Unique_ID,Year,Party,Name,Transcript_chunks
ID_2440,2000,SOP,Mária Kadlečíková,"Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, som prekvapená tým, že táto poslanecká novela návrhu zákona sa vôbec dostáva pred nás a že v súlade so zasadnutím koaličnej rady, tak ako sa včera koaličná rada dohodla, vlastne nebola aspoň pre túto chvíľu stiahnutá. Pretože v koaličnej rade sa dohodlo, že sa nebudú podporovať žiadne poslanecké návrhy týkajúce sa pôdy a že o dva týždne sa v koaličnej rade prehodnotí vládny návrh zákona, ktorý bol pripravený Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Pôda je ohromne citlivá komodita a v Slovenskej republike sa s ňou začínajú objavovať veľké špekulácie, ohromná hra o ňu. A preto nie je možné, aby neodborníci, ľudia, ktorí nemajú dostatočné informácie, vlastne predkladali takéto zákony. Bez urážky. Ale tu treba naozaj spojiť to najlepšie, čo máme, najmä z pôdoznalectva, aby sme sa nijakej chyby nedopustili. Druhý dôvod je ten, že si zákon vyžaduje kompletnejšiu novelu. Jednak sú to závery Najvyššieho kontrolného úradu, prieskumu, ktorý bol spravený, alebo teda kontroly na Slovenskom pozemkovom fonde, ale zároveň už je aj zmenená situácia v niektorých inštitucionálnych otázkach. Voči obciam sa štát musí začať správať veľkorysejšie. Teda treba uvažovať aj o tom, čo im môže štát dať bezplatne napríklad aj v intravilánoch obce, a to je v súlade aj so znižovaním objemu štátnej pôdy, a čo je aj náš záväzok v súvislosti so vstupom do Európskej únie. Tretí problém - otázka priority. Tento návrh vlastne ide proti našim zámerom vstupu do Európskej únie, proti našim záväzkom. My sme sa zaviazali, že budeme mať vlastnícky usporiadané vzťahy, a to do 31. januára 2005. Ak teraz otvoríme reštitúcie, tak to neusporiadame ani v roku 2010. A nechcem vidieť tie problémy, ktoré nastanú aj v medziľudských vzťahoch, lebo predovšetkým si treba uvedomiť, že tu bola prvá pozemková reforma. A tá prvá pozemková reforma bola v roku 1919 a vlastne všetci tí, ktorí mali viac ako 150 hektárov ornej pôdy alebo 250 hektárov celkovej pôdy, mali vykúpenú túto pôdu, a to za 45 percent jej hodnoty, ale za oveľa vyššiu hodnotu ju nakupovali tí iní. A teda my by sme išli tým druhým teraz brať túto pôdu, pýtam sa vlastnícky. Teraz ďalej pokračujeme druhou pozemkovou reformou. Tá bola v roku 1946 a mala tri etapy. Znovu zdôrazňujem, že sa dokončilo to, čo sa počas prvej etapy nedokončilo a znovu to bolo vykúpené. Za pozemkovými reformami každý kultúrny štát a, zdôrazňujem aj Česká republika, ale vtedy sme to robili spoločne, urobila jednu veľkú čiaru a pozemkové reformy nie je možné meniť. Nechcem tu tento problém zvlášť rozoberať, ale treba si všimnúť, čo v dôvodovej správe navrhovatelia používajú. Hovoria o prioritnom vlastníctve, miešajú do toho družstevné vlastníctvo, miešajú do toho zároveň komunistický režim. Pozor, treba si uvedomiť, že vlastne dedičstvo tu bolo zachované, nie užívanie pôdy, ale dedičské práva áno. Takže vlastne najmä v družstvách tu môžeme mať veľmi konkrétnych vlastníkov až na tých, a tu by som pána navrhovateľa chcela upozorniť, že sa dopúšťa chyby, ak tvrdí, že v zákone číslo 180, ak chce novelizovať § 15, hovorí o tom, že neidentifikovaní nie sú tí, ktorí sú známi vlastníci. Nie je to pravda. Ak si občan doteraz vlastne nedal v rámci dedičstva do poriadku svoje pozemky z akéhokoľvek dôvodu, možno na to nemal peniaze, tak jeho pôda sa dnes považuje za pôdu neidentifikovanú, teda je vlastnícky neidentifikovaná, ale o dva mesiace už môže byť vlastnícky identifikovaná. Takže o čom to hovoríme, keď hovoríme o prioritnom vlastníctve? To je vlastne otvorenie pozemkových reforiem jednej aj druhej, najmä ak do toho dávame tých, ktorí boli vraj v zahraničí. A tí zo zahraničia si nemohli uplatniť vlastníctvo. Kto to boli? Esterházyovci, Pálfyovci alebo Coburgovci? O kom to hovoríme, preboha. To si tiež musíme na pôde Národnej rady uvedomiť a k pôde pristupovať zodpovednejšie. Odborná skupina, ktorá pracovala k otázkam prevodu pôdy do správy obcí, sa dohodla na tom, že vlastne § 15 zákona číslo 180 naozaj bude treba novelizovať, a to tak, aby sa právo občana z piatich na desať rokov predĺžilo. Toto ale treba robiť pri komplexnejšej novele zákona, ktorá bude potom už neskôr môcť rešpektovať aj novelizáciu ústavy, pri ktorej sa bude hovoriť o prevode pôdy. Takže som plne za tých päť až desať rokov, veď to bola jedine SOP, ktorá pri vládnom programe upozornila na to, že predchádzajúca koalícia sa dopustila takej chyby, že občanovi toto právo zobrala. Ale v žiadnom prípade nepodporím otváranie reštitučných nárokov, lebo v tom prípade sa otvoria aj iné veci. Keďže právo oprávnených osôb na vydanie nehnuteľnosti už zaniklo, toto právo sa neobnoví tým, že sa prijme navrhovaná úprava. Bude tomu tak preto, že nový zákon nebude pôsobiť spätne, ale do budúcnosti. Z uvedeného dôvodu predložený návrh nemôže realizovať zámer, ktorý sledujú jeho predkladatelia, to je, že sa prelomí lehota na uplatnenie reštitúcií. No ale potom musíme začať aj s inými otázkami, ak by sme to chceli riešiť ináč, a to by sme museli otvárať iné zákony. Napríklad podľa zákona číslo 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, respektíve požiadavky na vydanie nehnuteľností, ktoré prešli do vlastníctva štátu aj z iných dôvodov, než sú vymenované v § 6 ods. 1. Tento návrh zákona, ktorý je predložený najmä v súvislosti s reštitúciami, nezakladá žiadne istoty. Ten zakladá predovšetkým neistoty podnikania na pôde. Takže z tohto dôvodu v žiadnom prípade neodporúčam ani postúpenie tohto zákona do druhého čítania. Treba rešpektovať koaličnú dohodu, a to je, že o dva týždne sa bude o týchto otázkach rokovať a bude sa rokovať kvalifikovane na úrovni. No a čo by som chcela ešte poznamenať, že v žiadnom prípade tento návrh zákona nie je, tak ako sa v dôvodovej správe uvádza, že nevytvára vlastne nápor na štátny rozpočet. Pretože skutočne účelom § 22 zákona je najmä zabezpečiť racionálne hospodárenie v lesoch ich vlastníkmi. Ale to by nebolo zásadne možné, ak by sa vlastníkom odovzdávali do užívania jednotlivé pozemky s nepatrnou výmerou. Navyše nevyhnutné náklady spojené s vymeraním každého takéhoto pozemku by musel hradiť štát. Takže zle to bolo preštudované, tie náklady by sa v takomto prípade výraznejšie zvýšili. Preto podporím taký zákon, takú novelu zákona, ktorá bude výsledkom koaličných dohôd koaličných strán, ktoré budú rešpektovať jednotlivé koaličné strany, ktoré nebudú otvárať reštitúcie. Za tým sa musí spraviť čiara, lebo potom s pozemkami v republike nebudeme mať poriadok, ako som povedala, ani o desať rokov, a to vážne ohrozujeme náš vstup do Európskej únie. A okrem toho naozaj nebudem podporovať zákon, ktorý nenechá mŕtvych spať a otvára hroby. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)"
ID_3142,2001,HZDS,Peter Baco,"ekologickým aj na ľudských životoch. Kladiem otázky: Vie si dnes vôbec niekto predstaviť, akým nevyliečiteľným vredom na prírode by bolo toto nedokončené vodné dielo? Chce niekto spochybňovať fakt, že bez dokončenia Vodného diela Gabčíkovo by bola povodeň v roku 1996 spôsobila len ekonomické škody až 180 mld. Sk, 180 mld. Sk? Rýchlo zabúdame, historickým faktom však zostáva, že nielenže nám dal aj haagský súd za pravdu, ale za Mečiarovej vlády sme urobili na úrovni zmocnencov vlád pre obe strany výhodnú dohodu o realizácii tohto rozsudku. A čo sa deje dnes? Nie je to kolaborácia, ak sa pripúšťa spochybňovanie tejto dohody? Dámy a páni, toto všetko hovorím len preto, aby som vám, poslancom vládnej koalície, povedal, že keby ste boli vtedy v roku 1992 vládli v takomto koaličnom zložení, keby ste sa boli vydierali tými, čo vždy kolaborujú proti Slovenskej republike, tak ako to robíte s tými istými ľuďmi dnes aj pri ústave, určite by sa bol realizoval variant Gabčíkovskej katastrofy. Je to tak. Páni poslanci Orosz, Šimko, predkladatelia, aj v roku 1992 by ste boli obhajovali v tejto koaličnej skladbe ústretovosť voči maďarskej koalícii a nedokončenie vodného diela, boli by ste Slovákom aj Maďarom spôsobili katastrofu. Ustupujete tlaku z domova i zo zahraničia a idete likvidovať občiansku spoločnosť národného štátu Slovenskej republiky v mene akéhosi Rousseauského utopistického a naivného nového sveta, o ktorom sa tu tak krásne a naivne v koži jahniatka snažil rozprávať pán poslanec Šimko. Ale, pán poslanec, ak si preštudujete lepšie dejiny, zistíte, že aj v čase filozofa Rousseaua sa dalo efektívne konať a boli ľudia aj typu veľkého Voltaira. Nie, svet nie je ani dobrý, ani zlý, svet sú ľudia a ľudia sa majú vždy tak, ako si zaslúžia. A zaslúžia si to, za čo sa vedia zasadiť, za čo vedia bojovať, za čo sa vedia nadchnúť, za čo sa vedia obetovať. Takto tvrdo, a nie naivne to vo svete chodí. O tom sú naše výhrady k vami pripravovanej novele ústavy, vážení páni predkladatelia. Nevyhovárajte sa na to, na čo vás nenútila európska inštitúcia. Veď je to presne ten istý podvodný scenár, ako som tu spomínal s Gabčíkovom, to znamená kolaboranti zo Slovenskej republiky účelovo podsunú do Európskej únii proti Slovensku niečo, čo sa dostane do oficiálnych dokumentov, a potom sa stáva oficiálnym nátlakom a požiadavkou voči Slovenskej republike. To je scenár, ktorý je osvedčený, ktorý sa donekonečna opakuje, ktorý ste aj uplatnili pri tlaku Európskej únie na to, aby sa na Slovensku zmenila ústava. Už keď som pritom, tak chcem povedať, že Európska únia, a hovoril som o tom so zástupcami Európskej únie, absolútne Slovensku nepredznačila a nenanucuje, akú má mať novelizovanú podobu Ústava Slovenskej republiky, či to bude novela v jednom odseku, v jednom článku alebo či to bude malá alebo veľká novela. Takže nevyhovárajte sa, že ideme vyhovieť touto novelou Európskej únii a že plníme jedno z kritérií podmieňovaných do Európskej únie. Vážení páni koaliční predkladatelia tzv. koaličnej novely ústavy, zamyslite sa veľmi vážne nad tým, čo hovorí opozícia, a trošku aj počúvajte. To, čo sa vám zdá, že počujete ako tlkot vášho slovenského srdca, to sú v skutočnosti zvuky z úplne opačnej strany vášho ja. Sú to trasorítkové efekty, z ktorých cítiť zmes zbabelosti, zapredanectva a lokajstva. Slovenské vlastenectvo a občianska statočnosť voňajú totižto, dámy a páni, úplne naopak. Tvrdo sa ohradzujem, vážená vládna koalícia, proti tým vašim vystúpeniam, v ktorých sa nám snažíte nasadiť masku akýchsi netvorov brániacich realizovať sa národnostným menšinám a etnickým skupinám, pričom máte na mysli len záujem maďarskej národnostnej menšiny. Myslím si, že sme presvedčili v mnohých našich krokoch, že úplný opak je pravdou. Vždy sme boli ochotní a sme ochotní diskutovať a riešiť problémy menšín, keď sú založené na serióznych rozboroch, ktoré sú schopné aj vyargumentovať a preukázať, že nejaký problém skutočne aj existuje. Ale pýtam sa vás, vážení poslanci z vládnej koalície, máte k dispozícii akékoľvek seriózne analýzy zdôvodnenia potrieb riešenia problémov maďarskej národnostnej menšiny, o ktorých tu v súvislosti s prerokúvaním novely ústavy hovoríme? Ide o to, vážení páni koaliční poslanci, aby ste si naozaj všimli, čomu máte slúžiť. Strana maďarskej koalície sa deklaruje za ochrancu záujmov a potrieb všetkých národnostných a etnických skupín, pritom SMK predkladá stále nové a nové len maďarské problémy na riešenie, pričom neraz nejde o riešenie problémov, ale de facto ide o ich vyvolanie alebo aspoň o vytvorenie priestoru na nastoľovanie nových problémov v budúcnosti. S touto taktikou máme veľa praktických skúseností, o ktorých som tu už aj hovoril, a sú jasne preukázané. Vieme ich preukázať ďalšími faktmi a verím, vážení koaliční poslanci, že zoberiete to, čo hovorím, aj do úvahy. Keby sme sa na chvíľu preniesli ponad morálnu legitímnosť takéhoto postupu s chladnou hlavou, musíme prísť k záveru, že ďalej už nie je možné ľahkomyseľne prijímať nové a nové privilégiá, nové a nové ultimáta, nový a nový nátlak Strany maďarskej koalície pre akoby riešenie problémov maďarskej národnostnej menšiny, iba ak naozaj budú, tak ako som povedal, veľmi seriózne odôvodnené. Čo sa vlastne deje? V dôsledku tejto ústretovosti a ústupčivosti pred problémami sa skutočným reálnym problémom na národnostne zmiešanom území Slovenskej republiky stalo nerovnoprávne, presnejšie povedané, zlé postavenie Slovákov na tomto území. Len jeden príklad, ktorých sú stovky. Slovák na dvojjazyčnej škole nemôže byť triednym učiteľom, lebo musí viesť triednu knihu v jazyku, ktorý nemusí ovládať. To samo osebe je paradoxné, samozrejme, myslí sa tu v jazyku menšiny, v jazyku maďarskom. V HZDS dostávame stovky individuálnych, kolektívnych žiadostí Slovákov z takéhoto územia o pomoc. Tieto prosby skutočne berieme vážne, analyzujeme a ukazuje sa, že postavenie Slovákov na južnom Slovensku treba zásadne zlepšiť, vyrovnať s tým postavením, aké majú občania maďarskej národnostnej menšiny. Dá sa predpokladať, že keď toto urobíme v prospech Slovákov, aby sa vyvážila ich pozícia, zasa nastúpi maďarská koalícia, maďarská menšina s ďalšími požiadavkami na práva, v ktorých bude chcieť predbehnúť Slovákov. Bude to donekonečna kolotoč? Preto hovorím o požiadavkách Strany maďarskej koalície súvisiacich s ústavou, lebo Slovákov na zmiešanom území sa súčasná vláda nielenže nechce zastať, ale ani ich nechce počúvať. Patrí to nielen do koloritu, ktorý prebieha v príprave ústavy, ale aj do ducha ústavy. Nepodceňujte, páni poslanci, koalície fakt, že medzi poslancami koalície existujú a aj vám diktujú skutočný reálni iredentisti, ktorí si z boja akoby proti krivdám na Maďaroch robia celkom výnosnú živnosť a, ako sa zdá, bohužiaľ, na celý život. Držia v šachu vás ako rukojemníkov, poslancov koaličných strán a poslancov Strany maďarskej koalície, ale aj príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny. Ak by niekomu nestačil príklad Gabčíkova a ďalšie súvislosti, ktoré som tu uviedol, nuž teda poukážem na vystúpenie podpredsedu Strany maďarskej koalície pána poslanca Miklósa Duraya, ktorý nedávno v Budapešti navrhol, aby Maďarská republika rozšírila svoju vlastnú ústavu na všetkých príslušníkov maďarského národa. To znamená, že by mala Ústava Maďarskej republiky platiť aj na Maďarov v zahraničí, to znamená aj na príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny Slovenskej republiky. A z našej vlády žiadna reakcia. Všimnite si, prosím, že poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, ale aj ďalší politici SMK zámerne porušujú Ústavu Slovenskej republiky, ktorá používa termín """"""""""""""""národnostná menšina"""""""""""""""". Od nich to nikdy nepočujete, používajú termíny """"""""""""""""príslušníci maďarského národa"""""""""""""""" alebo """"""""""""""""maďarské národné spoločenstvo"""""""""""""""", """"""""""""""""národná menšina"""""""""""""""" a podobne. Páni poslanci, aj tu som to počul. Ak ste lojálni s touto republikou, prečo nepoužívate terminológiu, ktorá je v Ústave Slovenskej republiky? Teda opozičné názory predkladateľov ústavy nezaujímajú, ale zato podliehate nátlaku tých, ktorí aj takýmto spôsobom demonštrujú, že Slovenská republika nie je ich vlasť, nie je ich domovina, a dennodenne úmyselne porušujú Ústavu Slovenskej republiky. Ďalším skvostom iredentizmu je knižné vydanie hanopisu Slovákov a Slovenska nazvaného """"""""""""""""Maďari na Slovensku"""""""""""""""". Autor Pál Csáky v roku 1997 túto publikáciu nepripravil pre obyvateľov tejto krajiny. Kniha patrí do toho scenára, o ktorom som hovoril. Vyšla v anglickom jazyku a bola adresovaná zahraničným bruselským kruhom. Teda nejde o nič iné, iba o inú podobu žalovania na Slovenskú republiku. Mal som možnosť túto knihu oponovať, mohol by som o nej veľa hovoriť, ale súhrnne - znôška neprávd, poloprávd, lží veľmi ublížila nielen Slovákom, ale všetkým ľuďom aj Maďarom na Slovensku. Každému, kto si túto knihu prečíta a pozná reálie na Slovensku, pochopí, že na Slovensku neexistuje problém Maďarov, ale skutočný problém, ktorý na Slovensku existuje, je problém Slovákov na zmiešaných územiach. Vyhlásenie v tejto knihe na strane 20, že Matica slovenská je ultranacionalistická organizácia, sa ma skutočne hlboko dotklo. Takže na našom vicepremiérskom kresle slovenskej vlády pôsobí tzv. moderný národovedec, ako si sám rád hovorí, pán Csáky, ktorého veľmi charakterizuje jeho ultimatívna požiadavka na zrušenie v minulosti uznanej viny Nemcov, Maďarov, kolaborantov a fašistov. Nemožno to inak chápať ako snahu o zrušenie princípov zakotvených v Benešových dekrétoch. Csákyho materiál adresovaný európskym inštitúciám je dokonalým prehľadom kolektívnych nárokov a požiadaviek na etnickom princípe a do tohto etnického patrí aj posledná požiadavka o etnické vlastníctvo pôdy, o etnické vlastnenie územia. Jednoducho povedané, príslušníci maďarskej národnosti žiadajú zrušiť kolektívnu vinu, odmietajú kolektívnu zodpovednosť, ale jedným dychom a vehementne, najvehementnejšie vlastne v Európe zároveň požadujú kolektívne právomoci. Nuž je to disproporcia, ktorá sa asi vyriešiť nedá. Osobitným prípadom v tomto balíku, dámy a páni, je"
ID_4040,2001,HZDS,Ivan Gašparovič,"Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, rozprava včera bola prerušená. Do rozpravy som sa prihlásil len z dôvodu, že chcem dať návrh na doplnenie uznesenia, ktoré predniesol pán poslanec Fico. Vystúpil som v rámci rozpravy dvakrát s pripomienkami, preto nechcem opakovať niektoré skutočnosti, ale nedá mi, aby som nezareagoval na niektoré vystúpenia aj na vystúpenie tu neprítomného pána ministra zahraničných vecí, ktorý veľmi podráždene reagoval na niektoré pripomienky, ktoré sa vyčítali vyjednávačom a vôbec určitej servilite našich vyjednávačov pri dohodovaní na základe niektorých  podmienok, ktoré stanovuje Európska únia, resp. orgány, organizácie, ktoré sledujú prípravu jednotlivých krajín, ktoré sa snažia vstúpiť do Európskej únie. Pán minister podráždene reagoval, keď sme hovorili, že česká garnitúra politických vyjednávačov a odborníkov je oveľa striktnejšia a konkrétnejšia a jednoznačnejšia pri presadzovaní svojich názorov. K tomu, že ministerstvo zahraničných vecí aj vláda pristupuje často servilne k niektorým požiadavkám, chcem pripomenúť pánovi ministrovi jeho vystúpenie, keď bol podpisovať chartu regionálnych a menšinových jazykov, keď víťazoslávne do televízie a rozhlasu vyniesol: „Išli sme ďaleko nad rámec požiadaviek Európskej únie a sme priekopníkmi v tomto smere v Európe.“ No ďakujem pekne, pán minister. A všetko svedčí o tom, aj prerokovávanie tejto zmluvy, že naši páni ministri a zrejme aj tu prítomný pán minister Harach idú ďaleko-ďaleko dopredu s plnením požiadaviek a názormi na plnenie týchto požiadaviek zo strany Európy.  Pani poslankyne, páni poslanci, predstavitelia návrhu na pod-písanie takejto zmluvy nám stále hovoria, o koľko peňazí prídeme, ak túto zmluvu takto, ako ju predkladajú, neprijmeme a nepodpíšeme. No všetko svedčí o opaku, že nie je to pravda. Všetci odborníci hovoria jednak o tom, že je to nezmysel, aby sa takto funkčná elektráreň a takto bezpečnostne zabezpečená takýmto spôsobom odstavovala a možno v budúcnosti aj likvidovala.  Dočítal som sa, že táto elektráreň ak bude odstavená v rokoch 2006 a 2008, naša krajina utrpí veľké hospodárske straty. V prvom rade to bude strata, ktorá bude vyplývať z toho, že budeme nútení dovážať elektrickú energiu. Bude to znamenať otvorenie trhu v objeme zhruba 10 mld. korún ročne pre iné subjekty. Znamená to, že Slovenské elektrárne, ktoré v súčasnosti majú elektronické ukazovatele z pohľadu hrubého zisku tesne nad nulou, sa určite dostanú do straty, lebo dnes elektráreň V-1 produkuje zhruba 3,5 mld. korún hrubého zisku. Bude to znamenať obrovskú stratu pre nás, pre Slovenské elektrárne, ale aj podstatný zásah do cenotvorby elektrickej energie pre budúcnosť v tom zmysle, že bude podnetom na masívne zvýšenie cien elektrickej energie.  Páni poslanci, ak skutočne aj z takéhoto pohľadu nebudeme hodnotiť obsah tejto zmluvy, ktorú nám vláda tuná predkladá, tak zrejme naši občania a naši voliči budú oprávnene hovoriť, že toto volebné obdobie a títo poslanci, ktorí nás reprezentovali, nezastupovali nás, ale zastupovali niekoho iného.  Vystúpenie pána poslanca Tatára mi dalo za pravdu, že do takýchto odborných vecí u nás môže hovoriť ktokoľvek, čokoľvek a kedykoľvek. Jeho odbornosť vo vystúpení bola dominantná. Len on rozumie energetike a nikto iný, aj keď k jadrovej energetike má zrejme tak ďaleko ako ku kozmu.  Ja som v priebehu rozpravy hovoril aj o tom, čo všetko táto vláda povedala, že získala, a nikdy nehovorí o tom, čo stratila. V súčasnej dobe S-300, obranný systém, o ktorý sme prišli a kde sme museli platiť storno, strašne veľa miliónov dolárov, kde sa zrušili niektoré projekty, ktoré boli prospešné do budúcnosti pre tento štát, ktoré len preto, že ich prijala a začala plniť minulá vláda, sa začali rušiť, diaľnice, deblokácie, ktoré chceme dneska za 20 % prijímať a ostatných 80 % tratiť, eurofondy, čo táto vláda zapríčinila svojím konaním, dá sa povedať konaním, ktoré vyvolalo aj v Európskej únii veľký problém, a dneska nám krátia stovky miliónov eurofondov, vyjednávanie našich vyjednávačov, pokiaľ ide o plnenie podmienok do Európskej únie, nemožnosť zamestnania našich občanov v priebehu 7 rokov, hoci pán minister povedal, že to nie je pravda, do predaja bánk sme investovali stovku miliónov a dneska ich predávame za facku, je to z tohto, páni poslanci a pani poslankyne, jednoznačné, že ide o nie ekonomické, o sociálne náhľady, o techniku, ale ide o politické rozhodnutie, ktoré čaká naša vláda, že mu umožní pohladkanie po hlave a povedanie – áno, splnili ste to, čo od vás chceme, bez toho, aby ste protestovali.  Z tohto dôvodu, pani poslankyne, páni poslanci, chcem dať návrh na doplnenie uznesenia, ktoré predkladal poslanec Fico, a to na základe čl. 86 písm. d) ústavy, aby vláda pred podpisom tejto zmluvy zmluvu predložila Národnej rade na vyjadrenie a prerokovanie.  A pán poslanec Tatár ma inicioval tým svojím vystúpením, kde hovoril, že dochádza ku klamaniu občana, jednotlivca. Tak beriem ho ako hodnoverného, že je to asi pravda, a preto z titulu jeho podnetu navrhujem, aby na základe čl. 119 ústavy písm. i) vláda vypísala a rozhodla o verejnej diskusii k takejto zmluve, k takémuto obsahu zmluvy.  To sú moje dva doplňujúce návrhy na uznesenie, ktoré navrhol poslanec Fico. Ďakujem pekne. (Potlesk.)"
ID_3081,2001,HZDS,Tibor Cabaj,"Pán predseda vlády, ak by ste si poučili tých, ktorí vám pripravovali vaše vystúpenie, a ukázali by ste im také niečo, čo je stenografický záznam z 5. schôdze Slovenskej národnej rady z 1. septembra 1992, tak by ste vedeli, o čom je to. Ale nemali ste záujem toto si prečítať, lebo ste vtedy neboli prítomný na rokovaní Národnej rady, hoci ste boli právoplatným poslancom Národnej rady. Vy ste boli vtedy na rétorickom cvičení v zahraničí a plat vám normálne išiel. Nemáte o to záujem, preto sa odvolávate na publikácie. Tam by ste si totiž všetko boli prečítali v predkladacej správe predsedu vlády. Ale chcem vás požiadať, ak sa odvolávate na hodnotiacu správu Európskej komisie, ktorá hovorí o nutnosti novelizácie ústavy, ako vysvetlíte Európskej komisii, že táto neschopná vláda nebola schopná naplniť to, čo vám hovorí Európska komisia. Alebo tu bol jednoznačne zámer, aby ste posunuli túto povinnosť podľa vás tak, ako ste to predniesli, na poslancov Národnej rady. Nebol to úmysel vyhnúť sa povinnosti podľa legislatívnych pravidiel vlády, aby ste to potom mohli alibisticky hodiť na žetóny alebo tlačidlových poslancov? Dovoľte mi, aby som reagoval aj na informáciu, keď ste hovorili, aká je to dobrá ústava pre občanov Slovenskej republiky. Tých ste sa na to neopýtali. Vy sa ich totiž ani nepýtate na situáciu, v ktorej sa nachádzajú, vy kričíte, ako sa občania majú dobre, len oni o tom nevedia. Podstatné je, že to vie premiér slovenskej vlády. Čo na tom, že občania sú hladní, nemajú prácu a všetky tie súvislosti, ktoré s tým idú. Toto je podstata. Kričíte o dobrej správe pre občanov Slovenskej republiky, neprekáža vám, že oni to nevedia. Stačí, že to vie premiér. Ten sa tak cíti, pretože sa vozí v """"""""""""""""bavoráku"""""""""""""""", má iný plat, a potom je to inak."
ID_3180,2001,HZDS,Július Binder,"a na učiteľa, ktorý svojvoľne vydával dvojjazyčné vysvedčenia? Nepamätáme sa na list adresovaný pánovi Delorsovi, vtedajšiemu predsedovi Komisie Európskeho spoločenstva, dovolím si z neho časť odcitovať, plné znenie si môžete prečítať v mojej knihy """"""""""""""""Prečo nemá Gabčíkovo Nagymaros?"""""""""""""""" na strane 101 až 103. List znie: """"""""""""""""Vaša Excelencia, my Maďari žijúci na tomto území nie sme jedinými dedičmi hydroelektrárne v Bösi, postavenej na hraničnom úseku Dunaja medzi Slovenskom a Maďarskom. V nepriamom zmysle ju zdedilo aj Európske spoločenstvo."""""""""""""""" A citujem presne, presný preklad, úradne overený: """"""""""""""""Maďari, ktorí tu žili tisícky rokov, trpia tiež faktom, že časť nášho životného prostredia je oddelená od prirodzeného sociálneho prostredia a je umelo stláčaná medzi elektráreň a staré hlavné koryto Dunaja. Sme jediní, ktorí sa musíme pozerať na 18 metrov vysokú stenu pred našimi oknami, pričom si uvedomujeme, že za ňou dňom i nocou prúdia tisícky metrov kubických vody za sekundu a že stavba má diskutabilnú kvalitu vzhľadom na nízku pracovnú morálku minulého režimu. Sme podvedení, nakoľko tisícky hektárov našej zeme"""""""""""""""", o tom je tu reč pri neidentifikovanej pôde, """"""""""""""""sa vyvlastnili bez kompenzácie alebo nádeje, že niekedy dostaneme niečo naspäť. Podľa vyjadrenia odborníkov viac ako 50 tisíc hektárov ornej pôdy vyschne kvôli poklesu spodnej vody. Pravdaže, najviac strachu nám naháňa i pomyslenie, že prípadná teroristická akcia by mohla zničiť hrádzu, čo by možno viedlo k tomu, že stovky až tisícky Maďarov by zomrelo a celá oblasť by bola za niekoľko minút zničená. Slováci majú proti veľkej vode imunitu. Postavení tvárou v tvár takejto hrozbe a zatlačení do negatívnych existenčných podmienok mnohí sa rozhodli opustiť svoju domovinu. Sme vystavení tomuto všetkému bez akejkoľvek vonkajšej ochrany alebo právnych prostriedkov na ochranu. Vaša Excelencia, chceli vy sme zdôrazniť nasledujúci fakt. V tejto oblasti na oboch stranách Dunaja skoro 100 % obyvateľstva tvoria Maďari. Slovenská vláda a jej politika kladie všetky negatívne následky v základe nedobrým zámerom výlučne na nás aj tým, že nalieha na činnosť elektrárne v Bösi. Táto stavba je posledným krokom v sedemdesiatročnej histórii permanentnej diskriminácie založenej na rovnakom vzťahu, aký je medzi kolóniou a kolonizátorom. Obyvatelia kolónie dostanú trosky a zisk pôjde kolonizátorovi. Preto vás žiadame, Vaša Excelencia, pán predseda, aby ste navštívili náš región a sám sa na vlastné oči presvedčili, že naše studne vyschli, steny našich domov popraskali a masy vody nebezpečne bušia nad našimi hlavami. Každý deň, každú minútu. Zároveň Vás prosíme, aby ste nám legitímnym politickym predstaviteľom Maďarov poskytli vhodnú príležitosť vysvetliť Vám naše názory na mieste. V Pozsony 23. decembra 1992, maďarskí členovia Federálneho zhromaždenia a poslanci Slovenskej národnej rady v zastúpení obyvateľstva regiónov."""""""""""""""" Dovolím si prečítať podpisy: """"""""""""""""Za Federálne zhromaždenie Ferenc Andrássy, Péter Bábi, István Bajnok, István Bartakovics, István Batta, Zoltán Boros, Miklós Duray, Stanislav Gawlik, István Horňák, László Mihály Molnár, Péter Pazmány, Klára Sárközy, Ernö Rózsa. Za Slovenskú národnú radu Pál Bárta, Edit Bauer, Béla Bugár, Pál Csáky, László Dobos, Árpád Duka-Zólyomi, Pál Farkas, Miklós Fehér, János Fiľakovský, János Fóthy, István Harna, László Köteles. Na vedomie pánovi Egonovi Klepschovi, predsedovi Európskeho parlamentu."""""""""""""""" Pripomínam vám, pani poslankyňa Angelovičová, pán poslanec Ambróš, pán poslanec Muránsky, naše skúsenosti pri rokovaní so zástupcami maďarského výboru pre životné prostredie, oživte si slová členov parlamentu, pripomeňte si diskusiu s poslucháčmi medzinárodného práva, ich názory. Tí, čo sledujú vývoj po rozhodnutí Medzinárodného súdneho dvora v Haagu o Sústave vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros, vedia, vedia niečo o návrhu Maďarskej republiky z novembra 1999. Dovolím si pripomenúť stručne v 1 000-stranovom dokumente jeho podstatu. Bohužiaľ, občania Slovenskej republiky o tomto dokumente nevedia. Maďarská republika v tomto dokumente nemieni vecne splniť zmluvu z roku 1977 a postaviť Nagymaros. Nerešpektuje rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora v Haagu. Maďarská republika požaduje jej patriacu polovicu prietokov Dunaja vypúšťať do koryta Dunaja mimo Vodného diela Gabčíkovo, vybudovaného podľa zmluvy z roku 1977. Maďarská republika navrhuje zlepšiť plavebné podmienky v úseku Palkovičovo - Budapešť tradičnými metódami, pričom automaticky predpokladá, že náklady týchto prác, ktoré by neboli nutné, keby sa postavil dolný stupeň, budú hradiť obe strany rovnakým dielom. Pani ministerka, miliarda korún ročne. Maďarská republika predpokladá anulovanie všetkých nárokov na náhradu škôd. A neuvažuje o kompenzácii škôd na strane Slovenskej republiky, ktoré sa bez dolného stupňa budú neustále zvyšovať. Burcujem a budem burcovať, keď už nie voči inému, tak voči štyrom ozbrojeným vpádom z juhu na naše územie od roku 1918. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na začiatku vzniku nášho poslaneckého mandátu sme sľubovali na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Sľubovali sme, že budeme plniť svoje povinnosti v záujme jej občanov. Vernosť republike znamená predovšetkým ochranu jej územia. Slovenský národ je pamätlivý a ten dobre vie, aké sú konečné zámery iredenty. Ja som ich istý čas zažíval na odpadnutom území po Viedenskej arbitráži. Vedia to občania Šurian, vedia to občania Nových Zámkov, vedia to občania ostatných dedín, ktoré v tomto spadli do tohto územia. Škoda, že súčasníci o tomto dosť málo vedia, ale najmä, že nechcú vedieť. Preto som vďačný spisovateľovi Vladimírovi Ferkovi, ktorý píše vo svojej poslednej knihe Zákon smotany. Váhaví poslanci by si mali prečítať ešte pred hlasovaním a maďarskí preto, aby vedeli, akí boli, akí sú a, žiaľ, aj budú. V ich geneticky zakódovanom ponímaní Slovenska je len čiastkový zámer. Cieľom je spoločná hranica Maďarska s Poľskom. Ak sa niekto najmä z našich maďarských kolegov o tom nevie vyjadriť, nech sa spýta pána Csurku, nájde ho v budapeštianskom parlamente. Pán Duray to nebude potrebovať. A tu sa ospravedlňujem pánu Durayovi, pretože on je jediný, ktorý to, čo si myslí, aj povie. Ten už pred 10 rokmi vyhlásil, že """"""""""""""""lojalita štátu je prežitkom"""""""""""""""". Tento občan, ktorý sedí u nás v parlamente a o jeho hlas a o podporu pre novelu ústavy úpenlivo prosíte, 3. apríla 1990 v novinách Verejnosť vyhlásil: """"""""""""""""Zmiešané manželstvá ničia maďarský národ. Špiní rasu ten, kto si zoberie Slovensku za ženu."""""""""""""""" Hľa, aký učenlivý žiak rasových teórií. Nechcete to počuť, nechcete to vnímať, že takto je to! Hovoríte o demokracii, hovoríte o dobrom spolužití. Toto sú pravdy! Dovolím si pripomenúť, že už v roku 1883 vznikol spolok FEMKE. Asociácie mi pripomínajú súčasné spolky podporované vysokými finančnými sumami, najmä Rákócziho zväz. Cieľom FEMKE bola prevýchova slovenských detí v maďarských rodinách. Od roku 1887 do roku 1892 bolo v dobytčích vagónoch s očíslovanými tabuľkami zo slovenského územia vyvezených 1 462 detí. Na to pri posudzovaní návrhu novely, ktorú prerokúvame, nezabúdajme. Nezabúdajme ani na to, že nejde len o históriu. Súčasnosť je rovnako varovná. Spomínaný pán Duray na kongrese Együttélés v roku 1992 povedal: """"""""""""""""Naším najvyšším cieľom je politická a hospodárska samospráva a celková autonómia."""""""""""""""" Tvorcovia novely ústavy, dobre počúvajte: """"""""""""""""My sami sa musíme vyhlásiť za národ, už nesmieme byť nálepkovaní urážlivým názvom menšina. Postavenie Maďarov na Slovensku bude rozhodujúcim jazýčkom na váhe pri vstupe Slovenska do Európy. Preto sme nútení použiť všetky formy a možnosti na to, aby sa svet dozvedel o našich problémoch."""""""""""""""" Dozvedajú sa komisári, emisári a iní, ktorí prichádzajú presvedčovať a ubezpečovať. SMK je jediná z koalície, ktorá plní dôsledne svoje predvolebné sľuby. Predložený návrh ústavy je najlepšou cestou k naplneniu maďarských zámerov. Váš hlas za novelu bude ich víťazstvom a porážkou Slovenska a slovenskosti. Nezabúdajte na to, že s výnimkou dvoch okresov, Dunajská Streda a Komárno, všetky južné okresy majú nadpolovičnú väčšinu slovenského obyvateľstva. Naša ústava musí zaručiť všetky základné práva obyvateľom tu žijúcim, slovenskej národnosti. V prípade juhu nezabúdajme, že to nie sú len štvorcové kilometre územia, ale aj materiálna základňa, ktorá sa najmä po roku 1948 budovala prevažne z peňazí Slovákov. Cez toto územie vzhľadom na prijateľný pôdny reliéf vedú naftovody a plynovody a budú viesť i vodovody. Na tomto území stojí gabčíkovské vodné dielo a vedľa neho pod povrchom je najväčšia zásobáreň pitnej vody v strednej Európe, znásobená práve Sústavou vodných diel Gabčíkovo. Južné Slovensko, to sú aj komárňanské Lodenice, štúrovská Celulózka a papiereň, tlmačské Kotlárne a Jadrová elektráreň Mochovce, Duslo Šaľa a stáročná obilnica Slovenska. Na toto všetko, kolegyne a kolegovia, pri schvaľovaní, radšej však neschválení, novely ústavy pamätajme. Ak by sme toto vypustili zo zreteľa, potom nemáme čo v tejto miestnosti hľadať. Ďakujem. (Potlesk.)"
ID_3260,2001,HZDS,Jozef Kalman,"Vypočuli sme si ďalší súbor konkrétnych a vysokoodborných zdôvodnení neprijateľnosti návrhu novely. Vypočuli sme si ďalší súbor logicky zdôvodnených a jednoducho povedaných návrhov, takže skutočne musíme pochopiť, prečo je v súčasnom období nenormálne prijímať to, čo sa v novele návrhu zákona uvádza. Zároveň sa zdôrazní, že za celý čas sme nepočuli odborný protiargument alebo vyvrátenie tých našich námetov, o ktorých hovoríme a o ktorých hovorili aj mnohí naši kolegovia. Pán Orosz sa teraz pokúsil vyjadriť v súvislosti s tripartitou. Pán poslanec Tkáč bol asi piaty, ktorý skutočne odborne vyjadril podstatu tripartitného systému vo verejnoprávnych inštitúciách typu zdravotných poisťovní, Sociálnej poisťovne a typu Národného úradu práce. Pán Orosz, teraz ste hovorili o otázke odporúčaní, ale nepovedali ste niektoré ďalšie odporúčania, ktoré sa týkajú aj Medzinárodnej organizácie práce a iných inštitúcií zaoberajúcich sa postavením odborov. Ak, pán Rusnák, chceme budovanie občianskej spoločnosti riešiť prostredníctvom finančných zdrojov a chceme si robiť fetiš z čísel, nikdy občiansku spoločnosť nevybudujeme. Preto by bolo dobré, aby ste argumentovali odborne a správne. Zatiaľ bolo vyvrátené len jedno správne vyjadrenie. Bolo to vyjadrenie, o ktorom hovoril podpredseda Hamžík, keď vyvrátil doterajšie tézy, že všetko to, čo robíme, je požiadavka Európskej únie. Včera tu presne a jasne povedal, že to nie je požiadavka Európskej únie, že to je naše chcenie, ak hovorím naše, tak určitých skupín, určitých záujmov, ktoré sa prostredníctvom Európskej únie len znásilňujú a takýmto spôsobom sa skresľuje a straší. (Zaznel zvuk časomiery.)"
ID_4022,2001,HZDS,Ivan Gašparovič,"Ďakujem. Pán minister, vaše vystúpenie ma utvrdilo v jednom, a to v tom, že vlastne, že nič sa ešte nestalo. Zmluva vlastne neexistuje, zmluva nebola nikým podpísaná. Alebo ak je to tak, ako ste povedali, že bola len nejaká technická parafa, ktorú urobil nejaký úradník alebo vy, to znamená, že je dobré, že o tom diskutujeme a že Národná rada vie, že v tejto zmluve sa nemusí ďalej pokračovať, pretože nie je žiaden platný záväzok. Preto hovorme z tohto pohľadu. A neviažme sa týmto rozhodnutím z vašej strany ako konečným. A pokiaľ ste povedali, že naša bývalá vláda rozhodla takto, tak si myslím, že je tam potrebné urobiť ten dodatok. Áno, my sme hovorili, ale v tom prípade, ak nebudú zlepšené bezpečnostné opatrenia podľa európskych štandardov. Tieto opatrenia sa urobili. Konštatovali to všetci odborníci európski v rámci jadrovej energetiky. To nakoniec je známe. A tak ako tu bol čítaný jeden materiál, môžeme ich čítať desiatky, kde odborníci, ktorí tomu rozumejú, a nie my, hovoria o tom, že bezpečnosť tejto jadrovej elektrárne je jednoznačne na úrovni takých elektrární, ktoré dnes v Európe fungujú a ktoré majú opodstatnenie fungovať. Takže nemáme o čom rozprávať. Nie je potrebné, si myslím, ďalej uvažovať o tom, aby sme pristúpili na takto nevýhodnú zmluvu."
ID_4204,2001,HZDS,Marta Podhradská,"Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán poslanec Hamžík sa vo svojom vystúpení niekoľkokrát pýtal adresne priamo pána premiéra na veci, dotýkajúce sa neslávneho konca Devín banky. Ja si myslím, že pán premiér mu sotva odpovie, lebo všetci ho poznáme ako insitného ekonóma, takže sotva týmto veciam rozumie. O to viac ma zaráža, že iní členovia tejto vlády, konkrétne mám na mysli teraz podpredsedu vlády pána Mikloša a ministerku financií pani Schmögnerovú, ktorí sa vyhlasujú za ekonómov, odborníkov, nereagujú tak, ako by sa očakávalo. Vláda odkázala občanom, ktorí boli poškodení, že majú vedieť, čo robia. Teda mali si rozmyslieť, či pôjdu do tohto obchodu s Devín bankou. Ak to vláda takto odkazuje občanovi, predpokladám, že vláda vedela, čo robí, keď podporovala Devín banku v jej aktivitách a ak to vláda vedela, tak sa potom aktívne podieľala na podvode, ktorý Devín banka vykonala na svojich klientoch. Očakávame, že tí, ktorí sú za to zodpovední, ako sa šafárilo v Devín banke, ponesú trestnoprávnu zodpovednosť, o to by sa mali postarať orgány činné v trestnom konaní. Ale existuje tu ešte iná rovina, a to je politická zodpovednosť a tú politickú zodpovednosť by mal vyvodiť predseda vlády. Takže prikladám aj ja jednu otázku. Pýtam sa ho, kedy vyvodí politickú zodpovednosť voči dotknutým osobám. Mimoriadne aktívny bol v kauze Eurofondy, dotklo sa to práve bývalého podpredsedu vlády pána Hamžíka, tam konal veľmi rýchlo a veľmi dynamicky. Chválil sa tým, aká je jeho reakcia nesmierne rýchla. Očakávame - samozrejme, už tú rýchlosť sotva dobehne, lebo už plynú týždne a nič sa nedeje, pán premiér sa tvári ako mŕtvy chrobák - čakáme, kedy vyvodí politickú zodpovednosť voči osobám, ktoré za tento stav zodpovedajú."
ID_3318,2001,HZDS,Jozef Tarčák,"Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, páni ministri, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, na úvod by som chcel poprosiť všetkých poslancov, aby sme nedehonestovali diskusiu k tak zásadnému materiálu, ako je novela ústavy. To, že diskusia je živá a miestami možno aj emocionálne podfarbená, si myslím, že je správne, pretože ide o zásadný materiál, ide o Ústavu Slovenskej republiky, a z diskusie, a to nielen z vystúpení poslancov z HZDS, ale i z vystúpení niektorých koaličných poslancov vzišiel rad otázok nejasností, pochybení a je to úplne logické a pochopiteľné, pretože žiadna právna norma nie je dogmou a ja osobne sa na celý politický systém dívam ako na živý mechanizmus, ktorý sa mení, dopĺňa, tak ako si to žiada spoločenská prax, ktorá je determinovaná praktickým životom. Samozrejme týka sa to aj ústavy s tým rozdielom, že ústava ako základný zákon každého štátu si vyžaduje istý rešpekt a úctu a zmeny by mali nastať až po veľmi citlivom uváženom hľadaní iných možných riešení tak, aby nebolo za každú cenu alebo prípad od prípadu porušovaná hneď ústava, ale aby sa to riešilo nižšími právnymi normami, či už ústavným zákonom alebo obyčajným zákonom. Keďže je predložená tak veľká novela ústavy, som hlboko v duši presvedčený o tom, že je povinnosťou každého, teda da nie právom každého poslanca, ale povinnosťou vystúpiť a prezentovať jasné stanovisko voči histórii, voči voličom, občanom Slovenskej republiky i voči sebe samým, vlastnému svedomiu predovšetkým s odkazom na naše deti a generácie do budúcnosti, pretože i tie budú znášať naše rozhodnutie, ktoré urobíme v týchto dňoch. Chcem hneď na začiatok zdôrazniť, že nemienim strašiť, urážať a tiež netrpím žiadnou žiarlivosťou na predkladateľov, pretože sa nepokladám za tvorbu ústavy, i keď istou trochou som participoval, pretože som bol jeden z tých, ktorý hlasoval za terajšiu platnú ústavu v roku 1992. A to, že sa chcem vyjadriť, preto vnímajte ako moje osobné videnie toho, čo novela ústavy v sebe skrýva, ako ja vidím, aké môžu byť dosahy na praktický život, chcem poukázať i na isté riziká alebo možné zneužitie. Konkrétne analýzu alebo dedukciu konkrétnych paragrafových znení nechám na odborníkov, ktorí už mnoho k jednotlivým paragrafom povedali z jednej i z druhej strany a ja sa chcem na novelu ústavy pozrieť trochu v širších súvislostiach, preto by som moje vystúpenie použil to, čo tak niekedy používajú radi aj niektorí predkladatelia, že budem operovať s takzvaným duchom predkladanej novely v mojom vystúpení. V prvom okruhu by som sa chcel hlbšie pozastaviť nad tou skutočnosťou, že je tu istá snaha koaličných poslancov dať znamienko rovnosti medzi platnú ústavu a novelu, ktorú, ktorú prerokúvame v týchto dňoch. Chcem povedať, že niet žiadneho znamienka rovnosti medzi týmito dvoma právnymi normami. Každý legislatívny proces totiž je charakteristický tým, že má štyri základné fázy. V prvom kroku je to spoločenská objednávka, ktorá si nájde svojho nositeľa, ktorá pripraví potrebu v istom obsahu a forme, ktorú predloží do schvaľovacieho legislatívneho procesu s tým, že v konečnom dôsledku parlament rozhodne o tom, akú podobu bude mať. Ak dovolíte, v roku 1992 tá spoločenská objednávka vzišla z toho, že vo veľkom pohybe politickom na európskej scéne predovšetkým vo východnej Európe sa našla skulinka a unikátna možnosť, aby bolo možné zavŕšiť tisícročné úsilie Slovákov po samostatnom štáte, a keďže sa našiel nositeľ tejto spoločenskej potreby, ktorým bolo Hnutie za demokratické Slovensko na čele s predsedom pánom Mečiarom, ktorý sa stal hlavným architektom a neskôr aj staviteľom nielen ústavy, ale aj slovenského štátu, samozrejme, v spolupráci s inými, medzi ktorými by som si dovolil spomenúť aspoň dve mená, a to nebohého pána Kočtúcha a tu prítomného pána Húsku, ale, samozrejme, celý rad ďalších osobností, či to už boli poslanci, ministri, a to tak na strane vládnej, ako aj opozičnej. Keď sme pochopili, že je možné postaviť štát pod podmienkou, že treba postaviť istý základ, na ktorom by bolo možné postaviť samostatný štát, po vyhlásení zvrchovanosti sme sa pustili do veľkej práce, a to na príprave ústavy. Boli zapojení do tejto prípravy odborníci tak z vlády, vtedajšej menšinovej vlády, ktorá pozostávala len z HZDS, ktorá sa opierala o 74 poslancov v Národnej rade, tak odborníkov z opozičných strán, ale predovšetkým z odborných kruhov bola diskutovaná, po veľmi širokej verejnej diskusii vzišiel návrh, ktorý sme potom v parlamente v tej slávnostnej chvíli schválili tak, ako ju máme prakticky dnes pred sebou. Proces schvaľovania mal ten charakter, že od samého začiatku sme boli nútení hľadať kompromis i s opozičnými stranami, predovšetkým so stranou Slovenskej národnej strany, ktorá to mala v programe, ale i s inými stranami. V tomto historickom okamihu, áno, Strana demokratickej ľavice obstála, bola za, a tak aspoň sčasti poliečila rany na slovenskom národe a slovenským občanom, ktoré spôsobovali v totalitnom režime. Kresťanské demokratické hnutie zlyhalo, čo stálo v tom, že strana sa prakticky dostala mimo parlamentnú úroveň a niektorí jednotlivci v sebe skrývajú istú traumu, ktorú prenášajú až do dnešných dní, a preto nechápem, že sa snažia liečiť túto traumu tým, že ju chcú prehĺbiť ďalším krokom proti slovenskému národu. Zlyhala i maďarská koalícia alebo poslanci maďarskej národnosti, pretože nevedeli v sebe potlačiť ten veľký náboj maďarského nacionalizmu, a preto, aby čo len vyslovili niečo v súvislosti s ústavou, si vymysleli pojem národná menšina, ktorá neobstojí ani z právneho, ani, teda ani legislatívneho, ani jazykového hľadiska, aby mali zámienku odísť z rokovacej miestnosti. Čiže výsledkom celého tohto procesu širokej diskusie bola ústava, ktorá bola akceptovaná renovovanými inštitúciami v Európe a takisto aj v štátoch európskych ako kompatibilná s európskym právom, ktoré bolo bežné na túto dobu. Samozrejme sme si vedomí toho, že sme sa dopustili istých chýb, pretože táto ústava bola schvaľovaná pod istým tlakom historického okamihu, ktorý sa naskytol pre toto obdobie, ale dovolím si tvrdiť, že dnes snáď už aj najväčší pesimista pochopil tú skutočnosť, že to bola jedinečná príležitosť, ako mohol vzniknúť štát a že vďaka vtedajším politickým reprezentáciám vedeným na jednej strane pána Mečiara, na druhej pána Klausa vznikol unikátnym spôsobom, ktorý nemá v histórii ľudstva obdobu, štát bez kvapky krvi a jedného výstrelu. Keď sa pozrieme na druhej strane, keby sme hľadali meradlo veci v súvislosti s novelou, tu treba jasne povedať, niet spoločenskej objednávky, tie snahy, ktoré sa tu snažia povedať, že je to podmienka toho, že vďaka tomu pristúpime alebo nevstúpime do Európskej únie, dovolím si tvrdiť, že sú veľkou demagógiou, zavádzaním, ak jej hovorí pán predseda Dzurinda, sú to z toho istého súdka ako sľuby vo voľbách, že zvýši 100-percentne platy občanom Slovenskej republiky. Nie je to pravda a odvolám sa v súvislosti s tým na renomovaných právnikov, ktorí tu už boli citovaní predo mnou. Keďže niet spoločenskej objednávky, tak aj nositeľ len ťažko sa hľadá, kto je nositeľom, pretože ťažko považovať za nositeľov tejto novely štyroch poslancov, pretože prišlo medzičasom veľké množstvo """"""""""""""""pozmeňovákov"""""""""""""""", ktorým sa hlási slovenská vláda, a ďalšie prichádzajú z rokovania vo výboroch a v pléne Národnej rady, preto nie je jasný nositeľ, a to sa potom, samozrejme, prejavuje do toho, že predloha je veľmi nekvalitná z obsahovej i formálnej stránky, nie je možné, aby sme prerokovali materiál, ktorý príde, predložia štyria poslanci, ktorí predkladajú 90 pozmeňujúcich návrhov a v procese legislatívy sa tieto pozmeňujúce navŕšia trikrát, to svedčí o tom, že tá predloha nie je dobrá. Samozrejme, proces bol ešte horší. Bol od samého začiatku zlý, lebo od prvopočiatku bola vypojená z celého procesu prípravy opozícia, robilo sa to takpovediac za zatvorenými dverami a v parlamente máme údajne 19. verziu novely, takže ťažko sa nám bolo nejakým spôsobom k tomu vyjadriť, a preto pochopte, že ak vedieme diskusiu trochu širšie a dlhšie, inde sme nemali miesto. Toto je jediné miesto, kde sa môžeme k tejto novele vyjadriť. Výsledkom takého prerokovania môže byť len skutočnosť, že to neposunieme dopredu, ale naopak, zavŕšime touto novelou prípravnú fázu rozkladu tohto štátu. Aby som doplnil a ozrejmil, ako to vidím ja. Táto fáza rozkladu už nastala oveľa skôr. Tento rozkladný proces nastal tým, keď sa ujala moci nová vláda v roku 1998, keď sa spustila kriminalizácia opozície v takom rozsahu, ako nemala obdoby v celej krátkej histórii slovenského štátu, čo sa, samozrejme, pretavilo do tej skutočnosti, že z Národnej rady sa podľa vyjadrenia čelných predstaviteľov vládnej koalície z poslancov stali žetóny alebo mašinéria, ktorá stláča a často nevie čo. Táto dehonestácia politiky potom vyúsťuje do toho, že Národná rada ako inštitúcia má jedno z najnižších podpôr dôvery u občanov. Čo sa týka ďalšieho piliera štátu slovenskej vlády, tak preto je typické predovšetkým to, že vojde do histórie ako vláda najviac charakteristická korupciou, klientelizmom, rozkrádaním majetku a devastáciou slovenského hospodárstva. A čo sa týka ďalšieho piliera súdov a prokuratúry, tu sú spochybňované nezávislosť tejto moci samotnými ústavnými činiteľmi. Ako príklad uvediem nehorázne obvinenie ministerky financií pani Schmögnerovej, ktorá tvrdí, že sudcu je možné kúpiť za niekoľko hodín. A to nie sú len základné piliere v ohrození. Tá erózia ide ďalej. Aj ďalšie atribúty nasvedčujú tomu, že erózia pokročila veľmi ďaleko. Obrana Slovenskej republiky je hodnotená expertmi zo Severoatlantického paktu ako armáda, ktorá má nulový potenciál. Polícia. V polícii sa rodí alebo vytvorila polícia v polícii, to sú takzvané tie"
ID_3116,2001,HZDS,Ľudmila Mušková,"Dovoľte mi, aby som zacitovala na potvrdenie slov pána poslanca z otvoreného listu pánu prezidentovi od pána Vladimíra Kulica, občana zo Slovenska žijúceho v Nemecku, ktorý hovorí. """"""""""""""""Vážený pán prezident, dovoľte, aby som vás ako občan verejne oslovil. Žurnalista Marián Horvát žijúci v nemeckom Kumhausene v jednom zo svojich komentárov napísal: """"""""""""""""Slovenský volič po parlamentných voľbách v roku 1998, po prezidentských voľbách a teraz po neúspešnom referende splnil všetky kritériá pre vstup do Európskej únie."""""""""""""""" Pokračuje teraz svojím listom. """"""""""""""""Podtón jeho charakteristiky je ironický. Jej irónia vyplýva z jednej skutočnosti. Akceptovanie moci a servilita sú dve diametrálne odlišné veci. Akceptovanie moci odráža schopnosť vnímať realitu a jednať pragmaticky v záujme vlastného prospechu. Servilita je bezduché nadbiehanie mocným v snahe získať si ich priazeň, pochvalu či odmenu. V politike vyžaduje akceptovanie moci obozretnosť a inteligenciu, servilným dokáže byť každý hlupák. Akceptovanie moci a servilita sa môžu navonok prekrývať, lepšie povedané, servilita sa dá vydávať za akceptovanie moci. Obe sa však líšia dopadom, aký majú na život v spoločnosti. Pragmatická inteligentná politika prináša občanovi prospech, ktorý aj akokoľvek relatívne, občan bude vždy nespokojný, predsa je merateľný úrovňou ekonomickej produkcie a spotreby, kvalitou výživy, úrovňou kultúry, zdravotnej starostlivosti a inými parametrami. Servilita naproti tomu produkuje biedu, ožobračuje spoločnosť ekonomicky, morálne a duchovne, pretože pätolízači nemajú záujem alebo vôbec ani len potuchy, čo treba robiť, lebo k moci sa dostali nie podľa schopnosti pracovať v daných podmienkach pre blaho spoločnosti, ale podľa miery ochoty lízať päty."""""""""""""""""
