{"id": "6784", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Asɛmfua Dadesɛn di kan pue wɔ Middle English sɛ Dadesɛn (13th century). Woyi frii Norman caudron (Picard caudron, French: chaudron). It represents the phonetical evolution of Vulgar Latin *caldario for Classical Latin caldārium \"hot bath\", that derives from cal(i)dus \"hot\"."} {"id": "3579", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Khabarovsk (Хабаровск) yɛ kuro kɛseɛ a ɛwɔ Russia. Emu nipa dodoɔ yɛ 577,688. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6868", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Hong Kong re bi kurowkɛse mu Kyeaena. Nkyekyem:China"} {"id": "3813", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Rabat (الرباط‎‎) (pronounciation of \"Rabat\" (help·info) yɛ ɔman Morocco ahenkuro ne ɔman no kuro a ɛso pa ara a ɛtɔ so nson a ekura nnipa dodoɔ 580,000 (2014) wɔ kuro kɛseɛ mu ne mansini mu nnipa bɛboro ɔpepem baako ne akyirepɔ mmienu (1.2 million). Ɛyɛ kuropɔn ma Rabat-Salé-Kénitra amammuo mantam. Rabat wɔ Atlantic Ocean so wɔ Bou Regreg asubɔntene ano, a ɛne Salè yɛ nhwɛ anim, at the mouth of the river Bou Regreg, opposite Salé, kuro no akwantuo bea. Almoravids tee Rabat wɔ 12th century. Kuro no nyini nkakrankara nanso ɛduruu mmerɛ tenten bi mu a ɛbrɛɛ ase a ɛde Almohads nhweaseɛ baeɛ. Wɔ 17th century mu no Rabat bɛyɛɛ dwanekɔbea maa ɛpo so akorɔmfoɔ. Frenchfoɔ bɛsii ahobammɔ bea wɔ Morocco mmeaeɛ nyinaa wɔ afe apem ahankron ne dummienu (1912) mu na wɔyɛɛ Rabat amammuo beaeɛ. Morocco nyaa mfahodie wɔ afe apem ahankron ne aduonum num (1955) mu na Rabat bɛyɛɛ ne kuropɔn. Edin Rabat firi Arabic kasa الرِّبَاط (er-Ribât) a ɛkyerɛ ribat, Islam ntee ho."} {"id": "6148", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Anwa moo yɛ kwan a Ghanafoɔ fa so noa moo. Wɔfrɛ no anwa moo wɔ Akan kasa mu, wɔka no \"omɔ kɛ fɛ\" (omor kerfer) wɔ Ga kasa mu. Wɔde nnoɔma kakraa bi na ɛyɛ saa aduane no. Mpɛn pii no wɔde ahahan ne nnoɔma a ɛbɛma aduane no ayɛ pɛpɛɛpɛ di. Wɔde anwa moo di mako a yatwi anaa shito ne kosua a yakye anaa nsuomunam a ɛwɔ konko mu . Ɛmoo Anwa Nkosua Ntoosi a yɛatwitwa Mako Nkyene Nsuo Nam a yɛde nkyene afa ho anaa tilapia sɛ wopɛ a Nsuomnam a ɛwɔ konko mu sɛ wopɛ a Sausage Taalia Carrot. \"Saint Martin's Secondary School\". Retrieved 12 August2011 admin (2017-08-05). \"BRAISED RICE(ANGWAMU OR OIL RICE) GHANA STYLE\". Jess Kitchen. Retrieved 2019-06-20. \"10 Ghanaian Dishes Single Ladies Must Learn How To Cook\". BuzzGhana - Famous People, Celebrity Bios, Updates and Trendy News. 2017-12-01. Retrieved 2019-06-20."} {"id": "6154", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Erzincan yε kuro a ɛwɔ Turkey. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6274", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Upper Denkyira East (pronunciation of \"Upper Denkyira East\" (help·info))ka mpasua a wɔn ananmusini wɔ Ghana Mmarahyɛbadwafie no ho.Ɛde 'first past the post' abatoɔ nhyehyeɛ no na eyi mmarahyɛbadwani baako. Upper Denkyira East mpasua no wɔ Upper Denkyira East mansini a ɛwɔ Mfinfini Mantam wɔ Ghana. Mpasua no hyeɛ ahodoɔ nyinara wɔ Upper Denkyira Mansini mu wɔ Mfinfini Mantam wɔ Ghana. Na mpasua no ne Upper Denkyira mpasua no bere bi a atwam. Ansa na wɔrebɛto afe 2004 mmarahyɛbadwafoɔ abatoɔ no, Ghana Abatoɔ Kuo no hyehyɛɛ mpasua afoforɔ eduonu-akron(29). Na Upper Denkyira West ka saa mpasua yi ho na woyi firii Upper Denkyira mpasua no mu. Eyi maa ɛkaa fa a esua no, na ɛno bɛyɛɛ Upper Denkyira East mpasua. Wɔ Ayɛwohomumu 29,2004, Benjamin Kofi Ayeh a ɔyɛ New Patriotic Party amanyɔkuo no muni no de mma a wɔtoe wɔ abatoɔ no mu no mu 20,899 dii akansifoɔ mmiɛnsa so nkunim. Osii Charles Omar Nyanor a ɔno nso yɛ New Patriotic Party amanyɔkuo no muni anan. Ɔkɔɔ so dii diberɛ no wɔ afe 2004 mmarahyɛbadwafoɔ abatoɔ no akyi wɔ berɛ a wɔhyehyɛɛ Upper Denkyira West mpasua no."} {"id": "4500", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Edirne yɛ kurow a ɛwɔ Turkey. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3232", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Monte Sant'Angelo yε kuro kεseε a ɛwɔ Foggia, Italy. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3671", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Leeds yε kuro kεseε a ɛwɔ United Kingdom. Emu nipa dodoɔ yɛ 766,399 (2014). Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6791", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Cynthia Adobea (Wɔ woo no August da ɛtɔ so 1, afe 1990) yɛ Ghanani bɔɔl bɔfo a osi akan sɛ okyigyinafo ma Ghana mma bɔɔl bɔ kuo. Ɔka ekuo a esii akan wɔ mmaa akansie a ɛkɔɔ so wɔ afe 2014 a ɛne 2014 African Women’s Championship. Ɔne bɔɔl bɔ kuo a ɛne Reformers Ladies sii Akan wɔ Ghana."} {"id": "3560", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Perth yɛ kuro kɛseɛ a ɛwɔ Australia. Emu nipa dodoɔ yɛ 1,600,000 milion. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6731", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Asante, wɔ san nso tumi frɛ no Ashanti, Ashante, anaa Asanti Twi yɛ Akan Kasa kuo no mu ahorɔw baako  a ɛne Bono  ne Akuapem kassa nyinaa ka bɔ mu ma wɔ frɛ no Twi, ne Fante a nase kyerɛ nnyɛ den. Nnipa dodoɔ a wɔka Asante kasa no yɛ ɔpepem 3.8 na wɔn mu dodoɔ no ara yɛ wɔn a wɔte Ghana, afoforo nso wɔ Cote D’Ivoir, na ne titriw no, dodoɔ no ara wɔ Asante Mantam mu a ewɔ Ghana."} {"id": "6848", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu George Agudey (wɔ woo no April da ɛtɔ so 13, 1945) yɛ Ghanani amanyɔnni. Ɔyɛ amnyɔkuo Convention Peoples Party (CPP) no mu ni. Ogyinae sɛ wɔn nto ne so aba na ama w’atumi abɛyɛ ɔmanpanyin wɔ December da ɛtɔ so 7, afe 2017 wɔ ɔmanpanyin abatoɔ a ɛkɔɔ so no mu. Ɔtɔɔ so nnan wɔ nnipa nnan a wogyinae no mu ma no nyaa mma no mu ɔha mu nkyekyɛmu 1.0%. Na na’bediakyire ne Bright Kwame Ameyaw."} {"id": "9968", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Edward Kojo Salia (20 Ayɛwohummumɔ 1952 – 16 Ogyefuo 2009) yɛ Ghanani a na ɔka Ghana mmarahyɛbadwam ho. Na ɔyɛ National Democratic Congress amanyuɔkuo no mu ni. Ɔsomee sɛ mmarahyɛbadwamni maa Jirapa mpesua ma kan Atifi Atɔe Mantam wɔ Ghana. Ɔsan nso somee sɛ Minister of State wɔ ɔmanpanyin Jerry John Rawlings aban mu. Wɔwoo Salia 20 Ayɛwohummumɔ 1952. Wɔwoo no wɔ kurow a ne din de Amasaman wɔ Nkran Mantam wɔ Ghana. Ɔkɔɔ sukuupɔn wɔ University of Ghana. Ɔsan nso kɔɔ sukuu wɔ Institute of Social Studies wɔ Hague, Netherlands. Onyaa ne nhomasua no bi nso wɔ Carleton University wɔ Ontario wɔ Canada man mu. Afe 2005 kosi 2007 no ɔsan nso suaa ade wɔ Ghana Institute of Management and Public Administration (GIMPA) wɔ Ghana. Wɔdii kan paw Edward Salia sɛ mmarahyɛbadwamni wɔ afe 2000 abatow no mu. Saa abatow no ne bere a edi kan a wɔpaw Salia sɛ Ghana mmahyɛbadwamni. Salia tenaa agua so sɛ Ghana mmarahyɛbadwani fi afe 2001 kosi 2009. Wɔpaw Salia sɛ mmarahyɛbadwamni ma Jirapa mpɛsua wɔ Ghana Atifi Atɔe Mantam wɔ afe 2000 abatow no mu."} {"id": "6728", "contents": "Template:Infobox settlement Apeui Mantam wɔ Ghana anafoɔ fam na ɛka Mantam dunsia (Tete na ɛyɛ du) a ɛwɔ Ghana no ho. Apuei Mantan ne Lake Volta bɔ hyeɛ wɔ apeui fam, Bono East Region ne Asante mantam wɔ atifi fam,Asante Mantam wɔ atɔe fam. ɛne Mfinfin mantam ne Nkran Mantam bɔ hyeɛ wɔ atɔe fam. Akanfoɔ ne nnipa dodoɔ a wɔ wɔ Apuei Mantam no mu na kasa ahorɔw a wɔka wɔ mantam no mu ne Akan, Ewe, krobo ne Brɔfo kasa. Apuei Mantam Ahenkurow ne Koforidua .Apeui Mantam yɛ beaɛ a Akosombo dam no wɔ na ɛhɔ na anyinam Ahoɔden a yenya no fa kese no fi. Apuei Mantam asase no kɛse yɛ kilomita no 19,323 a egyina hɔ ma ɔha mu nkyekyem 8.1 wɔ Ghana nsase mu. Mfirinwuma a ɛma Anyinam ahoɔden wo akosombo no mu gu ahorɔw miensah; Black Volta, White Volta ne Red Volta."} {"id": "6734", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Asikoe Afahye yɛ afehyia afahyɛ a ahenfo ne wɔn manfoɔ a wɔn wɔ Anfoega ɛwɔ Frao Mantam wɔ Ghana no di. Wodi saa afahyɛ yi wɔ bosome a ɛtɔ so miɛnsa no mu. Wɔde nnuane ne nsa gye ahohoɔ wɔ afahyɛ no ase. Amanfoɔ no hyɛ wɔn amammere ntade ahorɔw de kɔ dwa dataa a ahenfo no abɔ no ase. Asa ne nnwomtoɔ nso kɔ so wɔ afahyɛ no ase. Wodi saa afahyɛ de kae nneama bi a esii wɔ tete. https://touringghana.com/festivals/ http://ghanareview.com/festivals2.html https://tourghana.com/ghana-festivals/ Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value). http://www.ghanaembassyiran.com/en/page/majorfestivals https://www.ghanaconsulatedubai.com/tourism.html"} {"id": "3508", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Essen yε kuro a ɛwɔ Gyɛɛman man mu. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "2754", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Butan (འབྲུག་ཡུལ་) yε ɔman Ehyia Asaspɔ so. Wɔn Ahenkuro ne Timfuu. Emu nipa dodoɔ yɛ 766.397 (2018). CIA. The World Factbook: Bhutan (english)"} {"id": "4734", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Bonwire yε kuro bi agye ne din yie εfiri Kente newne a εkoso wε kuro no so.Kente yi yε ntoma bi a Ahnefo ne atitire bebree hyε. Bonwire w  Edweso- Dwaben Mansin mu wɔ Asante Mantam mu wɔ Gaana. Bonwire kuro a agye ne din anaa kuro a edi hene se yere ka Kente ho asεm. Bonwire wɔ Ntoasɔ Sukuu.Ntoasoɔ Sukuu yi de Bonwire Ntoasoɔ Sukuu Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3497", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Agyentina (República de Argentina) yε ɔman a εwɔ Amerika Apueε.Agyentina ahenkuro ne Buenɔs Aires. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3509", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Leipzig yε kuro a ɛwɔ Gyɛɛman man mu. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3761", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Winnipeg yε kuro a ɛwɔ Manitoba, Kanada. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6761", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Barikisu Tettey-Quao (wɔ woo no August da ɛtɔ so 28, afe 1998) yɛ Ghanani bɔɔl bɔfo a osi akan sɛ banbɔfo ma Ghana mmaa bɔɔl bɔ kuo. ɔka bɔɔl bɔ kuo a wosii akan wɔ 1999 FIFA Women’s World Cup. Osii akan maa bɔɔl bɔ kuo a ne din de La Ladies wɔ Ghana."} {"id": "6501", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Sege ka mpasua a wɔn ananmusini wɔ Ghana Mmarahyɛbadwafie no ho. Ɛde 'first past the post' abatoɔ nhyehyeɛ no na eyi mmarahyɛbadwani baako. Sege mpasua no wɔ Dangme East mansini no mu a ɛwɔ (Greater Accra Region) Nkrae Mantam Kɛseɛ a ɛwɔ Ghana. Mpasua no ,yɛ bɛ hunu no wɔ Dangme ApueɛMansini mu (Dangme East District )wɔ Mantam Kɛseɛ a ɛwɔ Nkrae wɔ Ghana (Greater Accra Region of Ghana ).Wɔtee mpasua yi wɔ berɛ a na wɔrebɛto mfei mpem mmienu ne nan (2004) abatoɔ no. Wɔkyɛɛ Ada mpasua a na ɛwɔ hɔ saa berɛ no mu mmienu ma no bɛyɛɛ Sege ne Ada mpasua. https://zims-en.kiwix.campusafrica.gos.orange.com/wikipedia_en_all_nopic/A/List_of_Ghana_Parliament_constituencies The 2004 presidential and parliamentary elections http://library.fes.de/pdf-files/bueros/ghana/03610.pdf https://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2004/greateraccra/132/"} {"id": "7069", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Maamɛ ye ɔbaa a ɔwɔ ba."} {"id": "6032", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Jera yɛ Nananom ammamerɛ asa anaa ɛyɛ asa ɛka yɛn amaneɛ ho a wɔn a ɔwɔ Dagomba anaa Dagombafoɔ a ɔwɔ atifi fa no na ɛsa saa asa yi. CITA\"ADE | Repertoire\". www.afridance.com. Retrieved 2020-05-17.TION [1] Dagomba Drumming Archives\". Ghana Goods. Retrieved 2020-05-17.CITATION [2]"} {"id": "6611", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Felicia Abban (ɔwoo no 1935 a ne fiedin de Ansah) yɛ kane Ghanabaa mfonitwafoɔ a odi kan. Ɔyɛɛ adwuma sɛ mfonitwafoɔ maa Ɔmanpanin a odi kan, Kwame Nkrumah wɔ n’aban mu wɔ afe 1960. Bre a ɔwaree wɔ mfie 18 akyi no, otu firii Takoradi kɔtenaa Nkran, ɛhɔ na osii mfoni twabea. Ne mfonitwa adwuma a edii mfie 50 no hyɛɛ ase bre a osuaa mfonitwa adwuma no firii ne papa hɔ, na eyi ma no bɛyɛɛ adwumayɛ boafo koro wɔ saa bre no. Abban bue mfoni twabea wɔ Nkran wɔ afe 1955 mu na offaa mmaa pii sɛ adwumayɛ boafo. Wobehuu no sɛ ɔka Ghanafo mmaa a wɔbɔɔ wɔn ho mmɔden de Ghana man kyerɛɛ amansan denam nfonitwa mu. TN’amansan mfoni a wɔdaa no adi kɔɔ so wɔ baabi a wɔfrɛ no ‘ANO’ mfonibea wɔ March, afe 2017 na mfonibea no yɛɛ wɔn adwen sɛ wɔ bedane ne mfonitwabea no ayɛ no akorabea de ahyɛ no anuonyam. Sɛ wowiee akorae no a, ɛbɛboa ama w’atumi akora ne nnwuma so na afei, ɛbɛboa mfonitwafo a wobedi n’akyi aba no."} {"id": "6553", "contents": "Special:AllPages"} {"id": "6633", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Abrah Comfort Rosemond (July 16, afe 1960) yɛ Ghanani baa mmarahyɛ baguani. Ɔyɛ kane mmarahyɛ baguani a ogyina hɔ ma Weija Gbawe abatoɔ mpɛsoa so. Okoura abɔdin krataa a ɛne MPhil (akwnakyerɛ ne afutoma) a onyaa firii suapɔn a ɛne University of Cape Coast wɔ 2002. Wɔ tetee Comfort sɛ nhomasua mu kunini na wɔpaw no sɛ ɔkwankyerɛfo a ɔhwɛ nhomsua so wɔ Kwaebibrem mansin no mu wɔ adwumakuo a ɛne GES no mu.  Odii nkunim wɔ afe 2012 abatoɔ a ɛkɔɔ so no mu ma no bɛyɛɛ mmarahye baguani, onyaa mma no mu 32,286 a egyina hɔ ma ɔha mu nkyekyɛm 53.59% wɔ dodoɔ no mu. Comfort Rosemond yɛ ɔwarefo a ɔwɔ mmɔfra mienu"} {"id": "4857", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Na Theodosia Salome Okoh(pronounciation of \"Teodosia Okoh\" (help·info)) ɔman agyapadeɛ, ɔkyerɛkyerɛni ne ɔnwenefoɔ ɔyɛɛ Ghana frankaa wɔ afe 1957. Wɔwoo no ayɛwohomummɔ da ɛtɔ so du-mmiɛnsa, afe apem aha nkron aduonu mmienu(13th June, 1922) ɛna ɔwuiɛ wɔ Oforisuo bosome da ɛtɔ so du nkron afe mpem mmienu ne du num no mu(19thApril, 1957).Ɔdii dwuma titire wɔ agorɔ 'hockey' mu ma ɛbaa nyam wɔ Ghana. Ne din a wɔde woo no ne theodosia Salome Abena Kumea Asihene wɔ Effiduase. Kane sofo panin a na ɔda baseli asɔre a na ɛwɔ Ghana ne ɔbaapanin Dora Asihene a wɔn baanu firi Asuogyaman mansini a ɛwɔ Ghana Apueɛ mantam mu. Na ɔtɔ so nnan wɔ mmɔfra nnwɔtwe mu. Ɔhyɛɛ mfiteaeɛ sukuu wɔ Asante Efiduasi na ɔtoa so wɔ Basel Mission Middle, ne akyerɛkyerɛfoɔ nteteeɛ sukuu wɔ agogo ne Achimota sukuu a ɔkɔwie mfeɛ mmiɛnsa wɔ ade nwene mu. Berɛ a Ghana nyaa fawohodie firi aborɔfo no nsam no, wɔbɔɔ dawuro faa frankaa foforɔ ho."} {"id": "4854", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Abena Osei- Asare yɛ Ghana amanyɔni, na mprempren yi yɛ mmrahyɛbadwani ma Apuei fa a ɛwɔ Atiwa mansin no mu (apuei mantem). Abena Osei-Asare kɔɔ ne ntoasoc sukuu wɔ Wesley Girls High School a ɛwɔ Cape-Coast (firi 1995-97), wɔtoaso wɔaban sukuupcn, University of Ghana, kɔ suaa adeɛ faa sika ne asase nsem ho. ɔka kuo a wɔfrɛ no ACCA no ho, na ɔwɔ abodin krataa wɔ nkitahodie nsem ho, a efiri ACI (Sikasem Dwadifoc Kuo). Abena Osei-Asare ayɛ adwuma pɛn sɛ sukuupon panyin boafo ama Sukuupon a ɛwɔ Ghana ha a woato nedin sɛ New York University firi bere (2004 ne 2007) na ɔsanso som sɔ adetɔfo kuo panyin (2007-12) ne nkitahodie nii ma beae a wɔkora sika, a na odi saa dwumadie yi nyinaa ɛwɔ Barclays sika korabea a ɛwɔ Ghana ha. de ne ho dom kuo a ɛwɔ Ghana ha a wɔfrɛ no New Patriotic Party no sɛ kuoba, na ɛnam kuo yi so na ogyinae sɛ mmerahyɛ badwani ma mansini foforo a na woate wɔ Apuei fa a ɔwɔ Atiwa mansin no mu (Eastern Region), w) 2012 mmerahyɛ badwafo abatoɔ no mu."} {"id": "3439", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Cervignano d'Adda Cervignano d'Adda yɛ kuro kɛseɛ a ɛwo Lodi, Italy."} {"id": "3434", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Madrid yɛ kuro titiriw a ɛwɔ Spain. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3494", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Pakistan (پاکستان) yɛ ɔman. Kro titiriw wɔ Islamabad."} {"id": "2469", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Ỳesu Asafo ankasaankasa(Sɛnea yɛbɔ edin \"Yesu Asafo Ankasaankasa\" (help·info)) (True Jesus Church) no έyέ Asafo a ateneho awכteeno wנּ Beijing, China Man Ma wנ afe 1917. Ɛnnɛ, wɔwɔ asafo mma bεyε ɔpepem mienu-nefa (opepem 2.5) εwɔ aman aduanannnum so, wɔ wiase afanaa nyinaa. Asafo no yε Pentecoste Akristofoo nkuroabata a ɛmaa ne hoso wɔ mfie ɔha a εtoso aduonu no mu ahyεase hɔ baabi. Efiti 1985, na wodua Asafo no ho dawara akyerɛ amansan nyinaa ansa na Yesu mmae a εtɔso mprenu no. Asafo no Gyidie atitiriw du ne: Honhom kronkron Asubo Ɛnan ase hohoro Adidi kronkron (Ɛwurade adidie) Homeda Yesu Kristo Twerε Kronkron Nkwagyeε Asafo mo Atenmuo a εtwatoo TJC no pɛɛ sɛ ankorankorɛ a ɛne akristofoɔ kuo bi bom pui wɔ saa bere no sɛ Little Flock, Yesu abusuafoɔ ne kristofoɔ hyiadan mu. Wɔtee asɔre no wɔ afe apem ahankron ne du nson(1917), wɔ Hebei ne Shandong a ɛnyaa nsunsuansoɔ wɔ Apostolic Faith mission wɔ China dwuma a wɔdie so, ne Seventh-day Adventist ne Pentecostal Assemblies a ɛwɔ ewiase."} {"id": "3477", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Pittsburgh yε kuro kεseε a ɛwɔ Pennsylvania (USA). Emu nipa dodoɔ yɛ 307,484. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3507", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Bonn yε kuro a ɛwɔ Gyaaman. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "4504", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu David Woodard (6.4.1964, Santa Barbara, California) yɛ USA ɔtwerɛfoɔ & odwom-kyerɛwni. Carpenter, S., \"In Concert at a Killer's Death\", Los Angeles Times, 9.5.2001. Rapping, A., Portrait of Woodard (Seattle: Getty Images, 2001). Epstein, J., \"Rebuilding a Home in the Jungle\", San Francisco Chronicle, 13.3.2005. Allen, M., \"Décor by Timothy Leary\", The New York Times, 20.1.2005."} {"id": "5932", "contents": "pronounciation of \"Francis Adu-Poku\" (help·info) Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Wɔwoo Francis wɔ Kotonima bosome da a ɛtɔ so eduonu baako (21) wɔ afe apem aha-nkron aduonum (1959) mu wɔ Bono Ahafo Mantam wɔ Ghana. Ɔnyaa abɔdin krataa ( Bachelor of Arts) wɔ Sociology ne Geography frii Kwame Nkrumah Suapɔn ma abɔdeɛmu nyansapɛ ne abɛɛfo. Ɔyɛ adwuma sɛ sociology ansa na ɔrekɔ amanyɔsɛm mu. Francis hyɛɛ n'amanyɔsɛm akwantuo wɔ Ɔpɛpɔn da a ɛtɔ so nson wɔ afe apem aha nkron ne aduokron mmiɛnsa mu (1993) wɔ aberɛ a ɔdi nkunim wɔ 1992 Ghana mmarahyɛbadwam abatoɔ a ɛkɔ so Ɔpɛnimma bosome no da a ɛtɔ so eduonu nkron (29) wɔ afe 1992 mu. Wɔ san to aba ma no kɔɔ mmarahyɛbedwam a ɛtɔ so mmienu wɔ kwasafoman a ɛtɔ so anan wɔ Ghana aberɛ a odi nkunim wɔ 1996 Ghana abatoɔ no mu. Ɔdi nkunim wɔ Emmanuel Kuffuor a ɔgyina ma amanyɔkuo NPP ne Yaw Ohene Manu a ɔgyina ma National Independence Party so. Ɔnyaa mma no mu 42.90% wɔ mma a wɔ to yɛ no nyinaa mu wɔ aberɛ a amanyɔkuo NDC anaamusini no ne NIP anaamusini no nyaa 20.80% ne 10.60%."} {"id": "7030", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Wo Nnipa ne mmoa bi afam no, kotodwe no ka ɛnnan ne ɛsrɛ no bom ma no ye baako."} {"id": "4884", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Monte Águila (Monte Águila). Águila redirect Nhwɛsode:Commons category"} {"id": "7074", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Margaret Ekua Pray yɛ Ghanani oman ananmusini ne amanyɔkuo New Partriotic Party no mu ni wɔ Ghana. ɔyɛ Ghana ananmusini a ɔwɔ Zambia Wɔ July afe 2017 mu no, ɔmanpanyin Nana Akuffo-Addo paw Margaret Ekua Pray sɛ Ghana ananmusifo a ɔwɔ Zambia. Na ɔka nnipa a wɔn dodoɔ yɛ aduonu mienu a wɔpaw wɔn sɛ wɔnkɔ som se Ghana ananmusifo wɔ aman ahorɔw so James Kunda,\"LUNGU TIPS DIPLOMATS\", TIMES OF ZAMBIA, 17 February 2016."} {"id": "5772", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Auch yε kurow kεseε a ɛwɔ France. Emu nipa dodoɔ yɛ 22 779 (2016). INSEE 2016 Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "4265", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Bhumibol Adulyadej (ภูมิพลอดุลยเดช, 1927 – 2016) yε Thailand amansan hene. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6441", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu  (pronunciation of \"Mfantseman\" (help·info)) Mfantseman yɛ mpasua baako a ɛwɔ mmrahyɛbadwamu wɔ Gaana. Wɔ to aba abatoɔ afe biara mu yi mmarahyɛbadwani ma no si wɔn anan mu wɔ mmarahyɛbadwamu. Mfantseman wɔ Dayi Anaafoɔ mansini mu wɔ Flawu mamtamu wɔ Gaana. Wɔ te mpasua yi wɔ afe 2012 wɔ abre a wɔ bɛ to Gaana abatoɔ kese no. Mpasua yi wɔ Mfantseman Mansini wɔ Mfinfini mamtamu wɔ Gaana. Wɔ kuu Ekow Hayford a ɔyɛ NPP mmarahyɛbadwani ma Mfantseman wɔ Nkusukum Mankessim-Abeadze Duadze kwan so wɔ abre a na ɔnam kan so fri abatoɔ ɔsatuo ma afe 2020 Gaana abatoɔ kese no. Ne wuo no si yɛ wɔ abre a na aka nda kakrabi ma wɔn ato afe 2020 abatoɔ, Article 112 (5) ma 1992 Gaana ɔmanmara kyerɛ sɛ , ɛnsɛ sɛ wɔ to aba foforo wɔ mpasua no so gye sɛ Gaana abatoɔ kɛse no pɛ. 2016 Gaana abatoɔ kese no: Mfantseman. Amanyɔkuo anan na wɔgyina wɔ mpasua no so ma wɔ to wɔn so aba. New patriotic party amanyɔkuo a nea otu frankaa no ne Ekow Hayford a oya mba 26,747 a egyina hɔ ma 46."} {"id": "6851", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Ghana nsaneyareɛ ayaresabea yɛ beae a wosii sɛ nea ɛbɛyɛ na Ghana anya mpontuo wɔ ayarehwɛ ne nwhehwɛmu de fa nsaneyareɛ ho, wosii beae wɔ bre a yareɛ a ɛde Covid-19 yii ne ti wɔ ɔman Ghana mu no. Ghana Covid-19 ankorɛankorɛ sikafutuo ne Ghana bammɔfo a ɛne Ghana Armed Forces na ɛkaa wɔn ti boo mu sii sa beae yi a ɛwɔ Nkran atɔe fam ayarasabea. Kane Ga East Ayarasabea no nso yɛ nea wosiesie mu kama de dane no nsayareɛhwɛbea wɔ Shai Osudoku mpɛsoa so a ɛwɔ Dodowa. Eyi ne Shai Osudoku ayarehwɛbea na ɛbɔ hyeɛ . ɔmanpanyin Nana Addo Dankwa koo ho nsrahwɛ wɔ Octber da a ɛtɔ so 30, afe 2020 mu. Ghana nsaneyareɛ ayarehwɛbea yɛ ɔmanpanyin abediakyire a ne din Dr Mahamudu Bawumia na obue ano wɔ July da a ɛtɔ so 20, afe 2020. ɔde too dwa sɛ wɔde US$7.5 ɔpepem na esii beae no. Wosii no sɛ Ghana beae a anya nkoanim wɔ nsaneyareɛ ayarehwɛ mu. Dr. Mahamudu Bawumia de too dwa sɛ, ''Saa beae a ɛwɔ ayaresa mpa ahodoɔ 100 no yɛ nea nnipa 536 na wosii, wɔyɛɛ adwuma nnɔnhwere 24 da biara kosi sɛ wowie adwuma no."} {"id": "2359", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Huang Xianfan (黄现璠) (1899–1982) yε Chinese historian. Wɔwoo Huang Xianfan afe 1934. Ɔsuaa ade wɔ1908 - 1916: Qusi School ;1917 - 1921: Qujiu Middle School ;1922 - 1926: Guangxi Third Normal college(Historical Science);1926 - 1935: Beijing Normal University (BA Diploma in History); 1935 - 1937:Tokyo Imperial University(MT Diploma in History). Fi 1937 kɔpem 1938,Huang Xianfan yε teacher wɔ Nanning Middle School;Fi 1938 kɔpem 1940,Huang Xianfan yε associate professor wɔ Guangxi University;Fi 1941 kɔpem 1942,Huang Xianfan yε history professor wɔ Sun Yatsen University;Fi 1943 kɔpem 1953,Huang Xianfan yε history professor wɔ Guangxi University;Fi 1954 kɔpem 1982,Huang Xianfan yε history professor wɔ Guangxi Normal University. Ɔtenaa ase kɔpemm Sanda-Kwakwa da ɛtɔ so 18 wɔ afe 1982 wɔ Guilin. Wɔwoo Huang Xianfan wɔ Fusui a ɛwɔ China. N'awofo de Gan Lan ne Huang Kechang. Afe nsia fi 1908 hɔ no, Huang Xianfan kyerεε sukuufo ade wɔ Qusi School ne wɔ 1916 a Huang wiee Qusi School no."} {"id": "2773", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Perm yε kuro a ɛwɔ Russia man mu. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "2779", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Paltoga yɛ kuro a ɛwɔ Russia man mu. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "4244", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Corbin Bleu Reivers (1989) yε siniitwa ni ɛwɔ Amerika. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6637", "contents": "Manpanyin abatoɔ no kɔɔ so wɔ Ghana wɔ November da ɛtɔ so 3, afe 1992 mu. Nea efiri mu bae ne sɛ Jerry Rawlings di nkunim ma no nyaa mma no mu ɔha mu nkyekyɛmu 58.4%. Amanfoɔ a wɔbɛto aba no yɛ ɔha mu nkyekye mu 50.2% * Mpontuo nkabomkuo yɛ nea manyɔkuo National Democratic Congress, National Conventions Party ne Every Ghanaian Living Everywhere na ɛde bae."} {"id": "3484", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Newark yε kuro kεseε a ɛwɔ New Jersey (USA). Emu nipa dodoɔ yɛ 502,029. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia. https://www.newarknj.gov/"} {"id": "6058", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Hakkâri yε kuro a ɛwɔ Turkey. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3060", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Bến Tre yɛ kuro kɛseɛ a ɛwɔ Vietnam. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6863", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Gye Nyame yɛ adinkra a ahyɛnsodeɛ a ɛkyerɛ Nyame tumi ne sɛdeɛ ɔno nko ara wɔ tumi. Kasa Gye sɛ nyame na tumi adeɛ nyinaa yɛ. Saa adinkra gyee din aberɛ a na ɛda Ghana sika so ansa na nsesaeɛ baeɛ."} {"id": "6324", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Ada(pronunciation of \"Ada\" (help·info)) ka mpasua a wɔn ananmusini wɔ Ghana Mmarahyɛbadwafie no ho.Ɛde 'first past the post' abatoɔ nhyehyeɛ no na eyi mmarahyɛbadwani baako. Ada mpasua no wɔ Dangme East mansini a ɛwɔ Greater Accra Mantam wɔ Ghana. Mpasua no hyeɛ ahodoɔ nyinara wɔ Accra Metropolitan mu wɔ Greater Accra Mantam wɔ Ghana. Alex Narh Tettey-Enyo na na ɔyɛ anamsini de ma Kyinie amanyɔkuo (NDC) no. Ɔnyaa mma mpem dunsia ahanum ne aduasa nwɔtwe (16,538) a agyina hɔ ma ɔha nkyekyɛmu aduoson nkron akyiri pɔ num (79.5%). Kofi Plahar na na ɔyɛ anamsini de ma Ɔsono amanyɔkuo no. Ɔnyaa mma mpem mmiɛnsa ahanwɔtwe ne aduanan mmiɛnsa (3,843) a agyina hɔ ma ɔha nkyekyɛmu dunwɔtwe akyiri pɔ num (18.5%). Gordon Chiatey Amenya na na ɔyɛ anamsini de ma Akokɔ amanyɔkuo no wɔ mfe mpem mmienu ne nwɔtwe no mu. Ɔnyaa mma ahanan ne nkron (409) a agyina hɔ ma ɔha nkyekyɛmu mmienu akyiri pɔ ohunu (2.0%)."} {"id": "6330", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Adenta(pronunciation of \"Adenta\" (help·info)) ka mpasua a wɔn ananmusini wɔ Ghana Mmarahyɛbadwafie no ho.Ɛde 'first past the post' abatoɔ nhyehyeɛ no na eyi mmarahyɛbadwani baako. Adenta mpasua no wɔ Adentan 'Municipal ' mansini a ɛwɔ Greater Accra Mantam wɔ Ghana. Mpasua no hyeɛ ahodoɔ nyinara wɔ Adentan Municipal Mansini mu wɔ Greater Accra Mantam wɔ Ghana. Wɔtee mpasua no wɔ berɛ a na wɔrebɛto afe 2004 amanpanin ne mmarahyɛbadwafoɔ abatoɔ no. Wɔkyɛɛ Ashaiman mpasua a na ɛwɔ hɔ saa berɛ no mu no mmienu ma no bɛyɛɛ Adenta ne Ashaiman mpasua. Wɔ mfei mpem mmienu ne nwɔtwe abatoɔ no mu no, Kojo Adu Asare a ɔfiri NDC (National Democratic Congress) ɛyɛ kyinie amanyɔkuo no mu no na ɔgyinaa sɛ mmerahyɛbadbadwamni. Ɔnoara nso na ɔdii nkunim wɔ saa abatoɔ no mu. Ɔnyaa abatoɔ no mu mma mpem aduonu, aha mmienu ne aduasa (20,230) a ɔno gyina hɔ ma ɔha mu abupɛn aduonum nan ne akyiripo mmiensa (54.3%). Deɛ ɔtooso mmienu ne Kwadjo Opare Hammond a ɔsono amanyɔkuo ɛyɛ NPP (New Patriotic Party ) mu na ɔfiri."} {"id": "3818", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Fes (فاس‎‎) yε kuro a ɛwɔ Morocco. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "5845", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Banku (pronunciation of \"Banku\" (help·info)) yɛ tete din bi a ɛwɔ Ga-Dangme(Ga) kasa mu a wɔnya firii aburo mmɔle ne bankye mmɔle a aboro a yaka afera, aka abobɔ no kama. Ga-Dangme kasa mu na yɛnyaa saa din no firi. Yɛwɔ sɛdeɛ wɔsi ka saa din a ɛne no sɛ nanso ne nkyerɛaseɛ nnyɛ pɛ wɔ kasa no mu, ebi ne inku(ma nkuu wɔ Ha kasa mu), Ashanku(ma sɛdeɛ wɔde borɔdeɛ yɛ aduane bi a yɛfrɛ no Tatale wɔ Ga kasa mu), ne afoforɔ a n'awieeɛ yɛ \"ku\". Banku da nso firi akple nnuane a ɛyɛ Ewefoɔ na ɛdi. Ɛyɛ Ghana ne Togofoɔ a ɛwɔ Ga-Dangme (anaa Ga) aduane a yɛde aburo mmɔle ne bankye mmɔle a aboro aka afra a yɛde agu nsuohyeɛ mu aka, ama no ayɛ fitaa, yɛde di nkwan, nkruma frɔeɛ anaa mako ne nsuomunam. Mpem pii no nnipa a ɛwɔ Ghana anaafoɔ mantam na ɛpɛ saa aduane no;Ewefoɔ, Fantefoɔ ne Ga-Dangmefoɔ nanso mantam ahodoɔ a aka a ɛwɔ Ghana no nso di saa aduane no."} {"id": "3302", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Borgonovo Val Tidone yε kuro kεseε a ɛwɔ Piacenza, Italy. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "4984", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Akuapem Twi yɛ kasa a, Nipa dodow a wɔwɔ Ghana, Ɔman a ɛwɔ Abibrim atɔe fam no Ka. Wɔn a wɔka saa kasa yi, wɔ apuei mantam wɔ Ɔman Ghana mu. Kurow ne Mmusua a wɔka saa Akuapem Twi yi fi ase wɔ Aburi, Ahwerease, Ɔbosomase, Tutu, Manpɔn, Manfe, Akropɔn, Adukrom, Latɛ, Akwam, Akrade Ne Wɔ nkurow nketewa a wɔkeka ho. Nkurow foforo a Wɔnso ka saa Akuapem Twi yi ne Nsawam, Akosombo, Atimpoku ne wɔn Nkurow nketewa ne Akura a ɛkekaho. Eyinom akyi no, Nnipa Dodow a wɔyɛ Ghanafo no na wɔte and wɔka sa Kasa yi."} {"id": "6729", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Apɔnkye ye afieboa. Yɛwɔ beyɛ 300 nsonsonoe sɛ ɛba mpɔnkye."} {"id": "7017", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kojo Oppong Nkrumah ( wɔwoo no Oforisuo da etɔ  so 5, afe 1982) yɛ Ghanani amanyɔni  ne mmaranimfoɔ . Na ɔyɛ mmarahyɛ bedwani a ogyina hɔ ma Ofoase-Ayirebi mpesua wɔ Ghana mmarahyɛbadwam. Wɔ woo Kojo Oppong Nkrumah, Oforisuo da etɔ  so 5, afe 1982 wɔ Koforidua a ɛwɔ apuei fam wɔ Ghana. N'awofo ne Kwame Oppong Nkrumah ne Felicia Oppong Nkrumah. Na ne maame yɛ ɔkyerɛkyerɛni. Na ne papa nso kyerɛ ade nanso, akyirI ogyae ade kyerɛ kɔyɛɛ adwuma wɔ sika korabea. Ɛwom sɛ wɔwoo Nkrumah wɔ Koforidua de nanso Nkrumah fi Akyim Anyinase. Nkrumah hyɛɛ ne sukuu ase wɔ St. Bernadette Sukuu a ɛwɔ Dansoman na ɔtoaa so kɔɔ ntoaso sukuu wɔ Pope John Senior High School a ɛwɔ Koforidua. Kojo toa n'adesua no so kɔɔ sukuupɔn wɔ Cape Suapɔn no mu ma no gyee abodin krataa. Wɔ afe 2012 mu no, Kojo wie Suapɔn a ɛwɔ Nkran mantan mu; University of Ghana ma no nyaa abodin krataa wɔ edwadie ho nsem mu. Wɔ afe 2014 mu no,  Kojo san nyaa abodin krataa a ɛfa mmaranim ho, a ɛyɛ (LLB) fi suapon a ne din Gimpa hɔ."} {"id": "5805", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Joseph Gyamfi pronounciation of \"Joseph Gyamfi\" (help·info) yɛ Ghana amanyonii a ɔka mmarahyɛbedwa a ɛdi kan wɔ Ghana Adehyeman a ɛtɔ so nan no mu, na ɔyɛ anamaomsinii de ma Sunyani Atɔeɛ mpɛsoaso de ma National Democratic Congress amanyɔkuo no. Yɛwoo Joseph wɔ Ɔpɛpɔn bosome da a ɛtɔ so aduonu mmienu, afe apem ahankron aduonum nan. Ɔkɔɔ Ghana Suapɔn a ɔnyaa ne abɔden krataa wɔ Amanyɔsɛm mu. Ɔyɛɛ adwuma sɛ ɔkyerɛkyerɛni ansaa na ɔbɛyɛɛ mmarahyɛbedwanii. Joseph hyɛɛ n'amanyɔsɛm adwuma ase wɔ afe apem ahankron eduokron mmienu a ɔbɛyɛɛ mmarahyɛbedwanii de maa National Democratic Congress(NDC) amanyokuo no, na ɔyɛ anamsinii de ma Brong Ahafo mantamu wɔ Ghana ansa na afe apem ahankron mmienu Ghana mmarahyɛbedwam abatoɔ. Yɛyii no kɔɔ mmarahyɛbedwam a ɛdi kan wɔ Ghana Adehyeman a ɛtɔ so nan wɔ Ɔpɛpɔn bosome da a ɛtɔ so nson, afe apem ahankron aduokron aduokron mmiɛnsa wɔ abrɛ a ɔdii nkunim wɔ afe apem ahankron aduokron mmienu Ghana abatoɔ a ɔkɔɔ so wɔ Ɔpɛnimaa bosome da a ɛtɔ so aduonu mmienu, afe apem ahankron aduokron mmienu no mu."} {"id": "7221", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Reggie Rockstone pronounciation of \"Reggie Rockstone\" (help·info) yɛ Ghanani a ɔgyee din wɔ ne ndwomtow ho nti. Wɔwoo Reggie Rockstone Ebɔbira-Oforisuo 11 afe 196?. Wɔwoo no wɔ Ngyiresi Nna ne maame yɛ mother. Ne papa so nna ɔyɛ father. Ɔwarr to in Ne mba yɛ koro pɛ-- ? na %name. Dea Reggie Rockstone yɛɛ a ɛma ne din terɛw ne sɛ ɔno na ɔyɛe ma kasahare wɔ Ghana ndwom mu terɛwee. Abere no, na ɔyɛ Ɔsɛekurowmu Ɔmampanin. Dea name yɛɛ a ɛma ne din terɛw ne sɛ action. Abere no, na ɔyɛ position. Wɔwoo no wɔ Ngyiresi Abokyi man mu wɔ Oforisuo 11 afe 1964.Ɔde ne ho bɔɔ kuw bi a wɔyɛ Hip Pop ne wɔn nantewee dii asa maa wɔn wɔ afe 1980's mu. ɔtutuu akwan ahorow pii kɔɔ mmeameaɛ maa nkorɔfo huu n'adom akyɛde no. Wɔ afe apem aha nkron aduokron baako 1991 mu no, ne nsoroma pue ma nnipa pii huu no. Abere a odi kan a nnipa huu no no yɛ Asa bi ɔsai wɔ Nkran, Gaana wɔ afe 1980's mu."} {"id": "6774", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Bombei Afahyɛ (Bayerɛ Afahyɛ) yɛ afehyia afahyɛ a ahenfo ne wɔn manfo a wɔn wɔ Ekyem Kofi a ɛbɛn Sekondi a ɛwɔ Atɔe Mantam wɔ Ghana no di. Wodi saa afahyɛ yi wɔ bosome a ɛtɔ so nsɔn no mu. Wɔde nnuane ne nsa gye ahohoɔ wɔ afahyɛ no ase. Amanfoɔ no hyɛ wɔn amammere ntade ahorɔw de kɔ dwa dataa a ahenfo no abɔ no ase. Asa ne nnwomtoɔ nso kɔ so wɔ afahyɛ no ase. Wodi saa afahyɛ de kae nneɛma bi a esii wɔ tete. https://touringghana.com/festivals/ https://www.ghanaconsulatedubai.com/tourism.html http://ghanareview.com/festivals2.html https://tourghana.com/ghana-festivals/ Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value). http://www.ghanaembassyiran.com/en/page/majorfestivals"} {"id": "3293", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Tavazzano con Villavesco yε kuro kεseε a ɛwɔ Lodi, Italy. Tavazzano con Villavesco (Lodigiano: Tavasàn cun Vilavésch) ɛyɛ kuro a yɛka no wɔ Italy kasa mu sɛ comune (a ɛkyerɛ municipality wɔ borɔfo kasa mu) a ɛyɛ wɔ Province of Lodi ɛwɔ Italy mantam bi a yɛfrɛ no Lombardy, a ɛyɛ 35 kilometres (22 mi) sɛ wofiri hɔ rekɔ Milan Atɔeɛapuiɛ fam ɛna ɛsane nso yɛ 9 kilometres (5.6 mi) sɛ worekɔ Lodi Atifiatɔeɛ fam a. Tavazzano con Villavesco ɛne mansini ahodoɔ yi na ɛbɔ ahyeɛ: Mulazzano, Casalmaiocco, Lodi, Montanaso Lombardo, Sordio, San Zenone al Lambro ɛne Lodi Vecchio. Tavazzano railway station na wɔfa tu kwan. \"Superficie di Comuni Province e Regioni italiane al 9 ottobre 2011\". All demographics and other statistics: Italian statistical institute Istat. \"Popolazione Residente al 1° Gennaio 2018\". Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3323", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Lodi Vecchio yɛ kuro kɛseɛ a ɛwɔ Lodi, Italy. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "2381", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Pigazzano yε kuro kεseε a ɛwɔ Piacenza, Italy. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6231", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Adansi-Asokwa (pronunciation of \"Adansi-Asokwa\" (help·info)) yɛ abatoɔ mpɛsua no mu baako a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbadwam. Wɔ too aba yii mmarahyɛbadwani (MP) a odi kan koraa wɔ abatoɔ a ɛdii kan no mu. Adansi-Asokwa wɔ Adansi Asokwa mansini no mu a ɛwɔ Ashanti Mantam no mu wɔ Ghana. Nkurotoɔ ahodoɔ a ɛwɔ Adansi-Asokwa abatoɔ mpɛsuaso bi ne Bodwesango, Fumso, Aboabo, Anhwiaso, Adiemra, Hwiremoase, ne Pipiiso. Adansi-Asokwa abatoɔ mpesua no hyɛ Adansi North abatoɔ mpesua no mu a ɛwɔ Ashanti Mantam no mu wɔ Ghana. Adansi-Asokwa abatoɔ mpesua no ka abatoɔ mpesua aduanan nson a ɛwɔ Asante mantam no mu no. Nkane na Adansi-Asokwa abatoɔ mpesua no ka Adansi North abatoɔ mpesua no ho firi ɔgyefoɔ bosome no da a ɛtɔ so du-nson wɔ afe mpem mmienu ne nan mu de kɔ si sɛ abatoɔ kɔmisa no tetee mpesua no mu maa yɛbɛnyaa Adansi-Asokwa abatoɔ mpesua no wɔ ɔbɛnim bosome no da a ɛtɔ so du-num wɔ afe mpem mmienu ne du-nwɔtwe mu."} {"id": "6318", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Okaikwei Central(pronunciation of \"Okaikwei Central\" (help·info)) Okaikwei mfinfini do fam ka mpasua a wɔn wɔ ananmusini wɔ Ghana Mmarahyɛbadwafie no ho.Ɛde 'first past the post' abatoɔ nhyehyeɛ no na ɛyii mmarahyɛbadwani baako. Okaikwei Central mpasua no wɔ Greater Accra Mantam wɔ Ghana. Mpasua no hyeɛ ahodoɔ nyinara wɔ Accra Metropolis Mansini mu wɔ Greater Accra Mantam wɔ Ghana. Mpasua yi, yɛbɛ hunu wɔ Nkrae Metropolis Mansini no mu wɔ Nkrae Mantam Keseɛ no mu wɔ Ghana. Saa mpasua yi ahyeɛ nyinaa wɔ Nkrae a ɛwɔ Nkrae Metropolis Mansini mu (Accra Metropolis District ) wɔ Nkrae Mantam kɛseɛ no mu wɔ Ghana. Wɔ mfei mpem mmienu ne du nsia no mu no, wɔ Ghana mmerahyɛ badwam abatoɔ a yɛ too wɔ Ghana man yi mu no, Patrick Yaw Boamah a ɔgyinaa mu maa NPP(New Patriotic Party) ɛyɛ ɔsono amanyɔkuo no na edii nkunim. Onyaa aba a wɔn tooeɛ no mu mma mpem aduonu nwɔtwe, ahanum ne num (28,505) a ɛno gyina hɔ ma ɔha mu abupɛn aduosia baako ne akyiripo aduasa mmiensa (61.33%)."} {"id": "6367", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Wa West (pronunciation of\"Wa West\") (help·info)ka mpɛsoa a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam no ho. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Wa West wɔ Wa West mansini wɔ atɔeɛ do mantam wɔ Ghana. Wɔtee mpɛsoa no wɔ berɛ a wɔreto Ghana mmarahyɛbedwafoɔ abatoɔ wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nan nom. Akonnwa no wɔ Wa West mansini a ɛwɔ atɔeɛ do mantam wɔ Ghana. Ghana abatoɔ kɔmisa ne nnipa afoforɔ bɛyɛ aduonu nkron na ɛdikan tee sa mpɛsoa no wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nan nom, a ɛtuu mpɛsoa nom firii ahanu de kɔsii ahanu ne aduasa. Mfeɛ mpem mmienu ne nnwɔtwe Ghana mmarahyɛbedwafoɔ abatoɔ,Wa west. Elections 2004:Ghana's Parliamentary and Presidential Elections\" (PDF). Electoral Commission of Ghana and Friedrich Ebert Foundation. November 2005. Retrieved 2009-05-08. Burning 'galamsey' equipment against the law – Toobu\". Citinewsroom - Comprehensive News in Ghana. 2021-05-28. Retrieved 2021-05-29."} {"id": "6202", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Sefwi-Wiawso(pronunciation of\"Sefwi-wiawso\") (help·info) yɛ mmarahyɛbedwam mpɛsoa a ɛwɔ Ghana atifi atɔeɛ mantam. Mmarahyɛbedwanii a ɔda saa mpɛsoa no ano ne Kwaku Afriyie, a ɔnam ɔsono amanyɔkuo\"New patriotic party\" so too no so aba wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du nsia abatoɔ nom. Sefwi-Wiawso abatoɔ mpesua no yɛ abatoɔ mpesua nkron a ɛwɔ Western North mantam no mu wɔ Ghana. Nkane no na wɔhyɛ Sefwi-Wiawso abatoɔ mpesua no mu firi afe apem aha nkron aduowɔtwe nwɔtwe (1988) mu a wɔte firii Sefwi-Akontombra abatoɔ mpesua no mu de kɔ si sɛ wotee mansini no anaafoɔ fam firii mansini no mu maa yɛnyaa Sefwi-Wiawso abatoɔ mpesua no wɔ ogyefuo bosome no da a ɛtɔ so aduonu nkron wɔ afe mpem mmienu ne nwɔtwe abatoɔ mu. Sefwi-Wiawso abatoɔ mpesua no ahenkron ne Wiawso. Sefwi-Wiawso abatoɔ mpesua no mmarahyɛbadwam akonnwa no anya mmarahyɛbadwafoɔ ahodoɔ nson na watena akonnwa no so. wɔ Afe apem ahankron ne aduonum nsia (1956) abatoɔ mu no, \"Convention peope's party\" ananmusini a wɔde no baeɛ ne Owura William Kwabena Aduhene, abatoɔ no baa awieɛ no, na CPP amannyɔkuo a wɔn ahyɛnsodeɛ ne Akokɔ no adi nkunim wɔ Sefwi-Wiawso abatoɔ mpesua no mmarahyɛbadwam akonnwa no abatoɔ no mu."} {"id": "6426", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Tema East(pronunciation of\"Tema East\" (help·info)) mansini a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam no baako. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Tema East wɔ Tema mansini adantam a ɛwɔ Nkran punpuni mantam wɔ Ghana. Mpɛsoa no hyɛ Nkran\"Metropolitan\" mansini a ɛwɔ Nkran punpuni mantam wɔ Ghana. Wɔ afe apem ahankron ne aduokron mmienu( 1992)no , Erasmus Aruna Quao na ɔgyina maa mpɛsoa no a ɔwɔ National convention party amanyɔkuo no . Wɔ afe apem ahankron ne aduokron nsia(1996) mu no Ishmael Ashietey a ɔwɔ ɔsono amanyɔkuo New patriotic party mu na ɔgyina maa mpɛsoa no.Samuel Evans Ashong Narh a ɔwɔ ɔsono amanyɔkuo New patriotic party nso gyina maa mpɛsoa no wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nnwɔtwe (2008) nom. Ɛna Daniel Nii Kwartei Titus Glover a ɔwɔ ɔsono amanyɔkuo New patriotic party nso gyinaa wɔ mpɛsoa nom wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du nom(2010). Wɔ afe apem ahankron ne aduokron mmienu 1992)no , Erasmus Aruna Quao na ɔgyina maa mpɛsoa no a ɔwɔ National convention party amanyɔkuo no ."} {"id": "4839", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu William Addo Dankwa Akufo-Addo a Wɔwoo no wɔ ɔbenem bosome da a ɛtɔ so aduonu nkron wɔ afe apem aha-nkron auanan nan mu. Ɔyɛ nnei Ghana Manpanin. W'adi mampanin firi ɔpɛpɔn bosome mfeɛ mpem mmienu ne du-nson. Ɔdii kan somm sɛ Attorney General firi mfeɛ mpem mmienu ne baako kɔsii mfeɛ mpem mmienu ne miɛnsa ɛna ɔsane yɛɛ ɔman soafoɔ a ɔhwɛ amanɔne nsɛm so firi mfeɛ mpem mmienu ne miɛnsa kɔsii mfeɛ mmienu ne nson ɛwɔ Kuffor berɛ so. Nana Addo dii kan kɔperee Ghana manpanin akonwa no wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nwɔtwe ɛne mfeɛ mpem mmienu ne du-mmienu, ne mmienu nyinara sɛ New Patriotic Party (NPP), nanso National Democratic Congress nii a ɔgyinaeɛ maa wɔn no dii ne so nkunim ɛyɛ John Evans Atta Mills wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nwɔtwe mu, ɛna John Mahama nso bɛdii so mfeɛ mpem mmienu ne du-mmienu berɛ a John Evans Atta Mills wuieɛ no."} {"id": "6374", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Afadjato South (pronounciation of \"Afadjato South\" (help·info)) yɛ mpɛsuasoɔ no mu baako a ɛwɔ Ghana Mmarahyɛbadwam fie. Wɔtoo aba yi anamsini baako sɛ ɔkɔ si wɔn anan wɔ Mmarahyɛbadwam a odii nkonim wɔ abatoɔ no mu. Afadjato South wɔ Afadzato mansini no mu wɔ Volta Mantam a ɛwɔ Ghana. Ghana Aban Kɔmisan na ɔtee mpɛsua no wɔ mfe mpem mmienu ne dummienu (2012) no mu ɛnam Ghanaman nyina abatoɔ no. Afadjato South mpɛsua a ɛwɔ Ghana Mmarahyɛbadwam Angela Alonwu-Tay na ɔyɛ Mmarahyɛbadwani de ma Kyinie Amanyɔkuo (NDC) no wɔ Afadzato South Mansini no mu wɔ Volta Mantam wɔ Ghana. Mpɛsua no wɔ Afadzato South Mansini a ɛwɔ Volta Mantam wɔ Ghana. Wɔ mfe mpem mmienu ne dummienu (2012) abatoɔ no Joseph Zaphanat Amenowode na na ɔyɛ Mmarahyɛbadwani de ma Kyinie Amanyɔkuo (NDC) no. Mfe mpem mmienu ne dunsia (2016) abatoɔ no Angela Alorwu-Tay na na ɔyɛ Mmarahyɛbadwani de ma Kyinie Amanyɔkuo (NPP) no. Ɔpɛnimma bosom no mu wɔ mfe mpem mmienu ne dummienu (December 2012)mu na wɔtoo aba a na adi mu wɔ Ghanaman nyinaa abatoɔ no mu."} {"id": "6396", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu South Dayi(pronunciation of\"South Dayi\") (help·info) yɛ mpɛsoa a ɛwɔ Gaana mmarahyɛbadwam no mu baako. Ɛde first past the post abatoɔ yii mmarahyɛbadwani baako. South Dayi wɔ South Dayi mansini a ɛwɔ Volta mantam mu wɔ Gaana. Wɔtee mpɛsoa no wɔ afe apem ahankron ne aduokron mmienu mu. Amanyɔkuo a ɛte so siesie wɔ mpɛsoa no so ne Kyiniiɛ amanyɔkuo ( NDC ) a Owura Rockson-Nelson Dafeamekpor yɛ wɔn mmarahyɛbadwani. Mpɛsoa no wɔ South Dayi mansini a ɛwɔ Volta mantam mu wɔ Gaana. Wɔ ne atififam ne North Dayi mpɛsoa no, Hohoe South mpɛsoa no wɔ ne atifi-apueeɛfam, na Ho West nso wɔ ne apueeɛ ne anaafoɔfam. Ahyeɛ a ɛwɔ ne atɔeɛfam ne Afram Plains South ne Asuogyaman mpɛsoa, a ne nyinaa wɔ apueeɛ mantam mu wɔ Gaana. https://web.archive.org/web/20121213062626/https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/election2012/parliament.constituency.php?ID=277&res=pm https://web.archive.org/web/20081211051136/https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/election2008/parliament.constituency.php?ID=294 https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/election2004/parliament.constituency.php?ID=193 https://web.archive.org/web/20050715101918/http://psephos.adam-carr.net/countries/g/ghana/ghana11.txt https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/MPs-Volta-Region-12578 https://web.archive.org/web/20110717125901/https://ec.gov.gh/userfiles/1996%20Parliamentary%20Election%20Results.pdf https://web.archive.org/web/20110112174357/https://ec.gov.gh/userfiles/file/ELECTED%20PARLIAMENTARIANS%20-%201992%20ELECTIONS.xls"} {"id": "6488", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Klottey Korle yɛ mpesua nom baako a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Klottey Korle wɔ Nkran punpuni mantam wɔ Ghana. Mmarahyɛbadwanii a ɔte Klottey Korle mpesua no akonnwa no so seisei ne Dr. Zanetor Agyemang-Rawlings. Wɔ afe apem ahankron ne aduokron mmienu (1992) mu no Nathan Tetteh Mensah a ɔwɔ EGLE amanyɔkuo mu na ɔtenaa mpesua no akonnwa no so. Kyiniiɛ amanyɔkuo ?National Democratic Congress) anamusini David Lamptey nso peree mpesua no akonnwa no wɔ afe apem ahankron ne aduokron nsia (1996). Nii Adu Daku Mante a ɔwɔ ɔsono amanyɔkuo (New patriotic party) nso peree akonnwa no wɔ mfeɛ mpem mmienu (2000) nom. Wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nnwɔtwe (2008) nom no, kyiniiɛ amanyɔkuo (National Democratic Congress) de anamusini foforɔ a yɛfrɛ no Nii Armah Ashietey ba bɛperee akonnwa no. Kyineeɛ amanyɔkuo (National Democratic Congress) sane de Zanetor Agyemang-Rawlings baa mfeɛ mpem mmienu ne du nsia (2016) nom ma no sane bɛgyina maa mpesua no."} {"id": "3487", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu India (भारत) yε ɔman. India Ahenkuro yε Dεlhi Foforɔ."} {"id": "4627", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kyɛbi yɛ Akyemfoɔ kuropɔn a ɛwɔ Gana Apueɛ Mantam mu. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "11401", "contents": "Interlocking Stabilised Block yɛ blɔk a wɔ Africa Atɔe (East Africa)fam, no wɔde si dan yɛ ade a agye ntini paa yie. Anya nkɔanim wɔ adansi mu wɔ Africa."} {"id": "2752", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Tswana (SeTswana) yε kasa. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3316", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Castel San Giovanni yε kuro kεseε a ɛwɔ Piacenza, Italy. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3328", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Gambolò yε kuro kεseε a ɛwɔ Pavia, Italy. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3388", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Trump International Hotel and Tour or Trump Tour u Chicago, Illinois, USA."} {"id": "4879", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Bogotá yɛ Colombia ahenkuro. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3472", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Nashville yε kuro kεseε a ɛwɔ Tennessee (USA). Emu nipa dodoɔ yɛ 626,681. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3496", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Indonesia (Republik Indonesia) yɛ ɔman. Kro titiriw wɔ Jakarta."} {"id": "3880", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Nina Badrić (04.07.1972 - ...) yε odwomtoni, Krowehyia."} {"id": "4942", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Angola yε ɔman. Kro titiriw yɛ Luanda. Emu nipa dodoɔ wɔ 25.789.024 (2014). João Lourenço na ɔyɛ Ɔmanpanyin wɔ ɔman yi. Censo 2014: Resultados Definitivos de Recenseamento Geral da População e da Habitação de Angola 2014 (PDF)"} {"id": "4972", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Baku (Bakı) yε kuro titiriw a ɛwɔ Azerbaijan. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3457", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Seattle yε kuro kεseε a ɛwɔ Washington (USA). Emu nipa dodoɔ yɛ 753,675 (2019). Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6457", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Bortianor-Ngleshie-Amanfrom(pronunciation of\"Bortianor-Ngleshie-Amanfrom\" (help·info)) uyɛ mpesua nom baako a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Bortianor-Ngleshie-Amanfro wɔ Ga south mansini adantam a ɛwɔ Nkran punpuni mantam wɔ Ghana. Mpesua no akonnwa no hyɛ Ga South mu a ɛwɔ Nkran punpuni mantam wɔ Ghana. Habib Saad a ɔwɔ ɔsono amanyɔkuo New patriotic party na ɔgyina maa mpesua no wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du nsia (2016) nom. Wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du nsia (2016) mmarahyɛbedwafoɔ abatoɔ no, nnipa num na ɛgyina maa mpesua no. Habib Saad a ɔwɔ ɔsono amanyɔkuo New patriotic party nyaa mma mpem aduonu nsia ne aduasa nsia (26,036) a ɛyɛ ɔhamu nkyekyɛmu aduonum mmiɛnsa akyirepɔ nkron (53.09). Kyiniiɛ amanyɔkuo National Democratic Congress anamsini Bright Edward Kodzo Demordzi nyaa mma mpem du nkron, ahanan ne num(19,405) a ɛyɛ ɔhamu nkyekyɛmu aduasa nkron akyirepɔ aduonum nson(39.57%)."} {"id": "5821", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Joseph Yaani Labik yɛ Ghana amanyɔnii ne mpɔtam mpɔtam mputuw panyin. Ɔsom sɛ mmarahyɛbedwanii ma Bunkpurugu-Yunyoo mpɔtam a ɛwɔ Atififam. Ɔde ne ho na ɔne amanyɔ kuw biara mmɔ. Wɔwoo Labik wɔ Ayɛwohomumɔ da a ɛtɔ so abien,1954. Ɔkɔɔ sukuupɔn wɔ University of Ghana na onyaa abodin krataa wɔ social work mu. Labik adwuma a ɔyɛ ne mpɔtam mpɔtam mputuw panyin. Labik som sɛ mmarahyɛbedwanii ma Bunkpurugu-Yunyoo mpɔtam a ɛwɔ Atififam wɔ Ghana mmarahyɛbedwa abatoɔ a edi kan, nea ɛtɔ so abien, abiesa ne anan wɔ Ghana adehyeman a ɛtɔ so anan. Labik dii kan som sɛ mmarahyɛbedwa maa Bunkpurugu-Yunyoo mpɔtam a ɛwɔ Atififam wɔ 1992 Ghanaian abatow mu. Wɔ 2004, odi nkonim mmarahyɛbedwam muni a ɔne kuw biara mmɔ. Na ɔno nkutoo ne mmarahyɛbedwa muni a ɔnka amammui kuw biara ho a wɔtow aba maa no wɔ Ghana Atififam. Ɔye Kristoni. Ghana Parliamentary Register, 2004-2008. Ghana: The Office of Parliament. 2004. p. 353."} {"id": "6685", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Ahumkan Afahyɛ afehyia afahyɛ a ahenfo ne wɔn manfoɔ a wɔn wɔ Kibi a ɛwɔ Apuei Mantam mu wɔ Ghana no di. Wodi saa afahyɛ yi wɔ bosome a ɛtɔ so nsia no mu. Wɔde nnuane ne nsa gye ahohoɔ wɔ afahyɛ no ase. Amanfoɔ no hyɛ wɔn amammerɛ ntadeɛ ahorɔw de kɔ dwa dataa a ahenfo no abɔ no ase. Asa ne nnwomtoɔ nso kɔ so wɔ afahyɛ no ase. Wodi saa afahyɛ yi de kae nneɛma bi a esii wɔ tete. Amanfo no nam afahyɛ no so kyerɛ sɛ wɔtaa wɔn ahenfo no akyi. https://www.easytrackghana.com/cultural-overview-ghana-festivals.php http://www.findglocal.com/GH/Accra/110243459088279/International-life-in-ghana-,-africa http://ghanareview.com/festivals2.html Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value). http://www.ghanaembassyiran.com/en/page/majorfestivals https://www.ghanaconsulatedubai.com/tourism.html https://touringghana.com/festivals/ https://tourghana.com/ghana-festivals/"} {"id": "3781", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Clermont-Ferrand yε kuro kεseε a ɛwɔ France. Emu nipa dodoɔ yɛ 142 686 (2016). INSEE 2016 Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3793", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Mulhouse yε kuro kεseε a ɛwɔ France. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3572", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Ufa yε kuro kεseε a ɛwɔ Russia. Emu nipa dodoɔ yɛ 1,086,000 million. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "5824", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Nana Koduah Kwarteng pronounciation of \"Nana Koduah Kwarteng\" (help·info) yɛ Ghana amanyɔni, ɔyɛ Tano South abatoɔ mpɛsoa a ɛwɔ Bono ne Ahafo mantam no mmarahyɛbadwani a na ɔka mmarahyɛbadwakuo a ɛdi kan wɔ Ghana berɛ a ɛtɔ so nan a Ghana gye toom sɛ wɔde kabimamenkabi na ɛbɛbu ɔman no. Yɛtoo aba yii Nana Koduah Kwarteng wɔ afe apem ahankron aduokron mmienu Ghana abatoɔ mu a ɔgyina hɔ ma kyineɛ amanyɔkuo\"National Democratic Congress\" sɛ mmarahyɛbedwanii wɔ mmarahyɛbedwakuo a edikan wɔ kwasafoman a ɛtɔ so nan wɔ Ghana. Wɔ afe apem ahankron aduokron nsia Ghana abatoɔ mu no,ɔdii ntwo maa akonnwa no kɔtɔɔ Grace Boachie a ɛwɔ kyineɛ amanyɔkuo\"National Democratic Congress\" nan so. Ɔnyaa mma mpem dummiɛnsa, ahasa ne aduokron wɔ mma dodoɔ mpem aduonu nan, ahannwɔtwe ne aduoson nkron a wɔtoo no mu a ɛgyina hɔ ma ɔhamu nkyekyɛmu aduasa nnwɔtwe akyirepɔn aduonum kyɛn ne sɔretiafoɔ Rex Ofori-Agyeman a ɛwɔ kyineɛ amanyɔkuo\"New patroitic party\"a ɔnyaa mma mpem nkron, ahanum ne aduosia nnwɔtwe a ɛgyina hɔ ma ɔhamu nkyekyɛmu aduowɔtwe akyirepɔn aduonu."} {"id": "6751", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Aymtuo, eye yadee a ema onipa gya eboro mpre mminesa da baako a a gyanan no ye nsuo. Ebetumi atena ho wo nna kakra efiri se nipa ne ho nsuo sa.Se nipa ne ho nsuo sa ne honanm no ntumi nto so se dee ete dehydration due to fluid loss. afei nso ema nipa yi suban bi edi. Wei nso ma ne dwonso ko fom, afei nso ne honam ahyensode sesa, akoma nso bo ntemtem, afei nso nipa no ahokeka ko fam wo ebere emu ye den.Nkwadaa a omo nufo a  ogya won anan a emu ye nsuo. betumi aye se enye ayamtuo . A number of non-infectious causes may also result in diarrhea, including hyperthyroidism, lactose intolerance, inflammatory bowel disease, a number of medications, and irritable bowel syndrome. In most cases, stool cultures are not required to confirm the exact cause. Sɛ wopɛ sɛ wobɔ wo ho ban firi ayamtuo ho a ɛɛs sɔ wodi wo ni.Afei nso ɛsɛ wo nom nsuo a ɛyɛ krɔgyee."} {"id": "6412", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Lambussie yɛ mpɛsuasoɔ no mu baako a ɛwɔ Ghana Mmarahyɛbadwam. Wɔtoo aba yi mmarahyɛbadwani baako a odii nkonimwɔ abatoɔno mu. Lambussie wɔ Jirapa Lambussie mansini a ɛwɔ Atɔe Sor Mantam wɔ Ghana. Lambussie mpɛsua a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbadwam. Edward K.Dery na na ɔyɛ mmarahyɛbadwani de ma Kyinie Amanyɔkuo (NDC) no wɔ Jirapa/ Lambussie mansini no mu wɔ Atɔe Sor Mantam wɔ Ghana. Jirapa/ Lambussie Mansini a ɛwɔ Atɔe sor Mantam wɔ Ghana na akonnwa no wɔ. Abatoɔ a ɛdikan a wɔtoo no wɔ afe apem dunkron ne aduokron mmienu (1992) mu na wɔyii Mmarahyɛbadwani Jocob Bawiine Boon sɛ ɔyɛ Mmarahyɛbadwani mfa mma Kyinie Amanyɔkuo (NDC) no. Afe apem dunkron ne aduokron nsia (1996) mu abatoɔ no, wɔtoo aba yi Luke Koo sɛ ɔyɛ Mmarahyɛbadwani mfa mma Kyinie.Amanyɔkuo no. Afe apem dunkron ne aduokron nkron (1999) mu abatoɔ a adikan no wɔyii Alice Teni Boom sɛ ɔyɛ Mmarahyɛbadwani mfa mma Kyinie Amanyɔkuo (NDC) no. Mfe mpem mmienu ne nwɔtwe (2008) abatoɔ no, wɔtoo aba yi John Duoghr Baloroo sɛ ɔyɛ Mmarahyɛbadwani mfa mma Ɔsono Amanyɔkuo (NPP) no."} {"id": "6424", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Weija(pronunciation of\"Weija\") (help·info) mpɛsoa (seisei deɛ awu) yɛ tete mpɛsoa a wɔkyɛɛ mu mpɛsoa mmiɛnsa-Anyaa- sowutuom,Bortianor-Ngleshie-Amanfrom ne Weija Gbawe wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du mmienu Ghana abatoɔ nom. Ɛnni anamsini biara wɔ Ghana mmarahyɛbedwam ɛna wɔnto aba nyi mmarahyɛbedwanii biara. Ɛnkane Weija wɔ Ga West mansini a ɛwɔ Nkran punpuni mantam wɔ Ghana. Wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nan (2004) ne mfeɛ mpem mmienu ne nnwɔtwe (2008) nom no Shirley Ayorkor Botchwey a ɔwɔ ɔsono amanyɔkuo New patriotic party na gyina maa mpɛsoa no. Wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nnwɔtwe(2008) Ghana mmarahyɛbedwafoɔ abatoɔ wɔ Weija no, wɔtoo mmarahyɛbedwafoɔ num so aba. Shirley Ayorkor Botchway a ɔwɔ ɔsono amanyɔkuo New patriotic party nyaa mma mpem aduosia nsia, ahasa ne aduoson baako (63,371) a ɛyɛ ɔhamu nkyekyɛmu aduonum mmiɛnsa akyirepɔ nson(53.7). Ɛna Kyineeɛ amanyɔkuo National Democratic Congress anamsini Sheriff Nii Otto Dodoo nso nyaa mma mpem aduonum baako, ahankron ne aduosia baako (51,961) a ɛyɛ ɔhamu nkyekyɛmu aduanan nan akyirepɔ baako (44.1)."} {"id": "7045", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Kusebko Larere Afahyɛ yɛ afahyɛ ahenfo ne wɔn manfo a wɔn wɔ Sumbrungu a ɛwɔ Bolgatanga mansin mu  wɔ Ahafo Mantam , kane Bono ne Ahafo Mantam wɔ Ghana no di. Wodi saa afahyɛ yi wɔ bosome a edikan no mu. Wɔde nnuane ne nsa gye ahohoɔ wɔ afahyɛ no ase. Amanfoɔ no hyɛ wɔn amammere ntade ahorɔw de kɔ dwa dataa a ahenfo no abɔ no ase. Asa ne nnwomtoɔ nso kɔ so wɔ afahyɛ no ase. Wodi saa afahyɛ de kae nneɛma bi a esii wɔ tete. https://www.easytrackghana.com/cultural-overview-ghana_festivals.php http://www.ghanaembassyiran.com/en/page/majorfestivals https://www.ghanaconsulatedubai.com/tourism.html"} {"id": "3501", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Dresden yε kuro a ɛwɔ Gyɛɛman man mu. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3549", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Gijón yε kuro a ɛwɔ Spain man mu. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3561", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Brisbane yε kuro kεseε a ɛwɔ Australia. Emu nipa dodoɔ yɛ 2,004,262 milion. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6484", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Walewale (Pronunciation of \"Walewale\" (help·info)) yɛ mpesua nom baako a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Walewale wɔ West Mamprusi mansini adantam a ɛwɔ atifi apueɛ mantam wɔ Ghana. Ɛyɛ mansini adantam ahenkuro a ɛwɔ West Mamprusi mansini nom. Ɛnkane no na wɔfrɛ mpesua no West Mamprusi mpesua. Mpesua no akonnwa no hyɛ Nanumba South mansini a ɛwɔ atifi mantam wɔ Ghana. Wɔ afe apem ahankron ne aduokron mmienu (1992) nom no, Ben Baluri Saibu a ɔwɔ kyineeɛ amanyɔkuo National Democratic Congress mu na ɔdii nkunim wɔ abatoɔ nom. Sussana Adams a ɔno nso wɔ National Democratic Congress nso peree mpesua no akonnwa no afe apem ahankron ne aduokron nsia (1996) a ɔnyaeɛ. People's National convention anamusini Issifu Asumah nso gyinaa maa mpesua no wɔ mfeɛ mpem mmienu (2000). Wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nan (2004) mu no kyineeɛ amanyɔkuo National Democratic Congress de anamusini foforɔ, Alidu Iddrisu Zakari ba ma no bɛperee akonnwa."} {"id": "3711", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Stockholm yε kuro titiriw a ɛwɔ Sweden. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3735", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Salvador yε kuro a ɛwo Brazil. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6164", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Bar-le-Duc yε kuro kεseε a ɛwo France. Emu nipa dodoɔ yɛ 14 733 (2018). INSEE 2018 Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6236", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Sawla-Tuna-Kalba (Pronunciation of\"Sawla-Tuna-Kalba\" (help·info)) yɛ mpɛsoa a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbadwam mu baako. Ɛde first past the post abatoɔ yii mmarahyɛbadwani baako. Ɛwɔ Savannah mantam mu wɔ Ghana. Mmarahyɛbadwani a ɔte so siesie ne Donald Dari Sadity. Wɔyii no wɔ bere a kyiniiɛ amanyɔkuo ( NDC ) no de mma dodow mpem nan ahanu ne aduonu mmienu (4222) dii nkunim bebere sene ne dibeaperefoɔ a na ɔbɛn no yiye wɔ akansie no mu a ɔde bɛyɛɛ mmarahyɛbadwani. Wagyina ama mpɛsoa no pɛn wɔ Ghana adehyema mmarahyɛbadwa a ɛtɔ so nan no mu. Sawla-Tuna-Kalba mansini ne Sawla-Tuna-Kalba district a ɛwɔ Savannah mantam mu wɔ Ghana. Amanyɔkuo a ɛte so siesie ne kyiniiɛ amanyɔkuo a Owura Donald Dari Sadity ne wɔn mmarahyɛbadwani. https://citinewsroom.com/2019/02/infographic-brief-facts-about-the-new-savannah-region/ http://www.ghanamps.com/mps/details.php?id=229 http://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/election2008/election.results.parliamentary.php"} {"id": "6284", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Atiwa West(pronunciation of \"Atiwa West\" (help·info)) ka mpasua a wɔn ananmusini wɔ Ghana Mmarahyɛbadwafie no ho.Ɛde 'first past the post' abatoɔ nhyehyeɛ no na eyi mmarahyɛbadwani baako. Atiwa West mpasua no wɔ Atiwa mansini a ɛwɔ Apueɛ Mantam wɔ Ghana. Mpasua no hyeɛ ahodoɔ nyinara wɔ Atiwa West Mansini mu wɔ Apueɛ Mantam wɔ Ghana."} {"id": "6838", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Fordjour (Bayere,) Afahyɛ yɛ afehyia afahyɛ a ahenfo ne wɔn manfoɔ a wɔn wɔ Mo a  ɛwɔ Wenchi mansan wo Bono Mantam, kane Bono ne Ahafo Manatam wɔ Ghana no di. Wodi saa afahyɛ yi wɔ bosome ɛtɔ so nwɔtwe ne nea ɛtɔ so nkrɔn no mu.Afoforo nso di afahye no wo bosome a ɛtɔ so du no mu. Wɔde nnuane ne nsa gye ahohoɔ wɔ afahyɛ no ase. Amanfoɔ no hyɛ wɔn amammerɛ ntadeɛ ahorɔw de kɔ dwa dataa a ahenfo no abɔ no ase. Asa ne nnwomtoɔ nso kɔ so wɔ afahyɛ no ase Wodi saa afahyɛ yi de kae nneɛma bi a esii wɔ tete. https://www.easytrackghana.com/cultural-overview-ghana-festivals.php https://www.hugedomains.com/domain_profile.cfm?d=ghanaculturepolitics&e=com http://www.gattagh.com/events.html http://www.ghanaembassyiran.com/en/page/majorfestivals https://www.ghanaconsulatedubai.com/tourism.html"} {"id": "6296", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Oforikrom (pronunciation of \"Oforikrom\" (help·info)) (Ghana mmarahyɛbadwam mpɛsua). Elizabeth Agyemang yɛ Mansini Mansoafo Abadiakyire de ma Asante Mantam. Ɔman panin a ɔte so wɔ Ghana saa mmerɛ yi Nana Addo Dankwa Akuffo-Addo na oyii no a Ghana Mmarahyɛbadwam nso gyee tu mu. Oforikrom Municipal abatoɔ mpesua yɛ abatoɔ mpesua a ɛwɔ Asante mantam no mu baako wɔ Ghana. Nkane no na abatoɔ mpesua no ka abatoɔ mpesua ahodoɔ a na ɛkabɔm ma yɛnya Kumasi Metropolitan Assembly no ho bi de kɔsi ɔbɛnim bosome no da a ɛtɔ so du-num wɔ afe mpem mmienu ne du-nwɔtwe mu a wɔte no ho a, ɛkyire yi no, yɛpagyaa mu maa no bɛnyaa municipal ahyɛnsodeɛ a ɛno ho nti ɛnɛ yɛfrɛ no Oforikrom Municipal mansini no. Ashanti mantam no mfimfini pɛɛ na wobɛhunu Oforikrom Municipal mansini no, na wɔn ahenkuro ne Oforikrom a ɛwɔ Kumase. Owura Emmanuel Marfo na ɔyɛ mmarahyɛbadwani de ma Oforikrom abatoɔ mpesua no so wɔ Ghana mmarahyɛbadwa a ɛtɔ so nson no mu, na ɔnam NPP ɔsono amannyɔkuo no so na ɛkɔɔ mmarahyɛbadwam kɔsii ɔmanfoɔ a wɔwɔ Oforikrom abatoɔ mpesua no anan mu wɔ mmarahyɛbadwam."} {"id": "6302", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Asuogyaman (pronounciation of \"Asuogyaman\" (help·info)) (Ghana mmarahyɛbadwam mpɛsua) Thomas Apem Nyarko na ɔyɛ mmarahyɛbedwanii ma mpɛsoa no. Ɛnam kyineeɛ amanyɔkuo National Democratic Congress so na wɔtoo aba yii no a ɔnyaa mma dodoɔ a ɛyɛ apem,ɔha ne aduasa num a ɔde bɛyɛɛ mmarahyɛbedwanii. Ɔdii Kofi Osei Ameyaw a na ɔwɔ Kyineeɛ amanyɔkuo National Democratic Congress a ɔgyinaa hɔ maa mpɛsoa no wɔ kwasafoman a ɛtɔ nsia nom. MPs elected in the Ghanaian parliamentary election, 2008"} {"id": "7216", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Queenster Pokuah Sawyerpronounciation of \"Queenstar Pokuah Sawyerr\" (help·info) (wɔ woo no Kitawonsa bosome no da a edikan, wɔ afe apem ahankron aduosia nan [1964] mu) yɛ Ghanani amanyɔni ne ɔsoafo abediakyire ma Mfinfin mantam mu wɔ Ghana.Wayɛ mmarahyɛbadwani ama Agona East mpɛsoa yi firi mfeɛ mpem mmienu ne du-mmiɛnsa mu (2013) Wɔ woo Sawyer wɔ Agona Kwanyako a ɛwɔ Mfinfin mantam mu. Onyaa abodin krataa firi Suapɔn a ɛne Takorade Polytechnic. Ɔtoaa so konyaa abodin nkrataa mienu firii suapɔn a ɛne Alantic Internationl University mu. Ɔyɛ ɔbaa dwadini na afei, amanyɔni. Ɔyɛ mmarahyɛbadwani de ma Agona East mpɛsoa no a ɛwɔ mfinimfin mantam mu wɔ Ghana. Na ɔno ne Queenstar Real Estates Company Limited foɔ panini (CEO) ansa ɔrebɛyɛ mmarahyɛbadwani. Queenstar Pokuah Sawyerr yɛ NDC Kyiniiɛ amanyɔkuo no ba a, ɔno na ɔsii NDC amanyɔkuo no anan mu wɔ afe mpem mmienu ne du-mmienu (2012) abatoɔ mu wɔ Agona East abatoɔ mpesua no so, na ɔdii nkunim kɔsii ɔmanfoɔ no anan mu wɔ mmarahyɛbadwam."} {"id": "4911", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Bourg-la-Reine Bourg-la-Reine yε kuro kεseε a ɛwɔ Hauts-de-Seine, France. Emu nipa dodoɔ yɛ 20 531 (2016). Église Saint-Gilles. RER Bourg-la-Reine. Villa Hennebique (1901-1903). Villa Saint Cyr. INSEE 2016 Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6614", "contents": "Francisca Oten-Mensah (wɔ woo no February da ɛtɔ so 14, afe 1993). Yɛ amanyɔkuo New Patriotic Party no mu ni ne mmarahyɛ baguani a ogyina hɔ ma Kwabre Apuei mpɛsua so, ɔno ne mmarahyɛ baguani a osua koraa wɔ mmarahyɛ baguakuo a ɛtɔ so nnan no mu wɔ afe 2016. Wɔ woo Francisca wɔ Aboaso Ayaresabea wɔ Mampnteng a ɛwɔ Asante Mantam mu, wɔ February da ɛtɔ so 14, afe 1993. N’awofo ne Owuar yere Joyce Oteng ne Dr. oteng a ɔyɛ ɔyaresafo ne dwadini, a ɔsan so yɛ ɔkwankyerɛfo ma adwumkuo a ne din de Angel Group of Companies. Francisca kɔɔ mfiase sukuu ahorɔw miensa. Ɔkɔɔ sukuu a ne din de Manponteng Roman Catholic Sukuu, afei ɔkɔɔ Revival Preparatory sukuu a ɛwɔ Breman. Owie ne mfiase sukuu no wɔ savior international School. Owie ne J H S wɔ Angel Education Complex. Ɔtoa so kɔɔ St, Rpses Senior High Shool, faako a owie ne ntoasioɔ sukuu. Ne boatae a ɛne sɛ obesua ade akɔ akyi no boa no ma no toaa so kɔɔ suapɔn a ɛne Kwame Nkruma University (KNUST) mano kosuaa mmaranim."} {"id": "6638", "contents": "Template:Infobox electionGhana abatoɔ wɔ Ghana no kɔɔ so wɔ December a ɛtɔ so 7, afe 1996. Manpanin abatoɔ a ɛkɔɔ so no maa Jerry Rawlings a na odi adeɛ no dii nkunim wɔ amanyɔkuo National Democratic Congress (NDC), Amanyokuo National Democratic Congress nyaa mmarahyɛ bagua no a ne dodoɔ no yɛ 200 no mu 133."} {"id": "6656", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Abeiku Nyame Quansah a wɔ san nso frɛ no Jagger Pee yɛ Ghanani siniyifoɔ. Wɔ afe 1984 mu no, ɔhyɛɛ n’adwuma ase wɔ Tv so dwumadie bi so. Sesei, ɔyɛ dwumadie a w’ato din ’’ Obra’’ wo tv so. ɔkɔɔ ntoaso sukuu a ne din de Apam secondary school nanso, wanya akwanya biara wɔ siniyi mu bre a ɔwɔ hɔ no. Bre a owie ntoaso sukuu no, ɔde ne ho kɔdɔɔm Kwesum Agroma afe baako, na ofirii hɔ de ne ho kɔ dɔɔm ekuo foforo a ɛde Get Involved Group. Jagger ne edin ɔde yɛɛ sini bi ɛbɛyɛɛ tv so dwumadie wɔ afe 1985, ɛno na ama saa din no aka ne so. Sini no kyerɛwfo din ne Sackey Sowah a ɔyɛ nea one no kɔɔ sukuu baako. Wɔ de no too afiase bre a asɛmdibea kyerɛɛ sɛ ɔboaa ne yɔnko agodifo Nana Agyemang maa wokuu Taxi hyɛnkafo bi, asɛm no sii January da ɛtɔ so afe 1995. Wɔ too tuo kuu taxi drɔva no bre a akasakasa sii wɔn ntam faa ɛka a ɛsɛ wotua ho."} {"id": "6771", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Kwame Boahene Yeboah-Afari (wɔ woo no November da a ɛtɔ so 13 afe 1920- owui wɔ May da etɔ 22 afe 1996) yɛ kane adekyerɛfo ne amanyɔni. Ɔsoom sɛ saofo wɔ asoe ahorɔw pii wɔ Ghana adehyeman a edikan no mu , na ɔsoom sɛ kuadwuma soafo a odikan ne Bono ne Ahafo Mnatam mu Soafo a odikan. Ɔsan nso soom sɛ mmarahye baguani a ogyina hɔ ma Sunyani Apuei abatoɔ mpesoa so. Wɔ woo Yeboah-Afari wɔ November da ɛtɔ 13,afe 1920 mu a n’awofo ne Nana Yeboa-Afari II a ɔyɛ Dormaa dehyɛɛ. Ɔkɔɔ ntoa sukuu wɔ Abuakwa State College ma no wie wɔ afe 1974 mu. Bre a owie ntoaso sukuu no, ɔosan n’akyi kɔɔ Bono ne Ahafo Mantam mu kɔboa maa wɔ san pagyaa ntoaso sukuu a ɛne Dormaa senior High (kane Dormaa State College) a agu no sii ne nanso biom wɔ Dormaa, Sukuu no hyehyefo ne Owuare Oppong ne owura Yeboah a wɔn nyinaa firi Dormaa."} {"id": "6686", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Ahwehwɛ yɛ ade bi a yetumi hwɛ mu hunu yɛn ho wɔ mu.Ɛboa yɛn ma yesiesie yɛn ho yiyie."} {"id": "6698", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Akura, Nkura(dodow) yɛ aboa bi a ne su te kusie a ɔwɔ fie ."} {"id": "6722", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Apafram Afahyɔ yɛ afehyia afahyɛ a ahenfo ne wɔn manfoɔ a wɔn wɔ Akwamu a ɛwɔ Apuei Mantam no di wo Ghana. Wodi saa afahye yi wɔ ɔpepɔn bosome no mu. Ahenfo no bɔ dwa dataa wɔ afahyɛ no bere mu. Wɔsoa wɔn akannifo no wɔ wɔn apakan ahorɔw mu. Wɔde nnwomtoɔ ne asa nso ka ho. Wodi afahyɛ yi de hyɛ twaka a eda wɔn ne wɔn nananom nsamanfoɔ ntam no den na afei, wɔde srɛ ahobammɔ afiri wɔn nkyɛn. https://tourghana.com/ghana-festivals/ https://www.ghanaconsulatedubai.com/tourism.html Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value). https://touringghana.com/festivals/ https://www.amazon.com/Akwamu-Odwira-Apafram-festival/dp/B0006DYDCM Apafram Festival"} {"id": "6740", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Atiridii yɛ yare bi a ɛfa ntomtom so na ɛba, na etumi kyere nnipa ne mmoa afoforo a nea ɛde ba ne mmoa nketenkete bi a wɔfrɛ wɔn protozoans.[1] Atiridii kyere obi a, onii no ho yɛ hyew, ɔte nka sɛ w'abrɛ, ɔfefe, anaa onya tipae. Sɛ ɛmu yɛ den a, ɛbetumi ama nea wɔfrɛ no Jaundice, twitwahwe, ne owu mpo.[2] Yare no name ntomtom ka so na ɛba, na efi ase fi bɛyɛ nna du kosi nna dunnum. Sɛ obi nya Atiridii na woansa ne ho yare yiye a, ebetumi asan aba biom bere kɔ so no[1] Sɛ obi nyaa bi na ɛnkyɛe a, sɛ Atiridii no kye no a, ano renyɛ den te sɛ kan no. Sɛ obi nyaa Atiridii no akyɛ de a, sɛ ebi kye no a, emu betumi ayɛ den paa.[2] Nea ɛbɛboa na obi ntumi nya saa yare yi ɛne sɛ ɔbɛda ntontom adan mu, ɔde nku a ɛpam ntontom bɛsra, ne akwan ahorow so te sɛ, ntontom aduru a wɔde bɛpete wɔn dan mu na woato nsunsu a ɛtataa mmeae a ɛbenbɛn.[2] Nnuru pii wɔhɔ a ɛboa ma obi nya atiridii wɔ mmeae a abu so mpo."} {"id": "5847", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Adowa(pronunciation of \"Adowa\" (help·info)) yɛ asa a Akanfoɔ a wɔwɔ Ghana sa. Ɛyɛ asa a agye din wɔ Ghana paa na wɔtaa sa wɔ dwumadie bi te sɛ ayie, afahyɛ ne ayeforohyia ase. Adowa yɛ asa a ɛma wɔn a wɔsa no tumi da wɔn atenka ne nea wɔdwen wɔ asɛm bi ho adi denam sɛnea wɔto wɔn nsa ne wɔn nan bere a wɔresa no. Ɛsono dwumadie biara ne sɛnea sɛnea wɔ keka wɔn ho berɛ a wɔresa Adowa. Wɔ ayeforohyia ase no, wɔsa de kyerɛ sɛ wɔn ani agye nanso wɔsa de kyerɛ awerɛhoɔ wɔ ayie ase. Abakɔsɛm a wɔde ano ka ma yehu sɛ, bere a akokoakoko firii aseɛ no, yareɛ bɔɔ Asantefoɔ Hemaa Panyin bi. Berɛ a wokobisaa mu no, Ɔkɔmfo Panyin no ma wohuu sɛ ansaana ne ho bɛtɔ no no, gye sɛ adowa a ɔte ase de yi apaeɛ ma abosom no. Eyi nti wɔpaw mmarima kɔɔ kwaeɛ no mu sɛ wɔnkɔpɛ adowa no bi mmra. Bere a wokohunuu bi no, sɛnea na aboa no tutu ne nan dannan ne ho no yɛɛ wɔn fɛ na wosuasuae."} {"id": "7046", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Kuure Afahyɛ yɛ afahyɛ a ahenfo ne wɔn manfo a wɔn wɔ Zaare ɛwɔ Atifi Apuei Mantam wɔ Ghana no di, wɔn mu dodoɔ no ara yɛ atomfo. Wodi afahyɛ no wɔ bosome a edikan ne nea ɛtɔ so mienu no mu. Woyi apayɛ na wɔ de twenebɔ ne asa toa so wɔ afahyɛ bere no mu. Wodi afahyɛ de yɛ nsɛnkyerɛne a egyina ho ma ‘’Kuure” a ɛne Asɔ wɔ Gurune kasa mu. Asɔ yɛ ade itiriw a, wɔde yɛ kua wɔ wɔn mpɔtam hɔ. https://www.fiandadghanalimited.com/kuure-festival/ https://ghanaemberlin.de/travel-tourism/festival/ http://h2829516.stratoserver.net/tourism/index.html https://flygoldstar.com/tour-packages-uppereast-region.html https://www.hugedomains.com/domain_profile.cfm?d=ghanaculturepolitics&e=com Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value)."} {"id": "7136", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Nima market ye Dwakɛse a ɛwɔ Nima wɔ Nkran Mantam mu wɔ Ghana"} {"id": "6321", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Mpraeso (pronounciation of \"Mpraeso\" (help·info)) mpɛsoa wɔ Ghana apueɛ mantam. David Ansah Opoku na ɔyɛ Mpremprem mmarahyɛbedwanii ma saa mpɛsoa no. Ɛnam ɔsono amanyɔkuo New patriotic party so na wɔtoo no so aba ma no nyaa mma mpem aduonu num ne aduosia nan a ɛne ɔhamu nkyekyɛmu aduoson mmiɛnsa akyirepɔ aduonum nsia yɛ pɛ a ɛyɛ mma dodoɔ kyɛn afoforɔ a wɔne wɔnpre akonnwa no de bɛyɛɛ mmarahyɛbedwanii. Ɔdii Seth Kwame Acheampong a ɔwɔ ɔsono amanyɔkuo New patriotic party mu a ɔgyinaa hɔ maa mpɛsoa no firi mfeɛ mpem ne nkron de kɔpem mfeɛ mmienu ne aduonu baako adeɛ wɔ kwasafoman a ɛtɔ so nan nom. https://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2020/eastern/mpraeso Results Parliamentary Elections\". www.ghanaweb.com"} {"id": "5843", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Akake Patrick pronounciation of \"Akake Patrick\" (help·info) yɛ Ghana na ɔsane nso ka wɔn a ɔde kan wɔ mmarahyɛbedwafie wɔ adehyeman a ɛtɔso nan wɔ Ghana na ɔsii Bolgatanga mansin ɛwɔ ɛsoro-epuei fa mantam wɔ Ghana.Na ɔka kyineɛ amayɔkuo no ho. Yɛwoo no wo Bolgatanga a ɛwɔ ɛsoro-epuei mantam a ɛwɔ Ghana. Ɔyi Patrick kɔ mmarahyɛbedwafie sɛ ɔkɔ gyina Bolgatanga mansin a ɔwɔ ɛsoro epuei mantam wɔ Ghana wɔ afe ahankron aduokron mmienu mmarahyɛbedwafoɔ abatoɔ no mu na ɔgyina kyineɛ amayɔkuo anamu. Ɔde Simon Anya Abingya hyɛ no anan wɔ afe aha nkron aduokron nsia abatoɔ a ɔto wɔ Ghana.Simon Anyoa Abingya nya mpem aduosia ɔhannwɔtwe ne dunsia wɔ abatoɔ no mu a na ɛgyina hɔ ma aduonan mmienu akyere pɔ adouwɔtwe wɔ ɔha nkekyemu wɔ afe ahankron aduokron nsia wɔ abatoɔ no kyene nea ɔno no si akan no ,David Apasara nso ɔka \"people National convention\"nso nya ɛmma mpem aduonum ɔha aduonum ne aduɔsɔn nson a na ɛgyina hɔ ma aduonu nan akyere pɔ aduokron wɔ ɔha nkyemu."} {"id": "2057", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Sekondi-Takoradi(Audio file \"tw-Sekondi-Takoradi.ogg\" not foundTemplate:Category handler yɛ kuro kɛseɛ a ɛwɔ Ghana. Ɛyɛ nkuro mmienu, Sekondi ne Takoradi. N'ahenkro Sekondi-Takoradi mansini adantam ne Atɔe mantam wɔ Ghana. Sekondi-Takoradi yɛ mantam hɔ nkuro akɛseɛ a ɛwɔ mfidi nnwuma beaɛ a nnipa a ɛwɔ hɔ bɛyɛ mpem nan ne aduanan num, ahanu ne num (2012). Mfidi nnwuma titire a ɛwɔ Sekondi-Takoradi ne nnua, kookoo, plywood, shipbuilding, akwan asiesie ne fangoo. Adwuma titire a ɛwɔ hɔ paa ara ne nam yie. Sekondi-Takoradi da keteke kwan a ɛwɔ Kumase ne Nkran. Sekondi yɛ a akyɛ na Ahanta nso mu trɛ, na ɛyɛ beaeɛ ma Dutch Fort wɔ(afe apem aha nsia ne aduanan mmienu) ne England Fort Sekondi wɔ (afe apem ahankron nsia ne aduowɔtwe mmienu). Ɛtuu mpɔn firii keteke kwan a wɔsii no wɔ afe apem ahankron ne mmiɛnsa de kɔɔ hinterland fangoo ne nnua nnoɔma."} {"id": "5945", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Vida Amaadi Yeboah pronounciation of \"Vida Amaadi Yeboah\" (help·info) wɔ afe apem ahankron aduanan nan, kɔ si afe mpem mmienu ne aha nsia na ɔyɛ ɔnkanee Ghana ɔkyerɛkyerɛni amanyɔnii ne ɔman ɛkandifoɔ. Na ɔyɛ ɔsoafoɛ abɛdiɛakyire a ɔhwɛ nwoma ne ammamerɛ nsem so firi afe apem ahankron aduowɔtwɛ nnwɔtwe kɔsi afe apem ahankron aduokron mmiɛnsa. Yeboah boa ma yete FORUM FOR AFRICAN WOMEN EDUCATIONALIST (FAWE) wɔ afe apem ahankron aduokron mmienu. Na ɔyɛ mmarahyɛbedwanii a yɛ yi no wɔ afe apem ahankron aduokron mmienu. Yeboah bɛ yɛ ɔmanpanin Jerry Rawlings amanmuo mu nipa baako, na ɔsom sɛ ɔsoafoɔ a ɔhwɛ nsrahwɛ bea so. Ɛfiri afe apem ahankron aduokron nson kɔ si afe mpem mmienu. Ye wo Yeboah wɔ Kitawonsa bosome da a ɛtɔ so aduonu nson, afe apem ahankron aduanan nan ɛwɔ ne maame kuro mu wɔ Apue mantam.a Na ɔyɛ Kate Oye Ntow Ofosu ne Eric Perigrino Nelson ba baa. Ɔsua adeɛ wɔ Wesley Girl's Senior High School ansana ɔtoa so akɔ sua French kasa no nso wɔ University Of Ghana suapɔn mu."} {"id": "5993", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Kofi Attor pronounciation of \"Kofi Attor\" (help·info) yɛ Ghana amanyɔni ( wɔwoo no wɔ Ɔpɛnimaa bosome da a ɛtɔso mmiɛnsa wɔ afe apem aha nkono ne aduonum nan mu) ɛna ɔsan nso ka mmarahyɛbedwafie a ɛtɔso mmienu ne mmiɛnsa ho wɔ Ghana Adehyeman ɛtɔso nan ho maa Fraw mfimfini a ɛwɔ Fraw Mantam mu. Ɔkɔ gyee nteteɛ wɔ institute of social studies a ɔnyaa ne M.A abodin krataa. Ɔsan towaa so wɔ Hague a ɛwɔ Netherlands na ɔwiee suapɔn wɔ Ghana sukuupɔn mu a ɔnyaa ne B.A wɔ amanyɔsɛm mu. Na Attor yɛ National democratic Congress ba. Wɔtoo aba yii no kaa mmarahyɛbedwafie a edi kan ho wɔ Ghana Adehyeman a ɛtɔso nan ho wɔ Ɔpɛpɔn bosome da ɛtɔso nson mu afei Ɔdii nkunim wɔ Ghana mmarahyɛbedwafoɔ abatoɔ mu wɔ afe apem aha nkono ne aduokron mmienu mu. Ɔtoo ba maa no sɛ mmarahyɛbedwani ma Ho central abatoɔ mpɛsoasofoɔ wɔ mmarahyɛbedwafie a ɛtɔso mmiɛnsa wɔ adehyeman ɛtɔso nan."} {"id": "6119", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Mabel Simpson yɛ ɔbaa a ɔyɛ Ghana adepam nii a ɔda mSimps ano wɔ Ghana. Owura ne Owurayere Simpson na ɛwoo Mabel wɔ nkran, nkran punpuni mantam wɔ Ghana. Simpson kɔɔ ne mmɔfrase sukuu wɔ \"Ridge church School\" ɛna ne ntoasoɔ sukuu wɔ \"Wesley High Girl's School\" a ɔkɔsua nsano dwuma. Mabel kɔɔ Kwame Nkrumah suapɔn a ɔsua \"communication design\" ne nsaano dwuma a ɔde \"second class upper\" na ɛwie sukuu ɛwɔ \"BA communication design\" mu. Ɔhyɛɛ mSimps ase wɔ berɛ a ɔgyee adepam fidie wɔ ɔnana hɔ. Berɛ a na ɛwɔ mfeɛ aduonu nnum a ɛwɔ dwɛtire sini ahanu no, ɔsan ne ti firi n'adwuma a na ɔwɔ mu wɔ ɔsanaa bosome wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du mu hyɛɛ mSimps ase. Ɔdii bɛyɛ mfeɛ num ansa na mSimps ɛtumi akɔ amannɔne, seisei mSimps wɔ nnipa a wɔtɔn ne nnoɔma wɔ US,Australia,canada ne abibirem anaafoɔ. Ɔyɛ sugyanii a ɛsom wɔ \"St Augustine Anglican\" asɔre wɔ Dansoman. CNN ne BCC a ɛwɔ amannɔne abɔ no abaso sɛ babunu a ɔyɛ nnwuma bebree."} {"id": "6405", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu North Dayi(pronunciation of\"North Dayi\") (help·info) ka mpɛsoa a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam no ho. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. North Dayi wɔ Anfoega mansini a ɛwɔ Fram mantam wɔ Ghana. Mpɛsoa no hyɛ Ɛnkane Kpando mansini a ɛwɔ Fram mantam wɔ Ghana. Ɛwɔ South Dayi mpɛsoa dekɔ anaafoɔ ɛna Hohoe South mpɛsoa dekɔ apueɛ. Hohoe North mpɛsoa no dekɔ atifi-apueɛ ɛna Jasikan mansini deɛ kɔ atifi. Stephen G. Obimpeh a ɔwɔ kyineeɛ amanyɔkuo National Democratic Congress gyinaa maa mpɛsoa no wɔ Afe apem ahankron ne aduokron mmienu. Akua Sena Dansuah a ɔno nso wɔ kyineeɛ amanyɔkuo National Democratic Congress mu nso gyinaa hɔ maa mpɛsoa no wɔ mfeɛ mpem mmienu nom. Wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du mmienu nom no George Loh nso gyinaa hɔ wɔ wɔ kyineeɛ amanyɔkuo National Democratic Congress nam wɔ Mpɛsoa nom. Ɛna Joycelyn Tetteh nso a ɔwɔ kyineeɛ amanyɔkuo National Democratic Congress mu peree akonnwa no bi wɔ mpɛsoa nom. Wɔ mfeɛ mmienu ne nnwɔtwe Ghana mmarahyɛbedwafoɔ abatoɔ nom no, nnipa nan na ɛgyina maa mpɛsoa no a wɔfiri amanyɔkuo afoforɔ mu."} {"id": "6635", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Afe 1844 Bohyɛ no yɛ asomdwoe ntease ho bɔhye a nkrataaa da hɔ, a kane British Aban ne Ahenfo a wɔn wɔ Ghana Anafoɔ fam de hyehyee so. Wɔde nsanho too saa nkrataa yi so wɔ Fomena a ɛwɔ Adansi, eyi maa Britishfo no hokwan sɛ wɔde mmara a wɔhyehyɛɛ wɔ Abibiman Asendibea no ye adwuma. Ntawantawadie bi sii wɔ Asantefo ne Mfantefo ntam. Saa ntawantawdie na emaa British abrɔfo tumidie wɔ Gold Coast no mu trew. British Aban no braa se ɛnse sɛ wɔtrɛw Britishfo hyee mu, senea ɛbɛyɛ a Mclean tumidie no bɛka abankɛse no ase nkoaa. Na temanmufo wodi wɔn so no gye di se bibiara ebekɔ so no ye nea efeiri British abrofo no ho gye se nneama bɔne a ebutimi de ɔsɛe aba.  Ahenfo nwɔtwe na ɛde won nsa hyehyee nkrataa a wode besi Maclean kwan no ase nea edikan. Saa ahenfo no ne Denkyira, Cape Coast ne Assin. Akyire ahenfo afoforo a won dodoɔ yɛ dubaako no de wɔn nsa hyehyee nkraa no ase a wɔn mu bi ne ɔhene a ofiri Dixcove, Wasa, Gomoa, James Town ne Nkran."} {"id": "6671", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Adinkrahene yɛ adinkra ahyɛnsodeɛ nyinaa tumi keseɛ. Ne din kyerɛ ne dibrɛ. Adinkrahene san kyerɛ amammuo, keseyɛ ne akokoɔduro."} {"id": "6263", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Yilo Krobo(pronunciation of\"Yilo Krobo\") (help·info) yɛ abatoɔ mpasuaso a ɛwɔ Apueeɛ mamtam wɔ Ghana. Wɔn mmarahyɛbadwani ne Albert Tetteh Nyakotey. Wɔ to aba yi no wɔ amanyɔkuo National Democratic Congress (NDC) din mu na onyaa mma no mu mpem nan,ahansia ne aduowɔtwe nson (4,687) na ɔde dii nkunim wɔ nea ɔgyina ma amanyɔkuo New Patroitic Party (NPP) no so de bɛ yɛ mmarahyɛbadwani wɔ sa mpasua no so. Ɔgyina wɔ abatoɔ mpasua no din mu wɔ kwasafoman a ɛtɔ so nan wɔ mmarahyɛbadwam. Wɔ Ɔpɛpɔn 2 January 1 ) bosome no , ne a a ɛtɔ so eduonu baako no wmu ɔ mfei mpem aduonu ne du mmienu (2012), Raymond Tawiah dii nkukuo wɔ ɛberɛ a na wɔ nre re nea wɔ be tu frankaa ama amanyɔkuo NDC wmu ɔ ne mprensa soɔ no. Wɔn de Kofi Amoatey na esi n'anan mu na odii nkunim wɔ nea na ɔte adwa no so wɔ amanyɔkuo NDC abatoɔ no mu."} {"id": "6269", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Yunyoo (Pronunciation of\"Yunyoo\" (help·info)) yɛ mpɛsoa nom baako a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Yunyoo wɔ Bunkpurugu-Yunyoo mansini a ɛwɔ Ghana atifi apueɛ mantam. Akonnwa no da Bunkpurugu Nakpanduri, Cheriponi ne East Mamprusi mansini a ɛwɔ atifi apueɛ mantam wɔ Ghana. FM, Peace. \"Ghana Election 2012 Results - Yunyoo Constituency\". Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 2018-04-14. FM, Peace. \"Ghana Election 2016 Results - Yunyoo Constituency\". Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 2018-04-14"} {"id": "6857", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Gladys Nortey Ashitey (wɔ woo no November da etɔ so 21, afe 1955) yɛ Ghanani amanyɔni ne mmarahyɛbadwani wɔ mmarahyɛbedwa a ɛtɔ so nnan wɔ Ghana adehyeman a ɛtɔ so nnan no mu, a na ogyina hɔ ma Ledzokuku abatoɔ mpɛsoa so wɔ Nkran Mantam mu wɔ Ghana. Wɔ woo Ashitey wɔ Ledzokuku a ɛwɔ Nkran Mantam mu a ɛwɔ Ghana wɔ November a ɛtɔ so 21, afe 1955. ɔkoo suapɔn a ɛne American University of the Caribbean ma no nyaa abodin krataa wɔ nnuroyɛ mu. ɔsan nso kɔɔ Suapɔn a ɛne University of Ghana konyaa nimdeɛ ne abɔdin wɔ nnuroyɛ mu. Wodikan paw Ahitey sɛ mmarahyɛ badwani wɔ amanyɔkuo New Patriotic Party din mu wɔ December 2004 abatoɔ a ɛkɔɔ so no mu sɛ mmarhyɛ badwani a ogyinaa hɔ ma Ledzokuku abatoɔ mpɛsoa so wɔ Nkran Mantam mu wɔ Ghana.Onyaa mma a ne dodoɔ yɛ 76,674 no mu 33,039 a egyina hɔ ma ɔha mu nkykyɛmu 43.10%. Nii Nortey Dua a ogyinaa wɔ amanyokuo National Democratic Congress din mu no dii ne so nkunim wɔ abatoɔ a ɛkɔɔ so wɔ afe 2008 no mu."} {"id": "3468", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Milwaukee yε kuro kεseε a ɛwɔ Wisconsin (USA). Emu nipa dodoɔ yɛ 604,447. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "4956", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Laos yε ɔman. Kro titiriw wɔ Vientiane. Emu nipa dodoɔ yɛ 7.574.356 (2021). Boungnang Vorachith na ɔyɛ Ɔmanpanyin wɔ ɔman yi. CIA. The World Factbook: Laos (english)"} {"id": "6756", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Azuma Adams (Wɔ woo no December da ɛtɔ so 28, afe 1997) yɛ Ghana ni bɔɔl bɔfo a osi akan sɛ atena mu gyinafo. W’asi akan mprɛnnu ama Ghana mma a wonni mfie 17 bɔɔl bɔ kuo no. Na ɔka ekuo a ɛsii akan wɔ akansie a ɛne 2012 FIFA mmaa a wonni mfie 17 akansie, 2014 2012 FIFA mmaa a wonni mfie 17 akansie ne 2016 FIFA mmaa a wonni mfie 20 akansie. https://gh.women.soccerway.com/players/azume-adams/268226/ https://www.worldfootball.net/player_summary/azume-adams/ https://www.ghanalive.tv/2014/03/19/azume-adams-wins-player/"} {"id": "6768", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Bernice Adiku Heloo (Wɔ woo no September da a ɛtɔ so 24, afe 1954) yɛ Ghanani amanyɔni ne mmarahyɛ baguani a ogyina hɔ ma Hohoe mpɛsua so. Wɔwoo Heloo wo Hohoe a ɛwɔ Frao Mantam mu. N’awofo ne E. T. Adiku ne Comfort Adiku. Heloo kɔɔ ntoaso sukuu wɔ Mawuli ne OLA Secondary School. Okura abɔdin nkrataa mienu firi suapɔn a ɛne University of Ghana. ɔsan nso nyaa abɔdin krata wɔ mpanyifoɔ sukuu firi suapɔn a ɛne University of Manchester. Onyaa abɔdin krataa a ɛne doctorate no firi suapɔn a ɛne Swiss Management Center University wo amanyosem mu. ɔyɛ kane kwankyerɛfo ma adwumakuo bi a ɛnhyɛ aban ase a wɔn din the Prolink; wɔn botae ne sɛ wɔhwɛ mmaa a w’anya AIDS. ɔne mmarahyɛ baguani a ogyina ho ma Hohe mpɛsua so. Na Heloo ka mmerahyɛ bugua dɔm kumaa no ho wɔ mmarahyɛ baguakuo ɛtɔ so nsia no mu. ɔyɛ mmarahyɛ baguani a ogyina hɔ ma Hohoe mpɛsua so firi afe 2013 de besi nnɛ na eyi ne mprenu so."} {"id": "6822", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Emmanuel Odarkwei Obetsebi-Lamptey (April da ɛtɔ so 26, afe 1902 – Janaury da ɛtɔ 29, afe 1963) yɛ kane amanyɔsɛm mu nkankoro prefo a wɔ British amanmuo ase wɔ Gold Coast. Ɔka wɔn a wɔhyehyɛɛ ɔman Ghana na afei nso ɔyɛ amanyɔkuo United Gold Coast Convention (UGCC) ahyehyɛfo ne akandifo a w’ato wɔn din ;’’The Big Six” no mu baako. Ne ba ne amanyɔkuo NPP amanyɔni a ɔde Jake Obetsebi-Lamptey. Wɔ woo no wɔ April da ɛtɔ so 26, afe 1902 mu wɔ Ga akura a ɛbɛn Ode a ɛyɛ Nkran Borɔno no so. Ne papa din de Jacob Mills-Lamptey a ɔyɛ dwadini, na ne maa din de Victoria Ayeley Tetteh. N’agya ba ne Gottieb Ababio Adom (1904-1979) a na oye nhomsua mu kunini, nsɛmkyerɛwfo, kowaakrata mu saamufo ne Presby Sɔfo a ɔsoom sɛ kowaakrata mu saamufo maa adwumakuo a ɛne Christian Messenger, kowaakrata a ɛyɛ Presbi Asore no dee firi afe 1966 kosii afe 1970.Obetsebi koo sukuu wɔ Accra Wesleyan School, ne Kv."} {"id": "7067", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Linda Obenewaa Akwelet Ocloo yɛ Ghanani Amanyɔni ne mmarahyɛ baguani a ogyina hɔ ma Shai-Osudoku mpesua so a ɛwɔ Nkran manatam mu wɔ Ghana mmarahyɛ bagua a ɛtɔ so ansɔn no mu. Osii abatoɔ akansie no wɔ amanyɔkuo National Democratic Congress din mu. Linda Obenewaa Akwele Ocloo wɔ nimdeɛ fa ɛkonɔmese, Sika korabea nnwuma ne nsiakyibaa ho. Wɔ afe 2000 mu no, Linda nyaa adansidie krataa a wɔ sikakora mu firii suapɔn a ne din de Cambridge a ɛwɔ Nkran na afei, adansidie krataa wɔ nwuma adaniadane mu firii suapɔn university of Cape Coast, Ghana hɔ. Bre a owie adesua wɔ afe 2004 mu no, onyaa adansidie krataa foforo a ɛfa nsiakybaa nwuma ho fririi suapɔn a ɛne National Insurance College a ɛwɔ Nkran wiehyen gyinabea Ɔyɛ Kristoni a n’asɔre ne Mission of God a ɛwɔ Dodowa. Ocloo yɛ okunafoɔ a okura mmɔfra nnum. Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value)."} {"id": "7073", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Maluwe Nkramosom bea wɔ Gonja Atɔe mpesua a ɛwɔ kane Atifi manatam no mu wɔ Ghana.  Sesei, wɔfrɛ no Kwaebere Mantam mu. Maluwe yɛ kuro ketwaa bi a ɛwɔ beae bi a wɔfrɛ no Bui National Park. Sɛnea nkramosomfo panyin a ɛwɔ hɔ no kyere no, Nkramsomtrɛwfo a ofiri Mali na osii ɔdan no. Osii dɔte dan Nkramosombea nnum bere a na ɔretwam wɔ sa mantamm no mu. Nkramosombea no yɛ nea eso an n’atifi no ye kɛse sen Larabanga Nkramosombea no. Wɔde dɔte na esii nkramosombea no na wɔde Suadan adansie nhyehyɛ na esii ɔdan no a ɛwɔ abantenten a ɛware sen Bole Nkramosombea no nanso, ne teten rennu Banda Nkwanta Nkramosombe no. https://visitghana.com/adventure-news/ https://haunsinafrica.com/2018/05/26/ghana-historic-mud-mosque-maluwe/ https://www.imb.org/image/mosque-in-maluwe-2/"} {"id": "6864", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Gyenpren Afahyɛ afehyia afahyɛ a ahenfo ne wɔn manfoɔ a wɔn wɔ Kwahu Tafo a ɛwɔ Apuei Mantam mu wɔ Ghana no di. Wodi saa afahyɛ yi wɔ bosome a ɛtɔ so nsia no mu. Wɔde nnuane ne nsa gye ahohoɔ wɔ afahyɛ no ase. Amanfoɔ no hyɛ wɔn amammerɛ ntadeɛ ahorɔw de kɔ dwa dataa a ahenfo no abɔ no ase. Asa ne nnwomtoɔ nso kɔ so wɔ afahyɛ no ase. Wodi saa afahyɛ yi de kae nneɛma bi a esii wɔ tete. https://www.easytrackghana.com/cultural-overview-ghana-festivals.php http://www.findglocal.com/GH/Accra/110243459088279/International-life-in-ghana-,-africa http://ghanareview.com/festivals2.html http://www.ghanaembassyiran.com/en/page/majorfestivals https://touringghana.com/festivals/ https://www.ghanaconsulatedubai.com/tourism.html"} {"id": "3696", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Brasɛls yε kuro titiriw a ɛwo Bɛlgyiom. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3882", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Severina Vučković (21.04.1972 - ...) yε odwomtoni a ɔwɔ Krowehyia. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "4266", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Azerbaijan (Azərbaycan) yε ɔman. Kro titiriw wɔ Baku. Emu nipa dodoɔ yɛ 10.046.516 (2018). CIA. The World Factbook: Azerbaijan (english) Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "7080", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Michael Paul Ansah (wɔ woo no 31 October, 1928) yɛ Ghanani amanyɔni a ɔsoom wɔ Ghana adehyeman a edikan no ne nea ɛtɔ so miensa no mu. Ɔsoom sɛ mmarahyɛbaguani a ogyina hɔ ma Akwamu abatoɔ mpɛsoa so firi afe 1965 mu kosii afe 1966 mu na fae, sɛ mmarahyɛbaguani a ogyina hɔ ma Frao Mantam mpɛsoa so firei afe 1979 kosi afe 1981 mu . Ɔsoom sɛ Soafo a ɔhwɛ Akwahosan so firi afe 1979 kosii afe 1981 ne Soafo a ɔhwɛ Mfirinwuma, abɔdeɛ mu nyansapɛ ne abɛɛforo so firi August firi afe 1981 kosi December, afe 1981 . Wɔ woo Ansah wɔ October da a ɛtɔ so 31, afe 1928 wɔ Anum, kuro a ɛwɔ Apuei Mantam.  ɔhyɛɛ sukuu ase wɔ Manpong – Akwapim Middle School ne Begoro Middle School firi afe 1941 kosii afe 1942 ne afe 1942 kosii afe 1944. ɔkɔɔ ntoaso sukuu wɔ Presbyterian Secondary School (enne Presbyterian Boys Senior High School) wɔ afe 1945 ma no wiee wɔ afe 1949."} {"id": "7086", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Alhaji Mohammed Muntaka yɛ mmarahyɛ beguani a ogyina hɔ ma Asawasefo wɔ Asante Mantam wɔ Ghana. ɔyɛ Kane soafo a ɔhwɛ Mmabun ne Agodie asoeɛ so wɔ Ghana aban mu. Wɔwoo Muntaka wɔ Akuse a ɛwɔ Apuei Mantan mu wɔ Ghana. Nawofo fi Kumbungu, kurow bi a ɛwɔ Atifi mantam mu wɔ Ghana. oyɛ kane ɔkyerɛkyerɛfo. Muntaka dii kan wuraa Ghana Mmarahyɛ begua mu wɔ amanyɔkuo National Democratic Congress din mu wɔ afe 2005 bre a odii nkonim wɔ abatoo a wɔto di yii owufo okunini Gibrine ananmusifo wɔ Asawase. Muntaka nyaa mma no mu 11,142, na nea obedii n'adeɛ a ɔno nso gyinaa wɔ amanyokuo NDC din mo no de mma no mu 4,474 na edii nkonim wɔ afe 2004. Adwumakuo bi a wɔhwɛ abatoɔ so a wɔn din de The Ghana Center for Democratic Development de too dwa sɛ, abatoɔ no yɛ ade a emu da hɔ fan nanso, na ehu wɔ mu. Odii nkonim wɔ a aba wɔtoo no bosome a etwa toɔ, afe 2008 mu ma no bɛyɛɛ mmarahyɛ beguani. ɔsan nso dii nkonim wɔ afe 2012 abatoo no mu."} {"id": "7188", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Osuahunu yɛ asuade a obi anaya de nam nneɛma wasua, nsɛm a ato no ne neɛma w'afam."} {"id": "6216", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu [[Category:Template:Pagetype with short description]]Template:SDcat Sefwi-Akotombra(pronounciation of \"Sefwi-Akomtombra\" (help·info)) yɛ Mpasuaso no mu baako wɔ Mmarahyɛbadwam wɔ Ghana. Wɔtoo aba yi Mmarahyɛbadwani baako a odii nkonim wɔ abatoɔ no mu. Sefwi-Akotombra wɔ Sefwi-Akotombra Mansini a ɛwɔ Atifi fam Atɔe wɔ Ghana. Akonnwa no wɔ Sefwi-Akotombra Mansini a ɛwɔ Atifi fam Atɔe Mantam, kane no na ɛka Atɔe Mantam wɔ Ghana. Yɛtee no wɔ Ɔpɛnimma bosome mu wɔ afe mpem mmienu ne nan mu ber a na woreto Amanpanin ne Mmarahyɛbadwafoɔ abatoɔ no ber a Sefwi-Wiawso dadaw Mpasua tee wɔn ho firii Sefwi-Akotombra ne Sefwi Wiawso Mpasuaso. [1] [2]"} {"id": "1566", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Nana yɛ edin a Akanfoɔ de frɛ ɔhene, obi a ɔhwɛ kuro so na ɔdi anim. Bio nso, yɛtumi de frɛ yɛn awofonom agya ne ɛna. Sɛ ebia, me maame na yɛ me nana a ɔyɛ ɔbaa (Nanabaa) ɛna me maame agya nso yɛ me nana a ɔyɛ barima (Nanabarima)."} {"id": "6306", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kwamena Okyere Darko-Mensah yɛ Mmarahyɛbadwani de ma Takoradi(pronunciation of\"Takoradi\") (help·info) mpɛsua no. Wɔtoo ne so aba de ma no wɔ Ɔsono Amanyɔkuo (NPP) no mu. Odii nkonim wɔ abatoɔ no mu a onyaa mma no mu apem dubaako ne aduanan mmiɛnsa (11,043) a ɔde bɛyɛɛ Mmarahyɛbadwani no. Mmarahyɛbadwani dadaw a na ɔwɔ mpɛsua no so yɛ Hon. Madam Gladys Asma a ɔkɔɔ ahomegyeɛ wɔ amanyɔkuo no mu ansana mfe mpem mmienu ne nwɔtwe (2008) Mmarahyɛbadwam abatoɔ no. Sekondi mpɛsua a ɛwɔ Ghana Mmarahyɛbadwam Darko-Mensah Kwabena Okyere yɛ Mmarahyɛbadwani de ma Ɔsono Amanyɔkuo (NPP) no wɔ Shama Ahanta Apuei mansini no mu wɔ Atɔeɛ Mantam wɔ Ghana. Takoradi wiemhyɛn gyinabea no yɛ beaeɛ baako a ɛdi mu na ɛsombo yie pa ara wɔ Takorade ne Atɔeɛ mantam no nyinaa mu. Ɛyɛ wiemhyɛn gyinabea a ɛtɔ so nan wɔ ɔman Ghana mu a ɛnni adaagye koraa, wɔ afe mpem mmienu ne nkron (2009) mu no, nhwehwɛmu kyerɛ sɛ akwantufoɔ a wɔfa Takoradi wiemhyɛn gyinabea hɔ tu kwan no dodoɔ yɛ apem ɔha ne du mmiensa, ahanwɔtwe ne mmiensa (113,803)."} {"id": "6564", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Dawu yɛ kurow bi a ɛwɔ Okere mansini wɔ Ghana apueeɛ mantam. Ɛne Abiriw ne Awukugua bɔ hye Nnipa a ɛwɔ Dawu di Ohum na saa afahyɛ yi wɔdi no wɔ Obubuo anaa Ɔpɛnimaa bosome mu. Ohum yɛ Ghana afahyɛ baako a nnipa pii firi akyirikyiri ne bɛntɛe ne amanɔne ba bɛdi saa afahyɛ yi bi. Wɔdi Ohum afahyɛ de kae nnɔbaeɛ foforɔ a wanya, te sɛ Hɔmɔwɔ a Gafoɔ na ɛdi no, Ahoboa ne Bakatue yɛ Ahantafoɔ ne Aboakyere a Awutufoɔ ne Afutufoɔ na ɛdi, Kundum yɛ Fantefoɔ, Adaekɛse yɛ Asantefoɔ, Hogbestosto yɛ Anglofoɔ(Ewe), Dambaa yɛ Dagombafoɔ ɛna Appoo yɛ Bono-Ahafofoɔ na ɛdie.Ohum yɛ ɛnkane tete Afahyɛ a Akuapemfoɔ di, ne titire Larteh ne Okerefoɔ a Abiriwfoɔ a wɔyɛ Guan ka ho Choirmaster for Awukugua Ohum\". Graphic Online. Retrieved 2021-06-23. Awukugua marks Ohum Festival | GhHeadlines Total News Total Information\". ghheadlines.com. Retrieved 2021-06-23. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6636", "contents": "Manpanyin Abatoo kɔɔ so nea edikan wɔ Ghana wɔ April da a edikan, afe 1960 mu. Abatoɔ no kɔɔ so bre a na abatoɔ foforo a ɛfa manpanyin Nhyehyɛe no nso rekɔ so no. Nea obedi nkunim no bɛyɛ manpanyin sɛ wɔgye adehyeman ɔmanmmara a na wɔpe se wɔde di dwuma no tom (na wɔgyee tom) Na dibeaperefo mienu na wɔkɔɔ abatoɔ no mu a wɔn ne  Dr. Kwame Nkrumah a na oye oman kandifo ne amanyokuo Conventions People’s Party. J.B. Danqua a odi amanyokuo United Party no anim, oye kuo a ene ‘’Big Six’’ no mu baako Bre Nkrumah dii Nkunim wo abatoɔ no mu na wɔgyee ɔmanmmara foforo no too mu akyi no, wɔ paa Nkrumah ntoma wɔ July a edikan wɔ afe 1960 mu ma no behyɛɛ William Hare a na ɔyɛ ɔman kandifo anan mu. Wɔde Danquah too afie wɔ mmara a ɛne Preventive Detention Act, nanso odii afe baako wɔ hɔ. Bre woyii no akyi no, wɔpaw no sɛ kandifo maa Ghana mmaranim kuo a ɛne Ghana Bar Association. Wɔ san de no too afiase biom wo afe 1964 maa no wɔ afiase."} {"id": "4303", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Roubaix yε kuro a ɛwɔ ɔman France atifi mu, a ɛbɛn Belgium hyeɛ so. Nnipa a wɔte hɔ no dodow bɛyɛ 96,000 p wɔ afe 2013 mu. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "4609", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Jean Adukwei Mensa yɛ mmaranimfoɔ a ɔda  ɔman Ghana Abatoɔ Asoe so. Gyean Adukwei Mensa kɔɔ sukuu wɔ Ɔhoteni Mari Mmaa Ntoasoɔ Sukuu wɔ Kɔle Gonno"} {"id": "3898", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Tiburon(pronounciation of \"Tiburon\" (help·info)) yε kuro a ɛwɔ California (USA). Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3541", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kɔdoba yε kuro a εwɔ Spain. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "5710", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kwasiada(pronounciation of \"Kwasiada\" (help·info)) yɛ ɛda a ɛdi kan wɔ nnawɔtwe no mu. Ɛyɛ edin a Akanfoɔ de to obi a yɛwo no kwasiada. Sɛ yɛwo obi kwasiada na sɛ ɔyɛ barima a yɛfrɛ no Kwasi na sɛ ɔyɛ ɔbaa nso a yɛfrɛ no Akosua. Kwasiada yɛ nnawɔtwe no mu da a ɛhyɛ Memenenda ne ɛdwoada ntam. Kwasiada yɛ ahomegyeda wɔ aman beberee so, na ɛsiane nso ka nnawɔtwe no awieɛ ho. Kwasiada wɔ yi fri nsɛmfua mmienu mu Kwasi ne da, Kwasi kyerɛsɛ Awia ase. Akanfoɔ gyedi sɛ Onyankopɔn de nna nsia na ɛbɔɔ ewiase na ɛda a ɛtɔ so nson no ɔhomeeɛ nti wɔn de nna no totoo sɛdeɛ Onyankopɔn bɔɔ ewiase no. Wɔ Akan mu no kwa yɛ ɔbɔadeɛ, si kyerɛ sɛ onyankopɔn saneeɛ ɛna da nso kyerɛ ɛda nti kwasiada kyerɛɛ sɛ, ɛyɛ ɛda a ɔbɔadeɛ saneeɛ bɛbɔɔ ewiase. Nti obiara yɛwoo no saa da no ma yɛ kae ɛda a ɛdi kan a onyankopɔn nam ne honhom kronkron so maa ɛhan baaeɛ."} {"id": "3715", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Template:Infobox UNESCO World Heritage Site Riga(pronounciation of \"Riga\" (help·info)) yε Latvia ahenkuro. Emu nnipa dodoɔ yɛ mpem ahansia ne du-nan, ahansia ne du-nwɔtwe (614,618). Wɔkyekyeree Riga wɔ afe 1201 mu ɛna ɛsane nso yɛ Hanseatic League kuoba dadaa. Riga abakwasɛm mu nsɛm pii no ara wɔ UNESCO World Heritage Site, wɔdi akɔtene wɔ Art Nouveau/Jugendstil architecture dwumadie mu ɛne 19th century wooden architecture nso dwumadie mu yie. Na Riga na ɔyɛ European Capital of Culture wɔ afe 2014 mu, ɔne kuro bi te sɛ Umeå a ɛwɔ Sweden. Riga mu na afe 2006 NATO Summit dwumadie no kɔɔ so, ɛna Eurovision Song Contest a ɛkɔɔ so wɔ afe 2003 mu nso, afei afe 2006 IIHF Men's World Ice Hockey Championships no nso ɛhɔ na ɛkɔɔ so, afe 2013 World Women's Curling Championship no nso kɔɔ so wɔ hɔ ɛna afei afe 2021 IIHF World Championship no nso kɔɔ so wɔ hɔ. Nimdefoɔ pii na akyerɛ wɔn adwene afa Riga asekyerɛ ne beaeɛ wɔnyaa din no."} {"id": "4820", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Abibirem Da (kanee Abibirem Fahodie Da ɛne Abibifahodie Daɔ ɛyɛ afe adeɛ a yɛyɛ de kae Abibiremkuo Nkabom Ahyaseɛ (a ɛnei yɛfrɛ no Abibirem Nkabomkuoɔ a ɔhyɛ aseɛ wɔ kotonimaa da a ɛtɔ so aduonu-num wɔ Afe Apem aha-nkron aduosia meɛnsa.. yɛ di no afe biara wɔ Aman Aman ahodoɔ a ɛwɔ Abibirem ne ewiase afanan nyinaa. Yɛ yɛɛ nhyiamudeɛ a ɛdikan aɛ3fa abibirem nkuro a ɔmo de ɔmo ho no wɔ nkran, Ghana wɔ oforosuo da a ɛtɔ so du-num Afe Apem Aha-nkron Aduo-num nwɔtwe. Ghana Manpanin a ɔdi kan Dr. Kwame Nkroma na ɔhyehyeɛ, ɛne anaamusifo) a wɔ mo firi Egypt (ɛne United Arab Republic fa baabiɔ, Ethiopia, Liberia, Libia, Morocco, Sudan, Tunisia, ɛne Union of the Peoples of Cameroon ɛna ɔman a dwumadie no si ne nanso Ghana. Wɔn anto wɔn nsa anfrɛ South Africafoɔ. Nhyiamudie no dan Abibifahodie mpumtuo nkabom ade3 wɔ Abibirem Aman de gyinaa hɔ maa nnwentaasoɔ ɔmo de bɛgye ɔmo ho afiri Aman a ɔmo abɛgye wɔn kuro abɔ so."} {"id": "5992", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Tuo zaafi a nnipa dodow no ara frɛ no diehuo(pronounciation of \"Diehuo\" (help·info)) ka nnuane a yɛdi no wɔ Gaanaman mu ha no ho. Wɔ Gaana no, nnipakuo a wɔdi diehuo pa ara ne nnipa a wɔwɔ atifi fam. Diehuo yɛ aduane a ɛyɛ dɛ yie na ne akadeɛ titriw ne ayoyo forɔeɛ ne ntoosi forɔyɛ. Sɛ worebɛyɛ adiehuo ne forɔeɛ a yɛde ka ho a, wobɛhia; Kokonte, aburosam, ayoyo haban, kawu, nkyene, dawadawa, mako, gyeene, atomudeɛ, ntoosi, amane, ngo. Diehuo Sɛ worebɛka diehuo a, wobɛdi kan afa aburosam ne nsuo aka afra. Wowie a na wode nsuo asi gya so ama no ehuru. Ehuru a, na wode aburosam no a wode nsuo fra no egu mu na wanunum ama antɔ aba. Sɛ ɛfra na ehuru a, na wasa bi asi nkyɛn a wode bɛka diehuo no. Wowie a, na wode kokonte sam no egu nea aka wɔ gya so no mu. Wode kokonte Sam no egu ewie no, na wanunum ara kɔsi sɛ ɛbɛfra yie na amma antɔ aba."} {"id": "5998", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu George Charles Quaynor-Mettle pronounciation of \"George Charles Quaynor-Mettle\" (help·info)yɔ amanyɔni ne ɔkyerɛkyerɛni wɔ Ghana. Berɛ a Aban a ɛtɔ so nnan no bɛdii ɔman yi so no, na ɔsom sɛ mmarahyɛbedwanii wɔ Ablekuma South abatoɔ mpɛsoa so wɔ Nkran Mantam mu wɔ Ghana. Wɔwoo Quaynor-Mettle Ahinime 07, 1955 mu. Afei, ɔkɔgyee abodin Bachelor of Arts wɔ Ghana suapɔn no mu (University of Ghana). Berɛ wɔreto aba ama mmarahyɛbedwafoɔ wɔ afe 1992 mu no, wɔto maa Quaynor-Mettle sɛ National Democratic Congress mmarahyɛbedwani wɔ Aban a ɛtɔ so nnan no bɛdii Ghana so no ase. Wɔresan ato aba wɔ afe 1996 mu no, Owurayere Theresa Amerley Tagoe a ɔgyinaa mu maa (New Patriotic Party) saa berɛ no bɛtuu no firii adeɛ so. Owurayere yi tumi nyaa aba dodoɔ a wɔtoeɛ no mu 39.90%, a ɛkyerɛ sɛ, nnipa mpem aduanuan ahansia aduanan-nan (47,644) na wɔto maa no. Ɛno maa ɔtumi dii Ebo Hawkson a ɔnyaa mma no mu 35.70%, a ɛkyerɛ sɛ, nnipa mpem aduanan mmienu ahanum aduosia-nwɔtwe (42,568) na wɔto maa no, a ɔgyinaa mu maa (National Democratic Congress) no so nkunim."} {"id": "6817", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Eguadoto Afahyɛ afehyia afahyɛ a ahenfo ne wɔn manfoɔ a wɔn wɔ Nfanteman mu wɔ Nfinfin Manatam wɔ Ghana no di. Wodi saa afahyɛ yi wɔ bosome ɛtɔ so nwɔtwe no mu. Gomoa Ajumakofo a ɛbɛn Apam no nso yɛ nea wodi saa afahyɛ yi bi . Gomoa Pomadzefo nso yɛ nea wodi afahyɛ no Wɔde nnuane ne nsa gye ahohoɔ wɔ afahyɛ no ase. Amanfoɔ no hyɛ wɔn amammerɛ ntadeɛ ahorɔw de kɔ dwa dataa a ahenfo no abɔ no ase. Asa ne nnwomtoɔ nso kɔ so wɔ afahyɛ no ase. Wodi saa afahyɛ yi de te wɔn abosom nkonnwa no na wɔsan nam afahyɛ no so kyerɛ sɛ bayerɛ foforo mmere aso ama ɔkɔm bere aba awie. https://www.easytrackghana.com/cultural-overview-ghana-festivals.php http://ghanareview.com/festivals2.html https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Traditional-ruler-cautions-against-installation-of-foreigners-as-chiefs-251639 https://newsghana.com.gh/traditional-ruler-cautions-against-installation-of-foreigners-as-chiefs/ https://www.modernghana.com/news/716783/lets-intensify-education-on-peaceful-election.html http://www.ghanaembassyiran.com/en/page/majorfestivals http://www.s158663955.websitehome.co.uk/ghanaculture/mod_print.php?archiveid=234 https://touringghana.com/festivals/ https://books.google.com.gh/books?id=EkpNAwAAQBAJ&pg=PA648&lpg=PA648&dq=eguadoto+festival&redir_esc=y#v=onepage&q=eguadoto%20festival&f=false"} {"id": "7003", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Kathleen Addy yɛ ghanani a ɔwɔ anigyeɛ soronko wɔ abansem ne nnipa nfahodie ho . WɔyƐ abadiekyire wɔ Commissan wɔ frɛ no \"National Commission for Civic Education \"(NCCE), Dibrɛ a w'akuta fiti ɔbɛnim bomose wɔ mfie mpem mmienu ne du nson.Wɔne aban ne ankoranko ɛkuo a ɛwɔ ɔman Ghana boa pagya nkitahodie nsawɔsoɔ sane pagya nkitahodie. Addy wie a n'awɔ kuta abasobodie krataa wɔ \"Psychology\" firi Sukuu pon University of Ghana.Wɔnya abodin wɔ nkitahodie nsawɔsoɔ firi natahodie adesua. Ɛwɔ mfeɛ mpem mpem mmienu ne du nson, Addy bɛyɛ abandiejyire atenankonya a na wɔda sika nkonta a na wɔ da NCCE kuo ano Ɛma yɛn mampanin Nana Akuffo Addo ɛwɔ Ghana mu. Addy ne nkuo kuo a Ɛwɔ Ghana ne kabi ma menka bi mpagya Ɛhɔ na wɔyƐ \"AFobarometer nsawɔsoɔ panin a ɔda Abibiman aman nson.Addy sane yɛɛ adwuma wɔ \"Center for Policy Analysis (CEPA)''. wɔ ɔman Ghana sɛ nhwehwɛmu ne nsawɔsoɔ panin.Na náni san wɔ \"Women's Economic Empowerment and Economic Partnership agreements\"."} {"id": "6136", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Dago yɛ akurase bi a ɛwɔ Akuapim anaafoɔ mansini adantam, mansini bi a ɛwɔ Ghana apueeɛ mantam. Akuapim South Municipal Archived 2015-04-14 at the Wayback Machine Touring Eastern Region Archived 2012-05-17 at the Wayback Machine"} {"id": "2841", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Vung Tau yɛ kuro kɛseɛ a ɛwɔ Vietnam. Vung Tau yɛ kuro kɛseɛ a ɛsane nso wɔ Bà Rịa–Vũng Tàu province a ɛwɔ Vietnam anaafoɔ fam. Kuro no wɔ asaasetam bɛyɛ 140 square kilometres (54 square miles), kuro no sane nso wɔ urban wards ahodoɔ du-mmiensa (13) ɛne commune baako a ɛwɔ Long Sơn Islet. Vũng Tàu na na ɛyɛ province no ahenkuro kɔsi sɛ wɔde Bà Rịa city bɛhyɛɛ n'anan mu wɔ ayɛwohomumɔ bosome no da a ɛtɔ so mmienu wɔ afe mpem mmienu ne du-mmienu (2 May 2012). Kuro yi sane nso yɛ kuro a fangoo ahodoɔ a ɔman Vietnam tuo no nyinaa wɔtu mu fa dodoɔ no ankasa wɔ hɔ. Wɔ Vũng Tàu kuro mu no, afahyɛ titirew baako a wɔde paa ara ne Lễ hội Cá Ông (Whale Holiday).Afahyɛ ahodoɔ a ɛwɔ kuro no mu bi nso ne Kite Festival ɛne World Food Festival Culture Nsrahwɛfoɔ firifiri Australian ba Vũng Tàu kuro no mu wɔ ɔsanaa bosome no mu afe biara bɛdi Battle of Long Tân afahyɛ no."} {"id": "6214", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Tolon(pronunciation of\"Tolon\") (help·info) yɛ mpɛsoa nom baako a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa a ɔgyina hɔ ma mpɛsoa bi. Mpɛsoa no wɔ atifi mantam a ɛwɔ Ghana. Mpremprem mmarahyɛbedwanii ma saa mpɛsoa no ne Hon. Wahab Wumbei Suhuyini. Ɛnam ɔsono amanyɔkuo New patriotic party so na wɔtoo no so aba. \"Analysis of Tolon Constituency Parliamentary Elections for 2020\". Modern Ghana. Retrieved 2021-01-01. Parliament of Ghana\". www.parliament.gh. FM, Peace. \"2016 Election - Tolon Constituency Results\". Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 2021-01-01. Ghana Election tolon Constituency Results\". www.graphic.com.gh. Retrieved 2021-01-01."} {"id": "7141", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu gyina hɔ ma: Magic (supernatural), gyidie bi a enyina ɔsom anaa abɛɛfro so."} {"id": "7147", "contents": "This is a list of basic subjects for which Wikipedia should have a corresponding high-quality article, and ideally a featured article. It also serves as a centralized watchlist and tracks the status of some of Wikipedia's most essential articles. Ideally this page should list approximately 1,000 of the most vital Wikipedia articles."} {"id": "6658", "contents": "Kyerɛ Twi kasa a atwerɛsɛm yi ɛwɔ mu. Kasa ahorow a wobɛtumi akyerɛ ɛne: Akuapem, Asante, Fante. Ablade Glover (wƆ woo no1934) Ɔyɛ Ghananin mfonyɛni ne kyerɛkyerɛnin. Wayɛ oyikyerɛ wɔ mmeaɛ ahodoɔ mfeɛ pii ama amansan ate no nka, ɛna ɔsan nso ayɛ osuakyerɛnin titire wɔ Afrika Atɔɛ ha. Ne nnwuma wɔ ankorankorɛ ne aban mmeaɛ akɛseɛ pii, a ebi ne Imperial Palace of Japan, UNESCO atenaɛpɔn wɔ Paris Chicago ne O'Hare International Airport. Wanya efie ne amanɔne abasobɔ bebree a ebi ne Ghana ha yi Order of the Volta, ɛna ɔyɛ Life Fellow of the Royal Soceity of Arts, wɔ London. Nkɔsi 1994 no na wayɛ Associate Professor ne Head of Department of Art Education ne Dean wɔ College of Art a ɛwɔ Kwame Nkrumah University of Science and Technology mu. Yɛwoo no Accra (Nkran) wɔ Gold Coast (a ɛde Ghana nnɛ yi), ɛna ɔnyaa akyerɛkyerɛfoɔ nteteɛ wɔ Kwame Nkrumah University of Science and Technology (1957-58) mu, ansa na onyaa adesuammoa kɔsuaa ntomayɔ wɔ London's School of Art and Design (1959-62)."} {"id": "6676", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Pentekostsom nnwuma amfa amamaman nsɛmpaka anni agorɔ. Ɛfiri Azuza Street Revival wɔ Los Angeles afe1906 mu no, ankyɛ biara na Ekuo no trɛ duruu Afrika. Seisei no Pentekost asɔre a wɔde wɔn ho hwɛ wɔn ho san di wɔn kuyi bebree na ɛwɔ Afrika. Wɔn fa ɔkwan a wɔn adikanfoɔ faaɛ so ara na ɛyɛ adwuma, ebi ne afieafiemu nsɛmka, deɛ yɛatonsa afrɛ, lɔre mu, keteke mu ɔkwankyɛn, pranaaso, mpataase ne ade wɔ abibimanmu mmea nyinaa. Karismatik som a ɛpagyaa ne mu 1970 no nkanyansom no trɛ yie a yɛhunu no nnɛ yi. Ama saa ɔsom yi abɛka nsɔre titiriw a ɛwɔ Afrika ha. Mmom deɛ Roman Catholic da so yɛ asɔre a ɛdɔɔso paa wɔ Afrika. South Africa yɛ Afrikaman baako a ɔdikan nyaa Pentekostsom no bi afe 1908 mu. GES ɛgyina so titiriw maa Pentekostsom no hyetaa wɔ South Africa no nam dawubɔ krataa Apostolic Faith Newspaper a na wɔyɔ no Cape Town wɔ South Africa hɔ a akyire yi ɛbɛdanee Assemblies of God (AG) wɔ Cape Town ne Johannesburg. Asɛmkafoɔ Thomas Hezmalhalch ne John Lake a ofiri Azusa Street de Pentekost nsɛm a Seymour kyerɛ no de baa South Africa saa 1908 mu."} {"id": "6766", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Benjamin Yeboa Sekyere yɛ Ghanani amanyɔni ne mmarahyɛ baguani wɔ mmarahyɛ bagua a ɛtɔ so 7 wɔ Ghana adeyeman a ɛtɔ so nnan no mu, a ogyna hɔ ma Tano Atifi fam abatoɔ mpɛsoa so, a ɛwɔ Bono ne Ahafo Mantam mu. Ogyina wɔ amanyɔkuo New Partriotic Party(NPP) din mu"} {"id": "6778", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Dzogbenuku koo ntoaso sukuu wɔ Wesley Girls High sukuu a ɛwɔ Cape Coast. ɔtoaa so kɔɔ suapɔn a ne University of Ghana ma no nyaa abɔdin krataa wɔ nneɛmafoɔ kasa mu Dzogbenuku koo ntoaso sukuu wɔ Wesley Girls High sukuu a ɛwɔ Cape Coast. ɔtoaa so kɔɔ suapɔn a ne University of Ghana ma no nyaa abɔdin krataa wɔ nneɛmafoɔ kasa mu. Dzogbenuku yɛ obi a ɔkyerɛw nsɛm ma nsɛmkyerɛw adwumakuo a ɛde Graphic Communication Group Limited, ɔkyerɛw wɔ nkoraba a ɛne Graphic Mirror na ne nsɛm no ti ne Manners matter. ɔyɛ kane kwnakyerɛfo ma adwumakuo a ɛde Aviation Social Center. ɔsan nso yɛɛ adwuma wɔ adwumakuo a ɛde Ashanti Goldfields Corporation na afe SC Johnson Wax Ghana. Dzogbenuku dii nkunim wɔ dwumadie bi w’ato din Miss Ghana no wɔ afe 1991 mu. ɔsan nso nyaa abasobode a w’ato din Fortune/Goldman Sachs Women's Leadership Award Wɔ afe 2008 mu Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value). Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value)."} {"id": "6802", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Don Afahyɛ yɛ afehyia afahyɛ a ahenfo ne wɔn manfoɔ a wɔn wɔ Bolgatanga ɛwɔ Atifi Apuei Mantam wɔ Ghana no di. Wodi saa afahyɛ yi wɔ bosome a ɛtɔ so nnum no mu. Wɔde nnuane ne nsa gye ahohoɔ wɔ afahyɛ no ase. Amanfoɔ no hyɛ wɔn amammere ntade ahorɔw de kɔ dwa dataa a ahenfo no abɔ no ase. Asa ne nnwomtoɔ nso kɔ so wɔ afahyɛ no ase. Wodi saa afahyɛ de kae nneɛma bi a esii wɔ tete. https://www.easytrackghana.com/cultural-overview-ghana-festivals.php https://touringghana.com/festivals/ http://ghanareview.com/festivals2.html https://tourghana.com/ghana-festivals/ Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value). http://www.ghanaembassyiran.com/en/page/majorfestivals https://www.ghanaconsulatedubai.com/tourism.html"} {"id": "6976", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Joe Reindorf (1924 – 1996) yɛ kane Ghanaini abakosɛmkyerɛwfo, mmaranimfo ne amanyɔni. Osoom se aban mmaranimfo panyin ne Soafo a ohwe atentrene so. ɔkɔɔ sukuu wɔ Achimota School a na ne mfɛfo ne K. B Asante, Victor Owusu ne R.R Amponsah. Na ɔye abakɔsɛm nhwehɛmu suane wɔ Suapɔn a ɛne Cambridge University wɔ afe 1951 mu, owie wɔ afe 1956 mu ma no nyaa abodin krataa wɔ mmaranim mu wɔ bre koro no ara mu Wɔfrɛɛ no kaa amanɔne mmaranimkuo a ɛde English Bar wo afe 1954 mu. ɔsan n’akyi baa bre a ɔde n’adesua baa awie no, ɔhyɛɛ ankoreankore mmaranim adwumakuo mu. Wɔ afe 1962 mu no, ode ne ho kɔdan Suapɔn a ene University of Ghana se ɔkyerekyerɛwfo wo abakɔsɛm ho. ɔde saa adwuma no too hɔ ma no san n’akyi kɔɔ ankoreankore mmaranim adwuma no mu wo afe 1966. Na ɔyɛ ɔkwankyerɛfo ma mmarnimfo kuo a ɛne Ghana Bar Association firi 197 kosii afe 1971."} {"id": "6537", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Builsa South(Pronunciation of\"Builsa South\" (help·info)) yɛ mpesua nom baako a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpesua no. Builsa South wɔ Builsa mansini a ɛwɔ apueɛ do mantam wɔ Ghana. Mpesua no akonnwa no hyɛ Builsa mansini mu a ɛwɔ Ghana apueɛ do mantam. Wɔtee Builsa South mansini no wɔ Ayɛwohomummɔ bosome da a ɛtɔ nson wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du mmienu (7 June,2012) mu. Wɔyi firii ɛnkane Builsa mansini mu. Mansini no ka mansini nan a wɔtee no wɔ mantam nom wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du mmienu (2012) a ɛde mansini du mmiɛnsa (13) baa mantam nom. Fumbisi na ɛyɛ n'adwumam ahenkuro. Aban a ɛhyɛ mmara akodeɛ a ɛhyɛɛ wɔn ma wɔteeɛ yɛ mpɔtam mpɔtam aban Act, 1993(Act 462) wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du mmienu (2012) yɛ (L12104). Wɔ afe apem ahankron ne aduokron mmienu (1992) mu no Norbert Garko Awullay a ɔwɔ kyineeɛ amanyɔkuo National Democratic Congress na ɔdii akonnwa no so."} {"id": "6561", "contents": "Akrpong Akuapim yɛ kuro bi a ɛwɔ Akuapim atifi mansini adantam a ɛwɔ Ghana apueɛ mantam. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6621", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Prisca Abah(pronounciation of \"Prisca Abah\" (help·info)) yɛ Ghanani a ɔyɛ adwuma sɛ nhwɛsode. Wɔ afe mpem mmienu ne du nwɔtwe (2018) mu no, onyaa abasobɔde sɛ afe mpem mmienu ne du nwɔtwe (2018) mu mmaa nhwɛsode a odi kan wɔ abasobɔ dwumadie w’ato din (GOWA). Wɔ saa afe koro no ara mu no, wɔ san nso bɔɔ n’abaso se nhwesode a a ɔwɔ nkoanim wɔ abasobɔde dumadie foforo a eye nea edikan kora, w’ato din Ghana Modelling Industry and Heroes Awards, a ne hyehyɛfo  ne Models Union of Ghana (MODUGA). Abah yɛ ɔkwankyerɛfo  ma amanman mu nkabomkuo mmaabun wɔ Ghana. Sɛ amanmanmu nkabokuo mmabun ntamgyinafoɔ a ɛne SDG 12 no, ogyinaa Ghana anan mu  wɔ dwumadie bi w’ato din ‘’the 2nd Global sustainable Rice Conference and Exhibition a ɛkɔɔ so wɔ Thailand wɔ mfeɛ mpem mmienu ne dunkron mu (2019) mu."} {"id": "6645", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Abawo, a wɔsan frɛ no awokyem ne awo, yɛ awiei a wɔde ba nyinsɛn mu a nkokoaa biako anaa nea ɛboro saa fi awotwaa mu. Wɔ afe 2015 mu no, wɔwoo nkokoaa ɔpepem ɔha aduasa anum wiase nyinaa. Wɔwoo bɛyɛ ɔpepem dunum ansa na nnawɔtwe aduasa asɔn soe, na efi ɔha mu nkyekyem abiɛsa kosi dumien nso na wɔwoo wɔn wɔ nnawɔtwe aduanan abien akyi. Wɔ aman a wɔanya wɔn ho mu no, wogye awo dodow no ara wɔ ayaresabe bere a wɔ aman a wonni bi mu no, wogye awo dodow no ara wɔ fie wɔ awo mu aboafo hwɛ ase. Ɔkwan a ebu so a wɔfa so wo mma ne awo a ɛfa ɔbea ase no. Tebea ahorow abiesa na ɛwɔ eyi mu:ɛyɛ tiaa ne ase a emu bue, akokoaa no san, afei na wɔawo ba no na akyiri yiawo akyi ahoma nso apue aba. Tebea a edi kan no gye nnɔnhwerew dumien kosi dunkrɔn, nea edi hɔ gye simma aduonu kosi nnɔnhwerew abien, na nea etwa to no nso gye simma anum kosi aduasa."} {"id": "3281", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Lodi yε kuro a ɛwɔ Italy. Muzza (Lodi) Broletto (Lodi) Viale IV Novembre (Lodi) Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6765", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Benjamin Kojo Afandoh a wɔ san nso frɛ no Agya Ntow yɛ kane Ghanani Siniyifo, agorodi kyerɛwfo ne nwom kyerɛwfo a w’aye sini ahodoɔ pii. Ofiri kuro a ne din de Ajumako Asasan a ɛwɔ mfinfin Mantam mu, na na ɔyɛ ɔwarefo a ɔwɔ mmɔfra nsɔn, na n’ani gye bɔɔl bɔ ho. Na Agya Ntow ye ɔkyerɛkyerɛfo wɔ afe 1957 mu nanso, ogyae adekyerɛ no too hɔ ma no kodii n’atenka akyi. Agya Ntow hyɛɛ siniyi ase wɔ afe 1956 mu, na ɔyɛ obi a ne ho yɛ sere, nan a ɔka ne kuro mu kasa a ɛyɛ Fante no korogen. Na ɔye ɔkandifo ma kuo a ɛde Abibiman Concert Party Kuo no, na wɔ bɔɔ aporo hyia ɔman no, na kuo no de wɔn ho abata adwumakuo a ede Art Centre a na ede nhyehye ahodoɔ ma kuo no. ɔde ne ho kɔdɔɔm Abibiman kuo no bre a ofirii kuo a ede Workers Brigade Drama Group , faako a onyaa akwanya yii a na oye Siniyifo titriw wo mu no, na sini no din de Sika Sunsum a na ɛyɛ sini ahodoo a w’ayi no mu nea eye papa paa. ɔne n’adamfo a ne din de Yaw Bortey (Apache) na eye ne kyefa no na saa sini no na emaa onyaa edin a ene Agya Ntow no. ɔde ne ho kɔdɔɔm kuo a ede Edikanfo Concert Party a na wɔhyehyee no mfie nnan akyi, na kuo kwankyerefo din ne David Dontoh. ɔhyehyee nnwoma a na kuo no to wɔ agoprama so no."} {"id": "3365", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Norway (Kongeriket Norge / Noreg) yε ɔman. Kro titiriw wɔ Oslo."} {"id": "3443", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu New York yε kuro kεseε a ɛwɔ New York (USA). Emu nipa dodoɔ yɛ 8,336,817. America asaasepɔn so,nkuro kɛseɛ nyinaa no, New York ni kuro kɛseɛ a ɛtɔ so nkrɔŋ. Empire State Building Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6795", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Damba afahye yɛ afahyɛ a ahenfo ne wɔn nkorɔfo a wɔn wɔ Atifi mantam mu, Savana Mantam mu, Atifi Apei ne Atifi Atɔe Mnatam mu wɔ Ghan no di. Edin Damba no yɛ Dagbani kasa, Damma wɔ Mamprusi kasa mu ne Jingbenti wɔ Waali kasa mu. Wodi afahyɛ no wɔ Dagomba nnabupono a ɛne Damba no mu, saa da yi ne nkramofo bosome a ɛne Rabia al-Awwal hyia. Damba afahyɛ no yɛ nea wɔde kae krɔnkrɔnni Muhammad awoɔ ne ne dintoɔ, Nanso nneyɛe ne amammerɛ a wɔyɛ wɔ afahyɛ no ase nyinaa kyerɛ sɛ afahyɛ no fa ahenfo anuonyamhyɛ, na mmom nnyɛ Nkramosom mu nsɛm ho. Afahyɛ no gu ahorɔw miɛnsa a ɛne Somo Damba, Naa Damba ne Bielkulsi Damba. TAfahye no hyɛ ase wɔ bosome a ɛne Damba no da a ɛtɔ so du no mu, na nea eikan a wɔyɛ no ne ‘Somo’ Damba, Nea edi hɔ no ne ‘’Naa’’ Damba a egyina hɔ ma ahenfo no na ɛno kɔ so wɔ bosome no da a ɛtɔ so 17 no mu."} {"id": "3623", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Delhi (दिल्ली) yε kuro a ɛwɔ India. Emu nipa dodoɔ yɛ 11,007,835. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3773", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Strasbourg yε kuro kεseε a ɛwɔ France. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "5937", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kɔkɔɔ a yɛatoto anaa \"Kofi brokeman\" yɛ Ghana aduane a agye din paa. Ɛyɛ aduane a wɔtɔn wɔ kwan ho na ne bo nhyɛda nyɛ den. Asiane sɛ ne bo nyɛ den nti na wɔfrɛ no \"Kofi brokeman\" a asekyerɛ ne sɛ Kofi a ne ho akyere no. Enti mfa ho sɛ obi nni sika pii no, obetumi atɔ bi. Wobɛ hia kɔkɔɔ ne agya. Wobɛ yi wo kɔkɔɔ no ho. Afie wo gya no, wode dade a ntokurontokuro wo mu bɛto wo gya no so na wode wo kɔkɔɔ no agu so. Dane dane kɔkɔɔ no bere a ɛgu agya no so kosi sɛ wo kɔkɔɔ no bɛ ben. Wobetumi de nkate adi kɔkɔɔ a watoto no. Wobetumi nso de dua ne ngwo adi. https://ryghters.wordpress.com/2013/05/29/kofi-broke-man-a-real-fast-food-at-madina-station/ https://www.graphic.com.gh/news/general-news/kofi-broke-man-kelewele-konkonte-no-longer-for-the-poor.html"} {"id": "11115", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Na Rebecca Naa Dedei Aryeetey(afe apem ahankron ne aduonu mmiɛnsa dekɔ Ayɛwohomummɔ bosome da a ɛtɔ so aduonu mmienu wɔ afe apem ahankron ne aduosia baako mu) a wɔsane frɛ no Dedei Ashikishan yɛ Ghanani baa a ɔyɛ nnwuma bebree, amanyɔni ne ɔbaa a ɔboa ma mma ne mmarima yɛ pɛ. Ɔbɛgyee din ɛnam ne sam adwuma a ɔyɛ wɔ nkran no Ɔno ne ɔbaa a ɔda Ghana sika mpesewa aduonum so no. Wɔwoo Rebecca Naa Dedei wɔ afe apem ahankron ne aduonu mmiɛnsa ɛwɔ Osu ɛna ɛnyiniiɛ wɔ James Town, nkran. Ɔmaa ne ɔpapa firi Ga Asere ne Osu ne nnidisoɔ so. Ɔwiee ne mmɔtafowa sukuu akyire no, Naa kɔwuraa ɛsam adwuma mu.Ɛbɛnya ahodeɛ ne sika ɛna ɛnam saa esam adwuma no nti nnipa a pii hunuu no maa no nyaa edin 'Ashikishsn', Ga din a ɛkyerɛ sɛ esam.Na ɔno na ɔhwɛ akokɔ amanyɔkuo convention people's party sikasɛm so ɛna ɔdii CPP mmaa dwumadie pii anim wɔ ne fie a ɛwɔ Kokomlemle-nkran."} {"id": "11355", "contents": "Kantanka Automobile, ɛyɛ Ghana adwumakuo bi a wɔn yɛ ɛhyɛn, wɔtee saa adwumakuo yi wɔ afe apem aha nkron aduokron nan mu (1994). Ɔpanin Kwadwo Safo Kantanka na ɔtee saa adwumakuo yi. Ɔkekaa wɔn nnwumadie ahodoɔ no bɔɔ mu maa wɔn bɛyɛɛ adwuma mua. Wɔ afe apem aha-nkron aduokron nnwɔtwe (1998) mu no, wɔn sa ano adwuma wɔn dii kan wieɛ no ɔde wɔn krom nnoɔma byɛ ɔha nkyekyemu aduoson num (75%) na ɛyɛɛeɛ a mpo \"engine block\" ka ho bi. Adwumakuo no yɛɛ wɔn SUV, edikan a ɔtoo ne din Onantefo wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nsia (2006) mu. Kantanka hyɛn no nyianaa wɔ Ghana, na emom nnoɔma a ɔkekabom de yɛ ɛshyɛn no, ɔkra ne nyinaa firi China man mu wɔ knock-down kits. Onipa a ɔhyɛ saa adwumakuo yi akyi ne Ɔpanin Kwadwo Safo Kantanka. Ɔno ara ne adwumakuo yi wura. Edin a ɛda saa adwumakuo yi so ne 'Kantanka Group of Companies.' Ɔpanin yi yɛ obi a ɔwɔ ɔdom akyɛdeɛ a ɔde yɛ n'adwuma. Ɔsan nso yɛ onipa a ɔnim de pa ara."} {"id": "6345", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Okaikwei North(pronunciation of\"Okaikwei North\") (help·info) ka mpɛsoa a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Okaikwei Notth wɔ Nkran \"Metropolitan area\" a ɛwɔ Nkran punpuni mantam wɔ Ghana. Mmarahyɛbedwafoɔ a wɔtoo wɔn so aba yii wɔn wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nnwɔtwe Ghana mmarahyɛbedwam abatoɔ nom: Okaikwei North."} {"id": "2916", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Thailand(pronounciation of \"Thailand\" (help·info)) (ประเทศไทย) yɛ ɔman. Ɔman no ahenkuro ne Bangkok. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3054", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Turkey (Türkiye) yε ɔman ɛwɔ Antolia a ewɔ Asia mpotɛmu . Ni kro titiriw ɛyɛ Ankara. Na bɛbia a ɛso paa yiye a wɔ di sika ho nkitahodie ɛni dwadie wɔsoɔ ɛyɛ kro a yɛfrɛ no Istanbul ."} {"id": "3474", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Memphis yɛ kuro kɛseɛ a ɛwɔ Tennessee (USA). Emu nipa dodoɔ yɛ 677,272. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6359", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Ketu North(pronunciation of\"Ketu North\") (help·info) yɛ abatoɔ mpɛsua no mu Baako a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbadwam. Wɔ too aba yii mmarahyɛbadwani (MP) a odi kan koraa wɔ abatoɔ a ɛdii kan no mu. Ketu North wɔ Ketu mansini no mu a ɛwɔ Anwona Mantam no mu wɔ Ghana. Mpɛsoa no mmarahyɛbadwani siesie ne James Klutse Avedzi a ɔyɛ kyiniiɛ amanyɔkuo no mu nipa. Ketu North abatoɔ mpesua no hyɛ Ketu abatoɔ mpesua no mu a ɛwɔ Anwona Mantam no mu wɔ Ghana. Ketu North atifi ahyeɛ no, ɔne Republic of Togo ɛna akyɛ mu. Ketu South abatoɔ mpesua no wɔ South East. Na sɛ yɛkɔ ne south west nso a yɛbɛ hunu Keta Mansini no. Anuanom a wɔn nso wɔ north western mpesua no yɛ Akatsi District, a wɔn nso ne Avenor-Ave mpesua no bɔ hyeɛ. Nea wɔyii no kane wɔ mpɛsoa no so sɛ mpɛsoa no mmarahyɛbadwani wɔ afe apem ahankron ne aduokron mmienu (1992) Modestus Yawo Zebu Ahiable a ɔyɛ kyiniiɛ amanyɔkuo no mu nipa. Modestus Yawo Zebu Ahiable tenaa mpɛsoa no akonnwa so bio wɔ afe apem ahankron ne aduokron nsia (1996)."} {"id": "7032", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Kpledzoo Afahye yɛ afehyia otwa afahyɛ a ahenfo ne wɔn manfo a wɔn wɔ Tema a ɛwɔ Nkran Mantam no di wɔ Ghana. Wodi saa afahyɛ yi wɔ ɔbenima bosome no mu anaa nawɔtwe a edikan wɔ Oforisuo bosome no mu. Wɔhyɛ saa fa yi de hyɛ Sakumono Baka no anuonyam sɛ ɔboa wɔn wɔ otwa bere no mu. Wosi nnamyie ne nkɔtɔbɔ ho kwan bosome nnum ansana afahyɛ bere no adu. Ansana amanfo benya ho kwan akɔ Baka no mu no, ɔkomfo a ɔda Sakumono Baka no ano no dikan yɔ amammere bi wɔ ɔpo no ano. Wɔ afahyɛ no bre mu no, Ahenfo ne wɔn manfo no de asaw ne nnwomtoɔ femfam wɔn ho de gye wɔn ani. https://ghanaemberlin.de/travel-tourism/festival/ https://www.graphic.com.gh/entertainment/showbiz-news/tema-marks-kplejoo-festival.html https://www.easytrackghana.com/cultural-overview-ghana-festivals.php https://touringghana.com/greater-accra-region/ http://www.gattagh.com/events.html https://www.fiandadghanalimited.com/kpledjoo-festival/"} {"id": "6282", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Bekwai(pronunciation of\"Bekwai\") (help·info) mmarahyɛbedwani ne Joseph Osei-Owusu. Wɔtoo no so aba sɛ anamsini a wate ne ho. Ɔyɛ ɔsono amanyɔkuo (New Patriotic Party) ekuoba nanso ɔkɔpre akonnwa sɛ obi a wate ne ho ɛnam ntwo a ɔdii no wɔ abatoɔ mu sɛ ɔsono amanyɔkuo (New Patriotic Party) ni. Ɔdii nkunim wɔ abatoɔ nom bɛyɛɛ mmarahyɛbedwanii a ɔnyaa mma mpem aduasa nan ne ahanson (34,070). Ɔdii Ignatius Kofi Poku Edusei a na ɔwɔ ɔsono amanyɔkuo (New Patriotic Party) a ɔgyinaa hɔ maa saa mpɛsoa no. Wayɛ mmaranimnii bɛyɛ mfeɛ aduonu baako ɛna na ɔsane yɛ ɛnkane DVLA panin. Ɔkuta B.A wɔ \"classic and law\" UG, 1987, BL,GSL,1989 ɛna \"Executive masters wɔ Governance ne leadership \"wɔ GIMPA wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nson (2007). MPs elected in the Ghanaian parliamentary election, 2008"} {"id": "6449", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Tamale North(pronunciation of\"Tamale North\") (help·info) yɛ mpesua nom baako a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Tamale North wɔ Tamale mansini adantam a ɛwɔ atifi mantam wɔ Ghana. Wɔtee sa mpesua yi akonnwa no wɔ berɛ a wɔreto mfeɛ mpem mmienu ne nan (2004) Ghana mmarahyɛbedwafoɔ abatoɔ no. Mpesua no akonnwa no hyɛ Tamale mansini adantam a ɛwɔ Ghana atifi mantam. Wl mfeɛ mpem mmienu ne nan (2004) nom no Alhaji Abubakari Sumani a ɔwɔ kyineeɛ amanyɔkuo National Democratic Congress mu nkoa na ɔperee mpɛsoa no akonnwa no."} {"id": "3271", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu San Fiorano yε kuro kεseε a ɛwɔ Lodi, Italy.San Fiorano (Lodigiano: ) yɛ comune (municipal) wɔ Province of Lodi a ɛwɔ Italian Mpɛsoa so Lombardy, a wobɛ hunu wɔ Anaafoepue wɔ Milan ne bɛyɛ Anaafoepueɛ wɔ Lodi.Ɛfiri Ɔpɛnimma bosom da a ɛto so aduasa baako Afe mpem mmienu aduanan mu no (31 December 2004), ɛwɔ nipa dodoɔ bɛyɛ (1,724 ) ne mmeaɛ bɛyɛ . San Fiorano Municipal no wɔ frazioni (nkyekyɛm, akura no ankasa ne hamlets) Campone, Divizia, Lazzaretto, and Regone. San Fiorano nhyea so no toa municipals yi so: Codogno, Maleo, Fombio, Santo Stefano Lodigiano. The Castle of San Fiorano The Lazzaretto All demographics and other statistics: Italian statistical institute Istat. www.comune.sanfiorano.lo.it/ San Fiorano online: portal dedicated to San Fiorano and to San Fiorano's patron saint, St. Florian of Lorch History, photos and info about San Fiorano and its patron saint, St. Florian of Lorch"} {"id": "3799", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Baghdad (بغداد‎‎) yε kuro titiriw a ɛwɔ Irak. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3750", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Matteo Renzi (Firenze, 1975) yɛ politik Italy."} {"id": "7049", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Kwadwo Baah Agyemang (wɔ woo no January da ɛtɔ so 24, afe 1975) ye Ghanani amanyɔni ne mmarahyɛ baguani wɔ mmarahye baguakuoa etɔ so nsia wɔ Ghana adehyeman a ɛtɔ so nnan mu, a ogyina hɔ ma Asante Akim Atifi abatoɔ mpɛsoa so wɔ amanyɔkuo New Patriotic Party (N P P) din mu. Agyemang ye Kristoni a ɔsoom wɔ Asɔre a ɛde Ressurection Power Living Bread Christian Centre. Ɔye ɔwarefo a ɔwɔ mmɔfra mienu. Wɔ woo Agyemang wɔ January da ɛtɔ so 24, afe 1975 mu. Ofiri kuro a ede Agogo a ewɔ Asante Mantam mu wɔ Ghana. Ɔkɔɔ suapɔn a ede Regent University and Technology a ɛwɔ Nkran ma no nyaa abodin krataa wo adwadie mu wo afe 2012. ɔsan nso kɔɔ Suapɔn a ɛene University of Ghana ma no nyaa abɔdin Krataa a ɛne Diploma wɔ afe 2007 mu. Okura abɔdin krataa foforo a onyaa firii UNITAR a ewɔ Switziland na ne farebae ne Aman Nkabom kuo UN. Okuraa abɔdin krataa a onya firi adesua kuo a ɛne Chartered Institute of Marketing wo United Kingdom ne adeton dawurobɔ ho abɔdin krataa."} {"id": "3340", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu San Bassano San Bassano yε kuro kεseε a ɛwɔ Cremona, Italy. San Bassano (mpɛn pii ) yɛ comune (municipal) a ɛwɔ Province of Cremona wɔ Italian Mpɛsoa so Lombardy, wo bɛ hunu wɔ Anaafoepueɛ wɔ Milan ne Atifiatoeɛ a ɛwɔ Cremona. San Bassano ahyeɛ so no toa ne municipals yi so: Cappella Cantone, Castelleone, Formigara, Gombito, Pizzighettone. Official website https://www.istat.it/it/archivio/156224"} {"id": "4645", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Timfuu yε Butan Ahenkuro. Timfuu Timfuu Dzong Making paper Weaving Painting Thanakas Archery Archery Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "7134", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Luanda yɛ Angola ahenkuro."} {"id": "2207", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Tokyo (東京) yε kuro titiriw a ɛwɔ Yapan. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "5725", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Akua(pronounciation of \"Akua\" (help·info)) ɛyɛ kradin ma ɔbaa a y'awo no Wukuada. Akanfoɔ a wɔn wɔ Abibiman mu wɔ Ghana ha ɛne amanɔne nyinaa ara no, dodoɔ no ara to wɔn mma din wɔ da a wɔde woo wɔn. Akua a ebinom nso frɛ no Akuba a ɛyɛ ɛmaa din a yɛde ma abɔfra foforɔ a yɛawo no Wukuada. Ne mmarima din ne Kwaku. Ne mmrane ne \"Bonsam\". Ɔmo yɛ nkorɔfoɔ a ɛyɛ a ɔmo aso yɛden. Akua yɛ edin a yɛnya firii Wukuada. Akua mmrane ne Obirisuo, Odaakuo anaa Obisi a ɛkyerɛ bɔne. Mmrane no nnyeso ne Aku. H. E. Judge Akua Kuenyehia Akua Donkor Akua Sena Dansua http://www.njas.helsinki.fi/pdf-files/vol15num2/agyekum.pdf https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Day-born-names-in-Dagbani-Ewe-and-Fante-797733 https://www.researchgate.net/figure/Akan-Days-and-Birthday-Names-male-and-Female_tbl1_239815297 https://yen.com.gh/115080-akan-names-meanings.html https://www.researchgate.net/publication/239815297_The_Sociolinguistic_of_Akan_Personal_Names, https://yen.com.gh/115080-akan-names-meanings.html The Calendrical Factor in Akan History, Journal - International Journal of African Historical studies, Volume number - 45, Issue number - 2, Year published - 2012, Page numbers - 217 - 246 https://akuakuenyehiafoundation.org/team-details/profile-of-h-e-judge-akua-kuenyehia-patron-of-the-akua-kuenyehia-foundation/ https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/ghanaelection2020/candidate.php?PARTY=GFP https://www.bloomberg.com/profile/person/16409762"} {"id": "3680", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Wien yε kuro titiriw a ɛwɔ Austria. Wien Schloss Schönbrunn Hofburg Stephansdom"} {"id": "3576", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Vladivostok (Владивосток) yε kuro kεseε a εwɔ Russia. Emu nipa dodoɔ yɛ 600,378. Vladivostok (Russian: Владивосто́к) yɛ nkuro akɛseɛ a ɛhɔ na Primorsky Krai amanmuo nyinaa kɔ so, a ɛwɔ Russia. Kuro no da Golden Horn Bay no ho wɔ Japan man no man mu fa a ɛpo da no, a nasaasetam bɛyɛ 331.16 square kilometers (127.86 square miles), a nasaasetam bɛyɛ 606,561 , de kɔsi 812,319. Vladivostok ne kuro a ɛtɔ so mmienu a ɛso yie pa ara wɔ Far Eastern Federal mansini no mu, saa ara nso na Russian Far East, sɛ woyi Khabarovsk firi hɔ a."} {"id": "2905", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Moshchena yε kuro a ɛwɔ Ukraine man mu. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6982", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Johnson Kwaku Adu (Wɔ woo no August da ɛtɔ so 10, afe 1969) yɛ Ghanani amanyoni ne mmarahyɛ baguani wɔ mmarahyɛ bagua a ɛtɔ 7 wɔ Ghana adeyeman a ɛtɔ so nnan no mu, a ogyina hɔ ma Ahafo Anafo-Atɔe abatoɔ mpɛsoa so, a ɛwɔ Asante Mantam mu. Ogyina wɔ amanyɔkuo New Partriotic Party(NPP) din mu. Adu was born on 10 August 1969 in Akrokerri in the Ashanti Region. . Okura abɔdin krataa a ɛne BEd a onyaa firii suapɔn a ɛne University of Education, winneba wɔ afe 2011 mu. Adu yɛ Kristoni a ɔsɔm wɔ Pentecost Asɔre. ɔyɛ ɔwarefo a ɔwɔ mmɔfra mienu. Adu yɛ Kane adwumakuo NADMO kwankyerefo wɔ Asafo Ano Atɔe mansin no mu firi afe 2002 kosii afe 2009, na ɔyɛ GES kwankyerefo firi afe 20110 kosii afe 2012 wɔ Ahafo Ano Atɔe. ɔyɛ nhomasua mu kunini. Na ka dɔm kesei no ho wɔ mmarahye bagua a ɛtɔ 6 wɔ Ghana adehyeman a ɛtɔ so nnan no mu. Na ɔyɛ guamutena ma Ahafo ano Mansin no bagua, Mankroso firi April afe 2009 kosii January afe 2011, ɔye mmarahye baguani firi January 2013 de besi nne;"} {"id": "7054", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Kwame Anyimadau-Antwi (wɔ woo no April da a ɛtɔ 12, afe 1962) ye Ghana amanyɔni. Ɔyɛ mmarahyɛ badwani a ogyina hɔ ma Asante- Akim abatoɔ mpɛsoa wɔ Asante Mantam, okuraa dibea no kosii afe 2009. Okura abɔdin krataa wɔ mmaranim mu na ɔyɛ amanyɔkuo New Partriotic Party mu ni. Anyimadu-Antwi kɔɔ suapɔn a ɛde KNUST ma no nyaa abaɔdin krataa wɔ nsaase ho nsɛm mu. Otoaa soo kɔɔ suapɔn a ɛde GIMPA konyaa nimdeɛ wɔ sɛnea wɔhwɛ nnwuma so na ɔsan nso wɔ abɔdin krataa a onyaa firii suapɔn a ene University of Ghana hɔ. Ɔkɔɔ mmaranimfo ntete sukuu a ɛde Ghana School of Law. Ɔsan nso kuraa abɔdin krataa a w’ato din MGh IS a onyaa firii suapɔn a ede Ghana Institute of Saveyors. Wɔ woo Anyimadu wɔ April da a ɛtɔ 12, afe 1962 mu. Ofiri kuro a ne din de Patriensa a ɛwɔ Asante mantam mu Ɔye nhomsua mu kunini. Ɔyɛ adwuma wɔ adwumakuo a ɛhwɛ nsase ho nsɛm so firi afe 1981 kosii afe 1991. Ɔyɛɛ adwuma sɛ ɔkwankyerɛfo abediakyire wɔ Ghana nsiakyibaa adwumakuo a ɛde Insurance Company Of Ghana, nanso ɛnnɛ ɔyɛ adwuma sɛ ɔkwankyerɛfo ma adansie adwumako bi."} {"id": "7008", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Kingsley Asiam yɛ kane Ghanani amnyoni wɔ Ghana adehyeman edikan no mu. Na ɔyɛ mmarahyɛ baguani a ogyina ho ma Akuapem Atifi abatoo mpɛsoa so firi afe 1954 kosii afe 1965 na afei, mmarahyɛ baguani ɔgyina hɔ ma Akropong abatoɔ mpɛsoa so firi afe 1965 kosii afe 1966 mu. Ansa na obyɛye nnarahyɛ baguani no, na one adwumakuo a ɛde Coacoa Purchasing Company na ɛyɛ adwuma. Wɔ wɔɔ Asiam wɔ afe 1921 mu. Ɔkɔɔ sukuu wɔ esde Accra Methodist School. Asiam hyee adwuma se kookoo kɔntraagyeni ansa na ɔde ne ho kɔdɔɔm manyɔkuo Conventions People Party wɔ afe 1949 mu. Wɔ afe 1951 mu no, ɔbɛyɛɛ titenani maa amanyɔkuo no asoe a ɛwɔ Apeu mantam no mu, na aky’re se amanyɔkuo no mu akandifo no mu baako. Wɔ saa bre koro no ara mu no, na one adwumakuo a ɛde Coacoa Purchasing Company no da sɔ yɛ adwuma. wɔ afe 1954 mu no, wɔpaw no sɛ mmarahyɛ baguani a ogyina hɔ ma Akwapim Atifi abatoɔ mpɛsoa so. Wɔ san nso paw no nea ɛtɔ so mienu wɔ afe 1956 mu biom na okuraa saa dibea no kosii afe 1965 bre a ɔbɛyɛɛ mmarahyɛ baguani a ogyina hɔ ma Akropong abatoɔ mpesoa."} {"id": "3654", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Rio de Janeiro yε kuro a ɛwo Brazil. Ɛyɛ kuro ɔto do ebien a wɔagye din paa wɔ Brazil ne ma ɔto do nsia wɔ Amerika. Rio de Janerio yɛ ahenkuro wɔ state a ne din de saa ara mu, ahenkuro ɔto do mmiɛnsa a ɔtoa São Paulo ne Minas Gerais so. Wɔde kuro yi fa bi ayɛ wiase nkaebea anaa nsrahwɛ bea (World Heritage Site) na din ɔda so yɛ \"Rio de Janeiro: Carioca asaase a ɔda mmepɔw ne ɛpo ntam\", wɔ Kitawonsa bosome no da a ɛdi kan (1), wɔ afe mpem mmienu ne du-mmienu (2012) mu no nso sɛ amambrɛ asaase. Portuguesefo na wɔkyekyere kurow yi wɔ afe apem ahanum aduosia num (1565) mu. Na kuro no yɛ Rio de Janeiro fo asoɔyɛ, Portuguese akannifo no nkuro na wɔdi so no mu kor. Wɔ afe apem ahanson aduosia mmiensa (1763) mu no, wɔde yɛɛ ahenkuro wɔ Brasil state, state a na Portuguese Empire no na na ɛwɔm."} {"id": "6094", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Takoradi nsaano dwuma suapɔn yɛ sukuu a mmaa ne mmarima adi afra a ɛwɔ takoradi. Wɔsii sukuu no wɔ afe apem ahankron ne aduowɔtwe mmienu a Ghana a aban ne German aban a wɔde wɔn nsa hyɛɛ aseɛ a wɔboa sane tae akyi na wɔpagyaa suapɔn no. sukuu no agye din ɛnam nsaano nnwuma mfidie a ɛwɔ hɔ a wɔde kyerɛkyerɛ asuafoɔ no adeɛ sane boa wɔn na wɔnya nimdeɛ firi adeɛ a wɔrekyerɛ wɔn no ho. Takoradi nsaano nnwuma suapɔn no wɔdaa no adi wɔ afe apem ahankron ne aduowɔtwe mmienu mu ɛna wɔde asuafoɔ aduasa mmienu hyɛɛ aseɛ. Na saa asuafoɔ yi hyɛ atadeɛ a soro no ahosuo yɛ wiemhyɛn ne trɔsa. Ɔtomfoɔ. Anyinam ahoɔden ho nnwuma Fangoo Nnuane dwuma Obi a ɔsiesie kaa Adansie ne akwanyɛ nnwuma Adepam Obi a ɔkora asukɔkyea adaka Sɛdeɛ wɔsi si agyanan bea Mfidi nnwuma Sukuu no wɔ adan nan a asuafoɔ no biara wɔ mu, ɛno ne, Tewiah dan Yankey dan Sekyere dan Takoradi Technical Institute\". Takoradi Technical Institute. Retrieved 5 September 2015."} {"id": "6095", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Obomeng yɛ kuro ketewa bi a ɛwɔ kwahu bepɔso a ɛwɔ apuiɛ mantam (Ghana) wɔ abibirem atɔeɛ. Ɛwɔ kwahu anaafoɔ mansini abatoɔ nan ase. Ɛnkane no na Obomeng na ɛyɛ kuro a ɛdikan a sɛ woforo kwahu bepɔ no a wohunu ansa na wɔresi Atibie kwan no."} {"id": "6113", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Mabang yɛ kuro bi a ɛwɔ Ahafo-Ano mansini a ɛwɔ Asante Mantam wɔ Ghana. mps, ghana. \"Daniel Botwi\". ghanamps.com. ghanamps. Retrieved 21 June 2017."} {"id": "6143", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Sheila Bartels yɛ Ghanani a ɔyɛ nnwuma bebree sane nso yɛ amanyɔni.Ɔpre akonnwa wɔ mfeɛ mpem mmienu ne aduonu Ghana abatoɔ no mu na ɔnyaa mmarahyɛbedwa akonnwa maa Ablekuma atifi mpɛsoa so. Bartels yɛ ekuoba wɔ ɔsono amanyɔkuo\"New patriotic party\" mu. Wɔ ɔpɛnimaa bosome wɔ mfeɛ mpem mmienu ne aduonu mu no, wɔyii no sɛ mmarahyɛbedwanii ma Ablekuma atifi mpɛsoa wɔ berɛ a ɔpree wɔ mfeɛ mpem mmienu ne aduonu Ghana abatoɔ akyire no a ɔdii nkunim no. Ɔnyaa mma mpem aduonum nan, aha nnwɔtwe ne aduonu baako a ɛgyina hɔ ma ɔha mu nkyekyɛmu aduosia nnwɔtwe akyirepɔ aduo nsia firii mma dodoɔ a wɔtoo no mu. Wɔtoo ne so aba yii no gyaa Ashley Mensah Winifred a ɔwɔ kyiniiɛ amanyɔkuo\"National Democratic Congress\" mu ne Princess Agyemang Awuku a ɔwɔ \"Ghana Union Movement\" mu. Wɔnyaa mma mpem aduonu nkron, ahanson ne aduoson mmienu ne ahanu ne du nsia firii mma dodoɔ a wɔtoo no mu wɔ ne nnidisoɔ so a ɛne ɔhamu nkyekyɛmu aduasa nan akyirepɔ aduokron ne akyirepɔ aduowɔtwe nan mma wɔtooeɛ no yɛpɛ Wɔ ne nnidisoɔ so."} {"id": "6129", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Juabo yɛ akura bi a ɛwɔ Ghana atɔeɛ mantam. \"Wassa-Juabo appeals for potable water\". www.modernghana.com. Retrieved 12 August 2013. \"Map of Juabo, Ghana\". weatherchannel10.com. Retrieved 12 August 2013."} {"id": "5748", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Nyinsɛnyiguo yɛ ɔkwan a yɛ fa so yi yinsɛn. Yɛ tumi de eduro anaa opiresan yi yinsɛn. Dɛkota anaa ayaresabea a ɛwɔ tumi krataa na ɛdi saa dwumadi no . Wɔ aban mmera mu no yɛ yi yinsɛn wɔ abere a yinsɛn no mboro bosome miensa. Wɔ ɔman Gana mu no mmera ma ho kwan sɛ nipa tumi yi yinsɛn wɔ abere a dɔkota ayɛ nhyehyɛmu ahu no sɛ abofora no nyɛ yie anaa maame no nkwa da ɛsan mu sɛ ɔwo a. Sɛ obea ankasa yi yinsɛn a wa to mmera a apolisifo betumi akye no. https://www.google.com/search?q=definition+of+abortion&oq=definition&aqs=chrome.2.69i59j69i57j0i67l3j0l5.7850j0j7&sourceid=chrome&ie=UTF-8 https://www.health.harvard.edu/medical-tests-and-procedures/abortion-termination-of-pregnancy-a-to-z"} {"id": "5792", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Dominic Yaw Amoako pronounciation of \"Dominic Yaw Amoako\" (help·info) yɛ Ghana amanyɔnii ne ekuoba wɔ mmarahyɛbedwam a ɛdi kan wɔ Ghana Adehyeman a ɛtɔ so nan no mu, ɔyɛ anamɔnsini ma Tano Anaafoɔ mpɛsoaso de ma National Democratic Congress amanyɔkuo no (NDC). Yɛ woo Dominic wɔ Terchire, a ɛwɔ Ahafo mantam wɔ Ghana ɛwɔ Oforisuo bosome da a ɛto so du, afe apem ahankron ɛduonu. Dominic kɔɔ ntoasoɔ sukuu wɔ Acheresua Senior High School, ɔnyaa Akyerɛkyerɛ Nteteɛ abɔdin krataa wɔ Akyerɛkyerɛ Nteteɛ sukuupɔn mu, ɛfiri ho no ɔtoa so tu anammɔm toa Akyerɛkyerɛ Nteteɛ sukuupɔn kɛseɛ so de nyaa Diploma wɔ Brɔfo kasa mu. Yɛ yi Dominic kɔɔ mmarahyɛbedwam a ɛdikan wɔ Ghana Adehyeman a ɛtɔ so nan no mu, wɔ Ɔpɛpɔn bosome da a ɛtɔ so nson, afe apem ahankron aduokron mmiɛnsa no mu wɔ abrɛ yɛde nkunim abɔdin no maa no wɔ afe apem ahankron aduonkron mmienu Ghanaman abatoɔ no mu, a ɛkɔɔ so wɔ Ɔpɛpɔn bosome da a ɛtɔ so aduonu nkron, afe apem ahankron aduokron mmienu."} {"id": "7004", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Kente Afahyɛ yɛ afehyia Otwa afahyɛ ahenefo ne wɔn manfoɔ a wɔn wɔ Bonwire a ewɔ Ejisu-Juaben mpɛsoa so wɔ Asante Mantam no di wɔ Ghana. Wodi saa afahyɛ yi wɔ ɔpepɔn bosome no mu. Afoforo nso kyerɛ sɛ wodi no wɔ Bosome a ɛtɔ so nsɔn anaa nwɔtwe no mu. Wodi afahyɛ no de kae bere a wɔde kente nwene adwuma baa Bonwire. Afahyɛ no boate ne sɛ ɛbɛma Kente ntama no ayɛ Ghana ahyɛnsode. Ahenfo ne wɔn manfo a wɔn wɔ Bonwire no hyɛ Kente ntoma ahorɔw a wɔn ankasaa anwene no. Wɔhyɛ fa no de kae kentenwene mfiase wɔ Bonwire, ɛhyɛɛ ase beye mfie 300 akyi. https://ghanaemberlin.de/travel-tourism/festival/ https://www.graphic.com.gh/news/general-news/bonwire-kente-festival-to-promote-ghana-s-culture.html https://www.modernghana.com/news/959030/ar-2o19-bonwire-kente-festival-launched.html https://touringghana.com/bonwire-kente-weaving-village/ https://www.easytrackghana.com/cultural-overview-ghana-festivals.php https://www.fiandadghanalimited.com/kente-festival/ https://www.yearofreturn.com/events/bonwire-kente-festival/ https://visitghana.com/blog/2018/12/14/colourful-2018-bonwire-kente-festival-held/ https://www.businessghana.com/site/"} {"id": "6985", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Joseph Ampah Kojo Esse yɛ kane Ghana mmarahyɛ baguani a ogyina hɔ ma Dompim abatoɔ mpɛsoa so firi afe 1965 kosii afe 1966 mu. Wɔ woo Essel wɔ afe 1921 mu wɔ Sefwi Bekwai a ɛwɔ Atɔe Mantam mu wɔ Ghana (Kane Gold Coast). Ɔkɔɔ sukuu wɔ aban sukuu a ɛwɔ Sefwi-Wiaso maa no nyaa abodin krataa a ɛne san 7 (Standard Seven) wɔ afe 1937 mu.  ɔtoaa so kɔɔ Wesley College a ɛwɔ Kumasi wɔ afe 1938 mu nanso woyii no kɔɔ Adisadel College wɔ saa afe no ara mu. N’asetana wɔ Adisadel College no baa awie bre a nea na ɔhwɛ ne so no wui. Essel hyɛɛ n’adwuma ase wɔ adwumakuo a ɛne Gold Coast Asraafo sɛ hyɛn siesiefo wɔ asiesiebea wɔ afe 1942 mu wɔ Nkran. ɔne asraafo yɛ adwumu kosii afe 1946. Wɔ afe akyiri no, onyaa adwuma sɛ afidie dwomfo wɔ adwumakuo a ɛne C.F.AO wɔ Kumasi. Wɔ saa afe no me, ogyae afidie dwomfo adwuma no too hɔ kɔyɛɛ kookoo tɔ adwuma ase."} {"id": "4870", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Sophia Boafo Abena Akuffo (pronounciation of \"Sophia Akuffo\" (help·info)) (a yɛ wo no ɔpɛnima da a ɛtɔ so aduonu afe apem ahankron aduanan nkron ,1949), yɛ Ghana ɔtemmufo Panin a woayɛ ɔtemmufoɔ wɔ Ghana Atemmubea Kunini ɛfiri afe apem ahankron aduokron num (1995). Sophia Akuffo Presbyteriani sɔfo ba, ɔkɔɔ ne ntoasoɔ sukuu wɔ Wesley Girls' High School, Cape Coast ɛna ɔbɔɔ ne degree wɔ mmara mu wɔ University Of Ghana. Ɛtoa ne nnwomasua no so kɔɔ Ghana School of Law, ɛhɔ na ɔbɛyɛɛ mmaranimnii mapa. Akuffo ɛsua ɔmmranimfo adwuma wɔ Nana Akufo-Addo ase. Ɔbɔɔ ne master's degree wɔ mmara wɔ Harvard Suapɔn a ɛwɔ USA mu. . Akuffo ɛka ekuo a wɔfrɛ wɔn ‘Governing Committee of the Commonwealth Judicial Education Institute, ɛna ɔsan ɛyɛ oguatenani ɛma ‘Alternative Dispute Resolution Task Force’. Ɛwɔ afe mpem mmienu ne nsia mu (2006) bosome ɔpɛpɔn no mu, abatoɔ bi ɔyi no sɛ ɔnyɛ ɔtemmuafoɔ ɛwɔ 'African Court on Human and Peoples' Rights'. Na ɔyɛ ɔtemmufo) baako a ɛdikan."} {"id": "3858", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Radio Studio 54 Network , anaa Studio 54 Network ,(pronounciation of \"Radio Studio 54 Network\" (help·info)) yɛ Italian ankorɛankorɛ bi radio stahyɛn (station) a ɛwɔ Locri, Calabria. Nsɛm a ebeduru Studio 54 Network wɔ FM so wɔ mmeaeɛ nkron wɔ mantam num so a ɛwɔ Italy anaafoɔfam: Messina, Reggio Calabria, Vibo Valentia, Catanzaro, Cosenza, Crotone, Lecce, Potenza ne Salerno. Wɔn dwumadie no yɛ sɛ wɔde musical hits ne real-time ho nsɛm foforo aduonu nwɔtwe bɛba dabiara . Wɔtee Studio 54 Network wɔ Ayɛwohomumɔ bosome ne da a ɛtɔ so nsia, wɔ afe apem ahankron ne aduowɔtwe num (1985) mu a na tirimupɔw ɛnam so maa no baeɛ firi Pietro Parretta ne Francesco Massara ɛne Enzo Gatto, Memmo Minniti, Pietro Musmeci, na ɛde abakwasɛm din Radio DJ Studio Club 54 baaeɛ. Sɛdeɛ radio stahyɛn biara a edi ne ho so teɛ no, ɛhyɛ aseɛ sɛ agorɔ, na wɔ afe apem ahankron ne aduokron (1990) afe no ahyɛase mu no, bebere no ara bɛhunuu na ennya ne botaeɛ anto akyire."} {"id": "6966", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Isaac Abraham Amihere yɛ Kane Ghanani amanyɔni. Ɔyɛ kane mmarahyɛ baguani a ogyina hɔ ma Axim abatoɔ mpesoa so firi afe 1965 kosii afe 1966. Ansa na ɔhyɛ amanyosɛm ase no, na ɔyɛ ɔhwɛsofo ma adwumkuo a ɛne Guinea pea. Wɔ woo Amihere wo March da a ɛtɔ 30 afe 1915 mu a na n’awofo yɛ Theophilus Amihere ne Ama Suamhwɛ wo Axim a ɛwɔ Atɔe Mantam wɔ Ghana (kane Gold Coast). ɔhyɛɛ sukuu ase wɔ Half Assini Methodist School na ɔtoaa so kɔɔ Saltpond English Church sukuu ma no wie wɔ afe 1933 mu. Akyire, osuaa akyerɛw, nkrataa kora ne Brɔfo wɔ fie. Amiher hyɛɛ ase yɛ adwuma wɔ U.A.C wɔ afe 1937. Ɔyɛɛ Adwuma wɔ adwumakuo no kosii July, afe 1953 mu. Wɔ August afe 1953 mu no ɔbɛyɛɛ ɔhwɛsofo maa adwumakuo bi a ɛtɔ kookoo. Wɔpaw wɔ December da a ɛtɔ nnan afe 1956 mu sɛ adwuma no mu panyin ananmusini na okuraa saa dibea kosi sɛ wɔgyee n’adwuma no fiiri ne nsam bre a adwuma no gui no."} {"id": "4970", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Veliko Tarnovo (Велико Тъново) yε ɛwɔ a ɛwɔ Bulgaria kuropɔn(1185-1393)."} {"id": "3722", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Ljubljana yε kuro titiriw a ɛwɔ Slovenia. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3456", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Denwer yε kuro kεseε a ɛwɔ Colorado (Amerika). Emu nipa dodoɔ yɛ 634,265. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3165", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Roger Federer ((pronounciation of \"Roger Federer\" (help·info))federer) (08. 08. 1981) yɛ obi a ɔbɔ tennis. Roger efiri Switzerland. Federer asi akan wɔ mmarima tennis akansie mu mprɛ beberee a ɛmu beberee no ara na ɔdi mu nkunim, a ɔne nnipa bi te sɛ Rafael Nadal ne Novak Djokovic a wɔn nso bɔ tennis no bi, a yɛtae twa no tia frɛ wɔn sɛ the Big Three na afoforɔ mpo hu wɔn mmiensa sɛ wɔn na ɛfiri sɛ tennis bae nyinaa wɔnim bɔ paa ara kyɛn obiara. Tennis dwumadie baako a yɛfrɛ no sɛ Wimbledon junior a ɛyɛ mmɔfra na wɔbɔ no, wɔ afe 1998 mu no, Federer dii nkunim gyee ne Grand Slam singles abɔdin a na ɛdikan wɔ Wimbledon. Wɔ afe mpem mmienu ne mmiensa mu (2003) berɛ a na wadi mfie aduonu baako (21). Wɔ afe mpem mmienu ne nan mu no (2004), ɔgyee tennis kruwa no ahodoɔ mmiensa firiiɛ nan a wɔsii akan wɔ mu no mu ɛna ɔsane nso kɔɔ ATP Finals, ɔtoaa mmɔdemmɔ no so wɔ afe mpem mmienu ne nsia ne nson mu (2006 and 2007)."} {"id": "6720", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Anum Asubɔnten yɛ Asubonten a ɛwɔ Ghana. Asubɔnten no ne Pra asubonten fa baabi na ɛka bom yɛ Pra Anum Kwae brentuo no.Wɔ afe 1977 mu no, amaneɛbɔ kyere se na wɔpaw beae bi anum asubɔten, Ofin , Pra , Tano ne Akobra asubonten se wobetete mu."} {"id": "6785", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Central Tano anaa Akan Kasa ye kasa ahorɔw a wɔn fibea ne Niger-Congo Abusua kuo (anaa Kwa kasa a w’agye ato mu) na nnipa a wɔka saa kasa yi wɔ Ghana ne Ivory Coast na wɔ frɛ won Akanfoɔ. Akan kasa (Akan papa) Bia Bia Atifi Anyin Baoulé Chakosi (Anufo) Sefwi (Sehwi) Anafo Bia Nzema Ahanta Jwira-Pepesa Saa kassa ahorɔw nyinaa yɛ ade a wɔ nkyerɛw wɔ Latin Kasa mu.."