna eur - kilometer talianskych diaľnic stál 2,7 milióna eur. Analýza INEKO z roku 2016 ukázala, že zmluvná cena za kilometer diaľnic sa pri rozostavaných úsekoch diaľnice D1 pohybovala od 8 do 38 miliónov eur. Skutočná cena sa pri úsekoch, pri ktorých ju už bolo možné vyčísliť, pohybovala od 8 po 13 miliónov eur. Prehľad DenníkaN, ktorý čerpá dáta zo zmlúv, ukazuje ceny slovenských diaľnic od roku 2011 v rozpätí od 4,5 milióna eur (obchvat Žiaru nad Hronom v polovičnom profile) do takmer 60 miliónov eur (obchvat Žilina Strážov - Brodno). Prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Pavol Kováčik v roku 2016 denníku Pravda uviedol , že nie je možné porovnávať cenu kilometra diaľnic na rôznych projektoch. Jednotlivé úseky majú totiž rôzne veľa mostov, tunelov, protipovodňových opatrení, protihlukových stien či rôzne inžinierske siete.
|
[
"Verejne dostupné údaje neumožňujú zovšeobecnenie, aké v tvrdení - opakovane - použil Andrej Danko. Demagóg.SK sa ho v minulosti na podobný výrok pýtal - email zostal bez reakcie. Keďže nie je zrejmé, z akých analýz či porovnania predseda parlamentu vychádza, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa odhadov Európskej komisie z roku 2004 malo Slovensko v tom čase jedny z najdrahších diaľnic v Európskej únii. Kilometer diaľnic u nás stál 12,5 milióna eur - kilometer talianskych diaľnic stál 2,7 milióna eur. Analýza INEKO z roku 2016 ukázala, že zmluvná cena za kilometer diaľnic sa pri rozostavaných úsekoch diaľnice D1 pohybovala od 8 do 38 miliónov eur. Skutočná cena sa pri úsekoch, pri ktorých ju už bolo možné vyčísliť, pohybovala od 8 po 13 miliónov eur. Prehľad DenníkaN, ktorý čerpá dáta zo zmlúv, ukazuje ceny slovenských diaľnic od roku 2011 v rozpätí od 4,5 milióna eur (obchvat Žiaru nad Hronom v polovičnom profile) do takmer 60 miliónov eur (obchvat Žilina Strážov - Brodno). Prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Pavol Kováčik v roku 2016 denníku Pravda uviedol , že nie je možné porovnávať cenu kilometra diaľnic na rôznych projektoch. Jednotlivé úseky majú totiž rôzne veľa mostov, tunelov, protipovodňových opatrení, protihlukových stien či rôzne inžinierske siete."
] |
2020-01-15 00:00:00
|
{
"text": [
"odhadov",
"INEKO",
"Prehľad",
"uviedol"
],
"url": [
"https://ekonomika.sme.sk/c/1830156/na-slovensku-su-najdrahsie-dialnice-v-eu.html#ixzz5zjjAvuyX",
"http://www.ineko.sk/clanky/jan-kovalcik-pozrite-si-unikatne-porovnanie-cien-za-ktore-sa-stavia-dialnica-d1",
"https://e.dennikn.sk/1339246/dialniciari-prekonali-svoj-vlastny-rekord-kilometer-obchvatu-ziliny-zdrazel-na-viac-nez-61-milionov/",
"https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/415238-porovnavat-ceny-za-kilometer-novych-dialnic-je-nezmysel/"
]
}
|
2025-10-16T19:20:04.196251+00:00
|
vr31324
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr31324
|
Robert Kaliňák
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-kalinak
|
V kauze Sasanka sme počuli, že lietali 300-tisícové sumy v eurách za 1 hlas poslanca na voľbu generálneho prokurátora.
|
2012-03-05 00:00:00
|
Pravda
|
V rozhovore medzi R. Sulíkom a M. Kočnerom zverejnenom na internete ( video ) okrem iného odpovedá R.Sulík aj na otázku, koľko stojí hlasovanie za generálneho prokurátora. R. Sulík odpovedá, " 300 tis. eur taká suma chodila včera po parlamente ." M. Kočner:" Za hlas ?" R. Sulík: " Mhm ."
|
[
"V rozhovore medzi R. Sulíkom a M. Kočnerom zverejnenom na internete ( video ) okrem iného odpovedá R.Sulík aj na otázku, koľko stojí hlasovanie za generálneho prokurátora. R. Sulík odpovedá, \" 300 tis. eur taká suma chodila včera po parlamente .\" M. Kočner:\" Za hlas ?\" R. Sulík: \" Mhm .\""
] |
2012-03-05 00:00:00
|
{
"text": [
"video"
],
"url": [
"http://sksasanka.tumblr.com/"
]
}
|
2025-10-16T20:47:03.073441+00:00
|
vr15055
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr15055
|
Lucia Žitňanská
|
MOST-HÍD
|
https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska
|
Na súdy dnes prichádza ročne cez milión prípadov. Ja som si zobrala štatistiku za rok 2015. Prišlo 1,14 milióna prípadov. Ale keď sa pozrieme na ďalšie čísla, tak z tohto čísla viac ako 540 tisíc, to znamená viac, ako pol milióna, exekúcii.
|
2016-05-01 00:00:00
|
Pravda
|
Podľa denníka Pravda na základe informácií Ministerstva spravodlivosti bolo v roku 2015 na súdy doručených 1 262 801 vecí, z toho bolo vyše 540-tisíc exekúcií, okolo 250-tisíc zápisov do Obchodného registra a takmer 150-tisíc platobných rozkazov. O podobných počtoch nových exekučných konaní hovoria aj ďalšie zdroje. Podľa informácií Ministerstva z marca 2015 sú údaje mierne odlišné " Okresné a krajské súdy v minulom roku právoplatne vybavili 1,29 milióna vecí. Je to o takmer 23 tisíc viac, ako je počet prípadov, ktoré v roku 2015 na súdy prišli. Pomer vybavených a došlých vecí tak dosiahol 101,81 percenta ." Z toho vyplýva, že na súdy prišlo približne 1,04 nových prípadov. Žitňanskej údaj 1,14 milióna predstavuje približne priemer týchto dostupných údajov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Denník SME navyše informuje, že "Štát či exekútori zatiaľ netušia, koľko ľudí je vlastne zaťažených exekúciami a za čo. Známy je len absolútny počet exekučných konaní, v ktorých sa však niektorí ľudia môžu objavovať viackrát. Istú predstavu dávajú čísla, ktoré si vedú zdravotné poisťovne či Sociálna poisťovňa. K lepšiemu prehľadu by mal pomôcť centrálny register exekúcií, ktorý začne fungovať od júla. Obsahovať by mal všetky exekučné konania začaté od roku 1996."
Ministerstvo prehľad počtu nových a vyriešených prípadov za rok 2015 zverejnilo ešte v marci 2016, o exekučných konaniach v médiách informuje najmä Žitňanská, článok Denníka N ešte z októbra 2015 však odkazuje na štatistiku Ministerstva spravodlivosti. Podľa právnika Petra Hodála:
" Jediné oficiálne štatistiky, ktoré máme, predstavujú súhrnné dáta o exekučných konaniach zo slovenských súdov na stránke Ministerstva spravodlivosti. Z údajov vyplýva, že posledné roky prichádza viac ako 600-tisíc nových exekúcií ročne, pričom počet nevybavených exekúcií rástol ročne o vyše 400-tisíc, takže dnes ich je na súdoch už zrejme viac ako 3 milióny ."
Registre Ministerstva sú dostupné tu . Informácie o priemernej dĺžke konania a počtoch prípadov prejednaných jednotlivými typmi súdov v občianskoprávnej agende sú dostupné tu (.pdf). Zdroj: Rezortná štatistika MSSR
|
[
"Podľa denníka Pravda na základe informácií Ministerstva spravodlivosti bolo v roku 2015 na súdy doručených 1 262 801 vecí, z toho bolo vyše 540-tisíc exekúcií, okolo 250-tisíc zápisov do Obchodného registra a takmer 150-tisíc platobných rozkazov. O podobných počtoch nových exekučných konaní hovoria aj ďalšie zdroje. Podľa informácií Ministerstva z marca 2015 sú údaje mierne odlišné \" Okresné a krajské súdy v minulom roku právoplatne vybavili 1,29 milióna vecí. Je to o takmer 23 tisíc viac, ako je počet prípadov, ktoré v roku 2015 na súdy prišli. Pomer vybavených a došlých vecí tak dosiahol 101,81 percenta .\" Z toho vyplýva, že na súdy prišlo približne 1,04 nových prípadov. Žitňanskej údaj 1,14 milióna predstavuje približne priemer týchto dostupných údajov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.",
"Denník SME navyše informuje, že \"Štát či exekútori zatiaľ netušia, koľko ľudí je vlastne zaťažených exekúciami a za čo. Známy je len absolútny počet exekučných konaní, v ktorých sa však niektorí ľudia môžu objavovať viackrát. Istú predstavu dávajú čísla, ktoré si vedú zdravotné poisťovne či Sociálna poisťovňa. K lepšiemu prehľadu by mal pomôcť centrálny register exekúcií, ktorý začne fungovať od júla. Obsahovať by mal všetky exekučné konania začaté od roku 1996.\"",
"Ministerstvo prehľad počtu nových a vyriešených prípadov za rok 2015 zverejnilo ešte v marci 2016, o exekučných konaniach v médiách informuje najmä Žitňanská, článok Denníka N ešte z októbra 2015 však odkazuje na štatistiku Ministerstva spravodlivosti. Podľa právnika Petra Hodála:",
"\" Jediné oficiálne štatistiky, ktoré máme, predstavujú súhrnné dáta o exekučných konaniach zo slovenských súdov na stránke Ministerstva spravodlivosti. Z údajov vyplýva, že posledné roky prichádza viac ako 600-tisíc nových exekúcií ročne, pričom počet nevybavených exekúcií rástol ročne o vyše 400-tisíc, takže dnes ich je na súdoch už zrejme viac ako 3 milióny .\"",
"Registre Ministerstva sú dostupné tu . Informácie o priemernej dĺžke konania a počtoch prípadov prejednaných jednotlivými typmi súdov v občianskoprávnej agende sú dostupné tu (.pdf). Zdroj: Rezortná štatistika MSSR"
] |
2016-05-02 00:00:00
|
{
"text": [
"Pravda",
"informácií",
"SME",
"zverejnilo",
"Denníka N",
"tu",
"tu"
],
"url": [
"http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/391286-zitnanska-chysta-velke-zmeny-na-sudoch/",
"https://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=2065",
"http://domov.sme.sk/c/20151122/exekucie-zavalili-sudy-zitnanska-hovori-o-zmene-systemu.html",
"https://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=2065",
"https://dennikn.sk/256932/problemu-s-dlhmi-chyba-dramatickost-ktora-by-pritiahla-media-a-rychle-vyjadrenia-politikov/",
"https://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/zoznam/pojednavanie?f.655=03.05.2016&f.655=",
"https://www.justice.gov.sk/Stranky/Sudy/Statistika%20sudy%20a%20sudcovia/Dlzka_kon_obc_agenda_2014-2015.pdf"
]
}
|
2025-10-16T20:54:25.024697+00:00
|
vr32442
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr32442
|
Peter Pellegrini
|
Hlas
|
https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini
|
Predchádzajúci minister financií vyškrtol z rozpočtu 3000 učiteľských pozícii, ktoré ale reálne existujú.
|
2012-10-14 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, pretože nemáme k dispozícii zdroje, ktoré by potvrdzovali alebo vyvracali tvrdenie P. Pelegriniho.
|
[
"Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, pretože nemáme k dispozícii zdroje, ktoré by potvrdzovali alebo vyvracali tvrdenie P. Pelegriniho."
] |
2012-10-15 00:00:00
|
{
"text": [],
"url": []
}
|
2025-10-16T20:33:52.013393+00:00
|
vr29548
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr29548
|
Ján Richter
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/jan-richter
|
O 22 tisíc. (odpoveď na otázku, o koľko poklesol počas vlády R. Fica počet živnostníkov, pozn.)
|
2015-05-04 00:00:00
|
Nepravda
|
Podľa reakcie Jána Richtera na otázku jeho diskusného kolegu poklesol počas vlády R. Fica počet živnostníkov o 22 tisíc. Podľa údajov Štatistického úradu SR od decembra roku 2012 do decembra 2014 skutočne poklesol počet živnostníkov o približne 22 tisíc. Vláda R. Fica začala už v apríli 2012, a v období apríl až december 2012 sa počet živnostníkov znížil o ďalších takmer 5 tisíc. Počas prvých troch mesiacov tohto roku taktiež došlo k poklesu v počte živnostníkov, a to o vyše 2 tisíce. Celkovo počet živnostníkov od apríla 2012 do marca 2015 poklesol o 32 129 osôb. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.
V tabuľke nižšie môžme vidieť ročný vývoj počtu živnostníkov podľa Štatistického úradu. V roku 2010 počet živnostníkov dosahoval vyše 384 tisíc. Na konci roku 2011 bol zaznamenaný pokles živnostníkov o viac ako 8 tisíc. Na konci roku 2012, ktorý už zahŕňal od 4. apríla vládnutie R. Fica, vidíme medziročný pokles o viac ako 16 tisíc živnostníkov. V rokoch 2013 a 2014 počet živnostníkov naďalej klesal a od 31. decembra 2012 do 31. decembra 2014 došlo k poklesu o 22 392 živnostníkov.
Zdroj: Štatistický úrad SR
Nasledujúci graf ukazuje mesačný vývoj počtu živnostníkov od januára do decembra 2012. Môžme vidieť, že od prvého mesiaca Ficovej vlády po koniec roka sa počet živnostníkov znížil o ďalších 4 701 osôb.