ID_3240,2001,HZDS,Jozef Zlocha,"Oklieštený vyšší územný celok by tvorili len tri okresy, okresy Nitra, Topoľčany a Zlaté Moravce, a mal by len 279 239 obyvateľov. Zato komárňanský veľký územný celok, alebo Komárňanská župa by bola tvorená okresmi Šaľa, Nové Zámky, Komárno, Levice, Dunajská Streda a Galanta a mala by 639 597 obyvateľov, z nich 293 244 Slovákov, čo je 45,8 %, a 336 134 občanov maďarskej národnosti, čo je 52,5 %. Podotýkam, že občania maďarskej národnosti prevažujú len v okresoch Komárno a Dunajská Streda. V ostatných okresoch sa zastúpenie občanov maďarskej národnosti pohybuje od 30,9 % v okrese Levice, do 41,2 % v okrese Nové Zámky. Aký osud bude čakať Slovákov v tomto vyššom územnom celku, si môžeme urobiť predstavu z histórie dávnejšej či blízkej. Určite pre nich nebude ružová. V Strane maďarskej koalície aj teraz ľahko nájdeme Széchényiovcov či Apponyiovcov, ale aj poturčencov formátu Lajosa Kossutha. Samozrejme, mali by sme byť svetoví, mali by sme byť zvedaví a mali by sme sa opýtať a vládna koalícia by nám mala povedať, koľko by takéto politické hry stáli. Tu predsa nejde len o označenie miest a obcí, ulíc a inštitúcií v jazyku menšín. Nejde ani o používanie jazykov menšín v úradnom styku. Národnostných menšín, ktoré budú môcť využívať svoje práva, máme viac. Okrem maďarskej národnostnej menšiny sú tu Rómovia, Rusíni a Ukrajinci. A to znamená, že všetky dokumenty, všetky zákony, nariadenia, vyhlášky, koncepcie, programy, dotazníky, volebné lístky, referendové lístky, sčítacie lístky a úradné doklady, vysvedčenia, rodné listy, potvrdenky a - a čo ja viem ešte čo - budú musieť byť urobené viacjazyčne. Dokonca aj označovanie tovarov v predajniach, etikety na výrobkoch, návody na používanie a likvidáciu. A to by malo byť vo všetkých jazykoch. V úradoch štátnej správy, samosprávy, v nemocniciach, na súdoch, zariadeniach na výkon trestu, ústavov sociálnych služieb, všade budú musieť byť ľudia, ktorí ovládajú aj príslušný jazyk menšín. Na ústredných orgánoch štátnej správy a v prezidentskej kancelárií budú musieť byť takisto pripravení na vybavovanie korešpondencie v menšinových jazykoch. Zatiaľ tieto možnosti využívajú len príslušníci maďarskej menšiny. Po sčítaní ľudu budú môcť svoje oprávnené požiadavky uplatňovať aj ostatní príslušníci menšín. Koľkých úradníkov na vybavovanie týchto služieb budeme musieť pripraviť? Je síce možné, že to je jedna z foriem riešenia nezamestnanosti na južnom a východnom Slovensku. Koniec koncov v rámci VPP sa už prešustrovalo niekoľko miliárd korún. Ale v každom prípade by sme si mali položiť ďalšie otázky: Koľko nás vlastne tento špás s používaním jazykov menšín bude stáť a či na to vôbec budeme mať, či vlastne stále musíme robiť niečo, čo nikde inde nerobia a na čo nemáme? A, samozrejme, na čo všetci vlastne doplatíme. Tu by som chcel uviesť príklad súvisiaci s vystúpením pána poslanca Kvardu za Stranu maďarskej koalície, ktorý napríklad tvrdí, že termín """"""""""""""""vyšší územný celok"""""""""""""""" sme zaviedli my. V článku 64 ústavy sa skutočne hovorí, že """"""""""""""""samosprávu vyšších územných celkov a jej orgánov ustanoví zákon"""""""""""""""". Ale to by ste si mali uvedomiť, že je tu všeobecný pojem, to nie je označenie vyšších územných celkov. Vyššie územné celky sú kraje. O tom rozhodol zákon v roku 1996. Takže ak by ste zaviedli niečo neurčité, niečo všeobecné """"""""""""""""vyšší územný celok"""""""""""""""", tak si budete len komplikovať robotu, pretože určite by bolo lepšie označenie kraj, župa alebo niečo inšie, ale v žiadnom prípade vyšší územný celok, to je termín nič nehovoriaci. Tento pojem si pletie pán poslanec. A teraz zoberme, koľko pojmov bude treba vysvetľovať občanom národností a koľko týchto pojmov bude treba, aby ovládali kvalifikovaní a uznávaní prekladatelia. Súčasná vládna koalícia má parlamentnú väčšinu. 91 poslancov si môže robiť v Národnej rade, čo chce, a zrejme to aj urobí. Môže schvaľovať zákony, ktoré jej umožnia vypredať najvýznamnejšie podniky. Môže si schváliť aj túto novelu ústavy, ktorá pre Slovensko a väčšinu jej obyvateľov nie je dobrá. A určite nie je v tejto forme ani podmienkou vstupu do Európskej únie či do NATO. Hovoril som o niektorých citátoch pána Duraya, hlavne o tej neslýchanej obmedzenosti občanov Slovenska. Ja aspoň jemu zrejme budem musieť dať časom za pravdu, že na Slovensku máme takýchto ľudí, hlavne tých, ktorí rozhodujú o súčasnom smerovaní a o súčasnej politike Slovenskej republiky. Rád by som vyslovil nádej, že aj občania Slovenska si konečne uvedomia, kto to ako s nimi myslel či myslí a akú budúcnosť im vlastne pripravuje súčasná vládna koalícia. V budúcich voľbách v roku 2002 budú môcť urobiť reparát a napraviť svoje pochybenie z roku 1998. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)"
ID_3787,2001,HZDS,Jozef Zlocha,"Vážený pán podpredseda, pán minister, vážená Národná rada, myslím si, že nebudem ďaleko od pravdy, keď poviem, že väčšina z nás súhlasí s tým, aby sa časť kompetencií presunula zo štátnej správy na samosprávu, dokonca významná časť kompetencií. Ale ťažko je možné súhlasiť s postupom a najmä jeho rýchlosťou a nedomyslenosťou, ktorou sa prezentuje súčasná vládna koalícia. V každom prípade sme s presunom kompetencií mohli byť omnoho ďalej, keby sme mali jasnú predstavu o tom, aké kompetencie chceme presunúť a na koho ich chceme presunúť, keby sa menej špekulovalo o financovaní samosprávy po presune kompetencií, keby sa menej obviňovalo a viac pracovalo, keby sa koniec koncov rešpektovala súčasná slovenská realita a plnil aj vládny program. V časti vládneho programu vnútorná bezpečnosť a verejná správa sa totiž hovorí, citujem: """"""""""""""""Na základe analýzy v súlade s princípmi Európskej charty miestnej samosprávy vláda bude realizovať ďalšiu decentralizáciu kompetencií z orgánov miestnej štátnej správy na územnú samosprávu a pripravovanú regionálnu samosprávu. Nadväzne na presun kompetencií na územnú samosprávu bude vláda riešiť aj finančnú samostatnosť s cieľom jej posilnenia tak, aby bol obmedzený zásah štátu dotačným systémom."""""""""""""""" V týchto smeroch vláda veľa neurobila. Stále nevieme, aké kompetencie sa budú presúvať. Koľko stupňov verejnej správy budeme mať, koľko to bude stáť a odkedy sa verejná správa bude podľa nových zákonov riadiť. Oveľa väčšia pozornosť sa venovala niečomu, čo už je vyriešené a čomu ani vládny program nevenoval osobitnú pozornosť. Vo vládnom programe sa totiž hovorí, že, opäť citujem: """"""""""""""""Vláda posúdi potrebu zmien v zákone o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky."""""""""""""""" Koniec citácie. Vláda nič neposúdila. Nikde sme sa nedozvedeli, prečo treba súčasné územné členenie na kraje meniť. Zrejme stačil jediný dôvod. Urobilo sa to v roku 1996 v čase Mečiarovej vlády, a teda musí to byť zákonite zlé. Ak by niekto s hodnotením situácie preukázal nevhodnosť, mimoriadnu nákladovosť, to by bolo iné, ale štátna správa pracuje, plní si svoje povinnosti, rieši problémy, ktoré v krajoch sú, a v podstate potvrdzuje, že počet a veľkosť krajov nebol vybratý náhodne, ale na základe dôkladných analýz. Mali sme k dispozícii koncepciu územného rozvoja Slovenska, mali sme rozpracovanú územnoplánovaciu dokumentáciu veľkých územných celkov. Ekonomickú výkonnosť navrhovaných 8 krajov sme volili tak, aby bola približne rovnaká, približne rovnaká je v 6 krajoch, podiel domáceho produktu sa v Trnavskom, Trenčianskom, Nitrianskom, Žilinskom, Banskobystrickom a Prešovskom kraji pohybuje od 7,3 % do 9,6 %, len v Košickom kraji dosahoval 12,3 a v Bratislavskom až 35,6 %. Blízky je aj podiel obyvateľov jednotlivých krajov. Ten sa pohybuje od 11,5 % v Bratislavskom kraji do 14,4 % v Prešovskom kraji. Centrá krajov mali výhodné komunikačné pomery. Okrem Bratislavského kraja v ostatných krajoch bol približne rovnaký stav infraštruktúry. V krajských sídlach boli vytvorené vhodné podmienky na zriadenie príslušných úradov. Zriadením Trenčianskej univerzity sa vytvorili podmienky na prípravu odborníkov pre priemyselné odvetvia v tomto kraji, čím sa splnila aj podmienka mať vysoké školy v každom kraji. Znížil sa počet pracovníkov v štátnej správe pod 20 000. Nevhodný výber počtu krajov podľa nového vládneho návrhu svedčí o neznalosti problémov Slovenska a výkonnosti ekonomiky, dopravných možností a infraštruktúry. Veď len počet obyvateľov v krajoch sa pohybuje od 266 636, čo je 4,9 % v navrhovanom Gemersko-novohradskom kraji, do 717 585 v Nitrianskom kraji, čo je 13,2 % z celkového počtu obyvateľov Slovenska. O nevhodnosti tohto rozdelenia svedčia aj ďalšie údaje. Vo viacerých nových krajoch je veľmi nízky podiel priemyselnej výroby na celkovej výrobe Slovenska. Svedčia o tom štatistické údaje o počte najvýznamnejších, najvýkonnejších podnikov Slovenska v jednotlivých novovytvorených krajoch z prehľadu stovky najväčších finančných, nefinančných podnikov uverejnených v časopise Trend v roku 1996. V Šarišskom kraji sú len dva takéto podniky. V Zemplínskom a Spišskom po 3, v Gemersko-novohradskom kraji sú len 4 s tržbami celkove od 3 do 6 mld. Sk za rok s počtom pracovníkov od 5 031 do 8 464. Výkonnosťou priemyslu sa tieto kraje vôbec nedajú porovnávať s Nitrianskym, Košickým, Trenčianskym či Banskobystrickým krajom a už vôbec nie s Bratislavským krajom, v ktorom je takýchto podnikov 33 a vytvárajú 127 232 pracovných miest a ich tržby sú 256,7 mld. Sk za rok. A to chceme hovoriť o postupnom vyrovnávaní podmienok, keď situáciu v krajoch budú riešiť nové úrady a nová samospráva bez tútorstva štátu. Zdá sa mi, že tu ani nemôžeme hovoriť o ilúziách, ale o naivite predkladateľov, keď akosi pozabudli na ľudovú múdrosť, že z ničoho sa ani bič upliesť nedá, samozrejme, dalo by sa to povedať aj naturalistickejšie. Hovoriť o historických podkladoch a skúsenostiach pre vznik nových krajov a o skúsenostiach zo zahraničia z krajín Európskej únie je prinajmenšom zavádzajúce. Autori tohto návrhu akoby nechceli priznať, že od pádu monarchie sa toho na Slovensku veľa zmenilo. Mnohé sídla žúp, hrady a kaštiele sú v rozvalinách, ďalšie ostali malými, zabudnutými dedinkami a regióny sa rozvíjali podľa prírodných daností, ale aj podľa politík existujúcich vlád. 18 ani 19 vyšších územných celkov, toľko sme mali na území Slovenska žúp, určite nepotrebujeme. A nepotrebujeme ich zrejme ani 12. Treba si tiež uvedomiť, že župani a župní úradníci pracovali v iných podmienkach, než sa pracuje dnes. Dnešní úradníci nechodia za pracovnými povinnosťami na koňoch, ani ich nevozia v kočoch, nepíšu úradné záznamy husími brkami a informácie už nešíria miestni bubeníci. Máme vybudovanú pomerne hustú cestnú sieť, železnice, telefóny pevné i mobilné, k dispozícii je výpočtová technika, faxy, tlačiarne. Samozrejme, pribudli aj povinnosti. Napriek tomu uvažovať o vyšších územných celkoch porovnateľných so župami na začiatku 3. tisícročia je prinajmenšom scestné. Aj skúsenosti zo zahraničia svedčia o niečom inom. Podľa publikácie Štruktúra územnej samosprávy vo vybratých štátoch Európy, zmeny, ktoré sa v týchto krajinách uskutočnili, boli výsledkom dlhodobého vývoja a v žiadnom prípade sa nedá povedať, že vo všetkých štátoch Európskej únie sú rovnaké alebo aspoň blízke. Z údajov tejto publikácie vyplýva, že sa v jednotlivých krajinách vôbec nesnažili opičiť podľa susedov alebo podľa krajín, ktoré sa skôr stali členmi únie. Dokonca dosť výrazné rozdiely sú napríklad aj v štátoch Veľkej Británie. Zaujímavým príkladom dlhodobej prípravy na reformu verejnej správy je Dánsko, kde reforma prebiehala v dvoch etapách. V prvej v rokoch 1958 - 1966 a v druhej v rokoch 1967 - 1970. Len u nás sme zrejme múdrejší. Myslím tým najmä súčasnú vládnu koalíciu a odbornú skupinu pre reformu verejnej správy vedenú pánom Nižňanským, ktorá by chcela všetko urobiť za 3 - 4 roky, v období, keď samotné Slovensko má problémy s transformáciou a prechodom na trhovú ekonomiku. Nedá sa povedať, že navrhovanými opatreniami sa priblíži výkon verejnej správy, štátnej správy a samosprávy k občanovi. Ak chce niekto robiť novú koncepciu územného členenia Slovenska a následne riešiť aj presuny kompetencií, mal by v prvom rade dobre poznať pomery na Slovensku, mal by mať vypracovanú stratégiu nového územného členenia a mal by dôkladne poznať aj činnosti a náplň práce samosprávy a štátnej správy. Mal by poznať, samozrejme, aj názory občanov. Ak neboli urobené príslušné analýzy, ak sa do územného členenia začnú vpletať politické a národnostné požiadavky, tak výsledky takejto práce môžu priniesť len zmätky a komplikácie. Celkom samozrejme by mala byť aj politická dohoda v tých najzákladnejších záležitostiach. My poslanci Národnej rady Slovenskej republiky každú chvíľu dostávame materiály z okresov a miest, ktoré sa nás snažia presvedčiť, že by to malo byť ináč, ako je to uvedené v predloženom vládnom návrhu. Ak dostávame toľko návrhov na zmeny, tak by sa dalo povedať, že je to aj prejav nedôvery predkladateľovi, v tomto prípade vláde, ale aj skupine okolo vládneho splnomocnenca. Svedčí to však aj o tom, že predkladatelia nehovoria pravdu, klamú, keď tvrdia, ako majú všetko dobre premyslené a prediskutované. Nakoniec to potvrdil vo svojom vystúpení aj pán poslanec Fico. Materiály s novými návrhmi totiž posielajú najmä predstavitelia súčasnej vládnej koalície. Dobrým príkladom nezrovnalostí vo vládnej koalícii je návrh pána poslanca Kvardu zo Strany maďarskej koalície, ktorým úplne rozvrátil návrhy rozpracované pánom Nižňanským a predložené vládou. Ešte stále nevieme, koľko má byť nových krajov. Vláda navrhuje 12 vyšších územných celkov, poniektorí členovia vládnej koalície hovoria 8. Strana maďarskej koalície sa zrejme pokúsi vytvoriť nových 13 VÚC možno 14 s Bratislavou. Je v podstate jedno, či ho nazveme Komárňanskou župou, alebo župa či VÚC Podunajsko, bude to na úkor Nitrianskeho kraja, Nitrianskeho vyššieho územného celku, ktorému po strate okresov Komárno, Levice, Nové Zámky a Šaľa ostanú len 3 okresy. A kraj sa stane druhým najmenším na Slovensku. O tom, čo sa stane s občanmi slovenskej národnosti v novonavrhovanom kraji, potom budeme môcť viesť len smutné úvahy. Ešte stále presne nevieme, ktoré okresy budú patriť do jednotlivých krajov. Predkladatelia s obľubou tvrdili, že je všetko jasné, prediskutované s primátormi, starostami, občanmi, Združením miest a obcí Slovenska. Potom príde politické vydieranie a okresy Senica i Skalica sa presunú do Bratislavského kraja, okres Vranov nad Topľou zo Zemplínskeho kraja do kraja Šarišského. Mne je samozrejmé, že ani vláda, ani členovia odbornej skupiny sa ani nezačervenajú pri spomienke, že predtým presadzovali za základ nového územného členenia historické regióny. Je pravdepodobné, že v rozprave sa dočkáme ďalších návrhov, napríklad presunu okresu Trebišov do Košického kraja alebo Rožňavy do kraja Gemer-Novohrad. Ešte stále nevieme, koľko budeme mať"
ID_4308,2001,HZDS,Katarína Tóthová,"Ďakujem vám veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister. Je mi veľmi smutno, že takýto významný zákon prerokúvame v takmer prázdnej rokovacej sieni. Je tu dva, štyri, sedem, osem, do desať poslancov. Totiž ide o zákon, ktorý v minulosti vyvolal veľké vzrušenie, až medzinárodné chvenie. Zodpovednosť je predovšetkým na koaličných poslancoch a tých je šesť, lebo tí budú hlasovať, sedem, prepáčte, a pri ich sile môžu predložený návrh schváliť, ktorý nie je dobrý. Je viac než nie dobrý. Dovoľte mi, aby som dnes vystúpila troška dlhšie, pretože som zažila s týmto zákonom také medzinárodné chvenie, ktoré zamestnávalo viac mesiacov nielen našich právnikov, ale aj slovenskú tlač. Keď sa prijímal zákon o nadáciách, predloha predpokladala 200-tisíc ako nadačný základ. Vychádzali sme z toho, že nadácia nie je združenie občanov, ale združenie peňazí, a preto musí mať tento typ mimovládnej organizácie aj určitý peňažný základ, určitú istinu právne uvedenú. No to ste mali vidieť a zrejme si veľmi dobre pamätáte vrátane pána ministra spravodlivosti, ktorý tento zákon predkladá, aké chvenie nastalo v našej mimovládnej sfére. Že ide likvidovať nadácie, 200-tisíc, to je neúnosný základ. Pani poslankyňa Aibeková tu už spomenula, že vlastne bolo argumentované, aby menšie nadácie mohli plniť svoje úlohy a podobne. Európska nadačná inštitúcia poslala protesty, pani viaceré zástupkyne pani Voleková s pánom Demešom organizovali plagátový proces, poslali do zahraničia, čo tá zlá Mečiarova vláda robí, že likviduje nadácie s 200-tisícovým základom. Dokonca pani Vendi Luers sa dostavila z Ameriky ako predstaviteľka americkej nadácie pre občiansku spoločnosť, mám tu záznam z jej prijatia, pretože požiadala u mňa ako u podpredsedníčky vlády 15. mája 1996 o 17.30 hodine prijatie, mám tu jej vlastnoručný podpis, poďakovala za prijatie, a obsahom prijatia bolo, ako ma presviedčala, že nadácie nemajú mať taký veľký základ, že teda 200-tisíc je veľa, že by sme zlikvidovali na Slovensku nadácie, preto legislatívny návrh v parlamente bol opravený na 100-tisíc korún ešte s tým, že naraz nemusí byť pri založení nadácie táto čiastka. To je o vašom návrhu na 500-tisíc, pretože dnes, keď vy navrhujete 500-tisíc pre nadácie, čo je pre nich, pre prevažnú väčšinu neprijateľná suma a bude to znamenať ich likvidáciu, naraz pani Voleková je ticho, pán Demeš to akceptuje a všetci sú spokojní s tým, že idete vlastne veľkú časť nadácií likvidovať. A prečo sú oni takíto spokojní? Myslím tí predstavitelia, pretože drobné nadácie, dostala som viacej listov, pretože si ma pamätajú ako podpredsedníčku vlády pre legislatívu, kde ma žiadajú, aby sme, preboha, zastavili tento zákon, lebo to bude znamenať likvidáciu ich nadácie, lebo nemajú prostriedky na zvýšenie na 500-tisíc. No a teraz vysvetlime si, prečo pani Voleková je taká spokojná, prečo aj pán Demeš a ďalší aktéri, ktorí spred niekoľkých rokov tak silno zastávali malý nadačný základ. Nuž z jedného dôvodu. A musíme si to veľmi otvorene povedať. Vláda už dala najavo, že jeden a pol miliardy z privatizácie poskytne nadáciám. Tak teraz rozložme si to na drobné, pretože nemyslíme si, že každý Slovák nevie myslieť a že nevie si to rozlúštiť. Veľmi dobre si to vedia aj tie malé nadácie rozlúštiť a ja vám budem tlmočiť ich stanovisko, na ktorom si myslím, že je takmer všetko pravda. Nuž pani Voleková, pán Demeš a ostatné vplyvné, predtým aktivizujúce nadácie sú spokojné, pretože tu jeden a pol miliardu ony na navýšenie ľahko dostanú. Vedia, že dostanú to aj nadácie, ktoré majú krvnú skupinu súčasnej vládnej garnitúry, a teda už je im povedané viacerým nadáciám, nebojte sa, dostanete financie, bude vám to do tých 500-tisíc doplnené. No prečo by protestovali, prečo by protestovali? Prečo by mali byť proti tomu? Je to rovnaký vzorec ako včera pri schvaľovaní rozpočtu. Ak boli poslanci vládnej koalície nespokojní a chceli hlasovať proti rozpočtu, tak sa vymyslel vzorec jednej miliardy. Tu k nadáciám jeden a pol miliardy, áno, nadácií je asi viac ako poslancov vládnej koalície. Vymyslel sa model pri rozpočte, každý poslanec dostanete možnosť 10 až 12 miliónov navrhnúť tam, kde potom pri voľbách budete môcť získať podporu svojich priaznivcov, no a tak sa spravila dohoda a tak pani ministerka financií so spokojnosťou konštatovala, že došlo k dohode. No, áno, došlo pekné kupčenie bolo a pani ministerka vyhlásila do televízie, že veď treba si na to zvyknúť, poslanci budú rozhodovať o rozpočte, a nie úradníci. A odkiaľ prišla pani ministerka? Veď doteraz vždy parlament schvaľoval rozpočet. Vždy bolo v rozpočte to, čo schválil parlament. Čiže tri roky u vás úradníci dávali rozpočet? A teraz po prvýkrát rozhodli poslanci? Vážení, nehrajte sa s týmto národom, nehrajte sa s týmto národom tak, ako by bol hlúpy, pretože aj vaše nadačné jeden a pol miliardy si rozmenil už na drobné a je mu jasné, prečo prichádza zákon, ktorý zvyšuje základ na 500-tisíc, no preto, aby ostali len nadácie krvnej skupiny tejto vládnej koalície a keďže v predvolebnom období už zahraničie odmietlo dať financie pre nadácie a pre mimovládny sektor, aby podporovali a kampaň robili pre túto vládnu garnitúru, tak sa našiel kľúč, ako sa tie financie predsa len dostanú k týmto nadáciám. Vážení, a to za situácie, že niet na dôležité veci, že zdravotníctvo padá, ako som včera povedala, školy sú nekúrené, prší z deravých striech, niet nad sociálne dávky, kde sú splnené zákonné podmienky na ich poskytnutie, niet na obyčajné igelitové vrecúška, do ktorých by sa dala krv občanov, ktorí sú ochotní poskytnúť zadarmo krv a nerobia sa operácie, lebo niet krvi, pretože zdravotníctvo nemá na vrecúška, ale máme na iné. Máme 330 miliónov na exkluzívny športový areál pre smotánku na tenis, hoci naše deti nemajú športové ihriská, sú bez pohybu, začínajú drogovať a podobne. Vážení, je to veľmi smutné, je to ťažká obžaloba systému vášho vládnutia. A prečo my nie sme za zvýšenie toho základu? No jednoducho preto, aby žili nadácie, aby to bolo tak, ako pán poslanec Tatár povedal, že niektorým nadáciám stačí aj tisícka, niektorí ľudia, ktorí majú srdce na pravom mieste a myslia nielen na svoje záujmy, vedia aj z tisícky a päťtisícky urobiť veľa dobrých skutkov. Vedia urobiť občianske záležitosti na vyššej úrovni, vedia pomôcť chorým a podobne. A vy tieto malé nadácie, ktoré skutočne pracujú v záujme občanov, vy ich chcete likvidovať, pretože 500-tisícový základ nezískajú. Ďalšie ustanovenie, s ktorým osobne nesúhlasím, je, že predložený návrh v porovnaní s bývalým zákonom, teda doteraz platným zákonom o nadáciách č. 207 vynecháva § 4. O čom hovorí § 4? Dovoľte mi, aby som vám ho prečítala. § 4 hovorí v odseku 1 toto: Nadácia je povinná preukázať, z akých zdrojov nadobudla svoj majetok a jeho pôvod. Vážení, pri vypracúvaní zákona o nadáciách práve tento paragraf bol expertmi Európskej únie hodnotený ako veľmi významný, ktorý prispieva k zamedzeniu praniu špinavých peňazí. Znova vám ho prečítam. Nadácia je povinná preukázať, z akých zdrojov na nadobudla svoj majetok a jeho pôvod. Ak tento paragraf nebude v predloženom zákone, vy pomáhate praniu špinavých peňazí aj korupcii, hoci máte vládny program inak zameraný. Možno poviete, tá Tóthová v tom parlamente vystupuje a všetko zhadzuje, jej sa nič nepáči a nás obviňuje z toho, čo nie je pravda. Dovoľtemi, aby som vám prečítala, nebude to z nášho straníckeho, ako vy nazývate niektoré noviny, ktoré sú odvážne kritizovať vašu vládnutie, ale prečítam z dennej tlače z Českej republiky. Nadpis je Lepšia než, ja to, samozrejme, prekladám, lebo po česky vám to neviem tlmočiť, Lepšia ako tlačiareň na peniaze je nadácia. Tu je ten článok. Je to Mladý svet a vlastne odpublikoval sedem trikov, ako možno získať peniaze na nadáciách a ako možno cez ne prať špinavé peniaze. Prvý trik. Nič nebráni tomu, aby si firma alebo živnostník založili vlastnú nadáciu a potom jej odviedli ako dar časť peňazí, ktoré by inak mal dostať štát. Založí si nadáciu napríklad s názvom Za mladú žurnalistiku. A táto si za cieľ, myslí sa nadácia, vezme financovanie vzdelávania mladých novinárov. Samozrejme jej správu radu budú tvoriť redaktori tohto denníka. Samozrejme môže príslušná redakcia tejto nadácii každoročne venovať nemalú sumu zo základu dane a z príjmu, a to od 2-tisíc korún až do dvoch percent zo základov dane. Pri niektorých subjektoch to môže ísť, pokiaľ pôjde o firmu, a nie redakciu, môže ísť o miliónové sumy. Tým však zostane časť, ktorá by mala ísť do daní takzvane doma. Nadácia môže platiť rôzne účely. Napríklad ošatenie aj redaktorov, samozrejme, je to obrazne povedané, áno, ale z tohto vidieť, čo všetko môže nadácia, ak nie je povinnosť uviesť, z akých zdrojov nadobudla svoj majetok. Triky pokračujú. Táto nadácia môže z peňazí, ktoré má, napríklad urobiť vzdelávanie, štipendiá a, samozrejme, tie štipendiá dostanú redaktori tej nadácie. Čiže peniaze, ktoré má, prečo ide o redakciu, pretože to je v novinách a zrejme autori nechceli inú sféru nášho života dostať do tohto problému, preto to ilustrovali na vlastný príklad, áno. Samozrejme, že táto nadácia bude robiť výchovné účely, bude poskytovať štipendiá a tie štipendiá poskytne práve redaktorom, pri redakcii ktorej je zriadená nadácia. Takto vlastne štátne peniaze sa dostanú na takzvané štipendijné účely. Tretí trik. Umierajúci milionár alebo milionár, ktorý chce previesť peniaze na svojich potomkov, môže obísť platné predpisy tak, že"
ID_3145,2001,SDK,Ivan Šimko,"Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán poslanec Baco, som rád, že moje vystúpenie pôsobilo na vás tak inšpiratívne, a môžem vás ubezpečiť, že niekoľkokrát ste sa mi prihovárali, že aby som sa na vás nehneval, že ja sa skutočne na vás nemám prečo hnevať, lebo veď ste vystúpili dobre, ako opozičný politik ste vystúpili tak ako opozičný politik má vrátane demagógie, vrátane toho všetkého, čo k tomu patrí, vrátane strašenia rozličnými následkami, ktoré absolútne z tejto novely ústavy nevyplývajú. Ale chcem vám povedať, že my sme si naozaj vypýtali mandát vo voľbách, pretože my sme v našom volebnom programe, v programe napríklad Slovenskej demokratickej koalície, ktorá dostala mimochodom zhruba toľko hlasov, koľko HZDS vo voľbách, my sme hovorili o vstupe Slovenskej republiky do Severoatlantického paktu a do Európskej únie a o prispôsobení nášho právneho poriadku, o reforme verejnej správy, o rozširovaní kompetencií nezávislej štátnej kontroly, napríklad aj na Fond národného majetku, aby nepokračovalo také bačovanie vo Fonde národného majetku, ako to bolo napríklad za vašej vlády, hovorili sme o dokončení reformy justície a hovorili sme aj o prehĺbení ochrany základných práv a slobôd občanov. Takže ten mandát podľa nášho názoru naozaj sme dostali. Diskusiu o tom sme viedli dva roky v odborných kruhoch i v politických kruhoch. Návrh ústavy bol zverejnený, je známy už viac ako rok prinajmenej v tej podobe, ako bol podaný. Nebola diskusia takého typu ako napríklad pred prijímaním Ústavy Sovietskeho zväzu v roku 1977, to máte pravdu. Možnože to vám chýba."
ID_3655,2001,SDK,Jozef Macejko,"Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, hneď na úvod by som sa chcel ospravedlniť, že som vám spôsobil časovú ujmu, takže, ale už čo teraz urobím, tak ešte raz sa ospravedlňujem. Z poverenia vlády Slovenskej republiky predkladám na vaše dnešné rokovanie v druhom čítaní vládny návrh zákona o Železničnej spoločnosti akciovej spoločnosti a o zmene a doplnení zákona Národnej rady číslo 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky v znení zákona číslo 152/1997 Z. z. Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 830 zo dňa 18. októbra minulého roku schválila projekt transformácie a reštrukturalizácie Železníc Slovenskej republiky, ktorého hlavným cieľom je dosiahnuť ekonomickú efektívnosť železníc a prispôsobiť ich organizáciu požiadavkám Európskej únie pri minimalizácii sociálnych dôsledkov vyplývajúcich z transformácie. Vzhľadom na zložitosť a špecifický charakter danej problematiky nebolo možné pri transformácii a reštrukturalizácii železníc postupovať podľa zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, ako aj Obchodného zákonníka, a preto bolo potrebné vypracovať návrh osobitného zákona. Predkladaný vládny návrh zákona o Železničnej spoločnosti akciovej spoločnosti a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky v znení zákona číslo 152/1997 Z. z. legislatívne zabezpečuje realizáciu zámerov projektu transformácie a reštrukturalizácie Železníc Slovenskej republiky. Účelom tohto návrhu zákona je vytvorenie podmienok na založenie, vznik a fungovanie Železničnej spoločnosti ako akciovej spoločnosti na vykonávanie dopravných a obchodných činností. Zakladateľom a stopercentným akcionárom tejto spoločnosti bude Slovenská republika, v mene ktorej koná ministerstvo. Doterajšie Železnice Slovenskej republiky budú prevádzkovať Železničné dráhy, takzvanú železničnú dopravnú cestu, ktoré naďalej zostávajú vo vlastníctve štátu, budú vykonávať súvisiace a doplnkové činnosti a spravovať zverený majetok štátu. V procese transformácie a reštrukturalizácie železníc na dva samostatné subjekty je potrebné vytvárať ekonomicky obojstranne výhodné a právne vyvážené vzťahy, ktoré vytvoria predpoklady na ich harmonický rozvoj. Predkladaná právna úprava umožní vytvoriť zo Železníc fungujúci mechanizmus, ktorý bude krokom k ich úspešnému začleneniu do európskych štruktúr a prínosom k sociálnemu a hospodárskemu ozdraveniu železničnej dopravy. Predkladaný návrh zákona umožní jednotne usmerňovať a riadiť proces transformácie a reštrukturalizácie železníc. Zodpovednosť za priebeh a úspech transformácie musí prevziať výkonná moc štátu, teda vláda Slovenskej republiky reprezentovaná ministerstvom. K vzneseným otázkam vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky týkajúcich sa riešenia ekonomickej situácie Železníc a jej oddlženia uvádzam, že týmto problémom sa vláda Slovenskej republiky niekoľkokrát zaoberala a bude naďalej zaoberať. V uznesení číslo 830 zo spomínaného 18. októbra minulého roku sú prijaté kroky na úhradu straty za predchádzajúce roky, kde je prijaté uznesenie v rámci oddlžovania, a to po dobu piatich rokov uhrádzať železniciam po dve miliardy korún ročne. K otázkam riešenia uvoľňovaných pracovníkov uvádzam, že táto oblasť je riešená v samostatnom projekte transformácie a následne boli vypracované materiály, ktoré boli prerokované na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny a vo vláde Slovenskej republiky. Uvádzané materiály boli zaslané aj Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Z hľadiska predkladateľa k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky nemáme výhrady a s jej odporúčaniami pre hlasovanie pléna sa stotožňujeme a plne ich akceptujeme. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás o podporu a schválenie predloženého vládneho návrhu v druhom čítaní. Ďakujem vám za pozornosť."
ID_3589,2001,SDK,Ľubomír Harach,"Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť úvodnú informáciu k zámeru a postupu privatizácie Západoslovenských energetických závodov, Stredoslovenských energetických závodov, Východoslovenských energetických závodov a odštepného závodu Slovenské elektrárne - Tepláreň Košice. Materiál je predkladaný na základe bodu C. 2 a C. 4 uznesenia vlády číslo 758/2000 zo dňa 27. septembra 2000, v ktorom sa ukladá ministrovi hospodárstva a ministerke pre správu a privatizáciu národného majetku predložiť na rokovanie vlády zámer a postup privatizácie citovaných podnikov. Reštrukturalizácia energetiky sa začala pripravovať v súlade s programovým vyhlásením vlády v marci 1999. Dve komisie menované ministrom hospodárstva a zložené z najlepších odborníkov zo Slovenska, ako aj domáci a zahraniční poradcovia, pripravovali model transformácie našej elektroenergetiky. Naša energetika musí anticipovať vývoj v sektore energetiky, ku ktorému dochádza v posledných rokoch prakticky vo všetkých krajinách západnej, strednej, ale aj východnej Európy. Ide o to, aby sme obstáli v konkurencii, ktorej budeme v krátkej dobe vystavení. Podstatou zásadných zmien v energetike sú procesy deregulácie, primeranej liberalizácie a čiastočnej privatizácie, ktoré významne menia jej tradične monopolnú štruktúru v prospech vytvárania zdravého konkurenčného prostredia. Kľúčovým princípom reforiem je ustanovenie trhu s elektrinou pomocou oddelenia výroby elektriny, prevádzky prenosových sietí a distribučných sietí. Prevádzka prenosových sietí a distribučných sietí ostáva štátom regulovaná, kým výroba elektriny sa uskutočňuje v konkurenčnom prostredí. Je jasné, že samotné oddelenie rôznych aktivít síce sprehľadní ekonomiku týchto spoločností, ale nemusí viesť automaticky k ich okamžitému ozdraveniu. Týmto ozdravením bude celková realizácia modelu deregulácie a transformácie, ako aj čiastočná privatizácia všetkých segmentov energetiky s výnimkou, to zdôrazňujem, s výnimkou prenosovej sústavy. Keďže navrhujeme rôzny spôsob privatizácie aj transformácie distribučných sietí a teplární, je potrebné ich úplné oddelenie. Podľa skúseností v iných krajinách s rozvinutým teplárenstvom sa ukazuje veľmi vhodné majetkovo previazať naše teplárne s príslušnými mestami a obcami. Len takto sa dá zamedziť hromadnému odpájaniu odberateľov od jestvujúcich sústav centralizovaného zásobovania teplom, ktoré často iniciujú samotné mestá a obce, nemajúc dosah na aktuálne teplárenské subjekty. Pri elektroenergetických distribučných podnikoch však potrebujeme strategických investorov, ktorí zabezpečia odolanie našich podnikov konkurencii v rámci vnútorného trhu s elektrinou v Európskej únii. Predložený materiál popisuje zásadné ciele privatizácie, charakteristiku súčasného stavu s jeho výhodami a nevýhodami a hospodárske ukazovatele jednotlivých štátnych podnikov za rok 1999. V čase spracovania neboli známe konečné hospodárske údaje za rok 2000. Poukazuje na súvisiaci súčasný stav legislatívy v energetike Slovenskej republiky a jej aproximáciu s právnymi predpismi Európskej únie. Zároveň zdôvodňuje nevyhnutnosť štrukturálnych zmien prirodzených monopolov ako prípravu na vstup do vnútorného trhu Európskej únie. Popisujú sa tiež prínosy z privatizácie, ale aj možné sociálne dôsledky. V závere materiálu je uvedený časový harmonogram privatizácie jednotlivých organizácií. Štátne podniky sa v prvej etape budú transformovať na akciové spoločnosti, pričom bude z podnikov oddelená teplárenská časť, z ktorej sa vytvoria samostatné teplárne, ktoré prejdú samostatným procesom reštrukturalizácie, transformácie i privatizácie a, ako som už naznačil a zdôraznil, s výraznou účasťou príslušných miest a obcí. V druhej etape prebehne privatizácia troch elektroenergetických distribučných spoločností. Táto bude výrazne koordinovaná so vstupom investorov do zdrojovej časti a koordinovaná aj navzájom. Tepláreň Košice, odštepný závod, bude vytvorená z dnešného odštepného závodu Slovenských elektrární, akciová spoločnosť Tepelná energetika Košice, v rámci ktorého je aj Tepláreň Prešov zahrnutá ako súčasť do pripravovanej Teplárne Košice. Predkladaný zámer a postup privatizácie pokladáme za nevyhnutný krok, ktorý má zabezpečiť jednak nediskriminačný a rovnoprávny prístup do prenosovej sústavy a distribučných sietí a očistenie energetiky od krížových dotácií, ako aj v dotknutých veľkých mestách zvýšiť spoľahlivosť ich zásobovania teplom a súčasne zvýšiť aj zodpovednosť týchto miest pri zabezpečovaní služieb tohto druhu obyvateľstvu. Navrhnutý postup vytvára predpoklady na dlhodobo udržateľné riešenia, ktoré dávajú investorom dlhodobejšiu perspektívu a sú aj zárukou pozitívneho vývoja v sektore aj z hľadiska potrieb podnikovej sféry a obyvateľstva. Som si vedomý, vážení poslanci Národnej rady, že v oblasti elektroenergetiky stojíme pred závažným rozhodnutím, ktoré na dlhé roky ovplyvní jej štruktúru a fungovanie. S týmto vedomím aj predkladám zámer a postup transformácie a privatizácie na dnešné rokovanie. Ďakujem za pozornosť."
ID_4185,2001,SDK,Mikuláš Dzurinda,"Vážený pán poslanec, ďakujem za otázku a konštatujem, že 16. novembra, teda o niekoľko dní sa v Bratislave uskutočnia bilaterálne konzultácie na úrovni štátnych tajom-níkov Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a Ministerstva zahraničných vecí Maďarska, ktoré realizuje naše ministerstvo zahra-ničných vecí v rámci svojho mandátu konzultovať rozporné otázky zákona o Maďaroch, žijúcich v susedných krajinách, tak ako to umož-ňuje, predpokladá, stanovuje vzájomná slovensko-maďarská medzi-štátna zmluva. Konzultácie budú pokračovaním celého radu krokov, ktoré už slovenskou stranou boli, či už doma alebo v zahraničí, v tejto veci vykonané alebo sú pripravované. O týchto záveroch bude vzápätí ministerstvo zahraničných vecí informovať vládu a, samozrejme, keď bude záujem, aj Národnú radu Slovenskej republiky. Na základe týchto informácií potom vláda stanoví ďalší postup. Ale pri hľadaní odpovede na vašu otázku vychádzam z toho, že sa v prvom rade treba so susednou krajinou dohodnúť, že sa dohodnúť chceme a dohodnúť sa vieme. Toto je základné garde pri hľadaní odpovede na vami položenú otázku. Jediným limitom pre nás je dosiahnutie takej dohody, ktorá bude zodpovedať našim záujmom, vrátane záujmu ďalšieho napredovania bilaterálnych vzťahov s Maďarskou republikou. Preto sa teraz prednostne sústreďujeme na seriózne odborné konzultácie. V rámci konzultácií máme v prvom rade záujem si vyjasniť niektoré sporné otázky tohto zákona, a potom, samozrejme, hľadať odpovede na tieto sporné otázky.  Chcem teda zdôrazniť, že aj keď je to problém a ja som o ňom veľmi otvorene hovoril aj s kolegom Orbánom, keď som bol v máji na oficiálnej návšteve, myslím, že som prvý túto otázku celkom pokojne a otvorene nastolil a vtedy som povedal, teraz, keď tu bol pán prezident Mádl, a aj teraz v Národnej rade Slovenskej republiky chcem povedať, riešme tento problém, ktorý je problémom, kultivovane tak, aby sa naše vzájomné dvojstranné vzťahy nenaštrbili. Naopak, aby sme v tom pozitívnom vývoji pokračovali, aby sme z toho nerobili neúnosný politický a už vôbec nie medzinárodný problém. Samozrejme, že podobné ústretové stanovisko alebo garde očakávam aj od maďarských partne-rov. A myslím si, že môžem vyhlásiť, že v tomto smere sme isté signály z maďarskej strany už aj dostali.  Na to, aby obidve strany mohli dosiahnuť dohodu, však Slovensko musí mať k dispozícii omnoho viac informácií od Maďarskej republiky ako doteraz. Využívam tento priestor, aby som vám otvorene popísal súčasný stav. Zatiaľ napríklad nepoznáme komplexnú predstavu maďarskej strany o podobe aplikácie tohto zákona, pretože zákon je len vrcholným skeletom, ktorý ešte potrebuje 11 vykonávacích právnych noriem. Z týchto 11 vykonávacích právnych noriem zatiaľ poznáme iba 4. Preto v tejto situácii očakávame v prvom rade informácie o tých ostatných, informácie o ich obsahu, ktoré následne preštudujeme a, samozrejme, budeme sa  k nim vyjadrovať a o nich rokovať. Počítame s tým, že niektoré otázky ohľadne tohto zákona si budú vyžadovať detailné expertné posúdenie a v tomto smere máme pripravené návrhy na kreovanie expertných tímov, ktoré by podrobne posúdili všetky vplyvy aplikácie tohto zákona na slovensko-maďarské vzťahy.  Vo svojich postupoch sa však budeme držať výhrad, ktoré sme dosiaľ formulovali. Zároveň budeme vychádzať zo záverov Benátskej komisie, ktorá jednoznačne konštatovala, že akékoľvek jednostranné opatrenia v oblasti preferenčného zaobchádzania s osobami, patriacimi k národnostným menšinám, ktoré sú štátnymi príslušníkmi iného štátu na jeho území, sú podmienené kumulatívnym, podčiarkujem, kumulatívnym rešpektovaním štyroch zásad. Tou prvou je územná zvrchovanosť štátu. Tou druhou je, že dobré zmluvy robia dobrých priateľov. Tou treťou sú priateľské vzťahy medzi štátmi a napokon rešpektovanie ľudských práv a základných slobôd, najmä zákazu diskriminácie. Nutnosť rešpektovania týchto zásad podčiarkol aj vysoký komisár pre národnostné menšiny vo svojom vyhlásení z 26. októbra. Dovolím si vyhlásiť, že politikou slovenskej vlády je presne to, o čom hovoril aj pán komisár a síce, že nám veľmi záleží na zachovaní identity národnostných menšín, aj slovenskej v zahraničí, ale, samozrejme, tak, aby táto identita bola integrovaná v štáte svojej príslušnosti. Benátska komisia v rámci výkladu týchto princípov zdôraznila, že štáty musia využívať všetky prostriedky a mechanizmy, ktoré predpokladajú relevantné medzinárodné dokumenty. Verím, že tieto myšlienky nájdu adekvátnu odozvu aj na maďarskej strane, ktorá im bude venovať náležitú pozornosť.  Chcem vás ubezpečiť, pán poslanec, že Slovensko využije všetky dostupné možnosti, ktoré predpokladajú medzinárodné dokumenty a zvyklosti, v prvom rade bilaterálne mechanizmy, tak ako som ich naznačil, až potom prípadne multilaterálne, ale tak, aby sme zachovali pozitívny vývoj vzťahov s našimi susedmi, tak, aby sme zachovali pozi-tívny vývoj v rámci Vyšehradskej štvorky, tak, aby pozitívna spolupráca aj s naším maďarským susedom pomohla našim krajinám dostať sa do Európskej únie.  Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Zaznel zvuk časomiery.)"
ID_3710,2001,SDK,Peter Tatár,"Vážený pán predseda, vážený pán minister, dámy a páni, mám predovšetkým kritický postoj k tomuto návrhu zákona a možno nielen k výslednému efektu, o ktorom rokujeme, tlač 924, ale aj k procedúre, ako vlastne tento zákon vznikal. Ak pri negociačných rozhovoroch v minulom volebnom období vlastne vzniklo zo slovenskej strany, že budeme mať záväzok prijať takýto zákon, a ak teda v tomto volebnom období túto úlohu plníme, tak v tom je jeden taký typický paradox, že celý čas všetky tie návrhy, všetky tie koncepty, ktoré boli napísané a zverejnené, dostávali veľmi ostrú kritiku práve zo strany Európskej únie a jej expertov. Nakoniec aj Parlamentný inštitút v tom materiáli, ktorý máme a ktorý teda nemá zmysel, aby sme tu citovali, lebo všetci ho máme dostupný a je verejne dostupný, hovorí o slabinách tejto predlohy. Naozaj je podstatná otázka, tak ako to povedali viacerí moji predrečníci, pani poslankyňa Sárközy a aj ďalší, že pre koho vlastne ideme prijímať tento zákon. Zjavne je ten zákon koncipovaný tak, ako už bolo povedané, že je prijímaný pre štátnych zamestnancov. Ale štátni zamestnanci majú slúžiť verejnosti, majú slúžiť občanom. Keď ten zákon nie je pre celú verejnosť, a on nie je pre celú verejnosť, nemôže byť dobrý, nemôže byť funkčný. Ja poviem dva príbehy. Jeden príbeh je literárny príbeh. Je to mikropoviedka od Franza Kafku a hovorí o úrade a o vzťahu občana a úradu, hovorí to takým skôr zúfalým spôsobom. Ten príbeh je jednoduchý. Človek sa celý život chce dostať dnu do úradu a nepodarí sa mu to, zomiera pri stene tej budovy a ako zomiera, tak úradník zatvára bránu, zatvára bránu. A on sa ešte vládze spýtať, že prečo tu bránu zatvára, však celý život tu čakám a bola otvorená. A ten úradník hovorí, ale tá bola len pre teba, tá brána. Ak nechceme mať takúto štátnu správu, tak by sme mali prijať čo najviac vylepšujúcich pozmeňujúcich návrhov alebo naozaj prepracovať tento návrh. Ten druhý príbeh je z môjho vlastného života, lebo môj starý otec bol štátnym úradníkom, dotiahol to až na vrchného aktuárneho riaditeľa, čo je vysoká funkcia pre stredoškoláka, akým on bol. A on naopak mal za sebou možno desiatky tisíc za celý svoj život vybavených a spokojných prípadov rôznych občanov. Tiež sa opriem aj o analýzy Európskej únie, aj o analýzy Stredoeurópskeho inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy a o ďalšie podklady. Problém je, že tento návrh zákona pripravuje štátnu službu ako zatvorený systém. A zatvorený systém jednoducho zo systémového hľadiska má tendenciu, a teraz sa, prosím, ospravedlňujem, keď použijem negatívne slovo, má tendenciu degenerovať. A to nie je dobré. A ja by som bol nerád, aby sme pri tom zostali. Preto dávame pozmeňujúce návrhy. A ďalšia generálna výhrada je, a ja by som rád počkal preto s týmto zákonom, že nemáme reformu verejnej správy. Mešká najmä politicky, o dva týždne máme rokovať o prvých dvoch zákonoch. Dnes vláda splnila uznesenie, že doručila návrhy štyroch zákonov k reforme verejnej správy na pôdu Národnej rady, ale to znamená, že budú prerokúvané vlastne v septembri. A nemáme teda reformu verejnej správy a okrem výhrad vecných je tu aj tá výhrada systémová, že ak nemáme reformu, tak vlastne, a to sa veľmi presne pýtala pani poslankyňa Keltošová, akú štruktúru, aké počty, akú záťaž smerom k reforme prinesie tento zákon. Zákon samotný sa týka užšej skupiny zamestnancov štátu. V zásade sú to odborní, manažérski pracovníci ústrednej a miestnej štátnej správy. Jeho deklarovaným zmyslom je vytvorenie podmienok na zabezpečenie profesionálneho spoľahlivého nestranného a politicky neutrálneho vykonávania štátnej správy. Toľko v dôvodovej správe. Tieto ciele sú chvályhodné, avšak konkrétne ustanovenia návrhu nesmerujú k ich naplneniu, ale skôr k vytvoreniu štátneho aparátu, ktorý bude príliš veľký, drahý, nepružný, nedostatočne kvalitný a nebude nikomu zodpovedný. To je tá uzavretosť, systémová chyba. Jeho filozofia ide proti konkrétnym záujmom Slovenskej republiky, v najbližšom desaťročí aj voči reforme a aj pre čas budúci. I proti novším všeobecným trendom štátnej služby vo vyspelých krajinách. I keď uplatňuje niektoré prvky zo systémov štátnej služby používaných v západoeurópskych krajinách, mieša tie najrigidnejšie z viacerých systémov. Navyše bez analýzy možných problémov vyplývajúcich zo slovenských podmienok. Čiže nerieši bolesti, ktoré máme. Jeho uplatnenie zhorší väčšinu problémov, ktoré pociťujú pri svojej práci manažéri štátnej správy, ako aj politické vedenie ústredných orgánov. Ďalej sa k tomu vrátim. Ťažko namietať proti princípom politickej nestrannosti, stabilizácie a profesionalizácie štátnych zamestnancov, ako je deklarované. Zákon však namiesto naplnenia týchto princípov, a to tiež len opakujem, bolo to tu jasne povedané, smeruje skôr k systému, ktorý bude demotivačne pôsobiť na štátnych zamestnancov, zníži efektívnosť štátnej správy, znemožní vytvorenie dynamickej a modernej štátnej správy a nadmerne zaťaží verejné financie. Návrh zákona je z legislatívnej stránky teda zle postavený a obsahuje veľa problémov. Pri uplatnení tohto návrhu zákona bude výsledkom štátna správa ešte väčšia a horšie fungujúca ako doteraz. Návrh zákona je osobitne nevhodný pre ústrednú štátu správu, ktorá je dnes už príliš početná a po realizácii koncepcie decentralizácie bude tvoriť veľkú časť zamestnancov v predpokladanej štátnej službe. Návrh zákona, ako som už spomínal, opakovane podrobila ostrej a obsiahlej systémovej kritike Európska komisia. Možno konštatovať, že v tom procese, viacročnom procese vláda nakoniec tieto pripomienky zapracovala len sčasti a veľmi často len formálne a nevyriešila ich podstatu. Keďže pôvodná požiadavka Európskej komisie na prijatie takéhoto zákona bola impulzom k jeho dopracovaniu, tak fakt, že sme stále nedostali dobrý posudok naň, je teda vážnym mementom. Teda môžem všeobecne povedať, že nie je to kvalitný zákon. Práve kvôli tomu navrhujeme viaceré zmeny a vylepšovania. Keď hovoríme o filozofii zákona a keď sme hovorili, že ide proti konkrétnym záujmom Slovenskej republiky v najbližšom desaťročí a ide aj proti všeobecným trendom v štátnej službe vo vyspelých krajinách, tak ten dôvod je, že namiesto flexibilnejšej, pružnejšej, menšej, lepšie platenej a výkonnej štátnej správy návrh prehlbuje tie prvky dnešného systému, ktoré doň vnášajú nepružnosť, rigiditu, prípadne sa zavádzajú ešte aj ďalšie prvky tejto nepružnosti. A blokuje tiež budovanie koncepčných a strategických kapacít najmä na ústredných orgánoch a rovnako blokuje želateľnú postupnú generačnú výmenu súvisiacu s integračnými a modernizačnými potrebami Slovenska. Tie vážnejšie problémy sú nasledovné, čo sa týka výhrad k filozofii a štruktúre návrhu zákona. Ak hlavný cieľ má byť upraviť štátnu službu a právne vzťahy štátnych zamestnancov pri výkone štátnej služby ako verejnoprávne vzťahy štátnych zamestnancov k štátu, tak v podstate sa návrh podobá na iba akýsi pracovnoprávny predpis pre štátnych úradníkov. Úprava štátnej služby má byť stručná, definujúc iba základné princípy a niektoré ďalšie dôležité oblasti. Tak ako to už bolo povedané, ide do nesmiernych, možno by sa dalo povedať, až nezmyselných detailov, pretože ak sa budú meniť napríklad niektoré tarify, taxy a čísla v budúcnosti, a to tu budem ešte citovať, no tak budeme ho musieť stále v týchto detailoch novelizovať? Návrh teda do detailov upravuje pracovnoprávne podmienky štátnych zamestnancov, čo vyplýva do veľkej miery z faktu, že gestorom je práve ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. V druhej časti návrhu sa stretneme s takou detailnou úpravou podmienok vykonávania štátnej služby v štvrtej hlave, odmeňovania a ďalších náležitostí zamestnancov v šiestej hlave alebo sociálnych zabezpečení v siedmej hlave, že to ide teda až po detaily úpravy využívania mobilného telefónu. Myslím si, že to tam nepatrí. Zákon o štátnej službe má v prvom rade slúžiť na ochranu občanov. Ja to tu len opakujem. Ale je potrebné to naozaj rázne a verejne zopakovať, že nie štátnych úradníkov tým, že im poskytne mnohé výhody, ktoré nie sú dostatočne vyvážené. Zákon zavádza pre zamestnancov štátnej správy viaceré výhody a privilégiá, ktorých dôsledky vlastne budú, že budú motivovať štátnych zamestnancov k vstupu do štátnej služby práve tých ľudí, ktorí majú menší záujem podávať špičkové výkony a naopak bude odrádzať od vstupu kvalitných a pracovitých ľudí, pretože tam niet motivačných prvkov, že za vyšší výkon je vyššia odmena. Budú demotivovať veľmi veľa existujúcich pracovníkov, pretože tiež, ak očakávali nejakú pružnosť, nedočkajú sa jej. Zakladajú tieto návrhy vysoké súčasné a najmä budúce záväzky štátneho rozpočtu a sú v konflikte s modernými trendmi zamestnanosti. Návrh nerieši výrazné zlepšenie odmeňovania väčšiny alebo aspoň menšej časti zamestnancov štátnej správy. Namiesto toho zavádza celoplošné výhody a privilégiá. Známe sú tieto: Pri odchode do dôchodku majú mať zamestnanci v štátnej službe nárok na odchodné až do výšky 10-násobku mesačného platu a toto odchodné pri odchode do dôchodku by pokojne mohli využiť dnešní pracovníci v dôchodkovom veku. Proste inak využiť tieto finančné zdroje. Preto navrhujeme vôbec neuvažovať o takomto type odchodného. Na záver poviem pozmeňujúce návrhy. Po odchode do dôchodku majú mať zamestnanci v štátnej službe nárok na trvalý príplatok za štátnu službu k dôchodku do približne 50 percent k dôchodku. Výška príplatku je definovaná v percentách, ako je 1,25 percenta priznaného dôchodku za každý rok praxe a 1,25 percenta priznaného dôchodku za každý ďalší celý mesiac započítanej praxe. Maximálne pôjde o príplatok približne vo výške 50 percent k dôchodku. Zamestnanci štátnej služby majú dostávať ďalší plat, ktorý má podľa tých § 164 a ďalších postupne nabiehať medzi rokom 2002 a 2004. Tieto dátumy hovoria, že niektoré časti tej záťaže štátneho rozpočtu budú alebo by boli po prijatí takéhoto návrhu okamžite"
ID_3623,2001,SDK,Jozef Macejko,"Vážený pán poslanec, iste aj mojou snahou a snahou celej vlády je urýchliť výstavbu diaľnic a tieto prostriedky zo spoplatnenia skutočne pri výstavbe diaľnic nie sú rozhodujúce. Treba povedať, že prostriedky zo spoplatnenia diaľnic sa využívajú hlavne na údržbu a opravu už existujúcich diaľnic. Celkovo týchto prostriedkov ročne sa vyberie okolo 600 mil. korún. Toto opatrenie, ktoré teraz od roku 2002 zavádzame, by malo zvýšiť tento výber len o 70 mil. korún. Prečo ho dávame? Hlavne je tam zavedenie jednodňovej nálepky pre ťažké motorové vozidlá. Dôvod, prečo to zavádzame. Poviem otvorene, sú sťažnosti z miest a obcí, najmä zo Záhoria a takisto z východného Slovenska, že kamióny a ťažké vozidlá obchádzajú diaľnicu, používajú komunikácie prvej, druhej a tretej triedy. A ich neustálou výhovorkou je, že musia platiť už v tomto roku zavedenú dvojtýždňovú nálepku, alebo ročnú nálepku. Aby sa tomuto predišlo, umožňujeme aj ojedinelým používateľom diaľničnej siete zavedenie jednodňovej nálepky. Čiže aby nebol už žiadny dôvod obchádzať diaľnicu, čo v žiadnom prípade nechceme. K tomu... (Reakcia poslanca z pléna.) Áno. Na toto spojenie hmotnosti vozidiel do 1,5 a do 3,5 tony, k tomu odpovedám toľko, že k tomu pristupujeme postupne a zosúlaďujeme, teraz už máme tieto hmotnostné kategórie úplne zosúladené s právom Európskej únie tak, ako v tabuľke navrhujeme. Tá známka od roku 2002 bude v prostriedku medzi terajším poplatkom do 1,5 tony a do 3,5 tony, čiže dokonca pri terajších vozidlách od 1,5 do 3,5 dochádza k zníženiu ročného poplatku. Čo sa týka toho, čo ste povedali ohľadom Portugalska, áno, minulý týždeň sa konalo v Portugalsku výročné stretnutie ministrov dopráv. Takisto som si všimol výstavbu diaľnic v Portugalsku. Na druhej strane musím povedať, že všetky diaľnice v Portugalsku sú spoplatnené a sú spoplatnené tak, že na Slovensku si zo sociálno-ekonomických dôvodov takéto spoplatnenie dovoliť v žiadnom prípade nemôžeme. Vychádza to približne v prepočte na slovenské koruny asi minimálne dve koruny na jeden kilometer. Čiže takéto spoplatnenie u nás v žiadnom prípade teraz, iste uznáte, neprichádza do úvahy. Takže toľko asi k tomu. Čo sa týka množstva peňazí na výstavbu diaľnic, táto vláda prideľuje toľko prostriedkov, koľko si môže dovoliť v rámci schodku verejných financií. Všetko. Iste aj mojou snahou by bolo, aby týchto prostriedkov bolo viac, ale možnosti tohto štátu, zdroje tohto štátu sú obmedzené. Ďakujem."
ID_3014,2001,SDK,Ivan Mikloš,"Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, ako veľmi dobre viete, výrazný zlom v chápaní ochrany životného prostredia a prírody na Slovensku nastal od 1. januára 1995, keď nadobudol účinnosť zákon o ochrane prírody a krajiny. Tento zákon ako primárna právna norma upravujúca oblasť ochrany prírody a krajiny na Slovensku zaviedol nový systém komplexnej územnej a druhovej ochrany prírody, ustanovil 5 stupňov územnej ochrany v súlade s medzinárodnou kategorizáciou chránených území. Dňom účinnosti tohto zákona o ochrane prírody a krajiny nastal však zároveň rozpor medzi Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky a ministerstvom životného prostredia, ktorý je vlastne sporom starej pôvodnej koncepcie bývalej správy TANAP-u a novej koncepcie vyplývajúcej zo zákona o ochrane prírody a krajiny a nových vlastníckych vzťahov vyplývajúcich z realizácie príslušných zákonov. Činnosť a úlohy ochrany prírody a krajiny na území národných parkov, teda aj na území TANAP-u, je zo zákona kompetentná vykonávať bez rozdielu vlastníctva iba odborná organizácia zriadená Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky. Pán poslanec, vítam váš záujem o riešenie problematiky Tatranského národného parku, len je mi ľúto, že túto otázku kladiete teraz a nevyužili ste možnosť v rokoch 1995 až 1998, keď ste vy osobne boli ministrom životného prostredia, a nedokázali ste, citujem vaše slová, """"""""""""""""urobiť poriadok v TANAP-e"""""""""""""""". Teda otázku, ktorú kladiete, by bolo možné pokojne položiť aj vám, navyše keď v tom čase minister pôdohospodárstva a vy ako minister životného prostredia ste boli z tej istej politickej strany. Aj keď nerád, musím konštatovať, že ani k dnešnému dňu k pokroku v tomto kompetenčnom spore nedošlo. Tento stav neteší tak ako vás ani vládu a môžem vás ubezpečiť, že súčasná vláda v krátkom čase rozhodne v tomto spore medzi ministerstvom pôdohospodárstva a ministerstvom životného prostredia v prospech Tatranského národného parku a v prospech jeho ochrany, a tým vyriešime tento neporiadok, ktorý sme zdedili po vláde, v ktorej ste vy zastávali funkciu ministra životného prostredia, teda ministra zodpovedného aj za zákon o ochrane prírody a krajiny. Môžem vás ubezpečiť a oznámiť vám, že ministerstvo životného prostredia v tejto oblasti pracuje a v decembri minulého roku znovu vypracovalo materiál na rokovanie vlády, ktorý stanovuje rozsah delimitácie funkčných miest, príspevku a majetku zo Štátnych lesov Tatranského národného parku na Štátnu ochranu prírody Slovenskej republiky. Materiál je po medzirezortnom pripomienkovom konaní, naďalej je tam však rozpor medzi ministerstvom pôdohospodárstva a ministerstvom životného prostredia. Tento rozpor v krátkom čase vyrieši vláda. Na adresu polemiky o vhodnosti toho či oného modelu konštatujem len toľko, že modely môžu byť rôzne, čo závisí od prijatia princípov a deľby kompetencií. Kľúčovým faktom však ostáva, že národné parky sa zriaďujú prioritne a predovšetkým na ochranu prírody, preto by mali byť riadené zložkou kompetentnou a príslušnou zo zákona vykonávať ochranu prírody. Do budúcnosti nemožno vylúčiť úvahy o rôznych modeloch národných parkov v spojení s ekologickou lesníckou legislatívou. Ciele takéhoto hospodárenia však musia byť zamerané predovšetkým na hlavnú funkciu národných parkov, ktorou je ochrana prírody, a preto by mali, tak ako je to vo svete obvyklé, patriť pod rezort životného prostredia. Neakceptovanie týchto zásad by znamenalo spochybnenie vytvorenia národných parkov na účely zabezpečenia ochrany prírody na ich území. Som si plne vedomý, že pri terajšom personálnom obsadení správa TANAP-u, ktorá má len 19 pracovníkov, nestačí zabezpečovať plnenie naliehavých úloh vyplývajúcich najmä z uznesenia vlády Slovenskej republiky k stratégii, zásadám a prioritám environmentálnej politiky. Vo vzťahu k medzinárodnej spolupráci nedostatočne zabezpečuje úlohy v rámci Svetovej únie ochrany prírody, Európskej federácie prírodných a národných parkov, Asociácie karpatských národných parkov a programu UNESCO - Človek a biosféra. Ohrozená je predovšetkým príroda TANAP-u, pretože sa nevykonáva dostatočne systematická štátna služba. Rastie počet pytliactiev, a to aj na kamzíkoch a svišťoch, narušuje sa krehká ekostabilita vysokohorského prostredia v tejto lokalite. Pre informáciu: Od účinnosti zákona o ochrane prírody a krajiny ministerstvo životného prostredia viackrát vypracovalo a predložilo na rokovanie vlády návrh na vyriešenie problému TANAP-u. Posledná iniciatíva z decembra, ktorú som spomínal, by mala viesť k vyriešeniu tohto dlho sa ťahajúceho sporu a problému. Vážený pán poslanec, viem, že súčasný stav je skutočne neudržateľný a že je potrebné riešiť ho. Dnešná vláda Slovenskej republiky, ktorá tento stav v TANAP-e nespôsobila, ho riešiť bude a môžem vás ubezpečiť, že to, čo sa za 4 roky nepodarilo vyriešiť vám, bude vyriešené v priebehu najbližšieho obdobia. Skončil som."
ID_3887,2001,SDL,Pavel Koncoš,"Ďakujem. Predloženým vládnym návrhom zákona sa zosúlaďuje právna úprava rastlinolekárskej problematiky s právom Európskej únie, pretože táto je prioritou aproximácie práva podľa Európskej dohody o pridružení a podľa Bielej knihy o bezpečnosti potravín kapitola 5 Poľnohospodárstvo. Obdobie od schválenia zákona v roku 1995 možno hodnotiť ako konsolidáciu implementácie opatrení, ktorých aplikácia v praxi v konečnom dôsledku znamenala úspešnú systémovú ochranu územia Slovenskej republiky pred zavlečením významných karanténnych škodlivých organizmov zo štátov pôvodu. Za toto obdobie totiž Európska únia vydala viac ako 70 noriem z oblasti rastlinolekárskej starostlivosti. Vládny návrh zákona berie do úvahy budúcu integráciu Slovenska v rámci potravinového dozoru a dopĺňa platný zákon o problematiku registrácie výrobcov, dovozcov a vývozcov rastlín, chránených zón, rastlinných pasov, výkonu fytosanitárnej kontroly na hraničných priechodoch a registrácie prípravkov na ochranu rastlín a ich uvádzanie do obehu. Dôsledná realizácia navrhovanej právnej úpravy z hľadiska záujmu aproximácie smerníc a nariadenia Európskej únie bude mať dosah na štátny rozpočet a na zvýšenie počtu pracovníkov, ktorého kvantifikácia je uvedená vo všeobecnej časti dôvodovej správy predkladaného materiálu. Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky si uplatnilo zvýšenie rozpočtových prostriedkov od roku 2002 v rámci prehľadu o administratívnych potrebách súvisiacich s implementáciou acquis, na čo je potrebné a pripojené stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že prijatie predloženého vládneho návrhu zákona prispeje predovšetkým k zosúladeniu právnej úpravy rastlinolekárskej problematiky v Slovenskej republike s právom Európskej únie, tiež si vás dovoľujem požiadať o vyjadrenie súhlasu s ním. Ďakujem za pozornosť."
ID_3021,2001,SDL,Jozef Migaš,"Ďakujem. Siedmu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Hofbauer pre ministra zahraničných vecí pána Kukana. Otázka znie: """"""""""""""""Môžete informovať o intervencii podpredsedu vlády Ivana Mikloša u komisára Európskej únie pána Verheugena vo veci Miklošovej požiadavky na demarš Európskej únie slovenskej vláde ohľadom reformy verejnej správy a Miklošovej verzie zákona o štátnej službe?"""""""""""""""" Odpovedať bude, aj keď to je tá istá otázka, teraz minister Harach. Nech sa páči."
ID_3878,2001,SDL,Brigita Schmögnerová,"Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Z. z. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov reaguje na nové zákony, ako aj na poznatky získané z jeho aplikácie v praxi. Vzhľadom na uvedené predkladaný vládny návrh zákona nadväzuje na zákon o spotrebnej dani z minerálnych olejov, podľa ktorého novým správcom tejto dane sa stáva Colný úrad, zároveň sa upravuje postavenie Colného úradu a jeho pôsobnosť ako správcu dane. Rieši pre tohto správcu dane odvolací orgán, sprístupňovanie údajov z daňového tajomstva, poskytovanie súpisu daňových dlžníkov pre daňové riaditeľstvo na účely jeho zverejnenia, kompenzáciu vratiek spotrebnej dane na nedoplatky inej dane a ďalšie doplnenia, ktoré Colnému úradu ako správcovi dane určia v daňovom procese také postavenie a pôsobnosť, aké má v súčasnosti daňový úrad. Ďalej nadväzuje na zákon o orgánoch štátnej správy v colníctve, podľa ktorého sa rozširuje pôsobnosť Colného úradu ako správcu dane okrem správy spotrebnej dane z minerálnych olejov pri dovoze a vývoze aj na tuzemsko. Takýto systém sa bude postupne realizovať aj pri ostatných spotrebných daniach.  Rovnako nadväzuje na zákon č. 466/2000 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, osobitne na časť majetkové priznanie, novo upravenej, predĺženie lehoty na podanie daňového priznania o tri mesiace pod podmienkou, že daňové priznanie vypracúva daňový poradca a správcovi dane bude predložené plnomocenstvo najneskôr do 31. marca roku, v ktorom sa daňové priznanie podáva. Nadväzuje zároveň i na zákon č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch, ktorým sa zároveň aj mení a dopĺňa zákon o správe finančnej kontroly. Ďalej na návrh zákona o štátnej štatistike, v dôsledku ktorého sa rozširuje sprístupnenie daňového tajomstva je pre Štatistický úrad Slovenskej republiky. Ďalšie úpravy v predkladanom vládnom návrhu novely zákona o správe daní a poplatkov sa navrhujú predovšetkým z dôvodu aplikácie získaných poznatkov a požiadaviek krajín OECD a EÚ pri podávaní daňových priznaní, hlásení a majetkových priznaní prostredníctvom elektronickej pošty a elektronických médií a z toho vyplývajúcich úprav v ustanoveniach týkajúcich sa začatia konania a používania vzoru tlačív a podobne.  Pri podávaní uvedených priznaní alebo hlásení elektronickou poštou, alebo na elektronickom záznamovom médiu sa v počiatočnom období navrhuje podmienka, aby tieto priznania alebo hlásenia boli vždy podané písomnou formou. Zákon, ako som uviedla, nadväzuje aj na zákon č. 366/1999, Z. z., kde sa rieši aj dodatkovým alebo novým spôsobom, pretože tu je nové ustanovenie, ktoré sa týka podávania majetkového priznania. Predkladaný vládny návrh upravuje spôsob zisťovania majetkového priznania a vyrúbenia dane, ak fyzická osoba nevie doložiť zistený majetkový prírastok príjmami. Zároveň vládny návrh tejto novely rieši aj postup, ak fyzickej osobe vznikol majetkový prírastok dedičstvom, darovaním alebo iným prechodom nehnuteľnosti. Z tohto hľadiska chcem uviesť, že majetkové priznanie, ktoré sa malo podávať v roku 2001 do 30. septembra, sa bude podávať v termíne do 31. januára, a to podľa stavu majetku k 31. decembru roku 2000. Predkladaný návrh novely zákona o správe daní prerokovala vláda 20. júna roku 2001. Bol prerokovaný aj v RHSD. Dovoľte mi, aby som vás požiadala, aby ste tento návrh zákona posunuli do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť."
ID_3587,2001,SDL,Pavel Koncoš,"Ak dovolíte, veľmi krátko k návrhu pani poslankyne Angelovičovej, ktorý spresňuje podmienky a požiadavky na vzdelanie pracovníkov zodpovedných či už génovej banke alebo vôbec, ktorí sa zaoberať ochranou genetických zdrojov rastlín. Je trochu skutočne rozporné so stanoviskom výboru, pretože výbor pre pôdohospodárstvo v spoločnej správe navrhuje v § 9 práve vypustiť odsek 3, kde sú nie až také prísne požiadavky, ako navrhla pani poslankyňa Angelovičová, ale predsa len požiadavky na dĺžku odbornej praxe. Myslím, že návrh pani poslankyne vychádza zo skúseností odborných pracovníkov a pedagógov Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, snáď aj z obáv o možné nezvládnutie ochrany genetických zdrojov v prípade, ak pracovníci poverení touto úlohou alebo týmito úlohami nebudú mať dostatočné vzdelanie. Ponechávam to na rozhodnutie, samozrejme, poslaneckej snemovne Národnej rady Slovenskej republiky, nebude to. Ak sa schváli tento návrh, nebude nadbytočný, ale naopak, upresňujúci. K ochrane genetických zdrojov zvierat a hospodárskych zvierat. Chcem zdôrazniť, že Slovenská republika nemá pôvodné plemená hospodárskych zvierat okrem snáď niektorých plemien hydiny, ale aj tie sú odvodené od ostatných svetových plemien. Pre chov hospodárskych zvierat a pre plemenársku prácu je vypracovaný a schválený v minulom volebnom období zákon o plemenitbe hospodárskych zvierat. Domnievam sa, že tento zákon dostatočne usmerňuje plemenársku prácu i ochranu, chcem zdôrazniť opäť, domestikovaných plemien vrátane pinzgauského dobytka alebo slovenského strakatého dobytka, ktoré v podstate majú svoj pôvod v Rakúsku alebo vo Švajčiarsku. K stanovisku Európskej komisie chcem zdôrazniť, že predkladaný návrh zákona o ochrane genetických zdrojov rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo má v prílohe aj tabuľky zhody. A práve v týchto tabuľkách zhody je zdôraznené, že nariadenie Rady číslo 1467/1994/ES zo dňa 20. 6. 1994 o uchovávaní, charakteristike, popise a používaní genetických zdrojov v poľnohospodárstve sa vzťahuje nielen na ochranu genetických zdrojov rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo, ale táto smernica, resp. toto nariadenie Rady sa vzťahuje napríklad aj na lesné stromy, na huby, na mikroorganizmy, na ostatnú flóru, na ozdobné alebo teda okrasné rastliny a podobne. Takže smernica je podstatne širšia ako predkladaný zákon. Chcem zdôrazniť, že na Slovensku už máme zákon o ochrane genetických zdrojov, ktorý predložilo ministerstvo životného prostredia, a ochranu genetických zdrojov lesných spoločenstiev a stromov bude riešiť nový zákon o lesoch a, samozrejme, aj vykonávacie predpisy, ktoré budú naň nadväzovať. Z tohto dôvodu je určitý pohľad Európskej únie tak trochu rozpačitý, povedal by som, lebo Európska únia zahrnuje takmer celú ochranu genetických zdrojov v jednom nariadení Rady. My len pod gesciou ministerstva pôdohospodárstva budeme mať dva zákony, ktoré budú hovoriť o ochrane genetických zdrojov. Takže určité názory vyjadrila Európska komisia práve z tohto dôvodu. Nie sú výhrady k tomu, čo je ustanovené a čo sa vzťahuje práve na ochranu genetických zdrojov rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo. Ďakujem pekne."
ID_3873,2001,SDL,Viliam Sopko,"Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia poslanci, zákon, ktorý má vytvoriť právne prostredie na realizáciu regionálnej politiky v Slovenskej republike je veľmi, veľmi potrebný. Viac ako päť rokov intenzívne diskutujeme o tom, že treba vytvoriť právny základ na realizáciu účinnej štátnej regionálnej politiky. Štátna regionálna politika by mala vytvárať sociálno-ekonomickú dimenziu, ktorá by rešpektovala objektívnosť príčin spôsobujúcich rozdielne pomery v životnej úrovni obyvateľov v jednotlivých častiach Slovenskej republiky, ale súčasne by mala pomáhať ich eliminovať. Vláda Slovenskej republiky je vládou pre celé územie Slovenskej republiky. A práve preto jej štátny rozpočet je napätý a preukazuje veľký rozdiel v potrebách a zdrojoch. Malo by byť rozdeľovanie zdrojov do samosprávnych krajov systémovo. Nemali by sme podceňovať výrazné rozdiely v životných podmienkach obyvateľstva. Ľahostajnosť vlády Slovenskej republiky k nárastu disparít v rozvoji krajov znepokojuje predovšetkým nás, ktorí žijeme v okresoch s prívlastkom zaostávajúce územia.  Vláda Slovenskej republiky tento problém nedoceňuje, čím sa neplní programové vyhlásenie vlády v tejto oblasti. Práve dnes, keď prerokúvame zákon o podpore regionálneho rozvoja, chcem zvýrazniť nelichotivý údaj, že Slovenská republika sa zaraďuje ku krajinám s najvýraznejšími rozdielmi v úrovni rozvinutosti regiónov. Ukazovatele sú alarmujúce. Disparity hrozivo narastajú, regionálne rozdiely pociťujú predovšetkým občania v životnej úrovni. Na hodnotenie vyspelosti či zaostalosti regiónov v rámci Európskej únie je celý rad ukazovateľov. Napríklad podiel regiónov na tvorbe hrubého domáceho produktu, odchýlka regiónu od priemernej miery nezamestnanosti, podiel celkového investovaného kapitálu v Slovenskej republike, priemerné zárobky, peňažné príjmy na jedného obyvateľa, celkový objem vyprodukovaného zisku v priemysle a podobne. Z týchto ukazovateľov, ktoré vyhodnocujeme a poznáme aj v Slovenskej republike, je zrejmý súčasný stav. Ale mali by sme poznať aj základné príčiny narastania rozdielov vo vyspelosti jednotlivých krajov. Dovolím si tvrdiť, že nielen neutešený stav, ale aj príčiny sú všeobecne známe. Trh alebo trhový mechanizmus či trhové prostredie nemajú v sebe zabudované mechanizmy na docielenie sociálnej spravodlivosti a kvality života. Preto transformačný proces z centrálne plánovanej na trhovú ekonomiku bez určitých korekcií zákonite vedie k regionálnym disparitám. A to sa udialo aj na Slovensku. Štátna regionálna politika aj napriek schválenej vládnej koncepcii z pohľadu konkrétneho výkonu úplne absentuje a, žiaľ, nevytvára sociálnu ekonomickú dimenziu, ktorá rešpektuje objektívnosť príčin spôsobujúcich rozdielne pomery v životnej úrovni obyvateľov, ale predovšetkým takej, ktorá by pomáhala tieto rozdiely eliminovať. Jednotná štartovacia čiara bude chýbať aj v nastávajúcom období pôsobenia volených orgánov samosprávnych krajov.  Ani schválenie tohto zákona nič neznamená na samotnej podstate, že vláde Slovenskej republiky sa nedarí plniť programové vyhlásenie vlády v tejto oblasti. Ja ho budem citovať: """"""""""""""""Vláda Slovenskej republiky bude venovať intenzívnu pozornosť politike regionálneho rozvoja, vytváraniu a uplatňovaniu koordinovaných štrukturálnych nástrojov s cieľom zastaviť a postupne zmierniť veľké sociálno-ekonomické rozdiely medzi jednotlivými regiónmi Slovenskej republiky."""""""""""""""" Ďalej. """"""""""""""""Vláda Slovenskej republiky pripraví koncepciu regionálnej politiky, ktorá vymedzí typ regionálnej politiky, ciele, nástroje, územné jednotky a inštitucionálny rámec."""""""""""""""" Tak znie citát z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Ak mám byť objektívny, musím pripustiť, že časť z takto definovaného programu bezprostredne súvisí s koncepciou reformy verejnej správy, ktorá sa v súčasnosti napĺňa schvaľovaním súvisiacich legislatívnych predlôh. Ale značná časť zaostáva úplne z iných dôvodov. Iné dôvody vidím aj v tom, že sme sa odklonili od pôvodného legislatívneho zámeru zákona o regionálnom rozvoji aj od cieľov a skĺzli sme do inej roviny. Zákon o podpore regionálneho rozvoja nenapĺňa časť Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky tým, že nevytvára štrukturálne nástroje, nevytvára ani ciele na zmiernenie sociálno-ekonomických rozdielov medzi regiónmi v Slovenskej republike. Zákon je opodstatnený a potrebný v tom zmysle, že treba vytvoriť právne prostredie na realizáciu regionálnej politiky. Ale tento vládny návrh nevytvára na to právny základ a rieši len veľmi malú časť problémov regionálnej politiky. Opätovne zopakujem, že v podobe, v akej je predložený na rokovanie Národnej rady, je len naplnením požiadavky Európskej únie, ktorá požadovala vytvoriť v Slovenskej republike legislatívny rámec na využívanie prostriedkov z fondov Európskej únie, ale nevytvára podmienky na priamu účasť obcí a vyšších územných celkov na regionálnom rozvoji. Tento vládny návrh zákona nesie znaky neochoty centrálnych orgánov štátnej správy posunúť kompetencie na samosprávu. Vynára sa otázka, a ja ju adresujem pánovi ministrovi Harnovi, prečo predkladateľ pristúpil k zmene názvu zákona namiesto toho, aby návrh zosúladil s legislatívnym zámerom, ktorý veľmi jasne formuloval ciele, úlohy a princípy regionálneho rozvoja. Je to zásadná vec, ak pod tlakom pripomienok a v dôsledku neochoty iných rezortov predkladateľ pristúpi nielen k zmene názvu, ale skĺzne do celkom inej roviny. Som presvedčený, že vhodné aj správne bolo postupovať podľa pôvodného legislatívneho zámeru, ktorý bol dobrý, pretože naďalej platí základná idea, tú treba zdôrazňovať, že regionálny rozvoj je predovšetkým o vytváraní rovnovážneho harmonického vývoja celej spoločnosti v krajinnom prostredí. V úvodnej správe je tvrdenie, že zákon bude mať minimálne nároky na štátny rozpočet. Mne je, naopak, úplne samozrejmé, že aplikácia takéhoto zákona musí mať značné nároky a významný vplyv na zostavovanie štátneho rozpočtu. Druhá časť zákona by mala hovoriť teda nie o podpore regionálneho rozvoja, ale o regionálnom rozvoji, o nástrojoch jeho usmerňovania. V návrhu je neprijateľné zvýraznenie postavenia ministerstva na úkor orgánov územnej samosprávy, vyšších územných celkoch a obcí.  Tretia časť zákona je podľa môjho názoru absolútne neakceptovateľná. Návrh na vytváranie regionálnych a národných riadiacich a monitorovacích výborov je pre mňa takmer nepochopiteľný. Tieto úlohy musia plniť ministerstvá a samospráva v rámci svojej organizačnej štruktúry a kompetencií. Už súčasný stav, keď existujú krajské rozvojové agentúry, naznačuje tendencie zbyrokratizovať inštitúcie a nástroje regionálneho rozvoja. Takže treba naozaj zvážiť, či návrh zákona v takejto forme, v takejto podobe nevrátiť vláde Slovenskej republiky na zásadné prepracovanie. Celkom na záver chcem opätovne zvýrazniť, aby sme regionálnu dimenziu prebiehajúceho transformačného procesu naďalej neprehliadali. Monitorovanie úrovne súčasných krajov vyznieva alarmujúco a malo by byť pre nás výzvou pre všetkých. Vláda Slovenskej republiky nemôže v tejto oblasti stagnovať a, žiaľ, tento zákon nie je krokom dopredu. Svoju slabosť, bezmocnosť a vlastné nedostatky sme doteraz skrývali za argument, že v Slovenskej republike nemáme zriadené vyššie územné celky a zvolené ich samosprávne orgány. Ale nie je to v tom, pretože vláda Slovenskej republiky mohla a môže ovplyvňovať rozvoj regiónov aj v rámci súčasných správnych krajov. Treba len chcieť zvládnuť zložitosti a náročnosť regionálnej politiky. V krajinách vyspelého sveta na takýto priestorový vývoj, aký zaznamenávame v Slovenskej republike, vlády reagujú inak. Účinnou štátnou cieľavedomou regionálnou hospodárskou politikou a účinnými nástrojmi vstupujú do procesu alokácie ekonomických aktivít. Tento zákon nám neprinesie túžobne očakávané zmeny. Ďakujem za pozornosť."
