Transcript,Name,Party,Term,Date,Tokens
"Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Len nechápem predrečníka, prečo tu pleduje za národnostné práva v takej veľkej miere, keď na druhej strane tvrdí, že ústava o európskom superštáte bude ústavou pre Európanov. Teda budeme všetci Európania. Dosť dobre nechápem, prečo rovno maďarská národnostná, nie národná, podotýkam, menšina má mať v Európskej únii nejaké výsadné postavenie. Ďakujem.",Ján Cuper,HZDS,3,2005-05-11,55
"Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, rád by som povedal desať vecí, ktoré v súvislosti s novou vládou a jej programovým vyhlásením a rokovaním o dôvere k nej považujem za dôležité. Tie prvé tri veci, ktoré chcem povedať, sú úplne kľúčové a myslím si, že sú kľúčové v celom vládnom programe. Prvá. Vymožiteľnosť práva. Zásadné zlepšenie vymožiteľnosti práva v Slovenskej republike je snáď najdôležitejšou vecou a najdôležitejšou výzvou, ktorá stojí pred nami. Týka sa to samozrejme justície, týka sa to prokuratúry, polície, ale týka sa to aj fungovania verejných inštitúcií vôbec. Ak sa zásadným spôsobom nezlepší vymožiteľnosť práva, tak sa nepohneme v žiadnej z iných oblastí. Darmo bude polícia stíhať páchateľov trestnej činnosti, vrátane korupcie, keď prokuratúra bude jej konanie sabotovať a darmo bude prokuratúra žalovať korupčníkov a iných kriminálnikov, keď súdy budú fungovať tak, ako sme sa dozvedeli z Kočnerovej komunikácie. Ale netýka sa to, samozrejme, iba trestného konania, týka sa to uplatňovania zákonov, týka sa to toho, že zákony nemôžu ostať iba na papieri. Druhý bod. Boj proti korupcii. Boj proti korupcii sa tiahne celým programovým vyhlásením a je zjavné, že nastupujúca vládna garnitúra myslí boj proti korupcii vážne. Doteraz sme tu mali dva typy vládnych garnitúr. Jeden typ sa snažil priestor pre korupciu obmedzovať, zavádzať pravidlá, zvyšovať transparentnosť, nastavovať politickú kultúru. Ten druhý postupoval skôr opačne, korupcia bola pre niektorých vládnucich politikov podstatnou črtou ich vládnutia, častokrát to vyzeralo, akoby to bol skutočný zmysel, prečo sa uchádzajú o moc. Ale v jednom aj v druhom prípade sa však korupcia diala. To sa bude zrejme diať vždy, nebudeme žiť v dokonalej spoločnosti, kde ľudia nezlyhávajú, ale čo je problém, že sa diala s vedomím a v podstate aj s tichou alebo hlasnou toleranciou časti tých vládnych garnitúr. To skončilo. Verím, že teraz to bude iné, verím, že nastavenie novej vládnej garnitúry je také, že korupciu považuje za zlo, ktoré treba vykoreniť, s ktorým treba bojovať, ktoré nemožno tolerovať. To vidím ako jeden z najdôležitejších spoločných menovateľov celej nastupujúcej vládnej garnitúry a verím, že aj keď sa objavia problémy, keď, keď príde k nejakým zlyhaniam, to nastavenie ostane zachované a budeme sa podľa toho všetci aj správať. Tretia vec. Západ. Európska únia a NATO. Sme v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii, sme súčasťou demokratického západu, uvedomujeme si to a považujeme to za dôležité. Je dôležité to povedať, aj keď časť parlamentnej opozície s tým má opakovane problém. Sme v Európskej únii preto, lebo je to pre nás ekonomicky výhodné, ale nielen preto. Sme v Európskej únii preto, lebo tam civilizačne a hodnotovo patríme, lebo nás Európska únia a členstvo v nej ukotvuje ako súčasť západných demokracií. Sme v NATO, lebo je garanciou našej bezpečnosti, ale nie sme tam len preto. V NATO sme aj preto, lebo sme súčasťou západu, súčasťou slobodného sveta a chceme sa podieľať na jeho obrane v spolupráci so štátmi, ktoré sú založené na podobnom hodnotovom základe. A teraz by som prešiel k ďalším siedmim veciam, o ktorých chcem hovoriť a ktoré možno nie sú také kľúčové, majú v mnohom menšinový rozmer, ale myslím si, že sú tiež dôležité a budú dôležité v tom, čo budeme ďalej robiť. A keď hovoríme o menšinových témach, tak na Slovensku často ide práve o národnostné menšiny a prvýkrát v novodobej histórii Slovenska po novembri ´89 sme v situácii, že v slovenskom parlamente chýba politická sila, ktorá by zastupovala a reprezentovala maďarskú menšinu. Považujem to za škodu, ale už sa stalo a o to dôležitejšie je teraz, ako sa my, ktorí nesieme zodpovednosť za činy budúcej vlády a budúcej parlamentnej väčšiny, budeme správať voči menšinám, voči príslušníkom národnostných menšín a etnických skupín, či vo svojej činnosti budeme si uvedomovať, že sú prirodzenou súčasťou a dôležitou súčasťou slovenskej spoločnosti, že budeme citliví voči ich právam a potrebám. Mám nádej, že naša vládna koalícia si toho vedomá je a vidím to aj v texte programového vyhlásenia vlády. Vo vzťahu k národnostným menšinám je pomerne ambiciózny, obsahuje zmienku o zákone o postavení národnostných menšín, obsahuje zmienku o možnosti vytvorenia úradu pre národnostné menšiny, ktorý nemá byť len nejakým ďalším úradom, nejakou pobočkou vlády, ale malo by ísť o prejav napĺňania ústavou garantovaného práva príslušníkov národnostných menšín a etnických skupín podieľať sa na riešení vecí, ktoré sa ich týkajú. Toto máme zakotvené v ústave od samého začiatku, ale zatiaľ je to riešené iba veľmi parciálne. Zákon o, alebo programové vyhlásenie vlády obsahuje zámer novelizovať zákon o štátnom občianstve. Tu sa domnievam, a keď hovoríme o národnostných menšinách a ľudských právach, že by sme mohli a mali byť ambicióznejší, pretože zákon, ktorý v roku 2010 za prvej Ficovej vlády schválila parlamentná väčšina, spôsobil to, že občania Slovenskej republiky prichádzajú o vlastné občianstvo proti svojej vôli, hoci ústava hovorí, že nikomu nemožno odňať štátne občianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli. A môžeme sa na to pozrieť optikou, že naozaj je to praktický problém, keď niekto v zahraničí príde o občianstvo slovenské, lebo nadobudne občianstvo štátu, v ktorom žije, a toto zrejme, zrejme bude vôľa riešiť, ale z hľadiska ústavy, či to občianstvo proti svojej vôli stratí niekto, kto žije na južnom Slovensku ako príslušník maďarskej menšiny alebo Slovák žijúci v Spojenom kráľovstve, z hľadiska ústavy to nie je rozdiel. Verím, že na túto tému budeme ešte diskutovať, keď sa ten zákon bude pripravovať a meniť. A v rámci národnostných menšín a etnických skupín veľmi dôležitá vec - postavenie Rómov, najmä Rómov žijúcich v segregovaných osadách. Je to veľká téma, je to možno jedna z najdôležitejších tém, ktoré stoja pred našou krajinou a mám nádej, že vláda, vládna väčšina si to uvedomuje a je pripravená robiť rozhodné a razantné kroky na zlepšenie postavenia ľudí žijúcich v podmienkach častokrát nehodných 21. storočia. Piata vec. Okrem národnostných menšín tu máme aj iné menšiny. Spomenul by som sexuálne menšiny. Menšiny ľudí s inou sexuálnou orientáciou. Už tu na to upozorňovali niektorí poslanci z fašistickej strany, ktorí mali problém s vetou """"""""Vláda Slovenskej republiky zlepší legislatívu v oblasti majetkových práv, týkajúcu sa osôb žijúcich v spoločnej domácnosti."""""""". Táto veta môže mať rôzne interpretácie. Za seba môžem povedať, že by som bol rád, keby sme mali v programovom vyhlásení vlády zmienku o registrovaných partnerstvách osôb rovnakého pohlavia, ale máme širokospektrálnu koalíciu, musíme, musíme hľadať kompromisy, musíme hľadať prieniky a aj čiastkové zmeny k lepšiemu, čiastkové kroky k lepšiemu sú lepšie ako žiadne. A mám jednu prosbu, s ktorou sa obraciam teda na poslancov vládnej koalície, ale možno aj demokratickej opozície. Môžu mať, samozrejme, na tieto témy že úplne odlišné názory. Nie je nikoho povinnosť byť za registrované partnerstvá, každý sa môže rozhodnúť slobodne, ale veďme tú debatu, keď na ňu príde, kultivovane, vecne, s rešpektovaním ľudskej dôstojnosti tých ľudí, ktorých sa to týka, neurážajme, nedehonestujme, bavme sa normálne. Ako ste si všimli, neobrátil som sa na poslancov fašistickej strany, lebo tam, tam to neočakávam. Šiesta vec. Ľudské práva. Verím, že táto vládna koalícia si je dobre vedomá dôležitosti ľudských práv, toho, že ľudské práva sú jednou z podstatných čŕt liberálnej demokracie a v tejto súvislosti by som ale spomenul vetu, ktorá paradoxne pôsobí ako, akoby to bolo skôr naopak a ktorá sa tam objavila v programovom vyhlásení v súvislosti so zámerom zriadiť úrad pre národnostné menšiny a tá veta znie: """"""""Zriadenie tohto úradu by viedlo k zrušeniu Úradu splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny ako aj Rady vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny a rodovú rovnosť."""""""". Tak toto by som považoval za nejakého tlačiarenského škriatka, lebo teda predpokladám, že takto to úplne nebolo myslené, keďže Rada vlády pre ľudské práva, národnostne menšiny a rodovú rovnosť sa nezaoberá iba národnostnými menšinami, zaoberá sa ľudskými právami, ktoré sa netýkajú iba národnostných menšín, zaoberá sa aj rodovou rovnosťou. Takže ak sa podarí ten zámer a vznikne Úrad pre národnostné menšiny, tak by to nemalo viesť k likvidácii alebo k zrušeniu Rady pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, ale maximálne k nejakej transformácii jej pôsobnosti. V tomto, v tomto smere sme prijali na zasadnutí výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesenie, v ktorom sme toto odporučili vláde, ale tu sa ukazuje, ako dôležité bolo, že konečne máme funkčný výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Siedma vec. Rodová rovnosť a boj proti násiliu páchanému na ženách. Som rád, že vláda si uvedomuje dôležitosť týchto problémov. Zacitujem: """"""""Vláda Slovenskej republiky bude s najväčšou prioritou pokračovať v budovaní systémových riešení na ochranu a podporu obetí domáceho násilia, sexuálneho násilia a násilia páchaného na ženách, a to v úzkej spolupráci s občianskou spoločnosťou. Vláda Slovenskej republiky bude realizovať politiky zamerané na znižovanie nerovnosti medzi mužmi a ženami a odstraňovanie diskriminácie žien."""""""". V minulom volebnom období tu, žiaľ, parlamentná väčšina mala potrebu hodiť do koša Istanbulský dohovor, na tretíkrát sa jej to podarilo, ale táto téma nezmizne a vláda, verím tomu, bude pokračovať v tom, že bude venovať téme násilia páchaného na ženách a ochrane jeho obetí rovnakú pozornosť, ako keby sme ten Istanbulský dohovor ratifikovali. Ôsma vec. Občianska spoločnosť. Opäť zareagujem na, na rozpravu a faktické poznámky niektorých opozičných poslancov, ktorí",Ondrej Dostál,SAS,8,2020-04-23,1500
"Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, ja sa budem snažiť byť trošku vecnejší, menej emotívny, ale ten záver, žiaľ, je podobný. Podľa mojej mienky tiež nie sú splnené podmienky skráteného legislatívneho konania, ako ich vymedzuje § 89. Nie sú splnené. Nie sú splnené aj preto, že ani schválením zákona Európsky súdny dvor konanie nezastaví. My sme prešvihli dosť výrazne transpozičnú lehotu a nám sankcia uložená bude. Ja som predložil, ak som predkladal v skrátenom konaní, jedenkrát novelu Ústavy, ktorá sa týkala volieb do Európskeho parlamentu, pán poslanec Vavrík, to nebol môj rezort, ale som pokladal za povinnosť to predložiť a vtedy boli splnené podmienky, lebo by mohlo dôjsť k ohrozeniu základných práv. Ja som inokedy nepredkladal návrhy zákonov. Tak si to, prosím vás, pán poslanec, pozrite predtým, ako budete z pléna vykrikovať. Takže podľa mojej mienky, celkom stručne a vecne, nie sú splnené podmienky na skrátené legislatívne konanie. My sme dlho diskutovali o transpozičných lehotách, iste, ministerstvo dopravy má veľa smerníc na transponovanie aj v podobe podzákonných právnych predpisov, aj zákonných, ale mali by sme vždy mať na pamäti zákon, v tomto prípade o rokovacom poriadku a v tomto prípade celkom evidentne podmienky na skrátené legislatívne konanie, podľa môjho presvedčenia, splnené nie sú. Ani schválenie zákona, opakujem ešte raz, nás neuchráni pred uložením sankcie Európskym súdnym dvorom. Ďakujem, pán podpredseda. (Potlesk.)",Daniel Lipšic,KDH,3,2006-04-19,224
"... 130 rokov platný zákon. A niektoré zákony v demokratických krajinách sú platné aj dlhšie ako 130 rokov. To znamená, že to niečo svedčí o kvalite spracovaného návrhu a jeho predloženia a o dobrom úmysle predkladateľa dosiahnuť alebo prijať normu, ktorá bude naozaj demokratická a v demokratickej spoločnosti prijateľná. Pred zákonom by sme mali mať všetci rovnaké šance, lebo všetci to dobre poznáme. V politike je človek raz hore, raz dole a taká vec ako tlačový zákon aj preto nebol novelizovaný novým zákonom po revolúcii, pretože to nie je také jednoduché, čo uznávam. Preto hovorím, že v prípade, ak nepríde k dohode, ktorá bude na európskej úrovni prijateľná, teda že nebude v treťom čítaní schválený text chrániaci demokraciu namiesto jej búrania, nebudem hlasovať za prijatie Lisabonskej zmluvy. Nechcem, aby sme sa zaradili medzi nedemokratické krajiny, ktoré nemajú miesto v Európskej únii. Občania Slovenskej republiky si to nezaslúžia po tom všetkom, čo už od roku 1989 zažili.  Ďakujem za pozornosť. (Potlesk).",Alexander Slafkovský,SDKU,4,2008-02-07,160
"Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán guvernér Národnej banky Slovenska, správa o menovom vývoji za I. polrok 1996 je podľa môjho súdu veľmi realistická, ale trošku nekorešponduje s ružovým tónom prednesenia tejto správy pánom guvernérom Národnej banky Slovenska. Je pravdou, že Národná banka Slovenska si vo svojej dlhodobej stratégii postavila dva základné body, a to otázku znižovania miery inflácie s cieľom jej priblíženia k úrovni inflácie vo vyspelých ekonomikách a stabilitu kurzového prostredia. Ak sa z tohto pohľadu pozrieme na vývoj za I. polrok 1996, musíme povedať, že túto stratégiu Národnej banky Slovenska sa darí plniť. Na druhej strane, ak posudzujeme trendy, ktoré sa vytvárajú v hospodárstve Slovenskej republiky, musíme začať pochybovať, či táto dlhodobá stratégia Národnej banky Slovenska bude v budúcom období zabezpečená. Ukazuje sa tu veľký nesúlad medzi menovou politikou, ktorej reprezentantom je Národná banka Slovenska, a hospodárskou politikou štátu, ktorú predovšetkým reprezentuje vláda Slovenskej republiky. Tento nesúlad, ktorý tu existuje, vytvára trendove, vývojove zlé tendencie, ktoré túto dlhodobú stratégiu, ktorú si Národná banka Slovenska postavila, vážne ohrozujú. V prvom rade je to otázka nekontrolovaného rastu menového agregátu M2, a o čo je to závažnejšie, že vlastne tento menový agregát predovšetkým rástol zahraničnými úvermi, ktorými sa kryl dovoz zvýšenej dopytovej stránky domáceho dopytu. To je jeden z vážnych bodov. A druhý, že deficit obchodnej bilancie, ktorého významnosť a stúpajúci trend sa vláda snaží do značnej miery stále potláčať, má výrazný dosah už do platobnej bilancie. A ak posúdime vývoj, že v komerčných bankách výrazne poklesli devízové rezervy, je tu jasná tendencia, ktorá sa zakladá v tejto krajine, pre nestabilný menový vývoj v Slovenskej republike. Treba oceniť krok Národnej banky Slovenska, ktorá relatívne pružne reagovala na otázku vývoja menového agregátu M2 a prijala, dá sa povedať, štandardné opatrenia, ktoré sú zamerané na sťahovanie prebytočnej likvidity bánk, ale vlastne založila ešte tvrdšiu, reštrikčnú, monetárnu situáciu v tejto krajine. Dostávame sa temer do anomálnej situácie, keď je 5-percentná inflácia, a úroky v bankách sú 15 %. V Európe zrejme asi niet takejto krajiny, kde je diferencia medzi úrokmi a infláciou taká veľká. V Českej republike je 9-percentná inflácia a úvery sa pohybujú okolo 14 %. To znamená, že vytvárame pre hospodárske prostredie oveľa tvrdšiu reštrikčnú politiku, čo môže zabrzdiť ďalší rast hospodárstva Slovenskej republiky. Dovolím si povedať, že kľúčom je otázka problematiky obchodnej bilancie, ktorá sa, znovu opakujem, zo strany vlády značne zjednodušuje a skôr je výsledkom nekoncepčnej hospodárskej politiky. Totiž ukazuje sa, že udržať deficit bežného účtu vo vzťahu k hrubému domácemu produktu sa nám nepodarí tak, ako v niektorých iných krajinách, kryť kapitálovým účtom. A táto tendencia je tu za posledné dva roky jednoznačná. Myslím si, že deficit obchodnej bilancie, ktorý by zároveň mal aj podnecovať otvorenosť našej ekonomiky, je vážnym zlým trendovým znakom vývoja Slovenska. Je zarážajúce, že vlastne nárast exportu bol z jednej tretiny zabezpečený rastom nákupu osobných a nákladných automobilov, čo bolo výrazne spôsobené rozhodnutím vlády Slovenskej republiky o bezcolnom dovoze áut do 1 500 cm3. To vlastne vytvorilo situáciu, že sme v roku 1996 patrili medzi krajiny s najväčším rastom osobných a nákladných automobilov v Európe, pričom treba povedať, že sme predovšetkým otvorili cestu ázijským výrobcom a Slovenská republika túto otvorenosť voči ázijským krajinám nedostatočne využila predovšetkým spätne, obrátene v prieniku na ázijské trhy. Ak napríklad Daewoo malo u nás rozhodujúci rast a ak Daewoo v Južnej Kórei je silne ovládaná aj štátom, vláda Slovenskej republiky nepodnikla žiadne kroky na to, aby ekvivalentne využila výhody pre slovenský export do Južnej Kórey. Nehovoriac o tom, že postavenie áut do 1 500 cm3 výrazne zvýhodnilo určitú podnikateľskú skupinu ľudí, pretože dnes autá do 1 500 cm3 sú autá, ktoré sú pomerne veľmi komfortné, majú veľký výkon a napríklad to, že vo veľkej miere tieto autá sú kupované na lízing, znížilo aj efektívnosť a výnosnosť týchto podnikateľských spoločností. Ďalej, že vlastne okrem jedného predajcu osobných automobilov na Slovensku všetky ostatné sú dcérske spoločnosti z Českej republiky a vlastne tento boom znamenal odliatie zisku do Českej republiky. Nehovoriac o tom, že zrušením 18-percentného cla u nás ako v asociovanej krajine k Európskej únii sme narušili aj niektoré vzťahové otázky ku krajinám Európskej únie. Takže dovolím si povedať, že jedným z vážnych problémov rastu pasívneho salda obchodnej bilancie je nekoncepčná zahraničnoobchodná politika vlády Slovenskej republiky. Argumentácia, že prostriedky idú do reštrukturalizácie a modernizácie, je nepravdivá. Vychádza to zo stagnácie úverov do investícií, ktorá za I. polrok 1996 existovala a že rozhodujúci rast úverov, to znamená 31,6 %, 1,2 miliardy korún išiel do privatizácie, v ktorej neznamenali žiaden reštrukturalizačný a modernizačný prvok v ekonomike Slovenskej republiky. To znamená, že vlastne úvery na dovozy, ktoré napríklad boli použité zo zahraničia, predovšetkým smerovali na rast dovozov zo zahraničia a na zvýšenie pasívneho salda obchodnej bilancie, ktoré v Slovenskej republike je. Chcel by som sa dotknúť ešte jednej otázky. Podnikateľská sféra v podstate od roku 1991 zápasí s otázkou zamrznutia finančných tokov. A jeden z kľúčových bodov je problematika klasifikovaných pohľadávok. Treba oceniť Národnú banku Slovenska, že svojím opatrením v marci minulého roku vytvorila metodické podmienky, aby sa jasne definovala klasifikácia pohľadávok. Ale nevyriešil sa jeden kritický bod, o ktorom sa rozprávalo, ak si pamätám, už v marci 1993 v Starej Turej a potom postupne vo všetkých rekreačných zariadeniach v Slovenskej republike, kde sa v polročných intervaloch rokovalo o koncepcii slovenskej ekonomiky. Je to otázka zmeny metodiky účtovníctva, aby výnosy neboli fiktívne z nezinkasovaných úrokov a úrokov z omeškania ako značnej čiastky klasifikovaných pohľadávok. Myslím si, že v tomto práve vláda neurobila dostatok krokov, aby bola zladená hospodárska politika s menovou politikou Slovenskej republiky. Osobne správu oceňujem, pretože je oveľa realistickejšia, je oveľa kvalifikovanejšia ako materiály, ktoré mnohokrát dostávame zo strany Ministerstva financií Slovenskej republiky alebo Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Ďakujem. (Potlesk.)",Peter Magvaši,SV,1,1996-09-12,955
"Ďakujem veľmi pekne. Tak, žiada sa na úvod povedať, áno alebo nie, a potom rozviesť, tak možno prekvapujúco na úvod poviem, že nie. Neplánujeme a máme na to viacero dobrých dôvodov. Ale nemyslím si, že pôjdeme mimo cieľa, ktorý sleduje otázka. Neplánujeme to preto, lebo po prvé, to stojí peniaze a kolega je dnes na nás prísnejší ako kedykoľvek predtým, ale po druhé, myslíme si, že sú aj efektívne možnosti ako dosiahnuť cieľ bez toho, že by sme otvárali nové úrady. Ono sa to volá Schengenský vízový kódex, čl. 8 tohto predpisu, ktorý sa uplatňuje od apríla 2010, umožňuje členským krajinám Európskej únie, aby sme sa vzájomne zastupovali pri udeľovaní víz. Už sme si to vyskúšali, nie je to konkrétne záležitosť Ukrajiny a Ruska, ja sa potom k tomu vrátim. Podpísali sme medzištátnu dohodu s Maďarskou republikou, kde v Moldavsku existuje na ambasáde Maďarskej republiky konzulárne oddelenie, ktoré poskytuje víza pre Moldavcov. Sme štrnásty štát, ktorý sme sa do tohto domu pripísali. Doteraz Moldavci museli cestovať šesť hodín, sedem hodín, osem hodín do Bukurešti, keď chceli slovenské víza. Teraz si to na konzuláte, ľudovo povedané Maďarskej republiky vybavia priamo v Kišiňove. Takto sme rozposlali listy vlastne všetkým ambasádam, špeciálne v rámci Vyšegrádskej štvorky a hľadáme tie konzuláty generálne, tie misie, ktoré máme roztrúsené po svete, vrátane teda Ruska a Ukrajiny, k čomu sa potom ešte krátko vrátim a hľadáme možnosti, kde by sme sa vzájomne takto zastupovali, aby sme vytvárali pre obyvateľov v tomto prípade Ukrajiny a Ruska, čo najväčší komfort na to, aby mohli rýchlo a dobre prísť k vízam a navštíviť našu krajinu. A teraz celkom konkrétne. My pokrývame Rusko z dvoch miest, z ambasády v Moskve a z Generálneho konzulátu v Peterburgu. No, ale hodláme využiť skutočnosť, že v Ruskej federácii sú vzhľadom na význam a veľkosť teritória zastúpené všetky krajiny Európskej únie a všetky aj vydávajú víza. Len, aby sme, ale mali pocit, že či niekde príliš nezaostávame, tak by som chcel uviesť, že dve miesta v Rusku, iba dve miesta v Rusku majú aj také krajiny ako je Rakúsko, Taliansko, Dánsko, Belgicko, Francúzsko. Aj taká veľká krajina ako je, povedzme Taliansko, má iba dve miesta. Čiže, myslím si, že aj z toho je vidieť, že v nejakom takom negatívnom postavení alebo nedostatočnom v Rusku nie sme. Pokiaľ ide o krajiny V4, tak je pravdou, že Česi majú naviac ešte konzulárne pracovisko v Jekaterinburgu, podobne Maďarská republika a Poľsko má v Kaliningrade a Irkutsku. Rokujeme so všetkými krajinami, aby povedzme v tom Kaliningrade sme mohli aj my alebo mohla ambasáda Poľska vydávať víza pre občanov Ruskej federácie, ktorí chcú ísť na Slovensko. Toľko k Rusku. Čo sa týka Ukrajiny, tam máme ambasádu v Kyjeve a generálny konzulát v Užhorode. Analýzy naše hovoria, že v zásade stíhame. Stíhame vybavovať žiadosti o víza a k aplikácii dohôd o zastupovaní členských krajín EÚ vo vízovom procese reálne dochádza iba v jednom prípade, keď konzulát Českej republiky v Donecku od novembra 2010 začal zastupovať pri vydávaní víz Francúzsko. Aj to svedčí o tom, že zrejme naozaj tie zastúpenia stíhajú potrebám. Ešte mám tu údaj, že v Donecku Ukrajinci urobili pre Francúzov doposiaľ od novembra 2010 len 51 víz. Nie je až taký obrovský záujem ako na prvý pohľad by sa mohlo zdať. Pre 51 víz na dva mesiace asi by nebolo naozaj efektívne stavať budovu alebo prenajímať budovu. No, chcel by som ešte doplniť tú odpoveď, že v januári 2011 sa uskutočnilo prvé pracovné rokovanie riaditeľov konzulárnych odborov ministerstiev zahraničných vecí krajín V4 v Bratislave za účelom dosiahnuť čo najužšiu spoluprácu pri poskytovaní pomoci občanom krajín V4 v tretích krajinách a tiež pokračovať pri hľadaní efektívnejšieho, ale aj spoločného využívania priestorov a budov vo vlastníctve v niektorej z krajín V4 na konzulárne a diplomatické účely.",Mikuláš Dzurinda,SDKU,5,2011-02-03,625
"Ďakujem, pán predseda. Chcem sa poďakovať pánu poslancovi Laukovi, že nás ubezpečil o orientácii KDH, pretože po vyjadreniach ich predsedu mohli vzniknúť takisto isté pochybnosti, kam vlastne KDH smeruje vo vzťahu k NATO. To len ako poznámka k tomu, že stále sa snaží nájsť vo vyjadreniach koaličných partnerov inú interpretáciu, než ktorá skutočne prislúcha týmto našim vyjadreniam. Rád by som ho upozornil na to, že pokiaľ mi je známe, tak nórska vláda štyrikrát požiadala o vstup do Európskej únie a v štyroch referendách bolo toto vlastne zamietnuté. A nespôsobilo to ani pád vlády, a dokonca ani zmenu vládnej strany. Jednoducho, ľudia na to mali iný názor. Čo sa týka vyjadrenia pána premiéra Mečiara, keď povedal, že NATO je jediná fungujúca vojensko-politická bezpečnostná organizácia, myslím si, že nepovedal nič iné ako holú skutočnosť. Ale že je snaha vytvoriť OBSE ako platformu na dialóg o predchádzaní konfliktov, myslím si, že to je len pozitívne. Pán Lauko, vaše vystúpenie pripomínalo isté vystúpenia alebo referáty, ktoré sme počúvali v minulosti, keď sa nesmelo uvažovať a mohlo sa hovoriť len konkrétne: Hurá, týmto smerom! a nič iné. O tom, či budeme, alebo nebudeme členmi NATO, viete veľmi dobre, že vôbec nerozhoduje vnútorná situácia na Slovensku, ale strategické záujmy dnešných členov NATO. Je úplne samozrejmé, že každý zodpovedný politik sa obzerá aj po iných možnostiach, ak táto jedna nevyjde. Viem si veľmi dobre predstaviť, že práve v záujme stability medzi krajinami NATO a Ruskou federáciou mohli by obe strany garantovať Slovenskej republike neutralitu. (Zaznel zvuk časomiery.)",Jozef Prokeš,SNS,1,1997-03-18,250
"Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dovolím si vyjadriť sa k jednotlivým vystúpeniam. Ja som na úvod môjho vystúpenia naschvál spomenula niektoré veci. Za prvé, čo tento zákon nerieši, pretože jednoducho nemôže riešiť. A povedala som slovo """"""""naschvál"""""""", pretože sú výhrady, ktoré som, samozrejme, očakávala, a dôsledné naplnenie princípu rovnosti pred zákonom je, samozrejme, to, čo vyrieši veľa toho, s čím sme dnes nespokojní. A nepopieram aj to, že tá nespokojnosť aj prameniaca z tohto dôvodu môže viesť až k podpore extrémizmu. Ja ale som presvedčená, že aj cez túto právnu normu k rovnosti pred zákonom sa môžte priblížiť a je to proste ďalší krok. Dovolím si možno povedať v tomto vystúpení najskôr pár slov k niektorým tým technickým otázkam, možno nielen úplne technickým, ale ktoré otvoril pán poslanec Lipšic, a potom asi k dvom zásadným otázkam, ktoré tu najviac rezonovali, a to je téma slobody slova a potom by som sa ešte tých hliadok dotkla. V prvom rade, áno, ja si uvedomujem, že v novele trestných kódexov riešime viac otázok, aj otázky, ktoré nesúvisia úplne bezprostredne s tým, čo je predmetom článku I tohto zákona. Na druhej strane v dôsledku článku I sme museli novelizovať aj Trestný zákon, Trestný poriadok a v tomto balíku alebo v tejto novele zároveň implementujeme niekoľko noriem Európskej únie, v dôsledku čoho Trestný zákon a Trestný poriadok otvorené jednoducho boli. A časť z toho, čo implementuje, sa týka aj témy extrémizmu, tak priznám sa, vyhodnotili sme to tak, že proste je tu jedna hodnota, naozaj v nasledujúcich článkoch riešiť len tie bezprostredné otázky, ktoré bezprostredne nadväzujú na to, čo riešime v článku I, alebo aj druhá hodnota, aby sme trestné kódexy neotvárali naozaj každý mesiac alebo každé dva mesiace. Čiže snažili sme sa aj nejakú legislatívnu efektívnosť do toho vniesť, ale nemyslím si, že to bola základná výhrada. Áno, pokiaľ ide o rozhodovanie trestných činov extrémizmu, navrhujem, aby túto kompetenciu výlučne mal Špecializovaný trestný súd. Ja som naozaj presvedčená, že je to agenda, ktorá vyžaduje špecializáciu, pretože síce ten počet prípadov je relatívne malý, ale na druhej strane tie rozhodnutia, kvalita týchto rozhodnutí ovplyvňuje spätne alebo má veľký spoločenský dopad a zároveň to, akým spôsobom dokážu sa súdy vysporiadať s rozhodovaním týchto vecí, má preto pre celú spoločnosť veľký význam. Čiže špecializácia, možnože sa na tom zhodneme, na túto oblasť význam má. Tá úvaha, prečo Špecializovaný trestný súd. Nie som si istá, že či aj pri rozhodovaní v týchto veciach nejaké väzby nenájdeme, ale tá úvaha bola hlavne vedená tým, že ja som dnes naozaj presvedčená o tom, že Špecializovaný trestný súd má najlepšiu kapacitu posilniť, najlepšiu kapacitu posilniť svoju kapacitu aj v tejto oblasti takým spôsobom, aby tie rozhodnutia boli kvalitné a dobré. Čiže týmto bola vedená táto úvaha, ja to mám odkonzultované s predsedom Špecializovaného trestného súdu, ten to akceptoval a myslím si, že je to vhodné riešenie. Viem, že vyzerá ako keby v kontradikcii s týmto to riešenie, ktoré prinášam pre Bratislavu a Košice, pokiaľ ide o okresné súdy v sídle kraja. A týka sa to naozaj len Bratislavy a Košíc a je to praktická otázka alebo praktické riešenie súčasnej situácie. Hovorím to otvorene. Je to v tejto časti veľmi praktické riešenie existujúcej situácie, čo nič nemení na tom, že aj Bratislava I, aj košické súdy treba riešiť aj inak, kapacitne, a posilniť trestné grémiá a že sú to proste súdy, či už bratislavské a košické, ktoré si zaslúžia špeciálnu pozornosť. A teda nielen v oblasti rozhodovania v trestných veciach. Čiže áno, je to praktické a pragmatické riešenie, ktoré vychádza z komunikácie s týmito súdmi. Pokiaľ prinesie riešenie alebo prinesie výsledky toto riešenie, tak ja budem naozaj rada. A som rada, že sa zhodneme v tom, že rozšíriť trestnú zodpovednosť právnických osôb treba. K otázke slobody prejavu. Ja som aj na túto vec reagovala vlastne vopred vo svojom úvodnom slove, pretože som očakávala túto diskusiu a hlavne považujem túto diskusiu za absolútne legitímnu diskusiu na pôdu parlamentu. Priznám sa, že ja zdieľam trošičku iný pohľad a pri tej navrhovanej právnej úprave sme vychádzali aj z toho, ako dnes vyzerá judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, kde z tejto judikatúry už dnes vyplýva test primeranosti zásahu do slobody prejavu. A ja vidím ten test v štyroch bodoch. V prvom rade, že k tomu zásahu do slobody prejavu musí dôjsť, samozrejme, na základe zákona a v jeho medziach, to je zrejmé. Musí existovať nejaký legitímny cieľ tohto obmedzenia. Cieľom v tomto prípade je ochrana dôstojnosti a základných práv a slobôd iných osôb, ktoré takéto prejavy narúšajú, a ohrozenie základov demokratického ústavného štátu. To som hovorila aj v mojom úvodnom slove. Že proste tu niekde vidíme tú hranicu, kedy už dochádza k ohrozeniu základného demokratického ústavného štátu. Samozrejme, to obmedzenie musí byť primerané sledovanému cieľu. To znamená, k obmedzeniu dôjde, iba ak dôjde k naplneniu obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu a zároveň bude spoločenská nebezpečnosť tohto konania väčšia ako nepatrná. Hovorím stále o teste primeranosti zásahu do slobody prejavu, ktorý sa dá vyčítať z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. No a po štvrté je to nevyhnutné v demokratickej spoločnosti. Vychádzame z toho, že extrémizmus aj formálne delikty extrémizmu za určitých okolností útočia na samotné základy demokratického právneho štátu a majú za cieľ odstrániť alebo obmedziť výkon základných práv a slobôd pre určité skupiny obyvateľstva. Za týchto podmienok potom aj obmedzenie prejavu možno považovať za legitímne. Je to otázka konceptu, je to otázka prístupu, je to otázka legitímnej debaty. Ja som sa snažila naznačiť, z čoho sme vychádzali, keď sme predkladali túto novelu. A aj si naozaj myslím, že tá hranica, a síce ohrozenie demokratických základov tohto štátu, proste je niekde tou hranicou, ktorá nemôže byť prekročiteľná. Možno malú poznámku k tomu, čo povedal vo svojej faktickej poznámke pán poslanec Budaj. No, ja by som nehlasovala spolu s kolegami Kotlebovej strany a nehlasoval ani MOST – HÍD. Pani poslankyňa Jurinová, ale ja to spojím aj s pani poslankyňou Verešovou. V prvom rade, my sme sa už na tú tému bavili, pani poslankyňa Jurinová. Áno, tá téma novej právnej úpravy, pokiaľ ide o obete trestných činov, je na stole. Čiže teraz predpokladám, už sme si rozdávali úlohu, že sa aktivizuje pracovná skupina, ktorá má túto novelu pripraviť, pokiaľ viem, aj vaša asistentka je členkou, takže teraz v septembri počítam s tým, že začne tá pracovná skupina pracovať. Tak ja verím, že v priebehu nasledujúceho roka budeme mať tú právnu úpravu v parlamente. Pokiaľ ide o hliadky, ja som presvedčená, že všetko musí mať svoje pravidlá a nikdy by som si nedovolila obmedzovať občianske aktivity. Poznáme rôzne hliadky, nielen rómske hliadky, poznáme rôzne zelené hliadky a tieto občianske aktivity určite prinášajú všeobecný verejný prospech. Spravidla tie, ktoré ja poznám, pracujú presne tak, ako ste to pomenovali, pani poslankyňa Verešová, v spolupráci so samosprávou alebo v spolupráci s políciou alebo s inštitúciami štátu cielene. Je na otázku, či by to nemalo mať nejaký právny rámec. Doteraz sme proste tomuto problému nečelili a naozaj je na úvahu, či by to nemalo mať nejaký právny rámec. Ja si myslím, že tam, kde ide naozaj o ochranu verejného záujmu, tak je úplne normálne a prirodzené, že dochádza k takejto symbióze – štát, občianska spoločnosť, alebo samospráva a občianska spoločnosť. A má to naozaj dobré výsledky. Ale tváriť sa, že nahrádzam štát, a cez to si zbieram politické body, to je už o inom a ja si myslím, že toto jednoducho štát opustiť nemôže. Preto súčasťou tohto balíka je aj tá novela, ktorá sa týka hliadok vo vlakoch. A samozrejme, že odpoveď štátu, odpovedám, pani poslankyňa Jurinová, musí byť, že proste musí dokázať vlastnými kapacitami proste bezpečnosť a poriadok aj vo vlakoch zariadiť, a očakávam, že sa tak aj stane. Máme kompetentných ministrov, musia sa o to postarať. Takže toľko k tejto právnej úprave. Ja ďakujem veľmi pekne za diskusiu a v druhom čítaní – tak ako pri iných zákonoch – som otvorená ďalšej diskusii a prípadným vylepšeniam. Ďakujem pekne.",Lucia Žitňanská,MOST_HID,7,2016-09-07,1322
"Navrhujem vypustiť z programu body 8 a 9, teda skrátené legislatívne konanie o novele zákona o službách zamestnanosti a samotnú novelu. Odôvodnenie: V Trnave práve agentúra dočasného zamestnávania nevyplatila mzdu niekoľko mesiacov sedemsto Srbom. Nielenže Slováci prišli o dobré platy, pretože sme doviezli lacnú pracovnú silu z krajín mimo EÚ, ale navyše ešte vláda chce tieto problémy aj prehlbovať tým, že predkladá novelu zákona o zamestnanosti, ktorá dovoz lacnej pracovnej sily z krajín mimo EÚ uľahčuje. Toto nesmieme dopustiť.",Milan Krajniak,SME_RODINA,7,2018-11-27,79
"Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, kolegyne a kolegovia, milí hostia, dovoľte mi, aby som sa stručne faktograficky vyjadril k prerokúvanej problematike, teda k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1996. Svoj prístup k tomuto rozpočtu by som charakterizoval otázkou. Keď som si ho študoval, porovnával s rozpočtom minulého roka, prípadne uvažoval o jeho obsahu, tak sa mi vynorila pred očami otázka: Aké konkrétne rozvojové programy podporuje navrhovaný štátny rozpočet, ako sú tieto programy pripravené? Nebudem teraz hľadať odpoveď na túto otázku, možno potom v odpovedi pána podpredsedu vlády zaznie, ako sú konkrétne rozvojové programy pripravené. Ja som odpoveď na ňu dostal od mnohých diskutujúcich nielen z radov opozície, keď použijem toto delenie, ale aj z radov koalície vo forme ich otázok a ich vyjadrení nespokojnosti s tým, že nie všetky rozvojové programy, na ktoré má byť akože nasmerovaný tento program, sú pripravené tak, aby parlament mohol veľmi spokojne povedať, áno, tie peniaze tam môžu zostať, pretože ja ako člen parlamentu, a teda ako zástupca občanov z hľadiska svojej kontrolnej funkcie viem, ako sa tieto peniaze použijú. Ja som si však túto otázku položil najmä vo vzťahu ku kapitole školstvo. A spýtal som sa sám seba aj pani ministerky, aké rozvojové programy v školstve podporuje kapitola, aké koncepčné zámery rozvoja vzdelávania sú nadviazané na štátny rozpočet v kapitole školstva. Odpoveď je veľmi jednoduchá. Dámy a páni, žiadne. Tak, ako som nedostal odpoveď od pani ministerky, tak som ani ja v návrhu rozpočtu kapitoly školstva odpoveď na túto, podľa mňa dôležitú otázku vzťahu rozpočtu a rozvoja vzdelávania, nenašiel. Naopak, kapitola na mňa zapôsobila, keď budem jemný, ako slabo udržiavajúca chod školstva, keď to poviem na rovinu, ako značne reštriktívna. Keď už o tom hovorím, tak ktoré koncepčné zámery sa ponúkajú, bez ohľadu na to, aká je vláda, bez ohľadu na to, aké je politické rozloženie síl, a teda bez ohľadu na to, ktoré koncepčné rozvojové zámery by mal rozpočet nejakým spôsobom atakovať, ktoré sú to? No, dotknem sa ich z troch rovín. Po prvé dobrý obsah vzdelávania. Keď mám dobrý obsah vzdelávania, tak chcem fungujúci pedagogický zbor, kvalifikovaný, dobre pripravený. Keď mám tie prvé dva parametre splnené, tak chcem primerané, všimnite si, že používam slovo """"""""primerané"""""""", mohol by som povedať optimálne, ale ja používam slovo primerané, materiálne zabezpečenie tak práce žiaka, študenta, ako aj učiteľa. Tak ako je to z pohľadu vlastne takýchto troch rozhodujúcich, navzájom prepojených úrovní, s tými koncepčnými zámermi, ktoré by rozpočet vo svojej kapitole školstvo mal istým spôsobom podporovať, naznačovať atď.? Dovolím si uviesť príklady, aby som bol konkrétny. Deviata trieda, deväťročná školská dochádzka. Bude? Nebude? Ak bude, zakladá kapitola školstvo, tento rozpočet, aspoň základné východiská na jej zavedenie? Všetky merania, ktoré robili pedagógovia, didaktici, hovoria o tom, že by sme sa mali vrátiť k deväťročnej školskej dochádzke z hľadiska veku, keď sa deti u nás priskoro rozhodujú pre svoje budúce povolanie, zamestnanie atď., alebo rodiny s nimi rozhodujú a podobne. Ďalší príklad. Už tu bola spomenutá aj mojím predrečníkom pánom Ľuptákom reforma odborného vzdelávania. Ja to zasadím do širšieho kontextu. To nie je len oddlženie stredných odborných učilíšť, to je riešenie celej vertikály odborného vzdelávania od odborných predmetov v základnej škole, cez dve línie stredné odborné učilištia, stredné odborné školy, ktoré, prosím, v každej vyspelej i menej vyspelej krajine dnes prechádzajú integračnými tendenciami. Zakladá kapitola školstvo tohto rozpočtu nejaké východiská na riešenie tohto problému, štandardizácia tohto vzdelávania atď.? Ďalší príklad celoživotné vzdelávanie, aby som trošku odišiel aj bokom z rezortu školstva a nemohli by ste mi vytýkať, že sa úzko zameriavam na rezort školstva. Na začiatku som povedal o vzdelávaní, že to je predsa len širší pojem. Do celoživotného vzdelávania, takzvaného vzdelávania na diaľku, sa Slovenská republika či chce, alebo nechce, bude musieť zapojiť, pretože ono má z hľadiska technických, technologických zariadení nadnárodný charakter a presahuje územia jednotlivých štátov a je efektívne. Ďalší konkrétny príklad: nadaní a talentovaní žiaci a študenti, nielen v oblasti športu, to už tu zmienka bola, ale aj v oblasti stredných škôl, vysokých škôl. To je veľmi vážny moment. Zakladá kapitola školstva východiská na riešenie tejto systémovej koncepčnej otázky? Ďalšia veľmi dôležitá otázka, dotýka sa tak školstva, ako obcí, to je prenos kompetencií, o ktorom sa stále hovorí v riadení škôl, mám na mysli v materiálnom koordinovaní a zabezpečovaní prevádzky škôl zo sféry školstva na samosprávu miest a obcí. Počúvame úvahy, kedy by to asi malo byť. Rok 1997? Zakladá rozpočet isté východiská na toto? Nezakladá. Na žiadnu z týchto úloh, ktoré som tu menoval. Kolegyne a kolegovia, zaujímavé na tom je to, že tieto úlohy som nehľadal nikde inde len v programovom vyhlásení vlády. Osobitnú pozornosť by som chcel venovať rozvojovým zámerom v oblasti materiálneho zabezpečenia vzdelávania. Tento rozpočet, tak ako je postavený, bude môcť veľmi obťažne zabezpečiť produkciu učebníc a produkciu nových učebných pomôcok. Ak si prejdete dneska základné, stredné školy aj vysoké školy, ale to budem osobitne o tom hovoriť, ale najmä základné a stredné školy, tak zistíte, že deti pracujú s učebnými pomôckami, ja som ich mnohé prešiel, s ktorými som sa ako žiak základnej či strednej školy učil ešte aj ja. To je zle. Chýba nám národný program informatizácie, chýbajú nám iné rozvojové programy, pre ktorých základy už boli položené. Viem, že sú finančne veľmi náročné, nemyslím si, že táto vláda alebo iná by dokázala na ne teraz vyčleniť veľké sumy, ale aspoň v základe, štartovacie body je potrebné vytvoriť i v tomto rozpočte. Oblasť miezd. Priemerná mzda v rezorte je aj napriek skromnému prídavku v tomto roku pod celoštátnym priemerom. Tento rozdiel osciluje v rozpätí od 500 do 700 korún. Dovoľte mi uviesť jeden príklad na dokreslenie situácie. Urobil som si také porovnávanie, v ktorom som zobral 12 rezortov a hodnotil som ich podľa vzdelanosti v rezorte a podľa mzdového ohodnotenia. Podľa vzdelanosti je rezort školstva na druhom mieste. Podľa mzdového ohodnotenia je tretí od konca. Jediný rezort školstva má taký veľký rozdiel v rozpätí alebo v akomsi tabuľkovom umiestnení v týchto dvoch tabuľkách. Všetky ostatné rezorty sú tiež posunuté, ale ten rozdiel je predsa len iný. O čom to svedčí? To svedčí o tom, že vzdelanie a vzdelanie dokonca v tom rezorte, ktoré vytvára to vzdelanie, je ohodnotené dneska už pod mieru únosnosti. Plánovaná priemerná mzda, a to vyberám z návrhu kapitoly, je 6856 korún. Ministerstvo školstva, prosím, môžem potom odcitovať, predpokladá v súvislosti s navrhovaným rozpočtom jej pokles na 6 600 korún. Ministerstvo školstva nemá koncepciu mzdovej politiky, čo vidieť na obsahu predkladanej kapitoly a naopak. Z obsahu predkladanej kapitoly vyplýva, že takúto koncepciu ani nebude možno také jednoduché ministerstvom postaviť a realizovať. Riešenie vidím v zákone o štátnej, resp. verejnej službe. Preto ma veľmi nemilo prekvapilo tvrdenie pani ministerky o tom, že tento zákon, hoc bol v pláne ministerstva školstva, sa nebude realizovať, že sa prekladá na budúci finančný rok. Ale, vážení, a tam sa bude z čoho realizovať? Pýtam sa, je v rezerve vlády? Sú v rezerve vlády určené prostriedky na riešenie tohto problému? Ak áno, vážení, potom mi nič iné nezostáva, len konštatovať, že vláda takto postaveným rozpočtom a vzhľadom na to, čo ešte poviem, vlastne vyslovila pani ministerke nedôveru. Ja to neviem ináč pochopiť. Pretože ak mám koncepčné rozvojové zámery pripravené a dostanem takýto rozpočet, tak ich jednoducho nemôžem realizovať. Ak ich nemám pripravené a v rozpočte sa niekde viažu, tak asi ten rezort zle funguje. Prosil by som, ak je to možné, na to nejakým spôsobom dostať odpoveď. Rozpočet je slabo udržiavací až reštriktívny. V čom? V celom rozpočte sa konštatuje, že ledva vystačí na havarijné situácie, dovolím si citovať: """"""""nevyhnutné rekonštrukcie energetických zariadení, ako sú kotolne"""""""". Reštrikcie sa prejavia a prejavujú najmä v zastaranom prístrojovom a laboratórnom vybavení, v chátraní školských budov a objektov, vedomom náraste nákladov v budúcnosti. Ale čo je najhoršie pre nás, dámy a páni, že naši žiaci, nová generácia pracuje v podmienkach vysoko neadekvátnych. My si dneska neuvedomujeme, že pripravujeme generáciu, ktorá vo svojom dospelom veku bude musieť produkovať a vytvárať také hodnoty, aby sme my ako ľudia v postproduktívnom veku žili na istej a primeranej úrovni. Koľko investujeme my teraz do nej, toľko nám ona bude môcť a bude vracať. Vážené dámy a páni, chcem celkom zodpovedne konštatovať, že na školách a v rezorte školstva sa začína jednoznačne prejavovať vážne nebezpečenstvo znižovania úrovne vzdelávania. Ak sme mnohokrát donedávna i ja i moji predchodcovania i ďalší konštatovali, že môžeme byť do istej miery hrdí na náš vzdelávací systém, na výsledky našej školskej sústavy, obávam sa, že pri takomto zabezpečovaní potrieb rozvoja vzdelávania z hľadiska štátneho rozpočtu, na takéto konštatovanie budeme musieť v krátkom čase, žiaľbohu, zabudnúť. Ako to konkrétne vyzerá napríklad v predškolských zariadeniach? V samotnej správe sa konštatuje, že sa očakáva rast poplatkov od rodičov. Nie je vyriešený problém odvádzania poplatkov. Ako to vyzerá na základných a stredných školách? Je pripravená vyhláška o základnej škole, na ktorú veľmi, veľmi školská aj rodičovská verejnosť čaká, pretože jej cieľom, a hlavným cieľom je riešiť počet detí v triedach. Urobiť pre žiakov, pre deti v triedach lepšie pracovné podmienky. Táto vyhláška je aj finančne primerane",Ľubomír Harach,DU,1,1995-12-12,1500
"Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v mene skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predložila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej Národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. Dôvodom, ktorý je veľmi jednoduchý a transparentný, je zvýšiť počet členov Rady pozemkového fondu ako jedného z orgánov Slovenského pozemkového fondu o ďalších dvoch členov, a to jedného na základe návrhov organizácii združujúcich mestá a obce a druhého na návrh Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Len pre informáciu, v súčasnosti Rada pozemkového fondu pozostáva z 11 členov, pričom vzhľadom na zrýchlenie rozhodovacích procesov si skutočne prax vyžiadala, aby členom rady boli aj títo zástupcovia, o ktorých som hovorila. Predkladaný návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy z dôvodu vzniku nároku na odmeny týchto nových členov rady a návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, ani na životné prostredie. Predkladaný návrh zákona má pozitívny vplyv na služby verejnej správy. Hlavne teda, ako som uviedla, na zrýchlenie rozhodovacích procesov rady a riešenie rozličných spomenutých aplikačných problémov. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami a je v súlade s právom Európskej únie. Vážení kolegovia, kolegyne, kolegovia, ja verím, že tento zákon bude podporený naprieč politickým spektrom, a verím aj tomu, že hlavne zo strany opozície nám navrhovateľom nebude vytýkané, nejaká účelovosť alebo marketingové ťahy, ako to v poslednom čase počujeme, ale naopak, ocenia aj opoziční kolegovia naše úsilie o zväčšenie, zvýšenie transparentnosti v Slovenskom pozemkovom fonde. Ďakujem za pozornosť zatiaľ.",Eva Antošová,SNS,7,2019-01-31,285
"Ďakujem, pán predseda. Vytriezvenie prišlo hneď po voľbách. Prvým prekvapením pre verejnosť bolo, že za sociálne reformy bude zodpovedný človek, ktorý bol predmetom hlbokej koaličnej krízy a za dramatických okolností opúšťal miesto prezidenta Fondu národného majetku Slovenskej republiky, keď Mikuláš Dzurinda rozprával o korupcii a o trestných podaniach. Dnes je tento človek ministrom sociálnych vecí. To, že podvod na obyvateľstve sa vydarí v takom rozsahu, zaskočil nielen opozíciu, ale najmä SDKÚ. Stratégovia v tejto strane si uvedomili, že rozpočtová pasca v podobe veľkorysých sociálnych zákonov, ktoré nachystali budúcej vláde, ako Damoklov meč visí nad nimi samými. A tak tí istí ľudia pri moci opäť nezaváhali a sociálne sľuby, ktoré veľkoryso dali v mene budúcej vlády a ktoré sami nedokážu naplniť, teraz znovu v zrýchlenom legislatívnom procese rušia. V slovenských dejinách pravdepodobne neexistuje porovnateľný stupeň vypočítavosti, pokrytectva a perfídnosti. Pritom ide o ľudí, ktorí na každom kroku nezabudnú zdôrazniť kresťanský rozmer svojho pohľadu na svet ako i to, že vládnutie chápu ako službu, ba niekedy má človek dojem, že ju chápu snáď aj ako rehoľu. Vláda Slovenska tak ako po iné roky, tak i teraz pri zostavovaní rozpočtu na rok 2003 improvizuje. Štruktúra i konštrukcia samotného rozpočtu na rok 2003 usvedčujú vládu z toho, že počas bývalých 4 rokov verejné hospodárenie nezaznamenalo žiadnu zásadnú zmenu, ak do toho nerátame deformu verejnej správy. Tá totiž priniesla nielen administratívny chaos, ale i rast úradníkov, a teda i rast nákladov na správu vecí verejných. Ľudia pri moci trvalo drancujúci štátny rozpočet majú, zdá sa, opäť čas. V inej situácii je však rozsiahlou chudobou postihnuté obyvateľstvo. Tento rozpočet je i svedkom toho, že minulé verejné rozpočty tak nonšalantne obhajované súčasným ministrom financií len kamuflovali skutočný stav verejných financií a ich zdanlivo nízky deficit mal pôvod v nie zodpovednom hospodárení vlády, ale v metodickej ekvilibristike. Ani bleskové rušenie sociálnych zákonov však tejto štátnymi prostriedkami plytvajúcej vláde nestačilo na udržanie deficitu verejných financií v primeranom rámci, a preto sa rozhodla pre ňu o jedinom možnom kroku. Nie, táto vláda, ktorá si hovorí pravicová, nebude šetriť. Veď nakoniec aj prečo by šetrila, podvod na obyvateľstve jej už raz vyšiel, azda vyjde ešte raz. Táto vláda, ktorá nikdy nezabudne zdôrazniť, ako znížila daňové zaťaženie právnickým osobám, pod pláštikom znižovania sadzieb DPH daňové zaťaženie zvyšuje. Za nezodpovedný prístup k verejným financiám táto vláda opäť vystavila účet obyvateľstvu. I napriek barličke v oblasti očakávaného rastu daňových príjmov súvisiaceho s rastom dane z pridanej hodnoty o 8,3 mld. korún a s rastom spotrebnej dane z minerálnych olejov a z tabaku a tabakových výrobkov o 2,7 mld. korún vláda zadlží občanov Slovenska o ďalších 56,8 mld. Týmto rozpočtom vláda oficiálne nielen ukázala svoj nadradený prístup k občanom, ale i priznala, že verejné financie vykazuje evidentné znaky krízy a, čo je ešte pre občanov Slovenska dôležitejšie, že deformátori slovenskej ekonomiky o reformách za posledné 4 roky iba hovorili, ale v podstate nezačali ani jednu z nich. Ekonomický kormidelníci a premiér 4 roky vytrvalo a dookola hovorili o svetlých zajtrajškoch, o tom, ako sú naštartované systémové zmeny, ako sú reformy pripravené a podrobne rozpracované a aký blahodarný účinok to bude mať nielen na celú ekonomiku, ale najmä na verejné financie, ktoré budú definitívne ozdravené. Dnes zisťujeme, že vláda nás stále viac zadlžuje i napriek tomu, že od nás pýta stále viac peňazí. Vláda ani v tomto roku nie je schopná prijať také opatrenia v rámci štátneho rozpočtu, ktoré by podstatne zlacnili správu štátu a zabezpečili vyrovnané rozpočty v oblastiach, ktoré sú hlavným zdrojom deficitov. To, že vláda nie je schopná riešiť hlbokú spoločenskú krízu, v ktorej sa nachádzame, dokumentuje i strednodobý finančný výhľad na roky 2002 až 2005, podľa ktorého sa ráta s nezmenenou mierou nezamestnanosti na úrovni cirka 18,5 %. Ak do tejto skutočnosti zahrnieme značnú prezamestnanosť vo verejnom sektore, vyjde nám reálna nezamestnanosť cez 20 %. Zostavenie strednodobého finančného výhľadu na roky 2002 až 2005 charakterizuje veta na strane 8 v bode 3: „Postup na dosiahnutie znižovania úrovne deficitu verejných financií vyjadruje vývoj základných parametrov v cielene stanovenom scenári.“ Podčiarkujem tu slovo „cielene“. Naplnenie scenára však nie je podložené konkrétnymi opatreniami a nenachádzam tu žiaden prínos z rastu našej ekonomiky. V uplynulých rokoch totiž tento rast nebol založený, a preto sa vláda spolieha na kvázi reštrikciu a očakávania, ako sú zlepšenie globálnej ekonomiky, ako je stálosť kurzu slovenskej koruny, ako je priaznivý vývoj cien ropy, energií, ako sú vyššie príjmy z daní, zníženie nezamestnanosti, efekty z hospodárenia štátnych fondov a pod. a podobné ničím nepodložené očakávania. Pán Farkas včera vo svojom príspevku spomenul, že v návrhu rozpočtu na rok 2003 naďalej pretrváva tzv. spotrebný charakter tvorby návrhu rozpočtu, že nízky podiel kapitálových výdavkov nevytvára a negeneruje dostatok rozvojových impulzov pre našu ekonomiku a takým spôsobom návrh rozpočtu iba v minimálnej miere dokáže ovplyvniť ďalší rozvoj na trhu investícií u nás. Na základe tu povedaného môžeme mať názor, že v roku 2003 výdavky štátneho rozpočtu budú pôsobiť iba stabilizačne, a nie rozvojovo, veľmi jemne povedané to, čo si myslíme my ako opozícia. Pán poslanec Farkas vo svojom príspevku takisto uviedol, že návrh štátneho rozpočtu je potrebné tvoriť takým spôsobom, aby štátny rozpočet plnil stabilizačnú úlohu pre ďalší rozvoj hospodárstva krajiny. S tým sa dá súhlasiť. Tento rozpočet je však koncipovaný s nemalými rizikami tak na príjmovej, ako i na výdavkovej strane. V prvom rade tu treba súhlasiť so stanoviskom Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, podľa ktorého zmeny v sadzbe DPH a rast spotrebnej dane bez väčšej efektívnosti v oblasti daňovej správy a prepojenia daňového a colného informačného systému nenaplnia túto zložku rozpočtu v očakávanej miere. Neefektívna správa, kontrola daní môže byť o. i. príčinou nenaplnenia daní z príjmov právnických osôb. Otázny je i príjem dane z príjmov podnikajúcich fyzických osôb, ktorý môže byť nižší ako v roku 2002, hoci vláda očakáva jeho nárast o 500 mil. korún. Hlavným dôvodom nižšieho príjmu bude rast DPH z 10 % na 14 %. Tento fakt sa, samozrejme, negatívne odrazí i na výbere daní u predtým spomínaných právnických osôb. Ďalšie optimistické očakávanie ministra financií je v oblasti daní vyberaných zrážkou, ktorej výška je nadhodnotená o cirka 1 mld. korún. Výber tejto dane sa už dlhodobo pohybuje tesne pod 10 mld. na úrovni asi 9,7 mld. korún, ale v štátnom rozpočte sa očakáva jej prínos do štátneho rozpočtu na úrovni 10,7 mld. korún. Najväčšou rizikovou položkou na strane príjmov je však najväčší daňový príjem a tým je daň z pridanej hodnoty. Rast 10-percentnej DPH na 14%, ktorý je hlavným zdrojom optimizmu vlády v tejto časti príjmov, spôsobí skôr jej stagnáciu, resp. menší ako očakávaný rast a bude zásadným spôsobom popri rastúcich cenách energií pôsobiť proti rastu hrubého domáceho produktu v roku 2003. A preto už samotný rast na úrovni 3,7 % z HDP ako jedno z východísk rozpočtu sa môže ukázať ako nadhodnotený. Okrem toho sa môže ukázať, že zmena DPH neprinesie žiaden významný príjem do pokladnice štátu a v skutočnosti len spôsobí na konci roku značné administratívne problémy aj správcovi dane, ale najmä drobnej podnikateľskej sfére. Takýmto nesystémovým opatrením vláda nakoniec nedosiahne splnenie žiadneho zo svojich cieľov, ale len spôsobí pokles produktivity práce tak v súkromnom, ako i verejnom sektore. Preto som toho názoru, že riziká na strane príjmov navrhovaného rozpočtu na rok 2003 sú na úrovni cirka 7 mld. až 8 mld. korún, a teda asi o túto sumu sú príjmy rozpočtu nadhodnotené. Aj výdavková časť rozpočtu je účelovo vybilancovaná tak, aby zostavený štátny rozpočet nepredpokladal deficit väčší ako pre vládu magických 5 % z HDP. Do výdavkovej časti rozpočtu zrejme nie sú v plnej miere zakomponované zvýšené náklady za tovary a služby vzhľadom na rastúcu DPH a rast energií, čo znovu len poukazuje na to, že najmä zmena DPH a pre naše vlády ešte z dôb socializmu tak typická nekoncepčná rozostavanosť môže spôsobiť, že účelové a nesystémové čarovanie s úrovňou DPH bolo úplne zbytočné. Ďalším zarážajúcim prvkom pri zostavovaní rozpočtu je to, že i napriek stálemu konštatovaniu Najvyššieho kontrolného úradu, že všeobecnou a typickou črtou pre kapitoly jednotlivých rezortov je nenaplnenosť limitov zamestnancov a na druhej strane prekračovanie limitov pre mzdy, platy a služobné príjmy, tento rozpočet vytvára vo svojej výdavkovej časti ministrom znovu priestor na takéto plytvanie. Navyše, podľa zistení NKÚ sa tieto limity obchádzajú a rôzne druhy prác sú uhrádzané z kapitoly Bežné výdavky. Ide najmä o právne služby a čistiace práce. Rukolapnejší dôkaz o skresľovaní spotreby a jej štruktúry, ako i nehospodárnosti vlády azda ani nemôže existovať. Táto vláda dlhodobo obchádza aj limity zamestnanosti a určenie mzdových prostriedkov. O rozšafnosti vlády svedčí i register investícii ministerstva financií Slovenskej republiky. Tento dokazuje, že vláda stavia veľa a pomaly a, to znamená, neefektívne. Dokončenie stavieb sa neúmerne predlžuje, a tým i predražuje. Navyše je často otázna ich spoločenská nevyhnutnosť. Na výstavbu diaľnic a rýchlostných komunikácií vláda vyčlenila necelých 8,5 mld. korún a na rekonštrukciu a modernizáciu železničných ciest 410 mil. korún. Pritom vo svojich uzneseniach č. 544 z roku 1999, č. 162 z roku 2001 a č. 904 z roku 2002 predpokladá na tento účel výdavky vyššie o cirka 8,3 mld. korún, ako sama teraz",Maroš Kondrót,SMER,3,2002-12-11,1500
"Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Dovoľte mi, aby som vás ako spravodajca poverený gestorským výborom oboznámil so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s predbežným vykonávaním Dohody vo forme výmenného listu o dohodnutých zásadách modernizácie existujúceho systému využívania transsibírskych trás medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Ruskou federáciou na strane druhej, tlač 397. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ako gestorský výbor k predmetnému návrhu podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 88 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov.  Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 405 z 27. septembra 2007 pridelil návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.  Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku s tým, že Národnej rade Slovenskej republiky podá správu o výsledkoch prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch spolu s návrhom na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Lehotu na prerokovanie vo výboroch, vrátane v gestorskom výbore určil do 15. októbra 2007. Výbory prerokovali pridelenú parlamentnú tlač a zaujali k nej nasledovné stanoviská. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh 10. októbra 2007 a uznesením č. 248, zároveň spojím, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku prerokoval 11. októbra 2007 a uznesením č. 221 obidva tieto výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou vo forme výmeny listov o dohodnutých zásadách modernizácie existujúceho systému využívania transsibírskych trás medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Ruskou federáciou na strane druhej a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto má prednosť pred zákonmi.  Gestorský výbor prerokoval a schválil spoločnú správu výborov 16. októbra 2007 uznesením č. 234 a súčasne ma poveril ako spoločného spravodajcu predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Spoločnú správu ste dostali ako tlač 497a a návrh uznesenia tvorí prílohu tejto správy. Zároveň gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou vo forme výmeny listov o dohodnutých zásadách modernizácie existujúceho systému využívania transsibírskych trás medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Ruskou federáciou na strane druhej a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy slovenskej republiky prednosť pred zákonmi. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.",Stanislav Kahanec,KDH,4,2007-10-18,437
"Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je upraviť schvaľovacie postupy pri aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy, výkon štátnej kontroly a podávanie správy o plnení smernice Rady č. 86/278 Európskeho hospodárskeho spoločenstva o ochrane životného prostredia, najmä pôdy pri použití splaškových kalov v poľnohospodárstve. Kal z čistiarne odpadových vôd a dnové sedimenty vodných stavieb a vodných tokov obsahujú organické látky a živiny vhodné pre výživu rastlín, čo je dôvodom pre ich využitie aplikáciou do poľnohospodárskej pôdy a zákonom vymedzenej lesnej pôdy. Súčasne však môžu obsahovať škodlivé látky vrátane patogénnych mikroorganizmov a ťažkých kovov, ktoré môžu znečisťovať pôdu, poľnohospodársku produkciu a vodné zdroje. Riadenou aplikáciou čistiarenského kalu a dnových sedimentov do poľnohospodárskej pôdy a zákonom vymedzenej lesnej pôdy je zabezpečená zvýšená ochrana životného prostredia, najmä pôdy povrchových vôd a podzemných vôd.  Prijatie navrhovaného zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet a rozpočty vyšších územných celkov ani na rozpočty obcí.  Návrh zákona prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky 14. januára 2009.  Prijatím navrhovaného zákona sa dosiahne zvýšená ochrana pôdy, povrchových a podzemných vôd pri aplikácii čistiarenských kalov a dnových sedimentov do poľnohospodárskej pôdy a zákonom vymedzenej lesnej pôdy.  Vzhľadom na uvedené skutočnosti dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie a odporúčanie návrhu zákona do druhého čítania v Národnej rade Slovenskej republiky. Ďakujem za slovo.",Stanislav Becík,HZDS,4,2009-02-04,222
"Ďakujem veľmi pekne. Ja skúsim zhrnúť tú reakciu s ohľadom na všetky faktické poznámky, ktoré zazneli. No najprv k pánovi poslancovi Svrčekovi. Ja som úplne nepochopila teraz, čo vám mám k tomu povedať, že teraz však nejde o to, aké rozhodnutia kde boli prijímané na úrovni ústavných súdov, ale hádam dôležitý je výsledok. Akú právnu úpravu si v tých krajinách zaviedli. A ako som povedala, referendum alebo teda nejaký spôsob vracať sa späť k zdroju moci počas funkčného obdobia majú len v tých dvoch krajinách v rámci Európy. A teraz nie iba priestor Európskej únie, ale členské štáty Rady Európy. Tak hádam asi to by mohlo byť nejakým upozornením. A opätovne hovorím, zaiste je to aj kvôli tomu, že ten parlament musí v nejakom čase normálne fungovať a voľby sú tu na to, aby sme si pýtali od nich mandát. A vtedy sa spovedáme ľuďom. Proste tak je nastavená ústava. Tak máme brzdy vyváženej moci nastavené. A vložiť, keby sme aj o tom uvažovali, referendum, no tak hádam nebudeme spúšťať referendum krátko po voľbách. Ako to je naozaj len o tom mať permanentnú volebnú kampaň, že nemáme úprimne záujem na tom, aby tu normálne fungoval štát. Ako však isteže my máme zdroj moci. Na základe zdroja moci od ľudí my sme tu. Veď samozrejme, máme od toho odvodený mandát. Ale máme tu preto štvorročné funkčné obdobie, aby sme niečo urobili. Tak nemôžme byť v nonstopkampani. A tak ako je postavené, postavený vlastne celý návrh, je o tom, že máme byť nonstop v kampani. A keď by sme už o tom uvažovali, tak potom by to mal byť naozaj potom nejaký vymedzený priestor, keď dôjde teda k patovej situácii. Ale podľa mňa potom tú patovú situáciu máme my vyriešiť ako tí, čo ten mandát máme.",Mária Kolíková,ZA_LUDI,8,2022-12-07,294
"Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán Burian, vážení kolegovia, predo mnou už mnohí moji kolegovia pomenovali úskalia a pre nás nepochopiteľné posuny, ktoré obsahuje váš zákon, pán minister, ktorý predkladáte. Už dostatočne zdôvodnili, prečo ho považujú za zákon, ktorý zakladá nové nespravodlivosti a prečo je z nášho pohľadu antihumánny, antireformný. Nepochopiteľný z pohľadu racionálneho, ale účinný nepochybne  pre všetky druhy populistickej politiky. Dovoľte mi, aby som ako človek, ktorý pracoval aktívne 17 rokov v mimovládnom sektore, 7 rokov som viedla jednu organizáciu mimovládneho sektora, založila som dve, zdvihla hlas na ich obranu a položila vám pár otázok. Vám, pán minister, a aj pánu spravodajcovi. O opatreniach, ktoré navrhujete v snahe, ako povedali moji predrečníci, nájsť za každú cenu finančné prostriedky tam, kde vám to vo vašej politike nepodkope vašu pozíciu. V snahe nájsť financie na darček pod stromček.  Tie peniaze, napríklad, a o tom sa tu ešte nehovorilo a dovoľte, aby som to spomenula, zoberiete našim paraolympionikom. Pracovala som pre nich aktívne 9 rokov. Dovoľte, aby som ich spomenula. Tým obdivuhodným reprezentantom  Slovenskej republiky, ktorí, hoci sú postihnutí, nesedia doma so založenými rukami, nečakajú na milodary, ale aktívne sa snažia zapojiť do života spoločnosti.  Zoberiete ich tým reprezentantom, ktorí zbierajú oveľa viacej  medailí a oveľa viacej slávy vo svete  ako naši olympijskí reprezentanti. Neviete si ani predstaviť, ako vylepšujú povesť našej krajiny po celom svete.  Keď ich treba vyznamenávať a keď sa treba s nimi fotografovať, aby sme ukázali, že sme tí sociálni a že spolucítime, tak hneď sa všetci k nim postavia, ale vtedy, keď im treba pomáhať, keď treba bojovať za nich, vtedy som nikoho z vás, ktorí sedíte v týchto laviciach, tam nevidela. Ale dnes siahate na prostriedky, ktoré pomáhajú výchove nových mladých paraolympijských  reprezentantov.  Keď im treba umožniť, aby spolupracovali s veľkými firmami, aby veľké firmy presvedčili, čo je ich občianskou povinnosťou, vtedy vás tam nevidíme. Neviete si predstaviť, aké sú to sumy, aby sa mohli zúčastňovať na majstrovstvách Európy, majstrovstvách sveta, koľko stoja športové náradia a koľko stojí rehabilitácia.  Vy položíte, pán minister, ruku na kohútik a zavriete im tieto finančné prostriedky. Pre paraolympionikov a veľa postihnutých, pre ktorých sú paraolympionici ako žiarivý príklad,  pre tých, ktorí sú na vozíčkoch, ktorí sa pohybujú len s barlami, ale aj tí, ktorí sú hluchonemí alebo slepí, vy ste človekom, ktorý týmito posunmi má možnosť ich posielať znovu medzi štyri steny ich bytu.  Nikde som sa totiž nedočítala vo vašom zákone, ako im nahradíte ten finančný výpadok, o ktorom sa mi zmieňovali v liste, ktorý ste určite dostali aj vy všetci, a ako im to mienite nahradiť. A najhoršie je, že peniaze, ktoré im beriete, rozdáte nie iným, ktorí sú na tom horšie, ale  pošlete 1 500 korún môjmu mužovi, dôchodcovi, ktorý išiel do dôchodku skôr, pretože už má 66 rokov a čo on s tými 1 500 korunami má poradiť. Vy pošlete Milanovi Lasicovi 1 500 korún, čakáte od toho, že vám bude vďačný, alebo že vás bude voliť, alebo čo od neho očakávate? Veď on každé Vianoce posiela sestričkám, ktoré sa starajú o týrané a opustené matky oveľa viacej korún ako tých 1 500. Čo to sú za zákony, čo sú toto za spôsoby? Veď je to smiešne!  Ale nechcem len hovoriť o mimovládnych organizáciách, ktoré sa venujú humanitárnym cieľom a pomáhajú iným. Zatiaľ sa tu ešte nehovorilo o inom druhu mimovládnych organizácií a dnes, zdá sa mi, musíme znovu hovoriť o obrane občianskej spoločnosti a o obrane slobody. Tej občianskej spoločnosti, ktorá je taká účinná a ktorá je taká viditeľná pri kultivovaní nášho občianskeho povedomia pri zahraničnopolitických aktivitách, napríklad pri monitorovaní volieb, ale aj pri obnove Afganistanu, pri voľbách v Bielorusku, pri aktivitách v Kosove a v Sarajeve.  Bránime dnes, bohužiaľ, nie možnosť, aby sa ďalej rozvíjali, ale snažíme sa pred trochu ľahostajným obecenstvom vysvetliť zmysel ich existencie. Vystupujeme dnes akoby v  obrane ich práva na existenciu, lebo nám ide o slobodu a oni sú jej neoddeliteľnou súčasťou.  Položme si teda otázku, načo vôbec potrebujeme mimovládne organizácie v našej spoločnosti, veď 40 rokov v komunizme sme mali akurát poľovnícky zväz, aj to kontrolovaný súdruhmi a prežili sme. Nie? Jeden z prítomných pánov mi povedal, nebudem ho menovať, pred niekoľkými dňami túto argumentáciu. Veď predtým neboli. No a čo? A ja som si uvedomila, že je nás tu ešte veľmi veľa, ktorí podobným spôsobom rozmýšľajú a stále vidia mimovládne organizácie len cez prizmu tých báječných poľovačiek so súdruhmi.  Musíme znovu pred vami hovoriť o slobode, znovu po toľkých rokoch? Lebo sa pred nami vytvára znovu ideologický obraz sveta akoby zo záhrobia. Niekedy mám pocit, ako keby sme sa prezerali znovu v zrkadle  spred roku 1989, ale to zrkadlo už dávno skorodovalo.  V demokratických krajinách sú dva typy organizácií, ktoré sú nutné, potrebné pre zdravý život demokratickej spoločnosti. Jedny, ktoré kontrolujú aktívne a denne vládu i parlament, ako aj samosprávu ako nezávislé orgány štátu. Sú to súdy, súdnictvo, sú to napríklad  Najvyšší kontrolný úrad, je to úrad ombudsmana a mnohé iné rady, napríklad aj Rada Slovenskej televízie a podobne. A druhou skupinou organizácií, ktoré kontrolujú štát a aj parlament, aj nás, sú organizácie založené občanmi, tzv. mimovládne organizácie, alebo ako im hovoríme NGO.    Okrem tých humanitárnych, ako som už povedala, sú to aj tie, ktoré sú „watch dogs“  demokracie. Tie, ktoré chránia demokraciu a právny štát pred našou vlastnou nadutosťou a necitlivosťou. Ich fungovanie a kvalita boli práve aj preto neoddeliteľnou súčasťou a podmienkou nášho vstupu do Európskej únie a iných euroatlantických štruktúr.  Neviem, či viete, ale dokonca naše mimovládne organizácie môžu podať žalobu na svoj vlastný štát alebo na našich štátnych úradníkov na Európsky súd a Európska únia dokonca vytvorila špeciálny fond pre všetky mimovládne organizácie Európskej únie, z ktorých môžu čerpať finančné prostriedky na tieto účely.  Pôjdeme teda proti európskemu trendu znovu? Budeme trvať na návrate späť k väčšej závislosti občana od štátu? V tomto na pohľad malom kroku ide, ako včera argumentoval jeden z mojich kolegov, o útok proti rozvíjajúcej sa občianskej spoločnosti na Slovensku.  Stretla som sa aj v týchto dňoch s argumentom z vašich radov, „ale veď tak málo ľudí poukázalo svoje dane, tie svoje 2 % nejakým mimovládnym organizáciám“. Áno. Ešte málo, ale bolo ich stále viacej a viacej, lebo v tomto zmysle ešte možno stále tkvieme svojimi koreňmi v komunistickom totalitnom režime, ktorý sa bál aktivít svojich vlastných občanov. Ale znamená to, že teraz jednoducho takýmto krokom zastavíme ten postup uvedomovania si občianskej svojej sily našich občanov a budeme sa radšej venovať rôznym druhom manipulácie a marketingu s ľuďmi?  Ja si uvedomujem, že môžete odhlasovať všetko, máte väčšinu. Nakoniec aténska agora odsúdila aj Sokrata na smrť a mala väčšinu, ale už americký prezident James Madison pred 200 rokmi upozornil, že väčšina sa môže riadiť aj svojimi úzkymi záujmami alebo jednoducho emóciami, alebo jednoducho tým, že nevie dostatočne posúdiť niektoré veci. Dvadsiate storočie nám ukázalo, že väčšina môže demokratickým spôsobom vystúpiť proti menšine netolerantne a zaviesť nespravodlivosť a zlovôľu.  Ale v tomto vašom kroku, pán minister a pán navrhovateľ, vidím jedno pozitívum. Keď začala v roku 1994 tretia vláda pána Mečiara,  ním ovládaný parlament si veľmi potrpel na útoky na mimovládne organizácie, viem to, pretože som si toho osobne užila v tom deväťdesiatom štvrtom a deväťdesiatom piatom roku dosť. Ale občianska spoločnosť na Slovensku začala mimoriadne silnieť. Ľudia sa začali organizovať aj v iných mimovládnych organizáciách, a nielen v humanitárne orientovaných, a výsledok tohto neuveriteľného posilnenia občianskej spoločnosti boli voľby v roku 1998 a vyše 80-percentná účasť mladých ľudí vo voľbách a možnosť vytvoriť nástup pre demokratické sily tejto krajiny.  Činnosť mimovládnych organizácií potom výraznou mierou pomohla pri vstupe Slovenskej republiky do NATO a Európskej únie. Máme teda nádej, že pokiaľ nenájdeme so svojimi varovaniami ohlas a vaša hlasovacia mašina bude fungovať aj teraz, odpoveď príde v posilnení občianskej spoločnosti na Slovensku, a ja som o tom hlboko presvedčená.  Mnoho ľudí, aj inteligentných, si aj dnes myslí, že keď niečo nerobí štát, tak to neurobí nik a že to vlastne ani nemá nik iný urobiť. Teda, aby som citovala jednu sovietsku myšlienku: „keď štát neriadi distribúciu limonád, nebudú limonády“.  Máme mať pocit, pán minister, že dnes stojíme pred zrodom spoločnosti klientov vlády? Brecht povedal, Bertolt Brecht, veľký socialista a ľavicovo zmýšľajúci človek: „Človek sa vždy radšej prikloní k dobru ako k zlu, ak mu to okolnosti neznemožnia. Človeku v dobrej atmosfére rastú krídla,“ koniec citátu.  V mimovládnych organizáciách rastú občanom Slovenskej republiky krídla, demokratické povedomie a občianske sebavedomie. A nám  o toto ide, pán minister, a vám? Ďakujem. (Potlesk.)",Magdaléna Vášáryová,SDKU,4,2006-10-18,1410
"Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Dohovor o uľahčení prístupu k justičným orgánom v cudzine bol prijatý v rámci Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného 25. októbra 1980. Dohovor je súčasťou tzv. širšieho acquis communautaire Európskej únie. Tento dohovor je posledným z trojice dohovorov, ktoré nahrádzajú a modernizujú Dohovor o civilnom konaní z 1. marca 1954. Túto trojicu dohovorov okrem predmetného dohovoru tvoria Dohovor o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v cudzine v občianskych a obchodných veciach z 15. novembra 1965 a Dohovor o vykonávaní dôkazov v cudzine v občianskych a obchodných veciach z 18. marca 1970. Dohovor o uľahčení prístupu k justičným orgánom v cudzine nahrádza články 17 až 26 Dohovoru o civilnom konaní z roku 1954, a to vo vzťahu medzi zmluvnými stranami neskoršieho dohovoru, a prehlbuje ochranu účastníkov konania v ňom obsiahnutú a rozširuje jeho pôsobnosť. Hlavným predmetom úpravy dohovoru je úprava právneho postavenia štátnych občanov zmluvných strán dohovoru a osôb s obvyklým pobytom na území zmluvných strán, ako aj právnických osôb so sídlom na území zmluvných strán v konaní v občianskych a obchodných veciach pred súdmi ostatných zmluvných strán dohovoru.  Dôležitým prínosom pre občanov Slovenskej republiky bude nový mechanizmus spolupráce vytvorený dohovorom, ktorý umožňuje osobám, ktoré chcú uplatniť svoje právo či pohľadávku pred súdom v inom zmluvnom štáte, aby požiadali o oslobodenie od súdnych poplatkov, prípadne trov konania prostredníctvom príslušného orgánu svojho domovského štátu, ktorý sprostredkuje zaslanie tejto žiadosti do cudziny spôsobom upraveným v dohovore. Vzhľadom na charakter svojej úpravy ide o medzinárodnú zmluvu priamo vykonateľnú, ktorá nevyžaduje na svoje bezprostredné vykonávanie žiadne legislatívne opatrenia.  Ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom prednosť pred ustanoveniami tohto zákona. Medzinárodná zmluva obsahuje priamu úpravu práv alebo povinností fyzických osôb alebo právnických osôb a ide preto o zmluvu, ktorá pred ratifikáciou vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 7 ods. 4 ústavy. Súčasne ide o medzinárodnú zmluvu, na ktorej vykonanie nie je potrebný zákon a podľa čl. 7 ods. 5 ústavy má prednosť pred zákonom. Ďakujem.",Daniel Lipšic,KDH,3,2002-12-12,345
"Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, vo svojom vystúpení sa sústredím skôr iba na časť, ktorá sa týka poľnohospodárstva. Je to tretia časť vládneho zákona, ktorý sa týka podpory z fondov Európskej únie, ktorými sa financuje spoločná poľnohospodárska politika vrátane rozvoja pre vidiek. Ide o Európsky poľnohospodársky záručný fond, z ktorého sa financujú priame platby a podpory a intervencie a Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka, ktorým sa financuje viac-menej rozvoj vidieka. Oba tieto fondy sú súčasťou všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev a v zmysle nariadenia Rady 1290/2005 o financovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky. Predkladateľ navrhuje, aby sa prostriedky Európskej únie viedli v rozsahu dohodnutom, opakujem, v rozsahu dohodnutom s Ministerstvom financií Slovenskej republiky na osobitných účtoch, ale nikde nie je definovaný rozsah a forma danej dohody.  Pôdohospodárska platobná agentúra zabezpečuje v zmysle zákona č. 543/2007 Z. z. všetky administratívne činnosti súvisiace s vyplácaním podpôr poskytovaných zo štátneho rozpočtu a z prostriedkov Európskej únie z uvedených dvoch zdrojov Európskej únie. S vyplácaním podpôr súvisia aj činnosti, ktoré je potrebné zabezpečovať ako príslušný orgán Európskej únie. Zákon č. 543/2007 Z. z. o podpore pôdohospodárstva a rozvoji vidieka v § 8 a 9 uvádza, že platobná agentúra sústreďuje finančné prostriedky z týchto dvoch fondov na samotných mimorozpočtových účtoch. Argumentácia predkladateľa na výbore pre pôdohospodárstvo, že by išlo o nepriamu novelu zákona o rozpočtových pravidlách, považujem za zavádzanie. Keďže v prípade zákona č. 543/2007 bolo riešenie prostredníctvom mimorozpočtových účtov možné, v tomto návrhu zákona už predkladateľ hovorí, že to možné nie je. Kde je tu podstata problému? Podstatu problému pri tomto návrhu vnímam práve v tom, že ministerstvo financií, kde si chce obmedzovať príjem zo zdrojov Európskej únie, ktoré schválili na Ekofine, kde sa minister financií vyjadril. Prijímanie prostriedkov sa deje prostredníctvom dvoch takých základných agentúr. Jedna je Platobná agentúra, ktorá má osobitné postavenie nielen v Slovenskej republike, ale v každej členskej krajine Európskej únie, a druhá je, ktorá sa deje prostredníctvom ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja a riadiacich orgánov ako jednotlivých ministerstiev. Toto sa na ministerstvo pôdohospodárstva nevzťahuje.  Pokiaľ ministerstvo financií by obmedzilo rozsah zdrojov Európskej únie, neviem, akým spôsobom, neviem, na základe akého právneho aktu, a pokiaľ by sa tak stalo, obávam sa, že Slovenská republika by hrubo porušila pravidlá Európskej únie na prijímanie prostriedkov z Európskej únie. Samotný premiér tejto vlády Robert Fico uznal v tomto roku, že systémy ministerstva pôdohospodárstva a platobnej agentúry sú správne nastavené a zabezpečujú najvyššie čerpanie finančných prostriedkov z Európskej únie za obdobie 2004 – 2006. Toto vyjadrenie chápem ako uznanie práce vykonanej v roku 2004 – 2006. Pre zachovanie tohto stavu a zosúladenie oboch zákonov predkladám pozmeňujúci návrh, a to ako prvý pozmeňujúci návrh, prvý bod, v § 32 ods. 2 písmeno c) znie: „c) prijíma a vedie prostriedky Európskej únie na samotných mimorozpočtových účtoch zriadených v Štátnej pokladnici“.  Ďalšie moje pozmeňujúce návrhy majú za cieľ zachovanie transparentnosti prideľovania finančných prostriedkov z Európskej únie. Vládny návrh zákona v takejto podobe umožňuje meniť podmienky výzvy na predkladanie žiadostí v čase trvania tejto výzvy. Som toho názoru, že pravidlá majú byť vopred všetkých žiadateľom známe, aby sa mohli zodpovedne pripraviť na dané podmienky, zvážiť svoje možnosti a meniť podmienky počas výzvy alebo počas trvania zmluvy nie je transparentný postup, a preto predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh: § 34 ods. 6 slová v prvej vete, citujem, „meniť alebo ju“ navrhujem vypustiť, taktiež slová v druhej vete „zmenou alebo“ vypustiť. V § 36 ods. 6 navrhujem vypustiť slová „alebo počas jej platnosti a účinnosti“. Z akého dôvodu? Na výbore sme sa dopočuli argumentácie, že meniť podmienky počas výzvy je potrebné preto, lebo môžu nastať nepredvídateľné okolnosti. Jeden z tých argumentov bol, po výzve v tomto roku muselo dôjsť k zmene podmienok, nakoľko Slovenský pozemkový fond nemohol vydať potvrdenie pre žiadateľov alebo predĺžiť nájomnú zmluvu s beneficientmi na reštrukturalizáciu alebo na iné opatrenia, pretože Slovenský pozemkový fond bol nečinný.  Vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, ale tento fakt bol známy v čase vypisovania výzvy. Keby samotné ministerstvo pôdohospodárstva nedávalo za podmienku vyžadovať takéto potvrdenie zo strany Slovenského pozemkového fondu, pretože Slovenský pozemkový fond dva roky je nečinný, tak by podmienky výzvy nemuseli meniť. Je to trošku len predvídavosti, pretože je to otázka dvoch mesiacov. Alebo by som poukázal na prípad priamych platieb a vyplácania tabaku v minulom roku. Bola podaná výzva, boli podané žiadosti a následne sa menili podmienky tak, aby to vyhovovalo zainteresovaným osobám na politickú objednávku? Ako objednávku vtedajšieho štátneho tajomníka Záhumenského? Toto sú dodatočne zmenené podmienky? Ale však samotné nariadenie Európskej komisie jednoznačne definuje, každý žiadateľ musí dopredu poznať podmienky posudzovania jeho žiadosti. Tak potom ako je možné naplniť túto dikciu nariadenia Rady, pokiaľ meníme podmienky počas výzvy. Asi to nie je tým správnym spôsobom. Vládny návrh zákona ďalej uvádza, že podpora sa poskytne na základe zmluvy uzatvorenej v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorý ale uvádza, citujem: „Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je platná.“ Toto je dikcia § 269 ods. 2. Pýtam sa: Táto dikcia v plnej miere postačí na uzatvorenie zmluvy, na vyplácanie prostriedkov z Európskej únie? Táto dikcia v plnej miere zohľadňuje povinnosti zakotvené v prístupovej zmluve a zmluve o poskytovaní prostriedkov z Európskej únie? Jednoznačná odpoveď je nie. Z uvedeného dôvodu predkladám ďalší návrh, ktorý znie: v § 36 odsek 1 navrhujem znenie: „(1) Podpora sa poskytne prenajímateľovi na základe písomnej zmluvy.“ V písomnej zmluve, v povinnosti písomnej zmluvy si platobná agentúra uspôsobí túto písomnú zmluvu do tej podoby, v akej podobe si ju sám bude považovať za potrebné tak, aby napĺňala všetky podmienky a požiadavky, ktoré sú kladené na Slovenskú republiku v procese prijímania prostriedkov Európskej únie. Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľujem si požiadať o podporu pozmeňujúcich návrhov. Tieto pozmeňujúce návrhy naozaj majú za cieľ zachovať transparentnosť v systéme prideľovania prostriedkov z Európskej únie v oblasti pôdohospodárstva a taktiež v jeho vykonateľnosti prijímania týchto prostriedkov tak, aby vysoké čerpanie európskych zdrojov v rámci pôdohospodárstva bolo zachované tak, ako to bolo v roku 2004 – 2006. Ďalej si dovoľujem požiadať o bodoch 1 a 3 hlasovať osobitne a o bodoch 2 a 4 spoločne. Ďakujem pekne. (Potlesk.)",Zsolt Simon,SMK,4,2008-11-04,1027
"Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma svojím uznesením zo 6. októbra 2004 určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní nasledovnú spravodajskú informáciu. Návrh ústavného zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa obsahuje vyjadrenie súladu návrhu ústavného zákona s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republiky viazaná. Tiež z nej vyplýva, že navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na výdavky štátneho rozpočtu. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu ústavného zákona. Návrh ústavného zákona nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a svojou problematikou nepatrí ani medzi odporúčania uvedené v príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie. Problematika návrhu ústavného zákona nie je upravená v práve Európskej únie.  Pán predsedajúci, to je všetko, prosím, aby ste otvorili k návrhu rozpravu.",Stanislav Husár,HZDS,3,2004-10-22,229
"Panie poslankyne, páni poslanci, pre tých z vás, ktorí tu v minulom volebnom období neboli, pripomínam, že náš návrh zákona, ktorý zdobrovoľňuje súčasné povinné očkovanie, v žiadnom prípade neruší možnosť lekárov vykonávať očkovanie ani možnosť občanov podstúpiť toto očkovanie v prípade, ak sú presvedčení o jeho účinnosti a význame. Zároveň ale nenúti ani podstupovať očkovanie tých občanov, resp. ich detí, ktorí očkovanie odmietajú, a to nie z nejakej nezodpovednosti, ale len preto, že s ním majú v rodinách veľmi negatívne skúsenosti, alebo len preto, že sa rozhodli riadiť názormi tej skupiny lekárov, vedcov a iných odborníkov, ktorí navzdory obrovskému tlaku zo strany médií, politikov či svojich kolegov poukazujú na nebezpečnosť a neefektívnosť súčasného systému očkovania. Inými slovami, náš návrh ruší sankcie za odmietnutie očkovania, teda peňažnú pokutu, ktorá je v súčasnosti vo výške do 331 eur. (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)Grendel, Gábor, podpredseda NR SR 174. Kolegyne, kolegovia, naozaj vás poprosím, ak máte dôležité témy na diskusiu, tak mimo rokovacej sály, lebo to ruší vystupujúceho.Schlosár, Rastislav, poslanec NR SR 175. Ďakujem. Je teda len na vás, či sa očkovaniu podrobíte, alebo nie. Nechceme nič viac a nič menej ako právo na slobodnú voľbu, to právo, ktoré majú občania mnohých štátov Európskej únie, kde nie je očkovanie povinné, a ja ich vymenujem. V súčasnosti je to v Španielsku, v Rumunsku, v Holandsku, Grécku, Portugalsku, Švédsku, Rakúsku, Dánsku, Fínsku, Írsku, Litve, Lotyšsku, Estónsku, Cypre a na Malte, a nielen tam, ale aj inde vo svete, vo Veľkej Británii, Švajčiarsku, Nórsku, Rusku, Islande, Kanade, Austrálii, Novom Zélande, Japonsku, či dokonca v Spojených štátoch, ktoré si mnohí z vás tak nekriticky berú za vzor, všade tam sa dá očkovanie odmietnuť bez hrozby nejakej finančnej pokuty či inej sankcie. A myslím si, že nikto z vás nechce tvrdiť, že vo všetkých týchto štátoch je kvôli tomu, že tam je dobrovoľné očkovanie permanentne nejaká veľká epidémia, že obyvatelia týchto štátov sú chorí nejako výraznejšie, viac ako naši obyvatelia alebo že tieto štáty z hľadiska šírenia nákazlivých chorôb predstavujú pre nás nejakú vážnu hrozbu. Ale ak je to tak, ak sa mýlim, ak naozaj nejaký neočkovaní Američania, Briti, Rakúšania či Fíni predstavujú skutočne taký problém, tak potom je na mieste otázka, prečo rovno neuzatvoríme hranice s týmito štátmi až dovtedy, dokým nezavedú povinné očkovanie. Alebo prečo od občanov týchto štátov nevyžadujeme pre vstup na naše územie potvrdenie o tom, že sú dobrovoľne zaočkovaní, resp. neinfekční na choroby, proti ktorým sa u nás povinne očkuje? Ak teda v týchto štátoch, ktoré sú považované za mimoriadne vyspelé, môže byť očkovanie dobrovoľné, nevidím naozaj dôvod potom, prečo by nemohlo byť dobrovoľné aj u nás, obzvlášť ak je skupina ľudí odmietajúca očkovanie v týchto štátoch, ako aj u nás relatívne malá. Rozdiel je len v tom, že v týchto všetkých štátoch rešpektujú skutočnosť, že čl. 5 Dohovoru o ľudských právach v biomedicíne výslovne uvádza, citujem: „Zásah v oblasti zdravia sa môže vykonávať iba vtedy, ak osoba, ktorej sa týka, bola informovaná a so zásahom vyjadrila súhlas.“ A ďalej v čl. 2 ods. 2 sa píše: „Na maloletom, ktorý podľa zákona nie je spôsobilý vyjadriť súhlas so zákrokom, sa môže zákrok vykonať jedine so súhlasom jeho zástupcu, inštitúcie alebo osoby, či orgánu ustanoveného zákonom.“ Jednoducho rozdiel je len v tom, že u nás ešte stále pretrváva taká mentalita zákazov, príkazov a nariadení aj tam, kde nie sú na mieste, aj tam, kde si demokracia a ochrana ľudských práv vyslovene pýtajú, aby mali občania právo na slobodné rozhodnutie. Ja nebudem na tomto mieste nikoho presviedčať o tom, že očkovanie je škodlivé či jednoducho nefunguje tak, ako sa oficiálne hlása. Na to si urobte všetci názor sami. Ak vám stačí to, čo hlása väčšina lekárov a vedcov, väčšina médií a politikov, že očkovanie je v poriadku, ja vám to nebudem vyvracať. Ale myslite na to, že keď aj v demokracii rozhoduje väčšina, neznamená to, že táto väčšina má vždy pravdu a nemôže sa mýliť. A to zvlášť v otázkach vedy či medicíny, resp. v otázkach toho, čo človeku škodí. Napokon tak to bolo už mnohokrát v ľudských dejinách. Spomeniem len dva také príklady. Postrek DDT, veľmi známy azbest. Kedysi voľne rozšírené a považované väčšinou odborníkov za bezpečné látky, dnes uznané za mimoriadne škodlivé a nebezpečné. Jednoducho si treba uvedomiť, že doba sa mení a jedného dňa sa môže aj menšinový názor o škodlivosti a neefektívnosti očkovania zmeniť na väčšinový. Ja ale opakujem, nechcem nikomu vnucovať svoj názor, ak veríte, že očkovanie je správne, nech sa páči, dajte sa zaočkovať seba a svoje deti, celé rodiny, nikto vám v tom nebude brániť, no nenúťte, aby rovnako konali aj tí, čo majú na celú vec iný názor. Nenúťte do očkovania dokonca aj rodiny, ktorých deti na očkovanie už reálne doplatili, hoci im to, samozrejme, žiaden lekár na papieri nepriznal už len zo strachu pred možnou zodpovednosťou, čiže zo strachu za celý tento systém založený na bezbrehej dôvere k tomu, čo hlása väčšina, môže veľmi ľahko zrútiť ako domček z karát. Napokon všetci dobre vieme, že kto sa nechce dať zaočkovať, ten sa zaočkovať aj tak nedá. Aj keby ste mu mali dať akúkoľvek pokutu, aj keby ste mu deti mali vyhodiť zo škôlok, ako to navrhovali niektorí poslanci bývalej vládnej koalície, pretože pre odporcov očkovania peniaze a iné sankcie nehrajú žiadnu úlohu v situácii, keď ide o život a zdravie ich detí, o čom som pevne presvedčený, preto je akékoľvek trestanie v tejto veci celkom zbytočné. No je tu ešte jedna vec, o ktorej sme nehovorili, keď sme v minulom volebnom období dvakrát predkladali náš návrh na zdobrovoľnenie očkovania, netušili sme, že sa tu objaví akýsi COVID a spolu s ním aj snaha niektorých politikov o presadenie povinného očkovania proti tejto chorobe. Netušili sme, že bude niekto schopný vôbec uvažovať o povinnom očkovaní vakcínami, ktorých vedľajšie účinky a bezpečnosť sú prakticky nepreskúmané vzhľadom na veľmi krátku dobu ich vývoja či testovania. A keď tak, tak určite nie natoľko, aby mohli byť považované za bezpečné, hoci aj stúpencami očkovania. A preto chcem pripomenúť každému, kto váha s podporou nášho návrhu zákona, že ak tento náš návrh zákona neprejde, ak očkovanie nezdobrovoľníme, tak sa už čoskoro môže stať, že pochybnou vakcínou proti COVID-u zaočkujú aj vás, vašich rodičov, starých rodičov a deti a vy s tým nebude môcť jednoducho nič urobiť, ak nebude chcieť poruť zákon a dostať pokutu niekoľko stoviek eur. A pripomínam tiež to, že o zaradení vakcíny proti COVID-u do očkovacieho kalendára, teda o povinnom očkovaní proti tejto chorobe, v tomto prípade nebudeme rozhodovať my tu v Národnej rade, ale rozhodnú o tom na ministerstve zdravotníctva jednoduchou vyhláškou, tak ako to robia aj v súčasnosti pri ostatných vakcínach. A práve tu sa dostávame k jadru celej veci, a síce ústavnosti nielen očkovania proti COVID-u, ale preventívneho plošného očkovania vôbec. V predchádzajúcich rozpravách k nášmu návrhu zákona som o týchto veciach nehovoril , ale aby som vniesol aj nejaké nové svetlo do tejto problematiky, tak to poviem na tomto mieste. Všetci totiž vieme, že základné ľudské práva a slobody, a medzi nich patrí aj právo na súkromie, právo rozhodnúť sa, aké lekárske zákroky postúpime, možno obmedzovať len vo výnimočných prípadoch a aj to len na základe zákona, pretože čl. 16 ods. 11 Ústavy Slovenskej republiky jasne hovorí, že nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená, obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom. No súčasný stav je taký, že zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia síce ustanovuje, že sme povinní podrobiť sa povinnému očkovaniu, no v samotnom texte tohto zákona ani v jeho prílohe nenájdete uvedenú ani jednu konkrétnu chorobu, na ktorú sa toto povinné očkovanie vzťahuje. O tom, voči akým chorobám sa u nás povinne očkuje, o tom, či to je proti 10 chorobám ako v súčasnosti, alebo hoci aj proti 30 chorobám vrátane rôznych exotických, ako je malária či žltá zimnica, o tom, kedy sa vykoná očkovanie a ako často, teda o tom, či vás zaočkujú už prvý deň po narodení a v prvom roku trikrát alebo desaťkrát, rozhoduje nie Národná rada Slovenskej republiky, rozhoduje o tom výlučne ministerstvo zdravotníctva vyhláškou, teda pod zákonným predpisom. A práve v tomto vidia mnohí protiústavnosť. Môžte mi síce oponovať, že Ústavný súd v 2014 rozhodol o tom, že povinné očkovanie nie je protiústavné. Na druhej strane ale treba vedieť a treba povedať, že toto rozhodnutie ešte nemusí byť definitívne, keďže ho v budúcnosti môže zvrátiť napríklad Európsky súd pre ľudské práva, ktorý do dnešného dňa ešte neposudzoval tzv. plošné preventívne očkovanie proti chorobám na území, kde nebola vyhlásená epidémia. Navyše, a tým by som skončil, o protiústavnosti tu nehovorím len ja, ale aj také významné právnické kapacity, ako napr. ústavný právnik a bývalý ústavný sudca doc. JUDr. Ján Drgonec, ktorý má na ústavnosť povinného očkovania celkom iný právny názor, ktorý nemožno len tak ľahko spochybniť. Možno len pre zaujímavosť JUDr. Drgonec je aj členom tzv. komisie pre tvorbu práva, ktorú sme v tomto volebnom období zriadili ústavnoprávnym výborom. Dovoľte mi preto na záver, aby som odcitoval niekoľko jeho vyjadrení na tému očkovania z",Rastislav Schlosár,LSNS,8,2020-09-22,1500
"Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Poslankyne, poslanci, slovenský právny poriadok doposiaľ nemá komplexne upravenú problematiku používania genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov. Navrhovaný zákon vychádza zo smerníc Európskej únie v znení ich neskorších novelizácií o narábaní s geneticky modifikovanými mikroorganizmami pri ich kontrolovanom používaní a nových smerníc týkajúcich sa zámerného uvoľňovania geneticky modifikovaných organizmov do voľného životného prostredia. Navrhovaný zákon upravuje právo a povinnosti právnických a fyzických osôb pri používaní genetických technológií a modifikovaných organizmov, pôsobnosť orgánov štátnej správy a konanie pri posudzovaní ohlásení a pri rozhodovaní o súhlasoch. Ústredným orgánom štátnej správy vo veciach týkajúcich sa používania genetických technológií a modifikovaných organizmov je Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Uvedená problematika sa však dotýka aj iných rezortov, najmä ministerstva pôdohospodárstva, ministerstva zdravotníctva aj ďalších. Aby sa dosiahla zhoda, nariadením vlády sa vytvorí komisia pre biologickú bezpečnosť, ktorá bude zriadená za účasti dotknutých rezortov a bude pripravovať odborné podklady pre rozhodnutia o vydávaní jednotlivých súhlasov.  Realizácia navrhovanej právnej úpravy bude po prijatí zákona a jeho vykonávacích predpisov spojená s nárokmi na štátny rozpočet. Požiadavka počtu zamestnancov a finančných prostriedkov je premietnutá do budúcoročného rozpočtu, ktorý Národná rada Slovenskej republiky odsúhlasila.  Prijatie tohto zákona bolo stanovené ako strednodobá priorita v Národnom programe na prijatie acquis communautaire v Slovenskej republike.  Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím preto, aby ste súhlasili s posunutím tohto návrhu zákona do druhého čítania. Ďakujem pekne.",László Miklós,SMK,2,2001-12-17,227
"Pani ministerka, začali ste svoj, svoju reč tým, že ste spomenuli, že extrémistov je ťažko naháňať, ťažko nejakým spôsobom dolapiť, odsúdiť. a treba to zmeniť. Inými slovami, extrémistov je na Slovensku zrejme málo, tabuľka alebo nejaký diktát Európskej únie hovorí, že ich treba mať viac, treba ich naháňať viac, a tak sa snažíte zmeniť paragrafové znenia tak, aby extrémistov jednoducho naozaj aj viac bolo. Chcem len povedať, že ja som naozaj zvedavý, čo si od toho sľubujete, čo ako normálna kauzálne rozmýšľajúca bytosť od tohto návrhu zákona očakávate. Musím vám byť predsa jasné, že tento návrh zákona sa skôr či neskôr obráti proti vám. Dokazuje to história, cenzúra, snaha o potláčanie slobody slova, snaha o reguláciu myslenia sa vždy, ale vždy obrátila proti tým, ktorí sa to snažili zaviesť. Vy ste kritikom aj vaši kolegovia, kritikom istých historických období a mali by ste to vedieť najlepšie, že to naozaj tak funguje a v histórii neexistujú žiadne výnimky. Vždy sa to obráti proti vám. Preto by ma zaujímalo, čo si od toho sľubujete, či naozaj si myslíte, že tí ľudia teraz začnú všetci mať váš názor. Jednoducho nie. Nebude to tak. Obráti sa to proti vám. A ešte na záver. Extrémisti vo vašom ponímaní nie sú príčinou problémov na Slovensku, pretože neboli to extrémisti, kto tu 25 rokov, neboli to extrémisti vo vašom ponímaní, kto tu 25 rokov tvorili zákony, kto tu 25 rokov vládol. Boli tu vo vláde iní extrémisti, proti ktorým ale naozaj, ako kolegovia povedali, nerobíte vôbec nič. A ja si myslím, že v prvom rade naozaj sa máte sústrediť na boj proti skutočným extrémistom, a nie naháňať nejaké fiktívne duše a trestať ľudí za to, čo si myslia a čo chcú povedať. Ďakujem. (Potlesk.)",Milan Uhrík,LSNS,7,2016-10-20,287
"Ďakujem. Otváram rozpravu a pýtam sa, či má niekto záujem v tejto rozprave aktívne vystupovať, alebo aspoň pasívne? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A posledný z tejto série je druhé a tretie čítanie o  návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s vyhlásením Slovenskej republiky k Protokolu vypracovanému na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o výklade Dohovoru o používaní informačných technológií na colné účely prostredníctvom rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (tlač 1391).  Pán podpredseda vlády, nech sa páči.",Béla Bugár,SMK,3,2005-12-14,88
"Takže teraz tá otázka od pána poslanca Martina Klusa, ktorý sa pýta ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslava Lajčáka: """"""""Vážený pán minister, ako hodnotíte Aachenskú zmluvu medzi Francúzskom a Nemeckom z konca januára tohto roku? Mohlo by v prípade posilňovania spolupráce v takomto menšom formáte a v prostredí post brexit dôjsť k vylúčeniu niektorých členských krajín Európskej únie z debaty o závažných celoeurópskych témach? Sú podľa vás takéto obavy niektorých predstaviteľov Európskej únie opodstatnené?""""""""",Andrej Hrnčiar,SIET,7,2019-02-14,77
"Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vo svojom vystúpení sa chcem vyjadriť jednak k samotnej zelenej správe, ďalej k niektorým všeobecným problémom poľnohospodárstva a na záver si dovolím predniesť niekoľko námetov. Prerokúvaná správa je na veľmi dobrej úrovni po formálnej i vecnej stránke. Je zhromaždené a spracované veľké množstvo informácií o štruktúre a postavení agropotravinárskeho komplexu vrátane medzinárodného postavenia, o hlavných výrobných faktoroch, ekonomických parametroch, rozvoji vidieka, výživy obyvateľstva a o agrárnej politike na rok 1997. Za spracovanie tejto správy treba vysloviť plné uznanie. Správa zaznamenáva niektoré ukazovatele, ktoré sa zlepšili v porovnaní s minulým rokom. Uviedol ich pán minister. Pri porovnaní tohtoročnej zelenej správy so správou z roku 1995 sú nápadné dva rozdiely. Prvým rozdielom je značná pozornosť, ktorá sa venuje príprave vstupu do Európskej únie. Nielen z tejto správy, ale najmä z ďalších materiálov, ktoré vypracovalo ministerstvo, vidieť, že toto ministerstvo venuje príprave na vstup Slovenska do Európskej únie už teraz značnú pozornosť. V analyzovaní vplyvu vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa už teraz vykonalo pre náš agropotravinársky komplex mnoho práce. Tu mi dovoľte malé odbočenie od poľnohospodárstva viac do Európskej únie. S potešením môžem konštatovať, že ministerstvo pôdohospodárstva na rozdiel od zoskupenia, ktoré vedie Slovenskú republiku, neobvinilo opozíciu, nehovorí o nedostatku času, nehovorí, že máme rok-dva času, ale s plnou vážnosťou sa venuje príprave nášho poľnohospodárstva svojho sektora na vstup do Európskej únie. Toto je príjemné a potešujúce konštatovanie. Druhým rozdielom v porovnaní so zelenou správou z minulého roku je to, že máme pred sebou správu, ktorá neprikrášľuje situáciu v agropotravinárskom komplexe, ktorá otvorene konštatuje viaceré nepriaznivé tendencie a nepriaznivé skutočnosti. Toto nazývanie vecí pravým menom vyústilo do konštatovania, že za určitých okolností môže byť ohrozená potravinová bezpečnosť Slovenska, ak sa nezastavia niektoré nepriaznivé trendy. S označením vyskytujúcich sa nedostatkov je možné plne súhlasiť bez akýchkoľvek pochybností. Zelená správa správne diagnostikovala viaceré poruchy v agropotravinárskom komplexe. Mám tu prvú otázku pre pána ministra. Vymenoval príčiny problémov, tzv. cenové nožnice, nedostatok prevádzkového i investičného kapitálu, zadlženosť, platobnú neschopnosť, nízku dôchodkovosť. Pýtam sa, či okrem týchto faktorov pripisuje určitú úlohu aj neukončeniu skutočnej transformácie nemyslím na formálnu transformáciu -, či pripisuje určitú úlohu aj nevysporiadaným vzťahom, resp. stavu vysporiadania vlastníckych vzťahov a premene poľnohospodárskych družstiev na skutočné družstvá vlastníkov. Dovolím si teraz niekoľko poznámok k časti C správy, ktorá sa nazýva Aktualizácia nástrojov agrárnej politiky na realizáciu koncepčných zámerov v roku 1997. Názov časti C hovorí o koncepčných zámeroch, zdôrazňujem koncepčných, ale niektoré uvedené nástroje agrárnej politiky sú operatívne. Sú potrebné, správne, ale nie sú koncepčné, ako napríklad ikry alebo kančia sperma. Možno by bolo do budúcnosti správnejšie oddeliť operatívne nástroje od koncepčných. Ďalšia poznámka. Dovolím si pochybovať, že len uvedené ekonomické nástroje, zdôrazňujem len tie, ktoré sú uvedené v správe na rok 1997, sú dostatočným východiskom trvalého zlepšenia ekonomickej situácie poľnohospodárskych družstiev a súkromne hospodáriacich roľníkov, skrátka celej poľnohospodárskej prvovýroby. Domnievam sa, že len predkladané nástroje nepostačia na tri úlohy, ktoré sú vymenované v časti C, na oživenie peňažných tokov, odstránenie nedostatku finančných zdrojov, na oživenie odbytu poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov a na zlepšenie salda zahraničného obchodu. Ďalšia otázka pre pána ministra znie, aké iné opatrenia, či ministerstvo uvažuje s inými opatreniami na dosiahnutie spomenutých cieľov. Napríklad, ako sa použijú 3 miliardy korún, o ktorých prenikli správy, že sa majú použiť v agropotravinárskom komplexe. Domnievam sa, že okrem iného bude nutné skutočné a nielen formálne pretransformovanie poľnohospodárskych družstiev na družstvá vlastníkov. A som tiež presvedčený, že bude potrebné úplne odstrániť rozdiel v ponímaní súkromného roľníka a družstevného roľníka. Jeden aj druhý majú úplne totožný cieľ ekonomickú prosperitu. Obaja sú na jednej lodi a pre oboch sú dôležité ekonomické ukazovatele ako efektívnosť, intenzita, rentabilita. Tu sa chcem opýtať pána ministra, aký je jeho názor na poľnohospodárske družstvá, ktoré sú stratové, aký je názor ministerstva na ďalší osud stratových poľnohospodárskych družstiev. Ďalšia otázka je, či by v tejto súvislosti nebolo vhodnejšie viazať časť dotácií na produkciu družstiev tak, aby kvalitné dobré družstvá dostávali väčší podiel z dotácií a aby sa zamedzil únik dotácií tam, kde sú vlastne stratené. Ďalšia otázka, o ktorej treba hovoriť, ak máme na mysli koncepčné riešenie, a nie operatívu, je téza, že transformácia ekonomiky Slovenskej republiky sa robí na úkor poľnohospodárskej prvovýroby. Všetky rezorty liberalizovali svoje ceny, čím niekoľkonásobne zdraželi vstupy do poľnohospodárstva. Podnikateľské podmienky v poľnohospodárstve sa značne zhoršili, pretože ceny poľnohospodárskych výrobkov sa nezvýšili úmerne cenám vstupov. Ceny produktov súčasne nekryjú zvýšenie cien vstupov do poľnohospodárstva, a takto poľnohospodárstvo znáša ťarchu zlej situácie obyvateľstva Slovenska. Na ilustráciu uvediem, že ceny potravín v Rakúsku sú dva až trikrát vyššie ako na Slovensku, a pritom obyvateľstvo Rakúska vydáva len 23 % zo svojich celkových príjmov na potraviny. Na Slovensku pri nižších cenách vydávame 36 % svojich výdavkov na potraviny. Problém je v nízkych príjmoch na Slovensku. Tretia poznámka sa týka skutočnosti, že na Slovensku sa hospodári v značne rozdielnych pôdno-klimatických podmienkach, sčasti aj v relatívne horších podmienkach. Štátna agrárna politika by mala preto umožniť poľnohospodársku výrobu dobrým, zdôrazňujem, dobrým subjektom aj v horších podmienkach spravodlivým vyvážením, vyrovnávaním podnikateľských podmienok formou dotácií, dostatočne obsiahlych, rozsiahlych, v potrebnom rozsahu a dotácií zohľadňujúcich nákladovosť a úrodnosť pôd. Za ďalší dotačný titul by som navrhol aj hospodárenie na pôde kontaminovanej priemyselnými exhalátmi. Mám na mysli región Spiša, kde niektoré dobré poľnohospodárske družstvá sú značne znevýhodňované tým, že pôsobia v regióne silne kontaminovanom. Na záver si dovolím predniesť niekoľko námetov. V časti C 2 Ekonomické nástroje sa pri cenách navrhuje regulácia cien mliekárenských výrobkov. Domnievam sa, že toto opatrenie nie je vhodné, pretože neplatí regulácia cien vstupov. Nie sú regulované ceny obalov, surovín, energie. Nie sú regulované ceny vstupov, a preto by regulácia cien znevýhodnila spracovateľský priemysel. A regulovaná cena mliekárenských výrobkov tiež znevýhodní tých spracovateľov, ktorí aj v ťažkom predchádzajúcom období realizovali v značnom rozsahu nové technológie na skvalitnenie svojich výrobkov. Ďalším námetom sú dotačné tituly pre potravinárstvo, použitie podporného fondu aj pre spracovateľský potravinársky priemysel. Tu sú žiaduce aj úvery, nielen záruky, ako sa to v súčasnosti predpokladá. V potravinárskom priemysle je nevyhnutné prispôsobiť technológie normám Európskej únie a toto prispôsobenie môžeme považovať za proexportné opatrenie v súčasnosti. Ďalšia poznámka sa týka celkovej výšky dotácií. Navrhuje sa 9,1 mld. Domnievam sa, že dotácie by mali dosiahnuť minimálnu výšku 10 mld, čím som v súlade s pánom poslancom Kleinom. Ďalej si dovolím dve poznámky k predchádzajúcim vystupujúcim k pánom Pokornému a Baránikovi. Podporujem návrh pána poslanca Pokorného, že je potrebné primeraným spôsobom podporiť vedeckovýskumnú základňu z dôvodu, na ktorý poukázal. K vystúpeniu pána poslanca Baránika chcem dodať, že veľkovýrobné formy, ktoré propagoval a na podporu ktorých naliehal, sa mi zdajú byť reliktom minulosti zo socialistického poľnohospodárstva a v súčasnosti sa spoliehať len na tieto výrobné formy je, myslím, prekonané. Chcel by som ho upozorniť na stranu 67 zelenej správy, kde v časti 3.4, ktorá má titul Vplyv organizačno-právnych a podnikateľských foriem na výsledky hospodárenia, sú tabuľky, ktoré hovoria o tom, že v porovnaní poľnohospodárskych družstiev, štátnych majetkov a obchodných spoločností jedine obchodné spoločnosti dosiahli kladný hospodársky výsledok. Poľnohospodárske družstvá aj štátne majetky vyprodukovali stratu na 1 ha buď 1 000 alebo 2 700 až 2 900 Sk. Jedinou ziskovou kategóriou sú obchodné spoločnosti. Ďalej na tej istej strane je ďalšie konštatovanie, že obchodné spoločnosti zaznamenali nárast a takmer vo väčšine ukazovateľov vykazujú pozitívny vývoj na rozdiel od družstiev a štátnych majetkov. A potom na strane 68 je tiež veľmi informatívna tabuľka, ktorá hovorí o ekonomických ukazovateľoch vo vzťahu na 1 ha. Ekonomické ukazovatele sú najlepšie v malých podnikoch. Toto nehovorím preto, aby som propagoval orientáciu nášho pôdohospodárstva na malé podniky, menšie ako 100 ha, hovorím to preto, lebo názor, že veľkovýrobné formy a jedine veľkovýrobné formy nás zachránia, považujem za nesprávny. Na záver si dovolím vyjadriť to, že sa pripojím k tým poslancom, ktorí budú hlasovať za schválenie prerokúvanej správy. Ďakujem za pozornosť.",Ivan Rosival,DU,1,1996-09-13,1299
"Ďakujem. Pán podpredseda vlády, samozrejme, tá druhá otázka je obyčajne vždy dôležitejšia ako tá prvá. A preto ja som toho názoru, že je rovnako cenné pracovné miesto, ktoré stratíme, ako to, ktoré získame. Myslím tým, keď sa rozpadajú naše firmy a keď sa vytvárajú nezamestnaní. Možnože je to ešte dôležitejšie z toho dôvodu, že obyčajne sa to týka rodín, kde veľa razy ten človek, ktorý stratí zamestnanie, je živiteľom tej rodiny. A preto ja sa pýtam, či vláda zvážila ten problém, ktorý na Slovensku je. Porovnala si 19 mil. eur investovaných v Prešove pre získavanie pracovných miest s Nováckymi chemickými závodmi, ktoré zamestnávajú 1 600 zamestnancov. A práve tým, že je nekorektné jednanie niektorých firiem v Európskej únii, mám teraz na mysli firmu Akzo Nobel, ktorá dohodla jednanie s Nováckymi chemickými závodmi. Ja vidím to tak, že je to len preto, aby ich potom mohla udať, že mali kartelové dohody. Novácke chemické závody majú zaplatiť 20 mil. eur pokutu. My máme morálne právo alebo morálnu povinnosť práve Nováckym chemickým závodom pomôcť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)",Dušan Švantner,SNS,5,2011-05-19,174
"Chcel by som stručne pánu kolegovi Prokešovi povedať, že demokracia je aj dohoda potvrdená väčšinou, a nie iba mechanické uplatňovanie sily väčšiny. A po druhé, prosím vás pekne, nepoužívajme také veci, že Brusel je ako Moskva. Preboha, veď sme sa sami dobrovoľne do týchto organizácii prihlásili, dokonca, keď sme išli do Rady Európy, museli sme za to na medzinárodnom poli bojovať, a prečo nám teraz padne ťažko dodržiavať pravidlá hry, aj nepísané, ktoré sa tam uplatňujú? Dodržiavať ich tu, doma. Ďakujem za pozornosť.",Peter Weiss,SV,1,1995-12-15,83
"Teším sa, že do tejto diskusie prispel aj exminister kultúry, a napriek možno nesúhlasnému postoju k tomu, čo budeme volať anachronizmom, tak rozhodne sa pripájam k tomu, čo si spomínal, že áno, tá základná bazálna otázka je, kde by sme boli bez Československa, a preto viacerí z nás deklarovali pri možnom, ja to ani nevidím ako spor, ale myslím si, že anachronizmom nie je to, že nie sme vysporiadaní v určitom momente s našou vlastnou históriou. Máme veľmi málo vecí, ktoré sa pred, obdobím pred 2. svetovou vojnou zaoberajú, je tu veľký pád z medzivojnovej republiky, ale osobnosti, ktoré, ktoré prichádzali následne a nejakým spôsobom sa museli vysporiadať s politickou situáciou nástupu fašizmu a podobne, nám chýbajú, a preto doteraz máme v spoločnosti prítomné minimálne tri-štyri prúdy, ktoré interpretujú dejiny zo svojho uhľa pohľadu, a mohli by sme pri symbolickom hľadaní vyjadrenia jedného zásadného dátumu, lebo takisto súhlasím a dlhodobo to presadzujeme, aby prišlo k redukcii štátnych sviatkov, lebo sme tuším so Španielmi lídri v tejto oblasti. Myslím, že ich máme, štátnych sviatkov a dní pokoja, 16, čo je v rámci Európskej únie najviac spolu so Španielmi. Čiže aby sme mali jeden dátum, ku ktorému by sme mali všetci nejakým spôsobom blízko a veľmi dobre, ja som to iba teda tiež spomenul, že existuje politická strana, ktorá jako keby z druhého tábora, a to je ten... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)",Jozef Viskupič,OLANO,6,2014-10-29,229
"Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, musím povedať, že kolegyňa Mezenská celkom presne zadefinovala, kde je skutočný problém tohto návrhu zákona. Po štyroch rokoch vláda nepomoci slabým, zaostávajúcim regiónom ide teraz sľúbiť, že ide im pomôcť. Chápal som, keď vláda pripravila tento návrh, že vláda ide pomôcť štyrom okresom, ktoré sú na tom najhoršie. Musím povedať, že ja som to vnímal z pohľadu, že je to pre okres Rimavská Sobota, kde bývam aj ja, aj pán spravodajca, je miera nezamestnanosti nad 25 %. Treba otvorene povedať, že tam máme vysokú mieru rómskej populácie, ktorá je problematická z hľadiska zamestnanosti. keď má investor prísť do tohto regiónu, tak ho pritom musíme setsakra nejako pozitívne motivovať. Keď tu okruh oprávnených extra rozšírime, tak investor, ktorý má prísť a povie, že to isté dostane aj v okrese, kde nemá takú rómsku komunitu ako v Rimavskej Sobote alebo v Revúcej, alebo v Kežmarku, čo urobí? No pôjde tam, kde má lepšie kvalifikovanú pracovnú silu. Preto musím povedať, že v tejto podobe, ako to sem prišlo po tej úprave v spoločnej správe, ktorá je navrhnutá, pre mňa tento zákon je veľmi nesystémový. Chápal som, že ideme pozitívne diskriminovať niečo, na druhej strane musím povedať, že zároveň vláda nezakázala poskytovať investičný stimul v regiónoch, ktoré sú vysoko rozvinuté. A by som ako príklad uviedol Jaguar v Nitre. Dnes otvorene už každý hovorí, že do Jaguara, do závodu pre výrobu Jaguara budeme musieť dovážať pracovníkov, či už zo Slovenska z iných regiónov, či z iných členských štátov Európskej únie, možnože aj migrantov, aby tam mal kto robiť. Načo je investičný stimul poskytnutý v týchto regiónoch? Keby sme mali v zákone systémovo povedané, že v regiónoch pod 15 % nie je možné poskytnúť investičný stimul, by som to chápal. Vláda Slovenskej republiky dala tak vysokú ponuku pre Jaguar, akú ju dala. A chcem zdôrazniť, že nespochybňujem potrebu takýchto investičných subjektov na území Slovenskej republiky. Ale tak si vláda mohla povedať, že ich chce vo Zvolene alebo pri Banskej Bystrici, lebo je tam tá istá diaľnica ako pri Nitre, je tam tá istá železnica ako pri Nitre, len majú dosah na regióny, kde miera nezamestnanosti je 20 % a viac. Zasiahla by okresy Veľký Krtíš, Lučenec, Rimavská Sobota, Revúca, Brezno. Nie, vláda to podporila megainvestičným stimulom. Dámy a páni, darmo je možnosť poskytnúť investičný stimul, na ktorý nie je nárok, keď to vláda dá v najrozvinutejšom regióne. Čo nám to pomôže? Dali sme to pre Jaguar, pričom pre ostatných nezostalo. Je to ako s tou kapelou, keď príde kapelník za šéfom s otázkou: „Ja z toho nedostanem?“ A odpoveď potom je: „Aj tebe z toho patrí, ale už sa ti z toho neušlo.“ To je ten istý prípad. To znamená, že môžete to rozširovať koľko len chcete, ja súhlasím s tým, že pokiaľ to nemá byť systémové riešenie, tak to potom naozaj rozšírme maximálne. Najlepšie riešenie by tu bolo podľa mňa, pán minister, keby ste do zákona dali, že pre rozvinuté regióny štát nebude poskytovať žiadny investičný stimul. Jaguar je pre mňa krásnym príkladom, ako ste prehĺbili rozdiel medzi západnou časťou Slovenska a stredom a východom Slovenska. Ten prepad v životnej úrovni medzi stredom Slovenska, Rimavskou Sobotou smerom na východ a od Nitry smerom na západ bude tak extrémny. Tým vy ste ho neznížili, ale zvýšili. Oveľa lepšie riešenie by bolo, pokiaľ by ste do zákona uviedli nárokovateľnosť investičného stimulu pri vytvorení pracovných miest, za akých podmienok to je. To znamená, že živnostník, podnikateľ vytvorí dve pracovné miesta nad rámec priemeru, ktorý tu mal minulý rok. A na toto mu patrí takáto podpora, pokiaľ udrží pracovné miesta budúcich 5 rokov. Je to vymožiteľné, je to kontrolovateľné aj ten najmenší živnostník sa do toho môže prihlásiť, a nebojte sa, by sa vytvorili pracovné miesta. Ale toto je len alibizmus, alibizmus v tom zmysle, že: „Keď urobíš investíciu do 200-tisíc, teda 100-tisíc musíš mať z toho svojich, požiadaj si o to, minister o tom rozhodne a vláda, keď máš dobrú legitimáciu, tak ti to priklepne.“ Pán minister, úprimne treba povedať, s touto snahou vlády, ja si ju cením, s takýmto návrhom alebo niečím podobným mali ste prísť v čase, keď ste nastúpili do vlády, a vtedy to riešiť, a nie hovoriť teraz o tom, že vytvoríte akýsi projekt na rozvoj, ktorý sa začne tvoriť od budúceho roku, a reálne sa to vytvorí až v septembri budúceho roku, dávno v čase, keď vy už možnože v kresle ministra, ktorý za to zodpovedá, už nebudete mať žiadny vplyv a nebudete vedieť pomôcť ovplyvniť ani jeden jediný investičný stimul, ani jedno jediné pracovné miesto, pričom ale na tú tabuľku, aby Robert Fico na nej to vedel odfajknúť, je to dobré, ale len z toho odfajknutia ľudia lepší plat ani pracovné miesta mať nebudú. Ďakujem pekne.",Zsolt Simon,MOST_HID,6,2015-11-11,797
"Vážený pán prezident, vážený pán predseda, pani ministerka, kolegyne, kolegovia, budem reagovať na pripomienku pána prezidenta uvedenú pod bodom 8. Týka sa vypustenia doterajšej poslednej vety § 6 ods. 2, to znamená zvýhodnenia vysokých škôl v zdaňovaní ich podnikateľskej činnosti. Obchodný zákonník v prvej časti v § 2 vymedzuje pojem podnikanie. Zákon o dani z príjmov číslo 286 z roku 1992 Zb. vymedzuje tiež niektoré pojmy. Z toho jeden pojem je pojem platiteľ dane alebo daňovník a druhý pojem je predmet dane. Platiteľom dane podľa zákona o dani z príjmov nie je školstvo, pretože jeho poslanie je vyvíjať činnosť, ktorá nie je zameraná na dosiahnutie zisku. Podnikateľská činnosť na rozdiel od toho je činnosťou, ktorá je charakterizovaná ako činnosť smerujúca k dosiahnutiu zisku a podľa zákona o dani z príjmov je predmetom dane. V doterajšom zákone o vysokých školách sa prejavil odvetvový prístup neprípustný v právnom systéme každého štátu. Zasahovanie jedného odvetvia do zákonodarstva právne náležiacemu inému odvetviu by mohlo spôsobiť v právnom systéme chaos. Preto nie je dosť dobre prípustné, aby rezort školstva mohol obsahovať zásahy do daňového systému. Daňový systém patrí pod rezort financií štátu. Podobne by sa mohli zachovať iné rezorty zdravotníctvo, verejná správa alebo samospráva prostredníctvom ministerstva vnútra, a podobné tlaky tu už boli. Navyše zákonom o vysokých školách došlo k diskriminovaniu ostatného školstva, lebo iba vysoké školy boli oslobodené od dane z príjmu z prípadnej svojej podnikateľskej činnosti. Chcem pripomenúť váženým pánom kolegom a pani kolegyniam, že nový daňový systém sme prebrali z Európskej únie a každá daň je riadená určitou smernicou Rady Európy. Smernica príslušná k dani z príjmu, podobne ako aj pri iných daniach, nepripúšťa zvýhodňovanie a znevýhodňovanie subjektov, ktoré podliehajú dani. Ďalší argument je, že nič nevyriešime tým, že si budeme či už fondovým, alebo takýmto rezortným prístupom napomáhať ušklbnutiu určitej čiastky zo štátneho rozpočtu, pretože by sa nám nakoniec mohlo stať, že v konečnom dôsledku množstvo ušklbnutí znamená menší zvyšok príjmov štátneho rozpočtu na rozdeľovanie. V konečnom efekte aj podiel na spoločnom príjme pre každý rezort, ktorý sa takto zvýhodnil, by bol menší. Na záver chcem konštatovať, že spôsob, akým sa zvýhodnenie a oslobodenie od dane dostalo zo zákona, kam toto oslobodenie neprináleží, nemôžeme akceptovať. Skutočne čistý právny stav je, pokiaľ štát chce a môže zvýhodniť určité činnosti, musí tak urobiť v daňovom zákone a jediným zákonom, ktorý takto môže urobiť, je zákon o dani z príjmu. Ani vysvetlenie a odôvodnenie, že doterajší právny stav nám to umožňoval, to neospravedlňuje. Skutočne to nebol správny prístup. Je to môj názor a myslím si, že je v súlade so smernicami Rady Európy týkajúcimi sa zdaňovania činností, ktoré sú organizované s cieľom dosahovania zisku. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)",Mária Bartošíková,HZDS,1,1996-10-23,445
"Pani predsedajúca, po prvé, s ľútosťou konštatujem, že vy neviete odpovedať na otázku, v čom sa tá právna situácia líši od situácie ministrov a štátnych tajomníkov. Ja si myslím, že ako predsedajúca by ste mali mať naštudovaný rokovací poriadok. Po ďalšie. Považujem to za určitú veľkú mieru ignorancie, pretože v piatok o druhej popoludní, keď sme tu boli, s tými, ktorí sme tu boli, aj pani spravodajkyňa tu bola, pán predseda parlamentu sa dohodol, že v utorok sa môže pokračovať v rokovaní za účasti pána generálneho prokurátora. Boli sme tu viacerí. To bolo v piatok o 14.00 hodine. Ak by pán generálny prokurátor povedal, že v utorok o 9.00 hodine nemôže a môže v stredu alebo v iný termín tu byť, fajn, tak je s tým všeobecný súhlas, že sa pokračuje v rokovaní o tomto bode programu v inom termíne. To ja považujem za vec, ktorá sa v Národnej rade v tejto súvislosti ešte nikdy nestala. Je to hrubá neslušnosť a hrubá arogancia vládnej väčšiny, ktorá nevie to ani zdôvodniť, ani právne, ani vecne, ani ľudsky, ani nijako. A ešte raz musím povedať, že to absolútne nie je nič voči prítomnosti pána prvého námestníka Vaneka, on je tu na to, aby tú situáciu riešil a nie je to jeho chyba, je to chyba vedenia parlamentu, akým spôsobom rokujeme. A to, že sa vedenie parlamentu nechá dotlačiť do situácie, keď dehonestuje plénum Národnej rady, tak to je veľmi smutné. My rokujeme o správe Generálnej prokuratúry raz do roka, nie viackrát ani často a musím na úvod povedať, že by som bol rád, keby sme v budúcnosti rokovali o správe prokuratúry za minulý rok skôr ako na prelome októbra a novembra. Je to lepšie ako v minulom roku, keď to bolo v decembri, ale dnes je desať mesiacov po začiatku roku a rokujeme o správe, ktorá už v mnohých veciach nie je úplne aktuálna, lebo prešlo desať mesiacov. Čiže by som navrhoval, aby správy a všeobecne aj táto správa o činnosti Generálnej prokuratúry bola do parlamentu doručovaná skôr ako koncom októbra alebo na prelome októbra a novembra. Mal by som také tri okruhy tém, o ktorých chcem hovoriť. Z nich prvá sa týka vecí, ktoré spomínal pán generálny prokurátor v úvodnom slove, v piatok. Potom by som prešiel na jednotlivé pripomienky, ktoré mám, alebo poznámky k tejto správe. A potom by som sa pristavil pri veci, ktorú považujem za dôležitú. A to je, akým spôsobom dnes, si myslím, Generálna prokuratúra rieši alebo nerieši prípady podozrení alebo trestných stíhaní, kde sú podozrivé aj osoby z vysokých politických kruhov. Začnem teda tým prvým, čo spomenul pán generálny prokurátor nad rámec správy vo svojom úvodnom slove. Po prvé, pán generálny prokurátor spomínal oblasť domáceho násilia a problémy, s ktorými sa stretávajú poškodené osoby, ktoré sú demotivované podávať trestné oznámenia, lebo menia svoje výpovede, pretože nie sú adekvátne chránené. Musím povedať, že to celé má nejakú genézu. A tá genéza vznikla pred možno dvanástimi rokmi, keď sa výrazne sprísnil postih páchateľov domáceho násilia. A to bola jedna z príčin, prečo sa pomerne výrazne v tom čase zvýšil počet väzobne stíhaných osôb, pretože po tragédii v Tušiciach v roku 2002 bola, by som povedal, prevažná väčšina prípadov domáceho násilia riešená väzobne. Vtedy, musím povedať, to vyvolalo veľkú kritiku justície, že prečo tie trestné sadzby sú také prísne a prečo riešime väčšinu prípadov väzobne, keď často ide akoby tvrdenie proti tvrdeniu a následne sa trestné sadzby pre domáce násilie sčasti znižovali, myslím, to bolo za prvej vlády Roberta Fica, z dôvodu aby sa akoby zreteľnejšie odlíšilo fyzické a psychické násilie. Ja si myslím, že v týchto komplikovaných prípadoch domáceho násilia, veľmi citlivých prípadoch domáceho násilia, keď je niekedy aj veľmi zložitá skutková situácia, je vždy z hľadiska prevencie lepšie stáť na strane poškodených ako na strane podozrivých, pretože tie tragédie, ktoré následne nasledujú, sa týkajú nevinných ľudských životov. A by ma zaujímalo asi dnes od Generálnej prokuratúry alebo od ministra spravodlivosti, aké kroky chce prijať pre to, aby ešte výraznejšie buď sa právna oprava vrátila, alebo sa posilnila ochrana poškodených. Druhá vec, ktorú spomenul pán generálny prokurátor, sa týkala prípadov na súdoch, keď nekonaním sudcov, spomínal konkrétny prípad na Okresnom súde Bratislava I, sudca, ktorý mal tieto veci v agende, už sa vzdal funkcie sudcu, keď došlo nekonaním sudcov k premlčaniu niekoľko desiatok prípadov. Tam by som sa ja rád spýtal na konkrétnosti tých vecí, pretože, samozrejme, premlčacia doba sa prerušuje podľa Trestného poriadku vznesením obvinenia a následnými úkonmi aj súdu. To znamená, ak sa preruší úkonom súdu, akýmkoľvek v princípe úkonom súdu smerujúcim k trestnému stíhaniu páchateľa, tak plynie nová premlčacia lehota. Samo osebe skutočnosť, že boli prieťahy v súdnom konaní, neznamená, že trestné činy boli premlčané. Čiže mňa by teda konkrétnejšie zaujímalo, z akých dôvodov boli tieto prípady premlčané a kto teda rozhodol o tom, že sú premlčané, lebo to mi aj z mediálnych správ nejako uniklo. Boli názory svojho času v justícii, ale už sú našťastie prekonané, že prieťahy v súdnom konaní môžu byť jedným z dôvodov pre zastavenie trestného stíhania. Ale tento názor našťastie nezískal nikde väčšinu a aj podľa judikatúry štrasburského súdu prieťahy v konaní nie sú samy osebe dôvodom zastavenia stíhania, môžu byť dôvodom na uloženie nižšieho trestu, ale nie zastavenia trestného stíhania. Preto by ma zaujímalo, čo konkrétne sa udialo v týchto niekoľko desiatok prípadov, keď boli trestné činy premlčané. Zároveň pán generálny prokurátor spomínal v závere svojho úvodného slova, že štatistiky ohľadne trestných stíhaní korupcie síce môžu vyzerať na prvý pohľad zaujímavo, ale v minulom roku nebol odhalený žiaden závažnejší prípad korupcie. Ja sa potom k tomu v závere vrátim, ale považujem to za vyjadrenie, ktoré je jednak pravdivé, ale aj zarážajúce. Ak naozaj jediné prípady korupcie, ktoré na Slovensku riešime, sú prípady lekárov vypisujúcich neprávom potvrdenia o PN, tak máme vážny problém. Aj tých lekárov treba stíhať, s tým súhlasím, a to nie je problém Generálnej prokuratúry, s tým súhlasím, ale ak policajné útvary v dnešnej dobe z rôznych dôvodov zrejme neodhaľujú závažné prípady korupcie, tak si myslím, že je skôr snaha tie závažné prípady podozrenia z korupcie zametať pod koberec, na úrovni útvarov Policajného zboru. Sú možné len totižto dve alternatívy. Z nich jedna je, že žiadna korupcia, tá veľká korupcia sa nedeje. Ak by to niekto v tomto pléne chcel aj verejne povedať, asi to nepovie, lebo ak by to povedal, tak by bol zrelý na vyšetrenie duševného stavu. Tá druhá alternatíva je, že sa to deje a dejú sa prípady veľkej korupcie, ale táto nie je odhaľovaná a nie je stíhaná. A obávam sa, že všetci v tomto pléne vieme, že je to ten druhý prípad, že to je tá druhá alternatíva. Ja keď som nastupoval na ministerstvo vnútra v roku 2010 a mal som stretnutie s policajnými funkcionármi, vtedajšími, tak som sa každého z nich pýtal, v ich agende aké mali najzávažnejšie prípady. A spýtal som sa aj vtedajšieho riaditeľa Úradu boja proti korupcii, dnešného policajného prezidenta generála Gašpara, aký najväčší, najvýznamnejší prípad korupcie riešil jeho úrad za prvej Ficovej vlády. A odpovedal mi, že to bola kauza Wänke. Ak si spomínate na kauzu Wänkeho, to bol prípad futbalového funkcionára, ktorý preraďoval futbalistov z jednotlivých klubov alebo líg za debničky jabĺk. Ak toto bol najväčší prípad odhalenej korupcie prvej Ficovej vlády a za druhej Ficovej vlády nie je zrejmý ani taký prípad korupcie, len sú lekári, ktorí vypisujú neprávom PN, tak to svedčí o tom, že záujem odhaľovať korupciu je nulový, je nulový. Je len verbálny. Teraz možno si pamätáte, keď terajšia vládna väčšina a predchádzajúca opozícia za našej vlády navrhla v tomto pléne odvolať vtedajšiu premiérku Radičovú za to, že sme trestne stíhali korupciu, v ktorej bol zapletený jeden z jej poradcov vo vzťahu k výstavbe biatlonového štadióna Osrblie. Ja si myslím jednu vec, že pokiaľ niekto berie boj proti korupcii ako dôležitý, tak ten lakmusový papierik úprimnosti boja proti korupcii je, či stíhate aj vlastných ľudí. To je to kľúčové. Vtedy vtedajší líder opozície, dnešný premiér vyhlásil, že nikdy nebola korupcia tak blízko premiérovi ako v čase, keď sa stíhala, a dneska je to už aj odsúdené, kauza biatlonového štadióna v Osrblí, za jeho vlády by sa taký prípad nemohol nikdy stať. A to mal pravdu, nemôže sa stať, že by za jeho vlád bol niekto trestne stíhaný za korupciu z okolia vládnej strany SMER, ale nie preto, že tam korupcia nie je, ale preto, že nie je vôľa tieto korupčné prípady stíhať. A ja budem v závere hovoriť o konkrétnych prípadoch, kde sú, žiaľ, zastavujúce rozhodnutia tentoraz prokuratúry vo vážnych veciach, ktoré vzbudzujú pochybnosť aj o tom, či prokuratúra koná tak, aby chránila verejný záujem. Teraz by som prešiel k tej druhej časti, ktorá bude možno trošku technická, za čo sa vopred ospravedlňujem. A týka sa samotnej správy. A potom v tej tretej časti sa budem zaoberať závažnými prípadmi, kde trestné stíhanie bolo zastavené v minulom roku a bolo zastavené na základe aj orgánov prokuratúry. Čiže k tej správe. Pôjdem podľa jednotlivých strán, tam, kde ma niektoré veci zaujali, a by som",Daniel Lipšic,KDH,6,2014-10-28,1500
"No. Ja pripomeniem, pred čím by som chcel varovať a čo sa nemohlo ocitnúť v tomto koncepčnom materiáli. Keď vzniklo povstanie proti Muammarovi Kaddáfimu v Líbyi, keď tam vlastne preskočilo z Tuniska a z Egypta, lebo najprv bolo v Egypte, potom v Tunisku, tak sa všetci potešili, že demokrati povstali proti zlému diktátorovi. No ale to bolo veľké nedorozumenie. Lebo povstanie tam bolo. Otázka je, že či demokratov? Fakt je ten, že v meste Bengházi bolo notoricky známe prostredie, z ktorého sa regrutovali bojovníci Al-Káidy, ktorí si chodili potom zastrieľať počas irackých udalostí do Iraku, ktorí sa podieľali na teroristických útokoch v Iraku. Výsledkom pádu Kaddáfiho režimu v Líbyi a teda angažmán NATO, bezletová zóna a tak ďalej, britských a francúzskych lietadiel a nakoniec aj amerického angažmán je, v Líbyi je toto. Výsledkom je, že zo scény zmizol skutočne odporný politik menom Muammar Kaddáfi, ale nebol nahradený slobodným demokratickým režimom, ale chaosom, vedľajším výsledkom ktorého je, že zbrane z obrovských depozitov v Líbyi putovali jednak do rúk džihádistov, s ktorými sa teraz Francúzi trápia v Mali. To sú líbyjské zbrane, ktoré majú v rukách. A tá druhá, veľká časť zbraní smerovala do pásma Gazy. A tie rakety, ktoré boli toto súčasťou, teraz dopadajú na hlavy civilného obyvateľstva z pásma Gazy. Povedal by som, že vážené NATO, vážená Európska únia, ďakujeme pekne za angažmán v prospech ľudských práv v prípade Líbye. Bolo to ale nedorozumenie. Ja viem, že niektoré zlé vedľajšie dôsledky sú vedené vznešenými úmyslami. Problém v prípade Líbye bol ten, že pri tom rozhodnutí vstúpiť do toho konfliktu buď tí, ktorí sa tak rozhodli, mali zlé informácie, alebo ich viedli veľmi nevznešené záujmy. Konkrétne v prípade Talianska alebo Francúzska. Ja by som vážne chcel, aby sme sa my Európania, my Severoatlantická aliancia týmto spôsobom, napriek tým hrozným obetiam, ku ktorým prichádza v Sýrii, aby sme sa do toho takýmto spôsobom nezamiešali, lebo tie dôsledky nebudú dobré. Ale, samozrejme, že podpíšem opakovane a hrubými písmenami to, čo v tom materiáli stojí ohľadne dôležitosti Severoatlantickej aliancie pre nás, pre bezpečnosť Európy a pre bezpečnosť vlastne celého sveta. Som rád, že Slovensko je členom tohto spolku, a som rád, že je platným členom tohto spolku, a som rád, že to patrí medzi zámery našej zahraničnej politiky. A, samozrejme, že tá požiadavka mať okrem dobrých zámerov a očí upretých zasnene do budúcnosti aj trošku realistický pohľad, sa týka aj ďalších vecí. Už to tu spomenul kolega Droba. Európska únia chronicky zle vyhodnotila udalosti takzvanej Arabskej jari. Jarné na tých udalostiach skutočne nebolo nič, len ten začiatok. Začalo to fakt tým, že povstali tu i tam, najprv v Tunisku, potom v Egypte, potom v iných krajinách ľudia. Povstali, protestovali, ktorí sa chceli zbaviť diktatúry a chceli viacej slobody. Ale okamžite všetky tie hnutia, ktoré, bohužiaľ, predstavovali iba názory lokálnych menšín, proste boli unesené, uchmatnuté úplne inými silami, islamistickými silami. A výsledok napríklad Arabskej jari v Egypte je ten, že 8 až 10 miliónov egyptských kresťanov, koptov je ohrozenejších ako kedykoľvek predtým, že ľudské práva sú ohrozenejšie ako za Mubarakovho režimu. Áno, Mubarak bol škaredý diktátor! A ešte aj skorumpovaný! A, samozrejme, že v Egypte bolo plno politických väzňov a že tá celá krajina bola všetko, len nie demokracia. Veď to bola vojenská diktatúra. No ale fakt je ten, že ak sa opýtate na ich práva egyptských žien, tak momentálne to vyzerá s ich budúcnosťou, s budúcnosťou ich práv a s ich rovnoprávnosťou omnoho černejšie, ako to vyzeralo pred tromi rokmi. Naozaj. A vyzerá to omnoho černejšie nielen s právami ľudskými, so správami teda s ľudskou rovnosťou v Egypte, ale vyzerá to omnoho černejšie aj s geopolitickou budúcnosťou regiónu, pretože jediný dôvod, pre ktorý sa ešte naplnili túžobné slová Moslimského bratstva o odstúpení od mierovej zmluvy s Izraelom, je to, že Egypt je v danom okamihu krajina, ktorá je príliš vojensky slabá na to, aby urobila čokoľvek iného. No ale, mierový postoj, ktorý vyplýva z vlastnej slabosti, teda je niečo úplne iného ako mierový postoj vyplývajúci z dobrých úmyslov, však áno. Takže ja by som bol napríklad rád, keď zase egyptský prezident navštívi Európu a bude si potriasať s každým ruku a proste budú sa na seba usmievať s lady Ashtonovou, keby aspoň niekto sa našiel z Európskej únii, ktorý by mu povedal: """"""""No, milý pán prezident, ale ako je to teda s tými ľudskými právami a s tou demokraciou vo vašej krajine, už keď sa bavíme o týchto témach?"""""""" Ale Egypt, samozrejme, čelí omnoho horším veciam. Egypt čelí perspektíve ekonomického kolapsu. O tom sa nie veľmi hovorí. A nie je to ani veľmi vina terajšej vlády. Fakt je ten, že jeden zo zdrojov egyptských príjmov dôležitý, ktorým bol turistický ruch, sa zredukoval natoľko, že už nie je významným príspevkom v egyptskej ekonomike. Egypt je krajina, kde za posledných 60 rokov sa zoštvornásobil počet obyvateľstva. Mali nejakých 20 miliónov začiatkom 50. rokov, keď padla tá monarchia a zvíťazili, zvíťazila dôstojnícka revolta pod vedením Gamála Abdala Násira, tak mali okolo 25 miliónov obyvateľov. Teraz majú okolo 85 miliónov obyvateľov. Tá krajina už nie je veľmi schopná ich uživiť. A nie je to len výsledkom Arabskej jari. Ale tá Arabská jar teda fakt nepomohla. Bol by som rád, keby aj k týmto témam Európska únia pristupovala realistickejšie a keby Slovensko dalo k tomu podnet. Lebo opakujem opätovne: sme v úžasne výhodnej situácii krajiny, ktorá je síce malá, ale nie je zaťažená vlastnou koloniálnou minulosťou. Ani inou históriou. A toho sa tak trošičku týka aj téma rozširovania Európskej únie. Naozaj som oceňoval misiu nášho ministra zahraničných vecí na Balkáne. Oceňujem to, že je stálou prioritou slovenskej zahraničnej politiky západný Balkán a jeho integrácia do Európskej únie. Oceňujem, že slovenská zahraničná politika si je vedomá aj bezpečnostných rozmerov tohoto, tohoto trendu, nuž ale veci majú svoje limity. Už tu bolo spomenuté, že boli tuná na návšteve kosovskí poslanci. Myslím, že nie som jediný, na ktorého oni urobili ako ľudia, ako ľudia vybavení jazykovo, vzdelaní atď. ten najlepší dojem. Stretol sa s nimi aj pán minister, stretli sme sa s nimi aj my, ale z tej návštevy vyplynul ešte jeden poznatok. V podstate tlačia na pílu veľmi a ja tiež by som chcel v tejto veci oceniť postoj slovenskej diplomacie, že sa nenechá dotlačiť k nejakým príliš rýchlym rozhodnutiam v tejto veci, pri všetkom pochopení pre ich ambície. Je jasné, že kosovská samostatnosť je fait accompli, s ktorou sa nič veľmi nedá urobiť, a nedokážu to ani Srbi urobiť, ale zdá sa, že naša zdržanlivosť je úplne namieste. Chcel by som podporiť našu zahraničnú politiku v tomto s tým, samozrejme, že príde určite istý okamih, keď to už nebude mať zmysel. Práve dnes prebehla médiami správa, že Ivica Dačič a Hashim Thaci, teda srbský prezident a kosovský sú blízko k dohode. Oni to tak nevyhodnocujú, lady Ashton povedala, že sú blízko k dohode, ale lady Ashton netreba brať až tak príliš vážne, ale dobre. (Ruch v sále.) Radi by sme tú dohodu videli. A ak tá dohoda bude na svete, nebude žiadna prekážka, aby sme sa k tým krajinám, ktoré status Kosova uznali, pridali, ale vtedy a len vtedy. No ale čo sa týka rozširovania Európskej únie, tu je jeden ďalší problém. Krajina s ktorou Európska únia dlhodobo rokuje bez toho, aby sa čo i len na obzore črtala perspektíva ukončenia tých rokovaní, je Turecko. Ja by som napríklad rád videl, keby Turecko dostalo jasnejšiu reč. Ja som nie diplomat, nie som viazaný ani obmedzeniami, ktoré má výkonná moc, čiže môžem povedať, čo len chcem. Ja si osobne myslím, že Turecko do Európskej únie pri súčasnej vláde nepatrí a že v istom okamihu mu to bude potrebné povedať. (Ruch v sále.) Ja viem, že sa na tomto nedohodneme, ale Turecko je krajina, ktorá začína byť vzhľadom na to, že postupne sa stáva viac a viac islamistickou pod vládou súčasného premiéra Erdogana a jeho strany. Postupne sa stáva menej a menej demokratickou, hoci je ekonomicky dosť úspešná, a postupne sa stáva stále viac a viac hostilnou, nepriateľskou voči Západu a Aliancii, voči Amerike, voči Izraelu a nakoniec aj voči Európe. Turecký premiér Erdogan sa napríklad nechal počuť, že islamofóbia má byť považovaná za trestný čin. To znamená kritický postoj k islamu. No dobre, ale my tu v Európskej únii máme akúsi slobodu slova a kandidátska krajina nám ide povedať, že si ju máme obmedziť? A tu už prečo? Turecký premiér sa netajil tým, že Turecko sa prihlásilo o stále členstvo v Šanghajskej organizácii spolupráce. Pre tých, ktorí to neviete... (Neutíchajúci ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)",František Šebej,MOST_HID,6,2013-03-21,1415
"Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister Šimko, dovoľte mi, aby som vám predložila návrh na odvolanie pána Bugára z funkcie podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Pán Béla Bugár, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky a podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, svojimi aktivitami v prospech cudzieho štátu Maďarskej republiky pri presadzovaní uplatňovania maďarského Zákona o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch na zvrchovanom území Slovenskej republiky konal v rozpore so záujmami Slovenskej republiky. Zákon o zahraničných Maďaroch žijúcich v susedných štátoch, ktorý maďarský parlament prijal 19. júna 2001, je pre Slovenskú republiku neprijateľný, pretože odporuje základným zásadám medzinárodného práva, Charte OSN, právam Európskej únie, zásadám o dobrých susedských vzťahoch medzi štátmi, základom v slovensko-maďarskej zmluve z roku 1995 a, samozrejme, aj Ústave Slovenskej republiky. Maďarsko chce zaviesť zákonom o zahraničných Maďaroch žijúcich v susedných štátoch mechanizmus zasahovania do zvrchovaných práv Slovenskej republiky tým, že presadzuje uplatňovanie tohto zákona na občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti na zvrchovanom území Slovenskej republiky bez súhlasu predstaviteľov Slovenskej republiky.  Tento tzv. krajanský zákon sa opiera o Ústavu Maďarskej republiky čl. 6 ods. 3, v ktorom sa hovorí, že Maďarská republika sa cíti zodpovedná za osud Maďarov žijúcich v zahraničí a že podporuje spojenia medzi nimi a Maďarskom. Táto ústavnoprávna konštrukcia je neštandardná a medzinárodné spoločenstvo ju neuznáva. Aj na Maďarov sa vzťahuje všeobecne uznávaná zásada, že pokiaľ žijú na území iných štátov, majú ako občania týchto štátov postavenie príslušníkov národnostných menšín a primerane tomu príslušný štát je v prvom rade zodpovedný za ich osud. Sú jeho štátnymi príslušníkmi v súlade s medzinárodnými dohodami, ktorými je tento štát vo vzťahu k národnostným menšinám viazaný. V nijakom prípade nemôže a nesmie túto zodpovednosť a naplnenie ich práv prebrať iný štát. Uplatňovanie, nárokovanie si zodpovednosti za občanov iného štátu je východiskom na zasahovanie do vnútorných záležitostí iného štátu, čo je podľa Charty OSN neprípustné.  Zákon o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch je zjavným nástrojom maďarizácie na územiach štátov susediacich s Maďarskou republikou, a teda aj maďarizácie na území južného Slovenska. Je to zjavné z dikcie § 1 ods. 2, podľa ktorého sa tento zákon vzťahuje nielen na osoby hlásiace sa k maďarskej národnosti, ale aj na manželského partnera a na maloleté deti žijúce a vychovávané v spoločnej domácnosti, ktoré nie sú maďarskej národnosti. Manželský partner s maďarskou národnosťou môže získať podľa § 19 maďarský preukaz a príslušníci domácnosti, ktorí nie sú maďarskej národnosti, môžu získať podľa § 20 maďarský príbuzenský preukaz. Podľa § 14, ak v rodine minimálne dve deti navštevujú školu s maďarským jazykom, každé dieťa má nárok na finančnú podporu. V tomto prípade nejde len o maďarizáciu, ale aj o diskrimináciu. Rôzne maďarské organizácie majú vykonávať na území cudzieho štátu niektoré administratívne funkcie maďarského štátu. Celý mechanizmus prerozdeľovania finančných prostriedkov z rozpočtu Maďarskej republiky medzi zahraničných Maďarov žijúcich v susedných štátoch bude fungovať v záujme uplatňovania veľkomaďarského povedomia.  Každá vláda, každý parlament je povinný odstraňovať a obhajovať záujmy vlastného štátu. A toto právo a túto povinnosť v plnej miere uplatnil i slovenský parlament proti zákonu Maďarskej republiky, ktorý má exteritoriálny charakter, z dôvodu snahy presadiť svoju právnu normu na zvrchovanom území cudzieho štátu.  Národná rada Slovenskej republiky prerokovala tento tzv. krajanský maďarský zákon a svojím uznesením č. 1879 zo dňa 7. 2. 2002 dala jednoznačné nesúhlasné stanovisko Národnej rady Slovenskej republiky k uplatňovaniu tohto zákona na našom zvrchovanom území. Vo vyhlásení Národnej rady Slovenskej republiky sa so znepokojením konštatuje, že Zákon o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch, prijatý parlamentom Maďarskej republiky dňa 19. júna 2001, je v rozpore so Zmluvou o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou z 19. 3. 1995. Zákon svojím zámerom exteritoriality a presadzovaním princípu jednostrannosti pri podpore občanov maďarskej národnosti žijúcich v susedných štátoch zasahuje do výlučnej územnej a personálnej jurisdikcie Slovenskej republiky a snaží sa vytvoriť precedens vo sfére výlučnej pôsobnosti suverénneho štátu.  Národná rada Slovenskej republiky to považuje za porušenie medzinárodného práva a zásah do integrity vnútroštátneho právneho poriadku Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky, berúc do úvahy stanoviská relevantných európskych inštitúcií, ako aj obavu z možného narušenia stability v strednej a východnej Európe, vyhlasuje, že s uplatňovaním účinkov uvedeného zákona na území Slovenskej republiky nesúhlasí. Národná rada konštatuje, že maďarská strana doteraz nepodnikla také kroky, ktoré by rozptýlili obavy a výhrady Slovenskej republiky. Národná rada preto vyzýva parlament Maďarskej republiky, aby uviedol predmetný zákon do súladu so základnými zásadami medzinárodného práva, ako aj európskymi štandardmi ochrany národnostných menšín. Pán Béla Bugár ako poslanec a podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky uznesenie č. 1879 a Vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k Zákonu o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch nerešpektoval a v sobotu 16. februára 2002 na kongrese FIDESZ-u v Budapešti prevzal maďarský preukaz, čím jednoznačne deklaroval nerešpektovanie rozhodnutia najvyššieho zákonodarného zboru, ktorým je Národná rada Slovenskej republiky. Toto uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky nerešpektoval nielen ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, ale dokonca ako podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky.  Pýtam sa vás, kolegyne, kolegovia, má právo stáť na čele Národnej rady Slovenskej republiky človek, ktorý nerešpektuje rozhodnutie Národnej rady Slovenskej republiky?  Svojím postojom pán Béla Bugár porušil sľub poslanca Národnej rady Slovenskej republiky čl. 75, ktorý znie: „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov, budem dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.“ Pán Béla Bugár porušil i Ústavu Slovenskej republiky čl. 34 ods. 3, ktorý znie: „Výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám zaručených v Ústave Slovenskej republiky nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky a k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva.“  Pán Béla Bugár ako štatutárny zástupca Strany maďarskej koalície je jedným zo zakladateľov Združenia za spoločné ciele so sídlom v Komárne, ktorého hlavnou náplňou je bez povolenia vlády Slovenskej republiky na zvrchovanom území Slovenskej republiky rozvíjať nepovolenú činnosť na podporu uplatňovania maďarského zákona. Vo vedení najvyššieho zákonodarného zboru Slovenskej republiky, ktorým je Národná rada Slovenskej republiky, by nemal pracovať človek, ktorý nerešpektuje rozhodnutie a uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý porušil poslanecký sľub, porušil Ústavu Slovenskej republiky, svojím konaním akceptoval uplatnenie diskriminačného Zákona o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch, ktorý má exteritoriálny charakter, zasahuje do zvrchovanosti Slovenskej republiky a je v rozpore s medzinárodnými právnymi normami, Chartou OSN, právom Európskej únie a zásadami dobrých susedských vzťahov medzi štátmi, ako i základnou slovensko-maďarskou zmluvou z roku 1995.  Po uvedenom zdôvodnení predkladám návrh na odvolanie pána Bélu Bugára z funkcie podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem, pán predseda.",Melánia Kolláriková,SNS,2,2002-03-14,1078