Napokon treba spomenúť aj dostupné údaje za rok 2015 . Počas prvých troch mesiacov tohto roku sa oproti stavu z decembra 2014 počet živnostníkov znížil o ďalších 2 044. Celkovo tak počet živnostníkov počas Ficovej vlády poklesol o 32 129.
|
[
"Podľa reakcie Jána Richtera na otázku jeho diskusného kolegu poklesol počas vlády R. Fica počet živnostníkov o 22 tisíc. Podľa údajov Štatistického úradu SR od decembra roku 2012 do decembra 2014 skutočne poklesol počet živnostníkov o približne 22 tisíc. Vláda R. Fica začala už v apríli 2012, a v období apríl až december 2012 sa počet živnostníkov znížil o ďalších takmer 5 tisíc. Počas prvých troch mesiacov tohto roku taktiež došlo k poklesu v počte živnostníkov, a to o vyše 2 tisíce. Celkovo počet živnostníkov od apríla 2012 do marca 2015 poklesol o 32 129 osôb. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.",
"V tabuľke nižšie môžme vidieť ročný vývoj počtu živnostníkov podľa Štatistického úradu. V roku 2010 počet živnostníkov dosahoval vyše 384 tisíc. Na konci roku 2011 bol zaznamenaný pokles živnostníkov o viac ako 8 tisíc. Na konci roku 2012, ktorý už zahŕňal od 4. apríla vládnutie R. Fica, vidíme medziročný pokles o viac ako 16 tisíc živnostníkov. V rokoch 2013 a 2014 počet živnostníkov naďalej klesal a od 31. decembra 2012 do 31. decembra 2014 došlo k poklesu o 22 392 živnostníkov.",
"Zdroj: Štatistický úrad SR",
"Nasledujúci graf ukazuje mesačný vývoj počtu živnostníkov od januára do decembra 2012. Môžme vidieť, že od prvého mesiaca Ficovej vlády po koniec roka sa počet živnostníkov znížil o ďalších 4 701 osôb.",
"Napokon treba spomenúť aj dostupné údaje za rok 2015 . Počas prvých troch mesiacov tohto roku sa oproti stavu z decembra 2014 počet živnostníkov znížil o ďalších 2 044. Celkovo tak počet živnostníkov počas Ficovej vlády poklesol o 32 129."
] |
2015-05-04 00:00:00
|
{
"text": [
"Štatistický úrad SR",
"2015"
],
"url": [
"http://www.statistics.sk/pls/elisw/casovy_Rad.procDlg",
"http://www.statistics.sk/pls/elisw/casovy_Rad.procDlg"
]
}
|
2025-10-16T19:40:54.116891+00:00
|
vr18027
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr18027
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
...DPH-čku vždy zvyšovala pravicová vláda. To bolo zaujímavé, vždy to bola pravica (...) my sme prišli, to bolo počas minulého vládneho obdobia a sme vytvorili okruh potravín, na ktoré sme dali zníženú sadzbu DPH na 10%.
|
2018-08-31 00:00:00
|
Pravda
|
Podobný výrok bývalý premiér Robert Fico už v televíznych diskusiách použil . Pravicové vlády viackrát zvyšovali sadzby DPH. Znížená sadzba sa za ich pôsobenia zvyšovala s účinnosťou zákonov v rokoch 2000, 2003 a 2004. Základná sadzba sa za ich pôsobenia znižovala s účinnosťou zákonov v rokoch 2003 a 2004. (. pdf , s.6) Základnú sadzbu zvýšila Radičovej vláda v roku 2010 o 1 percentuálny bod z 19 % na 20 %. Z výroku Roberta Fica je zrejmé že porovnáva zmeny sadzieb DPH uskutočnené pravicovými vládami so zmenami uskutočnenými vládami na ktorých čele bola strana Smer - SD, ktorá sa zaraďuje na ľavicovú stranu politického spektra. Vzhľadom na skutočnosť že vlády pod vedením strany Smer - SD na rozdiel od pravicových vlád nikdy nezvyšovali sadzby DPH, hodnotíme tento výrok ako pravdivý. Pravicové vlády : prvý Dzurindov kabinet 1998 - 2002, druhý Dzurindov kabinet 2002 - 2006, Radičovej kabinet 2010 - 2012. Vlády pod vedením strany Smer - SD : prvý Ficov kabinet 2006 - 2010, druhý Ficov kabinet 2012 - 2016, tretí Ficov kabinet 2016 - 2018, Pellegriniho kabinet 2018 - súčasnosť. Zvyšovanie DPH : Novela zákona č. 342/1999 Z. z. (prvý Dzurindov kabinet) zvýšila zníženú sadzbu DPH zo 6 % na 10 %. Novela zákona č. 637/2002 Z. z. (druhý Dzurindov kabinet) zvýšila zníženú sadzbu DPH z 10 % na 14 %. Táto novela zároveň znížila základnú sadzbu dane z 23 % na 20 %. Novelou zákona č. 255/2003 Z. z. (druhý Dzurindov kabinet) bola zavedená jednotná 19 % daň pre všetky tovary a služby. To znamenalo nárast zníženej sadzby zo 14 % na 19 % a pokles základnej sadzby z 20 % na 19 %. V roku 2010 vláda Ivety Radičovej zvýšila základnú sadzbu dane z 19 % na 20 %.
|
[
"Podobný výrok bývalý premiér Robert Fico už v televíznych diskusiách použil . Pravicové vlády viackrát zvyšovali sadzby DPH. Znížená sadzba sa za ich pôsobenia zvyšovala s účinnosťou zákonov v rokoch 2000, 2003 a 2004. Základná sadzba sa za ich pôsobenia znižovala s účinnosťou zákonov v rokoch 2003 a 2004. (. pdf , s.6) Základnú sadzbu zvýšila Radičovej vláda v roku 2010 o 1 percentuálny bod z 19 % na 20 %. Z výroku Roberta Fica je zrejmé že porovnáva zmeny sadzieb DPH uskutočnené pravicovými vládami so zmenami uskutočnenými vládami na ktorých čele bola strana Smer - SD, ktorá sa zaraďuje na ľavicovú stranu politického spektra. Vzhľadom na skutočnosť že vlády pod vedením strany Smer - SD na rozdiel od pravicových vlád nikdy nezvyšovali sadzby DPH, hodnotíme tento výrok ako pravdivý. Pravicové vlády : prvý Dzurindov kabinet 1998 - 2002, druhý Dzurindov kabinet 2002 - 2006, Radičovej kabinet 2010 - 2012. Vlády pod vedením strany Smer - SD : prvý Ficov kabinet 2006 - 2010, druhý Ficov kabinet 2012 - 2016, tretí Ficov kabinet 2016 - 2018, Pellegriniho kabinet 2018 - súčasnosť. Zvyšovanie DPH : Novela zákona č. 342/1999 Z. z. (prvý Dzurindov kabinet) zvýšila zníženú sadzbu DPH zo 6 % na 10 %. Novela zákona č. 637/2002 Z. z. (druhý Dzurindov kabinet) zvýšila zníženú sadzbu DPH z 10 % na 14 %. Táto novela zároveň znížila základnú sadzbu dane z 23 % na 20 %. Novelou zákona č. 255/2003 Z. z. (druhý Dzurindov kabinet) bola zavedená jednotná 19 % daň pre všetky tovary a služby. To znamenalo nárast zníženej sadzby zo 14 % na 19 % a pokles základnej sadzby z 20 % na 19 %. V roku 2010 vláda Ivety Radičovej zvýšila základnú sadzbu dane z 19 % na 20 %."
] |
2018-09-02 00:00:00
|
{
"text": [
"použil",
"pdf",
"Novela zákona č. 342/1999 Z. z.",
"Novela zákona č. 637/2002 Z. z.",
"Novelou zákona č. 255/2003 Z. z.",
"zvýšila"
],
"url": [
"http://demagog.sk/diskusie/550/dph-na-potraviny-a-migranti)/?ph=3",
"http://ekonomie-management.cz/download/1331826735_7221/11_banociova.pdf",
"http://noveaspi.sk/products/lawText/1/48372/1/2",
"http://noveaspi.sk/products/lawText/1/54322/1/2",
"http://zakonypreludi.sk/zz/2003-255",
"http://ekonomika.sme.sk/c/5536545/vlada-docasne-zvysi-dph-na-20-percent.html"
]
}
|
2025-10-16T20:27:28.460928+00:00
|
vr38484
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr38484
|
Richard Sulík
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/richard-sulik
|
Veď už sa množstvo výdavkov štátu zastavilo. Ja môžem napríklad povedať za Národnú radu prevádzka Národnej rady, to je skrátka to, čo ide na mzdy, na energie, na rôzne dodávky a čo to tam všetko ten bývalý kancelár zanechal, prevádzka Národnej rady je dnes o štvrť milióna korún nižšia za každý jeden pracovný deň ako to bolo za bývalej vlády.
|
2011-06-04 00:00:00
|
Pravda
|
Nepodarilo sa nám vyhľadať koľko stála a v súčasnosti stojí prevádzka NR SR za jeden pracovný deň. Celkové výdavky štátneho rozpočtu na rok 2010 pre Kanceláriu NR SR vykazujú hodnotu 41 455 690 eur . Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2011 pre Kanceláriu NR SR vykazujú hodnotu
|
[
"Nepodarilo sa nám vyhľadať koľko stála a v súčasnosti stojí prevádzka NR SR za jeden pracovný deň. Celkové výdavky štátneho rozpočtu na rok 2010 pre Kanceláriu NR SR vykazujú hodnotu 41 455 690 eur . Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2011 pre Kanceláriu NR SR vykazujú hodnotu"
] |
2011-06-05 00:00:00
|
{
"text": [
"41 455 690 eur"
],
"url": [
"http://www.google.sk/url?sa=t&source=web&cd=2&ved=0CB8QFjAB&url=http%3A%2F%2Fwww.nrsr.sk%2FDynamic%2FDownload.aspx%3FDocID%3D333331&rct=j&q=kancelaria%20NR%20SR%20rozpocet%202010&ei=HhTtTan8JYXQsgaXsannCg&usg=AFQjCNGH9M098H7v0v4nLdRKBqYWWkinhA&sig2=gIavDHy3jNwPwLUixpEzbQ"
]
}
|
2025-10-16T20:13:44.541215+00:00
|
vr34674
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr34674
|
Milan Hort
|
SDKÚ-DS
|
https://demagog.sk/politik/milan-hort
|
V Novej Dubnici ich kandidát (kandidát Smeru na primátora, pozn.) vyhral, ale keď sme si urobili záver toho akým spôsobom sa volilo, tak bolo jasné, že bola stranícka voľba na jednej aj na druhej strane ešte z veľkých volieb.
|
2010-11-28 00:00:00
|
Pravda
|
Pri voľbách v Novej Dubnici (pdf) získal kandidát na primátora zo Smeru + SNS + HZDS 57,52% (2449 hlasov), kandidát SDKÚ + KDH + DS + SAS 40,07% (1706 hlasov). Parlamentné voľby tohto roku dopadli pre Smer podobne: strana získala 43% (2 609 hlasov) a SDKU 16% (1006 hlasov). Ak k SDKÚ pripočítame ešte KDH (504 hlasov) a SaS (856) dostaneme 2366 pravicových hlasov (39 percent z odovzdaných hlasov). Celá koalícia podporujúca zvoleného starostu mala v parlamentných voľbách 3206 hlasov (53 percent z odovzdaných hlasov).
|
[
"Pri voľbách v Novej Dubnici (pdf) získal kandidát na primátora zo Smeru + SNS + HZDS 57,52% (2449 hlasov), kandidát SDKÚ + KDH + DS + SAS 40,07% (1706 hlasov). Parlamentné voľby tohto roku dopadli pre Smer podobne: strana získala 43% (2 609 hlasov) a SDKU 16% (1006 hlasov). Ak k SDKÚ pripočítame ešte KDH (504 hlasov) a SaS (856) dostaneme 2366 pravicových hlasov (39 percent z odovzdaných hlasov). Celá koalícia podporujúca zvoleného starostu mala v parlamentných voľbách 3206 hlasov (53 percent z odovzdaných hlasov)."