ID_3839,2001,SDL,Brigita Schmögnerová,"Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som sa ospravedlnila z toho, že ste museli chvíľu čakať, vzhľadom na to, že tam, kde sme rokovali, nebolo prepojenie na túto rokovaciu sálu. Dovoľte, aby som z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedla návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.  Vláda predkladá návrh tohto zákona na základe uznesenia č. 17 z 10. januára 2001 k prioritným úlohám vlády Slovenskej republiky vyplývajúcim z pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii z 8. novembra 2000. Predpokladaná účinnosť návrhu zákona je od 1. januára 2002.  Zámerom predkladaného návrhu zákona je dosiahnutie ďalšieho pokroku v prispôsobovaní právnej úpravy dane z pridanej hodnoty v Slovenskej republike sekundárnej legislatíve Európskej únie, a to predovšetkým v 6. smernici Rady Európskej únie 77/388, ktorá je základnou smernicou upravujúcou uplatňovanie dane z pridanej hodnoty v Európskej únii, ako aj v 13. smernici Rady Európskej únie 86/560, ktorá upravuje mechanizmy refundácie dane z pridanej hodnoty podnikateľským subjektom, ktoré nemajú sídlo na území spoločenstva.  Predkladaný návrh zákona vychádza z národného programu prispôsobovania acquis communautaire, negociačnej pozície, kapitoly č. 10 dane, návrhu daňovej reformy, ktorý i vláda prerokovala, a plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2001.  Návrh zákona obsahuje nasledovné: 1) Návrh zákona obsahuje zavedenie mechanizmu vrátenia dane zahraničným fyzickým osobám pri vývoze tovaru neobchodného charakteru. Chcela by som pri tejto príležitosti upozorniť, že keď podobný mechanizmus vrátenia dane zahraničným fyzickým osobám sa zaviedol v Českej republike, vznikol značný tlak, aby sme podobným spôsobom reagovali. Vysvetlili sme vtedy, že nie je možné okamžite reagovať, ale že urobíme prípravné kroky, aby sme aj do našej legislatívy a potom do praktického života vrátenie dane zahraničným fyzickým osobám mohli zaviesť. Takže toto je ten krok, ktorý sme vtedy prisľúbili. 2) Návrh zákona obsahuje zavedenie mechanizmov vrátenia dane zahraničným podnikateľom. 3) Návrh zákona obsahuje osobitnú úpravu uplatňovania dane cestovnou kanceláriou.  4) Ďalej návrh zákona obsahuje určenie miesta zdaniteľného plnenia podľa sídla zákazníka pri vybranom okruhu služieb poskytovaných pre zahraničného podnikateľa.  5) Ďalej návrh zákona zahŕňa úpravu ustanovení týkajúcich sa základu dane.  6) A napokon návrh zákona obsahuje úpravu podmienok na uplatnenie odpočtu dane pri dovoze tovaru. Návrh novely zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Nie je v rozpore so žiadnym všeobecne záväzným právnym predpisom a medzinárodnou zmluvou. Bol prerokovaný aj na Rade hospodárskej a sociálnej dohody. To je všetko. Prosím, vážená poslanecká snemovňa, aby ste tento vládny návrh zákona o dani z pridanej hodnoty aj podporili. Ďakujem."
ID_3685,2001,SMK,László Nagy,"Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcem opraviť slová z môjho úvodného prejavu. V mojom úvodnom prejave odznelo, že Národná rada prerokovala v ôsmich výboroch túto chartu a v šiestich dospela k pozitívnemu výsledku. Chcem sa opraviť, že to bolo v siedmich výboroch, ale vo výbore pre vzdelanie, vedu, mládež a šport výbor dospel k uzneseniu, že navrhuje chartu ratifikovať. Vážené kolegyne, kolegovia, chcem vyjadriť radosť nad tým, že väčšina poslancov a poslankýň pristupovala v rozprave k tomuto materiálu vecne. Druhé čítanie najmä vo výboroch, ale aj v pléne ukázalo, že existuje odhodlanie a vôľa vytvoriť vhodné podmienky zabezpečenia európskeho štandardu jazykov národnostných menšín aj v Slovenskej republike. Zároveň musím povedať, že ľutujem, že časť poslancov vystupovala z opačnej filozofie, aká je filozofia charty. Základná filozofia, základný filozofický princíp charty je, ako odstrániť, ako zabezpečiť, ako ochrániť, ako zabezpečiť, ako rozvinúť menšinový alebo regionálny jazyk v jednotlivých krajinách. Časť poslancov vystupovala z inej pozície a tú pozíciu treba pomenovať, bola taká, ako zachrániť slovenský jazyk pred inými národnostnými jazykmi na Slovensku, namiesto toho, aby sme diskutovali o tom, že z hľadiska zachovania a rozvoja napríklad rómskeho jazyka, poľského jazyka, nemeckého, chorvátskeho a českého jazyka na Slovensku či postačuje vyučovanie týchto jazykov na základných, stredných školách, odborných školách, či to postačuje na záchranu týchto jazykov a rozvoj jazykov, namiesto toho, aby sme diskutovali o tom, že štúdium týchto jazykov ako odborných predmetov na vysokých školách je v súlade so záujmami týchto jazykov a týchto národnostných menšín a spolu aj so záujmami Slovenska, namiesto toho, aby sme hovorili o tom, že vyučovať dejiny a kultúru týchto menšinových jazykov... (Hluk v pléne.)"
ID_4026,2001,SNS,Jozef Prokeš,"Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som pánovi kolegovi Brockovi rád pripomenul, že tesne pred ním vystúpil pán podpredseda vlády Fogaš a povedal jasne, že neexistujú bezpečnostné ani technické dôvody na odstavenie prvého bloku Jaslovských Bohuníc. Takže mali by si trošku robiť poriadok. Citlivosť rakúskych občanov na stavbu jadrových elektrární v zahraničí vyplýva z toho, ako s nimi vybehla ich vlastná vláda, keď vlastne najprv postavili jadrovú elektráreň, potom zistili že nemajú žiadne zabezpečenie spätného odberu vyhoretého paliva, tak ako to máme my, a teda jednoducho nemohli spustiť tú elektráreň, tak poštuchali zelených a nechali urobiť referendum. Ja si myslím, že je načase, aby sme hovoril o realite, ktorá tu je. A pokiaľ hovoril o tom, že tu nie sú preteky v uzatváraní kapitol, v takom prípade neviem, prečo sa neustále niekto chváli, že sme dobehli Českú republiku a že sme už uzavreli toľko a toľko kapitol. V takom prípade poradíme hlavnému vyjednávačovi, keď ide o to koľko kapitol uzavrieme, a nie čoho všetkého sme sa vzdali, lebo o tomto sa veľmi málo hovorí, na koľkých frontoch  sme poustupovali. Čiže jednoducho treba prijať rovno všetky podmienky Európskej únie a môžeme mať zajtra uzavreté všetky kapitoly. Pretože sa to uberá týmto smerom.  Ja si myslím pán kolega Brocka, že je naozaj načase pozrieť sa pravde a realite do očí. Pán kolega Fogaš, som mu nesmierne zaviazaný za to, že tu jasne povedal, že neexistujú technické a bezpečnostné dôvody na uzavretie prvého bloku Jaslovských Bohuníc. A že je to teda ináč povedané politické rozhodnutie.  Ďakujem."
ID_3283,2001,SNS,Miroslav Kotian,"vyčlenené aj prostriedky pre organizácie, ktoré budú pôsobiť vo vzťahu k Slovákom žijúcim minimálne na národnostne zmiešaných územiach. Určite to tak nebude. Preto budem iniciovať, aby sa táto kauza dostala pred Ústavný súd a, keď to bude potrebné, aj do Európskej únie. Ak si uvedomíme, že za peniaze Budapešti a asistencie Csákyho dostávali rodičia v Kráľovskom Chlmci 500 korún na zapísanie dieťaťa do maďarskej školy namiesto do slovenskej, tak v rozpore s právom na individuálnu a slobodnú identifikáciu občana bude financovaná z našich daní kampaň za zmenu demokratických proporcií štruktúry obyvateľstva Slovenskej republiky. Sme presvedčení, že táto nehanebnosť, ktorá sa deje v priestoroch Úradu vlády Slovenskej republiky, je v rozpore s ústavou. Pritom je paradoxné, že jej autormi sú predkladatelia návrhu na zmeny Ústavy Slovenskej republiky, o ktorom tu diskutujeme. Ak pán Dzurinda sľuboval dvojnásobné platy, pritom zbedačil 30 % občanov tak, že deti v Prešovskom okrese nemajú po zdražení cestovného na cestu do základnej školy, proti čomu štrajkujú ich rodičia a starostovia obcí, organizujú podpisové akcie, tak my budeme uvoľňovať státisíce korún na kampane za zmenu národnostnej identity občanov. Asi bude úspešná, pretože pre deti národnostných škôl bude musieť byť doprava zabezpečená inak, zasiahne Európska únia. Nová novela ústavy už dnes predurčuje takýto vývoj. Keď sa zamyslím v uvádzaných súvislostiach nad tým, že úrad na ochranu štátu v Poľskej republike dostal za úlohu vyšetriť únik informácií o ústupkoch, ktoré má údajne prijať Varšava čiže Poľsko na vstup pri rokovaniach s Európskou úniou, som nútený položiť nám spoločne, žiaľ, len rečnícku otázku: Čím by sa mal takýto úrad zaoberať u nás, ak by sme ho dnes mali? Vidíme, že štáty si strážia hodnoty zvrchovanosti a určite by bola predmetom pozornosti napríklad aj dvojzmyselná formulácia z návrhu na zmeny ústavy v článku 7 ods. 1, v ktorom sa hovorí, že """"""""""""""""Slovenská republika môže na základe slobodného rozhodnutia vstúpiť do štátneho zväzku s inými štátmi"""""""""""""""". Chcem upozorniť predkladateľov, že je rozdiel, či ide o zväzok s inými štátmi alebo o štátny zväzok. To sú priam insitné nedostatky, ktoré dokazujú nepripravenosť celej novely. Môj názor potvrdzujú aj samotní navrhovatelia v materiáloch, ktoré sme dostali k dispozícii. Vlastnú novelu, ktorú stvorili z krkolomných koaličných kotrmelcov, predkladajú ako polotovar, pretože s ním zároveň predkladajú aj 78 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov a, čo je úplný unikát v Európe, pritom 63 týchto návrhov prišlo z vlády Slovenskej republiky. Presne povedané, autori 78-krát poukazujú na vážne nedostatky svojho diela a opozíciu v každom vystúpení kritizujú za to, že si dovolí robiť to isté. (Hlasy z pléna.) Súhlasím, pani poslankyňa, nedajú jej slovo. Žiaľ, nič iné nepočujú ani občania z dennej tlače."
ID_4030,2001,SNS,Viliam Oberhauser,"Ďakujem. Pán minister, ja môžem zobrať vaše slová ako slová úprimne myslené so snahou dosiahnuť dobré výsledky pri rokovaniach s Európskou úniou. Ale na začiatok si treba povedať, že prezident Slovenskej republiky, ktorý by mal byť významnou autoritou Slovenska, od začiatku od zvolenia do svojej funkcie stále chcel iniciovať, aby sa vypracovala akási štátna doktrína, nejaké cieľové riešenie, kde by sme chceli smerovať a, žiaľ, práve vládna koalícia a vláda sa bránila tomu, aby vznikla táto diskusia o vlastne vízii, o budúcnosti Slovenska. V Českej republike k tomu spracovali veľmi rozsiahle materiály s veľkou vážnosťou, aby si povedali,  kde chcú smerovať v Českej republike. A je na škodu veci, že na Slovensku sa k týmto veciam jednoducho nepristupovalo takýmto spôsobom. Potom by sme mali pre jednotlivé oblasti zadefinované určité cieľové riešenia, trebárs aj pre oblasť zamestnanosti alebo oblasť energetiky, kde by sme si povedali z hľadiska celkovej vízie aj či je potrebné a ako je potrebné riešiť energetické zdroje a ich pôsobenie v štruktúre hospodárstva Slovenskej republiky. Bolo by to výhodnejšie pre vaše rokovania o jednotlivých kapitolách a prístupových procesoch a bolo by to, myslím si, aj kontrolovateľnejšie a neboli by tieto diskusie, ktoré možno nie sú tak informované, ako by informované mali byť. Čiže je to určite chyba vlády, ktorá neviem z akéhosi trucu nebola ochotná pristúpiť k tomu, aby sa hovorilo o nejakej vízii budúcnosti Slovenska a potom aj z toho vyplývajúcich pozícií vo vzťahu k prístupovým procesom Európskej únie. Ďakujem."
ID_4223,2001,SOP,Ferdinand Petrák,"Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle rokovacieho poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona o poisťovníctve, tlač 1235, ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu. Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky stanovené § 72 zákona o rokovacom poriadku, to je doručenie najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie tejto schôdze. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh rieši závažnú problematiku, pretože Slovenská republika potrebuje vytvoriť štandardné, medzinárodne akceptovateľné legislatívne prostredie poistného trhu zodpovedajúce požiadavkám OECD i Európskej únie a zabezpečí ďalšiu liberalizáciu poisťovacích služieb aj zlepšenie ochrany poistených. Pán predsedajúci, otvorte rozpravu."
ID_3360,2001,SOP,Peter Kresák,"Ďakujem pekne, pán podpredseda. Veľmi rád reagujem na to, čo povedal pán kolega Kandráč, pretože rád diskutujem o právnych otázkach. Pán kolega Kandráč, v jednom musím s vami nesúhlasiť. Hneď v úvode ste povedali, že podľa platného ústavného textu je možné, aby Slovenská republika vstúpila do Európskej únie alebo do európskych spoločenstiev. Pán poslanec, keď si prečítate článok 7, musíte uznať, že to vaše vyjadrenie nesedí. Podľa článku 7 Slovenská republika môže vstúpiť do štátneho zväzku s inými štátmi. Pán poslanec, azda netvrdíte s plnou vážnosťou právnika, že Európska únia je štátny zväzok. To je po prvé. Po druhé, už niekoľkokrát spomínaná analýza renomovanej právnickej firmy Gomez-Acebo & Pombo, ktorá sa vyjadrovala k potrebám ústavných zmien Slovenskej republiky pre prípad vstupu do Európskej únie, charakterizovala tri rovnoprávne, tri rovnoprávne ústavné riešenia, prvé riešenie - obmedzenie vlastnej zvrchovanosti v ústave -, cestu, ktorou išlo Taliansko, Spolková republika Nemecko alebo Grécko, druhú cestu - postúpenie právomoci, cestu, ktorou išlo Holandsko, Luxembursko a Belgicko, tretiu cestu - rozhodnutie o prevode alebo spoločnom výkone niekoľkých právomocí, cestu, ktorou išlo Rakúsko, Španielsko a Francúzsko. Každá z týchto ciest je legitímna a aj naša cesta je jedným z týchto riešení. Je legitímne. Napriek tomu, už sme to aj povedali, my netrváme, že to musí byť práve táto cesta. A azda už viete, že aj pozmeňujúce návrhy budú reflektovať aj vaše stanoviská. Tvrdím iba, že každé z týchto troch riešení je správne a je legitímne a nie je pravdivé tvrdiť, že iba jedno z týchto troch je možné a iba jedno z týchto troch je v súlade so záujmami Slovenskej republiky. Toto je nevyhnutné povedať a nevyhnutné je to aj opakovať. Ďakujem pekne."
ID_4476,2002,HZDS,Katarína Tóthová,"Áno, buďte taký dobrý. Interpelovala som pána ministra vo veci, ktorá sa stala v roku 2000, všetci viete, že bol v Čechách služobným autom, ktoré havarovalo, a viezli sa dvaja naši umelci spolu s pánom ministrom, z ktorých jeden dokonca bol v nemocnici, vznikli tam aj určité nároky na zdravotné služby a podobne. Požiadala som ho, aby bol taký láskavý a dal mi na nahliadnutie uznesenie vlády, ktorým boli títo dvaja spolucestujúci v motorovom vozidle odsúhlasení vládou ako spoluúčastníci cesty. Pán minister Kňažko mi napísal veľmi stručnú odpoveď, sú to dve vety, ktoré vám prečítam: „Vzhľadom na to, že nešlo o zahraničnú pracovnú cestu, nebol som povinný predložiť ju vláde na odsúhlasenie. § 15 ods. 3 zákona č. 120 Národnej rady Slovenskej republiky o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov – podľa tohto predpisu má člen vlády počas výkonu svojej funkcie právo bezplatne používať služobné motorové vozidlo.“ Inými slovami povedané, žiadne uznesenie vlády neexistuje, pretože nešlo o zahraničnú a pracovnú cestu. Vážený pán minister, pýtam sa, keď nešlo o pracovnú cestu, o zahraničnú muselo ísť, lebo dopravná nehoda bola mimo územia Slovenska – aká cesta to bola? Bola to jednoznačne zahraničná, vaša súkromná cesta, keďže nebola pracovná, nemáte na ňu uznesenie, a vôbec nie je pravda, že z citovaného právneho predpisu vám vyplýva právo bezplatne používať služobné motorové vozidlo v zahraničí. Vy môžete služobné motorové vozidlo používať bezplatne jedine na území Slovenska.  Preto nesúhlasím s touto odpoveďou, považujem to za porušenie právnych predpisov. Že nesúhlasím, som pánovi ministrovi odpísala, on už vie môj nesúhlas. Čakám na jeho odpoveď. Ak nedostanem uspokojujúcu, upozorním pána predsedu vlády, že jeho člen vlády sa dopustil porušenia platného práva a nech urobí, resp. nech postupuje tak, ako má predseda vlády v prípade porušenia právnych predpisov postupovať.  Toto urobím, ale mám veľké obavy, pretože druhá moja interpelácia na pána predsedu vlády práve upozorňuje na porušenie platného práva vedúcim Úradu vlády, a pán predseda vlády, ktorý všade hovorí, ako sa všetko transparentne koná, ako on je za vyvodzovanie zodpovednosti, len čo sa dozvie, že niekto porušil právo, on je ten, ktorý vyvodí tú zodpovednosť, tak v nasledujúcej veci mi dal nasledujúcu odpoveď. Ide o upozornenie z mojej strany, že vedúci Úradu vlády pán Tóth vyplácal pánovi Rolandovi Tóthovi financie za pracovné cesty, z ktorých neodovzdával správy z pracovných ciest. Poukazujem na to, že odovzdanie správy z pracovnej cesty je podmienkou vyplatenia diéty a cestovných nákladov. A keďže neboli odovzdané správy z pracovných ciest, nemohli byť ani vyplatené financie, pretože je to jedna z podmienok vyplatenia.  Nuž, čujme, čo mi pán predseda vlády odpovedal: „Vážená pani poslankyňa, v zmysle smernice číslo“ to a to „zahraničné pracovné cesty zamestnancov Úradu vlády Slovenskej republiky sú po uskutočňovaní tak, že povinný v lehote do 10 dní po skončení zahraničnej pracovnej cesty má predložiť správu o uskutočnenej pracovnej ceste.“ To je zatiaľ v poriadku, lebo skutočne takto to v smerniciach je. Ale teraz výplod logiky predsedu vlády nasleduje takýto: „Vážená pani poslankyňa, ako zaiste viete, vyplácanie cestovných náhrad sa uskutočňuje pred nástupom zahraničnej pracovnej cesty, takže nemôže byť podkladom na vyplácanie diét správa z pracovnej cesty.“  No ja gratulujem pánu predsedovi vlády! Pred nastúpením pracovnej cesty sa dáva len záloha, a to neviem ja, ktorá som bola členkou vlády, ale to vie každý najnižší úradník, ktorý berie kufor a cestuje do Malaciek alebo do Majcichova, že dostane prv zálohu a potom, keď odovzdá príslušné materiály, dôjde k výplate pracovnej cesty.  Takže ja s takouto odpoveďou, ktorá je skôr do Roháča ako odpoveď pre poslanca Národnej rady, nemôžem súhlasiť, som nespokojná a trvám na tom, že boli porušené predpisy a pán predseda vlády mi má oznámiť, aké urobí opatrenia za porušenie platných právnych predpisov.  A tretie. Ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky som interpelovala, kde som ho požiadala, aby mi uviedol, prečo pri negociáciách nenadväzujú na už dojednané závery, a to bol záver pri odchode žien do dôchodku, čo sme ešte za našej vlády dojednali, že túto otázku budeme otvárať tesne pred vstupom do Európskej únie, a to z toho dôvodu, že Slovensko je asociovaná krajina s veľkým počtom nezamestnaných, teda predlžovanie odchodu žien do dôchodku znamená blokáciu pracovných príležitostí najmä pre mladých ľudí, a že situácia žien na Slovensku, kde vlastne dlhé roky robili dve pracovné zmeny, je iná ako žien v Európskej únii.  No a pán minister si dal prácu, dostala som krásnu odpoveď, mnohostránkovú, v ktorej som sa dozvedela, že ministerstvo práce a sociálnych vecí sa zaoberá problémami žien veľmi intenzívne, aké projekty robí, že sa zaoberá zákazom zverejňovania diskriminačných inzerátov, že otázka žien je riešená v novom Zákonníku práce, v zákone o štátnej službe, v zákone o verejnej službe, že súčasná právna úprava v oblasti štátnej rodinnej politiky je v pozornosti rezortu, že na rezorte majú koordinačný výbor pre problematiku žien, pre mňa ako dvakrát členku vlády to boli úplne nové informácie. Ďalej že prevencia páchania násilia na ženách v rodinách je pre ministerstvo veľmi aktuálna. Ďalej že v roku 2001 vláda schválila koncepciu rovnosti príležitosti žien a mužov. Ďalej že v roku 2000 prebehol nultý ročník súťaže „Zamestnávateľ ústretový k rodine“, ďalej že došlo k zosúladeniu rodinných a pracovných, teda že sa ministerstvo venuje otázke zosúlaďovania rodinných a pracovných povinností. A všetky tieto informácie končia týmto krátkym odsekom: „V súvislosti so zlepšením postavenia žien na trhu práce ministerstvo v rámci Národného plánu zamestnanosti, ktorý bol schválený uznesením vlády dňa“ toho a toho, číslo to a to „navrhlo rad opatrení. Tieto opatrenia sú zahrnuté predovšetkým v treťom pilieri Národného plánu zamestnanosti pod názvom „Podpora prispôsobivosti podnikov a ich zamestnancov“ a v štvrtom pilieri Národného plánu zamestnanosti pod názvom „Posilnenia politík rovnakých príležitostí“.“  Vážený pán minister, pri tejto príležitosti vám ďakujem, že ste ma zasypali množstvom pre mňa mimoriadne zaujímavých informácií, ale dôrazne vás žiadam, odpovedzte na moju otázku, ktorú som vám položila, pretože na tú som nedostala ani najmenšiu odpoveď.  Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja vám ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)"
ID_5085,2002,HZDS,Miroslav Maxon,"Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister financií a vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja som sa snažil v prvom čítaní v pléne Národnej rady prezentovať situáciu v oblasti základných sadzieb a znížených sadzieb dane z pridanej hodnoty v krajinách Európskej únie. Takže túto problematiku nebudem opakovať a ja som jednoducho začal týmto konštatovaním preto, že naozaj neobstojí argument, že úprava sadzieb dane z pridanej hodnoty nás približuje k Európskej únii a zbližovanie sadzieb je striktnou podmienkou Európskej únie. Ja, samozrejme, sa nebránim tomu, že je optimálne zbližovať sadzby, ale aj dlho fungujúca stará demokracia a ekonomika, ktorá je už v tomto období členom Európskej únie, napr. Veľká Británia, používa tri sadzby. Dokonca tá jedna sadzba znížená je nulová. V čom je ale teda podstata úpravy dane z pridanej hodnoty? Predovšetkým v tom, že sa dotkne najmä chudobných alebo najchudobnejšej skupiny občanov Slovenska. To je jeden veľmi vážny dôvod, ktorému by sme mali venovať pozornosť. Druhý vážny dôvod vyplýva z toho, čo som povedal v úvode, či sa nám to páči alebo nepáči, či sa to páči alebo nepáči predkladateľom, daň z pridanej hodnoty svojím spôsobom zachraňuje návrh rozpočtu na rok 2003. Dnes sa môžeme rozchádzať v číslach, či to bude 4,5 mld., 5 mld. alebo nad 5mld. Sk, ale jednoducho tá stredná hranica je okolo 5 mld. Sk.  Samozrejme, každý z nás by súhlasil, keby sa 23-percentná sadzba, teda základná sadzba dane z pridanej hodnoty znižovala. Horšie je to, samozrejme, so zvyšovaním zníženej sadzby a v ďalšom poviem prečo. Prečo je ale teda potrebné aj siahnuť na tú 23-percentnú sadzbu? A tam by som súhlasil s tým, že je to cesta do Európskej únie, pretože naša 23-percentná základná sadzba je šiestou najvyššou na svete, nielen v Európskej únii, šiestou najvyššou na svete. Takže tam je teda opodstatnené diskutovať o tom, aby základná 23-percentná sadzba smerovala do tých nižších parametrov inkasa dane z pridanej hodnoty. V čom je kľúčový problém a ako sa to teda prejavuje aj podľa jednotlivých odvetví, podľa, podotýkam, nie celkom presných prepočtov, ktoré sme si spravili. Zvýšenie sadzby DPH, hlavne tej zníženej sadzby DPH sa predovšetkým dotkne potravín a naše prepočty hovoria, že takýmto spôsobom bude od poľnohospodárov alebo producentov potravín dodatočne zinkasovaná približne polovica z predpokladaného výnosu, to znamená od 2,5 mld. do 3 mld.  Sk. Jednoducho treba skonštatovať, že agrárny sektor jednoducho na takýto zásah nemá disponibilné zdroje. Všetci si uvedomujeme, aký je proces odvodu DPH a potom nárokovateľnej vratky. Treba si uvedomiť, že na to, aby tento proces mohol plynulo bežať, podnikateľský sektor musí mať disponibilné zdroje. A veľmi dobre vieme, že predovšetkým poľnohospodárstvo v oblasti prevádzkových nákladov je dlhodobo finančne podkapitalizované.  A tento zásah významným spôsobom skomplikuje situáciu agrosektora a zásadným spôsobom zníži jeho konkurencieschopnosť. Ak si uvedomíme, že saldo v agrárnych komoditách za ostatné dva roky, to znamená roky 2000, 2001, a rok 2002  sa vyvíja mimoriadne nepriaznivo a veľmi dramaticky, tak táto úprava zásadným spôsobom zníži konkurencieschopnosť agrárneho sektora. Ak k tomu, samozrejme, potom prirátame tie čiastkové reštrikcie v návrhu rozpočtu na rok 2003, tak práve na tomto príklade by som chcel poukázať, že opak je pravdou tvrdenia, že úprava týchto sadzieb nás do Európskej únie približuje. Za agrárny sektor z hľadiska konkurencieschopnosti nás zásadným spôsobom vzďaľuje. Opäť budeme mať priestor a možnosť o tom hovoriť aj v návrhu rozpočtu na rok 2003, ale fakty jednoducho nepustia.  Čo s tým. Ja predpokladám, že by najoptimálnejšie bolo sa dohodnúť, a takýto návrh aj predkladám, aby bolo prerušené rokovanie o tomto návrhu zákona a aby vláda dodatočne predložila analýzy dopadov na jednotlivé sektory alebo na jednotlivé podnikateľské subjekty alebo skupiny podnikateľských subjektov s dôrazom na ekonomický dopad na agrárny sektor. Viete ono naozaj sa to dosť zle počúva, keď sa celkom v úvode vyjde s konštatáciou, že ekonomické dopady, ktoré pripravuje vláda, sa dotknú jednej rodiny sumou 400 Sk. Pán minister financií, tie diskusie idú ďalej, už ste našli aj znamienko plus a už priratúvate.  No už sme niekde pri 600 Sk. Vy sám ste korektne priznali alebo takto som to zaregistroval, že nad tých pôvodne deklarovaných 400 Sk minimálne dopad na jednu slovenskú rodinu bude 100 Sk vo vzťahu k úprave dane z pridanej hodnoty.  Ešte stále ale nehovoríme o ďalších   cenových úpravách alebo teda, ako sa moderne hovorí, liberalizačných úpravách. Presne v ten deň napr. – to je drobnosť, ale to budeme musieť postupne sčítavať –, ako ste schválili skrátené legislatívne konania a návrhy tých 22 zákonov, ste približne 5 mld. Sk rozdelili medzi jednotlivé rezorty prostredníctvom navýšenia. A mal to byť predovšetkým teda predpokladaný výnos z dane z pridanej hodnoty. Ale pripomeniem takú drobnosť. Presne v ten deň ste odporučili, aby sa koncesionárske poplatky zvýšili o 20 až 25 %. O štyri-päť dní sa ohlásili, samozrejme, v súlade so zákonom, Združenie poisťovní , presne je ten názov, ktorý je zo zákona pre tú skupinu, ktorá robí zákonné poistenie, verejnosti oznámili, že zákonné poistenie sa zvýši minimálne o 50 %. Dnes sa o tom diskutuje, či poisťovatelia nespravili kartelovú dohodu, lebo unisono všetky poisťovne čakali na tie dve najväčšie a sadzba zákonného poistného sa zvyšuje o 50 %. A takto môžeme ísť postupne ďalej.  A ja som veľmi ďaleko od toho, aby som sa riadil číslami, ktoré prezentuje Konfederácia odborových zväzov, ale mám veľmi veľkú obavu, že keď teda zoberieme tužku, papier a začneme počítať alebo využijeme nejakú sofistikovanejšiu metódu, na ktorú sa dosť často pán minister odvoláva, len potom nevieme nikdy dešifrovať jej fundament, tak naozaj sa dopracujeme k tým katastrofálnym číslam, nie katastrofálnym z hľadiska rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky, ale katastrofálnym z hľadiska dopadu na jednu rodinu, na jedného občana. Viete, ja sa vrátim ešte, pán podpredseda vlády a minister financií, k takej, by som povedal, možno slovnej prestrelke medzi nami dvoma, keď ste ten môj laický prepočet, a ja som predoslal, že je to úplne laický jednoduchý prepočet, svojím spôsobom oprávnene kritizovali, že je to nekompetentná matematika. Ak som teda ja prezentoval, že tie dopady, na základe ktorých štátny rozpočet získal naviac prostriedky vo výške 25 mld. Sk, jednoducho treba vydeliť počtom obyvateľov a vyjde nám nejaké relevantné číslo, ja rešpektujem, že je to veľmi nekvalifikované, ale nemyslím si, že ten konečný prepočet bude ďaleko od toho čísla, ktoré by vyšlo takýmto prepočtom. To, že ste teda to kritizovali ako neodborné, to beriem v plnom rozsahu, ale politika má, samozrejme, aj tie hranice zjednodušeného videnia ekonomiky. Ale jedna vec ma tam naozaj mimoriadne prekvapila pri tom vašom konštatovaní. Vy ste jednoducho skonštatovali, že to, čo vieme získať úsporou v štátnom rozpočte a vo väzbe s výdavkami, a to, čo vieme získať ako dodatočné príjmy napr. vo väzbe s daňou z pridanej hodnoty, o ktorej teraz hovoríme, sa jednoducho nedá sčítavať. Pán minister, hádam to nechcete odčítavať. To je 25-miliardový dopad, ktorý sa skladá z príjmovej a výdavkovej časti. A jednoducho je to 25 mld. a s touto čiastkou sa naozaj pri tých prepočtoch relevantne dá kalkulovať.  Takže, dámy a páni, záverečné konštatovanie. Ten návrh som teda formuloval, že žiadam, aby bolo rokovanie o tomto bode programu prerušené s tým dôvetkom, že vláda predloží dôkladnú dopadovú analýzu, predovšetkým teda na tie skupiny, o ktorých som hovoril. To je môj návrh. V rámci konštatovania je to dopad na najchudobnejšie vrstvy obyvateľstva Slovenskej republiky, je to dopad na najťažšie skúšajúci rezort alebo oblasť podnikania, pôdohospodárstvo. Ak je zásadnou prioritou, aby vláda získala 5 mld. alebo 6 mld. Sk v tejto položke, potom len musím konštatovať, že je mi to ľúto a nie je to prezieravý ekonomický postup, tak ako sa to vláda snažila prezentovať vo svojom programovom vyhlásení. Ďakujem pekne za pozornosť."
ID_5077,2002,HZDS,Miroslav Maxon,"Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, tak trochu je to aj pre mňa historická chvíľa, lebo po prvýkrát za dosť dlhé obdobie, čo pôsobím v Národnej rade Slovenskej republiky, mám česť vystúpiť, keď rokovanie snemovne vedie dáma. Asi sa všetci zhodneme na tom, že je to celkom príjemné a možnože pre budúcnosť by to mal byť politický záväzok, aby tých dám v Národnej rade Slovenskej republiky bolo podstatne viac. (Potlesk.) Dovoľte mi, aby som sa vyjadril niekoľkými vetami k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky. Inšpirujúcou bola pre mňa tretia časť tohto dokumentu, kde vláda Slovenskej republiky pozýva všetkých, ktorí majú záujem na modernej občianskej spoločnosti, ktorí majú záujem o efektívnejší štát, k spolupráci a vláda má ambíciu takýmto spôsobom osloviť občanov Slovenskej republiky. Ja som túto tretiu časť spomenul predovšetkým preto, že toto pozvanie vláda v tomto období nerealizuje celkom najšťastnejším spôsobom – 22 novelami zákonov, ktoré sa týkajú predovšetkým ekonomickej a sociálnej situácie občanov Slovenskej republiky, nie je celkom vhodným prejavom realizácie pozvania občanov na budovanie lepšieho a ekonomicky prosperujúcejšieho Slovenska, ale predovšetkým vo väzbe na životnú úroveň občanov a ich sociálne postavenie. Dovoľte mi však, aby som sa vecne vyjadril veľmi stručne k dvom oblastiam, k ekonomickej politike, o ktorej vláda Slovenskej republiky v programovom vyhlásení hovorí a, prirodzene, o časti poľnohospodárstva alebo poľnohospodárska politika. V tej oblasti makroekonomiky a verejných financií ma mimoriadne zaujala tá pasáž, kde sa vláda zaväzuje v úzkej spolupráci s Národnou bankou Slovenska pripraviť stratégiu nevyhnutných krokov vedúcich k dosiahnutiu cieľa, aby Slovenská republika splnila podmienky na vstup do Európskej menovej únie do roku 2006. Toto konštatovanie ma zaujalo pre dve veci. Pre obsah tohto konštatovania a kuriózne aj preto, že je to jedno z troch alebo štyroch čísiel, ktoré sa v programovom vyhlásení vlády vyskytujú, a definuje sa tam rok 2006 ako rok možnosti pripravenosti Slovenska na vstup do Európskej menovej únie. Je to naozaj mimoriadne ambiciózny plán a podľa môjho názoru však nereálny. Do tejto chvíle sme teda nemali celkom relevantne vysvetlené, či je ambícia v tom roku 2006 do Európskej menovej únie vstúpiť alebo deklarovať pripravenosť Slovenskej republiky, lebo medzi týmito dvoma pojmami je mimoriadne veľký rozdiel. Ja to jednoducho pripomínam preto, že ak si zoberieme súčasný stav Európskej menovej únie a podrobíme dôkladnej analýze predovšetkým krajiny, ktoré sú ekonomicky, hospodársky a sociálne na tom horšie ako vyspelé krajiny Európskej únie, tak tým, že do Európskej menovej únie vstúpili, tak tú takpovediac vlastnú biedu zakonzervovali. Jednoznačne tie roky alebo to obdobie, nie roky, ale to obdobie uplatňovania jednotnej európskej meny toto moje konštatovanie potvrdzuje. Z toho pohľadu teda túto ambíciu vlády hodnotím ako príliš odvážnu a za istých okolností aj Slovensku škodiacu. V tých ekonomických oblastiach ma zaujalo mnoho vecí predovšetkým preto, že som si spravil istú analýzu programového vyhlásenia vlády, ktorej predsedom bol ten istý pán, pán Mikuláš Dzurinda, v roku 1998, a píše sa rok 2002, a mnohé veci, ku ktorým ste sa v roku 1998, mnohé veci sa v programových cieľoch vlády Slovenskej republiky opakujú. Ja to budem, možno teda na niektoré tie veci poukážem. Za vhodné považujem, že vláda Slovenskej republiky má ambíciu predložiť nový zákon o rozpočtových pravidlách a pravidlách rozpočtového hospodárenia územnej samosprávy. Je medzi odborníkmi jednoznačne konštatované, že v mnohých oblastiach zákon č. 303 o rozpočtových pravidlách je prekonaný a že nutne musí mať vláda takúto ambíciu, aby pripravila novú právnu normu v oblasti rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky z hľadiska vládneho sektora, ale teda aj v oblasti samosprávy. Nakoniec veľmi rukolapne sa to premietlo teraz, tie nedostatky sa premietli pri presune kompetencií na mestá a obce. Doprial by som každému z vás, keby ste sa mohli zúčastniť toho nekonečného a dosiaľ nevysvetleného chaosu pri decentralizačných dotáciách, kde mestá a obce preberajú kompetencie v oblasti školstva, v oblasti zdravotníctva, v oblasti sociálnej politiky. Ja som vo svojom vystúpení už poukázal na niektoré nedostatky, ktoré s tým súvisia, a tá situácia je naďalej mimoriadne zložitá a mimoriadne vážna. O tom však budeme hovoriť podstatne podrobnejšie pri návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2003. Pri tej ambícii vlády pripraviť novú právnu normu o rozpočtovom hospodárení Slovenskej republiky aj vo väzbe na samosprávy by som si dovolil, pán podpredseda vlády a pán minister financií, trošku vás podpichnúť v tom zmysle, že pozorne som sledoval vašu mediálnu reťaz v nedeľu a vy ste sa v jednom svojom vystúpení zmienili, že v tom novom zákone o rozpočtových pravidlách bude jasne definovaný aj rozpočtový postup samosprávy a že v novom zákone bude explicitne uvedené, že samosprávy zo zákona musia oblasť bežných výdavkov rozpočtovať vyrovnane. No chcel by som vás, pán minister, upozorniť, že tento princíp už platí na Slovensku rok a pol, že rozpočet miest a obcí v oblasti bežných výdavkov zo zákona musí byť vyrovnaný. Toto pravidlo bolo uplatnené pri poslednej novele a myslím si, že správne. Ak som teda upozornil na niektoré veci, ktoré sa v programovom vyhlásení vlády opakujú z roku 1998, tak úplne takým explicitným výkričníkom je konštatovanie, že s cieľom zefektívnenia správy rozpočtových prostriedkov a správy finančných prostriedkov štátu vláda uskutoční kroky na urýchlené dobudovanie systému štátnej pokladnice. Nuž urýchlene ste ju budovali 4 roky, tak dúfam, že už v týchto ďalších 4 rokoch ten postup naozaj nadobudne reálne kontúry. Nakoniec zákon o štátnej pokladnici je schválený, je realitou, spoločne sme všetci sledovali tie „srandičky“, ktoré sa diali okolo tendra na výber dodávateľa hardvéru a softvéru, je to, samozrejme, lukratívna zákazka, majúca hodnotu 1 mld. Sk, ale možnože to nie je teraz predmetom tejto diskusie, ale naozaj je fascinujúce, že ste pred 4 rokmi presne takýto istý záväzok na seba zobrali a bez akéhokoľvek zdôvodnenia tu opäť uvediete v programovom vyhlásení vlády, že uskutočníte kroky na urýchlené dobudovanie systému štátnej pokladnice. Minimálne v tejto oblasti by bolo korektné povedať, legislatíva je pripravená, inštitucionálne sme pripravení, zákon by mal byť účinný od 1. 1. 2003, s najväčšou pravdepodobnosťou zákon nebude možné v reálnej praxi aplikovať. Ale minimálne sa od vás očakávalo, že dáte konkrétny termín, kedy princíp štátnej pokladnice na Slovensku bude fungovať. Nehovoriac o tom, že v celom legislatívnom procese a predovšetkým v dôvodovej správe sa veľmi jasne a zrozumiteľne uvádzalo, koľko prostriedkov štátneho rozpočtu sa aplikovaným systémom uvedenia štátnej pokladnice do reálnej praxe dá ročne ušetriť. Takže ja vás z tohto miesta vyzývam, aby ste pri návrhu zákona o štátnom rozpočte, prosím, informovali Národnú radu Slovenskej republiky, kedy inštitút štátnej pokladnice bude fungovať. Analogicky toto moje konštatovanie sa týka aj konštatovania, že vláda pripraví stratégiu riadenia štátneho dlhu, ktorej realizáciou bude zníženie nákladov štátneho rozpočtu. Nuž veľmi dobre vedia odborníci, že aj túto oblasť čiastočne rieši zákon o štátnej pokladnici. Stratégia riadenia štátneho dlhu schválením zákona mala byť samozrejme pripravená a podľa tejto stratégie už sa malo v plnom rozsahu postupovať. V oblasti daní a odvodov už som konštatoval, že vláda predkladá programové vyhlásenie, ktoré je rozporom skutkov, ktoré sa týkajú predovšetkým tých 22 zákonov, ktoré boli v skrátenom legislatívnom konaní. Vláda sa zaväzuje pri realizácii ešte iných inštrumentov v oblasti správy daní a inštrumentov hospodárskej politiky znižovať daňové zaťaženie občanov predovšetkým v oblasti priamych daní a tento záväzok jednoducho v programovom vyhlásení je, ale to, čo sme teda v prvom čítaní schválili v Národnej rade Slovenskej republiky, je v príkrom rozpore s tým, k čomu sa vláda Slovenskej republiky v programovom vyhlásení zaväzuje. Považujem za správne, ale opäť by si to asi vyžadovalo bližšiu informovanosť poslancov, že ako chce vláda postupovať predovšetkým v oblasti zamedzenia daňových únikov, najmä v oblasti dane z pridanej hodnoty a spotrebnej dane z liehu. Veľmi dobre asi viacerí viete, že daňové nedoplatky Slovenskej republiky, ktoré spravuje alebo ktoré sú pod gesciou Ústredného daňového riaditeľstva v Banskej Bystrici, sa za ostatné obdobie významným spôsobom zvýšili a v oblasti zamedzenia únikov spotrebnej dane, predovšetkým spotrebnej dane z liehu, vláda aktívne nič nespravila. Existujú naozaj veľmi špecifické a podľa môjho názoru presné analýzy, ako postupuje vývoj inkasa spotrebnej dane z liehu, a naozaj by si to vyžadovalo nielen proklamáciu v programovom vyhlásení vlády, ale aj reálne kroky. Myslím si, že v oblasti dobudovania a prepojenia slovenských informačných systémov v oblasti správy daní a ciel so systémami používanými v Európskej únii, ako vláda vo svojom programovom vyhlásení konštatuje a zaväzuje sa k tomu, by si žiadalo naozaj doplniť a veľmi dôrazne žiadam, aby ste o tomto probléme diskutovali, že nepochybne oblasť informačných systémov v oblasti správy daní aj v oblasti ciel musí byť navzájom prepojený. Ak však nebude tento systém prepojený na systém zdravotného poistenia, na systém dôchodkového zabezpečenia a systém sociálneho zabezpečenia, tak budeme len na pol ceste. Existoval istý projekt, ktorý sa mal realizovať v spolupráci vtedy so sociálnym fondom Európskej únie, kde nám teda ponúkali nielen finančnú pomoc, ale aj organizačno-technickú pomoc a odbornú pomoc, a myslím si, že vláda by mala mať ambície, aby oblasť správy ciel, aby oblasť správy daní a tých záležitostí, ktoré sa týkajú zdravotného, sociálneho a dôchodkového zabezpečenia, boli kompatibilne prepojené. Ak by takýto systém na Slovensku fungoval, tak nemáme"
ID_4541,2002,HZDS,Ján Cuper,"Pán podpredseda, pri prvom odvolávaní ste mi povedali, že by ste mňa nevymenili za Katku Maternovú, a teraz si sťažujete, že vám vyčítame, že sa vláda príliš veľa venujete SPP. Odporúčam vám, venujte sa viacej svojej draho platenej z eurofondov poradkyni Katke Maternovej a ubezpečujem vás, že národ vám za to bude veľmi povďačný. Ďakujem."
ID_4654,2002,HZDS,Ján Jasovský,"Až sme sa zľakli. Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Hoffmann sa pýtal, čo sme robili tri a pol roka v tomto parlamente a prečo teraz prichádzame s iniciatívou na odvolávanie vlády. Ja si myslím, že tri a pol roka sme sa snažili v tomto parlamente vecne argumentovať, mnohokrát vecne argumentovať k mnohým zákonom, ktoré tu boli prijímané. Nie je našou chybou, že dnes vám chýba prijatie 41 zákonov, pretože novelizujete už novelizované zákony. Ak si myslíte, že my sa extra hrabeme do vlády v situácii, v akej štát dnes je, tak sa veľmi mýlite. Vážené torzo vlády, ktorá tu sedí, ak si myslíte, že máme záujem sa pchať do Železníc Slovenskej republiky, ktoré o chvíľu budú úplne zadlžené, ak majú majetok 70 miliárd a zadlžené sú na 60, ako to vyzerá. Ak si myslíte, že sa pcháme do vlády, ktorá nebude môcť stavať diaľnice, pretože sa nepripravili ani jednu stránku projektovej dokumentácie a dva roky sa na tomto Slovensku nebude stavať nič, strašne sa mýlite. Ak si myslíte, že sa pcháme do vlády, aby sme nevedeli vládnuť Telekomunikáciám, pretože ste ich predali, 51 % je fuč, a to Telekomunikácie dnes neinvestujú, veľmi sa mýlite. Ale my máme ako opozícia aj zodpovednosť za tých 30 % ľudí, ktorí nás v tomto štáte podporuje. A teda otázka ešte ďalej na to, čo tu bolo hovorené v predchádzajúcom, otázka prístupových procesov, veľké chválenie. Prosím vás pekne, buďte trošku úprimní, povedzte, ako uzatvárate kapitoly, ako vyzerá vyjednávanie v otázkach kapitol, aké ústupky slovenskej vlády v otázkach vyjednávania. A opýtam sa skôr, kdeže sa to pohybuje to Slovensko, slávne Slovensko napríklad v investičnom ratingu, neposúvame sa náhodou niekde v špekulatívnom pásme. To znamená, a to je výsledok vašej práce tu za tri a pol roka, a nie nášho vystupovania tu ako vo vláde, ako to vyzerá. A otázka SDĽ, viete nechcem byť zlý, ale ak pán poslanec Andrassy rozprával svojho času o nejakých tancoch, ja sa bojím, či SDĽ náhodou nečaká na dámsku volenku. Či nečakáte na to, že vás niekto do tej vlády pozve, či niekto po vás príde, aby ste si mohli ešte trošku zakrepčiť."
ID_4502,2002,SDK,Juraj Švec,"komplexite si klasické i technické univerzity zachovávali tradičnú, rigidnú vnútornú štruktúru izolovaných fakúlt a subjednotiek. Na druhej strane étos stále kvalitnejšieho a špecializovanejšieho vedeckého výskumu sa dostal do morálneho kódexu univerzitného štúdia. Vedecký výskum viazaný na vzdelávací proces vychovával k pravdivosti, k rovnosti charakteru, k tímovej práci, k objektivite pri hodnotení individuálnych úspechov. Univerzita sa tak stala inštitúciou pravdy a bezúhonnosti, s vysokým morálnym profilom členov jej akademickej obce. A, naviac, ekonomizácia základného výskumu ako nástroja vysokoškolského vzdelávania a výchovy bola interpretovaná ako jeden z dôvodov, prečo je vedecký výskum tou najdôležitejšou súčasťou poslania vysokých škôl v modernej vzdelanej spoločnosti. Výsledkom zvyšujúcej sa špecializácie vysokoškolských štúdií a nárastu počtu študentov bola snaha po odstránení tradičných bariér medzi odbormi reprezentovanými fakultami a oddeleniami, katedrami a klinikami. Univerzálne vzdelanie si vyžadovalo liberalizovať učebné programy a usporiadať ponúkané odbory štúdia a ich predmety do flexibilnejšej podoby. Izolovanosť fakúlt bránila širšej ponuke študijných predmetov a vedomostí, ktoré si vyžadoval a vyžaduje meniaci sa trh práce. Až uplatnenie práva študenta samostatne profilovať vlastný študijný program prostredníctvom voliteľných predmetov a zavedenie kreditných systémov i integrovaného európskeho transferového kreditného systému na prevažnej väčšine západoeurópskych univerzít viedlo k vývoju dnešnej modernej integrovanej univerzity poskytujúcej univerzálne univerzitné vzdelanie. Najhlbšiu reformu vysokoškolského vzdelávania v Európe, ale i v Spojených štátoch amerických si vyžiadala konjunktúra svetovej ekonomiky začiatkom šesťdesiatych rokov sprevádzaná modernizáciou výrobných technológií a postupnou digitalizáciou a komputerizáciou výrobných procesov so sofistikovaným riadením výroby. Na trhu práce sa vtedy objavila naliehavá potreba zvýšiť ponuku vysokoškolsky kvalifikovaných najmä inžinierskych kádrov s odbornou orientáciou na prax. Výchovu vysokoškolských elít vystriedala potreba masovej vysokoškolskej výchovy. Ponuku tradičných dlhodobých univerzitných štúdií postavených na vedeckom výskume obohatili kratšie študijné programy orientované na potreby praxe v národných ekonomikách. Popri klasických univerzitách vzniklo v Spolkovej republike Nemecko v priebehu dvoch dekád 70 odborných vysokých škôl známych pod menom Fachhochschulen, ktoré poskytujú kratšie formy, povedzme, bakalárskych technických štúdií. V anglosaských zemiach sa do univerzitných programov popri klasických magisterských formách štúdia zavádzajú krátke formy bakalárskych štúdií. Oba študijné programy postavené na samostatných a neprelínajúcich sa paralelných programoch dovolili v krátkej dobe dramaticky zvýšiť počty vysokoškolských študentov vo všetkých krajinách vyspelej Európy a ponúknuť výrobnému sektoru a službám kvalifikovaných pracovníkov s vysokoškolským vzdelaním. Hlboká reforma vysokoškolského vzdelávania si vyžiadala prijať úplne novú legislatívu zohľadňujúcu túto diverzifikovanú štruktúru pôsobnosti moderných vysokých škôl univerzitného a neuniverzitného typu, liberalizovať viaczdrojové financovanie, ale aj zaistiť manažment totálnej kvality vysokoškolského vzdelávania. Dámy a páni, dnes môžeme iba konštatovať, že vo väčšine vyspelých európskych krajín najmä vďaka horizontálnej inštitucionálnej, ale i vertikálnej edukačnej diverzifikácii dosahuje podiel vysokoškolských študentov až 40 % kohorty 80- až 20-ročných a podiel vysokoškolsky vzdelanej a ekonomicky činnej populácie až 25 %. Slovenské vysoké školstvo na svoju reformu ešte len čaká. So svojimi 23 univerzitami predstavuje štát s rozvinutým vysokoškolským systémom, ktorý dovoľuje nastúpiť reformný kurz po vzore našich partnerských univerzít v štátoch Európskej únie. Túto ambíciu netajil ani pán minister školstva, keď predostrel akademickej verejnosti návrh koncepcie rozvoja vysokých škôl Slovenskej republiky pre 21. storočie. A výsledným krokom k modernej forme univerzitného vzdelávania má byť predložený vládny návrh zákona o vysokých školách. Preto je namieste otázka, dámy a páni, čo prinesie implementácia tohto zákona do pôsobnosti vysokých škôl. Na úvod mi dovoľte uviesť niektoré všeobecné poznámky k zákonu ako celku. Po prvé, isté pochybnosti o kvalite predkladanej právnej normy vnáša stanovisko odboru legislatívy a aproximácie práva Národnej rady Slovenskej republiky. Správa spochybňuje napr. relevantnosť spoplatnenia jednej formy štúdia, ktorá, ako uvádza legislatívny odbor, je v rozpore s čl. 42 ods. 3 a 4 a čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a je v rozpore s Dohovorom o zákaze diskriminácie v oblasti vzdelávania a inými záväznými medzinárodnými paktmi, ktoré ratifikoval tento parlament. Správa upozorňuje na závažnosť Európskej dohody o pridružení a jeho čl. 77, v ktorom sa zmluvné strany zaviazali spolupracovať s cieľom zvyšovať úroveň všeobecnej vzdelanosti so zameraním najmä na reformu systému vzdelávania a odbornej prípravy. V relácii k uvedenému a ďalším faktom správa v závere konštatuje, že stupeň kompatibility tohto zákona s právom Európskej únie je možné definovať ako čiastočný. Moja otázka na pána ministra je: Prečo nemožno prijať zákon o vysokých školách, ktorý by bol plne kompatibilný s legislatívou Európskej únie? Druhá otázka znie: Bola dikcia zákona predostretá odborníkom DGXII Európskej únie na posúdenie? Ďalšia otázka znie: Ktorá z relevantných medzinárodných inštitúcií vykonala jeho expertízu? Naviac, chcem zdôrazniť, že stanovisko odboru legislatívy obsahuje 34 pripomienok, z ktorých viaceré menia dikciu celých paragrafových znení predmetného zákona. Už sa nechcem spýtať, ako vníma ministerstvo túto skutočnosť v relácii ku kvalite predkladaného vládneho návrhu zákona. Po druhé. Rozsah vládneho návrhu zákona o vysokých školách nezodpovedá autonómnemu postaveniu a samosprávnemu charakteru vysokých škôl. A počtom 109 paragrafových znení je prinajmenšom neobvyklý. Je známe, že čím je vyspelejší štát a čím je kvalitnejší jeho vysokoškolský systém, tým útlejší je vysokoškolský zákon. Príkladom môže slúžiť napr. rámcová vysokoškolská legislatíva severských štátov, švédsky zákon obsahuje 39 paragrafov, dánsky zákon obsahuje 14 paragrafov, rozsiahlejší fínsky zákon obsahuje 43 paragrafov, rovnako ako írsky zákon, ktorý obsahuje 43 paragrafov. Nevylučujem, že existujú zákony, ktoré majú aj viac paragrafov, ktoré sú širšie, rozsiahlejšie – uvádzam len hesenský zákon, ktorý má 168 paragrafov –, ale sú to skôr raritné zákony, ktoré sa snažia riešiť všetko v neprospech flexibility a autonómie vysokých škôl. Po tretie. Na konferencii európskych univerzít v Berlíne v októbri 2000 pod názvom From Bologna to Prague: Way for more study programmes and structures rektor Greiswaldskej univerzity profesor Kohler vo svojej úvodnej prednáške uviedol: „Kľúčovým faktorom reformy vysokoškolského vzdelávania je orientácia vzdelávacích programov na trh práce.“ Autor zdôraznil, že termín „kvalifikácia relevantná pre trh práce“ sa opakovane objavuje i v bolonskej deklarácii. Takáto klauzula sa v predkladanom návrhu zákona o vysokých školách neobjavuje a otázka posúdenia výkonu vysokej školy z hľadiska zamestnanosti jej absolventov je zrejme pre zákonodarcu, ale, odpustite mi to, aj pre vysoké školy irelevantná. O 3-stupňovom vzdelávaní ako o neporozumení európskeho vzdelávacieho systému sa zmienim trošku neskôr. Podľa môjho názoru má zákon niekoľko podstatných nedostatkov. Okrem veľkého rozsahu, ktorý vychádza zo snahy riešiť všetko na úkor práv vysokej školy, práv, ktoré vyplývajú z deklarovanej a zákonom garantovanej autonómie, ale aj z historického vývoja týchto práv od stredoveku, ako som už uviedol, je zákon príliš podrobný a významne zasahuje do kompetencií vysokých škôl a ich decíznych právomocí. Tým posúva na okraj zásadné zmeny, ktorých implementácia mohla naštartovať reformu. Žiaľ, pre tieto state sa v zákone nenašlo miesto. Tým druhým a najzávažnejším je nepochopenie reformy vzdelávacích programov so zavedením krátkych študijných foriem orientovaných na prax. Dámy a páni, iste mi dáte za pravdu, že zavedenie bakalárskeho a magisterského štúdia nebolo samoúčelné. My, ktorí vychádzame zo stredoeurópskeho priestoru a z tradície stredoeurópskych univerzít, sme prijali anglosaský model bakalárskeho a magisterského štúdia, aby sme vnútorne diverzifikovali naše výučbové programy. Ale zavedením 3-stupňového vzdelávania, teda bakalárskeho, magisterského a doktorandského štúdia na vysokých školách v dikcii tohto zákona sa v podstate nič nemení, ak bakalárske a magisterské štúdium nie je orientované formou paralelných výučbových programov. Tretím omylom je zrušenie právnej subjektivity fakúlt bez riešenia kompetencií dekanov pri riadení vysokej školy. Dámy a páni, keď som nastupoval do funkcie rektora, tak prvú vec, čo som urobil, bolo, že som zriadil kolégium rektora, v ktorom ex officio pracovali členovia vedenia univerzity, všetci dekani, kvestor, predseda akademického senátu, predseda študentskej organizácie a predseda odborov. Tento orgán sa ukázal byť ako najdôležitejším, by som dnes povedal, decíznym orgánom – pán rektor kýve hlavou, ja mu ďakujem –, ktorý vlastne robil to najdôležitejšie, čo vedenie univerzity mohlo robiť, a to je koncepčná práca. Vypracúval vlastne všetky dokumenty, ktoré sa predkladali senátu na schválenie. Vyradenie dekanov z tejto funkcie riadiaceho pracovníka celej univerzity považujem za obrovský nedostatok. Rozhodovacie právomocí dekanov pri riadení fakulty sú v rukách rektora a je na jeho rozhodnutí, či tieto právomoci na dekana rektor deleguje alebo nie. Fakulta je výkonnou zložkou univerzity, kde sa deje vedecký výskum a výučba a kde sa uzatvárajú kontrakty s priemyselným sektorom, kde sa rozvíja podnikateľská aktivita, kde sa rozhoduje o profile absolventov, o relevantnosti študijných programov pre potreby ekonomiky, mobility pracovných síl a potreby trhu práce. Vyradenie dekanov z priameho riadenia vysokých škôl je, ako som už povedal, frapantným omylom tohto zákona. Treba priznať, že dekani fakúlt sú ex officio, členmi vedeckej rady vysokej školy. Avšak vzhľadom na poslanie vedeckej rady dekani nezasahujú do manažmentu vysokej školy a stávajú sa formálnymi akademickými funkcionármi prakticky bez portfólia. Ďalším omylom je zrušenie financovania externého štúdia bez zavedenia jednoalternatívnych foriem. Piatym veľmi závažným omylom je skutočnosť, že sa v dikcii zákona objavuje delenie pracovníkov vysokých škôl na učiteľov a vedeckých pracovníkov. Prosím vás pekne, o čom to je? Univerzitný profesor je špičkový vedecký pracovník, ktorý musí preukázať, že vedie samostatnú vedeckú školu, že vychoval vedeckých odborníkov, že jeho práca prispieva k rozvoju vedy v danej oblasti, že jeho výsledky sú citované autormi svetových mien a svetových kapacít. To, samozrejme, zrejme vedie k tomu, že tie tzv. externé vzdelávacie inštitúcie si osobujú právo sa nazývať vedeckými inštitúciami, zatiaľ čo vysoké školy sú dneska, ako to povedal tu prítomný pán rektor Devínsky,"
ID_4783,2002,SDK,Anton Juriš,"Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, bol som poverený skupinou poslancov vystúpiť ako navrhovateľ k návrhu zákona o Slovenskej vodohospodárskej komore. Významné spoločenské, politické a ekonomické procesy po roku 1989 vyvolali postupné zmeny vo vlastníckych vzťahoch, v legislatíve, v cenovej politike, ako aj v ďalších spoločenských oblastiach. Neobišlo to ani také významné národohospodárske odvetvie, akým je vodné hospodárstvo. V nadväznosti na Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky rozvojový dokument Koncepcia vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky a tiež Návrhu programu rozvoja vodného hospodárstva Slovenskej republiky do roku 2010 sa pripravujú a postupne realizujú prijaté zámery, ktoré majú významný dosah na ďalší rozvoj vodného hospodárstva.  Predovšetkým treba spomenúť zmeny v legislatívnej oblasti, ktoré sa týkajú, a to najmä zákona č. 184/2002 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, napríklad zákona č. 139/2002 Z. z. o rybárstve, zákona o verejných vodovodoch a kanalizáciách. Významnou zmenou je aj pripravovaná postupná transformácia majetku štátu, a to Vodární a kanalizácií, bezodplatným prevodom vodovodov a kanalizácií do vlastníctva miest a obcí tak, aby mohli v celom rozsahu zabezpečovať úlohy vyplývajúce im zo zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. V súčasnosti pracuje v podnikoch vodného hospodárstva vyše 14 000 zamestnancov v 5 štátnych podnikov Vodární a kanalizácií, v Slovenskom vodohospodárstvom podniku, š. p., Banská Štiavnica, vo Výskumnom ústave vodného hospodárstva Bratislava, vo Vodohospodárskej výstavbe, š. p., Bratislava, Hydroconsulte, š. p., Bratislava a ďalších niekoľko tisíc zamestnancov v rozličných inštitúciách, štátnych orgánoch, školách, v priemyselných podnikoch ako vodohospodári a podobne.  V tejto súvislosti možno jednoznačne konštatovať, že vzhľadom na roztrieštenosť zamestnancov pôsobiacich v oblasti vodného hospodárstva absentuje tu inštitúcia, ktorá by komplexne koordinovala a uplatňovala záujmy vodohospodárov v rôznych oblastiach spoločenského života pri tvorbe hospodárskej, sociálnej a odbornej politiky, obdobne ako je to napríklad u poľnohospodárov, potravinárov, architektov, stavebných inžinierov, audítorov a podobne. Všade, kde sú odborné komory. Konštituovať integrujúce profesijné združenie na základe najnovších poznatkov je akútne potrebné. Zákonnou možnosťou je forma komory. Vo vyspelých krajinách pôsobia samosprávne profesijné stavovské spolky a komory. Podľa následnej legislatívy sú odbornou činnosťou poverení len členovia komory formou vypracovania odborných posudkov, odhadov a expertíz. Touto skutočnosťou sa zabezpečuje, že odborné činnosti vykonávajú len zdatní a skúsení odborníci. Komora sa môže stať reprezentatívnym odborným partnerom orgánom štátnej správy, podobným orgánom doma aj v zahraničí.  Ďalším podporným argumentom na vznik komory je pohľad záujmu o vstup Slovenska do Európskej únie, ktorý oficiálne prejavila vláda Slovenskej republiky vo svojom vládnom programe. Jednou z podmienok súhlasu na tento vstup je implementácia právnych predpisov Európskej únie do nášho právneho poriadku, v ktorom absentuje systém trvalej samosprávnej autonómnej kontroly vodohospodárskych spoločností. Komora pre svojich členov má mať významnú úlohu pri odbornom vzdelávaní, rozširovaní informácií o nových odborných trendoch, výrobkoch, riešeniach a technologických postupoch v oblasti vodného hospodárstva a výkonu vodohospodárskych činností.  Vážení páni poslanci, poslankyne, dúfam, že nebude problém, aby sme odporučili tento návrh do druhého čítania. Ďakujem."
ID_4355,2002,SDK,Jozef Kužma,"Ďakujem pekne. Myslím, že sa všetci zhodneme tu, že značenie vlastne červenou farbou je len technický problém kontroly tohto benzínu, ale keď sa vrátime k používaniu benzínu alebo nafty či na železniciach, či na vozidlách stacionárnych lesných strojov, kde sa dá vlastne odrátať tento náklad, je problém so skladovaním tohto. Tu totiž platí norma, ktorá je prevzatá z Európskej únie, o dvoch plášťových skladovacích nádržiach a o snímaní medzipriestoru, ktorý je vyplnený plynom, a toto nám na družstvách, tieto bývalé takzvané „benkalori“, čiže voľne stojace nádrže, nespĺňajú. Čiže tá investícia do obnovy tohto parku, a to je jedno, či tam bude červená alebo zelená nafta, na kapacitu zhruba tých 27 000 litrov bude vychádzať od 3,5 do 4 mil. korún, čiže budú si to môcť dovoliť len silné družstvá alebo sa bude musieť podpísať dohoda so spracovateľmi benzínov, ktorí by možno v rámci lízingu mohli pri dohodnutom odbere tieto veci garantovať. Čiže ja hovorím aj o tej druhej strane, prečo tá spotreba možno nebude taká, ako sa obávame. Ak sa to bude farbiť, tak určite, lebo nebude kde na začiatku toto množstvo schopné skladovať, tam nemáme tie sklady, ktoré by vyhovovali podmienkam životného prostredia. Ďakujem pekne."
ID_4349,2002,SDK,Pavol Hrušovský,"Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať, že na základe rokovania poslaneckého grémia zástupcovia jednotlivých poslaneckých klubov súhlasili s tým, aby sme bod návrh na schválenie zástupcov Slovenskej republiky za Národnú radu Slovenskej republiky v Konvente Európskej únie (tlač 1345) odložili na zajtra ako prvý bod rokovania 54. schôdze Národnej rady. Je všeobecný súhlas s dohodou, ku ktorej sme dospeli v poslaneckom grémiu? Áno, ďakujem pekne. Pristúpime teda k rokovaniu o ďalšom bode programu, ktorým je  návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 94/1963 Zb. o rodine v znení neskorších predpisov a zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (tlač 1139) – druhé čítanie.  Prosím teraz pána poslanca Kresánka, ktorého poveril gestorský výbor, aby bol spravodajcom pri prerokovávaní tohto návrhu zákona skupiny poslancov, aby predniesol návrh na hlasovanie. Nech sa páči, pán poslanec."
ID_4769,2002,SDK,Mikuláš Dzurinda,"Vážená pani poslankyňa, myslím si, že preto, že bolo postúpené obrovské množstvo zákonov, ktoré sú nevyhnutné na splnenie našich negociácií s Európskou úniou. Vy sama veľmi dobre viete, koľko legislatívnej práce tu bolo. Ale môžem vám dnes oznámiť, že Legislatívna rada po dvoch rokovaniach definitívne prerokuje tento návrh 28. mája a prídeme do Národnej rady s návrhom, aby to bol zrejme posledný zákon, ktorý ešte prerokujete vy, súčasný parlament, súčasná Národná rada Slovenskej republiky. 28. mája to definitívne, ako hovorím, tretíkrát prerokuje Legislatívna rada, vzápätí vláda a prinesieme ho do parlamentu. Všetko, pán predsedajúci."
ID_5095,2002,SDKU,Ivan Mikloš,"Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Keďže boli predložené návrhy, ktoré idú nad rámec vládneho návrhu novely zákona o štátnej službe, dovoľte mi, aby som využitím splnomocnení, ktoré schválila vláda svojím uznesením minulý týždeň, využil  toto svoje právo a vyjadril súhlas za vládu s týmito predloženými návrhmi. Zároveň mi dovoľte pár slovami skomentovať rozpravu aj z hľadiska toho dôvodu, prečo vláda súhlasí s týmito návrhmi napriek tomu, že tu boli prednesené viaceré názory, ktoré veľmi silno kritizovali návrh. Po prvé chcem povedať, lebo sa to opakovalo vo viacerých príspevkoch, že ideme navyšovať, že ideme rozhadzovať, že ideme zvyšovať výdavky. Nie je to tak. Tieto zmeny, ktoré sú navrhované v poslaneckom návrhu, nepredpokladajú zvyšovanie výdavkov. Čiže išlo by, ak budú schválené, striktne o použitie, iným spôsobom použitie, ale rozpočtom limitovaných rozpočtových kapitol. Čiže neznamenajú navyšovanie verejných alebo neznamenali by, ak by boli schválené, navyšovanie verejných výdavkov. Ďalej najmä pán poslanec Čaplovič hovoril o politizácii, o čistkách, o plošných výmenách. Musím povedať, že to tak nie je a myslím si, že každý, kto vie, akým spôsobom sa robili personálne zmeny aj po roku 1998, aj akým sa robia, lebo sú súčasťou života, teraz vidí zásadný rozdiel oproti roku 1994 – 1995, a musím povedať, že nejde o žiadne plošné čistky. Čo sa týka príkladu, ktorý pán poslanec použil, že vedúci úradov budú politickí nominanti, chcem povedať, že tou zmenou, ktorá je navrhovaná v poslaneckom návrhu, sa relatívne posilní vplyv ministra nad rozhodovacím procesom, ale rozhodovací proces ostane v rukách Úradu pre štátnu službu a takýto, presne takýto postup, aký je tu navrhovaný, platí dnes napríklad v Írsku. A predpokladám, že nikto nepochybuje o tom, že Írsko je krajinou, demokratickou krajinou Európskej únie. Čiže chcem povedať a predoslať, že aj po schválení týchto návrhov princípy profesionality, nezávislosti a apolitickosti štátnej správy ostanú zachované, aj keď v inej miere ako predtým a vytvára sa väčší tlak na diferenciáciu v odmeňovaní a tlak na zvýšenie výkonnosti v štátnej správe. Čo sa týka výhrad ohľadom retroaktivity, protiústavnosti, tieto veci boli podrobne, pokiaľ viem, bol som informovaný, lebo som bol aj vo výbore, diskutované s legislatívou Národnej rady a tie ustanovenia, ktoré v pôvodnom návrhu vyvolávali pochybnosti ohľadom práve retroaktivity a protiústavnosti, boli upravené tak, že pokiaľ viem, v návrhu, ktorý je predkladaný teraz, už takéto výhrady nehrozia. A aj toto je dôvod, prečo v mene vlády využívam splnomocňovacie uznesenie a vyjadrujem súhlas s poslaneckými návrhmi, ktoré predložil pán poslanec Malchárek.  Ďakujem pekne."
ID_4632,2002,SDL,Jozef Migaš,"Ďalšiu otázku položil pán poslanec Engliš, otázka znie: „Vysvetlíte zásah „kukláčov“ voči funkcionárom HZDS aj v Európskej únii?“ Odpovedá predseda vlády."