} {"id": "6201", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Sefwi-Akontombra(pronunciation of\"Sefwi-Akontombra\") (help·info) yɛ mpɛsoa no mu baako a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa no so a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Sefwi-Akontombra wɔ Sefwi-Akontombra mansini a ɛwɔ atifi atɔeɛ mantam a ɛwɔ Ghana. Sefwi-Akontombra abatoɔ mpesua no yɛ abatoɔ mpesua nkron a ɛwɔ Western North mantam no mu wɔ Ghana. Nkane no na wɔhyɛ Sefwi-Wiawso abatoɔ mpesua no mu firi afe apem aha nkron aduowɔtwe nwɔtwe (1988) mu a wɔte firii Sefwi-Bibiani mansini no abatoɔ mpesua no mu de kɔ si sɛ wotee mansini no anaafoɔ fam firii mansini no mu maa yɛnyaa Sefwi-Akontombra abatoɔ mpesua no wɔ ogyefuo bosome no da a ɛtɔ so aduonu nkron wɔ afe mpem mmienu ne nwɔtwe abatoɔ mu. Sefwi-Akontombra abatoɔ mpesua no ahenkron ne Akontombra. Akonnwa no wɔ Sefwi-Akontombra mansini wɔ atifi atɔeɛ mantam, a ɛka Ghana atɔeɛ mantam ho. Wɔtee saa mpɛsoa yi wɔ berɛ a wɔrebɛto mfeɛ mpem mmienu ne nan ɔpɛnimaa amanpaninfoɔ ne mmarahyɛbedwafoɔ aba wɔ berɛ a wɔrekyɛ ankane sefwi-wiawso mpɛsoa de akɔ seisei sefwi-Akontombra ne sefwi-wiawso mpɛsoa mu."} {"id": "3297", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Napoli yε kuro a ɛwɔ Italy. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3520", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Dɔtmɔnd yε kuro a ɛwɔ Gyɛɛman. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3557", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kanberra yε kuro titiriw a ɛwɔ Australia. Emu nipa dodoɔ yɛ 329,654. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3589", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Hiroshima (広島市) yε kuro a ɛwɔ Yapan. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3584", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Osaka yε kuro a ɛwɔ Gyapan man mu. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3724", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Bangkok (กรุงเทพมหานคร, Krung Thep Maha Nakhon) yε Thailand ahenkuro. Emu nipa dodoɔ yɛ 8.280.925 (2010). Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3736", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Belém yε kuro a ɛwɔ Brazil. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3766", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Lyon yε kuro kεseε a ɛwɔ France. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3892", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Enna yε kuro a ɛwɔ Italy. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "4605", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Illinois yɛ a ɔmantan a ɛwɔ Amerika man mu. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6152", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Bingöl yε kuro a ɛwɔ Turkey. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "2208", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Athens (Αθήνα) yε ɔman Hela Ahenkuro. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3275", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Castelnuovo Bocca d'Adda yε kuro kεseε a ɛwɔ Lodi, Italy. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3318", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Ponte dell'Olio yε kuro kεseε a ɛwɔ Piacenza, Italy. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3444", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Los Angeles yε kuro kεseε a ɛwɔ California (USA). Emu nipa dodoɔ yɛ 3,857,799 million. America asaasepɔn so,nkuro kɛseɛ nyinaa no, Los Angeles ni kuro kɛseɛ a ɛtɔ so nkrɔŋ. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3387", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Chicago yε ukro a ɛwɔ Illinois (USA). Emu nipa dodoɔ yɛ 2,704,958 (2016). America asaasepɔn so,nkro kɛseɛ nyinaa no, Chicago ni kro kɛseɛ a ɛtɔ so nkrɔŋ. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3505", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kölner Dom yε asɔredan ɛwɔ Köln, Gyaaman. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3637", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kochi yε kuro kεseε a ɛwɔ India. Emu nipa dodoɔ yɛ 601,574. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3446", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Boston yε kuro kεseε a ɛwɔ Massachusetts (USA). Emu nipa dodoɔ yɛ 636,479. San Francisco Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3453", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Atlanta yε kuro kεseε a ɛwɔ Georgia (USA). Emu nipa dodoɔ yɛ 432,427. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3460", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Baltimore yε kuro kεseε a ɛwɔ Maryland (USA). Emu nipa dodoɔ yɛ 619,493. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "2745", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Tonga(sɛnea yɛbɔ \"Tonga\" (help·info)) (Puleʻanga Fakatuʻi ʻo Tonga) yε ɔman. Ɛmu nipa dodoɔ yɛ bɛyɛ 106.398 wɔ afe mpem mmeinu ɔhan du nwɔtwe (2018). Tongo bɛtumi nso ayɛ Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "2783", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu México (Estados Unidos Mexicanos) yε ɔman. Emu nipa dodow yɛ 125.959.205 (2018). Guadalajara"} {"id": "6860", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Grace Addo (wɔ woo no December da a ɛtɔ 24, afe 1960) yɛ kane Ghanani amanyɔni. Na ɔyɛ mmarahyɛ baguani wɔ mmarahyɛ bagua a ɛtɔ nsia no mu wɔ Ghan adehyeman a ɛtɔ nnan no mu.  Na ɔye mmarahyɛ baguani a ogyina hɔ ma Manso-Nkwanta mpesoa so na ɔyɛ amanyɔkuo New Patriotic Party no mu ni. Wɔ woo Addo wɔ dcember da ɛtɔ so 24, afe 1960 mu wɔ Asarekrom a ɛwɔ Asante Mantam mu. Okura nkontabuo abɔdin krataa firi suapɔn a ɛne University of Education, Winneba. Ansa na ɔbɛyɛ Ghana mmarahyɛ bagua no mu no wɔ afe 2012 mu no, na ɔyɛ adwuma sɛ ɔkyerɛkyerɛfo wɔ Ejuraman Anglican School. Addo yɛ kane mmarahyɛ baguani a ogyina hɔ ma Manso-Nkwanta abatoɔ mpɛsoa so wɔ amanyɔkuo New Partriotic Part din mu. Wɔ afe 2012 mu no, ogyinaa ma wɔtoo ne so aba ma no dii nkunim. Onyaa mma no mu 29, 500 a egyina hɔ ma ɔha mu nkyekyɛmu 77.03% ma no dii nkunim wɔ aforo a ɔne wɔn sii akan no, wɔn de ne Alex Kwame Bonsu, Seth Amakye ne Rita Fosua."} {"id": "6962", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Ignatius Kutu Acheampong (23 September 1931 – 16 June 1979) yɛ kane manpanyin a odi asraafo aban anim wɔ Ghana, na odii ade firi Junuary da ɛtɔ so 13 afe 1972 kosii July da ɛtɔ so 5, afe 1978 mu bre a wɔde abantuguo tuu no gui. Akyire wɔbɔɔ no tuo kuu no. Wɔ wɔɔ Acheampɔn wɔ Asante mantam a na n’awofo yɛ Cotholicfo. Ɔkɔɔ Raman Catholicfo sukuu a ɛwɔ Trabuom ne St. Peters sukuu a (ɛno nso yɛ Catholicfo dee) wɔ Kumasi, a ne nyinaa wɔ Asante Mantam mu wɔ Ghana. Ɔtoaa so kɔɔ sukuu a ɛde Central Commerce College a ɛwɔ Agona Swedru wo Mfinfin Mnatam mu wo Ghana. Wɔ faa no wɔ Ghana asraafo adwuma mu wɔ afe 1959 na oka Un banbɔfo a wɔkɔɔ Congo bre a nsɛmnsɛm sii. Acheampong tuu kabi ma me nka bi amanbuo an ɛyɛ Progress Party a wɔn kandifo ne Dr. Kofi Busia no gui a wanhwie mmogya angu wɔ January da ɛtɔ so 13, afe 1972 mu. ɔbɛyɛɛ manpanyin ne ɔkandifo maa National Redemption Council a akyire wɔdanee no yɛɛ Supreme Miltary Council wɔ October da ɛtɔ so 9, afe 1975 mu, wɔpagyaa Acheampong firi ne dibea a ɛne Colonel no mu kɔɔ General na wɔyɛɛ yɛ ɔkandifo."} {"id": "6973", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Wɔwoo Jerry John Rawlings Obiradze-Ayɛwohomumu 22 afe 1947. Ɔ wuee Obubuo da 12 wɔ afe 2020 mu. Nna ne maame yɛ Gaanani. Ne papa so nna ɔyɛ Skɔtlandni. Ɔwarr Nana Konadu Agyemang-Rawlings Ne mba yɛ anan-- mbaa baasa na barima koro. Ɔsuaa ade wɔ Achimota Skuul na Ghana Military Academy and Training School wɔ Nkran Tehyi. Dea Jerry John Rawlings yɛɛ a ɛma ne din terɛw ne sɛ ɔsuo dodow-amambu mu wɔ Gaana. Abere no, na ɔyɛ ɔmanpanin."} {"id": "6786", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Charles de Graft Dickson yɛ kane Ghanani nhomasa mu kunini ne amnyɔni. ɔsoom sɛ ɔman soafo ne mmarahyɛ baguani wɔ Ghana adehyeman a edikan no mu. Ansa na ɔde ne ho bɛhyɛ amanyɔsɛm mu no, na ɔyɛ ɔkandifo ma bɔɔl bɔ kuo a ne din de Asante Kotoko S.C. Wɔ woo Charlse de Graft-Dicksoon wɔ November da ɛtɔ so 14, afe 1913 mu wɔ Konogo Odumase a ɛwɔ Asante mantam no mu. ɔhyɛɛ sukuu ase wɔ St. Peter’s Primary School a ɛwɔ Kumasi na ɔtoaa so kɔɔ Prince Wales Collge a ɛnnɛ wɔfrɛ no Achimota School no, ɛhɔ na onyaa ne ntoaso sukuu no. Charlse hye adekeyerɛ ase wɔ st. Mary’s School wɔ Konongo firi afe 1934 kosii afe 1937.  ɔde mfie nsia kɔyɛɛ adwuma wɔ konogo agudietubea. ɔde ne ho kɔdɔɔm adwumakuo a ɛne C. F. A. O. na akyire yi, ɔbɛyɛɛ ɔkwankyerɛfo wɔ afe 1944 mu."} {"id": "7195", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Pius M. G. Griffiths yɛ kane mmarahyɛ baguani wɔ Ghana. ɔbeyee Soafo ɔhwɛ nkitahodie so abediakyire wɔ Rawlings aban ase a n’adwuma titriw wɔ Technolg.. Wɔ afe 2000 mu no, na ɔyɛ Soafo a ɔhwɛ dwadie ne mmfirinnwuma so. ɔsan nso yɛ kane mmarahyɛ baguani a ogyina hɔ ma Afigya sekyere Atɔe abatoɔ mpɛsoa so firi January afe 1993 kosii afe 1997."} {"id": "9970", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Alex Kwaku Korankye yɛ Ghana amanyɔni. Ɔsom sɛ Ghana mmrahyɛbadwamuni maa Asante Akim South mpɛsua wɔ Asante Mantam a ɛwɔ Ghana. Na Korankye ka New Patriotic Party kuw no ho. Ɔbɛyɛɛ mmrahyɛbadwamuni wɔ afe 2000 mu. Korankye bɛyɛɛ mmrahyɛbadwamuni bere a edi kan wɔ Ghana 1996 abatow mu. Ogyinaa maa New Patriotic Party. Ɔde mma 18,646 na ɔde dii nkonim. Saa afe no mma a wɔtɔw wa mpɛsua no dodow yɛ 35,918. Aba a onyae no gyina hɔ ma mma no mu 43%. Wɔ afe 2000 mu no, Korankye san dii nkonim wɔ Ghana abatow mu. Na ne mpɛsua ka mpɛsua a New Patriotic Party nyaa mmrahyɛbadwam nkogua wɔ mu. New Patriotic Party nyaa nkongua 90 saa afe no. Nkongua dodow a na ɛwɔ mmrahyɛbadwam saa afe no yɛ 200. Ɔde mma 19,198 na ɔde dii nkonim saa afe no. Mma dodow a wɔtoo wɔ saa mpɛsua no mu saa afe no yɛ 38,986. N'aba no gyina hɔ ma mma a wɔtow no mu 57.1%. Korankye dii Kwaku Kyeremanteng a ogyina maa National Democratic Congress, Jonathan Owusu a ogyina maa Convention People's Party, Emmanuel A. Boadi a ogyina maa People's National Convention ne Amponsah Wireko a ogyina maa New Reformed Party no so nkonim."} {"id": "2178", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Hilla Limann (wɔ woo no Ɔpɛnimba 12 afe 1934, Owui wɔ ɔpepon da a ɛtɔ so 23, afe 1998) yɛ kane Ghana manpanyin firi September da a ɛtɔ 24, afe 1979 kosii December da afe 1981 mu. ɔbɛyɛɛ aban ananmusini a ɔwɔ Switzerland.  Wɔ woo Liman a n’abusua din de Babini no wɔ Atifi fam wɔ Kane Gold Coast no kuro a ede Gwollu, a ɛwɔ Wassa Mansin no mu wɔ Atifi Atɔe Fam. Emfa ho sɛ na n’awofo nni bi no, ɔbɔɔ ne ho mmɔden de ne ho hyɛɛ Nhomasua mu kɔɔ akyiri. Owie n’ahyɛase sukuu wɔ aban sukuu a na ɛwɔ Tamale no wɔ afe 1949 mu. Firi afe 1957 kosi afe 1960 mo no, osuaa amanyɔsɛm ho ade wɔ Suapɔn a ɛde Londo School of Commerce. Okosua French Kasa wɔ afe Supon a ɛde Sorbonne University a ɛwɔ France. ɔde n’adesua no kopue Suapɔn a ɛde University of London mu ma no nyaa abodin krataa a ɛde BA (Hon) wɔ abakɔsɛm nsɛm mu wo na afe, onyaa abodin krataa a ɛde PhD wo amnyosɛm ne amanmmara mmarasɛm mu firi suapɔn a ɛde University of Paris."} {"id": "6981", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Wɔwoo John Kofi Agyekum Kufuor Mumu-Ɔpɛnimba 8 afe 1938. Nna ne maame yɛ Gaanani. Ne papa so nna ɔyɛ Gaanani. Ɔsuaa ade wɔ Osei Tutu Boarding School [1951-1953]; Prempeh College [1954-1958]; Lincoln’s Inn - London [1959-1961] na Exeter College - University of Oxford [1961-1964]. Dea J A Kufuor yɛɛ a ɛma ne din terɛw ne sɛ ɔdii nkonim wɔ Gaana abatow a ɛdi kan a tumi firii aban dadaw hɔ asomdwee mu. Abere no, na ɔyɛ Gaana ɔmanpanin [2001-2004; 2004-2008]. Nkyekyem:Akatakyifo Nkyekyem:Gaana Amampanyimfo"} {"id": "7081", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Mike Oquaye Jnr yɛ Ghanani amanyoni, ɔman ananmusini ne amanyɔkuo New Partriotic Part no mu ni. ɔyɛ Ghana ananmusini a ɔwɔ India Wɔ July afe 2017 mu no, ɔmanpanyin Nana Akuffo-Addo paw Mike Oquaye Jnr sɛ Ghana ananmusifo wɔ India. Na ɔka nnipa a wɔn dodoɔ yɛ aduonu mienu a wɔpaw wɔn sɛ wonkɔ som sɛ Ghana ananmusifo wɔ aman ahorɔw so"} {"id": "9969", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Akwasi Osei-Adjei (wɔwoo no Ɔpɛnimaa 27, 1949) yɛ Ghana mmarahyɛ baguamuni. Ɔyɛ New Patriotic Party amanyɔkuw no mu ni. Ɔsom sɛ mmarahyɛ baguamuni ma Ejisu-Juaben mpɛsua wɔ Asante mantam mu. Osei-Adjei dii nkonim wɔ Ghana 2005 abatow no mu. Ɔsan gyinaa wɔ Ghana abatow mu mpɛn anum na ɛno nso odii nkonim. Wɔ 2003 no, na ɔyɛ Ghana Ɔsoafo Abadiakyiri ma Aguadi ne Nnwuma. Ɔbɛyɛɛ Ghana Ɔsoafo a ɔhwɛ Amanɔne Nsɛm so fi Kitawonsa 2007 kosi Ɔgyefuo 2009. Osei-Adjei bɛyɛɛ mmrahyɛ baguamuni ma Ejisu-Juaben mpɛsua wɔ Asante mantam bere a edi kan wɔ Ghana 1996 abatow mu. Ɔde mma 45,648 mu 34,521 na edii nkonim. Eyi gyina hɔ ma mma no mu 63.20%. Wɔ 2000 no, ɔsan dii nkonim wɔ Ghana abatow mu. Na ne mpesua ka mpɛsua 31 a New Patriotic Party nyaa wɔ Asante Mantam wɔ saa abatow no mu. New Patriotic Party nyaa mma 42,605 mu 33,128 na wɔde dii nkonim. Eyi gyina hɔ ma mma a wɔtow no mu 78.8%."} {"id": "7124", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Nana Aba Anamoah (wɔ woo no June da a ɛtɔ so 19, afe 1978) yɛ Ghanani TV so dwumayɛfo a w’anya abasobɔdeɛ pii. Ɔyɛ obi a na ɔyɛ TV so dwumadie a agye din wɔ TV3 so, a ebi ne Diva dwumadie. Na ɔne nea ɔde amaneɛbɔ ma wɔ TV3 so kosi sɛ woyii no ade na ɔde n’adwuma too hɔ. Sesei, ɔyɛ TV so dwumadie a w’ato din State of Affairs wɔ GHOne TV so. Ɔsan nso ka ekuo a ɛhwɛ mmaa bɔɔl bɔ so wɔ Ghana.https://www.ghanaweb.com/person/Nana-Aba-Anamoah-3364 Anamoah kosuaa ade wɔ suapɔn a ɛne Ghana Institute of Management and Public Administration ma no nyaa abɔdin krataa wɔ sika korabea nwuma mu. TV Personality (Mmaa), Glitz Africa Awards 2018. TV Development Show Host of the Year, RTP Awards 2018. Excellence in Media honors at the Ghana Women of the Year Honors 2019. Nsemkyerɛwfo adwuma mu nipa titriw , RTP abaso bɔ 2019 Ɔyɛ ɔwofo a ɔwɔ ba biako."} {"id": "4949", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Albi yε kuro kεseε a ɛwo France. Emu nipa dodoɔ yɛ 49 024 (2016). INSEE 2016"} {"id": "3193", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Tübingen yε kuro a ɛwɔ Gyɛɛman man mu. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3300", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Pisa yε kuro a ɛwɔ Italy man mu. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3442", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Firenze yε kuro a ɛwɔ Italy man mu. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "5740", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kofi(pronunciation of \"Kofi\" (help·info)) yɛ kradin a Akanfoɔ (Asante, Akuapem, Akyem, Fante) a ɔmo wɔ Ghana de ma obia yawo no Efiada. Sɛ yɛwo ɔbaa bi Efiada a yɛfrɛ no Afia. Wɔn a yawo wɔn wɔ saa da yi ɛwɔ nnuama bi a wɔda no adi a ɛne ɛda Efiada no sɛ. Kofi mmrane bi ne Kyini, Otuo, Babone anaa Ntiful a ɛkyerɛ obi a ɔpɛ kyini anaa akwantuo. Kofi Annan, Amanaman Nkabom kyerɛwfo panyin. Kofi Kingston, Ghanani a wagye din wɔ agumadi a ɛne atentam mu. Kofi Adjorlolo, Ghana sinitwani. https://www.researchgate.net/publication/239815297_The_Sociolinguistic_of_Akan_Personal_Names https://yen.com.gh/115080-akan-names-meanings.html https://mobile.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Day-born-names-in-Dagbani-Ewe-and-Fante-797733 https://www.britannica.com/biography/Kofi-Annan https://www.biography.com/political-figure/kofi-annan https://www.imdb.com/name/nm2932655/ https://prowrestling.fandom.com/wiki/Kofi_Kingston https://www.ghanaweb.com/person/Kofi-Adjorlolo-1863 https://www.imdb.com/name/nm2902884/"} {"id": "6972", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Jason Bateman a Ɔde Jason Kent Bateman ye nnwontofo ƆBƆ nnwom wƆ Amerikaman no mu."} {"id": "3822", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Tétouan yε kuro a ɛwɔ Morocco. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "7036", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Kristoman Abakosɛm kyerɛ Kristo manfo. Etumi gyina hɔ ma aman a Kristosomfo dɔso wɔ so. Efi bere a Kristosom fii ase terɛwee fi Levant de ko Europe ne Abibiman Apuei wɔ Roman amanmuo so no, Kristoman no mu aky3. Eyi de nkyekyemu aba Kristosom mu; ɛde gyedie ne amammere ahorow a ɛfa kristo ho na ba."} {"id": "3473", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Salt Lake City yε kuro kεseε a ɛwɔ Utah (USA). Emu nipa dodoɔ yɛ 189,899. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3737", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Santiago de Chile ɔman Chile ahenkuro. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3335", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Sliema Sliema yε kuro a ɛwo Mɔlta. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "2720", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Saratov yε kuro a ɛwɔ Russia man mu. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3334", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Soresina yε kuro kεseε a ɛwɔ Cremona, Italy. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3575", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Rostov-na-Donu yε kuro kεseε a ɛwɔ Russia. Emu nipa dodoɔ yɛ 1,104,100 million. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3758", "contents": "Kyerɛ Twi kasa a atwerɛsɛm yi ɛwɔ mu. Kasa ahorow a wobɛtumi akyerɛ ɛne: Akuapem, Asante, Fante. Québec yε kruo a ɛwo Québec, Kanada. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3428", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Venezia yε kuro a ɛwɔ Italy. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "4834", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Matteo Salvini (Milano, 1973) yε Italy amanyɔni. ."} {"id": "5746", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Yaw(pronounciation of \"Yaw\" (help·info)) ɛyɛ mmarima kradin a yɛde ma ɔbarima a ɔyɛ obibini a ofiri Ghana a yawo no Yawoada. Ɛwɔ Akanfoɔ amammerɛ mu ne wɔn mpɔtam amammerɛ mu wɔ Ɔman Ghana mu no, ɛna no a yɛde ma edin no, Ɛba no mmienu mmienu, mmaa din ne mmarima din. Yaw mmaa din a yɛde ma ɔbaa a y'awo no Yawoada yɛ Yaa. Wɔ Akanfoɔ amammerɛ mu no, yɛhu ɛnna din no sɛ yɛ nya firii anyame bi din mu. Yɛ nyaa edin Yaw firii ɛda din Yawoada mu. Akanfoɔ ɛne Abiri Kosfoɔ dodo ara ɛto ɔmo mma din ɛwɔ da a yɛde woo wɔn ɛwɔ nnawoɔtwe no mu. Yaw mmrane ne \"Preko\" anaa \"Opereba\" a ɛkyerɛ sɛ ɔkokoduroni. Daniel Yaw Domelevo, Ghana sikasɛm mu akontaabu so panyin Yaw Sarpong, Ghana nwontoni. Yaw Dabo, Ghana sinitwani. https://www.researchgate.net/publication/239815297_The_Sociolinguistic_of_Akan_Personal_Names https://yen.com.gh/115080-akan-names-meanings.html https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Day-born-names-in-Dagbani-Ewe-and-Fante-797733 https://www.thinknewsonline.com/post/president-akufo-addo-retires-auditor-general-yaw-domelovo https://ghanatoday.net/2021/03/15/daniel-domelevo-appointed-european-unions-external-auditor-set-to-audit-govt-of-ghana/ https://www.peacefmonline.com/pages/showbiz/news/202104/442816.php https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/Yaw-Sarpong-launches-new-album-Messiah-1234939 https://www.ghanaweb.com/person/Yaw-Dabo-2203 https://yen.com.gh/162851-yaw-dabo-biography-age-wife-life-story-cars-house.html"} {"id": "5714", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Afia(pronounciation of \"Afia\" (help·info)) yɛ kradin a Akanfoɔ dodoɔ no ara de to mmɔfra mmaa a y'awo wɔn Ɛfiada. Asantefoɔ, Fantefoɔ, Akyemfoɔ ne Akuapemfoɔ a wɔn na yɛ ka wɔn bom a yɛ frɛ wɔn sɛ Akanfoɔ na ɛto saa din no wɔ Ghana Sɛ yɛwo abɔfra bi ɛfiada na ɔyɛ ɔbɛrema a yɛfrɛ no Kofi.. Wɔ Akan amammerɛ mu no, yɛ nya nna din firi abosom din mu. Yɛ nyaa edin Afia firii Kwaofida. Na wɔ Akanfoɔ amammerɛ mu no edin biara wɔ ne mmrane na Afia nso mmrane. Afia mmrane ne Baafi anaa nkosuo a ɛkyerɛ sɛ obi a ɔpɛ akwantuo na ɛkyerɛ sɛ nkwa nyame Fiada. Nkorɔfoɔ a yɛwoo wɔn Ɛfiada wɔ atwerɛdeɛ ne suban bi. Ɛno ne sɛ, wɔn pɛ dwumadie a anigyeɛ ne ahomka wɔ mu.Na wɔn san nso yɛ nkrɔfoɔ bi a wɔ wɔn mmɔfra berɛmu no wɔn kyɛre ansa na w'atenase, wɔ san yɛ nkrɔfoɔ bi a wɔn hyɛ wɔnho nkuran na wɔ san nso yɛadeɛ pa ara wɔ biribiara mu."} {"id": "5834", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Hon. Edward Aliedong Alhassan pronounciation of \"Edward Aliedong Alhassan\" (help·info) yɛ Ghana amammuini. Ɔsom sɛ mmarahyɛbedwa mu ni maa Damango-Daboya mpɔtam a ɛwɔ Atififam a ɛwɔ Ghana man mu. Wɔtoo aba maa no wɔ ne ne kuw National Democratic Congress wɔ 1992 Ghana abatow mu. Wɔwoo Edward Oforisuo da a ɛtɔ so dunum,1940. Ɔkɔɔ sukuupɔn wɔ Damango Middle Boarding School, Govt. Secondary School na onyaa abodin krataa wɔ statistics mu. Aliedong Alhassan yɛ kuani na na ɔyɛ mmarahyɛbedwanii ma Damango-Daboya mpɛsoa a ɛwɔ Atififam wɔ Ghana. Edward Aliedong Alhassan ka National Democratic Congress kuw ho. Wɔ 1992, ogyinae wɔ Ghana abatow mu maa Damango ne Daboya wɔ Ghana mmarahyɛbedwa a edi kan wɔ Ghana adehyeman a ɛtɔ so anan. Ɔde aba 8,356 na dii nkunim wɔ abatow mu. Wɔ Ɔpɛpɔn da a ɛtɔ so asɔn, 1997, Hon. Adam Mahama tuu no bɛyɛɛ mmarahyɛbedwaniii ma Damango-Daboya wɔ Ghana mmarahyɛbedwa a ɛtɔ so abien wɔ Ghana adehyeman a ɛtɔ so anan 1996 Ghana abatow mu. Ɔyɛ Kristoni.   https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/election2008/election.results.parliamentary.php https://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/1996/northern/142/index.php"} {"id": "5850", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Apatampa(pronunciation of \"Apatampa\" (help·info)) yɛ Mfantefoɔ a wɔwɔ Ghana asa. Abakɔsɛm ma yehu sɛ wonyaa asa no din firii asɛm bi a esii mmerɛ bi a atwam. Na ɔbranee bi taa kɔto hyɛ Mfantefoɔ mmarima no so kum wɔn anadwo. Da koro, berɛ a ɔne barima a otwa toɔ no reko no, maame bi puee hɔ na ofirii aseɛ saae de twee adwene firii ntɔkwa no so. Obiara adwene kɔɔ ne so na wogyaee ntɔkwa no. Wɔkamfoo no sɛ w'atumi apata ntɔkwa no[apata ampa wo Mfante kasa mu]. Nneɛma a wɔde di dwuma berɛ a wɔresa Apatampa no bi ne Donno a wɔde wɔn nsa bɔ, Abɛn ne Afrikyiwa. Nipa a ɔresa no de ne nsa mmienu no nyinaa bɔ ne srɛ mmienu no nyinaa mprenu na ɔbɔ ne nsamu mpɛn a ɛtɔ so mmiɛnsa no so. Afei ɔbɔ ne koko mprenu mpɛn a ɛtɔ so nnan ne nnum no. Ɔreyɛ eyi no nyinaa no na n'anim yɛ serewserew na wohwɛ n'anim a, wotumi hu sɛ n'ani agye."} {"id": "3332", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Italian yε kasa wo Italy man mu. Switzerland, Repubblica di San Marino, Città del Vaticano, Krowehyia, Sloveniafoo nso ka Kasa yi bi. Simone, 2010 Simone, Raffaele (2010). Enciclopedia dell'italiano. Treccani. Berloco, Fabrizio (2018). The Big Book of Italian Verbs: 900 Fully Conjugated Verbs in All Tenses. With IPA Transcription, 2nd Edition. Lengu. ISBN 978-8894034813. Palermo, Massimo (2015). Linguistica italiana. Il Mulino. ISBN 978-8815258847. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6090", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Tsenku nsuo yɛ nsuo a ɛtene gu fam a ɛbɛn Dodowa a ɛwɔ Nkran punpuni mantam wɔ Ghana. Tsenku nsuo tene gu fam a ne tenten bɛyɛ ahanu ne aduonum ɛna ɛsane tene gu mmotan ahodoɔ bebree a ɛwɔ nsuo a ɛtae hɔ a ɛyɛ kama na ɛhote na nsuomunam bebree wɔ mu. Tsenku nsuo a yɛ sane frɛ no Wuruduwurudu no wɔ Po nsutene ntam a ɛne nsutene ahodoɔ mmienu bi \"Sanyade\" ne \"Popotsi\" na ɛbom ansa na atene akɔgu Po no mu. Obu, Raphael. \"The State Of Tsenku Waterfalls In Dodowa\". Retrieved 27 May 2015. https://ghana.peacefmonline.com/pages/tourism/waterfalls/tsenku_waterfalls/ Gracia, Zindzy (2018-07-02). \"List of waterfalls in Ghana and their locations\". Yen.com.gh - Ghana news. Retrieved 2019-05-16"} {"id": "6138", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Elubo yɛ kuro bi a ɛwɔ Jomoto mansini, mansini a ɛwɔ Ghana atɔeɛ mantam. Elubo yɛ kuro bi a ɛwɔ Ghana atɔeɛ mantam a ɛbɛn ɛhyeɛ no ne Ivory Coast. Efiri Elubo de rekɔ atɔeɛ mantam ano nhyɛda nwa biara. Elubo ka atɔeɛ mantam ho. Sika korabea baako a ɛho wɔ mfasoɔ wɔ akura no ase hɔ ne a\"First Allied Savings and Loans Limited\" Jomoro District"} {"id": "3075", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kristosom yε anyamesom. ɛyɛ ɔsom a n'agyedifoɔ di Kristo Yesu akyi. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6701", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Template:Automatic taxobox Akɔmfɛm anomaa bi a otumi tena ofie ne wuram nyinaa Nkyekyem:Articles with 'species' microformats"} {"id": "6402", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Sissala West(pronunciation of\"Sissala West\") (help·info) ka mpɛsoa a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam no ho. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Sissala West wɔ Sissala West mansini a ɛwɔ atɔeɛ do mantam wɔ Ghana.Wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nan Ghana mmarahyɛbedwafoɔ abatoɔ nom na wɔtee saa mpɛsoa no. Mpɛsoa no akonnwa no hyɛ Sissala West mansini a ɛwɔ atɔeɛ do mantam wɔ Ghana. N'ayɔkofoɔ a wɔ ne wɔn te wɔ atɔeɛ f ne Jirapa, Lambussie ne Nadowli East. Atifi fam deɛ yɛ Burkina Faso. Nadowli East mpɛsoa no toa so twa anaafoɔ fam no hyia ɛna Sissala East mpɛsoa no nso twa apueɛ hyia. Ghana abatoɔ kɔmisa ne nnipa afoforɔ aduonu nkron na wɔtee mpɛsoa no wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nan mu, a ɛtoo mpɛsoa nom firii ahanu dekɔɔ ahanu ne aduasa. Wɔyɛɛ yie wɔ aberɛ a wɔkyɛɛ Sissala mpɛsoa a wɔdikan teeɛ nom dekɔɔ Sissala East ne Sissala West mpɛsoa wɔ ne nnidisoɔ so. Wɔ mfeɛ mpem mmienu nom no, Haruna Bayirga wɔ ɔwɔ People's National convention gyinaa hɔ maa mpɛsoa no."} {"id": "3449", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Philadelphia yε kuro kεseε a ɛwɔ Pennsylvania (USA). Emu nipa dodoɔ yɛ 1,557,395 milion. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "5935", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Abɛnkwan(pronounciation of \"Abɛnkwan\" (help·info)) yɛ nkwan a wɔ de abɛ ayɛ na ɛnyɛ na wɔ Abibiman mu. Efiri Urhobo abosuakuw a ɛwɔ Delta State, Nigeria. Abenkwan abɛyɛ asaasetam nkwan. Mbanga nkwan yɛ nkwan a yɛde abɛ ayɛ wɔ Cameroonfoɔ nnuane ne Abibirem atɔeɛ nnuane. Wɔ taa de di kwacoco. Nkwan no yɛ Cameroonfoɔ nsiananmu ma Abibirem Banga (Nkwan), abenkwan a wo di wɔ mia beberee a Nigeria fa bi ka ho. Wɔ Cameroon, wɔ de abɛ amono na ɛyɛ mbanga. Sɛ ɛbia ɛhɔ no abɛ amono nni hɔ a, wɔ de abɛ a ɛwɔ konkomu na ɛyɛ. Banga yɛ nkwan bi a yɛ de abɛ ayɛ wɔ anaafoɔ Niger Delta Nigeria nkankan ne Itsekiri abusuakuw. Saa aduane no ne \"Ofe Akwu\" wɔ Igbo ammamere mu. Binis fo wɔ nkwan bi a wɔ de abɛ ayɛ a ɛte sɛ \"Ofe Akwu\" sɛ ɛba neɛma a wɔ de yɛ ne ɔkwan a wɔ fa so yɛ. Wɔ Nigeria, wɔ de aduane yi ka aduan ahoro bi ho te sɛ Ataredeɛ (Usi) ma Urhobofo wɔ Delta State, Nigeria, banku ma Ghana ne ɛmoo ma Igbo fo."} {"id": "6618", "contents": "Amanfi a wɔsan frɛ no \"Asebu Branee\" no yɛ Ɔhene Katakyie ma Asebu Ahemman a ɛwɔ Mfinfini Mantam wɔ Ghana. Ɔno ne nnipa a ɔkyekyeree Asebu Ahemman no. Wɔ atetesɛm abakɔsɛm mu no,na Asebu yɛ ɔbranee a na ne so bi nni na ɔsan wɔ honhom mu tumi.Wogye di sɛ ɔne ne nua Farnyi Kwegya na ɛkyekyeree Aebu Ahemman no wɔ berɛ a woguane firii Egypt bae no. Abakɔsɛm ma yehu sɛ na Asebu di asraafodɔm bi a na ehunahuna Israelfoɔ no anim.Wotwaa Asuten Chad kɔɔ Benin City na awieɛ koraa no wɔtenaa Moore. Wogye di sɛ onyaa ne din no firii Asuten Sabou mu. Berɛ a obeduu Ghana Anaafoɔ fam no,ɔne ne nua bɔmbɔfoɔ Nana Adzekase na ekyekyeree Asebu Aheman no. Asebu bɛyɛɛ ɔhene a odi kan wɔ Asebuman mu na ɔbɔmbɔfoɔ no nso bɛyɛɛ ɔhene a odi kan wɔ Moore. Na wɔwɔ nuabea a wɔfrɛ no Amanfiwaa. Na ɔno ne Asebu Hene a odi kan. Asebu ne obi a ɔko boa maa Asebuman ne Abakrampa mu trɛw yɛɛ kɛse. Saa beae yi nyinara wɔ Mfinfini M antam wɔ Ghana. Wodi Apayemkese afahyɛ no de kae Asebu."} {"id": "6738", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Atadeɛ yɛ tam a y'apam a yɛ de kata yɛn ho"} {"id": "6762", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Basilea Amoa-Tetteh (Wɔ woo no March da ɛtɔ so 7, afe 1998) yɛ Ghanani Bɔɔl bɔfo a osi akan ma Ghana mmaa bɔɔl bɔ kuo, osi akan sɛ odikanfo. Ɔka Ghana mmaa bɔɔl bɔ kuo no ho. Na ɔka ekuo a esi akan wɔ mmaa bɔɔl bɔ akansie a ɛne FIFA Women’s World Cup wɔ afe 2003 mu."} {"id": "3454", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu New Orleans yε kuro kεseε a ɛwɔ Louisiana (USA). Emu nipa dodoɔ yɛ 369,850. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3565", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Sankt Peterburg (Санкт-Петербург) yε kuro kεseε a ɛwɔ Russia. Emu nipa dodoɔ yɛ 4,953,219 million. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "7026", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Kokomlemle yɛ borɔno a ɛwɔ Nkran kuropɔn no mu wɔ Nkran Mantam no mu a ɛwɔ Ghana, na nea ɛma ɛhɔ da nso ne adwumakuo a ne din de Joy Fm ne sukuu a ɛne Accra Technical Training centre."} {"id": "6780", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Bɔsrɛmka gyina hɔ ma nsɛm ne abakosɛm a enya nkɛntenso wɔ nnipa abrabɔ so nanso enni nnyinaso biara."} {"id": "1812", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Mose nnwoma edikan Mose nnwoma eto so mmienu Ɔsɛnkafo Mmebusɛm Hiob Adiyisɛm Yesaia Yeremia Hesekiel Daniel Dwom Mateo Marko Luka Yohane Romafo 1 Korintofo 2 Korintofo Asomafo no Nnwuma 1 Tesalonikafo 2 Tesalonikafo 1 Timoteo 2 Timoteo Hebrifo Yakobo 1 Petro 2 Petro 1 Yohane 2 Yohane 3 Yohane Mmebusɛm"} {"id": "7138", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Nankwaasere ye apan abusua no mu baako. Nankwaasere yɛ apan akeseɛ"} {"id": "7194", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Peel ɔmantam Sukuu Kuw (tete din: Engiresi Kasa Aban ɔmantam Sukuu Kuw a ɛtɔ so 19 yɛ ɔmantam sukuu a ɛhwɛ nnipa a wɔn dodow bɛyɛ 155,000 fi KG kosi JHS fo so wɔ bɛboro 230 sukuu ahorow mu wɔ Region of Peel wɔ Ontario, Canada (Amansin a ɛwɔ Caledon Brampton ne Mississauga) Mprenpren, kuw no afa adwumayɛfo bɛboro 15,000 a wɔyɛ adwuman na eyi yɛ nea ɛso sen biara w) Peel Mantam hɔ. ɛyɛ nea ɛso a ɛto so abien wɔ Canada ɔman no nyinaa mu Wɔ afe 1969 mu no, nnipa 10 ka bom sɛ Peel Mpɔtam Kuw ma Nhomasua Wɔ afe 1969 mu no, saa kuw yi mufo boaa kurom hɔfo bɛboro ɔpepem 250 - ɔha mu nkyem 20, sɛ wode toto nnɛ hɔfo dodow ho a. Saa bere no mu kuw a wɔtew no nyaa sukuufo bɛboro 50,000 wɔ sukuu ahorow bɛyɛ 114 a na sika a ɛso wɔn asen yɛ dollar $41 (Sɛnea 2009 afe nkontaabu kyerɛ no) Wɔ afe 1973 mu no, edin no sesae na wɔbefrɛɛ no Peel Kuw ma Nhomasua."} {"id": "7186", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Osabarimba Kwesi Atta II yɛ Ghanani a ɔdi adeɛ sɛ Omanhene wɔ Oguaa man mu. Wayɛ nnwuma pii ama Ghana Aban ahodoɔ na wasane ada nnwumakuo ahodoɔ ano."} {"id": "3292", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Università degli Studi di Milano (la: Universitas Studiorum Mediolanensis) yɛ university a ɛwɔ Milano, Italy. University of Milan (wɔ Italy kasa mu no wɔfrɛ no Università degli Studi di Milano; wɔ Latin kasa mu no nso wɔfrɛ no Universitas Studiorum Mediolanensis), wɔtumi twa no tiawa frɛ no UniMi anaa sɛ Statale, a ɛyɛ public research university a ɛwɔ Milan, Italy. ɛyɛ suapɔn akɛseɛ a ɛwɔ Europe no mu baako, a ɛwɔ adesuafoɔ a wɔn dodoɔ bɛyɛ mpem aduosia (60,000), ɛna ɛwɔ akyerɛkyerɛfoɔ ne wɔn a wɔyɛ nhwehwɛmu bɛyɛ mpem mmienu (2,000). University of Milan wɔ sukuu ahodoɔ du a wɔkyerɛ adeɛ ma abɔdin krataa wɔ adesuadeɛ ahodoɔ bɛyɛ ɔha ne aduanan (140) mu de ma wɔn a wɔrefire wɔn suapɔn adesua ase ɛne wɔn a woretua wɔn suapɔn adesua so nso adesuadeɛ, wɔwɔ Doctoral Sukuu ahodoɔ aduasa mmienu (32) ɛne Specialization Sukuu ahodoɔ aduosia num ( 65+) ne akyire. suapɔn no nhwehwɛ mu ne n'adekyerɛ dwumadie no anyini akɔ n'anim yie mfie beberee ni, na amansan ne aman ahodoɔ nyinaa agye wɔn atom."} {"id": "3448", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Las Vegas yε kuro kεseε a ɛwɔ Nevada (USA). Emu nipa dodoɔ yɛ 583,756. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "2222", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Uetersen (Germanfoɔ bɔ no : [ˈyːtɐzən], a kane no wɔfrɛ no Ütersen (Holstein)) yɛ mansini a ɛwɔ Pinneberg kuro mu, wɔ Schleswig-Holstein, Gyaaman. Ɛwɔ 7 km (4.3 mi) Elmshorn anaafoɔ fam, na 30 km (19 mi) wɔ Hamburg atifi atɔeɛ a ɛwɔ Pinnau asubɔntene ketewa no ho, a ɛbɛn Elbe asubɔntene no ho. Uetersen yɛ fie ma Rosarium Uetersen, rose turo a ɛso pa ara na akyɛ pa ara wɔ Germany atififam, a wɔyɛɛ no wɔ afe apem ahankron ne aduonu nkron mu (1929) mu. Uetersen yε kuro a ɛwɔ Hamburgo, Gyaaman. Nippa beye mpem aduanan nwontwe na ewe nkawkaw (17.850) Yefre won kwawuh foo, 11.41 km². Edin Uetersen \"utmost end\", bae ɛnam \" trɛ a ɛtrɛ nti\", beaeɛ a ɛwɔ no wɔ yɛ nsesaeɛ kɔ geest Seestrmüher marsh."} {"id": "4192", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Cuba (República de Cuba) yε ɔman. Kro titiriw wɔ Havanna. Emu nipa dodoɔ yɛ 11.116.396 (2018). CIA. The World Factbook: Cuba (english) Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "4198", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Aminia (Հայաստան) yε ɔman. Ɔman no ahenkuro ne Eεrεwan. Emu nipa dodoɔ yɛ 3.038.217 (2018). CIA. The World Factbook: Armenia (english)"} {"id": "3475", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu San Jose(pronounciation of \"San Jose\" (help·info)) yε kuro kεseε a ɛwɔ California (USA). Emu nipa dodoɔ yɛ 971,372. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3499", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Hambɔg yε kuro a ɛwɔ Gyaaman. Emu nipa dodoɔ yɛ 1,75 million. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "5743", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kwabena(pronunciation of \"Kwabena\" (help·info)) yɛ kradin a yɛ de ma berima a yɛ wo no Benada wɔ Akan man mu. Fantefoɔ twerɛ no sɛ Ebo, AKuapemfoɔ twerɛ no sɛ Kwabena te sɛ Asantefoɔ ne Akyemfoɔ pɛpɛɛpɛ. Edin Kwabena yɛ edin a efiri ɔman Ghana mu a ɛkyerɛ barima a yɛwoo no Benada. Ghanafoɔ ne Ivory Coastfoɔ de nnawɔtweda a wɔwoo wɔn mma taa to wɔn. Wɔ Akanfoɔ amammerɛ mu no, yɛhu ɛnna din no sɛ yɛ nya firii anyame bi din mu. Yɛnyaa edin Kwabena firii edin Koyabenada mu ɛne deɛ brɔfo kasa mu yɛfrɛ no (Lord of Life's land Day). Mmɛrima a yɛto wɔn din Kwabena no, Akanfoɔ hu wɔn sɛ, wɔn yɛ ahomasoɔ, na wɔn sanso yɛ wɔn nnoɔma mmɛrima mu. Mmarima a wɔfrɛ wɔn kwabena no ho dwo ma nteteeɛ na wɔbɛnya ahoɔden ne ahummɔborɔ. Kwabena nsamerane ne Ebo anaa Ogyam. Nnipa mmienu bi a wɔfiri Massachusetts US kyerɛeɛ sɛ edin Kwabena firi Akan man ne Abibiman mu a ɛkyerɛ barima a yɛwoo no Benada."} {"id": "3643", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Adana yε kurow a εwɔ Turkey. Emu nipa dodoɔ yɛ 1,736,564 (2016). Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu yɛ ketewa .Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3649", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Samsun yε kuro a ɛwɔ Turkey man mu. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3655", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu São Paulo yε kuro a ɛwɔ Brazil anaafoɔ-apuei famu. Ɛno ne kuro a emu nnipa dɔɔso paa wɔ Brazil ne nea ɛtɔ so du-biako wɔ wiase nyinaa. Ɛsan ne kuro a wɔka Portuguese kasa no paa wɔ wiase nyinaa. Wɔde kuro no too Apostle Saint Paul a ofiri Tarsus. São Paulo ne kuro ɛtɔ so du-biako a ne GDP wɔ soro paa wɔ wiase nyinaa. Wei gyina hɔ ma Brazil GDP nyinaa ɔha mu nkyekyemu du ne ekyiripɔ nson, ne São Paulo man no nneɛma ne ndwuma ahorow a wɔyɛ no ɔha mu nkyekyemu eduasa-nsia.Kuropɔn yi mu na Brazil abansoro atenten paa bi te sɛ Mirante do Vale,Edificio Italia,Banespa North Tower ne abansoro atenten afoforɔ pii wɔ. São Paulo yɛ fie ma nkaedum,tete nneɛma akorae ne agorprama bi te sɛ Latin American Memorial, Ibirapuera Park, Sao Paulo Museum of Arts ne Museum of The Portuguese Language.Wɔyɛ dwumadie ahodoɔ bi te sɛ Sao Paulo Jazz Festival,Sao Paulo Art Biennial, the Brazzilian Grand Prix, Sao Paulo Fashion Week,the ATP Brasil Open ne Brasil Game Show."} {"id": "3697", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Bulgaria (България) yε ɔman. Kro titiriw wɔ Sofia. Emu nipa dodoɔ yɛ 7.057.504 (2018). CIA. The World Factbook: Bulgaria (english)"} {"id": "3703", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu København yε kuro tittriw a ɛwɔ Denmark. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3290", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kɔsensa yε kuro a ɛwɔ Itali man mu. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3386", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Willis Tour or Sears Tour u Chicago, Illinois, USA."} {"id": "3907", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Méral Méral yε kuro kεseε a ɛwɔ Mayenne, France. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "4778", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Stephen McDannell Hillenburg (pronounciation of \"Stephen Hillenburg\" (help·info)) yɛ Amerikani a ɔwoo no (Ɔsanaa 21, 1961- owui wɔ Obubuo 26, 2018) na ɔyɛ sinitwa ho adwuma, afei nso na ɔyɛ abɔdeɛ mu nyansa pɛ kyerɛkyerɛni a na ɔkyerɛkyerɛ asuasua ho nsɛm. Hillenburg na ɔyɛɛ Nickelodeon sini no ho adwuma. Ɛno mu no ɔsom sɛ sini no panin wɔ sini no mprɛnsasoɔ a ɛbaeɛ no mu nyinaa. Seisei, abɛyɛ AmeriKa sini a akyɛ na agye ne din paa yie a ɛtɔ so num. Ɔwoo Hillenburg wɔ Lawton, Oklahoma aburokyiman mu, nna ɔtetee no wɔ Anaheim, California. Ɛwɔ Hillenburg mmɔfra berɛ mu no, na ɔbɛn asuasua, ɛnam so maa ɔbɛnyaa ɔdɔ maa asuasua na ɔhyɛɛ aseɛ sɛ ɔde ne nfonini ɛtoto krataa so. Ɔhyɛɛ n'adwuma ankasa ase wɔ afe apem aha-nkron aduowɔtwe nan (1984) mu. Ɔwoo Hillenburg wɔ Ɔsanaa bosome a ɛtɔ so aduonu baako, wɔ afe apem aha-nkron aduosia baako mu (August 21, 1961) wɔ Fort sill, a ɛyɛ United States Army post a ɛwɔ Lawton, Oklahoma, baabia na ne papa Kelly N. Hillenburg Jr. yɛ adwuma ma U.S Asraafoɔ kuo no."} {"id": "6049", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Daka Asubɔntene yɛ Ghana asubɔntene. Ɛtene fa Ɛtifiɛpoeɛ fa bɛbi wɔ ɔman no mu na ɛsane nso yɛ asuosuo mmienu anaa deɛ ɛborɔ saa ahyeam titire no mu baako fi Volta Asubɔntene ho. Asaase a ɛda Daka ne Oti Asubɔntene ntem no na yɛ frɛ no sɛ Oti-Daka corridor. https://books.google.com/books?id=sPDvuEeI4BMC&pg=PA40 https://books.google.com/books?id=5iEtAQAAIAAJ"} {"id": "6841", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Fredrick Daniel Laryea yɛ Ghanani ɔman ananmusini ne amanyɔkuo New Partriotic Party no mu ni wɔ Ghana.ɔyɛ Ghana ananmusini ɛwɔ Ivory Coast. Wɔ Kitawonsa bosome mfeɛ mpem mmienu ne du-nson (2017) mu no, ɔmanpanyin Nana Akuffo-Addo paw Fredrick Daniel Laryea sɛ Ghana ananmusifo wɔ Ivory Coast. Na oka nnipa dodoɔ a yɛ aduonu mienu a wɔpaw won sɛ wɔ nkɔ som sɛ Ghana ananmusifo wo aman ahorɔw so"} {"id": "6193", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Tano North (pronunciation of \"Tano North\" (help·info)) abatoɔ mpɛsua no yɛ abatoɔ mpɛsua a ɛwɔ ɔman Ghana mu. Abatoɔ mpɛsua a ɛne Tano North abatoɔ mpɛsua no bɔ hyeɛ bi ne Tano South abatoɔ mpɛsua no. Tano North abatoɔ mpɛsua no wɔ Ahafo mantan no mu. Ɛnkane no na ɛwɔ Bono-Ahafo mantam no mu de bɛsi sɛ abatoɔ kɔmisa kyekyɛɛ mantam ahodoɔ mu. Ɛmaa Tano North abatoɔ mpesua no kɔdii Ahafo mantam. Tano North abatoɔ mpɛsua no yɛ abatoɔ mpɛsua ahodoɔ nsia a ɛwɔ Ahafo mantan no mu baako. Nkane no na nka mansini no din ne Tano mansini ɛfiri afe apem aha nkron ne aduowɔtwe nwɔtwe (1988) mu de bɛsi afe mpem mmienu ne nan (2004). Ɔpɛnimaa bosome no mu na abatoɔ kɔmisa tee Tano abatoɔ mpɛsua no atɔeɛ fam no firi Tano mansini no mu. Ɛmaa ɛdin no sesa bɛyɛɛ Tano North abatoɔ mpɛsua. Tano North abatoɔ mpɛsua no ahenkuro ne Duayaw-Nkwanta. Freda Prempeh yɛ mmarahyɛbedwani ma saa mpɛsoa no. Ɛnam Ɔsono amanyɔkuo (New Patriotic Party) so na wɔtoo no so aba yii no a ɔnyaa mma dodoɔ bɛyɛ mpem num, ahankron ne aduonu mmiɛnsa (5,923) de bɛyɛɛ mmarahyɛbedwanii."} {"id": "1677", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Ensε sε nseo, Ensε sε sowao : Tete merε bi na כbofoכ bi ne ne yere te akuraa fεfεεfε bi ase. Na wכn wo biribiara a wכn hia. Nanso na wכn nni ɛba ɛno nti, nna wɔn aningye koraa. Wɔn mpaeε a wɔnbכ ne sε Nyame bɛma wכn εba baa. Mfie beberee bɛtwaamu na wɔnnya ɛba. Ɛno nti anɔpa, awia, anyumerɛ ne anadwo nyinaa na wɔn mpaeε a ne sε wɔbenya ɛba. Saa asεm yi haa כbofoכ ne ne yere pii, ɛnkenka כbaa no εfiri sε na εmaa wכn wכ akuraa no ase no sere no di no ho fε sε כyε bonini anaa sε כyɛ bayifoכ. Eduru mmerε bi na sε כrekכ nsuo mpo a na nkwadaa εretoto aboכ bo no, huru no sɛ כyɛ bayifoɔ. Na n'asεm yɛ ne kunu no mɔbɔ enso na ɔnnim εkwan biara a כbεfa so aboa ne yere no. Da koro bi deε ɔbaa yi nyinsɛneɛ. Ɔbaa yi ne ne kunu anigyee paa. Ɔbɔfoכ yi hyεε aseε sɛ כreboaboa ne ho apε aduane ne εnam agu hɔ akɔsi sε ne yere no bɛwoכ."} {"id": "3321", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Carlo Azeglio Ciampi (Livorno, 1920 - Roma, 2016) yε amanyɔni ɛwɔ Italy. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6253", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Mampong(pronunciation of\"Mampong\") (help·info) yɛ mpɛsoa nom baako a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam. Mampong wɔ Asante Mantam. Mampong mpɛsoa a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbadwam. Kwaku Ampratwum-Sarpong na ɔyɛ mmarahyɛbadwani de ma Ɔsono amanyɔkuo (NPP) no wɔ Manpong Municipal Mansini a ɛwɔ Asante Mantam wɔ Ghana. Kwaku Ampratwum-Sarpong ayɛ saa mpɛsoa no so mmarahyɛbedwanii efiri mfeɛ mpem mmienu ne du nsia (2016). Ɛnam ɔsono amanyɔkuo (New Patriotic Party) so na wɔtoo no so aba ma no nyaa mma mpem aduonu, ahanan ne aduoson mmienu (20,472) a ɛyɛ mma dodoɔ a ɔde bɛyɛɛ mmarahyɛbedwanii. Ɔdii Francis Addai-Nimo a ɔgyinaa hɔ maa saa mpɛsoa no adeɛ wɔ kwasafoman a ɛtɔ so nan nom. Ghana mmrahyɛbedwam mpɛsoa ahodoɔ Benedict, Asante-Yeboah (2019-10-18). \"NPP Primaries: I Want A Contest – Mampong MP Declares\". Modern Ghana. Retrieved 2020-02-27. [1] \"Archived copy\". Archived from the original on 2010-12-03. Retrieved 2011-04-25. MPs elected in the Ghanaian parliamentary election,"} {"id": "7123", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Ngmayem Afahye ye afahyɛ otwabre afahyɛ Ahenfo ne wɔn nkorɔfo a wofiri Manaya Krobo a ɛwɔ Apue Mantam wɔ Ghana no di afe biara. Afahyɛ no hyehyɛfo ne Nene Azu Mate Kole wɔ afe 1944. Asemfua Ngmayem asekeyerɛ ne sɛ ‘’Atokɔ foforo a wodi’’. Afahyɛ no yɛ nea wɔde hyɛ fa ma bre a wotwa atokɔ a wɔfrɛ no ‘’Ngmayem’’ no beberee, na saa bre yi so na wɔfa da wɔn bɔfo no ase sɛ w’abo wɔn ho ban, na afei nso, w’ama wɔn otwabre papa."} {"id": "6277", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Upper Denkyira West(pronunciation of \"Upper Denkyira West\" (help·info)) ka mpasua a wɔn ananmusini wɔ Ghana Mmarahyɛbadwafie no ho.Ɛde 'first past the post' abatoɔ nhyehyeɛ no na eyi mmarahyɛbadwani baako. Upper Denkyira West mpasua no wɔ Upper Denkyira mansini a ɛwɔ Mfinfini Mantam wɔ Ghana. Mpasua no hyeɛ ahodoɔ nyinara wɔ Upper Denkyira Mansini mu wɔ Mfinfini Mantam wɔ Ghana. Wɔtee mpasua no firii Upper Denkyira mpasua no mu wɔ berɛ a na wɔrebɛto mfie mpem mmienu ne nan (2004) Ghana mmarahyɛbadwafoɔ abatoɔ no. Saa berɛ no mu na Ghana Abatoɔ Kuo no tee mpasua afoforɔ eduonu-akron(29) no. Beae a ɛkaae no bɛyɛɛ Upper Denkyira East mpasua. Nsowah Djan na na ɔyɛ mmarahyɛbadwani ma mpasua no firii mfie mpem mmienu ne du-nsia (2016) kosi mfie mpem mmienu ne aduonu (2020). Woyii Ohene Darko, mmarahyɛbadwani a ɔwɔ so mprenpren no wɔ mfie mpem mmienu ne aduonu (2020) mu."} {"id": "3747", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Mexicali yε kuro kεseε a ɛwɔ Baja California, Mexico. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3759", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Vancouver yε kuro a ɛwɔ British Columbia, Kanada. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6295", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Manso Edubia (Ghana mmarahyɛbadwam mpɛsua) (pronunciation of \"Subin\" (help·info)) yɛ mpasuasoɔ no baako a ɛwɔ Mmarahyɛbadwam wɔ Ghana. Wɔtoo aba yi Mmarahyɛbadwani baako a odii nkonim wɔ abatoɔ no mu. Manso Edubia wɔ Amansie Atɔe Mansini a ɛwɔ Asante Mantam wɔ Ghana. Wɔtee Mpasua yi wɔ mfe mpem mmienu ne dunsia (2016) mu a ɛnnɛ mmerɛ yi Ɔsono Amanyɔkuo (NPP) anamsini wɔ Mmarahyɛbadwam Addo Frimpong Yaw na ɔte so saa mmerɛ yi. Akonnwa no wɔ Amansie Atɔe Mansini wɔ Asante Mantam wɔ Ghana. Mfe mpem mmienu ne du-nsia (2016) mu na wɔtoo aba yi Addo Frimpong Yaw a na ɔyɛ anamsini de ma Ɔsono Amanyɔkuo (NPP) no wɔ Mmarahyɛbadwam. Afe mpem mmienu ne dunsia (2016) Ghana mmarahyɛbadwam abatoɔ: Manson Edubia Addo Frimpong Yaw a na ɔyɛ anamsini de ma Ɔsono Amanyɔkuo (NPP) wɔ mmarahyɛbadwam nyaa mma mpem aduonu nan ne aduoson nan (24,074) a agyina hɔ ma ɔha nkyekyɛmu aduosia nkron akyiri pɔ aduowɔtwe nsia (69.86%)."} {"id": "7165", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu REDIRECT Nhwɛsode:Infobox medical condition Nyinsɛn, a wɔsan frɛ nogravidityanaagestation, yɛ bere ammabiako anaa nea ɛboro saa nyin wɔɔbeamu. Nea ɛwɔnyinsɛn dodowmu ne mma a wɔboro biako, te sɛntaafode no. Nyinsɛn betumi afiɔbarima ne ɔbea nnamu anaanyinsɛn a wɔnam mfiridwuma so yɛ mu. Mpɛn pii no egye bɛyɛ nnawɔtwe aduanan bosomedu fi da a etwa to wɔ brayɛ mu(LMP) na ɛkowieawomu. Eyi yɛ bɛyɛ nnawɔtwe aduasa awotwe fi bere anyinsɛn fi aseno mu. An embryo is the developing offspring during the first 8 weeks following conception after which the term fetus is used until birth. Nyinsɛn bere a edi kan ho nsɛnkyerɛnne bi ne bra a ɛmma, nufu ayɛ mmerɛw,ɛfe ne nea ɛte saa, ɔkɔm, ne adwensɔ ntɛmntɛm. Wobetumi ahu sɛ obi anyinsɛn denamnyinsɛn nhwehwɛmua wɔbɛyɛ so. Wɔtaa kyɛ nyinsɛn mu abiɛsa, a ɔfa biara yɛ bosome abiɛsa. bosome abiɛsa a edi kanno fi nnawɔtwe a edi kan kosi nea ɛto so dumien na bere a afi ase ka ho. Wɔ nyinsɛn mfiase no mu nonkesua a barima nkwammoa awura mutwa kwan fafallopian durubɛnno mu na ɛde ne ho kɔfamawotwaano mu, beae a enyin yɛ mogyatɔw nefurumano."} {"id": "6682", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Ahobaa Afahyɛe yɛ afehyia afahyɛ a ahenfo ne wɔn manfoɔ a wɔn wɔ Enyan-kakraba a eben Saltpond wɔ Mfinfin Mantam wɔ Ghana no di. Wodi saa afahyɛ yi wɔ bosome a ɛtɔ so nsia no mu. Wɔde nnuane ne nsa gye ahohoɔ wɔ afahyɛ no ase. Amanfoɔ no hyɛ wɔn amammere ntade ahorɔw de kɔ dwa dataa a ahenfo no abɔ no ase. Asa ne nnwomtoɔ nso kɔ so wɔ afahyɛ no ase. Wodi saa afahyɛ yi de srɛ nhyira firi wɔn nananom nsamanfo ho. https://www.businessghana.com/site/ https://www.ghanaconsulatedubai.com/tourism.html http://ghanareview.com/festivals2.html https://tourghana.com/ghana-festivals/ Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value). http://www.ghanaembassyiran.com/en/page/majorfestivals https://touringghana.com/festivals/"} {"id": "6224", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Yapei-Kusawgu mpɛsoa yɛ mpɛsoa a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbadwam no mu baako. Ɛde first past post na eyii mmrahyɛbadwani baako. Ɛwɔ Savannah mantam mu wɔ Ghana. Mmrahyɛbadwani a ɔte so siesie ne Alhaji Seidu Amadu. Ɔbaa mmrahyɛbadwam bere a kyiniiɛ amanyɔkuo ( NDC ) no de mma dodow ɔha ne aduanan num (145) dii nkunim beberee sene ne dibeaperefoɔ a na ɔbɛn no yiye wɔ akansie no mu a ɔde bɛyɛɛ mmrahyɛbadwani. Wagyina pɛn ama mpɛsoa no wɔ Ghana adehyeman mmrahyɛbadwam a ɛtɔ so nan no mu a ɔgyinaeɛ maa kyiniiɛ amanyɔkuo no ( NDC ). Yapei-Kusawgu mansini ne Central Gonja a ɛwɔ Savannah mantam no mu wɔ Ghana. Kyiniiɛ amanyɔkuo no na ɛte so siesie wɔ mpɛsoa no so a Owura Amadu Seidu. Ghana mmrahyɛbadwam ) na ɛyɛ wɔn mmrahyɛbadwani. https://citinewsroom.com/2019/02/infographic-brief-facts-about-the-new-savannah-region/ https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Alhaji-Amadu-Seidu-gets-the-nod-for-Yapei-Kusawgu-61932 http://www.ghanamps.com/mps/details.php?id=63 http://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/election2008/election.results.parliamentary.php"} {"id": "4197", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Dragan Čović (20/8/1956) yε amanyɔni ɛwɔ Bosnia and Herzegovina."} {"id": "6808", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Emmanuel Kofi Nyame, a edin a dodoɔ no ara de frɛ no ne EK Nyame (wɔ woo no December da ɛtɔ so 24, afe 1927, owui wɔ August, afe 1977). Yɛ obi a wohu no sɛ Ghana Highlife nnwomtofoɔ no kandifo no mu baako. Na ɔyɛ Ghanani nnwom kyerɛwfo, Sankubofo, E.K band ne Akan Trio hyehyɛfo.  Wohuu no sɛ okannifo ma highlife nnwom a woto no Akan kasa mu. Wɔ woo E.K. Nyame wɔ Kwahu Obomeng. Ɔbɛyɛɛ Twenebofo kunini ne Roman Catholic School a ɛwɔ Adabraka a wɔ Nkran no agofomma kannifo.   Na ɔyɛ Catholic Asɔre a edikan wɔ Nkran man mu no nnwomtokuo no mu fo no baako. Sankuo a na ɛyɛ ne wɔfa ba deɛ no bedii ne nsam bre a wɔde ɔhyɛ faa ne wɔfa ba no kɔɔ aman nyinaa ko a ɛtɔ so Mienu no. Osuaa sɛnea Appiah Agyekum bɔ ne sanku wɔ akasafidie so na wɔ afe 1947 mu no, ɔde ne ho kɔdɔɔm Appiah Agyekum Agofomma. Wɔ mfie mienu akyire bere ɔde ne ho kɔdɔɔm Appiah Agyekum agofomma no, ofirii ho kotee E.K Nyame Agofomma."} {"id": "6340", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Savelugu(pronunciation of\"Savelugu\") (help·info) ka mansini a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam no ho. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Savelugu wɔ Ghana atifi mantam.Hajia Mary Salifu Boforo na ɔyɛ mmarahyɛbedwanii ma saa mpɛsoa no. Ɛnam kyineeɛ amanyɔkuo National Democratic Congress so na wɔtoo no so aba yii no ma no nyaa mma mpem nsia,ahanan ne aduasa nan kyɛn n'afɛfoɔ a ɔde bɛyɛɛ mmarahyɛbedwanii. Wadikan agyina hɔ ama mpɛsoa no wɔ kwasafoman a ɛtɔ so nan nom. Results Parliamentary Elections\". Ghanaweb.com. Retrieved 2011-11-25."} {"id": "6988", "contents": "Joseph Tsatsu Agbenu Afram Plains mmrahyɛ badwani Asuaeɛ so Ɔpɛpɔn 7, 2005-Ɔpɛpɔn 6,2009 Ɔman panii John Agyekum Kuffour Abakwasɛm Ɔbubuo 20,1936(mfei 83) Awoɔ Afraid plains Atifi, Apueɛ mantanmu,sika kɔkɔɔ mpoano sɛsɛei Ghana. Ɔmanyɛni Ghanani Amanyɔkuo National Democratic Congress(NDC) Adwuma Amanyɔni Dwumadie mmranimdefɛoɔ. Joseph Tsatsu Agbenu Yɛ woo no Obubuo bosome no da a ɛtoso aduonu wɔ mfei apem ahankron ne aduasa nsia (20, November 1936) no mu a ɔyɛ Ghanani amanyɔni (Ghanaian politician) ne mmera hyɛ badwani wɔ adehyeman Ghana mmera hyɛ badwa a ɛtoso nnan (fourth republic) a ɔgyina hɔ de ma wɔn a wɔn wɔ( Afram plains) Atifi fam (North) abatoɔ mpesuaso(constituency ) wɔ Apueɛ mantan mu a ɛwɔ Ghana. Yɛ woo Agbenu wɔ Obubuo bosome no ne da a ɛtoso aduonu no wɔ mfei apem ahankron ne aduasa nsia(20th November 1936) mu wɔ Apueɛ mantan mu, wɔ kuro a yɛ frɛ no Afram Plains mu."} {"id": "4737", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Asante Mantam wɔ Ghana atɔe fam, na eno ne Mantam etɔ so miensa a eso paa wɔ mantam 16 no mu. Ne tɛtrɛtɛ yɛ 24,389 km (9,417 sq mi) wɔ Ghana nsase mu. Sɛ ɛba nnipa dodoɔ a ɛwɔ mantam ahorɔw no mu a, Asante Mantam na edikan. Nmipa akekan a ɛkɔɔ so wɔ afe 2010 no mu kyerɛ sɛ nnipa dodoɔ 4,780,380 a egyina hɔ ma ɔha mu nkyenkyem 19.4 na ɛwɔ Asante mantam no mu. Wonim Asante Mantam no sɛ ɛyɛ beae a sika kɔkɔɔ ne kookoo wɔ paa. Asante mantam ahenkurow ne Kumasi. Asante Mantam wɔ Abibiman so wɔ Asaase so. Asante ne din ahodo bi ne: Esuante. Afe 1695 beremu na Asantehene Nana Ɔsɛe Tutu tintimm no. Bere wɔ ha yɛ 0 nnɔnhwere firi Greenwich bere ho. Ɔda tentenedo 0.15Anee kɔpem 2.25Anee na tɛtɛredo 5.50Etifi kɔpem 7.46Etifi. Atitirifo Otumfoo Ɔsɛe Tutu, ne John Kofi Agyekum Kufuor firi saa bea yi. Adaekɛse na Odwira ka afahyɛ na dwumadi ɛkɔ so wɔ Asanteman mu. Akanfo, Nkramofo na Akristofo ka nkorɔfo a wɔfi borɔn yi do. Asante Mantam si Ghana mfinfin pɛɛ ."} {"id": "4929", "contents": "Afrika akwantufoɔ a wɔwɔ Europa yɛ wɔn a wɔte Europa mprempren nanso wɔwoo wɔn wɔ Afrika. Wɔ woo Roma Ɔhempɔn Septimius Severus wɔ Afrika Atifi, Ɛkuro a sesei ɛde Libia. Wɔ Roman tumidie bere so no, (Afrika) abibiman atififoɔ no tuu kwan kɔtenaa Britania man no mu. Sɛ wo hunu Britania mmranteɛ nsia bi a na wɔn kura ɛdin bi a yɛntaa mfa to a na wɔn yɛ Y-Chromosome haplogroup a na wɔn nkyi firi (Afrika) (borrowed ) Abibirem Sahara Anafoɔ afam wɔ bɛyɛ mfeɛ ɔha ne du-nsia (116) ne akyire Ɛfiri afe apem aha nkron aduosia (1960) no, Morocco, Algeria, ne Tunisia na na ɛyɛ aman a akwantufoɔ fa so tu kwan firi Afrika kɔ Europa, na afeha aduonu (20) awieeɛ no, na atukɔtenafoɔ pii na na wɔn nkyi firi saa aman yi so. Wɔ afe apem aha nkron aduoson mmiɛnsa (1973) Fangoo ho nsɛmsɛm a ɛbaeɛ no, akwantuo nhyehyɛe ho asɛm yɛɛ den wɔ Europa aman no mu. Na ɛnyɛ n'atirimpɔw a na ɛtaa n'akyi ne sɛ Afrika Atifi akwantuo bɛbrɛase na mmom, ɛbɛhyɛ atukɔtenafoɔ no nkuran na na woayɛ nhyehyɛe na akwantufoɔ ne wɔn mmusua atena hɔ afebɔɔ."} {"id": "6735", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Aso yɛ honam akwaa baako a ɛboa ma nnipa ne mmoa te asɛm. Ekura afa mensa; adiho, mfinfin ne emu."} {"id": "3485", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Providence yε kuro kεseε a ɛwɔ Rhode Island (USA). Emu nipa dodoɔ yɛ mpem ɔha aduoson nwɔtwe, ne aduanan mmienu (178,042). Sɛdeɛ afe mpem mmienu ne du-nan (2014) Comprehensive Annual Financial Report no kyerɛ no, nwumakuo ahodoɔ aduonu a wafa nnipa dodoɔ ama wɔ nwuma retua wɔn ka no na ɛdidi soɔ yi: https://www.brown.edu/cis/sta/dev/providence_architecture/locations/olneyville/rising_sun_mills/ https://archive.org/details/providenceisland00kare/page/17 https://www2.census.gov/programs-surveys/popest/datasets/2010-2019/cities/totals/sub-est2019_25.csv https://www2.census.gov/programs-surveys/popest/datasets/2010-2019/cities/totals/sub-est2019_44.csv https://www.providenceri.com/efile/5902"} {"id": "6819", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Elizabeth Salamatu Forgo yɛ Ghana aban anan mu si ni ne amanyɔkuo New Patriotic Party wɔ Ghana. Ɔsom sɛ aban anan mu si ni wɔ Republic of Namibia. Wɔ July 2017 mu no, Ghana Manpanyin Nana Akuffo-Addo poaw Mercy Bampo sɛ Ghaana ananmusini wɔ of Republic of Namibia. Ɔka afoforo 22 a wɔpaw wɔn sɛ ananmusifo kɔɔ aman ahorɔw so wɔ wiase afanaa bebree GNA,\"'President Mahama swears-in 12 Envoys\", myjoyonline, 19 July 2014."} {"id": "3581", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Murmansk yε kuro kεseε a ɛwo Russia. Emu nipa dodoɔ yɛ 309,362. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3593", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Sendai yε kuro a ɛwo Yapan. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6855", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Gina Blay (Wɔ woo no October da a ɛtɔ so 9, afe 1956) yɛ Ghanani nsɛmkyerɛwfo ne ɔman ananmusifo ne amanyɔkuo New Partriotic Party no mu ni. ɔsom sɛ Ghana ananmusini a ɔwɔ Germany. Gina Blay kɔɔ suapɔn a ne din de University of Ghana.. Gina Blay ne opanyin a ɔda adwumakuo a ne din de Western Publication Limeted a ɛyɛ atesɛm tintimbea. Atesɛm nkrataa a wotintim wɔ ho no din ne Daily Guide Ayaresafo huu wɔ ne ho sɛ w’anya nufoɔ mu kokoram yareɛ no bi wɔ afe 2008 mu ma wɔ saa no yareɛ Wɔ July afe 2017 mu no, ɔmanpanyin Nana Akuffo-Addo paw Gina Blay se Ghana ananmusifo wo Germany. Na ɔka nnipa a wɔn dodoɔ yɛ aduonu mienu a wɔpaw wɔn sɛ wonkɔ som sɛ Ghana ananmusifo wɔ aman ahorɔw so Gina Blay yɛ ɔwarefo a ne Kunu din de Freddie Blay, amanyɔkuo New Partriotic party no titenani."} {"id": "6836", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Florence Nwanzuruahu Nkiru Nwapa (abodin: /ˈflɔːrə/Template:IPAc-en /ŋˈwoʊpɑː/Template:IPAc-en) (13  Ɔpɛpɔn 1931 – 16 Ahinime 1993) a na wɔtae frɛ no Flora Nwapa, na ɔyɛ Alata ni baa wɔ hu no ɔkandifo sɛ ɛba no nwoma atwerɛAfrican literature. Wɔyɛ ɔbaa ɔdi kan sɛ ɛba no Enyiresi Brɔfo nwoma twerɛ  na ɔnyaa abɔdin  wɔ ɛho , ne nwoma a  ɛdi kan Efuru baa afe 1966 Heinemann Educational Books na otimtim. Na wonhu ne ho sɛ  obi a na ɔreko ma mmaa mputuo nso  ɔgyee ne din wɔ san kwan yi so aberɛ ɔresesa kwan a Ibo mmaa hunu nneɛma . Nwapa nso ka wɔn a ɔmo boa ma osisie Alata ɛberɛ a Biafra ntɔkwa no twaa. Wɔne nnyanka ɛne nkurofoɔ ntɔkwa no nti wɔn ni baabi te na ɛyɛɛ adwuma.  Afei nso ɔtwerɛ nnwoma bebree a ɛboa >Abibre mmaa mputuo . Na ɔyɛ obaa ɔdi kan aberɛ a wobue Tana Press   wɔ afe 1970s. Wɔwoo Nwapa wɔ  Oguta, ,ɛwɔ  Alata  anafoɔ-apue na ɔye piese ma   Owura Krisofa  Igyeoma  ( ɔdwumani wɔ United Africa Company) ne Mata Nwapa,  ɔkyerɛkyerɛni a ɔkyerɛ yikyerɛ wɔn mma nsia no mu  ."} {"id": "6842", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Frimpong Manso (1931 – 2020, mfie 89) a wɔ san nso frɛ no ɔsɔfo Dadzie yɛ Kane Ghanani siniyifo ne siniyɛfo a oyii sini bi a ɛbɛyɛɛ TV so dwumadie firi afe 1970 kosii afe 1983, na okura a edin a ɛne ɔsɔfo Dadzie wɔ sini no mu. Na ɔka siniyifo adikanfo wɔ TV so ɔye kyerɛ dwumadie a w’ato din ɔsɔfo Dadzie a nea ɔkyerɛw no din ne S.K Oppong Drama group, akyire, wɔ sesaa edin no yee no ɔsɔfo Dazie Drama group . Wɔn a ɔne wɔn yɛɛ ɔyɛkyerɛ no bi din ne Supper O .D, Kingsley Kofi Kyeremanteng (Ajos) , Bea Kisi, Akora Badu , S.K oppong . Na ɔyekyere no ye ade woyi wɔ GTV so. Cantata Osofo Dadzie"} {"id": "6866", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Hawa Yakubu Ogede (Wɔ woo no wɔ March da ɛto so 24, afe 1948, owui March da ɛtɔ 9, afe 2007) yɛ kane Ghanani amanyɔni. Na ɔyɛ mmarahyɛ baguani wɔ Ghana adehyeman a ɛtɔ so nnan no mu na na a ɔyɛ soafo a ɔhwɛ nsrahwɛ so. Wɔ woo Hawa Yakubu wɔ Trakwa a ewɔ Atɔe Mantam mu wɔ Ghana. Ne kuro mu din de Pusiga a ɛwɔ Atifi apuei Mantam. Hawa Yakubu ye abusuakuo a ɛde Bisa mu ni na oka won a wɔhyehyɛɛ afehyɛ a w’ato Zekula afahyɛ no. Owui wɔ London a ɛwɔ England bre a onyaa kokoram yaree no. Wɔ afe 1979, wɔpaw no maa no kogyina wɔ ne manfo anan mu wɔ mmarahyɛ bagua a ɛboa maa wɔkyerɛw Ghana ɔmanmara no wɔ Ghana adehyeman a ɛtɔ so miɛnsa. Yakubu guanee kɔɔ London ne Nigeria bre a aban tuguo no baa wɔ afe 1981, maa no tenaa London kosii afe 1991. Wɔ saa afe no mu, Yakubu san n’akyi baa Ghana maa no kɔpree mmarahyɛ bagua no wɔ Bawku mansin no, odii nkunim ɛmfa ho sɛ ɔperee sɛ kwantenkorɔ no."} {"id": "7191", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Corporal Patrick Attipoe (Owui wɔ February da ɛtɔ so 28, afe 1948) yɛ kane Ghana ɔsraanin ne ɔsraani a ɔkoo wɔ amanman ko a ɛtɔ so II no mu. ɔsraafo dada a ne din de Majo Imray bɔɔ wɔn tuo kuu wɔn bre a na wɔnam kwan so de adesre kɔto Sir Gerald Creasy a na ɔye ɔkandifo wɔ Gold Coast saa bre no anim no. Saa nnipa miɛnsa yi wuo na ɛde 1948 Nkran Basabasayɛ no bae."} {"id": "10935", "contents": "'''Coup d'état''' (/ˌkuːdeɪˈtɑː/ (tie); ye French kasa a ɛne (amanboe), a ne tiawa mu no, woka no coup wo brofo kasa mu ( ne nkyerɛ mu ankasaa ne aban tuguo).Egyina hɔ ma bere a wotu aban bi gu anaa sɛ wɔde wɔn nsa to aban bi tumi so. Mpen pii no, ɛyɛ kwati kwan so a amanyɔkuo afa bi, atuatefoɔ , asraafo anaa ɔhyɛfoɔ bi nam so de tu aban gu. Nhoma mimfoɔ ka sɛ, abantuguo akɔ so sɛ wɔn a wotu aban  gu no kura tumi mu nna nsɔn."} {"id": "5711", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Wukuada(pronounciation of \"Wukuada\" (help·info)) yɛ edin a Akanfoɔ de to ɛda a ɛtɔ so nnan wɔ nnawɔtwe no mu. Ɔbarima a yɛwoo no wukuada no yɛfrɛ no Kwaku ɛna Ɔbaa a yɛwoo no wukuada no yɛfrɛ no Akua. Afei nso ɛyɛ ɛda a ɛtɔ so mmiɛnsa wɔ nawɔtwe no mu a adwumayɛfoɔ de yɛ adwuma. international standard iso 8601 kyerɛ sɛ wukuada yɛ da a ɛtɔ so mmiɛnsa wɔ nawɔtwe no mu. Akanfoɔ hu no sɛ, wɔ twerɛ kronkron mu no wukuada na onyankopɔn bɔɔ nnoɔma a ɛwɔ soro bi te sɛ nsoroma, bosome ɛna awia.Wukuada firi Latin kasa mu a ɛkyerɛ ɛda a ɛwɔ nawɔtwe no mu a ɛhyɛ Ɛbenada ne Yawoada ntam. Abakɔsɛm mu no wukuada firi tete Borɔfo kasa wodnesdæg mu ɛna afei wednesdei mu a ɛkyerɛ \"Woden da\". https://www.ebonybybernice.com/the-meaning-of-weekday-akan-names/ https://www.etymonline.com/word/wednesday https://en.m.wikipedia.org/wiki/Wednesday https://otafregya.wordpress.com/2012/11/21/akan-days-namescreative-acts-and-their-meanings/amp/ https://en.m.wikipedia.org/wiki/Wednesday https://en.m.wikipedia.org/wiki/Wednesday"} {"id": "7184", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Template:Infobox football biographyOlivia Amoako (Wɔ woo no September da ɛtɔ so 30, afe 1985) yɛ Ghanani bɔɔl bɔfo a osi akan sɛ okyidɔmfo ma Ghana mmaa bɔɔl bɔ kuo. Na ɔka ekuo a esii akan wɔ afe 2007 mma bɔl bɔ akansie a ɛne 2007 FIFA Women’s World Cup. Osii akan maa bɔɔl bɔ kuo a ɛne Ghatel Ladies wɔ Ghana"} {"id": "5747", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Kukuram yɛ din a yɛ de ma nyarewa pii a akeka abom. Kukuram ahoro no ba abere a nipa dua no mu ntisue mu kyɛ wɔ abre a ɛngyae na ɛtrɛ kɔ honam akwaa nu mu. Kukuram be tumi ahyɛ aseɛ wɔ nipa dua no afa bebiara. Sɛ neɛ nyame bɔ nipadua no, nka ɛsɛ sɛ ntisue a ɛwɔ honam akwaa mu no wu na foforo ɛba nanso sɛ kukuram ba honam akwaa no bi mu asaa ntisue no ntumi ɛnyin biom. Yɛ wɔ kukuram ahoro pii, ebi ne kukuram a ɛwɔ mogya mu, kukuram a ɛwɔ ahrawa mu, kukuram a ɛwɔ brɛboɔ mu, kukuran a ɛwɔ nufu mu, kukuram a ɛwɔ honam mu, kukuram a ɛwɔ ayaase ne nea ɛke ka ho. Sɛ ɔyaresafo dɔkota hu nu kukuram wɔ bere a ahyɛ ase foforo a yɛ tumi sɔ ano na ɛmpo etumi kɔ koraa. Kukuram yɛ yareɛ a ekum nipa wɔ yɛ man yi mu na ɛho ayare hwɛ ho nso bo yɛ den nti ɛsɛ sɛ onipa biara hwɛ ne duane di mu yie na wenya saa yareyɛ no bi. https://www.cancer.gov/about-cancer/understanding/what-is-cancer#:~:text=Cancer%20is%20the%20name%20given,up%20of%20trillions%20of%20cells"} {"id": "5849", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Bɔbɔɔbɔ yɛ Ghana ne Togo tete asa a wɔn a wɔsa da no adi ne Ayigbefoɔ a wɔfiri Fram mfimfini mantam a ɛwɔ Ghana ne Togo anaafoɔ afam a Kpalime ne Lomé ka ho. Mpɛn pii no yɛda saa asa yi adi wɔ berɛ a yɛredi ahemfo ne nnipa a wɔn wɔ mpɔtam hɔ afahyɛ. \"Hogbetsotso Festival\". www.travel-to-discover-ghana.com. Retrieved 31 December 2011. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "2189", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Awia yɛ Akan nkyerɛaseɛ firi borɔfo kasa no ne \"Sun\" (ahyɛnsode: )."} {"id": "6417", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Navrongo Central(pronunciation of \"Navrongo Central\" (help·info)) ka mpasua a wɔn ananmusini wɔ Ghana Mmarahyɛbadwam no ho. Abatoɔ berɛ biara mu no, wɔde 'first past the post' abatoɔ nhyehyeɛ no yi mmarahyɛbadwani baako.Navrongo Central mpasua no wɔ Kassena/Nan mansini a ɛwɔ Atifi Apueɛ Mantam wɔ Ghana. Mpasua no hyeɛ ahodoɔ nyinara wɔ Kassena/Nan mansini no mu wɔ Atifi Apueɛ Mantam a ɛwɔ Ghana. Wɔ Ɔpɛpɔn 29, 2003,John Setuni( New Patriotic Party amanyɔkuo no muni) a na ɔyɛ mmarahyɛbadwani ma mpasua yi wui esiane kaar akwanhyia a onyaae wɔ Ɔpɛpɔn 25,2003 no. Eyi maa ɛho behiae sɛ wɔto aba yi mmarahyɛbadwani foforɔ. Wɔtoo aba yi wɔ Ɔbɛnem 25, 2003. Joseph Kofi Adda a ɔno nso yɛ New Patriotic Party amanyɔkuo no muni na edii nkunim wɔ saa abatoɔ yi mu."} {"id": "6239", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu mpohor(pronunciation of\"Mpohor\") (help·info) yɛ mpɛsoa nom baako a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Mpohor wɔ mpohor/wassa East mansini a ɛwɔ Ghana atɔeɛ mantam. Wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du nsia(2016) mu no amanyɔkuo ahodoɔ pii anamusifoɔ peree mpesua akonnwa a ɛwɔ Mpohor no nanso Alex Kofi Agyekum a ɔwɔ ɔsono amanyɔkuo New patriotic party mu na ɔdii nkunim wɔ abatoɔ nom. wɔ afe mpem mmienu ne aduonu (2020) abatoɔ mu no, amannyɔkuo ahodoɔ mmiensa na wɔde wɔn ananmusifoɔ bɛgyinaeɛ wɔ Mpohor mmarahyɛbadwam akonnwa no abatoɔ mu. NPP ɔsono amannyɔkuo no de owura JOHN KOBINA ABBAM ABOAH SANIE na ɛbɛgyinaeɛ, NDC kyiniiɛ amannyɔkuo no nso de owura ERIC KWEKU KYEREMAH na ɛbɛgyinaeɛ, saa ara nso na owura STEPHEN KWAKU NARH nso gyinaa mu maa amannyɔkuo a yɛfrɛ wɔn sɛ GUM."} {"id": "6725", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Apiba Afahyɛ yɛ afehyia afahyɛ a ahenfo ne wɔn manfo a wɔn wɔ Senya Breku a ɛwɔ Mfinfin Mantam wɔ Ghana no di. Wodi saa afahyɛ yi wɔ bosome a ɛtɔ so nsia no mu. Wɔde nnuane ne nsa gye ahohoɔ wɔ afahyɛ no ase. Amanfoɔ no hyɛ wɔn amammere ntade ahorɔw de kɔ dwa dataa a ahenfo no abɔ no ase. Asa ne nnwomtoɔ nso kɔ so wɔ afahyɛ no ase. Wodi saa afahyɛ de kae nneɛma bi a esii wɔ tete. https://www.easytrackghana.com/cultural-overview-ghana-festivals.php https://touringghana.com/festivals/ https://tourghana.com/ghana-festivals/ Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value). https://www.businessghana.com/site/ http://www.ghanaembassyiran.com/en/page/majorfestivals https://www.ghanaconsulatedubai.com/tourism.html"} {"id": "6767", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Template:Infobox mountainMount Aduadu ye Bepow ɛtɔ so miɛnu a ɛwa wo Ghana, ne tenten yɛ 746 meta (2,448 ft). Bepɔ no wɔ beae a ɛbɛn mmepɔw ahorɔw atwa nkuro bi te sɛ Gblede, Lati ne Wli ahyia ɛwɔ Frao Mantam mu wɔ Ghana na ɛbɛn Togo ɛhyeɛ so"} {"id": "6773", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Bobesa yɛ mmosa a wonya fri bobe aba mu."} {"id": "6803", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Dondoli Nkramosom bea yɛ nkramo som bea a wosii no wɔ Sudanfo adansie sɛ so a ɛwɔ akuara bi a wɔfrɛ no Dodoli wɔ Wa a ɛwɔ Atifi Atɔe mantam no mu wɔ Ghana. Wɔde mpɔtam no hɔ din na ɛtoo Nkramo som bea no. Wɔkyerɛ sɛ, papa bi wɔfrɛ no Karimafa a ɔyɛ otukotenani firi Mali kɔɔ Wa na osii saa nkramo som bea no. Wɔsan nso kyerɛ sɛ, na edin  a eda nkramo som bea no ne Karimafa Nkramo som bea a ɛyɛ ne farebea no din. Abakɔsɛm kyerɛ sɛ wosii saa dan no afeha a ɛtɔ so 19 no mu.  Mpɔtam dodoɔ no ara a ɛwɔ Atifi Manatam wɔ Ghana no yɛ Nkramo somfo. Bɛyɛ afeha a ɛtɔ so du no mu no, nkramosom hyɛɛ ase wɔ Abibere mu. Efiri Egypt bɛseen kɔɔ Atɔe ne Atifi fa mu esiane na sika kɔkɔɔ ho dwadie akwan no nti. Wɔ Ghana no, Nkramosomfo dwadifo, Mande akofo ne asɛmpa trɛwfo afoforo dii saa adwadie akwan yi akyi. Berber Dynastyfo nam osatuo ne ntohyɛso so na ɛhyehyɛ saa akwan ahor ɔ w agyirae. Eyi maa no yɛɛ mere sɛ nkramo som bɛtrɛw."} {"id": "4938", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Nigeria yε ɔman. Kro titiriw wɔ Abuja. Emu nipa dodoɔ yɛ 219.463.862 (2021). Muhammadu Buhari na ɔyɛ Ɔmanpanyin wɔ ɔman yi. CIA. The World Factbook: Nigeria (english)"} {"id": "4944", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Akanfoɔ yɛ abusuakuo kɛse bi a wɔka Tano kasahorow no. Mpenpii no, wobehunu Akanfuo wɔ oman Ghana anaafoɔ. Abakɔsem kyerɛ a, Akanfoɔ a wɔnkyi firi Ghana man mu no, wɔn mu pii nso wɔ Ivory Coast man no mu. Akan kasa no, (ɛyɛ Twi/Fante/Akyem/Akuapem) yɛ kasahorow bi a ɛwɔ Potou-Tano abusuakuo ketewa mu na wɔn nyinaa firi Niger-Kongo abusua kɛse no mu. Akan abusua nkyekyɛmu. Asante, Akuapem, Akwamu, Kwahu, ɛne Akyem (ne nyinaa kabom ɛyɛ Twi kasa), Agona, Wassa, Fante (Mfantse: Anomabo, Abura, Gomoa) ɛne Bono. Bia abusuakuo nkyekyɛmu no yɛ: Anyinfoɔ, Baoulefoɔ, Anufofoɔ, Sefwifoɔ, Nzemafoɔ, Ahantafoɔ ɛne Gywira-Pepsafoɔ. Yɛhwɛ Akanfoɔ abusakuo yi nyinaa a, wɔn amamere edi nsɛ. Ade baako a ɛda nso wɔ Akan abusuakuo no nyinaa mu ne sɛ, wɔn nyinaa edi ɛna de. ɛnam sɛ abrofo bɛdii Ghanafoɔ so na wɔde wɔn yɛɛ nkoa nti no, ɛne yi, yɛbehunu Akan abusuakuo yi bi wɔ Amerika abrokyireman no mu."} {"id": "4950", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Burundi yε ɔman. Ahenkuro ne Bujumbura. Emu nipa dodoɔ yɛ 12.241.065 (2021). Évariste Ndayishimiye na ɔyɛ Ɔmanpanyin wɔ ɔman yi. CIA. The World Factbook: Burundi (english)"} {"id": "3486", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Oklahoma City yε kuro kεseε a ɛwɔ Oklahoma (USA). Emu nipa dodoɔ yɛ 547,724. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6977", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu John Arthur yɛ kane Ghanani amanyɔni. ɔsoom sɛ ɔman soafo ne mmarahyɛ badwanie wɔ Ghana adehyeman a edikan no mu. Na ɔyɛ Atɔe mantam mu soafo ne mmarahyɛ badwani a ogyina hɔ ma Sekondi mpɛsoa so. Wɔ woo Arthur wɔ February da ɛtɔ so 4, afe 1915 wɔ Anomabo ɛwɔ Mfinfin Mantam mu wɔ Ghana (kane Gold Coast). ɔkɔɔ sukuu wo anomabo Wesleyan School ma no nyaa standard 7 abɔdin krataa. Arthur hyɛɛ adwuma ase sɛ nkrataa so hwɛfo wɔ adwumakuo bi a ne din de Union Trading Company wo afe 1934. ɔyɛɛ adwuma wo ho mfie kakara na ofirii ho ko adwumakuo foforo a ne din Central Wasaw Gold Mines. Oyɛɛ adwuma wo ho sɛ nkrataa sohwɛfo wɔ ho nso. Wo afe 1937 mu no, ofirii ho koo adwumakuo foforo a ne din de Gold Coast Machinery and Trading Company a ɛwɔ Sekondi. ɔyɛɛ adwuma ho kosii afe 1944 na woyii no de no kɔɔ adwumakuo foforo a ne din de United Sfrica Company Limited."} {"id": "3552", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Messina yε kuro a ɛwɔ Italy man mu. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "5700", "contents": "Ɛdwoada(pronounciation of \"Ɛdwoada\" (help·info)) yɛ da a ɛwɔ nawɔtwe no mu a ɛhyɛ Kwasiada ɛne Ɛbenada ntɛm. Afei nso ɛyɛ ɛda a edi kan wɔ nawɔtwe no mu a adwumayɛfoɔ de hyɛ adwuma ase.Ɛsan nso yɛ ɛda ɛtɔ so mmienu wɔ nawɔtwe no mu. Yɛnyaa ɛdwoada de firii tete Borɔfo Mesa a yɛfrɛ no Monandæg mu, ɛne Borɔfo kasa monenday mu, a n'asekyerɛ ankasa firi Latin kasa dies lunae mu a ɛkyerɛ bosome da. Ɛdwoada yɛ ɛda a ɛdi kwasiada akyi, na ɛhyɛ Ɛbenada anim. Akanfoɔ amammerɛ mu no, wɔhwɛ ewiem nsakrayɛ sɛdeɛ ɛteɛ na wɔde ato ɛda bi din. Ɛdwoada din no ɛyɛ edin a yɛnya firi ɔsrane din mu, sɛdeɛ ɔsrane merɛ dwo no nti na yɛfrɛ ɛda no Ɛdwoada; ɛda a ɛdwo. Akan man mu no, wɔn a wɔwoo wɔn saa da yi no, mmɛrima no de Kwadwo, ɛna mmaa no de Adwoa. Edin a yɛde ma nna a ɛwɔ nnawɔtwe mu no wɔnya firii Roman pɛn so, wɔ Greek ne Latin, ɛna wɔnyaa ɛdwoada sɛ ἡμέρᾱ Σελήνης,diēs Lūnae\"bosome da\"."} {"id": "5712", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Benada yɛ ɛda a ɛhyɛ ɛdwoada ne wukuada ntɛm. ɛdwoada na ɛyɛ da a edikan wɔ na wotwe no mo, benada na ɛtɔ so mienu wɔ na wotwe no mu. Wɔ nnabupono a yɛ taa hyɛ so no, kwasiada na ɛyɛ da a edikan wɔ nawotwe no mu. Eyi nti Benada yɛ da a 3toso miensa wɔ na wotwe no mu. ne englese din no fri englese asemfua dada \" Tiwesdaeg' ne mmfinfii englese asemfua \" Tewesday\", a ɛkyerɛ ' Tis's da\", 3da \"[Tiw\" anaa \"Tyr\", yɛ nt)kwa nyame, ne mmbra ne atentenee wɔ \"Norse mythlogy'. wo yi \"Tiw\" fri \"Mars\" wo \"interpretatio germanica\", ne edin no nhyrese3 wɔ Latin \" dies Martis' mu. http://www.etymonline.com/index.php?term=Tuesday https://www.etymonline.com/word/Tuesdayhttps://www.etymonline.com/word/Tuesday"} {"id": "5790", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Gladys Abena Nsoah pronounciation of \"Gladys Abena Nsoah\" (help·info) yɛ Ghana amanyɔni. Na ɔyɛ ekuoba wɔ mmarahyɛbedwa a ɛtɔ so mmienu wɔ Kwasafoman a ɛtɔso nan wɔ Ghana a ɔgyina hɔ ma Kintampɔ mpɛsoa. Ɔyɛ ekuoba wɔ \"National Democratic Congress.\" Yɛwoo Gladys wɔ Obubuo bosome da a ɛtɔ so aduonu baako wɔ afe apem ahankron ne aduonum nsia (1956) wɔ Bono Ahafo mantam a ɛwɔ Ghana. Ɔkɔɔ Kintampɔ mfinimfi sukuu, ɛhɔ na ɔnyaa ne nnwomasua nkrataa. Ɔyɛɛ adwuma sɛ ɔkyerɛkyerɛni ansa na ɔde ne ho kɔwuraa amanyɛsɛm mu. Wɔtoo afe apem ahankron ne aduokron mmienu Ghana mmarahyɛbedwa aba wieɛ wɔ ɔpɛnimaa bosome a ɛtɔso aduonu nkron wɔ afe apem ahankron aduokron mmienu no, wɔyii Gladys de no kaa mmarahyɛbedwa a edikan wɔ kwasafoman a ɛtɔso na wɔ Ghana wɔ ɔpɛpɔn bosome da a ɛtɔso nson wɔ afe apem ahankron ne aduokron mmiɛnsa mu sɛ ɔno na ɔyɛ ɔkandifoɔ wɔ aba a wɔtoo yɛ no mu. Wɔsane too ne so aba ma no bɛkaa mmarahyɛbedwam wɔ ɔpɛpɔn bosome da a ɛtɔso nson wɔ afe apem ahankron ne aduokron nson wɔ aberɛ adii nkunim wɔ afe apem ahankron ne aduokron nsia Ghana abatoɔ no mu."} {"id": "3636", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Agra (hi: आगरा; ur: آگرہ) yε kurow a ɛwo India. Emu nipa dodow yɛ 1,686,976 milion. Taj Mahal Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3708", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Finland (fi. Suomen tasavalta, sv. Republiken Finland) yɛ ɔman. Kuro titiriw wɔ Helsinki. Emu nipa dodoɔ yɛ 5.537.364 (2018). CIA. The World Factbook: Finland (english)"} {"id": "3720", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Slovenia (Republika Slovenija) yε ɔman. Ljubljana yε kuro kεseε a ɛwɔ Slovena. Emu nipa dodoɔ yɛ 2,081,91 (2021). Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3810", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Tunisia(pronounciation of \"Tunisia\" (help·info)) (الجمهورية التونسية) ye ɔman. Na ahenkuro de Tunis. Emu nipa dodoɔ yɛ 11.516.198 (2018)."} {"id": "3828", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Gaius Julius Caesar (101 – 44) yε Roma amanyɔni."} {"id": "7175", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Obuobia Darko-Opoku yɛ Ghanani amanyɔni, nsemkyerɛwni ne ɔboafo. Wɔ afe 2012 ne 2016 abatoɔ a ɛkɔɔ so no mu no, ɔkɔpree mmarahyɛ badwam no maa no dii nkuguo wɔ ne mienu no mu. Wɔ afe 2019 mu no, amanyɔkuo National Democratic Congress paw no sɛ amnayɔkuo no kasamafo abediakyire. ɔyɛ ɔhohogyefoɔ wɔ TV so dwumadie a w’ato din pause for three minutes a ɛyɛ dwumadie a wɔde aftotuo ma wɔ so, wɔpaw saa dwumadie wɔ abasobɔ dwumadie bi w’ato din L.E.A. D series award wo afe 2017. ɔyɛ kane kwankyerɛfo ma adwumakuo a ɛne Ghana Free Zones Board. Darko – Opoku hyehyɛɛ kuo a ɛde Obuobia Foudation, adwumakuo ɛmpɛ mfasoo a ne boate ne sɛ ɔde mmoa bema mmaa ne wɔn a wɔ wɔ ne mpɛsoa so. Denam ne kuo no so no, w’ayɛ adɔe wɔ Nkramofoɔ borɔno ahodoɔ, Weija Gbawe abatoɔ mpɛsoa no ne Ga Atɔe Mansin no mu."} {"id": "6030", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Mumuni Abudu Seidu pronounciation of \"Mumuni Abudu Seidu\" (help·info) yɛ Ghana mmarahyɛbedwani ne aban mu nnipa a wɔmfaa dwuma pɔtee bi nhyɛɛ ne nsa. Na ɔyɛ mmarahyɛbedwanii ma Wa Central abatoɔ mpɛsoa a ɛwɔ Atifi Atɔe Mantam firi Ɔpɛpɔn 7, 1993 kɔsi Ɔpɛpɔn 6,2005. Wɔwoo Seidu wɔ Wa a ɛwɔ Atifi Atɔe Mantam a ɛwɔ Ghana. Ɔkɔɔ ne ntoasoɔ sukuu wa A.M.E Zion Secondary School ɛwɔ Cape Coast. Ɔtoaa so wɔ Wesley College a ɛwɔ Kumasi. Ɛhɔ na onyaa ne Akyerɛkyerɛfoɔ Abasobɔdeɛ Krataa (Certificate A) na akyiri yi onyaa ne Bachelor of Arts abasobɔdeɛ wɔ University of Ghana. Afei ɔtoaa so wɔ University of Cape Coast na ɔsan nyaa abasobɔdeɛ a ɛkɔ anim wɔ nnwomasua mu. Ansa na Seidu refiri amanyɔsɛm ase no, na ɔyɛ Ɔkyerɛkyerɛno sane yɛ obi a ɔhwɛ nnwuma so. Na ɔkyerɛ adeɛ, ɔyɛɛ Akyerɛkyerɛni panyin mmerɛ bi na ɔsan yɛɛ nnwomasua so hwɛfoɔ wɔ ne mansini mu. Ɔtee ɔno ara ne sukuu na na ɔhwɛ adwumakuo bi a wosisi adan so. Seidu hyɛɛ adwuma ase sɛ mmarahyɛbedwanii a ɔka mmarahyɛbedwafie a edi kan wɔ Ghana 'Republic' a ɛtɔ so nnan no mu wɔ ɔpɛpɔn, 1993 berɛ a odii nkonim wɔ 1992 mmarahyɛbedwafoɔ abatoɔ no mu no."} {"id": "7050", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Kwadwo Nkansah wɔwoo no ɛda a ɛtɔ so du nnum April afe 1987) a dodoɔ frɛ no Lil Win a ɛyɛ ne Sini din.Wɔsan yɛɛ Ghana dwomtoni ne Sine twani. Kwadwo Nkansah papa din de Owura Kofi ɛna Maame Ama. Ne nuamnom yɛ nsia wɔ Kwaman wɔ Asante mantam. Wate sukuu a ne din de Great Minds wɔ Asanteman mu. Kwadwo Nkansah firi Wassa Akropong wɔ Western Region of Ghana. Kwadwo wei sukuu wɔ Kenyasi Abrem a ɛwɔ Asante man nanso wantumi anwie nadesua. Kwadwo Nkansah waree Patricia Afriye wɔ afe 2012 wɔ sane wɔ mma mmienu.Mfeɛ nan akye no awareɛ no guiɛ Sex Education Wrong Turn 3 Pleasure Or Pain Once Upon a Time in Accra Maye Papa Enu Me Ho Akurase Tumi A True Life Story Satan Condom Producer Okwantu Ni Mobrowa Onaapo Emre Bi Sure banker David Ba Suro Nipa Aden Ne Otan Hunu Bone Akyi Akatua Armageddon Ensei Me Din Nipa Nye Nyame Azonto Ghost Obra Twa Owuo Abusua Bone The Most Wanted Y3 Gye Ya Konya Sika Mpe Rough Amakye n Dede Magye Maniso Mama Boss Papa (Yimama) ft."} {"id": "2790", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Paris yε kuro titiriw a ɛwɔ France. Emu nipa dodoɔ yɛ 2,19 million (2016). Europa asaasepɔn so, nkuro kɛseɛ nyinaa no, Paris ni kuro kɛseɛ a ɛtɔ so nkrɔŋ. Esubɔnten Seine, ɛtini fa kuro yi nfinfin. La Tour Eiffel Notre Dame Arc de Triomphe Arc de Triomphe du Carrousel Val-de-Grace Seine, Pont Saint-Michel Marché à la Rue Mouffetard Rue Descartes Vue depuis Montmartre INSEE 2016"} {"id": "1600", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Yɛwo Anansesεm pii, enti wonim ebi a, twerε wo ha : Ananse, εsoro eni owuo (Ananse, heaven and death)"} {"id": "2194", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu English (Brɔfo wo Twi mu) yε kasa wɔ UK man mu. America foɔ nso ka kasa yi bi."} {"id": "2704", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Ho Chi Minh City (Thành phố Hồ Chí Minh) yε kuro kεseε a ɛwɔ Vietnam. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "2179", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Tansania yε ɔman a ɛwɔ Afrika apuei famu wɔ Afrika Atare Akɛseɛ no mu. Ɛne Uganda bɔ hyeɛ wɔ atifi famu,Kenya wɔ atifi-apuei famu;Comoros Nsupɔw ne India Po wɔ apuei famu; Mozambique ne Malawi wɔ anaafoɔ famu;"} {"id": "2191", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Ɔbosome pronounciation of \"Ɔbosome\" (help·info) (ahyɛnsode: ) yɛ Akan nkyerɛase firi borɔfo kasa no ne moon."} {"id": "2209", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Memeneda(pronounciation of \"Memeneda\" (help·info)) yɛ da ɛtɔ so ason wɔ nnawɔtwe no mu. Ɛhyɛ Fida ne Kwasida ntam. Memeneda fri nsɛmfua mmienu mu Mene ne da. Akanfoɔ gyidi sɛ Memeneda ɛyɛ Onyame na wo da, ɛsan gyina hɔ ma yɛn amansan yi. Sɛ wɔ wo ɔbarima wɔ saa da yi mu a wɔbɛfrɛ no Kwame na sɛ ɔyɛ ɔbea nso a wɔfrɛ no Ama. Eyi ne Kradin ahororow a wɔde to obi a wɔwoo no memeneda. The international standard ISO 8601 ka sɛ Memeneda yɛ da ɛtɔ so asia wɔ nnawɔtwe no mu, nanso Kristo som, Yudafo som ne Kramofuo som (The three Abrahamic religions) gyina wɔn nkyerɛkyerɛ so ka sɛ Memeneda yɛ da ɛtɔ so ason wɔ nnawɔtwe no mu. Eyi nti nipa dodow no ara agye atom sɛ Memeneda yɛ da ɛtɔ so ason wɔ yɛn nnawɔtwe no mu. Ɛdwoada Ɛbenada Wukuada Efiada Memeneda Kwasiada Forty Days: The Akan Calendar on JSTOR http://cec.vcn.bc.ca/rdi/kw-40.htm ISO 8601 - Wikipedia"} {"id": "2299", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Tu Fu(pronounciation of \"Tu Fu\" (help·info)) (Chinese: 杜甫; Wade–Giles: Tu Fu; 712–770) 712-770) yε obi a ɔtwerɛ anwonsɛm wɔ China neamanyɔni wɔ Tang dynasty. Na ne nua panin ne n'adamfo Li Bai (Li Po) ka ho, wɔtaa frɛ no sɛ ɔno na ɔnim anwonsɛm twerɛ wɔ China. N'anisoadehunu paa ne sɛ ɔbɛsom ne man sɛ Civil servant, nanso ɔdaa no adi sɛ ɔntumi nyɛ saa adwuma no. An Lushan ntɔkwa bɛyɛ ahanson ne aduonum num sɛe n'abrabɔ ne ɔman no nyinaa,na ne mfeɛ du num a ɛtwaatoɔ no yɛɛ atoyerɛnkyɛm nkoa. Ɛwɔm sɛ ɛnkane no na wɔn a wɔtwerɛ anwonsɛm no bi nim no deɛ, ne nnwuma bɛgyee din wɔ China ne Japan kasadwini amammerɛ mu. Wɔ n'anwonsɛm atwereɛmu, anwomsɛm bɛyɛ apem ne ahanum(1500) na wakora no wɔ mfeɛ pii nie. Chinafoɔ a wɔbɔ nkrɔfoɔ abaso no frɛɛ no \"Anwonsɛm-abakwasɛm\" ne \"anwonsɛm twerɛfoɔ\", ɛna sɛdeɛ n'adwuma no si tuu mpɔn no maa no kwan maa no daa no ha adi wɔ akenkanfoɔ a ɛwɔ atɔeɛ fam sɛ \"Chinese Virgil, Horace,Ovid, Shakespeare, Milton, Burns, Wordsworth, Béranger, Hugo anaa Baudelaire\"."} {"id": "3646", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Trabzon yε kuro a ɛwɔ Turkey. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3664", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Birmingham yε kuro kεseε a ɛwɔ United Kingdom. Emu nipa dodoɔ yɛ 1,101,360 (2015). Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "4951", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Burundi yε ɔman. Kro titiriw wɔ Lilongwe. Emu nipa dodoɔ yɛ 17.563.749 (2018). Lazarus Chakwera na ɔyɛ Ɔmanpanyin wɔ ɔman yi. 2018 Malawi Population and Housing Census Main Report (PDF, english)"} {"id": "2696", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Đồng Hới yε kuro kεseε a ɛwɔ Vietnam."} {"id": "2978", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Kropyvnytskyi (Кропивницький) yɛ kuro a ɛwɔ Ukraine. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "2984", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Andriy Shevchenko (29/9/1976) yɛ balobo nii a ofi Ukraine (FC Dynamo Kyiv) man mu. Wabɔ ball wo Chelsea F.C. ɛne A.C. Milan man mu. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3656", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Brasília (IPA: [kuɾi'tibɐ]) yε kuro titiriw a ɛwɔ Brazil. Emu nipa dodoɔ yɛ 3 039 444 (2017). https://web.archive.org/web/20140607024959/http://www.brasilia.df.gov.br/ Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3704", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Play media Estonia (Eesti) yε ɔman. Tallinn yε kurp kεseε a ɛwɔ Estonia. Emu nipa dodoɔ yɛ 1.244.288 (2018). CIA. The World Factbook: Estonia (english)"} {"id": "3806", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Algeria (ليبيا) yɛ ɔman. Algeria ahenkuro ne Alger. Emu nipa dodoɔ yɛ 41.657.488 (2018). CIA. The World Factbook: Algeria (english)"} {"id": "3824", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Augustus Octavian Imperator Caesar Divi F. Augustus (63 – 14) yε Roma amansan hene a odikan. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6040", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Wendy Asiamah Addo (pronounciation of \"Wendy Shay\" (help·info)) (yɛwoo no wɔ Ɔgyefo bosome no da a ɛtɔ so aduonu wɔ afe apem aha nkron aduokron nsia), a ne din a obiara de frɛ no ne Wendy Shay (pronounciation of \"Wendy Shay\" (help·info)). Ɔyɛ Ghana nnwomtoni a ɔto Afropop ne Afrobeats. Wɔ ɔbɛnim bosome no mu wɔ afe mpem mmienu ne aduonu baako mu no, na ɔka mma aduasa(30) a wɔwɔ nsunsuasoɔ wɔ nnwomtoɔ mu a TV3 Music Awards de baa abɔntene no. Owura ne owurayere Addo na ɛwoo Wendy Shay wɔ Ɔbɛnem bosoome ne da a ɛto so aduonu (20) wɔ afe apem ahankron ne aduokron nsia (1996) mu wɔ Nkran, borɔno a ɛwɔ Nkran mantam mu wɔ Ghana. Ne papa wuo akyi no, ɔne ne nuanom mmiɛnsa a ɛka ne ho kɔɔ Stuttgart a ɛwɔ Germany. Wendy akɔnɔ ma nwomtoɔ hyɛɛ ase mmerɛ kumaa mu a ne papa wuiɛ a na ɔwɔ mfeɛ nan (4)."} {"id": "6163", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Auxerre yε kuro kεseε a ɛwɔ France. Emu nipa dodoɔ yɛ 34 764 (2018). INSEE 2018 Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "5750", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Ɔsanaa(pronounciation of \"Ɔsanaa\" (help·info)) yɛ bosome a ɛtɔ so nwɔtwe wɔ afe no mu. Ɛhyɛ Kitawonsa ne Ɛbɔ bosome no ntɛm. Kitawonsa bosome no di Ɔsanaa bosome no anim wɔ afe no mu ɛna Ɛbɔ bosome no di Ɔsanaa bosome no akyi wɔ afe no mu. Ɔsanaa borofo din August no fi edin Augustus Caesar mu efiri sɛ yɛ de bosome no to no. Ɔsanaa wɔ ennafua eduasa baako. Ɛyɛ bosome a ɛtɔ so enum a ɛwɔ ennafua eduasa baako. Saa bosome yi wɔ nnafua aduasa baako te sɛ abosome Ɔpɛpɔn, Ɔpɛnimma ne Ɔbɛnem. Ɔsanaa yɛ edin a Akanfoɔ a wɔwɔ ɔman Ghana mu de ma bosome a ɛtɔ so nwɔtwe wɔ afe no mu. Ɔsanaa bporɔfo din de August. Ɔsanaa bosome yɛ ofupɛ bere. Ɛyɛ bere a ɛtwatoɔ wɔ nsu toɔ bere a edin kan wɔ anaafo fam wɔ ɔman Gaana mu a ɔman no retwen nsu toɔ bere a ɛtɔ so mmienu wɔ afe no mu. Ena ɛyɛ nsu toɔ bere wɔ atifi fam wɔ ɔman Gaana mu. Ɔsanaa bosome wɔ afahyɛ ahorow a a Gaanafoɔ edi. Ebi ne Yaa Asantewa afahyɛ."} {"id": "5756", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kɔtɔnimaa(pronounciation of \"Kɔtɔnimaa\" (help·info)) yɛ bosome a ɛtɔ so nnum wɔ afe no mu. Ɛwɔ nnafua aduasa-baako. Kɔtɔnimaa yɛ bosome a ɛda bosome Oforisuo ne Ayɛwohomummɔ ntam. Kɔtɔnimaa yɛ edin a Akanfoɔ de ma bosome a ɛtɔ so nnum wɔ afe mu. Ɛyɛ bosome a nnipa pii noa hwɛ wɔn ho yie paa sɛdeɛ ɛbɛyɛ na hwee nto wɔn. Ɛsane nso da ɔdɔ adi. Nnipa pii taa di yie wɔ saa bosome no mu. Da a edi kan wɔ bosome Kɔtɔnimaa no yɛ homeda ma adwumayɛfoɔ wɔ ɔman Gaana mu. Ɛsan yɛ bosome a nkramofoɔ di wɔn afahye \"Id-ul-Fitr\". Bosome yi mu nso na Akanfoɔ a wɔn firii Kumasi di wɔn Akwasidae afahyɛ ena Winnebafoɔ nso di Aboakyer afahyɛ a ɛyɛ ɔforote ahayɔ afahyɛ. https://www.dictionary.com/e/may/ https://www.buildingbeautifulsouls.com/symbols-meanings/what-does-may-mean-may-birthstone-zodiac-sign-flower-number/ https://www.mint.gov.gh/statutory-public-holidays/ https://www.easytrackghana.com/cultural-overview-ghana-festivals.php"} {"id": "5774", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Emo yɛ Akanfoɔ aduane a wɔdi pa ara."} {"id": "2847", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Banovci yε kuro ketiwa bi a ɛwɔ Krowehyia man mu. Efi hɔ rokɔ Serbia hyeɛso no yɛ kilomita nson (7).Sɛ ibutum afi akura no ase aba kurom a, gyedɛ ɛfa D46 kwantenpɔn noso na saa kwan yi bɛfa Vinkovci toa so kɔfa Serbia kɔsi Sid, keteke kwan no ho. Banovci akura no, wɔfrɛɛ no \"Novi Banovci\" a bɛsii afe apem ahankron (1900) mu ne \"Šidski Banovci\" nso wɔ afe apem ahankron ne du (1910) mu kosi apem ahankron ne aduokron baako (1991).Woyii asɛmfua a odi kan no fii mu de sesaa kurow ne din wɔ afe apem ahankron ne aduokron baako (1991) mu aber na kurow no ka Eastern Slavonia, Baranja and Western Syrmia hu a bɛsii apem ahankron ne aduokron nwɔtwe (1998) AD bere UNTAES amanmuo no baa awieɛ. Nnipa a na wɔtete akura no ase kɔɔ so de saa edin no frɛɛ akura no abɛsi nnɛ."} {"id": "2973", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kiev (Київ) yε kuro titiriw a ɛwɔ Ukraine. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3363", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kɔreka yε kuro kεseε a εwɔ Cosensa, Itali. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3447", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Dallas yε kuro kεseε a ɛwɔ Texas (USA). Emu nipa dodoɔ yɛ 1,279,910 milion. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "5852", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Mary Stella Ankomahpronounciation of \"Mary Stella Ankomah\" (help·info) Yɛwoo no wɔ Obubuo bosome da a ɛtɔ so du-nkron wɔ afe apem ahankron ne aduonum nson wɔ Mpohor-Wassa East wɔ Atɔy3 mantamu wɔ Ghana. Ɔyɛ Ghana amanyɔni ɛna ɔyɛ ekuoba wɔ mmarahyɛbedwa a ɛtɔ so mmienu wɔ kwasafoman a ɛtɔso nan a ɔgyina hɔ ma Convention People`s Party. Yɛwoo no wɔ Obubuo bosome da a ɛtɔ so du-nkron wɔ afe apem ahankron ne aduonum nson wɔ Mpohor-Wassa East wɔ Atɔy3 mantamu. ɔy3 Ghaana.Ɔkɔɔ ntoa soɔ Sukuu na ɔnyaa Diploma wɔ Social Studies ne Education. Wɔ mmarahyɛbedwa fie ogyina hɔ  ma Mpohor-Wassa East a ɛwɔ  Atɔyɛ mantamu ogyina hɔ maa amanyɔkuo (Convention People`s Party) ɛbere a odii nkunim wɔ abatoɔ no mu. Wɔ afe apem ahankron ne aduokron mmienu Ghana abatoɔ no mu ɔdii ntwo. Na Samuel Kwame Amponsah ogyina hɔ ma amanyɔkuo a yɛfrɛ (National Democratic Congress) dii no so nkunim."} {"id": "6226", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Assin North (pronunciation of \"Assin North\" (help·info)), 25 Obubuo 2021 (UTC) no ka mpasua a wɔn ananmusini wɔ Ghana mmarahyɛbadwafie . Ɛde 'first past the post' abatoɔ nhyehyeɛ no na eyi mmarahyɛbadwani baako. Assin North mpasua no wɔ Assin North mansini a ɛwɔ Mfinfini Mantam wɔ Ghana. Mpasua no ano hyeɛ nyinara wɔ Assin North Mansini mu wɔ Mfinfini Mantam wɔ Ghana. Ken Ohene Agyapong, mmarahyɛbadwani ma Assin North mpasua no firi afe 2000 mmarahyɛbadwafoɔ abatoɔ no mu kosi afe 2008 mmarahyɛbadwafoɔ abatoɔ no mu no bɛyɛɛ mmarahyɛbadwani maa Assin Central mpasua no wɔ afe 2012. https://citinewsroom.com/2021/05/amaliba-asks-to-withdraw-from-assin-north-mps-case-over-judges-likely-bias/ https://web.archive.org/web/20110112174357/http://www.ec.gov.gh/userfiles/file/ELECTED%20PARLIAMENTARIANS%20-%201992%20ELECTIONS.xls https://web.archive.org/web/20110717125901/http://www.ec.gov.gh/userfiles/1996%20Parliamentary%20Election%20Results.pdf http://psephos.adam-carr.net/countries/g/ghana/ghana20003.txt"} {"id": "7159", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Nim Gyakari (owui wo afe1701) ye ɔhene a otwa toɔ wɔ Denkyirafoɔ abakɔsem mu a ne tumidie no wɔ fahodie wɔ tete a ɛnnɛ ɛyɛ Ghana. Wohu no wɔ Denkyirafoɔ abakɔsɛm mu si ɔnɔ ne ɔhene a w’antumi ansi gyinae papa..  Nneama a ɔyɛɛ no mu bi a edikan ne sɛ ɔkɔɔ so hyɛɛ atifi fam foɔ w’atwa ne ho ahyia no sɛ wɔn behye n’ahenfie ase. Saa nkorɔfoɔ yi yɛ ade na Osei Tutu a ofiri Kumasi na ɔyɛ kane nnaduani wɔ Denkyira ne Komfo Anokye di wɔn anaim. Saa tumi yi na ɛsɔre tiaa n’amambuo no. Wokuu ntim Gyakari wɔ ɔko a esii wɔ Feuiase no afe 1701. Eyi sii bre a ɔde Osei Tutu bɔne kyee no na oyii no afiase. ɔdwen ho akyire sɛ ɔpɛ sɛ ɔsan di Asantefo no so nkunim ma nti odii n’asrafo anim kɔe. Wɔ abakɔsɛm no, afoforo ka sɛ ɔyɛ ɔhene a ɔde ne nsase akye n’atamfoɔ esiane nneɛma ho a w’andwen ankɔ akyiri nti. McCaskie, T. C. \"Denkyira in the making of Asante\" in The Journal of African History Vol. 48 (2007) no."} {"id": "6212", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Zabzugu(pronunciation of\"Zabzugu\") (help·info) yɛ mpɛsoa bi a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbadwam. Wɔyii mmarahyɛbadwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa no mu a ɔgyina hɔ ma mpɛsoa bi. Zabzugu mpɛsoa no wɔ Zabzugu/Tatale mansini a ɛwɔ Ghana atifi mantam no mu. Akonnwa no wɔ Zabzugu/Tatale mansini mu a ɛwɔ atifi mantam mu wɔ Ghana. Ghana mmarahyɛbedwam abatoɔ, mfeɛ mpem mmienu ne du nsia: efiri Zabzugu: Peacefmonline. FM, Peace. \"Ghana Election 2016 Results - Zabzugu Constituency\". Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 2018-04-26."} {"id": "6718", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Template:Infobox anatomyAniwa yɛ honam no akwaa baako. Aniwa boa ma nnipa ne mmoa hu ade."} {"id": "6724", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Apenorto (wɔsan nso frɛ no Afenorto) yɛ Afe afehyia afahyɛ a Ahenfo ne won manfo a wɔn wɔ Mepe a ɛwɔ Tongu Atifi wɔ Ghana no di. Wodi afahyɛ no wɔ bosome a ɛtɔ so nwɔtwe no mu. Afenorto wɔ ewe kasa mu kyere Nea ɔtena fie. Ahenfo no bɔ dwa dataa wɔ afahyɛ no bere mu. Amanfoɔ no hyɛ ahyɛnsode ntaade ahorɔw de gye wɔn ani. Afahye ma wɔn akwanya ma wɔ sese wɔn abrabɔ wɔ afe a atwa mu no. Wɔsanso de mpontuo nwuma a wɔpe se wɔyɛ wɔ saa afe no mu ne daakye no to dwa. Mmarantewaa nso nya wɔn yerenom wɔ afahyɛ no ase. https://www.easytrackghana.com/cultural-overview-ghana-festivals.php https://www.hugedomains.com/domain_profile.cfm?d=ghanaculturepolitics&e=com https://visitvoltaregion.com/festivals/ https://www.businessghana.com/site/ https://tourghana.com/ghana-festivals/ https://ghanaemberlin.de/travel-tourism/festival/ http://h2829516.stratoserver.net/tourism/index.html https://touringghana.com/volta-region/"} {"id": "6730", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Asafua Afahye yɛ afehyia afahyɛ a ahenfo ne wɔn manfo a wɔn wɔ Sekondi ɛwɔ Atɔe Mantam wɔ Ghana no di. Wodi saa afahyɛ yi wɔ bosome a ɛtɔ so nnum no mu. Wɔde nnuane ne nsa gye ahohoɔ wɔ afahyɛ no ase. Amanfoɔ no hyɛ wɔn amammere ntade ahorɔw de kɔ dwa dataa a ahenfo no abɔ no ase. Asa ne nnwomtoɔ nso kɔ so wɔ afahyɛ no ase Wodi saa afahyɛ de te wɔn ma wɔn abosom a ɔne Asafua no. https://www.easytrackghana.com/cultural-overview-ghana-festivals.php https://www.ghanaconsulatedubai.com/tourism.html http://ghanareview.com/festivals2.html https://tourghana.com/destination/london/ Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value). http://www.ghanaembassyiran.com/en/page/majorfestivals https://touringghana.com/festivals/"} {"id": "6748", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Template:Infobox interventions Awo ano a wosiw, a wɔsan frɛ no contraception ne awo ho anohyeto, yɛ akwan anaa nnwinnade a wɔde siw nyinsɛn kwan. Awo anosiw a wɔyɛ ho nhyehyɛe, wɔma ɛwɔ hɔ na wɔde di dwuma yɛ nea wɔfrɛ no abusua kɛse ho nhyehyɛe. Wɔde akwan a wɔfa so siw awo ano adi dwuma fi tete, nanso akwan a wɔfa so yɛ no kwan pa so bae wɔ afeha a ɛto so aduonu mu. Aman binom de anohyeto ma anaa wɔnnhyɛ awo anosiw ho nkuran esiane sɛ wɔte nka sɛ enye wɔ abrabɔ, ɔsom anaa amammui mu nti. Akwan a etu mpɔn a wɔfa so siw awo ano ne abawo tumi a wɔsɛe denam oprehyen wɔ mmarima mu ne awotwaa no fa bi a wɔkyekyere wɔ mmea mu,adwinnade a wɔde hyɛ awotwaa mu IUD, ne adwinnade a wɔde hyɛ nipaduam siw awo ano. Nea wɔyɛ wɔ eyi akyi yɛ akwan a wɔde nipaduam nnuru di dwuma a ebi ne topae a wɔnom, akwan, ɔbea ase kawa, ne mpaane."} {"id": "6373", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kumawu(pronunciation of\"Kumawu\" (help·info)) yɛ mpɛsoa baako a ɛwɔ mmrahyɛbɛdwam fie wɔ Ghana. Wɔ yi anamusini sɛ ɔkɔ si wɔn anan sɛ mmrahyɛbɛdwamni berɛ a wɔ tɔ aba ɛdi kan wɔ mpɛsoa no mu. Kumawu wɔ sekyere Afram plain mansin a ɛwɔ Asante Mantam wɔ Ghana. Akonwa no wɔ sekyere Afram Plain mansin a ɛwɔ Asante Mantam ɛwɔ Ghana. Ɛwɔ afe mpem mmeinu ne du-nsia (2016) abatoɔ no mu philip Basoah a ɔfiri ɔsono amanyɔkuo (NPP) na ɔnya adwa no. Ɛwɔ afe mpem mmeinu ne du-mmienu (2012) abatoɔ no mu no Philip Basoah a ɔfiri ɔsono amanyɔkuo(NPP) na ɔnya adwa no. Ɛwɔ afe mpem mmeinu ne nnwɔtwe (2008) abatoɔ no mu no Yaw Baah a ɔfiri ɔsono amanyɔkuo (NPP) no mu na ɔnya adwa no. Ɛwɔ afe mpem mmeinu ne nan (2004) abatoɔ no mu Yaw Baah a ɔsane firi ɔsono amanyɔkuo(NPP) no mu na ɔnya adwa no."} {"id": "2753", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Nepal (नेपाल) yε ɔman. Ɔman no ahenkuro ne Kathamandu. Nepal Kathmandu Swayambhunath Patan Bhaktapur Himalaya Himalaya Kaski District Mustang Mustang"} {"id": "6602", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Ankobra Asubonten yɛ asubonten a ɛwɔ Ghana. Efiri Wiawso atifi fam, na ɛtene kilomita 190 (120mil) ko beae a ɛne Golf of Guinea. ɛho nneɛma dodoɔ no ara wɔ Ghana atɔe fam. Asubɔnten Nini yɛ nea ɛtene kogu Asubɔnten Ankobra mu. ɛpo so hyɛn nketewa betumi adi akɔneaba kilomata 8 (40nm; 5mi) wɔ nsuo no so, nanso asubɔnten no atifi fam yɛ nea ɛsen ntɛmntɛm."} {"id": "6867", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Helen Adjoa Ntoso (Wɔ woo no February 1958) Yɛ Ghanani amonyɔni ne mmarahyɛ baguani wɔ Ghanan mmarahyɛ baguamu a ogyina hɔ ma Krachi Atɔe mpɛsua so, wɔ Frao Mantam mu wɔ Ghana. ɔyɛ amanyɔkuo National Democratic Congress no mu ni. ɔyɛ kane soafo a ɔhwɛ Frao Mantam no so. Notoso fri Kete Krachi a ɛwɔ kane Frao mantam nanso sesei Oti mantam mu. Okɔɔ akayerɛkyerɛfo ntetee suapɔn a ɛne St. Francis Tranining College. Okura abɔdin krataa wɔ adesua mu fri suapɔn a ɛne Lambeth College wɔ London. Okura abodin krataa a ɛfa ntawantadie ne ahobammo ho fri suapon a ɛne Kofi Annan International Peacekeeping Training Centre. ɔyɛ kane panyin a ɔwhɛ mmɔfra so wɔ adwumakuo a ɛne Elizabeth Hamwod Nursery School fri afe 2005 kosi 2007. Na ɔyɛ asempatrɛwfo ma asɔre a ɛne Bright Church Army firi afe 2003 kosi 2005. Oyɛ Kane kwankyerɛfo ma adwumakuo ɛne NADMO firi 2009 kosi 2012 Na ɔyɛ Mantam mu soafo firi afe 2013 kosi 2016 (ɔmanpanyin asoɛe). ɔyɛ kane Frao Mantam no mu soafo wo afe 2015."} {"id": "5823", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Nkrumah James Eric pronounciation of \"Nkrumah James Eric\" (help·info) yɛ Ghana amanyɔni na ɔsan ka mmarahyɛbedwafoɔ a wɔdi kan wɔ kwasafoman Ghana na ɔgyinaa mu maa NDC wɔ Awutu/Senya abatoɔ mpɛsoa so. Yɛwoo Nkrumah wɔ Ayɛwohomumɔ da a ɛtɔ so du wɔ afe apem, ahankron ne aduasa-nsia (1936) mu. Ɔkɔɔ Sukuupɔn wɔ 'Kwame Nkrumah Idiological College' a ne nsa kaa ne GCE Advanced level. Ɔyɛɛ adwuma sɛ ɔkyerɛkyerɛni ansa na ɔrekɔ mmarahyɛbedwafie. Ɔhyɛɛ n'amanyɔsɛm dwumadie ase wɔ afe apem, ahankron ne aduokron mmienu (1992) mu na ɔtuu ne ho sii hɔ sɛ ɔrepere abɛyɛ NDC mmarahyɛbedwani wɔ ne mpɛsoa so wɔ mfimfini mantam mu a ɛwɔ Ghana bere a wɔrehyɛ Ghana mmarahyɛbadwafie abatoɔ a edi kan ase wɔ afe apem, ahankron ne aduokron mmienu (1992) mu. Ɔdii nse wɔ mmarahyɛbedwa a edi kan no mu wɔ Ghana Kwasafoman a ɛtɔ so nnan wɔ Ɔpɛpɔn da a ɛtɔ so nson wɔ afe apem, ahankron ne aduokron mmiɛnsa (1993) mu bere a wɔpae mu kaa sɛ woadi nkunim wɔ Ghana abatoɔ a wɔtoo no Ɔpɛnimaa da a ɛtɔ so aduonu-nkron wɔ afe apem, ahankron ne aduokron mmienu (1992) mu."} {"id": "3743", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Guadalajara yε kuro kεseε a ɛwɔ Gyalisco, Mesiko. ' ' Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6812", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Eddie Afahyɛ afahyia afahyɛ a ahenfo ne wɔn manfoɔ a wɔn wɔ Wassa wɔ Atɔe Mantam mu wɔ Ghana no di. Wodi saa afahyɛ yi wɔ bosome a edikan no mu. Wɔde nnuane ne nsa gye ahohoɔ wɔ afahyɛ no ase. Amanfoɔ no hyɛ wɔn amammerɛ ntadeɛ ahorɔw de kɔ dwa dataa a ahenfo no abɔ no ase. Asa ne nnwomtoɔ nso kɔ so wɔ afahyɛ no ase. Wodi saa afahyɛ yi de kae nneɛma bi a esii wɔ tete. Afahyɛ no de nkabom ne asomdwoe a ɔmanfo ntam. Wɔsan nso nam afahyɛ no so hyehyɛ mpontuo nnwuma ahorɔw. https://www.easytrackghana.com/cultural-overview-ghana-festivals.php https://books.google.com.gh/books?id=nVMKlKsEf8oC&q=eddie+festival+of+wassa&pg=PP13&redir_esc=y#v=snippet&q=eddie%20festival%20of%20wassa&f=false https://books.google.com.gh/books?id=35MrDwAAQBAJ&q=eddie+festival+of+wassa&pg=PA70&redir_esc=y#v=snippet&q=eddie%20festival%20of%20wassa&f=false https://books.google.com.gh/books?id=t3oqDwAAQBAJ&q=eddie+festival+of+wassa&pg=PA70&redir_esc=y#v=snippet&q=eddie%20festival%20of%20wassa&f=false http://www.ghanaembassyiran.com/en/page/majorfestivals Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value). https://www.ghanaconsulatedubai.com/tourism.html http://www.s158663955.websitehome.co.uk/ghanaculture/mod_print.php?sectionid=531"} {"id": "6999", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Kaneshie yɛ borɔno a ɛwɔ Nkran kuropɔn no mu wɔ Nkran Mantam no mu a ɛwɔ Ghana. Wonyaa edin no firii kasa a ɛne Ga-Adangbe, a ɛne ‘’Kane Shie shie’’ a n’asekyerɛ ne ‘’Kanea ase’’. Eyi kyerɛ sɛ na wɔhyɛ dwa no ase andawo Wonim Kaneshie sɛ ɛyɛ beae a ntoaso sukuu a ɛne Kaneshie Secondary Technical school.  Sukuu ahorow a ɛwɔ ne Grace Prep. School St. Theresa Catholic School KA Awudome Cluster of Schools Prince of Peace International School Rev. J.T Clegg Mem. Methodist School Winston Salem Prep. Sch. Starward Prep. Sch. Jahrock Prep. Sch. The Eden Family Hospital is located in Kaneshie Cocoa Clinic Holy Trinity Hospital Kaneshie Polyclinic Lighthouse Medical Mission Hospital and Fertility Centre Greenhand Hospital Kaneshie market Azumah Nelson Sports Complex Awudome Cemetery Zoozoo Restaurant Ga Mantse (Chief) Palace The Qodesh (Lighthouse Chapel) St. Theresa Catholic Church Rev. Joseph Thomas Clegg Mem. Methodist Church Accra Academy Accra Wesley Girls High School Kaneshie Senior High School Honest Cheff Papaye Restaurant Cocoa Clinic Greenhand Hospital Solid Rock Chapel International"} {"id": "7005", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Kevin Okyere yɛ Ghanani a ɔno ankasa wɔ n'adwuma wɔ fangoo adwuma mu wɔ Ghana. Ɔno na wabue adwuma a wɔfrɛ no Springfield Energy- adwuma a ne boɔ som ɔpepepem. Wo firii adwuma no ase wɔ 2008. Wɔwoo no 1980, wɔ akukudam abusua mu wɔ Asante. ɛwɔm sɛ adefoɔ abusua mu deɛ nanso na ɔtɔ nsuo a yɛakyekyere ma bɛhwɛadefoɔ wɔ Kumase Agoprama so. Ɔkɔɔ sukuu wɔ Opoku Ware Senior High School, ɔwieeɛ no ,wɔtuu kwan kɔɔ amanɔne kɔtoaa nadesua so wɔ George Mason University in Virginia. Berɛ a Kosmos gyae wɔn dwumadie no mu no Kevin adwumakuo Springfield nyaa kyɛfa wɔ West Cape Three Points ɛtɔ so mmienu a Ghana Aban na ɛde maa wɔn wɔ 2016 mu. Bio n'adwuma ne adwumakuo ɛdi kan a wɔde fangoo kɔ atwa ahyia te sɛ Mali ne Burkina Faso ne Nigeria. Wɔnyaa abasobɔdeɛ a ɛyɛ Emy Africa abosobɔdeɛ sɛ \"ɔbarima ɔgyina brane wɔ afe no mu\" wɔ fangoo dwumadie mu."} {"id": "6057", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Düzce yε kuro a ɛwɔ Turkey. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6111", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Plakali yɛ aduane bi a agye din a mpɛmpii no nnipa a ɛyɛ saa aduane yi yɛ Ahantafoɔ ne Nzemafoɔ a ɛwɔ atɔeɛ mantam wɔ Ghana. Yɛde bankye mmɔle a yanoa no wɔ nsuo hyeeɛ mu na ɛyɛ, ɛne banku ne fufuo a ɛyɛ Ghana aduane a agye din paa sɛ. Yɛde abɛnkwan ne nkatenkwan na ɛdi plakali. Bankye mmɔle. Nsuo. Nkyene. Fa nsuo hono bankye mmɔle no bi Num kɔpem sɛ aba biara bɛfiri mu. Fa si gya so na num kɔpem sɛ ɛbɛyɛ den Fa nkyene gum na sane num biom. Sɛ ɛduru bɛyɛ sima du na sɛ aben a na wabobɔ no nkuruwankuruwa. Fa nkatenkwan anaa abɛnkwan di wɔ berɛ a ɛyɛ hye. \"Plakali | Traditional Side Dish From Ghana | TasteAtlas\". www.tasteatlas.com. Retrieved 2019-07-20."} {"id": "4829", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Template:Infobox MP Cecilia Johnson yɛ Ghana ɔbaa ɔmanyɛfo ne kan guamtrani ɛma Ghana. Na ɔyɛ Amanaman Nkabom Kyerɛwfo Panyin ɛma 31 December Mmea Kuw na bio nso, ɔyɛ ɔsomfo ɛma Ghana aban. Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value). Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value). Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value)."} {"id": "6213", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Yendi(pronunciation of\"Yendi\") (help·info) yɛ mpɛsoa nom baako a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma mpɛsoa bi. Mpɛsoa no wɔ Ghana atifi mantam. Nea ɔyɛ mmarahyɛbedwanii a ɔda mpɛsoa no ano seisei ne Sulemana Ibn Iddrisu. Ɛnam kyineeɛ amanyɔkuo National Democratic Congress so na wɔtoo no so aba ma no nyaa mma pii bɛyɛ ahannsia ne du nson kyɛnn anamsifoɔ a wɔbɛn akansie no, a wɔsusu sɛ anka wɔbɛtumi adi nkunim wɔ mpɛsoa abatoɔ nom abɛyɛ mmarahyɛbedwanii. Ɔdii Malik Al-Hassan Yakubu a na ɔgyina hɔ ma mpɛsoa no adeɛ wɔ kwasafoman a ɛtɔ so nan wɔ ɔsono amanyɔkuo New patriotic party anan mu. Hunu sɛ: Mpremprem mmarahyɛbedwanii ma Yendi mpɛsoa wɔ Ghana mmarahyɛbedwa a ɛtɔ so nnwɔtwe ne Honorable Farouk U. Aliu Mahama a ɔyɛ ɔsono amanyɔkuo New patriotic party ni efiri ɔpɛpɔn bosome da a ɛtɔ so nson, mfeɛ mpem mmienu ne aduonu baako. http://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/election2008/election.results.parliamentary.php"} {"id": "7028", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Komla Agbeli Gbedemah (June da ɛtɔ so 17, afe 1913 – Jully da a ɛtɔ so 11, afe 1998) yɛ kane Ghanani amnanyɔni ne Soafoa a ɔhwɛ sikasɛm wɔ Nkrumah aban ase wɔ Ghana firi afe 1954 mu kosii afe 1961 mu. Edin a wɔde frɛ no paa ne Afro Gbede. Komla fiiri kiro a wɔ frɛ no Anyako a ɛwɔ Frao Mantam no mu wɔ Ghana. Wɔ woo Komla wɔ June da a ɛtɔ so 17, afe 1913 mu wɔ Warri a ɛwɔ Nigeria man mu a n’awofo no yɛ Ewe fo. ɔkɔɔ ntoaso sukuu wɔ Adisadel College a ɛwɔ Cape Coast  firi afe 1925 kosii afe 1929 mu ne Achimota College firi afe 1929  kosii afe 1933. ɔhyɛɛ adwuma ase sɛ ɔkyerɛkyerɛfo sɛ ntoaso sukuu mu ɔkyerɛkyerɛfo wɔ Akuapem a ɛwɔ Apue Mantam mu wɔ Ghana. Wɔ afe 1939 mu no, ɔbɛyɛɛ ɔkyerɛkyerɛfo a ɔkyerɛ abɔdeɛ mu nyansapɛ wɔ Accra Academy a ɛwɔ James town. ɔde nnuatɔn ne adɔkɔdɔkɔdetɔn kaa adekyere no . Wɔ afe 1943 mu no, ɔde keyerɛ wɔ Accra Academy no too hɔ na ɔde ne hoo hyɛɛ nnuatɔn mu ne bere nyinaa."} {"id": "7040", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Kulungugu yɛ euro ketewa a ɛwo Upper East Region wɔ Ghana a ɛyɛ bia a wɔ de wura Burkina Faso ne Bawku Municipal District of Ghana. Kulungugu yɛ bias a wɔ too topaeɛ sɛ ɛnkum Ghana manpanin a wodikan, Dr. Kwame Nkrumah."} {"id": "4985", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia. Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value). Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value)."} {"id": "6369", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Wa Central (Ghana mmarahyɛbadwam mpɛsua) (pronunciation of\"Wa Central\") (help·info)yɛ mpɛsuasoɔ no mu baako a ɛwɔ Ghana Mmarahyɛbadwam. Wɔtoo aba yi Mmarahyɛbadwani baako a odii nkonim wɔ abatoɔ no mu. Wa Central wɔ Wa Mansini a ɛwɔ Atɔe Sor Mantam wɔ Ghana. Wa Central mpɛsua a ɛwɔ Ghana Mmarahyɛbadwam. Abdul-Rashid Hassan Pelpuo na ɔyɛ Mmarahyɛbadwani de ma Kyinie Amanyɔkuo (NDC) no wɔ Wa Mansini mu wɔ Atɔe Sor Mantam wɔ Ghana. Akonnwa no wɔ Wa Mansini a ɛwɔ Upper West Mantam wɔ Ghana. Ɛwɔ Anafo fam wɔ Wa Atifi Mantam, wɔ Apuei fam no yɛ Wa Apuei Mansini mu. Nadowli Mansini no ben Atifi fam. Ghana Aban Kɔminsa sesae mpɛsua no te firii Wa Atɔe Mpɛsua no mu wɔ mpem mmienu ne nan (2004) mu. Wɔ afe apem ahankron ne aduokron mmienu (1992) mu no wɔtoo aba yi Mmarahyɛbadwani Mumuni Abdul Seidu a na ɔyɛ anamsini de ma Kyinie Amanyɔkuo (NDC) no. Mfe mpem mmienu ne nan (2004) mu no wɔtoo aba yi Mmarahyɛbadwani Abdul-Rashid ma no bɛyɛɛ Mmarahyɛbadwani de ma Kyinie Amanyɔkuo (NDC) no."} {"id": "6059", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Nigde yε kuro a ɛwɔ Turkey. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6399", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Central Tongu(pronunciation of\"Central Tongu\") (help·info) ka mpasua a wɔn ananmusini wɔ Ghana Mmarahyɛbadwam no ho. Abatoɔ berɛ biara mu no, wɔde 'first past the post' abatoɔ nhyehyeɛ no yi mmarahyɛbadwani baako. Central Tongu mpasua no wɔ North Tongu mansini a ɛwɔ Firaw Mantam wɔ Ghana. Wɔakyɛ mpasua no mu mmiɛnsa. Wɔfrɛ nkyekyem yi Bakpa, Mafi ne Kpoviedzi. Mafi Adidome ne wɔn ahenkuro. Ntoasoɔ sukuu ahodoɔ Mpasua no hyeɛ ahodoɔ nyinara wɔ North Tongu Mansini mu wɔ Firaw Mantam wɔ Ghana. Berɛ a na wɔrebɛto afe 2004 abatoɔ no, wɔkyɛɛ North Tongu mpasua a na ɛwɔ hɔ saa berɛ no mu no mmienu. Wɔfrɛɛ afa foforɔ no Central Tongu na baako no nso wɔfrɛɛ no North Tongu mpɛsoa https://citinewsroom.com/2021/05/use-appropriate-building-materials-central-tongu-dce-to-contractors/ http://library.fes.de/pdf-files/bueros/ghana/03610.pdf https://books.google.com/books?id=FCsUAAAAIAAJ&q=Goka https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/ghanaelection2020/elections.constituency.results.php?mode=parliamentary&ID=241 https://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2020/parliament/volta/central_tongu/"} {"id": "6209", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Agona West(pronunciation of\"Agona West\") (help·info) ka mpasua a wɔwɔ ananmusini wɔ Ghana Mmarahyɛbadwafie no ho. Mpasua no de 'first past the post' nhyehyeɛ no na eyi mmarahyɛbadwani baako berɛ a wɔato aba no awie no. Agona West mpasua no wɔ Agona mansini a ɛwɔ Mfinfini Mantam wɔ Ghana. Mpasua no hyeɛ ahorow nyinaa wɔ Agona mansini a ɛwɔ Mfinfini Mantɔm wɔ Ghana. Samuel Kweku Obodai ne mmarahyɛbadwani ma Agona West mprenpren. Wodii kan yii no sɛ mmarahyɛbadwani ma mpasua no wɔ afe 2000 abatoɔ no mu, na ɔsan dii nkunim wɔ afe 2004 ne 2008 Ghana mmarahyɛbadwafoɔ abatoɔ no mu. https://web.archive.org/web/20110112174357/http://www.ec.gov.gh/userfiles/file/ELECTED%20PARLIAMENTARIANS%20-%201992%20ELECTIONS.xls https://web.archive.org/web/20110717125901/http://www.ec.gov.gh/userfiles/1996%20Parliamentary%20Election%20Results.pdf http://psephos.adam-carr.net/countries/g/ghana/ghana20003.txt https://web.archive.org/web/20110112175254/http://www.ec.gov.gh/userfiles/file/2004ParliamentaryDetResults.pdf https://web.archive.org/web/20100326210858/http://www.ec.gov.gh/userfiles/Central.pdf"} {"id": "6713", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Anadwo gyinaho ma bere a owia akɔtɔ koraa ama esum adu."} {"id": "6453", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Mmarahyɛbadwanii wɔ nkyerɛaseɛ a edi mu yie paa mmienu. Deɛ edi kan, ɛkyerɛ obi a ɔka mmarahyɛbadwamfoɔ ho anaa ɔfoa mmarahyɛbadwam so. Mere kyerɛ Obi a ɔka mmarahyɛbadwamfoɔ ho Obi a ɔfoa mmarahyɛbadwam nsɛm so"} {"id": "6642", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Abakɔsɛm (nya firi gr. ἱστορία historia kyerɛ nimdeɛ nhwehwɛmu), yɛ kane nkyerɛaseɛ mu nwoma saa ara abɔdeɛ mu nyansapɛ. \"What is History & Why Study It?\". Archived from the original on 1 February 2014. Retrieved 21 January 2014."} {"id": "3528", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Basilica di San Pietro yε asɔredan u Vatican, Itali man mu Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6983", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Jonathan Kwesi Lamptey (n’awoda 10 May 1909, wonnim da owui) yɛ kane Ghanani amanyɔni. Na oyɛ okukudam wɔ amanyɔkuo CPP mu a kyire ɔde ne ho kɔdɔɔm amanyɔkuo a wonni aban mu, odii dwuma ahodoɔ wɔ aban a edi dwuma wɔ adehyeman ɛtɔ so mienu no mu. Wɔ woo no Sekondi. Ɔkɔɔ sukuu wɔ ne mpɔtam mu, na ɔkɔɔ mfatsipim School ma no wie wɔ afe 1931. Ɔtoaa so kɔɔ Suapɔn a ɛne Exeter University ne university of London. Ohyee adwuma se abɔdeɛ mu nyansapɛ adekyerefo wɔ Fijai Secondary School a ɛwɔ Sekondi. Ɔbɛyɛɛ amanyɔkuo CPP no titenani abediakyire wɔ afe 1950 na wɔ afe 1951 mu no wɔpaw no mmarahyɛ abagua kuo a ɛwɔ sekondi na ɔbɛyɛɛ soafo a ɔhwɛ sikasɛm so ɔyɛ kumaa. Bre abantuguo no bae wɔ afe 1966 mu no, wɔpaw no sɛ titenani wɔ adwumakuo ɛyɛ fagudie ho adwuma a ɛde State Gold Mines. Wɔ Ghana adehyeman no mu no, ɔsoom sɛ manpanyin abediakyire na afei ɔsoom sɛ Soafo a ɔhwɛ Ahobanbɔ so firi afe 1969 mu kosi afe 1971 mu, na afe soafo a ohwɛ mmarahyɛ bagua nsɛm so firi afe 1971 kosii 1972 bre SMC. tuu Busia aban no gui."} {"id": "6672", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Biribi a yɛdi kɔ yɛn nipadua no mu na ama nipadua no ahoɔden. Yenya aduane firi nnua ne mmoa mu."} {"id": "6978", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu John Evans Atta Mills yɛ Gaanani barima amanyɔni. Wɔ woo no Ayɛwoho da ɛtɔ so 21 wɔ afe 1944 mu. Wɔ wooee no Fida. Ɔ wuee Ayɛwoho da 24 wɔ afe 2012 mu. Na ɔwɔ din pii. Adin no bi yɛ Prof, Uncle Atta ne Asomdwoehene. Ɔkɔee Achimota Ntoaso Sukuu a ɛwɔ Nkran, Ghana. Ɔwiee wɔ afe 1963. Ɔkɔee Ghana Sukuupɔn a wɔfrɛ no Legon. Ɔwiee wɔ afe 1967. Ɔkɔee School of Oriental and African Studies. Ɔwiee wɔ afe . Na ɔyɛ kyerɛkyerɛnyi wɔ Ghana Sukuupɔn a wɔfrɛ no Legon fi afe kɔ si afe . Ɔde ne ho dɔmee National Democratic Congress (NDC). Na ɔyɛ Ɔmampanyin ne abadiakyiri wɔ Ghana fi afe 1997 kɔ si afe 2000. Na ɔyɛ Ɔmampanyin wɔ Ghana fi afe 2000 kɔ si afe 2012. John Dramani Mahama na ɔdii nade ne akyiri. Ne hokafo ne Ernestina Naadu Botchway. Samuel Kofi Mills yɛ ne ba. Ghana's Income Tax Laws and the Investor, 1978."} {"id": "6042", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Template:Infobox river White Volta pronounciation of \"White Volta\" (help·info) anaa Nakanbe yɛ Volta nsutadeɛ no tire ankasa, Ghana nsukwan titire. White Volta yi pue firi Burkina Faso atifido fam saa ara na abɛfa Ghana atifido fam na akɔgu Lake Volta mu wɔ Ghana. Nsuwa nsuwa ahodoɔ a ɛtene kɔbɔ White Volta mu no ne Black Volta ne Red Volta. White Volta ma nnipa a ɛwɔ mpɔtam hɔ ne afoforɔ nsuo nom. Sɛ nsu tɔ berɛ duru a ɛma wɔn a wɔn afie bɛn nsuo no yiri fa hɔ. Abadwakuo a ɛhwɛ nsuo ne ɔdomankoma agyapadeɛ so wɔ Ghana a yɛfrɛ wɔn sɛ (The water resources Commission of Ghana) ate abadwakuo bi a yɛfrɛ wɔn \"the White Volta Basin Board (WVBB)\" ɛwɔ Bolgatanga, wɔ Kitawonsa bosome no mu wɔ afe mpem mmienu ne nsia (2006) mu sɛ wonhwɛ nsuo no fa a ɛbɛpue Ghana Atifi apuiɛ mantam no mu. Wɔn a wɔwɔ badwakuo yi mu biara gyina hɔ ma nnipa dodoɔ bi wɔhia sɛ wɔba badwakuo no so bi, a nananom nhemfo nso ka ho bi."} {"id": "6060", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Mugla yε kuro a ɛwɔ Turkey. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "2770", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Peace FM yɛ radio Ghana. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "4732", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Adanwomase  yε kuro a εwɔ Kwabre Atɔeε Mansini mu wɔ Asante Mantam mu. Kuro yi yε kwansin bεyε 17 firi Kumase. Adanwomase di akotene se yεreka nkuro a wonwene Kente te sε Bonwire ne Sakora Wonoo. Adanwoamse  yε kwansini mmienu firi Bonwire. Saa Kuro yi so nso na Adanwomase Ntoaso Sukuu wɔ. Wɔ afe 1697, the Asantehene paa n'ahenfo no mu baako a na ɔyε Akyεmpenhene sε ɔnyi nipa firi  Adanwomase, Asotwe, Bonwire, ne Wonoo  wɔnkɔ Botuku kuro ketewa bi a εben Abigyan  na wɔnkɔ sua ntomasinii nwene.Wɔn baa wɔn nkyi no womaa wɔn nsaasawa sε wɔnfa nwene paatan bi a  wɔkyerε wɔn no.Saa paatan wei no na ɔferε no  Sesea no wei ne ntoma a εdi kan a  wɔn nwenee maa Asantehene. Saa sesea εbi si nε εda  wɔ Adanwomase. Fitii berε a wɔn a wɔkɔɔ Bontuku baa no, Adanowmase bεyεε adehye kuro se εba no Kente nwono a. Saa nkurofo fitti  bεnewne kente maa Asantehene. Akyiri no wɔhyεε aseε nwene kente yi wɔ ahasuo ahodoɔ bebree mu  maa  wɔn nnafonom ne wɔn abususfo. Wei na maa kente behyetaa mmea bebree so."} {"id": "3538", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Sagrada Familia yε asɔredan kɛse a ɛwɔ Barcelona, Spain. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3712", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Latvia (Latvija Republika) yε ɔman. Kro titiriw wɔ Riga."} {"id": "3742", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Ciudad de México yε kuro titiriw a ɛwɔ Mexico. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3778", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Limoges yε kuro kεseε a ɛwɔ France. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3790", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Amiens Amiens yε kuro kεseε a ɛwo France. Emu nipa dodoɔ yɛ 133 755 (2016). INSEE 2016 Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3607", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Gisa (الجيزة‎‎) yε kuro a ɛwɔ Misrim. Cheops Pyramid Chefren Pyramid Sphinx (Giza) Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3631", "contents": "Nagpur Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Nagpur yε kuro kεseε a ɛwɔ India. Emu nipa dodoɔ yɛ 2,405,421 milion. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "5749", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Sikasem soafoɔ (pronounciation of \"Sikasem soafoɔ\" (help·info)) yɛ nipa a ɔhwɛ ɔman sikasem so. Wɔ ɔman Ghana mu no,yɛ sikasem soafoɔ yɛ anuoyamfoɔ Ken Ofori Atta. Na ɔka nipa bi ho a wɔ te sikakroabea a ne din de databank. Ɔyɛ saa sikakroabea yi dwamutenanin efi afe 1990 kɔ si sɛ ɔkɔɔ ne ahomegye mu wɔ ɔgyefo bosome wɔ afe 2012 mu. Ansa na ɔbɛte databank no ,na ɔyɛ sika mu adwumadinin wɔ Moran stanley ne salomom brothers wɔ New york city a ɛwɔ USA. Ɔkɔɔ Achimota school wɔ Accra, Ghana; ɔgye BA wɔ economics mu fi Coumbia suapɔn mu wɔ New york ne MBA fi Yale sukuu ma management. Wa ware wɔ mmba anan. Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value)."} {"id": "5755", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Ɔpɛnimaa(pronounciation of \"Ɔpɛnimaa\" (help·info)) yɛ bosome a ɛtwatoɔ wɔ afe mu. Ɛyɛ bosome a ɛtɔ so du mmienu ɛna ɛsane nso wɔ nna aduasa-baako. Ɔpɛnimaa bosome no na ɛdi Obubuo akyi ɛna ɛsane di Ɔpɛpɔn anim Ɔpɛnimaa yɛ edin a Akanfoɔ de ma bosome a ɛtɔ so du mmienu. Wɔ brɔfo mu no wɔfrɛ saa bosome yi 'December'. Ɔpɛnimaa kyerɛ sɛ ɔpɛ ketewa. Ɛya saa bosome wei na ɔpɛ no hyɛ aseɛ ba nketenkete ansana ayi ne ti kɛse paa wɔ Ɔpɛpɔn bosome no mu. Sɛ eduru Ɔpɛnimaa bosome da a ɛtɔso aduonu-num a nnipa pii noa de saa da yi si hɔ de kae Yesu awoda ɛno nti akristofoɔ ne nnipa pii mfa saa da no nni agorɔ koraa. Wɔ bosome yi mu wɔ Ghana no, ɔpɛ bere no hyɛ ase wɔ Ghana atɔe fan nanso wɔ Ghana atifi fam no ɛyɛ ɔpɛ bere dedaw. Nna atitirew bi ne nnapɔnna ahorow a wɔhyɛ ho fa wɔ Ɔpɛnimaa bosome mu wɔ ɔman Ghana mu. Ebi ne: Farmer’s Day (3rd December), Akuafo Da - wɔhyɛ ho fa Ɔpɛnimaa da a ɛtɔ so mmiensa."} {"id": "6661", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Abodwokyɛre gyina hɔ ma suban a ɛma obi nya ɔtwɛn honhom. Obi a ɔwɔ abodwokyɛre mpre ne ho nsi gyinae."} {"id": "3739", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kɔwentri yɛ kuro kɛseɛ a ɛwɔ Enyiresi. Emu nipa dodoɔ yɛ 346.100 (2015). Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "5812", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Yɛwoo Ismail Bawa wɔ Fankwa Ɛbɔ da a ɛtɔ so nan wɔ afe apem ahankron ne aduanan nson (4 Seeptember 1947) a ɔyɛ Ghana amanyɔni ne akorokansie kyerɛfo. Ɔsom sɛ ekuoba wɔ mmarahyɛbedwam de maa Ablekuma mfinimfin mpɛsoaso a ɛwɔ Nkran mantam wɔ Ghana. Yɛwoo no wɔ Fankwa Ɛbɔ da a ɛtɔ so nan wɔ afe apem ahankron ne aduanan nson. Ɔkɔɔ ''Winneba Sport College'' babia onyaa abɔdin wɔ akorokansie kyerɛfo no. Wɔtoo aba yii Bawa sɛ ekuoba wɔ mmarahyɛbedwam a edikan wɔ Adehyeman a ɛtɔ so nan wɔ Ghana wɔ bere a wɔtoo afe apem ahankron ne aduokron mmienu (1992) Ghana mmarahyɛbedwam aba a na ɔyɛ anamɔnsini de ma Kyineɛ Amanyɔkuo (National Democratic Congress). Adotey Nelson -Cofie badii Bawa adeɛ a na ɔyɛ ekuoba wɔ Mmarahyɛbedwam wɔ Adehyeman a ɛtɔ so mmiensa wɔ Ghana. Nanso, ɔhweree akɔnnwa no wɔ afe apem ahankron ne aduokron nsia (1996) wɔ Ghana abatoɔ a yɛto de yi amanpaninfoɔ ne mmarahyɛbedwafoɔ de maa Clement Samuel Crabbe a na ogyina hɔ ma Ɔsono Amanyɔkuo (New Patriotic Party) no ma ɔfaa akɔnnwa no."} {"id": "6034", "contents": "Takai yɛ asa a Dagomba abusuakuo a wɔ fri Ghana na ɛsa. Dagomba ahenfo ne oheneba barima na ɛsa. Wɔ sa no bere a wɔɔ di afahyɛ ne amanyɔkuo nhyiamu. Mmarima nkoaa na ɛsa asa wei. Wɔɔ sa a wɔ danedane wɔn ho na wɔ de wɔn nan timtim fɛm. Dagombafoɔ ka abusuakuo ahorow a ɛwɔ Ghana no ho. Dagombafoɔ kasa ne Dagbani wɔ fri atifi mantamu wɔ Ghana. Wɔn kuro pɔn ne Yendi. Wɔn hene ne Ya Na Dagbon abusuakuo no payin. Dagombafoɔ yɛ akuafoɔ wɔ san so yɛn mmoa te sɛ mmponkye, nkokɔ, nantwie ne nkonfɛm. Wɔ san so yɛ nneɛma pii bi te sɛ Fugu ne Batakari. Takai yɛ asa titirew wɔ Dagbonman mu. Asa no ne wɔn ahennie na nam. Asa no hyɛɛ aseɛ berɛ a wɔ fri aseɛ kyekyeree Dagbon kuro no foforɔ ne abusuabɔ a ɛwɔ wɔn ne Mossifoɔ ntam. Akofoɔ ne ohene ba barima na sa saa asa yi. Saa Asa yi wɔn naa wɔ bɔ ntwene gyina mfinfini na asafoɔ no atwa wɔn ho ahyia. Asafoɔ no kita dade3 abaa wɔ wɔn nsa nifa mu, na ɔde dade3 abaa no akyerɛ nipa ogyina na nim so na w'adane ne ho, ɔdane ne ho ma ne Fugu ataadeɛ nu pagya fɛfɛɛfɛ wɔ san so hyɛ mpaboa a ɛduru wɔn kotodwe."} {"id": "6430", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Ningo-Prampram(pronunciation of\"Ningo-Prampram\") (help·info) mpɛsoa yɛ mpɛsoa a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam. Mpɛsoa no nyaa ne din firii nkuro mmienu a ɛhyɛ mpɛsoa nom. Saa nkuro no na ɛso paa ɛne Ningo a akyɛ ne prampram ɛsua koraa sɛ wode toto afoforɔ ho a na ɛmu sua. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Ningo-Prampram wɔ Ningo-Prampram mansini wɔ Nkran punpuni mantam wɔ Ghana.\"Central University College\"wɔ ne nkyekyɛmu no baako wɔ Miotso a ɛbɛn Prampram. Nhyehyɛeɛ gu akwan mu a wɔde ne nkyekyɛmu no baako bɛkɔ Ningo-Prampram. \"Hope City\" a wɔyɛɛ wɔn adwene sɛ wɔbɛsi no kasoa no nso wɔde kɔ hɔ. Nhyehyɛeɛ sane so gu akwan a wɔrebɛsi amanɔne wiemhyɛn beaɛ foforɔ wɔ baabi a ɛbɛn Ningo. Wɔ afe apem ahankron ne aduokron mmienu (1992) mu no, Stanley Basil Bade Carboo a ɔwɔ kyineeɛ amanyɔkuo National Democratic Congress peree mpɛsoa no akonnwa no bi. Enoch Teye Mensah a ɔno nso wɔ kyineeɛ amanyɔkuo National Democratic Congress nso peree akonnwa no wɔ afe apem ahankron ne aduokron nsia (1996)."} {"id": "6436", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Ketu South(pronunciation of \"Ketu South\" (help·info))ka mpasua a wɔn ananmusini wɔ Ghana Mmarahyɛbadwam no ho. Abatoɔ berɛ biara mu no, wɔde 'first past the post' abatoɔ nhyehyeɛ no yi mmarahyɛbadwani baako.Afadjato South mpasua no wɔ Ketu mansini a ɛwɔ Firaw Mantam wɔ Ghana. Mpasua no wɔ Ketu South 'Municipal' a ɛwɔ Firaw Mantam wɔ Ghana. Mpasua yi ne 'Republic of Togo' bɔ hyeɛ wɔ Atifi Apueɛ fam. Ketu North mpasua no wɔ Atifi Atɔeɛ fam. 'Atlantic Ocean' wɔ Anafoɔ Apueɛ fam. Keta Mansini no na ɛwɔ mpasua yi Anafoɔ Atɔeɛ fam. https://www.modernghana.com/news/424647/1/controversy-over-the-creation-of-45-new-constituen.html"} {"id": "6190", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Asutifi North (pronunciation of \"Asutifi North\" (help·info)) abatoɔ mpasua no yɛ abatoɔ mpasua a ɛwɔ ɔman Ghana mu, abatoɔ mpesua a ɛne Asutifi North abatoɔ mpesua no bɔ hyeɛ bi ne Asutifi South abatoɔ mpasua no. Asutii North abatoɔ mpesua no wɔ Ahafo mantan no mu a nkane no nka ɛwɔ Bono-Ahafo mantam no mu de bɛsi sɛ abatoɔ kɔmisa kyekyɛɛ mantam ahodoɔ mu bio na ɛmaa Asutii North abatoɔ mpasua no kɔdii Ahafo mantam. Asutii North abatoɔ mpasua mmarahyɛbadwam akonnwa no yɛ akonnwa a amannyɔkuo akɛseɛ a ɛwɔ Ghana no mu biara, mekyerɛ ɔsono amannyɔkuo NPP ne kyiniiɛ amannyɔkuo NDC mmienu nyinaa atena so pɛn. Benhazin Joseph Dahah yɛ saa mpasua no mmarahyɛbadwani. Wɔnam ɔsono amanyɔkuo (New patriotic party) so na wɔtoo no so aba yii no a ɔnyaa mma dodoɔ bɛyɛ apem ahasa ne aduonu nson (1,327) de bɛyɛɛ saa mmarahyɛbedwani no. Na Ɔsane nso yɛ anamsini ma saa mpɛsua no wɔ mmarahyɛbadwakuo a ɛtɔ so nsia wɔ berɛ a ɛtɔ so nan a wɔ Ghana sane gyee kabimamenkabi amanmuo too mu. MPs elected in the Ghanaian parliamentary election, 2008"} {"id": "6616", "contents": "George Mireku Duker (wɔ woo no May da ɛtɔ so 19, afe 1975) yɛ Ghanani amanyɔni ne mmarahyɛ baguani wɔ Mmarahye baguakuo a etɔ so 7 wɔ Ghana adehyeman a ɛtɔ so nnan no mu a ogyina hɔ ma Tarkwa-Nsuaem abatoɔ mpɛsoa so a ɛwɔ Ghana, wɔ Amanyɔkuo New Patriotic Party din mu. Nea edikan a ɔkɔɔ mmarahyɛ bagua mu no wɔ afe 2016 wɔ amanyɔkuo New Patriotic Party din mu. ɔyɛ obi ɔtwee mma no mu bebree maa amanyɔkuo New Patriotic Party wɔTarkwa-Nsuaem abatoɔ mpɛsoa a ɛwɔ Atoe Mantam no mu wɔ Ghana. Wɔ woo no Kotonimma da a ɛtɔ so 9, afe 1975 mu. Duker sua ade wɔ nkontabuo mu wɔ Suapɔn a ɛne University of Education, Winneba – Kumasi Suapɔn mu ma no nyaa abodin krataa a ɛne B. ED, ɔtoaa so kosuaa fangoo ho nneema wɔ suapɔn a ɛne University of Polymouth – UK. Ansa no ɔbɛyɛ mmarahyɛ baguani no, ɔsoom sɛ ɔkyerɛkyerɛfo firi afe1998 kosii 2006 maa adwumakuo a ɛne Ghana Education Service. ɔsan nso soom sɛ boafo soronko maa asoe a ɛhwɛ nkuro ne nkurase amammuo so firi afe 2007 kosii afe 2008 mu. ɔyɛɛ adwuma sɛ aban kraakyeni wɔ John Agyekum Kuffour ase wɔ afe 2008 mu."} {"id": "6634", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Edward Ago-Ackam yɛ kane Ghanani amanyɔni. ɔyɛ mmarahyɛ baguani a ogyina hɔ ma Dangbe- Shaie abatoɔ so firi afe 1956 kosii afe 1965 mu. ɔbɛyɛɛ mmarahyɛ baguani a ogyina hɔ ma Dangbe mpɛsoa so wɔ February, afe 1966. Wɔ woo Ago-Ackam wɔ November da ɛtɔ so 30, afe 1899 wɔ Ningo a ɛwɔ Nkran Mantam no wɔ Ghan (ɛnnɛ Ghana) Osuaa ade wɔ Wesleyan Mission School wɔ Kpong Ago-Ackam yɛ kane nhomaso hwɛfo ne sotɔ sohwɛfo wɔ adwumakuo a ɛne F and A Swanzy A, E.T.C ne U.A.C firi afe 1921 kosii afe 1948. ɔkɔyɛɛ adwuma wɔ adwumakuo a ɛne A.G Leventis and Company Limited firi afe 1949 kosii 1956. Wo afe 1950 mu no, oyɛ okandifo abediakyire ma amanyɔkuo Conventions People’s Party na wɔ afe 1956 mu, wɔpaw no sɛ otitenani wɔ Ningo adwentoatoa kuo ano. Okuraa saa dibea yi mu kosii afe 1956 bre a amanyɔkuo CPP paw no sɛ ɔnkosi Clarkson Thomas Nylander a ogyiinaa hɔ sɛ mmarahyɛ baguani a wɔ Dangbe-Shai abtoɔ mpɛsoa so firi afe 1954 kosii afe 1956 no anan mu."} {"id": "3897", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Tereza Ana Kesovija (pronounciation of \"Tereza Kesovija\" (help·info)) a ( yɛbɔdin [terě:za âna kesǒυija] yɛwoo no Ahinime bosome ne da a ɛtɔ so mmiɛnsa wɔ afe apem ahankron ne aduasa nwɔtwe mu 1938) yε odwomtoni a amanaman agye no atum sɛ recording artist wɔ Krowehyia. Sɛ woba kane Yugoslavia man no mu a na ɔka nnipa a agye din yie pa ara wɔ nnwom mu, na wagye din wɔ ne nne nhyehyɛeɛ mu ne ne akwan bebree a ɔfa so hyehyɛ ne dwom. Ɔwɔ adwuma a adi mu wɔ France. Wayɛ concert bebree wɔ awiase afanaa nyinaa, ɔka Yugoslavia nnwomtofoɔ kakra a wayɛ shows wɔ Royal Albert Hall, L'Olympia ne Carnegie Hall. Wɔwoo Kesovija wɔ Dubrovnik na ɔnyinii wɔ Konavle ne Dubrovnik, beaeɛ a ɔnyaa ne adesua wɔ nnwomtoɔ mu kane. Ɔnyaa abasobɔdeɛ wɔ federal young musicians akansie mu wɔ Ljubljana, Slovenia. Akyire no, ɔwiee abɛn (flute) sukuu dwumadie wɔ Zagreb Music Acedemy, na sɛ sukuuni no ɔhyɛɛ aseɛ baa nnwom dwumadie a n'ani gye ho no mu."} {"id": "4053", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Newaland Ranch yε kuro a ɛwɔ Santa Barbara County, California (USA)."} {"id": "4377", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Great Wall of China yɛ afɛsuw kɛsɛ bi a ɛwɔ Kyaina kuro tiri Beijing."} {"id": "6844", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Gavivina Tamakloe yɛ kane Ghanani Siniyifo a w’ayɛ sini ahodoɔ bebree. Wonim fa ne kyɛfa a ɔyɛɛ wɔ Ghana TV so dwumadie a w’ato din Taxi Driver a na edin a okura wɔ sini no mu ne ‘’Pastor Gbetoreme’’. Ofiri kuro a ne din de Wuti, a ewɔ Keta mansin no mu wɔ Frao Mantam no mu. Osuaa agodi ne siniyi ho nsɛm ne Brofo kasa wɔ Suapɔn a ɛde University of Ghan, Legon. Na ɔtoaa so kɔɔ amanɔne suapɔn a ɛde University of Oslo, a ɛwɔ Norway. Gavivina hyɛɛ siniyi ase adehwɛpono so siniyifo wɔ afe 1986 mu na ɔde ne ho kɔdɔɔm agodikuo a wɔn din de ‘’Talents Theatre Company’’ a na adwumakuo a ne din de National Mobilasation Program a ne kwankyerɛfo din de Owura Kofi Portophi no wɔ ku kyɛfa. Edenam eyi so no, one afoforo pii te sɛ David Dontoh, Anima Missa, Kofi Dovlo ne pii a wote agodipono so dwumadie ase no ayɛ pii. Taxi Driver Sun City Heart of Men Bleeding Love 1 & 2 Princess Tyra 1,2 & 3 Crime to Christ 1,2 &3 Expensive Vow 1 & 2 Save My Love 1 & 2"} {"id": "7042", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Kumasi Mutiny hyɛ ase wɔ Ɛda a ɛtɔ so du-nnwɔtwe wɔ March wɔ afe 1901 wɔ Kumasi berɛ a na abammɔfoɔ a wɔwɔ Kumasi keka wɔn ho too tuo kyerɛ British aborofo abammɔkuo no. Ɛkɔɔ so saa nnawɔtwe mmiɛnsa esansɛ na temamufoɔ abammɔfoɔ no nnya wɔn bosome akatua a aborofo no hyɛɛ bɔ sɛdeɛ British Aban no kaeɛ. Twerɛ a wɔka Kumasi Mutiny ka no sɛ Coomassie Mutiny.Abibimanfuo a na ɛhyɛ wɔn a na wɔdi yɛn so no gyinaa hɔ ma aburokyire nkabom sɛ deɛ ɛbɛyɛ na basabasayɛ nkɔ so wɔ aman biara mu. Adwumakuo a wɔfrɛ wɔn West Africa Regiment wɔ Asanteman mu de wɔn akodeɛ ne nkabomu yɛɛ oyɛkyere maa wɔn adwumakuo adikanfoɔ hunuiɛ wɔ afe 1901. Wei maa abammɔfoɔ na wɔyɛ temanmufoɛ no ankɔ anadwo adwabɔ no. ɔyɛkyerɛ no de basabasayɛ baa ma nipa du mmienu hweree wɔn nkwa wɔ nnawɔtwe mmiɛnsa no mu. Wɔde abammɔfoɔ no gyinaa atemuafoɔ no anim wɔ Army Act of 1881, ɛde wɔn kɔdaa afiease wɔ Sierra Leone. Abammɔfoɔ no bi nso ,wɔbua sɛ wɔnkɔ kum wɔn nanso adwensakyeraeɛ baeɛ. Private Luseini a na wɔyɛ NCO wɔ British West African Regiment."} {"id": "7048", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Kwabena Kwakye Anti yɛ kane Suapɔn mu ɛkyerɛkyerɛfo ne amnyɔni. ɔyɛ kane ɔman Soafoa wɔ Ghana adeyeman a ɛtɔ so mienu no mu. Wɔ woo Kwabena wɔ November da ɛtɔ 23, afe 1923 wɔ Akim Awisa a ɛbɛn Akim Oda wɔ Apue Mantam no mu wɔ Ghana. ɔhyɛɛ sukuu ase wɔ Awisa Presbyterian School ne Saltpond English Church Mission School, beae a owie n’ahyɛase sukuu wɔ afe 1937. ɔkɔɔ ntoaso sukuu wɔ Mfantsipim School firi afe 1939 kosii afe 1943 ne Achimota School firi afe 1945 kosii afe 1946. Wɔ afe 1950 mu no, ɔde ne ho kɔhyɛɛ Suapɔn a ɛne University of Leeds ase ma no wie wɔ afe 1954 mu. Wɔ afe 1959 mo no, ɔtoaa so kɔɔ suapɔn a ɛne University of Colorado na no wie wɔ afe 1960. ɔkyerɛɛ ade wɔ Kumasi Univerisity of Science and Technology firi afe 1954 kosii afe 1959. ɔsan n’akyi bae no, ɔkɔyɛɛ adwuma wɔ adwumakuo a ɛne Development Secreteriat na onyaa nkɔanim ma wɔmaa ne dibea sɛ ɔkwankyerɛfo wɔ wɔn asoe baako Wɔpaw no sɛ mmarahyɛ baguani a ogyina hɔ ma Brim-Anafo firi 1969 kosi afe 1972 mu."} {"id": "7078", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Memunatu Sulemana (wɔ woo no November da a ɛtɔ so 4, afe 1977) ye Ghanani amanman mu bɔɔl bɔfo a osi akan sɛ atena mu gyinafoɔ. ɔka Ghana mmaa bɔɔl bɔ kuo no ho. ɔka bɔɔl bɔ kuo a wosii akan wɔ 1999 FIFA Women’s World Cup, 2003 FIFA Women’s World Cup ne 1999 FIFA Women’s World Cup. Osii akan maa Post Ladies bɔɔl bɔ kuo  a ɛwɔ Ghana. Odikan sii Akan maa bɔɔl bɔ kuo a ɛwɔ Nigeria a ne de Pelican stars."} {"id": "7156", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu North Industrial Area yɛ borɔno a ɛwɔ Nkran a wonim sɛ ɛhɔ na mmfirinwuma ne nnwuma ahorɔw wo. Zenith Bank UniBank Access Bank GT Bank Universal Merchant Bank UT Bank Société Générale"} {"id": "7162", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Nyigbla Afahyɛ afahyia afahyɛ a ahenfo ne wɔn manfoɔ a wɔn wɔ Afife a ɛbɛn Akatsi wɔ Frao Mantam mu wɔ Ghana no di. Wodi saa afahyɛ yi wɔ bosome a ɛtɔ so mienu no mu. Wɔde nnuane ne nsa gye ahohoɔ wɔ afahyɛ no ase. Amanfoɔ no hyɛ wɔn amammerɛ ntadeɛ ahorɔw de kɔ dwa dataa a ahenfo no abɔ no ase. Asa ne nnwomtoɔ nso kɔ so wɔ afahyɛ no ase. Wodi afahyɛ de da ase na afei nso, wɔde kae bere a Anlo-ewe fo no tu firii wɔn kane tenabea baa faako a wɔn te sesei no. Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value). https://www.easytrackghana.com/cultural-overview-ghana-festivals.php http://www.ghanaembassyiran.com/en/page/majorfestivals"} {"id": "6669", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Addae Tuntum (Akwasidae Tuntum) Afahyɛ yɛ afehyia afahyɛ a ahenfo ne wɔn manfo a wɔn wɔ Achensua – Asutifi wo Ahafo Mantam, kane Bono ne Ahafo Mantam wɔ Ghana no di. Wodi saa afahyɛ yi wɔ bosome a edikan anaa nea ɛtɔ so mienu no mu. Wɔde nnuane ne nsa gye ahohoɔ wɔ afahyɛ no ase. Amanfoɔ no hyɛ wɔn amammere ntade ahorɔw de kɔ dwa dataa a ahenfo no abɔ no ase. Asa ne nnwomtoɔ nso kɔ so wɔ afahyɛ no ase. Wodi saa Afahye yi de kae ɔsa a ɛde Ebirimoro a ɛkɔɔ so wɔ Sefwie ne Ahafo nam wo afeha a etɔ so 18 no mu. Wosan nam saa aahye yi so de kyerɛ sɛ wotaa won ahenfo no akyi. https://www.graphic.com.gh/features/features/brong-ahafo-region-still-feeding-the-nation.html https://www.easytrackghana.com/cultural-overview-ghana-festivals.php Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value). http://www.ghanaembassyiran.com/en/page/majorfestivals Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value). https://www.ghanaconsulatedubai.com/tourism.html"} {"id": "7047", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Dr. Kwabena Adjei (1943-2019) yɛ kane mmarahyɛ baguani a ogyina ho ma Biakoyɛ abatoɔ mpesoa so a ɛwɔ Oti Mantam no mu wɔ Ghana ne kane titenani ma amanyokuo National Democratic Congress. Wo Kwabena Adjei wɔ March da ɛtɔ so 9, afe 1943 wɔ Nkonya a ɛwɔ Oti Mantam mu. Ɔkɔɔ sukuu wɔ University of Ghana ma no nyaa abɔdin krataa a ɛne Ba (Hons) wɔ afe 1970 mu. Wɔ afe 1973 kosii afe 1978 mu no, onyaa abɔdin krataa a ɛne PhD (Nhwehwemu ne Nkontabuo) firi sukuu a ɛne University of Strathclyde ne University of Ghana. Ɔka kuo a wɔhyehyee amanyɔkuo a ɛne National Democratic Congress no ho. Na ɔye mmarahyɛ baguani a ogyina hɔ ma Biakoyɛ abatoɔ mpɛsoa so firi afe 1993 kosii afe 2004. Ɔsoom sɛ Soafo a ɔhwɛ Nsasae ne Kwae, Nnuane ne kuayɔ ne soafo a ɔhwɛ aban nwuma so wɔ mmarahye bagua mu wɔ J.J Rawlings aban mu Wɔpaw no sɛ titenani maa amanyɔkuo National Democratic Congress din mu wɔ afe 2005, na Obed Asamoah na odii n’adeɛ."} {"id": "7125", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Nana Abu Bonsra yɛ Ghanani amanyɔni a ɔsoom sɛ mmarahyɛ baguani a ogyina hɔ ma Fomena abatoɔ mpɛsoa so. Wɔ woo Nana wɔ March da ɛtɔ 17 afe 1957 mu. Ofiri kuro a ɛde Dompoase a ɛwɔ Asante Mantam mu wɔ Ghana. Ɔkɔɔ suapɔn a ɛde Kwame Nkrumah University of Science and Technology maa no nyaa abɔdin nkrataa wɔ afe 1981 mu. Ɔtoa n’adesua no so wɔ saa Suapɔn koro no ara mu maa no nyaa abɔdin krataa a ene PhD wɔ afe 1985 mu. N’adwuma a ɔyɛ ne nkosodwuma hyehyɛfo. Ɔsan nso yɛ adansie mu nimdefo ne nsase ho nsɛmsohwɛfo. Ɔyɛ amanyɔkuo New Partriotic Party no mu ni. Na ɔyɛ mmarahyɛ baguani a ogyina hɔ ma Fomena batoɔ mpɛsoa so a ɛwɔ Asante Mantam mu wɔ Ghana, wɔ mmarahyɛ baguakuo a ɛtɔ so nnum wɔ Ghana adehyeman a ɛtɔ so nnan no mu. Onyaa mma a ne dodoɔ yɛ 16,650 no mu 11,787 a egyina hɔ ma oha mu nkyekyɛmu 70.8%. Wɔn a odii wɔn so nkunim no ne Samuel Pinkra a ogyinaa wɔ National Democratic Congress amanyɔkuo no din mu, Augustine Kofi Tieku a ogyinaa wɔ amanyɔkuo Democratic People’s Party din mu  ne James Kobina Seotah a ogyina wɔ Convention People’s Party amnyɔkuo no din mu."} {"id": "7010", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu William Esuman – Gwira Sekyi a wɔ san nso frɛ no Kobina Sekyi (November da edikan, afe 1892, Cape Coast – June 20, afe 1956). Yɛ kane ɔman mmaranimfo, amanyɔni ne ɔkyerɛwfo wɔ Gold Coast. Sekyi awofo ne John Gladstone Sackey a na ɔyɛ ɔkyerɛkyerɛfo panyin wɔ Wesleyan School a ɛwɔ Cape Coast, a ɔno nso awɔfo ne ɔhene Kofi Sakyi, ɔhenpɔn wo Cape Coast ne Wilhemina Pitersena wosan nso frɛ no Amba paaba, ne maame ne Willem Essuman Pietersen (c.1844 – 1914) a ɔyɛ ankoreankore adwumayɛni wɔ Elmina-Cape Coast ne kane ɔkandifo ma kuo a ɛne Aborigines’ Rights Protection Society (ARPS), a ɔkandifo a ɔbaa wɔ nakyi din ne Henry Van Hien a ɔye Sekyi wofase. ɔno na Sekyi dii n’adeɛ. Sekyi kɔɔ sukuu wɔ Mfantsipim School na osuaa abɔde nyansapɛ mu wɔ suapɔn a ɛne University of London, bre a ne nana barima de no kɔɔ Bretain. Na ne botae ne sɛ ɔbɛyɛ mfiridwuma dwomfo te sɛ ne wɔfa a ɔne J.B Essuman – Gwira yɛe no, nanso na n’awofo yɛ nea wɔpɛ sɛ ɔyɛ mmaranimfo nti saa adwuma no na ɔde ne ho hyɛɛ mu."} {"id": "3396", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu France (Republique Française) yε ɔman. Ɔman no ahenkuro ne Paris. Emu nipa dodoɔ yɛ 62.814.233 (2018). CIA. The World Factbook: France (english)"} {"id": "6971", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Template:Infobox football biographyJane Ayiyem (wɔ woo no October da a ɛtɔ so 19, afe 1997) yɛ Ghanani ne amaman mu bɔɔl bɔfo a osi akan sɛ odikanfo ma Ghana mmaa bɔɔlb bɔɔl kuo. Osii akan maa Ghana wɔ  mmaa bɔɔlbɔ akansie a ɛkɔɔ so wɔ afe 2018  a w’ato din 2018 Africa Women Cup of Nations; Osii akan mprɛnsa Wɔ mfe 2012, 2013 ,2014 kuo wɔfre no ''Ghana Writers Association of Ghana'' SWAG'' abasobɔ ase no,Jane Ayieyam nyaa abasobɔde se mmaa ɔ bofo mu kunini wo afe no, na onsa nso nyaa abasobo se obi a otoo atena dodoo."} {"id": "3492", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Buenɔs Aires yε Agyentina ahenkuro. Emu nipa dodoɔ yɛ 2,891,082 million (2010). America Anaafoɔ Asaasepɔn so, nkuro kɛseɛ nyinaa no, Buenos Aires ni kuro kɛseɛ a ɛtɔ so nkrɔŋ. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6684", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Ahomatrofoɔ (asɛfua no fri Greek kasa mu). Ɛyɛ akasamu fidie a ɛboa ma nnipa mienu anaa nea ɛkyɛn saa tumi di nkɔmɔ wɔ mmere a wommen wɔn ho anaa s3 wonnyina faako."} {"id": "6702", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Alberta Sackey  (wɔ woo no April da a ɛtɔ so 22, afe 1975) yɛ Ghanani kane amanman mu bɔɔl bɔfo a osii akan sɛ animdefo. Osii akan maa Ghana wo 1999 FIFA Women’s World Cup ne 2003 FIFA Women’s World Cup akansie. FIFA.com yi n’atena a ɔto tiaa Australia wɔ afe 2003 World Cup akansie no mu sɛ atena a ɛyɛ okokuroko wɔ akansie no abakɔsɛm mu. Onyaa mmaa bɔɔl bɔ mu kunini abasobɔ wɔ afe 2002. List of FIFA Women's World Cup goalscorers"} {"id": "6804", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Donkyi Afahye ye afehyia afahyɛ a ahenfo ne wɔn manfo a wɔn wɔ Mamase ɛwo Bono ne Ahafo Mantam wɔ Ghana no di. Wodi saa afahyɛ yi wɔ bosome a ɛtɔ so nnum no mu. Wɔde nnuane ne nsa gye ahohoɔ wɔ afahyɛ no ase. Amanfoɔ no hyɛ wɔn amammere ntade ahorɔw de kɔ dwa dataa a ahenfo no abɔ no ase. Asa ne nnwomtoɔ nso kɔ so wɔ afahyɛ no ase Wodi saa afahyɛ de kae nneɛma bi a esii wɔ tete https://www.easytrackghana.com/cultural-overview-ghana-festivals.php https://touringghana.com/festivals/ http://ghanareview.com/festivals2.html https://tourghana.com/ghana-festivals/ Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value). http://www.ghanaembassyiran.com/en/page/majorfestivals https://www.ghanaconsulatedubai.com/tourism.html"} {"id": "5814", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Cecilia Akua Edu pronounciation of \"Cecilia Akua Edu\" (help·info) yɛ Ghana amanyɔni a na ɔka Ghana mmarahyɛbedwafoɔ a wɔdi kan no ho wɔ berɛ a Ghana hyɛɛ kabimamenka amammuo a ɛtɔ so nan no so a, na ɔyɛ Abura/Asebu/Kwamankese abatoɔ mpɛsua so a, ɔnam kyiniiɛ amanyɔkuo NDC so na ɛkɔɔ mmarahyɛbadwam hɔ. Yɛwoo Cecilia wɔ Ahinime bosome no da a ɛtɔ so aduonu nnwɔtwe wɔ Afe apem aha nkron aduonu nnwɔtwe. Ɔkɔɔ Haggai institute of Advanced Leadership\" suapɔn mu, ɛhɔ na ɔkɔnyaa n'abɔdin krataa \"Diploma\" wɔ mpaninnie mu. Ɔkyerɛɛ adeɛ kakra ansana ɔrekɔ mmarahyɛbadwam. Ɔhyɛɛ n'amanyɔsɛm ase wɔ afe apem ahankron aduokron-mmienu mu, berɛ a ɔbɛyɛɛ mmarahyɛbadwamni ma Ɔman kabi-ma-menka-bi Amanyɔkuo a ɔgyinaa hɔ maa ne mpasoa a ɛwɔ Ghana mfinimfini mantam ansana wɔrebɛhyɛ afe apem ahankron aduokron-mmienu Ghana mmarahyɛbadwam abatoɔ no ase. Wɔbaa Ghana fahodie a ɛtɔ so nan Mmarahyɛbedwam a ɛdi kan mu wɔ afe apem ahankron aduokron-mmiɛnsa me berɛ a ɔdii nkunim wɔ Ghana afe apem ahankron aduokron-mmienu abatoɔ no a wɔtoo no Ɔpɛnima bosome da a ɛtɔ so aduonu-mmienu mu no, afe apem ahankron aduokron-mmienu mu."} {"id": "6846", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Genisis Nhoma; Hnoma a edi kan wɔ kyerewnsɛm no mu -ɛkasa fa abodeɛ ho Genesis creation narrative, Ti kakra a edi kan no kasa fa sɛnea wɔ bɔɔ asase no."} {"id": "3738", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Brighton yε kuro kεseε a ɛwɔ England (United Kingdom). Emu nipa dodoɔ yɛ 281,076 (2014) Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6996", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Kakube Festival yɛ afahyɛ a Nandɔmfo a wɔn wɔ Atifi-toe Manatam a ɛwɔ Ghana no di. Wodi saa afahyɛ yi de da wɔn anyame ase wɔ ahobanbɔ ne akwankyerɛ a ɔde ama wɔ saa afe no mu a ɛfa wɔn kuayɔ ho, na wɔ san nso de afye kyere sɛ kuayɔ bre no aba n’awie wɔ saa afe no mu. Afahyɛ nso yɛ bre a Nandɔmfo de hyɛ wɔn nuadɔ kuo mu kena, afei nso, wɔde wɔn amammere ahorɔw adi. Wodi afahyɛ no de da wɔn mmuasua abosom no ase, na afei wɔde adesrɛ to wɔn a nim wɔ ahobanbɔ ne akwankyerɛ wɔ kuayɔ afe a wobesi mu no ho"} {"id": "7181", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Oguadifo yɛ obi a ɔtɔ nneɛma kɔ tɔn ma afoforo."} {"id": "2740", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Iran (ایران) yε ɔman. Teheran yε kro titiriw a ɛwɔ Iran."} {"id": "11407", "contents": "Majik Water yɛ adwuma a Kenyani Beth Koigi ahyehyɛ. Ɔhyehyɛɛ saa adwuma esiane sɛnea nsu ho yɛ den wɔ sukuupɔn."} {"id": "3274", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Campora San Giovanni yε kuro kεseε a ɛwɔ Cosenza, Italy. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3622", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Chennai (சென்னை) yε kuro kεseε a ɛwɔ India. Emu nipa dodoɔ yɛ 4,216,268 milion. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3319", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Angelino Alfano (Agrigento, 1970) yε politik Italy. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3688", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Albania Albania (Republika e Shqipërisë ) yε ɔman. Kro titiriw wɔ Tirana. Emu nipa dodoɔ yɛ 3.057.220 (2018). CIA. The World Factbook: Albania (english)"} {"id": "6439", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Offinso South (pronounciation of \"Offinso South\" (help·info)) Mpasuaso ma Gaana mmarahyɛbadwamu Mansini: Offinso Anaafoɔ mansini Mamtamu: Ashanti mamtamu wɔ Gaana Nea ɔte so Amanyɔkuo: New patriotic party Mmarahyɛbadwani: Ben Abdallah Banda Offinso South yɛ mpasua baako a wɔn ananmusini wɔ mmarahyɛbadwamu wɔ Gaana. Wɔ to aba yi mmarahyɛbadwani abere biara a yɛ to aba wɔ Gaana. Offinso Anaafoɔ wɔ Offinso mansini mu wɔ Ashante mamtamu wɔ Gaana. Offinso mmarahyɛbdwami aegwa no wɔ Offinso mansini mu wɔ Ashanti mamtamu wɔ Gaana. Wɔ abatoɔ a wɔ to no Ahinime bosome no da a ɛtɔ so wɔ 24 wɔ afe 2006 mu no, amanyɔkuo New Patriotic Party (NPP) frankaatuni, Owusu Achaw Duah, na ɛdi nkunim wɔ abre a oya mba no mu 10,097. Ghana mmrahyɛbedwam mpɛsoa ahodoɔ"} {"id": "4208", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Agen Agen yε kuro kεseε a ɛwo France. Emu nipa dodoɔ yɛ 33 569 (2016). INSEE 2016 Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6499", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu North Tongu ka mpasua a wɔn ananmusini wɔ Ghana Mmarahyɛbadwam no ho. Abatoɔ berɛ biara mu no, wɔde 'first past the post' abatoɔ nhyehyeɛ no yi mmarahyɛbadwani baako.Afadjato South mpasua no wɔ North Tongu mansini a ɛwɔ Firaw Mantam wɔ Ghana. Mpasua no hyeɛ ahodoɔ nyinaa wɔ North Tongu Mansini a ɛwɔ Firaw Mantam wɔ Ghana. Wɔtee mpasua yi wɔ berɛ a na wɔrebɛto afe 2004 abatoɔ no. Wɔkyɛɛ North Tongu mpasua a na ɛwɔ hɔ saa berɛ no mu mmienu ma no bɛyɛɛ North Tongu ne Central Tongu mpasua.Eyi nti mpasua yi hyeɛ ne North Tongu mpasua a na ɛwɔ hɔ ansa wɔrebɛto afe 2004 abatoɔ no yɛ soronko. https://zims-en.kiwix.campusafrica.gos.orange.com/wikipedia_en_all_nopic/A/List_of_Ghana_Parliament_constituencies http://library.fes.de/pdf-files/bueros/ghana/03610.pdf"} {"id": "4748", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Tɔgbe Afede XIV  Sɛnea yɛbɔ edin \"Tɔgbe Afɛdɛ XIV.ogg\" (help·info) na awodin Yakubu Akpo yɛwoo no Oforsuo bosome no da a ɛtɔ so aduonu mmiensa 23, wɔ afe aamu ahankron ne aduonum nson [1957] ɔyɛ Titinani a ɔda  Ghana Ahenfo Badwakuo ano sane nso yɛ Agbogbomɛfia ma Asɔgliman ne Omanhene ɔda  Asɔgliman ano wɔ Firao Mantam.  Tɔgbe na ɔda Wiase Dwabea Nkran Ghana Adwumakuo ano. Wɔtoo aba yii no sɛ  ɔnkɔ  ka saa Aduwmakuo yi Mpaninfoɔ ho wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du-num mu (2015). Tɔgbe nso na ɔtee Wiemuhɛyn Dwumakuo a ɔfere  Africa World Wiemuhɛyn Dwumakuo a ɛyɛ Wiemuhyɛn Adwumakuo kɛse paa a ɛwɔ Ghana. Tɔgbe Afede XIV  kɔɔ Sukuupɔn wɔ  Ghana Suapɔn wɔ Nkran. Tɔgbe kuta abɔdin firi Yale Suapɔn wɔ Amerika. Togbe Afede XIV ne panin paa a ɔda National House of Chiefs a ɛyɛ Ghana nhemfo nyinaa nkabɔmkuo no ano. ɔwɔ abɔdin krataa wɔ BSc Administration (Accounting Option) a ɔnya firii Ghana suapɔn kɛseɛ baako a yɛfrɛ no sɛ University of Ghana ɛna afei ɔsane nso kura MBA a ɔnyaa ɛno nso firii Yale University School of Management a ɛwɔ United States aborokyiri man mu. ɔno na ɔtee adwumakuo a yɛfrɛ no SAS Finance Group Ltd, an investment banking firm, ne Strategic Initiatives Ltd, afei private equity and portfolio investment firm a ne nyinaa nso ɔno ne panin paa a ɔda ano ."} {"id": "5836", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Dɔkono a yɛde nsuo a agyene ahono yɛ Ghana aduane bi a yɛde pa yɛanum wɔ berɛ a yadi anwummerɛ aduane awie koraa, yɛnya dɔkono no firi aburo a yayam, afete ama no abobɔ anoa no wɔ gya so. Wɔ Ghana no yɛtaa tɔn aduane yi wɔ kwankyɛn. Yɛnya dɔkono firi aburo a yɛde agu nsuom ama no adi nnanu, ansa na yayam afete ama no ayɛ mmɔle. Yɛma mmɔre no si hɔ nna kakra ma no boro, ansa na yate mmɔle no kakraa anoa de nea yɛnnoa yɛ afra. Sɛ woreyɛ dɔkono a yɛde nsuo a agyene ahono a wobɛbubu dɔkono mu nketenkete na wode nsuo agum ayam, na wode asikyire, meleke sam ɛne nsuo a akyene afra. Ɛwɔ sɛ wɔde meleke yɛ no ebinom nso de nkateɛ a yakye yɛ. Wɔ Ghana, wɔn a wɔtɔn dɔkono a yahono wɔ kwan ho a wɔnni baabi a wɔyɛ no no ni no, mmoawa bi te sɛ \"E-coli ne staphylococcus aureus\" tumi wurawura mu sɛe no."} {"id": "5842", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Hausa koko yɛ Ghana aduane a wɔ tɔn wɔ kwan ho a wɔ di no anɔpa, Wɔ betumi nso edi no awia bere. Wɔ de atoko ne hwentia, pɛprɛɛ ne nea ɛkeka ho na ayɛ sɛ neɛ ɛbɛ tu nhwa na ama no ahosuo soronko. Yɛ fɛ no hausa koko efi sɛ efri Atifi mamtamu wɔ Ghana. Wɔ tɔn wɔ mmia beberee wɔ Ghana. Wɔ taa tɔn Ghana aduane bi a yɛ de adua na ayɛ a yɛ frɛ no Koose,a ya kye wɔ angwa mu anaa Pinkaso anaa Nigeria aduane a yɛ frɛ no akara a yɛ de adua na. Yɛ taa hunu Hausa koko wɔ Abibirem atɔeɛ aman horo mu na wɔ ka sɛ ɛyɛ Atififo aduane, wɔ ka sɛ Hausa fo na ɛto ni din efisɛ atoko yɛ ade a wɔ de yɛ aduan beberee. Ɛyɛ aduane a agye din a wɔ tɔn wɔ ɔman Ghana mbɔnten so.Wɔ taa tɔn no anopa wɔ mbia mbia. Wɔ de asikyire,nkate ne nufusua ka ho ma ne di yɛ dɛ."} {"id": "3782", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Le Mans yε kuro kεseε a ɛwɔ France. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "4874", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Yɛwoo Gifty Afe yi Dadzie wɔ June da a etɔ so 7 afe 1957( June 7, 1957). Ná ɔyɛ Nsɛmkyerɛwni ne oguadinni. Ɔbɛyɛɛ Ghana nsɛnkyerɛwfo nkabom kuw (Ghana institute of Journalism. GJA) no titrani. Ɔne titrani a ɔtenaa so kyɛɛ paa. Yɛwoo Afe yi Dadzie wɔ afe 1957 wɔ, Nkran Ghana. Afenyi Dadzie nyaa ne mfiase nhomasua wɔ Winneba afi afe 1970 kosi 1975 wɔ mfinfini mantɔw mu wɔ Ghana. Ɔkura n'abodin wɔ amamuo ne akandi mu ( Masters Degree in Governance and Leadership) wɔ Ghana institute of Professional Studies. Gifty Afenyi Dadzie yɛ nsɛnkyerɛwni. Ná Gifty yɛ Opayin wɔ 1st African Group a ɛyɛ aguadi adwumayɛkuo baatan a ɛwɔ ndwuma ahorow mmiensa wɔ Ghana Club 100 mu. Afenyi Dadzie nyaa dibea titiriw ahorow wɔ Ghana ne ndwuma ahorow a ebi ne Tender Board, Asoɔyɛ a ɛhwɛ Amanɔne nsɛm so fotufuo kuw (Ministry of Foreign Affairs Advisory committee), Ghana nsɛnkyerɛwkuw Baatan (Ghana institute of Journalism) Akuw a ɛhwɛ nsɛnkyerɛwkuw adwuma so ( National Media Commission), Ekumfiman Sikakorabea ne CDH nsakyibea (CDH insurance)."} {"id": "6442", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Karaga(pronunciation of\"Karaga\") (help·info) yɛ mpesua nom baako a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbadwam wɔ Ghana. Wɔyi mmarahyɛbadwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpesua no. Karaga wɔ Karaga mansini a ɛwɔ Ghana atifi mantam. Ɛka mpesua beberebe no a wɔtee no wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nan (2004) amanpaninfoɔ ne mmarahyɛbadwafoɔ abatoɔ no ho. Mpesua no akonnwa no hyɛ Karaga mansini a ɛwɔ Ghana atifi mantam. Wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nan(2004) mu no Iddrisu Dawud a ɔwɔ kyiniiɛ amanyɔkuo National Democratic Congress na ɔperee mpesua no akonnwa no. Wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nnwɔtwe (2008) Ghana mmarahyɛbedwam abatoɔ nom no, nnipa nsia na ɛperee mpɛsoa no akonnwa no. Iddrisu Dawuda a ɔwɔ kyiniiɛ amanyɔkuo National Democratic Congress nyaa mma mpem du mmiɛnsa, ahasa ne aduosia baako(13,361) a ɛyɛ ɔhamu nkyekyɛmu aduonum nsia akyirepɔ mmienu (56.2%). Baba Wahab a ɔwɔ ɔsono amanyɔkuo New patriotic party nso nyaa mma mpem nkron, ahanson ne aduowɔtwe mmiɛnsa (9,783) a ɛyɛ ɔhamu nkyekyɛmu aduanan baako akyirepɔ baako(41.1%)."} {"id": "5846", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Fufuo(pronunciation of \"Fufuo\" (help·info)) anaa fufu, foofoo, foufou yɛ West Afrikafoɔ aduane a agye din paa. Wɔ Twi mu no, fufuo kyerɛ \"aduane mmienu a wɔayam anaa wɔasiw abomu ma ayɛ mmerɛw\". Wɔ Ghana no, fufuo yɛ Akanfoɔ aduane titiriw. Wodi fufuo wɔ Abibiremu aman pii so nso. Wɔde bankye ne borɔdiɛ anaa amankani a wɔanoa na ebomu wɔ fufuo. Yɛde wɔma ne waduro na ɛwɔ fufuo. Sɛ yɛwɔ fufuo wie a, yɛde nkwan bi te sɛ Nkrakra, Abɛnkwan, Nkatenkwan ne Abunabun na edi. Wɔ West Africa aman foforɔ bi so no, wɔde muoko a wɔatwi, nkruma frɔyɛ anaa frɔyɛ afoforo na edi fufuo. Wodi fufuo wɔ aman a ɛwɔ Afrika Atɔe fam ne aman a ɛwɔ Afrika nfinfini so. Ɛka Ghana ho no, wodi fufuo wɔ aman ahodoɔ yi so:Sierra Leone,GuineaLiberia, Cote D'Ivoire, Benin, Togo, Nigeria,Congo mmienu no nyinaa,Cameroon, the Central African Republic, Angola,Gabon, ne Caribbean.Wɔ Ghana, Cote D'ivoire, Liberia ne Cuba."} {"id": "3459", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Cleveland yε kuro kεseε a ɛwo Ohio (USA). Emu nipa dodoɔ yɛ 396,814. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3567", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Omsk (Омск) yε kuro kεseε a ɛwɔ Russia. Emu nipa dodoɔ yɛ 1,154,116 (2010). Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3597", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Chiba (千葉市) yɛ kuro a ɛwɔ Yapan. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3621", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Mumbai yε kuro kεseε a ɛwɔ India man mu. Ɛmu nnipa dodoɔ bɛyɛ ɔpepepe du-mmiɛnsa, ahansia ne aduosia-mmienu, ahanwɔtwe ne aduowɔtwe-num (13,662,885). Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3633", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Lucknow (hi: लखनऊ; ur: لکھنؤ) yε kuro kεseε a ɛwɔ India. Emu nipa dodoɔ yɛ 2,815,601 milion. Lucknow is known for its dasheri mangoes, which are exported to many countries Baby elephant at Lucknow Zoo Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6610", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Faustina Ampah (Wɔ woo no November da ɛtɔ so 30, afe 1996) yɛ Ghanani bɔɔl bɔfo a osi akan sɛ okyidɔmfo ma bɔɔl bɔ kuo Belarus side, FC Minsk. Ampah ka Ghanafoɔ mienu a wosii akan wɔ akansie a w’ato din UEFA Women’s ChampionS League wɔ bosome a ɛtɔ so du, afe 2017 mu. Apampa hyɛɛ ne bɔɔl bɔ adwuma ase wɔ Ghana, a na ɔne bɔɔl bɔ kuo Blessed Ladies a ɛwɔ Kasoa  dii nsawɔsoɔ mfie nsɔn. ɔde ne ho kɔdɔɔm bɔɔl bɔ kuo foforo a ɛne Lokomotiva Brno Horni a ɛwɔ Czech Republic. Faustina Ampah  ka FC Minsk kuo a esii akan wɔ mmaa bɔɔl bɔ akansie a w’ato din 2017-2018 UEFA Women’s Champions League ma bɔɔl bɔ kuo a ɛne Slavia Prague dii wɔn so nkunim wɔ ɛfa a ɛtɔ so 32 na eyi ma no beyɛɛ Ghanani a odii kan sii akan wɔ UEFA Women’s Champions League fa a ɛtɔ so 32. Faustina Ampah sii FIFA akansie edikan wɔ 2012 FIFA U-20 Women’s World Cup a na Esi Japan nan so wɔ afe 2012."} {"id": "6256", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Upper West Akim mansini(pronunciation of\"Upper West Akim\") (help·info) ka mansini ahoro eduasa miensa ho a ɛwɔ Apueeɛ mamtamu wɔ Ghana. Na ɛka nkani West Akim mansini wɔ afe apem aha-nkron aduowɔtwe nnwɔtwe (1988), a wɔ te no fri nkani West Akim District Council, a wɔ yɛ no mansini kese wɔ Obubuo bosome no da a ɛtɔ so baako wɔ afe mpem mmienu ne nson (2007) mu. Wɔ Ɔgyefoɔ bosome no da a ɛtɔ so eduonu nkron wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nnwɔtwe (2008) mu no, wɔ se sa din no ma no bɛ yɛ West Akim Mansini. Nanso wɔ Ayɛwhomumɔ no bosome a ɛtɔ so eduanu wotwe no wɔ afe mpem mmienu ne du mmienu (2012) mu no, wɔ te anaafoɔ fam a ɛwɔ mansini no mu fi west akim mansini no mu frɛ no Upper West Akim mansini; na emom wɔn ansesa nea ɛka yɛ no din no. Ɛno nti wɔ kɔɔ so frɛ no West Akim Mansini. Upper west akim wɔ apueeɛ mantam anaafoɔ afam na Adeiso na ɛyɛ ne kurowpɔn."} {"id": "6325", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu New Juaben South(Audio file \"tw-New Juaben Southth.ogg\" not foundTemplate:Category handler mpɛsoa no wɔ Ghana apueɛ mantam. Mfeɛ mpem mmienu ne nan Ghana abatoɔ no na wɔtee saa mpɛsoa no. Michael Okyere Baafi a ɔwɔ ɔsono amanyɔkuo New patriotic party na ɔyɛ mmarahyɛbedwanii ma saa mpɛsoa no Mpremprem. Ɛnam ɔsono amanyɔkuo New patriotic party so na wɔtoo mfeɛ mpem mmienu ne aduonu Ghana abatoɔ de yii Michael Okyere Baafi ma no nyaa mma mpem aduanan nson, ahannwɔtwe ne aduosia mmienu de nyaa mma bebree. Ɔno na ɔdii Mark Assibey Yeboah a ɔwɔ ɔsono amanyɔkuo New patriotic party mu a ɔgyinaa hɔ maa saa mpɛsoa no adeɛ wɔ kwasafoman a ɛtɔ so nan nom. FM, Peace. \"New Juaben South Constituency Results - Election 2020\". Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 2021-03-24 Election 2004: New Juaben South Constituency\". peacefmonline.com. Peace FM Online. Retrieved 23 July 2020 Parliamentary Results N/Juaben South (Eastern Region)\". ghanaweb.com. Retrieved 23 July 2020. Election 2012: New Juaben South\". ghanaweb.com. Retrieved 23 July 2020. MyNewsGH (2021-01-06)."} {"id": "6314", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Dome Kwabenya(pronunciation of \"Dome Kwabenya\" (help·info)) ka mpasua a wɔn ananmusini wɔ Ghana Mmarahyɛbadwafie no ho.Ɛde 'first past the post' abatoɔ nhyehyeɛ no na eyi mmarahyɛbadwani baako. Dome Kwabenya mpasua no wɔ Ga East mansini a ɛwɔ Greater Accra Mantam wɔ Ghana. Mpasua no hyeɛ ahodoɔ nyinara wɔ Ga East Mansini mu wɔ Greater Accra Mantam wɔ Ghana. Wɔtee mpasua yi wɔ berɛ a na wɔrebɛto afe 2004 abatoɔ no. Woyii mpasua yi firii Abokobi-Madina mpasua no mu."} {"id": "6452", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Ɛwɔ nnei amanyɔsɛm ne wɔn abakwasɛm mu no, mmarahyɛbadwam yɛ aban kuo bi a wɔn hyɛ mmara. Ne nyinara mu no, nnei mmarahyɛbadwam no, y'akyekyɛ mu akuo mmiɛnsa."} {"id": "2759", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Truong Tan Sang(pronounciation of \"Truong Tan Sang\" (help·info)) (wɔwoo no ɔpɛpɔn bosome da a ɛtɔ so aduonu baako wɔ afe apem ahankron ne aduanan nkron,21st feb.,1949) yε Vietnam amanyɔni, a ɔno na ɔtɔ so nson a ɔsomm wɔ Vietnam firi mfeɛ mpem mmienu ne du baako dekɔɔ mfeɛ mpem mmienu ne du nsia mu(2011-2016).Na ɔyɛ prime minister Nguyěn Tan Dung ne amanyɔkuo Nguyen Phú Trong twerɛtwerɛfoɔ akyire no na ɔka Vietnam mpaninfoɔ no ho. Wɔ Kitawonsa bosome nom wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du baako (July,2011) mu no, National Assembly of Vietnam maa wɔtoo Truong Tã́n Sang so aba yii no sɛ Socialist Republic Vietnam manpanin na adikanfoɔ a ɛdiikan tenaa akonnwa no so baako a wɔfrɛ no Nguyen Minh Triet ɔkɔ ahomegyeɛ yii no. Truong Tan Sang bɛyɛɛ communist amanyɔkuo a ɛwɔ Vietnam a na Nguyen Phú Trong yɛ amanyɔkuo no twerɛtwerɛfoɔ wieeɛ no wɔyii no sɛ ɔno na ɔtɔ so mmienu, kuo bi a ɛtenetene nnipa tirimpɔ.Sang ayɛ Central Politburo ekuoba, executive Committee ma Communist amanyɔkuo firi afe apem ahankron ne aduokron nsia(1996)."} {"id": "6626", "contents": "David Kwame Dontoh (wo woo no1964/65) ye Ghanani sinitwani ne TV so dwumadini Dontoh hyɛɛ ne sukuu ase wɔ Cape Coast, Winneba, ne Abakrampa a ɛwɔ Mfinfin matam mu wɔ Ghana. Ɔtoaa so kɔɔ ntoasoɔ sukuu wɔ Apam Senior High school. Dontoh toaso kɔɔ suapɔn a wɔfrɛ no University of Ghana konyaa abodin wɔ Sinitwa ho Sika Sunsum - Jimmy Cash Beasts of No Nation Somewhere in Africa Police Officer - Part 2 (Tiger Of Wamba) Heritage Africa Ties That Bind The Dead Deadly Voyage Thursday Theatre The Dead I Surrender Juju Kukurantumi- Road to Accra Ties that bind No Time to Die The Cursed One Like Cotton Twines Sinitwani papapaa ECRAG Award 1984,1989 and 1992 Oboafo mapa wɔ sinitwa ne wiase Sinitwafo wɔ sinimu ,Ghana Film Award 1999 PAM Africa sinitwa afahyɛ"} {"id": "6717", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Template:Infobox football biographyAnita Amenuku (Wɔ woo no July da ɛtɔ so 27, afe 1985) yɛ Ghanani amanaman mu bɔɔl bɔfo a osi akan sɛ animdufo. Ɔka Ghana mma bɔɔl bɔ kuo no ho. Na ɔka ekuo a esii akan wɔ afe 2007 mma bɔɔl bɔ akansie a ɛne 2007 FIFA Women’s World Cup. Osii akan maa bɔɔl bɔ kuo a ɛne Ghatel Ladies wɔ Ghana.  Osii akan nea edikan maa Ghana wɔ September da ɛtɔ so 12, afe 2007 bre a Ghana ne Austrailia sii akan."} {"id": "5679", "contents": "Yɛyɛ nnipa a ekuo yi gyina yɛn so na atintim yie Hunu na hwɛ wɔn a wɔatu wɔn ho akyɛ (wɔn a wɔwɔ mu dada ne afoforɔ) no ahiadeɛ Pɛ kwan a wobɛtumi afa so anya sika wɔ borɔno a wowɔ so no - ɛkwan foforɔ a wobɛnya sika de adi dwuma ahodoɔ Bɔ ekuo yi ho dawuro yie Fa wo ho bɔ afoforɔ a wɔde wɔn nimdeɛ ne sika bɛboa ekuo yi, te sɛ API sɛdeɛ ɛwɔ yɛn mmara mu no Worehwɛ sɛdeɛ wɔde yɛn nnoɔma di dwuma ne sɛdeɛ wɔbɛnya bi ne sɛdeɛ yɛbɛtumi apagya yɛn mmɔdemmɔ mu berɛ ano berɛ ano Fa wo ho hyɛ aboafoɔ ne ne mpuntuo akuokuo ɛwɔ UX nhwehwɛmu ne ne trɛ no mu Hwehwɛ nnipa ne mfidie dodoɔ a, ɛde redi dwuma Deɛ afoforɔ no bɛnya Ɛkwan a obi nsa bɛka nnoɔma no bi gyinabea Mfeɛ nkyekyɛmu, atwerɛ gyinabea, dwumadie ne kasa a ɛkɔ baabiara akadeɛ Bambɔ ne sɛdeɛ obi bɛba abɛka ho Ɛne akuokuo no nhyehyɛ mmara a ɛbɛkura mo Bɔ amaneɛ berɛ a woremmɔ obi din Bambɔsɛm ne agyinaeɛ a yɛretu te sɛ deɛ yɛbɛnya mmuaeɛ hyewhyew Ekuo no bambɔ wɔ borɔno a wowɔ so no so - akadeɛ, sɛdeɛ wɔ a wɔka ho no hia Wɔrema kwan ama obiara nkyerɛ n'adwene Yɛrekyekyɛ obiara dwuma a ɔbɛdie ɛne ɛho akontabuo ɛwɔ agyinasie ɛne akadeɛ kyekyɛ mu Wɔmma wɔn a wɔbɛgyina mu ama borɔno biara wɔ aman ahodoɔ nhyiamu mu Wɔmma borɔno biara nnya ne kyɛfa wɔ agyapadeɛ biara mu Atwerɛ a ɛkura ekuo no mmara ne ho nsɛm nyinaa Aman ahodoɔ agyinatufoɔ Mantam ne beaeɛ nyinaa bɛba abɛhyia Dwumadie ahodoɔ a ɛda hɔ ma ekuo no nsiananmufoɔ Yɛrebie kwan ama nkitahodie a ɛdi mu ɛne ayɔnkofa a, ɛnam anamɔntuo so na yɛne wɔn a wɔwɔ adwuma yi mu kyɛfa, wɔn a wɔwɔ mfidisɛm mu nimdeɛ kyɛfa ɛne wɔn a aman mpuntuo da wɔn akoma so."} {"id": "6668", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Adaakoye Afahyɛ yɛ Otwa afahyɛ a ahenfo ne wɔn manfo a wɔn wɔ Gurunsi ɛwɔ Bolgatanga ne Zuaungu a ɛwɔ Atifi Apuei Mantam wɔ Ghana no di. Wodi afahye yi wo bosome a eto edikan ne nea eto so mienu no mu. Aheno ne, wɔn manfo no dwa data wɔ afehyɛ no bere mu. Woyi apaye ma wɔn abosom no. Wɔsan nso o twene di asa . Wodi afahyɛ no de da wɔn abosom ase sɛ w’ama wɔn otwa bere papa. https://flygoldstar.com/tour-packages-uppereast-region.html http://h2829516.stratoserver.net/tourism/index.html Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value). https://ghanaemberlin.de/travel-tourism/festival/ https://touringghana.com/upper-west-region/"} {"id": "6674", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Adusei Kwasi (wɔ woo no October da ɛtɔ so 20, afe 1976 mu) yɛ Ghanani amanyɔni ne mmarahyɛ baguani wɔ mmarahye bakuo a ɛtɔ 6, wɔ Ghana adeyeman nnan no mu. Wɔ woo kwasi wɔ October da a ɛtɔ so 20, afe 1976 mu wɔ kuro a ede Tatale a ewɔ Atifi Mantam no mu wɔ Ghana Ɔkɔɔ suapɔn a ɛne Sunyani Ploytechnic (enne wofre no Tame Technical University) ma no nyaa abɔdin krataa a ɛde high National Diploma (H N D) wo anyinam nkanea nsɛm ho wɔ afe 2010. Ɔye nhomasua mu nimdeefo. Ɔye ɔwarefo a ɔwɔ mmɔfra meinsa. KKwase gyina ho se mmarahye baguani ma Ahafo Ano Atifi mpesoa so Asante Mantam wɔ Ghana. Onyaa mma no mu ɔha mu nkyekyemu 50.02% wɔ amnyɔkuo National Democratic Congress din mu. ɔhyee n’adwuma ase mmarahye baguani wɔ January da a etɔ so 7, afe 2013 bre a wɔde afe 2013 abatoɔ no baa awie , mmarahye abgua a na ehɔ no baa  n’awie wɔ January 6 na foforo no hyee ase wo January 7, afe 2017."} {"id": "6680", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Agumatsa beae a mmepɔ atenten ahorɔw gu wɔ Ghana a bepɔ a ɛware paa, Bepɔ Aduadu ne Bepɔ Afadja ka ho. Nsrahwɛbea ahorɔw a ɛbɛn hɔ ne Wli nsuten a ɛwɔ mmepɔ no mu. Mmepɔ nso wɔ kwae brentuo; firi bepɔ Afadj kosi Agumatsa mmepɔ no mu."} {"id": "6783", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Cape Coast Sugar Babies yɛ kane halife nsakubɔfo a ɛwɔ Cape Coast. Na edin foforo a wɔde frɛ wɔn ne Light Ochestra. Wɔn nnwom a wɔ bɔ no de West African Highlife nnwom. Wɔ 1930 mfie no mu no, Cape Coast Babies no de mmɛnten ne nsankuo too nnwom ahorɔw pii a ɛne asaw ahorɔw ko. Na afoforo nsno wɔ hɔ a nea wɔyɛ no ne wɔn deɛ no di nsɛ; wɔn mu bi ne Winneba Ochestra, Asante nkramo Band, Sekonde Nanshamang ne professor Grave’s Orchestra. Ade a wɔde kae wɔn ne akwantuo a wotuu kɔɔ Nigeria wɔ afe 1937.   E.T Mensah ne Cape Coast Sugar Babies na wɔ de Halife nnwom firii Ghana kɔɔ Nigera Wɔ afe 1950 mu. Araba Takyiwa \" Wo nim Owuo A whe Nna\""} {"id": "5733", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kitawonsa(pronounciation of \"Kitawonsa\" (help·info)) yɛ bosome a ɛtɔ so nson wɔ afe no mu. Wɔ borɔfo kasa mu no yɛfrɛ no July. Kitawonsa hyɛ Ayɛwohomummɔ ne Ɔsanaa ntam. Ɛyɛ bosome a ɛtɔ so nnan a ɛwɔ nnafua aduasa baako. Wɔde ne brɔfo din July no too Romanfoɔ panin bi a yɛwoo no bosome kitawonsa no mu. Saa bosome yi wɔ nnafua aduasa baako te sɛ abosome Ɔpɛpɔn, Ɔpɛnimma ne Ɔbɛnem. Kitawonsa yɛ edin a Akanfoɔ a wɔwɔ ɔman Gaana mu de ma bosome a ɛtɔ so nnson wɔ afe no mu. Kitawonsa yɛ ofupɛ bere. Ɛyɛ bere a ɛtwatoɔ wɔ nsu toɔ bere a edin kan wɔ anaafo fam wɔ ɔman Gaana mu, ena ɛyɛ nsu toɔ bere wɔ atifi fam wɔ ɔman Gaana mu. Kitawonsa bosome wɔ afahyɛ bi tisɛ Asafotu-fiam, Panafest, Ohum, Damba, Bakatue ne Kente a ɔman Gaanafoɔ edi. Wɔ ɔman Gaana mu no afahyɛ ahorow ne nkaeda ahorow bi wɔ hɔ a wɔhyɛ no nsow wɔ Kitawonsa bosome no mu. Ebi ne: Gaana Adehyeman Nkaedi da (Republic Day)."} {"id": "3668", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Oxford yε kuro a ɛwɔ United Kingdom. Emu nipa dodoɔ yɛ 157,997 (2014). University of Oxford Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3745", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Monterrey Monterrey yε kuro kεseε a ɛwɔ Nuevo León, Mexico. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3469", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Indianapolis yε kurow kεseε a ɛwɔ Indiana (USA). Emu nipa dodoɔ yɛ 820,445. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "4580", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Nnwentoma yɛ din a wɔde frɛ kente wɔ Akanfo nkurow mu. Wonya kente yi fi slikyi ne asaawafuturu berea wɔn anwene ntoma no nteatea de abomu ama no ayɛ kɛse mua. Akanfo nkurow ahorow a wɔwɔ Gaana, Abibiman atɔe no edi kente ho dwuma paa. Saa nkurow no bi ne Asanteman( Bonwire, Adanwomase, Sakora Wonoo ne Ntonso. Saa nkurow yi nyinaa wɔ Asanteman nkurow kɛse baako a ɔde Kwabre. Nnipa a wɔwɔ Anafo- Apue, Mfinimfini me Atifi mantam nso fura kente . Edin kente no fi asemfua kenten wɔ Asante kasa mu. Akanfo frɛ kente nwentoma a ase kyerɛ sɛ ntoma a wɔn anwene . Kan no, na ɛyɛ Akanfo ahenfo ntoma a na ahenfo no fura no dapɔn nna nkotoo afei nso na wonni ho agoru koraa. Nanso mmerɛ kakra yi de, nnipa pii fura kente a wonni ho agoru koraa de nnidi a ɛsɛ ma ntoma no. Adweneasa ka kente ntoma ahorow no bi. Ne nnwene no yɛ soronko efisɛ w)to wɔnbo hyehyɛ nhoma no yie de hyɛ kwan biara aka ne nwene no mu."} {"id": "6410", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Ayawaso West anaa Ayawaso Wuogon(pronunciation of\"Ayawaso West\") (help·info) ka mpɛsoa a ɛwɔ Nkran a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Ayawaso West mpɛsoa wɔ Nkran \"Metropolitan\" a ɛwɔ Nkran punpuni mantam wɔ Ghana. Nnipa nsia na ɛgyina maa Ayawaso West mmarahyɛbedwafoɔ akonnwa. Francis Napoleon K. Kumah a ɔwɔ National convention party gyinaa hɔ sɛ mmarahyɛbedwanii ma mpɛsoa no wɔ afe apem ahankron ne aduokron mmienu (1992). Wɔ afe apem ahankron ne aduokron nsia (1996) nso Owurayere Rebecca Akweley Adotey a ɔwɔ kyineeɛ amanyɔkuo National Democratic Congress gyinaa maa mpɛsoa no. Wɔ mfeɛ mpem mmienu (2000)mu no, George Isaac Amoo, ɔsono amanyɔkuo New patriotic party anamsini gyinaa hɔ maa mpɛsoa no. Akosua Frema Osei-Opare nso kɔpere akonnwa wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nan(2004) nom wɔ ɔsono amanyɔkuo New patriotic party anan mu. Emmanuel Kwabena Kyeremateng Agyarko a ɔyɛ ɔsono amanyɔkuo New patriotic party nii gyina maa mpɛsoa no wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du mmienu (2012) ."} {"id": "6675", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Afahyɛ yɛ ade a abuasua, kuro anaa oman bi di no afe biara."} {"id": "6681", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Ahenni Asa yɔ beae Yehowa Adansefo hyia de ɔsom ma Yehowa. Edin yi npopo ho di kan da adi wɔ afe 1935. Joseph Franklin Rutherford a na oyɛ Otitenani ma Watch Tower Society saa bre no ne ne kofabae. Na Rutherford adwen ne sɛ, saa dan yi yɛ ɔdan a wɔ de bɛbɔ dahuro afa asɛmpa a ɛfa onyankopon aheni ho."} {"id": "6687", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Ahyɛasiɛ Sukuupɔn yɛ Ghanaian sukuupɔn a wɔde mfe anan na ɛkɔ a efi ase fi guadi kosi tɛknɔlɔgi ne akanni ho nsɛm. \"If there is anything you can do, or dream you can, begin it. Boldness has genius, power and magic in it. Begin it now.\" http://www.ashesi.edu.gh/about/history.html#Meaning_of_Ashesi"} {"id": "6693", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Akua Anokyewaa (Wɔ woo no October da ɛtɔ so 15, afe 1984) yɛ Ghanani amanaman mu bɔɔl bɔfo a osi akan sɛ odikanfo ma Ghana mmaa bɔɔl bɔ kuo. Na ɔka ekuo a esii akan wɔ akansie a ɛne 2003 FIFA Women’s World Cup."} {"id": "6699", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Akwaba yɛ nkyea a yɛde ma obi a w'aba baabi foforo"} {"id": "4851", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Helena Ritzk Fathia a na ɔyɛ Misraimnii ɔbaapanin ma Ghana a wanya ne faahodie foforɔ sɛ ɔyere ma ɔmanpanin a ɔdi kan, Osagyefo Kwame Nkrumah ɛsan tetee no wɔ Zeitoun, mansini a ɛwɔ Kairo maa Misraim akristofoɔ abusua bi. Na ɔyɛ ne papa ba baa ɔtɔ so mmiɛnsa nanso ne papa na ɔyɛ aban adwuma firii mu ntɛm a ne wuo akyiri no, Fathia maame nkoaa na ɛtetee no Yɛwoo Fathia Halim Ritzk wɔ Zeitoun, Kairo wɔ 1932. Ne papa yɛɛ adwuma sɛ klake wɔ Misraim tetefon adwumakuo mu na ɔfiri mu ntɛm gyaa ne maame ma ɔbɛyɛɛ konanii a ɔno nkoaa na ɔhwɛɛ Fathia. ɔno ne panin wɔ nkwadaa nnum a ɛwɔ abusua no mu. ɔwie ne ntoasoɔ sukuu a ɔsuaa Franse kasa no, ɔyɛɛ adwuma sɛ ɔkyerɛkyerɛnii wɔ ne sukuu a ɛwɔ Zeitoun, Notre Dame des Apotre. Adekyerɛ ansɔ.na ni no, ɔkɔyɛɛ adwuma wɔ sikakrabea. Frederik, Amerika nsɛmtwerɛnii a ɔde ne nnwoma puiɛ wɔ 1967, kaasɛ Nkrumah sumaa n'adamfo, Alhaji Saleh Said Sinare a na ɔka Ghanafoɔ a wɔyɛ nkramofoɔ a wɔdii kan  suaa adeɛ wɔ Misraim sɛ wɔmpɛ yere a ɔyɛ kristonii a ɔfiri Misraim mma no, na Fathia ka mmaa nnum a wɔyii wɔn no ho."} {"id": "4863", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Yvonne Nduom,(pronounciation of \"Yvonne Nduom\" (help·info)) wɔ wo no Kitawonsa bosome da ɛto so nkron (9) wɔ afe apem ahankron mmiensa (1953) mu wɔ Elmina a ɛwɔ mfimfini mantam wɔ Ghana.Yvonne yɛ nipa titiriw wɔ Ghana. Ne kunu ne ɔpanyin a ɔda Progressive People's Party. Seisei Yvonne ne ɔpanyin paa a ɔda Coconut Grove Hotels ano.Yvonne Nsuom na ɔyɛ Sterlin Management services , dwumakuo a agye din a ɛde nteteeɛ ma nnipa pii kɔfa baeɛ. Mrs Nduom ɛyɛ nipa biaa ɔsɛ fata sɛ yɛ hwɛ ni suban ɛni ni nnoɔma pa a wayɛ na yɛdi hyɛ yɛ ho nkran. Sɛ wɔtumi ayɛ nnoɔma pii yi aa yɛnso yɛbɛ tumi ayɛ bi. Ɔwɔ nimdeɛ wɔ nnoɔma bebree mu, wei nyina trɛ sɛ wa bɔ no ho mmɔden paa na we duru mpɛnpɛnso a we duru. Yvonne hyɛɛ ne mmɔfra adesua ase wɔ Ola Girls Catholic School wɔ Elmina ne Archbishop Porter Girls Secondary School wɔ Sekondi-Takoradi. Ɔsan so tua ne sixth form adesua so wɔ St. Louis Secondary School wɔ Ghana Asante mantam."} {"id": "4875", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Akua Donkor Akua Donkor yɛ Ghanani ɔmanyɔni a ɔno ne kɔfabaeɛ ma amanyɛkuo a wɔfrɛ no Ghana Faahodie Kuo (Ghana Freedom Party, GFP). Wɔwoo Akua Donkor wɔ afe apem ahankron aduonum mmienu mu (1952). Wɔwoo Akua Donkor wɔ ɔgyefoɔ bosome no, ne da a ɛtɔ so aduonu-nkron wɔ afe apem ahankron aduonum mmienu mu (29/02/1952) wɔ Afigya Kwabere Mansini a was Asante Mantam mu. Akua Donkor yɛ Okuani a kokoo ho dwuma na ɔdi no titire. Ɔnyɛ obi a wahyɛda anya sukuu mu adesua anaa nteteɛ biara Akua Donkor daeɛso kɛseɛ ne sɛ daakye bi no, ɔbɛba abɛyɛ Ghana omanpanin. Ne saa nti no, ɔgyinaaeɛ maa wɔtoo ne so aba sɛ ananmusini  ma amanfoɔ a wɔwɔ Heman abatoɔ bea wɔ Afigya Kwabere Mansini Badwa no mu. Ɔdaa n'anisoadehunu sɛ ɔbɛyɛ Ɔmanpanin yi adi wɔ mfie mpem mmienu ne dummienu no mu wɔ mmerɛ a ɔde ne nkrataa kɔeɛ sɛ ɔpɛsɛ ɔpere ɔmanpanin adwa no sɛ ɔkɔntenkorɔ. Nanso Fofie anto Atta na wadue Abam maa Abatoɔ Kɔmmisa no yii no sii nkyɛn a, wantumi ampere aba no bi."} {"id": "5378", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Corona virus yi anya nsunsuansoɔ bebree wo abodeɛ ne nneɛma bebree so. Esan sɛ nnipa ate won akwantuo so no nti, ama nframa a ɛwɔ nkuro bebree mu ati. Nhyɛ a wode too amanfuo so sɛ ma wonpue no wo China man mu ama nframa bɔne so ate bɛyɛ ɔha nkyekyɛ mu aduonu-nnum. Animdefoɔ a wo sua asaase ne mu nsɛm kyerɛ sɛ nnipa bɛyɛ 77,000 na wonkwa so aware wo bosome mmienu mu. Yareɛ yi nso ama won atwe nhyiamu a ɛfa asaase ho yie die akɔ akyire. Nhyiemu no bi ne 2020 United Nations Climate Change Conference. 3san sɛ saa nhyiamu yi antumi ama so yi nti, nnipa no bi susu sɛ akadeɛ a abɛɛfo dwuma die bi te sɛ green energy bɛ hia no renka won nsa. Ntutuo a efi nfidi nnwuma akeseɛ mu ama wie mu ayɛ hyi. Eyi ama nsuo ɛtrɛ wo ne hyia so. Nnipa dwuma die bi ama asaase no ɛsei. Animdefoɔ huu sɛ covid 19 yareɛ yi bɛ ma nnipa dwuma die so ate. Na ɛno bɛ boa ama asaase, nsuo ne nframa no akɔ ne dadaa mu biom."} {"id": "6807", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Dzimbi Afahyɛ afehyia afahyɛ a ahenfo ne wɔn manfoɔ a wɔn wɔ Atifi Apuei Mantam ne Atif Atɔe Mantam mu wɔ Ghana no di. Wodi saa afahyɛ yi wɔ bosome a ɛtɔ so nsia no mu. Wɔde nnuane ne nsa gye ahohoɔ wɔ afahyɛ no ase. Amanfoɔ no hyɛ wɔn amammerɛ ntadeɛ ahorɔw de kɔ dwa dataa a ahenfo no abɔ no ase. Asa ne nnwomtoɔ nso kɔ so wɔ afahyɛ no ase. Wodi saa afahyɛ yi de kae nneɛma bi a esii wɔ tete https://books.google.com.gh/books?id=1PyhDwAAQBAJ&q=dzimbi+festival&pg=PA89&redir_esc=y Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value). https://www.easytrackghana.com/cultural-overview-ghana-festivals.php http://www.ghanaembassyiran.com/en/page/majorfestivals https://www.ghanaconsulatedubai.com/tourism.html"} {"id": "3110", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Janko Tipsarević (Јанко Типсаревић) (22. 06. 1984) eye teniso nii o frie Serbia."} {"id": "6837", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Florence Abena Dolphyne yɛ ɔbenfo a wɔwoo no wɔ afe 1938 mu. Ɔno ne ɔbaa a ɔdii kan nyaa Prɔfɛsa abodin ne ɔbaa a ɔdii kan bɛyɛɛ pro-vice chancellor wɔ University of Ghana. Florence Dolphyne firi Akyinakrom a ɛwɔ Ejisu-Juaben Mansin mu wɔ Asante Mantam mu. Florence Dolphyne nyaa ne ntoasoɔ sukuu adesua wɔ Wesley Girls Senior High School a ɛwɔ Cape Coast (Oguaa). Ɔkɔtoaa n'adesua so wɔ University of Ghana de nyaa BA(Hons) degree abasobɔ wɔ Kasasua (linguistics) wɔ afe 1961 mu. Florence Dolphyne yɛ suapɔn mu kyerɛkyerɛni (Lecturer) ne nhwehwɛmufoɔ. Florence Dolphyne ne ɔbaa a ɔdii kan bɛyɛɛ pro-vice chancellor wɔ University of Ghana mu. Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value). Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value). https://www.ug.edu.gh/news/professor-dolphyne-honoured-her-80th-birthday https://www.graphic.com.gh/news/general-news/prof-dolphyne-honoured-for-dedicated-service.html"} {"id": "6861", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Grace Asantewaa (Wɔ woo no December da ɛtɔ so 5, afe 2000) yɛ Ghanani bɔɔl bɔfo a osi akan sɛ okyidɔmfo ma Spanish Primera División bɔɔl bɔ kuo EdF Logrono ne Ghana mmaa bɔɔl bɔ kuo. Asantewaa sii akan maa ɔman Ghana wɔ akansie a ɛne 2018 Africa Women Cup of Nations mu, na osii akan mprɛnsa."} {"id": "6536", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Mansini a yɛto aba wɔ edin ahodoɔ pii a ebi ne, mansini abatoɔ, mmara mansini, abatoɔ mansini, mpesua, beaɛ a yɛto aba yɛ kuro kɛseɛ bi mu nkyekyɛmu (ɔman, mantam adwumam kwankyerɛfoɔ anaa aban adwumayɛkuo bi) wate a ɛbɛma kuro no ntamgyinani wɔ mmara mu. Saa kuro no amamara a wɔnya no wɔ botaeɛ bi so no, kyerɛ mansini biara hyeɛ na ɛhunu sɛ ekuoba baako anaa nea ɛboro saa na ɛbɛgyina hɔ ama mansini no. Mpɛmpii no, wɔn a wɔto aba a wɔte mansini nom na wɔma wɔn kwan to aba wɔ abatoɔ a ɛrekɔ so wɔ hɔ. Wɔn a wɔn din wɔ abatoɔ nkrataa nom na wɔbɛyi wɔn sɛ mansini ntamgyinani,ntamgyinaeɛ a wɔkyɛm pɛ, anaa sɛ ɔkwan foforɔ a wɔfa so to aba. Wɔtumi yi wɔn mu wɔ aberɛ a mpaninfoɔ to wɔn so aba wɔ mmara kwanso, ɛnyɛ wɔn a wɔto aba na ɛyi anamusifoɔ anaa ɔkwan foforɔ a wɔfa so to aba. Edin a wɔde ma abatoɔ mansini no sesa wɔ aman ahodoɔ pii mu, ɛna ɛtɔ mmerɛ bi a baabi korɔ a wɔtoo no so aba no."} {"id": "5787", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kokonte(pronounciation of \"Kokonte\" (help·info)) yɛ aduane bi a yɛtumi kora ma no kyɛ, yɛdi saa aduane yi wɔ abibirem baabi te sɛ Togo, Ghana ɛne nea ɛkeka ho. Wɔ Ghana nnipakuo bi te sɛ Ga, Akan, Hausa na mpɛn pii no ɔdi kokonte. Edin foforɔ a yɛde frɛ kokonte ne twa w'ani hwɛ dan \"face the wall\" ɛfiri sɛ na wɔn a wɔn diberɛ wɔ fam na ɛtaa di saa aduane no. Ɛsane nso yɛ aduane bi a agye din a, Ghanafoɔ pɛ ne die pa ara. Mpɛn pii no kokonte ahosuo no yɛ ntokontrama, fitaa ɛnaa sɛ ahabanmono a ɛdɔ, ɛgyina Abusuakuo a wɔreyɛ saa aduane no. Mpɛn pii no yɛde bankye a yahata sam anaa bayerɛ a yahata sam na ɛyɛ saa aduane no. Kokonte yɛ Ghana aduane a yɛde bankye sam ayɛ a yɛtaa de abɛnkwan anaa nkatenkwan na ɛfie. Agye din wɔ aman a ɛwɔ abibirem atɔeɛ te sɛ Nigeria ɛna wɔsane di no wɔ Caribbean mmeaɛ. Borɔfo din a wɔde to saa aduane yi ne \"BROWN FUFU\"."} {"id": "3465", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Colosseo yε tete ahyɛnsode a ɛwɔ Roma, Italy. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6644", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Abankeseso (6°17′N 1°51′W / 6.283°N 1.850°W / 6.283; -1.850) yɛ Kane Kuropɔn ma Denkyira wɔ afe 1960 no mu, a ɛnnɛ wɔfrɛ ne fa bi Ghana. Wɔ afe 1962, Abrɔfo wɔyɛ Dutch, English ne Brandenburger dwadifo no tuu kwan kɔɔ abankeseso na wɔne Denkyira hene a ne din Boamponsem yɛɛ nhyehyɛe wɔ dwadie ho. McCaskie, T. C. \"Denkyira in the Making of Asante c. 1660-1720\" The Journal of African History vol. 48 (2007) no. 1, p. 1"} {"id": "6662", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Abokobi yɛ kuro ketewa ne kuropon ma mpɛsoa a ɛne Ga East a ɛwɔ Nkran Mantam mu. Asɛmpatrewfoo a woka ‘’Baseler Missionsgesellsschaf’’ (Basre Asempatrewfo) na ɛhyehyɛɛ kurow no wo afe 1854. Wɔ hyehyɛɛ hɔ sɛ guankobea maa Akristofo a waguane afiri Osu (Kane Danish-Ankran a ɛbɛn Christianborg) bre a British Aban a ɔwɔ so saa bre no de atuo ne atopaee to hyɛɛ Osu so firi po no so esiane sɛ na kuromanfoo no ayɛ wɔn adwene sɛ wonntua toɔ foforo a aban no de aba no.. Kurow no hyɛ mpɛsoa a ɛne Ga East Mpesoa no ase na ɛwɔ Abokobi-Madina abatoɔ mpesoa so wɔ mmarahye badwafie. Nkyekyem:Nkran"} {"id": "3752", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Bukarest (București) yε kuro titiriw a ɛwɔ Romania. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3770", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Nantes yε kuro kεseε a ɛwɔ France. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "5744", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Sikakrabea (pronounciation of \"Sikakorabea\" (help·info)) y3 adwuma kuw bi a mmera ma no ho kwan sɛ ɔbedi sika ho adwuma. Wɔ ɔman Gaana mu no yɛ sikakrobea batan ne Bank of Ghana. Gaana wɔ sikakrobea ahor aduonu nwotwe a sikakrobea batan agye ato mu. Ɛbi ne , Gaana commercial bank, Access bank, UBA, Ecobank ne nea ɛke ka ho. Babia menyaa mmoa firiiɛ: https://www.google.com/search?q=definition+of+bank&oq=definition+of+bank&aqs=chrome..69i57j0l3j0i20i263j0l5.7071j0j7&sourceid=chrome&ie=UTF-8 https://en.wikipedia.org/wiki/Bank_of_Ghana"} {"id": "5762", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Arras yε kuro kεseε a ɛwɔ France. Emu nipa dodoɔ yɛ 40 883 (2016). INSEE 2016 Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6764", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Benjamin Kofi Asamoah    yɛ Ghanani amanyɔni wɔ adehyeman a edikan no mu. Na ɔyɛ mmarahyɛ badwani a ogyina hɔ ma Abetifi abatoɔ mpɛsoa so firi afe 1965 kosii afe 1966. Ansa na ɔbɛkɔ mmarahyɛ badwa mu no, na ɔyɛ ɔkwankyerɛfo ma Kwawu mansin ne New Juaben mansin no. ɔsan so soom sɛ ɔkyerɛwfo maa amnyɔkuo Conventions People’s Party (CPP) wɔ Apuei Mantam no mu. Wɔ woo Asamoah wɔ March da ɛtɔ so 30, afe 1917 wɔ Abetifi, kuro a ɛwɔ Apuei Mantam mu. ɔkɔɔ sukuu wɔ Juaso aban ntoaso sukuu Asamoah hyɛɛ ase sɛ drɔbani a ɔka fidie a wɔde yɛ mmframa ho adwuma firi afe 1935 koii afe afe 1940 mu. Ɔde ne ho kɔdɔɔm polisifo adwuma wɔ afe 194 1 mu na ɔyɛɛ adwuma sɛ polisini kumaa firi afe 1941 kosii afe 1946 mu. Wɔ afe 1948 mu no, ɔbɛyɛɛ titenani a odikan wɔ kwahu mansin no mu maa amanyokuo a ɛde United Gold Coast Conventions nanso, ɔde ne ho kɔdɔɔm amanyɔkuo a ɛde Conventions People’s Party (CPP) wɔ afe 1950 mu."} {"id": "6770", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Bibel yɛ christofo kyerɛw kronkron, ɔfã a edi kan no yɛ nhoma Hebri Kyerɛwnsɛm ne Kristofo Hela Kyerɛwnsɛm na aka abom. www.jw.org"} {"id": "6776", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Botae biako yɛ apawa a ɛtɔ miensa a Americafo Jazz nnowmtofo da no adi wɔ 1981 String Trio of New York recorded in 1981 for the Italian Black Saint label."} {"id": "6782", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu “The Convention People's Party (CPP)” yɛ Ghanaian left ammaneɛkuw. Nkyekyem:Gaana Nkyekyem:Gaana Amampanyimfo http://www.conventionpeoplesparty.org/"} {"id": "5810", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Krosby Mensah pronounciation of \"Krosby Mensah\" (help·info) (yɛwoo no Ɔbɛnem bosome mu, da a ɛtɔ so num wɔ afe apem ahankron ne aduanan nson.Ɔyɛ Ghana amanyɔni a wɔdi dwuma sɛ mmarahyɛbɛdwani wɔ Adehyeman a ɛtɔ so nan wɔ Ghana, ɔgyinae de maa Afram Plains Apueɛ abatoɔ mpɛsoa so. Ɔyɛ National Democratic Congress amanyɔkuo ba Yɛwoo Krosby Mensah wɔ Ɔbɛnem bosome mu, da a ɛtɔ so num wɔ afe apem ahankron ne aduanan nson wɔ Apueɛ Mantamu, ɔsuaa adeɛ wɔ Prince of Peace kollegyi mu,na ɔnyaa abɔdin krataa a ɛma no kwan ma no tumi kyerɛ adeɛ. ADWUMA Mensah yɛ kanee mmarahyɛbɛdwani ma Afram Plains Atifi abatoɔ mpɛsua so wɔ Apueɛ Mantamu firi Ɔpɛpɔn bosome da a ɛtɔ so nson wɔ afe apem ahankron ne aduokron mmiɛnsa kɔpem Ɔpɛpɔn bosome da a ɛtɔ so nson wɔ afe apem ahankron ne aduokron nson. Ɔsan yɛ obi a ɔyɛ nnwuma beberee. Ɔka mmarahyɛbedwafoɔ ho. Mensah yɛ mmarahyɛbedwani wɔ mmarahyɛbedwa a ɛdi kan ne nea ɛtɔ so mmienu mu de ma Afram plains Atifi Mpɛsoa so firi Ɔpɛpɔn bosome mu wɔ afe apem ahankron ne aduokron mmiɛnsa de kɔsii Ɔpɛpɔn bosome mu wɔ mpem mmienu ne baako."} {"id": "5997", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Puff-puff,(pronounciation of \"Puff-puff\" (help·info)) sɛdeɛ wɔfrɛ no wɔ Alata (Nigeria) ne Sierra Leone, ɛna ɛtɔ da a Ghana, ne Cameroonfoɔ a wɔka Borɔfo no mu no yɛ Abibifoɔ aduane a ɛmu yɛ hare a wɔde esam a wɔakye ayɛ. Edin foforɔ a wɔtumi de ma saa aduane yi wɔ Ghana ne Boflootu, Ivory Coastfoɔ nso frɛ no bofloto, Congofoɔ nso frɛ no mikate, Angolafoɔ nso frɛ micate anaa bolinho, cameroonfoɔ a wɔka French kasa no nso frɛ no beignet(Ɛwom sɛ esam a wɔde yɛ saa aduane yi wɔ French no yɛ sononko firi aduane korɔ yi ara bi a wɔyɛ no wɔ hɔ a Ɛne yei di nsɛ no ho), Sudanfoɔ nso frɛ no ligemat, ɛnna Liberiafoɔ nso frɛ no kala. Aduane yi asan agye din wɔ Atɔeɛ fam Afrika, a wɔfrɛ no mandazi wɔ apuiɛ ne atifi fam."} {"id": "7053", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Kwame Akoto-Bamfo yɛ Ghanani ɛboɔ dwomfo . ɔdaa ne boɔ a ɔdwomeɛ a egyina hɔ sɛ nkaede ma wɔn a wofaa ɛyaw mu wɔo nkoasom mu a w’ato din Transatlantic slave trade, na ɛboɔ no yɛ ade ɛwɔ beae bi a wɔfrɛ no National Memorial for Peace and Justice a wobue ano wɛ afe 2018 wɔ Montgomery, Alabama. Ne boɔ a w’adwom foforo ne nea ɛyɛ 1,200 aboɔ  a egyina hɔ ma Ghana nananom nsamanfoɔ a wɔfaa nkoasom mu wɔ Accra, a ɛyɛ Ghana Kuropɔn. W’ato ne din Faux-Reedom, na wɔ bue ano wɔ afe 2017."} {"id": "6824", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Ngyiresi ka United Kingdom ho. Hɔ na aborɔfo a wɔdii Sika Mpoano do tumi bɛyɛ mfe ɔha no firi."} {"id": "6830", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Esther Lily Nkansah yɛ Ghanani mmaranimfo ne kane Soafo a ɔhwɛ Atɔe Mantam no so firi afe 1997 kosi afe 2001 wɔ Rawlings aban ase. Wɔ 2010 mu no, Kane manpanyin Atta Mills bɔɔ ne din kaa Sika Korabea kunini a ene Bank of Ghana abaguakuo 10 a wɔn botae ne se wɔbeboa ma nhyehyɛ a Ghana mpontuo ‘Better Ghana Agenda no. Owurayere Nkansah san nso yɛ okandifo ma asore kuo a ɛde Dioces wɔ Methodist Asore a ɛwɔ Sekondi."} {"id": "6854", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Gift Twuma Ampofo (wɔ woo no June da a ɛtɔ so 11, afe 1960 ) ye Ghanani amanyɔni ne amnyɔkuo New Partriotic Party mmarhye baguani. Ɔyɛ mmarahyɛ baguani a ogyina hɔ ma Abuakwa atif fam mpɛsoa so wɔ mfinfin mantam mu wɔ Ghana. Amposfo yɛ Soafo a ɔhwɛ bobeasu, ne mmɔfra so abediakyire so wɔ Ghana. Wɔ woo Twuma Ampofo wɔ June da ɛtɔ so 11, afe 1967 mu wɔ Kukurantumi a ɛwɔ mfinfin mantam no mu wɔ Ghana. Ɔkɔɔ usapɔn a ɛne University of Cpae Coast ma no nyaa abɔdin krataa wɔ Biology wo afe 1999. ɔtoa n’adesua no so ma nyaa abɔdin krataa foforo a ɛne MBA. Ɔsan nso kura abɔdin krataa a ɛne BSc. a onyaa firii Suapɔn a ɛne University of Ghana Na Ampofo yɛ ɔkyerekyerɛni a ɔkyerɛɛ Science wɔ sukuua ɛne Akosombo International School ansa na ɔbɛyɛ mmarahyɛ baguani. Sesei, ɔyɛ soafo abediakyire a ɔhwɛ nhomasua a ɛfa nsano adwuma ntete ho Wɔ afe 2015 mu no, osii abatoɔ akan ma no dii nkunim wɔ amnyɔkuo New Partriotic Party abatoɔ mu ma no nyaa akwanya sɛ ɔbepere mmarahyɛ bagua agua no wɔ Abuakwa Atifi Mpɛsoa so a ɛwɔ mfinfin mantam mu wɔ Ghana."} {"id": "6045", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Away Bus yɛ Ghanafoɔ sini a Kofi Asamoah a ɔwɔ Kofas Media ne Peter Sedufia Sinifie na ɔyɔ yɛ san nso kyerekyere sini no kwan a ɔbɛyɛ no so. Anuafoɔ mmaayaa mmienu bɔ mmɔden sɛ ɔbɛ nya sika d ama wɔn maame a ɔyare no, wɔ wɔn adamfo bi mmoa so no wɔn bɛyɛɛ ɛhyɛn kafoɔɔ sɛneɛ wɔ bɛnya sika no de ahwɛ wɔn maame yareɛ no. John Dumelo Fella Makafui Clemento Suarez Salma Mumin Kalybos Ahoufe Patri Master Richard Umar Krupp Ajetey Anang Moesha Buduong Too Sweet Annan Yaw Dabo Akuapem Polo Abeiku Santana Kalsoume Sinare Big Akwes Akrobeto Roselyn Ngissah Agya Koo Tracy Boakye https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/Star-studded-movie-Away-Bus-premiers-on-Easter-Saturday-watch-trailer-739038 https://www.pulse.com.gh/entertainment/movies/review-away-bus-a-spellbinding-rib-cracking-drama-with-tragic-end/12hln9d https://www.youtube.com/watch?v=_bJpuHnrfHQ Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value). https://www.ghbase.com/away-bus-promises-to-be-the-most-comic-but-very-educative-movie-ever-produced-in-ghana-and-its-a-must-watch/ https://www.ghanacelebrities.com/2019/04/16/trailer-finally-out-for-agya-koos-comeback-movie-away-bus-watch/ Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value)."} {"id": "3885", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Marko Perković (27.10.1966 - ...) yε odwomtoni ɛwɔ Krowehyia man mu."} {"id": "3909", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Warszawa yε kuro titiriw a ɛwɔ Poland. Warszawa ɛyɛ Polandi ahenkuro a emu nipa ɛyɛ opipipi 1.729.119. Warsaw (Polish: Warszawa [varˈʂa.va] (listen)), mmara mu no Warsaw yɛ ahenkuro, na ɛno ne kuro a ɛso yie pa ara wɔ Poland man no mu. ɛyɛ metropolis a ɛda asubɔntene Vistula so wɔ Poland apuiɛ-mfimfin mantam (east-central ) no mu na nnipa a wɔtete kuro no mu no wode w'ani bubu a wɔn dodoɔ bɛyɛ Ɔpepepem baako ne akyire pɔ nwɔtwe (1.8 million), a wɔn nyinaa wotete greater metropolitan fa mu hɔ no nso bɛyɛ Ɔpepepem mmiensa ne akyire pɔ baako (3.1 million), a yei ma Warsaw kuro no bɛyɛ ahenkuro a ɛtɔ so nson a ɛmu nnipa dɔɔ so yie pa ara wɔ European Union. Warsaw din ankasa wɔ Polish kasa mu ne Warszawa. Nkane no edin ahodoɔ a na nka wɔde frɛ kuro yi ne sɛdeɛ na wɔtwerɛ no no bi ne Warszewa, Warszowa, Worszewa anaa Werszewa. Edin yi abɔseɛ anaa baabi korɔ pɔtee a wɔnyaa saa edin yi firiiɛ deɛ, obiara nnim de bɛsi nnɛ."} {"id": "6141", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Serwaa Amihere yɛ Ghana nsɛmtwerɛni ne kaseɛbɔni a ɔyɛ adwuma wɔ GHOneTV. Ɔnyaa \"tɛlɛvision\" female Newscaster of the year\" abasobɔdeɛ wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du nwɔtwe wɔ kasafidie ne tɛlɛvision abasobɔdeɛ mu. Ɔhyɛɛ aseɛ sɛ obi a ɔhwɛ \"awardwinning current affairs show\", \"State of affairs\" a Nana Aba Anamoah na ɔdi saa dwuma no. Ɔno na ɔda cheers nnawɔtwe awieeɛ agokansie so wɔ GHOneTV. Wɔwoo Serwaa wɔ ɔbenem bosome da a ɛtɔ so nnawɔtwe wɔ afe apem ahankron ne aduokron mu sɛ Frank Yeboah ne Lydia Tetteh abakan. Ɔkɔɔ Yaa Asantewaa ntoasoɔ sukuu ɛna ɔsua nkontabuo wɔ \"Methodist\" Suapɔn. Serwaa yɛ obi a ɔdi mu wɔ kaseɛbɔ mu wɔ GHOneTV so ne Ghanani a ɔdikan a ɔdii nkunim wɔ \"RTP\" abasobɔdeɛ a ɔnyaa abasobɔdeɛ wɔ kaseɛbɔ a ɔbɔɔ ne ho mmɔden wɔ mu wɔ afe no mu nyinaa mpɛn mmiɛnsa. Ɛnkyɛree biara na Serwaa Amihere daa no adi wɔ abɛɛfo ntentan baako a yɛfrɛ no \"Instagram\" so sɛ ɔwɔ ba a, ɛyɛ adeɛ a ɔde asie n'akyitaefoɔ, wɔn a wɔpɛ mfeefeemu bisaa no no saa mmuaeɛ no na ɔde maa wɔn sɛ ɔwɔ ba."} {"id": "6147", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Adoagyiri yɛ kuro bi a ɛwɔ Akuapim anaafoɔ mansini adantam, mansini bi a ɛwɔ Ghana apueeɛ mantam. Akuapim anaafoɔ mansini adantam (ASMD) na ɛdi Adoagyiri so. Abusuakuo a ɛdi mu yɛ Akan ansa na Ewe aba. Ɛwɔ Asuo Densu a ɛredi dwuma sɛ ɛhyeɛ a ɛda ɔno ne Nsawam ntam. Asuo Densu yɛ baabi a wɔnya nsuo de yɛ efie adwuma ne nnwuma biara a ɛhia nsuo de di dwuma ma nnipa a ɛwɔ Nsawam ne Adoagyiri mpɔtam. Kuro no agye din ɛnam \"Saint Martin's Senior High School\" nti. Sukuu no yɛ ntoasoɔ sukuu. Akuapim South Municipal Archived 2015-04-14 at the Wayback Machine Akuapim South Municipal Archived 2015-04-14 at the Wayback Machine \"Educational Institutions\". www.centralregion.gov.gh. Archived from the original on 1 August 2017. Retrieved 12 August 2011. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6165", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Basse-Terre yε kuro kεseε a ɛwɔ France. Emu nipa dodoɔ yɛ 10 046 (2018). INSEE 2018 Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "9933", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Akwasi Dante Afriyie yɛ Ghana mmarahyɛ baguamuni. Ɔyɛ New Patriotic Party (NPP) amanyɔkuo no mu ni. Ɔsom sɛ mmarahyɛ baguamuni ma Atwima Mponua mpɛsua wɔ Asante mantam mu. Akwasi dii nkonim wɔ Ghana (1997) mfe apem ahankron aduokron ne nson abatow no mu. Wɔ mfe mpem mmienu (2000), ɔde mma (8,153) mpem nwɔtwe, ɔha num ne ɛbiesa na ɔde dii nkonim wɔ abatow no mu. Wɔ mfe (2004) mpem abiean ne nan Ghana abatow mu no, Isaac Kwame Asiamah tuu no fii akongua no so. Wɔ mfe (2000) mpem ɛbiean no, Afriyie dii nkonim wɔ Ghana abatow mu sɛ mmarahyɛ baguani ma Atwima Mponua mpɛsua so wɔ Asante mantam mu. Na ne mpɛsua no ka mpɛsua (31) aduasa biako wɔ mpɛsua (33) aduasa bieɛsa a New Patriotic Party (NPP) nyae wɔ Asante mantam mu. New Patriotic Party (NPP) nyaa nkongua (100) ɔha biako wɔ nkongua (200) ɔha abien mu wɔ Ghana mmarahyɛ bagua mu. Akwasi de mma a ne dodow yɛ 33,726 no mu 20,245."} {"id": "9999", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Ghana manpanyinfo anaa Akannifo ɛfi bere a Ghana nnya fahodie 1957 bɛpim nnɛ. Ananmusini anaa ''Governor-general'' yɛ ɔsrani pannyin a na ɔbu ɔman no wɔ Queen Elizabeth II din mu. Status Wɔ Ghana mmra 1960 mu, a ɛyɛ Ghana mmra homa a ɛdi kan wɔ Ghana no, ɔmanpanyin no bɛsi ahenni amanuo no anan. Mmrahyɛbadwamfo yi ɔmampanyin sɛ ɔnni Ghana so mfe anum. Sɛ obiara nni hɔ sɛ ɔmanpanyin a, wɔpaw nnipa abiesa sɛ wɔn gyina mu sɛ ɔmanpanyin Lieutenant-General Joseph Arthur Ankrah de Abantuguo (Coup d'état) ɛtuu ɔmanpanyin Nkrumah ne n'aban. General Ignatius Kutu Acheampong de Abantuguo (Coup d'état) ɛtuu ɔmanpanyin Akufo-Addo ne Prime Minister Abrefa Busia ne n'ban nyinaa Lieutenant General Fred Akuffo de Abantuguo (Coup d'état) ɛtuu General Acheampong, ɛna Flight Lieutenant Jerry Rawlings de Abantuguo (Coup d'état) ɛtuu Supreme Military Council. Flight Lieutenant Jerry Rawlings de Abantuguo (Coup d'état) ɛtuu ɔmanpanyin Limann ne n'aban Mprenpren Ghana mmra mu no, ɔmanpanyin na odi ɔman no nyinaa so."} {"id": "10941", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu University of Education, Winneba pronounciation of \"University of Education\" (help·info) ka aban suapɔn a ɛwɔ Ghana. Saa suapɔn yi wɔ Winneba(Simpa) a ɛwɔ Mfimfini Mantam mu wɔ ɔman Ghana mu. Wɔtee suapɔn yi afe apem aha nkron aduokron mmienu(1992) wɔ aban mmara mu (PNDC Law 322) ne University of Cape Coast wɔ ayankofa. Wɔtee suapɔn yi sɛ ɛne University of Cape Coast a ɛno nso wɔ Mfimfini Mantam hɔ ara sɛ ɛmmɛboa ntete akyerɛkyerɛfoɔ akukudam wɔ Ghana nwomasua nnkorabata nyinaa mu. University of Education, Winneba hwɛ sɛ wɔbɛtete akyerɛkyerɛfoɔ na wɔn abɛyɛ akyerɛkyerɛfoɔ ekukudam de aboa ama anisuadehunu a ɔman no wɔ wɔ nwomasua ho sɛ wɔbɛsan de atenetene Ghanafoɔ mmɔdenbɔ ama ndwuma atumi akɔ ne anim na aboa ɔmanfoɔ nso nkɔsoɔ.University of Education, Winneba rehwehwɛ sɛ wɔn bedi akotene yie wɔ Ghana sɛdeɛ ɛbɛyɛ na wɔn bɛpegya ekukudamfoɔ a wɔn nimdie ho bɛhia ama ɔman no anisoadehunu ne wɔn adesrɛdeɛ betumi aba mu. Asuapɔn no wɔ nkorabata ne asoeɛ aduonu nkron, fakɔtis nson. Ɛsan so wɔ asoeɛ dunwɔtwe wɔ Ghana mantam mu ha a wɔ kyerɛ adeɛ."} {"id": "10995", "contents": "Akyerɛkyerɛfoɔ nkabom kuo a ɛwɔ suapɔn ahodoɔ mu wɔ ɔman Ghana mu ahyɛ wɔn kuo mma nyinaa sɛ wɔmfa wɔn adekyerɛ nnoɔma nyinaa ne ho akadeɛ biara nwu fam ɛfiri Dwoada, Ɔpɛpɔn bosome no da a ɛtɔ so du wɔ afe mpem mmienu ne aduonu mmienu mu (Monday, 10 January 2022 ), a wɔnnim da korɔ pɔtee a wɔresane aba adwuma. Akyerɛkyerɛfoɔ nkabom kuo a ɛwɔ suapɔn ahodoɔ mu wɔ ɔman Ghana mu no hyɛɛ wɔn atuateɛ yi ase firii Ɔpɛpɔn bosome no da a ɛtɔ so du wɔ afe mpem mmienu ne aduonu mmienu mu (10 January 2022 ). National Labour Commission (NLC) a wɔyɛ aban ananmusifoɔ ne Ghana aban nyinaa too wɔn nsa frɛɛ Akyerɛkyerɛfoɔ nkabom kuo a ɛwɔ suapɔn ahodoɔ mu wɔ ɔman Ghana sɛ nka wɔmmra na wɔnhwɛ mfa yie nto yie na atuateɛ no mmra awieɛ nansa Akyerɛkyerɛfoɔ yi ankɔ. \"UTAG declares indefinite strike from Monday over worsening conditions of service\". Graphic Online. Retrieved 2022-02-07. \"Ghana Labour Commission sue striking teachers as action enter week three\". BBC News Pidgin. Retrieved 2022-02-07. \"Strike: UTAG declines NLC's invitation for a meeting on February 7\". GhanaWeb."} {"id": "7130", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Nii Okaija Adamafio 1960 yɛ Ghanani kane amanyɔni. Ɔyɛ kane Soafo a ɔhwɛ Afisɛm so wɔ Rawlings aban ase firi afe 1997 kosii afe 2001. Ɔyɛ mmarahyɛ baguani a odikan a ogyina hɔ ma odododiodoo abatoɔ mpɛsoa so firi afe 1992 kosii afe 1997. Ɔyɛ Amanyokuo National Democratic Congress (N D C) no mu ni, Adamafio nyaa nkoanim koduu Otitenani abediakyire wo amanyɔkuɔ National Democratic Congress din mu. Wɔ afe 1996 abatoɔ a ɛkɔɔ so no mu no , onyaa mma no mu 29,142 a egyina hɔ ma ɔha mu nkyekyɛmu 35.4%. wɔ afe 2000 abatoɔ a ɛkɔɔ so no mu no, onyaa mma no mu 24,181 a egyina hɔ ma pha mu nkyekyɔmu 43.9% na emu no hweree agua no maa Reginal Nii Bi Ayibonte. Wɔ February 2006 mu no, ɔtwee ne ho firii N D C ho. Wɔ afe 2008 mu no, ɔbɛyɛɛ otitenani abediakyire wɔ amanyɔkuo Democratic Freedom Party (DFP) mu."} {"id": "4626", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Nkran Mantam mu ne mantam a n'asase sua koraa wɔ Ghana mantam 16 no mu, ne tɛtrɛtɛ yɛ kilomita 3,245.ɛyi gyina hɔ ma ɔha mu nkyekyɛmu 1.4 wɔ Ghana asase mu. ɛno ne Mantam a ɛto so meinu a emu nnipa dɔɔso yiyie a edi Asante mantam akyi. Nnipa akenkan a ɛkɔɔ so wɔ afe 2010 mu no kyerɛ sɛ, emu nnipa dodoɔ yɛ 4,010,054 a egyina hɔ ma ɔha mu nkyekyemu 16.3. Nkran mantam no yɛ mantam a nkurow, adan ne nwuma akɛse wo mu paa na nnipa no mu ɔha mu nkyekyɛmu 87.4 na ɛtete mmeae a ɛte saa. Nkran mantam no Ahenkrow no ne Nkran na, ɛno nso ne ɔman Ghana Ahenkurow. Wɔ afe 1960 mu no, na wɔfrɛ Nkran mantam no Nkran mpesua, na na asase no ka Apuei mantam nsase ho. Wɔ bosome a ɛtɔ so nson no da a ɛtɔ so 23, afe 1982 no, ɔsoafo no de mmara a ɛne (PNDCL 26) tee Nkran Mantam fii Apuei Mantam ho. Wo atifi fam no, Nkran mantam no Apuei Mantam na ɛbɔ hyeɛ, wɔ apuei fam nso, ɛne Frao mantam na ɛbɔ hyeɛ."} {"id": "4644", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Mfinfini Mantan yε Gana Mantan du no mu baako. N'Ahenkuro ne Cape Coast. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "7226", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Rosemond Asiamah Nkansahpronounciation of \"Rosamond Asiamah Nkansah\" (help·info) (PW/1 wɔ woo no ɔpɛpɔn bosome no mu wɔ afe apem ahankron aduasa ,1930-2021) yɛ obaa odikan wɔ Ghana abakosɛm mu a wɔpaw no sɛ Opolosin baa wo Apolisifo adwumkuo a ɛne Ghana Police Service wɔ Gold Coast. Na okura abodin krataa a ɛne Senior Cambridge ne akyerɛkyerɛfo abodin krataa a ɛne Certificate A. Wɔ faa no kaa apolisfo adwumakuo a ɛde Gold Coast Police force wɔ Ɛbɔ bosome no da a edikan, afe apem ahankron aduonum mmienu (1952) bre a na w’adi mfie aduonu mmienu (22). Wodikan faa no ansa na wɔfaa mmaa afoforo du baako (11). Saa bre na mmaa apolisifo nni ho kwna sɛ wɔ ware anaa wɔ wo mma, nea ɔbɛyɛ eyi no mu biara no, wɔ hyɛ ma no ma no de n’adwuma no to hɔ."} {"id": "4836", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Black Star Square, a yɛ san so frɛ no Independence Square, Ɛyɛ amansan nhyia mu bia a ɛwɔ Accra, Ghana, a ɛne Accra Sports Stadium ne Kwame Nkrumah Park ɛbɔshiɛ. Kwame Nkrumah bue biayɛ no ano ɛde shɛ Queen Elizabeth II anumoyam. Wɔ wie ɛdansie no 1961, Ɛna wɔ to no 'Black Star Square'. Afi bia wɔ Ɔbenem da ɛto so 6 mu no, Black Star Square na wɔ shia di Ghana Ahofadie Da. Wɔ san so di aman nhyia mu ne afashɛ beberee wɔ hɔ. Ɔhɔhow bia wɔ kwan sɛ ɔbɛ twetwa adan ne Black Star Gate nfonyini. Nipa 30,000 na etumi tena Independence Square de ɛnniɛma mmienu na etu ne ho: Independence Arch ne Black Star Monument, a wɔ san so frɛ no Black Star Gate. Ɔsraani bi statuo a ani hwɛ Independece Arch gyina hɔ ma Ghanafoɔ a wɔ ko ma Ghana nyaa ne nfaahodie."} {"id": "6146", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Eunice Brookman-Amissah yɛ ɛnkane Ghana apomuden soafoɔ na ɔsane som sɛ tetenani ma \"Kingdom of the Netherlands\" wɔ Rawlings aban mu. Ɔno ne ɔmanpanin a ɔyɛ abaa a ɔdikan wɔ \"Ghana medical Association\". Minister explains inability to appoint director of medical service\". www.ghanaweb.com. Retrieved 2019-04-11. \"Conscience Magazine | Africa: Challenges of Culture and Conscience\". consciencemag.org. \"Eunice Brookman-Amissah\". Global Philanthropy Forum. Retrieved 2019-04-11."} {"id": "3438", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Oscar Luigi Scalfaro Oscar Luigi Scalfaro (Novara, 1918 - Roma, 2012) yε politik Italy. https://www.nytimes.com/2012/01/30/world/europe/oscar-luigi-scalfaro-ex-president-of-italy-is-dead.html"} {"id": "3450", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Miami yɛ kuro kɛseɛ a ɛwɔ Florida (USA). Emu nipa dodoɔ yɛ 404,048. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3462", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Kansas City yε kurow kεse a ɛwo Missouri (USA). Emu nipa dodow yɛ 463,202. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "8780", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Ghana ɔbea panyin yɛ din a yɛde frɛ ɔmanpanyin yere a ɔtiso yere. Ghana ɔbea panyin a ɔteso siesie ne Rebecca Akufo-Addo."} {"id": "4920", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Adesua wɔ Germany yɛ Germany ankorankorɛ mantam biara asɛdeɛ a ɔman baatan no di dwuma ketewa bi wɔ mu. Wɔabue mmofra nteteɛ sukuu a ɛnnyɛ nhyɛ ama mmofra a wɔadi mfeɛ baako de kɔsi mfeɛ nsia so, ɛno akyire no, sukuukɔ yɛ nhyɛ . Nhyehyɛeɛ yi gu ahodoɔ wɔ Germany ɛfiri sɛ mantam biara wɔ n'adesua ho nhyehyɛeɛ. Nanso mmofra dodoɔ no ara wɔadi mfeɛ nan de kosi nkrɔn no kɔ Grundschule sukuu mfeɛ nan. EURYDICE: EACEA.ec.europa.euTemplate:Dead link, National summary education system in Europe and ongoing reforms -- Germany."} {"id": "11427", "contents": "  Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Daniel Nii Ayi Laryea (born 11 Ɛbɔ 1987) yɛ Ghanani bɔɔlo ɔsɛntwamfoɔ a ɔka FIFA amanaman ɔsɛntwamfoɔ ho ɛfiri afe 2014. Ɔsan nso yɛ ɔsɛntwamfoɔ ɛwɔ Ghana Bɔɔlo Ekuo. Wɔ wo Laryea wɔ Nkran ɛwɔ afe 1987. Ɔkɔɔ sukuu wɔ Accra Academy. Top referee Daniel Laryea to officiate MTN FA Cup Final\". GhanaSoccernet. 5 August 2021 top referee Daniel Nii Laryea makes final list for 2021 Africa Cup of Nations\". GhanaSoccernet. 14 December 2021 Laryea: From the Accra Academy to the pinnacle of refereeing\". ModernGhana. 28 June 2021 Laryea: Meet Ghana's Number 1 referee who is also an accountant and model\". Sports Brief. 2 September 2021"} {"id": "6279", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Atiwa East(sɛnea yɛbɔ \"Atiwa East\" (help·info)) ka mpasua a wɔn ananmusini wɔ Ghana Mmarahyɛbadwafie no ho.Ɛde 'first past the post' abatoɔ nhyehyeɛ no na eyi mmarahyɛbadwani baako. Atiwa East mpasua no wɔ Atiwa mansini a ɛwɔ Apueɛ Mantam wɔ Ghana. Mpasua no hyeɛ ahodoɔ nyinara wɔ Atiwa Mansini mu wɔ Apueɛ Mantam wɔ Ghana. Abena Osei Asare ne mmarahyɛbadwani ma Atiwa East mpasua no mprenpren. https://www.myjoyonline.com/ https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/election2008/election.results.parliamentary.php https://www.modernghana.com/ghanahome/ghanavotes/2008/result_constituency.asp?constituency_id=131 https://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2012/eastern/atiwa_east/ https://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2016/eastern/atiwa_east/ https://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2020/eastern/atiwa_east/"} {"id": "6230", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Salaga North (Pronunciation of \"Salaga North\" (help·info)) yɛ Ghana mmarahyɛbadwam mpɛsoa no mu baako. Ɛde first past the post abatoɔ na eyii mmarahyɛbadwani baako. Salaga North mpɛsoa no wɔ East Gonja mansini a ɛwɔ Savannah mantam mu wɔ Ghana. Amanyɔkuo a ɛte so siesie wɔ mpɛsoa no so ne kyiniiɛ amanyɔkuo a Owura Alhassan Mumuni ne wɔn mmarahyɛbadwani. Salaga North wɔ East Gonja Mansini a ɛwɔ Savannah mantam mu wɔ Ghana. Wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nwɔtwe (2008) mu no, Ibrahim Dey Abubakari a ɔgyina maa kyiniiɛ amanyɔkuo ( NDC ) no na ɔyɛɛ mmarahyɛbadwani de maa mpɛsoa no. Wɔ mfeɛ mpem aduonu ne dummienu (2012) mu no, Ibrahim Dey Abubakari a ɔgyina maa kyiniiɛ amanyɔkuo ( NDC ) no na ɔyɛɛ mmarahyɛbadwani de maa mpɛsoa no. Wɔ mfeɛ mpem aduonu ne dunsia (2016) mu no, Alhassan Mumuni a ɔgyina maa kyiniiɛ amanyɔkuo (NDC) no na ɔyɛɛ mpɛsoa no mmarahyɛbadwani. Alhassan Mumuni ne mpɛsoa no so mmarahyɛbadwani siesie. https://citinewsroom.com/2019/02/infographic-brief-facts-about-the-new-savannah-region/ http://www.ghanamps.com/mps/details.php?id=2553 https://en.m.wikipedia.org/wiki/Salaga_North_(Ghana_parliament_constituency)#cite_note-3 http://www.ghanamps.com/mps/details.php?id=2544"} {"id": "2730", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Akaba yε kuro a ɛwɔ Togo man mu. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "2736", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Cooperstown yε kuro a ɛwɔ USA aburokyiman mu. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "11396", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kar trɔk yɛ kenyan adwumakuo bi a wɔn tirimpɔ ne sɛ wɔbɛyɛ ɛlɛtrɔnik ho nneɛma na woapɛ ano aduro a ɛbɛte yɛn brɛ so. Nipa a ɔda saa adwumakuo yi ano yɛ mfidie dwuma yi de Owura kenneth Guantial a ɔfiri Kenya, w’adi mfeɛ aduasa nan(34) ɔyɛ obi a ɔwɔ dɔ ma wiase bammɔ ho. Ɛno nti on ɔyaa tirimpɔ bi sɛ ɔbɛyɛ abɛɛfo afidie bi a ɛbɛtumi ayɛ adwuma ate nnipa brɛ so. Ɔhyɛɛ dwumadie yi ase wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du nnum mu na n’adwuma no atu mpɔn ma wɔayɛ ɛlɛtrik kar bi ama adwadifoɔ a ɛwɔ apue fa mu Afrika ne Nairobi, ɔde mpepem ahyɛ ɛlɛtrik trɔk no nko ara mu. Bio kar ne kɔba yɛ mmiensa na ɛyɛ trɔk bi a ɛfa nnoɔma nketewa na ɛyɛ adwuma wɔ nkuro akɛseɛ be nketewa mantam a ɛwɔ sub-Saharan Afrika ne akyirikyiri. Ne anisoadehunu ne sɛ ɔbɛyɛ wiase nyinaa sodifoɔ wɔ adwinnie, dansie ne sɛ ɔbɛyɛ afidie a ɛte adwadifoɔ ne fiefoɔ brɛ so wɔ wiase afana nyinaa Ne botaeɛ ne sɛ, ɔbɛbɔ mmɔden aso aba, ɛne sɛ ɔbɛma no awɔ hɔ daa, atumpɔn wɔ mfidie nketewa yi ho na afei ɔde ne nyansa akɔ anim wɔ sika fam https://nuacampus.org/download/electric-handcart-elo-cart/ https://magnitt.com/startups/elo-cart-self-charging-electric-hand-cart-60149"} {"id": "3642", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Izmir yɛ kuro a ɛwɔ Turkey. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3648", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kayseri yε kuro a ɛwɔ Turkey. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3666", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Edinburgh (gd: Dùn Èideann) yε kuro kεseε ɛwɔ Scotland, (United Kingdom). Emu nipa dodoɔ yɛ 464,990 (2014). Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "2748", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Andorra Andorra (Principat d'Andorra) yε ɔman. Andorra ahenkuro ne Andorra la Vella. Emu nipa dodoɔ yɛ 85.708 (2018). CIA. The World Factbook: Andorra (english)"} {"id": "2772", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Krasnodar yε kuro a ɛwɔ Russia man mu. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "2758", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Vietnam(pronounciation of \"Vietnam\" (help·info)) (Việt Nam) a wɔfrɛ no Socialist Republic of Vietnam wɔ mmara mu no yɛ ɔman a ɛwɔ Anafo-Apueɛ mantam wɔ Asia. Vietnam wɔ apuei pɛɛ wɔ mainland Anafo-Apueɛ mantam. Ɛfa asaase bɛyɛ kilometa mpem ahaasa ne dubaako ahansia aduokron nkron. Nnipa dodoɔ bɛyɛ ɔpempem aduokron nsia, ɛtɔ wiase aman a emu nnipa dodoɔ dɔɔso so du-num. Vietnam ne China bɔ hyeɛ wɔ atifi fam, Laos ne Cambodia wɔ Apuei fam, ɛsan nso maritime bɔ hyeɛ wɔ Thailand ɛfa Gulf of Thailand, ne Philippines, Indonesia, ne Malaysia de kɔfa China Anafo fam pon no so. Na Ahenkuro ne Hanoi a ɛyɛ kuro kɛseɛ paa ɛwɔ Ho Chi Minh City. Nnipa firii ase tu kɔtenaa Vietnam wɔ Paleolithic anaa Tete Aboɔ Mmerɛ no mu. Beaɛ a edi kan a Vietnamfoɔ tenae ansa na Kristo reba yɛ Red River Delta, a ɛwɔ nnɛ mmerɛ mu Vietnam Atifi fam. Han aheman no de Vietnamfoɔ no hyɛɛ Chinafoɔ amamui ase wɔ afe ɔha ne dubaako ansa na Kristo reba kosii sɛ Ahenni a ade ne ho a edi kan yii ne ti wɔ afe ahankron ne aduasa nkron."} {"id": "2788", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Bɛɛlin yɛ Gyaaman Ahenkuro Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3888", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Agrigento yε kuro a ɛwo Italy. Emu nipa dodoɔ yɛ 61.500 (2017). Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "2812", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Italy (Italia) yɛ ɔman a ɛwɔ Aburokyiri anaafoɔ na ɛfa bi nso wɔ atɔeɛ fɛm. Kro titiriw wɔ Roma. ɛne aman bi te sɛ France,, Switzerland, Austria ne Slovenia na ɛbɔ hyeɛ wɔ asaase so. ɛyɛb kurow a ɛtɔ so miensa a agye din wɔ Europo aman kuw mu. Italifoɔ ka ltali kasa ne kasa ahorow edusa anan. Itali oman panin din de Sergio Mattarella. wo ya wɔn fa ho di wɔ Ayɛwohomumɔ da a ɛtɔ so ebien wɔ afe edu nkron ne aduanan wɔtwe mu (1948). Italifo di Euro sika."} {"id": "2842", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Cà Mau yε kuro kεseε a ɛwɔ Vietnam. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3912", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Łobez(pronounciation of \"Lobez\" (help·info)) yε kuro a ɛwɔ ɔman Poland mu. Łobez BIP Łobez Łobez - You Tube Łobez yɛ kuro a ɛda asubɔntene Rega so wɔ Poland Atifi atɔeɛ fam, a ɛwɔ Pomeranian Voivodeship Atɔeɛ. Ɛyɛ Łobez man no ahenkuro, na nnipa dodoɔ a wɔwɔ kuro no mu no dodoɔ yɛ mpem du ne aduosia nsia (10,066) wɔ afe mpem mmienu ne du nkron mu (2019). Yɛnyaa edin Łobez de firii Polish asɛm dadaa łobuzie mu (a n'asekyerɛ ne nwura \"bushes\"). - Otto Puchstein (1856–1911) a German classical archaeologist http://eregion.wzp.pl/gminy/lobez Polska w liczbach w oparciu o dane GUS. 2019 \"Historia Łobza\". https://lobez.pl/ BIP Łobez. Stan na 31.12.2014"} {"id": "6290", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Sekondi(pronunciation of\"Sekondi\") (help·info) mpɛsoa no yɛ Gaana mmarahyɛbadwam mpɛsoa no mu baako. Ɛde first past the post abatoɔ yii mmarahyɛbadwani baako. Sekondi wɔ Sekondi Takoradi ahenkuro nhyiam mansini no mu a ɛwɔ atɔeɛ mantam mu wɔ Gaana. Amanyɔkuo a ɛte so siesie wɔ mpɛsoa no so ne ɔsono amanyɔkuo ( NPP l a mansoani Andrew Egyapa Mercer yɛ wɔn mmarahyɛbadwani. Sekondi-Takoradi yɛ nkuro ahodoɔ mmienu a ɛyɛ Sekondi ɛneTakoradi na yɛaka abɔm ama no abɛyɛ baako. Saa nkuro mmienu a yɛaka abɔm yi na ɛyɛ Sekondi – Takoradi Metropolitan Assembly no ahenkuro, na ɛno ara nso na ɛyɛ Atɔeɛ mantam no ahenkuro kɛseɛ. Sekondi – Takoradi yɛ mantam no kuro kɛseɛ a ɛhɔ na nwumakuo akɛseɛ ne adwadie ahodoɔ nyinaa kɔ so, afe mpem mmienu ne du mmienu nnipa ne adan akenkan mu no nsunsuasoɔ kyerɛ sɛ nnipa a wɔte saa nkuro yi mmienu mu nko ara dodoɔ yɛ mpem ahanan aduanan num, ahaanu ne num (445,205)."} {"id": "6320", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Nkawkaw (pronounciation of \"Nkawkaw\" (help·info)) yɛ mpɛsoa a ɛwɔ Ghana apueɛ mantam. Mmarahyɛbedwanii a ɛwɔ mpɛsoa no so seisei ne Hon. Kwakye Daffour. Ɛnam ɔsono amanyɔkuo New patriotic party so na wɔtoo aba wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du mmienu na ɔdii nkunim wɔ mpɛsoa nom de bɛyɛɛ mmarahyɛbedwanii. Ɔdii Seth Adjei Baah a na ɔnni amanyɔkuo bia adeɛ wɔ kwasafoman a ɛtɔ so nan nom. Results Parliamentary Elections\"."} {"id": "5832", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Akplɛ yɛ Ghana ne Togo nnuane bi a Anglofoɔ mmusuakuo na ɛtaa di. Akplɛ ahosuo no yɛ fufuo ɛna mpɛn pii no yɛbobɔ no sɛ kurukuruwa a ne kɛseɛ no bɛgyina nipa ko a ɔrebɛdi saa aduane no. Akadeɛ a yɛde yɛ saa aduane yi ne aburo sam, bankye mmɔle, nkyene ne nsuo. Wɔ amanneɛ kwan so no yɛde yɛn nsa na ɛdi saa aduane no. Mpɛn pii no yɛde akplɛ di nkruma nkwan a Anglofoɔ frɛ no \"Fetri Detsi\". Annan, Dorcas Aba. \"Akple & Ground Pepper with Grilled Tilapia\". Archived from the original on 14 February 2015. Retrieved 14 February 2015. Edwards, E.; Gosden, C.; Phillips, R. (2006). Sensible Objects: Colonialism, Museums and Material Culture. Wenner-Gren International Symposium Series. Bloomsbury Publishing. p. 50. ISBN 978-1-84788-315-5. \"Ghana: Okro Stew\". 196 flavors. 2019-06-26. Retrieved 2020-03-09."} {"id": "3610", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Cheops Pyramid yε tete ahyɛnsode a ɛwɔ Giza, Egypt Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3730", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Recife yε kuro a ɛwo Brazil. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6411", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Ayawaso Central(pronunciation of\"Ayawaso Central\") (help·info) ka mpɛsoa a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam no ho Ɛka mansini foforɔ a Ghana aban teeɛ a ɔdaa no adi kyerɛɛ ɔman no nyinaa wɔ berɛ korɔ noa mu. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Mmarahyɛbedwafoɔ a wɔgyinaa hɔ maa mpɛsoa wɔ afe apem ahankron ne aduokron mmienu(1992) ne Said Sinare a ɔwɔ kyineeɛ amanyɔkuo National Democratic Congress. Ɛna Sheikh Ibrahim Cudjoe Quaye a ɔwɔ ɔsono amanyɔkuo New patriotic party mu gyinaa hɔ maa mpɛsoa no wɔ afe apem ahankron ne aduokron nsia (1996), mfeɛ mpem mmienu (2000), mfeɛ mpem mmienu ne mmienu (2002), ɛna mfeɛ mpem mmienu ne nan (2004), mfeɛ mpem mmienu ne nnwɔtwe (2008) . Wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du mmienu (2012) ne mfeɛ mpem mmienu ne du nsia (2016) mu no Henry Quartey a ɔwɔ ɔsono amanyɔkuo New patriotic party mu nso gyinaa hɔ maa mpɛsoa no bi."} {"id": "6696", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Akuapem Anafo (Akuapem Atɔe) yɛ Akanfo a wɔn hene manhane nhyɛ ɔhene biara ase, kyerɛ sɛ , akuapem tumidie no wɔ hofadie. Saa nhyehyɛe yi bae wɔ afe 1994 mu abagua kuo bi a wɔfre no Larteh accord. Saa Larteh Accord nhyehyei beyii nhyehyɛe dada a ɛne Abotaky Accrod , na ɛkyɛɛ Akupemfo mu miɛnsa a ɛmu biara wɔ ɔmahene a ɔnhye ofoforo ase; Amanhene ahorɔw a ɛwɔ Akuapem no na edidi so yi; Akuapem Anafo Akuapem Gua Akuapem Okyere."} {"id": "6708", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Template:Infobox settlement Amasaman yɛ kuro ketewaa bi a ɛyɛ Ga West Municipal no kuropɔn wɔ Nkran Mantam no mu. Wonim kuro no sɛ ɛye beae a ntoaso sukuu a ene Amasaman Secondary School no wo."} {"id": "4438", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Alice Weidel (* 6.2.1979) yε Gyaaman amanyɔni"} {"id": "4564", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Giuseppe Conte (Volturara Appula, 1964) yε amanyɔni ɛwɔ Italy man mu. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "4576", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Nnwentom yɛ din a wɔde frɛ kente wɔ Akanfo nkurow mu. Wonya kente yi fi slikyi ne asaawafuturu berea wɔn anwene ntoma no nteatea de abomu ama no ayɛ kɛse mua. Akanfo nkurow ahorow a wɔwɔ Gaana, Abibiman Atɔe no edi kente ho dwuma paa. Saa nkurow no bi ne Asanteman( Bonwire, Adanwomase, Sakora Wonoo ne Ntonso. Saa nkuro yi nyinaa wɔ Kwabre wɔ Asanteman ). Nnipa a wɔwɔ Anafo- Apue, Mfinimfini me Atifi mantam nso fura kente. Edin kente no fi asemfua kenten wɔ Asante kasa mu. Akanfo frɛ kente nwentoma a ase kyerɛ sɛ ntoma a wɔn anwene . Kan no, na ɛyɛ Akanfo ahenfo ntoma a na ahenfo no fura no dapɔn nna nkotoo afei nso na wonni ho agoru koraa. Nanso mmerɛ kakra yi de, nnipa pii fura kente a wonni ho agoru koraa de nnidi a ɛsɛ ma ntoma no. Adweneasa ka kente ntoma ahorow no bi. Ne nnwene no yɛ soronko efirisɛ wɔto wɔn bo hyehyɛ nhoma no yie de hyɛ kwan biara aka ne nwene no mu."} {"id": "4840", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Nana Anima Wiafe-Akenten Awuraa Nana Anima wiafe-Akenten yɛ Ghana nsɛntwerɛni a ɔda Akan-Nzema adesuakuo ano wɔ kɔlegyi kasa nwomasua wɔ University of education suapɔn mu wɔ Ajumako sukuu no asoeɛ. Ɔyɛ obi a ɔdii kan nyaa akunini abɔdin wɔ Twi kasa mu, Akan kasa nkorabata baako. Awuraa Anima firi Atwima- Ofoase a ɛwɔ Asante mantam mu. Ɔfiri animdefoɔ abusua mu. Ɔware Owura Charles B. wiafe-Akenten, a ɔno nso yɛ ɔkyerɛkyerɛni wɔ 'phychology' adesuakuo a ɛwɔ Ghana suapɔn sukuu no mu. N'abakan Owura Michael wiafe-kwagyan, nso yɛ ɔkyerɛkyerɛni wɔ abɛɛfo suahunu wɔ nnuaba adesuakuo no wɔ saa suapɔn korɔ yi ara mu. Nana Adwoa, Awo Asantewaa ne ɔhemaa wiafewaa yɛ ne mma mmaa mmiɛnsa. Awuraa Anima kɔɔ ne ntoasoɔ sukuu wɔ St. Roses a ɛwɔ akwatia wɔ apueɛ mantam mu de firi afe apem ɔhankron aduokron baako(1991) kɔsi afe apem ɔhankron aduokron mmiɛnsa (1993). Ɔkɔɔ ne Ghana suapɔn sukuu mu nyaa n'abɔdin nkrataa abɛdi kan a ɛyɛ \"bachelor of arts in linguistics and theatre arts\" (Theatre for Extension communication) wɔ afe apem ahankron aduokron nnum mu.(1995)."} {"id": "6048", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Diaso yɛ kuro wɔ Mfimfini mantam fi Ghana. Diaso Senior High School sukuu no wɔ kuro no mu ho ara. Sukuu no yɛ sukuu a ɛtɔ so mmienu wɔ Ɔman no Sukuu nyinaa nnhyehyeɛ mu.   Coordinates: Page Module:Coordinates/styles.css has no content.6°09′N 2°09′W / 6.150°N 2.150°W / 6.150; -2.150 https://web.archive.org/web/20170801035651/http://www.centralregion.gov.gh/index.php?option=com_content&view=article&id=34&Itemid=57 http://www.modernghana.com/GhanaHome/regions/schools.asp?menu_id=6&sub_menu_id=310&gender=&s=a http://www.ghanaschoolsnet.com/page/list-of-senior-secondary"} {"id": "6096", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Volta kɔkɔɔ pronounciation of \"Volta kɔkɔɔ\" (help·info) yɛ nsutene a ɛwɔ abibirem atɔeɛ (West Africa). Ɛtene fa Ouagadougou a ɛwɔ Burkina Faso (a nkane no na wɔfrɛ no Upper Volta) ɛna ne tenten bɛyɛ sɛ brɔfo kwansin ahaasa ne aduasa mmienu a ɛbɔ White Volta mu wɔ Ghana. wɔ French kasa mu no wɔfrɛ no Volta Rouge, ɛtene bɛyɛ 200 mi (320 km) south-southeast ansa na ɛne White Volta (a wɔ French kasa mu no wɔfrɛ no Volta Blanche no) abɛdi afra wɔ beaeɛ a ɛbɛn Gambaga scarp a ɛwɔ Atifi mantan ahodoɔ no mu wɔ ɔman Ghana mu. Nsuo no ahyeaseɛ firi Burkina Faso ne Ghana ntam . Ɛtene fa Ghana atifido apuiɛ mantam (Upper East region) na atene akɔgu volta fitaa mu (White Volta). Red Volta River, river in West Africa, rising in Burkina Faso northwest of Ouagadougou. https://www.britannica.com/place/Red-Volta-River Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value). Red Volta River | river, Africa\"."} {"id": "6798", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Dayan Kodua (wɔ woo no September da a ɛtɔ so 7, afe 1980) yɛ Ghana ne German baa ɔyekyerɛni, nhwɛsode ne nwoma kyerɛwfo. Wɔ afe 2001 mu no, ɔbɛyɛɛ obibini baa koro pɛ a otumi dii nkonim wɔ Geramany ahoɔfɛ akansie mu. ɔyɛ obi a w’ayi sisni ahorɔw wɔ America ne Germany na wɔ bɔɔ n’abaso ma no bɛyɛɛ ananmusifo wɔ Afrika aman ne Germany wɔ afe 2005. Bre a kodua dii mfie du pɛ n’abusua tu firii Ghana kɔtenaa Germany. ɔyɛ Asanteni (ɔkofo) . German kasa bɛyɛɛ  kasa a ɔka de kaa Akan kasa a ɛne Twi no ho, mmere bi akyi no, osuaa Brofo ne French Kasa kaa ho. Sɛ obabun no, ɔtoo dwom na odii asa maa Chris de Burgh, Sasha, Lou Bega, Right Said Fred ne ne afoforo. Wɔ suapon a wɔfrɛ no Kiel University of Applied Science, Kodua nyaa adansidie krataa a ɛfa sika ho ntotoe. ɔtoaa so kosuaa  nea eda n’akoma so a  ɛne sinitwa ho nsɛm wɔ suapɔn a wɔfrɛ no  Coaching Company wɔ Berlin. ɔtoa n’adesua no so kɔɔ suapɔn foforo a ne din de Theatre of Arts and Howard Fine Acting Studio a ewɔ Los Angelis."} {"id": "6816", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Edward Boateng yɛ Ghanani amanyɔni, ɔman ananmusini ne amanyɔkuo New Partriotic Party no mu ni. Ɔyɛ Ghana ananmusini a ɔwɔ China. Wo Kitawonsa bosome wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du-nso (2017) mu no, ɔmanpanyin Nana Akuffo-Addo paw Edward Boateng sɛ Ghana ananmusifo wɔ China. Na oka nnipa dodo a yɛ aduonu a wɔpaw won se wɔn ko sɔm sɛ Ghana ananmusifo wo aman ahorow so. https://www.modernghana.com/news/762407/ayikoi-otoo-gina-blay-5-others-given-ambassadori.html https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Nana-Addo-swears-in-first-batch-of-8-Ambassadors-544025"} {"id": "6120", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Université Paris-Saclay(pronounciation of \"Université Paris-Saclay\" (help·info)) yε sukuupɔn a ɛwɔ Gif-sur-Yvette, France. Paris-Saclay University yɛ amansan suapɔn a wɔyɛ nhwehwɛ mu a wɔwɔ Paris, France ahenkuro no mu. ɛka Paris-Saclay dwumadie ahodoɔ no ho bi, a wɔn botae ne sɛ wɔbɛyɛ nhwehwɛmu a yɛka no borɔfo mu sɛ research-intensive adesua kampus ne dwadie ahodoɔ nyinaa wɔkyerɛ bi wɔ Plateau de Saclay a ɛbɛn Paris, na ɛhɔ nso ne beaɛ titiriw a wɔtee afoforɔ sane nso yɛ nhwehwɛ mu ahodoɔ wɔ Paris-Saclay. Paris-Saclay suapɔn no agye ne din yie pa ara wɔ nkontabuo adesua mu. ɛbɛsi afe 2021 mu no, na nnipa du mmienu (12) bi a wɔgyee abasobɔdeɛ nyinaa yɛ wɔn a wɔkɔgyee nteteeɛ wɔ suapɔn yi mu ne ne associated research institute no mu, a ɛmu bi ne Institut des Hautes Études Scientifiques - a ɛhɔ na yɛhunu no sɛ ɛyɛ awoɔ bea de ma ɛnɛ mmerɛ yi mu algebraic geometry ne catastrophe theory adesua mu. wɔ afe 2019 mu no, Paris-Saclay suapɔn yi bɛhyɛɛ Paris-Sud (Paris XI) suapɔn a wɔtee no afe 1971 mu no anan mu, a saa suapɔn no nso bɛhyɛɛ suapɔn a yɛfrɛ no sɛ University of Paris a wɔtee ɛno nso wɔ 1150 mu no anan mu."} {"id": "6852", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Ghana Pound yɛ kane sika a na Ghana de di dwuma firi 1958 kosi 1965. Wɔ kyekɛɛ mu gu sillings 20 a emu baako biara yɛ 12 pens. Na Ghana de sika a ɛne British West Africa pounds na edii dwuma kosi sɛ wonyaa wɔn ankasaa sika wɔ afe 1958. Wɔ afe 1965 mu no, Ghana daa wɔn sika a edikan no adi a ɛnɛ cedi no adi, na pound baako biara gyina ho ma cedi no 2.4 . Kyerɛ sɛ; 1 cedi=100 pence. Wɔ afe 1958 mu no, Dwetɛ sika a egyina hɔ ma peny fa ne penny baako  a cupro-nickle 3 ne 6 pence , shilling 1 ne 2. Na 3 pence no ye nea wahyehɛ no krukurwaa. Wɔ afe 1958 mu no, Sika krataa a ɛwɔ 10 shillings, Pond 1 ne 2. Wɔ kɔɔ so twa saa sika yi kosii 1963. Economy of Ghana"} {"id": "6132", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Benedicta Gafah(Wɔwoo no ɛbɔ bosome da a ɛdi kan wɔ afe apem ahankron ne aduokron mmienu) yɛ Ghana sinitwafoɔ sane yɛ obi a ɔboa ma yɛde sini ba abɔntene. Watwam Ghana sini ne Kumase sini nso bebree a ebi ne \"mirror Girl\", \"Azonto Ghost\",ne \"April fool\". Ɔyɛ obi a ɔgye nkorɔfoɔ nnwuma time ansa hafatra wɔn wɔ \"zylofon mesua\". Mirror Girl Ɔdɔ Asa April fool Poposipopo Devils voice Azonto Ghost Kwaku saman Adoma Agyanka Ba Ewiase Ahennie I know my Right Benedicta hyɛɛ aseɛ sɛ ɔbɛma ɔnnibie ne akunafoɔ a wɔwɔ king Jesus nnyanka fie akyɛdeɛ wɔ mfeɛ mpem a mmienu ne du nan. Ɔkɔɔ mmɔnten so kɔ kyekyɛɛ nnuane,ntadeɛ ne nea ɛkeka ho maa mmɔfra a ɛwɔ kwan nkyɛn ɔpɛnimaa bosome biara. Seesei ɔno na ɔda Gafah \"foundation\" ano a ɔde boa ɔnnibie. Benedicta Gafah celebrates birthday with new photos\". GhanaWeb. 2016-09-01. Retrieved 2021-04-28. \"Benedicta Gafah celebrates birthday with new photos\". GhanaWeb. 2016-09-01. Retrieved 2021-04-28. \"Video: Benedicta Gafah Flaunt her Dance Moves\". Modern Ghana. Retrieved 2021-04-28."} {"id": "6144", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Heritage Africa yɛ sini a Kwaw Ansah na ɔyɛ ɔkyerɛkyerɛfoɔ wɔ mu a ɔsane de baa abɔnten wɔ afe apem ahankron ne aduowɔtwe nkron. Aberanteɛ a wɔfrɛ no Kwaw Atta Bosomefi a ɔyɛ amansan somfo berɛ a Britishfoɔ dii Africa so no sɔre gyinaa ne nan so tuu anamɔn ɛnam ayɔnkofa a na ɛda ɔno ne Britain mpaninfoɔ no ntam nti. Charles Kofi Bucknor a ɔgyinaa hɔ sɛ Quincy Arthur Bosomfield. Ian Collier a ɔgyinaa hɔ sɛ Patrick Snyper Peter Whitbread a ɔgyinaa hɔ sɛ Sir Robert Guggiswood Anima Misa a ɔgyinaa hɔ sɛ Theresa Bosomefield Tommy Ebow a ɔgyinaa hɔ sɛ Keare Akroma Evans Oma Hunter a ɔgyinaa hɔ sɛ Francis Essien Martin Owusu Joy Otoo Suzan Crowley Pentsiwa Quansah Nick Simons David Dontoh Aileen Attoh Richard Harison Joe Eyison \"Critical Analysis: Kwaw Ansah – Heritage Africa\". DANDANO. 2016-06-15. Retrieved 2019-10-11 \"Heritage Africa\". African Film Festival, Inc. 2012-06-21. Retrieved 2019-10-11. Heritage Africa, retrieved 2019-10-11"} {"id": "5752", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Ɔbɛnem(pronounciation of \"Ɔbenem\" (help·info)) yɛ bosome a ɛtɔ so mmiɛnsa wɔ afe no mu.Bosome yi wɔ ɛndafua eduasa-baako. Ɛyɛ bosome a ɛtɔ so mmiɛnsa a ɛwɔ afe nu mu. Ɔbɛnem bosome no hyɛ Ɔgyefuo ne Oforisuo bosome no ntɛm wɔ afe no mu Ɔbɛnem bosome no ho hia wɔ ɔman Gaana mu. Ɛfiris3 Ɔbɛnem bosome no yɛ bosme a Gaanafoɔ de da wɔ ammamerɛ ne ammaneɛ adi. Gaana fahodie da nso wɔ Ɔbɛnem mu. Akanfoɔ bosome nu gyina adaduanan so, ɛyɛ nda du-nnan na ɛwɔ bosome bia mu. Tete nu Akanfoɔ bosome nu yɛ nnwɔtwe anaa nkron. Akanfoɔ bosome nu sesei yɛ du-mmienu te sɛ 'Gregorian Calendar' nu. Ɔbɛnem yɛ bosome a tɔso so mmiɛnsa wɔ afe mu. Ɛsan yɛ Ɔpɛ bere bosome wɔ afe mu, na ɛtwa Ɔpɛ bere bosome nu ano. Wɔ Gaana, Ɔbɛnem yɛ bosome sronko. Esan nkae bi te sɛ; Ɔbenem da ɛtɔ so nsia yɛ Gaana Fahodie da 'Independence Day' wɔ afe apem ahankron ne aduonum-nson (1957) mu. Ɛsan so yɛ bosome a Gaanafoɔ de kyerɛ wɔn ammamere ne ammamerɛ ahorow."} {"id": "7002", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Katamanso Ko a Wɔnsan nso frɛ no (Dodowa ɔsa) yɛ ɔko a Ga-Adangbe dii nkonim wɔ Asantefoɔ so maa wosii wɔn kwan firii gye a na wɔpɛ sɛ wɔgye mpoano no fa wɔ afe 1824 mu. Sɛnea nsɛm a ɛwɔ abakɔsɛm korabea kyerɛ no, Wobu ɔko no sɛ ɛyɛ nea ɛka ako ahorɛw a w’ato din Anglo-Ashanti Wars’’. Asantehene (Osei Yaw Akoto) bo fuu Ga-Adangbefo no saa bre no esiane sɛ wɔboaa Fantefo ma wɔkoo wɔ afe 1824 Asamanko ɔsa no mu nti, ɔyɛɛ n’adwen sɛ ɔbetwe wɔn aso. Ɔyɛɛ sɛ ɔbɛtaa wɔn kosi sɛ ne nsa bɛka wɔn, na sɛ wodwane kɔhyɛ Kanfra (Adwen trtra bi) yefunu mu mpo a, ne nsa bɛka wɔn. Wɔ August da a ɛtɔ so 7, afe 1826 mu no, ɔko a na wɔsan nso frɛ no Dodowa ɔsa no hyɛɛ ase. Nanso ne tiri anyɛ yie, okohyia ammamfo a w’aka wɔn abɔ Ga-Adangbefo no a wɔn ne Prampram, Ningo ne Ada manfo a na nea odi wɔn anim ne ɔhenpɔn Tackie Kome."} {"id": "7014", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Kofi Badu yɛ kane Ghanani amanyɔni ne nsɛmkyerɛfo. ɔsoom sɛ mmarahyɛ baguani wɔ adehyeman a edikan no mu ne Soafo wɔ  Supreme Military Council (SMC) aban mu , afei wɔ  Armed Forces Revolutionary Council (AFRC) mu. Sɛ nsɛmkyerɛwni no ɔyɛɛ adwuma sɛ kowaa nkrataa mu saamufo wɔ kowaa nkrataa ahodoɔ pii. Na Budu yɛ adwuma sɛ kowaa nkrataa mu saamufo maa kowaa nkrataa ahodoɔ pii awon mu bi ne Cape Coast Daily Mail ne Daily Gazette. ɔboaa T.D Baffoe sɛ otintimfo maa adwumakuo ɛne Trade UNION Congress na akyire, ɔbɛyɛɛ kowaa krataa mu saamufo Ghanaian Times, bre a na T.D Baffoe yɛ kowaa krataa mu saamufo panyin. Wɔ June afe 1965 mu no, ɔbɛyɛɛ mmarahyɛ baguni a ogyina ho ma Manso abatoɔ mpesoa so wɔ amanyɔkuo Conventions people’s Party din mu.  Ɔkɔɔ so yɛ adwuma wo mmarahyɛ bagua mu kosii afe 1966 bre wotuu Nkrumah aban gui."} {"id": "5800", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Thomas Kwame Yeboah (pronounciation of \"Thomas Kwame Yeboah\" (help·info)) ( yɛwoo no kitawonsa bosome da a ɛtɔ so num wɔ afe apem ahankron ne aduonum nkron mu) yɛ Ghana amanyɔni a ɔyɛ ekuoba wɔ mmrahyɛbedwa a ɛtɔ so mmienu wɔ kwasafoman a ɛtɔso nan a ɔgyina hɔ ma Dɔmaa atɔeɛ mpɛsoa wɔ Bono Ahafo mantam wɔ Ghana. Yɛwoo Yeboah wɔ kitawonsa bosome da a ɛtɔ so num wɔ afe apem ahankron ne aduonum nkron wɔ Dɔmaa atɔeɛ a ɛwɔ Bono Ahafo mantam wɔ Ghana. Ɔkɔɔ Ghana suapɔn sukuu ɛna ɔnyaa n'abodin nkrataa wɔ bakyela wɔ Arts mu wɔ berɛ a ɔsua amanyɔsɛm ne nnoɔma a ɛfa nnipa ne yɛn mpɔtam ho. Yɛyii Yeboah too mmrahyɛbedwa a edikan wɔ kwasafoman a ɛtɔso nan wɔ Ghana wɔ ɔpɛpɔn bosome da a ɛtɔso nson wɔ aberɛ a yɛdaa no adi sɛ ɔno na adi nkunim wɔ afe apem ahankron ne aduokron nsia (1996) Ghana abatoɔ no mu wɔ a amanyɔkuo a yɛfrɛ no\"National Democratic Congress\" wɔ Dɔmaa atɔeɛ mpɛsoa so a ɛwɔ Bono Ahafo mantam a ɛwɔ Ghana."} {"id": "7056", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Colonel Kwame R. M. Baah (May da a edkan, afe 1938 – April da ɛtɔ so 8, afe 1997) yɛ kane osraani ne amanyɔni. ɔyɛ kane amanone Soafo firi afe 1972 ne afe 1975. Wɔpw Kwame Baah sɛ Soafoa ɔhwɛ amanɔne nsɛm so bre a wotuu Dr. Abrefa Busia aban no gui akyi wɔ January da ɛtɔ so 13, afe 1972 mu. Saa adeyɔ yi maa kuo a ɛne National Redemption council besii amanyɔkuo Progressive Peoples Party anan mu. Geneal Ignatius Kutu Acheampon paw no saa bre no sɛ Soafo a ɔhwɛ amanone nsem so wɔafe 1972, dibea a okuraa mu kosii afe 1975. Wɔ ɔman nkabom abadwakuo a ɛtenaa ase wɔ Nkran man mu wɔ afe 204 no, Captain kodua ka kyerɛ abadwakuo no sɛ na Colonel Kwame Baah ne afoforo ka ekuo a ɛto so miensa a anka ɛsɛ sɛ woku wɔn wɔ Armed Forces Revolutionary Council bre so. Eyi amma so. Nea obesii n’anan mu sɛ amanɔne soafo a ne din de Col.Roger Feli no yɛ nea wokuu no kaa asraafo nnum ho wɔ June da a ɛto so 16, afe 1979 mu."} {"id": "7062", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Ghana yɛ kasahodoɔ man a kasa bɛyɛ aduɔwɔtwe na wɔka wɔmu. Brɔfo kasa a Ghana sodifoɔ de gyaaɛ no abɛyɛ Ghanaman kasapɔn ne dwumadie kasa. Ɔman adehyekasa nyinaa no deɛ Akan na dodoɔ ka. Ghana nnipakuo bɛboro aduɔson a ɛbiara wɔ ne kasa a ɛda nso. Kasa a nnipakuo bi ka no deɛ ɛmu nnipa hodoɔ nyinaa te aseɛ. Ɛbi te sɛ Dagbanli ne Mampelle kasa a Northern Regionfoɔ ka no, Frafrafoɔ ne Waalifoɔ a ɛwɔ Ghana ha Upper West Region. Kasa nnan yi firi Mole-Dagbani kasakuo mu. Kasa yi mu dubaako na aban asɔmu de yɔ adwuma: Akan nnipakuo kasa miɛnsa (Akuapem Twi, Asante Twi, ne Fante) ne Mole-Dagbani kasa mienu (Dagaare ne Dagbani). Deɛ ɛka ho no ne Ɛwɛ, Dangme, Ga, Nzema, Gonja, ne Kasem. Kasa a aban asɔmu no yɛ dubaako ana nkron, gyina sɛdeɛ wobɛfa no, sɛ Akuapem Twi, Asante, ne Fante yɛ kasa baako anaasɛ mmiɛnsa. Bureau of Ghana Languages a ɔtee no 1951 na ɔboa kasa no twerɛ ne ne nwomayɔ ne adeɛ."} {"id": "7068", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Anin ka mmaa a wɔdikan yii wɔn kɔɔ marahyɛ badwamu 1960 mu wɔ nhyehyɛeɛ a na wɔfrɛ no 'Representation of the people (women members) Act'. Ɛnti na ɔka ankoantia mmaa 10 a wɔyii wɔn Kitawonsa 27, 1960 maa Convention People's Party no ho. Ɛno ma ɔyɛɛ marahyɛnin a na onnyiniɛ koraa wɔ marahyɛ badwamu saa berɛ no a na wadi mfeɛ 21. 1965 mu no ɔbɛyɛɛ marahyɛnin maa Bechem mpasuaso. Berɛ a wɔtuu Nkrumah aban no wɔkyeree no too afiase bosome nnwɔtwe berɛ a na ɔnyem. Ɛnnɛ ɔyɛ Convention People's Party no mpaninbadwa ho, na ɔyɛ mmaa du a na ɔka Ghana marahyɛ badwa a edikan no ho, a ɔda so te ase. Ne nuanom ne Patrick Dankwa Anin a na ɔyɛ Supreme Court atɛnbuanin, amanbuo nkontabunin ɛna na ɔda Ghana Commercial Bank ano; ɛna T. E. Anin nso. List of MPs elected in the 1965 Ghanaian parliamentary election"} {"id": "6568", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Sandister Teipronounciation of \"Sandister Tei\" (help·info) yɛ Ghana nsɛmtwerɛni a w'ayɛ adwuma ama Citi Fm/Tv, Al Jazeeram da. Ɛnkyɛe biaa na wɔ bɔɔ no abaso sɛ ɔno na ɔyɛ Wikimedian of the Year 2020, ɛyi yɛ abasobɔdeɛ a yɛde ma wɔn a woboa ma Wikipedia nwuma kɔ so. Wɔwo Tei ɛwɔ Ghana ahenkuo Nkran. Ɔkɔɔ sukuu wɔ Achimota School na ɔtoa so kɔ University of Ghana suapɔn kɛse, ɔkɔ yɛɛ Geography ɛwɔ hɔ. Berɛ a Tei nyaa suapɔn abodin krataa a ɛtɔ so abien no, ɔkɔ kaa Al Jazeera adwumakuo, AJ, wɔ afe mpem mmienu ne dunnan mu. Akyiri yi ɔyɛɛ adwuma wɔ Joy FM sɛ abɛɛfo ntanɛt nkitahodi panyin ansa na ɔrekɔ Citi FM sɛ multimedia nsɛmtwerɛni. \"Student journalists dig into data after Journoshop II\". Citi 97.3 FM – Relevant Radio. Always. 8 February 2016. Retrieved 15 October 2020. Boakye-Yiadom, Nana (8 February 2016). \"Student journalists dig into data after Journoshop II\". Ghana News. Knott, Stacey (1 February 2017). \"Ghana's Purple People\". Folks. Retrieved 15 October 2020."} {"id": "5962", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Cletus Apul Avoka (wɔwoo no ɔpɛpɔn bosome da a ɛtɔso aduonu) na ɔyɛ Ghana mmranimfoɔ, Amanyɔni ne Mmarahyɛbedwani ma Zebilla Apueɛ wɔ Atifido Apueɛ Mantam. Na ɔyɛ ɛdɔm dodoɔ baano da ni wɔ mmrahyɛbedwafie ɛberɛ a na ɔwɔ aban mu no ɛna bio nso na ɔyɛ Ɔsoafoɔ ɔhwɛ Afisɛm , Nsaase ne Akwaeɛ so. Wɔwoo Cletus Apul Avoka wɔ Obubuo bosome da ɛtɔso aduasa wɔ afe apem ahankono ne aduonum baako mu. Ɔnyinii wɔ Teshie a ɛbɛn Zebilla wɔ Atifido Apueɛ Mantam mu. Ɔkɔɔ sukuu wɔ Navrongo ntoasoɔ sukuu mu ɛna ɔkɔɔ University of Ghana suapɔn mu a ɔnyaa L.L.B abɔdin wɔ afe apem aha nkono ne aduoson nsia. Ɔsan kɔɔ mmra ho sukuu a ɔbɛyɛɛ mmranimfoɔ wɔ afe apem aha nkono ne aduoson nwɔtwe mu. mfeɛ mpem mmienu abatoɔ akyiri no, ɔbɛsii Benjamin Kunbuor ana mu maa mmarahybedwa a ɛtɔso nsia wɔ Adehyeman a ɛtɔso nnan a na ɔyɛ ɛdɔm dodoɔ baanodani. Na ɔyɛ ɔsoafoɔ a ɔhwɛ afisɛm so wɔ National Democratic Congress aban a Atta Mills da ano wɔ Ghana de kɔsii mfeɛ mpem mmienu ne edu mu."} {"id": "6640", "contents": "Ghana abatoɔ wɔ Ghana no kɔɔ so wɔ December a ɛtɔ so 7, afe 2004. Manpanyin abatoɔ a ɛkɔɔ so no maa John Kufour a odi ɔyɛ manpanin no a odi amanyɔkuo New Patriotic Party (NPP) anim dii nkunim. Mmarahye bagua abtoɔ no maa amanyɔkuo NPP no nyaa agua a ne dodo no yɛ 230 no mu 128. ɔperetiafo dodoɔ nnan na ɛkɔɔ abatoɔ no mu a wɔn ne; George Aggudey (Convention People's Party) John Kufuor (New Patriotic Party) - incumbent John Atta Mills (National Democratic Congress) Edward Mahama (Grand Coalition, nkabom aban a People's National Convention, Every Ghanaian Living Everywhere, ne Great Consolidated Popular Party) Ghana Elections 2004 Think Ghana Elections Page"} {"id": "6664", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Abosome a ɛwɔ afe mu."} {"id": "6670", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Adinkafo Afahyɛ yɛ afehyia afahyɛ a ahenfo ne wɔn manfoɔ a wɔn wɔ Hwediem wɔ Ahafo Mantam mu,a ɛyɛ  kane Bono ne Ahafo Manatam wɔ Ghana no.Wodi afahyɛ no wɔ bosome a ɛtɔ so nkrɔn no mu. Afoforo nso di no wɔ bosome a ɛtɔ so miɛnsa no mu. Wɔde nnuane ne nsa gye ahohoɔ wɔ afahyɛ no ase. Amanfoɔ no hyɛ wɔn amammerɛ ntadeɛ ahorɔw de kɔ dwa dataa a ahenfo no abɔ no ase. Asa ne nnwomtoɔ nso kɔ so wɔ afahyɛ no ase. Wɔnam saa afahyɛ yi so de mmoa bo afɔre ma wɔn abosom ne wɔn nananom nsamanfo This festival is celebrated to mark an event that took place in the past. This festival commemorates the migration of the people of Hwidiem from Denkyira Ntomu to their present abode. http://ghanastatebook.com/hwidiem-stake-book.html"} {"id": "6258", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Sunyani East (pronunciation of \"Sunyani East\" (help·info)) yɛ mmarahyɛbedwam mpɛsoa a ɛwɔ Bono mantam wɔ Ghana. Akwasi Ameyaw-Cherimeh na ɔyɛ seisei mmarahyɛbedwanii ma saa mpɛsoa no Akwasi Ameyaw-Cherimeh na ɔyɛ mmarahyɛbedwanii a ɔwɔ Sunyani East mpɛsoa so seisei. Ɛnam ɔsono amanyɔkuo New patriotic party so na wɔtoo no so aba ma no nyaa mma mpem du nan, ɔhankron ne aduasa mmienu de bɛyɛɛ mmarahyɛbedwanii. Ɔdii Joseph Henry Mensah a wagyina hɔ ama saa mpɛsoa no pɛn adeɛ wɔ kwasafoman a ɛtɔ so nan wɔ ɔsono amanyɔkuo New patriotic party anan mu. Angry NPP Members In Sunyani East Wants Their MP Out\". Modern Ghana. Retrieved 2020-05-28."} {"id": "6118", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Mercy Asiedu (Wɔwoo no kotonimaa bosome a ɛtɔso nkron wɔ afe apem ahankron ne aduoson baako) yɛ Ghana sinitwanii a wakyɛ wɔ sinitwa mu a waboa ama sini dwuma no akɔ so. Ɛnam dwuma a ɔdii no wɔ anigyeɛ sini ne sini a yɛfrɛ no Asɔreba mu nti na ɛmaa ɔgyee din. Nnipa pii no a nim no ɛnam sɛ ɔyɛ sinitwani a wagye din Wɔ wɔ Kumase sinitwa dwumayɛkuo no mu na ɔsane dii dwuma bebree wɔ sinitwa mu wɔ mfeɛ mpem mmienu no mu. Ɔhyɛɛ sinitwa asɛ wɔ berɛ a na ɔyɛ abɛsirewa, a na ɔka Kristoni Asafo anigyeɛ kuo no ho..ɛnam dwumadie a ɔdi no wɔ sini mu sɛ obi a n'asɛm ɛyɛ den nti ama obiara nim no. Watwa sini bebree wɔ Kumase sinitwa dwumayɛkuo no mu,sini a wɔyi no wɔ Kumase wɔ yɛn ara Akan kasa, Twi . Wɔ Oforisuo bosome da a ɛtɔ so mmienu wɔ mfeɛ mpem mmienu ne dunson mu no, ɔwaree Nana Agyemang Badu Duah, Ɔhene a ɔwɔ Kunsu a ɛwɔ Ahafo Ano Anaafoɔ mansini wɔ Asante Mantam. Ɔwɔ mma mmiɛnsa, mma mmarima mmienu ɛna ba baa Baako."} {"id": "6124", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Asuo Atakora yɛ nsuo a ɛtene kɔgu Lake Volta a ɛwɔ Ghana mu, ɛtene bɛyɛ brɔfo kwansin aduosia apueeɛ fam kɔ Lake Volta. N'akwan nyinaa wɔ Ghana anaafoɔ fam. Ghana: Rivers and Lakes"} {"id": "6130", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Chamba yɛ kuro bi a ɛwɔ Ghana atifi mantam. Dominic Nitiwul-Ɔsoafoɔ a ɔhwɛ ahobammɔ nsɛm so wɔ Ghana. Amps, Ghana. \"Nitiwul, B.A Dominic\". ghanamps.com. Ghana Amps. Retrieved 7 June 2017. Web, Ghana. \"Member of Parliament Dominic B. A. Nitiwul\". ghanaweb.com. Ghana Web. Retrieved 7 June2017 Government of Ghana, Press Secretary. \"Dominic Nitiwul – Defence\". ghana.gov.gh. Ghana Government. Retrieved 7 June 2017."} {"id": "6142", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kitase Akuapim yɛ kuro bi a ɛwɔ Akuapim anaafoɔ mansini adantam a ɛwɔ Ghana anaafoɔ apueɛ mantam. Ɛne Peduase a ɛyɛ baabi a wɔfa de firi Nkran kɔ Akuapem bɔ hyeɛ. Nnipa a ɛwɔ kitase di Odwira afahyɛ na saa fa yi mpɛn pii no wɔhyɛ no ɛbɔ anaa ahinime bosome no mu. Odwira yɛ Ghana afahyɛ baako a nnipa pii firi akyirikyiri ne bɛntɛe ne aburokyire bɛdi saa fa no bi. Wɔ mfeɛ bebree a atwam no, Odwira afahyɛ abɛyɛ afahyɛ a ɛdi mu wɔ Ghana, nkorɔfoɔ de ahokeka kɔ hɔ, ɛda amammerɛ bebree adi, ɛtwe nnipa firi baeɛ bebree a wɔde anigyeɛ, nkunim ne nkabom di afahyɛ no. Ansa na Odwira rebɛka Ghana amammerɛ ho no, na nnipa a ɛwɔ Akropong, Amanokrom ne Aburi a ɛwɔ apueɛ mantam na ɛdi saa afahyɛ no. Akuapem Communtiy Foundation (Akuapem CF)\". akuapemcf.org. Retrieved 2021-06-28. GHA to replace Ayi Mensah single tollbooth with 3\". Ghanaian Times. 2021-04-20. Retrieved 2021-06-28 \"Support Akuapem South Assembly — Aburihene\". Graphic Online. Retrieved 2021-06-28."} {"id": "6736", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Asorɔkye yɛ mframa kɛse a ɛbo wɔ ɛpo so."} {"id": "6754", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Ayimagonu afahyɛ yɛ afehyia afahyɛ a ahenfo ne wɔn manfo a wɔn wɔ Dafo a ɛwɔ Tongu Atitif fam no di. Ɛne Juapon yɛ bɛyɛ Kilometa kakrabi wɔ Frao Mantam no wɔ Ghana. Wodi saa afahyɛ no wɔ bosome a ɛtɔ so du baako no mu. Ahenfo no bɔ dwa data wɔ afahyɛ no bere so. Nneɛma ahorɔw a wɔyɛ ne nsguo, ahenfo a wɔtenatena wɔn apakan mu a wɔn manfoɔ de nnwomtoɔ ne asaw die di wɔn akyi. Wɔyɛ oyikyerɛ wɔ ntaadehyɛ mu. Ahenfo no nso tena wɔn agua mu ma wɔn manfo besraa won. https://www.peacefmonline.com/pages/local/social/201711/336698.php Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value). https://ghanaemberlin.de/travel-tourism/festival/ Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value). https://touringghana.com/volta-region/ https://www.easytrackghana.com/cultural-overview-ghana-festivals.php https://www.fiandadghanalimited.com/ayimagonu-festival/"} {"id": "6232", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Samuel Johnfiah yo mmarahyɛbedwanii ma saa mpɛsoa. Ɛnam ɔsono amanyɔkuo New patriotic party so na wɔtoo aba maa no nyaa mma dodoɔ a ɛyɛ mpem dubaako, ahanan ne aduoson nnwɔtwe a ɔde bɛyɛɛ mmarahyɛbedwanii. Na ɔsane nso yɛ mmarahyɛbedwani a ɔte akonnwa no so dada ansa na wɔrebɛto mfeɛ mpem mmienu ne nnwɔtwe Ghana mmarahyɛbedwam abatoɔ no. wɔ afe mpem mmienu ne aduonu (2020) mmarahyɛbadwam akonnwa abatoɔ mu wɔ Ahanta West abatoɔ mpesua no so no, amannyɔkuo ahodoɔ nsia na wɔde wɔn ananmusini ba bɛgyinaa wɔ mpesua no so sɛ yɛnto wɔn so aba ma wɔmmɛyɛ mmarahyɛbadwafoɔ. NPP ɔsono amannyɔkuo no de ananmusini a yɛfrɛ no sɛ EBENEZER KOJO KUM na ɛbɛgyinaeɛ, NDC kyiniiɛ amannyɔkuo no nso de ananmusini a yɛfrɛ no sɛ EMMANUEL OKUMI ANDOH na ɛbɛgyinaeɛ, GUM nso de ananmusini a yɛfrɛ no sɛ ISMAIL BUADII na ɛbɛgyinaeɛ, CPP amannyɔkuo a wɔn ahyɛnsodeɛ ne Akokɔ no nso de ananmusini a yɛfrɛ no sɛEBO MENSAH na ɛbɛgyinaeɛ, APC nso de ananmusini a yɛfrɛ no sɛ NATHANIEL ADUSEI na ɛbɛgyinaeɛ, na afie PNC nso de ananmusini a yɛfrɛ no sɛ DOMINIC AKALGA na ɛbɛgyinaeɛ."} {"id": "6964", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Inkronu Afahyɛ afahyia afahyɛ a ahenfo ne wɔn manfoɔ a wɔn wɔ Sopomu a ɛbɛn Shama wɔ Atɔe  Mantam mu wɔ Ghana no di. Wodi saa afahyɛ yi wɔ bosome a edikan no mu. Wɔde nnuane ne nsa gye ahohoɔ wɔ afahyɛ no ase. Amanfoɔ no hyɛ wɔn amammerɛ ntadeɛ ahorɔw de kɔ dwa dataa a ahenfo no abɔ no ase. Asa ne nnwomtoɔ nso kɔ so wɔ afahyɛ no ase. Wodi saa afahyɛ yi de kae nneɛma bi a esii wɔ tete. https://www.easytrackghana.com/cultural-overview-ghana-festivals.php http://www.ghanaembassyiran.com/en/page/majorfestivals https://www.ghanaconsulatedubai.com/tourism.html"} {"id": "6970", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Jambaidu Awuni Kane Ghanani amanyɔni wɔ Ghana adyeman a edikan no mu. Na ɔka mmarhyɛ baguakuo a na wogyina hɔ ma atifi amantamfo wɔ amnyɔkuo Conventions Northern Peoples Party din mu firi afe 1951 kosii afe 1954 mu. Wosan nso paw no biom sɛ mmarahyɛ baguani a ogyina hɔ ma Kusasi nfinfin mpɛsoa so wɔ afe 1956 kosii afe 1965 mu. Bre a Bawku Naba (Bawku manhene) wui no, Awuni boa ne wɔfa senea obetumi abɛyɛ Bawku Naba nanso, ankɔ sɛnea na wɔhwehwɛ no. Awuni de soboɔ bɔɔ Mumuni Bawumia sɛ ɔno na ɔhyehyɛɛ akyire yɛ nneɛma bi nti na wɔn anni nkunim no. Esiane eyi nti, Sɛ Mumuni Bawumia bɛkɔ so ayɛ amnyɔkuo Neorthern Peoples Party no ni a, ɔbɛtwe ne ho afri amanyɔkuo no ho. ɔdane ne nneɛma guu hɔ de ne ho kɔdɔɔm aamnyɔkuo a ɛne Conventions Peoples Party (CPP) no wɔ mmarhyɛ baguakuo no mu wɔ August, afe 1957. Wɔ afe 1957 mu no, ɔbɛyɛɛ mmarahye baguani a ogyina hɔ ma Garu mpesoa. Okuraa dibea yi kosii afe 1966 bre a wotuu Nkruma aban gui."} {"id": "11394", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Plastiki a amanfoɔ tɔ dabiara abɛyɛ nwura bi a ɛha ɔman biaa. Plastiki ɛyɛ adeɛ nso a ɛmpurɔ dabiara da nti sɛ yɛ tu dodoɔ naa twene a ɛbɛ yɛ nwura bebree a ɛku tia ɔman no. Ɛnam saa asɛm yi nti amanfoɔ di nnimdeɛ kwan so di yi Plastiki yɛ adeɛ a ɛda mu soronko di boa ewiase, saa adeɛ bi ni Plastic Pavement Blocks. Plastic Pavement Blocks ɛyɛ nnimdeɛ a Kenya nii baa bi nyaa yɛ a nnɛ wode aba ennisuɔ . Obaa yi din de Nzambi Matee. Nhwehwɛmu twerɛ sɛ onyaa saa nnimdeɛ yi na wɔde mfie aduonu nkron. Na ɔsan yɛ sukuu ni. Ɔwiee sukuu na ɔkura degree wɔ Material Science mu ɛna ɔnyaa scholarship kɔ US abrokyiman mu kɔ suaa ni dwumadie no ho nsɛm. Ni nnimdeɛ de abasobɔde ahodoɔ de abrɛ no. Adeɛ yi betumi de nsesa yɛ kɛse aba wiase mu. Nzambi Matee, ababaawa a plastic pavement block dwumadie no yɛ no dea no wɔ dwumakuo bi a watu ni din sɛ Gjenge Makers. Saa nkorɔfoɔ yi de plastic no yɛ adeɛ broni frɛɛ no sɛ 'slabs' de si nnoɔma ahodoɔ."} {"id": "3791", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Metz yε kuro kεseε a ɛwɔ Frεnkye. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6268", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Juaben(sɛnea yɛbɔ \"Juaben\" (help·info)) yɛ mpasuasoɔ no mu baako wɔ Mmarahyɛbadwam wɔ Ghana. Wɔte firii Ejisu-Juaben mpasua mu wɔ mfe mpem mmienu ne du mmienu (2012). Juaben wɔ Ejisu-Juaben Mansini a ɛwɔ Asante Mantam wɔ Ghana. Ama Pomaa Boateng na ɔyɛ mmarahyɛbadwani de ma Ɔsono Amanyɔkuo (NPP) no wɔ Ejisu-Juaben Mantam wɔ Ghana. Ghana mmrahyɛbadwam mpɛsoa ahodoɔ"} {"id": "3815", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Morocco (المغرب‎‎) yε ɔman. Kro titiriw wɔ Rabat."} {"id": "3821", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Tanger yɛ kuro a ɛwɔ Morocco man mu. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "7126", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Nana Kofi Obonyaa (wɔ woo no ɔpepɔn da a ɛtɔ so 7, afe 1920) awo din Roland James Moxon, bɛyɛɛ ɔburoni fitaa a wɔdii kan yɛɛ ɔhene wɔ Ankobea mpɔtam a ɛwɔ Aburi wɔ afe 1963.Na wɔdii dwuma pii wɔ ahensɛm mu pa ara.Na ɔyɛ adwuma ma aborɔfo a wɔdii yɛn so no, Aborɔfo Aban mu dwumayɛni ,Odikuro ,twerɛtwerɛfoɔ. Kofi Obonyaa baa Ghana nkanee Gold Coast(Sika mpoano) aberɛ a na ewiase koo a ɛtɔ so mmienu asi no \"World War II\" sɛ abrofo aban dwumayɛni. Wɔwoo no wɔ Shrewsbury ɛna wɔkɔɔ sukuu wɔ Denstone. Wɔsan kɔsuaa abakɔsɛm wɔ St. Johns Sukuu wɔ Cambridge. Aberɛ a ntɔkwa no to twaeɛ no wɔbaa Ghana bɛyɛɛ ananmusini a wɔhwɛ mansini so wɔ Dodowa,Aburi,Kpando ne Nkran. Ghana nyaa ahofadie no ,Ghana manpanin Dr.Kwame Nkrumah ma no bɛyɛɛ ne fotufoɔ.Moxon bɔɔ mmɔden wɔ nnwuamkuo a wɔto nkra so nkankan ne Sini nkorabata no mu. Nana ne yɔnko ne Edgar F. Kaiser a wɔboa maa Ghana tuu mpɔn. Moxon toaso kɔboa Volta River Authority ma wɔnsii Akosombo Dam."} {"id": "7144", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Nkyidwo Afahyɛ yɛ afehyia afahyɛ a ahenfo ne wɔn manafo a wɔn Essumeja wɔ Bekwai mpesoa so a ɛwɔ Asante Mantam wɔ Ghana no di. Wodi afahye yi wɔ dwoada a etwa toɔ wɔ bosome a ɛtɔ so du biako anaa bosome a etwa toɔ no mu. Ahenfo no bɔ dwa data ma wɔyɛ amammere ahorrɔw wɔ Asantemanso kwae no mu, faako a wogyedi sɛ ɛyɛ asantefo nsamanpɔw mu. Amanfo no kankye abaosom no ma nhyira, nkwa tenten ne ahobammɔ. Wodi saa afahye yi de kae Asantefo nsɔn a wodikan, a wɔkeyerɛ sɛ wofiri tokro kɛseɛ bi mu wɔ asase ase maa ɛno nti, ɛhɔ bɛyɛɛ Asantefo fibea. Wɔkyerɛ sɛ, saa nsɛm yi sii wɔ dwoada ahemaakye a na kraman ne gyata di won akyi. https://ghanaemberlin.de/travel-tourism/festival/ https://www.easytrackghana.com/cultural-overview-ghana-festivals.php Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value). https://touringghana.com/festivals/ Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value)."} {"id": "7180", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Ofori Panyin I yɛ obi a wonim sɛ ɔno na ɔhyehyɛɛ Akyem aheman no, a akyiri wɔfrɛ no kyebi a ɛda bɔnka a ɛwɔ Birim asubɔnten no mu wɔ afe 1727 akyi. Ɔdii ade fiiri 1704 kosii afe 1727. https://booknook.store/product/akyem-abuakwa-1700-1943-from-ofori-panin-to-sir-ofori-atta-trondheim-studies-in-history-hardcover/"} {"id": "11460", "contents": "Edith Eduviere (wɔ woo no 18 June 1986) yɛ Nigeriani baa bɔɔlobɔni a osii akan sɛ nea ogyina mfinmfin. Na ɔka bɔɔlobɔkuo a ɛde Nigeria women's football team a esii akan wɔ 2008 Summer Olympics no ho . Women's Olympic Football Tournament Beijing 2008 - Nigeria - Squad List - FIFA.com (archive.org) Edith Eduviere - Profile and Statistics - SoccerPunter.com"} {"id": "11466", "contents": "Princella Adubea (born December 1998) yɛ Ghanani bɔɔlobɔni a osi n'akan sɛ atenatofo wɔ Spain bɔɔlobɔkuo a w'ato din Racing Santander na afei, Ghanaman mmaa bɔɔlobɔkuo a ɛde Ghana Women's national football team. Osii akan maa ɔman Ghana bre a onni mfie 20 prennu wɔ akansie ɛde World Cup no wɔ afe 2016 ne 2018. Osii akan maa bɔɔlobɔkuo a ɛde Sporting de Huelva. Adubea hyɛɛ ne bɔɔlobɔ nnwuma ase wɔ bɔɔlobɔkuo a ɛde Ampem Darko Ladies a ɛwɔ Techiman, wɔ afe 2014 mu. Odii bɔɔlobɔkuo no anim maa wodii nkunim nea edikan wɔ mmaa bɔɔlobɔ akansie a ɛde Ghana Women's Premier League, bre a wɔtoo atena baako tiaa Hascacas Ladies a w'antumi ante ka no. ɔtoo atena mpɛn 19 wɔ akansie 11 a onyaa mu akwanya no na eyi maa no begyina hɔ maa nea w'ato atena dodoɔ wɔ saa bɔɔlobɔ akansie afe no mu. ɔsan nso dii nkunim sɛ nea ɔtoo atena dodoɔ wɔ afe 2016 Ghana's women FA Cup akansie no mu ."} {"id": "6304", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Ayensuano(pronunciation of \"Ayensuano\" (help·info)) mpasua so ma mmarahyɛbadwamu wɔ Gana. Mansini: Suhum/Kraboa/Coaltar mansini Mamtamu: Apueeɛ mamtamu Dea ɔte so Amanyɔkuo: New patritic party Mmarahyɛbadwani: Ayeh-Paye Samuel Ayensuano mpasua so wɔ Apueeɛ mamtamu wɔ Ghana. Wɔ afe mfie mpem mmienu ne nnwotwe (2008) mu no na mmarahyɛbadwani ma mpasua no so ne Ayeh-Paye Samuel. Wɔ to aba yi no wɔ abre a ɔya mba no mu 3,892 wɔ amanyɔkuo New Patriotic Party (NPP) din mu. Odi nkunim wɔ nea ɔgyina amanyɔkuo NDC din mu no so. Ɔno na osi Godfred Kwame Otsere a ɔgyina mamtamu anan mu wɔ kwasafoman a ɛtɔ so anan mu wɔ mmarahyɛbadwam wɔ amanyɔkuo New Patriotic Party (NPP) din mu. List of Ghana Parliament constituencies 1.https://hr2.wiki/wiki/List_of_Ghana_Parliament_constituencies 2.https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/election2008/polls.php  ~~~~@Aseda1991"} {"id": "2734", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Mpraeso yɛ kuro ne kurpɔn a ɛwɔ Kwahu anafo mpɛsoa so, mpesoa a ɛwɔ Apue Mantam mu wɔ Ghana, ɛda beae a ɛne latitude 367m wɔ kwahu Plateau a ɛne Lake Volta bɔ hyeɛ. Mpraeso wɔ nkoro nketewaa 2013 na nnipa dodoɔ a ɛwɔ hɔ no yɛ 11,190.. Amanyɔsɛm Mpraeso wo mpraeso mpɛsoaso, na ne mmarahyɛ beguani din ne Hon. Seth Kwame Acheampong a oyɛ amanyokuo New Patriotic Party no mu ni. Nsuo a ne din River Pra no atifi bɛn mpraeso Ntoaso sukuu a ɛwɔ ho ne din ne Mpareso Secondary school (MPASS) Wɔ afe 1924 mu no, wɔ huu sɛ ɛfɔm agudie a ɛne Bauxiten wo mpraeso asase so, eyi maa wobuee adwumakuo a ɛyɛ Bauxite ho adwuma a ɛbɛn nsuo a ɛne River Volta. Wonim mpraeso sɛ beae wɔde dɔteɛ nwene nneɛma , ne titriw ne ayowa, nkyɛnsen ne nkukuo a wɔde aduane a wo de dɔteɛ anwene."} {"id": "6384", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Akatsi South(pronunciation of \"Akatsi South\" (help·info)) ka mpasua a wɔn ananmusini wɔ Ghana Mmarahyɛbadwam no ho. Abatoɔ berɛ biara mu no, wɔde 'first past the post' abatoɔ nhyehyeɛ no yi mmarahyɛbadwani baako.Akatsi South mpasua no wɔ Akatsi mansini a ɛwɔ Firaw Mantam wɔ Ghana. Mpasua no hyeɛ ahodoɔ nyinara wɔ Akatsi South mansini no mu wɔ Firaw Mantam a ɛwɔ Ghana."} {"id": "6390", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Pru East ( pronunciation of \"Pru East\" (help·info)) yɛ mpɛsoa nom baako a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam. Wɔtee no wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nan nom. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Pru East wɔ Bono apueɛ mantam wɔ Ghana. Mpɛsoa no akonnwa no hyɛ Pru mansini wɔ Bono apueɛ mantam wɔ Ghana. Wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du nsia (2016) ne mfeɛ mpem mmienu ne du mmienu (2012) mu no Kwabena Donkor a ɔwɔ kyineeɛ amanyɔkuo National Democratic Congress mu na ɔnyaa mpesua no akonnwa no tenaa so.ɛna Masoud Baba Abdul-Rahman a ɔno nso wɔ Kyiniiɛ amanyɔkuo National Democratic Congress nso tenaa akonnwa no so mfeɛ mpem mmienu ne nnwɔtwe (2008) ne mfeɛ mpem mmienu ne nan (2004) mu. Mfeɛ mpem mmienu ne du nsia. Amoah King David a ɔwɔ ɔsono amanyɔkuo New patriotic party mu nyaa mma mpem du mmiɛnsa, aduonum ne du mmienu (13,512) a ɛyɛ ɔhamu nkyekyɛmu aduonum nsia akyirepɔ nkron (56.9%)."} {"id": "5693", "contents": "Cecelia Dapaah yɛ Ghana amanyɔni Dapaah yɛ ɔbea warefo Ghana na wawo abofra biako. Ɔkɔ asɔre wɔ Methodistfo Asɔre. . https://web.archive.org/web/20160506152921/http://ghanamps.gov.gh/mps/details.php?id=129"} {"id": "5729", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Dwom y3 nhoma a 3w) apam dadaa no mu. 3t) so du nkr)n . w) yi edin no fri Greek nsemfoa a 3kyer3 dwom mu. Nhoma yi kyer3 awene nsem ne ntwer3y3 ahoro, dwom a nipa kuw bi atwer3. David twer3 nsem pii w) saa nhoma yi mu. 3hy3 Hiob ne mmebusem ntem w) twer3 kronkron mu. 3w) 3ti )ha ne eduonum. Nhoma yi kyer3 mpaeb) ahoro ne dwom. https://en.wikipedia.org/wiki/Psalms"} {"id": "3289", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Piacenza yε kuro a ɛwɔ Italy man mu. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3295", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Giorgio Napolitano (Napoli, 29.06.1925) yε amanyɔni ɛwɔ Italy man mu Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3301", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Caminata yε kuro kεseε a ɛwɔ Piacenza, Italy. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3307", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Varese yε kuro a ɛwɔ Italy man mu. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6438", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Akim Swedru(pronunciation of \"Akim Swedru\" (help·info)) mpasuaso wɔ Gaana Akim Swedru ka mpasua ahoro a ɛwɔ mmarahyɛbadwamu wɔ Gaana. Wɔ to aba yi mmarahyɛbadwani abere biara a wɔ to aba wɔ Gaana. Akim Swedru wɔ Birim Anaafoɔ mansini mu wɔ Apueeɛ mamtamu wɔ Gaana. Mpasua yi wɔ Birim Anaafoɔ mansini wɔ Apueeɛ mamtamu wɔ Gaana. Ghana mmrahyɛbedwam mpɛsoa ahodoɔ"} {"id": "3331", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Nicola Mancino (Montefalcione, 1931) yɛ politik Italy."} {"id": "3337", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Mdina Mdina yε kuro a ɛwɔ Mɔlta. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6839", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Francis Edward Techie-Menson yɛ kane Ghanani amanyɔni. ɔsoom sɛ soafo abediakyire, okwankyerɛfo ma Ghana Housing Corporation, mmarahyɛ baguani, ne ɔman soafo wɔ Ghana adeyeman a edikan no mu.  ɔyɛ kane mmarahyɛ baguani a ogyina hɔ ma Denkyira abatoɔ mpesoa so firi afe 1954 kosii afe 1965 mu ne mmarahyɛ baguani a ogyina hɔ ma Edna-Eguafo abatoɔ mpesoa firi afe 1965 kosii afe 1966. ɔsan nso soom sɛ Ghana soafo a ɔhwɛ afipam so firi afe 1965 kosii 1966. Wɔ woo Techie-Mensah wɔ August da ɛtɔ so , afe 1910 wɔ Elmina a ɛwɔ Mfinfin Mantam mu wɔ Ghana ( kane Gold Coast).  Onyaa abodin krataa wɔ mfirinwuma mu wɔ suapɔn a ɛne City and Guilds of London Institute. ɔsan nso nyaa abodin krataa a ɛne Competence in Works (Trade Unionism) and Leader firi suapon a ɛne University of Wisconsin-Madison. ɔkyerɛ ade mmere kakraa bi akyi no, ɔtoaa na’desua so kɔɔ Government Technical School (ɛnnɛ Ghana Senior High Technical School, Takoradi) wɔ March, afe 1931 mu maa no wie wɔ April afe 1934."} {"id": "11422", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Dzifa Gbeho Bampoh a wɔnim no wɔ abɛɛfo ntentan so sɛ Dzifa Bampoh yɛ Ghana nsɛntwerɛni, nkitahodienii ne obi a ɔwɔ abɛɛfo ntentan so. Seisei Dzifa ne Ɔsamufoɔ panin wɔ 3Fm ne TV3. Ɔdii mfeɛ du mmienu sɛ nsɛntwerɛni wɔ Multimedia Group Limited (Joy FM) ansa na ɔrekɔ yɛ panin wɔ Tullow Ghana sɛ ɔkasamafoɔ ne nhwehwɛmu tenetenefoɔ wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du nson. Nsɛntwerɛnii Dzifa hyɛɛ ne nnwuma ase wɔ kasafidie so wɔ Ghana Broadcasting Corporation (GBC) firi afe apem ahankron ne aduokron nson dekɔ mfeɛ mpem mmienu ne num, a ɔyɛ kyeame ma \"UniiQ Breakfast Drive\" (mfeɛ mpem mmienu ne mmienu dekɔ mfeɛ mpem mmienu ne num) ne GTV mmabunu dwumadie, \"Next Level\" (firi mfeɛ mpem mmienu ne mmiɛnsa dekɔ mfeɛ mpem mmienu ne nan). Ɔno akyire no ɔkɔɔ Multimedia Group Limited (Joy FM) firi mfeɛ mpem mmienu ne num dekɔ mfeɛ mpem mmienu ne du nson, a ɔdi dwuma pii wɔ nsesamu wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du mmiɛnsa dekɔ mfeɛ mpem mmienu ne du nson."} {"id": "7013", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Kofi Baako yɛ kane Ghanani agodifo, ɔkyerɛkyerɛni ne amanyɔni. ɔsoom sɛ soafo a ɔhwɛ ahobanbɔ so wɔ Nkruma aban ase wɔ Ghana adehyeman a edikan no ase kosii afe 1966 bre a wotuu aban no gui. ɔsoom sɛ soafo wɔ asoe pii wɔ bre a na Conventions Peoples Party aban wɔ so no. Na kofi Baako papa yɛ ɔkyerɛkyerɛfo. ɔmaa Kofi hyɛɛ sukuu ase bre a na w’adi mfie nsia . Owie mfitiase sukuu a ɛne Roman Catholic school wɔ ne kuro mu a ɛyɛ Saltpond no, ɔtoaa so kɔɔ ntoaso sukuu a ɛde St.Augustine’s College, Cape Coast. Baako bɛyɛɛ  okyerɛkyerɛni na akyiri, ɔbɛyɛɛ aban krakye. Kwame Nkrumah kasa ahorɔw a ɔkeka fa Ghana fahodie ho no kanyaa no. Eyi maa no kyerɛw ɔkasa ‘’ ɔtan a me wɔ ma nhyɛsoɔ aban” na eyi maa woyii no adi wɔ n’adwuma mu. Ohyiaa Nkrumah akyire na ɔyɛɛ no koowaa krataa mu samufoɔ wɔ adwumkuo a ɛne Daily Mail a ɛwɔ Cape Coast no bre a na w’adi mfie 20. ɔkasa foforo ɔkyerɛw bre a ɔwɔ Daily Mail no ne ‘’ Yehia Fahodie”."} {"id": "5837", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Wasawasa yɛ aduane(pronounciation of \"Wasawasa\" (help·info)) bi a agye din, yɛdi no wɔ atifi mantam baabi wɔ Ghana ha ne abibirem atɔeɛ man binom te sɛ Burkina Faso. Yɛnya saa aduane yi firi bayerɛ hono a yahata ama no aho, a yayam ama no ayɛ esam na yɛde ntutuo a ɛfiri nsuom ayɛ. Mpɛn pii no yɛde Wasawasa di mako a ano yɛhye ɛna ɛtɔ mmerɛ bi nso a yɛde ahabamma siesie so sane de nkateɛ a yɛnnyam yɛ anwa ne nsuomunam a yakye ka ho ma no yɛ anika. Ɛtɔ mmerɛ bi nso a nkuro a yanane ne gyeene a yɛatwitwa ka Wasawasa ho di. Yɛwɔ akadeɛ ahodoɔ bebree a yɛde yɛ Wasawasa deɛ nanso akadeɛ a wɔde bɛyɛ no gyina nea ɔbɛdi aduane no apɛdeɛ so nanso akadeɛ a ɛho nyɛ na anaa deɛ edimu ntintimma paa ara ne bayerɛ sam, mako mono sam, nsuo a ɛbɛdane ntutuo ama wɔde ayɛ, gyeene, nkateɛ anwa anaa nkuro a yanane. Ɛma yɛnya honam mu ahoɔden nnuro bi te sɛ kabohidrat ne nnuane nnuro papa a ɛtumi ma nipadua no nyini yie."} {"id": "4249", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Charmaine Clarice Relucio Pempengco (10.05.1992 - ...) yε odwomtoni, USA."} {"id": "4291", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Bleona Qereti (14.05.1979 - ...) yε odwomtoni wɔ Albania. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6388", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Sekyere Afram plains yɛ mpɛsoa a ɛka Ghana mmarahyɛbedwam no ho. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Sekyere Afram plains wɔ Sekyere Afram plains mansini wɔ Asante mantam wɔ Ghana. Sekyere Afram plains aba no hyɛ Sekyere Afram plains mansini wɔ Asante mantam wɔ Ghana. Na saa mpɛsoa no ka mpɛsoa a wɔtee no wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du mmienu Ghana abatoɔ nom . FM, Peace. \"Ghana Election 2016 Results - Sekyere Afram Plains Constituency\". Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 2018-03-12. FM, Peace. \"Ghana Election 2012 Results - Sekyere Afram Plains Constituency\". Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 2018-03-12."} {"id": "4735", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Bonwire Ntoasoɔ Sukuuyε mmayewa ne mmarimaa Ntoasoɔ Sukuu a wɔ Bonwire wɔ Asante Mantam mu. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "7085", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Mpoano yɛ asase a ɛda ɛpo ano."} {"id": "7127", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Nana Ote Akenten (Odii ade firi afe 1630 – 1660) yɛ kane Asantehe – Nea na odi Asantefo so – Ofiri ɔyoko Abusuako a na ɛyɛ kane Asanteman wɔ beae a nnɛ wɔfrɛ no Ghana.  Na nana Oti nuabarima ne Nana Kobia Antwi a wɔn maame ne Antwiwaa Nyame. Nana Oti somaa ne bɔmmɔfo a wɔfrɛ no Bɔfo Nyame akwantuo mu na okohuu sɛ Agona abusuakuo no yɛ nea wɔte baabi a wɔfrɛ no Kwabrem a wɔsesaa no akyire frɛɛ no Kwaabre. Ɔbɔmmɔfo no hui se na asase no yɛ na ɛbɔ aduane nti ɔbɛbɔɔ Nana Oti amane. Ɔhene no, n’abuasua ne soafo no bi kɔtoo saa asase no firii Agonaba Ɔbaapanyin Adwoa Nkra Wiri ho na saa beae yɛ nea wɔseaa ne din yɛɛ no Kumasi. N’ahenie ase na Akanfo dodo no ara kaa bom ko tia Asantefo . Wɔ ne bre so no, wɔyɛɛ sɛ wɔbɛma nkabom aba Asantefo asraafo nyinaa mu. http://politics-history.mozello.com/page-3/params/group/122085/ https://ghanaianpress.com/2018/07/13/history-of-asante/ https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/history/pre-colonial.php"} {"id": "7139", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Nationa Convention Party (Ghana) yɛ Amanyokuo a ɛwɔ Ghana a na ɛwɔ ho firi afe 1992 kosi January afe 1996. Wɔ hyehyɛɛ amanyɔkuo no afe 1992 bre a woyii bra a wɔbraa amanyɔkuo dwumadie ahorɔw wɔ asrafo Provisional National Defense Council (PNDC) aban ase no. ɔkandfo a odikan wɔ amanyɔkuo no mu din de Kow Nkansah Arka NCP amanyokuo no kɔɔ afe 1992 batoɔ no mu bre a ɔne amanyɔkuo a ɛne National Democratic Congress a wɔn kandifo din de Jerry John Rawlings, ne Every Ghanaian Living Everywhere (EGLE) kaa wɔn ho boomu.  Nkabom no maa woyii okandifo baako a obɛpre manpanyin agua , woyii Jerry John Rawlings sɛ wɔn kandifo, ne abediakyire baako, Ekow Arkaah wo November da ɛtɔ 3, afe 1992 mu. Wodii nkunim wo abatoo no mu bre a wonyaa mma no mu nkyekyemu 58% na eyi maa wɔbɛyɛɛ Omanpanyin ne mapanyin abediakyire a wodikan wɔ Ghana adehyeman a eto nnan no mu. Wɔ December da ɛtɔ so 29 afe 1992 mmarahyɛ bagua abatoɔ a ɛkɔɔ so no mu, amanyɔkuo NCP nyaa mu 8 firii 200 mu, na eyi maa no bɛyɛɛ amanyɔkuo a ɛtɔ so meinu a ne mmarahyɛ bagufo dɔɔso wɔ mmarahyɛ bagua mu."} {"id": "7157", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Northern People's Party (N PP) yɛ kane amanyɔkuo a ɛwɔ Gold Coast a wɔn botae ne sɛ ɛbɛbɔ nhyehyɛe a ɛwɔ Atifi Mantam no ho ban. Na amanyokuo NPP no akandifo no ne Simon Diedong Dombo, Omanhne a ɔwɔ Duori a ɛwɔ Atifi Mantam mu. Wɔhyehyɛɛ amanyɔkuo no wɔ afe 1954 mu na amanyɔkuo no kɔpree wɔ abtoɔ a ɛkɔɔ so wɔ afe 1954 ne 1956 abatoɔ a ɛkɔɔ so no mu. Wɔ November afe 1957 mu no, wɔne ne amnyɔkuo afofofro a wonni aban mu kaa wɔn ho boomu hyehyɛɛ amanyɔkuo foforo a ɛde United Party de tiaa amanyɔkuo a ɛde Conventions People’s Party. Wɔn a wɔhyehyɛɛ amanyɔkuo no din ne Mumuni Bawumia, J.A Briamah, Tolon Naa, Yaakubu Tali, Adam Amandi, Naa Abeifaa Karbo, Imoru Salifu ne C.K Tedam."} {"id": "7187", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Osei Kofi  yɛ Ghanani bɔɔl bɔfo a w’akɔ ahomegyemu. Osii akan maa bɔɔl bɔ kuo a wɔfrɛ no Asante Kotoko S.C ne Ghana man bɔɔl bɔ kuo black stars. ɔka wɔn a wonyaa atena tofoɔ a wodi kan abasobɔ wɔ afe 1965 Akansie a w’ato din African Cup of Nations a ɛkɔɔ so wɔ Tunis a ɛwɔ Tunisia, bre a Ghana dii nkunim nea ɛtɔ so mprenu no . ɔka wɔn a wonyaa atena tofoɔ a wodi kan abasobɔ wɔ afe 1965 Akansie no mu na otoo so miensa wo African Cup of Nations akansie a ɛkoo so wo 1968. Wɔ too Osei kofi din a ene ‘’Ntweɛ mu bayiefoɔ’’ esiane ne sɛ w’akadre wɔ senea wɔtwe nti Osei Kofi poo sika a wɔ de maa no wɔ ne mmerante bre mu,na eyi yɛ akwanya a anka ɔde bɛko amanɔne akɔ si akan nanso, w’angye wɔ afe 1969 mu. Akyiri, ɔbɛyɛ ɔsɔfo. ɔyɛɛ adwuma sɛ ohwɛfo maa oman no agodie Ghana Africa Cup of Nations Nkunimdifo: 1965 Asante Kotoko Ghana Premire League Nkunimdifo: 1964, 1965, 1967"} {"id": "6125", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Asuo Ayensu yɛ nsuo a ɛwɔ Ghana. Ɛtene kɔgu Ouiba Lagoon mu ɛna \"Winneba Wetlands\" atwa ne ho ahyia. Wɔ afe apem ahankron ne aduasa nkron mu ntɛm paa ara no wɔyɛɛ nhyehyɛeɛ sɛ wɔbɛsi nsutware wɔ nsuo a ɛbɛn Asuo Jahadzi. Wɔ nsaase nhwehwɛmu no, Ahensuadzi-Brusheng Quartz Schists wɔ nsubeaɛ. \"DCE launches River Basin Afforestation to sustain water\". www.ghanaweb.com. Retrieved 2015-05-28. Hughes, R. H.; Hughes, J. S.; Bernacsek, G. M. (1992). A Directory of African Wetlands. IUCN. p. 365. ISBN 978-2-88032-949-5. Ghana Geological Survey (1939). Report of the Director. p. 41 Ghana Geological Survey (1958). Bulletin."} {"id": "6137", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Asuo Sisili yɛ nsutene bi a ɛho wɔ mfasoɔ wɔ Ghana a ɛwɔ atifiatɔeɛ, Black volta ne Kulpawn nsuo ka ho. Wɔ abakɔsɛm mu no, aabi a Asuo Sisili wɔ wɔ Nakong no wɔ apueɛ fam no, akɔ \"zabarima slave raid\" a Gazare ne Babatu na ɛdi anim. Anquandah, James; Doortmont, Michel; Opoku-Agyemang, Naana Jane (2007). The Transatlantic Slave Trade: Landmarks, Legacies, Expectations : Proceedings of the International Conference on Historic Slave Route Held at Accra, Ghana on 30 August-2 September 2004. Sub-Saharan Publishers. p. 194. ISBN 978-9988-647-73-5."} {"id": "6149", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Eugene Arhin (pronunciation of \"Eugene Arhin\" (help·info))yɛ Ghana amanyɔni. Ɔyɛ ekuoba ma ɔsono amanyɔkuo\"New patriotic party\" ne ɔkyerɛkyerɛfoɔ wɔ nkitahodie mu ma Ghana manpanin, Nana Addo Dankwa Akuffo-Addo. Arhin kɔɔ ntoasoɔ sukuu wɔ \" Presbytarian Boys Secondary School, Legon\" . Ɔtoa ne nnwomasua so wɔ Kwame Nkrumah University of Science and Technology a ɔnyaa ne nnwomasua nkrataa wɔ \"Materials Engineer\" wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nsia mu. Ɔyɛɛ adwuma sɛ ɔkyerɛkyerɛfoɔ boafoɔ afe baako a ɛyɛ ɔhyɛ wɔ ne \"National Service\" mu wɔ \"Department of Materials Engineering\". Ɔsane yɛ adwuma Danquah adwumayɛkuo, adwuma a wɔde din no too Dr. J.B Danquah sɛ obi a ɔyɛ nhwehwɛmu. Wɔ ɔpɛpɔn bosome wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du nson mu no ɔmanpanin Nana Addo Dankwa Akuffo-Addo yii no sɛ ɔkyerɛkyerɛfoɔ wɔ nkitahodie mu \"Flagstaff house\". Ne yie no mu wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du nson ɔsom sɛ ɔtwerɛtwerɛfoɔ ma Nana Addo Dankwa Akuffo-Addo mfeɛ mmienu."} {"id": "6167", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Sunyani (pronunciation of\"Sunyani\") (help·info) yɛ kurow a n'ahenkuro ne Sunyani Municipal ne Bono Mantamu a ɛwɔ Ghana mu. Bere a wɔkan nnipa ne agyapadeɛ wɔ afe 2010 wɔ Ghana no, na nnipa a wɔwɔ Sunyani yɛ 74,240. Nnipa a wɔwɔ kurow no mu dodoɔ no ara yɛ Bonofoɔ. Sunyani yɛ kurow a kwae atwa ho ahyia wɔ ɔman Ghana atɔe famu. Tete no, na wonim Sunyani sɛ beae a abɔmmɔfoɔ a wokum asono taa bɔ nsraban. Wonyaa kurow no din firii Akan asɛmfua 'Ɔsono' mu. Wɔ afe 1924 mu no, aban a na ɛwɔ so saa bere no a na wɔyɛ aborɔfo no yɛɛ Sunyani ɔmansini dwumadibea kɛseɛ. Sunyani bɛyɛɛ beae a wotu kookoo, bese ne nduane bi te sɛ aburo ne bayirɛ bere a wɔyɛɛ kwan a efiri Kumase rekɔ Sunyani no. Ɛnnɛ, Sunyani na Bono-Ahafo mantam aban ne asɛnniibea kɛseɛ no nyinara wɔ. ɛwɔmu sɛ wode Sunyani toto Kumase ho a Sunyani sua, nanso kurow no gu so ara reyɛ kɛse na atrɛw adu Fiapre ne Abesim."} {"id": "9923", "contents": "Nkratafa yi kyerɛ mpɛsoa 275 a ɛwɔ mmrahyɛbadwam ɛwɔ Ɔman Ghana mu, fi Ɔpɛnimaa 2016 Ghana abatoɔ . The Savannah Region was created following the December 2018 referendum. The number of constituencies increased from 8 to 10 and 11 in 2012 prior to the 2012 Ghanaian general election. The number of constituencies increased from 19 to 22 in 2004 and 26 in 2012."} {"id": "9971", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Anthony Bright Boadi-Mensah yɛ Ghana amanyɔni. Ogyinaa hɔ maa New Patriotic Party amanyɔ kuw no. Na ɔyɛ mmrahyɛbadwamuni ma Obuasi mpɛsua wɔ Ghana man mu. Mensah dii kan bɛyɛɛ mmrahyɛbadwamuni wɔ afe 1996 mu. Ɔka New Patriotic Party kuw no ho. Wɔ afe 2004 mu no, Edward Michael Ennin a ɔno nso fi New Patriotic Party tuu no n'akongua no so. Wɔ afe 1996 Ghana abatow mu no, ɔde mma 44,721 na ɔde dii nkonim. Saa afe no, mma dodow a wɔtow wɔ mpɛsua no mu si 76,429. Enti na Mensah aba no gyina hɔ ma mma dodow a wɔtow no mu 47.7%. Wɔ afe 2000 mu no, ɔsan gyinae maa New Patriotic Party sɛ mmrahyɛbadwamuni, na ɔsan dii nkonim. Na ne mpɛsua ka mpɛsua a New Patriotic Party nyaa mmrahyɛbadwam nkogua wɔ mu wɔ Asante Mantam. Na nkogua 33 na ɛwɔ Asante mantam. New Patriotic Party nyaa emu 31. Wɔ mmrahyɛbadwam nkogua dodow a na ɛwɔ hɔ no yɛ 200. New Patriotic Party nyaa emu 99. Ɔde mma 46,787 na ɔde dii nkonim wɔ saa afe abatow mu. Mma dodow a wɔtow wɔ saa mpɛsua no mu no si 72,491."} {"id": "10931", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu University of Ghana(pronounciation of \"University of Ghana\" (help·info)) yɛ suapɔn a akyɛre yie na ɛsan so wɔ Ghana aban asuapɔn dummiɛnsa no. Wɔtee sukuu no wɔ afe 1948 mu, bere a na Britaniafoɔ no redi Gold Coast so no na wɔtoo no din \"University College of the Gold Coast\" a efirii University of London a ɔmo hwɛ adesua nhyehyeɛ so ɛne dikrii abɔsobɔdeɛ so. Berɛ a yɛ nyaa fahodie wɔ afe 1957 mu no, sukuupɔn no din no sesae bɛyɛɛ University College of Ghana. Edin no san sesae bɛyɛɛ University of Ghana wɔ afe 1961 mu a afei deɛ edi mu sɛ suapɔn. University of Ghana wɔ atɔeɛ fam wɔ Nkran Legon hills ne atifiapuei finimfin wɔ Nkran, seisei ɛwɔ nkorabata bebiree a wɔwɔ asukufoɔ a wɔboro bɔyɛ mpem aduanan. Mprɛmprɛn yi deɛ, Mrs. Mary Chinery-Hesse na ɔyɛ Chancellor de ma suapɔn no. Wɔtoo aba maa no mmara kwan so de no sii akonnwa so sɛ suapɔn no chancellor wɔ ɔsanaa bosome no da a ɛdi kan a na ɛyɛ Wukuada, wɔ afe mpem mmienu ne du nwɔtwe mu (2018), berɛ a suapɔn no bɔɔ dwa dataa de gyee no too mu wɔ suapɔn no hyiadan kɛseɛ no mu."} {"id": "11351", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Diébédo Francis Kéré (wɔwoo no 10 Oforisuo 1965) yɛ Burkina Faso adansi ho nimdefo, nea borɔfo mu no wɔfrɛ no architect. Ɔno na ɔde Kéré Foundation ne Kéré Achitecture sii hɔ. Wɔwoo Kéré 10 Oforisuo 1965 wɔ Burkina Faso. Na onyinii wɔ Burkina akuraa ketewaa bi a ne din de Gando mu. Na ne papa yɛ kurom hɔ hene na na ɔne n'abakan. Kéré hyɛɛ sukuu ase no na w'adi mfe nsɔn. Bere a na w'adi mfe nsɔn pɛ na wɔtew Kéré ma ne kɔɔ sukuu wɔ akuraa foforo so esiane sɛ saa bere no na n'akuraa no nni sukuudan. Wɔ sukuu no osuaa duadwumfo adwuma. Ɛhɔ na onyaa vocational carpentry scholarship. Eyi yɛ abasobɔde a wɔde maa no sɛ ɔnkɔ amannɔne nkosua ade wɔ sukuupɔn Technische Universität wɔ Berlin, Germany. Wɔ 2004 mu, wɔ saa sukuupɔn yi mu na onyaa sukuupɔn nhomasua adansedi krataa wɔ adansi ho nimdeɛ mu. Kéré na ɔde adansi ho mimdeɛ dwumakuw a wɔfrɛ no Kéré Achitecture sii hɔ. Adwuma yi wɔ Berlin Germany. Ɔsan nso kyerɛ ade wɔ sukuupɔn ahorow. Ebi ne University of Wisconsin Milwaukee."} {"id": "11357", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Brian Gitta yɛ panini paa ne kɔfabae mma ThinkIT dwumakuo. Brian Gitta yɛ bibini a wadi nka a wayɛ afidie nwanwasoɔ a etumi kyerɛ sɛ obi anya atiridi yareɛ (malaria) a mogya nka ho. Brian Gitta ne n'apamfoɔ no yɛɛ afidie bi a yɛfrɛ no Matibabu a aboa ama nkurotoa bi anya apɔmuden. Na na'nisoadehunu nyinaa ne sɛ ɔbɛyɛ Point -Of- Care - Testing (POCT) ama nkuro nketoa a wɔnni apomuden nso anya bi. Saa afidie yi tumi kyerɛ sɛ yadeɛ atiridi (malaria ) wɔ nkwamoa anaa mogya mu. Brian Gitta firi Uganda man mu. Brian Gitta yɛ onipa bi a na na'ni gye kɔmputa ( computer ) agudie ho yie. Na ɔkɔɔ ne mmɔfra sukuu wɔ Bright school, Kawenpe wɔ Uganda. Brian Gitta kita abɔdin krataa a ɛyɛ degree a efiri Makerere suapɔn mu ( University ). Brian Gitta yɛ abranteɛ bi a wadi mfie aduonu nnan (24 yrs). Brian Gitta yɛ obi a ɔbue Nnwoma. ( Entrepreneur ). Brian Gitta ne nadwumakuo ayɛ mfidie bi te sɛ, Matiscope a ɛsɔ Kanea ne magnetism a wɔde yɛ mogya mu nhwehwɛ mu."} {"id": "11399", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Nyungu Afrika yɛ adwumakuw a wɔde abrɔbɛ ne aboro yɛ afihyikɔ mu nsiesie de. Mary Nyaruai yɛ Nyungu Afrika dwumakuo no kɔfabaeɛ. Mary Nyaruai de saa adi yi  baeɛ wɔ Ɔpɛpɔn 2021. Mary Nyaruai yɛ Kenyani a ɔkɔɔ suapɔn a yɛfrɛ ho University of Nairobi. Ɛhɔ na ɔnya abodin krata wɔ kasa nkitahodie ne emu nkyerɛaseɛ a pɔtɔ kasa mo nu yɛfrɛ no Communication wɔ mfe  mpem mmienu ne aduonu mmienu (2022). Abasobɔdeɛ a Mary Nyaruai anya bi ne ‘Africa Green Grant Award' a ɛhyɛ “Eleven Eleven Twelve Foundation” ase, No Waste Challenge a ɛhyɛ “What Design Can Do” nso ase. Academy Fow Women Entrepreneurs Award a ɛno nso hyɛ Academy for Women Entrepreneurs ase."} {"id": "11405", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Mphethi Morojele yɛ South Afrikani a ɔyɛ adan ho mfonin. Ɔno na ɔda adwumakuo a wɔfrɛ wɔn \"MMA Design Studio\" ano, na ɔno ara nso ne adwuma no wura. Berɛ wɔhyɛɛ adwumakuo yi ase wɔ afe apem ahankron ne aduokron-num (1995) mu no, na edin a ɛda adwumakuo no so ne 'MMA Architects.' Wɔwoo Mpethi wɔ kuro bi a ɛwɔ South Afrika a wɔfrɛ no Lesotho mu Afe apem ahankron ne aduokron (1990) mu no, ɔgyee abodin a wɔfrɛ no Bachelor of Architecture firii Cape Town suapɔn no mu. Afe apem ahankron ne aduokron mmiɛnsa mu no, ɔtoaa n'adeusa so gyee abodin Master of Science in Architecture wɔ Barlett a ɔwɔ London Suapɔn a wɔfrɛ no University College of London no mu. Ɔwiee n'adesua no, Mphethi kɔkyerɛɛ adeɛ wɔ sukuu a wɔde tete nnipa a wɔyɛ adan ho mfonin a ɛwɔ suapɔn a wɔfrɛ no University of Witwatersrand a ɛwɔ South Afrika ahenkuro Johannesburg mu.  Ɛsiane sɛ ne ɔnam Afrikafoɔ nimdeɛ ne wɔn amammerɛ so na ɛyɛ ne nnwuma nyinaa nti, wɔagye din wɔ Abibirem ha ne amanɔne nyinaa."} {"id": "11417", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Veonica Bekoe yɛ obi a ɔnyaa Abɔdeɛ mu nyansapɛ Biologist firii Ghana.Nnipa dodoɔ noa nim no ɛnam sɛ ɔno na ɔyɛɛ de Veronica bucket baa a ɛbɛte nyarewa a ɛtumi sae so. Veronica kɔɔ ntoasoɔ sukuu wɔ Aburi Girls. Ɛno akyire na ɔkɔɔ Kwame Nkrumah suapɔn a ɔnyaa ne abɔdeɛ mu nyansapɛ bakyela wɔ Biological Science/Biology bɛyɛ afe apem ahankron ne aduosia nnwɔtwe ne afe apem ahankron ne aduoson mmienu ntam. N'adwuma ba ɔyɛɛ no wɔ Ghana apomuden bea no mu trɛɛ firii afe apem ahankron ne aduoson mmienu dekɔ mfeɛ mpem mmienu ne nnwɔtwe, ɔyɛɛ adwuma wɔ aban apomuden bea ne labo a yɛhwehwɛmu fa nnipa ho, ɔyɛɛ adwuma maa National AIDS/STI control program ɛna ɔko daree mu wɔ medical Laboratory Practice bɛboro mfeɛ aduasa. Wako adare wɔ Labo ntotoiɛ mu, development of training manuals, nkyerɛkyerɛ nnipa adeɛ, ɔma nnipa kwan a wɔbɛfa so afiri nnipa ne nea ɛkeka ho. Yɛnim Veronica sɛ ɔno na ɔyɛɛ Veronica bokiti. Wɔyɛɛ bokiti no sɛ yɛde bɛtu yareɛ a ɛbaa wone na worefe ase."} {"id": "11459", "contents": "Felicia Eze (27 September 1974 – 31 January 2012) yɛ kane Nigeriani bɔɔlobɔni. Na ɔka bɔɔlobɔkuo a ɛde Nigeria women's football team a esii akan wɔ 2004 Summer Olympics no ho . Eze wui wɔ ɔpepɔn Bosome, afe 2012 mu wɔ Anambra State bre a yareɛ bi bɔɔ no, na w'adi mfie 37. The NFF sends condolences to the family of the late Felicia Eze (kickoff.com) Felicia Eze Bio, Stats, and Results | Olympics at Sports-Reference.com (archive.org) Super Falcons star dies - Vanguard News (vanguardngr.com)"} {"id": "11465", "contents": "Chima Nwosu (wɔ woo no May da a ɛtɔ so 12, afe 1986) yɛ kane Nigeriani baa bɔɔlobɔni a osii akan sɛ banbɔfo Na ɔka bɔɔlobɔkuo a ɛde Nigeria women's football team a esii akan wo 2004 Summer Olympics. Osii akan maa bɔɔlobɔkuo a ɛde Inneh Queens. Women's Olympic Football Tournament - Previous Tournaments - FIFA.com (archive.org)"} {"id": "2137", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Oboo yɛ kuro fefeefe a ɛwɔ Nkawkaw meposo"} {"id": "2215", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Ɛwɔ yɛ Akan nkyerɛase firi borɔfo kasa no ne September."} {"id": "2725", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Foso yε kurow a ɛwo Ghana. Emu nipa dodow yɛ 20.541 (2013). Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "2737", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Trebil(pronounciation of \"Trebil\" (help·info)) yε kuro a ɛwɔ Irak man mu. Ɔman no ne  Iraq Ɔmanpanin a woho ne Al Anbar Ɛwɔ Mfimfini Mantam wɔ Ar-Rutba Nkabom: 32°44′17.78″N 39°00′9.75″E / 32.7382722°N 39.0027083°E Trebil anaa Tarbil (Arabic: طريبيل) yɛ akurase wɔ Al Anbar ɔmanpanin de ma Iraq, wɔ Iraq-Jordan ahyeɛ so. Karameh ahyeɛ so twam kɔ ben Trebil a ɛyɛ ahyeɛ tiriw no ano a etwa Iraq ne Jordan. Jon Elmer, \"On Iraq–Jordan Border, Various Roles Play Out in Desert\", New Standard News, 2005-07-13. Wikimedia Commons has media related to Trebil. vte Cities of Al Anbar in Iraq Ar RamadiAl FallujahAl-KhalidiyaHitHadithaAl HaqlaniyahHabbaniyahAr RutbaHusaybahAnahRawahAl KarmahKabisaAl AmiriyahAl WaleedAkashatTarbilKhan al BaghdadiBarwanahSaqlawiyahHusaibah Al SharqiahAl-KarābilahAl UbaidiAl QaimRumana  "} {"id": "2749", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Nauru (Naoero) yε oman."} {"id": "2791", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu La Défense La Défense yε lɔre-kwan a ɛwɔ Hauts-de-Seine."} {"id": "2797", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Washington, D.C., (sɛnea yɛbɔ \"Washington, D.C.\" (help·info) a nkane no na ɛyɛ District of Columbia, yɛtumi sane nso frɛ no Washington anaa sɛ D.C., ɛyɛ ahenkuro a ɛno nso nko ara na ɛyɛ federal district ɛwɔ United States. Kuro no da nsubɔntene Potomac ano wɔ apuiɛ fam, a ne nyinaa ka bɔm na ɛyɛ AnaafoɔAtɔeɛ ne Anaafoɔ fam ahyeɛ so a ɛne U.S. state of Virginia na ɛbɔ hyeɛ, ɛna ɛsane nso ne U.S. state of Maryland nso bɔ hyeɛ wɔ fa a aka no nso. Saa agokansie kuo yi nyinaa yɛ deɛ ɛwɔ Washington kuro mu hɔ. Template:Notelist http://www.espn.com/nfl/attendance/_/year/2018 http://www.espn.com/mlb/attendance/_/year/2019 http://www.espn.com/nhl/attendance/_/year/2019 https://soccerstadiumdigest.com/2019-mls-attendance/ http://www.espn.com/nba/attendance/_/year/2019 https://soccerstadiumdigest.com/2019-nwsl-attendance/"} {"id": "3049", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Budapest yε koro titiriw a ɛwɔ Hungary. Emu nipa dodoɔ yɛ 1,759,407 (2016)."} {"id": "3109", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Novak Đoković (Новак Ђоковић) (22. 05. 1987) eye teniso nii o frie Serbia."} {"id": "6667", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Accra New Town yɛ borɔno a ɛwɔ Nkran kuropɔn no mu wɔ Nkran Mantam no mu a ɛwɔ Ghana."} {"id": "6697", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Akumaa Mama Zimbi, ne didn foforo ne Dr. Joyce Akumaa Dongotey-Padi, yɛ Ghanani TV so ne Akasafidie so dwumayɛfo, mmaa yiyedie ntamgyinafo, nsɛmkyerɛwfo, aware mu afotumafo ne sinitwafo wɔ Ghana. Wonim Akumaa sɛ obi ɔgyegye ɔbaa ne ɔbarima nna nsɛm ho wɔ ɔkwan a ɛyɛ akɔnnɔ so, sɛnea ɔka Medaase. Sɛnea ɔbɔ ne duku wɔ ɔkwan sononko so nso ma no da nso. Wɔnhyɛda nnim pii mfa Akumaa mmɔfrase ho nsɛm, n’abusua ne nhomasua ho nsɛm. Nanso, wonim Akumaa sɛ na ne papa yɛ Polisini, na ne kunu a ɔne no aware bɛyɛ mfi 24 no yɛ dwadini. Akumaa bɛyɛɛ sinitwani a w’agye din wɔ afe 1990 mu bre a na ɔyɛ abawa wɔ TV so dwumadie a ɛne Cantanta mu no. Na woyi saa dwumadie no wɔ Ghana Television so. Ɔpɛ a onyae sɛ ɔbɛyɛ akasafidie so dwuma no hyɛɛ ase wɔ afe 2000 mu. Wɔ nkomɔbɔ a ɛkɔɔ so wɔ ɔne Deloris Frimpong Manso ntam no, Akumaa de too dwa sɛ, Rosemary a ɔyɛ n’adamfo na otuu ne fo sɛ ɔnko kasifidiebea a ɛnɛ JoyFm nkorabata a na ɛwɔ Tema no, na ɔne wɔn nkɔkasa sɛ n’ani gye ho sɛ ɔbɛyɛ kasafidie so kasafo."} {"id": "6317", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Afram Plains wɔ Ghana apueɛ mantam ɛna wakyɛm Kwahu Afram plains North ne Kwahu Afram plains South mpɛsoa. Nea ɔyɛ mmarahyɛbedwanii ma kwahu Afram plains North mpɛsoa no seisei ne Betty Nana Krosby Mensah. Ɔno na ɔfaa Emmanuel Aboagye Didieye akonnwa. Joseph Appiah Boateng na ɔyɛ mmarahyɛbedwanii ma kwahu Afram plains South mpɛsoa no. FM, Peace. \"2016 Election - Afram Plains North Constituency Results\". Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 2021-02-05."} {"id": "6739", "contents": "Atifi Mantam no yɛ Mantam 16 a ɛwɔ Ghana no mu baako. Atifi Mantam no da Atifi fam wɔ Ghana na na Mantam no ne Mantam a ɛso paa wɔ amantam 16 no mu, na ne kɛse yɛ 70,384 kilomita anaa ɔha mu nkyekyɛmu 31 wɔ Ghana nsase mu. Wɔ Bomsome a ɛtwa toɔ no da ɛtɔ so 2018 mu, wɔtee Savannah Region ne Atifi Apuei Mantam fii Atifi Mantam no ho.Mantam no kura amansin 14 na n'ahenkuro ne Tamale Atifi Mantam no ne North East region bɔ hyeɛ wɔ atifi fam, wɔ apeui fam nso, ɛnɛ Ghana-Togo hyeɛ so na ebɔ hyeɛ. wɔ anafoo fam no nso, ɛne Oti Mantam na ɛbɔ hyeɛ. Atifi mantam ne Savannah Region bɔ hyeɛ wɔ atɔe fam. Atifi fam kura amansin 14. Atifi Mantam no yɛ Mantam a ɛyɛ wosee sen Ghana anafo fam esiane bɛn a ɛbɛn Sahel ne Sahara. Atifi mantam nsase no dodoɔ no ara yɛ ɛsrɛ so ne titiriw savanna, na nnua a etumi gyina ɔpɛ ano te sɛ baobabs anaa acacias wɔso pii. ɔpɛ bre no hyɛ ase fi ɔgyefo kosi ɔbenima."} {"id": "6757", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Baba Ayagba yɛ kane Ghanani amanyɔni wɔ Ghana adehyeman a edikan no mu. ɔsoom sɛ mmarahyɛ baguani a ogyina hɔ ma Bawku Abatoɔ mpɛsoa so firi afe 1956 kosii afe 1966 bre wotuu Nkruma Aban gui.  ɔne Adam Amandi a ɔyɛ kane mmarahyɛ baguani a firi afe 1954 kosii afe 1956 mu wo amanyɔkuo Northern Peoples Party din mu no na esi akan wɔ Bawku Abatoɔ no mu. Ansa na ɔbɛyɛ mmarahyɛ baguani no, Ayagba yɛ adwuma sɛ aban adwumayɛni. Osuaa ade wɔ beaɛ a ɛne Agriculture Institute a ɛwɔ Zuarungu. Owie wɔ afe 1950 mu ma no nyaa abodin, wɔpaw no sɛ Kuayo Abediakyire wɔ asoe a ɛhwɛ Kuayɔ so. Okuraa saa dibea no mu kosii sɛ ɔkɔɔ mmarahyɛ bagua mu wɔ July, afe 1956 mu."} {"id": "6763", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Beatrice Bernice Boateng yɛ Ghanani amanyɔni ne mmarahyɛ baguani wɔ mmarahyɛ baguoa ɛtɔ so 5 no wɔ Ghana adehyeman 4 no mu.  Ɔyɛ mmarahyɛ baguane a ogyina hɔ ma New Juabeng Atɔe fam abatoɔ mpɛsoa so a ɛwɔ Mfinfin mantam mu wɔ Ghana. Wɔ woo Boateng wɔ August da ɛtɔ so 19, 1960afe 1951 mu wɔ Koforidua wɔ mfinfin mantam mu wo Ghana. Ɔkɔɔ suapɔn a ɛne University of Edingburgh, Scotland wɔ afe 2001 ma no nyaa abɔdin krataa a ɛfa nhomasua ho Ɔyɛ nhomsua mu kunini na na ɔyɛ Nkran Mansin no mu ɔhwɛfo wɔ Presbifo sukuu ahodoɔ a no mu. Wɔpaw no sɛ mmarahyɛ baguani nea edikan wɔ amanyɔkuo NPP din mu wɔ December, afe 2008 abatoɔ no mu wɔ New Juaben Atɔe abatoɔ mpɛsoa so. Beatrice nyaa mma no mu 34, 409 a egyina hɔ ma ɔha mu nkyekyɛmu 61.3 firii mma ne dodoɔ yɛ 56,102 no mu. Odii nkuguo wɔ n’amanyɔkuo abatoɔ a ɛkɔɔ so wɔ afe 2012 no ma anti wantumi ampre mmarahyɛ bagua agua wɔn afe 2012 abatoɔ no mu. Ɔyɛ ɔbaa kunafo a okura mmɔfra miensa. Ɔyɛ Kristoni a ɔsoom wɔ Presby"} {"id": "6769", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Template:Infobox riverBia yɛ asubɔnten a ɛwɔ ɔman Ghana na ɛtene fa Ghana Ivory Coast, kɔgu asutare a ɛde Aby Lagoon no mu. Wosii anyinam nkanea afidie ahorɔw wɔ Bia no so wɔ beae a ɛne Ayame wɔ afe 1959 mu , na ɛno ɛde ɔtade a ɛne Ayame no bae."} {"id": "6775", "contents": "Template:Infobox settlement Na Bono ne Ahafo Mantam no wɔ Ghana atifi fam. Na Bono ne Ahafo Mantam ne Black Volta bɔ hyeɛ wɔ anafoo fam, atɔe fam nso, ɛne Lake Volta na na ɛbɔ hyeɛ. Asante mantam, Apuei mantam ne Atɔe mantam nso ne Bono ne Ahafo mantam bɔ hyeɛ wɔ anafo fam. Bono ne Ahafo mantam no ahenkuro ne Sunyani. Wɔtee Bono ne Ahafo Mantam no fii Ashanti Atɔe ho wɔ Oforisuo da a ɛtɔ so 14, afe 1959 na wɔde too Amanifo a na wɔn wɔ hɔ, Akanfo, Bono ne ahafo. Wɔ afe 2019 mu no, esiane amantam afoforo a wɔbɛte nte, wɔ kyɛɛ Mantam no mu miensa a wɔn din ne Bono, Bono apuei ne Ahafo amantam. Eyi maa Bono ne Ahafo mantam no twaa mu. Bono Ahafo mantam no yɛ beae a wonnim sɛ wɔye Cocoa ne kuayɛ ho mfirinwuma. Bono-Ahafo kura Akanfo amammere pii ne kwae brentuo pii nanso nsrawhɛfo nkɔ hɔ pii te sɛ Asanti ne mfinin Mantam.Beae ahorɔw a ɛyɛ ani ka wɔ Bono ahafo mantam ne Kintampo,(Kintapo aboo mu nsuten), ne abɔde akorae, Fiema beae a Boabeng-Fiema nnoe wɔ.(akwansi tiawa firi sunyani); agodibea ahorɔw, Bui agodibea ne Digya agodibea."} {"id": "6781", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Clarkson Thomas Nylander yɛ kane Ghanani nhomsua mu kunini, ɔman ananmusini ne amanyɔni. ɔsoom sɛ ɔman soafo ne mmarahyɛ baguani wɔ Ghana adehyeman a edikan no mu. Na ɔyɛ Soafo a ɔwhɛ Nhomasua ne Ahobammɔ so. Na ɔyɛ mmarahyɛ baguani a ogyina hɔ ma Dangbe-shai abatoɔ mpɛsoa na akyire, Ga Akurase mpɛsoa so. Osii Ghana ananmu wɔ dwumadie ahorɔw a ɛkɔɔ so wɔ amanɔne fiiri afe 1961 kosii 1969 mu. Wɔ woo Nylanda wɔ afe 1905 mu wɔ Gold Coast. He ohyɛɛ sukuu ase wɔ Accra Methodist School ne Aban sukuu ahorɔw mu wɔ Kumasi. ɔtoa so kɔɔ aban akyerɛkyerɛfo ntetee sukuu wɔ Nkran, na ɔne ɔbi a wodii kan tetee no sɛ okyerɛkyerɛni wɔ afe 1925. Nylander hyɛɛ adekyerɛ ase wɔ Achimota School firi afe 1926 kosii afe 1953. Wɔpaw no sɛ ɔkwankyerɛfo abediakyere wɔ nhomasoa asoeɛ wɔ afe 1952. Nylander gyae ade kyerɛ na ɔde n’ani sii amanyɔsɛm so. Wɔ afe 1954 mu no, wɔpaw no sɛ mmarahyɛ babguani a ogyina hɔ ma Dangbe-Shai abatoɔ mpɛsoa so wɔ amanyokuo Conventions People’s Party din mu."} {"id": "6787", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Chaskele yɛ nnipa baanu anaa afaanu agorɔ a wɔde abaa ne bɔɔlo na ɛdi. Ɛyɛ Ghanafoɔ agorɔ a mmofra na ɛdi na afei nso ne su akɔyɛ te sɛ krekete (Cricket). Wɔde konko a wɔamoa no kurukuruwa na ɛyɛ bɔɔlo no na wɔde dua na ɛbɔ. Wɔde konko a wɔamoa no, dua/abaa, kaa taya anaa bokiti na ɛbɔ Anyɛ yie koraa no, nnipa baanu na ɛtumi hyɛ aseɛ a baako yɛ ɔhyɛfoɔ ɛna baako nso bɔ ban sɛ ɔfoforɔ nhyɛ Deɛ ɔbɔ ban sɛ ɔfoforɔ nhyɛ no hwɛ sɛ deɛ ɔne no si akan no mmɔ bɔɔlo no nto bokiti anaa kaa taya no mu. http://www.peacefmonline.com/pages/showbiz/news/201507/248376.php Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value)."} {"id": "6793", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Daeso gyina hɔ ma nnema a yehu bere a y'ada. Eyɛ anisoadehu a yenya wɔ nna mu."} {"id": "6799", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Della Sowah (wɔ woo no Obubuo da ɛtɔ 23, afe 1959) yɛ Ghanani soafo abediakyire ma bobeasu, mmɔfra ne ahobammɔ asoeɛ. Ɔsan nso yɛ mmarahyɛ baguani a ogyina hɔ ma Kpando mpɛsua so. Wɔwoo Sowah wɔ Kapndo a ɛwɔ Frao mantam mu wɔ Obubuo da ɛtɔ 23, afe 1959 mu. Sowah kura abɔdin krataa firi suapɔn a ɛne Kwame Nkrumah University of Science and Technology. Ɔsan nso kura adansidie krataa wɔ sikasɛm ntotoe ho nimdeɛ. ·        ɔsoafo abediakyire ·        Mmarahyɛ baguani 2012 – 2016 (Ghana aban) ·        ɔboafo, Sikasɛm nhyehyɛ 2001 – 2012 (Speed Masters) ·        Dwadie, ɔkwankyerɛfo 1990 – 2000 (DAPEG LTD ·        Nhwehɛmuyɛfo    1986 – 1990 (ESSOR LTD) Wɔ 2012, 2016 ne 2020 Ghana mpɛsua abatow mu no wɔpaw Sowah sɛ Kpando Ghana mpɛsua no ananmusini wɔ Ghana mmarahyɛbadwam. Sowah ka Ghana mmarahyɛbadwafo a wɔtaa LGBTQ+ mmara a wɔpɛ sɛ wɔhyehyɛ ka Ghana mmara ho. Sowah yɛ Kristoni."} {"id": "6805", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Dorothy K. Gordon yɛ Gaananyi adwinsa activist Ɛna mpontu specialist.Na ɔye director general wɔ [./https://en.wikipedia.org/wiki/Ghana-India_Kofi_Annan_Centre_of_Excellence_in_ICT Ghana-India Kofi Annan Centre of Excellence in ICT]. Ɔfirii [./https://en.wikipedia.org/wiki/Ghana-India_Kofi_Annan_Centre_of_Excellence_in_ICT AITI-KACE] afi 2016 mu. Ɔye [./https://en.wikipedia.org/wiki/Creative_Commons Creative Commons]Board Member dãda, Seisei ɔboi creative commons advisory council. Ɔmu woo Dorothy wɔ Nsawam ɛwɔ cman Ghana mu. ɔtsena abrokyir ne alata man mu abra na osua no na osae nekyir bƐKƆ ntoaso skuul wɔ Ghana. Ɔste brɔfo ɛne French kasa. She received her secondary education from Achimota School and went on to the University of Ghana and the Institute of Development Studies of the University of Sussex. Nkyekyem:Pages with unreviewed translations Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value)."} {"id": "6961", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Ignatius Baffour-Awua (wɔ woo no August da ɛtɔ so 24, afe 1966 wɔ okyerekrom) yɛ Ghanani amanyɔni ne Soafo a ɔhwɛ Nwum ne nwumansɛm so. ɔde ne ho dɔɔm amanyɔkuo New Patriotic Party na ɔyɛ kane mmarahyɛ baguani ne kane aban kraakye a ogyina hɔ wɔ Sunyain Mansin no mu wɔ Kofour aban mu.  ɔbeyee Soafo abediakyiire ma Bono ne Ahafo Mantam mu na akyire, wɔpaw no sɛ Soafo wɔ Bono ne Ahafo Mantam no mu wɔ Kofour Aban mu.  Ogyinaa ma wɔtoo aba yii no sɛ mmarahyɛ baguane a ogyina hɔ ma Sunyani Atɔe wɔ afe 2008 mu. N’amanyɔkuo a ɛne New Patriotic Party no dii nkuguo wɔ abatoɔ a ɛkɔɔ so wɔ 2008 mu no. Wɔtoo aba yi no biom wɔ afe 2012 ne 2016 abatoɔ a ɛkɔɔ so no mu ma ɔda so ara yɛ mmarahyɛ baguani a ogyina hɔ ma saa mpɛsoa no. ɔsoom sɛ mmrahyɛ baguakuo no mu dom kumaa no ano boaboafo abediakyire firi afe 2013 kosii 2017 Wɔ afe 2017 mu no, manpanyin Nana Akuffo – Addo pɔw Baffour Awua kaa nnipa kuo dunkron ho se n’asoafo so mpanyifo."} {"id": "6967", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Dr. Isaac K. Chinebuah (7 October 1929 – 8 June 2006) ye Kane nhomasua mu kunin ne Soafo a ɔhwɛ amanɔne nsɛm so wɔ amanyɔkuo People’s National Party amanbuo mu Ghana adehyeman a ɛtɔ so miɛnsa no mu. Dr. Chienbuah yɛ kane kwankyerefo wɔ Achimota School firii 1963 kosii afe 1966 ne kane okyerekyereni wɔ Institute of African Studiies a ɛwɔ Suapɔn a ɛde University of Ghana, Legon. Ɔyɛ kane Soafo a ɔwhɛ nhomasua ne amaneɛbɔ so wɔ Dr. Kwame Nkruma amanyɔkuo Conventions Peoples Party aban no mu Ghana adehyeman a edikan Dr. Chinebuah bɛyɛɛ mmarahyɛ baguani a ogyna ho ma nzema Apuei (ɛnnɛ Ellembelle) abatoɔ mpɛsoa so wɔ afe 1979 abatoɔ no akyi. Wɔ paw no sɛ aban soafo a ɔhwɛ amanɔne nsɛm so wɔ Dr. Hilla Liman amanyokuo PNP aban no mu wɔ Ghana adehyeman a etɔ so miensa no mu, firi afe 1979 kosii December afe 1981, bre a wotuu Liman aban no gui.  Ɔbɛyɛɛ Dr. Hilla Limann abediakyire bre ɔperee manpanyin gua no wɔ afe 1992 batoɔ no no Owui bre a w’adi mfie 78 wɔ June da a ɛtɔ so 8, afe 2006 mu."} {"id": "6979", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu John Bogolo Erzuah yɛ Kane ɔkyerɛkyerɛfo ne amnyoni. ɔsoom sɛ ɔman soafo wɔ afe 1956, na ogyina Ghana anan mu wɔ amanɔne dwumdie ahorɔw pii mu firi afe 1957 kosi afe 1966. Wɔ woo John wɔ afe 1914 wɔ Tarkwa ɛwɔ Atɔe mantam mu wɔ Ghana. Wɔ tetee no so ɔkyerɛkyerɛni wɔ St. Augustine’s College a ɛwo Cape Coast ma no wieɛ. ɔkɔ kaa St. Augustine’s College adwumayefoɔ hɔ bre owiee akyerɛkyerɛfo ntetee sukuu no na ɔbɛyɛɛ sukuu so hwɛfo wɔ Ghana College, esiama a ɛwɔ atɔɛ mantam mu. Wɔ afe 1951 mu no, wɔ paw no sɛ mansin no mmarahyɛkuo no mu ni wɔ Ankobra. Wɔ saa afe no mu no, wɔpaw no sɛ Soafo kyerɛwfo ma asoe a ɛhwɛ nhoma sua so. Na ɔyɛ otitenani ma kuo a ɛne Erzuah a ne boate ne sɛ wɔ hwɛ na wɔ toto akyerɛkyerɛfo a wɔnhyɛ aban ase sikasɛm ne wɔn yiyie die. Wɔ afe 1952 mu no, na ɔka kuo a wosii Ghana anan mu wɔ nyiamu a w’ato din African Education Conference a ɛkɔɔ so wɔ Cambridge."} {"id": "6991", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Rear Admiral Joy Kobla Amedume soom sɛ ɛpo so ɔsraani. Na ɔyɛ kandifo ma Ghana ɛpo so asraafo a wɔn din de Ghana Navy firi June afe 1977 kosii June afe 1979. Wɔpaw no kɔɔ saa dibea yi mprenu a nea edikan no firi May 1972 josii January afe 1973 na nea ɛtɔ so mienu no firi 1977 kosii afe 1979. Wɔkyeree no wɔ  June afe 1979 mu bre asraafo nkumaa de abantuguo baa wɔ June 4 afe 1979 de yii Flight Lieutenant J J Rawlings a na ɔde afiase denam soboɔ a wɔde bɔɔ no sɛ ɔbɔɔ ne tirim po sɛ obetu aban agu May 15, afe 1979. Asraafo no hyehyɛɛ kuo a ɛne Armed Forces Revulotionary Council na wɔ yɛɛ J Rawlings wɔn kandifo. Wɔ AFRC asraafo aban no ase no, wɔde asraafo mapnyifo 8 ne kane ɔman mapnyinfo mienu ne Rear Admiral Joy Amedume koo asraafo asɛnni na akyiere, wɔkuu wɔn wo June da ɛtɔ so 26, afe 1979 mu.Wɔ afe 2001 mu no, wogyaa wɔn afunu mu maa wɔn abusuafo."} {"id": "7051", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Kwaku Asante-Boateng (wɔ woo no Oforisuo (April) da a ɛtɔ so aduonu nson (27), wɔ afe apem aha nkron ne aduosia baako (1961) yɛ Ghanani amanyɔni ne mmarahyɛ baguani a wɔ mmarahyɛ baguakuo a ɛtɔ so nsɔn no mu wɔ Ghana adehyeman a ɛtɔ so nnan no mu a ogyina hɔ ma Akim Atɔe apatoɔ mpɛsoa so a ɛwɔ Asante Mantam mu na ogyinae wɔ amanyɔkuo New Patriotic Party (N P P) din. Asante-Boateng was born on 27 April 1961 in Bompata, Asante Akim of Ghana. Wɔ woo Asante – Boateng wɔ April da a ɛtɔ so 27, afe 1961 wɔ Bompata, Asante Akim wɔ Ghana. Asante – Boateng nyaa abɛdin krataa wɔ ɛkɔnomise mu firi Suapɔn a ɛde Kwame Nkrumah University of Science and Technology. Ɔsan nso nyaa abɔdin krataa wɔ sɛnea wɔhwɛ nwuma so wɔ Suapon a ɛde GIMPA. Okura abɔdin krataa a ɛde MBA a onyaa firii suapɔn a ɛde University of Ghana. Ɔbɛyɛɛ mmaranimfo bre a owiee suapɔn a ɛde Ghana School of Law. Onyaa abɔdin krataa a ɛde MGh diploma firii suapon a ɛde Ghana Institute of Survey."} {"id": "7057", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Kwame Sanaa-Poku Jantuah (21 December 1922 – 3 February 2011), ne din ankasa ne John Ernest Kwame Antoa Onyina Jantuah yɛ kane Ghanani amnyɔni, mmarahyɛ baguani, mmaranimfo ne ɔman ananmusini. Ɔyɛ Okyikafoɔ wɔ Kwame Nkrumah aban mu mpanyinfo a ɔpaw wɔn wɔ Gold Coast ansa na wonyaa fahodie no. Wɔ woo Jantua wɔ Kejetia, borɔno a ɛwɔ Kumasi, wɔ Asante Mantam mu a na ɛyɛ Kane Gold Coast, (ɛnnɛ G            hana). Wɔbɔɔ no asu wɔ May da a ɛtɔ so 19, afe 1934 mu no, womaa no Kristo din a ɛne John ne Ernest wɔ St. Peter’s Chatholic Asɔre wɔ Kumasi. Wɔ afe 1963 mu no, ɔkɔgyee ntete wɔ St. Peter’s Theresa’s Junior Seminary wɔ Asissano a ɛbɛn Elmina.  Ɔkɔɔ St. Augustine college firi afe 1943 kosii afe 1944. Ɔtoaa so kɔɔ United Kingdom Enonmise wɔ Suapɔn a ɛde University of Oxford (Plater College) Asanteman Akagyinamu a ne hyehyɛfo ne kane Sante hene Otumfuo Sir Osei Tutu Agyeman Prempeh II. Gyantua kɔɔ sapɔn a ɛne College of Law wɔ afe 1964 na onyaa abɔdin krataa a ɛne LL.B ne BL wo afe 1966 mu."} {"id": "7177", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Private Odartey Lamptey (Owui wɔ February da ɛtɔ so 28, afe 1948) yɛ kane Ghana ɔsraanin ne ɔsraani a ɔkoo wɔ amanman ko a ɛtɔ so II no mu. ɔsraafo dada a ne din de Majo Imray bɔɔ wɔn tuo kuu wɔn bre a na wɔnam kwan so de adesre kɔto Sir Gerald Creasy a na ɔye ɔkandifo wɔ Gold Coast saa bre no anim no. Saa nnipa miɛnsa yi wuo na ɛde 1948 Nkran Basabasayɛ no bae."} {"id": "7183", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Okubo Toshimichi, yɛ amanyɛsɛm nyimpa wɔ kagoshima. Nkyekyem:Nyimpa"} {"id": "7219", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Rashid Bawa (pronounciation of \"Rashid Bawa\" (help·info)) yɛ Ghanani amanyɔni, ɔman ananmusini na ɔsan yɛ ekuoba wɔ New Partriotic Party no mu wɔ Ghana.Ɔyɛ Ghana ananmusini a ɔwɔ Nigeria. Ɔyɛ Kane Ghana ananmusin a ɔwɔ Saudi Arabia. Ɔyɛ kane mmarahyɛbedwani. Na ɔyɛ mmarahyɛbedwani ma Akan mpɛsoa ma Ghana firi ɔpɛpɔn da a ɛtɔ so nson mfeɛ mpem mmienu ne baako de kɔsi ɔpɛpɔn da a ɛtɔ so nsia wɔ mfeɛ mpem mmienu ne num nom sɛ ankorankorɛ. WƆ kitawonsa afe mpem mmienu ne du-nson (2017) mu no, ɔmanpanyin Nana Akuffo-Addo paw Rashi Bawa sɛ Ghana ananmusifo wɔ Nigeria. Na ɔka nnipa a wɔn dodoɔ yɛ aduonu mienu a wɔpaw wɔn sɛ wonkɔ som sɛ Ghana ananmusifo wɔ aman ahorɔw so. Na Bawa yɛ anamusini a ɔnnae obiara wɔ mmarahyɛbedwa a ɛtɔ so mmiɛnsa wɔ mmarahyɛbedwa a ɛtɔ nan wɔ kwasafoman ɛtɔ nan wɔ Ghana. Wɔtoo no so aba yii no bɛyɛɛ Akan mmarahyɛbedwani maa Akan mpesoa wɔ fram mantam wɔ mmarahyɛbedwa a ɛtɔ mmiɛnsa wɔ Kwassfoman a ɛtɔ nan wɔ Ghana. Bawa bɛyɛɛ mmarahyɛbedwani ma Akan mpɛsoa wɔ Ghana abatoɔ wɔ mfeɛ mpem mmienu nom."} {"id": "7225", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Robert Mensah Abbey (pronounciation of \"Robert Mensah Abbey\" (help·info)) yɛ kane akutrukubɔni ne amanyɔni. Ansa na ɔbɛhyɛ amanyɔsɛm ase no, na na adwuma a ɔyɛ ne akutrukubo na akyire, ɔbɛɛyɛɛ nkrataa so hwɛfo wɔ Nkran. Amanyɔkuo Conventions Peoples Party no paw Abbey sɛ onnyina mpere Nkran Atɔe fam mmarahyɛ bagua no wɔ afe apem ahankron aduonum nsia (1956) Gold Coast abatoɔ no; nea nti a ɛte saa ne sɛ na w’apwa nea ɔwɔ hɔ kane no a ne din de Thomas Hutton-Mills sɛ Soafo wɔ Gold Coast. Odii Nkunim wɔ abatoɔ no maa no soom sɛ mmrahyɛ baguani a ogyinaa hɔ ma Nkran Atɔe firi afe apem ahankron aduonum nsia (1956) kosii afe apem ahankron aduosia num (1965). Wɔ afe apem ahankron aduosia num (1965) mu no, ɔbɛyɛɛ mmarahyɛ baguani a ogyina hɔ maa Okaikwei abatoɔ mpɛsoa so. J.L.S Abbey a ɔyɛ kane Ghana aban adwumayeni ne Ghana aban ananmusifo no yɛ Abbey ba. https://peoplepill.com/people/robert-mensah-abbey \"Ghana Year Book\". Graphic Corporation. 