] |
2010-12-10 00:00:00
|
{
"text": [
"Novej Dubnici",
"Parlamentné voľby"
],
"url": [
"http://www.novadubnica.eu/files/volby2010samospravaNovaDubnica.pdf",
"http://app.statistics.sk/nrsr_2010/sr/tab10obv.jsp?lang=sk&obvod=305"
]
}
|
2025-10-16T20:26:25.531013+00:00
|
vr16743
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr16743
|
Peter Kažimír
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/peter-kazimir
|
...pri vzniku koalície roku 2016, zavadzali sme sa znížiť daň z príjmu právnických osôb o 1%, zrušiť daňovú licenciu, čo ma veľmi srdce bolí, viete že som autor daňovej licencie, to je štvrť miliardy eur ročne...
|
2017-10-08 00:00:00
|
Pravda
|
Vláda vo svojom vyhlásení skutočne sľúbila zníženie dane z príjmu právnických osôb z 22 % na 21 % a zrušenie daňových licencií. Daňové licencie začali platiť od roku 2014, kedy bol ministrom financií Peter Kažimír. Podľa odhadov v rozpočtoch verejnej správy, tieto opatrenia pôsobia výpadok vo výške 229 miliónov eur v roku 2018 a 239 miliónov eur v roku 2019. Keďže zjavne ide o zaokrúhlenie hodnôt zo strany Kažimíra, hodnotíme výrok ako pravdivý. Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení (.pdf, s. 20) zaviazala k zníženiu sadzby dane z prímu a k zrušeniu daňových licencií: " (medzi priority vlády patrí, pozn.) zníženie dane z príjmov právnických osôb na 21% a každoročné prehodnocovanie možnosti ďalšieho znižovania, zrušenie daňových licencií pre zdaňovacie obdobie počnúc rokom 2018 ". Zákon 341/2016 , ktorým sa mení a dopĺňa zákon 595/2009 Z. z. bol schválený parlamentom 23. novembra 2016. Tento zákon okrem iného mení sadzbu dane pre právnickú osobu na 21 %. Opatrenie vstúpilo do platnosti 1. januára 2017. Rozpočet verejnej správy na obdobie 2017-2019 (.pdf, s. 17) odhadoval výpadok z dôvodu zníženia sadzby dane na 141,141 miliónov eur v roku 2017, 146,956 miliónov v roku 2018 a 159,805 miliónov eur v roku 2019. Daňová licencia predstavuje minimálnu výšku dane z príjmov právnickej osoby po odpočítaní úľav na dani a po zápočte dane zaplatenej v zahraničí. Daňovú licenciu platí daňovník, ak vykázal nulovú daň, vykázal daňovú stratu alebo ak daňová povinnosť vypočítaná v daňovom priznaní je nižšia ako výška daňovej licencie. Výška daňovej licencie sa pohybuje v rozmedzí 480 až 2 880 eur v závislosti na dosiahnutom ročnom obrate. Daňové licencie začali platiť od roku 2014, s opatrením prišlo ministerstvo financií. Novela zákona 595/2003 zaviedla aj zrušenie daňových licencií od roku 2018, firmy ale budú musieť odviesť dane ešte za rok 2017, prípadne aj za časť roka 2018. Analýza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje, že štát by mal prísť zrušením daňových licencií o sto miliónov eur. Návrh r ozpočtu verejnej správy na obdobie 2018-2020 (.pdf, s. 16) odhaduje výpadok z dôvodu zrušenia daňových licencií vo výške 82,765 miliónov eur na rok 2018, 79,937 miliónov na rok 2019 a 77,206 miliónov eur na rok 2020. Berúc do úvahy tieto údaje, v roku 2018 by mohlo dôjsť k výpadku 229,721 miliónov eur, v roku 2019 zase o 239,742 miliónov eur.
|
[
"Vláda vo svojom vyhlásení skutočne sľúbila zníženie dane z príjmu právnických osôb z 22 % na 21 % a zrušenie daňových licencií. Daňové licencie začali platiť od roku 2014, kedy bol ministrom financií Peter Kažimír. Podľa odhadov v rozpočtoch verejnej správy, tieto opatrenia pôsobia výpadok vo výške 229 miliónov eur v roku 2018 a 239 miliónov eur v roku 2019. Keďže zjavne ide o zaokrúhlenie hodnôt zo strany Kažimíra, hodnotíme výrok ako pravdivý. Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení (.pdf, s. 20) zaviazala k zníženiu sadzby dane z prímu a k zrušeniu daňových licencií: \" (medzi priority vlády patrí, pozn.) zníženie dane z príjmov právnických osôb na 21% a každoročné prehodnocovanie možnosti ďalšieho znižovania, zrušenie daňových licencií pre zdaňovacie obdobie počnúc rokom 2018 \". Zákon 341/2016 , ktorým sa mení a dopĺňa zákon 595/2009 Z. z. bol schválený parlamentom 23. novembra 2016. Tento zákon okrem iného mení sadzbu dane pre právnickú osobu na 21 %. Opatrenie vstúpilo do platnosti 1. januára 2017. Rozpočet verejnej správy na obdobie 2017-2019 (.pdf, s. 17) odhadoval výpadok z dôvodu zníženia sadzby dane na 141,141 miliónov eur v roku 2017, 146,956 miliónov v roku 2018 a 159,805 miliónov eur v roku 2019. Daňová licencia predstavuje minimálnu výšku dane z príjmov právnickej osoby po odpočítaní úľav na dani a po zápočte dane zaplatenej v zahraničí. Daňovú licenciu platí daňovník, ak vykázal nulovú daň, vykázal daňovú stratu alebo ak daňová povinnosť vypočítaná v daňovom priznaní je nižšia ako výška daňovej licencie. Výška daňovej licencie sa pohybuje v rozmedzí 480 až 2 880 eur v závislosti na dosiahnutom ročnom obrate. Daňové licencie začali platiť od roku 2014, s opatrením prišlo ministerstvo financií. Novela zákona 595/2003 zaviedla aj zrušenie daňových licencií od roku 2018, firmy ale budú musieť odviesť dane ešte za rok 2017, prípadne aj za časť roka 2018. Analýza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje, že štát by mal prísť zrušením daňových licencií o sto miliónov eur. Návrh r ozpočtu verejnej správy na obdobie 2018-2020 (.pdf, s. 16) odhaduje výpadok z dôvodu zrušenia daňových licencií vo výške 82,765 miliónov eur na rok 2018, 79,937 miliónov na rok 2019 a 77,206 miliónov eur na rok 2020. Berúc do úvahy tieto údaje, v roku 2018 by mohlo dôjsť k výpadku 229,721 miliónov eur, v roku 2019 zase o 239,742 miliónov eur."
] |
2017-10-09 00:00:00
|
{
"text": [
"programovom vyhlásení",
"Zákon 341/2016",
"Opatrenie",
"Rozpočet verejnej správy",
"licencia",
"Daňové licencie",
"Novela zákona",
"Analýza",
"ozpočtu verejnej správy"
],
"url": [
"http://www.vlada.gov.sk/data/files/6483_programove-vyhlasenie-vlady-slovenskej-republiky.pdf",
"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/341/20170101.html",
"https://www.podnikajte.sk/dane-a-uctovnictvo/c/2967/category/dan-z-prijmov/article/zmeny-dan-z-prijmov-2017.xhtml",
"http://www.mfsr.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11224&documentId=14959",
"http://www.smerniceonline.sk/33/danova-licencia-v-roku-2017-uniqueiduchxzASYZNbaPiNpHHX2-7PO0OtD7wzS9mbKTrAPMMA/",
"https://podnikam.webnoviny.sk/od-zaciatku-roka-platia-pre-firmy-danove-licencie/",
"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/341/20180101.html",
"http://finweb.hnonline.sk/ekonomika/930574-zrusenie-danovych-licencii-oberie-stat-o-miliony-eur",
"http://www.mfsr.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11521&documentId=15833"
]
}
|
2025-10-16T19:28:39.469628+00:00
|
49086
| 49,086
|
https://demagog.sk/vyrok/49086
|
Ivan Štefanec
|
KDH
|
https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec
|
Nepodporil som tento zákaz, pretože zakazuje jednu technológiu, ktorá tiež môže svojím spôsobom prispieť k ochrane životného prostredia, napr. použitím syntetických palív, čo nakoniec sa ukázalo, ako celkom užitočný tlak, lebo nakoniec najmä za slov Nemecka tá výnimka tam bola vylobovaná a dostalo sa to tam.
| null |
Pravda
|
Koniec spaľovacích motorov, ktorý europarlament odhlasoval vo februári a proti ktorému hlasoval aj Ivan Štefanec pôvodne postihoval všetky druhy spaľovacích motorov a to teda nie len motory spaľujúce naftu.
Nemecko však začalo žiadať v marci o výnimku zo zákazu spaľovacích motorov pre autá spaľujúce uhlíkovo neutrálne palivá ako sú vodík alebo syntetické palivá. Na tento návrh Európska Únia pristúpila a Európska komisia pridala výnimku pre vozidlá s uhlíkovo neutrálnym palivom.
Nakoľko táto výnimka a elektroautá pomôžu k ochrane životného prostredia ostáva vecou odbornej aj verejnej debaty . Výrok europoslanca Štefanca však hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"Koniec spaľovacích motorov, ktorý europarlament odhlasoval vo februári a proti ktorému hlasoval aj Ivan Štefanec pôvodne postihoval všetky druhy spaľovacích motorov a to teda nie len motory spaľujúce naftu.",
"Nemecko však začalo žiadať v marci o výnimku zo zákazu spaľovacích motorov pre autá spaľujúce uhlíkovo neutrálne palivá ako sú vodík alebo syntetické palivá. Na tento návrh Európska Únia pristúpila a Európska komisia pridala výnimku pre vozidlá s uhlíkovo neutrálnym palivom.",
"Nakoľko táto výnimka a elektroautá pomôžu k ochrane životného prostredia ostáva vecou odbornej aj verejnej debaty . Výrok europoslanca Štefanca však hodnotíme ako pravdivý."
] |
2023-05-24 00:00:00
|
{
"text": [
"hlasoval",
"žiadať",
"výnimku",
"pristúpila",
"Európska komisia",
"ostáva",
"vecou",
"odbornej",
"verejnej",
"debaty"
],
"url": [
"https://tvnoviny.sk/ekonomika/clanok/643068-europarlament-definitivne-odklepol-koniec-spalovacich-motorov-takto-hlasovali-slovenski-poslanci",
"https://auto.pravda.sk/doprava/clanok/658676-nemecko-tlaci-na-synteticke-paliva-baterie-nemozu-byt-jedinym-riesenim/",
"https://www.nytimes.com/2023/03/22/business/germany-eu-climate-combustion-engines.html",
"https://www.euronews.com/my-europe/2023/03/28/in-win-for-germany-eu-agrees-to-exempt-e-fuels-from-2035-ban-on-new-sales-of-combustion-en",
"https://www.trend.sk/spravy/nemecko-europska-komisia-urovnali-spor-konci-spalovacich-motorov",
"https://e.dennikn.sk/3304093/vysvetlujeme-ako-je-to-so-zakazom-spalovacich-aut-a-preco-su-synteticke-paliva-najma-pre-porsche-a-ferrari/?_ga=2.30450492.2027842343.1683880773-365744859.1657557902",
"https://hnonline.sk/auto/doprava/19745508-synteticke-paliva-maju-zachranit-bezne-spalovacie-motory-ekoaktivisti-su-proti",
"https://e.dennikn.sk/3345760/ako-to-cita-ivan-miklos-co-caka-automobilovy-priemysel-a-co-to-znamena-pre-nas/?ref=list&_ga=2.232476316.2027842343.1683880773-365744859.1657557902",
"https://dennikn.sk/3347425/richard-sulik-dennik-n-sa-pri-spalovacich-motoroch-myli/?ref=list",
"https://www.techbox.sk/synteticke-paliva-dobry-napad-alebo-otazky-a-odpovede"
]
}
|
2025-10-16T20:59:19.786424+00:00
|
vr33935
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr33935
|
Maroš Šefčovič
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic
|
Sme krajina, kde rastie životná úroveň azda najrýchlejšie v celej európskej únii.