ID_4696,2002,SDL,František Hajnovič,"Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som v prvom čítaní uviedol vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov. Hlavným zámerom predloženia návrhu novely je úprava finančných vzťahov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a rozpočtu Európskych spoločenstiev po vstupe Slovenskej republiky za člena Európskej únie. Návrh zákona upravuje finančné toky z rozpočtu Slovenskej republiky do rozpočtu Európskych spoločenstiev formou odvodových povinností, tzv. vlastné zdroje Európskeho spoločenstva. Slovensko po vstupe, rovnako ako každá iná krajina, bude vykonávať odvody do rozpočtu Európskych spoločenstiev: odvod zo zdroja založeného na dani z pridanej hodnoty, odvod zo zdroja založeného na hrubom domácom produkte a odvody z tzv. tradičných vlastných zdrojov, ktorými sú clá, poľnohospodárske poplatky a odvod z produkcie cukru. Technika výpočtov jednotlivých druhov odvodov, spôsob zabezpečenia výberu a prevodu na účet v mene Európskej komisie, ich administratívne a technické zabezpečenie je predmetom rokovaní v negociačnej kapitole XXIX Finančné a rozpočtové ustanovenia. Na druhej strane z rozpočtu Európskych spoločenstiev sa poskytujú prostriedky Slovenskej republike. V súčasnosti v rámci prestupových fondov, po vstupe do Európskych spoločenstiev v rámci štrukturálnych fondov, kohézneho fondu a podpory poľnohospodárstva.  Návrh zákona precizuje ustanovenia vo vzťahu k prijímaným zdrojom v rámci predvstupovej pomoci a dopracúva ustanovenia o spolufinancovanie z rozpočtu Slovenskej republiky. V predloženom návrhu sa zároveň dopĺňajú ustanovenia vo vzťahu k poskytovaným prostriedkom z rozpočtu Európskych spoločenstiev po vstupe za člena takým spôsobom, že ich rozpočtovanie a poskytovanie bude zabezpečené prostredníctvo štátneho rozpočtu. Všetky navrhované úpravy vo väzbe na členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii sa prvýkrát použijú pri príprave rozpočtu na rozpočtový rok, v ktorom Slovenská republika pristúpi do Európskej únie.  Okrem týchto významných úprav sa návrh zákona týka aj iných okruhov, ktorými sú najmä viacročné rozpočtovanie, zabezpečenie konsolidácie rozpočtov subjektov tvoriacich verejný rozpočet, úprav v programovom rozpočtovaní, ako aj precizovanie niektorých ustanovení vo vzťahu k rozpočtom územnej samosprávy. Predložený návrh reaguje na zákon o štátnej pokladnici a návrh zákona o štátnom dlhu a štátnych zárukách, ktoré sú predmetom rokovania tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.  Vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som vás požiadal o podporu pre prerokúvaný návrh zákona a jeho posunutie do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť."
ID_4831,2002,SDL,František Hajnovič,"Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, dovoľte, aby som stručne v druhom čítaní uviedol vládny návrh zákona o účtovníctve. Cieľom návrhu zákona je dosiahnuť úplnú porovnateľnosť obsahu tejto právnej normy s príslušnými smernicami Európskeho spoločenstva a tiež umožniť používanie medzinárodných účtovných štandardov v prípadoch, ak tak ustanovuje osobitný predpis.  Základná filozofia zákona o účtovníctve sa nemení, avšak niektoré hľadiská, zapracované do návrhu, majú zásadný význam. Ide o zásadu verného a pravdivého obrazu predmetu účtovníctva a vernej a pravdivej prezentácie skutočnosti prostredníctvom účtovnej závierky. Používaním medzinárodných účtovných štandardov sa zásadne mení prístup k posudzovaniu jednotlivých hospodárskych operácií a daňové hľadisko je druhoradé. To si vyžiada definovať daňové povinnosti v daňových zákonoch inak ako doteraz.  Taktiež štandardy uprednostňujú ekonomické hľadisko pred právnou formou, čo je v prístupe pre povinnosť účtovať a prezentovať zásadne nový prístup. Zavádza sa spôsob oceňovania takzvanou reálnou cenou, čo je požiadavka vyplývajúca nielen z medzinárodných účtovných štandardov, ale aj požiadavka finančných trhov pre oceňovanie vybraných druhov majetku, čo sa použije v prípadoch vybraných cenných papierov, derivátov, finančného umiestnenia a technických rezerv v poisťovniach.  V súlade so siedmou smernicou Európskych spoločenstiev sa upravili aj ustanovenia o konsolidovanej účtovnej závierke, sú definované metódy, ktoré je možné na konsolidáciu použiť, a umožňuje sa konsolidovanú závierku zostavovať podľa medzinárodných účtovných štandardov pre tie spoločnosti, ktorým to ustanoví osobitný zákon, zákon o burze. Zapracovaním týchto odporúčaní smerníc Európskeho spoločenstva ako aj možnosti používať medzinárodné účtovné štandardy je vytvorený právny rámec pre oblasť účtovníctva tak, aby účtovné závierky boli porovnateľné a čitateľné a povinnosti z nich vyplývajúce obdobné, ako to vyžadujú uvedené odporúčania.  Vážená Národná rada, dovoľte, aby som vás požiadal o podporu pre predložený vládny návrh zákona o účtovníctve. Ďakujem za pozornosť."
ID_4731,2002,SDL,Ľubomír Fogaš,"Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona o dizajnoch sa predkladá v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na tento rok a podnetom pre urýchlenie legislatívnych prác na tomto návrhu zákona bolo uznesenie vlády z decembra 2001 k prioritným úlohám vlády Slovenskej republiky vyplývajúcim z pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii. Účelom predmetného návrhu zákona je aproximácia práva Slovenskej republiky s právom Európskej únie a Európskych spoločenstiev.  Predloženým návrhom dochádza vlastne k rekodifikácii dizajnového práva, v súčasnosti upraveného zákonom 527/1990 Zb. o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch v znení neskorších predpisov. Do právneho poriadku našej vlasti sa tak implementuje smernica 98/71 Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 1998 o právnej ochrane dizajnov, čím dochádza k harmonizácii dizajnového práva s právom Európskeho spoločenstva Európskej únie.  V doterajšej úprave bola základná podmienka o zápisnej spôsobilosti dizajnu podmienka jeho novosti. V súčasnosti sa dôraz bude klásť na osobitný charakter, na skutočnosť, aby sa vonkajšia úprava výrobku výrazne odlišovala od doteraz známych vonkajších úprav. Návrh, samozrejme, prešiel legislatívnym procesom až po úroveň vlády. Neboli k nemu vznesené osobitné pripomienky a nebude mať finančný, ekonomický ani environmentálny vplyv, ani vplyv na zamestnanosť.  Chcem v závere pripomenúť, že k dosiahnutiu cieľov vnútorného trhu a zrušenia prekážok voľného pohybu tovaru je nevyhnutné, aby zápis dizajnov poskytoval svojmu majiteľovi v členských štátoch rovnocennú ochranu a taktiež, aby podmienky pre nadobúdanie práva k zapísanému dizajnu boli rovnaké vo všetkých členských štátoch. Aj preto je potrebné, aby sme pristúpili k implementácii tejto smernice.  Prosím vás, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, o kladné posúdenie tohto návrhu zákona a umožnenie neskoršie jeho praktickej aplikácie. Ďakujem."
ID_5030,2002,SMK,Pál Farkas,"Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán premiér, vážená vláda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi, aby som vás informoval o obsahu správy o prerokovaní Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a žiadosti vlády o vyslovenie dôvery vo výboroch Národnej rady. Slovenskej republiky. Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky a žiadosť vlády o vyslovenie dôvery predložila vláda Slovenskej republiky Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s čl. 113 Ústavy Slovenskej republiky. Predseda vlády Mikuláš Dzurinda predniesol Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky a žiadosť vlády o vyslovenie dôvery na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky dňa 5. novembra 2002 s tým, že schôdza Národnej rady bola prerušená do 12. novembra 2002. Počas tohto obdobia zasadali výbory Národnej rady Slovenskej republiky. Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky a žiadosť vlády o vyslovenie dôvery bolo doručené v písomnej forme poslancom Národnej rady Slovenskej republiky pred 3. schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky ako tlač 22.  Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 49 zo dňa 4. novembra 2002 pridelil podľa § 107 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky a žiadosť vlády o vyslovenie dôvery všetkým výborom okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti vojenského spravodajstva na prerokovanie do 8. novembra 2002. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky súčasne určil ako gestorský výbor Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorý na základe uznesení výborov predloží na schôdzu Národnej rady správu o prerokovaní programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a žiadosť vlády o vyslovenie dôvery vo výboroch a návrhy z rozpravy ako podklady na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.  Programové vyhlásenie vlády SR a žiadosť vlády o vyslovenie dôvery prerokovali v stanovenom termíne všetky určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky. Výbory vyslovili súhlas s predloženým Programovým vyhlásením vlády SR a žiadosťou vlády o vyslovenie dôvery a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky schváliť a vysloviť vláde dôveru, to jest výbory: výbor pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávny výbor, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pre zdravotníctvo, pre ľudské práva, pre obranu a bezpečnosť, zahraničný výbor a výbor pre vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, kde výbor uznesením č. 3 zo dňa 6. novembra 2002 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky Programové vlády SR neschváliť a nevysloviť dôveru vláde Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu, kde výbor neprijal platné navrhnuté uznesenie, pretože z celkového počtu 17 poslancov 14 poslancov bolo prítomných, za uvedený návrh hlasovalo 7 poslancov a 7 poslancov bolo proti a nikto sa hlasovania nezdržal.  Ďalej okrem výboru pre verejnú správu, kde výbor neprijal platné navrhnuté uznesenie, pretože z celkového počtu 12 poslancov za uvedený návrh hlasovalo 6 poslancov a 6 poslancov bolo proti, nikto sa hlasovania nezdržal. Zároveň výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá skonštatoval, že skupina 5 poslancov požiadala podľa § 52 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov o uvedenie stanoviska v tomto znení, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá prerokoval Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky a osobitne časť 3 D kultúra a nesúhlasí s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky neschváliť ako aj nevysloviť dôveru vláde. Teda ide o stanovisko piatich poslancov. Pod bodom D je poskytnutý prehľad ďalších návrhov a doporučení výborov Národnej rady Slovenskej republiky.  Pod bodom 1. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo podporil ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky v opodstatnenom úsilí zachovať vzťah Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky k potravinárstvu ako k celku i potravinárskeho priemyslu v súlade so súčasným platným kompetenčným zákonom.  Po druhé, Výbor Národnej rady pre obranu bezpečnosť odporučil Národnej rade požiadať vládu o rozpracovanie programového vyhlásenia do konkrétnych terminovaných úloh na rok 2003 a nasledujúce roky 2004, 5 a 6 a zabezpečiť následnú kontrolu plnenia úloh vyplývajúcich z programového vyhlásenia vlády, požiadal ministra obrany a ministra vnútra vymedziť priority a hlavné úlohy vyplývajúce pre rezort z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na rok 2003 a nasledujúce roky 2004, 5 a 6. O tomto návrhu budeme hlasovať potom po skončení rozpravy k prerokovanému bodu.  Pod bodom III je uvedené uznesenie nášho výboru, teda výboru pre financie, rozpočet a menu a výbor pre financie, rozpočet a menu odporúča Národnej rade schváliť Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky a vysloviť dôveru vláde Slovenskej republiky. Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky a žiadosti vlády o vyslovenie dôvery bola schválená uznesením č. 17.  Súčasťou tejto správy, pani poslankyne, vážení páni poslanci, je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, o tomto návrhu, samozrejme, budeme hlasovať potom, po skončení rozpravy k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky.  Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť."
ID_4561,2002,SNS,Rastislav Šepták,"Ďakujem za slovo, pán predseda. V prvom rade sa chcem poďakovať všetkým za faktické poznámky. Ale chcel by som predsa len reagovať aspoň na pána Slafkovského, kde hovoril aj on o tolerancii a aby sme sa neurážali. Ja mám pocit, že som sa vo svojom vystúpení nikoho osobne nedotkol a neurazil. Povedal som svoj názor. A to neznamená, že tým nejakým spôsobom zvyšujeme svoje preferencie. Ja si myslím, že každá politická strana v tomto parlamente pracuje na sebe od začiatku, aby mohla tie svoje preferencie nejakým spôsobom udržať a kandidovať v parlamente aj v budúcnosti. Takže to neobstojí, že sa hrá len o preferencie.  K pánovi Šebejovi, že ide o hlúpe podanie. Ja si myslím, že v tomto parlamente bolo podaných veľmi veľa hlúpych podaní, ale toto podanie chápem ako normálne podanie, pretože skutočne ide o veľmi závažný čin podpredsedu parlamentu, ktorý je štatutárom tohto parlamentu a je to dosť závažná funkcia na to, aby niečo také mohol nielen podpísať, ale aj prevziať.  A k pani Dolníkovej, dúfam, že som vás osobne ani vašich kolegov neurazil, nebolo to mojím cieľom a nepatrím medzi tých, ktorí by urážali. A o tom trestnom oznámení budeme uvažovať, lebo je to celkom dobrá myšlienka, ďakujem veľmi pekne.  A keď hovoríte o tých prístupových kódoch, že zdržujeme, spomeňte si na vašu obštrukciu v utorok pri tomto programe, ako ste zdržali parlament o jeden deň, tak nehovorte, že my zdržujeme tento parlament. A spomeňte si na ďalekosiahle rozhovory v koalícii, kde sa neviete dohodnúť so svojimi kolegami a kde riešite množstvo problémov namiesto toho, aby ste riešili prístupové kódy k Európskej únii. Nie my, ale vy a vaša koalícia nie je schopná tento štát riadiť. Ďakujem."
ID_4626,2002,SOP,Jirko Malchárek,"Ďakujem, pán predsedajúci. Ešte raz, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, aj tento druhý návrh zákona súvisí s tým prvým, pretože aj jeden aj druhý vytvára reálnejší a poctivejší priestor na rozvoj malého a stredného podnikania a zreálňuje aj výšku daní nezaplatených vo vzťahu k štátnemu rozpočtu aj v účtovníctve jednotlivých súkromných spoločností. Touto predkladanou novelou sa navrhuje zakotvenie možnosti podnikateľských subjektov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva vytvárať si tzv. opravné položky na nepremlčané, ťažko vymožiteľné, resp. nevymožiteľné pohľadávky splatné po 31. decembri roku 2001, a to diferencovane podľa dĺžky obdobia, za ktoré pohľadávky neboli uhradené. Tým by sa zmiernila striktná povinnosť daňovníkov platiť dane z takéhoto príjmu, ktorý je vykázaný len účtovne alebo v skutočnosti nebol zaplatený a pre podnikateľa predstavuje len virtuálny čiže neexistujúci zisk. Mala by sa tak zlepšiť situácia podnikateľov, ktorí sa dostali do finančných problémov z titulu druhotnej platobnej neschopnosti, u ktorých by sa táto skutočnosť zohľadnila pri výpočte dane z príjmov.  Táto úprava by zároveň mala priviesť k zrovnoprávneniu podmienok pre podnikanie v rámci rôznych podnikateľských subjektov pôsobiacich v Slovenskej republike, ako sú napr. banky a poisťovne, pre ktoré tieto ustanovenia, ktoré navrhujem, sú už v platnosti. Konkrétne návrhy len na ilustráciu poviem. V prípade, že dôjde k neuhradeniu pri viac ako 6 mesiacoch, 25 % z tejto neuhradenej čiastky je možné si odpočítať zo základu dane, pri 12 mesiacoch je to 50 %, pri 18 mesiacoch je to 75 %, pri 24 mesiacoch je to 100 % hodnoty pohľadávky.  Prvý aj druhý zákon sú systémovými zákonmi, ktoré majú oporu aj v niektorých vyspelých krajinách Európskej únie, pretože absolútne zreálňujú vlastne realitu podnikania jednotlivých podnikajúcich subjektov. Myslím si, že aj v tomto prípade by aj dlhy, ktoré vykazuje ministerstvo financií voči svojim daňovníkom prostredníctvom daňových úradov, boli podstatne nižšie, pretože nikdy tie zisky reálne u týchto podnikateľských subjektov nevznikli. Ja verím, že aj tento zákon minimálne prejde do druhého čítania, aby sa na túto tému otvorila diskusia, pretože si myslím, že jeden aj druhý zákon sú nielen zo života Slovenskej republiky a slovenských podnikateľských subjektov, ale, ešte raz zdôrazňujem, majú oporu aj v krajinách Európskej únie a oporu aj vo všetkých zastupujúcich významných asociáciách, združeniach, podnikateľských združeniach pôsobiacich v Slovenskej republike. Ďakujem pekne za pozornosť."
ID_5152,2003,ANO,Imrich Béreš,"Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, milí hostia, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením č. 9 z 9. januára 2003 ma určil predložiť návrh Smernice o uskutočňovaní zahraničných pracovných ciest poslancov Národnej rady a zamestnancov Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky. Táto smernica upravuje postup pri navrhovaní, schvaľovaní, koordinovaní a poskytovaní náhrad, vyúčtovaní a hodnotení zahraničných pracovných ciest, ktoré súvisia s výkonom funkcie poslanca Národnej rady alebo ktoré súvisia s výkonom práce zamestnanca Kancelárie NR SR. Doteraz boli tieto záležitosti upravované smernicami o uskutočňovaní zahraničných pracovných ciest poslancov a zamestnancov Kancelárie Národnej rady, ktorá bola schválená uznesením Národnej rady č. 292 z 13. mája 1999.  Dôvodom pre zmenu smernice bolo prijatie zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, ktorý nahradil pôvodný zákon č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách. Významným motívom bolo upraviť smernicu v zmysle hospodárneho, efektívneho a účinného vynakladania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu.  Zásadnými zmenami v navrhovanej smernici sú zmena schvaľovacieho procesu pri zahraničných pracovných cestách poslancov a zamestnancov. Na základe výsledkov porady vedenia Národnej rady sa zmenil čl. 6, t. j. návrhy na zahraničné pracovné cesty. K návrhu zahraničnej pracovnej cesty poslancov sa musí vyjadriť o. i. predseda príslušného poslaneckého klubu, vedúci stálej delegácie a vedúci kancelárie. Čl. 7 sa zmenil schvaľovací proces týchto ciest, a to v tom, že sa rozlíšil proces schvaľovania ciest poslancov a zvlášť proces schvaľovania ciest zamestnancov Kancelárie Národnej rady. V doterajšej smernici nebola upravená neprítomnosť povereného podpredsedu Národnej rady a tiež predsedu Národnej rady. Čl. 7 ods. 4 rieši tento prípad, kde v prípade neprítomnosti povereného podpredsedu a tiež aj predsedu Národnej rady schvaľuje zahraničnú pracovnú cestu zastupujúci podpredseda Národnej rady. V tomto – čl. 7 – bol doplnený ďalší odsek 8, kde komisia schvaľuje pri každej predloženej zahraničnej pracovnej ceste spôsob dopravy, v prípade leteckej dopravy posudzuje použitie cenovej triedy a schvaľuje cestu v triede business alebo economy. Nóvum priniesol čl. 11 ods. 1 pod písmenom f), ktorý pojednáva o použití súkromného motorového vozidla na služobné účely. Používanie súkromného vozidla sa použije len výnimočne, len ak Kancelária Národnej rady nemôže zabezpečiť dopravu iným spôsobom.  Veľmi citlivým a diskutovaným bodom sú služobné cesty leteckou dopravou. V čl. 11 sa zásadným spôsobom zmenil odsek 2, a to z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti vynakladania finančných prostriedkov z rozpočtu na leteckú dopravu. Pri zahraničnej pracovnej ceste majú nárok cestovať a) predseda a podpredsedovia Národnej rady v cenovej triede business, doteraz to bola I. trieda, b) ostatní poslanci a zamestnanci v cenovej triede economy pri letoch v rámci európskeho kontinentu, doteraz to bola trieda business. Samozrejme, ak nebude dostatočný časový priestor na technickú realizáciu zahraničnej pracovnej cesty a bude nedostatok leteniek v triede economy, zabezpečí sa letenka v cenovej triede business. Ak rozdiel medzi cenou economy a business je do 5 000 korún, možno uprednostniť letenku v triede business. Ďalej sa rieši oficiálna delegácia predsedu a podpredsedov, kde členovia týchto delegácií vrátane sprievodu  letia v tej istej cenovej triede. Menujem a citujem to vzhľadom na to, že sú to veľmi citlivé otázky, ktoré boli trikrát citlivo prediskutované. A nebol by som asi rád, keď by sa to opäť vrátilo do výboru.  Nový bod je účasť na seminároch v zahraničí. Bol vytvorený nový článok, ktorý sa týka pozývaní poslancov na semináre v zahraničí. Pozvania rozlišujú dvojitý druh, a to súvisiac s našimi integračnými snahami do Európskej únie a NATO. Ďalší bod je stanovenie limitov a výdavkov na ubytovanie. Doposiaľ táto problematika nebola riešená. Je tu dosť dôsledne a dôkladne tento problém navrhnutý a vyriešený.  Vážená pani predsedajúca, ďakujem vám za vašu pozornosť, aj vám, milí kolegovia. Prosím, pani predsedajúca, aby ste otvorili rozpravu o návrhu smernice. Prosím pani poslankyne a pánov poslancov, ktorí budú mať prípadné pozmeňujúce návrhy, aby mi tieto odovzdali písomne. Ďakujem."
ID_5945,2003,ANO,Ján Drgonec,"Ja som zaspal na štarte, neprihlásil som sa do rozpravy, takže veľmi stručne aspoň teraz. Spochybňujú sa niektoré veci týkajúce sa súladu návrhu zákona s ústavou. Pokiaľ ide o hospodársku súťaž, teda čl. 55 Ústavy Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky zhodne s Európskym súdnym dvorom vyslovil, že ochrana hospodárskej súťaže sa nenadraďuje nad všetky ďalšie záujmy ani nie je bezbrehá. Zjednodušene povedané, v tomto prípade nejde o ochranu hospodárskej súťaže, ide o uplatnenie občana na právnu pomoc, ktorej je súčasťou základných práv a slobôd občanov podľa Ústavy Slovenskej republiky. Toľko k článku 55 odsek 2. Pokiaľ ide o viackrát namietané porušenie čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, tam by mal byť zhodný režim uplatňovania tohto ustanovenia alebo týchto ustanovení s čl. 1 Protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ľudských právach. Ja som si pozrel časť návrhov a názorov, ktoré vyslovil Európsky súd, podstata preskúmavania súladu zákonov s právom pokojne užívať majetok je formulovaná takto: Rozhodnutie prijať zákon vyvlastňujúci majetok zahŕňa zváženie politických, ekonomických a sociálnych otázok, na ktoré sa názory v demokratickej spoločnosti môžu výrazne odlišovať. Ide o názor vo veci Case of James, § 46, súd pokladá za prirodzené, že medze úvahy, ktorá je dostupná zákonodarcovi pri implementácii sociálnej a ekonomickej politiky, by mali byť široké a rešpektuje zákonodarcovo rozhodnutie o tom, čo je vo verejnom záujme, okrem, ak rozhodnutiu očividne chýba rozumný základ. Myslím si, že nedá sa povedať, že tomuto návrhu chýba rozumný základ. Z toho hľadiska asi nejde o porušenie ani protokolu, ani článku."
ID_6146,2003,HZDS,Ján Kovarčík,"Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, aj kolegyne a kolegovia, ktorí pozerajú na južnej terase televízor, pretože prenos prebieha odtiaľto, a vážení členovia vlády. Vo svojom vystúpení nadviažem na poslankyňu Antošovú a dotknem sa témy štátneho rozpočtu verzus rozpočty VÚC. Na úvod si neodpustím poznámku, že táto vláda a vládna garnitúra nevie stráviť víťazstvo opozičných predstaviteľov v regionálnych voľbách v roku 2002 a predsavzala si náležite potrestať najmä tie regióny okrem Bratislavy a Košíc, v ktorých obyvatelia nevolili správne. Je to veľmi krátkozraké a nepochybujem o tom, že tento trucpodnik sa tejto vládnej garnitúre vláde veľmi vypomstí. A teraz pár poznámok k meritu problémov, s ktorými v súvislosti s rozpočtom zápasia samosprávne kraje. Problém prvý. Vláda aj napriek deklarovanému zámeru na svojom programovom vyhlásení úspešne odďaľuje finančnú decentralizáciu a zdá sa, že pokiaľ prežije toto funkčné obdobie, regionálne samosprávy si neužijú žiadnu finančnú samosprávnosť, ktorá je jediná skutočnou podobou samosprávnosti ako takej a od miery, ktorou sa odvíja jej samotná regionálna samosprávnosť. Nemusím však byť prorokom a už v diaľke počujem fantómy kritiky načasované na obdobie pred ďalšími regionálnymi voľbami, váľajúce zodpovednosť za neúspech regionálnej politiky na súčasných predstaviteľov a predsedov VÚC. Preto už dnes chcem nahlas povedať - zodpovední ste vy, predstavitelia tejto vlády.  Druhý problém. Zahmlievanie rozpočtových faktov smerom na rozpočty VÚC. Už vlani dostali predstavitelia regionálnych samospráv uistenie, že v rozpočte na rok 2004 si nájdu svoju vlastnú kapitolu a nebudú vtlačení do neprehľadnej rozpočtovej hmly kapitoly všeobecná pokladničná správa. Naviac je tento problém okorenený skutočným skvostom z dielne ministra financií, keď bez akéhokoľvek logického opodstatnenia zámerne predlžuje transferové procesy na regionálnu i miestnu samosprávu vytváraním jalových útvarov takzvanej špecializovanej štátnej správy, ktorá však, ako som presvedčený, nebude iba brzdou finančných tokov, ale zárodkom nebezpečného dualizmu či rakovinou samosprávnosti samotnej.  Problém tretí. Nikto z vás zodpovedný za stav verejných financií nevysvetlil a ani sa neponáhľa vysvetliť, ako bude fungovať rozpočtové napojenie na čerpanie zdrojov zo štrukturálnych fondov Európskej únie v celej jeho vertikále. Vieme iba toľko, že to neviete ani vy. Dôkazom sú problémy so zriaďovaním platobnej agentúry napríklad na ministerstve pôdohospodárstva. Čo potom očakávate na úrovni o poschodie nižšej, teda na úrovni samosprávnych krajov až úrovni samotných projektov. V tejto súvislosti si dovolím zapochybovať o úprimnosti, až trúfalosti správy komisie Európskej únie o tom, že stav na Slovensku sa výrazne zlepšil. Ak je to pravda, tak skutočne sme hlboko klesli. Spýtajte sa zodpovedných predstaviteľov regiónov, ale aj primátorov miest či starostov obcí, čo si o tejto správe myslia, a hneď budete vyliečení z prílišného optimizmu. Aj tu mám pocit, že takáto príliš trúfala hodnotiaca správa je iba politickou deklaráciou evokujúcou pozitívne nálady s tým, že precitnutie v tvrdej implementačnej realite a v problémoch, ktoré sa na úrovni samosprávy určite objavia, bude znovu pripísané na účet volených predstaviteľov lokálnej i regionálnej samosprávy. Je nepochybné, že na rozdiel od okolitých krajín - Maďarsko, Česká republika, Poľsko - je táto vládna garnitúra zamilovaná do dvoch princípov - do centralizmu a do rezortizmu, ktoré sú v ostrom protiklade s princípmi samosprávnosti. Som prekvapený takýmto postojom vlády už aj preto, že centralizácia tak informácií ako aj financií bude vhodnou pôdou pre bujnejúcu korupciu a prehlbovanie regionálnych rozdielov. K tomuto všetkému si pripočítame ešte neochotu začleniť všetkých predsedov VÚC do monitorovacieho výboru, čo je tiež v hlbokom rozpore s princípom decentralizácie ako aj v príkrom rozpore so zákonom číslo 302/2001 Z. z., teda so zákonom o VÚC. Takto by som mohol pokračovať v menovaní ďalších problémov, ktoré však majú jedného spoločného menovateľa - prehlbujúce sa rozdiely v socio-ekonomickom prostredí regiónu. Ďakujem za pozornosť."
ID_5782,2003,HZDS,Eva Antošová,"Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesla stanovisko k správe o stave ochrany osobných údajov. Známa publicistka a spisovateľka Gabriela Rothmayerová svoju príznačne nazvanú esej O trhlinách, ktoré predznamenávajú potopu, uverejnenú v poslednom Parlamentnom kuriérovi, začala nasledovne: „Ustrnula som, keď som z úst ľudí poverených spravovať našu obec božiu, začula: Dohodli sme sa, že pri porušení moratória pred referendom,“ bolo to referendum o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie, „nepôjde o porušenie zákona“. Následne Rothmayerová varuje: „Lebo vo chvíli, keď ústavný činiteľ pripustí, že právom je to, čo on za právo uzná, cesta je jasne vydláždená.“ Koniec citátu. Ústava Slovenskej republiky v čl. 19 ods. 3 stanovuje: „Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe“. My teraz, vážené kolegyne a kolegovia, ideme posudzovať, v akom stave sa nachádza dodržiavanie tohto ustanovenia, čiže ochrana osobných údajov, ktoré patrí medzi základné ľudské práva a slobody. V prvom rade si musíme uvedomiť v akej situácii chceme posudzovať úroveň dodržiavania ochrany osobných údajov. Ak pani Rothmayerová myslela trhliny v právnom systéme štátu a ja som presvedčená že áno, tak si odpovedzme, či ňou uvedený príklad je len ojedinelým pochybením verchušky, alebo je to vrchol ľadovca. Prosím, uvedomme si, že ja teraz naozaj nehovorím o sporoch medzi opozíciou a vládnou koalíciou, ale o sporoch vo vládnej koalícii. Prezident kritizuje vládu už aj v zahraničí, vnútro sa sporí s prokuratúrou, či už s generálnou alebo vojenskou, minister verejne útočí na bývalého člena spravodajskej služby, vyšetrovateľ porušuje svoju zákonnú povinnosť voči ústavnému činiteľovi poslancovi údajne preto, že ho nespoznal, a podobne. Súčasný stav právnej istoty u nás najlepšie charakterizuje tragikomická fraška nezákonného odpočúvania ústavného činiteľa ako aj novinára a ďalších následných káuz, ktoré sa v prostredí napätých vzťahov medzi členmi vládnej koalície mení na katastrofu pre občanov Slovenska, zasahujúcou do hospodárenia nielen ich rodín, ale aj štátu. Bez dlhého dokazovania je logické, že ak sa predstavitelia dvoch vládnych strán obviňujú zo lži a porušovania zákonov, tak aspoň jedna strana sa nezákonnosti dopúšťa.  Najväčším nebezpečenstvom pre demokratický vývoj na Slovensku je však znásilnenie parlamentného systému súčasnou exekutívou. Národná rada po strate svojho historického názvu stratila vinou servilnosti poslancov vládnych strán aj reálnu politickú silu prináležiacu prvému z troch pilierov moci nášho štátu. Zákonodarný zbor sa stal sluhom neslobodných, pripustených k moci. Obmedzenie diskusie, základného predpokladu demokratického riešenia sporov, neúnosné množstvo skrátených legislatívnych konaní sú vari tými najvypuklejšími prípadmi. Ja verím, že si občania čoskoro uvedomia, že niet horších pánov, ako sú sluhovia sluhov. Už len ako scvrknutú čerešňu na príkrej torte informačného balastu, ktorou sa snažia nakŕmiť národ, spomeniem Dzurindov spor so šéfom Národného bezpečnostného úradu pánom Mojžišom. A práve v takomto právnom maraste, vážení kolegovia, chceme posudzovať stav ochrany osobných údajov. Chceme, lebo musíme. Jedni preto, lebo uprednostňujú medzinárodné záväzky, a druhým zase záleží na stave dodržiavania základných ľudských práv, základné ľudské práva im ležia na srdci. Prevaha tých prvých zapríčinila, že sa viac presadzuje ich formálny prístup k riešeniu tejto citlivej otázky. Vyplýva to aj z prerokúvanej správy, ktorá konštatuje vážne nedostatky už v zákone, ktorý právne upravuje túto oblasť. Chybným je podľa mňa najmä spôsob prijatia zákona, pretože nie je kompatibilný s viacerými platnými právnymi úpravami, čo je však typicky bolestné pre legislatívnu činnosť našej vlády. Správa priznáva a usvedčuje, citujem: „Nedarí sa dostatočne rýchlo zosúlaďovať platnú legislatívu v Slovenskej republike s novým zákonom o ochrane osobných údajov. Zákon o ochrane osobných údajov vyžaduje, aby osobitné zákony, ktoré sa dotýkajú aj spracovania osobných údajov, obsahovali požadované náležitosti. Predovšetkým musia obsahovať aj zoznam osobných údajov, ktoré sa majú o dotknutých osobách spracúvať. V Slovenskej republike je takýchto zákonov niekoľko stoviek a väčšina nemá požadované náležitosti. Už dnes je zrejmé, že úplné zosúladenie všetkých zákonov sa dokonca roku 2003 nedosiahne, a ak nemá dôjsť k nezákonnému spracovaniu, podčiarkujem slovo k nezákonnému spracovaniu osobných údajov alebo ku skolabovaniu viacerých informačných systémov, bude nutné prechodné obdobie predĺžiť novelou zákona o ochrane osobných údajov“. O formálnom prístupe vlády svedčí aj tá skutočnosť, že z plánovaného počtu 30 zamestnancov je doposiaľ obsadených len 19 pracovných miest. To vyplýva zo správy. Správa hovorí, že za posledné dva mesiace minulého roka a štyri mesiace tohto roka nebolo vykonané výberové konanie, hoci požiadavky sme riadne a včas predložili Úradu pre štátnu službu. Tento stav, keď Úrad na ochranu osobných údajov nemôže samostatne rozhodovať o obsadení voľných miest, nezodpovedá požadovanej nezávislosti tohto úradu. Správa sa tiež sťažuje, že Úrad na ochranu osobných údajov nemá definitívne a vyhovujúce sídlo. Pán predseda dnes povedal, že táto vec je už vybavená, ale potvrdil, že dospeli k názoru, že v mnohých prípadoch sa privatizoval majetok štátu „deklarovaný“ ako prebytočný a vzápätí tento majetok bol ponúkaný súkromnými firmami do prenájmu pre sídlo iného štátneho orgánu za neprimerane vysoké nájomné. Podľa mňa, toto je tip pre Najvyšší kontrolný úrad, ktorý by mal tieto skutočnosti preveriť.  V akom stave sa nachádza stav ochrany osobných údajov, podľa mňa najlepšie dokazuje ďalšia časť správy, ktorá snáď už ani nepotrebuje komentár. Citujem: „V poslednom období sa Úradu na ochranu osobných údajov nedarí dochvíľne, včas a v náležitej kvalite zodpovedať na otázky prevádzkovateľov, sprostredkovateľov a dotknutých osôb. Vyplýva to z nedostatočnej personálnej kapacity a z veľkého nárastu požiadaviek na zodpovedanie otázok, vypracovanie stanovísk a žiadostí na poskytovanie lektorov pre komentár k zákonu o ochrane osobných údajov. Nárast sme zaznamenali aj v počte podaných podnetov na podozrenie z porušenia ochrany osobných údajov. Úrad na ochranu osobných údajov musel dočasne pristúpiť k odmietaniu žiadostí o stanoviská, ktoré mu nevyplývajú priamo zo zákona.“ Tu sa priam natíska otázka: Komu vyhovuje takýto stav? Podnetná bola diskusia na túto tému v jednom z denníkov, z ktorých vyplynula veľká nespokojnosť občanov, predovšetkým nad pomalosťou pri riešení takého závažného problému, akým je stanovenie rodného čísla živnostníka za jeho daňové identifikačné číslo, ktoré musí písať na verejne prístupné dokumenty.  Ako problém bol v diskusii tiež načrtnutý aj prenos osobných údajov do zahraničia, z ktorého je náš konkrétny občan zavalený napríklad aj reklamnými materiálmi. Okrem týchto dlho neriešených problémov v oblasti ochrany osobných údajov život naliehavo predkladá nové výzvy na urýchlené riešenie. Takým je napríklad aj poznanie z činnosti Slovenského národného strediska pre ľudské práva, ktoré pri skúmaní situácie obetí kriminality obnažili následnú veľkú zraniteľnosť postihnutých, ktorí pri domáhaní sa spravodlivosti musia zverejniť svoju totožnosť, čo v ich prípadoch ohrozuje napríklad ich majetok, zdravie, či dokonca aj život, rodinných príslušníkov nevynímajúc. Osobitnou kapitolou je aj otázka, ako účinne zabrániť zneužitiu zákona o ochrane osobných údajov voči členom politických strán. Ak aj správa naznačuje, že zákon o ochrane osobných údajov treba novelizovať, súhlasíme, ale popri tom žiadame venovať veľkú pozornosť aj naznačeným problémom. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)"
ID_5491,2003,HZDS,Ján Jasovský,"Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni poslankyne a poslanci, interpelujem ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií a ministra vnútra v otázkach štátneho odborného dozoru v oblasti cestnej dopravy a v oblasti poplatkov za prepravu cez Slovinsko a Bielorusko. K tej prvej časti k štátnemu odbornému dozoru chcem hovoriť k príslušným ustanoveniam zákona č. 315/1996 o premávke na pozemnej komunikácii, kde ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií, krajský úrad a okresný úrad majú svoje pôsobnosti vymedzené prísne v ustanoveniach zákona. Je stanovená otázka hlavného štátneho dozoru, ktorý vytvára a zabezpečuje ministerstvo dopravy a ministerstvo dopravy vykonáva a taxatívne je vymenované, ktoré úkony najmä, takisto ministerstvo vnútra najmä. V tejto oblasti a k tomuto zákonu č. 315 mám požiadavku na riešenie zabezpečenia viacerých kontrol, ktoré budú zamerané na dodržiavanie dohody ADR. Táto dohoda sa prísne a intenzívne kontroluje vo všetkých krajinách Európskej únie. Pokuty za nedodržanie predpisov sú ukladané podľa platných sadzobníkov a sú veľmi vysoké, napr. v Belgicku je to až 260 EUR. Mám poznatky, že u nás tieto kontroly vykonávané nie sú. V časti krajského dopravného inšpektorátu, a preto teda aj ministerstvo vnútra v bode e) „krajský dopravný inšpektorát spolupôsobí pri kontrole technického stavu vozidiel v premávke na diaľnici, ako aj pri sledovaní, či ich držitelia sa podrobujú pravidelným kontrolám technického stavu“. Chcem poznamenať a požiadať, aby bol kontrolovaný technický stav zahraničných motorových vozidiel, pretože kontroly v štátoch Európskej únie sú v tomto ohľade nekompromisné, prísne sankcionované a znovu podľa mojich poznatkov tieto kontroly na území Slovenskej republiky vykonávanie nie sú, čím je porušované príslušné ustanovenie zákona č. 315.  Interpelujem takisto k zákonu č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave, kde najmä ministerstvo má taxatívne vymedzené svoje povinnosti, kde v bode k) „udeľuje povolenie zahraničnému dopravcovi na vykonanie prepravy medzi dvoma miestami na územie Slovenskej republiky“. Vykonávanie kabotáže na území Slovenskej republiky, ale znovu podľa mojich poznatkov, nikto nekontroluje. Treba si uvedomiť skutočnosť, že vykonávať kabotáž bude zakázané aj po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie minimálne na dva roky a tento zákaz pri splnení podmienok môže byť predložený až na ďalšie tri roky. Upozorňujem teda na vážnu skutočnosť a žiadam príslušné ministerstvo o riešenie tohto problému. V tejto situácii podľa ďalších ustanovení tohto zákona žiadam zintenzívniť kontroly zamerané na dodržiavanie predpisov prepravy nebezpečných vecí v zmysle dohovoru ADR a zákona o cestnej doprave. V tejto súvislosti chcem poznamenať, že takisto samosprávny kraj v časti obec, kde je uvádzaná v písm. c) „povinnosť vykonávať odborný dozor nad cestnou dopravou v obci“, podľa môjho názoru sa musia zintenzívniť kontroly parkovania všetkých úžitkových vozidiel na parkoviskách alebo iných verejných priestranstvách. Takisto útvary Policajného zboru v zmysle ustanovení tohto zákona sú oprávnené kontrolovať, či je vozidlo dopravcu označené a vybavené dokladmi podľa zákona o cestnej doprave. Domnievam sa a požadujem, aby bola zintenzívnená kontrola všetkých dokladov potrebných na jazdu motorového vozidla, najmä doklady potrebné na výkon povolania podnikania a uzatvorenie povinného zmluvného poistenia.  Ako bod  č. 3 tejto interpelácie chcem hovoriť k zákonu č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, kde ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií v bode e) „má zabezpečovať príslušné zriadenie a prevádzku váh“ atď. Tu chcem požiadať najmä v týchto častiach sprísniť kontroly zamerané na preverenie používania diaľničných známok. Tieto kontroly je potrebné zamerať najmä na zahraničné vozidlá, ktoré platenie úhrady za používanie diaľnic väčšinou ignorujú a v zahraničí je všeobecne známe, že zakúpenie známok na území Slovenskej republiky nie je potrebné. Bolo by vhodné, keby ministerstvo dopravy spočítalo, skúsilo možno odhadnúť, aké milióny korún slovenskému rozpočtu z tohto titulu unikajú.  Otázka krajských úradov, a to znamená ministerstva vnútra, v častiach A a B sú uvádzané povinnosti krajských úradov. V tejto súvislosti by som si dovolil požiadať zabezpečiť  väčšie množstvá kontrol zameraných na nadrozmerné prepravy, najmä u zahraničných dopravcov, pretože tieto ustanovenia zákona sú na území Slovenskej republiky takisto nedodržiavané.  Takisto by som chcel ešte povedať pár slov k vyhláške č. 35/1984, ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách, a v tejto súvislosti by som upozornil na zintenzívnenie kontroly na hraničných priechodoch pri vstupe na územie Slovenskej republiky. Domnievam sa, že na tieto kontroly by mali byť prizývaní aj zástupcovia cestných dopravcov, pretože títo majú najlepšie vedomosti, ako sú naši prepravcovia a dopravcovia sankcionovaní a šikanovaní po vstupe na územie iných štátov. Druhá časť mojej interpelácie sa dotýka poplatkov, ktoré platia naši prepravcovia počas prepravy cez Slovinsko a Bielorusko. Hovorím a budem hovoriť o dohode medzi vládou Slovenskej republiky a vládou republiky Slovinsko o medzinárodnej cestnej dopravy, ktorá bola podpísané ešte v roku 1994 v Bratislave. Nadobudla platnosť výmenou nót v roku 1995, kde čl. 11 tejto dohody, nebudem citovať, ale hovorí o tom, čo dopravcovia, ktorí majú sídlo na území štátu a vykonávajú dopravu, platia za prepravu. Tu odporúčam tento článok zmeniť na takéto znenie: „Doprava vozidlami evidovanými na území štátu jednej zmluvnej strany dočasne vykonávaná v súlade s ustanoveniami tejto dohody sa na území štátu druhej zmluvnej strany oslobodzuje od všetkých daní a poplatkov spojených s používaním alebo vlastníctvom vozidiel a prevádzkou vozidiel na cestách štátu druhej zmluvnej strany. Palivo obsiahnuté v bežných, výrobcom pevne zabudovaných nádržiach vozidiel na účely pohonu vozidla, na uchovanie tovaru pri kontrolovanej teplote, ako aj mazivá sú oslobodené od cla, daní a iných platieb vyberaných pri dovoze podľa vnútroštátnych právnych predpisov štátov zmluvných strán. Takisto náhradné dielce dočasne dovezené na územie štátu druhej zmluvnej strany na účely opravy poškodených vozidiel vykonávajúcich dopravu podľa tejto dohody sú oslobodené od cla v súlade s platnými colnými predpismi štátu zmluvnej strany. Vymenené dielce sa vyvezú späť alebo sa zničia pod dohľadom príslušných colných orgánov štátu tejto zmluvnej strany. Doprava vykonávaná podľa ustanovení tejto dohody na území štátu druhej zmluvnej strany podlieha poplatkom za používanie ciest, mostov a tunelov. Tieto poplatky sa vyberajú od vnútroštátnych aj zahraničných dopravcov na základe nediskriminácie.“ V tejto súvislosti si dovolím uviesť príklad. Kým slovinskí dopravcovia za prejazd na Slovensko alebo cez Slovensko zaplatia len alikvotnú sumu cestnej dane, čo je cca 500,- korún na jednej deň, a diaľničnú známku, ktorú si zakúpia, alebo skôr nie, môže byť napríklad aj 15-dňová v hodnote 1 200,- korún, alebo nech je to ročná v hodnote 8 000,- korún, ale slovenskí dopravcovia zaplatia neporovnateľne vyššie poplatky za prejazd v Slovinsku. Táto skutočnosť sa vzťahuje na vozidlá nad 7,5 ton úžitkovej, alebo užitočnej hmotnosti. Poviem len príklad: Slovenskí prepravcovia alebo dopravcovia zaplatia do Slovinska alebo cez Slovinsko poplatky napríklad za diaľnice 1 443,- korún, komunálne za udržovanie poriadku na hraničných priechodoch 264,- korún, národný tranzit 880,- korún a napríklad cestná daň 87,9 euro za jeden tranzit. Odporúčam v tejto interpelácii urýchlene zmeniť článok bilaterálnej dohody a tým vyrovnať platenie daní a poplatkov medzi obidvomi krajinami. Ten, kto vie, aká je prax, ako nie sú prepravné povolenia cez územie Rakúskej republiky, vie dobre, že naši dopravcovia musia prechádzať Slovinskom. Tieto poplatky dnes značne diskriminujú našich dopravcov. To isté prosím v prípade Bieloruskej republiky, kde pôvodná dohoda je z roku 1996. Dotýka sa problému, o ktorom hovorím, v čl. 15 tejto dohody. Treba povedať, že je už pripravený nový článok na základe rokovania zmiešanej komisie Slovenskej republiky a Bieloruska. Ten text bol predložený vládam obidvoch krajín a následne na ratifikáciu parlamentom. Odporúčam zmeniť text na takéto znenie:  „Preprava vozidla zaevidovaného na území štátu jednej zmluvnej strany, ktoré dočasne používajú na území druhej zmluvnej strany, sa podľa tejto dohody oslobodzuje od platieb, ktoré sa vyberajú podľa vnútroštátnych právnych predpisov tohto štátu za vlastníctvo, evidenciu a používanie vozidiel na území štátu tejto druhej zmluvnej strany. Prepravy, ktoré sa vykonávajú podľa ustanovení tejto dohody, podliehajú poplatkom za používanie ciest, poplatkom za prejazd po platených cestách alebo iným platbám, ktoré sa vyberajú za používanie cestnej siete a mostov. Tieto poplatky vyberajú od domácich a zahraničných dopravcov na základe nediskriminácie.“ Do nadobudnutia platnosti tohto čl. 15, ktorý som spomínal, príslušnej dohody slovenská strana požiadala už bieloruskú stranu o poskytnutie úľavy z platenia poplatkov za prejazd cez územie Bieloruska. Bieloruská strana prisľúbila riešiť tento problém už na rok 2003, bohužiaľ, sme v polovičke roka a ešte sa tak nestalo.  Preto považujem tieto poplatky za diskriminačné, pretože bieloruská strana ich od domácich dopravcov 22 štátov nevyberá, vyberá ich len od dopravcov Slovenskej republiky. Na ilustráciu, len jeden tranzit v Bielorusku je 156 euro, čo je 6 396,- korún, poplatky spolu cez Bielorusko 12 792,- korún. Iste uznáte, že to nie je nízka položka. Na základe uvedeného teda žiadam, aby vnútroštátna legislatíva podliehala bilaterálnej dohode, teda aby uplatňovanie bilaterálnej dohody bolo podobné ako s ostatnými krajinami a nie diskriminačné voči slovenským dopravcom, ako je to v prípade čl. 15, ako som to spomínal, tejto dohody.  To znamená, aby som zhrnul, interpeloval som ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavla Prokopoviča a ministra vnútra Slovenskej republiky Vladimíra Palka vo veciach štátneho odborného dozoru a vo veciach vyberania poplatkov na základe medzinárodných dohôd cez územie Slovinska a Bieloruska, kde som navrhol komplexné riešenia. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)"
ID_5972,2003,HZDS,Ladislav Polka,"Aj vzhľadom na  čas obmedzím svoje vystúpenie len na predloženie konkrétnych pozmeňujúcich návrhov v dvoch skupinách, ktoré už máte aj v laviciach, ale chcel by som ich niektoré odôvodniť, aby nevznikla zbytočná diskusia, či to bolo, alebo nebolo odôvodnené. Hodnotenie návrhu, tohto vládneho návrhu zákona ponechám renomovanejším  kolegom, a preto mi dovoľte, aby som sa dostal k prvému okruhu pozmeňujúcich návrhov, a to po prvé. V § 44 ods. 4 písm. d) sa slová „po predchádzajúcom vyjadrení Akademického senátu“ nahrádzajú slovami „po schválení Akademickým senátom“. Obdobná pripomienka je aj k § 44 ods. 4 písm. f), ide o fakt, aby sa rešpektovala skutočnosť, že vysoká škola je samosprávnou inštitúciou a výrazom tejto skutočnosti je aj požiadavka, aby návrh rektora na vymenovanie odvolaných prorektorov bol viazaný na schválenie Akademického senátu nielen na  vyjadrenie.  Druhým bodom je v § 44 ods. 5 sa dopĺňa písm. t), ktoré znie: „Plní ďalšie úlohy vo vzťahu k policajným vysokým školám, ktoré plní ministerstvo vo vzťahu k verejným vysokým školám.“ Ide o úlohy, bližšiu špecifikáciu úloh ministerstva vnútra. Obdobná dikcia  bola aj v zákone č. 172/1990 Zb. o vysokých školách.   Tretím pozmeňujúcim návrhom je v § 44 ods. 10, kde sa za slovo „pracovníkov“ dopĺňajú tieto slová „a ostatných zamestnancov“. Ide o skutočnosť, že v Policajnej akadémii pracuje niekoľko kategórií zamestnancov, ktorí sú v služobnom pomere, v štátnej službe aj v pracovnom pomere.   § 4 ods. 11  písm. b) doplniť o citáciu § 9 ods. 1 písm. m). Odôvodnenie. V policajných vysokých školách obdobne ako vo vojenských školách schvaľuje na rozdiel od verejných  vysokých škôl ďalšie podmienky prijatia na štúdium minister vnútra. Za rozhodujúce z tohto okruhu pozmeňujúcich návrhov považujem doplnenie v § 53 ods. 8 písm. d), ktoré znie: „V právnických študijných programoch a bezpečnostných študijných programoch s právnym zameraním doktor práv (JUDr.).“ Toto oprávnenie Akadémia Policajného zboru v Bratislave mala do prijatia zákona č. 131/2002 Z. z. v  znení nasledujúcich zákonov o vysokých školách. V tejto podobe uvedené oprávnenie bolo predložené Výborom Národnej rady Slovenskej republiky  pre vzdelanie, vedu šport a mládež, kultúru a médiá. Pri schválení tohto návrhu bolo však oprávnenie udeľovať tento titul s právnym zameraním vypustené. Vypustenie tohto oprávnenia je diskriminujúce a neodôvodnené. Diskriminujúce je v tom, že Policajná akadémia v Bratislave ako jediná škola  má oprávnenie konať magisterské štúdium v študijných odboroch s právno-bezpečnostným zameraním.  V dôsledku vypustenia oprávnenia udeľovať akademický titul doktor práv v týchto študijných odboroch sa obmedzujú možnosti ďalšieho zvyšovania  kvalifikácie absolventov v odbore, ktorí vyštudovali, a v profesii, ktorú vykonávajú.   Dámy a páni, mám tu kópiu rozhodnutia Akreditačnej komisie z 12. 6. 1998 podpísaného vtedajším predsedom Jánom Kačalom, v ktorom sa konštatuje, že Akreditačná komisia podľa § 4 písm. b) a c) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 422/1990 o Akreditačnej komisii v znení neskorších predpisov konštatuje, že Akadémia Policajného zboru v Bratislave je spôsobilá konať rigorózne skúšky a obhajoby rigoróznych prác v študijnom odbore Bezpečnostné služby.  Chcel by som zdôrazniť, že v Policajnej akadémii, kde v súčasnosti pôsobí 99 učiteľov, je 25 profesorov, z toho 10 riadnych, 15 mimoriadnych, 9 docentov, 17  kandidátov vied a PhD. a pôsobí  tam ďalších 10 docentov a 3 profesori v dohodách o vedľajšom pracovnom pomere.  Pripravuje sa, myslím, že od roku 2004/2005 alebo 2005/2006 nový študijný program právna bezpečnostná ochrana osôb a majetku. Vyučovací proces je v rozsahu 1 500 hodín, z ktorých 900 hodín sú výlučne právne odbory a vo zvyšujúcich 600 hodinách sa vyučuje špeciálne zameranie alebo  bezpečnostná problematika, kde napríklad v predmete kriminálna služba je to opäť len právo. Právo predovšetkým v sekundárnej podobe právnych noriem, to znamená rozličné interné vykonávacie predpisy, ktorými ministerstvo upravuje riadenie a prácu príslušníkov kriminálnej polície napríklad v predmete dopravná služba, kde dominantným  je zákon o správnom konaní a zákon o podmienkach premávky na pozemných komunikáciách. Čiže aj v týchto predmetoch dominuje právo, nie je to vyučovanie o používaní nejakého obuška alebo nejaké chvaty, kopy a podobné veci, ktoré sa učia policajti v základných,  prípadne stredných školách. Ako posledný z tohto okruhu návrhov je šiesty pozmeňujúci návrh, v ktorom v § 74 sa vypúšťa odsek 3. Vypustením tohto  tretieho odseku sa zosúladí dĺžka pracovného času zamestnancov vysokých škôl s ostatnými zamestnancami, to znamená, že bude platiť dĺžka pracovného času ustanovená Zákonníkom práce v § 85 ods. 9, respektíve v § 252 ods. 2 Zákonníka práce. Dĺžka pracovného času ustanovená Zákonníkom práce platí pre jedného zamestnávateľa, zatiaľ čo súčasná právna úprava v § 74 platí pre viacerých zamestnávateľov.  Druhým okruhom mojich pozmeňujúcich návrhov sú pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkajú § 2, ktorý navrhujem doplniť o nový odsek 17, ktorý znie: „Každá vysoká škola poskytuje uchádzačom o štúdium, študentom a ďalším osobám informačné a poradenské služby súvisiace so štúdiom a s možnosťou uplatnenia  absolventov študijných programov v praxi.“  V kontexte s týmto návrhom v § 70 sú zakotvené práva študentov, navrhujeme doplniť tento odsek o písm. j), ktoré znie: „Právo na informačné a poradenské služby súvisiace so štúdiom a s možnosťou uplatnenia absolventov  študijných odborov v praxi.“  Dovoľte mi niekoľko slov k odôvodneniu tohto návrhu. Vychádzame z dokumentov Európskej únie, najmä z dokumentov Európska sociálna charta čl. 9 právo na poradenstvo pri voľbe povolania, v ktorom sa uvádza: „Na zabezpečenie účinného výkonu práva na poradenstvo pri voľbe povolania sa zmluvné strany zaväzujú zabezpečiť alebo podporiť podľa potreby služby na pomoc všetkým osobám vrátane zdravotne postihnutých pri riešení problémov týkajúcich sa výberu povolania alebo postupu v ňom so zreteľom na osobné predpoklady a možnosti na trhu práce. Takáto pomoc by sa mala poskytovať mladistvým vrátane školopovinných detí, ako aj dospelým.“  Samozrejme, že Európskou chartou sme viazaní, bola podpísaná zástupcom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v roku 1992 a prešla aj na republiky.  Podpora pri voľbe  povolania najmä mladých ľudí patrí medzi priority v krajinách Európskej únie. Vo vysokoškolskom vzdelávaní je poradenstvo v európskych krajinách organizované strediskami pôsobiacimi na vysokých školách alebo prostredníctvom inštitúcií zriadených vysokými školami konkrétne v Holandsku, Írsku, Španielsku, Spolkovej republike Nemecko, Belgicku a v mnohých ďalších. V posledných rokoch sa európske ciele a úloha poradenstva stávajú konkrétnejšie. V roku 1998 Európska rada podľa  správy o vypracovaní európskeho balíčka zamestnanosti, ktorého súčasťou je aj Memorandum, mládež a Európa - naša budúcnosť, je prioritným cieľom boj proti nezamestnanosti mládeže v Európe.  Rovnako závery Európskej rady v Lisabone z roku 2000 vyjadrené v memorande  celoživotného vzdelávania určujú  za jedno z kľúčových posolstiev zabezpečiť nový prístup k odbornému usmerňovaniu a poradenstvu, ktorého cieľom je, citujem: „Zabezpečiť, aby každý mal ľahký prístup ku kvalitným informáciám a poradenstvu o možnostiach vzdelávania a uplatnenia na trhu práce po celej Európe počas celého života.“  V hodnotiacej správe Európskej komisie o pripravenosti Slovenska na členstvo v Európskej únii sa opakovane poukazuje na nedostatky v tejto oblasti. Aj v poslednej správe z minulého roka v kapitole 13 Sociálna politika a zamestnanosť sa uvádza: „Je potrebné riešiť štrukturálne problémy vlastné trhu práce a treba venovať osobitnú pozornosť skôr podpore aktívnych politík trhu práce, a nie pasívnym opatreniam. Tiež je dôležité, aby obsah budúcich investícií Európskeho sociálneho fondu vychádzal z európskej stratégie zamestnanosti.“ Domnievame sa, že zavedenie vyšších zmien v § 2 a v § 70 do zákona o vysokých školách je tiež v súlade s opatreniami uvedenými v sektorovom operačnom programe Ľudské zdroje, ktorý vypracovalo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, a rozvoj poradenstva v povolaniach a zamestnaniach informovanosti v pracovnej mobilite. Rozvoj poradenstva si myslím, že prispeje k riešeniu problematiky nezamestnanosti Slovenskej republiky.  Dámy a páni, ďakujem vám za vašu podporu týchto pozmeňujúcich návrhoch.  Ďakujem."
ID_6097,2003,KDH,Július Brocka,"Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážení kolegovia, táto diskusia v parlamente sa z roka na rok opakuje. Minister financií predloží návrh rozpočtu, opozícia ho zásadne odmieta, koaliční poslanci budú brániť vládnu predstavu, myslím si, že takýto scenár je rovnaký takmer v každej parlamentnej demokracii a v každom parlamente. Tento návrh, ktorý pán minister už uviedol, uviedol ho ako iný ako tie predchádzajúce, uviedol ho ako transparentný, je zásadne iný, aj keď možno nie je ideálny, aj podľa našej predstavy. Že je iný, je iný v tom, že sa usiluje o výrazný pokles deficitu verejných financií, že sa cezeň spolufinancujú európske fondy, čo súvisí s naším vstupom do Európskej únie, že reflektuje na reformy, ktoré prebiehajú, daňovú, dôchodkovú, školské, zdravotnú a, samozrejme, tiež na zmeny v riadení verejných financií cez štátnu pokladnicu a Agentúru pre riadenie dlhu a likvidity v neposlednom rade. Nie je ideálny a možno dlho ešte nebude ideálnym, lebo ideálny rozpočet je taký, ktorý je ak nie prebytkový, aspoň vyrovnaný, to znamená rozpočet bez schodku a zadlžovania. Výdavky aj v budúcom roku na štátny dlh sú stále veľmi vysoké. Takmer 30 mld. korún na dlhovú službu je obrovské číslo a veľký balvan pre ekonomiku aj štát. Celková zadlženosť štátu na úrovni 550 mld. korún je, inými slovami, takmer stotisícové bremeno na pleciach každého občana Slovenskej republiky vrátane tých, ktorí sa teraz narodia. Ale ak by niekto chcel obviniť z tohto súčasnú vládnu koalíciu, tak si myslím, že by to bolo zavádzajúce a nekorektné, aj keď tento dlh výrazne rastie v posedných rokoch a bude aj na budúci rok rásť, bolo by to nekorektné preto, lebo táto vláda ho totiž otvorene priznáva, že tu je, kým vláda do roku 1998 sa tvárila, že neexistuje a v takejto ilúzii držala celú krajinu. Spomínate si na ceny energií, ktoré sa roky nemenili napriek vysokej inflácii. A to dnešné skokové deregulovanie cien energií, nájomného, vody či stočného je len dedičstvom tohto obdobia populistov, ktorí sa správali podľa hesla Po nás potopa. Príkladom, ktorý tiež čiastočne vysvetľuje rast dlhovej služby, je aj v minulosti proces oddlžovania bánk, ktorý nás tak isto stál takmer 110 mld. korún, ale dlhy tu vyrábali nielen vlády po novembri, ešte sme nesplatili aj tie spred novembra 1989. K východiskám štátneho rozpočtu na budúci rok. Predpoklady, makroekonomické rámce, na ktorých návrh štátneho rozpočtu stojí, sú podľa nášho názoru reálne. Potvrdzujú to alebo vychádzam aj z posledných štatistických údajov makroekonomického vývoja v Slovenskej republike. Rast HDP na úrovni 4 % je najvyšším číslom z krajín Vyšehradskej štvorky. Miera inflácie sa vyvíja rovnako priaznivo. Zahraničný obchod na konci októbra na úrovni mínus 11 mld. je v porovnaní s predchádzajúcim rokom, keď bol na úrovni mínus 81 mld. korún, takisto uspokojivým číslom. A myslím si, že na tomto pozitívnom trende nezmení ani koniec tohto roka, zvýšená domáca spotreba alebo dovozy spojené s vianočnými nákupmi. Vývoj a prognóza nezamestnanosti je rovnako priaznivá, keď sa začali prejavovať opatrenia vlády na obmedzenie čiernej práce, zvyšovanie motivácie pracovať, ale vôbec pracovnoprávna legislatíva vrátane Zákonníka práce. V tomto smere určite budú pozitívne pôsobiť aj daňová legislatíva, zákon o rovnej dani a tiež prichádzajúce zahraničné investície. Na zostavenie návrhu rozpočtu verejných financií okrem východiskových makroekonomických ukazovateľov mali podstatný vplyv aj reformy, o ktorých tu rozhodujeme v Národnej rade, okrem iných aj reforma sociálneho zabezpečenia, a táto bola nevyhnutnosťou aj preto, že už dlhšie sú realitou aj iné štatistické údaje, ktoré sú skôr nepriaznivé. A keďže môže ich vývoj do budúcna ovplyvniť aj naše rozhodovanie v parlamente, dovoľte, aby som sa chvíľu pri nich zastavil. Demografický vývoj. Je to téma už niekoľkých rokov, ku ktorej sa vyjadrujeme. Sa naďalej prehlbuje jeho nepriaznivý trend. Populácia starne, rodí sa stále menej detí, rastie rozvodovosť. Najnepriaznivejší stav z regionálneho pohľadu je v Bratislavskom kraji. V častiach Slovenska, kde je, to je zaujímavé, ekonomický rast nižší, ekonomická a sociálna situácia obyvateľov horšia, na severe a na východe Slovenska, v Žilinskom, Prešovskom a Košickom kraji, tam sú parametre demografického vývoja priaznivejšie. Tu chcem povedať na rozdiel od sociálnych demagógov, že menej detí nie je dôsledkom zhoršujúcej sa sociálnej situácie, ale skôr zlepšujúcej sa sociálnej situácie. A typickým príkladom najvýraznejšej zmeny reprodukčného správania je Bratislava, kde je životná úroveň meraná rastom HDP na úrovni priemeru Európskej únie. Áno, chudobní a skromní sa nebáli mať deti ani v oveľa ťažších časoch, ako sú tie, ktoré dnes žijeme. Ak niekto povie, že na východe priaznivejšia situácia v tomto smere je vďaka rómskemu etniku, je to len sčasti pravda, možno niekde áno, ale to vôbec nevyvracia moje predchádzajúce slová. Inak, zo sociálnych dávok, z prídavkov na deti sa určite zbohatnúť nedá, prežiť áno. Problém zneužívania sociálnej siete do budúcna sme ale výrazne obmedzili aj prijatím viacerých noviel sociálnej legislatívy v posledných mesiacoch. Ďalší nepriaznivý demografický údaj je, že sa znižuje počet osôb žijúcich v manželstve a v rodine a zvyšuje sa podiel samostatne žijúcich osôb slobodných a rozvedených. Mení sa štruktúra rodín a domácností. Podiel domácností jednotlivcov narástol za posledných 10 rokov o 37 %. To znamená, že každý tretí obyvateľ Slovenska žije sám. A to môže byť vo svojich dôsledkoch veľmi nebezpečné. Prečo? Ak dlhodobo nezamestnaný človek príde o dávku od štátu, ale ak žije v rodine, v domácnosti s manželkou a deťmi, ktorí aj keď sú v hmotnej núdzi, tak vďaka rodinnej solidarite a vzájomnej zodpovednosti môže nielen existovať, ale aj prežiť. Ale ak je niekto sám, tak ani sociálna dávka od štátu nie je dostatočnou zárukou prežitia. Dámy a páni, teraz nechcem navrhovať zvýšenie priamej podpory štátu cez sociálne dávky jednotlivcovi, skôr si myslím, že treba výraznejšie priamo i nepriamo podporovať inštitúciu rodiny založenej na manželstve a nespochybňovať jej význam pre zdravé fungovanie spoločnosti rôznymi experimentmi. Za podporu rodiny považujem v daňovej legislatíve v zákone o dani z príjmov to, že sme zaviedli daňový bonus na dieťa a tento je výrazne vyšší, ako boli doteraz odpočítateľné položky a tiež odpočítateľná položka na nepracujúcu manželku, teda manželku, ktorá nechodí do zamestnania, vo výške odpočítateľnej položky daňovníka, to znamená, narástol z dnešných 12 000 na takmer 81 000 korún. Rovnako v dôchodkovej reforme, v zákone o sociálnom poistení sme aj pričinením KDH schválili dôležité úpravy pre rodiny s deťmi, dôchodková reforma vôbec je reakciou na nepriaznivý demografický vývoj, najmä na zmeny vo vekovej štruktúre obyvateľstva. A dopady zo starnutia populácie na ekonomiku, zdravotníctvo a sociálne zabezpečenie budú nepochybne patriť k najväčším spoločenským problémom tohto storočia. Ale vrátim sa k tomu, čo navrhlo KDH, a vy mnohí ste to podporili, plateniu štátu na dôchodkové poistenie za rodiča, ktorý sa celodenne stará o dieťa do 6 rokov veku z vymeriavacieho základu 60 %, všeobecného vymeriavacieho základu, to je terminus technicus toho zákona, čo dnes je zo sumy viac ako 8 000 korún, čo inými slovami znamená, že rodič, ktorý sa takto stará o dieťa v predškolskom veku, tak z hľadiska dôchodkových nárokov je lepšie zabezpečený, ako keby chodil do práce za mzdu rovnajúcu sa alebo nižšiu, ako je tento vymeriavací základ. To, že sú úspory na náklady štátu, na predškolské zariadenia, na zdravotníctvo, ani nehovorím, o klíme v rodinách takisto nie. Druhé opatrenie, o pol percenta nižší poistný odvod na dôchodkové poistenie u zamestnaného rodiča na každé dieťa znižuje daňové zaťaženie rodiny. Je síce mierne, ale v existujúcom priebežnom pilieri má svoje opodstatnenie, pretože deti sú budúci klienti tohto systému, minimálne dve nasledujúce generácie aj po vytvorení druhého sporivého piliera. Toto druhé opatrenie má vplyv na zdroje Sociálnej poisťovne, znižuje ich o stovky miliónov korún. Pri rokovaní o štátnom rozpočte na rok 2004 sme prejavili zmysel pre kompromis, aj keď pán minister očakával ešte väčší kompromis. Súhlasili sme s tým, aby si toto zníženie poistných odvodov mohol uplatniť iba jeden zamestnaný rodič. S ľútosťou konštatujem, že pánovi prezidentovi sa to ani tak nepozdávalo, lebo aj kvôli tomu vrátil zákon o sociálnom poistení na opätovné prerokovanie do parlamentu a minulý týždeň nám vyčítal o. i., že sme nezvýšili dôchodky pri ostatnom valorizovaní o viac ako 6 %, hoci Sociálna poisťovňa v prvom polroku mala o 2 mld. vyššie príjmy, ako sa pôvodne očakávalo. Pán prezident v tomto prípade hovoril bez znalosti širších súvislostí. To, že Sociálna poisťovňa má nejaké rezervy, neznamená, že ich musí hneď rozpustiť. Práve naopak, čím vyššie by boli, tým lepšie by to bolo pre dôchodkovú reformu. Po schválení štátneho rozpočtu budeme hlasovať o dôchodkovom sporení a bez ohľadu na výslednú podobu v otázke napr. obmedzenia veku pri vstupe do systému bude potrebovať Sociálna poisťovňa desiatky miliárd len v priebehu najbližších rokov a rezerva z privatizácie SPP uložená v Národnej banke sa rozplynie veľmi rýchlo. Vládny variant 17 rokov obmedzenia výplaty dávok z druhého piliera alebo, inými slovami, 1 % HDP, čo predstavuje 13 mld. korún dopad na rozpočet Sociálnej poisťovne, ale aj na verejné financie, ak by sme schválili pozmeňujúci návrh sociálneho výboru, kde navrhujú toto obmedzenie na 10 rokov, tak ten dopad pre rozpočet, pre verejné financie by bol na úrovni takmer 1,5 % HDP, ak by sa zapojili všetky osoby mladšie ako 52 rokov. Je to iste teda zaujímavé pre"
ID_5630,2003,KDH,Mária Demeterová,"Napriek tomu, že mi náš pán predseda kýva, aby som už nehovorila, nedá mi, aby som predsa len nezareagovala, a zhodou okolností je to zasa pán poslanec Heriban. 24. mája 2003 sa v Aténach uskutočnilo Valné zhromaždenie Európskeho fóra zdravotného postihnutia, čo je najvyššie fórum ľudí so zdravotným postihnutím v členských krajinách EÚ. Otvorila sa široká diskusia o prenatálnej diagnostike a o práve byť iný. Prijatá rezolúcia v bodoch 12 a 13 jasne hovorí o práve na život aj ľudí so zdravotným postihnutím a o požiadavke postaviť mimo zákona akúkoľvek formu diskriminácie týchto ľudí vrátane legislatívy týkajúcej sa potratu. Tak aj o tomto je tá pravda, o ktorej ste hovorili."
ID_5344,2003,KDH,Alojz Přidal,"Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 49 z 9. januára 2003 ma určil za spravodajcu k návrhu zákona o podmienkach uvedenia biocídnych výrobkov na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tak ako to máte v tlači 170. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.  Zo znenia návrhu zákona je tiež zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyhodnotenie platného právneho stavu, odôvodnenie hlavných princípov navrhovanej právnej úpravy, vysvetlenie nevyhnutnosti právnej úpravy ako celku, zhodnotenie súladu s Ústavou Slovenskej republiky, vyhodnotenie súladu s medzinárodnými zmluvami a zlučiteľnosť s právnymi dokumentmi Európskej únie, predpokladaný finančný dopad, environmentálne účinky zákona, dopad zákona na zamestnanosť a na regionálne rozpočty a rozpočty obcí. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve EÚ problematika návrhu zákona je upravená. Návrh sa týka prioritných oblastí uvedených v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, ochrana zdravia a života ľudí, zvierat a rastlín, ochrana spotrebiteľa, technické pravidlá, normy a životné prostredie. V čl. 75 ods. 1 takzvanej asociačnej dohody Slovenská republika prevzala na seba záväzok spolupracovať s cieľom dosiahnuť plnú zhodu Slovenskej republiky s technickými predpismi spoločenstva a s európskou normalizáciou a postupmi na hodnotenie zhodnosti.  V čl. 81 ods. 1 Slovenská republika prevzala tiež záväzok rozvíjať a posilňovať svoju spoluprácu v oblasti životného prostredia, ľudského zdravia, ktorú strany považujú za prioritnú a podľa ods. 2 sa spolupráca bude týkať klasifikácie chemikálií a bezpečnej manipulácie s nimi. Problematika návrhu zákona je prioritou podľa Partnerstva pre vstup. Vážené dámy a páni, biocídne výrobky nemajú v súčasnosti v Slovenskej republike samostatnú právnu úpravu, respektíve súčasná právna úprava vzťahujúca sa na tieto výrobky je roztrieštená a podmienky uvedenia biocídnych výrobkov, akými sú napríklad dezinfekčné, konzervačné prostriedky, prípravky na ničenie a reguláciu živočíšnych škodcov a ostatné prípravky. Podmienky sú teda nejednotné, existujúci stav, ako už bolo povedané, nie je v súlade s právom Európskej únie. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je, aby na trh boli uvedené len objektívne posúdené biocídne výrobky s maximálnou účinnosťou a minimálnymi rizikami pre život a zdravie ľudí, zvieratá a životné prostredie, ktoré budú autorizované kompetentným orgánom. Zákon bude mať pozitívny dopad na životné prostredie, ako aj na ochranu života a zdravie občanov a navrhovaná právna úprava je plne v súlade s podmienkami stanovenými pre túto oblasť s Európskou úniou.  Preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. marca 2003 č. 165 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory  - Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.  Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 9. mája a gestorský výbor do 10. mája. Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu."