1960: 9. \"West Africa, Issues 3826–3843\"."} {"id": "7231", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Template:Multiple image Ɛdan pronounciation of \"ɛdan\" (help·info) yɛ din a yɛde ma bea bi a ɛwɔ efie mu, ɛdan yɛ dabrɛ bi a yagye ban afa ho na yɛde pono nso ato ano, na sɛ wobɛnya akwanya akɔ mu a gye sɛ wo bue pono, na sɛ wopɛ sɛ wokɔ dan foforo mu nso a gye sɛ wo bue pono no. ɛdan ano kwan no yɛ keseɛ sedeɛ ɛbɛ yɛ a ade anaa onipa keseɛ mpo bɛtumi akɔ mu bi. Wɔ abakwasem mu no, ɛdan mmaeɛ wɔ Minoan Cultures wɔ 2200BC, wɔ brɛ a wɔn a ɔtutu asaase hwɛhwɛ nnoɔma no kɔ tutu Akrotiri wɔ Santorini so kyerɛɛ pefee sɛ ɛdan wɔ anaa hyɛ yɛbea bi mu anaa ɛfiri yebea bi mu na baa yɛ. Kane tete no na ɛdan wɔ su bi efiri mu baeɛ na adan no nsonsoneɛ no bi ne; mukaase, adwaaeɛ, tɔlɛte dan, nna beaɛ ne ahohɔbea."} {"id": "9919", "contents": "National Democratic Congress yɛ amanyɔkuo ɛwɔ Ghana. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "9973", "contents": "Akwasi Afrifa (24 April 1936 – 26 June 1979) yɛ kane manpanyin a odii asraafoɔ aban anim wɔ Gaana, na odii ade firi Oforisuo da ɛtɔ so mienu, afe apem ahankrɔn aduosia nkrɔn (1969) kosii Ɔsanaa da a ɛtɔ so nsɔn, afe apem ahankrɔn aduosɔn (1970). http://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/people/pop-up.php?ID=121 Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "10933", "contents": "Sir Charles Noble Arden-Clarke GCMG (25 July 1898 – 16 December 1962) yɛ kane British nnisoɔ Adwumayeni. Arden-Clarke nyaa ne nhomasua wɔ sukuu a ɛde Rossall School . Na ɔyɛ temanmuni ɔkandifo ma Bechuanaland Protectorate (akyiri Botswana) bɛyɛ afe 1937 ne 1942, bre a Otumfoɔ a ne din de Tsekedi Khama ne British Akandifo no wɔ ntawantawa a emu yɛ den paa . ɔbɛyɛɛ temanmuni Kɔmisan maa Basutoland firi ɔsanaa, afe 1942 kosi Obubuo, afe 1946, na wɔ afe 1946 mu no, wɔpaw no sɛ ɔkandifo (gavena) a odikan wɔ British sodikuo kuro foforo a ɛne Sarawak, a akyiri yi ɛbɛdanee Sarawak Aheman wɔ afe 1946 mu. Wɔ n'amamuo ase no, temanmufo a wɔn wɔ Sarawak poo kuro no esiane sɛ,bre a wopaw no sɛ Kandifo pɛ na atutewfo kuo a ɛne Ant-cession Movement gyee kuro no bɔɔ so. Saa kuo no mu foɔ na wokuu n'ananmusini a ɔde Dunkan Stewart wɔ afe 1949. Sarawak akyiri no, ɔbɛyɛɛ govena a otwa too wɔ Gold Coast (akyiri yi ɛbɛyɛɛ Ghana), firi Obubuo, afe 1949 kosii afe 1957, na ɔkɔtenaa Abankɛse a ɛde Fort Christiansborg ."} {"id": "10999", "contents": "Kwame Nkrumah University of Science and Technology (KNUST) yɛ suapɔn a ɛbɔ ne ho mmɔden wɔ kwan sononko so, wɔ Abibirem Atɔeɛ fam ha deɛ wɔn na wɔyɛ suapɔn a sɛ ɛba no abɛɛfo kwan a wɔfa so yɛ nnoɔma ne ɛmu adekyerɛ dea, wɔn na wɔdi kan. Kwame Nkrumah University of Science and Technology ɛyɛ amansan suapɔn a ɛwɔ Ghana, saa ara nso na ɛyɛ suapɔn kɛseɛ a ɛwɔ Kumasi Metropolis ɛna ɛsane nso wɔ Asante mantam no mu. Agyeman Prempeh I, a na ɔyɛ Asantehene, na ɔhyɛɛ aseɛ dwendwenee kwan a ɔbɛfa so asi suapɔn kɛseɛ wɔ Kumasi a ɛyɛ kwan baako a, na ɔpɛ sɛ ɔfa so ama ne manfoɔ a wɔwɔ Asante mantam no mu ne ne nkuro ahodoɔ a wɔka Asante ahennie no ho no nso nya baabi kɔgye suapɔn mu nteteeɛ, ɛhɔ ne KNUST suapɔn no ahyɛaseɛ. Saa adwenpɔ yi antumi amma mu saa merɛ no ɛsiane ntawantawa a na ɛda ɛngrɛsi (British) aborɔfo a wɔpɛ sɛ wɔtrɛtrɛ wɔn ahyeɛ mu ɛne Nana Prempeh I a ɔno nso pɛ sɛ ɔbɔ n'asante ahennie no faahodie a wɔanya no ho ban."} {"id": "11113", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Na Christine Afrifa (née Christine Sussana Addaquay) yɛ Akwasi Afrifa yere a na ɔyɛ ɔmampanin yere a ɔdikan wɔ ɔman Ghana. Ɔyɛɛ adwuma wɔ saa diberɛ yi mu firi Oforisuo bosome wɔ afe apem ahankron ne aduosia nkron (April, 1969) berɛ ne kunu bɛyɛɛ Head of State wɔ Ghana dekɔɔ ɛbɔ bosome wɔ afe apem ahankron ne aduosia nkron (September 1969) berɛ wɔde civilian mmara wuram no ɛna Kofi Abrefa Busia bɛtenaa so sɛ Prime Minister wɔ Ghana. Ɔwaree Akwasi Afrifa wɔ afe apem ahankron ne aduosia nnwɔtwe nom. Berɛ a ne kunu wui wɔ afe apem ahankron ne aduoson nkron mu no, ɔtu kɔɔ United Kingdom. Wɔde kwan bi a ɛwɔ nkran ato ne din de ahyɛ no animuonyam. Ghana Year Book. Graphic Corporation Online, Joy (2001-10-03). \"Afrifa's widow welcomes proposed reconciliation commission\". Modern Ghana. Retrieved 2021-07-22. Find out who ordered execution of my husband - Mrs Afrifa\". GhanaWeb. 2001. Archived from the original on 2017-03-25. Retrieved 2021-07-22 Group, Taylor & Francis (1974). The International Who's Who. Taylor & Francis Group."} {"id": "6443", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Agona East(pronounciation of \"Agona East\" (help·info)) mansini Egwa no wɔ Agona Apueeɛ mansini no mu wɔ Mfinfini mamtamu wɔ Gaana. List of Ghana Parliament constituencies"} {"id": "6455", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Nkoranza North ( pronunciation of \"Nkoranza North\" (help·info)) yɛ mpɛsuasoɔ no mu baako a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbadwam. Wɔtoo aba yi mmarahyɛbadwani baako a odii nkonim wɔ abatoɔ no mu. Nkoranza North wɔ Nkoranza Mansini a ɛwɔ Bono East Mantam wɔ Ghana. Nkoranza Atifi mpɛsua a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbadwam. Wɔtee mpɛsua no wɔ mfe mpem mmienu ne nan (2004) mu a na Derek Oduro na ɔyɛ Mmarahyɛbadwani de ma Ɔsono amanyɔkuo(NPP) no wɔ Nkoranza mansini no mu wɔ Bono Atɔeɛ Mantam wɔ Ghana. Wɔtee akonnwa no titiri Ghanaman mmarahyɛbadwam abatoɔ a wɔtoo no wɔ mfe mpem mmienu ne nan (2004) mu a Ɔsono amanyɔkuo (NPP) no adi so afiri saa berɛ no bɛsi ɛnnɛ berɛ yi. Abatoɔ a an ɛtɔ so mmienu a wɔtoo no wɔ Ɔbɛnem bosom da a ɛtɔ so dummiɛnsa wɔ afe mpem mmienu ne nson (March 13 2007) mu a Ɔsono amanyɔkuo (NPP) no anamsini Derek Oduro nyaa mma no mu dodoɔ a ɔde dii nkonim wɔ akonnwa no so. Akonnwa no wɔ Nkoranza Mansini a ɛwɔ Bono Apuei Mantam wɔ Ghana."} {"id": "6461", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu  Kwabre Apueeɛ (pronunciation of \"Kwabere East\" (help·info)) mpasuaso ma Gaana mmarahyɛbadwam Dibea perefoɔ a na wedi nfie edunu nsia (26) di nkunim wɔ mmarahyɛbadwani a na ɔte agwamu, Henric David Yeboah,kyerɛ sɛ akansifoɔ no nyinaa nka mbomu na wɔn fa wɔn nimdeɛ ntu asatuo ma amanyɔkuo no sɛ nea amanyɔkuo no bɛ ya mba bebree. Kofi Frimpong na ɔyɛ mmarahyɛbadwani de ma Ɔsono amanyɔkuo (NPP) no wɔ Kwabre East mansini a ɛwɔ Asante Mantam wɔ Ghana. Nana Akufo-Addo tu Mavis fo wɔ abre a ɔne ne papa, Nana Nkansah Boadu Ayeboafoh, ɔhene ma akuayɔ Nzema wɔ Ashanti mamtamu kɔ ne nanso wɔ bia a odi ne dwuma hɔ wɔ Nkran. Wɔ kɔɔ Nana Akufo-Addo’s fie wɔ Nima kɔ bɔ no amaneɛ fa Mavis abatoɔ wɔ NPP mmarahyɛbadwamu akansie no ho. Nana Addo ma akansini no tirinkwa wɔ nkunindie a we di no ho na ɔka kyerɛ no sɛ ɛno yɛ agoro no ahyɛaseɛ efi sɛ agoro keseɛ no yɛ Ɔpɛnimma bosome no da a ɛtɔ so nsɔn wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du-nsia (2016) abatoɔ mu."} {"id": "6467", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Ajumako-Enyan-Essiam(pronunciation of\"Ajumako-Enyan-Essiam\") (help·info) yɛ mpesua baako a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpesua no. Ajumako-Enyam-Essiam wɔ Ajumako/Enyam/Essiam mansini a ɛwɔ mfimfini mantam wɔ Ghana. Mpesua no hyɛ Ajumako/Enyam/Essiam a ɛwɔ mfimfini mantam wɔ Ghana. Wɔ afe apem ahankron ne aduokron mmienu (1992) no Joseph Kwaku Enos a ɔwɔ kyineeɛ amanyɔkuo National Democratic Congress na ɔgyinaa hɔ maa mpesua no. New patriotic party anamusini Isaac Edousar Edumadze nso peree akonnwa no afe apem ahankron aduokron ne nsia (1996). Cassiel Ato Forson a ɔwɔ kyiniiɛ amanyɔkuo National Democratic Congress nso peree akonnwa no mfeɛ mpem mmienu ne nnwɔtwe (2008)."} {"id": "6509", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Bia West (Ghana mmarahyɛbadwam mpɛsua) (pronunciation of \"Bia West\" (help·info)) yɛ abatoɔ mpɛsua no mu baako a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbadwam. Wɔtoo aba yi mmarahyɛbadwani baako a ɔdii nkonim wɔ abatoɔ no mu. Bia West wɔ Bia mansini a ɛwɔ Atɔeɛ Atifi mantam wɔ Ghana. Bia West mansini no yɛ abatoɔ mpesua nkron a ɛwɔ Western North mantam no mu no mu baako, wɔ ɔman Ghana mu. Nkane no na ɛka Bia mansini no abatoɔ mpesua no ho wɔ ɔsanaa bosome no mu wɔ afe mpem mmienu ne nan abatoɔ mu, wɔtee saa abatoɔ mpesua yi nyinaa firii Sefwi-Bibiani District Council abatoɔ mpesua no mu, ɛfiri berɛ a wɔtee mpesua no atifi-apuiɛ fam firii mansini no mu na yɛbɛnyaa Bia East abatoɔ mpesua wɔ ayɛwohomumo bosome no da a ɛtɔ so aduonu nwɔtwe, wɔ afe mpem mmienu ne du-mmienu abatoɔ mu; abatoɔ mpesua a ɛkae no na yɛfrɛ no Bia West abatoɔ mpesua so no. Bia West abatoɔ mpesua no hyɛ atifi-atɔeɛ fam wɔ Western North mantam no mu. Sefwi Essam na ɛyɛ Bia West abatoɔ mpeusua no ahenkuro."} {"id": "6563", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Abiriw yɛ kurow bi a ɛwɔ Okere mansini wɔ Ghana apueeɛ mantam. Ɛne Akropong ne Dawu bɔ hye Nnipa a ɛwɔ Abiriw di Ohum na saa afahyɛ yi wɔdi no wɔ Obubuo anaa Ɔpɛnimaa bosome mu. Ohum yɛ Ghana afahyɛ baako a nnipa pii firi akyirikyiri ne bɛntɛe ne amanɔne ba bɛdi saa afahyɛ yi bi. Wɔdi Ohum afahyɛ de kae nnɔbaeɛ foforɔ a wanya, te sɛ Hɔmɔwɔ a Gafoɔ na ɛdi no, Ahoboa ne Bakatue yɛ Ahantafoɔ ne Aboakyere a Awutufoɔ ne Afutufoɔ na ɛdi, Kundum yɛ Fantefoɔ, Adaekɛse yɛ Asantefoɔ, Hogbestosto yɛ Anglofoɔ(Ewe), Dambaa yɛ Dagombafoɔ ɛna Appoo yɛ Bono-Ahafofoɔ na ɛdie.Ohum yɛ ɛnkane tete Afahyɛ a Akuapemfoɔ di, ne titire Larteh ne Okerefoɔ a Abiriwfoɔ a wɔyɛ Guan ka ho. Dan Botwe Choirmaster for Awukugua Ohum\". Graphic Online. Retrieved 2021-06-23. Awukugua marks Ohum Festival | GhHeadlines Total News Total Information\". ghheadlines.com. Retrieved 2021-06-23."} {"id": "6569", "contents": "Sangmorkie Tetteh(pronounciation of \"Sangmorkie Tetteh\" (help·info)) yɛ Gaana Nsɛmtwerɛni. Na ɔyɛ kaseɛbɔ panyin a na ɔhwɛ kaseɛbɔ so wɔ TV Africa a kɔ pim abere a ɔgyae adwuma wɔ yɔ. Tetteh ne kaseɛbɔ ndwumakuo bi te sɛ Ghana Broadcasting Corporation (GBC), Choice FM, TV3, GHOne ɛne TV Africa ayɛ adwuma pɛn. Tetteh kɔɔ ntuaso sukuu wɔ Mfantsiman Girls Senior High School abere a na wɔatena fie mfe nnan abere a ɔwie besik sukuu. Ɔtuaso kɔ African University College of Communications (AUCC) kɔ gyee abodin krataa wɔ Nnipa ntam nkitahodi mu na ekyir ɔsan nso nyaa abodin krataa fofor wɔ mmra mu fii Central University. Wɔ afe 2020 mu no, ɔgyee abodin krataa foforɔ a ɔfa Wiase nyinaa nyankofa ho wɔ Gaana Institute of Managetement and Public administration (GIMPA). Na Sangmorkie yɛ obi na wɔgye mmoa fii ne hɔ, ɔba no Nsɛmtwerɛ edwuma no mu a. Na ɔwɔ kuw bi a wɔatew wɔnho na wɔboa bɔ nnipa ahoso ne ne daadaa dwumadi mu ɔhaw ho ban na afei nso ɔyɛɛ edwuma wɔ beaɛ a wɔhwehwɛ nsɛm na wɔdi nsɛm mu."} {"id": "6593", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Vivian Kai Lokko (pronounciation of \"Vivian Kai Lokko\" (help·info)) yɛ Ghana nsɛmtwerɛ ni a ɔyɛ adwuma ɛwɔ Citi FM. Ɔgye adwuma mu nsɛmtwerɛ abasobɔdeɛ. Ɛwɔ afi afe mpem mmienu ne dummiɛnsa mu no onyaa abasobɔdeɛ wɔ nsɛmkyerɛ adwuma no mu wɔ saa afe no mu de ma abɛɛfo ntentan fidie a yɛkasa mu de ma Ghana. Yɛwoo Vivian wɔ Ɔpɛpɔn bosom ɛtɔso dunsia. Owie amanyɔsɛm ne tiata art wɔ University of Ghana. Ɔsan toa so kɔɔ Gordon Institute of Business Science a ɛwɔ University of Pretoria wɔ Abibirem Atɔeɛ. Okura BA (Hons) wɔ Amanyɔsɛm ne Tiata Arts a onyaa firii University of Ghana. Ɔyɛ panin wɔ dawurubɔ a ɛwɔ Citi TV a ɔyɛ anchors Citi News Room ne Citi FM san so yɛ anchors Citi Business News. Vivian Kai Lokko yɛ panin wɔ wɔ dawurubɔ a ɛwɔ Citi TV ne Citi FM. Odi nnipa a wɔboro bɛyɛ aduosia anim a ɔtete wɔn wɔ nsem kyerɛ adwuma no mu a ɔmo a wɔkɔ fa nsem ba nso ka ho bi a wɔwɔ mantam a ɛwɔ ɔman yi mu nyinaa. Odi dwuma wɔ station nkaebɔ ne wiase mu nsem ho."} {"id": "6617", "contents": "Gifty Eugenia Kusi (wɔ woo no ogyefo da ɛtɔ so 11, afe 1958 mu) yɛ Ghanani amanyɔni. Na ɔyɛ mmarhyɛbaguani wɔ mmarahyɛbedwa a ɛtɔ nnan wɔ Ghana adehyeman a ɛtɔ nnan no mu, a na ogyina hɔ ma Tarkwa-Nsuaem abatoɔ mpɛsoa so fiiri afe 2001 kosii afe 2017 mu. ɔsan nso yɛ panyin wɔ Suapɔn University of Ghana ayaresabea a ɛde University of Ghana Medical School no a nkorabata a ɛyɛ nhwehwɛmu. Kusi firi Nsuaem -Tarkwa a ɛwɔ Atoe Mantam mu wɔ Ghana Kusi Kura abodin kunini wo nyansapɛ mu a onyaa firi Suapɔn a ɛde University of Ghana hɔ wɔ afe1999. Kusi yɛ ɔwarefo a ɔwɔ mmɔfra nnan. ɔyɛ Kristoni a ɔsoom wɔ Pentecost asɔre Kusi hyɛɛ amanyosɛm ase firi afe 2001, bre a ogyinae ma wɔ too aba yi no sɛ mmarahyɛ baguani a ogyina hɔ maTarkwa – Nsaem abatoɔ mpɛsoa so wɔ amanyɔkuo New Patriotic Party (N P P) din mu. Sesei ɔyɛ mmarhyɛ badwani a ogyina hɔ ma Tarkwa – Nsuaem. ɔsan nso ka amnyɔkuo New Patriotic Paty abadwakuo a ɛhwɛ asotweɛ so, oka kuo ɛhwɛ nnwumasɛm so wɔ mmarahye badwam, kuo a ɛhwɛ bɔbeasu ne mmɔfra nsɛm wɔ mmarahyɛ badwam ne mmarahyɛ badwam kuo a ɛhwɛ akwahosan nsɛm so. ɔyɛ Atɔe Mantam soafo abediakyire."} {"id": "6415", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kpone-Katamanso(pronunciation of\"Kpone-Katamanso\") (help·info) ka mpɛsoa a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam no ho. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Kpone-Katamanso wɔ Tema mansini adantam wɔ Nkran punpuni mantam wɔ Ghana. Mmarahyɛbedwafoɔ a ɔgyina ma Kpone-Katamanso mpɛsoa no yɛ num a obiara firi n'amanyɔkuo mu. Wɔ afe apem ahankron ne aduokron mmienu (1992) mu no Joseph Teye Tetteh na ɔgyina maa mpɛsoa no a na ɔwɔ Kyineeɛ amanyɔkuo National Democratic Congress mu. Beatrice Love Naa-Afiaye Ashong a ɔwɔ kyineeɛ amanyɔkuo National Democratic Congress mu nso gyinaa maa mpɛsoa no wɔ afe apem ahankron ne aduokron nsia (1996). Joseph Nii Laryea Afotey Agbo a ɔwɔ kyineeɛ amanyɔkuo National Democratic Congress sane gyinaeɛ maa mpɛsoa no wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nan mu(2004), mfeɛ mpem mmienu ne nnwɔtwe (2008) ɛna mfeɛ mpem mmienu ne du mmienu mu(2012). Wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nnwɔtwe nom no wɔtoo Ghana mmarahyɛbedwafoɔ aba wɔ Kpone-Katamanso a nnipa mmiɛnsa pɛ na ɛperee akonnwa no."} {"id": "6421", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Talensi(pronunciation of \"Talensi\" (help·info)) ka mpasua a wɔn ananmusini wɔ Ghana Mmarahyɛbadwam no ho. Abatoɔ berɛ biara mu no, wɔde 'first past the post' abatoɔ nhyehyeɛ no yi mmarahyɛbadwani baako. Talensi mpasua no wɔ Talensi-Nabdam mansini a ɛwɔ Atifi Apueɛ Mantam wɔ Ghana. Mpasua no hyeɛ ahodoɔ nyinara wɔ Talensi-Nabdam mansini no mu wɔ Atifi Apueɛ Mantam a ɛwɔ Ghana. Berɛ a wosii Robert Nachinab Doameng(New Patriotic Party amanyɔkuo no muni) hene wɔ Tongo no, ɛho behiae sɛ wɔto aba yi mmarahyɛadwani foforɔ ma mpasua no. Benson Tongo Baba a ɔyɛ National Democratic Congress amanyɔkuo no muni de mma a wɔtoe no mu 3,521 na edii nkunim wɔ abatoɔ no mu. https://www.modernghana.com/news/424647/1/controversy-over-the-creation-of-45-new-constituen.html https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/B-T-BABA-I-am-going-to-hit-the-ground-running-367254"} {"id": "6427", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Shai-Osudoku(pronunciation of\"Shai-Osudoku\") (help·info) yɛ mansini no baako a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Shai-Osudoku wɔ Tema mansini adantam a ɛwɔ Nkran punpuni mantam wɔ Ghana. Michael Afedi Gizo a ɔwɔ kyineeɛ amanyɔkuo National Democratic Congress mu peree mpɛsoa no akonnwa no wɔ afe apem ahankron ne aduokron mmienu (1992) ɛna David Tetteh Assumeng a ɔno nso wɔ kyineeɛ amanyɔkuo National Democratic Congress mu nso gyina maa mpɛsoa no wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nan (2094) mu. Wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nnwɔtwe (2008) Ghana mmarahyɛbedwafoɔ abatoɔ wɔ Shai-Osudoku no nnipa nan na ɛperee mpɛsoa no akonnwa. Abatoɔ no kɔɔ awieeɛ no na kyineeɛ amanyɔkuo National Democratic Congress anamsini David Tetteh Assumeng anya mma mpem du nan, ahanson ne aduonu num(14,725) a ɛyɛ ɔhamu nkyekyɛmu aduosia nsia akyirepɔ nan. Daniel Christian Dugan a ɔwɔ ɔsono amanyɔkuo New patriotic party nso nyaa mpem num,ahanum ne aduosia num (5,565) a ɛyɛ ɔhamu nkyekyɛmu aduonu num akyirepɔ baako (26.1%)."} {"id": "6433", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Ablekuma North(pronunciation of\"Ablekuma North\") (help·info) yɛ mpɛsoa no baako a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Ablekuma North wɔ Nkran\"Metropolitan\" a ɛwɔ Nkran punpuni mantam wɔ Ghana. Mpɛsoa no hyɛ Ga East mansini a ɛwɔ Nkran punpuni mantam wɔ Ghana. .Wɔ afe apem ahankron ne aduokron mmienu (1992) mu no Adam Baako Nortey Yeboah a ɔwɔ kyiniiɛ amanyɔkuo (National Democratic Congress) peree akonnwa no. Kwamena Bartels a ɔwɔ ɔsono amanyɔkuo New patriotic party nso peree akonnwa no wɔ afe apem ahankron ne aduokron nsia (1996), mfeɛ mpem mmienu (2000) ɛna mfeɛ mpem mmienu ne nan (2004) nom. Wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nnwɔtwe (2008) ne mfeɛ mpem mmienu ne du mmienu (2012)nom no Justice Joe Appiah a ɔwɔ ɔsono amanyɔkuo New patriotic party gyina maa mpɛsoa no. Nana Akua Owusu Afriyie a ɔwɔ ɔsono amanyɔkuo (New patriotic party) nso gyina maa mpɛsoa no wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du nsia(2016)."} {"id": "6463", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Asante-Akim anaafoɔ(pronunciation of\"Asante Akim South\") (help·info) yɛ mpasua baako a ɛwɔ Gaana mmarahyɛbadwamu. Wɔ to aba yi mmarahyɛbadwani wɔ Gaana abatoɔ afe biara mu. Asante-Akim anaafoɔ mpasua so wɔ Asante Akim Anaafoɔ mansini wɔ Ashanti mamtamu wɔ Gaana. Asante Akim mmarahyɛbadwamu agwa no wɔ Asante Akim Anaafoɔ mansini wɔ Ashanti mamtamu wɔ Gaana. Ghana mmrahyɛbedwam mpɛsoa ahodoɔ"} {"id": "6505", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Aba yɛ kwan papa a yɛfa so yi obi sɛ wɔreto aba."} {"id": "6511", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Amanyɔni(Audio file \"tw.Amanyɔni.ogg\" not foundTemplate:Category handler) yɛ obi a daa ne daa nyinaa ɔyɛ adwuma wɔ amanyɔkuo bi amanyɛsɛm mu anaa obi a ɔpere akonnwa wɔ aban mu. Amannyɔfoɔ bisa, boa sane yɛ mmara a ɛbɛboa beaɛ a ɔwɔ no na asane ama ne nnipa adɔɔso. Ne kɛseɛ ka mu no \"amanyɔni\" yɛ obi a ɔbɛtumi ahwehwɛ sɛ ɔbɛnya tumi wɔ aban amanyɛsɛm mu. Amanyɔfoɔ yɛ obi a ɔdi dwuma ne titire wɔ amanyɔkuo bi mu daa ne daa nyinaa. Amanyɛsɛm diberɛ hyɛ aseɛ firi mpɔtam aban dekɔ aman aban dekɔ aman aban dekɔsi wiase nyinaa aban. Wɔn a wɔgyina ma yɛtoo wɔn so aba yii wɔn no nyinaa wɔfrɛ wɔn amanyɔfoɔ. politician – Webster's New World College Dictionary\". Yourdictionary.com. 21 May 2013. Retrieved 26 June 2013. Gaines, Miller, Larry, Roger LeRoy (2012). Criminal Justice in Action. Wadsworth Publishing. p. 152. ISBN 978-1111835576."} {"id": "6535", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Mansini yɛ adwumam kwankyerɛfoɔ no nkyekyɛmu baako a, wɔ amaman bi mu no aban a ɛwɔ mpɔtam na ɛhwɛ so. Wɔ wiase afanaa nyinaa beaɛ a yɛfrɛ no\"mansini\" danso kɛseɛ paa, trɛ mantam mantam anaa amamam pii, mansini adantam, mansini adantam nkyekyɛmu, sukuu mansini anaa amanyɛsɛm mansini. Wɔ Afghanistan no, mansini (Persian/Pashto) yɛ ɔman no nkyekyɛmu fa baako. Wɔwɔ mansini bɛyɛ ahanan (400) wɔ ɔman nom. Wɔde abatoɔ mansini na na ɛdi dwuma wɔ ɔman no abatoɔ mu. Wɔde mansini no bi yɛ nnwuma te sɛ, wɔde yɛ ti ma nsaase a wasusu. Wɔde mansini no bi to ho pan a wɔnyɛ so hwee. \"New South wales\" wɔ mansini ahodoɔ nkyekyɛmu bebree a wɔde dii dwuma wɔ (21st century\"."} {"id": "6565", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Nana Adjoa Akuoko-Sarpong a wɔsane frɛ no AJ Akuoko-Sarpong yɛ nsɛmtwerɛni wɔ Citi kasafidie ne TV so"} {"id": "6571", "contents": "Eunice Akoto Mansa Attakora-Manu yɛ Ghana nsɛmtwerɛni a mprenpren ɔyɛ adwuma ɛwɔ Pure FM. Wɔwoo Attakora-Manu ɛwɔ Kumase ɛma Nana Attakorah Manu, a na ɔyɛ Ohene ɛwɔ Brengo a ɛbɛn Asante mampong ɛne Madam Vida Mensah a wɔn nyinaa aka bɛɛbi. Ɔkɔɔ sukku ɛwɔ Brengo na ɔtoa so kɔ St Paul RC JSS, Mampong. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6601", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Benhazin Joseph Dahah (wɔ woo no February da ɛtɔ so 8, afe 1969) yɛ Ghanani amanyɔni ne mmarahyɛ baguani wɔ mmarahyɛ bagua a ɛtɔ 7 wɔ Ghana adeyeman a ɛtɔ so nnan no mu, a ogyna hɔ ma Asutifi Atifi abatoɔ mpɛsoa so, a ɛwɔ Bono ne Ahafo Mantam mu. Ogyinae wɔ amanyɔkuo New Partriotic Party(NPP) din mu Wɔ woo no February da ɛtɔ so 8, afe 1969 wɔ kuro a ne din Ntotroso wɔ Bono ne Ahafo Mantam mu wɔ Ghana. ɔkɔɔ suapɔn a ne din University of Development Studies ma nyaa abɔdin krataa wɔ Mpuntuo mu. Ansa na ɔbɛyɛ mmarahye baguani no, na ɔyɛ adwuma sɛ ɔkyerekyere ni wɔ adwumakuo a ɛne Ghana Education Service. Dahah dikan nyaa akwanya kɔɔ mmarahyɛ bagua mu wɔ January da ɛtɔ 7, afe 2013 bre a odii nkonim wɔ Ghana abatoɔ a ɛkɔɔ so wɔ afe 2012 mu no. Wɔ too aba yii no nea ɛtɔ so mienu bre a ogyinae wɔ afe 2016 abatoɔ a ɛkɔɔ so no mu. Onyaa mma no mu ɔha mu nkyekyɛ mu 54.98 Duhah ye Kristoni na ɔyɛ ɔwarefo a ɔwɔ mmɔfra nnum."} {"id": "6607", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Elizabeth Adjei yɛ Ghanani amanaman ananmusifo. Wo ɛbɔ  bosome  afe 2002, wɔpaw no sɛ ɔkwankyerɛfo ma adwumakuo a ɛne Ghana Immigration service, na eyi maa no bɛyɛ obaa a odikan a w’anya saa dibea no. Mprenpren , osom se sɛ Ghana ananmusini a ɔwɔ Spain, okuraa saa dibea fifirii afe 2015 mu. Wɔ woo Adjei wɔ Ghana. Ɔkɔɔ ntoaso sukuu wɔ Archbishop Porter Girls' Secondary School a ɛwɔ Takoradi ne St. Louis Senior High Sukuu a ɛwɔ Kumasi.  Otoaa so kɔɔ Suapɔn a ɛne Kwame Nkrumah University of Science and Technology (KNUST) maa no nyaa abɔdin krataa. Okura abɔdin krataa foforo a onyaa firii suapɔn a ɛde Cornel University a ɛwɔ New York. Okura adansidie krataa a onyaa firii Suapɔn a ɛde Ghana Institute of Public Administration na afei, abɔdin krataa a ɛfa French Kasa ho a onyaa firii suapon a ɛde University of Benin. Owie Suapɔn no, Adjei kɔyɛɛ ɔman somfo adwuma wɔ adwumakuo a ɛde Ghana Immigration service, na ɔyɛ adwuma sɛ okwankyerɛfo abediakyire. Wɔfaa no wɔ saa adwuma koro no ara mu wɔ afe 1988 sɛ ɔhwɛfo panyin abediakyire."} {"id": "6613", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Barbara Asher Ayisi yɛ Ghanan amnyɔni ne mmarahyɛ baguani a ogyina hɔ ma Cape Coast Atifi mpɛseua so a ɛwɔ Mfinfini mantam mu wɔ Ghana. Ɔyɛ amanyɔkuo New Partriotic Party no mu ni ne nhomasua so soafo abediakyire wɔ Ghana. Wɔwoo Ayisi wɔ February da ɛtɔ 12, afe 1976 wɔ Efutu a ɛwɔ mfinfini mantam mu. Ɔkɔɔ sukuu wɔ Our Lady of Apostels (OLA) akyerekyerefo suapɔn ne suapɔn a ɛne University of Education, Winneba. Ɔkuraa abodin krataa wɔ brofo kasa mu a onyaa fifirii suapɔn a ɛne University of Cape Coast Ɔyɛ Kristoni a ɔsom wɔ Victory Bible Church International. Ɔyɛ owarefo a okura mmɔfra mienu. Ansana ɔbɛyɛɛ mmarahyɛ baguani no, ɔne adwumakuo Ghana Education yɛɛ adwuma fiiri afe 2003 kosi afe 2006. Ɔsan nso yɛɛ kyerɛkyerɛfo a ɔhwɛ asukuufo so firi afe 2010 kosi afe 2016 wɔ Wesely Girls ntoaso sukuu no mu. Ɔyɛ Nhomasua so soafo abediakyire a ɔhwɛ mfiase sukuu so. Ɔwɔ kuo bi a wɔfrɛ no Barbara Asher Foundation a ne botae ne sɛ ɔboa ma wɔhwehwɛ nnwuma ma wɔn a wonni bi wɔ ne mpesua so."} {"id": "6625", "contents": "Alexandra Dua (Owui wɔ afe 2000) yɛ Kane Ghanani baa ɔyɛkyerɛni anaa siniyɛfo a w’akadre wɔ ne nwwumadie mu, ɔboaa Ghana siniyɛ adwumakuo mpontuo. Onyaa ntete wɔ siniyɛ ho ma no benyaa abodin wɔ senea wodanedane sini yɛ. Onyaa ntetee firi ɔyɛkyereni baa a wɔfrɛ no Jean P. Martin a ɔwɔ London ma no hyɛɛ ne nimdee mu kena. Sini ahorɔw a ɔyɛe Matters of The Heart Sankofa (film) African Timber Ama Heritage Africa"} {"id": "6631", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kete yɛ Akanfoɔ asa no mu baako. Akanfoɔ yɛ nipakuo bi a wɔmfa wɔn amammerɛ nni agorɔ. Asantefoɔ na ɛde saa asa yi di wɔn dwuma wɔ wɔn asetena mu. Dwabɔ a wobɛhunu saa asa yi bi na edidi soɔ yi, Ayiease, Afahyɛ ase, ne Asante dwabɔ dodoɔ no ase. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6643", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Adinkra yɛ ahyɛnsodeɛ a ɔfiri Ghana a ɛkyerɛ nsɛnkyerɛnne a ɛkasa.. wɔde Adinkra di dwuma wɔ mtoma mu, adwinneɛ ne deɛ ɛkeka ho."} {"id": "11432", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Gladys May Casely-Hayford a wɔtaa frɛ no Awuah Laluah(Kɔtɔnimaa bosome da a ɛtɔ so du baako wɔ afe apem ahankron ne nan mu dekɔ ahinime bosome wɔ afe apem ahankron ne aduonum mu) yɛ obi a wɔwoo no wɔ sika mpoano na ɔyɛ Sierra Leone ɔtwerɛfoɔ. Wagye no atom sɛ ɔnone ɔtwerɛfoɔ a ɔdikan twerɛɛ wɔ krio kasa mu. Wɔwoo Gladys too Casely-Hayford abusua a ɛwɔ Axim, Gold Coast wɔ kɔtonimaa bosome da a ɛtɔ so du baako wɔ afe apem ahankron ne nan mu. Wɔ ne mmɔfra berɛ mu no na wɔfrɛ no Acquah Laluah, na nnwoma akenkan ho paa, na ɔdii mfeɛ nson na ɔsɛe Charles Kingsley. Na ɔtumi to dwom, sa, na ɔtwerɛ anwonsɛm wɔ ne mmɔfra berɛ mu. Ɛnam ne nteteeɛ pa mu no nti na ɔtumi ka borɔfa kasa, creole ne Fante kasa yie(a ɛyɛ ne papa kasa). Ɔkɔɔ ne mmɔtafowa ne ne ntoasoɔ sukuu wɔ Gold Coast nanso ɛnam n'apomuden nsɛm nti wɔde no kɔɔ England na ɔkɔɔ sukuu wɔ Europe, a Penrhos College,Colwyn Bay a ɛwɔ wales ka ho, na ɔne nnwomkuo bi a wɔfrɛ no Berlin Jazz tuu kwan sɛ obi a ɔsa."} {"id": "2198", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Akan(pronunciation of\"Akan\") (help·info) yε Kasa wɔ Ghana man mu. Twi ne Fante - Akan. Asante yε akan kasa ɛna ɛsan yɛ ɔman din. Akanfoɔ tumi de ɔnipa to Asante sɛ ne din. Sɛ ɔyɛ barima a ɔde Asante. Sɛ ɔyɛ ɔbaa a ɔde Asantewaa Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6657", "contents": "Kyerɛ Twi kasa a atwerɛsɛm yi ɛwɔ mu. Kasa ahorow a wobɛtumi akyerɛ ɛne: Akuapem, Asante, Fante. Abena Durowaa Mensah (wɔ woo no June da etɔ 21, afe 1977) yɛ Ghanani amanyɔni ne amanyɔkuo New Partriotic Party no mu ni. Oyɛ mmarahyɛ baguani a ogyina hɔ ma Assin Atifi mpesua so. Wɔ woo Mensah wɔ Assin Kushea a ɛwɔ Mfinfin mantam mu. Okura abɔdin krataa wɔ insiakyi baa ho a onyaa firii sukuu a ɛne Ghana Insurance College. Ɔsan nso nyaa abɔdin krataa wɔ dwadie mu firii suapɔn a ɛne Christian service University. Mensah yɛ ɔbaa warefo a okuara mmofra mienu. Ɔyɛ Kristoni."} {"id": "2756", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu North Branch yε kuro kεseε a ɛwɔ USA."} {"id": "4827", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Afe apem aha nkron aduonum- nson (1957) na ɔyɛɛ ɔman Ghana frankaa na ɔhim no saa kɔsii afe apem aha nkron aduonsia mmienu (1962), ɛna ɔsan de baa afe apem aha nkron aduonsia nsia (1966). Pan-African ahosuo, kɔkɔɔ, sika kɔkɔɔ ne ahabanmono na ɔde yɛeɛ, a nsuroma tuntum da sika kɔkɔɔ no mfimfini. Ghana frankaa no yɛ frankaa ɛtɔ so mmienu wɔ Abibiman mu a ɔhwɛɛ Ethiopia man frankaa so de yɛeɛ. Guinea-Bissau foɔ hwɛ frankaa no so de yɛɛ wɔn deɛ wɔ afe apem aha nkron aduonson mmiɛnsa (1973). Theodosia Okoh a ɔtena ase firi afe apem aha aduonummienu kɔsii afe apem aduonu ne dunum (1922–2015) na hyehyɛɛ Ghana frankaa no . Kɔkɔɔ no gyina hɔ ma mogya a wɔ hwie gu mmerɛ a ɔman no pere fahodie afiri \"Great Britain\" hɔ, sika kɔkɔɔ no gyina hɔ ma ɔman no ahonyadeɛ, ahabanmono no nso gyina hɔ ma ɔman kwaeɛ ne abɔdeɛ ahonya ɛna nsoroma tuntum no gyina wɔ Abibiman fahodie."} {"id": "2804", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Blaufelden yε kuro a ɛwɔ Gyaaman. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "2810", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Željko Joksimović (Serbian Cyrillic: Жељко Јоксимовић, pronounced [ʒěːʎko jǒksimoʋitɕ] (listen); yɛwoo no Oforisuo bosome ne da a ɛtɔ so aduonu wɔ afe apem ahankron ne aduoson mmienu (1972) mu ) (pronounciation of“željko Joksimović” (help·info)) ɔyɛ Serbian vocalist, composer, songwriter, multi-instrumentalist and producer. Ɔbɔ instruments ahodoɔ dummienu a nea ɛka ho bi ne accordion, piano, guitar and drums. Joksimović yɛ obi a ɔka kasa ahodoɔ bebere, kasa a ɔtumi ka no yiye pa ara bi ne Greek, English, Russian, Polish ne French ne n'ankasa kurom kasa Serbian. Ɔdwomtoni-dwomtwerɛfoɔ, Joksimović etumi ayɛ nnwom ama nnwomtofoɔ a ɛwɔ Balkans afanaa nyinaa. Watwerɛ ɔdɔ ho nnwom num (5) a agyina hɔ ama aman a ani sɔ wɔ Eurovision nnwom akansie: \"Lane moje\", \"Lejla\", \"Oro\", \"Nije ljubav Stvar\" ne \"Adio\". Ɔsane so yɛ nnwom ma wɔde twa sini, tv series ne theatre shows."} {"id": "6446", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kumbungu(pronunciation of\"Kumbungu\") (help·info) yɛ mpesua nom baako a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyinaa hɔ ma saa mpesua no. Kumbungu wɔ Ghana atifi mantam. Mmarahyɛbedwani a ɔte akonnwa no so seisei ne Dr. Hamzah Adam. Ɔdii nkunim wɔ mfeɛ mpem mmienu ne aduonu nom(2020). Wɔ afe apem ahankron ne aduokron mmienu (1992) no Alhassan Musah a ɔwɔ kyiniiɛ amanyɔkuo National Democratic Congress na ɔperee akonnwa no. Wɔde anamusini foforɔ baeɛ ma no bɛgyina maa mpesua no wɔ afe apem ahankron ne aduokron nsia (1996) a yɛfrɛ no Muhammed Mumuni. Yakubu K Moro a ɔwɔ kyiniiɛ amanyɔkuo National Democratic Congress nso bɛtoa ne nnwuma no so wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nan (2094) nom. Ɛna Muhammed Mumuni a ɔwɔ kyiniiɛ amanyɔkuo National Democratic Congress nso bɛtoa so wl mfeɛ mpem mmienu ne du mmienu (2012) nom. Ɔhɔ na Moses Amadu Yahaya a ɔwɔ akokɔ amanyɔkuo convention people's party nso bɛtuu no wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du mmiɛnsa (2013)."} {"id": "6843", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Fulera Limann yɛ Ghanani a na ɔyɛ Hilla Limann ne hokani. Wɔwoo Fulera Limann wɔ afe ahinime bosome a ɛtɔ so nnwɔtwe wɔ afe apem ahankron ne du-anan num, wɔwoo no wɔ Ghana Na ne maame yɛ ?. Ne papa so nna ɔyɛ ?. Ɔwaree Hilla Limann ? Ne mma yɛ nsɔn—Lariba Montia [wɔwoo no Limann]; Baba Limann; Sibi Andan [wɔwoo no Limann]; Lida Limann; Danni Limann; Zilla Limann na Salma Limann. Dea Fulera Limann yɛɛ a ɛma ne din terɛw ne sɛ ɔwarr Hilla Limann. Abere no, na ɔyɛ ɔmampanin yere. \"RE: 'First ladies through the years'\". Graphic Online. Retrieved 2 March 2021 \"Government To Take Care Of Former President Limann's Wife\". Modern Ghana. Retrieved 2021-03-02. \"Government To Take Care Of Former President Limann's Wife\". Modern Ghana. Retrieved 2021-03-02. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6849", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Georgina Nkrumah Aboah (wɔ woo no June daa ɛtɔ so 2. Afe 1959) yɛ Ghana mmarahyɛ baguani a ogyina hɔ ma Asikuma-Odoben- Brakwa a ɛwɔ mfinfin mantam mu. Georgina yɛ ɔwarefo a ɔwɔ mmɔfra mienu. Ɔyɛ Kristoni (Metodisini) Wɔwoo Geogina wɔ june da a ɛtɔ so 2, afe 1959 mu wɔ Breman – Brakwa wɔ Mfinfin Mantam mu Onyaa abɔdin krataa a ɛne Diploma no wɔ Suapɔn a ɛne University of Ghana firi afe 1990 kosii afe 1992 mu. Ɔtoa so kɔɔ Suapɔn a ɛne Univeristy of Education, Winneba kosuaa ade faa sɛnea wɔ hwɛ nhomsua so firi afe 2000 kosii afe 2008 mu. Ɔtoaa n’adesua no so kosuaa sɛnea wɔde aftuo ma a ɛne Gigidance and Counselling no firi afe 2008 kosii afe 2010. Ɔyɛ amanyɔkuo National Democratic Party no mu ni. Na ɔka abaguakuo a ɛhwɛ Nnwuma so, mma ne mmɔfra so ne akwahosan so. Ɔyɛ nhomsua mu kunini. Na ɔyɛ ɔhwɛfo a ɔda Ntoaso sukuu so wɔ Tema Mansin no mu wɔ adwumakuo a ɛne Ghana education Service no."} {"id": "3518", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Düsseldorf yε kuro a ɛwɔ Gyaaman. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3536", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Murcia yε kuro a ɛwo Spain. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "5690", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Nnwom a ɛyɛ Ɔman Ghana Nkayan nnwom no, deɛ ɔdii kan hyehyɛɛ nnwom no ne Owura Philip Gbeho, na nsɛmfua anaa nsɛmkaeɛ a ɛwɔ nnwom a yɛ toɔ no mu no nso Owura Emmanuel Pappoe Thomson na ɛtwereɛ yɛ. Wɔn a wɔn wɔ twi atwereɛ ne akenkan ho nimdeɛ agyinakuo a na wɔn wɔ Ghana Ɔman Panin Kwame Nkrumah dwumadiebea anaa ɔfese na yɛɛ nsakraeɛ bio. Owura Micheal Kwame Gbordzoe nso kaa sɛ, nsɛmfua a ɛwɔ Ghana Nkayan nnwom a mprenpren yi yɛ toɔ no mu no, ɛyɛ ɔno na ɔtwereɛ yɛ wɔ mmerɛ a wɔn tuu Ghana Ɔman panii Kwame Nkrumah abae no guuɛ akyire no mu. Akansie bi kɔɔ so saa mmerɛ no, na Kwame Gbordzoe a na ɔyɛ sukuunii wɔ Bishop Herman sukuupɔn saa mmerɛ no, ɔde saa nsɛmfua a ɛwɔ Ɔman no Nkayan nnwom a yɛ to no seisei no na ɛkɔɔeɛ, na wɔn faa ɛno de sii \"Lift High The Flag Of Ghana\" (Ma Ghana Frankaa So Kɔ Soro) a na ɛno ne Ghana Nkayan nnwom a na Ɔman mu no nyinaa afa de ayɛ yɛn deɛ a y'agyae atomu a na yɛ toɔ anan mu wɔ mmerɛ a Ghana nyaa ne faahodie akyire no mu wɔ Kwame Nkrumah abrɛ so."} {"id": "5702", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Constitution day anaa Ɔman Mmmara Da ɛyɛ da a yɛkae da a wɔde amanyɔ mmara foforo sii hɔ wɔ Ghana adehyeman a ɛtɔ so nnan wɔ Ɔpɛpɔn afe apem ahankron ne aduɔkron abiɛsa mu - nea dodow ara frɛ no 1992 Constitution no. Yɛhyɛ Ɔman Mmara Da ma Ghana ho fa afe biara wɔ Ɔpɛpɔn da a ɛtɔ so nson so bere a wɔatow aba ayi ɔmanpanyin ne mmarahyɛ baguafo foforo. Saa da yi yɛ da a mmarahyɛ bagua foforo hyɛ wɔn dwumadi ase afe a edi hɔ wɔ abatow akyi wɔ bere a mmarahyɛ bagua dedaw no agu wɔ ɔdasum Ɔpɛpɔn da a ɛtɔ so asia so. Ghana amanyɔ mmara a abiɛsa a edi kan no bɛyɛɛ nea mfaso nni so bere a asogyafo tuu aban ahorow no gui no. Ɛno nti wɔde Ɔman mmara a ɛtɔ so anan no sii hɔ Ɔpɛnimaa da a ɛtɔ so ason afe apem ahankron ne aduɔkron abiɛsa -bere a ɔmanmu no nyinaa tow aba penee so Oforisuo da a ɛtɔ so aduonu awotwe afe apem ahankron ne aduɔkron abien mu. Eyi nti afe biara wɔkae mmɔden a ɔman no bɔ de kura adehyeman a ɛtɔ so anan no mu ne sɛnea wɔde 1992 Constitution ma Ghana sii hɔ."} {"id": "5799", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu pronounciation of \"John Kofi Gyasi\" (help·info) Wɔwoo Kofi Gyasi wɔ Ghana wɔ Oforisuo bosome da a ɛtɔ so aduonu mmienu wɔ afe apem aha nkron ne aduokron nsia wɔ Brofoyeduru wɔ Asante mantam a ɛwɔ Ghana. Ɔkɔɔ sukuu wɔ Dunkwa ntoasoɔ sukuu ne Akrokarri Akyerɛkyerɛfoɔ suapɔn a ɔbɛyɛɛ ne POST - SEC CERT A. Wɔdii kan too aba maa no sɛ ɔkɔ mmarahyɛbedwafie a edikan wɔ Ghana adehyeman a ɛtɔ so nnan ɛwɔ Ɔpɛpɔn bosome a ɛtɔ so nson wɔ afe apem aha nkron ne aduokron mmiɛnsa akyi nkonimdie a ɛmu yɛɛ den wɔ afe apem aha nkron ne aduokron mmienu wɔ Ghana mmarahyɛbedwam abatoɔ mu. Wɔtoo aba yii no sɛ ɔkɔ mmarahyɛbedwafie wɔ amanyɔkuo National Democratic Congress din mu berɛ a Ghanafoɔ too aba wɔ afe apem aha nkron ne aduokron nsia yii no sɛ mmarahyɛbedwanii ɛma Adansi Asokwa mpasoaso wɔ Asante Mantam mu wɔ afe apem aha nkron ne aduokron nsia no, ɔnyaa mma no mu mpem du, ɔha nkron ne aduokono nkron de firii mpem du nkron ne aha nkron ne aduoson nson a ɛkɔ too aba no mu a egyina hɔ ma ɔha mu abupɛn aduonum num ne akyiri pɔ hwee ne nsia."} {"id": "5726", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kwame(pronounciation of \"Kwame\" (help·info)) yɛ kradin a Akanfoɔ de to barima a y'awo no Memeneda wɔ Ghanaman mu. Akanfoɔ de wɔn mma to ɛda a wɔwoo wɔn mma wɔ nnawɔtwe mu. Asantefoɔ, Fantefoɔ, Akyemfoɔ ne Akuapemfoɔ na ɛto saa din no Ghana ha. Obaa a yɛwoo no memeneda no yɛfrɛ no Ama. Akanfoɔ dodoɔ no ara wɔ sɛdeɛ wɔsi frɛ obi a y'awo no Memeneda ne sɛdeɛ wɔsi twerɛ no. Ɛwɔ sɛ nnipa a yɛwo wɔn da pɔtee bi no tumi fa saa da no su. Kwame mmrane ne \"Atuapoma anaa Oteanankannuro\" a ɛkyerɛ sɛ ɔkofoɔ anaa dunsinii a ɔyɛ ɔwɔ ho aduro.Wɔ Akan amammerɛ mu no yɛnya nna din firi abosome hɔ. Yɛnyaa  Kwame firii koyame ɛna Akan nna din Nyame. Kwame kyerɛ sɛ ɔdefoɔ, nyamesomfoɔ, obi a ɔwɔ apomuden, obi a ɔwɔ adom akyɛdeɛ bebree, obi a ɔte asɛm ase ɛna obi a ɔtumi siesie asɛm. Nipa titire a obiara nim sɛ yɛwoo no memeneda a yɛfrɛ no Kwame yɛ ɔmanpanin a ɔgyee fahodie maa ɔman Ghana a yɛfrɛ no Kwame Nkrumah."} {"id": "3543", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Genova yε kuro a ɛwɔ Italy. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3794", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Rouen yε kuro kεseε a ɛwɔ France. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3800", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Syria (سوريا) yε ɔman. Damascus yε Syria man no ahenkurow. Emu nipa dodoɔ yɛ 19.454.263 (2018). Emu nipa yɛ Israel fuɔ.Syria yɛ ɔman aa wɔ mu akɔ aku mpɛn bebree. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "5853", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Ama Benyiwa-Doe pronounciation of \"Ama Benyiwa-Doe\" (help·info) yɛwoo no afe apem ahankron aduonum wɔ Gaana. Ɔyɛ Gaana mmarahyɛbedwanii. Ɔsan so yɛɛ ɛnkani mfinimfin mantɔw mu Ɔsoafoɔ. Doe, wɔdi nkan frɛ no Comfort Saah, Ofri Gomoa Atoɔɛ wɔ mfinimfin mantɔw. Yɛ yii  Doe to mmarahyɛbedwa a etɔ so mmiɛnsa wɔ kwasafoma a ɛtɔ so nan. Ɔte naa mmrahyɛbedwafie maa amanyɔkuo National Democratic Congress fri afe apem ahankron ne aduokron mmienu de Kɔsi mfeɛ mpem mmienu ne nan no  mu. Doe Kɔ LA Middle Sukuu na ɔnyaa n'abodin nkrataa GCE Ordinary level. Owie na ɔtoaa ne sukuu so wɔ nkran adwumakuo asuapɔn no mu ( Accra Workers College ) na ɔnyaa n'abodin nkrataa wɔ GCE Advance level )san toa ne sukuu so wɔ MI Kaliun na ɔnya ne sukuupɔn mu adesua ho krataa (Diploma) Yɛdaa no adi sɛ ɔno na adi nkunim wɔ afe apem ahankron ne aduokron mmienu . Gaana abatoɔ no mu wɔ a amanyɔkuo a yɛfrɛ no \" National Democratic Congress\" wɔ Gomoa atɔeɛ mpɛsoa so a ɛwɔ mfinimfin mantamu."} {"id": "6788", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Clara Napaga Tia Sulemana (wɔ woo no afe 1987) yɛ Ghanani baa amanyɔni ne manpanyin Nana Akuffo-Addo aban no mu adwumayɛfo. Ne papa ne Alhaji Tia a ɔka won a wɔhyehyɛɛ amanyɔkuo New Partriotic Party wɔ Ghana. Sullemana kɔɔ suapɔn a ɛne University of Development Studies ma no nyaa abɔdin wɔ amanyɔsɛm ne abakɔsɛm mu Bre a owie ne Suapɔn adesua no, ɔhyɛɛ amanyɔsɛm ase maa no ɔbɛyɛɛ Osatuo mu boafo maa amanyɔkuo New Patriotic Party. Akyire wɔpaw no sɛ manpanyin adwumayɛfo bre a amanyɔkuo no dii nkunim wɔ afe 2016 abatoɔ no mu. Sulemana ka ayaresabea a ɛne Tamale Teching Hospital no abedwakuo no ho.pital."} {"id": "6794", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Dakrupe Nkramosombea yɛ nkramo som bea a wɔ sii no wɔ Sudanfo adansie sɛ so a ɛwɔ akuara bi a wɔfrɛ no Dakrupe wɔ Kwaebeberem mantam no mu wɔ Ghana. Wɔde mpɔtam no ho din na ɛtoo Nkramo som bea no. ɛbɛn Larabanga Nkramosombea no.Akura no da Bole ne Larebanga mfinfini. Wɔkyerɛ sɛ, wosii Nkramosombea no wɔ afeha ɛtɔ so 19 no mu. Dakrupe Nkramasom bea no ne Larabanga Nkramosom bea no di nse nanso, eyi sua. https://haunsinafrica.com/2018/09/28/ghana-historic-mosques-the-lost-ones/ https://visitghana.com/adventure-news/ http://ghana-net.com/larabanga-mosque.html"} {"id": "7041", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Ɔsaana bosomi a Ɛdikan wƆ afe 1962 ,Kwame Nkrumah ,Gana man panin gyinaa wƆ Kulungugu,a ɛyɛ euro wƆ Pusiga mpotaƐ,Bawku..TopaƐ bi tu yɛ a na ƐhwƐ oman panin no. Na woferi nhyia a Ɔne Burkina manpanin Maurice Yameogo wƆ Tenkudud a na wƆfrƐ no Upper Volta.Na nhyiamu yi yƐ nkrataa a wosensan wƆ nyinamon kania wƆ volta ƐbrƐ a na wosan n'akye aba Gana no,Nsuo kƐseƐ bo tƆ yƐ ma ne shen no yƐƐ biribiawɔhƆ Ɛnam kwan basa basa no.Ɛshen no nyina ginaeƐ wƆ Baku sƐ Omanpanin bƐ kyia kyia sukuu nkwaada a na wƆ re twen no.Sukuu abofra a na wo de Elizabeth Asantewaa, de flora's kɔ maa no a na topaeƐ kom..Oman panin banbƆnee a wo de Captain Samuel Buckman kataaa oman panin so abrɛ a wɔ hunuu sƐ topaɛ no re bɛ tu.Oman panin ne ne banbɔnee no ɛmpra kƐse."} {"id": "3669", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Bristol yɛ kuro kɛseɛ a ɛwɔ United Kingdom. Emu nipa dodoɔ yɛ 449,300 (2016). Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6039", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Azonto(pronounciation of \"Azonto\" (help·info)) yɛ asa ne nwom a n'ahyɛaseɛ firi Ghana. Ghana News Agency kyerɛ mu wɔ wɔn nhwehwɛmu mu sɛ Azonto ne Gafoɔ asa a yɛfrɛ no Kpanlogo, a ɛyɛ wɔn a wɔtete mpo ano no bi te sɛ Chorkor, James Town, Teshie, Nungua ne Tema foɔ Greater Accra mantam no mu asa titire. Nkyerɛkyerɛmu pii no ara kyerɛ sɛ Azonto din pa ara ne 'Apaa' wɔ saa nkuro yi mu. saa Apa asa yi, wɔ Azonto asa no nsɛsoɔ a, yɛtoto yɛn nsa a ɛkyerɛ nnoɔma a yɛyɛ no daa ne daa wɔ yɛn asetena mu titire ne deɛ ɛkasa fa nnipa asetena mu nsɛm ho, anaa ɔyɛkyerɛ bi a ɛbɛma ahwɛfoɔ ne atiefoɔ aniagye. Wodikan tu anammɔn baako anaa mmienu nanso akɔ anim abɛyɛ beberee na ɛbi nso abɛyɛ nsɛnkwaa.Sɛdeɛ abibire asa bebree teɛ no,sɛ woresa Azonto a wobɛhu wo kotodwe na wo hips nso redi adaneadane. Asa no atrɛ afiri nketewa mu kɔ sereɛ nneyɛɛ bi te sɛ woreto nnoɔma, woresi nnoɔma, woretwi kaa, woreko, worebɔ mpaeɛ, woredware wɔ nsuo mu ne nea ɛkeka ho."} {"id": "6968", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Isaac Kobina Donkor Abban (1933- April da ɛtɔ so 21, afe 2001) yɛ Kane Ghanaman ɔttɛmufo kandifo firi afe 1995 kosii afe 2001. ɔne nea ɔtɔ so 9 wɔ Ghana abakɔsɛm mu a okuraa saa dibea firi bre a Ghana nyaa fahodie. Wɔ woo Aban wɔ afe 1933 wɔ Agona Nkum a ɛwɔ mfinfin Mantam mu, ɔkɔɔ ntoaso sukuu a ne din Mfantsipim school firi afe 1948 kosii afe 1951. Otuu kwan kɔɔ United Kingdom kosuaa mmaranim wɔ Suapɔn a ɛne University of Nothingham Wɔfrɛɛ no kan amnɔne mmeranimfokuo a ɛde English Bar no wɔ June da ɛtɔ so 24, afe 1958 mu. ɔsan n’aky baa Ghana wɔ afe 1955 bɛhyɛɛ ankoreankore mmaranim nwuma ase kosii sɛ wɔfrɛ no kaa Ghana mmaranimfo a woda asɛmdibea a ɛne High Court no wo May, afe 1970. Wɔ frɛɛ Abban kaa Ghana mmaranim kuo a ɛne Ghana Bar no wɔ April da a ɛtɔ 18, afe 1959 mu."} {"id": "7143", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Nkyenam yɛ nsuomu nam a wa'kye wo annwa anaa se ngo mu"} {"id": "3920", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Radojka Šverko (wɔwoo no Oforisuo bosome da a ɛtɔ so nkron wɔ afe apem ahankron ne aduanan nnwɔtwe.) yε odwomtoni baa a ɔfiri Croatian,ɔsane twerɛ nnwom. Sverko yɛ obi a ɔtaa gye abasobɔdeɛ wɔ nwom afahyɛ pii mu, ɛnkyɛ bia ɔgyee bi wɔ split afahyɛ wɔ(mfeɛ mpem mmienu ne num [2005]) mu no a ɔde ne nnwom Licem u lice (lit. \"Face to Face\") gyeeɛ. Ɔde albɔm pii aba abɔnten, mmaakommaako ne EPs a ɛdi Croatian ne Yugoslav nkrataa mu.Ɔsane yɛ sinitwani ka ho, a ɔpui wɔ sini beberee mu. Wɔ ɔgyefoɔ bosome nom wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du num mu no, ɔtoo dwom wɔ berɛ a ɔrehyɛ Croatian manpanin Kolinda Grabar-Kitarovic animuonyam. Radojka Sverko (a edin a nnipa dodoɔ no ara de frɛ no ne Radoyka) ɔyɛ Croatian nwotofoɔ a agye din no mu bi. ɔhyɛɛ ne nwom dwumadie yi ase wɔ afe apem ahankron aduosia nson (1967) mu, na mmom wiase nyinaa bɛhunuu no sane nso tee ne nka wɔ afe apem ahankron aduosia nkron (1969) mu berɛ a ɔgyee abasobɔdeɛ sɛ \"the most outstanding performance\" wɔ nwomtoɔ afahyɛ bi a ɛkɔɔ so wɔ Puerto de la Cruz (Canary Islands)."} {"id": "4065", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu École nationale de l'aviation civile yε sukuupɔn a ɛwɔ Toulouse, France. École nationale de l'aviation civile (ENAC) (National School of Civil Aviation) ɛyɛ kɔlɛgye ahodoɔ ahaanu ne num (205) no mu baako ( de bɛsi ɛbɔ bosome no mu wɔ afe mpem mmienu ne du nwɔtwe mu 2018) a mmara ma wɔn ho kwan sɛ wɔma abɔdin krataa wɔ engineering mu wɔ France. Yɛahyehyɛ ENAC sɛ wɔnyɛ grande école a ɛkuo a yɛfrɛ wɔn sɛ Conférence des Grandes écoles (CGE) na wɔde maa wɔn, ɛkuo a ɛnyɛ sika nti na wɔde wɔn dwuma a wɔtumi ma tumi krataa na wɔsane nso hwɛ grandes écoles so (a engineering kɔlɛgy ahodoɔ no nso ka ho). Wɔtee ENAC wɔ ɔsanaa bosome no da a ɛtɔ so aduonu nwɔtwe wɔ afe apem ahankron aduanan nkron mu (1949) sɛ ɛmɛ kyerɛkyerɛ mfitiaseɛ ne ntoasoɔ adesua wɔ civil aviation adesua mu. Sukuu yi yɛ sukuu a ɛyɛ établissement public à caractère scientifique, culturel et professionnel, na wɔdi wɔn dwuma berɛ a Ministry of Ecological Transition rehwɛ wɔn dwumadie so."} {"id": "6207", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Nalerigu ( Pronunciation of\"Nalerigu\" (help·info)) yɛ mpɛsoa no mu baako a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa no so a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Ɛwɔ atifi apueɛ mantam a ɛwɔ Ghana. Mmarahyɛbedwani a ɔda mpɛsoa no ano seisei me Alhaji Seidu Issifu Baba. Wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du nsia mu no, ɛnam ɔsono amanyɔkuo\"New patriotic party\"so na wɔtoo no so aba ma no dii nkunim a ɔnyaa mma ɔhamu nkyekyɛmu aduonum mmiɛnsa. Bureau, Communications. \"North East Region Created; Nalerigu Is Capital\". presidency.gov.gh. Retrieved 2020-09-03. http://www.ghana.gov.gh/index.php/governance/60-ministers/3413-hajia-alima-mahama-local-government Government of Ghana"} {"id": "6225", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Salaga South (Pronunciation of \"Salaga South\" (help·info)) yɛ mpɛsoa baako a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbadwam. Ɛde first past post na eyii mmrahyɛbadwani baako. Salaga South mpɛsoa no wɔ East Gonja mansini no a ɛwɔ Savannah mantam no mu wɔ Ghana. Amanyɔkuo a ɛte so siesie wɔ mpɛsoa no so ne Ɔsono amanyɔkuo ( NPP ) a Owura Zuwera Mohammed na ɛyɛ wɔn mmarahyɛbadwani. Salaga South wɔ East Gonja mansini a ɛwɔ Savannah mantam mu wɔ Ghana. Wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nwɔtwe (2008) mu de kɔ si mfeɛ mpem mmienu ne dummienu (2012)mu no, Ibrahim Dey Abubakari a ɔgyina maa kyiniiɛ amanyɔkuo (NDC) no na ɔtenaa mpɛsoa no akonnwa so wɔ mmarahyɛbadwam sɛ mpɛsoa no mmarahyɛbadwani. Wɔ mfeɛ mpem mmienu ne dunsia (2016) mu no, Salifu Adam Braimah a ɔgyina maa ɔsono amanyɔkuo (NPP) no na ɔyɛɛ mmarahyɛbadwani de maa mpɛsoa no. Wɔ mfeɛ mpem mmienu ne aduonu baako (2021) mu no, Zuwera Mohammed Ibrahim a ɔgyina maa kyiniiɛ amanyɔkuo (NDC) no na ɔyɛɛ mpɛsoa mmarahyɛbadwani."} {"id": "6092", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Saratu Atta yɛ obi obi a ɔtoto nnoɔma yie wɔ Ghana sane nso mmaranim nii. Ɔyɛ ekuoba wɔ ɔsono amanyɔkuo\"New patroitic party\" mu na ɔsane yɛ Ghana manpanin boafoɔ. Saratu maame yɛ Ghanani ɛna ɔpapa nso yɛ Nigeriani, Ɔpapa Adamu Atta a ɔfiri \"Adavi Local Government\" a ɛwɔ \"Kogi State\" yɛ obi a ɔdikan baa \"Kwara State\" a ɔtoto nnoɔma yie a ɔwuiɛ. Ɔsuaa amanyɔsɛm ne amanɔne adesua wɔ suapɔn a ɛwɔ\"Warwick\" ɛna ɛno akyire no ɔbɛyɛɛ adwuma sɛ dwadifoɔ bambɔfoɔ wɔ \"First securities Discount House\" wɔ Lagos wɔ afe apem ahankron ne aduokron mmiɛnsa ne ne afe apem ahankron ne aduokron nson ntam, ɛno akyire na ɔkɔbui ɔno ankasa\"security printing company\" wɔ Lagos ansa na wɔreyi no ama no ayɛ twerɛtwerɛfoɔ ama ɔsono amanyɔkuo\"New patroitic party\" wɔ wɔn aborɔbɛ mu wɔ mpem mmienu ne nnwɔtwe. Ɔbɛyɛɛ obi a ɔtoto nnoɔma yie wɔ n'adwuma mu sane nso yɛɛ ɔmanpanin a Wɔyii no baa aban, mu, Nana Akuffo-Addo boafoɔ, ɔnyaa saa diberɛ no firii afe mpem mmienu ne nkron mu."} {"id": "6098", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Ohum afahyɛ yɛ tete afahyɛ a Akuapemfoɔ ne Akyemfoɔ a wɔwɔ apuiɛ mantam wɔ Ghana na ɛdi. Ɔdi saa afahyɛ no benada anaa wukuada wɔ ɛbɔ anaa ahinime bosome mu a ɛgyina bosome korɔ a wɔdii Ohunkan afahyɛ. Sɛ wɔrebɛdi afahyɛ no a wɔbra obiara wɔ dede yɛ ho kɔpem nawɔtwe mmienu. Akyemfoɔ no da wɔn Ɔboadeɛ ase sɛ wɔde nsuo Birim ahyira wɔn nsaase. Wɔde nnɔbaeɛ a wɔnya firii wɔn nsaase so ne nsuom yɛ ahyɛnsodeɛ ne nkaedum ma wɔn nananom a wɔde nsi ne anem pere bɔɔ wɔn kuro no ho ban. Amanfoɔ no hyɛɛ bɔ sɛ wɔbɛkɔ so adi amanneɛ no so asane ahwɛ wɔn ahennie no so yie ama no adi mu ama asomdwoe aba afahyɛ no mu. Wɔhyɛɛ wɔn hene no bɔ sɛ wɔbɛkɔ adi nokware ama no ne n'ahemfo ne ne mpanimfoɔ no nyinaa wɔ wɔn mpaninnie ne bambɔ a wɔde bɔɔ wɔn. Wɔdi Ohumkyire de da tweaduampɔn ase wɔ bayerɛ foforɔ a wanya na wɔsane serɛ no sɛ ɔnkɔ so ara nyɛ saa wɔ afe a ɛdi wɔn anim no. \"Ghana » Eastern Region » Atiwa District\". atiwa.ghanadistricts.gov.gh. Retrieved 2015-06-28."} {"id": "6104", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Pakro yɛ akura bi a ɛwɔ Akuapim anaafoɔ mansini, mansini bi a ɛwɔ apuiɛ mantam wɔ Ghana. Akuapim South Municipal district Archived 2016-03-04 at the Wayback Machine Touring Eastern Region Archived 2012-05-17 at the Wayback Machine"} {"id": "11271", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Nana Ofori-Atta Ayim yɛ Ghana twerɛfoɔ, abakɔsɛm ho nsɛnkwaa ne sinitwafoɔ. Wɔtetee Nana Ofori-Atta Ayim wɔ Germany, England ɛna ne nananom kurom ne Ghana. Ɔsuaa Russia ne amanyɔsɛm wɔ University of Bristol ɛna ɔkɔyɛɛ adwuma wɔ Department of Political Affairs wɔ United Nations a ɛwɔ New York. Ɔwiee ne masters degree wɔ SOAS University of London wɔ Africa Art History mu. Oforiatta Ayim firi abusua a wɔpɛ amanyɔsɛm wɔ Ghana, Ofori-Atta a ne tumi trɛ wɔ amanneɛ ne abɛɛfo mu. Na ne nana barima ne Nana Sir Ofori Atta I, ɔhene a ɔwɔ Akyem Abuakwa a wagye din paa a wɔmaa no so sɛ Louis XIV wɔ Africa, ɛna ne wɔfa kansoa ne J.B Danquah,okunini ne amanyɔni a ɔmaa Ghana nyaa ne din a ɛhyɛ amanyɔsɛm ase a ɛmaa faahodie baeɛ. Ne nnwoma a ɔdiikan twerɛ a wɔfrɛ no 'The God Child' no Bloomsbury Publishing na ɛdaa no adi maa amansan hunuuiɛ wɔ UK wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du nkron,US wɔ mfeɛ mpem mmienu ne aduonu ɛna Penguins Random House nso wɔ Germany wɔ mfeɛ mpem mmienu ne aduonu baako."} {"id": "11349", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Beth Koigi yɛ kenyani a w'abue dwumakuo bi na ne dwumadie ne sɛ ɔbɛboa ma nsuo nya wɔ off-grid mpɔtam atumpɔn. Koigi na ɔtee Majik nsuo dwumakuo no, dwumakuo a wɔn botae ne sɛ wɔbɛ nya nsuo a yɛnom efiri ewiem ma mpɔtam wɔ awaise afanaa nyinaa a wɔnnya nsuo a ɛyɛ, ne nea ani nnyɛ korogyeen nnom. Wɔwoo Beth Koigi wɔ Kimende a ɛwɔ Kiambu man mu. Koigi nyaa Bachelor of Science abɔdin krataa wɔ Community Development, Project Planning ne Management firi Chuka Suapɔn mu, Kenya (ɔka wɔn a wɔwie sukuu wɔ mfeɛ mpem mmienu ne dummiɛnsa kuo no ho), ne Masters abɔdin krataa wɔ Project Planning and Management mu firii Nairobi Suapɔn mu (Ɔwiee saa sukuu no wɔ mfeɛ mpem mmienu ne dunson mu). Onyaa ne bachelor abɔdin krataa wiee no, ɔbɛtee Aqua Clean Initiative, a ɔtee no wɔ mfeɛ mpem mmienu ne dummiɛnsa (2013) mu. Koigi nyaa abasobɔdeɛ sɛ Young Water Fellowship wɔ Ɛbɔ bosome mu wɔ mfeɛ mpem mmienu ne dunwɔtwe (2018). mumukna wakɔ so ayɛ Royal Commonwealth Society mu kuoba de bɛsi seisei, ne Nordic Baltic Hub nso kuoba firi Oforisuo bosome mu wɔ mfeɛ mpem mmienu ne dunum mu (2015)."} {"id": "4752", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Bεgorɔyε kuro wɔ Atɔe Mantan mu wɔ Gaana.Bεgorɔ yε Fanteakwa Mansini kuropɔn. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3324", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu San Martino Siccomario yε kuro kεseε a ɛwɔ Pavia, Italy wɔ Lombardy mantam, a ɛwɔ Milan borɔfo kwansin bɛyɛ aduasa num(35km) ne borɔfo kwansin nan(4km) de kɔ Pavia. Seisei ɛka mɛtropɔtitan a ɛwɔ Pavia. San Martino Siccomario ne mansini adantam a ɛdidisoɔ yi na ɛbɔ hyeɛ: Carbonara am Ticino, Cava Manara, Pavia, Travacò Siccomario. Legend kaa sɛ, St. Martin of Tours tenaa ha sɛ abɔfra; wɔ mfeɛ ahankron adan a woasi ama mmarima a wɔde ahotefoɔ din ato so no na ɛwɔ ha. Ɛno akyire no beaɛ maa Beccaria abusua (hwɛ Montuù Beccaria) ne mmusua bi. Wɔ afe apem ahannson ne aduanan mmiɛnsa (1743)mu no na ɛbɛn Kingdom of Sardinia(Piedmont), a ɛkaa ɛhyeɛ a ɛda Austrian a Lombardy-Venetia na ɛdii so kɔpemm afe apem ahannwɔtwe ne aduonum nkron(1859). Wɔ Gravellone nsuo so, wɔ afe apem ahannwɔtwe ne aduanan nnwɔtwe (1848) mu no, Ɔhene Charles Albert of Sardinia gye tomm nea ɛdikan de maa n'asra Tricolore, a na ɛwɔ sɛ ɛyɛ Italy frankaa."} {"id": "3330", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Senna Lodigiana(pronounciation of \"Senna Lodigiana\" (help·info)) (Lodigiana:sèna) yε kuro kεseε a ɛwɔ Lodi, Italy mantam Lombardy mu a ɛwɔ bɛyɛ borɔfo kwansin aduonum(50km) (31mi) anaafoɔ apueɛ fam wɔ Milan ne bɛyɛ borɔfo kwansin aduonu (20km) (12mi) anaafoɔ apueɛ fam wɔ Lodi. Passum Padi, beaɛ a Hia Fracigena twam wɔ Po nsuo nom, nso ka mantam no ahennie no ho. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia. Superficie di Comuni Province e Regioni italiane al 9 ottobre 2011\". Italian National Institute of Statistics. Retrieved 16 March 201 Popolazione Residente al 1° Gennaio 2018\". Italian National Institute of Statistics. Retrieved 16 March 2019 All demographics and other statistics: Italian statistical institute Istat."} {"id": "3348", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Portugal (República Portuguesa) yε ɔman. Kro titiriw wɔ Lisbon. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "11403", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Tunde Owolabi yɛ afrika ni a ɔfiri Nigeria. Ɔwoo no wɔ Lagos. Ɔyɛ nnwuma beberee na ɔsan nso wɔ nnwumakuo beberee a ɛyɛ ɔno ankasa dea. Tunde Owolabi yɛ Afrikani a ɔfiri Lagos a ɛwɔ Nigeria. Ɔsuaa mfonyinyɛ wɔ Okunini Abayomi Barber a ɔyɛ Nigeria Artist wɔ Lagos suapɔn mu, na ɔnyaa abɔdin krataa wɔ graphic design mu wɔ College of Technology. Ɔne nnwumakuo yi a ɛdidisoɔ yi adi dwuma: \"Lines and colours\" wɔ mfeɛ mpem mmienu ne mmiɛnsa mu (2003), \"Inner thoughts\" a ɛwɔ Nimbus African Art Center wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nnan mu (2004), ɔsan ne mpɔtam nnwumakuo a ɛdidisoɔ yi nso dii dwuma: Guinness Group Exhibition wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nnan mu (2004) ne dwumakuo God's of this age a ɛwɔ Didi Museum. Ɔpaa ne dwumadie ho ntoma a ɛdi kan a ɛyɛ African Elegance wɔ Battersea Art Gallery, London wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nkron (2009). Yɛbɛhunu ne nnwuma a wayɛ no wɔ Hungarian Embassy ne Nigerian Stock Exchange."} {"id": "11409", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Empress Gifty(a ɛnkane wɔfrɛ no Empress Gifty Osei) yɛ Ghana nnwomtoni ne obi a ɔpɛ ahosiesie. Ɔyɛ Obiba ɔdiikan too Nyame nnwom wɔ Ghana a ɔnyaa nnipa ɔpepepe baako wɔ abɛɛfo ntentan a wɔfrɛ no Instagram so. Oppong ne Annan abusua mu na wɔwoo Empress a na wɔn mmienu firi mfimfini mantam ne atɔeɛ mantam wɔ Ghana.Ɔhyɛɛ ne mmɔtafowa sukuu wɔ Mantey Din mmɔtafowa sukuu ne Oninku ntoasoɔ sukuu a ne nyinaa wɔ Tema. Ɔtoaa so kɔɔ fahyen sukuu wɔ Tema ɛna ɔwieɛ no, ɔbui ɔno ara fahyen sukuu wɔ Tema a ɔkyerɛɛ mmɔfra adeɛ wɔ ntaadehyɛ ne abrabɔ mu. Empress Gifty ne Opanka ne Zaza a wɔn wɔ South Africa bɔmm hyɛɛ adwuma.Ɔwɔ nnwom a agye din bi te sɛ Aseda, Fɛfɛɛfɛ, Ɛpikyɛ, Adansedie,Adom, Jesus over do, Jesus be too much, Odiyompo ne Ɛyɛ woa. Wɔ mfeɛ mpem ne du nnwɔtwe wiase nyinaa Nyame nnwom abasobɔdeɛ mu no wɔbɔɔ no abaso maa no afe no mu nyinaa nnomtonii abasobɔdeɛ. Wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du nkron mu no ɔno na ɔdii wɔn a wɔyi wɔn wɔ nwomtoɔ mu wɔ Maranatha Global som nwom abasobɔdeɛ mu wɔ Kenya."} {"id": "6206", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kade (pronunciation of \"Kade\" (help·info)) abatoɔ mpɛsoa no wɔ Ghana Apueɛ Mantam. Kwabena Ohemeng-Tinyase na ɔyɛ mpɛsoa no so mmarahyɛbadwamni. Wɔtoo aba maa no sɛ Ɔman-ho-dɔ Amanyɔkuoni (NPP) wɔ mfeɛ mpem mmienu ne dunsia abatoɔ no mu. Ɔbɛdii Ofosu Asamoah a ɔnyaa mma mpem du-baako, ɔhawɔtwe ne aduonum mmienu kyɛne deɛ ɔne no sii akan no maa no dii mpɛsoa no abatoɔ no so nkonim bɛyɛɛ mmarahyɛbadwamni wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du-mmienu no adeɛ. Ofosu Asamoah gyina maa mpɛsoa no mmerɛ a atwam wɔ Mmarahyɛbadwam a ɛtɔ so nan no mu. Ghana Mmarahyɛbadwam Mpɛsoa ahodoɔ https://www.parliament.gh/mps?mp=136 https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/election2008/election.results.parliamentary.php"} {"id": "11433", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Leila Zerrougui (wɔwoo no wɔ afe apem ahankron ne aduonum nsia) yɛ Algeriani a wako adare wɔ nnipa faahodie ho nsɛm mu. Ɔsomm maa UN sɛ ntamgyinafoɔ twerɛtwerɛfoɔ ne tetenani ma United Nations Stabilization Mission wɔ Democratic Republic of the Congo (MONUSCO) firi ɔpɛpɔn bosome nom wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du nnwɔtwe nom. Wɔwoo Zerrougui wɔ Souk Ahras. Ɔwiee sukuu wɔ L'Ecole Nationale d'Administration(Algiers) wɔ afe apem ahankron ne aduowɔtwe. Ɛfiri afe apem ahankron ne aduokron mmiɛnsa mu no, na wakuru diberɛ pii wɔ nnwomasua wɔ Algeria mmara sukuu mu, ɛna na ɔyɛ ɔkukuni wɔ L'Ecole Supérieure de la Magistrature(Algiers). Wada nnoɔma pii adi wɔ asoeɛ a ɛhwɛ nnipa faahodie ho nsɛnsɛm ho. Firi Ɛbɔ bosome wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du mmienu dekɔ kɔtɔnimaa bosome wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du nson mu no, ɔbɛyɛɛ ntamgyinafoɔ twerɛtwerɛfoɔ maa mmɔfra ne asraafoɔ ho nsɛnsɛm. Wɔ wie mu no, ɔsomm sɛ ankorankorɛ a ɔhwɛ ma nnipa ani da hɔ na ɔma obiara hunu ne kwan yie na ɔbɔ mmarima ne mmaa a asraafoɔ nkɔkwasɛm no nya nsunsuansoɔ wɔn so."} {"id": "11463", "contents": "Celestina Onyeka (wɔ woo no (1984-07-15)15 July 1984) yɛ kane Nigeriani baa bɔɔlobɔni a osii n'akan sɛ banbofo. Na ɔka bɔɔlobɔkuo a ɛde Nigeria women's football team a esii akan wɔ 2004 Summer Olympics no ho . Osii akan maa bɔɔlobɔkuo ɛde Pelican stars. Women's Olympic Football Tournament - Previous Tournaments - FIFA.com (archive.org)"} {"id": "6242", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Awutu- Senya West(pronunciation of\"Awutu-Senya West\") (help·info) a ka mpasua a wɔn ananmusini wɔ Ghana Mmarahyɛbadwafie no ho.Ɛde 'first past the post' abatoɔ nhyehyeɛ no na eyi mmarahyɛbadwani baako. Awutu-Senya West mpasua no wɔ Awutu-Senya mansini a ɛwɔ Mfinfini Mantam wɔ Ghana. Wɔ afe 2012 mu no woyii Awutu-Senya West mansini no firii Awutu-Senya mpasua no mu wɔ bere a wɔrebɛto afe 2012 abatoɔ no. Mpasua no hyeɛ ahodoɔ nyinara wɔ Awutu-Senya Mansini mu wɔ Mfinfini Mantam wɔ Ghana."} {"id": "11402", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Benjamin Bonsu ka adesuafoɔ a wɔyɛɛ Afidie a wɔde yɛ okyinsromma mu nhwɛhwɛmu a wɔfrɛ no Ghanasat-1, eyi ne berɛ a edin kan a ɔman Ghana de afidie firii asaase yi so kɔɔ okyinsromma no mu. Adesuafoɔ a na wɔka Owura Benjamin Bonsu ho ne Owura Ernest Matey ne Owura Joseph Quansah. Saa berɛ no na Owura Benjamin Bonsu reyɛ ne Ph.D. wɔ Mfidie a wɔde yɛ abɔde3 mu nhwehwɛmu. Na ɔkyerɛkyerɛni a wɔaben yie paa wɔ mfiedie a wɔde yɛ okyinsromma mu nhwɛhwɛmu, Professor Mengu Cho, na ɛhwɛ no so. Wɔ afe 2013, Benjamin nyaa abodin a edi kan wɔ 'Electronics and Communcation Engineering' firii suapɔn All Nations University a ewɔ ɔman Ghana. Wɔ afe 2016, onyaa abodin a ɛtɔ so mmienu wɔ 'Space Systems Engineering' firii suapɔn Kyushu Institute of Technology wɔ Japan na afei ɔyɛɛ ne Ph.D. toaa so wɔ suapɔn koro no ara mu. Benjamin adi nnwuma ahoroɔ a agye din pii mu te sɛ CANSAT a wɔyɛɛ no afe 2013, 'Ground Station Project' wɔ afe 2014 na afei GhanaSat-1 a wɔdaa no adi 2017, Kitawonsa da ɛtɔ so nson."} {"id": "11414", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Marietta Brew Appiah-Oppong( wɔwoo no wɔ Tema) yɛ Ghanani baa a ɔyɛ legal practitioner ne ɛnkane Ghana Aban Lɔya ne Ghana ɔsoafoɔ a ɔhwɛ atɛntenenee so. Ɔmanpanin Mahama na ɔyii no wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du mmiɛnsa mu. Ɔno ne ɔbaa a ɛtɔ so mmienu a wakuraa saa diberɛ no wɔ ɔman yi mu, nea ɔdikan no ne Owurayere Betty Mould-Iddrisu. Ne berɛ a ɔdii no sɛ Ghana Aban Lɔya no kɔɔ awieeɛ wɔ ɔpɛpɔn bosome da a ɛtɔ so nsia wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du nson mu. Wɔyii no sɛ ɔmmɛsom Arbitration Kɔɔto wɔ International Chamber of Commerce firi Kitawonsa bosome da a ɛdikan wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du nnwɔtwe mu bɛyɛ mfeɛ mmiɛnsa. Ɔyɛ animuonyamfoɔ kuoba wɔ Council a ɛwɔ Ghana Association of Restructuring and Insolvency Advisors (GARIA). Marieta hyɛɛ ne nnwomasua ase wɔ Tema Parents Association sukuu. Ɔkɔɔ ne ntoasoɔ sukuu wɔ St Roses sukuu (Akwatia) ɛhɔ na ɔtenaa nyaa ne Ordinary Level Certificate (O Level) ne Advanced Level Certificate (A Level)."} {"id": "11420", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Na Gloria Adwoa Amon Nokoi, née Addae ( Ayɛwohomummɔ bosome da a ɛtɔ so nsia wɔ afe apem ahankron ne aduonu nso dekɔ obubuo bosome a ɛtɔ so du wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du mu) yɛ Ghana diplomat a ɔsomm sɛ ɔsoafoɔ a ɔhwɛ amanɔne nsɛm so wɔ afe apem ahankron ne aduoson nkron wɔ Armed Force Revolutionary Council (AFRC) aban ase. Ɔyɛ Ghanani baa a ɔdiikan kuraa saa diberɛ no Ɔkɔɔ Achimota College. Na Nikoi yɛ Ɔtɛmmuafoɔ abɛdiakyire ma United Nations firi afe apem ahankron ne aduosia nkron dekɔ afe apem ahankron ne aduoson nan. Ɛno akyire no Gloria Nikoi yɛɛ adwuma sɛ Panin wɔ Ghana asoeɛ a ɔhwɛ amanɔne nsɛm so. Asraafoɔ atuaten wɔ Ayɛwohomummɔ bosome da a ɛtɔ so nan wɔ afe apem ahankron ne aduoson nkron akyire a ɛtoo ban kunini a ɔda asraafoɔ ano no, wɔmaa no yɛɛ amanɔne soafoɔ bɛyɛ abosome nnan wɔ Armed Force Revolutionary Council (AFRC) wɔ Flight Lieutenant Jerry Rawlings aban mu. Ɛkɔɔ awieeɛ ɛbɔ bosome da a ɛtɔ so aduonu nan wɔ afe apem ahankron ne aduoson nkron mu, Kwasafoman a ɛtɔ so mmiɛnsa wɔ Dr. Hilla Limann amanyɔkuo People's National party aban pɛn so."} {"id": "3840", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Franca Falcucci Franca Falcucci (Roma, 22.03.1926 - Roma, 04.09.2014), na ɔyɛ Amanyoni wɔ Italy."} {"id": "6351", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Krachi East(pronunciation of\"Krachi East\") (help·info) mpɛsoa no yɛ Gaana mmarahyɛbadwam mpɛsoa no mu baako. Ɛde first past the post abatoɔ yii mmarahyɛbadwani baako. Krachi East mpɛsoa no wɔ Krachi East mansini a ɛwɔ Oti mantam mu wɔ Gaana. Amanyɔkuo a ɛte so siesie ne ɔsono amanyɔkuo ( NPP ) a Owura Yaw Michael Gyato ne wɔn mmarahyɛbadwani. Mpɛsoa no wɔ Krachi apueeɛ mansini a ɛwɔ Volta mantam mu wɔ Gaana. Beaeɛ ankasa a na mpɛsoa yi wɔ ne Volta mantam a ɛwɔ Gaana kɔsi sɛ yɛtee mantam afoforo a edi Ɔpɛnimma mfeɛ mpem mmienu ne dunwɔtwe referendum akyi. Abatoɔ Kɔmisa tee mpɛsoa no kane wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nan a mpɛsoa afoforo aduonu nkron nso ka ho bi, ɛmaa mpɛsoa mma dodow no kɔɔ soro firii ahanu kɔɔ ahanu ne aduasa. Yɛtee mpɛsoa no ansa Gaanafoɔ mmarahyɛbadwam abatoɔ wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nan bere a yɛkyekyɛɛ Krachi mpɛsoa no mu nyaa Krachi apueeɛfam ne Krachi atɔeɛfam mpɛsoa no. Wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nan (2004) mu na wɔtee mpɛsoa no."} {"id": "6357", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Manhyia North(pronunciation of \"Manhyia North\" (help·info)) ka mpɛsoa a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Manhyia North wɔ Kumase Metropolitan mansini kurom a ɛwɔ Asante mantam wɔ Ghana. Akonnwa no wɔ Kumase Metropolitan mansini no a ɛwɔ Ghana Asante mantam. Ghana mmarahyɛbedwam abatoɔ, mfeɛ mpem mmienu ne du nsia: Manhyia North. Parliament of Ghana\". GHANA DISTRICTS\". FM, Peace. \"Ghana Election 2016\". Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 2018-03-12."} {"id": "3298", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Krεmona yε kuro a ɛwɔ Italy man mu. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3304", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Castrovillari yε kuro kεseε a ɛwɔ Cosenza, Italy. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3918", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Tomislav Karamarko(pronounciation of \"Tomislav Karamarko\" (help·info)) yε amanyɔni wɔ Krowehyia.man mu. Ɔwoo no wɔ Kɔtɔnimaa bosome a ɛtɔ so aduonu-num wɔ afe apem aha-nkron aduonum nkron mu (25 May,1959). Ɔsom sɛ First Deputy Prime Minister wɔ Krowehyia man mu wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du-nsia wɔ Ɔpɛpɔn bosome de kɔsi Ayɛwɔhumumɔ. Karamarko de ne ho kɔbɔɔ \"Krowehyia Democratic Union\" amanyɔkuo no wɔ afe apem aha-nkron aduowɔtwe nkron mu (1989), na ɛwɔ Ayɛwɔhumumɔ bosome no mu wɔ afe apem ahankron aduokron baako (1991) mu no, ɔtoo ne din sɛ 'Chief of Cabinet of Josip Manolić' a na ɔyɛ Krowehyia Prime Minister. Ɔkɔɔso som sɛ \"Chief of Cabinet for Manolić's successor\" de kɔsii Ɛbɔ bosome no mu wɔ afe apem ahankron aduokron mmienu (1992) mu a ɔbɛyɛɛ \"Chief of Cabinet of the Speaker of the Croatian Parliament, Stjepan Mesić\" no. Afe baako akyi no, ɔbɛyɛɛ \"Director of the Zagreb Police Administration\" nna ɔtoo ne din sɛ \"Assistant Interior Minister\"."} {"id": "4044", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Elhaida Dani (17.02.1993, Shkodër, Albania - ...) yε odwomtoni ɛwɔ Albania."} {"id": "5820", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Yɛ woo Adam Baako Nortey Yeboah pronounciation of \"Adam Baako Nortey Yeboah\" (help·info)wɔ Kɔtɔnimaa da a ɛtɔ so dubaako wɔ afe apem ahankron ne aduonum (11 May 1950) a ɔyɛ Ghana ne hwɛsofoɔ. Ɔyɛ ekuoba wɔ mmarahyɛbedwam a edikan wɔ Adehyeman a ɛtɔ so nan ma Ablekuma Atifi mpɛsoa so a ɛwɔ Nkran mantam wɔ Ghana. Yɛ woo Yeboah wɔ kotonimaa da a ɛtɔ so dubaako wɔ afe apem ahankron ne aduonum. Ɔkɔɔ ''International Correspondence Schools'' babia onyaa abɔdin krataa sɛ hyɛsofoɔ. Na ɔyɛ ekuoba wɔ mmarahyɛbedwam a edikan wɔ Ghana adehyeman a ɛtɔ so nan wɔ afe apem ahankron ne aduokron mmienu (1992) Ghana mmarahyɛbedwam abatoɔ no. Na ɔyɛ hwɛsofoɔ. Yɛtoo aba yii Yeboah sɛ ekuoba wɔ mmarahyɛbedwam a edikan wɔ Ghana adehyeman a ɛtɔ so nan wɔ afe apem ahankron ne aduokron mmienu (1992) abatoɔ no mu. Yɛde no sii akɔnwa so wɔ Ɔpɛpɔn da a ɛtɔ so nson afe apem ahankron ne aduokron mmiensa (7 January,1993) a na ɔyɛ anamɔnsini de Kyiniiɛ Amanyɔkuo (National Democratic Congress)."} {"id": "6326", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Akropong(sɛnea yɛbɔ \"Akropong \" (help·info)) Nana Ama Dokua Asiamah Adjei yɛ Mmarahyɛbadwani de ma mpɛsua no. Wɔtoo ne so aba wɔ Ɔsono Amanyɔkuo (NPP) no mu wɔ mfe mpem mmienu ne dunsia (2016). Ɔno na na odi Mmaranimni William Ofori Boafo akyi. Nkuro a na agye din wɔ mpɛsua no so bi ne Akropong, Mamfe, Adawso, Kwamoso,Tinkon ne Okorase. Akropong mpɛsua a ɛwɔ Ghana Mmarahyɛbadwam William Ofori Boafo na ɔyɛ Mmarahyɛbadwani de ma Ɔsono Amanyɔkuo (NPP) wɔ Akuapim Atifi Mansini wɔ Apuei Mantam wɔ Ghana. Ghana mmrahyɛbadwam mpɛsoa ahodoɔ [1] \"Archived copy\". Archived from the original on 2012-04-23. Retrieved 2012-07-01."} {"id": "6660", "contents": "Kyerɛ Twi kasa a atwerɛsɛm yi ɛwɔ mu. Kasa ahorow a wobɛtumi akyerɛ ɛne: Akuapem, Asante, Fante. Aboakyer Afahye yɛ ɔwansane kyere afahyɛ a nnipa a wofiri Winneba a ɛwɔ Mfinimfin Mantam a ɛwɔ Ghana na di. Asɛmfua Aboakyer no gyina hɔ ma ahayɔ a wɔde kyere wuramunam wɔ Mfantefoɔ Kasa a wɔn a wɔka no firi Mfinimfin Mantam mu. Wɔdi saa afahyɛ yi de kae atukɔtena a Simpafo (nnipa a wɔn wɔ winneba no ammere din) no yɛei. Wɔtu firii Afrika apuei kuro a ne din de Timbuktu Atifi-Atɔe fam a ɛyɛ tete Sudane aheman na ɛbaa Mfinimfin Mantam mpoano wɔ Ghana. Akwantuo no yɛ nea anuanom mmarima mmienu na edii anim. Nnipa no gyedi sɛ onyame bi, a wɔfrɛ no Otu na ɔbɔ wɔn ho ban wɔ wɔn akwantuo no mu a bɔne biara nto wɔn, aseda a wɔpɛ sɛ wɔde ma no nti, wɔkɔɔ bisaa ɔkɔmfo a ɔda bosom no ano a na ɔyɛ ntamgyinafo ma bosom no ne nnipa no, afɔrebɔ nko na ɛsɔ n’ani. Anwnawasɛm ne sɛ, bosom no afɔreɛ a ɔkae sɛ ohia no yɛ nnipa a ɔfiri adehyeɛ abusuakuo no mu mogya."} {"id": "3808", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Alger Alger (الجزائر) yε Algeria ahenkuro. Emu nipa dodoɔ yɛ 3.415.811 (2011). Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "4066", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Institut polytechnique des sciences avancées yε sukuupɔn a ɛwɔ Toulouse, France. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6350", "contents": "Krachi Nchumuru yɛ mpɛsoa ɛwɔ Ghana mmarahyɛbadwam no mu baako. Ɛde \"first past the post\" abatoɔ nhyehyɛeɛ na ɛyii mmarahyɛbadwani baako. Krachi Nchumuru mpɛsoa no wɔ Krachi Nchumuru mansini a ɛwɔ Oti mantam mu wɔ Gaana. Amanyɔkuo a ɛte so siesie ne kyiniiɛ amanyɔkuo ( NDC ) a Owura John Majisi ne wɔn mmarahyɛbadwani. Beaeɛ ankasa a na mpɛsoa no wɔ ne Fraw (Volta) Mantam (Region) mu wɔ Ghana de kɔsi sɛ yɛtee mantam afoforo wɔ Ɔpɛnimma bosome no mu wɔ mfeɛ mpem mmienu ne dunwɔtwe (December 2018) referendum akyi. http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2016/volta/299/ https://www.graphic.com.gh/news/politics/confirmed-results-of-the-2018-referendum-on-new-regions.html https://www.parliament.gh/mps?mp=149 https://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2016/volta/299/ https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/election2012/parliament.constituency.php?ID=272&res=pm"} {"id": "4828", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Anna Bossman yɛ Ghana temgyinafoɔ a ɔhwɛ mbra a ɛbɔ nyimpa ho ban. Na ɔy3 enyimonyamfo payin a ɔda ebibiman sika krɔbia (AfDB) ne fa baabi a ɛhwɛ sɛ kratahyehyɛ ne prɔyɛ enkɔso. Wɔ afe 2017 mu no yɛ yi no kasamafo de ma France ɔman no. Yɛ wo no wɔ kumasi ashanti mantoɔw ne mo. Datsir Jonathan Emmanuel na Alice Decker na wɔyɛ n'awofo. Anna Bossman kɔr holy child skuul a ɛwɔ mfimfin mantoɔw mu( cape coast) na ɔtoa so kɔr Achimota ntoaso skuul. osua mbra na amanyonsem wɔ university of Ghana (legon) na ogyi abasobodia kɛse efri Ghana skuul a wo hwɛ mbra ho nsem wɔ afi 1980 a na yɛ frɛ no Ghana Bar wo saa afi no mu. Abra ɔwre ne som a nna ɔyɛ payin a ɔtɔso ebien wɔ Ghana mbra asuayɛ a wɔhwɛ sɛ yedzi obiara n'asem pɛpɛɛpɛr no, Bossman kɔr ankorankor edwumayɛ mu a wɔwɔ enyisuadzehun dɛ, ɛwɔ afi edwenu enum (25) a nna ɔwɔ hɔn enyim no, wɔbɛ yɛ mpontudwuma bi akɔr angwa na gasi edwuma ne mu nna hɔn a wɔhwɛ ahoɔdzin edwuma no so,a nna wɔne amanamanmu edwumakuw be tse dɛ, (Tennesco) wɔ Gabon"} {"id": "6036", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Kuli kuli yɛ atɔefa Abibirimufa nnɔkɔnnɔkɔwade aduane bi yɛ de nkateɛ na yɛ.Nupefoɔ a ɔwɔ atɔefa wɔ Abibirimufa no na ɛdikan yɛ. Saa nnɔkɔnnɔkɔwade yɛ aduane bi Nigeriafoɔ,Beninfoɔ ne Northern Cameronfoɔ ne Ghanafoɔ de wɔn nim paa.Mpre pii nni ɔmo yaa de di gari a yɛanya firi bankyɛ mu ,ɔde di gari nsuo ne asikyire a dodoɔ nɔa frɛ nogari abyɛ ahono no ɛbinom nso de di Hausa koko, Futa, Kamu na mpo ɛno ɛbi nso de yɛ salade ɛno nso de yɛ suya ne kilishi. Kuli kuli yɛ aduane yɛ nya firi nkateɛ mu. Kuli kuli yɛ nnɔkɔnnɔkɔwade aduane Ghanafoɔ ne atɔe Abibirimfa aduane bi ne wei no yɛ dene. Nnoɔma ɔde yɛ ne sɛnea bɔbɔ nɔa no da nsɔn wɔ amanfoforɔ no mu,ɛwɔ atifi fa wɔ yɛn man mu ha de Dagombafoɔ,wɔn na ɔyɛ Kuli kuli wɔ abrɛ a ɔyi anwa afii nkateɛ mu. Na ɛwɔ yɛ man mu ha deɛ yɛhu Kuli kuli wɔ yɛ Zongo nkuro mu. Sɛ woyɛ Kuli kuli a wobɛdi nkan akye nkateɛ na wayam ama no ayɛ tebɔɔ te sɛ \"labu\" wo wei na wode nkyen,mako na sɛ wopɛ asikyire fabi kaho."} {"id": "4864", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Hannah Serwaa Tetteh a ɔwoo no wɔ Kotonimaa bosome da a ɛtɔ so aduasa-baako wɔ afe apem ahankron aduosia-nson (31 Kotonimaa, 1967) yɛ Ghanani a ɔyɛ mmranimfoɔ ne ɔmanyɔni. Ɔsom Ghanaman sɛ Ɔmansoafoɔ a ɔhwɛ Dwadie ne Nnwuma so firi mfeɛ mpem mmienu ne nkron mu de kɔ sii mfeɛ mpem mmienu ne du-mmiɛnsa mu (2009-2013). Na ɔka amansoafoɔ mpanimfoɔ a Ghana manpanin apaa wɔn sɛ Kabinet saa mmrɛ no mu. Ɔsan dii dwuma sɛ Ɔmansoafoɔ a ɔhwɛ Amanɔne Nsɛm so firi mfeɛ mpem mmienu ne du-mmiɛnsa kɔsii mfeɛ mpem mmienu ne dunson mu (2013-2017). Na ɔsane yɛ mmarahyɛbadwamni ma Awutu-Senya Atɔeɛ mpɛsua so. Ɔwoo Hannah Tetteh wɔ kuro a wɔfrɛ no Szeged wɔ ɔman Hungary mu. N'agya yɛ Ghananii na ne nna nso firi ɔman Hungary mu. Ɔnyaa ne ntoasoɔ sukuu nteteɛ wɔ Wesley Girls High School wɔ Oguaa (Cape Coast) a ɛwɔ Mfinfini Mantɛm, Ghanaman mu ɛfiri afe Apem aha-nkron aduoson nnwɔtwe (1978) de kɔsi afe Apem aha-nkron aduowɔtwe-num (1985)."} {"id": "6792", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Abubakar Sidiq yɛ Daasebre Gyamena. Ne man yɛ Gaana. Ne papa yɛ Oti Gyamena. Ne na ne kurowmu no yɛ Anomabo. Daasebre Gyamena wuee Fida. Kitawonsa da 29, afe 2016. http://ak.kasahorow.org/node/1376249/daasebre-gyamena"} {"id": "6102", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Ruth Ama Gyan-Darkwa(wɔwoo no kotonimaa bosome da a ɛtɔ so aduonu mmiɛnsa (23) wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nan (2004) mu) yɛ Ghana nimdefoɔ a ɔwɔ adom akyɛdeɛ. Ɔyɛ ɔsuanii a ɔsua koraa wɔgyee no wɔ Kwame Nkrumah suapɔn mu wɔ Kumasi. Wɔwoo Gyan-Darkwa kɔtɔnimaa bosome da a ɛtɔ so aduonu mmiɛnsa wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nan mu wɔ Kumase a Kwadwo Gyan-Darkwa ne ne yere na ɛwoo no. Ɔkɔɔ ne mfiteaseɛ ne ne ntoasoɔ sukuu wɔ\" Christ our Hope International\" wɔ Kumase ne \"The Abraham Lincoln \" wɔ ne nnidisoɔ so. Ɛno akyire no ɔsane kɔɔ \"Justice International School\" wɔ Kumase. Ɛnam ne nimdeɛ a na ɛwɔ anim nti ɔtwaa mperɛ mmienu ama baako wɔ suadan biara a ɔbɛkɔ mu na yahuri no atera so kɔ suadan foforɔ mu. Ɔdii mfeɛ nkron a na watwa mperɛ baako wɔ \"Justice International School\" wɔ Kumasi no, ɔkɔ twerɛ ntoasoɔ sukuu nsɔhwɛ( B.E.C.E) na ɔtwaeɛ. Ɛbaa na saa no wɔgyee no wɔ \"St. Louis Senior High School' a ɛwɔ Kumasi a ɔsua abɔdeɛ mu nyansapɛ wɔ berɛ a wadi mfeɛ du."} {"id": "4924", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Robert Buron Robert Buron(pronounciation of \"Robert Buron\" (help·info)) (ɔgyefoɔ bosome da a ɛtɔ so aduonu nson wɔ afe apem ahankron ne du de kɔsi Oforisuo bosome da a ɛtɔ aduonu nnwɔtwe wɔ afe apem ahankron ne aduoson mmiɛnsa) yε France amanyɔni ne ɔsuafoɔ a ɔhwɛ sikasɛm so firii ɔpɛpɔn bosome da a ɛtɔ so aduonu wɔ afe apem ahankron ne aduonum num de kɔpem ɔgyefoɔ bosome da a ɛtɔ so aduonu mmiɛnsa wɔ afe apem ahankron ne aduonum num ɛna ɔsuafoɔ a ɔhwɛ aban adwuma so, akwan ne nsrahwɛ berɛ a Charles de Gaulle wɔ aban mu nea ɛtɔ so mmiɛnsa firi Ayɛwohomumɔ bosome da a ɛtɔ so nkron wɔ afe apem ahankron ne aduonum nnwɔtwe de kɔsi ɔpɛpɔn bosome da a ɛtɔ so nnwɔtwe wɔ afe apem ahankron ne aduonum nkron. Yɛwoo Buron wɔ Paris afe apem ahankron ne du(1910); wɔkyerɛ no kɔsieɛ wɔ afe apem ahankron ne aduosia baako Algiers putsch nom ɛna wɔ afe apem ahankron ne aduosia num no mu no ɔtee Objectif 72, amanyɔsɛm anamɔntuo bi."} {"id": "4948", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Ajaccio yε kuro kεseε a ɛwo France. Emu nipa dodoɔ yɛ 69 075 (2016). INSEE 2016 Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6459", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Sene Atɔeɛ ( pronunciation of \" Sene West\" (help·info)) yɛ mpasua baako a ɛwɔ mmarahyɛbadwamu wɔ Ghana. Wɔ te mpasua yi ansa wɔreto Ghana abatoɔ kese no wɔ afe 2012 mu. Wɔ to aba yi mmarahyɛbadwani wɔ Ghana abatoɔ biara mu. Sene Atɔeɛ mpasuaso wɔ Bono Apueeɛ mantam wɔ Ghana. Wɔ te mpasua yi fi Sene mpasua mu. Wɔ afe 1992 mu no na ɛka Sene mpasuaso ho wɔ nkani Brong Ahafo mamtamu. Wɔ kyɛ Sene mpasua mu mienu frɛ no Sene Apueɛ ne Sene Atɔeɛ wɔ afe 2012 mu. T Wɔ kyɛ Brong Ahafo mamtamu miensa frɛ no, Bono, Ahafo and Bono Apueeɛ mamtamu. Sene Atɔeɛ wɔ Bono Apueeɛ mamtamu. Egwa yi wɔ Sene mansini mu wɔ Bono Apueeɛ mamtamu wɔ Ghana. 2020 Gaana abatoɔ kese : Sene Atɔeɛ Amanyɔkuo miensa na egyina yɛ ma wɔ to wɔnso aba. Amanyɔkuo miensa no ne: National Democratic congress a nea ptu frankaa no ne Kwame Twumasi Ampofo a oya mba 13,116 a egyina hɔ ma 49.67%. New Patriotic Party amanyɔkuo a nea otu frankaa no ne Joseph Kumah Mackey a oya mba 13,100 a eyina hɔ ma 49.61%."} {"id": "6507", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Mansoafo bɛtumi ayɛ Mansoafo(Kristosomnii), Akristofoɔ asɔfoɔ Mansoafo(Romanfoɔ asɔre) Mansoafo (aban), ekuoba a ɔwɔ aban mu a ɔda asoeɛ bi ano(aban nkyekyɛmu) Mansoafo a ɔnni diberɛ biara, aban ekuoba a ɔnni diberɛ biara Ɔsoafoɔ a ɔnni aban mu, ɔyɛ ekuoba ma amanyɔkuo a ɛnni aban mu Mansoafo(Australia) Mansoafo (ntamgyinani) Mansoafo, ekuoba wɔ gyinapem bi wɔ \"Holy Roman Empire\" Mansoafo, mfeɛ mpem mmienu ne du baako(2011) French-Belgian sini bi a wɔtwaeɛ a Pierre Scholer na na ɔyɛ ɔkyerɛkyerɛfoɔ."} {"id": "6603", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Tano anaa Asuo Tanoé yɛ asubonten wɔ Ghana. ɛtene bɛyɛ kilomita 400 firi Techiman a ɛwɔ Ghana de kogu Ehy baka, Tendo baka na afei Aby baka a ɛwɔ Ivory Cost no mu, na efiri hɔ kɔ Atlantic ɛpokɛse no mu. Asubɔnten no yɛ hyɛɛ a ɛda Ghana ne Ivory Coast ntam. Bonofo gyedie ne atetesɛm kyere sɛ Taakora a ɛyɛ Bonofo abosom kunini a ɔwɔ asase so no te Nasubonten no tire no ho. Nkontrofi a wɔn ase ahyɛ a wɔn din de Miss Waldron's Red Colobus (Piliocolobus badius waldronae) no mpanyinfo no yɛ nea wogyedi sɛ wɔ tete nsuo no ne Ehy baka no ntam. wo afe 2008 no mfinfin mu no, adwumakouo a ɛde Unilever wɔn adwene sɛ wobebu nnua a ɛwɔ hɔ no na w'adua mmenua   (2005): Update on the Search for Miss Waldron's Red Colobus Monkey. International Journal of Primatology 26(3): 605–619. doi:10.1007/s10764-005-4368-9 (HTML abstract)   (2008): Tanoé Swamps Forest destruction by Unilever . Version of 2008-MAY-28. Retrieved 2008-JUN-24."} {"id": "6162", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Aurillac yε kuro kεseε a ɛwɔ France. Emu nipa dodoɔ yɛ 25 531 (2018). INSEE 2018 Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6472", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Shatta Wale(pronounciation of \"Shatta Wale\" (help·info)) yɛ ndwumtuni wɔ Ghana. Charles Nii Armah Mensah Jr., ( yɛwoo no Ahinime bosome ne da a ɛtɔ so dunson wɔ afe apem ahankron ne aduowɔtwe nan mu (1984) ) ɔyɛ Ghana reggae-dancehall nnwomtoni. Edin a nnipa dodoɔ no ara nim wɔ ne nnwomtoɔ mu ne Shatta Wale, a kane no na yɛfrɛ no Bandana. Ne nnwom a agye din pa ara ne \"Dancehall King\", \"My level\", ne \"We taking over \" a ɛnam so maa no nya abasobɔdɛ sɛ Artiste of the year wɔ mfeɛ mpem mmienu ne dunan (2014) mu wɔ Vodafone Ghana Music Awards abasobɔdeɛ no mu. Ɔsan ne Amerika nnwomtonibaa Beyonce yɛɛ nwom \"Already\". Wale san yɛ siniyɛfoɔ a yɛhunu no wɔ sini Never say Never, The trial of Shatta Wale ne Shattered Lives mu. Wɔyii Wale nnwom a ɔyɛeɛ a yɛto no din \"Moko Hoo\" wɔ Ghana Music Awards mu."} {"id": "5848", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Agbadza(pronunciation of \"Agbadza\" (help·info)) yɛ Ayigbefoɔ nnwom ne asa a ɛhyɛɛ aseɛ firii berɛ a na wɔkɔ ako no, na ɛbɛyɛɛ asa a agye din a na wɔde gyigye wɔn ani. Agbadza yɛ Ayigbefoɔ nnwom ne asa a n'ahyeaseɛ firii tete ɔko asa bi a wɔfrɛ no \"Atrikpui\" mu a na wɔtaa sa no berɛ a wɔredi Hogbetsotso afahyɛ no.Ayigbefoɔ yɛ nipakuo a wɔwɔ Firaw Mantam a ɛwɔ Ghana. Beninfoɔ ne Togofoɔ a wɔn ase firi Ayigbefoɔ mu nso sa Agbadza. Wɔakyekyɛ asa no mu nnum: 1 .Banyinyi: Eyi yɛ nnianim asa a wɔde yi mpaeɛ ma nananom ne abosom no. 2.Vitsortsor: Eyi ne asa no ankasa. 3.Adzo:Eyi yɛ asa a wɔnnsa no gidigidi na panyin a ɔwɔ wɔn mu na ɛbɔ twene no ka Gankogui ne Axatse no ho. 4.Hatsatsa: Eyi yɛ tete nnwom a wɔde Gankogui ne Atoke de sa. 5.Vutsortsor: Awiei koraa no, wɔsan de asa no ankasa hyehyɛ so. Eyi tumi di nnɔnhwerew dodoɔ pii. Gankogui yɛ twene a wɔanwene no te sɛ adɔma na wɔde dua na ɛbɔ."} {"id": "7128", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Nassima Saifi (awoda 29 Osanaa 1988) yɛ obaa osi akan akansie , Saifi ɛnya sika kɔkɔɔ abodin   mmiemnu wɔ afei nso wadi kan mprɛ mmiensa wɔ wiase akansiemu. Wɔwoo Saifi wɔ  Mila a kuro a ɛwɛ  Algeria wɔ afe 1988. Yɛwoo no no na oni dɛm na kaa bɔɔ no maa wɔ twaa nan. Ne papa hunuu sɛ ɔbɛtumi ayɛ biribi aberɛ a wonyɛ hwee, nti wohyɛɛ ne nkuran maa ne kɔfaa akansie sɛ dwumadie a ɔdie.Saifi kɔ kaa Mila Akansiekuo ho na ɛhɔ na ɔsuaa akansie   Saafi nyaa ɛkwan sii akan wɔ  wiase amanaman akansie mu wɔ afe 2006, Saifi akwanyan a na ɛdi kan a ɔsii akan maa ne man no na ɔ   IPC Athletics World Championships wɔ Assen.Wɔsii akan wɔ diska ne put titia mu nan so ɔtɔɔ num wɔ ne mmienu mu. Saifi kɔɔ Summer Paralympics berɛ a na ɛdi kan  wɔ afe  2008 Games wɔ  Beijing.Wɔsii akan wɔ diska ne put titia mu nan so ɔtɔɔ nan ne  wɔ akansie mmienu wei mu . Saifi's nkunim itire baa wɔ 2011 IPC Athletics World Championships wɔ  Christchurch,wɔ sii akan wɔ diskuss ne atotoɔ mu."} {"id": "7140", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Apatwa Afahyɛ yɛ afehyia afahyɛ a ahenfo ne wɔn manfoɔ a wɔn wɔ Achensua –Asutifi wɔ Ahafo Mantam mu, kane Bono ne Ahafo Mantam wɔ Ghana no di. Wodi saa afahyɛ yi wɔ bosome a edikan no mu.Afoforo nso kyerɛ sɛ wodi on wɔ Bosome a ɛtɔ so nkrɔn no mu. Wɔde nnuane ne nsa gye ahohoɔ wɔ afahyɛ no ase. Amanfoɔ no hyɛ wɔn amammere ntade ahorɔw de kɔ dwa dataa a ahenfo no abɔ no ase. Asa ne nnwomtoɔ nso kɔ so wɔ afahyɛ no ase. Wodi saa afahyɛ de kae nneɛma bi a esii wɔ tete. https://www.easytrackghana.com/cultural-overview-ghana-festivals.php https://www.nhoc.gov.gh/festivals http://www.ghanaembassyiran.com/en/page/majorfestivals https://www.ghanaconsulatedubai.com/tourism.html"} {"id": "7158", "contents": "Kyerɛ Twi kasa a atwerɛsɛm yi ɛwɔ mu. Kasa ahorow a wobɛtumi akyerɛ ɛne: Akuapem, Asante, Fante. Nsamanwa yɛ yareɛ ɛfiri sɛ Mycobacterium tuberculosis mmoawammoawa nketenkete a wɔde yareɛ brɛ nnipa. Ɛfa ne nyinaa ho bɔ ahrawa mmienu, deɛ ɛbɛtumi asi nso bɔ biribi foforɔ. Nsɛnkyerɛnneɛ yɛ koankorɔ ɛwa ne moɡya ahorɔ, atiridii, anadwo mfifire. Nkyekyem:Health https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/tuberculosis"} {"id": "6046", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Atakora Asubɔntene yɛ nsuosuo mmienu anaa deɛ ɛboro saa a akeka abom fi Lake Volta wɔ Ghana, ɛsen beyɛ AduosiaKm (60 km) firi Ɛpoeɛ de kɔ Lake Volta. Atakora ho biribi ara ne ne wɔbea firi Anaafo Ghana. https://en.wikipedia.org/wiki/Atakora_River#cite_note-Rivers_and_Lakes-1"} {"id": "7182", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Oku Ampofo (Amanase, November 4, afe 1908 – 1998) yɛ kane Ghanani dwomfoo. Ɔbɛyɛɛ Ghanani a odiikan nyaa aban mmoa de kosuaa aduruyɛ mu nimdeɛ. Wɔ woo Oku Ampofo wɔ Amanase a ɛwɔ Akuapem. Osuaa nnuruyɛ wɔ suapɔn a ewɔ Edinburg ne Royal College of Edinburg wo ae 1933 kosii afe 1939 maa no nyaa nnuruyɛ ho abɔdin kraaa. Wɔ afe 1950 mu no, ɔhyɛɛ ase suaa sɛnea wɔde nhamamma yɛ nnuru.Wonnim no sɛ nea odikan de nhamamma yɛ ayaresa ho nneɛma. Ɔno ne adwumakuo a w’ato din Center for Scientific Research in Natural Medicine faebae. Oku san nso yɛ ɔgodini ne boɔ dwumfoo. Ɔhyɛɛ boɔ dwumfo adwuma no ase bere a na ɔresua nnuruyɛ wɔ Edinburg no na akyire, ɔbegyee din wɔ ne man mu ne amanɔne nyinaa. Ɔwɔ boayɛkuo a w’ato din Oku Ampofo boayɛkuo a ɛhwɛ boa ma wɔyɛ mpontu nnwoma wɔ Ghana, ne titriw wɔ Mampong –Akuapem, beae a ɔyɛɛ nnuruyɛ adwuma no. Ne boayekuo no boa ma woye nhwehemu wɔ nhammama nnuruye mu de saa nnyarewa pii wɔ Ghana, Abiberem atɔe ne a aman pii ahorɔw so."} {"id": "6088", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Asuo Tain yɛ asuo bi a , ɛtene fa Jaman atifi mansini a ɛwɔ Bono Ahafo mantam wɔ Ghana. Ɛyɛ nsuo a fram tuntum hoahoa no yie paa ara na ɛtene kɔgu nsuo\"Atlantic\" mu. \"24 year man drowns in River Tain\". www.ghanaweb.com. Retrieved 2015-05-28. \"Tain\". Retrieved 2015-05-28."} {"id": "6100", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Samuel Takyi ( wɔwoo no Ɔpɛnimaa bosome da a ɛtɔ so aduonu mmiɛnsa wɔ mfeɛ mpem mmienu mu) yɛ Ghana ntɔkwakonii. Ɔwiee sukuu wɔ \"Men's featherweight\" nkyekyɛmu wɔ mfeɛ mpem mmienu ne aduonu \"summer Olympics\", ɔboroo Jean Caicedo of Ecuador wɔ ɔfa a ɛdikan no mu. Ɔsane toa so dii nkunim wɔ David Avila Ceiber a ɔwɔ Colombia so wɔ \"quarter final\". Duke Ragan a ɔwɔ USA dii ne so nkunim wɔ\"semi final bout\" na ɔfaa nkunim akyɛdeɛ a ɛyɛ\"bronze medal\". Ɔyɛ Eunice Smith a ɔtɔn nsuomunam wɔ makola dwam ne Godfred Takyi a ɔtɔn ntadeɛ ba barima. Ɔhyɛɛ ne nnwomasua ase wɔ \"St Mary's Nursery and preparatory School\" ɛna ɔsane kɔ ntoasoɔ sukuu a mmaa ne mmarima adi afra wɔ\"Bishop mixed Junior High School\". Ɛno akyire no ɔde ne ho kɔbɔɔ apomuden kuo bi ɛna ɔfirii hɔ kɔɔ\" the black bombers team\" a ɛyɛ \"boxing squad of Ghana\". Samuel hyɛɛ nkɔkwa koo yi ase wɔ berɛ a na wadi mfeɛ nnwɔtwe na ɔsane nim bɔɔlo bɔ yie paa ara nanso ɛnam din gyeɛ nti ɔno na na ɔda adaka no ano sɛ wɔrebɔ bɔɔlo wɔ Ussher ne Jamestown baabi a na ɔte."} {"id": "6106", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Patriensa yɛ kuro bi a ɛwɔ Asante Akim mfimfini mansini wɔ Asante mantam a ɛwɔ anaafoɔ-mfimfini Ghana. Nnipa bɛyɛ sɛ mpem nson na ɛte hɔ, a ɛmu nkyekyɛmu mmienu yɛ kuadwuma wɔ hɔ ansa na wanya biribi di. Yɛwɔ nkurase aduonu nnum a ɛwɔ mansini hɔ."} {"id": "2747", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Mɔlta (Repubblika ta' Malta) yε ɔman. Kro titiriw wɔ Walεta."} {"id": "6264", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Berekun East(pronunciation of\"Berekum East\") (help·info) yɛ mpɛsoa mmienu no nom baako a ɛwɔ Berekum mansini adantam ase. Berekum East wɔ Bono mantam a ɛwɔ Ghana. Saa mpɛsoa no mmarahyɛbedwanii ne Kwabena Twum Nuama. Berekum East abatoɔ mpesua no yɛ abatoɔ mpesua du-mmienu a ɛwɔ Bono mantam no mu baako wɔ ɔman Ghana mu. Nkane no na Berekum East abatoɔ mpesua no ka Berekum mansini no abatoɔ mpesua no ho bi wɔ ɔbɛnim bosome no da a ɛtɔ so du wɔ afe apem ahankron ne aduowɔtwe nkron (1989) mu, a wɔnyaa saa abatoɔ mpesua yi nyinaa firii Berekum-Jaman mansini no abatoɔ mpesua no mu (a ɛkyire yi no mmara maa ho kwan maa wɔpagyaa mansini no mu de kɔɔ Berekum Municipal District wɔ ɔgyefuo bosome no da a ɛtɔ so aduonu nkron wɔ afe mpem mmienu ne nwɔtwe \"2008\" mu ); kɔsi sɛ abatoɔ kɔmisa tetee mansini no atɔeɛ fam no firii mansini no mu ma yɛbɛnyaa Berekum East mansini no wɔ ɔbɛnim bosome no da a ɛtɔ so du-num wɔ afe mpem mmienu ne du-nwɔtwe (2018) mu."} {"id": "11016", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Amen Hostel yɛ ɛdan a ahodoɔ a ɛwɔ Kwame Nkrumah suapɔn no mu no baako a adesuafoɔ teteɛ. Amen hostɛl gu ahodoɔ mmiensa. Yɛwɔ INN, ANNEX, ɛne MAIN. MAIN no na wɔdii kan sii no kane ansa na ANNEX nso retoa so, ansa na ne korakora no wɔbɛsii INN nso de kaa ho. Amen Hostɛl yɛ ankorankorɛ Hostɛl ahodoɔ a ɛwɔ suapɔn no mu no baako. Main no ne deɛ ɛso yie pa ara wɔ Amen hostɛl nkyekyɛmu no nyinaa mu a ɛwɔ Ayeduase kuro no mu. ɛdan biara yɛ self-contained, kyerɛ sɛ ɛdan biara wɔ ɛno ara n'adwareɛ ne agyanan bea a ne nyinaa hyehyɛ dan no mu na mmom ɛnni abɔntene. Wɔ sikatua mu no nso, yɛtua Amen dan no ka afe afe. yɛwɔ ɛdan a nnipa mmienu na wɔda mu, a wɔtua Ghana cedi no mpem mmiensa, aha-nwɔtwe ne aduonum (GHc 3850), ɛna deɛ nnipa mmiensa nso da mu a, obiara tua Ghana cedi no mpem mmiensa ne cedi aha nan (GHc 3400), ɛna ne korakora no yɛwɔ deɛ nnipa nan da mu a obiara tua Ghana cedi no cedi apem mmienu ne aha nsia (GHc 2600)."} {"id": "11118", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Na Emilia Akuffo kunu ne Fred Akuffo, na ɔyɛ ɔmampanin yere a ɔdikan wɔ Ghana firi Kitawonsa bosome da a ɛdikan wɔ afe apem ahankron ne aduoson nnwɔtwe dekɔ Ayɛwohomummɔ bosome da a ɛtɔ so nan wɔ afe apem ahankron ne aduoson nkron mu(1july, 1978 to 4 June 1979). Ne kunu wui akyire no, ɔdii ne mfie a aka wɔ ne kurom a ɔtwee ne ho firii dɔm ho. Reuters (2001-08-10). \"Ghana Digs Up Bones of Generals Shot 22 Years Ago\". Modern Ghana. Retrieved 2021-08-06. Amamoo, Joseph Godson (2007). Ghana: 50 Years of Independence. Jafint Ent. ISBN 978-9988-1-0545-7. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6196", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Asunafo South (pronunciation of \"Asunafo South\" (help·info)) abatoɔ mpesua no yɛ abatoɔ mpesua a ɛwɔ ɔman Ghana mu, abatoɔ mpesua a ɛne Asunafo South abatoɔ mpesua no bɔ hyeɛ bi ne Asunafo North abatoɔ mpesua no. Asunafo South abatoɔ mpesua no wɔ Ahafo mantan no mu a nkane no nka ɛwɔ Bono-Ahafo mantam no mu de bɛsi sɛ abatoɔ kɔmisa kyekyɛɛ mantam ahodoɔ mu bio na ɛmaa Asunafo South abatoɔ mpesua no kɔdii Ahafo mantam. Asunafo South abatoɔ mpesua mmarahyɛbadwam akonnwa no yɛ akonnwa a amannyɔkuo akɛseɛ ammienu a ɛwɔ Ghana ha no mu biara, mekyerɛ ɔsono amannyɔkuo New Patriotic Party (NPP) ne kyiniiɛ amannyɔkuo National Democratic Congress (NDC) mmienu no nyinaa atena so pɛn. George Boakye yɛ saa mpɛsoa no so mmarahyɛbedwanii. Ɛnam ɔsono amanyɔkuo\"New patriotic party\" (NPP) so na wɔn too aba yii no. Na ɔnyaa mma.no mu ahannsia ne aduonum mmiɛnsa (653) Na ɛno na ɛyɛ mma dodoɔ a ɛma no bɛyɛɛ mmarahyɛbedwanii. Ɔdii Eric Opoku a na ɔyɛ anamsini ma saa mpɛsoa no wɔ kwasafoman a ɛtɔ so nan wɔ berɛ a ɔnam kyineeɛ amanyɔkuo (NDC) \"National Democratic Congress\" so dii nkunim."} {"id": "6220", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Techiman South (pronunciation of \"Techiman South\" (help·info)) (Ghana mmarahyɛbadwam mpɛsua)Simon Addai na ɔyɛ mmarahyɛbedwanii ma saa mpɛsoa no. Ɛnam kyineeɛ amanyɔkuo National Democratic Congress so na wɔtoo no so aba ma no dii nkunim nyaa mma apem, ahanson ne aduonum nson ma no bɛyɛɛ mmarahyɛbedwanii. Ɔsane nso gyinaa hɔ maa mpɛsoa no wɔ kwasafoman a ɛtɔ so nan nom. MPs elected in the Ghanaian parliamentary election,"} {"id": "3611", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Chefren Pyramid yε tete ahyɛnsode a ɛwɔ Giza, Egypt Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3635", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Varanasi(pronounciation of \"Varanasi\" (help·info)) yɛ kuro kɛseɛ a ɛwɔ India. Emu nipa dodoɔ yɛ 3,682,194 milion. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3641", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Ludhiana yε kuro kεseε a ɛwɔ India. Emu nipa dodoɔ yɛ 1,613,878 milion. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "11352", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Sir David Frank Adjaye OBE RA (wɔwoo no wɔ Ɛbɔ bosome da ɛtɔ so aduonu mmienu wɔ afe apem ahankron ne aduosia nsia 22 September 1966) ɔyɛ Ghana-British ɔdansini. Wɔnim no sɛ obia w'asisi adan ahorow a adi mu wɔ wiase yi mu, ebi ne \"National Museum of African\", Amerika Abakɔsɛm ne Amammere a ɛwɔ Wɔhyenten, D.C. Wɔmaa Adjaye din foforɔ ka ne din ho wɔ mfe mpem aduonu ne dunson, afe foforɔ abasobɔdeɛ no, sɛ ɔreboa adansi ma no rekɔ so. Onyaa abasobɔdeɛ wɔ mfe mpem aduonu ne aduonu baako (2021)\"Royal Gold Medal\" a ɛma no yɛɛ obia a odikan wɔ abibirem a wagye abasobɔdeɛ na ɔsan nso yɛ obia onnyiniiɛ. Wɔwoo Adjaye wɔ Dar es Salaam, Tanzania. Ɔyɛ Ghanani ba barima a ɔyɛ diplomat, ɔte Tanzania, Egypt,  Yemen ne Lebanon ansana ɔrekɔ Breten berɛ a na wadi mfe nkron. Owie adesua no, ɔnyaa tumidie krataa wɔ BA ɛwɔ Adansim wɔ London South Bank Asuapɔn wɔ afe apem ahankron ne aduokron, wɔyii no sɛ \"RIBA Medals\"  panin a odii nkonim wɔ \"RIBA Bronze Medals\" ɛnam adweni bi a adi mu a ɔde baa abɔtene bere a na ɔkɔ sukuu no."} {"id": "11358", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Smart Havens Africa yɛ dwumakuo bi a wɔn dwumadie fa nnipa asetena mu nsɛm ho. Dwumakuo yi wɔ uganda na wɔn dwumadie titire ne sɛ wɔboa nkuro anaa mmaa a wɔyɛ mmerɛ ma wɔnya fie a ne boɔ nnyɛ den na ɛsan so tumi kura nnipa yie. Nea ɔtee dwumadie yi ne Anne Rweyora. Smart Havens Africa dwumakuo no, wɔtee no wɔ mfeɛ mpem mmienu ne dunwɔtwe mu (2018). Anne Rweyoro na ɛtee kuo yi. Ɔne BBC nkitahodie nkɔmɔdie mu no, ɔdaa no adi sɛ nea nti a ɔde too no ho so sɛ obedi saa dwumadie no ne sɛ, berɛ a ne papa wuuiɛ no ne papa abusuafoɔ bɛgyee fie ne agyapadeɛ a ne papa de gyaa wɔn nyinaa firii wɔn nsɛm maa wɔn asetena mu nsɛm bɛyɛ den pa ara. Wei maa no bɛhunuu sɛdea ɛteɛ sɛ wonni sika kɛseɛ a wode besi anaa bɛhan dan. Nti, ne botaeɛ a ɔde tee kuo Smart Havens Africa ne sɛ ɔbɛma nnipa ne titire mmaa a wɔwɔ abibirem bɛnya wɔn ankasa fie a ne boɔ nnyɛ den."} {"id": "6336", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Lawra (pronunciation of\"Lawra\") (help·info) ka mpɛsoa a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam no ho. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Lawra wɔ Lawra mansini a ɛwɔ atɔeɛ mantam do wɔ Ghana. Abedu-Kennedy, Dorcas (2017-05-15). \"I am committed to developing Lawra Constituency – Karbo - AdomOnline.com\". AdomOnline.com. Retrieved 2018-04-14. Ghana, ICT Dept. Office of Parliament. \"Parliament of Ghana\". www.parliament.gh. Retrieved 2018-04-14."} {"id": "11418", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Mary Spio yɛ obi a ɔkora hyɛn, tech innovator ne obi a ɔkura nnwuma pii. Ɔno ne CEEK Virtual Reality adwumawura ne ne Kɔfabaeɛ. Yɛtetee Spio wɔ Ghana. Ɔkɔɔ Holy Child ntoasoɔ sukuu a ɛwɔ Cape Coast. Ɔdii mfeɛ du nsia no ɔtu kɔtenaa Syracuse, New York a ɛwɔ US. Ɔkɔɔ Syracuse suapɔn a ɔnyaa abɔdeɛ mu nyansapɛ bakyela degree wɔ Electrical engineering wɔ afe apem ahankron ne aduokron nnwɔtwe. Ɛno akyire no ɔkɔsuaa Masters degree wɔ Electrical engineering ne computer Science mu firii Georgia Institute of Technology. Spio somm wɔ U.S wiemhyɛnbea bɛyɛ mfeɛ nsia wideband ne obi a ɔsiesie satellite a yɛde di nkɔmmɔ. Aberɛ ɔsom wieɛ wɔ wiemhyɛnbea hɔ no ɔsane kɔɔ beaɛ a wɔde satellite di nkɔmmɔ ɛna ɔnya akwanya a ɔbɛsiesie ansan abui satellite akɔ beaɛ pii wɔ NASA dwumadie mu. Ɔbɛyɛɛ Boeing dwumakuo panin a ɔda satellite a yɛde di nkɔmmɔ wɔ hɔ ano. CEEK VR Wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du num mu no, Spio kɔfaa CEEK Virtual Reality platform baeɛ, a seisei ɛyɛ beaɛ a yɛda biribi adi wɔ abɛɛfo ntentan so a ɛboa ma nnipa pii noa tumi nya wɔn akyidɔmfoɔ ne wɔn nya nkitahodie wɔ Virtual Reality headsets so, gaming Consoles, kasanomaa, kasanomaa kɛseɛ so, dɛsktɔp, laptɔp ne kasamfoni so."} {"id": "11424", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Nikoletta Samonas (wɔwoo no wɔ ɛbɔ bosome da a ɛtɔ so num wɔ afe apem ahankron ne aduowɔtwe num) yɛ Ghana sinitwani ne freelance model. Wɔnim no sɛ Nikki Samonas wɔ anigyedeɛ dwumakuo nom na ɔdii dwuma wɔ sini bi a agye din paa. Ɔkɔɔ sukuu wɔ Holy Child ntoasoɔ sukuu ne Kwame Nkrumah suapɔn. Samonas kɔɔ ne mmɔtafowa sukuu wɔ DEKS(ateneatene,adwuma pa, ahofama) sukuu wɔ Tema ɛna ɔtoaa so kɔɔ Holy Child ntoasoɔ sukuu a Ɔsuaa nsaano dwuma. Ɛtoaso kɔɔ Kwame Nkrumah suapɔn na ɔnyaa bakyela wɔ Art mu wɔ Communication Design. Ɔyɛɛ adwuma wɔ kasamfoni adwumayɛkuo pii mu a ebi ne CharterHouse, ɛhɔ na ɔyɛɛ Rythmz kyeame, Farm House dwumakuo, ɔyɛɛ kyeame maa African Movie Review show ne Breakfast Live, anɔpa dwumadie bi a ɔyɛ no wɔ TV Africa. Nikki Samonas yɛ Ghana ni a ɔdiikan bɛyɛɛ ntamginafoɔ maa UNHCR Goodwill a Kwame Annom ka ho. Host of 2019 Women's Choice Awards. Host of 2019 Golden Movie Awards Africa. Host of 2019 Glitz Style Awards."} {"id": "7192", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Patrick Awuah, yɛ Ahyɛasi Sukuupɔn - sukuu a ɛnhwehwɛ sika mu na ɛde ne ho fi aban ho - no hyehyɛfo ne ne kannifo a ɛwɔ Nkran, Ghana no, na wɔbue sukuu yi wɔ afe 2001 mu na ne sukuufo no wie wɔ 2005 mu. Ɛbere a ɔtenaa United States ɛkɔ bɛyɛ mfe aduonu no, Awuah san n'akyi baa Ghana, beae a ɔbesii Ahyɛasiɛ Sukuupɔn no. Nnipa a ɔde fii sukuupɔn no ase yɛ 30 pɛ, nanso nnɛ, ɔwɔ sukuufoɔ bɛboro 791. Awuah adi mfe 47, wɔaware ɔwɔ mma mmienu. Asɛmfua Ahyɛasiɛ (a ɛkyerɛ \"mfitiase\" wɔ Akan, Ghana kasa biako mu no) yɛ sukuupɔn a wɔde mfe anan na ɛkɔ a efi ase fi guadi kosi tɛknɔlɔgi ne akanni ho nsɛm Patrick G. Awuah, Jr. ayɛ adwuma pɛn sɛ \"Program Manager\" ama Microsoft nkorabata a ɛwɔ Seattle no atoa so a ɛkɔ bɛyɛ mfirihyia du bere a ɔfii ne man mu bere na ɔyɛ aberantewa no. Ɔdii nea wɔfrɛ no dial-up kɔmputa tɛknɔlɔgi ho nsɛm bere a na ɔyɛ adwuma wɔ Microsoft no."} {"id": "7222", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Regina Ansah(pronounciation of \"Regina Ansah\" (help·info)) (Wɔ woo no ɔsanaa da ɛtɔ so aduonu mmiɛnsa, afe apem ahankron ne aduoson nnan (1974) yɛ Ghanani bɔɔl bɔfo a osii akan sɛ okyidɔmfo ma Ghana mmaa bɔɔl bɔ kuo. Na ɔka ekuo a esii akan wɔ akansie a ɛne afe apem ahankron ne aduokron nkron (1999) FIFA Women’s World Cup. Osii akan maa Bluna Ladies wɔ Ghana. Regina Ansah a n'abusuafoɔ nyinaa nim no yɛ Ghanani a wagye din wɔ bɔɔlobɔ mu paa. Wɔwoo no wɔ Ɔsanaa bosome da a ɛtɔ so aduonu mmiɛnsa wɔ afe apem ahankron ne aduoson nan(23 August,1974) wɔ Ghana, Regina Ansah hyɛɛ n'adwuma ase sɛ obi a ɔdi akotene wɔ agokansie mu. Ɔyɛ obi a wagye din wɔ agokansie mu a wadi mfie aduanan nsia(46). Regina yɛ obi a ɔnwareɛ. https://www.eurosport.com/football/regina-ansah_prs414836/person.shtml https://www.worldfootball.net/player_summary/regina-ansah/ FIFA Women's World Cup USA 1999 - Ghana\". FIFA Women's World Cup United States 1999. FIFA. 1999. Archived from the original on 2 July 2015."} {"id": "7228", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Rotterdam yƐ kuro wɔ Hɔland man mu.Saa kuro yi hyɛ ɔman no ase. Amsterdam na eso sen Rotterdam yi nanso kuro no atu mpɔn sen Amsterdam. Rotterdam nni abakɔsƐm bebree sen Amsterdam Ɛfiri sƐ kuro a Ɛso wo oman bi mu no, na yɛde abakosem to obiara anim. Nkyekyem:Hɔlan"} {"id": "10930", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Marleen Anmortsoo Hutchful (wɔwoo no Ahinime da a ɛtɔ so 27, 1986) yɛ television so guasodeyɛfo. Ɔgyee din wɔ Ghana sini a ɛgyee din a wɔfrɛ no Things We Do For Love. Wɔwoo Hutchful wɔ Accra wɔ Ahinime da a ɛtɔ so 27, 1986 mu. Ná náwofo din de Cyril Neeborquaye ne Renate Ilse Mensah. Ɔkɔɔ ne mfitiase sukuu wɔ Ghana International School(GIS). Onyaa ne sukuupɔn adesua nso wɔ Ashesi University. Ɛhɔ no onyaa abasobɔde wɔ Aguadi ho Adesua(Business Administration) mu. Ne sukuu akyi no Hutchful yɛɛ adwuma wɔ Amazing-U sɛ Marketing Manager. Ɔsan yɛɛ adwuma wɔ DreamOval sɛ Program Coordinator. Akyiri no Hutchful yɛɛ adwuma sɛ ɔkyerɛkyerɛfo wɔ Beacon College International. Hutchful baa Ghana sini Things We Do For Love mu 2000 mu. Na ne din wɔ sini no mu ne Lois. Wɔ sini no mu no Hutchful, a na wɔfrɛ no Lois, yɛ ɔbabun a na nea Ghanafo dodow no ara nim wɔ sini no mu sɛ ɔkasa te sɛ Amerikani. Hutchful gyaa okunu a ne din de Claud Kweku Ampoful Hutchful ne mma abien."} {"id": "10978", "contents": "Sɛ yɛka sɛ chop bar a na yɛrekyerɛ beaɛ bi a yɛdidi wɔ Ghana ha a mpɛn pii no yɛhu no wɔ Atɔeɛ fam wɔ Ghana man mu a ɛhɔ na nnipa dodoɔ tumi hyia didi nonom nsa.Yɛdi nnuane ahodoɔ wɔ apotɔwia mu wɔ adidibea hɔ. saa adidibea yi mu pii no ara wɔ nsaden a wɔde ka nnuane no ho, ɛmu kakraa bi na ɛyɛ Borɔni nsa. ɛyɛ amammerɛ ahyɛnsodeɛ ma Ghanafoɔ beberee titirew ne wɔn a wɔfiri Ghana Atɔeɛ fam, na ɛyɛ deɛ ɔmanfoɔ no pɛ yie pa ara. Adeɛ baako a ɛma Chop Bar da mu sonoko ne din ahodoɔ a wɔde atotosoɔ no a ɛbi ne \"donot mind your wife chop bar\" ɛna ɛbi nso ne \"bush canteen\". Yɛnyaa asɛmfua 'Chop' de firii sɛdeɛ Ghanafoɔ ka didi wɔ pidjin kasa mu anaa wɔtwitwa nsɛmfua so tiawa wɔ wɔn kasa mu ɛna 'Bar' nso yɛ baabi a yɛhyia didi ɛno nti na ɛmaa yɛnyaa asɛmfua Chop Bar. Chop Bar ahodoɔ no ara tontɔn nnuane a yɛyɛ no wɔ ɔman Ghana yi ankasa mu a ɛbi ne Fufuo, Banku, Konkonte ne Omotuo ( yɛka no borɔfo mu sɛ Rice balls) ɛne nkwa ahodoɔ pii nso."} {"id": "11026", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Botswana yε ɔman. Kro titiriw yɛ Gaborone. Emu nipa dodoɔ yɛ 2.350.667 (2021). Mokgweetsi Masisi na ɔyɛ Ɔmanpanyin wɔ ɔman yi. CIA. The World Factbook: Botswana (english)"} {"id": "6779", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Brkikisi yɛ dɔte a w'abobɛ na w'atoto ama ayɛ den na wodi si dan."} {"id": "6797", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Danquah Institute yɛ adwumakuo a w’akwadere wɔ amanyɔsɛm mu a ɛwɔ Nkran man mu. Wɔde Dr. Joseph Boakye Dankwa a ɔka kuo a ɛne Big Six no mu fo ho  na ɔsan nso ka Ghana nnianimfo no ho no din na ɛtoo adwumakuo no. Adwumakuo   no nsusue ne wɔn nneyɛi nyina yɛ nea ɛhyɛ Danqua-Busia-Dombo nsusui ho nkuran. Adwumako no hyehyɛfo ne Gabby Otchere-Darko wɔ afe 2008 mu, na ɔyɛ adwumakuo no ɔkwankyerɛfo a odikan. Dr. Kingsley Nyarko a ɔyɛ ɔkyerɛkyerɛfo panyin wɔ University of Ghana no besii Gabby anan mu wɔ afe 2017. Wɔpaw RicharD Ahiagbah wɔ afe 2019 mu se ɔkwankyerɛfo. Adwumkuo nnwuma ne sɛ wɔ yɛ nwehwɛmu san nso tintim nsɛm a ɛfa ammamui, sikasɛm ne dawurubo nnwuma ho. Wɔyɛ nkae nkyerɛkyerɛ a ɛfa J B Danquah ho. https://www.graphic.com.gh/news/politics/danquah-institute-blames-clarity-in-ec-s-communication-says-new-voters-id-is-a-must.html https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/I-am-not-even-that-powerful-in-my-house-Gabby-denies-de-facto-Prime-Minister-tag-1013311 https://citibusinessnews.com/2017/07/danquah-institute-gets-new-executive-director/ https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/NPP-s-Richard-Ahiagbah-appointed-head-of-Danquah-Institute-791700 https://www.myjoyonline.com/were-not-behind-any-plot-to-collapse-banks-danquah-institute/"} {"id": "5735", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Obubuo(pronounciation of \"Obubuo\" (help·info)) yɛ bosome a ɛtɔ so du baako wɔ afe no mu. Ɛyɛ bosome a ɛwɔ nnafua aduasa . Saa bosome yi wɔ nnafua aduasa te sɛ abosome Oforisuo, Ayɛwohummumɔ ne Ɛbɔ. Obubuo bosome no hyɛ Ahinime ne Ɔpɛnimma bosome no ntam. Ahinime bosome no di Obubuo bosome no anim na Ɔpɛnimma bosome no di Obubuo bosome no akyi. Obubuo yɛ edin a Akanfoɔ de ma bosome a ɛtɔ so dubaako. Wɔ brɔfo mu no wɔfrɛ saa bosome yi November. Obubuo bosome no yɛ bosome a etwa to wɔ bamporɔ bere mu wɔ afe no mu. Wɔ bosome yi mu wɔ Ghana no, ɔpɛ asi wɔ Ghana atifi fam. Nanso wɔ Ghana atɔe fam no saa bosome ne bosome a etwa to wɔ osutɔ bere a ɛtɔ so mmienu wɔ afe no mu. Nna atitirew bi ne nnapɔnna ahorow a wɔhyɛ ho fa wɔ Obubuo bosome mu wɔ ɔman Ghana mu. Ebi ne: Hobgetsotso afahyɛ. Ɛyɛ afahyɛ a Anlo Ewefo hyɛ ho fa de kae sɛnea wɔn nananom fi Togo atififam baa bɛtenaa baabi a seesei wɔte wɔ Ghana asase so."} {"id": "3325", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Vigevano (sɛnea yɛbɔ \"Vigevano\" (help·info)) (Italian pronunciation: [viˈdʒɛːvano, -ˈdʒeː-]; Western Lombard:Avgevs) yɛ kuro kɛseɛ a ɛwɔ Pavia, Lombardy a ɛwɔ Northern Italy. Kuro bi a wɔnam abakwasɛm so yɛ nnoɔma, a wɔsane yɛ mpaboa wɔ hɔ yɛ beaɛ a wɔyɛ Lomellina, mansin a wɔdua ɛmoo wɔ hɔ. Vigevano nyaa animuonyam din a Duke Francis detoo wɔn so wɔ ɔgyefoɔ bosome da a ɛtɔ so mmienu a wɔ afe apem ahanum ne aduasa mmienu (2 feb, 1532). Ɛnam \"Piazza Ducale\" fɛɛfɛ a wɔyɛ no kuro no mfimfini nti ama agye din. Nnoɔma a Vigevano dikan yɛɛ no hyɛɛ aseɛ firiii 20th sɛntry AD, berɛ a ɛyɛ beaɛ a ɔnyaa Lombard King Arduin anim adom, ɛnam sɛ na ɔkɔ ahayɔ a ɔnya nam nti. Na Vigevano yɛ Ghibelline mpɔtam, a na ɛboa Emperor ɛno akyire na asraafoɔ bɛtohyɛɛ wɔn so a Milanese faeɛ wɔ afe apem, ahanu ne aduoson num(1275)."} {"id": "11398", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Kunlé Adeyemi  (wɔwoo no 7 Oforisuo 1976) yɛ adansi mu nimdefo a ofi Nigeria. Adeyemi na ɔde adwumakuw NLÉ sii hɔ. NLÉ yɛ adansi adwuma a ɛwɔ Amsterdam, wɔ Netherlands. Wɔwoo Adeyemi 7 Oforisuo 1976 wɔ Kaduna, kurow a ɛwɔ Nigeria atifi fam. Osuaa adansi ho nimdeɛ wɔ University of Lagos in Lagos, Nigeria. Adeyemi yɛɛ adwuma wɔ Office for Metropolitan Architecture (OMA). Bere a ɔwɔ OMA no, ɔne Rem Koolhaas, nea ɔda adwuma no ano no boom no yɛɛ adwuma. Wɔboom yɛɛ adwuma wɔ adansi nnwuma ahorow wɔ Europe, Asia, Africa ne Middle East. Akyiri no ɔde n'ankasa adansi ho nimdeɛ adwuma sii hɔ. Ɔfrɛɛ n'adwuma no NLÉ wɔ Amsterdam, wɔ Netherlands. Adeyemi yɛ obi a wonim no sɛ ɔhyehyɛe na osii Makoko floating school. Ɔde kurom hɔ nneɛma na esii dan no. Adeyemi de nádwene si nkurow a ɛrekɔ n'anim wɔ wiase. Afe 2013 mu no, Adeyemi kasa faa African Water Cities Project, titiriw no Makoko Floating School ne sɛnea ohu adansi wɔ Africa daakye. Adeyemi san kyerɛ adansi wɔ sukuupɔn ahorow."} {"id": "3661", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Manchester yε kurow a ɛwo United Kingdom. Emu nipa dodoɔ yɛ 520,215 (2014). Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6370", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Manhyia South(pronunciation of \"Manhyia South\" (help·info)) ka mpɛsoa a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam no ho. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Manhyia South wɔ Kumase Metropolitan mansini a ɛwɔ Asante mantam wɔ Ghana. Akonnwa no wɔ Kumase Metropolitan mansini a ɛwɔ Asante mantam wɔ Ghana. Mfeɛ mpem mmienu ne du nsia Ghana mmarahyɛbedwafoɔ abatoɔ: Manhyia South."} {"id": "3823", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Oujda yε kuro a ɛwɔ Morocco man mu. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6376", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Pru west ( pronunciation of\"Pru West\" (help·info)) yɛ mpasua nom baako a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Pru west wɔ Pru mansini a ɛwɔ Bono apueɛ mantam. Pru west aba no hyɛ pru mansini a ɛwɔ Bono apueɛ mantam wɔ Ghana. Mfeɛ mpem mmienu ne du nsia Mmarahyɛbedwafoɔ abatoɔ . Mfeɛ mpem mmienu ne du mmienu mmarahyɛbedwafoɔ abatoɔ. FM, Peace. \"Ghana Election 2016 Results - Pru West Constituency\". Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 2018-03-15. FM, Peace. \"Ghana Election 2012\". Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 2018-03-15."} {"id": "2177", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Sika Mpoano(pronounciation of \"Sika Mpoano\" (help·info)) yɛ Akan nkyerɛase firi borɔfo kasa no ne \"Gold Coast\". Ngyiresi aborɔfo a na wɔdi tumi wɔ Akanfo na amanaman a wɔbɛn wɔn no, too asaase no din Sika Mpoano ɛnam sikamfutuw a na ɔwɔ asaase no so no. Na Sika Mpoano no yɛ British mpanimfoɔ amanbuo wɔ \"Gulf of Guniea\" a ɛwɔ Abibirim Atɔeɛ efiri afe apem ahanwɔtwe ne aduonu baako kɔsii sɛ wɔnyaa fahodie wɔ afe apem ahankron ne aduonum nson. Edin Gold Coast yɛ edin a na wɔde kyerɛkyerɛ tumidie ahorow nan a na wɔhyɛ Sika Mpoano aban no ase. Woei ne Sika Mpoano no ankasa, Ashanti,\" North Territories Protectorate\" ne \"British Togoland trust territory\". Aborɔfoɔ a edikan bɛtena mpoano hɔ no yɛ Portuguesefoɔ wɔ afe apem ahanan ne aduoson baako (1471). Ɔmo dii abibifoɔ ahenkrow bebiree so, a na sika kɔkɔɔ hyehyɛ asase no bi so. Wɔ afe apem ahanan ne aduowɔtwe mmiɛnsa (1483) no, Portuguesefoɔ no baeɛ ɔman no mu bɛhyɛɛ dwadie mu kena."} {"id": "4687", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Gyein Naana Opoku Agyeman (awoda Obubuo 22, 1951 Oguaa Gana) yε Gana Nwomasua Soafoɔ a watwamu na ɔyε Soafoɔ wɔ Yohane Dramani Mahama aban no mu. Wodii saa diberε yi kosii Ɔbenεm 2017 berε a na wato aba ama Yohane Dramani Mahama adi nkoguo wo afe 2012 abatoɔ no mu ama Nana Akufo-Addo aban betenaa Gana baanwa no so. Ansa na ɔbεdi saa diberε yi na ɔno na ɔyε Obenfo a ɔda Oguaa Suapɔn ano. Wɔdɔm Amanyɔkuo NDC. Obenfo Opoku-Agyemang, nso yε panin na Oguaa Suapɔn mmerε bi aba atwam. Naana yε ɔbaa a ɔdi kan a ɔdii saa deberε yi wɔ Gana Aban Suapɔn mu.Wɔhyεε n'aduwma ase wɔ Ahinime da 1 afe 2008 aberε ɔbεsii Emmanuel Addow-Oben anan. Wɔwoo Naana Opoku wɔ Oguaa wɔ Mfifini Mantam mu wɔ Obubuo da 22 afe 1951. Naana kɔɔ Anglikan Mmayewa Sukuu a εwɔ Koforidua ne Aburi Prεsbi Mmayewa Sukuu. Naan firii hɔ no, ɔkɔtoaa ne Ntoasoɔ Sukuu so wɔ Mtɔdis Mmaayewa Ntoasoɔ Sukuu wɔ Oguaa firi 1964-1971.Naana toaaso kɔgyee abɔdin wɔ Brɔfo ne Frεnkye mu wɔ Oguaa Suapɔn mu."} {"id": "7079", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Mercy Bampo Addo yɛ Ghana aban anan mu si ni ne amanyɔkuo New Patriotic Party wɔ Ghana. ɔsom sɛ aban anan mu si ni wɔ Malta, firi July 2017. Wɔ July 2017 mu no, Ghana Manpanyin Nana Akuffo-Addo poaw Mercy Bampo sɛ Ghaana ananmusini wo Malta. ɔka afoforo 22 a wɔpaw wɔn sɛ ananmusifo kɔɔ aman ahorɔw so wɔ wiase afanaa bebree."} {"id": "6047", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Bonsaaso yɛ akurase wɔ Amansie Anaafoɔ Mansini mu wɔ Asante Mantam fi akurase a ɛwɔ Ghana seneɛ yɛ benya mfasoɔ ɛfiri Milenium Nkuraseɛ Dwumade so. https://www.modernghana.com/news/391678/bonsaaso-millennium-villages-project-makes-progress-against.html Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value). http://mp.convio.net/site/PageServer?pagename=mv_bonsaaso https://www.theguardian.com/global-development/2012/jun/25/ghana-millennium-village-project"} {"id": "6053", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Makola Gua yɛ gua a agye din a nnipa kɔ hɔ kɔtɔ na w'ɔtɔn ade wɔ Accra a ɛyɛ Ghana kuropɔn. W'ɔtɔn nneɛma ahorow pii wɔ gua yi mu ne lɔre kwan ahorow a ɛwɔ gua no ho. Adetɔnfo a wɔdɔɔso wɔ gua no mu yɛ mmea na wɔtɔn nneɛma bi te sɛ aduane mono, aduane a wɔde mmfiri ayɛ, ntaade, mpaboa, adwinnade, nnuru ne nkyɛnsee. Wɔsan nso tɔn agude a wɔde nhene ayɛ wɔ gua no mu. Sɛ wofa Ghana mmea a wɔtɔn ade wɔ gua so a, ɔha mu 70 no 24 tɔn wɔn ade wɔ Makola gua no mu. Wosii gua no 1924 wɔ Accra na ɛbɛyɛɛ beae a nnipa pii bedi wɔn gua. Na gua no bɛyɛɛ beae a nnipa betu nneɛma kɔtɔn na afoforo nso bɛtɔ wɔ Accra, beae a ɛho hia yiye ma Ghana.   https://www.unwomen.org/en/news/stories/2019/6/feature-story-of-change-ghana-market-traders-blaze-trail-on-childcare https://viewghana.com/shopping/makola-market/"} {"id": "6089", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Todzie yɛ nsutene a ɛwɔ Ghana a ɛsan nso ka ɛhyeɛ no fa baabi a ɛkɔ anaafoɔ atɔeɛ Togo. Sɛ yɛhwɛ sedeɛ ne tɛtrɛtɛ teɛ a ɛkyɛn ɛpo borɔfo kwansin num. Sɛdeɛ dodoɔ no ara twerɛ Todzie anaa sɛdeɛ wɔ twerɛ no wɔ kasa foforɔ mu :Todjé, Todje Toji,Todie anaa Todzie. Hydrobiology of the Songor and Keta lagoons: implications for wetland management in Ghana"} {"id": "6101", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Nasa yɛ akurase bi a ɛwɔ Ghana wɔ abakɔsɛm ahennie wɔ Wala a ɛwɔ mprenpren atifido atɔeɛ mantam wɔ Ghana.Ɛyɛ brɔfo kwansin dunan wɔ atifi atɔeɛ wɔ Wa, Ghana. Wɔ afe apem ahannwɔtwe ne aduowɔtwe nson de kɔpem afe apem ahannwɔtwe ne aduowɔtwe nnwɔtwe ɔpɛ berɛ mu no, na Nasa yɛ kuro a ɛdi mu pa ara. Ɔpɛ berɛ no mu no Zabarima a ɛhyɛ Babatu ase ahokwka ne asoɔkyee no nti ɛseɛ kuro no. Saa atoyerɛnkyɛm yi maa wɔhweree nnipa bebree ɛna ɛgyaa ɛfii ne prɔka wɔ kuro no agya. Adan ahodoɔ a Babatu asoɔkyee seɛ no bi ne Nkramofo asɔredan a ɛwɔ kurom hɔ. Na nnipa dodoɔ a ɛwɔ Nasa wɔ afe apem ahankron ne aduasa baako yɛ ɔha ne aduanan nkron. Wɔ afe apem ahankron ne aduanan nwɔtwe mu no nnipa dodoɔ a na ɛwɔ hɔ yɛ ahanu ne aduonwɔtwe nkron. Wɔ afe apem ahankron ne aduosia nnipa akenkan mu no ɔnyaa nnipa ɔha ne aduasa nsi wɔ afe apem ahankron ne aduoson mu no na nnipa a wɔte kurom hɔ no dodoɔ yɛ ahanu ne du nsia.a."} {"id": "7193", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Paul Nii Teiko Tagoe yɛ kane Ghanani amnyoni. Ɔsoom sɛ ɔman Soafo ne mmarahyɛ baguani wɔ Ghana adehyeman. Ɔyɛ kane Soafo ɔhwɛ Nkran Mantam no mu so, mmrahyɛkuo me kyerɛwfo a odikan ne mmarhyɛ baguani a ogyina ho ma Ga Nkurase abatoɔ mpesoa so. Wɔ woo Tagoe wɔ January da a ɛtɔ 6, afe 1914 mu wɔ Nkran. Ɔhyɛɛ sukuu ase wɔ Methodist School a ɛwo Kofiridua. Akyire, ofirii hɔ kɔɔ Bisho School a ɛwɔ Nkran. Ɔtoaa so kɔɔ Government School ne Christ Church Grammar School. Ɔkɔɔ ntoaso sukuu a ɛne Accra Academy.. Owie ntoaso sukuu no, Tagoe nyaaa adwuma wɔ O’Reilly nhomsuabea. Ɔde mfie kakra bi kyeree ade na ogyae kɔyɛɛ adwuma foforo wɔ nnufaribea. Ɔyɛɛ adwuma no mfie kakra bi na ogyae adwuma no too hɔ de ne ho kɔhyee asrafo nwuma mu. Wɔde no kaa kuo a ɛne Royal Pay Corpse. ɔyɛɛ adwuma wɔ asraafo adwuma no mu kosii afe 1947 mu bre a woguu kuo a na ɔwɔ mu no. wɔ afe 1948 mu no, Tagoe de no ho kɔkaa adwumakuo a ene Cocoa Marketing Board (amanone dea)."} {"id": "7217", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Raphael Kofi Ahaligah (1 January 1945). yɛ Ghana amanyɔni. Na ɔka mmerahyɛ badwakuo a ɛtoso num wɔ Adehyeman Ghana amammuo kwasafo dwuma a ɛtoso nan. Fifth Parliament of the Fourth Republic. Yɛ woo Ahaligah wɔ Ɔpɛpɔn bosome no ne da a ɛdikae wɔ afe apem aha nkron ne aduanan num ( 1St January 1945). Ɔfiri ɛkuro a ɔfrɛ no Nogokpo wɔ Fra mantan mu a ɛwɔ Ghana (Volta Region of Ghana).Ɔnyaa \"Middle\" sukuu \"leaver's\" abɔdin krataa wɔ mfei apem ahankron ne aduosia mmiensa mu (1963). Ɔkɔɔ sukuu wɔ Kadjebi L/A \"Middle\" Sukhumi. Ɔyɛ okuani na kuadwuma ne n'adwuma a ɔyɛ. Ɔyɛ amanyɔ kuo National Democratic Congress (NDC)nii. Na ɔyɛ mmerahyɛ badwani ma (Afram plains south) Afram Plains Anaafoɔ afam (seat) adwa no de firi mfei mpem mmienu ne ɛnan de kɔsi mfei mpem mmienu ne nwotwe ( 2004 to 2008)."} {"id": "7223", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Reginald Reynold Amponsah (pronounciation of \"Reginald Reynolds Amponsah\" (help·info)) (wɔ woo no ɔpɛnimaa bosome no da a ɛtɔ so aduasa (30), wɔ afe apem ahankron ne du-nkron mu (1919) – Owui wɔ Ayɛwohomummɔ bosome no da a ɛtɔ so mmiensa (3) wɔ afe mpem mmienu ne nkron mu (2009) yɛ okukudwinnifo ne ne amnyɔni wɔ Ghana.  Na ɔyɛ ɔman soafo wɔ Busia aban ase. Amponsa wie ntoaso sukuu wɔ Achimota wɔ afe apem ahankron aduanan mmienu (1942) mu. Na ɔyɛ asuafo no kandifo wɔ ne bre so.  Ne mfefoɔ no bi ne Victor Owusu, K.B Asante ne Silas Dodu. Onyaa adesua abasobɔ ma no kosuaa okukudwinni wɔ Suapɔn a ɛde Stoke on Trent a ɛwɔ United Kingdom. Na Amponsah ye amanyɔkuo a na enni aban mu, a ne din de unity party no mu ni wɔ Ghana adehyeman a edikan no mu. Wɔ Nkrumah aban no ase no, wɔbɔɔ no soboɔ sɛ w’abɔ trimupɔ bɔne sɛ obetu Conventions People Party aban no agu a nea wɔka ne no ho no din ne Victor Owusu, William Ofori Atta, Dzenkle Dzewu."} {"id": "7229", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Rumanatu Tahiru(pronounciation of \"Rumanatu Tahiru\" (help·info)) (wɔ woo no Ayɛwohomumɔ da ɛtɔ so 28, afe 1998) yɛ Ghanani amanman mu bɔɔl bɔfo a osi akan sɛ atenatofo. Ɔka Gaana mmaa bɔɔl bo kuo no ho. ɔka bɔɔl bɔ kuo a wosii akan wɔ 2007FIFA Women’s World Cup. Osi akan ma bɔɔl bɔ kuo a ne din de Athleta Ladies wɔ Ghana. \"List of Players\" (PDF). FIFA Women's World Cup China 2007. FIFA. 2007. Archived from the original (PDF) on October 14, 2012. Retrieved 2007-09-28."} {"id": "6197", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Asutifi South (pronunciation of \"Asutifi South\" (help·info)) abatoɔ mpesua no yɛ abatoɔ mpesua ahodoɔ nsia a ɛwɔ Ahafo mantan no mu baako. Nkane no na nka mansini no din ne Asutifi mansini ɛfiri afe apem aha nkron ne aduowɔtwe nwɔtwe (1988) mu de bɛsi afe mpem mmienu ne du-mmienu (2012), Ayɛwohomumu bosome no da a ɛtɔ so aduonu nwɔtwe (28) mu na abatoɔ kɔmisa tee Asutifi abatoɔ mpesua no anaafoɔ fam no firi Asutifi mansini no mu na ɛmaa ɛdin no sesa bɛyɛɛ Asutifi South abatoɔ mpesua so. Asutifi South abatoɔ mpesua no ahenkuro ne Hwidiem. Asutifi South abatoɔ mpesua no yɛ abatoɔ mpesua a ɛwɔ ɔman Ghana mu, abatoɔ mpesua a ɛne Asutifi South abatoɔ mpesua no bɔ hyeɛ bi ne Asutifi North abatoɔ mpesua no. Asutifi South abatoɔ mpesua no wɔ Ahafo mantan no mu a nkane no nka ɛwɔ Bono-Ahafo mantam no mu de bɛsi sɛ abatoɔ kɔmisa kyekyɛɛ mantam ahodoɔ mu bio na ɛmaa Asutifi South abatoɔ mpesua no kɔdii Ahafo mantam. Asutifi South yɛ mpɛsoa no baako a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam."} {"id": "4975", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Bangladesh (Bengali: বাংলাদেশ) yε ɔman. Dhaka yɛ Bangladesh ahenkuro. Emu nipa dodoɔ yɛ 164.098.818 (2021). Abdul Hamid na ɔyɛ Ɔmanpanyin wɔ ɔman yi mu. CIA. The World Factbook: Bangladesh (english)"} {"id": "5713", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Ɛbenada(pronounciation of \"Ɛbenada\" (help·info)) yɛ ɛda a ɛtɔ so mmiɛnsa wɔ nnawɔtwe no mu. Ɛbenada hyɛ Ɛdwoda ne Wukuda ntam. international standard iso 8601 kyerɛ sɛ ɛdwoada na ɛdi kan wɔ nawɔtwe no mu nti Ɛbenada na ɛtɔ so mmienu wɔ ngrɛsi aborɔfo nkrataa mu no, Kwasiada ne da a ɛdi kan wɔ nawɔtwe no mu nti Ɛbenada na ɛtɔ so mmiɛnsa wɔ nawɔtwe no mu. Sɛ wohwɛ asemfua ɛbenada a, nsɛmfua mmienu na yenya fi mu na ɛno mu na n'asekyerɛ no fi. 'Ben' a ɛkyerɛ sɛ biribi si gya so a yɛnoa. Ɛna 'Da' no nso gyina hɔ ma nna no. Sɛ woka saa nsɛmfua mmienu yi bom a ɛna wonya asɛmfua anaa edin ɛbenada no. Sɛ wɔwo ɔbarima wɔ saa da yi mu a wɔbɛfrɛ no Kwabena na sɛ ɔyɛ ɔbea nso a wɔfrɛ no Abena. Eyi ne Kradin ahororow a wɔde to obi a wɔwoo no ɛbenada. Sɛ wohwɛ abakɔsɛm mu a, Greek-Romanfo de Kwasida na ɛhyɛ nnawɔtwe no ase, na Dwoada tɔ so abien na afei Benada edi hɔ."} {"id": "6245", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Wassa East (pronunciation of\"Wassa East\" (help·info)) yɛ mpɛsoa nom baako a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Wassa East wɔ mpohor/Wassa East mansini a ɛwɔ Ghana atɔeɛ mantam. Wassa East District yɛ abatoɔ mpesua du-nan a ɛwɔ Western mantam no mu, wɔ Ghana. Nkane no na saa abatoɔ mpesua yi ka Mpohor/Wassa East mansini no abatoɔ mpesua no ho wɔ afe apem ahankron ne aduowɔtwe nwɔtwe mu (1988), a saa mpeusa yi nyinaa nso wɔtete firii nkane Wassa-Fiase-Mpohor mansini no abatoɔ mpesua no mu, ɛfiri berɛ a wɔtee mpesua no anaafoɔ-atɔeɛ fam no firii mu maa yɛbɛnyaa Mpohor mansini no wɔ ayɛwohomumɔ bosome no da a ɛtɔ so aduonu nwɔtwe wɔ afe mpem mmienu ne du-mmienu (2012) mu; ɛnam so ma yɛfrɛɛ abatoɔ mpesua no fa aka no sɛ Wassa East mansini. Abatoɔ mpesua yi hyɛ apuiɛ fam wɔ Atɔeɛ Mantam no mu a wɔn ahenkuro ne Daboase."} {"id": "6275", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Manso Nkwanta (Ghana mmarahyɛbadwam mpɛsua) Manso Nkwanta (pronunciation of \"Manso Nkwanta\" (help·info)) yɛ mpɛsuasoɔ no mu baako a ɛwɔ Mmarahyɛbadwam wɔ Ghana. Wɔtoo aba yi Mmarahyɛbadwani baako ma no dii nkonim wɔ abatoɔ no mu. Manso Nkwata wɔ Amansie Atɔe Mansini a ɛwɔ Asante Mantam wɔ Ghana. Akonnwa no wɔ Amansie Atɔe Mansini a ɛwɔ Asante Mantam wɔ Ghana. Mfe mpem mmienu ne aduonu (2020) mu na wɔtoo aba yi George Kwabena Obeng Takyi a na ɔyɛ Mmarahyɛbadwani de ma Ɔsono Amanyɔkuo (NPP) no. Ghanani Mmarahyɛbadwam Abatoɔ, mfe mpem mmienu ne dunsia (2016). Manso Nkwanta. Ɔsono manyɔkuo (NPP) no anamsini wɔ Mmarahyɛbadwani Joseph Albert Quarm nyaa mma no mu mpem aduasa mmienu ɔha ne aduanan (32,140) a agyina hɔ ma ɔha nkyekyɛmu aduowɔtwe mmienu akyiri pɔ aduasia mmiɛnsa(82.63%). Kyinie amanyɔkuo (NDC) no anamsini wɔ Mmarahyɛbadwani Alex Kwame Bonsu nso nyaa mma no mu mpem num ahanum ne mmiɛnsa (5,503) a agyina hɔ ma ɔha nkyekyɛmu dunan (14.26%) akyiri pɔ aduonu nsia."} {"id": "6281", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kwame Osei Prempeh na ɔyɛ Nsuta-Kwamang(pronunciation of\"Nsuta-Kwamang\") (help·info) mmarahyɛbedwanii. Ɛnam ɔsono amanyɔkuo\" New patriotic party \"so na wɔtoo no so aba ma no nyaa mma mpem du ne ahaanum de bɛyɛɛ mmarahyɛbedwanii. Ɔgyinaa hɔ maa mpɛsoa wɔ kwasafoman a ɛtɔ so nan nom. MPs elected in the Ghanaian parliamentary election, 2008 Welcome to Ghana Members of Parliament Website\". ghanamps.com. Retrieved 2020-07-02."} {"id": "6287", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu New Edubease (pronunciation of \"New Edubease\" (help·info)) yɛ abatoɔ mpɛsua no mu baako a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbadwam. Wɔ too aba yii mmarahyɛbadwani (MP) a odi kan koraa wɔ abatoɔ a ɛdii kan no mu. New Edubease wɔ Adansi South mansini no mu a ɛwɔ Ashanti mantam no mu wɔ Ghana. New Edubease abatoɔ yɛ abatoɔ mpesua a NDC kyiniiɛ amannyɔkuo no na wɔtae di nkunim wɔ mmarahyɛbadwam akonnwa no abatoɔ mu. ɔsono amannyɔkuo NPP nso ne amannyɔkuo a watumi atena New Edubease abatoɔ mmarahyɛbadwam akonnwa no so bi. New Edubease abatoɔ mpesua no hyɛ Adansi South abatoɔ mpesua no mu a ɛwɔ Asante mantam no mu wɔ Ghana. New Edubease abatoɔ mpesua no ka abatoɔ mpesua a abatoɔ kɔmisa no tetee wɔ berɛ a Ghana hyɛɛ kabimamenkabi amanmuo no ase wɔ afe apem aha nkron ne aduokron mmienu (1992) no mu. wɔ afe apem aha nkron ne aduokron mmienu (1992) mu a Ghana man hyɛɛ kabimamenkabi amanmuo ase no, New Edubease abatoɔ mpesua no anya mmarahyɛbadwafoɔ ahodoɔ num na asi wɔn anan mu wɔ mmarahyɛbadwam."} {"id": "6031", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Patience Pomarypronounciation of \"Patience Pomary\" (help·info) ( wɔwoo no kitawonsa bosome da a ɛtɔ so dunan wɔ afe apem ahankron aduonan) yɛ Ghana amanyɔni sane yɛ obi a ɔyɛ ankorankorɛ nnwuma bebree. Ɔsom sɛ mmarahyɛbedwanii wɔ Hohoe atifi mpɛsoa so a ɛwɔ fra mantam wɔ Ghana ɛna na ɔno nkoa ne ɔbaa a ɔyɛ mmarahyɛbedwanii aɔfiri fra mantam. Wɔwoo Patience Pomary wɔ kitawonsa bosome da a ɛtɔ so dunan wɔ afe apem ahankron aduonan. Ɔkɔɔ suapɔn wɔ \"seddoh Business commercial college\" Beaɛ a ɔnyaa ne nnwomasua nkrataa wɔ ngressi kasa mu,\"shorthand ne typing\" mu. Wɔ afe apem ahankron aduoson mu no, Pomary firii Hohoe kɔyɛɛ adwuma wɔ Ghana kookoo adwumakuo mu. Pomary yɛ kane mmarahyɛbedwanii wɔ mmarahyɛbedwakuo a edikan wɔ kwasafoman a ɛtɔ so nan wɔ Ghana firi ɔpɛpɔn bosome wɔ afe apem ahankron aduokron mmiɛnsa de kɔpem afe apem ahankron aduokron nson wɔ ɔpɛpɔn mu. Ɔyɛ ankorankorɛ nnwuma bebree. Pomary de ne ho wuraa amanyɔsɛm wɔ berɛ a wɔgyegyee nkorɔfoɔ nkonnwa firii wɔn nsa ma wɔfirii aban mu. Ɔka akukudamfoɔ a wɔkekaa afe apem ahankron aduokron mmienu Ghana amammra bɔɔ mu."} {"id": "6037", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Nii Adu Daku Mantey yɛ Ghana amanyɔni sane nso yɛ mmranimni. Na ɔyɛ kane mmarahyɛbedwani ma Klottey-Korle mpɛsoa a ɛwɔ Nkran punpuni mantam."} {"id": "6061", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Van(pronounciation of \"Van\" (help·info)) yε kuro a ɛwɔ Turkey. (Wɔ Abrɔfo kasa mu no Van ɛyɛ WAN anaa Wan) WAN anaa Wan bwtumi nso ayɛ: Wan language ɛyɛ kasa de ma Ivory Coast kuro no 万/萬 (Pinyin: Wàn), 10,000 wɔ Chinese Wan (surname) , ɛyɛ Chinese foɔ Agyadin a woto Wan Wan (彎彎; wɔ wɔɔ no wɔ afe apem ahankron aduokron baako (1991)) Taiwanese sinitwanii ne obi a oyi mfonyini Anhui, Watwa so sɛ Wǎn (皖), province de ma China Wan, sesei Nanyang, Henan, kuro keseɛ de ma China Van, Turkey () Wan, akurase wɔ Sialkot Mansini, Punjab, Pakistan Wan Man, ɛyɛ Asaase batam wɔ (island) Terengganu, Malaysia Wan, Burkina Faso, kuro wɔ Burkina Faso Wanborough railway station, Surrey, England (GB station code: WAN) Wataniya Airways, awiemhyenbea nyɛ adwuma biom wɔ Kuwaiti (ICAO designator: WAN) Wide area network, \"telecommunications network\" a ɛterɛ kɔ fa mmea keseɛ World Association of Newspapers Wan, a fictional character in the novel The Boy Who Would Live Forever Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua."} {"id": "6097", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Natalie Fort yɛ kaseɛbɔ nii sane nso yɛ adwuma wɔ Ghana tɛlɛvision so. Wɔwoo Fort wɔ Kitawonsa bosome da a ɛtɔ so aduonu nan wɔ afe apem ahankron aduokron num ɛna ɛkɔɔ sukuu wɔ\"Ghana International School, Merton International School, the Royal Academy of music ne Accra Film School. Ɔhyɛɛ ne nnwuma ase sɛ obi a ɔhyɛ ntadeɛ kama de kyerɛ bɛdwafoɔ ma no yɛ wɔn fɛ ɛna ɔbɛyɛɛ anamsinii maa Ghana wɔ mfeɛ mpem mmienu ne dubaako wiase nyinaa ahemaa akansie \"Czech Republic\" Ɔno na ɔda \"First Model Management ne Fort Foundation\" ano. Ɔnyaa abasobɔdeɛ firii\"United Nations\" hɔ a wɔmaa no \"Gold star order of the companion Honour\" ɛna wɔsane maa no \"The Excellent Personality Merit\" abasobɔdeɛ wɔ mfeɛ mpem mmienu ne dunson mu. \"Bio:Natalie Fort: TV3 newscaster celebrates 25th birthday with stunning photos\". www.yen.com.gh. Retrieved 2020-07-24 https://www.graphic.com.gh/entertainment/showbiz-news/natalie-fort-soaring-high-on-the-screen.html. Retrieved 2019-06-17. Missing \"FORT MODEL MANAGEMENT SET TO BREAK BOUNDARIES\". Modern Ghana. Retrieved Sagoe, Margaret. \"Bio: Natalie Fort - Kuulpeeps - Ghana Campus News and Lifestyle Site by Students\"."} {"id": "6103", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Pampanso yɛ akura bi a ɛwɔ Akuapim anaafoɔ mansini, mansini bi a ɛwɔ apuiɛ mantam wɔ Ghana. Akuapim South Municipal district Archived 2016-03-04 at the Wayback Machine"} {"id": "6109", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Hɔmɔwɔ yɛ ɔtwa berɛ afahyɛ a Gafoɔ a ɛwɔ Ghana na ɛdi. Afahyɛ no hyɛ aseɛ ɔsanaa bosome no mu na wahyɛ aseɛ adua nnɔbaeɛ bi te sɛ aburo ne bayerɛ ansa na nsutɔ berɛ aduru. Wɔredi saa afahyɛ no a, Wɔsa asa bi a yɛfrɛ no kpanlogo. Gafoɔ di Hɔmɔwɔ de yɛ nkaedum wɔ ɛkɔm a ɛte sii wɔnso wɔ wɔn abakɔsɛm bi mu berɛ a aborɔfo no sane dii Ghana so no. Edin Hɔmɔwɔ (Hɔmɔ- ɛkɔm, wɔ-dede) ɛbɛtumi akysɛ \"woreyɛ dede (anaa woretweetwee) ɛkɔm wɔ Ga kasa mu. Hɔmɔwɔ amanneɛ hyɛɛ aseɛ wɔ berɛ a ɛkɔm baeɛ a ɛmaa nnuane saeɛ ɛnam nsuo a na ɛbɛma mfudeɛ anyini ntɔ wɔ Nkran punpuni mantam, beaɛ a Gafoɔ te. Sɛ nsuo no sane ba ne dada mu a, Gafoɔ hyɛ saa da no de di Hɔmɔwɔ afahyɛ, ɛno nti na yɛnyaa saa din no ne ne nkyerɛaseɛ no.Wɔdi Hɔmɔwɔ afahyɛ no gidigidi wɔ Ga nkuro nyinaa a baabi a ɛhɔ yɛ dɛ paa ara ne Ga-Mashie. Wɔdua aburo a wɔde bɛyɛ aduane a yɛfrɛ no kpokpoi anaa kpekple a wɔde bɛdi afahyɛ no."} {"id": "6121", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Anum-Boso yɛ kuro bi a ɛwɔ Ghana apueeɛ mantam. mps, ghana. \"Daniel Botwi\". ghanamps.com. ghanamps. Retrieved 21 June 2017."} {"id": "6127", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Amakye ne Dede yɛ Ghana anigyeɛ sini bi a ɛda ɔdɔ adi a ɛbaa mfeɛ mpem mmienu ne du nsia mu a deɛ ɔkyerɛkyerɛni sinitwafoɔ no nea wɔnyɛ no yɛfrɛ no Kofi Asamoah. Sini no gyina nnamfonom mmienu a wɔdɔ ɔbaa baako ho. Sini yi yɛ sini bi a amanfoɔ dodoɔ no ara pɛɛ sɛ wɔbɛkɔ akɔhwɛ bi ɛda a wɔrepa ho ntoma a ɛdikan no. Asɛmti a na ɛda sini no so ne \"Easter Movie\" ɛfiri sɛ wɔpaa ho ntoma wɔ berɛ a wɔredi Yesu wusɔreɛ da wɔ ɔbɛnem bosome da a ɛtɔ so aduonu nsia wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du nsia wɔ \" The silverbirds cinemas West Hills Mall and Accra Mall\". Majid Michel. Kalybos. Ahoɔfɛ Patri. John Dumelo. Roselyn Ngissah. Salma Mumin. Umar Krupp Emelia Brobbey Moesha Buduong Grace Nortey. Fred Nuamah. \"Ghana Film Industry\" maa wɔn mma nkron akyirepɔ num firii mma du mu. \"Movie Review: Amakye and Dede\". 2016-07-12. Retrieved 2018-11-10. Osafo-Nkansah, Eugene. \"Amakye & Dede Makes History As The Biggest Premiere Ever In Ghana\". Retrieved 13 January 2019. Izuzu, Chidumga."} {"id": "6133", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Afari yɛ kuro bi a ɛda Kumase ne Nkawie ntam a ɛwɔ Atwima Nwabiagya mansini a ɛwɔ Ghana Asante mantam. Saa kuro yi yɛ beaɛ a wɔbɛsi Kumase Asraafoɔ Ayaresabea. Ɛyɛ kuro bi a ɛwɔ mfasodeɛ wɔ Atwima Nwabiagya mansini ɛna seesei ɛno na ɛyɛ kuro a atumpɔn wɔ mansini hɔ. Ɛka nkuro a akyɛ wɔ Asante Mantam. Adwuma titire a nnipa a ɛwɔ Afari yɛ ne kuadwuma ne ahina yɛ. Wɔn tee sɛ adehyeɛ a ɛwɔ kuro hɔ yɛ Oheneba Acheampong Kwasi a na ɔyɛ Oti Akenten babarima, kwaman hene a ɔdikan asefoɔ, ɛne Kumase ansa na Kumase rebɛka Asante ahennie ho. Wɔtee sɛ saa adehyeɛ yi abusuafoɔ no tu firii Abrenyase, ɛnkane \"Yaa Asantewaa Girls senior High School\" wɔ Tanoso ɛna wɔkɔ tenaa Afari. Kuro no nnyaa odikuro biara mmaa no nnii wɔn so bɛyɛ mfeɛ aduonu a atwam yi berɛ a ɔheneba Acheampong Kwasi akonnwa no tɔeɛ wɔ mfeɛ mpem mmienu a ɔgyae kuro no saa a wamfa obiara anto kuro no ano, ɛnam saa nti aha kuro no mpuntuo a ɛno na ɛmaa kuro no yɛɛ kuro a atumpɔn ntɛm paa wɔ mantam no mu."} {"id": "6335", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Ahanta West (pronunciation of \"Ahanta West\" (help·info)) (Ghana mmarahyɛbadwam mpɛsua) Samuel Johnfiah yɛ Mmarahyɛbadwani de ma mpɛsua no. Wɔtoo ne so aba wɔ Ɔsono Amanyɔkuo (NPP) no mu ma odii nkonim wɔ abatoɔ no mu. Ɔnyaa mma mpem dubaako ahanan ne aduoson nwɔtwe (11,478) a ɔde bɛyɛɛ Mmarahyɛbadwani. Na ɔsan so yɛ Mmarahyɛbadwani ansana yereto mfe mpem mmienu ne nwɔtwe (2008) Mmarahyɛbadwam abatoɔ wɔ Ghana. Ahanta Atɔeɛ mpɛsua a ɛwɔ Ghana Mmarahyɛbadwam Ebenezer Kojo Kum na ɔyɛ Mmarahyɛbadwani de ma Ɔsono Amanyɔkuo (NPP) no wɔ Ahanta Atɔeɛ Mansini no mu a ɛwɔ Atɔeɛ Mantam wɔ Ghana. wɔ afe mpem mmienu ne aduonu (2020) mmarahyɛbadwam akonnwa abatoɔ mu wɔ Ahanta West abatoɔ mpesua no so no, amannyɔkuo ahodoɔ nsia na wɔde wɔn ananmusini ba bɛgyinaa wɔ mpesua no so sɛ yɛnto wɔn so aba ma wɔmmɛyɛ mmarahyɛbadwafoɔ."} {"id": "6341", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Tamale South(pronunciation of\"Tamale South\") (help·info) ka mpɛsoa a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam no ho. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Tamale South wɔ Tamale mansini adantam a ɛwɔ Ghana atifi mantam. Wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nan Ghana mmarahyɛbedwam abatoɔ nom na wɔtee saa mpɛsoa no. Akonnwa no wɔ Tamale mansini adantam a ɛwɔ Ghana atifi mantam. Mfeɛ mpem ne na Ghana mmarahyɛbedwa abatoɔ: Tamale south"} {"id": "6217", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Nkoranza South (pronunciation of \"Nkoranza South\" (help·info)) Robert Sarfo-Mensah na ɔyɛ mmarahyɛbedwanii ma saa mpɛsoa y. Ɛnam ɔsono amanyɔkuo New patriotic party so na wɔtoo aba yii noa no nyaa mma bebree a ɛyɛ mpem mmiɛnsa ne aduokron mmiɛnsa. ma no bɛyɛɛ mmarahyɛbedwanii. Ɔsane nso gyinaa hɔ maa saa mpɛsoa no wɔ kwasafoman a ɛtɔ so nan. Kwame Ampofo Twumasi ɔsono amanyɔkuo New patriotic party, apem, ahanum ne aduowɔtwe nsia. MPs elected in the Ghanaian parliamentary election, 2008"} {"id": "6829", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Esther Dzifa Ofori   yɛ Ghana aban anan mu si ni ne amanyɔkuo New Patriotic Party wɔ Ghana. ɔsom sɛ aban anan mu si ni wɔ Republic of Equitorial Guinea. Wɔ July 2017 mu no, Ghana Manpanyin Nana Akuffo-Addo paw Mercy Bampo sɛ Ghaana ananmusini wɔ of Equitorial Guinea. ɔka afoforo 22 a wɔpaw wɔn sɛ ananmusifo kɔɔ aman ahorɔw so wɔ wiase afanaa bebree"} {"id": "6835", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Fievie Afahyɛ afenu afahyɛ a ahenfo ne wɔn manfoɔ a wɔn wɔ Fievie-Dugame a wɔ Tongu Atifi mansin a ɛwɔ Frao Mantam mu wɔ Ghana no di. Wodi saa afahyɛ yi wɔ bosome a ɛtɔ so miensa no mu Wɔde nnuane ne nsa gye ahohoɔ wɔ afahyɛ no ase. Amanfoɔ no hyɛ wɔn amammerɛ ntadeɛ ahorɔw de kɔ dwa dataa a ahenfo no abɔ no ase. Asa ne nnwomtoɔ nso kɔ so wɔ afahyɛ no ase Wodi saa afahyɛ yi de kae nneɛma bi a esii wɔ tete. https://www.easytrackghana.com/cultural-overview-ghana-festivals.php https://www.hugedomains.com/domain_profile.cfm?d=ghanaculturepolitics&e=com http://www.ghanaembassyiran.com/en/page/majorfestivals https://www.ghanaconsulatedubai.com/tourism.html"} {"id": "6847", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Genesis 1:1 Yɛ Ti a edi kan ne nkyekyem a edi kan wɔ Genesis nhoma no mu. ɛka abɔde3 ahyɛase ho nsɛm"} {"id": "6853", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Gibson Dokyi Ampaw yɛ kane mmaranimfo ne Ghanani amanyɔni. ɔyɛ kane ɔman soafo wɔ adehyeman a ɛtɔ so mienu no mu. Wɔ woo no wɔ Sepetember da ɛtɔ so 26, afe 1929 wɔ kukurantumi a ɛwɔ East Akim mansin no, wo Mfinfin mantam mu. ɔkɔɔ ntoaso sukuu wɔ Abuakwa State College, Kibi. ɔtoaa so kɔɔ Fouray Bay College wɔ Sierra Leon ne University of London, a ɛwɔ London, ɛhɔ na onyaa ɔfrɛ firii amanɔne mmaranimfo kuo a ɛne Lincoln’s Inn. Ampaw hyɛɛ ne nnwuma ase sɛ ɔkyerɛkyerɛni wɔ kane sukuu a ɔkɔe, Abuakwa State College. Akyire, wɔpaw no sɛ ɔkyerɛwfo ma Akyem Abuakaw State Council, na ɔsan so kyerɛɛ ade wɔ sukuu a ɛne Wilberforce Memorial. ɔyɛɛ mmaranim adwuma mfie dubaako. Ansa na ɔde ne ho bɛhyɛ amanyɔsɛm mu no, na ɔka ahwɛfo abadwakuo a ɛhwɛ sika korabea a ɛne Ghana Commercial Bank; na ɔka sika korabea no abadwakuo a ɛkɔɔ Lome, Togo Lome, kɔyɛɛ nhwehwɛ mu wɔ ɔkwan a wɔbɛfa so abue nkorabata wɔ hɔ. ɔsan nso yɛɛ adwuma sɛ ɔhwɛfo wo nnwuma ahodoɔ pii mu a emu bi ne Trans – Africa Engineering ne Motor Industry (Ghana) Ltd., Susco Diamond Company, Accra Water Distillery Company ne Industrila Agencies."} {"id": "6859", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Gbandawu (Bayerɛ) Afahyɛ yɛ afe afe Otwa afahyɛ a ahenfo ne wɔn manfo a wɔn wɔ Atifi Mantam mpɔtam nyinaa di. Wɔ afahyɛ no bere mu , wɔde bayerɛ ne nkonfɛm bɔ afɔre ma wɔn nsew nom. Wodi afahyɛ no de da wɔn abosom ase sɛ w’ama w’twa nnɔbae pii."} {"id": "6865", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Hamdya Abass (Wɔ woo no August 1, afe 1982) yɛ Ghanani baa a n’adwuma ni bɔɔl bɔ , na ɔbɔ akyire. Ɔka Ghana Women’s National Team a ɛne Ghana mmaa bɔɔl kuo. Ɔka ekuo esii akan wɔ mmaa akansie a ɛne 2007FIFA Women’s World Cup. Ɔne bɔɔl bɔ kuo a ɛne Ghate Ladies na esi akan wɔ Ghana Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value)."} {"id": "6265", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Wenchi (Ghana mmarahyɛbadwam mpɛsua) Okunini George Yaw Gyan - Baffour yɛ mmarahyɛbadwani de ma wenchi Mpesua no. Wɔtoo ne so aba wɔ Ɔsono Amanyɔkuo (NPP) mu a onyaa mma mpem num ne aduonu baako (5,021) a ɔde dii nkonim mma ɔbɛyɛɛ Mamarahyɛbadwani. Wasan nso agyina mu ɛde ama mpasua no wɔ Kwasafoman a ɛtɔ so nan wɔ Mmarahyɛbadwam. Okunini George Yaw Gyan - Baffour na ɔyɛ Mmarahyɛbadwani de mma Ɔsono Amanyɔkuo(NPP) no wɔ Bono Mantam mplenplen yi. Ghana mmrahyɛbedwam mpɛsoa ahodoɔ [2] MPs elected in the Ghanaian parliamentary election, 2008 [1] http://www.ghanamps.gov.gh/mps/details.php"} {"id": "6289", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Ahafo-Ano South West ka abatoɔ mpɛsua a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam no ho b. Wɔyii mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsua. Ahafo-Ano South west wɔ Ahafo-Ano South mansini a ɛwɔ Asante mantam wɔ Ghana. Ahafo Ano South West abatoɔ mpesua ka abatoɔ mpesua aduanan nson a ɛwɔ Asante mantam no mu no ho bi. Nkane na Ahafo Ano South West abatoɔ mpesua no ka Ahafo Ano South mansini no abatoɔ mpesua no ho de firi afe apem aha nkron ne aduowɔtwe nwɔtwe (1988) mu a abatoɔ kɔmisa te firii Ahafo Ano North mansini no abatoɔ mpesua no so. Akonnwa no wɔ Ahafo-Ano South mansini a ɛwɔ Asante mantam wɔ Ghana. Abatoɔ mpesua ahodoɔ a ɛne Ahafo Ano South West abatoɔ mpesua no bɔ hyeɛ bi ne Ahafo Ano south East abatoɔ mpesua so, Ahafo Ano North abatoɔ mpesua so. Ahafo Ano South West abatoɔ mpesua no ahenkro ne Mankranso a ɛbɛn Tepa ne Adugyama. Wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du nsia(2016) mu no, Johnson Kwaku Adu a ɔwɔ ɔsono amanyɔkuo New patriotic party mu na ɔnyaa mpesua no akonnwa no."} {"id": "6401", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Sissala East(pronunciation of\"Sissala East\") (help·info) ka mpɛsoa a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Sissala East wɔ Sissala mansini adantam wɔ atɔeɛ do mantam wɔ Ghana. Wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nan Ghana mmarahyɛbedwafoɔ abatoɔ nom na wɔtee saa mpɛsoa no. Mpɛsoa no hyɛ Sissala East mansini wɔ Sissala mansini a ɛwɔ atɔeɛ do mantam wɔ Ghana. Burkina Faso na wɔne wɔn bɔ wɔ serɛm. Sissala West mpɛsoa nso deɛ yɛ atifi atɔeɛ ɛna Wa East nso deɛ yɛ anaafoɔ atɔeɛ. Efiri atifi kɔ anaafoɔ a ɛrekɔ apueɛ hyeɛ no so no wobɛhunu Chiana-Paga mpɛsoa a ɛwɔ Kassena/ Nankana mansini ne Builsa North ne Builsa South mpɛsoa a ɛwɔ Builsa mansini,ne nyinaa hyɛ atɔeɛ do mantam mu. Wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nan mu no, Ghana abatoɔ kɔmisa tee Sissala West firii saa mpɛsoa nom. Mmarahyɛbedwafoɔ no ne abatoɔ no mma a watwerɛ no ha no wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nan mu no yɛ Ɛnkane Sissala mpɛsoa dea."} {"id": "6319", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Okere(pronunciation of\"Okere\") (help·info) yɛ mmarahyɛbedwam mpɛsoa wɔ Ghana. Daniel Botwe yɛ mmarahyɛbedwani ma saa mpɛsoa no. Ɛnam ɔsono amanyɔkuo New patriotic party so na wɔtoo no so aba ma no nyaa mma mpem num, ahanu ne aduanan num de bɛyɛɛ mmarahyɛbedwanii. Ɔdii Brandford Kwame Daniel Adu a na ɔwɔ ɔsono amanyɔkuo New patriotic party a ɔgyinaa hɔ maa mpɛsoa no wɔ kwasafoman a ɛtɔ so nan nom. Ghana MPs - Constituency Details - Okere\". www.ghanamps.com. Retrieved 2021-03-14"} {"id": "6337", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Tema central (pronunciation of \"Tema Central\" (help·info)) ka mpɛsoa a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbadwam. Wɔyi mmarahyɛbadwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa no mu a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsua no. Tema Central mpɛsoa no wɔ Nkran mantam mu wɔ Ghana. Kofi Brako na ɔyɛ mmarahyɛbadwanii ma saa mpɛsoa no. Ɛnam ɔsono amanyɔkuo, New patriotic party, so na wɔtoo no so aba yii no maa no nyaa mma mpem aduonu-nnwɔtwe,ahasa ne aduasa-nan a ɛyɛ mma dodoɔ maa no bɛyɛɛ mmarahyɛbadwanii. Mpɛsua no wɔ Nkran mantam mu wɔ Ghana ɛne Tema mansini adantam fa baabi. Ghana MPs - MP Details - Brako, Kofi\". ghanamps.com. Retrieved 2018-04-14. Ghana Election 2016 Results - Tema Central Constituency\". Peace FM Online. Retrieved 2018-04-14."} {"id": "6361", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Asokwa(pronunciation of\"Asokwa\") (help·info) ka mansini a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam ho no. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Asokwa wɔ Kumase Metropolitan mansini a ɛwɔ Ghana Asante mantam. Akonnwa no wɔ Kumase Metropolitan mansini a ɛwɔ Asante mantam wɔ Ghana. Ghana abatoɔ kɔmisa ne nnipa afoforɔ bɛyɛ aduonu nkron na ɛtee saa mpɛsoa no a ɛdikan wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nan mu a ɛtuu mpɛsoa nom firii ahanu de kɔsi ahanu ne aduasa. Mfeɛ mpem mmienu ne du mmienu Ghana mmarahyɛbedwafoɔ abatoɔ, Asokwa mfeɛ mpem mmienu ne nnwɔtwe Ghana mmarahyɛbedwafoɔ abatoɔ,Asokwa Elections 2004. Ghana's Parliamentary and Presidential Elections\" (PDF). Electoral Commission of Ghana. p. 11. Retrieved 28 June2009. Electoral Commission of Ghana - Detailed Parliamentary Election Results - Date of Election: Friday, 7th December 2012 Archived 20 April 2014 at the Wayback Machine Ghana Home Page"} {"id": "6385", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Afigya Sekyere East (pronounciation of \"Afigya Sekyere East\" (help·info)) yɛ mpɛsuasoɔ no mu baako a ɛwɔ Ghana Mmarahyɛbadwam fie. Wɔtoo aba yi mmarahyɛbadwani baako a odii nkonim wɔ abatoɔ no mu. Afigya Sekyere East wɔ Afigya-Sekyere mansini a ɛwɔ Asante Mantam wɔ Ghana. Afigya Sekyere East Mpɛsua a ɛwɔ Ghana Mmarahyɛbadwam. Mavis Nkansah Boadu na ɔyɛ mmarahyɛbadwani de ma Ɔsono Amanyɔkuo (NPP) no wɔ Afigya-Sekyere Mansini no mu wɔ Asante Mantam wɔ Ghana. Akonnwa no wɔ Afigya-Sekyere Mansini a ɛwɔ Asante Mantam wɔ Ghana."} {"id": "6391", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Berekum West ka mpɛsoa a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Berekum West wɔ Berekum mansini adantam wɔ Bono mantam. Berekum West (pronunciation of\"Berekum West\") (help·info)abatoɔ mpesua no yɛ abatoɔ mpesua du-mmienu a ɛwɔ Bono mantam no mu baako wɔ ɔman Ghana mu. Nkane no na Berekum West abatoɔ mpesua no ka Berekum mansini no abatoɔ mpesua no ho bi wɔ ɔbɛnim bosome no da a ɛtɔ so du wɔ afe apem ahankron ne aduowɔtwe nkron (1989) mu, a wɔnyaa saa abatoɔ mpesua yi nyinaa firii Berekum-Jaman mansini no abatoɔ mpesua no mu (a ɛkyire yi no mmara maa ho kwan maa wɔpagyaa mansini no mu de kɔɔ Berekum Municipal District wɔ ɔgyefuo bosome no da a ɛtɔ so aduonu nkron wɔ afe mpem mmienu ne nwɔtwe \"2008\" mu ); kɔsi sɛ abatoɔ kɔmisa tetee mansini no atɔeɛ fam no firii mansini no mu ma yɛbɛnyaa Berekum West mansini no wɔ ɔbɛnim bosome no da a ɛtɔ so du-num wɔ afe mpem mmienu ne du-nwɔtwe (2018) mu."} {"id": "11461", "contents": "Ajuma Ameh-Otache (1 December 1984 – 10 November 2018) yɛ kane Nigeriani bɔɔlobɔni a na osi akan wɔ mfinmfin. Na ɔka bɔɔlobɔkuo a ɛde Nigeria women's football team a esii akan wɔ 2004 Summer Olympics no ho. Osii akan maa bɔɔlobɔkuo a ɛde Pelican Stars . Ameh-Otache wui wɔ November da ɛtɔ so, afe 2018 mu wɔ bre a na w'adi mfie 33; Nea ɛkɔfaa owuo no bae yɛ nea obiara ntee ho asɛm. https://www.olympic.org/ajuma-ameh https://www.olympic.org/ajuma-ameh https://web.archive.org/web/20130128051118/http://www.fifa.com/tournaments/archive/womensolympic/athens2004/teams/team=1882893/index.html Ajuma Ameh Bio, Stats, and Results | Olympics at Sports-Reference.com (archive.org) Ajuma Ameh-Otache: Former Nigeria midfielder dies at 33 - BBC Sport"} {"id": "11467", "contents": "Anita Amankwa (Wɔwoo no September da ɛtɔ so 2, afe 1989) yɛ Ghanani mmaa amanmanmu bɔɔlobɔni a osi akan sɛ odikanfo. ɔka mmaa bɔɔlobɔkuo a ɛde Ghana women's national football team no ho. Na ɔka ekuo a esii akan wɔ 2007 FIFA Women's World Cup ho. Osii akan ma bɔɔlobɔkuo a ɛde Takoradi Ladies a ɛwɔ Ghana https://web.archive.org/web/20121014165606/http://www.fifa.com/mm/document/tournament/competition/fwwc_2007_players_19147.pdf"} {"id": "4611", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kɔle Gɔnnɔ yɛ kuro wɔ Nkran. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "4623", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Gana Wiemuhyɛn Adwumakuo yɛ adwumakuo a ɛhwɛ Gana Wiemuhyɛn Gyinabea nyinaa so. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "4635", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Wɔ wiase afanaa nyinaa Abibirem na ɛtɔ so mmienu a ɛso wɔ wiase. Ɛfa wiase no asaase bɛyɛ nnum. Ɛne nsuo akɛseɛ na atwa Ahyia. Yɛwɔ amaman aduonum nan(54) a yɛagye wɔn atom ne wɔn a wɔnnan obiara wɔ abibirem, ɛna ɔhamu nkyekyɛmu du nan akyirepɔ nson(14.7)a ɛyɛ (ɔpepepe baako, ahanu ne du nsia) (1.216) a nnipa dodoɔ a ɛwɔ wiase te hɔ. Ɛyɛ beaɛ a nnipa a ɛdikan baa wiase tenaeɛ. Kristoman African Pentecostalism Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value). Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "4838", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Abrantie Emmanuel Kwesi Danso Arthur Junior (wɔwoo wɔ mumu du-awɔtwe), a yɛ sei nim no sɛ Kwesi Arthur, eyɛ Ghana dwontonyi a ofri Tema Wɔwoo na yɛ titii Kwesi Arthur eyɔ Tema na ɔkɔɔ sukuu eyɔ Tema Senior High School. Abrantie Kwesi Arthur hyɛ ase kɔdu adwumayɛ wɔ ndwomu abra otie dwontonyi a ye frɛ no Drake ndwom, \"Thank Me Later\" Eyɔ afe 2015, ɔ buei ndwom dawuru \"Grind Day\" fi ne debut EP, \"Live from Nkrumah Krom(2017)\". Kwesi Arthur a yɛ ndwom ni Ghana dwontofuo ti sɛ Sarkodie, Medikal, KiDi, Jason EL, R2Bees, B4bonah, M.anifest, Stonebwoy, Shatta Wale. Na ɔka ndwomtofuo a ye yi hɔn ma \"Best International Act\" wɔ 2018 BET Awards."} {"id": "4862", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Cynthia Mamle Morrison a ɔwoo no wɔ ɔpɛpɔn bosome da a ɛtɔ so dunson, wɔ afe apem ahankron aduosia-nan mu yɛ amanyɔ ni a ɔfiri Ghana na ɔka New Patriotic Party amanyɔkuo no ho. Mprɛnpren no, ɔyɛ mmarahyɛbadwamni a ɔhwɛ Agona West mpɛsua so. Wɔ Ɔsanaa bosome da a ɛtɔ so nkron, mfeɛ mpem mmienu ne dunwɔtwe mu no, ɔtoo wɔn nsa frɛɛ no sɛ ɔmɛyɛ ɔmansoafoɔ a ɔhwɛ mmaa ne mmarima, mmofra ne ahobammɔ so a ɛyɛ ɔmanpanin Nana Akuffo Addo na ɔfrɛɛ no. Wɔwoo Cynthia wɔ Ɔpɛpɔn bosome da ɛtɔ so dunson wɔ afe apem ahankron aduosia mu wɔ Elmina mfinimfini mantam mu. Ɔgyee tikya nteteɛ abɔdini krataa wɔ Maria Montessori Nteteeɛ Suapɔn no mu wɔ afe apem ahankron aduokron mmienu mu. Ɔsane nso wɔ aduanenoa ho abodin krataa pii. ɔware Herbert Morrisson a ɔne no wɔ nkɔdaa nson. ɔyɛ Kristo nii. Mrs. Cynthia Morrison dii mfeɛ aduonum mmienu no, ɔyɛɛ adeɛ de noɔma bi te sɛ nkɔnwa a ayarefoɔ tena mu, adeɛ a ɛboa anifrafoɔ ne krɔɔkye kɔ kɔkyɛɛɛ se ɛka n'awodadie no ho."} {"id": "4904", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kwasi Poku Addae, yɛ Ghana nnwontofo a wonim no wɔ nnwomto mu sɛ Kwaisey Pee.Wonim no sɛ obi a ɔbɔ Highlife nnwom a ne nne nso yɛ dɛ, afei nso ɔwɔ apaawa bɛyɛ anum. Wɔ afe 2007 mu no Ghana Music Awards bɔɔ n'abaso sɛ nnwomtofo a ne nne ne ne dɛ paa na kwan a ɔfa so to nnwom kanyan anigye. Wɔwoo Kwaisey Pee too abusua a wɔto nnwom mu, ne papa ne Agyaaku a ɔka Yamoah ne Sunsum nnwomtofoɔ kuo ho. Ne papa nua ba ne Rex Omar na ne nua ankasa nso ne Criss Waddle. Ɔkɔɔ sukuu wɔ Datus School Complex wɔ Tema, ankyɛ na ogyae kɔfaa nnwomtoɔ too ne ho so . Ofii ne nnwomto ase bere a ɔkɔkaa ne papa nnwomtofoɔ kuo ho na afei ogyae kɔkaa Nana Tuffour nnwomtofoɔ kuo a wɔfrɛ wɔn sɛ Sikadwa no ho wɔ 1994 mu. Akyiri yi ɔkɔkaa nnwomtofoɔ kuo foforo bi ho a wɔfrɛ wɔn sɛ Jewel Ackah and the Beautiful Six ho. Awiei koraa no ɔne ne papa kɔɔ London kɔdaa apaawa foforo a wɔato no din sɛ Nyame yɛ Ɔdɔ adi wɔ 1998 mu."