|
2013-06-02 00:00:00
|
Nepravda
|
Výrok M. Šefčoviča hodnotíme ako nepravdivý, pretože ani HDP na obyvateľa vyjadreného paritou kúpnej sily, ani index ľudského rozvoja nenasvedčuje, že Slovensko rastie najrýchlejšie v rámci EÚ. Sú krajiny, ktoré dosahujú lepšie výsledky. Za indikátor životnej úrovne možno považovať HDP na obyvateľa vyjadrený v parite kúpnej sily. Tento indikátor používa aj Poštová banka na meranie životnej úrovne. Eurostat vedie štatistiku HDP na obyvateľa vyjadrenú v parite kúpnej sily (PPS). Slovensko dosahuje (údaje za rok 2011) ôsmu najnižšiu paritu kúpnej sily spomedzi krajín EÚ. Od roku 2008 je rast životnej úrovne nulový a možno skôr hovoriť o stagnácií. Podiel parity kúpnej sily je v tomto prípade štatistiky Eurostat vyjadrený ako podiel priemeru z krajín EÚ, ktorý predstavuje 100%. Slovensko toto číslo od roku 2000 (50%) do roku 2011 (73%). Nárast za 11 rokov je teda o 23 percentuálnych bodov. Väčší nárast dosiahlo iba Luxembursko (o 27 p.b.) a Litva (o 26 p.b.). Zhodný výsledok ako Slovensko dosiahlo napríklad Rumunsko V tensnom závese sú Estónsko (o 22 p.b.) a Lotyšsko (22 p.b.). Podľa tohto kritéria teda nie je životná úroveň Slovákov najrýchlejšie rastúcou v EÚ. Nasledujúci graf zobrazuje vývoj parity kúpnej sily vo vybraných krajinách: Ďalším možným kritériom je HDI (Human Development Index), ktorý je porovnávací údaj chudoby, gramotnosti, vzdelania, priemernej dĺžky života, pôrodnosti a ďalších faktorov štátov sveta vypracúvaný Organizáciou spojených národov (OSN). Štandardne sa používa na meranie potenciálnej sociálnej prosperity. Najrýchlejší rast z pomedzi krajín EÚ z hľadiska HDI zaznamenalo v rokoch 2000 až 2010 Lotyšsko, ktoré sa posunulo z 0,74 bodu na 0,81 a Rumunsko z 0,71 na 0,77. Slovensko v tomto rebríčku vykazuje posun 0,5 bodu. Ani zohľadnením HDI nie je Slovensko najrýchlejšie sa rozvíjajúcou sa krajinou v celej EÚ. Za posledné štyri rok od 2007 rástlo Slovensko len o 0,1 bodu. Nasledujúci graf zobrazuje vývoj HDI vo vybraných krajinách: Podľa Štatistického úradu SR je predmetom analýzy životnej úrovne zisťovanie príjmov a výdavkov domácností prostredníctvom štatistiky rodinných účtov. V tomto smere je Slovensko zapojené do projektu EU SILC 2013, ktorého úlohou je zisťovať ukazovatele o životných podmienkach Slovákov. Slovensko je v tomto zisťovaní od roku 2005. Výsledky SILC však nie sú agregované do jedného indikátora, ktorý by umožnili porovnanie. Dátum zverejnenia analýzy: 03.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu
|
[
"Výrok M. Šefčoviča hodnotíme ako nepravdivý, pretože ani HDP na obyvateľa vyjadreného paritou kúpnej sily, ani index ľudského rozvoja nenasvedčuje, že Slovensko rastie najrýchlejšie v rámci EÚ. Sú krajiny, ktoré dosahujú lepšie výsledky. Za indikátor životnej úrovne možno považovať HDP na obyvateľa vyjadrený v parite kúpnej sily. Tento indikátor používa aj Poštová banka na meranie životnej úrovne. Eurostat vedie štatistiku HDP na obyvateľa vyjadrenú v parite kúpnej sily (PPS). Slovensko dosahuje (údaje za rok 2011) ôsmu najnižšiu paritu kúpnej sily spomedzi krajín EÚ. Od roku 2008 je rast životnej úrovne nulový a možno skôr hovoriť o stagnácií. Podiel parity kúpnej sily je v tomto prípade štatistiky Eurostat vyjadrený ako podiel priemeru z krajín EÚ, ktorý predstavuje 100%. Slovensko toto číslo od roku 2000 (50%) do roku 2011 (73%). Nárast za 11 rokov je teda o 23 percentuálnych bodov. Väčší nárast dosiahlo iba Luxembursko (o 27 p.b.) a Litva (o 26 p.b.). Zhodný výsledok ako Slovensko dosiahlo napríklad Rumunsko V tensnom závese sú Estónsko (o 22 p.b.) a Lotyšsko (22 p.b.). Podľa tohto kritéria teda nie je životná úroveň Slovákov najrýchlejšie rastúcou v EÚ. Nasledujúci graf zobrazuje vývoj parity kúpnej sily vo vybraných krajinách: Ďalším možným kritériom je HDI (Human Development Index), ktorý je porovnávací údaj chudoby, gramotnosti, vzdelania, priemernej dĺžky života, pôrodnosti a ďalších faktorov štátov sveta vypracúvaný Organizáciou spojených národov (OSN). Štandardne sa používa na meranie potenciálnej sociálnej prosperity. Najrýchlejší rast z pomedzi krajín EÚ z hľadiska HDI zaznamenalo v rokoch 2000 až 2010 Lotyšsko, ktoré sa posunulo z 0,74 bodu na 0,81 a Rumunsko z 0,71 na 0,77. Slovensko v tomto rebríčku vykazuje posun 0,5 bodu. Ani zohľadnením HDI nie je Slovensko najrýchlejšie sa rozvíjajúcou sa krajinou v celej EÚ. Za posledné štyri rok od 2007 rástlo Slovensko len o 0,1 bodu. Nasledujúci graf zobrazuje vývoj HDI vo vybraných krajinách: Podľa Štatistického úradu SR je predmetom analýzy životnej úrovne zisťovanie príjmov a výdavkov domácností prostredníctvom štatistiky rodinných účtov. V tomto smere je Slovensko zapojené do projektu EU SILC 2013, ktorého úlohou je zisťovať ukazovatele o životných podmienkach Slovákov. Slovensko je v tomto zisťovaní od roku 2005. Výsledky SILC však nie sú agregované do jedného indikátora, ktorý by umožnili porovnanie. Dátum zverejnenia analýzy: 03.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"
] |
2013-06-03 00:00:00
|
{
"text": [
"používa",
"Eurostat",
"HDI",
"Štatistického úradu SR"
],
"url": [
"http://openiazoch.zoznam.sk/cl/122010/K-zivotnej-urovni-EU-sme-sa-od-roku-nepriblizili-ani-o-krok",
"http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tec00114",
"http://hdr.undp.org/en/data/explorer/",
"http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=38614"
]
}
|
2025-10-16T20:49:10.575658+00:00
|
vr31041
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr31041
|
Ivan Mikloš
|
SDKÚ-DS
|
https://demagog.sk/politik/ivan-miklos
|
Pretože keď ste sa pýtali na to, či tie opatrenia, ktoré už /nezrozumiteľné/ nakoniec Smer v parlamente, zdanenie bohatých, a veľkých firiem, že čo prinesie, že či vyrieši tu dieru. Samozrejme, že nevyrieši. Oni to kvantifikovali na 150 miliónov, ale inštitút finančnej politiky na 64 miliónov eur,
|
2012-02-19 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Opatrenia na strane príjmov, ktoré navrhuje strana SMER:
|
[
"Opatrenia na strane príjmov, ktoré navrhuje strana SMER:"
] |
2012-02-20 00:00:00
|
{
"text": [
".Kažimír"
],
"url": [
"http://www.strana-smer.sk/2820/tienova-vlada-predstavila-navrhy-na-usetrenie-330-milionov-eur"
]
}
|
2025-10-16T20:07:48.108334+00:00
|
vr34769
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr34769
|
Marek Maďarič
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/marek-madaric
|
A stále ten dlh je jeden z najnižších v Európskej únii. A tak isto deficit je na úrovni priemeru. Tesne pod priemerom.
|
2010-05-16 00:00:00
|
Pravda
|
Ťažko povedať čo je jeden z najnižších, Slovensko má 7. najnižší verejný dlh v EÚ . Deficit je za rok 2009 presne na úrovni priemeru EÚ (nie tesne pod priemerom), t.j. 6,8%. Slová M. Maďariča uznávame ako pravdivé.
|
[
"Ťažko povedať čo je jeden z najnižších, Slovensko má 7. najnižší verejný dlh v EÚ . Deficit je za rok 2009 presne na úrovni priemeru EÚ (nie tesne pod priemerom), t.j. 6,8%. Slová M. Maďariča uznávame ako pravdivé."
] |
2010-12-14 00:00:00
|
{
"text": [
"verejný dlh v EÚ"
],
"url": [
"http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tsieb090&plugin=1"
]
}
|
2025-10-16T20:39:52.805329+00:00
|
49709
| 49,709
|
https://demagog.sk/vyrok/49709
|
Rudolf Huliak
| null |
https://demagog.sk/politik/rudolf-huliak
|
(Plod nie je osobou právne, nie je subjektom práva, a preto nemá plod ani právo na život, pozn.) Toto bol výklad súdneho názoru pani Plavákovej. Ja neverím, že sa niekde súd, resp. ústava vyjadruje o tom, že plod nemá nárok na život.
|
2024-09-29 00:00:00
|
Nepravda
|
Lucia Plaváková v rozprave v Národnej rade parafrázovala nález ústavného súdu ohľadom interupcií. Ten vo svojom náleze z roku 2007 konštatoval, že nenarodené dieťa nie je subjektom práva, na ktorý sa vzťahuje základné právo na život podľa čl. 15 ods. 1 prvej vety ústavy. Výrok Rudolfa Huliaka preto hodnotíme ako nepravdivý.
Vo výroku poslanec Huliak odkazuje na faktickú poznámku, ktorou Lucia Plaváková reagovala na poslanca Jána Horeckého v rozprave o návrhu o začlenení práva na umelé prerušenie tehotenstva do Charty základných práv EÚ.
„A hovorili ste tiež o tom, že zákony určujú, kedy sa plod stáva človekom. No to nie je pravda, žiadne zákony to neurčujú, plod nie je osobou, právne nie je subjektom práva, to hovorí aj náš Ústavný súd, už sme tu z toho rozhodnutia citovali a ja v tom, ešte z neho budem citovať aj v rozprave, a preto nemá plod ani právo na život. To konštatuje aj náš Ústavný súd. Subjektom práva sa stáva teda po narodení. Čiže nie je pravda, že zákony to rôzne určujú, rôzne stanovujú tú dobu,“ povedala Plaváková v rozprave.
Podmienky interrupcií na Slovensku upravuje zákon o umelom prerušení tehotenstva. Ten stanovuje, že umelé prerušenie tehotenstva môže žena podstúpiť do 12. týždňa, ak tomu nebránia zdravotné dôvody. Vyhláška ministerstva zdravotníctva ďalej upravuje , že tehotenstvo je možné umelo prerušiť bez ohľadu na dĺžku trvania tehotenstva, ak je ohrozený život ženy alebo ak zistilo, že plod nie je schopný života alebo že je ťažko poškodený.
Ešte v roku 2001 napadla skupina poslancov interrupčný zákon, pretože podľa nich bol v rozpore s ústavou. Poslancom sa konkrétne nepáčilo, že zákon umožňuje interrupciu bez udania dôvodu. Ústavný súd o podaní rozhodol až po 6 rokoch tesným pomerom hlasov 7 ku 5 sudcov.
Ústavný súd SR v náleze zo 4. decembra 2007 napísal : „Podľa ústavy nasciturus (nenarodené dieťa, pozn.) nie je subjektom práva, ktorému patrí základné právo na život podľa čl. 15 ods. 1 prvej vety ústavy. Nasciturus sa síce môže stať subjektom práva ex tunc, a teda ex tunc aj nositeľom základných práv, avšak pod podmienkou, že sa narodí živý.”
V Čl. 15 ústavy sa píše: „Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.“ Ústavný súd v náleze konštatuje, že zo znenia ústavy vyplýva, že ústavodarca rozlišuje medzi právom každého na život a ochranou nenarodeného ľudského života.
So žiadosťou o odborný názor sme oslovili aj ústavných právnikov.
Bývalý podpredseda Ústavného súdu Slovenskej republiky Eduard Bárány hovorí, že vyjadrenie Lucie Plavákovej bolo síce zjednodušujúce v rámci parlamentnej polemiky, ale nebolo v zásade nesprávne.
„Prvá veta (Čl. 15 ústavy, pozn.) zakladá subjektívne právo na život, ale druhá veta z neho vyníma nascitura, ktorý nie je nositeľom subjektívneho práva na život, ale jeho život je objektom ochrany. Táto ochrana môže byť v rôznych štádiách vývoja od počatia až po pôrod rôzna, od pripustenia umelého ukončenia tehotenstva na základe rozhodnutia ženy v cca prvom trimestri až po ochranu skoro rovnocennú narodenému človeku v závere tehotenstva. Od počiatku tehotenstva je však plod chránený proti iným zásahom, a to i trestnoprávne,“ hovorí vedúci Ústav štátu a práva SAV a bývalý ústavný sudca.
Aj ústavný právnik Marek Káčer konštatuje, že výklad Lucie Plavákovej bol fakticky správy.
„Z prvej vety citácie (uznesenia Ústavného súdu, pozn.) jednoznačne vyplýva, že plod (nasciturus) nemá právo na život. Nie je to môj názor, ale je to objektívny fakt, resp. analyticky pravdivé tvrdenie.“
„Mätúca môže byť druhá veta citátu, ktorá hovorí o tom, že ak sa plod narodí živý, môže sa stať subjektom práv ex tunc, teda od okamihu, ktorý bol rozhodujúci pre vznik nejakého jeho práva. Toto je však konštrukcia, ktorá sa netýka práva na život, ale dedičských práv,“ dodáva Vedúci Katedry ústavného práva Trnavskej Univerzity a vedecký pracovník SAV.
Úprava z dňa 15.10.2024: Odôvodnenie sme doplnili o stanoviská ústavných právnikov.