ID_5825,2003,KDH,František Mikloško,"Pán predseda, to hlasovanie o záverečnom celkovom návrhu uznesenia ohľadne Európskej únie považujem za zmätočné, pretože nebolo jasné, o čom hlasujeme. Prosím, dávam procedurálny návrh, aby sme hlasovali ešte raz v tomto záverečnom hlasovaní."
ID_5282,2003,KSS,Karol Ondriaš,"Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni. Pri študovaní zákona č. 553/2002 o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 až 1989 o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov som bol nemilo prekvapený. Zistil som, že tento zákon je neúplný, neobjektívny, diskriminačný a nezodpovedá už vôbec historickej pravde. Poviem hlavné charakteristiky zákona, tie, ktoré ma zaujali. Zákon dáva „rovnítko“ medzi fašizmom a komunizmom na Slovensku. I napriek tomu, že komunizmus na Slovensku nikdy nebol, čo hovorí o hlbokej nevzdelanosti predkladateľov a zákonodarného zboru, ktorý zákon odsúhlasil. Na Slovensku bol socializmus, a nie komunizmus. Zákon mnohokrát zdôrazňuje „rovnítko“ medzi fašizmom a komunizmom. Napríklad v nadpise § 3, ktorý má názov nacistické zločiny a komunistické zločiny. A v § 3 ods. 1, v § 8 ods. 1 a tak ďalej. Zákon sprístupňuje dokumenty o činnosti bezpečnosti štátu v rokoch 1939 - 1989. A nie od roku 1938 po súčasnosť. Pamäť národa neobsahuje transformáciu, privatizáciu a fakty o úpadku spoločnosti počas budovania kapitalizmu na Slovensku po roku 1989. Neobsahuje históriu Slovenska ani činnosť jeho bezpečnostných zložiek po roku 1989. Ja len pripomeniem predkladateľom, že napríklad počet mŕtvol nájdených na Slovensku v kanáloch a na smetisku za posledných 5 rokov je okolo 200 ročne. To sú zločiny. Počet ľudí zavraždených za socializmu bolo okolo 60 ročne. V súčasnosti to máme 130 - 140 ročne. Len 13 rokov kapitalizmu vyprodukovalo o tisíc zavraždených ľudí viac ako socializmus za rovnaké obdobie. Počet ľudí, ktorí sa strácajú na Slovensku, 178 ľudí ročne sa stráca. To sú zločiny. Z čoho vyplýva, že len v tejto položke za posledných 13 kapitalistických rokov sa stratilo o 1664 ľudí viac ako za rovnaké obdobie socializmu. Len toto číslo je vyššie ako skutočné, aj vymyslené zločiny socializmu. Zákon hovorí, citujem: „...vlastenecké tradície boja slovenského národa s okupantmi, fašizmom a komunizmom“. Musím povedať, že niečo tak morálne nízke som už dlho nečítal. Zákon nič nehovorí o klérofašistickom režime, ktorý tu vládol v roku 1939 do roku 1945. Pričom klérofašistický režim na Slovensku za 6 rokov má na svedomí okolo 65 000 obetí. Pričom socialistický režim na Slovensku za 40 rokov má na svedomí menej ako 1 % obetí klérofašistického režimu. Čo má zákon využívať? Má využívať dokumenty bezpečnostných orgánov nemeckej tretej ríše, Zväzu sovietskych socialistických republík a bezpečnostných orgánov štátu od roku 1939 až do roku 1989. Zákon nemá využívať napríklad dokumenty CIA a jej predchodkyne. Zákon nemá využívať dokumenty bezpečnostných orgánov štátu po roku 1989. V zákone ma ako perlička diskriminácie zaujala definícia bezúhonného občana, ako môjho predrečníka. V § 11 sa definuje, kto je bezúhonný. Ja to budem citovať, aby som si vychutnal tento morálny úpadok predkladateľov. Za bezúhonného sa na účely tohto zákona považuje ten, kto nebol členom Komunistickej strany Česko-Slovenska, Komunistickej strany Slovenska, politických strán a organizácií združených v Národnom fronte, ani kto nebol príslušníkom, ani zamestnancom bezpečnostných orgánov štátu, príslušníkom ľudových milícií, ani osobou evidovanou ako spolupracovník bezpečnostnej zložky. Je to zaujímavá uzákonená definícia bezúhonného človeka. Takže bezúhonným človekom na účely tohto zákona je aj mnohonásobný vrah, pedofil, díler drog alebo obchodník s bielym mäsom. Všetko je v norme, všetko je dobré, len nesmel byť členom komunistickej strany. Toto ja taktiež pokladám nielen za uzákonený prejav diskriminácie, ale aj za prejav morálneho úpadku predkladateľov a zákonodarného zboru, ktorý tento zákon prijal. Na záver by som sa ešte dotkol formulácie bezúhonného človeka ako celku. Prečo sa asi táto diskriminačná formulácia bezúhonného človeka dostala do uvedeného zákona? A vlastne prečo tento zákon vôbec existuje! Prečo sa stále predkladá občanom „rovnítko“ medzi fašizmom a komunizmom, medzi zločinmi fašizmu a zločinmi komunizmu. Prečo si my stále musíme odsudzovať socializmus? Je to z jednoduchého dôvodu. Lebo je to súčasť našej ekonomickej, kultúrnej a duchovnej kolonizácie po prevrate v roku 1989. Zákony tohto typu majú za úlohu túto kolonizáciu dlhodobo zabezpečiť. Majú zabezpečiť platenie desiatku v optimálnej výške, ktorý už 13 rokov úspešne platíme. Majú zabezpečiť kolonizátorom dlhodobý a bezpečný maximálny zisk zo Slovenska. Poviem príklad: Posledných 7 rokov Slovensko splácalo zahraničný dlh a úroky vo výške 1,32 miliárd korún týždenne! Za 7 rokov! A stále ho bude splácať, lebo náš zahraničný dlh neklesá. Stúpol na 12 miliárd dolárov. Pri prepočítaní 40 korún za dolár, len za posledných 7 rokov sme zaplatili 480 miliárd korún z dlhu, ktorý nám narástol – neklesol, - narástol na 500 miliárd. Len tieto splátky boli vyššie ako všetok náš sprivatizovaný majetok. To znamená, že západný kolonizátori ho dostali zadarmo. Občania sa často pýtajú, kde sú peniaze z privatizácie. Odpoveď je jednoduchá, nie sú, lebo nestačili ani len na splácanie zahraničného dlhu a úrokov. A to je jeden z dôvodov, že pri súčasnom hrubom domácom produkte, ktorý je už vyšší, ako bol za socializmu, nemáme peniaze na zdravotníctvo, školstvo, bytovú výstavbu a tak ďalej, ako boli za socializmu.  Prečo takýto zákon existuje? To sa už pýtam druhýkrát. Slovenskí občania pracujúci na Slovensku v podnikoch, ktoré nám nepatria, prispievajú k vysokej životnej úrovni Západu. Príjem robotníka na Slovensku je len 5 až 30 % príjmu robotníka na Západe pracujúceho v tej istej firme, v tej istej profesii. To znamená, že 70 % mzdy odvádzajú do zahraničia. Koľko je to ročne? Je to 10 až 30 eúr za hodinu. Ďalšie štatistiky by som povedal. Vie sa, že produkcia hrubého domáceho produktu na jedného obyvateľa Slovenska dosahuje až 49 % produkcie v Európskej únii, prepočítané, (Hlas v rokovacej sále.) ja hovorím presne prečo tento zákon tu je, hovorím o tom. Máme 49 % produkcie Európskej únie na jedného obyvateľa, ale príjmy na jedného obyvateľa máme len 80 %. Ako je to možné, že máme len 80 % príjmu na jedného obyvateľa, keď vyrábame 49 % produkcie?  Slovensko je za posledných 13 rokov v stave, že nadhodnota a zisky zo Slovenska odchádzajú a o toto všetko vyspelé kapitalistické krajiny prichádzali po dobu 40 rokov socializmu na Slovensku. Niet divu, že majú komunistov stále v žalúdku. A starajú sa, aby sa socializmus na Slovensko už nikdy neopakoval, aby nestratili pravidelný zisk zo Slovenska, a to je dôvod prijatia zákona o pamäti národa. Úplne samozrejmé, že za zločiny komunizmu na Slovensku sa pokladá zvýšenie hrubého domáceho produktu osemkrát za 40 rokov socializmu. Zločinom komunistov je taktiež, že za socializmu sme na Slovensku nepoznali nezamestnaných, žobrákov, bezdomovcov, výpalníkov, najatých vrahov, dílerov drog a detskú prostitúciu. Zločinom komunistov je taktiež, že za socializmu sa ľudia menej vraždili, menej si fyzicky ubližovali a menej sa okrádali ako za súčastného kapitalizmu, že mali psychickú a fyzickú bezpečnosť. Že menej ľudí potrebovalo k šťastnému životu psychiatra, legálne a ilegálne drogy alebo alkohol, že počet obyvateľov na Slovensku stúpol za 40 rokov o 1,8 milióna, pričom v súčasnosti sme začali vymierať. Aby som nezabudol na veľké zločiny komunistov, že za 40 rokov socializmu komunisti zvýšili produkciu v priemysle 23-krát, ktorú súčasné vlády dokázali zničiť. Ďalší zločin. Vybudovanie vyspelého poľnohospodárstva, ktoré zaručilo sebestačnosť v potravinách. Kapitalistické vlády dokázali aj toto zničiť. Ďalší zločin. Vybudovali Slovenskú akadémiu vied na zelenej lúke. Vybudovanie vedecko-technickej základne Slovenska, kde v roku 1988 pracovalo 64 000 pracovníkov. Teraz tam pracuje už len 22 000, to jest vrátili sme sa 35 rokov dozadu. Rozvoj kultúry. Počet pracovníkov kultúry sa zvýšil z 3 000 na 32 000. Počet pracovníkov v školstve dosiahol 150 000. Ešte v 80. rokoch sme natáčali okolo 18 celovečerných filmov ročne. Dnes sú to dva - tri. Ďalší zločin komunizmu. Hovorím o zločinoch komunizmu, ktoré do toho zákona treba dať. 90 000 detí ročne trávilo leto v pionierskych táboroch. Vybudovalo sa 4 000 škôlok, stoviek škôl, desiatky nemocníc a univerzít. Odovzdávalo sa 35 000 finančne dostupných bytov ročne."
ID_6046,2003,SDKU,Pavol Prokopovič,"Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi z poverenia vlády Slovenskej republiky na dnešnom rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky uviesť v druhom čítaním vládny návrh zákona o elektronických komunikáciách. Predložený vládny návrh zákona zrušuje a nahrádza súčasný zákon č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách upravujúci oblasť telekomunikácií. Vláda pristúpila k príprave novej legislatívnej úpravy v tejto oblasti vzhľadom na skutočnosť, že Európsky parlament a rada prijali pre oblasť elektronických komunikácií nový legislatívny regulačný rámec. Z pohľadu tohto nového regulačného rámca je súčasný zákon o telekomunikáciách nedostatočný a nevyhovujúci. Zosúladenie európskej legislatívy a legislatívy Slovenskej republiky si preto nevyhnutne vyžiadalo vytvorenie novej legislatívnej úpravy v podobe návrhu zákona o elektronických komunikáciách.  Návrh sa zároveň zameriava aj na odstránenie niektorých nedostatkov telekomunikačnej legislatívy zistených v súvislosti s doterajšími poznatkami a praxou telekomunikačných subjektov.  Najvýraznejšie zmeny sa v porovnaní s existujúcim zákonom o telekomunikáciách uskutočnili najmä v oblasti regulácie v oblasti elektronických komunikácií, ktorej cieľom je dosiahnutie efektívneho rozvoja hospodárskej súťaže, a tým aj výhodnejšie ceny pre užívateľa, kvalitu, lepší výber služieb a zároveň má zabezpečiť transparentnosť a právnu istotu pre všetky subjekty pôsobiace na vnútornom trhu Európskej únie.  Prvým krokom k dosiahnutiu tohto cieľa je posilnenie právomocí a kompetencií národného regulačného orgánu, ktorým je Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky.  Ďalšími prostriedkami takejto regulácie sú napríklad analýza relevantných trhov elektronických komunikácií, určovanie významných podnikov na týchto trhoch, ukladanie povinností týmto podnikom v prípadoch neefektívnej hospodárskej súťaže a podobne.  Podstatnou zmenou je aj zjednodušenie mechanizmu začatia vykonávania činnosti na trhu elektronických komunikácií, ktorej súčasťou je napríklad zrušenie inštitútu licencií. Evidentnou, nie nepodstatnou zmenou je aj celková zmena doteraz uplatňovanej telekomunikačnej terminológie, ktorá vzišla z prebiehajúceho procesu splývania telekomunikačných, informačných a mediálnych technológií.  Novým prvkom je aj možnosť subjektov trhu elektronických komunikácií obrátiť sa na Telekomunikačný úrad so žiadosťou o riešenie ich prípadného sporu s iným subjektom mimo súdneho konania.  Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na záver mi dovoľte požiadať vás o podporu a schválenie tohto vládneho návrhu zákona v druhom čítaní.  Pani podpredsedníčka, ďakujem za pozornosť, skončil som s úvodným slovom."
ID_5293,2003,SDKU,Milan Gaľa,"Ďakujem za slovo, pán predseda. Chcel som sa len krátko pristaviť pri téme, ktorú otvorila pani Dr. Belohorská. A to je otázka redukcie lôžok. Redukciu lôžok, ktorú sme vykonávali v rezorte v minulých rokoch, sme robili a dospeli sme na európsky štandard porovnateľných čísel. Avšak celá táto redukcia lôžok nepriniesla prakticky žiadny finančný efekt, pretože z oddelenia či z nemocnice sme síce vyniesli zopár postelí, ale oddelenie či nemocnica zostala tak, ako bola. Naďalej sa vykurovalo, splachovalo, svietilo, jednoducho povedané, redukcia lôžok nebola finančným prínosom pre hospodárenie rezortu. V materiáli Stratégia reformy zdravotníctva, ktorú sme včera dostali v parlamente, sa hovorí o tom, že budú sa robiť opatrenia v tvorbe a v stabilizácii siete zdravotníckych zariadení vrátane nemocníc, ktoré môžu priniesť očakávaný štrukturálny i finančný efekt v zmysle decentralizácie a vytvorenia viacerých typov nemocníc, či už štátnych, verejnoprospešných, privátnych alebo nemocníc, ktoré budú riadené vyšším územným celkom s prenesením reálnych manažérskych kompetencií a zodpovedností, či už v medicínskej sfére alebo aj vo finančnej sfére, s vybudovaním  korektných vzťahov vlastných manažérovi s plnou právnou a inou subjektivitou. Toto, myslím, je nová cesta, je cesta, ktorú toto rezortné ministerstvo v súčasnosti bude raziť.  A opakujem, redukcia postelí bola síce istým prínosom, ale nedoniesla finančný efekt, ktorý sme očakávali, a takisto nepriniesla nič čo do tvorby a reštrukturalizácie siete. Ďakujem pekne."
ID_5935,2003,SDKU,Ivan Mikloš,"V predloženom návrhu zákona sa navrhuje zavedenie takzvanej rovnej dane, t. j. zdaňovanie všetkých druhov príjmov a ziskov právnických a fyzických osôb jednou lineárnou sadzbou vo výške 19 percent a odstránenie čo najširšieho okruhu výnimiek a oslobodení. Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2004. Tento nový spôsob zdaňovania prinesie podstatné zjednodušenie systému zdaňovania fyzických a právnických osôb a jeho zosúladenie so smernicami Európskej únie pre oblasť daní z príjmov s prihliadnutím na výsledky rokovania o prístupe Slovenskej republiky k Európskej únii.  S cieľom uplatnenia jednotného systému zdaňovania sa navrhovaným zákonom zrušuje osobitný spôsob zdaňovania príjmov fyzických osôb, ktorým bola paušálna daň. Zníženie administratívnej náročnosti podnikania v dostatočnej miere spĺňa navrhovaný spôsob uplatňovania výdavkov percentom príjmu, pri ktorom si podnikateľ môže uplatniť aj platby uskutočnené do poistných fondov.  Navrhuje sa zníženie počtu odpočítateľných položiek od základu dane z príjmov fyzických osôb, pričom sa zostávajúce nezdaniteľné časti základu dane na daňovníka a na manželku zvyšujú na 19,2-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. Týmto spôsobom bude zabezpečená aj valorizácia tejto nezdaniteľnej časti základu dane.  Nezdaniteľná časť základu dane na vyživované dieťa sa navrhuje nahradiť daňovým bonusom, ktorý sa bude daňovníkovi poskytovať formou zníženia dane alebo priamou platbou v sume 4 800 korún ročne na každé vyživované dieťa.  Ku komplexnej úprave zdanenia príjmov prispeje aj prevzatie časti ustanovení týkajúcich sa dĺžky zdaňovacích období a lehôt na podanie daňového priznania a zaplatenie dane z príjmov doteraz uvedených v zákone o správe daní a poplatkov priamo do ustanovení zákona o dani z príjmov.  Závažná zmena, ktorá sa týka zrušenia možnosti tvorby rezerv na opravy hmotného majetku, je v návrhu zákona riešená tak, aby dopad na finančnú situáciu daňovníkov nebol jednorazový v čase rozpustenia rezervy, teda v roku 2004, ale je ponechaný priestor na zahrnutie zostatku rezervy do príjmov postupne do roku 2008.  Ďakujem pekne za pozornosť."
ID_5952,2003,SDKU,Eduard Kukan,"Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, ctené panie poslankyne, páni poslanci. Na základe legislatívneho plánu práce vlády Slovenskej republiky pre rok 2003 a na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 957 z 22. novembra roku 2000 vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu. Dohovor bol prijatý 15. novembra 2000 v New Yorku. Slovensko ho podpísalo 14. decembra roku 2000 v Palerme. Dohovor, ktorý doposiaľ podpísalo 147 štátov, teda aj vrátane Slovenska, a k dnešnému dátumu ratifikovalo 54 krajín, nadobudol platnosť 29. septembra roku 2003. Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu je uceleným, univerzálnym medzinárodným zmluvným nástrojom boja proti organizovaným zločineckým skupinám. Je takisto významným protikorupčným nástrojom. Je realizovaný prostredníctvom účinnej medzinárodnej spolupráce orgánov podieľajúcich sa na boji proti organizovanému zločinu. Jeho ratifikácia Slovenskou republikou tvorí súčasť nášho prístupu k boju proti nadnárodnému organizovanému zločinu vo všetkých jeho formách a prejavoch, či už ide o korupciu, obchod s drogami, so zbraňami, obchodovanie s ľuďmi s cieľom ich zneužívania, pranie špinavých peňazí, počítačovú kriminalitu, organizovanú ilegálnu migráciu a tak ďalej a zapadá do rámca podpory medzinárodných aktivít v tejto oblasti. Ratifikácia Dohovoru je nevyhnutná nielen z hľadiska naplnenia medzinárodnoprávnych záväzkov vyplývajúcich z relevantných rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN, ale v neposlednom rade aj z implementácie zmluvy o pristúpení k Európskej únii čl. 6 ods. 2 aktu o podmienkach pristúpenia. Na ich základe sú štáty povinné pristúpiť, respektíve ratifikovať zmluvy uvedené v indikatívnych zoznamoch vypracovaných Európskou komisiou. Predmetný dohovor je jednou zo zmlúv tohto zoznamu. Z hľadiska ustanovení čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky predstavuje tento Dohovor medzinárodnú zmluvu prezidentskej povahy. Na jej vykonanie je potrebný zákon podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky, je preto pred jeho ratifikáciou prezidentom Slovenskej republiky potrebné vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky. Slovenská republika neuplatí pri ratifikácii žiadnu výhradu k Dohovoru, pri uložení ratifikačnej listiny pripojí niekoľko vyhlásení požadovaných Dohovorom. Pani poslankyne, páni poslanci, v mene vlády Slovenskej republiky odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s uvedeným Dohovorom Organizácie Spojených národov. Pani predsedajúca, skončil som."
ID_5773,2003,SDKU,Pavol Prokopovič,"Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi, aby som z poverenia vlády uviedol v druhom čítaní návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom 1999 o zmene Dohovoru o medzinárodnej železničnej preprave (COTIF) z 9. 5. 1980. Protokol 1999 podpísala Slovenská republika dňa 3. 6. 1999 vo Vilniuse spolu s ďalšími 21 členskými štátmi na základe uznesenia vlády č. 403/1999. Protokol 1999 rozširuje súčasne platný okruh pôsobnosti Dohovoru COTIF v oblasti medzinárodného prepravného práva aj o oblasti využívania železničnej infraštruktúry, používania železničných vozidiel, vyhlasovania záväzných technických noriem a predpisov a schvaľovania železničných vozidiel a ostatného železničného materiálu pre medzinárodnú železničnú dopravu, pričom zohľadňuje v plnom rozsahu platné smernice Európskej únie.  Na základe zmien a doplnení legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky z 28. novembra 2001 schválila vláda na svojom zasadnutí dňa 5. júna 2003 svojím uznesením č. 875 doložku prednosti Protokolu 1999 pred zákonmi Slovenskej republiky. Táto doložka tvorí súčasť materiálu.  Zároveň mi dovoľte doplniť predkladaciu správu k materiálu aktuálnou informáciou, že k novému Dohovoru COTIF na základe jeho článku 38 chce pristúpiť Európska únia, čo je však možné až po vstupe Protokolu 1999 do platnosti. Preto Európska únia vyzvala svoje členské štáty o urýchlenie ratifikačného procesu. To platí aj pre Slovenskú republiku ako kandidátsky štát. Protokol 1999 nadobudne platnosť, ak ho ratifikujú dve tretiny členských štátov, t. j. 27 štátov. Doteraz ho ratifikovalo 12 členských štátov COTIF. Je reálny predpoklad, že urýchlením ratifikačného procesu vstúpi do platnosti ešte v roku 2004.  Zároveň vás, vážené pani poslankyne, páni poslanci, prosím o vyslovenie súhlasu s Protokolom 1999."
ID_5780,2003,SMER,Juraj Blanár,"Vážený pán predseda, vážení páni ministri,  vážené kolegyne, kolegovia, ja by som v krátkosti možno osviežil pamäť v súvislosti s Hasičským a záchranným zborom. Určite si všetci dobre pamätáte, že na konci minulého roka sme tu boli všetci pri prijímaní zákonov v skrátenom legislatívnom konaní, kde medzi týmito zákonmi bol aj zákon, v ktorom sa nepriznávalo, alebo sa neodsúhlasilo, posunulo sa vyplácanie príplatku k hodnostnému členom Hasičského a záchranného zboru a rovnako sa neodsúhlasilo vyplácanie trinásteho platu. Bol tu pán minister a ja som upozorňoval na závažnosť tohto kroku, pretože potvrdzuje to aj dnešná predkladaná novela. Stav v Hasičskom a záchrannom zbore je skutočne alarmujúci a hrozí, že namiesto toho, aby sme tam mali kvalifikovaných ľudí, predovšetkým ľudí, ktorým predpisuje kvalifikácia, aby mali úplné stredoškolské vzdelanie s maturitou, jednoducho nebudú mať záujem o toto povolanie. Ja so si pozorne vypočul to, čo povedal pán predkladateľ, a zaujala ma tam jedna myšlienka, ktorú tam povedal. Budem voľne hovoriť, čo tam bolo povedané. Tarifný plat čakateľa je v súčasnosti 6 250 Sk. Ak zoberieme do úvahy, že v období, keď sú čakatelia, majú ho krátený o 20 %, takto sa zníži až na 5 000 Sk. A v niektorých prípadoch, ako pán predkladateľ povedal, sa to zníži až pod úroveň minimálnej mzdy. Dobre počujete, pod úroveň minimálnej mzdy. Ak teda takýmto spôsobom chceme kvalifikovaných ľudí pritiahnuť do Hasičského a záchranného zboru, tak to je skutočne ponižujúce a myslím si, že je opodstatnené, že predkladateľ na toto poukázal a chce to odstrániť. Ale myslím si, že to nie je všetko. Hasičský záchranný zbor má mnohé iné problémy, ktoré ho kvária. Nielen to, že nie je uznaný, napriek tomu, že jeho práca je  výsostne náročná, myslím si, minimálne sa približujúca k práci Policajného zboru, príslušníkov v Policajnom zbore. Tých, samozrejme ohodnocujeme. Ja si myslím, že je to správne, treba ich ohodnocovať, ale nesmieme zabúdať aj na členov Hasičského a záchranného zboru. Spomeňme si len na požiar, ktorý sa nedávno udial. Bolo to cez leto v Štúrove, kde sa ukázalo, že v podstate hasiči sú ochotní a sú schopní zasahovať, ale im chýba technika. Predstavte si toho hasiča, ktorý je pri budove, ktorá horí, a jeho výšková technika nestačí na to, aby zasiahol. Tam už sa nehovorí o profesionálnom a pracovnom prístupe, tam už sa hovorí aj o ľudskom prístupe a všetci, keby sme boli pri tom, neviem, ako by sme sa tvárili. Našťastie, že to bolo v Štúrove, takže kolegovia z Ostrihomu pomohli. Samozrejme, kde sú peniaze na vybavenie výškovou technikou? O tom sa tu stále nehovorí a mám taký pocit, že ani v návrhu štátneho rozpočtu  nič také nebude riešené. Nehovoriac o tom, i keď to priamo s týmto nesúvisí, že sa hasičom rozšírila ich pôsobnosť aj v záchranárskej činnosti, a zoberme si, že 8 % dodnes v podstate, áno, keby nebol most, kolega Bárdos podotkol, súhlasím, ten most naozaj spája, ale v tomto prípade zachraňuje životy. 8 % zo zákonného povinného poistenia, všetci dobre vieme, o čom hovorím, dodnes, pokiaľ mám informáciu, neboli odvedené na špeciálny účet ministerstva vnútra. A tieto financie, ktoré sú vo výške 450 miliónov majú pomôcť vybaviť Hasičský záchranný zbor. Samozrejme, nie v oblasti výškovej techniky, o ktorej som rozprával, ale predovšetkým v oblasti záchranárskej techniky a vedzte, že skutočne dnes záchranárska oblasť je v drvivej väčšine presahujúca ostatné zásahy, ktoré má Hasičský a záchranný zbor, to vám určite všetci, čo sa tým zaoberajú, môžu povedať a potvrdiť. Všetci sa s počudovaním pozeráme na to, akým spôsobom sa pristupuje k vyplateniu týchto 8 %, ja som upozorňoval na to aj pri novele zákona o povinnom zmluvnom poistení, aby konali orgány, ktoré sú na to určené. Lenže u nás Úrad pre finančný trh začne konať až v auguste namiesto toho, aby konal hneď v marci, hneď potom, ako poisťovne neodviedli týchto 8 %. Ale to je jeden z problémov, na ktorý som chcel poukázať, lebo priamo súvisí s ich prácou. Dámy a páni, skutočne vedzte, členovia Hasičského a záchranného zboru  veľakrát improvizujú, pretože ich technika je už ďaleko za životnosťou, a teraz si predstavte, že tam je človek, ktorý je pod hranicou minimálnej mzdy. To podľa môjho názoru neznesie žiaden komentár, jednoducho je to dehonestujúce.  Súčasná novela čiastočne rieši alarmujúci stav v Hasičskom a záchrannom zbore z pozície stabilizácie hasičov, ale nemyslím si, že je to všetko. Z tohto dôvodu si dovolím predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý rozširuje súčasnú predkladanú novelu, a preto som, predtým ako idem predložiť tento pozmeňujúci návrh, prediskutoval túto oblasť s predkladateľom, či nemá vážne námietky. Vyjadril sa, že nemá vážne námietky, a preto si dovoľujem predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý do určitej miery pomôže stabilizovať Hasičský a záchranný zbor veľmi logicky práve v tých oblastiach, ktoré sa dnes riešia aj touto novelou, a preto si ho dovolím prečítať. Je to pozmeňujúci návrh poslanca Blanára a pani poslankyne Zmajkovičovej.  Po prvé, v bode § 69 ods. 5 bude znieť takto: Príslušník nesmie vykonávať podnikateľskú činnosť v Hasičskom odbore ani obchodovať s hasičskými komoditami a nesmie byť členom správnych, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť. Služobný príjem hasičov, mám na mysli zo zásahovej zmeny, je približne na úrovni priemerného zárobku v národnom hospodárstve Slovenskej republiky, ale ako som už spomenul, sú tam aj čakatelia, ktorí sú pod minimálnou mzdou, je však dosiahnutý vrátane náhrady za pohotovosť, ktorá je pravidelne nadraďovaná a mesačne je to 60 hodín. Prakticky každý hasič zo zmeny je na pracovisku za mesiac 240 hodím. Okrem toho minister práce, sociálnych vecí a rodiny a minister financií sa s tým stotožňujú, že zamestnanec a aj občan sa má o seba postarať a môže robiť, koľko chce a vládze. Nevidím teda dôvod, prečo by hasič nemohol podnikať. Veď to bude predsa ďalším príjmom do štátneho rozpočtu, predsa musí odvádzať dane. A vôbec to nie je v konflikte záujmov, čiže úmyslom predkladaného pozmeňujúceho návrhu je uvoľniť týchto členov Hasičského a záchranného zboru, aby mohli popri tom, že robia túto činnosť, robiť aj inú činnosť, ktorá nesúvisí s hasičskou činnosťou. Bod druhý, v § 93 ods. 4 znie: Ak čerpá dovolenku príslušník s nerovnomerne rozvrhnutým časom služby, prislúcha mu príslušný počet služieb z dovolenky, ktorý zodpovedá počtu služieb, keby dovolenku čerpal v jednom kuse. Súčasné platné znenie je v rozpore s európskou sociálnou chartou, ktorá je ratifikovaná Slovenskou republikou. Smernicou Rady 93/104 Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Zákonníkom práce, ktorý sa na hasičov vzťahuje len primerane, pretože dovolenka nie je v hodinách, ale v týždňoch, respektíve v dňoch.  Chcel by som, vážené dámy, vážení páni, aby ste zvážili všetky slová, ktoré som tu povedal v súvislosti s Hasičským a záchranným zborom, pretože sa to týka všetkých nás. Keď vyjdeme z tejto rokovacej miestnosti, keď sme na uliciach, všade sú za nami práve títo ľudia, o ktorých sa musíme dnes postarať, aby ste to zobrali do úvahy pri mojom pozmeňujúcom návrhu a podporili ho. Ďakujem pekne."
ID_5689,2003,SMER,Dušan Čaplovič,"Prepáčte, pán predseda. Ubezpečujem vás, že ak aj naďalej zostanú učitelia, študenti a žiaci pre tento parlament na poslednom mieste, o čom svedčí aj konkrétne predchádzajúci zákon, ktorý bude prerokúvaný v utorok, tak v budúcom parlamente by sa to stať už nemalo. Za veľmi citlivé považujem formu prispievania štátu na činnosť základných umeleckých škôl a školských zariadení a pán minister mi dovolí trošku hlbšie sa touto problematikou zaoberať, lebo je to závažná vec vo vzťahu, by som povedal, ku kultúrnemu horizontu obce, mestečka, mesta v Slovenskej republike. Bez školy dnes v mnohých obciach, či už sú to málotriedky, bez školy zanikne akýkoľvek viac-menej život v tej-ktorej obci, v tej-ktorej dedinke. Teda predovšetkým myslím život kultúrny, život, ktorý bude vplývať na morálny profil našich mladých občanov. Budem preto o tom hovoriť najmä z toho dôvodu, lebo obce, a ja som prešiel svoj región dostatočne, teda Záhorie vrátane Myjavska, nebudú mať dostatok finančných zdrojov práve takýmto prístupom vytvárania istého príspevku, ako tam je uvedené, na tieto zariadenia, či už ide o materské školy alebo základné umelecké školy, alebo centrá voľného času, nebudú mať dostatok financií. Nuž a príde iste, samozrejme, pokiaľ to je pozitívne, by som povedal, k pozitívnemu združovaniu, to treba privítať, ale na druhej strane môže prísť aj k ich úplnému zániku, ako sa to stalo vo väčšine detských jaslí. Nuž a potom sme trošku v rozpore aj so závermi barcelonského samitu, ktorý uložil 15 členom Európskej únie v roku 2001 zabezpečiť predškolskú výchovu v týchto štátoch do roku 2006, a to znamená, že od 1. 5. 2004 sa to bude týkať aj našej Slovenskej republiky. Netreba zavádzať našu spoločnosť, že nie je záujem o tento druh predškolských zariadení. Fakty z terénu a dokonca analýza, ktorá bola publikovaná v Sme, ale mne to potvrdili fakty z terénu, záujem o predškolské zariadenia je v Slovenskej republike veľký. Podobný negatívny vývoj sa dá očakávať aj pri základných umeleckých školách, ale aj pri centrách voľného času. Osobitnú pozornosť si zaslúži financovanie málotriedok, tak ako aj v iných štátoch, nielen Európskej únie, najmä v tých oblastiach, kde je vyučovanie nevyhnutné a nedá sa sústrediť do jednej centrálnej, tzv. strediskovej plnoorganizovanej školy. Ja by som na to skutočne upozornil, i keď viem, že pán minister vo svojich vystúpeniach práve tento fenomén chápe a veľmi často poukazuje, že sa bude snažiť tieto problémy vo financovaní riešiť. S poľutovaním konštatujem, že oba zákony, ja ich beriem ako blížencov so spoločnou väzbou, aj zákon o financovaní školstva, boli stvorené alebo boli pripravované v čase dovoleniek a školských prázdnin odbornej verejnosti, takže ťažko bolo možné ovplyvniť ich tvorbu v rámci pripomienkového konania, teda všetkých, myslím odbornej verejnosti, toho polis, tej demokracie, ktorú by sme mali v Slovenskej republike nejakým spôsobom už využívať a, samozrejme, predovšetkým v takom citlivom fenoméne, ako je vzdelanie a kultúra, aj realizovať. Svedčí to o tom, že sa chce štát podľa týchto návrhov postupne zbaviť ich financovania. Obce nemajú finančné prostriedky, teda ide mi predovšetkým o tie školské zariadenia, to znamená zase materské školy a základné umelecké školy, centrá voľného času, pre ktoré obce nemajú finančné prostriedky a mnohé, žiaľ, ani pochopenie pre zachovanie či zriadenie materskej školy, ktorá zabezpečuje výchovu a vzdelávanie zdravých, zdravotne postihnutých, nadaných a talentovaných detí. Tým, že zákon nedáva obciam tzv. prenesené kompetencie vo vzťahu k materským školám, ako je to v prípade základných škôl, špeciálne materské školy z návrhu citovaného zákona zriaďuje krajský školský úrad, štát sa postupne zbaví aj financovania materských škôl a možnosti ovplyvniť ich zriadenie tam, kde ich je málo, resp. kde ešte nie sú zriadené, pritom sú veľmi potrebné. Nuž bolo by sa potrebné s týmto veľmi akútne zaoberať aj v súvislosti s týmto zákonom, lebo viem, že s väzbou na zákon, tzv. zákon o výchove a vzdelávaní, bude aj tieto problémy musieť riešiť, čiže bolo by potrebné nájsť nejaké vzájomné východisko na riešenie postavenia a zabezpečenia financovania materských škôl a základných umeleckých škôl. Ak máme hovoriť, že sa nebude tento štát starať len o ľudí postihnutých mentálne, ale verím, že sa tento štát bude starať aj o ľudí postihnutých tvorivosťou, schopnosťou a takýmito atribútmi, ktoré sú dôležité pre spoločnosť 21. storočia, to znamená aj pre Slovenskú republiku. Tieto pripomienky v prvom čítaní som uviedol v tom zmysle, že sa obávam, že ak sa štát zbaví financovania materských škôl a odborného riadenia, delimitáciou originálnych kompetencií na obce sa zrušia ďalšie materské školy, či už pre nedostatok finančných prostriedkov obcí, alebo pre nedocenenie významu materských škôl. Slovenská republika sa tak dostane do rozporu s tendenciami štátov Európskej únie v oblasti predškolskej výchovy a vzdelávania, ako aj s niektorými prijatými záväzkami s ostatnými štátmi. V nich sa totiž kladie dôraz na kvalitnú predškolskú výchovu v materských školách ako prvého článku celoživotného vzdelávania a na vytváranie dostatku miest pre všetky deti v materských školách. Rád by som uviedol jeden konkrétny príklad predovšetkým vo vzťahu, ako sa to snažia povedzme niektoré obce a mestá riešiť. Samozrejme, v Brezovej pod Bradlom sa vytvoria z 3 materských škôlok 2 materské škôlky, čo je veľmi pozitívny príklad primátora. Jedna základná škola má dve budovy – I. stupeň a II. stupeň vzdelávania. Áno, veľmi pozitívne. Ale v tomto meste na rozhraní Záhoria a Myjavska je 580 detí a z týchto 580 detí 387 žiakov navštevuje základnú umeleckú školu po vyučovaní, slovom 387 žiakov. Nuž to je centrum, dovolím si povedať, kultúry, to je skutočne umelecký stánok, kto to navštívi, odporúčam túto základnú umeleckú školu navštíviť našim poslancom, bude vidieť, aké má aktivity, okrem toho, že sa tam venujú týmto deťom, sa tam realizujú v prospech mesta, v prospech občanov, v prospech detí, v prospech mládeže. A to isté sa týka aj športových aktivít vo vzťahu k združenej strednej škole, ktorá tam funguje, ktorá má samostatnú športovú triedu, v ktorej pôsobí veľa študentov aj vo vzťahu k základným školám, žiackej príprave v športe a tak ďalej atď. Nuž a práve v tomto meste sa znižuje kriminalita napriek tomu, že sa tam nachádza utečenecký tábor. A ministerstvo vnútra, to len na dôvažok chcem povedať, keďže sa tam znižuje kriminalita, uvažovalo o tom, samozrejme, mesto sa proti tomu postavilo, zrušiť obvodné oddelenie polície v tomto meste. Nuž práve tu je dokázané, že škola, kultúra, šport vytvárajú v obciach, mestách podmienky, by som povedal, veľmi dôležitej preventívnej činnosti proti akémukoľvek narastaniu kriminality, proti drogám a tak ďalej atď. Kladiem pánovi navrhovateľovi otázku: Vážený pán minister, prečo sú zvýhodnené tak výrazne súkromné školy v tomto procese oproti tzv. štátnym, dnes už, ťažko mi povedať, voči verejným školám na úrovni obcí, miest a krajov vyšších územných celkov? Páni poslanci, ja sa pýtam pána ministra, verím, že mi odpovie, a môžem uviesť, samozrejme, potom pri diskusii aj niektoré príklady, ale nechcem vás teraz zaťažovať príkladmi, ako to vyzerá skutočne v praxi, čo sa týka súkromných škôl, aké výhody dostávajú súkromné školy pri tomto rovnakom financovaní okrem, samozrejme, kapitálových výdavkov, ktoré idú na budovy, prípadne na ďalšie zabezpečenie, aké majú výhody súkromné školy oproti štátnym, resp. verejným školám. Opakujem, že na základe litery terajšieho znenia navrhovaného zákona nie je žiaden rozdiel medzi financovaním štátnych verejných škôl a predovšetkým, samozrejme, aj cirkevných škôl a súkromných škôl, i keď sa objavujú aj problémy. Samozrejme, z jednej strany štátna, z druhej strany cirkevná, sú takéto problémy, spory, existujú na Slovensku, dejú sa na obidvoch stranách isté skrivodlivosti, pretože ľudia si nevedia nájsť k sebe blízkosť v tom, by som povedal, politickom alebo spoločenskom ekumenizme. Hľadať tie východiská na zblíženie tých problémov, pretože nám ide o školu ako takú, slovenskú či maďarskú školu, či školy našich národností, ktoré pôsobia na Slovensku. Ale najlepšie výsledky, a tie výsledky sú jasné, vážení, najlepšie výsledky momentálne dosahujú štátne školy. Výsledky výskumu neklamú, tie výsledky výskumu sú tu a tie o tom hovoria. Štátne školy sa takýmto spôsobom viac-menej tlačia do útlmu na úkor predovšetkým súkromných škôl. Tento stav neodráža európske trendy vo vzdelávacom procese. Pri tzv. neštátnych školách je záujem predovšetkým o gymnáziá a obchodné akadémie, stredné odborné školstvo a učilištia sú pre súkromné školy z veľkej časti nezaujímavé. S rastom súkromných škôl, a to sa potom bude týkať aj tohto financovania, prirodzene, klesá úroveň vzdelanosti v Slovenskej republike. Takýmto spôsobom zlou legislatívou a vedno aj s finančnou školskou politikou bude naďalej na Slovensku klesať kvalifikovaná, najmä stredná odborná profesia. Zrejme sa u nás zopakuje príklad Talianska – a nechcem vám o tom hovoriť, na internete, na webovej stránke si tento materiál môžete nájsť, kde sa hovorí o tom, ako sa vlastne riešia tieto problémy v Taliansku, ktoré veľmi výrazne prenikli práve do toho stredného odborného vzdelávania, na ktoré sa orientuje predovšetkým teraz Európska únia, aj čo sa týka financovania. Napríklad v Bratislavskom kraji klesá počet odborných a učňovských škôl, nehovorím o chýbajúcich firemných školách, pre ktoré sa tu nevytvárajú kvalitné podmienky. Môžete sa opýtať napr. takej firemnej školy, aké má podmienky škola v Šali u pána Kollára, ktorá ešte funguje ako jedna z mála firemných škôl. Dnes Volkswagen priváža až 60 % zamestnancov zo vzdialenosti nad 100 km. Ide predovšetkým o vysokokvalifikované stredné a predovšetkým nástrojárske profesie,"
ID_5814,2003,SMER,Boris Zala,"17. storočia výlučne práve svetský štát. Svetský štát je zárukou toho, že aj kresťanstvo a kresťanské myslenie ako moje individuálne rozhodnutie, ako moje individuálne zachovanie viery nie je vystavené žiadnemu teroru, ale, opačne, je mi vytvorený priestor, aby som si túto vieru mohol zachovať. A preto by som na veľmi múdru myšlienku, ktorú tu vyslovil Dušan Čaplovič o viere a rozume, odpovedal, áno, aj viera, aj rozum sú v Európe možné len preto, že je tu sloboda, len preto je možné zachovať aj moju vlastnú individuálnu vieru, nech je už taká alebo onaká, aj kresťanská, a práve preto je možné rozvíjať rozum, pretože rozum bez slobody by okamžite sa nemohol ako rozum realizovať, inými slovami, pod rozumom sa myslí slobodné bádanie, nech už má charakter vedecký, individuálny alebo akýkoľvek iný. Preto si myslím, že skutočne tá špecifika, ktorá Európu odlišuje od iných civilizácií, je práve v tom, že sa v Európe zachováva sloboda myslenia aj sloboda vyznania ako individuálne rozhodnutie každého človeka, a nie ako štátna ideológia. To je výsledok európskeho vývoja a to je to, čo je hlavnou hodnotou, ktorú musí Európska únia rešpektovať. Celkom na záver, mi dovoľte povedať pár slov k problému vyjednávania vlády Slovenskej republiky. Ja som navrhol v zahraničnom výbore, aby najpodstatnejšou úlohou vlády bolo zachovať znenie návrhu ústavnej zmluvy, tak ako je. Ja toto nevnímam, a tu som v polemike s pánom poslancom Brockom, ako, že vláda nejde na rokovanie s ničím. Opačne, ak by išla len s touto myšlienkou, tak je to veľmi silná myšlienka, pretože možno vzniknú na tom rokovaní a pri otvorení návrhu tejto zmluvy také tlaky, ktorých výsledok by mohol byť podstatne horší pre Slovenskú republiku, ako je tento, ktorý sa nám nepáči. A ja súhlasím s argumentmi, ktoré tu prednieslo viacero rečníkov, je možno lepšie upraviť problém hlasovania, je možno lepšie upraviť problém kontroly alebo blokujúcich mechanizmov. Nepochybne je možné lepšie upraviť, a o tom by mohla byť diskusia, ako mala byť v minulosti, napr. tzv. zdieľané alebo spoločné kompetencie, o ktorých veľmi dobre vieme, že boli najväčším kameňom sváru aj za Česko-slovenskej republiky a nie sú veľmi dobre upravené v návrhu tejto ústavy, pretože nehovoria jasne, čo zo spoločných kompetencií v akom rozsahu má Európska únia a tie-ktoré konkrétne štáty, ale som vnútorne presvedčený, že dnešné otvorenie tejto diskusie skončí v neprospech toho zamerania a tých ideí, ktoré tu možno máme spoločné, a to sú idey posilnenia suverénneho rozhodovania Slovenskej republiky. A preto si myslím, že by vláda mala v spodnej hranici obhájiť minimálne to znenie návrhu ústavy, ktoré je dané dnes. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)"
ID_5573,2003,SMER,Juraj Blanár,"logo, ktoré sme tak pompézne odsúhlasovali a ukazovali, aby každému asociovalo, že áno, tak tu to sa asi niečo deje. A potom keď vojdeme dovnútra, zistíme, že v podstate sa môžeme obslúžiť sami, bez nejakého ďalšieho komentára. Ale ja sa nečudujem, že to tak bolo, pretože pán podpredseda asi riešil problémy s takzvanou eurohymnou, ktorú akoby nechtiac najskôr pochválil, bez poverenia, či ju je možné použiť, a potom vzápätí, keď o nej všetko prasklo, to už nebola pravda. Tu platí presne: Veď ja nič, ja muzikant. Keby sa takýto škandál stal, vážené poslankyne, vážení poslanci, nejakému prednostovi okresného úradu, tak sa možno pousmejeme, odvoláme ho a všetko je v poriadku. Ale ak sa to stane podpredsedovi vlády a ešte pred takým dôležitým referendom pre Slovenskú republiku, kedy všetko musí klapať, tak to už je hanba pre celé Slovensko, a navyše tento človek nie je odvolaný a neurobí ani nijakú sebareflexiu. Škandál so spotom v Slovenskom rozhlase už ani nebudem komentovať, že v prípade, keď nebudeme v Európskej únii, tak budeme musieť mať víza do Českej republiky. Pán podpredseda mi vysvetlil na minulom zasadnutí Európskej integrácie, že v podstate už neviem, kto sa vyjadril, že to nebolo niečo, čo je neetické. Nuž dobre. Už sme si zvykli, že druhí sa vyjadrujú za niekoho, čo je za to zodpovedný. No a manipulácia, či klamanie občanov v oficiálnych dokumentoch predreferendovej kampane, mimochodom, ten letáčik som si zobral z tej police, ktorá tam bola pre mňa pripravená, alebo pre ostatných občanov, kde sa píše, mimochodom, okrem iných vecí, o ekonomických dôsledkoch, že služby budú, samozrejme, po vstupe do Európskej únie za nižšie ceny. Vážené poslankyne, vážení poslanci, ukážte mi ekonóma v Slovenskej republike, ktorý by tomu veril. Naopak, od guvernéra Národnej banky Slovenska počnúc až po odborníkov na SAV, všetci svorne tvrdia, že práve ceny za služby budú rásť, vôbec nebudú nižšie. Za toto je podľa môjho názoru zodpovedný pán podpredseda Pál Csáky, nemôžem si pomôcť, je to tak. Dodnes nevyvodil žiadnu zodpovednosť voči svojim podriadeným, čiže s tým súhlasí. Viem si teraz predstaviť, že si mnohí myslíte, veď referendum bolo úspešné, načo o tom ešte hovoriť! Vďaka patrí občanom Slovenskej republiky, ktorí sa rozhodli aj napriek prešľapom pána podpredsedu Pála Csákyho počas referendovej kampane za to, že referendum bolo platné. Ale určite táto skúsenosť hovorí o kvalite manažérskych schopností pána podpredsedu vlády zvládnuť omnoho zložitejší proces, ako je príprava a čerpanie štrukturálnych fondov a kohézneho fondu, kde ide o takmer 60 miliárd slovenských korún, a nie o 50 miliónov ako v predreferendovej kampani. Všetci dobre viete, čo viete počítať, 60 miliárd a 50 miliónov je veľký rozdiel. Vážené poslankyne, vážení poslanci, posúďte sami, či tu je alebo nie je nejaké riziko zvládnutia tohto dôležitého procesu pre Slovenskú republiku zo strany podpredsedu Pála Csákyho. Ja ako jeden z predkladateľov návrhu uznesenia na odvolanie podpredsedu Pála Csákyho si myslím, že je tu veľké riziko, a preto vás chcem požiadať o zodpovedné zváženie vášho hlasovania, alebo trváte na tom, že je mu potrebné ešte dať šancu? Myslite, prosím, na národné záujmy Slovenskej republiky, keď budete hlasovať o dôvere pánu podpredsedovi Pálovi Csákymu. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)"
ID_5179,2003,SMER,Róbert Fico,"Vážený pán prezident, vážené dámy a páni, politická strana Smer podpísala návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení referenda na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie. Skoré, plnoprávne a najmä rovnocenné členstvo v Európskej únii považujeme za dôležitý medzikrok v procese plného začleňovania Slovenska do moderného európskeho priestoru. Aj preto bez používania akýchkoľvek nadnesených viet a prázdnych fráz sa predstavitelia Smeru referenda zúčastnia a podporia vstup Slovenska do Európskej únie. V tomto duchu budeme vplývať aj na členov a sympatizantov politickej strany Smer. Deklarovaním politickej podpory referendu však ešte nič nekončí. Práve naopak. Najväčšie obavy a riziká ešte len prichádzajú a našou povinnosťou je o nich hovoriť absolútne otvorene, aj keby mnohí privítali iba formálny a slávnostný charakter tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Európska únia a prístupový proces k nej nebol nikdy pre mňa a mojich kolegov v Smere nedotknuteľnou svätou modlou. Som si vedomý aj toho, že naša kritika uzatvorených kapitol oslabila Smer v septembrových voľbách, keď časť verejnosti prepadla ilúziám o razantnom zlepšení životnej úrovne, ku ktorej by malo dôjsť okamžite po vstupe do Európskej únie. O to slobodnejšie môžeme mnohé veci týkajúce sa Európskej únie a Slovenska dnes pomenúvať. Dnes už nemá žiadny význam sa vracať k vyjednaným podmienkam. O chvíľu na vlastnej koži zistíme, či slovenských vyjednávačov treba haniť alebo chváliť. V každom prípade oceňujem snahu o koordinovaný postup pri vyjednávaniach v rámci krajín V 4. Je škoda, že myšlienka spoločného postupu nebola dávnejšie zmluvne podchytená a že Slovensko ostalo spolu s Českou republikou osamotené. Egoistická filozofia bruselských vyjednávačov „zober, čo ti dávame, alebo nechaj tak“ mohla byť koordinovaným postupom a úsilím krajín V 4 vážne oslabená na prospech kandidátskych krajín. V každom prípade sú dve oblasti, kde má Smer vážne výhrady k vyjednaným pozíciám. Zanedbanie poľnohospodárstva a nevyužitie referenčného obdobia viedlo k takým rokovacím výsledkom, ktoré podľa expertov znamenajú pokles zamestnanosti v poľnohospodárskej výrobe, likvidáciu približne 20 až 30 % podnikov poľnohospodárskej prvovýroby, ako aj časti spracovateľského priemyslu. Jednoducho Slovensko bude závislé od dovozu poľnohospodárskych prebytkov zo zahraničia. Druhou oblasťou je energetika, kde súhlas zatvoriť dva bloky atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach bez riadnej náhrady skutočných strát likviduje našu energetickú sebestačnosť. Jednoducho Slovensko bude závislé od dovozu elektrickej energie, hoci dnes elektrinu vyváža. Vážené dámy a páni, dôležitejšia ako premárnená minulosť je nastávajúca budúcnosť. Aj v nej môžeme ešte veľa pokaziť a napraviť. Najväčšie riziko, ktoré vidíme v súvislosti so vstupom Slovenska do Európskej únie, je možný nezáujem verejnosti o referendum, ktoré má náš vstup do únie potvrdiť. Ak do májového referenda príde málo ľudí a bude neplatné, nehnevajme sa, prosím, na ľudí a na voličov. Politická scéna totiž iba zožne úrodu niekoľkoročného odmietania a ponižovania inštitútu referenda ako najvyššej formy priamej demokracie. Či to už bolo referendum o zákaze privatizácie strategických podnikov, alebo referendum o predčasných parlamentných voľbách. Vyhlásenia niektorých politických strán, odhovárajúce ľudí od účasti v ľudovom hlasovaní, sú hlboko zakorenené v mysliach ľudí. Odhovárať človeka od ľudského práva, akým je právo zúčastniť sa referenda a vysloviť v ňom svoj názor, je ako odhovárať kohokoľvek od praktického používania ktoréhokoľvek iného základného ľudského práva. To je, ako keby sme občanovi odporučili neobracať sa napríklad na súdy so svojimi vecami, pretože súdy sú zavalené a rozhodujú v dlhých lehotách. Odhovárať ľudí od organizovania a účasti v referende o NATO považujem v kontexte životného záujmu na dobrom výsledku referenda o Európskej únii za jeden z najnezodpovednejších politických krokov. Tak ako mnohí politici dávajú do súvisu vstup do Európskej únie so vstupom do NATO, tak si aj verejnosť spája referendá o týchto odlišných veciach. Dá sa predpokladať, že naši spoluobčania sa pri rozhodovaní o tom, či majú alebo nemajú ísť v máji hlasovať, budú viac riadiť hodnotami ako existujúcou sociálno-ekonomickou situáciou. Napriek tomu nemožno podceňovať dosah, ktorý na rozhodovanie ľudí môžu mať necitlivé, často nesystémové sociálne opatrenia prijaté na začiatku tohto roku. Bezhlavé zdražovanie všetkého, neúspešný štart reformy v zdravotníctve, znižovanie sociálneho štandardu, sťažovanie cestovania do škôl, zamestnania, nezodpovednou likvidáciou regionálnych tratí. Toto všetko môže volič v slovenskej politike v máji dobre zrátať. Od nás všetkých, vážené dámy a páni, bez ohľadu na to, či sme v opozícii alebo vo vládnej koalícii, bude súčasný stav vyžadovať veľa úsilia presviedčať verejnosť, že ide o viac ako o úspech alebo neúspech jednej politickej garnitúry, ktorá celé doterajšie pôsobenie postavila len na integračných ambíciách. Tretí rizikový faktor, ktorý významne ovplyvní účasť voličov na májovom referende, je súčasný kvalitatívny stav vládnej koalície. Hádky o posty v Slovenských elektrárňach, v Slovenskej informačnej službe či na ministerstve vnútra, otvorené vyhrážky odchodu z vládnej koalície, to sú len niektoré z drahokamov, ktorými vládna koalícia obdarúva svojich voličov a celú verejnosť. Smer akceptoval požiadavku zvolať dnešnú schôdzu Národnej rady len na vyhlásenie referenda o vstupe Slovenska do Európskej únie. O vstupe medzi štáty, kde vládnu piliere demokracie, právneho štátu a ľudských práv. Prosím vás, povedzte nám, ako sa máme cítiť, ak nezvoláme ľudí do referenda aj o týchto pilieroch a v tento istý deň je zasadnutie koaličnej rady o odpočúvaní jedného predstaviteľa vládnej koalície druhým? Vyzývam vládnu koalíciu, aby prestala otravovať verejnosť svojimi vnútornými spormi. Ako opozičnú stranu by nás mohli, samozrejme, tieto spory tešiť. Koho v opozícii by nepotešilo, že po prvých sto dňoch vládnutia sú koaliční partneri rozhádaní, ako keby mali ponorkovú chorobu po dvadsaťročnom spolužití? Oveľa dôležitejšia ako škodoradosť rozhádanej vlády je však pre nás politická stabilita ako hlavný predpoklad úspešného vstupu do Európskej únie. Máme preto eminentný záujem na politickej stabilite, aby vládna koalícia vydržala prinajmenšom do vstupu Slovenska do inštitúcií, ako je Európska únia a NATO. Vážené dámy a páni, zdá sa, že prípadný neúspech májového referenda pripúšťajú aj samotní vládni predstavitelia. Prečo by už včera premiér hovoril o viere dostatočnej účasti voličov? A najmä prečo podpredseda vlády Slovenskej republiky pán Csáky hovoril o parlamentných alternatívach, ktoré má vraj vláda pripravené pre prípad neúspechu májového referenda o Európskej únii? Takéto vyjadrenia sú absolútne nezodpovedné. To už rovno môže vláda povedať voličom: „Je úplne jedno, či prídete, alebo nie.“ Možno si vládna koalícia takto pripravuje pôdu ako prežiť, ak referendum bude neúspešné. Tu je namieste otázka: Ideme dôsledne za referendom a pozitívny mandát voličov považujeme za nevyhnutný na vstup do Európskej únie alebo je dnešná schôdza Národnej rady, milióny vyhodené na predreferendovú kampaň a na referendum iba divadlo? Vážené dámy a páni, aj keď si uvedomujeme úlohu a význam opozície v predreferendovom období, úspech alebo neúspech májového všeľudového hlasovania je predovšetkým v rukách vládnej koalície. Ak by sme mali hodnotiť stav k dnešnému dňu, značne opodstatnený záver je, že doterajšie pôsobenie vládnej koalície úspech referenda vážne ohrozuje. Vážené dámy a páni, na Slovensku radi hovoríme o minulosti a ešte radšej minulosť prekrúcame. Neviem, či existuje na svete krajina, kde by mali toľko rozdielnych výkladov tej istej historickej udalosti. Vstup do Európskej únie nás našťastie núti diskutovať o budúcnosti. Čo bude so Slovenskom po vstupe do tejto medzinárodnej štruktúry, vie len málokto. Významné štátne dokumenty, akým je napríklad Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky o období po roku 2004, kedy by sme sa mali stať členom Európskej únie, nehovoria vôbec nič. Ako keby sa po vstupe do únie zastavil pre nás svet, ako keby všetky ťažkosti Slovenska mali prejsť po roku 2004 na bruselskú centrálu, ktorá si s nimi lepšie poradí ako my doma na Slovensku. V duchu akejsi posvätnej úcty k Európskej únii sa akosi nepatrí naznačovať aj nepríjemné stránky európskej integrácie. V takomto sebaklame žijeme už niekoľko rokov a potichu sme akceptovali stav, keď sa diskusia o Európskej únii zužuje len na povinné jazykové cvičenia o výhodách, historickej šanci Slovenska a o ďalších pozitívnych prívlastkoch, ktoré sú spojené so vstupom a členstvom v Európskej únii. Dopadové štúdie, vážené dámy a páni, sa rodia ťažko, ak vôbec, a ešte ťažšie sa z nich dostávajú na svet informácie typu, že Slovensko bude mať napríklad pri súčasnom tempe rastu priemernú životnú úroveň Európskej únie niekedy v rokoch 2030 – 2040. Alebo že Slovensko má s ďalšími deviatimi kandidátskymi krajinami spoločne nižšie HDP ako napríklad Holandsko. Zo vstupu do Európskej únie sa stal cieľ – ultima ratio cieľ. Pre nás je však vstup do únie len prostriedok, ako prežiť v európskom priestore plnom cudzích a rôznorodých ekonomických záujmov, z ktorých ani jeden nebude hľadieť na 5-miliónové Slovensko. Zaujíma, vážené dámy a páni, napríklad španielskych alebo francúzskych poľnohospodárov a politikov, čo sa stane so slovenským poľnohospodárstvom, keď po vstupe do únie dostaneme podstatne nižšie dotácie ako súčasné členské krajiny? Určite nie! A predovšetkým hľadia na svoje záujmy, pretože inak by bojovali za to, aby všetky členské štáty Európskej únie včítane tých nových mali rovnakú štartovaciu čiaru. Zaujíma nemeckých alebo britských výrobcov elektriny, že Slovensko po zatvorení dvoch blokov v Jaslovských Bohuniciach bude odkázané na dovoz elektriny, hoci doteraz ju vyvážalo? Ktorá z existujúcich členských krajín Európskej únie by takto v mene nových ohrozila svoju energetickú bezpečnosť? Odpoveď je veľmi jednoduchá, žiadna. Je zrejmé, že ak bude pokračovať súčasný vzťah exekutívy k slovenskému podnikateľskému prostrediu a potravinovej a energetickej bezpečnosti, v roku 2004 vstúpime na európsky trh ako krajina nekonkurencieschopná vo viacerých oblastiach. Povstupový šok"
ID_5254,2003,SMK,Árpád Duka-Zólyomi,"Pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pred 53 rokmi, 5 rokov po ukončení 2. svetovej vojny, keď sa vytvoril bipolárny svet a Nemecko bolo rozštiepené, našla sa osobnosť, ktorá si realisticky uvedomila nevýhody tejto roztrieštenosti a rozdelenosti Európy. Bývalý minister zahraničných vecí Francúzska Robert Schuman vypracoval racionálny plán na vytvorenie prvého spoločenstva európskych krajín. O rok neskoršie, v roku 1951, táto prvá idea spojila 6 štátov nášho kontinentu. Bol to zárodok spoločnej Európy, dnešného spoločenstva európskych krajín, Európskej únie. Dokázalo sa, že myšlienka Roberta Schumana bola správna, toto spoločenstvo postupne sa rozširovalo a v roku 1995 sa počet krajín ustálil na 15. Zánikom socialisticko-komunistického spoločenského zriadenia krajín krajiny východnej a strednej Európy sa s veľkými predsavzatiami obrátili so žiadosťou pripojiť sa k spoločenstvu s demokratickým a dobrým hospodárskym základom fungujúcej Európskej únie. Tento stav automaticky vynútil urýchlenú potrebu vážne sa zaoberať otázkou rozšírenia EÚ a taktiež aj prípravou asociovaných, neskoršie už kandidátskych krajín. Na ruinách nezmyselného 40-ročného režimu nebolo jednoduché postaviť sa na nohy a teraz máme to na dosah ruky. Slovenská republika i okolité krajiny sú na prahu Európskej únie, mohol by som povedať vytúženej, a už desaťročia fungujúceho Európskeho spoločenstva, kde je základom stabilný a dlhodobý systém demokratických hodnôt, fungujúci trhový mechanizmus a prosperujúca ekonomika.  Nových kandidátskych krajín úmerne súčasnému počtu členských krajín je veľmi veľa. Dalo sa očakávať, že prístupový proces nebude jednoduchý, bude komplikovaný a vynára sa hrozba pre členské krajiny a ich vedúcich politikov, či sa dá zvládnuť riadiť takýto kolos. Musí sa zmeniť štruktúra. Z toho vyplýva, že je potrebné vykonať reformu inštitucionálnej stavby a právneho rámca únie. Začali šiesti a teraz je ich 15. A čo nevidieť, bude ich 25, 4-násobne viac. Treba vykonštruovať mechanizmus taký, aby spôsob rozhodovania pôvodne pre hospodársku integráciu šiestich nestratil efektivitu v prípade 25 alebo viacerých krajín.  Veľmi dôležitým medzníkom v tomto vývoji bol summit v Nice, ktorý deklaroval 4 základné postuláty budúcnosti Európskej únie: zjednodušenie zakladajúcich zmlúv Európskej únie, prijatie Charty základných práv Európskej únie, definovanie postavenia národných parlamentov a rozdelenie kompetencií medzi Európskou úniou a členskými krajinami.  A ešte dôležitejším a v praxi významnejším medzníkom bol summit v Laekene v roku 2001, v zmysle deklarácie ktorého bol vytvorený Konvent o budúcnosti Európy, ktorého činnosť je sústavná od februára 2002. Konvent 105-členný, zložený z delegátov vlád a parlamentov členských a kandidátskych krajín, resp. členov Európskeho parlamentu a Európskej komisie, prvýkrát zvolali hlavy štátov a predsedovia vlád Európskej únie, hlavne preto, aby pripravili taký výstižný a stručný dokument, z ktorého prostý priemerný Európan pochopí, aké právomoci majú inštitúcie únie, ako sú ohraničené výlučné národné kompetencie, resp. kedy a akým spôsobom môžu realizovať spoločné legislatívne a exekutívne funkcie tzv. spoločenské a národné úrady. Úlohou Konventu je vypracovať návrh ústavnej zmluvy. Ako vieme, Konvent má len odporúčajúci mandát a závery nie sú záväzné pre medzivládnu konferenciu, ale dokument bude mať politickú váhu. Nie je jednoduchý tento tzv. pracovný svet Konventu. A jasne a otvorene sa vynára, že malé štáty sú vždy v nevýhodnej pozícii a musia zvážiť veľmi triezvo každý pohyb, každý krok veľkých krajín, ktorých účelom je, hoci skrytým spôsobom, zabezpečiť svoju dominantnosť. A silné krajiny sa taktiež dokážu navzájom prekvapiť. Takým typickým príkladom boli aj návrhy španielsko-britsko-francúzskeho triumvirátu, ktorý v bruselskom žargóne nazývajú ako triumvirát A-B-C, čiže triumvirát Aznar-Blair-Chirac. Podstatou ich návrhov bolo oslabenie a podrývanie ťažko vybojovanej pozície Európskej komisie. Pritom malé štáty práve v Európskej komisii vidia garanciu svojej rovnoprávnosti. Z tohto dôvodu bolo prekvapujúce spoločné vystúpenie Jacquesa Chiraca a Gerharda Schrödera s novými návrhmi, hlavne čo sa týka postu Predsedníctva Európskej rady, išlo by vlastne o prezidenta Európskej únie, podotýkam, že táto idea pochádza z duševného okolia Tonyho Blaira, ďalej čo sa týka predsedov Európskej komisie, predsedníctva v sektorálnych radách, vytvorenia jediného tzv. ministra zahraničných vecí Európskej únie, spojením vyššieho predstaviteľa spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a komisára pre vonkajšie vzťahy, ako sa hovorí, 2-klobúkového predstaviteľa pre vonkajšie vzťahy. A nakoniec, pokiaľ ide o návrhy, ktoré sa týkajú vzťahov a kompetencií Európskeho parlamentu a národných parlamentov, treba konštatovať, momentálne platným vodidlom je francúzsko-nemecký návrh.  Vidno, že budovanie novej štruktúry Európskej únie, budúcnosti Európy je zložitá a rozporuplná cesta. Niekedy mám taký dojem, že s predloženými návrhmi reformy Európskej únie sú nespokojní všetci. Kto má víziu odbúrať národné štáty, nebude podporovať parciálne zmeny. Ostatní, naopak, majú obavy, že každá nová dohoda oslabuje štát ako celok a posilňuje bruselské centralistické snahy.  Je veľmi dôležité, že kandidátske krajiny majú právo sa zapojiť svojimi predstavami do vytvárania obrazu budúcej Európy. A predsa, zdá sa mi, že niekedy je to málo, lebo nemajú právo rozhodovania. Podľa teraz platných pravidiel Konventu krajiny pripravené na vstup do Európskej únie nemôžu hlasovať proti návrhom, ktoré členské krajiny prijímajú. Prečo by nemohlo dostať plnú rovnoprávnosť v ústavodarnej práci tých 10 krajín, ktoré už v Kodani boli jasne oslovené a v apríli podpíšu prístupové dohody. Veď 10 ešte kandidátskych krajín, medzi nimi aj Slovenská republika, buduje budúcnosť Európy s plnou zodpovednosťou aj vo vlastnom záujme. Práca ide pomaly, ale napreduje. Doterajšia asi jedna tretina návrhu ústavy vzbudzuje dobrý dojem. Vypadáva nejasná formulácia, stále užšia, tesnejšia únia. Krajiny by nemali zaniknúť a ich kompetencie by sa nemali rozpustiť v únii. Malo by sa vytvoriť tzv. spoločenské vládnutie. A na druhej strane sa zachová rozhodujúca úloha národných krajín.  Podľa môjho posúdenia v doterajších diskusiách Konventu sa rozuzľuje určitá syntéza medzi dvoma hlavnými spôsobmi riadenia záležitostí únie, medzi spôsobom spoločenským a medzivládnym. To znamená, že komisia navrhuje právne normy a parlament a členské štáty väčšinovým hlasovaním rozhodujú.  Vážená Národná rada, na tomto mieste chcel by som poukázať na určitý nedostatok tak Charty základných práv Európskej únie, ako aj pripravovanej ústavnej zmluvy. Žiadna kapitola alebo paragraf nie je venovaný právam, resp. právnej istote národnostných menšín v krajinách Európskej únie. Pritom táto menšinová komunita v Európe nie je malá, je viacmiliónová. Je pravda, že všetko je v štádiu vývoja. Chcel by som upriamiť vašu pozornosť na dokument Rady Európy pod názvom Spolupráca Rady Európy v ústavodarnom procese Európskej únie, ktorý sme prijali na januárovej schôdzi Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Tu sa konštatuje spomínaný problém a v uzneseniach sa navrhuje, aby Európska únia využila už existujúce dokumenty, ako je napr. Rámcový dohovor o ochrane menšín, Sociálna charta, Jazyková charta. My poslanci za SMK urobíme všetko, aby sa odstránil spomínaný nedostatok v pripravovaných dokumentoch Európskej únie a maximálne sa využili ponúkané možnosti Rady Európy. Preto v mene klubu poslancov za SMK predkladám návrh uznesenia tohto znenia: „Národná rada podporuje, aby princíp ochrany a princíp práva národnostných menšín boli zapracované do návrhu ústavnej zmluvy EÚ.“  Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na záver ešte niekoľko slov k vzniku a činnosti Národného konventu o európskej budúcnosti Slovenska. Bol to ojedinelý predstihom načasovaný dobrý návrh. Zásluhou tohto fóra bola možnosť ihneď po výzve summitu v Nice pre široké spoločenské spektrum pripraviť sa na začatie konkrétnej činnosti európskeho Konventu po summite v Laekene. Okolité krajiny nemajú také alebo podobné fórum. Toto široké spektrum dáva možnosť prezentovať názory všetkých zložiek spoločnosti na proces rozširovania Európskej únie a na budovanie budúcnosti Európy. Je pravda, že toto fórum má pomerne malú efektivitu, ale jeho nosnou úlohou je dialóg a diskusia. Posledné 5. zasadnutie presne naformulovalo pozíciu a stanoviská Slovenskej republiky v zložitom procese prípravy ústavy a budúcej štruktúry Európskej únie.  Vážená národná rada, predložená správa je vypracovaná prehľadne a naznačuje, že táto nastúpená cesta pre Slovenskú republiku je nevyhnutná. Možno je pomalá, ale v mene všetkých poslancov za SMK vyjadrujem nádej, že postupne, ale iste sa vykryštalizuje aj obraz budúcej Európskej únie, resp. budúcnosti Európy.  Verím, že vízia a predsavzatia Roberta Schumana sa čoskoro naplnia. Ďakujem pekne za vašu pozornosť. (Potlesk.)"