} {"id": "4922", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Germanfoɔ ammamerɛ ate atese wɔ mmeaɛ a wɔka German kasa wɔ wiase afaanan nyinaa. Efiri ahyeaseɛ no, Germanfoɔ nam kwan ahodoɔ ne nimdeɛ so na wɔn asiesie wɔn nnoɔma Ingresi Aburokyiman mu, ɛfa honhom ne wiase nyinaa mu. Ɛfiri tete nyinaa no, w'aferɛ Germany Das Land der Dichter und Denker (ɔman a anwensɛm twerɛfoɔ ne badwenmma wɔ mu). Afoofida bebree na ɛwɔ German man no mu. Ɛkoro a ɔman no di mu akotene paa ɛwɔ mu ne deɛ wɔfrɛ no Oktoberfest a wɔdi no wɔ Munich ne wɔn buronya ammamerɛ a ɛyɛ Weihnachten. Ahinime 3 ayɛ Germany man no da efiri 1990, a wɔn di no sɛ German Nkabom Da (Tag der Deutschen Einheit). Amansan kuo baatan UNESCO a twerɛ nnoɔma 38 wɔ Germany a ɔwɔ wiase agyapadeɛ nhyehyɛe so. Nanka Gemany yɛ ɔman a ɛtɔ so mmienu wɔ aman aduonum a wɔde ebuo soronko ma no wɔ afe 2013. Kasa a wɔde di dwuma wɔ German, na wɔka no dodoɔ no de German."} {"id": "4946", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Nhomasua wɔ German nkurow ahorow asɛyɛde (Länder), na German aban nso di dwuma kakra nso de boa. Kindagaten (mmɔfra mfiase sukuu) nhomasua a wopɛ a na wokɔ wɔ hɔ ma abɔfra biara a woadi mfeɛ baako ne nsia ntam, efi hɔ a, sukuu kɔ yɛ nhyɛ. Nhyehyɛe no da nso wɔ German efisɛ ɛsono German kurow (asaase) biara ne ne nhomasua nhyehyɛe. Mmofra no pii kɔ Grundschule (fapem anaa mfiase sukuu) mfeɛ nnan fi mfe nsia kɔsi mfeɛ nkron. German ntoasoɔ sukuu gu ɛfa ahorow mmienu, ntoasoɔ ketewa ne ntoasoɔ kɛseɛ. German ketewa anaa mfiase ntoasoɔ sukuu ma mfiase sukuu nimdeɛ na ɛboa siesie wɔn ma soro ntoasoɔ sukuu. Ntoasoɔ sukuu akɛseɛ no ma nsaano nnwuma ho nteteeɛ ne nimdeɛ. German ntoasoɔ sukuu no gu nkyekyɛmu nnum. Gymnasium no siesie adesuafoɔ no ma sukuupɔn na wɔde Abitur nsɔhwɛ no atwatoɔ, bere a wɔwɔ gyinapɛn 13. Ɛfi afe 2015 kosi 2018, sukuu nsakraeɛ ahorow a ɛde G8 ma sukuufo de"} {"id": "2979", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Ukrainian(pronounciation of \"Ukrainian\" (help·info)) yε Kasa wo Ukraine man mu. Moldova, Russia, Belarussia, Poland foo nso ka Kasa yi bi."} {"id": "6759", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Banda Nkwanta Nkramosombea wɔ Gonja Atɔe mpesua a ɛwɔ kane Atifi manatam no mu wɔ Ghana.  Sesei, wɔfrɛ no Kwaebere Mantam mu. Banta Nkwanta yɛ kuro ketwaa bi a ɛda Bui Dam ne Wata-Techiman nkwanta so. Nkramofo a wotu firii Sudan Anafoɔ no sii Nkramosombea no wɔ afeha a ɛtɔ so 18 no mu. Sɛnea abakɔsɛm kyerɛwfo kyerɛ no, Nkramofo no dikan wuraa Abibere mu denam Egypt so wɛ afeha a ɛtɔ so 10 no mu, na wɔtrɛw faa Atɔe ne Anafo wɔ sika kɔkɔɔ dwadie ne nkoa dwadie bere no mu. Wɔde dɔte na esii no wɔ Sudano-Sahelian adansie sɛso. Nkramosom bea no yɛ nea ɛware paa na wɔkyerɛ sɛ, ɛno ne nkramosombea a wɔde dɔte sii a n’abantenten ware paa wɔ Ghana. N’abanteten a ɛwɔ apeui fam no bɛyɛ anamon 42. Natifi no yɛ nea ɛware. Ne su yɛ fasene a wode mpampuro asisi abanteten, na eyi ma n’atifi no ahooden. http://ghana-net.com/larabanga-mosque.html https://haunsinafrica.com/2018/06/20/ghana-historic-mud-mosque-banda-nkwanta/ https://www.alamy.com/mud-built-mosque-at-banda-nkwanta-ghana-image63000800.html https://breathlist.com/africa/ghana/places-to-see/banda-nkwanta-mosque/ https://visitghana.com/adventure-news/"} {"id": "6777", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Bradley Cooper a Ɔde Bradley Charles Cooper ye nnwontofo ƆBƆ nnwom wƆ Amerikaman no mu."} {"id": "5709", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Abena(pronunciation of \"Abena\" (help·info)) yɛ Akanfoɔ kradin a yɛde ma ɔbaa a yɛwoo no Ɛbenada. Asantefoɔ, Fantefoɔ, Akyemfoɔ ne Akuapemfoɔ na ɛto saa din no wɔ Ghana. Wɔ Akanfoɔ amammerɛ mu wɔ Ghana no Abena mmɛrima din ne Kwabena. Wɔ Akan amammerɛ mu no nyaa kradin firi abosom hɔ. Yɛnyaa Adwoa firii Koyabeneda. Abena mmrane ne Kosia anaa Nimo a ɛkyerɛ ayɔnkofa. Abena mmrane nneso ne Abra. Ɔbaa a ɔde Abena pɛ yɔnkoɔ ne nnipa asɛm. Abena Osei Asare, Ghana amanyɔni ne mmarahyɛbadwauani ma Atiwa East mpɔtam wɔ Ghana Mmarahyɛ Bagua a ɛtɔ so awotwe mu. Abena Malika, ɔyɛ Canadani sinitwani. http://www.njas.helsinki.fi/pdf-files/vol15num2/agyekum.pdf https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Day-born-names-in-Dagbani-Ewe-and-Fante-797733 https://www.modernghana.com/lifestyle/8691/the-akan-day-names-and-their-embedded-ancient-symb.html https://yen.com.gh/115080-akan-names-meanings.html http://www.njas.helsinki.fi/pdf-files/vol15num2/agyekum.pdf https://www.parliament.gh/mps?az&filter=A https://www.ghanaweb.com/person/Abena-Osei-Asare-2248 https://www.imdb.com/name/nm2902749/"} {"id": "3309", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Università La Sapienza' (it: Università degli Studi di Roma \"La Sapienza\") yε university a ɛwɔ Roma, Italy. Sapienza University of Rome , a yɛsane nso frɛɛ no sɛ Sapienza anaa sɛ University of Rome, a nkane no na wɔfrɛ no sɛ Università degli Studi di Roma \"La Sapienza\", ɛyɛ research university a wobɛhu no wɔ Rome, Italy. ɛyɛ suapɔn akɛseɛ a ɛwɔ amanone a ɛwɔ adesuafoɔ dodoɔ no mu baako. na ɛsane nso yɛ suapɔn a anyini na akyɛ yie pa ara wɔ abakwasɛm mu, a wɔtee no wɔ afe apem ahaasa ne mmiensa (1303) mu."} {"id": "3470", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Empire State Building yɛ ahyɛnsode dan a ɛwɔ New York, USA."} {"id": "5769", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Ayɛwohummumɔ(pronounciation of \"Ayɛwohummumɔ\" (help·info)) yɛ bosome a ɛtɔ so nnsia wɔ afe no mu wɔ \"Gregorian\" nnabupon no so. Ɛwɔ nnafua aduasa ena ɛyɛ bosome a ɛtɔ so mmienu a ɛwɔ nnda eduasa wɔ afe mu. Ayɛwohummumɔ yɛ bosome a ɛda bosome Kɔtɔnimaa ne Kitawonsa ntam Ayɛwohummumɔ yɛ edin a Akanfoɔ de ma bosome a ɛtɔ so nnsia wɔ afe mu. Ayɛwohummumɔ ye asusue bere ne nsu tɔ bere bosome wɔ afe mu wɔ ɔman Ghana afa south mu. Ayɛwohummumɔ yɛ bosome a akanfoɔ di afahyɛ Nkyidwo and Ohum no. http://www.afropedea.org/asante-ashante-calendar http://www.afropedea.org/asante-ashante-calendarhttp://www.afropedea.org/asante-ashante-calendar https://www.easytrackghana.com/cultural-overview-ghana-festivals.php"} {"id": "6963", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Alhaji Imoru Egala (Ɔpɛnima 5, 1916 – Oforisuo 2, 1981) yɛ kane Ghanani amanyɔni ne nhomsua mu kunini. Okuraa dibea ahodoɔ wɔ kane Gold Coast ne bre a Ghana nyaa fahodie akyi wo aban mu. Ɔyɛ kane Soafo a ɔhwɛ amanɔne nsɛm so firi afe 1960 kosii afe 1961 wɔ Ghana adehyeman a edikan no ase. Onyaa dibea wɔ Nkrumah amanyɔkuo a ɛde Convesntions peoples Party aban mu, a emu bi ne Soafo a ɔhwɛ Amanɔne nsem so ne Soafo a ɔhwe amanebɔ so.. Egala yɛ amanyɔkuo People’s National Party a edii nkonim wɔ afe 1979 manpanyin ne mmarahyɛ bagua abtoɔ no mu hyehyɛfo no m baako. Na ɔyɛ ɔkagyinamdifo ma Dr. Hilla Limann a ɔbɛyɛɛ manpanyin wɔ Ghana adeyeman a ɛtɔ miɛnsa no mu, nea nti a ɛte saa ne sɛ na saa bre no, w’abra no mfie 12 wo Ghana amanyosem mu Egala wui wɔ April da ɛtɔ 2 afe 1981 mu wɔ New York, United States. Imoru Egala waree Hajia Memuna. Ne ba baa din de Hajia Ramatu Aliu Mahama a ne kune ne kane manpanyin abediakyire wɔ Ghana (firi 2001 – 2009), Alhaji Aliu Mahama"} {"id": "3590", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Nagasaki yε kuro a ɛwɔ Yapan. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6572", "contents": "Auguster Asantewa Boateng yɛ Ghana nsɛmtwerɛni a ɔyɛ adwuma na SHE Media Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6584", "contents": "Sɛ wo hia mmoa biara ɛwɔ ha a, wobɛtumi abisa Twi Wikipedia adwuma nkwankyerɛfoɔ a edidi so yi User:Robertjamal12"} {"id": "6608", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Ashford Emmanuel Inkumsah, na ɔyɛ oduro yɛfo ne amanyɔni. ɔsoom sɛ soafo wɔ asoeɛ ahorɔw pii wɔ adehyeman a edikan no mu. ɔSoom sɛ mmarahyɛ bedwa no gua mu tenani abediakyire a odi kan firi afe 1965 kosi afe 1966. Wɔ woo Inkumasah wɔ afe 1900 wɔ Sekondi a ɛwɔ atɔe fam wo Gold Coast (Enne Ghana).  Na ne papa yɛ ɔkomfoɔ wɔ ahanta, nanso ɔsakrae bɛyɛɛ Metodiseni. ɔhyɛɛ sukuu ase wɔ seondi Methodist School na ɔtoaa so kɔɔ Mfantsipim School, a ɛwɔ Cape Coast ma no wiee wɔ afe 1921. Wɔ January afe 1922 nnwumakuo a wɔn de Miller Brothers Limited a ɛwɔ Kumasi no fa noo adwum mu. Wɔ June, afe 1922 mu no, ɔde no ho kɔ dɔɔm nnwumakuo a ne din de F & A. Swanzy Transport bosome nsia a na ɔyɛ adwuma sɛ otintimfo.  Woyii no akyiri kɔɔ adwumakuo a ne din de Swanzy Company Limited ma no yɛɛ adwuma sɛ otintimfo kosii afe 1927 a ɔsan n’akyi kɔɔ Sekondi. ɔne adwumakuo a ɛne Pickering & bethods yɛ adwuma mfie mienu ne fa wɔ Sekondi."} {"id": "6987", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Joseph Henry Mensah (Ahineme 31, 1928 –Kitawonsa 12, 2018) yɛ Ghanani ɔmanyɔni ne amammuo nkontaabufoɔ Ɔhyɛɛ sukuu ase wɔ Achimota School. Na ɔkɔɔ University of the Gold Coast (a seisei wɔfrɛ no University of Ghana) firi afe apem aha-nkron aduanan nnwɔtwe (1948) kɔsi 1954. Ɔkɔtoaa n'adesua so wɔ University of London de nyaa ne suapɔn abodin a edi kan, ne mmienu no wɔ \"economic theory and development\" nimdeɛ mu wɔ Stanford University. Afe apem aha nkron ne nan (1954) mu na ɔyɛɛ Economics mu Research Fellow wɔ University of Ghana, kosii afe apem aha-nkron 1958. 1953 mu na Mensah firii adwuma ase sɛ Assistant Inspector of Taxes berɛ a na Gold Coast da so hyɛ Eyeresi aban ase. Afe apem 1958 na Mensah kɔyɛɛ adwuma wɔ United Nations Secretariat wɔ Centre for Development Planning, Projections and Policies, wɔ New York City, a ɛwɔ Amerika. Mensah san baa Ghana wɔ afe apem aha aduosia (1961) bɛyɛɛ National Planning Commission daanonin.National Planning commission na ɛhyehyɛ san de deɛ yɛfrɛ no ɔman Seven-Year Development Plan (1963/64–1969/70)."} {"id": "5828", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Waakye (pronunciation of \"Waakye\" (help·info)) yɛ Ghana aduane bi a yɛde ɛmoo ne adua na anoa,yɛtaa di no anɔpa anaa awia. Saa nso na ebinom nso di no anwummerɛ. Mpɛn pii no yɛtae de adua a n'ani no ayɛ sɛ tuntum anaa sɛ adua a yɛfrɛ no nantwie adua no fra ɛmoo no noa bom, sane de ayuo a n'ahaban no yɛ kɔkɔɔ a aho anaa sɛ ne mfimfini ne ankaatwɛdeɛ na ɛnoa. Ayuo no ahaban no ne ankaatwɛdeɛ no ma saa aduane no yɛ hwam sane ma no yɛ kɔkɔɔ na yayi ahaban no afirim ansa na yɛadi. Edin waakye no firi Hausa kasa mu a ɛkyerɛ sɛ adua. Ɛyɛ edin a yɛnya firii edin kyinkafa da wake mu a ɛkyerɛ sɛ ɛmoo ne adua. Wɔn a wɔtɔn nnuane wɔ kwan ho na ɛtaa tɔn waakye. Yɛgyedi sɛ Hausafoɔ ne nnipakuo ba a ɛwɔ serɛm wɔ Ghana ha na ɛnim waakye noa yie paa ara."} {"id": "3699", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Sofia (София) yε kuropɔn a ewɔ Bulgaria ɔman mu. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "7065", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Leishmaniasis, a wͻsan kyerεw no leishmaniosis yε yare a mmoawa bi a wͻte afoforo mu a wͻwͻ abusuakuw leishmania mu a wonya denam dͻte ntuboaso Yare no nam kwan abiεsa so da ne ho adi:honam yare, εhorow ne honam ani, anaa nipaduam leishmaniasis Honam ani de no da adi denam honam kuru ahorow so, bere a εhorow ne honam de da adi denam kuru wͻ honam ani, obi anum, ne ne hwenem, na nipaduam de da adi denam honam kuru ne afei atiridii, mogya a akͻ fam ne berεbo a ayε kεse so. \"Leishmania\" ahorow bεboro aduonu na wͻde yare yi ma nipa. Nea εta de ba binom yε ohia, aduan pa a wonnya, kwae a wͻsεe no, ne kurow kεse mu tena. Yare abiεsa no nyinaa yε nea wobetumi de afidie ahu. Bio nso, wotumi hu nipaduam de no denam mogya mu a wͻhwehwε so. Wobetumi asiw Leishmaniasis kwan denam ntama a wͻde aduru ahyε no a wͻdam. Akwan afoforo yε nnuru a wͻde kum ntummoa no ne nipa a woanya a wͻsa wͻn yare ntεm so."} {"id": "7071", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Onuonyamfo Owura yere Otemmufo Mabel Maame Agyemang , née Banful (ne din foforo ne Yamoa) yɛ Otemmufo a ɔsoom Ghana , Gambia ne Swaziland aban. ɔno ne ɔbaa otemmufo Kandifo a odi kan wɔ Zambia man no mu. Otemmufo Agyeman nyaa ɔfrɛ wɔ Ghana mmaranim adwumakuo no mu wɔ afe 1987.  Sɛ mmaranimfo no, ɔsoom sɛ otemufo dii nsɛm ahorɔw pii wɔ mmea ahorɔw te sɛ Nkran, Cape Coast, Koforidua, Kumasi ne Tema. ɔsan nso som sɛ Ghana Atemmufo kuo no abediakyire firi afe 1996 kosi afe 2000. Onyaa abasobɔ kɔɔ asɛndibea kɛse wɔ afe 2020 mu. ɔhyɛɛ ase yɛɛ adwuma wɔ beae bi wɔfrɛ no Common Wealth Secretariat sɛ obi wakwadare wɔ attemuo nnwuma mu wɔ afe 2004, a nea edi kan no wɔde no kɔɔ Gambia man no mu ma no kɔ soom sɛ Otemmufo wɔ won asendibea kɛse. Wɔ mfie nnan a odii wɔ Gambia man no mu no, Otemmufo Agyeman soom mmeae a ene  nsase nsɛm ho, nsɛm a efa kuromma ho, dwadie ne amumuyɔ asoeɛ ma no tumi wie nkrata nnaka 365."} {"id": "7089", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Naana Eyiah Quansah yɛ Ghanani amanyɔni ne amanyɔkuo New Patriotic Patriotic Party no mu ni. Ɔno ne mmarahyɛ baguani a ogyina hɔ ma Gomoa mfinfib mpesua so. Wɔ woo Quansah wɔ febuary da ɛto sɔ 14, afe 1963 mu wɔ Gomoa Lome, a ewɔ mfinfin mantam mu. Quansah yɛ a kristoni ne ɔbaa warefo a okura abɔfra baako."} {"id": "7137", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Template:Infobox foodNkatie Cake yɛ Ghana dwokɔmano aduane a wɔfrɛ no Kongodo wɔ Guinea na Louga wɔ Senegal, ɛyɛ mmɔfra ne mpanin aduane. Na mmom sukuufoɔ mmɔfra titire na wɔtaa di esiane asikyire dodoɔ a ɛwɔ mu no nti. Wɔtaa twa nkatie cake no sɛ nsayam anaasɛ kankra su, nanso wobɛtumi atwa no su a wopɛ biara. Nnoɔma a ɛhia wɔ saa nkatiɛ cake yɔ yi ho ne: Asikyire konko baako. Nkatiɛ a yɛakye apɔ ho. Wopɛ a na woasi kakra. Nsuo Yamboɔ ana prentoa. Sɛdeɛ wɔyɛ nkatiɛ cake Hwie asikyiresam no gu pantrawa mu fa si gya so bɛyɛ sima num ma ɛnane. Saa berɛ no na woapɔ nkatiɛ a woakye deda no ho asi no kakra. Asikyire no ahosuo dane kɔkɔbrɔ a hwie nkatiɛ no gu mu. Kanum brɛoo na fa nsuo kakra gu mu na amma no ankyene Ɛfra wie a tete gu ɔpono so. Fa 'roller' ana prentoa trɛtrɛmu ma no nyɛ tratraa. Twitwa no sɛdeɛ wopɛ no berɛ a ɛyɛ hye no ara. NB. Ɛsɛ sɛ ɛmu trɛtrɛ ne ne twitwa no yɛ ntɛm berɛ a ɛyɛ mmrɛ no."} {"id": "6063", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Erzurum yε kuro a ɛwɔ Turkey. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "7155", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Template:Infobox instituteNoguchi Memorial Institute for Medical Research (NMIMR) yɛ aduroyɛ nhwehwɛmubea a ɛwɔ University of Ghana beaɛ hɔ wɔ Accra, wɔ Ghana. Wɔde sika a Japan aban de boaaɛ na ɛtee no 1979. Wɔn na wɔyɛ Covid-19 amansan yadeɛ yi nhwehwɛmu a wɔkyerɛ wɔn a yareboa no bi wɔ wɔn mogya mu. Noguchi Memorial Institute for Medical Research yɛ nhwehwɛmubea a ɔde wɔn ho kakra a ɛwɔ University of Ghana wɔ kuropɔn Accra. Ɛyɛ nipaduamu nhwehwɛmubea kɛseɛ a ɛwɔ ɔman yi mu. Wɔn a wɔhyɛɛ nhwehwɛmubea yi ase yɛ kane bi University of Ghana School of Medicine ɔdaanoni Prof. E. O. Easmon ne Prof Kenji Honda a na ɔwɔ Fukushima School of Medicine a ɛwɔ Japan nkabomdwuma nti no na ɛyɛ Japan International Cooperation Agency (JICA) mmoa. Japan aban na ɛsii dan no de kyɛɛ Ghana aban ne ne manfoɔ, de hyɛɛ Japan nhwehɛmunin Hideyo Noguchi a na ɔreyɛ ebunu (yellow fever) nhwehwɛmu wɔ Ghana, na ɔfaa yadeɛ no so wuuɛ 1928 mu no nkaedeɛ."} {"id": "5936", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Ɛtɔ(pronunciation of \"Ɛtɔ\" (help·info)) yɛ Ghana aduane a wɔde bayerɛ yɛ. Wɔ Ghana man mu no, ɛyɛ nea Akanfo yɛ ɛtɔ bere a obi redi n'awoda. Sɛnea abrɔfo mman mu no wɔde kaake di awoda no, Akanfo yam bayerɛ wo asanka anaa ayewa mu na wɔde nkesua aka ho. Wobehia bayerɛ,ngwo, gyeene, anwa,mako ne nkesua. Di kan sensene wo bayerɛ no. Twa mu nketewaa na fa nsu hohoro. Fa bayerɛ no gu kyɛnsee mu, fa nkyene kakraa ne nsu gu kyɛnsee no mu na fa si agya so. Hohorow wo nkesua no ho na fa gu nsu no mu. Kata kyɛnsee no so na ma ensi agya no so bɛyɛ sima dunum. Hwɛ sɛ bayerɛ no aben na hwie nsu no fi ho. Afei fa kyɛnsee ketewaa na hwie ngwo kakraa gu mu. Fa gyeene kakraa ka ho na kyew ngwu no mu. Yi ɛno nso fi agya no so si kyɛn. Tam wo ayewa anaa asanka na twi wo mako, gyeene a aka ne aanwo no kosi sɛ ɛbɛfe."} {"id": "5942", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Jollof (pronounciation of \"Jollof\" (help·info)) yɛ, ɛmoo aduane a agyedin wɔ Abibirem atɔeɛ na agyedin wɔ Aman a abibiremfoɔ te pa ara wɔ wiase aman nyinaa so. Wɔde ɛmoo a ɛyɛ tenten, ntoosi, gyeene, spices, nhaban ɛne mogya nam nua bom wɔ kyɛnsen baako mu, Ɔkwan ne neɛma a wɔde yɛ da nso wɔ nnuane ahoro nyinaa mu. Jollof fi Senegambian mantamu a Wolof anaa Jolof Empire dii wɔn so14th century mu, ɛne Senegal, The Gambia ne Mauritania, a wɔ dua ɛmoo. Aduane no firi amammerɛ aduane bi a yɛfrɛ no thieboudienne, a yɛde ɛmoo, nsuomnam, nsuomnam a nwura hyɛ ho ne nhaban ayɛ. Aduane ne kuadwuma mu abakɔsemkafoɔ James C. McCann ka sɛ ɛmoo firi upper Niger valley, nanso ɔnnye nni sɛ aduane yi terɛɛ firi Senegal kɔ sii baabiara a edu nnɛ efirisɛ ɔnhu ɔkwan a ɛbɛtumi aterɛ saa wɔ \"kasahodoɔ ho nimdepɛ, abakɔsem anaa amanyɔsem mu\"."} {"id": "6986", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Joseph Essilfie Hagan yɛ Ghanani Amanyɔni. ɔsoom sɛ Soafo a ɔhwɛ Atɔe Mantam ne Mfinfin Mantam. Ɔsan nso soom sɛ mmarahyɛ baguani a ogyina hɔ ma Abura Asebu abatoɔ mpɛsoa so. Wɔ woo no wɔ afe 1912. Ɔhyɛɛ sukuu ase wɔ Nyakrom Methodist School na ɔtoaa so kɔɔ St. Nicholas Grammar School (sesei eye Adisadel College) a ɛwɔ Cape Coast. Bre owiee ntoaso sukuu no, hagan nyaa adwuma sɛ sotɔɔ so hwɛfo wɔ adwumakuo a ne din de Union Trading Company (U T C) firi afe 1937 kosii afe 1950.  Hagan de ne ho kɔdɔɔm Town Council a ɛwɔ Cape Coast na ɔbɛyɛɛ Conventions People Party amanyɔkuo no mu ni wɔ afe 1949. Wɔ afe 1951 mu no, wɔpaw no sɛ mmarahyɛ baguani, na ɔyɛ aban adwuma so hwɛfo abediakyire. Wɔ too aba yi no biom wɔ afe 1954 ne 1956. Wɔ saa afe no ara mu (1956) , wɔpaw no sɛ Soafo abediakyire ma asoe a ɔhwɛ nkurase ne nkuro nketewa amamuo so. Wɔ afe 1957 mu no, wɔpaw no sɛ Soafo a ɔhwɛ Atɔe Mantam no so, ma no soom wɔ saa dibea no kosii afe 1960 bre a wɔpaw no sɛ mfinfin Mantam Soafo."} {"id": "6992", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Joyce Adwoa Akoh Dei yɛ Ghanani amanyɔni ne amanyɔkuo New Partriotic Party (NPP) mu nii. Ɔyɛ mmarahyɛ baguani a ogyina hɔ ma Bosome-Freho abatoɔ mpɛsua so a ɛwɔ Asante mantam mu wɔ Ghana. Wɔ woo Dei wɔ October da a ɛtɔ so 12, afe 1965 wɔ Asiwa a ɛwɔ Asante mantam mu. Okura abodin krataa wɔ Kristo som nwuma ho. Arkoh yɛ dwadinii ne amanyɔni. Ɔyɛ Kristoni. Ɔyɛ ɔwaregyaefo a okura mmɔfra miensa."} {"id": "6998", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Kalybos yɛ siniyɛdin ma Richard Kweku Asante, a ɔyɛ sinitwani na afei ɔyɛ no ankasa adwuma. Sini a ɔde hyɛɛ ne siniyɛ ase afe 2012 mu no ne nsɛmkwaa sini asiniasini a yɛfrɛ no Boys Kasa. Richard Asante a wɔtaa frɛ no Kalybos no yɛ Ghanani siniyɛni ne nsɛmkwaayini a ɔnam nsɛmkwaasini asiniasini Boys Kasa so ma yɛhunuu no. Afe 2017 mu no ɔne ne yɔnko siniyɛninimpɔn wɔ Boys Kasa sini yi mu, Patricia Opoku Agyeman nyaa Black British Entertainment abasobɔdeɛ wɔ London. Wayɛ siniyɛnimpɔn wɔ Ghana agyeatomu sini bebree mu, a ebi ne Kalybos in China ne Amakye and Dede Kalybos yɛ Owura Peter Owusu Mensah ne Madam Felicia Owusu ba a wɔwoo no Oforisuo da 27, 1988. Ɔhyɛɛ n’adesua ase wɔ De-youngsters International ne St. Anthony’s Preparatory sukuu a ɛwɔ Accra, na ɔtoaa so kɔsuaa Building Technology wɔ Suhum Secondary Technical School. Ɔwieeɛ no ɔkɔtoaa so wɔ National Film and Television Institute (NAFTI). Kalybos wie nyaa ne sukuupɔn adansekrataa wɔ Cinematography mu sane nyaa abasobɔdeɛ sɛ NAFTI adesuani a ɔdi mu."} {"id": "6038", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kpanlogo(pronounciation of \"Kpanlogo\" (help·info)) yɛ asa ne dwomtoɔ a firi afe apem ahankron ne aduosia 1960 pen so wɔ mmabunu a ɛwɔ Nkran, Ghana. Nkranmanfo) pii no a na wɔ te nkran hɔ ne wɔn a na wɔte bɛn n'ahenkuro, Nkran na edi kan bɔeɛ, Nanso Sei sua deɛ ɛyɛ ɔman no mu nyinaa na ɛde gye wɔn ani pa as a. Ɛhyɛɛ aseɛ sɛ innovative asa wɔ afe apem ahankron ne aduosia no mu ntɛm pa ara, a America rock ne roll na ɛmaa wɔnsuaeɛ a ɛmaa mmabunu a ɛwɔ Ha twee wɔn ho firii wɔn mpanimfoɔ ho. Ghana panin a ɔbɔ donno mu a yɛfrɛ no C.K Ladzekpo kaa sɛ kpanlogo \" yɛ asa bi a ɛho hia ma mmabunu ɛna ɛyɛ adeɛ bi a ɛde ahofama ba ma mmabunu a ɛwɔ Ghana mpɔtam nyini ntɛm a ɛboa tene wɔn wɔ anisoadehunu a yɛn nananom a aba atwam yɛeɛ wɔ abibirem amanyɔsɛm mu\". mpɛnpii no wɔn a wɔsa kpanlogo no bu wɔn mu ase kɔ fam,bu kotodwe, kɔ wɔn akyi, ɛna wɔtaa yɛ nnwaman nnoɔma wɔm wɔ berɛ a woresa no."} {"id": "6044", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Afram Asubɔntene yɛ ɔha-kilometre(Aduosia mmienu miles) (62 mi) asubɔntene wɔ Ghana. Kane ansa na yɛbɛ si Akosombo Dam wɔ afe apem ɔhankron aduosia mu no, Afram yɛ botaeɛ titiri a nsuo suo mmienu anaa dɛ ɛbro saa bɛbom fi Volta Asubɔntene na ɛnɛ nso ɛda so yɛ mfasoɔ de ma nsuo suo nkabom fi Lake Volta. Asubɔntene no de ahohare so de n'ani kyere Anaafoɔatɔeɛ kwanso. Ɛgye nsuo a ɛtwe fi Kwahu Plateau no nyinaa.    Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value)."} {"id": "4095", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Mario Beccaria Mario Beccaria (Sant'Angelo Lodigiano, 1920 - 2003) yε amanyɔ ni a na ɔfiri Italy. Na ɔyε ɔpanin a ɔda a kuro a yεferε no Sant'Angelo Lodigiano εfiri afe 1960 kɔsi 1964. Wode εkwan bi a εwɔ Sant'Angelo Lodigiano ato no.;; Via Onorevole Mario Beccaria, Sant'Angelo Lodigiano Ricordando Mario Beccaria Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value)."} {"id": "6062", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Template:Infobox settlement Sivas (Armenian: Սեբաստիա, romanized: Sebastia; Greek ne Latin: Σεβάστεια, Σεβαστή; Sebastia, Sebastea, Sebasteia, Sebaste) yε kuro a ɛwɔ central Turkey ne sivas Province akonnwa. Kuro no wɔ soro bɛyɛ sɛ metres apem ahanu ne aduoson nnwɔtwe (4193ft) a ɛso a ɛbɛduru Kizilirmark nsuo,ɛwɔm sɛ adwuma a wɔyɛ no hɔ yɛ mfudeɛ deɛ, ɛyɛ baabi yɛdi dwa, ne baabi a nnwumakuo pii wɔ. Ɛyɛ beaeɛ a wɔasiesie Rail, wɔwɔ mfidie a ɛyɛ rugs bricks,cement ,cottonne woolen textiles a ɛno na ɛboa ma kuro no sikasɛm kɔ soro. Mantam noa ɛbɛn wɔn ne yɛ asuo adwuma ne iron ore a ɛyɛ adwuma wɔ Divrigi. Sivas sane so yɛ baabi a north-south ne east-west kwan a ɛkɔ Iraq ne Iran de di nkɔmmɔ wɔ ne nnidisoɔ so. Sɛ wohwɛ keteke mpuntu dwuma a, kuro no sikasɛm kɔɔ soro berɛ wɔn keteke no ne nkuro bi te sɛ Ankara, Kayseri,Samsun ne Erzurum ka bomm. Wɔde wiemna aka kuro no abo Istanbul mu."} {"id": "2982", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Yalta(sɛnea yɛbɔ \"Yalta\" (help·info) (Ukrainian ne Russian: Я́лта) yɛ ahomegyeɛ bea a ɛwɔ Crimean Peninsula anaafoɔ mpoano a ɛpo tuntum (Black sea) etwa ɛho ahyia. Edi dwuma sɛ amammuo bea ma Yalta mansini, aman a ɛwɔ Crimea no mu baako. Nnipakan a etwaa mu no, na kuro no wɔ nnipa dodoɔ mpem aduoson nsia, ahanson ne aduanan nsia (76,746) wɔ ( mfeɛ mpem mmienu ne dunan 2014 nnipakan mu). Kuro no wɔ tete Greek Yalita amammuo mu. Wɔn a wɔsusu sɛ wɔtee kuro no ne Greek atenaefoɔ a na wɔrehwewɛ mpoano a ɛhɔ dwoɔ atena. Ɛwɔ mpoano a ɛmu dɔ yie a n'ani kyerɛ ɛpo tuntum, a bepɔ Ai-Petri etwa ho ahyia. Beaeɛ no bɛgyee din berɛ a wɔyɛ wɔn Yalta nhyiam sɛ deɛ eka Allied World War II wɔ afe 1945 mu. Edin \" Greater Yalta\" yɛ din bi a wɔde ahyɛ Crimean anaafoɔ mpoano fa baabi a ɛkata firi Foros a ɛwɔ Gurzuf atɔeɛ wɔ apueeɛ fam ɛne kuro Yalta ne nkuro bebree a wɔn."} {"id": "7154", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Nkyifie (Bayere) Afahyɛ yɛ afehyia afahyɛ a ahenfo ne wɔn manfoɔ a wɔn wɔ Prang mpɔtam a ɛwɔ Pru atɔe mpesoa so wɔ Bono Apue Mantam mu, kane Bono ne Ahafo Manatam wɔ Ghana no.Wodi afahyɛ no bosome a ɛtɔ so nkrɔn no mu. Afoforo kyerɛ sɛ wodi afahyɛ no wɔ bosome a ɛtwa toɔ no mu. Afoforo nso di no wɔ bosome a ɛtɔ so dubaako no. Wɔde nnuane ne nsa gye ahohoɔ wɔ afahyɛ no ase. Amanfoɔ no hyɛ wɔn amammerɛ ntadeɛ ahorɔw de kɔ dwa dataa a ahenfo no abɔ no ase. Asa ne nnwomtoɔ nso kɔ so wɔ afahyɛ no ase. Wodi saa afahyɛ yi de kae nneɛma bi a esii wɔ tete. Pru mano no nam afahyɛ no so sese won hwɛ wɔ afe a atwa mu no ho. https://visitghana.com/attractions/tags/nkyifie-festival/ https://www.peacefmonline.com/pages/local/news/201911/396281.php https://www.graphic.com.gh/news/general-news/ngo-calls-on-chief-to-ban-wake-keeping.html https://www.easytrackghana.com/cultural-overview-ghana-festivals.php http://www.s158663955.websitehome.co.uk/ghanaculture/mod_print.php?sectionid=532 https://www.nhoc.gov.gh/festivals http://www.ghanaembassyiran.com/en/page/majorfestivals https://www.ghanaconsulatedubai.com/tourism.html"} {"id": "7160", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Ntoaso sukuu yɛ sukuu a wɔ de ntoaso nkyerɛkyerɛ ma Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "7190", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Patience Sackey (wɔ woo no April da a ɛtɔ so 22, afe 1975) yɛ Ghanani amanman mu bɔɔl bɔfo a osii akan sɛ banbɔfo. ɔka bɔɔl bo kuo a wosii akan wɔ 1999 FIFA Women’s World Cup ne 2003 FIFA Women’s World Cup."} {"id": "6116", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Ahwerase yɛ kuro wɔ Akuapim Anaafoɔ Kuropɔn Mansini wɔ Eastern Mantam wɔ Anaafoɔ Ghana. ɛne Aburi na kyeɛ Mpɔnoa a agye din ama Aburi Botanical Gardens ne Odwira Afahyɛ noEdin 'Ahwerase' yɛ Akan kasa a ɛkyerɛkyerɛ mu kɔ \"Ahwedeɛ ase\". Ahwerase kurofoɔ na di Odwira na ɛtaa di Afahyɛ no wɔ ɛbɔ anaa Ahinime bosom no mu. Odwira yɛ Ghana Afahyɛ bebree esiane no mu baako a amanfoɔ pɛ ne hwɛ nti ɔnante kɔ hwɛ.   http://akuapemcf.org/ https://www.graphic.com.gh/news/general-news/support-akuapem-south-assembly-aburihene.html Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value). https://www.graphic.com.gh/news/general-news/aburi-celebrates-odwira-festival.html \"Ahweraseman celebrates Odwira in grand style\" Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6122", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Anyanui yɛ akura bi a ɛwɔ keta mansini a ɛwɔ Ghana. Ɛnam sɛ Ada Foah tumi de nnipa kɔ nkurase bebree wukuada biara nti ɛne Anyanui anya nkitahodie bi. Nsuo ahohoro Anyanui nsaase pii ani ama wayɛ sɛ wɔde sika million mpem aduosia bɛyɛ ɛkwan a ne tenten bɛyɛ brɔfo kwansin mmienu akyirepɔ nson a ɛda Anyanui ne Akplortorkor ntam. \"Ferry Ada Foah Anyanui\". Ezime Guesthouse. Retrieved 2 May 2014. Government advised to extend sea defence wall to Anyanui and Aflao\". Vibe Ghana. Retrieved 2 May 2014."} {"id": "4824", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Mary Grant (6 Ɔsanaa 1928 – 18 Ɛbɔ 2016), na ɔyɛ Ghanani oduruyɛfo ne amanyɔni. Na ɔyɛ Ghana 'Council of State' muni a odi kan ne Wesley Girls High School osuafo a ɔbɛyɛɛ oduruyɛfo a odi kan. Grant ne ɔbea a ɔtɔ so abiesa a yɛgyee no tom sɛ oduruyɛfo wɔ Susan Ofoti-Atta(1947) ne Matilda J. Clerk (1949) akyi. Na ɔyɛ Paa Grant a yɛfrɛɛ no \"Gold Coast amanyɔsɛm mu agya\" no busuani.. Mary Grant nyaa ntoaso sukuu ho nimdeɛ wɔ Wesley Girls High School a ɛwɔ Cape Coast na ɔtoa so kɔɔ skuupɔn kɔsua aduruyɛ wɔ amanɔne United Kingdom. Mary Grant fii amanyɔsɛm ase bere a yɛ paw no sɛ Secretary of Health wɔ 1985. Grant nyaa gyinabea ahorow pii a ebi ne Deputy Minister of Health and Member of the Provisional National Defense Council (PNDC). Akyiri no ɔbɛyɛɛ Minister of Education ne Culture ne afie nso Member of Council of State."} {"id": "6261", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Twifo-Atti Morkwa ka mpasua a wɔn ananmusini wɔ Ghana Mmarahyɛbadwafie no ho.Ɛde 'first past the post' abatoɔ nhyehyeɛ no na eyi mmarahyɛbadwani baako. Twifo-Atti Morkwa mpasua no wɔ Twifo-Atti Morkwa mansini a ɛwɔ Mfinfini Mantam wɔ Ghana. Mpasua no ne Upper Denkyira East 'Municipality ' na ɛbɔ hyeɛ wɔ n'atifi fam, Hemang Lower Denkyira wɔ n'anaafoɔ fam, Wassa East wɔ n'atɔeɛ fam ne afei Assin North 'Municipality ' ne Assin South mansini no wɔ n'apueɛ fam."} {"id": "6273", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Emmanuel Akwasi Gyamfi yɛ Mmarahyɛbadwani de ma Odotobri (pronunciation of \"Odotobri\" (help·info)) abatoɔ Mpasua no. Wɔtoo ne so aba wɔ Ɔsono amannyɔkuo NPP no mu a, Ɔnyaa mma mpem du-nkron aha nson ne aduosia nwɔtwe (19,768) wɔ abatoɔ no mu a ɔbɛyɛɛ Mmarahyɛbaswani. Ɔsane nso gyina mu ɛde ama Mpasua no wɔ Kwasafoman a ɛtɔ so nan wɔ Mmarahyɛbadwam. Owura Emmanuel Akwasi Gyamfi yɛ mmarahyɛbadwani a ɔdii nkunim wɔ Odotobri abatoɔ mpesua no mmarahyɛbadwam akonnwa no so wɔ afe mpem mmienu ne nan (2004), afe mpem mmienu ne nwɔtwe (2008), afe mpem mmienu ne du-mmienu (2012) ne nyinaa mu wɔ ɔsono amannyɔkuo NPP din mu na wɔde kɔgyinaa Odotobri abatoɔ mpesua no anan mu wɔ mmarahyɛbadwam. Ɛnnɛ Mmerɛ Yi Mpɛsua. Emmanuel Akwasi Gyamfi yɛ Mmarahyɛbadwani de ma Ɔsono Amanyɔkuo wɔ Amansie mfinimfin Mansini mu wɔ Asante Mantam wɔ Ghana. Wɔ afe mpem mmienu ne nan (2004) mmarahyɛbadwam akonnwa no abatoɔ a ɛkɔɔ so wɔ Odotobri abatoɔ mpesua so no, amannyɔkuo ahodoɔ mmiensa na wɔde wɔn ananmusini baeɛ, ɛna kɔntɔnkorɔ nso baako ka ho ma no yɛ nnipa nan na wopree akonnwa no. ɔsono amannyɔkuo NPP ananmusini a wɔde no kɔgyinaeɛ ne Owura Emmanuel Akwasi Gyamfi."} {"id": "6218", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Yaw Effah-Baafi na ɔyɛ mmarahyɛbedwanii wɔ saa mpɛsoa no so.ɛnam kyineeɛ amanyɔkuo National Democratic Congress so na wɔtoo no so aba ma no nyaa mma dodoɔ mpem mmienu,ahasa ne aduanan nsia de dii nkunim bɛyɛɛ mmarahyɛbedwanii. Ɔsane nso gyinaa hɔ maa mpɛsoa no wɔ kwasafoman a ɛtɔ so nan nom. MPs elected in the Ghanaian parliamentary election, 2008 Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "2022", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Anthony Yeboah (6/6/1966) ɛyɛ bɔɔlɔbɔ ni a ofri Ghana man mu. Wabo bɔɔl wo Hamburg ɛne England man mu. Ɔye Asanti nii ba a odi mu ɛwɔ Ghana. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3588", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Fukuoka (福岡市) yε kurow a ɛwɔ Yapan. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia. https://www.japan-guide.com/e/e2161.html"} {"id": "2724", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Template:Infobox settlement Mprim yɛ akurase wɔ Manpong Kuropɔn, Kuropɔn keseɛ wɔ Asante Mantam wɔ Ghana. http://mampong.ghanadistricts.gov.gh/ Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value). https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/Ampofo-Adjei-Laid-To-Rest-191569 https://www.allghanadata.com/personalities/blogs/mr-t-a-boateng"} {"id": "6297", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Old Tafo (pronunciation of \"Old Tafo\" (help·info)) (Ghana mmarahyɛbadwam mpɛsua) Vincent Ekow Assafuah na ɔyɛ mmarahyɛbadwani de ma saa mpasua no. Wɔtoo ne so aba de ma Ɔsono Amanyɔkuo (NPP) no maa no dii nkonim wɔ Mmarahyɛbadwam abatoɔ a ɛkɔɔ so wɔ Old Tafo Mpasua so wɔ mfe mpem mmienu ne aduonu wɔ Ɔpɛnimma bosome (December 2020) no mu. Odii nkonim wɔ abatoɔ no mu a onyaa mma mpem aduanan mmienu ahansia ne dunsia (42,616) a agyina hɔ ma ɔha nkyekyɛmu aduoson nan akyiri pɔ aduonum num (74.55%) de tia neɛ ɔbɛn no Sahmudeen Mohammed Kamil a na ɔyɛ anamsini de ma Kyinie Amanyɔkuo (NDC) no a onyaa mma mpem dunan ahanan ne num (14,405) wɔ abatoɔ no mu a na agyina hɔ ma ɔha nkyekyɛmu aduonu num akyiri pɔ aduonu (25.20%). Vincent Ekow Assafuah yɛ Mmarahyɛbadwani de ma Ɔsono Amanyɔkuo wɔ Asante Mansini no mu wɔ Asante Mantam wɔ Ghana. Ghana mmrahyɛbedwam mpɛsoa ahodoɔ [2] FM, Peace. \"Old Tafo Constituency Results - Election 2020\"."} {"id": "6303", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Nandom (Ghana mmarahyɛbadwam mpɛsua) (pronounciation of \"Nandom\" (help·info)) yɛ mpɛsua no mu baako a ɛwɔ Ghana Mmarahyɛbadwam. Wɔtoo aba yi Mmarahyɛbadwani baako a odii nkonim wɔ abatoɔ no mu. Nandom wɔ Lawra mansini no mu wɔ Atɔe Sor Mantam wɔ Ghana. Mfe mpem mmienu ne dunsia (2016) mu no Ambrose Dery na na ɔyɛ Mmarahyɛbadwani de ma Ɔsono Amanyɔkuo (NPP) no. \"Why the NDC lost the Nandom seat: The Inside Story\". www.ghanaweb.com Ghana, ICT Dept. Office of Parliament. \"Parliament of Ghana\". www.parliament.gh."} {"id": "6309", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Upper Manya(pronunciation of \"Upper Manya\" (help·info)) abatoɔ mpasua so ma mmarahyɛbadwamu wɔ Gana. Upper Manya ka mpasua ahoro a ɛwɔ mmarahyɛbadwamu wɔ Gana. Wɔ to aba yi mmarahyɛbadwani abere biara yɛ to aba wɔ Gana. Upper Manya wɔ Manya Krobo mansini wɔ Apueeɛ mamtamu wɔ Gaana. Mmarahyɛbadwamu egwa no wɔ Manya Krobo mansini wɔ Apueeɛ mamtamu wɔ Gaana. Ghana mmrahyɛbedwam mpɛsoa ahodoɔ Ntotoho"} {"id": "5382", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Mmoawa a ɜde yareɜ ba no yɜ nkitinikiti a nnipa ntumi nfa won ani nhu. Mmoawa yi bi ne virus ne bacteria. Yareɜ a virus ne bacteria tumi de ba no te sɜ COVID-19 yɜ yareɜ a ɜtumi sae afoforo. Broni kasa infection kyerɜ tebea a yareɜ mmoawa bi aba nnipadua mu. Apomuden mu dwuma yɜ foɔ de brofo kasa colonization de kyerɜ tebea a yareɜ mmoawa aba nnipadua no mu nanso yareɜ biara nna ne ho adi. Sɜ mmoawa ba nnipadua no mu na sɜ wonna yareɜ biara adi a, wofrɜ no subclinical. Broni kasa foforo latent infection kyerɜ bere a yareɜ mmoawa aba nnipadua no mu nanso wontumi nkayan won ho. Nsaman-wa ne herpes tumi da ne ho adi wo kwan wei so. Mmoawa biara de yareɛ soronko na ɛba na won nyinaa nso nam kwan soronko so na wode trɛ fi nnipa baako kɔ foforo mu. Ansa na apomuden mu animdefoɔ betumi ati kwan a yareɛ fa so ba ne kwan a wo bɛtumi afa so de abɔ nnipa ho ban afi yareɛ ho no, ɛwo sɛ wo hu kwan a yareɛ mmoawa fa so trɛ fi nnipa baako kɔ nipa foforo mu."} {"id": "5688", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Nnwom a ɛyɛ Ɔman Ghana Nkayan nnwom no, deɛ ɔdii kan hyehyɛɛ nnwom no ne Owura Philip Gbeho, na nsɛmfua anaa nsɛmkaeɛ a ɛwɔ nnwom a yɛ toɔ no mu no nso Owura Emmanuel Pappoe Thomson na ɛtwereɛ yɛ. Wɔn a wɔn wɔ twi atwereɛ ne akenkan ho nimdeɛ agyinakuo a na wɔn wɔ Ghana Ɔman Panin Kwame Nkrumah dwumadiebea anaa ɔfese na yɛɛ nsakraeɛ bio. Owura Micheal Kwame Gbordzoe nso kaa sɛ, nsɛmfua a ɛwɔ Ghana Nkayan nnwom a mprenpren yi yɛ toɔ no mu no, ɛyɛ ɔno na ɔtwereɛ yɛ wɔ mmerɛ a wɔn tuu Ghana Ɔman panii Kwame Nkrumah abae no guuɛ akyire no mu. Akansie bi kɔɔ so saa mmerɛ no, na Kwame Gbordzoe a na ɔyɛ sukuunii wɔ Bishop Herman sukuupɔn saa mmerɛ no, ɔde saa nsɛmfua a ɛwɔ Ɔman no Nkayan nnwom a yɛ to no seisei no na ɛkɔɔeɛ, na wɔn faa ɛno de sii \"Lift High The Flag Of Ghana\" (Ma Ghana Frankaa So Kɔ Soro) a na ɛno ne Ghana Nkayan nnwom a na Ɔman mu no nyinaa afa de ayɛ yɛn deɛ a y'agyae atomu a na yɛ toɔ anan mu wɔ mmerɛ a Ghana nyaa ne faahodie akyire no mu wɔ Kwame Nkrumah abrɛ so."} {"id": "5706", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Akwasi(pronunciation of \"Akwasi\" (help·info)) yɛ Akanfoɔ din a yɛ de ma abɔfra bɛrima yawo no Kwasiada. Wɔ Akanfoɔ mu no,ɛsɛ sɛ obibiara a yawo no da bi no, ɛwɔ sɛ ɔdan suban a ɛwɔ ɛda no mu adi. Akwasi mmaa din a yɛde ma ɔbaa a yawo no Kwasiada yɛ Akosua. Wɔ Akanfoɔ amammerɛ mu no, ɛnna din no, yɛhu no sɛ yɛnya firii anyame bi din mu. Yɛnyaa edin Akwasi firii edin \"Koyasi\" mu a ɛkyerɛ \"Nkwa Nyame a ne ho te\" wɔ ɛda Kwasiada mu. Mmɛrema a yɛ wo wɔn Kwasiada no, wɔn tumi bɛyɛ nipa titiriw paa wɔ Ɔman mu. Ɛna wɔn san so yɛ Obueakwanfoɔ. Wɔyɛ mfiifii mu. Akwasi mmrane ne Bodua anaa Obueakwan. Wei no, ɛkyerɛ sɛ mmɛrema a wɔn de Akwasi no, wɔn tumi kɔ wɔn anim ntɛm wɔ biribiara mu. Sɛ yɛ sesa ɛna din no a, ɛnya nsonsoneɛ wɔ Akan kasa ahodoɔ no mu. Wɔ Akanfoɔ kasa ahodoɔ mu te sɛ Asante ne Akuapem mu no, yɛ twerɛ din no Akwasi anaa Kwasi ɛnna Fantefoɔ nso frɛ no Kwesi."} {"id": "3864", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Ronald Wilson Reagan(pronounciation of \"Ronald Reagan\" (help·info) )yɛ amanyɔni wɔ United States. (/ˈreɪɡən/ RAY-gən; Wɔwoo no wɔ ɔgyefoɔ bosome no da a ɛtɔ so nsia wɔ afe apem ahankron ne du-baako mu, [February 6, 1911] – ɛna ɔwui wɔ Ayɛwohumumɔ bosome no da a ɛtɔ so num wɔ afe mpem mmienu ne nan mu [June 5, 2004]) yɛ America amnayɔni a ɔsomm sɛ ɔmanpanin a ɔtɔ so aduanan wɔ United States ɛfiri afe apem ahankron ne aduowɔtwe baako (1981) mu de kɔ si afe apem ahankron ne aduowɔtwe nkron (1989) mu. Na ɔyɛ Republican amanyɔkuo no ba, ɛdi kan no ɔdii kan somm sɛ governor of California a ɔtɔ so aduasa mmiensa ɛfiri afe apem ahankron ne aduosia nson (1967) mu de kɔ si afe apem ahankron ne aduoson num (1975) berɛ a ɔgyae ne sinitwa adwuma sɛ Hollywood sinitwani no ɛne ne dwumadie sɛ union leader no nso. Wɔwoo Reagan too abusua wɔn sikasɛm wɔ fam yie pa ara wɔ Tampico, a ɛwɔ Illinois."} {"id": "2800", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Palana yε kuro a ɛwɔ Russia man mu Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6278", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Akwapim South(pronunciation of \"Akwapim South\" (help·info)) ka mpasua a wɔn ananmusini wɔ Ghana Mmarahyɛbadwafie no ho.Ɛde 'first past the post' abatoɔ nhyehyeɛ no na eyi mmarahyɛbadwani baako. Berɛ bi a atwam na wɔfrɛ Akwapim South Aburi-Nsawam mpasua kosi sɛ wɔkyɛɛ mu wɔ afe 2012 mu ma yenyaa Akwapim South ne Nsawam Adoagyiri mpasua. Mpasua no hyeɛ ahodoɔ nyinara wɔ Akwapim South Mansini mu wɔ Apueɛ Mantam wɔ Ghana."} {"id": "3322", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Livorno yε kuro a ɛwɔ Italy man mu. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3478", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Cincinnati yε kuro kεseε a ɛwɔ Ohio (USA). Emu nipa dodoɔ yɛ 296,943. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3502", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Köln yε kuro a ɛwɔ Gyaaman. Kölner Dom Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6510", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Nadowli East (Ghana mmarahyɛbadwam mpɛsua) yɛ mpɛsuasoɔ no mu baako a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbadwam. Wɔtoo aba yi mmarahyɛbadwani baako a ɔdii nkonim wɔ abatoɔ no mu. Nadowli East wɔ Nadowli mansini a ɛwɔ Upper West Mantam wɔ Ghana. Nadowli East mpɛsua a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbadwam. Wɔtee mpɛsua no wɔ mfe mpem mmienu ne nan (2004). Mathias Asoma Puozaa na ɔyɛ mmarahyɛbadwani de ma Kyinie amanyɔkuo no wɔ Nadowli mansini a ɛwɔ Upper West Mantam wɔ Ghana. Nadowli mansini a ɛwɔ Upper West mantam wɔ Ghana na akonnwa no wɔ. Akonnwa no baeɛ titiri Ghana mmarahyɛbadwam abatoɔ a ɛkɔɔ so wɔ mfe mpem mmienu ne nan (2004) no mu. Wei nam so ma wɔsesae Nadowli North ne Nadowli South mpɛsua no de kɔɔ Nadawli East ne Nadowli West mpɛsuasoɔ sɛneɛ ɛsɛ. Mathias Asoma Puozaa na na ɔyɛ anamsini de ma Kyinie amanyɔkuo (NDC) no wɔ mfe mpem mmienu ne nan (2004) mmarahyɛbadwam abatoɔ no. Mathias Asoma Puozaa firi Touri a ɛno nso wɔ mpɛsua no mu."} {"id": "3562", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Adelaide yε kuro kεseε a ɛwo Australia. Emu nipa dodoɔ yɛ 1,304,631 (2014). Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3568", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Smolensk yε kuro kεseε a ɛwɔ Russia. Emu nipa dodoɔ yɛ 326,861. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3574", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Novosibirsk yε kuro kεseε a ɛwɔ Russia. Emu nipa dodoɔ yɛ 1,523,801 million. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3580", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Veliky Novgorod (Великий Новгород) yɛ kuro kɛseɛ a ɛwɔ Russia. Emu nipa dodoɔ yɛ 218,724. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3586", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Nagoya yε kuro a ɛwɔ Gyapan. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6612", "contents": "Francis Manu-Adabor (wɔ woo no September da ɛtɔ so 24, afe 1960) yɛ Ghanani amanyɔni ne mmarahyɛ baguani wɔ mmarahyɛ bagua a ɛtɔ 7 wɔ Ghana adeyeman a ɛtɔ so nnan no mu, a ogyna hɔ ma Ahafo ano Atɔe fam abatoɔ mpɛsoa so, a ɛwɔ Asante Mantam mu . Ogyina wɔ amanyɔkuo New Partriotic Party(NPP) din mu Wɔ woo Man-Asdabor wɔ September da ɛtɔ so 24, afe 1960 wɔ kuro a ɛne Biemso a ɛwɔ Asante Mantam mu. Manu-adabor yɛ Kristoni a ɔsɔɔm Roman asɔre. ɔyɛ ɔwarefo a ɔwɔ mmɔfra nnum. ɔyɛɛ ɔkandifo wɔ sukuu a ɛyɛ nhwehwɛmu wɔ nsase ho no firi afe 1988 kosii afe 2007. ɔsan nso yɛɛ adwuma wɔ adwumakuo a ɛne Cocoa Board firi afe 2007 kosii afe 2012 Manu-adabor kura abɔdin nkrataa ahorɔw mienu firii suapɔn a ɛyɛ Kwame Nkruma University of Science and Technology ne Obafemi University. ɔsan nso kura abɔdin krataa a onyaa firii suapɔn a ɛne United College, London (UCL). Okura adansidie krataa a ɛma no kwan ma no yɛ asase mu nhwehwɛmu Manu-Adabor ka dɔm kɛseɛ no ho wɔ mmarahyɛ bagua a ɛtɔ 6 wɔ Ghana adeyeman a ɛtɔ so nnan no mu."} {"id": "4572", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kumase Wɛsli Mmayewa Ntoasoɔ Sukuu yɛ ntoasoɔ sukuu a ɛwɔ Kumase, Gaana. Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value). Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value). Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "4614", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Amansan Kubatan yɛ kuo keseɛ a wiase aman nyinaa ɛdɔm. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3700", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Trojany yε kuro a ɛwɔ Poland man mu. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3706", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Tallinn yε kurow titiriw a ɛwɔ Estonia. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3748", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Mérida yε kuro kεseε a ɛwɔ Yucatán, Mexico. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "4750", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Koforidua, yε kuro bi a  Ghana anofo. Koforidua yε Ghana Atɔe Mantam mu kuropɔn anaa ahenkuro. Wɔtee Koforidua wɔ afe 1875 mu. Nipa a wɔ Koforidua bεyε 127,334. Koforidua  ne kuropɔn ma Atɔe Mantam ne Dwaben Foforɔ Mansini no. Dwumakuo pii wɔ aha. Akanfoɔ a  ɔfiri Asanteman mu no bεtee Koforidua wɔ afe 1875. Wɔwiee keteke kwan wɔ afe 1923 Koforidua bεyεε kuro kuropɔn a εdi mu wɔ dwadie mu εfiri sε ne w di kookoo dwa wɔ hɔ . Koforidua ka nkuro a kookoo tɔn di mu wɔ hɔ. Koforidua nso w Yawoada Dwa a nkorofo  firii mmea bebree wɔ Atɔe Mantam mu betɔn anaa ɔbεtɔ ahweneε  Koforidua . Sikakorabea ahodo ne nwumakuo bebree wdi siaksεm no wɔ ha. Kuayε kɔ so w nkuro bebree a atwa Koforidua ho no so. Koforidua ka nkuro a wɔdi kookoo dwa wɔ so. Nkuro bebree a atwa Koforidua ho ahyia no y nkuroa wɔdua kookoo. Kane no na Koforidua dwadie nyinaa gyina kookoo so nanso kookoo dua kɔɔ nkuro bebree mu wɔ Asante Mantam mu ne Bono Mantam no Koforidua abεyε bea dwadie ahodoɔ bebree kɔ so. Play media Mmea bebree wɔ Koforidua a wɔbetumi akɔ nsrahw bi ne Boɔ Tabiri."} {"id": "4096", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Sant'Angelo Lodigiano yɛ kuro kɛseɛ a ɛwɔ Lodi, Italy. Ɛyɛ mansini adantam a ɛwɔLodi a ɛwɔ Italy mantam Lombardy mu, a ne kwansin bɛyɛ brɔfo kwansin aduasa (39) wɔ anaafoɔ apueɛ a ɛwɔ Milan ne brɔfo kwansin du mmienu a ɛwɔ anaafoɔ atɔeɛ wɔ Lodi. Saint Francesca Cabrini (1850–1917), Catholic ɔkyerɛkyerɛni ne asɔrefie Mario Beccaria (1920-2003), tetenani firi afe apem ahankron ne aduosia dekɔ afe apem ahankron ne aduosia nan (1960- 1964 )ne amanyɔni ma Democrazia Cristiana, ekuoba ma Italian Chamber of Deputies firi afe apem ahankron ne aduosia nnwɔtwe dekɔ afe apem ahankron ne aduoson nsia(1968 -1976) Danilo Gallinari (born 1988), NBA bɔɔlo bɔ nii Alessandro Matri (born 1984), bɔɔlobɔ nii Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia. Superficie di Comuni Province e Regioni italiane al 9 ottobre 2011\". Italian National Institute of Statistics. Retrieved 16 March 2019 ^Popolazione Residente al 1° Gennaio 2018\". Italian National Institute of Statistics."} {"id": "4822", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Golden Jubilee House, or Jubilee House, yɛ ɔman Ghana manpanin ahemfie wɔ Nkran a ɛyɛ n'ahenkuro mu. Ɛsane yɛ ne fie anaa ne tenabea ne beaeɛ a ɔyɛ adwuma. Ɛdan yi si asaase a na kane Nwiresi Sika kɔkɔɔ dwa aban no dii wɔn dwumadie no so. Kanee no, na manpanin tenabea yi din de Osu abankeseɛ, nanso ɔmanpanin Nana Addo Dankwa Akuffo Addo sesaa no de kɔɔ Golden Jubilee House wɔ Ɔbɛnim bosome da a ɛtɔ so aduonu-nwɔtwe wɔ mfeɛ mpem mmienu ne aduonu-nwɔtwe mu (29th March 2018). Kane no nso na yɛfrɛ no Flagstaff fie. Ɔmanpanin dada John Agyekum Kufour san sii dan yi wɔ Obubuo bosome no mu wɔ afe apem ahaanu ne wɔtwe mu ɛbrɛ a na yɛsi bɛyɛ ɔha nkyekyemu aduoson kɔ aduowɔtwe awie. wɔ Ɔpɛpɔn bosome a ɛwɔ mfie apem aduonu-nkron mu no, aban a na ɛɛba so no a na ɛyɛ ɔmanpanin dada Mills aban no yi san de kɔɔ Osu abankese na afei nso ɔsan sesaa ahyɛnsodeɛ a ɛwɔ dan no so kɔɔ ne tebea dada no a na ne ngyinasoɔ ne sɛ aban dada no anfa mmra kwan so ansesa din no."} {"id": "6356", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Bosomtwe (Ghana mmarahyɛbadwam mpɛsua) Bosomtwe (pronounciation of \"Bosomtwe\" (help·info))yɛ mpɛsua no mu baako a ɛwɔ Ghana Mmarahyɛbadwam. Wɔtoo aba yi Mmarahyɛbadwani baako a odii nkonim wɔ abatoɔ no mu. Ɛwɔ Bostomtwe Mansini a ɛwɔ Asante Mantam wɔ Ghana. Bosomtwe mpɛsua a ɛwɔ Ghana Mmarahyɛbadwam Yaw Osei Adutwum na na ɔyɛ Mmarahyɛbadwani de ma Ɔsono Amanyɔkuo (NPP) no wɔ Botsomtwe Mansini a ɛwɔ Asante Mantam wɔ Ghana. Ɛhyeɛ Bosomtwe wɔ Bosomtwe Mansini a ɛwɔ Asante Mantam wɔ Ghana. Mmarahyɛbadwafoɔ Afe apem ahankron ne aduokron mmienu (1992) abatoɔ no mu no, wɔtoo aba yi Mmarahyɛbadwani Yaw Addei Boadu a na ɔyɛ anamsini de ma EGLE Amanyɔkuo no. Afe apem ahankron ne aduokron nsia (1996) de kɔsi mpem mmienu (2000)no mu na wɔtoo aba yi Mmarahyɛbadwani Poku Adu Gyamfi a na ɔyɛ anamsini de ma Ɔsono Amanyɔkuo (NPP) no. Mfe mpem mmienu ne nan (2004) de kɔsi mfe mpem mmienu ne nwɔtwe (2008) ne mfe mpem mmienu ne du mmienu (2012) mu no wɔtoo aba yi mmarahyɛbadwani Simon Osei Mensah a na ɔyɛ Ɔsono Amanyɔkuo (NPP) no anamsini."} {"id": "6732", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Collateral descendant, Asefo yɛ abusua tenten mu foɔ anaa nnipa a wofiri nana baako."} {"id": "6744", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Awo akyi nyarewa, a wɔsan frɛ no awo bere mu nyarewa, awo ho atiridii anaa awo bere mu atiridii yɛ yare biara a mmoawa de baɔbea awode mu wɔ awo akyi anaa nyinsɛn a asɛe akyi. Eyi ho nsɛnkyerɛnne no bi yɛ atiridii a ɛkyɛn 38.0C, awɔ, ayaase yaw, ne ebia ɔbea ase nsu a ɛbɔn. Mpɛn pii no ɛba nnɔnhwerew aduonu anan akyi wɔ nna du mu fi bere a ɔbea no awo akyi. Yare a abu so sen biara ne nea ɛka awotwaa no ne ntini a ɛbemmɛn a wɔfrɛ no awo akyi sepsis anaa awo akyi awotwaa mu a ahyehyɛ. Nea etumi de eyi ba no bi ne oprehyen(Caesarean section), mmoawa bi a ɛwɔ hɔ te sɛ group B streptococcus wɔ ɔbea ase,ntini a apae ntɛm,ne bere tenten awo ne afoforo. Mmoawa ahorow na ɛde nyarewa yi dodow no ara ba. Hu a wobehu eyi ntaa mfi mmoawa a wɔma wɔwo wɔ ɔbea ase anaa mogya mu. Wɔ wɔn a ɛnyɛ adwuma mma wɔn no, ebia ɛho behia sɛ wɔyɛ mfonintwa nhwehwɛmu ma no."} {"id": "4876", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Sherifatu Sumaila(pronounciation of \"Hyerifatu Somaila\" (help·info)) a wɔ wo no wɔ da a ɛtɔ so aduasa wɔ Obubuo yɛ Ganani a ɔbɔ bɔɔl. Ɔno na ɔyɛ attacking midfielder ma Swedish club Mallbackens IF. Mmere a ɛtwam mu no ɔbɔ maa Djurgårdens IF Football (Mmea). Ɔsan nso yɛ bɔɔl bɔni dada a wɔbɔ ma USAUnited Womens Soccer side, LA Galaxy Orange Country. Sherifatu ka Ghana National Football team, mmea tumtum. Sherifatu wie ne sukuu wɔ Feather River Community College a ɛwɔ Quincy, California. https://ghanasoccernet.com/breaking-news-ghana-international-sherifatu-sumaila-signs-for-swedish-side-djurgardens-if-damfotboll https://ghanasoccernet.com/ex-black-maidens-and-princesses-striker-sherifatu-sumaila-signs-for-la-galaxy-orange-county https://www.goal.com/en-gh/news/ghana-name-squad-for-2018-africa-women-cup-of-nations/gxhq6o52plw813tip1o38pwym https://athletics.umfk.edu/player/wsoccer/2016/388-Sherifatu-Sumaila/ Profile at Swedish Football Association ‹See Tfd›(in Swedish)"} {"id": "4882", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Cali yε kuro a ɛwɔ Colombia. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "4648", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Atifi Atɔe Mantamka Gana mantam du nsia no ho. N'Ahenkuro ne Wa Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6828", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Ernestina Abambila (Wɔ woo no December da a ɛtɔ so 30, afe 1998) Yɛ Ghanaiani baa a n’adwuma ne bɔɔl bɔ, ɔyɛ obi a ɔbɔ mfinfini na osi akan ma bɔɔl bɔ kuo a ɛne Club de Huela a ɛwɔ abrokyiman Spain Primera Division. Abambila ne Ghanani baa a odikan too atena wɔ mmaa bɔɔl bɔ akansie a ɛne UEFA Women’s Champuions League. Odii kan sii akan maa ɔman Ghana wɔ afe 2017 bre a na w’adi mfie 18, na Ghana ne France na esii Akan no. Wɔ afe 2016 mu no, Abambila de ne nsa hyehyɛɛ nkrataa ase maa bɔɔl bɔ kuo a ɛne Youngstown State. Abambila hyɛɛ bɔɔl bɔ adwuma ase bre a owie suapɔn. Ɔde ne nsa hyehyɛɛ nkrataa ase maa bɔɔl bɔ kuo a ɛne FC Minsk wɔ Belarusian mmaa bɔɔl akansie no. Ɔbɛyɛ Ghanani baa a odikan too atena wo mmaa bɔɔl bɔ akansie a ɛne UEFA Women’s Champuions League bre a FC Minsk dii nkonim wɔ Ljbljana so wɔ mmaa akansie a ɛne UEFA Women’s Champuions League koo so wɔ afe 2017 mu no."} {"id": "6834", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Ferdinand Koblavi Dra Goka yɛ kane  Ghanani ɔkyerɛkyerɛfo ne amanyɔni. ɔyɛ kane Frao Mantam mu, ne Soafo a ɔhwɛ sikasɛm so a ɔtɔ so mienu wɔ Ghana adehyeman a ɛtɔ so mienu. ɔno na ɔboa maa wosesa kane Trans Volta Togoland yɛɛ no Frao Mantam Wɔ woo Goka wɔ November da ɛtɔ so 7 afe 1919 mu a n’awofo din de F.D Goka wɔ Mafi Anfoe a ɛwɔ Frao Mantam mu. ɔkɔɔ sukuu wɔ Evengelical Middle School a ɛwɔ Hohoe ma no nyaa abodin krataa a ɛne Cambridge School Certifcate wɔ afe 1941 mu. ɔtoaa n’adesua no so wɔ akyerɛkyerɛfo sukuu a ɛne Akropong Presbyterian Traning College firi 1943 kosii afe 1944. ɔtoaa so kɔɔ nyamesem ho ntete sukuu a ɛne Ewe Presbyterian Theological Seminary a ɛwɔ Ho. Owie n’adesua no, Goka nyaa adwuma sɛ ɔkyerɛkyerɛni wɔ afe 1634 wɔ Mafi Anfoe a ɛyɛ ne kuro mu wɔ Frao Mantam mu. Bre a onyaa Abodin krataa a ɛne Certificate A Grade I no, onya adwuma sɛ ɔkyerekyereni wɔ Keta Presbyterian Middle School wɔ January 1946."} {"id": "6858", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Glimetoto afahyɛ yɛ afehyia afahyɛ a ahenfo ne wɔn manfo a wɔn wɔ Adaklu a ɛwɔ Frao Mnatam no mu di wɔ Ghana. Wɔn a wodi no ne Kpeve, Klikor ne Tsohor. Wodi afahyɛ no wɔ Bosome a ɛtɔ dubaako no mu. Wɔ afahyɛ no bre mu no, Ahenfo ne wɔn manfo bɔ dwa data ma wosiesie ntawantawa di baiara. Wɔsan nso da wɔn nananom akokoduru a wɔdaa no adi no adi denam asafo nnwomtoɔ, twenebɔ ne asa ahorɔw so. Afahyɛ no yɛ nea wɔde kae bere a Adaklufo no tuu firii Notsie a ɛwɔ Togoman mu no de baa faako a wɔn wo sesei no. https://ghanaemberlin.de/travel-tourism/festival/ https://www.easytrackghana.com/cultural-overview-ghana-festivals.php https://www.hugedomains.com/domain_profile.cfm?d=ghanaculturepolitics&e=com https://visitvoltaregion.com/festivals/ https://touringghana.com/volta-region/ http://h2829516.stratoserver.net/tourism/index.html https://www.fiandadghanalimited.com/glimetotoza-festival/"} {"id": "6460", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kwabre Atɔeɛ yɛ mpasua baako a ɛwɔ mmarahyɛbadamu wɔ Gaana. Wɔ to aba yi mmarahyɛbadwani wɔ Gaana abatoɔ biara mu. Kwabre Atɔeɛ wɔ Kwabre mansini wɔ Ashanti mamtamu wɔ Gaana. Wɔ te mpasua yi ansa wɔ bɛ Gaana mmarahyɛbadwamu aba wɔ afe 2004. Egwa yi wɔ Kwabre mansini wɔ Ashanti mamtamu wɔ Gaana. Gaana abatoɔ Commission te mpasua yi ne mpasua fofro eduanu nkron wɔ afe 2004 mu ma no bɛka mpasua 200 ho ma no bɛ yɛ mpasua 230 wɔ Gaana ha. 2004 Gaana mmarahyɛbadwamu abatoɔ: Kwabre Atɔeɛ Amanyɔkuo mienu na egyina yɛ ma wɔ to wɔn so aba wɔ mpasua no so. Amanyɔkuo no ne: New patriotic party a nea otu frankaa no ne Emmanuel Owusu-Ansah a oya mba 26,700 a egyina hɔ ma 84.1%. National Democratic Congress a nea otu frankaa no ne Gabriel Amakye a oya mba 5,046 a egyina hɔ ma 15.9%. Ghana mmrahyɛbedwam mpɛsoa ahodoɔ   2004 establishments in Ghana Parliamentary constituencies in the Ashanti Region ~~"} {"id": "6627", "contents": "Joycelyne Tetteh (wɔ woo no January da ɛtɔ so 10, afe 1988) yɛ mmarahyɛbedwani a ɔyɛ amaunyɔkuo National Democratic Party din my wo Dayi Anafoɔ mpesua so. ɔka mmea 36 a wɔn wɔ Ghana mmarahyɛ bagua kuo a ɛtɔ nsɔn no mu. Joycelyne ne ananmusifo ma nnipa a wɔnam esum ase dwadie so de wɔn akɔ mmea ahorɔw wɔ Ghana. Wɔ woo wo Tetteh wɔ Tsyome-Sabu a ɛwɔ Frao Mantam mu. Osuaa mmaranim ne adekyerɛ wɔ suapɔn a ne din de University of Cape Coast. Wɔ afe 2016 mu no, osii abato akan wo amnyɔkuo National Democratic Congress Din mu ma no dii nkunim sɛ mmarahyebaguani a ogyina hɔ ma Dayi Anafo. Wɔ August bosome mu afe 2019 no, ahenfo ne nnipa a wɔn wɔ Dayi Anafo no hyɛɛ no animuonya ma wɔ maa no abodin a ɛne Mama Edzeame. Ɔyɛ obi ɔnwaree na ɔyɛ Kristoni"} {"id": "4883", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Medellín yε kuro a ɛwɔ Colombia. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "4913", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Juliana Dogbadzi JJuliana Dogbadzi yɛ  Ghana nii ba a ɔyɛ nnipa ahobanbɔ adwuma, afei nso w'asom wɔ abosomfie pɛn ɛnam abusuanii bi bɔnee a w'ayɛ nti, wɔ brɔfo kasa mu no yɛferɛ no \"Trokosi\", ɛnɛei ɔbɔ dawuro tia saa ayakayakade3 wei a yɛ hyɛ mmaayewa nketewa a wɔn yɛ mmaabunu ketee sɛ  wɔn nkɔ yɛ adwuma dene ntua abusuanii bɔne ka.. W'ate ankorankorɛ adwumakuo ne \"International needs Ghana\" a wɔn yɛ adwuma dene sɛ ɔbɛyi mmaayewa yi afiri saa ɔsom yi mu.       Akorankorɛ adwumakuo no aboa ama mmaayewa bɛɛ apem na anya wɔn faahodie afiri abosomfie du-num mu. Wɔ afe apem aha- nkron aduokron nkrom (1999) mu no, ɔgyee abasobɔdeɛ a yɛferɛ no \"Reebok Human Rights Awards\". Ɔnyaa mfeɛ nson no, n'awofoɔ de no kɔɔ abosomfie sɛ ɔnkɔ som ntua ne nana bɛrema bone a w'ayɛ no ka , ɛwɔ \"Trojan amamerɛ mu. Wɔn maa no gyidii sɛɛ, sɛ ɔkɔsom wɔ abosomfie hɔ a ɛbɛboa ama ayi  ɔhaw ne amaneɛ biaa afiri n'abusuafoɔ so."} {"id": "3647", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Antakya yɛ kuro a ɛwɔ Turkey. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6294", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Asawase(pronunciation of\"Asawase\") (help·info) yɛ abatoɔ mpesua no mu baako wɔ Ghana mmarahyɛbadwam. wɔtoo aba yii wɔn mmarahyɛbadwani a odi kan wɔ abatoɔ a ɛdii kan wɔ Ghana no mu, Asawase mmarahyɛbadwam akonnwa yɛ NDC foɔ na watena so dodoɔ pa ara wɔ Asante mantam no mu. Asawase hyɛ Kumasi Metropolitan mansini no mu wɔ Asante mantam no mu wɔ Ghana. wɔ afe mpem mmienu ne nan abatoɔ mu na wɔtee Asawase abatoɔ mpesua no, na NDC amannyɔkuo no na watena akonnwa no so de reba saa ara. Asawase abatoɔ mpesua no hyɛ Kumasi Metropolitan mansini no mu wɔ Asante mantam no mu wɔ Ghana. Wɔ afe mpem mmienu ne nan abatoɔ mu na Ghana abatoɔ kɔmisa tee Asawase abatoɔ mpesua no a na ɛka aduonu nkron a wɔtee no foforo no ho, a ɛde abatoɔ mpesua ahodoɔ no firii 200 de kɔɔ 230. Asokwa East ne Asokwa West abatoɔ mpesua no bɛyɛɛ koro bio, a wɔtee Asawase (Asokwa) abatoɔ mpesua ne Oforikrom abatoɔ mpesua no. 1. Wɔ afe Mpem mmienu ne nan abatoɔ mu no, Owura Gibril Adamu Mohammed a na wɔyɛ kyiniiɛ amannyɔkuo NDC no ba na na wɔyɛ mmarahyɛbadwani."} {"id": "6994", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Juliet Acheampong (Wɔ woo no July da a ɛtɔ so 11, afe 1991) yɛ Ghanani baa a n’adwuma ne bɔɔl bɔ a ɔbɔ mfinfin ma Ghana mmaa bɔɔl kuo. Ɔne bool bɔ kuo a ɛne Ange IF a ɛwɔ Swedish Damallsvenskan Sɛ Ghana mmaa bɔɔl bɔ kuo no mu ni no, osii akan wɔ Afrika aman akansie a ɛne African Women’s Championship a ɛkɔɔ so wɔ afe 2014 no mu. Ghana Afrika aman nyinaa akansie ;Sika kokoo Animuonyamhyede; 2015 Afrika aman mma bool bo akansie ;Bronze Animuonyamhyede; 2016 http://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/artikel.php?ID=183587"} {"id": "7000", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Kaneshie Dwam yɛ dwadibea a ɛwɔ Kaneshie a ɛwɔ Nkran Mantam mu wɔ Ghana. Wosii no mfie 1970 no mu. Edin ‘’Kaneshie’’ no kyerɛ ‘’Kanea ase’’ a egyina hɔ ma anadwo dwadie Wɔ nsuyiri a ɛkɔɔ so afe 2015 wɔ Nkran no, nsuo faa dwa no ne adetɔnfo nyinaa gyae adetɔn. Nkyekyem:Nkran"} {"id": "7012", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Aaron Eugene Kofi Asante Ofori-Atta (Wɔ woo no December da a ɛtɔ so 12, afe 1912 – July 1978) na ɔyɛ amnyoni ne Ghana mmarahyɛ bagua mu titenani. Wɔ woo no December da a ɛtɔ so 12 afe 1912 wɔ Kyebi, Akyem Abuakwa nan a ɔyɛ Ofori attah dehyeɛ abusuakuo no mu. Owie mfitiase sukuu no, ɔkɔɔ Mfatsipim School wɔ 1925 na ofiriii ho kɔɔ Achimota school wo afe 1928, beae a owiee ntoaso sukuu wɔ afe 1933. Onya dibea ahorow wo Abuakwa State College na wo yɛɛ no se otitenani abediakyire na wɔ afe mfie 1944 kosi 1947 mu no, wopaw no sɛ otitenani. Mmere bi akyi wo afe 1947 mu no, otuu kwan kɔɔ Ireland, na ɔde ne ho hyɛɛ Suapɔn a ɛne Trinity College Dublin ma no nya abodin wo mmaranim ne amansan nkitahodie mu. Wɔ paw Ofori-Atta se mmarahyɛ badwani a ogyina hɔ ma Abuakwa Central ne Begoro mpɛsoa so. ɔkɔɔ mmarahyɛ badwa mu nea edi kan wɔ afe 1954 na wɔpaw no soafo a ɔhwɛ nkatihodie so firi afe 1954 kosi 1956."} {"id": "3785", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Uiraúna Uiraúna yε kuro a ɛwo Brazil. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "11400", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Omfiflo yɛ adwumakuo bi a Owura bi a ne din de Mshila Sio a ɔfiri Kenya ayɛ. Adwumakuo yi nam abɛɛfo kwan so sɔne nsufi anaa nsubɔne so wɔ ɔkwan a ɛnyɛ den so. Wɔmfa nnoɔma wɔde sɔne nsuo so, nnuro anaa ahoɔden foforɔ biara nka ho. Mmom, wɔyɛ no wɔ ɔkwan bi a ɛnyɛ den koraa so. Sɛdeɛ wɔayɛ no ne sɛ, wɔaduadua mfifideɛ binom a ɛnyini wɔ nsuo mu, a ɛno na akɔyɛ biribi a ɛsɔne nsuo no so korɔgyenn. Mshila Sio a ɔfiri Kenya na ɔhyɛɛ adwumakuo yi ase. Owura yi hyɛɛ adwumakuo no ase wɔ mfeɛ mpem mmienu ne dumienu awieeɛ rekɔ mfeɛ mpem mmienu ne dumiɛnsa no mu hɔ. Ɔnyaa saa adwuma yi ho adwene berɛ a ɔkɔsraa n'abusuafoɔ wɔ Spain. Ɔka sɛ, \"Mekɔhyiaa nnipakuo binom a na wɔnam akwan sononko binom rekyerɛ sɛdeɛ yɛbɛsiesie nsuo ne nsufi na ɛkaa m'akoma pa ara.\" Berɛ a ɔfiri Spain bɛduruu Kenya no, ɔne nnipa a ɔhyiaa wɔn wɔ Spain no kɔɔ so ara dii nsawɔsoɔ maa n'adaeɛso no baa mu."} {"id": "6280", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Akrofuom ka mpɛsoa a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Akrofuom abatoɔ mpesua no wɔ Obuasi mansini abatoɔ mpesua kɛseɛ no mu a ɛwɔ Asante mantam wɔ Ghana. Wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nan (2004) Ghana mmarahyɛbedwam akonnwa abatoɔ mu no na wɔtee mpesua no. Akonnwa no wɔ mansini adantam mansini a ɛwɔ Asante mantam wɔ Ghana. Abatoɔ kɔmisa ne nnipa afoforɔ bɛyɛ aduonu nkron na wɔdiikan sii saa mpɛsoa wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nan a ɛtumi tuu mpɛsoa ahodoɔ nom firii ahanu de kɔsi ahanu ne aduasa. Akrofuom abatoɔ mpesua no ka abatoɔ mpesua aduanan nson a ɛwɔ Asante mantan no mu no ho. Nkane no na Akrofuom abatoɔ mpesua no ka Adansi south abatoɔ mpesua no ho wɔ ogyefuo bosome no da a ɛtɔ so du-nson wɔ afe mpem mmienu ne nan (2004) abatoɔ mu de kɔ si ɔbɛnim bosome no da a ɛtɔ so du-num wɔ afe mpem mmienu ne du-nwɔtwe mu na abatoɔ kɔmisa no tete abatoɔ mpesua no mu maa Akrofuom firii Adansi south mansini no abatoɔ mpesua no mu."} {"id": "6354", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Atebubu-Amantin(pronunciation of \"Atebubu-Amantin\" (help·info)) mpɛsoa a ɛwɔ Atebubu-Amantin mansini a na ɛyɛ Atebubu mansini wɔ mfeɛ mpem mmienu ne mmiɛnsa nom. \"Legislature instrument L1 1770\" na ɛtee Atebubu-Amantin mpɛsoa no. Wobɛhunu mpɛsoa no wɔ Bono apueɛ mantam, a na ɛka Bono-Ahafo mantam Ghana. Emmanuel Owusu-Mainu na na ɔyɛ mmarahyɛbedwanii ma saa mpɛsoa no aberɛ a ɔtee mpɛsoa no wɔ mfeɛ mpem mmienu ne mmiɛnsa mu wieeɛ no. Wɔtoo no so aba yii no mprenu wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nan ne mfeɛ mpem mmienu ne nnwɔtwe mmarahyɛbedwafoɔ abatoɔ nom. Na ɛnam kyineeɛ amanyɔkuo National Democratic Congress so. Wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nnwɔtwe mmarahyɛbedwafoɔ abatoɔ no ɔdii nkunim a ɔnyaa mma mpem ahaasa,ɔha mmiɛnsa ne aduokron num a ɛyɛ mma dodoɔ. Ɛnam saa nti ɔgyinaa hɔ maa mpɛsoa no sɛ mmarahyɛbedwanii wɔ mmarahyɛbedwa a ɛtɔ so nan ne num wɔ kwasafoman a ɛtɔ so nan wɔ Ghana. Sanja Nanja a na ɔwɔ kyineeɛ amanyɔkuo National Democratic Congress dii Emmanuel Owusu-Mainu n'adeɛ wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du mmienu mmarahyɛbedwam abatoɔ berɛ wɔsɛe mmarahyɛbedwa a ɛtɔ so num wɔ kwasafoman a ɛtɔ so nan wɔ Ghana."} {"id": "6641", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Amansan (Latin: universus) gyina hɔ ma nneɛma a ɛwɔ wiase; nsroma, ewiem nneɛma, owia, ɔsram ne emu nneɛma."} {"id": "6659", "contents": "Kyerɛ Twi kasa a atwerɛsɛm yi ɛwɔ mu. Kasa ahorow a wobɛtumi akyerɛ ɛne: Akuapem, Asante, Fante. Ablekuma yɛ kuropɔn a ɛda Ga mfinifini Mpɛsoa so wɔNkran mantam mu Ablekuma da Awoshi-Pokuase kwantepɔn no so.  Kwan teneten a ɛda ɛne ewimhyɛn gyinabea a ɛne Kotoka international Airport no bɛyɛ kilometa 13.4 (8.3 mi).  Osiwiee a ɛwɔ kuro ne yɛ 05 31 12N, 00 28 48W. Ablekuma pagyamu bɛyɛ meta 45 Ablekuma  wɔ Anyaa-Sowutuom mpesoa so an ne mmarahyɛ baguani ne Shirley Ayorkor Botwe a oyɛ amanyokuo New Patriotic Party din mu. ɔhenepɔn a ɔwɔ Ablekuma din ne Nii Larbi Mensah IV. Wonim Ablekuma sɛ ɛyɛ beae a wokuum apolisifoɔ mienu; Owusu sekyere (alias Kweku Ninja) ne Jerry Wornu (alias Taller) wo November da a ɛto so 24, afe 1998."} {"id": "6665", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Abraham Nii Attah (wƆ woo no July 2001) yɛ Ghananin siniyɛni a ɔte Amerika yɛ sini san sua adeɛ . Ɔyɛ Ga-Damgbenin, nnipa yi wɔ Greater Region a ɛwɔ Ghana mu. Ne sinimu a ɔdii kan yɛɛ bi no ne Beast of No Nation (2015). Ne sinikandie wɔ child soldier, Agu Attah nyaa Marcello Mastroianni Award for Best Young Actor wɔ 72nd Venice International Film Festival. Wɔyɛɛ no dwumadie bɔfoɔ maa Ghana Free Education Policy no berɛ a na wama yɛde ne mfonini adi kan abɔ ho dawuro. Afe 2017 mu no, ɔyɛɛ Marvel Studio sini Spider-Man: Homecoming no bi. Wakɔka Shane Carruth sini a ɛtɔ so miɛnsa, The Modern Ocean. no ho."} {"id": "6677", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Agbamevo (Kenete Afahyɛ) yɛ afehyia afahyɛ a ahenfo ne wɔn manfo a wɔn wɔ Agotime di. Ɛne Ho yɛ Kilomita kakra bi wɔ Frao Mantam wɔ Ghana. Wodi afahyɛ no wɔ Bosome a ɛtɔ nwotwe no. Wɔ yɛ Ga-Adangbefo. Edin Agbemavo wɔ ewe kasa mu no asekyerɛ ne Ntama a w’nwene. Wɔ afahyɛ no bere so no, ahenfo ne wɔn manfo bɔ dwa data ma wɔda kente ahorɔw adi. Kenetenwenefoo no nso wɔ akansie bi a wɔde si ani ma woyi nea w’adi nkunim. Wɔ anwumere mu no, woyi Kente hemaa. Wodi saa afahyɛ esiane sɛ Agotime manfo no kyerɛ sɛ wɔn na wɔde kentenwene baa Ghana kane. Ɛde nnipa ahorɔw firi mmea pii ba. https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Agotime-Konor-ask-government-to-support-kente-industry-219246 https://allafrica.com/stories/200909090867.html https://flygoldstar.com/tour-packages-volta-region.html https://visitghana.com/attractions/kpetoe-kente-weaving-village/ https://touringghana.com/volta-region/ https://finearts.northcentralcollege.edu/news/agbamevo-voice-ewe-kente-weaver-exhibit-through-may-1 https://www.easytrackghana.com/cultural-overview-ghana-festivals.php https://ghanaemberlin.de/travel-tourism/festival/"} {"id": "6683", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Ahobrɛase kyerɛ obi a ɔnnyɛ ahantan."} {"id": "5681", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Nnianim. Wiase amansan mmara ne suban pa ho nhyehyɛeɛ Yi kyerɛ suban ahodoɔ a ɛsɛ sɛ yɛ gye tum anaa sɛ yɛ ngye ntum. Wei kɔ ma obibiara a ɔdi Wikipedia nkitahodie anaa ɔyɛ biribi de boa aborɔfo ahoma ntentan dwumadie. Wei kɔ ma afoforɔ ne adadafoɔ a wɔn wɔ saa dwumadie yi mu nimdeɛ aboafoɔ, dwumadiefoɔ a wɔn wɔ dwumadie no mu, wɔn a ɔdi akansie no ho dwuma anaa ɔhyehyɛ akansie no, ɛne wɔn a ɔka akansie no ho anaa ɔsi akan no bi no, adwumay3foɔ ɛne wɔn a wɔn de wɔn ho abata mpaninfoɔ a ɔda kuo no ano ɛne Wikipedia nyinasoɔ kuo, ne sodifoɔ kuo mma. ɛkɔ ma nnipa kuo nyinaa ɛne aboafoɔ kwantinpɔn tiehwɛ dwumadie (virtual event), wɔn a wɔn wɔ mfidinnwuma nimdeɛ soronko ɛne Wikipedia ne Wiki's dwumadie nyinaa ho."} {"id": "6707", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Amanda Akuokor Clinton yɛ adwumakuo bi a wɔfrɛ no Clinton Consultancy no hyehyɛfo na ɔsan nso yɛ amanaman mu mmaranifo a ɔyɛ adwuma wɔ Afrika aman mu. Ne nimdee no fa nnwumakuo mmaranim ne sɛnea wosiesie tebea a emu yɛ den mu. Wonim no sɛ mmaranimfo a ogyinaa hɔ ma amanman mu foɔ a wɔde wɔn sika kɔhyɛɛ  Menzgold, TCL Ghann Limted ne Gold Coast Securities Limted mu no.   ɔsan nso gyinaa Ghana Bɔɔl bɔ nkabom kuo a wɔfrɛ no Ghana football association anan mu de anoyie a ɛfata maa Ghana aban ne FIFA. ɔyɛ ɔbaa a odikan gyinaa hɔ sɛ wɔnto ne so aba ma w’atumi abɛyɛ Ghana Bɔɔl bɔ nkabom kuo no dikanfo. ɔyɛ Ghana ne British amanba a wɔwoo no wɔ Seirra-Leone na ɔte United Kingdom ne Ghana nyinaa. Wɔ afe 2002 ne 2003 ntam no, onyaa nimdee nkrata a ɛkɔ anim firi sukuupɔn bi a wɔfrɛ no University of London, bre a owie adesua a ɛfa Afrika Amanyɔsem ho. Amanda Akuokor Clinton yɛ obi a ɔwɔ nimbea wɔ senea wotumi wura dwadie foforo mu ne senea wosiesie tebea a emu yɛ den mu wɔ Afrika aman mu."} {"id": "6719", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Anthony Seibu Alec Abban yɛ kane nhomasua mu kunini, ɔye kane mmarahye baguani wɔ adehyeman a ɛtɔ so mienu no mu. Ɔdikan soom sɛ mmarahyɛ baguani a ogyina hɔ ma Ajumako-Asikuma abatoɔ mpesoa so firi 1954 kosii afe 1965.  Wɔ afe 1965 mu no, wokyee mpɛsoa no mu mienu ma no bɛyɛɛ mmarahyɛ baguani a ogyina hɔ ma Ajumako abatoɔ mpɛsoa so. Ɔsoom sɛ soafo abediakyire wo asoe pii mu wɔ adehyeman a edikan no mu. Wɔ adehyeman a ɛtɔ so miensah no mu no, na ɔyɛ amanyɔkuo Poeples National Party, Amanyɔkuo a edii nkunim wɔ afe 1979 abatoɔ no mu.  Wɔtetee no se ɔkyerɛkyerɛfo. Ansa na ɔbɛhyɛ amanyosɛm ase no, ɔkyerɛɛ ade wɔ sukuu ahodoɔ mu wɔ Gold Coast. Wɔ woo Abban wɔ June da ɛtɔ so 4, afe 1928. Ɔhyɛɛ sukuu ase wɔ Ajumako Mthodist School. Ɔtoaa so kɔɔ Mfantsipim School maa no nyaa twa nsɔhwɛ a ɛde London Matriculation Examination wɔ afe 1948 mu. Ɔkɔɔ Wesly College a ɛwɔ Kumasi, na ɛhɔ na onyaa abodin krataa wɔ adekyerɛ mu a ɛne Teachers Certificate A. Ansa na ɔbɛhyɛ amanyosɛm ase no, ɔkyerɛ ade Winneba ne Odoben a wɔn nyinaa wo Mfinfin Mantam mu wɔ Ghana."} {"id": "6743", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Awerɛkyekye yɛ tebea bi obi wom a ɛma ne ho tɔ no."} {"id": "6755", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Ayɔnkofa ye adamfofa abusuabɔ a ɛda nnipa ntam."} {"id": "11104", "contents": "Kyerɛ Twi kasa a atwerɛsɛm yi ɛwɔ mu. Kasa ahorow a wobɛtumi akyerɛ ɛne: Akuapem, Asante, Fante. Bad Cat (tr: Kötü Kedi Şerafettin) deɛ wɔadrɔɔ de yi aseresɛm u Turki. Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value). Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value). Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value). Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value). Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value). thebadcatmovie.com Nkyekyem:Culture Nkyekyem:Turki Nkyekyem:Sini"} {"id": "3277", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Santo Stefano Lodigiano(Lodigiano:san steu)(pronounciation of \"Santo Stefano Lodigiano\" (help·info)) yε kuro kεseε a ɛwɔ Lodi, italy. a ne tenten bɛyɛ borɔfo kwansin aduosia wɔ Milan anaafoɔ apueɛ fam ɛna bɛyɛ borɔfo kwansin aduonu num wɔ anaafoɔ apueɛ fam wɔ Lodi. Santo Stefano Lodigiano ne mansini adantam yi na ɛbɔ ahyeɛ:Maleo, Corno Giovine, Corno Giovine, Fombio, San Fiorano, Caselle Landi, Piacenza, Piacenza, San Rocco al Porto.Mansini adantam no wɔ Baby ne You Museum a ɛwɔ nnoɔma bɛboro apem ne ahanson(1,700). Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia. Superficie di Comuni Province e Regioni italiane al 9 ottobre 2011\". Italian National Institute of Statistics. Retrieved 16 March 2019. \"Popolazione Residente al 1° Gennaio 2018\". Italian National Institute of Statistics. Retrieved16 March 2019. ^ All demographics and other statistics: Italian statistical institute Istat."} {"id": "6815", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Edward Akufo-Addo (wɔ woo no June da ɛtɔ so 26 afe, 1906- owui wɔ july da ɛtɔ so 17, afe 1979) yɛ Ghanani amanyɔni ne mmaranimfo. Na ɔka kuo a ɛmufo yɛ nsia a w’ato din ‘’Big Six|” a wɔyɛ akandifo ma amnyɔkuo a ene United Gold Coast Conventions (UGCC) Ghana hyehyɔfo no mu baako a wɔperee maa Ghana nyaa fahodie. ɔbɛyɛɛ Ghana mmaranimfo Panyin (firi afe 1966 – 1970) na akyire, sɛ Manpanyin (afe 1970 – 1972) wɔ Ghana. Ne ba ne Ghana manpanyin Nana Addo Akufo- Addo. Wɔ woo Akuffo-Addo wɔ June da ɛtɔ so 26, afe 1906 wɔ Dodowa a ɛwɔ Nkran Mantam no mu a n’awofo ne William Martin Addo-danquah ne Theodora Amuafi. N’awofo no mienu nyinaa firi Ghana Apuei fam a ɛne Akropong. ɔhyɛɛ sukuu ase wɔ Presbyterian Primary and Middle Schools wɔ Akropong. Wɔ afe 1929 mu no, ɔkɔɔ Achimota College beae a onyaa nwomanimfo abasobɔ de kɔɔ St. Pters College, Oxford; okosuaa nkontabuo, amanyɔsɛm ne ne Nyansapɛ."} {"id": "6821", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Emmanuel Humphrey Tettey Korboe ye Kane Ghanani amanyɔni. ɔsoom see apuei mantam ne Mfinifin mantam mu soafo. ɔsan nso soom semmarahye baguani maa Yilo-Krobo mpesoa so na afe, somanya mpesoa so. Wɔ woo korbe wɔ afe 1912. ɔhyee ne sukuu ase wɔ Accra Royal School na ɔtoaa no kɔɔ O’Reilly Educational institute Korbe hyɛɛ adwuma sɛ nhoma so korafo wɔ adwumakuo a ne din de Abdala Transport Company wɔ afe 1932. Akyiri ɔbeyɛɛ okuafo ne koko dwadini. Na ɔyɛ Tineni ma Yilo Krobo mansin mmarahyɛ kuo no, titenani ma Conventions Peoples Party nkorabata a ewɔ somanya na fei, titenani ma kuo a ene ‘’Volta River District CPP Constituency Council”. Wɔ afe 1954 mu no, wɔ too aba yi no sɛ Yilo Krobo ananmusifo wo ɔman no mmarahyɛ kuo. Wɔ paw no so Apuei Mantam no so soafo wɔ afe 1757.  Odii saa dibea no firir 1957 kosii 1965. Wɔ afe 1965 mu no, wɔ paw no Mfinfin mantam Soafo. ɔsoom wɔ sa dibea yi kosii sɛ wotu Nkruma aban gui."} {"id": "5777", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Luigi Negri Luigi Negri (1956) yε Italy amanyɔni. \"A #Senzasconti martedì 19 giugno Luigi Negri.\""} {"id": "5789", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu John Darlington Brobbey yɛ Ghana amanyɔni ne ekuoba a ɔdikan wɔ mmarahyɛbedwam ɛwɔ adehyeman a ɛtɔ so nan wɔ Ghana a na ɔyɛ anamɔnsini ma Kade mpɛsoaso na ɔhyɛ kyineɛ amanyɔkuo a ɛyɛ \"National Democratic Congress\" (NDC) ase. Yɛwoo Brobbey wɔ Kitawonsa da a ɛtɔ so dubaako wɔ afe apem ahankron ne aduasa nkron. Ɔkɔɔ Mankyɛsta Sukuupɔn, ''Shiffield Polytechnic'' ne ''Slough College High Education'', babia onyaa ne abodin wɔ adebɔ nyansahu mu, adansedie nkrataa ne abodin a onya firii sukuupɔn ntoasoɔ mu wɔ adwene nhwehwɛ mu, nwomasua nhyehyeɛ ne ankorakora ntotoeɛ mu. Na ɔyɛ adwuma sɛ ankorakora ntotoeɛ ansana ɔrekɔ mmarahyɛbedwam. Brobbey yɛ Kristoni. Ɔhyɛ ne amanyɔsɛm nwuma ase wɔ afe apem ahankron ne aduokron mmienu bere a ɔbɛyɛɛ anamɔnsini wɔ mmarahyɛbedwam de maa kyineɛ amanyɔkuo (National Democratic Congress sɛ ɔgyina ama ne mpɛsoa wɔ Apueɛ Mantam a ɛwɔ Ghana ɛnam afe apem ahankron ne aduokron mmienu (1992) abatoɔ wɔ Ghana mmarahyɛbedwam."} {"id": "11404", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Leti Arts yɛ Ghana adwumakuw a ɛhyehyɛ video games. Ghanani Eyram Tawia ne Kenyani Wesley Kirinya na woboom de adwumakuw yi sii hɔ. Wɔde Leti Arts sii hɔ wɔ afe 2009 mu. Ghanani Eyram Tawia ne Kenyani Wesley Kirinya de saa adwuma yi sii hɔ sɛ wɔde bɛboa ma abibiman mu anansesɛm akɔ anim. Na wɔyɛ saa denam comics ne video games a wɔhyehyɛ so. Adwumakuw yi wɔ Madina - Accra, Ghana. Video games ne comics a wɔhyehyɛ no bi wɔ hɔ a wotimtim wɔ nhoma mu ne afei wɔ Android mfideɛ so. Kan no na wɔfrɛ adwumakuw no Leti Games Ghana Ltd nanso wɔsesaa edin no kɔɔ Leti Arts wɔ afe 2013 mu. Eyram Tawia - Ɔyɛ Ghanani. Ɔka ho bi na wɔde adwuma no sii hɔ. Ɔsan yɛ adwuma no mu CEO(Chief Eɔecutive Officer) Wesley Kirinya - Ɔyɛ Kenyani. Ɔka ho bi na wɔde adwuma ni sii hɔ. Ɔsan yɛ adwuma no CTO(Chief Technical Officer) Jake Manion - Ɔyɛ adwuma no mu Chief Creative Officer Kwadwo Frimpong - Ɔyɛ adwuma no mu Creative Director. https://startuplist.africa/leti-arts https://squidmag.ink/leti-arts-launches-karmzah-cerebral-palsy-comic/ https://www.zoominfo.com/c/leti-arts/378562848 https://globalgamejam.org/2020/jam-sites/leti-legends-jam-2020"} {"id": "6845", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Gbidukorza yɛ afehyia Otwa afahyɛ a ahenfo ne wɔn manfo a wɔn wɔ Gbi a ɛwɔ wɔ Frao Mantam no di wɔ Ghana. Wodi saa afahyɛ yi wɔ Bosome a ɛtɔ so dubako no mu. Wɔokeka sɛ afahyɛ no di adanedane wɔ Hohoefo ne Gbi manfo no mu . Wɔ afahyɛ no bre no, anigye ne ahurosidie hyɛ amanfoɔ no ma. Wɔsoa ahenfo no wɔn apakan mu a na twenebo ne nnwomto ko so. Wode saa bre yi nso hyehyɛ mpontuo nnwuma foforo. Wodi afahyɛ no kae Nananom nsamanfo a wofiri Gbi-ewe. Wɔsan nso de kyerɛ abusua nkbom ma afoforo firi mmeae ahorow pii ba. https://ghanaemberlin.de/travel-tourism/festival/ Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value). https://gbidukor.com/details.cfm?Hohoe,%20Peki%20indigenes%20celebrate%20Gbidukorza%20festival%20with%20health%20walk&corpnews_scatid=12&corpnews_catid=5&corpnews_scatlinkid=110 http://www.s158663955.websitehome.co.uk/ghanaculture/mod_print.php?archiveid=1853 https://touringghana.com/volta-region/ Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value). https://www.easytrackghana.com/cultural-overview-ghana-festivals.php"} {"id": "6965", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Irene Naa Torshie Addo (wɔ woo no September da ɛtɔ so 30, afe 1970) yɛ Ghanani amanyɔni ne mmaranimfo, kane Amanɔni asoeɛ soafo abediakyire ne mmarahyɛ baguani ma Tema atɔe mpesua so. Wɔ woo Naa Torshie Addo wɔ Osu a ɛwɔ Nkran mantam no wɔ September da ɛtɔ so 30, afe 1970. N’adwuma a ɔyɛ ne lɔya na onyaa n’abodin nkrataa a ɛne LLM (Nipasu ne mpuntuo ho asuade) firii suapɔn a ɛne University of Warwick wo afe 1999. Sɛ amanyɔkuo New Patriotic Party no mu nii no, ɔbɛyɛɛ Ghana mmarahyɛ bagua no mu nii ma Tema mpɛsua so wɔ afe 2008 abatoɔ no mu ma no hyɛɛ adwuma ase wɔ January da ɛtɔ so 7, afe 2009 kosi January da a ɛtɔ so 6, afe 2017 bre a Carlos Ahenkora dii ne so nkunim wɔ New Patriotic Party abatoɔ mu wɔ afe 2015. Ɔyɛ owaregyaefo a ɔwɔ mmɔfra mienu, ɔyɛ Kristoni a n’asɔre a ɔkɔ ne Baptist, Ɔwɔ mmaa mienu wɔ n’aware a edikan no mu a ne mma no ne;"} {"id": "6989", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Dr. Joseph William Swain de Graft-Johnson (6 October 1933 – 22 April 1999) ye Ghanani mfididwumayɛfoɔ, Nhomsua mu kunini ne amnyoni. Ɔyɛ kane Ghan manpanyin abediakyire firi 1979 kosii afe 1981. De Graft-Johnson yɛ adwuma se mfididwumayɛfoɔ wɔ Ghana. Na ɔyɛ ɔkyerɛkyerɛfo wɔ Kwame Nkrumah university of Science and Technology wɔ Kumasi, na akyire ɔbɛyɛ ɔkwankyerɛfo. Ɔka wɔn wɔhyehyɛɛ mfididwumayɛfoɔkuo a ɛde Ghana Institution of Engineers (GhIE),  na ɔyɛ ɔkwankyerɛfo firi 1977 kosii afe 1978. Wɔ asraafo aban a ɛne Supreme Military Council bre so no, Na ɔka wɔn a wɔ ko tia asraafo aban no eseane na ɔyɛ ɔkwankyerefo ma GhIE, kuo ahodoɔ a wɔokasa tia asraafo aban no mu baako. Ohyiaa ɔtaa pii esiane saa nsem yi inti. De Graft-Johnson de ne ho kɔdɔɔm amanyɔkuo a ɛde People’s National Party (PNP) wɔ afe 1979 mu bre a wɔhyehyɛɛ wie no. Eyi sii bre a woyii bra a National Redemption Council braa amanyɔkuo nwumakuo ahodoɔ wɔ afe 1972 mu.  PNP amanyɔkuo no dii nkunim wɔ abatoɔ no mu na ɔbeyɛɛ manpanyin abediakyire a odikan wɔ Ghana, wɔ Liman aban mu."} {"id": "3733", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Natal yε kuro keseε a wɔ Brasil ɔman mu. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3751", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Jakarta yε Indonisia Ahenkuro. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "7001", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Kanjaga Osa yɛ ɔko a ɛkɔɔ so wɔ abibere mu a wɔn a wɔde saa ɔko no sii ani ne Babatufo ne Kanjaga manfo. Wɔkyerɛ sɛ ɔko no sii wɔ March da ɛtɔ so  7, afe 1987 mu. America ne Frenchfo nkabom akodɔm no dii Babatu ne n’akodɔm so nkunim . Babatu dikan too hyɛɛ Kanjaga manfo no so, dii wɔn so nkunim maa wɔfaa wɔn hene a wofrɛ no Amnu no nnomum. Babatu san nso ne tanfo baako a ɔwɔ n’afa a ne din de America anaa Hamaria koe. Zabaram kɔkyeree Ameria wɔ ne kuro a wɔfrɛ hɔ Santejan no mu bere a na osua no. Ameria dii nkunim wɔ ne panyin no so . Ameria frɛɛ ne ho Gurunsifo Tumfoɔ. Wɔkeka sɛ ɛnam ɔbaa so na ɛma one Babatu de sii ani. https://buluk.de/new/?page_id=2376 https://www.academia.edu/40743588/Raids_and_Refuge_The_Bulsa_in_Babatus_Slave_Wars https://www.buluk.de/Buluk6/Sandemchiefs.htm https://www.ghana-materialien.de/BulsaChronology_engl.htm"} {"id": "3775", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Grenoble yε kurow kεseε a ɛwɔ France. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3817", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Meknes (مكناس) yε kuro a ɛwɔ Morocco. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3847", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu José Maria Eymael José Maria Eymael (Porto Alegre, 1934) yɛ amanyɔni ɛwɔ Brazil man mu"} {"id": "5825", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kojo Acquah Yankah pronounciation of \"Kojo Acquah Yankah\" (help·info) yɛ Ghana amanyɔni a na ɔka mmarahyɛbedwakuo a ɛdi kan wɔ Ghana berɛ a wɔde kabimamenkabi amamuo redi dwuma no a na ɔgyina hɔ ma Agona East abatoɔ mpɛsoa so a ɔnam Kyiniɛ amanyɔkuo NDC so na ɛkɔɔ mmarahyɛbadwam. Yɛwoo Kojo wɔ kitawonsa bosome no da a ɛtɔ so du num wɔ afe apem ahankron aduonum nnan. Ɔhyɛɛ n'amanyɔsɛm nnwuma ase wɔ afe apem ahankron ne aduokron mmienu berɛ a ɔbɛyɛɛ mmrahyɛbedwam tetenanii ma kyimiɛ amanyɔkuo\"National Democratic Congress\" na ɔgyina hɔ ma ne mpɛsoa a ɛwɔ mfimfini mantam wɔ Ghana wɔ berɛ a ɔhyɛɛ afe apem ahankron ne aduokron mmienu Ghana mmarahyɛbedwam abatoɔ ase. Ɔdii nse tenaa akonnwa so wɔ mmarahyɛbedwa a edikan wɔ kwasafoman a ɛtɔ so nan wɔ Ghana wɔ ɔpɛpɔn bosome da a ɛtɔ so nson, afe apem ahankron ne aduokron mmiɛnsa wɔ berɛ a yɛdaa no adi sɛ ɔno na adi nkunim wɔ afe apem ahankron ne aduokron mmienu Ghana abatoɔ a yɛtoo no ɔpɛnimaa bosome da a ɛtɔ so aduonu nkron wɔ afe apem ahankron ne aduokron mmienu."} {"id": "7025", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Kojo Tsikata yɛ kane ɔman ahobammɔkuo no kannifo ne Soafo a ɔhwɛ amanone nsem so wɔ Provisional National Defence Council (PND), ɔyɛ obi wɔka ne ho asɛm sɛ ɔyɛ asraafo panyin a w’akɔ ahomegye mu. Wɔde Tsikaa kaa Major General Ankra ho kɔɔ Congo sɛ Ghana asrafo banbɔkuo bre Kwame Nkrumah hyɛɛ sɛ wɔnkɔ bɔ wɔn a wodi abirem fahododie anim no ne manpanyin Patrice Lumumba a na ɔko tia wɔn a wɔtaa abibirem. Akyiri, ɔkɔɔ nsrahwɛ wɔ Conakry a ɛwɔ Guinea ne Kwame Nkruma kodii nkitaho. Wɔkyere no too afiase bre a ɔsan n’akyi baa Ghana na wɔde no kaa nnaduafo a na ɛsɛ sɛ wokum wɔn no ho; kwadu a wɔde bɔɔ no ne sɛ otuu anamɔn sɛ anka obekum Nkrumah. Samora Machel a na ɔyɛ fahodie komafo no de ne ho gyee asɛm no mu maa wɔde ne bɔne kyɛɛ no. Samora de no tuu kwan kɔɔ Mozambique. Akyire wɔ afe 1964 mu no, ɔde n’ani kyerɛɛ Angola na ɔde ne ho kɔdɔɔm MPLA akofo no ne Amanaman akofo a wofriri Cuba."} {"id": "7031", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Kphini Kyiu Afahyɛ yɛ afahyia afahyɛ ahenfoɔ ne wɔn manfo a wɔn wɔ Wa a ɛwɔ Atifi Atɔe Mantam wɔ Ghana no di. Wodi saa afahyɛ yi wɔ bosome a edikan no mu. Wɔde nnuane ne nsa gye ahohoɔ wɔ afahyɛ no ase. Amanfoɔ no hyɛ wɔn amammere ntade ahorɔw de kɔ dwa dataa a ahenfo no abɔ no ase. Asa ne nnwomtoɔ nso kɔ so wɔ afahyɛ no ase. Wodi saa afahye de kae nnema bi a esii wɔ tete. https://www.easytrackghana.com/cultural-overview-ghana-festivals.php https://tourghana.com/ghana-festivals/ Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value). http://www.ghanaembassyiran.com/en/page/majorfestivals https://www.ghanaconsulatedubai.com/tourism.html"} {"id": "7037", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Krobo Edusei (Wɔ woo no December da ɛtɔ so 26, afe 1914, Owui February da ɛtɔ so 13, afe 1984) Na ɔye Ghanani amanyɔni ne Kwame Nkruma aban no atitriw no mu baako. Na ɔye obi a w’agye din, obi ɔka n’adwen ne Asanteni kunini ɔkandifoɔ a ɔpere pe nkankoro ma Ghana fawohodie dwumadie, na ɔboaboa asantefoo anɔ ma Nkrumah fahodie dwumadie ahorɔw. ɔsoom se soafo a onni asoe3, soafo a ɔhwe akwantuo ne nkithodie so na afei, soafoa ɔhwe afisem. Wotuu Nkrumah aban gui no, wɔ de Edusei too afiase, nonso wɔgyaee no akyire. ɔkɔɔ so de no ho hyɛɛ amanyɔsɛm mu na onyaa nsunsuanso wɔ atitiriw a na wodi amanyɔkuo People National Party (P N P) anim no so, amanyɔkuo a efirii Nkruma amanyɔkuo CPP mu bae, na bere a PNP dii nkunim wɔ abatoɔ a ɛkɔɔ so wɔ Nkruma akyi nea ɛtɔ so mienu no (Dr. Kofi Abrefa Busia na odii ne edikan no mu nkunim) Edusei bɛyɛɛ obi a ɔwɔ tumi wɔ Liman aban no mu."} {"id": "7055", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Kwame Asare a edin a dodoɔ no de frɛ no ne Jacob Sam (wɔ woo no wɔ afe 1903 wɔ Cape Coast) yɛ obi a odikan yɛɛ Ghana highlife nnwom apawa ne odikanfo wɔ Highlife sankubɔ mu. Wɔtetee no sɛ sikadwinnfoɔ. Otu kɔtenaa Kumasi maa no hyɛɛ Kumasi Trio ase. Liberiani poso adwumayeni bi kyerɛɛ no sɛnea wɔbɔ sankuo. Wonim no sɛ Ghanani a odikan yɛɛ Highlife apawa w’ato din ‘’Yaa Amponsa”. Wɔ afe 1982 mu no, ɔde sankuo bi a ɛde Zonophone yɛ nnwom dɛdɛɛdɛ bi wɔ beae a wɔfrɛ no Kingsway wɔ London EZ series. Wɔn wodii n’akyi kɔe ne Kumasi Trio no, ne Sankubofoɔ H.E Binney na afei, kwah Kanntata. ɔde ne ne yɛɛ apawa a wɔfrɛ  no JZ series a edin a na ɔde di dwuma saa bre no ne ‘’Kwanin”. N’apawa a ɔyɛɛ wɔ afe 1928 no yɛ nea ɔyɛɛ wɔ Fante Kasa mu. Ɔyɛɛ Odinkafo ma Abiberemu nwomtoɔ denam nnwomkyerɛ, nnwomtoɔ ne nsankubo mu wɔ Mfantae kasa mu."} {"id": "7061", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Kɛseyareɛ yɛ tebea a ɛma obi yɛ kɛse a ɛde nsosuanso bɔne bre no."} {"id": "6233", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu George Kofi Arthur yɛ mmarahyɛbedwani ma Amenfi Central (pronunciation of\"Amenfi Central\") (help·info)mpɛsoa no. Ɛnam kyiniiɛ amanyɔkuo National Democratic Congress so na wɔtoo no so aba yii no. Ɔgyinaa hɔ ma saa mpɛsoa no wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nan de kɔpem mfeɛ mpem mmienu ne nnwɔtwe fie. Ɔnyaa mma dodoɔ a na ɛyɛ apem, ahannson ne aduonum baako de bɛyɛɛ mmarahyɛbedwanii. Wassa Amenfi Central mansini no yɛ abatoɔ mpesua du-nan a ɛwɔ Western mantam no mu, wɔ Ghana. Nkane no na saa abatoɔ mpesua yi ka Wassa Amenfi mansini no abatoɔ mpesua no ho wɔ ɔsanaa bosome no mu wɔ afe mpem mmienu ne nan mu (2004), a saa mpeusa yi nyinaa nso wɔtete firii nkane Aowin-Amenfi mansini no abatoɔ mpesua no mu, ɛfiri berɛ a wɔtee mpesua no anaafoɔ-atɔeɛ fam no firii mu maa yɛbɛnyaa Wassa Amenfi Central mansini no wɔ ayɛwohomuno bosome no da a ɛtɔ so aduonu nwɔtwe wɔ afe mpem mmienu ne du-nwɔtwe (2018) mu; ɛnam so ma yɛfrɛɛ abatoɔ mpesua no fa aka no sɛ Wassa Amenfi West mansini."} {"id": "5761", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Angoulême yε kuro kεseε a ɛwo France. Emu nipa dodoɔ yɛ 41 935 (2016). INSEE 2016 Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "5785", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Efo Kodjo Mawugbe (Efo Kodjo Mawugbe (wɔ woo no April da ɛtɔ so) yɛ kane Ghanani abasobɔdeɛ gyefo wɔ siniyi kyerɛ mu ne ɔkwankyerɛfo ma ɔman siniyi adwumakuo a ɛne National Theatre of Ghana. Na ɔsan nso yɛ otemmufo wɔ tv3 dwumadie a wɔfrɛ no Ghana Most Beautiful no so EEfo Kojo Mawugbe yɛ kane sukuuni wɔ ntoaso sukuu a wɔfrɛ no Mawuli School, beae a onyaa abɔdin krataa a ɛde General Certificate of Education (GCE) Ordinary ne Advance Level ansa na ɔtoaa so kosuaa siniyi ho nsɛm wɔ ntoaso sukuu a ɛne University of Ghana firi afe 1975 kosi afe 1978. ɔtoaa so kosuaa ade faa senea wɔ toto siniyi ho nneɛma wɔ British Council a ɛwɔ Glasgow ne London. Wɔ afe 1991 mu no, Mawugbe too n’adesua so wɔ sukuu a ɛne Ghana Institute of Public Administration (GIMPA). ɔsan nso suaa ade wɔ Bauf Centre for Management, Calgary, Canada wɔ afe 1995. In the Chest of a Woman (Play), Isaac Books & Stationery Services, 2008. My Father's Song (Fiction), Afram Publications, 2015."} {"id": "5791", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Ken Meyir Kunfahpronounciation of \"Ken Meyir Kunfah\" (help·info) yɛ Ghana amanyɔnii a yɛ woo no Ɔpɛnimaa bosome da a ɛtɔ so ɛduonu nan wɔ afe apem ahankron ɛduonum mmienu mu. Na ɔyɛ mmarahyɛbedwanii wɔ mmarahyɛbedwam a edi kan wɔ Ghana Adehyeman a ɛtɔ so nan no mu, Ɔno na na ɔgyina mu ma Lawra-Nandom mpɛsoaso wɔ Atɔeɛ mantam wɔ Ghana. Yɛ woo Kunfah wɔ A ɔpɛnimaa bosome da a ɛtɔ so ɛduonu nan wɔ afe apem aha nkonoo ɛduonum mmienu mu a ɛwɔ Nandom wɔ Atɔeɛ mantam wɔ Ghana. Kunfah kɔɔ College Of Insurance and Risk Management sukuu, Monrovia na ɔnyaa ne Diploma abosobɔdeɛ wɔ Insurance mu. National Democratic Congress amanyɔkuo (NDC) na ɛdii kan yii Kunfah kɔɔ mmarahyɛbedwa fie sɛ, ɔnkɔ yɛ anamsinii mma Lawra-Nandom mpɛsoaso wɔ Atɔeɛ mantam wɔ Ghanaman mu wɔ afe apem aha nkron aduokron mmienu Ghana mmarahyɛbedwam abatoɔ no mu. Wɔ afe apem aha nkron ɛduokron nsia mu no, Anthony Bondong bɛ hyɛɛ Kunfah ananmu."} {"id": "5809", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Richie Ayemfra- Kumi Yɛwoo no Ɔpɛnimaa bosome da ɛtɔso mmienu afe 1952. Ɔyɛ Gaana amanyɔni ɛna ɔyɛ ekuoba wɔ mmrahyɛbedwa ɛtɔso mmienu wɔ kwasafoman a ɛtɔso nan a ɔgyina hɔ ma Akropong mpɛsoa wɔ apueeɛ mantamu wɔ Gaana. Yɛwoo Agyemfra—kumi Ɔpɛnimaa bosome da ɛtɔso mmienu afe 1952. Ɔkɔɔ Sukuu wɔ Odorgonno ne Nungua Secondary. Ɔwie nyaa ne GCE Ordinary level ne Adekyerɛ abɔdin krataa [1] Ghana Parliamentary Register 1992–1996 Publisher: Ghana Publishing Corporation Date: 1993 Page: 49"} {"id": "5833", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Akara(pronounciation of \"Akara\" (help·info)) (Hausa: kosai, Portuguese: Acaraje (Sɛ nea portugal fo frɛ no: [akaɾaˈʒɛ] (tie)) yɛ aduane a wɔ de adua a ani yɛ tumtum na ɛyɛ. Aduane yi ka Abibirem Atɔeɛ, Caribbean, ne Brazilfo aduane ho. Wɔ ammamereɛ mu no aduane yi wɔ Brazil atifi apueɛ kuro a wɔ frɛ no Bahia, nkankan ne kuro a wɔ frɛ noSalvador. Acarajé yɛ aduane a wɔ de ma abosom wɔ Candomblé ɔsom na wɔ san tɔn wɔ kwan nkyen. Wɔn a wɔ yɛ nkoasom mu a wɔ firi Abibirem atɔeɛ na wɔ de aduane no ba yɛ, aduane no gu ahoro, sɛ wɔ kɔ Nigeria, Ghana, Togo, Benin, Mali, Gambia ne Sierra Leone. Sɛ wɔ yɛ Akara a, wɔ yi adua ho na wayam ɛne mako ne neɛma bi a ɛke ka ho na wɔ de wɔn nsa aboro ama no etu na wa tete no nkete nkete agu angwa mu akye ."} {"id": "5839", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Richie Agyemfra-Kumi pronounciation of \"Richie Agyemfra-Kumi\" (help·info) (Yɛwoo no Ɔpɛnimaa bosome da ɛtɔso mmienu afe apem ahankron ne eduonum mmienu (1952). Ɔyɛ Gaana amanyɔni ɛna ɔyɛ ekuoba wɔ mmarahyɛbedwa ɛtɔso mmienu wɔ kwasafoman a ɛtɔso nan a ɔgyina hɔ ma Akropong mpɛsoa wɔ apueeɛ mantamu wɔ Gaana. Yɛwoo Agyemfra—kumi Ɔpɛnimaa bosome da ɛtɔso mmienu afe apem ahankron ne eduonum mmienu ( 1952 ). Ɔkɔɔ ntoa soɔ Sukuu wɔ Odorgonno ne Nungua Secondary. Ɔwie nyaa ne GCE Ordinary level ne Adekyerɛ abɔdin krataa. Yɛyii Agyemfra-kumi too mmarahyɛbedwa a edikan wɔ kwasafoman a ɛtɔso nan wɔ Ghana wɔ Ɔpɛpɔn bosome da a ɛtɔso nson wɔ aberɛ a yɛdaa no adi sɛ ɔno na adi nkunim wɔ afe apem ahankron ne aduokron mmienu (1992 )Ghana nyinaa abatoɔ no mu. Ɔgyina hɔ maa National Democratic Congress Akropong mpɛsoaso wɔ Eastern Region wɔ Ghana. Bio wɔ afe apem ahankron ne aduoson nkron wɔ Ghana na Kwasi Akoto a ogyina mu maa People's National Party(PNP) wɔ afe 1979 yɛɛ  mmarahyɛbedwanii maa Akropong mpɛsoa no."} {"id": "5929", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Nana Odame Kusi pronounciation of \"Nana Odame Kusi\" (help·info) (yɛ wo no Ayɛwohomumɔ da a ɛtɔ so 11 wɔ afe 1943) yɛ Ghana amanyɔni ne mmarahyɛbewani wɔ mmarahyɛbedwam a edikan wɔ kwasafoman a ɛtɔ so anan a ɔgyina ma Fomena mpɛsoaso wɔ Asanti mantamu wɔ Ghana. Na ɔdɔm amanyɔkuo National Democratic Congress. Yɛwoo Kusi Ayɛwohomumɔ bosome ne da a ɛtɔ so edubaako wɔ afe 1943 mu wɔ Asanti mantamu wɔ Ghana. Ɔkɔɔ sukuu wɔTakoradi nimdeɛ soronko Suapɔn, ɛhɔ na ɔnyaa GCE Ordinary Level abɔdin krataa, ne Tarkwa sukuu ma agudeɛtu (a endɛ yɛ frɛ no George Grant Suapɔn ma agudeɛ ne abɛɛfo a brofo kasa no yɛ George Grant University of Mines and Technology), ɛhɔ na onyaa abasobɔdeɛ nkrataa wɔ Electrical engineering, ne Sukuu ma Royal Electrical ne Mechanical Engineers (a endɛ yɛ frɛ no Bambɔ sukuu ma Electro-Mechanical Engineering), a onyaa nkrataa ɛne Higher National abɔdin krataa yɛ pɛ. Wɔyii no kɔɔ mmarahyɛbedwam wɔ amnyɔkuo National Democratic Congress din mu ma Fomena Mpɛsoaso wɔ Asanti Mamtamu wɔ Ghana wɔ afe 1992 Ghana mmarahyɛbadwa abatoɔ no mu."} {"id": "5941", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Norbert Garko Awulley pronounciation of \"Norbert Garko Awulley\" (help·info) yɛ Ɔman Ghana amanyɔni a wɔwoo no Ayɛwohomumɔ bosome da a ɛtɔ so aduonu-mmienu, afe apem ahankron aduonum-nan mu. Na ɔka fahodie a ɛtɔ so mmienu ne mmiɛnsa ho. Ɔgyinaa hɔ maa Builsa Anafoɔ mpɛsoa so a ɛwɔ Ghana Atifido-Apueɛ Mantam mu. Wɔwoo Norbert Garko Awulley wɔ Ayɛwohomumɔ bosome da a ɛtɔ so aduonu-mmienu, afe apem ahankron aduonum-nan mu wɔ Ghana (Sikakɔkɔɔ Mpoano) Atifido-Apueɛ Mantam mu. Ɔkɔɔ ntoasoɔ sukuu wɔ Tamale Adwadie Sukuu, baabi a ɔnyaa Atikyafoɔ Nteteeɛ Abodin krataa. Akyiri yi no, ɔkɔɔ Asetenam Abɔdeɛ-mu-nyansapɛ Sukuu wɔ Moscow man mu na ɔnyaa 'Diploma' wɔ Asetenam Abɔdeɛ-mu—nyansapɛ mu. Awulley yɛ ɔkyerɛkyerɛni ne akane mmarahyɛbedwani ma Builsa Anafoɔ Mpɛsoa so wɔ Ghana Atifido-Apueɛ Mantam mu. Awulley nam Ɔman kabi-ma-menka-bi kuo so kɔɔ mmarahyɛbedwam wɔ Ghana afe apem ahankron aduokron-mmienu mmarahyɛbedwam abatoɔ berɛ mu na ɔgyina maa Builsa Anafoɔ mpɛsoa so. Ɔsane dii nkunim bio wɔ afe apem ahankron aduokron-nsia mu a ɔnyaa mma mpem nson, ahanu ne mmienu wɔ aba no nyinaa mu a ɛgyina hɔ ma ɔha nkyɛmu aduonum, akyiripɔ aduowɔtwe."} {"id": "6293", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Ahafo Ano North (pronunciation of \"Ahafo Ano North\" (help·info)) yɛ abatoɔ mpesua no mu baako wɔ Ghana mmarahyɛbadwam. wɔ afe apem aha nkron aduokron mmienu mu na amanfoɔ a wɔwɔ Ahafo Ano North too aba yii wɔn mmarahyɛbadwani a odi kan wɔ abatoɔ a ɛdii kan wɔ Ghana no mu. Ahafo Ano North hyɛ Ahafo Ano North mansini no mu a n'ahenkuro ne Tepa a ɛwɔ Asante mantam no mu wɔ Ghana. Ahafo Ano North abatoɔ mpesua no mmarahyɛbadwa no akonnwa no yɛ akonnwa a amannyɔkuo biara a wɔbɛbɔ ne ho mmɔden no tumi di so nkunim ma no yɛ yie. ɔsono amannyɔ NPP ne kyiniiɛ amannyɔkuo NDC na watena Ahafo Ano North mmarahyɛbadwa akonnwa no so dodoɔ. Amannyɔkuo foforɔ a watumi atena Ahafo Ano North abatoɔ mpesua no mmarahyɛbadwa no akonnwa no so bi ne EAGLE amannyɔkuo no. Ahafo Ano North abatoɔ mpesua no hyɛ Ahafo Ano atifido fam. Abatoɔ mpesua ahodoɔ a ɛne Ahafo-Ano North bɔ hyeɛ no bi ne Ahafo Ano south east ne Ahafo Ano south west a ne nyinaa nso wɔ Asante mantam no mu wɔ Ghana."} {"id": "6305", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Ofoase-Ayirebi (pronunciation of \"Ofoase-Ayirebi\" (help·info)) (Ghana mmarahyɛbadwam mpɛsua) Ofoase ne Ayirebi yɛ nkuro nan nom mmienu a ɛkabom yɛ Akyemansa mpɛsoa. Kojo Oppong Nkrumah na ɔyɛ mmarahyɛbedwanii ma saa mpɛsoa no. ɛnam ɔsono amanyɔkuo New patriotic party so na wɔtoo aba yii no ma no nyaa mma dodoɔ a ɛyɛ mpem du nson, ahannson ne aduokron nsia de bɛyɛɛ mmarahyɛbedwanii. Wagyina hɔ ama mpɛsoa no wɔ mmarahyɛbedwa a ɛtɔ nson wɔ kwasafoman a ɛtɔ so nan wɔ ɔpɛnimaa bosome da a ɛtɔ so nson abatoɔ nom wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du nsia nom. Parliament of Ghana\". www.parliament.gh. Retrieved 2020-07-22 Ghana Election ofoase-ayirebi Constituency Results\". www.graphic.com.gh. Retrieved 2020-07-22"} {"id": "6311", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Nsawam Adoagyiri(pronunciation of \"Nsawam Adoagyiri\" (help·info)) Nsawam Adoagyiri yɛ mpasua baako a wɔn anemusini wɔ mmarahyɛbadwamu wɔ Gaana. Wɔ to aba yi mmarahyɛbadwani abere biara a yɛ to aba wɔ Gaana. Nsawam Adoagyiri yɛ mpasua a wɔ te fri is Aburi-Nsawam mpasua a ɛwɔ Apueeɛ mamtamu wɔ Gaana. Nsawam Adoagyiri mpɛsua a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbadwam. Frank Annoh-Dompreh na ɔyɛ anamsini de maƆsono amanyɔkuo (NPP) no wɔ Akuapem South Municipal mansini a ɛwɔ Apuei Mantam wɔ Ghana. Mmarahyɛbadwamu egwa no wɔ Akuapim Anaafoɔ mansini mu wɔ Apueeɛ mamtamu wɔ Gaana. List of Ghana Parliament constituencies Akuapim South Municipal District Ntotoho [2] FM, Peace. \"Ghana Election 2016 Results - Nsawam Adoagyiri Constituency\". Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 2018-04-14. [1] Ghana, ICT Dept. Office of Parliament. \"Parliament of Ghana\". www.parliament.gh. Retrieved 2018-04-14."} {"id": "6703", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Hajia Alima Mahama (wɔwoo no Obubuo da a ɛtɔ 7, afe 1957 wɔ Walewale, Atifi-Apuei manatam mu) yɛ mmaranimfo. Na ɔyɛ mmarahyɛbaguamuni a ogyina hɔ ma Nalerigu/Gambaga mpesua. Ɔyɛ amanyɔkuo New Patriotic Party muni. Alima Mahama nyaa kɔɔ ntoaso sukuu wɔ Wesly Girls Senior High School a ɛwɔ Cape Coast. Ɔtoaa so kɔɔ suapɔn a ɛne University of Ghana. Ɛhɔ no onyaa abodin krataa wɔ mmaranim mu. Ɔsan nso kɔɔ suapɔn a wɔfrɛ no Institute of Social Studies a ɛwo Netherlands na ɛhɔ nso onyaa abodin krataa foforo kaa nea ɔwɔ dedaw no ho. Alima Mahama gyinaa amanyɔkuw New Partioitic Party (NPP) din mu sii akan wɔ Ghana 2016 Mpesua abtaow mu. Wɔ saa abatow no mu no ɔde aba no mu ɔha mu nkyekyɛmu 53 dii nkonim wɔ Nalerigu/Gambaga mpesua so. Ɔsan somee sɛ Ghana aban soafo a ɔhwɛ mmea ne mmɔfra yiyiedi asoeɛ(Minister for Women and Children's Affairs) so fi Ɔpɛpɔn 2005 kosi Ɔpɛpɔn afe 2009. Saa bere no na ɔmanpanyin a na odi Ghana so yɛ John Kofi Agyekum Kufour."} {"id": "6715", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Angela Oforiwa Alorwu-Tay yɛ Ghanani amanyɔni ne mmarahyɛ bguani wɔ Ghana mmarahyɛ baguakuo a ɛtɔ so nsɔn no mu, na ogyina hɔ ma Afadjato Anafo mpɛsua so wɔ Frao Mantam mu wɔ amanyɔkuo National Democratic Congress din mu. ɔka mma dodoɔ nnum a wodii nkunim wɔ mmaa nkrɔn a wogyinae wɔ frao manatam no mu wɔ afe 2016 abatoɔ a ɛkɔɔ so no mu. Okura abɔdin krataa a onyaa firii suapɔn a ɛne University of Ghana ne suapɔn a ɛne West Africa Computer Science Institute. ɔkɔɔ ntoaso sukuu wɔ Nkonya Secondary School ma onyaa abɔdin krataa a ɛne GCE O'level.  Okura abɔdin krataa a ɛkyerɛ sɛ ɔwɔ nimdeɛ wɔ ka bi ma me nka bi, amanbuo ne mpontuo ho, onyaa firii suapɔn a ɛne University of Cape Coast ho. ɔyɛ Kristoni Wɔ woo Angela Alorwu Tay wɔ April da a ɛtɔ so 16, afe 1971. ɔye okunafo a okura mmɔfra mienu Wo afe 2015 mu no, osii akan ma no dii nkunim wo amanyokuo New Partriotic so wo mmarahyɛ bagua abatoo no mu wo Afadjato Anafo mpɛsua so a ɛwo Frao Mantam."} {"id": "6721", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Anwanwadeɛ gyina hɔ ma bribi a wɔ yɛ a ɛyɛ nwanwa. ɛyɛ bribi a ɛboro adwen ne ntease so."} {"id": "6145", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Dakoa Newman (wɔwoo no kitawonsa bosome da a ɛtɔ so nsia wɔ afe apem ahankron ne aduowɔtwe num) yɛ Ghana amanyɔni a ɔyɛ ekuoba wɔ ɔsono amanyɔkuo\"New patriotic party\" mu. Ɔyɛ mmarahyɛbedwanii ma Okaikwei anaafoɔ mpɛsoa. Ɔyɛ babaa ma Victor Newman a ɛno nso amanyɔni. Wɔwoo no kitawonsa bosome da a ɛtɔ nsia wɔ afe apem ahankron ne aduowɔtwe num wɔ abusua a wɔyɛ akristofoɔ na ɔfiri Akropong ne Osu wɔ ne nnidisoɔ so. Ɔwiee ne ntoasoɔ sukuu wɔ\"Wesley Girls Senior High School\" wɔ Cape Coast ɛna ɔkura PMI wɔ \"Risk management\" wɔ (mfeɛ mpem mmienu ne du nson) . Ɔsane nso kura amanyɔsɛm adesua nkrataa a ɔnya firii\"Univ of Ghana,Legon\". Wɔ Ayɛwohomummɔ bosome wɔ mfeɛ mpem mmienu ne aduonu mu no, ɔgyinaa hɔ maa ɔsono amanyɔkuo \"New patriotic party\" akonnwa maa Okaikwei anaafoɔ. Newman maa n'asɔretiafoɔ Arthur Ahmed ne Nana Fredua a ɔwɔ mmarahyɛbedwam dii ntwo a ɔnyaa mma ahanan ne aduanan, ɛna nnipa mmienu no nso nyaa ahaasa ne aduonu nson ne aduonu nson mma wɔ ne nnidisoɔ so."} {"id": "6157", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Karaj (کرج) yε kuro titiriw a ɛwɔ Iran. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6199", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu [[Category:Template:Pagetype with short description]]Template:SDcat Suaman (pronounciation of Suaman (help·info)) yɛ mpesua no mu baako a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam. Wɔyii mmarahyɛbedwani baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa no mu a ɔgyina hɔ ma saa mpesua no. Suaman wɔ Aowin/Suaman mansini a ɛwɔ atifi atɔeɛ mantam wɔ Ghana. Suaman abatoɔ mpesua no yɛ abatoɔ mpesua nkron a ɛwɔ Western North mantam no mu wɔ Ghana. Nkane no na wɔhyɛ Aowin/Suaman abatoɔ mpesua no mu. Yenyaa Suaman abatoɔ mpesua no wɔ ayɛwohomumɔ bosome no da a ɛtɔ so aduonu nwɔtwe wɔ afe mpem mmienu ne du-mmienu(2012) abatoɔ mu. Suaman abatoɔ mpesua no ahenkron ne Dadieso. Akonnwa no wɔ Aowin/Suaman mansini a ɛwɔ atifi atɔeɛ mantam wɔ Ghana. Wɔtee saa mpɛsoa yi wɔ berɛ a wɔrebɛto mfeɛ mpem mmienu ne nan ɔpɛnimaa Amanpaninfoɔ ne mmarahyɛbedwafoɔ abatoɔ a ɛfiri Aowin-Suaman mpɛsoa dada no akɔ Suaman ne Aowin mpɛsoa foforɔ no mu. Suaman mansin no ne ɔman Ivory Coast bɔ ɔhye wɔ atɔe fam. Wɔ afe mpem mmienu ne nan mu no, amannyɔkuo akɛseɛ mmienu a ɛwɔ Ghana ha nyinaa de wɔn ananmusini baeɛ."} {"id": "6353", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Adaklu(pronunciation of \"Adaklu\" (help·info)) ka mpasua a wɔn ananmusini wɔ Ghana Mmarahyɛbadwam no ho.Ɛde 'first past the post' abatoɔ nhyehyeɛ no na eyi mmarahyɛbadwani baako. Adaklu mpasua no wɔ Adaklu mansini a ɛwɔ Firaw Mantam wɔ Ghana. Ghana Abatoɔ Kuo no tee mpasua yi wɔ afe 2012 abatoɔ mmerɛ no mu. Wɔtoo aba a edi kan wɔ mpasua no so wɔ Ɔpɛnimma bosome no mu wɔ afe 2012. National Democratic Congress amanyɔkuo no muni Kwame Agbodza na edii nkunim wɔ saa abatoɔ no mu. Onyaa mma no mu mpem du, ahankron ne aduonu nkron (10,929). Ɔsan dii nkunim wɔ afe 2016 abatoɔ no mu. Kwame Governs Agbodza na na ɔyɛ anamsini de ma Kyinie amanyɔkuo (NDC) no. Ɔnyaa mma mpem dummiɛnsa ɔha ne dunson (13,117) a agyina hɔ ma ɔha nkyekyɛmu aduowɔtwe num akyiri pɔ aduonum num (85.55%). Raybon Evans Anyadi na na ɔyɛ anamsini de ma Ɔsono amanyɔkuo (NPP) no. Ɔnyaa mma mpem mmienu ahanu ne dunum (2,215) a agyina hɔ ma ɔha nkyekyɛmu dunan akyiri pɔ aduanan num (14.45%)."} {"id": "6997", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Kalibe Afahyɛ afehyia afahyɛ a ahenfo ne wɔn manfoɔ a wɔn wɔ Sankana a ɛwɔ Nadowli-Kaleo mansin a ɛwɔ Atifi Atɔe Mantam mu wɔ Ghana no di. Wodi saa afahyɛ yi wɔ bosome a ɛtɔ so ɛtɔ so nnan no mu. Wɔde nnuane ne nsa gye ahohoɔ wɔ afahyɛ no ase. Amanfoɔ no hyɛ wɔn amammerɛ ntadeɛ ahorɔw de kɔ dwa dataa a ahenfo no abɔ no ase. Asa ne nnwomtoɔ nso kɔ so wɔ afahyɛ no ase. Wodi afahyɛ yi de kae nkunim a wɔn manfoɔ no dii wɔ nkoasom akofo so wɔn a wodi wɔn anim ne Babatu ne Samori wɔ afe 1896 mu. Wɔsan nso nam afahyɛ no so srɛ wɔn anyame apɔwmuden ne nkwa tenten. https://www.businessghana.com/site/ http://www.travel-to-discover-ghana.com/festival-calender.html https://www.easytrackghana.com/cultural-overview-ghana-festivals.php Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value). http://www.ghanaembassyiran.com/en/page/majorfestivals https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Government-to-spend-on-tourist-attractions-14577 http://www.s158663955.websitehome.co.uk/ghanaculture/mod_print.php?sectionid=530"} {"id": "7009", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Sir Korbina Arku Korsah (April da a ɛtɔ so 3 afe 1894 – January afe 1967) yɛ atemukuo Kandifo a odikan wɔ Ghana (kane Gold Coast) wo afe 1956 mu. Ne ho nsem Wɔ woo Korsah wɔo Saltpond na ɔkɔɔ sukuu wɔ Mfantsipim School, Fouray Bay College (BA wɔ afe 1942), Durham University ne London University (LLB, 1919). Wɔ afe 1942 mu no, Nana Sir Ofori Atta ne Sir Arku Korsah ne Ghanafo a wodikan wɔ kane British aban no mu kandifo wɔ Gold Coast a ne din de Sir Allan Burns paw wɔn kɔɔ mmarahyɛ baguakuo mu. Korsah ka nnipkuo 20 a wɔboa ma wɔhyehyɛɛ adwumakuo a ɛde Ghana Academy of Art and Science wo afe 1959 mu. Wɔ Kulungugu topae a ɛtoe a na wɔ pɛ sɛ wɔde ku Kwame Nkrumah wɔ afe 1962 mu no, Sir Arku Korsah na ɔyɛɛ otemmufo a ɔhwɛɛ saa nsɛm no so bre a wɔde nnipa nnum a wɔbɔɔ wɔn kwaadu no kɔɔ asenni no. Wɔ atɛmmuo no akyi no, nnipa miensa wɔ nnipa nnum no mu yɛ nea wodii bem."} {"id": "7015", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Kojo Appiah – Kubi (wɔ woo no June da ɛtɔ so 15, afe 1956) ye Ghanani amanyɔni ne mmarahye baguani wɔ mmarahye bagua a etɔ so nsɔn wɔ Ghana adehyeman a etɔ nnan no mu a ogyina hɔ ma Atwima Kwawoma Abatoɔ mpesoa so wɔ Asante manatam na ogyina wɔ amanyɔkuo New Patriotic Party din mu. Wɔ woo no June da ɛtɔ so 15, afe 1956. Onyaa abɔdin krataa a ene PhD firii suapɔn a ɛne University of Mainz a ɛwɔ Geramany no wɔ afe 1994 na osuaa ade faa ekɔnomise ne senea wɔhwɛ nnwuma so. Wɔ woo no June da ɛtɔ so 15, afe 1956. Onyaa abɔdin krataa a ɛne PhD firii suapɔn a ɛne University of Mainz a ɛwɔ Geramany no wɔ afe 1994 na osuaa ade faa ɛkɔnɔmise ne sɛnea wɔhwɛ nnwuma so. Appiah- Kubi ye mmarahyɛ baguani a ogyina hɔ ma Atwima Kanwoma abatoɔ mpɛsoa so wɔ mmarahyebaguakuo a ɛtɔ so nnum no mu wɔ Ghana adeyeman a ɛtɔ so nnan no mu.  Wɔpaw no wɔ amanyɔkuo New Patriotic Part din mu wɔ afe 2008 abatoɔ no mu."} {"id": "7027", "contents": "Okomfo Anokye' (c.1655-c.1717?/c.1719) yɛ Asanteman ɔkɔmfoɔ a ɔdi kan, na yɛnim no nso sɛ obi a ɔboaɛ wɔ Asante mantam Ɔwoo Ɔkɔmfo Anokye wɔ Ghana afe 1655 wɔ Akuapeman mu. N'awofoɔ de Ano ne Yaa Anobea a wɔfiri Awukugua a ɛbɔ Okereman nifa. Deɛ edidi soɔ yi kyerɛ deɛ ɛsiiɛ ma ɔnyaa ne din no: Wɔkyerɛ sɛ, ɔrɛwɔ no Awukugua no na ɔkuta akyɛdeɛ firi nananom hɔ; ɔkuta  abaduaba wɔ ne nsa baako mu na baako no nso kuta podua tiatia fufuo bi. Na wamua ne nsamu no dendene paa a obiara ntumi mbue. Akyire no, Otumfoɔ Osei Tutu II bɛdii saa asɛm yi ho adanseɛ berɛ a ɔkɔsraa Awukugua wɔ afe 2014 mu. Berɛ a Osei Tutu I dii Kumaseman adeɛ c.1695 berɛmu (yennim berɛ ankasa a ɔde no sii so deɛ, nanso 1695 deɛ na osi so) no na ɔdi Akanman nketewa a ɛhyehyɛ kwaeɛ a atwa Kumasi ho ahyia no anim. Ɛsane sɛ na wɔwɔ ɔkoboa apam bi awɔahyehyɛ no dada. Anokye na ɔbɛyɛɛ Nana fotufoɔ ne ne kɔmfopanin. Tutu ne Anokye nkabɔmu no ma ɔman ntrɛmu a na ahenfo a adi kan de asi wɔn ani so no kɔɔ so."} {"id": "7039", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Kulu Yahaya (wɔ woo no May da ɛtɔ so 23, afe 1976) yɛ Ghanani bɔɔl bɔfo a osi akan sɛ banbɔfo ma Ghana mmaa bɔɔl bɔ kuo. ɔka bɔɔl bɔ kuo a wosii akan wɔ 1999 FIFA Women’s World Cup. Osii akan maa bɔɔl bɔ kuo a ne din de Ashaman Ladies wɔ Ghana."} {"id": "6271", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Subin (pronounciation of \"Subin\" (help·info)) (Ghana mmarahyɛbadwam mpɛsua ) Eugene Boakye Antwi yɛ Mmarahyɛnadwani de ma Mpasua no. Wɔtoo ne so aba wɔ Ɔsono Amanyɔkuo (NPP) no mu na wɔ san nso too ne so aba bio mma no bɛyɛɛ Mmarahyɛbadwani bere a ɔnyaa mma mpem aduana ahankron ne mmiɛnsa (40,903). Odii Isaac Osei so nkonim a na ɔno nso gyina mu ma Ɔsono Amanyɔkuo no (NPP). Eugene Boakye Antwi yɛ Mmarahyɛbadwani de ma Ɔsono Amanyɔkuo (NPP) wɔ Asante Mpasua so. Ghana mmrahyɛbedwam mpɛsoa ahodoɔ [1] \"Subin MP, Eugene Boakye Antwi, retains his seat\". MyJoyOnline.com. Retrieved 2020-12-08 [2] \"Boakye Antwi retains Subin seat for NPP with landslide victory\". Graphic Online. Retrieved 2020-12-08."} {"id": "7063", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Lieutenant General Lawrence Aboagye Okai (1934-2017) yɛ kane Ghanani ɔsraafo. Ɔyɛ kane kane kandifo ma asraafo kuo wɔ Ghana Armed Forces. Ɔsan nso wɔ Supreme Military Council (SMC) aban a General Acheampong di anim no ase. Lawrence Okai tuu ne no mae wɔ Gold Coast asreaafodom kuo a ɛne Royal West African Frontier.  Wɔpaw no kɔmaa no ntetee sɛ osraani Royal Military Academy Sandhurst (RMAS) a ɛwɔ United Kingdom na wɔdaa no adi wɔ December a ɛtɔ so 16, afe 1955 mu. Wɔ afe 1958 mu no, ɔbɛyɛɛ asraafo kan no mu baako wɔ Ghana Regiment bre a Gold Coast nyaa ne ho fahodie. Okai soom wɔ Ghana asraafodɔm no mu no nanim koduu baabi a womaa ne dibea so firi 2nd Lieutenant  kɔɔ Major General. Wɔpaw Gneral sɛ Ghana asraafo a ɛne Ghana Armed Forces no nyinaa sodifo , akyiri wɔpagya ne dibia no mu yɛ noo abanbɔfokuo no kandifo firi December afe 1974 kosii November afe 1976 mu. Bre a National Redemption Council nsa kaa tumi no, wɔhyehyɛɛ aban a ɛne Supreme Military Council aban."} {"id": "7075", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Margaret Sarfo (a yɛ frɛ no Peggy Oppong, née Odame; 26 Ɔpɛpɔn 1957 – 8 Kotonimma 2014) yɛ Ghana ni nwoma twerɛfo ne Nsɛmtwerɛfo. Ɔyɛ adwuma wɔ Graphic Communications Group Limited ɛsɔre bɛyɛ koowaa krataa mu samufo ɛma The Mirror. Opanyin Daniel Odame ne ne yere wo Margaret Sarfo afe 1957, ɛwɔ Mpraeso, Kwahu, a ɛwɔ Ghana anaafo mu. Magaret Sarfo ɛkɔ sukuu wɔ Adabraka, Accra, ɔwie yɛ no ɔtoa ne sukuu so wɔ Okuapeman Secondary School, Akropong, ɛhɔ na onya ne General Certificate of Education (GCE), Ordinary ne Advanced levels. Ɔsan nso toa ne sukuu so wɔ University of Ghana ɛwɔ afe 1979,ɔwie sukuu no gye na bordin krataa wɔ BA (Hons) wɔ brɔfo kasaa ne Russia kasaa mu. Ɔde afe baako sua ade wɔ Russia no, ɔsan nso ba University of Ghana ɛbɛ wie sukuu no gye na bordin krataa wɔ ne Diploma ne MPhil degrees wɔ nipa ho nkitahodie adesua."} {"id": "7087", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Mukarama Abdulai (wɔ woo no October da a ɛtɔ so 16, afe 2002) yɛ Ghanani bɔɔl bɔfo a osi Akan ma bɔɔl bɔ kuo a ɛne Black Maidens ne Ghana mmaa bɔɔl bɔ kuo. Ɔno ne ɔsahene ma Ghana bɔɔl bɔ kuo a esii akan wɔ 2012 FIFA U-17, mma a wonnii mfie 2017 amanaman bɔɔl bɔ akansie ɛkɔɔ so wɔ Uruguay, ma no nyaa abasobɔ a ɛne Golden boot, bre a ɔtoo atena prɛn nsɔn wɔ akansie no mu.  Ɔtoo atena mprɛnsa wɔ akansie a edi kan no mu a ɔne ɔman a na akansie no si wɔn nan so no sii. Ɔsan nso nyaa abasobo a ɛne Bronze Ball. FIFA mmaa a wonni mfie 17 akansie Golden shoe afe 2018 FIFA mmaa a wonni mfie 17 akansie Bronze ball afe 2018"} {"id": "7129", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Nii Amugi II yɛ Akongua din a wɔde too Simon Nii Yarboi Yartey (wɔ woo June afe 1940 na owui December da a ɛtɔ so du, afe 2004) a na ɔyɛ Ga Mantse a ɛkeyerɛ Nkranfo Tumfoɔ, na odii ade mfie 39. Na amugi to so nsia wɔ ne papa a wɔfrɛ no Samuel Nii Ofoli Yartey mma mu, na ɔyɛ ɔba a ɔtɔ so mienu wɔ ne maame a wɔfrɛ no Elizabeth Naa Afi Torgbor wɔn firi Amugi We ne Sakumono Tsoshishi.  ɔkɔɔ sukuu a ne din de Methodist Primary School wɔ afe 1946 mu wɔ Kojokrom, a ɛwɔ Atɔe Mantam mu wɔ Ghana, na ɔtoaa so kɔɔ Nsawam ECm. ɔne ne yere Josephine woo mmɔfra 8. Nii bɛyaree paa ma no fa saa yareɛ no so wui. Nnipa atitriw ahorɔw baa n’ayie ase a wɔn mu bi ne kane Ghana manpayin Jerry John Rawlings, ne Professor Johns Atta mills a na saa bre no ɔrepere Ghana manpanyi agua no wɔ afe 2008, Owura Doe Adjaho a na na ɔye dɔm kumaa mu kandifo a odiakyire wɔ mmarahyɛ bagua mu, Dr. Mary Grant."} {"id": "7135", "contents": "Interlingue, a ɛyɛ nipa na ɛteɛ, yɛ abibirem kasa Edgar de Wahl teeɛ a ɔdaa no adi wɔ afe apem ahankron ne aduonu mmienu (1922) nom. Kajš, Jan Amos (1938) Krasina, raconta del subterrania del Moravian carst. Podobský, Jaroslav (1935/1947) Li astres del Verne. Costalago, Vicente (2021) Li sercha in li castelle Dewahl e altri racontas. Costalago, Vicente (2021) Antologie hispan. Costalago, Vicente (2021) Fabules, racontas e mites. Li sercha in li castelle Dewahl e altri racontas Antologie hispan Fabules, racontas e mites"} {"id": "6313", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Amasaman(pronunciation of\"Amasaman\") (help·info) ka mpɛsoa a ɛwɔ mmarahyɛbedwam no ho. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Amasaman wɔ Ga atɔeɛ mantam a ɛwɔ Nkran punpuni mantam wɔ Ghana. Amasaman wɔ Ga atɔeɛ mantam a ɛwɔ Nkran punpuni mantam wɔ Ghana. Ga atɔeɛ mansini adantam ayaresabea. FM, Peace. \"Ghana Election 2012 Results - Amasaman Constituency\". Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 2018-04-14."} {"id": "6407", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Abetifi(pronunciation of\"Abetifi\") (help·info) mpɛsoa no wɔ Ghana apueɛ mantam. Bryan Acheampong na ɔyɛ mmarahyɛbedwanii ma saa mpɛsoa no seisei. Ɛnam ɔsono amanyɔkuo New patriotic party so na wɔtoo no so aba yii no ma no nyaa mma mpem nkron, ahanson ne aduonu nan kyɛn wɔn a wɔne wɔn peree akonnwa no a na wɔsusu sɛ wɔbɛtumi anya aba no abɛyɛ mmarahyɛbedwanii ama mpɛsoa no. Wɔdii Peter Wiafe Pepera a ɔgyinaa hɔ maa mpɛsoa no a na ɔwɔ ɔsono amanyɔkuo New patriotic party mu adeɛ wɔ kwasafoman a ɛtɔ so num. Nnipa nsia na ɛperee mmarahyɛbedwa akonnwa no wɔ Abetifi a wɔampere akonnwa afe korɔ noa mu. Wɔ afe apem ahankron ne aduosia num (1965) no Benjamin Kofi Asamoah a ɔwɔ akokɔ amanyɔkuo convention people's party mu peree akonnwa no ɛna Emmanuel Kwadwo Adu a ɔwɔ Progress party amanyɔkuo mu nso bɛgyina wɔ mpɛsoa no so afe apem ahankron ne aduosia nkron (1969). Ɛno akyi no Opoku Preko a ɔwɔ National convention party nso kɔpere akonnwa no wɔ afe apem ahankron ne aduokron mmienu."} {"id": "6413", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Domeabra-Obom(pronunciation of\"Domeabra-Obom\") (help·info) ka mpɛsoa a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Domeabra-Obom wɔ Ga South mansini adantam a ɛwɔ Nkran punpuni mantam wɔ Ghana. Mpɛsoa no akonnwa no hyɛ Nkran \"Metropolitan\" mansini a ɛwɔ Nkran punpuni mantam wɔ Ghana. Wɔtee mpɛsoa no wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nan wɔ berɛ a wɔreto ɔpɛnimaa amanpaninfoɔ ne mmarahyɛbedwafoɔ abatoɔ a wɔde kyɛɛ Ga South dada mpɛsoa nom nyaa New Domeabra-Obom, Weija ne Trobu Amasaman mpɛsoa. Wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nan mmarahyɛbedwafoɔ abatoɔ nom wɔ Domeabra-Obom no nnipa baako pɛ na ɔperee akonnwa no a ɛyɛ Daoud Anum Yemoh a ɔwɔ kyineeɛ amanyɔkuo National Democratic Congress. mmienu akyirepɔ nnwɔtwe (2.8) Electoral Commission of Ghana (November 2005). \"The 2004 Presidential and Parliamentary Elections\" (PDF). Elections 2004:Ghana's Parliamentary and Presidential Elections. Electoral Commission of Ghana, with support of the Friedrich Ebert Stiftung, Accra. pp. Page 11. Retrieved 2007-08-14."} {"id": "6419", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Nabdam (pronunciation of \"Nabdam\" (help·info))ka mpasua a wɔn ananmusini wɔ Ghana Mmarahyɛbadwam no ho. Abatoɔ berɛ biara mu no, wɔde 'first past the post' abatoɔ nhyehyeɛ no yi mmarahyɛbadwani baako. Nabdam mpasua no wɔ Talensi-Nabdam mansini a ɛwɔ Atifi Apueɛ Mantam wɔ Ghana. Mpasua no hyeɛ ahodoɔ nyinara wɔ Talensi-Nabdam mansini no mu wɔ Atifi Apueɛ Mantam a ɛwɔ Ghana. Wɔ afe apem ahankron ne aduokron mmienu (1992) mmarahyɛbadwafoɔ abatoɔ wɔ mpɛsoa no so no, Danzi Paul Kpal a ɔgyina maa kyiniiɛ amanyɔkuo (NDC) no na edii nkunim sɛ mpɛsoa no mmarahyɛbadwani. Nea ɔbetuu Danzi Paul Kpal wɔ mpɛsoa no akonnwa so wɔ mmarahyɛbadwam wɔ afe apem ahankron ne aduokron nsia (1996) ne Moses Aduku Asaga a ɔgyina maa kyiniiɛ amanyɔkuo (NDC) no na odii nkunim bɛyɛɛ mpɛsoa no mmarahyɛbadwani."} {"id": "6349", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Atwima-Kwanwoma (pronounciation of \"Atwima Kwanwoma\" (help·info)) yɛ mpɛsua no mu baako a ɛwɔ Ghana Mmarahyɛbadwam. Wɔtoo aba yi Mmarahyɛbadwani baako a odii nkonim wɔ abatoɔ no mu. Atwima-Kwanwoma wɔ Botsomtwe/ Atwima/ Kwanwhuma mansini no mu wɔ Asante Mantam wɔ Ghana. Atwima-Kwanwoma mpɛsua a ɛwɔ Ghana Mmarahyɛbadwam Okunini Kojo Appiah na na ɔyɛ Mmarahyɛbadwani de ma Ɔsono Amanyɔkuo (NPP) no wɔ Botsomtwe/ Atwima/ Kwanhuma Mansini no mu a ɛwɔ Asante Mantam wɔ Ghana. Akonnwa no wɔ Botsomtwe/ Atwima/ Kwanhuma Mansini a ɛwɔ Asante Mantam wɔ Ghana. Ghana mmrahyɛbedwam mpɛsoa ahodoɔ"} {"id": "6431", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Abokobi-Madina(pronunciation of\"Abokobi-Madina\") (help·info) yɛ mpɛsoa baako a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Abokobi-Madina wɔ Nkran\"Metropolitan area\" wɔ Nkran punpuni mantam wɔ Ghana. Wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du nsia (2016)nom no Abubakar Boniface Siddique a ɔwɔ ɔsono amanyɔkuo New patriotic party gyina maa mpɛsoa. Francis-Xavier Kojo Sosu a ɔwɔ kyineeɛ amanyɔkuo National Democratic Congress nso peree akonnwa no mfeɛ mpem mmienu ne aduonu baako (2021) nom. Massive electoral fraud at Madina MCE confirmation\". www.ghanaweb.com. Retrieved 2017-08-04. I'll give Madina loud voice in Parliament — Sosu\". Graphic Online. Retrieved 2021-03-30."} {"id": "11119", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Theresa Kufuor (née Mensah; a wɔwoo no ahinime bosome da a ɛtɔ so aduonu num wɔ afe apem ahankron ne aduasa num) yɛ John Kufuor yere, Ɔmanpanin a ɔtɔ so mmienu wɔ kwasafoman a ɛtɔ so nan wɔ Ghana, ɛnkane ɔmanpanin yere a ɔdikan wɔ Ghana. Ɔyɛ nɛɛsenii ne obi a ɔgye awoɔ a ɔkɔ m'ahomegyeɛ mu. Kufuor hyɛɛ ne nnwomasua ase wɔ Catholic Convent, OLA, a ɛwɔ Keta wɔ Fram mantam wɔ Ghana. Ɛno akyire no na ɔkɔɔ London aburokyire man mu, a ɔkɔsuaa Registered General Nurse wɔ Southern Hospital Group of Nursing, wɔ Edinburgy,Scotland. Aberɛ a Ɔsuaa adeɛ wɔ Radcliffe Infirmary, Oxford ne Paddington General Ayaresabea, a ɛwɔ London no, wɔyiino bɛyɛɛ State Certified Midwife a ɔnyaa nkrataa wɔ Premature Nursing mu. Theresa waree Kufuor berɛ a na wadi mfeɛ aduonu mmiɛnsa berɛ a wɔhyiaeɛ wɔ Republic Day Anniversary Dance nhyiamudie wɔ London wɔ afe apem ahankron ne aduosia baako. Wɔn waree wɔ afe apem ahankron ne aduosia mmienu (1962). Ɔne ɛnkane Ɔmanpanin ma Ghana, John Kufuor wɔ mma num;"} {"id": "11263", "contents": "'The Africa Prize For Engineering Innovation' yɛ abasobɔdeɛ a wɔde ma wɔn a wɔbɔ mmɔden wɔ nfidiedwuma mu wɔ Afrika Sahara Anafoɔ fam. Wɔ abasobɔdiɛ ahodoɔ a wɔde bɔ wɔn a wɔyɛ nfidiedwuma aba so wɔ Abibirem ha no nyinaa mu no, saa abasobɔdiɛ yi na ɛwɔ soro paa. Ɛbɔ Abibifoɔ a wɔde nimdeɛ foforɔ boa ma nfidiedwuma nya nkɔanim no aba so afe biara. Wɔde abosome nnwɔtwe si hɔ boa akansifoɔ no ma wosiesie wɔn ho ma akansie no.Berɛ duru so a,akansifoɔ no mu biara de n'adwuma to dwa wɔ edwabɔ no ase. Wowie a, nea odi nkunim no nya £25,000, na wɔn a wɔtɔ so mmienu,mmiɛnsa ne nnan no mu biara nso nya £10,000. 'The Royal Academy of Engineering' a ɛwɔ United States na ɛde abasobɔdiɛ yi bae wɔ Ɔbɛnem bosome mu wɔ afe 2014 mu. Firi saa berɛ yi no,dwumadie yi so aboa nnwumakuo ahodoɔ bɛboro ɔha ne mmienu (102) wɔ aman dun-nsia so. Ɛsɛ sɛ onii yɛ obi a ofiri Afrika Sahara Anafoɔ famu na ɔwɔ nimdeɛ wɔ mfididwuma ho."} {"id": "11269", "contents": "George \"Red Tiger\" Ashie wɔ woo no wɔ Accra , yɛ Ghanani akutrukuboni a n'afa a odi akotene ne super feather/light/light welterweight wo afe 2000 ne 2010 mu ma no dii nkunim wo African Boxing Union super featherweight, Universal Boxing Council (UBC) Super Featherweight , ne Commonwealth lightweight na ɔne Emmanuel Tagoe de sii ani wo World Boxing Association (WBA) International lightweight akansie mu, afe nso ɔne Kevin Mitchelle de sii ani wɔ akasie a ɛne Commonwealth super featherweight akansie mu. N'akodie no gu afa ahorow pii a ene 128 lb (58.3 kg, 9 st 2.5 lb) a egyina hɔ ma Super featherweight kosi 137 lb (62.5 kg; 9 st 11.8 lb) a ɛno nso gyina hɔ ma light Welterweight."} {"id": "11347", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Akosua Gyamama Busia(wɔwoo ɔpɛnimaa bosome da a ɛtɔ so aduasa wɔ afe apem ahankron ne aduosia nsia) yɛ Ghana sinitwani, ɔtenetene sinitwafoɔ, ɔtwerɛfoɔ ne obi a ɔtwerɛ nnwom a ɔte United Kingdom. Ɛnam dwumadie a ɔdii no wɔ Nettle Harris wɔ afe apem ahankron ne aduowɔtwe num sini The color purple ne Whoopi Goldberg ntiama nnipa pii nim no. Busia papa ne Kofi Abrefa Busia a na ɔyɛ aban baanodani ma Ghana adehyeman (firi afe apem ahankron ne aduosia nkron dekɔ afe apem ahankron ne aduoson mmienu) ɛna ɔhene ma ɔdehyeɛ abusua a ɛwɔ Wenchi, kuo a ɛwɔ Asante, a ɛmaa Akosua nso bɛyɛɛ ɔhene babaa. Ne maame ne Naa Morkor Busia. Ne nuabaa Abena Busia twerɛ anwonsɛm ne adesuani, a na ɔyɛ okunini wɔ Engressi borɔfo kasa mu wɔ Rutgers University, ɛna ɛfiri mfeɛ mpem mmienu ne du nson no wayɛ Ghanani ntamgyinafoɔ ama Brazil. Busia nyinii wɔ Ghana na ɔhyɛɛ ne sini adwuma ase berɛ a na wadi mfeɛ du nsia, na ɔde adesua nkrataa na ɛkɔ London's central School of speech and Drama."} {"id": "11353", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kwadwo Safo Kantanka yɛ Ghana sɛmpakani a wagye din paa,abɔdeɛ mu nyansapɛ,ɔyɛ nnwuma bebree, ɔwɔ pɛpa sɛ ɔbɛboa nnipa ɛna ɔno na ɔyɛ Kristo Asafo Asɔre(Christ Reformed Church) nyinaa Kɔfabaeɛ. N'asɔre no hyɛɛ aseɛ sɛ ekuo wɔ afe apem ahankron ne aduosia nkron ɛno akyire no na ɛdane bɛyɛɛ asɔre wɔ ɔgyefoɔ bosome da a ɛtɔ so mmiɛnsa wɔ afe apem ahankron ne aduoson baako wɔ Nkran, Ghana ahenkuro. Adeɛ baako a ɛma saa asɔre no da nso firi nsɔre a aka ne sɛdeɛ wɔde wɔn ho ahyɛ mfudeɛ, nnwumakuo ne nnoɔma a wɔyɛ ho,ne sɛdeɛ wɔde saa nnoɔma yi boa afoforɔ ne ɔman no. Wɔwoo Kwadwo Safo wɔ ɔsanaa bosome da a ɛtɔ so aduonu nsia wɔ afe apem ahankron ne aduanan nnwɔtwe nom wɔ Bekwai a ɛwɔ Ghana Asante mantam. Aberɛ a ɔwiee ne mmɔtafowa ne ne ntoasoɔ sukuu no , Apostle Safo kɔɔ Ghana Technical Works Institute wɔ Kumase. Ɛno akyire no ɔkɔsua nnade adwuma mfeɛ mmiɛnsa wɔ Volta Aluminium Company (VALCO)."} {"id": "11395", "contents": "Mshila Sio yɛ Kenyani a ɔsɔne nsu bɔne so ma ɛbɛyɛ nsu papa. N’adwuma a ɔy3 no din de Omiflo a ɛwɔ Nairobi wɔ Kenya man mu. Wɔwoo Mshila wɔ Kenya. Ɔkɔɔ sukuu wɔ Australia man mu wɔ afe 2012/2013. Sio tuu kwan kɔɔ Spain sɛ ɔkɔ sra abusuafo. Ɛhɔ no ohyiaa mmrante ne mbabawa bi a na wɔde mmfiri sɔne nsu bɔne so sɛnea ɛbɛyɛ a nnipa betumi de saa nsu no adi dwuma. N’ani bɛgyee eyi ho efisɛ wɔ abibi man mu no ɛyɛ den yiye sɛ wobenya nsu. Afie nso nyarewa pii a Afrikafo nya no fi nsu bɔne a wɔnom anaa wɔde di dwuma mu. Saa nsu yi ara sɛe asase a wɔte so no. Ɔsan n’akyi kɔɔ Kenya na ɔne mmrante ne mmabawa no yɛɛ nhwehwɛmu ne adwuma mfe pii sɛnea ɛbɛyɛ a wobetumi ayɛ biribi a wɔde bɛboa ne kuromafo. Esaine sɛ ne sikasɛm nyɛ nti na ɛyɛ den ma no sɛ ɔbɛyɛ afiri a ɛbɛ sɔne nsu no so. Onyaa mmoa fii Amerika manpayin a na ɔte akongua so saa bere no (Barak Obama) wɔ nhehyɛe a wɔfrɛ no Mandela Washington fellowship and Aqua For All hɔ."} {"id": "11413", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Bintou Keita (wɔwoo no wɔ afe apem ahankron ne aduonum nnwɔtwe) yɛ obi a ɔwɔ United Nations a ɔnyaa ne diplomat firii Guinea. Ɔyɛ obi a wako adare wɔ sɛdeɛ yɛsi siesie ntawantawa a ɛwɔ nnipa ntam. Firi ɔpɛpɔn bosome wɔ mfeɛ mpem mmienu ne aduonu baako mu no, wayɛ ɔtwerɛtwerɛfoɔ ama UN ntamgyinafoɔ wɔ Democratic Republic of the Congo. Wɔwoooo Keita wɔ Guinea wɔ afe apem ahankron ne aduonum nnwɔtwe. Ɔnyaa degree wɔ Social Economy adesua mu firii University of Paris. Ɔkɔɔ Paris Suapɔn IX kɔnyaa ne Masters degree wɔ Business Administration ne Management mu. Ɔhyɛɛ aseɛ yɛɛ adwuma maa United Nations wɔ afe apem ahankron ne aduowɔtwe nkron mu. Wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du nwɔtwe mu no ɔgyae n'adwuma a na ɔyɛ sɛ Joint Special Envoy abɛdiakyire ma (African Union-United Nations Hubrid Operation in Darfur(UNAMID). Ne dwumadie dada a na ɔyɛ no Anita Kiki Gbeho na ɛbɛtoaa so. Wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du nkron mu no, Keita bɛyɛɛ ɔtwerɛtwerɛfoɔ abɛdiakyire maa abibiman. Wɔ ne nkitahodie bi mu no ɔkaa sɛ ɔpɛ sɛ ɔboa ma mmaa dɔɔso wɔ asraadɔmkuo mu."} {"id": "11419", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Afia Pokua (a nnipa dodoɔ noa frɛ no Vim Lady) yɛ Ghana nsɛntwerɛni ne obi a ɔdi Despite Media Group anim,di dwuma wɔ Peace kasafidie so,Okay kasafidie so Neat kasafidie so ne Hello kasafidie a ɛwɔ Kumase. Ɔkɔɔ ne ntoasoɔ sukuu wɔ Labone sukuu. Ɔsane kɔɔ Ghana Institute of Journalism ne Ghana Institute of Management and Public Administration ma bakyela degree wɔ mmara mu. Ɔyɛ ɛnkane samufoɔ ma Adom kasafidie,a ɛyɛ Multimedia Group Limited. Bɛyɛ mfeɛ nson nie Afia yɛɛ sɛ ɔbɛgyae adwuma wɔ Multimedia ɛnam ntawantawa bi a ɔne nea ɔtoto nnoɔma wɔ Kasafidie hɔ nyaeɛ. Wɔ ahinime bosome wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du nkron mu no, ɔfirii Multimedia de ne ho kɔbɔɔ UTV, kasa mfonin a ɛyɛ Despite Media Group dea. Seisei Afia ne kyeame ma Egyaso Gyasi, kaseɛbɔ dwumadie bi a agyedin a woyɛ no wɔ Okay kasafidie so ɛfiri Ɛdwoada kɔpɛm Efiada bɛyɛ anwummerɛ nnɔnson ne nnɔnkron abɔ apae mu ntam. Ɔno na ɔsane yɛ kyeame ma UTV anɔpa dwumadie bi a yɛyno Adekye Nsoroma."} {"id": "11425", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Portia Asare(wɔwoo no ɔpɛpɔn bosome da a ɛtɔ so nson wɔ afe apem ahankron ne aduokron) yɛ Ghanani a ɔtwerɛ nnwoma sane ma nkaeɛbɔ. Ɔdaa ne nnwoma a yato ne din The Odds adi wɔ Kitawonsa bosome wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du nnwɔtwe mu. Ɔhyɛɛ nnwoma no ase wɔne mmɔfra berɛ mu, a ɛboa hyɛ mmabunu no nkuran ma wɔkan wɔ berɛ a ɔde nnwoma boa wɔn wɔ wɔnnwomasua mu na ɔto akenkan kuo wɔ sukuu ne nsɔre ahodoɔ pii mu. Arthur wiee Kwame Nkrumah suapɔn na ɔkɔsuaa Publishing wɔ hɔ. Ɔwɔ nnoɔma yi a ɛma no di mu wɔ baabiara. Portia yɛ ɔtwerɛfoɔ ne nsɛntwerɛfoɔ. Wɔyii Arthur sɛ ɔno ne obi a ɔnim ahosiesie wɔ afe nom wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du nkron Ghana lifestyle abasobɔdeɛ mu. Wɔsane yii no wɔ Makeup Blog wɔ afe nom wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du nkron Ghana Makeup abasobɔdeɛ mu wɔ ntoboa a ɔde boaa abrabɔ wɔ Pulse Ghana."} {"id": "6623", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Ama Pomaa Boateng (wɔ oo no wɔ August da etɔ so 19, 1975) yɛ Ghana amanyɔni. Ɔyɛ New Patriotic Party amanyɔkuo no mu ni ne mmarahyɛ baguani a ogyin hɔ ma Juaben mpɛsuaso a ɛwɔ Asante mantam mu. Wɔ woo ama pomaa wɔ August da a ɛtɔ so 19, afe 1975 mu wɔ Juaben a ɛwɔ Asante mantam mu. Ɔkɔɔ ntoaso sukuu wɔ Holy Trinity School a ɛwɔ Cape Coast ma no nyaa Abodin krataa firii suapɔn a ne din de Anglia Ruskin. Okura abɔdin krataa a ɛkyerɛ sɛ wanya nimdeɛ wɔ kɔmputa dwumadie mu firii suapɔn Westminster University a ɛwɔ London, UK. Wɔ afe 2012 mu no, onyaa abɔdin kraa wɔ sɛnea wɔnam abɛɛfro mfidie so de nneɛma a asɛi di dwuma firi amanaman nkabom kuo suapɔn a wɔfrɛ no E-waste academy. Ɔsan nso kura abodin krataa firi suapɔn Penn Foster, Wild PCS, Harvard University ne House of Democracy Partnership/NDI. Ama yɛ ofotufoɔ wɔ abɛɛfro nwumadie mu na ɔyɛ ɔkwankyerɛfo ma Ghana adwumakuo a wɔfrɛ no High-tech Women wɔ Nkran, adwumkuo a ɛnhyɛ aban ase a wɔn dwumadie ne sɛ wɔ kyerɛkyerɛ mmaa sɛnea wɔyɛ abɛɛfro dwumadie Ama pomaa sii Akan ma no dii nkunim wɔ mmarahyɛ bagua akongua abatoɔ a ɛkɔɔ so wɔ afe 2016 mu wɔ Juaben mpɛsua so."} {"id": "4616", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu St Mary's Senior High School Sɛnea yɛbɔ edin“St Mary's Senior High School” (help·info) yɛ Mmaa Ntoasoɔ Sukuu a ɛwɔ Kɔle Gɔnɔ wɔ Nkran punpuni mantam. Roman asafo no mmaa a yɛfrɛ wɔn asomfoɔ wɔ honhom kronkron no mu na ɛsii Ɔhoteni Maria ntoasoɔ sukuuw wɔ ɔgyefoɔ bosome da a ɛtɔ so nsia wɔ afe apem ahankron ne aduonum(6th February 1950) . Sukuu no diikan de mmaa du na ɛhyɛɛ aseɛ ɛne Roman sisters mmienu Jane ne Rosette a wɔaka ka baabi. Sukuu no ne Accra Academy sukuu wɔ ayɔnkofa bi. Saa ayɔnkofa no bɛboa ama wɔn sukuu no atu mpɔn na afei nso aboa asuafoɔ no. Wɔn ayɔnkofa no ne sɛ wɔbɛkyɛ nhyiamudie biara mu ne anigye bea. Rev. Sr. Jane(1950-1953) Rev. Mother Bernadette(1953-1954) Rev. Sr. Pierre(1955 - 1968) Rev. Sr. Mary Grace(1968 - 1970) Rev. Sr. Ruth (1970-1980) Mrs. Elizabeth Joyce Sowah(1980-2001) Mrs. Victoria Opoku (2001-2002) Miss Doris Bramson(2002 to 2017) Mrs. Grace Mansa Eshun(2017 to 2021) Mrs. Philomena Owusu-Ansah Barnes(2021 to date) Sukuu no dii nkunim nyaa afe mpem mmienu ne nson (2007) Sprite Ball Championship."} {"id": "4682", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Akyimɔta Ntoasoɔ Sukuu , yε mmarimaa ne mmayewa Ntoasoɔ Sukuu a εwɔ Nkran brɔnɔɔ Akyimɔta a Nkran Mantam, mu wɔ Gana. Wɔtee Sukuu yi wɔ afe 1924. Owura Frεdrik Gɔden Guggisbεg, Dɔkota. Yakukbu Kwegyir Agri Ɔsɔfo Ales Gaaden Freisa. Wɔbuee Sukuu yi wɔ afe 1927. by Owura Frεdrik Gɔden Guggisbεg, ɔyε Enyiresi Aabkaese w Sikampono colony.Wɔsii Akyimɔta te sε, Ntoasoɔ Sukuu a na εwɔ Enyiresiman mu. Akyimɔta Ntoasoɔ Sukuu ne Ntoasoɔ Sukuu a εdi a εwɔ Sikampono ne mmarimaa ne mmayewa tumu kɔ. Sukuu yi atete mpaninfoɔ ne adinkanfoɔ bebree a ɔfiri Gana ne akyirikyiri. Ebi Kwame Nkroma, Edwεd Akufo-Addo, Yeri Yohane Rɔlins, ne Yohane Ewans Atta Mills a wɔn nyinaa yε Gana Amanpanin a watwamu. Yohane Dramani Mahama nos firii n'adesua wɔ aha. Gana Manpanin Dokota. Kofi Abrefa Busia nso kyerεε adeε wɔ Akyimɔta. Afei nso Abibiman Ammanpanin mo bi te sε Simbabwe Mmapanin a ɔto do mmineu Rɔbεt Mugabe ne Dawuda Gyawara a na ɔyε Gambia Manpanin a ɔdi kan nso kɔɔ Sukuu wɔ aha. Sam Gyimah,ɔyε Enyiresi Soafoɔ a ɔhwε Suapɔn so nso baa kɔɔ Sukuu wɔ aha."} {"id": "2738", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Mukaradeeb Mukaradeeb (Maqarr adh-Dhib) yε kuro a ɛwɔ Irak."} {"id": "1599", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Yɛwɔ Anansesem pii, enti wo nimm ebia, tworo wo ha : Ananse, Esoro ne Owuo (Ananse, heaven and death) Ananse ne Oko (Ananse and war) Ananse ne Akekrehemaa (Ananse and turtle-princess) Adwen kum Ahooden (Brain beats Strength) Ɔbaa ene abε dua (The woman with the Palmtree) Aku Sika (The golden Aku) Neε enti a nsamanfoכ εmma enipa nkyeεn bio (Why the Dead no longer come back to the Living) Ananse ne anoma (Ananse the curious bird)"} {"id": "6428", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu North Tongu(pronunciation of \"North Tongu\" (help·info))ka mpasua a wɔn ananmusini wɔ Ghana Mmarahyɛbadwam no ho. Abatoɔ berɛ biara mu no, wɔde 'first past the post' abatoɔ nhyehyeɛ no yi mmarahyɛbadwani baako. North Tongu mpasua no wɔ North Tongu mansini a ɛwɔ Firaw Mantam wɔ Ghana. Mpɛsoa no mmarahyɛbadwani siesie ne Samuel Okudzeto Ablakwa a ɔyɛ kyiniiɛ amanyɔkuo (NDC) no kuoba. Mpasua no hyeɛ ahodoɔ nyinaa wɔ North Tongu Mansini a ɛwɔ Firaw Mantam wɔ Ghana. Wɔtee mpasua yi wɔ berɛ a na wɔrebɛto afe 2004 abatoɔ no. Wɔkyɛɛ North Tongu mpasua a na ɛwɔ hɔ saa berɛ no mu mmienu ma no bɛyɛɛ North Tongu ne Central Tongu mpasua.Eyi nti mpasua yi hyeɛ ne North Tongu mpasua a na ɛwɔ hɔ ansa wɔrebɛto afe 2004 abatoɔ no yɛ soronko. Afe apem aha nkron ne aduokron mmienu (1992) mu a Ghana man hyɛɛ kabimamenkabi amanmuo ase. North Tongu abatoɔ mpesua no anya mmarahyɛbadwafoɔ ahodoɔ nan na asi wɔn anan mu wɔ mmarahyɛbadwam."} {"id": "2637", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Concepción yε kuro kεseε a ɛwɔ Bío-Bío, Chile. Concepcion.cl Commons:Concepción Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6753", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Ayeebo Asumda yɛ kane Ghanani nhomasua mu kunini ne amanyɔni. ɔsɔɔm sɛ ɔman soafo wɔ adeyeman a edikan no. ɔyɛ soafo a odikan wɔ  Atifii Mantam mu. Saa Mantam no na ɛnnɛ wakyɛ mu ayɛ no Apuei –atɔe mantam no. ɔsɔɔm sɛ mmarahyɛ badwani a ogyina hɔ ma kusase atɔe fam abatoɔ mpɛsoa so na akyiri, Kusanaba abatoɔ mpɛsoa so. ɔsan so sɔɔm sɛ ɔman afotufo wɔ Ghana adeyeman a ɛtɔ so 4 no mu. Abuure Kusasi (ne Papa) ne Abana Kusasi (ne maame) woo Asumdu wɔ January da a ɛtɔ so 24, afe 1924. Ne din Ayeebo no yɛ nea onyaa fifrii ne maame nuabarima a ne din Atia Ayeebo Kusanaba. Ne wɔfa na ɔtetee no na ɔde kɔɔ sukuu. Asumba hyɛɛ ne sukuu ase wɔ Gambaga Primary School wɔ afe 1931. Woyii no akyiri kɔɔ sukuu foforo a ne din de Tamale Government Boys School wɔ afe 1939 na ɔtoaa so kɔɔ ɔkyerɛkyerɛfo ntete sukuu a ɛne Tamale Training College (ɛnnɛ wɔfrɛ no Bagabaga Collge of education) wɔ afe 1945.Onyaa ade kyere abɔdin krataa a ene ‘’certificate B”” mfie no akyi."} {"id": "3273", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Casalpusterlengo yɛ kuro kɛseɛ a ɛwɔ Lodi, Italy. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6789", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Seargent Cornelius Francis Adjetey (Owui wɔ February da ɛtɔ so 28, afe 1948) yɛ kane Ghana ɔsraanin ne ɔsraani a ɔkoo wɔ amanman ko a ɛtɔ so II no mu. ɔsraafo dada a ne din de Majo Imray bɔɔ wɔn tuo kuu wɔn bre a na wɔnam kwan so de adesre kɔto Sir Gerald Creasy a na ɔye ɔkandifo wɔ Gold Coast saa bre no anim no. Saa nnipa miɛnsa yi wuo na ɛde 1948 Nkran Basabasayɛ no bae."} {"id": "5384", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Vaccine yɛ aduro bi a yareɛ mmoawa a won ahuoden ayɛ mere anaa sɛ won awu wo mu. Sɛ saa aduro yi a kɔ nnipa mu a, ekayan nnipa dua ne mu ahuoden mmoa ma wo sɔre tia yareɛ mmoawa biara daakye biara no ɛbeba nnipa dua no mu. Wotumi de aduro no so anum anaa sɛ wo de fa panie mu wɔ nnipa no. Saa kwan yi boa ma wotumi si yareɛ bebree ano. Yareɛ no bi ne small pox, polio, ntobro (measles) ɛne tetanus. Aduro a ahuoden wo mu na aboa ama yareɛ bi abrɛ se ne influenza aduro, HPV aduro and chicken pox aduro. Vaccines yɛ ma nnipadua no na n’ahuoden tumi ko tia nsaa yareɛ bebree. Na mmom, wo kwan bi so no, won ahuoden no tumi brɛ ase. Vaccines ahuoden gyina ɛneɛma a edidi so yi so: Yareɛ tebea (vaccines tumi ko tia yareɛ bi sen yareɛ foforo. Yareɛ mmoawa no suban (vaccines ko tia mmoawa potee bi. Sɛ mmoawa no suban dane a, vaccine no ahuoden tumi ba fam) Sɛ wo redi nhyehyɛe a ɛfa vaccine ne nom anaa ne wo ho."} {"id": "5390", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Kaluga (Калуга) yε kurow kεseε a ɛwɔ Russia. Emu nipa dodoɔ yɛ 332,039."} {"id": "5751", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Ɛbɔ(pronounciation of \"Ɛbɔ\" (help·info)) yɛ bosome a ɛtɔ so nkron wɔ afe no mu. Ɛyɛ bosome a ɛhyɛ Ɔsanaa ne Ahinime abosome no ntɛm. Ɔsanaa bosome no na edi Ɛbɔ bosome no anim wɔ afe no mu na Ahinime bosome no di ɛbɔ bosome no akyi wɔ afe no mu. Ɛbɔ bosome no wɔ nnafua aduasa. Ɛyɛ bosome a ɛtɔ so mmiensa a ɛwɔ nnafua aduasa wɔ afe no mu. Saa bosome yi wɔ nnafua aduasa te sɛ abosome Oforisuo, Ayɛwohummumɔ ne Obubuo. Ɛbɔ yɛ edin a Akanfoɔ de ma bosome a ɛtɔ so nkron wɔ afe no mu. Ɛbɔ borɔfo din de September. Ɛbɔ bosome yɛ osutɔ berɛ. Ɛyɛ berɛ a nsuo tɔ berɛ a ɛtɔ so mmienu hyɛ ase wɔ anaafoɔ fam wɔ ɔman Gaana mu. Ena ɛyɛ nsutɔ berɛ wɔ atifi fam wɔ ɔman Gaana mu. Kane no na adesua nnabupon no hyɛ ase wɔ ɛbɔ bosome no mu wɔ Gaana nanso corona yareɛ no abɛ sesa no. Ɛbɔ bosome no ho hia wɔ ɔman Ghana mu efiri sɛ, ɔmanpanin a odikan dii Ghana so no, yɛ woo no Ɛbɔ bosome da ɛtɔ so eduanu baako ."} {"id": "3333", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Vaiano Cremasco yε kuro kεseε a ɛwɔ Cremona, Italy. Vaiano Cremasco (Cremasco: ) yɛ comune (municipal) wɔ Province of Cremona a ɛwɔ Italian Mpɛsoa so Lombardy, wobɛ hunu wɔ Anaafoepueɛ wɔ Milan ne bɛyɛ Atifiatoeɛ de ma Cremona. Vaiano Cremasco yɛ ahyeɛ de ma (municipalities) yi a edidi soa yi: Bagnolo Cremasco, Crespiatica, Monte Cremasco, Palazzo Pignano, Trescore Cremasco. Vaiano Cremasco yɛ ntaa twinned de ma: Veigy-Foncenex, France Puerto Padre, Cuba https://www.istat.it/it/archivio/156224 Official website"} {"id": "3542", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Palermo yε kuro a εwɔ ɔman Italy mu. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6560", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Dan Botwe yɛ Ghana amanyɔni Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3596", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Hitachi (日立市) yɛ kuro a ɛwɔ Yapan. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "5708", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Ɔpɛpɔn(pronounciation of \"Ɔpɛpɔn\" (help·info)) yɛ bosome a ɛdikan wɔ afe mu. Ɛwɔ nna aduasa-baako, Ɔgyefoɔ na ɛdi Ɔpɛpɔn so ɛna Ɔpɛpɔn nso di Ɔpɛnimaa bosome so a ɛyɛ bosome a ɛtɔ so du mmienu a ɛsane twa toɔ wɔ afe no mu. Wɔ Brɔfo kasa mu no wɔfrɛ Ɔpɛpɔn . Ɔpɛpɔn yɛ bosome bi a ɛyɛ soronko ma obibiara. Ɛnam sɛ ɛyɛ bosome a edi kan wɔ abosome du mmienu no mu nti no, nkrɔfoɔ ani sɔ paa ara yie ɛnam nsɛm bi nti. Ɛyɛ bosome bi a nkrɔfoɔ tena ase keka nnoɔma bi anaa nsɛm bi bom fa afe a ɛtwaa mu no ho, na wɔ hwɛ sɛ, wɔn de nkabom bɛba wɔn abusua, wɔn mpɔtam ne aman aman mu. Nnipa dodoɔ nso de saa bosome yi hyehyɛ tirimpɔ ahorow ma afe a ɛda wɔn anim no. Ɔpɛpɔn yɛ edin a Akanfoɔ de frɛ bosome a ɛdikan wɔ afe mu. Wɔ Akan mu no Ɔpɛpɔn kyerɛ sɛ ɔpɛ kɛseɛ. Ɔpɛpɔn yɛ bosome a ɛpɛ a ano yɛ den paa ara hyɛ aseɛ."} {"id": "5811", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kwakye Addo pronounciation of \"Kwakye Addo\" (help·info) (yɛwoo no wɔ Ɔgyefoɔ bosome mu, da a ɛtɔ so aduonu mmiɛnsa wɔ afe apem ahankron ne aduonum baako) ɔyɛ Ghana amanyɔni,na Ɔsan ka mmarahyɛbedwakuo a ɛtɔ so mmienu ne mmiɛnsa wɔ Adehyeman a ɛtɔ so nan mu na ɔgyinaa mu maa Afram Plains Anaafoɔ abatoɔ mpɛsoa so wɔ Atɔeɛ Mantamu. Addo yɛwoo no wɔ Ɔgyefoɔ bosome mu da a ɛtɔ so aduonu mmiɛnsa wɔ Afram Plains Anaafoɔ wɔ Atɔeɛ Mantam wɔ Ghana. Ɔkɔɔ Abetifi Training Kollegyi na ɛhɔ na ɔnyaa abodin krataa a ɛma no kwan ma no yɛ ɔkyerɛkyerɛni. Addo yɛ amanyɔsɛm kyerɛkyerɛni na ɔsan yɛ kanee mmarahyɛbɛdwani ma Afram Plains Anaafoɔ firi mfeɛ mpem mmienu ne baako de kɔsii mfeɛ mpem mmienu ne num. Wɔtoo aba maa Addo kɔɔ mmarahyɛbedwam wɔ Adehyeman a ɛtɔ so nan wɔ Ghana wɔ Ɔpɛpɔn bosome da a ɛtɔ so nson wɔ afe apem ahankron aduokron mmiɛnsa (1993) ɛberɛ a wɔbɔɔ ne din sɛ ɔno na wadi nkunim wɔ Ghana mmarahyɛbedwafoɔ abatoɔ a wɔtoo no wɔ Ɔpɛnimaa bosome da a ɛtɔ so aduonu nkron wɔ afe apem ahankron aduokron mmienu mu (1992)."} {"id": "6752", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Ayanfuri yε Gaana kuro."} {"id": "3639", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Surat(pronunciation of \"Surat\" (help·info)) yε kuro kεseε a ɛwɔ India atɔeɛ famu.Esian sɛ kuro no wɔ Asuo Tapti ano no nti, na ɛhɔ yɛ suhyɛn gyinabea kɛseɛ. Mprenpren ɛhɔ yɛ dwadibea ma South Gujarat na ɛka nkuro akɛseɛ a ɛhɔ abue paa wɔ India atɔeɛ famu no ho. Ɛwɔ ndwumakuo ahodoɔ a ɛyɛ dɛnkyɛmmoɔ ne ntoma ho adwuma. Ɛyɛ beae a wodi ntadeɛ ne ho akadiɛ ho dwa. Dɛnkyɛmmoɔ a wɔde kɔ wiase nyinaa mu ɔha mu nkyekyemu eduokron(90%) na wosiesie no wɔ Surat. Surat ne kuro a ɛtɔ so mmienu a ɛso paa wɔ Gujarat ne nea ɛtɔ so nnwɔtwe wɔ India denam nnipa dodoɔ ne sɛnea kuro no mu abue. Kuro no ne Surat mansin no ahenkuro. Surat wɔ ɔman no ahenkuro Ganndhinagar anaafoɔ famu ne Mumbai atifi famu.Kuro no bɛn Asuo Tapti,wɔ Arabia Po no nkyɛn.'Economic Times' ayɛ nhwehwɛmu ahunu sɛ firi afe 2019 kosi afe 2035 no, Surat bɛyɛ kuro a enya nkɔanim ntɛmtɛm kyɛn kuro a ɛwɔ wiase biara ho.Na nnipa dodoɔ a ɛwɔ Surat yɛ 4,444,691 wɔ afe 2011 mu."} {"id": "3657", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Cristo Redentor yε nkaedua a esi Rio de Janeiro, Brazil. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6033", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Oblayo yɛ Gaanafoɔ aduane. oblayo yɛ Nkran kasa. Ɛyɛ aburoo aduane a wɔ de meleke ne asikyire na edi, ebi so de cinnamon anaa sɛ nkateɛ fra di. Aburoo yɛ aba aduane bi a Gaanafoɔ de yɛ nnuane bebree bi te sɛ Banku, More koko, Diehuo (Tuo-zaafi). Aburoo Nsuo Nkyene Wo de aburoo mo nu a ya hata gu kyensee mu na wo de nsuo agu so na asi hɔ ma adeakye Afei aburoo no ayɛ mmrɛ no na wo de asi gya so Ma gya no nyɛ kakrabi, afei fa nkyene no gu mu Sɛ wo pɛ sɛ oblayo no pi a na wo de aburoo sam kakra afra wɔ mmerɛ du akyi w'adum gya no. Sɛ oblayo no ben pɛ wo bɛ tumi de w'asikyiree ne meleke adi. Nfasodeɛ bebree wɔ aburoo nnuane mu bi te sɛ Vitamins ne minerals a ɛyɛ ma nipa dua no. Esan sradeɛ ne fiber ɛwɔ aburoo mu no ɛyɛ ma nipa dua no. https://bakesbychichi.com/hominy-corn-porridge-oblayo/ https://www.pulse.com.gh/lifestyle/food-travel/ghanaian-dish-how-to-prepare-oblayo-porridge/z7ynn2k https://www.netmeds.com/health-library/post/corn-maize-cholam-health-benefits-nutrition-uses-for-skin-and-hair-recipes-side-effects"} {"id": "5840", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Fufu(pronounciation of \"Fufu\" (help·info)) (anaa fufuo, foofoo, foufou) yɛ Abibirem Atɔeɛ fam aduane a agye din paa. Wɔ Twi mu no, fufu kyerɛ \"aduane mmienu a wɔayam anaa wɔasiw abɔmu ma ayɛ mmerɛw\". Wɔ Ghana no, fufuo yɛ Akanfoɔ aduane titiriw. Wɔdi fufuo wɔ Abibiremu aman pii so nso. Wɔde bankye ne borɔdeɛ anaa amankani a wɔanoa na ɛbɔmu wɔ fufuo. Yɛde wɔma ne waduro na ɛwɔ fufuo. Sɛ yɛwɔ fufuo wie a, yɛde nkwan bi te sɛ Nkrakra, Abɛnkwan, Nkatenkwan ne Abunabun na edi. Wɔ Abibirem Atɔeɛ fam aman foforɔ bi so no, wɔde mako yayaaya a wɔatwi, nkruma frɔiɛ anaa frɔiɛ afoforo na edi fufuo. Wɔdi fufuo wɔ aman a ɛwɔ Abibirem Atɔe fam ne aman a ɛwɔ Abibirem mfimfini so. Ɛka Ghana ho no, wɔdi fufuo wɔ aman ahodoɔ yi so:Sierra Leone, Guinea, Liberia, Cote D'Ivoire, Benin, Togo, Nigeria, Congo mmienu no nyinaa,Cameroon, the Central African Republic, Angola,Gabon, ne Caribbean."} {"id": "6974", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Nana Konanadu Agyeman-Rawlings (Wɔ woo no 17 November 1948) Yɛ ɔman panyin yere a odi wɔ Ghana man mu firi 4 June 1979 kosi 24 September 1979 ne 31 December afe 1981 kosi 7 January afe 2001 a na ne kunu ne ɔman Panyin Jerry John Rawlings. Wɔ afe 2016 mu no, ɔbɛyɛɛ obaa a odii kan kɔ pree Gana manpanyin agua. Wɔ 7 November, afe 1948 mu no, J. O . T Agyeman ne ne yere woo Nana Konadu. ɔhyɛɛ sukuu ase wɔ Ghana International School ɔtoaa so kɔɔ Achimota School, beae a ohyiaa Jerry John Rawlings. ɔtoaa so kɔ gyee ntete wɔ suapɔn University of Science and Technology na na ɔne Asukuufo no kandifo wɔ Africa Hall. Wɔ afe 1795 mu no,ɔtoaa so kosua senea wosiesie ɔdan mu ma no nyaa abodin Krataa Diploma firii London College of Arts Nana Konadu ne Rawlings waree wɔ afe 1977 mu. wɔ woo wɔn ba a odikan Zenator wɔ afe 1978. Na Rawlings yɛ srani. Mmaa mienu ne obarima baako toaa so bae a wɔn din ne Yaa Asantewaa, Amina ne Kimathi."} {"id": "6980", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu John Gyetuah yɛ Ghanani amanyɔni a ɔsoom sɛ mmarahyɛ baguani a ogyina hɔ ma Amenfi West mpɛsoa so a ɛwɔ Atɔe Mantam mu wɔ Ghana. Wɔ woo John wɔ October da a edi kan afe, 1959 wɔ Asankra Breman a ɛwɔ Atɔe Mantam mu wɔ Ghana. Owie suapɔn wɔ University of Cape coast wɔ afe 2004 mu. ɔtoa so kɔɔ suapɔn a ɛne GIMPA na ɔde n’adesua baa awie wɔ afe 2008. Na ɔyɛ nhomasua mu kunini.  na ɔyɛ ɔhwɛfo ma adwumakuo Ghana education service. Na ɔyɛ amanyɔkuo National Democratic Congress no mu ni . Na ɔyɛ mmarahyɛ baguani a ogyina hɔ ma Amenfi West mpɛsoa so wɔ mmarahyɛ beguakuo a ɛne 5th Parliament of the 4th Republic of Ghana. Wɔ too aba yii no wɔ abatoɔ a ɛkɔɔ so wɔ afe 2008 mu ,na onyaa mma a ne dodoɔ yɛ 31,858 no mu 18,838 a egyina hɔ ma ɔha mu nkyekyɛmu 57.75 de dii nkunim. Wɔn a odii wɔn so nkunim no din ne Agnes Sonful a ogyinaa wɔ New Partriotic party din mu, onyaa mma no mu 41.035, na afei Anthony Kwame Annimil a ogyinaa wɔ Conventions People Party din mu no nso nyaa mma no mu 1.27%."} {"id": "7227", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Rosemary Ampempronounciation of \"Rosemary Ampem\" (help·info) Wɔ woo no Ɔsanaa bosome ne da a ɛtɔ so aduonu nson (27), wɔ afe apem ahankron ne aduokron mmienu (1992). Ɔyɛ Ghanani bɔɔl bɔfo a osi akan sɛ okyidɔmfo ma Ghana mmaa bɔɔl bɔ kuo. Na ɔka ekuo a esii akan wɔ mmaa bɔɔl bɔ akansie a ɛne African Women’s Championship wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du-nan (2014) mu. Osii akan maa bɔɔl bɔ kuo a ɛne Immigration Accra wɔ Ghana. Rosemary Ampem yɛɛ bɔɔlbɔ mu kyidɔmfoɔ maa Black Queens wɔ mfeɛ mpem mmienu ne dunan (2014) mu. Ɔbɔɔ bɔɔl maa Ghana wɔ 2014 ne 2016 Women's Cup of Nations tournament wɔ Namibia ne Cameroon. Onyaa Gold berɛ a Black Queens kɔsii akan wɔ All Africa Games Competition mu wɔ Congo Brazzaville. Bɔɔlobɔkuo a yɛfrɛ wɔn sɛ CA Ouriense Feminino a wɔwɔ Portugual maa Ghanani ababaawa Rosemary Ampem mfie mmienu kɔntrat sɛ wɔmmɛ si akan mma wɔn, a GHANAsoccernet.com foɔ ka sii so dua."} {"id": "7233", "contents": "Benin yɛ ɔman ɛwɔ Abibrem. Ahenkuro ne Porto Novo."} {"id": "6050", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Kukurantumi: Ɛkwan a ɛkɔ Nkran yɛ sini a ɔyɛ no wɔ afe apem ahakron aduowɔtwe mmiɛnsa. Yɛ ka sɛ ɛyɛ Ghanafoɔ sini baaka a ɛdi kan kɔ anim a wɔ yii no wɔ Europo man tɛlɛbihyɛn so. King Ampaw na ɔkyerekyere sɛnea onsifa nyɛ sini no. Siniyifoɔ no dodoɔ. Sebastian Agbanyoh Dorothy Ankomah Charles Ansong Amy Appiah Samuel Kofi Bryan David Dontoh Kwesi France Rose Fynn Evans Oma Hunter Donkoh Kobina Joseph Felix Larbi Emmi L. Lawson Samuel Nyanyo Nmai Victor Nyaconor Kwame A. Prempeh https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/features/Kukurantumi-The-Road-To-Accra-Ghana-Movies-So-Far-199766 Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value). http://www.imdb.com/title/tt0085814/   [1] [2]"} {"id": "4191", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Wɔwoo Željko Reiner (Kɔtɔnimaa bosome no da a ɛtɔ so aduonu nwɔtwe (28), wɔ afe apem ahankron aduonum mmiensa (1953) mu) yɛ Krowehyiani yaresafoɔ, amanyɔni, Suapɔn mu obimfo okunini, ekuoba ma Croatian Academy of Sciences and Arts ne ɔsoafoɔ dada a ɔhwɛ apomuden ne asetena mu nsɛmsɛm a ɔsomm sɛ Krowehyia ɔkasafoɔ a ɔtɔ so du (10th) wɔ Krowehyia mmarahyɛbadwam firi berɛ a wɔnyaa wɔn mfahodie na na ɔtɔ so aduonu (20) wɔ mmarahyɛbadwam akasafoɔ nyinaa mu, firi Ɔpɛnimma bosome mu wɔ mfeɛ mpem mmienu ne dunum (2015) de kɔsi Ahinime bosome mu wɔ mfeɛ mpem mmienu ne dunsia (2016) mu. Wɔwoo Reiner wɔ Zagreb Kɔtɔnimaa bosome no da a ɛtɔ so aduonu nwɔtwe (28), wɔ afe apem ahankron aduonum mmiensa (1953) mu. Ɔkɔɔ sukuu wɔ Zagreb mmɔfra sukuu.Ɔgyee abɔdin krataa wɔ Suapɔn a ɛhwɛ nnuruyɛ wɔ Zagreb wɔ afe apem aha-nkron aduoson nsia (1976) mu. Wɔ afe apem ahankron aduoson nwɔtwe (1978) mu no, ɔnyaa ne masita abɔdin krataa ɛna afe apem ahankron aduowɔtwe mmienu (1982) mu no, ɔnyaa ne dɔkota abɔdin kataa."} {"id": "2784", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kankún yε kuro a ɛwɔ Mesiko man mu. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "7082", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Mmo Afahyɛ afahyia afahyɛ a ahenfo ne wɔn manfo a wɔn wo Akpafu a ɛwɔ Oti Mantam mu , kane Frao Mantam mu wɔ Ghana no di. Wodi saa afahyɛ yi wɔ bosome a edikan no mu Wɔde nnuane ne nsa gye ahohoɔ wɔ afahyɛ no ase. Amanfoɔ no hyɛ wɔn amammere ntade ahorɔw de kɔ dwa dataa a ahenfo no abɔ no ase. Asa ne nnwomtoɔ nso kɔ so wɔ afahyɛ no ase. Wodi saa afahye de kae nnema bi a esii wɔ tete https://www.easytrackghana.com/cultural-overview-ghana-festivals.php https://touringghana.com/festivals/ http://ghanareview.com/festivals2.html https://tourghana.com/ghana-festivals/ Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value). http://www.ghanaembassyiran.com/en/page/majorfestivals https://www.ghanaconsulatedubai.com/tourism.html"} {"id": "7088", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Naa Bolinaa Saaka yɛ Ghanani ɔman ananmusini ne amanyɔkuo New Partriotic Party mu ni wɔ Ghana. ɔyɛ Ghana ananmusini a ɔwɔ Burkina Faso. Wɔ July afe 2017 mu no, ɔmanpanyin Nana Akuffo-Addo paw Naa Bolina Saaka sɛ Ghana ananmusifo wɔ Burkina Faso. Na ɔka nnipa a wɔn dodoɔ yɛ aduonu mienu a wɔpaw wɔn sɛ wonkɔ som sɛ Ghana ananmusifo wɔ aman ahorɔw so"} {"id": "3138", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Étienne Mourrut(pronounciation of \"Étienne Mourrut\" (help·info)) yɛ France amanyɔni a ɔwoo no ( Ɔpɛnimaa bosome no da a ɛtɔ so nan (4), wɔ afe apem ahankron aduasa nkron (1939) mu - na owui wɔ 19 Ahinime bosome no da a ɛtɔ so du-nkron (19) wɔ afe mpem mmienu ne du-nan mu, 2014) . Na ɔyɛ RPR ne UMP ɛkuo ba na afei nso, na ɔyɛ 2nd District of the Gard abediakyire wɔ mfie mpem mmienu ne mmienu ɛne afe mpem mmienu ne du-mmienu (2012) ntɛm. Bio, na ɔyɛ Mayor ma Le Grau-du-Roi ɛwɔ afe apem ahankron aduowɔtwe mmiensa mu (1983) ne afe mpem mmienu ne du-nan mu, (2014) ntɛm. Ɛwɔ ne Papa afa no, ɔfiri abusua a yɛfrɛ wɔn Graulen fishermen. Ɔmaame yɛ Italy atukɔtenahɔfoɔ no mu bi asefoɔ. ɔwoo ɔmaame wɔ afe apem ahankron ne nkron (1909) mu na owui wɔ afe mpem mmienu ne num (2005). ɛwɔ ne nuanom nwɔtwe nu mu no, mmienu wui maa France wɔ ntɔkwa kɛseɛ a ɔfrɛ no Great War no. na n'awofoɔ yɛ catholicfoɔ mapa. na ɔwɔ nuabaa a na yɛfrɛ no Émélie."