|
[
"Lucia Plaváková v rozprave v Národnej rade parafrázovala nález ústavného súdu ohľadom interupcií. Ten vo svojom náleze z roku 2007 konštatoval, že nenarodené dieťa nie je subjektom práva, na ktorý sa vzťahuje základné právo na život podľa čl. 15 ods. 1 prvej vety ústavy. Výrok Rudolfa Huliaka preto hodnotíme ako nepravdivý.",
"Vo výroku poslanec Huliak odkazuje na faktickú poznámku, ktorou Lucia Plaváková reagovala na poslanca Jána Horeckého v rozprave o návrhu o začlenení práva na umelé prerušenie tehotenstva do Charty základných práv EÚ.",
"„A hovorili ste tiež o tom, že zákony určujú, kedy sa plod stáva človekom. No to nie je pravda, žiadne zákony to neurčujú, plod nie je osobou, právne nie je subjektom práva, to hovorí aj náš Ústavný súd, už sme tu z toho rozhodnutia citovali a ja v tom, ešte z neho budem citovať aj v rozprave, a preto nemá plod ani právo na život. To konštatuje aj náš Ústavný súd. Subjektom práva sa stáva teda po narodení. Čiže nie je pravda, že zákony to rôzne určujú, rôzne stanovujú tú dobu,“ povedala Plaváková v rozprave.",
"Podmienky interrupcií na Slovensku upravuje zákon o umelom prerušení tehotenstva. Ten stanovuje, že umelé prerušenie tehotenstva môže žena podstúpiť do 12. týždňa, ak tomu nebránia zdravotné dôvody. Vyhláška ministerstva zdravotníctva ďalej upravuje , že tehotenstvo je možné umelo prerušiť bez ohľadu na dĺžku trvania tehotenstva, ak je ohrozený život ženy alebo ak zistilo, že plod nie je schopný života alebo že je ťažko poškodený.",
"Ešte v roku 2001 napadla skupina poslancov interrupčný zákon, pretože podľa nich bol v rozpore s ústavou. Poslancom sa konkrétne nepáčilo, že zákon umožňuje interrupciu bez udania dôvodu. Ústavný súd o podaní rozhodol až po 6 rokoch tesným pomerom hlasov 7 ku 5 sudcov.",
"Ústavný súd SR v náleze zo 4. decembra 2007 napísal : „Podľa ústavy nasciturus (nenarodené dieťa, pozn.) nie je subjektom práva, ktorému patrí základné právo na život podľa čl. 15 ods. 1 prvej vety ústavy. Nasciturus sa síce môže stať subjektom práva ex tunc, a teda ex tunc aj nositeľom základných práv, avšak pod podmienkou, že sa narodí živý.”",
"V Čl. 15 ústavy sa píše: „Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.“ Ústavný súd v náleze konštatuje, že zo znenia ústavy vyplýva, že ústavodarca rozlišuje medzi právom každého na život a ochranou nenarodeného ľudského života.",
"So žiadosťou o odborný názor sme oslovili aj ústavných právnikov.",
"Bývalý podpredseda Ústavného súdu Slovenskej republiky Eduard Bárány hovorí, že vyjadrenie Lucie Plavákovej bolo síce zjednodušujúce v rámci parlamentnej polemiky, ale nebolo v zásade nesprávne.",
"„Prvá veta (Čl. 15 ústavy, pozn.) zakladá subjektívne právo na život, ale druhá veta z neho vyníma nascitura, ktorý nie je nositeľom subjektívneho práva na život, ale jeho život je objektom ochrany. Táto ochrana môže byť v rôznych štádiách vývoja od počatia až po pôrod rôzna, od pripustenia umelého ukončenia tehotenstva na základe rozhodnutia ženy v cca prvom trimestri až po ochranu skoro rovnocennú narodenému človeku v závere tehotenstva. Od počiatku tehotenstva je však plod chránený proti iným zásahom, a to i trestnoprávne,“ hovorí vedúci Ústav štátu a práva SAV a bývalý ústavný sudca.",
"Aj ústavný právnik Marek Káčer konštatuje, že výklad Lucie Plavákovej bol fakticky správy.",
"„Z prvej vety citácie (uznesenia Ústavného súdu, pozn.) jednoznačne vyplýva, že plod (nasciturus) nemá právo na život. Nie je to môj názor, ale je to objektívny fakt, resp. analyticky pravdivé tvrdenie.“",
"„Mätúca môže byť druhá veta citátu, ktorá hovorí o tom, že ak sa plod narodí živý, môže sa stať subjektom práv ex tunc, teda od okamihu, ktorý bol rozhodujúci pre vznik nejakého jeho práva. Toto je však konštrukcia, ktorá sa netýka práva na život, ale dedičských práv,“ dodáva Vedúci Katedry ústavného práva Trnavskej Univerzity a vedecký pracovník SAV.",
"Úprava z dňa 15.10.2024: Odôvodnenie sme doplnili o stanoviská ústavných právnikov."
] |
2024-10-13 00:00:00
|
{
"text": [
"návrhu",
"povedala",
"upravuje",
"upravuje",
"napadla",
"napísal",
"Eduard Bárány"
],
"url": [
"https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=9&ID=266",
"https://tv.nrsr.sk/archiv/schodza/9/19?id=328380",
"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1986/73/20111201#:~:text=Podmienky%20pre%20umel%C3%A9,jej%20z%C3%A1konn%C3%A9ho%20z%C3%A1stupcu.",
"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1986/74/20210301.html#:~:text=Umel%C3%A9%20preru%C5%A1enie%20tehotenstva%20zo,%C5%BEe%20je%20%C5%A5a%C5%BEko%20po%C5%A1koden%C3%BD.",
"https://www.sme.sk/c/3620765/sud-interrupcie-su-ustavne.html",
"https://www.slov-lex.sk/judikaty/-/spisova-znacka/PL%252E%2B%25C3%259AS%2B12%252F01#:~:text=%C2%A0%209.%C2%A0Pod%C4%BEa%20%C3%BAstavy%20nasciturus%20nie%20je%20subjektom%20pr%C3%A1va%2C%20ktor%C3%A9mu%20patr%C3%AD%20z%C3%A1kladn%C3%A9%20pr%C3%A1vo%20na%20%C5%BEivot%20pod%C4%BEa%20%C4%8Dl.%C2%A015%20ods.%201%20prvej%20vety%20%C3%BAstavy.%20Nasciturus%20sa%20s%C3%ADce%20m%C3%B4%C5%BEe%20sta%C5%A5%20subjektom%20pr%C3%A1va%20ex%20tunc%2C%20a%C2%A0teda%20ex%20tunc%20aj%20nosite%C4%BEom%20z%C3%A1kladn%C3%BDch%20pr%C3%A1v%2C%20av%C5%A1ak%20pod%20podmienkou%2C%20%C5%BEe%20sa%20narod%C3%AD%20%C5%BEiv%C3%BD.",
"https://www.ustavnysud.sk/-/eduard-barany"
]
}
|
2025-10-16T19:07:49.435896+00:00
|
vr17014
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr17014
|
Martina Lubyová
| null |
https://demagog.sk/politik/martina-lubyova
|
...máme v súčasnosti navýšenie o 30 miliónov eur v rozpočte, aby sme mali pokryté dopady valorizácie, ktorá bola od septembra roku 2017 a na budúci rok sú adekvátne premietnuté tie prostriedky, do rozpočtu 2018, vo výške okolo 80 miliónov eur (...).
|
2017-12-03 00:00:00
|
Pravda
|
V položke rozpočtu ministerstva školstva, týkajúcej sa regionálneho školstva, skutočne možno vidieť navýšenie rozpočtu o necelých 30 miliónov eur v porovnaní s rokom 2016. V roku 2018 sa oproti roku 2017 počíta s navýšením rozpočtu regionálneho školstva o 83 miliónov eur. Výrok Martiny Lubyovej hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"V položke rozpočtu ministerstva školstva, týkajúcej sa regionálneho školstva, skutočne možno vidieť navýšenie rozpočtu o necelých 30 miliónov eur v porovnaní s rokom 2016. V roku 2018 sa oproti roku 2017 počíta s navýšením rozpočtu regionálneho školstva o 83 miliónov eur. Výrok Martiny Lubyovej hodnotíme ako pravdivý."
] |
2017-12-04 00:00:00
|
{
"text": [
".pdf",
".pdf",
".pdf",
".pdf",
"nariadenia",
".pdf",
".pdf"
],
"url": [
"http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11224&documentId=14959",
"http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11224&documentId=14959",
"http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11224&documentId=14959",
"http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11521&documentId=15833",
"https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/202/20170901",
"http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11521&documentId=15833",
"http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11521&documentId=15833"
]
}
|
2025-10-16T19:27:38.598599+00:00
|
vr15420
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr15420
|
Martin Klus
|
SaS
|
https://demagog.sk/politik/martin-klus
|
...na prepočet obyvateľov máme (Slovensko, pozn.) viac poslancov v Európskom parlamente ako napríklad Nemecko a tak isto máme jedného komisára, tak isto, ako má napríklad Nemecko.
|
2016-08-31 00:00:00
|
Pravda
|
V Európskom parlamente zastupuje Slovensko 13 poslancov a Nemecko 96 poslancov. Pri prepočte na počet obyvateľov zastupuje jeden slovenský poslanec 417 404 obyvateľov, zatiaľ čo jeden nemecký poslanec 855 997 obyvateľov. Prepočet bol vykonaný na základe dostupných informácií k stavu obyvateľstva Slovenska aj Nemecka k 31.12.2015. V Európskej komisii zastupuje Slovensko rovnako ako Nemecko jeden komisár. Na základe vyššie overených informácií hodnotíme výrok ako pravdivý.
|
[
"V Európskom parlamente zastupuje Slovensko 13 poslancov a Nemecko 96 poslancov. Pri prepočte na počet obyvateľov zastupuje jeden slovenský poslanec 417 404 obyvateľov, zatiaľ čo jeden nemecký poslanec 855 997 obyvateľov. Prepočet bol vykonaný na základe dostupných informácií k stavu obyvateľstva Slovenska aj Nemecka k 31.12.2015. V Európskej komisii zastupuje Slovensko rovnako ako Nemecko jeden komisár. Na základe vyššie overených informácií hodnotíme výrok ako pravdivý."
] |
2016-09-27 00:00:00
|
{
"text": [
"Slovenska",
"Nemecka",
"Európskej komisii"
],
"url": [
"http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22i700C5B7ABED1414B8B23B4A69E91D146%22)&ui.name=Z%C3%A1kladn%C3%A9%20charakteristiky%20obyvate%C4%BEstva%20(absol%C3%BAtne%20%C3%BAdaje)%20%5bom0001rs%5d&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2fcommon%2fclose.html&run.outputLocale=sk",
"https://www.destatis.de/EN/FactsFigures/SocietyState/Population/CurrentPopulation/Tables/Census_SexAndCitizenship.html",
"https://europa.eu/european-union/about-eu/institutions-bodies/european-commission_sk"
]
}
|
2025-10-16T20:29:34.461301+00:00
|
vr36895
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr36895
|
Robert Kaliňák
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-kalinak
|
Pamätám si ako ma KDH naháňalo asi pred štyrmi rokmi v úvode môjho pôsobenia ako ministra, že z ministerstva hospodárstva vybehla sekretárka na nejakú poradu kúpiť chlebíčky v hodnote dvetisíc korún a zablúdila do reštaurácie /nezrozumiteľné/, ktorá je súčasťou firmy, v ktorej ja som minoritný vlastník a bola z toho kauza na týždeň.
|
2011-01-23 00:00:00
|
Neoveriteľné
|
Žiadnu podobnú kauzu sa nám nájsť nepodarilo.
|
[
"Žiadnu podobnú kauzu sa nám nájsť nepodarilo."
] |
2011-01-24 00:00:00
|
{
"text": [],
"url": []
}
|
2025-10-16T20:20:21.850847+00:00
|
50006
| 50,006
|
https://demagog.sk/vyrok/50006
|
Matúš Šutaj Eštok
|
Hlas
|
https://demagog.sk/politik/matus-sutaj-estok
|
Pán Kotlár ako splnomocnenec vlády dostal kompetenciu, aby prešetril manažovanie pandémie, on nedostal kompetenciu od vlády, aby si doma s mikroskopom niečo skúmal.
|
2025-04-27 00:00:00
|
Pravda
|
Peter Kotlár bol ako vládny splnomocnenec poverený preverovaním riadenia pandémie, nie vykonávaním vlastných vedeckých experimentov o zložení vakcín a iných liečiv. Aj keď jeho oficiálne kompetencie zahŕňali zber a analýzu dát, koordináciu s odbornými inštitúciami a vypracúvanie odporúčaní pre vládu, samotné laboratórne pokusy s vakcínami, ako napríklad testovanie pod mikroskopom, neboli súčasťou jeho mandátu. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.
V roku 2024 bol poslanec SNS Peter Kotlár vymenovaný za vládneho splnomocnenca pre preverenie riadenia pandémie ochorenia covid-19. V rámci svojej funkcie mal zriadiť vyšetrovaciu komisiu pod Úradom vlády, ktorá sa mala zamerať na preskúmanie protipandemických opatrení prijatých počas vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera.
Podľa článku 3 štatútu splnomocnenca vlády SR pre preverenie riadenia a nakladania so zdrojmi počas pandémie covid-19, splnomocnenec pôsobí ako poradný orgán vlády a plní koordinačné úlohy zamerané na hodnotenie zákonitosti, účelnosti a efektívnosti opatrení prijatých v súvislosti s pandémiou v rokoch 2020 až 2022 ( .pdf , s. 2).
Splnomocnenec mal koordinovať preverovanie riadenia pandémie, čo zahŕňalo zber a analýzu údajov, prípravu odborných stanovísk pre vládu, hodnotenie účinnosti opatrení, spoluprácu s inštitúciami a návrhy na legislatívne zmeny. Venoval sa aj otázkam týkajúcim sa vakcín – ich skladovaniu, vedľajším účinkom a zmluvným podmienkam ( .pdf , s. 2-3).
Závery svojho vyšetrovania predstavil verejnosti 2. októbra 2024 na tlačovom brífingu, kde priznal , že na prezentované závery nemá dáta. Po predstavení prvých aktivít, medzi ktoré patrili napríklad analýza opatrení pandémie alebo zhromažďovanie údajov zameraných na celoplošné testovanie a ktoré reflektovali pôsobenie v štatúte, oznámil, že zber dát bol obmedzený. Limity vychádzali jednak z ochrany osobných údajov a tiež z údajne pravdepodobného účelového vymazania dát v roku 2023 ( 12:35 - 15:30 ).
Do ďalšej skupiny aktivít patrilo „zhromažďovanie a štúdium vedeckých a výskumných štúdií, ktoré bolo zamerané na: dôkaz pôvodu jednotlivých zložiek vírusu a samotného vírusu SARS-CoV-2, odborné odôvodnenie podmienečného schválenia mRNA vakcín na trh, patologické cesty proteínu hrotu, S - proteínu a jeho jednotlivých zložiek ako pri SARS-CoV-2 aj v mRNA preparátoch, ovplyvnenie ľudskej DNA po aplikácii mRNA vakcín, pôvod sekvencie prolín-arginín-arginín-alaním v časti s-proteínu, príčiny tromboembolických komplikácií, príčiny náhlej srdcovej smrti, príčiny spontánnych potratov, dôkazy o prenose zložiek mRNA z očkovaného na neočkovaného, zodpovednosť zložiek s-proteínu pri vzniku nádorových ochorení, vplyv očkovania mRNA preparátmi na imunitný systém, pôvod mutácie a účinnosť očkovania na ďalšie mutácie, účinnosť reverznej transkriptázy pi prepise do ľudskej DNA, prítomnosť plazmidovej DNA v preparátoch mRNA a jej význam v prepise do ľudskej DNA, nanotechnológiu, účinok Remdesiviru, účinok Ivermectinu, účinok hydroxychlorochínu a starostlivosť o pacienta s komorbiditami pri pozitívnom náleze s covid-19“ ( 15:40 - 17:00 ).