ID_5228,2003,SMK,Béla Bugár,"Ďakujem pekne. Pred hlasovaním chcem ešte upozorniť ctenú snemovňu, že podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 3 a 4 ústavy je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Takže chcem vás upozorniť, že ak chceme, aby teda súhlas Národná rada s touto zmluvou vyslovila, to znamená, že minimálne 76 poslancov musí hlasovať za.  Takže budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Protokolom upravujúcim obchodné aspekty Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej, berúc do úvahy výsledky rokovaní medzi zmluvnými stranami o nových vzájomných poľnohospodárskych obchodných výhodách. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 114 poslancov, za návrh hlasovalo 86, proti 3, zdržalo sa hlasovania 25.  Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.  Pani spravodajkyňa, ďakujem pekne. Teraz prosím pána spravodajcu Hajduka k  vládnemu návrhu zákona o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy a o doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 157),  ktorý sme pred chvíľočkou prerokovali.  Pán spravodajca, nech sa páči, môžeme pristúpiť k hlasovaniam."
ID_7304,2004,ANO,Rudolf Zajac,"Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, v predloženom návrhu zákona upresňujeme niektoré ustanovenia zákona č. 580/2004 o zdravotnom poistení a zmene a doplnení zákona o poisťovníctve. Do okruhu poistencov, za ktorých platí poistné štát, sa jednoznačne začleňujú aj osoby, ktoré sú zamestnané, avšak nemajú príjem, ktorý podlieha zdaneniu. Napríklad ženy na materskej dovolenke. Navrhované upresnenie nepredstavuje zvýšené nároky na štátny rozpočet, pretože uvedená skutočnosť už bola zohľadnená v rámci nákladov štátneho rozpočtu pri pôvodnej novele č. 580. Návrh zákona ďalej technicky upresňuje niektoré ustanovenia vo väzbe na nové inštitúty zakotvené zákonom č. 580, ako je platenie poistného preddavkom na poistné a ročné zúčtovanie. V záujme bezproblémovej aplikácie v praxi je potrebné konkretizovať aj postup v určitých špecifických prípadoch, hlavne pri súbehu viacerých príjmov, ktoré podliehajú dani z príjmov pri samostatne zárobkových osobách, a činností a zamestnaní a v nadväznosti na ne aj uvedené jednoznačne vymedziť vymeriavacie základy pre jednotlivé druhy príjmov. Ďalšie navrhované zmeny predstavuje systémové doplnenie zákona. Napríklad doplnenie definície zamestnávateľa pre okruh osôb, ktoré sa vo vládnom návrhu o zdravotnom poistení doplnili aj do definície zamestnanca. A upresňuje ustanovenie upravujúcich úhradu nákladov na zdravotnú starostlivosť poskytnutú poistencovi v cudzine, vychádzajúc z toho, že národná legislatíva môže ustanoviť výhodnejšie podmienky, než ako vyplývajú z koordinačných pravidiel nariadenia vlády, Rady Európskej únie č. 1408/1971 o uplatňovaní systémov sociálneho a zdravotného zabezpečenia zamestnancov, zárobkovo samostatne činné osoby a ich rodinných príslušníkov.  Ako predkladateľ zákona sa stotožňujem aj s návrhmi, ktoré sú v časti IV gestorskej správy Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, a to v troch pozmeňujúcich návrhoch, uvediem ich pod číslom 1 až 3, ktoré gestorský návrh odporúča schváliť. A ja žiadam Národnú radu, aby takto hlasovala. Ďakujem pekne."
ID_7216,2004,ANO,Rudolf Zajac,"Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Predkladáme vám návrh novely zákona č. 140 o lieku, ktorý je v podstate siedmym reformným zákonom, ktorý rieši otázky okolo lekárenstva, liekov, povoľovacích procesov. Táto legislatíva na rozdiel od predchádzajúcich noviel zákona 140, ktorých sme vykonali za posledné dva roky asi 4 alebo 5, sa zaoberá národnými problémami, národnou legislatívou. To znamená oblasťami, ktoré nie sme povinní harmonizovať so smernicami Európskej únie. V neharmonizovaných oblastiach Európska únia ponecháva v právomoci členského štátu kompetenciu upravovať vzájomné vzťahy v národnej legislatíve. Tento návrh novely zákona je zameraný najmä na poskytovanie lekárenskej starostlivosti na území Slovenskej republiky. Dovolil by som si niekoľkými bodmi povedať najzákladnejšie posolstvá. Novela zákona umožňuje zriaďovanie verejných lekární aj právnickými osobami za dodržanie podmienok stanovených zákonom. Umožňuje sa výdaj voľne predajných liekov v hypermarketoch a obchodných domoch za stanovených podmienok a za dodržiavania zdravotníckeho výdaja lieku. Ustanovuje sa povinnosť lekárnikom predkladať na štatistické spracovanie údajov o počte a sortimente liekov a zdravotníckych pomôcok vydaných aj bez lekárskeho predpisu. Zakotvuje sa povinnosť zabezpečiť výkon pohotovostnej lekárenskej služby. Ustanovuje sa povinnosť lekárom a lekárnikom poskytovať pacientom informácie o náhradných generických liekoch, ktoré sú pre pacienta cenovo výhodnejšie. Lekárnikom sa umožňuje vydať náhradný generický liek, ak s tým súhlasí predpisujúci lekár a poistenec. Ustanovuje sa povinnosť uzavrieť zmluvu medzi poskytovateľom lekárenskej starostlivosti a zdravotnou poisťovňou. Sprísňujú sa požiadavky na tlačivá lekárskych predpisov a na výdaj predpisujúcimi lekármi, hlavne z pohľadu možnosti falšovania receptov. Umožňuje sa, aby zdravotné poisťovne zaviedli liekové knižky na evidenciu predpísaných a vydaných liekov v prípade, že to budú považovať za potrebné, teda u vybranej skupiny pacientov, kde hrozí vysoká spotreba liekov, pre polypragmáziu. Navrhuje sa, aby dohľad nad poskytovaním lekárenskej starostlivosti vykonával novovytvorený Úrad nad zdravotnou starostlivosťou a aj zdravotné poisťovne v rozsahu, ktorý im stanovuje zákon. Navrhuje sa, aby zdravotné poisťovne vydávali preukaz zmluvným lekárom, na základe ktorého bude možné vydávať lekárovi prázdne receptové tlačivá. Obsahuje sprísnenie požiadaviek pre všetky subjekty zaobchádzajúce s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami. Ustanovuje sa, aby farmaceuti pracujúci na ministerstve zdravotníctva, na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, v zdravotných poisťovniach a farmaceuti v samosprávnych krajoch nemohli byť držiteľmi povolenia na zaobchádzanie s liekmi a zdravotníckymi pomôckami. Zdravotným poisťovniam sa umožňuje v obmedzenej miere nákup liekov a zdravotníckych pomôcok. Navrhujú sa aj ďalšie legislatívne opatrenia na zabránenie nežiadúcim javom v oblasti praktickej realizácie liekovej politiky. Návrh potom obsahuje aj aproximačné a harmonizačné nariadenia, hlavne prebraté zo smernice č. 2002/1998 ES z 27. januára 2003, ktorá ustanovuje normy kvality a bezpečnosti pre odber, skúšanie, spracovanie, uskladňovanie a distribúciu ľudskej krvi a zložiek krvi ako aj pozmeňujúcej smernice 2001/83 ES. V návrhu novely zákona sa ako lieky upravujú aj prírodné liečivé vody plnené do spotrebiteľského balenia v súlade so smernicou 80/777 EHS o aproximácii právnych predpisov členských štátov vzťahujúcich sa na využívanie a obchodovanie s prírodnými minerálnymi vodami. Značnú časť návrhu novely v oblasti aproximácie práva zahrňujú aj veterinárne lieky. Návrhom zákona sa pristupuje k novelám ďalších zákonov, ktoré sú v priamom vzťahu s lekárenskou starostlivosťou alebo poskytovaním zdravotnej starostlivosti.  Ja by som ešte troma - štyrmi vetami voľne dokončil výklad, toto bola úvodná správa k pôvodnému návrhu zákona, treba povedať, že hlavne na pôde parlamentného výboru pre zdravotníctvo návrh zákona doznal niekoľko zásadných zmien, na ktoré by som rád upozornil a rád by som aj tie pozmeňujúce návrhy podporil. Taký najzákladnejší je pozmeňujúci návrh, ktorý sa už prejavil v reformných zákonoch, že neumožníme voľný predaj liekov v supermarketoch, ak umožníme právnickým osobám mať lekárne a ďalej že sme sa dohodli na úrovni poskytovania zdravotnej starostlivosti o spôsobe, akým budú viazané zmluvy na lekárenskú starostlivosť, pretože tam je väzba na zákon o zdravotnej starostlivosti. Ďakujem pekne. Dúfam, že zákon podporíte."
ID_6200,2004,ANO,Jozef Banáš,"Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda, dovoľte, aby som povedal zopár námetov, myšlienok, predovšetkým k čl. 86 ústavy, ktorý predpokladá vytvorenie výboru pre európske záležitosti. Tak ako aj dnes - inak musím povedať, pán predseda, že dnes mám veľký deň, lebo mám tú česť polemizovať s tebou na stránkach Domino fóra, takže to sa hocikomu nepošťastí -, ale myslím si, že sa zhodneme v tom, že aj z tej polemiky nevyplýva, že nie sme za to, aby parlament účinne vládu kontroloval. Ja sa chcem len sústrediť skôr na isté riziká, ktoré vyplývajú skôr z praktického výkonu tohto budúceho výboru pre európske záležitosti. Riešime v podstate dva okruhy problémov a to je z pohľadu medzinárodného, respektíve z pohľadu únie a to je to, čo už pán predseda spomenul, ten demokratický deficit. Obávam sa, že toto sa nám pri najlepšej vôli nepodarí vyriešiť, pretože, jednoducho, problém, že tvorcom európskej legislatívy sú národné exekutívy, je daný statom quo, ktorý je v Európe. Druhý problém, ktorý riešime z vnútorného pohľadu, je, a s tým opäť plne súhlasím, povedzme si otvorene, že Národná rada je v istom zmysle, chvalabohu, už dnes stále menej istou prevodovou pákou vlády, spomeniem si na množstvo zákonov, ktoré sme tu prijímali v zrýchlenom legislatívnom konaní. Ja sa nazdávam, že sú tu zhruba takéto riziká, pokiaľ by sme prijali veľmi rigidný záväzný mandát. Prvé je riziko politické. Povedzme si otvorene, priatelia, aká je stabilita politických strán v Národnej rade. Keď to mám povedať sarkasticky, prepáčte, ja sa pomaly bojím ísť na malú potrebu z obavy, že keď sa vrátim, tak tu bude zase nejaká nová politická strana a toto sa však bude prejavovať práve v tomto silnom výbore! Pretože tento výbor bude vlastne parlamentom v parlamente, nejaký Grand Committee, kde bude, samozrejme, proporcionálne zastúpenie strán, ale aj - logicky - nezávislých poslancov. A keď to prepojíme na ústavu, tak dávame hocikomu v tomto výbore vlastne právo odvolávať členov vlády. To je veľmi vážne riziko, pretože ak to dotiahneme do konca, toto riziko tu je. Proste my naformulujeme istý záväzný mandát a ktorýkoľvek člen tohoto výboru povie: Podľa môjho názoru tento mandát minister v rade nenaplnil a ja navrhujem jeho odvolanie. Môže to byť veľmi nebezpečná zbraň najmä v situácii, kde stabilita je taká, ako som spomenul. Pán predseda spomína ten dánsky model, respektíve fínsky model. No bolo by to úžasné, len treba povedať, že dánska politická kultúra už má za sebou 40 veľmi úspešných demokratických rokov, po prvé, a po druhé, treba povedať ten obligátny argument, že v Dánsku je trvalo menšinová vláda, čiže logicky parlament má silnejšie postavenie. Ja som dokonca aj v tom Domine fóre použil termín, či chceme vyslať Európe istý signál nezrelosti. Ja sa nazdávam, že všetky európske parlamenty pracujú na jasnom princípe dôvery medzi vládou a medzi parlamentom. My máme ten pocit, že treba vládu explicitne a tvrdšie kontrolovať, s tým, samozrejme, súhlasím, ale poďme teraz k tomu praktickému výkonu! Lebo ja sa na to dívam najmä z pohľadu, ako beží tvorba európskych zákonov. Keď navrhne komisia zákon, tak tento ide do pracovných skupín, v ktorých sú zástupcovia vládnej exekutívy, národnej exekutívy, čiže odborníci aj z našich rezortných ministerstiev. V pracovných skupinách sa doťahuje dokonca zhruba 90 % zákonov. To, čo sa nedotiahne do konca, ide do Coreperu, do stálych výborov, kde sú opäť mnohokrát tí istí, alebo iní, ale opäť národní experti a to, čo ostane otvorené, čo je už mizivé percento, sa rieši na úrovni Rady ministrov. Čiže tu nastáva jeden zásadný problém alebo otázka, v ktorej fáze má vstupovať Národná rada do tvorby európskej legislatívy. Logické by bolo od začiatku. Ale ak my budeme vstupovať do tvorby európskej exekutívy na úrovni úradníkov, tak skutočne tu hrozí vážne riziko, na ktoré poukázal aj kolega Miššík, že sa tu zahltíme obrovským množstvom materiálov. Tu si len dovolím pripomenúť, že až do fázy Coreperu, pokiaľ tam sú schválené už zákony, až potom sa prekladajú do národných jazykov. Dovtedy je všetko v angličtine. Povedzme si úprimne a otvorene, či máme takú kapacitu, aby sme tu stovky materiálov boli schopní študovať po anglicky. Obávam sa, že nemáme. Na druhej strane, ak by sme vstúpili do legislatívnej tvorby vo fáze, keď už tam idú ministri, dovolím si tvrdiť, že to už bude viac-menej len formálna vec, pretože ja to teraz príliš zjednoduším, keď to porovnám s prvým, druhým, tretím čítaním v Národnej rade, tak prvé čítanie je vlastne na úrovni pracovných skupín, kde sa teda 90 % zákonov finalizuje, druhé čítanie je Coreper a tretie čítanie, čiže my by sme vlastne ministrom dávali takmer nejaké záväzné mandáty pre to, aby tam dohadovali nejaké bodky a čiarky. Napokon aj dánsky výbor nám jasne povedal, že z tých 300 noriem, ktoré zhruba za rok prijmú, viac-menej všetky sú automaticky schvaľované. To je jasný dôkaz, že v Dánsku je veľmi dobrá kooperácia medzi vládou a parlamentom. Čiže to je jeden z tých takzvaných technicko-administratívnych problémov. To znamená, opäť sa dostávame k tomu, že keby sme nechceli byť formálni, ale naozaj zodpovední, musí byť v Národnej rade veľmi silný aparát odborníkov a ja sa tu musím spýtať: Má vôbec Slovenská republika také kvantum špičkových odborníkov, aj jazykovo vybavených? Vidím, aké problémy sú v exekutíve. Pán predseda, ja naozaj som ďaleko od toho, aby som polemizoval, čo si aj ty tak nejako kriticky vyslovil v tvojom príspevku, že my sa vopred vzdávame, že si to netrúfame. Ja si to trúfam, len ľutujem, úprimne vám hovorím, ľutujem tých ľudí, ktorí budú v tom novom výbore pre európske záležitosti, lebo bude to vlastne nový megaústavnoprávny výbor. Ale dúfam, že nájdeme takých ľudí.  Ešte by som chcel poukázať v závere na jeden moment, ktorý je podľa mňa tiež kľúčový a to je takzvaná europeizácia Národnej rady. To znamená, že bezpodmienečne musíme, ak premýšľame nad týmto výborom - a ja sa prihováram aby sme ho mali -, zatiahnuť do kontrolnej alebo spolukontrolnej činnosti s exekutívou všetky odborné výbory. Pretože nie je prakticky možné, aby tí ľudia, ktorí budú v tomto veľkom výbore, boli odborníci na všetko. Ale to už je vec technická, ako by sa to riešilo. Ja chcem na záver, dovoľte, povedať jednu vec, ktorá len nepriamo súvisí s týmto problémov. Takisto ako v Európskom parlamente, rovnako aj v rade, rovnako aj v komisii, priatelia, všetko záleží od kvality ľudí. My môžeme mať, teraz poviem teoreticky, v rade 150 hlasov, dnes máme 7, aj na to musíme poukázať, že si predstavte, že dáme ministrovi záväzný mandát, on príde do rady a povie, no viete, ja nemôžem za to hlasovať, lebo ma Národná rada zaviazala ináč. A oni mu povedia, pán minister, koľko vy máte hlasov? On povie: Sedem. Viete čo, choďte si von pofajčiť, alebo s tými siedmimi hlasmi si tu môžete tak pískať. Ja to veľmi zjednodušujem, hej? Veľmi to zjednodušujem. Ale keby ten minister, keby tí úradníci, ktorí tam prídu v tých prvých fázach, keď to budú špičkoví a a kvalitní ľudia, ktorí dokážu vyjednávať, pretože v tej prvej fáze na úrovni pracovných skupín sa zjednáva. Tam sa to handluje, tam povieme: My vám ustúpime z toho a vy nám ustúpite z toho. Čiže sumárujem, určite sú pravidlá, ktoré vybojujeme pre tento výbor pre európske záležitosti, dôležité, ale podstatne dôležitejšie je, aby nás tam zastupovali kvalitní ľudia, ktorí dokážu na všetkých tých úrovniach, ktoré som spomínal, pre Slovenskú republiku niečo zmysluplného vybojovať. Ďakujem vám pekne."
ID_6533,2004,HZDS,Ján Kovarčík,"výnosov dane z príjmov fyzických osôb, zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy v kombinácii s už platným zákonom o štátnej pokladnici, budú len ďalším svedectvom vášho odborného zlyhania. Práve tieto zákonné normy majú za cieľ potlačiť ešte aj tie posledné zvyšky samosprávnosti a scentralizovať finančné riadenie územnej samosprávy do rúk štvrtotriednych úradníkov v tzv. štátnej pokladnici. Už dnes je jasné, že tu narazíte na veľmi tvrdý odpor predstaviteľov samosprávy, ktorí odhalili vaše úmysly potlačiť za každú cenu rozvíjajúcu sa územnosprávnu demokraciu. Iste je vám to nepríjemné, ale treba vám pripomenúť aj to, že nekoordinovaným a sociálne neudržateľným riadením sociálne senzitívnych reforiem a vytláčaním veľkých skupín občanov na pokraj sociálnej biedy sa stávate sociálnym strašiakom pre vyspelú časť Európy a hanbou Slovenska. Zábery zo sociálnych nepokojov na východnom Slovensku, ktoré neustále opakovali svetové médiá, sú tiež výsledkom vašej sociálnej arogancie, na ktorú už otvorene začína poukazovať vyspelá Európa. Vaším totálnym odborným zlyhaním bolo aj viacnásobné deklarovanie o pripravenosti Slovenska v roku 2007 vstúpiť do Európskej menovej únie. Nedbali ste na upozornenia našich odborníkov o nevhodnosti, ale hlavne o sociálnej neúnosnosti tohto termínu, až prílišne prišla tvrdá sprcha priamo z Európskej centrálnej banky, ktorá vám ukázala, kde je sever. A rovnako, aj keď nepriamo, poukázala na vašu odbornú nespôsobilosť riadiť tieto procesy. Žiaľ, v tomto smere totálne zlyhalo aj vedenie Národnej banky Slovenska, ktoré by z tohto deficitu odbornosti tiež malo vyvodiť vlastné personálne závery, čo je v demokratickom svete bežná prax. Jahodou na šľahačke vašej schopnosti riadiť rezort ministra financií v uplynulom týždni je oznámený problém nevyčerpania prostriedkov štátneho rozpočtu za rok 2003 vo viacerých kapitolách, resp. vo viacerých rezortoch vašej vlády, oznámený naviac takmer tri mesiace po ukončení rozpočtového obdobia. Toto už nevedeli prežuť ani tí finanční analytici, ktorých ťažko možno označiť za opozičných. A veľmi rozpačito reagovali predovšetkým na značný časový sklz tohto oznámenia. To len potvrdzuje fakt, že ste sa obklopili politicky síce vám oddanou, ale odborne nepripravenou skupinou ľudí, ktorí úspešne rozvracajú štátny rozpočet, živia sociálne napätie. A vy div že z toho neurobíte cnosť. Záverom teda chcem jednoznačne skonštatovať, že dôvodov na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády a ministrovi financií je viac ako dosť. Jeho opakované závažné odborné zlyhania nedávajú žiadnu záruku, aby tak citlivý rezort, akým je rezort financií, bol kompetentne riadený. Chcem veriť, že tieto nevyvrátiteľné fakty, nie politické, ale odborné, pochopia aj kolegovia zo Slobodného fóra i kolegovia nezávislí poslanci a rozhodnú tak, aby sa nemuseli hanbiť pred svojimi dnešnými i potencionálnymi voličmi. Je len smutné a politicky nekultúrne, že to nepochopil sám pán Mikloš a už dávno neodstúpil sám. Príkladov má v okolitých demokratických krajinách viac než dosť. Pripomeniem mu len ten posledný v Maďarsku, kde minister financií odstúpil za omnoho menšie prehrešky. To by však pán Mikloš musel byť osobnosťou, ktorá si nielen ctí, ale aj v praxi uplatňuje politickú kultúru. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)"
ID_6681,2004,HZDS,Ján Jasovský,"Vážený pán predseda, pán minister, dámy a páni, ja len veľmi jemne niekoľko viet. Slovenská pošta začala produkovať zisk v čase, keď bolo vedenie Slovenskej pošty presťahované z Bratislavy do Banskej Bystrice, takže zisk je otázkou nielen posledných rokov, ale od času, od roku 1996, keď bola pošta presťahovaná do Banskej Bystrice. A tu chcem len poznamenať, že v tom čase pošta neupravovala tarify tak, ako je to dnes. Každoročne pošta je v tarifách ďaleko, ďaleko vzdialená oproti roku 1996. Jedna poznámka. Druhá poznámka zase veľmi jemná. Pán minister, ja som nehovoril, že je potrebné umelo držať zamestnanosť Slovenskej pošty, ale povedal som, že vedenie Slovenskej pošty namiesto toho, aby zavádzalo rôzne manažérske informačné systémy, malo nájsť také produkty, ktoré by dokázalo využiť 1 628 pôšt, všetkých 17-tisíc zamestnancov a celú prepravnú sieť. To sa mi zdá múdre. A posledná poznámka. Európska únia nevyžaduje žiadnu alebo nepredpisuje žiadnu právnu formu poštám alebo poštovým správam, je to vždy len v rozhodnutí vlády. A ja mám práve z toho strach, pán minister, že tá vláda bude rozhodovať o privatizácii. Ďakujem pekne."
ID_6526,2004,HZDS,Ján Mikolaj,"Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda vlády, vážený pán podpredseda vlády, páni ministri, vypočuli sme si tu niekoľko základných dôvodov, na základe ktorých sa má vysloviť nedôvera pánovi podpredsedovi vlády, ja ich preto nebudem opakovať, ale spomeniem niektoré ďalšie alebo podľa môjho názoru tri-štyri také dôvody, ktoré sú dôležité. Po prvé je to transfer peňazí z privatizácie do spotreby štátu, po druhé to je privatizácia SPP, po tretie je to zanedbanie výstavby diaľnic. Existujú aj ďalšie závažné dôvody, ktoré by stačili na odvolanie, ako je neporiadok na ministerstve financií, ktorého výsledkom sú niekoľko miliardové chyby pri tvorbe štátneho rozpočtu. Takže čísla, ktoré sa prezentujú, sú vo svojej podstate nepravdivé a tým je verejnosť odborná či laická klamaná. Pri rozprave o štátnom rozpočte som vás, pán podpredseda vlády, vyzval, aby ste mi ako poslancovi predložili zoznam faktúr, ktoré boli v Železniciach Slovenskej republiky a Železničnej spoločnosti preplácané formou pohľadávok, čo je v štátnych spoločnostiach precedens. Naznačil som vám tým, že je tam niečo nezdravé, že to treba riešiť, pretože nie je možné, aby niekto pracoval a niekto bral peniaze či časť jeho peňazí. Keď sa takýto model pokúsil ešte pán Macejko v správe ciest zaviesť, okamžite mu hrozilo niekoľko trestných oznámení, takže s tým ihneď prestal. Na železnici však všetko beží po starom a vy sa tvárite, že sa nič nedeje. Pritom do Železníc ide okolo 7 mld. štátnych dotácií. Pýtam sa vás preto, či viete, čo sa s nimi deje, prečo mlčíte, prečo neodpovedáte.  Pokiaľ ide o privatizáciu SPP, dôvod na vaše odvolanie je ten, že ste prehlásili, že cena 130 mld. Sk je dobrá cena. Keby ste aspoň povedali, že sa ponáhľate, že nemáte analyzovaný optimálny čas predaja, že sa neuskutočnila liberalizácia cien plynu, že ako naschvál sa prihlásil iba jeden uchádzač, tak ešte je ešte. Vy ale musíte vedieť, že dnes sa trhová cena dá vypočítať presne na korunu. Vychádza sa pritom z predpokladov kapitálovej hodnoty privatizovaného podniku, vtedy sa stanovuje trhová hodnota, alebo perspektívy privatizovaného podniku, vtedy sa stanovuje trhová cena. Trhová hodnota sa získa z kapitalizácie budúcich výnosov čiže zisku, úrokov, dividend, výnosov cenných papierov. A vypočíta sa podľa zásady, že súčasná hodnota je taká veľká, aká je hodnota kapitálu, ktorý prinesie za určitý čas. Čiže neberie sa do úvahy fyzický majetok, ale jeho kapitálová hodnota. Ak zoberieme do úvahy zisk za minulý rok, tak cena 130 mld. Sk je doslova smiešna a ešte len bude smiešna, keď sa za 5 rokov pozrieme na hospodársky výsledok SPP, najmä zisk a mieru investovania. To, že ste si nedali urobiť trhovú cenu a že ste si nestanovili prahovú cenu, je z vašej strany buď nesvedomitosť, alebo naivita. Taktiež mi nie je celkom jasné, prečo stojí 49 % akcií 130 mld. Sk a, tak ako sa naznačovalo, 51 % akcií okolo 30 mld. – 40 mld. korún. Chýba tu logika. A chcem sa opýtať: Čo ste urobili alebo podpísali za zmluvu, pritom je tajná, keď menšinový balík sa predáva ako balík väčšinový? Vstupom zahraničného investora mala hodnota 51 % ďaleko vzrásť, a nie rapídne klesnúť. Transfery peňazí z privatizácie a z predaja podnikov do štátneho rozpočtu vo forme tzv. štátnych aktív považujem taktiež za nekorektné, pretože v podstate ide o prejedanie týchto peňazí. Nekorektné je taktiež to, že najskôr tieto cashové peniaze z privatizácie sa presunú do rozpočtu a následne sa vyhlási, že schodok rozpočtu je splnený. V podstate tým škodíte aj rozpočtu samému, pretože práve o tieto peniaze je spotreba nad možnosťami verejných financií.  Vláda je taktiež zodpovedná za čerpanie finančných prostriedkov z Fondu národného majetku. Aj podľa odporučení Medzinárodného menového fondu by disponibilné prostriedky fondu mali ísť výlučne na štátne záruky a dôchodkovú reformu. V žiadnom prípade by prostriedky nemali ísť na spotrebu štátu, nakoľko priam devastujú makroekonomické ukazovatele, ako ide napr. o schodok verejných financií, deficit obchodnej bilancie, infláciu, či dlhovú zadlženosť. Z rozpočtovej uzávierky Fondu národného majetku však vyplýva, že len napr. v roku 2002 z celkového rozpočtu 182 mld. Sk na splácanie štátneho dlhu išlo 50 mld., 62 mld. je rezerva na dôchodkovú reformu, ale až 60 mld. Sk išlo na ostatnú činnosť, teda v podstate na spotrebu štátu. Transfery z Fondu národného majetku do štátneho rozpočtu v roku 2002 boli 16 mld., v roku 2003 boli 15,6 mld. a v roku 2004 sa predpokladajú vo výške 18,4 mld.  Pokiaľ ide o výstavbu diaľnic a jej zanedbanie, si veľmi dobre pamätám na vás a ľudí okolo vás ešte z rokov 1998 a 1999, keď plán alebo predpoklad vlády o tom, že diaľnica sa dokončí do roku 2005 aspoň po Košice s tým, že úsek Žilina – Ružomberok by bol v polovičnom profile, ste dehonestovali na volebnú kampaň za megalomanstvo, za niečo, čo položí ekonomiku Slovenska. Pritom náklady, ktoré boli vypočítané, predstavovali asi 15 mld. korún ročne. Dnes vieme, že len na reštrukturalizáciu bánk si štát požičal viac ako 100 mld., že sa sprivatizoval majetok za viac ako 300 mld. Takže už len na základe týchto čísiel sa ukazuje, že tých 15 mld. ročne sa zvládnuť dalo.  Okrem štátnych záruk však existujú ďalšie zdroje, o ktorých sa nehovorilo, ako prostriedky na výstavbu diaľnic získať. A to sú fondy Európskej únie a súkromný investičný kapitál. Vy viete, že v súčasnosti je prebytok kapitálu a hľadajú sa projekty, kde by sa umiestnil. Takmer všetky štáty, ktoré potrebujú diaľnice, pripravujú legislatívnotechnické podmienky na účasť tohto kapitálu vo výstavbe v rámci verejnej infraštruktúry. Zoberme si napr. Portugalsko, Španielsko, ale aj Slovinsko, Chorvátsko či dokonca Rumunsko. Za posledných päť-šesť rokov sa na Slovensku v tomto nepripravilo absolútne nič. Preto si dovolím tvrdiť, že kritika samosprávy z východného Slovenska, odkiaľ ste, myslím, aj vy, je úplne oprávnená, pretože aj oni vedia, že otázka výstavby diaľnic je trestuhodne zanedbaná a takisto modely financovania vypracované nie sú.  Keď tak podceňujete vstup súkromného kapitálu, tak sa vás pýtam, odkiaľ zoberiete 22 mld. Sk na dostavbu diaľnice po Žilinu, pretože samotná príprava na vstup súkromného kapitálu trvá aspoň 2 roky. V súčasnosti sa ešte len vyberá poradca, ktorý by to mal urobiť. A kým ho vyberiete, ešte nejaký čas uplynie, pretože Úrad pre verejné obstarávanie uznal nekvalifikovanosť práce výberovej komisie, ktorej, mimochodom, predsedá minister, čo tiež je precedens. Takže ujde ďalší rok. Takže vďaka tomu, že sa posledných päť-šesť rokov spalo, zo súkromných zdrojov to nepôjde. Takisto snívaniu o tom, že si úver zoberie súkromná stavebná firma, a to dokonca bez štátnej záruky, tomu, dúfam, neveríte ani vy sám. Z kohézneho fondu ide 80 % prostriedkov na stavbu Mengusovce – Jánovce, takže aj tam sú rozdelené prostriedky mimo tohto úseku. Je naozaj šťastím, že príde Hyundai, lebo aspoň čosi vás rozhýbe a donúti pracovať, a nie neustále opakovať, že Slovensko si výstavbu diaľnic dovoliť nemôže.  Dnes sa ukazuje, že škody z utlmenia výstavby diaľnic sú obrovské a za to ste vy, pán podpredseda vlády, osobne zodpovedný.  Na záver by som chcel povedať, že na základe hlasovania Klubu nezávislých poslancov bolo rozhodnutie, že klub podporí odvolanie pána podpredsedu vlády. Ďakujem pekne. (Potlesk.)"
ID_6319,2004,HZDS,Miroslav Maxon,"Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, v podstate sa tu stretávajú dva názory, jeden názor vystupujúcich poslancov Národnej rady, ktorý podrobil Strednodobú koncepciu pôdohospodárskej politiky na roky 2004 až 2006 niekde oprávnenej, niekde tvrdej, ale v každom prípade kritike, a na druhej strane, teda samozrejme, vystúpenie pána ministra, kde sa teda aj teraz v záverečnom slove ešte snažil vysvetliť niektoré veci, kde možno došlo k nedorozumeniu. Dámy a páni, ja v tejto chvíli naozaj nemám ambíciu spraviť definitívny uzáver. Viac-menej mi ide o to uznesenie, ktoré by malo byť prijaté k strednodobej koncepcii, nie priamo k dokumentu, ale vo väzbe na súčasnú aktuálnu situáciu, ktorá v poľnohospodárstve je. Ja som presvedčený, že poslanci výboru pre pôdohospodárstvo aj s pánom ministrom, aj s predstaviteľmi rezortu pri rozsiahlejšej diskusii spoločne dospejú k tým riešeniam koncepčným, ktoré slovenské poľnohospodárstvo od nás očakáva.  V tejto chvíli ale by som chcel povedať pre mňa jednu veľmi dôležitú vec. Nemyslím si, že správne, že všetko to, čo definujeme z hľadiska budúceho vývoja slovenského poľnohospodárstva a v konečnom dôsledku nielen slovenského poľnohospodárstva, podriaďujeme konštatovaniam, že v Európskej únii je to tak, Európska únia to od nás požaduje. Pán minister, taký argument na to, čo ste vy hovorili, že ste sa podujali spraviť koncepciu do roku 2006, pretože to kopíruje rozpočtové obdobie Európskej únie, chcel by som zdôrazniť, že v Českej republike majú spracovanú koncepciu do roku 2013. V žiadnom prípade nekopíruje rozpočtové obdobia Európskej únie. A myslím si, že koncepcia je taký dokument, ktorá v každom prípade tie rozpočtové obdobia svojím rozsahom prekračuje."
ID_6842,2004,KDH,Pavol Hrušovský,"Ďakujem pánovi ministrovi školstva. Teraz poprosím pána podpredsedu vlády Ivana Mikloša, aby odpovedal na otázku pána poslanca Juščíka: „Pán minister, pri posledných údajoch, porovnávajúcich priemerné zárobky regiónov východného Slovenska s Bratislavou a jej okolím, vrátane porovnávania ukazovateľov nezamestnanosti, ste čudným spôsobom zdôvodnili tým, že i vo vyspelých štátoch EÚ je tento trend podobný, ba rozdiel medzi hlavnými mestami a ostatnou časťou miest je ešte vyšší, či výraznejší. Pýtam sa vás, pán minister, ste ochotný urobiť v Prešovskom kraji seminár k tejto problematike a vysvetliť jeho obyvateľom (teda aj svojim voličom), prečo a dokedy budú trpieť neschopnosť vlády ucelene riadiť tento štát s cieľom postupného vyrovnávania rozdielov. Dáte im týmto aspoň nádej, že ste si spomenuli na tento vami zabudnutý kraj, z ktorého, žiaľ, pochádzate aj vy?“  Nech sa páči, máte slovo."
ID_6623,2004,KDH,Pavol Hrušovský,"Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prideliť zákon na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu v druhom čítaní. (Hlasovanie.) 134 prítomných, 134 za návrh.  Návrh sme schválili. Ďakujem, pán poslanec.  Poprosím teraz pani poslankyňu Laššákovú, členku ústavnoprávneho výboru, aby z jeho poverenia predniesla návrhy uznesenia k  vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu,  konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č.  331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení zákona č. 515/2003 Z. z. Nech sa páči, pani poslankyňa."
ID_6928,2004,KDH,Pavol Hrušovský,"Ďakujem, pán minister, za odpoveď pánovi poslancovi Arvayovi. Teraz poprosím pána ministra Prokopoviča, aby odpovedal na otázku pána poslanca Zuba, ktorý sa vás pýta: „Počas návštevy Bruselu začiatkom tohto mesiaca sa poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, členovia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, dozvedeli, že na výstavbu diaľnice medzi Nitrou a Žiarom nad Hronom je z fondov EÚ vyčlenených 200 miliónov eúr. Zástupca EÚ zároveň povedal, že sú to účelové prostriedky s nutnosťou zúčtovania do konca roku 2006. Súčasné stavebné práce na tomto úseku diaľnice a ich rozsah nezakladajú reálny predpoklad na vznik presvedčenia o reálnej možnosti preinvestovania uvedených prostriedkov. Otázka: Aké opatrenia urobí vláda Slovenskej republiky na to, aby sa stavebné práce urýchlili a aby peniaze neprepadli?“  Pán minister, máte slovo."
ID_6582,2004,KDH,Pavol Hrušovský,"Páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu na vyslovenie súhlasu s prerokúvaním návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústava, v skrátenom legislatívnom konaní. (Hlasovanie.) 128 prítomných, 96 za návrh, 23 proti, 7 sa zdržalo, 2 nehlasovali.  Návrh sme schválili.  Ďakujem pánovi poslancovi Gálovi. Teraz poprosím pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti, aby z poverenia vlády uviedol a odôvodnil  návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení zákona č. 515/2003 Z. z. (tlač 685). Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo."
ID_6668,2004,KDH,Pavol Hrušovský,"Pán poslanec Gaľa vám položil otázku, pán premiér, ktorý sa vás pýta: „Vážený pán premiér, včera ste sa zúčastnili na stretnutí krajín V4 v Kroměříži. Aké sú výsledky rokovaní pre budúcu existenciu spolupráce krajín združených vo Vyšehradskej štvorke po vstupe do EÚ?“"
ID_6256,2004,KSS,Karol Ondriaš,"Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Mám poznámku k novele zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 516. Novela reaguje na zmeny Ústavy Slovenskej republiky. V súvislosti so vstupom do Európskej únie sa navrhuje zriadenie výboru pre európske záležitosti, ktorý bude kľúčovým výborom na kontrolu členov vlády Slovenskej republiky pri ich rokovaní a hlasovaní v orgánoch Európskych spoločenstiev.  Pretože Slovensko vstúpi v máji 2004 aj do NATO, považujem za prirodzené, že analogicky v súvislosti s naším vstupom do NATO je potrebné navrhnúť zriadenie výboru pre záležitosti NATO, ktorý bude kľúčovým výborom na kontrolu našich zástupcov pri ich rokovaní a hlasovaní v orgánoch NATO.   Ďakujem za pozornosť."
ID_7227,2004,SDKU,Eva Rusnáková,"k nahliadnutiu niečo, čo k nahliadnutiu riaditeľ Slovenskej televízie nechce dať. Riaditeľ Slovenskej televízie na základe právnej analýzy Slovenskej televízie dokonca tvrdí, že Rada STV nemá oprávnenie nahliadať do dokladov a dokumentov súvisiacich s hospodárením Slovenskej televízie, ale že vlastne to má robiť len v súvislosti s dozornou radou. V súvislosti s týmto právnym názorom Slovenskej televízie majú iný právny názor iní právnici, ktorí dokonca pre Radu STV vypracovali posudky, a tí tvrdia, že členovia Rady STV na to majú právo. Napriek tomu, že tento právny názor si Rada STV vypočula a zobrala na vedomie, riaditeľ STV to naďalej neakceptuje. Rada STV v niektorých prípadoch nedokáže využiť svoje zákonné kompetencie. Rada STV dokonca nie je schopná ani len prijať uznesenie k takým veciam, ktoré skonštatovali už iné rady. Za minulý rok boli STV, (keď už hovoríme o peniazoch, tak si povedzme aj to, ktoré peniaze sa zbytočne vyhadzujú) udelené pokuty vo výške 1 300 000 korún. Za rok 2004 boli udelené pokuty Slovenskej televízii Radou pre vysielanie a retransmisiu vo výške asi 1 100 000 korún a znovu sú to pokuty stále za to isté, napríklad za nevhodné označenie programov, najmä nevhodné programov pre deti a mládež, za reklamu, ktorá sa nedáva v takom rozsahu, ako jej to predpisuje zákon, a tak ďalej. Keď Rada STV mala zobrať na vedomie, že Slovenská televízia opakovane porušuje zákony, pretože opakovane sa jej udeľujú pokuty, tak musím povedať, že bola taká „nedvižná“, že nedokázala odhlasovať, že STV porušuje zákon, (napriek tomu, že to už Rada pre udeľovanie licencií už skonštatovala niekoľkokrát). Ako keby sa to v Rade STV už nemohlo zobrať na vedomie a nemohlo sa to ani len skonštatovať. To sú situácie, ktorá ma oprávňujú k tomu, aby som vyslovila pochybnosť o tom, či Rada STV dokáže napĺňať svoje kompetencie alebo či v jednotlivých prípadoch ich vôbec chce napĺňať. Na záver mi dovoľte povedať, že Rada STV dlho rokuje o veciach, pri ktorých je právny názor pomerne jasný. Ak v minulých týždňoch sme sa veľa zaoberali tým, či je dobré, aby v Slovenskej republike prebiehalo toľko rokovacích metód bez zverejnenia pri verejnom obstarávaní, a mnohí poslanci sa vyjadrovali k tomu, že naozaj túto oblasť bude treba upraviť, pretože aj Úrad pre verejné obstarávanie bude mať túto úlohu, ktorá mu vyplýva z pravidiel Európskej únie, a hovoríme o tom aj pri Slovenskej televízii, že je to netransparentné, a že chceme, aby Slovenská televízia robila výberové konanie tak, aby to bolo transparentné, tak prečo to poslanci zrazu akceptujú. Začneme to neakceptovať až vtedy, keď nám to nevyplynie z našej vlastnej vôle, z našej vlastnej chuti urobiť všetko pre to, aby výberové konania boli transparentné, ale urobíme to až potom, keď nás k tomu donútia pravidlá Európskej únie? To, čo ja vidím ako poslanie Rady Slovenskej televízie ako aj poslancov Národnej rady, aby sa prijímali také legislatívne zmeny, ktoré budú podporovať transparentnosť, z ktorých bude jasné, na čo idú koncesionárske poplatky, z ktorých bude jasné, aké má Rada kompetencie, z ktorých bude jasné, že riaditeľ Slovenskej televízie Rade musí predkladať materiály, a ak ich nepredkladá, bude sa to brať za vážne porušenie zákona. A kým poslanci Národnej rady nebudú mať vôľu o týchto veciach diskutovať a prijímať aspoň minimálne návrhy, aby sa tie problémy odstraňovali, tak budeme potichu sledovať, ako sa v Slovenskej televízii neplnia kroky, ktoré Slovenskej televízii vyplývajú zo zákona. Ďakujem."
ID_7162,2004,SDKU,Jarmila Tkáčová,"Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, ako poverená spravodajkyňa výboru pre pôdohospodárstvo vám podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona, tak ako je uvedený v tlači 872. Konštatujem že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Problematika návrhu právneho predpisu nie je v práve Európskych spoločenstiev a v práve Európskej únie priamo upravená. Vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky je bezpredmetné vyjadrovanie stupňa zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom európskeho spoločenstva a Európskej únie. Ako poverená spravodajkyňa odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Po ukončení rozpravy potom navrhnem výbory a lehoty. Pán predsedajúci, skončila som. Otvorte, prosím, rozpravu a zároveň sa hlásim do rozpravy."
ID_6926,2004,SDKU,Mikuláš Dzurinda,"Pani poslankyňa, vo svojej odpovedi som sa možno netrafil, lebo vaša otázka je neobyčajne široká, ale každopádne som ukázal dobrú vôľu vystihnúť v odpovedi to, čo sa z vašej otázky vystihnúť dalo. Ak vy máte seriózny záujem, ukážte rovnako dobrú vôľu už pri formulovaní vašej otázky. Budem musieť menej hádať a dokážem sa lepšie konkrétne pripraviť a vystihnúť problém tak, ako ho vy v skutočnosti myslíte. Nesúhlasím s vami, že reforma verejnej správy je zlá a že bráni obciam podieľať sa  na fondoch Európskej únie. Ani vy ste vo svojej doplňujúcej otázke vlastne nič neponúkli. Myslím si, že problémy, ktoré môže tá, alebo oná oblasť reformy verejnej správy mať, dokážeme riešiť. Dokážeme ich vyriešiť, nerobíme bez chýb, ale radi sa s takýmito chybami alebo nedostatkami oboznamujeme a, samozrejme, máme silu aj ochotu takéto chyby opravovať, reformu verejnej správy dolaďovať. Som si absolútne istý, že reforma verejnej správy ide smerom k občanovi a nie je a nemôže byť brzdou a prekážkou toho, aby obce a mestá mohli čerpať európske fondy. Čoho dôkaz je, že sa to dá, som pred chvíľou ponúkol práve na skúsenosti obcí a miest Šariša a Zemplína."
ID_6853,2004,SDKU,Ivan Mikloš,"Ďakujem pekne. Vládny návrh zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady zahŕňa daň z nehnuteľnosti v súčasnosti upravenú zákonom č. 317/1992 Zb., miestne poplatky upravené zákonom č. 544/1990 Zb. a tiež cestnú daň, ktorá je dnes upravená zákonom č. 87/1994 Z. z. V zásade návrh nového zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady preberá doterajšie princípy zdaňovania nehnuteľností, vyberania miestnych poplatkov a zdaňovania motorových vozidiel používaných na podnikanie. Výrazne sa však posilňujú právomoci obcí a vyšších územných celkov s cieľom zvýšiť ich zodpovednosť v danej oblasti. Všetky ustanovené miestne dane sú fakultatívne a obec a vyšší územný celok má možnosť rozhodnúť sa podľa vlastných podmienok a potrieb, či miestnu daň zavedie a bude vyberať na svojom území. Miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady zostane v polohe obligatórnosti tak, ako je to v súčasne platnej právnej úprave. V predloženom právnom návrhu zákona sú určené základné pravidlá, ktorých podrobnejšia úprava sa ponecháva na obciach, a v prípade dane motorových vozidiel na vyšších územných celkoch. Rozhodujúcim pri vyberaní miestnych daní a miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady bude všeobecne záväzné nariadenie vydané obcou alebo VÚC v intenciách tohto nového zákona. Miestnu daň z motorových vozidiel budú spravovať, tak ako dosiaľ, daňové úrady, ale výnos z tejto dane bude príjmom rozpočtu príslušného VÚC a ostatné miestne dane a miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady budú podľa návrhu spravovať obce, aj výnos bude ich príjmom.  V predloženom vládnom návrhu zákona sa zjednodušuje a sprehľadňuje zdaňovanie a spoplatnenie a zavádza sa racionalizácia vo vzťahu k povinnostiam daňovníkov, poplatníkov, platiteľov i vo vzťahu k správcom miestnych daní a miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. V súvislosti so zdaňovaním motorových vozidiel sa do vládneho návrhu zákona prebrali niektoré odporúčania zo smernice Rady a z dvoch smerníc Rady Európskych spoločenstiev. Ďakujem za pozornosť."
ID_6460,2004,SDKU,Eduard Kukan,"Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci. Vláda Slovenskej republiky predkladá v súlade s čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu  s vyhlásením Slovenskej republiky o uznaní príslušnosti Medzinárodného súdneho dvora v Haagu. Medzinárodný súdny dvor v Haagu je hlavným súdnym orgánom Organizácie Spojených národov. Jeho úlohou je rozhodovať právne spory medzi štátmi a podávať poradné posudky o právnych otázkach na základe žiadostí hlavných orgánov OSN a odborných organizácií systému Organizácie Spojených národov.  V zmysle čl. 36 ods. 2 štatútu Medzinárodného súdneho dvora môže štát vyhlásením vysloviť súhlas s jurisdikciou Medzinárodného súdneho dvora. Takýmto vyhlásením štát uznáva príslušnosť Medzinárodného súdneho dvora posudzovať a rozhodovať právne spory s ktorýmkoľvek iným štátom, ktorý urobil rovnaké vyhlásenie.  Vyhlásenie v zmysle čl. 36 ods. 2 štatútu Medzinárodného súdneho dvora k dnešnému dňu urobilo 64 členských štátov OSN vrátane 11 súčasných členských krajín Európskej únie. K výraznému nárastu počtu vyhlásení došlo v poslednom desaťročí. Je to výsledok úsilia na pôde Organizácie Spojených národov, kde k takémuto kroku opakovane vyzvalo Valné zhromaždenie OSN v rámci dekády Organizácie Spojených národov pre medzinárodné právo. Takýto krok sa predpokladá aj v zameraní zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2002, ktoré vláda schválila svojím uznesením č. 179 z 27. februára 2002.  Vyhlásenie Slovenskej republiky bude vyjadrením podpory presadzovaniu, uplatňovaniu a rešpektovaniu medzinárodného práva vo vzťahu medzi štátmi, ako aj demokratického a civilizovaného riešenia sporov. Navrhuje sa, aby vyhlásenie nemalo retroaktívny účinok a netýkalo sa sporov vo vzťahu, ku ktorým existujú zmluvné záväzky či dohody o ich riešení inými metódami mierového urovnania sporov. Navrhovaný text vyhlásenia zároveň vylučuje z pôsobnosti spory so štátmi, ktoré by uznali jurisdikciu Medzinárodného súdneho dvora iba účelovo. Ďalej sa jurisdikcia Medzinárodného súdneho dvora nebude vzťahovať na spory týkajúce sa ochrany životného prostredia a na spory, ktoré podľa medzinárodného práva spadajú výlučne do vnútornej právomoci Slovenskej republiky.  Keďže ide o prevzatie záväzku podľa štatútu Medzinárodného súdneho dvora, ktorý je súčasťou Charty OSN, takéto vyhlásenie je v zmysle ústavnej úpravy oprávnený urobiť prezident Slovenskej republiky. Keďže Charta OSN je medzinárodnou politickou zmluvou, ako i zmluvou, z ktorej vzniká Slovenskej republike členstvo v medzinárodnej organizácii podľa čl. 7 ods. 4 ústavy v súlade s čl. 86 písm. d), podlieha takýto návrh súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky. Panie poslankyne a páni poslanci, na základe uvedeného si vás dovoľujem požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s vyhlásením Slovenskej republiky o uznaní príslušnosti Medzinárodného súdneho dvora v Haagu.  Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som."
ID_7177,2004,SDKU,Alexej Ivanko,"Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán navrhovateľ, kolegyne, kolegovia, Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením z 5. októbra 2004 ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Cabaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady (tlač 889). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, o ktorej hovoril navrhovateľ. Dôvodová správa obsahuje vyjadrenie súladu návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.  Navrhovaná právna úprava nebude mať dosah na štátny rozpočet ani na rozpočty miest a obcí. Nemá vplyv na zamestnanosť ani životné prostredie. Problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie. Predmetná novela volebného zákona má za cieľ odstrániť zmenu pravidiel pre prideľovanie mandátov v priebehu volebného obdobia.  Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 892 z 30. septembra 2004 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem ústavnoprávny výbor. Skončil som, otvorte rozpravu k tomuto bodu rokovania."
ID_7350,2004,SMER,Jozef Burian,"Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vo svojom diskusnom príspevku o štátnom rozpočte zaujal základné stanovisko. Štátny rozpočet Slovenskej republiky vychádza zo základných predpokladov rastu HDP na úrovni 4,5 % vo výške 1,4 bilióna, inflácie 3,3 %, priemernej evidovanej nezamestnanosti 14,4 %, deficitu, teda rozdielu príjmu a výdavkov štátneho rozpočtu 61,5 miliardy Sk, čiže z toho vyplývajúci schodok verejných financií na úrovni 3,4 % HDP. Toto sú základné východiská, ktoré určujú smerovanie tohto štátneho rozpočtu. Musím povedať, že v každej oblasti alebo každú tú časť, dá sa definovať ako riziká, ktoré môžu ovplyvňovať, povedzme, skutočnosť, to, aby slovenský rozpočet sa ďalej nezadlžoval alebo aby teda tieto východiská boli naplnené. Poviem základné riziká, ktoré vidím, tohto štátneho rozpočtu. Tak po prvé, je to vysoký deficit. Deficit 61,5 miliardy je jeden z tých deficitov, ktorý v poslednom období je jedným z najvyšších. Je otázkou zamyslenia, že aj minuloročný deficit mal byť na úrovni 60 miliárd korún s tým, že v poslednej chvíli pozmeňujúcim návrhom sa dostalo do rozpočtu 18 miliárd Sk, čo v podstate nás stanovilo jeden historický najväčší deficit v Slovenskej republike. Musím povedať, že práve tým, že sa zadlžujeme, a práve tým, že sa zvyšuje teda deficit, sme zadĺžili za obdobie roku 2003 až 2006 ekonomiku o viac ako 212 miliárd dlhov, čo tým, ja si myslím, že to je vlastne zadlžovanie do budúcnosti, pričom celkový dlh Slovenskej republiky sa už vyšplhal na 45 % hrubého domáceho produktu kde maastrichtské kritéria hovoria o výške deficitu na úrovni maximálne 60 % z hrubého domáceho produktu, pričom celková suma je na úrovni 633 miliárd slovenských korún. Tento dlh evokuje mimochodom aj úrokové zaťaženie, ktoré v tomto roku bude vo výške alebo úrokové zaťaženie, ktoré bude tlačiť na štátny rozpočet, je viac ako 30 miliárd Sk. Druhá vec je vlastne pomer výdavkov a príjmov. Bežné výdavky sú na úrovni 86,75 % z celkových výdavkov, pričom bežné daňové príjmy sú na úrovni 72,74 % z celkových príjmov, čo je oproti roku 2004 zhoršenie o 1 % celkovej bilančnej sumy. Je to trend, kde v podstate nám ubúda daňových príjmov. Je teraz otázkou zamyslenia sa nad tým, kde nájsť, povedzme, zdroje na to, aby do budúcna tieto zdroje boli, by som povedal, reálne získateľné. Možno, že je tu úvaha, čo teda sú tie problémy alebo problémy teda monopolného postavenia podnikov na Slovensku, jednak sa to týka plynárenského priemyslu, Slovnaftu a tak ďalej, kde zažívame dnes problémy o tom, že dokazovanie cien alebo primeraných cien je veľmi otázne a problematické, a myslím si, že je tu namieste možno úvaha o tom, že pre tieto monopolné podniky by sa upravila sadzba, povedzme, daňových alebo teda výdavkov. Teda určitým spôsobom možno uvažovať o tom, že by sa mohli získať tieto peniaze, môžu sa získať práve u týchto monopolných výrobcov. Nie je to, by som povedal, neobyčajným javom. V Anglicku je daň povedzme u veľkých podnikov, nehovorím monopolu, ale veľkých podnikov odsegmentovaná v progresii podľa veľkosti podnikov. U nás by sme mohli možno uvažovať práve o tej dodatočnej dani práve pre tieto monopolné podniky, ktoré, povedzme, ziskovosťou alebo cenami si nadháňajú zvýšenú ziskovosť. Ďalším rizikom štátneho rozpočtu - vidím aj obrovské regionálne rozdiely. Je tu niekoľko koncepcií na to, aby sa vôbec tieto regionálne rozdiely znižovali. Myslím si však, že ak neurobíme radikálny rez, čo sa týka výstavby infraštruktúry, nie je tu šanca ako reálne tieto rozdiely alebo zabezpečiť investorov do týchto oblastí, by som povedal, zabezpečiť investorov, aby šli do týchto regiónov vzhľadom na to, že neexistuje dostatočná infraštruktúra, ja práve naopak by som povedal, nie, podporujem zvyšovanie výdavkov do štátneho rozpočtu na výstavbu diaľnic, ale, práve naopak, uvažujem o tom, že pri tomto objeme, ktorý dnes je v štátnom rozpočte, a dokonca nižšom, by sa dala postaviť alebo dali by sa postaviť tieto infraštruktúrne siete na báze projektového financovania, ktoré by bolo na úrovni 20 - 25 rokov, a iba tá časť, ekvivalentná, ktorá by teda bola postavená, alebo ktorej by boli výdavky zo štátneho rozpočtu pri splácaní budúcich záväzkov, by vstupovala do štátneho rozpočtu, tým pádom by sa dala zabezpečiť táto progresia práve tým systémom, aby takýmto dlhodobým financovaním, tak ako to povedzme urobili v Chorvátsku alebo v iných krajinách, dalo zabezpečiť bez toho, aby sa povedzme aj toľko peňazí, ktoré sa dnes do výdavkov štátneho rozpočtu možno dostalo. Neproduktívne náklady, myslím, že sa tu už dosť často spomínalo, o tom, že vysoké administratívne náklady sú ďalšou bolesťou tohto štátneho rozpočtu, kde si myslím, že práve možno neproduktívnymi nákladmi v administrácii a zvyšovaním výdavkov v rôznych kapitolách, neefektívnosť riešenia a auditu štátnej správy prináša to, že tieto výdavky sú z roka na rok skôr navyšované. Otázkou je, či je tu ochota ísť radikálne znížiť tieto výdavky, vzhľadom na to, že podstatná časť obyvateľstva má problém, aby zabezpečila svoje reálne živobytie. Ďalej je tu, by som sa troška sústredil na rozpočet ministerstva práce a sociálnych vecí. Akiste už som to pri iných diskusiách v tomto parlamente vyhlásil, v kapitole ministerstva práce, sociálnych vecí je niekoľko zaujímavých rezerv. Prvá rezerva, ktorú by som chcel upozorniť, je rezerva v kapitole hmotná núdza. Ak vynásobíme výšku 3 000 korún krát 180 000 ľudí, ktorí sú v hmotnej núdzi, dostaneme číslo, ktoré sa nerovná ani 5 miliardám alebo cez 5 miliárd Sk pri celkovom objeme, ktorý je tam rozpočtovaný, viac ako 9 miliárd korún. Javí sa tu takmer štvormiliardová rezerva. Ďalej by som chcel upozorniť na to, že sú ďalšie kapitálové výdavky na tomto ministerstve, na informačné systémy, ktoré takisto, by som povedal, rezonujú aj v rozpočte sociálnej poisťovne, kde dokonca dochádza k paradoxu, tomu, že v roku 2007 nieto ani koruny na rozpočtovanie kapitálových výdavkov vzhľadom na to, že splátky za informačné systémy, ktoré si, bojím sa povedať, alebo myslím si, že otázkou je chaotického nakladania s informačnými systémami. Dochádza k tomu, že v roku 2007 nieto ani koruny na kapitálové výdavky. Čiže myslím si, že práve táto oblasť, sociálna oblasť, bude určitým spôsobom rizikom v štátnom rozpočte na rok 2005. Vzhľadom na to myslím si, že práve aj minister financií sa vyjadril k tomu, že je tam, by som povedal, riziko, ktoré môže prameniť na úrovni možno 2 - 3 miliárd, ja osobne si myslím, že pri tých nedostatkoch, ktoré sú jednak v Sociálnej poisťovni, môže nastať aj vyššie, vzhľadom na to, že Spúšťa sa systém generálneho pardonu. Ja si myslím, že s dobrými vecami alebo s dobrým úmyslom možno sa urobí aj to, že príjmy, ktoré možno by boli reálne v roku 2005 v Sociálnej poisťovni, sa nevygenerujú vzhľadom na to, že jednak nedostatky v oblasti evidencie spôsobia to, že príjmy Sociálnej poisťovne nebudú na tej úrovni, na ktorej by mali byť. A veľa podnikov začne špekulovať, aby si uplatnilo generálny pardon namiesto toho, aby zabezpečovali reálny príjem alebo aby zabezpečovali platenie do Sociálnej poisťovne. V neposlednom rade by som chcel ešte spomenúť ministerstvo výstavby, regionálneho rozvoja a myslím si, že tak ako pán Cagala, keď som zachytil jeho slová v oblasti nakladania s europrostriedkami, myslím, že plne sa stotožňujem s tým, je na stole hádam viac ako tisíc projektov, žiaľ, zlou organizáciou a nedostatkom kvalifikovaných ľudí tieto projekty stoja na stole a nie sú vyhodnocované. Dokonca informácia je taká, že zatiaľ boli vyhodnotené len 3 projekty z programu z opatrenia základná infraštruktúra, čo si myslím, že na obrovský objem peňazí, ktoré potrebujeme čerpať z týchto zdrojov, a teda na žiadosť alebo na veľký entuziazmus, do ktorej vstúpili povedzme podnikateľské subjekty alebo štátna správa a verejná správa, myslím, že je otázkou na to, že by stálo za reč, aby títo ľudia prehodnotili svoje konanie, aby sa zabezpečilo vôbec hocaké čerpanie. Myslím, že jediným čerpaním, čo tu asi bude reálne, je asi poľnohospodárska platobná agentúra. Aj tá absolútne mešká a bude ešte, by som povedal, otázka, aby dokázali vyčerpať zdroje do konca roka. Toľko by som k štátnemu rozpočtu na rok 2005. Dovoľte mi, aby som ešte prečítal pozmeňujúci návrh, ktorý podávam spolu s poslancom Igorom Šulajom. Pozmeňujúci návrh znie: A) v rámci rozpočtu kapitoly úradu vlády Slovenskej republiky na rok 2005 vykonať nasledovné úpravy: Výdavky v položke 06P0201 podporné činnosti zvýšiť o 300 miliónov korún. Zároveň doplniť kód programu 06P0201 podporné činnosti úradu vlády a zámery a ciele programu, podprogramu a prvkov a nový cieľ s názvom cieľ podpora regiónov postihnutých veternou smršťou. Názov podpora regiónov postihnutých veternou smršťou, typ, výsledok, mena, jednotka, logická báza, rok. B) v rámci rozpočtu kapitoly ministerstva životného prostredia na rok 2005 vykonať nasledovnú úpravu: Výdavky k problému tvorba a implementácia politík 07601 koncipované riadenie environmentálnej politiky, koordinácia programov znížiť o 70 miliónov Sk korún, C) v rámci rozpočtu kapitoly Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na rok 2005 vykonať úpravu výdavky v programe tvorba a implementácia politík v programe 06V01 vrcholové riadenie a kontrola znížiť o 70 miliónov Sk, D) v rámci rozpočtu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky na rok 2005 vykonať nasledujúcu úpravu: V programe tvorba a implementácia politík 05001 podpora programov pod program 0500101 kontrola a zodpovednosť za programy znížiť o 70 miliónov Sk, E) v"
ID_6572,2004,SMER,Monika Flašíková-Beňová,"Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia z 29. apríla 2004 o zrušení Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu: „Národná rada Slovenskej republiky ruší Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu zriadený na ustanovujúcej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky dňa 15. októbra 2002.“"
ID_6942,2004,SMER,Maroš Kondrót,"Dobré ráno. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, svoje vystúpenie začnem nie príliš originálne, ale vzhľadom na vývoj na našej politickej scéne za posledný rok, sa mi zdá, primerane, a to jednoduchým konštatovaním. Slovensko je v kríze, a to v kríze hlbokej. Znechutenie našich občanov z politiky je toho dôkazom. Dôkazom je i nebývalá nedôvera k ústavným inštitúciám. Extrémne nízka účasť na voľbách do Európskeho parlamentu túto skutočnosť len podčiarkla. Prečo je to tak, vážené kolegyne a kolegovia? Podľa mňa preto, že občan sa cíti zneuctený, ponížený a oklamaný. Občania sa nielenže tak cítia, ale stupeň nedôvery naznačuje, že skôr vedia, že dňom uzavretia volebných miestností sa stanú nezaujímavými. Stali sa vazalmi tejto koalície. A byť vazalom tejto koalície neznamená nič iné, ako byť nájomníkom vo vlastnom dome. A preto ani Národná rada Slovenskej republiky sa neteší úcte a vážnosti občanov tohto štátu a niet sa tomu čo čudovať. Dňa 24. 6. poslanci koalície SDKÚ, SMK, ANO, KDH s podporou Slobodného fóra v tichosti a bez pozornosti médií schválili vládou predložený materiál: zámery a postup privatizácie a doprivatizácie účasti Fondu národného majetku na podnikaní spoločnosti Západoslovenská energetika, akciová spoločnosť. Materiál predkladal predseda vlády Mikuláš Dzurinda. Jeho schválenie neznamená nič iné, len to, že vládne strany dokážu schváliť akúkoľvek nekoncepčnosť, neprofesionalitu, dokonca i s narážkami, že v súvislosti s privatizáciou došlo k porušeniu zákona. Pre predsedu vlády ako predkladateľa je totiž významným argumentom pre doprivatizáciu distribučných energetických spoločností, citujem zo strany 3 materiálu, „zosúladenie právneho a reálneho stavu v riadení týchto spoločností. Súkromným investorom bolo v minulom období predaných 49 % akcií distribučných spoločností. Súčasne však prostredníctvom transakčných dokumentov získali investori väčšinu hlasov v predstavenstve, a tým aj manažérsku kontrolu a reálne riadenie spoločnosti“. Vážené kolegyne a kolegovia, premiér vlády otvorene priznal, že skutočným vlastníkom je minoritný akcionár, a preto žiada o zosúladenie právneho a reálneho stavu.  Okrem toho sa v materiáli uvádza, že vláda v distribučných podnikoch chce dosiahnuť vyššiu efektívnosť v dôsledku adresného súkromného vlastníka a priniesť manažérske skúsenosti. Ako to chce vláda urobiť, keď predá majetkovú účasť? A na druhej strane čo jej po predaji zostane z efektívnosti súkromnej firmy? A po tretie, vláda sama priznáva, že ju už riadi súkromný investor. Že by bol neefektívny? Po ďalšie, vláda chce formovať konkurenčné prostredie. Prosím vás, ako? Predajom? Veď nebude nič vlastniť. Vláda má zámer na efektívnom fungovaní distribúcie elektrickej energie. Teraz je distribúcia neefektívna? Potom nenašla správneho vlastníka. Treba vymeniť manažérov, a nie predávať. Ďalej sa dozvedáme, že vláda chce maximalizovať perspektívu ďalšieho rozvoja podnikov a ich ziskovosť. Ako, keď tieto podniky neriadi ani teraz, keď má majoritu? Vláda chce minimalizovať riziko politických zásahov do riadenia podnikov. Teraz do nich zasahuje? Veď tvrdí, že ju riadia manažéri zahraničného investora. Po ďalšie, vláda chce zabezpečiť rozvoj ďalších aktivít podnikov, zvýšiť technickú úroveň a prevádzkovú bezpečnosť. Ako a prečo to chce urobiť, keď po predaji nebude nič vlastniť? Vláda chce rozšíriť exportné možnosti. A predstavte si, riešením je predaj štátnej účasti. Okrem toho o aké exportné možnosti ide, keď Slovensku reálne hrozí nedostatok elektriny? A ako nulový vlastník, vážené kolegyne, kolegovia, chce vláda tieto zámery naplniť preto, aby podnik smeroval k efektívnemu fungovaniu a stabilite. V tomto materiáli vládou uvedené dôvody hovoria proti privatizácii prirodzených monopolov, lebo ani jeden zo zámerov nemožno bez majetkovej účasti štátu naplniť. Takže zámer vlády je jediný, predať za každú cenu a napriek všetkému. O čom svedčí ešte tento materiál? Nuž o tom, že vláde chýba hospodárska politika a v nej ako jej súčasť energetická koncepcia zabezpečenia budúcej spotreby, ale nechýba jej chuť predávať majetkové účasti štátu. Veď posúďte sami, na jednej strane z ministerstva hospodárstva konečne po rokoch zaznieva, čo politici Smeru tvrdia už niekoľko rokov, že Slovensko je na prahu energetickej krízy, a na druhej strane vláda i ministerstvo hospodárstva i privatizácie chce predávať majoritné podiely v distribučných spoločnostiach. Čo to znamená? Že na Slovensko sa bude dovážať elektrická energia, ale občan bude z profitu tohto strategického obchodu vylúčený i napriek tomu, že ide o jeho majetok postavený na území Slovenskej republiky. Vážené kolegyne, kolegovia, podľa odborných odhadov je o slovenskej elektroenergetike, teda o prevádzke jej výrobných kapacít rozhodnuté tak kvalifikovane, že okolo roku 2009 budeme dovážať 40 % elektrickej energie. Kto na tom zbohatne? Občania? To sotva keď už i pán minister Rusko vie, že nám hrozia regulačné stupne, a to z dvoch dôvodov. Po prvé v Európe bude nedostatok elektriny a po druhé, prenosová sústava nezvládne taký enormný dovoz zo zahraničia. Ako sa bude rozvíjať priemysel? Aká bude cena elektrickej energie? Dvojnásobná? Nehrozí nám hospodársky kolaps? Nie, vážené kolegyne, kolegovia, vláda Slovenskej republiky nekoná vo verejnom záujme. Je na to dostatok dôkazov. Pokútny predaj akcií VSŽ, privatizácia SPP, privatizácia Výskumného ústavu zváračského, predaj akcií RIF prostredníctvom Fondu národného majetku a nakoniec aj nedávny predaj PPC, keď o privatizácii rozhodlo Prezídium Fondu národného majetku i napriek námietkam ministerstva privatizácie a hospodárstva. Áno, táto vláda je zlý správca, zo svojho majetku profitujú nie občania, ale tretie osoby, a to i napriek tomu, že ich záujmy má zastupovať vláda. Privatizácia majetkových účastí bola len zásterkou na pokračujúce odsávanie likvidity v štátnych monopoloch prostredníctvom napr. predstieraného poradenstva. Koho zastupujú politickí nominanti z ministerstva hospodárstva a Fondu národného majetku? Záujem občanov? Neprivatizujú našu energetiku nakoniec cudzie štátne spoločnosti? Poslanci z KDH majú obavy zo straty suverenity v súvislosti so znením euroústavy. Bude ale štát bez majetku suverénny? Nebudú potom o našej budúcnosti rozhodovať predstavenstvá štátnych akcioviek cudzích štátov, resp. súkromných firiem? Naša vláda je však ochotná ísť ešte ďalej. Už dnes vyvlastňuje majetok našich občanov pre potreby cudzieho a súkromného kapitálu a tvrdí, že to je vo verejnom záujme. Kto je tá verejnosť? Občania, ktorí boli vyvlastnení? Je takýto prístup niečo iné ako znárodnenie? Samozrejme, je, je to niečo horšie. Vláda totiž odníme pôdu našim občanom a proti ich vôli ju odovzdá súkromnej firme. To však nie je všetko. Táto vláda, ktorá vytvorila skvelé investičné prostredie, si investorov kupuje. Samozrejme, keďže je to vo verejnom záujme, občania to aj financujú. Naši občania sú tak solidárni nielen navzájom, ale i so zahraničnou súkromnou firmou. Tak toto je globalizácia v poňatí našej vlády, a to všetko len preto, aby pomocou lacných peňazí mohli byť i lacnou pracovnou silou. No ani to nie je všetko.  Naša vláda sa necíti viazaná ústavným sľubom či platnými zákonmi. Privatizačné zmluvy či zmluvy s veľkými investormi jednoducho odmieta zverejniť. To, že ide o záväzky, ktoré prejdú na bedrá všetkých občanov, resp. že ide o štátny majetok, nie je pre ňu dostatočný dôvod, dokonca ani zákon. Čo tak vláda protizákonne tají? Že by to, že konala v rozpore so zákonom? Vláda dnes tlačí napr. na Transpetrol kvôli dodávkam kaspickej ropy. No keby nepredala naše majetkové účasti, nemusela by tlačiť, mohla by rozhodovať. Nuž áno, vážené kolegyne, kolegovia, vláda Slovenskej republiky sama priznala, že porušuje zákon. Po tomto priznaní mala nasledovať demisia premiéra alebo jeho odvolanie Národnou radou vyslovením nedôvery. Táto vláda totiž už nemá žiaden mandát. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)"
ID_7040,2004,SMER,Pavol Paška,"Ďakujem pekne. Poprosím o chvíľočku. Dámy a páni, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov na úvod, kým si dovolím odprezentovať základné obsahy navrhovaného zákona v podobe, ktorá mala predsa len napomôcť lepšie pochopenie z vašej strany a možno aj navodiť atmosféru budúcej polemiky a diskusie o postupoch, ktoré, a je to rešpektovateľné, určite majú aj svoj politický rozmer. V posledných dňoch rezonuje téma zdravotníctva na Slovensku čoraz viac a najmä v súvislosti s tým, že na schôdzi Národnej rady, ktorá sa začala včera, budeme podľa programu prerokúvať šesticu reformných zákonov pána ministra Zajaca v druhom čítaní. Sám som veľmi zvedavý aj na základe skúsenosti, ktorú tvorí suma poznatkov s polemikou stavovských organizácií, pacientských organizácií, akademickej obce, ale aj odborníkov z oblasti poistenia, ktoré sú vyjadrené v desiatkach a desiatkach pozmeňujúcich návrhov k šestici reformných zákonov pána Zajaca, ako nakoniec tento zápas o reformu dopadne a či záverečné hlasovanie bude vyjadrenie logiky rozumu, alebo jednoducho opäť prevládne napriek všetkým negatívam a rizikám, ktoré z takéhoto postupu vyplývajú, politický postup v duchu účel svätí prostriedky. Všetci sme už možno aj trošku unavení po tých obrovských diskusiách, chcem vás láskavo požiadať, aby ste hlavne tí, ktorí máte záujem o túto problematiku, venovali trochu pozornosti prezentácii našej reálnej alternatívy ozdravenia slovenského zdravotníctva trpiaceho dlhodobo známymi a pomenovanými chorobami. Asi minulý týždeň sa objavil v médiách názor, že tak prezentácia vízie Slobodného fóra, ako aj náš návrh alternatívy, aj keď ide len do podstaty systému v zdravotnom poistení a v zdravotných poisťovniach, sú akési narýchlo pozliepané, nekoncepčné a ušité veci, ktoré v žiadnom prípade nemôžu fungovať. Chcel by som sa ohradiť a pripomenúť, že Smer od októbra alebo od novembra roku 2002, keď sa objavili prvé malé náznaky „ozdravenia“ z ministerstva zdravotníctva, striktne odmietol vtedy, samozrejme, ešte len filozoficky koncipovanú víziu ozdravenia zdravotníctva z dielne pána ministra Zajaca. Chcem zdôrazniť, že na tomto zákone sa podieľal tím ľudí, odborníkov, ktorí, samozrejme, na rozdiel od poradcov, oficiálnych poradcov ministerstva to robia dobrovoľne, ale treba povedať, že je za tým kus roboty a dobrej viery, aby sa podarilo dostať systém do podoby, kde v konečnom dôsledku by sme videli pred sebou spokojného občana, pacienta a poskytovateľov, ktorí bez obáv môžu rozvíjať svoju činnosť a pôsobiť v systéme zdravotníctva. Predložený návrh zákona o zdravotných poisťovniach a zdravotnom poistení je kontinuálnym pokračovaním, budeme o tom hovoriť, chcem ale ešte predbehnúť trošku tú prezentáciu a zareagovať aj na základe skúseností z včerajšej prvej oficiálnej mediálnej prezentácie na niektoré veci, ktoré ma tak trochu mrzia. Musím povedať, že som trošku sklamaný z toho, že sa interpretácie dostali do polohy, ako keby podstatou celého zákona bolo len to, že Smer populisticky chce drancovať štátny rozpočet a že navrhuje ďalšie miliardy korún. Dámy a páni, každý, kto len trošku seriózne si dal tú robotu a pozrel sa na vývoj charakteristiky dlhu a urobil si analýzu vývoja nákladovosti, a to nielen v súvislosti s technologickým a medicínskym pokrokom, ale aj so všetkými finančnými súvislosťami, musí jednoznačne dospieť k názoru, že niekto raz ten účet zaplatiť musí. Chcem zdôrazniť, že aj keď sa hovorí o desiatich miliardách korún, že v konečnom vyjadrení táto suma, ktorú štát prostredníctvom platieb za ekonomicky neaktívnych obyvateľov do systému bude dávať, bude oveľa nižšia. Sme presvedčení, že treba zmeniť systém kapitálových výdavkov, rádovo ešte pre rok 2005 sa aj v rozpočte od pána ministra Zajaca počíta so sumou skoro 3,8 miliardy korún, už by sme sa dostali niekde na úroveň len 6 miliárd korún, a čo je veľmi dôležité, nami navrhovaný systém nepočíta so žiadnymi ďalšími finančnými vstupmi štátu a žiadnymi finančnými a majetkovými garanciami fungovania štátu. Preto, a ukážeme si to v prezentácii, je veľmi dôsledne rozpracovaná činnosť kancelárie spoločných činností a dohľadu nad výkonom systému tak, aby sa zabraňovalo veľmi striktne popísaných mechanizmov tvorbe dlhu, ale aby sa dosiahla optimálna vymožiteľnosť. Dnes chcem len pripomenúť, že postupne od roku 2002 sa aj v navrhovaných zmenách zákonov č. 277 a č. 273 dosiahol stav, keď vlastne štát ručí len za Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, nie sú vymožiteľné príslušenstvá a problematicky vymožiteľná je aj istina. Chcem zdôrazniť, že prax veľmi jasne ukázala, akým spôsobom sa kumuluje potreba zdrojov. Ja použijem len tri príklady a každý, kto tomu rozumiete, budete vedieť, o čom hovorím. Dnes sú najlukratívnejšie a najefektívnejšie fungujúce tri oblasti. Trošku to zjednodušujem. Podotýkam, že všetky sú odštátnené a tie, ktoré nie sú, je o nich obrovský boj. No, nečudo. Hovoríme o výkonoch kardio, fungovanie kardiocentier, hovoríme o obrovskom zápase o dialyzačné centrá a hovoríme o biochémiách a o svalzoch. Dámy a páni, z veľmi jednoduchého dôvodu v týchto troch oblastiach bola výrazným spôsobom prostredníctvom cenového výmeru navýšená cena výkonov, a sú to oblasti, kde po prvýkrát ceny korešpondujú s objektívnymi priamymi nákladmi, režijnými nákladmi a nevyhnutnou mierou zisku, ale aby sme sa dobre rozumeli, to je to, čo každý poskytovateľ potrebuje z hľadiska svojich strednodobých a dlhodobých investícií na pokrytie miery odpisu. To je mimochodom problém, ktorý sa dnes ukazuje v zariadeniach, ktoré majú VÚC, a to bude problém, ak prejde reforma pána ministra Zajaca, aj budúcich poskytovateľov, či už budú akciové spoločnosti, alebo iné formy obchodných spoločností. Tvorba odpisov rádovo v desiatkach miliónov korún ročne, ktorá nie je dnes súčasťou konečného ocenenia v cenovom výmere, zabije všetkých poskytovateľov, ktorí sa nedostanú k zdrojom. Účet musí niekto zaplatiť. Buď nájdeme ústavné riešenie, to znamená poskytneme zo strany štátu, ktorý je dnes garantom výkonu zdravotnej politiky taký objem finančných zdrojov, aby sa dali ceny zreálniť, pretože len vtedy je možné povedať a skončiť ten cirkus na trhu, kto vlastne objektívne je dobrý a schopný ekonomicky a finančne prežiť a kto sa vlastne priživuje. Dnes to neviete posúdiť, s výnimkou niektorých neziskových organizácií, ktoré vykazujú vyrovnané hospodárenie, myslím si a veľmi dobre vieme, prečo všetci ostatní tvoria dlh, nikto z vás nevie dnes ani na regionálnej úrovni, ani na celoslovenskej povedať, či je dobrá nemocnica vo Vranove alebo v Humennom, či je dobrá v Prešove, či je tam, jednoducho ceny a príjmy za realizované výkony nekorešpondujú s reálnymi nákladmi, a pokiaľ sa tak nestane, nebude možné naozaj štandardným objektívnym spôsobom rozlíšiť, ktoré zariadenia majú odôvodnenie zostať na trhu a ktoré nemajú. Veľmi stručne už len poviem, že návrh zákona upravuje zdravotné poistenie, právne vzťahy vznikajúce na základe poistenia a prerozdeľovanie poistného, potom je to organizácia zdravotného poistenia, financovanie zdravotného poistenia, postavenie zdravotných poisťovní a podmienky na vykonávanie verejného zdravotného poistenia, činnosť zdravotných poisťovní, ich organizácia, riadenie, zriadenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne, zriadenie Spoločnej zdravotnej poisťovne, zriaďovanie rezortných odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní, podmienky na výkon nepovinného zdravotného poistenia, čo je nový inštitút, ktorý by mohol napomôcť výrazným spôsobom, potom je to zriadenie kancelárie pre správu činnosti spoločného záujmu a dohľad nad výkonom systému, nakoniec zriadenie inštitútu dohodovacieho konania a zriadenie stáleho rozhodcovského súdu. Chcem ešte poznamenať, že z pohľadu štruktúry poistenia nie je tajomstvom, prebieha dlhšiu dobu zápas o tom, či je opodstatnené zachovať na Slovensku pluralitný systém fungovania zdravotných poisťovní, alebo či by nebola z hľadiska aj vývoja režijnej nákladovosti alebo priamej nákladovosti na správu koncentrácia do jednej poisťovne. Sme presvedčení, že pluralitný systém sa osvedčil ako na Slovensku, tak aj v celej Európe a že jednoducho práve naopak zníženie alebo dosiahnutie určitej optimálnej hladiny počtu poistencov, kde na základe skúseností poisťovní hovoríme niekde o čísle 800 000, maximálne milión, to je suma, kde z hľadiska správy, dozoru a revíznych činností aj na úrovni ekonomických finančných vzťahov je zdravotná poisťovňa aj v súčasnom stave schopná realizovať relatívne vyrovnané hospodárenie. Príklady Sideria, Dôvera, menšie poisťovne, najzávažnejší negatívny prípad Všeobecná zdravotná poisťovňa, kde po tej snahe skoncentrovať trh poisťovní došlo k absolútnej alebo k preregistrácii veľkého počtu členov alebo poistencov. Poďme ale už na prezentáciu, aby som vám ozrejmil aspoň niektoré zásadné veci. Na rozdiel od reformy, ktorá prišla z dielne pána ministra Zajaca, tento zákon považujeme za alfu a omegu, za základ fungovania celého systému, ale jeho obsah a navrhované mechanizmy riešení sú kontinuálnym pokračovaním z doterajšieho vývoja v oblasti financovania zdravotnej starostlivosti, čo je ale veľmi dôležité po zaradení Slovenska do Európskej únie, samozrejme, reagujeme veľmi rýchlo aj na podnety, ktoré vyplývajú z nášho pristúpenia, a v tom je tento zákon prostriedkom na ďalší rozvoj a systém v intenciách začlenia sa Slovenskej republiky do systémov uplatňovaných v Európskej únii. Budeme ďalej hovoriť, čo tam je, len na zdôraznenie nášho, a vôbec sa nebudem tajiť, trošku politického, ale aj ideového a filozofického prístupu k riešeniu systému treba povedať, že striktne vychádzame zo skúseností európskych krajín a európskych demokracií, kde systém zdravotného poistenia funguje už 120 rokov a vykonávajú ho zdravotné a vzájomné poisťovne na základe princípov, ktoré sú implementované v návrhu zákona, je to zabezpečenie zdravia, solidarity, autonómneho riadenia, neziskovej orientácie, to je jeden zo zásadných rozdielov v našom prístupe oproti prístupu ministra zdravotníctva, zodpovednosti a sociálnej demokracie. Návrh zákona je v súlade so základnými princípmi solidárneho zdravotného poistenia, najmä s princípom nezávislej a autonómnej samosprávy poistencov a platiteľov poistného, s princípom autonómneho financovania. Bolo by veľmi časovo náročné ozrejmiť, ale ak sa pozriete na riešenia riadenia fungovania poisťovne z hľadiska"
ID_6355,2004,SMER,Renáta Zmajkovičová,"Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, predkladaná novela zákona, ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 503/2001 o podpore regionálneho rozvoja, upravuje problematiku regionálneho rozvoja z hľadiska zmien, ktoré si vynútili zmeny primárneho vnútroštátneho práva v prispôsobení sa na sekundárne právo Európskej únie. Je logické, že aj taká dôležitá oblasť, akou je regionálny rozvoj, ktorý považuje Európska únia za jednu zo svojich primárnych politík, musí byť do vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie upravená tak, aby zákony potrebné na činnosti financované zo štrukturálnych fondov korešpondovali a boli v súlade s komunitárnym právom. Predkladaná novela špecifikuje a dopĺňa mnohé nové pojmy a zákony, ktoré je potrebné rešpektovať v súvislosti s čerpaním štrukturálnych fondov po vstupe Slovenska do Európskej únie. Súhlasím s tým, že v prípade Slovenskej republiky, ak regióny chcú čerpať finančnú pomoc z prostriedkov Európskej únie, musia rešpektovať legislatívu a postupy, ktoré sú v súlade s nariadeniami Rady Európskych spoločenstiev. Vážené kolegyne, kolegovia, avšak doplňujúce odseky 5, 6 a 7 v § 11 sa síce odvolávajú na nariadenie Rady Európskych spoločenstiev č. 1260/1999 a ustanovujúce všeobecné ustanovenia o štrukturálnych fondoch a nariadenie Rady Európskych spoločenstiev č. 438/2001 o systéme riadenia kontroly pre pomoc poskytovanú v rámci štrukturálnych fondov, avšak v realite Slovenskej republiky vyvolávajú vo mne obavu, že na rozdiel od vyspelých západných členov štátov EÚ, ktoré si pomocou štrukturálnych fondov pomohli vyrovnať regionálne rozdiely a najmä smerovali na pomoc do zaostalých regiónov, u nás sa tento proces prísne centralizuje a samospráva regiónov bude v rozhodovaní úplne na okraji. Týmto sa samosprávne kraje stávajú len zberateľmi projektov. Úplnú rozhodovaciu právomoc bude mať vláda Slovenskej republiky, resp. príslušné ministerstvo a veľká právomoc pri výbere projektov pripadne na platobné jednotky – platobné agentúry. O regiónoch sa bude naďalej rozhodovať centralisticky, čo v súčasnom silnom dopyte po financiách a chronickom nedostatku prostriedkov pre zariadenia spadajúce pod samosprávu krajov, miest a obcí môže znamenať aj ďalší nárast korupcie a ovplyvňovania centrálnych štátnych orgánov, ktoré budú o prideľovaní prostriedkov a o výbere prioritných projektov rozhodovať. Veď sú všetkým všeobecne známe kauzy s predvstupových fondov PHARE spojené s odvolávaním čelných predstaviteľov, ktorí rozhodovali o prostriedkoch z Európskej únie. Je opodstatnené presvedčenie, že budú podporované skôr väčšie projekty, za ktorými budú stáť silné lobistické skupiny spoločností, ktoré majú už teraz silnú pozíciu v príprave a v monitorovaní projektov.  Financovanie z postupových prostriedkov, ako je deklarované v práve Európskych spoločenstiev, je poskytované na základe doplnkovosti pri čerpaní zo štrukturálnych fondov. To znamená, že 75 až 80 % prostriedkov poskytuje Európska komisia, 15 % štátny rozpočet, 5 % mestá a obce. Tieto percentá sú orientačné, špecifikované v závislosti od výzvy na predkladanie projektov, ktorá ich určuje. Avšak regionálne samosprávy, ktoré v podstate teraz fungujú ako rozpočtové organizácie úplne závislé od pridelených prostriedkov zo štátu, nemajú z čoho poskytovať už uvedené percento doplnkovosti, ktorým sa majú podieľať na projektoch. A čím väčší a finančne náročnejší projekt bude samospráva v partnerstve financovať, tým väčšie bude percento prostriedkov, ktoré bude musieť spolufinancovať. S týmto problémom už bojuje samospráva a je už aktuálny po vyhlásení prvej výzvy operačný program Základná infraštruktúra na podávanie projektov zo štrukturálnych fondov.  Pravdou je, že ani tých 5 %, ktorými by sa mali mestá a obce podieľať ako koneční príjemcovia nenávratných finančných príspevkov zo štrukturálnych fondov, im dosiaľ nebolo pridelených. Pýtam sa, ako majú vyššie územné celky finančne participovať na programoch a projektoch financovaných Európskou úniu, z akých zdrojov, keď sa fiškálna decentralizácia doteraz neuskutočnila? Financovanie regiónov priamo na samosprávy existuje v Európskej únii. Slovensko si bude musieť zrejme pár rokov počkať. Paradoxom je, že v tomto sa vláda Slovenskej republiky únii nesnaží priblížiť, skôr naopak.  Vo všetkých členských štátoch Európskej únie počet, zameranie, vypracovanie a implementácia regionálnych operačných programov je v kompetencii regionálnej samosprávy na báze princípov partnerstva a subsidiarity. Predkladaná novela však túto kompetenciu určila vláde. Vážené kolegyne, kolegovia, je to len ďalší dôkaz centralizmu vlády smerom k regionálnej samospráve. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)"
ID_6673,2004,SMK,Pál Csáky,"Ďakujem pekne za pripomienku, pani poslankyňa. Súhlasím s vami, že zrušenie zákona, nedemokratického zákona bol dobrý krok a demokratický krok. Dovoľte mi pripomenúť, že Rumunská republika v tejto chvíli nevstúpila do Európskej únie, to znamená, nie je členskou krajinou Európskej únie, takže sloboda pohybu občanov má iný režim smerom k Rumunskej republike ako v prípade členskej krajiny Európskej únie. A ešte raz vám môžem deklarovať, že ak vznikne problém, budeme na to reagovať. V tejto chvíli, zdá sa, predpokladáme, že takýto problém nevznikne a neexistuje. Ale ešte raz, ak tu vznikne problém, samozrejme, budeme reagovať. Ďakujem pekne."