"Navrhovanou úpravou sa v žiadnom prípade nenarúšajú akademické práva a slobody, nezasahuje sa do kompetencie samosprávnych orgánov a akademických funkcionárov vysokých škôl, ale na druhej strane sa zabezpečuje právna ochrana občanov domáhajúcich sa svojich práv, zaručená Ústavou Slovenskej republiky. Rozšírenie uvedených právomocí ministerstva a ministra je v súlade s § 13 zákona Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 74/1995 Z. z., v ktorom sa jasne uvádza, že ministerstvo školstva je ústredným orgánom štátnej správy pre vysoké školy. Navrhované znenie § 21 zohľadňuje priznávanie titulov a akademických titulov podľa druhu absolvovaného vysokoškolského štúdia a možnosť získania titulu doktor v príslušnej skupine študijných odborov po vykonaní rigoróznej skúšky a obhajoby rigoróznej práce. Návrh udeľovania akademických titulov zohľadňuje tradície vysokoškolského vzdelávania na Slovensku a je kompatibilnejší s prístupmi udeľovania titulov v Európe. Navrhované ustanovenie § 22b ods. 1 až 4 má za úlohu riešiť v súčasnosti nie veľmi dobré sociálne a nemocenské zabezpečenie doktorandov. Z hľadiska zdravotného a nemocenského poistenia, ako aj dôchodkového zabezpečenia doktoranda a pracovno-právnych vzťahov medzi doktorandom a vysokou školou alebo externo-vzdelávacou inštitúciou je dôležité znenie tých odsekov § 22b, ktoré upravujú v týchto vzťahoch jeho postavenie ako zamestnanca a jeho štipendium ako plat. Podľa pripraveného vykonávacieho predpisu k tomuto zákonu bude výška štipendia doktoranda do vykonania dizertačnej skúšky na úrovni platu asistenta a výška štipendia doktoranda po vykonaní dizertačnej skúšky bude na úrovni platu odborného asistenta vysokej školy. Uvedené úpravy vytvárajú legislatívne podmienky na stimuláciu záujmu talentovaných absolventov vysokých škôl o doktorandské štúdium a následne aj o prácu vysokoškolského učiteľa alebo vedeckého pracovníka, ktorá je viazaná na získanie vedeckej kvalifikácie PhD. Vychádzajúc z § 5 Zákonníka práce, ktorý umožňuje upraviť pracovnoprávne vzťahy učiteľov vysokých škôl osobitným predpisom, veľmi závažným opatrením v novele je § 27, ktorý hovorí o zmene pracovných pomerov pre asistentov, odborných asistentov, lektorov, umeleckých pracovníkov a vedeckých pracovníkov, ktorí nemajú priznaný vedecký kvalifikačný stupeň I alebo IIa z neurčitého času na určitý čas. K tomuto opatreniu je potrebné pristúpiť v záujme postupného zvýšenia kvality učiteľských zborov na vysokých školách a tým dovŕšenia ich postupnej transformácie. Týmto návrhom sa sleduje utvorenie právnych možností pre dekana obsadiť miesta napríklad odborných asistentov najúspešnejšími absolventmi doktorandského štúdia. V § 33a sa upravuje možnosť vzniku neštátnych vysokých škôl, na ktorých vysokoškolské vzdelávanie bude rovnocenné s vysokoškolským vzdelávaním na štátnych vysokých školách. Súčasne sa ustanovujú povinnosti zriaďovateľa najmä v otázkach finančného zabezpečenia, študijných programov, kvalifikácie učiteľov a podobne. Zároveň sa zvýrazňuje, že na území Slovenskej republiky nemôžu pôsobiť neštátne vysoké školy, ak nie sú zriadené podľa tohto zákona. Ustanovenie § 37a zabraňuje pôsobeniu pobočky zahraničnej univerzity alebo podobnej vzdelávacej ustanovizni, ktorá nie je neštátnou vysokou školou podľa tohto zákona, a zneužívaniu označenia vysoká škola alebo univerzita ustanovizňami, ktoré nevznikli podľa tohto zákona. Navrhovanými zmenami názvov niektorých vysokých škôl sa sleduje cieľ vystihnúť v novom názve vysokej školy charakter školy, resp. vyjadriť garanciu za výchovu odborníkov pre jednotlivé odvetvia hospodárstva Slovenskej republiky alebo zosúladiť názov vysokej školy s príslušným zákonom. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že podkladom všetkých doterajších návrhov na legislatívne úpravy jednotlivých otázok vysokých škôl v rokoch 1992-1996 bol veľmi progresívny zákon o vysokých školách z roku 1990, ktorý vytvoril predpoklady na demokratizáciu a humanizáciu života na vysokých školách. V priebehu celého doterajšieho obdobia prípravy novej vysokoškolskej legislatívy vzniklo mnoho návrhov opätovne nastolených a v mnohých prípadoch zamietnutých z rôznych dôvodov. Z tohto dôvodu vládny návrh novely zákona o vysokých školách rieši naozaj pálčivé problémy vysokých škôl. Napríklad neriešenie otázky doktorandov na vysokých školách by znamenalo úplnú deštrukciu výchovy nových vedeckých pracovníkov na pôde vysokých škôl. V tejto novele sa nerieši otázka systému financovania vysokých škôl. V pripravovaných návrhoch sa niekoľkokrát predkladali riešenia, ktoré by mohli vysokým školám pomôcť riešiť ich nepriaznivú finančnú situáciu. Tieto návrhy sa týkali predovšetkým oslobodenia vysokých škôl od daní z príjmov z podnikateľskej činnosti. Napriek mnohým rokovaniam sa tieto návrhy na medzirezortných rokovaniach nepodarilo presadiť. Podobne návrh novely zákona nerieši aktuálnu problematiku úhrady časti nákladov za štúdium, samozrejme, v primeranej výške. Predložený vládny návrh zákona o vysokých školách vychádza, tak ako zákon každej krajiny, z historických, kultúrnych, politických, sociálnych a ekonomických vzťahov, ktoré Slovenská republika má, ale pri zachovaní základných princípov demokracie, ponechaní plných akademických slobôd a práv. Je plne v súlade s normatívmi schválenými rezolúciou číslo 945/1990 prijatou zasadnutím Európskeho parlamentu pri Rade Európy v Štrasburgu dňa 11. mája 1990. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si vás poprosiť o podporenie návrhu novely tohto zákona. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)",Eva Slavkovská,SNS,1,1996-09-18,755
"Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, moje vystúpenie bude krátke, ale budem sa opakovať a pán minister asi už tuší, v čom to bude. Pokladám za dôležité, a tu by som to znova rád zdôraznil, aby Slovensko malo vytvorenú zahraničnopolitickú doktrínu, na ktorej by sa zhodla relevantná časť politických síl a aj spoločnosti. A o tom, že tá myšlienka nie je celkom prázdna, svedčí maličký krôčik, ktorý sa udial. A to je to spoločné stanovisko, ktoré podpísali predsedovia strán k budúcemu slovenskému predsedníctvu Európskej únie. Ja si myslím, že to je malý krok. A o tom, že ten obsah tej doktríny by nebol prázdny, svedčí aj to, o čom dnes bola už u mojich predrečníkov reč. A to je otázka harmonizácie priamych daní. Ja to často na výbore hovorím, že sme proti tomu, aby to bolo. Kolega Štefanec to tu spomínal. Pán minister, v správe je to takisto uvedené. Ja si myslím, že sú veci, na ktorých by sa relevantné politické sily a spoločnosť dokázali dohodnúť. A pokladám to za dôležité z toho dôvodu, aby sa to v budúcnosti potom nestalo predmetom zbytočného vnútropolitického boja, nič viac a nič menej. Druhá moja poznámka sa týka fungovania Európskej únie. Ja si myslím, že často Európska únia mnohé veci deklaruje, ale málo pre to robí. Európska únia deklarovala, že chce byť ekonomikou založenou na vedomostiach. Ale okrem deklarácií tých krokov som videl veľmi málo, miesto toho, aby sa zvyšoval podiel z hrubého domáceho produktu, ktoré krajiny dávajú na vedu a výskum, ktoré krajiny dávajú do vzdelania, skôr klesá. A Európska únia, pokiaľ viem, má tiež taký postoj, že všetci mladší ľudia, ktorí už prejdú vzdelaním v školských systémoch, kde sme už členskou krajinou, do roku 2020 by mali ovládať dva jazyky okrem rodného jazyka, ktorými sa hovorí v Európskej únii. Ale preto nič neurobila. Ja nevidím dôvod, prečo by napríklad, keď dávame také obrovské financie na dotovanie pôdohospodárstva, nemohla vytvoriť jeden program pre podporu výučby jazykov a jednoducho vyslanie takzvaných native speakers do tých jednotlivých členských krajín, aby tie jazyky naozaj sa učili živo. Tých krokov je veľa. Preto pokladám za dôležité to, čo v jednom bode uvádza na doplnenie uznesenia pán kolega Dzurinda. A musím povedať, že to celkom iste podporím. Je tu tretia poznámka. A je tu aj otázka. Každý dobre vie, že vplyv sa dosahuje aj tým, že máme nie na tých špičkových miestach, ale jednoducho na nižších miestach ľudí, ktorí pôsobia priamo v Európskej únii. Chcem sa opýtať, ako to momentálne vyzerá, lebo dlhodobo nielen Slovenská republika, ale aj iné nové členské krajiny zaostávali podielom tých ľudí v štruktúrach Európskej únie. Myslím si, že tento problém je dlhodobý. A bol by som rád, keby pán minister povedal, čo sa v tom robí a čo sa dá v tejto veci dosiahnuť. A posledná moja poznámka sa vzťahuje na pána spravodajcu Kolesíka. Hovoril o energetike a o jadrovej elektrárni. Pán kolega, ja si nemyslím, že to neviete. Vy ste to len nepovedali. A povedali ste len časť z toho, pretože veľmi dobre viete, ako sme dobiehali, aby sme sa stali členom Európskej únie, aby sme boli v tom balíku, a keby sme neboli súčasťou toho balíka, tak by sa to oddialilo. Netvrdím, že by to bolo definitívne preč, ale na akú dlhú dobu by sa oddialil vstup Slovenska do Európskej únie, to by bolo veľké. A viete dobre takisto, že plné členstvo je podmienené ratifikáciou každej členskej krajiny. A teda viete aj to, že bol náš sused členská krajina, ktorá sa zasekla, a dala to ako podmienku, sine qua non, nevyhnutnú podmienku. Teda Slovensko v tej chvíli nemalo na výber. Ja uznávam to, že jednoducho čímsi sme zaplatili, nebola to lacná platba, ale som stále presvedčený, že tá platba stála za to, aby sme boli v tom čase čím prv členskou krajinou Európskej únie. A toto by sa patrilo, pán kolega, dopovedať. To je všetko. Ďakujem pekne za pozornosť.",Martin Fronc,KDH,6,2013-05-29,653
"Vážený pán poslanec, je pravdou, že ste tu podali fundovaný výklad o daniach, o videní daní z európskeho pohľadu a aj uplatňovania daní jednotlivých štátov, ale problém je v niečom inom, je v otázke suverenity. A Slovenská republika túto suverenitu má. Ešte raz opakujem, Slovenská republika daňovú suverenitu má a v Európskej únii v súčasnosti nie je tento problém otvorený, ba práve naopak, u tých, ktorí začali o ňom hovoriť, tieto názory utíchli. Čiže vlastne my chceme kopať do otvorených dverí a potvrdzovať suverenitu v tom, v čom suverenitu máme? Takto stojí otázka, nie tak, že o aké daňové systémy ide. Dnes to máme doriešené v našom platnom práve. Ale opakujem, otázka stojí, či chceme potvrdzovať suverenitu v tom, v čom suverenitu máme. Ďakujem za pozornosť.",Katarína Tóthová,HZDS,4,2006-10-24,126
"Vážený pán kolega, problém Slovenska nie sú ekonomickí migranti. My všetci sme odmietli kvóty, väčšina z nás tu na Slovensku je presvedčená, že ekonomických migrantov nepotrebujeme. Ak ich chcú Nemci, Švédi, Dáni, to je naozaj ich vec. My náš azylový proces môžme nastaviť tak, že prijmeme tých, ktorí vyhovujú nami stanoveným podmienkam. Ja a mnohí iní kolegovia sme odmietli kvóty naozaj preto, že solidaritu, súcit a lásku k blížnym naozaj nemožno vymôcť nariadením. Zobrať, resp. ponúknuť pomoc stovke utečencov zo 40-tisíc nie je ani ľudské, ani veľkorysé, ani kresťanské. Je to jednoducho hanba. Na stránke SMER-u po 10. 4. možno nájsť stanovisko k hlasovaniu o Lisabonskej zmluve, kde sa píše, že hlasmi 103 poslancov sa schválila Lisabonská zmluva, a to je stanovisko SMER-u, ktorá prispeje k sprehľadneniu demokratizácie a k zefektívneniu fungovania inštitúcií EÚ. A pán premiér vtedy zdôraznil, že zmluvu neodhlasovali protinárodní a protieurópski politici. A uviedol, že ak by nebola prešla, že by podal demisiu. Nemal by teda podať demisiu teraz, keď jednoducho tá zmluva prináša svoje následky? Ak nás teda naozaj prehlasujú v Európskej únii, tak za to môže SMER, SNS a HZDS! Hovoríte o tom, že riešme príčinu a nie aktuálny stav. Ale tá príčina, prečo nemáme právo veta, je jednoducho tá Lisabonská zmluva, za ktorú zahlasoval alebo odsúhlasil... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)",Alojz Přidal,KDH,6,2015-09-16,216
"Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem aj pekne za vystúpenie pánovi predsedovi parlamentu. Možno sa to na jednej strane zdá, že je to len úradnícka vláda, ale, samozrejme, ja som to už aj sčasti povedal, že bude mať pred sebou veľmi dôležitú vec, a to je doriešenie, procesné doriešenie prípravy volieb. Ja som napríklad členom stálej delegácie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a medzi nami aj sekretariátom tohto parlamentného zhromaždenia je úzka komunikácia a viem, že sa aj chystajú na Slovensko zástupcovia parlamentného zhromaždenia OBSE, konkrétne výboru ODIHR, ktorý skúma priebeh volieb, a my 21. januára ako zástupcovia strán, nie som len ja SME RODINA, ale všetky parlamentné strany, máme stretnutie s týmito zástupcami a oni veľmi pozorne budú sledovať prípravu volieb. Čiže toto je veľmi kompetentná, zodpovedná robota na ministra vnútra a konkrétne na sekciu verejnej správy, ktorá pripravuje voľby. Čiže na druhej strane chápem aj beriem, že táto vláda by mala mať na to mandát a možnosti, aby pripravila tieto voľby. Čo sa týka ďalších kompetencií, sú tu veľmi dôležité veci ako napríklad čerpanie eurofondov, ako sme otvárali otázku aj Martina a Banskej Bystrice, aby nám neprepadli tie peniaze z plánu obnovy. Je to veľmi dobré, aby tu bola tá kontinuita a možno aj pokračovanie do ďalších mesiacov pre ďalšie volebné obdobie, pretože sú to veľmi dôležité otázky, aby nám neprepadli finančné zdroje a potom sme sa nechytali za hlavu, že o koľko peňazí sme prišli. Ale sú tu aj ďalšie otázky, ktoré táto vláda môže riešiť, a to je legislatívny proces pre dôležité veci, ako som aj spomenul, pre pani ministerku spravodlivosti, a to je rekodifikácia súkromného práva na Slovensku po 60 rokoch. Ten materiál je pripravený, ešte na začiatku volebného, tohto volebného obdobia pani Kolíková hovorila... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)",Miloš Svrček,SME_RODINA,8,2023-06-14,294
"Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Chcem poďakovať za tú diskusiu aj napriek tomu, že jej obsah išiel značne nad rámec toho zákona, ktorý predkladáme, to znamená riešenie materského ako takého. Pokúsim sa zaujať stanovisko aj k tým návrhom, ktoré tu odzneli. K pánovi Kaníkovi. Ani tu nie je z úcty, už keď ma sedem razy vyzval, mohol ostať a reagovať a čakať nejakú odpoveď, veď v konečnej miere aj to, čo riešime dnes po jedenástich rokoch (vdovy a vdovci) je jeho maslo na hlave. Jedenásť rokov to tu takto bolo. (Potlesk.) Starodôchodcovia, novodôchodcovia, to je jeho maslo na hlave, preto tvrdý populizmus. V tomto období my sme prijali dôchodkovú reformu systémovo, veď sme len v nejakom prechodnom období, čo sa týka formy prechodu z takzvaného švajčiarskeho modelu, to znamená 50 % vývoj miezd a vývoj cien na novú takzvanú dôchodcovskú infláciu. Prognózy Inštitútu finančnej politiky hovoria úplne jasne. Už o dva roky sa predpokladá, že tá dôchodcovská inflácia má narásť niečo cez 2-percentá. To znamená, to je vo vývoji, to sa nedá zákonom upravovať podľa toho, ako v ktorom kalendárnom roku vychádzajú isté čísla, ktoré s tým súvisia, nehovoriac o tom, že tie najslabšie príjmové skupiny dôchodcov my riešime. Navýšili sme vianočný dôchodok a pre budúci rok je po prvý raz v praxi realizovaný minimálny dôchodok, ktorý znova rieši vážne kategórie, kategórie ľudí z hľadiska tých najnižších dôchodcov. To znamená, že z jeho strany to vyznieva možno skôr ako irónia. Opakujem ešte raz. Je záujem riešiť, máme záujem riešiť aj budeme riešiť toto. Ja sa netajím s tým, že nejaká vízia pre budúcnosť, pre to budúce obdobie z pohľadu nášho je možno trinásty dôchodok, ktorým by sa mali v nejakom období začať aj isté veci riešiť. Ale tu sa diskutuje napríklad o ústavnom riešení I. aj II. dôchodkového piliera. A vlastne spochybňuje tie veci, lebo však chceme zakotviť niečo to, čo sme prijali. Ale, ešte raz, nechcem riešiť tento problém. Meritum tej veci je niekde úplne inde. K pánovi Mihálovi, čo sa týka tej odvodovej úľavy zákona ohľadom hladových dolín. Rozumiem tomu. My tie návrhy a opatrenia sme prijali. Ja nemôžem tvrdiť, že sú plne štandardné. Vôbec pozitívna diskriminácia je neštandardné riešenie, pretože my máme záujem zvýhodniť ľudí, ktorí žijú v tých regiónoch, kde tá nezamestnanosť je najvyššia, aby sme im pomohli v tej sociálno-ekonomickej situácii, v prvom rade sa zamestnať a vôbec dvihnúť tú životnú úroveň. To nie sú štandardné veci a sú asi prechodné. Iste to nebude trvať donekonečna, ak sa nám podarí ľudí v ďaleko väčšej miere zamestnať a jednoducho zvýšiť tú ich životnú úroveň, asi sa potom tie opatrenia budú postupne meniť. Konzultoval som aj s kolegami tú otázku, áno, je tu dvanásť mesiacov, šesť mesiacov, ale znova to je tá pozitívna diskriminácia. Priznám sa, že konzultácie bežali predtým aj so zamestnávateľmi, aj so Sociálnou poisťovňou. Čo sa týka tej praktickej realizácie, nenarazili sme tam na nejaký problém. Ono všeobecne platí, že vznik a zánik toho poistenia môže nastať aj v priebehu mesiaca. Ale ja vôbec nevylučujem, že tejto k problematike sa eventuálne vrátime a budeme hľadať nejaké riešenie, ktoré by mohlo pomôcť tým účtovníčkam, ktoré sa touto problematikou reálne zaoberajú. V tejto chvíli k tomu návrhu snáď len toľko. Ale teraz k tomu zákonu, ktorý je predmetom rokovania. Je tu obdobie a situácia, keď aj v rámci Európskej únie sa veľmi vážne o tejto problematike diskutuje. Ja sa priznám, že viackrát som odpovedal aj na upozornenia a listy z OECD, ktorá žiadala Slovenskú republiku, aby sme znížili ten počet týždňov, v ktorom ženy matky poberajú materské. To tvrdo odmietam. Nevidím na to dôvod a osobne si myslím, že by bolo veľmi zlé, aby sa unifikovala takáto právna norma a rovnako pristupovalo k tomu v Nemecku, Francúzsku, na Slovensku. Máme svoje vlastné špecifiká a podmienky, tu jednoducho treba vychádzať z toho. A ja som osobne rád, že sme v prvej trojke v rámci Európskej únie z hľadiska tej pomoci. A tá perspektíva aj z hľadiska budúceho roku je z môjho pohľadu úplne jasná. Treba to, ešte raz, zvýšiť o tých 5 %, aby sme dosiahli plnú náhradu straty príjmu tej matky, ktorá na tú materskú jednoducho odišla. Veď riešime problémy aj demografie, ďalších vecí. A toto všetko je potrebné jednoducho pri takýchto skutočnostiach zvážiť, a preto si myslím, že aj projekty, ktoré sme ponúkli, zosúladenie rodiny a práce, to všetko smeruje k mladým rodinám. Je veľa matiek, ktoré majú záujem udržať istý kontakt aj v priebehu výchovy detí, dajme tomu, v tých prvých troch rokoch so svojim pracoviskom a zamestnaním. No tak vytvárame na to podmienky. Opakujem, nevyháňame ženy z materskej do práce, ale tam, kde je vytvorený ten predpoklad a podmienka, tak tam dávame tú šancu. Myslím si, že toto je veľmi dôležité. A, opakujem ešte raz, to nie je nič populistické, som presvedčený, že dnes pri navýšení na tých 70 % toho príjmu dosiahne tá žena matka 91,2 % čistého príjmu z toho predchádzajúceho obdobia. Už to je relatívne veľmi pozitívne. A ak sa nám podarí po tom budúcom období v tomto trende pokračovať, som presvedčený, že nielen to bude pozitívne prijaté, ale aj bude to mať priaznivú odozvu aj vo viacerých oblastiach, ktoré ja som sa tu už snažil jednoducho naznačiť. Treba vidieť aj tú skutočnosť, že ženy, ako postupuje tá doba, kedy rodia prvé deti, sa posúva do ich vyššieho veku. Treba reagovať aj na to. To znamená, je prirodzené, že predtým pracujú, majú sa záujem niekde pracovne uchytiť. No aj na to je potrebné v súvislosti tým materským reagovať a jednoducho pozitívne riešiť tie ženy matky, ktoré predtým pracovali, aby na tom materskom sa to adekvátne prejavilo. A, samozrejmá vec, v maximálnej miere podporujem aj odstránenie tej diskriminácie, ktorá tu jedenásť rokov trvala, keď pán Kaník svojím rozhodnutím zaviedol dve skupiny, nerovnaké skupiny (vdovy, vdovci), a preto v plnej miere podporujem ten návrh, ktorý sme tu predložili. Ja som ho sľúbil predložiť, prebehlo k nemu aj medzirezortné pripomienkové konanie, len bolo potrebné si niektoré tie veci ešte zanalyzovať a vyjasniť hlavne so Sociálnou poisťovňou. Tu treba vidieť, že sa vraciame niekde jedenásť rokov dozadu. To nie je jednoduché aj z hľadiska analýzy a všetkých ostatných vecí, ktoré s tým úzko súvisia, ale som osobne presvedčený, že odstráni sa skrivodlivosť a nastane spravodlivosť a objektívnosť aj v tejto oblasti, že nebudú riešené dve kategórie vdov a vdovcov, či už to bolo pred rokom 2004 alebo v tomto období.Uchádzam sa o podporu tohto zákona. Ďakujem. (Potlesk.)",Ján Richter,SMER,6,2015-11-24,1074
"Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, musím povedať, že som potešený z reakcie, ktorú vyvolalo moje vystúpenie a vystúpenie pána poslanca Maxona vo včerajšej rozprave na túto tému. Strana občianskeho porozumenia je presvedčená o tom, že príjmovú stránku rozpočtu treba riešiť opatreniami, ktoré vytvárajú širší a kvalitnejší priestor na rozvoj malého a stredného podnikania. Súčasný návrh gestorského výboru rozširuje pôvodnú dohodu vyjadrenú v návrhu poslancov o kompromise vo veci skvalitnenia textu zákona predkladaného vládou Slovenskej republiky. Rozšírenie je v pozitívnom smere, a preto s ním súhlasím. Súhlasím tiež s tým, že vláda by sa mala zaoberať komplexnejším dopracovaním tohto zákona v priebehu svojho volebného obdobia a neskôr vypustiť limity, ktoré hovoria o odpisoch motorových vozidiel. Ale dnes treba dať vláde určitý legislatívny priestor na riešenie neutešenej situácie štátnej pokladnice. Len pripomeniem a doplním môjho predrečníka. Nie ekonomický rozmer pôvodného návrhu, ale je to reálny tlak na nákup vozidiel v nižších cenách na úrovni malých a vozidiel strednej nižšej triedy, čím by vážne utrpela výbava vozidiel v oblasti pasívnej bezpečnosti. A musím povedať, že dramaticky nesúhlasím, že v tých cenových kategóriách, ktoré boli navrhnuté alebo sú navrhnuté inými poslancami, sú vozidlá, ktoré by skutočne spĺňali európske štandardy v oblasti zabezpečovania pasívnej bezpečnosti. Myslím si, že by nám malo všetkým záležať na zdraví a ochrane životov občanov Slovenskej republiky. Žiadam a prosím schváliť návrh gestorského výboru a neskôr zákon ako celok. Pripájam sa aj k názoru pána poslanca Šimka a sťahujem náš pozmeňujúci návrh.",Jirko Malchárek,SOP,2,1998-12-18,245
"Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Teraz na poslednú chvíľu sme sa rozhodli, že vystúpia aj predsedovia poslaneckých klubov Maďarskej koalície, pretože aj keď sme povedali naše stanovisko na spoločnom zasadnutí výborov a taktiež sme sa niekoľkokrát aj politickými a inými spôsobmi vyjadrili k tejto veľmi vážnej otázke, ale vzhľadom na to, že sa to prerokuje teraz takýmto spôsobom na pôde slovenského parlamentu, cítime potrebu ešte raz úplne jednoznačne prezentovať naše stanovisko. Takže za MKDH chcem povedať nasledujúce: MKDH vždy podporovalo a podporuje členstvo Slovenskej republiky aj v NATO, aj v Európskej únii. Chcem úplne verejne deklarovať, že iné možné smerovanie Slovenskej republiky pre nás je neprijateľné a ani nevidíme reálnu šancu na reaizovanie inej možnej cesty. Ďalej chcem povedať, že nie z dôvodu, že to chce niekto od nás na Západe, nie z tohto dôvodu, že to chce Európska únia, nie z tohto dôvodu, že to chce vláda Spojených štátov amerických, chceme demokraciu v tejto krajine, ale z toho dôvodu, že sme občania Slovenskej republiky a my tu chceme žiť v demokratických pomeroch. Ide o náš záujem a ide o záujem občanov tohto štátu a tejto spoločnosti, aby tu boli ľudské a znesiteľné pomery, a preto sme kritizovali a kritizujeme politiku súčasnej vlády Slovenskej republiky, pretože táto vláda nedodržuje všeobecné demokratické princípy vo svojej praktickej politike a obávam sa, že to môžem povedať aj o parlamentnej väčšine tu v slovenskom parlamente aj slovenský parlament prijíma také rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s demokratickými zvyklosťami vo svete. A tie pripomienky alebo ten štandard, ktorý sa od nás vyžaduje, nie je špecificky vyžadovaný len od Slovenskej republiky, ale od každého demokratického štátu vo svete. Takže, dámy a páni, dnes pravdepodobne dôjde aj k tomu, že budeme mať mimoriadnu schôdzu. Ak na mimoriadnej schôdzi zase budete hlasovať proti tomu, aby bol vrátený pánu Gauliederovi mandát, tak prijať takýto dokument nemá zmysel, a prepáčte, zosmiešňujeme sa. (Šum v sále.) Dovoľte mi, aby som vzhľadom na to, že pán Augustín Marián Húska tu tuším predvčerom vystúpil s určitou interpretáciou, aký má názor Európska únia na dianie v slovenskom parlamente, chcem prečítať oficiálne stanovisko... (Šum v sále.) Nie, prosím, nie sme... (Hlasy z pléna.)",Pál Csáky,SMK,1,1997-10-10,359
"Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, tzv. správny poriadok, reaguje na súčasné ustanovenie v prípade fikcie doručenia do vlastných rúk pre občanov, ktoré je voči občanom svojou právnou úpravou nespravodlivé, nakoľko nezohľadňuje skutočný deň prevzatia písomnosti na pošte počas úložnej lehoty vo všeobecnom správnom konaní podľa správneho poriadku. V zmysle platného a účinného ustanovenia § 24 odsek 2 správneho poriadku ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa o nej adresát, resp. aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Máme za to, že súčasná právna úprava fikcie doručenia do vlastných rúk je voči občanom Slovenskej republiky ako adresátom písomností správnych orgánov nespravodlivá a nekorektná najmä z dôvodu, že v prípade, ak si občan vyzdvihne na pošte písomnosť napríklad v 18. deň lehoty od uloženia, má sa právne za to, že mu bola písomnosť doručená už v tretí deň lehoty a teda napríklad v prípade všeobecnej odvolacej lehoty podľa správneho poriadku, ktorá je v dĺžke 15 dní, mu vlastne plynie v správnom konaní posledný deň lehoty na podanie odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu. Súčasne ale v prípade doručovania písomností právnickým osobám a podnikateľom fyzickým osobám, platí iná fikcia doručenia, a to taká, že písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa právnická osoba alebo podnikateľ fyzická osoba o tom nedozvie. Predkladaná novela správneho poriadku zavádza novú fikciu doručenia do vlastných rúk pre občanov, v zmysle ktorej ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do 18 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. V zmysle predkladanej novely bude teda zmena fikcie doručenia v tom, že v prípade prevzatia uloženej písomnosti na pošte, sa bude považovať za deň doručenia deň reálneho prevzania tejto písomnosti na pošte, čo sa dnes po troch dňoch od uloženia u občanov nezohľadňuje, a to aj v prípade, ak si zásielku počas uloženia na pošte prevzal. A len v prípade, ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, bude sa považovať 18. deň lehoty za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Takáto platná úprava je plne v súlade aj s princípmi, na ktorých sú založené fikcie doručenia písomností napríklad v daňovom konaní podľa daňového poriadku, v trestnom konaní podľa Trestného poriadku alebo v civilnom súdnom konaní, kde sa podobná nespravodlivá fikcia doručenia ako v súčasnom správnom poriadku, v dnes už neplatnom Občianskom súdnom poriadku po pár rokoch zmenila na fikciu plne zohľadňujúcu skutočný deň prevzatia písomnosti. To je, v prípade prevzatia uloženej písomnosti na pošte sa považuje za deň doručenia deň reálneho prevzatia tejto písomnosti na pošte. Taktiež máme za to, že žiadnym spôsobom predkladaná novela neruší samotnú fikciu doručenia, ale ju upravuje tak, aby bola spravodlivá voči občanom Slovenskej republiky aj vo všeobecnom správnom konaní podľa správneho poriadku. Tento návrh zákona je plne v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, ako aj ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ako aj s právom Európskej únie. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vás poprosím o podporu tohto návrhu. Ďakujem.",Tibor Bernaťák,SNS,7,2017-03-24,538
"že ako by sa mohli dostať do tých skupín, lebo žiadne pozvánky, žiadne nejaké výzvy, nič proste, oni nemajú šajnu. Takže ja by som bol veľmi rád, môžte sa, budeme mať aj mimoriadny výbor, keby ste náhodou mali chuť a čas, môžme aj vás prizvať, aby ste videli, ktorí tí odborníci sa hlásia ku tej, ku tomu Vodnému dielu Gabčíkovo - Nagymaros. (Reakcia z pléna.) Prosím? Ja viem, ale predsa, tak by som povedal, že keď raz máme nejaké inštitúcie, ktoré sú štátom etablované, niektorí nie sú nejakí treťo-sektoroví, to sú normálne ľudia, ktorí pracujú, viete ako, a chcú dať. A sú mnohí aj v štátnej správe, tak ich dajme tam, nech oni sa vyjadria k tomuto. My, žiaľ, toho roku nemáme v našom výbore, nemáme poradné zbory. My sme niekedy mali poradné zbory, však možnože aj registrujete, že mali sme nejaké ako poradné komisie. Prioritne mali sme poľnohospodárstvo, mali sme poľovníctvo, mali sme lesníctvo v inom volebnom období. Teraz nemáme, takže prakticky, keby bolo na vodu. Teraz napríklad včelári, viem, že včelári chcú, aby vznikla komisia takáto pri našom výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Takže na vodu sme nemali ešte podnet, že by vznikla taká komisia, nie sú teraz komisie pri našom výbore pre pôdohospodárstvo a rozvoj, teda a životné prostredie. Takže, pán minister, ja by som bol veľmi rád, keby aj hlas týchto ľudí sa nejakým spôsobom našiel v tých konečných výstupoch, ktoré pôjdu, pretože to sú praktici. To nie sú teoretici, ktorí, hovorím, iba z kníh, z kníh sú múdri. Takže aj toto bude v interpelácii, že by ste sa mi vyjadrili, či bude alebo nebude. Lebo má vzniknúť nejaký výbor, resp. komisia, ktorá bude, či si zaslúžia, hej (povedané so smiechom)? No, ale to už by som povedal, že zásluhovosť je o odbornosti, nie o politike. Takže asi tak, lebo chceme riešiť nie politický problém, ale odborný problém, a ten odborný problém hovorí o území, ktoré má neskutočne veľkú rozlohu a na tejto rozlohe by sme, myslím, že mali ten hydrologický režim udržať, tak aby to bolo udržateľné. No jeden veľký problém, vážení, a teraz interpelujem pani ministerku pôdohospodárstva pani Matečnú, je s pozemkovými spoločenstvami. No, ľudia boží, nehnevajte sa, ale bol som na jednom takomto stretnutí pred dvoma týždňami u nás na východe, áno, a keď som si, bol som ako inkognito, ja nemám na čele, že som poslanec Národnej rady, tak idem normálne tam. Zastupoval som jednu takú našu známu, ktorá hovorila, že ona už sa na to nemôže pozerať, jak ten, to pozemkové spoločenstvo tam šafári s drevom, s pozemkami, s peniazmi, aj so všetkým možným, čo sa dá v urbariáte alebo spoločenskom spoločenstve nejakým spôsobom ovplyvňovať, tak som ju išiel zastupovať. A keď som tam prišiel, teda musí povedať, že koniec sveta. Nie geograficky, ani prírodne, ale ľudsky. Ľudsky koniec sveta, pretože urbár si tam robí a hlavne vedenie si robí, čo chce, kde chce, koľko chce, za čo chce, komu chce. Tristo kubíkov? Päťsto kubíkov, 25-tisíc, 40-tisíc? Tri áčko? Tri béčko? Dvojka kategória dreva? Vybaveno. Viete, aká bola najčastejšia otázka, resp. otázka, najčastejšia veta pána predsedu? Bolo tam zhruba 80 ľudí. Viete, aká bola? Vy ste už povedali dosť, vy už mlčte, vy už nemáte čo hovoriť na urbárskej schôdzi. Vážení, veď to je absurdum na piatu! A sa pýtam, jak je to na iných takýchto urbárskych schôdzach a preto sa, pani ministerka, pýtam vás a interpelujem vás, povedzte mi, aký je dosah lesných odborov okresných úradov, ako kontrolujú priebeh týchto schôdzí? Ako často tam je aj zástupca Slovenského pozemkového fondu? Na tomto urbariáte nebol nikto za Slovenský pozemkový fond a možnože by vniesol do toho rozhodovacieho procesu na tom urbariáte možnože trošku svetla. Ja som, samozrejme, nakoniec zareagoval, lebo to sa už nedalo, to sa proste, ja som myslel, že prídem po dvoch hodinách domov a som prišiel po štyroch hodinách, však to je to dobré, a si predstavte, že som bol zhrozený, keď takto fungujú pozemkové spoločenstvá. Takže, pani ministerka, chcem a budem vás interpelovať, ktoré bude to podané aj v podateľni Národnej rady, povedzte mi, ako školíte pracovníkov lesných odborov? Koľko ste už dali zlikvidovať pozemkových spoločenstiev na základe § 97? Pretože lesný odbor by mal mať toho pracovníka, ktorý príde a povie, že stačilo, končíme. Chcem vedieť, akým spôsob naďalej chcete odovzdávať lesné pozemky urbariátom, lebo v lesnom zákone, ktorý sme teraz odsúhlasili, hovoríte, že budeme dávať obchôdzkou? Obchôdzkou v teréne na lesný dielec. Veď to je katastrofa. Toto predsa nemôžte, odovzdať cudzí majetok cudziemu. Veď predsa v lesoch hovoríme o storočnom procese. Nie o ročnom, ako v poľnohospodárskej pôde. Tak predsa obchôdzka v teréne a nejakým spôsobom vyznačenie hraníc iba odsúhlasením nejakého lesníka, že tu je lesný dielec, že som na inej parcele, že tu vyrúbem lesy, je katastrofa. Ešte jedno, pani ministerka, by som chcel, a síce upozorniť vás na to, lebo my to zdedíme, alebo niekto, čo príde po vás, to zdedí a tých petícií bude veľa, vážení, to vám garantujem, že tu budú také sťažnosti, že to bude hučať. Už nehovorím o Štrasburgu, koľko tam pôjde žiadostí a žalôb, lebo je tam ďalší problém, kde prakticky ten kontrolný mechanizmus vôbec nefunguje, ale vôbec. A mnoho tých pozemkových spoločenstiev ani sa nevie, kde sa obrátiť. Vaši pracovníci im nedajú ani úplné informácie, ako môžu. Napríklad oni vôbec nevedia, že keď sa nezaregistrujú do 1. 7. 2019 podľa nového zákona, že ich zrušíte. Oni toto vôbec nevedia, si predstavte, tie pozemkové spoločenstvá. A kardinálna otázka, ktorú teda na záver ešte poviem, povedzte mi, čo sa stane s tými pozemkovými spoločenstvami, ktoré budú zlikvidované cez lesný odbor? Povedzte mi, na čo prejdú? Prejdú na štát, obec, VÚC-ku? Či prejdú do spoluvlastníctva tých vlastníkov, čiže už to nebude nedeliteľný majetok, ale bude to spoluvlastnícky nejaký majetok, ktorý si každý bude môcť vyčleniť, ako bude potrebné. Toto, vám garantujem, že nevie nik na tých pozemkových odboroch a nevedia, lesných, a nevedia, ako sa majú zachovať. A jedna z posledných otázok, čo sa týka poľnohospodárstva, pani ministerka, chcem sa vás opýtať, na akú výmeru, koľko, v ktorých katastrálnych územiach, v ktorých okresoch, v ktorých krajoch ste zamietli vyňatie z pôdneho fondu na rôzne stavby, ktoré možno vôbec tam nemali byť postavené? Koľko bolo záporných stanovísk? Lebo dostáva sa mi do uší, že pracovníci pozemkových odborov sú iba držitelia pečiatok a pečiatkuje sa všetko, čo príde na odbor. Hlava-nehlava. Pani ministerka, takto si nepredstavujem ochranu pôdneho fondu, ktorá v súčasnej demokracii nemá, by som povedal, že to som proste ešte nezažil, aby sa hocikto, hocikde mohol postaviť. Veď to je blud. Veď predsa my musíme poľnohospodársku pôdu v prvom rade chrániť, na čo? Aby sme na nej dorobili obživu pre 5,5 milióna slovenského národa. Nie aby sme to zastavali. Takže, pani ministerka, interpelujem vás, aby ste mi tieto charakteristiky poslali, aby sme vedeli, na aký veľký záber sa ešte môžme tešiť a že koľko vlastne tej pôdy, a ja budem možnože to chcieť za päťročnicu alebo aspoň za vaše volebné obdobie, aby ste mi to napísali, že koľko nám ubudlo poľnohospodárskej pôdy. Ďalší veľký problém, ktorý nikto nechce riešiť, lebo načo riešiť, však samozrejme, však už sme v demokracii, neviem, kde sme, a už ideme na veľké európske projekty a všetko možné. Sa pýtam, prečo hospodárske dvory, ktoré boli bývalých družstiev a v štátnych majetkoch, nám momentálne zívajú? Ja tomu hovorím, že zívajú prázdnotou a tieto sa vôbec nerekultivujú. Mnoho starostov sa ma pýta, pán poslanec, to ministerstvo má na to nejaký badžet, aby sa mohla rekultivovať takáto pôda? Pani ministerka, aj to budem chcieť od vás, aby ste mi odpovedali, či prakticky vieme pomôcť tejto pôde, na ktorej niekedy v socializme stáli štátne družstvá, hospodárske dvory družstiev a štátnych majetkov a musím vám povedať, že v súčasnosti niektoré už ani nenájdete, lebo tak sú rozobraté našimi spoluobčanmi, ktorí rozobrali všetko, aj panely, ešte aj tie železá a kadejaké iné stavebné materiály, ktoré tam boli, a je to, prakticky nikoho to nezaujíma. Ostáva to tak. Dokonca ani obec nevie, komu má dať platiť daň za to. Tieto dvory vôbec neboli vysporiadané majetko-právne. Aj to by malo byť. Je to jedno z dôvodov jednoduchej pozemkovej úpravy, ktoré sa nejako vehementne neriešia a musím povedať, že keď si to takto my predstavujeme, ochranu pôdneho fondu, tak ja prvý budem kričať, že nie, že stačilo. Takže budem sa pýtať aj na tieto opustené plochy, ktoré predstavujú niekoľko stoviek hektárov a my zaberáme kvalitnú ornú pôdu, či už na Jaguar, či na iné automobilky a iné, Lidly, Kaufllandy a neviem, na čo všetko možné. Takže tieto všetky otázky budú, samozrejme, aj písomne dané do podateľne Národnej rady a chcem veriť, že poľnohospodárstvo, pani ministerka, necháte svojmu ďalšiemu nástupcovi, alebo keď tu budete aj vy, tak, aby to bolo udržateľné. Žime tak, aby bolo aj chleba aj neba. Ďakujem pekne.",Martin Fecko,OLANO,7,2019-05-22,1466
"Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov interpelujem v mene poslaneckého klubu Komunistickej strany Slovenska predsedu vlády Mikuláša Dzurindu. Vážený pán predseda vlády, dnešný deň si pripomíname výročie vzniku Česko-slovenskej republiky. Keď som si prečítal vaše vyhlásenie k 86. výročiu vzniku Česko-slovenskej republiky, bol som sklamaný. Tejto kľúčovej udalosti našej štátnosti ste nevenovali viac pozornosti ako ktorejkoľvek bežnej udalosti nášho politického, spoločenského a kultúrneho života. Stručne spomínate odkaz, ktorý nám zanechali naši veľkí predkovia, a roky spolužitia v Česko-slovenskej republike. Podstatná časť vyhlásenia je venovaná členstvu Slovenska v Európskej únii. Samozrejme, uvedomujem si súvislosti, napriek tomu som presvedčený, že význam výročia vzniku Česko-slovenskej republiky ako spoločného štátu slovenského národa s českým národom ste ako predseda vlády Slovenskej republiky vôbec nedocenili.  Nespomenuli ste ani, že 27. október 1968 bol základom pre vznik federatívneho usporiadania republiky, keď vznikla Slovenská socialistická republika ako jej integrálna časť. Vytvorením jej vládnych orgánov, posilnením ďalších demokratických inštitúcií, ako slovenského zákonodarného zboru a samosprávnych orgánov, prejavila svoju životaschopnosť zabezpečovať vyrovnanie životnej úrovne medzi českými a slovenskými krajinami, vysokú úroveň školstva, vedy, zdravotníctva. A poľnohospodárstvo sme mali na takom stupni rozvoja, že sa k nám chodili učiť aj takzvaní renomovaní farmári, od ktorých dnes dovážame prebytky dotované ich štátom. Bol zabezpečený vysoký stupeň industrializácie a rozvoja priemyslu hlavne v oblasti strojárstva a mnohé výrobky dosahovali európsku, ako aj svetovú úroveň.  Nebyť federatívneho usporiadania republiky v roku 1968, oveľa ťažšie by sme v roku 1993 vytvárali samostatnú Slovenskú republiku. Žiaľ, pozitívny trend rozvoja spoločnosti a republiky vo všetkých oblastiach bol po roku 1989 zastavený a nastala degradácia Slovenska, hoci protagonisti roku ´89 sľubovali zvýšenie životnej úrovne ľudí, kvalitnú demokraciu, rozvoj práv občana, ale ukázalo sa, že to boli len prázdne sľuby. Na rozdiel od Českej republiky, kde 28. október je štátnym sviatkom, v Slovenskej republike sa stal, a to až po niekoľkých rokoch, iba pamätným dňom. Nemá postavenie iných štátnych sviatkov, ktoré sú dňom pracovného voľna. Viem, že ich počet je determinovaný viacerými kritériami, ale som presvedčený, že 28. október medzi takéto štátom najviac vážené a uznávané sviatky patrí. Po dlhých storočiach dejín slovenského národa znamenal základný krok k slovenskej štátnosti. Preto vás interpelujem, vážený pán predseda vlády, aby ste prehodnotili súčasný, pre národné cítenie našich občanov ponižujúci stav a navrhli, aby vznik Česko-slovenskej republiky bol štátnym sviatkom. Môžete argumentovať, že ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky i ja mám možnosť takýto návrh predložiť. Ja som však presvedčený, že takýto návrh je prejavom najvyššej úcty k histórii vlastného národa, a preto by malo byť cťou vlády predložiť ho ako vládny návrh zákona. Bol by to aj prejav úcty voči tým občanom, ktorí si hlboko vážia desaťročia v spoločnom štátnom útvare s českým národom a sú hrdí na jeho existenciu, a voči tým, ktorí nemali možnosť vyjadriť sa k ďalšiemu kroku našej štátnosti v demokraticky najvyššej forme prejavu, to znamená v referende. Bol by to tiež prejav hrdosti na činy velikánov v našej histórii, ktorí sa o vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov zaslúžili. Očakávam, pán predseda vlády, že váš návrh zákona bude zodpovedať vážnosti historického dátumu spred 86 rokov. Ďakujem pekne za pozornosť.",Karol Fajnor,KSS,3,2004-10-28,538
"Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, úplne na začiatok pár slov ku samotnému návrhu zákona tak ako ho predložili kolegovia či už Richard Nemec, alebo Karol Kučera. Som presvedčený, že tak ako aj kolega Karol Kučera povedal, tento návrh zákona by mohol, nebude to veľa, ale nejaký pozitívny vplyv na štátny rozpočet priniesť. To je super, to je jedna vec. Ďalšia pozitívna vec, určite, a to je, myslím, že úplne jasné, zruší to nejakú časť byrokracie, bude to jednoduchšie, bude to zmysluplnejšie. Je to koniec-koncov overené vlastne už z tých, z tej umeleckej časti, takže teraz, teraz takúto možnosť zrážkovej dane dostanú aj športoví odborníci. A tretia vec je, ono by to malo aj čiastočne, to čo bolo teraz v nejakej šedej ekonomike, by sa malo preniesť do bielej. Takže celé dobre, podpora. Plus, keď už máme teda otvorený zákon o dani z príjmu, tak sa vláde, to myslím vtedy bol vládny návrh alebo teda pozmeňujúci návrh, nedávno podarilo vlastne jedna vec, akože nazvime ju že pokaziť. A teraz teda v pozmeňujúcom návrhu zase spoločne aj teda s ministerstvom financií, aj s kolegom Peťom Kremským dáme pozmeňujúci návrh, ktorý túto vec opraví. Samozrejme, vysvetlím bližšie a na záver môjho vystúpenie prečítam samotný pozmeňujúci návrh. Týka sa to, týka sa to slovenských korporátnych dlhopisov, ktoré keď kupujú vlastne zahraniční investori, tak tam sa im teraz vyrobilo zdanenie. Bohužiaľ, nejaké teda tri mesiace už to je platné, už to nejaké komplikácie prinieslo. To sa, samozrejme, vyriešiť nedá, retroaktívne sa ten systém zrušiť nedá, ale teda prinášame, povedzme to takým tým kybernetickým spôsobom, záplatu, ktorý tento problém vyrieši. Vyrieši ju v momente teda publikovania zákona v Zbierke zákonov. Ale teda o čo, o čo konkrétne ide. Takže v roku alebo v čase od roku 2014 až do konca roku 2022 sa výnosy z komerčných dlhopisov nezdaňovali. Úpravou vykonanou, zmenou návrhu zákona o dani z príjmu z roku 2013 boli vyňaté zo zdroja príjmu na území Slovenskej republiky. Prečo? Tým dôvodom bolo zvýšiť atraktivitu slovenských komerčných dlhopisov pre zahraničných veriteľov. Nakoľko kapacita slovenských investorov nezodpovedala a nezodpovedá potrebám na úverové krytie. Vyňatie výnosov plynúcich nerezidentom, teda zahraničným, zahraničným občanom alebo investorom z komerčných dlhopisov zo zdanenia odvtedy zaviedli rovnako aj iné štáty Európskej únie. Jednak ako podporu získavania dlhového kapitálu, ale aj z dôvodu nejednotného systému výberu zrážkovej dane a problémov zo zisťovaním konečného príjemcu úrokového príjmu. S účinnosťou od 1. 1. 2023 na základe novely zákona o dani z príjmov č. 496/2022 Z. z. sa výnosy z dlhopisov plynúce nerezidentom, zahraničným investorom, majú zdaňovať daňou vymeranou zrážkou, pokiaľ investori nepodliehajú osobitným výnimkám, predovšetkým z príslušných medzištátnych dohôd o zavedení dvojitého zdanenia. Podľa výhrad, ktoré k tejto zmene znášajú slovenskí emitenti dlhopisov, sa touto zmenou sťažilo umiestňovanie dlhopisov na zahraničných trhoch s nepriamym vplyvom aj na umiestňovanie štátnych dlhopisov. Čo teda pri založení Slovenska je veľký problém. Vzniká im tak výrazná administratívna záťaž spojená so zisťovaním každého zahraničného investora, nakoľko od presného poznania konečného príjemcu, úrokového príjmu závisí posúdenie zdanenia v správnej výške. Okrem toho, a to je veľmi dôležité, mnohé emisie dlhopisov na zahraničných trhoch obsahujú tzv. gross-up klauzulu, na základe ktorej má emitent zahraničným investorom doplatiť takú výšku výnosu, ako keby sa na nich daň vyberaná zrážkou zavedená novelou zákona o dani z príjmov nevzťahovala. Čím sa slovenským emitentom predražuje ich dlhové financovanie. No veľmi jednoducho, táto zavedená zrážková daň jednoducho zaťažila vlastne slovenské firmy, proste priniesla im ďalšie daňové zaťaženie, pretože tie dlhopisy takto boli väčšinou vydávané. Realita je teda, že ako SaS-ka sme na toto upozorňovali už pri prijímaní zákona. Ja som tu o tom tiež v pléne rozprával, ani sme teda nezahlasovali na zavedenie tejto dane. Ale budiš, teda stalo sa, bola prijatá a dnes teda máme možnosť spoločne opraviť túto chybu a toto zdanenie zrušiť. Tento poslanecký pozmeňujúci návrh mňa a Petra Kremského prináša návrh na úpravu zákona o dani z príjmov, obsahuje teda opätovné vyňatie výnosov z komerčných dlhopisov zo zdroja na území Slovenskej republiky, čím sa zabezpečí ich definitívne nezdanenie. V tomto návrhu je zahrnutá alebo obsiahnutá aj úprava účinnosti dňom vyhlásenia, ako som už povedal. Takýmto nastavením sa zabezpečí, že výnosy plynúce nerezidentom z komerčných dlhopisov, ktoré budú splatné počnúc dňom vyhlásenia tejto úpravy, budú spadať pod príjmy vyňaté, vyňaté zo zdroja na území Slovenskej republiky, a teda nebudú už podliehať zdaneniu. Prijatie zmeny so spätnou účinnosťou od 1. 1. 2023 nie je možné z dôvodu retroaktivity a vytvárania nerovnakého postavenia medzi rôznymi daňovníkmi. Čiže už toto obdobie, už bohužiaľ, už sa stalo, takže už to budú musieť proste dotknuté spoločnosti zvládnuť, ale od momentu vyhlásenia sa vraciame k tej dobrej praxi, ktorá bola. No, čiže retroaktívne to nejde urobiť, a teda ten dôvod je aj, aj to, že správca dane nevie automaticky vrátiť emitentom alebo obchodníkom s cennými papiermi, ktorí tiež môžu nadobúdať postavenie platiteľa dane vyberanej zrážkou, už vybratú daň zrážkou. Dôvodom je, že daň vybraná zrážkou sa vyberá a odvádza platiteľom tejto dane v úhrne za všetkých daňovníkov a za všetky príjmy v úhrne z predkladaného oznámenia o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou, správca dane nevie automaticky vyčísliť len daň vybratú z úrokového výnosu z toho komerčného dlhopisu. Musela by sa zaviesť masívna legislatívna úprava procesu preukázania výšky vracania dane a následne vrátenia, s čím súvisí ďalšia administratívna záťaž na strane emitentov aj finančnej správy s požiadavkou na nákladnú úpravu informačného systému finančnej správy. Okrem toho by mohla vzniknúť aj situácia, kedy daň vybratú zrážkou odvádzal obchodník s cennými papiermi v postavení platiteľa dane, ktorému, ak by sa táto daň vrátila, zákonom nie je možné zabezpečiť jej poukázanie emitentovi, nakoľko ide o súkromnoprávny vzťah. Vznikla by tak možnosť obohatenia platiteľom dane. Obohatenie by mohlo vzniknúť aj v situácii, ak by emitent vybral daň správne výške, lebo poznal konečného príjemcu úrokového príjmu, správca dane by daň vrátil emitentovi, ale opätovne zákon nemôže zabezpečiť poukázanie výnosu dane vo výške vrátaní dane od emitenta investorovi, ktorý je nerezidentom. Tu je potrebné upozorniť, že zákon o dani z príjmov umožňuje za súčasného znenia považovať daň vybratú zrážkou z úrokového výnosu za preddavok, o ktorý môže nerezident – právnická osoba požiadať, a ak by prišlo k vráteniu dane nerezidentovi – právnickej osobe a súčasne aj emitentovi, potom by mohla vzniknúť škoda na strane štátneho rozpočtu v podobe dvojnásobného vrátania už vybratej dane. V neposlednom dane, umožnením vrátenia už vybratej dane zrážkou by sa vytvoril nebezpečný precedens do budúcnosti. No čo z toho proste vyplýva? Že jednoducho za chyby sa platí, toto sa už stalo, život sa na tie tri mesiace týmto investorom skomplikoval, vyriešiť sa to už spätne nedá, ale teda od momentu, kedy schválime tento pozmeňujúci návrh, tento zákon a vyjde v zbierke, tak sa to už vráti na tú pôvodnú, pôvodnú úroveň, kedy sa to nezdaňovalo, a teda už ďalšie problémy nebudú vznikať. A teda daň vybratá zrážkou z výnosov z dlhopisov plynúcich nerezidentom v čase od 1. 1. 2023 do dňa nadobudnutia účinnosti tejto zmeny zákona tak zostane príjmom štátneho rozpočtu bez spätného vrátenia. Čiže ešte raz, týmto vlastne vyriešime problém, ktorý vznikol teda tou, povedzme, nešťastnou predchádzajúcou právnou úpravou a takto to, verím, vyriešime a určite je to niečo, čo pomôže a zabezpečí vlastne znovu rozumný stav a aj rozumnú možnosť financovania slovenských subjektov pomocou teda investorov zo zahraničia. Teraz si dovolím prečítať samotný pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča a Petra Kremského k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Kučeru, Mareka Šefčíka a Petra Vonsa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 1385. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Kučeru, Mareka Šefčíka a Petra Vonsa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu, o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. V poslaneckom návrhu zákona navrhujem túto zmenu a doplnenie: 1. K čl. I, nové body Za doterajší bod 1 sa vkladajú nové body 2 a 3, ktoré znejú: „2. V člá... pardon, V § 16 ods. 1 písm. e) treťom bode sa vypúšťajú slová: „z výnosov z dlhopisov okrem výnosov zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok,"""""""", za slovami „depozitných certifikátov"""""""" sa vypúšťa čiarka a slová „pokladničných poukážok"""""""" a na konci sa pripájajú tieto slová: „okrem výnosov z dlhopisov a pokladničných poukážok,"""""""" 3. V § 43 ods. 2 sa za slovom „pôžičiek"""""""" vypúšťa čiarka a slová „výnosy z dlhopisov, ak plynú daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. e) tretieho bodu okrem výnosov zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok,""""""""."""""""" Doterajšie body 2 až 4 sa primerane prečíslujú. Nové body 2 a 3 nadobúdajú účinnosť dňom vyhlásenia, čo sa premietne v článku o účinnosti zákona pri spracúvaní čistopisu schváleného znenia zákona. 2. K čl. I, nový bod Za",Marián Viskupič,SAS,8,2023-03-29,1500
"Ďakujem za slovo. Tak ešte raz. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, cieľom návrhu zákona je umožniť opätovné povýšenie nedele na deň pracovného voľna, v ktorom si rodiny môžu spolu zasadnúť k spoločnému stolu, v ktorý sa rodičia, mamy a otcovia, budú môcť venovať svojim deťom a budú mať možnosť prejaviť im a sebe navzájom svoju lásku a svoju spolupatričnosť, budú sa môcť venovať spoločným aktivitám, na ktoré cez týždeň nemajú čas, pretože deti chodia do školy a rodičia do zamestnania. Zlepší sa tým plnohodnotné fungovanie rodín i jednotlivcov v našej spoločnosti. Pracujúci budú môcť využiť voľný deň a zotaviť sa pred novým pracovným týždňom, čo prispeje k lepším pracovným výsledkom. V súčasne platnej legislatíve je v Slovenskej republike umožnený maloobchodný predaj spotrebiteľom počas nedieľ napriek širokej dostupnosti obchodov cez pracovný týždeň a cez, a v sobotu. Tým prichádzajú mnohé matky a otcovia pracujúci v nedeľu o možnosť tráviť čas so svojimi deťmi a rodinou. Práca v nedeľu nemôže byť povýšená nad zdravé fungovanie rodiny. Život človeka nemôže byť určovaný iba trhom a obchodom. Podľa čl. 41. ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Rozmáha sa nezdravý, konzumný spôsob života. Jednotlivci, dokonca i celé rodiny s deťmi trávia voľný čas v nedeľu potulovaním sa a nakupovaním v prevádzkach nákupných stredísk, v tzv. shopping parkoch, čo je tiež jednou z príčin sociálneho i kultúrneho úpadku a tým aj oslabenia našej spoločnosti. Problém pre rodinu, ktorej člen, spravidla matka, pracuje vo sfére obchodu, komplikuje aj skutočnosť, že v Zákonníku práce je nedeľa ako bežný pracovný deň. V Zákonníku práce sú riešené len sviatky, kde podľa § 122 zamestnancovi patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 50 % jeho priemerného zárobku. Ďalším dôvodom predloženia návrhu zákona sú výsledky prieskumu Európskej únie v podnikoch, ktoré nútia svojich zamestnancov pracovať počas nedieľ. Bolo zistené, že u týchto zamestnancov je pravdepodobnosť ochorení o tretinu vyššia ako v podnikoch, kde zamestnanci v nedeľu nepracujú. Podľa najnovších analýz európskeho štatistického úradu Eurostat v roku 2014 z 27 štátov Európskej únie najviac pracujú v nedeľu Slováci. A pritom patríme medzi najchudobnejších, s najnižšími mzdami a s úbohými žobračenkami, nazývanými dôchodky. Predseda Odborového zväzu pracovníkov obchodu a cestovného ruchu pán Jozef Zadňan sa okrem iného vyjadril, že od roku 2008 sa odborový zväz aktívne zasadzuje za zatvorenie obchodov aj počas nedieľ najmä preto, že v obchode je zamestnaných viac ako 80 % žien, ktoré sú aj matkami a starajú sa o rodinu. Spotrebiteľ tým, že obchody budú zatvorené jeden deň v týždni a cez sviatky, neutrpí. V roku 2014 podľa výsledkov prieskumu agentúry Polis sa 58 % respondentov vyjadrilo, že zatvorenie obchodov cez sviatky a v nedeľu nevnímajú ako problém. A v podstate neutrpí ani obchodník, pretože ľudia si tovar, ktorý potrebujú, môžu nakúpiť v iný deň pracovného týždňa. Dokonca obchodník ešte ušetrí na nákladoch spojených s prevádzkou, napr. na elektrine i na platoch zamestnancov. Čo sa týka tých miezd a prípadných príplatkov za prácu v nedeľu, my sme skôr zástancami toho, aby mali zamestnanci, a to nielen v obchodoch, aby mali také mzdy, z ktorých by sa dalo dôstojne žiť, a aby neboli by odkázaní na prácu v nedeľu na úkor svojich rodín, na úkor svojich vzťahov a na úkor svojich svojho zdravia. Slovenská republika sa vo svojej ústave hlási k cyrilo-metodskej tradícii. Sv. Cyril a Metod na slovenské územie priniesli v reči ľudu vieru v Ježiša Krista ako Božieho Syna a požiadavku podľa tejto viery aj žiť. K tomu patrí aj zachovávanie nedele ako sviatočného dňa. Svätiť siedmy deň Boh žiada od človeka už v Starom zákone. Jeden deň v týždni oddychovať, v kresťanskej kultúre je to nedeľa, sa dostal aj do civilných zákonov v celej Európe. Ešte aj v predchádzajúcom režime bývali obchody počas nedieľ zatvorené. Ani pre agnostika, ani pre ateistu nebola voľná nedeľa problémom, ale pomocou, aby si uvedomil potrebu oddychu od povinností všedných dní a venoval svoj čas rodine. Po roku 1989 nastal vo východných postkomunistických štátoch boom západných investorov v obchodnej sfére. Pritom tie firmy v svojich materských krajinách západnej Európy majú v nedeľu prácu obmedzenú. U našich najbližších západných susedov, napr. v Rakúsku a v Nemecku, ale aj v iných vyspelých štátoch je voľná nedeľa garantovaná zákonmi, dokonca niekde aj ústavou. Žiaľ, v našej republike je skupina bezohľadných, ziskuchtivých ľudí, ktorí by pracujúcich vyžmýkali do posledných síl a najradšej z nich zodrali aj kožu. Spojenie kresťanskej nedele a dňa odpočinku má v občianskej spoločnosti dôležitosť a význam, ktorý presahuje kresťanský pohľad. Kto tvrdí opak, je novodobý otrokár. Nedeľný odpočinok musí byť právom pracujúceho a tento odpočinok má zabezpečiť štát, najmä keď vláda Slovenskej republiky deklaruje, že je sociálna, a dokonca aj vo svojom programovom vyhlásení hovorí, citujem: """"""""Vláda bude naďalej podporovať zosúlaďovanie pracovného a rodinného života."""""""" Predložený legislatívny návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s inými ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Má pozitívny sociálny vplyv a nemá dopad na rozpočet verejnej správy. Ďakujem.",Natália Grausová,LSNS,7,2017-04-05,827
"my musíme aj takzvane prerolovať existujúci dlh. Len tento rok, ak si pamätám správne, je to 8 mld. eur, ktoré by sme museli prerolovať, aj keby sme rovno dneska hospodárili vyrovnane. Ak by nám ich niekto nepožičal, znamenalo by to, že by sme museli znížiť veľkosť tohto štátu, rádovo povedané, niekde na polovicu. To jednoducho, je to určite možné, ale je to určite aj krok, proti ktorému by ešte aj to, čo sa dnes deje v Grécku, bola úplná polahoda. Dovoľte mi ale ísť k tomu rozhodovaniu, k eurovalu, čo je ďalší bod. Rozhodovať o eurovale síce má v princípe jednohlasne, ale vo výnimočných prípadoch stačí 85-percentná väčšina. A v tom má pán Sulík úplnú pravdu, že výnimočné situácie sa v Európe stávajú nie až tak výnimočne, najmä počas takejto krízy. Takže musíme sa zmieriť s tým a zobrať do úvahy to, že bude rozhodovať 85-percentná väčšina. To je, myslím si, treba férovo povedať, 85-percentná väčšina, na jej zablokovanie nestačí Slovensko. Slovensko má, ako vieme, jedno percento. Dokonca nestačia na to ani ostatné malé štáty. Keby sme rovno spočítali Holandsko, Fínsko, Rakúsko, Slovensko, tak stále je to menej ako 10 percent. Si to z hlavy pamätám. To znamená, jediný z tých, nazvime to z tej severskej koalície, kto by na to stačil, sú Nemci. Bez Nemcov nie je možné aktivovať Európsky mechanizmus pre stabilitu, s Nemcami je možné ho aktivovať, ak sa na tom dohodne s ostatnými, nazvime to južanskými krajinami a Francúzskom. To vedie, samozrejme, aj k rizikám. Dnes sa Nemci chovajú veľmi zodpovedne. Posledné roky možno niekedy až príliš tvrdo a obava počas tejto vlády, že by súhlasili s niečím, čo by bolo vrcholne nezodpovedné, je nižšia. Ale, samozrejme, vlády sa menia. Nevieme, kto bude vládnuť Nemecku po roku 2013, nevieme, kto bude vládnuť o 5 rokov, o 10 rokov. Takže toto riziko tu je. Priznám sa však, že toto riziko dnes nepovažujem za najzávažnejšie. Za závažnejšie považujem riziko, že ani schválený a fungujúci Európsky stabilizačný mechanizmus nemusí stačiť. A to, ak sa Európa nevzchopí a nedotiahne reformy. Predstavte si situáciu, ak budeme ďalej, naozaj vznikne ESM, bude sa dokonca aj škrtať. Bude sa škrtať veľmi razantne, tak ako sa dnes v mnohých krajinách škrtá, a nedokážeme oživiť ekonomiku, Španieli nedokážu zreformovať svoj trh práce, Gréci nedokážu vytvoriť situáciu, kde sa podnikateľom oplatí podnikať a zamestnávať ľudí. Portugalci nedokážu zvýšiť kvalifikovanosť svojej pracovnej sily a jej konkurencieschopnosť. A takto by sa dalo ísť ďalej a ďalej, tak naozaj, ani Európsky mechanizmus pre stabilitu nedokáže zabezpečiť rast. Nedokáže zabezpečiť to, že sa z tej dlhovej pasce vymaníme. A to je niečo, čo, čo tu je prítomné a to je riziko, ktorého si musíme byť vedomí a s ním pracovať. Otázka však je, aké sú dnes reálne alternatívy, ktoré sú na, na stole a k nim, s nimi by som chcel skončiť. V skutočnosti máme dnes len dve alternatívy. Jedna je Európa centralizovaná, s jedným rozhodovacím miestom, niekto ju nazýva superštát, môžme ju nazvať aj inak. Ale je to alternatíva, kde Európa sa riadi väčšinovým rozhodovaním a väčšinovým rozhodovaním v Bruseli. Druhou alternatívou je Európa národných štátov a zároveň Európa jasných pravidiel a obmedzení. Hovoríme tu aj o tretej Európe, Európe, kde si každý robí, čo chce, a nesie za to plné dôsledky. Táto Európa však už dnes možná nie je a neexistuje. To znamená, ak niekto si myslí, že môže zastaviť tento vlak a z neho vystúpiť, tak môže, ale potom vystupuje aj z eurozóny a vystupuje z celkovo, z nášho, z našej účasti na európskom projekte. To si treba povedať. Z tohto pohľadu si osobne myslím, že najväčšia tragédia našej diskusie o Európskom stabilizačnom mechanizme je tá, že tábor, ktorý chce budovať proti, alebo nie je nadšený superštátom, ale chce bojovať za Európu národných štátov jasných pravidiel, sa vnútorne rozštiepuje a trávi viac času vzájomným nadávaním alebo kritikou, ako tomu, aby jasne povedal, že si takúto Európu praje. A prečo to tak je, je naozaj pre mňa jedna z veľkých otázok, o ktorých by som rád s rôznymi kolegami aj debatoval. Dovoľte mi, možno ešte ku koncu spomenúť, prečo si myslím, že európsky superštát by nebol pre Slovensko najlepšie riešenie, napriek tomu, že osobne mám k Európskej únii veľmi pozitívny postoj. Prečo si myslím, že Európa pravidiel je lepšia? Pán predseda Figeľ to tu spomenul, nie je tu momentálne, že Európa pravidiel, Európa funguje vtedy, keď je to Európa pravidiel. Keď je to Európa diktátu väčšiny, tak nefunguje a hrozí jej rozpad, čo je pohľad, s ktorým sa stotožňujem. Navyše, Európa za nás nevie vyriešiť naše základné problémy. Európa nevie vyriešiť korupciu na Slovensku, Európa nevie zabezpečiť Slovensku ekonomickú prosperitu. Európa nám v tom vie pomôcť. Európa vie možno vyčistiť najväčšie excesy, ako sme videli aj v minulosti, ale prosperitu a slušný štát si musí každý vybudovať sám. O tom sa dnes aj denne presviedčajú aj občania bývalých východonemeckých štátov, do ktorých západní Nemci naliali sumu, proti ktorej tento euroval je smiešna suma. O tom sa presviedčajú aj Gréci, do ktorých Európa naliala veľa peňazí v minulosti zo štrukturálnych fondov a naozaj postavila veľmi pekné diaľnice. Ale zistilo sa, že dokonca ani to nestačí na fungovanie slušného prosperujúceho štátu. Preto euroval, tento euroval nie je dostatočnou, ale nevyhnutnou podmienkou cesty vpred. Ak naozaj nebudeme reformovať, nebudú aj ostatní reformovať, skončíme. To, čo sa dnes deje v Európe, a to si tu treba povedať, to tu nezaznelo, však nie je nejaká nekontrolovateľná kríza. Je to v skutočnosti poker medzi dvoma stranami, v ktorom sa hrá o budúcnosť Európy. A ten poker spočíva v tom, že jedna časť Európy hovorí druhej, musíte reformovať a my vám pomôžeme, ak budete reformovať, a druhá časť Európy hovorí, že dobre, tak reformujme, ale radšej pošlite tie peniaze najprv. A tento poker medzi tými, čo majú platiť, ale chcú reformy, a tými, čo potrebujú peniaze a k reformám majú rôznorodý postoj, je to, čoho sme svedkami posledných troch rokov. Ten poker môže dopadnúť aj veľmi tragicky, ale nemyslím si, že k nemu dnes máme alternatívu. Pretože len s peniazmi, alebo len bez peňazí sa nezaobídeme. Musíme naozaj Európu hospodársky zreformovať. A z pohľadu Slovenska, a tým by som naozaj skončil, si myslím, že nie je alternatíva k Európe a nie je alternatíva k Európskej únii. A tu si myslím, že dochádza tiež k jednému nedorozumeniu. My nie sme Veľká Británia, my nie sme dokonca ani Holandsko, ani Švédsko. My nie sme krajiny s históriou neutrality alebo svetovej dominancie, krajiny, ktoré nikdy neokupovali cudzie armády, ktoré nikdy nezažili, čo je to bankrot, alebo aspoň byť na jeho okraji. My sme krajina s inou históriou, v inom bode a s inými podmienkami. A pre takúto krajinu Európa je nielen viac prosperity, ale aj viac slobody. A preto si myslím, že alternatívou k tomu, čo tu dnes schvaľujeme, nie je silný národný štát, ktorý bude zodpovedný, ale je to nestabilita, prispôsobenie sa vždy veľkým, ale bez pravidiel, a oveľa menšia kontrola nad vlastným osudom. Preto ja si rozhodne volím Európu pravidiel, ktorú bude môcť Slovensko spoluutvárať. A takúto Európu dnes predstavuje aj Európsky stabilizačný mechanizmus vrátane všetkých svojich rizík. Ďakujem. (Potlesk.)",Miroslav Beblavý,SDKU,6,2012-06-21,1184
"Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážení páni ministri, pani ministerka, dámy a páni, ja by som v úvode svojho vystúpenia chcel požiadať tu prítomných členov vlády, ktorým slúži ku cti, že nás poctili svojou návštevou, aby v budúcnosti, aby v budúcnosti oslovili aj ďalších kolegov a aby bolo lepšie zastúpenie vlády, členov vlády na bode interpelácie, nakoľko interpelácie sú v podstate jeden z mála nástrojov, kedy poslanci Národnej rady môžu priamo konfrontovať ministrov, členov vlády s problémami, s otázkami, s návrhmi, ktoré trápia občanov Slovenskej republiky. Je to klasický nástroj kontroly vlády zo strany parlamentu a myslím si, že prospelo by k vzájomnej úcte aj k základným demokratickým pravidlám, aby tu boli prítomní viacerí ministri, pretože v mojom prípade sa idem obrátiť na pána ministra životného prostredia Jána Budaja, no a privítal by som, keby tu bol priamo, mohol hneď zareagovať na moju interpeláciu, ktorú prednášam. Ale zoberte to teda ako podnet na dobrú prax do budúcnosti. Ja sa teda obraciam na pána ministra Budaja vo veci podnetu na rezortnej zelenej linke zo dňa 15. 3. 2022 (pod č. P210/2022-O). Ide o podnet, ktorý podali na tejto zelenej linke občania Kysuckého Nového Mesta vo veci prešetrenia fungovania spaľovne nebezpečných odpadov A.S.A, v súčasnosti FCC Kysucké Nové Mesto. Ja by som si dovolil časť toho podnetu, ktorý bol adresovaný zelenej linke, prečítať a požiadal by som pána ministra, aby mi podal komplexnú odpoveď, ako sa s týmto podnetom naložilo, či boli zodpovedané všetky otázky, či bola vypracovaná komplexná odpoveď, a rovnako by som požiadal, keby táto odpoveď a tieto materiály mi boli doručené v rámci písomnej odpovede na interpeláciu. Takže podnet, ktorý bol podaný na zelenej linke dňa 15. 3. 2022. Zastupujúci pán Peter Janík, ktorý zastupuje občiansku iniciatívu občianskeho združenia v Kysuckom Novom Meste, zastupujúci roky poškodzovaných občanov Kysuckého Nového Mesta, podal podnet na prešetrenie fungovania spaľovne nebezpečných odpadov A.S.A, teraz FCC, v Kysuckom Novom Meste v súvislosti s nakladaním s infekčným a nebezpečným toxickým odpadom. 1. Viac ako 20 rokov zastaralý (vyradený) kotol zlikvidovaných skladových zásob, už vtedy nespĺňajúci technologické a emisné parametre Hoval GG 24, ktorý používajú, bol naprojektovaný na likvidáciu bežného komunálneho odpadu spaľovacími horákmi do 850 °C. Dnešné normy Európskej únie požadujú teploty spaľovacej komory 1 200 °C. 2. Spoločnosť FCC verejne deklarovala, že spaliny v kotli pri 850 °C dopaľujú horákom v komíne, resp. kotli pri vyšších teplotách, avšak po komunikácii s odborníkmi dopaľovací horák, ktorý nefunguje, už nezlikviduje dioxíny, furany, ortuť zo žiariviek, chemické zlúčeniny vzájomne interagujúcich spaľovaných vyradených liekov, PCR testovacích súprav a iné nebezpečné, nebezpečné karcinogénne a toxické plyny vzniknuté pri nedokonalej technológii spaľovania dopaľovacím horákom. 3. Spoločnosť podľa podávateľa podnetu urobila zásah do originálnej technológie švajčiarskej výroby, za ktorej značkou skrýva svoje pofidérne praktiky, takto sa to píše v podnete, odstavením vodnej práčky spalín za suchý filter s aktívnym uhlím, čím znížila efektívnosť čistenia spalín. Pravidelne tu cítime zápach chrómu, hovoria alebo píšu občania Kysuckého Nového Mesta, zápach z plastov, likvidujú PCR testy z biologicky nebezpečného infekčného odpadu, starých olejov, chlóru, vyradených liekov, automobily s odpadom. Má spoločnosť FCC schválenú homologizačnú kontrolu technológie, keď svojvoľne vymieňa technológie filtrácie a dopaľovania (vlastnými zásahmi), spĺňajúce prísne kritériá smerníc Európskej únie? 4. Posledným schválením FCC Kysucké Nové Mesto dostala schválenie štátnych orgánov na desaťročnú prevádzku sedem dní v týždni. Ako postihnutí občania požadujeme, aby spaľovňa nebezpečných odpadov mala úplne pozastavenie prevádzky počas dní so zlými rozptylovými podmienkami, hlavne v noci a počas víkendov, do obdobia, kým sa nepotvrdí jej parametrom Európskej únie nevyhovujúci zastaralý technický stav. Spomínaný kotol nebol nikdy projektovaný na likvidáciu nebezpečných odpadov a neodbornými zásahmi slabo vyškoleného personálu nedokáže trvalo zabezpečiť optimálne tepelné podmienky na bezpečnú likvidáciu nebezpečného odpadu. V nočných hodinách znečisťuje ovzdušie aj spoločnosť INA Kysucké Nové Mesto (tvrdia to zadávatelia podnetu, ja sa preto pýtam, či sa toto obvinenie alebo podozrenie potvrdilo), ktorá vypúšťa extrémne množstvá vody a odpadového dusíka z kaliacich procesov v ochrannej dusíkovej atmosfére, ktorá takisto prekračuje podľa podávateľov podnetu trikrát oficiálne schválené limity používania dusíka vo výrobných procesoch. Pod vodnou parou zmiešanou s odpadovým dusíkom a spaľovaním priemyselných olejov v spoločnosti INA vzniká v našej kotline nepreniknuteľná prikrývka, pod ktorou sa plus-mínus desaťkrát, hlavne v noci po 23. hodine až do štvrtej hodiny ráno, koncentrujú aj spaliny zo spomínanej spaľovne nebezpečných odpadov FCC. Chceli by sme, aby sa v Kysuckom Novom Meste konečne po viac ako dvadsaťročnom pôsobení konečne zrealizovala dopadová štúdia pôdy, spodných vôd a zdravia obyvateľov Kysuckého Nového Mesta, spaľovne, predtým A.S.A, dnes FCC, a priemyselnej prevádzky INA Kysucké Nové Mesto, KLF Kysucké Nové Mesto na znehodnotenie životného prostredia a zdravia obyvateľov v Kysuckom Novom Meste so zvýšeným výskytom rakoviny a srdcovocievnych chorôb z prízemného ozónu z rozkladajúceho sa dusíka a spalín spomínaných firiem v nočnom smogu pri pôsobení slnečného žiarenia počas dňa. Ja vidím, že je tu prítomný pán minister zdravotníctva a možno by som ho takto neformálne požiadal, keby sa aj on pozrel na uvedenú situáciu, nakoľko uvedené obvinenia teda môžu mať dopad naozaj na zhoršenie zdravotného stavu obyvateľov Kysuckého Nového Mesta a okolia a naozaj by bolo načase takúto štúdiu spracovať a pozrieť sa na to, ako to teda naozaj je. Na záver chcem povedať, že k podnetu boli priložené zo strany oznamovateľov fotografie a ďalšie prílohy s označením dátumov a časov v záhlaví. Veľmi pekne ďakujem za kvalifikovanú odpoveď a riešenie uvedenej situácie. Skončil som, pán podpredseda.",Ján Podmanický,SMER,8,2022-03-24,890
"Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, dámy a páni, dovoľte, aby som pred prednesením môjho pozmeňujúceho návrhu v krátkosti zhrnul, prečo sme sa dostali do tohto nepríjemného stavu, kedy Národná rada Slovenskej republiky na poslednú chvíľu zachraňuje používanie značky Tokaj. To, čo je jedinečné na svete a nenájdete nikde, len na tomto území, ktoré sa rozprestiera na území Slovenskej republiky a na území Maďarskej republiky, nie je úplne správne ochraňované. Je to problém označovania regiónu a výrobku ako takého, problém ochrannej známky, je to problémom ochrannej známky. Keď máte značku Volvo, tak to nemôžte používať v žiadnom inom gramatickom tvare. Nemôžte k tomu pridať nič viac ani z neho ubrať, pretože to nebude to isté. Dnes je faktom, že v E-Bacchuse, v elektronickom registri Európskej únie pre chránené zemepisné označovanie vín, Maďarská republika má slovo Tokaj, opakujem Tokaj, nič viac. Pre Slovenskú republiku je tam zapísané Vinohradnícka oblasť Tokaj. V E-Bacchuse. Vinohradnícka oblasť Tokaj, nie Tokaj, ale Vinohradnícka oblasť Tokaj. Pán minister, aby ste si to ozrejmili. Je tam citát Vinohradnícka oblasť Tokaj, nie je to to isté a nie je to totožné. Naviac v tomto elektronickom registri máme túto ochranu na základe neplatného zákona a neplatnej vyhlášky. Pretože aj keď ministerstvo požiadalo o ochranu a Európska komisia nevykonala, ale v čase, keď ho registrovala, tak my sme už platný zákon nemali. Áno, aj ja v roku 2004, aj moja kolegyňa za mnou pani ministerka Kramplová s ministrom Gráfom sa dohodli, že spoločne Slovenská republika aj Maďarská republika bude pristupovať k ochrane značky Tokaj a k ochrane regiónu Tokaj. My sme mali v zákone slovo, podstatné slovo Tokaj, Maďari mali vo svojom vlastnom zákone región Tokaji, teda iný gramatický tvar a nie podstatné meno. Lenže Maďari zmenili gramatický tvar Tokaji na Tokaj a my sme Tokaj zmenili na Tokajská, išli sme presne v protismere, presne opačným smerom, kým Maďari postupovali na základe dohody, ktorú schválila vláda Slovenskej republiky a vláda Maďarskej republiky a potom ministri pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Maďarskej republiky v roku 2007, my sme išli presne naopak voči týmto dohodám. Nie je to to isté, keď chceme predávať, tak musíme mať rovnakú ochranu. Buď bude ochrana rovnako, alebo nebude vôbec. Prečo si to dovoľujem vysloviť? Ich ochrana v zmysle legislatívy Európskej únie je tá istá. Preto nemôže byť rozdielna v rámci členských krajín ani v podobe, ani v spôsobe označovania, ani zápisu. Slovenská republika zmenou zákona v roku 2009 ale zmenila viacero ustanovení zákona, ako aj usporiadanie vinohradníctva, vinárstva na území Slovenskej republiky. Pri prijímaní zákona č. 313/2009 začiatkom roku 2009 som upozornil vás, kolegyne a kolegovia, že to bude problém, keď prijmeme vládny návrh zákona, ktorý obhajoval vtedy za vládu Slovenskej republiky minister Becík. Zákon bol ale prijatý a my dnes v skrátenom konaní ho musíme opravovať, pretože upozornenia, ktoré som vtedy vyslovil, neboli zobraté asi vážne. Chrániť alebo mať ochranu v rámci európskeho registra na základe vyhlášky č. 237/2005 a zákona č. 182/2005, ktoré neexistujú, je ľahko napadnuteľné a v zmysle európskej legislatívy aj možné. A Európska komisia môže pristúpiť k prehodnoteniu registrácie, pokiaľ členská krajina nespĺňa ochranu v rámci vnútroštátnej legislatívy. Z tohto dôvodu je potrebná táto novela zákona, aby sme mali svoju vnútroštátnu legislatívu uspôsobenú a v súlade aj s tým, čo deklarujeme v rámci Európskej únie, resp. v súlade s ochranou a požiadavkou, ktorú Slovenská republika ako členská krajina oprávnene má vo vzťahu k územiu Tokaj a k tokajským vinohradníckym honom, ktoré má na území svojej krajiny. Nemôžme mať ochranu na základe neexistujúceho zákona ani na základe neexistujúcej vyhlášky. Chcel by som upozorniť na ďalší fenomén, na ktorý vládny zákon v tejto podobe neregistruje alebo sa nesnaží ho napraviť. Chcel by som upozorniť, že v Maďarsku poznajú v prvom rade vinohradnícke regióny, je to región Tokaj, je to región Badacsony, Balaton, Eger a mohol by som ísť ďalej. Nie je to žiadny iný gramatický tvar, od augusta minulého roku je to podstatné meno v každom prípade, ktoré je viazané za zemepisné označenie. Slovenská republika od prvého septembra minulého roku má Slovenský vinohradnícky región ako región, ktoré je označené, ktoré je totožné s územím, ktoré je vysadené na území Slovenskej republiky viničom. A tu je problém. Pretože pokiaľ sa pozrieme na príslušné ďalšie nariadenia tohto súčasne platného zákona, na § 14 ods. 1 písm. c), tak zistíme, že máme obrovský problém. Dovoľte, aby som zacitoval: „§ 14 Výnos chráneným zemepisným označením (1) Víno možno označiť ako víno s chráneným zemepisným označením, iba ak“ „c) zber hrozna, výroba vína, ako aj jeho fľašovanie sa uskutočnilo v Slovenskom vinohradníckom regióne.“ To znamená, že zoberieme úrodu v Tokaji a môžme ho zobrať v rámci Slovenského vinohradníckeho regiónu do Malých Karpát a môžme ho tu spracovať a môžme z neho urobiť tokajské víno. Ale aké to tokajské víno bude bez tokajských pivníc, bez tých plesní, ktoré tam je? Kým európska legislatíva jednoznačne neumožňuje z regiónu do regiónu prevážať hrozno, vyrábať a fľašovať v inom regióne, dovtedy Slovenská republika to umožňuje. Pán minister, návrh zákona, ktorý predkladáte, hovorí o tom, že my budeme mať Slovenský vinohradnícky región a v rámci toho budeme mať vinohradnícke oblasti, z ktorých jedna je Tokaj. Dodnes v platnej legislatíve, ako aj v nariadení, ako aj vyhláške, ktorá bola vydaná v minulom roku, č. 230/2009, jednoznačne nie je zadefinované, že tokajské víno sa môže vyrobiť len na území Tokaja. A to je vskutku problém, pretože pokiaľ pôjdeme do dôsledkov, tak to je ďalšie potenciálne ohrozenie, prečo môžme prísť o Tokaj. Výnos chráneným označením pôvodu § 15 tiež sa vzťahuje k tomuto istému nariadeniu 497, nariadenie rady z roku 2008. Citujem, víno možno označiť ako výnos chráneným označením pôvodu, iba ak zber hrozna, výroba vína, ako aj jeho fľašovanie sa uskutočnili v tej istej alebo bezprostredne susediacej zemepisnej jednotke na územie Slovenskej republiky. Pán minister, skúste mi zadefinovať, ktorá je bezprostredne susediaca zemepisná jednotka k Tokaju na území Slovenskej republiky? Pretože tam je možné vyrábať Tokaj a potom to Tokaj nie je. Teda pokiaľ by som to zhrnul, keď súčasne platný zákon budeme vnímať v súvislostiach, tak § 2 ods. 2 písm. o), § 7, § 14 ods. 1 písm. c) a § 15 ods. 1 písm. c) umožňuje vyrábať víno s chráneným označením pôvodu, resp. s chráneným zemepisným označením v prípade Tokaja aj mimo územia Tokaj. Čo európska legislatíva a čo asi zdravý rozum nepripúšťa. Pretože tokajské víno bez tokajskej pivnice neexistuje. A tento problém nerieši ani vyhláška z minulého roku, pán minister. Nehovoriac o tom, že vyhláška nemôže zakazovať to, čo zákon umožňuje. Stručne a jednoducho: Maďarská republika bude mať Tokaj ako región, Slovenská republika bude mať Tokaj v rámci oblasti ako podoblasť alebo podskupina regiónu. Čo nie je a ani nikdy totožné nebude. Keď nebudeme mať región, tak úroveň ochrany by sme mali mať aspoň postavený na úroveň regiónu. Kým zákon, podľa ktorého dnes máme ochranu zapísanú v elektronickej databáze Európskej únie E-Bacchuse, nepočítal a ani nikdy predtým slovenská legislatíva nepočítala so Slovenským vinohradníckym regiónom, tento fenomén zaviedla táto vláda, táto snemovňa v minulom roku, keď prijala novelu zákona. Do tej doby oblasti, naše oblasti na území Slovenskej republiky boli postavené na úroveň regiónov Maďarskej republiky, preto ich ochrana, ich stupeň a priblíženie boli zhodné, resp. porovnateľné. Dnes to tak nie je. Podľa nariadenia Rady č. 479/2008 presne definujem pojmy: Označenie pôvodu je názov regiónu, určitého miesta alebo vo výnimočných prípadoch krajiny. Zemepisné označenie je označenie odkazujúce na región, určité miesto alebo vo výnimočných prípadoch krajinu. Pokiaľ budeme pristupovať z hľadiska zákona v tomto poradí, tak Slovenská republika na úrovni regiónu bude mať Slovenský vinohradnícky región, pretože toto máme zadefinované v našom zákone, a v žiadnom prípade nie je to územie Tokaj ako také. Nehovoriac o tom, že v žiadnom katastrálnom území, v žiadnom katastrálnom zákone a v žiadnej inej legislatíve Tokaj ako podstatné meno alebo územie ohraničené na územie Slovenskej republiky, na čo by bolo možné sa zo strany Slovenskej republiky odvolať, neexistuje. To je v každom prípade komisia a legislatíva v prvom rade ochranu ako takú vzťahuje k regiónu, my ten región nemáme, pán minister. Podľa toho, čo navrhujete, ani mať nebudeme. Budeme mať oblasť, čo nie je totožná. Upozorňujem vládu, že hazarduje s jedinečným dedičstvom, ktorým Tokaj je. Pán minister, môžte sa usmievať, určite ste sa usmievali aj 10. decembra, keď som vás vyzval, aby v skrátenom konaní reagovali na danú situáciu v oblasti Tokaj. Aj vtedy viacerí sa usmievali, ale dnes je realita. Zákon v skrátenom konaní máme na stole a prerokúvame ho. Ďalším usmievaním alebo ľahostajnosťou zo strany vlády môžme prísť skutočne o ten Tokaj. A teraz trošku viac. Ďalší problém, na ktorý som upozornil, je fakt, že v tomto prípade, kedy sa musíme vyrovnať s legislatívou Európskej únie, ako aj Maďarskou republikou, resp. jeho územím, je aj skutočnosť, že Tokaj sa rozprestiera na území dvoch členských štátov. Aj z uvedeného dôvodu potrebujeme akési pripustenie existencie života aj za hranicami Slovenskej republiky, teda v tomto konkrétnom prípade je to územie Tokaja na území Maďarskej republiky. Potrebujeme nadhľad nad teritórium Tokaja, ktorý z 90",Zsolt Simon,SMK,4,2010-04-27,1500