Tvrdil , že tieto vakcíny údajne menia ľudskú DNA, spôsobujú rakovinu, krvné zrazeniny a dokonca sa môžu prenášať z očkovaných osôb na neočkované. Uviedol tiež, že sám vykonal test mikroskopom, pri ktorom mal do vlastnej kvapky krvi pridať mRNA vakcínu, čo podľa jeho slov viedlo k vyblednutiu červených krviniek v dôsledku straty kyslíka.
Splnomocnenec následne navrhol vláde, aby ukončila očkovanie mRNA vakcínami. Z nárhu ustúpil a vláda napokonom schválila uznesenie, v ktorom garantovala „slobodu voľby pri rozhodovaní“ o očkovaní.
Na tlačovej besede 13. marca Kotlár prezentoval výsledky doposiaľ oficiálne neverejnej analýzy: „Výsledky analýzy všetkých, opakujem všetkých, analyzovaných šarží dokázali, že v každej jednej ampule sa nachádza enormne vysoké množstvo DNA vektoru, ktorý kóduje kazetu pre syntézu S proteínu, ak nie aj iné proteíny. Takmer v rovnakom množstve ako mRNA sa tam nachádza teda aj DNA. V troch prípadoch je dokonca obsah DNA vyšší ako mRNA. To už ani nemožno považovať za vakcínu mRNA,“ informoval verejnosť,“ uviedol splnomocnenec.
Kotlár 10. apríla opäť vyzval vládnu koalíciu a premiéra Fica, aby zastavili očkovanie proti covidu-19 mRNA vakcínami. „Vyzývam koalíciu a predsedu vlády ukončiť očkovanie mRNA vakcínami na princípe distribúcie pomocou nanotechnológie,“ vyhlásil .
Na rokovaní vlády 23. apríla vláda schválila uznesenie, ktorým požiadala ministra zdravotníctva Šaška, aby poveril Slovenskú akadémiu vied vypracovaním analýzy zloženia vakcín. Zároveň rozhodla o zastavení dovozu nových vakcín na Slovensko.
|
[
"Peter Kotlár bol ako vládny splnomocnenec poverený preverovaním riadenia pandémie, nie vykonávaním vlastných vedeckých experimentov o zložení vakcín a iných liečiv. Aj keď jeho oficiálne kompetencie zahŕňali zber a analýzu dát, koordináciu s odbornými inštitúciami a vypracúvanie odporúčaní pre vládu, samotné laboratórne pokusy s vakcínami, ako napríklad testovanie pod mikroskopom, neboli súčasťou jeho mandátu. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.",
"V roku 2024 bol poslanec SNS Peter Kotlár vymenovaný za vládneho splnomocnenca pre preverenie riadenia pandémie ochorenia covid-19. V rámci svojej funkcie mal zriadiť vyšetrovaciu komisiu pod Úradom vlády, ktorá sa mala zamerať na preskúmanie protipandemických opatrení prijatých počas vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera.",
"Podľa článku 3 štatútu splnomocnenca vlády SR pre preverenie riadenia a nakladania so zdrojmi počas pandémie covid-19, splnomocnenec pôsobí ako poradný orgán vlády a plní koordinačné úlohy zamerané na hodnotenie zákonitosti, účelnosti a efektívnosti opatrení prijatých v súvislosti s pandémiou v rokoch 2020 až 2022 ( .pdf , s. 2).",
"Splnomocnenec mal koordinovať preverovanie riadenia pandémie, čo zahŕňalo zber a analýzu údajov, prípravu odborných stanovísk pre vládu, hodnotenie účinnosti opatrení, spoluprácu s inštitúciami a návrhy na legislatívne zmeny. Venoval sa aj otázkam týkajúcim sa vakcín – ich skladovaniu, vedľajším účinkom a zmluvným podmienkam ( .pdf , s. 2-3).",
"Závery svojho vyšetrovania predstavil verejnosti 2. októbra 2024 na tlačovom brífingu, kde priznal , že na prezentované závery nemá dáta. Po predstavení prvých aktivít, medzi ktoré patrili napríklad analýza opatrení pandémie alebo zhromažďovanie údajov zameraných na celoplošné testovanie a ktoré reflektovali pôsobenie v štatúte, oznámil, že zber dát bol obmedzený. Limity vychádzali jednak z ochrany osobných údajov a tiež z údajne pravdepodobného účelového vymazania dát v roku 2023 ( 12:35 - 15:30 ).",
"Do ďalšej skupiny aktivít patrilo „zhromažďovanie a štúdium vedeckých a výskumných štúdií, ktoré bolo zamerané na: dôkaz pôvodu jednotlivých zložiek vírusu a samotného vírusu SARS-CoV-2, odborné odôvodnenie podmienečného schválenia mRNA vakcín na trh, patologické cesty proteínu hrotu, S - proteínu a jeho jednotlivých zložiek ako pri SARS-CoV-2 aj v mRNA preparátoch, ovplyvnenie ľudskej DNA po aplikácii mRNA vakcín, pôvod sekvencie prolín-arginín-arginín-alaním v časti s-proteínu, príčiny tromboembolických komplikácií, príčiny náhlej srdcovej smrti, príčiny spontánnych potratov, dôkazy o prenose zložiek mRNA z očkovaného na neočkovaného, zodpovednosť zložiek s-proteínu pri vzniku nádorových ochorení, vplyv očkovania mRNA preparátmi na imunitný systém, pôvod mutácie a účinnosť očkovania na ďalšie mutácie, účinnosť reverznej transkriptázy pi prepise do ľudskej DNA, prítomnosť plazmidovej DNA v preparátoch mRNA a jej význam v prepise do ľudskej DNA, nanotechnológiu, účinok Remdesiviru, účinok Ivermectinu, účinok hydroxychlorochínu a starostlivosť o pacienta s komorbiditami pri pozitívnom náleze s covid-19“ ( 15:40 - 17:00 ).",
"Tvrdil , že tieto vakcíny údajne menia ľudskú DNA, spôsobujú rakovinu, krvné zrazeniny a dokonca sa môžu prenášať z očkovaných osôb na neočkované. Uviedol tiež, že sám vykonal test mikroskopom, pri ktorom mal do vlastnej kvapky krvi pridať mRNA vakcínu, čo podľa jeho slov viedlo k vyblednutiu červených krviniek v dôsledku straty kyslíka.",
"Splnomocnenec následne navrhol vláde, aby ukončila očkovanie mRNA vakcínami. Z nárhu ustúpil a vláda napokonom schválila uznesenie, v ktorom garantovala „slobodu voľby pri rozhodovaní“ o očkovaní.",
"Na tlačovej besede 13. marca Kotlár prezentoval výsledky doposiaľ oficiálne neverejnej analýzy: „Výsledky analýzy všetkých, opakujem všetkých, analyzovaných šarží dokázali, že v každej jednej ampule sa nachádza enormne vysoké množstvo DNA vektoru, ktorý kóduje kazetu pre syntézu S proteínu, ak nie aj iné proteíny. Takmer v rovnakom množstve ako mRNA sa tam nachádza teda aj DNA. V troch prípadoch je dokonca obsah DNA vyšší ako mRNA. To už ani nemožno považovať za vakcínu mRNA,“ informoval verejnosť,“ uviedol splnomocnenec.",
"Kotlár 10. apríla opäť vyzval vládnu koalíciu a premiéra Fica, aby zastavili očkovanie proti covidu-19 mRNA vakcínami. „Vyzývam koalíciu a predsedu vlády ukončiť očkovanie mRNA vakcínami na princípe distribúcie pomocou nanotechnológie,“ vyhlásil .",
"Na rokovaní vlády 23. apríla vláda schválila uznesenie, ktorým požiadala ministra zdravotníctva Šaška, aby poveril Slovenskú akadémiu vied vypracovaním analýzy zloženia vakcín. Zároveň rozhodla o zastavení dovozu nových vakcín na Slovensko."
] |
2025-05-07 00:00:00
|
{
"text": [
"vymenovaný",
".pdf",
".pdf",
"priznal",
"12:35 - 15:30",
"15:40 - 17:00",
"Tvrdil",
"navrhol",
"besede",
"vyhlásil",
"schválila"
],
"url": [
"https://dennikn.sk/3780904/kotlar-sa-ako-splnomocnenec-vlady-bude-zaoberat-pandemiou-s-kym-za-kolko-a-s-akymi-pravomocami-nevedno/",
"https://www.vlada.gov.sk/site/assets/files/1709/s_tatu_t_splnomocnenca_vla_dy_sr_pre_covid-19_-_konsolidovane_znenie.pdf",
"https://www.vlada.gov.sk/site/assets/files/1709/s_tatu_t_splnomocnenca_vla_dy_sr_pre_covid-19_-_konsolidovane_znenie.pdf",
"https://www.aktuality.sk/clanok/1gHvvlf/peter-kotlar-ukazal-zavery-svojho-vysetrovania-pandemie-nema-data-vakciny-testoval-na-svojej-krvi-a-hovori-o-biologickej-zbrani/#:~:text=Z%C3%A1very%20jeho%20sk%C3%BAmania%2C%20na%20ktor%C3%A9%2C%20ako%20s%C3%A1m%20priznal%2C%20nem%C3%A1%20d%C3%A1ta%2C",
"https://hnonline.sk/slovensko/96172193-splnomocnenec-kotlar-predstavuje-zavery-a-odporucania-presetrovania-covidoveho-manazmentu",
"https://hnonline.sk/slovensko/96172193-splnomocnenec-kotlar-predstavuje-zavery-a-odporucania-presetrovania-covidoveho-manazmentu",
"https://www.aktuality.sk/clanok/1gHvvlf/peter-kotlar-ukazal-zavery-svojho-vysetrovania-pandemie-nema-data-vakciny-testoval-na-svojej-krvi-a-hovori-o-biologickej-zbrani/",
"https://dennikn.sk/4408179/kotlar-je-spokojny-vlada-odobrila-jeho-spravu-a-umoznila-mu-skumat-mrna-vakciny/",
"https://www.ta3.com/clanok/984877/genova-terapia-a-z-ludi-je-kukurica-kotlar-zahltil-tlacovku-odbornymi-vyrazmi-o-skodlivosti-vakcin-dokazy-nepredlozil",
"https://dennikn.sk/4575700/kotlar-uz-neutoci-len-na-vedcov-ale-aj-na-koaliciu-vyzyva-premiera-aj-prezidenta-aby-zastavili-ockovanie-mrna-vakcinami/",
"https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/30688/1"
]
}
|
2025-10-16T21:00:14.242974+00:00
|
vr33690
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr33690
|
Béla Bugár
|
MOST-HÍD
|
https://demagog.sk/politik/bela-bugar
|
Ja som povedal ešte minulý rok, že do konca januára by som privítal dohodu. Mal som na mysli január 2013. Nie 2014.
|
2013-04-28 00:00:00
|
Pravda
|
Podľa správy SITA z 2. januára 2013 Béla Bugár tvrdí, že času na zvolenie opozičného kandidáta na prezidenta je ešte dosť. Správa okrem iného uvádza:
|
[
"Podľa správy SITA z 2. januára 2013 Béla Bugár tvrdí, že času na zvolenie opozičného kandidáta na prezidenta je ešte dosť. Správa okrem iného uvádza:"
] |
2013-04-29 00:00:00
|
{
"text": [
"SITA"
],
"url": [
"http://www.webnoviny.sk/slovensko/opozicny-prezidentsky-kandidat-by-mo/603938-clanok.html"
]
}
|
2025-10-16T20:48:58.457852+00:00
|
vr30158
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr30158
|
Peter Pellegrini
|
Hlas
|
https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini
|
...trvalý mechanizmus odmietame takisto ako povinné kvóty.
|
2015-10-18 00:00:00
|
Pravda
|
Predstavitelia vlády skutočne zaujali odmietavý postoj k takzvanému permanentnému mechanizmu, a to ako vo svojich vyjadreniach, tak aj v priebehu rokovania o tejto téme na úrovni EÚ. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.
|
[
"Predstavitelia vlády skutočne zaujali odmietavý postoj k takzvanému permanentnému mechanizmu, a to ako vo svojich vyjadreniach, tak aj v priebehu rokovania o tejto téme na úrovni EÚ. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."
] |
2015-10-19 00:00:00
|
{
"text": [
"TASR",
"odmietlo",
"navrhla",
"oznámil",
"jednalo",
"Trvalý",
"mechanizmus",
"definovaný"
],
"url": [
"http://www.vlada.gov.sk/r-ficona-summite-eu-doslo-kvoli-trvalym-kvotam-k-retorickej-roztrzke/",
"http://strana-smer.sk/r-fico-podarilo-sa-zablokovat-stale-prerozdelenie-utecencov",
"http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/356048-eurokomisia-vraj-chce-navrhnut-prerozdelenie-40-000-utecencov/",
"http://aktualne.atlas.sk/slovensko-prijme-100-utecencov-zo-syrie-tvrdi-fico/slovensko/politika/",
"https://dennikn.sk/248103/mame-pomoct-802-utecencom-stale-sme-proti/",
"http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-we-do/policies/european-agenda-migration/background-information/docs/2_eu_solidarity_a_refugee_relocation_system_en.pdf",
"http://europa.eu/rapid/press-release_IP-15-5596_en.htm",
"http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-we-do/policies/european-agenda-migration/proposal-implementation-package/docs/proposal_for_regulation_of_ep_and_council_establishing_a_crisis_relocation_mechanism_en.pdf"
]
}
|
2025-10-16T20:53:17.042750+00:00
|
vr14344
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr14344
|
Jozef Kollár
|
SKOK!
|
https://demagog.sk/politik/jozef-kollar
|
Inštitút finančnej politiky v tej makroprognóze do roku 2019 hovorí, že napríklad 10-ročné vládne dlhopisy slovenské emitované slovenskou vládou zdražejú z 1,1 percenta dnešného údaja až niekde na 3,5 percenta. Čiže takmer o 2,5 percentuálneho boda do roku 2019 nám pôjdu hore...
|
2016-02-07 00:00:00
|
Pravda
|
Makroekonomická prognóza Ministerstva financií pre obdobie až do roku 2019 skutočne uvádza, že priemerný percentuálny výnos 10-ročných štátnych dlhopisov SR by mal stúpnuť zo súčasného 1,1 % pre rok 2016 na 3,5 % v roku 2019. Výrok je teda pravdivý.
|
[
"Makroekonomická prognóza Ministerstva financií pre obdobie až do roku 2019 skutočne uvádza, že priemerný percentuálny výnos 10-ročných štátnych dlhopisov SR by mal stúpnuť zo súčasného 1,1 % pre rok 2016 na 3,5 % v roku 2019. Výrok je teda pravdivý."