ID_6506,2004,SMK,László Miklós,"Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predovšetkým vám ďakujem, že ste mi umožnili ešte vystúpiť a uviesť návrh zákona v druhom čítaní. Je to vcelku jednoduchý návrh zákona, ktorý nebudem musieť ani dlho uvádzať. Ide o prevzatie príslušnej smernice Európskeho parlamentu a Rady a príslušných princípov a záväzkov, ktoré vyplývajú z takzvaného Oruského dohovoru o zhromažďovaní a sprístupňovaní informácií o životnom prostredí. V našom právnom poriadku upravuje problematiku prístupu verejnosti k akýmkoľvek informáciám zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám. Ale keďže v životnom prostredí je mnoho špecifík, bolo potrebné, aby sme tento zákon upravili, respektíve aby sme vytvorili nový zákon, ktorý práve tieto špecifiká v životnom prostredí zohľadňuje. Treba povedať, že pôvodný náš návrh obsahoval ešte ďalšiu časť a to sprístupňovanie informácií, pretože však túto časť upravuje aj spomínaný platný zákon č. 211/2000 Z. z., preto sme túto časť potom následne z návrhu zákona vynechali. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že môžete tento zákon podporiť s čistým svedomím. Ďakujem pekne."
ID_7099,2004,SMK,László Gyurovszky,"Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá na rokovanie Národnej rady po schválení vo vláde ako vládny návrh. Návrhom zákona sa zabezpečuje úplná transpozícia smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES zo 14. októbra 2003, ktorou sa ustanovuje schéma obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady č. 96 ES o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania. Účelom zákona je upraviť obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov a znečisťujúcich látok. Princíp spočíva v pridelení kvót znečisťovateľom, ktorí následne odovzdajú späť také množstvo kvót, ktoré sa rovná množstvu emisií vypustených v príslušnom období. V prípade, že znečisťovateľ vypustí menej emisií, prebytočné kvóty môže predať záujemcovi, napríklad prevádzkovateľovi, ktorý mal vyššie emisie ako množstvo kvót. Tým sa zabezpečí, že v súhrne sa z prevádzok vypustí len také množstvo emisií, ktoré zodpovedá množstvu kvót a podporuje zníženie emisií tam, kde je to z ekonomického hľadiska najúčinnejšie. Zákon stanovuje práva a povinnosti prevádzkovateľov a iných subjektov pri zapojení sa do schémy obchodovania alebo systém obchodovania vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy. Schéma obchodovania s emisiami skleníkových plynov sa vytvára zároveň vo všetkých členských štátoch Európskej únie, čo otvára možnosť pre medzinárodné obchodovanie a prílev financií zo zahraničia a prenikaniu nových technológií do nášho priemyslu. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, verím, že predkladaný návrh zákona o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov schválite a následne posuniete do druhého čítania. Ďakujem."
ID_6593,2004,SMK,Gábor Gál,"Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, vážený pán minister, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 10. mája 2004 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Skrátené legislatívne konanie k predmetnému návrhu zákona bolo schválené uznesením Národnej rady z 11. apríla 2004. Návrh ústavného zákona obsahuje po formálnej i právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Z dôvodovej správy vyplýva, že vládny návrh ústavného zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, nebude mať vplyv na životné prostredie, nebude mať vplyv na zamestnanosť. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení vládneho návrhu ústavného zákona. Problematika vládneho návrhu ústavného zákona je upravená v práve Európskej únie. Návrh zákona je úplne kompatibilný s právnymi normami Európskej únie. Návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi priority odporúčané v Bielej knihe. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh ústavného zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 713 z 30. apríla 2004 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh ústavného zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh ústavného zákona prerokovali v druhom čítaní do 14. mája 2004 a v gestorskom výbore do 18. mája 2004. Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu."
ID_8201,2005,ANO,Ľubomír Lintner,"Ďakujem pekne. Ja by som chcel upriamiť, aj za skupinu našich poslancov, aj za seba, pozornosť k tomu, čo tu predniesla pani poslankyňa Štrofová. Tak ako aj ona spomínala, týkali sa inštitúcie, ktorá nemá historicky dlhé trvanie, ale domnievam sa, že z pohľadu zabezpečenia dostatočnej bezpečnosti, komunikácie príslušných rezortov či inštitúcií zo Slovenska s inštitúciami NATO a Európskej únie má veľmi dôležitú pozíciu. Ja som sa o tých skutočnostiach potreby finančných prostriedkov dozvedel práve na rokovaní toho výboru, ktorý spomínala pani poslankyňa, ako novozvolený člen tohto výboru a mrzí ma, že som o tých skutočnostiach nevedel skôr, lebo by som bol urobil maximum, aby som povedzme presvedčil kolegov v koalícii, aby akceptovali aspoň niektoré z týchto požiadaviek. Pretože ak dobre vnímam tú argumentáciu predstaviteľov NBÚ, z tej vychádza, že NBÚ potrebuje teraz na zabezpečenie činnosti financie rádovo v desiatkach miliónov, ale ak sa tieto skutočnosti nezabezpečia, tak potenciálne inštitúcia, ako je Slovenská informačná služba, ministerstvo obrany, ministerstvo zahraničných vecí, ministerstvo vnútra, na to, že nebude mať dostatočnú bezpečnosť svojich komunikačných sietí, bude žiadať prostriedky rádovo na úrovni stoviek miliónov až miliardy. Preto sa prihováram za podporu predovšetkým tých návrhov, ktoré sú realizované z hľadiska možnosti, teda výmeny s ministerstvom obrany, a aj tie, ktoré sú predkladané v tej ďalšej časti. Ďakujem."
ID_8053,2005,ANO,Jirko Malchárek,"Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, predkladám vám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 217/2003 Z. z. o podmienkach uvedenia biocídnych výrobkov na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona upravuje doterajší právny stav tak, aby bol zákon o podmienkach uvedenia biocídnych výrobkov na trh plne kompatibilný s nariadeniami Komisie Európskeho spoločenstva. Predkladaným návrhom novely zákona sa tiež upravuje postavenie Centra pre chemické látky a prípravky ako národného orgánu v oblasti biocídnych látok a výrobkov a legislatívnotechnicky sa upravujú aj niektoré oblasti, na ktoré pri aplikácii zákona ukázala prax.   Keďže sa ma viacerí poslanci pýtali, čo to sú biocídne výrobky, tak podľa Smernice Európskeho parlamentu zo dňa 16. februára 1998 novo definovanou skupinou chemických a biologických výrobkov. Ich používanie je nevyhnutné na ničenie, reguláciu, výskyt alebo odpudzovanie škodlivých živých organizmov, ktoré môžu ohrozovať zdravie ľudí, zvierat alebo poškodzovať prírodné a vyrábané produkty. Ďakujem pekne za pozornosť a prosím, aby ste tento vládny návrh zákona podporili do druhého čítania."
ID_7456,2005,HZDS,Miroslav Abelovský,"Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, ako spoločný spravodajca, samozrejme, vystúpim ešte aj na záver rozpravy, chcem však reagovať veľmi stručne na doterajší priebeh rozpravy a vysloviť skepsu v tom, že ak bude takto pokračovať rozprava, obávam sa, že žiadny nový Trestný zákon v tomto parlamente neprijmeme. Vidím, že naivne som sa domnieval, že keď sme skončili rokovanie v ústavnoprávnom výbore aj ako výbore gestorskom, že sme minimálne ustálili rozsah, ktorý je potrebný na prijatie nového Trestného zákona, ale vidím, že som sa mýlil, že tu prakticky pribúdajú ako huby po daždi ďalšie veľmi závažné pozmeňujúce návrhy, ktoré neodzneli na tých mnohých, zdôrazňujem, na tých mnohých diskusiách, ktoré sme mali v ústavnoprávnom výbore a kde sme si akosi predsavzali, že ak nebudú prijaté počas tohto funkčného obdobia žiadne zákony a budú prijaté tieto dva základné kódexy, urobili sme pre náš právny poriadok veľmi veľký kus práce. Niektoré pozmeňujúce návrhy, samozrejme, chápem, ktoré boli podané, pretože je veľmi ťažko predvídať hlasovanie o niektorých pozmeňujúcich návrhoch, a musia byť akosi v zálohe aj také, ktoré potom ak neprejdú, nastúpia na ich miesto. Ale nechápem, aby po 10-ročnej príprave rekodifikácie trestného práva tu odzneli také pozmeňujúce návrhy, aké boli prednesené. Žiaľ, musím povedať a mám vážne podozrenie, že aj zo strany predkladateľa. Ale chcel by som hovoriť o tom, čo azda pán minister vystúpil a diskutovali tu už aj predo mnou iní poslanci – otázka právnických osôb. Nemyslím si, že je to otázka, ktorá bude vyriešená tak alebo onak, nejakým spôsobom zásadne zmení Trestný zákon. Nie je to alfa a omega Trestného zákona, aj keď si myslím, že vedel by som si zadefinovať svoj postoj k tomu, tak ako to urobili niektorí iní poslanci, že ak to neprejde, nebudem hlasovať za zákon ako celok. V prvom rade som prekvapený, že niektorí diskutujúci poslanci vo svojom ústnom vystúpení odmietli tento inštitút, ale pokojne podpíšu pozmeňujúci návrh, ktorý je presne opačný.  Prečo ja nesúhlasím so zavedením právnických osôb? Je to z toho dôvodu, že to vyplýva z konštrukcií nášho trestného práva, ktoré je tu platné od nepamäti a jeho základ je v konštrukcii zodpovednosti páchateľa za zavinenie trestného činu, to znamená či už konania úmyselného, alebo z nedbanlivosti. Právnická osoba je fikcia, ktorá vstúpila ešte v rímskom práve do právneho poriadku ako určitá náhrada z dôvodu zodpovednosti fyzických osôb, prípadne majetkovej účasti na právnickej osobe ako takej. Najstaršou právnickou osobou je štát. Ja sa pýtam: Prečo by potom štát nemal figurovať? Pretože z histórie minimálne sú poznatky, že štát priviedol nielen fyzické a právnické osoby, ale celé národy do nešťastia. Ak teda máme byť dôslední, potom určite by takouto zodpovednou osobou mohol byť aj štát. Je to veľmi ťažké si predstaviť, ako pre mňa je veľmi ťažké si predstaviť na lavici obžalovaných právnickú osobu. Ak teda bude prijaté, prijmeme zároveň rozhodnutie, ktoré podľa trestného práva podľa mňa je absolútne neprípustné, a to zodpovednosť subjektu obžalovaného a potom aj odsúdeného za výsledok. Za výsledok konania, ktoré nebude pokryté žiadnym ani úmyselným, ani nedbanlivostným zavinením.  Je to aj viacej dôvodov, prečo som proti takémuto zneniu. O jedných hovorili tu, čo skutočne si myslím, že ide o dvojité potrestanie jednak tých, ktorí sú zodpovední za chod právnickej osoby, t. j. najmä štatutárov, ale niekedy aj vlastníkov tej právnickej osoby. Samozrejme, dosah na zamestnancov, ale napríklad aj na veriteľov, ktorí v dobrom úmysle vstúpili do právnych zväzkov s touto právnickou osobou. Ako oni k tomu prídu, že v dobrej viere vstúpili a táto právnická osoba bude vyhlásená, bez toho, aby si mohli akýmkoľvek spôsobom uspokojiť svoju pohľadávku, bude takáto právnická osoba zrušená prostredníctvom trestného práva. Takže to sú moje hlavné argumenty, ktoré ja vidím a neľpel by som až tak na tom, či my vyhovieme smerniciam, ktoré sú a ktoré vyplývajú z európskeho, teda z prístupových rokovaní s Európskou úniou. Nakoniec náš neďaleký sused Rakúsko, a to je akýsi jeden z hlavných argumentov – nešťastie v Kaprune, takého ustanovenie nemal. Na čom ja ako právnik s 34-ročnou praxou nevidím nič zvláštne, pretože sa stáva, že nie je možné vyvodiť trestnú zodpovednosť ani voči fyzickej osobe. Prečo by nebolo možné vyvodiť takýto istý výsledok v podobe oslobodzujúceho rozsudku voči osobe právnickej? Pokiaľ vzniká prepadnutie majetku, tu vidno úplne jasne snahu predkladateľa na mieru únosnú sprísniť sankcie. Je to jedna z najprísnejších sankcií strata majetku, teda prepadnutie majetku, má sa na mysli celého majetku alebo jej veľkej časti pri prakticky zmenenom dôkaznom bremene. To je pre mňa ako pre právnika neprípustné. Za to nikdy nemôžem zahlasovať, pretože to je znova také niečo podobné ako pri právnických osobách. To znamená zodpovednosť za výsledok. No a tretia výčitka, ak by som teda postupoval podľa chronológie pána ministra, je založenie a zosnovanie zločineckej a teroristickej skupiny. O tom odznela v našom výbore, myslím, dosť rozsiahla diskusia a ja som svoje výhrady povedal. Považujem za absolútne neprípustné pre aplikáciu tohto ustanovenia, ktoré bolo zavedené novelou do nášho Trestného zákona v roku 1999, aby za také dlhé časové obdobie nebol nikto z páchateľov odsúdený, aby sa toto ustanovenie zneužívalo na to, že sú, samozrejme, po vznesení obvinenia povolené ITP a obyčajne podozriví sú vzatí do väzby.  Odznel tu pred chvíľou pozmeňujúci návrh, ktorý je možné za určitých okolností akceptovať a práve preto som hlasoval aj v ústavnoprávnom výbore za to, aby toto ustanovenie, ktoré je teraz platné, bolo z nášho Trestného zákona, teda aj z predloženého vládneho návrhu vypustené. Takže ešte sa vrátim azda jednou vetou k tomu, ak chceme schváliť novelu, teda rekodifikovaný Trestný zákon, upustime od týchto ďalších a ďalších pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré vnášajú už aj tak dosť veľký chaos, ktorý tu je pri prijímaní tejto normy, o to viac, že viaceré vystúpenia kolegov mali odznieť v prvom čítaní ohľadne tejto normy, pretože, ak sa dobre pamätám, v prvom čítaní som v diskusii, v rozprave k tejto právnej norme vystúpil jedine ja. Ďakujem."
ID_8040,2005,HZDS,Miroslav Maxon,"štvorcového metra. Takže ak je priemer 0,87 štvorcového metra v rámci Slovenskej republiky, tak v Bratislave je to 0,63. A ak som teda v predchádzajúcom spomínal ešte podiel nákladov na bývanie z príjmov domácností, tak aj tam je tá situácia alarmujúca a opäť je to dôvod, pretože by sme nemali takýmto spôsobom negatívne vstupovať do stavebného sporenia a on nakoniec spraví podstatne väčšie škody ako prínos do štátneho rozpočtu. Vy uvažujete, že by štátny rozpočet tým mohol získať maximálne 200 až 250 miliónov Sk, ale myslím si, že tie multiplikačné efekty, ktoré tu boli spomínané aj kolegyňou Antošovou, aj ostatnými kolegami v súvislosti s nepriamymi daňami a tak ďalej určite prevýšia ten zámer, ktorý máte. Ale dovoľte mi ešte teda na záver sa zmieniť o podiele nákladov na bývanie z príjmov domácností. Úplne super v rámci Európy je na tom Malta. Tento podiel predstavuje 5,9 percenta nákladov na bývanie z príjmov domácností. Trošku lepšie je na tom Portugalsko. Je to 10,5 percenta, Maďarsko 18, Rakúsko 19, Slovensko je v Európskej únii predposledné a má 26,5-percentný podiel nákladov na bývanie z príjmov domácností. Od nás horšie sú to teda informácie, ktoré som čerpal zo zdrojov Ministerstva pre miestny priemysel Českej republiky. Takže, ak sú tam teda nejaké nepresnosti, tak sa ospravedlňujem, ale boli tam kurzové prepočty, tak z toho pohľadu by to malo byť v poriadku. Horší od nás už sú len Španieli, pán minister, a ich podiel nákladov na bývanie z celkových nákladov na náklady domácností predstavuje 30,4 percenta. Takže aj v tejto oblasti je tá situácia určite nie uspokojujúca a alarmujúca a všetko to, čo som povedal, aj náklady na bývanie, aj náklady na obstaranie bytu stále teda potvrdzujú, že štátna politika bývania by mala byť našou prioritou a nemali by sme na úkor iných priorít, ktoré požadujú vládne strany súčasnej vládnej koalície, zasahovať do tohto systému. Nakoniec, hovorím to so všetkou pokorou aj s istou mierou, pomerne vysokou mierou profesionálnej skúsenosti. Určite by ste mi možno, pán minister, vrátili, že aj my sme vstupovali do stavebného sporenia príliš často a príliš často na to, aby sa ten systém stabilizoval. Na druhej strane treba povedať, že v závere toho funkčného obdobia sa nám už podarilo ten systém stabilizovať. Veľmi korektne treba povedať, že tá vaša ambícia koncom minulého roku položila istý stabilizačný prvok stavebného sporenia aj pre stavebných sporiteľov, aj pre stavebné sporiteľne ako také a tento zásah naozaj považujem za nie dobrý, nie správny, prinášajúci výsledný efekt do štátneho rozpočtu 200 miliónov korún. Myslím si, že by bolo korektné hľadať iné možné rezervy získania zdrojov na tie priority, ktoré ste si politicky stanovili a bolo by podstatne správnejšie, keby sa do systému a metodiky výpočtu stavebného sporenia nevstupovalo. Som presvedčený, že by to privítali aj predovšetkým sporitelia, ale aj stavebné sporiteľne a myslím si, že aj z hľadiska rozpočtového hospodárenia prostredníctvom multiplikačných efektov cez nepriame dane by to bolo podstatne a podstatne lepšie. Dámy a páni, dovoľte mi, aby som vám poďakoval za pozornosť."
ID_7667,2005,HZDS,Ján Cuper,"Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem iba doplniť poslanca Maxona v tom, že jeho slová neboli nejakým obmedzovaním demokracie. V tomto parlamente si každý, kto má odvahu a kto chcel, našiel priestor, ako povedať to, čo povedať chcel. A ja tu sedím pomerne dlho, aby som to mohol posúdiť. Pán Maxon však chcel povedať inú vec. Pán Maxon chcel povedať, že u niektorých politikov, najmä z vládnej koalície, sa vyžaduje dokonca vyššia miera zodpovednosti ako u politikov opozície, ktorí na rozdiel od niektorých politikov vládnych strán a tohto parlamentu, predstaviteľov tohto parlamentu vyjadrili nesúhlas so zmluvou, lebo tu každý hovorí o ústave, ono je to Ústavná zmluva, teda je to medzinárodná zmluva. A, žiaľbohu, aj média takto hovoria o ústave, je to medzinárodná zmluva, nie je to vnútroštátna zmluva. A pán Maxon hovoril o tom, že predseda parlamentu a aj teda vládna strana – a v danom prípade je to, žiaľbohu, KDH – by mala mať vyššiu mieru zodpovednosti, pretože mal by tu byť konsenzus vládnych strán združených vo vládnej koalícii. My ako opozícia, samozrejme, nesieme menšiu mieru zodpovednosti za riadenie tohto štátu. A napriek tomu sme ochotní podporiť Ústavnú zmluvu. Ďakujem za pozornosť."
ID_7794,2005,HZDS,Karol Džupa,"Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády, bol som súčasťou oficiálnej delegácie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Dr. Pavla Hrušovského počas oficiálnej návštevy predsedu Bulharského parlamentu na pôde hlavného mesta Slovenskej republiky, na pôde parlamentu aj na pôde vlády Slovenskej republiky. Už v tomto období sa predseda parlamentu Bulharska uchádzal o našu priazeň a podporu integračných iniciatív Bulharskej republiky smerom k vstupu do Európskej únie. Aj ústami predsedu Národnej rady, rovnako aj členmi delegácie to bolo prisľúbené. Je preto potešením konštatovať nielen za skupinu Slovensko – Bulharsko Medziparlamentnej únie, ktorej som podpredseda, ale aj za tento parlament, aj v mene predsedu parlamentu, že v rekordne krátkom čase Bulharsko splnilo kritériá a dostalo pozvánku, ktorú dnes, verím, jasnou potrebnou väčšinou schválime. A preto považujem tento bod programu nielen za pracovný, ale aj svojím spôsobom slávnostný, pretože si nárokujem za nás členov skupiny Bulharsko – Slovensko aj za poslancov Národnej rady, že sme malým dielom prispeli k tomuto snaženiu. Ďakujem."
ID_7575,2005,KDH,Július Brocka,"Ja s pánom Fajnorom nemám absolútne nič spoločné. Dámy a páni, prosím vás, ja mám tiež svoj sen aj sny. Ale keď v roku 2000 Európska únia alebo teda orgány Európskej únie rokovali o tomto 10-ročnom pláne, tak vtedy bol podiel v ekonomickom raste medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi 70 : 100 %. V roku 2004, minulý rok sme sa stali členmi Európskej únie a rozdiel výkonnosti našej ekonomiky, slovenskej, voči Európskej únii, voči európskej pätnástke, je 50 : 100 %. To znamená, my sme ekonomicky zaostávali za Európskou úniou viacej ako Európska únia v roku 2000 za Spojenými štátmi. Ale to nie je len o tom, že my sme rozriedili tou našou produktivitou a rastom ekonomiky tú celkovú ekonomiku Európskej únie, ale že Európska únia sa vzďaľuje tým možným nástrojom a podmienkam a metódam, ako môže byť konkurencieschopná, že my dneska na Slovensku sme v niektorých veciach, by som povedal, tak trošku tú Európu aj predbehli. Ale aby som nehovoril len teda vážne, ja mám teda pripravený aj jeden taký úsmevný príbeh alebo vtip, ale to poviem až v ďalšej faktickej poznámke, lebo teraz by som to nestihol."
ID_7473,2005,KDH,Pavol Minárik,"Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Navrhujem do programu zaradiť návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k Zmluve o Ústave pre Európu. Tento materiál máme rozdaný, lebo sme ho doručili so 16 podpismi. Je to tlač 1022. Podľa nášho názoru Zmluva o Ústave pre Európu zásadným spôsobom mení charakter Európskej únie a vytvára z nej právny subjekt, ktorý disponuje všetkými znakmi štátu, a preto jediným ústavne konformným spôsobom, ako sa s touto zmluvou vysporiadať, je využitie čl. 7 ods. 1 ústavy. Ďakujem pekne."
ID_7590,2005,KDH,Martin Fronc,"460 korún mesačne. Samozrejme, ak by si tie splátky rozložil na 15 rokov, tak ešte budú nižšie. Takže záťaž, o ktorej sa často hovorí, je naozaj minimálna, keď uvážime to, čo som už spomínal, že vysokoškolsky vzdelaný občan má vyššie a lepšie príjmy, ako ich majú občania, ktorí takéto vzdelanie nemajú. Domnievam sa, že obavy z pôžičiek sú naozaj neopodstatnené a často zbytočne dramatizované. Splátka úveru totižto nemôže byť pre absolventa vysokej školy naozaj takým vážnym bremenom, najmä keď si uvedomíme, že dnes si ľudia požičiavajú desaťtisíce na televízory, práčky či iný spotrebný tovar v splátkových predajoch za podstatne horšie úroky a investujú tak do lepších životných podmienok. Ale myslím si, že rovnako by sme si mali začať vážiť vzdelanie a investovať doň. Vážené dámy, vážení páni, som presvedčený, že keď si niekto začne za čosi platiť, začne požadovať za svoje peniaze aj kvalitu. Je totiž typická ľudská vlastnosť, že keď máme niečo zadarmo, teda, presnejšie, keď za niečo neplatíme, nedokážeme si to vážiť a nestaráme sa príliš o to. A teda inak sa začnú správať aj študenti. Za to, za čo budú platiť, začnú postupne požadovať to, aby im pedagóg predniesol kvalitnú prednášku, aby zorganizoval zaujímavý seminár, aby sa na svoje hodiny riadne pripravoval, aby počas konzultácií bol k dispozícii študentom. Dotazníky hodnotenia pedagógov potom nebudú len akousi povinnou jazdou, ale stanú sa skutočným nástrojom kontroly kvality vyučovacieho procesu. Občas počúvam argumenty, ako by si to asi mali naši študenti na vysokej škole zabezpečiť, či rôzne pochybnosti o tom, kto a ako je volený do študentských komôr, akademických senátov a podobne. Ale práve o tom to je. Vysokoškolák predsa nie je bezprizorná bytosť, ale dospelý človek, ktorý musí byť zodpovedný sám za svoj život, za svoje štúdium aj za jeho financovanie. Kto sa stará o to, ako si so životom, so zdravotnými, sociálnymi odvodmi či daňovými odvodmi poradí absolvent strednej školy, ktorí sa rozhodol, povedzme, neštudovať na vysokej škole alebo dokonca ktorý sa nedostal na vysokú školu pre nedostatok miesta? Ale samotné školné určite nie je jediným receptom na to, ako zlepšiť kvalitu. Ešte v lete sme urobili pre skvalitnenie ďalší krok a upravili sme návrh zákona tak, aby Akreditačná komisia mohla kedykoľvek vyslať svojho odborníka na časť vzdelávacieho procesu a napr. aj na neverejnú časť štátnej skúšky. Takže ak by mal študent pochybnosti o tom, či ho budú jeho pedagógovia objektívne skúšať a posudzovať, môže to zaistiť aj tým, že na takejto skúške sa zúčastní odborník z Akreditačnej komisie. Dobrá vysoká škola, to nie je len vysoká škola, ktorá je dobre vybavená. Dobrá vysoká škola, to nie sú len dobrí pedagógovia, ale to sú aj dobrí študenti. A pýtam sa, čo môže byť lepšou motiváciou ako prospechové štipendiá. Viete dobre, že dnes na vysokých školách prakticky neexistuje odmeňovanie kvalitných študentov. Takže je úplne jedno, či niekto skončí s červeným diplomom alebo absolvuje vysokoškolské štúdium len tak-tak, ako sa hovorí, s odretými ušami. Návrh zákona však počíta práve so zavedením prospechových motivačných štipendií. Dokonca vláda odsúhlasila zmenu a škola bude musieť až 35 % z vybraných prostriedkov použiť v prvom rade práve na tieto motivačné prospechové štipendiá. A konečne takto bude môcť byť ocenená kvalita, usilovnosť, talent a dobrý výsledok študenta. Zvyšných 65 % prostriedkov zo školného pôjde práve na skvalitnenie výučby, na vybavenie vysokých škôl pomôckami, výpočtovou technikou, knihami, potrebnými pokusnými materiálmi, ktoré často si dnes študenti musia kupovať. A na to, aby sa tieto peniaze použili skutočne tam, kde práve študenti cítia ich najväčšiu potrebu, zavádza zákon pre študentov práve v senáte právo, v istom zmysle by som to nazval právo veta. Ďalej, odhadujeme, že asi 20 % zo študentov by mohlo získavať prospechové štipendium a ročne by to mohlo robiť čiastku okolo 15 000, možno 20 000 korún pri priemernom školnom, ktoré máme odhadované na začiatku vo výške okolo 8 000 korún. Teda summa summarum je to veľmi jednoduchá matematika. Aj ten študent zo strednej vrstvy, ak sa bude dobre učiť, naozaj ak sa bude dobre učiť, tak ešte na tom môže v konečnom dôsledku získať. Takže mechanizmov na skvalitnenie vysokoškolského vzdelávania je v reforme nastavených niekoľko. A zároveň chcem pripomenúť, že vznikajú dve nezávislé agentúry, ktoré by mali v krátkom čase začať hodnotiť kvalitu našich vysokých škôl a univerzít. Jedna z nich by mala byť pod záštitou Slovenskej rektorskej konferencie a ministerstva školstva, druhá je nezávislá agentúra. Panie poslankyne, páni poslanci, v roku 2002 sme urobili prvú časť vysokoškolskej reformy. Aj vtedy mala množstvo odporcov, ale našťastie zvíťazili vecné argumenty pred politikou. Teraz po troch rokoch vidíme prvé výsledky tejto reformy. Nastavili sme nový systém financovania a ďalšie mechanizmy, ktoré začali vysoké školy učiť šetriť a efektívne hospodáriť. A ten výsledok po troch rokoch je taký, že nemajú vysoké školy dlhy. Z 20 verejných vysokých škôl 14 skončilo s kladným hospodárskym výsledkom skoro 300 mil. korún. A to sú prostriedky, ktoré vysoké školy použijú na svoj ďalší rozvoj. Jednoducho motivovali sme ich k efektívnemu hospodáreniu a jednoducho sa ho museli naučiť. Reformu však musíme dokončiť. Finančné prostriedky získané zo školného naučia školy bojovať, zápasiť o svojho študenta. A neexistuje lepší mechanizmus ako konkurencia, aby boli manažmenty vysokých škôl takto donútené prinášať kvalitu. Myslím si, že o tejto reforme sa už hovorilo dosť. A som presvedčený, že je načase ju schváliť. Viete, v istom časopise konštatoval jeden z renomovaných novinárov, že ako minister školstva som investoval do diskusie o nej viac ako polovicu svojho pracovného i mimopracovného času. Fakt je, že som presvedčený, že s výnimkou tých, ktorí nechcú počuť o tejto reforme, získala reforma podporu väčšej časti akademickej obce a získala podporu aj u značnej časti študentov, napriek tomu, že zavádza školné. V médiách síce stále rezonujú skôr odporcovia, chápem, že je to zaujímavejšie pre médiá, ale sú aj mládežnícke organizácie, ktoré reformu podporujú. A chcem povedať, že k nej sa pridali aj viaceré senáty priamo vysokých škôl, môžem vymenovať Trnavskú univerzitu, Slovenskú poľnohospodársku univerzitu, univerzitu v Ružomberku. Nakoniec, páni poslanci, panie poslankyne, viete, že som diskutoval aj s mnohými z vás, ktorí máte v rukách rozhodnutie o tom, či zmodernizujeme a zefektívnime náš vysokoškolský systém alebo nadlho pochováme reformu a spolu s ňou aj šance na zlepšenie nášho vysokého školstva. Ja si uvedomujem, páni poslanci a panie poslankyne, že táto reforma prináša aj zavedenie nepopulárneho kroku, ale zodpovedný politik musí robiť aj ťažké a nepopulárne rozhodnutia. Ak teraz spolu nenájdeme podporu pre túto reformu, pôjdeme podľa môjho presvedčenia proti vysokým školám, pôjdeme proti trendu Európskej únie a vyspelých krajín OECD. A nakoniec chcem povedať, že aj nedávne hodnotenie Slovenska zo strany OECD nám jasne a jednoznačne odporúča, aby sme zaviedli školné spolu s účinným sociálnym systémom. Panie poslankyne, páni poslanci, predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými právnymi predpismi, nie je v rozpore so žiadnymi medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky ani s právom Európskej únie. Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, buďte odvážni a buďte zodpovední pri svojom rozhodovaní, pretože toto rozhodnutie potrebujú študenti, vysoké školy aj celá naša krajina, Slovensko, ktorá práve môže budovať na svojom ľudskom potenciáli, na vzdelaných ľuďoch. Ďakujem. (Potlesk.)"
ID_8066,2005,KSS,Vladimír Ďaďo,"Ďakujem. Pán podpredseda, podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, v podstate moje vystúpenie bude veľmi krátke. Veľmi krátke aj z toho dôvodu, že sme v prvom čítaní a nebudeme sa tu nejako presviedčať o tom, čo nám dovoľuje, alebo nedovoľuje rokovací poriadok v tejto súvislosti, tak skôr to vystúpenie bude zamerané politicky, taký pohľad na návrh zákona. Je všeobecne známe, že v Slovenskej republike už v minulosti sme prijali viacero zákonov, ktoré mali zabezpečiť transparentnosť verejného obstarávania, ako zákon 263/1999, ako zákon 557/2000, 630/2002. Je však všeobecne známe aj to a je to dobre známe, že tieto zákony sa nie vždy dodržiavali, pretože sú šikovní a šikovnejší a tí šikovnejší sa snažili svojimi záležitosti v nejednom prípade obísť podstatu transparentnosti verejného obstarávania. Napriek tomu, že tieto pravidlá boli stanovené, dnes je situácia jasná, že treba pokračovať ďalej a i napriek tomu, že opozícia v rokoch 2002 až 2004 na tieto problémy nejedenkrát poukazovala a dokonca sa snažila i predložiť návrh zákona o verejnom obstarávaní, ktorý nebol prijatý snáď len preto, že tu bola hrdosť koalície neprijať zákon opozície, pretože si dovolím tvrdiť, že tento návrh zákona skutočne riešil problémy, ktoré na Slovensku sa vyskytovali. Tak dnes je situácia celkom iná. Dnes nie opozícia, ale Európska komisia, Európska únia konštatuje, že je potrebné v niektorých veciach postúpiť ďalej."
ID_8042,2005,SDKU,Ivan Mikloš,"Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dôvodom  navrhovanej novelizácie zákona je zabezpečenie aplikácie finančných mechanizmov viažucich sa na prijaté eurointegračné záväzky. V nadväznosti na čerpanie finančných prostriedkov z finančného mechanizmu európskeho hospodárskeho priestoru a nórskeho finančného mechanizmu, ale aj pripravovaného švajčiarskeho finančného mechanizmu je potrebné legislatívne zabezpečiť a vytvoriť režim spoločného nakladania s takýmito prostriedkami. Vzhľadom na to, že v doterajšej právnej úprave absentovala úprava nakladania s prostriedkami poskytovanými v Slovenskej republike z rozpočtu EÚ ako dočasná finančná pomoc, ktorá sa poskytuje rovnakým postupom ako pre program Phare, predložený návrh novelizácie obsahuje aj úpravu nakladania s prostriedkami prechodného fondu v samostatnom § 20a. Predložený návrh zákona precizuje aj niektoré ďalšie ustanovenia vo vzťahu k aplikačnej praxi. Ďakujem za pozornosť."
ID_7556,2005,SDKU,Tomáš Galbavý,"Ďakujem za slovo, keď ma pán podpredsedajúci znásilnil. Ale, pani poslankyňa, naozaj opakuje sa to, čo tu bolo pred šiestimi mesiacmi, my sa stále nerozumieme. Táto legislatíva sa týka našej povinnosti aproximovať a zharmonizovať náš právny systém aj v tejto oblasti s právom Európskej únie. To je transpozícia, ktorú sme povinní urobiť, vy máte dobrú myšlienku, je to sympatické, ja vás absolútne rozumiem, ale tento návrh na uznesenie pri akejkoľvek snahe a dobrej viere, to prečítam aj ja a súhlasím s vami, že by som si veľmi želal, aby kultúrne predmety, ktoré sú dedičstvom, naším kultúrnym dedičstvom, sa navrátili na Slovensko, takéto uznesenie však, myslím si, že ani vláda nebude môcť kompetentne a dostatočne k vašej spokojnosti a k spokojnosti nás všetkých túto záležitosť dať do poriadku. To je história, žiaľ, má aj svoje „špatné“ stránky, skrivodlivosti, to súvisí jedno s druhým, veľmi ma mrzí, ale naozaj táto vaša snaha, vnímam ju veľmi pozitívne a sympaticky z toho dôvodu, že už ste ustúpili a nedávali ste do zákona ako formu pozmeňujúceho návrhu, pre ktorý sme celú právnu normu museli stiahnuť. Ja si to vážim, že aspoň touto cestou sa snažíte symbolicky naznačiť, že vám je ľúto za kultúrnym dedičstvom, ktoré, žiaľ, z našej krajiny niekto nezákonne vyviezol. Ďakujem pekne."
ID_7898,2005,SDKU,Ján Rusnák,"Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pekný podvečer. Vážení páni poslanci, mali by sme si udržať tú slušnosť a pán poslanec Hopta ma trošku prekvapil, že v roku 2005 išiel do tejto roviny, ale dobre, to je jeho problém. Takže, vážený pán predsedajúci, vážený predseda vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Vážení hostia, novinári. Návrh na odvolanie premiéra opozície nie je ničím neobvyklým, poslanci za KSS a Smer majú právo o to požiadať, aj keď sú ich výčitky neopodstatnené. Už médiá majú právo požiadať o hlavu premiéra tí, ktorí sa ešte pred troma rokmi podpísali pod vládny program a sľúbili, že ho budú dodržiavať. A teraz, keď vidia, že vláda pokračuje úspešne v jeho napĺňaní, snažia sa jej zabrániť v ďalšom rozvoji krajiny. Zdá sa, že tým zopár poslankyniam a poslancom ich schizofrénna úloha ani trocha neprekáža. Ak by sa vláda odchýlila od vládneho programu a hnala krajinu inam, než sa zaviazala, nemohli by sme k návrhu opozície a časti nezávislých poslancov povedať ani slovo. Nie je to však už tento prípad. Ako ekonóm nebudem reagovať na kritiku týkajúcu sa zahraničnej politiky. Skúsim opozičným kolegom vysvetliť, prečo si premiér Mikuláš Dzurinda a kabinet, ktorý vedie, zaslúži absolutórium. Na začiatku volebného obdobia sme prosili všetkých o trpezlivosť, bolo nám jasné, že reformy potrebujú čas a výsledky prichádzajú postupne. V podstate je to pre vládu, ktorá začne robiť zmeny, vždy trochu samovražedná pozícia. Mikuláš Dzurinda spolu s jeho ministrami mohol zvoliť postoj: Kto nič nerobí, nič neskazí. Ponúkala sa mu možnosť začať štedrý život na dlh, bolo by preňho jednoduché zabezpečiť vyššie sociálne dávky a istoty pre obyvateľstvo. Je mi úplne jasné, že v takejto situácii by, naopak, opozícia vykrikovala, že vláda ujedá z blahobytu budúcich generácií a skrýva sa pred problémami, ktoré sú tu. Táto vláda sa však stavia zodpovedne nielen k terajším obyvateľom Slovenska, ale nie je jej ľahostajný ani osud Slovákov, ktorí tu budú žiť po nás. Pred problémami sa neskrýva, naopak, rozhodla sa ich riešiť. Spustila reformy, o ktorých politici v iných krajinách len diskutujú ako o nejakej možnej vízii, a inde, na otázku napríklad daňovej reformy, tú sa vôbec boja otvoriť. Táto vláda reformy spustila i za cenu toho, že tým vložila do rúk opozície možnosť kritizovať každý z jej mnohých reformných počinov. Zvolila si túto nepopulárnu cestu i napriek ťažkému terénu, však zatiaľ vedie krajinu správnym smerom. Je ľahké kritizovať, ťažšie je však odhodlať sa k činu a ešte ťažšie dosiahnuť želané výsledky. A tento vládny kabinet, i keď sa to opozícii nezdá, výsledky má. A už to nie sú len suché štatistické ukazovatele výkonnosti ekonomiky ako napríklad rast HDP, ktorý nepovie nezainteresovaným veľa o životnej úrovni obyvateľstva. Konečne však začínajú aj pre verejnosť zrozumiteľnejšie a jednoduchšie čísla ukazovať, že sa životné podmienky Slovákov zlepšujú. Reálne mzdy rastú dokonca takým tempom, až sa Národná banka obáva, že to bude znamenať hrozbu pre ekonomiku v podobe inflácie. Rastú dôchodky, to je nepopierateľný fakt, ktorý nemôže ani ten najväčší skeptik nebrať do úvahy. Ak k tomu pridáme stabilne nízku mieru inflácie, naozaj držia Slováci mesiac čo mesiac reálne vyššiu hodnotu peňazí ako ešte pred niekoľkými rokmi. Je jasné, že tieto čísla sú priemerom, čiže mzdy všetkých Slovákov zahŕňajú do jednej hodnoty. Sú to však dynamické ukazovatele, ktoré hovoria o tom, že priemerný Slovák si polepšil zhruba o 5 až 7 % v závislosti od toho, či bude brať celoročné štatistiky alebo porovnáme údaje za prvé štvrťroky tohto a minulého roka. Viem, priemerný Slovák neexistuje, respektíve je len málo takých, ktorí si polepšili presne o túto hodnotu. O tom sme však už predtým hovorili v mnohých diskusných príspevkoch. Väčšina je buď pod alebo nad priemerom. Takáto vysoká hodnota rastu reálnych miezd je však zárukou toho, že výraznej väčšine ľudí skutočne reálny zárobok vzrástol. A naďalej klesá počet tých, ktorým sa životná úroveň, či už z objektívnych, alebo subjektívnych príčin zhoršila. Ďalším takýmto jasným ukazovateľom je miera nezamestnanosti. Kým doteraz opoziční politici s obľubou poukazovali na údaje štatistického úradu, ktoré neboli také pozitívne ako výsledky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, posledné čísla im trochu zobrali vietor z plachiet. Nezamestnanosť klesá a už to nehovorí len minister Kaník, hovoria to aj nezávislí štatistici. A ak by nestačili výsledky domácich inštitúcií, pozitívny trend v nezamestnanosti potvrdil aj Štatistický úrad Európskej únie Eurostat. Ten zaradil Slovensko medzi krajiny s najrýchlejšie klesajúcou mierou nezamestnanosti v rámci Európskej únie. Dá sa to však aj obrátiť. Nielenže klesá počet nezamestnaných na Slovensku, rastie aj počet zamestnaných. Čo je dôležitý údaj, ktorý hovorí o tom, že sa skutočne u nás vytvárajú nové pracovné miesta a naďalej nové pracovné miesta budú pribúdať. Nie je teda pravdou to, že táto vláda ma na svedomí chudobu v severných či východných regiónoch. Naopak, táto vláda začala problémy riešiť. A ak bude mať aj mimo Bratislavy stále viac ľudí možnosť pracovať, čomu pomáhajú nielen zahraničné investície, ale aj lepšie podmienky vytvorené pre domácich podnikateľov, začne životná úroveň týchto častí Slovenska dobiehať aj rozvinutejšie regióny. Stačí počkať, kým spustia svoje výroby automobilky, výrobcovia pneumatík či ďalšie podniky, ktoré oznámili či ešte len oznámia príchod k nám. Tu sa skutočne nedá nič „uponáhľať“, priemyselné parky sú už však pripravené, investori majú konkrétne projekty, nič im nebráni v tom, by k nám prišli. A ak budú mať aj zaručenú politickú stabilitu, budú k nám chodiť. Ostatné konkurenčné výhody sú v porovnaní s okolitými krajinami totiž na našej strane. Samozrejme, rozdiely medzi podmienkami života v jednotlivých regiónoch nie je možné zmyť okamžite. Nedá sa šibnúť čarovným prútikom a Košice budú zrazu na úrovni Bratislavy. Zatiaľ buďme radi, že sa Slovensku ako celku darí stále viac sa približovať českej ekonomike. Aj keď sme začínali na oveľa nevýhodnejšej pozícii, dokázali sme, že máme talent šprintérov, ktorí dokážu súperov popreháňať. Teraz ešte musíme dokázať aj naše vytrvalostné vlohy, aby sme dokázali, že vydržíme aj pri behoch na dlhú trať. Náš medzičas je vynikajúci. A to nie je samochvála. A stále častejšie sa toto hodnotenie ozýva aj zo západných krajín. Musíme však vydržať, aj keď opozícia by rada uvidela štafetový kolík vo svojich rukách. Táto zmena by Slovensku neprospela. Stále máme dosť síl, stále vieme, ako treba pokračovať v napredovaní, a vieme, že dokážeme Slovensko priblížiť k úrovni krajín nielen strednej, ale i západnej Európy. Vláda stále vládze, tak ju nechajme vládnuť. Jasným dôkazom je rast našej ekonomiky. Vývoj HDP na Slovensku je najlepší spomedzi európskych krajín a kým napríklad sociálna demokracia v Českej republike zavarila krajine neustálym životom na dlh, u nás sa nám darí napredovať aj bez zbytočného zadlžovania. Ak na Slovensko chodia politici vo výslužbe hlásať, ako sa Českej republike za vlády ich strany darí, stačí sa pozrieť na ich skrytú čiernu dieru, o ktorej som už hovoril, ktorú zatiaľ ukrývajú. Raz budú musieť deficit znižovať. A zasiahne ich to bolestnejšie ako nás, ktorí už sme z najhoršieho vonku. Vážení opoziční kolegovia, vážení nezávislí poslanci. Ak vám ani tento pozitívny vývoj Slovenska, pokrok, ktorý krajina v posledných rokoch urobila, nestačia na to, aby ste uznali, že vláda spustením reforiem urobila správnu vec, potom nie ste tí, ktorým ide o dobro krajiny. Skrývate sa len za stranícke záujmy a nedokážete uznať, že vláda uspela s presadenými reformami a že výraznou mierou pomohla rozvoju Slovenska. Návrhom na odvolanie premiéra si možno splníte normu, predpísanú kvótu, s ktorou sa potom budete chváliť na straníckych snemoch, zjazdoch. Hrdo budete členskej základni ukazovať, ako ste tvrdo stáli proti tejto zlej, vykorisťovateľskej vláde, ako tvrdo ste hájili záujmy vašich strán. V skutočnosti však takýmito návrhmi stojíte proti vlastnej prosperite, proti prosperite našej spoločnej krajiny. Pokusmi o odvolávanie jednotlivých ministrov či premiéra, pre ktoré máte len veľmi chabé a už dosť obohrané dôvody, zdržujete a bránite, aby prijímaním nových zákonov parlament mohol ešte vylepšiť podmienky na Slovensku. Ako som už povedal, je to vaše právo, zamyslite sa však nad tým, či jeho využívaním skutočne robíte to, čo krajine pomôže. Nech táto vláda dovládne, potom môžeme jej počínanie hodnotiť komplexne. Už teraz je však jasné, že činnosť tohto kabinetu priniesla Slovensku veľa pozitív a predseda vlády Mikuláš Dzurinda má aj preto moju plnú dôveru. Ďakujem za pozornosť."
ID_7531,2005,SDKU,Peter Miššík,"Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, najprv musím povedať, že sa veľmi teším, že môžeme v takejto dobrej spoločnosti predkladať tento návrh zákona. Musím povedať, že ústavnoprávny výbor ma uznesením z 9. marca určil za spravodajcu k návrhu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.  185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku prednášam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v príslušných ustanoveniach zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.  Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, bude vyžadovať zvýšenie štátneho rozpočtu o 3,25 milióna Sk v roku 2005 a každý ďalší rok 6,5 milióna Sk. Výdavok za rok 2005 sa uhradí z rezerv štátneho rozpočtu na riešenie nových zákonných úprav a iných vplyvov rozpočtovaných v rámci kapitoly Všeobecná pokladničná správa. Nepredpokladá zvýšenie počtu zamestnancov.  Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona. Z pripojenej doložky zlučiteľnosti vyplýva, že v práve Európskych spoločenstiev a v práve Európskej únie nie je problematika návrhu priamo upravená.  Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.  V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1061 z 23. februára 2005 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 4. mája 2005 a v gestorskom výbore do 6. mája 2005. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu."