"Vážená pani podpredsedníčka vlády, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovolím si na úvod vyjadriť určité sklamanie, že tento návrh predkladá pani podpredsedníčka, čo nemá nič spoločné s pani podpredsedníčkou, ale teda radšej by som bol, keby tu bol prítomný pán podpredseda vlády Peter Pellegrini. Nie preto, že by som ho chcel kritizovať, práve naopak, idem ho trochu pochváliť. Asi sa všetci zhodneme, že doterajšia úroveň transparentnosti zazmluvňovania a čerpania eurofondov nie je dostatočná. Keď sa v apríli 2016 narýchlo v skrátenom konaní schvaľoval v parlamente nový úrad pre pána podpredsedu vlády Pellegriniho, pán podpredseda vlády odmietol pozmeňujúci návrh, ktorý sme predložili spoločne s kolegom Martinom Poliačikom v snahe mať na Slovensku transparentnejšie eurofondy. Pán podpredseda vlády vtedy verejne sľúbil, že sa k danému návrhu vráti v rámci ďalšej väčšej novelizácie zákona o eurofondoch, ktorá bude predložená ešte v priebehu roku 2016. Návrh novely zákona o eurofondoch bol predložený do medzirezortného pripomienkového konania, no pán podpredseda vlády na tento svoj sľub akosi pozabudol. Tak sme mu ho pripomenuli formou hromadnej pripomienky za transparentnejšie eurofondy, v ktorej sme žiadali, aby sa stransparentnili informácie o čerpaní eurofondov, a to prostredníctvom verejne dostupnej časti informačných systémov slúžiacich na monitorovanie eurofondov spôsobom umožňujúcim hromadný prístup verejnosti a zmenou zastúpenia v monitorovacích výboroch tak, aby zástupcovia štátu mali v týchto kontrolných výboroch väčšinu, ako je to aj dnes obvyklé. Hromadnú pripomienku opäť iniciovali zástupcovia viacerých mimovládnych organizácií, Konzervatívneho inštitútu Milana Rastislava Štefánika, Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť, Nadácie Zastavme korupciu, Centra pre filantropiu, Aliancie fair play, Združenia občanov miest a obcí Slovenska, nového školstva, Transparency international, resp. spolupracovník Transparency international bol tiež medzi iniciátormi. Boli tam aj viacerí poslanci Národnej rady, Veronika Remišová, Martin Poliačik, Miroslav Beblavý, vtedy ešte neposlankyňa, dnes poslankyňa Zuzana Zimenová. Zozbierali sme potrebný počet podpisov a to, čo chcem oceniť, že na rozporovom konaní, ktoré sa následne konalo, pracovníci Úradu vlády postupovali podobne korektným a dôkladným spôsobom, ako už som tu spomínal pri bode novela zákona o sťažnostiach. Pracovníci Úradu vlády. Podrobne sme prerokovali oba body našej hromadnej pripomienky, vysvetlili sme si svoje pozície a naše pripomienky boli v podstate prijaté. Opäť nie presne v tej forme, ako sme ich navrhovali, ale s tými formuláciami, ktoré vyšli z rozporového konania. Zmysel tých pripomienok a dopad, ktorý očakávame, zostal zachovaný. Ba čo viac, úrad podpredsedu vlády sa s ním stotožnil natoľko, že jedným z dvoch leitmotívov, ktoré úrad v čase prerokovania návrhu novely zákona na vláde zdôrazňoval, bol fakt, že návrh posilní kontrolu verejnosti nad eurofondmi. Čiže v každom z monitorovacích výborov po novom by mal mať štát menšinu. Tým sa zvýši dohľad nad prácou riadiacich orgánov zo strany partnerov a verejnosti. Pripomeňme si, že keby takáto možnosť bola už v čase prvej Ficovej vlády, napríklad taká kauza nástenkový tender, za ktorú dosiaľ nik neniesol trestnoprávnu zodpovednosť, mohla mať úplne iný priebeh. Rozkrádanie eurofondov mohlo byť včas odhalené a to napríklad v rámci práce monitorovacieho výboru. Druhá z našich pripomienok sa týkala povinného zverejňovania údajov o čerpaní eurofondov prostredníctvom informačných monitorovacích systémov a aj v tomto bode nám Úrad vlády vyšiel v ústrety a zadefinoval možnosť prístupu verejnosti k údajom zhromažďovaným v rámci tohto systému. Treba povedať, že my sme to žiadali pre všetky informačné systémy, teda aj pre Informačný systém pre riadenie, kontrolu a monitorovanie Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a Informačný systém pre riadenie a kontrolu monitorovacieho Operačného programu Interact, a vo vzťahu k tomuto sme neuspeli, ale teda ten hlavný informačný monitorovací systém ITMS by mal fungovať takýmto spôsobom. A doplnila sa tam formulácia na žiadosť zástupcov tohto systému, že to bude v rozsahu dostupnej funkcionality. Ale boli sme uistení, že tá dostupná funkcionalita nebude mať charakter, že ako si práve úrad zmyslí, že toto budeme ešte zverejňovať a toto už nie, ale budú tieto slová zo zákona interpretované tak, že pokiaľ dostupná funkcionalita umožňuje zverejňovať dostupné, teda určité informácie, tak tie informácie zverejňované budú a pokiaľ raz budú zverejňované, tak by už mali ostať zverejňované. Samozrejme, že sa to nebude vzťahovať na informácie, ktoré sú chránené nejakými osobitnými záujmami, ako sú osobné údaje alebo obchodné tajomstvo alebo podobne. Účinnosť týchto dvoch bodov bude odložená. Kým celý zákon má nadobudnúť účinnosť 1. mája 2017, tieto dva body až 1. januára 2018. To opäť vyplynulo z rokovaní na rozporovom konaní, kde sme uznali, že žiadame zmeny, ktoré povedú k väčšej transparentnosti, a je potrebné sa na to nejakým spôsobom pripraviť, či už technicky vo vzťahu k informačnému systému alebo zmenou zloženia niektorých monitorovacích výborov. Boli by sme radi, keby to bolo skôr, ale aj tak 1. január 2018 nie je zasa tak ďaleko, aby sme tieto dve veci nehodnotili pozitívne. Nevyjadrujem sa k zvyšku tej novely, ale z hľadiska stransparentnenia čerpania eurofondov v týchto dvoch bodoch nepochybne návrh novely prináša pozitívne zmeny. Kľúčové však bude to, ako sa to naozaj bude realizovať a ubezpečujem, že budeme pozorne sledovať, ako sa bude postupovať pri zverejňovaní informácií dostupných v rámci ITMS systému, najmä vzhľadom na tú formulku o dostupnej funkcionalite. Ale tak to už je úloha opozície, médií a verejnosti, aby kontrolovali činnosť vlády. Ďakujem za pozornosť.",Ondrej Dostál,SAS,7,2017-02-01,847
"Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som prispela konštruktívnym stanoviskom k obom materiálom, ktoré tu boli predložené. A dovolím si povedať, že nepotrebujem žiadnu povinnú jazdu, ale mám úprimný záujem upozorniť na niektoré dôležité body zahraničnej politiky, ktoré budú naozaj hýbať zahraničnou politikou v budúcnosti. Pán minister, v materiáli ma zaujala časť, ktorá hovorí o vyváženej zahraničnej politike. Som jednoznačne presvedčená, že vyvážená zahraničná politika je základom zahraničnej politiky, a tak ako som sa vyjadrila viackrát, som rada, že zahraničná politika vo väčšine nie je jablkom sváru v tomto parlamente ani medzi politickými stranami. Napriek tomu v zahraničnej politike je veľmi dôležitá oblasť ekonomickej diplomacie, hoci pani poslankyňa Vášáryová má iný názor. Ja jej ho neberiem. Ja budem prezentovať svoj názor, pretože mám informácie aj z iných štátov, nielen Európskej únie, ale aj celého sveta, kde práve v súvislosti aj s hospodárskou krízou sa upriamuje pozornosť na ekonomický rozmer diplomacie. Nie je to žiadny výmysel. Je to prirodzená časť diplomacie. A v tejto oblasti jej treba venovať náležitú pozornosť, hlavne z toho dôvodu, že v rámci Európskej únie sa pripravuje Európska zahraničná služba, ktorá bude orientovaná na služby občanom, ale obchodné aktivity ako také budú realizované jednotlivými štátmi. Stereotypy, ktoré prevládajú u nás, možno primäli aj pána premiéra k tomu, že inicioval prípravu materiálov, ako postupovať v rámci obchodných oddelení, ktoré by mali byť podriadené ministerstvu zahraničných vecí. Mali sme to už tu. Bola som pri tom, keď v roku 1997 sa podpisoval delimitačný protokol. A táto časť bola oddelimitovaná na ministerstvo hospodárstva. Určite k tomu bude jedna veľká a veľmi významná diskusia tak, aby tento spôsob nepriniesol negatíva pre zahraničnú politiku a pre obchod Slovenskej republiky, ale aby priniesol pozitíva. Myslím si, že nie je zámerom znovu to urobiť, tak ako to bolo pred rokom 1997, ale mali by tu byť už nové postupy, pretože žijeme trošku, by som povedala, dynamickejším životom a poznačili nás mnohé skúsenosti, ktoré sme získali za posledných 13 rokov. Z toho dôvodu je nám, myslím si, mnohým jasné, že salónna diplomacia viac-menej končí a dostáva sa do popredia pragmatické riešenie diplomacie ako takej. Samozrejme, v materiáli sú jasne zdôraznené dôležité aktivity v rámci OECD, Medzinárodného menového fondu, WTO a iných medzinárodných organizácií, ale podľa môjho názoru je veľmi dôležité, aby v rámci ekonomickej diplomacie sa začala uplatňovať jedna nová forma, ktorá je už známa hlavne v štátoch, ktoré majú veľký podiel na svetovom obchode. A to je komerčná diplomacia. Predpokladám, pán minister, že už ste sa s týmto stretli. Je to nový trend v rámci diplomacie ako takej. Je rôzne riešený v jednotlivých štátoch či už Európskej únie, ale aj v jednotlivých štátoch sveta, ktoré sú naozaj veľkými exportérmi a významnými hráčmi vo svetovom obchode. Táto komerčná diplomacia, je to vlastne služba obchodnej komunite. A táto diplomacia je v podstate veľmi významná tak pre obchodné spoločnosti, ako aj pre zahraničnú politiku. Nie je tu toľko času, aby som teraz rozvádzala celý systém, ako to funguje a čo by sme si mohli z tohto systému prevziať do našej praxe. Máme dostatok schopných diplomatov, ktorí sa touto problematikou zaoberajú. A verím, že aj túto oblasť zmapujú, pretože, len pre vašu informáciu, napr. Nemecko, ktoré má podiel 10 % na svetovom obchode, má v súčasnosti 220 komerčných diplomatických jednotiek v zahraničí. To je aj o ekonomickej dimenzii v diplomacii. Okrem toho napr., pre informáciu, Čína, ktorá ide teraz veľkým boomom v rámci svetového obchodu, tvorila 5,8 % v minulom roku na svetovom obchode. Má 50 takýchto komerčných jednotiek a cez tisíc pracovníkov, ktorí sa zúčastňujú práve takýchto aktivít. Ešte možno spomeniem Veľkú Britániu, ktorá tvorí 4,1 % na svetovom obchode. Má 200 takýchto komerčných jednotiek v rámci misií a pracuje tam 1 500 pracovníkov. Práve tu sa ukazuje, že je to jedna nevyhnutnosť aj v súvislosti s riešením hospodárskej krízy. Možno si poviete, že menovala som len veľké štáty. Ale napr. už aj Poľsko sa prispôsobuje tomuto trendu. Má podiel na svetovom obchode 0,7 %, ale už má 77 komerčných jednotiek v zahraničí, čo už pokladám takisto za veľmi dôležitý krok dopredu. Alebo napr. Švajčiarsko má 140 takýchto jednotiek v zahraničí. Celkovo v zahraničí pôsobí asi dvadsaťtisíc takýchto pracovníkov, ktorí sú prikrytí komerčnou diplomaciou a ktorí sú veľmi významnými jednotkami pre ekonomickú dimenziu diplomacie. Z tohto dôvodu je nutné sa zaoberať touto otázkou a nie je možné riešiť len klasickú diplomaciu ako takú, ktorá tu fungovala pred 20, 30 alebo 50 rokmi. Existuje viac typov tejto komerčnej diplomacie, a preto verím, že v rámci diskusií, ktoré sa ešte budú viesť skôr, ako bude materiál pripravený, bude to riešené aj tu v parlamente tak, aby tieto diskusie prispeli k tomu, že naštartujeme nový proces riešenia možností participácie na svetovom obchode, ale aj získavania investícií na Slovensko. Aj to je jedna z úloh komerčnej diplomacie, získavať investorov na Slovensko, realizovať finančné zdroje v rámci inovácií, vedy, výskumu a vzdelávania. Snáď ešte jedna poznámka, pokiaľ ide o ambasády, ktoré boli zatvorené počas obdobia Dzurindovej vlády. A pokladám to za veľmi veľkú škodu, pretože, práve preto obchod sa znížil. A preto ten obchod nemôže fungovať aj na Slovensku tak, ako funguje, pretože nefungujú v dostatočnej miere práve tí naši vyslanci, ktorí plnia veľmi dôležitú úlohu obchodných zastúpení a musia byť zodpovední za sprostredkovanie obchodu. Podobne ako to bolo zatvorené vo Vietname, podobne bola zatvorená ambasáda a zrušené obchodné oddelenie v Chile. V Chile máme pomerne bohatý obchod. Ale aj tam prichádza momentálne k problémom. Ja nechápem, ako je možné, aby niekto hazardoval s obchodom ako takým, aby pre Latinskú Ameriku sme mali jedného obchodného zástupcu. Tam sme stratili takmer všetky trhy. Ja si dovolím tvrdiť, že toto je naozaj veľké mínus, ktoré sa tu udialo v rámci zahraničnej politiky, lebo tie trhy nám už nikto nevráti. Budeme musieť tvrdo bojovať za to, aby sme opätovne sa mohli vrátiť na naše trhy v Latinskej Amerike, aby sme sa mohli vrátiť na naše trhy v rámci Ázie, pretože tie trhy sú tam, ale ich obsadil niekto iný. My sme sami poskytli náš priestor, ktorý sme tam mali. A aj toto je o riešení hospodárskej krízy, pretože keď my nebudeme diverzifikovať náš obchod, keď sa budeme upriamovať len na Európsku úniu, kde máme 82 alebo 85 % nášho exportu, budeme sa dostávať naozaj do problémov, ktoré v súčasnosti sú tu. Takže musíme si pozrieť trošku ďalej ako len v rámci nášho Slovenska, ako to funguje inde, aké majú skúsenosti v iných štátoch v rámci zahraničnej služby aj ekonomickej dimenzie diplomacie, a skutočne začať rozmýšľať trošku hlavou a upustiť od byrokracie, upustiť od stereotypov, lebo východisko z hospodárskej krízy, východisko pre oživenie Slovenska je v nás a je v nových myšlienkach. A ja som za to, aby aj v rámci ministerstva hospodárstva, ministerstva zahraničných vecí, ale aj tohto parlamentu sme prichádzali s myšlienkami a prichádzali sme s myšlienkami, ktoré posunú Slovensko ďalej a ktoré sú akceptovateľné. V materiáli je dôležitá otázka rozvojovej pomoci. Tá veľmi úzko súvisí s naštartovaním alebo, by som povedala, silnejším ekonomickým rozvojom. Pani poslankyňa, vy ste povedali vo svojom vystúpení jednu takú peknú vetu, že najprv treba zabezpečiť ekonomiku. Áno, treba ju zabezpečiť. A ja som presvedčená, že treba ju zabezpečiť aj cez obchodné aktivity v zahraničí, aj cez vyššiu participáciu Slovenska na svetovom obchode. A od toho sa odvíja aj to, či budeme mať možnosť participovať vyšším percentom na rozvojovej pomoci, pretože len vtedy budeme môcť participovať, keď sa ekonomika naštartuje, keď naši ľudia, ktorí sú v zahraničí, budú vedieť vytypovávať investorov, kvalitných investorov a budú vedieť robiť kvalitnú službu pre našich výrobcov tak, aby im sprostredkovávali príležitosti v rámci svetového obchodu. Rozvojová pomoc je sociálny rozmer zahraničnej politiky. Ja ho chápem ako veľmi silný moment v zahraničnej politike, nielen na Slovensku, lebo u nás, by som povedala, zatiaľ je v takom začiatku, v iných štátoch Európskej únie je to veľmi dôležitý moment. Z toho dôvodu si myslím, že aj v rámci rozvojovej pomoci treba prísť s novými myšlienkami, treba prísť s novým pohľadom na rozvojovú pomoc ako takú a nebrať ju ako niečo, čo musíme robiť, ale čo je našou povinnosťou, aby sme na tom participovali, pretože aj my sme rozvojovú pomoc využívali. A práve cez rozvojovú pomoc vieme dať novú tvár zahraničnej politike a vieme sa prezentovať ako štát, ktorý je kredibilný, a ako štát, ktorý má záujem pomôcť tam, kde je to nutné, aj v súvislosti s rozvojom hospodárstva, s rozvojom ekonomiky a s rozvojom zahraničnej politiky. Pokiaľ ide o Rusko, je tu v materiáli uvedené, sú naštartované kroky, ktoré sú veľmi správne a ktoré ja schvaľujem. Nemôžeme sa tváriť, že Rusko tu nie je, že Rusko je pre nás nie partnerom. Opäť sme sa dostali do situácie, keď v rámci obchodných príležitostí bol priestor, prenechali sme priestor svojím partnerom, iným štátom a teraz sa znovu usilujeme dostať na tie trhy. S Ruskom treba byť partnerom preto, aby bol mier, preto, aby sme vedeli realizovať naše dôležité momenty v rámci zahraničnej politiky, pretože Rusko nemôžeme z tohto procesu",Zdenka Kramplová,HZDS,4,2010-03-09,1500
"plniť náhradný pozemok, alebo môžte, alebo iba tak, že dostanete tento a vopred určenému záujemcovi potom predáte, vážení. O tom si čvirikajú už aj vrabce na streche, ako je to na Slovenskom pozemkovom fonde. Mi povedzte, ešte aké väčšie zneužitie právomoci verejného funkcionára mi môžte ukázať. Ukážte aké. Veď to je nonsens, aby som si ja ako obyčajný človek s malým o, reštitučný, reštitučne oprávnená osoba, na fonde sa nedomôžem svojho práva iba kvôli tomu, lebo nejdem poruke kšeftárom. Veď to je koniec, vážení, to je koniec demokracie u mňa. A toto my prehliadame? Nič sa nedeje? Všecko je v poriadku? Za ďalšie. Pána Bugára musím trošku opraviť, neviem, kto mi teraz tu predsedá, pán Bugár, áno, dostalo sa mi do uší, že Slovenský pozemkový fond vraj nepredáva pôdu, že vraj ste to tlmočili... (Reakcia z pléna.) No predáva, no predáva. Ukážem vám správu Slovenského pozemkového fondu, mám ju tu pred sebou. Slovenský pozemkový fond za rok 2017 predal 138 hektárov poľnohospodárskej pôdy alebo pôdy, ktorú spravuje. Väčšinou, samozrejme, vlastnícku, nie neznámych vlastníkov, tam je problém s tým trošku, dobre. Ja sa pýtam a budem sa pýtať stále, ak nemáme poriešené reštitučné nároky, Slovenský pozemkový fond vznikol v prvom rade na riešenie reštitučných nárokov. To znamená, z tej štátnej pôdy dáva náhradnú tým, ktorým nemôže vydať ich pôvodný pozemok. Dúfam, že aj rozumiete, o čom hovorím. Sa pýtam, ako môže predávať v iných okresoch dneska okrem Bardejova, Galanty a Nových Zámkov, kde už nemajú nič, ako môže predávať pôdu, keď tam ešte reštitúcie čakajú na náhradnú pôdu? Mi to povedzte. Áno, beriem, keď sa stavia diaľnica, tunely, áno, okej, ale nie en block. To som žiadal aj pani ministerku terajšiu, ktorá bola šéfkou fondu, aby toto udržala na minimálnej teda výmere, lebo my dlhujeme našim občanom odškodnenie krivdy, vážení. Dlhujeme. Takže to je ďalší problém, ktorý musí tu zaznieť, lebo v tomto pani ministerka zlyhala, a to je tiež dôvod na to, aby možnože si urobila sebareflexiu. Vážení, mali sme tu pred dvoma dňami akú konferenciu? Všetkých som na ňu vás pozval. O Vojenskom obvode Javorina. Päťdesiatšesť ľudí tu bolo v kinosále. Koľko prišlo z poslancov? Kto sa o to zaujíma? Piati sme tam boli, aj to opoziční. A vy mi idete hovoriť, že my máme na pôdohospodárstve všecko vybavené? Všecko funguje? Občania priniesli petíciu. Petíciu priniesli, lebo už nevedia, kam z konopí. To nebola debata o analýzach, syntézach a prognózach. To bola debata takto z očí do očí a ďakujem, že ministerskí pracovníci, ktorí tam boli pozvaní z rezortu pôdohospodárstva a životného prostredia, tam ostali až do konca, lebo to bolo dosť, by som povedal, že živé. A títo ľudia, ktorí sú z 26 obcí Levočských vrchov, už nevedia ako ďalej. Pred ich očami z ich majetku uniká drevná hmota a oni nemajú priznané vlastnícke právo, lebo. Lebo sme vytvorili vojenský kataster v roku 1997, 1996, ktorý povedal, že civilný kataster nás nezaujíma, listy vlastníctva nás nezaujímajú, nás zaujímajú užívacie vzťahy. A urobili z toho taký guľáš, ktorý sme pred dvoma rokmi museli opravovať. A znovu sme ho zrušili a ideme na civilný kataster. Tak vás netrafí?! Čo si má o tom pomyslieť obyčajný, normálny človek, mi povedzte, reštituent? Veď to je katastrofa! A boli tu. Boli tu a žiadali pomoc. Som zvedavý, kedy tá pomoc príde. Takže to je ďalších 15-tisíc ľudí, vážená, ktorých zastupujem, a muselo to tu zaznieť. A idem ďalej, lebo ďalšia veľká skupina ľudí sa volá záhradkári. Ďalších 60-tisíc, ktorí do dnešného dňa nevedia sa dočkať ukončenia konaní podľa zákona č. 64/1997 Z. z. Máme judikáty súdov, ktoré ukazujú, ako majú postupovať. Nie sú ukončení. Chodím na schôdze a oni hovoria: """"""""Pán Fecko, veď ste v parlamente, čo nič nerobíte?"""""""" No robím, dávam aj interpelácie, otázky, pýtam sa, ako sa to rieši. Nič sa tu nerieši, nič sa tu nerieši. A sa pýtam prečo? To, že sme tam urobili chybu, že sme išli na vlastnícke práva, nie na užívacie, to už nebudem rozoberať, zákon je tu. Ale my sme ich neporiešili, vážení. A ja som aj hlas záhradkárov aj tých vlastníkov v tých záhradkárskych osadách, ktorí hovoria, že dokedy? Dokedy? Dvadsať rokov? Sto rokov? Päťsto rokov? Vážení, z pozemkových problémov sme za 27 rokov skoro nič neodfajkli. Ešte ani tie ROEP-y, ešte posledných 27 katastrálnych území nám tam chýba, ktoré treba urobiť. Takže, vážení, to sú dôvody, pre ktoré náš rezort zlyháva a občania hovoria, že stačilo a dávajú to aj v uliciach, dávajú to aj v petíciách. Takže dobre, ďalšie po rozprave ústnej a budem hovoriť stále a končiť, že žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba. Ďakujem pekne. (Potlesk.)",Martin Fecko,OLANO,7,2018-05-24,768
"Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, predkladám z dôvodu potreby transpozície Smernice Rady 2009/119/ES zo 14. septembra 2009, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy alebo ropných výrobkov. Smernica Rady 2009/119/ES bola prijatá predovšetkým s cieľom zosúladiť systém núdzových zásob ropy a ropných výrobkov, ďalej nazývajme len """"""""núdzové zásoby"""""""", podľa predpisov Európskej únie so systémom núdzových zásob uplatňovaným na základe medzinárodného energetického programu, ktorým sú viazané členské štáty medzinárodnej energetickej agentúry. Členské štáty Európskej únie sú povinné predmetnú smernicu implementovať do svojich národných legislatív najneskôr do 31. decembra tohto roku. Núdzové zásoby a riešenie stavu ropnej núdze boli doteraz upravené zákonom č. 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze v znení neskorších predpisov. Z dôvodu rozsiahlosti úprav v dôsledku transpozície Smernice Rady 2009/119/ES je potrebné predložiť nový zákon o núdzových zásobách, ktorý ruší a nahrádza zákon č. 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a riešení, o riešení stavu ropnej núdze. Predloženým návrhom zákona sa mení najmä spôsob a metodika výpočtu a vykazovania núdzových zásob. Ruší sa rozdelenie núdzových zásob do troch kategórií, stanovuje sa režim a spôsob vykazovania núdzových zásob a osobitných zásob, upravujú sa postupy v núdzovom režime v súlade s núdzovými postupmi podľa predpisov Európskej únie a upravujú sa povinnosti Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky ako ústredného orgánu štátnej správy pre správu zásob v oblasti kontroly a vykazovania núdzových zásob. Tieto zmeny spôsobia nárast úrovne núdzových zásob, ktoré je správa rezerv povinná v nasledujúcich rokoch udržiavať. Článkom II predloženého návrhu zákona sa novelizuje zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v súvislosti so zavedením výnimky z povinnosti minimálneho obsahu biopaliva pre núdzové zásoby. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie. Vzhľadom na náročné diskusie ohľadom budúcej formy zabezpečenia núdzových zásob - to je buď štátny model, uloženie povinnosti podnikateľským subjektom - agentúrny model, správa rezerv navrhla zmeny, ktoré umožnia na zmluvnom základe na účely núdzových zásob na prechodné obdobie, to jest do času definitívneho vyriešenia zabezpečenia núdzových zásob, použiť aj zásoby vo vlastníctve podnikateľov. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, ďakujem za pozornosť.",Tomáš Borec,SMER,6,2012-11-06,445
"Vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám návrh zákona o veterinárnej starostlivosti. Ten dôvod, prečo vlastne ho predkladám, je fakt, že Slovensko patrí medzi najväčších množiteľov a najväčších vývozcov zvierat do zahraničia, absolútne v rozpore so všetkým vrátane veterinárneho zákona. Návrh zákona vychádza z dlhodobo pretrvávajúceho a rozsiahleho problému nadmerného rozmnožovania zvierat, najmä psov a mačiek, ktoré sú častokrát chované v nevhodných podmienkach v neregistrovaných zariadeniach, v tzv. množiarňach. Hlavnou činnosťou týchto nelegálnych množiarní je nekontrolované rozmnožovanie budúcich spoločenských zvierat, najmä psov a mačiek s cieľom čo najvyššieho zisku z predaja mláďat, ktoré sú mnohokrát mladšieho veku, ako je vek stanovený legislatívou. Za účelom maximalizovania zisku prevádzkovatelia množiarní chovajú zvieratá v nevyhovujúcich podmienkach, nezabezpečujú zvieratám ani základnú veterinárnu starostlivosť a nerešpektujú povinnosti, týkajúce sa či už povinnej identifikácie a registrácie zvierat, alebo povinnej registrácie zariadení, v ktorých sú zvieratá držané. Prevádzkovatelia využívajú zvieratá len na párenie za flagrantného porušovania akýchkoľvek vedeckých poznatkov o rozmnožovaní zvierat, potrebách gravidných zvierat, časových cykloch gravidity tak, aby bola zabezpečená starostlivosť o zdravie zvieraťa, a dĺžka obdobia, ktoré by mláďatá mali stráviť pri rodičoch. Následne sú mláďatá buď priamo z chovných zariadení, alebo prostredníctvom zhromažďovacích stredísk (ruch v sále a zaznievanie gongu) nelegálne predávané do iných krajín, pričom nespĺňajú veterinárne požiadavky na premiestňovanie zvierat do iných členských krajín alebo na vývoz do tretích krajín, týkajúce sa najmä povinnej identifikácie zvierat, vakcinácie zvierat, sprievodných dokladov, ako sú pasy zvierat, vysledovanosti zvierat a tak ďalej. V súčasnosti je problém tak veľký a tak zásadný, že je potrebné prijať rázne opatrenia, ktoré zvýšia ochranu chovaných zvierat, ich vysledovanosť a v čo najväčšej možnej miere zamedzeniu nedodržiavania zákona a jeho obchádzaniu. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.) Návrh zákona bude mať pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie a negatívne sociálne vplyvy. Návrh zákona nebude mať vplyvy na životné prostredie, manželstvo, rodičovstvo a rodinu, informatizáciu spoločnosti a ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorý je Slovenská republika viazaná, ak aj s práv... aj s právne záväznými aktami Európskej únie. Tento návrh zákona sa pripravoval dlhodobo. Vychádzal z našich, z nášho návrhu a po dlhodobej komunikácii s ministerstvom pôdohospodárstva, teda s právnym oddelením ministerstva pôdohospodárstva, ktoré v konečnom dôsledku po konzultácii aj s RVPS-kami a s chovateľmi samotnými pripravilo konečné znenie tohto návrhu, takže ho predkladám tak, ako bolo odsúhlasené legislatívnym odborom ministerstva pôdohospodárstva. Viac by som povedala potom v... v... (reakcia predsedajúceho: „v rozprave“), v rozprave, kde sa hlásim ako prvá.",Monika Kozelová,OLANO,8,2023-05-24,435
"Ja by som k tejto politickej reakcii chcel pridať aj istú faktografiu. Pripomínam, že správa, ktorej sme sa toľko dožadovali, až nakoniec ste nám ju rozmnožili, Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, ktorý, ako vieme, je nezávislým kontrolným orgánom štátu, hovorí vo svojom závere po konkrétnych zisteniach, na ktoré napríklad na moje upozornenia pán štátny tajomník nereagoval, ani na jedno jediné, táto správa vo svojom závere hovorí krátky citát: """"""""Kontrola preukázala nespoľahlivosť súčasného systému ochrany vnútorného trhu pred nežiaducim vývozom strategických druhov tovarov. Závažným porušením všeobecne záväzných právnych predpisov a interných noriem upravujúcich reguláciu vývozu tovaru bolo nestanovenie ročného limitu na vývoz kontrolovaných komodít ministerstvom pôdohospodárstva a nerešpektovanie odporúčaní licenčnej komisie ministerstva pôdohospodárstva zodpovednými pracovníkmi ministerstva pôdohospodárstva a ministerstva hospodárstva."""""""" To je, prosím, vážení kolegovia, kolegyne, faktografia. K tomu sa nedopracovala opozícia, ale Najvyšší kontrolný úrad. A naše celodenné rokovanie nás usvedčilo v tom, že sa kontrolný úrad nemýlil.",Mikuláš Dzurinda,KDH,1,1996-09-19,148
"Ďakujem. Časť tej mojej poznámky mi zobral Béla Bugár, ktorá sa tu týkala potreby konsolidácie v roku 2011. Naozaj predtým za prvej vlády Roberta Fica rástli výdavky verejných financií na Slovensku rekordne v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie, a preto potom hovoríme aj o tej konsolidácii smerom ku školstvu alebo k obciam, napríklad. Ale musím súčasne povedať, že málokedy tu odznie, a to najmä v takej emocionálne vypätej atmosfére, číslami podložený prejav tak, ako odznel od pána Petráka. A má bod za to aj za tie grafy, ktoré si urobil, aj dokonca za tú myšlienku, že treba strážiť efektívnosť v celej verejnej správe. Len upozorňujem, že škoda, že to prišlo teraz, pár týždňov pred voľbami, nie v prvých dvoch rokoch volebného obdobia, keď dokonca vtedy vláda niektoré posuny smerom k príslušnému meraniu ukončila. A ešte chcem na záver povedať, že ono sa tu veľa hovorí, že veľa dobiehame. A myslím, že, pán poslanec, ste niečo také spomenuli aj vy vo svojom vystúpení, že už dobiehame z hľadiska výdavkov na HDP priemer Európskej únie alebo OECD. Chcem povedať, že mali by sme sa my pozerať na to, koľko na vzdelávanie dávajú takzvané tie smart countries, tie najvyspelejšie krajiny, krajiny, ktoré vedia s peniazmi narábať a ktoré podľa OECD majú najvyššiu kvalitu života. A v tomto porovnaní kým Slovensko dáva na vzdelanie 5 % z HDP, tak tieto smart countries dávajú naň 6,4 % z HDP. Ďakujem.",Eugen Jurzyca,SDKU,6,2016-02-11,236
"Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády. Vážená opozícia využívajúc svoje legitímne právo predložila Národnej rade Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky. Obsiahly materiál pozostávajúci z 15 kapitol je tvrdou kritikou doterajšieho spôsobu vládnutia vlády Slovenskej republiky. Na to má však ctená opozícia plné právo. Kritika však nemôže znamenať, že v nej absentuje objektivita, faktografická pravdivosť a cit pre mieru. Aj v tomto prípade sa ukazuje, ako hovorí slovenský klasik, že záleží na uhle pohľadu. A uhol pohľadu ctenej opozície je veľmi ostrý. Tak ako každá vláda, aj táto určite chcela a treba povedať objektívne, že aj mohla urobiť viac. Strana demokratickej ľavice ako súčasť vládnej koalície iniciovala viackrát a viaceré kroky, ktoré by boli viedli k zvýšeniu účinnosti a efektívnosti práce vládnej koalície. Nie vždy sme však našli pochopenie. Boli to iniciatívy v dobe, keď ešte bol dostatočný časový priestor na určité korekcie, zmeny štýlu práce a zvýšenie efektívnosti. Aktivity opozície dnes však nemožno považovať za úprimnú snahu riešiť problémy pozitívne. Sme pred záverom volebného obdobia, začína sa pomaly zvolebnievať a z tohto pohľadu hodnotí poslanecký klub Strany demokratickej ľavice návrh poslaneckého klubu Hnutia za demokratické Slovensko-Ľudová strana na odvolanie vlády Slovenskej republiky ako čin presne zapadajúci do scenára predvolebnej kampane, stratégie a taktiky. Návrh odvolávať vládu v čase, keď vrcholia práce na plnení úloh prístupového procesu do európskych štruktúr, nie je dôkazom politickej zodpovednosti za budúcnosť tejto krajiny a jej občanov. Zamestnávať parlament takýmito návrhmi v dobe, keď treba prerokovať celý rad zákonov súvisiacich s európskou integráciou, nie je ničím iným ako snahou o paralizáciu činnosti parlamentu a znemožnenie prerokovania nevyhnutných zákonných noriem. Tieto snahy si všíma aj okolitý svet a otvorene vyjadruje svoje obavy. Posledným príkladom v tomto smere je dnešné vyjadrenie obáv Jana Marinusa Wiersmu, že slovenský parlament možno nestihne prerokovať všetky náležité zákony potrebné na ukončenie prístupového procesu. Sumarizujúc a hodnotiac situáciu, klub poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za Stranu demokratickej ľavice vedomý si svojej zodpovednosti za politickú stabilitu v našom štáte, za zahraničnopolitické záujmy krajiny a jej občanov so všetkou zodpovednosťou vyhlasuje, že nepodporí návrh klubu poslancov Hnutia za demokratické Slovensko-Ľudová strana na odvolanie vlády Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)",Anton Hoffmann,SDL,2,2002-03-21,362
"Ďakujem veľmi pekne. Pán Taraba, hovoríte o tom, že teda slovenská vláda alebo Európska únia segreguje ľudí na dve časti, resp. ich likviduje. Ľudia, ktorí sa dajú zaočkovať, ľudia, ktorí sa nedajú zaočkovať, sa rozhodujú na základe vlastnej vôle. Nie, čiže oni sa rozhodujú, v ktorej skupine sa budú nachádzať. Dávate na jednu rovinu rozhodnutie o tom, či sa človek dá zaočkovať, alebo sa nedá zaočkovať, ale to tak nie je. Očkovanie je rozhodnutie rozumu, ratia a zodpovednosti. Rozhodnutie nezaočkovať sa je, naopak, rozhodnutím nezodpovednosti. A v poriadku, teda zatiaľ, zatiaľ žijeme v krajine, keď sa ľudia môžu rozhodnúť, že sa nedajú zaočkovať, ale ak sa človek rozhodne pre nezodpovednosť, nemôže očakávať, že sa k nemu spoločnosť bude pozerať rovnako ako k zodpovedným ľuďom. To tak jednoducho nie je. Hovorili ste aj o tom, že teda na prvom mieste je ochrana slobody. V tejto súvislosti by som povedal, že na prvom mieste je ochrana ľudského života. To znamená, že ak veda hovorí o tom, že očkovanie je v tejto chvíli jediným garantom alebo jediným dostatočným garantom toho, že ľudia budú imúnni voči tomuto ochoreniu, tak potom je úplne prirodzené, že sa tento štát a Európska únia rozhodnú postupovať tak, že ľudia, ktorí sa zaočkujú, majú viac voľnosti a viac slobody v rámci Európskej únie alebo aj našej krajiny. Ďakujem.",Tomáš Lehotský,ZA_LUDI,8,2021-06-22,219
"Ďakujem pekne. No každopádne musím povedať, že tento príbeh, ktorý dal nám kolega Hlina k lepšiemu, je hoden teda absurdných dramatikov Jeľneskom počínajúc a Havlom pokračujúc, ale každopádne už mi je zhruba jasné, na čo je nám treba 2,5-tisíc nových policajtov. Teda desať pošleme na schengenské hranice akémusi spriatelenému štátu, piati budú zabezpečovať našich dovolenkárov v Chorvátsku a tá zvyšná partia bude obstarávať, dá sa povedať, štafáž k takýmto hrdinským činom. No sme bohatý štát a mali sme tri policajné autá a hŕstku policajtov na to, aby riešili vážny problém - kam s kontajnerom. Kedysi o tom písal Jan Neruda - Kam se slamníkem. Ale musím teda povedať, že predsa prituhuje, lebo keď si, vážený kolega Hlina, robil akciu pred Biľakovým domom, tak vtedy sa tomu nevenovala primeraná pozornosť a predsa len musíme povedať, že kvalita práce bezpečnostných zložiek sa zlepšuje od čias ochrany Biľakovho bydliska. Teraz, pravda, aj príslušné bezpečnostné zložky poctivo pracujú pri ochrane Biľakovho pamätníka, ale predsa len nie s takým nasadením, ako v tejto kauze.",Peter Osuský,SAS,6,2015-12-21,169
"Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, je skutočne zarážajúce, že tu už sedí iba jeden člen vlády. Ešte vďaka mu za to, pretože ináč by sme už ani nevedeli, že máme vládu. Ale myslím si, že by nám to išlo aj bez tej vlády, tak ako nám to ide teraz. Mám viacero interpelácií. Prvá interpelácia je na pána premiéra. Vážený pán premiér, na Slovensku je vyše polmiliónová armáda nezamestnaných a do konca roka prognózy hovoria o 600 000. Darmo úrady práce sa snažia spolupracovať so zamestnávateľmi, očakávajúc, že vytvoria nové pracovné miesta. Miesta sa však nevytvárajú, tendencia je skôr opačná. Mnoho zamestnancov dennodenne prichádza do práce s obavou, či to nie je naposledy. Ďalšie a ďalšie podniky sa totiž ledva držia nad vodou. Zvyšuje sa ich zadlženosť a platobná neschopnosť. Zamestnávatelia nemajú prevádzkový kapitál, nemajú na investície, nemajú odbytištia pre svoje zákazky a tak objem výroby klesá a finančné problémy firiem sa riešia na úkor zamestnancov. Nevyplatia im mzdy, prípadne ich postupne prepúšťajú. Keďže medzi 20 prioritami vlády v roku 2000 nijako zvlášť nerezonuje oživenie ekonomiky, aká je vôľa vlády podporiť nástroje reštrukturalizácie. Moja otázka znie na premiéra, či vláda sa zamýšľa nad týmto problémom, pretože ak nebudú nástroje na reštrukturalizáciu, tak nikto neprinúti zamestnávateľov, aby vytvárali pracovné príležitosti. Ďalšia otázka je na pani ministerku Schmögnerovú. Na sneme Združenia podnikateľov Slovenska ste hovorili, pani ministerka, o tom, že daňové zaťaženia sa pre podnikateľov výrazne znížili, ale napriek tomu žiadny podnikateľský boom sa u nás nekoná. Prvá moja otázka: Vedeli by ste zdôvodniť prečo? Druhá otázka: Každý podnikateľ potrebuje na začiatok vstupný kapitál, potrebuje si vedieť pripraviť svoj podnikateľský zámer. Ako mu v tomto pomáhate? Ktorá banka vôbec poskytne začínajúcemu podnikateľovi úver? Ďalšia vaša zaujímavá myšlienka bola, čo sa týka vonkajšieho dopytu po našich výrobkoch. Podľa vás, citujem, """"""""zrejme v tomto a v nasledujúcom roku bude situácia v tomto smere priaznivejšia"""""""". Nechcem vás chytať za slovíčka, ale ako je to teda? Ste o tom presvedčená, že to tak bude, alebo iba si to myslíte? Ak ste o tom presvedčená, vymenujte mi, prosím vás, odvetvia, kde dopyt po ich výrobkoch v zahraničí stúpa a o koľko percent. Ďalšia otázka je na pani ministerku Machovú. Dňa 24. marca 2000 ste spolu s ďalšími našimi ústavnými činiteľmi uzavreli s prezidentom VSŽ, a. s., a so zástupcami US Steelu dohodu o porozumení ako definitívny variant riešenia situácie vo VSŽ, a. s., Košice. Podľa dohody z majetku VSŽ sa vyčlení iba lukratívna časť oceliarska výroba ako vklad do novozaloženej spoločnosti, v ktorej bude mať 100-percentný podiel US Steel. US Steel nie je žiadnym strategickým investorom pre celú VSŽ a nepomáha riešiť jej problém. V starej VSŽ zostali dlhy, zamestnanci, zvyšok majetku. Prvá moja otázka znie: Akým spôsobom bol vyhlásený tender? Bolo v ňom jasné, že nejde v ňom o kapitálový vstup do celej VSŽ, ale iba o odkúpenie lukratívnej časti výrobnej a majetkovej podstaty? Ak by sa vyhlasoval totiž takýto tender, možno aj kupec by bol iný a zaujímavejší. Zdá sa, že postup bol taký, že najprv sa vybral zahraničný subjekt a potom sa dohadovalo, čo bude predmetom predaja. Myslím, že pôsobenie pána Eichlera vo VSŽ jednoznačne dokazuje, načo tu ten pán bol a komu prihráva. Jeho pôsobenie je iba v prospech US Steelu, alebo sa cíti zodpovedný aj za to, aby nám pomohol? Ďalšia interpelácia je na pána ministra Ftáčnika. Vážený pán minister, určite ste informovaný o zvýšení poplatkov za ubytovanie vo vysokoškolských internátoch približne o 70 %. Zo slov vedúcej referátu študentských domovov a jedální Univerzity Komenského je jasné, že k zvýšeniu cien ich viedla novela zákona o rozpočtových pravidlách, ktorá platí od začiatku tohto roka a umožňuje študentským domovom, aby si ponechali sumu, ktorou prekročia plánované štátne príjmy, a použili ju na prevádzkové náklady. Riaditeľ študentského domova Družba v Bratislave pripustil ešte aj ďalšie možné zvyšovanie poplatkov v budúcom kalendárnom roku. Keď sa schvaľoval zákon o štátnom rozpočte na rok 2000, kde je zakotvená možnosť pre vysoké školy ponechať si nadpríjmy, upozorňovala som na to, že to bude snaha získavať nadpríjmy iba zvyšovaním poplatkov pre študentov. Ľahko sa totiž hovorí alebo píše, že doterajšia cena za ubytovanie bola iba symbolická, napríklad za 2-lôžkovú izbu to bolo 240 Sk a tá sa teraz zvýšila na 450 Sk mesačne, že to nie je veľa. Pre niekoho 450 Sk možno nie je veľa, ale sú i takí študenti a, žiaľ, stále ich pribúda, ktorí musia počítať s každou korunou. Pre nich je toto zvýšenie naozaj dôvodom na nespokojnosť a o to viac, že je tu reálna hrozba každoročného ďalšieho zvyšovania cien za ubytovanie a stravovanie. Moja otázka na vás, pán minister, ktorý má chrániť aj záujmy študentov, znie: Pripravili ste nejaký koncepčný zámer, aby sa zvyšovanie dotklo iba solventných študentov a aby sociálne odkázaní študenti mohli bývať za nižšie ceny? Ďalšia otázka na pána ministra Ftáčnika. Rezort školstva permanentne trpí nedostatkom financií. Súčasné vedenie ministerstva, konkrétne jeho najvyšší šéf, sa snaží ušetriť peniaze aj likvidáciou niektorých škôl, či už ide o základné školy, stredné školy, alebo aj vysoké školy. Najmä vysoké školy vytvorené za predchádzajúcej vlády sú tŕňom v oku. Pamätám sa na tú nenávistnú kampaň, ktorú pri vzniku rozpútali vtedajší opoziční poslanci, medzi nimi i poslanec Ftáčnik. Označovali a označujú ich za Mečiarove školy, ktoré iba odčerpávajú peniaze už existujúcim školám. Priznávam, že peňazí pre školstvo nebol dostatok a ani samozrejme nie je. Situácia sa nezlepšila, práve opačne, peňazí je čím ďalej menej a, čuduj sa, svete, popri likvidačných snahách, ktoré majú peniaze ušetriť, sa pekne potichu zakladajú aj nové školy. Ide napríklad o maďarské Gymnázium v Leviciach, o Katolícku univerzitu v Ružomberku, o Fakultu medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave. Ja na rozdiel od vás, pán minister, otvorenie každej novej školy i tých, ktoré som teraz menovala, vítam. Vychádzajúc však z otvoreného listu dekanov fakúlt vysokých škôl vám i premiérovi, v ktorom upozorňujú na krízovú situáciu na slovenských vysokých školách spojenú s nedostatkom finančných prostriedkov a v ktorom doslova píšu, citujem, že """"""""dospeli k presvedčeniu, že ide o cieľavedomú likvidáciu vysokoškolského štúdia v Slovenskej republike"""""""". Kladiem vám, pán minister, otázku: Koľko financií má ministerstvo školstva vyčlenené na založenie týchto škôl v tomto roku a koľko požadujú nové školy na 4 nasledujúce roky? A ešte jedna otázka: Ako budete nazývať tieto nové školy? Dzurindove školy? Ďalšia otázka na pána ministra Ftáčnika. V súlade s dobrou filozofiou racionalizácie vzdelávania sa hovorí aj o tzv. združených školách. Napríklad v poľnohospodárstve by išlo o spojenie stredných odborných učilíšť so strednými odbornými školami. Kto však bude zriaďovateľom takýchto združených škôl? Podľa mojich informácií ministerstvo pôdohospodárstva zásadne nesúhlasí s presunom zriaďovateľskej funkcie na krajské úrady, odvolávajúc sa na potrebu osobitných prístupov k týmto školám v dôsledku biologického charakteru výroby. Učilištia v agrorezorte dostávajú kapitálové výdavky z rozpočtu ministerstva školstva a až 40 % si musia zarobiť samy. Iba malou časťou ich financujú krajské úrady. Ako by zvládli celé financovanie združených škôl krajské úrady? Sú na to vyčlenené financie? Ďalšia otázka na pána ministra Ftáčnika. Vo verejnosti veľmi negatívne rezonujú správy o zatváraní niektorých škôl, napríklad troch osemročných gymnázií v Bratislave, ktoré z hľadiska výchovno-vzdelávacích výsledkov patria medzi špičkové školy. Učiteľom, rodičom i žiakom nikto presvedčivo nevysvetlil dôvody ich zrušenia. Jediným dôvodom, ktorý sa neustále opakuje, je nová koncepcia znižovania počtu škôl. Zaujímalo by ma, prečo potom pri presadzovaní tejto kompetencie do praxe dochádza k takým paradoxom, že kým Krajský úrad Bratislava je touto koncepciou tvrdo postihnutý a stavia sa k nej negatívne, tak napríklad Krajský úrad Trnava sa sťažuje, že u nich sa táto koncepcia neuplatňuje, ale presne opačne, školy pribúdajú. V súčasnosti napríklad Cirkevná škola v Šahách a iné školy. Týka sa teda koncepcia znižovania počtu škôl iba niektorých krajských úradov? Ďalšia otázka je na pána ministra Haracha. Je zvláštne počúvať v médiách vyhlásenia a aj z vašich úst, že na ministerstve je pripravený aj projekt rozčlenenia slovenskej elektroenergetiky na množstvo drobných firiem. Sú to vyjadrenia úradníkov alebo vyjadrenia odborníkov? Sekcia energetiky ministerstva hospodárstva totiž nie je vrcholom odbornej kvality. Skôr sa zdá, že tu ide o zákulisné kroky, ktoré presadzujú títo pracovníci ministerstva hospodárstva. Elektroenergetici tvrdo poukazujú na to, že v krajinách Európskej únie je v súčasnosti prebytok výkonov. Inštalované zariadenia elektrární nie sú dostatočne využívané a tak pripraveným rozdrobením slovenskej elektrizačnej sústavy pripravuje piata kolóna západnej konkurencie lacné prevzatie tunajších trhov. Je nad slnko jasné, že táto nadpráca nie je na prospech nášho štátu. A ak k tomu pridáme dlho utajovaný zámer, ktorý sa dostal na verejnosť, že pôjde o predaj 49-percentného podielu majetku slovenskej prenosovej súpravy, a to spolu so slovenským dispečingom, tak toto je zrada skutočne štátu a jeho záujmov, ktorá nemá obdobu a na ktorú naozaj tvrdo elektroenergetici poukazujú. Odborníci ministerstva hospodárstva obracajú logiku na ruby. Najprv treba tajne rozhodnúť, kto bude privatizovať, k tomu sa prispôsobí nová štruktúra elektroenergetiky a potom tomu treba prispôsobiť regulačné prostredie. No a potom už môže nasledovať hoci aj celonárodná diskusia. Tento postup nesie jasnú pečať korupcie. Takto myslí vláda svoj protikorupčný program? Moja otázka na pána ministra znie, ako sa on stavia",Eva Slavkovská,SNS,2,2000-05-11,1500
"štátnych podnikov, posudzovať privatizačné projekty, kontrolovať a sankcionovať nedodržanie kúpnopredajnej zmluvy a podobne. Hovorí sa aj o vypracovaní mechanizmu realizácie vlastníckych práv štátu v štátnych účastinných spoločnostiach. Myšlienka je to iste zaujímavá. Preto mi dovoľte, pán prezident, aby som sa vás verejne opýtal, či návrh nového postavenia Fondu národného majetku vypracovaný pracovníkmi vašej kancelácie pod vašou gesciou v máji minulého roku nebol protiústavný, a ten istý v podstate návrh podaný poslancom Národnej rady vo forme zákona v novembri 1994 je už protiústavný? Som presvedčený, že schválená novela zákona o veľkej privatizácii nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky v tom zmysle, že odoberá rozhodovacie kompetencie vláde Slovenskej republiky za hospodársku a sociálnu politiku v zmysle citovaného článku 119 ods. d/ Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko nik iný ako vláda Slovenskej republiky nebude naďalej zodpovedná za celú prípravu a smerovania ekonomickej transformácie, a to spôsobom, akým sa zaviaže nám, poslancom Národnej rady v programovom vyhlásení. Samotný proces privatizácie bezprostredne riadi ako koncepčne, vecne, inštitucionálne i legislatívne a o všetkom v podstate rozhoduje ona, ale niektoré kompetencie má plné právo preniesť na Fond národného majetku, ktorý je zriadený, ako som už povedal, zákonom. Len jedna kratučká poznámka, že aj podľa zákona o veľkej privatizácii v § 31 ods. 2 môže vláda navrhnúť menovanie a odvolanie prezidenta, viceprezidenta, aj členov Prezídia Fondu národného majetku. Potrebné posilnenie kompetencie Fondu národného majetku a nutnosť personálneho prepojenia vlády s orgánmi Fondu národného majetku, ako aj nutnosť zmeny jeho postavenia v tejto etape privatizácie jasne ukázala už tu spomínaná novela zákona číslo 92/1991 Zb., ako aj zákona číslo 253, ktorá bola v Národnej rade Slovenskej republiky na 26. schôdzi 3. februára prerokovaná. Tam všetci vtedy opoziční poslanci jasne vystupovali za to, že treba posilniť Fond národného majetku, že bezpodmienečne je nutné oddeliť personálne prepojenie členov vlády a Fondu národného majetku. Všetci sa dobre na to pamätáme. Mohol by som citovať, ale dúfam, že netreba. Vážení páni poslanci, len jednou jedinou vetou chcem odpovedať na pripomienky v diskusii. Pán poslanec Benčík ako predrečník už povedal, že zákon nebol prerokovávaný v zmysle rokovacieho poriadku. Zákon bol riadne pridelený vo výboroch, bola jasne urobená rozprava, bol v ústavnoprávnom výbore za prítomnosti pána kolegu Ficu a pána docenta Fogaša. Bol prerokovaný v gesčnom výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, bol prerokovaný vo výbore pre rozpočet, financie a menu. To platí aj pre to, čo spomínal pán poslanec Nagy. Pán poslanec Volf, súhlasím, že o podnikoch, kde bude definovaný štátnopolitický záujem, nebude rozhodovať fond, ale, samozrejme, vláda a schvaľovať to bude Národná rada Slovenskej republiky. Vaše vystúpenie bolo skôr také politicko-deklaratórne. Pani poslankyňa Schmögnerová, nebojte sa, nedôjde k žiadnemu zastaveniu procesu privatizácie, ani predprivatizačná agónia sa nebude rozširovať. Žiaľ, je nezodpovednosťou predchádzajúcich vlád, budem teda objektívny, že absolútne sa prestali starať o fungovanie štátnych podnikov. Nesmejte sa, pán poslanec, je to tak. O nekompatibilite so zákonmi Európskej únie sa vyjadrím v závere. A pán Palacka vyjadril len súhlas so stanoviskom pána prezidenta. Mohol by som v podstate pokračovať, ale už končím. Nechcete, aby som skončil? Budem pokračovať. Slovenská republika stojí skutočne pred dvoma naliehavými úlohami, ako tu už bolo povedané, vypracovať a dôsledne realizovať stratégiu oživenie rozvoja hospodárstva, koncepčne dotvoriť či vylepšiť ďalší postup ekonomickej transformácie. Viem, že proces privatizácie je neoddeliteľnou súčasťou ekonomickej reformy a transformácie centrálne plánovanej ekonomiky na sociálne a ekologicky orientovanú trhovú ekonomiku. Hlavnými zásadami tohto procesu sú naďalej koncepčnosť, rýchlosť, priehľadnosť, ale aj politická a sociálna únosnosť. Jej hlavným cieľom je vytvorenie efektívne fungujúcich súkromných podnikateľských subjektov schopných pružne sa prispôsobovať podmienkam trhu. Keď chceme, aby po ukončení druhej vlny privatizácie bol neštátny podnikateľský sektor v ekonomike Slovenska dominantný a dokázal uniesť ekonomické bremeno aj sociálnej transformácie našej spoločnosti pri politickej stabilite Slovenskej republiky, potom tento proces nesmie byť sprevádzaný takýmito škandalóznymi prípadmi, aké sa v súčasnosti vyskytujú. Aj keď som si vedomý, ako tu už bolo povedané, že schválená novela zákona o veľkej privatizácii zo 4. novembra tohto roku môže mať legislatívne nedostatky, rozhodne však duch tejto novely je správny, ako o tom píše vo svojom diele Duch zákona významný francúzsky osvietenský filozof a politický mysliteľ Charles Montesquieu, ktorý v ňom uvádza voľne citujem: """"""""Správny je len ten zákon, ktorý vyjadruje ducha zákona"""""""", t. j. žiadny zákon v demokratickej spoločnosti, na ktorú sa odvolávame, nesmie byť namierený proti espritu národa. Vážené dámy a vážení páni, túto základnú podmienku táto novela spĺňa, preto budem hlasovať za to, aby už schválená novela zákona o veľkej privatizácii bola opätovne Národnou radou potvrdená a dôvody na jej vrátenie odmietnuté, pretože nie sú opodstatnené. Ďakujem za trpezlivosť a pozornosť, ale aj za opätovnú podporu už schválenej novely. Rád by som poprosil pána predsedajúceho, aby dal hlasovať o uznesení Národnej rady. /Potlesk./",Ján Michelko,HZDS,1,1994-12-21,780
"Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, dámy a páni, """"""""krátkym polhodinovým"""""""" vystúpením by som chcel podporiť návrh, ktorý predložil predkladateľ, týkajúci sa zvýšenia správneho fondu Národného úradu práce o 75 mil. Sk. Predovšetkým okrem tých dôvodov, ktoré boli uvedené v materiáli, ktorý máme predložený, a ktoré hovoria o kapitálovej poddimenzovanosti služieb zamestnanosti, teda úradov práce, ďalej nevykrytí činnosti krajských úradov práce a technickej nedovybavenosti, musím doplniť, že úrady práce majú naozaj také existenčné problémy, ktoré ohrozujú ich existenciu. Ďalej sú to predovšetkým skutočnosti, ktoré nastali zmenou legislatívy v tomto roku oproti stavu, keď sme schvaľovali rozpočet Národného úradu práce. Predovšetkým to bolo vytvorenie garančného fondu, ktorý bol viazaný na nárast počtu pracovníkov, alebo uvoľnenie časti pracovníkov na výkon tohto garančného fondu na každom úrade práce priemerne dvoch ľudí. Ďalej to, čo bolo pozitívne, že sa nám podarilo po komplikovanej príprave a po komplikovanej legislatívnej príprave, uvoľnenie zdrojov zo štátneho rozpočtu na verejnoprospešné práce, čím sa už doteraz vytvorilo, pán minister, mám tu aj podklady, to číslo je 56 tisíc nových pracovných miest, aj keď ide o krátkodobé príležitosti. Rozhodujúci význam nespočíva len v tom, že tieto krátkodobé pracovné miesta vznikli, ale predovšetkým v ich pozitívnych sprievodných javoch. Znamená to napríklad, že sa darí odhaľovať čiernu prácu. A to sú už stovky a stovky ľudí, ktorým boli ponúknuté verejnoprospešné práce a ktorí na tieto verejnoprospešné práce nenastúpili, hoci boli dlhodobo nezamestnaní, prejavili nezáujem o prácu, a tým splnili podmienku na vyradenie z evidencie nezamestnaných. Možno ste si všimli včerajšie údaje, ktoré publikoval Národný úrad práce, ktoré hovoria o historicky najvyššom znížení absolútneho počtu tzv. odtoku alebo úbytku nezamestnaných v evidencii úradov práce, ktorý predstavoval viac ako 81 tisíc. Samozrejme, uvedomujem si tú relatívnosť toho významu, ktorá je spôsobená práve verejnoprospešnými prácami, ale súčasne treba povedať, že časť obcí, predovšetkým však iných zamestnávateľov sa pokúša vytvoriť z týchto krátkodobých pracovných miest trvalé pracovné miesta. Aj keď, samozrejme, ten efekt sa ukáže až v závere roka. Pán minister, chcel by som sa na vás obrátiť, na vaše ministerstvo, ale aj na celú vládu, aby vyhodnotili skúsenosti, ktoré nie sú len dobré. Samozrejme, o pozitívach sme už hovorili a vy ste ich prezentovali aj v médiách, ale, pán minister, treba povedať, že sa ukázala aj nedokonalosť zákona o zamestnanosti v tejto konkrétnej oblasti. Napríklad, že umožňuje aj dlhodobo nezamestnaným špekulatívne využiť tieto verejnoprospešné práce, že môžu nastúpiť na niekoľko týždňov či mesiacov, a tým znova spĺňajú kritériá na poberanie buď podpory v nezamestnanosti, alebo sociálnych dávok. Je zaujímavé, že práve títo ľudia dokážu tak rýchlo nájsť slabosť našich zákonov. V tejto súvislosti, pán minister, sa opätovne obraciam na vládu Slovenskej republiky i na vás osobne, aby sa zintenzívnili práce na novom zákone o zamestnanosti, ktorý po mnohých novelách, ktoré sme tu robili, ktoré, samozrejme, boli potrebné, ale predsa len sa môže stratiť tá vzájomná previazanosť. Nový zákon o zamestnanosti by nám umožnil moderným spôsobom chápať niektoré situácie na trhu práce. Očakávam, že naozaj na začiatku budúceho roka by sme mohli o tom zákone celkom vážne v poslaneckej snemovni diskutovať. Keďže predsedajúci sa zúčastňuje rokovania klubov, tak ja... (Reakcia z pléna.) Nemusím? Nie, práve že budem hovoriť, až pokým nepríde.  Takže ukončím svoje vystúpenie konštatovaním, že argumenty, ktoré som uviedol, ako aj ďalšie nároky, ktoré na pracovníkov služieb zamestnanosti vznikali a vznikajú, ako aj celková situácia sprostredkovateľov, teda ľudí prvého kontaktu, v porovnaní nielen s Európskou úniou, ale j s porovnateľnými krajinami vyžadujú ďalšie zdroje. Naši sprostredkovatelia na úradoch práce majú na starosti 320 až 340 nezamestnaných. Ale štandard v Európskej únii, za chvíľku budeme prerokúvať kapitolu sociálne veci a zamestnanosť, tam je štandard 80 až 100 nezamestnaných. Potom tá služba klientovi vyzerá, samozrejme, kvalitatívne úplne odlišne. Som presvedčený, vážení kolegovia, že tieto i ďalšie argumenty prispejú k tomu, aby sme návrh, ktorý je predložený podporili. Ďakujem vám za pozornosť.",František Halmeš,SDK,2,2000-09-21,635
"Takže dávam hlasovať o návrhu pána poslanca Vašečku. Žiada zaradiť do programu 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky bod s názvom Správa ministra spravodlivosti o riešení kolízie rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci Coman s Ústavou Slovenskej republiky. Prosím, prezentujte sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 138, za 44, proti 20, zdržalo sa 73, nehlasoval 1. Konštatujem, že sme tento návrh neschválili. Dávam hlasovať o návrhu pána poslanca Miroslava Sopku, ktorý žiada o zaradenie nového bodu do programu rokovania 33. schôdze, prerokovanie vládou schváleného Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania, Kvalitné a dostupné vzdelávanie pre Slovensko, s implementačným Plánom konkrétnych krokov, ktoré je potrebné realizovať. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Reakcia z pléna.) O zaradení nového bodu do programu rokovania 33. schôdze prerokovanie vládou schváleného Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania, Kvalitné a dostupné vzdelávanie pre Slovensko, s implementačným plánom konkrétnych krokov, ktoré je potrebné realizovať. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 141, za 64, proti 3, zdržalo sa 74, nehlasovalo: nikto. Konštatujem, že sme tento návrh neschválili. Dávam hlasovať o návrhu pani poslankyne Kataríne Cséfalvayovej, ktorá, ktorá žiada o zaradenie bodu programu Vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k eskalácii extrémizmu a násilným prejavom v spoločnosti. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 140, za 132, proti 1, zdržali sa 5, nehlasovali 2. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Dávam hlasovať o návrhu pána poslanca Marosza, ktorý žiada plénum Národnej rady zaviazať uznesením ministra dopravy Árpáda Érseka, aby poskytol informácie, prečo rezort dopravy nechal vstúpiť do procesu výkupu pozemkov od odpočívadla na R1 v okolí Nitry podnikateľa, v ktorom, o ktorom písal zavraždený novinár Ján Kuciak. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 141, za 64, proti 7, zdržalo sa 70. Konštatujem, že tento návrh sme neschválili. Dávam hlasovať o návrhu, ktorý dala pani poslankyňa Remišová. Podľa medializovaných informácií fínska televízia odvysiela reportáž o firme Patria. Žiada zaradiť nový bod do programu, a síce aby minister obrany obrany Gajdoš reagoval na odznené informácie a predložil vierohodné dôkazy, ktoré vyvrátia akékoľvek podozrenia v súvislosti s tvrdeniami podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky Martina Glváča, ktorého slová vnášajú mimoriadne pochybnosti o efektivite celého verejného obstarávania. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 142, za 64, proti 11, zdržalo sa 64, nehlasovali 3. Konštatujem, že tento návrh sme neschválili. Dávam hlasovať o ďalšom procedurálnom, procedurálnom návrhu pani poslankyne Remišovej. Navrhuje doplniť program o uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré zaväzuje ministerku vnútra Denisu Sakovú, aby ministerstvo zverejnilo všetky zmluvy uzatvorené na základe 277 verejných obstarávaní z rokov 2007 - 2010, ktorých dokumentácia bola skartovaná. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 143, za 66, proti 6, zdržalo sa 69, nehlasovali 2. Konštatujem, že sme tento návrh neschválili. Dávam hlasovať o návrhu pána poslanca Roberta Madeja, ktorý navrhuje vypustiť z programu tejto schôdze bod 20. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 141, za 121, proti 1, zdržali sa 18, nehlasoval 1. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Posledný návrh od pani poslankyne Silvii Shahzad. Žiada Národnú radu, aby zabezpečila tlmočenie do posunkového jazyka tých bodov programu, ktoré sú kľúčové pre nepočujúce osoby. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 143, za 88, proti... (potlesk) nikto, zdržalo sa 50, nehlasovali 5. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás ešte informovať, že na základe záverov z poslaneckého grémia dnes o 17. 00 hod. sa nehlasuje. Obedňajšia prestávka, prestávka bude počas rokovacích dní trvať len hodinu, a to od 13.00 hod. do 14.00 hod. Rokovacím dňom bude aj pondelok 18. a 25. júna 2018 od 10.00 hod. s tým, že sa v pondelky hlasovať nebude. Hlasovať sa nebude ani v utorok 19. júna 2018 o 17.00 hod. V ďalších rokovacích dňoch budeme o prerokovaných bodoch programu hlasovať vždy o 11.00 hod. a o 17.00 hod., pokiaľ Národná rada nerozhodne inak. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k prvému bodu programu, ktorým je návrh... (Reakcie z pléna.) Pardon. Dávam hlasovať o návrhu, teda oprograme ako o celku. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 142, za 133, proti nikto, zdržalo sa 8, nehlasoval 1. Takže schválili sme program, ktorým sa bude riadiť rokovanie tejto schôdze. Takže ako som už spomínal, pristúpime k prvému bodu programu, ktorým jenávrh na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, návrh, ktorý má tlač 1041, bol vyplacovaný, vypracovaný na základe návrhov poslaneckého klubu za stranu Sloboda a Solidarita a poslancov, ktorí nie sú členmi poslaneckých klubov. Ide o zmeny, na ktorých sa dohodli všetci poslanci, ktorých sa to týka, a tieto zmeny nebudú mať vplyv na pomer zastúpenia poslancov jednotlivých výborov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať druhým čítaním ovládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona je pod tlačou 941. Spoločná správa výborov má tlač 941a. Prosím ministerku vnútra Slovenskej republiky Denisu Sakovú, aby vládny návrh zákona odôvodnila.",Andrej Hrnčiar,SIET,7,2018-06-12,853
"Ďakujem pekne za slovo. No, autori Istanbulského dohovoru veľmi, poviem, rafinovane nazvali tento dohovor ako násilie páchané na ženách a kto by už len v spoločnosti mohol mať voči tomu nejakú námietku? Ale zakomponovali práve to hlavné, rodovú ideológiu. Pretože v tom Istanbulskom dohovore, tak ako povedal aj pán Sulík, prečo hlasoval za Istanbulský dohovor v europarlamente, hlasoval preto, že tiež nesúhlasí s tým, aby sa sobášili deti, aby sa robila obriezka na ženách, aby sa robili nútené manželstvá. Ale potom je tam zakomponované práve to, ja budem citovať z vyjadrenia výzvy lekárov, psychológov a iných odborníkov, ktorí o tom urobili také veľké, veľké pojednanie, a teda mali by sme sa naozaj držať asi toho, čo hovoria odborníci, ktorí hovoria, že biologické delenie pohlaví na mužov a ženy vraj človeka obmedzuje alebo údajne vytvára v spoločnosti rodové stereotypy zmýšľania a správania, ktoré neskôr vedú k rôznym formám diskriminácie. Hovoria, že ide o obzvlášť kontroverznú tému, keďže primárnym cieľom rodového scitlivovania sú predovšetkým deti a mládež. Podľa tejto ideológie, ktorá je v Istanbulskom dohovore, dieťa sa má oboznamovať s rôznymi formami sexuálnych prejavov, aby si potom mohlo slobodne vybrať svoju rodovú identitu. Rodové scitlivovanie v edukačnom procese znamená konkrétne i to, že pedagógovia majú deti vystavovať rodovo opačným podnetom. Ide o tzv. rodovo citlivý výučbový proces a jeho zástancovia tvrdia, že škola má poskytovať priestor, kde dieťa môže a má slobodne skúmať svoju sexualitu a rôzne formy sexuálneho prejavu bez posudzujúceho a neurotizujúceho vplyvu rodičov. Toto je cieľom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)",Štefan Zelník,SNS,7,2020-02-25,250
"Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, vládna novela zákona číslo 273 vychádza z dôvodov, že treba sprísniť podmienky na vznik a činnosť rezortných poisťovní, rozšíriť dôvody na zrušenie rezortných zdravotných poisťovní a doplniť úlohy štátu, štátneho dozoru nad vykonávaním zdravotného poistenia, tiež spresňuje vymedzenie vymeriavacieho základu, rozhodujúce obdobie. V dôvodovej správe vláda argumentuje, že štát musí garantovať plynulé, sústavné a dostupné poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Veľký počet zdravotných poisťovní znižuje disponibilné zdroje finančných prostriedkov poistenia vo všetkých fondoch, čo v danej situácii vytvára na jednej strane tlak na hospodárenie zdravotných poisťovní a zdravotníckych zariadení, ale na druhej strane aj na politiku štátu v oblasti vymeriavacích základov na platenie poistného. Zahraničné skúsenosti ukazujú, že uspokojivé zabezpečenie zdravotnej starostlivosti sa darí poisťovniam s počtom poistencov približne 300 tisíc. Z uvedeného dôvodu sa zvyšuje počet poistencov. Navrhovaná novela umožňuje rezortným poisťovniam získať potrebný počet poistencov v priebehu dvoch rokov. Koniec citátu. Tieto argumenty vlády sa dostávajú do problematickej polohy, lebo chýba dostatočná analýza na takéto rozhodnutie a pre krátkosť fungovania existujúcich poisťovní nebol dostatočný priestor na kvalifikovanú odbornú diskusiu. Súhlasím, že legislatíva v oblasti zdravotného poistenia sa má prehodnocovať. Programové vyhlásenie vlády v oblasti zdravotníctva, zdravotného poistenia, deklaruje, že vláda bude podporovať taký pluralitný systém poistenia, ktorý zabezpečí proporcionálny rozvoj zdravotníctva na celom území štátu. Slovenská republika sa chce približovať ku krajinám Európskej únie aj v oblasti sociálnej sféry. Zdravotnícky systém v Slovenskej republike nastúpil cestu európskeho pluralitného zdravotníctva, ktorý je založený na zákonnom zdravotnom poistení, vykonávanom zdravotnými poisťovňami ako verejnoprávnymi inštitúciami a na zmluvných vzťahoch poisťovní so štátnymi a neštátnymi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. V krajinách Európskej únie má štát zo strategického hľadiska funkciu len vo vytváraní legislatívneho rámca a kontrole jeho dodržiavania. Je tu solidarita všetkých klientov v spojení s individuálnou zodpovednosťou každého a realizuje sa podpora neštátnych subjektov v oblasti poistenia. Poisťovne sú v zásade autonómnymi verejnoprávnymi inštitúciami, v ktorých požiadavky a potreby klientov majú prioritu. Poisťovne sa snažia poskytnúť dobré a kvalitné služby, správne náklady sa snažia udržať na úrovni nie viac ako 5 % z vybraného poistného. Všetky krajiny bez výnimky sa stretávajú s rastúcimi nákladmi na zdravotníctvo a zdravotnú starostlivosť. Prakticky žiadna krajina nedokáže úspešne kontrolovať rast týchto nákladov. V Slovenskej republiky je to o to zložitejšie, že prostriedky na zdravotníctvo obsahujú necelých 5 % hrubého domáceho produktu. Krajiny Európskej únie vykazujú priemerne 8 %. Preto treba zvýšiť objem finančných prostriedkov disponibilných zdrojov na zdravotníctvo za efektívneho využitia týchto prostriedkov. Podľa štatistických zistení, a mám tie isté podklady ako pani poslankyňa Aibeková, zo združenia poisťovní, ktoré uvádzajú, že za 3 milióny občanov platí štát približne 6,7 miliardy Sk, čo je 13,7 % z 54 % minimálnej mzdy, a za 2,3 milióna občanov sa vyberie poistné približne 23,8 miliardy Sk. Môj osobný názor je taký, že zdravotníctvo na Slovensku by si zaslúžilo, aby štát platil za osoby nie 54, ale aspoň 75, ak nie 100 % z minimálnej mzdy. Ďalšia možnosť je upraviť vymeriavací základ a percento poistného. Tento zámer však z novely nevyplýva, preto sa ním nebudem zaoberať. Z uvedených súm dostanú poisťovne v Slovenskej republike od platiteľov poistné vo výške približne tridsať a pol miliardy Sk, z čoho na prevádzkové náklady môže byť použitý správny fond, ktorý z tejto sumy tvorí približne 910 miliónov Sk. Táto suma je na správne fondy všetkých poisťovní za jeden rok, a na rozdiel od pána kolegu Magvašiho si myslím, a podporujem stanovisko združenia poisťovní, je jedno, či túto sumu budú obhospodarovať dve poisťovne, alebo dvadsať poisťovní. Vždy sa bude môcť rozdeliť len uvedená suma. Počet poistencov sa na Slovensku veľmi nemení. Novonavrhované znenie § 6 sa predovšetkým dotkne poistencov, a nie až tak poisťovní, čo je závažná skutočnosť o to viac, že doterajšie rozšírenie služieb sa týkalo najmä prevencie. Je preukázané, že na toto rozšírenie služieb pre poistencov nejde viac ako 5 % z celkových prostriedkov základného fondu. Pritom z dlhodobého hľadiska prostriedky na prevenciu dokážu ušetriť finančné prostriedky vynaložené na zdravotnú starostlivosť. Je to aj zasiahnutie do konkurenčného prostredia. Spomínaný prípadný koniec plurality nevyplýva z dôvodu nového znenia § 6, ale skôr z nového znenia § 32, a môže byť spôsobený aj ďalšími legislatívnymi zásahmi, najmä systémovým presadzovaním názorov najväčšej poisťovne. Funkčnosť poisťovne je taká skutočnosť, že uspokojuje požiadavky poistencov, že objem vybraného poistného aj po procese prerozdelenia stačí na pokrytie úhrad za zdravotnú starostlivosť v rámci platných právnych úprav. Zároveň aj to, že objem poistného umožní tvorbu dostatočnej výšky správneho fondu. Konštatovanie o tzv. potrebnom počte poistencov nemá oporu v súčasnej realite. Nevyplynulo zo žiadnej analýzy. Nie je tak dávno, čo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky konštatovalo, že na funkčnosť poisťovne je potrebných 150 tisíc poistencov. Navrhovaných 300 tisíc poistencov je počet, ktorý v tejto etape zlikviduje niektoré poisťovne. Navyše nie je pravda, že väčší počet zdravotných poisťovní, ako sa zvykne nepresne dôvodiť, by viedol zákonite ku ich zániku a neschopnosti plniť si svoje povinnosti. V podobe, v ktorej bol predložený novelizovaný zákon do výborov, by menil prostredie, v ktorom sa jednotlivé poisťovne doteraz nachádzali. Zároveň by konzervoval stav v Slovenskej republike takým spôsobom, že by prakticky znemožňoval vznik ďalších zdravotných poisťovní na trh. Malo by nám ísť všetkým o to, aby sa pluralita a diverzifikácia poisťovní v čo najširšej miere zachovala a podporovala. Teraz budem hovoriť tak ako pani kolegyňa Aibeková a budem sa snažiť, aby sme koalícia a opozícia mali podobné názory. Preto vo vecnej diskusii, tak ako vo výbore, aj tu podporíme návrhy koalície na ďalšie zlepšenie textu zákona, ako ich predkladala kolegyňa Kolesárová. Išlo o zmenu dotýkajúcu sa § 53 Správny fond, kde sa odporúča po dobu dvoch rokov od svojho vzniku vytvárať správny fond vo výške 5 % z príjmov. Rovnako podporíme aj zmenu § 4 ods. 2, kde sa odporúča vypustiť text, citujem: """"""""S výnimkou zdravotných výkonov potrebných na účely sociálneho zabezpečenia."""""""" Tiež podporíme pozmeňovacie návrhy, ktoré sa dotýkajú § 51 Rezervný fond, ako ich predložila pani poslankyňa Kolesárová, najmä časť odseku 2 písm. b), citujem: """"""""Výdavky na zdravotnú starostlivosť presahujúcu rámec ustanovený Liečebným poriadkom až do výšky 5 % ročných výdavkov základného fondu."""""""" Koniec citátu. Na záver mi dovoľte uviesť svoje pozmeňovacie návrhy, ktoré odôvodňujem uvedenými argumentmi. Prvý. V § 6 ods. 1 vypustiť vetu: """"""""Poskytovanie zdravotnej starostlivosti nad rámec Liečebného poriadku nemôže poisťovňa uhrádzať zo základného fondu."""""""" Druhý pozmeňovací návrh. V § 6 odseky 2 a 3 vypustiť. Úplný zákaz podnikania je popretím pôvodného úmyslu zákonodarcu, dosť zlým zásahom do práve sa rodiaceho pluralitného systému zdravotných poisťovní a predovšetkým ochudobnením občanov Slovenskej republiky o kvalitnejšie zdravotné poistenie, ktorého šance by sa v zdravom konkurenčnom prostredí iste posilnili. Taktiež nie je jasné, pre aký dôvod sa nemôžu takého prostriedky použiť na splácanie úverov a úrokov z úverov, zvlášť ak takéto potenciálne úvery môžu pomôcť zvýšiť stabilitu poisťovne z hľadiska jej likvidity. Tretí pozmeňovací návrh. V § 32 ods. 1, a tým sa líšim trošku od návrhu, ktorý podala pani poslankyňa Aibeková, v odseku 1 v navrhovanom novom písmene b) nahradiť slová """"""""do jedného roku"""""""" slovami """"""""do dvoch rokov"""""""", v tom sme zhodní, a slová """"""""najmenej 300 tisíc"""""""" nahradiť slovami """"""""najmenej 150 tisíc"""""""". V tom sa tie dva návrhy odlišujú. Po štvrté. V § 52 ods. 1 navrhujem ponechanie pôvodného odseku 1 a v odseku 2 nahradiť slová """"""""správna rada Všeobecnej poisťovne"""""""" slovami """"""""správna rada poisťovne"""""""". Táto úprava je v súlade s navrhovaným článkom II ods. 2, lebo tento paragraf sa má vzťahovať na všetky poisťovne, a nie len na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu. Piaty pozmeňovací návrh. V § 67 v ods. 3 vypustiť písmeno c), posledné písmeno d) premeniť na c). Aby sa kontrolný orgán mohol kedykoľvek zúčastňovať na rokovaniach samosprávneho orgánu, nie je zaručená ochrana strategických záujmov poisťovne. Kontrolný orgán má dostatok právomoci aj bez tohto. Keďže sme zástancami a podporovateľmi plurality zdravotných poisťovní na Slovensku, podporíme uvedené návrhy kolegyne Kolesárovej. Ak náhodou neboli prednesené, bol som totiž na stretnutí s pánom veľvyslancom Cyperskej republiky, preto som prišiel neskôr, tak vám ich odovzdám písomne a považujte ich, akože som ich podal ja. Vás, vážené kolegyne a kolegovia, prosím o podporu našich pozmeňovacích návrhov, ktoré sa nám javia konštruktívne, nemeniace filozofiu predloženej novely. Z uvedených návrhov vás žiadam najmä o podporu návrhu na zníženie počtu poistencov do dvoch rokov trvania poisťovní na 150 tisíc. Umožníte tým ďalšie fungovanie trhu iných poisťovní. Sme za dodržiavanie zákonov v právnom štáte. Preto chápeme sprísnenie štátneho dozoru poisťovní. Žiadam vás o pochopenie našich doplnkov a zmien aj v tejto oblasti. Bude to na prospech rozvoja poisťovní na Slovensku a, dúfame, aj rastúcej úrovne zdravotníctva u nás. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)",Peter Lauko,KDH,1,1995-09-13,1416