] |
2016-02-08 00:00:00
|
{
"text": [
".xml"
],
"url": [
"http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=10608&documentId=14239"
]
}
|
2025-10-16T20:53:48.823225+00:00
|
vr31463
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr31463
|
Iveta Radičová
|
SDKÚ-DS
|
https://demagog.sk/politik/iveta-radicova
|
Nebolo to len hlasovanie strany SaS, ale aj významnej časti takzvaných Matovičovcov a OKS. Okrem dvoch poslancov (proti záchrannému fin. mechanizmu Euroval v októbri 2011 pozn.)
|
2012-03-25 00:00:00
|
Pravda
|
Hlasovanie NR SR o Eurovale a o dôvere vláde Slovenskej republiky prebehlo 11. októbra 2011 a jeho výsledky sú zverejnené na stránke NRSR :
|
[
"Hlasovanie NR SR o Eurovale a o dôvere vláde Slovenskej republiky prebehlo 11. októbra 2011 a jeho výsledky sú zverejnené na stránke NRSR :"
] |
2012-03-26 00:00:00
|
{
"text": [
"NRSR"
],
"url": [
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29245"
]
}
|
2025-10-16T20:06:13.093783+00:00
|
vr33014
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr33014
|
Ivan Štefanec
|
KDH
|
https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec
|
Ale napríklad ešte za druhej vlády Mikuláša Dzurindu sa dosiahol konsenzus pri tých významných zmenách Zákonníka práce.
|
2013-01-27 00:00:00
|
Pravda
|
Druhá vláda Mikuláša Dzurindu významným spôsobom novelizovala zákonník práce v roku 2003.
|
[
"Druhá vláda Mikuláša Dzurindu významným spôsobom novelizovala zákonník práce v roku 2003."
] |
2013-01-28 00:00:00
|
{
"text": [
"novelizovala",
"2003",
"TASR",
"Správe"
],
"url": [
"http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=3&CPT=177",
"http://www.kozsr.sk/?page=./kozsr/fakty_o_cinnosti/fakty2",
"http://openiazoch.zoznam.sk/cl/9485/Vlada-SR-jednohlasne-schvalila-navrh-novely-Zakonnika-prace",
"http://www.kozsr.sk/page_sk/kozsr/dokumenty5zjazd/sprava_o_cinnosti.pdf"
]
}
|
2025-10-16T20:00:38.301760+00:00
|
vr38200
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr38200
|
Ivan Švejna
|
MOST-HÍD
|
https://demagog.sk/politik/ivan-svejna
|
Banková daň, áno. Je to súhlasím s tým, že je to obrazne povedané alebo ľudovo povedané hitovka teraz v Európskej únii, to znamená, že mnohé štáty zavádzajú bankovú daň a Európska únia aj od budúceho roku bude chcieť zaviesť nejakým spôsobom to ešte neviem v akej výške bankovú daň, takže vyzerá to, že sa proste tejto bankovej dane nevyhnú ani slovenské banky.
|
2011-05-08 00:00:00
|
Pravda
|
Podľa portálu banky.sk doteraz bankovú daň v rôznych formách zaviedli z európskych krajín Švédsko, Maďarsko, Rakúsko, Francúzsko, Nemecko, Portugalsko a Veľká Británia. Na úrovni Európskej únie prebiehajú rokovania o koordinovanom zavedení bankovej dane, avšak nemalo by to byť skôr ako v roku 2013 ( SITA ). Navrhované výšky sú rôzne, získané finančné prostriedky by sa mali používať na pokrytie prípadného krízového manažmentu v EÚ ( EurActiv/Reuters ).
|
[
"Podľa portálu banky.sk doteraz bankovú daň v rôznych formách zaviedli z európskych krajín Švédsko, Maďarsko, Rakúsko, Francúzsko, Nemecko, Portugalsko a Veľká Británia. Na úrovni Európskej únie prebiehajú rokovania o koordinovanom zavedení bankovej dane, avšak nemalo by to byť skôr ako v roku 2013 ( SITA ). Navrhované výšky sú rôzne, získané finančné prostriedky by sa mali používať na pokrytie prípadného krízového manažmentu v EÚ ( EurActiv/Reuters )."
] |
2011-05-09 00:00:00
|
{
"text": [
"banky.sk",
"SITA",
"EurActiv/Reuters"
],
"url": [
"http://www.banky.sk/27916-sk/europske-banky-pridu-o-cast-zisku.php",
"http://www.banky.sk/28428/zavedenie-dane-ovplyvni-ziskovost-aj-spravanie-bank.php",
"http://www.euractiv.sk/podnikanie-v-eu/clanok/eu-bankova-dan-by-mohla-vyniest-50-miliard-eur-rocne-014861"
]
}
|
2025-10-16T20:14:48.146244+00:00
|
vr15582
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr15582
|
Robert Fico
|
SMER-SD
|
https://demagog.sk/politik/robert-fico
|
Jedna časť bulváru je vlastnená spoločnosťou Penta. Druhá časť je vlastnená zo zahraničia.
|
2016-11-27 00:00:00
|
Pravda
|
Téme vlastníkov slovenských médií sa venovala napríklad Transparency International Slovensko .
"Zahraniční vlastníci :
TV Markíza Slovakia (Tv Markíza, Doma, Dajto, Voyo) -> CME ( 75% vlastní Time Warner)
Nový čas (Nový čas pre ženy, Eva, 70% Azet.sk = Azet.sk, Pokec.sk, cas.sk) -> Ringier Axel Springer Media AG
Obidve médiá sú trhovou jednotkou v svojej kategórii, sú to médiá s najväčším dosahom na slovenskú verejnosť. O ich predaji domácemu finančnému subjektu sa špekuluje približne dva roky. Ak by ich získal ktorýkoľvek mediálny dom na Slovensku, stal by sa najvýznamnejším hráčom na slovenskom mediálnom trhu s najsilnejším vplyvom na verejnú mienku.
Zo zahraničných vydavateľov je na slovenskom mediánom trhu relatívne silný Bauer Media Group. Zatiaľ nie sú známe ďalšie zámery ohľadom nákupu/predaja na slovenskom mediálnom trhu.
Eurotelevízia, Rytmus života..., Rádio Expres, Expres Net -> Bauer Media Group
Slovenskí vlastníci médií :
Investor J&T
JoJ Media House (Akzent Big Board, Recar (spoluvlastník s DPB), TV JoJ,Plus, WoW, Šláger)
Perex (Pravda, Avízo ) -> Karol Bierman ( predaj denníka sprostredkovala J&T)
Tam Art Productions (rádio Jemné melódie) -> Michal Holík ( exmanažér J&T)
Ges Slovakia (Radio Antena Rock) -> Peter Korbačka ( predseda predstavenstva J&T Real Estate)
Ivan Kmotrík C.E.N. (TA3) Versus (tlačiareň, ktorátlačí Nový čas, Plus 1 deň,Šport...) –-> Grafobal Group Mediaprint Kapa Presssgrosso ( dominantný distribútor tlače, I.Kmotrík v Dozornej rade) Unimedia ( najväčšia mediálna agentúra, I. Kmotrík spolumajiteľ)
Penta Spoločnosť 7 Plus (Plus 7 dní, Plus 1 deň, pluska.sk..) -> V3 Media Holdings BV TREND Holding ( TREND, Profit, trend.sk, medialne.sk) -> V3 Media Holdings BV Petit Press ( Sme, MY, Korzár, sme.sk, vlastná tlačiareň) -> NAMAV (SITA financuje Penta)
Andrej Babiš - Ecopres
(Hospodárske noviny, hnonline.sk) -> Mafra (Agrofest)
Niké Šport Press ( denník Šport, sport.sk, azet.sk) -> majitelia stávkovej kancelárie Niké"
Vlastníctvo médii rozoberá aj analýza od Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO, ktorá obsahuje infografiku znázorňujúcu kto vlastní jednotlivé médiá spolu s informáciou o podiele investorov. Z nej vyplýva, že veľká časť médii je naozaj vlastnená Pentou alebo ľuďmi nejako spojenými s Pentou a zahraničnými vlastníkmi. Sú však aj slovenské médiá vlastnené slovenskými vlastníkmi bez podielov Penty. Ak by sme do úvahy brali iba bulvárne média (tj. Plus 7 dní, Nový čas, aktuality.sk, topky.sk) tak je pravdou, že tieto médiá sú vlastnené Pentou, alebo zahraničným vlastníkom.
V oboch analýzach boli informácie zbierané v roku 2014, keď ešte neexistoval Denník N, ktorý sa vydelil z denníka SME, práve z dôvodu podielu Penty.
|
[
"Téme vlastníkov slovenských médií sa venovala napríklad Transparency International Slovensko .",
"\"Zahraniční vlastníci :",
"TV Markíza Slovakia (Tv Markíza, Doma, Dajto, Voyo) -> CME ( 75% vlastní Time Warner)",
"Nový čas (Nový čas pre ženy, Eva, 70% Azet.sk = Azet.sk, Pokec.sk, cas.sk) -> Ringier Axel Springer Media AG",
"Obidve médiá sú trhovou jednotkou v svojej kategórii, sú to médiá s najväčším dosahom na slovenskú verejnosť. O ich predaji domácemu finančnému subjektu sa špekuluje približne dva roky. Ak by ich získal ktorýkoľvek mediálny dom na Slovensku, stal by sa najvýznamnejším hráčom na slovenskom mediálnom trhu s najsilnejším vplyvom na verejnú mienku.",
"Zo zahraničných vydavateľov je na slovenskom mediánom trhu relatívne silný Bauer Media Group. Zatiaľ nie sú známe ďalšie zámery ohľadom nákupu/predaja na slovenskom mediálnom trhu.",
"Eurotelevízia, Rytmus života..., Rádio Expres, Expres Net -> Bauer Media Group",
"Slovenskí vlastníci médií :",
"Investor J&T",
"JoJ Media House (Akzent Big Board, Recar (spoluvlastník s DPB), TV JoJ,Plus, WoW, Šláger)",
"Perex (Pravda, Avízo ) -> Karol Bierman ( predaj denníka sprostredkovala J&T)",
"Tam Art Productions (rádio Jemné melódie) -> Michal Holík ( exmanažér J&T)",
"Ges Slovakia (Radio Antena Rock) -> Peter Korbačka ( predseda predstavenstva J&T Real Estate)",
"Ivan Kmotrík C.E.N. (TA3) Versus (tlačiareň, ktorátlačí Nový čas, Plus 1 deň,Šport...) –-> Grafobal Group Mediaprint Kapa Presssgrosso ( dominantný distribútor tlače, I.Kmotrík v Dozornej rade) Unimedia ( najväčšia mediálna agentúra, I. Kmotrík spolumajiteľ)",
"Penta Spoločnosť 7 Plus (Plus 7 dní, Plus 1 deň, pluska.sk..) -> V3 Media Holdings BV TREND Holding ( TREND, Profit, trend.sk, medialne.sk) -> V3 Media Holdings BV Petit Press ( Sme, MY, Korzár, sme.sk, vlastná tlačiareň) -> NAMAV (SITA financuje Penta)",
"Andrej Babiš - Ecopres",
"(Hospodárske noviny, hnonline.sk) -> Mafra (Agrofest)",
"Niké Šport Press ( denník Šport, sport.sk, azet.sk) -> majitelia stávkovej kancelárie Niké\"",
"Vlastníctvo médii rozoberá aj analýza od Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO, ktorá obsahuje infografiku znázorňujúcu kto vlastní jednotlivé médiá spolu s informáciou o podiele investorov. Z nej vyplýva, že veľká časť médii je naozaj vlastnená Pentou alebo ľuďmi nejako spojenými s Pentou a zahraničnými vlastníkmi. Sú však aj slovenské médiá vlastnené slovenskými vlastníkmi bez podielov Penty. Ak by sme do úvahy brali iba bulvárne média (tj. Plus 7 dní, Nový čas, aktuality.sk, topky.sk) tak je pravdou, že tieto médiá sú vlastnené Pentou, alebo zahraničným vlastníkom.",
"V oboch analýzach boli informácie zbierané v roku 2014, keď ešte neexistoval Denník N, ktorý sa vydelil z denníka SME, práve z dôvodu podielu Penty."