} {"id": "3276", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Meleti yε kuro kεseε a ɛwɔ Lodi, Italy. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3288", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Milano yε kuro a ɛwɔ Italy man mu. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6128", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Awukugua yɛ kuro bi a ɛwɔ Okere mansini wɔ Ghana apueeɛ mantam. Ɛne Abiriw ne Dawu bɔ hye Nnipa a ɛwɔ Awukugua di Ohum na saa afahyɛ yi wɔdi no wɔ Obubuo anaa Ɔpɛnimaa bosome mu. Ohum yɛ Ghana afahyɛ baako a nnipa pii firi akyirikyiri ne bɛntɛe ne amanɔne ba bɛdi saa afahyɛ yi bi. Wɔdi Ohum afahyɛ de kae nnɔbaeɛ foforɔ a wanya, te sɛ Hɔmɔwɔ a Gafoɔ na ɛdi no, Ahoboa ne Bakatue yɛ Ahantafoɔ ne Aboakyere a Awutufoɔ ne Afutufoɔ na ɛdi, Kundum yɛ Fantefoɔ, Adaekɛse yɛ Asantefoɔ, Hogbestosto yɛ Anglofoɔ(Ewe), Dambaa yɛ Dagombafoɔ ɛna Appoo yɛ Bono-Ahafofoɔ na ɛdie.Ohum yɛ ɛnkane tete Afahyɛ a Akuapemfoɔ di, ne titire Larteh ne Okerefoɔ a Abiriwfoɔ a wɔyɛ Guan ka ho. Ɔkɔmfo Anɔkye. mps, ghana. \"Daniel Botwi\". ghanamps.com. ghanamps. Retrieved 21 June 2017. Choirmaster for Awukugua Ohum\". Graphic Online. Retrieved 2021-06-23. Awukugua marks Ohum Festival | GhHeadlines Total News Total Information\". ghheadlines.com. Retrieved 2021-06-23."} {"id": "6134", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Benita Sena Okity-Duah(wɔwoo no Ayɛwohomummɔ bosome da a ɛtɔ so du nkron wɔ afe apem ahankron ne aduoson nsia) yɛ Ghana adepamfoɔ, amanyɔni ne ɛnkane mmarahyɛbedwani ma Ledzokuku mpɛsoa wɔ Nkran pupuni mantam. Wɔwoo no wɔ Ayɛwohomummɔ bosome da a ɛtɔ so du nkron wɔ afe apem ahankron ne aduoson nsia wɔ Anloga a ɛwɔ Fram mantam wɔ Ghana. Ɔnyaa \"Miss Ghana Pageant\" wɔ afe apem ahankron ne aduokron nson berɛ a na ɔyɛ ɔsuani a wadi mfeɛ aduonu. Ɔkɔɔ ne ntoasoɔ sukuu wɔ Achimota sukuu wɔ Nkran. Ɛno akyire no akɔsua adepam wɔ \"London School of Fashion\" mfeɛ nan. Ɔsane baa Ghana mfeɛ mpem mmienu ne mmiɛnsa, ɛfiri hɔ no ɔbɔɔ no ho mmɔden wɔ Ghana adepamfoɔ dwumayɛkuo no mu. Benita de ne diberɛ a na ɔkura sɛ \"Women's Organizer\" ma kyineɛ amanyɔkuo \"National Democratic Congress\" ma Ledzokuku mpɛsoa a ɛwɔ Nkran pupuni mantam too hɔ. Ɔkɔgyinaa hɔ maa n'amanyɔkuo berɛ a na wɔrebɛtɔ aba ɛna ɔmaa saa berɛ mmarahyɛbedwani Nii Nortey Dua a na ɔwɔ so dii ntwo ɛna ɔgyinaa hɔ maa kyineɛ amanyɔkuo\"National Democratic Congress\" wɔ ne mpɛsoa so."} {"id": "6140", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Diabolo yɛ Afe apem ahankron ne aduokron mmienu Ghana sini bi a akyɛ yie paa ara a ɛka biribi fa papa bi a ɔwɔ tumi de dane ne ho aboatea. Ɔde saa tumi no dɛfɛdɛfɛ mmaa kum wɔn, ne titire ne nnwamanfoɔ. Nnipa a na ɔgyina hɔ sɛ papa yi ne Bob smith Jnr, a seesei wɔfrɛ no \"Diabolo man\" anaa \" snake man\" wɔ sinitwa mu. Wasua biribi wɔ sini no mu sane de ayɛ mfatoho ama nsunsuansoɔ a Ghana sini wɔ wɔ pentecost ho. Bob smith Junior Eddie Coffie Eunice Banini Prince Yawson(wakye) \"Video: I lived with 3 snakes at home - Diabolo Man\". Myjoyonline. Myjoyonline.com. Retrieved 14 November 2018 Meyer, Birgit (2004). \"\"Praise the Lord\": Popular cinema and pentecostalite style in Ghana's new public sphere\". American Ethnologist. 31 (1): 92–110. doi:10.1525/ae.2004.31.1.92. ISSN 1548-1425. Starrfm.com.gh (2017-07-21). \"'Diabolo' was to stop prostitution - Bob Smith Jnr\". Starr Fm. Retrieved 2021-04-28 Beck, Rose Marie; Wittmann, Frank (2004)."} {"id": "4842", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Mantamu a ɛwɔ Ghana yɛ adea ɛdinkan wɔ Ghana amanmuo mu, wɔ Ghanaman no mu. Seɛsia no mantamu no dodo y3 du-nsia (16), a wa kyekyɛ mu ahaanu ne du-nsia (216) mansini ɛma ammanmuo nsɛm. Ɛnkane mantamu du (10) nhyehyeɛ no wɔ bue no mfeɛ apem aha-nkron aduo ɔtwe nson (1987), ɛmmerɛ a Atifi Atɔeɛ Mantamu no, wɔ bue no sɛ ɔman no amanmuo mantamu foforɔ. Nanso ɛmmerɛ a wɔ bue no foforɔ yɛ mfeɛ apem aha-nkron aduo ɔtwe nson (1987), Atifi Atɔeɛ shɛɛ ɔmanmuo nwoma ase firi Atifi Mantamu wɔ Ɔpɛnimaa bosome no mu mfeɛ apem aha-nkron aduonu mienu (1982), ansaa na Oman akenkan wɔ mfeɛ apem aha-nkron aduo ɔtwe nan (1984) mu. Abatoɔ a ɔtoeɛ de tee mantamu nsia wɔ Ɔpɛnimaa da aduonu- nson, mfeɛ mpem nienu ne du wɔtwe 2018) - mantamu afoforɔ no nyinaa wɔn agye atumu."} {"id": "4860", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Yɛwoo Nana Owusu Afriyie wɔ September,1969. Ɔyɛ Ghana ɔmanyɔfo a ɔdom NPP ( New Patriotic Party) amanyɔkuw no. Mprɛnprɛn ɔyɛ mmarahyɛ baguani ma Ablekuma Atifi Fam mansini no mu. Ɔsan som sɛ ɔsoafo abediakyire a ɔhwɛ amaneɛ bɔ nsɛm so. Yewoo Owusu Afriyie wɔ 1969 September, 3, wɔ Saltpond a wɔwɔ mmfinfini Mantam mu. Wɔ, 2015, ogyinae sɛ NPP frankaatuni wɔ Ablekuma Atifi Fam Mansini mu a ɛwɔ Nkran Mantam mu. Wɔ 2016 nso, odi nkonim wɔ Ghana Abatow titiriw no na onyaa Ablekuma Atifi Fam mmarahyɛ bagua a na Sally Amaki Darko a ɔtu Frankaa ma NDC (National Democratic Congress) ne Akwasi Asiama Addae a ɔyɛ Frankaa tufo ma CPP (Convention People's Party) amanyɔkuw no. Owusu Afriyie nyaa abatow no mma 54,698 efiri 82,091 a wɔtow yɛ mu, a agyina hɔ ma aba no mu 66.84%. Owusu Afriyie yɛ ɔbaa warefo a ɔwɔ mma baanan. Na yɛ Kristoni nso."} {"id": "4878", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Colombia (Colombia) yɛ ɔman ɛwɔ Amerika Anaafoɔ. Ɔman ne kuropɔn ne Bogotá. Emu nipa dodoɔ yɛ 48.168.996 (2018). CIA. The World Factbook: Colombia (english) Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "4902", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Vladimir Gelfand Yɛwoo Vladimir Gelfand wɔ Ukraine akura bi a wɔfrɛ no Novoarkhangelsk, Kirovohradskyi Raion wɔ March 1 afe 1923. Gelfand wui November da ɛtɔ so 25 afe 1983 wɔ Ukraine kuro Dnipropetrovsk. Nã ɔyɛ ɔkyerɛwfoɔ ne Soviet ɔsraani mu biako wɔ wiase yi nyinaa kõ a ɛtɔ so mmienu. Gelfand gyee din paa ara esiane ne ho nsɛm ne nneɛma a esisiɛ wɔ wiase yi nyinaa kõ a ɛtɔ so mmienu ne mu a ɔkyerɛwee wɔ 1941 kosi 1946, bere a nã ɔkã Soviet Asafodɔm Kɔkɔɔ ne ho. Wotintim ne nnwoma no bebree wɔ Russiafoɔ kasa mu. Afei wɔkyerɛɛ ne nnwoma no mu kɔɔ Germanfoɔ ne Swedenfoɔ akasa mu. Yei ne nnwoma a edi kan ne nnwoma biako pɛ a Soviet Asafodɔm Kɔkɔɔ muni akyerɛw afa ne ho ne wiase yi nyinaa kõ a ɛtɔ so mmienu a w'atintim wɔ Germanfoɔ kasa mu. Tagebuch 1941—1946, 2002 ISBN 3-87989-360-8 Deutschland Tagebuch 1945—1946, 2005 ISBN 3-351-02596-3 Tysk dagbok 1945—46, 2006 ISBN 91-88858-21-9 Deutschland Tagebuch 1945—1946, 2008 ISBN 3-7466-8155-3 Tysk dagbok 1945—46, 2012 ISBN 9789186437831 Владимир Гельфанд. Дневник 1941—1946, 2015 ISBN 978-5-8243-1983-5; ISBN 978-5-9953-0395-4 Владимир Гельфанд."} {"id": "3522", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Nürnberg yε kuro a ɛwɔ Gyaaman. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "9920", "contents": "New Patriotic Party yɛ amanyɔkuo ɛwɔ Ghana Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3546", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Valladolid yε kuro a ɛwɔ Spain. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "11114", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Nana Afua Frema yɛ Wenchi Hemaa, ɔsane yɛ manpanin yere a firi Ɔsanaa bosome da a ɛtɔ so nsɔn wɔ afe apem ahankrɔn ne aduosɔn mu dekɔ Ɔsanaa bosome da a ɛtɔ so aduasa baako wɔ afe apem ahankron ne aduoson mu. Na ne nuabarima ne Kofi Abrefa Busia, ɛnkane Prime Minister ma Ghana. Na ne hokani din de Nii Anaa Ollenmu. Mensah, Joseph Nii Abekar (2013). Traditions and Customs of Gadangmes of Ghana: Descendants of Authentic Biblical Hebrew Israelites. Strategic Book Publishing. ISBN 978-1-62857-104-2. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "11120", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Islamic University College,Ghana yɛ akorankorɛ sukuupɔn no mu baako a ɛwɔ Gaana. Sukuu no wɔ beaɛ a wɔfrɛ no East Legon a ɛwɔ Nkran kuropɔn no mu. Wɔsii sukuu no wɔ afe 2000 mu. Ahlul Bait Foundation of the Islamic Republic of Iran na ɛsɔɔ asene ma y'apagyaa sukuu no. Wɔmaa wɔn kwan ma wɔhyɛɛ aseɛ dii dwuma mmere tiawa wɔ afe 2001 mu ɛna wɔmaa wɔn kwan sɛ wɔbɛtumi adi dwumaa afebɔɔ wɔ afe 2002 mu. BBA Accounting BBA Banking and Finance BBA Marketing BBA Human Resource Management BA Religious Studies (Islamic Studies) BA Communication Studies (Journalism) BA Communication Studies (Public Relations) BA Communication Studies (Advertisement) Bachelor of Education (Early Childhood Education) Diploma in Education (Early Childhood Education) MPhil Islamic Studies University of Ghana, Legon University of Education, Winneba (UEW) Lakeside University Inducts New President - DailyGuide Network ↑ http://citifmonline.com/2016/07/30/madina-institute-of-science-and-technology-to-open-in-september/ OurHistory (archive.org) National Accreditation Board - Ghana (archive.org) University of Ghana"} {"id": "11270", "contents": "Akosua Adoma Perbi (wɔ woo no afe 1952) yɛ Ghanani nhoma kyerɛwfo ne ɔkyerɛkyerɛni wɔ suapɔn a ɛde University of Ghana. Perbi ne nhoma ɛde A History of Indigenous Slavery in Ghana from the 15th to the 19th Century no kyerewfo na w'akyerɛw nhoma ahorɔw beye 20. Perbi yɛ Ghana ananmusifo wɔ adwumakuo a ede UNESCO International Scientific and Technical Committee on the Slave Route Project. ɔsan nso ye ɔmanfotufo ne sika ho ntotoe so hwɛfo wɔ adwumakuo a ɛde the Historical Society of Ghana. Wa'kyerɛ ade mfihyia 30. Perbi kɔɔ ne ntoaso sukuu wɔ Achimota senior high a ɛwɔ Ghana. ɔtoaso kɔɔ suapɔn a ɛde University of Ghana, na onyaa abɔdin ahorɔw a ɛne First Degree, Master ne Phd wɔ bre a owie n'adesua a ɛfa abakɔsem ho no. ɔhyee n'adekyere ase wɔ afe 1974, a na ɔkyeree ade bere a na ɔsom se National Service no wɔ Aburi Girls senior High school. ɔsan nso yɛɛ adwuma wɔ adwumakuo a ede Ghana National Archives sɛ abediakyire firi (1977 - 79) na afei nso, mfie mienu wɔ adwumakuo a ede Institute of Adult Education sɛ ɔkyerɛkerɛni (1979 - 1981) Wɔ afe 1981 mu no,ɔhyɛɛ adekyerɛ ase wɔ University of Ghana de besi nnɛ."} {"id": "11348", "contents": "Laud Anthony Basing yɛ Ghana Biomedical scientist, oguadini ne Odwenfoɔ a ɔhwɛe ma wɔyɛɛ point-of-care diagnostic tɛɛst, a wode di dwuma a, enyɛ den. Wɔ afe 2020, Ɔbenem bosome no mu no, ɔne Kwame Nkrumah University of Science and Technology suapɔn no kaboom yɛɛ ade a wɔde hwehwɛ obi nimpaduamu hu sɛ wɔanya nsanyareɛ COVID-19 no bi wɔ ntɛntɛmso. Wɔwoo Laud Anthony wɔ Ghana man mu. Ade foforo nso Laud Anthony ayɛ nye Incas Vaginal Kɛt (Incas Vagkit). Kɛt yi yɛ ade mmiɛnsa a wɔde di dwuma kor hwehwɛ sɛ obi wɔ twɔnso twaa mu yarba bi a na eyi aboa ma mbere dodow edi ansa na wɔahu sɛ obaa bi anya nsanyare wc n`ase no so atew koraa. Wei ama Vaginitis hu a wohu wɔ nkurɔfo ho no ayɛ mmrɛw ne ntɛntɛmso na asan nso ama ne hwɛ ayɛ mmrɛw.   Sɛ obi de Vagkit no redi dwuma a ɛnyɛ den koraa, simma du pɛ na wɔanya mmuaɛ.. Wɔn mobile app no boa mmaa ma wotumi ne adɔkotaoɔ kasa ma wokyerɛ wɔn nea wɔbɛyɛ ne ndur ɛsɛ sɛ wɔfa aber w`ayɛ tɛɛst no awie aber obiaa renhu wɔn (anonymously)."} {"id": "11354", "contents": "Crib A'Glow yɛ afidie bi a wotumi bobɔ no sɛ kɛtɛ ɛsane nso wotumi di kura kɔ bea biara.Na ɛsane nso nya no ahoɔden firi awia mu ,na ɛsane di kanea sa ɛbunu yareɛ bi ɛyɛ akwaada a yɛ awɔ no foforɔ mu. Virtue Oboro na ɔyɛ saa afidie yi ,na ɔyɛ obi a ɔyɛ abɛfo afidie,ɔka awofoɔ a w'awo ama na ne ba anya abunu yareɛ yi bi. Crib A'Glow anya abasobɔdeɛ beberee. Ɛwɔ afe mpem mmienu ne ɔka num mu no Oboro ba barima wo no da abunu akwaboa no su wɔ ne nipadua mu berɛ a ɔwo noa ara . Na ayaresabea ɛbɛn no no wɔ mfidie wɔ beaɛ num a ɔbɛ tumi asa saa yareɛ yi emu mmienu no redi dwuma na ɛmu mmiensa aka no ho atɔ kyema na ɛberɛ a ɔwɔ asoeɛ a ɔhwɛ saa yareɛ yi na ɛnam kanea adumdum adumdum nti ɛma no yareɛ no ano yɛ den ɛma ɛkɔ baa sɛ wɔ bɔ no mogya. Ɛbunu yɛ yareɛ ɛyɛ mmɔfra yɛ awo wɔn foforɔ bɛyɛ sɛ ɔha nkyekyɛmu num aduosia wɔ wiase afanaa na wɔn a wɔn dea ano yɛ den wɔn hia \"Phototherapy\" Ɛwɔ Nigeria ,yɛ husɛ bɛyɛ ɔha nkyekyemu num pɛ na ɛwɔ saa ayaresabea asoeɛ a ɛwɔ \"phototherapy\" afidie a ɛhwɛ saa yareɛ yi."} {"id": "2742", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Swedenpronounciation of \"Sweden\" (help·info) yε ɔman wɔ Northern Europe. Wɔ atɔeɛ ne atifi fam no, ɛne Norway na ɛbɔ hyeɛ, Finland wɔ n'apueɛ fam na ɛne Denmark bɔ hyeɛ wɔ n'atifi atɔeɛ fam. Sweden ne ɔman a ɛso paa wɔ Northern Europe, ɔman a ɛtɔ so mmiɛnsa a ɛso paa wɔ European Union ne deɛ ɛtɔ so nnum wɔ Europe nyinaa. Ɔman no ahenkuro ne Stockholm.Wei ne kuro a ɛso paa wɔ Sweden. Ɔman no mu nnipa yɛ ɔpepem du ne ekyiripɔ nnan(1.4 million). Wei ma no yɛ ɔman a emu nnipa dɔɔso paa wɔ Northern Europe. Kasa a ɔman no agye tomu ne Swedish kasa no. Ɛyɛ North Germany foɔ kasa a ɛne Danish kasa no ne Norwegian kasa no sɛ paa nanso sɛnea wɔbɔ nsɛmfua din wɔ kasa ahorow yi mu no na ɛma no yɛ soronko. NNipa a wɔka kasahorow mmiɛnsa yi mu biara tumi te ne nyɔnko de ase nkakrankakra.Kasa ahodoɔ a wɔka no wɔ hɔ no bi ne Arabic,Finnish, Sami,Romani, Yiddish ne Meankieli."} {"id": "3690", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Tirana(Sɛnea yɛbɔ \"Tirana\" (help·info)) yε ɔman Albania ahenkuro na eno ne kurow kese paa a ɔwɔ ɔman no mu. Emu nipa dodoɔ yɛ 557 422 (2011). Saa kurow yi hye ɔman no mfinifini pɛɛ na mmepɔw ne nkoko atwa ho ahyia. Bepɔw Dajti wɔ n`apuei na mmepɔw ahorow so a wugyina so a wobehu Adriatic po no nso wɔ n`atifi. Esiane beaɛ a kurow ne ben a ɛben Mediterranean po no wɔ nti, Mediterranean wim nsakrai no a na ɛwɔ kurow no mu.Sɛ wokɔ Europe a, kurow ahorow a ɛhɔ yɛ atɛkyɛ(afɔ) na ewia bɔ wɔ hɔ paa no eka ho na n`awia no tum bɔ nnɔnhwerɛ 2,544 afe biara. Ottoman Albanianyi a ne din de Gen. Sylejman Pasha Bargjini na ɔkyekyer kurow no wɔ afe 1614 mu. Kurow no mu trɛw faa beaɛ a na Nkrɛmofo asor dan dada no ne türbe wɔ no. Nsaase ahorow a nnɛ w`beka kurow no ho yɛ ade na nkrɔfo didi so wɔ Iron mfe no nyinaa mu. Na Illyriansfo no na wodidi so, nana esan yɛ beaɛ titiriw wɔ wɔn Taulantii ahenni no mu."} {"id": "6486", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Ledzokuku(pronunciation of \"Ledzokuku\" (help·info)) yɛ mpesua nom baako a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpesua no. Ledzoku wɔ Dangme East wɔ Nkran punpuni mantam wɔ Ghana. Gulf of Guinea (ɛfiri Kpeshie Lagoon de kɔ Sakumono junction) aka mansini adantam no ne anaafoɔ no abom . Ɛtoaso saa fa keteke kwan no so fa Sakumono de fa \"in the run traffic light\" .\"Spintex road de rekɔ Coca cola roundabout\" ne apueɛ no na ɛbom. Ɛfa benkum ne nifa wɔ Johnson wax. Ɛhyeɛ no atifi na moto kwan dekɔ Tetteh Quarshie\"interchange\" de fa anaafoɔ a Ashitey Akomfra abatoɔ beaɛ ne kpeshie Lagoon. Mpesua no yɛ efie ma ayaresabea baako a agye din wɔ Nkran, Lekma ayaresabea. Wɔ afe apem ahankron ne aduokron mmienu (1992) mu na Nii Adjei-Boye Sekan a ɔwɔ kyineeɛ amanyɔkuo (National Democratic Congress) mu peree mpesua no akonnwa no. saa anamsini yi sane peree akonnwa no wɔ afe apem ahankron ne aduokron nsia (1996) wɔ amanyɔkuo noa mu."} {"id": "6492", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Ɔkyerɛkyerɛni(pronunciation of\"Ɔkyerɛkyerɛnii\") (help·info) a yɛsane frɛ no sukuu kyerɛkyerɛni yɛ obi a ɔboa asuafoɔ ma wɔn nimdeɛ ne kwan a wɔn bɛfa so de adi dwuma. Mpempii no obia bɛtumi ayɛ ɔkyerɛkyerɛni asɛdeɛ(nhwɛsoɔ; sɛ worekyerɛ wo yɔnko bi sɛdeɛ yɛsi yɛ biribi pɔtee). Wɔ aman foforɔ so no, wɔtumi kyerɛ mmabunu a wɔn wɔ wɔn abusua mu adeɛ wɔ fie kyɛn sɛ wɔde wɔn bɛkɔ sukuu mu. Mmabunu agyalefoɔ ne asɔfoɔ nso tumi de wɔn ho gye adekyerɛ adwuma no mu. Wɔ aman binom no, akyerɛkyerɛfoɔ a adekyerɛ yɛ wɔn adwuma ankasa no yɛtua wɔn ka. Saa atwerɛsɛm yi gyina wɔn a yafa wɔn adwuma a wɔyɛ adekyerɛfoɔ, na wɔkyerɛ adeɛ wɔ beaɛ a nnwomasua kɔ so te sɛ sukuu mu anaa beaɛ a yɛtete mmɔfra wɔ adesua kwan so. Ɔkyerɛkyerɛni dwumadie ne amammerɛ tumi saa. Akyerɛkyerɛfoɔ kyerɛ asuafoɔ sɛdeɛ wɔbɛsi akenkan na watwerɛ, anya nimdeɛ pii ne sɛdeɛ wɔbɛsi de adi dwuma, nsaano adwuma,ɔsom, sɛdeɛ wɔbɛsi ayɛ ɔmanbapa , w'asɛdeɔ wɔ mpɔtam. Adekyerɛ ankasa ne sɛ wobɛpɛ nwomasua ho a yagye atom, na wakyerɛ wɔn adeɛ asane asɔ wɔn ahwɛ."} {"id": "5808", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Issahaku Salia Yɛ Ghana amanyɔni a ɔno ne ɔhwɛfo panin (Administrator). Ɔsoom sɛ mmrahyɛ badwani wɔ Wa Atifi Apueɛ mpɛsua so (Upper West Constituency ) de firi Ɔpɛpɔn bosome no ne da ɛtoso nson wɔ mfei apem aha nkron aduokron mmiensa de kɔsii Ɔpɛpɔn bosome no ne da a ɛtoso nsia wɔ mfei mpem mmienu ne num no mu.Ɔsansi som sɛ Atifi Atoeɛ Mantan mu Suafoɔ. Issahaku Salia wɔn woo no wɔ Ayɛwohomumɔ bosome no ne da ɛtoso dunum wɔ mfei apem aha nkron ne aduonum mmienu (15 th June 1952) wɔ Manwe wɔ Atifi Atoeɛ Mantan mu a ɛwɔ Ghana. Ɔkɔɔ sukuu wɔ Green Hill University a ɛnnɛ ɛno ne Ghana Institute of Management and Public Administration (GIMPA), a ɛhɔ na ɔnyaa ne Diploma wɔ Public Administration ɛne suapɔn a ɛwɔ Ghana (University of Ghana ) ɛhɔ na ɔnyaa abɔdin krataa sɛ Bachelor of (Science) abɔdeɛ nyansa pɛ degree wɔ political Science. Salia daso te nkwamu. Na ɔyɛ mmerahyɛ badwani wɔ mmerahyɛ badwa a ɛdinkae (1St), deɛ ɛtoso mmienu (2nd) ne deɛ ɛtoso mmiensa (3rd ) wɔ mmrahyɛ badwa a ɛtoso nan wɔ Ɔman Ghana mu."} {"id": "4056", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Osuani Paul sukuu pɔn University for Information Science and Technology yɛ ɔman sukuu pɔn kesie a ɛwɔ korow ohrid wɔ Macedonia man mu. Masidonia Mmrahyɛbadwa fie kese abadwemfɔɔ nam oman no mmra a ɛfa sukuu ho so na wɔdi bue sukuu yi wɔ afe apem aduonu wɔtwe (2008) mu . Adesuafoɔ a wɔwɔ sukuu pɔn yi mu na wo de wɔn nimdie hyehyɛ abɛɛfo computer kesei a wofrɛ no wo ngresi kasa mu sɛ super computer wɔ Macedonia korow no mu ka ne . Esan sukuu yi mmodin bɔ ne ne kan kɔ nti, adesuafo pii firi ɔman ahodor bɛyɛ sɛ aduanan so ba sukuu yi bi, na wɔ omanfo a wo firi Macedonia ɔman no mu ka bom sua adi wo sukuu pɔn yi mu. Mperɛnperɛn yi mu, adesua fo a wɔ wɔ sukuu pɔn yi mu dodow bɛ yɛ sɛ ɔha aduasa enum (450). Sukuu yi wɔ abɛɛfo adesua ahodow pii ma wɔn a wɔ pɛ degree anaa sɛ master degree nimdeɛ a wɔkyere ni nyinara wɔ erisi brɔfo kasa mu."} {"id": "3598", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kawasaki yε kuro a ɛwɔ Gyapan man mu. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "5838", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu More koko(pronounciation of \"More koko\" (help·info)) yɛ aburow aduane. Yɛde more mono a ɛyɛ eburoo a yɛyam na yɛde ka. More koko yɛ aduane bi a enni mmerɛ bebree wɔ ne yɛ mu. Wɔ ne yɛ mu no, sɛ woreka a wobetumi aka more mono no sa ara anaa sɛ wobɛ sɔne so ayiyi ntɛtɛ, wie gyina sɛneɛ wopɛ no so. Wɔ more koko yɛ mu no, sɛ worebɛyɛ a wobɛhia nnoɔma adidisoɔ yi; More mono Nsuo ne nkyene Neɛ edikan ne sɛ, woasiesie gya a wode bɛyɛ aduane no awie no, wode more mono no bɛgu kyɛsen kɛseɛ kakra mu na wode nsuo egu so aka afra ama no asaamu, sɛ wo wie no sie a wobɛtumi ahyɛ aseɛ aka nanso sɛ wopɛ no motoo a na wasɔne so ansa wahyɛ aseɛ aka. Sɛ wowie a na wode nkyene kakra egu mu na sɛ wopɛ sɛ emu yɛ hwam a na wode hwenteaa bɛyɛ mmaako mmaako mmiɛnsa bi egu mu. More no si so no nyinaa na worenunum na amma aba biara ammɛ mu."} {"id": "6338", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Yagaba-Kubori (Pronunciation of \"Yagaba-Kubori\" (help·info)) ka mpɛsoa a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam ho. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no.Yagaba-kubori wɔ atifi atɔeɛ mantam wɔ Ghana. Abdul-Rauf Tanko Ibrahim na ɔyɛ Mmarahyɛbedwanii ma saa mpɛsoa no seisei. Ɛnam ɔsono amanyɔkuo New patriotic party so na wɔtoo no so aba yii no ma no nyaa mma apem baako ahasa ne aduasa baako kyɛn n'afɛfoɔ de bɛyɛɛ mmarahyɛbedwanii. Na ɔwɔ kyineeɛ amanyɔkuo National Democratic Congress mu na ɔgyinaa hɔ ma mpɛsoa no wɔ kwasafoman a ɛtɔ so nan nom. Bureau, Communications. \"North East Region Created; Nalerigu Is Capital\". presidency.gov.gh. Retrieved 2020-09-03. Results Parliamentary Elections\"."} {"id": "4804", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Paris yε kuro titiriw a ɛwɔ France. Emu nipa dodoɔ yɛ 447 (2016).. Montsoreau INSEE 2016 Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value). Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value). Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value)."} {"id": "5946", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Sylvester Ateteng Azantilow Audio file \"tw-Sylvester Ateteng Azantilow.ogg\" not foundTemplate:Category handler yɛ Ɔman Ghana mmarahyɛbedwani wɔ ne amanyɔni wo ɔman no mmarahyɛbedwam a ɛtɔ so nan a na ɔyɛ anamɔnsini de ma Builsa Atifi mpɛsoaso wɔ Apuiɛ mantam wɔ Ɔman Ghana mu. Na ɔyɛ National Democratic Congress NDC amanyɔkuo ba. Wowoo Azantilow wo afe apem ahankron aduonum baako wo etifi ɛpuiɛ mantam wɔ Ghana ɛnkanee (Gold Coast). Onyaa ne nwoma mu nteteeɛ wɔ '' (Notre Dame Seminary Senior High School)\" a ɛwɔ Navrongo, ɛhɔ na onyaa ne GCE abodin krataa. Oyii Azantilow kɔɔ mmarahyɛbedwam wo amanyɔkuo NDC din mu wo afe apem ahankron aduokron mmienu mmarahyɛbedwam abatoɔ no mu sɛ ogyina mu ama Builsa etifi mantam mu. Onyaa mma ɔha mu nkyekyemu aduonum nsia akyiri pɔ du (56.10%) kyɛn Avaasi Solomon Akumboa a onyaa apem mmiɛnsa, aha nan ne aduanan (3,440) a ɛgyina hɔ ma ɔha mu nkyekye mu dunum akyiri pɔ du (15.10%) ne Atulisi Alankawon Andrew a onyaa mma aha nsɔhwe ne aduasa nson a egyina hɔ ma ɔha nkyekyɛmu mmiɛnsa akyiri pɔ aduoson (3.70%) ne Azaanab Waksman Akuobey a onyaa aha num ne aduonu nan a ɛgyina ho ma ɔhamu nkyekyeɛ mu mmienu akyiri pɔ aduasa(2.30%) ne George Kwado Amarnah a ɔno nso nyaa mma ɔha mmiɛnsa ne dunson a ɛgyina ho ma ɔhamu nkyekyɛmu baako akyiri pɔ aduanan (1.40%)."} {"id": "5994", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Kosi Kedem sɛnea yɛbɔ \"Kosi Kedem\" (help·info)(wɔwoo no Oforisuo bosome da ɛtɔso edu num wɔ afe apem ahankono ne aduanan num) na ɔyɛ Ghana amanyɔni a ɔka mmarahyɛbedwa a ɛtɔso mmienu ne mmiɛnsa wɔ adehyeman a ɛtɔso nan ma Hohoe south abatoɔ mpɛsoasofoɔ wɔ Fraw mantam mu. Wɔwoo Kedem wɔ Oforisuo bosome da ɛtɔso edu num wɔ afe apem ahankono ne aduanan numɛwɔ Hohoe south wɔ Fraw Mantam mu wɔ Ghana. Ɔwie suapɔn wɔ University of Ghana mu a ɔyɛɛ Bachelor of Arts. Ɔsan kɔɔ suapɔn wɔ Cape Coast a ɔyɛ Ɔbenfoɔ wɔ library . Na Kedem yɛ mmarahyɛbedwani dada ma Hohoe south abatoɔ mpɛsoasofoɔ wɔ Fraw mantam mu wɔ Ghana Ɔtoo aba yii Kedem sɛ ɔnkɔ mmarahyɛbedwafie a edi kan wɔ Ghana adehyeman a ɛtɔso nan wɔ Ɔpɛpɔn bosome da a ɛtɔso nson wɔ afe apem aha nkono ne aduokono mmiɛnsa ɛno akyiri no ɔde too dwa sɛ wadi nkunim wɔ afe apem aha nkono ne aduokono mmienu Ghana mmarahyɛbedwafoɔ abatoɔ no mu. Wɔsan too aba yii no sɛ ɔnkɔ mmarahyɛbedwa a ɛtɔso mmienu ɛwɔ Ghana adehyeman a ɛtɔso nan wɔ National Democratic Congress amanyɔkuo din mu berɛ a Ghanafoɔ too aba wɔ Ɔpɛpɔn bosome no mu maa Hohoe south abatoɔ mpɛsoasofoɔ wɔ Fraw mantam mu."} {"id": "6368", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kpando(pronunciation of\"Kpando\") (help·info) ka mpɛsoa a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam no ho. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Kpando mpɛsoa wɔ Kpando mansini a ɛwɔ Fra mantam wɔ Ghana. Kpando wɔ Kpando mansini a ɛwɔ Fram mantam wɔ Ghana Mfeɛ mpem mmienu ne du nsia Ghana mmarahyɛbedwafoɔ abatoɔ,North Dayi Mfeɛ mpem mmienu ne du nsia Ghana mmarahyɛbedwafoɔ abatoɔ, North Dayi. Mfeɛ mpem mmienu ne du mmienu Ghana mmarahyɛbedwafoɔ abatoɔ, North Dayi http://www.ghanamps.com/mps/details.php?id=5398 https://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2016/volta/kpando/ https://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2012/volta/kpando/"} {"id": "6435", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Ablekuma South(pronunciation of\"Ablekuma South\") (help·info) Ablekuma Anaafoɔ (south) Yɛ mpesua no mu baako a ɛgyina mu ɛwɔ Ghana mmarahyɛbadwam. Wɔn faa first past the post abatoɔ nhyehyeɛ so too aba yii mmarahyɛbadwanii baako a na ne din wɔ abatoɔ nkrataa no mu a ɔgyina hɔ ma saa mpesua no. Ablekuma South wɔ Nkran\" Metropolitan area\" wɔ Nkran punpuni mantam wɔ Ghana. Ɛyɛ \"Sub Metropolitan\"mansini nsia no mu baako a ɛwɔ Nkran \"Metropolitan\"? Assembly\". Ɛfiri afe apem ahannwɔtwe ne aduoson nson mu a Ghana ahenkuro sesa firi \"Cape Coast\" no, Nkran ayɛ Ghana ahenkuro ɛfiri saa afe no de bɛsi nnɛ. Seisei no,ɛyɛ\"Metropolis\" a ɛwɔ abibirem a ɛnyini wɔ afe biara mu no susupɛn ɔhamu nkyekyɛmu mmiɛnsa ne akyirepɔ baako (3.1%). Ɛdikan no, wɔyɛɛ sɛ wɔn bɛ te kuroman futufoɔ kuo (Town Council) wɔ afe apem ahannwɔtwe ne aduonum nkron(1859) wɔ mmara mu nanso wɔ nsusuiɛ no sɛeɛ wɔ ɔpɛpɔn bosome no mu wɔ afe apem ahannwɔtwe ne aduosia baako (January 1861) no mu."} {"id": "5380", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu ɛwɔ nnipa apomuden mu adesua mu no, yareɛ nhwehw3 mu y3 kwan a wofa so de hunu nnipa mu yareɛ ne kwan a ɛfa so da ne ho adi. Apomuden mu adwuma y3 foɔ bisa nea oyare no nsɛm bi ɛfa ne nnipadua ne n’asetena mu. Wo san nso hwehw3 ne nnipadua mu de boa boa suahunu a ɛboa won ama wɔn ahu yareɛ no suban ne ne tebea. Mpen bi nso no, wo de nnipa amu de sua yareɛ bi suban. Yareɛ mu npensenpensen mu ny3 adwuma kumaa koraa. ɛsane sɛ kwan a nne3ma bi da ne ho adi wo nnipadua no mu no tumi kyerɛ yareɛ bebree. Yɛnfa no sɛ, honam no baabi ayɛ kɔkɔɔ. Saa tebea yi tumi kyer3 yareɛ bebree a ɛwɔ nnipadua no mu. kwan a y3fa so de hwehwɛ yareɛ no mu nneɛma a ɛda nso wo kwan ahorow a yɛfa so hwehwɛ yareɛ mu no bi ne: Yɛ boa nsɛm a ɛfa yarefoɔ no ho ano afiri nnipa a wɔbɛn no ho. Nsɛm no bi ne, n’apomuden mu nsɛm, ne ne nnipadua mu nhwehwɛ mu."} {"id": "5674", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Lariba Zuweira Abudu yɛ Ghana amanyɔni ne Atifi Mantam Mpontuo Asoeɛ baanodini abadiakyire. Ɔbɛyɛɛ mmarahyɛbadwani maa Walewale mpɔtamu berɛ a ɔgyinae na ɔdii nkunim wɔ Ghana abatoɔ a ɛkɔɔ so wɔ mfeɛ mpem mmienu ne aduonu mu. https://www.modernghana.com/news/1016574/voter-register-hajia-lariba-abudu-tours-kpasemkp.html https://www.graphic.com.gh/news/general-news/bawumia-s-sister-defeats-former-regional-minister-in-walewale.html"} {"id": "6454", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Wa East (Ghana mmarahyɛbadwam mpɛsua ) (pronunciation of\"Wa East\") (help·info)yɛ mpɛsuasoɔ no mu baako a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbadwam. Wɔtoo aba yi mmarahyɛbadwani baako a odii nkonim wɔ abatoɔ no mu. Wa East wɔ Wa Apuei mansini a ɛwɔ Atɔeɛ Sor Mantam wɔ Ghana. Wa East mpɛsua a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbadwam. Godfred Seidu Jasaw na ɔyɛ mmarahyɛbadwani de ma Kyinie amanyɔkuo (NDC) no wɔ Wa East mansini no mu wɔ Upper West Mantam wɔ Ghana. Wa East mansini a ɛwɔ Upper West Mantam wɔ Ghana na akonnwa no wɔ. Wɔ afe apem ahankron ne aduokron mmienu (1992) mu no Alhaji Issahaku Saliah na na ɔyɛ mmarahyɛbadwani de ma Kyinie amanyɔkuo (NDC) no. Wɔ mfe mpem mmienu ne nan (2004) mu no Bayon Godfrey Tangu na na ɔyɛ mmarahyɛbadwami de ma Ɔsono amanyɔkuo (NPP) no. Wɔ mfe mpem mmienu ne aduonu (2020) mu no Godfred Seidu Jasaw na na ɔyɛ anamsini de ma Kyinie amanyɔkuo (NDC) no."} {"id": "6960", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Honhom Kronkron (ye \"The Holy Spirit\", \"Spirit of God\") yɛ termin u Bibel."} {"id": "6984", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Joseph Aidoo  yɛ Ghanani amanyɔni a ɔsoom sɛ mmarahyɛ baguani ma amanyɔkuo New Patriotic Party Party wɔ Amenfi abatoɔ mpɛsoa so , a ɛwɔ Atoe Mantam . Wɔ woo no wɔ August da a ɛtɔ so 4 afe 1958 wɔ Sefwi Ewiase wɔ Atɔe manatam mu a ɛwɔ Ghana. Owie akyerɛkyerɛfo ntetee sukuu wɔ afe 1981 na ɔtoaa so kowie wɔ Suapɔn a ɛne a Ghana Institute of Public Administration. ɔyɛ nhomasua mu Okunini.  Na ɔyɛ ɔmanpanyin ananmusifo wɔ Sefwi Ewaise a ɛwɔ Atɔe Mantam mu wɔ Ghana firi afe 1990 kosi afe 2000. Na ɔyɛ ɔkwankyerɛfo abediakyire wɔ adwumakuo a ɛne Ghana education Srevice. Wɔ afe 2020 mu no, ɔyɛɛ adwuma sɛ ɔkwankyerɛfo maa adwumakuo a ɛne Ghana Cocoa Board. ɔyɛ New Patriotic Patriotic Party amanyɔkuo no mu ni. Na ɔyɛ mmarahyɛ baguani a ogyina hɔ ma Amenfi East abatoɔ mpɛsoa so wɔ mmarahyɛ beguakuo a ɛne 5th Parliament of the 4th Republic of Ghana. Mma dodoɔ a wɔtoo no yɛ 35,832 na ɔde 18,576 na edii nkunim wɔ New Partriotic Party din mu."} {"id": "6990", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Lieutenant General Joshua Mahamadu Hamidu (wɔ woo no 1936) yɛ kane asraafo Panyin ne Supreme Miliatery Council aban no mu.  Ansa na wobepaw no no, na ɔyɛ Ghana ananmusini a ɔwɔ Zambia. Wɔpaw no ɔman ahobammɔ fotufo wɔ kane manpnyin Kufour aban no mu wɔ afe 2001. Na ɔyɛ titenani am adwumakuo nnubɔne ho nsɛm so a ɛde Narcotic Control Board wɔ Ghana. Ɔwɔ abaguakuo ahorɔw so wɔ sika korabea kunini ɛne Bank of Ghana no so. Wɔ afe 2005 mu no, na ɔyɛ Ghana ananmusini a ɔwɔ Negeria. Ɛyɛ ade a afoforo de wɔn nsa kyerɛkyerɛ Joshua Hamidu so sɛ ɔka wɔn a wokuu kane manhene a ofori Dagbon a ne din de Yakubu Andani II wɔ afe 2002 mu. Abguakuo a ɛde Wuaku abaguakuo a wohyehyɛɛ sɛ wɔde hwehwɛ nea ɛmaa saa asiane no sii no yɛ nea wanhu mfomso biara wɔ ne ho, ma nti wogyaa no ma no koe."} {"id": "6198", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Techiman North (pronunciation of \"Techiman North\" (help·info)) (Ghana mmarahyɛbadwam mpɛsua) Christopher Ameyaw Akumfi na ɛyɛ mmarahyɛbadwamni wɔ abatoɔ mpɛsoa no so. Wɔtoo aba maa no sɛ Ɔman-ho-dɔ Amanyɔkuoni (NPP) a ɔnyaa mma mpem mmienu, ahasa ne aduasa-nkron de dii nkonim bɛyɛɛ mmarahyɛbadwamni. Ɔbɛdii Alex Kyeremah a ɔno nso gyinaeɛ maa abatoɔ mpasoa no so wɔ Ghana mmarahyɛbadwam a ɛtɔ so nan wɔ Kyiniiɛ Amanyɔkuo (NDC) no adeɛ. Mansini Techiman Mansini mu Mantam Bono Ghana Apueɛ Mantam. Mpɛsoa Seesei Amanyɔkuo Amanyɔkuoni (NPP Mmarahyɛbadwamni Christopher Ameyaw Akumfi Ghana mmrahyɛbedwam mpɛsoa ahodoɔ Archived copy\". Archived from the original on 2012-04-23. Retrieved 2012-07-01. MPs elected in the Ghanaian parliamentary election, 2008"} {"id": "6210", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Nanton (pronunciation of\"Nanton\") (help·info) yɛ mpɛsoa nom baako a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam. Wɔyi mmarahyɛbrdwa baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataano so a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Ɛwɔ atifi mantam a ɛwɔ Ghana. Alhaji Abdul Kareem na ɔyɛ mpɛsoa no mmarahyɛbedwanii. Wɔtoo no so aba wɔ berɛ a ɔwɔ ɔsono amanyɔkuo\"New patriotic party\"mu ɛna ɔnyaa mma dodoɔ ahannsia ne aduokron baako kyɛnn anamsifoɔ a wɔbɛn akansie, a wɔsusu sɛ wɔbɛtumi adi nkunim wɔ mpɛsoa abatoɔ nom abɛyɛ mmarahyɛbedwanii. Ɔdii Alhassan Yakubu a na ɔgyina hɔ ma mpɛsoa adeɛ wɔ kwasafoman a ɛtɔ so nan a ɔnam kyineeɛ amanyɔkuo\"National Democratic Congress\" so. Ibrahim Mohammed Murtala yɛ kyineeɛ amanyɔkuo\"National Democratic Congress\" anamsini wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du mmienu abatoɔ wɔ Nanton mpɛsoa. Ɔkyerɛɛ nkorɔfoɔ kwan a wɔbɛfa so ama wadi nkunim wɔ abatoɔ mu. Results Parliamentary Elections\"."} {"id": "7176", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Odamea Afahyɛ yɛ afehyia afahyɛ a ahenfo ne wɔn manfoɔ a wɔn wɔ Nkusukum mpotam wɔ Saltpond a ɛwɔ Nfinfin Manatam wɔ Ghana no di. Wodi saa aahye yi bosome a ɛtɔ so nwɔtwe no mu. Anomabo manfo nso yɛ nea wodi saa afahyɛ yi bi. ‘Odambea’’ kyerɛ ahobammɔ wɔ wɔn kasa mu Wɔde nnuane ne nsa gye ahohoɔ wɔ afahyɛ no ase. Amanfoɔ no hyɛ wɔn amammerɛ ntadeɛ ahorɔw de kɔ dwa dataa a ahenfo no abɔ no ase. Asa ne nnwomtoɔ nso kɔ so wɔ afahyɛ no ase. Wodi saa afahyɛ yi de kae tu a Nkusukufo no tu firii Techiman a ɛwɔ Bono ne Ahafo Mantam baa nea wɔte sesei no. Wɔnam afahyɛ no so san de hyɛ asetena a na wɔte mu kane no mu kena. http://www.ghanatours.net/ghana-regions/central-region/ https://ghana.travel/events-festivals/festivals/ https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Nkusukum-Traditional-Council-launches-2012-Odambea-Festival-243808 https://tourghana.com/ghana-festivals/ https://www.ghanabusinessnews.com/2016/07/17/2016-odambea-festival-launched/ http://www.ghanaembassyiran.com/en/page/majorfestivals https://www.graphic.com.gh/entertainment/music/stay-jay-to-perform-at-odambea-festival.html https://www.easytrackghana.com/cultural-overview-ghana-festivals.php"} {"id": "6052", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Vickoria Zukah a yɛtae frɛ no Vicky Zukah yɛ Ghana sinitwani baa a ɔfrir Fraw mantam (volta region) a ɛwɔ |Ghana. Ɔyɛ Owura Komla Zugah ne Owurayere Beatrice Patu ba baa a ɔtɔ so mmienu a wɔfiri Fraw mantam (volta region) no mu Ne sinitwa adwuma yi hyɛɛ aseɛ berɛ a n'ayɔnkofoɔ kakyerɛɛ no sɛ ɔwɔ biribi bi ara a ɛbɛtumi ama no ayɛ sinitwani na ɔwɔ biribi biara ama ɛma no bɛyɛ sinitwani, ɛnam so maa no nyaa akwanya a ɛdi kan de twaa ne sini a ɛdikan a ɔne Jackie Appiah ne Suzzy Williams a wanya ne baabi korɔ na ɛtwaeɛ. Ne sini a ɛdikan Trokosi bɛbue kwan mu maa no a ɛmaa no gyedii sɛ ne tiri yɛ. Ɛyɛ no fɛ sɛ ɔbɛsua ade foforɔ afiri n'ayɔnkofoɔ tipɛnfoɔ a wɔtwa sini ne wɔn a wɔatwa sini no akyɛ na wɔwɔ mu suahunu pii nkyɛn wɔ sinitwa adwuma no mu na ɔnam so de abɔ ne ho mmɔden wɔ sinitwa adwuma no mu de ayi sini a ɛyɛ fɛ."} {"id": "2723", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Manso yε kuro kεseε a ɛwo Ghana. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6688", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Akantigs Afoko yɛ kane Ghanani nhomasua mu kunini ne amanyɔni. ɔyɛ kane mmarahyɛ baguania a ogyina hɔ ma Atifi mantam firi afe 1951 kosii afe 1954. Wɔ afe 1954 mu no, wɔpaw no sɛ mmarahyɛ baguani a ogyina hɔ ma Builsa abatoɔ Mpɛsoa so, wɔpaw no nea ɛtɔ so mienu wɔ afe 1956 na okuraa saa dibea no kusii afe 1965. Wɔ afe 1965 mu no, ɔbɛyɛɛ mmarahyɛ baguani a ogyina hɔ ma Sandema abatoɔ mpɛsoa so. Okuaraa saa dibea kosii sɛ wotuu Nkrumah aban no wɔ afe 1966 mu. Ansa na Afoko de ne hɔ bɛhyɛ amanyɔsɛm mu no, na ɔyɛ ɔkyerɛkyerɛni a ɔkyerɛ ade wɔ Fumbisi, kuro a ɛwɔ Bulsia mansin no mu wo Ghana. Wɔ wo Afoko wɔ afe 1923 mu kuro a ɛne Sandema a ɛwɔ Atifi mantam mu wɔ Gold Coast (ɛnnɛ ɛyɛ Atifi atɔe manatam wɔ Ghana). ɔhyɛɛ sukuu ase wɔ afe 1936 mu wɔ Sandema na owie mfitiase sukuu wɔ afe 1940 mu."} {"id": "7230", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Ɛlɛktromote (pronounciation of“Ɛlɛktromote” (help·info)) yɛ kane ewiase ɛhyɛn tu ammirika te sɛ trolleybus nwono biribi, wɔ Oforisuo bosome ne da a ɛtɔ so aduonu nkron, wɔ afe apem ahanwɔtwe ne aduowɔtwe mmienu (1882) mu na amasan nyinaa hunuuiɛ, nea ɔyɛɛ saa fidie yi ne Dr. Ernst Werner von Siemens a ɔwɔ Halensee, borɔno bi a ɛwɔ Berlin, Germany. Wɔ afe apem ahanwɔtwe ne aduowɔtwe nson (1847) mu no, Siemens ka kyerɛɛ ne nua barima Wilhelm sɛ ɛwɔ sɛ ɔnya mmerɛ ne sika, ɛfisɛ ɔpɛ sɛ n'ankasa si teaseɛnam a ɛwɔ electro-magnetic propulsion. Wɔ afe afe apem ahanwɔtwe ne aduowɔtwe (1880s) ahyeseɛ mu no, ɔfaa kwan bi so hunuu tirimupɔ a ɔde bɛyɛ, deɛ adi kan ɔbɛyɛ ne sɛ ɔbɛ pegya nnoɔma ne adan a ɛwɔ beaeɛ hɔ wɔ mu wɔ afe afe apem ahanwɔtwe ne aduowɔtwe baako (1881) mu. Halensee, obi a ɔde ne ho na saa berɛ no nso ɔnka Berlin ho, na wɔbɔ ne din wɔ afe a ɛtwam no mu nanso na ɔntuu mpɔn, ɔde saa dwuma yi bɛba wɔ saa berɛ no mu na ɔbɛhia akwanya afa Berlin Ringbahn a ɛbɛn Halensee station."} {"id": "3329", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Caselle Lurani yɛ kuro kɛseɛ a ɛwo Lodi, Italy. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6712", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Amu anaa mmo Afahyɛ yɛ afehyia afahyɛ a ahenfo ne wɔn manfo a wɔn wɔ Vane, a ɛne yɛ Avatimefo ahenkoro no di. ɛwɔ Ho mpɛsoa so wɔ Frao Mantam no mu.Wodi saa afahyɛ wo nawɔtwɛ a ɛtwa toɔ wɔ bosome a ɛtɔ so dubaako no mu de kosi bosome a ɛtwa toɔ no mu.Afoforo nso kyere se wodi afahyɛ no wɔ bosome a ɛtɔ so nkrɔn anaa edu no mu. Wɔde Twenebɔ, asaw ne nnwomtoɔ na edi afahyɛ no. TWodi afahyɛ no wɔ mmo kɔkɔɔ twa bere sɛnea edin no kyerɛ no. Amanfo no kyerɛ sɛ wotuu fifrii Ahanta a ɛwɔ Atɔe Mantam no mu na wɔko dii nkunim wɔ wɔn a na kane wɔte faako a wɔn wɔ sesei no. https://www.gbcghanaonline.com/general/2019-avatime-amu-festival-launched-in-accra/2019/ https://www.modernghana.com/news/657591/people-of-avatime-celebrates-amu-festival.html https://flygoldstar.com/tour-packages-volta-region.html http://amedzofevillage.com/en/2017/04/01/amu-festival-rice-festival/ https://ghanaemberlin.de/travel-tourism/festival/ https://www.fiandadghanalimited.com/amu-festival/ https://www.ghanaiantimes.com.gh/avatime-traditional-area-celebrates-amu-festival https://104.196.130.246/news/amu-festival-re-launched-to-boost-tourism-and-agricultural-potential-of-avatime/ https://www.ghanabusinessnews.com/2010/10/02/amu-festival-of-avatime-to-attract-tourists/ https://touringghana.com/volta-region/ https://www.easytrackghana.com/cultural-overview-ghana-festivals.php"} {"id": "6166", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Bastia yε kuro kεseε a ɛwɔ France. Emu nipa dodoɔ yɛ 48 044 (2018). INSEE 2018 Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3479", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Omaha yε kuro kεseε a ɛwɔ Nebraska (USA). Emu nipa dodoɔ yɛ 408,958. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "11124", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Osei Kyei Mensah Bonsu yɛ Gaana kuro kɛseɛ mu nhyehyɛfoɔ no mu baako na ɔsan so yɛ amanyɔni a wɔwoo no Ɔgyefoɔ da a ɛtɔ so mmiensa, afe apem, ahankron aduonum-nson (3 February,1957) . Mprenpren yi, ɔyɛ mmrahyɛbadwamu dɔmkuo titire no panyin ɛna ɔsan nso yɛ ɔsuafoɔ de ma mmrahyɛbadwamu nsɛm wɛ Gaana. Wɔwoo Owura Osei wɔ Ɔgyefoɔ da a ɛtɔ so mmiensa, afe apem, ahankron aduonum-nson. Ɔfiri Breman-Afrancho, kuro ketewa bi a ɛwɔ Kumasi kuro kɛseɛ mu, Asante Mantam. Wɔ afe apem, ahankron aduowɔtwe-mmienu mu no, Owura Osei wiee Kwame Nkrumah Ntoasoɔ Suapɔn (Kwame Nkrmah University of Science and Technology) nyaa kɔlege nwomasua adansedie krataa wɔ kuro-kɛseɛ nhyehɛe mu."} {"id": "6772", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Gbandawu Afahye yɛ afehyia Otwa afahyɛ a ahenfo ne wɔn manfo a wɔn wɔ Talensi a ɛwo Bongo mpɔtam wɔ Atifi Atɔe Mantam wɔ Ghana no di. Wodi saa Afahyɛ wɔ Bosme a ɛtɔ du ne Bosome a ɛtɔ dubaako no ntam. Wɔyɛ amammerɛ ma abosom no wɔ afahyɛ no bere mu. Wodi afahyɛ no de da abosom no ne wɔn nananom nsamanfo sɛ w’ama wonyaa otwabere pa, afei nso womaa wɔn apɔw mu den ne ahoɔden wɔ kuayɔ bre no mu. https://ghanaemberlin.de/travel-tourism/festival/ https://www.easytrackghana.com/cultural-overview-ghana-festivals.php http://www.gattagh.com/events.html http://h2829516.stratoserver.net/tourism/index.html https://www.hugedomains.com/domain_profile.cfm?d=ghanaculturepolitics&e=com https://www.gbcghanaonline.com/entertainment/boaram-festival-of-the-people-of-baare-celebrated-in-talensi-district/2018/ https://www.fiandadghanalimited.com/boaram-festival/"} {"id": "6796", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Daniel Owusu Asiamah ayɛ Ghana ni ɔsempa kani ne osofo wɔ kristo Asafo mu.. Ɔne Osofo pani aa ɔda Takoradi Kristo asafo ano. ɔnu na ɔtee Outreach Africa Vocational Institute (OAVI)."} {"id": "6814", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Edina Bronya Afahyɛ yɛ afehyia Otwa afahyɛ ahenefo ne wɔn manfoɔ a wɔn wɔ Elmina a ɛwɔ Mfinfin Mantam a ɛwɔ Ghana no di. Afahyɛ no yɛ Bronya afahyɛ a na ɛkɔɔ so wɔ Ducth nkoasom ammamuo bre no mu. Wodi no wɔ yawada a edikan wɔ ɔpepɔn bosome no mu afe biara. Wɔ bre a Portguesefo no dii nkuguo wɔ Dutchfo no nsa mu wɔ afe 1627 mu no, wɔhyehyɛɛ bronya afahyɛ maa ɔmanfoo no. Saa Afahyɛ yi ne Dutchfo no afahyɛ hyia ma ɛno nti, ɛbɛyɛɛ nkabomde maa Ducthfo ne Elminafo no. Mmusuafo ne nnamfoo hyiamu, didi nom gye wɔn ani.Wɔ afahyɛ no da no, ahenfo no toto atuo de ma afe foforo no akwaaba. Ɔmanhene no tena n’apakan mu n’adkyee. Wokunkum nnwan wɔ Elmina Abankɛse no anim. https://ghanaemberlin.de/travel-tourism/festival/ Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value). https://www.easytrackghana.com/404-no-page.php https://www.graphic.com.gh/features/how-edina-bronya-came-to-be.html https://viewghana.com/events/edina-bronya-festival/ https://www.easytrackghana.com/cultural-overview-ghana-festivals.php"} {"id": "6820", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Emmanuel Adama Mahama yɛ kane Ghanani amanyɔni. Ɔsoom sɛ mmarahyɛ badwani wɔ Ghana adehyeman a edi kan.  ɔne ne ɔman soafo a odi kan wɔ Atifi mantam wɔ Nkruma aban ase.  Mahama san nso soom sɛ aban fotufoo wɔ Ghana adehyeman a ɛtɔ so miensa no wɔ Hilla Limann ase.  ɔyɛ mmarahyɛ badwani a odikan wɔ West Gonja mpɛsoa so. Na ɔyɛ Presbini.  Ne ba John Dramani Mahama ne Ghana manpanyin firi afe 2012 kosi afe 2016."} {"id": "6850", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Ghana Congress Party amanyɔ kuo yɛ nea wɔhyɛhyɛɛ no wɔ May, afe 1952 mu a ne farebae ne Kofi Busia a ɔsan nso yɛ ne kandifo.  Wɔn a wɔkabom hyehyɛɛ amanyɔkuo no ne kane amanyɔkuo Convention People’s Party mu fo a w’ate wɔn ho, kane amanyɔkuo United Gold Coast Conventions (UGCC) mu fo a w’ate wɔn ho ne amanyɔkuo a ɛne National Democratic Party a edii nkuguo pɔtɔɔ wɔ afe 1951 abatoɔ no mu, na egui no. Amanyɔkuo hyɛɛ abatoɔ a ɛkɔɔ so wɔ afe 1954 no mu, ma wonyaa nkonnwa a ne dodoɔ a ɛyɛ 104 no mu baako. Na amanyɔkuo UGCC no gyina hɔ maa ahenfo ne wɔn a wɔn nhomsua kɔɔ anim Wɔ abatoɔ a ɛkɔɔ so wɔ afe 1954 no akyi no, Busia ne afoforo de wɔn ho kɔdɔɔm National Liberation Movements."} {"id": "6856", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Gladys Amfobea (Wɔ woo no July da edikan, afe 1998) yɛ Ghanani amanaman mu bɔɔl bɔfo a osi akan sɛ okyidɔmfo ma Ghana mmaa bɔɔl bɔ kuo. Osii akan maa Ghana wɔ afe 2018 Afrika aman akansie a ɛne 2018 African Women Cup of Nations, ma no sii akan mprensa na ɔtoo atena baako."} {"id": "6862", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Gwollu Ahobamo Ofasuo Yɛ abakɔsɛm ɔfasuo a ɛwɔ Atɔe Anafoɔ Mantam no mu wɔ Ghana. Ɔfasuo no yɛ nea ɛbɛn Burkina Faso ne Mali hyeɛ so. Botae a wɔde sii saa ɔfaso yi ne sɛ wɔde bɛko atia nkoasom dwadie. Gwollu Ahobammɔ ɔfaso no yɛ nea wosii no wɔ afeha a ɛtɔ so dunkrɔn no mu na nea osii no din ne Gwollu Koro Limann. Ɔfasuo no ka ahyɛnsode ahorɔw a ɛfa nkoasom dwadie no no. ɔko kesee bi sii wɔ mantam no mu na wɔn wodii saa ɔko no anim ne ɔsahene Babatu ne Samori. Sɛnea ɛbɛyɛ a wɔn man no benya ahobammɔ afiri saa ɔko ahorɔw yi ho no, wosii saa ɔfasuo yi. Botae baako ne sɛ wɔde bebɔ wɔn afie ho ban, na afei nso, abɔ nfuo ne asubɔnen ahorɔw no h ban. Abakɔsem kyere se, ɔfasuo no si dii beye mfie 10 kosi mfie 25 nanso, w’anumi anwie ne si. Wogyaa ɔfasuo no hɔ a w’antoa so bere a Atlanta nkoasom dwadie no baa n’awie no, ɛnfa ho saa amanifoo no ankasa kɔ so di saa dwa no."} {"id": "3731", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Manaus yε kurow a ɛwo Brazil. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3809", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Oran yε kuro a ɛwɔ Algeria. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6348", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Krachi West(pronunciation of\"Krachi West\") (help·info) Krachi Atoeɛ yɛ mpɛsoa a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbadwam no mu baako. Ɛde \"first past the post\" abatoɔ nhyehyɛeɛ na ɛyii mmarahyɛbadwani baako. Krachi Atoeɛ (West) mpɛsoa no wɔ Krachi mansini (District) a ɛwɔ Oti mantam (Oti Region) mu wɔ Ghana. Amanyɔkuo a ɛte so siesie ne kyiniiɛ amanyɔkuo ( NDC ) National Democratic Congress a Helen Ntoso ne wɔn mmarahyɛbadwani. Mpɛsoa no wɔ Krachi Atɔeɛfam mansini a ɛwɔ Fraw Mantam mu (Volta Region) wɔ Ghana. Ɛtwa Krachi Atɔeɛfam mansini foforo ne ho nyinaa ahyia. Ne Apueeɛfam ne Krachi Apueeɛ mpɛsoa a ɛwɔ Krachi Apueeɛ mansini mu. Ɛne Nkwanta Anaafoɔ nso wɔ ahyeɛ tiatia a ɛkɔ Atifi Apueeɛ. Ne Atɔeɛ kurow a ɛbɛn no ne Sene mansini a ɛwɔ Bono ne Ahafo mantam mu (Brong Ahafo Region of Ghana). Ne Atififam kurow a ɛbɛn no ne Apueɛ Gonja mantam (East Gonja) a ɛwɔ Atifi mantam (Northern Region) mu."} {"id": "6286", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Atwima-Nwabiagya North(pronunciation of\"Atwima- Nwabiagya North\") (help·info) ka mpɛsoa a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Atwima-Nwabiagya North wɔ Atwima-Nwabiagya mansini a ɛwɔ Asante mantam wɔ Ghana. Mpɛsoa no ne Atwima-Nwabiagya South yɛ mpɛsoa baako a wɔwɔɔ wɔn firii Atwima-Nwabiagya mpɛsoa wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du mmienu (2012). Saa akonnwa no wɔ Atwima mansini a ɛwɔ Asante mantam wɔ Ghana. Ghana mmrahyɛbedwam mpɛsoa ahodoɔ"} {"id": "4619", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Adelin Akuffo Addo Na Adeline Sylvia Eugenia Ama Yeboakua Akuffo -Addo (née Nana Yeboakua Ofori-Atta; ɔpɛnimaa bosome da a ɛtɔ so du nson wɔ afe apem ahankron ne du nson dekɔ ɔbɛnem bosome da a ɛtɔ so aduonu baako wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nan mu(17 Dec,1917-21march,2004) yɛ GhanaƆmanpanin Edward Akufo Addo yere wɔ kwasafoman a ɛtɔ so mmienu ɛna Nana Akufo Addo maame. Ɔwui wɔ Korle-Bu ayaresabea a ɛwɔ nkran wɔ ɔbɛnem bosome da a ɛtɔ so aduonu baako wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nan mu(21 March, 2004), a na wadi mfeɛ aduowɔtwe nsia(86years). Nana Sir Ofori Atta I, a ɔyɛ Akyem Abuakwa ɔmanhene ne Agnes Akosua Dodua aɔwɔ Abomosu na ɔwoo no,na ɔyɛ Abontendomhene( ɔhemaa ma Ofori Panin Fie adehyefie wɔ Kyebi). Ne saa nti wɔfrɛɛ no Nana Yeboakua Ofori-Atta. Ne nuabaa panin ne Sudan Ofori-Atta, Dɔkota baa a ɔdikan a ɔfiri sika mpoano."} {"id": "2722", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Nsawam yε kuro kεseε a ɛwɔ Ghana. Emu nipa dodoɔ yɛ 44.522 (2013). Ye wo sukulpon ahorow abien ɛwɔ Nsawam, enne St. Martins Secondary School ne Nsawam Secondary School (NSASCO). Densu ye asopontene a ekye Adoakyeri ne Nsawam mu.Densu ye nsupontene a ɛboa ma kuwa yɛ ko. http://www.ghanaschoolsinfo.org/project/1202 http://www.ghanaschoolsinfo.org/project/143 http://www.wrc-gh.org/basins/densu/"} {"id": "2728", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kada yε kuro a ɛwɔ Togo man mu. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6316", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Okaikwei South(pronunciation of \"Okaikwei South\" (help·info)) ka mpasua a wɔn ananmusini wɔ Ghana Mmarahyɛbadwafie no ho.Ɛde 'first past the post' abatoɔ nhyehyeɛ no na eyi mmarahyɛbadwani baako. Okaikwei South mpasua no wɔ Accra 'Metropolitan Assembly' mansini a ɛwɔ Greater Accra Mantam wɔ Ghana. Mpasua no hyeɛ ahodoɔ nyinara wɔ Accra Metropolitan Assembly Mansini mu wɔ Greater Accra Mantam wɔ Ghana."} {"id": "6322", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu (pronunciation of \"Ayawaso North\" (help·info)) Ayawaso North ka mpɛsoa a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam no ho. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Ayawaso North mpɛsoa no wɔ Nkran punpuni mantam wɔ Ghana. Mpɛsoa no wɔ Nkran mansini a ɛwɔ Nkran punpuni mantam wɔ Ghana. Mfeɛ mpem mmienu ne du nsia Ghana mmarahyɛbedwam abatoɔ: Ayawaso North"} {"id": "6328", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Suhum (pronounciation of \"Suhum\" (help·info)) mpɛsua no wɔ Apuei Mantam wɔ Ghana. Mmarahyɛbadwani a ɔte so mprenpren yi de ma mpɛsua no yɛ Kwadjo Asante. Wɔtoo ne so aba de ma no wɔ Ɔsono Amanyɔkuo (NPP) no mu a odii nkonim wɔ abatoɔ no mu. Ɔnyaa mma no mu mpem aduasa nan ne aduanan nkron (34,049) a agyina hɔ ma ɔha nkyekyɛmu aduosia nan akyiri pɔ ohunu (64.0%) kyɛne nimpa a na ɔben no a na ɔne no resi akan no a odii ne so nkonim wɔ mpɛsua no so a ɔde bɛyɛɛ Mmarahyɛbadwani. Suhum mpɛsua a ɛwɔ Ghana Mmarahyɛbadwam Kwadjo Asante na ɔyɛ Mmarahyɛbadwani de ma Ɔsono Amanyɔkuo (NPP) no wɔ Suhum/Kraboa/Coaltar/ Mansini no mu wɔ Apuei Mantam wɔ Ghana. Ghana mmrahyɛbedwam mpɛsoa ahodoɔ Beaɛ a menyaa mmoa Firiiɛ [1] \"NPP's Kwadjo Asante wins Suhum Parliamentary election\". Graphic Online. Retrieved 2021-03-08."} {"id": "4841", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Gifty Anti, yɛ Ghanani nsɛmkyerɛfo ne TV so dwumadifo. Wɔ woo Gifty wɔ ɔpepon da ɛtɔ so 23, afe 1970. Gifty ne obi a ɔda TV so dwumadie bi ano a w’ato din Stand point a ɛpɛnspɛnsɛm nsɛm a ehia mma wɔ Ghana Telvision so. Gifty ase fi Cape Coast a ɛwɔ mfinifin mantam mu a wɔ Ghana nanso, wɔ woo no tetee no wɔ Tema a ɛwɔ Nkran mantam mu. Esiane sɛ na efie nni bi nti, ɔde ne ho hyɛɛ nwuma bodwabodwa mu ma no kɔ baa sɛ ɔde ne ho kɔhyɛɛ dua dwofo adwuma mu sɛnea ne nsa bekɔ n’ano. Gifty ye ɔbaa warefo a ne kunu din ne Nana Ansah Kwao IV a ɔyɛ Akwamu Adumasa hene. Gifty ne ne kunu woo ne ba a odi kan wɔ da a ɛtɔ so 11 wɔ bosome a ɛtɔ so nwɔtwe, afe 2017. Wɔn ba no din ne Nyame Anuonyam. Nani gyee paa sɛ Onyankopon ayɛ no adɔe ama no ba nwanwafo, esiane sɛ na ne mfe akɔ anim. Gifty agye abasobode pii ne abodin ahorow."} {"id": "6346", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Nkwanta South(pronunciation of\"Nkwanta South\") (help·info) Nkwanta Anaafoɔfam yɛ mpɛsoa a ɛwɔ Ghana mmrahyɛbadwam no mu baako. Ɛde \"first past the post\" abatoɔ nhyehyɛeɛ na ɛyii mmarahyɛbadwani baako. Nkwanta Anaafoɔfam (South) mpɛsoa no wɔ Nkwanta Anaafoɔ mansini a ɛwɔ Oti mantam (Oti Region) mu wɔ Ghana. Amanyɔkuo a ɛte so siesie ne kyiniiɛ amanyɔkuo a ɛno ne (NDC) National Democratic Congress na Owura Geoffrey Kini ne wɔn mmarahyɛbadwani. Nkwanta Anaafoɔfam (South) mpɛsoa no wɔ Nkwanta mansini a ɛwɔ Fraw Mantam mu (Volta Region) wɔ Ghana. Yɛtee mpɛsoa no ansa na mfeɛ mpem mmienu ne nan (2004) Ɔpɛnimma bosome no mu amanmpaninfoɔ ne mmarahyɛbadwam abatoɔ no na wɔde kyɛɛ Nkwanta Anaafoɔfam (South) mpɛsoa dada no mu de nyaa Nkwanta Anaafoɔfam (south) mpɛsoa ne Nkwanta North mpɛsoa. http://library.fes.de/pdf-files/bueros/ghana/03610.pdf http://www.ghanamps.com/mps/details.php?id=2489 https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/election2008/election.results.parliamentary.php http://www.ghanamps.com/mps/details.php?id=5458 https://www.parliament.gh/mps?mp=188"} {"id": "6737", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Asylum Down yɛ borɔno anaa mantam a ɛwɔ Nkran kuropɔn no mu wɔ Nkran Mantam no mu a ɛwɔ Ghana.  Wɔde saa din no too borɔno no esiane adwene mu haw ayaresabea a ɛwɔ no nti. Saa beae na nsɔhwɛ so hwɛfo adwumakuo a ɛde West African Examination Council wo na afei, ntoaso sukuu a ɛne Accra High School no wo."} {"id": "6352", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Akan yɛ mpɛsoa a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbadwam no mu baako. Ɛde \"first past the post\" abatoɔ nhyehyɛeɛ too aba yii mmarahyɛbadwani baako. Akan mpɛsoa no wɔ Kadjebi mansini a ɛwɔ Oti mantam mu wɔ Ghana. Amanyɔkuo a ɛte so siesie ne kyiniiɛ amanyɔkuo (NDC ) National Democratic Congress a Owura Abdul Aziz Amuniruiz ne wɔn mmrahyɛbadwani. Mpɛsoa no wɔ Kadjebi mansini a ɛwɔ Oti Mantam mu wɔ Ghana. Wɔ Atififam (North) ne Nkwanta anaafoɔfam (South) mpɛsoa a ɛwɔ Nkwanta mansisni mu, wɔ Atɔeɛfam (West), ne Krachi Apueeɛ (East) a ɛwɔ Krachi Apueeɛfam mansini no mu (Krachi East District), wɔ Anaafoɔfam (South) ne Jasikan Mansisni na wɔ apueeɛfam, ne Gaana - Togo ahyeɛ. Mpɛsoa no beaeɛ ankasa wɔ (Fraw) Volta mantam mu wɔ Ghana kɔsi sɛ yɛtee mpɛsoa afoforo a na edi Ɔpenimma (January) mfeɛ mpem mmienu ne dunwɔtwe (December 2018) referendum akyi. Mmarahyɛbadwani a wɔyii no kane wɔ mpɛsoa no so ne Stephen Kwadwo Osei-Nyame a ɔgyina maa National Alliance of Liberals (NAL) amanyɔkuo no wɔ afe apem ahankron ne aduosia nkron ( 1969) mu."} {"id": "5801", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Gladys Boateng pronounciation of \"Gladys Boateng\" (help·info) (wɔwoo no afe 1949) yɛ Ghana manyɔni ne ɔkyerɛkyerɛni. Na ɔyɛ mmarahyɛbedwanii ma Tema West abatoɔ mpɛsoa no wɔ Nkran punpuni Mantam a ɛwɔ Ghana. Na ɔka mmarahyɛbedwafie a edi kan wɔ kwasafoman a ɛtɔ so nnan no ho. Wɔwoo Gladys Boateng wɔ Ayɛwohomummɔ da a ɛtɔ so mmienu, afe apem ahankron aduonan nkron. Okura 'Diploma in Art Education' a onyaa wɔ 'Cert 'A' Specialist Training College '. Na Gladys Boateng ka mmarahyɛbedwafie a edi kan wɔ 'Republic' a ɛtɔ so nnan wɔ Ghana no ho. Ɔkɔɔ aban mu firii Ɔpɛpɔn 7, de kosi ɔpɛpɔn 6, 1997. Wɔtoo aba maa Gladys kɔɔ aban mu wɔ afe 1992 Ghana mmarahyɛbedwafoɔ abatoɔ no mu wɔ National Democratic Congress amanyɔkuo no din mu. Na ɔka Mmarahyɛbedwafie A Edi Kan wɔ Ghana 'Republic' a ɛtɔ so nnan no ho. Ansaa na Gladys rekɔ aban mu no, na Owura Seth Laryea Tetteh na ɔyɛ mmarahyɛbadwani ma Tema abatoɔ mpasua no wɔ Ghana 'Republic' a ɛtɔ so mmiɛnsa no mu."} {"id": "3559", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Melbourne yε kuro kεseε a ɛwɔ Australia. Emu nipa dodoɔ yɛ 4,170,000 milion. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3571", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kazan yε kurow kεseε a ɛwɔ Russia. Emu nipa dodoɔ yɛ 1,143,546 milion. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3577", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Oryol yε kuro kεseε a ɛwɔ Russia. Emu nipa dodoɔ yɛ 329,400. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3595", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Fukushima (福島市) yɛ kuro a ɛwɔ Yapan. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3619", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu New Delhi (नई दिल्ली) yε kuro titiriw a ɛwɔ India. Emu nipa dodoɔ yɛ 249,988. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3625", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Hyderabad (te: హైదరాబాద్; fa: حیدرآباد) yε kuro kεseε a ɛwɔ India. Emu nipa dodoɔ yɛ 3,449,878 milion. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "5813", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Abraham Kwaku Fokuo yɛ Ghana na ɔka mmrahyɛbedwafoɔ a ɛdii kan wɔ Ghana adehyeman a ɛtɔ so nan ne ho na ɔgyinaa hɔ maa Assin atifi fam mpɛsoa no wɔ kyiniiɛ amanyɔkuo National Democratic Congress (NDC) no ase. Yɛwoo Fokuo wɔ Ɔsanaa bosome ne da a ɛtɔ so nwɔtwe wɔ afe apem ahankron ne aduonan nwɔtwe mu. Ɔkɔɔ suapɔn ne asuae kunini wɔ Ɔguaa sukuupɔn ne Howard University sukuupɔn a edidi soɔ yi a ɔde nyaa ne nhomasua ho adansedie nkrataa. Ɔyɛɛ adwuma sɛ ɔkyerɛkyerɛni ansa ɔrekɔ mmrahyɛbedwafie. Ɔhyɛɛ ne amanyɔsɛm ase wɔ afe apem ahankron ne aduokron mmienu bere, a ɔbɛyɛɛ mmrahyɛbedwam nanmusini de maa kyiniiɛ amanyɔkuo( NDC ) a ɔgyina hɔ ma ne mpɛsoa wɔ Ghana mfinimfin mantɔɔ mu ansa yɛrehyɛ afe apem ahankron ne aduokron mmienu (1992 Ghanaian parliamentary elections) Ghana Mmrahyɛbedwa abatoɔ no ase. Yɛyii no kyerɛɛ wɔ Ghana adehyeman a ɛtɔ so nan ne mu wɔ Ɔpɛpɔn bosome ne da a ɛtɔ so nson wɔ afe apem ahankron ne aduokron mmiɛnsa bere yɛbɔɔ ne din sɛ w'adi nkonim wɔ afe apem ahankron ne aduokron mmienu wɔ Ghana nyinaa abatoɔ a yɛtoo no Ɔpɛnimaa bosome ne da ɛtɔ so aduonkron wɔ afe apem ahankron ne aduokron mmienu ne mu."} {"id": "7007", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu King Bruce (3 June 1922- 12 September 1997) yɛ Ghanani  nnwom kyerɛwfo, agofomma dikanfoɔne nwomtoni. Nwom kyerɛwfo, ɔhyɛhyɛfo, agofomma dikanfoɔ ne nsakuo dodoɔ ho nimdeɛ ma no nyaa nkoanim wo Ghana amamerɛ nwomtoɔ mu wɔ akwan pii so. Wɔ woo no wɔ James Town, Accra, Gold Coast (a ɛne nnɛ GhanaN Bre a na owo ntoaso sukuu mu no, King suae ma no nyaa nimdeɛ faa nhyehyɛe a ɛfa amanɔnefo nwomtoɔ ho na afei nso, onya nimdeɛ faa Ghana mmusuakuo ahorɔw ho ne titriw Twi ne Ewe. Nanson  n’awofo anna anso ho dae sɛ ɔbɛyɛ nwomtoɔ ho nwuma ma nti wɔ de no kɔɔ London mfie mienu a wɔn botae ne sɛ obesua ade abɛyɛ  aban krakyeni. Bre a ɔwɔ ho no, King suaa sɛnea wɔbɔ Trobɛnto. Bre a ɔsan n’akyi baa Ghana wɔ afe 1951 mu no, ɔde ne ho kɔhyɛɛ highlife nnwomtoɔ mu ma no benyaa akwanya ne Teacher Lamptey’s Orchestra dii nsawosuoɔ. Wɔ afe a edi hɔ no mu no, King ne afoforo hyehyɛɛ kuo a wa’to din; the Black Beats a sɛ ɛnyɛ king na ɛka ekuo no ho a, anka edin no amba."} {"id": "3883", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Krowehyia (Hrvatska) yε ɔman. Kro titiriw wɔ Zagreb."} {"id": "11458", "contents": "Lilian Cole (wɔ woo no 1 August 1985) yɛ Nigeriani bɔɔlobɔni a osii akan sɛ banbɔfo, na osii akan maa bɔɔlobɔkuo a ɛde Nigeria women's football team wɔ 2008 Summer Olympics no ho . Women's Olympic Football Tournament Beijing 2008 - Nigeria - Squad List - FIFA.com (archive.org)"} {"id": "4189", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Tihomir Orešković yε politik Krowehyia."} {"id": "4213", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Rona Nishliu (pronounciation of \"Rona Nishliu\" (help·info)) yε Kosovo-Albania nnwomtoni ne nnwomtwerɛfoɔ a wɔwoo no wɔ Ɔsanaa bosome no da a ɛtɔ so aduonu num (25), wɔ afe apem ahankron aduowɔtwe nsia mu (1986). Ofii aseɛ gyee din wɔ wiase baabiara wɔ berɛ a ogyinaa Albania ananmu wɔ 'Eurovision Nnwomtoɔ Akansie' a wɔyɛɛ no afe mpem mmienu ne du mmienu (2012) mu wɔ Baku,Azerbaijian. Akansie no baa awiei no, ɔtɔɔ so nnum na onyaa diberɛ a ɛwɔ anim paa maa Albania de besi nnɛ. Wɔwoo Rona tetee no wɔ Mitrovica ma no duu mfe dumiɛnsa. Esiane amanyɔsɛm bi a na ɛrekɔ so wɔ ne kurom nti na ɛwɔ sɛ ɔne n'abusua tu kɔ Pristina.Wɔ afe mpem mmienu ne nan (2004) mu no,ɔde ne ho hyɛɛ akansie bi a na ɛne 'Idols' sɛ mu na otumi faa akansie no afa ahorow a edi kan no mu koduu awiei. Na ɔka nnipa nnum a wɔbɔɔ wɔn ho mmɔden paa wɔ akansie no mu no ho."} {"id": "5927", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Johnson Frimpong pronounciation of \"Johnson Frimpong\" (help·info) yɛ Ghana amanyɔni ne mmarahyɛbadwani wɔ mmarahyɛbadwam a edi kan wɔ kwasafoman a ɛtɔ so anan mu wɔ Ghana. Na ɔyɛ National Democratic Congress (NDC) ni a ɔgyina hɔ ma Bosome-Freho mpɛsoa so. Yɛwoo Johnson Oforisuo bosome no da ɛtɔ so dunan wɔ afe dunkron ne eduonum nsɔn mu. Ɔkɔɔ Atebubu nteteyɛ suapɔn a ɛndɛ yɛ frɛ no Atebubu Suapɔn ma Adesua wɔ Bono Apueɛ mantamu wɔ Ghana, ɛhɔ na ɔnya ne akyerɛkyerɛ nteteɛ krataa. Ɔwie sukuu no, ɔhyɛ na adekyerɛ adwuma no ase ansa ɔrekɔ mmarahyɛbadwam. Johnson hyɛ ne amanyɔ adwuma no ase wɔ afe edunkron ne eduokron mmienu mu (1992) wɔ aberɛ a ɔbɛ yɛ frankaa tu ni ma amanyɔkuo National Democratic Congress (NDC) ma Bosome-Freho mpɛsoa so aberɛ a ɔyɛɛ ahoboa ama 1992 Ghana mmarahyɛbadwam abatoɔ no. Wɔ di kan yi no ma no kɔɔ mmarahyɛbadwam a edikan wɔ kwasafoman a ɛtɔ so anan wɔ 1992 abatoɔ no mu, ɛno akyi no na ɔhyɛ ne offese adwuma no ase wɔ ɔpɛpɔn da a ɛtɔ so nson wɔ afe 1993 mu."} {"id": "5933", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Brɔde ampesi yɛ brɔde a wɔnoa de ntooso frɔeɛ, kontomire frɔeɛ anaa abɛ nkwan di. Sɛ obi mpɛ brɔde ampesi a, obetumi anoa bayerɛ, amankani anaa bankye de asi brɔde no anan mu. Aduane yi yɛ Ghana aduane a ahoɔden pii wɔ mu. Sɛ wopɛ sɛ wonoa brɔde ampesi a, wobehia brɔde. Di kan fa nsuo si gya so. Wowie a na wa yi brɔde no hono no awrɛwrɛ ho na wode agu nsuo a esi agya so mu. Fa nkyene kakraa ka brɔde no ho na kata kyɛnsee a brɔde no gu mu no so. Ma no nsi so bɛyɛ sɛ sima aduonu kɔpem sima aduasa na yi brɔde no fi agya no so. Hwie nsuo a ɛwɔ brɔde no ho nsuo gu na fa brɔde no gu nsuo nyono anaa neɛ adwo mu. Twɛn bɛyɛ sɛ sima biako na yi fi nsu no mu. Afei wobetumi de frɔyɛ a wopɛ anaa nkwan na wode bɛka brɔde no ho adi. https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/food/ampesi.html https://shopafricausa.com/blogs/african-food-recipe/how-to-prepare-ampesi-and-kontomire-stew-abom https://myrecipejoint.com/how-to-prepare-ampesi/ Daniella Damptey (talk) 03:46, 5 Ogyefuo 2022 (UTC)Daniella Damptey"} {"id": "5999", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Tatale(pronounciation of \"Tatale\" (help·info)) yɛ Ghana aduane a ɛte sɛ abrɔfo man mu \"pancake\". Wɔde brɔde a agyene anaa kɔkɔɔ na ɛyɛ tatale. Aduane a nkurɔfo pii taa di a wɔde tatale ka ho ne aboboi anaa dua a yanoa. Neyɛ nyɛ den koraa na. Sɛ wopɛ sɛ wonoa tatale a, wobɛhia brɔdeɛ a agyene anaa kɔkɔɔ, aburo sam, akekaduro ne mako. Wobɛ pɔtɔ kɔkɔɔ no na wode wo gyeene, akekaduro ne mako a w'ayam nso afra. Afie wode aburo sam kakraa bɛka kɔkɔɔ no ho na waka afra. Gyaw kɔkɔɔ no bɛyɛ sima aduasa. Fa kyensen a yɛde kyew ade si agya so. Hwɛ sɛ kyɛnsee no ayɛ hye na fa ngwo kakraa gu mu. Afei wobetumi ati wo kɔkɔɔ no agu kyensee no mu nkakrankakra. Fa atere dane wo kɔkɔɔ no wo kyɛnsee no mu. Sɛ wo tatale no ben a wobetumi de wo aboboi aka ho adi. https://www.196flavors.com/ghana-tatale/ https://biscuitsandladles.com/tatale/#.YQCAO477TDc"} {"id": "6041", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Yawkasakrom yɛ Akurase wɔ Amansie Anaafoɔ Mansini mu wɔ Ashante Mantam mu wɔ Ghana. Akuraa no Sika kokoɔ nti agye din paa a ɛne Bonsaaso wɔ mpɔnoa. Akuraa no wɔ Yawkasakrom D/A Mmɔfra Sukuu, a ɛyɛ adan nsia a Millennium Project na ɛsi de kyeɛɛ ɔmo. Wɔ afe mpem mmienu ne du-nan (2014) mu no, Awudra Ventures si Akeyrɛkyerɛfoɔ Adan mmiɛnsa de kyeɛɛ Yawkasakrom kurofoɔ no. \"Home\". Tetteh, Ransford (2008-12-31). Daily Graphic: Issue 17803, December 31 2008. Graphic Communications Group. \"Millennium Project Holds Annual Performance Review Workshop\". Modern Ghana. 2007-12-06. Retrieved 2019-05-03. \"Awudra supports communities in catchment area\". www.ghanaweb.com. 3 October 2014. Retrieved 2019-05-03."} {"id": "4741", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Gyanaga Magyilpu yε kuro kεseε a ɛwɔ India. Emu nipa dodoɔ yɛ 25,922 (2011). Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "4795", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Perpignan yε kuro kεseε a ɛwɔ France. Emu nipa dodoɔ yɛ 121 875 (2016). INSEE 2016 Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "4825", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Prempeh Kɔlegye(pronounciation of \"Prempeh Kɔlegye\" (help·info)) yɛ aban ntoasoɔ sukuu ma mmarima a ɛwɔ Asantemantem ahenkro Kumasi wɔ ɔman Ghana mu. Asanteman mpaninfoɔ, Enyirisi Aban, Methodist Asɔre ne Presby asɔre na ɛkaa wɔn ho bɔɔmu tee sukuu yi wɔ afe apem aha-nkron aduanan nkron mu (1949). Wɔde sukuu no too Asantehene, Otumfoɔ Sir Osei Tutu Agyeman Prempeh II, a ɔmaa asaase a wɔde sii sukuu no. Wɔde Eton College a ɛwɔ Enyirisiman mu na ɛyɛɛ nhwɛsoɔ. Sukuu yi diikan wɔ nnipa dodoɔ a wɔgyee wɔn wɔ Kwame Nkrumah Suapɔn mu (Kwame Nkrumah University of Science and Technology) wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nan (2004) mu wɔ abrɛ a wɔgyee asukuufoɔ 441 na afe 2012 nso, wɔgyee asukuufoɔ 296 firii Prempeh College. Dodoɔ noaa gye tum sɛ sukuu no yɛ ntosoɔ sukuu a edimu wɔ ɔman Ghana mu. Sukuu no adi nkunim mprensa wɔ ɔman mu akansie a w'ato din sɛ \"National Robotics Championships\" ɛwɔ mpem mmienu ne du-mmiɛnsa (2013) saa kɔsii mfeɛ mpem mmienu ne aduonu baako (2021) mu."} {"id": "4831", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Consolidated Bank Ghana (CBG) Consolidated yɛ sikakorabea a ɛso tɔso mmienu wɔ ɔman Ghana mu. Ɛhyɛɛ aseɛ berɛ a Gana sikakorabea kɛsɛ kaa sikakorabea nnum bɔɔ mu. Ɛyɛ ɔsanaa bosome a edi kan wɔ nfie mpem mmienu ne edu nwɔtwe no mu no, Gana sikakorabea kɛseɛ no hwetirii sikakorabea ahoro) nnum abodin krataa firii wɔn ns3m berɛ a wɔ'antumi anuru susupɛn foforɔ a wode aba Gana no.Saa sikakorabea yi ne; Construction bank, Beige bank, Royal bank Unibank ne Sovereign bank. Gana aban de ne nsa too wɔn adwapadeɛ ne wɔn nneɛma nyinaa so a Gana aban wɔ sikakorabea yi so tumii ɔha mu abupɛn ɔha. Yei yɛ berɛ a sikakorabea yi buu amanmra ne mmra ahoroɔ a ɛbɔ sikasɛm ho ban na wei nti wɔn ntumi nni dwuma sɛ sikakorabea adwumakuo. . Gana aban de Gana sikapuduo ɔpepepe ahannan aduonnum de bɔɔ wɔn dwetire na ɔsan de sika ɔpepepem ahennum ne akyiripɔ aduoson nsia bɔɔ fapem maa sikakorabea yi. Sikakorabea yi yɛ Gana aban dea prɛkopɛ . Consolidated bank de nkorabata ɔha aduanna nwɔtwe na ɛhyɛɛ aseɛ wɔ amantam ahoroɔ nkron wɔ ɔman Gana mu."} {"id": "4837", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Okomfo Anokye ( a ɔsan de Kwame Agyei anaa Kotowbere) no, na ɔyɛ Okomfoɔ wɔ Asanteman mu. Obiaa nim sɛ Asanteman kɛseyɛ a ɛyɛeɛ no, na odimu akotene paa yie. Nsɛm bebree na waka afa Okomfo Anokye nkyi ho. Ɛwɔ Akuapem amamerɛ mu no, na ɔyɛ Ano ne Manubea ba bɛrema, a na wɔn nyinaa firi Awukugua wɔ Nifa mpɔtamu wɔ Okyere kurom. Ne din no, ɔyi firii asɛm bi mu. Wɔka sɛ wɔwoo Okomfo Anokye wɔ Awukugua no, na ɔkura nantwie podua fitaa; a na ɔde nensa kura mu den, ɛno nti na obiara ntumi mie nensa no mu. Ɔbaa a ɔgyee ɔmaame awoɔ no yɛɛ sɛ nka ɔbɛ bie Anokye nsam efiri sɛ na ɔdwene sɛ biribi wɔ mu. Ɔfrɛɛ ɔpapa sɛ ɔmmɛboa....... Okomfo Anokye bue n'ani na ɔhwɛɛ ɔpapa. Ntɛm ara ɔbue nensɛm kyerɛɛ ɔpapa na ɔkaa sɛ 'Ano.....kye. Wɔ Guan kasamuɔ no \"Ano\" kyerɛ \"hwɛ\". Afei ɔde deɛ ɛkura no no maa ɔpapa. Abakɔsɛm ka sɛ na ɛyɛ kawa a tumii wɔ mu."} {"id": "4849", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Joyce Rosalind Aryee, a wɔsan frɛ no \"Auntie Joyce\", yɛ kan Ghanani amanyɔsɛmni, ɔsɔfo ne oguadini. Aryee yɛ obi a wonim no sɛ woasom Ghana bɛboro mfe 40 wɔ aban ne nnwuma kuw ahorow mu. Ɔyɛ kan Ghana Chamber of Mines soafo, na na ɔyɛ Afrikani bea a odi kan a onyaa saa hokwan no. Ɔsan nso akura aban mu hokwan ahorow fi PNDC aban bere so. Sesei, ɔyɛ asɔre a ɛne Salt and Light Ministries soafo. Ne maame yɛ Fanteni, na ne papa nso fi Ga. Mmofra nnan, ɔtɔ so mmienu. Ne mfe a edi kan mu no, Aryee ne n'abusua na na ɛte wɔ Suntreso, Kumasi, baabi a ɔfii ne school ase wɔ Methodist Primary School ne Methodist Middle School. Akyiri yi, ɔkɔɔ Achimota School, na ɔde abodin BA (Hons) wɔ Brofo kasa mu na ewie University of Ghana, Legon. Dr. Charles Wereko-Brobby na na ɔyɛ Aryee kunu. Efi 1982 besi 1985, na Aryee yɛ Minister of Information ma PNDC."} {"id": "4855", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Mavis Nkansah Boadu (May 17, 1989). Ɔyɛ Ganani ɔmanyɔfo a ɔdɔm NPP (New Patriotic Party) amanyɔkuw no. Mprɛnprɛn ɔyɛ mmrahyɛ baguani ma Afrigya Sekyere Apuei fam Mansini no. Yɛwoo Mavis wɔ May 17, 1989 wɔ Wiamoase, wɔ Asante Mantam mu. Ɔkuta Abodin wɔ Amanaman Guadi mu (MBA in International Business) a ɔnya firii Dervy Suapɔn mu wɔ United States ɔsan kura Abodin wɔ Nipa Ntam Nkutahodie ne Nhyehyeɛ ( Human Resource Management studies) wɔ Kansas Suapɔn mu. Wɔ Febuary 2017, ɔsii so dua sɛ ɛsɛ wode mmra katee si hɔ ma lorry kwan so Ahobammɔ ne ɛkwanso dwodwo na wodi saa mmra no so. Ɔbɔɔ Ɛkwanso dwodwo ne ɛkwanso Ahobammɔ adwumayɛkuo (National Road Safety Commision ) no aba so sɛ ɔmo yɛ adwuma pa, nanso ɛsɛ ɔmo yɛ bi ka ho. Mavis yɛ Ɔkristoni ɔbea a ɔnwareɛ. Na Mavis yɛ ananmusini ma sukuufo a wodi ɔman foforɔ so \"International students\" wɔ Dervy Suapɔn mu wɔ New York, efi 2015 kosi 2016. Ɔyɛɛ adwuma nso wɔ Kinsadus Company LTD fi 2012 kosi 2012."} {"id": "4861", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Na Mildred Christiana Akosiwor Fugar a ɔsanso de Mildred Ankrah (12 June 1938 – 9 June 2005) yɛ Ghana Omanpanyin dedaw Joseph Arthur Ankrah yere. Na wɔn atete no wɔ Belgian Congo ne Gold Coast, na ne wura bɛyɛɛ omanpanyin no, ɔyɛɛ adwuma faa asetena nu ntawantawade ne ɔsom mu ade. Wɔwoo no da a 3tɔ so du abien wɔ Ayɛwohomummɔ bosome afe dunkron aduosa awotwe wɔ Luluabourg, Belgian Congo (a afei ɛyɛ Kananga, Democratic Republic of Congo) maa Owura Benoni Kwaku Fugar, Ghanani, ne Owurayere Pauline Isombe Edembe Fugar, a ɔfiri Congo. Wɔ mmofra nson mu no na ɔtɔ so anan. Fugar hyɛɛ sukuu ase wɔ Keta Roman Catholic Convent wɔ Gold Coast (a afei ɛyɛ Ghana), wiee ntoaso sukuu wɔ afe dunkron aduonum nson na ɔtoaaso kɔɔ Universal Commercial College, Somenya. Mildred wiee n’adesua wɔ Universal Commercial College no,ɔhyɛɛ adwuma ase wɔ Central Revenue Service, a afei ɛyɛ Ghana Internal Revenue Service. Odiikan hyiaa General Joseph Arthur afe dunkron aduosia abien bere a ne nua bea Florence kɔɔ Burma Camp kɔ kaa Ghana asraafo ho."} {"id": "4873", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Grace Afua Bediako yɛ Ghanani a wabene wɔ nkontabuo mu yie. Mmerɛ bi a atwa mu no, ɔbaa yi dii dwuma sono sɛ ɔpanin kɛseɛ a ɔda ɔman yi atenaeɛ a ɛhwɛ akontabuo nsɛm so (Ghana Statistical Service) ano. Mprenpren yi a merekasa yi, ɔka ɔman yi abadwakuo a wɔapaw wɔn sɛ wɔnwenenwene ɔman yi mpuntuo no ho (National Development Planning Commission). Maame Bediako kɔɔ ne ntoasoɔ sukuu wɔ Achimota Sukuu a ɛwɔ Nkran pumpuni mantam no mu. Ɛno akyire no, ɔtoaa so kɔgyee n'abɔdin krataa a ɛdi kan (First Degree) wɔ sikasɛm mu ntotoeɛ ne nkontabuo firii ɔman yi suapɔn kɛseɛ, University of Ghana mu. Ɔgyee n'abɔdin krataa a ɛdi kan yi wieɛ no, ɔde n'ani kyerɛɛ Amɛrikaman mu, sukuu bi a ɛde 'University of Pennsylvania' kɔgyee n'abɔdin krataa kɛseɛ a ɛfa 'Nnipa Akenkanakenkan ne ho Akontabuo' mu (PhD in Demography). Ansa na ɔbaapanin yi rebɛnya n'abɔdin kɛseɛ wei no, na wɔadi nkan anya abɔdin krataa a wɔfrɛ no 'diplɔma' yi bi a, ɛfa Nnipa Kenkan ho Adesua afiri Ɔman yi Suapɔn Kɛseɛ, Legon, ne fa a wɔkyerɛ Nnipa Kenkan ne ho Akontabuo mu nsɛm no."} {"id": "4915", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Louis Joxe Louis Joxe (Bourg-la-Reine, 1901 - Paris, 1991) yε France amanyɔni"} {"id": "4927", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Ghana foɔ a wonom wɔ Germany ɛyɛ Ghana akwantufoɔ ɛnɛ wonom asefoɔ a ɛti Germany ɛyɛ Adwuma . Germany yɛ kro a ɛtɔso mienu a Ghana foɔ dɔɔso wɔ so paa sɛ wo yi United kingdom a edi kan no a.Ghana ne Germany wɔ ayonkofa sronko dadaada koraa ansa na [Ghana ebenya faa ho die efiri Great Britain foɔ ase. Ansana Ghana benya ne faahodie no wɔ afe apem ahankron ne aduonum nson no, na ayɔkofa soroko bi da Ghana ne Germani ntam. Na frawmantam a ɛwɔ Ghana ka Nkurow a Germani dii wɔnso ka Togo fo ho ansana wiase ntɔkwa a edikan bae no. Wɔ afe apem ahankron ne aduonum ason mu no, mmara bi a ɛbɛboa Ghanafo asukuufo wɔ Germany boa timtim asukuufo aduanan-anan wɔ Germany suapɔn mu. Wɔ afe apem ahankron ne aduosia ne aduoson mu, Nnipa dodow a wotuu kwan kɔɔ Germani no, na dodow no ara yɛ asukuufo. Wɔtee kuo bi a na wɔfrɛ no \"Union of Ghanaian Students in Germany\" (UGSG). Wɔ afe apem mienu ne akron no,."} {"id": "1676", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Twi yɛ pronounciation of \"Twi\" (help·info) Kasa wɔ Ghana man mu. Nnipa bɛyɛ Ɔpepepem nson na ɛka Twi Kasa wɔ Ghana. Ghanafoɔ wɔ kasa ahoroɔ bebree. Twi ka Akan Kasa abusua a yɛfrɛ no Kwa Kasa Abusua no ho. Twi gu mu ahoroɔ pii nanso ne nyinaa yɛ kasa baako a obiara te ase. Nnipa dodoɔ a wɔka Twi kasa no yɛ bɛyɛ ɔpepepepee du-nson de kɔsi du-nwɔtwe (17-18 million), ɛne wɔn a Twi yɛ wɔn kasa a ɛtɔso mmienu no;Ghana nnipa dodoɔ bɛyɛ ɔha nkyekyɛmu aduowɔtwe na Twi yɛ wɔn kasa a edikan anaa sɛ deɛ ɛtɔ so mmienu. Atɔeɛ abibirim kasa no, Twi yɛ hwene bɔ kasa. Yɛwɔ Asante Twi, Bono, Fante, Akuapem Twi, Akyem Twi ɛne nea ɛkeka ho. Akuapem, ɛyɛ Akan kasa a edikan a wɔde twerɛɛ Twerɛkrɔnkrɔn no, abɛyɛ kasa a edimu. Ɛyɛ kasa a nnipa a ɔwɔ Côte d'lvoire anafoɔapuei fam. Ga nso yɛ kasa a ɛwɔ Ghana. Twi a yɛka daadaa no nteaseɛ nyɛ na. Ɛno akyiri no, yɛwɔ abɛbuo ne kasakoa ahoroɔ a ɛwɔ sɛ obi de n'adwene kɔ akyiri ansa na wate aseɛ."} {"id": "2120", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Fante yε Kasa wɔ Ghana, Central Region"} {"id": "11462", "contents": "Blessing Igbojionu (wɔ woo no 26 September 1982) yɛ Nigeriani baa bɔɔlobɔni a osi akan sɛ atenatofo. Na ɔka bɔɔlobɔkuo a ɛde Nigeria women's football team a esii akan wɔ 2004 Summer Olympics no ho. Osii akan maa bɔɔlobɔkuo a ɛde Pelican Stars. Women's Olympic Football Tournament - Previous Tournaments - FIFA.com (archive.org)"} {"id": "11468", "contents": "Abena Pokua Adompim Busia (wɔwoo no afe apem ahankron ne aduonum mmiɛnsa) yɛ Ghana twerɛfoɔ, anwonsɛm twerɛfoɔ, suapɔn kyerɛkyerɛni ne diplomat. Ɔyɛ Abrefa Busia a ɔyɛ Prime Minister ma Ghana babaa, ɛna ne nuabaa ne Akosua Busia. Busia yɛ kunini wɔ borɔfo kasadwini mu,ɔsane yɛ mmaa ne mmaa ne mmarima adesua wɔ Rutgers University. Ɔyɛ Ghana ntamgyinafoɔ wɔ Brazil, a wɔyii no wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du nson mu, a adehyeman du mmienu a ɛwɔ South Africa na ɛbɔɔ n'abaso. https://web.archive.org/web/20160206014706/http://www.feministpress.org/books/abena-p-busia https://web.archive.org/web/20171119074322/http://www.myjoyonline.com/politics/2017/July-10th/heres-a-full-list-of-akufo-addos-22-newly-appointed-ambassadors.php https://learningpartnership.org/people/abena-busia"} {"id": "4796", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu The Netherlands (Nederland) yε ɔman. Kro titiriw wɔ Amsterdam."} {"id": "2774", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Wegbe Kpalime yε akuraa bi a ɛwɔ Dayi Anafo fam wɔ Firaw mantam a ɛwɔ ɔman Ghana. Wɔgyedi sɛ nnipa a wɔte Kpalime mpɔtam hɔ no tu firii Notsie a ɛwɔ ɔman Togo mu na ɛbaa hɔ. Wɔ yɛɛ saa de guane firii Notsie hene Togbe Agorkorli nhyɛsoɔ ne n'atirimmɔden ase. Kuo kɛseɛ baako tu kɔtenaa mpoano. Nnipa a ɛwɔ kuo a ɛtɔ so mmienu no mu ne Wegbe, Kpeve, Klefe ne afoforɔ a ɔte Firaw mfimfini nsaase so. Nnipa no mu pii yɛ Anlofoɔ. Wegbe Kpalime ka nkuraaseɛ atitiriw a ɛwɔ Kpalime mpɔtam hɔ. Abusuabɔ da Wegbe ne Kpalime nkuraase ahoroɔ bi te sɛ Kpale, Todome, Tsatee, Hiama, Kaira, To ne Duga ntam. Duga yɛ kpalime nkuraase no mu ɔtitiriw anaa kɛse paa. Nnipa a ɛwɔ Wegbe di Kpalikpakpa za anaa Kpalikpakpa afahyɛ afe biara wɔ Ɔpɛnimaa bosome no mu. Wɔyɛ eyi de kae akokoduro kɛseɛ a wɔn nananom daa no adi berɛ a wɔretu afiri Notsie a ɛwɔ Togo mu no. Wɔde afahyɛ yi sii hɔ wɔ afe apem ahankron aduokron nsoo(1997). Wɔsesa beaɛ titiriw a wɔdi afahyɛ no afe biara."} {"id": "6705", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Ama Bame Busia yɛ Ghanani amnyɔni ne kane ɔman afutumafo. ɔyɛ kane Ghana aban mu      kandifo Kofi Abrefa Busia nuabaa Busia hyɛɛ ne nhomasua ase wɔ Wenchi Methodist Sukuu ne Methodist Middle Girls School a ɛwɔ Kumasi. Onyaa ntetee sɛ ɔkyerɛkyerɛfo wɔ akyerɛkyerɛfo ntetee sukuu a ɛne Komenda Tranining College. Wɔ afe 1959 mu no, ɔne ne baraima Kofi Abrefa twaa wɔn ho asuo kɔɔ London, osuaa nnwumakuo so hwe ne nnuane yɛ wɔ suapɔn a ɛde Regent Street Polytechnic. Wɔbɔɔ n’abaso nnansa yi ara sɛ ɔbaa a okanya afoforo wɔ amanyɔsɛm mu."} {"id": "2511", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Template:Twere Kronkuron pronounciation of \"Yohane\" (help·info) 1. Ahyeasee no na asem no woho, na asem no ne Onyankopon na ɛwɔ ho. Na asem no ye Onyankopon. John yɛ aborɔfo din anaa abusua din a yɛde to obi. Wobɛtumi afrɛ John: Nnwuma Johannine kasadwini John asɛmpa, din bi a yatwa no tia wɔ John mu. Johannine epistles First Epistle of John, a yatwa no tia wɔ 1 John Second Epistle of John, a yatwa no tia wɔ 2John Third Epistle of John, a yatwa no tia wɔ 3 John Adiyisɛm nnwoma, Ɔhoteni John the Divine adiyisɛm. Nnipa John the Baptist (died c. 30  AD), na ɔyɛ nkɔmhyɛni ne obi a ɔdi Yesu Kristo akyi. Ɔno na ɔtwerɛɛ Johannine nnwuma a ɔdii wɔ apam foforɔ nom, ɔtɔ mmerɛ bi a wɔfrɛ no: John the Apostle (lived c. 30  AD), one of the twelve apostles of Jesus John the ɔsɛmpakafoɔ, ɔtwerɛfoɔ a yagye no atom a ɔtwerɛɛ nsɛmpa a ɛtɔ so nan,a Apostle bɔɔ ne din."} {"id": "6434", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Krowor(pronunciation of\"Krowor\") (help·info) yɛ mpɛsoa nom baako a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom. Krowor wɔ Ledzokuku-Krowor mansini adantam a ɛwɔ Nkran punpuni mantam wɔ Ghana. Mpɛsoa no akonnwa no hyɛ Ledzokuku-Krowor mansini adantam wɔ Nkran punpuni mantam wɔ Ghana. Wɔ afe apem ahankron ne aduokron mmienu (1992) mu no, J.A Tawiah a ɔwɔ kyineeɛ amanyɔkuo National Democratic Congress gyina maa mpɛsoa no. Joshua Alabi a ɔwɔ kyineeɛ amanyɔkuo National Democratic Congress mu nso peree akonnwa no bi wɔ afe apem ahankron ne aduokron nsia (1996). Wɔ mfeɛ mpem mmienu (2000) no, Emmanuel Adjei Boye nso peree mpɛsoa no akonnwa no bi. Abraham Laryea Odai, Ɔsono amanyɔkuo New patriotic party anamsini nso gyinaa maa mpɛsoa no wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nan (2004) mu. Nii Dakley Quaye Kumah a ɔwɔ kyineeɛ amanyɔkuo National Democratic Congress nso pere akonnwa no wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nnwɔtwe (2008) nom. Wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du nsia mu no Elizabeth Afoley Quaye a ɔyɛ Kyineeɛ amanyɔkuo New patriotic party nii gyina maa mpɛsoa no."} {"id": "2852", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Trpinja yε kuro kεseε a ɛwɔ Croatia. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3044", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Ba Ria yε kuro kεseε a ɛwo Vietnam. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6831", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Etuo yɛ akodeɛ to pɔɔda."} {"id": "3272", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Kɔdogno yɛ kurow kɛseɛ a εwɔ Lodi, Itali. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3278", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Maccastorna yɛ kuro kɛseɛ a ɛwɔ Lodi, Italy. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3308", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Mario Monti Mario Monti (Varese, 1943) yε politik Italy."} {"id": "3398", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Brasil (República Federativa do Brasil) yε ɔman a ɛwɔ Amereka. Brasil ahenkuro ne Brasília. Emu nipa dodoɔ yɛ 208.846.892 (2018). CIA. The World Factbook: Brazil (english) Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "5678", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Albert Kan-Dapaah yε obi a wɔwoo no wɔ Ɔbɛnem bosome da a ɛtɔ so du-nan wɔ afe apem ahankron ne aduonum mmiɛnsa mu, ɔyɛ Ghana manyɔnii a ɔsan nso yε kontabufoɔ. Mprenpren yi ɔyɛ ɔmansoafoɔ a ɔhwɛ ahobanbɔ kuo so. Ɔmanpanyin Nana Addo na ɛtoo nsa frɛɛ no wɔ Ɔpɛpɔn bosome da a ɛtɔ so du wɔ afe mpem mmienu ne du nson mu (2017). Wɔwoo Kan Dapaah wɔ Ɔbenem bosome da a ɛtɔ so du-nan wɔ afe apem aha nkron ne aduonum -mmiɛnsa (1953) mu. Ɔyɛ Asanteni a ɔfiri Maase-Boaman a ɛwɔ Asante Mantam mu. Albert Kan-Dapaah kɔɔ mfinimfini ahankron sukuu wɔ Acherensua mfinimfini sukuu, ɛfiri afe ahankron aduosia-nan kɔsi afe ahankron aduosia-nkron mu (1969). Ɔkɔsuaa nkontaabuo wɔ Abenfoɔ Adesua Suapɔn mu (University of Professional Studies) a ɛwɔ Legon a ɛwɔ Nkran. Ɔtoaa nkontabuo adesua no so wɔ Atifido-Apueɛ Suapɔn mu a ɛwɔ London aburokyireman mu ne Emily Woolf nkontabuo Suapɔn mu. Kan-Dapaah ne Pannel kerr Forster a ɛyɛ nkontabuo nhwehwɛmu panyin."} {"id": "3339", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Valletta Walεta (Valletta) yε kuro titiriw a ɛwɔ Mɔlta. Kuro yi hyɛAnaafoɔ-Apuiɛ mantam (South Eastern Region) no mu wɔ main island no so, ɛhyɛ Marsamxett Harbour a sɛ wode ɛfiri atɔeɛ fam na rekɔ a ɛne the Grand Harbour sɛ wode ɛfiri apuiɛ fam na rekɔ a, ɛhyɛ wɔn ntam, nnipa dodoɔ a wɔtete kuro no mu wɔ afe mpem mmienu ne du-nan (2014) na wɔyɛ mpem nsia, ahanan aduanan nan (6,444), a saa berɛ no na metropolitan no mu nyinaa nnipa dodoɔ bɛyɛ mpem ahaasa aduokron mmiensa, ne ahankron aduasa nwɔtwe (393,938). Saa Valletta Local Council no wɔnam mmara a wɔfrɛ no sɛ Local Councils Act of 1993 so na ɛteeɛ, a ɛne local councils of Malta afoforɔ na wɔteteeɛ . Wɔn nhyiamudie a ɛdikan no kɔɔ so wɔ Ahinime bosome no da a ɛtɔ so aduonu (20 November) wɔ afe apem ahankron aduokron mmiensa (1993). Abatoɔ ahodoɔ binom nso kɔɔ so wɔ afe 1996, 1999, 2002, 2005, 2008, 2013, ne 2017 mu."} {"id": "3471", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Portland yε kuro kεseε a ɛwɔ Oregon (USA). Emu nipa dodoɔ yɛ 652,503. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3483", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Tucson yε kuro kεseε a ɛwɔ Arizona (USA). Emu nipa dodoɔ yɛ 548,555. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3740", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Leicester yε kuro kεseε a ɛwo England (United Kingdom). Emu nipa dodoɔ yɛ 337,653 (2014). Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3746", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Hermosillo yε kuro kεseε a ɛwɔ Sonora, Mexico. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6692", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Akosombom Ntama tintimbea (ATL) Yɛ ntama tintimbea a ewɔ Ghana a dwuma wodi ne sɛ wɔ de asaawa krogen tintim abirim ntama a ɛyɛ anika. ɛne Akosombo nsu mu ban adwumayebea na ɛwɔ faako wɔ Apuei mantam mu. ɛwɔ asoe a wɔ nwene ntama, asaawatowbea ne faako a wɔde bibiara ba awie. ɛwɔ ntama ahorɔw nnan a wotintim a w’ato wɔn din sɛ; ABC, ATL, Treasure ne Inspiration. Adwumakuo no so hwɛfo no din ne Ing.Kenneth Asare. Wɔ afeha a ɛtɔ so19 no mfinfin no mu, adwumakuo a wotintim ntama wɔ Javanese nyaa ntee faa Afrika Atɔe fam ho. Na ntama a wotintin no fa Javanesefo ho. Afrika asraafo a wɔde wɔn dwumadie aba awie wɔ Indonesia no yɛ nea wɔ de ntama a ani da hɔ no bi kɔ wɔn fibea ahorɔw. Eyi maa wɔhyɛɛ ase buebue nnwumakuo nketewaa a wotintim bi, na ɛyɛ nea ɛkɔ so nyaa esiane sɛ na wonni mfidie a wɔde di dwuma. Akosombo Ntama Tintimbea hyee ase wɔ afe 1967."} {"id": "5786", "contents": "Raphael Sylvanus Amegashie, yɛ Ghana nii a wɔwoo no wɔ Ahinime bosome da a ɛtɔ so aduonu nan wɔ afe apem aha nkron aduonu nson mu, na ɔyɛ adwumayɛnii a ɔwɔ ɔnoankasa na dwuma, na ɔsan nso yɛ nkontabufoɔ ne ɔmanyɔnii. Owui wɔ mfeɛ mpem ne du mmiɛnsa mu.Ɔyɛɛ adwuma sɛ Aban nanmusini ma adwadiekuo ne Ɔman nnwuma Twerɛtwerɛfoɔ. Ɔsane yɛɛ Aban nanmusini maa nsaase ne abɔdeɛ nnoɔma a abɛyɛ asoeɛ a ɛhwɛ nsaase ne abɔdeɛ nnoɔma so. Na ɔka Ɔman Fahodie Fotufoɔ a ɛnam asraafoɔ abantuguo so baa aban mu ho wɔ Ɔbenem bosome da a ɛtɔ so aduonu-nan, afe apem ahankron aduosia-nsia mu. Afei nso, ɔsomm sɛ Ɔman agyapadeɛ nhyɛananmu adwumakuo atitenafoɔ no mu baako wɔ ne mfitiaseɛ. Wɔwoo Raphael Sylvanus Amegashie wɔ Keta Anwonaman mu Ghana wɔ Ahenimi bosome da a ɛtɔ so Aduonunan wɔ afe apem ahankron aduonunson. Ɔkɔɔ ne ntoasoɔ sukuu wɔ Achimota nna ɔtoaso kɔɔ University of Durham wɔ Abrokyiman mu England. Amegashie yɛ nkontabufoɔ. W'asom adwumakuo bebree. Ɔyɛɛ adwuma sɛ nkontaabufoɔ maa Gold Coast machinery ne trading company limited."} {"id": "5804", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Ebenezer Kobina Fosu (yɛwoo no kɔtɔnimaa bosome da a ɛtɔ so nsia wɔ afe apem ahankron ne aduonum mmienu) yɛ Ghana amanyɔni sane nso ka mmarahyɛbedwa kuo a edikan ne nea ɛtɔ so mmienu wɔ kwasafoman a ɛtɔ so nan wɔ Gaana, ɔgyina hɔ ma Asikuma Ɔdɔben Brakwa mpɛsoa a ɛwɔ mfimfini mantam wɔ Ghanaman mu, ɔnam kyineɛ amanyɔkuo National Democratic Congress so na ɛkɔɔ yɛ. Yɛwoo Fosu wɔ afe apem ahankron ne aduonum mmienu wɔ Breman Jamra a ɛwɔ Ghana mfinimfin mantam mu. Ɔnyaa ne sukuupɔn ho nwomasua adansedie krataa firi sukuupɔn a nnipa dodo no ara frɛ no University of Ghana sukuupɔn. Ɔyɛɛ adwuma sɛ mmranimfoɔ ansa ɔrekɔ wura amanyɔsɛm mu. Ɔyɛ Ɔkristoni. Ɔyɛ adwuma sɛ a mmranimfoɔ na ɔyɛ kane mmrahyɛbedwani ma Asikuma Odoben Brakwa mpɛsoa a ɛwɔ Ghana mfinimfin mantɔw mu. Yɛpaw Fosu baa mmarahyɛbedwa mu wɔ Ɔpɛpɔn bosome da a ɛtɔ so nson wɔ afe apem ahankron ne aduokron mmiɛnsa mu wɔ bere a ɔdii nkunim wɔ Ghana afanan nyinaa abatoɔ no mu wɔ afe apem ahankron ne aduokron mmienu mu."} {"id": "5943", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Dansoh Samuel Kwaku pronounciation of \"Dansoh Samuel Kwaku\" (help·info)yɛ Ghana amanyɔni.Ɔsom sɛ ekuoba wɔ mmarabedwanii wɔ mmarahyɛbedwakuo a ɛdi kan wɔ kwasafoman a ɛtɔ so nan wɔ Ghana ma Atiwa mpɛsoa a ɛwɔ apueɛ mantam wɔ Ghana firi ɔpɛpɔn bosome da a ɛtɔ so nson afe apem ahankron aduokron mmiɛnsa de kɔsi ɔpɛpɔn bosome da a ɛtɔ so nson afe apem ahankron aduokron nson mu. Yɛtoo Dansoh Samuel Kwaku so aba wɔ afe apem ahankron aduokron mmienu Ghana mmarahyɛbedwa abatoɔ a na ɔgyina hɔ ma\"National Convention party\" amanyɔkuo no sɛ mmarahyɛbedwanii ma mmarahyɛbedwakuo a edikan wɔ kwasafoman a ɛtɔ so nan wɔ Ghana. Berɛ wɔrebɛto afe apem ahankron aduokron nsia Ghana abatoɔ no, ɔdii ntwo maa Yaw Baning-Darko faa akonnwa no. Yɛtoo ne so aba ma no tenaa akonnwa no so wɔ ɔsono amanyɔkuo\"New patroitic party\" din mu ma Atiwa mpɛsoa a ɛwɔ apueɛ mantam wɔ Ghana wɔ ɔpɛnimaa bosome wɔ afe apem ahankron aduokron nsia Ghana abatoɔ mu."} {"id": "6800", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Densinkran yɛ ɔkwan a Asantefo ahenfo mmea anaa ahenmaa ne mmea afoforo yɛ wɔn ti nwi wɔ Ghana man mu. Woyi wɔn ti no ma no kɔ fɔm na wɔde gyabidei kwa nkyɛnkyɛn no ma no yɛ tumm. Asantefo yɛ nea nkabom asrafo a wɔn ne Ga-Adangbe, Fanti, Denkyira, Akwaku ne Akyem dii wɔn so nkunim wɔ Katamanso. Wɔpaa Desinkra no adi saa bre no de suu Asantefo a wɔtotɔɔ wɔ Katamanso ko no ano. Edin a ɛne ‘’Gyes ɛ Nkran’’ no yɛ nea wɔdanedane no ara ma no bɛyɛɛ Densinkran. Mmea a wɔyɛ wɔn ti saa kwan yi so nyinaa yɛ mmea mapnyinfo a wofiri ahenfie. Saa tiyɛ yɛ nea ɛwɔ nnyinaso ne ahyensode wo Abibire mu. Ɛkyere sɛ obi firi ahenfie Ɛye eti yɛ soronko a wɔde yɛ ayie Ɛkyerɛ obi bɔbere, dibea ne ntɔn a oniko no bɔ https://www.scribd.com/document/117538511/Clothing-and-Fashion-in-Ghanaian-Culture https://www.eaumf.org/ejm-blog/2017/8/8/august-7-1826-battle-of-dodowa-katamanso https://www.ghanacelebrities.com/2020/08/07/today-in-history-exactly-194-years-ago-today-the-people-of-accra-defeated-the-mighty-asante-army-in-the-battle-of-katamanso/ https://www.journals.uchicago.edu/doi/10.1086/DIA910113"} {"id": "6806", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Dzawuwu afahyɛ yɛ afe afe ammamerɛ ne nnaseɛ afahyɛ a a ahenfo ne wɔn manfo a wɔn wɔ Agave a ɛwɔ Dabala, wɔ Frao Mantam no di wɔ Ghana. Wodi saa afahyɛ yi wɔ bosome a ɛtɔ so mienu no mu. Wɔ afahyɛ no bere mu no, wɔnoa aduane sorɔnko bi a wɔpete ma abaosom no de srɛ ahobammɔ ma ɔmanfo no. Wɔgu nsa na amanfo taa wɔn ahenfo no akyi. Wodi afahyɛ yi de kae akukuduro a Agavefo no daa no adi wɔ ako ahorɔw a wodii nkunim wɔ mu mfie bi a atwam ko no. Wɔde saa afahyɛ yi nso kae wɔn a w’awu ko no nso. https://ghanaemberlin.de/travel-tourism/festival/ https://tourghana.com/ghana-festivals/ Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value). https://touringghana.com/festivals/ Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value). https://www.businessghana.com/site/ https://myghanaman.com/festivals-in-ghana/ https://touringghana.com/volta-region/ https://www.easytrackghana.com/cultural-overview-ghana-festivals.php"} {"id": "3729", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Porto Alegre yε kuro a ɛwɔ Brazil. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3771", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Montpellier yε kuro kεseε a ɛwɔFrance. Emu nipa dodoɔ yɛ 281 613 (2016). INSEE 2016 Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3789", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu DiYon yε kuro kεseε a ɛwɔ Frεnkye. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3795", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Avignon Avignon yε kuro kεseε a ɛwɔ France. Emu nipa dodoɔ yɛ 92 378 (2016). INSEE 2016 Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3819", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kasablanca (الدار البيضاء‎‎) yε Ahenkuro a ɛwɔ Morocco. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3890", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Ragusa(pronounciation of \"Ragusa\" (help·info)) yε kuro a ɛwo Italy. Raguss yɛ Dubrovnik abakwasɛm din. Din ahodoɔ wɔbɛtumi afrɛ no ne: Croatia the Republic of Ragusa (anaa sɛ Republic of Dubrovnik), the maritime city-state of Ragusa ic the Republic of Ragusa (anaa Republic of Dubrovnik), the maritime city-state of Ragusa Cavtat (historically Ragusa Vecchia in Italian), kuro bi a ɛwɔ Dubrovnik-Neretva County, Croatia Ragusa, Sicily, Italian kuro ne mpɔtam bi a ɛwɔ Sicily Ragusa Ibla, Sicilian kurom abakwasɛm. Province of Ragusa, Italy, Sicily adwumam kwankyerɛfoɔ nkyekyɛmu baako. Ragusa (Abusua din) Auguste de Marmont (afe apem ahannson ne aduoson nson 1774- afe apem ahannwɔtwe ne aduonum mmienu 1852), Duke of Ragusa, Napoleonic soldier Geoffrey, Count of Ragusa,. Roger I a ɔwɔ Sicily babarima Kuro a ɛwɔ Ragusa, a sailboat Ragusa (chocolate),nnoɔma ahodoɔ bi a ɛwɔ Ewiase Chocolate-maker Camille Bloch, ɔfa wɔn din Croatian town. Ragusa (horse), afunu pɔnkɔ a ɔtu mmirika Ragusa Calcio, yɛ Italian bɔɔlobɔ kuo a ɛwɔ Ragusa wɔ Italy."} {"id": "6099", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Roselyn Ngissahpronounciation of \"Roselyn Ngissah\" (help·info) yɛ Ghana sinitwafoɔ a w'agye din paa. Sini ahorow a watwa no bi ne Adams Apple, Away Bus ne princess Tyra.Ɔyɛ obi a w'aben wɔ sinitwa mu paa na otumi di sɛ polisini,ɔyere ne abofra. Mprɛmprɛn yi de bɛsi afe mpem mmienu ne aduonu baako (2021) mu no deɛ na ɔnwaree. Na mmom ayɛ atesɛm sɛ ɔne owura bi a yɛfrɛ no Kojo Ranna retwe mpena a ɛmu yɛ den a aka sɛ wɔbɛware. Berɛ a ɔne nsɛmtwerɛfoɔ retwetwe nkɔma no, Roselyn de too dwa sɛ, “Aane meretwɛn no sɛ ɔno ankasa bɛpae mu aka akyerɛ me ne dɔ, na nka menwene ho mpo na m'apene so ama no. Efiri sɛ ɔyɛ nipa papa, ɔyɛ obi a mɛpɛ sɛ me ne no bɛtena me nkwa nna nyinaa.” Wɔwoo Roselyn wɔ Ɔgyefoɔ da a ɛtɔ so nnwɔtwe wɔ Ghana nanso wɔtetee no wɔ Lagos,Nigeria. Wei nti ɔne ne nnamfo ne n'ebusuafoɔ bom di n'awoda wɔ Ɔgyefoɔ da a ɛtɔ so nnwɔtwe afe biara."} {"id": "6105", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Pokrom yɛ akura bi a ɛwɔ Akuapim anaafoɔ mansini, mansini bi a ɛwɔ apuiɛ mantam wɔ Ghana Akuapim South Municipal district Archived 2016-03-04 at the Wayback Machine"} {"id": "4190", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Vanessa Paradis (22.12.1972 - ...) yε odwomtoni, France."} {"id": "4214", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Nina Kraljić (04.03.1992 - ...) yε odwomtoni, Krowehyia."} {"id": "4238", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Kwame Nkrumah yɛ Gaanani a ɔyɛɛ amanyɔsɛm. Na ne maame ne Elizabeth Nyanibah a na ɔfi Anɔna Ebusua mu. Ne papa nso ne Kofi Ngonloma a na ɔfi Asona Ebusua mu. Ɔwarre Helena Ritz Fathia Nkrumah Mumu-Ɔpɛnimba 31 afe 1958 mu. Ne mba yɛ ebiasa-- Francis Gokeh; Sarmiah Yarba na Sekou Ritz. Nea Kwame Nkrumah yɛɛ a ɛma ne din terɛw ne sɛ ɔgyee fahodi firi Ngyiresi man maa Sika Mpoano, na ɔsesa ne din frɛɛ no Gaana. Abere no, na ɔyɛ Gaana ɔmanpanin a ɔdi kan. Kwame Nkrumah yε Ghana omanpanyin a odi kan. Ɔno na obuu yεn man no maa no yε keseε sεnea ete εnnε yi (Independence fawohodie wɔ 06.03.1957) Wɔwoo Kwame Nkrumah wɔ Nkrɔful wɔ ɛbɔ 21, 1909. Edin a wɔtoo no ne Francis Nwia-Kofi Ngonloma. ɔkɔɔ Achimota School, Roman Catholic Seminary wɔ Amisano, a ɔsan kyerɛɛ ade wɔ Catholic School wɔ Aɔim. ɔkɔɔ Amɛrika a, ɛhɔ na ɔkɔɔ Lincoln University ne University of Pennsylvania. Abibisuafo kuo a ɛwɔ Amɛrika ne Kanada sii no Prɛsidɛnt ɛwɔ wɔn kuw ne so. ɔkɔɔ London, na Ohyiaa George Padmore a ɛhɔ na ɔhyɛɛ Abibiman faahodie ho nhyehyɛe."} {"id": "4262", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Obogu yɛ akurase a ɛwɔ Asanteman mu wɔ ɔman Ghana. Nipa dodow bɛyɛ mpempem ne ekyire na ɛwɔ kuro no mu. Adwumaa titriw a kuromuhɔfoɔ no ye no ne Mfum adwuma. Oprempong Godfred Abrokwa na eye kuro ne wura."} {"id": "4209", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Nérac (Occitan Nerac) yε kuro kεseε a ɛwɔ France. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "4233", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Miro Kovač (Split, 20/9/1968) yε amanyɔni ɛwɔ Krowehyia man mu."} {"id": "2844", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Nha Trang yε kuro kεseε a ɛwɔ Vietnam. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "4413", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Dättlikon yε kuro a ɛwɔ Switzerland. Dättlikon Dättlikon Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "4569", "contents": "Kyerɛ Twi kasa a atwerɛsɛm yi ɛwɔ mu. Kasa ahorow a wobɛtumi akyerɛ ɛne: Akuapem, Asante, Fante. Tissa(pronounciation of \"Tissa\" (help·info))  yɛ kurow ketewa bi a ɛwɔ Jirapa, Atifi Atɔe Mantam mu wɔ Gana. Nnipa a ɛte kurom hɔ no ka  Dagaare kasa Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "4599", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Ahenkuro yɛ kuro titiriw a wɔ ɔman biara mu. Saa kuro yi na ɛyɛ a na kuro biara mu Ɔmanpanin ne n'abadwafoɔ te. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "11073", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Ghana-India Kofi Annan Centre of Excellence in ICT yɛ Advanced Information Technology Institute (AITI) a edi kan wɔ Ghana. Ghana aban ne India aban yɛɛ nhyehyɛe ma wɔtee saa suapɔn yi wɔ 2003. Suapɔn yi ne beae a edii kan nyaa supercomputer wɔ Afrika Atɔefam (West Africa). Suapɔn no betumi afa nnipa dodow bɛyɛ 1000 esaine sɛ wɔwɔ nhyiamu asa pii ne intanɛt (802.11 wireless network guarantee). Wɔ Ɔsanaa 2002, Ghana Manpanyin Onyuonyamfo John Agyekum Kufuor kɔɔ India kodii nnanan. Ɔkɔe sɛ ɔrekɔ hwehwɛ aguadifo a wɔde wɔn sika bɛhyɛ Ghana nnwumakuw mu. Wɔ saa nsrahwɛ no, aban abien no kaa wɔn ho bɔɔ mu sɛ wɔbɛboa ama ICT enya nkɔanim wɔ Ghana, eyi ma wɔtew Ghana-India Kofi Annan Centre of Excellence in ICT (AITI-KACE). https://videolectures.net/ghana/ https://baobabentrepreneur.com/ghana-india-kofi-annan-centre-of-excellence/"} {"id": "11121", "contents": "Afe 2021 Africa Cup of Nations(a yɛsan frɛ no AFCON 2021 anaa CAN 2021), anaa TotalEnergies 2021 Africa Cup of Nations ne AFCON a ɛtɔ so 33. Confederation of African Football na wɔhyehyɛ mmarima bɔɔlbɔ akansie a wɔbɔ wɔ Afrika. Akansie no kɔ so wɔ Cameroon man mu, na wofii ase 9 January de kosii 6 February 2022."} {"id": "6255", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Sunyani West (pronunciation of \"Sunyani West\" (help·info)) (Ghana mmarahyɛbadwam mpɛsua) Ignatius Baffour Awuah na ɔyɛ mmarahyɛbedwanii ma saa mpɛsoa no. Ɛnam ɔsono amanyɔkuo New patriotic party so na wɔtoo no so aba ma no nyaa mma mpem nkron, ahannwɔtwe ne du num a ɛyɛ mma dodoɔ de bɛyɛɛ mmarahyɛbedwanii. Ɔdii Kwadwo Adjei Darko a wagyina hɔ ama saa mpɛsoa no pɛn wɔ kwasafoman a ɛtɔ so nan nom. MPs elected in the Ghanaian parliamentary election, 2008"} {"id": "7232", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Ɔtɛnmuafo(Judge) Audio file \"tw-Ɔtɛnmuafo.ogg\" not foundTemplate:Category handler gyina ho ma obi a ɔhwɛ asendibea dwumadie so. Ɔhwe di asɛm, bu ho atɛn. Ɔtɛnmuafo yɛ obi a ɔhwɛ di asɛm wɔ asɛmdibea(presides over court), ɛtumi yɛ onipa baako anaa Atɛnmuuafoɔ nipa kuo bi (panel of judges).Ɔtɛnmuafoɔ tie adansefoɔ (witnesses) no nyinaa ne adanseɛ bi ara ɛka ho(evidence) a alawyerfoɔ ne won a asem no fa won ho de aba asendibea ho a ɛfa asem no ho, Ɔtɛnmuafo tie na wa hyehye nsem a nkuo afafa no nyinaa reka anaa reko ho no(arguments), na ɔhwɛ bua asem anaa nsem a ɔde baa asendibea ho(case) a ɔgyina ɔman no mmra ne ne nteaseɛ so na ma atennie. ɛwɔ sɛ Ɔtɛnmuafo no di asem no finkyem a ntoro ni mu anaa ɔgyina mu ma afa baako(impartially) na enkaka wɔ asendibea a obia wɔho bi (open court)."} {"id": "3504", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Hannover yε kurow a ɛwo Gyaaman. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "11421", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Abena Amoah yɛ obaa a ɔwɔ Ghana a ɔdi sikakorabea anim ne sika afutuo anim. Wɔ Ayɛwohummumɔ bosome da a ɛtɔ so du num wɔ mfeɛ mpem mmienu ne aduonu mu no, wɔyii no sɛ ɔtenetenefoɔ abɛdiakyire ma Ghana Stock Exchange. Wɔ saa diberɛ no mu no Ms. Amoah asɛdeɛ ne sɛ ɔbɛhwɛ ama Exchange no dwumadie biara bɛkɔ tɔɔtee na wasane aboa ɔtenetenefoɔ wɔ adwuma no nhyehyɛeɛ ne kwan a wɔbɛfa ama no atumpɔn. Wɔ ne yie no mu no,na Abena ne chief Executive officer ma Baobab afotufoɔ, sikasɛm afotufoɔ adwumakuo bi a ɔde baeɛ. Amoah asom wɔ Wapic Insurance Limited (Ghana), Access Bank Limited (Ghana) ne African Women's Development Fund. Ɔgyee Newmont Gold Ghana abasobɔdeɛ wɔ National Youth Excellence abasobɔdeɛ wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nsia mu. Ɛna wɔbɔɔ ne din sɛ ɔno na ɔda nso mmaa ɔha mu a wɔyɛ nnwuma pii wɔ Ghana wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du nsia. Abena Amoah wiee ne bakyila degree wɔ University of Ghana Business sukuu a ɔnyaa first class wɔ Administration mu."} {"id": "5364", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu 'Yareɛ a ɛfa mframa mu ɛsai no mpen pii no nam mmoawa a wɔte mframa mu. Saa yareɛ yi a ɛfa mframa mu ɛsai no ho hia nnipa ne mmoa apomu den mu adesua. Mmoawa nkitinkiti yi mu gu ahorow na wo tumi fa homee, kasa, ɛwa ahwensie, mfutro ɛne ɛkwan ahorow a ɛte saa. Mpen pii no, saa mmoawa yi ma ɛkuro anaa yaw bi ba wo hwene mu, mene mu ɛne ahrawa mu. Saa ɛkuro yi ma nnipa bɔ wa ne nsunsuano ahorow a ɛka nipa dua no. Nframa mu yareɛ no bi ne corona virus, ntobro (measles), chicken pox, nsaman wa (tuberculosis) ɛne yareɛ ahorow a ɛkeka ho. Nnipa a wonya saa yareɛ yi bi no hia afidie a ɛbɛ boa won ama won ahome. Yareɛ ɛfa mframa mu sai no nam mmoawa nkitinkiti bi a wɔ wɔ saa mframa no mu. Mmoawa nkitinkiti a wɔde yareɛ ba firi nnipa anaa mmoa akɛseɛ a nsu bɔne bi firi wɔn mu, ɛsane yareɛ bi ɛne sumina so nneɛma a ɛreprɔ."} {"id": "5370", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Mfie ɔha yi atwa mu yi ahu yareɛ akeseɛ pii etumi trɛ fa wiase afaneɛ pii wo kwan hare so. Yareɛ no ahyeseɛ firi mmoawa bi a wote mmoa mu na. Mmoawa yi tumi fi aboa foforo kɔ foforo mu. ɛnam saa akoneaba die yi so tumi ma mmoawa yi baa nnipa mu. Wofrɛ no zoonotic yareɛ efisɛ ɛfiri mmoa mu. Sɛ yɛɛ ma kwan ada yɛn ne afoforo ntɛm anaa sɛ yɛn mmɔ mpii so bebree wɔ faako no yɛ adehiasɛm keseɛ a ɛboa ma yɛ so yareɛ no ano. Kyerɛkyerɛ ni a wakwadare wo yareɛ a ɛsai wo suapon a ɛwɔ Toronto a wofrɛ no Dr Jeff Kwong de nsusu yɛ bi aba a ɛkyerɛ sɛ yɛɛ ma kwan ada yɛn ne afoforo ntɛm nkyerɛ sɛ yɛn twe yɛn ho nfi nnipa ho koraa. Na mmom, abre ne abre ano no, ɛwɔ sɛ yɛ ne y’adofo di nkomo. Sɛ nea ɛbɛboa ama y’ate hia a ehia sɛ yɛ bɛma kwan ada yɛn ne afoforo ntɛm no, yɛ de ahyensodeɛ a yareɛ mu nnimdefoɔ de ato dwa."} {"id": "5376", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Covid- 19 yare no ahyeta wɔ aman pii so ama aman no sikasem aba fɔm na omanfoɔ dodoɔ awu. Mmɔden bɔ paa akɔ so sɛ nnipa pii renya yare no bi. Wɔ mmerɛ a ayaresafoɔ de abodeɛ mu nyansa ho nimdie de hwɛ ayarefoɔ na wɔn apɛ nsoanoɔ no, yɛn nyinaa wɔ asɛdeɛ bi a ɛwɔ sɛ yɛn yɛ de bɔ yɛn ho ban. Yareɛ no nsɔanoɔ gyina yɛn ankasa yɛn suban nsesaeɛ so, ɛbɛ nam ɛno so abɔ yɛn ankasa ne  yɛn abusua ho ban afiri yare no ho. Yɛbɛ hwɛ kwan ko a nsa hohorow ne kwan a ahonidie  bɛtumi aboa wɔ yareɛ yi ko mu. Coronavirus disease 2019 (COVID-19) yɛ nsae yareɛ a deɛ ɛde ba no yɛfrɛ no borɔfo kasa mu sɛ \"severe acute respiratory syndrome coronavirus 2 (SARS-CoV-2)\". Beaeɛ a obi dii kan nyaa saa yareɛ yi bi ne Wuhan, a ɛwɔ China man mu, wɔ ɔpɛnimaa bosome no mu wɔ mfei mpem mmienu ne du-nkron (December 2019) mu. ɛfiri saa mmerɛ no yareɛ no atrɛtrɛ akɔ aman ahodoɔ pii so a sseisia yi abɛyɛ wiase amansan nyinaa yareɛ koakorɔ."} {"id": "3744", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Tijuana yɛ kuro kɛseɛ a ɛwɔ Baja California, Mexico. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3774", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Le Havre yε kuro kεseε a ɛwɔ France. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3780", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Tours(sɛnea yɛbɔ \"Tours\" (help·info)) yε kuro kεseε a ɛwɔ France. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3792", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Orléans yε kuro kεseε a ɛwɔ France. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3798", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Teheran (تهران) yε kuro titiriw a ɛwɔ Iran. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3816", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Marrakech yε kuro a ɛwɔ Morocco. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "2746", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Monako (Monaco; Principatu de Múnegu; Principauté de Monaco) yε ɔman."} {"id": "5742", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kwadwo (pronunciation of \"Kwadwo\" (help·info))yɛ kradin a Akanfoɔ de ma bɛrima a yɛ wo no Ɛdwoada. Akanfoɔ na ɛto saa din no. Fantefoɔ twerɛ no sɛ Joojo anaa Joe, Akyem twerɛ no sɛ kojo anaa kwadwo, saa ara na Akuapemfoɔ twerɛ no. Kwadwo mmrane ne Asera anaa Okoto. Akan kradin ahorow no yɛhu no sɛ yɛ nya firii anyame bi din mu. Yɛ nyaa edin Kwadwo firii edin Koyayuda ɛne deɛ brɔfo kasa mu yɛka no (the Lord of life Firmament deity of the day Monday). Kwadwo mmrane ne Okoto anaa Asera a ɛkyerɛ asomdwoe. Ne nnyeso ne Adwo a ɛno nso kyerɛ asomdwoe. Senea Akanfo kyerɛ no wɔn a wokura edin Kwadwo pɛ asomdwoe na wɔbɛyɛ nea wobetumi wɔ tebea biara mu na asomdwoe atena wɔne afoforo ntam. Sɛ yɛ sesa ɛna din no a, ɛnya nsonsoneɛ wɔ Akan kasa ahodoɔ wɔ Ɔman Ghana mu. Wɔ Akanfoɔ kasa ahodoɔ mu te sɛ Akuapem ne Asante mu no, yɛ twerɛ din no Kwadwo ɛna Fantefoɔ nso frɛ no Kwajo, Kojo ɛne Cudjoe."} {"id": "5754", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Ɔgyefuo(pronounciation of \"Ɔgyefoɔ\" (help·info)) yɛ bosome a ɛtɔ so mmienu wɔ afe mu. Ɛwɔ nna aduonu nwɔtwe nanso ɛduru afe mfenhyia nnan biara a, ɛdane yɛ nnafua aduonu-nkron ma nna dodoɔ a ɛwɔ saa afe no yɛ ahaasa aduosia-nsia. Ɔgyefuo yɛ bosome a ɛda Ɔpɛpɔn ne Ɔbɛnem ntɛm wɔ Akanfoɔ bosome du-mmienu nu mu. Ɔgyefuo yɛ edin a Akanfoɔ de frɛ bosome a ɛtɔso mmienu wɔ afe mu. Ɔgyefuo yɛ Ɔpɛ berɛ bosome a ɛsi wɔ afe mu. Akanfoɔ afe no gyina biribiara wɔ frɛ no adaduanan so a ɛkyerɛ bosome no ahyiaseɛ ne awieɛ. Akanfoɔ bosome nu yɛ soronko ne 'Gregorian Calendar' bosome no nanso esan awiem nsakraeɛ nti no Ogyefuo gyina hɔ ma February wɔ Brɔfo kasa mu. Ogyefuo yɛ Ɔpɛ berɛ nti ewiem tumi yɛ wesee ɛna awɔ ne ahuhuro nso tumi ba. Wɔ Latin kasa mu no, Ɔgyefuo kyɛre sɛ dwira ho anaa te ho. Wɔ Gaana, bosome bia wɔ da soronko a wɔde kyerɛ biribiara a ɛfa Ɔman no ho."} {"id": "5760", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Alençon yε kuro kεseε a ɛwo France. Emu nipa dodoɔ yɛ 26 129 (2016). INSEE 2016"} {"id": "3906", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Saint-Mars-sur-la-Futaie Saint-Mars-sur-la-Futaie yε kuro kεseε a ɛwɔ Mayenne, France nkorabata wɔ atifi atɔeɛ fam. Ɛyɛ dua a anyini paa a nnipa pii noa nim no wɔ France, Hawthorn a ɛtumi wɔ asɔre kwan nkyɛn a wɔduaa no wɔ 3rd sɛntry. Bole of ancient hawthorn Saint Mars sur la Futaie Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia. Répertoire national des élus: les maires\". data.gouv.fr, Plateforme ouverte des données publiques françaises (in French). 2 December 2020. Populations légales 2018\". The National Institute of Statistics and Economic Studies. 28 December 2020"} {"id": "2980", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Donetsk (Донецк) yε kurow a ɛwɔ Ukraine. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3268", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Caselle Landi εyε kuro kεseε a ɛwɔ Lodi, Italy. Emu nipa dodoɔ yɛ 1.652 (2011). Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3280", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Fombio yε kuro kεseε a ɛwɔ Lodi, Italy. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6375", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Sene East ( pronunciation of \"Sene East\" (help·info)) yɛ mpɛsoa nom baako a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Sene East wɔ Sene mansini a ɛwɔ Bono apueɛ mantam wɔ Ghana. Sene East aba mpɛsoa no hyɛ sene mansini mu a ɛwɔ Bono apueɛ mantam wɔ Ghana. Mfeɛ mpem mmienu ne du nsia mmarahyɛbedwafoɔ abatoɔ. Mfeɛ mpem ahanu ne du mmienu mmarahyɛbedwafoɔ abatoɔ. Ghana Election 2016 Results - Sene East Constituency\". Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 2018-03-17 Ghana Election 2012 Results - Sene East Constituency\". Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 2018-03-17"} {"id": "3544", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Verona yε kuro a ɛwɔ Italy. saa nnipa a ɛdidi soɔ yi nyinaa ayɛ mayors de ama Verona kuro no ɛfiri afe 1946: Aleardo Aleardi, a poet Berto Barbarani, poet Paolo Bellasio, composer of the Renaissance; member of the Roman School Stefano Bernardi, baroque composer Massimo Bubola, singer-songwriter born in Terrazzo Paolo Caliari, well known as \"Veronese\", painter Lou Campi, professional bowler Mario Capecchi, Nobel prize in Medicine, 2007 Giovanni Francesco Caroto, painter Catullus, Latin poet Walter Chiari, actor Gigliola Cinquetti, a singer who brought Italy its first Eurovision Song Contest win in 1964 Lorenzo Comendich, painter Damiano Cunego, former world number 1 cyclist and former Giro d'Italia winner Giorgio de Stefani, tennis player, finalist at the 1932 French Open Franco Donatoni, composer Gino Fano, mathematician Girolamo Fracastoro, also known as Fracastorius, renowned scholar, physician, and poet Giovanni Giocondo, architect and scholar Girolamo dai Libri, illuminator of manuscripts and painter Romano Guardini, theologian Claudio Guglielmoni, retired professional football player Marc' Antonio Ingegneri, composer, teacher of Claudio Monteverdi Ernestine von Kirchsberg, Austrian landscape painter Cesare Lombroso, criminologist Scipione Maffei, writer and historian Matteo Manassero, British amateur golf champion, 2009 Arnoldo Mondadori, editor Romeo Montague and Juliet Capulet, fictional characters from the well known Shakespearian play Romeo and Juliet Marcantonio Negri, Baroque composer, associate of Monteverdi Carlo Pedrotti, 19th-century composer, conductor, voice teacher, and opera administrator St. Peter Martyr, Dominican preacher and saint Ippolito Pindemonte, poet Ratherius, Medieval bishop and writer Francesca Rettondini, actress Carlo Rovelli, physicist and writer Vincenzo Ruffo, composer of the Renaissance Emilio Salgari, novelist Antonio Salieri, composer Michele Sammicheli, architect Sara Simeoni, the former world high jump primatist and Olympic gold medalist Marco Stroppa, composer Bartolomeo Tromboncino, composer of the Renaissance period Giorgio Zancanaro, baritone Achille Lauro, singer, rapper, and songwriter who will represent San Marino in the Eurovision Song Contest 2022 https://whc.unesco.org/en/list/797/ https://wikitravel.org/en/Verona https://www.flashscore.com/team/verona/rJVAIaHo/ https://www.britannica.com/place/Verona-Italy https://www.espn.com/soccer/team/_/id/119/hellas-verona"} {"id": "3550", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Bari yε kurow a ɛwɔ Italy. Emu nipa dodoɔ yɛ 325.230 (2017). Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6570", "contents": "Alice Aryeetey yɛ Ghana nsɛmtwerɛni a mprenpren ɔyɛ adwuma ɛwɔ GHOne TV. Afe a ɛtwa mu no wɔbɔ no abaso sɛ Tv kaseɛbɔ nsɛmtwerɛni a w'ayɛ ade. Aryeetey kɔɔ sukuu wɔ Ghana Institute of Journalism. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6600", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Abeiku Nana Acquah yɛ Ghanani siniyifo a edin a wɔde nim paa ne ‘’Killer’’, a ɛyɛ edin a ɔde dii dwuma wɔ sini bi ɛbɛyɛɛ TV so dwumadie w’ato din Things We Do For Life. W’ayɛ sini ahodoɔ pii wo Ghana a emu bi ne Scent of Danger ne A Stinge In A Tail Abeiku Nana Acquah ka TV so dwumadie sini a w’at din Police Officer ne Things We Do For Love.Abeiku Nana Acquah hyee sisniyi ase bre a na osua a w’adi mfie dunsian (16) na wɔka ne ho asɛm sɛ Ghana siniyifo a w’akye wo siniyi mu. Police Officer A Sting In A Tale Scent of Danger Things We Do For Love"} {"id": "4218", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Emilija Kokić (10.05.1968, Zadar, Krowehyia - ...) yε odwomtoni ɛwɔ Krowehyia man mu"} {"id": "4494", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Koo Nimo (* 1934) yɛ Ganani odwom-kyerɛwni. https://www.allmusic.com/artist/koo-nimo-mn0000110808/biography"} {"id": "4506", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Gryfice yε kuro a ɛwɔ ɔman Poland mu. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6332", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Ayawaso East(pronunciation of \"Ayawaso East\" (help·info)) ka mpasua a wɔn ananmusini wɔ Ghana Mmarahyɛbadwafie no ho.Ɛde 'first past the post' abatoɔ nhyehyeɛ no na eyi mmarahyɛbadwani baako. Ayawaso East mpasua no wɔ Accra 'Metropolitan ' mansini a ɛwɔ Greater Accra Mantam wɔ Ghana. Mpasua no hyeɛ ahodoɔ nyinara wɔ Accra 'Metropolitan ' Mansini mu wɔ Greater Accra Mantam wɔ Ghana."} {"id": "3802", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Damaskɔs (دمشق) yε kuro titiriw a ɛwɔ Siria."} {"id": "6666", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Abɛbuo yɛ kasa a yɛkan no nyansa kwan so Agykum, Kofi. 2012. Akan proverbs and aphorisms about marriage. Research Reviews NS 27.2:1-24."} {"id": "6678", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Agnes Aduako (Wɔ woo no December da ɛtɔ so 1989) ye Ghanani bɔɔl bɔfo a osi akan se animdifo ma Ghana mmaa bɔɔl bɔ kuo. Oka ekuo a esii akan afe 2014 mmaa bɔɔl bɔ akansie a ene 2014 African Women’s Championship ne 2015 All African Games akansie no ma no too atena tiaa Zimbabwe. Osii akan ma bɔɔl bɔ kuo a ene Fablous ladies’ wɔ Ghana. https://web.archive.org/web/20161027060544/http://www.ghanafa.org/pages/blackqueens/201409/9863.php"} {"id": "6690", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Akoben yɛ kasa Ako ne aben. Tete no , na sɛ worekɔ akoo a na akofuoɔ no bi kura aben a wode frɛfrɛ akufuoɔ a aka no.Na sɛ worede nkonim anaaa nkuguo so a na wɔ san bɔ aben no mu. Akoben kyerɛ anidahɔ."} {"id": "6423", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Keta(pronunciation of \"Keta\" (help·info)) ka mpasua a wɔn ananmusini wɔ Ghana Mmarahyɛbadwam no ho. Abatoɔ berɛ biara mu no, wɔde 'first past the post' abatoɔ nhyehyeɛ no yi mmarahyɛbadwani baako.Keta mpasua no wɔ Keta mansini a ɛwɔ Firaw Mantam wɔ Ghana. Mpasua yi ne mpasua foforɔ baako na ɛwɔ Keta mansini mu wɔ Firaw Mantam a ɛwɔ Ghana. Mpasua baako no ne Anlo mpasua no. Dan Abodakpi, mmarahyɛbadwani de ma Keta mpɛsoa no, a na ɔsan so yɛ ɔsoafoɔ a ɔhwɛ dwadie ne mfiridwuma ho nsɛm wɔ ɔmampani dada Rawlings amammuo mu, Fast Track asɛnnibea a ɛwɔ Ghana de no too efiase ɛnam apoobɔ ho nsɛm nti. https://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2020/parliament/volta/keta/ https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/ghanaelection2016/elections.constituency.results.php?mode=parliamentary&ID=267 https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/election2012/parliament.constituency.php?ID=267&res=pm https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Abodakpi-Jailed-For-10-years-118508 http://news.bbc.co.uk/2/hi/africa/6337767.stm"} {"id": "6429", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Wulensi (Ghana mmarahyɛbadwam mpɛsua) Wulensi (pronunciation of \"Wulensi\" (help·info)) yɛ mpɛsuasoɔ no mu baako a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbadwam. Wɔtoo aba yi mmarahyɛbadwani baako a odii nkonim wɔ abatoɔ no mu. Wulensi wɔ Nanumba Anafoɔ mansini a ɛwɔ Atifi Mantam wɔ Ghana. Wulensi mpɛsua a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbadwam . Alhaji Saani Iddi na ɔyɛ mmarahyɛbadwani de ma Ɔdeneho Amanyɔkuo (Independence) no wɔ Nanumba Anafo mansini no mu wɔ Atifi Mantam wɔ Ghana. Nanumba Atɔe mansini a ɛwɔ Atifi Mantam wɔ Ghana na akonnwa no wɔ. Afe apem ahankron ne aduokron nsia (1996) mu no Alhaji Saani Iddi na na ɔyɛ mmarahyɛbadwani de ma Ɔsono Amanyɔkuo (NPP) no. Mfe mpem mmienu (2000) mu no na Samuel Nyimakan yɛ mmarahyɛbadwani de ma Kyinie Amanyɔkuo (NDC) no. Mfe mpem mmienu ne mmienu (2002) mu no Wumbei Kofi Karim na na ɔyɛ mmarahyɛbadwani de ma Ɔsono Amanyɔkuo (NPP) no. Mfe mpem mmienu ne nwɔtwe (2008) mu no Alhaji san bɛyɛɛ mmarahyɛbadwani de ma Ɔdeneho Amanyɔkuo (Independence) no."} {"id": "6448", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Sagnarigu (pronunciation of\"Sagnarigu\") (help·info)yɛ mpesua nom baako a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Sagnarigu wɔ Tamale mansini adantam a ɛwɔ Ghana atifi mantam. Wɔtee mpesua no aberɛ a wɔreto Ghana mmarahyɛbedwafoɔ abatoɔ wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du mmienu (2012) nom. Sagnarigu mpesua akonnwa no hyɛ Tamale \"Metropolitan\" mansini a ɛwɔ Ghana atifi mantam mu. Wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du mmienu(2012) nom no, Alhassan Bashir Fuseini a ɔwɔ kyiniiɛ amanyɔkuo National Democratic Congress nkoa na ɔperee mmarahyɛbedwan akonnwa no. Wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du mmienu Ghana mmarahyɛbedwafoɔ abatoɔ wɔ Sagnarigu no, nnipa nan na ɛperee mmarahyɛbadwafoɔ akonnwa no wɔ saa mpesua no so. Kyiniiɛ amanyɔkuo National Democratic Congress anamusini Alhassan Bashir Fuseini nyaa mma mpem aduonu nsia, ahannwɔtwe ne aduokron nnwɔtwe (26,898) ɛyɛ ɔhamu nkyekyɛmu aduoson akyirepɔ aduosia nnwɔtwe (70.68). Habib Iddrisu a ɔwɔ ɔsono amanyɔkuo New patriotic party nso nyaa mpem nson, ahannwɔtwe ne aduowɔtwe nnwɔtwe (7,888) a ɛyɛ ɔhamu nkyekyɛmu aduonu akyirepɔ aduoson mmiɛnsa (20.73)."} {"id": "5722", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Adiyisɛm yɛ nhoma a ɛtwa toɔ wɔ apam foforo no mu. Yohane na ɛtwerɛ saa nhoma yi nanso sɛ ɛyɛ ɔno anaa nnipa foforo bi na ɛtaa saa nhoma no akyi no, kye sɛ da foforo na yɛ bɛ ka ho asem. Nhoma yi kasa fa neɛma miensa ho, wiase seɛye, krataa twerɛ ne nea ɛbesi wɔ enda a edi anin no mu. ɛhyɛ aseɛ ebere a Yohane twerɛ krataa kɔ maa asore nsɔn wɔ Asia. Ɔkasa faa neɛma pii a ɛfa ɛnkomhyɛ a ɛfa anisoadehunu ho. saa neɛma no bi ne, aboa ɔwɔ, yesu mmbae a ɛtɔ so ebien, aboa a ne ti yɛ nsɔn ho ne nea ɛke ka ho. Kristofo bi nom se adiyisɛm kasa fa tete nyame nkorofo a ɛtwamu kɔ, ɛbi nso se ɛkasa fa nea ɛbe si daakye bi mu. Nanso adiyis3n nkasa mfa nipa kuw bi ho anaa neɛma bi ho, na ɛmom ɛkasa fa honhom mu asem ne nsonsonyɛ a ɛda pa pa ne bone ntɛm. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia. https://en.wikipedia.org/wiki/Book_of_Revelation"} {"id": "5728", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Yaa(pronounciation of \"Yaa\" (help·info)) yɛ Akanfoɔ kradin. Ɛyɛ edin a yɛde to ɔbaa a yɛwoo no Yawoada. Bɛrima a yɛwo no yawoada biara no yɛfrɛ no Yaw. Asantefoɔ, Fantefoɔ, Akyemfoɔ ne Akuapemfoɔ na ɛto saa din no wɔ Ghana ha. Sɛ yɛwo obi da pɔtee bi a ɛwɔ sɛ saa nipa no fa saa da no su anaa ne nneyɔeɛ. Wɔ Akan amammerɛ mu no, yɛ nya nna din firi abosom hɔ. Yɛ nyaa edin Yaa firii Yawoada a ɛkyerɛ sɛ ɛdaa yɛrebɛso aba. Yaa mmrane de bosuo anaa seandze a ɛkyerɛ sɛ akokoɔduro. Mmaa a yɛ wo wɔn Yawoada yɛ akokoɔdurofoɔ, wɔn bɔ afoforɔ ho ban, wɔn ani nsɔ adeɛ biara wobɛyɛ ama wɔn, wɔ pɛ atɛmmuo. Akanfoɔ dodoɔ no ara wɔ sɛdeɛ wɔ twerɛ wɔn din Yaa ɛne ne bɛrima din. Ɛbinom atwerɛ no yɛ pɛ na ebinom nso deɛ sesa. Nipa titiriw a yɛfrɛ wɔn Yaa yɛ, Yaa Asantewaa, Asantefoɔ hemaa bi a ɔkoo de gyee Asanteman."} {"id": "6150", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Fatimatu Abubakar yɛ Ghana mmarahyɛbedwanii, amanyɔnii na ɔsane yɛ nnwuma bebree. Ɔyɛ ekuoba wɔ ɔsono amanyɔkuo\"New patriotic party\" mu na ɔsane nso yɛ mprempren yi ɔsoafoɔ abɛdiakyire wɔ nkitahodie kyerɛkyerɛfoɔ ma Ghana manpanin. Wɔwoo Abubakar wɔ Kumase a ɛwɔ Asante Mantam. Ɔwiee Suapɔn wɔ University of Ghana a ɔnyaa ne nkrataa wɔ adwene mu ne Ngreesi kasa mu. Wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nnwɔtwe mu,berɛ a na ɔrekɔ ne suapɔn sukuu wɔ University of Ghana no, ɔsom sɛ ɔmanpanin abɛdiakyire wɔ \"Akuafo Hall Junior Common Room\" ɛna ɔsane kɔpree ɔtwerɛtwerɛfoɔ maa \"National Union of Ghana Students\" wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du mu. Na ɔyɛ ɔsoafoɔ abɛdiakyire a ɔma nkaebɔ firi Ayɛwohomummɔ bosome wɔ mfeɛ mpem mmienu ne aduonu baako. Wɔ ɔpɛpɔn bosome wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du nson mu no ɔmanpanin Nana Addo Dankwa Akuffo-Addo yii no sɛ ɔsoafoɔ abɛdiakyire wɔ\"Flagstaff house\" sɛ nkitahodie kyerɛkyerɛfoɔ. Wɔ ne yie mu no, ɔyɛɛ adwuma wɔ \"Lansdown Resort, Danquah Institute ne SRM Engineering\" https://www.modernghana.com/news/757231/akufo-addo-appoints-deputy-communications-director.html https://www.myjoyonline.com/akufo-addo-appoints-deputy-communications-director/ https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/PPG-CONGRATULATES-MS-FATIMATU-ABUBAKAR-514206 https://www.myjoyonline.com/ \"Akufo-Addo appoints Deputy Communications Director\"."} {"id": "6609", "contents": "Faustina Acheampong (/əˈtʃæmˈpɒŋ/ ə-CHAM-PONG-G) yɛ Ghana manpanyin yere a odi kan wɔ Ghana abakɔsɛm mu firi 1972 kosi 1978.  Na ne kunu ne ɔmanpanyin General Ignatious Kutu Acheampong  a na ɔda kuo a w’ato din National Redemtion council ne Supreme Military council, a na ɔyɛ Ghana manpanyin firi 1972 kosi 1798 ɔhweree ne dibea no de maa Emily Akuffo, bre a General Fred W.K Akuffo tuu General Ignatious Kutu Acheampong  aban gui na ohyehyɛɛ aban foforo a w’ato din Supreme Military Council (SMC II) aban. Saa nhyehyɛe a ne botae ne sɛ ɛde Ghana besi amanbui nhyehyɛe a ɛnam abatoɔ so ba no, ekuo a ɛne Armed Forces Revolutionary Council, a nea odi anim ne Jerry Rawlings tuu gui Ansa na ɔbɛyɛ ɔmanpanyin yere no, na ɔte UK abrokyire man mu a na ɔne nnwumakuo ahorɔw aka abɔ mu wɔ Ghana a wɔ yɛ adɔe."} {"id": "5764", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Yesaiapronounciation of \"Yesaia\" (help·info) yɛ nyame diyifoɔ a yɛ de twerɛ kronkron nhoma baako to no. Wɔ yesaia nhoma no mu kyerɛ sɛ yesaia nankasa yɛ odiyifoɔ nanso nsonsoneɛ a ɛda yesaia nwoma no ne abakɔsɛm no mu yɛ huyan kakra. Abakɔsɛm no kyerɛ sɛ nipa baako pɛ na ɛtwerɛ nnwoma aduosia nsia (66) ɛfiri 740BC ne 686BC ntam. Ɛna ɛmu tee medeɛ du nom mu, nwoma no kasa fa adiyisɛm ne ɔkwan a lsraefo be fi nkoasom mu wɔ babylonia. Nwoma yi mu yesaia hyɛ nkɔm fa yesu awoɔ ne edin ye de bɛ frɛ no . Adeɛ baako a ɛwɔ mu ne sɛ nnwwoma no fa a ɛdikan no (ati 1-39) no yɛ abakwasɛm a ɛne ɔkɔmhyɛnii no puiiɛ, wɔde fra anwonsɛm ho a wɔtwerɛɛ no King Josiah pɛn so bɛyɛ mfeɛ ɔha , na wɔbɛkae nnwoma no da firi berɛ a basabasa sii wɔ Babylon anaa sɛ ɛtwam, bɛyɛ mfeɛ ahanu akyiri wɔ Kɔmhyɛni a ɔka abakwasɛm asɛm pɛn so. Ti a ɛdikan a ɛwɔ Yesaia nnwoma nom ka sɛ Yesaia hyɛɛ nkɔm wɔ Uzziah,Jotham, Ahaz ne Hezekiah, Judahfoɔ ahemfo pɛn so."} {"id": "5782", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Lithuania yε ɔman. Kro titiriw wɔ Vilnius. Emu nipa dodoɔ yɛ 2.711.566 (2021). Gitanas Nausėda na ɔyɛ Ɔmanpanyin wɔ ɔman yi. CIA. The World Factbook: Lithuania (english)"} {"id": "7044", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Kundum Afahye yɛ afahyɛ a Ahantafo anaa Nzemafo a wɔn wɔ Atɔe Mantam a ɛwɔ Ghana no di. Wɔhyɛ saa fa yi de wɔn anyame ase wɔ otwa bre. Wɔgyedi sɛ wodii Aafhyɛ no nea edkina wɔ afeha a ɛtɔ so 16 no mu. Oniko a ɔkaa afahyɛ no ho asɛm nea edikan no ne Bossman a ɔyɛ Dutchni a ɔhwehwɛ nneɛma mu; otuu kwan baa Gold Coast wɔ afeha a ɛtɔ so 17 no mu na ɛhɔ na onyaa akwanya hu afahyɛ no Sɛnea abakɔsɛm a w’aka ato hɔ ne ammere ahorɔw kyerɛ no, afahyɛ no hyɛɛ ase bre a ɔbɔmmɔfo a ne din de Akpoley kɔɔ ahayɔ na ɔkɔhyiaa mmoatia a na wɔredi asa wɔ kanko. ɔhwɛɛ wɔn wie no, ɔkɔɔ fie maa no kɔkyerɛɛ ne kuro mufo no sɛnea wodi asa no. Asa no yɛ nea wɔde pam ahonhom bɔne firi nkuro ne nkurase.  Wɔ afahyɛ no bre so, nnipa wofiri axim ne ne mmɔptam hɔ yɛ nea wodi saa asa no. ɛyɛ nea efiri Ahanta a ɛwɔ Atɔe Mantam mu wɔ Ghana. Kundum afahyɛ no yɛ otwabre ne ɔsom afahyɛ."} {"id": "5806", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Collins Agyarko Nti Audio file \"tw-Collins Agyarko Nti.ogg\" not foundTemplate:Category handler ( a yɛ wo no ɔsanaa bosome no da ɛtɔ so aduonu num wɔ afe adunkron ne aduonum wotwe no mu) yɛ Ghana amanyɔni ne mmarahyɛbadwani wɔ mmarahyɛbadwan a edi kan ma kwasafoman a ɛtɔ so anan mu ma Asante Akyem atifi abatoɔ mpasua so. Asante mantamu. Collins Agyarko Nti , yɛ wo no Ɔsanaa da a ɛtɔ so aduonu num wɔ afe adunkron ne aduonum wotwe mu wɔ Asante akyem atifi wɔ Asante mantamu wɔ Ghana. Ɔkɔɔ sukuu wɔ Kumase suapɔn (a yɛfrɛ no Kumase nsaanoadwuma suapɔn na ɔnyaa nkrataa wɔ chemistri mu.. Collins Agyarko Nti , wɔn dii kan yikes no kɔɔ mmarahyɛbadwam wɔ amanyɔkuo National Democratic Congress din mu wɔ afe adunkron ne aduokron mmienu abatoɔ wɔ Ghana ma Asante Akyem Atifi abatoɔ mpasua so wɔ Asante mantamu wɔ Ghana. Ɔsan gyinaa biom wɔ afe adunkron ne aduokron nsia mu na odi nkukuo ma Owura Kwadwo Baah-Wiredu a ɔnyaa aba no mu aduosia mmiɛnsa (63%) wɔ abre a Owura Collins Agyarko nyaa aba no mu aduonu nsɔn (27%)."} {"id": "5818", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Jacob Bawiine Boon( wɔwoo no Ɔpɛnimma 23, 1956) ɔyɛ Ghana manyɔni a na ɔka Mmarahyɛbedwafie a edi kan wɔ Ghana ‘Republic’ a ɛtɔ so nnan no mu. Na ɔyɛ ananmusini ma Lambuissie Abatoɔ Mpɛsoa ɛwɔ Atifi-Atɔɛ Mantam. Wɔwoo Boon wɔ Ɔpɛnimma da a ɛtɔ so aduonu mmiɛnsa, afe apem ahankron aduonum nsia wɔ Lambussie a ɛwɔ Atifi Atɔɛ Mantam.Ɔkɔɔ ntoasoɔ sukuu wɔ Tamale Secondary School na owieɛ no, ɔtoaa so wɔ University of Ghana,na ɛhɔ na onyaa n’abasobɔdeɛ wɔ Bachelor of Law mu. Wonyaa Barrister at-Law abodin krataa firii Ghana school of Law ma ɔbɛyɛɛ mmaranimfoɔ. Wɔtoo aba paw no sɛ ananmusini ma Lambussie abatoɔ mpasua so wɔ amanyɔkuo National Democratic Congress din mu wɔ Atifi-Atɔe Mantam mu wɔ afe apem ahankron ne aduokron mmienu (1992) abatoɔ berɛ mu. Onimuonyamfoɔ Luke Koo bɛtoaa dibea yi so berɛ a wɔpaw no sɛ ananmusini foforɔ wɔ afe apem ahankron aduokron nsia(1996) abatoɔ berɛ mu. Luke nyaa aba no mu mpem nkron ahanson aduonnwɔtwe nnum(9,785) a ɛyɛ ɔha mu nkyemu aduonum nnwɔtwe ne akyiripɔw nnum(58.50)."} {"id": "5830", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kɔkɔɔ kɔkɔɔ(Gɔbɛ) yɛ Ghana aduane bi a yɛde adua a ani yɛ tuntum na ɛyɛ,a yɛde anwa anaa ngwo akye kɔkɔɔ aka ho. Saa aduane yi nyaa ne din firii n'ahosuo a ɛyɛ kɔkɔɔ a yɛnya firi ngwo mu (zomi) ɛne kɔkɔɔ a yakye no mu. Nnoɔma a yɛde yɛ kɔkɔɔ kɔkɔɔ (Gɔbɛ) ne nsuomunam bi te sɛ nsuomunam a yakora no konkom, adua a n'ani yɛ tuntum, mako, gyeene ne ntoosi. Wɔ Ghana no wɔtaa frɛ no kɔɔ kɔɔ ne adua. Ɛwɔm sɛ yɛde nsuomunam di saa aduane yi nanso wɔn a wɔnnwe nam nso bɛtumi adi kɔkɔɔ kɔkɔɔ (Gɔbɛ). Wɔbɛtumi de adi kɔkɔɔ a yakye, paya, Ɛmoo anaa gari ama no ayɛ pɛpɛɛpɛ. Steven J. Salm; Toyin Falola (1 January 2002). Culture and Customs of Ghana. Greenwood Publishing Group. pp. 109–. ISBN 978-0-313-32050-7. Lonely Planet (1 September 2014). Food Lover's Guide to the World: Experience the Great Global Cuisines. Lonely Planet Publications. pp. 375–. ISBN 978-1-74360-581-3. How to prepare vegetarian Red Red\"."} {"id": "6490", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu John Dramani Mahama (yɛwono 29 Obubuo 1958) yɛ Ghanani amanyoni. Na ɔyɛ Ɔmanpanin wɔ Ghana ɛfiri afe 2012 kɔ si afe 2017. Na ɔsaanso yɛ Ɔmanpanin abɛdiakyire wɔ Ghana ɛfiri ɛda 6 Ɔpɛpɔn 2009 kɔ si Kitawonsa 2012. Ɔsoom sɛ mmarahyɛ badwani nso wɔ Ghana mmarahyɛ badwa mmienu, mmiɛnsa, ɛne ɛnan adehyeman a ɔto so ɛnan a ɛfiri afe 1997 kɔ si afe 2009 ɛwɔ Bole Bamboi abatoɔ mpɛsua. Ɔde ne ho dɔmee National Democratic Congress (NDC). Na ɔyɛ mmarahyɛ badwani wɔ Ghana mmarahyɛ badwa mmienu, mmiɛnsa , ɛne ɛnan adehyeman a ɔto so ɛnan a ɛfiri afe 1997 kɔ si afe 2009 ɛwɔ Bole Bamboi abatoɔ mpɛsua. Na ɔyɛ Ɔmanpanin ne abadiakyiri wɔ Ghana ɛfiri afe 2009 kɔ si afe 2012 ɛmmerɛ a na John Evans Atta Mills ɛyɛ Ɔmanpanin. Ɔbɛ yɛ Ɔmampanin ɛmmerɛ John Evans Atta Mills ɛda ne benkum so afi 2012. Ɔno akyiri ɔbɛ yɛ Ɔmampanin wɔ Ghana ɛfiri afe 2013 kɔ si afe 2017. \"Ghana election: John Mahama declared winner\". BBC News. 10 December 2012. Archived from the original on 10 December 2012. \"Ghana swears in Mahama as new president\"."} {"id": "6508", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Mmarahyɛbadwafoɔ di no wɔ nkyerɛkyerɛmu mmienu bi a ɛdi mu, nea edikan,ɛbɛtumi akyerɛ mmarahyɛbedwanii anaa kyitaafoɔ wɔ \"English\" ntɔkwa mu. Nea ɛtɔ so mmienu, wɔ aman bi a wɔmfrɛ nkorɔfo kuo bi a wɔyɛ mmara sɛ mmarahyɛbedwa no, mmarahyɛbedwafoɔ bɛfrɛ wɔn obi a wako adare wɔ afutuo mu wɔ mmarahyɛbedwam akwan ahodoɔ so bi te sɛ. Mmarahyɛbedwanii (obi a yɛgye nkyerɛkyerɛmu firi ne hɔ)obi a ɔwɔ dwumakuo bi mu a ɔtufo a ɔda mmarahyɛbedwafoɔ nhyehyɛeɛ ano. Mmarahyɛbadwanii ma \"United States house of representative\" Mmarahyɛbadwanii ma \"united State of Senate\" Ekuoba wɔ \"National Association of Parliamentarians\" Ekuoba wɔ \"Amercan Institute of Parliamentarians\" Dwumakuo ma \"National Forensjc League\" a ɔtoto asuafoɔ nnoɔma yie"} {"id": "5944", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Fortunate Atubiga(wɔwoo no kitawonsa bosome da a ɛtɔ aduonu nson, afe apem ahankron aduonum) yɛ Ghana manyɔni. Na ɔyɛ mmarahyɛbedwa wɔ mmarahyɛbedwakuo a ɛdi kan ne nea ɛtɔ so mmienu wɔ kwasafoman a ɛtɔ so nan wɔ Ghana a ɔgyina hɔ ma Binduri mpɛsoa a ɛwɔ atifido apueɛ mantam wɔ Ghana. Wɔwoo Atubigu kitawonsa bosome da a ɛtɔ so aduonu nson,, afe apem ahankron aduonum wɔ atifido apueɛ mantam wɔ Ghana. Ɔkɔɔ sukuu wɔ\"GCE ordinary Level\". Wɔtoo Atubiga so aba yii no deɛ ɛdi kan wɔ mmarahyɛbedwafie a na ɔyɛ \"National Democratic Congress\" amanyɔkuo wɔ ɔpɛpɔn bosome da a ɛtɔ so nson wɔ afe apem ahankron ne aduokron mmiɛnsa no mu berɛ a wɔdaa no adi sɛ ɔno na adi nkunim wɔ afe apem ahankron aduokron mmienu Ghana mmarahyɛbedwa abatoɔ a ɔtoo no ɔpɛnimaa bosome da a ɛtɔ so aduonu nnwɔtwe wɔ afe apem ahankron aduokron mmienu no mu."} {"id": "6604", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Ekow Blankson yɛ Ghanani siniyifo ne ɔkandifo ma adwumakuo a ene TV Africa. Okuara abɔdin krataa a onyaa firi Suapɔn a ɛne University Ghana. Ekow yɛɛ adwuma wɔ adwumakuo a ɛne Media General Ghana Limited  sɛ ɔkwankyerɛfoɔ wo wɔn amansan nkitahodie asoɛ. ɔsan nso ne nnwumako a wɔn mu bi ne Luv fm ne Nhyira  fm yɛɛ adwuma sɛ ɔkwankyerefo na ɔde akwankyerɛ maa wɔ Ghana sini ahorɔw bi ho Checkmate Borga In April Black Earth Rising Death After Birth The Intruder Diary of the Black Hustler The Saga Total Exchange A Woman’s Desire Frozen Emotion My Mother's Heart Check Mate Red Label The CEO Death After Birth The Pool Party Rhapsody of Love The Secret burden Dying of the Light Sini yifoo a odi mu wɔ African Movie Accademy Awadrds (AMAA) Siniyifoɔ boafoɔ wɔ 2010 Ghana Movie Awards."} {"id": "6622", "contents": "Ambros Dery (Wɔ woo no afe 1956) yɛ Ghanani amanyɔni, ɔyɛ Soafoa a ɔhwɛ Afisɛm ne mmarahyɛ baguani a ogyina hɔ ma Nandom abatoɔ mpɛsoa so.  Odii nkunim wɔ afe 2016 abatoɔ a ɛkɔɔ so no mu wɔ New Patriotic Party din mu. Dery yɛ mmarinimfo a ɔkɔɔ suapɛn a ɛde University of Ghana wɔ afe 1977 bre a owie ntoaso sukuu a ɛde Navrongo Secondary School, na onyaa abɔdin krataa wɔ mmaranim mu a ɛde (LL. B) na wofrɛɛ no kaa Ghana mmaranimfo kuo a ɛde Ghana Bar no ho wo afe 1982.Ansa na ɔbeko mmarhye bagua mu wɔ afe 2008 mu no, Wɔpaw Dery se Aban mmaranimfo abediakyire wo afe 2003 mu. ɔsan nSo soom sɛ Soafo mprenu; sɛ Soafo a ɔhwɛ Atifi Atɔe Mantam mu firi afe 2004 kosi 2006 ne Soafoa a ɔhwɛ Atɛntrene so firi afe 2006 kosii 2007. Dery soom sɛ ɔkandifo ma dɔm kumaa wɔ mmarahyɛ bagua a ɛtɔ no nnum no mu wɔ Ghana. Dey dii nkunim wɔ Nandom mmarahyɛ bagua abatoɔ no mu, na afei Lara-Nandom abatoɔ mpɛsoa so wɔ 2008 mu nanso, ɔhweree agua no maa Benjanmin Kumbour wɔ afe 2012 abatoo no mu."} {"id": "6252", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kwaku Kwarteng na ɔyɛ mmarahyɛbedwanii ma Obuasi West. Ɛnam ɔsono amanyɔkuo (New Patriotic Party) so na wɔtoo no so aba ma no nyaa mma mpem aduasa baako,ɔha ne baako (31,101) firii mma mpem aduanan nwɔtwe,ahanu ne aduonum nan (48,254) de bɛyɛɛ mmarahyɛbedwanii. Ɔsane nso gyinaa hɔ maa mpɛsoa no wɔ kwasafoman a ɛtɔ so nan nom. Obuasi mpɛsoa a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbadwam. Kwaku Kwarteng na ɔyɛ mmarahyɛbadwani de ma Ɔsono amanyɔkuo (NPP) no wɔ Obuasi Municipal mansini a ɛwɔ Asante Mantam wɔ Ghana. Hwɛ bio List of Ghana Parliament constituencies Kweku Kwarteng\". ghamps.org. Retrieved 15 November 2017. [1] http://www.ghanamps.gov.gh/mps/details.php?id=140"} {"id": "7218", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Rasheed Seidu Inusa (pronounciation of \"Rasheed Seidu Inusa\" (help·info)) yɛ Ghanani oman ananmusini ne amanyɔkuo New Partriotic Party no mu ni wɔ Ghana.ɔyɛ Ghana ananmusini a ɔwɔ a ɔntena faako. Wɔ Kitawonsa bosome no mu wɔ afe mpem mmienu ne du-nson (2017) mu no, ɔmanpanyin Nana Akuffo-Addo paw Rasheed Seidu Inusa sɛ Ghana ananmusifo a ɔntena faako. Na ɔka nnipa a wɔn dodoɔ yɛ aduonu mienu a wɔpaw wɔn sɛ wɔnkɔ som se Ghana ananmusifo wɔ aman ahorɔw. Online, MyJOY (2017-07-10). \"Here's a full list of Akufo-Addo's 22 newly appointed Ambassadors\". myjoyonline.com. myjoyonline. Retrieved 15 July 2017. Agency, Ghana News. \"President Akufo-Addo presents credentials to 22 new ambassadors\". ghanaweb.com. ghanaweb. Retrieved 15 July 2017. Ghana, Presidency of. \"President Akufo-Addo appoints 22 more Ambassadors\". presidency.gov.gh. presidency of Ghana. Retrieved 15 July 2017."} {"id": "7224", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Rita Yeboa (pronounciation of \"Rita Yeboah\" (help·info)) (wɔ woo no Kɔtɔnimaa bosome no da ɛtɔ so aduonu num (25), afe apem ahankron ne aduoson nsia (1976) yɛ Ghanani bɔɔl bɔfo a osi akan se banbɔfo ma Ghana mma bɔɔl bɔ kuo . Oka bɔɔl bɔ kuo a wosii akan wɔ afe apem ahankron ne aduokron nkron (1999) FIFA Women’s World Cup. Osii akan maa bɔɔl bɔ kuo a ne din de Bluna Ladies wɔ Ghana. https://fbref.com/en/players/448b64a9/Rita-Yeboah [1] \"FIFA Women's World Cup USA 1999 - Ghana\". FIFA Women's World Cup United States 1999. FIFA. 1999. Archived from the original on 2 July 2015. Retrieved 28 September 2007."} {"id": "3317", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Miradolo Terme yε kuro kεseε a ɛwɔ Pavia, Italy. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6270", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Ahafo Ano South East (pronunciation of \"Ahafo Ano South East\" (help·info)) yɛ mpɛsoa no mu baako a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa no mu a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Ahafo Ano South wɔ Ahafo Ano South mansini a ɛwɔ Asante mantam no mu wɔ Ghana. Ahafo Ano South East abatoɔ mpesua no yɛ abatoɔ mpesua afoforɔ afoforɔ a abatoɔ kɔmisa no tetee a ɛnkyɛeɛ no bi. Ahafo Ano South East abatoɔ Akonnwa no wɔ Ahafo Ano South a ɛwɔ Asante mantam mu wɔ Ghana. Saa mpɛsoa no ka mpɛsoa foforo a wɔte no wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du nsia (2016) Ghana abatoɔ no mu. Abatoɔ mpesua ahodoɔ a ɛne Ahafo Ano South East abatoɔ mpesua no bɔ hyeɛ bi ne Ahafo Ano South West abatoɔ mpesua, Ahafo Ano north abatoɔ mpesua ne deɛ ɛkeka ho. Ahafo Ano South East abatoɔ mpesua no mpesua foforɔ nti, nipa baako pɛ na watena saa mpesua yi mmarahyɛbadwam akonnwa no so. Ɔsono amanyɔkuo New patriotic party ananmusini owura Francis Manu Adabor ne ɔdii nkunim wɔ afe mpem mmienu ne du nsia (2016) mmarahyɛbadwam akonnwa no abatoɔ no mu."} {"id": "3527", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Parma yε kuro a ɛwɔ Italy. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3545", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Kadis yε kurow a ɛwo Spain. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3551", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Catania yε kuro a ɛwɔ Italy man mu. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3569", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Yekaterinburg (Екатеринбург) yε kuro kεseε a ɛwɔ Russia. Emu nipa dodoɔ yɛ ɔpepepem baako, ahaasa aduanan nkron ne ahawɔtwe (1,349,800). Ɔtee Yekaterinburg wɔ Obubuo bosome da a ɛtɔ so du-nnwɔtwe wɔ afe apem aha-nson aduonu mmiɛnsa mu (1723) ɛna ɔde too Russian emperor Peter the Great yere, deɛ ne wuo akyi no ɔbɛyɛɛ Catherine I, Yekaterina yɛ ne Russian din. Na Kuro no yɛ beaɛ a ɛde sika berɛ Russian Empire paa yie na ɛsan nso ka Europe ne Asia bɔ mu Sɛdeɛ afe mpem mmienu ne du (2010) mu nnipa ne adan akenkan dwumadie no kyerɛ no, nnipa dodoɔ a wɔtete Yekaterinburg kuro no mu no yɛ ɔpepepem baako, ahaasa aduanan nkron ne ahanson aduoson mmienu (1,349,772); a akɔ soro kakra afiri ɔpepepem baako, ahaanu aduokron mmiensa ne ahanum aduasa nson (1,293,537) a yɛnyaa no wɔ afe mpem mmienu ne mmienu (2002) mu nnipa ne adan akenkan dwumadie no mu no."} {"id": "6288", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Atwima-Nwabiagya south(pronunciation of\"Atwima-Nwabiagya South\") (help·info) ka mpɛsoa a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam no ho. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Atwima-Nwabiagya South wɔ Atwima-Nwabiagya mansini a ɛwɔ Asante mantam wɔ Ghana. Saa mpɛsoa no ne Atwima-Nwabiagya North yɛ mpɛsoa baako a wɔwoo wɔn firii Atwima-Nwabiagya mpɛsoa wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du mmienu mu (2012). Saa akonnwa no Atwima mansini a ɛwɔ Asante mantam wɔ Ghana. Atwima Nwabiagya, South[Ashanti-Region]. \"Atwima Nwabiagya South[Ashanti-Region]\". .graphic.com.gh. Graphic Communications Group. Retrieved 6 June 2017."} {"id": "3665", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Glasgow (gd: Glaschu) yɛ kuro kɛseɛ a ɛwɔ Scotland, (United Kingdom). Emu nipa dodoɔ yɛ 606,340 (2015). Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3749", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Template:Infobox settlement Puebla (Sɛnea Spanishfoɔ si frɛ no: [ˈpweβla] (listen) English: Colony, settlement), officially Free and Sovereign State of Puebla (Spanish: Estado Libre y Soberano de Puebla) yɛ nkuro aduasa mmienu a ɛkabom yɛ Federal Entities wɔ Mexico. Wakyɛ mansini adantam nom ahanu ne du nson ɛna n'ahenkuro ne kuro a ɛwɔ Puebla. Ɛwɔ East-Central Mexico. Ɛne nkuro Veracruz a ɛwɔ atifi ne apueɛ,Hidalgo, México,Tlaxcala ne Morelos a ɛwɔ atɔeɛ ne Guerroro ne Oaxaca a ɛwɔ anaafoɔ fam na ɛbɔ ahyeɛ.Baabi a nkuro no firi no wɔ Puebla kuro mu, a Spanishfoɔ ma ɛtee saa kuro no wɔ saa Valley yi mu wɔ afe apem ahanum ne aduasa baako (1531) sɛdeɛ ɛbɛma wɔn dwumadie a ɛwɔ wɔn ne Mexico kuro no ne Port of Veracruz bɛtintim. 18th century rekɔ awieeɛ no, beaɛ no bɛyɛɛ colonial province a ɛwɔ ɛnoa aban, a ɛbɛba abɛyɛ Puebla kuro, sɛ Mexican ntɔkwa a ɛbɛma woanya faahodie no twam wie wɔ 19th century ahyɛaseɛ a."} {"id": "7060", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu kwaɛ yɛ babi a nnua bebree anyin wɔ faako. Nnua gu mu ahorow ."} {"id": "7066", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Leticia Zikpi (wɔ woo no October da a ɛtɔ so 12, afe 1986) yɛ Ghanani bɔɔl bɔfo a osi akan sɛ atenatofoɔ ma Ghana mmaa bɔɔl bɔ kuo . Odii bɔɔl bɔ kuo no anim sɛ ɔsahene ma wɔ kosii akan wɔ mmaa bɔɔl bɔ akansie a w’ato din 2014 African Women Championship. Osi akan ma bɔɔl bɔ kuo a ne din Immigration ladies wɔ Ghana."} {"id": "7072", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Magnus Opare-Asamoah yɛ woo no Obubuo bosome no ne da ɛtoso aduonu nsia (26th November)afe apem ahankron ne aduanan nwɔtwe (1948) no mu. Ɔyɛ Ghana amanyɔnii ne mmrahyɛbadwamni wɔ adehyeman Ghana amanbuo a ɛtoso ɛnan (fourth republic ) ne mmerahyɛbadwa a ɛtoso ɛnan(fourth Parliament )a ɛgyina ma Aburi-Nsawam abatoɔ mpesuaso(constituency) wɔ Apueɛ mantan mu. Magnus Opare-Asamoah Mmrahyɛ Badwamnii ma Aburi-Nsawam Wɔ asoeɛ 7 Ɔpɛpɔn 2005 -6Ɔpɛpɔn 2009 Ɔman panii John Agyekum Kuffour Abakwasɛm 26 Ɔbubuo 1948 (Nfei 71) Na'woɔ, Nsawam,Apueɛ Mantanmu, Sika kokɔɔ mpoano(Gold Coast ) sɛsei Ghana Ɔmanyɛni Ghanani Amanyɔ kuo New Patriotic party Alma mater, Kwame Nkrumah Abɔdeɛ nimdeɛ nyansapɛ nhwehwɛmu sukuu suapɔn Adwuma Amanyɔni Adwumadie adansie , akwantwa ne mpuntu ndwuma nimdeɛfoɔ. Nsawam na yɛ woo Asamoah wɔ bosome Obubuo ne da a ɛtoso aduonu nsia (26 November) wɔ mfei apem ahankron ne aduanan nwɔtwe no mu wɔ Apueɛ mantan mu a ɛwɔ Ghana."} {"id": "7090", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Nadia Buari (wɔwoo no 21 Obubuo, 1982) yɛ sinitwanii aa ɔfiri Ghana. Wɔ afe 2009 mu no, Afrika Sinitwafoɔ Abasobcdeɛ Kuo yii no mprenu ɛkaa sinitwafoɔ aa ɔɔmo mmɔdenmmɔ fata abasobɔdeɛ. Wɔ woo Nadia Buari ɛwɔ Sekondi-Takoradi, Ghana. Ne papa yɛ Lɛbanisnii, ɛna ne maame nso yɛ Ghananii. Ɔkɔɔ sukuu wɔ Mfanteman Mmaa Sekondary Sukuu. Ɔwieɛ no, Nadia kɔ sua sinitwa ho adwuma ɛwɔ sukuupɔn a wɔfrɛ no University of Ghana. Ɔwɔ sukuu suapɔn nyinaa ara no na ɔbɔ ne ho mmɔden yie ɛwɔ sinitwa ne asa akuo a na ɔka ho mu no. https://www.peacefmonline.com/pages/showbiz/news/201207/123699.php https://yen.com.gh/109577-ghanaian-actress-nadia-buari-biography.html"} {"id": "4067", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Salamanca(pronounciation of \"Salamanka (Chile)\" (help·info)) yε kuro a ɛwɔ Chile ɛna ɛyɛ kuro ketewa bi a ɛwɔ Choapa nkyekyɛmu , a ɛwɔ Coquimbo mantam. Ne kwan no ware bɛyɛ borɔfo kwansin aduasa (30km) (19mi) apueɛ wɔ illapel, beaɛ a wɔdi mantam dwuma titire bi wɔ hɔ ɛna ɛwɔ borɔfo kwansin ahasa ne du nsia (316km) wɔ Santiago,Chile atifi fam. Pɛ kwan a wɔfa so kɔ Los Vilos a ɛwɔ Panamerican kwan so na ɛne nkuro a aka wɔ ɔman no ka bom. Salamanca wɔ Choapa nsuo atifi ɛna ɛhyɛ Chaopa nsuo mu. Joaquín de Ceballo, Illapel aban na ɔtee no wɔ afe apem ahannwɔtwe ne aduanan nan(1844).Las Brujas wiemhyɛn gyinabea na ɛhwɛ so. Wɔsii Salamanca kuro no wɔ Obubuo bosome da a ɛtɔ so aduonu nkron wɔ afe apem ahannwɔtwe ne aduanan nan(1844) nom, a Illapel aban Joaquín Ceballos na ɔtenaa no sɛ aban, a Santiago ayaresabea mpaninfoɔ, wɔ Hacienda Choapa asaase so na ɛsiiiɛ, saa mmerɛ na ɛyɛ mmɔborɔfoɔ dea."} {"id": "4253", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Andrej Plenković (8.4.1970) yε Krowehyia amanyɔni. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "4433", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Eεrεwan (Երևան) yε kuro titiriw a ɛwɔ Aminia. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6372", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kwadaso(pronunciation of \"Kwadaso\" (help·info)) ka mpɛsoa a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam no ho. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Kwadaso wɔ Kumase Metropolitan mansini a ɛwɔ Asante mantam wɔ Ghana. Mfeɛ mpem mmienu ne nan (2004) Ghana mmarahyɛbedwafoɔ abatoɔ nom na wɔtee saa mpɛsoa no. Akonnwa no wɔ Kumase Metropolitan mansini a ɛwɔ Asante Mantam wɔ Ghana. Ghana abatoɔ kɔmisa ne nnipa afoforɔ bi na wɔdikan tee mpɛsoa no wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nan (2004) mu a mpɛsoa aduonu nkron abɛka ho ama, a afirii ahanu (200) de kɔsii ahanu ne aduasa (230). Mfeɛ mpem mmienu ne nan Ghana mmarahyɛbedwafoɔ abatoɔ:Kwadaso. Hwɛ bio List of Ghana Parliament constituencies Beaɛ a menyaa mmoa firiiɛ FAQ's\". Parliament of Ghana. Archived from the original on 2007-09-27. Retrieved 2007-07-26"} {"id": "6378", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Agotime-Ziope(pronunciation of \"Agotime-Ziope\" (help·info)) ka mpasua a wɔn ananmusini wɔ Ghana Mmarahyɛbadwam no ho. Abatoɔ berɛ biara mu no, wɔde 'first past the post' abatoɔ nhyehyeɛ no yi mmarahyɛbadwani baako.Agotime-Ziope mpasua no wɔ Agotime-Ziope mansini a ɛwɔ Firaw Mantam wɔ Ghana. Wɔtee mpasua yi wɔ berɛ a na wɔrebɛto afe 2012 abatoɔ no. Wɔtoo aba berɛ a edi kan wɔ mpasua no so wɔ afe 2012 abatoɔ no mu. National Democratic Congress amanyɔkuo no muni no de mma no mu 12,550 na edii nkunim wɔ saa abatoɔ no mu. Wɔtee saa mpasua yi firii Ho East mpasua a na ɛwɔ hɔ berɛ bi no mu. Ɛwom sɛ wɔsesa mmarahyɛbadwafoɔ no mu wɔ mpasua yi so deɛ, nanso National Democratic Congress amanyɔkuo no akɔ so adi nkunim wɔ mpasua no abatoɔ mu firi berɛ a wɔteeɛ ho. mfeɛ mpem mmienu ne aduonu (2020) Ghanafoɔ abatoɔ. Wɔ saa afe yi mu no, nnipa mmienu na egyinaeɛ peree mpɛsoa no akonnwa no."} {"id": "4943", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Uganda Sɛnea yɛbɔ edin Uganda (help·info) yε ɔman. Kro titiriw yɛ Kampala. Emu nipa dodoɔ yɛ 44.270.000 (2019). Yoweri Museveni na ɔyɛ Ɔmanpanyin wɔ ɔman yi. United Nations: Total Population 2019 (Excel, english)"} {"id": "4751", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Fanteakwa Mansini yε Mansini bi a εwɔ Gaana Atɔe Mantam Mantam mu.Wɔn kuropɔn ne Bεgorɔ."} {"id": "6414", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Zebilla(pronunciation of \"Zebilla\" (help·info)) ka mpasua a wɔn ananmusini wɔ Ghana Mmarahyɛbadwam no ho. Abatoɔ berɛ biara mu no, wɔde 'first past the post' abatoɔ nhyehyeɛ no yi mmarahyɛbadwani baako.Zebilla mpasua no wɔ Afadjato South mansini a ɛwɔ Firaw Mantam wɔ Ghana. Mpasua no hyeɛ ahodoɔ nyinara wɔ Akatsi South mansinApueii no mu wɔ Atifi Apueɛ Mantam a ɛwɔ Ghana."} {"id": "6420", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Pusiga(pronunciation of \"Pusiga\" (help·info)) ka mpasua a wɔn ananmusini wɔ Ghana Mmarahyɛbadwam no ho. Abatoɔ berɛ biara mu no, wɔde 'first past the post' abatoɔ nhyehyeɛ no yi mmarahyɛbadwani baako. Pusiga mpasua no wɔ Bawku 'Municipal ' mansini a ɛwɔ Atifi Apueɛ Mantam wɔ Ghana. Mpasua no hyeɛ ahodoɔ nyinara wɔ Bawku 'Municipal ' mansini no mu wɔ Atifi Apueɛ Mantam a ɛwɔ Ghana Wɔtee mpasua yi wɔ berɛ a na wɔrebɛto afe 2004 abatoɔ no. Mfeɛ mpem mmienu ne nwɔtwe Ghana mmarahyɛbadwam abatoɔ. Wɔ saa afe yi mu no, dibeaperefoɔ a egyinaeɛ ne; Simon Atingban Akunye a ɔgyina maa kyiniiɛ amanyɔkuo (NDC) no nyaa mma mpem nwɔtwe, ahanwɔtwe ne mmiɛnsa (8,803) a egyina hɔ ma ɔha nkyekyɛmu aduonum mmienu ne akyirepɔ nwɔtwe (52.8%). Mohammed Imoro Asoko a ɔno nso gyina maa ɔsono amanyɔkuo (NPP) no nso nyaa mma mpem nsia ne aduonu baako (6,021) a egyina hɔ ma ɔha nkyekyɛmu aduasa nsia ne akyirepɔ baako (36.1%)."} {"id": "6432", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu La Dade Kotopon yɛ mpɛsoa baako a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. La Dade Kotopon mpɛsoa no wɔ Nkran punpuni mantam wɔ Ghana. Wɔ afe apem ahankron ne aduokron mmienu (1992) mu no, Lemuel Nii-Amon Kotei a ɔwɔ National convention party amanyɔkuo mu peree mpɛsoa no akonnwa no. Sylvester A. Mensah a ɔwɔ kyineeɛ amanyɔkuo National Democratic Congress nso peree akonnwa no afe apem ahankron ne aduokron nsia (1996). National People's party anamsini Godfred Ako-Nai gyina maa mpɛsoa no wɔ mfeɛ mpem mmienu (2000). Wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nan (2004) nom no Nii Amasah Namoade nso kɔperee mpɛsoa no akonnwa no bi. Vincent Sowah Odotei a ɔwɔ ɔsono amanyɔkuo New patriotic party mu peree akonnwa no wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du nsia (2016). Mfeɛ mpem mmienu ne aduonu baako (2021) mu na Rita Naa Odoley Sowah gyina maa mpɛsoa no."} {"id": "5741", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kwaku(pronounciation of \"Kwaku\" (help·info)) yɛ din a Akanfo de ma ba barima a yɛ woo no Wukuada. Edin kwaku yɛ edin a efiri Ghana ne Abibirem. Kwaku baa din de Akua anaa Akuba. Ghanafoɔ taa de nnawɔtweda a wɔ woo wɔn mma to wɔn din. Wo hwɛ yen abakɔsem mu a awoda din y3 din a yɛ de ma obi ɛda a yɛ wo no. Akanfoɔ ne Ewefo na ɛto saa din yi. Kwaku mmerane ne bonsam, atobi anaa daaku. Wɔ Akanfoɔ amammerɛ mu no, yɛhu ɛnna din no sɛ yɛnya firii anyame bi din mu. Yɛnyaa edin Kwaku firii edin Wukuada ɛne deɛ brɔfo kasa mu yɛfrɛ no (Lord of Life's Sky Heavenly Host deity of the day Wednesday). Mmarima a yɛfrɛ wɔn Kwaku no yɛ nnipa a wɔde botaeɛ si wɔn ani so na wɔtɔ kɔ so ara wie botaeɛ no. Sɛ yɛ sesa ɛna din no a, ɛnya nsonsoneɛ wɔ Akan kasa ahodoɔ wɔ Ɔman Ghana mu. Wɔ Akanfoɔ kasa ahodoɔ mu te sɛ Akuapem ne Asante mu no, yɛ twerɛ din no Kwaku ɛna Fantefoɔ nso frɛ no Kweku."