"celkov. Čo sa týka toho objemu, tak v tých objemoch pri zostavovaní rozpočtu tejto kapitoly, kde sú tie peniaze, boli dodržané rovnaké podmienky ako v štátnych subjektoch. Objemy výdavkov sú navrhované s prihliadnutím na možnosti štátneho rozpočtu a vychádzajú z rozpočtovaných výdavkov na rok 2002 pre jednotlivé úseky činnosti a sú tam premietnuté aj isté navyšovania. V prevádzkových výdavkoch je premietnutý 5-percentný nárast oproti roku 2002, to sa týka najmä školstva, sociálneho zabezpečenia. Transfery pre príspevkové organizácie sú rozpočtované na úrovni roku 2002, presne tak je to aj pri štátnych príspevkových inštitúciách. A v kapitole je premietnutý aj nárast výdavkov na mzdy a odvody, ktorý zohľadňuje uplatnenie zákona o verejnej službe. V kapitálových výdavkoch sú rozpočtovo zabezpečené stavebné akcie evidované v registri investícií ministerstva financií, čím sa vytvára priestor na postupné znižovanie modernizačného dlhu. Konkrétne, aby som hovoril teda aj v číslach, tie výdavky, ktoré sú v návrhu rozpočtu 8 krajských úradov na rok 2003, predstavujú 51 mld. korún v bežných výdavkoch. V týchto je zahrnutých 16,4 mld. korún na sociálne dávky, ktoré sa prostredníctvom okresných úradov vyplácajú sociálne odkázaným občanom. Ďalšou výraznou položkou zahrnutou v bežných výdavkoch krajských úradov sú bežné transfery na rôznej úrovni vo výške 24,3 mld. korún. V tomto prípade ide o mzdy a o odvody za školstvo pre obce a vyššie územné celky. Kapitálové výdavky sú v rozsahu 735 mil. korún. Z toho vyplýva, že z rozpočtu 51 mld. korún sa suma takmer 40 mld. korún bezprostredne netýka kapitol krajských úradov, ale prostredníctvom nich sa zabezpečujú činnosti, ktoré už som spomínal. Ešte by som k tomu možno povedal, že ja som rokoval s predstaviteľmi miestnej samosprávy, so ZMOS-om a my sme vyčlenili už oproti pôvodnému prvému návrhu ministerstva financií rezervu 500 mil. korún, ktorá potom bola už po prvej diskusii vo vláde prerozdelená medzi miestnu samosprávu a regionálnu samosprávu. Ak sa dobre pamätám, bolo to 290 mil. pre obce a mestá a 210 mil. pre vyššie územné celky naviac oproti tomu prvému návrhu. Takže uvedomujem si, že tých potrieb je omnoho viac, ako sú možnosti, ale je to rozpočtované teda porovnateľne so štátnymi inštitúciami a toľko je na to rozpočtovaného, koľko by sme na to dávali, aj keby to zostávalo pod štátom. V tejto súvislosti mi dovoľte povedať jeden príklad a týka sa to aj vecí, ktoré boli viacerými z vás otvorené, a to je školstvo. My v školstve, a myslím, že to pán poslanec Brocka vlastne naznačil, budeme potrebovať teda mnohé školy aj zatvárať, pretože fakt je, že demografický vývoj je taký, že klesá počet detí, neklesá počet škôl a neklesá počet učiteľov. Na porovnanie, a myslím, že to číslo vypovedá o mnohom, poviem, že na Slovensku dnes je 2 500 základných škôl, v Slovinsku, ktoré má polovičku obyvateľov oproti Slovensku, je 500 základných škôl, pričom to, samozrejme, svedčí aj o tom, že mnohé školy sú málo využité, málotriedne. Náklady na jedného žiaka v málotriednej škole sú 4-násobne vyššie ako náklady na jedného žiaka vo veľkej škole. Aj z týchto čísiel môžete vidieť, že tie rezervy sú obrovské a že budeme musieť pristúpiť k racionalizácii siete, áno, aj k zatváraniu mnohých škôl, k tomu, že sa bude musieť investovať do možno autobusov, ktoré budú zvážať tie deti do menšieho počtu väčších škôl. A som presvedčený, že toto sa nedá urobiť z Bratislavy. Toto ak vie niekto urobiť, tak to vie urobiť miestna a regionálna samospráva, pretože tá je tam a tá musí byť motivovaná a tlačená a tlačená, áno, aj nedostatkom prostriedkov na to, aby tie prostriedky boli využité, čo najlepšie. Presne to isté sa udialo pri škôlkach a fungovalo to. Kým mal škôlky štát a štátna správa, nedošlo k racionalizácii. Akonáhle sa presunuli na samosprávy, k racionalizácii došlo. Takže som presvedčený, že aj tam to bude fungovať. Je pravdou, čo hovoril pán poslanec Murgaš, že došlo nedôsledným uskutočnením reformy verejnej správy k tomu, že kompetencie školstva ostali sčasti na krajských úradoch a sčasti na miestnej samospráve. A tam súhlasím, že to nie je dobré riešenie a že dotiahnutím reformy verejnej správy by sme mali dôslednejšie presunúť tie kompetencie na samosprávu. Pán poslanec Brocka hovoril najmä o štátnej správe a o platoch vo verejnom sektore. No tu musím povedať, že, áno, ja súhlasím, že ten nárast 11,4 % pri 8,8-percentnej inflácii je možno príliš veľký. My sme vychádzali ale aj pri tom návrhu z kolektívnych dohôd, ktoré boli uzavreté vo verejnej správe a v štátnej správe. Ale keďže súhlasím s tým, že je tam priestor na zníženie, tak súhlasím s tým návrhom, ktorý nakoniec bol predložený teraz pánom poslancom Farkasom, ktorý navrhuje zmrazenie, teda nulovú valorizáciu miezd v budúcom roku aj pre štátnu službu vrátane teda hasičov, colníkov, policajtov a justičnej a väzenskej stráže. Týmto by malo dôjsť k úspore, ak sa nemýlim, okolo 611 mil. korún oproti tomu pôvodnému návrhu. Musím, ale povedať, že to sa teda týka tých sektorov, o ktorých som hovoril, pretože by som nepovažoval za šťastné a dobré, ak by došlo k zníženiu platov v školstve a v zdravotníctve, resp. ak by došlo k zmrazeniu teda tej valorizácie aj v týchto odvetviach. Takže, tak ako je to teraz navrhnuté tými pozmeňujúcimi návrhmi, si myslím, že to akceptovateľné je. Ďalej možno len k tomu, lebo zaznelo to vo viacerých vystúpeniach aj pán poslanec Brocka to hovoril, že je príliš veľký deficit a že málo kapitálových výdavkov. No keď ale on sám pán poslanec to definoval ako ten primárny deficit, teda deficit mimo dlhovej služby, a keď to porovnáme s kapitálovými výdavkami, tak tie sú vyššie. Tie kapitálové výdavky v rozpočte na budúci rok sú 32,7 mld. korún a ten primárny deficit okolo 13,4 mld., ako aj pán poslanec, myslím, vyčíslil. Faktom ale a pravdou je, a to asi treba zdôrazniť, že napriek opatreniam, ktoré sa chystajú, a napriek výraznému rastu platov vo verejnom sektore v tomto roku, v tomto roku reálny rast platov vo verejnom sektore asi 12 % bude, my zabezpečíme týmto rozpočtom, aby neklesli reálne platy do mínusu. Ale zároveň aby nevznikla veľká disproporcia medzi súkromným a verejným sektorom, tak tie doplňujúce návrhy, ktoré boli predložené, to vyrovnávajú, čiže trošku viac znižujú platy vo verejnom sektore. Ešte možno jednu poznámku. My vo verejnom sektore chystáme, ako som už povedal, zmeny také, aby bol tlak na vyššiu efektívnosť. Zároveň ale máme dnes problém, dnes máme reálny problém získať do štátnej správy kvalifikovaných vzdelaných ľudí pri podmienkach platových, ktoré tam sú, a môže sa to vypomstiť, samozrejme, najmä v tom, že jedným z problémov najvážnejších bude administratívna kapacita na získanie a použitie európskych zdrojov z Európskej únie. Takže to je vec, ktorú netreba podceniť aj preto, aj pre oblasť štátnej správy, si myslím, že aj tie mzdové podmienky musia byť iné. Ďalej, pán poslanec Malchárek za ANO, súhlasím vlastne s tým, čo bolo povedané, aj s tým, čo zdôraznil, najmä potrebou auditu nákladov a permanentného zvyšovania efektívnosti štátnej služby a verejnej správy. K tomu som sa už vlastne vyjadroval. Pán poslanec Hort hovoril aj o tých odporúčaniach Medzinárodného menového fondu. Možno tu by som spomenul len to, že naozaj keď si vezmete analýzy a vyjadrenia medzinárodných inštitúcií, či už je to OECD alebo je to Medzinárodný menový fond, alebo je to Európska komisia, tak všetci oceňujú tie zmeny, resp. to, že ten štátny rozpočet aké východiská zakladá vlastne pre stabilizáciu ekonomiky. A aj keď to porovnáme v medzinárodnom kontexte, teda v kontexte napr. Vyšehradskej štvorky, tak si myslím, že je to ambiciózny, ale reálny projekt a že dosiahneme týmto zníženie deficitu verejných financií takých, o akých neviem, či sa ich podarí dosiahnuť v okolitých krajinách. Pán poslanec Kiňo za klub HZDS tiež vlastne hovoril v tom zmysle potreby znižovania deficitu a tak ďalej, s čím sa ja plne stotožňujem, a hovoril aj o poľnohospodárstve úplne inak, ako hovoril pán poslanec Maxon. A keďže hovoril za klub HZDS, tak predpokladám, že to je názor klubu HZDS, čo veľmi oceňujem, teda ten názor na potrebu väčšej prísnosti a príp. aj znižovania dotácií. K VÚC a k ďalším veciam som sa vyjadroval, takže nebudem to už opakovať. A aby som vás veľmi nezdržiaval, tak, samozrejme, ja som pripravený reagovať aj na ďalšie vystúpenia, ktoré tu odzneli, ale keďže čas dosť pokročil, tak by som asi sa vyjadril len tam, kde bola nejaká explicitná otázka vyslovene, alebo k nejakým tým návrhom ešte potom. Takže pôjdem možno až na záver, kde pán poslanec Burian sa pýtal na tú aktuálnu záležitosť ohľadom hypotekárnych úverov a stavebného sporenia. Návrh, ktorý dal, aby bonifikácia úrokových sadzieb pri hypotekárnych úveroch bola viazaná na reálny vývoj úrokových sadzieb, má svoje racionálne jadro, len sa obávam, že, tak ako bol on navrhnutý, ho z technických dôvodov nemôžeme prijať. Ale ani z vecných dôvodov by som ho neodporúčal prijať, a to najmä preto, že ja nepredpokladám, že dôjde k poklesu, resp. k nárastu úrokových sadzieb, skôr tu bude tlak na ich ďalšie znižovanie napriek vyššej inflácii v budúcom roku, a to najmä preto, že pokračovanie v reformách, vstup do EÚ bude vytvárať tlak na prílev špekulatívneho kapitálu a na zhodnocovanie meny. Nástrojom",Ivan Mikloš,SDKU,3,2002-12-11,1500
"Ďakujeme veľmi pekne. Pán europoslanec Štefanec, nech sa páči, máte slovo.",Peter Pellegrini,SMER,8,2020-07-08,11
"Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci, dámy a páni, v tejto chvíli prerokúvame dokument, ktorého závažnosť si možno všetci ani neuvedomujeme. Je to jeden z najdôležitejších dokumentov hneď po Deklarácii zvrchovanosti Slovenskej republiky a prijatí Ústavy Slovenskej republiky. Pokladám ho za taký závažný, že sme spolu s pani poslankyňou Belohorskou skončili o dva dni skôr svoju účasť na zasadnutí Západoeurópskej únie a vrátili sme sa, aby sme sa mohli zúčastniť na tomto rokovaní. Škoda, že nás v tomto nenasledovali aj naši dvaja opoziční kolegovia, pán poslanec Lauko a pán poslanec Kukan, ktorí zrejme pokladajú problémy Baltu za dôležitejšie než etablovanie Slovenskej republiky v rámci istej štruktúry a riešenie našich domácich záležitostí, ktoré práve tento dokument jasne deklaruje. Je to dokument, ktorý jasne spája náš rozvoj, rozvoj Slovenskej republiky, s určitými základnými trendmi, názormi a predovšetkým, dalo by sa povedať, myšlienkovými prúdmi v demokratickej Európe. Myslím si, že dokument, ktorý dnes máme pred sebou predložený, jasne ak ho schválime, a dovolím si vás požiadať všetkých, aby ste pozitívne hlasovali za tento návrh deklaruje, že Slovenská republika rešpektuje práva národnostných menšín, jej príslušníkov, berie ich do svojej ochrany, ale na druhej strane, tak ako to hovorí tento dokument, bude si chrániť aj svoju identitu. Pokladám tento dokument, a hovorím teraz za všetkých poslancov Slovenskej národnej strany, za nesmierne vyvážený, za dokument, ktorý garantuje vysokú úroveň práv príslušníkov národnostných menšín, ale súčasne si všíma aj druhú stranu tejto mince, otázky stability štátu, v ktorom tieto menšiny žijú. Dámy a páni, vzhľadom na skúsenosti západnej Európy dovolím si však navrhnúť, aby sme akceptovali tento dokument s jednou všeobecnou výhradou, napriek tomu, že pán minister nás vyzval, aby sme ho akceptovali bez výhrady. A táto výhrada by znela, že budeme tento dokument a z neho odvodené právne predpisy vždy vzťahovať na občanov Slovenskej republiky. Nechcem to deklarovať takým spôsobom ako v Nemeckej republike, že sa to nevzťahuje na cudzincov. Slovenská republika musí brať predovšetkým do ochrany svojich štátnych občanov, pretože by sa nám v budúcnosti, keď budeme členmi Európskej únie a keď bude voľný pohyb pracovných síl, mohlo stať, že budeme zaplavení niekým iným. Z tohto dôvodu a aj v súvislosti s našimi vnútroštátnymi predpismi a zákonmi si vám dovoľujem odporučiť, aby sme súhlasili s ratifikáciou predloženého dokumentu s uvedenou výhradou. Dámy a páni, dovolím si vás nielen vyzvať, ale aj poprosiť, aby ste všetci podporili prijatie tohto dokumentu. Ďakujem. (Potlesk.)",Jozef Prokeš,SNS,1,1995-06-21,400
"Všetky výbory Národnej rady, ktorým bol tento návrh zákona pridelený, ho odporučili na schválenie v druhom a treťom čítaní. A musím naozaj zdôrazniť, že atmosféra vo výboroch bola mimoriadne konštruktívna. Vážené dámy a páni, tento návrh zákona o odškodňovaní osôb poškodených následnými trestnými činmi spájam s návrhom zákona, ktorý predkladá vláda v súvislosti s ochranou svedka. Ak prijmeme na tejto schôdzi Národnej rady obidva zákony, vytvoríme dôležitý systém podpory ľudí, na ktorých by nám najviac v trestnom systéme malo záležať. Musíme už konečne obrátiť filozofiu, že stredobodom pozornosti trestného systému je stále iba páchateľ. Stredobodom systému musí byť najmä poškodený, ako aj svedok, pretože bez pomoci týchto osôb nie je možné spolupracovať a lepšie bojovať s organizovaným zločinom. Návrh zákona, tak ako je predložený, vychádza rovnako ako vládny návrh zákona o ochrane svedka predovšetkým zo skúseností krajín Európskej únie v tejto oblasti. V stručnosti chcem povedať, aby neboli žiadne nedorozumenia, že návrh zákona nezakladá právny nárok, teda ten, kto bude žiadať o odškodnenie, nemá právny nárok na finančné prostriedky od štátu. Ďalej chcem povedať, že poškodený môže o odškodnenie žiadať len vtedy, ak nezískal zdroje od samotného páchateľa alebo napríklad z úrazového poistenia, teda ide o podporný systém odškodňovania obetí trestnej činnosti. Dôležitou črtou tohto návrhu je aj to, že sa týka iba násilných trestných činov, netýka sa teda nedbanlivostných trestných činov alebo majetkových trestných činov. Ďalej chcem povedať, že dosah návrhu, ak bude prijatý, na štátny rozpočet sa odhaduje asi na 6 7 miliónov korún ročne, čo je v porovnaní s inými krajinami veľmi zanedbateľné. Len pre ilustráciu uvediem, že v Anglicku v roku 1997 vyplatili ako štátnu kompenzáciu 850 mil. libier. Návrh zákona však v prípade schválenia bude znamenať začiatok podpory obetí trestnej činnosti, ktorá tu dnes zo strany štátu neexistuje. Ak porovnáme tento návrh s inými systémami, ktoré fungujú v krajinách Rady Európy alebo Európskej únie, ide naozaj o veľmi mierny, veľmi obmedzený prístup, ale je to ovplyvnené tým, že prostriedky štátneho rozpočtu naozaj neumožňujú byť veľkorysejší. Ak však návrh prijmeme, bude to dobrý začiatok v tom, na čom nám určite všetkým záleží. Aby nedošlo k určitým nedorozumeniam v súvislosti s časovou pôsobnosťou tohto zákona, bude predložený pozmeňujúci návrh v rozprave, na základe ktorého sa bude môcť o odškodnenie žiadať len vtedy, ak pôjde o trestné činy spáchané po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, teda nemôžeme ísť spätne, nemôžeme povedať, že niekto v roku 1990 alebo 1995 bol poškodený násilným trestným činom a teraz bude žiadať, čiže k spáchaniu trestného činu musí dôjsť po 1. januári 1999, aby osoba mohla prípadne žiadať o takéto odškodnenie. Návrh zákona vychádza, pokiaľ ide o európske normy, najmä z Európskeho dohovoru o kompenzácii obetí násilných trestných činov. Je to dohovor, ktorý bol prijatý v roku 1983, ale Slovensko tento dohovor zatiaľ ani nepodpísalo, ani neratifikovalo. Ale chcem vás jednoducho presvedčiť, vážené dámy a páni, že ak tento návrh zákona schválime, budeme už spĺňať kritériá, ktoré predpokladá európsky dohovor, a bez problému sa môžeme k tomuto európskemu dohovoru prihlásiť. Vážené dámy a páni, toľko k návrhu samotného zákona. Opakujem, je to podporný systém, nenárokovateľný, obmedzený len na násilné trestné činy. Prosím vás, tak ako v prvom čítaní, tak ako prebiehalo rokovanie vo výboroch Národnej rady, o konštruktívny prístup k tomuto návrhu, aby sme spoločne so svedkami vytvorili efektívny systém podpory tých, na ktorých by nám malo najviac záležať. Ďakujem pekne.",Róbert Fico,SV,1,1998-07-02,557
"Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, poďme, prosím vás, naspäť k politike. O čo tu ide? Politika je o tom, že dokážeme ľuďom na základe dôveryhodného vystupovania a konzistentného prezentovania hodnôt a postojov odprezentovať víziu, že niečo vieme spraviť lepšie. A teraz sa pozrime, prosím vás, na to, že čo sa stalo od momentu, keď táto vláda prišla k moci. Deti, ktoré nastúpili s touto vládou do prvého ročníka, ako majú kvalitnejšie vzdelávanie? Nijak! Nula! Nič! Národný program máme schválený a jeho realizácia sa necháva na ďalšiu vládu, v ktorej, dúfam, budeme sedieť my, lebo vy ste šlunti a neviete to robiť. (Reakcia z pléna.) Len si počkaj. To, o čo tu teraz ide, je, že tá výmena jednoducho nesplnila svoj účel. A ja, samozrejme, verím, že napríklad kolegovia v SMER-e sú radi, že aspoň na chvíľku sa rozpráva o niečom inom ako o ich zlyhávajúcom predsedovi, to beriem, ale tá zástupná téma je takisto dôležitá. A to je, že vzdelávací systém, ktorý na Slovensku máme a ktorý má v rámci kompetencií na starosti pani Lubyová, zlyháva, a nie, jednoducho nezabezpečuje vzdelávanie, ktoré by patrilo do 21. storočia. A ešte aj tú jednu vec, ktorú tam mala prísť podporiť a opraviť a spraviť správne, tak nezvládla. To, čo minister Plavčan zvrzal, mala prísť pani Lubyová opraviť. A to sa nestalo. Preto tu dneska sedíme, a preto dneska odvolávame ministerku Lubyovú, že ona tam nemala ísť vyriešiť SAV-ku, to malo byť automatické. Zvrzala. Nemala tam prísť prepísať Učiace sa Slovensko, to malo byť automatické, že sa bude realizovať. Nie, museli sme si spraviť novú stratégiu a nič sa z nej nerealizuje. Nemala tam prísť rozvrátiť ďalšie organizácie, ktoré to ministerstvo spravuje. Mala aspoň niektorú z nich postaviť na nohy. Dobre, good path, podaril sa jeden bod. Nestačí. To, kvôli čomu tu dnes sme, je, že v oblasti vzdelávania jednoducho táto vláda neplní svoje programové vyhlásenie vlády, že nebudeme mať inkluzívne školstvo na konci tohto volebného obdobia, že sa k nemu ani len nepriblížime, že nemáme systémové opatrenia, na základe ktorých by sa deti vzdelávali v slovenských školách lepšie, že stále máme systém Márie Terézie presne takisto ako pred sto rokmi, a že tá evolúcia vzdelávania, ktorú započal tuto ctihodný pán Paška, nás vedie do pekiel. Reálne nič nespravilo na ministerstve školstva toľko zla ako ministri za SNS. A ministerky. Vy hovoríte evolúcia tomu, že dodnes nemáme učebnice pre tú tzv. kurikulárnu zmenu, ktorú tam zaviedol váš kolega Mikolaj? To je úspech, že sme sa dostali od jeho čias na 70 %? Si robíte prdel? Vy ste povedali dneska v rozprave, že veď to je úspech, na začiatku, keď prišla pani ministerka, tak bolo pokryté 30 % a teraz máme 70. No nehnevajte sa, zmenu ISCED zaviedol minister Mikolaj, keď ja som ešte na tých školách učil, keď som si prefocoval z jednej hodiny na druhú texty o Cyrilovi a Metodovi, lebo som nemal učebnicu, ktorú by som deckám dal do rúk, a to, že rovnakí ľudia, ako som ja vtedy učil, stále učia a z hodiny na hodinu si musia texty z dejepisu, zo slovenčiny, z kadečoho sťahovať z internetu, lebo učebnicu nemajú, je váš problém, vašich ministrov a ministríň, ktoré tam sedeli. Preto dnes odvolávame Martinu Lubyovú, lebo ešte aj tie veci, ktoré mohla spraviť dobre, dobre neurobila. Keď sa pozrieme na to, o čom sa reálne rozprávame, keď sa pozrieme na tie hodnotenia, tam nejde o individuálne pochybenia, tam ide o systémovo zlé nastavenie. Keď máte víťazov hodnotenia, ktorým na konci chýbajú 3 body, tak kde sa tam má zmestiť nejaká, nejaká iná firma? Keď väčšina hodnotiteľov dá plný počet bodov, keď dá samé jednotky, tak tam kde je priestor na vyhodnotenie na nejakej škále, kto sa tam má zmestiť? Pozrite si hodnotenia medzinárodných agentúr, ktoré posudzujú podobné veci. Kde sa tam stane, že víťazi majú plný počet bodov? Takmer nikde. Kde sa stane, že stoslovný kus textu dvoch hodnotiteľov jeden v slovenčine a jeden v češtine sú stopercentne totožné bez toho, aby boli vylúčení z procesu? Kde? Toto je ten problém, dámy a páni, že to, čo sa tu nazýva individuálnymi zlyhaniami pár jednotlivcov, je jednoducho systémové zlyhanie! A ja úplne beriem, že pani ministerka má zrejme talent, čo sa týka vyjednávania v Bruseli. Ja jej to neberiem. Akceptujem, že veci, ktoré možno iný minister by nedal, vďaka svojim známostiam a šikovnosti dokázala vylobovať a presadiť, že sa dajú urýchliť niektoré procesy. Nech sa páči! Ale v tých urýchlených procesoch znovu prišlo k tak významným zlyhaniam, že dámy a páni zo Slovenska sa na úrovni platieb do inovácií a vedy voči Európskej únii stal čistý platiteľ. Do tejto situácie sme sa dostávali, dostali. My Európskej únii platíme viac peňazí, ako z nej dokážeme na vedu a výskum dostať. To nie je ani hrdé, ani slušné, ani národné, to neni nič, to je proste blbosť, to sa nemalo stať. A progresívne to neni už tobôž. Ja nemám vôbec ilúziu o tom, že dneska niečo vyriešime. Vzadu, predpokladám, že v motúze, ktorý má predsedajúci pred sebou napísaný na papieri, už je napísané, že Národná rada neodvolala pani ministerku. Pán Bugár? (Rečník sa obrátil k predsedajúcemu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)Bugár, Béla, podpredseda NR SR 95. Musím sa pozrieť. Sú tu alternatívy.Poliačik, Martin, poslanec NR SR 96. Á, a jasné! Idem sa pozrieť na to. A dneska to tak skončí. Pani ministerka tam ostane a nakoniec z nej bude jedna z tých ministeriek a ministrov, ktoré si o dva roky už nikto nebude pamätať, lebo nebude mať nič za sebou, vďaka čomu by sme si zapamätali toho ďalšieho jedného ministra či ministerku školstva, ktoré na tom ministerstve bol. Ale je pravda, že deti, ktoré nastúpili s touto vládou do prvých ročníkov, budú mať za sebou prvý stupeň základného vzdelania, že mnohé z nich, ktoré majú špeciálne potreby, mohli byť pripravené na život lepšie, že úroveň kritického myslenia a zorientovania sa vo svete mohla byť vyššia, a na základe toho, že to tak nie je, že ministerstvo zlyháva a že nedokáže obhájiť ani základné hodnoty akademickej pôdy, ako bolo napríklad prisúdenie sfalšovanej práce alebo, alebo teda plagiátu Andrejovi Dankovi na základe toho, že samotné vedecké kapacity, či už zo SAV-ky, alebo z jednotlivých univerzít, nedôverujú tejto ministerke, že dokáže niečo spraviť, budem hlasovať za jej odvolanie. Ďakujem veľmi pekne.",Martin Poliačik,SAS,7,2019-02-18,1048
"Ďakujem pekne. Ja som neplánoval sa zapájať, ale prekvapilo ma, ako tu bez hanby počas týchto posledných dní už od piatka v podstate vystupovali poslanci SMER-u a SMEROHLAS-u, ako napr. pán Blaha, Pellegrini, Tomáš alebo aj ďalšie kádre a hovorili o dopadoch ekonomickej krízy a jej zvládaní. A človek by si až myslel, že keby tu nebola vláda Igora Matoviča alebo Eda Hegera, tak napriek pandémii zažívame raj. My už ale vieme, ako táto partaj dokáže zvládať nielen krízu, ale aj dobré časy, a niekedy je dobré pripomenúť si, ako to teda vyzeralo. V roku 2008 malo Slovensko deficit okolo 2 % HDP a blížila sa hospodárska kríza. Strana SMER a najmä jej predseda Robert Fico zjavne absolútne netušili, čo sa deje. Predseda SMER-u hovoril o výbornej ekonomike, rekordne nízkom deficite, citujúc vyjadrenia z HN klubu, vôbec sa nenapĺňajú slová o tom, že desaťtisíce pracovných miest sú ohrozené, a jeho poslanci takto koncom roka schválili rozpočet, ktorý počítal s deficitom okolo 2 %. Realita v roku 2009: 7 % deficit. To ste sa teda, kolegovia zo súčasnej opozície, teda prerátali. Začiatkom roka 2009 vám to ale celé padlo na hlavu. Druhá vláda Roberta Fica ostala stáť obarená a ľuďom núkala tak maximálne vymeniť si starého favorita za nejakú zľavnenú fabiu prostredníctvom šrotovného. Taký je fakt. Dopad na ľudí bol fatálny. Koncom roka 2008 začala nezamestnanosť výrazne stúpať, a to dvojnásobne rýchlejšie ako v Európskej únii. Za pár mesiacov, od októbra 2008 do januára 2010 sa nezamestnanosť zvýšila o viac ako 5 % (Ruch v sále a zaznievanie gongu). Zo 7,5 % na takmer 13. Som mladý človek, ale pamätám si, ako to vyzeralo v mestách. Zatvárali sa prevádzky, podnikatelia vracali živnosti. Centrá miest sa pomaly vyľudňovali, nebolo čo míňať. Začiatkom roka 2010 bolo bez práce vyše 350-tisíc ľudí. Medziročne ostalo bez práce viac ako 100-tisíc ľudí. A ja sa pýtam, kde súdruhovia zo SMER-u urobili chybu? V priepasti z... v priepasti 7 % deficitu ste Slovensko márne ťahali nasledujúcich 10 rokov, pričom nikdy sa vám nepodarilo hospodáriť vyrovnane napriek tomu, že ste to ľuďom dookola sľubovali a ekonomický rast či výber daní vám to doslova ponúkal. Radšej ste plnili vačky sebe a svojim kamarátom a vyzerá to tak, že nielen vlastným oligarchom cez štátne zákazky, ale ako sa ukazuje, tak prostredníctvom zločineckej skupiny. Zatiaľ čo druhá Ficova vláda investovala do dopadov hospodárskej krízy asi 1,4 % HDP, táto vláda podporila ekonomiku 6 % HDP. Áno, ľudia si zaslúžia poznať pravdu a aj súčasné zvládanie pandémie sa deje za cenu zadlžovania krajiny. Žiaľ, je to tak. Deficit Slovenska sa prepadne približne o 5-6 %, teda podobne ako počas poslednej hospodárskej krízy. Nezamestnanosť sa šplhá na takmer 8 %, čo je o necelé 3 % viac ako pred rokom. Na úradoch práce je 218-tisíc ľudí, takže počet nezamestnaných narástol o 76-tisíc. Porovnajme si to v absolútnych číslach. Je to oproti kríze z roku 2009 o tretinu menej nezamestnaných napriek tomu, že táto pandémia je najväčšia v novodobej histórii Slovenska. Na záver sa teda patrí dodať iba toľko, nech si to každý porovná, čo je zložitejšie, a toto je podľa mňa aj pomerne podstatná vec, či zvládať čisto hospodársku krízu, pripraviť niekoľko stimulov s ministrami, ktorých máte v úrade už siedmy alebo ôsmy rok, lebo v roku 2009 bol SMER vo vláde už siedmy rok, alebo zvládať pandémiu, ktorá prináša okrem ťažkých zdravotných dopadov aj hospodársku krízu. Táto vláda musela od prvého dňa svojho nástupu manažovať zdravotníctvo, hranice, rozbité karanténne centrá, nemocnice, zaznelo tu niekoľkokrát, sklady civilnej ochrany a v celej štátnej správe, najmä vo vysokých pozíciách kopa vašich ľudí pripravená kedykoľvek hodiť poleno pod nohy, aby sa akékoľvek opatrenie vlády, aby nezafungovalo a nezabralo. Všetka česť všetkým ľuďom, ktorí sú vo všetkých úradoch a štátnych inštitúciách apolitickí, ale, žiaľ, medzi tými státisícmi alebo desaťtisícmi ľudí je kopa vašich ľudí, ktorí dostali jasné inštrukcie, aby jednoducho blokovali snahu vlády zvládať pandémiu a aby sa snažili akokoľvek jednoducho zablokovať veci tak, ako nefu... aby nefungovali. Urobili sa aj chyby, ale v tejto chvíli, keď je pandémia na ústupe, je dôležité sústrediť sa na plán. Plán tejto vlády, programové vyhlásenie, o ktorom tu rokujeme, ktorého hlavným cieľom je boj proti korupcii a plán obnovy Slovenska, teda ktorým zmeníme Slovensko k lepšiemu. Ďakujem pekne.",Kristián Čekovský,OLANO,8,2021-05-03,708
"Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán minister, možno len súhlasiť s touto optikou tejto správy, že skutočne štátne orgány sa zamýšľajú ako ďalej s prejavmi. Je to moderné, vstúpili sme do Európskej únie, prechádza rôzna kultúra, osobitne na mládež. Mám len jednu poznámku, lebo i v tlači, ale aj v rečiach niektorých politikov sa objavuje, že aj niektoré politické strany sú extrémistické. Chcem kategoricky povedať, ten, kto chce spájať KSS s extrémizmom, je na veľkom omyle. Ak prejavujeme nespokojnosť v oblasti sociálnej a ak to má byť extrémizmus, tak prosím. Ale chcem povedať jednu vec, že sme proti všetkým násilnostiam, ktoré sa spáchajú alebo i budú páchať, budeme zásadne za to, aby slovenská spoločnosť sa demokratickými spôsobmi rozvíjala. A spájať KSS s tým v budúcnosti tvrdo odmietame. Boj za chleba nie je extrémizmom. Myslím si, že v tejto správe to nie je tak ani, ako sme politické subjekty. Ja len chcem pri tejto príležitosti upozorniť i verejnosť, i novinárov, ktorí by v budúcnosti chceli takýto pojem vo vzťahu k politickým stranám používať. Ďakujem.",Jozef Ševc,KSS,3,2006-02-03,173
"Ďakujem všetkým za ich faktické pripomienky. Ja by som reagoval postupne. Pán poslanec Beblavý, prečítajte si Prístupovú zmluvu do Európskej únie, kde je podmienkou vytvorenie vyšších územných celkov. Pozrite si to. A potom nebudete môcť povedať také niečo, že budú zrušené samosprávne kraje. To je neznalosť z vašej strany. Pán poslanec Šebej, podľa vašej logiky by znamenalo to, že v podstate 50 % z daní fyzických osôb, ktoré sa vyberú v Bratislavskom kraji, by malo aj ostať v Bratislavskom kraji pre obce a mestá a zvyšné obce a mestá po celom Slovensku by nemali dostať nič alebo, presnejšie, by mali nedostať z toho podielu. Takto to nefunguje, pán poslanec, pretože daň z fyzických osôb (podielová daň) má úplne iný charakter ako daň z motorových vozidiel. A to je ten obrovský rozdiel. Pán poslanec Hraško, ak ste tomu nerozumeli, tak ťažko vám to budem vysvetľovať, pretože vy kritizujete, čo je tu teraz, vy kritizujete aj to, čo bude po tomto zákone, ale nedávate žiaden návrh, ako by sa to malo vyriešiť. A to je rozdiel medzi nami a vami. Rovnako ste hovorili, že je to zle nastavené. Nuž ešte raz si to pozrite a tým odpovedám aj pani poslankyni Mezenskej. Pani poslankyňa, pán poslanec, okrem Banskobystrického samosprávneho kraja vo všetkých ostatných krajoch budú platiť nižšiu daň z motorových vozidiel. O akých dopadoch na živnostníkov hovoríte, pani poslankyňa? Budú všade platiť nižšiu tú daň. A to je podľa mňa zámerom tohto zákona, aby sa to zjednotilo, aby sa nastavili pravidlá, ktoré budú pre nich jednoduchšie, transparentnejšie. A ešte raz podotýkam, táto daň jednoducho nebola dobre vybraná pre financovanie samosprávnych krajov. To si treba uvedomiť v plnej miere. Ďakujem. (Potlesk.)",Juraj Blanár,SMER,6,2014-09-16,277
"Bod číslo 4 návrhu zákona sa prečísluje na bod 28. Za bod 28 sa vkladá bod číslo 29, ktorý znie: V § 138 odsek 18 sa vypúšťajú slová „povinne nemocensky poistenej a“. Body číslo 5, 6, 7 návrhu zákona sa prečíslujú na 30, 31, 32. 33. Za § 138 sa vkladá § 138a, ktorý vrátane nadpisu znie: „§ 138a Odpočítateľná položka z vymeriavacieho základu (1) Vymeriavací základ vypočítaný podľa § 138 ods. 1 až 19 a 23 a 24 sa na účely výpočtu poistného znižuje o sumu 35 eur za kalendárny mesiac. (2) Zníženie vymeriavacieho základu podľa odseku 1 sa nevzťahuje na zamestnancov a zamestnávateľov, ktorým štát poskytuje príspevok na podporu udržania zamestnanosti podľa osobitného predpisu. (3) Zníženie vymeriavacieho základu podľa odseku 1 nemá vplyv na výšku nároku na vyplácané dávky zo sociálneho poistenia.“ 27. V § 139 odsek 2 sa vypúšťajú slová „povinne nemocensky poistenej a“. 28. V § 140 odsek 1 sa vypúšťajú slová „povinne nemocensky poistená a“. 29. V § 140 odsek 3 sa vypúšťajú slová „nemocensky poistená a povinne“. 30. V § 142 odsek 4 sa vypúšťajú slová „povinne nemocensky poistenej a“. 31. Za § 294a sa vkladá § 294b, ktorý znie: „§ 249b Ustanovenie § 138a stráca účinnosť 31. decembra 2010.“ Článok II: „Tento zákon nadobúda účinnosť od 1. apríla 2009“, ale to bolo pripravené ešte, áno, na skrátené, keďže je v skrátenom, tak to platí. Čiže článok II: „Tento zákon nadobúda účinnosť od 1. apríla 2009.“ Ešte by som chcel, to je znenie toho pozmeňujúceho návrhu. Ešte by som chcel povedať, aké sú rozpočtové dôsledky takto navrhovaného zníženia odvodov, aby som urobil zadosť aj tomu, pretože tento návrh znamená zníženie príjmov Sociálnej poisťovne podľa nášho odhadu 9,6 mld. korún, čo je čiastka značná, ale znamená aj to, že práve v tomto objeme by sa uľahčilo a znížilo odvodové zaťaženie najmä pre živnostníkov, ale nielen pre nich, aj pre všetkých zamestnancov a zamestnávateľov. Čo sa týka krytia týchto rozpočtových dôsledkov tohto návrhu, vidíme možné krytie v znížení stále pokračujúceho obrovského plytvania s verejnými zdrojmi. Na ilustráciu v oblasti, kde je možné ušetriť verejné zdroje, chcem uviesť nasledovné: - Je to celkom určite zvýšené omnoho vyššie čerpanie európskych fondov, ako je dnešné použitie, a teda ušetrenie tých peňazí, ktoré by mohli byť nahradené nie konkrétne v Sociálnej poisťovni, ale v iných oblastiach verejných financií. Zmena alebo použitie európskych fondov na financovanie tých vecí, ktoré sú financované z iných verejných výdavkov. - Je to celkom určite zrušenie nezmyselných tendrov, na ktorých štát prichádza o miliardy korún, napríklad tender na diaľničné mýto alebo predraženého projektu, PPP projektu rýchlostnej komunikácie R 1. - Celkom určite sú to zbytočne vyhodené peniaze na nezmyselný projekt širokorozchodnej trate, na ktorý vláda už vyčlenila peniaze na jeho projektovú prípravu. - Celkom určite je možné odložiť alebo zrušiť investičné nákupy a výdavky, ktoré nie sú nevyhnutné, ktoré nepomáhajú zlepšovať konkurencieschopnosť krajiny a nepomáhajú zvyšovať tvorbu pracovných miest ani neprispievajú k zmenšovaniu regionálnych rozdielov. Je to napríklad neúmerne a nezmyselne navýšená investícia rekonštrukcie Bratislavského hradu. Je to napríklad nákup nových vojenských lietadiel, nákup áut pre ministerstvá a tak ďalej atď. - Je to celkom určite aj novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorá by, ak by bola schválená, ak by boli schválené tie zmeny, ktoré opakovane už vyše roka navrhuje kolegyňa poslankyňa Žitňanská, umožnili by znížiť verejné výdavky v rozsahu miliárd až desiatok miliárd korún. Preto sme presvedčení, že tieto rozpočtové dôsledky vo výške zhruba do desiatich miliárd korún, ktoré vyplývajú z tohto zníženia odvodov, by pri zmene spôsobu práce vlády pri narábaní s verejnými zdrojmi a pri väčších úspornejšom a zodpovednejšom nakladaní s týmito zdrojmi, že by nebolo problémom rozpočtové dôsledky tohto návrhu riešiť. Ďakujem za pozornosť.",Ivan Mikloš,SDKU,4,2009-03-11,612
"Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážené dámy a páni, na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide o transpozičný zákon, ktorým sa vykonáva transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady z 3. apríla 2014 o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach a smernica Európskeho parlamentu a Rady z 9. marca 2016 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní. Vo vzťahu k tejto druhej smernici ide vlastne len o úpravu už obsiahnutú v právnom poriadku, a preto sa transpozícia týka iba doplnením transpozičnej prílohy. Obsahom návrhu zákona je najmä rozsah použitia európskeho vyšetrovacieho príkazu, ustanovenie príslušnosti orgánov Slovenskej republiky a postup orgánov Slovenskej republiky pri vydávaní a výkone európskeho vyšetrovacieho príkazu. Vo svojej štvrtej časti sa navrhovaná právna úprava osobitne zameriava na vybrané vyšetrovacie úkony. Ja myslím, že na úvod stačí na predstavenie právnej úpravy. Tiež sa chcem vyjadriť k spoločnej správe, ktorá obsahuje pozmeňovacie návrhy, ktoré vzišli z diskusií výborov, a s týmito sa ako predkladateľ stotožňujem. Ďakujem.",Lucia Žitňanská,MOST_HID,7,2017-09-06,181
"Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, hlavným cieľom návrhu zákona je spresnenie definície jednotlivých tabakových výrobkov z dôvodu ich jednoznačného zaradenia a následne spravodlivejšieho zdaňovania spotrebnou daňou z tabakových výrobkov. Ďalej je cieľom nahradiť koncepciu najpredávanejšej cenovej kategórie cigariet, koncepciou váženej priemernej ceny cigariet ako referenčnej hodnoty pre minimálnu spotrebnú daň z cigariet v členských krajinách Európskej únie a tiež postupne zvýšiť sadzbu spotrebnej dane z cigariet do roku 2014 v dvoch krokoch, a to zvýšením sadzieb s účinnosťou od 1. februára 2011 do 28. februára 2013 a zvýšením sadzieb s účinnosťou od 1. marca 2013 tak, aby boli zabezpečené minimálne sadzby stanovené v Európskej únii. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet, pričom v roku 2011 sa predpokladá dodatočný príjem do štátneho rozpočtu vo výške 15,9 mil. eur. V roku 2012 21,2 mil. eur, v roku 2013 42,1 mil. eur a v roku 2014 vo výške 53,9 mil. eur. Návrh zákona bol schválený na rokovaní vlády dňa 22. septembra 2010 a účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2011. Ďakujem pekne.",Ivan Mikloš,SDKU,5,2010-12-01,179
"Ďakujem pekne za slovo. Predkladám veľmi krátku novelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorá, s tým, že vlastne veľká novela sa ešte len pripravuje a bude platiť neskôr, tak táto novela zákona, ktorá, ktorej cieľom je upraviť v niektorej, v jednej oblasti súčasné pravidlá na úroveň smernice z Európskej únie. Súčasná slovenská právna úprava je v niektorých aspektoch prísnejšia a to aj v oblastiach postupov subjektov, ktorých zákazky sú spolufinancované z viac ako 50 % verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom. V súčasnosti tieto subjekty musia zabezpečiť obstaranie služieb v oblasti výskumu a vývoja prísnejšími postupmi podľa zákona o verejnom obstarávaní. Cieľom novely je odstránenie národného goldplatingu a zosúladenie národnej úpravy s európskou v oblasti služieb zameraných na výskum a vývoj. Úprava má veľký potenciál zjednodušiť najmä implementáciu projektov a zabezpečiť efektívne a včasné využitie finančných prostriedkov poskytnutých Slovenskej republike z európskych štrukturálnych a investičných fondov na podporu inovácií, rozvojov regiónov a znižovanie regionálnych rozdielov. Osobitne je takéto zosúladenie vhodné najmä v prípade podpory výskumno-vývojových projektov, ktoré boli vyhodnotené ako vysoko kvalitné v rámci komunitárnych nástrojov podpory Európskej únie. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi aj nálezmi Ústavného súdu. Takže toľko na úvod. Keby boli otázky v rozprave, som pripravená. Ďakujem pekne.",Anna Zemanová,SAS,8,2021-01-29,203
"Ďakujem pekne. Pán Beblavý, oceňujem váš prejav a s viacerými argumentami sa aj stotožňujem, len nerozumiem jednej veci, respektíve myslím si, že si protirečíte. Na jednej strane vravíte, európsky superštát by nebol najlepšie riešenie, no, a teda, že nie ste za to preto, lebo prosperitu si vieme zabezpečiť len my, ale zároveň sme na najlepšej ceste do európskeho superštátu. Či už fiskálna zmluva, kde úplne potichu sa dostal článok č. 11, ktorý vraví o tom, že reformy, hospodárske reformy musíme konzultovať s Bruselom, alebo tento euroval, ktorý vlastne, ako som to v mojom prejave hovoril, kde budú rozhodovať ľudia nie zo Slovenska. Niekde inde, v Luxemburgu. Sám vravíte, že musíme sa zmieriť s tým, že na niektoré rozhodnutia stačí len 85 percent. Čiže na jednej strane nechcete superštát, na druhej strane idete podporiť krok, ktorý nás k tomuto superštátu významne bližšie, významne priblíži. Argumentujete, že nie sme Veľká Británia a Švédsko. Ale čo také Česko? V Česku prečo si mohli dovoliť odmietnuť nejaké veci? Myslíte si, že oni sú horší Európania ako my? Alebo majú len to šťastie, že nemajú euro, a preto si môžu možno dovoliť robiť rozumnejšie rozhodnutia? No a na záver by som chcel povedať, že vašu argumentáciu, že odmietnutie trvalého eurovalu znamená vystúpenie z eurozóny, vnímam ako nekorektnú, lebo toto jednoducho nie je pravda. Pokiaľ teda takto ste to naozaj povedali, tak toto určite pravda nie je. My sme odmietli prvú pôžičku Grécku, žiadna panika nedošla, nič sa nestalo, iba sme ušetrili 800 mil. eur. A presne toto by sme mali spraviť teraz, lebo my strkáme hlavu do slučky. Vy poviete, no, sú tam síce riziká, ale ja som Európan, len tie riziká sú tak šialene veľké, že opatrnosť vraví. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)",Richard Sulík,SAS,6,2012-06-21,287
"Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážená Národná rada, 20. storočie, s ktorým sme sa pred 31 dňami rozlúčili, malo mnoho prívlastkov a jedným z nich bol aj prívlastok, že to bolo storočie chémie. Bolo urobené veľké množstvo objavov, ktoré doniesli na svet veľké množstvo chemických látok a prípravkov, ktoré vlastne mali uľahčiť život obyvateľom tejto planéty. Časom sa však ukázalo, že mnohé objavy a hlavne mnohé predsavzatia alebo predpoklady o ich výraznom príspevku k zlepšeniu života ľudí, zlepšeniu životného prostredia nie sú celkom reálne, dalo by sa povedať, že nám priniesli mnohé poznatky, ktoré skôr znepríjemňovali človeku život. Určite to bolo aj preto, že nebol dostatok laboratórií, ktoré by dokázali otestovať vplyv a pôsobenie týchto látok. Ako príklad by som mohol uviesť používanie známeho prípravku DDT, ktorý na jednej strane mal vyhubiť mandelinky na zemiakoch, ale zasa na druhej strane sa nám začal hromadiť v kostiach živočíchov, ale koniec koncov aj človeka, ľudí, áno, pán profesor, a skutočne nám spôsobuje veľké problémy dodnes, pretože je to látka, ktorá v kostiach, v kostnej hmote zostáva. Ďalší príklad sú freóny. Skutočne dosiahli obrovské použitie. Uľahčili život hlavne našim dámam, ale aj v rôznych priemyselných odvetviach, ale už dnes budeme pykať za to obrovské pôsobenie a za to obrovské množstvo freónov, ktoré sa nám dostalo do ozónovej vrstvy Zeme a začalo ju výrazne poškodzovať. Takýchto príkladov by sa dalo uviesť skutočne veľa. Dovoľte mi, aby som ešte uviedol otázku bifenylov, ktoré takisto dosiahli veľmi široké využitie hlavne v petrochémii a v energetike najmä vďaka vynikajúcim vlastnostiam fyzikálnym a chemickým, ale ktoré sa dostali, dalo by sa povedať, prakticky vďaka nezničiteľnosti alebo neodbúrateľnosti do životného prostredia a dnes už vieme, že bifenyly môžu výrazne poškodzovať zdravie ľudí. Najlepší príklad boli výskyty mŕtvo narodených detí alebo detí postihnutých deformáciami, tzv. potterov syndróm, a môžeme povedať, že neboli poškodené len Michalovce alebo okres Michalovce, ale aj viaceré okresy, okres Prešov a mnohé iné územia na Slovensku. Samozrejme, že časom, po získaní poznatkov, sa k týmto chemickým látkam a prípravkom pristupuje ináč, dalo by sa povedať, zodpovednejšie. Môžem uviesť svoj vlastný poznatok z roku 1992, keď ministerstvo životného prostredia vyhodnocovalo inventarizáciu chemických látok a prípravkov. Napriek tomu, že sme dostali pomerne málo informácií, boli sme priam zdesení z toho, že v obehu, v používaní v bežnom živote na Slovensku je veľké množstvo chemických látok, ktoré boli známe len pod obchodným označením, nič viac. Žiadne údaje o chemickom zložení, žiadne údaje o vplyve na živé organizmy, na človeka a, samozrejme, ani o vplyvoch na životné prostredie. A to bol vlastne impulz, na základe ktorého sa zrodila veľmi dobrá spolupráca troch rezortov: rezortu hospodárstva, rezortu životného prostredia a rezortu zdravotníctva. Na prvý pohľad sa síce môže zdať, že vypracovanie tohto návrhu trvalo trošku dlho, ale viem, že sa vypracúval ešte návrh zásad zákona, ale ak by som trošku predbehol udalosti, môžem povedať, že návrh zákona je na vysokej, povedal by som, až na veľmi vysokej odbornej úrovni a predpokladám, že k nemu budú predložené len nejaké formálne pripomienky, ktoré, samozrejme, návrh tohto zákona môžu len zlepšiť. V každom prípade treba privítať zriadenie Centra pre chemické látky a chemické prípravky a možno treba vítať aj jeho zriadenie v Ústave preventívnej a klinickej medicíny v Bratislave. Diskutovalo sa dosť dlho o tom, či táto inštitúcia má oprávnenia. Dovolím si tvrdiť, že má a vysoké a bolo by veľmi zlé, keby sa Ústav preventívnej a klinickej medicíny rušil, ale skôr naopak, mal by sa doplňovať a využiť poznatky, ktoré odborní pracovníci v tomto ústave majú. Nedávno sme mali možnosť oboznámiť sa s výsledkami pani doc. Mitrovej, ktorá vlastne predbehla udalosti a má veľmi dôležité údaje k tzv. chorobe šialených kráv. Môžem povedať, že tam poznám viacerých pracovníkov, ktorí skutočne sú zábezpekou toho, že s chemickými látkami a s chemickými prípravkami sa na Slovensku bude pracovať odborne. Určite treba uvítať, že toto centrum bude inventarizovať chemické látky, preberať a posudzovať oznámenia o nových chemických látkach, bude posudzovať a hodnotiť riziká pre život a zdravie ľudí a životné prostredie existujúcich chemických látok, ale aj nových chemických látok, ktoré sa budú uvádzať na trh. Je veľmi dôležité, že sa zabezpečia zoznamy existujúcich chemických komerčných látok a takisto, že sa budú vyhotovovať zoznamy nových chemických látok, ktoré sa budú uvádzať na trh, ale ktoré sa budú musieť podrobiť zložitým testom a zložitým skúškam. Je veľmi dôležité aj to, že podnikatelia, ktorí tieto látky budú uvádzať na trh, budú musieť mať stanovisko z centra pre chemické látky a prípravky a až na základe tohto stanovisko, na základe otestovania a vlastne hodnotenia, že táto látka je vhodná a nie je nebezpečná ani pre životné prostredie, ani pre zdravie ľudí, sa bude sa môcť používať. Zdôrazňoval som alebo už som povedal, že tento zákon alebo návrh zákona je skutočne vypracovaný na veľmi vysokej odbornej úrovni. Treba povedať aj to, že často pri rokovaniach s odborníkmi z Európskej únie sa títo informovali, kedy tento návrh bude predložený. Určite boli to otázky kladené právom, pretože v rámci Európskej únie obchoduje aj Slovensko a, samozrejme, len vtedy bude vedieť presadiť nielen svoje chemické výrobky, ale, samozrejme, aj potraviny a iné komodity, o ktorých nebudeme musieť osobitne presviedčať, že sú zdravé. Ale určite sa bude dať zabrániť tomu, aby napríklad na slovenský trh boli uvádzané či potravinárske výrobky, alebo napríklad aj hračky pre deti, tak ako sa to objavilo pred Vianocami minulý rok, že obsahujú látky, ktoré môžu zdravie poškodiť. Problematika chemických látok a chemických prípravkov patrí medzi priority krajín Európskej únie a takisto patrí aj medzi priority pristupujúcich krajín, preto skutočne je najvyšší čas, že tento zákon bude prijatý aj na Slovensku. Je tam uvedené množstvo údajov, ktoré sa budú požadovať. Mne tam tak trošku chýba, že sa nepožaduje údaj, síce o tom sa hovorí, že v karte bezpečnostných údajov bude spôsob likvidácie týchto látok. To je veľmi dôležité, musíme si uvedomiť, že mnohé chemické látky a prípravky sa používajú v bežnom živote, nielen v kozmetike alebo v bežnej hygiene, ale používajú sa napríklad v záhradkárstve a nemôžem povedať, že by sa s týmito látkami narábalo opatrne, často sú voľne dostupné deťom a v mnohých prípadoch už spôsobili prinajmenšom zdravotné problémy. No a už vzhľadom na to, že by sme si mali naozaj dávať veľký pozor aj na životné prostredie, jeho ochranu, bolo by žiaduce, aby bolo uvedené, akým spôsobom tieto obaly, myslím tým rôzne fľaštičky, rôzne škatule, ktoré sú týmito chemikáliami naplnené, ako s nimi nakladať a kde ich dávať. Môžem na záver konštatovať, že osobne budem tento návrh vrele podporovať. Nezbadal som v našom klube, že by sa vyskytli nejaké vážnejšie pripomienky, teda je možné očakávať aj od klubu poslancov HZDS, že návrh tohto zákona podporí. Pán spravodajca hovoril, že má nejaké zdravotné problémy, dúfam, že to nie je z tohto návrhu zákona ako spravodajcu, pretože skutočne by som chcel zdôrazniť, je podľa môjho názoru spracovaný na vysokej odbornej úrovni a predpokladám, že bez problémov bude zaradený do druhého a tretieho čítania a bude schválený. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)",Jozef Zlocha,HZDS,2,2001-01-31,1159
"vlastníci sprivatizovaných podnikov. Vládny program je programom zmeny. Zmeny k lepšiemu, zmeny v prospech občanov. Zmeny štýlu politiky a vláda je pripravená túto zmenu realizovať. Náš poslanecký klub vyzýva k spolupráci všetkých poslancov, najmä však poslancov opozície. Vytvorme v parlamente také prostredie, aby sme umožnili vláde predložený program realizovať. Tento program sa zrodil ako prienik programov viacerých politických strán. Sme presvedčení, že je vyvážený, reálne prináša nádej, že Slovensko na prahu tretieho tisícročia bude stabilnou a dynamicky sa rozvíjajúcou krajinou, ktorá sa skoro začlení do rodiny slobodných demokratických a prosperujúcich krajín Európy. Vládny program sa môže stať práve tým impulzom, ktorý nás na novú cestu odštartuje. Preto sme presvedčení, že si zaslúži našu podporu a vláda, ktorá ho predkladá, si zaslúži dôveru slovenského parlamentu. Preto poslanci klubu Slovenskej demokratickej koalície budú hlasovať za prijatie tohto vládneho programu. Ďakujem. (Potlesk.)",Roman Kováč,SDK,2,1998-11-25,139
"Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, Slovenská národná strana svojím spôsobom a nieže len spôsobom, ale tvrdo je za to, aby bolo Slovensko zvrchované vo svojich daniach a daňovom systéme. Ale podporujem to sám osobne, ako už som tu bol aj spomínaný, ale táto deklarácia sa mi zdá svojím spôsobom populistická troška, a to z toho dôvodu, ako bolo povedané v dôvodovej správe, uvedené, že a) uvedená deklarácia nezasahuje do európskeho práva, b) je potreba súhlasu všetkých štátov na to, aby bola platná. Takže svojím spôsobom sa čudujem poslancom bývalej vládnej koalície aj v parlamente, aj vo vláde, že tento populistický návrh nepredložili zhruba pred 2 rokmi alebo 2,5 rokmi, pokiaľ boli ešte vo vláde a Slovensko bolo v Európskej únii. Ja si myslím, že vždy stačí hlas premiéra alebo niektorého z ministrov, ktorí budú na zasadaní, aby svojím spôsobom zabránili tomu, aby sa tento daňový systém nivelizoval a došlo k tomu, aby sme sa museli prispôsobovať silným európskym štátom, ako je Nemecko alebo Francúzsko, ktoré tu boli spomínané. Čiže svojím spôsobom môj názor je, že je to troška populistické zo strany KDH a ďalších členov parlamentu. Ďakujem.",Jozef Ďuračka,SNS,4,2006-10-24,189
"Vážený pán predseda, kolegyne a kolegovia, dovoľte mi niekoľko poznámok k návrhu zákona, ktorý práve prerokúvame. Všetci asi budeme súhlasiť s tým, že vstup či nevstup Slovenska do Severoatlantickej aliancie je dôležitý krok vo vývoji Slovenska. Podobne i referendum, o ktorom tu dnes hovoríme. Spôsob, akým sa tento návrh prezentoval, svedčí o tom, že tento krok nebol výsledkom serióznych politických úvah a analýz a že tak, ako to niektorí predrečníci hovorili, bol pripravený veľmi rýchle. Dokumentoval by som to na tom, že včera ráno sa konalo stretnutie členov zahraničného výboru s predsedníčkou nemeckého Bundestagu pani prof. Ritou Süssmuthovou. Jej prvá otázka na slovenských účastníkov stretnutia bola, ako to u vás vyzerá s referendom o vstupe do NATO. Predseda zahraničného výboru odpovedal, že referendum do NATO sa nebude konať v skorom čase, možno v septembri, a jedna kolegyňa, ktorá sedela veľa mňa, ešte dodala, že ak vôbec. Táto odpoveď bola pretlmočená pani predsedníčke. Ja vôbec nepochybujem o tom, že tí dvaja, ktorých som citoval, hovorili pravdu. Potom, keď sme prišli na obed do sály, videli sme, že na stole už bola rozdaná táto tlač. A keď som sa spytoval svojich kolegov, prosím vás, veď vy ste nesprávne informovali pani predsedníčku, tak ich odpovede boli svedectvom toho, že im to bolo trápne a nevedeli to normálne vysvetliť. Tým dokumentujem, že to naozaj bolo šité horúcou ihlou, a to nesvedčí o serióznej politickej príprave tejto veci. Ak už teda budeme vychádzať z toho, že referendum je najpriamejšia forma demokracie, tak k tomu mám niekoľko poznámok. Časovanie tohto referenda, tak ako sa vlastne navrhuje vieme už dnes, že zo summitu krajín NATO, ktorý sa bude konať v Madride 8. a 9. júla tohto roku, bude pozvaná jedna alebo viacero krajín na začatie rozhovorov o členstve v NATO tak, aby sa plnými členmi tejto organizácie stali v roku 1999, to znamená pri 50. výročí založenia aliancie. Takže konanie referenda v máji tohto roku, ako to vychádza podľa našich ústavných predpisov a zákonov, je skutočne mimo miesta a mimo času a nedáva to nijakú logiku. Ďalej k otázkam je tu pán Mikloško, chcel by som čiastočne odpovedať na jeho otázku, aby som pomohol spoločnému spravodajcovi, o aké jadrové zbrane na území Slovenska ide. O americké nejde. Ja to hneď vysvetlím prečo. Ide možno o ruské alebo nejaké zbrane nejakej inej jadrovej mocnosti. Ono ich veľa na svete nie je. Ja by som v tejto súvislosti chcel citovať jeden materiál, oficiálny materiál Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, ktorý bol rozdaný členom zahraničného výboru a ktorý hovorí o tejto otázke. V decembri sa v Bruseli konalo zasadnutie Severoatlantickej rady. To je orgán, ktorý pozostáva z ministrov zahraničných vecí členských krajín NATO. Prerokovali dôležité otázky. Jedna z nich bola aj o tej otázke, o ktorej hovoríme, citujem: """"""""Rozšírenie NATO nebude vyžadovať zmenu súčasnej jadrovej pozície aliancie. Krajiny NATO nemajú zámer, plán ani dôvod rozvinúť na území budúcich nových členov jadrové zbrane. Nevidia potrebu zmeniť jadrovú pozíciu a politiku NATO, ani nepredpokladajú, že by ju v budúcnosti bolo potrebné zmeniť."""""""" Ak toto ešte nie je dostatočne zrozumiteľné, odcitujem ďalšiu pasáž. O deň neskôr sa konalo stretnutie Severoatlantickej rady pre spoluprácu. Jej členmi sme aj my, bol tam náš minister zahraničných vecí pán Pavol Hamžík, ktorý na tomto zasadnutí aj vystúpil. Jedným zo záverov zasadnutia bolo, znovu citujem: """"""""Rozširovanie NATO (summit pozve jednu alebo viac krajín k rozhovorom o pristúpení k Washingtonskej zmluve s perspektívou plného členstva v roku 1999 atď.). NATO nemá záujem, neplánuje a nemá dôvod rozmiestniť jadrové zbrane na území budúcich nových členov a meniť tak svoju jadrovú politiku a nevidí ani potrebu urobiť tak v budúcnosti."""""""" Kolegyne a kolegovia, a my tu ideme dávať otázku: Ste za rozmiestnenie jadrových zbraní na území Slovenskej republiky? Ako to vysvetlíme našim zahraničným partnerom, ktorí sa dosť často spytujú, aká je vlastne politika súčasnej slovenskej vlády, čo má na mysli alebo akým spôsobom sa teda chce vyvíjať. Ja neviem, ako jasnejšie možno ešte dokumentovať rozhodnutie NATO o rozmiestnení jadrových zbraní, a my sa ideme spytovať našich ľudí, či sú za to, aby boli rozmiestnené jadrové zbrane. No, to sa dá vysvetliť iba dvojakým spôsobom buď predkladatelia absolútne nie sú informovaní o týchto otázkach, alebo, a to je oveľa horšie, to robia zámerne a tie dve ďalšie podotázky smerujú tak, aby to boli navádzacie otázky, aby aj prvá otázka bola zodpovedaná negatívne. A to už je potom perfídna politická hra, primitívna, podotýkam. (Potlesk.) K tej tretej otázke takisto: Ste za rozmiestnenie vojenských základní na území Slovenskej republiky? Akých vojenských základní? Niektoré vojenské základne tu máme, budeme ich likvidovať, alebo ako je to? Kolegyne a kolegovia, som si plne vedomý reality slovenského parlamentu. Viem, že čím dlhšie tu budem predvádzať argumenty, tým viac vás utvrdím, aby ste hlasovali za tento predložený návrh. Vy ste prijali politické rozhodnutie, vy si to odhlasujete a my tu môžeme vznášať jeden racionálny argument za druhým, zrejme s tým nič neurobíme. Chcel by som však iba povedať alebo poukázať na to, aby ste si túto politickú zodpovednosť uvedomili a uvedomili si to, že skutočne rozhodujeme teraz o zásadných otázkach budúceho vývoja na Slovensku. Ak o nich budeme rozhodovať takýmto spôsobom, ak budeme takéto otázky zásadného vývoja pripravovať takto politicky nezodpovedne, potom naozaj to bude v príkrom rozpore s programovým vyhlásením vlády, kde sa jasne stanovujú priority zahraničnej politiky, ako je integrácia do Európskej únie a do Severoatlantického zhromaždenia. A to už sa nejakým spôsobom oddiskutovať nedá. Ďakujem vám. (Potlesk.)",Eduard Kukan,DU,1,1997-02-13,901
"Ďakujem pekne. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať, že o prerokovaných bodoch budeme hlasovať o 11.00 hodine. A teraz budeme pokračovať druhým a tretím čítaním onávrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovou zmluvou medzi Belgickým kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Írskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Talianskou republikou, Cyperskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Maltskou republikou, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Portugalskou republikou, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou, Fínskou republikou, Helénskou republikou a Európskym finančným stabilizačným nástrojom. Návrh vlády je pod tlačou 29. Správu výborov máte v tlači 29a. Návrh vlády odôvodní podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš.",Béla Bugár,MOST_HID,5,2010-08-11,136
"Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa v krátkosti vyjadril k predkladanému návrhu zákona. Dovoľte mi, aby som sa sústredil hlavne na pozmeňujúci návrh. Chcel by som oceniť tiež rokovanie vo výboroch a konštruktívny prístup aj opozičných poslancov a vďaka tomuto prístupu vlastne sme mohli pozmeňujúcimi návrhmi predložiť do parlamentu zlepšený zákon. Ja by som povedal, že sme dostali dobrý návrh a my sme to ešte zlepšili. A k tomuto smeruje aj môj pozmeňujúci návrh. Vlastne ide o transformáciu zdravotníctva, ide o systémový krok a chcel by som dodať, že nemá retroaktívny účinok, a preto si myslím, že ak chceme dosiahnuť a chceme zaviesť systém aj do lekárenských služieb a do zákona o lieku, tak vlastne mali by sme tento pozmeňujúci návrh podporiť. Dávam pozmeňujúci návrh k § 35 ods. 1, ktorý by mal znieť: """"""""Lekárenskú starostlivosť o verejné lekárne a pobočky verejnej lekárne môže poskytovať fyzická osoba alebo právnická osoba na základe povolenia krajského úradu, ak preukáže splnenie podmienok uvedených v § 3 a 6 §. Od nadobudnutia účinnosti tohto zákona krajský úrad môže vydať povolenie na poskytovanie lekárenskej starostlivosti len fyzickej osobe podľa ods. 2."""""""" Ide vlastne o systémový krok a ide o zosúladenie poskytovania povolení na výkon činnosti s legislatívou platnou v Európskej únii. Chcel by som upozorniť, že vlastne nesiahame na žiadny majetok, nejdeme zrušiť právnické ani fyzické osoby, ktoré nespĺňajú kritériá, a preto si myslím, že ide o systémový krok, a preto žiadam o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem pekne, pán predseda.",Barnabás Ferkó,SMK,2,2000-02-08,250
"o verejnej službe, v štátnej službe, hasičskom a záchrannom zbore. Vláda si však toto navarila sama. Poskytovanie 13. a 14. platu je školáckym príkladom oportunizmu v praxi. Platy síce nezvýšime, ale dáme dva ďalšie platy, akoby rok nemal 12, ale 14 mesiacov. V praxi sa to robí bez diferencovaného prístupu k zamestnancovi bez ohľadu na to, či si to zaslúži alebo nezaslúži. Takéto rovnostárstvo uberá na snahe zamestnanca iniciatívne a včas plniť úlohy. Som za zvýšenie platov tam, kde je to opodstatnené, najmä u učiteľov vysokých škôl a za poskytovanie polročných koncoročných odmien diferencovane podľa výsledkov práce zamestnanca. Iný prístup pokladám za kamufláž a vyvoláva, samozrejme, nespokojnosť tých pracovníkov, ktorí zodpovedne plnia svoje povinnosti. V rozpočte na rok 2003 je veľavravné porovnanie rastu miezd u štátnych zamestnancov a výdavkov najmä bežných a kapitálových. Analyzoval som v tejto súvislosti 14 kapitol rezortných ministerstiev bez ministerstva školstva v súvislosti s prenosom kompetencií. Z návrhu rozpočtu možno konštatovať, že kým v roku 2003 sa na mzdy štrnástich ministerstiev rozpočtovalo 21 mld., teda 2002, rozpočet na rok 2003 predpokladá sumu 23 mld. Ide teda o návrh, ktorý oproti roku 2002 navyšuje rozpočet o sumu zhruba 2,3 mld. Toto sa navrhuje i napriek tomu, že predvolebná rétorika, programové vyhlásenie vlády i verejné prezentácie lídrov koaličných strán sústavne chrlia predstavy o zoštíhlení a sfunkčnení štátnej správy. Aj zrušenie ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku predstavuje pre rozpočet na rok 2003 naďalej záťaž vyše 18 mil. korún, čo je len o 161 000 menej ako v tomto roku, keď ministerstvo ešte existovalo. Najväčšie zvýšenie miezd sa navrhuje pre kapitolu ministerstva obrany, skoro 1 mld. korún a ministerstva vnútra, zhruba 800 mil. korún. U ministerstva obrany, ako som už uviedol, je to ďalší výsledok úsilia o členstvo v NATO, ktorého dopad na náš rozpočet v budúcnosti bude čoraz zreteľnejší. Aj v kapitole ministerstva vnútra boli pred voľbami, ale aj tesne po voľbách prezentované opatrenia o znížení administratívno-správneho aparátu a presunu policajtov do miesta bydliska občanov. Výsledok tohto šetrenia, takzvaného, sa premieta do zvýšenia rozpočtu na mzdy o skoro 800 mil. korún. Zdá sa, že noví ministri nepoznajú situáciu v rezortoch pred voľbami, vyjadrujú svoje zbožné priania, avšak po prevzatí zodpovednosti za rezort svoje vyhlásenia veľmi rýchle korigujú. Aj pre samotné ministerstvo financií Slovenskej republiky ako nástroj vlády pre ožobračovanie občanov, v kapitole ministerstva financií sa na rok 2003 rozpočtuje 6,5 mld. korún na bežné a kapitálové výdavky, ktoré sú oproti tomuto roku vyššie o 1,2 mld. Pre rok 2003 má kapitola ministerstva financií navrhovaný počet pracovníkov 12 908, čo je oproti tomuto roku nárast o 37 osôb. Aké je to zoštíhľovanie štátnych orgánov, ktoré vládna koalícia sústavne servíruje verejnosti? Rozpočet napovedá, že šetrí sa všade, najmä s dopadom na občanov, ale netýka sa to štátnej správy, kde najmä kapitálové výdavky sú vysoké. Zatiaľ čo v rozpočte na tento rok boli výdavky celkom v kapitolách 15 rezortov 119,6 mld., na rok 2003 sa už ráta so sumou 130,5 mld. Som si vedomý toho, že údaje o výdavkoch nie sú podkladom pre posúdenie kvality návrhu, najmä z dôvodu, že hovoríme aj o rezortoch, ktorých výdavky smerujú v prospech občanov, napríklad ministerstvo zdravotníctva, školstva, sociálnych vecí a rodiny. Vláda je však pri všetkých rezortoch príliš štedrá, najmä pri výdavkoch na obstarávanie kapitálových aktív. Zatiaľ čo v roku 2002 pre obstarávanie týchto aktív bolo v rozpočte 4,3 mld., na rok 2003 je to už 4,46 mld. Pri tejto analýze som zámerne vynechal rezort ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii, kde kapitálové výdavky zohľadňujú výstavbu diaľnic a rezort školstva v súvislosti s prenosom kompetencií na samosprávu. Naskytá sa otázka, či je na mieste v súčasnej ekonomickej situácii Slovenska rozpočtovať skoro 4,5 mld. do obstarávania kapitálových aktív rezortov, najmä do výstavby a modernizácie budov, najmä neodôvodnenej modernizácie a podobne. Som toho názoru, že pokiaľ ekonomika Slovenska, úroveň sociálnej starostlivosti, úroveň platov a celková životná úroveň občanov nie je na európskej úrovni, nemusia byť na európskej úrovni ani materiálové podmienky pre ministerstvá, najmä budovy, ich vybavenie, luxusné dopravné prostriedky a podobne. Navrhujem preto, aby sa neodôvodnené výdavky v oblasti miezd a kapitálových výdavkov rezortov prehodnotili a ušetrené prostriedky rozpočtovali do rozvojových impulzov pre rast národného hospodárstva, do rozvoja vedy, základného aplikovaného výskumu, do rozvoja zamestnanosti, zdravotníctva a školstva. Podporím len taký návrh rozpočtu na rok 2003, ktorý bude šetriť v oblasti neodôvodnených výdavkov a ktorý bude rozvojový pre ekonomiku Slovenska a súčasne zohľadňujúci oprávnené požiadavky a potreby občanov a to hlavne v sociálnej oblasti. Dovoľte mi poznámku k návrhu na použitie Fondu národného majetku v roku 2003. Tento materiál v prvej časti odôvodňuje a navrhuje použitie sumy vyše 15 mld. korún majetku fondu a smerovanie použitia týchto finančných prostriedkov do desiatich oblastí. Je zarážajúce, že prostriedky z privatizácie v tomto roku a v roku 2003 smerujú len na splácanie dlhov, starých dlhov, úrokov, záväzkov, štátnych záruk, splácanie dlhu zdravotníckych zariadení a podobne. Straší aj cca 2,5 mld. korún - odmena privatizačným poradcom za predaj SPP. Žiaľ, pokiaľ ide o podporu rozvojových programov Slovenskej republiky, bolo použitých iba 40 mil. Sk na koncepciu externej integračnej komunikačnej stratégie SR. Aj v tomto prípade však ide iba o dokument a nie vklad do rozvoja hospodárstva Slovenska. Takýto trend použitia prostriedkov za privatizáciu zakladá vláda aj pre rok 2003, keď plánuje vyše 17 mld. použiť len na splatné záväzky. Dnes šéfovia niektorých štátov zvyknú v závere svojich prejavov emotívne zvolať: Boh žehnaj ich krajinu! Aby som bol moderný: Boh žehnaj a ochraňuj Slovensko s vládou, ktorá rozpredá všetko, čo je v jej dosahu, ktorej prostriedky za predaj majetku štátu nestačia na krytie záväzkov ňou založených, s vládou, ktorá sa z roka na rok zadlžuje. Naskytá sa otázka, čo bude o rok, o dva, keď už nebude čo predať, keď sa prešustruje všetok majetok vybudovaný za socializmu. Z čoho sa budú splácať úvery a úroky, ale najmä z čoho sa bude dotovať školstvo, zdravotníctvo a všetko, čo súvisí so životnou úrovňou občanov. Ako sa vytvoria predpoklady pre to, aby občania mali aspoň takú úroveň uspokojenia svojich oprávnených potrieb a požiadaviek ako do roku 1989. Na tieto a podobné otázky, doterajšie, ani súčasná vláda nedáva odpoveď. Je evidentná absencia vízie rozvoja Slovenska v strednodobom a v dlhodobom horizonte. Na jej spracovanie chýba odvaha vládnúcich garnitúr od prevratu roku 1989. Naopak, dominuje ľahostajnosť o smerovanie Slovenska, ale najmä záujem o rozvoj hospodárstva potom, keď skončí mandát vlády, keď z majetku štátu zostane iba obhryzená kosť. Členstvo v EÚ bez premyslenej hospodárskej politiky štátu a jej postupnej realizácie neveští dobrú budúcnosť Slovenska. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vo svojom vystúpení som sa dotkol iba niektorých kapitol vládneho návrhu rozpočtu na rok 2003. Súčasne som vyjadril názor na prístup vlády k spracovaniu tohto návrhu. Po parlamentných voľbách viacerí poslanci za KSS skonštatovali, že chcú byť konštruktívnou opozíciou. Keď som si osvojil obsah návrhu rozpočtu, položil som si otázku, čo mám urobiť, aby som sa stal konštruktívnou opozíciou? Priznávam, že doteraz som na túto otázku nedokázal odpovedať. Totiž podporiť by som mohol iba návrh takého rozpočtu pre budúci rok, ktorý by predkladateľ návrhu, teda vláda SR rešpektovala, že vzišla z vôle občanov, ktorí terajšej koalícii umožnili mať parlamentnú väčšinu a teda zostaviť vládu, takú, ktorá by v návrhu rozpočtu na prvom mieste bude dbať o občanov a zvyšovanie ich životnej úrovne. Vládu, ktorá rozpočtom zakladá protiľudovú sociálnu politiku podporiť nemôžem. Preto navrhujem, aby Národná rada neschválila vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2003, aby návrh bol vrátený vláde na prepracovanie pri zohľadnení nasledujúcich pripomienok a návrhov: po prvé, v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2003 vytvoriť podmienky pre hospodársky rast, pre oživenie výroby najmä v priemysle a stavebníctve, po druhé, navrhnúť rozpočet, ktorý založí rozvojové impulzy, zabezpečí ročný rast HDP nad 4 % a bude znižovať nezamestnanosť ročne minimálne o 2,5 % až 3 %. Súvisí to aj s úlohou Európskej únie, ktorá si dala za cieľ do roku 2010 plne vyriešiť nezamestnanosť alebo mať takmer stopercentnú zamestnanosť, po tretie, prehodnotiť návrh rozpočtu kapitol rezortných ministerstiev a ďalších ústredných orgánov, najmä bežné a kapitálové výdavky a znižovať počty pracovníkov, mzdy, platy, služobné príjmy a obstarávanie kapitálových aktív.",Karol Fajnor,KSS,3,2002-12-10,1345
"Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Najprv by som teda odpovedala na otázku pána Klusa. Tento proces, čo sa týka v rámci Európskeho parlamentu, vyriešený ešte nie je, ako bude procesne pokračovať, a bude to naďalej riešiť Európsky parlament. Keď Európsky parlament presne vyrieši situáciu, kedy odíde, alebo resp. čo po odídení Spojeného kráľovstva z Európskej únie bude nasledovať, ako sa to procesne vyrieši, budeme vás informovať s tým, že - ako som povedala - kandidát, ktorý bude 14., nezloží sľub a bude čakať na vystúpenie do právoplatného odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ. Myslím si, že k pánovi poslancovi Dostálovi len poviem to, áno, je to tak, že 14, nie 13. Všetko ostatné vieme. Brexit je, nebude, nie je otázka na nás, ale je otázka na rokovaniach, čo sa týka Bruselu a Spojeného kráľovstva, prečo ešte doteraz brexit nie je uskutočnený. Sú asi viaceré dôvody a myslím si, že ako Slovensko to môžme ovplyvniť, ale len veľmi čiastočne, že sme aktívni na pôde Bruselu, takže budeme čakať na výsledky, ako sa dohodne Európska únia s Bruselom. Čo sa týka mojej neúčasti včera tu. Áno, skutočne, ja som bola v zahraničí, mala som plánovanú dovolenku, mala som plánované na oveľa dlhšie, preto som si dovolila požiadať pána podpredsedu vlády pána Rašiho o zastúpenie na tejto schôdzi, keďže som nevedela predigovať, ako tie body jednotlivo budú nasledovať. Po dohode s pánom premiérom som veľmi operatívne pricestovala na Slovensko a išla som na to stretnutie, o ktoré ma požiadal. Takže myslím si, že tie dôvody, ako skutočne, ospravedlnila som sa, nebola som tu, požiadala som náhradníka a vôbec som nepredpokladala, že už včera tu budem. Bola som tu na tom na základe toho, že som sa s pánom premiérom dohodla a mali sme vyriešiť nejaké veci. Keby som tie veci riešila s pánom premiérom a doriešila včas, určite by som na tie svoje body sem bola prišla už včera. Ale omlúvila som sa, ospravedlnila som sa, že som tu nebola. Dnes už som prítomná na týchto jednotlivých bodoch. A čo sa týka pána poslanca Grendela a pána Gašpara a pána Vorobjeva, ja nepoznám detaily z vyšetrovacieho spisu. Dozvedela som sa všetky veci, ktoré odzneli tu, dozvedela som sa ich z médií. Nie som orgán činný v trestnom konaní, a preto sa nebudem ja ani vyjadrovať k tomu, kto pochybil alebo ako to nastalo, alebo čo sa stalo. Ja si počkám na výsledky vyšetrovania a potom sa k tejto téme budem vyjadrovať. Čo sa týka témy zostania pána Gašpara ako na mieste poradcu alebo nezostatia v jeho funkcii poradcu, určite v najbližších hodinách sa k tejto téme vyjadrím. Nemyslím si ale, že to patrí k tým bodom, ktoré sme dneska rokovali, a budem to prezentovať pred médiami. Ďakujem veľmi pekne.",Denisa Saková,SMER,7,2019-01-30,455