] |
2016-11-28 00:00:00
|
{
"text": [
"Transparency International Slovensko",
"Analýza",
"analýza"
],
"url": [
"http://medialne.etrend.sk/vlastnici-medii.html",
"http://www.nsrr.sk/download.php?FNAME=1418718194.upl&ANAME=Anal%C3%BDza+slovenskeho+medialneho+trhu.pdf",
"http://www.ineko.sk/projekty/spravodajske-media"
]
}
|
2025-10-16T20:29:24.178765+00:00
|
vr28185
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr28185
|
Milan Ftáčnik
|
Nestraníci
|
https://demagog.sk/politik/milan-ftacnik
|
Okrem cyklotrás vybudovalo mesto viac ako 80 cyklostojanov na frekventovaných miestach.
|
2014-10-04 00:00:00
|
Pravda
|
Je síce pravdou, ak Milan Ftáčnik tvrdí, že mesto vybudovalo viac ako 80 cyklostojanov, no nedá sa presne definovať, či všetkých 80 bolo vybudovaných na frekventovaných miestach. V dokumente z 25.9.2014 " Zásady rozvoja cyklistickej a pešej dopravy " nie je presne spomenuté, koľko cyklostojanov vybudovalo mesto Bratislava, avšak spomína sa tam rozhodnutie z roku 2012 o vybudovaní 100 nových cyklostojanov v roku 2013. (strana 25) "S osádzaním cyklostojanov označených logom mesta, piktogramom bickyla a značením P začalo mesto už v roku 2011. Vtedy osadili 15 stojanov, napríklad pri Starej tržnici, na Rybnom námestí či pri Medickej záhrade. V roku 2012 pribudli ďalšie štyri stojany - na Hlavnom a Kamennom námestí. Za rok 2013 pribudlo v meste ďalších 98 stojanov. Mnohé z nich sú však umiestnené na námestiach - na Kollárovom, Hurbanovom, Americkom či Dulovom, čo pre cyklistov nie je veľmi výhodné. Cyklisti totiž nejazdia do mesta na to, aby si ich odstavili v centre a potom sa s nákupom či po vybavení si povinností vrátili k bicyklom. Stojany by preto mohli byť osádzané flexibilnejšie, pri vstupoch do obchodov či inštitúcií." (http://www.bratislavskenoviny.sk/najnovsie-spravy-z-bratislavy/doprava/preco-su-cyklostojany-osadene-na-namestiach-a-nie-pred-obchodmi.html?page_id=322974) Z toho vyplýva, že od nástupu Milana Fáčnika do funkcie primátora Bratislavy mesto do roku 2013 vybudovalo 117 cyklostojanov.
|
[
"Je síce pravdou, ak Milan Ftáčnik tvrdí, že mesto vybudovalo viac ako 80 cyklostojanov, no nedá sa presne definovať, či všetkých 80 bolo vybudovaných na frekventovaných miestach. V dokumente z 25.9.2014 \" Zásady rozvoja cyklistickej a pešej dopravy \" nie je presne spomenuté, koľko cyklostojanov vybudovalo mesto Bratislava, avšak spomína sa tam rozhodnutie z roku 2012 o vybudovaní 100 nových cyklostojanov v roku 2013. (strana 25) \"S osádzaním cyklostojanov označených logom mesta, piktogramom bickyla a značením P začalo mesto už v roku 2011. Vtedy osadili 15 stojanov, napríklad pri Starej tržnici, na Rybnom námestí či pri Medickej záhrade. V roku 2012 pribudli ďalšie štyri stojany - na Hlavnom a Kamennom námestí. Za rok 2013 pribudlo v meste ďalších 98 stojanov. Mnohé z nich sú však umiestnené na námestiach - na Kollárovom, Hurbanovom, Americkom či Dulovom, čo pre cyklistov nie je veľmi výhodné. Cyklisti totiž nejazdia do mesta na to, aby si ich odstavili v centre a potom sa s nákupom či po vybavení si povinností vrátili k bicyklom. Stojany by preto mohli byť osádzané flexibilnejšie, pri vstupoch do obchodov či inštitúcií.\" (http://www.bratislavskenoviny.sk/najnovsie-spravy-z-bratislavy/doprava/preco-su-cyklostojany-osadene-na-namestiach-a-nie-pred-obchodmi.html?page_id=322974) Z toho vyplýva, že od nástupu Milana Fáčnika do funkcie primátora Bratislavy mesto do roku 2013 vybudovalo 117 cyklostojanov."
] |
2014-09-14 00:00:00
|
{
"text": [
"Zásady rozvoja cyklistickej a pešej dopravy"
],
"url": [
"http://www.bratislava.sk/MsZ/Archiv/MsZ_14_09_25/58_Zasady_rozvoja_cyklistickej_a_pesej_dopravy.pdf"
]
}
|
2025-10-16T20:31:31.046993+00:00
|
vr36592
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr36592
|
József Berényi
|
SMK
|
https://demagog.sk/politik/jozsef-berenyi
|
Orbán Viktor podpredsedom Európskej ľudovej strany a to každý vie, že má dosť veľké výzvy v oblasti sociálnej hospodárskej politiky, takže bude musieť mať veľmi opatrnú politiku...
|
2010-05-02 00:00:00
|
Pravda
|
Viktor Orbán je podpredsedom Európskej ľudovej strany.
|
[
"Viktor Orbán je podpredsedom Európskej ľudovej strany."
] |
2010-12-29 00:00:00
|
{
"text": [
"je podpredsedom"
],
"url": [
"http://www.epp.eu/subsubpagina.php?hoofdmenuID=1&submenuID=2&subsubmenuID=48"
]
}
|
2025-10-16T20:36:05.545958+00:00
|
vr33782
| null |
https://demagog.sk/vyrok/vr33782
|
Pavel Ondek
| null |
https://demagog.sk/politik/pavel-ondek
|
A naša požiadavka bola ešte z jesene minulého roka 0,3 % bodu z prídelu hrubého domáceho produktu do školstva, čo v prepočte znamená približne ročne okolo 200 000 000 € a tieto finančné prostriedky tak ako pôvodná správa obsahovala.
|
2013-05-07 00:00:00
|
Pravda
|
Je pravdou, že pôvodná požiadavka školských odborov bola 0,3% HDP. Táto suma sa nachádza aj v pôvodnej Správe o stave školstva, ktorá obsahovala medziročné navyšovanie zdrojov o 200 mil. euro (približne 0,3% HDP) - orientačne 140 mil. euro (približne 0,2% HDP) do regionálneho školstva a 60 miliónov (približne 1% HDP) do vysokého školstva.
Požiadavka na 0,3% HDP sa objavila už na jeseň 2012 ako uvádza Ondek. Táto požiadavka na vládu bola formulovaná pri organizovaní novembrového štrajku nasledovne:
"žiadame vládu, aby "systémovo zvyšovala výšku finančných zdrojov na školstvo tak, aby podiel z HDP na školstvo bol do konca jej volebného obdobia porovnateľný s vyspelými štátmi EÚ, minimálne 6 %, uplatnením postupových krokov v štvorročnom volebnom období docieliť financovanie školstva so stanovením ročného zvýšenia o 0,3 % z úrovne HDP oproti predchádzajúcemu roku "
Táto požiadavka bola rovnako prednesená v apríli tohto roku.
Celkové HDP za rok 2012 bolo 71 643 ( v miliónoch eur) z čoho 0,3% predstavuje čiastku 214 929 000, čo sa skutočne odpovedá vyjadreniam pána Ondeka.
V pôvodnej ešte neschválenej Správe o stave školstva sa v úlohe RŠ-1-1: Udržateľným spôsobom postupne zvyšovať objem verejných financií pre školstvo:
"Navrhuje sa preto pravidelné postupné medziročné zvyšovanie finančných prostriedkov spolu so zabezpečením trvalého tlaku na efektívnosť ich využívania.
Pri súčasnej úrovni HDP a cieli dostať sa na priemernú úroveň verejných výdavkov krajín OECD na regionálne školstvo do 5 rokov (za predpokladu, že priemer krajín OECD nebude rásť) je potrebné medziročne zvyšovať objem verejných výdavkov do regionálneho školstva v priemere orientačne o 140 mil. euro."
V úlohe VŠ 1-1 sa uvádza (s. 66):
"... Pri súčasnej úrovni HDP a cieli dostať sa na úroveň verejných výdavkov krajín OECD na vysoké školstvo do 5 rokov (za predpokladu, že priemer krajín OECD nebude rásť) je potrebné medziročne zvyšovať objem verejných výdavkov do vysokého školstva v priemere orientačne o 60 miliónov euro ."
V už schválenej Správe sa v rovnakých bodoch uvádza:
"Navrhuje sa preto pravidelné postupné medziročné zvyšovanie finančných prostriedkov spolu so zabezpečením trvalého tlaku na efektívnosť ich využívania už od roku 2014.
Pri cieli dostať sa na priemernú úroveň verejných výdavkov krajín OECD na regionálne školstvo d o roku 2020 je potrebné zvyšovať objem verejných výdavkov do regionálneho školstva tak, aby sme dosiahli spolu s výdavkami na vysoké školstvo 6 % HDP. Uvedené zvyšovanie verejných výdavkov do regionálneho školstva je jednou z nutných podmienok na naplnenie väčšiny zámerov uvedených v tomto dokumente."
Z uvedeného je zrejmé, že pôvodná správa obsahovala medziročné navyšovanie zdrojov o 200 mil. euro (približne 0,3% HDP), orientačne 140 mil. euro (približne 0,2% HDP) do regionálneho školstva a 60 miliónov (približne 1% HDP) do vysokého školstva.
*výrok doplnený a opravený zo zavádzania na pravdu 11. mája 2013
|
[
"Je pravdou, že pôvodná požiadavka školských odborov bola 0,3% HDP. Táto suma sa nachádza aj v pôvodnej Správe o stave školstva, ktorá obsahovala medziročné navyšovanie zdrojov o 200 mil. euro (približne 0,3% HDP) - orientačne 140 mil. euro (približne 0,2% HDP) do regionálneho školstva a 60 miliónov (približne 1% HDP) do vysokého školstva.",
"Požiadavka na 0,3% HDP sa objavila už na jeseň 2012 ako uvádza Ondek. Táto požiadavka na vládu bola formulovaná pri organizovaní novembrového štrajku nasledovne:",
"\"žiadame vládu, aby \"systémovo zvyšovala výšku finančných zdrojov na školstvo tak, aby podiel z HDP na školstvo bol do konca jej volebného obdobia porovnateľný s vyspelými štátmi EÚ, minimálne 6 %, uplatnením postupových krokov v štvorročnom volebnom období docieliť financovanie školstva so stanovením ročného zvýšenia o 0,3 % z úrovne HDP oproti predchádzajúcemu roku \"",
"Táto požiadavka bola rovnako prednesená v apríli tohto roku.",
"Celkové HDP za rok 2012 bolo 71 643 ( v miliónoch eur) z čoho 0,3% predstavuje čiastku 214 929 000, čo sa skutočne odpovedá vyjadreniam pána Ondeka.",
"V pôvodnej ešte neschválenej Správe o stave školstva sa v úlohe RŠ-1-1: Udržateľným spôsobom postupne zvyšovať objem verejných financií pre školstvo:",
"\"Navrhuje sa preto pravidelné postupné medziročné zvyšovanie finančných prostriedkov spolu so zabezpečením trvalého tlaku na efektívnosť ich využívania.",
"Pri súčasnej úrovni HDP a cieli dostať sa na priemernú úroveň verejných výdavkov krajín OECD na regionálne školstvo do 5 rokov (za predpokladu, že priemer krajín OECD nebude rásť) je potrebné medziročne zvyšovať objem verejných výdavkov do regionálneho školstva v priemere orientačne o 140 mil. euro.\"",
"V úlohe VŠ 1-1 sa uvádza (s. 66):",
"\"... Pri súčasnej úrovni HDP a cieli dostať sa na úroveň verejných výdavkov krajín OECD na vysoké školstvo do 5 rokov (za predpokladu, že priemer krajín OECD nebude rásť) je potrebné medziročne zvyšovať objem verejných výdavkov do vysokého školstva v priemere orientačne o 60 miliónov euro .\"",
"V už schválenej Správe sa v rovnakých bodoch uvádza:",
"\"Navrhuje sa preto pravidelné postupné medziročné zvyšovanie finančných prostriedkov spolu so zabezpečením trvalého tlaku na efektívnosť ich využívania už od roku 2014.",
"Pri cieli dostať sa na priemernú úroveň verejných výdavkov krajín OECD na regionálne školstvo d o roku 2020 je potrebné zvyšovať objem verejných výdavkov do regionálneho školstva tak, aby sme dosiahli spolu s výdavkami na vysoké školstvo 6 % HDP. Uvedené zvyšovanie verejných výdavkov do regionálneho školstva je jednou z nutných podmienok na naplnenie väčšiny zámerov uvedených v tomto dokumente.\"",
"Z uvedeného je zrejmé, že pôvodná správa obsahovala medziročné navyšovanie zdrojov o 200 mil. euro (približne 0,3% HDP), orientačne 140 mil. euro (približne 0,2% HDP) do regionálneho školstva a 60 miliónov (približne 1% HDP) do vysokého školstva.",
"*výrok doplnený a opravený zo zavádzania na pravdu 11. mája 2013"
] |
2013-05-09 00:00:00
|
{
"text": [
"požiadavka",
"v apríli",
"2012",
"neschválenej",
"schválenej"
],
"url": [
"http://www.ozpsav.sk/files/metodika_strajk.pdf",
"http://www.ozpsav.sk/sk/Aktuality/Oznamy/STANOVISKO-Odboroveho-zvazu-pracovnikov-skolstva-a-vedy-na-Slovensku-k-sucasnej-situacii-vo-fin.alej",
"http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=48048",
"http://hnonline.sk/slovensko/c1-59627060-caplovic-taji-spravu-o-stave-skolstva",
"http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-154147?prefixFile=m_"
]
}
|
2025-10-16T20:49:02.982276+00:00
|
Subsets and Splits
No community queries yet
The top public SQL queries from the community will appear here once available.