} {"id": "5753", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Asraafo yɛ nipa kuw bi awagye nteteyɛ wɔ ɛkwan a wɔ fa so sɔ ntɔkwa ano wɔ ɔman bi mu. Wɔ Ɔman Gana mu no, Asraafo no gye nteteyɛ wɔ kurow a yɛ frɛ no Shai Hills, Akyease, Teshie ne Takoradi. Gana Asraafo adwuma nne ti wɔ Burma Camp a ɛwɔ Accra. Ɛyɛ nkorabata miensa na wɔn aka abom afrɛ no Gana Armed Forces. Nkorabata no ne Asraafo a wo yɛ adwuma wɔ asaase so, Asraafo a woyɛ adwuma wɔ nsu so ne Asraafo a woyɛ adwuma wɔ wim. Wɔ ɔman Gana mu no Ɔman panin Nana Addo Dankwa na ɛyɛ wɔn payin. Na bedi ekyire yɛ ɔsoafo a ɔhwɛ bambɔ so, Anuoyamfo Dominic Nitiwul. Nea odi so yɛ chief of defend staff. https://en.wikipedia.org/wiki/Military https://en.wikipedia.org/wiki/Ghana_Armed_Forces"} {"id": "6827", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Ephraim Kɔku Amu (13 Ebɔ, 1899 - 1995) Wɔwwoo Ephraim Amu wɔ Ebɔ 13 1899 wɔ Peki-Avetile. Na n'agya yε traditional ɔkyerεma kosi mmere a ɔdanee Kristoni. Na Ephraim Amu fi wɔ ne mmofrase yε baabi a nnwomto abu. Eyi nti, na nnwom ne εho nkyerεkyerεmu da n'akoma so bere a ɔkɔɔ sukuu wɔ Peki. Εkεε akyerεkyerεfo sukuu εsan nso kɔɔ Presbyterian Seminary wɔ Peki a εhɔ na osuaa sεnea wɔbɔ hamoniɔm efi Ɔkyerεkyerεfo Theodore Ntem hɔ. Afe nsia fi 1920 hɔ no, Ephraim Amu kyerεε sukuufo ade wɔ Peki-Blengo Middle School. Saa mmere yi no, ɔkyerεw nnwom maa sukuufo a ɔkyerε wɔn. Mmere a onni adwuma no, ɔyεε nnwom ho adesua fii Reverend J. E. Allotey-Pappoe nhoma a ɔkyerεwee mu. Afe 1926 mu no, na Ephraim Amu yε Ɔkyerεkyerεfo wɔ Presbyterian Training College wɔ Akropong. Saa mmere yi, na ɔkyerεwee ne nwom pii a εnnε yεdekae no. Na ɔdaso te Akropong na ɔgyee din se Ghanaman nnwomkyerεwfo a odi kan."} {"id": "3451", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu San Francisco yε kuro a ɛwɔ California (USA). Emu nipa dodoɔ yɛ 808,976. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3463", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Phoenix yɛ kuro kɛseɛ a ɛwɔ Arizona (USA). Emu nipa dodoɔ yɛ 1,512,986 milion. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3517", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Lübeck yε kuro a ɛwɔ Gyaaman. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3523", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Karlsruhe yε kuro a ɛwɔ Gyaaman. Karlsruhe Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3535", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Bilbao yε kurow a ɛwɔ Spain. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3547", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Salamanca yε kuro a ɛwɔ Spain. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "5807", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Sampson Adu Gyamfi(pronounciation of \"Sampson Adu-Gyamfi\" (help·info)) yɛ Ghana amanyɔni ne mmarahyɛbadwani wɔ mmarahyɛbadwam a edi kan wɔ kwasafoman a ɛtɔso anan mu ma Atwima-Kwanwoma mpasuaso wɔ Ashanti mantemu wɔ Ghana. Adu-Gyamfi , yɛ wo no kɔtɔnimaa bosome no da a ɛtɔ so nsɔn wɔ afe adunkron ne aduonum (1950) no mo wɔ kokobeng, kurow bi a ɛwɔ Ashanti Mantemu wɔ Ghana. Ɔkɔɔ Osei Tutu nteteɛ sukuupɔn na ɔnyaa ne atwerɛtwerɛ krataa, ne sukuu ma nhwɛsoɔ, mpuntuo ne Abasoɔ a brɔfo mu no yɛ frɛ no (Management Development And Productivity Institute (MDPI) na ɔsua nnosoate ne nkitahodi. Adu-Gyamfi wɔ yi no kɔɔ mmarahyɛbadwam wɔ National Democratic Congress din mu wɔ Ɔpɛnimma bosome no mu wɔ afe adunkron ne aduokron mmienu no mu ( 1992) Ghana mmarahyɛbadwan abatoɔ sɛ ɔnsi Atwima-Kwanwoma mpɛsuaso wɔ Asante mantamu wɔ Ghana. Odi nkukuw ma ne akansi ni Dr. Matthew Kwaku Antwi a ɔwɔ amanyɔkuo New Patriotic party. wɔ aberɛ a ɔdii nkukuw wɔ wɔn ankasa abatoɔ a wɔ hyehyeɛ no ma Simon Atta."} {"id": "6995", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Grace Kaki Awo Ocansey a yɛ tae frɛ no Kaakie yɛ Gaana nnwomtonibaa a yɛ woono ɔbɛnem da a ɛtɔ so aduonu nwɔtwe wɔ afe apem ɔha nkono ne aduokono baako. Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value). Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value)."} {"id": "3763", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Regina (pronounciation of \"Regina\" (help·info))yε kuro a ɛwɔ Saskatchewan, Canada."} {"id": "11434", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Pearl Nkrumah (wɔwoo no wɔ afe apem ahankron ne aduowɔtwe mu) yɛ Ghana sikakorabea dwumayɛni,ɔyɛ nnwuma pii, mmaranimnii ne corporate Executive, a ɔno na ɔtenetene Access sikakorabea a ɛwɔ Ghana Plc, ɔhyɛɛ aseɛ ɔgyefoɔ bosome wɔ mfeɛ mpem mmienu ne aduonu mmienu no. Ɔyɛ ɔbaa a ɔdikan a ɔresom wɔ saa diberɛ nom, firi berɛ a wɔdii saa sikakorabea no wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nkron mu. Wɔwoo Nkrumah wɔ Ghana wɔ afe apem ahankron ne aduowɔtwe mu.Ɔkɔɔ mmɔtofoa ne ntoasoɔ sukuu,ansa na wɔde no kɔɔ aban suapɔn a ɛso paa wɔ ɔman nom a wɔfrɛ no University of Ghana. Ɔwiee sukuu wɔ bakyela degree of Science wɔ Business Administration mu. Ne degree a ɛtɔ so mmienu, wɔ Master of Business Administration mu no nso ɔnya firii saa suapɔn korɔ noa mu. Ɔsane nso kura bakyela of Law degree,a Ghana Institute of Management and Public Administration no bɔɔ no abaso. Ɔyɛɛ ne sikakorabea adwuma ase wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nan mu,sɛ obi a ɔgye sika wɔ Standard Chattered Ghana."} {"id": "4045", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Juliana Pasha (20.05.1980 - ...) yε odwomtoni ɛwɔ Albania man mu."} {"id": "4057", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Bernard \"Bernie\" Sanders (New York City, 1941 - ) yɛ amanyɔni United States. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "11464", "contents": "Akudo Sabi (wɔ woo no November da a ɛtɔ so 17, afe 1986) yɛ Nigeriani baa bɔɔlobɔni a osi akan se banbɔfo.Na ɔka bɔɔlobɔkuo a ɛde Nigeria women's football team a esii akan wɔ 2004 Summer Olympics no ho. Wɔpaw no kaa mmaa bɔɔlobɔfo a wonni mfie 19 a w'ato FIFA U-19 Women's World Championship All-Star Team no ho wɔ afe 2004 mu . Osii akan maa bɔɔlobɔkuo ɛde Bayelsa Queens. https://www.olympic.org/akudo-sabi Akudo SABI | Olympics.com Women's Olympic Football Tournament - Previous Tournaments - FIFA.com (archive.org) Page Not Found - Canada Soccer Olympics Site Closed | Olympics at Sports-Reference.com"} {"id": "6382", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Suame (pronunciation of \"Suame \" (help·info)) yɛ mpɛsoa nom baako a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Na Suame wɔ Kumase Metropolitan mansini mu nanso seisei deɛ ɛwɔ mansini adantam a ɛwɔ Asante mantam wɔ Ghana. Wɔte mpɛsoa no akonnwa berɛ a wɔreto mfeɛ mpem mmienu ne nan mmarahyɛbedwafoɔ aba a Old Tafo-Suame mpɛsoa nom kyɛ yɛɛ Old Tafo ne Suame mpɛsoa wɔ ne nnidisoɔ so. Mpɛsoa no akonnwa no hyɛ Kumase Metropolitan Assembly ɛne Tafo Nhyiaeso, Afigya Kwabre South,Bantama na ɛbɔ hyeɛ. Ghana abatoɔ kɔmisa ne nnipa afoforɔ bɛyɛ aduonu nkron na wɔdikan tee mpɛsoa no wɔ mfeɛ mpem ne nan, a ɛtoo mpɛsoa nom firii ahanu dekɔɔ ahanu ne aduasa. Wɔ afe mpem mmienu ne nan (2004) abatoɔ mu no, amannyɔkuo ahodoɔ nan na wɔde wɔn ananmusini babɛgyinaa wɔ Suame mmarahyɛbadwam akonnwa no abatoɔ no mu sɛ yɛnto wɔn so aba ma wɔn mmɛyɛ mmarahyɛbadwafoɔ mma ɔmanfoɔ a wɔwɔ Suame abatoɔ mpesua no so."} {"id": "6639", "contents": "Ghana abatoɔ wɔ Ghana no kɔɔ so wɔ December a ɛtɔ so 7, afe 2000, nea ɛkɔɔ so ne mprɛnusoɔ no kɔɔ so wɔ December da ɛtɔ so 28. Manpanyin abatoɔ a ɛkɔɔ so no maa John Kufour a odi amanyɔkuo New Patriotic Party (NPP) anim dii nkunim na amanyokuo NPP no nyaa mmarahyɛ badwa no mu dodoɔ wɔ abatoɔ no mu. Abatoɔ no maa ɛyɛ  nea edikan  a tumi seseaa firii amnyɔkuo baako ho kɔɔ amanyɔkuo foforo ho wɔ ɔman no mu nea edikan. Mmarahyɛ begua a obiara nni so no maa wɔkɔtoɔ aba soronko wɔ January da ɛtɔ so 3, afe 2001 ma amanyɔkuo NPP dii nkunim"} {"id": "4736", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Adanwomase Ntoasoɔ Sukuu yε mmayewa ne mmarimaa Ntoasoɔ Sukuu a εwɔ Adanwomase wɔ Asante Mantam mu. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu yɛ ketewa .Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "2750", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Tuvalu yε ɔman. Kro titiriw wɔ Funafuti."} {"id": "4826", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Bernice Offei yɛ nnwomtonii kɛseɛ wɔ Ghana. Bernice Offei wɔ apaawa nsia wɔ ne din mu, deɛ ɛtɔ so nsia ne dea ɔyɛɛ wɔ afe 2007 na edin aa eda su ne \"Nkwa\". Eno na ɔde nyaa abasobɔdeɛ mienu ewɔ MTN Ghana nnwontoɔ aba so bɔ dee adwuma sɛ obaa nnwontonii aa ɔdi kan ene nnwom kyerɛwfo aa ɔdi kan wɔ saa afe nu mu Bernice yɛ adwuma wɔ sikakorabea aa ɔde Standard Chartered Bank eyɛ adwuma. Bernice wiee ntoaso sukuu wɔ Achimota School aa ewɔ nkran , Ghana. Ɔketa MPhil wɔ Nnɔbae adesua mu aa ɔnyaa efiri University of Ghana ene MSc wɔ Kɔmputa mu nimdeɛ efiri United Kingdom. Ade baako aa yɛde shɛ ne nso ne nnwom aa ɛtoo yɛ: \"So mu\" ɛne \"Nkwa yɛ tia\" . Ne kunu ne Prof. Samuel Kwame Offei ( University of Ghana panin nu mu baako ). Ɔwɔ nkwadaa mienu. Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value). Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value).Template:Dead link"} {"id": "6711", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Template:Infobox military installationAmsterdam Abankɛse, yɛ amanaman agyapadeɛ hwɛbea Abankɛse a ɛwɔ Kormantin, Mfinfin Mantam. Aborɔfo no sii no wɔ bɛyɛ afe 1638 ne 1645 ntam a na edin a ɛda so ne Cormantin anaa Courmantyne abankɛse, na kohyɛn mu sahene Michael de Ruyter a ofiri Duch West Indian Company bɛfaa wɔn nnommum de tuaa ka wɔ afe 1665, sɛnea Abrɔfo Kohyɛn mu sahene Holmes faa Dutch foɔ no mu pii nnɔmmum wɔ afe 1664 no . Akyire, wɔde saa beae no bɛkaa Dutch Cape coast ho, na ɛyɛɛ saa kosii afe 1868 mu, bre a wɔdane de maa British wɔ adwadie kwan so. Abankɛse no wɔ Abandze a ɛda Cape Coast Atifin – Apuei fam wa Mfantseman mpɛsoa so wɔ Mfinfin Manam. Wɔ afe 1782 no mfiase no mu no, Suhyɛnkafo a ɔde Thormas Shirly a na okura 50-gun posohyɛn Leander ne sloop-of war-war Alligator bepuie Dutch Gold Coast mpoano. Na Bretain ne Netherlands gyina ɔko ano na Shirly faa Dutch abankɛse nkuma no mu bi nnɔmum wɔ More (Fort Nassau - 20 guns), Kormantin (Courmantyne or - 32 guns)."} {"id": "6723", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Apatwa afahyɛ yɛ afehyia afahyɛ a Ahenfo ne wɔn manfo a wofiri Dicove a ɛbɛn Busia a ɛwɔ Atɔe Mantam wɔ Ghana no di. Wodi saa afahyɛ yi wɔ Osanaa bosome no mu. Wɔ afehyɛ no bere mu no, wɔgye ahohoɔ na wɔkyekyɛ nnuane ne nsa ahorɔw. Ɔmanfoɔ no hyɛ wɔn ammamere ntadeɛ ne ntama ahorɔw na ahenfo no bɔ dwa keseɛ. Wɔde nnwomtoɔ, twenebo ne asaw ahorɔw kɔ so wɔ afahyɛ no ase. Wodi saa afahyɛ yi de kae nsɛm bi esisiii wɔ mmere bi atwa mu. https://www.easytrackghana.com/cultural-overview-ghana-festivals.php https://touringghana.com/festivals/ http://ghanareview.com/festivals2.html https://www.ghanaconsulatedubai.com/tourism.html https://tourghana.com/ghana-festivals/ http://www.ghanaembassyiran.com/en/page/majorfestivals"} {"id": "6741", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Atɛnmufo yɛ nkorɔfo a waka ɔman bi ntam na wapaw wɔn sɛ wommu atɛn wo atɛntrene kwan so."} {"id": "2739", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Irak (Iraq; العراق) yε ɔman. Kro titiriw wɔ Bagdad."} {"id": "2757", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Spencer Brook yɛ kuro kɛseɛ a ɛwɔ USA. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "4887", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Annecy Annecy yε kuro kεseε a ɛwɔ France. Emu nipa dodoɔ yɛ 126 419 (2016). INSEE 2016 Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "4917", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Gyean-Marie Lɛ Pɛn Gyean-Marie Lɛ Pɛn (Paris, 1928) yε France amanyɔni."} {"id": "3279", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu San Rocco al Porto (Lodigiano, Piacentino:san Roch) yε mansini adantam kuro kεseε a ɛwɔ Lodi, Italy wɔ Lombardy mantam, sɛ worekɔ hɔ a ɛbɛyɛ borɔfo kwansin aduonum (50km) wɔ Milan anaafoɔ atɔeɛ fam ne borɔfo kwansin aduonu num (25km) wɔ Lodi anaafoɔ atɔeɛ fam. Ɛfiri ɔpɛnimaa bosome no da a ɛtɔ aduasa baako nom wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nan(31 Dec,2004) mu no, na ɔwɔ nnipa bɛyɛ mpem mmiɛnsa, ahaasa ne aduowɔtwe mmiɛnsa (3,383) ne beaɛ ɛyɛ borɔfo kwansin aduasa akyire pɔ nson square(30.7km). San Rocco al Porto mansini adantam a ɛdidisoɔ yi na ɛkyɛ n'ahyeɛ:Santo Stefano Lodigiano,Calendasco, Guardamiglio, Piacenza. .Domenico Mezzadri, (afe apem ahannwɔtwe ne aduosia nson–afe apem ahankron ne aduasa nsia(1867-1936), bishop ma Chioggia. All demographics and other statistics: Italian statistical institute Istat Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3303", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Krεma yε kuro kεseε a ɛwɔ Cremona, Italy. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6801", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Diana Ankoma (Wɔ woo no September da ɛtɔ so 19, afe 1989) yɛ Ghanani amanaman mu bɔɔl bɔfo a osi akan sɛ odikanfo ma Ghana mmaa bɔɔl bɔ kuo. Na ɔka ekuo a esii akan wɔ mmaa bɔɔl bɔ akansie a ɛne African Women’s Champuionship wɔ afe 2014. Osii akan maa Police Accra wɔ Ghana."} {"id": "5721", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Adwoa(pronunciation of \"Adwoa\" (help·info)) yɛ kradin, a yɛde frɛ ɔbaa a yɛwoo no Ɛdwoada wɔ Abibiman Ghana mu. Asantefoɔ, Fantefoɔ, Akyemfoɔ ne Akuapemfoɔ na ɛto saa din no wɔ Ghana. Sɛ yɛwo bɛrima bi Ɛdwoada a yɛfrɛ no Kwadwo. Wɔ Akan amammerɛ mu no nyaa nna din anaa kradin firi abosom hɔ. Yɛnyaa Adwoa firii Koyayuda. Adwoa mmrane ne Badwo anaa Akoto. Saa mmrane yi kyerɛ asomdwoe. Na ne nneso yɛ Adwo. Akanfo kyerɛ sɛ wɔn a wɔwo wɔn saa da yi so no pɛ asomdwoe na wɔkwati tebea biara a ɛde ntɔkwaw ba. Adjoa Andoh, sinitwani bi a ɔwɔ Britain. Adjoa Bayor, Ghana bɔɔlobɔni. http://www.njas.helsinki.fi/pdf-files/vol15num2/agyekum.pdf https://yen.com.gh/115080-akan-names-meanings.html https://www.imdb.com/name/nm0027957/ https://people.com/tv/bridgerton-adjoa-andoh-explains-how-rege-jean-page-exit-makes-sense-for-show-arc/ https://ghanaianmuseum.com/adjoa-bayor/ https://www.ghanaweb.com/person/Adjoa-Bayor-4522"} {"id": "5745", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Ogyefo yɛ bosome a ɛtɔ so ebien wɔ afe no mu a ne brofo din no de February. Bosome yi hyɛ ɔpɛpɔn ne ɔbɛnen bosome no ntɛm. Ogyefo pɛ na ɛyɛ bosome a ɛwɔ endafua edunu wotwe anaa sɛ eduonu nkron. Wɔ julian nnabupon no so na ɛtɔ so ebien. Edin february no fri Latin nsemfua februum mu anaa tete februa a ɛkyerɛ afahyɛ a yɛ de hohoro na ɛtew yen ho. Ne di ogyefo no kyerɛ sɛ bosome no a bɛ gye yen efir ɔpɛbremu.Wɔ ɔman Gana mu no wɔ ogyefo da a ɛtɔ so dunan no yɛ di chocolate day ɛsan cocoa na yedua no nti. next https://www.timeanddate.com/calendar/months/february.html https://www.timeanddate.com/calendar/months/february.html https://www.timeanddate.com/calendar/months/february.html https://en.wikipedia.org/wiki/Chocolate_Day_(Ghana"} {"id": "3315", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Pavia yε kuro a ɛwɔ Italy. Castello Visconteo Broletto (Pavia) Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6512", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Amanyɔkuo yɛ ekuo bi a ɛboa anamusifoɔ ano ma wɔpere wɔ abatoɔ bi a ɛkɔso wɔ ɔman bi mu . Ɛyɛ adeɛ a ekuoba biara a ɔwɔ amanyɔkuo bi mu bɛtumi anya adwenekorɔ wɔ amanyɔsɛm mu ɛna amanyɔkuo no bɛtumi ama wɔn adwenempɔ ne wɔn tirimpɔ no atumpɔn. Amanyɔkuo abɛyɛ adeɛ ɛdimu wɔ amanyɔsɛm wɔ aman ahodoɔ nyinaa mu, sɛ Mpremprem amanyɔkuo atumpɔn na atrɛ afa wiase nyinaa wɔ mfeɛ bi a atwam no. Ɛyɛ nwanwa mmoroso sɛ ɔman bi nni amanyɔkuo a. Aman bi wɔ amanyɔkuo baako ɛna ebi nso wɔ amanyɔkuo bebree. Amanyɔkuo ho wɔ mfasoɔ wɔ kaaɛnkabi ne kabimamenkabi amanyɛsɛm mu, ɛwɔm sɛ kabimamenkabi wɔ amanyɔkuo kyɛn kaaɛnkabi. Kaa ɛnkabi wɔ amanyɔkuo baako a ɛbɔ ɔman no ho ban, amanyɛsɛm mu nyansapɛfoɔ fa apereapereɛ a ɔkɔso wɔ amanyɔkuo baako anaa nea ɛboro saa sɛ ɛhohia wɔ kabimamenkabi mu."} {"id": "5775", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Omo tuo(pronounciation of \"Omo tuo\" (help·info)) (rice balls) yɛ Ghanafoɔ aduan a wɔde ɛmo na ɛyɛ. Mpɛn pii no wɔde ɛmo a emu abubu anaa ɛmo atenten a wɔahyɛda abubu mu na ɛnoa. Wɔde nsu pii na ɛnoa saa ɛmo yi sɛnea ɛbɛyɛ a ɛmo no bɛben no na ayɛ mmerɛw paa. Ɛno akyi no wɔka ɛmo no ma ɛyɛ Ghana|nkuruwankruwa te sɛ bɔɔl. Wɔ Gaana no wɔde nkate nkwan anaa abɛ nkwan na edi omotuo. Wɔ Nigeria no wɔde nkruma nkwan bi a wɔfrɛ no miyan kuka na edi. Mpɛn pii no yɛde ɛmoo a abubu nketenkete anaa sɛ ɛmoo a ɛwowa a yabubu mu ama no ayɛ nketenkete na ɛyɛ. Yɛde nsuo bebree na ɛnoa ɛmoo no sɛdeɛ ɛbɛyɛ mmerɛ. Yɛka ɛmoo no mano yɛ fekɔfekɔ, sɛ wowie a na woabobɔ no kurukuruwa sɛdeɛ wopɛ no. Wɔ Ghana no yɛde di nkwan bi te sɛ nkatenkwan anaa sɛ abɛnkwan. Wɔ Nigeria no wɔde \"miyan kuka\"(kyenkase nkwan) ka ho di. \"Ghana Food Rice\". ghanaweb.com. Retrieved 4 October201 \"Ghana: Omo Tuo\". 196 flavors."} {"id": "6969", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Joseph Henry Alhasani yɛ kane nhomasua mu kunini ne amanyɔni. ɔyɛ kane ɔman suafo ne ne mmarahyɛ baguani wɔ Ghana adehyeman a edikan no mu. ɔyɛ Soafo a ɔhwɛ akwahosan so a odikan wɔ Ghana adeyeman a edikan no mu. Wɔ woo Alhasan wɔ afe 1906 mu wɔ kuro a ene Gumo a ɛwɔ Kumburungu mansin no mu, ɛne kuro a ɛde Tamale no yɛ bɛye miles 6 wɔ Atifi Mantam no mu wɔ Ghana, a na kane no ɛhyɛ ɔman a ɛne Togoland ase bre a United Kingdom di so no. ɔhyɛɛ nhomasua ase wɔ Catholic School a ɛwɔ Tamale, Elmina, Sunyani na ɔde kowie wɔ St. peter’s School a ɛwɔ Kumasi. ɔtoaa so kɔɔ aban akyerɛkyerɛfoɔ ntetee sukuu wɔ afe 1924 na owie nyaa abodin krataa wɔ afe 1926. Alhassan hyɛɛ ade kyerɛ ase wɔ afe sukuu a ɛde St. Peter’s Roman Catholic School wɔ afe 1927 mu. ɔkyerɛɛ ade wɔ hɔ bɛyɛ mfie 22 mienu. Wɔ afe 1949 mu no, ɔde ade kyerɛ adwumaa no too hɔ na ɔkɔ hyɛɛ adwuma a ɛne ɔkyerefo maa kuo a ɛne Dagomba Native Administration."} {"id": "3608", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Luxor yε kuro kεseε a ɛwɔ Egypt. Emu nipa dodoɔ yɛ 487,896. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6975", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Jintigi (Ogya) Afahyɛ yɛ afehyia afahyɛ a Ahenfo ne wɔn manfo a wɔn wɔ Gonja mpotam a ɛwɔ Sare so Mantam no mu, kane Atifi Mantam no mu wɔ Ghana di. Damango a ɛyɛ Gonjaman kuropɔn yɛ nea ɛsɛ wa’ni wo afahyɛ no bere mu. Wodi saa afahyɛ wɔ bosome a ɛtɔ so nnan no mu. Wɔ afahyɛ no bere no mu no, wɔde nkanea to santene fa nkuro, nkura ne nwura a ɛwɔ Gonjaman no mu. Wɔkenkan Koran saa bere no de kankye hwɛ nea ebesi wɔ afe a edi ho no mu. Wodi afa hyɛ no de kae hwehwɛ a wɔhwehwɛɛ wɔn Tete Hene bi ba a ɔyerae. https://ghanaemberlin.de/travel-tourism/festival/ https://www.easytrackghana.com/cultural-overview-ghana-festivals.php http://www.gattagh.com/events.html https://touringghana.com/northern-region/ Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value). https://www.fiandadghanalimited.com/jintigi-fire-festival/ https://www.hugedomains.com/domain_profile.cfm?d=ghanaculturepolitics&e=com https://myghanaman.com/festivals-in-ghana/"} {"id": "3734", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Belo Horizonte yε kuro a ɛwo Brazil. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3489", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu China (中國, 中华人民共和国, Zhōnghuá Rénmín Gònghéguó) yε ɔman. Kro titiriw wɔ Beijing. Emu nipa dodoɔ yɛ 1.384.688.986 (2018). CIA. The World Factbook: China (english) Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3519", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Duisburg yε kuro a ɛwɔ Gyɛɛman man mu. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "5732", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Luka kyerɛ sɛ nea ɔhyirɛn anaa nea yɛ wo no ahomakye. ɛyɛ din a yɛ de to bɛrima.https://www.google.com/search?q=meaning+of+luke&oq=meaning+of+luke&aqs=chrome..69i57j0l6j0i10j0l2.6208j0j7&sourceid=chrome&ie=UTF-8Luka yɛ nyame nsempakanin a ɔtwerɛ nhoma wɔ apam foforo no mu.ɛyɛ nhoma a ɛtɔ so ebien wɔ apam foforo nu mu.. ɛkasa fa kristo awoɔ, ne nsempaka , ne wuo,ne soreɛ ne ne soro kɔ ho asem. Luka na ɔtwerɛ apam foforo no mu nsem fa ara. Koloso nhoma no frɛ no sɛ ɔyaresafo. Romanfo frɛ no sɛ ɔkronkroni. https://en.wikipedia.org/wiki/Luke_the_Evangelist"} {"id": "3555", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Australia (Commonwealth of Australia) yε ɔman. Ɔman ne ahenhkuro ne Canberra. Emu nipa dodoɔ yɛ 23.470.145 (2018). CIA. The World Factbook: Australia (english) Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "5841", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Yɛ wo Hamid Baba Braimah Audio file \"tw-Hamid Baba Braimah.ogg\" not foundTemplate:Category handler wɔ Oforisuo da ɛtɔso nsia wɔ afe ahankron aduonum mmiensa, na ɔyɛ amayɔni na ɔsane ka wɔn a ɔde kan ne mmienu wɔ mmarahyɛbedwafie wɔ adehyeman a ɛtɔso nan wɔ Ghana.Na ɔgyina hɔ ma Salaga mansin wɔ Atifi fa mu wɔ Ghana mantam. Ɔwɔ Baba Braimah wɔ Salaga wɔ atifi fam Ghana Mantam no mu Oforisuo da ɛtɔso nsia wɔ afe ahankron aduonum mmiensa.Ɔkɔɔ sukuu wɔ Ghana College, Tamale na ɔtoaso nya abodin nkrata wɔ nnwuma mu adesua. Baba ne nipa ɔdikan a ɔyi no kɔ mmarahyɛbedwafie sɛ Salaga mpɔtam wɔ atifi fa wɔ Ghana Mantam wɔ National Democratic Congress din mu wɔ afe ahankron aduokron mmienu mmarahyɛbedwafoɔ abatoɔ no mu. Ɔde ɛmma mpem aduonan ne aduokron baako firi ɔha nkyekyemu wɔ mma ɔtoeɛ na ɛgyina hɔ ma aduosa nson akyirepɔ aduosia wɔ ɔha nkyemu kyen Mahama Raphael Suleman a ɔka Ɔsono amayɔkuo\"New patriotic party\" a ɔne no pere adwa no na ɔno nso nya ɛmma mpem aduoko baako ne ahanum aduɔsɔn mmienu,a ɛgyina hɔ ma aduosa akyere pɔ aduokron wɔ ɔha nkyemu."} {"id": "3812", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Tunis (pronounciation of \"Tunis\" (help·info)) yε kuro titiriw a ɛwɔ Tunisia. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3884", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Zagreb(pronounciation of \"Zagreb\" (help·info) kuro titiriw a ɛwɔ Krowehyia. Zagreb kuro no da Krowehyia apueɛ afa mu, ɛne Sava nsuo no na ɛben wɔ medvednica bepo no anaafoɔ. Afe mpenu ne du-nwɔtwe nipa dodoɔ a na ɛwɔ kuro no mu bɛyɛ 804,507. Sɛ wo ka Zagreb nkuro no nyinaa bɔ mu a wɔn bɛyɛ 1,153,255. sɛ wo kyɛ krowehyia mu mmienu a na Zagreb bɛyɛ kuro no fa bi. Zagrebfoɔ kuro a na ɔte so ne Roman kuro a yɛferɛ no andautonia a ɛnɛ yi ɛde Scitarjevo wɔ 1st ne 5th A.D aberɛ So. Edin Zagreb baa afe apem ne aduokron nnan. Yugoslavia aberɛ so, na Zagreb yɛ Ɔman no dwadibea kɛseɛ, afaei ɛyɛ kuro a ɛtɔ so mmienu a ɛso pa ara wɔ Krowehyia gyee faahodie firii Yugoslaviafoɔ hɔ akyi, ɔfaa Zagre b yɛɛ wɔn ahenkuro. Zagreb abakwasɛm wɔ hɔ firi afe apem ne aduokron nnan (1094 AD) berɛ a Hungarfoɔ hene Ladislaus firii ne ntuabɔ a ɛtia Krowehyia no Zagreb yɛ kuro a ɛso yie pa ara wɔ Croatia sɛ ɛba no nsase ne nnipa dodoɔ a wɔtete hɔ a."} {"id": "3867", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Stary Dwór yε kurow a ɛwo Poland. Stary Dwor yɛ akurase a ɛwɔ Gmina Trzciel mansin, a ɛhyɛ Miedzyrzecz man mu,Lubusz Voivodeship a ɛwɔ Polnad a ɛwɔ atɔeɛ. Ne kwansin bɛyɛ sɛ du nsia sɛ worekɔ Trzciel atɔeɛ, broɔfo kwansin du nan sɛ worekɔ Miedzyrzecz, borɔfo kwansin aduanan nsia dekɔ Zielona Gora ɛna borɔfo kwansin aduonum mmiɛnsa dekɔ Gorzow Wielkopolski anaafoɔ apueɛ afam. Nnipa dodoɔ a ɛwɔ kuro nom yɛ ahasa ne aduosia (360). Wɔbɛtumi de din foforɔ a ɛwɔ Poland afrɛ Stary Dwor. https://www.mindat.org/feature-3084798.html \"Central Statistical Office (GUS) - TERYT (National Register of Territorial Land Apportionment Journal)\" (in Polish). 2008-06-01. http://www.stat.gov.pl/broker/access/prefile/listPreFiles.jspa https://stary-dwor.eu/"} {"id": "5930", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Angwa moo(pronunciation of \"Angwa moo\" (help·info)) anaa angwa mo yɛ Ghana nduane mu biako are ɛyɛ mmerɛw sɛ wobɛnoa. Ɛyɛ ɔmo a wɔkyew san noa wɔ angwa mu. Ghana nduan pii yɛ nduan a wɔde nkwan anaa forɔyɛ a nnam wom di. Saa na angwa moo nso te. Sɛ wopɛ sɛ wonoa angwa moo a wohia angwa, ɔmo ne gyeene. Afoforo de nantwi nam a yahyɛ no nkene anaa atosode ahorow ka ho noa na ama aduane no ayɛ huam. Nea edi kan no, hwie angwa atre mmiɛnsa ma gu kyɛnsee a wode bɛnoa aduane no. Twetwa wo gyeene na kyew wɔ angwa no mu. Sɛ wode nantwi nnam bɛka ho a kyew ɛno nso wɔ angwa no mu. Kae sɛ bere a gyeene ne nnam no rekyew no wobɛ num na anhyew. Afei hwie moo no ka gyeene ne nnam no ho na kyew no sima kakraa bi. Wode wo nsu begu moo no ho na waka afra. Fa nkyene kakraa ka moo no ho na kata kyɛnsee no so. Mfa agya a kyɛnsee no si so no kɔ soro dodo."} {"id": "7161", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Nyarewa gyina hɔ ma yarɛ ahorɔw bebree"} {"id": "7179", "contents": "Template:Infobox river Ofin Asubonten yɛ ne a ɛtene fa atifi - atɔe fam wɔ Ghana. ɛtene kofa Tano Ofin kwae brentuo a w'akora no wɔ Atwima Mponua mansin no mu wɔ Ghana . Ofin asasetam no yɛ bɛyɛ meta 90. Ofin no yɛ nea ɛwɔ mmɔnka a emu do bɛyɛ meta 12-15, na ebunka faso wɔ saa beae. Ofin ne Pra Asubonten no yɛ nea ɛto ɛhyɛɛ fa Ghana Asante Mantam ne Mfinfin mantam no mu. Dunkua-on-Offin ye kuro titriw a ɛwɔ nsuo no so. Wotu sika kɔkɔɔ wɔ nsuo nkyen mu pee Nsumnam soronko bi ɛwɔ nsuo no mu bi ne clarias agboyiensis, adwen soronko bi ehome mframa. Asuo Gyimi"} {"id": "7185", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu REDIRECT Nhwɛsode:Infobox medical condition Onchocerciasis, a wͻsan frε no nsu mu anifurae ne Robles yare yε yare a nsonsono a εtena mmoawa afoforo mu Onchocerca volvulusde ba. Ne nsεnkyerεnne bi ne ahokeka a emu yε den, honam ani a εsoasoa, ne anifurae. Ɛno ne yare a εtͻ so abien a εma anifurae, na edi trachoma akyi. Nsonsono a εde yare no ba no nam ntuboa tumtum no a waka obi a ofi Simulium abusuakuw mu. Mpεn pii no, εsε sε ntuboa no ka obi mpεn dodow ansa na wanya yare no. Ntummoa yi taa tena nsuten ho, εno nti na yare no kura ne din no. Bere a wͻwͻ nipadua no mu no, nsonsono no wo mma(larvae) na mma yi pue fa honam no mu. Eyi mu no, onipa no betumi de yare no ama ntuboa a edi hͻ a ͻbεka nipa no. Yεwo akwan ahorow a wͻfa so yε yare yi mu nhwehwεmu a ebi ne nipadua mu akwaa anaa nsu mu nhwehwεmu a wͻyε wͻ honam no mu wͻ nkyene nsu mu na wͻhwε kwan sε mmoawa no beyi ne ho adi, aniwa mu a wͻhwehwε, anaa nsonsono a wͻhwehwε wͻ mmeae a asoasoa wͻ honam no mu."} {"id": "5996", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Amos Lawerh Buertey pronounciation of \"Amos Lawerh Buertey\" (help·info)(wɔwoo no Ayɛwohomummɔ bosome da a ɛtɔ so du wɔ afe apem ahankron aduonum nan) yɛ Ghana , asɛnnibea gyinamufoɔ sane nso yɛ mmarahyɛbedwanii wɔ mmarahyɛbedwakuo a ɛtɔ so mmiɛnsa wɔ kwasafoman a ɛtɔ so nan a ɔgyina hɔ ma Ada mpɛsoa so wɔ Nkran pupuni mantam wɔ Ghana. Wɔwoo Lawerh wɔ Ayɛwohomummɔ bosome da a ɛtɔ du wɔ afe apem ahankron aduonum nan wɔ Ada, kuro bi a ɛwɔ Nkran punpuni mantam wɔ Ghana. Ɔkɔɔ sukuu wɔ Ghana mmaranim sukuu na ɔnyaa n'apɔnkyibaa nkrataa wɔ mmaranim mu. Wɔtoo Lawerh so aba ma no baa aban mu wɔ mmarahyɛbedwakuo a edikan wɔ kwasafoman a ɛtɔ nan wɔ Ghana wɔ Ɔpɛpɔn bosome da a ɛtɔ so nson wɔ afe apem ahankron aduokron mmiɛnsa berɛ a wɔdaa no adi wieeɛ sɛ ɔno na wadi nkunim wɔ afe apem ahankron aduokron mmienu Ghana mmarahyɛbedwa abatoɔ a wɔtoo no Ɔpɛnimaa bosome da a ɛtɔ so aduonu nkron wɔ afe apem ahankron aduokron mmienu."} {"id": "7016", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Kojo Botsio (Wɔ woo no February da ɛtɔ so 21, afe 1916, Owui February da ɛtɔ so 6, afe 2001) Na ɔyɛ Ghanani amanmanmu ananmusifo ne amanyɔni. Osuaa ade wɔ Bretain, na ɔbeyee sika so hwefo maa kuo bi a wɔfrɛ no West African National Secretariat na ɔde mmere kakra yɛ dwumadie so hwɛfo maa Abibiman sukuufoɔ kuo a ne din de West African Student Union. ɔsoom se ne man mu nhomasua ne abrabɔ mu yiedie soafo wɔ afe 1951, Na ɔsoom sɛ amanɔne so soafo mprenu wɔ Kwame Nkrumah a ɔyɛ amanyɔkuo Conventions Peoples Party (CPP) no animdifo no mu baako aban no mu Kojo Botsio kɔɔ sukuu a ne din de Adisadel College a ɛwɔ Cape Coast ne Achimota College a ɛwɔ Nkran. ɔtoaa so kɔɔ Suapɔn a ɛwɔ Sierra Leone a ne din de Fourah Bay University, a na ɛno ne Suapɔn koro pɛ a ɛwɔ abibirem atɔeɛ. ɔkɔɔ abrokyire man a ɛne United Kingdom wɔ afe 1945 kɔ toa n’adesua so wɔ Suapon a ɛne Brasenose College, Oxford University ma no nyaa abodin wɔ asase ho nimdeɛ Botsio yɛ kane ɔkyerɛkyerɛni wɔ sukuu a ɛne St. Augustine’s College ne London City Coucil secondary school a ɛwɔ United Kingdom."} {"id": "7052", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Kwaku Dua II. Kumaa (wɔsan nso frɛ no Kwaku Dwa II. Kumaa, 1884) yɛ Kane Asante aheman no sodifo firi Oforisuo a ɛtɔ so 28, afe 1884 kosi Ayɛwohomumo da ɛtɔ so 11, afe 1884 mu wɔ beae a nnɛ wɔfrɛ no Ghana. N’ahenie no anni nnan mu nkyekyɛmu baako na yareɛ a ɛde mpete no bɔɔ mu no ma owui. Ne wuo no de akodie ahorɔw bae mfe pii kosii sɛ nea osii n’anan mu a one Agyeman Prempeh a odikan no hyɛɛ n’ahenie no ase. Basil Davidson: A History of West Africa. 1000 – 1800. New revised edition, 2nd impression. Longman, London 1977, ISBN 0-582-60340-4 (The Growth of African Civilisation)."} {"id": "7058", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Kwamena Ahwoi (wɔ woo no October da ɛtɔ so 13, afe 1951) yɛ Ghanani amanyɔni a ɔsom sɛ ɔsoafo a ɔda asoe a ɛhwɛ nkurow nketewa amambuo ne mpontuo so firi afe 1990 kosi afe 2001 wɔ amanyɔkuo National Democratic Congress (NDC) amanbuo ase, bre a Jerry John Rawlings yɛ ɔmanpanyin no. ɔde mmere tia bi san nso soom sɛ ɔsoafo a ɔhwɛ Amanɔne nsɛm so wɔ afe 1997, na afe 1990 mu nso, na ɔyɛ ɔsoafo ananmusifo wɔ saa asoe no. Wɔ afe 2015 mu no, ɔde dwumadie a odi sɛ ɔkandifo a ɔda NDC nhwehwɛmu asoɛ no too hɔ. Kwamena ahwoi  de abasobɔ  bi a wɔfrɛ no Rhodes Scholarship suaa mmeranim wɔ suapɔn a ɛne Oxford University . Ne dwumadie a odii no NDC aban mu no ama no  akwanya ne dibea ahorɔw pii. Wɔ mfie 1980 mfinifini mu no, ɔsoom sɛ ɔkwankyerɛfo a ɔda adwumakuo a ɛhwɛ ɔman no toɔ gyegye so a ɛne Office of Revenue Commission, na afei nso, ɔsoom sɛ ɔkyerɛwfo maa asoɛ a ɛhwɛ amanɔne nsɛm so."} {"id": "7064", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Lawrence Rosario Abavana (1920 kosii May da ɛtɔ so 29, afe 2004) Wɔ woo Lawrence wɔ Navrongo. ɔhyɛɛ sukuu ase wɔ Roman Catholic School a ɛwɔ Navorongo. ɔtoaa so kɔɔ Achimota College konyaa ntetee sɛ ɔkyerɛkyerɛni. Wɔpaw no sɛ mmarahyɛ baguani a ogyina hɔ ma Kassena-Kananka Atɔe wɔ afe 1951 mu wɔ amanyɔkuo Conventions Peoples (CPP) Party din mu, wɔpaw no soafo abediakyire a ɔhwɛ nkitahodie ne nnwuma so wɔ saa afe no ara mu. Wɔ afe 1954 mu no, odii nkunim wɔ J .E Seyire a ogyinae wɔ amanyɔkuo Northen Peoples Party din mu no so  kuraa ne tumi no Wɔpaw no sɛ mmarahyɛ baguani a ogyina hɔ ma Kassena-Kananka Atɔe wɔ afe 1951 mu wɔ amanyɔkuo Conventions Peoples (CPP) Party din mu, wɔpaw no soafo abediakyire a ɔhwɛ nkitahodie ne nnwuma so wɔ saa afe no ara mu. Wɔ afe 1954 mu no, odii nkunim wɔ J .E Seyire a ogyinae wɔ amanyɔkuo Northen Peoples Party din mu no so  kuraa ne tumi no mu bre a  onyaa mma no 5,795 na n’akansifoo no nyaa 3,344. ɔbɛyɛɛ Soafo abediakyire a ɔhwɛ kuayɔ so wɔ saa afe no ara mu."} {"id": "7070", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Maamobi yɛ kuro a ɛwɔ Nkran kuropɔn no mu wɔ Nkran Mantam no mu a ɛwɔ Ghana. Wonim kuro no sɛ ɛyɛ beae a ntoaso sukuu a ɛne Accra Girls wɔ."} {"id": "7076", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Matilda Nana Manye Amissah-Arthur (née Borsah ) served as the Second Lady of Ghana from 2012 to 2017. She was married to the Vice President of Ghana, Kwesi Amissah-Arthur. She has been installed as a queen mother of Logba-Adzakoe in 2016, with the stool name of Unandze Afan Eshi (Mamaga Afeamenyo I). Her father was the Director of Social Welfare and instrumental in founding Osu Children’s Home, an orphanage as well as the Borstal Institute for juvenile delinquents in the country. Owura yere Amissah-Arthur ye nhomakorabea hwesofo. Odii akotene wɔ nimdea a wɔde ma wɔ akyerew ne akekan mu, abɛfɛoro nhoma akorae nneama nwuma ahorɔw pii wɔ Ghana a ebi ne sɛ ɔboaa nsuomunamtonfo a wɔn wɔ Efutu. Ne papa a na ɔyɛ ɔkwankyerɛfo a ɔda adwumakuo a ɛde Social Welafare Ghana no mponto nnwuma a ɔyɛɛ no nyaa Owura yere Amissah-Arthur so nkɛntenso Mrs. Amissah-Arthur attended Mfantsiman Girls' Secondary School."} {"id": "2826", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Taranto yε kuro a ɛwɔ Italy man mu. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "4269", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Emmanuel J.K Arthur ɛyε sɛmkyerɛwfo a wa gye abasobɔde ɛwɔ Ghana"} {"id": "6110", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Peduase yɛ kuro bi a ɛwɔ Akuapim anaafoɔ mansini wɔ apuiɛ mantam a ɛwɔ Ghana anaafoɔ fam ɛna asane agye din ama Peduase anigyebea. ɛne Ayi Mensa a ɛkwan dam firi hɔ kɔ Accra ne Akuapem bɔ hyeɛ. Peduase yɛ baabi a yɛsi maa amanpaninfoɔ sɛ wɔmmɛ gye wɔn ahome wɔ hɔ ɛna nipa a ɔdii kan tee ano yɛ Ghana manpanin a ɔdikan Kwame Nkrumah. Kwasafoman a ɛtɔ so mmienu wɔ Ghana na ɛteeano maa no yɛɛ tenabea maa ɛnkane manpanin Edward Akuffo-Addo ɛfiri saa da no na ɛbɛyɛɛ tenabea maa Ghana anaamusifoɔ. Peduase ahomegyebea da so yɛ beaeɛ a yɛde ma Ghana ahohoɔ a ɛba Ghana. Amanpaninfoɔ dan no wɔ Peduase, kuro a ɛbɛn Kitase kwaeɛ bi a ɛkɔ Aburi. Peduase ahomegyebea. Peduase anigyebea. \"Akuapem Communtiy Foundation (Akuapem CF)\". akuapemcf.org. Retrieved 2021-06-28 \"GHA to replace Ayi Mensah single tollbooth with 3\". Ghanaian Times. 2021-04-20. Retrieved 2021-06-28. \"Livestream: Minister's press briefing at Peduase Lodge - MyJoyOnline.com\". www.myjoyonline.com. Retrieved 2021-06-28. Government Retreat at Peduase Lodge - The Presidency, Republic of Ghana\". presidency.gov.gh. Retrieved 2021-06-28 Peduase Lodge: Architectural masterpiece of Ghana\"."} {"id": "7220", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Rebecca Naa Okaikor Akufo-Addo(sɛnea yɛbɔ \"Rebecca Akufo-Addo\" (help·info)) (a ne fie din de Griffiths-Randolph a ɔwoo no afe apem ahankron aduonum baako, [1951]) no yɛ Ghanani ɔbaa a odikan wɔ Ghana, seisei a ɔyɛ Ɔmanpanin Nana Akufo-Addo yere, manpanin a ɔtɔso num wɔ kwasafoman a ɛtɔso nan wɔ Ghana. Akufo-Addo hyɛɛ nadesua ase wɔ Achimota School mfitiase sukuu mu. Ɔwiee Wesley Grammar School a ɛwɔ Dansoman, Ghana nkran mantam mu ha. Nawofoɔ ne asɛmdinin Jacob Hackenburg Griffiths-Randolph a na ɔyɛ ɔkyeamenhene wɔ Ghana ahosodie a ɛtɔ so miɛnsa no mmarahyɛ badwamu ɛnale Frances Phillipina Griffiths-Randolph (a nefiedin de Mann). Rebecca Akufo-Addo toaa nadesua so wɔ Government Secretarial School ma ɔyɛɛ ɔtwerɛfoɔ. Ɔyɛɛ adwuma wɔ Merchant Bank wɔ Ghana ha, na akyire no ɔkɔɔ aburokyire UK. Ɛno akyi no ɔyɛɛ mmara twerɛfoɔ maa Clifford Chance/Ashurst Morris Crispall, a wɔyɛ amanhodoɔ mmaradwuma a ɛwɔ United Kingdom hɔ."} {"id": "4746", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Twerɛ Kronkron(pronounciation of \"Twerɛ Kronkron\" (help·info)) anaa Bible yɛ Akristofoɔ nnwoma a gyidie kyerɛ sɛ ɛfiri Onyankopɔn hɔ. Ɛyɛ Twerɛ Nsɛm Onyankopɔn nam nnipa akronkronfoɔ so twereeɛ. Ɛno nko ara ne Nwoma ɛma nkwa na sɛ wodi so a, ɛde wo bɛkɔ Ɔsoro."} {"id": "3306", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Lungro yε kuro kεseε a ɛwɔ Cosenza, Italy. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "11397", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu African Business Heroes yɛ akansie a Abibiremfoɔ nko ara na ɛsi de kyerɛ wɔn nimdeɛ ne suahunu a ama wɔn ankasa tumi yɛ wɔn adwuma. Ɛyɛ akansie a Jack Ma hyɛɛ aseɛ wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du- nson mu berɛ a Ɔdii kan sraa Abibirem asaseyantam no(African Continent ). Deɛ ɛkanyan no koraa yɛ ahokeka ne anisoadehunu a mmabunu a ɔhyiaa wɔn no daa no adi kyerɛɛ no no. Ɛmaa no nyaa ɔpɛ pa sɛ Ɔbɛboa asɔ nnipa Ɔha a wɔyɛ wɔn ankasa adwuma asene wɔ mfeɛ du ɛdi yɛanim yi. African Business Heroes yɛ Ɛkuo bi a ɛnyɛ adwuma mpɛ mfasoɔbiara. Jack Ma tee sɛ ɔdereboa abibimamfoɔ wɔn ankasa yɛ wɔn adwuma. Wɔn botaeɛ ne St wɔbɛyi Adom akyɛdeɛ a nnipa bi a wɔwɔ Abibiman mu wɔ na Savia ama no atumpɔn de aboa wɔn mpɔtam ne deɛ ɛboro saa. Asane akanyan Abibiremfoɔ a wɔoɛ sɛ wɔyɛ wɔn ankasa adwuma. African Business Heroes boataeɛ ne sɛ Ɔbɛhyɛ Abibimanfoɔ a wɔyɛ wɔn ankasa adwuma mu kena berɛ a, ɔhwehwɛ, ka nsɛm,wɔrekyerɛkyrɛ na wɔrebɔ nnipa Ɔha wɔfiri Abibiman mu abasoɔ wɔ sika fam de aboa wɔn nnwuma wɔ mfeɛ du ɛdi yɛanim yi."} {"id": "6194", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Tano South (pronunciation of \"Tano South\" (help·info)) abatoɔ mpɛsua no yɛ abatoɔ mpɛsua a ɛwɔ ɔman Ghana mu. Abatoɔ mpɛsua nu ɛne Tano North abatoɔ mpɛsua no bɔ hyeɛ. Tano South abatoɔ mpɛsua no wɔ Ahafo mantan no mu a nkane no nka ɛwɔ Bono-Ahafo mantam no mu de bɛsi sɛ abatoɔ kɔmisa kyekyɛɛ mantam ahodoɔ mu bio na ɛmaa Tano South abatoɔ mpɛsua no kɔdii Ahafo mantam. Tano South abatoɔ mpɛsua no yɛ abatoɔ mpɛsua ahodoɔ nsia a ɛwɔ Ahafo mantan no mu baako. Nkane no na nka mansini no din ne Tano mansini ɛfiri afe apem aha nkron ne aduowɔtwe nwɔtwe (1988) mu de bɛsi afe mpem mmienu ne nan (2004). Ɔpɛnimaa bosome no mu na abatoɔ kɔmisa tee Tano abatoɔ mpɛsua no atɔeɛ fam no firi Tano mansini no mu na ɛmaa ɛdin no sesa bɛyɛɛ Tano South abatoɔ mpɛsua so. Tano South abatoɔ mpɛsua no ahenkuro ne Bechem. Yeboah Sekyere Benjamin na ɔyɛ mmarahyɛbedwanii wɔ saa mpɛsoa no so. Ɛnam Ɔsono amanyɔkuo (New Patriotic Party) so na wɔtoo aba yii no ma no bɛyɛɛ mmarahyɛbedwanii a ɔnyaa mma mpem ahasa, aha no ne mmiɛnsa. https://en.wikipedia.org/wiki/Tano_South_Municipal_District emmakd (2019-02-14)."} {"id": "4914", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Ellen Boakye Ellen Boakye yɛ Ghana nii dɔkota panin a ɔyɛ nkɔdaa akoma ho adwuma. Yɛ nim no sɛ w'agye  abasobɔdeɛ dunnwɔtwe ɛnam sɛ w'ate ne ho sɛ ɔbɛyɛ  saa adwuma wei nti. Kokofu a ɛwɔ Asanteman mu na yɛ woo Boakye. ƆKɔɔ ne nkɔdaa (primary) ne ne mpanin (secondary) sukuu wɔ Petra International wɔ Breman Road ɛna ɔtoaa so wɔ Yaa Asantewaa Secondary sukuu wɔ  Kumasi. Afei, ɔkɔ toaa so wɔ University of Ghana Medical sukuu suapɔn mu. ɔwiee ne   'Bachelor of Science degree graduation\" no, abasobɔdeɛ nkron a yɛde maa wɔn no, ɔnyaa ɛmu nnwɔtwe. Wɔ mfiɛ mpem mmienu ne du nson (2017) mu no, Ɔgyee abasobɔdeɛ du wɔ \"Vice - Chancellors Academic Award Ceremony a ɔyɛɛ no wɔ University of Ghana dan kɛseɛ no  mu. Yɛ nim no sɛ ɔno na ɔgyee abasobɔdeɛ dodo paa wɔ saa afe no mu, ɛnam sɛ, ɔgyee abasobɔde3 du ɛfirii ɔha ne aduonum nsia mu. Mprenpren yi , ɔyɛ dɔkota a ɔyɛ nkɔdaa akoma ho adwuma wɔ Ghana."} {"id": "3534", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Granada yε kuro a ɛwɔ Spain. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "10016", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Edward Baffoe Bonnie yɛ Ghana amanyɔni. Ogyinaa hɔ maa New Patriotic Party amanyɔkuw. Na ɔyɛ mmarahyɛbaguamuni ma Asokwa East mpɛsua a ɛwɔ Ghana. Bonnie bɛyɛɛ mmarahyɛbaguamuni wɔ mfeɛ mpem mmienu (2000) Ghana abatow akyi. Wɔ saa abatow no mu no ogyinaa maa New Patriotic Party wɔ Asokwa East mpɛsua a ɛwɔ Asante mantam. https://ghanamps.com/mps-by-year-group/?group=2463 https://www.modernghana.com/news/39129/decision-to-go-hipc-should-be-commended-and-not.html"} {"id": "3558", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Sydneypronounciation of \"Sydney\" (help·info) yε Australia ahenkuro, na ɛyɛ kuro a emu nnipa dɔɔsosen nkuro ahorow a ɛwɔ New South Wales,Australia ne Oceania. Sydney wɔ brɔno ahodoɔ 658 a ɛwɔ aban nketewa 33 ase. Wɔfrɛ nnipa a wɔte Sydney 'Sydneysyders'. Besi afe 2020 mu no,na kuro no munnipa dodoɔ a wɔakan yɛ 5,367,206. Na wei kyerɛ sɛ ɔman no mu nnipa ɔha mu nkyekyem eduosia-nsia(66%) na ɛte Sydney kuro no mu. Kuro no din afoforo ne 'Emerald City' ne 'Harbour City'. Wɔn a wofi Australia ankasa no atena Syndey kuro yi mu bɛyɛ mfie 30,000 na wɔn abakɔsɛm mu mfonyini ahorow bobɔ wɔn adan ho wɔ mantam no nyinaa mu. Wɔ Wiase Nyinaa Ko A Ɛtɔ So Mmienu no akyi no,nnipa pii firi aman horow nyinaa so tu kɔtenaa Sydney. Wei maa kuro no bɛka nkoru ahorow a emu foɔ ka kasahorow paa wɔ wiase nyinaa no ho. Wɔ wiase nyinaa sɛ wuyi London ne New York City a, Sydney ne kuro a edi hɔ a emufoɔ yɛ nnipa a wɔawo wɔn baabi na watu abɛtena hɔ."} {"id": "2190", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kurów yε kuro a ɛwɔ Poland. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3594", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Yokohama(pronounciation of \"Yokohama\" (help·info)) yε kuro a ɛwɔ Yapan. Yokohama yɛ kuro a ɛtɔ so mmienu a ɛso pa ara yie wɔ Japan ɛsiane nnipa dodoɔ a ɛte hɔ no nti ɛna ɛsane nso yɛ kurow a agye din yie pa ara wɔ Japan. Yokohama (横浜) asekyerɛ ne \"horizontal beach\". Mprɛmprɛn yi nnoɔma titireɛ a atwa kuro no ho ahyia bi ne Maita Park, ne Ōoka River ɛne Nakamura River a sandbar a ɛfiri open sea akyɛ mu mmienu. Saa sandbar yi na ɛyɛ tete no akuraa a na Yokohama foɔ kɔyi nnwene a wɔde ba bɛsoe. Yokohama night view (2014) View from Mosaic Mall Kohoku (2015) View from the Yokohama Bay Bridge (2007) View from Hikawa Maru (2014) Template:Wide image Yokohama wɔ ahɔhoɔ a atu abɛtena hɔ bɛyɛ mpem aduokron mmienu, ɔha ne aduasa nkron (92,139) a wɔn dodoɔ no ara yɛ Chinese, Koreans, Filipinos, ne Vietnamese. Yokohama City Council no wɔ kuo mma aduowɔtwe nsia (86) a wɔn biara no wɔtoo aba yi no firii Ward ahodoɔ du-nwɔtwe (18) no mu baako."} {"id": "6248", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Akim Oda (pronunciation of \"Akim Oda\" (help·info)) abatoɔ mpasua so ma Gana mmarahyɛbadwamu Alexander Akwasi Acquah yɛ mmarahyɛbadwani ma Akim Oda abatoɔ mpasua so wɔ Gana mmarahyɛbadwamu a ɛtɔ so awotwe wɔ kwasafoman a ɛtɔ so anan mu. Wɔ yi no sɛ mmarahyɛbadwani a ɔgyina nea adikan wɔ amanyɔkuo NPP din mu wɔ abre a oya mba no mu 25,380 fri mba 31,943 a wɔ to yɛ (a ɛkyerɛ 79.45%), odi nea ɔgyina ma amanyɔkuo NDC so nkunim. Ɔyɛ mmarahyɛdadwani a ɔtɔ so anum ma saa abatoɔ mpasuaso. Ɔno na ɔsi William Quaitoo a ɔdi mmarahyɛbadwamu egwa no nfie awotwe ma amanyɔkuo NPP adeɛ Ansana ɔno bɛ ba no na Yaw Owusu-Boateng na ɛyɛ mmarahyɛbadwani wɔ saa abatoɔ mpasua so. Ɔdi agwa no nfie anan (2008-2012) kosi sɛ wɔte abatoɔ mpasua foforo fri Akim Oda abatoɔ mpasua so wɔ afe 2012 mu, na ɔgyina ma abatoɔ mpasua foforo no din mu, a yɛ frɛ no Asene Akoroso Manso wɔ amanyɔkuo New Patriotic Party (NPP) din mu wɔ saa afe no mu. ."} {"id": "6327", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Sege(pronunciation of \"Sege\" (help·info)) ka mpasua a wɔn ananmusini wɔa Ghana Mmarahyɛbadwafie no ho.Ɛde 'first past the post' abatoɔ nhyehyeɛ no na eyi mmarahyɛbadwani baako. Sege mpasua no wɔ Dangme East mansini a Greater Accra Mantam wɔ Ghana. Mpasua no hyeɛ ahodoɔ nyinara wɔ Dangme East Mansini mu wɔ Greater Accra Mantam wɔ Ghana.Wɔtee mpasua yi wɔ berɛ a na wɔrebɛto afe 2004 abatoɔ no. Wɔkyɛɛ Ada mpasua a na ɛwɔ hɔ saa berɛ no mu mmienu ma no bɛyɛɛ Sege ne Ada mpasua."} {"id": "11426", "contents": "Marie Gisèle Aimée Rabesahala (wɔ woo no wɔ afe apem ahankron aduonu nkron, Kɔtɔnimaa bosome no mu [May 1929] ɛna ɔwuiɛ wɔ afe mpem mmienu ne du-baako mu, Ayɛwohomummɔ bosome no da a ɛtɔ so aduonu nson – [27 June 2011]) na ɔyɛ Malagasy amanyɔni ɛna na ɔsane nso yɛ ɔbaa a na ɔyɛ activist a ɔno ne ɔbaa a ɔdi kan a ɔbɛyɛɛ ɔsoafoɔ wɔ Madagascar amanmuo mu berɛ a ɛdi kan koraa. ɔde ne ho kɔwuraa amannyɔsɛm mu wɔ berɛ a na wadi mfie du nson (17), a na ɔbɔ ntoa de ma amannyɔfoɔ a wɔdeda afiease, ɛna ɔnam so de bɛyɛɛ Madagascar man no mu ɔbaa a ɔdi kan a ɔbɛyɛɛ municipal councilor, ansa na ɔrebɛyɛ ɔbaa a ɔdi kan wɔ Malagasy a ɔno ankasa rete n'amannyɔkuo na wasane nso ayɛ amanyɔkuo no foroakaatufoɔ a ɔdi kan."} {"id": "5784", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Template:Original research [[Category:Template:Pagetype with short description]]Template:SDcat Template:Infobox food Dɔkono(pronounciation of \"Kenkey\" (help·info)) yɛ aduane a yɛde aburoo a yɛatutu agu nsuo mu ama no adi bɛyɛ nnanu, ansa na wɔayam ayɛ no mmɔre. Wɔde mmɔre no si hɔ bɛyɛ nna kakra, afei, wɔkyɛ mu mmienu noa ne fa bi de fa nso si hɔ. Sɛ wɔnoa wie a, wɔde deɛ wɔanoa no fra deɛ wɔnnoaeɛ no. Mmeaeɛ ahodoɔ a wɔdi dɔkono wɔ Ghana, Côte d'Ivoire apuiɛ fam, Togo, Benin atɔeɛ fam, Guyana, ne Jamaica. Mpɛn pii no, wɔde aburoo a wɔayan te sɛ sadza ne ugali. Edin a wɔde nim aduane yi pa ara ne kɔmi (wɔtaa ka no kormi) Nkran mantam mu, ɛnna Akanfoɔ nso frɛ no dɔkono wɔ Ghana. Jamaicafoɔ nso frɛ no dokunoo, dokono, dokunu, blue drawers, ne tie-a-leaf. Wokɔ Mexico nso a, wowɔ baako bi a wɔfrɛ no \"Tamale\". Ghana nso, mmeaeɛ ahodoɔ a wobɛhunu dɔkono yi bi ne kuro bi a wɔfrɛ no Tamale wɔ ɔman Ghana atifi fam."} {"id": "5802", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Samuel Kwadwo Yamoah (pronounciation of \"Samuel Kwadwo Yamoah\" (help·info)) Wɔwoo Yamoah wɔ Kotonimaa bosome da a ɛtɔ so du nsia wɔ afe apem aha nkron ne aduonum nsia (1956) mu wɔ Tepa a ɛwɔ Asante mantam mu wɔ Ghana. Na ɔyɛ Ghana amanyɔni ɛna ɔsan nso ka mmarahyɛbedwafie a edikan wɔ adehyeman a ɛtɔ so nnan ho ma adehyeɛ a ɛwɔ Ahafo Ano North abatoɔ mpɛsoaso wɔ Asante Mantam mu. Na ɔgyina hɔ ma National Democratic Congress amanyɔkuo no anan mu. Wɔwoo Yamoah wɔ Kotonimaa bosome da ɛtɔ so dunsia wɔ afe apem ɔha nkron ne aduonum nsia wɔ Tepa ɛwɔ Asante Mantam mu. Ɔkɔɔ sukuu wɔ Osei Kyeretwie ntoasoɔ sukuu a ɔnyaa ne GCE abodin no. Wɔtoo aba yii Yamoah sɛ ɔkɔ mmrahyɛbedwafie ɛwɔ amanyɔkuo National Democratic Congress din mu mma adehyeɛ a ɛwɔ Ahafo Annor North abatoɔ mpɛsoaso wɔ Asante mantam mu wɔ Ghana berɛ a Ghanafoɔ too mmarahyɛbedwam aba wɔ afe apem aha nkron ne aduokron mmienu."} {"id": "3526", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Frauenkirche yε asɔredan a ɛwɔ München, Gyaaman."} {"id": "6381", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Akwatia(pronunciation of\"Akwatia\") (help·info) yɛ mpɛsoa nom baako a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Akwatia wɔ Denkyembour mansini wɔ apueɛ mantam wɔ Ghana. Mpɛsoa no hyɛ Denkyembour mansini a ɛwɔ apueɛ mantam wɔ Ghana. Wɔtoo mfeɛ mpem mmienu ne nnwɔtwe mmarahyɛbedwafoɔ abatoɔ no mperɛ nsia wɔ abatoɔ mmea nsia a ɔsono amanyɔkuo New patriotic party anamsini na ɔnyaa aba no."} {"id": "6624", "contents": "Achimota yɛ Kuro a a ɛwɔ Accra ahenkuro a ɛne Accra Metropolitan District wo Nkran Mantam no mu wɔ Ghana. Achimota asekyerɛ ne ‘’Mmo edin biara”, ɛyɛ Nkran kasa. Ansa na Ghana benya fahodie no, na ɛho yɛ Kwae brentuo a w’abra hɔ kɔ, na ɛhɔ yɛ koom ma nti nkoa a w’aguane afiri wɔn wuranom hɔ de hɔo yɛɛ guankɔbea Wonim Achimota yɛ faako a Achimota Sukuu a agye din no ne St.John's Grammar Sukuu no. Achimota wɔ kwantenpɔn a kɛse a ɛwɔ Nkran a ɛbɛn Tesano. Achimota wɔ adan a w'asisi no wɔ ɔkwan pa so, nsanombea ne beaɛ a anadwosetena yɛ anika. Achimota Ayaresabea no bɛn beae Achimota Gulf Agodibea no wɔ na ɛno ne beae wɔ gye ayaresa wo. Achimota wo keteke gyinabea"} {"id": "3682", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Salzburg yε kuro a ɛwɔ Austria. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "5844", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kelewele(pronunciation of \"Kelewele\" (help·info)) yɛ Ghanafoɔ aduane a agye din. Yɛde borɔde kɔkɔɔ na ɛkye kelewele. Yetwitwa borɔde kɔkɔɔ no nketewa na yɛde \"spices\" fra kye wɔ angwa mu. Wɔtaa frɛ kelewele \"hot plantain crisp\" wɔ brɔfo mu. Wɔtaa tɔn kelewele wɔ kwan ho anwumerɛ wɔ Nkran. Ebinom nso tumi tɔn no awia titiriw wɔ nkurow nketewa mu. Yɛtumi de eduwa frɔe anaa nkatiɛ ka kelewele ho di. Yetumi nso di ɛno nkoaa. Wɔtaa di kelewele anwumerɛ. Borɔdeɛ, a wɔgye di sɛ efri Anaafoɔ apueɛ mantamu wɔ Asia kyerɛ sɛ nea wɔ nua kwadu,anaa nea ene kwadu dua sɛ ,a yedi a ataredeɛ wɔ mu na wɔ betumi edi no saa. Ɛwɔ mu sɛ aduane mmienu yi sɛ nanso ɛwɔ dea yɛ di emu biara yɛ. Wɔ aman beberee a wodi aduane yi so no, wɔ nua, toto anaa wɔ kye wɔ abere auane ne mbere yɛ enam ataredeɛ a ɛwɔ mu no. Wɔ abibirem mantamu bi so no, wɔ de borɔdeɛ no yɛ pɔɔda anaa nsa. Nanso , mpɛm pii a wo be hu borɔdeɛ no na ya kye."} {"id": "5928", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Abena Takyiwa Mmarahyɛbadwani ma KwabreNhwɛsode:Infobox officeholderWɔ ɔfese Ɔpɛpɔn da ɛtɔ so nsɔn wɔ afe edunkron ne eduokron mmiɛnsa ko si Ɔpɛpɔn da a ɛtɔ so nsia wɔ afe edunkron ne eduokron nsɔn mu. Ɔmanpanin Jerry John Rawlings Nea odi no kan Mpasuaso nkyekyemu Nea osi ne anan mu Nana Asante -Frimpong Ankasa nkyerɛkyerɛmu Yɛ wo no Ɔpɛnimma da a ɛtɔ so 25 wɔ afe 1958 mu Kwabre, Asante mantemu, Ghana Ɔman a ofi so Ghanani Amanyɔkuo a ofi mu National Democratic Congress Adwuma a ɔyɛ Amanyɔni Adwuma Adwinnie, nea ɔka nneɛma ho aduro Abena Tayiwa Audio file \"tw-Abena Tayiwa.ogg\" not foundTemplate:Category handler a yɛ wo no Ɔpɛnimma da a ɛtɔ so 25 wɔ afe 1958 mu yɛ Ghana amanyɔni ne mmarahyɛbedwani wɔ mmarahyɛbadwam a edikan wɔ kwasafoman a ɛtɔ so anan a ɔgyina ma Kwabre mpasuaso wɔ Asanti mantam mu. 1 Abrabo ahyɛaseɛ ne adesua 2 Amanyɔsem 3 Adwuma 4 Ɔsom 5 Ntotoho Yɛ wo Abena wɔ Ɔpɛnimma da a ɛtɔ so 25 wɔ afe 1958 mu wɔ Kwabre a ɛwɔ Asanti mantam mu wɔ Gana. Ɔkita abɔdin krataa wɔ adepam ne aduani nua mu.."} {"id": "5934", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Tubaani(pronounciation of \"Tubaani\" (help·info)) yɛ Ghana aduane a wɔ taa di wɔ Atifi mantamu ne Zongo mpɔtam wɔ Ghana. Wɔ de adua a wɔayam ne nsuo na ɔde akyekyere wɔ \"Marantaceous\" aduro ahaban a ɛyɛ hwam na ɛdɛ mu anoa wɔ gya so ne \"Thaumatococcus daniellii\" na wɔ de forɔeɛ anaa mako a wa kye wɔ angwa mu ne gyeene adi. Adua a n'ani yɛ tumtum a ya yam Nsuo. Wɔde adua no a n'ani tumtum sam fra nsuo wɔ kyɛnsen mu na wɔ de wɔn nsa aboro ama no atu. Wɔde nsu gu kyensen mu si gya so ma no huru. Wɔ hohoro Thaumatococcus daniellii ahaban , kwadu ahaban anaa aburo ahaban. Wɔde ahaban no bi to kyensen no ase. Tete adua na yɛ de nsu no afra no kakra gu ahaban no mu na kyekyere ho. Fa nea wa kyekyere no to nsu na esi gya no so no ma no nnoa. Fa ahaban no bi kata nsu no so wɔ kyensen no mu. Kata kyensen no so ma ne nnoa dɔnhwere mmienu."} {"id": "6714", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Andrews Kwabla Puplampu yɛ kane mmaranimfo, amanyɔni ne nhomasua mu okunini.  ɔyɛ kane mmarahyebaguani a ogyina hɔ ma Ada abatoɔ mpɛsoa so firi afe 1956 kosii afe 1966. Firi afe 1960 kosii 1965 mu no, na ɔyɛ Soafo abediakyire a ɔhwɛ amanɔne nsɛm so, na firi 1965 kosii afe 1966 mu no, na ɔyɛ Soafo a ɔhwɛ nsase so. Ansa na ɔbɛhyɛ amanyɔsɛm ase no, na ɔye ɔkyerɛkyerɛfo. Wɔ woo Puplampu wɔ November da a ɛtɔ so 11, afe 1919 wɔ Gold Coast. ɔkɔɔ ntoaso sukuu a ne din de Presbyterian Secondary School a ɛwɔ Krobo Odumasi (Sesei wofre no Prebyterian Boys Senior High School, Legon) Wɔ afe 1944 mu no, Puplampu nyaa adwuma sɛ ɔkyerɛkyewrɛfo wɔ sukuu a ɛene Presbyterian Primary School a ɛwɔ Big Ada. Wɔ saa afe no ara mu no, ɔkɔ kaa akyerɛkyerɛfo a wɔn wɔ Royal Collegiate School wɔ Nkran. Wɔ April afe 1954 mu no, ɔbɛyɛ nkrataasohwɛfo wɔ aban adwuma mu nanso, ɔde n’adwuma no too hɔ wɔ December afe 1950 mu."} {"id": "6726", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Apomasu Afahyɛ yɛ otwa afahyɛ ahenfo ne wɔn manfo a wɔn wɔ Ntotoroso -Asutifi wɔ Ahafo Mantam mu, kane Bono ne Ahafo Mantam wɔ Ghana no di. Wodi saa afahyɛ yi wɔ bosome a edikan no mu. Wodi saa Afahyɛ yi de kae ɔsa a ɛde Ebirimoro a ɛkɔɔ so wɔ Sefwie ne Ahafo nam wo afeha a ɛtɔ so 18 no mu. Wɔsan nam saa aahye yi so de kyerɛ sɛ wɔtaa wɔn ahenfo no akyi Wɔhyɛɛ ase dii saa ahyɛ yi wɔ mfie 900 atwam no na ne botae ne sɛ wɔ de yi apayɛ ma wɔn abosom a ɔde Apomasu no, wɔkyerɛ sɛ nnipa pii firi mmeae ahorɔw begye mmoa firi ne ho https://www.graphic.com.gh/news/general-news/ntotroso-marks-apomasu-yam-festival.html https://newsghana.com.gh/ntotroso-celebrates-apomasu-festival/ https://www.myjoyonline.com/people-of-ntrotroso-celebrate-apomasu-festival/ https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/Redefine-traditional-festival-for-positive-impact-Nana-Seiti-53160 https://books.google.com.gh/books?id=-yls4_jP5BoC&q=apomasu+festival+in+ghana&pg=PA39&redir_esc=y#v=snippet&q=apomasu%20festival%20in%20ghana&f=false https://www.easytrackghana.com/cultural-overview-ghana-festivals.php http://www.ghanaembassyiran.com/en/page/majorfestivals .https://www.graphic.com.gh/news/general-news/ntotroso-marks-apomasu-yam-festival.html"} {"id": "4600", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Ɔmanpanin pronounciation of \"Ɔmanpanin\" (help·info) yɛ nnipa tintima a ɔda Ɔman biara ano. Din a ɔde ma saa nipa yi anaa ne diberɛ tumi sesa wɔ nkuro ahodoɔ so. Ɔmanpanin yɛ edin kɛkɛ a yɛde ma obi a ɔdi kuro so wɔ repɔblics pii mu.Ɔmanpanin a ɔda ɔman so no, kasa, ɔno na ɔyɛ ti wɔ aban no ne ɔman no nyinaa. Ɔmanpanin dwumadie sesa ɛnam ɔban korɔ a ɔwɔ mu. Sɛ wokɔ adehyeman mmarahyɛbedwam a mpempii no, nyɛ dabiara,wɔn a wɔda nkuro so no di wɔn ho so ni. Wɔ amanpain diberɛ mu no, mmarahyɛbedwafoɔ bi a wayi wɔn no(nhwɛsoɔ Botswana ne South Africa), ne wɔn a wɔnnya mmɛyɛɛ amanpanin, Ɔmanpanin dwumadie no da nso a ɛkyerɛ (wɔ nsɛm bi mu no) dwumadie a nea ɔyɛ aban ne ti die. Wɔ kaa ɛnka bi beaɛ no, nea ɔdi ekuo bi anim no wɔtumi frɛ no Ɔmanpanin. Wɔbɛtumi de abodin \"Owura manpanin\" anaa Awuraa Manpanin ato obi a ɔkura abɔdin manpanin anaa sɛ ɔkura aban dwumadie bi mu."} {"id": "4636", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Asaasepɔn Ewiase nkyekεmu nson a εwɔ sε woyi εpo firi hɔ a. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "4642", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Akyimɔta yε brɔnoo bi a wɔ Nkran wɔ Nkran Mantam mu. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "4912", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Pierre Joxe Pierre Joxe (Paris, 1934) yε France amanyɔni"} {"id": "6108", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Paulina Patience Tangoba Abagaye yɛ Ghana anaamusini sane nso yɛ ekuoba wɔ ɔsono amanyɔkuo\"New patroitic party\" wɔ Ghana. Ɔyɛ ɛnkane Ghana anaamusini wɔ Italy. Ɔyɛ ɔsoafoɔ a ɔhwɛ atifido apuiɛ mantam so. Wɔ Kitawonsa bosome da wɔ mfeɛ mpem mmienu ne dunson mu no, Ɔmanpanin Nana Akuffo-Addo yii Paulina Abagaye sɛ ɔmmɛ yɛ Ghana anaamusini wɔ Italy. Na ɔka Ghanafoɔ aduonu mmienu binom a yɛyii wɔn sɛ wɔmmɛ yɛ anaamusini mma Ghana botaeɛ wɔ wiase. Wɔ Ɔpɛnimaa bosome no mu no, na Abagaye yɛ ɔsono amanyɔkuo\"New patroitic party\" titinanii wɔ Navrongo mfimfini mmarahyɛbedwa abatoɔ, nanso annyɛ yie . \"Minister explains why Covid-19 patient left Bolgatanga Regional Hospital\". MyJoyOnline.com. MyJoyOnline.com. 5 April 2020. Retrieved 8 April 2020. President Akufo-Addo Makes Changes To His Government\". presidency.gov.gh. The Communications Bureau, The Presidency, Republic of Ghana. 9 August 2018. Retrieved 8 April 2020. Online, MyJOY (2017-07-10). \"Here's a full list of Akufo-Addo's 22 newly appointed Ambassadors\". myjoyonline.com. myjoyonline. Archived from the original on 19 November 2017."} {"id": "6386", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Tain(pronunciation of\"Tain\") (help·info) yɛ mpɛsoa nom baako a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam. Wɔtee no wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nan nom. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Tain wɔ Bono mantam a ɛwɔ Ghana. Tain aba mpɛsoa no hyɛ Tain mansini a ɛwɔ Bono mantam wɔ Ghana. Wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du nsia (2016) mu no, Gabriel Osei a ɔwɔ ɔsono amanyɔkuo New patriotic party mu na ɔperee mpesua no akonnwa no. Kyineeɛ amanyɔkuo National Democratic Congress anamusini Kwasi Agyemang Gyan-Tutu nso peree akonnwa no wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du mmienu (2012) mu Mfeɛ mpem mmienu ne du nsia Ghana mmarahyɛbedwafoɔ abatoɔ: Peacefmonline Mfeɛ mpem mmienu ne du mmienu Ghana mmarahyɛbedwafoɔ abatoɔ:Tain: Peacefmonline. FM, Peace. \"Ghana Election 2016 Results - Tain Constituency\". Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 2018-03-19. FM, Peace. \"Ghana Election 2012 Results - Tain Constituency\". Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 2018-03-19"} {"id": "6392", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Komenda-Edina-Eguafo-Abbrem yɛ mpɛsoa a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Komenda-Edina-Eguafo-Abbrem wɔ Komenda/Edina/Eguafo/Abbrem mansini a ɛwɔ mfimfini mantam wɔ Ghana. Komenda-Edina-Eguafo-Abbrem mpɛsoa akonnwa no hyɛ Komenda/Edina/Eguafo/Abbrem mansini wɔ mfimfini mantam wɔ Ghana. Mansini no ne mpɛsoa no mmienu hyɛ bom. Ɛwɔ anaafoɔ atɔeɛ nkyɛm wɔ mantam nom. Ɛne atɔeɛ mantam a ɛwɔ Ghana na ɛkyɛ n'afi ne n'atɔeɛ hyɛ Atifi Apueɛ hɔ na Hemang Lower Denkyira mpɛsoa ɛna apueɛ nso Cape Coast mpɛsoa wɔ. Atlantic Ocean ana Gulf of Guinea wɔ anaafoɔ. Mfeɛ mpem mmienu ne nnwɔtwe Ghana mmarahyɛbedwafoɔ abatoɔ:Komenda-Edina-Eguafo-Abbrem Mfeɛ mpem mmienu ne nan Ghana mmarahyɛbedwafoɔ abatoɔ: Komenda-Edina-Eguafo-Abbrem mfeɛ mpem mmienu Ghana mmarahyɛbedwafoɔ abatoɔ: Komenda-Edina-Eguafo-Abbrem."} {"id": "6398", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Akatsi North yɛ mpɛsoa a ɛwɔ Gaana mmarahyɛbadwam no mu baako. Ɛde first past the post abatoɔ yii mmarahyɛbadwani baako. Akatsi North mpɛsoa no wɔ Akatsi North mansini a ɛwɔ Volta Mantam mu wɔ Gaana. Abatoɔ Kɔmisa tee mpɛsoa no wɔ mfeɛ mpem mmienu ne dummienu (2012) mu ansa Gaana abatoɔ no. Amanyɔkuo a ɛte so siesie ne Kyiniiɛ amanyɔkuo ( NDC ) a Owura Peter Nortsu-Kotoe yɛ wɔn mmarahyɛbadwani. Wɔ mfeɛ mpem mmienu ne dummienu mu na wɔtee amanyɔkuo no. Mmarahyɛbadwani a wɔyii no kane wɔ mpɛsoa no so ne Peter Nortsu-Kotoe a ɔgyina maa Kyiniiɛ amanyɔkuo (NDC) wɔ mfeɛ mpem mmienu ne dummienu. Abatoɔ a adi kan wɔ mpɛsoa no so, wɔtoo no wɔ Ɔpɛnimma bosome wɔ mfeɛ mpem mmienu ne dummienu mu. Kyiniiɛ amanyɔkuoni na ɛde mma dodoɔ mpem nwɔtwe ahankron ne nwɔtwe dii nkunim faa akonnwa no. Akatsi North mpɛsoa no yɛ Kyiniiɛ amanyɔkuo (NDC) ahoɔdenbea. Fiti mfeɛ mpem mmienu ne dummienu de kɔ si mfeɛ mpem mmienu ne aduonu Ghana abatoɔ mu no, Owura Peter Nortsu-Kotoe a ɔgyina ma Kyiniiɛ amanyɔkuo (NDC) no na atena mpɛsoa no akonnwa so wɔ mmarahyɛbadwam. http://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/election2012/parliament.constituency.php?ID=258&res=pm https://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2020/parliament/volta/akatsi_north/ https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/ghanaelection2020/elections.constituency.results.php?mode=parliamentary&ID=238"} {"id": "2729", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Morita Morita yɛ kuro a ɛwɔ Togo. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "2735", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Kwahu yε manhyia a ɛwɔ ɔman Ghana. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6112", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Gomoa Pomadze yɛ kuro bi a ɛwɔ mfimfini mantam wɔ Ghana. Ɛbɛn Winneba wɔ Cape Coast-nkran kwan so. Ɛyɛ beaɛ a \"Perez suapɔn a ɛyɛ ankorankorɛ suapɔn a ɛdikan a yɛsii no wɔ mfimfini mantam. Nana Apata Kofi V na ɔyɛ kurom hɔ hene. LUV, REG. \"About PUCUC School of Business\". regluv.com/about-perez-university-college-school-of-business/. regluv.com. Retrieved 1 June 2017. LUV, REG. \"About PUCUC School of Business\". regluv.com/about-perez-university-college-school-of-business/. regluv.com. Retrieved 1 June 2017. News Agency, Ghana. \"perez-university-college-launches-entrepreneurship-certificate-programme\". ghananewsagency.org. ghananewsagency.org. Retrieved 1 June2017."} {"id": "2801", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Acanthophis pyrrhus yε ɔwɔ."} {"id": "2933", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Viktor Nikolayevich Belan (Виктор Николаевич Белан) (Dima Bilan (Дима Билан)) yɛ odwomtoni. (24/12/1981, Ust-Dzheguta, Russia)"} {"id": "2981", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Ivan Mazepa (Іван Мазепа; 1639—1709) yε Ukraine amansɛm."} {"id": "3287", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Maleo yɛ kuro kɛseɛ a ɛwɔ Lodi, Italy. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6700", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Akwambɔ Afahyɛ no yɛ afahyɛ Agona Nyakromfo ne Agona swedurufo a wɔn wɔ Mfinfin Matam wɔ Ghana no di. Wodi saa afahyɛ yi wɔ Osanaa bosome no mu wɔ afe biara."} {"id": "6706", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Ama Nkrumah yɛ Kane Ghanani baa amanyɔsɛm ho kasafo wɔ bre a Ghana repere fahodie ne fahodie no akyi. Ama Nkrumah yɛ kane amanyɔsem ho kasafo a na ɔka Ghana manpanyin a ɔde, Dr. Kwame Nkrumah ho bre a na ɔreko agye fahodie , na ɔsɔɔm wɔ dibea ahorɔw pii mu."} {"id": "3395", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Entrammes Entrammes yε kuro kεseε a ɛwɔ Mayenne, France. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3437", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Franco Trappoli Franco Trappoli (Fano, 05.11.1947) yɛ amanyɔni a na ɔwɔ Italy. Partito Socialista, Trappoli si dimette Radio Radicale: Eventi a cui ha partecipato Franco Trappoli"} {"id": "3503", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Stuttgart yε kuro a ɛwɔ Gyɛɛman man mu. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3521", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Mannheim yε kuro a ɛwo Gyaaman. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "11268", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Rita Akosua Dickson (wɔwoo no ɔsanaa bosome da a ɛdikan wɔ afe apem ahankron ne aduoson mu) yɛ Ghana phytochemist ne ɔbaa a ɔdikan a wɔyii no ma no bɛyɛɛ Vice chancellor maa Kwame Nkrumah University of Science and Technology. Ɔkɔɔ St. Monica's ntoasoɔ sukuu wɔ Mampong-Ashanti ɛhɔ na ɔsuaa GCE Ordinary Level nsɔhwɛ, ɛno akyire na ɔkɔɔ Wesley Girl's ntoasoɔ sukuu wɔ Cape-Coast, kɔsuaa GCE Advanced Level nsɔhwɛ. Ɔwiee ne Bachelor degree wɔ Kwame Nkrumah University of Science and Technology a Ɔsuaa Pharmacy wɔ afe apem ahankron ne aduokron nkron. Ɔnyaa PhD wɔ Pharmacology firii King's College London wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nson mu. Dickson hyɛɛ n'adwuma ase sɛ ɔkyerɛkyerɛni wɔ Kwame Nkrumah University of Science and Technology wɔ mfeɛ mpem mmienu. Aberɛ a ɔkɔɔ UK sɛ ɔkɔtoa n'adesua so no, ɔsane baa Ghana wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nson mu bɛtoa n'adekyerɛ wɔ Kwame Nkrumah University of Science and Technology. Wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nkron mu no, wɔmaa no so kɔɔ ɔkyerɛkyerɛni panin diberɛ ɛna ɛno akyire no ɔkunini wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du nan."} {"id": "11346", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Juliet Ibrahim yɛ Ghana sinitwani,ɔboa ma sini ba abɔnten ne Lebanese nnwomtoni, Ghana ne Liberiani ne ho te. Ɔnyaa abasobɔdeɛ wɔ Leading Role mu sɛ sinitwani a ɔdimu wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du Ghana sinitwa abasobɔdeɛ ase wɔ ne diberɛ a ɔdii wɔ 4 Play mu. A-listers Magazine susu ɔno ne ɔbaa a ne ho yɛ fɛ yie paa wɔ abibirem atɔeɛ ha. Juliet Ibrahim papa Lebaneseni ɛna ne maame nso yɛ Ghana-Liberianii. Ɔyɛ ba panin a ɔwɔ nua mmaa mmienu a sinitwani Sonia Ibrahim ka ho, ne nuabarima. Juliet ne ne nuanom atena Lebanon ne Ivory Coast akyɛ yie ɛnam ntɔkwa a ɛsii wɔ hɔ no. Ɔkɔɔ ne mmatafowa sukuu wɔ Lebanon, ɛno akyire na ɔkɔɔ Ivory Coast kɔɔ ne ntoasoɔ sukuu wɔ hɔ a ɔtenaa n'awofoɔ nkyɛn. Ɔkɔɔ Ghana Institute of Language, ɛhɔ na ɔkɔsuaa English, French ne Spanish.Ɔsane suaa dwadie, adetɔn deɛ ne Public Relation wɔ Ghana Institute of Journalism. Ibrahim kyerɛ mu sɛ wɔ abibirem ha ɔnka atuntumfoɔ ho ɛnam ne honam ahosuo nti, nanso sɛ ɔfiri abibirem mu a wɔkae no ka abibifoɔ ho."} {"id": "4919", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Germany ammamuo mmra mu no, ɔtutenani a ɔwɔ ɔman no mu wɔ ho kwan sɛ, Germany ɔman no ma no tumi a ɛbɛma no atena ɔman no mu sɛ tukɔtenani, sɛ ɔman a ɔfiri mu no basabasayɛ ɛwɔ mu a. Tukɔtena tumi kyerɛkyerɛ ma yɛte aseɛ sɛ otutenani atutenafo agyinatu kuw a ɛwɔ 1951(afe apem ahankron adunun baako) bɔ saa foɔ yi ho ban wɔ mmra mu afei nso ɛbɔ wɔn ho ban sɛnea ɛbɛyɛ a aban no mmɔ wɔn nkɔ wɔn mman mu. Mpɛn pii no, saa ahobanbɔ yi nyinaa ka atutena anamɔn a adwumakuw a yɛfrɛ wɔn 'Federal Office for Migration and refugees'(Bundesamt für Migration and Fluchtlinge BAMF) hwehwemu hunu mu nokorɛ abrɛ a krataa twerɛ sɛm biara mma mu. Ɛwɔ afe 1993(apem ahankron ne aduokron abiesa) ne 2015 (afe mpem aduonu ne dunum) mu no, yɛ sesaa nhyehyeeɛ a na ɛda hɔ ma otutenani faahodi pii wo kwan so a ema no baa fom. bio, ɛnsan atutena ho nsɛm a esiiɛ ekɔ 2015(afe mpem aduonu ne dunum) nkyɛmu mmienu no, mpanyimfo de nhyehyeeɛ foforɔ bi baa sɛ anka yɛnfa nsesaaɛ mbra krata a na ɛkyerɛkyerɛ (ne nkyekyɛmu- section 16a GG) otutenani faahodie soɔ, seneɛ ɛbɛyɛ a ɔman biaa bɛtumi akyerɛ otutenafoɔ dodoɔ a ɔbɛtumi agye ahwɛ wɔn so wɔ kwan a ɛfata soɔ."} {"id": "4625", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Wiemuhyɛn Gyinabea pronounciation of \"Wiemuhyɛn Gyinabea\" (help·info) yɛ bea nipa akwanfufoɔ ne nneɛma foro Wiemuhyɛn. Sɛ yɛka sɛ Wiemuhyɛn Gyinabea a na ɛkyerɛ aerodrome wɔ borɔfo kasa mu a, ɛwɔ adan ne afaafa ahodoɔ beberee, ɛbinom wɔ hɔ a yɛde ma akwantufoɔ a wɔrefa wiemuhyɛn de atu kwan. Wiemuhyɛn Gyinabea biara wɔ nnoɔma ahodoɔ bi a ɛboa ne dwumadie bi te sɛ baabi a Wiemuhyɛn no tumi Gyina, ɛna ɛsane nso wɔ biribi a yɛfrɛ no sɛ a control tower. Wiemuhyɛn Gyinabea biara nso yɛ baabi a sɛ wiemhyɛn bi firi soro reba fom a ɛdi kan kɔsi hɔ ansa na abɛgyina, a mpɛmpii no ɛyɛ kwan a wogyina so a wohunu wanim ntentensoɔ a, ɛhɔ na sɛ wiemhyɛn no rebɛtu akɔ soro foforɔ anaa sɛ ɛfiri soro nso rebɛsi fam nso a wɔfa anaa biribi a yɛfrɛ no sɛ helipad, na berɛ biara no control towers, hangars ne terminals ahodoɔ no nyinaa benbɛn no."} {"id": "4637", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Angela Kyerematen-Dwomɔ  yɛ Ghana nii dwadinii kandifoɔ. Ɔno na mprempren mu yi  ɔyɛ IBM adwumayani panin wɔ Gaana. Ɔno ne ɔbaa a odi kan a ɔyɛ ɔman no kwankyerɛfo panin ma IBM  wɔ abibirem ha. Angyela kura abodin krataa wɔ Dawurobɔ ne \"Frɛnky\" kasa mu. Wagye abɔdin nkrataa wɔ akannifoɔ mpuntuo nteteeɛ a brofo kasa mu no yɛfrɛ no Mpanindie ne Mpuntuo wɔ akan suapɔn  Harward Suapɔn  mu. Wayɛ adwuma paa wɔ sikasem ntotoeɛ mu ne mfididwuma mu mfeɛ dunum wɔ abibiman mu ne abrokyiman mu nti ama wakwadare mu yie  . Wɔ afe mpem mmienu ne du baako mo nu ɔde ne ho kɔdɔmm IBM nkorabata a ɛwɔ abibirem atoeɛ fam so. Akyire yi no, ɔtu kɔɔ Kenya kuropɔn, Nairobi mu sɛ IBM a ɛwɔ mfimfini, apueeɛ ne atɔeɛ abibirem mantam mu sɛ IBM ntotoeɛ panin. A cikin Janairu 2022, Microsoft ya sanar da nadin Angela Kyerematen-Jimoh, kwararre kan harkokin shari'a na kasa da kasa, a matsayin sabuwar Manajan Haɗin Kan Dabarun Afirka a cikin sabon Ofishin Canjin Afirka (ATO)."} {"id": "5393", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Tetyana Mykhaylivna Reshetnyak(pronounciation of \"Tayanna\" (help·info)) (Ukrainian: Тетяна Михайлівна Решетняк; wɔwoo no ɛbɔ bosome da a ɛtɔ so aduonu nkron wɔ afe apem ahankron ne aduowɔtwe nan nom) Tayanna, yɛ Ukraine nwomtonii,sinitwani ne obi a ɔtwerɛ nnwom. N'abrabɔ ahyeaɛseɛ Wɔwoo Reshetnyak wɔ kuro a ɛwɔ Chernivtsi Wɔdii mfɛ nnwɔtwe na n'awofoɔ ma no kɔɔ anwomtofoɔ sukuu, nanso ɔgyae sukuu mfeɛ mmienu akyire mu. Ɔdii mfeɛ aduasa no Tatiana hyɛaseɛ sua sɛdeɛ yɛde nne di dwuma wɔ nwomtoɔ mu, ɔdiikan de ne ho bɔɔ kuo bi ɛno akyire na ɔtee ne ho.Berɛ a Tayanna ɔrekɔ Lviv wɔ mfeɛ mpem mmienu ne baako nom no, ɔnyaa akwanya too dwom wɔ ne kuo nom wɔ berɛ na Pope John Paul II wɔ hɔ.Dwuamadie a ɛdikan a ɔkɔ yɛeɛ yɛ akwantuo a ɔtu kɔɔ Skadovsk berɛ a wɔrebɛdi afahyɛ agorɔ, ɛhɔ na ɔtɔɔ so mmiɛnsa. Tayanna nua mmarima yɛ mmiɛnsa, ntaafoɔ mmienu a wɔn yɛ dɔkɔdɔkɔ nnoɔma,ɛna baako nso to dwom ɛne Misua Marvin a ɔto dwom a nkurɔfoɔ nim no paa wɔ Ukraine."} {"id": "6689", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Akenten Appiah-Menka yɛ Ghananin mmarani, amanyɔni ne adwumawura. Ɔyɛɛ dwadie ne nnwuma soafoɔ-abediakyire, na akyire no ɔbɛyɛɛ mmaradwuma abediakyire wɔ Ghana ahosodie a etɔ so mmienu no mu. Ɔwoo Appiah-Menka Kitawonsa 3, 1933 wɔ Aboabogya a ɛwɔ Kwabre mansin a ɛbɛn Kumasi a ɛwɔ Ashanti Region no. Ɔmaame de Eno Akosua, na Ɔpapa de Ɔpanin Amponsa Adiyia, a ɔwuuɛ ansa na ɔrewo Appiah. Ɔhyɛɛ ne sukuu ase wieeɛ wɔ Aboabogya Methodist Middle School. Ɔkɔtoaa so wɔ Abuakwa State College wɔ Kibi de nyaa ne Cambridge certificate, na ɔkɔɔ Adisadel College kɔnyaa ne Advanced Level certificate. Owieɛ no na owiaa ne ho de nnoɔma-suhyɛn firii Takoradi kɔɔ Marseille wɔ France. Ofiri hɔ 1954 de keteke kɔpuee England. Saa afe no ara mu na ɔkɔwuraa Northwestern Polytechnic (a seisei wɔfrɛ no Universty of London) a ɛwɔ London mu wiee 1955 de nyaa GCE advanced level certificate. Ɔtoaa n'adesua so wɔ University of Manchester firi 1956 kɔsi 1959 de suaa mmara. Ɔgyee ne mmaradwuma too mu wɔ Lincoln's Inn. Ɔsan baa Ghana 1960 ne ho bɔɔ Nicholas Yaw Boafo Adade mmaradwuma Yaanom Chambers."} {"id": "6695", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Akuapem gyina hɔ ma Akuapem people, Abusuakuo wo Ghana Akuapem dialect,ɔmo kasa Akuapem Kingdom, Kane aheman"} {"id": "4865", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Samia Yaba Christina Nkrumah (Sɛnea yɛbɔ edin Samia Nkrumah (help·info) ) (wɔwoo no Ayɛwohomumɔ bosome da a ɛtɔ so aduonu-abiɛsa, afe apem ahankron ne aduosia) yɛ Ghana ɔmanyɔfo ne ɔbea a ɔda amanyɔkuw \"Convention People's Party(CPP)\" ano. Mfe mpem mmienu ne awɔtwe mu no, odii kan wɔ Mmarahyɛbagua abatow mu ma Jomoro mpɔtam. Na eyi ne bere a edikan a wagyina wɔ saa akansi no mu. Ɔyɛ Ghana Manpanyin a odi kan, Kwame Nkrumah, babea. Samia Nkrumah maame yɛ Egyptni Kristonibea a na ne din de Fathia Rizk. Ɔwoo Samia Nkrumah wɔ Aburi wɔ Apuei Mantam wɔ Ghana wɔ afe apem ahankron ne aduosia(1960) mu. Wɔ afe apem ahankron ne aduosia-nsia(1966) mu, bere a wotuu Kwame Nkrumah aban gui no, ɔne ne maame ne ne nuabarimanom tu fii Ghana. Egypt aban no gyee abusua no ma wɔsan kɔtraa wɔn atenae wɔ Egypt. Afe apem ahankron aduɔson-nnum mu, General Acheampong National Redemption Council aban too nsa frɛɛ wɔn ma ɔne n'abusua san bɛtenaa Ghana."} {"id": "4877", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Wɔ woo Hanna Louisa Bisiw Kitawonsa bosome no da 3tɔso 23 afe 1972 mu. Hanna yɛ ɛnkane Ɔmansoafoɔ abɛdiakyire ma soayɛ a ɔhwɛ Nduane ne Kuayɔ dwuma so, ɔsan yɛ ɛnkane Mmrahyeɛ bɛdwani ma Tano South, Brong Ahafo Region Ghana. Wa ka sɛ seɛ ne preman bra a hyeɛ Hanna ma. Wɔ woo Hanna Bissiw wɔ Techimantia wɔ Brong Ahafo Region Ghana. Hanna kɔɔ sukuu wɔ Kumasi Girls Secondary School, na ɔnyaa scholarship kɔ toa n'adesua so wɔ Cuba, na owie sukuu bɛ yɛɛ Veterinary Doctor (1999). Hanna wie n'adesua wɔ Cuba no, ɔyɛɛ adwuma wɔ Veterinary Ayaresabea ɔhwɛ mmoa na ɔsanso hwɛ dwumadie a ɛda Ghana ne Cuba ntem. Afe 2008 mu no na Hanna hyeɛ Politics ase. Na Hanna ka NDC Manifesto Committee fuor no ho. Na ɔyii no sɛ ɔbɛyɛ ɔmansoafoa bɛdiakyire a ɔhwɛ nsuo, ndwuma ne adansie afe 2009, Ɔmansoafoa abɛdiakyire ma soayɛ a ɔhwɛ Nduane ne kuayɔ ndwuma so ne Mmrahyeɛ bɛdwani ma Tano South (2012 – 2017). Hanna aware Owura Francis Kpormega a ɔyɛ Dokitani wɔ kura mmofra mienu."} {"id": "3115", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Serbia (Србија/Srbija) yε ɔman. Kuro titiriw wɔ Belgrad. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "11116", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Lakeside University College Ghana (LUCG) a na kane no wɔfrɛ no Madina Institute of Science and Technology (MIST) yɛ ankorankorɛ sukuupɔn a ɛnhwehwɛ mfasoɔ wɔ Nkran, Ghana. Madina Foundation for Science & Technology (MFST) na wɔtee saa sukuupɔn yi wɔ afe 2013 mu. Sukuupɔn no wɔ sukuu ahodoɔ mmiensa: Civil Engineering (BSc) Mechanical Engineering (BSc) Oil and Gas Engineering (BSc) Banking and Finance (BSc) Marketing (BSc) Accounting (BSc) Human Resource Management (BSc) Arabic Language Education (BA) Kwame Nkrumah University of Science and Technology (KNUST) University for Development Studies Appiah-Menka University of Skills Training and Entrepreneurial Development Lakeside University Inducts New President - DailyGuide Network http://citifmonline.com/2016/07/30/madina-institute-of-science-and-technology-to-open-in-september/"} {"id": "11122", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Ernestina Naadu Mills(née Botchway) yɛ ɛnkane ɔmanpanin yere a ɔdikan wɔ Ghana ɛna ɔsane yɛ Ghana ɔkyerɛkyerɛfoɔ. Na ɔyɛ ɛnkane Ghana manpanin John Atta Mills yere(Kitawonsa bosome da a ɛtɔ so aduonu baako wɔ afe apem ahankron ne aduanan nan dekɔ Kitawonsa bosome da a ɛtɔ so aduonu nan wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du mmienu mu),ɛna Health Legend Foundation bɔɔ no abaso maa no gyee Humanitarian abasobɔdeɛ. Ɔsane bɛyɛɛ Ghana manpanin yere a ɔtɔ so mmienu firi afe apem ahankron ne aduokron nsia dekɔ si mfeɛ mpem mmienu ne baako(1996-2001). Ɔkyerɛɛ adeɛ bɛyɛ mfeɛ aduasa mmiɛnsa, a ɔkyerɛɛ adeɛ wɔ Aburi Girls' ntoasoɔ sukuu, Achimota sukuu ne Holy Trinity Cathedral ntoasoɔ sukuu. Ghana ne aman foforɔ ahyɛ no animuonyam wɔ mmoa a ɔde ma mmɔfra nnwomasua. Wɔwoo Ernestina Naadu Botchway wɔ Nkran, a n'awofoɔ ne Cornelius Tete Botchway, a ɔyɛ kookoo krahyenii ne Madam Alberta Abetso Abbey, wɔn mmienu nyinaa firi Prampram kuro a ɛwɔ Nkran punpuni mantam."} {"id": "11350", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Wɔyɛ nyansahufoɔ kuo a wɔn dwuamdie titiriw ne sɛ wɔfa akwan soronko so de yɛ nneɛma a ɛboa yɛn daadaa asetena. Wɔnam nkabom so afa akwan soronko so adi dwuma pii mmerɛ a na wɔwɔ Nairobi Suapɔn mu no. Wɔnam abɛɛfo akwan soronko so de danedane mmofra danta a ɛsɛe yɛn atenayɛ ma no yɛ ahoɔden (energy) anaasɛ ngo (fuel) a yɛtumi de noa nuane. Saa dwumadie yi nso boa ma y3nya tenayɛ a ɛhɔ te. Owura Peter Gachanja (COO), Dennis Wachira (CEO) ne Melvin Kizito (R&D) na wɔtee saa Kenya adumakuo LeafyLife yi. Wɔtee no afe mpem mmienu ne du-nsia mu (2016) wɔ Nairobi, Kenya kuropɔn no mu. Wɔyɛ adumakuo foforɔ a wɔreyɛ adufra ne ahoɔden ɔkwan pa foforɔ a wobɛtumi de adane danta a ɛnni mfaso biom na ɛresɛe yɛn atenayɛ no ayɛ no biribi foforɔ a ɛbɛba mfasoɔ ama temanmufoɔ. Nne3ma a ɛfiri danta a asɛe na wɔnam abɛɛfo kwan soronko so adanedane no mu ba ne ngo(biofuel) ne nneɛma afoforɔ bi a wotumi de si adan."} {"id": "6444", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kpandai (pronunciation of\"Kpandai\") (help·info)yɛ mpesua nom baako a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbadwam no ho. Wɔyi mmarahyɛbadwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Kpandai wɔ Ghana atifi mantam. Mmarahyɛbedwani a ɔte mpesua no akonnwa no so seisei ne Daniel Nsala Wakpal. Ɛnam kyiniiɛ amanyɔkuo National Democratic Congress so na wɔtoo no so aba yii no ma no nyaa mma mpem mmienu ne aduoson mmiɛnsa (2,073) a ɛyɛ mma dodoɔ a ɔnya kyɛnn n'sɔretiafoɔ a ɔde dii nkunim wɔ mpesua no abatoɔ nom de bɛyɛɛ mmarahyɛbadwanii. Ɔbɛgye akonnwa no firii Mathew Nyindam a ɔyɛ mmarahyɛbedwanii a ɔgyina maa mpesua no wɔ kwasafoman a ɛtɔ so nsia wɔ ɔsono amanyɔkuo New patriotic party anan mu ɛna ɔsane nyaa akwanya biom gyina maa mpesua no mfeɛ nan biom wɔ berɛ ɔdii nkunim wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du nsia biom wɔ kwasafoman a ɛtɔ so nson wɔ ɔsono amanyɔkuo New patriotic party anan mu."} {"id": "6450", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu p Tamale Central(pronunciation of\"Tamale Central\") (help·info) yɛ mansini nom baako a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Tamale Central wɔ Tamale\"Metropolitan\"mansini wɔ atifi mantam wɔ Ghana. Wɔtee mpesua no akonnwa wɔ berɛ a wɔreto mfeɛ mpem mmienu ne nan Ghana mmarahyɛbedwafoɔ aba no. Wɔm reto aba ayi obi ama no atena akonnwa a bi tenaa so akyɛ wɔ mpesua hɔ no wɔ Oforisuo bosome da a ɛtɔ nan wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nsia (4,april 200-) mu no, Alhassan Fuseini Inusah a ɔwɔ kyineeɛ amanyɔkuo National Democratic Congress na ɔdii nkunim a ɔnyaa mma dodoɔ a ɛyɛ mpem du nson, ahanum ne mmienu (17,502). Ɛna Alhassan Wayo Seini a ɔwɔ kyineeɛ amanyɔkuo National Democratic Congress nso twee ne diberɛ saneɛ de ne ho kɔbɔɔ ɔsono amanyɔkuo New patriotic party nanso ɔdii ntwo wɔ abatoɔ nom. Mpesua no akonnwa no wɔ Tamale mansini adantam a ɛwɔ Ghana atifi mantam. Wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nan nom no(2004) Alhassan Wayo Seini a ɔwɔ kyiniiɛ amanyɔkuo National Democratic Congress nkoa na ɛperee mpɛsoa no akonnwa no."} {"id": "3756", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kalgεri yε kuro a ɛwɔ Albεta, Kanada. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3762", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Hamilton yε kurow a ɛwɔ Ontario, Kanada. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3754", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Ottawa yɛ kuro titiriw a ɛwɔ Kanada. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "4241", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kumase Wiemuhyɛn gyinabea (IATA: KMS, ICAO: DGSI) yɛ wiemuhyɛn gyinabea a ɛwɔ Ghana. Ɛno nkoaa ne wiemuhyɛn gyinabea a ɛwɔ Kumase. KumaseWiemuhyɛn ɛ yɛ kwansin nsia ɛfiri Kumase  . Wɔtoo   saa wiemuhyɛn gyinabea yi mu wɔ Ɛbɔ bosome mu wɔ afe 2012 mu seneɛ wobɛtumi asiesie kwantenpɔn no mu. Sesiara ɛwiumhyɛn bɛyɛ,42000 bosome biara. Wayɛ nsiesie bebree w Kumase Wiemuhyɛn gyinabea Kumase Wiemuhyɛn gyinabea sɛ deɛ ɛbɛyɛ wiemuhyɛn akeseɛ bɛtumi ɛfiri ha akɔ ɔman ahodoɔ so.Wɔ gyidi sɛ afe 2015 nkɔ na awieyɛ na wawie saa dwumadie Saa dwumadie ne boɔ bɛyɛ Amerika sika $300 ɔpepee, wei bɛma wiemuhyɛn gyinabea yi a yɛ abɛfo afei nso bɛbia ye didi ne dwadie bea nyinaa bɛba abɛka ho. Sesiara ɛnam saa dwumadie yi nti wiemuhyɛn  tumi tu anqdwo. Afei nso nfidie ne nkanea a ɛboa wiemuhyɛnkafoɔ wabue ano a  ɛboa wiemuhyɛnkafoɔ  . Airport information for DGSI at World Aero Data. Airport information for KMS at Great Circle Mapper. \"Kumasi Airport reopens\". business.myjoyonline.com. 8 October 2012.  http://www.ghanaweb.com › News › 2013-04-22 \"Kumasi airport gets Instrument Landing System\". citifmonline.com. 20 March 2014."} {"id": "3889", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Siracusa yε kuro a ɛwɔ Italy. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3053", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Ankara Ankara yε kurow titiriw a ɛwo Turkey. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3716", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Slovakia (Slovenská Republika) yε ɔman. Ɔman no ahenkuro ne Bratislawa. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "1450", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Nkran yɛ Ghana ahenkuro. Ɛsane nso yɛ Nkran Mantam no ahenkuro. Ɛyɛ beaeɛ a Ghana Mantam no nyinaa dwa kɛseɛ wɔ. Ɛhɔ nso na adwumakuo akɛseɛ no dodoɔ no ara wɔ. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3673", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu University of Cambridge(pronounciation of \"University of Cambridge\" (help·info)) yε university a ɛwɔ Cambridge, United Kingdom. University of Cambridge ɛyɛ collegiate research suapɔn a ɛwɔ Cambridge, United Kingdom. wɔtee saa suapɔn yi wɔ afe apem ahaanu ne nkron mu (1209) ɛna ne nsa kaa ne royal charter firii owura Henry III nkyɛn wɔ afe apem ahaanu ne aduasa baako (1231) mu, Cambridge suapɔn no yɛ suapɔn a anyini na akyɛ yie a ɛtɔ so mmienu ɛwɔ English-speaking world , ɛna ɛsane nso yɛ wiase nyinaa suapɔn a ɛtɔ so nan a anyini na kyɛ yie pa ara. suapɔn yi mu adesuafoɔ a ɛdi kan no nyinaa firii University of Oxford mu na ɛbae wɔ berɛ a na asuafoɔ no ne kuromanfoɔ no anya ntawantawa bi. saa suapɔn akɛseɛ mmienu yi nyinaa a wɔyɛ ancient universities yi wɔ nnoɔma ahodoɔ bi a wɔn nyinaa yɛ a, ɛyɛ pɛpɛɛpɛ na mpɛm pii no yɛtae frɛ wɔn mmienu yi sɛ Oxbridge. Yɛbɔ Cambridge abaso sɛ ɛyɛ suapɔn obiara pɛ sɛ ɔkɔgye nteteeɛ wɔ mu no mu baako wɔ wiase nyinaa."} {"id": "3670", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu University of Oxford(pronounciation of \"University of Oxford\" (help·info)) yε sukuupɔn a ɛwɔ Oxford, United Kingdom. University of Oxford ɛyɛ collegiate research university a ɛwɔ Oxford, England. ɛwɔ nnoɔma a ɛdi adanseɛ sɛ wɔ afe apem ne aduokron nsia (1096) mu nyinaa na adesuafoɔ kɔ suapɔn no mu kɔgye nteteeɛ. ɛno nti ɛma no yɛ suapɔn a anyini na akyɛ yie pa ara wɔ English-speaking world ɛna ɛsane nso yɛ wiase nyinaa suapɔn a ɛtɔ so mmienu a akyɛ yie pa ara a. ɛhyɛɛ ne dwumadie ase de firi afe apem ɔha ne aduosia nson mu (1167) berɛ a Henry II hyɛɛ sɛ ɛngrɛsi adesuafoɔ ntumi nkɔgye nteteeɛ wɔ University of Paris bio no. Berɛ a ntawantawa bɛtɔɔ Oxford adesuafoɔ ne Oxford kuromanfoɔ no ntam wɔ afe apem ahaanu ne nkron mu no (1209), adesuafoɔ no bi kɔɔ Cambridge ɛhɔ na wɔkɔtee suapɔn a wɔfrɛ no sɛ University of Cambridge. Saa suapɔn akɛseɛ mmienu yi nyinaa a wɔyɛ ancient universities yi wɔ nnoɔma ahodoɔ bi a wɔn nyinaa yɛ a, ɛyɛ pɛpɛɛpɛ na mpɛm pii no yɛtae frɛ wɔn mmienu yi sɛ Oxbridge."} {"id": "4210", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Pik-Sen Lim (15.09.1944 - ...) yε odwomtoni, United Kingdom."} {"id": "4871", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Comfort Doyoe Cudjoe-Ghansah (ɔwoo no Obubuo 3, 1967) yɛ Ghana amanyɔni ne mmarahyɛ badwani ma Ada mansini mu. Ɔsan nso yɛ ɔman soafoɔ a ɔda \"Social and Allied Institutions\" ano. Wɔwoo Comfort Doyoe Cudjoe-Ghansah wɔ Ada kɛseɛ wɔ Nkran mantam wɔ Obubuo 3, 1967. Comfort nyaa adansidi krataa firi akyerɛwfoɔ mu wɔ \"Royal Academy of Accounting\", Nkran ɛwɔ 1983. Wagye abodin krataa wɔ kasafidie ne \" TV\" ɔyɛkyerɛ so afiri \"Ghana Institute of Journalism\" wɔ 2011. Cudjoe-Ghansah yɛ mmarahyɛ badwani ma Ada mansion. Na ɔtena boayikuo ma bɔbeasu ne mmɔfra ne amanaman nkitahodie. Ɔno na ɔyɛ ɔsoafoɔ payin ma  Ghana abaatan wɔ \"Social and Allied Institutions\", ɔgye saa asodie yi wɔ ɔpɛpɔn 2013. Ghana man payin John Dramani Mahama. ɔdii nkyim wɔ so boɔ a wɔde bɔɔ no wɔ 2014 sɛ watua adanmude ama \" assembly \" \"memberfoɔ\" sɛ wɔn mpou \"District Chief Executive\" a ɔman payin yii no. Ɔtumi san ne ti wɔ nhyiamu a ɛho hia para wɔ mantam no mu."} {"id": "3777", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Saint-Étienne (sɛdeɛ frenchfoɔ frɛ no: ​[sɛ̃t‿etjɛn]; Arpitan: Sant-Etiève; Occitan: Sant Estève, [ˈsantesˈtɛβe]; broɔfo: Saint Stephen)(pronounciation of \"Saint-Étienne\" (help·info)) yε kuro kεseε a ɛwɔ France mfimfini apueɛ, wɔ Massif Central ɛde broɔfo kwansin aduosia kɔ Lyon anaafoɔ atɔeɛ famm a ɛwɔ Auvergne-Rhône-Alpes mantam, wɔ kwan a ɛka Toulouse ne Lyon bom. Saint-Étienne na ɛma Loire nkorabata yɛɛ fɛ. Saint-Étienne yɛ ɔman a ɛtɔ so du mmiɛnsa a wɔn nnipa dɔɔso wɔ France ɛna ɛyɛ kuro a ɛtɔ so mmienu a ɛwɔ nnipa wɔ Auvergne-Rhône-Alpes. Saint-Étienne Métropole na ɛtɔ so mmiɛnsa a ɛwɔ mantam beberee sɛ Grenoble Alpes ne Lyon firi hɔ a. Mansini adantam no da urban beaɛ no akoma so a nnipa a ɛte hɔ boro mpem ahanum ne du nkron, ahannwɔtwe ne aduasa nan (519,834) wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du nsia mu, ɛna ɛtɔ so du nson wɔ France a wɔn nnipa dɔɔso,ekura ɔha ne du nson mansini adantam."} {"id": "3230", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu University Niccolò Cusano (it: Università degli Studi Niccolò Cusano - UNICUSANO) yε university a ɛwɔ Roma, Italy. Suapɔn no ma abɔdin krataa a yɛfrɛ no sɛ degree wɔ nwomasua mu, mmara, amanyɔsɛm, sikasɛm, engineering, psychology. Suapɔn no wɔ tumi krataa sɛ suapɔn a wɔtumi ma abodin krataa wɔ ntentan fidie so adesua mu ne wɔn a wɔn nso bɛtena dan mu sua wɔ Rome. wobɛhunu suapɔn no wɔ Via don Carlo Gnocchi, 3 – 00166 Rome. wɔ suadan no mu no, suapɔn no wɔ multimedia classrooms, theater ne sports facilities. Suapɔn no wɔ library a, ɛyɛ nwoma korabea ɛne deɛ ɛwɔ abɛɛfo ntentan fidie no so (deɛ ɛwɔ abɛɛfo ntentan fidie no so no, asuafoɔ no tumi sua aberɛ biara). Unicusano suapɔn no wɔ baabi ahodoɔ a adesuafoɔ no da a ɛno nni suapɔn no mu ankasa, a ɛbɛ mmea ahodoɔ ahanan (400). wɔ suapɔn no mu hɔ nso, nhwehwɛmu beaeɛ wɔ hɔ a ɛyɛ Nicholas of Cusa University. Suapɔn no wɔ kasafidie a ɛdi ne dwuma firi sukuu mu hɔ ankasa, a yɛfrɛ no Radio Cusano Campus."} {"id": "3624", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Bangalore (ಬೆಂಗಳೂರು) yε kuro kεseε a ɛwo India. Emu nipa dodoɔ yɛ 8,425,970 milion. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3627", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Pune yε kuro kεseε a ɛwɔ India. Emu nipa dodoɔ yɛ 6,049,968 milion. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3732", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Fortaleza yε kuro a ɛwɔ Brazil. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6840", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Francis Yao Asare yɛ kane Ghanani nnuro mu nimdifoɔ ne amanyɔni. ɔsoom sɛ soafo wo asoe ahorɔw pii wɔ Ghana adehyeman a edikan no mu. ɔSoom sɛ mmarahyɛ bedwani ma Buem mpɛsoa so. Wɔ woo Francis wo Boroda a ewɔ southern Togoland. ɔkɔɔ sukuu wɔ Presbifoɔ sukuu a ɛwɔ anum na afei, ɔtoaa so kɔɔ Mfantsipim School a ɛwɔ Cape Coast. Wɔ tetee no sɛ nnuro ho nimdefoɔ wɔ ayarasabea a ɛne Korlebu Teaching Hospital na ɔyɛɛ adwuma sɛ ɔyarehwɛfo wɔ temanmufo adwumabea a ɛne Ghana Civil Service firi 1940 kosi afe 1947.  ɔsoom wɔ Buem Krachi mansin ne Southern Togoland mansin akuo no mu, ma wɔ too aba yii no sɛ ananmusifo maa Buem wɔ afe 1951. Wɔ saa afe no mu no, wɔ paw no sɛ Soafo kyerɛwfo (abediakyire) ma asoe a ɛhwɛ Afiesie so. Akyiri yi, wɔ paw no sɛ soafo a ɔhwɛ nnwuma so , nnipa yiyiedie, na  ode mmere kakra bi gyinaa osoafo ananmu wɔ Nkitahodie asoe. Wɔ afe 1957 mu no, wɔ paw no sɛ soafo a ɔhwɛ nnuane ne kuayo so . ɔyɛɛ saa adwuma no kosii June , afe 1960."} {"id": "6716", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Anidaso yɛ biribi ye hwe anim anaa sɛ yɛ twɛn"} {"id": "2976", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Yapan (日本) yε ɔman. Kro titiriw wɔ Tokyo. Emu nipa dodoɔ yɛ 126.045.000 (2017)."} {"id": "2794", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Lisbon (Lisboa) yε Portugal ahenkuro Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "2795", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Reykjavík yɛ kuro titiriw a ɛwɔ Iceland. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3537", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Zaragoza(pronounciation of \"Zaragoza\" (help·info)) yε kuro a ɛwɔ Spain man mu. Zaragoza, a borɔfo kasa mu no wɔka no sɛ Saragossa, ɛyɛ kuro a ɛso yie pa ara wɔ Zaragoza Province no mu na ɛsane nso yɛ kuro a ɛde ne ho wɔ Aragon, a ɛwɔ Spain. Kuro yi da asubɔten ɛne ne tributaries nkyɛn, wɔ Huerva ne Gállego, a wobɛtumi aka sɛ ɛda Aragon ne Ebro mfimfin. Wɔ ɔpɛpɔn bosome no da a ɛdi kan wɔ afe mpem mmienu ne du nkron mu no (2019), na nnipa dodoɔ wɔwɔ kuro Zaragoza no mu no yɛ 706,904, (ɛno ne kuro a ɛtɔ so num a ɛso yie pa ara wɔ ɔman Spain mu) a ɛwɔ asaatam bɛyɛ 973.78|km² so. Kane Iberian kuro a ɛdii kan bae ansa na Roman foɔ rebɛdi kuro no so no na wɔfrɛ no Salduie anaa Salduba. Roman foɔ ne Greek foɔ nso frɛɛ saa tete kuro yi sɛ Caesaraugusta (wɔ Greek mu no ɛyɛ Καισαραυγοῦστα), ɛno mu na yɛnyaa Arabic din Saraqusṭa ( a na wɔka no wɔ Al-Andalus berɛ mu), ɛno ne medieval Çaragoça, ɛne mprɛmprɛn Zaragoza."} {"id": "5720", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Efiada(pronounciation of \"Efiada\" (help·info)) ɛyɛ nnawɔtweda a ɛwɔ Yawoada ne Memeneda ntam. Sɛ yɛ hwɛ seneɛ nnawɔtweda no hyɛ aseɛ a ɛwɔ mmeamea bebiree no, Efiada ɛyɛ da a ɛtɔ so enum ɛwɔ nnawɔtwe no mu ɛne da ɛtwa toɔ ɛwɔ da a yɛde yɛ adwuma mu. Efiada kyerɛsɛ Afi asekyerɛ ne asaase a etumi so aba anaa deɛ ɛtumi wo. Akanfoɔ bi te sɛ Fantefoɔ gyidi sɛ eda wei kyerɛ asaase na wo da. Efiada yɛ ɛda sronko wɔ Akanfoɔ nnawɔtwe da nu mu. Wɔ Akanfoɔ adaduanan nu mu, wɔ yi nda annan bi a ɛyɛ dabone, na nda bone mmienu nso yɛ frɛ: nu Adae ne Fodwo anaa Fofi, Fo kyerɛ nhyiamu. Wei yɛ nda wɔ de frɛ nananom abosom a wɔ wɔ nsuom ne asaase so, na wɔ yɛ amamere a ɛbɔ kuro no ho ban. Sɛ dabone si Ɛdwoada ne Efiada da a wɔ di Fodwoɔ ne Fofie a ɛyɛ ndaa sronko wɔ Akan nda nu mu. Wɔ wo abɔfra Efiada a yɛ frɛ nu Afia/Efia na Kofi. Afia ne Efia yɛ mmaa din ɛna Kofi nso yɛ mmɛrima din."} {"id": "3533", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Valencia yε kuro a ɛwɔ Spain. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3540", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Santiago de Compostela yε kuro kεseε a ɛwɔ Spain. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3531", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Barcelona yε kurow a ɛwɔ Spain. Sagrada Familia Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3772", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Nice yε kurow kεseε a ɛwc France. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6749", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Awudie gina hɔ ma kum a wokum obi a ɛmfa mmra kwanso."} {"id": "6055", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Diyarbakır yε kuro a ɛwɔ Turkey. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "2751", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Sierra Leone(pronounciation of \"Sierra Leone\" (help·info)) yε ɔman. Ɔnam no ahenkuro ne Freetown. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3461", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu St. Louis yε kuro kεseε a ɛwɔ Missouri (USA). Emu nipa dodoɔ yɛ 319,264. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6710", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Amsterdam yɛ Hɔlanfoɔ ahenkuro kɛseɛ. Eso sen Nkran kuro no na ɛwo nnipa bɛyɛ 800.000 seseaa. Nkran mpo so sen no. Amsterdam yɛ 219.33 km2 na Nkran nso so yɛ 185km2. Amsterdam ABAN Sɛ wopɛ baabi pa atena a na ɛye amsterdam. nanso amanneɛ awobɛ hunu kuro no mu nso dɔɔso. AMSTERDAMfoɔ ye Nkramosom (Islam) Ne kristosom (Christianity) Na nnipa bebree gu Amsterdam. ɛwiase mu nnipa mu te se Moroko, Surinam, ne Arabfo anaa Nkramofo gu Amsterdam paa. Gaanafo nso gu ho a won apansam kuro. Nkyekyem:Hɔlan"} {"id": "3672", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Cardiff yε kuro kεseε a ɛwɔ Wales (United Kingdom). Emu nipa dodoɔ yɛ 346,100 (2011). Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3490", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Beijing (北京) yε kuro titiriw a ɛwɔ China. Emu nipa dodoɔ yɛ 21,700,000 (2015). Asia asaasepɔn so, nkuro kɛseɛ nyinaa no, Beijing ni kuro kɛseɛ a ɛtɔ so nkrɔŋ. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3644", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Antalya yɛ kuro a ɛwɔ Turkey man mu. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3626", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Ahmedabad (અમદાવાદ) yε kuro kεseε a ɛwɔ India. Emu nipa dodoɔ yɛ 5,815,361 milion. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3820", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Agadir yε kuro a ɛwo Morocco. Emu nipa dodoɔ yɛ 600 000 (2012). Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3757", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Montréal yε kuro a ɛwɔ Québec, Kanada. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "2719", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Nikolai II (Николай II; 1868—1918) yε Russia amansɛm."} {"id": "11412", "contents": "Matibabu koeɛ ma ɛkwan a ɛda mpɔtɛm ɛne wɔn kwanpa a wɔn de nya ayaresa no bɛsi. Wo ne nyinaa mu no,sɛ yɛnni ɛboɔ a ɛwɔ fɔm anaa sɛ nneɛma a yɛde yɛ nhwehwɛ mu (diagnostic ) sɛ yɛ bɛ nya mmuaeɛ afiri atiridii yadeɛ (malaria) wɔ mmuaeɛ a yɛ nnya no ntɛm wɔ yareɛ ahodoɔ mu wɔ mpɔtɛm a wɔn sika sɛm wɔ fɔm( nea ɛboa ma morbidity ne mortality wɔ atiridii yareɛ a ano yɛ den mu no kɔ soro) ɛne sɛ yɛ sa atiridii yareɛ no ɛma no boroso wɔ sɛ yɛde nsunsuanso a ɛdaadi ntotoeɛ a ɛdaadi wɔ nimdeɛ a yɛnni wɔ ayaresa nhwehwɛ mu ( ɛno nso ka nneɛma a ɛseɛ sika wɔ yareɛ a ɛnnyɛ atiridii yareɛ sa mu ne titirie pa ne sɛ ɛfiri mmereɛ a yɛ kamfo Artemisinin-based ayaresa akwan no sɛ ne boɔ yɛden no) Ɛtoso biom no, sɛ yɛnnya nsɛm a ɛyɛ pɛpɛɛpɛ na ɛnsisi so a yɛ bɛtumi de yɛn ho atoso firi apɔmuden adwumayɛfoɔ asoɔeɛ ɛmpo sɛ ɛyɛ nokware pɛfiee mpo sɛ wɔn wɔ taaboo nnyinasoɔ ahodoɔ ntotoeɛ a apɔmuden adwumayɛfoɔ de di wɔn dwuma."} {"id": "6573", "contents": "Georgina Ama Ankumah Ghana nsɛmtwerɛni a mprenpren ɔyɛ adwuma ɛwɔ GBC sɛ Asante Mantam ananmusi ne. Ɔsan yɛ panyin ma Asante mantam GJA. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "11383", "contents": "Roy Allela yɛ Kenyani a wayɛ ade sorɔnko wadi mfeɛ aduonus num. Ɔno na wayɛ Sign-IO abɛɛfo mfididwumanwanwasoɔ a yɛde sesa kasa a yɛye yɛ nsa na ɛyɛ kɔ kasa a yɛde yɛano ka mu. Ne botaeɛ ne sɛ yɛbɛtumi de mfidie asua adeɛ na ɛbɛ boa ama yɛatumi asi asetena mu haw ano kwan.Ɛwɔ nimdeɛwɔ adea bɔrɔfo kasa mu yɛtrɛ no \" programming \" mu. Deɛ Ɛkanyan Allela maa no yɛɛ afidie nwanwasoɔ yi yɛ ne nkitahodie mu berɛa ɔme na abusua rekasa, na ɔnsane nnim kasa a yɛde yɛn nsa yɛ nso. Sign-IO afidie dwuma mmienu a ɛdikan a obibini yi yɛeɛ no wɔ sɔ hwɛe wɔ. Migori ɛwɔ Kenya Wɔwoo Roy Allela sane tete no wɔ Kenya man mu.Ɔkɔɔ sukuu wɔ University of Nairobi suapɔn mu firi mfeɛ mpem mmienu ne du-mmienu Ku si mfeɛ mpem mmienu ne du-nsia mu. Ɔnyaa abusing krataa wɔ\"Microprocessor Technology ne Instrument\". Sign-IO afidie nwanwaso a Roy Allela yɛeɛ no abɛyɛ mfasodeɛ kɛseɛ ama nnipa a wɔwɔ haw wɔ kasa ho. Wɔ yi Allela Sign-IO afidie no wɔ mfeɛ mmienu ne du-nkron mu \" Africa Prize of the Royal Academy of Engineers abasobɔdeɛ no mu."} {"id": "11429", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Abigail Ashley yɛ Ghana Kasamfoni nsɛntwerɛfoɔ,ɔdi kyeame wɔ kasafidie so, apomuden kasamafoɔ ne tetenani ma dwumadie bi a wɔfrɛ no \"Behind my smile Foundation\" a ɛnni aban mu(NGO) a wɔn botaeɛ ne sɛ wɔbɛhwɛ apomuden a ɛfa yɛn saa ho. Ɔno na ɔtwerɛɛ \"A Decade of My Life\" Behind my smile. Ashley yɛ nsɛntwerɛni sane yɛ kyeame ma \"My Health, My Life\" wɔ United Television so wɔ Ghana. Wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du nson mu no wɔyii no kaa mmabunu aduonum a wɔma nnipa ani kɔ wɔn ho wɔ Ghana. Wɔyɛɛ no nhwehwɛmu na ɔtumi dederiim wɔ ne saa yareɛ koankorɔ ho berɛ a wɔmaa no mfeɛ num sɛ ɔmfa ntena asaase so. Wɔpaepae no mu maa no saa foforɔ. Wɔhyɛɛ no animuonyam wɔ Edition a ɛtɔ so nkron wɔ 3G abasobɔdeɛ wɔ Bronx a ɛwɔ New York, USA. Ɛnam ne ntoboa a ɔde maa ankorankorɛ ne aporɔbɔ a ɔbɔ sɛ nnipa ɛhwɛ wɔn asetena mu yie fa wɔn apomuden ho nti na wɔmaa no abasobɔdeɛ no. https://web.archive.org/web/20180404201121/https://www.ghanagrio.com/ghana-latest-news/424115-utv%E2%80%99s-abigail-ashley-launches-%E2%80%98the-behind-my-smile-project%E2%80%99.html https://www.modernghana.com/entertainment/48800/utvs-abigail-ashley-launches-foundation-to-suppor.html https://buzzghana.com/most-influential-young-ghanaians-2017/ http://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/The-surviving-story-of-UTV-Presenter-Abigail-Ashley-517305?gallery=2 https://www.graphic.com.gh/entertainment/showbiz-news/utv-s-abigail-ashley-to-be-honoured-at-3g-awards.html"} {"id": "7142", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Dr. Kwame Nkrumah yɛ Ghana Aban panin ne Ɔmanpanin a ɔdi kan. Nkrumah adi ɔman so wɔ Enyerensi aban hwɛsobrɛ a na ɛhyɛ Charles Arden-Clarke nsam sɛ Governor-General. N'aban a ɛdi kan no fii aseɛ Ɔbɛnem 21, 1952 kɔsii fawohodie berɛ. Naban a ɛdi kan fawohodie berɛ no hyɛɛ aseɛ fii Ɔbɛnem 6, 1957. Ɛfiri Kitawonsa 1, 1960 a Ghana yɛɛ Hwɛwohoso man no na Nkrumah bɛyɛɛ Ghana mampanin. Ogyefuo da 24, 1966 na National Liberation Council de asraafoɔ tumi tuu n'aban guuɛ. Ghana bɛyɛɛ Hwɛwohoso man Kitawonsa 1, 1960. Wɔyɛɛ adwenkyerɛ abatoɔ Ogyefuo 1964 de hwehwɛɛ sɛ Ghana nyɛ amanyɔkro man ana, na ɛkame ayɛ sɛ Ghana amansin no nyinaa na ɛpenee so saa maa Kwame Nkrumah ne ne CPP aban a ketewaa bi na ɛto tiaaɛ. Afe baako akyi, afe 1965 mu no CPP mmarahyɛfoɔ 198 a wɔgyinaaɛ a obiara ne wɔn ampere no nyinaa dii nkonim. 1965 mu no Nkrumah yɛɛ asoafoɔ nsakramu kɛseɛ ma ɔde asoafoɔ dumienu bɛkaa ho, danedanee n'aban no mu nnipa no bi, de bi kaa ho."} {"id": "11428", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Aisha Somtochukwu Yesufu (wɔwoo no wɔ Ɔpɛnimaa bosome a ɛtɔ so du mmienu wɔ afe apem ahankron ne aduoson mmiɛnsa mu) yɛ Nigerianii ɔbaa a ɔboa ma dwumadie bi kɔ so ɛna ɔsane yɛ nnwuma pii. Ɔka ho na wɔtee #BringBackOurGirls anamɔtuo, a Boko Haramfoɔ bɛfaa mmaa pii bɛyɛ ahanu a wɔwɔ ntoasoɔ wɔ Chibok, Nigeria wɔ Oforisuo bosome da a ɛtɔ so du nan wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du nan mu. Ɔde ne ho hyɛɛ anamɔtuo bia wɔfrɛ no End SARS mu a wɔsɔre tiaa Nigeria Polisifoɔ a wɔde ɔhyɛ baa wɔnsoɔ. Wɔwoo Aisha Somtochukwu Yesufu wɔ Kano States na wɔtetee no wɔ hɔ, na ɛwɔ Agbede a ɛwɔ Edo State. Ɔbɛbrɛɛ ɛnam sɛ ɔyɛ ɔbaa wɔ mpɔtam a na mmarima nkoa wɔ. Ɔkaa sɛ berɛ a na wadi mfeɛ du baako no, na ɔnni nnamfonom a wɔyɛ mmaa ɛfiri sɛ na wɔ nyinaa aware na ebi nso awu wɔn mmɔfra berɛ mu, ɛna berɛ a ɔdii mfeɛ aduonu nan s ɔwareeɛ no na na ne nnamfonom pii noa yɛ mmerewa."} {"id": "3783", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Lille yɛ kuro kɛseɛ a ɛwɔ France. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6809", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu REDIRECT Nhwɛsode:Infobox medical condition Ebola yare-(EVD) anaa Ebola Atiridii (EHF) a εma mogya fi obi mu yε yare bi a Ebola mmoawa na εde ba. Ɛho nsεnkyerεne fi ase nnanu kosi adapεn abiesa bere a obi anya mmoawa no akyi, nea εka ho ne atiridii, mene ase kuru, honam yaw, ne tipae. Mpεn pii, pԑ a obi pε sε ͻfe, εfe, ne ayamtu. Nea ԑka ho ne adwumayε a εba fam wͻ berεbͻ ne asaabo. Saa bere yi ebinom fi ase nya mogyatu ho haw. Obi betumi anya mmoawa no bere a ne ho aka mogya anaa nipadua ho nsu, aboa a wanya bi anaa ampan a odi nnuaba). Wonya nnyεε mframa mu a wͻfa so nya ho kyerεwtohͻ biara wͻ baabi a wͻte no. Wogye di sε mpan a wodi nnuaba na wͻma yare yi a ebi nnka wͻn. Bere a onipa anya yare yi no, yare no betumi aka afoforo nso. Mmarima a wͻanya yare yi bi betumi de ama afoforo denam wͻn awode mu nsu bεyε asram abien."} {"id": "3629", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kanpur (hi: कानपुर; ur: کانپور) yε kuro kεseε a ɛwɔ India. Emu nipa dodoɔ yɛ 2,767,031 milion. Ruins of General Wheeler's entrenchment where Nana Sahib's forces besieged them 1858 picture of Sati Chaura Ghat where a massacre of the British took place Kanpur 1857.jpg Highlanders led by General Havelock fight with Indian rebels to rescue the besieged British troops British Forces capture the rebel forces in 1857 near Cawnpore, India Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "5360", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Nnwuma ne aban bebree de adwen toatoa aba ɛfa anim nkatasoɔ. Adwen nnya nkɔɔ bɛnkro wo Ghana kwan a amanfuo nfa so nhyɛ anim akatasoɔ yi. Adwen nsusuyɛ a China apomuden mpanyinfoɔ de abɛto dwa fa hia a ehia sɛ nnipa nyinaa bɛhyɛ anim akatasoɔ na edidi so yi. Nnipa a wonnim sɛ wo wɔ yareɛ no bi tumi de yareɛ no sae afoforo. Den a ɛyɛ sɛ nnipa bɛtumi ama kwan ada won ne afoforo ntɛm. Sɛ nea ɛnyiyimuu biara mma won a wonya yareɛ no bi nti, obiara nhyɛ anim akatasoɔ no Opanyin bi a w’akwadare wo mmoawa adesua mu wo Leeds suapon a wofrɛ no Stephen Griffin kyerɛ mu sɛ, anim akatasoɔ no tumi bo nnipa ho ban ma won nfa won nsa nka won anim. Saa kwan yi na kwan titiriw a yareɛ mmoawa no fa so kɔ nnipa dua no mu. Anim akatasoɔ bi wo ho a wode ntoma wode asaawa ayɛ na awen. Saa anim akatasoɔ yi nti sɛ nea apomuden adwumayɛ foɔ hyɛ anaa respirators a ehia sɛ wo de bɛfa afidie mu hu sɛ ɛyɛ ma nnipa."} {"id": "3891", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Trapani(pronounciation of \"Trapani\" (help·info)) yε kuro a ɛwɔ Italy man mu. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "7178", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Odiyifoɔ yɛ obi a yehu no sɛ ɔyɛ ntamgyinafo ma nnipa ne tumi bi a wosom no wɔ Nyamesom mu."} {"id": "3349", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Hela Hela (Ελλάς, Hellas) yε ɔman. Kro titiriw wɔ Athens. Emu nipa dodoɔ yɛ 10.761.523 (2018)."} {"id": "3326", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Agnes Monica (Agnes Monica Muljoto) (01.07.1986) yε odwomtoni a ofi Indonesia man mu Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3564", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Moskow (Москва) yε ɔman Russia. ahenkuro Emu nipa dodoɔ yɛ 11,612,643. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia. https://www.britannica.com/place/Moscow"} {"id": "5718", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Exodos y3 nhoma a 3t) so ebien w) twer3sem mu, 3w) apam dadaa no mu. mose na )twer3 saa nhoma no nti na y3 fr3 no mose nhoma a 3t) so ebien. Nhoma no kasa fa Mose ne lsraefo) ho. 3kasa fa 3kwan a Mose fa so yi lsraefo) fri nkoasum mu. 3y3 nhoma a 3ho hia w) tweresem mu efis3, 3kyere lsraefo) nnipa ban. me kyer3 tebea a w) k) mu mmere bi a 3twa mu no, 3kwann a w) fa so firi nkoa sum mu, apam a 3da wo ne nyankop)n nt3m ne mmra a wo di b) w)n bra. Exodus w) ti eduanan. https://en.wikipedia.org/wiki/Book_of_Exodus"} {"id": "4821", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Atɔe Mantampronounciation of \"Atɔe Mantam\" (help·info) yɛ mantam a ɛwɔ anafo fam wɔ ɔman Ghana mu. Ivory Coast hyeso wɔ saa mantam yi atɔe fam na ɛtrew kosi Mfimfini mantam a ɛda mantam yi apuei fam. mantam yi ahenkoro yɛ nkurow abien Sekondi ne Takoradi. Atɔe Mantam da Ghana mpoano na nhenkurow Sekondi ne Takoradi ne kurow Axim nyinaa da mpoano wɔ mantam yi mu. Cape Three Points, kurow a Ayɛwohomummɔ bosome no wɔ afe mpem mmienu ne nson (2007) mu wohuu fango wɔ dodow a wotumi di mu gua nso wɔ saa mantam yi mu na ɛda mantam yi anafo fam tɔnn. Wɔ Atɔe Mantam no, esiane sɛ nsu tɔ wɔ hɔ sen beae biara wɔ Ghana, ɛhɔ nsase sow aba paa na afei ɛhɔ nkoko yɛ frɔmfrɔm. Mmeae a wotu sika kɔkɔɔ pii wɔ hɔ. Ansana ɔman Ghana rebɛkyekyɛ mantam ahodoɔ no mu wɔ ɔpɛnimaa bosome no mu wɔ afe mpem mmienu ne du nwɔtwe mu no, na Atɔeɛ mantam no wɔ MMDA's ahodoɔ aduonu mmiensa (23)."} {"id": "3231", "contents": "Kyerɛ Twi kasa a atwerɛsɛm yi ɛwɔ mu. Kasa ahorow a wobɛtumi akyerɛ ɛne: Akuapem, Asante, Fante. Roma(pronounciation of \"Roma\" (help·info)) yε kuro titiriw a ɛwo Italy. Ɛmu nipa dodoɔ yɛ 2.876.051 (2017) Colosseo Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "5374", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Sɛ yɛ ka sɛ yareɛ bi yɛ pandemic a n’ase kyerɛ ne sɛ, yareɛ no atrɛ kɔ amanaman pii so na yareɛ no nso aka nnipa bebree. Epidemic nso kyerɛ yareɛ a aka nnipa bebree wo mmere tia bi mu wo mantɛm anaa kuro baako mu. Endemic ne pandemic edi nsɛ kakra wo kwan a ɛfa so trɛ. Nanso endemic ɛntrɛ nkɔ nnipa bebree so. Nfato ho ne influenza a ɛtumi pagya ne ho so wo aman bebree mu nanso ɛntrɛ nfa wiase nyinaa mu. Pandemic ano yɛ den na ɛtwa aman ahyeɛ so kɔ amanaman. Na mmom ɛwose yɛ hyɛ no nso sɛ, pandemic nso yɛ yareɛ a ɛsae. Kokoram yareɛ aku nnipa bebree nanso ɛnyɛ pandemic efisɛ, ɛnsae afoforo. Yareɛ mu animdefoɔ ahu pandemic suban wo mmere biara mu. Nfoni a ɛda fam no da no adi. Wɔ gyinapɛn a edi kan no, yareɛ no fi ase daa ne ho adi nan nipa kakra bi pɛ na anya bi. Wɔ gyinapɛn a ɛtɔ so mmienu no, yareɛ no fi ase sɛ ɛtrɛ wo nnipa kuo bi mu."} {"id": "7083", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Mmɔfra - su berɛ a nkwadaaberɛm. Abarimaa - barima, abɔfra - abaayewa ɔbaa abɔfra. Nkyekyem:Abusua"} {"id": "6833", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Facebook yɛ chat program a obiara de yɛ dwuma a wotumi ne obi kasa abraa onipa koro no mpo wo Amɛrika na wowɔ Gaana. Nnipa beye 1,000,000,000 a eko 2,000,000,000 na ewo Facebook yi. Wotumi de foto to so na obi atwerɛ ho deɛ ope. Facebook so amanneɛ nso wo ho paa. Ebi ne se obi ne wobekasa a wonnim no. Na oye obarima na one obaa bekasa a onnim no. Yei nti, no obi frɛɛ nnipa a wowo facebook bebree a ɔnnim wɔn maa wɔbaa Haren,Hɔlan. Wɔbaa hɔ no,Wɔwiaa nnoɔma firii setɔɔ bi a wɔfre no Albert Heijn. Koti antumi ankye yeinom biom. Ammanne no bi nie.Yei sii afe 2012 no mu."} {"id": "4846", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Otiko Afisa Djaba a wɔwoo no Ɔpɛpɔn 21, 1963 no yɛ Ghana amanyɔni. Ɔwɔ mma mmiɛnsa, mmaa mmienu na ɔbarima baako. Mmerɛ bi a atwam no na ɔyɛ Mmaa moaboanoni ma, NPP amanyɔkuo no..Na wayɛ ɔsoafoɔ a ɔhwɛ Mmaa (ne Mmarima), Mmɔfra ne Amansan ahobanbɔ (Gender, Children and Social Protection) pɛn. Wɔwoo Awuraa Djaba Ɔpɛpɔn 21, 1963 wɔ Koforidua, Apueɛ Mantam ahenkuro no mu. N'awofoɔ ne Owura Henry Kojo Djaba ne Maame Sheita Bawa.Ɔno na ɔtɔ so mmienu wɔ nkwadaa aduonu-baako mu. Ɔwiee Tamale Ntoasoɔ Sukuu no, ɔtoaa so kɔsuaa Nkutahodie ne Adwadie mu nsɛm wɔ UK Aburokyiman mu.. Ɔwieeɛ no anso hɔ ara, Ɔsan nso gyee nteteɛ wɔ suapɔn bi a ɛwɔ UK hɔ a ɛma no yɛ Abɛɛfo Mfidisɛm mu Mpɛnsɛmufoɔ (Computer Analyst). Wɔ mfie mpem mmienu ne nnwotwe (2008) no mu, Awuraa Djaba ne kane Manpanin John Dramani Mahama peree Bole Bamboi mmarahyɛbadwa akonnwa no wɔ NPP din mu, na nso ɔdii nkyo. Ɛno akyiri na ɔbɛyɛɛ Mmaa moaboanoni maa NPP amanyɔkuo no."} {"id": "10934", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Yoweri Kaguta Tibuhaburwa Museveni(pronounciation of \"Yoweri Museveni\" (help·info)) (wɔwoo no wɔ ɛbɔ bosome da a ɛtɔ so du num wɔ afe apem ahankron ne aduanan nan(15 sept, 1944) mu ) yɛ Ugandan amanyɔni ne military officer panin a ɔkɔ m'ahomegyeɛ mu a ɔyɛ mprenpren ɔmanpanin wɔ Ugandan a ɔtɔ so nkron. Yoweri Museveni na ɔka atuateɛfoɔ a etuu Uganda amanpaninfoɔ Milton Obote ne Idi Amin ansa ɔrebɛtena so wɔ afe apem ahankron ne aduowɔtwe nsia (1986) mu. Ansa na Yoweri Museveni rebɛnya tumi no ɔde ne ho hyɛɛ ɔhyɛ bi a ɔde baa Ugandan amanpaninfoɔ Milton Oboye ne Idi Amin so. Wɔ afe apem ahankron ne aduokron mfimfini dekɔ awieeɛ no atɔeɛ famfoɔ no dii fa maa Museveni sɛ ɔka abibirem mpaninfoɔ foforɔ kuo no ho. Museveni ɔmanpanin die no ama ɛne Congo ntɔkwa ,Rwandan Civil war ne Great Lakes mantam ntɔkwa adi afra; ɔhyɛ a Lord's Resistance Army ama no aba Northern Ugandan, a ɛde ɔhaw aba nnipa abrabɔ mu ne amammra a ɛwɔ sɛ wɔyɛ no yie, aseɛ mmerɛ a ɛwɔ sɛ amanpaninfoɔ bɛdi wɔ aban mu wɔ mfeɛ mpem mmienu ne num(2005) ne mfeɛ a ɛwɔ sɛ wɔdi wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du nson (2017) mu."} {"id": "4307", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Anna Netrebko (18.09.1971) yε odwomtoni. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3900", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Marin County yε kuro a ɛwɔ California (USA)."} {"id": "5734", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Mateo yɛ edin a yɛ de ma berima. edin no ase kyerɛ ne akyedeɛ a efiri nyankopɔn hɔ. Mateo y3 nhoma a edikan wɔ apam foforo no mu. ɛkasa fa ɛkwan a yesu fa so ba yɛ, ɛkwan a yesu fa so yi ne esuafo no, ɛkwan a lsrae mu te te y3, ɛkwan yesu fa so bu lsraefo atɛn,ne wuo , ne sore yɛ ne ɛkan a ɔfa so soma ne asuafo no kɔ wɔn a wongye no endi no hɔ. ɛkasa fa jew amanmerɛ ne yesu nipa su ho. https://www.google.com/search?q=meanining+of+mattew&oq=meanining+of+mattew&aqs=chrome..69i57j0i13l9.13871j1j7&sourceid=chrome&ie=UTF-8 https://en.wikipedia.org/wiki/Gospel_of_Matthew"} {"id": "6790", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Cristiano bɔɔlɔ pleya. Ɔyɛ bɔɔlɔ ni a wágye akradeɛ bebree mmerɛ a na wɔsi akan de ma Manchester United ne Real Madrid bbɔɔlɔ kuo nom no. Wɔsane so si akan de ma Portugal man no a bebree nim no sɛ Celesao. Wɔwoo no ogyefuo bosome a ɛtɔ so num,afe aha nkron ne adonwɔtwe num na ne din nyinaa ankasa de Christiana Ronaldo dos Santos Aveiro.Wɔ afe aha mmienu ne mmiensa no,na wádi mfeɛ du nsia na bɔɔlbɔ kua a wɔferɛ no Manchester United tua ɛka a ɛbɛ boro 14 million dollars sɛ wɔbɛfa no akɔ na wábɛsi akan am wɔn Afe a na ɛyɛ 2004 mu no ,akansie a wɔfre no FA cup final no,Ronaldo hɛɛ mmiensa na ɛboa wɔn ma wɔgyee kruwaa no.Ansa na ɛduri 2008 mu no ,na wábɔ bɔɔlo ama no atɔ atena mu bebree ansa na ɛkuo a wɔfrɛ no Real Madrid tua ɛka 1ɛ1millin ansa na wɔbɛfa no akɔ Nkyekyem:Bɔɔlɔ pleya"} {"id": "4955", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Namibia yε ɔman. Kro titiriw wɔ Windhoek. Emu nipa dodoɔ yɛ 2.678.191 (2021). Hage Geingob na ɔyɛ Ɔmanpanyin wɔ ɔman yi. CIA. The World Factbook: Namibia (english)"} {"id": "4243", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Spanish yε Kasa wo Espania man mu. America nso ka Kasa yi bi."} {"id": "4858", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Yaa Asantewaa(pronounciation of \"Yaa Asantewa\" (help·info)) (wɔwoo no Ahinime bosome da a ɛtɔ so du-nson (17), wɔ afe apem ahanwɔtwe ne aduanan [1840]). Na ɔyɛ Ejisuhemaa wɔ Asanteman mu a ɛka Ghana ho nnɛ da yi. Ne nua barima Nana Akwesi Afrane Okese a ɔyɛ Ejisuhene na ɔpaw no. Ɔdii Asantefoɔ ko a yɛfrɛ no sikadwa ko na yɛsan frɛ no Yaa Asantewaa ko a atia Abrɔfo a wɔdi yɛn so. Wɔwoo no wɔ Besease wɔ afe apem ahanwɔtwe wɔ Ghana atɔe fam, na wɔyɛ mmɔfra mmienu na Yaa Asantewaa yɛ ba panin. Ne nua barima Afrane Panin bɛyɛɛ Ejisuhene kuro a ɛbɛn wɔn. Yaa Asantewaa nyinii no oduaa nnɔbae wɔ asase a ɛbɛn Boankra. Ɔkɔtɔɔ aware so na ɔnyaa babea. Owuu wɔ mfe apem ahankron ne aduonu baako (1921). Na ɔyɛ okuanni ne ɔbatan mapa. Ɔyɛ obi a n'adwene mu dɔ, amanyɔnni, banbɔnni, ɔhemmea,ne odikanfo. Yaa Asantewaa bɛgye din ɛnam sɛ odii Ashanteman anim ko tiaa Britishfoɔ bere a na wɔpɛ sɛ wɔgye Ashanteman Sika Dwa Kɔkɔɔ."} {"id": "6709", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Amanehunu yɛ ɛyaw a obi fam esian nsɛm bi anaa ɛhaw bi ato no nti."} {"id": "7029", "contents": "Kyerɛ Twi kasa a atwerɛsɛm yi ɛwɔ mu. Kasa ahorow a wobɛtumi akyerɛ ɛne: Akuapem, Asante, Fante. Korea anaafoɔ anaa Republic ne Korea yɛ ɔman bi a ɛwɔ Ehyia atifi-apueeɛ mantam hɔ. N'ahenkuro yɛ Sɔul. Korea anaafoɔ Template:Ehyia Nkyekyem:Afanaa Nkyekyem:Ehyia"} {"id": "11430", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Gizella Tetteh Agbotui(wɔwoo no wɔ Obubuo bosome da a ɛtɔ so aduasa) yɛ ɔdansini wɔ Ghana na ɔsane yɛ amanyɔni. Ɔkɔpere wɔ mfeɛ mpem mmienu ne aduonu Ghana abatoɔ nom na ɔdii nkunim wɔ mmarahyɛbedwa akonnwa no so maa Awutu Senya West mpesoa so. Wɔwoo no wɔ Obubuo bosome da a ɛtɔ so aduasa wɔ Cape Coast a ɛwɔ mfimfini mantam wɔ Ghana, Gizella Tetteh mmɔtafoa adesua hyɛaseɛ firii afe apem ahankron ne aduoson num dekɔ afe apem ahankron ne aduowɔtwe baako wɔ University primary sukuu wɔ Cape Coast. Ɔkɔɔ Wesley Girls ntoasoɔ sukuu firi afe apem ahankron ne aduowɔtwe baako dekɔ afe apem ahankron ne aduowɔtwe nwɔtwe. Ɔnyaa BSc wɔ Environmental Design ne post graduate diploma wɔ Kwame Nkrumah University of Science and Technology (KNUST) firi afe apem ahankron ne aduokron dekɔ afe apem ahankron ne aduokron nson. Wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nson mu no ɔnya MBA wɔ marketing wɔ University of Ghana Business sukuu, Legon. Agbotui yɛ ekuoba wɔ kyineeɛ amanyɔkuo National Democratic congress mu."} {"id": "2709", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Qin Shi Huang (秦始皇, 259 BCE – 210 BCE) yε China amansɛm."} {"id": "3776", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Brest Brest yε kuro kεseε a ewɔ France. Emu nipa dodoɔ yɛ 139 342 (2016). INSEE 2016 Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3481", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Marianna Madia Marianna Madia (Roma, 1981) yε politik Italy Primarie del Pd, exploit delle donne. Sorpresa Madia: «Dicevano che ero da listino» Italy's PM-designate Matteo Renzi names new cabinet Official Web Page Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "2977", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Karolina Myroslavivna Kuyek (Кароліна Мирославівна Куєк) (Ani Lorak (Ані Лорак)27/09/1978,) yε odwomtoni a ofi Ukraine. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu yɛ ketewa .Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3455", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Husten yε kuro kεseε a ɛwɔ Tεsas (USA). Emu nipa dodoɔ yɛ 2,160,821 milion. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "7077", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Mavis Hawa Koomson (wɔ woo no February da ɛtɔ so13, afe 1966) yɛ Ghanani ne nhomasua kwankyerɛfo. Ɔyɛ mmarahyɛ baguani a ogyina hɔ ma Awutu Senya Apuei mpesua so. Wɔ January da a ɛtɔ so 10, afe 2017 mu no, Ghana man panyin Nanan Akuffo-addo paw no soafo a ɔhwɛ Mpontunnuma titiriw so. Wɔ woo Koomson wɔ Salaga a ɛwɔ Atifi mantam no mu wɔ February da ɛtɔ so 13, afe 1966. Okura adekyerɛ abɔdin nkrataa mienu a onyaa firii suapɔn a ɛne University of Education, Winneba. Osan nso kura abɔdin nkrataa miensa a ɛkɔ anim na onyaa ɛno friri suapɔn a ɛne Ghana Insititute of Public Administration (GIMPA). Koomson yɛ kane ɔkyerɛkyerɛni a okuraa dibea ahorɔw pii a ebi ne akyerɛkyerɛfo panyin, ɔkwankyerɛfo abadiakyire ne ɔkwankyerɛfo. Na ɔyɛ ɔkandifo ma akyerɛkyerɛfo kuo bi a ne din Ghana National Association of teachers Ladies Asoociation (GNATLAS), Sekondi nkorabata sikasohwɛfo ma GNATLAS wo Atɔe manatam ne ɔkyerɛwfo ma GNATLAS ma takoradi nkorabata. Wɔ May, afe 2017 mu no, ɔman panyin Nana Akuffo-Addo paw Hawa Koomson kaa nnipa a wɔn dodoɔ yɛ 19 sɛ kuo a wobetu n’aban no fo."} {"id": "3500", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu München yε kurow a ɛwɔ Gyaaman. Schloss Nymphenburg Frauenkirche (München)"} {"id": "6760", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Barbara Oteng Gyasi Yɛ Ghanani amanyɔni ne mmarahyɛ baguani a ogyina hɔ ma Prestea Huni-Valley mpɛsua so wɔ Atɔe Mantam mu wɔ Ghana. ɔyɛ Amanyɔkuo New Partriotic Party no mu ni.ɔyɛ kane soafo abediakyire ma asoe a ɛwhɛ nsase ne agodie so wɔ Ghana, sesei, ɔyɛ ɔsoafo a ɔhwɛ nsrahwɛ so. Wɔ woo Gyasi wɔ Ahinime bosome da a ɛtoso num wɔ afe apem aha-nkron aduosia nan (October 5,1964). Okura abɔdin krataa wɔ mmaranim firi suapɔn a ɛne University of Ghana. Wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du-nsia (2016) mu abatoɔ no mu no, Barbara gyinaa mu maa Ɔsono anmanyɔkuw (NPP) a ɛno ne New Patroitic Party no maa ɔtoo aba yii no sɛ mmarahyɛbɛdwanii ma Prestea Huni-Valley mpesua no, nanso wɔ mfeɛ mpem mmienu ne aduonu mu no ɔhweree akonwa no maa Wisdom Cudjoe a ɔgyinaa mu maa Kyiniiɛ amanyɔkuo National Democratic Congress (NDC) no."} {"id": "6733", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Ashanti Pioneer (1939 – 1962) Yɛ kane ankorɛankorɛ koowa krataa wɔ Ghanaman mu. Wɔhyɛɛ ase wɔ Kumasi bre a na wiase nyinaa ko a ɛtɔ so mienu no rekɔso no, nnipa mienu a wɔde adwumakuo no sii no yɛ wɔn a na wɔyɛ adwuma wɔ nkrataa timtimbea adwumakuo bi a wɔfrɛ no Abura Printing Works wo afe 1939 mu. Bre a na ɔko rekɔ n’awie no, kowaa krataa no dane won ani firi oko no so de kɔɔ ɔman mpontuo nhyhyei so wɔ Ghana mu. Ɛhyɛɛ ase kyerɛw nsɛm faa amanyɔkuo mfiase ho na edi akotene wɔ amaneɛbɔ mu, na afei amanyɔkuo foforo ho a wɔn mu bi ne United Gold Coast Conventions (UGCC) a wɔn kandifoɔ ne J.B Danquah ne Conventions Peoples Party (CPP) a nea odi wɔn anim ne Dr. Kwame Nkrumah. IWɔ Ahinime bosome, afe 1962 mu no, aban no de nsa too Ashanti Pioneer so na wɔkyeree adwumayefo a wɔn wɔ ho no. https://www.loc.gov/newspapers/?all=true&dates=1957&fa=location:ghana%7Csubject:newspapers%7Cpartof_title:the+ashanti+pioneer.+(kumasi,+ghana+:)+1939-1962&st=list https://www.researchgate.net/publication/337965771_Ashanti_Pioneer_Coverage_of_Growing_Political_Developments_in_the_Gold_Coast_1946-1949 https://books.google.com.gh/books?id=CZAAm-o47rQC&q=ashanti+pioneer&pg=PA19&redir_esc=y#v=snippet&q=ashanti%20pioneer&f=false"} {"id": "4868", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Susanna Al-Hassan pronounciation of \"Susanna Al-Hassan\" (help·info) anaasɛ Susan Alhassan (Ayɛwohomumo da a ɛtɔso aduonu nson mfie apem ɔha aduonu nson mu - ɔpɛpɔn da a ɛtɔso du nson mfie apem ɔha aduokron nson mu a na ɔyɛ Ghanani ne amanyɔni, a mfe apem ɔha aduosia baako no mu no ɔbɛyɛɛ Ghanani baa odikan a wɔpaw no sɛ ɔsuafoɔ. Ɔno ne ɔbaa a odikan a okuraa mu dibere na ɔsan nso bɛyɛɛ mmerahyɛbadwani ma atifi mantem abatoɔ mpesua so wɔ mfe apem ɔha aduosia mu ne mfe apem ɔha aduosia nsia ntɛm no mu. Ɔsan nso twerɛ nkwadaa nnwoma pii. Al-Hassan wɔwoo no wɔ Tamale na ɔkɔɔ sukuu wɔ sukuu a woato ne din sɛ Aɔhimota Sɔhool. Firi mfie apem ɔha aduonum num kosi mfie apem ɔha aduosia no mu no, n'ɔyɛ okyerɛkyerɛfo panyin wɔ Bolgatanga mmaayewa ntoasoɔ sukuu no. Na ɔyɛ obia na onya mfaso wɔ anamsifoɔ kuo ma nnipadɔm(titiriw mmaa) mmra a wohyɛɛ no mfie apem ɔha aduosia mu no, Al-Hassan, wɔ mfie apem ɔha aduosia mu no, wosan de no sii sɛ mmerahyɛ badwani, aa obia ne no mpreho, ɛmaa atifi mantem."} {"id": "3908", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Sergio Mattarella Sergio Mattarella (Palermo, 1941) yε amanyɔni a ɔwɔ Italy. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "5737", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Ahinime(pronounciation of \"Ahinime\" (help·info)) yɛ bosome a ɛtɔ so du wɔ afe no mu. Ɛyɛ bosome a ɛwɔ nnafua aduasa baako. Saa bosome yi wɔ nnafua aduasa baako te sɛ abosome Ɔpɛpɔn, Ɔpɛnimma ne Ɔbɛnem. Ahinime bosome no hyɛ Ɛbɔ ne Obubuo abosome no ntam. Ɛbɔ bosome no di Ahinime bosome no anim na Obubuo bosome no di Ahinime bosome no akyi. Ahinime yɛ edin a Akanfoɔ de ma bosome a ɛtɔ so du wɔ afe no mu. Ahinime bosome yɛ ofupɛ bere. Saa bosome yi yɛ osutu bere a ɛtɔ so mmienu wɔ anafo fam wɔ ɔman Gaana mu. Nanso saa bosome yi hyɛ ɔpɛ bere ase wɔ atifi fam wɔ ɔman Gaana mu. Ahinime bosome wɔ afahyɛ wɔde, abi ne Ohumkyire, Akwantutenten, Apoo, Fofie Yam ne Gmayem Afahyɛ a ɔman Gaanafoɔ edi. Ahinime bosome wɔ afahyɛ wɔde, abi ne Ohumkyire. Ɛyɛ otwabere nnaaseda afahyɛ a wɔn a wofi Akyem nkurow ne Kibi ne nkuraa nkuraa a ɛbenbɛn di wɔ bosome Ahinime anaa Ɛbɔ mu. Fofie. Ɛyɛ bayerɛ afahyɛ a Ghanafo a wofi Bono East mantam, ne titirew Techiman, di."} {"id": "6758", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Bakatue Afahye yɛ afahyɛ a ahenfo ne wɔn nkorɔofo a wɔn wɔ Elmina a ɛwɔ Mfinfin mantam no di. Afahyɛ no hyɛɛ ase wɔ tete bɛyɛ afe 1847 mu, na wodi saa afehyɛ yi wɔ Benada a edikan wɔ bosome a ɛtɔ so nson mu wɔ afe biara. .Abrɔfo a wɔne Dutch no adikan aka afehyɛ no ho asɛm ato hɔ anyɛ yie koraa bɛyɛ afe 1847 na wɔ amaneɛbɔ bi a okandifo Cornelis Nagtglass kaa wɔ afe 1860 mu no, ɔkaa ho asɛm. Afashyɛ no yɛ nea wɔde hyɛ bre a wɔde yi nsuomnam wɔ Elmina ase. Edin ‘’Bakatue’’ yɛ nea wonyaa firi Fante Kasa a n’asekyerɛ ne ‘’Baka a wɔtwe mu nsuo’’. Afahyɛ no yɛ nea wɔde de kae bre a abrɔfo a na wodi Gold Coast so, a na wɔyɛ Porteguess no de Elmina sii hɔ. Wɔ san nso fa afahyɛ no so da wɔn abosom no ase sɛ w’ama wɔn afe pa ma wotumi yii nsumnam pii. Elmina ahenfo no ayi Dwoada ne Benada a edikan wɔ bosome Kitawonsa bosome no mu asi hɔ a wɔde hyɛ fa no."} {"id": "3506", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Bremen yε kuro a ɛwɔ Gyɛɛman man mu. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "11473", "contents": "Grace Adams (wɔwoo no November da a ɛtɔ so 2 , afe 1995) yɛ Ghanani bɔɔlobɔfo a osi akan sɛ atenatofo ma Ghana mmaa bɔɔlobɔkuo a ɛde Berry Ladies ne Ghana man mmaa bɔɔlobɔkuo Ghana women's national team. Adams hyɛɛ bɔɔlobɔ nnwuma ase wɔ Ghana wɔ Ghana Prison Ladies, ɛno akyi na otu kɔɔ United states kɔtoaa n'adesua ne osuani agodini agodini. Onyaa akwanya koo suapɔn a ɛde University of South Florida firi afe 2015 kosii afe 2018 mu, na ɔbɔ maa wɔn bɔɔlobɔkuo a ɛde South Florida Bulls wo American Athletics Conference. Odii nkunim wo afe 2017 ofa no mu. Wo August da ɛtɔ so 16, afe 2019 mu no, ɔde ne ho kɔ dɔɔm bɔɔlobɔkuo ɛde Rivers Angels a wosi akan wɔ Nigeria Women Premier League a ɛyɛ afe baako kɔntraagye. Wo ɔpepɔn da a ɛtɔ so 24, afe 2020 mu no, Adam de nsa hyehyɛɛ nkrataa ase maa SAAS a ɛwɔ Lebanon, wɔ bre 2019-20 no mfinfin. Osii akan mpen nsɔn na ɔboaa atenato mpɛn 5; ɔboaa n'afa no maa wodii nkunim wɔ saa bɔɔlobɔ afe no mu."} {"id": "11477", "contents": "Stella Saaka yɛ Ghanani a ɔko ma mmaa fahodie wɔ Talensi mpɛsoa so wɔ Atifi Atoe Mnatam mu wo Ghana. Mmaa a wɔn wɔ Atifi Apuei fam no yɛ nea wonni hokwan sɛ wonya wɔn ankasaa nsaase. Wonim no sɛ ɔno nkoaa ne ɔbaa a otumi maa mpanyinfoɔ no tee ase wɔ hia a ɛho hia sɛ mma nya wɔn nsaase, na eyi maa no nyaa asase a ne keseɛ bɛyɛ acre 29 de maa mmea 30 de yɛ wɔn mfuo wɔ Talensi mpɛsoa no so. Wɔ afe 2019 mu no, U.S ananmusini a ɔde Stephanie Sullivan de abasobɔde a w'ato din Ghana Women of Courage maa no. Sesei, ɔsom sɛ ɔkyerewfo ma adwumakuo a wɔhwɛ mmaa kuayɛ ho nsɛm so, a wɔn din de Women in Agriculture Platforms(WAP), aban adwuma a wɔn a wɔde won sika hyɛ mu ne US Agency for International Development (USAID) Ekuo a ede Internaional Women of Courage Award ye oman no kuo baako pe a ehwe ma wobo mmaa a wobo won ho mmoden wo amanman mu, senea ɔne mmaa 30 no de wɔn ho hyɛɛ kuayɛ mu wɔ asase a ne kɛseɛ yɛ 29 ɛka no so, na eyi ama mma no anya sika de boa wɔn mmuasua."} {"id": "11478", "contents": "Abena Dugan yɛ Ghanani obabun ne odimafo. Wo afe 2018 mu no, wɔpaw no sɛ otitenani ɔhwɛ adwumakuo a w'ato din Commonwealth Youth Council no fa bi a ɛde Partnership and Resources, na eyi maa no bɛyɛɛ Ghanani a odikan a w'anya saa dibea no. Commonwealth Youth Council no yɛ adwumakuo kɛseɛ ne nea ɛwɔ akwaa ahorɔw pii a ɛma mmabun akwanya wɔ wiase, ɛnam saa nti, Dugan yɛ nea ogyina mmabun a wɔn wɔ aman ahorɔw 53 mu anan mu. ɔkɔɔ sukuu wɔ St. Louis Secondary School na na ɔyɛ asuafo ananmusifo kuo no kyerɛwfo wɔ Suapɔn a ɛde Kwame Nkrumah University of Science and Technology a ɛwɔ kumasi. ɔsan nso kura abɔdin krataa a ɛde Master's degree bre a owiee n'adesua a ɛfa Development Finance ho wɔ suapɔn a ɛde University of Ghana, Legon. ɔsan nso kura abɔdin krataa a efiri Oxford Executive Leadership Programme 2020 na sesei, ɔyɛ mmeranim suani wɔ University of Leeds Uk. Se ɔka Commonwealth Heads of Government Meeting 2018, ogyinae ma wɔtoo ne so aba ma no dii nkunim beyee ɔkwankyerɛfo wɔ adwumakuo no fa a ɛde Partnership and Resource."} {"id": "11475", "contents": "Saidat Adegoke (wɔ woo no September da ɛto 24, afe 1985 wo Ilorin, Kwara state Nigeria) ye Nigeriani bɔɔlobɔni. Adegoke hyɛɛ ne bɔɔlobɔ ase wo bɔɔlobɔkuo a w'ato din Remo Queens wo ne kurom a ɛyɛ Nigeria wɔ afe 2007 mu. Wɔ Italy bɔɔlobɔ afa a ɛne Serie A no mu no, osii akan maa ACF Trento. Bre a wowie akansie 2016 wɔ ɔfa a edikan wɔ Serie A no mu, na w'ato atena mprɛnsa, no ofirii hɔ kɔɔ bɔɔlobɔkuo a ɛde A.C.F Milan wɔ bosome a ɛtɔ nnwɔtwe no mu,afe 2008. Bre a ɔwɔ Milan no, onyaa nkɔsoɔ pii ma ɛno nti bre a awie wɔ afe 2011 mu, na w'ato atena 19 wɔ akansie 52 a onyaa mu kyɛfa no. Wɔ 2011-2012 bɔɔlobɔ bre no ahyɛase no, ofirii hɔ kɔɔ bɔɔlobɔkuo foforo a ɛde FCF Como 2000. ɔka Nigeria bɔɔlobɔkuo a ɛde Nigeria Women's national football team no ho efiri afi 2010 mu. 360origin.com - Premium domain for your business Milanacf - Football the game of earth. Football.it 404 - Errore: 404 (calciodonne.it) KASALOY SPORT: AC MILAN GOAL MONGER, SAIDAT AWAITS FALCONS INVITATION"} {"id": "11474", "contents": "Amenze Aighewi (wɔ woo no November da ɛtɔ so 21, afe1991) yɛ Negriani bɔɔlobɔni a ogyina sɛ odikanfo wɔ Nigeria mmaa bɔɔlobɔkuo a ɛde Nigeria women's national football team. ɔka bɔɔlobɔkuo a wosii akan wɔ 2011 FIFA Women's World Cup no mu. Osii akan maa bɔɔlobɔkuo a ɛde Rivers Angels a wɔ Nigeria FIFA.com - FIFA Women's World Cup - Nigeria - Squad List (archive.org) Nigeria ohne Uwak zur WM (archive.org)"} {"id": "11481", "contents": "  Josephine Akosua Adomako Ampofo yɛ Ghanani nhomsuamu ɔbenfo a ɔkyerɛ ade fa bɔbiasu ho wɔ suapɔn a ɛne University of Ghana. ɔyɛ obi a ɔko ma mma yiyedie,na afei nso, ɔpere ma nnipa yiyie die. Ampofo maame yɛ Germanini na ne papa yɛ Ghanani a ofiri Asanteman mu. Ne papa abusua no yɛ nea wɔdɔm amanykuo a ɛde Converntions Peoples Party (CPP). Ampofo kɔɔ ntoaso sukuu a ɛne Aburi Girl's Secondary school. Ampofo nyaa suapɔn abɔdin krataa a edikan firi sapɔn a ɛde Kwame Nkrumah University of Science and Technology, bre a owie n'adesua a ɛfa adansie ho nnema no. ɔtoa so suaa ade faa mpontuo nhyehyɛeɛ ho ma no nyaa abodin krataa a ɛne Master Degree. Ampofo nyaa suapɔn abɔdin a ɛkɔ anim a ɛne Phd fri suapɔn a ɛde Vanderbilt University bre a owiee n'adesua a ɛfa nnipa nneyɛe ho no. ɔsan nso kura abɔdin krataa a ene Post-Graduate Diploma a onya firii suapɔn a ɛde Technical Universit of Dortmond, a ɛwɔ Germany. Ampofo hyɛ adekyere ase wɔ University of Ghana wɔ afe 1989. Wo afe 1994 ne 1995 ntam no, na okura dibea a ɛne Junior Fulbright."} {"id": "11483", "contents": "Abunuabunu yɛ nkwan a won a wɔn wɔ Bono ne Ahafo Mantam mu wɔ Ghana no yɛ. Wɔde mankani ahaban a wɔfrɛ no kontomire ne atosodeɛ ahorɔw te sɛ (Tomantose, nnwa, adwen anaa nsuomnam, gyene, mako, kwahu nsosuaa ne nkyene. Abunuabunu yɛ aduane eho nnya na wɔ amanfoɔ wɔn wɔ Kumasi. Wɔde nkwan yi di fufuo anaa banku nanso, wobetumi de adi aduane biara a wo pɛ. Nnwa Adwene Mmire Koobi 10-15 Mankani Ahaban (Kontomire) kwansesaawa Atosodeɛ (gyene, Makobunu , tomantose, kakaduro, garlic) Nkyene andwene a w'ahow dawawa Fa ankaatwɛdeɛ hohoro nnwa no Twitwa mmire ne koobi no mu nketenkete gu dadesɛn keseɛ mu Fa nnwa no gu so Fa nkyene ne gyene,kakduro ne garlic a w'anyam afra no punu wɔ dadesɛn no mu Hohoro tomantose ne gyene foforo gu so, na afei kata dadesɛn no so Tete kontomire nnua no, na hohoro kontomire no yiyie Fa nkontomire no gu dadesɛn mu, na mako, nusuo nekwansesaawa gu so, kata so ma no nhuru beye sima 5 -8 . Yiyi tomantose ne gyene no na hwɛ sɛ aben anaa, nyam ne nyinaa fra."} {"id": "11487", "contents": "James \"Bukom Fire\" Armah wɔ woo no 11 March 1976 wɔ Accra), yɛ Ghanani akutrukuboni a osii akan wo mfe 1990, 2000 ne 2010 mu, maa odii nkunim wɔ akansie a African Boxing Union featherweight , Commonwealth lightweightn ne Commonwealth super featherweight na osii akan wɔ WBO Asia Pacific light welterweight (mprenu), WBO Oriental light welterweight , ne WBA Pan African light welterweight a ɔne Chad de sii ani. N'akodie no gu ahorɔw firi126 lb (57 kg; 9 st 0 lb), a egyina hɔ ma featherweight kosi 152 lb (69 kg; 10 st 12 lb),a egyina ho ma light middleweight Wɔ n'awaree akyi no, ɔne ne yere sii gyinae wɔ afe 2017 mu tu kɔtenaa Grafton, New South Wales a ɛwɔ Australia, beae a ne yere abusuafoɔ te. Armah de ne ho hyɛɛ akutruku adwuma mu wɔ bre a ɔwɔ hɔ. BoxRec: Page not found BoxRec: Page not found https://www.dailyexaminer.com.au/news/ghanian-champion-has-passion-for-our-juniors/3145072/"} {"id": "11486", "contents": "Thomas Arimi (wɔ woo no 17 October 1933) yɛ Ghanani akutrukuboni. Osii akan wɔ akansie a w'ato din men's light heavyweight a ɛkɔ so wɔ 1964 Summer Olympics no mu Thomas Arimi Bio, Stats, and Results | Olympics at Sports-Reference.com (archive.org)"} {"id": "11485", "contents": "Amon Neequaye (wɔ woo no 6 June 1963) yɛ Ghanani akutrukuboni. Osii akan wɔ afa a ɛne men's bantamweight wo1984 Summer Olympics. Internet Archive: Scheduled Maintenance"} {"id": "6366", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Afigya Kwabre South (pronunciation of \"Afigya Kwabre South\" (help·info))Ka mpɛsoa a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam no ho. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Afigya Kwabre South wɔ Afigya Kwabre mpɛsoa wɔ Asante mantam wɔ Ghana. Afigya Kwabre South abatoɔ mpesua no mmarahyɛbadwam akonnwa no yɛ akonnwa a ɔsono amannyɔkuo NPP na wɔn atena so dodoɔ pa ara wɔ wɔn abatoɔ abakɔsɛm mu. ɔsono amannyɔkuo NPP wɔ dɔm sene amannyɔkuo biara wɔ Afigya Kwabre South abatoɔ no mpesua so, amannyɔkuo a ɔno nso wɔ dɔm kakra a sɛ woyi ɔsono amannyɔkuo NPP no firi hɔ a wɔn nso wɔ dɔm ne kyiniiɛ amannyɔkuo NDC a mpɛm pii no wɔn na wɔtae tɔ so mmienu wɔ abatoɔ nsunsuasoɔ biara a ɛbɛkɔ so wɔ Afigya Kwabre South abatoɔ mpesua no so. Afigya Kwabre South mpɛsoa ne Afigya Kwabre South mansini na ɛbɔhyeɛ. Wɔtee mpɛsoa no ankasa wɔ Obubuo bosome da a ɛdikan wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nson mu. Wɔnya firii Kwabre East ne Sekyere South mansini mu."} {"id": "11484", "contents": "Nana Dokua Asiamah Adjei (wɔwoo no 24 July 1982) yɛ Ghanani amanyɔni ne mmerahyɛ baguani a ogyina hɔ Akupem North mpɛsoa so wɔ Apuei manatam mu wɔ Ghana. Ɔyɛ anyokuo New Patriotic Party no mu ni , na mprenpren, ɔsom sɛ Soafo abediakyire a ɔhwɛ Adwadie ne mfirinnwuma so. Ɔyɛ kane Soafo abdiakyire a ɔhwɛ amaneɛbɔ so Wɔ woo Adjei wo 24 July, afe 1982 mu a n'awofo ne Owura ne Owura yere Aforo Asiama-Adjei a wɔn firi Akropong, wɔ Apuei Mantam no mu. Ɔkɔɔ ne mfitiase ne ntoasoɔ sukuu wɔ Alsyd Academy ne St Roses Senior High. Okura suapɔn abodin krataa a ɛne Bachelor's Degree in Psychology a onyaa firii suapɔn a ɛde University of Ghana, na afei abodin krataa foforo a ɛde Masters Degree a onyaa firii Exter University bre a owie n'adesua a ɛfa Logistics and Supply Chain ho wɔ United Kingdom. Adjei yɛ ɔwarefoɔ a ne kunu din de Charlse Bissue. Ɔyɛ Kristoni. Election 2016: Know your female parliamentary candidates (4) - Graphic Online https://web.archive.org/sry Page not found – ukgcc Mahama is Africa's \"most incompetent election observer\" - Ama Dokua (citinewsroom.com) enewsgh.com MPs - Ghana MPS"} {"id": "7084", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Monaatoɔ yɛ hyɛ obi hyɛ ne nya nna ho nkithodie a ompene so."} {"id": "6437", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Ho Central(pronunciation of\"Ho Central\") (help·info) yɛ abatoɔ mpesua a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbadwam no mu baako. wɔtoo wɔn aba wɔ berɛ a ɛdi kan a abatoɔ kɔmisa maa kwan ma mpesua biara too aba de yii wɔn ananmusifoɔ wɔ mmarahyɛbadwam no bi. Ho Central wɔ Ho municipal mansini no mu wɔ Frao mantam (Volta region) mu wɔ Ghana. Ho Central abatoɔ mpesua no wɔ Ho municipal mansini no mu wɔ Frao mantam (Volta region) mu wɔ Ghana. Ho Central abatoɔ mpesua no mmarahyɛbadwam akonnwa no yɛ akonnwa a NDC kyiniiɛ amannyɔkuo no na watena so dodoɔ pa ara. Wɔ afe apem ahankron ne aduokron ne mmienu abatoɔ mu no (1992), Ho Central abatoɔ no mmarahyɛbadwam akonnwa no abatoɔ mu no, amannyɔkuo a yɛfrɛ wɔn National Convention Party ananmusini a wɔde no bae ne Owura Vincent Kofi Darkey-Mensah. Abatoɔ no baa awieɛ no na National Convention Party ananmusini no adi nkunim wɔ Ho Central abatoɔ no mmarahyɛbadwam akonnwa no abatoɔ mu."} {"id": "11482", "contents": "Felicia Edem Attipoe yɛ Ghanani baa wiemhyɛn kwankyerɛfo, ɔbaa a odikan a w'naya akwanya wɔ adwuma a mmarima di mu akotene wɔ Ghana no mu. Na wonim no sɛ a obi a na odi akotene wɔ dwumadie a w'ato din Key Soap Concert Party so, aseresɛm dwumdie bi a na ɛkɔ so. Attipoe kɔɔ ntoaso sukuu a ne din de OLA Senior High School a ɛwɔ Ho, Frao Mantam no mu. ɔtoaa n'adesua so kɔɔ suapɔn a ɛde African University of College of Communication, na onyaa abɔdin kraataa a ɛde First Degree. ɔsan nso kura abɔdin krataa a ɛfa nfonitwa ho firii suapɔn a ɛde Temple University a ɛwɔ Japan. Okura abɔdin krataa a ɛfa wiemhyɛn nsɛm ho a ɛne Aerodrome Safety, Marshalling and Radio Telephony a efiri School of Aviation. N'adwuma akwantuo a ɛfa wiemhyɛn kwankerɛ no hyɛɛ ase wɔ afe apem ahankron aduokron nkron (1999) mu, bre a wɔfaa no sɛ ɔkyerɛwfo wɔ adwumakuo a ɛde Ghana Civil Aviation no. Bre a Ghana Civil Aviation tee ne ho no, ɔde ne ho kɔdɔɔm Ghana Airport Company Limited sɛ ɔkyerɛwfo na ɔyɛɛ adwuma mfie du."} {"id": "4624", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Wiemuhyɛn pronounciation of \"Wiemuhyɛn\" (help·info) yɛ abɛɛfo fidie bi a yetena mu de tu kwan fa wiemu."} {"id": "3117", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Nikola Tesla (Никола Тесла; 1856—1943) yε Serbia fizik."} {"id": "11480", "contents": "Eva Esselba Mends yɛ Ghanani a w'aben wɔ Sika ho ntotoe a ɛne ɛkɔnomise mu. ɔyɛ ɔbaa a odiakn a wɔpaw no sɛ okwakyerefo a oda sikasɛm ho ntotoeɛ ano wo adwumakuo a ɛde Ministry Of Finance wɔ Ghana. Aban no paw no wɔ afe mpem mmienu ne du-nson (2017) mu. ɔkɔɔ Suapɔn a ɛde University of Ghana kosuaa sikasɛm ho ntotoeɛ a ɛne ekɔnɔmise ne Political Science. Okuraa abɔdin krataa a ɛde Executive Master's degree in firii Public Administration onyaa firii suapɔn a ɛde Ghana Institute of Management and Public administration. Osuaa nnema nkenkete bi wɔ Havard ne Duke University. Mends de ne ho kɔdɔɔm adwumakuo a ɛde Finance Ministry no bre a na ɔreyɛ National Service, wɔ afe apem ahankron aduokron baako (1991) mu na efiri saa bre no besi nnɛ, w'akura dibea ahorɔw pii a emu bi ne otitenani a ɔhwɛ The Americas Desk wɔ afe apem ahankron aduokron nwɔtwe (1998) mu, Otitenani a ɔda Budget Development ano wɔ afe mpem mmienu ne nsia (2006) mu, ekuo anɔ titenani a ɔda Public Financial Managemnet reform ano wɔ afe mpem mmienu ne du-mmiensa (2013) mu."} {"id": "6135", "contents": "Zelda Nana Yaa Adepa Dedaa Manteaw (wɔ woo no afe mpem mmienu ne du [2010] mu) ne din a wonim no wɔ prama so ne DJ Zel, ye Ghanani wɔ woo no wɔ Britain a ɔye nnwombɔfo, nnwomtoni ne asawdifo. ɔyɛ obi osua koraa a odiikan nyaa akwanya bɔɔ nnwom wɔ akasafidie so wɔ United Kingdom na sesei, ɔyɛ adwuma sɛ ɔkasafoɔ wɔ dwumadie a w'ato din UniAfrik wɔ kasafiedie ɛde GN Radio wɔ UK. Manteaw hyɛɛ n'adwuma ase sɛ nnwombofo wɔ Bosome a ɛtɔ so dubaako , afe mpem mmienu ne du-nwɔtwe (2018) mu. Onyaa ntetee sɛ nnwombɔfo wɔ Subbass Academy of Electronic Music wɔ Webster, na mprenpren, ɔregye ntetee wɔ senea wɔbɔ nnwom anaa DJ wɔ beae a w'ato din London Sound Academy, a ɛwɔ North West London. Oyɛɛ dwumadie wo Barbican Centre maa Mayor no wɔ London, Sadiq Khan , ma London Living Wage. ɔsan nso yɛɛ dwumadie wɔ st George's Catheral ne UnAfrik Live Jam wɔ Leicester."} {"id": "3539", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Málaga yε kuro a ɛwɔ Spain. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3548", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Bologna yε kuro a ɛwɔ Italy man mu. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "2814", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu United Kingdom (pronounciation of \"United Kingdom\" (help·info)) of Great Britain and Northern Ireland yε ɔman ɛwɔ Aburokyiri. Ɔman no ahenkuro yε London."} {"id": "3866", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Lia Quartapelle Lia Quartapelle (Varese, 1982) yɛ amanyɔni ɛwɔ Italy man mu"} {"id": "4925", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Martine Buron Martine Buron (Paris, 1944) yɛ amanyɔni ɛwɔ France manm mu"} {"id": "3784", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Luiza Erundina de Souza Luiza Erundina de Souza (Uiraúna, 1934) yε Brazil amanyɔni."} {"id": "4518", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Natalia Oreiro Natalia Oreiro (19.05.1977 - ...) yε odwomtoni."} {"id": "3466", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Sacramento yε kuro kεseε a ɛwɔ California (USA). Emu nipa dodoɔ yɛ 407,018. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3532", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Sevilla yε kuro a ɛwɔ Spain man mu. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3718", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Bratislava yε kuro titiriw a ɛwɔ Slovakia. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3659", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu London yε United Kingdom ahenkuro. Emu nipa dodoɔ yɛ 8.673.713 (2015). Europa asaasepɔn so, nkuro kɛseɛ nyinaa no, London ni kuro kɛseɛ a ɛtɔ so nkrɔŋ. Esubɔnten Thames, ɛtini fa kro yi nfinfin."} {"id": "2379", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kumase: (Oseikrom) yɛ Ghana kuro kɛseɛ a ɛso sene Ghana nkuro nyinaa gyesɛ Nkran. Nnipa a ɛwɔ Kumase bɛyɛ ɔpepepem mmuebsa (3,000,000). Kumase abakɔsɛm firi Asantehene Nana Osei Tutu a ɔdi Kan berɛ so. Abakɔsɛm kyerɛ sɛ, ɛnam Nana Osei Tutu adamfo bi a wɔferɛ no Kɔmfo Anokye so na, Kumaseman yɛɛ kɛse. Wɔkyerɛɛ sɛɛ Kɔmfo Anokye duaa nnua mmienu wɔ baabi a ɛnɛ yi yɛferɛ no Kumase yi ɛne baabi a na wɔfrɛ no Kumawu. Dua no a woduaa no Kumawu no wuiɛ maa ɛkaa Kumase dua no. Ɛno na ɛboa maa Kumase bɛyɛɛ Asanteman kuro kɛseɛ ne wɔn ahenkuro. Ɛyɛ Asantefoɔ kuro kɛseɛ a ɛhɔ na Asantehene, Otumfuoɔ Osei Tutu a ɔtɔ so mmienu ahemfie wɔ. Ɛwɔ edwa kɛseɛ a adwadifoɔ ɛfiri atifi, anaafoɔ, apueɛ ne atɔeɛ nyinaa bɛdi dwa dabiara. Asanteman afahyɛ kɛse pa ara be Akwasidae. Asantehene: Asantehene a, ɔte Sikadwa Kɔkɔɔ so, ɛbɛyɛ mfie edu nie na obɛdii ne wɔfa, Otumfuoɔ Opoku Ware a ɔtɔ so mmienu adeɛ. Asanteman dɔ wɔn ahemfo de ɛbuo ma wɔn nyinaa sɛdeɛ ɛsɛ wɔ ]Ghanafoɔ ahemfo nyinaa mu."} {"id": "3609", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Sphinx yε nkaedua a ɛwɔ Giza, Egypt Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3464", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu San Antonio yε kuro kεseε a ɛwɔ Texas (USA). Emu nipa dodoɔ yɛ 1,328,984 milion. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "11489", "contents": "Theodosia Salome Okoh (Ayɛwohomumɔ da ɛtɔ so du mmiensa wɔ afe ɔha nkron ne aduo nu mmienu mu de kosi oforisuo bosome da ɛtɔ so du nkron wɔ afe aduonu ne du num mu) Na ɔyɛ ɔkyerɛkyerɛni wɔ Ghana na no na ɔyɛ Ghana flage wɔ afe afe apem ɔha nkron ne aduonum nson mu.Ɔdi dwumadie soronko nso wɔ agorɔ a ɔfrɛ no Kɔku mu wɔ mpumtuo wɔ ɔman Ghana. Ɔwɔ no na ɔfrɛ no Theodosia Salome Abena Kumea Asihene Osɔfo Emmanuel Victor Asihene, a da berɛ no na ɔhwɛ Baserɛ asɔre a na ɛwɔ Efiduase ɔne Owurayere Dora Asihene a na wɔn nyinaa firii Anum Asuogyaman Mansim mu a ɔwɔ Ghana's epuieɛ Mantam mu.Ɔno na ɔtɔ si nana wɔ mmɔfra nnwɔtwe ntam. Ɔhyɛ ne sukuu ase wɔ Asante Efiduase ahyɛaseɛ sukuu,na ɔtoɔ so wɔ mfimfi adesua si wɔ Baserɛ, kɔ Agogo akyerɛkyerɛfoɔ sua ma ɔdi faa nnwoma sua mu sɛ ɔkyerɛkyerɛni na kɔ Akyimota sukuu na ɛhɔ na ɔnya nimdeɛ wɔ adwene mu mfeɛ mmiensa. https://trainingforms.com/who-designed-ghana-flag/"} {"id": "3838", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Michael Joe Jackson (29.8.1958) yε odwomtoni a na ɔwɔ United States man mu."} {"id": "2499", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Marcel Desailly (Odenke Abbey) (7/9/1968) ɛyɛ bɔlobɔ nii a ofi France man mu. Wabɔ ball wɔ Tourcoing ɛne Qatar man mu."} {"id": "3445", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Detroit yε kuro kεseε a ɛwɔ Michigan (USA). Emu nipa dodoɔ yɛ 701,475. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6813", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Edin ye ahyɛnsodeɛ. Edin betumi agyinahɔ ama onipa, aboa anaa ahyɛnsode ama biribi."} {"id": "11356", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Yaa Gyasi(wɔwoo no wɔ afe apem ahankron ne aduowɔtwe nkron) yɛ Ghana-Americani a ɔtwerɛ nnwoma. Ne nnwoma a ɔdikan twerɛɛ ne Homegoing a ɔdaa no adi maa amansan hunuuiɛ wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du nsia mu, ɔdii mfeɛ aduonu nsia no ɔnyaa National Book Critics Circle John Leonard abasobɔdeɛ wɔ ne nnwoma a ɛdikan a ɔtwerɛɛ nom, PEN/Hemingway abasobɔdeɛ wɔ ne nnwoma a ɔtwerɛɛ a na ɛyɛ bɛserɛmka, National Book Foundation \"5 under 35\" animuonyamhyɛ wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du nsia ne America nnwoma abasobɔdeɛ. Wɔ n'abasobɔdeɛ mu no ɔnyaa Vilcek akyɛdeɛ ɛnam sɛdeɛ ɔsi bɔ ne tirim yɛ nnoɔma wɔ kasadwini wɔ mfeɛ mpem mmienu ne aduonu mu. Wɔwoo no wɔ Mampong a ɛwɔ Ghana, ne papa ne Kwaku Gyasi, French kunini wɔ University of Alabama a ɛwɔ Huntsville ne Sophia a ɔyɛ nɛɛse. N'abusua no kɔɔ United States wɔ afe apem ahankron ne aduokron baako berɛ a ne papa rebɛwie ne Ph.D wɔ Ohio State University. N'abusua no sane tenaa IIinois ne Tennessee ɛna ɔdii mfeɛ du no, wɔtetee Gyasi wɔ Huntsville, Alabama."} {"id": "11491", "contents": "Joseph Quansah Naayi Kojo-krobo yɛ Ghanani a ɔyɛ mfidie ho adwuma. Quansah kɔɔ sukuu wɔ 'All Nation's University College'. All Nation University College yɛ ankrankorɛ suapɔn a ɛwɔ Ghana Apueɛ Mantam mu, mere kyerɛ Koforidua. Ɛhɔ na Ɔpanin Joseph Kwansa Kɔsuaa mfididwuma mu nimdeɛ (engineering), ɛnam so maa no bɛyɛɛ mfididwuma mu okunini. Quansah ne ne nnamfofoɔ mmiensu; Benjamin Bonsu, ne Ernest Teye Matey kaa wɔn tiri bam ho sɛ wɔbɛyɛ afidie nwanwasoɔ bi a wɔfrɛ no 'Satellite'. Ɔhyɛɛ aseɛ aseɛ mfeɛ mpem mmienu ne du-num (2015) mu na ɔwiee wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du-nson mu. Ɛyɛ 'All Nations University College' ne Japanfoɔ suapɔn baako a wɔfrɛ no 'Kyushu Institute of Technology' na wɔka bɔɔ mu yɛɛeɛ. Afidie no y3 adeɛ a ɛho hia yie pa ara, ɛfiri sɛ ɛho mfasoɔ a ɔman no bɛnya no dɔɔso yie. Ebi ne sɛ, ɛbɛboa ama yɛahunu ewiem nsakyeraeɛ ne ɔkwan a yɛbɛfa so asi ano. Ɛnam sɛ ɛtumi tu kɔ wiem nti no ɛbɛboa ama yɛahunu nnoɔma bɔne a ɛkɔ so wɔ ɔman yi ahyeɛ so na ama mpanimfoɔ ahunu ɔkwan a wɔbɛfa so amia bambɔ mu wɔ ɔman no ahyeɛ so."} {"id": "3788", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Angers Angers yε kuro kεseε a ɛwo France. Emu nipa dodoɔ yɛ 151 229 (2016). INSEE 2016 Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6704", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Alluolue (Bayere, Elluo) Afahyɛ yɛ afehyia afahyɛ a ahenfo ne wɔn manfoɔ a wɔn wɔ Sefwi Wiaso ne Bekwai wɔ Atifi Atɔe Mantam mu a ɛyɛ kane Atɔe Manatam wɔ Ghana no di. Wodi saa afahyɛ yi wɔ bosome a ɛtɔ so nsɔn no mu. Afoforo nso di no wo bosome a ɛtɔ so dubiako anaa dumienu no mu. Wɔde nnuane ne nsa gye ahohoɔ wɔ afahyɛ no ase. Amanfoɔ no hyɛ wɔn amammerɛ ntadeɛ ahorɔw de kɔ dwa dataa a ahenfo no abɔ no ase. Asa ne nnwomtoɔ nso kɔ so wɔ afahyɛ no ase. Wodi saa afahyɛ yi de kae nneɛma bi a esii wɔ tete. Wɔkyerɛ sɛ afahyɛ no san nso de nkabom ba amanfoɔ no ne wɔn mmusua ntam na wonam saa yɛ so nya mpontuo. https://www.easytrackghana.com/cultural-overview-ghana-festivals.php Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value). Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value). http://www.ghanaembassyiran.com/en/page/majorfestivals https://www.ghanaconsulatedubai.com/tourism.html Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value)."} {"id": "3797", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Fernando Haddad Fernando Haddad (São Paulo, 1963) yε amanyɔni ɛwɔ Brazil man mu"} {"id": "2840", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Đà Nẵng yε kuro kεseε a ɛwɔ Vietnam."} {"id": "2915", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Malaysia yε ɔman."} {"id": "2755", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kanada (Canada) yε ɔman. Ottawa yε kuro titiriw a ɛwo Kanada. Prime Minister: Justin Trudeau."} {"id": "6380", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Jomoro (pronounciation of \"Jomoro\" (help·info))like yɛpɛsoa a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbadwam no mu baako. Ɛde first past the post abatoɔ yii mmarahyɛbadwani baako. Jomoro mpɛsoa no wɔ Jomoro mansini a ɛwɔ atɔeɛ mantam mu wɔ Ghana. Amanyɔkuo a ɛte so siesie wɔ mpɛsoa no so ne Kyiniiɛ amanyɔkuo ( NDC ) a Dorcas Affo-Toffey ne wɔn mmrahyɛbadwani. Jomoro mpɛsoa no wɔ Jomoro mansini a ɛwɔ atɔeɛ mantam mu wɔ Ghana a ɛwɔ ahyeɛ a ɛte saa ara. Wɔ ne atɔeɛfam ne Côte d'lvoire. Ne anaafoɔfam hyeɛ ne Atlantic Ocean. Ne apueeɛfam hyeɛ ne Nzema East mansini na wɔ ne atififam nso ne Aowin/Suaman ne Wasa Amenfi West mansini."