"Ďakujem pekne. Ja si to zaplatím, aby nemal problémy Rusko. (Smiech.) Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone. Článok II. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., č. 251/1997 Z. z., č. 332/1997 Z. z., č. 140/1998, zákona č. 17/1999, zákona č. 3/2000 Z. z., č. 118/2002 a zákona č. 534/2002 Z. z. sa mení a dopĺňa takto.  Pozmeňujúci návrh k bodu 5 vládneho návrhu. Odsek 9 ukončiť na konci piateho riadka po slovách „podľa odseku 7“, na konci piateho  riadka slovo „sumu“ vypustiť, vložiť interpunkčné znamienko, vetu ukončiť a vypustiť celú ďalšiu časť odseku. § 8 ods. 9 potom bude znieť: Na základe rozhodnutia o kategorizácii liečiva podľa ods. 8 ministerstvo zaradí liek s obsahom liečiva zaradeného do zoznamu liekov alebo vyradí liek zo zoznamu liekov, určí maximálnu sumu úhrady za liek na základe povinného zdravotného poistenia v sume zodpovedajúcej násobku počtu denných definovaných dávok liečiva obsiahnutých v lieku a sumy úhrady za jednotku dennej definovanej dávky liečiva určenej podľa ods. 7. Dôvodová správa. Vecné argumenty k pevnému poplatku. Nadštandardné riešenie, ktoré nemá analógiu v krajinách Európskej únie, je to experiment.  Po druhé. O indikovanom použití lieku nebude rozhodovať lekár, ale solventnosť pacienta.  Po tretie. (Potlesk.) Navrhovaný model je plošný a nerozlišuje medzi akútnou a chronickou terapiou.  Po štvrté. Dôsledkom môže byť nedostupnosť mnohých dôležitých liekov, ktoré nemajú adekvátnu náhradu v zmysle porovnateľnej terapeutickej účinnosti alebo výskumu vedľajších účinkov.  Po piate. Opatrenie nemôže byť kontraproduktívne, časť pacientov bude pravdepodobne prestavená na inú formu terapie, ktorá z dlhodobého pohľadu môže byť drahšia. Po a zvýšenie priamych nákladov pre komplikované a pre dlhodobé liečby, po b zvýšenie nepriamych nákladov (práceneschopnosť, hospitalizácia, ošetrovanie člena rodiny a tak ďalej). Po šieste. Nie sú k dispozícii žiadne kvantitatívne dáta, ktoré by potvrdzovali oprávnenosť a užitočnosť zavedenia pevného doplatku, a nie sú definované jasné kritériá, ako postupovať, chýba metodické usmernenie. Po siedme. Zbytočne narastú doplatky pacientov za lieky, a to mnohokrát rádovo, v niektorých prípadoch až o niekoľko 100 alebo 1- tisíc korún. V súvislosti s tým si treba uvedomiť, že často ide o lieky, ktoré sú na trhu zavedené, užíva ich aj niekoľko desaťtisíc pacientov, a preto, že sú patentovo chránené, nemusí byť dostupná ich generická alternatíva. Takto konštruovaný model nemotivuje výrobcov k zníženiu ceny, a teda ani nešetrí verejné zdroje, len obmedzuje dostupnosť liekov pre pacientov.  Komentár k pevnému doplatku pacienta. Doterajší spôsob určovania cien liekov a výšky úhrady zo zdravotného poistenia a následne aj spoluúčasti pacientov, doplatky za lieky v hotovosti umožňoval farmaceutickým spoločnostiam znížiť doplatky pacientov za lieky napríklad tým, že pri fluktuácii kurzov koruny mohli cez distribučné spoločnosti aktuálne upraviť, znížiť v mnohých prípadoch koncové ceny v lekárni. Výška doplatkov síce môže byť vzhľadom na časový faktor a zásoby v rôznych lekárňach rôzna, ale ich maximálny strop je daný maximálnou cenou určenou ministerstvom financií Slovenskej republiky. Cenová hladina liekov na Slovensku je hlboko pod úrovňou väčšiny krajín Európskej únie, nakoľko ministerstvo financií aj ministerstvo zdravotníctva pri stanovovaní maximálnych cien liekov, ktoré sú regulované, využíva porovnanie s deviatimi krajinami a vyberá vždy najnižšiu možnú cenu. Farmaceutické firmy doteraz v záujme pacientov a dostupnosti svojich liekov kompenzovali výšku niektorých doplatkov a posúvali tak neoficiálne svoje koncové ceny v lekárňach aj pod hladinu najnižších európskych cien. Ministerstvo zdravotníctva tento postup v minulosti oficiálne niekoľkokrát prezentovalo ako účinný mechanizmus na znižovanie ceny liekov. Navrhovaná zmena cenotvorby takýto postup vylúči a výrobcovia liekov budú musieť na Ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky nahlásiť svoje oficiálne ceny. Vzhľadom na to, že 90 percent liekov je z dovozu, spôsobuje, že medzinárodný  charakter farmaceutických spoločností a hladiny cien v Európskej únii  sú omnoho vyššie. Takáto zmena pravidiel vo svojej podstate protitrhová a centralistická regulácia, ktorá môže v extrémnych prípadoch viesť až k odchodu niektorých farmaceutických výrobcov z trhu a k úplnej nedostupnosti liekov, môže byť považovaná za negatívny signál pre zahraničných investorov rok pred vstupom Slovenska do EÚ. Opatrenie postihne predovšetkým pacientov výrazným finančným zaťažením a znížením kvality liekov a prevencie. Dôsledkom bude zníženie kvality života a skrátenie priemerného veku obyvateľov. Čo mňa na fixnom poplatku najviac mrzí, je to, ešte dodám, že rozdiel, ak by firma náhodou znížila, ako bolo spomínané, neviem, aký motív na to bude mať, ale ak by náhodou mala, suma nebude nižšia pre pacienta, ale pôjde do zdravotnej poisťovne. Čiže z môjho hľadiska je to porušenie zákona o odvodoch do zdravotných poisťovní, pri ktorom je 14 percent naakumulovaných u pracujúcich, je to navýšenie odvodov. Prečo to má ísť do zdravotnej poisťovne. Ak by to bolo pre pacienta, keď to je pre občana, všetkými desiatimi, nakoľko to tak nie je, podávam tento pozmeňujúci návrh. Dámy a páni, je toho veľmi veľa, o čom by sa dalo hovoriť. Ja si myslím, že by ste mali mať spoločný cieľ, a opakovane hovorím, veľmi rád podporím pána ministra, ak pripraví do budúcnosti zákony, pripraví ich včas a potom ich prekonzultujeme so všetkými zainteresovanými, ak ich prediskutuje možno aj s inými kolegami z iných výborov a potom  do parlamentu predložíme niečo kompletné, niečo hotové. Z toho bude každý profitovať a každý potľapká pána ministra, každý potľapká každého z nás, keď nás stretne v meste, zvýšime tým dôveryhodnosť našich funkcií a myslím si, že spravíme veľa aj pre občanov tejto republiky.  Ďakujem pekne. (Potlesk.)",Milan Urbáni,HZDS,3,2003-03-04,881
"aby prišli na toto rokovanie. Takisto vyzerá aj kampaň, ktorá je viac kontraproduktívna než produktívna. A hlavne nad tým, že ste nepovažovali Zahraničný výbor Národnej rady za príslušný na posúdenie návrhu a zaujatie stanoviska. Je to len potvrdenie slabej a nekompetentnej politiky, ktorú zahraničný výbor a možno, že aj celá snemovňa často prezentuje. Hovoril som o tom, že štúdii o rozšírení sme nevenovali ani minútu, že včera na stretnutí predseda zahraničného výboru prezentoval, že ideme do referenda, ale až niekedy v jeseni, v septembri, zrazu na druhý deň je čosi iné. Priatelia, dovoľte mi na záver možno len takú paralelu. Referendum v tejto situácii a v tomto čase a s tými otázkami, ktoré sú navrhnuté, je ako príprava na svadbu u ženícha, ktorého nechce tá, ktorej on slovne dvorí. Bez zmeny slovenský mládenec vytúženú nevestu nezíska. Ledaže to len všetko iba predstiera, a jeho srdce je v skutočnosti studené alebo patrí inej. Vážená Národná rada, kľúč k členstvu Slovenska v Severoatlantickej aliancii nie je ďaleko, je tu, v Bratislave, je v Národnej rade Slovenskej republiky. Ten kľúč je vo vašich rukách. Ten kľúč to nie je referendum, to je zásadná pozitívna zmena politického vývoja. Ďakujem vám. (Potlesk.)",Ján Figeľ,KDH,1,1997-02-13,197
"Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, potreba prijatia zákona vyplýva zo stupňa príprav Slovenskej republiky na vstup do Európskej únie. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými sme viazaní. Návrh zákona stanovuje pre voľby poslancov Európskeho parlamentu systém pomerného zastúpenia s tým, že Slovensko tvorí pre voľby poslancov jeden volebný obvod. Pre Slovenskú republiku bol určený počet 14 poslancov. Návrh upravuje základné princípy volieb, ktoré sa konajú na území Slovenskej republiky, podmienky výkonu volebného práva a organizáciu volieb. Kandidačné listiny budú predkladať politické strany alebo ich koalície. Zoznam oprávnených voličov sa bude vytvárať zo Stáleho zoznamu voličov, ktorý vedú obce, a tento zoznam bude rozšírený o občanov členských štátov EÚ s trvalým pobytom na našom území. Návrh zákona zakotvuje možnosť vysielať politickú reklamu aj v rozhlase a v televízii, ktoré sú prevádzkované držiteľmi licencií. Organizačné zabezpečenie volieb prislúcha ministerstvu vnútra. Zisťovanie výsledkov volieb bude zabezpečovať Štatistický úrad Slovenskej republiky.  Vážené dámy, vážení páni, odporúčam predložený návrh schváliť.",Vladimír Palko,KDH,3,2003-03-06,167
"Ďakujem, pán podpredseda, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, v súlade s rokovacím poriadkom dávam najskôr procedurálny návrh v zmysle rokovacieho poriadku na vrátenie zákona predkladateľovi na prepracovanie. No a v ďalšej reči sa vyjadrím, že prečo. Dobre. Budem sa vo svojom príspevku zameriavať najmä na tú jasličkovú časť, na ten jasličkový zákon, ktorý je súčasťou novely zákona o sociálnych službách, aj keď, samozrejme, veľkú pozornosť treba venovať aj tej druhej časti novely zákona. To znamená tým klasickým doterajším zariadeniam sociálnych služieb určeným najmä pre seniorov a ľudí so zdravotným postihnutím. Ale verím, že túto úlohu naplnia moje kolegyne, ktoré budú vystupovať po mne. Stačí si pozrieť pripomienky verejnosti v pripomienkovom konaní a je asi zrejmé, čo by zriaďovatelia, a najmä neverejní zriaďovatelia zariadení sociálnych služieb očakávali od takejto novely. A teda vysporiadali ste sa s tým tak, ako ste sa vysporiadali. Opakujem, zrejme to okomentujú moje kolegyne. Nechám im na to priestor. Ja sa chcem venovať tej časti, ktorá je zásadná pre zriaďovateľov tých doterajších detských jaslí alebo ľudovo povedané škôlok, ktoré sa týmto spôsobom idú inštitucionalizovať a ideme teda im dávať určitý právny rámec. Tak prečo navrhujem vrátenie zákona na prepracovanie? Z viacerých dôvodov. Napríklad preto, lebo tento zákon bol prijatý od zeleného stola. Vznikol, samozrejme, na ministerstve práce, sociálnych vecí, ale bez poctivých, dôkladných a dlhodobých konzultácií s tými, ktorých sa priamo týka. Samozrejme, týka sa to hlavne rodičov s malými deťmi, ale týka sa to v danom prípade najmä zriaďovateľov týchto zariadení, ktorých máme na Slovensku ak nie desiatky, stovky, určite sú to rádovo stovky zariadení dnes, ktoré si zriadili z vlastnej iniciatívy ľudia, obvykle vo forme živnosti. Keď si k tomu pripočítame desiatky, ak nie stovky rôznych materských a rodičovských centier, ktoré sú nepriamym spôsobom tiež dotknuté týmto zákonom, tak je to skutočne veľmi veľa subjektov a tisíce detí a ich rodičov, ktorých sa to priamo dotýka a dotýkať bude. Čiže tento zákon nebol prijatý takým spôsobom, že by sa dlhodobo diskutovalo s touto verejnosťou, ale bol prijatý od zeleného stola. Jednoducho boli tu tie nešťastné prípady, ktoré boli medializované, a na ministerstve ste si povedali, že hanby už bolo dosť, treba niečo rýchlo urobiť, tak teda máme tu túto novelu. Ja k nej v zásade možno ani nebudem zaujímať negatívny postoj, pretože si takisto uvedomujem a uvedomujú si to tí zriaďovatelia tých zariadení v prvom rade, že určitý rámec pravidiel tu treba zaviesť. Ono dnes je to, keď sa to tak ľudovo povie, skutočne na prvý pohľad divočina a tie pravidlá neexistujú. Takže súhlasím s tým, poďme ich zaviesť. Len treba to poriadne rozdebatovať. Poriadne rozdebatovať so zriaďovateľmi súčasných zariadení a, samozrejme, neslobodno zabúdať na susedný rezort, a to je rezort školstva. Pretože pokiaľ ide o existenciu tých zariadení, o ktorých sa bavíme, tak tam je značný prekryv detí vo veku do troch rokov, nad tri roky. Dnes v tých reálne fungujúcich súkromných materských škôlkach, tak sa to najčastejšie nazýva, no budeme to možno volať jasle, budeme to... Ako to budeme volať? Budeme to volať, nemám to ešte zažité, budeme ich volať... budeme ich volať... (rečník hľadal údaj v podkladoch) zariadenia starostlivosti o deti do troch rokov veku. Tak. Zariadenia starostlivosti do troch rokov veku. Čiže to, čo chceme takto regulovať a čo chceme dať do poriadku, sú dnes v praxi rôzne malé súkromné zariadenia, často pôsobiace v rodinných domoch alebo v nejakých prebudovaných menších priestoroch. Dokonca v panelákových bytoch tie zariadenia takto neoficiálne dnes bez nejakej regulácie fungujú. Sú tam deti v zásade, prídeme na to, že už od jedného roka, dokonca ani nie ročné, sú tam deti päťročné, štvorročné, ktoré sa nedostali do tých existujúcich obecných škôlok. Takže ten problém nie je len, pokiaľ sa týka o deti do troch rokov veku, na to chcem upozorniť, ten problém je značne širší. A preto je potrebné komunikovať a toto riešenie hľadať v komunikácii s ministerstvom školstva. Na to nestačí aparát ministerstva práce, sociálnych vecí, ľudia, ktorí sú tam, aby od zeleného stola napísali nejakú novelu. Na to je potrebná dôkladná príprava a súčinnosť s ministerstvom školstva, pretože treba to urobiť v súčinnosti s existujúcimi inštitútmi materských škôl a dohodnúť sa na týchto pravidlách. Hneď o chvíľku vám poviem, že prečo to je zlé, tak ako ste to urobili, konkrétne. Ďalšia vec je, že vy ste vlastne nenapísali nejaký nový zákon o detských jasliach, o zariadeniach starostlivosti do troch rokov veku, keď použijem vašu terminológiu, ale vy ste vlastne urobili novelu zákona o sociálnych službách a tieto detské jasle ste vložili ako ďalšiu formu sociálnej služby do existujúceho zákona o sociálnych službách, čo so sebou prináša logické veľké problémy, najmä pokiaľ ide o bezbariérovosť, k tomu sa o chvíľku dostaneme. Čiže ak môžem niečo odporúčať, ak to skutočne vrátime späť na ministerstvo, tak treba to urobiť ešte raz ako samostatný zákon a nedávať to ako nejaké vložené paragrafy do zákona o sociálnych službách. Sociálne služby sú sociálne služby. Detské jasle, to je niečo úplne iné. Inak to funguje. Inak to funguje. Napríklad preto, a to snáď nespochybní nikto, že úlohou tých detských jaslí je okrem iného výchova tých malých detí. Starších ľudí a zdravotne postihnutých, nehnevajte sa na mňa, vychovávať netreba. Cieľom zariadení sociálnych služieb je starostlivosť o tie osoby. Ale cieľom detských jaslí nemôže byť len to, že to bude akési, s prepáčením, odkladisko detí, pokiaľ sú rodičia v práci, ale tie deti treba vychovávať, nielen sa o ne starať. Čiže tu je aj ten prekryv na ministerstvo školstva, a preto je aj potrebná tá komunikácia s ministerstvom školstva a hľadanie spoločného riešenia. Teraz budem už konkrétnejšie hovoriť o jednotlivých námietkach. Definujete tieto zariadenia ako zariadenia pre deti do troch rokov veku. No dobre, fajn. Nech už je to, ako chce, do troch rokov veku. Čiže pokiaľ dieťa má 2,99 roka, tak v tom zariadení môže byť. Ale pokiaľ to dieťa už má tretie narodeniny alebo dokonca tri roky a pár dní, tak už tam vlastne nemôže byť, resp. ak to teraz hovorím zle, tak mi, prosím vás, vysvetlite na základe tých paragrafov, tak ako ste ich napísali, v čom to hovorím zle. Pretože ja to vnímam tak, že vlastne ste ošetrili tieto zariadenia ako striktne zariadenia do troch rokov veku. Pokiaľ napríklad rodič teraz v septembri, ja viem, poviete mi, že sú tam prechodné ustanovenia, ale zabudnime teraz na prechodné ustanovenia, pokiaľ rodič dá svoje dieťa v septembri do týchto detských jaslí s tým, že má dva roky a desať mesiacov, tak môže, pretože ešte nemá tri roky. A teraz v novembri bude mať tri roky, tak vlastne musí odísť, lebo už má tri roky. A čo má ten pracujúci rodič ďalej robiť? Má dať dieťa do škôlky. Výborne. Ale to by tie škôlky museli existovať. Pretože ony škôlky existujú, pardon, ony existujú, beriem späť. Lenže existujú tak, že miest v tých škôlkach je málo. Do škôlky musia zobrať dieťa, ktoré má rok pred povinnou školskou dochádzkou, áno, vtedy, ale pokiaľ ide o deti, ktoré majú tri roky a pár mesiacov, tak asi neviete ako, o čom funguje ten život vonku. Takéto dieťa do škôlky v zásade neumiestnite, pretože vám povedia, že """"""""sme plní"""""""". Podľa príslušných predpisov ministerstva školstva je síce možné brať do materskej školy dokonca už dvojročné dieťa. Vidíte, tam je ten akýsi ako keby prekryv zo strany ministerstva školstva. V materskej škole môže byť dieťa, materské školy sú v zásade určené pre deti od troch rokov veku. Nie, nie sú miesta, dobre. A zároveň ale ten predpis hovorí, že v materskej škole môže výnimočne, keď sú na to nejaké dôvody, byť aj dieťa už od dvoch rokov. Čiže školáci, myslím tým ministerstvo školstva, umožňujú umiestnenie dvojročného dieťaťa vo výnimočných prípadoch do materskej školy. Ale tento predpis ministerstva práce, tento jasličkový zákon hovorí, že dňom tretích narodenín dieťaťa musí to dieťa vlastne odísť. Takže ten prekryv, ktorý by som tam očakával, ale môže tam byť výnimočne aj dieťa staršie ako tri roky, v tomto zákone jednoducho nie je. Čiže ak to budete prerábať, tak si, prosím vás, berte v tomto inšpiráciu od ministerstva školstva a zamyslite sa nad tým, či by v týchto detských jasliach nemohli byť aj trojročné a prípadne dokonca aj staršie deti. Stalo by sa niečo, keby tam boli? Ja viem, vy mi poviete, že tri roky, to je tá hranica, kedy už to spadá pod školský systém a sociálny systém sa vzťahuje na deti do troch rokov veku. Kristepane, to niekedy nejaký mudrlant vymyslel, že keď je to dieťa do troch rokov, tak to spadá pod rezort sociálnych vecí, a keď je to dieťa už trojročné, tak spadá pod rezort školstva? Ja to tu totižto počúvam stále kol dookola, prečo sa niečo nedá. Lebo to už patrí rezortu školstva. Bolo by dobré si spolu sadnúť, ešte raz to zdôrazňujem, a celkovo filozoficky sa zamyslieť, či fakt je deň tretích narodenín dieťaťa taký rozhodujúci, že to dieťa preklopíme z pôsobenia jedného ministerstva do pôsobenia druhého. Možnože to nehovorím správne. Ja necítim sa byť 100-percentný odborník v týchto veciach, ale už",Jozef Mihál,SAS,7,2016-10-14,1500
"Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, poľnohospodárstvo, potravinárstvo, lesné hospodárstvo a vodné hospodárstvo pri hodnotení za štvorročné volebné obdobie treba vidieť aj v širšom priestore a čase. Týka sa to aj, a možno najmä, medziľudských vzťahov a myslenia ľudí na vidieku. Opätovne sa potvrdzuje, že myslenie ľudí sa nemení podľa revolučných zmien. To, čo je možné meniť, je zmena správania sa ľudí zmenou ich motivácie. A motivácia s možnosťou vziať do vlastných rúk svoj vlastný osud v podmienkach slobody demokracie a trhu nie je v historických súvislostiach slovenského vidieka jednoduchá. Je to proces dlhodobý, vyžadujúci cit a komplexné postupné prepracovanie celého spoločenského mechanizmu ako funkčného motivačného inštrumentária, ktorému ľudia aj dôverujú. A dôveru vidieka nezískali projektanti transformácie z rokov 1990 1991, keď zámer napraviť chyby z čias socializácie chceli dosiahnuť administratívnou deštrukciou racionálnej veľkovýroby a návratom k maloroľníckej forme hospodárenia. Za úplné nešťastie možno považovať tzv. poľský model, podľa ich názoru ako perspektívny pre Slovensko. Znamenalo by to, že súčasnú poľnohospodársku produkciu Slovenska by nezabezpečovalo 130 000 ľudí, čo je dnešný stav, ale približne 800 000 ľudí, čo zodpovedá produktivite práce poľnohospodárstva v Poľsku. Takéto a podobné postupy sa, bohužiaľ, aj uplatnili v niektorých postkomunistických transformujúcich sa krajinách a dopadlo to tak, ako sme nedovolili u nás, teda úplným kolapsom až na hranici hladu, ako napríklad v Bulharsku. Preto mi dovoľte, aby som ako jednu z najvýznamnejších hodnôt volebného obdobia tejto vlády označil politické a ekonomické obhájenie moderných racionálnych štruktúr v podmienkach veľkovýroby a koncentrovaného kapitálu. Navodili sme zdravé, súťaživé prostredie medzi jednotlivými formami hospodárenia na pôde, či už sú to poľnohospodárske družstvá vlastníkov, alebo iné obchodné spoločnosti, práve tak ako rodinné podniky alebo jednotlivo hospodáriaci roľníci. Ďalším tvrdým demotivačným úderom pre odvetvie pôdohospodárstva z roku 1991 bola jednorazová až dvojtretinová reštrikcia štátnych podpôr. Bohužiaľ, tieto tendencie znižovania podpôr štátu do pôdohospodárstva sú naďalej silné v mnohých politických stranách v Slovenskej republike. Veď v roku 1994 tzv. dočasná vláda ako jedno z prvých opatrení, ktoré urobila, bolo zníženie podpôr do tohto odvetvia. Preto sme hneď po voľbách v roku 1994 tento trend zvrátili. A za prebiehajúce volebné obdobie sme priamu a nepriamu podporu zvýšili o viac ako jednu tretinu, čím sme dosiahli najvyššiu úroveň spomedzi všetkých transformujúcich sa krajín. Išlo o kľúčový problém programového vyhlásenia vlády a vláda ho s plnou zodpovednosťou aj riešila. Je pravdou, že väčšina spomenutých deštruktívnych rozhodnutí sa urobila ešte na úrovni vtedajšej česko-slovenskej federácie, ale otázka, ako zabrániť frontálnemu rozpadu pôdohospodárstva a zároveň sa transformovať do trhových podmienok, stála pred vládou Slovenskej republiky v roku 1992. Vtedajšia vláda a parlament postupne prijali koncepcie rozvoja odvetví pôdohospodárstva a legislatívnymi nástrojmi a nástrojmi hospodárskej politiky začali stabilizovať trhové podmienky hospodárenia. Hrozba frontálneho rozkladu sa odvrátila a od roku 1993, keď hospodársky úpadok vyvrcholil, sa výroba a ekonomika trvale zlepšujú. Dnešná situácia pritom vôbec nie je jednoduchá a ani ľahká. Ľahká ani nebude a neviem o jednom štáte na svete, kde by aj ľahká bola. Pravdou však v Slovenskej republike je, že ten, kto vie a chce hospodáriť, aj úspešne hospodáriť môže. A záujem o hospodárenie na pôde je až prekvapujúco veľký. Dnes slovenské, prakticky úplne privátne poľnohospodárstvo a potravinárstvo vyrobí viac základných potravín mierneho pásma, ako sa na Slovensku spotrebuje. A globálnym limitom jeho napredovania prestáva byť problém, ako vyrobiť, ale problém je, ako a kde viac predať. Rovnaké tendencie zlepšovania hospodárenia a stabilizácie podmienok hospodárenia sú zrejme aj v lesnom hospodárstve a vo vodnom hospodárstve Slovenskej republiky. Konkrétne v programovom vyhlásení súčasnej vlády za pôdohospodárstvo môžeme identifikovať 25 úloh. Na plnenie najdôležitejších mi dovoľte poukázať. V prvom rade sme, vážené pani poslankyne, páni poslanci, obrovský kus práce vykonali spolu v oblasti legislatívy ako základnej podmienky napĺňania a realizácie zámerov programového vyhlásenia. V pôsobnosti rezortu pôdohospodárstva sme spolu prijali 18 zákonov, ako zákon o niektorých opatreniach a usporiadaní vlastníctva k pozemkom, čím sa odštartoval proces usporadúvania evidencie a vlastníctva k pôde, aký nemá obdoby od čias Márie Terézie a k dnešnému dňu sa prakticky 37 %, čiže 1 300 katastrov v tomto smere už uspôsobilo. Ďalej zákon o spoločenstvách, tzv. urbársky zákon, o užívaní pozemkov zriadených v záhradkových osadách, čím sa zafixovala možnosť niekoľko stotisíc občanov aj naďalej sa venovať tejto ušľachtilej záhradkárskej činnosti. Zákon, ktorým sa zmenil zákon číslo 42, tzv. transformačný zákon, len vďaka ktorému sa odštartoval potrebný proces transformácie na podnikateľskú orientáciu a družstvá dostali novú perspektívu. Ďalej zákon, ktorým sa zmenil zákon číslo 100 o hospodárení v lesoch, čím sa napríklad dosiahlo zníženie rozkrádania v lesoch až o 90 %. Významnými legislatívnymi nástrojmi zdokonalenia podnikania v poľnohospodárstve a vyrovnania dôchodkovej disparity tohto odvetvia sú zákony o verejných skladoch a zákon o poľnohospodárstve. Ďalej boli prijaté zákony obsahujúce implementáciu poľnohospodárskeho právneho poriadku Európskej únie do nášho právneho poriadku, a to zákon o ochrane zvierat, o potravinách, o rastlinnolekárskej starostlivosti, o výrobe a obehu liehu, o odrodách a osivách, o vinohradníctve a vinárstve, o ekologickom poľnohospodárstve, o veterinárnej starostlivosti, o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat. Bol odovzdaný na schvaľovanie zákon o výžive rastlín. Týmto zákonom sa dosiahne prakticky plná aproximácia základnej legislatívy so súčasnou legislatívou Európskej únie. Úlohu udržania rovnovážnosti a stability potravinového trhu a potravinovej bezpečnosti štátu vláda spoľahlivo splnila. Ponuka potravín v množstve, kvalite a sortimente sa plynule zdokonaľuje. V roku 1997 sa vyrobilo toľko jatočných ošípaných, hydiny, jatočného dobytka, zemiakov, zeleniny, koľko bola spotreba. Plus-mínus 1 %. Olejnín sa vyrobilo o 53 % viac, ako sa na Slovensku spotrebuje, a cukru o 20 % viac, mlieka o 10 %, vajec o 3 % a tak ďalej. Do roku 1994 podiel výdavkov obyvateľstva za potraviny zo spotrebných výdavkov narastá. V roku 1995 sa tento vývoj zvrátil. Priemerne ročne klesali výdavky na potraviny o 0,84 %. Tento fakt je pozitívny aj v prospech spotrebiteľov potravín, ale aj v prospech producentov, čo sa často znevažuje. Bol napríklad rozhodujúcim pri rozhodovaní o znížení dane za tzv. zelenú naftu, pri zvyšovaní dotácií a v podobných situáciách. Mimoriadne významnou a dôležitou úlohou bola a je úloha oživenia finančných tokov a rozvoj špecifických agrárnych foriem financovania. Postupne sa zvýšil od úpadku, ktorý vyvrcholil v roku 1993 počet ziskových podnikov, ako som už uvádzal, 10-krát a celkovo sa zlepšili ekonomické výsledky takto: Hrubá poľnohospodárska produkcia vzrástla o 36 %, tržby o 27 %, záväzky klesli o 15 %. Zo štátneho rozpočtu bolo na stabilizáciu podmienok hospodárenia poskytnuté v rokoch 1995 1998 31 mld. Sk. K oživeniu finančných tokov prispeli aj štátne fondy: podporný fond prevažne formou úverov 5,6 mld., fond ochrany a zveľaďovania pôdy 2,2 mld. a štátny fond trhovej regulácie 3,2 mld., a to väčšinou formou nenávratných dotácií. Bol zvýšený objem finančných prostriedkov na reeskont poľnohospodárskych zmeniek z objemu 1,5 mld. na 3 mld. Sk. Boli vytvorené podmienky Slovenskej záručnej rozvojovej banke za poskytnuté finančné záruky. Vytvorila sa nová úverová linka prostredníctvom japonskej eximbanky a Eximbanky Slovenska, čím sa zabezpečil vyšší objem o 1,5 mld. Rieši sa problém tzv. starého bloku úverov vo väzbe na zákon o revitalizácii podnikov. Schválených bolo zatiaľ 16 projektov v objeme 565 mil. Sk, pričom v roku 1998 pokračujeme s ďalšími projektmi revitalizácie reálne v objeme viac ako 1 mld. Sk. Významným prínosom pre ekonomickú konsolidáciu poľnohospodárstva sú opatrenia v oblasti daňovej politiky. Súhrn daňových úľav za roky 1995 1998 je 3,9 mld. K zaktivovaniu finančných tokov v poľnohospodárskej prvovýrobe prispeje už v tohtoročnej žatve aj zákon o skladiskových záložných listoch asi v objeme 2 mld. Sk, podobne zákon o poľnohospodárstve, kde len v časti Promptné platby je možné reálne očakávať oživenie finančných tokov za 1 mld. Sk. Objem investovania v poľnohospodárstve sa postupne zvyšoval z 5,6 mld. na 9,3 mld. za toto volebné obdobie. V oblasti ochrany domácich výrobcov a spotrebiteľov, dámy a páni, bol prijatý celý rad systémových i dodatočných technických opatrení. Ich uplatnením sa v minulom roku zabránilo dovozom potravín, ktoré sami vieme vyrobiť približne za 7 mld. Sk. Je napríklad všeobecne známe, že od jesene 1997 sa na Slovensko nedoviezli žiadne zemiaky a jablká, pokiaľ sa neskonzumovali domáce. Následne za 5 mesiacov tohto roku vývoz vzrástol takmer o 1 mld. a dovozy klesli o viac ako 300 mil. Sk. V rámci riešenia reštitučných nárokov do konca roka 1997 bolo vydané rozhodnutie na vrátenie majetku vo viac ako 80 % prípadov. Spolu bolo oprávneným osobám vrátených takmer 180 000 ha a urbariátom a komposesorátom takmer 75 000 ha. K 31. marcu tohto roka bolo zo 460 podnikov zaradených do privatizácie sprivatizovaných 420, čiže viac ako 92 %. Osobitnú pozornosť, dámy a páni, programové vyhlásenie venuje rozvoju medzinárodných vzťahov a hlavne príprave na vstup do Európskej únie. V oblasti prípravy na prevzatie spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie sa modelovo monitorujú a alternujú dosahy prevzatia spoločnej poľnohospodárskej politiky na slovenské poľnohospodárstvo. Vytvorili sme informačnú sieť testovacích podnikov poľnohospodárskeho účtovníctva, rozpracúva sa poľnohospodársky súhrnný účet, bola zriadená Agentúra trhových informácií Slovenska, rozpracúva sa stratégia regionálnej a štrukturálnej politiky, ktorá je v rámci Európskej únie mimoriadne silná. Na ministerstve bolo zriadených 22 pracovných skupín, ich príprava, zaškolenie sa realizuje v rámci projektov Phare a projektov bilaterálnej spolupráce s",Peter Baco,HZDS,1,1998-07-10,1500
"Vážené dámy, vážení páni, nikomu z nás nepatrí hodnotiť, či predložený návrh zákona je v rozpore s ústavou, alebo nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Na toto je oprávnený iba Ústavný súd Slovenskej republiky, takže nechcem začať moje vystúpenie takýmto kategorickým hodnotením, ale chcem povedať, že predložený návrh zákona vyvoláva veľmi veľa právnych, ústavných otázok, ktoré sú spojené s medzinárodným právom, a rád by som tieto otázky postavil pánu ministrovi spravodlivosti. Na úvod chcem povedať, že dnes možno vziať osobu do väzby z dôvodov, ktoré sú uvedené v § 67 Trestného poriadku, a tie dôvody sú všeobecne akceptovateľné vo svete. Teda je tu dôvod, že páchateľ ujde alebo sa bude skrývať, ďalší dôvod, že bude pôsobiť na svedkov, alebo spoluobvinených, takejto väzbe hovoríme kolúzna väzba, alebo že bude pokračovať v trestnej činnosti. Ak si zoberieme ktorýkoľvek trestný poriadok alebo podobný právny predpis v zahraničí, zistíme, že tieto tri štandardné dôvody väzby sa prakticky všade uvádzajú. V roku 1993 sme uskutočnili novelizáciu Trestného poriadku, a to zákonom číslo 178, a v Národnej rade Slovenskej republiky sme schválili zákon, ktorým sme zaviedli inštitút poloobligatórnej väzby. Tento inštitút už v roku 1993 vyvolal rôzne diskusie a rôzne problémy. Spočíva v tom, že sudca môže zobrať obvineného do väzby aj bez existencie troch štandardných dôvodov alebo jedného z troch štandardných dôvodov, ktoré sú uvedené v § 67 Trestného poriadku, a to vtedy, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon stanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou najmenej 8 rokov. Už touto novelizáciou Trestného poriadku v roku 1993 sme výrazne ustúpili od osvedčenej formy právnej úpravy väzby, ktorá sa, ako som povedal, tradične viaže na existenciu určitých zákonných dôvodov. Do novelizácie Trestného poriadku uskutočnenej zákonom číslo 178 z roku 1993 bolo síce možné vziať do väzby obvineného aj vtedy, ak mu hrozil vysoký trest, ale museli existovať dôvody upravené alternatívne v písmenách a) až c) § 67 ods. 1 Trestného poriadku. Novelizácia nalomila túto zásadu fakultatívnej väzby a zaviedla inštitút poloobligatórnej väzby. Opakujem, tento inštitút vyvolal veľa diskusií, možno aj veľa problémov, ale nemožno povedať, že by išlo o právnu úpravu, ktorá by dnes narážala na Ústavu Slovenskej republiky alebo iné medzinárodné dokumenty, pretože stále je to väzba, kde sa sudca môže rozhodnúť, či zoberie páchateľa do väzby, alebo nezoberie. Vláda Slovenskej republiky dnes prichádza s návrhom na uzákonenie obligatórnej väzby v plnom zmysle slova. Čo je na tejto legislatívnej iniciatíve zaujímavé a aké otázky by som v súvislosti s ňou rád postavil pánu ministrovi spravodlivosti. Táto legislatívna iniciatíva sa veľmi často prezentuje ako prostriedok boja s organizovaným zločinom. Áno, my si plne uvedomujeme potrebu upraviť situáciu, keď sudcovia bez vážnejších dôvodov nevzali do väzby alebo po nejakom krátkom čase prepustili z väzby osoby, proti ktorým bol zozbieraný závažný dôkazný materiál svedčiaci o tom, že naozaj došlo k spáchaniu závažného trestného činu. Toto si plne uvedomujeme. Nie sme však presvedčení, že riešenie tohto problému spočíva v tom, že zavedieme do Trestného poriadku obligatórnu väzbu v plnom význame slova. Chcel by som povedať: Typické pre Národnú radu Slovenskej republiky, ale aj pre celú spoločnosť je, že vznikne v spoločnosti problém a na problém vždy reagujeme iba zákonom, a myslíme si, že tento problém je týmto vyriešený. Neustále poukazujem na bývalých vekslákov, ktorí nám ponúkali valuty alebo menili valuty do roku 1989 za výhodné kurzy, oveľa výhodnejšie, ako boli v bankách. Čo sme urobili? Jediné, čo sme urobili, sprísnili sme trestný postih týchto ľudí, pozatvárali sme niektorých vekslákov, ale o pol hodinu na ich mieste stál iný vekslák, pretože to bolo fantasticky ekonomicky zaujímavé. To trestné právo s týmto problémom nič neurobilo. Po roku 1990, keď sa postupne upravili kurzy a keď už dnes nie je veľký rozdiel medzi kurzom na čiernom trhu a bankovým kurzom, sa nám zrazu veksláci v pravom zmysle slova stratili. Čiže, ak máme ekonomický problém, riešme ho ekonomickými prostriedkami. Ak máme problém boja s organizovaným zločinom, nestačí, ak budeme novelizovať iba Trestný poriadok a zavedieme obligatórnu väzbu. Je to príliš málo. Na právne kroky musia nadväzovať inštitucionálne, personálne, materiálne kroky atď. Čiže nerobme z prijímania zákonov v Národnej rade Slovenskej republiky fetiš. Kladiem otázku pánu ministrovi spravodlivosti, ktorá nakoniec už bola postavená, prečo sa má obligatórna väzba vzťahovať na všetkých obvinených, ktorí sú obvinení zo spáchania trestného činu uvedeného v § 62 Trestného zákona. Povedzme si niečo o tomto paragrafe. Paragraf 62 Trestného zákona bol zaradený do Trestného zákona už v roku 1961, keď nadobudol účinnosť úplne nový Trestný zákon. Účelom alebo úmyslom zákonodarcu bolo dať do jednej skupiny, ktorá bola vyjadrená § 62 Trestného zákona, závažné trestné činy, páchatelia ktorých môžu byť prepustení podmienečne z výkonu trestu odňatia slobody až po dvoch tretinách uloženého trestu. Toto je jediný dôvod, prečo vznikol § 62 Trestného zákona. Žiadny iný dôvod zákonodarca nemal. A preto sú aj v § 62 Trestného zákona rôznorodé trestné činy: vlastizrada, rozvracanie republiky, vyzvedačstvo atď., pretože vzhľadom na úmysel zákonodarcu malo logiku dať všetky tieto trestné činy dohromady a viazať podmienečné prepustenie odsúdených za tieto trestné činy až po dvoch tretinách vykonaného trestu. Kladiem otázku, čo majú tieto trestné činy, ako je vlastizrada, rozvracanie republiky, vyzvedačstvo, spoločné s organizovaným zločinom, ak vychádzame z toho, že novelizácia Trestného poriadku je určená len na boj s organizovaným zločinom. Neverím alebo nie som celkom presvedčený, že by sme mali teraz strašiť, že to bol nejaký úmysel alebo niečo iné. Domnievam sa, že to bola chyba pri príprave tejto novelizácie zákona, a rád počúvam, čo hovorí predseda ústavnoprávneho výboru, že je tu zhoda v tom, že prinajmenšom treba okruh trestných činov uvedených v § 62 Trestného zákona zúžiť a uvažovať iba o trestných činoch, ktoré sú bezprostredne spájané s organizovaným zločinom. Malo by ísť najmä o trestné činy, ktoré pokryjú krádeže áut, ktoré pokryjú obchodovanie s drogami, ktoré pokryjú násilie, ktoré sa používa v rámci organizovaného zločinu, krádeže starožitností, pranie špinavých peňazí, jadrový materiál, zbrane a obchod so ženami. To sú oblasti organizovaného zločinu, na ktoré sa slovenský organizovaný zločin, ale aj skupiny, ktoré tu pôsobia zo zahraničia, najčastejšie orientuje. Druhá otázka alebo druhá pripomienka, ku ktorej by som rád počul názor pána ministra spravodlivosti, je aj určitý paradox, ktorý vyplýva z tejto právnej úpravy. Zaujímavé je, že sme zaviedli poloobligatórnu väzbu, kde sudca môže zobrať páchateľa do väzby, ak je obvinený z trestného činu, kde je dolná hranica minimálne osem rokov, a nemusí mať žiadne iné dôvody. Teda sudcovi stačí, že je niekto napríklad obvinený z vraždy, a nemusí skúmať, či mu páchateľ ujde, alebo sa bude skrývať, alebo či bude pôsobiť na svedkov, alebo či bude pokračovať v trestnej činnosti. Samotný fakt obvinenia z trestného činu vraždy mu umožňuje zobrať takéhoto človeka do väzby. Opakujem, trestná sadzba je minimálne osem rokov. Avšak prichádzame s návrhom zaviesť obligatórnu väzbu, kde sudca musí dať obvineného do väzby, ak je obvinený z niektorého z trestných činov, ktoré sú uvedené v § 62. Zoberme si jeden z týchto trestných činov, a to sa týka viacerých trestných činov uvedených v tomto paragrafe. Napríklad skrátenie dane podľa § 148 ods. 5 Trestného zákona. Tu sa stanovuje minimálna sadzba dolná hranica päť rokov. Tak teda máme dolnú hranicu päť rokov, musíme ho poslať do väzby. Ale máme minimálnu hranicu osem rokov, nemusíme, ale môžeme ho dať do väzby. Čiže je tu veľký nepomer, je to paradox, podľa mňa na toto by mal reagovať pán minister spravodlivosti a vysvetliť, či sa zaoberali vzťahom poloobligatórnej väzby a trestnými činmi, ktoré sú uvedené v § 62 Trestného zákona. Po tretie, chcem sa spýtať pána ministra, ako sa vyrovnali autori tohto návrhu zákona hoci poviem to veľmi otvorene, viem, že tento návrh zákona ideovo nevznikol na ministerstve spravodlivosti, ale vznikol niekde inde, ministerstvo spravodlivosti bolo vykonávateľom tejto idey ako sa vyrovnali autori tohto návrhu zákona s bohatým argumentačným materiálom, materiálom rekodifikačných komisií, ktoré tu pôsobia od roku 1990. Vážené dámy a páni, od roku 1990 sú v rámci česko-slovenskej federácie, v rámci Slovenskej republiky už desiatky kodifikačných a rekodifikačných komisií. Ja som bol v piatich. V piatich rekodifikačných komisiách vrátane komisie na úrovni federácie. Od roku 1990 v rámci Trestného poriadku hovoríme o tom, či zaviesť, alebo aký význam by malo zavedenie obligatórnej väzby. A musím povedať, že argumentačné materiály z týchto komisií jednoznačne odmietajú obligatórnu väzbu a sú tam uvádzané rôzne odborné argumenty, nie politické, odborné argumenty. Preto sa pýtam, ako sa autori návrhu zákona vyrovnali s týmto argumentačným materiálom. Ďalej sa chcem spýtať... Pán Ľupták, nech sa páči, ak tomu rozumiete, pustím vás k mikrofónu, poďte nám to povysvetľovať, máte tendenciu sa vyjadrovať k veciam, ktorým vôbec nerozumiete, tak, prosím vás, nechajte ma pokojne hovoriť. Chcem sa opäť spýtať v štvrtej otázke pána ministra spravodlivosti, načo je potrebná poloobligatórna väzba, ak pri aplikácii § 67 ods. 2 Trestného poriadku to je poloobligatórna väzba, teda, že môže zobrať osobu do väzby -, je možné osobu zobrať do väzby bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu. Veď predsa, ak si zoberieme trestné činy, ktoré sa páchajú pri organizovanom zločine, tak nič nebráni sudcovi, aby takúto osobu zobral do väzby, a vôbec nemusí",Róbert Fico,SV,1,1997-11-18,1500
"Vážený pán podpredseda, kolegyne a kolegovia poslanci, vo svojej interpelácii sa chcem obrátiť na podpredsedu vlády pre ekonomiku. Vážený pán podpredseda, dovoľte mi, aby som v úvode povedala niekoľko faktov. Nechcem diskutovať o genéze, ale splatnosť faktúr Všeobecnej zdravotnej poisťovne voči verejným lekárňam v roku 1998 bola 3 mesiace. V roku 2002 je táto splatnosť 5 až 6 mesiacov a dlh lekárňam po dobe splatnosti faktúr je približne 6 mld. Sk. Tento stav nastal jednak neustálym zadlžovaním rezortu zdravotníctva, ale aj nedoplatením starých dlhov, tak ako to vyplývalo z uznesení vlády Slovenskej republiky aj z vašich osobných ubezpečení. Osobne som sa niekoľkokrát stretla a rokovala so zástupcami Slovenskej lekárnickej komory a vyzývala ich k rozumnému konaniu, aby nebola ohrozená zdravotná starostlivosť občanov Slovenskej republiky. Vychádzala som aj zo spoločného rokovania predsedu vlády, vás ako podpredsedu pre ekonomiku a ministra zdravotníctva so zástupcami Slovenskej lekárnickej komory a následne aj s poslancami výboru pre zdravotníctvo v júni roku 2001.  Dovoľte mi, aby som odcitovala zo zápisu z rokovania s premiérom: „Premiér Dzurinda deklaroval dobrú vôľu skrátiť splátkový kalendár, nakoľko to bude možné podľa situácie, aj do konca roku 2001. Zdroje bude možné získať z privatizácie strategických podnikov. K vyhodnoteniu splátkových možností sa bude konať 15. 12. 2001 opätovné stretnutie zúčastnených, na ktorom sa prehodnotia možnosti skrátenia splátkového kalendára.“  Krátky citát z listu ministra zdravotníctva Slovenskej lekárnickej komore: „Finančné prostriedky v sume 2,8 mld. získané z privatizácie Piešťanských kúpeľov budú poskytnuté na oddlženie liekového reťazca tak, ako bolo prisľúbené. Ako som vás uistil viackrát, získanie týchto finančných prostriedkov je viazané na privatizáciu. V prípade posunu privatizácie Piešťanských kúpeľov sa posunie aj termín oddlženia neštátnych verejných lekární. Kúpele Piešťany boli sprivatizované v roku 2001. Tieto finančné prostriedky však neboli použité na oddlženie rezortu zdravotníctva a ani snaha členov Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo upraviť rozpočet Fondu národného majetku minulý týždeň a vyplatiť dlh zdravotníctvu na základe uznesení vlády z roku 2001 v sume 900 mil. Sk nebola na pléne akceptovaná.“  A dovoľte mi ešte odcitovať z vášho listu Slovenskej lekárnickej komore: „Vláda si uvedomuje zložitú finančnú situáciu slovenského zdravotníctva a v júni 2001 schválila prostriedky na riešenie starých dlhov. Žiaľ, niektoré privatizačné projekty sa nepodarilo k dnešnému dňu zrealizovať ani prostriedky, ktoré boli určené na tento účel, získať,“ list bol napísaný 30. septembra roku 2001, „vláda z tohto dôvodu nemohla načas splniť uznesenie zo 6. júna 2001. Chcel by som vás informovať, že minister zdravotníctva v spolupráci s ministerkou financií a prezidentom Fondu národného majetku pracujú na alternatívnom nahradení týchto príjmov. Chcel by som vám poďakovať za doterajšiu trpezlivosť a ubezpečiť vás, že som si vedomý zložitej situácie, v ktorej sa členovia vašej komory nachádzajú, a naďalej budem podporovať vyriešenie problému starých dlhov spolu s odstránením ekonomických deformácií v slovenskom zdravotníctve.“  Vážený pán podpredseda, obchodníci nakupujú z veľkodistribúcie tovar a ten následne predávajú v obchodoch občanom. Lekárnici tiež nakupujú u dodávateľov lieky, t. j. musia za objednané a dodané lieky zaplatiť a tieto základe platných zákonov v lekárni rozdávajú na základe lekárskeho predpisu. Pritom v Národnej rade bola viackrát predložená novela zákona č. 140/1988 Z. z., kde sa žiadalo alebo chcelo, aby lekáreň bola braná ako obchod ako ktorýkoľvek iný, liek ako tovar ako ktorýkoľvek iný a lekárnik ako obchodník ako ktorýkoľvek iný. Podľa platnej legislatívy by lekárnikom mali za vydané lieky zaplatiť zdravotné poisťovne. Činnosť zdravotných poisťovní je zo zákona garantovaná štátom. Je neetické, nespravodlivé a, dovolím si povedať, protizákonné, ak štát núti lekárnika zo zákona vydávať lieky a zdravotnícke pomôcky a nezabezpečí finančné zdroje na ich úhradu. Rezort zdravotníctva sa zadlžuje mesačne len vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni približne v sume 250 mil. Sk. Znížením počtu pracovníkov v zdravotníctve o 6 000 a počtu lôžok o 3 000 za toto volebné obdobie – a pritom ani v jednom parametri sme sa veľmi neodlišovali od počtov v štátoch Európskej únie, hlavne ak zo zákona máme garantovaný približne rovnaký rozsah zdravotnej starostlivosti – sa fiktívne ušetrilo približne 2,1 mld. Sk, čiže zadlženie asi za obdobie 10 mesiacov. Pán podpredseda, rezort zdravotníctva je podfinancovaný, a preto si dovolím položiť vám otázku, ako chce vláda Slovenskej republiky a ako vy chcete ako podpredseda vlády pre ekonomiku zabezpečiť rozsah zdravotnej starostlivosti v zmysle zákona o Liečebnom poriadku, z čoho vyplývajú aj vydané lieky, ak nechcete dofinancovať rezort zdravotníctva, ako chcete splniť vami dané sľuby Slovenskej lekárnickej komore a ako chcete, aby sa o Slovenskej republike nehovorilo ako o štáte, kde je nevymožiteľnosť práva. Ďakujem pekne.",Anna Záborská,SDK,2,2002-05-30,737
"Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem ti, lebo si ešte rozobral do podrobnejšia tie naše veci, ako my sme tu bojovali s týmto problémom. Iba krátko, nebudem to naťahovať, už je dvanásta hodina za chvíľu. Jedna vec. Čo napadne Slováka, keď niečo vyparatí? Alebo niečo potrebuje zabezpečiť? Mám tam známeho či nemám tam známeho? Že? A zrazu nič si neurobil, všecko vybavíte, lebo tam máte známeho a niekto si dokonca na tom spravil biznis. Lebo má známeho a príde a ponúkne. Vybavím ti, že tvoj projekt prejde, pretože..., a sme doma. A sme doma, vážení! To znamená, že pokiaľ my toto neodstránime, tak my si tu môžme o demokracii, o budovaní neviem čoho; nie. Žiaľ, je to tak, že momentálne sa naši ľudia cez túto prizmu v živote správajú, pretože vidia to aj zvrchu. Žiaľ, vidia to aj, ryba smrdí od hlavy a potom prakticky aké vzory my im dávame. A môžem nabudúce dať aj desiatky príkladov, ktoré aj mne chodia, ako sa bačuje s reštitúciami, s pôdou, s eurofondami, so všetkým možným, a promile, ja hovorím, promile, sú takí, čo dajú projekt a – div sa svete, stal sa zázrak. Ten projekt im prešiel. Ináč nemá šancu. Takže, vážení, tu je ťažký, by som povedal problém, ktorý neviem, ktorá generácia Slovákov zvládne, ale momentálne táto dnešná sa mi zdá, že asi nie. A chcem veriť, že my ako zákonodarci a zákonodarný zbor maximálne úsilie vyvinieme na to, aby ďalšia generácia mala tú šancu, že bez nejakých tých protekcií bude vedieť zabezpečiť riešenie toho problému, respektíve to, čo bude potrebovať táto spoločnosť. Ďakujem pekne.",Martin Fecko,OLANO,7,2016-05-18,263
"Dobre. V tomto prípade skutočne si myslíme, že úhrada nákladov má ísť nielen cenami, ale aj dotáciami. Podporujem smerovanie Slovenskej republiky do Európskej únie a harmonizáciu legislatívnych, obchodných, technických noriem, ale pri zvážení objektívnych ekonomických podmienok, za ktorých chceme z hľadiska konkurencieschopnosti do týchto európskych štruktúr vstúpiť. V programovom vyhlásení vlády si, podľa môjho názoru, každý z nás môže nájsť to, čo od neho očakáva, čo v ňom hľadá. Jeden autoritatívnu politiku, iný populizmus, ďalší liberálnu ekonómiu. Ja a mnohí z nás v ňom vidia reálny, komplexný, no pritom veľmi náročný dokument, pre realizáciu ktorého treba aktívny prístup všetkých členov vlády, nás poslancov, ako aj celej podnikateľskej a nepodnikateľskej sféry. Preto dávam programovému vyhláseniu vlády podporné stanovisko a budem hlasovať za vyjadrenie dôvery vláde. Ďakujem za pozornosť. /Potlesk./",Anton Poliak,ZRS,1,1995-01-20,128
"Vážené pani poslankyne, páni poslanci, máme tu teda takú zaujímavú debatu, ale treba si v prvom prípade povedať, že každý jeden ľudský život, ktorý prišiel márne na stratu, si musíme uvedomiť, že prečo sa to stalo a je to veľmi smutné, či už išlo o takého človeka alebo o iného, o slušného alebo menej slušného, je to odsúdeniahodné, ale treba si povedať, že aj táto vražda sestričky Eriky nám ukázala, že akým smerom sa to všetko uberá a vidíme, že tie trestné činy naberajú. Ale nemôžme hovoriť, že tie trestné činy sú iba páchané jedným etnikom. Povieme si áno, sú aj také vraždy, aj také vraždy, ale musím tu zareagovať aj niektorých tých pánov poslancov, čo tu rozprávajú, pretože pán Benčík, ako sme zvykli, hneď zastáva toto etnikum. Ale v tomto tu nejde o odsúdenie vraždy za to, že to spáchal nejaký miestny cigán z osady, ale ide o to, že bola spáchaná vražda, ktorú odsudzujeme. Povedali ste na margo tých Michaloviec. Ja som tam osobne bol. Povedali ste, že tam bolo pár ľudí a potom Kotleba z tade ušiel, pretože tam prišli miestni cigáni a viete, ako to bolo. Prosím vás, keď niečo hovoríte, hovorte o faktoch, ktoré ste zažili alebo priamo ste tam. Lebo vy ste už ako televízia Markíza. Vy to prekrútite z minúty na minútu a popri tom tam bolo tisíce ľudí, tisíce ľudí a nielen z Michaloviec, ale aj z okolia a cigáni, ktorí tam boli navození, sa vyhrážali nám zabitím. Vyhrážali sa nám cez facebook, cez sociálne siete. Pán Benčík, keby toto vám niekto urobil, tak priletí vrtuľník, NAKA a neviem aká každá policajná zložka, aby vás ochránili. Nám, keď niečo vypisujú, tak nebudeme nariekať, ale ideme to riešiť. Išli sme tam, postavili sme sa za slušných ľudí, postavili sme sa za to, aby tí ľudia konečne sa mohli bezpečne cítiť, aby sa dokázali spojiť. Pretože ja som v tých Michalovciach bol viackrát a to nieže táto vražda sa tam stala. Tí miestni z osady tam otravujú ľudí už pri obchodných domoch, žiadajú o peniaze, páchajú kriminalitu a záhada to je, že z kade tí ľudia peniaze na tieto všetky činy majú, keď dokážu chodiť po krčmách, dokážu hrať automaty, tak, samozrejme, je to aj z dávok a je to aj z úžery. Pretože mnohí tí Rómovia, ktorí sú v tých osadách, tak sú na PN, ale nie sú na PN na Slovensku, lebo sú na PN v Anglicku. Z tade ich organizovaná skupina prevezie do Belgicka a z tade do Holandska. Čiže oni dokážu poberať PN z viacerých štátoch naraz a potom na Slovensku ešte majú tú drzosť žiadať dávky od sociálnej poisťovne. Ďalšou vecou, pozor drogy. V tých osadách sú strašne rozšírené drogy. Úžerníci cez svojich ľudí tam distribuujú drogy, na ktorých zarábajú. Títo ľudia sa dostanú do takého kolobehu a potom nevedia sa z toho dostať a darmo my tu môžme robiť rôzne projekty, rôzne kadejaké centrá na to, aby sme to zmenili, ale to sa zmeniť jednoducho nedá. Pretože tí ľudia, ktorí sú v tých osadách, tak oni sú nezamestnateľní. Takých ľudí, ktorých nedokážete zamestnať v normálnom zamestnaní, tak darmo im budete robiť projekty cez Európsku úniu a utopíte tam milióny eur, keď takéhoto človeka nedokážete zamestnať. Čiže pre takýchto ľudí treba urobiť taký projekt, kde sa dokážu zamestnať. Čiže najjednoduchšie práce, ktoré môžu vykonávať, čiže výkopové práce, stavebné práce a takéto jednoduché práce, na ktorých naozaj by získali tie návyky. Pretože tí ľudia, ktorí generácie nemajú pracovné návyky a nemajú to klasické fungovanie a zodpovednosť, tak takých projektami cez Európsku úniu a cez komunitné centrá nenaučíte pracovať. Čiže na tomto si treba, k tomuto si treba sadnúť a vymyslieť jednotný projekt, aby tí ľudia, ktorí naozaj ten intelekt nemajú na to, aby vykonávali iné roboty dokázali tie najjednoduchšie práce robiť. Pán Pollák, na vás osobne, proti vám nič nemám. Ja som za to, ak budeme riešiť problémy tejto skupiny, ale ja som navštívil, možno mi to neuveríte, ale viaceré tie osady a ja som sa bavil aj s tými ľuďmi, ktorí sú tam v osadách, lebo niektorí sú tam naozaj normálni a, bohužiaľ, osud to zariadil tak, že sa tam narodili. Ja som sa s nimi bavil, lenže oni niektorí si aj uvedomujú, že tie peniaze z Európskej únie, ktoré boli vyčlenené na riešenie tohto problému, sa len ukradnú. Zneužili a tie peniaze, ktoré, teraz je momentálne na riešenie tohto problému vyčlenených 900 mil. eur a 500 mil. je priamo na splnomocnenca vlády pre rómsku komunitu. Čiže ak vy tieto peniaze dokážete použiť na to, aby sa nezamestnateľní ľudia stali opäť zamestnateľnými, tak ja som za. Lenže oni si dobre uvedomujú, že či už to bol váš otec alebo to boli iní splnomocnenci, tak jednoducho tieto peniaze len ulievali takým smerom a nedostalo sa to priamo k tým ľuďom. Táto vražda, ktorá bola expresne rýchlo vyšetrená, tak jednoducho týmto ľuďom život nevráti a nesmieme si predtým zatvárať oči. Keď som bol v televíznej debate, tak tam ma upozornili na to, že percentuálne nie je možné a je to zakázané uverejňovať, aká je kriminalita podľa etnika. Čiže nemôže žiadny denník, žiadna, žiadny úrad zverejňovať to, koľko percent sa stalo kriminality, či už to boli cigáni, či už to boli bieli, či už to boli Rusíni, to je jedno aká menšina. Nemôže sa to uverejňovať, ale pre všetkých, ktorí tu budú hovoriť o tom, že ako tu v skutočnosti je, že nie je tak, ako sa nám tu snažia nejakí extrémisti nahovoriť, tak urobme poslanecký prieskum, pán Benčík. Poďte, pôjdeme spolu, urobme poslanecký prieskum a poďme sa pozrieť do výkonu trestu. Poďme sa pozrieť do Ilavy, poďme sa pozrieť do Leopoldova, poďme sa pozrieť do iných väzníc a keď tam priamo budeme, tak ja som zvedavý, či niekto z vás si povie, že naozaj toto etnikum nemá väčšie percento páchania kriminality. Ak ste za, ja budem veľmi rád. Každý jeden poslanec, ktorý bude ochotný urobiť poslanecký prieskum, navštíviť takéto výkony trestu, tak potom nech reprodukuje, čo tam videl, pretože aj niektorí ľudia, ktorí priamo sú v tých výkonoch trestov, tak zažívajú to priamo aj tam. Riešili sa tu väzby, rieši sa tu výkon trestu, teraz tam budú ďalšie komisie, lenže tak ako policajti si neodvážia v dnešnej dobe otvoriť ústa, ani takýto problém riešiť, tak takisto si to už ani referenti, ktorí sú vo výkonoch trestoch ako zamestnanci, sa tam už aj boja pracovať. Pretože nie, že niekomu len niečo by povedali, ale nebodaj že by niečo ešte museli zasiahnuť, tak ich vyrieši inšpekcia a po novom ich vyrieši aj Európska komisia. Čiže, vážení poslanci, ak chceme tento problém riešiť, nemôžme si predtým zatvárať oči, nemôžme teraz otvárať nové komunitné centrá, robiť krásne projekty, ale musíme sa snažiť urobiť to, aby sme tých nezamestnateľných ľudí, ktorí naozaj nemôžu ísť do možno normálnej práce, aby sme im dokázali dať prácu najjednoduchšiu, aby sme ich naučili pracovným návykom a verte mi, že ak takýto ľudia budú mať svoju prácu, budú mať svoj príjem, tak je to určite lepšie, ako keď budú sedieť niekde v osade a špekulovať, ako idú prežiť ďalší mesiac. Ak budú pracovať, budú normálne platiť odvody, budú normálne žiť, môžu vychovávať svoje deti a dokážu sa začleniť do spoločnosti. Ale ak bude opäť len kradnutie peňazí z Európskej únie a peniaze štátu, nevyrieši sa nikdy nič. Ďakujem.",Marián Kotleba,LSNS,8,2023-02-15,1217
"Bod číslo 3 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Kalmana je formulovaný takto: """"""""Stanoviť úlohu, kedy budú známe dosahy vstupu do Európskej únie, rezortne."""""""" Nech sa páči, môžete si to pozrieť, je to vaše písmo.",Pál Farkas,SMK,2,1998-12-02,33
"Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať miesto, stanovisko, navrhovateľ? Nie. Spravodajca? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Končím dnešný rokovací deň. Len pre informáciu, budeme pokračovať v utorok bodmi 7, 8, 9. Je to tlač 24, 44 a informácia o predsedníctve Slovenskej republiky v Rade Európskej únie. Je to podľa schváleného programu v utorok o deviatej hodine ráno. Prajem vám príjemný zvyšok dňa a pekný víkend. (Prerušenie rokovania o 13.00 hodine.)",Andrej Hrnčiar,SIET,7,2016-05-20,99
"Ďakujem pani ministerke. Ďalšiu otázku kladie pán poslanec Pacola na pána ministra Mráza. Otázka znie: """"""""Záujmom Slovenskej republiky je aktívne obchodovať so štátmi Európskej únie. Aké opatrenia pripravuje v oblasti harmonizácie právnych a technických predpisov na prekonanie prekážok presadzovania sa na stavebnom trhu v štátoch Európskej únie?""""""""",Ján Ľupták,ZRS,1,1997-06-26,47
"Vážení prítomní členovia vlády, vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia, budem sa snažiť byť stručný, napriek tomu, predtým ako sa vyjadrím k ekonomickým otázkam, by som chcel predsa len povedať jednu vec, ktorá ma štyri roky najviac mrzela v tomto parlamente. V úvode vládneho programu je takáto citácia: """"""""Vládny program je významným dokumentom pre celé Slovensko. Má ambíciu osloviť všetkých občanov. Vláda sa chce ústretovo pričiniť o spoločenskú participáciu pri konštruovaní prosperujúceho Slovenska. Potrebujeme spoluprácu a spoluzodpovednosť všetkých parlamentných subjektov."""""""" Čakal som, že skutočne k naplneniu tejto základnej myšlienky dôjde. Žiaľbohu, prakticky od prvej schôdze, ktorá tu bola, došlo k tónu, ktorý je konfrontačný, ktorý nemá ani náznak spolupráce, ktorý ani trošku nenaznačil, že by sme mohli participovať na budovaní prosperujúceho Slovenska. Podarilo sa nám túto krajinu rozdeliť na zlých a dobrých Slovákov a ako poslanec som mal pocit ťažkej diskriminácie počas štyroch rokov, pretože som sa snažil aj vecne x-krát prísť so zákonmi, ktoré nemali politický nádych, myslel som si, že iba vecne podstatne vylepšia právne normy a len preto, že som bol opozičný poslanec, nepodarilo sa mi prakticky nič presadiť. Mám tento pocit bezradnosti a bezmocnosti, chcel som to povedať a berte to tak, že som si iba povedal to, čo si myslím. Bolo by smutné, ak by táto krajina, tento parlament mal v tomto duchu pokračovať aj v budúcnosti, tak by sme skutočne všetci pre Slovensko robili veľmi zlú službu, ale v prvom rade ju robia tí, ktorí sú pri moci, pretože silnejší má vždy podať ruku slabšiemu a vždy mu má umožniť alebo vyčleniť priestor na participáciu. To sa, žiaľbohu, nestalo. Prejdem k ekonomickým otázkam. Vláda sa zaviazala položiť základy na dosiahnutie porovnateľnej úrovne výkonnosti ekonomiky k životnej úrovni obyvateľstva s vyspelými krajinami na prelome tisícročí najneskôr do roku 2010. Samozrejme, toto sú také všeobecné frázy a teraz tu môžeme od rána do večera diskutovať, či sa položili základy, alebo nie. Osobne si myslím, že sa, žiaľbohu, nepodarilo položiť pevné základy na to, aby sme najneskôr do roku 2010 mali porovnateľnú životnú úroveň obyvateľstva, aká je v Európskej únii. Keby si niekto dal tú prácu a len mechanicky prepočítal tempá rastu, ktoré musíme do roku 2010 dosiahnuť, aby sme dobehli vyspelé krajiny, keby sa aspoň napísalo, prosím vás pekne, priemer Európskej únie alebo krajiny, ktoré sú v dolných rovinách Európskej únie, ale tieto prehnané ambiciózne, ničím nepodložené ciele, ktoré potom neboli ničím vyargumentované v programovom vyhlásení, jednoducho svedčia o tom, že táto vláda nemá jasnú ani ekonomickú víziu spoločnosti, kam ju chce dostať. Vzápätí nasleduje veta: V záujme toho o čom som hovoril vláda považuje za svoju prioritu zabezpečenie urýchleného dokončenia transformačného procesu. A to je otázka, ktorá ma viac zaujíma ako samotné vecné charakteristiky, ktoré sa tu udiali. Môj názor je taký, že pokiaľ existujú dobré ekonomické pravidlá, pokiaľ existujú inštitúcie, ktoré korektne kontrolujú dodržiavanie ekonomických pravidiel, to je primárna záruka toho, že krajina môže prosperovať. Žiaľbohu, v odpočte pána podpredsedu vlády, v ktorom som čakal analýzu opatrení v systémovej oblasti, ktoré vláda urobila, som sa toho nedočkal. V odpočte nie je ani jedno slovo o tom, k akým systémovým zmenám došlo a kde vlastne dnes v systémovej transformácii táto krajina stojí. Môj názor je taký, že, naopak, prostredie, ktoré tu bolo v roku 1994, sa systémovo ešte zhoršilo, lebo množstvo zákonov, ktoré prijala Národná rada Slovenskej republiky, toto prostredie zhoršili. Náznakom poviem: zákon o konkurze a vyrovnaní sa prakticky znefunkčnil. Prijateľná podoba sa prijala až pred tromi mesiacmi a približuje sa normám, ktoré sú platné v Európskej únii. Bol prijatý zákon o revitalizácii, ktorý do dnešného dňa je nefunkčný, je iba na papieri. Prakticky ani jeden podnik sa podľa toho zákona nezrevitalizoval. Boli prijaté zákony o kapitálovom trhu, ktoré nepomohli rozvoju kapitálového trhu, ale, naopak, kapitálový trh je na spadnutie už približne rok a pol a prakticky ťažko stagnuje. Takto by som mohol pokračovať ďalej, ale myslím si, že to nemá význam. Celkovo môžem konštatovať, že sa prijali zákony, ktoré nepodporili rozvoj trhu, naopak, sťažili trhové podmienky pre podnikateľské subjekty. Takisto pokiaľ ide o výkon inštitúcií, nie je možné, aby v trhovej ekonomike spory medzi podnikmi alebo medzi podnikmi a štátom sa riešili tak, ako sa riešia u nás. Je absurdné, aby niekto, kto si chce vymôcť svoje obchodné právo, musel čakať na rozhodnutie súdov tri až päť rokov. Prosím vás pekne, firmy, ktorým sa závažné spory nevyriešia niekedy do 10 dní, niekedy do 3 mesiacov, prakticky v tvrdšom ekonomickom prostredí, ako je toto naše, ktoré je zatiaľ veľmi mäkké, nemajú šancu prežiť. V tomto smere sa skutočne urobilo veľmi málo. Takisto ďalšie inštitúcie, ktoré sú dôležité na fungovanie trhu, ako sú daňové a colné úrady. Napriek určitej snahe o zlepšenie fungovania týchto úradov naďalej v nich pretrvávajú problémy. Aj zákonnými normami sa uskutočnili kroky, ktoré, povedzme, neumožňujú podnikateľom viesť rovnocenný boj s daňovými úradníkmi, pretože čakať dva alebo tri roky na rozhodnutie súdov nie je pre niektoré subjekty prijateľné. Takto sa trhové prostredie nedá rozvíjať. Teraz by som veľmi stručne prešiel k tomu, že vláda sa zaviazala prorastovou politikou podporovať trvalo udržateľný hospodársky rast. Myslím si, že treba povedať, že tie pozitívne výsledky, ktoré oceňujú aj medzinárodné organizácie, ako je rast hrubého domáceho produktu a vývoj inflácie, proti ktorým sme nikdy negatívne nevystupovali ani my z opozície, vždy treba doplniť aj o ďalšie charakteristiky. A treba si odpovedať na otázku, či vývoj, ktorý tu bol, zabezpečuje trvalo udržateľný rast. Podľa môjho názoru nezabezpečuje, pretože prakticky už v rokoch 1996 a 1997 nastali problémy z hľadiska makroekonomickej rovnováhy, a tie sa naďalej zhoršujú. A hovoriť o trvalo udržateľnom hospodárskom raste, ak sa vám zhoršuje vonkajšia i vnútorná rovnováha, to môže skutočne iba diletant, a nie odborník z ekonómie. Veď znakom trvalo udržateľného hospodárskeho rastu je kvalita vonkajšej a vnútornej rovnováhy. To, že sa podarilo udržať stabilný kurz, nás všetkých teší. Ale položte si otázku, ako dlho a za akú cenu sa nám bude dariť tento stabilný kurz držať, ak sa obchodná bilancia bude vyvíjať tak, ako sa vyvíja. Pretože, ako ukazujú aj posledné zmeny v Štatistickom úrade, minuloročná obchodná bilancia dosiahla ten istý rozmer ako predminuloročná, a prakticky po prvýkrát po rektifikácii týchto údajov dôjde k celkovej pasívnej platobnej bilancii, čiže sa nesplní ani ďalší bod vyhlásenia vlády, ktorá si dala za úlohu udržať pozitívny vývoj platobnej bilancie. Vláda sa ďalej zaviazala prijať opatrenia smerujúce k ozdraveniu finančnej pozície hospodárskych subjektov. Mala prijať účinné opatrenia na riešenie pretrvávajúcej platobnej neschopnosti podnikov a finančnej nedisciplinovanosti. Už som to tu niekoľkokrát kritizoval. Žiaľbohu, po návrhu zákona, ktorý bol urobený, keď sa nemýlim, koncom roku 1994, a ktorý vláda stiahla z rokovania a ďalej nepostúpila, prakticky ďalej nebol do parlamentu predložený nijaký komplexný prístup na riešenie týchto problémov. Čiže tento bod programového vyhlásenia vlády považujem skoro za absolútne nesplnený. Stačí povedať iba niekoľko čísel. Platobná neschopnosť podnikov vzrástla na dvojnásobok, finančná nedisciplinovanosť stačí, ak si pozriete čísla, ktoré neodvádzajú podniky, či už na daniach štátu, alebo do jednotlivých poisťovní. Finančná disciplína počas obdobia tejto vlády sa zhoršila, platobná neschopnosť podnikov počas obdobia tejto vlády sa zdvojnásobila. Nedošlo k žiadnemu ozdraveniu finančnej pozície hospodárskych subjektov. Napriek téze o tom, ako famózna privatizácia prinesie konkrétnych vlastníkov a konkrétnych investorov, podkapitalizácia podnikov naďalej pretrváva. Na trhu je 52,5 % stratových podnikov a ich strata sa v medziobdobí posledných dvoch rokov, naopak, ešte zvýšila. Ďalej v programovom vyhlásení vlády vláda chcela zabezpečiť zdokonalenie daňovej sústavy tak, aby bola jednoznačná, spravodlivá, zrozumiteľná a obmedzovala možnosť vzniku daňových únikov. Tu treba takisto povedať, že napriek niektorým čiastkovým novelizáciám, ktoré môžeme označiť aj pozitívne, výrazný krok k jednoznačnosti, spravodlivosti, zrozumiteľnosti a, nedajbože, ešte aj k výraznému obmedzovaniu vzniku daňových únikov nenastal. Nastalo obmedzenie, pokiaľ ide o daňové úniky, smerom k živnostníkom a malým podnikateľom, ale pokiaľ ide o veľké firmy a stredných podnikateľov, tam sa neurobilo v zákonných normách prakticky nič na to, aby sa naďalej mohli robiť finančné transfery rôzneho modelového charakteru a aby sa prostredníctvom týchto finančných transferov robili daňové úniky. Odborníci odhadujú, že daňové úniky tu predstavujú ročne okolo 20 25 mld. Keby sa tieto daňové úniky podarilo znížiť len na polovicu, tak problémy, ktoré sú na príjmovej stránke rozpočtu, by boli v inej rovine. Vláda mala ďalej vytvoriť podmienky na rast kapitálového trhu, sprehľadniť činnosť investičných fondov a investičných spoločností a zdokonaliť zákonný rámec ochrany práv drobných akcionárov, zabezpečiť účinný a efektívny výkon regulačnej funkcie štátu na kapitálovom trhu. Prosím vás pekne, každý, kto sa čo len trochu vyzná v otázkach kapitálového trhu, pri čítaní týchto viet skutočne nevie, či to má čítať vážne, alebo ho má pochytiť záchvat smiechu. To, čo sa udialo na kapitálovom trhu, to, čo sa udialo s investičnými fondmi a spoločnosťami, to je jav, za ktorý plne zodpovedá táto vláda. Prosím vás pekne, investičné fondy a spoločnosti neboli dostatočné regulované. Stalo sa to, že sa pretransformovali na akciové spoločnosti a v dôsledku tohto kroku milióny drobných akcionárov prišli o miliardové hodnoty svojich akcií, a nie v dôsledku toho, že tu bola len kupónová privatizácia. Takisto zákonný rámec ochrany práv drobných investorov, to je",Viliam Vaškovič,DU,1,1998-07-15,1500
"Ďakujem, pán predseda. Vážená Národná rada, po prijatí zákona o štátnom jazyku Slovenskej republiky v Národnej rade Slovenskej republiky zo strany predstaviteľov vládnej koalície a vládnych činiteľov Slovenskej republiky viackrát odzneli sľuby, aj na rôznych medzinárodných fórach, o tom, že v záujme odstránenia právneho vákua treba pripraviť návrh a následne v Národnej rade prijať zákon o používaní jazykov národnostných menšín. O nevyhnutnosti takéhoto zákona sa vyslovili aj čelní predstavitelia Rady Európy a Európskeho parlamentu. Dokonca takáto požiadavka sa zakotvila aj v záverečných odporúčaniach Spoločného parlamentného výboru Európskej únie a Slovenskej republiky. Účastníci rokovania PER vo Švajčiarsku, predstavitelia vládnej koalície, opozície a Maďarskej koalície sa vo svojom spoločnom vyhlásení tiež zaviazali, že bude pripravený a prijatý zákon o používaní jazykov národnostných menšín na Slovensku. Zatiaľ sa táto otázka neriešila. A ako sme sa presvedčili, zo strany vlády nie je ani ochota kladne pristúpiť k riešeniu tohto problému. Preto v mene obidvoch poslaneckých klubov Maďarskej koalície navrhujem zaradiť do programu 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky tlač číslo 441 pod názvom návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o používaní jazykov národnostných menšín a etnických skupín v Slovenskej republike. Prerokovanie tohto materiálu navrhujem zaradiť ako bod 29. Ďakujem.",Árpád Duka-Zólyomi,SMK,1,1996-12-04,203
"Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som ukončil hetrik mojich návrhov zákonov v tejto časovej perióde, a posledným mojím návrhom pozmeňujúcim je pozmeňujúci návrh v zákone o energetike. Zákon má č. 251/2012 Z. z. Energetika, no, áno, zdedili sme niečo, robíme niečo, chceme niečo robiť. Musím povedať, že nie som energetik, som pozemkár, to asi aj viete, a preto ma zaujímajú hlavne tie vzťahy pozemkové a energetické, čo sa týka zaťaženia vlastníckeho práva. Keď som v zákone o energetike si prečítal, že verejný záujem podľa tohto zákona bol delegovaný zo štátu na držiteľa oprávnenia, tak som si myslel, že sa mi sníva. Povedzte mi, ako súkromná firma môže prebrať verejný záujem od štátu, aby tento verejný záujem zastupovala, teda občanov našej republiky? Ja si neviem predstaviť, budem veľmi rád, keď mi to niekto vysvetlí. Pretože zatiaľ to vidím tak, že na súkromnom vlastníctve našich ľudí ten pán podnikateľ, a to je jedno, či je Francúz, Talian alebo Nemec, si v pohode robí svoje zisky. Preto si dovoľujem navrhnúť zmenu tohto zákona o energetike, ktorého cieľom, tejto mojej zmeny, je odstrániť nedostatky súčasnej právnej úpravy zakotvenej v tomto zákone a posilniť ochranu práv vlastníkov nehnuteľností a dosiahnuť rovnocennú ochranu súkromného vlastníctva a verejného záujmu. Áno, dával som to už tiež v tomto volebnom období, dávam ho druhýkrát a budem ho dávať stále, ako som už povedal v mojich predchádzajúcich vystúpeniach, pretože je to problém. A tento problém zatiaľ každý prehliada a nechce ho riešiť. Podľa našej ústavy, čl. 20 ods. 1, má každý """"""""právo vlastniť majetok"""""""". """"""""Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu."""""""" """"""""Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú"""""""", hovorím za primeranú, """"""""náhradu."""""""" Preto v nadväznosti na tieto citácie navrhujem prijať také opatrenia, ktoré minimalizujú dopad súčasnej právnej úpravy na súkromný život občanov Slovenskej republiky, ktoré sú nevyhnutné na ochranu ich oprávnených záujmov a budú v súlade s požiadavkami a ustanoveniami čl. 20 ods. 1, ods. 4 našej ústavy a čl. 1 dohovoru a čl. 17 Charty základných práv Európskej únie, pričom zaručí sa proporcionalita vzájomného právneho vzťahu medzi oprávnenými a povinnými subjektmi najmä v prípadoch, ak ide o obmedzenie základných ľudských práv dané zákonom. Preto navrhujem týchto sedem noviel, týchto sedem bodov, ktoré by sa mali zakomponovať do zákona o energetike. Po prvé: """"""""Vypustiť podmienku uplatňovania nároku dotknutého vlastníka nehnuteľnosti na primeranú náhradu za zriadenie vecného bremena, za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti alebo za nútené obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme alebo v bezpečnostnom pásme u držiteľa povolenia."""""""" Teraz je to nastavené tak, že pokiaľ vy sa neohlásite do polroka, keď vám to nejaké vecné bremeno prípadný užívateľ a držiteľ oprávnení dal, keď túto lehotu prešvihnete, nemáte šancu. Tak my to riešime v ďalších bodoch trošku ináč, samozrejme, museli sme to vypustiť, aby to nebolo duplicitné. Po druhé: """"""""Jednorazovú primeranú náhradu za zriadenie vecného bremena a opakovanú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti poskytovať vlastníkovi nehnuteľnosti kumulatívne."""""""" To znamená, že budeme poskytovať stále, keď ho obmedzujeme. To je tá primeraná náhrada, to je to nájomné, to je to obmedzenie jeho vlastníckeho práva a užívacieho práva. Za ďalšie. """"""""Jednoznačne určiť podmienku zápisu vecných bremien do katastra nehnuteľností s prihliadnutím na poznatky súvisiace s uplatňovaním platného zákona o energetike v praxi."""""""" Čo sa deje? Podľa súčasných platných predpisov, pokiaľ cez váš pozemok, ktorý máte, to je jedno, či máte v intraviláne, alebo extraviláne, ide nejaké elektrické vedenie napríklad, tak ste zaťažený vecným bremenom, ťarchou. To vecné bremeno vám uvalí držiteľ oprávnenia, ale neurobí geometrický plánok, aby vám v nevyhnutnej miere obmedzil to vaše právo a uvalenie vecného bremena, ale hodí to, samozrejme, na celý pozemok a celú parcelu. Samozrejme, mnohí o tom ani neviete, keď nekontrolujete listy vlastníctva. Takže my navrhujeme, aby iba adekvátna časť tohto pozemku bola zavalená takouto ťarchou a takýmto vecným bremenom. Keď niekto povie, že je to proti ľudskosti alebo neviem proti čomu, tak mu poviem: """"""""Vážený, neviete, o čom hovoríte."""""""" Lebo poznám desiatky prípadov, kde z dvojhektárovej parcely zaberá tri áre. To znamená, z 20-tisíc má iba 300 metrov. Na to by malo ísť vecné bremeno. A vy dostanete vecné bremeno na 20-tisíc metrov štvorcových. Lebo držiteľ oprávnenia neurobí geometrický plán, lebo, samozrejme, nemá peniaze, však on ryžuje na vašom majetku a nemá peniaze, samozrejme, oni sú všetko v stratách, že? Pritom tie geometrické plány v mnohých prípadoch nestoja majlandy a hovoríme o rádove stovkách eur. Pýtam sa, takto chceme gniaviť našich vlastníkov pozemkov? Žiaľ, najviac sa to dotýka poľnohospodárskych pozemkov, u lesných je to trošku ináč, tam tie kompenzácie sú ináč brané. Chvalabohu, aspoň niekde. Ďalej. """"""""Upraviť v prospech vlastníkov nehnuteľností podmienky poskytovania primeranej jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena vlastníkovi nehnuteľnosti."""""""" Myslím, že keď niekto vám zriadi vecné bremeno, nemalo by to byť bezodplatné, mala by tam nejaká náhrada byť. Jednoznačne som za. """"""""Upraviť v prospech vlastníkov podmienky poskytovania primeranej opakovanej náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti a za nútené obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme alebo v bezpečnostnom pásme."""""""" Samozrejme, vy ste hendikepovaný na danom pozemku. A myslím si, že každá ujma, ktorá na vašom súkromnom vlastníctve je spôsobená niekým, ktorý má aj to oprávnenie, mala by byť za adekvátnu náhradu. Aj v tom ochrannom pásme. Lebo, energetici, viete, aké sú ochranné pásma, ja skôr poznám ochranné pásma v poľnohospodárskej výrobe a iné. Takže tam tých 20, 15, ja neviem koľko metrov okolo toho vedenia, samozrejme, že je a to ochranné pásmo nebolo vycucané z prsta, ale má racionálny základ, energetici to vedia, prečo bolo ustanovené a aký má dosah aj na užívanie, resp. prevádzku tohto zariadenia. """"""""V prechodných ustanoveniach použitím pozitívnej, tzv. nepravej retroaktivity v prospech občanov, konkrétne vlastníkov nehnuteľností a vlastníkov pozemkov v ochrannom pásme a v bezpečnostnom pásme, umožniť bez ohľadu na dátum vzniku núteného obmedzenia užívania uvedených nehnuteľností, aby vlastníci, ktorí budú ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona obmedzení v užívaní nehnuteľností, mali odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto návrhu zákona nárok na primeranú opakovanú náhradu za obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Držitelia povolení by mali túto náhradu prvýkrát uhradiť do 31. januára 2015, a to za celú dobu núteného obmedzenia takýchto vlastníkov v užívaní nehnuteľností."""""""" Myslím si, že hlavné rozvody, či už elektrické, plynové alebo iných energií, boli robené počas socializmu. To sú tisíce a tisíce kilometrov týchto vedení, o ktoré, momentálne ako keby sme na nich zabudli. My sme ich darovali týmto držiteľom oprávnenia, ktoré v žiadnom prípade nevstupujú do jednania s týmito vlastníkmi. To bol bonus nášho štátu, ktorý im to dal grátis, a ty, vlastník, máš smolu, lebo po tvojom to bolo ťahané a môžeš si pískať. Takže hovorím, áno, aj tie staré rozvody, ktoré sú funkčné a nejdú na demontáž, mali by byť vlastníci odškodnení. A po posledné. """"""""Vyňať pozemky alebo ich častí so zriadeným vecným bremenom z predmetu daňovej povinnosti, to znamená vo vzťahu k dani z pozemkov."""""""" Myslím si, že ak ste takto hendikepovaní na užívaní a požívaní nejakých dobrôt, resp. úžitkov z vášho majetku, nemali by ste byť zaťažení pozemkovou daňou. Predkladaný návrh zákona bude mať dopad na štátny rozpočet a rozpočet verejnej správy z dôvodu vyňatia pozemkov alebo zaťaženým vecným bremenom z dôvodu, že rušíme predmet dane z pozemku v zmysle zákona o miestnych daniach. Predpokladá sa tiež dopad v predloženom návrhu na podniky podnikajúce v energetike podľa zákona o energetike, teda držiteľov povolení, a to v súlade so zavedením povinností každoročne uhrádzať vlastníkom nehnuteľností, ktorých pozemky sú užívané pre potrebu podnikania v energetike, opakovanú primeranú náhradu za obmedzovanie užívania dotknutých nehnuteľností. Zas na druhej strane zároveň sa očakáva výrazný pozitívny sociálny vplyv v podobe zlepšenia hospodárenia dotknutého obyvateľstva, ktorému, najmä vlastníkovi obmedzením v užívaní ich pozemkov, na ktorých sú držiteľom povolenia alebo ním poverenou osobou zriadené elektrické vedenia, elektroenergetické zariadenia prenosovej sústavy a distribučnej sústavy, plynovody a plynárenské zariadenia prepravnej siete, distribučnej siete, zásobníka a zariadenia určené na ich ochranu, zabráneniu ich porúch alebo havárií alebo na zmiernenie dôsledkov porúch alebo havárií na ochranu života, zdravia a majetku osôb, bude priznaný nárok na primeranú opakovanú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva v rozsahu, v akom ho predpokladá ústava, dohovor, ako aj Charta základných práv Európskej únie. Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj právom Únie, Európskej únie. Kolegyne a kolegovia, to je v kocke filozofia novely zákona o energetike, ktorú predkladáme s kolegyňou Mezenskou. Myslím si, že tento problém tlačíme už niekoľko volebných období. Socializmus to neriešil tiež. Vyzerá, že demokracia by mohla nájsť silu, aby to vyriešila aj prostredníctvom takejto novely, ktorú som predložil. Samozrejme, je to v prvom čítaní. Pokiaľ bude vôľa, a chcem apelovať aj na kolegov, samozrejme, z vládnej strany SMER, ktorý má jednoznačne navrch v tomto volebnom období, aby sa zamysleli, či aj oni nemajú takýto problém, či aj ich majetky nie sú takto držiteľmi oprávnení, doslova že ste vykorisťovaní, nedostanete",Martin Fecko,OLANO,6,2013-09-19,1500
"Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Lazar? Tak bol... V poriadku, áno. Dobre, nemusíte kričať. Páni poslanci, kľud! Takže prerušujem rokovanie, vzhľadom k tomu, že za chvíľočku budeme hlasovať, do 17.05 hodiny. A potom pristúpime k odhlasovaniu všetkých doteraz prerokovaných bodov. (Prestávka.) (Po prestávke.) Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím o kľud v rokovacej sále. Pristúpime k hlasovaniam. Páni poslanci! Prosím teraz spoločného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet pána poslanca Štefanca, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu skupiny poslancov na prijatie stanoviska Národnej rady k postupu vlády pri poskytnutí finančnej pomoci Helénskej republike, tlač 432. Pán poslanec, máte slovo. (Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie stanoviska Národnej rady Slovenskej republiky k postupu vlády Slovenskej republiky pri poskytnutí finančnej pomoci Helénskej republike zo zdrojov Európskeho finančného stabilizačného nástroja, tlač 432.)",Béla Bugár,MOST_HID,5,2011-07-06,139
"Ďakujem pekne. Začnem tým, kde skončila pani poslankyňa Belohorská. Povedala, ja hovorím o chudákoch, nehovorím o pánoch. Máte pravdu. Nie vždy dávam za pravdu, ale teraz vám dávam za pravdu. Hovorím o tých státisícoch chudákoch, ktorých nechali tí chudobní lekárnici čakať, keď zavreli celé mestá. Hovorím o tých státisícoch chudákoch, ktorí 5-6 hodín čakali. Vy ste lekárka, ktorá ste robili na onkológii. Hovorím o tom pacientovi, ktorý nedostal jeden preparát pri kandidóze v ústach. Vy ste gynekologička, ja som urológ. Vieme, čo to robí na genitáliách, oproti tomu to je nič, čo je v ústach. Ľudia vyskakujú z okien. Hovoríme o tých chudákoch, ktorých sme možno spoločne zobrali do rúk alebo sme, aj vy ste, tu obeťou. Mňa viníte, pán poslanec Maxon tu mal plamenný prejav, nech si spomenie, čo platila jeho vláda do zdravotníctva, aké odvody. V roku 1996 začalo zadlžovanie zdravotníctva, nepamätám sa, že by tam bol nejaký Zajac alebo nejaká táto vláda. To zadlžovanie zdravotníctva je katastrofa. Tá katastrofa sa musí riešiť! Vláda dnes urobila zásadný krok k tomu riešeniu. Kúpite si noviny, dočítate sa a všetky vaše prejavy, ktoré ste tu mali, sa stávajú irelevantné. Vláda povedala, že do systému musí dať peniaze vtedy, keď systém preukáže schopnosť istej flexibility. Hovoríte tu svorne o porušovaní ústavy. Pán poslanec Maxon, ja som na tú istú ústavu prisahal čo vy. Na tú istú. Ona nie je iná. Ja som si ten článok 54 prečítal niekoľkokrát, kým som sa odhodlal k tomu kroku. Nesúhlasil som s pani poslankyňou Sabolovou, keď mi hovorila v rámci jednej diskusie, že ja som zodpovedný za to, ako sa plnia limity, lebo som zodpovedný za poskytovanie zdravotnej starostlivosti. (Reakcia z pléna.) Trošku, lebo to teraz chcem zjednodušiť. Áno, som zodpovedný v zmysle článku 40. A zabezpečíme lieky každému, kto ich bude potrebovať, aj keby ste tu spomínali všetkých komunistov, ku ktorým, chvalabohu, som nikdy nepatril, keď počujem z úst niektorých poslancov hovoriť o Stalinovi, o Leninovi, každý má právo hovoriť tu vtipy – nakoniec, čo s tým? Chcem povedať jednu vec. Vážnym problémom celého systému sú dlhy, ktoré ho ničia. Vážnym problémom celého systému sú kšeftári, ktorí sa v týchto dlhoch vyznajú a žijú z nich. Z toho naši pacienti nemajú nič. Vážnym problémom celého tohto systému je branie rôznych rukojemníkov rôznym spôsobom za rôznych okolností. Asi zabúdate na tie tisíce pacientov, ktorí potrebujú dialýzu za 800-900-tisíc korún ročne a tiež musíme na to mať peniaze. Asi zabúdate, že problémom zdravotníctva nie je zlá sociálna situácia a že skôr by sa bolo treba zamyslieť a spoločne vybudovať taký sociálny systém, ktorý u toho, kde je potreba, by dostal. Ale nechcite od zdravotníkov, aby odpúšťali. Je asi potrebné dobudovať systém sociálnej medicíny, ktorý, chvalabohu, končí a prvá zásadná koncepcia Slovenskej republiky po štrnástich rokoch vzniká a bude to moderná koncepcia, aby keď niekto nemá tých 50 korún, ich dostal. Tak je formulovaná sociálna doktrína.  Pani poslankyňa Belohorská tu niečo hovorila o mobilite pacientov. Ubezpečujem vás, že mi robí veľké vrásky práve pre ekonomickú situáciu, ale zabezpečíme ju tak, ako má byť. Bola teraz v Budapešti posledná predvstupová schôdza desiatich krajín, ktoré pristupujeme. A mobilita bude veľký problém, veľký problém, takže naozaj budeme musieť našim občanom, keď však použijeme presne to isté čo Španieli, ktorí sú v Európskej únii už roky pred nami, a každého občana dôrazne budeme informovať, že okrem toho, že má nárok v zmysle smernice 1048, súčasne mu odporučíme, čo má robiť, aby to všetko fungovalo v jeho prospech.  Hovoríte o článku 37 ústavy. Ja ho nespochybňujem. Ja hovorím o článku 54 ústavy, ak chcete, spochybňujte ho. Prosím, prečítajte si poslednú vetu článku 54 ústavy, dokonca nemá to byť zlomyseľnosť, túto ústavu prijímal tento parlament v roku 1992, pokiaľ sa dobre pamätám. Chcem vás ubezpečiť, že zákon o lieku je vždy ťažký zákon. Chcem vás ubezpečiť, že tento parlament pripustil anomálnu situáciu, keď máme aj právnické osoby v systéme, aj fyzické osoby v systéme. Máme aj reťazcové lekárne, máme aj falošných lekárnikov.  Pani poslankyňa Sárközy nepozná prípad, keď komora nevydala etické oprávnenie. Podľa dnešného... (Reakcia poslankyne.) Aha. Vymenujem vám prinajmenšom jeden paradoxný bez mena. Partizánske, zodpovedný farmaceut ústavnej lekárne, eticky spôsobilý byť v ústavnej lekárni nie je eticky spôsobilý byť vo verejnej lekárni. My sme museli v najhorších prípadoch porušenia, keď Generálna prokuratúra zasahovala, vydávať licencie, za čo nás žalovali. To je v poriadku. Každý má právo sa domáhať svojho práva na súde. Tých prípadov je niekoľko desiatok len takých, ktorí sa to nebáli zverejniť. A zhodou okolností poslanec Urbáni vie, o čom hovorím. Týka sa to aj jednej z jeho aktivít. (Reakcia z pléna.) Má tu byť rovnosť šancí, bojujeme proti korporativizmu, chceme, aby každý mal v zmysle článku 35 ústavy prístup na trh, ak je kvalifikovaný a ak je regulovateľné to povolanie v zmysle vzdelania a v zmysle materiálnych podmienok. A nebránime tomu, aby komora strážila etické parametre. Ale nemôže si ich ona vymýšľať, nemôže byť neetické si otvárať lekárne vedľa seba. Pozrite sa po Európe, na ktorú sa všetci odvolávate.",Rudolf Zajac,ANO,3,2003-12-02,830
"Ďakujem ešte raz za slovo, pán predsedajúci. Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 474 z 18. marca 2021 pridelil túto výročnú správu na prerokovanie výboru pre európske záležitosti s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady. Výbor pre európske záležitosti uznesením č. 59 z 25. marca 2021 odporučil Národnej rade vziať túto správu na vedomie. Schválil priority vyplývajúce z pracovného programu Komisie a následne ma uznesením č. 83 z 21. októbra 2021 určil za spravodajcu výboru pre uvedenú tlač. K tlači 489. Keďže sa Národná rada uzniesla, že k tlačiam 461 a 489, čo je správa o činnosti výboru pre európske záležitosti, prebehne zlúčená rozprava, predložím hneď aj správu výboru so spravodajskou informáciou. Výbor pre európske záležitosti predkladá v súlade s § 58a ods. 3 písm. g) rokovacieho poriadku Národnej rady správu o svojej činnosti za obdobie od 1. januára 2020 do 21. februára 2021. Správa obsahuje informácie, a to napríklad o prerokovaných návrhoch právnych aktov Európskej únie, návrhoch na postup podľa zmluvy o EÚ, návrhoch legislatívnych iniciatív EÚ a návrhoch na postup podľa zmluvy o fungovaní EÚ, o ktorých budú rokovať príslušné orgány Európskej únie. Ďalej o schválených stanoviskách Slovenskej republiky a o súlade návrhov legislatívnych aktov Európskej únie so zásadou subsidiarity a prerokovaných návrhoch žalôb vo veci porušenia zásady subsidiarity legislatívnym aktom Európskej únie. Ďalej o prerokovaných správach a informáciách predkladaných Národnou radou Slovenskej republiky, vládou a členmi vlády a aktoch predkladaných Národnou radou Slovenskej republiky orgánmi Európskej únie a o návrhoch stanovísk legislatívnych aktov, o ktoré výbor pre európske záležitosti požiadal ostatné výbory Národnej rady. Správa bola schválená uznesením výboru č. 60 z 25. marca 2021, ktorým tiež výbor Národnej rade odporúča vziať správu na vedomie. Následne ma uznesením č. 83 z 21. októbra tohto roku určil za spravodajcu výboru pre túto správu. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, zlúčenú rozpravu k tlačiam 461 a 489. Ďakujem.",Ľudovít Goga,SME_RODINA,8,2021-10-22,322
"vašej vládnej koalície, tak chcem veriť, že vaše svedomie odolá týmto náporom týchto lobistov, ktorí za vami prídu a budú chodiť stopercentne, neverím tomu, že nie, aby sme tento zákon posunuli do druhého aj do tretieho, aj do konečného čítania a schválili aj s týmto znením, ktoré tu prišlo a ktoré momentálne vidíme predložené v tejto novele zákona. Takže, pani ministerka, ešte raz ďakujem za všetkých tých, ktorí čakali roky, aby sa nejakým spôsobom mohli pohnúť. Ďalej v ďalšom paragrafe, hovorím o § 13 ods. 2, tam vkladáme nový ods. 3, ktorý znie: """"""""Ak nájomca najskôr rok aj najneskôr dva mesiace pred uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý, doručí preukázateľným spôsobom prenajímateľovi návrh novej nájomnej zmluvy a ak prenajímateľ do dvoch mesiacov odo dňa doručenia návrhu zmluvy neodmietne tento návrh nájomnej zmluvy z niektorého z dôvodu uvedených v ods. 2 alebo z dôvodu, že navrhnutá výška nie je v obvyklej výške, vznikne nájomný vzťah za podmienok uvedených v návrhu zmluvy."""""""" To znamená, my znovu zaviazujeme toho vlastníka, aby musel konať v nejakej časovej lehote, čo sa mi zdá, podľa mňa, keď niekto nepodpíše zmluvu, tak ju proste nepodpíše a my mu hovoríme, že ešte musíš povedať, že áno, že ešte sa musí niečo urobiť, aby tá zmluva sa znovu neoživila a znovu nebola platná taká, ako možnože ti dal ten prenajímateľ, ktorý chce znovu pokračovať, alebo je to nový prenajímateľ. Takže ja by som poprosil možnože aj trošku, možnože aj budeme mať nejaký pozmeňovák k tomu, ale chcem apelovať, že viac-menej toto je taká podľa mňa taká byrokratická vec na toho vlastníka, toho, ktorý má tú pôdu a môže s ňou nejakým spôsobom nakladať, a kto ju bude užívať, takže aj tu by som apeloval, aby sme možno toto nejako opravili, aby tá podmienka nebola. Veď predsa keď niečo nepodpíšem, znamená, že s tým nesúhlasím, a dal tam ešte nejakú lehotu, že pokiaľ sa mi nevyjadrí. Myslím, že poľnohospodár, to je 24-hodinová rehoľa. Hlavne ten, čo to bere poctivo, a keď má aj živočíšnu výrobu, tak to ani nepôjdete na dovolenku, vážení. A to si môžte hovoriť čo chcete, to nezavrete sa do továrni a je mínus 20 vonku a vy tam produkujete, vy proste pracujete pod holým nebom. Takže to si musíme uvedomiť. Takže, vážení kolegovia poslanci a poslankyne, apelujem na vás, aby sme prakticky sa nedali zviesť nejakými pofidérnymi tlakmi a túto novelu možnože aj s týmto upresnením, ktoré som teraz povedal v druhom čítaní, že by sme posunuli ďalej. Ďalšia vec. Pani ministerka, vyzerá, že tie naše evidenčné listy, ktoré svojho času boli za socializmu, asi sa aj na nich pamätáme, však sme vtedy neboli až takí mladí ani až takí starí, vyzerá, že mali svoje opodstatnenie, pretože sme vedeli, kto je užívateľom. To znamená, kataster bol zodpovedný za to, aby nám povedal, že toto je ten užívateľ a vlastník, samozrejme, bol taký, aký bol, lebo tam bol písaný, že neznámy alebo hluchý list vlastníctva, aj tá organizácia, ktorá to užívala, tam musela byť, či sa niekomu páčilo alebo nepáčilo, a vyzerá, že teraz nás prax dobehla, že nám to chýba. Nám chýba tento evidenčný údaj a my sa prehadzujeme z roka na roka, tento balvan, a nevieme sa z toho dostať. Ja viem, že momentálne najväčšia chyba bola asi v tých náhradných pozemkoch, ktoré boli vyčlenené, a sa nám to preklopilo cez vlastnícke, užívacie, náhradné, nenáhradné, neviem aké pozemky a zrazu zisťujeme, že je v tom chaos, a asi aj pán Puškáč mi potvrdí, že viac-menej vykorčuľovať z toho, je také menšie modré z neba. A musím povedať, že Holanďania to vôbec nechápu, že aké my tu máme pozemky, ako drobené na meter štvorcový, a chcú nás učiť, ako máme robiť pozemkové úpravy. No, žiaľ, ukázal som im nejaké naše pozemky a boli z toho na vetvy. Takže, vážení, ja by som bol veľmi rád, keby sme aj nad touto témou, ako sprehľadniť tie užívacie vzťahy, vy tu niečo navrhujete, ale niekedy sa už aj ja strácam, lebo tá veda tých podnájomných zmlúv, musíte niečo ohlásiť, musíte niečo vyzvať, okres tuná má nejaké povinnosti. Takže ja by som bol veľmi rád, keby sme si na to možno sadli aj vo väčšom kruhu a dali nejaké návrhy, ktoré by hovorili o tom, že tá prehľadnosť užívacích vzťahov musí mať jasné pravidlá, a či to bude v kompetencii katastrálnych odborov, pozemkových a lesných alebo neviem koho, fondu, nech je to, ale musíme zaevidovať užívateľa a vlastníka. A vlastník, chcem veriť, že v tomto zákone, tak ako definované je aj v ústave, bude mať stále navrch nad užívateľom. Lebo keď nebude, tak my nie sme v demokracii. Sme možno v nejakej totalite, kde užívateľ hovorí, že ja budem diktovať a ty, pán vlastník, čuš! Myslím, že 40 rokov stačilo, takže, pani ministerka, apeloval by som aj na to, aby sme aj na to sa pozreli a možno spoločnými silami niečo urobili. Ďalšia vec, ktorú by som chcel pripomenúť, hovoríte obvyklú výšku nájmu. Áno, bola to tiež jedna, bol to jeden z kameňov úrazu, stanovili ste to na dvojnásobok ceny podľa bonity v prípade, že sa nedojedná tá obvyklá výška u tých zastavaných pozemkoch, a okres tuná bude každý rok zverejňovať nejakú tú výšku. Myslím, že je to nejaká cesta, ktorá by mohla viesť k tej transparentnosti a k nejakým tým menším, by som povedal, lebo teda možnože aj väčším nejakým zamedzeniam sťažností, petícií a nejakých žiadostí ľudí o nápravu, ktoré chodia aj mne na môj stôl ako poslancovi. Ale, pani ministerka, chcel by som vás upozorniť, keď ste deklarovali v § 1, že máme aj zastavené plochy, ktoré sú využívané na poľnohospodársku činnosť, ja som na minulej schôdzi, samozrejme, neviem, či ste o tom vedeli a či pozeráte, aké sa dávajú aj poslanecké návrhy, návrhy z nášho rezortu, dával som zákon, ktorý hovoril o tom, že máme veľký problém s ostatnými plochami. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)Bugár, Béla, podpredseda NR SR 85. Pán poslanec, môžem sa vás opýtať, či ešte potrebujete viac času.Fecko, Martin, poslanec NR SR 86. Ešte asi 5 minút, 10 by som, takže asi prerušíme. Jasné.Bugár, Béla, podpredseda NR SR 87. Tak potom budete pokračovať. Prerušíme rokovanie, vyhlasujem trojminútovú prestávku a potom pristúpime k jednotlivým hlasovaniam, ktorých teda máme dosť, a potom budeme pokračovať v tejto rozprave. (Trojminútová prestávka.) (Po prestávke.)",Martin Fecko,OLANO,7,2017-09-06,1044
"Ďakujem. Takže, vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mikuša a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 377/2004 o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 395). Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Ako sa uvádza v dôvodovej správe, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh nebude mať dopad na verejné financie, rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nemá negatívny vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti. Súčasťou návrhu zákona je stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 378 z 21. februára 2013 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.",Ladislav Andreánsky,SMER,6,2013-03-13,341
"istoty. Máte jedinečnú šancu, ale len v prvom a druhom roku ukázať reformy. V prvom roku ich pripravíte legislatívne, technicky a v druhom roku ich spustiť. Ak to vláda neurobí v prvom a druhom roku, v treťom a štvrtom roku volebného cyklu sa už k žiadnym reformám nedostane. Opakujem ešte raz, toto, čo som teraz povedal, platí pre všetky typy vlád, koaličné alebo tie singulárne, ako je vaša vláda zostavená z jednej strany, to platí pre každú vládu. Preto tvrdím, že ak ste nenabrali odvahu dať spomínané štrukturálne reformy do rozpočtu na budúci rok, no tak už v tom treťom a štvrtom roku vládnutia sa tak nestane, aj keby ste zrovna tie reformy mali v šuplíku, len takto ich stačí vytiahnuť, nechať ich prehnať cez 83 hlasov v parlamente a reforma je na svete, je prijatá, schválená, účinná a ideme podľa nových pravidiel. O to viacej a bolestivejšie sa mi to konštatuje, že sa tak deje v prípade vlády jednej strany, ktorá má o jeden problém menej, či chceme alebo nie, že nemusí tu linkovať, vylaďovať, dolaďovať názory na takú, onakú reformu v rámci nejakej pestrofarebnej troj-, štvorčlennej koalície. O to viacej vás to, dámy a páni zo SMER-u, usvedčuje v tom, že toto je naozaj rozpočet na jedno použitie a že toto je skutočne rozpočet prezidentský, tak ako som o tom hovoril v úvode. Ľudovo povedané, tento rozpočet sa správa, opäť to pripomeniem, a riadi sa heslom, tomu dala, tomu dala, tomu dala, tomu dáme, tomu doplatíme, tomu zvýšime, tomu dáme dotáciu, tomu zvýšime o 16 eur, každému rovnakou mierou, no a potom sa snáď podarí aj úspech v tých prezidentských voľbách. No len opakujem ešte raz, plníte si medzinárodný záväzok vyplývajúci z európskej fiškálnej zmluvy, ale plníte ho len, po prvé, nominálne, že to stlačíte pod 3 %, a po druhé, plníte tento medzinárodný záväzok spôsobom, ktorý z dlhodobého hľadiska ekonomike Slovenska škodí. Pán minister nebol zhodou okolnosti prítomný, keď som hovoril o reforme ESO. Predsa len na doplnenie ešte pár čísel chcem povedať, že ten nárast počtu pracovníkov o štyritisíc vo verejnej správe, konkrétne z tristotridsaťdeväťtisíc na tristoštyridsaťtritisíc, keď si ho rozbalíte na drobné, a teraz necháme, pán minister, bokom tú našu polemiku o tom, že treba porovnávať skutočnosť, skutočnosť alebo plán, plán, že nemôžeme porovnávať očakávané skutočnosti s plánom budúceho roka, lebo je tam fluktuácia, lebo nie všetky tabuľkové miesta sú obsadené. Ja len tvrdím, že vôbec neverím tomu a verím tomu, že ani vy tomu neveríte, pán minister, že ak tie tabuľkové miesta obsadíte, že až vtedy bude verejná správa fungovať. Ja tvrdím, že keď dokáže verejná správa fungovať s tristotridsaťdeväťtisíc ľuďmi na konci tohto roka, dokáže s rovnakým a menším počtom pracovníkov fungovať aj na sklonku roka budúceho. V opačnom prípade by sme si museli všetci osvojiť tézu, že produktivita práce vo verejnom sektore dosiahla strop. No a teraz konkrétne čísla. Vy máte, pán minister, napísané v tom rozpočte, že na budúci rok je plánovaná skutočnosť, zrejme na sklonku roka, už spomínaných tristoštyridsaťtritisíc zamestnancov. Nárast o štyritisíc. Pri pohľade, čo to znamená pod tou pokrievkou, s úžasom zisťujeme, že územná samospráva dokonca klesne o šesťsto zamestnancov a, naopak, štátne rozpočtové organizácie majú vzrásť o päťtisícštyristo zamestnancov. A viete, kde tých päťtisícštyristo zamestnancov má pribudnúť? Policajtov má pribudnúť v budúcom roku tisícsedemsto na cieľový stav dvadsaťosemtisíc. Vojakov na budúci rok má pribudnúť tisícpäťsto na cieľový stav štrnásťtisícšesťsto. Sudcov má pribudnúť sto na cieľový stav tisícštyristo, čiže z 1300 plus 100 na 1400. Prokurátorov má pribudnúť päťdesiatšesť na cieľový stav takmer tisíc, čo je zhruba z 950 na 1000. Pýtam sa teda legitímne, a kde sa podelo to ESO, ktoré nikto nevidel, ale veríme a chceme veriť, že existuje? Kde sa to ESO podelo? A naozaj tu, pán minister, neobstojí tá diskusia stále o tom, že tabuľkové miesta. No ale veď tie tabuľkové miesta niekto vykreoval, ich vytvoril. Teraz ma nezaujíma v túto chvíľu, že nie sú obsadené. A skúste sa vy legitímne opýtať ľudí, ktorí tvoria tabuľkové miesta na príslušných rezortoch, či vedia garantovať, že každé nové vytvorené tabuľkové miesto, ak bude jedného dňa obsadené, či naozaj ľudia na týchto miestach vytvoria spomínaný welfare, či vytvoria spomínané bohatstvo, či budú tvoriť hodnoty, podčiarkujem užitočné hodnoty pre spoločnosť. Na tomto bode zasa pripomeniem príklad, že hodnoty sa dajú tvoriť aj inak. A niektorí z vás už počuli ten príbeh, že keď poviete tristo robotníkom, aby vykopali kanál z Bratislavy do Košíc, vzrastie HDP? Vzrastie, lebo tristo ľudí dostalo mzdu, zaplatili odvody, sociálne, zdravotné, za nich zaplatil odvody zamestnávateľ. Tých tristo ľudí tú mzdu nejakým spôsobom spotrebováva, čiže zaplatia spotrebné dane, zaplatia daň z pridanej hodnoty, vzrastie HDP. Po piatich rokoch, keď sa dokopú s tým kanálom až do Košíc, príde druhý príkaz, zahrabať ten kanál z Košíc naspäť do Bratislavy. Tých istých tristo robotníkov. Otázka, vzrastie HDP? Vzrastie, to isté, čo v prvej polovici príbehu, boli vyplatené mzdy, boli zaplatené odvody, no len pointa je v tom, že ten kanál nikdy nikomu na nič neslúžil. Cestou do Košíc ho vykopali a cestou z Košíc do Bratislavy ho zahrabali. V jednom prípade päť rokov rástlo HDP, aj v druhom prípade päť rokov rástlo HDP. Presne táto analógia platí aj v prípade už spomínaných počtov a rozmenené na drobné, tých počtov hláv, počtov pracovníkov vo verejnej správe. Ja by som ešte raz pripomenul, pán minister, výrok z vašej dielne, z vašich úst, keď ste povedali, že verejná správa na Slovensku nie je zreformovaná od čias Márie Terézie, že sme niekde plus-mínus na úrovni, vy to hovoríte, myslím, k. und k. monarchie. Prosím? (Reakcia na hlas predkladateľa.) C. K.? Rakúšaci hovoria, myslím, k. und k., hej. Takže prečo o tom hovorím? Hovorím o tom preto, že na jednej strane nás pracovníci vo verejnej správe, len pre vašu informáciu, stoja 4,6 mld. eur ročne. To nie sú že nejaké drobné, to je 4,6 mld. eur. Ja chápem a verím a chcem veriť tomu, že drvivá väčšina z nich ten welfare vytvára, tie hodnoty, to bohatstvo vytvára, ale skúsme aj opačne byť objektívni a potvrďte aj vy, pán minister, že si viete predstaviť zníženie počtu ľudí vo verejnej správe o 20 percent. Ja som to kedysi, pred chvíľou, minulý týždeň povedal na tlačovej konferencii, že ak by ste znížili počet ľudí vo verejnej správe o 20 %, nikto z občanov Slovenska si to ani nevšimne. Verejné služby budú poskytované v rovnakom rozsahu a rovnakej kvalite, ako boli poskytované doteraz. (Výkrik v sále.) Tu počujem kritiku zozadu pána poslanca Číža, ktorého si nesmierne vážim, a verím, že kritizovať ma bude v nasledujúcich faktických poznámkach. Ale kým si tú faktickú poznámku pán kolega Číž pripraví, tak by som mu rád pripomenul, že uznesenie vlády o znížení počtu zamestnancov vo verejnej správe o 20 % vypracovala a schválila vláda Roberta Fica v období rokov 2006 až 2010, pán poslanec Číž. Čiže bolo to vaše uznesenie, ktoré ste pre mňa z dosiaľ nezistiteľných príčin nikdy nedokázali naplniť, ale vy ste si také uznesenie vykreovali a vy, keď ste vládli s Mečiarom a so Slotom, ste takéto uznesenie schválili, mínus 20 percent. Ak chcete, vám viem potom, po skončení rozpravy obratom doručiť číslo toho uznesenia, aby ste verili, že vám hovorím pravdu. Vychádzam z dobrej viery, že ekonómia SMER-u, vtedy v rezorte na čele s pánom vtedajším ministrom Jánom Počiatkom, vedeli, o čom hovoria. Vychádzam z dobrej viery, že to mali spočítané, vychádzam z dobrej viery, že oni sami verili tomu, že takéto uznesenie vlády je feasibilné, že je splniteľné, že je reálne. Alebo ste to robili opäť len kvôli politickému marketingu, mínus 20 % počet ľudí vo verejnej správe? Tak potom to priznajte a nemusíme sa o ten kľúčový bod sporiť. Daňové licencie obídem krátkym konštatovaním, opäť téma, ktorá už tu rezonovala pomerne dlho, ale nedá mi v prípade daňových licencií predsa len povedať dve veci. Po prvé, pán minister, vy ste jedného dňa na tlačovej konferencii povedali, zavádzame daňové licencie, vtedy ste ešte ani vy, ani my nepoznali úplné presné kontúry, ako budú daňové licencie vyzerať, ale ste tak spakruky oznámili verejnosti, že nebude to 1 700 eur ako v Rakúsku, daňová licencia, ale že to bude v priemere asi okolo 1 000 eur. Už v okamihu, keď ste ten výrok na tlačovke spomenuli, ste boli úplne mimo pravdy a mimo reality. A niekedy možno patrí k veľkosti politika aj nepravdu si priznať. Je to čestné, je to férové a je to lepšie, ako zotrvávať v nevedomosti. V Rakúsku od 1. júla t. r. bolo znížené minimálne základné imanie z 35 000 eur na 10 000 eur. V tom istom Rakúsku sú daňové licencie vo výške piatich percent základného imania, podotýkam. Oni to nenastavili, ten raster, tak ako vy, že podľa obratu do 500 nad 500 000, podľa toho, či subjekt je platcom DHP, nie je platcom DPH. Rakúšaci to nastavili piatimi percentami zo základného imania. Ak to základné imanie minimálne kleslo z 35 000 na 10 000, tak 5 % z 10 000 je 500 eur. Koľko je teda licencia daňová v Rakúsku?",Jozef Kollár,SAS,6,2013-12-10,1500
"Ja len na pani poslankyňu Kaščákovú. Prosím vás, vy mi nerozprávajte o tom, čo má miesto v parlamente alebo nemá miesto. Každý z nás snáď tu má právo povedať svoje argumenty, svoj pohľad na vec. A opäť zase sa uchyľujete k takej tej rétorike, kto so mnou nesúhlasí, nemá zdravý rozum, lebo vy sama ho máte asi jediná. Obvinili ste ma, že vo svojom vystúpení som nebol faktický a potom, alebo teda že som zavádzal a nejaké podobné obvinenia ste vytiahli, a potom hneď nato ste začali rozprávať o Banskobystrickom kraji, o nejakých eurofondoch, ktoré sme... Pani Kačšáková, vy o tom neviete nič, naozaj nič. Neviete, ako to naozaj bolo, kto komu čo stopol, že my sme žiadne eurofondy nestopli, že to urobila proste vláda nám a tak ďalej a tak ďalej. Čiže ja len na ten kontrast, že na jednej, v jednej vete poviete, že Uhrík fakticky zavádzal, a potom, potom ukážete, ako to proste robíte aj vy v oveľa horšom meradle. Ďakujem.",Milan Uhrík,LSNS,7,2019-06-25,164
"Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 151/2002 Z. z. o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov v znení neskorších prepisov, bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007. Účelom predloženého návrhu zákona je zmenšenie administratívneho zaťaženia používateľov genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov v oblasti administratívneho postupu povoľovania používania. Mení sa postavenie občianskeho združenia z účastníka konania na zúčastnenú osobu. Dôvodom je potreba zjednodušenia opakovaného zavádzania geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia, ako aj urýchlenie a zjednodušenie konania vo veciach, v ktorých ide o opakovaný súhlas s uvedením výrobkov na trh pri zachovaní práva verejnosti na informácie v zmysle rozhodnutia Rady 2006/957/ES.  V návrhu zákona sa ďalej odstraňujú niektoré nepresnosti transpozície európskych smerníc do platného zákona vyplývajúce z rozdielov v predpokladoch preberaných smerníc pred vstupom a po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie.  Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, na obyvateľstvo a hospodárenie v podnikateľskej sfére ani právnických osôb, na životné prostredie ani na zamestnanosť.  Návrh zákona prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky dňa 24. októbra 2007. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, všeobecne záväznými právnymi predpismi a s medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná.  Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dúfam, že navrhovaný zákon schválite a doporučíte na ďalšie legislatívne konanie. Ďakujem pekne.",Jaroslav Izák,SNS,4,2007-12-11,235
"Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, som si vedomá toho, že občania očakávajú od tejto snemovne, že sa budeme zaoberať ich každodennými problémami, ich starosťami, že budeme pracovať pre to, aby sa im žilo lepšie a ľahšie. Napriek tomu si nemyslím, že debata o symboloch nepatrí na toto miesto a že nemá zmysel pre našu spoločnosť. Po prvé, všeobecne preto, lebo symboly sú tým, čo môže spájať spoločnosť, ale, po druhé, aj preto, lebo táto debata mnohé odhalila. V postoji k týmto symbolom sa ukázali hodnoty, ktoré tu prezentujeme, ale ukázalo sa aj to, čo, priznám sa, bolo istým druhoradým cieľom môjho návrhu. Ukázalo sa totiž, či má zmysel predkladať v tomto parlamente argumenty, alebo sa tu hľadí len na to, kto daný návrh predkladá. Či tu argumenty zavážia, či tu zaváži záujem a názor občanov, alebo zaváži to, aby opozícii nič neprešlo. Je mi ľúto, že táto diskusia sa vyvíjala v prospech verifikovania toho druhého, to znamená toho, aby neprešlo čokoľvek, čo je z opozičnej dielne. Chcem ale predsa len vecne pripomenúť znova. Pamätné dni, ktoré sú v kalendári, sú spravidla takmer bez výnimky dňami, ktoré sa týkajú slovenskej histórie, o ktoré sa môže opierať slovenské vlastenectvo, a nie spomienkami na medzinárodné dôležité udalosti.  Po druhé, existuje tu veľmi podobná paralela medzi tým, keď sa spája sviatok práce a pamätný deň, a tou je 5. júl, keď máme sviatok sv. Cyrila a Metoda, zároveň je to pamätný deň zahraničných Slovákov. Nikto nechce uberať vážnosť sviatku práce, sama som o tom veľa hovorila, pán poslanec Senko, zrejme ste ma nepočúvali. Naopak, nevyužitie môjho návrhu je nevyužitie šance dať sviatku práce moderný rozmer a vrátiť ho všetkým občanom.  Čudujem sa, že panie poslankyne Tóthová a Kramplová potrebovali svojím návrhom ponúknuť ochranné sfarbenie svojim koaličným partnerom zo SMER-u preto, lebo doterajšia diskusia o mojom návrhu sa vyvíjala skôr v tom zmysle, či niekto chce niekomu ukradnúť sviatok práce, alebo nechce. Dnes sa to prekrylo návrhom, ktorý skutočne nemá s mojím návrhom nič spoločné, aby sa oslavoval 9. máj ako Deň Európy u nás ako pamätný deň. Deň Európy u nás Dňom Európy bude, bol bez ohľadu na akékoľvek naše chcenie alebo pričinenie.  Na druhej strane diskusia o tom, či niekto chce prekryť alebo neprekryť sviatok práce, ukazovala pravú podstatu nášho sporu. Nie, nechceli sme nič ukradnúť preto, lebo sviatok práce nepatrí žiadnej politickej strane a rovnako ani Európska únia nie je ani ľavicová, ani pravicová. Chceli sme vyjsť v ústrety tomu, čo od nás očakávajú občania.  A, napokon, ešte ponúkam ďalšiu historickú paralelu preto, lebo som sa stretla aj s tými argumentmi, že tri roky je primálo na to, aby sme ohodnotili význam nášho vstupu do Európskej únie. Nuž v roku 1889 to boli práve tri roky, ktoré uplynuli od udalosti v Chicagu a v roku 1889 sa vyhlásil na kongrese Druhej internacionály 1. máj za Sviatok práce. Ak stačili vtedy tri roky na to, aby sa vyhlásil 1. máj za sviatok, ktorý pretrval viac ako storočie, myslím si, že nám by tieto tri roky, ktoré navyše za sebou nesú jasnú stopu v našej histórii, mali stačiť rovnako. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, napriek všetkému, čo tu zaznelo, myslím si, že stále je ešte príležitosť, aby sme využili môj návrh na to, aby sme ukázali, že táto snemovňa je tu aj pre občanov, nielen pre záujmy politických strán. Ďakujem pekne. (Potlesk.)",Tatiana Rosová,SDKU,4,2007-06-22,562
"Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Tento ďalší návrh zákona je presne z tej túry po Slovensku, ktorú sme absolvovali pred voľbami a z ktorej vzišiel aj ten prvý návrh zákona o tej náhradnej osobnej starostlivosti. A tento je možnože o trochu absurdnejší, ja vám najprv prečítam tú dôvodovú správu a potom normálne ľudskou rečou poviem, že čo sa vlastne deje v tých komunitách, aby sme si rozumeli, čo tým chceme riešiť. Takže obsahom predloženého návrhu je odňatie oprávnenia všeobecným lekárom udeľovať odporúčanie na oslobodenie od povinnosti dochádzať do školy a presun tohto oprávnenia na posudkových lekárov. Dôvodom jeho predloženia je snaha pretrhnúť lokálne väzby medzi všeobecnými lekármi a rodičmi, ktorí majú záujem na oslobodení ich detí od povinnosti dochádzať do školy. Najmä v menších obciach, kde je všeobecný lekár viac vtiahnutý do života obyvateľov v danej obci, je ťažšie odmietnuť ústretovosť vo vzťahu k rodičovi, ktorý má záujem na oslobodení jeho dieťaťa od povinnosti dochádzať do školy, napr. z dôvodu, že pri neplnení povinnej školskej dochádzky mu vznikajú problémy pri vyplácaní štátnych sociálnych dávok. Keďže sieť posudkových lekárov je podstatne redšia než sieť všeobecných lekárov, v prípade prijatia tohto návrhu dôjde k pretrhnutiu lokálnych väzieb a tým aj k vyššej objektivite pri vydávaní lekárskych odporúčaní. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi a s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, podnikateľské prostredie ani sociálny vplyv. Takže z tej, z tých rozhovorov s tými učiteľkami, teda predovšetkým v tom... (Rečníčka pre hluk v sále zmĺkla a obrátila sa na predsedajúcu.)Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR Prosím vás, páni poslanci, o trpezlivosť, pani navrhovateľka chce predložiť, uviesť svoj návrh zákona, umožnite jej to tým, že budete ticho! Ďakujem.Nicholsonová, Lucia, poslankyňa NR SR No, takže dochádza k tomu, z toho, čo mi rozprávali učitelia a učiteľky, hlavne tam... (Zmĺknutie rečníčky pre hluk v sále.)Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR Prosím vás o kľud v rokovacej sále!Nicholsonová, Lucia, poslankyňa NR SR ...hlavne tam, kde teda sú rómske komunity, dochádza k tomu, že rodičia idú za všeobecným lekárom a nechajú si vystaviť potvrdenie od tohoto lekára, že diagnóza toho dieťaťa, akákoľvek, ktorá už ďalej nie je sledovaná, odporúča, aby to dieťa neabsolvovalo ten riadny učebný plán. To znamená, že nemusí chodiť do školy každý deň a nemusí byť prítomné na vyučovaní, ale musí spĺňať zákonom stanovené minimum, a to sú dve hodiny do týždňa, dve hodiny do týždňa to dieťa má sedieť v škole. A ten všeobecný lekár vydá takéto, takéto rozhodnutie o tej diagnóze, a teda odporučí ten individuálny študijný plán, a to znamená, že učiteľ alebo učiteľka na tej škole má zviazané ruky. Ona prakticky tomu dieťaťu nemôže dávať neospravedlnené hodiny. A keďže mu nemôže dávať neospravedlnené hodiny, tak to znamená, že tá rodina nepríde v rámci dávok v hmotnej núdzi o žiadne peniaze, pretože viete, že v rámci dávky v hmotnej núdzi sa dáva 16 eur ako motivačný príplatok tým deťom, ktoré riadne chodia do školy. Lenže keďže majú toto špeciálne potvrdenie od všeobecného lekára, tak, samozrejme, učitelia a učiteľky nemajú ako vykazovať neospravedlnené hodiny, a teda aj dieťa, ktoré v škole sedí iba dve hodiny za týždeň... Kolegovia, prepáčte, prosím vás pekne, ako fakt je to veľmi nepríjemné... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR Do tretice vás vyzývam, naozaj, páni poslanci, buďte, umožnite pani poslankyni, aby mohla ukončiť svoj úvodný príhovor!Nicholsonová, Lucia, poslankyňa NR SR ... takže to znamená, že aj deti, ktoré sedia v škole len dve hodiny za týždeň, tak dostanú 16 eur v rámci dávky v hmotnej núdzi. Ale prakticky by nám nemalo ísť iba o to, že dostanú tých 16 eur, ale tie deti proste majú sedieť v škole. A ja keď som sa rozprávala s tými učiteľmi a učiteľkami, tak oni, samozrejme, kontaktovali aj tých všeobecných lekárov. A tí im v rozprave úplne úprimne povedali, že oni vydávajú takéto rozhodnutia a vydávajú ich zo strachu, pretože častokrát sú teda častovaní rôznymi vyhrážkami zo strany rodičov, fyzické likvidácie a podobne, prepichnutí pneumatík na autách a naozaj to je akože široké penzum, ktoré tu nebudem teraz vyrátavať alebo vymenúvať. A okrem iného sa im vyhrážajú aj tým, že si nájdu iného všeobecného lekára. A naozaj, ak máte komunitu takú, kde drvivá väčšina proste je z rómskej osady a sú zvyknutí na takomto princípe fungovať, tak aj ako všeobecný lekár si asi rozmyslíte, či prídete proste o celú svoju klientelu alebo nie. Jednoducho vydávajú takéto, takéto rozhodnutia. O čo mne ide v tom návrhu zákona? Ja nemám žiadne ilúzie o posudkových lekároch, teda pri všetkej úcte, nechcem generalizovať, ale však aj pán Hlina o tom rozprával, že sú rôzne prípady, kedy teda priznávajú invaliditu aj v prípadoch, kedy by k tomu nemalo dochádzať. Ale faktom je, že mne ide hlavne o to, aby som pretrhla to puto medzi tou komunitou a tým všeobecným lekárom, lebo tam je to veľmi tesné, ten vzťah. Kdežto ten posudkový lekár je predsa len ďalej a nemyslím si, že by si trúfli ísť za ním s takýmito vyhrážkami. Takže ide o veľmi jednoduchú zmenu zákona, kde vlastne iba zmeníme, vymeníme dve slová zo """"""""všeobecného lekára"""""""" na """"""""posudkového lekára"""""""". A veľmi pekne vás chcem poprosiť, aby ste to podporili. Pokiaľ viem, čo mi hovorili tí učitelia, ktorí sa sťažovali na túto, na tento fenomén aj na ministerstve školstva, ministerstvo školstva vydalo k tomuto návrhu ako keby súhlasné stanovisko. Takže myslím, že by bolo fajn, keby sme sa na tom všetci zhodli, že teda je to racionálne, vychádza to z aplikačnej praxe, a keby ste mi pomohli to nejakým spôsobom presadiť. Ďakujem.",Lucia Ďuriš Nicholsonová,SAS,6,2014-07-01,951
"Dobrý deň prajem. Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, predkladaný návrh by som, ak dovolíte, na základe navrhovaných zmien, ktoré sme si vypočuli, rozdelila na tri časti. Prvou je zakotvenie povinnosti obcí prijať etický kódex. Ako uvádzajú aj sami navrhovatelia v dôvodovej správe, niektoré obce už prijali etické kódexy a neexistuje podľa nás alebo podľa mňa žiadny dôvod za situácie, v ktorej si v prípade potreby obec v rámci svojej samosprávnej pôsobnosti prijme etické kódex, aby jej to bolo nariadené zhora prijatím úpravy všeobecne záväzného právneho predpisu. Odkaz na ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. ako na základný rámec je vágny a v podstate aj nevykonateľný. Navrhovaná formulácia vyvoláva aspoň pre mňa viacero otáznikov. Čo to vlastne znamená, že uvedený ústavný zákon bude základným rámcom? Má etický kódex obsahovať všetkosť tohto zákona? A keď nie, tak čo konkrétne? A kto to bude posudzovať? Kto bude posudzovať, či pre konkrétny etický kódex bol alebo nebol rámcom ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov? A takto by som mohla pokračovať ďalej. Je to v podstate nekonečné reťazenie nevyriešených právno-teoretických, ale hlavne aplikačných otázok. Bohužiaľ, opätovne ako pri predošlej navrhovanej novele nie je potreba prijatia tejto úpravy podložená ničím, iba subjektívnym názorom navrhovateľov. Opýtam sa vás, diskutoval niekto o takejto potrebe priamo s obcami? Máte určitý prieskum, štatistiku? Vloženie povinnosti obci prijať etický kódex je podľa mňa nesystematické z viacerých uhlov pohľadov. Uveďme si príklad. V predkladanej novele je uvedené, že obec prijme etický kódex, že je záväzný a čo je jeho rámcom. Ale čo, ak ho obec neprijme? Teraz sme to počuli vo faktickej poznámke. Aký je sankčný mechanizmus? Bude žaloba na obec, na mesto? Peňažné sankcie? Neviem, či je toto práve to, čo potrebujú naše mestá a obce. Podľa mňa je toto cesta späť. Teda cesta späť k centralizácii a diktovaniu obciam, čo majú robiť. Vážené kolegyne, kolegovia, ja nechcem, aby sme sa chápali zle, ja nie som a priori proti prijímaniu etických kódexov na úrovni samospráv, naopak, avšak som proti tomu, aby im to bolo nanútené zákonom. Aby im to bolo nanútené nami. Nechajme to na voličov. Ľudia si podľa nás prirodzene zvolia poslancov, ktorí budú deklarovať prijatie etického kódexu. Logicky aj opačne, pri boji o voliča možno dôjde k hromadnému prijímaniu etických kódexov. Ale, samozrejme, tak už je to aj dnes. Druhou zásadnou zmenou v návrhu je, nazvem to, a to ma veľmi pobúrilo, až svojvoľné právo právnických a fyzických osôb na vystúpenie na obecnom zastupiteľstve. Mám teda na mysli povinnosť uviesť do programu riadneho obecného zastupiteľstva bod, kde môžu fyzické a právnické osoby bez ďalšieho vystúpiť. Pýtam sa, vystúpiť s hocičím? Napríklad aj s nejakou problematikou, ktorá sa obce vôbec netýka? Alebo akokoľvek dlho? Alebo akýkoľvek počet osôb? Celkom dobre som nerozumela tomuto vášmu návrhu. Totižto je veľmi jednoduché niečo napísať do zákona, ale veľmi dôležitá je potom aplikácia. Ja si to vôbec neviem predstaviť, ako by to fungovalo v praxi. Podľa môjho názoru to naruší zasadnutia obecného zastupiteľstva, a keby som to chcela trošička prehnať alebo zveličiť, tak to môže aj tieto zasadnutia úplne paralyzovať. V dôvodovej správe páni navrhovatelia sa odvolávajú na Chartu Európskej únie a Ústavu Slovenskej republiky, ktorá zaručuje fyzickým a právnickým osobám právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných priamo alebo prostredníctvom volených zástupcov. Samozrejme, to je v poriadku. Obyvatelia obce sa podieľajú na správe vecí verejných práve prostredníctvom volených zástupcov, čiže poslancov obecného alebo mestského zastupiteľstva. A takisto zákon pozná aj mechanizmus priameho podieľania sa na správe vecí verených, napríklad prostredníctvom petície alebo prostredníctvom referenda. Ak dovolíte, uvediem niečo, čo považujem za veľmi dôležité. Pri nielen tomto návrhu zákona, ale aj pri tom predchádzajúcom, ktorý ste aj vy, pán navrhovateľ, spomenuli, že teda nebol nami odobrený alebo potvrdený, alebo schválený, je potrebné a nevyhnutné diskutovať pri takýchto prijímaných zmenách priamo so subjektami, ktorých sa to týka, t. j. s obcami a mestami. S predkladanou novelou som sa ja osobne obrátila na starostov obcí v Nitrianskom regióne. Nechcem vás zdržiavať, ale napriek tomu dovoľte, aby som len stručne zacitovala jedného zo starostov k tejto zmene. Citujem: """"""""V každej obci je mnoho pováh ľudí aj poslancov, a čo jednému vyhovuje, inému vadí. Uvedomujeme si ako verejní činitelia svoje povinnosti, ale ak niekto z občanov pravidelne chodí na zastupiteľstvo len preto, aby rozvracal a kritizoval prácu starostu a poslancov, a ešte má mať aj všetko viac umožnené, je nám z toho ťažko. Možno inde je situácia taká, že ľudí nepripustia k diskusii. Nášho regiónu sa to však netýka. Kvalitne vypracovaný rokovací poriadok a možno povinne zverejnený na stránke obce by všetko vyriešil. Na našich zasadnutiach je vždy bod diskusia v programe. Neprikláňame sa k názoru, že občan na zasadnutí môže hovoriť, čo chce a koľko chce"""""""". Toľko, pardon, ešte jedna veta: """"""""Všetci vieme, že samotnému zasadnutiu predchádza množstvo práce. Občan pri diskusii musí mať minimálne súhlas osoby, ktorá vedie zasadnutie. Nepovažujeme za správne ešte diktovať zákonom, čo je programom zasadnutia."""""""" Toľko teda z listu starostu. Ešte by som sa dotkla tretej, tretieho bodu alebo tretieho problému, keď to tak môžem nazvať, a to sú komisie. Treťou zmenou podľa teda vášho návrhu je zloženie komisií. Komisie zriaďuje obec a jej zloženie určuje obec. Účasť v komisii však nevyplýva primárne z mandátu poslanca. Keď zoberieme do úvahy, že v komisiách môžu byť aj tretie osoby, ale primárne vyplýva z odbornosti, sám ste to tu potvrdili. To znamená, že v zmysle vami predloženého návrhu bude musieť obec, bude nútená kalkulovať s tým, že každý jeden poslanec musí byť v jednej komisii, a to bez ohľadu na jeho vlastnú odbornosť a na úlohy konkrétnej komisie. To je taká umelina, nazvem to tak slušne. Ak dovolíte na záver, celkovo nerozumiem tejto vašej snahe alebo snahe predkladateľov autoritatívne regulovať obce. Zákon určuje určitý rámec pre samosprávy, avšak nemožno im diktovať úplne všetko. A musím poukázať na to isté, na čo som poukazovala aj pri predchádzajúcom návrhu zákona. Legislatívna regulácia musí prísť až po komunikácii s obcami. V tejto oblasti sú, samozrejme, témy, ktoré treba regulovať zákonom, avšak musíme sa priamo obcí opýtať, ktoré sú to, a konzultovať tieto veci s nimi. Ja osobne môžem prehlásiť, že komunikujem so starostami a primátormi, hlavne teda v našom Nitrianskom regióne a môžem z ich vyjadrení vám potvrdiť, že sú témy oveľa vážnejšie, ktoré ich trápia, a žiadajú ich zákonnú úpravu, a to sú napríklad možnosti výsluhového dôchodku starostov obcí a primátorov, primátorov miest. Viete, že prax je taká, že starosta po dvoch-troch rokoch po zániku jeho mandátu sa veľakrát ocitne na úrade práce nie z jeho viny, ale z viny toho, že napríklad ten predchádzajúci zamestnávateľ už zanikol. Ale toto sa netýka tejto témy, to len ako na margo na..., pre inšpiráciu, keďže sa to teda netýka predkladanej novely. Úplne na záver. Pani poslankyňa Dubačová to tu pekne povedala a ja k tomu ešte niečo pridám. Áno, milé kolegyne, milí kolegovia, Slovensko potrebuje viac etickosti, a preto, ak dovolíte, jedno porovnanie na záver. Pri schvaľovaní novely rokovacieho poriadku ste sa, vy opozícia, bránili zubami-nechtami a o etickosti ste od nás nechceli ani počuť. A vzápätí chcete nanútiť zákonom etický kódex samosprávam. Pýtam sa prečo. Ďakujem.",Eva Antošová,SNS,7,2016-12-07,1191
"Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená snemovňa, podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov dovoľujem si vám predložiť návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Dovoľte mi krátko zdôvodniť mnou predloženú novelu zákona č. 289/1995 Z. z. Iste si pamätáte, že sme vlani celkom spontánne pri schvaľovaní rozpočtu podporili navýšenie peňazí pre projekt Infovek. Bolo to vtedy žiaduce a správne vykročenie k internetovej gramotnosti mladej generácie, samozrejme, žiaľ, len jej relatívne malej časti. Na širšie pokrytie všetkých škôl peniaze stále ešte chýbajú. Cieľom predkladanej novely je práve vytvorenie nových lepších ekonomických podmienok pre šírenie internetu. Asi väčšina z nás vie, že vo vyspelých štátoch už internet využíva takmer 50 % obyvateľov, na Slovensku to bolo v roku 2000 iba 9,2 %.  Ak sedíte v reštaurácii, platíte 6-percentnú DPH a 14- či 15-ročné deti, ktoré vídavam v susednej internetovej kaviarni, platia za tieto služby 23 %. Strata príjmov pre štátny rozpočet nie je taká, myslím, aby ho ohrozila, a som presvedčený, že nárast používateľov internetu túto stratu nepochybne vyváži. Nízka sadzba DPH za internetové služby, keď je to napr. v Českej republike iba 5 %, veľmi pozitívne zasiahla do rozvoja internetu. Poľsko znížilo v júni tohto roku túto sadzbu rovnako z 22 % na 7 %.  Negatívne stanovisko ministerstva financií, ktoré k návrhu je, musím povedať, odmietam, pretože ignoruje argument nárastu počtu užívateľov. A druhý argument, ktorý je vo vzťahu k EÚ, že bude tento návrh predložený a bude v rozpore s jej požiadavkami, treba predpokladať, že v rozpore bude len od roku 2004. To znamená, že tieto nadchádzajúce dva roky môžu ešte veľmi významne ovplyvniť alebo naštartovať toto rozšírenie používania internetu u nás. A nakoniec, tie príklady, ktoré som uvádzal z Poľska i z Českej republiky, sú práve dôkazom tejto filozofie.  Vychádzame teda z presvedčenia, že novela môže svojím dielom nielen ovplyvniť rozvoj internetu na školách, pretože nejedná sa len o Infovek, samozrejme, ide aj o Sanet, ale môže tiež prispieť aj k ekonomickému rastu spoločnosti, k zlepšeniu komunikačnej štruktúry u nás a nepochybne môže mať vplyv aj na zamestnanosť. To všetko sú vážne dôvody na to, aby som vás požiadal o podporu tejto novely. Ďakujem pekne za pozornosť.",Štefan Šlachta,SOP,2,2001-09-06,389
"Ja si dovolím oceniť poukázanie na rôzny uhol pohľadu na hranice medzi nielen Slovenskom a Maďarskom, ale medzi Maďarskom a okolitými štátmi. Len na margo toho neprítomného poslanca, opäť, Duraya, ktorý vyhlásil oficiálne, že južná hranica ubližuje Maďarom. Pán poslanec hovoril alebo snažil sa nám predstaviť rozdiely medzi európskym a maďarským vnímaním. Nuž ja chcem len rozšíriť tento pohľad na to, že európska spolupatričnosť je postavená na úplne iných hodnotách, nie ako Maďarsko a maďarská spolupatričnosť, ktorá podľa stratégie Fóra je označovaná, citujem, „ako spolupatričnosť maďarského národa ponad hranice“. A keďže toto už má rozmer právnej exteritoriality, čo je aj v Európskej únii neprijateľné, je potrebné s plnou vážnosťou prijať text uznesenia Národnej rady, ktorý takéto zasahovanie susedného štátu jednoznačne odmieta. Treba tiež odmietnuť scestné právo na sebaurčenie národnostných menšín, ktoré je mimo rámca akýchkoľvek medzinárodných zmlúv a medzinárodného úzu, ale aj napr. Bolzanských odporúčaní, ktoré tu už boli citované. No a na margo slovnej hračky medzi anglickým „border“ (spelovaním „bód“) spejeme k tomu, aby sme zabránili situácii, keď sa tu vytvorí stredoeurópsky hraničný „bordel“ práve vďaka politike Maďarskej republiky.",Rafael Rafaj,SNS,4,2008-11-04,180
"mužské. Členské štáty zdôraznili, že """"""""rod"""""""" v žiadnom prípade nenahrádza pojmy """"""""muž"""""""" alebo """"""""žena"""""""" v texte dohovoru. Nenahrádza. Nemôžeme sa tváriť, že v spoločnosti neexistujú stereotypy založené na rode, ktoré nie sú škodlivé. Predsudky, že žena má poslúchať muža, ktorý má vždy posledné slovo, alebo že dievčatá nemajú talent na matematiku a chlapci neplačú, majú pre násilie páchané na ženách a deťoch ďalekosiahle dôsledky vrátane nefungujúcich vzťahov. Dohovor chce odbúravať práve tieto stereotypy, pretože spoločenský tlak na dodržiavanie týchto spoločenských rolí dostáva ženy do závislej pozície od partnera. Tí, čo strašia rodovou ideológiou, vylievajú dieťa aj s vaničkou. Dohovor by zaviedol povinnosť štátu vzdelávať o týchto škodlivých stereotypoch. Som rada, že nie všetky cirkvi a v rámci nich všetci duchovní pristúpili na tento neodôvodnený výklad dohovoru. Napríklad Daniel Pastirčák z Cirkvi bratskej povedal, že považuje spor okolo dohovoru za zbytočne nafúknutú bublinu. Citujem: """"""""Pojem rod v Istanbulskom dohovore je podľa mňa používaný jednoznačne, pojem rodové stereotypy tu presne a zrozumiteľne označuje tie kultúrne, náboženské či folklórne zvyklosti, ktoré ženy automaticky diskriminujú. Odstrániť tieto slepé vzorce správania je, samozrejme, dôležitý cieľ. Bez neho sa zápas o odstraňovanie násilia na ženách páchaného s istým kultúrnym súhlasom nepodarí."""""""" Pri rodovej rovnosti nejde o to, aby sme sa stali rovnakými, ale aby sme si boli rovní aj vo svojej rozdielnosti. Boj proti domácemu násiliu je preto postavený na rovnosti a nie rovnakosti mužov a žien a na odstraňovaní niektorých stereotypov ako jednej z výrazných príčin, prečo sa násilie môže v párových vzťahoch diať. Cieľom dohovoru je, aby ženy a ich deti opustili zväzok, v ktorom zažívajú násilie, a spoločnosť im má v tom pomáhať. Toto hocikedy podpíšem, lebo verím, že dobrá rodina nie je taká, ktorá za každú cenu vydrží, ale taká, v ktorej nie sú žena a deti vystavované týraniu. Istanbulský dohovor bol prijatý po rokoch intenzívnych diskusií a v Rade Európy sa k nemu mohlo vyjadrovať aj Slovensko. Skupina, ktorá na znení Istanbulského dohovoru intenzívne pracovala v rokoch 2009 až 2011, pozostávala z predstaviteľov a predstaviteliek členských štátov Rady Európy vrátane zástupcu Slovenskej republiky. Vyjadrovali sa k nemu aj slovenskí ministri a ministerky. Dnes ho ratifikovalo 28 zo 47 štátov Európy. Medzi nimi aj konzervatívne vnímané krajiny ako Poľsko. Prepáčte, kolegovia, ale ja mám... ako seriózne? (Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)Bugár, Béla, podpredseda NR SR Páni poslanci, ak máte niečo a chcete prediskutovať, nech sa páči, mimo. (Reakcia z pléna.) Nech sa páči, môžte pokračovať.Petrík, Simona, poslankyňa NR SR Dnes ho ratifikovalo 28 zo 47 štátov Európy, medzi nimi aj konzervatívne krajiny, ako je Poľsko, Malta, Taliansko, Albánsko či Gruzínsko. Ďalšie sa na ratifikáciu pripravujú. Ak by Slovensko podľa nápadu SNS alebo niektorých zástupcov cirkví odstúpilo od podpisu, ocitlo by sa v Európe v spoločnosti už len dvoch nedemokratických štátov – Azerbajdžanu a Ruskej federácie. Najlepším dôkazom toho, že dohovor nemá nijaké skryté ani ideologické, ani politické ciele, je situácia v 28 európskych štátoch, ktoré Istanbulský dohovor dávno ratifikovali a postupne od roku 2014 vstupuje v týchto krajinách do platnosti. Nič z toho, čím strašia ľudí demagógovia, sa v týchto štátoch nedeje. Politici SMER-u a SNS sa opäť zľakli straty svojej popularity, ktorá je teraz pred voľbami výrazná. SMER ako vraj sociálna demokracia alebo sociálnodemokratická strana dokonca účelovo otočil rétoriku, len aby stihol nasadnúť na vlnu, ktorá mu má zachrániť aspoň časť voličov. Bývalý premiér Fico totiž v príhovore na konferencii Fóra podnikateliek Slovenska z 3. decembra 2013 povedal toto: """"""""Výraznou mierou sme sa zasadzovali o prijatie Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu voči ženám a domácemu násiliu a boji proti nemu. Boli sme medzi prvými štátmi, ktoré túto medzinárodnú zmluvu podpísali, aby presadzovanie rodovej rovnosti bolo v našej krajine nielen právne zakotvené, ale aj efektívne uplatňované vo všetkých oblastiach života."""""""" Toto povedal bývalý premiér tejto krajiny, predseda strany SMER Robert Fico v roku 2013. Tak sa už zobuďme, vážení! Teraz je zrazu ten istý dohovor najväčšie zlo. SMER, SNS a ĽSNS nedokázali odpovedať na kľúčové veci a ja sa pýtam, ja budem veľmi rada, keď mi na toto odpoviete, a síce, ktoré ustanovenia dohovoru majú byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Ktoré? A prečo pre obavu z nesúladu dohovoru s ústavou nedali dohovor preskúmať Ústavnému súdu alebo Benátskej komisii, ako to napríklad nedávno urobilo Arménsko, ktoré si nesúlad s ich ústavou dalo prešetriť Benátskou komisiou a tá nezistila žiaden nesúlad, a pritom Arménsko má veľmi podobnú ústavu, kde tiež manželstvo je zväzkom muža a ženy. Žiaden nesúlad Benátska komisia nepotvrdila. Toto len dokazuje, že nie sú voči verejnosti úprimní a účelovo manipulujú mienku ľudí. Na Slovensku mi chýbajú skutoční lídri, ktorí by sa nezľakli a presadzovali racionalitu aj pri komplikovaných problémoch. Komplexné a fungujúce opatrenia na zamedzenie násilia na ženách teda budú pravdepodobne ležať v šuplíku, dokým sa nevymenia dievčatá v SMER-e a SNS. Ja verím, že sa vymenia čím skôr a že toto budeme mať z krku a od 1. 3. sa budeme môcť baviť vecne. Ďakujem. (Potlesk.)",Simona Petrík,SIET,7,2020-02-25,819
"Ďakujem, pán predsedajúci. Ešte raz, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, aj tento druhý návrh zákona súvisí s tým prvým, pretože aj jeden aj druhý vytvára reálnejší a poctivejší priestor na rozvoj malého a stredného podnikania a zreálňuje aj výšku daní nezaplatených vo vzťahu k štátnemu rozpočtu aj v účtovníctve jednotlivých súkromných spoločností. Touto predkladanou novelou sa navrhuje zakotvenie možnosti podnikateľských subjektov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva vytvárať si tzv. opravné položky na nepremlčané, ťažko vymožiteľné, resp. nevymožiteľné pohľadávky splatné po 31. decembri roku 2001, a to diferencovane podľa dĺžky obdobia, za ktoré pohľadávky neboli uhradené. Tým by sa zmiernila striktná povinnosť daňovníkov platiť dane z takéhoto príjmu, ktorý je vykázaný len účtovne alebo v skutočnosti nebol zaplatený a pre podnikateľa predstavuje len virtuálny čiže neexistujúci zisk. Mala by sa tak zlepšiť situácia podnikateľov, ktorí sa dostali do finančných problémov z titulu druhotnej platobnej neschopnosti, u ktorých by sa táto skutočnosť zohľadnila pri výpočte dane z príjmov.  Táto úprava by zároveň mala priviesť k zrovnoprávneniu podmienok pre podnikanie v rámci rôznych podnikateľských subjektov pôsobiacich v Slovenskej republike, ako sú napr. banky a poisťovne, pre ktoré tieto ustanovenia, ktoré navrhujem, sú už v platnosti. Konkrétne návrhy len na ilustráciu poviem. V prípade, že dôjde k neuhradeniu pri viac ako 6 mesiacoch, 25 % z tejto neuhradenej čiastky je možné si odpočítať zo základu dane, pri 12 mesiacoch je to 50 %, pri 18 mesiacoch je to 75 %, pri 24 mesiacoch je to 100 % hodnoty pohľadávky.  Prvý aj druhý zákon sú systémovými zákonmi, ktoré majú oporu aj v niektorých vyspelých krajinách Európskej únie, pretože absolútne zreálňujú vlastne realitu podnikania jednotlivých podnikajúcich subjektov. Myslím si, že aj v tomto prípade by aj dlhy, ktoré vykazuje ministerstvo financií voči svojim daňovníkom prostredníctvom daňových úradov, boli podstatne nižšie, pretože nikdy tie zisky reálne u týchto podnikateľských subjektov nevznikli. Ja verím, že aj tento zákon minimálne prejde do druhého čítania, aby sa na túto tému otvorila diskusia, pretože si myslím, že jeden aj druhý zákon sú nielen zo života Slovenskej republiky a slovenských podnikateľských subjektov, ale, ešte raz zdôrazňujem, majú oporu aj v krajinách Európskej únie a oporu aj vo všetkých zastupujúcich významných asociáciách, združeniach, podnikateľských združeniach pôsobiacich v Slovenskej republike. Ďakujem pekne za pozornosť.",Jirko Malchárek,SOP,2,2002-04-10,370
"toto vám ide vynikajúco. A neviem, či je na to priestor, aj na medziparlamentnú diskusiu, mali by sme o tomto,a teda vaši nominanti by to mali chodiť vyučovať a vysvetľovať, že ako sa dá z normálnej firmy za pol roka, resp. za dva mesiace stamade zmizne dva milióny euro, len tak, zmizne, účtovnými operáciami, vymyslenými, pochopiteľne, pretože to, že sú vymyslené, to zistí ten, ktorý príde privatizovať. Ale verejnosti sa povie, veď tam je len 500 tisíc euro zisk. Mali mať 2,5 a už majú len 500. A že budúci rok je strata, no zas sa nájde milión dôvodov. Zrazu je strata! Štyri roky za nás bol zisk, štyri roky za nás sa nezvyšovala cena tepla, štyri roky za nás sa investovalo, a zrazu tá firma... Viete čo, to ja, keď pozerám tie čísla z tej firmy, ja sám sa pýtam, či ja som tam pracoval niekedy. Ako podľa, prosím...? (Hlas z pléna.) Cenu tepla? Pán Tomčo, na to, že ste Košičan máte veľmi krátku pamäť, ale to nevadí, to bude možno tou politickou príslušnosťou. Takže, aby som sa vrátil. Môžete prísť do TEKO, ja vás tam zoberiem, kľudne, veď takto, pán Tomčo, veď tam máte toľko nominantov, krajský šéf, okresný šéf. Nie? Krajský šéf nie je v dozornej rade? (Hlasy z pléna.) Toho ste už odvolali, pretože ten išiel aj proti vám, ten vám robil problémy. To som nechcel, ale keď ste spomenul, tak to poviem, no tak to poviem ďalej. Oni išli tak ďaleko, že tam dali takých nominantov politických, že ich potom museli ešte aj poodvolávať sami (Smiech v pléne.), pretože tí, už, viete ,čo tí vyčítali, a teraz to musím povedať, lebo, no nechcel som, pán Tomčo, ste mi nahrali, tak teraz to musím povedať. Každá tepláreň robí všetko preto, aby mala maximálne tržby. Pochopiteľne, každá firma. Vaši nominanti za SaS, ktorí tam boli, prišli na SEPS s tým, čo, pochopiteľne, aj my sme skúšali, aby sme nemuseli ísť do tendra na podporné služby, ale že či nám nemôžu tým, že sme komunál, prideliť priamu nejakú kvótu. Ide o sumu asi 300 mil. korún. Nie je to malá čiastka pre tepláreň, podotýkam. Tak,samozrejme, títo nominanti zo SaS prišlina SEPS prosiť, či by to nemohlo byť. Tak váš okresný šéf, viete, čo napísal? Že oni nedodržiavajú demokratické a liberálne princípy trhu a že chcú ho obísť a že chcú získať zákazku zo SEPS napriamo. Pán Tomčo, to ani sa nečudujem, že ste ho odvolali, pretože to už je, to je, to je úplne na mozog. Jedna ruka naháňa peniaze pre firmu a tá druhá príde a povie na SEPS-e, to je zlé, lebo oni to chcú napriamo. No chceli to len pre tepláreň, nechceli porušiť zákony trhu. No na druhej strane, pochopiteľne, my sme takúto výnimku nikdy nedostali, a napriek tomu sme prežili, žili a tá tepláreň fungovala. Ďakujem pekne za poznámku, už som chcel končiť. Ešte mám trinásť minút. Ak to bude, tak práve s faktickými sa tam dostaneme, do toho. Viete, ja keď to počúvam. A tam máme dosť. Ja skončím, aby sme to stihli. Ja to zosumarizujem. Systematicky pripravujete zákony tak, aby v konečnom dôsledku tie teplárne na tom boli zle, horšie, resp. až veľmi zle. Druhý moment je, tá privatizácia na základe čísiel. Ja teraz nechcem šíriť demagógiu, to sú normálne čísla, ktoré si viete každý jeden z vás vytiahnuť, sú vo výročných správach. Nedostala ani viac emisií, ani nemala špeciálne výhody, len sa manažéri tým firmám venovali a hlavne majiteľ jasne zadeklaroval, že čo chceme. Myslíte si, že tieto teplárne, ktoré dnes, o ktorých dnes hovoríme, že tieto majú nejakú víziu? Alebo myslíte si, že vôbec ten manažment, ktorý tam je, vie, čo je vízia alebo misia a poslanie firmy? Oni o tomto ani nevedia. A viete, prečo? Lebo sa o tom s nimi nikto nebaví. Ich vízia a poslanie je jedno jediné, čím horšie, tým lepšie, lepšia bude privatizácia za nižšiu cenu. To je jedna, jediná vízia, ktorú tieto teplárne dnes, bohužiaľ, a títo manažéri majú. A spomeniem ešte jednu vec, na ktorú možno budete reagovať. A títo vaši manažéri sa ešte jednej veci venovali, a to im išlo vynikajúco, a to je odstupným. A musím povedať, že to ani nie sú odstupné, neviem, či vy o tom viete, to sú dohody. Čiže tí manažéri, s ktorými sa vy dnes všetci súdite, ja len čakám, kedy začnú pýtať ešte odstupné. Pretože toto, čo ste im povyplácali, lebo chceli povyplácať, lebo vyplatili, boli """"""""do-ho-dy"""""""". Za nás také niečo neexistovalo, bolo to neprijateľné. Keď odchádzal podpredseda predstavenstva, ktorý tam so mnou bol, on odchádzal v auguste, nie je to tajomstvo, bolo to v médiách, dostal za štyri roky práce 38 tis. eur, 38 tis. eur. A to je normálna, legálna suma, v zákone takto mu to vychádzalo. Za nás sa kolektívna zmluva sprísnila. Kolektívna zmluva v teplárňach, historicky prešli zo Slovenských elektrární, takže tá kolektívna zmluva, samozrejme, je nadštandardná. A musím povedať, že aj za mňa sa znižovali, odstupné, znížili sa, resp. sa menili kategórie. Čiže potom sa ťažko čudovať tomu, že tie teplárne sú v takom stave, v akom sú, že tie teplárne nemajú uhlie, že používajú plyn. Nedá sa čudovať tomu, že to zaplatia ľudia na konci. Keď jednoducho im sa nikto reálne nevenuje, pretože majú len jedno jediné poslanie, pripraviť to čím lepšie na privatizáciu. A chcem zdôrazniť jednu vec. My vám to nezazlievame, že chcete privatizovať, je to vaše legálne, legitímne právo, vy to môžete urobiť kedykoľvek, akokoľvek, máte väčšinu. Len nechápem druhý moment, že keď chcem niečo predať, prečo to špiním, ohováram, vyťahujem na to nepravdy, znižujem tam zisk, zhoršujem tam hospodárenie. Veď predsa, keď máte čistý úmysel, ten najčistejší, ktorý ste deklarovali, že to chcete predať za čím lepšiu cenu, tak nechápem, prečo to takto robíte. Ja chcem vidieť, ktorý z vás, keď bude predávať dom, dá taký inzerát, že tento dom predávam, ale praskajú mu steny, vedľa je hlučná cesta, okná sú zlé. Ja by som to chcel vidieť, že ktorý z vás toto urobí. A ja vám poviem, že ktorý z vás. Nikto! Lebo je to choré. Ale v teplárňach to takto robíte a to svedčí o tom, že neviete, resp. sami tomu neveríte, čo robíte a tlačíte za každú cenu na privatizáciu a v mene privatizácie ste ochotní pošpiniť všetkých a všetko. Ďakujem pekne za túto pozornosť. (Potlesk.)",Ladislav Lazár,SMER,5,2011-04-05,1054
"Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, poviem niekoľko slov k samotnej dôvodovej správe predkladanej tlače 230. Bol by som veľmi rád, pán podpredseda vlády, keby sme sa dokázali priblížiť k definícii, čo sú značné hospodárske straty, pretože pokiaľ pozorne čítam dôvodovú správu, tak uvažovaný prínos zo zvýšenej spotrebnej dane je predpokladaný vo výške 300 až 400 mil. Sk. Samozrejme, počíta sa s účinnosťou, predpokladám, od 1. júla 1999, súčasne však treba veľmi pozorne čítať aj v dôvodovej správe, a to považujem za pozitívne, že je tam uvedené, že je potrebné uvažovať s prehodnotením výdavkov verejnej konečnej spotreby a je potrebné uvažovať aj s prípadným znížením výnosu primerane k výške rozsahu prehodnotenia úrovne výdavkov štátneho rozpočtu. V konečnom dôsledku výnos môže byť dokonca nulový a predpokladám, že v súvislosti s možným priestorom pre racionalizačné opatrenia alebo úsporné opatrenia môžeme k tomuto stavu aj dospieť. V tom prípade by som ešte raz chcel zdôrazniť, že nebolo možné jednoznačne uplatniť § 89 ods. 1, lebo ak predpokladaný výnos za optimálneho stavu je odhadovaný na 300 až 400 mil. Sk, v konečnom dôsledku môže byť nulový. Tak potom opäť opakujem moju otázku: Čo predstavuje alebo aká kvantifikácia sa myslí pod značnými hospodárskymi škodami? Okrem toho k samotnému textu by som ešte uviedol jednu skutočnosť. Samozrejme, rešpektujem aj čiastočne, poznajúc napríklad smernicu 92/81, myslím si, že je z roku 1992, o harmonizácii predovšetkým štruktúry spotrebných daní z minerálnych olejov, ktorá bola niekoľkokrát novelizovaná, ale nakoniec treba podotknúť, že nemožno mať voči tomu námietky harmonizovať náš právny poriadok s krajinami Európskej únie. Vážené dámy a páni, ale táto harmonizácia sa v zásade robí za predpokladu, že pokiaľ sa zabezpečuje dynamika rastu nepriamych daní, tak súčasne sa významným spôsobom aspoň hovorí o znížení priamych daní. To v samotnej tlači 230 absentuje a nie je tu uvedený ani náznak, ako bude táto oblasť prípadne kompenzovaná predovšetkým v prospech podnikateľskej sféry znižovaním priamych daní.  V každom prípade som za harmonizáciu s Európskou úniou, nakoniec sa zaviazala k tomu aj predchádzajúca vláda a chce to realizovať aj súčasná vláda. Myslím si však, že je to možné realizovať len za predpokladu, že to bude mať pozitívny vplyv v tom dobrom zmysle slova na oblasť priamych daní. Zatiaľ stratégiu v tejto oblasti, stratégiu vlády Slovenskej republiky v tejto oblasti nepoznáme. Zhrnuté a podčiarknuté, dámy a páni, ak sme teda odsúhlasili skrátené legislatívne konanie a kvantifikovali sme, alebo odvolávali sme sa na značné hospodárske škody, samotná tlač 230, pokiaľ si ju dobre prečítame predovšetkým v oblasti dôvodovej správy, hovorí niečo celkom iné. Ďakujem pekne za pozornosť.",Miroslav Maxon,HZDS,2,1999-06-01,432
"Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dôvodom vypracovania tohto vládneho návrhu zákona je potreba úpravy znenia zákona č. 55/2018 Z. z. o poskytovaní informácií o technickom predpise a o prekážkach voľného pohybu tovaru, tak aby odrážal aktuálny stav, ako aj zmeny, ktoré prinieslo nariadenie Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie č. 2019/515 z 19. marca 2019 o vzájomnom uznávaní tovaru, ktorý je v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte a o zrušení nariadenia Európskeho spoločenstva č. 764/2008. Zároveň zmena § 10 vyplýva z potreby aplikačnej praxe doplniť orgány štátnej správy, ako aj iné subjekty súkromného sektora medzi oznamovacie subjekty, ktoré rovnako ovplyvňujú a rozhodujú o vzniku prekážok voľného pohybu tovaru na území Slovenskej republiky a ktoré môžu viesť k vážnemu narušeniu voľného pohybu tovaru. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu. Ďakujem za pozornosť.",Štefan Holý,SME_RODINA,8,2020-09-17,152