ID_8170,2005,SMER,Dušan Čaplovič,"takúto investíciu zaslúžil. Žiaľ, táto investícia na dobudovanie tohto centra vedecko-technických informácií sa neobjavila. Zabúda sa na skutočnosť, že v rámci Lisabonskej stratégie od deklarácie k výsledkom projektu Dokonalá Európa sa navrhuje definovať väčšinu investícií a vy si to, pán minister, asi neviete osvojiť, pardon, do oblasti vzdelávania, vedy a výskumu, ktoré sú považované za bežné výdavky. Teraz nehovorím o investíciách všeobecne, ale bežné výdavky ako inteligentné, bezstratové a mnohonásobne návratné investície. Hovorí sa skutočne špeciálne o inteligentných investíciách. A to sa v návrhu rozpočtu neakceptuje, a keď už, tak len veľmi okrajovo. Problémom stále zostáva prístrojové, laboratórne vybavenie našich vysokoškolských, pedagogických a vedeckých pracovísk. Bývalý európsky komisár pre vedu a výskum, ktorý navštívil v minulosti aj Slovenskú republiku a ja som sa s ním stretol aj v Bruseli, pán Philiphe Busquien, upozornil na dôležitosť investícií do kvalitných technologických a laboratórnych zariadení, keď povedal: „Mať dobre vybavené laboratóriá je rovnako dôležité, ako mať dobré cesty.“ Porovnajte, ctené kolegyne, vážení kolegovia, koľko sa investuje do budovania diaľnic a rýchlociest aj v návrhu rozpočtu a koľko v primeranom pomere k týmto výdavkom na špičkovú laboratórnu techniku, ktorú by mohli v budúcnosti využívať naši vedeckí pracovníci v excelentných centrách, samozrejme, učitelia, vysokoškolskí pedagógovia a prirodzene aj študenti. Zatiaľ nevnímam výraznejšie zafinancovanie vedy, výskumu a vzdelávania. Dokonca ani výhľadovo na roky 2007 až 2008. Nuž, pán minister, aké prostredie sa týmto návrhom rozpočtu snažíte vytvoriť, a to je moja otázka pre vás. Pevne verím, že si ju zapíšete a mi odpoviete, o čo sa zaujímajú predovšetkým high tech investori. Viete mi odpovedať, vážený pán minister, prečo Česká republika má zahraničné high tech investície výrazne zastúpené oproti našim investíciám v celkových zahraničných investíciách vo výške okolo 300 miliárd korún a na Slovensku je to v celkovej investícii okolo 30 miliárd korún? Porovnajte Českú republiku s 10 miliónmi obyvateľov a Slovenskú republiku s 5 miliónmi obyvateľov, aký je to obrovský kontrast. Podľa mňa preto, že si zahraniční investori mapujú priestor, v ktorom chcú investovať, a v Českej republike ho majú nesporne oveľa lepší a budú ho aj dlho mať, ak výraznejšie nepodporíme v ďalších návrhoch rozpočtu národné programy, národný program Minerva na Slovensku. Čo sa v návrhu na rok 2006, žiaľ, v návrhu tejto vlády, ktorý teraz prerokúvame, vytráca. Mne už nestačí konštatovať, že ste vyčlenili, podľa mňa, samozrejme, malú čiastku, ale chvalabohu aj za tú čiastku, vo výške 1,3 miliardy Sk na Minervu, že sa tieto prostriedky presunuli na ministerstvá, časť týchto prostriedkov sa netransparentne akosi rozplynula na ministerstve dopravy a časť na ministerstve školstva. Dokonca pán minister školstva vôbec o nich nevie, že tieto prostriedky tam má. To je vážna pripomienka aj dokonca v našom výbore, keď sme to prerokúvali, nevie o tom pán minister školstva, že takéto prostriedky, túto časť prostriedkov má už vo vlastnom rozpočte, pritom sa počítalo, že tieto prostriedky 1,3 miliardy budú viazané a potom budú na projekty, na konkrétne programy, ktoré sú určené v oblasti Minervy, cez tie akčné plány aj realizované. Vrátim sa však k problému, o čom sa dnes zaujímajú hlavne high tech investori. Pre nich už nie je dôležitá, ako sme si zvykli, lacná pracovná sila, najmä u pána bývalého ministra hospodárstva, ani štátom garantované investičné stimuly nie sú hlavným faktorom na ich rozhodovanie. Zaujímajú sa však o počty vysokoškolsky vzdelaných ľudí, jazykovú vybavenosť, o kvalitnú informačnú infraštruktúru. V tejto veľmi zaostávame, ale aj kvalitné podnikateľské prostredie a tam zadefinujú predovšetkým právo, nízku mieru korupcie, transparentnosť, úroveň vzdelanosti, technológie a inovácií i ľahkosť založenia firmy a pôsobenia firmy na tomto území. Teda školstvo, veda a výskum, infraštruktúra, legislatíva a, podčiarkujem, vláda práva či vymáhateľnosti práva. Opakujem, vami predkladaný návrh rozpočtu nezakladá podmienky na ráznejšiu zmenu v oblasti školstva, vedy a výskumu preto, že len prisýpa, ale neseje výrazne do budúcnosti vo vzťahu k budúcim rokom. Vážený pán minister, ctené poslankyne, vážení poslanci, moderná a stabilná spoločnosť nechápe zdravie, sociálnu starostlivosť, vzdelanosť a kultúru ako tovar. Tento návrh rozpočtu vytvára či zakladá naďalej podmienky na to, aby vzdelanie, kultúra, veda boli chápané ako tovar, škola, vedecké pracovisko, divadlo a múzeum, športové haly a ihriská ako fabriky, žiak, študent, vedecký doktorand a návštevník kultúrneho či športového podujatia len ako zákazník, ktorý by mal za všetko stále viac a viac platiť. Dokonca minister (potlesk) kultúry teraz zaviedol úplne unikátnu vec, ktorú nepoznajú v Európe, hodnotenia jednotlivých inštitúcií, národných erbových inštitúcií podľa návštevnosti, aby sme sa nedožili toho, že to bude mať ďalšie problémy, ako máme s našimi televíziami, lebo len predovšetkým ak mám zvyšovať návštevnosť, tak sa môžu aj tieto inštitúcie vrhnúť na ľahšie žánre, aby mali vysokú návštevnosť, ale nebudú vychovávať našich občanov. Vaše účelovo prezentované štatistiky majú jednu však často dobrú vlastnosť – niekedy nesúhlasia. V návrhu rozpočtu stále podceňujete a znevýhodňujete štátne verejné vlastníctvo. Programovo vytvárate podmienky, aby padlo na kolená. Vy však zabúdate, že už ho takmer osem rokov vo vláde zle spravujete. Aj cez svojich straníckych neschopných nominantov na ministerstvách a v jednotlivých podnikoch. Vy si svojimi stanoviskami a návrhmi aj prostredníctvom tohto rozpočtu sami vystavujete vysvedčenie neschopnosti spravovať veci verejné na strane jednej a na strane druhej dokazujete, že ste ako vláda schopní doslova všetkého vrátane rozpredaja majetku, o ktorý sa máte predovšetkým starať, zveľaďovať ho, respektíve kultivovať. Tak ako to robia vlády v iných štátoch, povedzme, poviem konkrétne v Nemecku, pri štátnych podnikoch, myslím Spolkovú republiku Nemecko, alebo Francúzsko, kde sú štátne firmy, ale, samozrejme, nie sú tam stranícki nominanti. Sú tam odborníci, ktorí napríklad tú firmu dokážu tak spravovať a kvalitne viesť, aj keď je štátna, ako súkromnú firmu. Ale nemá to napojenie na stranícke štruktúry, nie sú to nominanti, sú to skutoční profesionáli, ktorých, či príde nová vláda akceptuje, pretože skutočne je tam apolitickosť a odstraničenie zabezpečené. Ak v návrhu k rozpočtu hovoríte o prioritách v rámci projektu Minerva, tak treba aj dnes zopakovať, že ste v tomto roku boli k jeho spracovaniu doslovne obrazne dotlačení na jednej strane zvonku Európskou úniou a Komisiou a na strane druhej zvnútra opozíciou v tejto Národnej rade, ktorá štyri roky poukazuje, že neplníme lisabonskú či barcelonskú stratégiu. Veľmi dobre viem, čo mi odpoviete, že ste pracovali na prvom pilieri, to je z vašich reforiem, ktoré boli podľa vás predpokladom zmien a nástupu k znalostnej spoločnosti. V iných štátoch takéto reformy však nerobili, ale urobili vami ohlasovaný druhý krok už na začiatku. A výsledok, dnes sú na špici konkurenciaschopných ekonomík vo svete. Znovu to, čo som povedal v úvode, znovu to v závere svojho vystúpenia aj opakujem. Pán minister, vy ste sa teraz, len teraz v tomto roku predvolebne v tejto oblasti vzdelanostnej, budovania alebo formovania vzdelanostnej spoločnosti a v rámci toho aj vzdelanostnej ekonomiky zobudili. Opäť chcete rétoricky predvolebne oklamať občanov tohto štátu, učiteľov, študentov, rodičov, žiakov, vedcov, zamestnancov kultúry, umelcov a športovcov. Dnes trochu peňazí prisypete do štátneho rozpočtu, zrejme aj preto, a tu budem veľmi nekompromisný, pretože historické fakty neklamú, aby ste mohli zopakovať svoj úspešný odskúšaný predvolebný scenár z roku 2002 a po prípadnom opätovnom uchopení moci na jeseň v roku 2006, tak ako na neskorú jeseň v roku 2002 znovu v skrátenom legislatívnom procese v Národnej rade Slovenskej republiky všetko prisľúbené, sladko vysvetlené zrušíte. Tento rozkradnutý štát môže dnes zachrániť a revitalizovať len mravnosť, vzdelanosť a kultúrnosť a pre tieto oblasti (potlesk), pre tieto stabilizujúce stredné vrstvy našej spoločnosti práve tento návrh štátneho rozpočtu nevytvára lepšie, kvalitnejšie podmienky. Nezakladá rozvojové impulzy pre vzdelanie, vedu a výskum, ale aj kultúru, je relatívne stagnačný a len sčasti sanuje narastajúce vstupy. Pripomínam, že v takýchto programoch smerujúcich k znalostnej spoločnosti nemôže ísť len o kortešačkové, výslovne kortešačkové platy. Lebo ak vám ide len o to, budeme učiť a naši učitelia budú učiť bez kvalitných didaktických pomôcok, robiť vedu budú naši vedci na kolenách, ochraňovať len časť kultúrneho dedičstva a nebudeme mať na energie, tovary a služby a na kvalitnú laboratórnu techniku a strechy nám budú časom padať na hlavu. A toto všetko odmietam, najmä preto nemôžem hlasovať za predložený návrh štátneho rozpočtu na roky 2006, ako aj verejnej správy na roky 2006 až 2008. A teraz mi dovoľte predložiť ešte tri pozmeňujúce návrhy. Navrhujem v kapitole 10 Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky v programe 06U Rozvoj zahraničných vzťahov v časti 06U01 reprezentácia Slovenskej republiky v zahraničí vytvoriť podprogram zahraničné vysielanie Rádio Slovakia International. Do tohto podprogramu presunúť finančné prostriedky vo výške 45 miliónov 500 tisíc korún a účelovo ich viazať na financovanie tohto rádia. Navrhované finančné zdroje vo výške 45 miliónov 500 tisíc korún získať presunom uvedenej čiastky z rozpočtovej kapitoly 15 Ministerstva financií z programu 074 Tvorba metodiky, riadenia, kontrola a vnútorný audit verejných financií z podprogramu 07403 Kontrola a vnútorný audit. Odôvodnenie. Zabezpečenie rozhlasového vysielania pre zahraničie vyplýva z národnoštátneho záujmu Slovenskej republiky v rámci štátnej účelovej dotácie a z platného zákona o Slovenskom rozhlase. Uvedené náklady musí pokrývať štát z verejných zdrojov. Keďže ich nie je možné pokrývať z koncesionárskych poplatkov občanov Slovenskej republiky, ktoré pokrývajú služby len vo verejnom záujme dovnútra štátu. Druhý návrh. Navrhujem v kapitole 03 Úrad vlády Slovenskej republiky navýšiť finančné prostriedky do podprogramu 06P05"
ID_7414,2005,SMER,Renáta Zmajkovičová,"Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, vážení páni ministri, pri vstupe Slovenska do Európskej únie bola neraz prediskutovaná otázka, ako bude Slovensko prejavovať svoju svojbytnosť a jedinečnosť, ako sa má zviditeľniť, aby nesplynulo v spleti európskych národov, ako sa odlíšiť vo svete informačných technológií anonymnej priemyselnej výroby a globálneho vkusu. Vyspelé civilizácie, a nemám na mysli iba tie minulé, kladú dôraz na uchovávanie svojich kultúrnych  tradícií. Starostlivosť o hmotné pamiatky, ktoré vytvorili predkovia, i rozvoj nehmotnej kultúry sú nevyhnutnou súčasťou života každého spoločenstva. Poukaz je na stupeň sebareflexie národa. Slovensko je krajinou, ktorá sa v tomto zmysle nemá za čo hanbiť. Slovensko ako také zviditeľňuje množstvo historických pamiatok, bohaté depozitáre múzeí a galérií, rozsiahla sieť knižníc, divadiel a ďalšie zariadenia kultúry, ktoré však prežívajú obdobie, keď zúfalo potrebujú každú korunu. Tieto problémy sa však nevyhli ani pilotným inštitúciám kultúry. Kauza novostavby Slovenského národného divadla vyvoláva otázku, ako ďalej, čo a v akej podobe bude s národnou a regionálnou kultúrou a čo bude predmetom obchodu a rozpredania, aj keď s nálepkou výhodnosti. Štát od roku 1990 neurobil v kultúre žiadne ozdravné opatrenia. Jediný pokus so štátnymi intendantúrami nebol premyslený a ani úspešný. Ťažisko kultúrnych zariadení bolo odovzdané regiónom a samosprávam, ktoré majú teraz riešiť zvyšujúce sa finančné nároky organizácií. Všetci cítime, že podobne ako v oblasti školstva, tak aj v kultúre nás čakajú organizačné a štrukturálne zmeny a racionalizačné kroky. Ale práve aj tieto je potrebné robiť uvážene a tak, aby sme nezasiahli korene našej národnej kultúry. Tieto opatrenia nemôžu zasiahnuť zdroje našej kultúrnej minulosti, hrdosti a jedinečnosti. Národu nemožno zobrať jeden zo základných pilierov, na ktorom je budovaný. Slovenské národné divadlo je pojmom a symbolom slovenského národa, a preto by sme sa mali k nemu správať aj s úctou.  Ministerstvo hospodárstva má široký okruh pôsobnosti. Nie je však mi známe, že by v niektorej kultúrnej krajine zasahovalo do kultúry takýmto originálnym spôsobom. Vďaka nerozvážnym zásahom niektorých našich ministrov prišla naša ekonomika v poslednom období o desiatky miliárd korún. Všetko sa v tichosti premlčalo a o svoje miesto prišli neadekvátne len ministerskí úradníci.  Vláda sa rozhodla riešiť ekonomiku kultúry dostavbou a zámerom využitia Slovenského národného divadla s tvrdením, že kultúrne inštitúcie sa musia správať ekonomicky. Kultúra je však službou, verejnou službou občanovi a nemôže byť len komerčnou komoditou. A Národné divadlo, vážené kolegyne a kolegovia, má aj iné atribúty. Je chrámom kultúry a prvou scénou národa. Český národ urobil na výstavbu svojho divadla zbierku Národ sobě. Časť však, samozrejme, o storočie pokročil. A malo by aj pokročiť aj uvažovanie ľudí. Prečo chcú tí, ktorí disponujú štátnymi peniazmi, rozhodovať v rozpore s nepísaným zákonom každej spoločnosti udržiavať a zveľaďovať kultúrne odkazy predchádzajúcich generácií? Kde inde ako v kultúrnom dedičstve má národ hľadať svoju identitu? Čo nám povie budúce pokolenie, ak dovolíme úpadok všetkého krásneho vytvoreného často za oveľa ťažších podmienok, aké máme dnes my? Hrozí však tiež nebezpečenstvo, že nešťastný nápad pána ministra Ruska spustí na Slovensku lavínu a bude sa predávať aj to, čo bolo pre nás sväté a nedotknuteľné. Tak si nepredávajme dušu národa.  Určite v našich vystúpeniach je veľa emócií, ale ťažké je reagovať v takejto situácii úplne bez emócií. A neodolal tomu zrejme ani pán minister Rusko a predvádzal pred očami televíznych divákov novú reality šou, ako mu najviac zo všetkých občanov a politikov Slovenska záleží na tom, aby sa kultúra dostala do všetkých kútov našej malebnej domoviny a nebola výsadou iba pre bohatých Bratislavčanov, a preto treba urýchlene bez verejnej diskusie, bez výberového konania, bez ďalšieho zverejnenia akejkoľvek výzvy na podávanie návrhov na dostavbu a ďalšie využitie tohto objektu uzatvoriť so zahraničným partnerom memorandum, ktoré nepokladá za vyvážené okrem pána ministra snáď nikto. Už tradičnou odpoveďou na podobné výhrady býva demagogické konštatovanie, že kritizovať vie každý. Ale čo by sa malo v skutočnosti urobiť, nenavrhne nik.  No pokúsim sa trošku byť racionálna a navrhujem, aby sa v čase do konečného rozhodnutia urobili všetky tie kroky, ktoré vedome a cielene vynechal pán minister Rusko, ktorými sa majú urýchlene zverejniť výzva na predkladanie návrhov na dostavbu a ďalšie využitie objektu nového Národného divadla, vyzvať k účasti na tomto projekte veľké a úspešné domáce podnikateľské subjekty, po uzávierke návrhov vytvoriť expertnú komisiu zo zástupcov parlamentu, ministerstva kultúry, hospodárstva a financií na vyhodnotenie predložených projektov a víťazný projekt predložiť vláde.  Neverím, že manažmenty úspešných slovenských firiem sú o toľko neschopnejšie od toho zahraničného manažmentu, ktorý si vybral práve pán minister Rusko. Som presvedčená, že takýmto spôsobom sa dá zabezpečiť nielen dostavba samotného objektu, ale hlavne jeho ďalšie prevádzkovanie tak, aby nebol na večné časy molochom požierajúcim finančné prostriedky patriace kultúre, ale naopak, aby do kultúry priniesol aj ďalšie zdroje. Alebo si naozaj myslíme, kolegyne a kolegovia, že pán minister Rusko našiel v zahraničí niekoho, kto chce na Slovensku iba veľkodušne utrácať svoje ťažko zarobené peniaze? Ďakujem. (Potlesk.)"
ID_7588,2005,SMER,Pavol Paška,"... k postojom Slovenskej republiky pri podpore Chorvátska v snahe o začatie rozhovorov o pristúpení do Európskej únie. Zároveň chcem vyjadriť rozčarovanie nad postojom Európskej únie. Hovorím to preto, lebo som mal možnosť na porade predsedov zahraničných výborov vypočuť si stanoviská niektorých predstaviteľov krajín Európskej únie, ktoré ma privádzali do údivu a ktoré bezpochyby boli jedným z dôvodov, prečo Európska únia nakoniec nedoporučila otvoriť prístupové rokovania. A to poučenie, dámy a páni, je aj v kontexte toho, o čom hovoril kolega Banáš alebo kolega kolegyňa Štrofová, nakoniec aj pán minister. Všade tam, dámy a páni, kde ide o národný a štátny záujem Slovenska, by sme sa naozaj mali koncentrovane snažiť, o to čo nazývame Spoločná zahraničná politika Slovenska. Ďakujem."
ID_7689,2005,SMER,Dušan Čaplovič,"školy. A preto sa ani nemôžeme diviť, že Akreditačná komisia vlády nebude mať chuť ďalšie súkromné školy akreditovať, lebo keď schváli novú súkromnú vysokú školu, tak to bude na úkor zníženia financií, ktoré idú zo štátneho rozpočtu do vysokého školstva. Súčasne pokračuje personálne rozkrádanie, v chaotickom prostredí, zo strany týchto súkromných vysokých škôl, kde môžu pracovať aj profesori vo veku po 65 rokoch a tak ďalej a tak ďalej. Teraz sa vyťahujú profesori na tieto školy z verejných vysokých škôl. No vytvárajú sa tam skutočne kvalitnejšie podmienky. A ešte po tzv. rovnoprávnom platení do tých 26 000 tie podmienky budú ešte lepšie. Spoplatnením nám z verejných vysokých škôl vznikajú polosúkromné a štátnymi príspevkami do súkromných vysokých škôl nám vznikajú poloverejné vysoké školy. V demokraciách vznikali súkromné školy, aby odľahčili štátnemu rozpočtu a vytvorili od štátu nezávislú konkurenciu štátnym školám. Vstup na súkromnú vysokú školu bol a je vážnym a predovšetkým finančne náročným problémom všade vo svete, s ktorým však študent, resp. jeho rodina od začiatku počíta. Je to vždy z lepšie situovaných kruhov, pokiaľ sa nevytvárajú rôzne nadačné fondy, Rockefellerove fondy a tak ďalej a tak ďalej, aké poznáme v Spojených štátoch amerických, ktoré umožnia aj zo sociálne slabších rodín štúdium na takýchto školách. Štátne, resp. verejné vysoké školy boli a sú prevažne bezplatné pre menej situované vrstvy. Študenti a rodina si ich vybrala. Ten, kto nešiel na súkromnú či polosúkromnú vysokú školu študovať za iných podmienok, rozhodol sa študovať na štátnej vysokej škole. Každý študent vedel dopredu, keď nastupoval na štúdium, pravidlá hry. A študenti a rodina si vybrala tú školu a tie pravidlá hry sa už potom v priebehu štúdia nikdy nemenili. Vo Veľkej Británii, viete, tu sa zavádza jedna vec, môj kolega alebo môj asistent Maďarič bol teraz na 5 dní v štábe Labour Party počas volieb pozvaný na stáž. A pýtal som sa aj cez neho, ako to tam funguje, ako to je pripravené s tým novým zvýšeným spoplatnením. Nuž je to zadrhnuté. Ani by to nepoužil nikto, ani Blair pred voľbami. Je to zadrhnuté v Hornej snemovni a ešte sa to musí vrátiť do druhého a tretieho čítania do Dolnej snemovne, aby bolo definitívne rozhodnutie okolo spoplatnenia toho štúdia. A dokonca jeho vyjadrenie je často také, že to tam asi nechá odpočívať aj ďalších 4 až 5 rokov. Chcel by som podčiarknuť, že je neslušné, až arogantné, ak sa menia pravidlá hry počas štúdia. To znamená, ak študent išiel študovať na vysokú školu s tým, že išiel študovať bez školného, tak by mal na tej škole aj takýmto spôsobom doštudovať. A ten návrh, ktorý sa aj pripravoval vo Veľkej Británii, bol tak pripravovaný, že mal platiť pre nastupujúcich študentov. To zvýšenie pre tých prvákov, ktorí nastúpia a budú prijatí na jednotlivé vysoké školy, univerzity vo Veľkej Británii, až vtedy bude v podstate také vysoké. O ústavnosti sa môžeme baviť až po prijatí návrhu zákona, ale nález Ústavného súdu z 3. apríla 1996 vydal v podobnom prípade stanovisko o neprípustnej retroaktivite, a to na základe rozporu s čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky o právnom štáte. Konkrétne pri posudzovaní spätnej pôsobnosti právnych predpisov jednoznačne, a teraz citujem z toho judikátu, vychádza zo zásady, že ten, kto konal, resp. postupoval na základe dôvery, platný a účinný právny predpis nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaním. To bolo roku 1996. A tento judikát je precedens pre ďalšie takéto rozhodnutia na Ústavnom súde. Záver. Smer principiálne odmieta čiastočné spoplatnenie denného vysokoškolského štúdia. Tento zámer vlády je namierený najmä proti mladým ľuďom, ktorí pochádzajú z rodín so strednými príjmami a najmä z chudobnejších regiónov. Bol by to ďalší tvrdý dopad na väčšinu obyvateľstva a ich deti, ktoré už dnes majú ťažkosti finančne zvládnuť štúdium na vysokej škole. Ja nie som proti tomu v budúcnosti, pokiaľ sa pravidlá urobia lepšie pre budúcnosť v priebehu tých 5 rokov, 10 rokov, zvažovaniu istým spôsobom priplácania si na vysokoškolské štúdium, ale v súčasnosti, keď doliehajú ďalšie reformy na peňaženky našich občanov, to považujem skutočne za neprípustné. Preto naša politická strana Smer – Sociálna demokracia v prípade schválenia čiastočného spoplatnenia, ak bude mať po voľbách tu možnosť, zruší platenie za dennú formu vysokoškolského štúdia, podčiarkujem, dennú formu vysokoškolského štúdia, bakalárskeho, magisterského a doktorandského. A poprípade, že aj keď tento zákon neprejde, príde novela zákona do parlamentu a verím, že nájdeme podporu všetkých politických strán, aby aspoň externá forma štúdia bola spoplatnená. Smer odmieta chápať vzdelanie ako tovar, vysokú školu ako fabriku a študenta ako zákazníka nositeľa finančných zdrojov pre vysokú školu. Spomínaný návrh zákona Smer odmieta nielen z dôvodu zachovania rovnosti príležitostí, o tom sa často hovorí, ale predovšetkým a najmä preto, že nerieši, a to podčiarkujem, nerieši zásadné problémy nášho vysokého školstva, ktorými sú, po prvé, obsahová a štrukturálna prestavba siete vysokých škôl, po druhé, chvalabohu, že sme prijali teraz nedávno ten zákon o podpore vedy, výraznejší prienik vedy a výskumu na naše vysoké školy, po tretie, dokončenie akreditačného a začatie evaluačného procesu našich vysokých škôl, po štvrté, výraznejšie dofinancovanie vysokého školstva z verejných zdrojov v duchu Lisabonskej stratégie najmenej do výšky 1 % HDP na rok 2006, to by som očakával vo východiskách rozpočtu. A po ďalšie, neobsahuje legislatívne zmeny, ktoré by vytvorili podmienky na zatraktívnenie financovania z neverejných zdrojov, pretože márne budeme tuná hovoriť, že v zahraničí je to 1 %, pričom plus 0,3 % je zo súkromných zdrojov, keď na Slovensku sa pre súkromné zdroje, ktoré by mohli dostať vysoké školy, ale aj veda, výskum a kultúra, nevytvorili legislatívne podmienky pri odpise daní a tak ďalej a tak ďalej, ako ich poznáme, povedzme, v Spojených štátoch amerických, v západnej Európe a vôbec v Európskej únii. Z tohto pohľadu predložený návrh zákona o študentských pôžičkách prezrádza tieto omyly pána ministra školstva Martina Fronca. Po prvé, presadzuje, aby sa školstvo a vzdelanosť riadila prevažne trhovými princípmi. A považuje naďalej, žiaľ, to ma najviac trápi, vzdelanosť iba za tovar. Odmieta pochopiť, že výchova a vzdelávacie služby sú vo všeobecnom záujme, verejnom záujme modernej znalostnej spoločnosti. Po druhé, nepochopil, že znalostná spoločnosť vyžaduje výraznejšie financovanie vzdelávacích a vedeckovýskumných služieb predovšetkým z verejných zdrojov, a viacej sa za to nebije. Po tretie, zmieril sa s tým, že tento návrh zákona, a hlavne tá jeho prvá časť, ktorú som kritizoval, o tých pôžičkách, sa prevažne pripravoval na ministerstve financií a ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny. Napriek tomu, že jeho garantom je rezort školstva, chodil konzultovať každú racionálnu zmenu, ktorú odporúčali či už Slovenská rektorská konferencia alebo Študentská rada vysokých škôl, k ministrovi financií a takýmto spôsobom sám stratil ministerské kompetencie a rezort školstva uvrhol do druhoradého postavenia v čase, keď ministerstvá školstva, vedy a výskumu či informačných technológií v 21. storočí sa stávajú prioritami a, by som povedal, motormi formujúcej sa znalostnej spoločnosti, sú to strategické ministerstvá. Po štvrté, žije v chybnom presvedčení, že peniaze za tzv. školné výrazne posilnia rozvojové programy našich vysokých škôl a prispejú k obsahovým a najmä aj personálnym zmenám. Po piate, podporuje, i keď s bolesťou v duši, zrovnoprávnenie financovania verejných a súkromných vysokých škôl, čo je dnes unikátom v Európskej únii. Po šieste, vytvoril alebo pripravuje podmienky pre prebyrokratizovaný aparát nového Pôžičkového fondu pre študentov pri Ministerstve školstva Slovenskej republiky, ktorý si vyžaduje výrazný nárast mzdových fondov, bežných výdajov a zdrojových investícií tak v ústrednom orgáne štátnej správy, ako aj na verejných vysokých školách. Vyvolá to ešte, hovorím, veľa, veľa problémov. Myslím si, že keď sa tento zákon začal pripravovať na ministerstve práce a sociálnych vecí a rodiny, potom prešiel na ministerstvo financií a ešte potom prešiel na školstvo a tam sa doň vstúpilo, tak naozaj vytvoril sa taký nesúvislý materiál, v ktorom skutočne tí študenti, keď si čítajú tento návrh zákona, hlavne túto časť, nevedia, o čo vlastne ide. A málo sa o tom, samozrejme, hovorí. Hovorí sa o sociálnych štipendiách, hovorí sa o prospechových štipendiách, hovorí sa o iných veciach, nehovorí sa o tomto Pôžičkovom fonde pre študentov pri Ministerstve školstva Slovenskej republiky. Po siedme, spokojne tvrdí, že 30 % sociálnych štipendií zabezpečí prístupnosť vzdelania aj pre študentov z rodín strednej vrstvy, najmä po platení odvodov. A ja to stále podčiarkujem, že tie odvody, ktoré musia teraz vysokoškolskí študenti si už platiť, alebo si ten dlh preberú až po skončení vysokej školy, sú dosť značné a veľké po zvýšení cien za internáty, ktoré nesporne po spoplatnení a po stiahnutí tých peňazí, dotácií na to jedno lôžko narastú, stravy, cestovného, nového tzv. školného, školských pomôcok, učebníc a skrípt, pokiaľ táto snemovňa neprijme tú nulovú hodnotu pre vzdelávacie komodity, pre skriptá a pre monografie, ako to poznáme aj v iných štátoch vyspelej Európskej únie. Po ôsme, naivne verí, že nástupné platy absolventov našich vysokých škôl budú zodpovedať priemerným a nadpriemerným platom v hospodárstve a dovolia splatiť všetky dlhy zo školného a za odvody a ešte týmto študentom sa umožní zobrať nové pôžičky na byt a zariadenie bytu a nakoniec si aj založiť rodinu. A po deviate, presadzuje, aby časť zdrojov získaných zo školného na jednotlivých vysokých školách išla na prospechové štipendiá, hoci na prospechové štipendiá, ctené dámy, vážení páni, v"
ID_7790,2005,SMK,Béla Bugár,"Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme v rokovaní pokračovať druhým a tretím čítaním o dvoch návrhoch medzinárodných zmlúv a chcem vás zároveň informovať, že po prerokovaní týchto dvoch návrhov, samozrejme, o každom budeme hlasovať. A potom chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas, aby sme vždy hlasovali o piatej a ráno o jedenástej o prerokovaných návrhoch. (Súhlasná reakcia pléna.) Zajtra, samozrejme, pán poslanec Mikloško, je rozdiel, lebo zajtra o jedenástej pán prezident prednáša svoju správu, to znamená, že zajtra o jedenástej nehlasujeme, ale hlasujeme o piatej. A ináč každý deň o jedenástej a piatej. Takže je všeobecný súhlas, ďakujem pekne. Budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi členskými štátmi Európskej únie a Bulharskou republikou, Rumunskom o pristúpení Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej únii (tlač 1178). [Rokovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Belgickým kráľovstvom, Českou republikou, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Estónskou republikou, Helénskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Írskom, Talianskou republikou, Cyperskou republikou, Lotyšskou republikou, Litovskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Maďarskou republikou, Maltskou republikou, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Poľskou republikou, Portugalskou republikou, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou, Fínskou republikou, Švédskym kráľovstvom a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska (členské štáty Európskej únie) a Bulharskou republikou, Rumunskom o pristúpení Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej únii (tlač 1178).]  Návrh vlády odôvodní minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Eduard Kukan. Pán minister, nech sa páči. Predtým ešte raz vás chcem upozorniť, že aj o tomto návrhu, aj o ďalšom návrhu hlasujeme teraz a o ostatných potom až o piatej. Nech sa páči, pán minister."
ID_7992,2005,SMK,Béla Bugár,"Ďakujem. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.  Ďakujem aj ministrovi, aj spravodajcovi.  Budeme pokračovať teraz druhým čítaním o  vládnom návrhu zákona o environmentálnom overovaní  a registrácii organizácií v schéme Európskeho spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit a o zmene a doplnení niektorých zákonov(tlač 1159).  Prosím ministra životného prostredia Slovenskej republiky Lászlóa Miklósa, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči."
ID_8423,2006,ANO,Rudolf Zajac,"Ďakujem pekne. Poprosím len o stručnú pozornosť. Bijú sa nám tu štyri záujmy. Ja ich pomenujem. Prvý je záujem pána poslanca Pašku. V podstate ten zákon znefunkční, to je potom na stiahnutie, tým návrhom, ktorý procedurálne nehodnotím. Chcem však povedať, že je hlboký omyl si myslieť, že my v našej národnej legislatíve môžeme ísť proti smerniciam Európskej únie. To platí aj pre pána poslanca Vargu. Jednoducho, smernica tu platí, čo si my v zákone povieme tak alebo onak. A ja som naozaj mal vážne problémy na európskych ministerských konferenciách. My sme písali niekoľko desiatok listov. Odobrili sme poľskú iniciatívu a lotyšskú iniciatívu na zachovanie šesťročnej ochrannej lehoty, žiaľ, silnejšie krajiny dva dni pred naším vstupom do Európskej únie, teda 29. apríla 2004 prijali smernicu o ochrane dát 8+2+1. To je po prvé. To znamená, musím odmietnuť úplne návrh pána poslanca Pašku a musím sa vyjadriť ešte k návrhu pána poslanca Bódyho. Zdá sa mi, že trošku pod vplyvom právnických osôb, ktoré zastupujú práva pacientov, my sme veľmi dobre vedeli, že partnerské organizácie sú dostatočne dobre zastúpené. Nebudem to hodnotiť, nechám na pánov poslancov, ako budú hlasovať. K návrhu pána poslanca Karlina. Chcem povedať, že ho podporím v tej časti, ktorá je však aj v správe, a teda myslím si, že dôjde k procedurálnemu návrhu to upraviť, pretože, myslím, 4 z 5 návrhov má, nie 3, ako hovoril pán poslanec Džupa, ale je dohoda, že si to spolu s pánom poslancom Džupom pozrú a upravia. K pánovi poslancovi Vargovi, mu rozumiem. Je to z prostredia generických firiem, hlavne z prostredia bývalej Slovakofarmy, tomu sa dá rozumieť v každom a plnom slova význame. Možno treba povedať dve iné veci. Po prvé, Slovensko ako jedna z mála moderných krajín je na zozname 301 spojených štátov, t. j. krajín, ktoré nie sú schopné dodržiavať patentovú ochranu a duševné vlastnosti. To nie je dobrá správa, pretože tam patrí tak ešte Čína, možno Kórea a neviem, snáď Irán. Po druhé, pokiaľ bude registrovaný EMEA - európskou agentúrou v Londýne, automaticky registrácia platí u nás, v tom význame, že je takáto registrácia udelená. Tomu žiadny náš zákon nezabráni. A my sledujeme záujem, iba záujem ochrany duševného vlastníctva patentového práva. To neznamená, že tie lieky nebudú pripustené na náš trh, ale znamená, že ŠÚKL dostane povinnosť ohlásiť takého, kto by chcel porušiť patentové právo, a ďalej nebude to na registráciu ŠÚKL-u, ale bude to na registráciu Londýna, teda EMEA. S tým nemám žiadny problém a preto aj po veľmi dlhom zvažovaní som ako predkladateľ návrhu zákona súhlasil s touto zmenou, ktorá sa udiala, a kloním sa k tomu pôvodnému návrhu, kde Štátny ústav pre kontrolu liečiv bude chrániť patentové práva tretích krajín, nie členov Európskej únie, len preto, že je hanbou, aby Slovensko zostalo na zozname 301. Generické firmy majú dostatok možností po dodržaní ochrannej lehoty, žiaľbohu ďaleko nebezpečnejšej, 8+2+1, to 1 je ešte na zmenu registrácie, na predĺženie, ak sa zmenilo indikačné oprávnenie, ten jeden rok. Z tohto pohľadu podporím návrh pána poslanca Karlina.  Chcem ešte povedať niečo, čo možno ste nečakali. V tej gestorskej správe, aj keď je to nad rámec harmonizácie, je zapracovaný návrh pani poslankyne Muškovej na lepšiu informovanosť rodičov pri očkovacích látkach. Tri roky, čo som v tomto parlamente, som sľuboval, že dáme to do poriadku, len sme stále nevedeli ako. No nakoniec svoj návrh precizovala ako návrh kolektívu poslankýň, aspoň ako informáciu, ak je nosičom hliník alebo formaldehyd, aby rodičia mali právo o tom vedieť. Ak by sme akceptovali návrh, hovorím, nebudem hovoriť o legislatívnej kvalite, ale návrh pána poslanca Pašku, toto bude preč. A predstava, že nová vláda všetko vyrieši, je síce dobrá, ale táto vláda má stále svoje ústavné kompetencie a budem rád, keď ich môže do posledného dňa svojho pôsobenia uplatniť. Preto neviem podporiť návrh pána poslanca Pašku a Vargu, viem podporiť návrh pána poslanca Karlina a v podstate si myslím, že pán poslanec Džupa má pravdu, že návrh pána poslanca Bódyho je skôr návrh sa zapáčiť nejakým právnickým, zastupujúcim právnickým organizáciám. Pýtal som sa ho, či pod tým nebude náhodou aj organizácia, ktorá dodáva napríklad pomôcky, vozíky a barly a to sa už dosť ťažko dá rozlíšiť. Z tohto pohľadu myslím, že aj pán spravodajca bude musieť sa vysporiadať aj s tou legislatívnou podobou návrhov. Ďakujem pekne."
ID_8315,2006,HZDS,Ľudmila Mušková,"Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, vážený pán minister, milí hostia, predložený vládny návrh zákona o verejnom zdravotníctve zahŕňa i tému, ktorá sa pre nedostatok zverejnených informácií nepovažuje za kontroverznú či problematickú, no v skutočnosti táto téma v zahraničí je často pertraktovaná a verejne diskutovaná. Hovorím o povinnom očkovaní. V predloženom návrhu zákona pristupujeme k sprísňovaniu sankcií a musím povedať, že aj k nezmyselnému spájaniu očkovania so školskou dochádzkou. Trend vo vyspelej Európe a vo svete je iný. Renomovaní odborníci totiž zverejňujú nové štúdie, výskumy a publikácie, diskutujú, upozorňujú a hovoria aj o negatívnych účinkoch vakcín a to najmä pre dojčatá a batoľatá do dvoch rokov, počas ktorých sa vyvíja nervový a imunitný systém. Tieto odborné štúdie upozorňujú totiž na prítomnosť jedov v niektorých vakcínach, a to napríklad formaldehydu, vysoko toxickej konzervačnej látky obsahujúcej ortuť tiomersalu, alebo timerosalu, alebo acurberofosfátu hlinitého a hydroxidu sodného. Na základe nových vedeckých poznatkov už v Japonsku pristúpili k zákazu očkovania detí do dvoch rokov života, čím tento štát dosiahol najnižšiu detskú úmrtnosť na svete. Pre porovnanie, u nás dieťaťu do jedenapol roka života povinne aplikujeme až 22 vakcín. Vo väčšine pôvodných členských štátov Európy je očkovanie dobrovoľné. Úpravy v druhom odporúčaní očkovaní v očkovacom kalendári a v kvalite vakcín robia aj v iných rozvinutých štátoch. Napríklad v Taliansku v roku 2003 dekrétom ministra zakázali pre deti používať vakcíny, ktoré obsahujú ortuť, a tak je to už aj v Spojených štátoch amerických od roku 2000. Na Slovensku sa ďalej nachádza ortuť v niektorých vakcínach a dokonca aj v množstve prekračujúcom odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie. Tiež Nemecko zrušilo očkovanie proti TBC, v Česku podal výbor Českej pneumologickej a fyziologickej spoločnosti návrh na posun tohto očkovania na 7. až 12. mesiac veku dieťaťa. U nás sa vykonáva už v 4. dni života vakcínou, ktorá má vedľajšie účinky, napríklad v podobe hnisavých ložísk, opuchov a zápalov lymfatických uzlín. V Nemecku dočasne vyňali očkovanie proti čiernemu kašľu zo zoznamu povinných očkovaní, v súčasnosti tam podobne ako v iných štátoch Európskej únie zamenili celobunkovú vakcínu proti čiernemu kašľu za acelulárnu, u nás sa, žiaľ, očkuje celobunkovou vakcínou a za acelulárnu si rodičia musia priplatiť 1 200 korún na jednu očkovaciu dávku. Musím povedať, že v prvom roku života sa pritom podávajú tri dávky. Avšak pre vyvíjajúci sa nervový systém dieťaťa sú rizikové aj ostatné zložky vo vakcíne DTP. V zahraničí tiež prebieha polemika o nutnosti očkovať trojkombináciou proti mumpsu, osýpkam a ružienke. Vedecky je totiž dokázané, že je ideálne v detskom veku sa s týmito chorobami stretnúť, pretože ich prekonanie posilňuje imunitný systém, znižuje riziko vzniku vážnejších ochorení, ako sú rakovina či astma. Mnohé zahraničné štúdie poukazujú na zbytočnosť v ranom veku zaťažovať deti očkovaním proti chorobám, ktoré sa na malé dieťa nemôžu preniesť, lebo sú vo svetovom meradle takmer sa nevyskytujúce. Alarmujúcim príkladom je pre bábätká úplne zbytočné očkovanie vakcínou proti hepatitíde Bé. Túto chorobu prenášajúcu sa len krvou a intímnym stykom dieťa do 14. až 15. roku života nemá šancu dostať. Pritom, samozrejme, nehovorím o matkách, ktoré sú touto chorobou postihnuté, tam každý súdny človek musí uznať, že je to potrebné. Túto chorobu prenášajúcu sa, na Novom Zélande po zavedení tohoto očkovania v roku 1996 stúpol výskyt detskej cukrovky o 60 %. Rovnaký nárast zaznamenali aj vo Fínsku a USA. U nás, žiaľ, štatistiky v tomto smere chýbajú. Nárast detskej cukrovky však v poslednom čase zaznamenávame aj u nás. Vo viacerých štátoch v dôsledku pozorovaného počtu poškodení a úmrtí spôsobených očkovaním zriadili inštitúcie, ktoré negatívne účinky vakcinácie zaznamenávajú. U nás, sa pýtam, či sú takéto inštitúcie. Tieto opatrenia a štatistické sledovania odhaľujú nárasty najmä autoimunitných ochorení spôsobených očkovaním. Tvrdia vo Veľkej Británii, poviem spoločnosť, Medical Research Council, je podozrenie, že vakcíny sú aj za autizmom, že dnes je už výskyt autizmu v pomere 1:166 a Národná autistická spoločnosť hovorí o hodnote 1:110. Vo svetovom meradle teda prebieha diskusia a prijímajú sa aj opatrenia. U nás nie. U nás rodič často nevie o možnosti výberu vakcíny a často aj lekár očkuje dieťa, ktoré má poškodenú imunitu. U nás neexistuje ani fond, respektíve inštitúcia, ktorá by poskytla odškodnenie v prípade negatívneho následku očkovania, tak ako je to v USA, v Nemecku, v Taliansku a tak ďalej. Zodpovednosť teda nenesie štát, ale sa ponecháva na pleciach rodičov. Myslím si, že takýto zákon by mal obsahovať takúto inštitúciu.  Vážení kolegovia, moje vystúpenie má smerovať k vyvolaniu diskusie na túto tému najmä v odborných kruhoch, ale aj vo verejnosti. V iných krajinách je bežné, že sa na túto tému diskutuje, u nás je tabu. Preto je veľmi dôležité, aby kompetentní vedeli o najnovších výskumoch, trendoch, ku ktorým pristúpili vyspelé krajiny, či už v posunutí očkovania na neskorší vek, či vylúčenia vakcín s obsahom jedovatých látok nebezpečných pre detský organizmus, alebo neočkovania niektorých chorôb, ktoré je zbytočné.  Dovoľte však, aby som na záver v súvislosti, to, čo som v úvode povedala, nevhodnosti spájania očkovania so školskou dochádzkou, predložila pozmeňujúci návrh.  1. V čl. 1 v § 33 ods. 8 sa vypúšťa písm. d). 2. V čl. 1 v § 33 ods. 9 sa vypúšťajú slová: „a o povinnom očkovaní podľa ods. 8, písm. d)“. 3. V čl. 1 v § 33 sa vypúšťa odsek 10. Doterajšie odseky 11 a 12 sa označujú ako odseky 10 a 11.  Navrhujem bod zo spoločnej správy pod číslom 67 vyňať na osobitné hlasovanie. Môj pozmeňujúci návrh zdôvodňujem tým, že viaceré choroby ako astma, alergie, autizmus, atopický exém a tak ďalej sú kontraindikované voči vakcínam, ktoré obsahujú látky, ktoré môžu u citlivého dieťaťa vyvolať autoimunitné reakcie. Toto dieťa napriek spomínaných chorobám môže navštevovať predškolské zariadenie a školu. Pozmeňujúci návrh v spoločnej správe v bode 67 umožňuje návštevu školy aj bez absolvovania povinného očkovania, ak na to existujú objektívne prekážky, ale tento pojem nedefinujú dobre. Na druhej strane si tiež myslím, že dieťa, ktoré teda má astmu alebo nemôže byť očkované, neohrozuje druhé deti, skôr naopak, teda deti, ktoré sú očkované, by mali byť bezpečné. Takže poprosím vás veľmi pekne o prijatie môjho návrhu, ale aj o diskusie, následné k tejto téme. Ďakujem veľmi pekne."
ID_8614,2006,HZDS,Beata Sániová,"Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky  pre zdravotníctvo za spravodajkyňu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky poslancov Jozefa Valockého a Jána Zvonára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. novembra 2004, o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a taktiež o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Toto ste dostali ako tlač 90. Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti v § 67 a § 68, ktoré sú uvedené v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.  Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Návrh je taktiež i v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Návrh zákona nepredpokladá žiadny finančný vplyv na štátny rozpočet a verejné financie a taktiež nemá vplyv na zamestnanosť.  Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm.  c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený  návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 81 z októbra 2006 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali  Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.  Odporúčam, aby predmetný poslanecký návrh zákona Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval v termíne do 29. novembra 2006 a gestorský výbor do 30. novembra 2006.  Ďakujem, pán predseda, skončila som. Prosím, aby ste otvorili rozpravu."
ID_8486,2006,KDH,Martin Fronc,"Vážený pán predseda Národnej rady, vážení páni ministri, ctené kolegyne poslankyne a kolegovia poslanci, najprv s jednou poznámkou k včerajšku. Pán premiér povedal, že jeho manželka, ktorá je na funkčnom mieste profesora, má so všetkým plat 27-tisíc. Dúfam, že nespôsobím rodinné problémy, to by som nerád, ale priemerný plat vlani na Univerzite Komenského bol 35-tisíc, na Slovenskej technickej univerzite 42-tisíc, keď hovoríme o platoch profesorov. A keď spomínal milionársku daň, tak tá sa nedotkne len všetkých rektorov, ktorí majú vyšší plat ako minister školstva, ale aj väčšiny dekanov a mnohých profesorov, ktorých je na Slovensku mimochodom vyše tisíc. A myslím si, že dokonca aj niektorých riaditeľov stredných škôl. Pred štyrmi rokmi, keď po ľavicovom ministrovi Milanovi Ftáčnikovi nastupovala pravicová vláda, na rezorte školstva sme vedeli, že musíme urobiť poriadok prakticky vo všetkom – vo financovaní škôl, v kompetenciách, v platoch učiteľov, že namiesto rozprávania o novej maturite či monitorovaní deviatakov musíme konečne tieto procesy naštartovať, aby bolo porovnávanie výsledkov vzdelávania spravodlivé a aby sme mohli bojovať s korupciou. Mali sme nápady, plány, vízie. Vedeli sme, že mnohé budú nepopulárne, ako napríklad čiastočné spolufinancovanie vysokých škôl zo strany študentov, ale nebáli sme sa pokúšať ich presadiť, pretože sú prospešné. Tak sa nám podarilo naštartovať efektívne normatívne financovanie našich škôl, presunúť mnohé kompetencie a financie do rúk samospráv či riaditeľov, kompletne vybaviť naše školy počítačmi a internetom, zaškoliť na týchto nových technológiách prakticky všetkých učiteľov. Mnohé školy sme zrekonštruovali, postavili nové telocvične a výrazne sme zvýšili platy učiteľov. Spopularizovali sme mimoškolské aktivity, najmä programom otvorená škola. Ale všetkými týmito krokmi sme sledovali to najdôležitejšie – chceli sme konečne prelomiť obrovský múr, preklenúť obrovskú priepasť, ktorá na Slovensku vyše 40 rokov existovala medzi školou, učiteľmi na jednej strane a rodičmi a deťmi na druhej strane. Školy sme vďaka našim reformám nielen priblížili občanom, ale dali sme ich rodičom, deťom a celým miestnym komunitám k dispozícii. Vďaka reformám sa prakticky celá spoločnosť stáva dobrým partnerom škôl. V programovom vyhlásení vášho vládneho zoskupenia nielenže chýba akákoľvek vízia, ale hoc´ i len maličký nápad. Vo vašom programe chýba akákoľvek zmienka o vzťahu medzi rodičmi, deťmi a ich učiteľmi, medzi pedagógmi vysokých škôl a študentmi. Slovo rodičia sa v oblasti školstva v programe ani nenachádza. Rodičia a deti znova stoja na opačnej strane ako vami riadene školstvo. Pán premiér, vy ste vo svojom vystúpení konštatovali, že sa vzdelávanie a výchova budú rozvíjať v duchu moderných európskych a svetových trendov. Je tragické, že na začiatku 3. tisícročia s tým vaše programové vyhlásenie nemá nič spoločné, pretože spolupráca školy a rodiča absolútne absentuje. Predložený vládny program mi pripomenul v oblasti školstva staré porekadlo: „Kde nič nie je, ani smrť neberie.“ Chýbajú myšlienky, nápady, reálne predstavy. Neviem, za čo vás budú voliči brať o štyri roky na zodpovednosť, ale možno išlo práve o to, aby ste sa nemali z čoho zodpovedať. Je smutné, že miesto modernizovania vzdelávacieho systému a dolaďovania fungujúcich reforiem, vďaka ktorým sa naše základné, stredné a vysoké školy naučili dobre hospodáriť, idete tieto zabehnuté modely financovania búrať a klamlivými údajmi o financovaní zavádzať učiteľov aj celú verejnosť. A rovnako sa nová vláda zachovala aj v tom najdôležitejšom bode. Program v oblasti školstva je síce s množstvom neurčitých fráz rozpracovaný na šiestich stranách, ale zásadnej priorite priorít reformy vzdelávania – novému modelu vyučovania venujete dohromady jeden a pol vety. Vzhľadom na to, že ste ako opozícia uplynulé 4 roky sústredili paľbu svojej kritiky práve na obsahovú reformu, je to podľa mňa naozaj žalostne málo. Ako sa bude u nás vzdelávať? Budú mať rodičia možnosť výberu z pestrej ponuky vzdelávacích programov? Budú mať školy a študenti priestor na tvorivosť? A bude pokračovať a rozvíjať sa systém objektívneho a spravodlivého hodnotenia výsledkov maturity a monitoru deviatakov, ktoré sú podkladom pre zrušenie neraz neobjektívneho a stresujúceho postupu pri prijímaní na stredné a vysoké školy? Ako naložíte s projektmi na reformu vzdelávania, na ktorých už niekoľko rokov pracujú odborníci na vysokých školách, v Štátnom pedagogickom ústave, mimovládnych združeniach a ďalších odborných inštitúciách? Čo urobíte s projektmi, ktoré si v rámci reformy vzdelávania začnú realizovať samotné školy, keďže sme im na to dali z eurofondov 470 mil. korún? O tom, ako chcete zabezpečiť, aby každý absolvent ovládal aspoň 2 cudzie jazyky, nie je vo vašom programe ani zmienka. Jednu z najväčších predvolebných aj povolebných diskusií v oblasti školstva, vedy, mládeže a športu v prípade terajších vládnych strán tvorili sľuby o razantnom zvýšení peňazí do týchto oblastí. Ešte pred týždňom nás médiá informovali, že do školstva, vedy a športu pôjdu doslova desiatky miliárd navyše. Podľa pôvodne avizovaných sľubov chcel dať nový pán minister do regionálneho školstva 5 % z hrubého domáceho produktu, lebo je to priemer Európskej únie. Tak to sľuboval aj SMER pred voľbami. Vysoké školy mali dostať 1,2 % z HDP plus zhruba pol miliardy na sociálne štipendiá. Veda 0,8 %, čo by bolo o 7 mld. viac a 2,5 mld. by mal dostať šport. V súčasnosti dostáva rezort školstva takmer 50 mld. korún. Podľa prepočtov, ktoré som si urobil na základe vami avizovaných zvýšení, by sa už na budúci rok mal rozpočet rezortu školstva zvýšiť o viac ako 38 mld. korún, teda na 88 mld. a v roku 2010 na konci volebného obdobia by školstvo dostávalo o 60 mld. viac ako teraz, teda 110 mld. korún. No, priznám sa, bol by som veľmi rád. Božechráň, aby našim deťom, učiteľom, vedcom a športovcom niekto tieto peniaze nedoprial. Lenže realita je napokon úplne iná. Kým nové vedenie rezortu ohlásilo pred pár dňami spomínané veľkolepé plány, na ministerstve financií si ich radšej dobre prepočítali, takže v programovom vyhlásení vlády je to napokon všetko inak. Vo svojom programe sa totižto zaväzujete, že na školstvo síce dáte 5 %, ale vrátane všetkého – vedy, techniky, športu a mládeže. Dámy a páni, ale veď naše školstvo, veda, mládež a šport dostávajú túto sumu skoro už dnes. Tak čo nám to vlastne sľubujete? Pán podpredseda vlády Čaplovič, dúfam, že sa pamätáte, že ste 4 roky sústredene bili vládu za to, že do školstva dáva málo, a dožadovali ste sa priemeru Európskej únie 5 % z HDP len do regionálneho školstva. Ste už na to zabudli? A navyše zdá sa, že v sume 5 % počítate s prostriedkami z eurofondov. To, myslím, nie je korektné, pretože ide o jednorazové finančné prostriedky použiteľné na rozvojové projekty a nie na bežný chod školstva. V programovom vyhlásení vláda sľubuje, že platy v školstve dosiahnu úroveň priemerného platu v národnom hospodárstve. Ale veď priemerný plat učiteľov v regionálnom školstve už dnes dosahuje hodnotu priemerného platu v národnom hospodárstve. Som presvedčený, že učitelia by mali dostať viac a tak to pred voľbami svojim voličom sľubovala strana SMER či jej koaliční partneri. Naši pedagógovia by preto mali zbystriť pozornosť, pretože v oblasti zvyšovania ich platov sa prakticky vláda skoro k ničomu nezaväzuje. A oblasť financovania nie je jediná, v ktorej naša vláda učiteľov, rodičov a médiá i verejnosť za posledné týždne svojimi vyjadreniami a týmto programom poplietli. Pán predseda vlády bez konzultácie s ministrom školstva vyhlási, že od januára zruší krajské školské úrady, ale vám už ani len nenapadne, aby ste ľuďom vysvetlili, že to bolo nepremyslené a unáhlené rozhodnutie, takže ste to už vo vládnom programe radšej obišli neurčitou formuláciou. Bol by som rád, keby ste rovnako zvážili aj ďalšie kroky, ktoré avizujete vo vašom programe. Ide o oblasť financovania škôl. Bude to absolútny krok späť, ak zmeníte financovanie základných škôl a stredných škôl, krok, ktorý skomplikuje životy zriaďovateľom aj riaditeľom. A priam hrôzu vo mne vyvoláva záujem kompletne prerobiť financovanie vysokých škôl. Ak chcete, aby sa naše univerzity opäť ocitli vo finančnej kríze, ak chcete, aby sa ešte zosilnilo nekalé vymáhanie peňazí od študentov a kvalita a úroveň vysokých škôl sa ocitli už doslova na dne, potom sú vami navrhované zmeny na to ako stvorené. K čomu inému by totiž smerovalo to, ako avizoval pán minister školstva, že by sa mali vysoké školy financovať podľa počtu absolventov? Ako cesta do minulého storočia a návrat do socialistického pekla pôsobí rozhodnutie, že nie každý študent, ktorý má talent, ambície a schopnosť, bude môcť aj na vysokej škole študovať. Nepoznám síce metódu, akou to chcete spraviť, ale celkom iste budete v tom prípade musieť siahnuť na akademické slobody. Miesto toho, aby ste podporovali konkurenciu, súťaživosť, dosiahnete, aby sa opäť presadzovali obálky s peniazmi pri prijímacích pohovoroch. Keby som mal použiť slovník typický pre populizmus, teda skoro váš slovník, tak by som povedal, že zase umožníte tým neschopným deťom z bohatých rodín, aby sa na vysoké školy dostali, a tie šikovné, ale nemajetné ostanú mimo. Je nepochopiteľné, že vládny program v mnohých oblastiach sa doslova pokúša vlámať do otvorených dverí. Chce realizovať to, čo už existuje. Zabezpečiť hodnotenie kvality vysokých škôl? Ako? Veď beží komplexná akreditácia a aj medzinárodná evalvácia Európskou asociáciou univerzít. Pán premiér dôrazne vyhlásil, a je tomu venovaný aj patričný priestor v programovom vyhlásení vlády, že chcete zabrániť vzniku neakreditovaných vysokých škôl. Ale už viac ako 4 roky, teda už v zákone z roku 2002, je dané, že nemôže vzniknúť vysoká škola, ani len"
ID_8526,2006,SDKU,Tomáš Galbavý,"Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, ctené kolegyne, kolegovia, veľmi si želám, aby ste už reformovali Zákonník práce, lebo 24-hodinový pracovný čas je veľa aj na poslanca, dámy a páni, tak vás poprosím, myslite nato. Dopredu sa ospravedlňujem všetkým a zároveň musím odmietnuť podozrenia, že ak poviem niečo, čo tu už bolo povedané dnes, že je to preto, že som postupoval pri tvorbe svojho vystúpenia na základe akéhosi straníckeho manuálu, ako to už tu jeden kolega z vás povedal. Nie, je to hlavne preto, že som ešte nedostal, a nikto z nás, jasnú odpoveď na základné otázky a nejasnosti, ktoré ste si napísali do programového vyhlásenia. Rokujeme o základnom dokumente vlády, ktorým sa bude riadiť činnosť, teda aj štát počas nasledujúceho volebného obdobia. Mali by sme teda k nemu pristupovať vážne, a to zo strany poslancov, rovnako aj zo strany vlády. Bohužiaľ, musím povedať, že pri čítaní tohto dokumentu som mal pocit, že vláda nezobrala vážne alebo voličov, ktorých nalákala na, nepoviem populistické, dohodneme sa, že poviem nereálne sľuby, pretože na to slovíčko populistický ste veľmi citliví, alebo ste nezobrali vážne maastrichtské kritériá. Zdôvodním, prečo si to myslím. Predseda vlády vyjadril po schválení tohto dokumentu spokojnosť s tým, že sa do neho podarilo presadiť všetky najdôležitejšie body programu vládnych strán. V podstate sa tak aj stalo. Má sa dať viac peňazí na školstvo, ktoré bude bezplatné, bezplatné tak, ako bolo doteraz. Inak mám informáciu, že plánujete spoplatniť externé štúdium. Má sa dať viac peňazí na zdravotníctvo, na vedu, výskum, na kultúru, rodiny dostanú 15-tisíc korún na prvé dieťa a možno aj menší štartovací byt. Kto by to nechcel? Mne sa to tiež páči a želám to všetkým, ale nedôverujem tomu a poviem prečo. Vo vládnom programe, vo vládnom programovom dokumente sa však nedočítame, kde sa vezmú peniaze na splnenie priehrštia sľubov, ktoré obsahuje. Už k spomenutým položkám školstvo, veda, kultúra predsa pribudnú výpadky na daniach, ktoré vzniknú po zavedení zníženej sadzby DPH na niektoré, zatiaľ nevedno ktoré tovary. Zrušenie nepopulárnych 20- a 50-korunových poplatkov v zdravotníctve, čo bude treba zdravotníkom kompenzovať, ale aj odškodňovanie klientov nebankových subjektov a dorovnávanie priamych platieb poľnohospodárom. Dúfať, že sa to utiahne vďaka úsporám, napríklad obmedzením administratívy, prípadne zo zvýšených daňových výnosov po zavedení takzvanej milionárskej dane je podľa mňa príliš optimistické a, prepáčte, nereálne. Nemožno sa spoliehať ani na to, že situáciu zachránia eurofondy. A už vôbec netreba čakať zázrak. Prioritou vlády je však plnenie kritérií na prechod na európsku menu v roku 2009. Ako pravicového politika ma to, samozrejme, teší, pretože to znamená, že sa nesplnia obavy z nadmerného rozhadzovania peňazí a zo zásadného zabrzdenia reforiem, ktoré začala predchádzajúca vláda. Obozretná rozpočtová politika a postupné upevňovanie stability verejných financií, ktoré deklaruje kabinet, znamená, že sa bude v maximálne možnej miere šetriť. Na druhý pohľad preto program zodpovedá okrídlenému úsloviu: Nikto vám nemôže dať toľko, koľko vám my môžeme sľúbiť. Ako sa dočítame v kapitole Makroekonomický rámec, verejné financie a dane vzhľadom na existujúcu korupciu a klientelizmus vo verejnom sektore, ktoré zásadným spôsobom ohrozujú efektivitu verejných výdavkov a reálnu konvergenciu Slovenskej republiky v rámci Európskej únie vláda Slovenskej republiky bude dôsledne potierať nehospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami, úmysel bojovať s korupciou deklaruje kabinet aj v časti venovanej justícii. No, tu sa opäť dostávame k paradoxu. Vláda chce zmeniť systém využívania fondov Európskej únie. Podľa vládneho zámeru sa ich čerpanie má sústrediť na poznatkovú ekonomiku, dobudovanie infraštruktúry v oblasti železníc, diaľnic a vodného hospodárstva, ale aj rozvoj regiónov. To boli aj priority našej vlády, preto s tým môžem len súhlasiť. Podstatný rozdiel je v tom, že podľa našich zámerov sa o peniaze z týchto fondov nemali uchádzať súkromné firmy. Súčasná vláda však chce tieto pravidlá zmeniť, a ako uviedli viaceré médiá, podľa vicepremiéra pána Čaploviča by sa do procesu čerpania eurofondov mali zapojiť aj súkromné spoločnosti. Takže nastúpi podnikateľská sféra, čo znamená, a určite mi dáte za pravdu, zvýšený tlak lobistických skupín, ale aj zvýšené riziko klientelizmu a korupcie. Navyše však formulácia o využívaní prostriedkov z eurofondov na zmierňovanie chudoby vyvoláva obavy, že časť týchto prostriedkov sa prostredníctvom sociálnych opatrení stratí v spotrebe. Ďalší problém podľa môjho názoru sa ukrýva v daňovej oblasti. Vláda chce zvyšovať mieru solidarity postupným zvyšovaním nezdaniteľného základu dane, prípadne úpravou daňového bonusu. Druhým krokom má byť zvýšené zdaňovanie fyzických osôb s nadštandardnými príjmami. Pán premiér, buďte trpezlivý. (Hlasy a šum v sále.) Nie. Ja som dopredu (hlasy v sále), samozrejme. Je to napísané, môžem ti to, pán premiér, dať potom prečítať aj. (Smiech v sále.) V programovom vyhlásení sa, poprosím vás, som vyčerpaný, aj poslanec je človek (reakcie v pléne), takže musíte pochopiť, že ste nás donútili, aby sme nedôstojne dnes vystupovali k takému vážnemu dokumentu, ako je programové vyhlásenie vlády a ešte sa snažíte znižovať vážnosť môjho vystúpenia. Tak vás poprosím o korektnosť a o solidaritu, ktorú tak často skloňujete. (Potlesk.) Ja som ešte nič nepovedal, keby ste ma počúvali, tak jednou vetou som vás neurazil zatiaľ. (Smiech v rokovacej sále.) Vás poprosím, ja viem, že všetci sme unavení, ale berieme za to slušný plat, takže očakávam (smiech v sále), že milionárska daň nám to trošku okresá, ale, pán premiér, viete, čo vám poviem otvorene? No, nech máme tú daň. Keď budem mať lacnejší benzín, budem platiť menej za energie, moja manželka to len uvíta, verte mi. Tak to je v poriadku. Treba poslancov zdaniť, ja si to myslím osobne. V programovom vyhlásení sa nestanovuje presne, čo sú to nadštandardné príjmy, ako informoval predseda vlády pán Fico, príjmová hranica by mala byť asi 50-tisíc korún. Ako som už povedal, tak týka sa to aj nás. Navyše by malo ísť len o fyzické osoby. Logicky z toho vyplýva, že ide o trestanie šikovných, vzdelaných a usilovných zamestnancov, ktorí chtiac-nechtiac budú musieť byť solidárni s menej šikovnými, menej vzdelanými a menej usilovnými. Naopak, podnikatelia budú ďalej v režime rovnej sadzby dane. Ako politika podporujúceho rozvoj podnikateľského sektora ma to teší. Na druhej strane si však myslím, že takáto forma povinnej solidarity medzi zamestnancami nie je správna. Ak si kabinet predsavzal postupovať vo finančných otázkach obozretne a opatrne, tak tento úmysel sám vážne podkopol. Deklarovaným úmyslom podporiť čiastočné odškodnenie klientov nebankových subjektov. Z hľadiska politického to viem pochopiť, pán premiér. Vládne strany za takýto krok v minulom volebnom období hlasovali v parlamente. Ide približne asi o 300-tisíc poškodených, čo s rodinnými príslušníkmi predstavuje obrovský voličský potenciál. Lákadlo kúpiť si tieto hlasy, hoci aj na úkor ostatných občanov, je asi neodolateľné. Nevidím ale nič správne v tom, aby sa občania, ktorí konali opatrne a rozvážne, sa skladali na ľudí, ktorí prišli o peniaze vinou vlastného nerozvážneho konania. Navyše sa tým vytvára precedens, na ktorý sa bude môcť odvolávať ktorýkoľvek v budúcnosti, kto naletí podobným podvodnikateľským skupinám. Okrem toho nie je jasné, či sa bude odškodňovanie týkať len tých najvykričanejších prípadov, teda BMG, Horizont AGW, alebo aj ďalších menej známych. V prvom prípade by to stálo menej peňazí, avšak podľa môjho názoru pôjde o protiústavnú diskrimináciu klientov jedných nebánk, ktorí odškodnení nebudú, voči druhým tým odškodneným. Úprimne povedané, neviem si predstaviť zákon, ktorý bude túto problematiku riešiť a zároveň nebude v kolízii s Ústavou Slovenskej republiky. Pretože pôsobím vo výbore pre kultúru a médiá, bude sa predovšetkým venovať tejto problematike. Je, samozrejme, chvályhodné, že vláda chce uskutočňovať kultúrnu politiku na základe konsenzu, ktorý sa dosiahol v predchádzajúcom období, že podpora kultúry z verejných zdrojov je legitímna a zároveň je neprijateľný priamy politický a ideologický vplyv na kultúru. No podobne možno len privítať úmysel kabinetu zvyšovať postupne príspevok na financovanie kultúry tak, aby sa dosiahla úroveň obvyklá v štátoch Európskej únie. I keď ma mrzí, že sa nepotvrdili údaje z medializovanej pracovnej verzie, kde bolo stanovené aj konkrétne číslo, myslím si, že jedno percento hrubého domáceho produktu, pán minister mi vysvetľoval, že hlavným dôvodom je, že nevie odhadnúť, v akej kondícii je ekonomika, ktorú ste po nás prevzali. V poriadku, akceptujem to. Potom celkom dobre nechápem, prečo také ambície a plány ste si napísali do programového vyhlásenia, keď spochybňujete dobrú kondíciu slovenskej ekonomiky, to len na margo. V každom prípade však postupné zvyšovanie objemu prostriedkov bude znamenať jedno – nevyhnutnosť vypracovania nielen avizovaného nového zákona o financovaní kultúry, ale aj vypracovanie komplexu opatrení, ktorými sa dosiahne efektívne nakladanie so zdrojmi určenými pre kultúru. Tým mám na mysli nielen uplatňovanie grantového systému, ale aj ochranu pred jeho zneužívaním. Zároveň sa chcem spýtať, kedy chce minister kultúry pán Maďarič predložiť nový zákon o financovaní kultúry do parlamentu. Predpokladám totiž, že v ňom budú konkrétnejšie upravené podmienky viaczdrojového financovania kultúry. Absolútne akceptujem, že programové vyhlásenie vlády o tom hovoriť nemôže. Teda napríklad možnosť sponzorovania a jeho podpora napríklad daňovými úľavami, s tým potom, samozrejme, ide ruka v rukáve úprava daňových zákonov. K mediálnej a audiovizuálnej oblasti. Vláda si predsavzala vytvoriť nový legislatívny finančný a organizačný rámec fungovania verejnoprávneho rozhlasu a televízie. Vzápätí však konštatuje, že obsahové zameranie a finančné zabezpečenie verejnoprávnych médií rozpracuje v podobe zmluvy medzi Národnou radou Slovenskej republiky a STV. Podľa dnešnej agentúrnej správy, zrejme je to reakcia pána ministra, má tento dokument konkrétne definovať rozsah"
ID_8702,2006,SDKU,Ferdinand Devínsky,"Dobré ráno prajem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vládu nemôžem osloviť, lebo tu nie je, ctené panie poslankyne... (Reakcia ministra.) Vy nie ste vláda, pán minister, vy len reprezentujete jeden rezort. No dobre. Vážení páni poslanci, včera som vo svojom vystúpení pripomenul slová pána prezidenta, ktorý kládol mimoriadny dôraz na podporu vzdelávania, výskumu a inovácií. Podobne sa vyjadroval aj pán podpredseda vlády Čaplovič, ktorý pri minulom rozpočte ako opozičný poslanec povedal: „Akosi nechceme pochopiť, že veda a výskum, vysokovzdelaná spoločnosť a kvalifikovaná pracovná sila sú najlepším akcelerátorom rozvoja ekonomiky aj celej spoločnosti.“ A to bolo v čase, keď sa celkové prostriedky určené na výskum a vývoj neustále zvyšovali a dosiahli 7,7 mld. korún, a nie ako dnes, keď sa navrhuje ich zníženie o takmer 560 mil. Nezdá sa mi, že by pochopenie týchto myšlienok, s ktorými sa nedá nesúhlasiť, našlo v navrhovanom rozpočte nejaký ohlas. Ani keď to hovorí prezident, ani keď to hovorí podpredseda vlády. Povedal som aj to, že predložený rozpočet sa až veľmi spolieha na európske peniaze. V školstve dokonca na budúci rok sa počíta so 737,6 mil. korún. K tomu však treba dodať, že v roku 2004 až 2006 sa v kapitole ministerstva školstva za 3 roky vyčerpalo menej ako 8 %, z 3,5 mld. len 240 mil. Dovolím si povedať, že budeme radi, ak nebudeme musieť vrátiť miliardy, s ktorými sa naisto počíta aj v podpore výskumu a školstva. A ťažko budeme môcť pomocou nich suplovať úlohy štátu tak, ako sa na to spolieha aj návrh tohto rozpočtu. To, čo tu včera povedal pán predseda výboru Burian o rôznych presunoch nevyčerpaných prostriedkov vo výške asi 180 mil., má niekoľko problémov. V prvom rade ten, že napr. ministerstvo školstva bude musieť vrátiť 53 mil. nevyčerpaných peňazí za tento rok, ktoré sú nenávratne stratené a už sa nikam presúvať nebudú. Potom aj to, že presuny štrukturálnych peňazí nezávisia len od nášho rozhodnutia, do toho má čo hovoriť aj Únia, ktorá veľmi ľahko môže dokonca pozastaviť financovanie v rámci štrukturálnych fondov. Zákonite teda vzniká otázka, že aká je pripravenosť rezortu čerpať štrukturálne fondy, nie v miliardových výškach, ale len v desiatkach miliónov, ak za 3 roky boli projekty schopné vyčerpať necelú desatinu z 3,5 mld. Na pondelňajšom rokovaní výboru pre vzdelanie práve k tejto problematike, k čerpaniu európskych fondov a pripravenosti čerpať ich v roku 2007, sa ukázalo, že celý systém stojí pred kolapsom a pripravenosť na čerpanie je prakticky nulová.  Navrhovaný rozpočet verejnej správy na roky 2007 až 2009 v oblasti vzdelávania a výskumu vytvára vážne problémy, ktoré sme už pokladali za prekonané, napr. ohrozuje dlhodobú konkurencieschopnosť Slovenska. Pán poslanec Ivan Mikloš včera dostatočne jasne analyzoval dôsledky nedostatočného financovania výskumu a vzdelávania. V regionálnom školstve klesajú výdavky v kapitole ministerstva školstva z 2,04 % podielu na HDP v roku 2006 na 1,89 %. Aj keby Národná rada schválila zvýšenie rozpočtu regionálneho školstva o navrhovaných 900 mil., výsledok bude 1,94, čo je, pochopiteľne, lepšie ako pôvodný návrh, ale stále nedosahuje ani úroveň roku 2006. Teda výdavky v regionálnom školstve klesajú. Vo vysokom školstve klesajú výdavky kapitoly ministerstva školstva z 0,71 % na 0,68 podielu na HDP a vo výskume a vývoji klesajú výdavky z 0,47 % na 0,40 podielu na HDP. To je v priamom protiklade s programovým vyhlásením vlády, ktoré hovorí, že „vláda prijme konkrétne opatrenia na podporu výskumu a vývoja v súlade so súčasnými trendmi v krajinách Európskej únie“. Chcem upozorniť na to, že súčasné trendy v Európe sú spojené s napĺňaním Lisabonskej deklarácie, ktorá požaduje zásadné zvýšenie financovania výskumu a vzdelávania. Tento navrhnutý rozpočet ide proti európskym trendom vo výskume a vzdelávaní.  Niekde už odznel zaujímavý názor, že nie je dôležitý pomer výdavkov k HDP, ale len jeho absolútne zvýšenie. V tejto súvislosti opäť pripomeniem slová pána podpredsedu vlády Čaploviča, s ktorými ja plne súhlasím, ktorý v minulosti povedal: „Všade v Európe sa vždy vyčleňujú prostriedky na konkrétny rast v pomere k HDP a na základe týchto idú prostriedky aj do vedy, výskumu, aj do vzdelávania.“ To bolo v čase, keď bolo toto percento vo vede 47 stotín a nie 397 tisícin, ako je to dnes. Aby sme sa aspoň čiastočne pokúsili túto situáciu zlepšiť, výbor pre vzdelanie schválil niekoľko pozmeňujúcich návrhov v prospech kapitoly školstva a Slovenskej akadémie vied, ktoré však gesčný výbor neodporúča na schválenie. Preto žiadam vyňať pozmeňujúce návrhy v časti IV v skupine A, pán spravodajca, v časti IV v skupine A body 1, 2, 3, v skupine C body 1, 2, 3, 4 a 7 a v skupine D bod 1 na osobitné hlasovanie a žiadam, aby sa o nich hlasovalo jednotlivo. Ak by som teda mal na záver stručne charakterizovať predkladaný návrh rozpočtu verejnej správy pre vzdelanie a vedu, povedal by som to slovami ľudovej múdrosti: „Tu máš nič a dobre to drž.“ Alebo ako povedal Ovídius: „V sľuboch môže byť každý boháčom.“ Ďakujem pekne."
ID_8392,2006,SDKU,Lucia Žitňanská,"Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi navrhuje nahradiť doterajšiu právnu úpravu odškodňovania osôb poškodených násilnými trestnými činmi v zákone č. 255/1998 Z. z. v znení zákona č. 422/2002 Z. z. s tým, že vládny návrh preberá Smernicu Rady č. 2004/80/ES z 29. apríla 2004 o odškodňovaní obetí trestných činov zo slovenského právneho poriadku. Cieľom transpozície smernice je zlepšenie prístupu k možnosti získať odškodnenie za ujmu spôsobenú úmyselnými násilnými trestnými činmi, ktoré boli spáchané na území iného členského štátu Európskej únie, ako je členský štát, na území ktorého má poškodený trvalý pobyt. Základným prínosom transpozície smernice do navrhovanej právnej úpravy je zlepšenie možnosti poškodeného získať informácie o možnostiach odškodnenia, uľahčuje odškodnenie ujmy na zdraví spôsobenej na území iného členského štátu Európskej únie, a tým posilňuje postavenie poškodeného v tejto oblasti. Ministerstvo spravodlivosti aj dosiaľ realizovalo odškodňovanie obetí poškodených násilnými trestnými činmi, významnou zmenou je však to, že na odškodnenie bude mať poškodený právny nárok. Je zrejmé, že žiadna finančná kompenzácia nemôže nahradiť život alebo zdravie človeka, štát by však mal prevziať aktívnejšiu úlohu pri odškodňovaní obetí násilných trestných činov.  Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás týmto požiadať o podporu vládneho návrhu zákona, keďže sa ním preberá do slovenského právneho poriadku smernica Rady, ktorej účelom je zmeniť postavenie poškodeného aj tým, že sa mu zlepší prístup k možnosti získať odškodnenie za ujmu spôsobenú úmyselným násilným trestným činom. Zároveň predkladaný návrh zákona tvorí integrálnu súčasť plnenia záväzkov Slovenskej republiky v súvislosti s jej vstupom do Európskej únie. Ďakujem pekne."