} {"id": "11272", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Lesley Naa Norle Lokko yɛ Ghana-Scottish dansefoɔ, adesuani ne nnwoma twerɛfoɔ. Firi mfeɛ mpem mmienu ne du nkron dekɔ mfeɛ mpem mmienu ne aduonu mu no na ɔyɛ okunini na ɔsomm sɛ Dean wɔ Benard ne Anne Spitzer school of Architecture City College wɔ New York, na ɔsane wɔ diberɛ wɔ adekyerɛ mu ne nnwuma ahodoɔ pii wɔ Johannesburg, London, Nkran ne Edinburgh. Wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du num mu no, Lokko sii Graduate school of Architecture (GSA) wɔ University of Johannesburg- abibirem sukuu a wɔde ama postgraduate adansifoɔ nnwomasua. Ɔbaa Nkran, Ghana wɔ mfeɛ mpem mmienu ne aduonu baako na ɔbɛwui Africa Futures Institute, postgraduate sukuu ma adansifoɔ ne beaɛ a dɔm yɛ nhyiamudeɛ wɔ hɔ. Wɔwoo Lokko wɔ Dundee, Ghana dɔkotani bi a ɔpaepae nnipa mu babaa ne scottish maame, ɛnyiniiɛ wɔ Ghana ne Scotland. Berɛ a ɔdii mfeɛ du nson no ɔkɔɔ ankorankorɛ sukuu a wɔda hɔ wɔ England. Ɔhyɛɛ aseɛ suaa Hebrew ne Arabic kasa wɔ Oxford University, na ɔgyae saa adesua no kɔɔ United States."} {"id": "6425", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Tema West yɛ mpɛsoa a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Tema West wɔ Tema mansini adantam a ɛwɔ Nkran punpuni mantam wɔ Ghana. Mpɛsoa no hyɛ Nkran\"Metropolitan\" mansini a ɛwɔ Nkran punpuni mantam wɔ Ghana mu. Wɔ afe apem ahankron ne aduokron mmienu(1992) mu no Gladys Boateng a ɔwɔ kyineeɛ amanyɔkuo National Democratic Congress gyina maa mpɛsoa no. Abraham Ossei Aidoo a ɔwɔ ɔsono amanyɔkuo New patriotic party nso gyinaa hɔ maa mpɛsoa no wɔ afe apem ahankron ne aduokron nsia (1996)nom. Irene Naa Torshie Addo a ɔwɔ ɔsono amanyɔkuo New patriotic party nso gyina maa mpɛsoa no wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nnwɔtwe (2008)nom. Wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du nsia (2016) mu no Kingsley Carlos Ahenkorah peree mpɛsoa no akonnwa no. Wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nnwɔtwe (2008) Ghana mmarahyɛbedwafoɔ abatoɔ wɔ Tema West no nnipa mmiɛnsa na ɛgyina maa mpɛsoa. Ɔsono amanyɔkuo New patriotic party anamsini Irene Naa Torshie Addo nyaa.ma mpem aduasa nkron ne aduoson nsia(39,076) a ɛyɛ ɔhamu nkyekyɛmu aduonum num akyirepɔ baako (55.1)."} {"id": "3710", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Helsinki (sv: Helsingfors) yɛ kuro titiriw a ɛwɔ Finland. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "5730", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Hesekiel y3 nyame diyifo) w) hebrew . )no na )twer3 hesekiel nhoma no w) twer3 kronkron no mu. Nhoma yi kasa fa adiyisem 3fa jerusalem s3 y3 ho ne israel nkwagye ho asem. Nhoma yi kasa fa adiyisem nsia a odiyifo Hesekiel hu y3. 3kasa fa Nyame at3nbuow) lsraefo so, at3nbuo ma amanaman, nhyira 3beba daakye bi. 3san kasa fa Nyame man lsrael ne nea 3w) s3 nipa biara y3 w) nyame akwan so. https://en.wikipedia.org/wiki/Book_of_Ezekiel"} {"id": "5719", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Ama(pronunciation of \"Ama\" (help·info)) yɛ kradin a Akanfoɔ dodoɔ no ara de to mmɔfra mmaa a yɛ woo wɔn Memeneda. Akanfoɔ bi te sɛ Asantefoɔ, Fantefoɔ, Akuapemfoɔ na ɛto saa din no. Bɛrima a yɛwo no memeneda no yɛfrɛ no Kwame. Wɔ Akan amammerɛ mu no, yɛ nya nna di firi abosom hɔ. Yɛ nyaa Ama din firii koyame ɛna Akan nna din Nyame. Ama mmrane ne nyamewa, adom a ɛkyerɛ sɛ adebɔ ne adom. Nkrɔfoɔ a yɛ woo wɔn Memeneda wɔ suban ne atwerɛdeɛ bi, na ɛno ne nimdeɛ ne adom akyɛdeɛ. Sɛ yɛwo obi da pɔtee bi a, ɛwɔ sɛ saa nipa no fa saa da no su ne nneyɔeɛ.Ama kyerɛ sɛ obi a ɔyɛ ɔdefoɔ, nyamesomfoɔ, obi a ɔwɔ apomuden, obi a ɔwɔ adom akyɛdeɛ bebree, obi a ɔte asɛm ase ɛna obi a ɔtumi siesie asɛm. Nana Ama Mcbrown, sinitwani wɔ Ghana. Amma Asante, Britaniani sinitwamu kwankyerɛfoɔ."} {"id": "3491", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Shangai (上海市) yε kuro kεseε a ɛwɔ China. Emu nipa dodoɔ yɛ 23,710 million. Asia asaasepɔn so nkuro kɛseɛ nyinaa no, Shangai ne kuro kɛseɛ a ɛtɔ so nkrɔŋ. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3427", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Torino(pronounciation of \"Torino\" (help·info)) yɛ kuro a ɛwɔ Italy man mu. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "2796", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Oslo yε kuro titiriw a ɛwɔ Norway. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3294", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Università di Milano-Bicocca (it: Università degli Studi di Milano-Bicocca,UNIMIB) yε aban suapɔn a ɛwɔ Milano, Italy, a ɛma undergraduate, graduate ne post-graduate adesua. Wɔsii suapɔn no wɔ afe apem ahankron ne aduokron nnwɔtwe (1998), wɔ berɛ a suapɔn no dii mfeɛ aduonum no no a Times Higher Education reyiyi suapɔn ahodoɔ ɔha wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du nan mu no, wɔyi Università di Milano-Bicocca sɛ ɔno na ɔtɔ so aduonu baako wɔ wiase afanaa nyinaa ɛna ɔdiikan wɔ Italy. Milano-Bicocca Suapɔn no wɔ Milan atifi abɔten so, a wɔ afe apem ahankron ne aduowɔtwe no mu no ɛtaa Pirelli industrial Complex. Ɔdansini Vittorio Gregotti sane bɛsiesie beaɛ a industrial no wɔ no dekɔɔ urban Complex a Miilano-Bicocca suapɔn labo a wɔyɛ nhwehwɛmu wɔ hɔ ɛne beaɛ a asuafoɔ no bɛda nso ka ho. Miilano-Bicocca suapɔn no firi berɛ a wɔkyekyɛɛ Milan Suapɔn a na saa berɛ no asuafoɔ bɛyɛ mpem aduokron na abɔdɔmpe wɔ hɔ wɔ afe apem ahankron ne aduokron nom. Beaɛ kɛseɛ a na ɛwɔ Milan atifi a ɛyɛ Bicocca na wɔde maa sɛ wɔnsi suapɔn foforɔ no wɔ hɔ."} {"id": "3850", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Minsk Minsk (Мінск) yɛ kuro titiriw a ɛwɔ Belarus. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6832", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Evans Bobie Opoku yɛ Ghanani amanyɔni ne mmarahyɛ baguani wo mmarahyɛ bagua a ɛtɔ so 7 wɔ Ghana adehyeman a ɛtɔ so nnan no mu, a ogyina hɔ ma Asunafo Atifi abatoɔ mpɛsoa so, a ɛwɔ Bono ne Ahafo Mantam mu. Ogyinae wɔ amanyɔkuo New Partriotic Party (NPP) din mu. Evans Bobie kura abodin krataa a ɛyɛ Diploma a onyaa firii suapɔn a ɛne University of Ghana ho."} {"id": "3634", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Chandigarh (hi: चंडीगढ़; pa: ਚੰਡੀਗੜ੍ਹ) yε kuro kεseε a ɛwɔ India. Emu nipa dodoɔ yɛ 1,054,686. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3592", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kobe (神戸市) yε kuro a ɛwɔ Yapan. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "5359", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Yareɛ a yɛfrɛ no korona(pronounciation of \"Yareɛ a yɛfrɛ no Coronavirus\" (help·info)) mmoawa nketenkete yareɛ (COVID-19) yɛ yarewa bi a ɛsae nnipa. Nnipa ne nnipa ho nkitahodie ne kwan baako a ɛfa so sae. Kwan foforo bi nso ne sɛ wode Ghana wo nsa a mmoawa nketenkete no wɔ no bɛko w’ani, wo nhweni mu ne w’anum. Kwan titire a mmoawa nketenkete yi fa so trɛ ne sɛ obi a ɔwɔ yareɛ yi bɔ wa anaa sɛ ɔbɛ hwensi. Sɛ ɛkwan a ɛda  saa onipa yi ɛne afofro ntɛm nnu kwansin mmienu a, nnipa biara a ɔbɛn no no bɛtumi anya bi. Kwan fofro bi nso ne sɛ wode wo nsa bɛka beaeɛ a korona mmoawa no bi wɔ na wode akɔ w’ani, w’anum ne wo hweni mu a wo nhohoro wo nsa. Yareɛ no da ne ho adi kane wo Obenim bosome da ɛtɔ so du-baako wo afe 2020 wɔ Wuhan, kuro keseɛ ɛwɔ China Hubei mmantɛm. Fri saa mmrɛ no, adwuma ɛhwɛ wiase apomuden so (WHO) aka sɛ korona yareɛ yi tumi sae nnipa bebree wo wiase yi mu ha nyinaa."} {"id": "3694", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Bɛlgyiom (België, Belgique, Beldjike) yε ɔman. Kro titiriw wɔ Brussels. Emu nipa dodoɔ yɛ 11.570.762 (2018). CIA. The World Factbook: Belgium (english)"} {"id": "3767", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Marseille yɛ kuro kɛseɛ a ɛwɔ France. Emu nipa dodoɔ yɛ 862 211 (2016). INSEE 2016 Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3768", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Bordeaux yε kuro kεseε a ɛwɔ France. Emu nipa dodoɔ yɛ 1 232 550 (2016). INSEE 2016 Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "4859", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Betty Krosbi Nana Efua Mensah, a ɔde Betty Crosby Mensah, (yɛwoo no August 29, 1980) yɛ Ghana amanyɔni ne mmrahyɛbadwani a ɔgyina hɔ ma Afram Plains atifi mpɛsoa so wɔ Ghana apueɛ mantam mu. Ɔyɛ National Democratic Congress (NDC) amanyɔkuo no ba. Yɛ woo Mensah Ɔsanaa bosome da a ɛtɔ so aduonu-nkron wɔ afe 1980 wɔ Dɔnkɔkrom, kro bi a ɛwɔ Ghana Apueɛ mantam mu. Okura abodin krataa wɔ dwadie mu nsɛm mu a ɔnyaa saa krataa yi wɔ Zenith University College. Ɔsan nso kura Higher National Diploma (HND) wɔ akontabuo mu a ɔnyaa wɔ Koforidua Technical University. Ɛwɔ Ghana's 2016 mmrahyɛbadwa abatoɔ ma Afram Plains atifi mpɛsoa so no, Ewura Mensah ɛnyaa aba 18121 a ɛgyina hɔ ma ɔha nkyekyɛmu aduoson-wɔtwe ne akyire firi aba dodoɔ 23606 a ɔde dii n'afɛfoɔ Isaac Ofori-Koree a ɔgyinaa maa NPP amanyakuo no, Cornelius Agbeko a ɔno nso gyinaa ma NDC amanyɔkuo no ɛna afei Michael Ampontia a ɔgyinaa hɔ maa CPP amanyɔkuo no so nkunim wɔ Ghana mmrahyɛ badwa a ɛtɔ so nson no mu Ansaa na ɔbɛyɛ mmrahyɛbadwanii no, na Ewuraa Mensah yɛ panyin a ɔda BestPat Ghana Limited ano firi afe 2013 kɔsi afe 2016."} {"id": "4843", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Offinso,(Audio file \"tw-Offinso.ogg\" not foundTemplate:Category handler ɛbere bi a na ɛyɛ Offinso Mansin no ahenkro no ye kuro bi a ɛwɔ Offinso Mankese a ɛwɔ Asanti Mantam mu wɔ Ghana - sɛ wokura car a ɛbedi wo sima dunum ansa wo edu kumasi, Asanti Mantam ahenkoro. Esiane sɛ eben kumasi nti, emu nipa bebree etu akotena Kumasi. Ekuro no mu foɔ ye Asantefoɔ ne saa nti Asanti amamerɛ na edi ntimtimnam ɛwɔ hɔ. Offinso yɛ borofo kasa a egyina hɔ ma 'ɔfenso'. Yɛ de koro no too Nsutade Ofe a ɛyɛ hyeɛ ma Offinso Anafo Mankeseɛ ne Ahenkro, ekuro bi a ɛwɔ Afigya Sekyere Mansini mu, a ɛno nso wɔ Asante mantam mu. Affinso Mansini a etwa mu no, yɛkyɛɛ mu yɛɛ no Offinso Anafo Mankeseɛ ne Offinso Anafo Mansinɛ, a baako henekoro ne New Offinso ɛna baako deɛ enso ne Akomadan."} {"id": "4835", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Beppe Grillo (Genova, 1948) yε politik Italy. Categories: Italy Politik"} {"id": "4823", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Sika Dwa Kofi,(pronounciation of \"Sika Dwa Kofi\" (help·info)) a potɔfoɔ frɛ no \"Golden Stool\" no, ɛyɛ Asantefoɔ ahenie ne wɔn Adehyedie dwa. Na ɛyɛ ahyɛnsodeɛ a ɛkyerɛ tumi a ɛwɔ Asanteman. Okunini Ɔkɔmfo Anokye, na na ɔyɛ Ɔkɔmfo Panyin, na ɔsan ɛka atitire baanu a wɔtee Asanteman Nkabomkuo no. Ɔno na ɔfrɛɛ Sika Dwa no efirii wiem ma no besii Asantehene a ɔdikan, Osei Tutu ɛserɛ so. Saa berɛ no mu no, na ahenwa bi saa ɛdan amammerɛ ahyɛnso soronko a ɛfa ɔhene biara amamuo ho, nanso dodoɔ no ara gyidi sɛ Sika Dwa Kofi ɛyɛ ahyɛnso bi a na Asantefoɔ - wɔn a wɔte aseɛ, wɔn a wáwu ɛne wɔn a afei na yɛrebɛwo wɔn nyinaa homhom ɛwɔ mu. Dodoɔ nteaseɛ kyerɛ sɛ, ahenwa biara yɛ ne wura kra, na sɛ ɔnte so a, yɛde si ban ho ma akra afoforɔ a wɔretwam tena so ɛgye wɔn ahome. Sika Dwa Kofi yɛ adehyedie ahenwa a enni ho kwan sɛ ɛka fam dabiara da. Ne saa nti, wɔde si adasoɔ so."} {"id": "4867", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Felicity Ama Agyeman Ghanani baa a wɔwoo no Ɔsanaa bosome da a ɛtɔ so dunum, afe apem ahankron aduoson-nson mu. Nnipa dodoɔ a nim no frɛ no Nana Ama Mcbrown. Ɔyɛ Ghana sine twani, nnwom kyerɛfoɔ ne kasafoni dwumayɛni. Ɔsɔree da koro bi bɛyɛɛ nipa titiriw a ɛyɛ ne dibea a ɔdi no sine a wɔfrɛ no “Tentacles” no so. Akyiri mu no na ɔkwadɛree ne dibea no mu yie na ɔdii akyiri wɔ Akan kasa sine a wɔfrɛ no Asɔreba mu. Wɔwoo Nana Ama wɔ Kumasi, Asante mantam mu wɔ Ghana, ɛyɛ Ɔsanaa bosome da a ɛtɔ so dunum, afe apem ahankron aduoson-nson mu. Ne maame Cecilia Agyenim Boateng, ne ne papa Kwabena Nkrumah gyaee awareɛ berɛ a na Nana Ama yɛ abofra. Ne papa ka ‘nkyene gue’ (Ɔwuiɛ) ma nneɛma mu yɛɛ den a na ne maame a nso ntumi mmoa ɔno ne ne nua nsia no, Ɔbarima bi a wɔfrɛ no Kofi McBrown ne ne Sewaa, madam Betty Obiri Yeboah bɛfaa no ne ne nuanom nsia no kɔtenaa wɔn nkyɛn."} {"id": "4856", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Ian Jones Quartey, Okoh nana, obi a ɔnam abɔɔfo kwan so yɛ nnipa ne mmoa sɛ so wɔ sini mu (animator) ne sini kwankyerɛfoɔ de ɔgofoba Nanefua Pizza wɔ ɔyɛkyerɛ “Steven Universe” a mmoa ne nnipa sɛ so na wɔ de dii dwuma no gyinaa ne so. Wɔwoo no wɔ Busua, wɔ Atɔeɛ mantam mu wɔ akanee ɔ man a wɔfrɛ no sika mpoano, ɛnnɛ yi Ghana mu wɔ ɔpɛnimaa Bosome no mu wɔ Afe Apem Ahankron ne dunnwɔ twe mu (1918), na Kudjoe yɛ kaakyire wɔ anuanom du mu. ɔwiee sukuu no ɔbɛgyee din wɔ adepam mu wɔ Tarkwa, ɛhɔ na ɔwaree J.C Kudjoe. Na ɔyɛ ɔhwesofoɔ panin wɔ beaeɛ a wɔ tu sika kɔ kɔɔ a ɛbɛn Tarkwa."} {"id": "11476", "contents": "Harriet Dansowaa Bruce-Annan (N'awoo din ne: Grace Akosua Dansowaa Ani-Agyei; wɔ woo no afe apem ahankron aduosia num [1965] wo Accra, Ghana) yɛ Ghanani a n'adwuma ne sɛ ɔnam abɛforo kwan so hyehyɛ mfidie na afei nso, ɔnsan nso yɛ ohummɔborɔfoɔ a ɔte Dusseldorf, Germany. Wonnim no sɛ adwumakuo African Angel a ɛyɛ adɔyɛ kuo a ɛboa mmɔfra a wɔn wɔ ahiafo atenae a ewo Bukom mpɔtam no hyehyɛfo. Wɔ woo Bruce-Annan wɔ Accra,afe apem ahankron aduosia num (1965) mu. Wɔtetee no wɔ Adabraka, na daa nyinaa na ɔkɔ ne nana a na ɔte ahiafoɔ tenabea bi a wɔfrɛ no Bukuom no hɔ nsrahwɛ. ɛmfa ho ɔbrɛ ne ɔhaw ɔfaa mu wɔ ne mmɔfrase no, w'ammu ne mmɔfrase abonfia. Denam mmoa a onya firii ne wɔfa hɔ no, osuaa sɛnea wɔnam abɛɛforo so hyehyɛ dwumadie anaa mfidie wɔ Ghana. Adwumakuo a odikan nyaa mu akwanya no yɛ Germanyfoɔ kɔmputa adwumakuo. Wɔ afe apem ahankron aduokron nkron (1990) mu no, bre a ne kunu ka kyerɛɛ no sɛ ɔbɛboa no ama w'anya suapɔn mu akwanya wɔ amanɔne no, ɔne tu kɔtenaa Germany."} {"id": "4641", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kɛnɛt Nana Yaw Kuntunkununku Ofori-Atta (awoda 1959) yε Ganani a ɔyε Sikaεm Soafoɔ. Wɔwoo Kεn wɔ Kyεbi a εwɔ Mfinfii Mantam< wyGana wɔ afe 1959. Kεn fri Ofori Atta Abusakuo no mu. Saa abusuakuo yi mu Gana anya atitire bebree wɔ Amanwosm, Dwadie ne Ahenie. Kεn kɔɔ ne ntoasoɔ sukuu wɔ Akyimɔta Ntoasoɔ Sukuu wɔ Akyimɔta Ntoasoɔ Sukuu wɔ Nkran firi hɔ no ɔkɔ toaso wɔ Kolumbia Suapɔn na ɔkɔɔ [[Yale Suapɔn a no nso wɔ Amerika. Kεn ne Togbe Afede bɔɔmu bue Sikakorabea a yeferε no Databank 1990. Kεn nso deda Badwakuo ne Adwumakuo bebree ano εwɔ Gana ne amanɔne Kεn anya abɔdin bebree.Woyii no sε nipa to so minenu a wobu no ɔwɔ Gaana Wɔ afe 2017 mu no, Ɔmanpanin Nana Akufo-Addo yii Kεn sε ɔmεyε Sikasεm Soafoɔ. Wɔde ne din kaa Asoafoɔ 19 a ɔde wɔn din kɔɔ Gana Mmrahyεbadwafie Kεn ka Asoafoɔ wɔn ne Ɔmanpanin bɔ mu yε nhyehyeε ma Ɔman . Kεn ne yere ne Angela Ofori Atta a ɔyε Dokota wɔ [[Gana Suapɔn]] http://www.mofep.gov.gh/?q=content/ken-ofori-atta-assumes-office-ghana%E2%80%99s-minister-finance Template:Webarchive Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2312: attempt to call upvalue 'extract_ids' (a nil value)."} {"id": "5727", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Akosua(pronunciation of \"Akosua\" (help·info)) yɛ kradin a yɛde frɛ ɔbaa biara wɔwoo no Kwasiada wɔ Akanman mu ne titire ne Asantefoɔ a wɔwɔ Ghana. Sɛ yɛwo bɛrima bi Kwasiada a yɛfrɛ no AKwasi. Kradin yɛ edin a yɛde to obi wɔ da a yɛde woo no mu. Krada nso yɛ ɛda a yɛde woo obi. Wɔ Akanfoɔ amammerɛ mu no, yɛhu ɛnna din no sɛ yɛ nya firii anyame bi din mu. Yɛnyaa edin Akosua firii edin Koyasi mu ne deɛ brɔfo kasa mu no yɛfrɛ no (Lord of life Descent deity of the day Sunday). Ne mmrane ne Dampo a asekyerɛ ahoɔhare anaa ntɛmyɛ. Ne mmrane no nnyeso ne Awusi. Akanfoɔ wɔ gyidie bi sɛ Akosua gyina hɔ ma awia na ɛkyɛre sɛ ogya. Akanfoɔ pii no ara wɔ sedeɛ wɔn si frɛ edin Akosua. Pono yi kyerɛ sedeɛ Akanfoɔ dodoɔ no ara si frɛ edin Akosua ne ne Mmarima din. Akosua Agyapong; ɔyɛ dwomtoni wɔ Ghana. Akosua Busia; ɔyɛ sinitwafoɔ."} {"id": "3755", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Toronto(sɛnea yɛbɔ \"Toronto\" (help·info)) yε kuro keseɛ a ɛwɔ Ontario, Canada man mu. Wɔ afe a ɛtwaa mu no, ɛyɛ mfeɛ mpem mmienu ne aduonu baako (2021) mu no, na wɔn dodoɔ yɛ 2,794,356. Ɛno ne kuro a nnipa dɔɔso wɔ Canada paa yie ɛna ɛno nso ne kuro a nnipa dɔɔso a ɛtɔso nan wɔ Aburokyiman mu. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia. https://books.google.com.gh/books?id=_p7CDgAAQBAJ&pg=PP147&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false"} {"id": "3678", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Austria (Österreich) yε ɔman. Ɔman ne ahenkuro ne Wien. Emu nipa dodoɔ yɛ 8.858.775 (2019). CIA. The World Factbook: Austria (english) Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3760", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Edmonton yε kurow a ɛwɔ Alberta, Kanada. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6451", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Bawku Central(pronunciation of\"Bawku Central\") (help·info) yɛ mpesua nom baako a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Bawku Central wɔ Bawku mansini adantam a ɛwɔ apueɛ do mantam wɔ Ghana. Mpesua no akonnwa no hyɛ Bawku mansini adantam a ɛwɔ apueɛ do mantam wɔ Ghana mu.Ɛnam mfeɛ mpem mmienu ne nan Ghana mmarahyɛbedwafoɔ abatoɔ no nti, wɔyii Pusiga mansini ɛfiri Bawku Central mpesua na ɛnkane wɔfrɛ no Bawku East mansini. Mpesua no a ɛwɔ hɔ seisei no sua kyɛn nea na ɛwɔ hɔ ansana wɔreto mfeɛ mpem mmienu ne nan mu no (2004) abatoɔ no. Mmarahyɛbadwanii a ɔte akonnwa no so seisei no Mahama Ayariga a wɔtoo no so aba wɔ ɔpɛnimaa bosome wɔ mfeɛ mpem mmienu ne aduonu nom(December, 2020). Na Ayariga yɛ Ghana mmarahyɛbedwanii ma Bawku Central firi mfeɛ mpem mmienu ne num(2005) nom nanso ɔdii ntwo wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nnwɔtwe (2008) abatoɔ nom maa Adamu Dramani Sakande a ɔwɔ ɔsono amanyɔkuo New patriotic party mu faa akonnwa no."} {"id": "6312", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Bantama(pronunciation of \"Bantama\" (help·info)) ka mpasua a wɔn ananmusini wɔ Ghana Mmarahyɛbadwafie no ho.Ɛde 'first past the post' abatoɔ nhyehyeɛ no na eyi mmarahyɛbadwani baako. Bantama mpasua no wɔ Kumasi 'Metropolitan' mansini a ɛwɔ Asante Mantam wɔ Ghana. Mpasua no hyeɛ ahodoɔ nyinara wɔ Kumasi 'Metropolitan ' Mansini mu wɔ Asante Mantam wɔ Ghana."} {"id": "11479", "contents": "Efua Asibon ka Ghanafo mmea miɛnsa a wonyaa abasobɔdeɛ a w'ato din Queen's Young Leader Award wɔ afe mpem mmienu ne du-nson (2017) mu. ɔyɛ adwuma sɛ obi a ɔhwɛ adwumakuo Facebook fa bi so wɔ Ireland, ɔka wɔn a w'ato adwumakuo a ɛde Disabelled, ankorɛankorɛ adwumakuo a ɛhwɛ wɔn a w'adi dem ho nsɛm so wɔ Ghana, na wɔhwɛ ma wɔn a w'ade dɛm nya akwanya ahorɔw pii a nhomasua nso ka ho bi. Okura abɔdin krataa ɛne Master's degree a ɛfa International Development and Humanitarian Emergencies firii suapɔn a ɛde London School of Economics and Political Science. Ogyee abasobɔdeɛ a ɛne Queen's Young Leader Award no wieɛ no, Onyaa akwanya ma wɔtetee no wɔ Cambridge's Institute of Continuing Education a ɛwɔ UK. Wɔ afe mpem mmienu ne du-nson (2017) mu no, onyaa abasobɔdeɛ a ɛne the Queen's Young Leader Award Onyaa abasobɔdeɛ a w'ato din Africa Women Innovation and Entrepreneurship Forum (AWIEF) Award wo afe mpem mmienu ne du-nkron (2019) mu Wɔde no kaa wɔn a wɔpaw wɔn sɛ WomanRising's 100 Most Outstanding Women Entrepreneurs wɔ Ghana MyJoyOnline.com - Ghana's most comprehensive website."} {"id": "6228", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Assin South (pronunciation of \"Assin South\" (help·info)) 25 Obubuo 2021 (UTC) mpasua a wɔn ananmusini wɔ Ghana Mmarahyɛbadwafie no ho.Ɛde 'first past the post' abatoɔ nhyehyeɛ no na eyi mmarahyɛbadwani baako. Assin South mpasua no wɔ Assin South mansini a ɛwɔ Mfinfini Mantam wɔ Ghana. Mpasua no hyeɛ ahodoɔ nyinara wɔ Assin South Mansini mu wɔ Mfinfini Mantam wɔ Ghana. John Ntim Fordjour na ɛyɛ mmarahyɛbadwani de ma mpɛsoa no siesie. https://web.archive.org/web/20110112174357/http://www.ec.gov.gh/userfiles/file/ELECTED%20PARLIAMENTARIANS%20-%201992%20ELECTIONS.xls https://web.archive.org/web/20110717125901/http://www.ec.gov.gh/userfiles/1996%20Parliamentary%20Election%20Results.pdf http://psephos.adam-carr.net/countries/g/ghana/ghana20003.txt"} {"id": "6462", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Atwima-Mponua(pronunciation of \"Atwima Mponua\" (help·info)) yɛ mpasua baako a ɛwɔ mmarahyɛbadwamu wɔ Gaana. Wɔ to aba yi mmarahyɛbadwani wɔ abatoɔ afe biara mu wɔ Gaana. Atwima-Mponua wɔ Atwima Mponua mansini wɔ Ashanti mamtamu wɔ Ghana. Egwa no wɔ Atwima Mponua mansini wɔ Asanti mantam wɔ Gaana. Ghana mmrahyɛbedwam mpɛsoa ahodoɔ"} {"id": "6465", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Asante-Akim Mfifini(pronunciation of\"Asante Akim Central\") (help·info) yɛ mpasua baako a ɛwɔ mmarahyɛbadwamu wɔ Gaana. Wɔ to aba yi mmarahyɛbadwani wɔ abatoɔ afe biara mu wɔ Gaana. Asante-Akim mfifini mpasuaso wɔ Asante Akim Atifi mansini wɔ Ashanti mamtamu wɔ Gaana. Mmarahyɛbadwani ma mpasua no ne Kwame Anyimadu-Antwi. Mmarahyɛbadwamu egwa no wɔ Asante Akim mfifini mansini kese mu of the Ashanti mamtamu wɔ Gaana. Asante Akim mfifinii mansini yɛ mansini baako a ɛwɔ Ashanti mamtamu, wɔ Gaana. Kane no na wɔ frɛ no Asante Akim Atifi Mansini kese kosi sɛ wɔ kyɛ mansini no mu mienu wɔ Kitawonsa bosome no wɔ afe 2012. Wɔ frɛ no Asante Akim Atifi mansini foforo ; na nea ɛka yɛ no wɔ ma no din foforo sɛ Asante Akim mfifini mansini. Mansini kese yi wɔ apueeɛ fɛm wɔ Ashanti mamtamu na Konongo na ɛyɛ ne ahenkoro. Ghana mmrahyɛbedwam mpɛsoa ahodoɔ PROLIFERATION OF NEW DISTRICTS AND CONSTITUENCIES IN GHANA https://www.ghanabusinessnews.com/2012/06/15/electoral-commission-to-create-new-constituencies/ The Electoral Commission of Ghana And the Administration of the 2012 Elections Asante Akim Central Municipal Assembly MEDIUM TERM DEVELOPMENT PLAN 2014-2017.pdf The Re-demarcation and Reapportionmentof Parliamentary Constituencies in Ghana [1] UKGCC (2018-07-05)."} {"id": "6464", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Asante-Akim Atifi(pronunciation of\"Asante Akim North\") (help·info) yɛ mpɛsua baako a ɛwɔ mmarahyɛbadwamu wɔ Gaana. Wɔ to aba yi mmarahyɛbadwani wɔ abatoɔ afe biara mu wɔ Gaana. Asante-Akim Atifi mpasua wɔ Asante Akim Atifi mansini wɔ Ashanti mamtamu wɔ Gaana. Asante Akim Atifi mpasua so egwa no wɔ Asante Akim Atifi Mansini wɔ Ashanti mamtamu wɔ Gaana. Ghana mmrahyɛbedwam mpɛsoa ahodoɔ https://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2016/ashanti/asante_akim_north"} {"id": "6222", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Asikuma-Odoben-Brakwa ka amansini a wɔn ananmusini wɔ Ghana mmarahyɛbadwafie no ho. Ɛde 'first past the post'' abatoɔ nhyehyeɛ no eyi mmarahyɛbadwani baako.Asikuma- Odoben-Brakwa yɛ mpasua a ɛwɔ Asikuma- Odoben-Brakwa mansini no mu wɔ Mfinfini Mantam wɔ Ghana. Mpasua no ano hyeɛ ahodoɔ nyinaa wɔ Asikuma-Odoben-Brakwa mansini no mu wɔ Mfinfini Mantam wɔ Ghana."} {"id": "6250", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Asene Akroso - Manso (pronunciation of \"Asene Akroso Manso\" (help·info)) abatoɔ mpasuasu wɔ Gana mmarahyɛbadwamu Asene Akroso Manso egwa no wɔ Birim mfimfini mansini a ɛwɔ Apueeɛ mantam wɔ Gaana. Ghana mmrahyɛbedwam mpɛsoa ahodoɔ"} {"id": "3606", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Alesandria (ar: الإسكندرية; mzn: اسكندرية‎‎) yε kuro kεseε a ɛwo Egypt. Emu nipa dodoɔ yɛ 4,110,015 million."} {"id": "6237", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Awutu-Senya East (pronunciation of \"Awutu-Senya East\" (help·info))Afua-PAK (talk) 11:26, 25 Obubuo 2021 (UTC) mpasua a wɔn ananmusini wɔ Ghana Mmarahyɛbadwafie no ho.Ɛde 'first past the post' abatoɔ nhyehyeɛ no na eyi mmarahyɛbadwani baako. Awutu-Senya East mpasua no wɔ Awutu/Effutu/Senya mansini a ɛwɔ Mfinfini Mantam wɔ Ghana. Mpasua no hyeɛ ahodoɔ nyinara wɔ Awutu-Effutu/ Senya Mansini mu wɔ Mfinfini Mantam wɔ Ghana. Ghana mmrahyɛbedwam mpɛsoa ahodoɔ"} {"id": "6377", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Biakoye(pronunciation of\"Biakoye\") (help·info) yɛ mpɛsoa a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbadwam no mu baako. Ɛde first past the post abatoɔ yii mmarahyɛbadwani baako. Biakoye mpɛsoa no wɔ Biakoye mansisni a ɛwɔ Oti mantam mu wɔ Ghana. Amanyɔkuo a ɛte so siesie wɔ mpɛsoa no so ne kyiniiɛ amanyɔkuo ( NDC ) a Owura Kwadwo Nyanpon Aboagye yɛ wɔn mmarahyɛbadwani. Mpɛsoa no wɔ Biakoye mansini a ɛwɔ Oti mantam mu wɔ Ghana. Wɔ ne atififam ne Krachi apueeɛ mansini, wɔ atɔeɛfam, Volta asubɔnten, wɔ anaafoɔfam ne Hohoe mansini ne Kpando mansini a ne nyinaa wɔ Volta mantam mu na wɔ ne apueeɛfam ne Ghana - Togo hyeɛ. Beaeɛ ankasa a na mpɛsoa no wɔ ne Volta mantam a ɛwɔ Gaana kɔsi sɛ yɛtee mantam afoforo a edi mfeɛ mpem mmienu ne dunwɔtwe (2018) Ɔpɛnimma referendum akyi. Nea wɔyii no kane wɔ mpɛsoa no so wɔ afe apem ahankron ne aduosia (1960) abatoɔ no mu ne Sylvanus Desmond Magnus- George a ɔgyina maa Convention People's Party (CPP) Amanyɔkuo no."} {"id": "6447", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Bimbilla(pronunciation of\"Bimbilla\") (help·info) yɛ mpesua nom baako a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyinaa hɔ ma saa mpɛsoa no. Bimbilla wɔ Nanumba North mansini a ɛwɔ Ghana atifi mantam. Mpesua no hyɛ Nanumba North mansini a ɛwɔ Ghana atifi mantam. Wɔ afe apem ahankron ne aduokron mmienu (1992) mu no Mohammed Ibn Chambas a ɔwɔ kyiniiɛ amanyɔkuo National Democratic Congress na ɔgyina maa mpɛsoa no. George Mpambi Dagmanyi a ɔwɔ People's National convention nso gyina maa mpesua no wɔ afe apem ahankron ne aduokron nsia (1996). Wɔ mfeɛ mpem mmienu (2000) mu no Mohammed Ibn Chambas a ɔwɔ kyineeɛ amanyɔkuo National Democratic Congress na ɔbɛdii akonnwa no so. Ɔsono amanyɔkuo New patriotic party anamusini Dominic Aduna Bingab nso bɛdii mpesua no so wɔ mfeɛ mpem mmienu ne mmienu nom(2002). Mohammed Ibn Abass no bɛgyee akonnwa no wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nan (2004) nom a na ɔwɔ Kyineeɛ amanyɔkuo National Democratic Congress mu."} {"id": "6272", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Bole anaa Bole- Bamboi (Pronunciation of\"Bole\" (help·info)) yɛ mpɛsoa a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbadwam mu baako. Ɛde first past the post abatoɔ yii mmarahyɛbadwani baako. Bole mpɛsoa no wɔ Bole mansini a ɛwɔ Savannah mantam mu wɔ Ghana. Amanyɔkuo a ɛte so siesie wɔ mpɛsoa no so ne kyiniiɛ amanyɔkuo ( NDC ) a Owura Joseph Akati Saaka ne wɔn mmarahyɛbadwani. I Bole mansini ne Bole district a ɛwɔ Savannah mantam mu wɔ Ghana. https://citinewsroom.com/2019/02/infographic-brief-facts-about-the-new-savannah-region/"} {"id": "6223", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Bodi(prononciation of \"Bodi\" (help·info)) ka mpɛsua a ɛwɔ mmarahyɛbadwam no ho bi. Ɛde First past the post abatoɔ na ɛyii Mmarahyɛbadwani a ɔdi kan. Bodi mpɛsua no wɔ Bodi mansini no mu wɔ atɔeɛ atififam mantam mu wɔ Ghana Mpɛsua no so mmarahyɛbadwani da so ara yɛ Sampson Ayi a wadi mpɛsua no so fiti mmerɛ a wɔtee Bodi abatoɔ mpɛsua no.Kyiniiɛ amanyɔkuo ( NDC ) no na ɛte so siesie wɔ mpɛsoa no so a Owura Sampson Ahi ne wɔn mmrahyɛbadwani. Bodi abatoɔ mpesua no yɛ abatoɔ mpesua nkron a ɛwɔ Western North mantam no mu wɔ Ghana. Nkane no na wɔhyɛ Juaboso-Bodi abatoɔ mpesua no mu firi ɔsanaa bosome no mu wɔ mfie mpem mmienu ne nan abatoɔ mu a wɔte firii Bodi mansini no abatoɔ mpesua no mu de kɔ si sɛ wotee mansini no anaafoɔ-apuiɛ fam firii Bodi mansini no mu maa yɛnyaa Bodi abatoɔ mpesua no wɔ Ayɛwohomumɔ bosome no da a ɛtɔ so aduonu nwɔtwe wɔ afe mpem mmienu ne du-mmienu abatoɔ mu. Bodi abatoɔ mpesua no ahenkron ne Bodi."} {"id": "6416", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Binduri(pronunciation of \"Binduri\" (help·info)) ka mpasua a wɔn ananmusini wɔ Ghana Mmarahyɛbadwam no ho. Abatoɔ berɛ biara mu no, wɔde 'first past the post' abatoɔ nhyehyeɛ no yi mmarahyɛbadwani baako.Na Binduri mpasua no wɔ Bawku 'Municipal ' mansini a ɛwɔ Atifi Apueɛ Mantam wɔ Ghana kɔpem sɛ ɛno ankasa bɛyɛɛ mansini a ate ne ho wɔ afe 2012 mu. Binduri ne Garu Tempane mansini no bɔ hyeɛ wɔ apueɛ ne anafoɔ fam, Bawku 'Municipality ' wɔ atifi fam na afei ɛne Bawku Atɔɛ fam Mansini no bɔ hyeɛ wɔ atɔeɛ fam ɛwɔ Atifi Apueɛ Mantam wɔ Ghana."} {"id": "6393", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Bongo(pronunciation of\"Bongo\") (help·info) ka mpɛsoa a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam no ho. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Bongo wɔ Bongo mansini a ɛwɔ Apueɛ do mantam wɔ Ghana. Mpɛsoa no aba hyɛ Bongo mansini a ɛwɔ apueɛ do mantam wɔ Ghana. Mfeɛ mpem mmienu ne nnwɔtwe Ghana mmarahyɛbedwafoɔ abatoɔ."} {"id": "6394", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Bolgatanga Central(pronunciation of\"Bolgatanga Central\") (help·info) yɛ mpɛsoa nom baako a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Bolgatanga Central mansini wɔ Bolgatanga mansini adantam a ɛwɔ apueɛ do mantam wɔ Ghana. Mpɛsoa no aba hyɛ Bolgatanga Central mansini adantam wɔ apueɛ do mantam wɔ Ghana. Mfeɛ mpem mmienu ne du nsia Ghana mmarahyɛbedwafoɔ abatoɔ: Bolgatanga Central. FM, Peace. \"Ghana Election 2016 Results - Bolgatanga Central Constituency\". Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 2018-04-30."} {"id": "6342", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Bolgatanga East ka mpɛsoa a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam no ho. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Bolgatanga East mpɛsoa no wɔ Bolgatanga mansini adantam a ɛwɔ apueɛ do mantam wɔ Ghana. Akonnwa no wɔ apueɛ do mansini adantam a ɛwɔ Ghana apueɛ do mantam. Mfeɛ mpem mmienu ne du nsia: Bolgatanga East FM, Peace. \"Ghana Election 2016 Results - Bolgatanga East Constituency\". Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 2018-04-30."} {"id": "6208", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Bia East (pronounciation of \"Bia East\" (help·info)) yɛ mpɛsoa baako a ɛwɔ Ghana mmrahyɛbadwam. Ɛyii mmrahyɛbadwani baako bere a sɛ yɛto aba a neɛ ɔnya mma bebere no na adi nkunim no ne mu. Bia East mpɛsoa no wɔ Bia East mansin no mu wɔ atɔeɛ atififam mantam wɔ Ghana. Amanyɔkuo a ɛte so siesie wɔ Bia East ne kyiniiɛ amanyɔkuo ( NDC ) a Owura Richard Acheampong ne wɔn mmrahyɛbadwani. Bia East abatoɔ mpesua no yɛ abatoɔ mpesua nkron a ɛwɔ Western North mantam no mu wɔ Ghana. Nkane no na wɔfrɛ abatoɔ mpesua no Bia mansini abatoɔ mpesua so, kɔsi sɛ wɔtee mansini no apuiɛ fam Bia mansini no mu maa yɛnyaa Bia East abatoɔ mpesua no wɔ afe mpem mmienu ne du-mmienu abatoɔ mu. Bia East abatoɔ mpesua no ahenkron ne Sefwi Adabokrom. wɔ tee Bia mansini no abatoɔ mpesua no firii Sefwi-Bibiani mansini no abatoɔ mpesua no mu wɔ afe mpem mmienu ne nan abatoɔ no mu. Wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du-nsia (2016) mu abatoɔ mu no, NDC kyiniiɛ amannyɔkuo no de ananmusini a yɛfrɛ no owura Richard Acheampong na ɛbɛgyinaeɛ yɛnto ne so aba ma ɔmmɛyɛ mmarahyɛbadwani mma Bia East abatoɔ mpesua no so."} {"id": "6285", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Nana Yaw Edward Ofori-Kuragu na ɔyɛ mmarahyɛbedwanii ma Bosome Freho mpesua no.Wɔtoo no so aba yii no wɔ ɔnoa ne pɛm wɔ aberɛ a wammfa ne ho ammɔ amanyɔkuo biara a ɔnyaa mma apem ne aduoson nsia(1076) de bɛyɛɛ mmarahyɛbedwanii. Wayɛ anamsini ama saa mpɛsoa no pɛn wɔ kwasafoman a ɛtɔ so nan nom. Bosom-Freho mpɛsua a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbadwam. Joyce Adwoa Ackoh Dei na ɔyɛ mmarahyɛbadwam de ma Ɔdeneho amanyɔkuo (Independence) no wɔ Bosom Freho mansini a ɛwɔ Asante Mantam wɔ Ghana. Ghana mmrahyɛbedwam mpɛsoa ahodoɔ MPs elected in the Ghanaian parliamentary election, 2008 [1] \"Archived copy\". Archived from the original on 2012-04-23. Retrieved 2012-07-01."} {"id": "6276", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Fomena (pronunciation of \"Fomena\" (help·info)) mpɛsua no mu baako wɔ Ghana mmarahyɛbadwam. Wɔ afe apem aha nkron ne aduokron mmienu mu na wɔtoo aba yii m marahyɛbadwani (MP) a ɔdi kan koraa wɔ abatoɔ a ɛdii kan no mu wɔ Ghana mmarahyɛbadwam akonnwa abatoɔ mu. Fomena wɔ Adansi Asokwa mansini no mu a ɛwɔ Asante Mantam no mu wɔ Ghana. Fomena abatoɔ mpesua no hyɛ Adansi North mansini no mu a ɛwɔ Asante Mantam no mu wɔ Ghana. Ɛfiri sɛ abatoɔ hyɛɛ aseɛ wɔ ɔman Ghana mu no, Fomena abatoɔ mpɛsua no anya mmarahyɛbadwafoɔ ahodoɔ num a wɔn nyinaa firi amannyɔkuo akɛseɛ mmienu a ɛwɔ Ghana mu ha. ɔsono amannyɔkuo NPP na watena Fomena abatoɔ mpesua no mmarahyɛbadwam akonnwa no so dodoɔ, ansa na kyiniiɛ amannyɔkuo NDC nso atoa so. wɔ afe apem aha nkron ne aduokron mmienu (1992)mu a Ghana man hyɛɛ kabimamenkabi amanmuo ase no, Fomena abatoɔ mpesua no anya mmarahyɛbadwafoɔ ahodoɔ num na asi wɔn anan mu wɔ mmarahyɛbadwam."} {"id": "6292", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Essikado-Ketan(pronunciation of\"Essikado-Ketan\") (help·info) yɛ mpɛsoa baako a ɛwɔ Gaana mmarahyɛbadwam. Ɛde first past the post abatoɔ yii mmarahyɛbadwani baako. Essikado-Ketan wɔ Sekondi Takoradi ahenkuro nhyiam mansini ne mu wɔ Atɔeɛ mantam mu wɔ Gaana. Amanyɔkuo a ɛte so siesie ne Ɔsono amanyɔkuo ( NPP ) a Owura Jeo Ghartey yɛ wɔn mmarahyɛbadwani. Essikado-Ketan mpɛsoa no wɔ Sekondi Takoradi ahenkuro nhyiam mansini a ɛwɔ Atɔeɛ mantam mu wɔ Gaana. Yɛtee kurow no ansa mfeɛ mpem mmienu ne nan Ɔpɛnimma amanmpaninfoɔ ne mmarahyɛbadwam abatoɔ a yɛde kyekyɛɛ Sekondi mpɛsoa dada no mu nyaa Essikado-Ketan ne Sekondi mpɛsoa no. Wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nan (2004) mu no, Joe Ghartey a ɔgyina maa ɔsono amanyɔkuo ( NPP ) no na ɔyɛɛ mmarahyɛbadwani maa mpɛsoa no. Wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nwɔtwe mu no, Joe Ghartey a ɔgyina maa ɔsono amanyɔkuo ( NPP ) no na ɔyɛɛ mmarahyɛbadwani de maa mpɛsoa no. Wɔ mfeɛ mpem mmienu ne dummienu mu no, Joe Ghartey a ɔgyina maa ɔsono amanyɔkuo ( NPP ) no na ɔyɛɛ mmarahyɛbadwani de maa mpɛsoa no."} {"id": "6238", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Ellembelle(pronunciation of\"Ellembelle\") (help·info) yɛ mmarahyɛbedwam mpɛsoa a ɛwɔ Ghana. Armah Kofi Buah yɛ mmarahyɛbedwani ma saa mpɛsoa no. Ɛnam kyineeɛ amanyɔkuo National Democratic Congress so na wɔtoo no so aba yii no ma no nyaa mma dodoɔ a ɛyɛ apem, ahansia ne aduanan nkron. Ɔgyee akonnwa no firii Freddie Blay a ɔgyinaa hɔ maa mpɛsoa no berɛ a ɔwɔ akokɔ amanyɔkuo convention peope's party mu. wɔ afe mpem mmienu ne aduonu (2020) abatoɔ mu no, amannyɔkuo ahodoɔ nsia na wɔde wɔn ananmusifoɔ bɛgyinaeɛ wɔ Ellembelle mmarahyɛbadwam akonnwa no abatoɔ mu. NPP ɔsono amannyɔkuo no de owura KWASI BONZOH na ɛbɛgyinaeɛ, NDC kyiniiɛ amannyɔkuo no nso de owura EMMANUEL ARMAH-KOFI BUAH na ɛbɛgyinaeɛ, saa ara nso na owura AYELEBIE AMIHERE NANA MEZENWOLEBIAH nso gyinaa mu maa amannyɔkuo a yɛfrɛ wɔn sɛ GUM, saa ara nso na owura MATHIAS BONZO-EWEREKO BOATENG nso gyinaa mu maa amannyɔkuo a yɛfrɛ wɔn sɛ CPP, owura PRINCE NATHANIEL COFFIE nso gyina maa NDP, na afie owura JOHN NKUM ASMAH nso gyinaa mu maa amannyɔkuo a yɛfrɛ wɔn sɛ PPP."} {"id": "6241", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kofi Arko Nokoe yɛ mmarahyɛbedwani ma Evalue Gwira mpɛsoa no. Wɔtoo no so aba yii no wɔ berɛ a na ɔwɔ kyineeɛ amanyɔkuo National Democratic Congress mu maa no nyaa mma mpem du nkron, ahannwɔtwe ne aduasa a ɛyɛ mma dodoɔ a ɔde yɛɛ mmarahyɛbedwanii. Ɔdii Catherine Abelema Afeku a ɛbɛyɛɛ mmarahyɛbedwanii wɔ ɔsono amanyɔkuo New patriotic party mu adeɛ. wɔ afe mpem mmienu ne aduonu (2020) abatoɔ mu no, amannyɔkuo ahodoɔ nan na wɔde wɔn ananmusifoɔ bɛgyinaeɛ sɛ yɛnto wɔn so aba ma wɔn mmɛyɛ mmarahyɛbadwafoɔ mma Evalue Gwira abatoɔ mpesua no. NDC kyiniiɛ amannyɔkuo no de owura KOFI ARKO NOKOE na ɛbɛgyinaeɛ, NPP ɔsono amannyɔkuo no nso de Awuraa CATHRINE ABELEMA AFEKU na ɛbɛgyinaeɛ, amannyɔkuo a yɛfrɛ wɔn sɛ GUM nso de owura ELISHA JOSHUA KABENLAH na ɛbɛgyinaeɛ, amannyɔkuo a yɛfrɛ wɔn nso sɛ NDP nso de owura ASSUMAN FRANK AFFUL na ɛbɛgyinaeɛ."} {"id": "6818", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Ehyia yɛ asaasetaw. Bangladesh, ahenkuro ye Dhaka. China, ahenkuro ye Beikin. India, ahenkuro ye New Delhi. Indonesia, ahenkuro ye Jakarta. Iran, ahenkuro ye Tehran. Iraq, ahenkuro ye Bagdad. Japan, ahenkuro ye Tokyo. Laos, ahenkuro ye Vientiane. Malaysia, ahenkuro ye Kuala Lumpur. Myanmar, ahenkuro ye Yangoon. Pakistan, ahenkuro ye Islamabad. Philippines, ahenkuro ye Manila. Taiwan, ahenkuro ye Taipei. Thailand, ahenkuro ye Bangkok. Vietnam, ahenkuro ye Hanoi. Template:Ehyia"} {"id": "3190", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Gyaaman (Deutschland) yε ɔman. Na ahenkro de Bɛɛlin (Berlin). Emu nipa dodoɔ yɛ 83.019.213 (2018)."} {"id": "3686", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Hungary (Magyarország) yε ɔman. Kro titiriw wɔ Budapest."} {"id": "3420", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Tequixquiac yε kuro kεseε a ɛwo , Mexico. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "5715", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Oforisuo(pronounciation of \"Oforisuo\" (help·info)) yɛ bosome a ɛtɔso ɛnan wɔ afe no mu wɔ \" Gregorian\" nnabupon no so. Ɛyɛ bosome a edikan a ɛwɔ nnda eduasa. Oforisuo bosome no hyɛ aseɛ ɛda pɛpɛɛpɛ te sɛ bosome Kitawonsa ne ɔpɛpon bosome afe \" leap year\" mu. Ɛda a ɛtwa toɔ wɔ mu no ne ɛda a ɛtwa toɔ wɔ Ɔpɛnimma bosome wɔ afe biara mu. Wɔ afe a ɛsɛ mu no, ɛhyɛ aseɛ wɔ ɛda a edikan wɔ nawotwe wɔ ɔpɛpon ne Ahinime bosome wɔ afe a ɛtwa mu no mo. ɛda ɛtwa toɔ wɔ Oforisuo bosome no mu ne ɛda a ɛtwa toɔ wɔ Kitawonsa bosome wɔ afe ɛtwa mu no yɛ pɛ. Ɛwɔ \" leap year\" mu no, ɛhyɛ ase wɔ ɛda edikan wɔ nawotwe mu te sɛ Kotonima bosome ne mu Wɔ afe a ɛtwa mu no mu pɛpɛɛpɛ na ɛtwa toɔ ɛda a ɛtwa toɔ wɔ nawotwe a ɛtwa toɔ wɔ ɔpɛpon, ogyefo ne Ahinime bosome wɔ afe a ɛtwa mu no mu. Oforisuo yɛ edin a Akanfoɔ de frɛ bosome a ɛto so ɛnan wɔ afe mu."} {"id": "4064", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu University de Versailles yε sukuupɔn a ɛwɔ Versailles, France. Versailles Saint-Quentin-en-Yvelines University (, UVSQ) ɛyɛ French public university a wɔtee no wɔ afe apem ahankron aduokron baako mu (1991), a wobɛhunu no wɔ department of Yvelines na ɛfiri afe mpem mmienu ne mmienu mu no (2002), wɔ Hauts-de-Seine. suapɔn no wɔ adesua mmeaɛ ahodoɔ nwɔtwe a ɛmu biara atete ne ho, a ɛtae wɔ nkuro akɛseɛ te sɛ Versailles, Saint-Quentin-en-Yvelines, Mantes-en-Yvelines ɛne Vélizy-Villacoublay / Rambouillet mu. ɛyɛ suapɔn baako a ɛyɛ A cademy of Versailles suapɔn ahodoɔ num no mu baako. Versailles Saint-Quentin-en-Yvelines suapɔn no adi dwuma atoatoa so merɛ ano merɛ ano wɔ federal Paris-Saclay University. ɛyɛ suapɔn nan no mu baako a ɛyɛ universités nouvelles (new universities) a wɔpaa ho ntoma wɔ Île-de-France region wɔ 2000 University project dwumadie no akyi. ɛwɔ adesuafoɔ bɛyɛ mpem du nkron (19,000), nnipa a wɔyɛ adwuma wɔ suapɔn no mu nso yɛ ahanson aduonum mmienu (752), ɛna akyerɛkyerɛfoɔ ne wɔn a wɔyɛ nhwehwɛmu nso yɛ apem ahaasa ne aduowɔtwe nkron (1,389), ɛna ɛsane nso wɔ akyerɛkyerɛfoɔ foforɔ a wɔn dodoɔ yɛ ahaanu aduowɔtwe num (285). ɛyɛ Pierre and Marie Curie University no fa baabi a wɔtee no wɔ Versailles wɔ afe apem ahankron aduowɔtwe nson mu (1987) sɛ deɛ ɛbɛyɛ a ɛbɛ pagya nnipa dodoɔ a wɔkɔgye nteteeɛ no mu."} {"id": "5731", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Daniel ase kyer3 ne nyankop)n ne me nt3mbuafo. )y3 jew ni a na )w) jerusalem. Daniel y3 nyame diyifo a )twer3 daniel nhoma w) twer3 kronkron mu.Nhoma yi t) so eduonu ns)n w) apam dadaa no mu. )y3 nyame nipa a wan sum bosom w) babilonia na okita ne gyedi mu yi ye ma w) de no k) to gyata dan mu nanso gyata no entumi anwe no. Na Daniel W) ani so adehunu a na wotumi kyer3 neama ebesi daakye bi mu. https://biblescripture.net/Daniel.html"} {"id": "5739", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Yɛ wɔ amamerɛ pii wɔ Gana. Nipa kuw nsia na agye din wɔ ɔman yi mu. Saa ekuw no ne Akan, Ewe, Ga- Adangbe Mole- Dagbani, Guan, ne Gurma. Wo kɔ akan man mu a, wo be hu fantefo, asantefo ne akyemfo. Asantefo na ɛyɛ nipa kuw kɛse wɔ ɔman yi mu. Asantefo ahenkuro ne kumasi. wɔn hene din de Otumfour Osei Tutu ll. Asantefo di Adaekese, wɔ yɛ bragoro ma wɔn mmbaa bunu. Akyemfo ahenkoro ne Kyebi, wɔn ɔmanhene ne Amotia Ofori Panyin lll. Akyemfo di Odwira ne Akasedae. Ganafo 60% yɛ Kristofo, 50% y3 Nkremofo na 25% yɛ abosomsomfoɔ. Eduan a Ganafo di no bi ne aprapransa, fufu, banku, ampesi, nkwan , jollof ne nea ɛke ka ho. Nkranfo di homowo afahyɛ, Ewefo di hogbetsotso . ttps://obeaware.org/component/k2/item/5762-ghanaian-culture#:~:text=There%20six%20major%20ethnic%20groups,their%20traditional%20capital%20at%20Kumasigl."} {"id": "4621", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kotoka Wiemuhyɛn Gyinabea yɛGana wiemuhyɛn gyinabea keseɛ afei nso ɛno na ɛdi kan a wosi no wɔ man Gana mu.Wiemuhyɛn gyinabea ɛyɛ Gana Wiemuhyɛn Adwumakuo na ɛhwɛ so. Wiemuhyɛn gyinabea yi , wo twerɛ ne din wɔ Ɔpepɔn da a ɛtɔ so baako wɔ afe 2006 mu nanso wɔhyɛɛ duwmadie ase wɔ Ɔpepɔn da a ɛdi kan wɔ afe  2007. Adwumakuo yi wohwɛ wiemuhyɛn gyinabea nyinaa ɛwɔ ɛbi  ne Kotoka International Airport (KIA) and the Ashantiland Peninsula's domestic airports at Kumasi's Kumasi International Airport, Sunyani's Sunyani Airport and Sekondi-Takoradi's Takoradi Airport. Kotonima da a On 5 June 2000, a Ghana Airlink Fokker F-27 en route from Tamale to Acrashed on approach to Kotoka International Airport. Nipa nsia na ɛwuii . On 28 January 2009, a Ghana International Airlines Boeing 757 operating from Accra to London Gatwick, United Kingdom, with 96 passengers and nine crew reported anomalies with the control systems when climbing out of Accra. The crew declared a mayday and made a safe return to Kotoka International Airport where the remains of a beetle-like creature were discovered to be obstructing the left pitot system."} {"id": "3803", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Libia (ليبيا) yɛ ɔman. Na ahenkro ne Tripoli."} {"id": "2803", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Russia (Россия) yε ɔman. Kro titiriw wɔ Moskow. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "2771", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Lady GaGa (Stefani Joanne Angelina Germanotta) (28.03.1986 - ...) yε odwomtoni."} {"id": "3585", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Sapporo yɛ kuro a ɛwɔ Yapan. Emu nipa dodoɔ yɛ 1,973,432 (2020). Ɛyɛ kuro kɛseɛ a ɛwɔ Tokyo atifi, Japan ne Hokkaido kuro kɛseɛ pa ara, nea ɛyɛ ɔman no atififam Island ankasa. Sapporo kuro no yɛ amammerɛ, sikasɛm, ne amanyɔsɛm bea ma Hokkaido. wɔfaa Sapporo din firii Ainuic sat poro pet mu, a wɔ kasa foforo mu ɛkyerɛ \"we, asubɔnten kɛseɛ\", a ɛyɛ ntotoho ma Toyohira asubɔnten. Nipakan a adi kan wɔ Sapporo no wɔyɛɛ no wɔ 1873, berɛ ɛ mmusua ahanson ne aduonum mmiɛnsa (753) a wɔn dodoɔ yɛ apem, ahanson ne aduowɔtwe num (1,785) na wɔnyaa wɔ kuro no mu. Kuro no wɔ nnipa dodoɔ bɛyɛ 1,957,914 wɔ Kontonimaa bosome no ne da a ɛtɔ so aduasa-baako wɔ mfeɛ mpem mmienu ne dunkron (2019). Beaeɛ no dodoɔ yɛ 1,121.26 km2 (432.92 sq mi). 1934 – Amansan nnwom afahyɛ a wɔn a wɔyɛɛ ne Akira Ifukube, Fumio Hayasaka, Atsushi Miura, ne Isamu Ifukube (Ɛbɔ bosome ne da a ɛtɔ so aduasa) 1936 – Russian Nnwomyɛfoɔ Alexander Tcherepnin kɔ sraa Sapporo 1960 – The Sapporo Symphony Orchestra founded 1962 – John Cage ne David Tudor kɔ sraa Sapporo 1966 – Berliner Philharmoniker ne Herbert von Karajan yɛɛ Brahms's Symphony No."} {"id": "6993", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Joyce Adeline Bamford-Addo, JSC (wɔ woo no Marach da ɛtɔ so 26, afe 1937) yɛ kane Ghana mmarahyɛ baguakuo no kasamafo firi afe 2009 kosi 2013. Mmrahyɛ bugua kasamafo adwuma no yɛ adwuma a ɛtɔ so miensa a edi mu wɔ Ghana.  Odikan soom sɛ Otemmufo wɔ Ghana Asɛndibea kunini. ɔno ne ɔbaa a odi kan wɔ Afrika Atɔe aman mu a woyii no sɛ Mmarahyɛ baguakuo kasamafo. Na ɔyɛ obi a ɔko maa mma nkoanim maa ne nwumaa daa adi wɔ mmeae pii. Ne Papa a ofiri abrokyire ne ne maame a ɔyɛ Ghanani  a ofiri Aburi no woo no wɔ afe 1937 mu. Joyce Bamford-Addo ne ne nua Cynthia  kɔɔ sukku wɔ St. Mary’s Boarding school ne OLA Boarding school a ɛwɔ cape coast. Saa sukuu yi nyinaa yɛ sukuu a wɔda hɔ na ɛhɔ ɔhyɛɛ mitiase sukuu. ɔtoa so kɔɔ ntoaso sukku a ne din de Holy Child School a ɛno nso wɔ Cape Coast. ɔtoa so kɔɔ United Kingdom, ɛhɔ na onyaa mmrasɛm ho ntete. ɔde ne ho kɔdɔɔm Inner Temple ma no bɛyɛɛ osuafo wɔ nhyehyɛɛ  bi a wɔfrɛ no Inns of Court ."} {"id": "3498", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Frankfurt am Main yε kuro kεseε a ɛwɔ Gyaaman. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "4733", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Wɔwoo Kofi Annan (1938-2018) wɔ Kumasi a ɛwɔ Ghana. N'awofo de Victoria ne Reginald Henry Annan. Wɔwoo no ataa na ne nuabea Efua Atta wuu 1991. Ne din Kofi kyerɛ sɛ wɔwoo no Fida. Adehyefie na wɔwoo Kofi Annan esan sɛ na ne wɔfa ne ne nanammarima mmienu no nyinaa yɛ ahenfo. N'agya Owura Henry Annan, a ɔyɛ Asanteni ne Fanteni ba, waree Victoria a ɔyɛ Fanteni. Ɔyɛɛ n'edwuma wɔ Lever Brothers Cocoa Comapany a na ɔyɛ Export Manager. Kofi Annan wɔ mma abien a ɔne Nigeriani Titi Alakija woe ansa wɔntam tetew mfe pii a etwam. Afei ɔne Nane Mania Annan a ofi Sweden na wɔaware a Nane nso wɔ ɛba baako wɔ aware dada bi mu. Fi afe 1954 kosi 1957 no, Kofi Annan kɔɔ Mfantsipim Skuul a ɛwɔ Cape Coast na ɛhɔ na osuaaa tema ne ahobrɛase. Wɔ 1957 a Annan wiee Mfantsipim Skuul no, ɔman Ghana nyaa faahodie a na ɔyɛ abibimana a edi kan. Wɔ 1958 mu no, Kofi Annan toaa adesua so wɔ Kumasi College of Science and Technology a afei wɔato no Kwame Nkrumah University of Science and Technology."} {"id": "7059", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu REDIRECT Nhwɛsode:Infobox medical condition 'Kwata, a wͻsan frε no Hansen yare'HD, yε yare a emu yε den a mmoawa Mycobacterium leprae ne Mycobacterium lepromatosis de ba. Mfiase no, yare yi nna ne ho adi na ebetumi ayε saa mfe anum kosi aduonu. Yare yi nsεnkyerεnne no bi ne ntini a εsoasoa wͻ akwaa ahorow a εne adwene yε adwuma a adwene no ne akyi dompe nka ho, beae a mframa fa wura nipaduam san fi mu, honam no ani, ne ani. Nea etumi fi mu ba ne εyaw a obi nte a εma ͻhwere akwaa ahorow esiane pira a εtoatoaso anaa ekuru a wonhu. Mmerεwyε ne ani a enhu ade yiye nso betumi aba. Kwata trεw wͻ nipa mu. Wogye di sε eyi si denam εwaw anaa obi a ͻwͻ yare yi hwenem nsu a εka afoforo. Mpεn pii no, kwata taa yε wͻn a ehia wͻn na wogye di sε εtrεw denam obi hwenem nsu so. Nea εne nipa pii gyidi bͻ abira no, εnyε nea etumi trεw ntεmntεm. Yare ahorow abien no gyina mmoawa ahorow a εwͻ nipadua no mu: paucibacillary ne multibacillary."} {"id": "7038", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Kube dua ka nnua abusuakuo no ho. Kube betumi agyina hɔ ama kube aduane, kube dua anaa aduaba no ankasaa."} {"id": "11497", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Aisha Ayensu yɛ obi a ɛpam ntadeɛ ma Ghana abasobɔdeɛfoɔ a nnipa pii noa nim no sɛ ɔyɛ ntadeɛ ma Beyonce, Genevieve Nnaji, Jackie Appiah ne Sandra \"Alexandrina\" Don-Arthur. Ɔno na ɔda Christie Brown ano sane toto nnoɔma yie wɔ hɔ, ɛyɛ dwumakuo bi a ɛwɔ Ghana a ɛdi dwuma wɔ ntaade hyɛ mu. Folu Storms totoo m'ani maa BBC World Service kasafidie dwumadie bi na wɔyii no sɛ ɔka Forbe nnipa wɔyɛ adwumaden wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du nsia mu. Na Ayensu nim biribi fa adwene nnoɔma ne ntadeɛ ho. Ɔkɔɔ ne ntoasoɔ sukuu wɔ Achimota na ɔkɔgyee nteteeɛ wɔ ntaadehyɛ mu firii Joyce Ababio College of Creative Design. Ɛnam nkuran a ne nanabaa hyɛɛ no nti ɔkɔdaa Christie fashion Brown ano wɔ ɔbɛnem bosome wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nnwɔtwe mu wɔ Ghana a amanɔnefoɔ pii noa nim saa dwumakuo yi. Wɔfrɛ no \"Platinum Standard\" wɔ NdaniTV so wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du nan ɛna Folu Storms nso totoo n'ano berɛ a ɔkɔsraa nkran wɔ Abibiman sini foforɔ bi a wɔyii wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du nsia."} {"id": "11488", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Borteyman yɛ mpɔtam a ɛwɔ Kpone Katamanso mansini a ɛwɔ Nkran punpuni mantam wɔ Ghana. Ɛyɛ beaɛ a nnipa nim sɛ wɔfrɛ no Borteyman a agokansie bɛyɛ Amerika ɔpepepe ɔha ne aduanan numkɔ so wɔ hɔ a akansie bɛkɔ so wɔ mfeɛ mpem mmienu ne aduonu mmiɛnsa abibirem agorɔ nom. Saa agoprama no wɔ nnoɔma bi te sɛ: borɔfo kwansin ahanan kwan nsia a bɔɔlo bɔfoɔ fa hɔ de kɔsua bɔɔlo bɔ; mmaa ne mmarima ahosiesie beaɛ, beaɛ a akyitaafoɔ bɛyɛ ahanum bɛgyina; beaɛ a nnipa bɛyɛ pem bɛkɔ akɔ dware wɔ akansie mu,kwan nnwɔtwe a wɔn a wɔbɛsware wɔ akansie nom bɛfa so ne beaɛ nnwɔtwe a wɔde bɛsɔ wɔn ho ahwɛ; beaɛ a nnipa ahanum bɛgyina mmerɛ tiawa bi(handball,judo,karate,taekwondo,etc); beaɛ a nnipa mpem bɛtena a akansie pii bɛtumi akɔso wɔ hɔ(badminton, ntɔkwa,volleyball, nnoɔma pɛgyaa); beaɛ num a wɔbɔ tennis a ɛbɛtumi afa nnipa mpem a akyitaafoɔ atitire beaɛ ka ho ne beaɛ mmɔfra bɛdi agorɔ. Nana Akuffo-Addo kɔtwaa ahoma bue kwan maa wɔhyɛɛ agoprama no sie ase."} {"id": "3620", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kolkata yε kuro kεseε a ɛwo India. Emu nipa dodoɔ yɛ 4,486,679 milion. Dance accompanied by Rabindra Sangeet, a music genre started by Rabindranath Tagore Sandesh, a typical Bengali sweet made from chhena A murti, or representation, of the goddess Durga shown during the Durga Puja festival Durga Idol of Bagbazar Sarbojanin—first public puja of Kolkata, that would celebrate its 100 th year in 2018 Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3848", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Belarus (Белару́сь) yɛ ɔman.Ɔman ne ahenkuro ne Minsk. Emu nipa dodoɔ yɛ 9.527.543 (2018). CIA. The World Factbook: Belarus (english) Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "4260", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Paolo Gentiloni Paolo Gentiloni (Roma, 1954) yε politik Italy."} {"id": "6308", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Francis Kojo Arthur yɛ mmarahyɛbedwanii ma Gomoa West mpɛsoa no. Ɛnam Kyineeɛ amanyɔkuo National Democratic Congress so na wɔtoo aba yii no a ɔnyaa mma mpem mmiɛnsa, ahanan ne aduoson nan a ɛyɛ mma dodoɔ a ɔde bɛyɛɛ mmarahyɛbedwanii. Ɔdii Joe Kingsley Hackman a na ɔwɔ ɔsono amanyɔkuo New patriotic party mu a ɔgyinaa hɔ maa mpɛsoa no wɔ kwasafoman a ɛtɔ nan nom MPs elected in the Ghanaian parliamentary election, 2008"} {"id": "6440", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Gushegu (pronunciation of\"Gushegu\") (help·info)yɛ mpesua nom baako a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbadwam. Wɔyi mmarahyɛbadwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpesua no. Gushegu wɔ atifi mantam wɔ Ghana. Wɔ afe apem ahankron ne aduosia num (1965) wɔ Gushegu mpesua so no, Sulemana Ibn Iddrisu a ɔwɔ akokɔ amanyɔkuo convention people's party na wɔtoo na no tenaa mpesua no akonnwa no. Seth Adam Ziblim a ɔwɔ National Alliance of Liberal amanyɔkuo nso tenaa akonnwa no so wɔ afe apem ahankron ne aduosia nkron (1969). Abdulai Al-Hassan a ɔwɔ popular Front party amanyɔkuo nso bɛyɛɛ mmarahybadwanii wɔ mpesua no so wɔ afe apem ahankron ne aduoson nkron (1979). Wɔ kwasafoman a ɛtɔ so mmiɛnsa abatoɔ wɔ Gushegu-Karaga mpesua wɔ afe apem ahankron ne aduoson nkron (1979) no Issahaka Mahama a ɔwɔ kyiniiɛ amanyɔkuo National Democratic Congress na ɔdii aba no. Gushegu-Karaga abatoɔ a ɛkɔɔ so wɔ kwasafoman a ɛtɔ so nan wɔ afe apem ahankron ne aduokron mmienu (1992) no kyiniiɛ amanyɔkuo anamusini Issahaka Mahama na ɔsane tenaa akonnwa no so."} {"id": "6334", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Fanteakwa South ka mpɛsoa a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Fanteakwa South wɔ Fanteakwa mansini a ɛwɔ apueɛ mantam wɔ Ghana. Mpɛsoa no wɔ Fanteakwa mansini a ɛwɔ Ghana apueɛ mantam. mfeɛ mpem mmienu ne du nsia abatoɔ: Fanteakwa South"} {"id": "6343", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Garu(pronunciation of\"Garu\") (help·info) yɛ mpɛsoa a ɛka Ghana mmarahyɛbedwam no ho. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Garu mpɛsoa wɔ Garu-Tempane mpɛsoa a ɛwɔ Ghana apueɛ do mantam. Akonnwa no wɔ Garu-Tempane mansini a ɛwɔ Ghana apueɛ do mantam. Ghana mmarahyɛbedwam abatoɔ, mfeɛ mpem mmienu ne du nsia:Garu, Peacefmonline FM, Peace. \"Ghana Election 2016 Results - Garu Constituency\". Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 2018-05-03."} {"id": "6035", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Aprapransa(pronounciation of \"Aprapransa\" (help·info)) yɛ Ghana nnuane ahorow no bi yɛ san frɛ no Akpliji anaa Akplidzi ɛyɛ Ga-dangme anaa Nkranfoɔ kasa. Ɛyɛ aduane a yɛ de aburoo a yɛakye sam na ɛyɛ, wɔ de fra Ga-dangmefoɔ Abɛ nkwan (Palm-nut soup). Abɛ nkwan ho hia yiyie wɔ Aprapransa nua mu. Aburoo a yɛakye sam no ebinom frɛ no \"Kpoikpoi\" anaa \"Kpekpele\" yɛ Nkranfoɔ/ Ga-Dangme aduane kronkron. Wɔ yɛ saa aduane yi mmerɛ a wɔ di wɔn afahyɛ kronkron a ɛyɛ 'Ancient Religious Hebraic Harvest' wɔ frɛ no sɛ \"Homowo\". Ga/Dangme ka Ghana abusuakuo ahorow no ho. Wɔ kuro pɔn ne Nkran/ Accra. Mmerɛ a Ga-Dangme/ Nkranfoɔ abusuokuo bɛ te na Ghanaman mu no wɔ de wɔ aduane no baeɛ. Ga-dangmefoɔ nso n'adi nkan yɛɛ Ab3 nkwan aduane wɔ Ghana. Sɛneɛ Akanfoɔ dii nkan yɛ Ebunuebunu nkwan saa ara na Ga-Dangmefoɔ so yɛ Ab3 nkwan. Wɔ Nigeriaman mu nu Yoruba ne Igbofoɔ nso yɛ abɛ aduane bi wɔ frɛ no 'Banga soup'."} {"id": "6051", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Mo River yɛ Ghana ne Togo Asubɔntene, na ɛsoro wɔ Togo tene kɔ Atɔeɛ, ne fa kakera bi fra amanaman ɛhyeɛ wɔ Ghana ne Togo ntem. Mo River kɔ kɔbɔ Lake Volta mu wɔ Ghana. https://en.wikipedia.org/wiki/Ian_Brownlie"} {"id": "6091", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Asuo Sene yɛ Ghana nsuo. Ɛtene fa sene mansini."} {"id": "6043", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Victoria Lakshmi Hamah yɛ amanyɔni a ɔdɔm NDC kyiniiɛ amanyɔkuo no wɔ ɔman Ghana mu. Wɔ afe mpem mmienu ne du-mmienu abatoɔ mu no, ɔkɔpree Ablekuma West abatoɔ mpesua so akonnwa no sɛ mmarahyɛbadwani . Ɔsomm sɛ ɔsoafoɔ abadiakyire a ɔhyɛ nkitahodie nsɛm so wɔ Owura John Dramani Mahama amammuo mu de kɔsii ahinime bosome no da a ɛtɔ so nnwɔtwe wɔ afe mpem mmienu ne du-mmiensa mu a na ɛyɛ Fiada. Mprɛnprɛn yi deɛ ɔno na ɔdan mmaa kuo a ɛnhyɛ aban ase a yɛfrɛ wɔn Progressive Organisation for Women Advancement (POWA) Yɛyii Victoria Lakshmi Hamah firii ne diberɛ sɛ ɔsoafoɔ abadiakyire a ɔhwɛ nkitahodie so wɔ afe mpem mmienu ne du-mmiensa mu berɛ a nsɛm bi a na watwe agu apawa so a na ɔne ne yɔnko bi retwetwe nkɔmmɔ na ɔde too dwa sɛ ɔmfiri amanyɔsɛm seisei kɔsi sɛ ɔbɛnya sika bɛyɛ America dollar no ɔpepem baako (US$ 1m). wɔ nkɔmmɔ twetwee no mu no, amanyɔfoɔ ahodoɔ dii baa mu a na ɛkyerɛ sɛ wɔn nso di kɛtɛasehyɛ ne prɔeɛ ho dwuma."} {"id": "6406", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Fanteakwa North(pronunciation of\"Fanteakwa North\") (help·info) ka mpɛsoa a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam no ho. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Fanteakwa North wɔ Fanteakwa mansini wɔ a ɛwɔ apueɛ mantam wɔ Ghana. Mpɛsoa no hyɛ Fanteakwa mansini a ɛwɔ Ghana apueɛ mantam. Wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du nsia (2016) Ghana mmarahyɛbedwafoɔ abatoɔ no wɔ Fanteakwa North no nnipa baako pɛ na ɔgyina wɔ saa mpɛsoa no so a ɔwɔ ɔsono amanyɔkuo New patriotic party mu, wɔfrɛ no Kwabena Amankwah Asiamah. Wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du nsia Ghana mmarahyɛbedwafoɔ abatoɔ a ɛkɔɔ so wɔ Fanteakwa North no, nnipa nan na wɔtwerɛɛ wɔn din wɔ abatoɔ nkrataa nom a na wɔgyina hɔ am mpɛsoa no. Kwabena Amankwah Asiamah a ɔwɔ ɔsono amanyɔkuo New patriotic party no nyaa mma mpem du baako, ahasa ne aduasa (11,330) a ɛyɛ ɔhamu nkyekyɛmu aduonum mmiɛnsa akyirepɔ nan.(53.04 Abass Fuseini Sbaabe nso nyaa mma mpem nkron, ahanan ne aduoson mmienu (9,472) a ɛyɛ ɔhamu nkyekyɛmu aduanan nan akyirepɔ du num (44.15%)."} {"id": "6254", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Gomoa East(pronunciation of \"Gomoa East\" (help·info)) ka mpasua a wɔn ananmusini wɔ Ghana Mmarahyɛbadwafie no ho.Ɛde 'first past the post' abatoɔ nhyehyeɛ no na eyi marahyɛbadwani baako. Gomoa East mpasua no wɔ Gomoa mansini a ɛwɔ Mfinfini Mantam wɔ Ghana. Mpasua no hyeɛ ahodoɔ nyinara wɔ Gomoa Mansini mu wɔ Mfinfini Mantam wɔ Ghana. Wɔ February 9,2003,Emmanuel Acheampong (New Patriotic Party ) a na ɔyɛ mmarahyɛbadwani ma mpasua no nyaa kaar akwanyia wui. Wɔtoo aba a wɔde beyi obi ahyɛ no anan wɔ Oforisuo bosome da a ɛtɔ so nnwɔtwe wɔ mfeɛ mpem mmienu ne mmiɛnsa (April 8,2003) na Richmond Sam Quarm(New Patriotic Party )na edii nkunim bɛyɛɛ mmarahyɛbadwani."} {"id": "6266", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Hemang Lower Denkyira(pronunciation of \"Lower Lower Denkyira\" (help·info)) ka mpasua a wɔn ananmusini wɔ Ghana Mmarahyɛbadwafie no ho.Ɛde 'first past the post' abatoɔ nhyehyeɛ no na eyi mmarahyɛbadwani baako. Hemang Lower Denkyira mpasua no wɔ Twifo Hemang Lower Denkyira mansini a ɛwɔ Mfinfini Mantam wɔ Ghana. Mpasua no hyeɛ ahodoɔ nyinara wɔ Twifo Hemang Lower Denkyira Mansini mu wɔ Mfinfini Mantam wɔ Ghana. Ghana Abatoɔ Kuo no tee mpasua yi ne mpasua afoforɔ eduonu-akron(29) wɔ afe 2004 mu. Eyi maa mpasua a ɛwɔ ɔman no mu firii 200 kɔɔ 230. Woyii Benjamin Bimpong Donkoh, mmarahyɛbadwani ma Assin South mpasua no mprenpren no wɔ mpasua yi abatoɔ a edi kan mu wɔ afe 2004 mu. Wɔ afe 2008 mmarahyɛbadwafoɔ abatoɔ no mu nso no, onyaa mma no mu dodoɔ boroo so 476(2.4%) na ɔsan dii mmarahyɛbadwani diberɛ no wɔ mpasua no so."} {"id": "6257", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Gomoa Cental(pronunciation of \"Gomoa Central\" (help·info)) ka mpasua a wɔn ananmusini wɔ Ghana Mmarahyɛbadwafie no ho. Ɛde 'first past the post' abatoɔ nhyehyeɛ no na eyi mmarahyɛbadwani baako. Gomoa Central mpasua no wɔ Gomoa mansini a ɛwɔ Mfinfini Mantam wɔ Ghana. Naana Eyiah ne mmarahyɛbadwani ma Gomoa Central mpasua no. Ɔyɛ 'New Patriotic Party' amanyɔkuo no muni. Onyaa mma a wɔtoe wɔ abatoɔ no mu no mu 14,178 na ɔde bɛyɛɛ mmarahyɛbadwani. Obedii Rachel Florence Appoh a na ɔyɛ 'National Democratic Congress amanyɔkuo no muni no adeɛ. Ɔno nso gyinaa abatoɔ no mu wɔ saa afe no mu na onyaa mma a wɔtoe no mu 12,858. Mpasua no wɔ Gomoaman mu na ɛne Gomoa East, Gomoa West Mansini ahodoɔ ne Agona West 'Municipal ' na ɛbɔ hyeɛ.Yeinom nyinara wɔ Mfinfini Mantam a ɛwɔ Ghana mu. https://yen.com.gh/112955-list-constituencies-ghana.html https://www.modernghana.com/news/745616/mp-elect-for-gomoa-central-embarks-on-thank-you-tour.html https://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2016/central/gomoa_central/"} {"id": "2418", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Togo(sɛnea yɛbɔ \"Togo\" (help·info)) yɛ ɔman wɔ Abibimam. Ɔman no ne Ghana na ɛbɔ ahyeɛ. Emu nipa dodoɔ yɛ 8.176.449 (2018). Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6056", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Eskişehir yε kuro a ɛwɔ Turkey. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3833", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Trajan (Marcus Ulpius Traianus, 53 – 117) yε Roma amansɛm."} {"id": "6379", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Wɔtee Achiase(pronunciation of\"Achiase\") (help·info) mpɛsoa wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du mmienu aberɛ a wɔreto Ɔpɛnimaa aba no. Robert Kwasi Amoah(kyerɛkyerɛni) a ɔwɔ ɔsono amanyɔkuo New patriotic party ne Dr. Kwasi Akyem Apea-Kubi(ɔhwɛ mma awodeɛ mu) a ɔwɔ kyineeɛ amanyɔkuo National Democratic Congress na ɛpere mmarahyɛbedwan akonnwa no wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du mmienu a Robert Kwasi Amoah na ɔdii nkunim. Wɔnya mpɛsoa no wɔ berɛ wɔtee wɔn ho firii Akim Swedru mpɛsoa, a ɛbɛyɛ Achiase mpɛsoa ne Akim Swedru mpɛsoa. Wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du nsia abatoɔ mu no, Robert Kwasi Amoah a na ɔte akonnwa no so no sane tenaa so biom wɔ mmarahyɛbedwafie berɛ a ɔne S.Y Kwakye(Ɔhwɛ sikasɛm mu) pere akonnwa no. ɛrekɔ Mfeɛ mpem mmienu ne aduonu abatoɔ nom no, Mr Robert Amoah hweree akwanya a ɔde bɛpere mmarahyɛbedwafoɔ akonnwa wɔ ɔsono amanyɔkuo New patriotic party aporɔbɔ de maa Kofi Ahenkorah Marfo(Ɛnkane ɔsono amanyɔkuo New patriotic party mpɛsoa titinanii)."} {"id": "6307", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Abirem (pronounciation of \"Abirem\" (help·info)) (Ghana mmarahyɛbadwam mpɛsua) Esther Obeng Dapaah na na ɔyɛ mmarahyɛbedwanii ma saa mpɛsoa no. Na ɔwɔ ɔsono amanyɔkuo New patriotic party na wɔtoo no so aba ma no nyaa mma dodoɔ a ɛyɛ mpem num, ahannwɔtwe ne aduowɔtwe nkron de bɛyɛɛ mmarahyɛbedwanii. Ɔgyinaa hɔ maa mpɛsoa no wɔ kwasafoman a ɛtɔ nan nom. MPs elected in the Ghanaian parliamentary election, 2008 Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6315", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Afram plain South wɔ Ghana apueɛ mantam. Hon. Eric Osei Owusu na ɔyɛ mmarahyɛbedwanii ma saa mpɛsoa no seisei. Ɛnam kyineeɛ amanyɔkuo National Democratic Congress so na wɔtoo aba yii no a ɔnyaa mma mpem du baako,ɔha ne aduowɔtwe nsia a ɛne ɔhamu nkyekyɛmu aduonum mmiɛnsa akyirepɔ aduonum nson yɛ pɛ a ɔde bɛyɛɛ mmarahyɛbedwanii. Na ɔyɛ CEO ma \"National Food Buffer Stock Company\" firi mfeɛ mpem mmienu ne du kɔpem mfeɛ mpem mmienu ne du nsia mu. http://www.parliament.gh/mps?mp=18 http://www.graphic.com.gh/elections/constituency-details/2016/afram-plains-south"} {"id": "6339", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Saboba(pronunciation of\"Saboba\") (help·info) ka mpɛsoa a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam ho no. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Mpɛsoa no wɔ Ghana atifi mantam. Bukari Nikpe Joseph na ɔyɛ mmarahyɛbedwanii ma saa mpɛsoa no. Ɛnam kyineeɛ amanyɔkuo National Democratic Congress so na wɔtoo no so aba ma no nyaa mma apem,ahasa ne aduowɔtwe nson kyɛn n'afɛfoɔ ma no de bɛyɛɛ mmarahyɛbedwanii. Ɔdii Charles Binipom Bintin a na ɔwɔ ɔsono amanyɔkuo New patriotic party a ɔgyinaa hɔ maa saa mpɛsoa no wɔ kwasafoman a ɛtɔ so nan nom. Results Parliamentary Elections\"."} {"id": "6395", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Tempane(pronunciation of\"Tempane\") (help·info) yɛ mpɛsoa nom baako a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Tempane mpɛsoa wɔ Garu-Tempane a ɛwɔ apueɛ do mantam wɔ Ghana. Wɔtee mpɛsoa mfeɛ mpem mmienu ne du mmienu a wɔkyɛɛ Garu-Tempane mpɛsoa nom mmienu. Mpɛsoɔ no akonnwa no wɔ Garu-Tempane mansini a ɛwɔ apueɛ do mantam wɔ Ghana. FM, Peace. \"Ghana Election 2016 Results - Tempane Constituency\". Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 2018-05-03."} {"id": "6331", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Trobu (pronounciation of \"Trobu\" (help·info)) yɛ mpɛsua no mu baako a ɛwɔ Ghana Mmarahyɛbadwam. Wɔtoo aba yi Mmarahyɛbadwani baako a odii nkonim wɔ abatoɔ no mu. Moses Anim na ɔyɛ Mmarahyɛbadwani de ma mpɛsua no ɛnnɛ mmerɛ yi. Wɔtoo ne so aba wɔ Ɔsono Amanyɔkuo (NPP) no mu ma odii nkonim wɔ abatoɔ no mu a onyaa mma mpem aduanan nwɔtwe ahankron ne aduanan nwɔtwe (48,948). Wɛtee mpɛsua yi wɔ mfe mpem mmienu ne dunsia (2016) mu a ɛnnɛ mmerɛ yi Moses Anim na ɔyɛ Mmarahyɛbadwani de ma Ɔsono Amanyɔkuo (NPP) no wɔ Ga Atɔeɛ Mansini a ɛwɔ Nkran Mantam wɔ Ghana. Mfe mpem mmienu ne dunsia mu no Trobu na na ɔyɛ Mmarahyɛbadwani de ma Ɔsono Amanyɔkuo (NPP ) no. Ghana mmrahyɛbedwam mpɛsoa ahodoɔ Beaɛ a menyaa mmoa firiiɛ [1] \"Ghana Election 2016 Results - Trobu Constituency\". Peace FM Online. Retrieved 2018-04-14. [2] \"Ghana Election 2016 Results - Akwapim North Constituency\". Peace FM Online. Retrieved 2018-04-14."} {"id": "6355", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Bosomtwe(pronunciation of \"Bosomtwe\" (help·info)) ka mpɛsoa a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam no ho. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Mpɛsoa no wɔ Bosomtwe mansini a ɛwɔ Asante mantam wɔ Ghana. Bosomtwe wɔ Bosomtwe mansini a ɛwɔ Asante mantam wɔ Ghana Mfeɛ mpem mmienu ne nnwɔtwe Ghana mmarahyɛbedwam abatoɔ:Bosomtwe. FM, Peace. \"2016 Election - Bosomtwe Constituency Results\". Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 2020-12-30."} {"id": "6387", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Jaman North(pronunciation of\"Jaman North\") (help·info) yɛ mpɛsoa nom baako a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Jaman North wɔ Jaman North mansini a ɛwɔ Bono mantam wɔ Ghana. Wɔtee mpɛsoa wɔ berɛ a wɔreto mfeɛ mpem mmienu ne nan Ghana mmarahyɛbedwafoɔ aba no. Mpɛsoa no aba no hyɛ Jaman North mansini a ɛwɔ Bono mantam wɔ Ghana. Ghana abatoɔ kɔmisa ne nnipa afoforɔ nsia bi na ɛdikan tee mpɛsoa no wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nan, a ɛtuu mpɛsoa nom firii ahanu mmienu dekɔɔ ahanu mmienu ne aduasa. FAQ's\". Parliament of Ghana. Archived from the original on 2007-09-27. Retrieved 2007-07-26."} {"id": "6363", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu New Juabeng Atifi (pronunciation of\"New Juaben North\") (help·info) wɔ Apueeɛ mamtamu Wɔ Gana. Mmarahyɛbadwani a wɔ to aba yi no wɔ afe 2020 mu ne Kwasi Boateng Adjei. Wɔ to aba yi no wɔ amanyɔkuo New Patriotic Party (NPP) din mu. Oya mba no mu 21,151 a egyina hɔ ma 64.89% wɔ aba a wɔ to nyinaa mu na wɔ de di nkunim ma ɔbɛyɛ Mmarahyɛbadwani. Ɔdi kan gyina mpasua no anan mu wɔ kwasafoman a ɛtɔ so nsɔn wɔ mmarahyɛbadwamu. Hackman Owusu Agyeman na ɔyɛ mmarahyɛbadwani de ma Ɔsono amanyɔkuo (NPP) no wɔ New Juaben Municipal Mansini a ɛwɔ Apuei Mantam wɔ Ghana. Ghana mmrahyɛbedwam mpɛsoa ahodoɔ [2] \"Election 2020: New Juaben North Constituency Results\". ghanaelections.peacefmonline.com. Retrieved 2021-03-06. e [1] \"Archived copy\". Archived from the original on 2012-04-23. Retrieved 2012-07-01."} {"id": "6371", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Nhyiaeso(pronunciation of\"Nhyiaeso\") (help·info) ka mpɛsoa a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam no ho. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Nhyiaeso wɔ Kumase Metropolitan mansini a ɛwɔ Asante Mantam wɔ Ghana. Wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nan(2004) Ghana mmarahyɛbedwafoɔ abatoɔ nom na ɔtee saa mpɛsoa no ɛna Ɔsono amanyɔkuo (New Patriotic Party) na akura mu abɛsi saa mmerɛ yi. Ɛfiri mfeɛ mpem mmienu ne du nson (2017), Stephen Amoah na wayɛ mmarahyɛbedwanii ma mpɛsoa. Mpɛsoa no akonnwa no wɔ Kumase Metropolitan mansini a ɛwɔ Asante Mantam wɔ Ghana. Ghana abatoɔ kɔmisa ne nnipa afoforɔ bi na wɔdikan tee saa mpɛsoa yi wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nan (2004) mu a aduonu nkron abɛka ho ama mpɛsoa no ɛtuu firii mpem mmienu (2000) dekɔɔ mpem mmienu ne aduasa (2030). Mfeɛ mpem mmienu ne nan Ghana mmarahyɛbedwafoɔ abatoɔ:Nhyiaeso. Hwɛ bio List of Ghana Parliament constituencies se [1] \"Ghana MPs - MP Details - Kankam, Kennedy Kwasi\". www.ghanamps.com. Retrieved 2020-12-26."} {"id": "6323", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Lower manya (pronunciation of\"Lower Manya\") (help·info) krobi mpɛsoa wɔ Ghana apueɛ mantam. Michael Teye Nyuanu na ɔyɛ mmarahyɛbedwanii ma saa mpɛsoa no. Ɛnam kyineeɛ amanyɔkuo National Democratic Congress so na wɔtoo no so aba ma no nyaa mma mpem nan, ahannsia ne aduokron nson kyɛnn n'afɛfoɔ de dii nkunim wɔ mpɛsoa nom de bɛyɛɛ mmarahyɛbedwanii. Wagyina hɔ ama mpɛsoa no da wɔ kwasafoman a ɛtɔ so nan nom. Results Parliamentary Elections\"."} {"id": "6347", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Nkwanta North(pronunciation of\"Nkwanta North\") (help·info) Nkwanta Atififam yɛ mpɛsoa a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbadwam no mu baako. Ɛde \"first past the post\" abatoɔ nhyehyɛeɛ na ɛyii mmarahyɛbadwani baako. Nkwanta North mpɛsoa no wɔ Nkwanta mansini mu a ɛwɔ Oti mantam mu wɔ Ghana. Amanyɔkuo a ɛte so siesie wɔ mpɛsoa no so ne kyiniiɛ amanyɔkuo ( NDC ) a ɛno ne National Democratic Congress na Owura John Oti Bless ne wɔn mmarahyɛbadwani. Mpɛsoa no wɔ Nkwanta North mansini a ɛwɔ Oti mantam mu wɔ Ghana. Mansini a yɛde akyekyere no wɔ Anaafoɔfam ne Nkwanta Anaafoɔ mansini no mu a Togo Adehyeman wɔ no Apueeɛfam. N'atififam ne Atifi mantam ne N'atɔeɛ nso ne Atififam mantam ne Fraw (Volta) Asubɔnten (River) ne n'ahyeɛ so. Yɛtee mpɛsoa no ansa mfeɛ mpem mmienu ne nan (2004) Ɔpɛnimma amanmpaninfoɔ ne mmarahyɛbadwam abatoɔ no a wɔde tetee Nkwanta mpɛsoa dada no mu nyaa Nkwanta atififam ne Nkwanta anaafoɔfam mpɛsoa no. http://library.fes.de/pdf-files/bueros/ghana/03610.pdf http://www.ghanamps.com/mps/details.php?id=182 https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Nayan-retains-Nkwanta-North-constituency-parliamentary-seat-154266 https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/Former-Deputy-Minister-for-Local-Gov-t-Oti-Bless-finds-a-wife-625050 http://www.ghanamps.com/mps/details.php?id=2487"} {"id": "6235", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kwesimintsim(pronunciation of\"Kwesimintsim\") (help·info) yɛ mpɛsoa a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom ma no gyina hɔ ma mpɛsoa no. Kwesimintsim mpɛsoa no wɔ Effia-Kwesimintsim mansini adantam a ɛwɔ Ghana atɔeɛ mantam. Effia-Kwesimintsim Municipal Mansini no yɛ abatoɔ mpesua ahodoɔ du-nan a ɛwɔ Atɔeɛ mantan no mu wɔ ɔman Ghana mu. Nkane no na nka ɛne Sekondi Takoradi Metropolitan Mansini no nyinaa bɔm baako wɔ ogyefuo bosome no da a ɛtɔ so aduonu nkron wɔ afe mpem mmienu ne nwɔtwe mu (2008), kɔsi sɛ wɔtee mansini no atɔeɛ fam no firii abatoɔ mpesua no mu maa yɛbɛnyaa Effia-Kwesimintsim Municipal Mansini no wɔ ɔbɛnim bonsome no da a ɛtɔ so du-num wɔ afe mpem mmienu ne du-nwɔtwe mu (2018); abatoɔ no mpesua a ɛkae no na yɛfrɛ no sɛ Sekondi Takoradi Metropolitan Mansini no. Effia-Kwesimintsim Municipal Mansini no hyɛ Atɔeɛ mantam no anaafoɔ-apuiɛ fam wɔ mantam no mu a, Kwesimintsim na ɛyɛ mansini no ahenkuro."} {"id": "6211", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Mion nom baako a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa no so a ɔgyina hɔ ma mpɛsoa bi. Ɛwɔ atifi mantam a ɛwɔ Ghana. Nea ɔyɛ mpɛsoa no mmarahyɛbedwanii seisei ne Ahmed Alhassan Yakubu. Wɔtoo no so aba wɔ kyineeɛ amanyɔkuo\"National Democratic Congress\" anan mu ɛna ɔnyaa mma dodoɔ aduowɔtwe num kyɛnn anamsifoɔ a wɔbɛn akansie no, a wɔbɛtumi adi mpɛsoa abatoɔ no abɛyɛ mmarahyɛbedwanii. Ɔsane nso gyinaa hɔ maa mpɛsoa no wɔ kwasafoman a ɛtɔ so nan wɔ kyineeɛ amanyɔkuo\"National Democratic Congress\" mu. Results Parliamentary Elections\". Retrieved 16 March2017."} {"id": "6227", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Assin Central ka mpasua a wɔn ananmusini wɔ Ghana Mmarahyɛbadwafie no ho. Ɛde 'first past the post' abatoɔ nhyehyeɛ no na eyi mmarahyɛbadwani baako. Assin Central wɔ Assin North Mansini no mu wɔ Mfinfini Mantam a ɛwɔ Ghana. Mpasua no hyeɛ ahodoɔ nyinara wɔ Assin North Mansini mu wɔ Mfinfini Mantam wɔ Ghana."} {"id": "6283", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu A.C Ntim na ɔyɛ mmarahyɛbedwanii ma Offinso North(pronunciation of\"Offinso North\") (help·info) mpɛsoa no. Ɛnam ɔsono amanyɔkuo New patriotic party so na wɔtoo no so aba ma no nyaa mma mpem mmiɛnsa ne du nan a ɔde bɛyɛɛ mmarahyɛbedwanii. Ɔdii Dr. Kofi Konadu Apraku a wagyina hɔ ama mpɛsoa no pɛn wɔ kwasafoman a ɛtɔ so nan nom. MPs elected in the Ghanaian parliamentary election, 2008"} {"id": "6243", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Prestea-Huni Valley mansini no yɛ abatoɔ mpesua ahodoɔ du-nan a ɛwɔ Atɔeɛ mantam no mu wɔ Ghana. Nkane no na saa abatoɔ mpesua yi ka Wassa West mansini no abatoɔ mpesua no ho wɔ afe apem ahankron ne aduowɔtwe nwɔtwe mu (1988), a saa mpeusa yi nyinaa nso wɔtete firii nkane Wassa-Fiase-Mpohor mansini no abatoɔ mpesua no mu, ɛfiri berɛ a wɔtee mpesua no atifi fam no firii mu maa yɛbɛnyaa Prestea-Huni Valley mansini no wɔ ogyefuo bosome no da a ɛtɔ so aduonu nkron wɔ afe mpem mmienu ne nwɔtwe (2012) mu; ɛnam so ma yɛfrɛɛ abatoɔ mpesua no fa aka no sɛ Tarkwa-Nsuaem mansini. Abatoɔ mpesua yi hyɛ apuiɛ fam wɔ atɔeɛ mantam no mu a wɔn ahenkuro ne Bogoso. Robert Wisdom Cudjoe na ɔyɛ mmarahyɛbedwanii ma Presea-Huni Valley.(pronunciation of\"prestea-Huni valley\") (help·info) Ɛnam kyineeɛ amanyɔkuo National Democratic Congress so na wɔtoo no so aba ma no nyaa mma mpem aduonum nsia,ɔhanan ne aduosia nan a ɛyɛ mma dodoɔ a ɔde bɛyɛɛ mmarahyɛbedwanii."} {"id": "6251", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Patrick Boakye-Yiadom na ɔyɛ mmarahyɛbedwanii ma Obuasi East.(pronunciation of\"Obuasi East\") (help·info) Ɛnam ɔsono amanyɔkuo (New Patriotic Party) so na wɔtoo no so aba ma no nyaa mma mpem aduonu nson, ahanson ne du num (27,715) a ɛyɛ mma dodoɔ a ɔde bɛyɛɛ mmarahyɛbedwanii. Mmabunu a wagye din wɔ mansini hɔ ne Frank Danyansah ne Supremo Mensah. Obuasi East mpɛsoa a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbadwam. Patrick Boakye Yiadom na ɔyɛ mmarahyɛbadwani de ma Ɔsono amanyɔkuo no wɔ Obuasi East mansini a ɛwɔ Asante Mantam wɔ Ghana. Ghana mmrahyɛbedwam mpɛsoa ahodoɔ MPs elected in the Ghanaian parliamentary election, 2016 [1] http://www.ghanamps.gov.gh/mps/details.php?id=140"} {"id": "6203", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Abura-Asebu- Kwamankese (pronounciation of “Abura-Asebu-Kwamankese” (help·info)) yɛ mpɛsua wɔ Ghana mmrahyɛbadwafie. Owura Elvis Morris Donkoh ne mmarahyɛbadwani ma Abura-Asebu-Kwamankese)mpasua no mprenpren. Ɔyɛ New Patriotic Party (NPP) amanyɔkuo no muni na ɔde mma mpem aduonu mmienu, ahanu ne aduanan num (22,245) na edii nkunim wɔ abatoɔ no mu bɛyɛɛ mmarahyɛbadwani. Okodii Anthony Christian Dadzie a na ɔyɛ mmarahyɛbadwani ma mpasua no wɔ Adehyeman A Ɛtɔ So Nnan no mu adeɛ. Na ɔyɛ National Democratic Congress (NDC) amanyɔkuo no muni. https://en.m.wikipedia.org/wiki/MPs_elected_in_the_Ghanaian_parliamentary_election,_2016"} {"id": "6299", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Ekumfi (Ghana mmarahyɛbadwam mpɛsua) Ekumfi (pronounciation of \"Ekumfi\" (help·info)) yɛ mpɛsua no mu baako a ɛwɔ Ghana Mmarahyɛbadwam. Wɔtoo aba yi Mmarahyɛbadwani baako a odii nkonim wɔ abatoɔ no mu. Ekumfi wɔ Ekumfi mansini a ɛwɔ Mfinimfin Mantam wɔ Ghana. Na ɔyɛ adeɛ a na ɛka Mfantseman Atɔe mpɛsua no ho. Mfe mpem mmienu ne dummienu (2012) mu no Abeiku Crentil na na ɔyɛ Mmarahyɛbadwani de ma Kyinie Amanyɔkuo (NDC) no. Mfe mpem mmienu ne dunsia (2016) mu no Francis Kingsley Ato Codjoe nso na na ɔyɛ Mmarahyɛbadwani de ma Ɔsono Amanyɔkuo (NPP) no. Ghana mmrahyɛbedwam mpɛsoa ahodoɔ [1] \"45 New Constituencies Created\". www.ghanaweb.com. Retrieved 2020-03-06. [2] \"Some excavators went missing before Akufo-Addo took over power - Ekumfi MP\". www.ghanaweb.com. Retrieved 2020-03-06. [3] \"Ghana MPs - MP Details - Crentsil, Abeiku\". www.ghanamps.com. Retrieved 2020-03-06. [4] FM, Peace. \"Ghana Election 2012 Results - Ekumfi Constituency\". Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 2020-03-06."} {"id": "6259", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Lower West Akim(pronunciation of \"Lower West Akim\" (help·info)) Lower West Akim mansini wɔ Apueeɛ mamtamu wɔ Ghana. Mmarahyɛbadwani a ɔte so yɛ Gifty Klenam. Wɔ to aba yi no wɔ amanyɔkuo New Patriotic Party (NPP) din mu. Ɔde mba 8,310 na edi nkunim wɔ nea ɔgyina ma amanyɔkuo NDC no so. Ɔno na ɔdii James Appietu-Ankrah adeɛ. James Appietu- Ankrah na egyina saa abatoɔ mpasua no anam mu wɔ kwasafoman a ɛtɔ so anan wɔ amanyɔkuo NPP din mu. Gifty Klenam na ɔyɛ mmarahyɛbadwani de ma Ɔsono amanyɔkuo (NPP) no wɔ West Akim mansini a ɛwɔ Apuei Mantam wɔ Ghana. Ghana mmrahyɛbedwam mpɛsoa ahodoɔ [2] \"Results Parliamentary Elections\" Close [1] \"Archived copy\". Archived from the original on 2012-04-23. Retrieved 2012-07-01."} {"id": "7169", "contents": "Kyerɛ Twi kasa a atwerɛsɛm yi ɛwɔ mu. Kasa ahorow a wobɛtumi akyerɛ ɛne: Akuapem, Asante, Fante. REDIRECT Nhwɛsode:Infobox medical condition Nyinsɛntogu yɛ nea wɔhyɛ da yi nyinsɛn denam yi a wɔhyɛ da yi mogyatɔw anaa akokoaa fi awotwaa mu a ɔrenyin ansa na watumi ɛno ara betumi atena ase. Nyinsɛn ankasa nso tumi sɛe, na mpɛn pii no wɔka eyi ho asɛm sɛ nyinsɛn a asɛe. Wobetumi nso ahyɛ da ayi agu, na wɔfrɛ eyi nyinsɛntogu. Asɛmfua nyinsɛntogu mpɛn pii no kyerɛ nyinsɛn a wɔhyɛ da yi gu wɔ nnipa mu. Biribi a ɛte saa a wɔyɛ bere a mogyatɔw no ankasa betumi anyin ayɛ nnipa no, wɔfrɛ no wɔ aduruyɛ mu \"nyinsɛn a wɔayi no akyiri\". Wɔ nnansa yi aduruyɛ mu no, wɔde nnuru a wɔfa anaa oprehyen so na eyi nyinsɛn gu. Nnuru abien yi-mifepristonene prostaglandinyɛ adwuma yiye wɔ eyi mu te sɛ oprehyen a wɔyɛ wɔ bosome abiesa a edi kan no mu. Ɛwom sɛ wobetumi de nnuru adi dwuma wɔbosome abiesa a ɛtɔ so abien mu de,nanso ɛte sɛ nea oprehyen mmom ntaa mmfa asɛm mma."} {"id": "6219", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kintampo North(pronunciation of \"Kintampo North\" (help·info)) mpasua no ka mpasua a wɔn ananmusini wɔ Ghana mmarahyɛbadwafie no ho.Wɔ abatoɔ berɛ biara mu no, woyi ananmusini baako ma no gyina mpasua no ananmu wɔ mmarahyɛbadwafie.Kintampo North mpasua no wɔ Kintampo Mansini a ɛwɔ Bono Atifi fam Mantam a ɛwɔ Ghana. Mpasua no hyeɛ ahodoɔ nyinaa wɔ Kintampo Mansini a ɛwɔ Bono Atifi Mantam a ɛwɔ Ghana. Stephen Kunsu na na ɔyɛ mmarahyɛbedwanii ma saa mpɛsoa no wɔ berɛ a wɔtoo afe 2008 abatoɔ no.. Ɛnam kyineeɛ amanyɔkuo National Democratic Congress so na wɔtoo no so aba ma no nyaa mma mpem nan, ahasa ne aduoson mmiɛnsa de dii nkunim de bɛyɛɛ mmarahyɛbedwanii. Ɔsane nso gyinaa hɔ maa saa mpɛsoa no wɔ kwasafoman a ɛtɔ so nan no mu. Wɔ afe 2020 abatoɔ no mu no,Michael Sarkodie Baffoe a ɔyɛ New Patriotic Party amanyɔkuo no muni no nyaa mma no mu ɔha mu nkyekyem eduonu-nnum ne ekyiripɔ nnum(25.5). Joseph Kwame Kumah a ɔyɛ National Democratic Congress amanyɔkuo no muni no nso nyaa mma no mu ɔha mu nkyekyemu eduoson nnan ne ekyiripɔ nnan(74.4)."} {"id": "3645", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Konya yɛ kuro a ɛwɔ Turkey. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3079", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Curitiba (IPA: [kuɾi'tibɐ]) yɛ kuro kɛseɛ a ɛwɔ Brazil. http://www.curitiba.pr.gov.br http://www.curitiba-brazil.com Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3640", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Indore (इंदौर) yε kuro kεseε a ɛwɔ India. Emu nipa dodoɔ yɛ 2,167,447 milion. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "2504", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Yawoada(pronounciation of \"Yawoada\" (help·info)) yɛ da a ɛtɔ so num wɔ nnawɔtwe no mu. Yawoada hyɛ Wukuada ne Efiada ntam. Deɛ IOS 8601 ɛkyerɛ ne sɛ Yawoada yɛ tɔ so ɛnan ɛwɔ nawɔtwe ne mu. Ɔman a wɔde Kwasiada dikan wɔ nanwɔtwe no mu no, ɛyɛ da a ɛtɔ so num wɔ nanwɔtwe no mu. Yawoada yɛ da a wɔbɔɔ asase na ne kradin ne Yaw ma barima ne Yaa ma ɔbaa. Ɛdwoada Ɛbenada Wukuada Efiada Memeneda Kwasiada Forty Days: The Akan Calendar on JSTOR"} {"id": "6663", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Abosomakoterɛ yɛ koterɛ a ɔda nso wɔ nkotorɛ abusua no mu. otumi sesa ne kɔ su biara a opɔ. Ne nanteɛ nso yɛ nyaa. Play media"} {"id": "7189", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Owuo gyina hɔ ma bere a obi homeɛ to atwa na ne honam akwaa no nyinaa agyae adwuma yɛ."} {"id": "10936", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu University of Cape Coast (pronounciation of \"University of Cape Coast\" (help·info)) yɛ Ghana suapɔn. Suapɔn yi wɔ Cape Coast wɔ Mfinmfini Mantam wɔ Ghana University of Cape Coast yɛ amansan nyinaa collegiate suapɔn no mu baako a ɛwɔ kuro a yɛfrɛ no Cape Coast a ɛwɔ abakwasɛm beberee. Suapɔn no wɔ mpoano a sɛ wohwɛ firi Atlantic Ocean a wobɛhunu sɛ ɛgu bepo so. Suapɔn no wɔ mmea ahodoɔ mmienu a asuafoɔ no kɔgye nteteɛ: deɛ ɛwɔ Anaafoɔ fam (Old Site) ɛne deɛ ɛwɔ Atifi fam (New Site). Mmea ahodoɔ mmienu a agye din na ɛwɔ abakwasɛm pii wɔ Ghana bi ne Elmina ne Cape Coast Castle, a ɛyɛ anamon tiawa bi, sɛ wofiri suapɔn no mu rekɔ hɔ a. Wɔtee suapɔn yi wɔ Ahinimie bosome no mu wɔ afe apem ahankron aduosia mmienu (1962) mu berɛ a na ɔman Ghana hia nnipa wɔwɔ nteteɛ ama wɔn abɛboa Ghana nwomasua no. Ne botae titiri ne sɛ ɔbɛtete akyerɛkyerɛfoɔ de ama Ghana ntoasoɔ sukuu ahodoɔ no. wɔ ɛbɔ bosome no mu wɔ afe mpem mmienu ne aduonu baako mu no,suapɔn no gyee abasobɔdeɛ ahodoɔ pii a ɛbi na ɛdidi soɔ yi: 1."} {"id": "7035", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Kristofo ye nkuorofo a wodi Bible di dwuma. woye nnipa wo di Yesu Kristo nkyerekyere ne n'anamon akyi. Ɛwom sɛ Kristofo gyedie ne won nkyerɛkyerɛ gu ahorow nanso, ade baako a ɛka wɔn bɔ mu ne gyidi a wɔ wɔ sɛ Yesu Kristo ne okwan no."} {"id": "3587", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kyoto yε kuro a ɛwɔ Yapan. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3604", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Kairo (القاهرة‎‎) yε kurow titiriw a ɛwo Egypt. Emu nipa dodow yɛ 9,120,350 million. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3701", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Dεnmaak (Danmark) yε ɔman. Kuro no ahenkuro ne København. Emu nipa dodoɔ yɛ 5.809.502 (2018). CIA. The World Factbook: Danmark (english)"} {"id": "1694", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Yesu a yɛ sane frɛ Yesu a ɔwɔ Nazareth ana Yesu Kristo(pronounciation of \"Yesu Kristo\" (help·info)), yɛ sɛntri a ɛdikan nsɛmpakafoɔ ne ɔsom no tetenani. Ɔno na ɔda Kristosom a ɛyɛ wiase nyinaa som ano. Akristofoɔ bebree gyidi sɛ ɔyɛ Onyankopɔn ba ne agyenkwa no a na wɔretwɔn no, a yɛahyɛ ho nkɔm wɔ Hebrew twerɛsɛm nom. Ahemfo beberee gyitom sɛ, Yesu ho nsɛm yɛ abakwasɛm.Nsɛmmisa a ɛfa Yesu abakwasɛm yi ho yi ama anka ahotɔsoɔ a ɛwɔ wɔ Nyame asɛm mu no, ɛde adwene ntanta aba mu ɛna sɛdeɛ Yesu daa nnoɔma bi adi wɔ twerɛsɛm foforɔ no mu, ma yɛhunu nsɛm bi a ɛfa Yesu ho a ɛwɔ twerɛsɛm no mu na ɛda adi wɔ n'abakwasɛm mu. Na Yesu yɛ Galilea Jewnii, a John Suboni na ɛbɔɔ no asu ma no hyɛɛ ne nsɛmpaka ase. Yesu Kristo yɛ Onyankopɔn ba baako pɛ a, Ɔbaa wiase a wanyɛ bone da. Saa Ɔbarima yi ne wiase nyinaa Agyenkwa. Sɛdeɛ Twerɛ sɛm ka no, ɛtwa sɛ nipa wu, na owuo akyiri no, atemmuo wɔ hɔ."} {"id": "3570", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Volgograd yε kuro kεseε a ɛwɔ Russia. Emu nipa dodoɔ yɛ 1,011,417 milion. Volgograd (Russian: Волгогра́д, romanized: Volgográd), a nkane no na wɔfrɛ no Tsaritsyn (Russian: Цари́цын, romanized: Tsarítsyn) (1589–1925), ɛne Stalingrad (Russian: Сталингра́д, romanized: Stalingrád) (1925–1961), yɛ nkuro akɛseɛ a ɛhɔ na Volgograd Oblast amanmuo nyinaa kɔ so, a ɛwɔ Russia man no mu. Kuro no da western bank of the Volga, a nasaasetam bɛyɛ 859.4 square kilometres (331.8 square miles), a nnipa dodoɔ nso a wɔtete hɔ no nso bɛyɛ ɔpepepem baako ne akyire. Volgograd ne kuro a ɛtɔ so du-num a ɛso yie pa ara wɔ Russia man no mu."} {"id": "3602", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Misrim (جمهورية مصر العربي) yɛ ɔman. Na ahenkro de Kairo. Emu nipa dodoɔ yɛ 99.413.317 (2018)."} {"id": "3632", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Bhopal yɛ kuro kɛseɛ a ɛwɔ India. Emu nipa dodoɔ yɛ 2,795,648 milion."} {"id": "3741", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Nottingham yε kuro kεseε a ɛwɔ England (United Kingdom). Emu nipa dodoɔ yɛ 314,268 (2014). Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3476", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Albuquerque yε kuro kεseε a ewɔ New Mexico (USA). Emu nipa dodoɔ yɛ 518,271. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "11431", "contents": "Professor Aba A. Bentil Andam (a wɔwoo no wɔ afe apem ahankron aduanan nwɔtwe mu [1948]) yɛ Ghanani a ne dwuma titirew a wɔdi ne particle physicist a na ɔyɛ panin paa a ɔda Ghana Academy of Arts and Sciences ano firi afe mpem mmienu ne du-nson mu (2017) de kɔ si – afe mpem mmienu ne du-nkron mu (2019). ɔno ne ɔbaa a ɔfiri ɔman Ghana mu a ɔyɛɛ physicist. Aba A. Bentil Andam a wɔwoo no wɔ Ghana wɔ afe apem ahankron aduanan nwɔtwe mu (1948) wɔ kuro a wɔfrɛ no sɛ Ajumako Kokoben. ɔkɔɔ ne ntoasoɔ sukuu wɔ Mfantsiman Senior High School. ɔgyee n'abɔdin krataa a ɛdi kan wɔ suapɔn a wɔfrɛ no sɛ University of Cape Coast a ɛwɔ ɔman Ghana mu wɔ afe apem ahankro aduosia nkron mu de kɔ si afe apem ahankron aduoson mmiensa mu (1969-1973), a na ade titirew a na ɔsua ne physics ɛna afei nso na ɔsane nso sua biribi kakra fa nkontabuo nso ho (mathematics)."} {"id": "6694", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Akua Kuenyehia (Wɔ woo no wɔ afe apem ahankron aduanan nson mu [1947]) yɛ Ghanani mmaranimfoɔ ne otemmufo a ɔsoom sɛ otemmefo wɔ amanman mu asɛndibea kunini a ɛne (ICC) firi afe mpem mmienu ne mmiensa mu (2003) kosi afe mpem mmienu ne du-num mu (2015). ɔsan nso soom sɛ Odikanfo abediakyire a odiakn maa saa asendibea no. Ɔka Afrikafo mmaa atemmufo miensa pɛ a wɔsoom wɔ ICC. Kuenyehia gyinaa Ghana anan mu wɔ dwumadie bi a wɔfrɛ no the United Nations Convention on Elimination of All Forms of Discrimination Against Women (CEDAW) WO AFE mpem mmienu ne mmiensa mu (2003) na ɔbɔɔ ne ho mmoden kyerɛ ne bɔbrɛ. Kuenyahia nyaa nsamerane anaa abɔdin firii suapɔn a wɔfrɛ no Somerville College. Kuenyehia kɔɔ sukuu wɔ suapɔn a ɛde University of Ghana ne Somerville College a ɛwɔ Oxford. Ɔde nadwuma bre pii kyerɛɛ ade wo University of Ghana, ne akwansra ɔkyerekyerefo wɔ suapɔn pii mu a ebi ne Leiden University ne Temple University. ɔyɛ Otitenani ma suapɔn a wɔfrɛ no Mountcrest University College wɔ Ghana."} {"id": "11492", "contents": "Ernest Matey yɛ Ghanani a ɔyɛ mfiri ho adwuma. W'aben wɔ abɔde mu nyansapɛ ne mfiri adesua mu. Matey kɔɔ All Nations  Sukuupɔn a ɛwɔ Koforidua mantam mu. Esaine ne mmɔdenbɔ wɔ adesua mu nti, All Nations Sukuupon no sɔɔ n’ase maa no tumi kɔtoa n’adesua so wɔ Kyushu Institute of Technology wɔ India. Ɛmfa ho sɛ Ernest adi mfe aduasa no, ɔnno na ɔkasa ma ɔman Ghana wɔ Space Generation Advisory Council a ɛhyɛ wiase nkabom nkuo no ase."} {"id": "3299", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Enrico Letta (Pisa, 1966) yε amanyɔni ɛwɔ Italy."} {"id": "3043", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Thanh Hoa yε kuro kεseε a ɛwo Vietnam. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "2802", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu United States of Amerika(U.S.A ana USA), a nnipa pii noa deɛ no United States (U.S anaa US) anaa America(pronounciation of \"Amerika\" (help·info)) yε ɔman bi a ɛwɔ North America. Ɛwɔ nkuro aduonum(50), mansini, ahennie atitire num bi a wɔnnwieɛ, Indian mmeaɛ ahasa ne aduonu nsia ne Island nkron. Na ahenkuro yε Wɔhyeten. Emu nipa dodoɔ yɛ 327.167.434 (2018). Wɔ bɛyɛ ɔpepepe mmiɛnsa akyirepɔ nnwɔtwe (3.8) , Wɔ asaase nhwehwɛmu no ɔno ne ɔman a ɔtɔ so mmiɛnsa anaa nan wɔ wiase nyinaa. United States ne Canada na ɛbɔ hyeɛ kɔ atifi famne Mexico kɔ anaafoɔ fam saa nso na maritime hyeɛ ne Bahamas, Cuba, Russia ne aman foforɔ no ɛbɔhyeɛ. Ɔno na ɔtɔ so mmiɛnsa a ɔwɔ nnipa bɛyɛ sɛ ɔpepepe ahasa ne aduasa baako wɔ wiase nyinaa. N'ahenkuro ne Washington, D.C., ɛna kuro a agye din ne beaɛ a sika wɔ paa yɛ New York City. Paleo-Indian tufiri Siberia kɔɔ North America asaase ankasa so bɛyɛ mfeɛ mpem du mmienu nie, ɛna European di a wɔdi aman so no hyɛɛ aseɛ wɔ 16th Sɛntry."} {"id": "7006", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Kharkiv (ukr: Харків) yɛ Ukraine kuro. Asaase tɛtrɛɛtɛ: 350.05 km2 Omanmu nipa dodoɔ: 1 446 107 (2019) https://www.webcitation.org/616yah39n?url=http://www.city.kharkov.ua/uk/article/istorichno-geografichniy-naris-46.html https://www.webcitation.org/6D71iK0NR?url=http://kh.ukrstat.gov.ua/download/express/2019/express_02_14.zip Nkyekyem:Ukraine"} {"id": "11493", "contents": "Ama Hemmah (wɔ woo no wɔ afe apem ahankron aduanan nson mu [1947]– ɛna ɔwui wɔ afe mpem mmienu ne du mu [2010]) yɛ Ghanani abɛsiriwa a nnipa bɔnefoɔ bi de gya hyee no animono so maa no toaa nananom wɔ asamando a na saa nnipa bɔnefoɔ yi susu sɛ Ama Hemmah yɛ obi a ɔyɛ bayifoɔ. Maame abɛsiriwa a na wadi mfie aduoson mmienu (72-year-old) wuu wu yaayaa paa ara yie berɛ a nnipa bɔnefoɔ yi hyee no animono so no. Wɔ obubuo bosome no da a ɛtɔ so aduonu (20) wɔ afe mpem mmienu ne du mu no, berɛ a na abɔ anɔpa bɛyɛ nɔndu no, wɔ beaeɛ a yɛfrɛ no sɛ Tema site 15 no, nsɛmpakani bi a yɛfrɛ no sɛ Samuel Fletcher Sagoe bɛsraa Ama Hemmah nuabaa a yɛfrɛ no sɛ Emillia, ɛhɔ na nsɛmpakani yi hunuu Hemmah sɛ ɔte ne nuabaa panin yi dan mu berɛ a na Emillia nso mma nyinaa wɔ sukuu mu. Ɛhɔ na nsɛmpakani a yɛfrɛ no Sagoe ɛbɛprɛ asɛm bi atom a ɛmaa owura bi a yɛfrɛ no sɛ Samuel Ghunney ɛne afoforɔ bi a wɔtete mantam ho adwene reba Hemamah so."} {"id": "6093", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Tema ayaresabea yɛ Ghana ayaresabea a ɛwɔ Tema. Ayaresabea no yɛ aban ayaresabea a ɛde apomuden mu ayarehwɛ ma ayarefoɔ. Wɔ afe apem ahankron ne aduonum nan mu no, wɔsii Tema ayaresabea sɛ wɔmfa apomuden mu ayarehwɛ mma adwumayɛfoɔ a wɔsii Tema \"Harbour\". Ɛno akyire no na wɔdane maa aban no. Mpɔtam ahodoɔ a ɛnyaa ayaresabea no ho mfasoɔ ne Nungua, sakumono, Tema, ne Dangme atifi. Ayaresabea no di dwuma bi te sɛ, wɔma nnuro, wɔpaepae nnipadua no mu, ɔhwɛ sa mmɔfra yareɛ, wɔde wɔde wɔnkɔ ayaresabea no nkorabata baako mu sɛ yareɛ no yɛ yann a, wɔhwɛ mmaa nyinsɛn so, wɔhwɛ mmaa awodeɛ so, akwanhyia,yareɛ a ɛyɛ hu. Ayaresabea no sane hwɛ ani, ɛse, asikyire yareɛ, honam ani nyarewa, obi a ɔtaa yare yare, aduro a ɛte yaw so wɔ berɛ a wɔrepaepae obi mu, mmogya mmorosoɔ. Ayaresabea no boa ma ayarehwɛ bi te sɛ, nnipadua no mu nhwehwɛmu, yɛtwe wo mmogya yɛ mu nhwehwɛmu, wɔtwa wo nnipadua akwaa no bi mfonini, ɔma nnuro, wɔsiesie honam akwaa, wɔgye apomuden nkrataa (NHIS)."} {"id": "3899", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Paradise Cay yε kuro a ɛwɔ California (USA)."} {"id": "3787", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Rennes yɛ kuro kɛseɛ a ɛwɔ France. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3779", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Reims yε kuro kεseε a ɛwɔ France. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3432", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Spain (Reino de España) yε ɔman. Ɔman ne ahenkuro ne Madrid. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia. https://www.nationsonline.org/oneworld/spain.htm"} {"id": "6691", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Akoma ye nipdua no mu akwaa baako a ɛboa ma mogya di afrosiane wɔ nnipa ne mmoa nyinaa mu"} {"id": "6173", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Victoria (pronounciation of \"Queen Victora\" (help·info)) (Alexandrina Victoria; Kɔtɔnimaa bosome no da a ɛtɔ so aduonu nan (24) wɔ afe apem ahawɔtwe ne du nkron (1819) - Ɔpɛpɔn bosome no da a ɛtɔ so aduonu mmienu (22) wɔ afe apem ahankron ne baako (1901)) yɛ Ngyiresi (Great Britain) ne Ireland Hemaa. ɔhyɛɛ n'ahennie ase wɔ afe apem ahawɔtwe ne aduasa nson (1837), ayɛwohomumɔ da ɛtɔ so eduonu, (20th June). Ɔdii ahennie no mfeɛ eduosia mmiensa (63) ne abosom nsuon (7). Ɛma no yɛ ɔhemaa a w'adi ahennie no akyɛ paa ɛwɔ Ngyiresi man no abakɔsɛm mu. Ɔsiesiee ɔman no,  ɛbuebuee ndwuma kuo ahoroɔ,  na ɔde nsakyereɛ ahoroɔ nso baa ɔman no amanyɔsɛm, abɔdeɛmu nyansapɛ nhwehwɛmu ɛna asraafo dwumadie. Britain mmarahyɛbadwam' no kɔɔ asetena na wɔ maa no abodin sɛ India hemaa,  (Empress of India) wɔ afe apem ahawɔtwe ne aduoson nsia (1876) mu."} {"id": "2187", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Wikipedia yɛ abɛɛfo ntanɛɛte nimdeɛ-nyinaa beaeɛ a obiara tumi twerɛ anaa sua ɔfoforɔ ho asɛm."} {"id": "7033", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu REDIRECT Nhwɛsode:Infobox medical condition Kraman yare yɛ Yare Mmoawa a ɛde encephalitis, kyerɛ sɛ adwene no a baabi ahono wͻ nipa ne mmoa afoforo mu. Mfiase nsɛnkyerɛnne bi ne ahoͻhyew ne obi ho a ɛyɛ no dɛ boro so. Nsɛnkyerɛnne binom a edi eyi akyi ne: ahokeka, anigye mmoroso, nsu a obi suro , nipadua akwaa a entumi nkeka ne ho, adwenemhaw, ne nim a onnim nea ɛrekͻ so . Bere a nsɛnkyerɛnne no ada adi awie no, mpɛn pii no kraman yare taa kowie owu mu. Mpɛn pii no ɛtaa di asram biako kosi abiɛsa fi bere a obi nya yare no kosi bere a nsɛnkyerɛnne no da adi no. Nanso, bere yi betumi ayɛ nea ennu nnawͻtwe biako kosi nea ɛboro afe biako. Bere dodow a ebedi no gyina bere a mmoawa no de bedu adwene no ne akyi dompe no mu. Nipa taa nya kraman yare fi mmoa afoforo ho. Wotumi de kraman yare ma bere a aboa a ͻwͻ bi tiw anaa ͻka aboa foforo anaa nipa no. Ntasu a efi aboa a wanya bi a ɛka aboa anaa nipa foforo nso betumi ama wanya yare yi bi."} {"id": "11490", "contents": "Charlotte Kesson-Smith Osei (Ɔwo no wɔ ɔgyefuo da ɛda ɛdi kan wɔ afe Ɔha nkron ne aduosia nkron mu)Ɔyɛ UN abatoɔ Kɔmmisan,ɔyɛ ɔtemuani wɔ Ghana na ɔyɛ kane Pani Paa na ɔda Abatoɔ Kɔmmisan nsɛmsoɔ wɔ Ghana firi afe mpem aduo nu ne du num de kɔsii Ayɛwohomumɔ wɔ afe apem ne aduo nu ne du nnwɔtwe mu a ɔgye ne deberɛ firi ne na na ɛman sikasem a wantoto no yie nti. Ɔdi no ayideɛ ho nsem kɔ dan kɔɔto Baatan.Ɔno ne ɔbaa ɔdi kann a wɔ yɛ Abatoɔ Kɔmmisan firi da Ghana nya ne fahodeɛ.Ansana Ɔbɛyɛ Abatoɔ Kɔmmisan no na ɔyɛ Kɔmmisan de Civic Adesua nsem soɔ.Ɛwɔ Kotonimma bosome wɔ afe mpem mmienu ne aduo kronmu no, Ama nkabom kuo no yi no sɛ ɔmɛka wɔn a ɔbɛboa afe mpem mmienu ne aduo kron wɔ Afghanistan ɔmanpanyin abatoɔ no mu ntotoeɛ. Ɔwo no wɔ Nigeria. Na Ɔmaame nnyɛ Ghanani saa nso na ɔpapa nso nyɛ Ghana nonanso na no awofoɔ no yɛ Ghanafoɔ."} {"id": "3769", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Toulouse(sɛnea yɛbɔ \"Toulouse\" (help·info)) yε kuro kεseε a ɛwɔ France. École nationale de l'aviation civile Institut polytechnique des sciences avancées Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6750", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Awurade Nyankɔpɔn yɛ Otumfoɔ a ne din ankasa ne Yehowa. 'Awurade Nyankɔpɔn' yɛ n'abɔdin no mu baako. Ne ba no din de Yesu Christo. ."} {"id": "3467", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Minneapolis yε kruo kεseε a ɛwɔ Minnesota (USA). Emu nipa dodoɔ yɛ 387,753. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3285", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kyili (Kyili) yɛ ɔman ɛw Amerika Anaafoɔ. ɔmo kuropɔn yɛ Santiago de Kyili."} {"id": "3662", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Liverpool yε kuro kεseε a ɛwɔ United Kingdom. Emu nipa dodoɔ yɛ 473,073 (2014). Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "4923", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kwatikwan so fa yɛ ɔkwan a aman ahodoɔ so adehye a wɔreba anaa wɔretwa kwan aba ɔman foforɔ bi mu fa a etia saa oman no akwantuo mmara so. Kwati kwan so fa yɛ adeɛ baako a, mmra mma ho kwan. Eyi ne sɛ ɔhɔhoɔ bɛba kuro bi mu anaasɛ Ɔbɛtera ɛhyeɛ aba Ɔman foforɔ so a, ɛnnam mmra kwan so. Dwumadie a, mmra mma ho kwan nso ne sɛ onipa bi bɛma Ɔhɔhoɔ bi a,onni nkrataa bɛba anaa sɛ Ɔbɛma no atra hyeɛ aba Ɔman foforɔ bi mu abɛ di dwa. Mpɛn pii no ɛyɛ a, ɛyɛ nipa akuokuo. Dwumadie bɔne yi danso deɛ nanso mpɛn pii no ɛyɛ a, ɛne nipa ho dwadie na ɛnam. Obi a, odi dwa bɔne taa fa kwan bɔne sowura kuro foforɔ anaa sɛ ɔman foforɔ mu. Sɛ mpɛn pii no ɔbɛ duru beaɛ a, ɔpɛ sɛ ɔba no a, nipa a, ɔde no baa yɛ no, anaa deɛ odii n'anim no yi nensa firi deɛ ɔbɛ di dwuma no so Sɛ deɛ Ɛbɛ yɛ a, ne ho mma asɛm."} {"id": "4931", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Adinkra yɛ ahyɛnsodeɛ a egyina hɔ ma nimdeɛ anaa nsɛmfua bi. Mpɛn pii no, ntoma ne nneɛma a yɛde dɔteɛ ayɛ bi ti sɛ, ayowa, kukuo ne nea ɛkeka ho na, Adinkra ahyɛnsodeɛ yi di dwuma paa wɔ mu. Nnipa a na kane no wɔde adinkra de dwuma yiye paa yɛ Asantefoɔ ne Baoulefoɔ a, wotu firi Ghana kɔ bɔɔ adwaa wɔ bɛɛbi foforo. Afei nso, Adinkra ahyɛnsodeɛ yi bɛdii tintinman wɔ wɔn adansie nnwuma nyinaa mu. Sɛ woba Akan man mu a, yɛde Adinkra toto ahenefo nkonya ho ɛne nneɛma a yɛde sika kɔkɔɔ ayɛ. Afei nso nkonya a yɛde di dwuma wɔfie ne nea nananom ahenefo de di dwuma wɔ wɔn nsɔneɛso no, wobehu adinkra ahyensodeɛ wɔ ho. Nsrahwe ama ɛneɛ adinkra dwuma a na kane no ɛdi no asesa koraa. Seisei, wobehu adinkra ahyɛnsodeɛ wɔ yɛn konmuade ho, nneɛma a yede toto y3nsa, yɛn ntaade mu,yɛn sine twa mu ɛne yɛn nnwuma bebree mu. Adinkra a yedi dwuma beberee no mpenpii no ɛkasa kyerɛ yɛn. Akanfoɔ bu bɛ bi sɛ \"Oba nyansafoɔ, yɛbu no bɛ na yɛnka no asɛm\"."} {"id": "4939", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Ghanafo tu kɔtena Gɛɛmani hyɛɛ aseɛ wɔ afe apem nkron aduonum (1950) berɛ a Gɛɛmani atɔeɛ afa mu de nhyehyɛe baa sɛ asukuufoɔ awɔn wɔ Abibirim ha sɛ wɔbɛtumi akɔ Gɛɛmani akɔtoa wɔn adesua so. Saa nhyehyɛe wei maa asukuufoɔ no nimdeɛ a ɛho bɛhia ɔman a ofiri wɔ berɛ wobɛsan akɔ wɔn kurom. Wɔ afe apem mmienu ne nkron (2009) mu no, na Ghanafoɔ bɛyɛ mpem aduanan (40,000) na wɔn wɔ tu kɔtena wɔ Gɛɛmani asetena mu. Ghanafoɔ a, wɔn wɔ tu kɔtena Gɛɛmani asetena mu ne wɔn a, ofiri Ghana na ɔnam mmra kwan so adane Gɛɛmanfoɔ, awoɔ ntoa ntoasoɔ a, ɛtɔ so mmienu ne mmiensa nso danee Gɛɛmanfoɔ. Mmɔfra a wɔfiri aman ahodoɔ mmienu so no de ɛnnyɛ wɔn pɛ sɛ wɔ yɛ tu kɔtena no bi Sɛ deɛ Deutsche Gasellschaft fur Techniscle Zusammensrbit (GTZ) kyerɛ no. GTZ ma yɛ t’ase sɛ, amanfrafoɔ a, mmra mma wɔn ho kwan sɛ ɔtena anaa sɛ mpo ɔba ɔman no mu adɔɔso para. Wɔn nso a wɔ wɔ nkrataa a,mmra ma ho no nso no wɔmma wɔn baabi ntena wo berɛ a wɔn mmrɛ atwam."} {"id": "6247", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Amenfi East(pronounciation of \"Amenfi East\" (help·info)) yɛ mpɛsuaJoseph Baiden-Aidoo na ɔyɛ mmarahyɛbedwanii ma saa mpɛsoa no. Ɛnam ɔsono amanyɔkuo New patriotic party so na wɔtoo aba maa no nyaa mma mpem mmienu, ahaasa ne aduasa mmiɛnsa (2,333) a ɔde dii nkunim de bɛyɛɛ mmarahyɛbedwanii. Na ɔno na ɔyɛ mmarahyɛbedwanii a ɔte akonnwa no so berɛ a wɔrebɛto mfeɛ mpem mmienu ne nnwɔtwe (2008) Ghana mmarahyɛbedwam abatoɔ no. Amanyɔkuo a ɛte so siesie wɔ mpɛsoa no so ne Ɔsono amanyɔkuo (NPP) a Samuel Johnfiah yɛ wɔn mmarahyɛbadwani. Wassa Amenfi East District yɛ abatoɔ mpesua du-nan a ɛwɔ Western mantam no mu, wɔ Ghana. Nkane no na saa abatoɔ mpesua yi ka Wassa Amenfi mansini no abatoɔ mpesua no ho wɔ afe apem ahankron ne aduowɔtwe nwɔtwe mu (1988), a saa mpeusa yi nyinaa nso wɔtete firii nkane Aowin-Amenfi mansini no abatoɔ mpesua no mu, ɛfiri berɛ a wɔtee mpesua no anaafoɔ-atɔeɛ fam no firii mu maa yɛbɛnyaa Wassa Amenfi East mansini no wɔ ɔsanaa bosome no mu wɔ afe mpem mmienu ne nan (2004) mu; ɛnam so ma yɛfrɛɛ abatoɔ mpesua no fa aka no sɛ Wassa Amenfi West mansini."} {"id": "6383", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Amenfi West(pronunciation of\"Amenfi West\") (help·info) yɛ mpɛsoa a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbadwam no mu baako. Ɛde first past the post abatoɔ yii mmarahyɛbadwani baako. Amenfi West mpɛsoa no wɔ Wasa Amenfi mansini a ɛwɔ atɔeɛ mantam mu wɔ Ghana. Amanyɔkuo a ɛte so siesie wɔ mpɛsoa no so ne Kyiniiɛ amanyɔkuo (NDC ) a Owura Eric Afful yɛ wɔn mmarahyɛbadwani. Wassa Amenfi West mansini yɛ abatoɔ mpesua du-nan a ɛwɔ Western mantam no mu, wɔ Ghana. Nkane no na saa abatoɔ mpesua yi ka Wassa Amenfi mansini no abatoɔ mpesua no ho wɔ afe apem ahankron ne aduowɔtwe nwɔtwe mu (1988), a saa mpeusa yi nyinaa nso wɔtete firii nkane Aowin-Amenfi mansini no abatoɔ mpesua no mu, ɛfiri berɛ a wɔtee mpesua no anaafoɔ-atɔeɛ fam no firii mu maa yɛbɛnyaa Wassa Amenfi West mansini no wɔ ɔsanaa bosome no mu wɔ afe mpem mmienu ne nan (2004) mu; ɛnam so ma yɛfrɛɛ abatoɔ mpesua no fa aka no sɛ Wassa Amenfi West mansini."} {"id": "6397", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Anlo(pronunciation of\"Anlo\") (help·info) yɛ mpɛsoa a ɛwɔ Gaana mmarahyɛbadwam no mu baako. Ɛde first past the post abatoɔ yii mmarahyɛbadwani baako. Anlo mpɛsoa no wɔ Keta mansini a ɛwɔ Volta mantam mu wɔ Gaana. Amanyɔkuo a ɛte so siesie wɔ mpɛsoa no so ne Kyiniiɛ amanyɔkuo (NDC) a Owura Richard Kwame Sefe ne wɔn mmarahyɛbadwani. Anlo mpɛsoa no wɔ Keta mansini a ɛwɔ Volta mantam mu wɔ Gaana. https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/ghanaelection2020/elections.constituency.results.php?mode=parliamentary&ID=240 https://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2020/parliament/volta/anlo/"} {"id": "6329", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Anyaa-Sowutuom (pronunciation of\"Anyaa-Sowutuom\") (help·info)yɛ mmpɛsoaɛsoa a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Anyaa-Sowutuom wɔ Ga mfimfini mansini adantam a ɛwɔ Nkran punpuni mantam wɔ Ghana. Anyaa-Sowutuom ka mpɛsoa a ɛtee wɔn ho firii ɛnkane Weija mpɛsoa a Ablekuma kuro ka ho. Anyaa-Sowutuom wɔ Nkran punpuni mantam wɔ Ghana. Mmarahyɛbedwani a ɔgyina hɔ ma mpɛsoa no ne Hon. Dr. Dickson Adomako Kissi. Mpɛsoa no wɔ kwasafoman no akonnwa no wɔ Ga atɔeɛ mansini a ɛwɔ Nkran punpuni mantam. Mfeɛ mpem mmienu ne du nsia mmarahyɛbedwam abatoɔ. Ansah, Marian Efe (2016-10-03). \"Weija residents wonot be swayed by NDC's 'mere' promises – Tina Mensah\". Ghana News. Retrieved 2017-02-05. FM, Peace. \"Ghana Election 2016 Results - Anyaa Sowutuom Constituency\". Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 2018-05-07 FM, Peace. \"Ghana Election 2016 Results - Anyaa Sowutuom Constituency\". Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 2018-05-07."} {"id": "6205", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Mathias Kwame Ntow ne mmarahyɛbadwani ma Aowin (pronunciation of\"Aowin\") (help·info)mpɛsoa no. Wɔyii no sɛ mmarahyɛbadwani wɔ bere a kyiniiɛ amanyɔkuo ( NDC ) no de mma mpem mmieɛnsa aha nwɔtwe ne aduokron nwɔtwe( 3898) dii nkunim no. Owura Mathias Kwame Ntow bɛgyee Aowin abatoɔ no mmarahyɛbadwam akonnwa no firii NPP Ɔsono amanyɔkuo no ananmusini a yɛfrɛ no Samuel Adu Gyamfi a ɔno na na ɔte akonnwa no so saa mmerɛ no nsam maa kyiniiɛ amannyɔkuo NDC wɔ mpasua no so kɔsii Aowin manfoɔ no anan mu wɔ mmarahyɛbadwam. Aowin mpɛsoa no mansini ne Aowin/Suaman mansini a ɛwɔ atɔeɛ atififam mantam mu wɔ Gaana. Amanyɔkuo a ɛte so seisie wɔ Aowin mpɛsoa no so ne kyiniiɛ amannyɔkuo NDC a Owura Mattias Kwame Ntow ne wɔn mmarahyɛbadwani. Aowin abatoɔ mpesua no yɛ abatoɔ mpesua nkron a ɛwɔ Western North mantam no mu wɔ Ghana. Nkane no na wɔfrɛ wɔn Aowin/Suaman abatoɔ mpesua so firi afe apem aha nkron aduowɔtwe nwɔtwe (1988) mu a wɔnyaa wɔn abatoɔ mpesua no firii Aowin-Amenfi abatoɔ mpesua no mu de kɔsi sɛ wɔtee mansini no atifi-atɔeɛ fam firii mansini no mu maa yɛnyaa Aowin abatoɔ mpesua no wɔ ayɛwohomumɔ bosome no da a ɛtɔ so aduonu nwɔtwe (28) wɔ afe mpem mmienu ne du-mmienu (2012) abatoɔ mu."} {"id": "2008", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Ghana anaa Gaana yɛ ɔman bi a ɛwɔ Abibiman atɔeɛ mantam hɔ. Aman a atwa ne ho ahyia no bi ne Côte d’Ivoire (ɛno wɔ atɔe fam), Burkina Faso (ɛno wɔ atifi fam), Togo (ɛno wɔ apue fam) ɛna Gulf of Guinea no wɔ anaafoɔ. Edin Ghana no kyerɛ “Ɔko mu Hene” na wɔnyaa saa din no fii tete Ghana Empire no mu. Kane no, na ahenfo ahodoɔ na woagye Ghana asase no afa paa yie, te sɛ Asanti Ahenni, Akwamufoɔ, Bonomanfoɔ, Denkyirafoɔ, Fantefoɔ, ne afoforo a wɔka ho. Ebinom deɛ, na wɔnyɛ Akanfoɔ, te sɛ Nkranfoɔ ne Dagombafoɔ. Wɔne Aborofo ntam dwadiɛ fii ase bere a wɔne Pɔtgɔkyifoɔ yɛɛConard. ntease apam wɔ mfe 1500 mu hɔ. Ɛno akyi no, Britainfo maa nea wɔfrɛ no Sika mpoano Ahenni no fii asɛ wɔ afe 1874 mu wɔ Ghana mmeae bi pɛ. Gold Coast nyaa ne faahodie wɔ afe apem aha-nkron aduonum nson (1957) mu fii wɔn sodifoɔ a na wɔne United Kingdom no."} {"id": "3566", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Nižnij Novgorod yε kuro kεseε a ɛwɔ Russia. Emu nipa dodoɔ yɛ 1,255,159 million. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "4940", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Liberia yε ɔman. Kro titiriw wɔ Monrovia. Emu nipa dodoɔ yɛ 5.214.030 (2021). George Weah na ɔyɛ Ɔmanpanyin wɔ ɔman yi. CIA. The World Factbook: Liberia (english)"} {"id": "3480", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Silvio Berlusconi (Milano, 1936) yε Italy ɔmanpanin. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6445", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Builsa North(pronunciation of\"Builsa North\") (help·info) Builsa Atifi fam (Builsa North) yɛ mpɛsoa no mu baako a ɛgyenam wɔ mmarahyɛbadwa a ɛwɔ Ghana mu. Wɔn faa first past the post abatoɔ nhyehyɛeɛ anaa sɛ abatoɔ kwan so de too aba yii mmarahyɛbadwani baako. Yɛ bɛ hunu Builsa Atifi fam wɔ Builsa mansini no mu wɔ Atifi Apueɛ Mantan mu wɔ Ghana (Upper East Region of Ghana). Amanyɔkuo a ɛte so siesie wɔ saa mpɛsoa no soɔ ne kyiniiɛ amanyɔkuo National Democratic Congress (NDC) a James Agalga yɛ wɔn mmarahyɛbadwani. James Agalga firii Ɛkuro a yɛ frɛ no sɛ Chuchuliga na wɔn woo no ɛda Kwasiada wɔ Bosome kutawonsa ne da a ɛtoso du wɔ mfei apem ahankron aduoson nkron (10 June 1979) a na manyɔkuo ne National Democratic Congress (NDC). Builsa mpɛsoa no wɔ Builsa mansini a ɛwɔ Atifi Apueɛ Mantan mu wɔ Ghana (Upper East Region). Builsa Atifi (North) 23 mansini no ka amammuo mansini dummiɛnsa (13)a ɛwɔ (Upper East) Atifi Apueɛ Mantam mu wɔ Ghana."} {"id": "6364", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Buem ka mpɛsoa a ɛwɔ mmarahyɛbadwam no mu baako. Ɛde first past the post abatoɔ yii mmarahyɛbadwani baako. Buem mpɛsoa no wɔ Jasikan mansini a ɛwɔ Oti mantam mu wɔ Gaana. Amanyɔkuo a ɛte so siesie ne kyiniiɛ amanyɔkuo . (NDC ) a Owura Daniel Kosi Ashiaman yɛ wɔn mmrahyɛbadwani. Mpɛsoa no wɔ Jasikan mansini a ɛwɔ Oti mantam mu wɔ Gaana. Ɛka mpɛsoa mmienu a na ɛwɔ mansini no mu no ho, a nea ɛka ho ne Akan mpɛsoa no. Beaeɛ ankasa a na mpɛsoa no wɔ ne Volta mantam a ɛwɔ Gaana kɔsi sɛ yɛtee mantam afoforo a edi Ɔpɛnimma mfeɛ mpem mmienu ne du nwɔtwe referendum akyi. ɛnam Owura Henry Ford Kamel a na ɔyɛ kyiniiɛ amanyɔkuo ( NDC ) no mu nipa wuo no nti, wɔhyehyɛɛ abatoɔ foforo a ɛkɔ so wɔ Ɔgyefoɔ bosome no mu wɔ mfeɛ mpem mmienu ne dummiɛnsa mu. Saa bere no Owura Daniel Kosi Ashiaman a ɔgyina maa kyiniiɛ amanyɔkuo no na ɛde mma dodow mpem nwɔtwe ahansia ne aduanan (8,640) ( ɔha nkyekyɛmu aduoson nwɔtwe ) edii nkunim."} {"id": "6246", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Cape Coast North ka mpasua a wɔn ananmusini wɔ Ghana Mmarahyɛbadwafie no ho.Ɛde 'first past the post' abatoɔ nhyehyeɛ no na eyi mmarahyɛbadwani baako. Cape Coast North mpasua no wɔ Cape Coast 'Metropolitan ' mansini a ɛwɔ Mfinfini Mantam wɔ Ghana. Mpasua no hyeɛ ahodoɔ nyinara wɔ Cape Coast 'Metropolitan ' Mansini mu wɔ Mfinfini Mantam wɔ Ghana. Samuel Kwamena Mintah ne mmarahyɛbadwani ma Cape Coast North mpasua no mprenpren."} {"id": "6249", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Cape Coast South(pronunciation of \"Cape Coast South\" (help·info)) ka mpasua a wɔn ananmusini wɔ Ghana Mmarahyɛbadwafie no ho. Ɛde 'first past the post' abatoɔ nhyehyeɛ no na eyi mmarahyɛbadwani baako. Cape Coast mpasua no wɔ Cape Coast 'Metropolitan ' mansini a ɛwɔ Mfinfini Mantam wɔ Ghana."} {"id": "6418", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Chiana-Paga(pronunciation of \"Chiana-Paga\" (help·info)) ka mpasua a wɔn ananmusini wɔ Ghana Mmarahyɛbadwam no ho. Abatoɔ berɛ biara mu no, wɔde 'first past the post' abatoɔ nhyehyeɛ no yi mmarahyɛbadwani baako. Chiana-Paga mpasua no wɔ Kassena/Nankana mansini a ɛwɔ Atifi Apueɛ Mantam wɔ Ghana. Mpasua no hyeɛ ahodoɔ nyinara wɔ Kassena/Nankana mansini no mu wɔ Atifi Apueɛ Mantam a ɛwɔ Ghana."} {"id": "6215", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Bunkpurugu ( pronunciation of \"Bunkpurugu\" (help·info)) yɛ mpɛsoa nom baako a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma mpɛsoa bi. Bunkpurugu wɔ Bunkpurugu-Yunyoo mansini a ɛwɔ atifi apueɛ mantam wɔ Ghana. FM, Peace. \"Ghana Election 2016 Results - Bunkpurugu Constituency\". Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 2018-04-14."} {"id": "3628", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Gyaepu (जयपुर) yε kuro kεseε a ɛwɔ India. Emu nipa dodoɔ yɛ 3,324,319 milion (2005). Birla Mandir, Jaipur Amer Fort Ganesh Pol of Amer Fort Jantar Mantar Digamber Jain temple of Sanghiji, Sanganer Amer Fort. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6727", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Ahennie: Animalia Phylum: Chordata Ekuo: Mammalia Nnidisoɔ: Pholidota Abusua: Manidae Template:Mmoa"} {"id": "6742", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Awareɛ yɛ nhyehyɛ a woyɛ ma obaa ne ɔbarima tena ase sɛ awarefo Civil and religious marriage law by country Same-sex marriage law by country"} {"id": "6244", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Daboya-Mankarigu yɛ mpɛsoa a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbadwam mu baako. Ɛde first past post abatoɔ yii mmarahyɛbadwani baako. Daboya-Mankarigu mpɛsoa no wɔ West Gonja mansini a ɛwɔ Savannah mantam mu wɔ Ghana. Amanyɔkuo a ɛte so siesie wɔ mpɛsoa no so ne kyiniiɛ amanyɔkuo ( NDC ) a Owura SHAIBA MAHAMA na ɛyɛ wɔn mmarahyɛbadwani. Daboya-Mankarigu mpɛsoa no wɔ Gonja mansini no atɔeɛfam mu a ɛwɔ Savannah mantam mu Ghana. Wɔ mfeɛ mpem mmienu ne dunsia (2016) abatoɔ mu no, SHAIBU MAHAMA a ɔgyina maa Kyiniiɛ amanyɔkuo no wɔ mpɛsoa no so na edii nkunim bɛyɛɛ mpɛsoa no mmarahyɛbadwani. https://citinewsroom.com/2019/02/infographic-brief-facts-about-the-new-savannah-region/ https://www.parliament.gh/mps?mp=100 http://www.ghanamps.com/mps/details.php?id=5319"} {"id": "6240", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Damango (Pronunciation of\"Damango\" (help·info)) yɛ mpɛsoa a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbadwam mu baako. Ɛde first past the post abatoɔ yii mmarahyɛbadwani baako. Damango mpɛsoa no wɔ West Gonja mansini a ɛwɔ Savannah mantam mu wɔ Ghana. Amanyɔkuo a ɛte so siesie wɔ mpɛsoa no so ne kyiniiɛ amanyɔkuo ( NDC ) a Owura Mutawakilu Adam ne wɔn mmarahyɛbadwani. Damango mpɛsoa no wɔ Gonja mansini no atɔeɛfam a ɛwɔ Savannah mantam mu wɔ Ghana. Wɔ mfeɛ mpem mmienu ne dunsia (2016) abatoɔ mu no, ADAM MUTAWAKILU a ɔgyina maa Kyiniiɛ amanyɔkuo no ne mpɛsoa no mmarahyɛbadwani. https://citinewsroom.com/2019/02/infographic-brief-facts-about-the-new-savannah-region/ http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2012/savannah/damongo/"} {"id": "6234", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Effia(pronunciation of\"Effia\") (help·info) yɛ mpɛsoa nom baako a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Effia wɔ Sekondi Takoradi\"Metropolitan Assembly\" a ɛwɔ Ghana atɔeɛ mantam. Wɔ afe mpem mmienu ne du nsia (2016) abatoɔ mu no, amannyɔkuo ahodoɔ beberee na wɔde wɔn ananmusini ba bɛgyinaa sɛ yɛnto wɔn so aba ma wɔmmɛyɛ mmarahyɛbadwafoɔ mma Effia abatoɔ mpesua no. Abatoɔ no baa awieɛ no, abatoɔ kɔmisa kyerɛɛ wɔ ne nkrataa mu sɛ, Ɔsono amannyɔkuo New patriotic party ananmusini a wɔde no baeɛ a yɛfrɛ no sɛ Joseph Cudjoe na wabɔ ne ho mmɔden adi nkunim wɔ abatoɔ no mu wɔ Effia abatoɔ mpesua no mmarahyɛbadwam akonnwa no abatoɔ no mu. wɔ afe mpem mmienu ne aduonu (2020) abatoɔ mu no, Effia abatoɔ mpesua no mmarahyɛbadwam akonnwa abatoɔ mu no, ɔsono amannyɔkuo NPP de ananmusini a yɛfrɛ no sɛ owura Joseph Cudjoe na ɛbaeɛ, saa ara nso na kyiniiɛ amannyɔkuo NDC nso de ananmusini a yɛfrɛ no owura Michael Otoo na ɛbaeɛ."} {"id": "6260", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Dormaa West (pronounciation of \"Dormaa West\" (help·info)) (Ghana mmarahyɛbadwam mpɛsua ) Kwaku Agyemang Manu na ɔyɛ mmarahyɛbedwanii ma saa mpɛsoa no. Ɛnam ɔsono amanyɔkuo New patriotic party so na wɔtoo no so aba yii no a ɔnyaa mma ahankron ne aduonum mmiɛnsa a ɛyɛ mma dodoɔ a ɔde bɛyɛɛ mmarahyɛbedwanii. Ɔdii Ywa Asiedu Mensah a na ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no wɔ kwasafoman a ɛtɔ so nan nom wɔ ɔsono amanyɔkuo New patriotic party anan mu. Wɔ afe mpem mmienu ne nwɔtwe (2008) abatoɔ mu wɔ Ghana no, Dormaa West mmarahyɛbadwam akonnwa no abatoɔ mu no, amannyɔkuo ahodoɔ nsia na wɔde wɔn ananmusifoɔ bɛgyinaa mpesua no so abatoɔ no mu. ɔsono amannyɔkuo NPP de ananmusini a yɛfrɛ no Owura Kwaku Agyemang-Manu na ɛbaeɛ, Kyiniiɛ amannyɔkuo NDC nso de owura Oppong Asamoah Vincent na ɛbaeɛ, PNC amannyɔkuo nso de Christopher AA-Bagme na ɛbaeɛ, DFP amannyɔkuo nso de Yeboah Kyeremeh Lawrence na ɛbaeɛ, CPP (Akokɔ) amannyɔkuo nso de Isaac Anabah na ɛbaeɛ, DPP amannyɔkuo nso de Kwame Solomon na ɛbaeɛ."} {"id": "6456", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Dormaa Central (pronounciation of \"Dormaa Central\" (help·info)) yɛ mpesua nom baako a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpesua no. Dormaa Central wɔ Dormaa mansini adantam a ɛwɔ Bono mantam wɔ Ghana. Wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du mmienu Ghana abatoɔ nom na wɔtee mpesua no. Mpesua no akonnwa no hyɛ Dormaa mansini adantam a ɛwɔ Bono mantam wɔ Ghana. Wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du mmienu mmarahyɛbadwafoɔ abatoɔ no Kwaku Agyemang-Manu a ɔwɔ ɔsono amanyɔkuo New patriotic party nkoa na ɔperee mpesua akonnwa no. Wɔ afe apem ahankron ne aduosia nkron (1969) ne afe apem ahankron ne aduoson nkron (1979)mu no na Dormaa mpesua nkoa na ɛwɔ hɔ. Wɔ afe apem ahankron ne aduokron mmienu (1992) ne mfeɛ mpem mmienu ne nnwɔtwe (2008) abatoɔ ntam no, na Dormaa West ne Dormaa East mpesua nkoa na ɛwɔ hɔ. Wɔtee Dormaa Central mpesua no ansan woreto mfeɛ mpem ne du mmienu (2012) aba no."} {"id": "6262", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Dormaa East (pronounciation of \"Dormaa East\" (help·info)) yɛ mmarahyɛbedwam mpɛsoa a ɛwɔ Bono mantam a ɛwɔ Ghana. Yaw Ntow Ababio na ɛyɛ mmarahyɛbedwanii ma saa mpɛsoa no. Ɛnam ɔsono amanyɔkuo New patriotic party so na wɔtoo no so aba ma no nyaa mma mpem nan, ahannwɔtwe ne aduokron nnwɔtwe a ɛyɛ mma dodoɔ a ɔde bɛyɛɛ mmarahyɛbedwanii. Ɔsane nso gyinaa maa mpɛsoa no wɔ kwasafoman a ɛtɔ so nan nom. Dormaa East abatoɔ mpesua no yɛ abatoɔ mpesua du-mmienu a ɛwɔ Bono mantam no mu baako wɔ ɔman Ghana mu. Nkane no na Dormaa East abatoɔ mpesua no ka Dormaa mansini no abatoɔ mpesua no ho bi wɔ ɔbɛnim bosome no da a ɛtɔ so du wɔ afe apem ahankron ne aduowɔtwe nkron (1989) mu,(a ɛkyire yi no mmara maa ho kwan maa wɔpagyaa mansini no mu de kɔɔ Dormaa East Municipal District wɔ ɔgyefuo bosome no da a ɛtɔ so aduonu nkron wɔ afe mpem mmienu ne nwɔtwe \"2008\" mu ); kɔsi sɛ abatoɔ kɔmisa tetee mansini no atɔeɛ fam no firii mansini no mu ma yɛbɛnyaa Dormaa East mansini no wɔ ɔbɛnim bosome no da a ɛtɔ so du-num wɔ afe mpem mmienu ne du-nwɔtwe (2018) mu."} {"id": "6310", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Ejisu(pronunciation of \"Ejisu\" (help·info)) a berɛ bi na wɔfrɛ hɔ Ejisu-Juaben ka mpasua a wɔn ananmusini wɔ Ghana Mmarahyɛbadwafie no ho.Ɛde 'first past the post' abatoɔ nhyehyeɛ no na eyi mmarahyɛbadwani baako. Ejisu wɔ Ejisu-Juaben Mansini a ɛwɔ Asante Mantam wɔ Ghana. Abatoɔ Mpem mmienu ne nwɔtwe (2008) Ghana mmarahyɛbadwam abatoɔ.: Ejisu-Juaben Babia menyaa firiiɛ: Ghana Home Page Kwabena Owusu Aduomi na na ɔyɛ anamsini de ma Ɔsono amanyɔkuo (NPP) no. Ɔnyaa mma mpem aduonum nson ahanu ne aduoson nwɔtwe (57,278) a agyina hɔ ma ɔha nkyekyɛmu aduowɔtwe mmienu akyiri pɔ mmiɛnsa (82.3%). Animah Wilson na na ɔyɛ anamsini de ma Kyinie amanyɔkuo (NDC) no. Ɔnyaa mma mpem nan ahanan ne aduonum nsia (4,456) a agyina hɔ ma ɔha nkyekyɛmu dunwɔtwe akyiri pɔ nson (18.7%) Sarfo- Animah James na na ɔyɛ anamsini de ma Akokɔ amanyɔkuo (CPP) no wɔ mfe mpem mmienu ne nwɔtwe mmarahyɛbadwam abatoɔ no."} {"id": "6365", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Ejura-Sekyedumase(pronunciation of\"Ejura-Sekyedumase\") (help·info) ka mansini a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam no ho. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Ejura-Sekyedumase wɔ Ejura-Sekyedumase mansini wɔ Ghana Asante mantam. . Akonnwa no wɔ Ejura-Sekyedumase mansini wɔ Asante mantam wɔ Ghana. Ɛne mampɔn mpɛsoa,Nkoranza South mpɛsoa, Atebubu-Amantin mpɛsoa na ɛbɔ hyeɛ wɔ ne nnidisoɔ so. Mfeɛ mpem mmienu ne nnwɔtwe Ghana mmarahyɛbedwam abatoɔ, Ejura-Sekyedumase."} {"id": "6298", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Effutu (pronounciation of \"Effutu\" (help·info)) Alex Afenyo Markin yɛ Mmarahyɛbadwani de ma Effutu mpɛsua no a ɔyɛ anamsini de ma Ɔsono Amanyɔkuo (NPP) no. Obesii Mike Allen Hammah anan mu a na ɔyɛ anamsini de ma Kyinie Amanyɔkuo no a onyaa mma mpem dummiɛnsa ɔha ne dunan (13,114) wɔ abatoɔ no mu a ɔde dii nkonim sɛ Mmarahyɛbadwani. Odii Samuel Owusu Agyei so nkonim a na ogyina mu de ma Ɔsono Amanyɔkuo (NPP) no wɔ Kwasafoman a ɛtɔ so nan wɔ mmarahyɛbadwam. Effutu Mpasua a ɛwɔ Ghana Mmarahyɛbadwam Mike Allen Hammah yɛ Mmarahyɛbadwani de ma Kyinie Amanyɔkuo (NDC) no wɔ Effutu Mansini no mu wɔ Mfinimfin Mantam wɔ Ghana. List of Ghana Parliament constituencies [2] MPs elected in the Ghanaian parliamentary election, 2008 [1] \"Details\". Archived from the original on 23 April 2012. Retrieved 1 July 2012."} {"id": "6358", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Effiduase (pronounciation of \"Effiduase-Asokore\" (help·info)) yɛ mpasua no mu baako a ɛwɔ Ghana Mmarahyɛbadwam. Wɔtoo aba yi Mmarahyɛbadwani baako a odii nkonim wɔ abatoɔ no mu. Effiduase-Asokore wɔ Sekyere Apuei Mansini a ɛwɔ Asante Mantam wɔ Ghana. Effidiase-Asokore mpɛsua a ɛwɔ Ghana Mmarahyɛbadwam Frank Boakye Agyen na na ɔyɛ Mmarahyɛbadwani de ma Ɔsono Amanyɔkuo (NPP) no wɔ Sekyere Apuei Mansini a ɛwɔ Asante Mantam wɔ Ghana. Akonnwa no wɔ Sekyere Apuei Mansini a Asante ɛwɔ Asante Mantam wɔ Ghana. Wɔ afe apem ahankron no aduokron nsia (1996) mu no wɔtoo aba yi Mmarahyɛbadwani Owurayere Grace Coleman a na ɔyɛ anamsini de ma Ɔsono Amanyɔkuo (NPP) no. Wɔ mfe mpem mmienu ne nwɔtwe(2008) mu no wɔtoo aba yi Mmarahyɛbadwani Frank Boakye Agyen a na ɔyɛ anamsini de ma Ɔsono Amanyɔkuo (NPP) no. Wɔ mfe mpem mmienu ne dunsia (2016) mu no wɔtoo aba yi Mmarahyɛbadwani Okunini Nana Ayew Afriye a na ɔyɛ anamsini de ma Ɔsono Amanyɔkuo (NPP) no."} {"id": "5683", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu kofi kodua sarpong yɛ Ghana adwumayɛni krakye."} {"id": "5699", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Cecilia Gyan Amoah a wɔn woo no wɔ Ɔbɛnem bosome da a ɛtɔ so aduonu nsia wɔ afe apem aha nkron ne aduanan nson no mu (26th October 1947) a ɔyɛ Ghana panii a ɔhwɛ amanaman nkutahodie nnwuma (Diplomat) ne amanyɔnii (Politician) a ɔgyinaa hɔ ma Asutifi Anaafoɔ mpɛsuaso (Asutifi South Constituency) wɔ Ghana mmarahyɛ badwam firi mfeɛ mpem mmienu de kɔ sii mfeɛ mpem mmienu ne num no mu(2000 to 2005) .Ɔde ne dwumadie baa awieɛ akyirei no,ɔtuu mmireka kɔ faa n'akɔndwa dada, wɔ bɛɛbia na ne kunu a na w'anya ne baabi koroɔ no agyina dada, nanso w'antumi andi nkunim wɔ abatoɔ ɔsan too biom no. Ɔdii nkunim wɔ Asutifi Anaafoɔ Mpɛsuaso (Asutifi South Constituency) wɔ mfeɛ mpem mmienu 2000) mmerahyɛ badwam abatoɔ mmerɛ no mu wɔ amanyɔ kuo (NPP) (New Patroitic Party) tumi krataa (ticket) so. Ɔdii nkunim wɔ mmerahyɛ badwam nii a na ɔtesoɔ dada no so a ne din ne Owura Collins Dauda a na ɔgyina hɔ ma (NDC) (National Democratic Congress) amanyɔ kuo no."} {"id": "3617", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Romania(pronounciation of \"Romania\" (help·info)) (România) yε ɔman. Bucarest yε Romania ahenkuro. Emu nipa dodoɔ yɛ 21,457,116 (2018). Romania ɛ ɔman a ɛda Central, Eastern ɛne Southeastern Europe ntam. ɛne Bulgaria bɔ hyeɛ wɔ Anaafoɔ fam, ɛna ɛne Ukraine nso bɔ hyeɛ wɔ Atifi fam, ɛne Hungary nso bɔ hyeɛ wɔ Atɔeɛ fam, ɛne Serbia nso bɔ hyeɛ wɔ AnaafoɔAtɔeɛ fam, ɛne Moldova nso bɔ hyeɛ wɔ Apuiɛ fam ɛna ɛne Black Sea nso bɔ hyeɛ wɔ AtɔeɛApuiɛ fam. Romania yɛ ɔman kɛseɛ a ɛtɔ so du mmienu a ɛwɔ Europe aborɔkyi man mu, na ɛno nso ɔman a ɛtɔ so nsia a agye din yie pa ara wɔ European Union kuo mma no nyinaa mu. N'ahenkuro ne ne kuro a ɛso yie pa ara ne Bucharest, ɛna afei nkuro akɛseɛ ahodoɔ bi te sɛ Iași, Cluj-Napoca, Timișoara, Constanța, Craiova, Brașov, ne Galați."} {"id": "11496", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Deborah Owusu-Bonsu(a wɔwoo no Kitawonsa bosome da a ɛtɔ so aduonu num wɔ afe apem ahankron ne aduowɔtwe nan) a nnipa dodoɔ no ara nim no sɛ wɔfrɛ no Sister Derby yɛ Ghanani a ɔyɛ adwuma wɔ kasamfoni so, ɔyɛ nnwomtoni na ɔyɛ model na Akan ɛna ɔyɛ ɛnkane e.tv a ɛwɔ Ghana dwumayɛni. Wɔwoo Deborah Vanessa Owusu-Bonsu wɔ Kitawonsa bosome da a ɛtɔ so aduonu num wɔ afe apem ahankron ne aduowɔtwe nan, ɔpapa yɛ Asantenii na ɔmaame yɛ Romaniani. Na n'awofoɔ yɛ nnipa bi a wɔm gye nnwom ne ɛho dwumadie bi. Ɔyɛ kyeame wɔ Kasamfoni, model, nnwomtoni, obi a ɔdwidwi nnoɔma fa adesua ho. Owusu-Bonsu nuabarima ne nnwomtoni a wagye din paa wɔ hip Life nnwomtoɔ mu a wɔfrɛ no Wanlov the Kubolor a wɔyii sini bi a yɛfrɛ no Coz Ov Moni. Owusu-Bonsu kɔɔ Christ the King mmɔtofoa sukuu, ɛna ɔkɔɔ ne ntoasoɔ sukuu wɔ Wesley Girls'. Owusu-Bonsu nyaa ne bakyela degree wɔ Publishing Studies wɔ Kwame Nkrumah suapɔn mu ɛna ɔtoaa ne Master degree so kɔsua Book/Journal Publishing firii University of the Arts London."} {"id": "3338", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Istanbul Istanbul yε kuro a ɛwɔ Turkey. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "2792", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Play media La Tour Eiffel yε abantenten a ɛwɔ Paris, France."} {"id": "3630", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Patna yε kuro kεseε a ɛwɔ India. Emu nipa dodoɔ yɛ 1,683,200. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3553", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Poland (Rzeczpospolita Polska) yε ɔman. Kro titiriw wɔ Warszawa."} {"id": "5851", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Nagila(pronunciation of \"Nagila\" (help·info)) yɛ asa a Kassenafoɔ ne Frafrafoɔ a wɔwɔ Atifi Apuei Mantam wɔ Ghana de gyigye wɔn ani. Wɔtaa sa Nagila wɔ afahyɛ ase ne dwumadie afoforɔ ase de gyigye wɔn ani. Nnipa baako pɛ na ɛsa Nagila asa no. Onii a ɔresa no de ne nan penpem famu ma ɛne ntwene a wɔrebɔ no hyia. Berɛ a onii a ɔrebɛsa Nagila no ayɛ krado no, odi kan koa ne mu kakra na ɔde n'abatwɛ kɔ n'akyi. Afei ɔde ne nan penpem famu berɛ koro no ara nso na ɔde n'abatwɛ no kɔ n'akyi san ba n'anim. Ɔyɛ eyi ma ɛne ntwene a wɔrebɔ no hyia. Onii a odi kan sa no taa sa anibuo aduasa(30) na ogyae ma wɔbɔ ntwene no nkoaa kakra. Wɔbɔ ntwene no deneenen de kyerɛ sɛ onii a na ɔresa no ayɛ krado sɛ ɔresan abɛsa. Onii no bɛtoa asa no so anibuo aduasa(30) na ɔsan gyae ma wɔbɔ ntwene no nkoaa kakra."} {"id": "5803", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Dominic Azimbe Azumah pronounciation of \"Dominic Azimbe Azumah\" (help·info) (wɔwoo no Ɔpɛpɔn 1, 1950) yɛ Ghana manyɔni a na ɔka Ghana mmarahyɛbedwa a edi kan, nea ɛtɔ so mmienu, nea ɛtɔ so nnan, nea ɛtɔ nnum ne nea ɛtɔ so nsia no ho.Na ɔyɛ ananmusini ma Garu-Tempane Abatoɔ mpasua a ɛwɔ Atifi-Atɔɛ Mantam wɔ National Democratic Congress amanyɔkuo no din mu. Wɔwoo Azumah wɔ Ɔpɛpɔn 1,1950. Ofiri Garu a ɛwɔ Atifi-Atɔɛ Mantam wɔ ɔman Ghana mu. Onyaa n'abasobɔdeɛ krataa wɔ Local Government Administration mu wɔ Institute of Local Government Studies a ɛyɛ suapɔn wɔ Ghana. Azumah yɛ nkontaabufoɔ. Azumah yɛ National Democratic Congress amanyɔkuo no muni. Ɔbɛyɛɛ mmarahyɛbedwani bere a edi kan wɔ Ɔpɛpɔn, 1993. Woyii no bere a wɔtoo Ghana 1992 Mmarahyɛbedwafoɔ Abatoɔ no. Ɔkɔɔ so ara yɛɛ mmarahyɛbedwanii kosii sɛ wɔtoo aba maa Owura Akuka Albert Alalzuuga sɛ mmarahyɛbedwanii wɔ saa Abatoɔ Mpɛsoa no so. Wɔ afe 2004 abatoɔ mmere no mu no, ɔsan gyinaa sɛ mmarahyɛbedwanii ma n'abatoɔ mpɛsoa no."} {"id": "5827", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kobina Okyere pronounciation of \"Kobina Okyere\" (help·info) yɛ Ghana amanyɔni na ɔsan ka mmarahyɛbadwafoɔ a wɔdi kan wɔ kwasafoman Ghana na ɔgyinaa mu maa National Democratic Congress wɔ Assin South abatoɔ mpɛsoa so. Yɛwoo Kobina wɔ Ɔpɛnimaa da a ɛtɔ so aduonu-nnwɔtwe wɔ afe apem, ahankron ne aduanan nnwɔtwe (1948) mu. Ɔkɔɔ Sukuupɔn wɔ \"University of Cape Coast ne University of Ife\", a ne nsa kaa ne Bachelor of Arts ne Master of Arts wɔ Education ne Education Administration mu. Ɔyɛɛ adwuma sɛ ɔkyerɛkyerɛ ansa na ɔrekɔ mmarahyɛbedwafie. Ɔhyɛɛ n'amanyɔsɛm dwumadie ase wɔ afe apem, ahankron ne aduokron mmienu (1992) mu na ɔtuu ne ho sii hɔ sɛ ɔrepere abɛyɛ National Democratic Congress mmarahyɛbedwani wɔ ne mpasua so wɔ mfimfini mantam mu a ɛwɔ Ghana bere a wɔrehyɛ Ghana mmarahyɛbadwafie abatoɔ a edi kan ase wɔ afe apem, ahankron ne aduokron mmienu (1992) mu."} {"id": "5819", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu George Kwabena Owusu pronounciation of \"George Kwabena Owusu\" (help·info)(yɛwoo no afe apem ahankron ne aduanan nwɔtwe) yɛ Ghana amanyɔni a na ɔka mmarahyɛbedwafoɔ a wɔdii kan kɔɔ mmarahyɛbedwam kane berɛ a Ghana hyɛɛ kabimamenkabi amanmuo a ɛtɔ so nan no ase firii afe apem ahankron aduokron mmiɛnsa de kɔsi afe apem ahankron aduokron nson a ɔgyina ha Techiman a ɛwɔ anaafoɔ mpɛsoa ɔyɛ ekuoba ɔhyɛ kyineɛ amanyɔkuo\"National Democratic Congress\"ase. Yɛwoo George Ayɛwohomummɔ bosome da a ɛtɔ so aduonu nwɔtwe afe apem ahankron ne aduanan. Ɔkɔsua nkontaabuo wɔ \"North East London Polytechnic\" bɛnyaa ne nkrataa wɔ nkontaabuo wɔ hɔ. Ɔyɛɛ nkontabuo kakra ansa na ɔrewura amanyɔsɛm mu. George bɛyɛɛ n'amanyɔsɛm nnwuma wɔ afe apem ahankron aduokron mmienu berɛ na ɔyɛ kyineɛ amanyɔkuo\"National Democratic Congress\" mmarahyɛbedwam titinanii a ɔgyina hɔ maa mpɛsoa a ɛwɔ Bono Ahafo mantam wɔ Ghana berɛ a yɛtoo afe apem ahankron aduokron mmienu Ghana mmarahyɛbedwa abatoɔ.Ɔdii nse tenaa akonnwa so wɔ mmarahyɛbedwa a edikan wɔ kwasafoman a ɛtɔso nan wɔ Ghana wɔ Ɔpɛpɔn bosome da a ɛtɔ so nson afe apem ahankron aduokron mmiɛnsa berɛ ɔdaa no adi sɛ wadi nkunim wɔ afe apem ahankron aduokron mmienu Ghana abatoɔ a wɔtoo no Ɔpɛnimaa bosome da ɛtɔ so aduonu nkron afe apem ahankron aduokron mmienu."} {"id": "3578", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Grozny (Грозный) yε kuro kεseε a ɛwɔ Russia. Emu nipa dodoɔ yɛ 271,596. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "3663", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Napoléon Bonaparte Napoléon Bonaparte (1770 – 1821) yε France amansɛm."} {"id": "11410", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Jessica Opare Saforo(wɔwoo no Oforisuo bosome da a ɛtɔ so aduonu nkron wɔ afe apem ahankron ne aduowɔtwe baako) yɛ Ghana Nsɛntwerɛni, Kasamfoni ne obi a ɔdi dwuma wɔ kasafidie so na ɔsane yɛ nnwuma pii. Biom, ɔno na ɔdi anim ma wɔde Transformation with Jess a ɛyɛ adeɛ a ɛdikan a ɛma nipa so te wɔ Ghana wɔ kasamfoni so. Ɔno ne The Voice Ova Company a ɛyɛ dwumakuo a ɛboa nnipa a ɛwɔ adom akyɛdeɛ wɔ nne mu di yie nyinaa Kɔfabaeɛ. Saforo kɔɔ ne ntoasoɔ sukuu wɔ Akosombo ntoasoɔ sukuu na ɔnyaa ne Bakyela degree wɔ Art mu firii University of Ghana,Legon a Ɔsuaa Economics ne Psychology. Saforo yɛɛ adwuma wɔ kasafidie so bɛyɛ mfeɛ aduonu ɛna kasamfoni so bɛyɛ mfeɛ du nsia ɛno nti na ɔyɛ nsɛntwerɛni a wakyɛ wɔ nsɛntwerɛ adwuma mu. Ɔhyɛɛ aseɛ sɛ nsɛntwerɛni wɔ Vibe kasafidie so wɔ mfeɛ mpem mmienu ɛna wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nan mu ɔkɔɔ Choice Fm. Ɛno akyire no ɔkɔɔ Citi FM wɔ mfeɛ mpem mmienu ne num mu a ɛbɛyɛɛ tetenani maa Citi Drive ɛna ɛno akyire no ɛbɛyɛɛ Brunch wɔ Citi ɛna Traffic Avenue."} {"id": "3805", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Tripoli(pronounciation of \"Tripoli\" (help·info)) (طرابلس‎‎) yɛ kuro titiriw a ɛwɔ Libya. Ɛno ne ɔman no Ahenkro ne afei kurow a ɛso paa wɔ Libya man no mu. Wɔ afe 2019 mu no, na nnipa a wɔwɔ kurow nom dodow yɛ ɔpepepem baako ne akyire. Wobɛhu saa kurow yi wɔ Libya atifi fam wɔ anweatam no n'ano. Nneɛma atitiriw a wobɛhu wɔ hɔ no bi nye Tripoli Po so Hyɛn gyinabea, ɔman no mfir dwuma bea a ɛso paa wɔ ɔman no mu, Tripoli Suapɔn ne beaɛ a Bab al-Azizia asraafo fie wɔ. Afei nso hɔm na wɔn manpanyin dada Muammar Al-Gaddafi n'abusua fie wɔ na asraafo fie hɔ na na ɔte bu ɔman no. Nkurɔfo a wɔtee Tripoli man yi wɔ Sɛntri 7 BC mu no din de Phoenicians, na akyiri wode maa Libyco-Berber(Tete Libyafo) no ansa na ɛrebedi Greekfo nsam. Esiane kurow sɛ kurow no wɔ abakɔsɛm pii nti, wɔwɔ nhomakroabea ne abakɔsɛm mbeaɛ pii wɔ mu.Wɔnyaa edin Tripoli no fii Greek kasa mu a ɔkyerɛ nkurow mmieɛnsa."} {"id": "2834", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Vo Nguyen Giap yε politik Vietnam a ɔwoo no Ɔsanaa bosome no da a ɛtɔ so aduonu num (25), wɔ afe apem ahankron ne du baako (1911) ɛna owuu Ahinime bosome no da a ɛtɔ so nan (4) mu wɔ afe mpem mmienu ne du mmiensa (2013) mu. Mmrane dodoɔ de frɛ no ne \"Red Napoleon\". Giap yɛ Vietnamese ne Communist amanyɔni a ɔyɛ kɛse pa ara wɔ n'aberɛ so \"20th Centry\". Ɔsom sɛ ɔsoafoɔ a ɔhwɛ Ɔman no banbɔ so, Ɔmanpanin Ho Chi Minh's Viet aberɛ so na ɔsane yɛ ɔsrani panin a ɔda people's Army of Vietnam(PAVN) sane yɛ ɔsoafoɔ a ɔhwɛ banbɔ so ne prime minister abadeakyire. Afe apem aha-nkron aduoson nsia (1976) na ɔka Politburo amanyɔ adwumakuo no hoar. Giap bɛyɛɛ kɛse berɛ a ɔyɛ asrafoɔ panin a ɔda asrafoɔ a ɔwɔ Viet Minh berɛ a na wɔn ne Japanese reko wiase ɔko kɛseɛ a ɛtɔ so mmienu, na ɔnni asra adwuma no mu nteteeɛ biara efirisɛ, na ɔyɛ tikyani a ɔkyerɛ French kasa."} {"id": "5939", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kwenkwen(pronounciation of \"Kwenkwen\" (help·info)) anaa shinkaafa/kyinkaafa yɛ Ghana nnuane mu baako a nkurɔfoɔ pii ani gye ho. Wɔtɔn aduane yi wɔ Kumasi mmɔnten so na ɛmfa ho ne nea ɔtɔn aduane no, ne hua yɛ pɛ. Wonyaa edin kwenkwen firi dede a atere a wɔde te aduane no berɛ a ɛka dadesɛn a aduane no wɔ mu no ho. Sɛ aduane no so bɛyɛ fɛ berɛ a obi akɔtɔ. Ɛgyina nnipa no botom. Wobetumi de nkosua, frɔyɛ, shito, dua a yanoa, gari, nantwi nam, nsumunam anaa wele aka aduane no ho adi. Esiane sɛ kwenkwen yɛ ɔmo a ani nyɛ fitaa nti ahoɔden a ɛwɔ mu no dɔɔso. Sɛ wodi aduane yi a ɛmee yiye, ɛyɛ ma nkurɔfo a ɔwɔ asikyere yare na ɛwɔ ahoɔden nnuro bi te sɛ \"Vitamin B\" ne \"Folic acid\" a ɛyɛ ma mmɔfra a ɔwɔ yafunu mu. https://citinewsroom.com/2019/10/nutritionist-akosua-writes-the-amazing-meal-shinkaafa-kwenkwen/ https://gramho.com/explore-hashtag/kwenkwen"} {"id": "3896", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Kolinda Grabar-Kitarović yε 0Krowehyia amanyɔni"} {"id": "3116", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Belgrade (Београд) yε kuro titiriw a ɛwɔ Serbia. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "2975", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Ukraine(pronounciation of \"Ukraine\" (help·info)) (Україна) yε ɔman. Kro titiriw wɔ Kiev."} {"id": "3458", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu San Diego yε kuro kεseε a ɛwɔ California (USA). Emu nipa dodoɔ yɛ 1,301,617 milion. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."} {"id": "6679", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Aguamansɛm gyina ho ma nsem, mfoni ne vidio a ɛfa obaa ne obarima nna ho."} {"id": "6123", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Anita De Sosoo yɛ Ghana amanyɔni sane nso yɛ kyineɛ amanyɔkuo\"National Democratic Congress\" \" Women's Organiser\" ɛna na ɔsane nso yɛ ekuoba wɔ \"National Disaster Management Organisation\" Anita De Sosoo bɛgyee din wɔ berɛ a na ɔka abɛdwafoɔ a wɔtoto wɔn ano wɔ Adom Fm kasafidie so a ɔkaa sɛ ɔman no Sikasɛm a ɛnkɔyie no nyinaa gyina mmotia nwanwasoɔ bi so. Nnipa a ɛwɔ Ghana pii noa amfa Anita De Sosoo ho ankyɛ no koraa wɔ asɛm a ɔkaeɛ no ho. Ɛno akyire no ɔsan ne ti firi ne diberɛ a na ɛkura no no ho. Anita nyaa ne suapɔn nwoma nkrataa a ɛdi kan firii \"Ghana Institute o Management and Public Administration\" ɛno akyire na ɔkɔɔ mmaranim sukuu. \"Dwarf economics and allied services\". Today. Archived from the original on 3 September 2014. Retrieved 31 August2014. \"In Africa, Calls for Heavenly (Currency) Intervention\". Wall Street Journal. Retrieved 18 July 2014. NDC Anita Gets NADMO Job\". Daily Guide. Archived from the original on 25 July 2014. Retrieved 18 July 2014. \"Fall of the cedi is due to juju, dwarfs – Anita Desooso\"."} {"id": "6126", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Molly Germaine Prempeh (wɔwoo no afe apem ahankron ne aduanan nson [1947]) wɔwoo no wɔ \"Seychelles\" a ɔyɛ Ghana hemaa. Ɔhemaa Hugutte babaa ne no ɛna ɔnanakansoa ne Prempeh I, Britishfoɔ bɔɔ ɔne n'abusuafoɔ asu firii hɔ wɔ afe apem ahankron mu.Wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du num mu no ɔyɛɛ n'adwene sɛ ɔbɛkɔ\"Seychelles\" akɔsra n'abusuafoɔ sɛdeɛ ɛbɛyɛ a wɔn bɛsane aka abom wɔ berɛ a ɔfirii ne kurom a yɛwoo no bɛyɛ mfeɛ aduosia. Wɔwoo Germaine Prempeh wɔ \"Seychelles\" nanso ɔtenaa Kumase, Ghana bɛyɛ mfeɛ aduosia nnwɔtwe. Wɔ ɔpɛpɔn bosome wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du num mu no ɔkɔɔ \"Seychelles\" nsrahwɛ deɛ ɛdi kan berɛ a watena Ghana mpɛn pii sɛdeɛ ɛbɛyɛ a ɔne n'abusuafoɔ bɛsan aka abom. Berɛ a ɔduruu Praslin wiemhyɛnbea no, ne sewaa Sylvia Prempeh babaa Marie-Rose Mahoune na ɛbɛhyiaa no. Ɔhyiaa n'abusuafoɔ a aka no, ɛyɛɛ wɔn nwanwa sɛ ɔtumi ka wɔn kasa a yɛfrɛ no \"creole\". Berɛ a na ɔwɔ\"Seychelles\" ɔkɔsraa ne nananom amu wɔ \"Seychelles\" akyi ne aboronsan a ɛtoaso mmienu wɔ Le Rocher, a na wɔfrɛ no \" Ashanti camp\"."} {"id": "6131", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Volta Tuntum anaa Mouhoun yɛ nsuo a ɛtene fa Burkina Faso a ɛtene bɛyɛ brofo kwansin apem, ahaasa ne aduonum mmienu (840ml) kɔ Volta fitaa a ɛwɔ Dagbon, Ghana mu. Baabi a yɛnya Volta tuntum firi yɛ\"Cascades\" mantam a ɛwɔ Burkina Faso,ɛbɛn Tenakourou bepɔ,ɛno na ɛwa wɔ ɔman no mu. Ɛne ɛhyeɛ no fa baabi bom a ɛda Ghana ne Cote d'Ivoire ne Burkina Faso ntam. Wɔ Ghana no ɛne ɛhyeɛ no fa baabi bom a ɛda savannah mantam ne Bono mantam ntam. Wasi Bui Dam no wɔ saa nsuo no so wɔ Ghana. Saa nsuo no kyɛ Bui National Park a ɛwɔ Ghana mu mmienu. Amisigo, Barnabas Akurigo (2005). Modelling Riverflow in the Volta Basin of West Africa: A Data-driven Framɛwɔrk. Cuvilier. p. 27. ISBN 9783865377012. Retrieved 18 July 2018. \"Ghana - Rivers and Lakes\". www.countrystudies.us. Retrieved 2017-08-17. CONFIRMED: Results of the 2018 Referendum on new regions\". Graphic Online. Retrieved 2020-08-18. \"Bui National Park\". Ghana Wildlife Division. Archived from the original on 23 February 2020. Retrieved 23 April 2018."} {"id": "6115", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Emelia Brobbey (wɔwoo no ɔpɛpɔn bosome da a ɛtɔ so nsia wɔ afe apem ahankron ne aduowɔtwe mmienu) yɛ Ghana sinitwanii, ɔyɛ adwuma wɔ tɛlɛvision so sane yɛ nnwontoni. Ɔno na afe no mu nyinaa Wɔyii no sɛ sinitwafoɔ a ɔda nso wɔ sinitwafoɔ no nyinaa mu ɛna wɔsane yii no sɛ sinitwanii a ɔyɛ boafoɔ wɔ afe no mu wɔ \"City People\" anigyeɛ abasobɔdeɛ wɔ afe mpem mmienu ne du-nsia mu. Ɔnyaa Ghana sinitwanii a ɔyɛ adeɛ ne obia ɔpɛ nnipa asɛm wɔ \"3G\" abasobɔdeɛ wɔ New York wɔ mfeɛ mpem mmienu ne dunnwɔtwe. Ɔnyaa mfeɛ mpem mmienu ne dunkron ɔbaa sinitwanii a ɔyɛ adeɛ wɔ ZAFAA wiase nyinaa abasya \"African Film Academy Awards\" na ɛde maa no wɔ badwam. Wɔwoo Emelia Brobbey wɔ ɔpɛpɔn bosome a ɛto so nsia wɔ afe apem ahankron ne aduowɔtwe mmienu ɛna ɔnyinii wɔ Akyem Swedru a ɛwɔ apuiɛ mantam wɔ Ghana. Ɔwiee Akyem Swedru ntoasoɔ sukuu ɛna ɔtoaso kɔɔ \"Presbytarian Teachers Training College\". Ɔnyaa akyerɛkyerɛfoɔ\"certificate A\" wɔde Emelia kɔtoo Obuasi sɛ ɔnkyerɛ abɔdeɛ mu nyansapɛ. Ɛno akyire no obi de no wuraa sinitwa mu."} {"id": "6139", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Key soap concert party yɛ anigyeɛ sini bi a agye din a wɔyi no wɔ Tv so firi afe apem ahankron ne aduokron mpamu de kɔsi mfeɛ mpem mmienu ahyɛaseɛ Anigyeɛ sini a wɔyi no wɔ\"Ghana Broadcasting Corporation's station\", GTV faa Kofi Adu, Nkomode, Samuel Kwadwo Boahen ne Araba Stamp. Bob santo Nkomode Bishop Bob Okala Kofi Adu Araba Stamp Aktobeto Mercy Aseidu Aunte B A1 School fees Koo Nimo Yaw Labilo Felix Bell Abenkwan Orlando Abusuapanin Judas Sakib, Mimi (2016-01-26). \"Why CONCERT PARTY on GTV Collapsed; Akrobeto Shares The Reason\". Ghana Film Industry. Retrieved 2019-10-25"} {"id": "6107", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Pru nsuo yɛ nsuo bi a ɛwɔ Ghana. Pru nsuo no tene wɔ Asante, bɛyɛ brɔfo kwansin aduonum mmiɛnsa (33miles) mampɔn atɔeɛ wɔ ɔman no mfimfini na asane atene kɔ atifi apuiɛ, a ne tenten yɛ brɔfo kwansin ɔha ne aduokron (120miles). Ɛhɔ fa baabi a ɛwɔ pru be Anum nsuo ntam na ɛkabom yɛ Pra ne Anum kwaeɛ a wagyae no hɔ no. Rand McNally Encyclopedia of World Rivers. Rand McNally. 1980. p. 34. Amanor, Kojo (1999). Global Restructuring and Land Rights in Ghana: Forest Food Chains, Timber, and Rural Livelihoods. Nordic Africa Institute. p. 123. ISBN 978-91-7106-437-0."} {"id": "6195", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Asunafo North(pronunciation of\"Asunafo North\") (help·info) abatoɔ mpesua no ka abatoɔ mpesua a Ghana abatoɔ kɔmisa tetee ma yɛde too aba wɔ berɛ a ɛdi kan koraa a ɔman Ghana gyee kabimamenkabi amanmuo too mu. Asunafo North abatoɔ mpesua no mmarahyɛbadwam akonnwa no yɛ akonnwa a Ɔsono amannyɔkuo New Patriotic Party (NPP) na watena so dodoɔ pa ara, ansa na Kyiniiɛ amannyɔkuo National Democratic Congress(NDC) nso aba a wɔn nso atena akonnwa no so bi nanso ɛnte sɛ Ɔsono amannyɔkuo New Patriotic Party ( NPP) deɛ no. Wɔ afe apem aha nkron ne aduokron mmienu (1992) abatoɔ mu no, Asunafo North mmarahyɛbadwam akonnwa abatoɔ mu no, Kyineeɛ amanyɔkuo National Democratic Congress (NDC) ananmusini a wɔde no baeɛ ne owura David Kwasi Amankwah, na berɛ a abatoɔ no baa awieɛ no, na wadi nkunim ama n'amannyɔkuo (NDC) New Democratic Congress. Owura David Kwasi Amankwah nko ara ne Kyiniiɛ amanyɔkuo National Democratic Congress(NDC) ananmusini a watumi atena Asunafo North abatoɔ mpesUua mmarahyɛbadwam akonnwa no so."} {"id": "6267", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Jaman South (pronunciation of \"Jaman North\" (help·info)) yɛ mansini adantam a ɛwɔ nnipa mpem ɔha ne du nan, ahanu ne aduonum nson ne nkuro ɔha ne aduasa. Nanso nnipa dodoɔ a ɛto aba yɛ mma yi me fa. Yaw Afful a ɔwɔ ɔsono amanyɔkuo New patriotic party mu na ɔyɛ saa mansini no mmarahyɛbedwanii. Yaw Afful Maama na na ɔyɛ saa mpɛsoa no mmarahyɛbedwanii wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nnwɔtwe mu. Ɛnam ɔsono amanyɔkuo New patriotic party so na wɔtoo no so aba ma no nyaa mma mpem nsia, ahanum ne nsia a ɔde bɛyɛɛ mmarahyɛbedwanii. Ɔdii Anna Nyamekyɛ a na ɔwɔ ɔsono amanyɔkuo New patriotic party mu adeɛ wɔ kwasafoman a ɛtɔ so nan nom. Jaman South population\". city population. Retrieved 7 September 2019. MPs elected in the Ghanaian parliamentary election, 2008"} {"id": "6422", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Jirapa(pronunciation of \"Jirapa\" (help·info))ka mpasua a wɔn ananmusini wɔ Ghana Mmarahyɛbadwam ho no. Abatoɔ berɛ biara mu no, wɔde 'first past the post' abatoɔ nhyehyeɛ no yi mmarahyɛbadwani baako. Jirapa mpasua no wɔ Jirapa/Lambu mansini a ɛwɔ Atifi Atɔeɛ Mantam wɔ Ghana. Mpasua no hyeɛ ahodoɔ nyinara wɔ Jirapa mansini no mu wɔ Atifi Atɔeɛ Mantam a ɛwɔ Ghana. Wɔ Oforisuo 7, 2009, Edward Salia(National Democratic Congress amanyɔkuo no muni) a na ɔyɛ mmarahyɛbadwani ma mpasua no kaa baabi. Eyi maa ɛho behiae sɛ wɔto aba yi mmarahyɛbadwani foforɔ ma mpasua no. Francis Bawaana Dakurah a ɔyɛ National Democratic Congress amanyɔkuo no muni de mma no mu 9,337(59.0%) na edii nkunim wɔ abatoɔ no mu. Ɔne New Patriotic Party amanyɔkuo no muni Justin Bayelah Dakurah na esii akan no. \"Dakurah elected as MP for Jirapa\". GhanaWeb.com. GhanaWeb. Retrieved 20 August 201 \"Election 2012: Jirapa\". GhanaWeb.com. GhanaWeb. Retrieved 20 August 2018 https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/artikel.php?ID=157774 https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/artikel.php?ID=160279"} {"id": "6403", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Ho West(pronunciation of\"Ho West\") (help·info) ka mpɛsoa a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam no ho. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Ho West wɔ Ho mansini a ɛwɔ Fram mantam wɔ Ghana. N'ahenkro ne Dzolokpuita. Mpɛsoa no akonnwa no hyɛ Ho mansini wɔ a ɛwɔ Fram mantam wɔ Ghana. Ɛne Ho mansini adantam de rekɔ anaafoɔ na ɛkyɛ ne hyeɛ, South Dayi de rekɔ atifi atɔeɛ, ɛna Afadzato South dekɔ atifi apueɛ. Ho West,Adaklu ne North Tongu mansini a ɛwɔ Fram mantam tene kɔ apueɛ atɔeɛ ahyeɛ mu."} {"id": "6404", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Hohoe(pronunciation of\"Hohoe\") (help·info) ka mpɛsoa a ɛwɔ Ghana mmarahyɛbedwam no ho. Wɔyi mmarahyɛbedwanii baako a ne din wɔ abatoɔ nkrataa nom a ɔgyina hɔ ma saa mpɛsoa no. Hohoe wɔ Hohoe mansini adantam a ɛwɔ Fram mantam wɔ Ghana. Mpɛsoa no hyɛ Hohoe mansini adantam mu a ɛwɔ Fram mantam wɔ Ghana Hohoe South mpɛsoa so wɔ afe apem ahankron ne aduokron mmienu no Kosi Kedem gyinaa hɔ maa mpɛsoa wɔ kyineeɛ amanyɔkuo National Democratic Congress anan mu. Joseph Zephenat Amenowode a na ɔwɔ Kyineeɛ amanyɔkuo National Democratic Congress nso gyinaa hɔ maa mpɛsoa no wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nan mu. Wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du mmienu wɔ Hohoe mpɛsoaso no, Bernice Adiku Heloo a ɛwɔ kyineeɛ amanyɔkuo National Democratic Congress gyinaa hɔ maa mpɛsoa no wɔ saa afe korɔ no ara mu ɛna John Peter Amewu a ɛwɔ ɔsono amanyɔkuo New patriotic party nso gyinaa hɔ maa mpɛsoa no wɔ mfeɛ mpem mmienu ne aduonu mu. https://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2020/parliament/volta/hohoe/"} {"id": "6192", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Juabeso(pronunciation of\"Juaboso\") (help·info) abatoɔ mpesua no yɛ abatoɔ mpesua nkron a ɛwɔ Western North mantam no mu wɔ Ghana. Nkane no na wɔhyɛ Juaboso-Bodi abatoɔ mpesua no mu firi mfie mpem mmienu ne nan abatoɔ mu a wɔte firii Sefwi-Bibiani mansini no abatoɔ mpesua no mu de kɔ si sɛ wotee mansini no anaafoɔ fam firii Bodi mansini no mu maa yɛnyaa Juaboso abatoɔ mpesua no wɔ Ayɛwohomumɔ bosome no da a ɛtɔ so aduonu nwɔtwe wɔ afe mpem mmienu ne du-mmienu abatoɔ mu. Juaboso abatoɔ mpesua no ahenkron ne Juaboso. Kwabena Mintah Akandoh na ɔyɛ mmarahyɛbadwani ma saa mpɛsoa no. Ɛnam kyiniiɛ amannyɔkuo National Democratic Comgress so na wɔtoo no so aba yii no ma no nyaa mma dodoɔ mpem nson, ahasia ne du nkron (7,619) de bɛyɛɛ mmarahyɛbedwani. Na ɔno na ɔyɛ mmarahyɛbedwani a ɔte akonnwa no so ansa na wɔreto mfeɛ mpem mmienu ne nnwɔtwe aba no."} {"id": "1", "contents": "Atwerɛsɛm a yɛn apaw ato hɔ Michael Paul Ansah (Born 31 October, 1928) yɛ Ghanani amanyɔni a ɔsoom wɔ Ghana adehyeman a edikan no ne nea ɛtɔ so miensa no mu. ɔsoom sɛ mmarahyɛ baguani a ogyina hɔ ma Akwamu abatoɔ mpɛsoa so firi afe 1965 mu kosii afe 1966 mu na fae, sɛ mmarahyɛ baguani a ogyina hɔ ma Frao Mantam mpɛsoa so firi afe 1979 kosi afe 1981 mu. ɔsoom sɛ Soafo a ɔhwɛ Akwahosan so firi afe 1979 kosii afe 1981 ne Soafo a ɔhwɛ Mfirinwuma, abɔdeɛ mu nyansapɛ ne abɛɛforo so firi August firi afe 1981 kosi December, afe 1981. Toa so kan wɔ ha... Atwerɛsɛm a adikan aba Atwerɛwsɛm a ɛyɛ Hajia Alima Mahama (wɔ woo no Obubuo da a ɛtɔ 7, afe 1957 wɔ Walewale, Atifi-Apuei manatam mu) yɛ mmaranimfo. Na ɔyɛ mmarahyɛbaguamuni a ogyina hɔ ma Nalerigu/Gambaga mpesua. Ɔyɛ amanyɔkuo New Patriotic Party mu ni. Alima Mahama kɔɔ ntoaso sukuu wɔ Wesly Girls Senior High School a ɛwɔ Cape Coast. Ɔtoaa so kɔɔ suapɔn a ɛne University of Ghana Toa so kan wɔ ha..... Atwerɛsɛm a adikan aba So wonim...?"} {"id": "4916", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Jean-Luc Mélenchon Jean-Luc Mélenchon (Tanger, 1951) yε France amanyɔni"} {"id": "6673", "contents": "Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu Aduruyɛ gyina hɔ ma ayaresa a ɛboa obi ma onya akwahosan pa"} {"id": "3573", "contents": "Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu Samara yε kuro kεseε a ɛwɔ Russia. Emu nipa dodoɔ yɛ 1,157,880 million. Nsɛm a ɛwɔ saa atwerɛwsɛm yi mu sua. Wobɛtumi di bi aka ho aboa Wikipedia."}