"hľadiska viaczdrojového financovania. Konkrétne spresnenia, áno, spresnenia, mám záujem v maximálnej miere vložiť do veľkej novely zákona o sociálnych službách. A z tohto miesta hovorím a je to úplne jasná tá odpoveď, v prvom rade budú uprednostnené matky, ktoré idú pracovať alebo pracujú, ale to neznamená, že do tých zariadení, ak kapacity dovolia, nemôžu byť prijaté ostatné deti od ostatných matiek. Všetky tieto výklady jednotlivých ustanovení zákona dnes môžem kedykoľvek nájsť na našej internetovej stránke ministerstva, kde trpezlivo moji kolegovia odpovedajú na množstvo otázok, ktoré s tým súvisí, aj pre odbornú, aj pre laickú verejnosť. Rozumiem, že zneistenie ľudí je nástrojom vášho politického boja vo vláde. Ale keďže komunikujeme aj so samotnými samosprávnymi krajmi, nikto sa masového zániku detských jaslí obávať nemusí. Ak niekto má zariadenie podľa iného zákona, napríklad školského zákona, dvestoštyridsaťpäťky, no tak sa ho jednoducho zákon o sociálnych službách nedotýka. Sociálne služby sú osobitnou kapitolou návrhu na moje odvolanie. Aj tu ste, dámy a páni z opozície, použili osvedčený prístup. Ničím nedokázané obvinenia okorenené silnými slovami a zamlčovaním podstatných faktov. Napríklad takého, že za môjho pôsobenia sa bezprecedentne zrýchlil nárast výdavkov štátu na sociálne služby. Zdôvodňujem to preto, lebo sociálne služby patria do pôsobnosti krajských a miestnych samospráv a štát ich má len spolufinancovať. Lenže napriek tomu sa vynaložené prostriedky nášho ministerstva na sociálne služby zvýšili. Keď som preberal rezort s 33,5 mil. eur v dvanástom roku na 86 mil. v minulom roku. Pre tento rok je to viac jak 90 miliónov. Kým v roku 2013 sme v toľko kritizovaných zariadeniach pre seniorov financovali 9 445 miest, v tomto roku ich financujeme už vyše 16-tisíc. Nemôžem vylúčiť, že sa niekde môže dlhšie meškať alebo že sa čaká, ale veľakrát je to aj subjektívny záujem konkrétnych klientov na konkrétne zariadenia. Zamlčovať to a hádzať celú zodpovednosť na mňa pokladám za veľmi zákerné. Úplným klamstvom je tvrdenie, že sme štyri roky nič nerobili, nekonali vo vzťahu k denným stacionárom. Dôvodom mojich slov je vlaňajšia novela, ktorá bola práve výsledkom našich opakovaných kontrol a zistení niekoľkoročných. Státisíce eur sme nevyplatili a ďalšie sme si vyžiadali vrátiť pre hrubé pochybenia a porušenia zákona. A o tom, že nové pravidlá v žiadnom prípade nie sú likvidačné, svedčí fakt, že v tomto roku sme zaznamenali nárast oproti vlaňajšku o 2 700 miest a iba v denných stacionároch ich počet už dosiahol takmer 9,5-tisíca. Ale zároveň zopakujem, čo som už na tomto mieste hovoril vlani. Nové pravidlá musia zabrániť špekulantom, aby zarábali na sociálnej službe len preto, lebo ju poskytujú nekvalitne a redukujú ju na posedenie pri novinách s obedom. Upozorňujem, že sprísnenie priniesol nielen náš zákon, ale aj vyhláška ministerstva zdravotníctva, ale ak niekto nie je schopný splniť si ani len hygienické a zdravotné štandardy, ten skutočne nemá právo na dotáciu od štátu. Ani koniec koncom poskytovanie sociálnych služieb. Celkom na smiech vyznieva tvrdenie, že chcem zákon o sociálnych službách meniť potichu, v úvodzovkách potichu. Vážené poslankyne a poslanci, na našom ministerstve je zriadená veľká pracovná skupina. Začal ju viesť bývalý štátny tajomník pán Burian, dnes pokračuje vo vedení tej komisie pán štátny tajomník Ondruš. O každej jednej pripomienke sa podrobne diskutuje, od začiatku len tohto roku sa tá skupina už štyrikrát zišla, v priebehu niekoľkých dní predstavíme kľúčový návrh na štátne spolufinancovanie sociálnych služieb. Prvý základ – stupeň odkázanosti, druhý základ – rovnaké financovanie bez ohľadu na zriaďovateľa, či je ním obec, mesto, samosprávny kraj alebo súkromník, to znamená neverejný. Dnes ešte neviem ani ja, pretože urobím všetko preto, aby riešenie bolo vo všetkých istým prijateľným kompromisom. A ak si myslíte, že všetci v oblasti sociálnych služieb majú úplne rovnaký pohľad na vec, no tak môžem vám len odkázať, že sa veľmi mýlite. Diskusie na komisii sú neraz veľmi búrlivé, opäť si uvedomujeme, že kľúčovým partnerom sú samosprávy, ktoré majú zákonné kompetencie. A bol by som rád, keby sme našli dlhodobejšie udržateľné riešenie, ktoré sa prejaví na rastúcich platoch zamestnancov v sociálnych službách, ktoré, bohužiaľ, aj s veľkým znepokojením, možno čiastočne aj mojím prispetím, pretože som málo bojoval, sú najhoršie platené z celého verejného sektora. Preto jednou zo zásad nového systému financovania bude, že štátny príspevok bude určený výlučne na mzdy zamestnancov, aby to zvyšovanie štátnych výdavkov pocítili práve títo ľudia. Je to základný predpoklad zvyšovania kvality sociálnych služieb aj personálneho riešenia do budúcna, pretože ten nedostatok tých pracovníkov sa aj v tejto oblasti začína prejavovať. A keď sa už vyjadrujem k službám pre odkázaných ľudí, musím sa dotknúť aj kritiky v oblasti kompenzácie zdravotného postihnutia. Mrzí ma, že tu nie je pani podpredsedníčka. Pán Mihál a pani Ďuriš Nicholsonová, pani Blahová, ale aj pani Jurinová, čo tak pozrieť sa do vlastného zrkadla? Alebo aspoň nezamlčovať štatistiky, ktoré dokazujú, že dnes dávame na kompenzácie viac, ako keď ste vy na tomto rezorte vládli a mali ste svoju vlastnú koaličnú vládu? (Potlesk.) Konkrétne, konkrétne oproti roku 2011 narástli do roku ´16 výdavky na kompenzačné príspevky o 20 mil. eur, čo predstavuje 17-percentný nárast, a dosiahli 132,5 milióna. To je moja odpoveď na tú kritiku, na tie onkologické deti, kto tu má záujem vťahovať do takejto zložitej problematiky. Ja viem, že je to stále málo. Po tom, čo sme prijali isté opatrenia vlani ohľadom 12-ročnej hranice pri platení dôchodkového poistenia z hľadiska opatrovateľov a hlavne opatrovateľov ťažko zdravotne postihnutých detí, hovorím ešte raz a dávam ďalší verejný prísľub, že do konca tohto volebného obdobia máme záujem dosiahnuť, aby ich príjem z hľadiska príspevku dosahoval úroveň minimálnej mzdy v čistom vyjadrení. Tým si myslím, že v značnej miere pomôžeme tejto problematike. Rád by som vám ešte pripomenul, že v roku 2011 ste ten istý zákon novelizovali aj vy. A opatrovateľov vrátane matiek, ktoré sa starajú o ťažko choré deti, ste nechali úplne bez povšimnutia. Porovnávajte a vráťte sa a pozrite sa do zrkadla, aj pani bývalá štátna tajomníčka na ministerstve práce a sociálnych vecí. Navyše veľmi dobre poznáte môj zámer, ktorý som tu už bol povedal, že do konca ´20. roku musia byť opatrovatelia riešení, ako keby pracovali na úrovni aspoň minimálnej mzdy. Nehnevajte sa na mňa, ale za prejav úplného politického zúfalstva považujem fakt, že ma navrhujete zbaviť postu ministra za výsledky v oblasti zamestnanosti, resp. nezamestnanosti. Ak už nemôžete poprieť pozitívny vývoj v oboch ukazovateľoch, tak aspoň detinsky a malicherne upierate podiel našich opatrení na ňom. Rád by som vám preto pripomenul, že môj predchodca vymyslel za 42 mil. euro projekt, prostredníctvom ktorého získalo 15-tisíc ľudí manuálnu prácu v lesoch. Účel nebol zlý. Bez ohľadu na ich kvalifikáciu, bez zohľadnenia ich možnosti trvalo sa umiestniť na trhu práce. Po šiestich mesiacoch sa takmer všetci vrátili do evidencie nezamestnaných. Chvíľu pracovali, chvíľu zarábali, ale nešlo o žiadne opatrenie, ktoré by bolo udržateľné. Aj preto napriek hospodárskemu rastu, ktoré bolo vtedy takmer 3 % HDP, nezamestnanosť v roku 2011 narástla o pol percenta na 14,59 percenta. A keď odchádzal z funkcie, počet ľudí bez práce bol vyšší o 21-tisíc než v čase, keď preberal rezort pán Mihál. Napokon, mojím prvým projektom vo funkcii ministra bolo opatrenie na podporu mladých nezamestnaných. Využili sme naň 72 mil. z eurofondov, ktoré by inak prepadli, lebo ich vláda pani Ivety Radičovej nedokázala efektívne využiť, a zamestnali sme 13-tisíc mladých ľudí. Ja si uvedomujem, že to bolo viac peňazí a o niečo menej ľudí, lenže zamestnanie každého jedného trvalo trojnásobne dlhšie, teda 1,5 roka, a až 86 % z nich zostalo pracovať aj po skončení tohto obdobia, to znamená, štandardne získali zmluvu na dobu neurčitú. A tak kým v apríli 2012 evidovali úrady práce 85 793 mladých nezamestnaných do 25 rokov, vo februári tohto roka ich bolo 36 237. Ide o pokles takmer o 58 percent. Za päť rokov sme sa zlepšili aj v medzinárodnom porovnaní, dokonca sme s mierou 19,1 hlboko pod priemerom eurozóny a pre mňa je veľmi potešiteľné, že mieru nezamestnaných mladých do 25 rokov máme ďaleko, ďaleko lepšiu ako napríklad Francúzi alebo Fíni, ktorí nám v istom čase boli skôr príkladom. Opäť verný pravidlu, že keď nemáme argumenty, nahradíte ich aspoň silnými a dehonestujúcimi slovami, ste na môj; ste sa za môj; prekvapujúce veci označili armádu dlhodobo evidovaných nezamestnaných. No, skúsme nejaké štatistiky konkrétne toho. Tak naozaj neviem, čo je škandalózne na tom, že dlhodobá nezamestnanosť klesá. A s jedinou výnimkou každý mesiac od januára 2015 za posledný rok od februára ´16 do februára ´17 nastúpilo do práce 36 705 dlhodobo nezamestnaných. Z nich 11-tisíc extrémne dlho nezamestnaných, evidovaných nad štyri roky. Od apríla 2012 je dlhodobo nezamestnaných menej o takmer 59-tisíc. Napokon, počas úradovania môjho predchodcu pribudlo do evidencie takmer 17 800 dlhodobo nezamestnaných. A to sú dva roky necelé. Pritom riešenie dlhodobej nezamestnanosti nespočíva v rýchlych receptoch. Ide o kombináciu sociálnej inklúzie, služieb zamestnanosti, ale inak povedané, najskôr týchto ľudí treba začleniť do spoločnosti a potom je možné im nájsť prácu. Preto sme sa najskôr sústredili na tých, u ktorých je tento proces jednoduchší. Zavedením súbehu a mzdy, hmotnej núdze a osobitného príspevku sme začiatkom roku 2015 motivovali viacej ako 30-tisíc dlhodobo evidovaných, ktorí dnes sú už zamestnaní. Vďaka projektu Cesta z kruhu nezamestnanosti",Ján Richter,SMER,7,2017-04-06,1500
"preverovanie o tejto informa... o operatívnej informácii. Návraty. Pán minister, viem, že ste krátko na vašej stoličke, ale ako to nejde o návratoch, sme už počuli v septembri od riaditeľa hraničnej a cudzineckej polície a od ministra vnútra. Ja viem, že je tu problém reťazovej migrácie alebo, respektíve, pardon, reťazovej readmisie a že to neni úplne dobré riešenie. Ale máme iné riešenie? No nemáme iné riešenie. A presne, keď chceme my efekt odradenia pre všetkých prevádzačov, aby nevstupovali s migrantami na naše územie, to je naša základná úloha, ktorú teraz operatívne v rámci ochrany majetku, zdravia obyvateľov Slovenskej republiky chceme spraviť, tak musíme pristúpiť aj k reťazovej reakcii, readmisii. A robme to teraz. Veď ja viem, že Maďarsko odmieta brať týchto utečencov. Áno, to odmieta už roky, ale treba s nimi rokovať. Veď Maďarsko má famóznu dohodu so Srbskom, kde veľmi veľa krokov na dokazovanie odpadlo. A keď sa bude rokovať s Maďarskom, ja som si istá, že Maďarsko nám v niečom vyhovie. Ešte raz, my potrebujeme odradzujúci efekt. Odradzujúci efekt, aby migrácia, migračný tok nešiel cez Slovenskú republiku. My všetci vieme, že nelegálni migranti majú napísané, kam majú ísť, kam sa chcú dostať, oni už keď štartujú zo svojej krajiny, tak presne vedia svoju adresu, kde chcú nakoniec skončiť, pretože tam majú svojich rodinných príslušníkov v daných krajinách, majú tam svoje komunity, majú tam svoje kultúrne a etnické zázemie. Čo sa týka aj vízovej politiky EÚ, to, že bude Európska únia riešiť veci v oblasti vízovej politiky Srbska a Čiernej Hory, to nám už povedal pán minister vnútra niekedy v októbri, keď nám Češi zavreli hranice a prišiel z ministeriálskeho stretnutia, že toto teraz bude Európska únia robiť. No, dúfajme, že áno, len skutočne zefektívniť vízovú politiku so Srbskom a Čiernou Horou a Srbska a Čiernej Hory voči iným krajinám asi je na dlhé lakte, keďže to stále hovoríme ako jedno z riešení, ktoré možno ešte nie je funkčné. Dá sa zaviesť tzv. temporárna vízová politika. No a na záver, ja by som to znova len zhrnula. Ešte sa, pardon, áno, odtlačky prstov v Eurodacu, v Migre, v systéme, ktorý funguje od roku 2010. Moja otázka je, ak zistíme, že daný cudzinec je v informačnom systéme Migra, už bol niekoľkokrát zaevidovaný, čo sa s ním deje? Zaistíme ho? Stíhame ho za marenie výkonu úradného rozhodnutia? To je moja otázka na ministerstvo vnútra. Alebo mu dáme doklad o zotrvaní? A on je zase voľný, pohybuje sa na slobode a, samozrejme, on odíde z našej republiky. No len keď takýchto odídencov bude veľa, tak sa môže stať, že Českej republike prejde trpezlivosť, že dôjde trpezlivosť Rakúskej republike, lebo dôjde trpezlivosť aj Nemeckej republike a budeme nie svedkami reťazových readmisií, ale reťazových zatváraní hraníc. Sumár toho všetkého, nie, ako sa to všetko nedá, ale prosím, operatívne, rýchle riešenia pre Slovensko, aby sme tu nemuseli sedieť o mesiac, o dva a riešiť to, že máme utečenecké tábory a že občania sú nervózni a že nám naši susedia znova zatvárajú hranice. Zadržme nelegálnych migrantov, zaistime ich, obmedzme ich na osobnej slobode, kým nepreveríme skutočne, odkiaľ pochádzajú, pretože oni doklady nemajú. Nikto nechce hraničné kontroly, opakujem, ale robme kompenzačné opatrenia na to, aby sme znechutili prevádzačov, aby sme ich odradili. Ďakujem veľmi pekne.",Denisa Saková,SMER,8,2023-06-15,538
"Áno, ja by som si dovolil, ďakujem vám veľmi, pán predseda, že mi dovolíte teda vystúpiť ešte v rámci rozpravy. Ja sa pokúsim zareagovať na niekoľko, niekoľko postrehov, v zásade máme za sebou zase asi, každý rok je to rekord z hľadiska, čoraz, tá rozprava je čoraz kratšia a kratšia, ale ono je to tak, proste zodpovedá to číslam, ktoré máte pred sebou, a chcem poďakovať za korektnú atmosféru, za to, že proste absolútna väčšina príspevkov bola k veci a že sme si všetci v podstate odpustili nejaký populizmus alebo nejakú takú proste veľmi nízku argumentáciu. Tie príspevky smerovali presne tam, kam majú, to znamená po jednotlivých kapitolách, potom k čomu sa vy, páni poslanci, páni a panie poslankyne, venujete, čomu rozumiete. Z tohto pohľadu, samozrejme, opäť aj tento siedmy rok vnímam to, že najviac príspevkov smerovalo k tomu, kde všade chýbajú peniaze, a ono je to tak, je to proste prirodzené a do veľkej miery aj očakávané. Pre nás je, samozrejme, dôležité to, že návrh rozpočtu, ktorý máte pred sebou a ktorý, predpokladám, prejde vaším hlasovaním, vašimi rukami zajtra, je výsledkom, výsledkom rokovaní s jednotlivými správcami kapitol, s jednotlivými ministrami, sú s ním stotožnené a politické strany, ktoré stoja za touto vládnou väčšinou, a z tohto pohľadu je to nástroj, pretože rozpočet je plán a nástroj na realizáciu politík, som veľmi rád, že aj otázka jednotlivých legislatívnych zmien, ktoré prechádzajú vlastne súbežne s návrhom rozpočtu, do veľkej miery sedí s našimi odhadmi, ktoré, ktoré boli zaznamenané práve v niektorých rezervách, ktoré niektorých puristov a ajatolláhov aj v tejto miestnosti neustále dráždia. Ale musím, musím povedať, že iný spôsob predpovedania (povedané so smiechom) budúcnosti legislatívy, ktorá nie je jasná, je živá - to, že je legislatíva živá, ste mohli vidieť pri poslednom hlasovaní, pri úplne inom síce zákone, ktorý nemá rozpočtový dopad, ale je to proste tak - tak aj tu sa postupne plnia plány, a či už proste pred pár hodinami schválený zákon, ktorý zdvojnásobí daňový bonus pre rodičov, ktorí sú zamestnaní a majú deti v predškolskom veku, alebo príspevok na obedy zadarmo, ktorý začne fungovať od 1. septembra na základných školách, pre deti posledného ročníka materských škôl od 1. januára budúceho roku, pri tomto opatrení hneď vidíme, že máme oproti rezerve 50-miliónovú úsporu, pretože pôvodne sme rátali so zavedením tohto opatrenia od 1. januára budúceho roku, ale vzhľadom na organizačné problémy, ktoré avizujú naše samosprávy, došlo ku dohode a spúšťa sa tento projekt od 1. septembra na základných školách, takže to, to osamote, aby som vám plasticky vysvetlil, ako to proste v živote chodí, toto jedno rozhodnutie znamená v tom-danom prípade pozitívny, pozitívne riziko, ako to voláme my na rezorte financií, pozitívne riziko vo výške 50 mil. eur, čo neznamená nič iné, len to, že je to je proste odpoveď na, na mnohé kritiky, obavy, kuvikania, ktoré sprevádzajú asi každý rozpočtový plán zrejme v každej krajine. Chcem sa vrátiť možno k cieľom a ciele sú, opakujem, realistické, opakujem, sú založené na nezávislých hodnoteniach makroekonomického vývoja na najbližšie roky a sú založené na tzv. opečiatkovaných príjmoch výborom pre daňové a odvodové prognózy a z tohto pohľadu sú naozaj na príjmovej stránke veľmi, veľmi realistické a naplniteľné. Na, vo výdavkovej oblasti je riziko legislatívnych zmien, ktoré sa, predpokladám, nie som veštec, ale aj vzhľadom na blížiaci sa volebný, volebný rok, legislatívna aktivita sa na základe mojich skúseností, ktoré nie sú krátke, bude zrejme utlmovať, takže tých rizík bude ubúdať. Hovorím to zdvorilo a opatrne a myslím, že tomu (povedané so smiechom), tomu rozumiete. A snáď k celkovej atmosfére a k nálade, áno, ozývajú sa, hlavne z hľadiska tretieho sveta, tretích krajín mimo Európskej únie sa, sa nám kumulujú, kumuluje zlá nálada spôsobená hlavne hroziacou možnou colnou obchodnou vojnou, ale aj mnohými ďalšími malými konfliktami aj bezprostredne v podstate na našich hraniciach v prípade ukrajinsko-ruského konfliktu, takže toto sú všetko momenty, ktoré môžu skomplikovať tento plán, ale upozorňujem, tento plán je postavený na troch nulách na najbližšie roky. A to, to je to proste unikum, to je to unikátne, rok 2019 nulový deficit v aktuálnom vyjadrení, 2020 nulový deficit, tak ako to hovorí programové vyhlásenie vlády, a potom zatiaľ plánovaný prebytok 0,2 % hrubého domáceho produktu, všetko sú to proste nevídané veci na slovenských pomeroch, pretože naša krajina nikdy ani len s vyrovnaným hospodárením neplánovala, nežila, takže toto je všetko svedectvo o tom, bez toho, aby si tu niekto pridával nejaké zásluhy, svedectvo o tom, že krajina z hľadiska verejných, kvality verejných financií sa nachádza v dobrom stave, v dobrom z pohľadu veľkých verejných financií, do ktorých, vás ale upozorňujem, vstupujú aj výsledky hospodárenia samospráv, to znamená, tak ako ste to tu spomínali, skoro 3-tisíc miest a obcí, vyšších územných celkov, ale aj mnohých stoviek, niekoľko stoviek firiem alebo subjektov verejnej správy, ktoré na základe Eurostatu boli za posledné roky na základe meniacej sa metodiky zapojené do, do verejnej správy. Opakujem, skoro nikto z vás netuší a verejnosť vôbec nemá šancu tušiť, že do výsledkov a deficitného alebo prebytkového hospodárenia štátu, za ktorý zodpovedná človek, ktorý je v pozícii ministra financií, vstupuje napríklad aj výsledok hospodárenia Dopravného podniku Bratislava alebo Dopravného podniku Košice, pretože tieto subjekty sa z hľadiska počtu zamestnancov, výsledok hospodárenia, zadlžovania sú súčasťou verejného sektora. Bodka. Takže bez toho, aby sme hovorili o nejakom, nehovorím to preto, aby som hovoril o nejakom alibizme, hovorím o tom, že je to komplikovanejšia a zložitejšia téma, ako sa, ako sa, ako sa zdá. A je to možno na, ako odpoveď na prísne súdy o plánoch a výsledkoch a tu musím povedať, že rok ’17 a ’18 dopadnú, ’17 dopadol a ’18 dopadne lepší, ako bol rozpočtovaný cieľ, a som absolútne presvedčený, že rozpočet na rok ’19 a ’20 je založený na číslach a trendoch, ktoré každému, kto bude môcť realizovať rozpočet, či už z tejto, alebo z inej vládnej väčšiny, v roku ’20 umožní vyrovnané hospodárenie, ak sa nerozhodne inak. Ak sa nerozhodne inak, je dodatok, ktorý proste patrí ku každej manažérskej činnosti, a realizácia rozpočtu je tiež druh, druh, druh manažovania. Takže snáď veľmi, veľmi telegraficky a bez nejakých emócií v prípade obrany. Ten raketový nástup, ktorý mnohých dráždi, je spôsobený naozaj plánovaním hotovostných výdavkov v budúcom roku na jednu zo splátok na nákup súčastí stíhacieho letectva, veľa sa o tom píše, viem, je to proste, v priamom prenose sa to proste odohráva, ak sa podarí uzavrieť kontrakt, tak v budúcom roku rátame s 500-miliónovou splátkou, s prvou zo splátok, možno len povedať, že v podstate sa, sme sa rozhodli na základe aj porady s odborníkmi na riadenie dlhu minimalizovať riziko hlavne kurzového, kurzových rozdielov, pretože cena je v USD dolári a naša fišká..., hotovostná pozícia je dobrá, to znamená, aby sme sa, nezopakovali si zahanbujúce cvičenie jedného z mojich predchodcov s kurzovou stratou vo výške 700 mil. korún, tak potrebujeme to proste fixovať tak, aby sme neprerábali v..., na swapovaní tej operácie, čo je drahé, samozrejme, vieme zaistiť tú splátku bez, bez kurzových rizík, ale je to drahšie. Kto chce takúto sumu si zaisťovať na trhoch, tak to, samozrejme, platí aj nejaké prirážky, takže my chceme vzhľadom na kondíciu, v ktorej sme, takýto typ nákupu na modernizáciu vojenskej techniky splatiť čo najskôr, v danom prípade to pôjde asi o tri roky. Nič viac za tým nie je. To znamená modernizácia slovenskej armády. Všetko ostatné si vyriešte alebo musíme vyriešiť s kolegami za to, ktorí za to vecne zodpovedajú. V oblasti..., hneď prejdem, školstva, ešte raz opakujem, oproti peniaz..., oproti peniazom, ktoré sú priamo rozpočtované je v..., je v rezerve ešte 10 mil. eur na zvýšenie odmeňovania nastupujúcich mladých učiteľov, čo považujem naozaj za, za, z hľadiska kvality za jedno z najlepších opatrení, z ktorého, z ktorého možno nemusia mať radosť odborári, ale musia mať radosť všetci tí, ktorí sú klientami školstva, to znamená my rodičia, pretože je to, to je ten postup k tomu, aby, aby v školstve boli čoraz lepší, lepší ľudia. Z pohľadu, ešte sme sa dotkli možno financovania alebo zábezpeky peňazí pre rekonštrukciu internátov, takže v minulom, v tomto roku sme využili rezervu 20 mil. eur, ktorá bola poskytnutá jednotlivým školám na základe kľúča, ktoré si rozhodli samotní lektori, a dávame jasne garanciu, že v budúcom roku budeme dočerpávať ďalších 30 mil. plus, pretože chceme, chceme iniciovať aj aktivizáciu tzv. EPC projektov, to znamená znižovať energetickú náročnosť na internátoch, čo je asi, ak ste niekto žili na internáte, ja teda áno, tak vieme, o čom hovoríme, že tam je priestor nekonečný. Medziročné..., pokles výdavkov je v oblasti športu, aby sme tu nedezinterpretovali, ako to už tu, samozrejme, niekto využil, je spôsobený tým, že už nie je rozpočtovaná položka na projekty Národného futbalového štadiónu, preto ten pokles inak z hľadiska prerozdelenia peňazí z lotériových hier, tak ten náv..., tam pokračujeme vlastne v cestovnej mape a navyšovaní toho objemu. Asistenti učiteľov, to je téma, ktorá vznikla v tejto miestnosti pred mnohými rokmi, na druhej strane bola Jana Žitňanská, terajšia europoslankyňa. Sú plnené síce nie stopercentne, ale z 8 mil. sme navýšil výdavky pre asistentov učiteľov na 24 mil.",Peter Kažimír,SMER,7,2018-12-04,1500
"Ďakujem kolegom za reakcie. Pán poslanec Goga, ja som neriešil, že kto to zavinil, či je to vina Borisa Kollára, keď vyhlásil ten termín na taký dušičkový víkend, alebo koaličná rada sa dohodla, alebo ktorá strana, ja som len reagoval na to, že ak je niečo dôvodom o tej o niečo nižšej účasti v komunálnych voľbách v porovnaní so situáciou pred štyrmi rokmi, tak skôr je to nevhodne zvolený termín, ktorý ale aj z objektívnych dôvodov bol nevhodne zvolený, lebo ani ten nasledujúci termín by nebol úplne ideálny, keďže niektorí ľudia, ľudia by do miesta svojho trvalého bydliska cestovali na Dušičky, a potom by tam nešli druhýkrát. Nevieme, ako by to bolo, ja len tvrdím, že ten termín zohral v tej nižšej účasti väčšiu rolu ako samotný fakt spojenia, lebo na to, že spojením volieb došlo k zníženiu účasti, neexistuje vôbec žiadny vecný argument. To som tým chcel povedať. A navyše, navyše, čo sa týka, čo sa týka volieb do Európskeho parlamentu, o tom hovoril pán poslanec Kočiš, veď nie je cieľom nafukovať účasť, aby sa zúčastnili tí, ktorí sa nechcú zúčastniť, ale aby tí slovenskí občania, ktorí sa zdržiavajú v zahraničí, mali možnosť voliť, ak im legislatíva umožňuje voliť do Európskeho parlamentu, aj bez toho, aby tu fyzicky boli v tom čase, keď sa voľby, voľby konajú. A tá účasť v komunálnych voľbách zasa nebola tak dramaticky nižšia, tá bola nižšia o 2 %. Aj pokiaľ ide o tú chybovosť, tak tam sa spočítavala chybovosť za obidve voľby, ale súhlasím s tým, že bolo by dobré k tomu poznať aj nejaké konkrétnejšie dáta.",Ondrej Dostál,SAS,8,2022-11-29,264
"však ani jedna z káuz podstate nedostala. A snahou tejto vlády a tejto vládnej koalície je, aby sa ani na súd nedostala, pretože by ju nebolo možné medializovať a neustále pertraktovať medzi občanmi. Všetkým, ktorí trochu rozumejú tejto problematike, je jasné, že práca špecializovaných tímov sa skončila fiaskom. Vedia to aj ich vedúci pracovníci, preto je zrejmá snaha infiltrovať sa, pokiaľ je ešte dosť času, do štruktúr Policajného zboru a zo svojej následnej pozície si zabezpečiť aj pre budúcnosť pohodlný život a beztrestnosť i v prípade odchodu zo služieb Policajného zboru. Veď sme prijali zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, ktorý zabezpečuje policajtom veľmi dobré právne a sociálne istoty. Z toho, čo som tu prečítal na úvod, mi dovoľte, aby som povedal jednu myšlienku na záver. Táto vláda je vláda farizejov, ktorí sa tvária, že chcú konať v mene spravodlivosti. Ale už Platon povedal, že „najväčším stupňom nespravodlivosti je predstieraná spravodlivosť“. To je skutočná tvár tejto vlády a predstaviteľov tejto vládnej koalície. Ďalej mi dovoľte, aby som prešiel na konkrétne veci súvisiace s predloženým návrhom, ktorý sme dali na odvolanie Ivana Šimka. V 1. bode hovoríme, že po nástupe do funkcie ministra vnútra síce započal, ale neukončil personálne a organizačné zmeny, ktoré by viedli k zlepšeniu imidžu Policajného zboru a k zlepšeniu práce Policajného zboru. Z toho, čo som vám tu na úvod povedal, je zrejmé, že Ivan Šimko po príchode na ministerstvo vnútra musel likvidovať určitú skupinu vysokých policajných dôstojníkov, ktorí začali byť nepríjemní a poukazovať na chyby a nedostatky v práci špecializovaného tímu pod vedením pána Šáteka. To sa stalo nepohodlným súčasnej vládnej koalícii, a preto museli z Policajného zboru odísť. My sme s týmito krokmi súhlasili a čakali sme, že minister vnútra Ivan Šimko bude pokračovať ďalej a že do týchto uvoľnených funkcií donesie čestných nových policajtov, ktorí budú zohľadňovať zákon, ktorí budú konať v mene zákona a nebudú politicky usmerňovaní. Opak sa stal skutočnosťou. Po odchode jedného policajného prezidenta, ktorý bol dôvodne podozrivý zo spáchania trestnej činnosti, nastúpil iný policajný prezident, ktorý je takisto dôvodne podozrivý z takýchto činností. Okrem toho uprednostňuje otázku klientelizmu. Do Policajného zboru ako prvé priviedol svojho syna, ktorého prednostne umiestnil v policajnej funkcii, na ktorú nemal odborné vzdelanie. Nehovorím už o ďalších veciach, ktoré vyskakujú v súčasnosti, že neoprávnene zneužíva služobné motorové vozidlo. Pán minister, overte si, prečo bol na Štrbskom Plese a s kým tam bol, akým služobným motorovým vozidlom. Preto sme veľmi nespokojní s tým, čo sa deje v Policajnom zbore. O tom reťazci dokonanej, o ktorej som hovoril, je aj Molnár, súčasný riaditeľ Úradu finančnej polície, ktorý tiež v predchádzajúcom období mal problémy so zákonom. Pravdepodobne v podnapitom stave v istom reštauračnom zariadení požiadal o zásah voči občanom, ktorí sedeli v tomto zariadení, dal ich predviesť na obvodné riaditeľstvo Policajného zboru, za čo musel odísť do civilu. Z civilu bol vytiahnutý. A zrejme takíto ľudia vyhovujú súčasnému vedeniu, aby mohli byť aj vydieraní. A takto by som mohol pokračovať aj v ďalších funkciách, kde sa vracajú ľudia skorumpovaní z predchádzajúceho obdobia, ktorí sa vydávajú za politických martýrov, vracajú sa do Policajného zboru, aby využili všetky výhody zo zákona o Policajnom zbore, aby na základe týchto výhod potom po voľbách v roku 2002 v tichosti odišli aj s tučnými a naplnenými vreckami. Toto sme nečakali, pán minister, od vás, že takto budete postupovať. A myslím si, že bolo vo vašich rukách, aby ste tento proces aspoň čiastočne ustrážili. Ďalší bod, ktorý je dôvodom na vyslovenie nedôvery Ivanovi Šimkovi, je, že počas jeho pôsobenia vo funkcii ministra pokračuje tzv. vojna policajtov, čo považujeme za nezvládnutie riadiacej funkcie ministra vnútra. Spomínal som, ako vznikla táto situácia. Isteže, Ivan Šimko tam vtedy nebol, keď boli kladené zárodky tajnej polície vo vnútri štátnej polície. Bolo to dielo a decko Ladislava Pittnera, ktorý tu sedí, alebo nesedí dnes, ale Ivan Šimko sa mal s týmto problémom vysporiadať a jednoducho mal zastaviť tento proces. Situácia je znovu opačná. Namiesto toho, aby tých ľudí, ktorí tento mechanizmus spustili, prepustil, prepúšťa ľudí, ktorí v Policajnom zbore vykonávajú čestnú a statočnú prácu. Ďalší bod, ktorý je dôvodom na vyslovenie nedôvery, je obsadzovanie vysokých funkcionárov v Policajnom zbore a je v rozpore s vlastným nariadením ministerstva vnútra v Policajnom zbore, kde sa rozmáha klientelizmus a korupcia. Na ministerstve vnútra bol prijatý materiál pod názvom Koncepcia zvyšovania dôveryhodnosti občanov Slovenskej republiky k Policajnému zboru Slovenskej republiky, číslo popisné T-PZ24-32V/000-2000, a jedným z bodov je, aby vysokí policajní dôstojníci neuprednostňovali do svojich radov rodinných príslušníkov. Skutočnosť je však iná. Po nástupe do svojej funkcie prezident Policajného zboru pán Zajac bez akýchkoľvek škrupúľ porušil toto ustanovenie, prijal do Policajného zboru svojho syna bez príslušného policajného vzdelania, nasadil ho do funkcie, na ktorú nespĺňal kritériá. Obdobne to bolo aj v prípade krajského riaditeľa Vojdulu, ktorý už v súčasnosti nie je krajským riaditeľom. A tu treba pána ministra pochváliť, že takto pokračoval, ale aj to bolo po niekoľkých interpeláciách a upozorňovaniach na takúto skutočnosť. Obdobne sa pokračuje napríklad aj pri ďalších vysokých funkcionároch. Nechcem tu všetkých vymenovať, pretože ich je dostatok. Ale môžem spomenúť napríklad generála Michalka, ktorého syn bol plavčíkom na Akadémii Policajného zboru, dnes je zástupcom riaditeľa rekreačného zariadenia v Liptovskom Jáne. A takých je mnoho, ktorí si urobili z Policajného zboru súkromnú firmu, a keďže ju dosiaľ nemôžu privatizovať, tak si do nej nasadzujú svojich príbuzných a známych. Posledným prípadom je vymenovanie človeka za krajského riaditeľa do Trenčína, pán minister iste vie, o čom hovorím, nech si preverí tieto súvislosti. Ďalším bodom, ktorý je dôvodom na vyslovenie nedôvery, je ten, že pán minister je plne zodpovedný za stav v Policajnom zbore, kde sa neriešia dramatické prípady v súvislosti s poklesom disciplíny príslušníkov Policajného zboru. Ide predovšetkým o používanie alkoholických nápojov, krádeže áut či prevádzačstvo, ako aj zákroky proti predstaviteľom súčasnej politickej opozície. V tejto súvislosti by som chcel upozorniť predovšetkým na prijaté opatrenia s dychovými skúškami, ktoré považujeme za kontraproduktívne. Zoberme si len napríklad výsledky nového krajského riaditeľa v Nitre, ktorý sa síce hrdí tým, že dal policajtom 4 000-krát fúkať, ale jeho výsledky v objasňovaní trestnej činnosti klesli o 15 %. Myslím si, že toto nie je dôstojné a nie je to opatrenie, ktoré by malo zlepšiť disciplínu a morálku v Policajnom zbore. Čo sa týka riešenia alkoholu, treba sa zaoberať tým, či naozaj tí policajti, ktorí spáchali trestnú činnosť alebo sú dôvodne podozriví zo spáchania trestnej činnosti v súvislosti s alkoholom, sú stíhaní a či sa tieto prípady neututlávajú. Mám informácie, môžem ich tu povedať, vyšetrovateľ s Trnavy, autonehoda dodnes nevyšetrená. Snaží sa to ututlať Úrad inšpekčnej služby a všetky ďalšie orgány tak, aby tieto prípady nevyšli najavo. Čo sa týka krádeže automobilov, motorových vozidiel, je nepríjemná skutočnosť, že až minister Rakúskej republiky musí upozorniť Slovensko na to, že skupina, v ktorej sa zaoberajú krádežou motorových vozidiel, participujú aj príslušníci Policajného zboru. Preto sa pýtam pána ministra, aké opatrenia urobil v tejto súvislosti. Viem, že dostal operatívne informácie o tom, ktoré skupiny pôsobia, kde pôsobia, dokonca sú tam aj mená policajtov, ktorí sú dôvodne podozriví, a či sa v tejto skutočnosti aj niečo deje. V ďalšom bode, alebo ešte k tomu bodu, chcem sa vrátiť k ochrane východnej hranice, kde sa hovorí o prevádzačstve. O tomto probléme hovoríme už niekoľko rokov. Bolo zrejmé a jasné, že ochrana východnej hranice je prioritou z hľadiska prístupového procesu k Európskej únii. Bolo jasné, že je potrebné vytvoriť policajtom na tejto hranici zvláštne podmienky na to, aby sa takéto veci diali čo v minimálnej miere. Vieme, že zabrániť sa tomu nedá. Žiaľbohu, až do tragickej udalosti, ktorá sa udiala na východnej hranici, neboli prijaté žiadne opatrenia na zlepšenie situácie na hranici a je tragické, že minister vnútra si nenašiel čas a nešiel ani na pohreb obetí, ktoré sa stali v dôsledku, dá sa povedať, zanedbania povinností či už zo strany dnes nebohých, alebo zo strany ministerstva vnútra. Ďalej v našom návrhu sa zaoberáme aj otázkou, pre ktorú vyslovujeme ministrovi nedôveru, že je zodpovedný za neriešenie dôvodných podozrení zo spáchania trestnej činnosti svojich podriadených, kde nepresadzuje zásadu rovnosti pred zákonom. Chcel by som spomenúť len niekoľko prípadov. Minister vnútra odvolal krajského riaditeľa v Trenčíne na základe toho, že jeho podriadený v čase osobného voľna spôsobil dopravnú nehodu. Keď už takéto kritérium prijal, tak potom treba pokračovať aj vo všetkých ostatných prípadoch. Keď prijal zásadu, že majora Belanca z okresnej kriminálky krajského riaditeľstva Policajného zboru postavil mimo výkonu služby preto, že bol podozrivý zo spáchania trestnej činnosti, obdobný postup očakávame aj vo vzťahu k pánu Šátekovi, ktorý je tiež dôvodne podozrivý. Namiesto toho pán minister pánu Šátekovi každý polrok nadeľuje tučné odmeny. Aká je tu rovnosť pred zákonom? Ako máme postupovať potom? A ako si máme myslieť, či to myslí vážne, alebo si tu pestuje určitú skupinu ľudí, ktorí mu vychádzajú v ústrety? Ja budem dnes v ďalšom vystúpení ešte hovoriť konkrétne, teraz budem hovoriť všeobecne. V ďalšom bode upozorňujeme na situáciu, ktorá sa udiala a je skutočne poľutovaniahodná z pohľadu toho, že táto Národná rada Slovenskej republiky prijala novelu zákona o štátnej službe",Gustáv Krajči,HZDS,2,2002-04-11,1500
"Faktúry za logá sú podozrivé a naznačujú, že ide o podvod aj z iných dôvodov. Zamedia, firma blízka predsedovi SNS, ich dodala najprv tri dni po ich objednaní, o dva mesiace však dodala za tú istú službu novú faktúru s dvojnásobne vyššou sumou. Pôvodnú faktúru ministerstvo neskôr stornovalo. Nová cena okolo 2 mil. korún, teda viac ako 2 mil. korún, takmer 2,5 mil. korún, za jednoduché logo bola vypočítaná z množstva hodín „reklamnej kreativity“, ktoré reklamní mágovia Zamedie nad logom strávili, čo vychádza 12 hodín denne počas 50 dní nad jedným jednoduchým logom. Igor Štefanov zavádzal a nehovoril pravdu, keď tvrdil po nástupe do funkcie ministra, že, citujem jeho slová, „do tendra pripravoval iba nejaké podklady a že nenesie zaň žiadnu zodpovednosť“. Jeho vlastné podpisy na zlodejsky predražených faktúrach ho usvedčujú. Je preto pochopiteľné, že aj Európska komisia po oboznámení sa so situáciou oznámila slovenskej vláde, že všetky peniaze, ktoré doteraz štát zaplatil na základe zmluvy v nástenkovom tendri, považuje za neoprávnené na úhradu z eurofondov. To znamená, že Komisia nepreplatí minimálne 350 mil. korún, ktoré štát vyplatil do konca roka 2008 konzorciu firiem blízkych predsedovi SNS. Je smutné, že na to, aby vláda Roberta Fica vyzvala ministra Štefanova zrušiť škandalózny tender, musel prísť list z Európskej komisie z Bruselu, ktorý konštatoval aj porušenie právnych predpisov Európskeho spoločenstva.  Dámy a páni, Igor Štefanov sa podieľal na príprave, realizácii aj obhajobe škandalózneho nástenkového tendra, o ktorom Najvyšší kontrolný úrad konštatuje, že boli pri ňom porušené štyri zákony a po liste z Európskej komisie evidentne vznikla Slovenskej republike škoda značného rozsahu. Igor Štefanov aj svojou obhajobou nezákonnosti a do oči bijúcej netransparentnosti nie je pre skupinu poslancov do budúcna zárukou presadzovania verejného záujmu vo funkcii ministra slovenskej vlády. Dámy a páni, toto sú dôvody, pre ktoré nemôže Igor Štefanov zastávať funkciu člena vlády Slovenskej republiky, a preto skupina poslancov navrhuje Národnej rade vysloviť mu nedôveru. Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)",Július Brocka,KDH,4,2009-05-20,318
"Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, v dôvodovej správe predkladaného návrhu zákona o transformácii Slovenskej pošty, štátny podnik, sa uvádza, že účelom návrhu zákona je vytvoriť podmienky na transformáciu Slovenskej pošty, štátny podnik, na Slovenskú poštu, akciovú spoločnosť, so 100-percentnou účasťou štátu, čo je podľa mňa v poriadku. Avšak dôvodová správa o následnej privatizácii „taktne“ mlčí (taktne myslím v úvodzovkách) a toto je hlavný problém predkladaného zákona. Keď zacitujem komentár k § 14: „Predmetné ustanovenie upravuje postup pri prípadnej následnej privatizácii akciovej spoločnosti, resp. pri predaji akcií spoločnosti vo vlastníctve štátu. V takomto prípade zavádza opäť pôsobnosť zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších právnych predpisov, nakoľko sa už bude jednať o prevod vlastníctva štátu na inú fyzickú alebo právnickú osobu.“ Čiže toľko citácia z predkladaného návrhu zákona z jeho dôvodovej správy a komentára k nej. V prípade, že by bol takýto právny predpis schválený, môže byť Slovenská pošta, akciová spoločnosť, podľa § 14 privatizovaná na slovenský spôsob, t. j. určite sa nájde „spriaznený“ záujemca, ktorý po privatizácii rozpredá lukratívny majetok Slovenskej pošty a pod rúškom optimalizácie a ekonomického prístupu ho označí za prebytočný a podľa jednoduchej matematiky získa predajom najmä nehnuteľností za trhové ceny kapitál vložený do privatizácie späť. Takto zdecimovaná Slovenská pošta stratí svoju marketingovú, ale aj komerčnú hodnotu a tou je široká sieť pôšt.  Nechcem, aby privatizácia bola strašiak. Nechcem reagovať tak, že vy ostatní si budete myslieť, že slovo privatizácia je pre nášho predsedu, pre mňa alebo pre Smer to, čo je červené súkno pre býka v aréne, ale faktom ostáva, že privatizácia na slovenský spôsob ani zďaleka nespĺňa svoj základný cieľ a tým je zlepšenie funkčnosti hospodárenia a zefektívnenie činnosti, vytvorenie konkurencieschopnosti podniku a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej. Základným problémom tohto zákona je, že je účelovým nástrojom na získanie majetku a že nezavádza dostatočné kontrolné mechanizmy štátu a v prípade jeho aplikácie rozbije dosiaľ funkčný systém poskytovania poštových služieb na Slovensku. Za skreslené považujem aj vyjadrenia, ktoré dosiaľ odzneli, že v Európe silnie trend prevádzky poštových služieb prostredníctvom prenájmu súkromným firmám. Iba Holandsko a Nemecko totiž majú v nich súkromný podiel. Všetky ostatné krajiny v Európe majú 100-percentný podiel štátu. Za nevyhnutné najskôr z úrovne Slovenskej pošty a samozrejme v spolupráci s ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií je potrebné vypracovať a schváliť solídnu koncepciu a stratégiu Slovenskej pošty do budúcnosti s cieľom zavádzania nových produktov a činností, aby sa zachovala súčasná sieť pôšt, ktorých je cca 1 600, a zamestnanosť, v ktorej je cca 17-tisíc zamestnancov. Nie je problém, keď niečo nejde optimálne, prepustiť zamestnancov, avízované prepúšťanie je cca 10 %, to znamená cca 1 700 pracovníkov. Nie je problém, keď niečo nejde optimálne, zdecimovať sieť pôšt, spustiť predaj lukratívneho majetku. Ale oveľa vyšší rating by si u mňa Slovenská pošta získala, ak by hľadala a našla nové produkty a činnosti, ďalšie zdroje aktivít s cieľom udržania zamestnanosti, ale aj siete pôšt.  Ďalší problém súvisiaci s privatizáciou Slovenskej pošty vidím aj v tom, že vo svete je bežný štandard pripájania sa konkurencie na existujúcu poštovú sieť. Veď aj Slovenská republika sa zaviazala po vstupe do Európskej únie postupne liberalizovať svoj poštový trh. Tým, že sa štát zbaví svojho majetku, svojej poštovej siete, stratí svoj dôležitý nástroj na rozumné diktovanie poštovej politiky, svoj dôležitý nástroj na reguláciu trhu poštových služieb a taktiež záväzky Slovenska voči Európskej únii, súvisiace s liberalizáciou poštového trhu, sa stanú nesplniteľnými, resp. noví poštoví operátori si budú musieť vytvoriť svoje nové poštové siete, čím sa poštové služby viacnásobne predražia. Vážení kolegovia, na základe tých skutočností a problémov, ktoré som uviedol, a v súlade s § 73 ods. 3 písm. a) navrhujem, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že vráti vládny návrh zákona o transformácii Slovenskej pošty, štátny podnik (tlač 550), navrhovateľovi zákona na dopracovanie. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)",Ľubomír Vážny,SMER,3,2004-03-03,645
"Vážený pán kolega, vy ste vystúpili aj ako poslanec Národnej rady, ale, samozrejme, aj ako župan jedného konkrétneho kraja. Nejdem s vami polemizovať vecne, myslím, že to robia iní, a navyše mnohé veci, ktoré ste povedali, sú úplne zmysluplné, skôr vám dám do pozornosti možno to, či ste celkom zvážili dlhodobé a širšie dôsledky všetkých týchto krokov vo vzťahu aj k rozvoju krajov aj vo vzťahu k rozvoju samosprávy, lebo jedna vec, ktorú vieme aj z histórie z iných krajín, je, že rozvoj území sa veľmi ťažko dá dosiahnuť len na výdavkovej strane. Ak obce alebo aj kraje nemajú svoje možnosti ovplyvniť aj svoju príjmovú politiku, svoju daňovú skladbu, ak môžu len rozdávať „cudzie peniaze“, ktoré niekto odovzdá, tak sa stávajú klientmi, stávajú sa niekým, kto nerozhoduje o svojom osude, nemá možnosť vytvárať vlastnú ekonomicko-sociálnu stratégiu, čo je napríklad dôvod, prečo ja odmietam ako poslanec Národnej rady harmonizáciu daní na úrovni Európskej únie, lebo nemôžeme byť len tí, čo rozhodujú o našich výdavkoch, musíme byť schopní rozhodovať aj o svojich príjmoch. Ak vyššie územné celky stratia reálne významné autonómie pri tejto dani, moja otázka nie je, či je to dobré alebo zlé, ale čo to nahradí. Vybojovali ste si s ministerstvom financií a s centrálnym štátom nejakú inú možnosť, ktorú by ste mohli ovplyvňovať, rozvoj svojich území a mať samostatnosť a dokazovať, uplatňovať moc nielen na úrovni rozdávania výdavkov, ale aj na úrovni vyberania daní. Vieme, že výber daní je aj to, čo vytvára zodpovednosť verejných predstaviteľov voči svojim voličom. To znamená, verejný predstaviteľ, ktorý len prerozdeľuje prostriedky, v skutočnosti tie účty až tak skladať nemusí. A možno pragmaticky na záver. Zvážili ste, či tým nedláždite cestu k tomu, čo, myslím, aj váš predseda, samozrejme, občas ohlasuje? A neviem, či vy ste sa s tým úplne stotožnili, a to je v podstate zrušenie krajskej samosprávy v jej dnešnej podobe. Ďakujem veľmi pekne.",Miroslav Beblavý,SDKU,6,2014-09-16,312
"Ďakujem pekne. Predovšetkým sa chcem poďakovať pánovi poslancovi za pripomienky a chcel by som na niektoré reagovať, na niektoré sa, samozrejme, nedá. Znovu by som zopakoval, prečo sme pripravili tento návrh zákona ako nový zákon. Preto, lebo keby sme to urobili len legislatívnotechnickými vsuvkami a najrôznejšími inými technikami, tento zákon by bol nečitateľný. Čiže naozaj je to tak, pán poslanec, že sa niektoré kapitoly prehodili oproti pôvodnému zákonu preto, aby ten zákon bol čitateľný. Takže preto je to takto. Druhá vec. Kritizovali ste, že ako je to v porovnaní s európskymi normami. Na to boli povolaní právnici na Úrade vlády, Legislatívna rada vlády a všetci ostatní skonštatovali úplnú zhodu tohto zákona s príslušnými nariadeniami Európskej únie a Európskych spoločenstiev. Takže, keď skutočne budete mať konkrétne veci, ktoré sa vám zdajú, že nie sú v zhode, tak, samozrejme, sme ochotní prerokovať každý jeden paragraf, čo podľa vás nie je v zhode.  Čo sa týka tých konkrétnych vecí, to si tiež myslím, tam, čo ste spomínali o čipovaní, tak, samozrejme, je možné prerokúvať počas legislatívneho procesu tu v parlamente a neuzatvárajme sa pred akýmikoľvek vylepšeniami a zracionálnením tohto zákona. Čiže to je v poriadku. V tomto momente na to neviem reagovať, ale na to budú rokovania vo výboroch. No ale to, čo ste potom nakoniec povedali vo všeobecnosti, že je to zákon likvidačný a že považuje každého obchodníka za priekupníka a tak ďalej, tak to musím odmietnuť. Ten zákon je ale naozaj na to, aby upravoval obchod s chránenými druhmi živočíchov a rastlín, pretože ten obchod existuje a ten, kto dodržiava zásady tohto obchodu, ktorý je zameraný práve na to, aby sa nevyberali z prírody živočíchy a rastliny, tak ten sa nemusí tohto zákona obávať. Isteže, každá regulácia prináša so sebou ťažkosti a naozaj je to zamerané na reguláciu obchodu. Ja aj to viem prežiť, že tí, ktorí obchodujú, tak to považujú z hľadiska svojho biznisu, teda zo svojho obchodu ako obmedzenie, ale v žiadnom prípade nejde o likvidáciu. No a ešte ste povedali niekoľko slov o spolužití ľudí, živočíchov a rastlín. No, musím povedať, že najideálnejšie spolužitie je, keď tie rastliny a živočíchy sú vo voľnej prírode, a nie v izbách, hoci nemám absolútne žiadne problémy s tým, že sú chovatelia, zberatelia a tak ďalej a tak ďalej, s tým ja nemám žiadne problémy, len toto je môj názor a celkom iste tí, ktorí chcú mať tieto zvieratá a rastliny pre potešenie, že si to chcú kúpiť a kúpia to legálne, tak nebudú mať s tým žiadne problémy.  Znovu hovorím, zákon je práve preto, lebo ho uznáva celá Európska únia, je preto, aby sa obchodu a najmä nelegálnemu obchodu týmto zákonom zabránilo a aby sa obchod reguloval. Znovu na záver ale chcem povedať, že keď budete mať konkrétne podnety a konkrétne pripomienky ku konkrétnym ustanoveniam zákona tak, samozrejme, sme otvorení ich prerokúvať. Ďakujem pekne.",László Miklós,SMK,3,2004-09-08,473
"Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne a páni poslanci, dovoľte mi uviesť odôvodnenie návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Arménskej republiky o leteckých dopravných službách. Tento návrh prekladá vláda Slovenskej republiky na rokovanie podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky, na základe ktorého Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s medzinárodnými zmluvami, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb. Zároveň ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon a ktorá má prednosť pred zákonmi. Dohoda bola podpísaná v Jerevane 18. marca tohto roku. Účelom dohody je vytvoriť právne podmienky na vykonávanie leteckých dopravných služieb medzi Slovenskou republikou a Arménskou republikou a zároveň na prevádzku lietadiel v obchodnej leteckej doprave. Záujem otvoriť pravidelnú leteckú linku medzi Bratislavou a Jerevanom oznámila letecká spoločnosť Armavia v marci 2008. Ustanovenia dohody sú v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi Slovenskej republiky a s tzv. horizontálnou dohodou medzi Európskym spoločenstvom a Arménskou republikou o určitých aspektoch vykonávania leteckých dopravných služieb podpísanou 8. decembra 2008. Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky schválila materiál 10. novembra 2009. Vláda návrh prerokovala v januári a prijala k nemu uznesenie č. 16. Odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s predmetnou dohodou a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.",Ján Figeľ,KDH,5,2010-10-21,235
"... na plynofikáciu kotolní, odstraňovanie suchých WC a rekonštrukciu striech, ktoré boli budované pred 15 až 20 rokmi a v súčasnosti majú ďaleko po životnosti a je nevyhnutné ich opravu riešiť progresívnejšími metódami, čo si však, samozrejme, vyžaduje aj viacej peňazí. Ak si zoberieme, že napríklad v porovnaní s týmto rokom majú dostať školy iba o 300 mil. viacej na kapitálové výdavky, tak takýmto tempom sa kapitálový dlh nezmenší, nakoľko rozostavané školy stoja z roka na rok viac peňazí, koľko chátrajúcich objektov sa opraví, toľko pribudne. Obzvlášť hodná povšimnutia je aj tá skutočnosť, že vstupom platnosti zákona 230/2000 Z. z. o školských zariadeniach sú zvýšené nároky na vyplácanie vreckového učňom v špeciálnych školách, deťom v zariadeniach náhradnej výchovy, príspevku na výbavu a opakovaných vecných dávok pre deti s nariadenou ústavnou výchovou. Na tieto zvýšené nároky sa v rozpočte absolútne nepočíta.  Chýbajú tiež finančné prostriedky na vyplácanie štipendia v rozpočtových organizáciách pre siroty alebo deti zo sociálne slabších rodín. Čiže, na sociálnu stránku detí, ktoré sú na tom najhoršie, sa celkom pozabudlo.  Ak by som mala zhrnúť vzdelávanie, čiže 09 v jednotlivých krajoch, tak dohromady pre tieto kraje chýba na mzdy 227 mil., na tovary a ďalšie služby 630 mil., na bežné transfery 346 mil. a na kapitálové výdavky 360 mil.  Posledná kapitola je kapitola Slovenskej akadémie vied. Samotná Slovenská akadémia vied konštatuje, že vládou deklarovaný postupný nárast celkových výdavkov na vedu a techniku sa nerealizuje, ale naopak, v posledných rokoch došlo k poklesu celkových výdavkov na vedu. Oproti roku 1998 podľa predbežných výpočtov poklesol celkový podiel výdavkov z 1,18 % na 0,80 %. Výška podpory výskumu a vývoja zo štátnych zdrojov poklesla z 0,42 % HDP na cca 0,31 % HDP v roku 2002.  V posledných rokoch trvalo klesajúci trend podpory na vedu a techniku nielen spochybňuje schopnosť Slovenskej republiky približovať sa štandardom Európskej únie na vstup Slovenskej republiky do spoločenstva, ale v skutočnosti pôsobí i proti vlastným záujmom prekonať súčasné ekonomické a spoločenské problémy a núti k odchodu vedy do zahraničia a nemá žiadnu perspektívu pre mladú generáciu vedcov.  Návrh rozpočtu kapitoly Slovenskej akadémie vied na rok 2002 spracovaný na základe listu ministerky financií č. 3038/2001, v ktorom je oznámený návrh limitov výdavkov na rok 2002 pre rozpočtovú kapitolu, nezohľadňuje, absolútne nezohľadňuje koncepciu štátnej vednej a technickej politiky do roku 2005, ktorú schválila vláda svojím uznesením č. 724/2000 a uznesením Národnej rady č. 1228/2000, podľa ktorej by sa podiel výdavkov štátneho rozpočtu na vedu a techniku do rozpočtovej kapitoly SAV mal zvýšiť o 0,12 % HDP od roku 2002, čo pri predkladanom vytvorení HDP predstavuje objem 369 mil. 650 tisíc.  Čiže tu som znovu pri tom, čo som hovorila na začiatku, že vláda sa zaoberá sústavne vytváraním nejakých koncepcií, prijímaním týchto koncepcií a v záverečnom kroku neplnením týchto koncepcií. V súlade s uvedeným by mala mať kapitola SAV zabezpečený medziročný nárast už na rok 2002 vo vzťahu k roku 2000 v objeme 80 mil., čo samozrejme nebolo, na rok 2001 bol tento nárast len 20 mil., na rok 2002 je opäť deklarovaný nárast o 80 mil. Táto suma by aspoň čiastočne zmiernila situáciu v rozpočte SAV v porovnaní s prideleným limitom, ktorý dostala Slovenská akadémia vied 7,5 mil. Čiže znovu je tu deficit 76 mil.  Za povšimnutie stojí iba to, že vzhľadom na takýto deficit, Slovenská akadémia vied sa vôbec nemôže zapájať do medzinárodných projektov, kde vlastne dáva iba 50 % zo svojho rozpočtu a 50 % dostávame z projektov Európskej únie, ale ani tých 50 % Slovenská akadémia vied nemôže vykryť. Slovenská akadémia vied nemôže plniť ani uznesenia vlády, ktoré ju zaväzujú, napríklad koncepcia starostlivosti o štátny jazyk vôbec nie je vyfinancovaná, chýba im tam 681 tisíc.  Ďalšie uznesenie vlády č. 448, je to úloha a prínos kultúrneho dedičstva a Slovenska v kontexte Európy, kde nedodali pre Slovenskú akadémiu vied 545 mil. Potom je to ďalšie uznesenie vlády č. 705, je to účasť Slovenska na medzinárodnej výstave Stred Európy okolo roku 1000, znovu tam chýba 1 milión 200 tisíc.  Takže všetky uznesenia vlády nasmerované na Slovenskú akadémiu vied zabudla vláda v rozpočte vyfinancovať. Z tohto vyplýva, znovu zopakujem už po tretíkrát, že vláda vytvára iba koncepcie a uznesenia, ale o ich financovanie sa už vôbec nestará. Ďakujem za pozornosť.",Eva Slavkovská,SNS,2,2001-12-06,701
"Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážení členovia vlády, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, milí hostia, začnem tiež tak trošku odviazane a v úvode poviem, že kto nemyslí na vzdelanie a vedu, nemyslí na budúcnosť tohto štátu, našich občanov, zabúda, že budúcnosť má predovšetkým formovanie znalostného, sociálneho modelu. Takým je aj návrh štátneho rozpočtu na rok 2011 a verejnej správy na roky 2011 až 2013. Jan Amos Komenský nadčasovo odkázal aj súčasnej vládnej koalícii, tentoraz s väzbou navrhovaný štátny rozpočet: „Ničme nevedomosť, aby nevedomosť nezničila nás.“ Žiaľ, neúcta k vzdelaniu a vede naďalej pretrváva a novou stredopravou vládou sa ešte viac prehlbuje. Aj súčasnej vládnej koalícii patrí táto otázka, ktorú predložil alebo uviedol Jan Amos Komenský, otázka celoeurópskeho rozmeru, otázka, ktorá nás ťaží a ktorá ťažila aj predchádzajúcu vládu, lebo aj v minulosti sa nie vždy podarilo práve v tejto oblasti urobiť zásadné zmeny. To si treba aj z tohto fóra a na tomto fóre priznať. Sú tu, samozrejme, aj ďalšie otázky, ktoré si treba položiť: Zachránime banky alebo zabezpečíme rozumný, rozvážny, ekonomický, sociálny rozvoj vrátane vzdelávania a vedy? Budeme do zahraničia vysielať po zuby ozbrojených vojakov a vyháňať mladých vzdelaných ľudí za primeranou prácou k ich vzdelaniu a ich ambíciám alebo budeme podporovať vzdelanie, vedu, výskum, vývoj, inováciu a informačné technológie v našom štáte? Budeme drancovať životné prostredie, ničiť kultúrne dedičstvo alebo investujeme peniaze do vzdelávania, vedy, do formovania vysokokvalifikovaných ľudských zdrojov a aj do environmentálnej a kultúrnej oblasti? Odpovede by mali byť jasné. Žiaľ, nie sú vždy, sú v konečnom, samozrejme, dôsledku často smutné, tak ako napísal James Galbraith v publikácii The Predator State, ktorá vyšla v roku 2008. Citujem: „Ekologická udržateľnosť, vedomostný rozvoj, učiaca sa zdravá spoločnosť, ako aj sociálna spravodlivosť, resp. sociálna nespravodlivosť sú oblasti, v ktorých trh zlyháva.“ Žiaľ, aj súčasná vláda je v tejto oblasti nepoučiteľná. A tieto oblasti, samozrejme, sa nevymykajú z toho názoru, ktorý tu bol, či už predvolebnými trikmi, ktoré sa tu urobili v súvislosti s volebnými programami súčasných politických strán, ktoré sa nachádzajú v koalícii. Aj na Slovensku vďaka vám, a svedčí tomu aj navrhovaný zákon o štátnom rozpočte na rok 2011, ako aj návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013, zostáva vedomostný, poznatkový, ale aj kultúrny, ekologický, sociálny a, prirodzene, aj zdravotný rozmer na okraji vášho záujmu, stále viac a viac je prakticky vytláčaný z definovaných prioritných cieľov, teda v konkrétnych krokoch, v konkrétnom napĺňaní týchto priorít. Nepomohla tomu ani, pán podpredseda vlády, vaša Minerva, ani náš Modernizačný program – Slovensko 21 z roku 2008, keď tam vstúpila realitná, finančná, hospodárska a sociálna a, samozrejme, aj morálna globálna kríza. A nepomôže tomu, samozrejme, aj vami uvažovaná, pokiaľ viem, a signalizovaná nová Minerva II. Svedčia o tom navrhované rozpočty na roky 2011 až 2013. Nebojme sa to povedať, aj sebakriticky, čo však vy, vážený pán podpredseda vlády pre vedomostnú spoločnosť, nedokážete povedať, a predkladáte len nereálne a klamlivé rozprávky. Ja často pripomínam, že najmä v oblasti vzdelávania, vedy a výskumu sme aj my mnohé merateľné ciele niektorých ukazovateľov nezrealizovali. Ale treba si tiež priznať, práve dnes, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, že vy oveľa viac zlyhávate aj pri príprave tohto štátneho rozpočtu. A teraz je jasné, že sa z vašej strany budú ozývať veci, že však tu nie je dostatok financií, je nedostatok financií, ale česká vláda sa nachádzala v podobnom probléme ako slovenská vláda a zadefinovala priority, vedu, výskum a vzdelávanie. A vo všetkých rezortoch škrtala prostriedky. Jedine do rezortu školstva, do oblasti vedy, výskumu, do Akadémie vied Českej republiky tieto prostriedky oproti minulým rokom výrazne v návrhu rozpočtu navýšila. Vážení prítomní, vážený pán podpredseda vlády, uvedomujem si, že návrh štátneho rozpočtu na rok 2011 a rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013 je zostavený a prezentovaný tak, aby sa sťažilo porovnávanie, aby sa mohlo žonglovať s číslami. Údaje sú uvádzané v plánovaných výdavkoch v ekonomickom a programovom členení, samozrejme, aj vo vzťahu k týmto výdavkom na ďalšie dva roky, 2012 a 2013. Žiaľ, nie je dobré, a to povedali aj vaši experti z M. E. S. A. 10, pretože sa neuvádzajú údaje aj za minulé roky, aby sa dalo jasne poznať, ako sa výdavky v jednotlivých rozpočtových kapitolách rezortov a ďalších ústredných orgánov štátnej správy, aj v programovom členení, medziročne vyvíjajú. Preto si musíme spolu s expertmi tieto údaje prácne vyhľadávať. A potom sa porovnávajú skutočné výdavky s plánovanými, ako aj opačne. Môže sa to zneužívať tak na jednej, ako aj na druhej strane. Ubezpečujem vás, že som sa snažil dopracovať k relevantným údajom bez klamlivého bonusu eurofondov, ktoré považujem len ako pridanú hodnotu slovenským verejným zdrojom. Jednoznačne je možné konštatovať, že štátny rozpočet je rozpočtom zdražovania a pochybného vzťahu či neúcty k vzdelávaniu, vede, výskumu a vývoju v Slovenskej republike. Deje sa to napriek veľkolepému prísľubu ku vzdelaniu a vede v schválenom Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky. Myslím, že to bolo koncom júla a na prelome augusta tohto roku. Dovolím si uviesť, vážený pán podpredseda vlády a pán minister financií, ďalší z konkrétnych údajov, ktoré nebezpečne ohrozujú našu vedu, výskum a vývoj. Týka sa to konkrétne rezortu dopravy, do ktorého ste uvažovali a možnože aj uvažujete alokovať 100 mil. eur z európskych zdrojov, a to z operačného programu Výskum a vývoj do operačného programu Doprava. Ako to hodnotím? Kým vo vzťahu k prednovembrovej totalite môžeme hovoriť o papierových hlavách, tak ako skvele a výstižne to prezentoval režisér Dušan Hanák vo svojom filme, už v roku 2011 budeme môcť hovoriť o betónových hlavách, lebo zdroje z výskumu a vývoja zabetónujeme do výstavby ciest, pre ktoré ste neracionálne zrušili výhodné zdroje z pripravovaných PPP projektov. Slovensko nemá ucelenú koncepciu nepretržitého financovania vedy. Nepodarilo sa to presadiť ani vám, ako podpredsedovi vlády, a, samozrejme, nepodarilo sa to presadiť ani mne, či už ide o projekt Minerva z rokov 2005 a 2006, do ktorého sa zodpovedajúce zdroje nedostali, alebo Modernizačný program – Slovensko 21 z roku 2008, do ktorého sa zdroje nedostali, najmä kvôli finančnej, hospodárskej a sociálnej kríze, keď prednosť dostali oblasti dôležité pre zamestnanosť a sociálnu aktívnu politiku. Samozrejme, ako som už uviedol, najväčším problémom je to, že štát nemá systém podpory vedy, ktorého súčasťou musí byť jasné, zreteľné zadefinovanie menšieho počtu priorít vo vede, na ktoré budú aj dostatočné zdroje. Nám sa podarilo znížiť 22 priorít z rokov 2005 a 2006, definovaných druhou vládou Mikuláša Dzurindu, na 12. A sám som sa snažil ich znížiť až na 4 až 5, čo by bolo dostačujúce a pre rozvoj nášho štátu nesmierne výhodné. Treba priznať, že sa mi to cez odpor rezortov a niektorých lobistov z výskumu a vývoja nepodarilo a nepodarilo sa to ani terajšiemu ministrovi školstva a podpredsedovi vlády. Musím tiež konštatovať, použijúc stanovisko Stanislava Sipka zo Slovenskej organizácie pre výskumné a vývojové aktivity (SOVVA): „Donedávna aspoň špičkové ústavy mali projekty, ale teraz všetko vyschlo alebo vysychá, už aj tam. Slovenská veda viac a viac živorí, ako žije.“ A dodávam, po navrhovanom rozpočte pre Agentúru pre výskum a vývoj, teda ďalej pre vysoké školy a vysokoškolskú vedu, ale aj pre Slovenskú akadémiu vied, to bude ešte horšie. Veľmi ťažko sa nám bude revitalizovať to, čo sa najmä vďaka nízkemu rozpočtu v tejto oblasti bude ničiť. Veď sa nám rozbíjajú vedecké a budú rozbíjať vedecké tímy. Naďalej sa bude znižovať úroveň vedeckých laboratórií, okrem niektorých excelentných pracovísk, kde boli dané a dodané finančné zdroje, európske zdroje. A mladí vedeckí pracovníci budú ešte výraznejšie, celkom prirodzene, odchádzať na kvalitnejšie a lepšie laboratóriá a vedeckovýskumné pracoviská do zahraničia. Konkrétne sa tiež vaše kroky dotýkajú aj Slovenskej akadémie vied, ktorá má vedeckých pracovníkov z celkového počtu vedeckých pracovníkov na Slovensku 16 %. Napriek tomu produkujú až 36 % textov v karentovaných časopisoch a majú až 36-percentné merateľné vedecké výsledky prostredníctvom meraného ukazovateľa citácií z vedy na Slovensku. Treba povedať, že sa výrazne zapájajú nielen do špičkového základného výskumu, ale aj do aplikovaného výskumu v technických, prírodných alebo lekárskych vedách, vrátane, na Slovensku náročnej a nedocenenej, samozrejme, veľmi dôležitej, patentovanej činnosti. Chýba mi preto racionálne vysvetlenie, prečo práve podiel výdavkov na vedu a výskum nielen v Slovenskej akadémii vied, ale aj na vysokých školách reálne klesá v prepočte na vedeckých pracovníkov, na úspešné projekty a programy, ktoré musia byť kofinancované aj zo strany partnerov, či už Slovenskej akadémie vied alebo jednotlivých vysokých škôl, najmä čo sa týka napr. úspešných projektov zo 7. rámcového programu pre výskum a vývoj Európskej únie, samozrejme, mimo zdrojov, ktoré idú do výskumu a vývoja zo štrukturálnych fondov z operačného programu Výskum a vývoj z Národného strategického referenčného rámca na roky 2007 až 2013. Podobná situácia je aj pri slovenských špičkových univerzitách. Boli tu spomínané dve z nich mojím predrečníkom pánom doktorom poslancom Osuským. Kým v susednej Českej republike naliali napr. do Masarykovej univerzity v Brne jednorazovo 210 mil. eur, a majú vážne problémy tiež s finančným rozpočtom, ale sa rozhodli touto cestou ísť, takže tam majú nový univerzitný kampus, oveľa lepšie vzdelávacie a vedeckovýskumné podmienky, na Slovensku šetríme aj v tomto rozpočte na vysoké školy a",Dušan Čaplovič,SMER,5,2010-12-07,1500
"by rasizmus zo strany migrantov a nenávistné prejavy voči domácemu obyvateľstvu, ako by vôbec neexistovali. Je neuveriteľné, že vláda by sa zaviazala podporovať médiá, ktoré propagujú migráciu, a na druhej strane nepodporovať, resp. likvidovať médiá, ktoré sú k migrácii kritické. Hovoriť o nezávislosti médií, slobode prejavu, a pritom diskriminovať finančne a inak tie médiá, ktoré vyjadrujú obavy a iné názory, je veľmi jasným a hrubým porušovaním našej ústavy, medzinárodného..., a medzinárodného práva, ako aj demokracie. V čísle, v cieli č. 19 sa, by sa, sa opätovne potvrdzuje, že migráciu pova..., je, migrácia je považovaná za prospešnú pre trvalý rozvoj krajín pôvodu, pre tranzitné krajiny a rovnako aj pre cieľové krajiny. Za týmto účelom by vláda migráciu plánovala, bude ju plánovať a začlení plány migrácie do miestnych, štátnych a regionálnych programov rozvoja spoločnosti. Vláda prijala na seba záväzok vykonať množstvo ďalších legislatívnych a iných opatrení. Napríklad aj v otázkach finančných príjmov migrantov, vytvorenia programov a nástrojov na podporu investícií z príjmov migrantov do krajiny ich pôvodu a iné. Dnes žije na svete asi 7,7 mld. ľudí a ich počet sa rýchlo zvyšuje, z toho je 260 mil. tzv. migrantov, teda ľudí, ktorí nežijú vo vlastnej krajine. Niektoré štatistiky do počtu migrantov zahŕňajú dokonca aj ľudí, ktorí migrujú vo vlastnom štáte z jedného miesta do druhého, mesta, do druhého. Spolu je takýchto tiežmigrantov asi 750 mil. na celom svete. Teda vraj spolu s ostatnými migrantami, ktorí žijú mimo svojej krajiny, je to až 1 mld., teda asi jedna sedmina ľudstva. Na tomto príklade jasne vidno obrovskú snahu vnímať migráciu ako niečo ozrutné, kde údajne jednotlivé štáty sú bezmocné. Niečo s tým jednoducho musíme. Je to niečo, s čím musíme počítať, chopiť sa toho, pracovať spolu, migráciu riadiť a prejavovať tzv. solidaritu. Ak si však rozoberieme tieto čísla, tak vlastne skutočných migrantov, ktorí sú v medzinárodnom práve odôvodnene a považovaní za utečencov, je podstatne oveľa menej. Potom odrazu tie štatistiky vyzerajú úplne inak. Ak by sme predpokladali, že skutočných utečencov, ktorí sú nútení sa uchýliť v iných krajinách, je dovedna približne iba niekoľko desiatok miliónov, tak to tvorí na základe verejne prístupných medzinárodných údajov približne iba 0,26 % z celkovej populácie ľudstva, a nie 1 mld., jednu sedminu. O akú akútnu celosvetovú otázku teda ide? Pomáhať ľuďom treba, ale vedome zveličovať tieto údaje s cieľom zmiešanú migráciu podporovať a považovať ju za akúsi pozitívnu súčasť ľudského vývoja je scestné a účelové. Tí ostatní nie sú žiadni utečenci. Sú to napríklad ekonomickí migranti, ľudia, ktorí sa nemienia prispôsobovať novému prostrediu, chcú pomoc len využívať, alebo ľudia, ktorí sú možno aj kriminálnici utekajúci pred spravodlivosťou, alebo ľudia jednoducho už zamestnaní v zahraničí, študenti, menšiny v zahraničí a podobne. Iné štatistiky hovoria, že najväčší nápor utečencov pred násilnými konfliktami je v rámci Afriky, teda z jedného štátu do druhého. Európa im v tom má výdatne pomáhať, pretože Európa je údajne akýmsi ostrovom ľudských práv vo svete. Ale nikto už ľuďom nepovie, že vzájomná pomoc afrických štátov je už od roku 1974 dohodnutá v ich spoločnej zmluve. Riešia to medzi sebou, 41 štátov Afriky, vtedajšia Organizácia africkej jednoty v roku 2002 nahradená dnešnou Africkou úniou. Podpísali tieto štáty v roku 1974 dohodu, že si budú pomáhať a vzájomne prijímať migrantov a budú ich prijímať aj späť, čo sa volá readmisia. Išlo o riadenie špecifických aspektov problémov utečencov a migrácie v Afrike. Preto Európska únia vie, že nemôže hovoriť o tom, že s nimi sa nedá dohodnúť na vrátení migrantov. Európska únia účelovo tvrdí iba preto, že sa nedá dohodnúť na vytváraní zberných táboroch na ich území predtým, ako sa vydajú na cestu do Európy. Ale práve tu je podstata problému. Európska únia sa nesnaží riešiť otázku definitívneho zastavenia migrácie a navrátenia migrantov, ale pravdepodobne chce iba ich uskladnenie v zberných táboroch v Afrike, aby si ich potom organizovane a disciplinovane brala do Európy. Obhajcovia masovej migrácie na základe medzinárodného práva v otázkach utečencov tvrdia, že migrantov nie je možné v žiadnom prípade vrátiť na územia, kde by im hrozilo prenasledovanie. Z toho pravidla však existuje jedna, jedna dnes veľmi aktuálna výnimka. V deklarácii Valného zhromaždenia OSN o územnom azyle zo 14. decembra 1967 sa v čl. 1 bod 3 hovorí, že udelenie azylu je výlučnou kompetenciou štátov. V čl. 3 bod 2 sa hovorí, že zásada nenavrátenia osôb od hraníc alebo tých, ktorí už sú na území štátu, späť do štátu, kde im môže hroziť prenasledovanie, sa nepoužije v prípade zabezpečenia ochrany národnej bezpečnosti alebo v záujme ochrany vlastnej populácie. Napríklad v čase masového príchodu, prílevu osôb. Ale ak Nemecko... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)",Natália Grausová,LSNS,7,2018-11-28,756
"Ďakujem za slovo. Tak, Rasťo, ja by som ťa ešte doplnil jednou vecou. Nechcel som to povedať vo svojej rozprave, pretože viem si predstaviť, ako by tu takíto nejakí pandrláci ako tento Žiak vyskakovali 2,20 a musel by som ho uzemniť. Ale treba si povedať jasne, ja už len čakám na ten papier, kedy mi príde, potom to tu všetkým týmto propagátorom vakcín ukážem a potom som zvedavý, čo im povedia, pretože v jednom štáte, ktorý nie je v Európskej únii, ale je označovaný za top krajinu Európy a možno aj sveta, tak je zázrak, že takýmto ľuďom, ktorí sa zaočkujú, dávajú úvery maximálne na dva roky. Veď predsa, keď im žiadny COVID nehrozí, sú zaočkovaní, sú fit, sú v pohode, tak by predsa úvery mohli splácať aj 10-20 rokov. Ale dajú im, ak sú zaočkovaní, iba na dva roky. Takže aj toto nám môže niečo hovoriť, že kto kde akých odborníkov má. Ale verím, že aj ten papier, keď donesiem, tak tuto špecialisti na zdravie spochybnia takéto rozhodnutia bánk. A si myslím, že banka asi bude mať prostriedky na to, aby si spravila svoj výskum a výskum na vysokej úrovni.",Marián Kotleba,LSNS,8,2021-07-24,191
"Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, chcel by som upozorniť na to, že pani Garaj Éva, ktorá tu mala výhrady proti našej kandidátke Edit Bauer, tie výhrady vyslovila preto, lebo Edit Bauer má určité názory. Teraz tu nebudeme skúmať obsah tých názorov. Veľmi dobre vieme, ako pani Garaj Éva rozoštváva Maďarov a Slovákov tam, kde žije. Napriek tomu nemáme výhrady proti tomu, aby bola menovaná, delegovaná za Národnú radu Slovenskej republiky do Európskeho parlamentu. Totiž poslanec, poslankyňa má výsostné právo mať svoj názor, a podľa tých názorov, ktoré vyslovuje, nemôže byť rozhodnuté o tom, či má byť alebo nemá byť zaradený do takejto delegácie. Ďakujem vám, že ste ma vypočuli. Ďakujem, že za to, čo som povedal, ma nechcete zatiaľ vylúčiť z Národnej rady Slovenskej republiky.",Miklós Duray,SMK,1,1994-12-16,126
"Ďakujem pekne. Nechcem zbytočne reagovať na všetko, ale, ale predsa len musím na niektoré veci upozorniť, ktoré spomínal kolega Poliačik. Začnem odzadu. Pán kolega Poliačik, máme otvorený zákon o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky. V tomto zákone nie sú a ani nemôžu byť riešené platové a iné náležitosti poslancov Európskeho parlamentu. Môžte mať pravdu vecne, ale, ale to je na asi úplne inú právnu normu, musím na to poukázať. Alebo potom treba túto právnu normu celú prebrať a na to som teraz nemal ambíciu. A zákon, zákon sa vzťahuje teda na funkcie, ktoré sú tu vymenované. To sú tie ústavné funkcie, žiaľ, Slovenskej republiky, nie Európskeho parlamentu, nie NATO, nie iných inštitúcií, kde ja tiež dúfam, že sa môžu dostať niektorí bývalí slovenskí prezidenti v budúcnosti, budem držať palce, ale, ale to nie je vec tejto, žiaľ, nie je vec tejto právnej úpravy. Spomínali ste tie dôvody, ak bude ochrana potrebná pre bývalého prezidenta. Určite, to platí rovnako. To znamená, že aj keby sa bývalý prezident stal poslancom a vznikli by dôvody, tak akože, samozrejme, to si neviem predstaviť ináč. Čiže tam tá diskusia je úplne, myslím si, že zbytočná, lebo, lebo pokladám to za jasnú vec. A opätovne boli zmienené tie súbehy povolaní. Ja iba musím upozorniť na to, že, páni, myslime aj na to, že v prípade súbehu povolania hovoríme o tom, čo človek vykonáva. Akože poslanec je zároveň, a keď je tak šikovný a dokáže byť aj, aj primátorom, alebo, robí to. Len toto je, je, je, ako by som povedal, benefit finančný pre niečo, čo už človek nerobí. Takže to by som do jedného vreca nikdy nehádzal. Iba toľko, ďakujem pekne.",Peter Kresák,MOST_HID,7,2019-10-18,277
"Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, dovoľte mi predložiť za skupinu poslancov návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predmetný návrh zákona sa týka zmeny v § 108a, kde návrh je vypustiť tento § 108a. V dôvodovej správe sú jednoznačne uvedené dva dôvody, prečo tento paragraf sa navrhuje vypustiť. Zákonom č. 5/2005 Z. z. bola novelizovaná účinnosť 2005 zákona 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Touto novelou sa okrem iného vložil nový § 108a s názvom sankcie, podľa ktorého ministerstvo školstva uloží pokutu do výšky 5 miliónov korún súkromnej vysokej škole alebo právnickej osobe, ktorá poskytuje, organizuje alebo zabezpečuje vysokoškolské vzdelávanie na území Slovenskej republiky, a nie je vysokou školou podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona. Toto ustanovenie, ktoré bolo schválené 1. februára s účinnosťou, je kontradiktórne voči viacerým ustanoveniam zákona o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v jeho aplikácii v praxi. Znemožňuje poskytnutie vysokoškolského vzdelávania. Ďalšia časť tejto dôvodovej správy hovorí o tom, že k tomuto paragrafu bola v Európskom parlamente vyslovená námietka, požiadali poslanci Európskeho parlamentu o stanovisko Európsku komisiu, či vložením tohto paragrafu do nášho zákona o vysokých školách neporušujeme zmluvu Európskeho spoločenstva týkajúcu sa poskytovania vzdelávacích služieb na území našej republiky. 30. 3. 2005 prišiel list z Európskej komisie podpísaný pánom McCrevinom, ktorý jednoznačne informuje, že dostal tento podnet poslancov Európskeho parlamentu a má za úlohu zhodnotiť a analyzovať túto námietku a sú tu jasne formulované stanoviská Európskej komisie, ktorá hovorí, že tento § 108, táto časť spadá pod slobodu poskytovania služieb a je vykonaná štátnym príslušníkom jedného členského štátu a je zameraná na iný členský štát, a to je prostredníctvom prevádzkovania zriadeného v tomto členskom štáte. To znamená, že ak má niektorá univerzita členského štátu Európskej únie záujem poskytovať vzdelávanie rôznymi formami, to znamená, že zriadi si pobočky, alebo najme si právnickú osobu, alebo zriadi súkromnú školu, ktorá bude poskytovať vzdelávanie tej danej univerzity na našom území a bude udeľovať diplomy danej univerzity, ktorá si vytvorila podmienky na našom území, má právo poskytovať vzdelávacie služby. Ak sa jej v tom bráni, tak sa porušuje článok 43 a 49 Zmluvy o Európskom spoločenstve. Čo sa týka špecifikácie situácie predloženého členmi komisie, dôkladne sa prešetruje táto správa, ktorá je na Slovensku, vzniká touto zmenou novely tohto zákona o vysokoškolskom vzdelaní a ak bude potrebné, začne sa proti Slovensku proces proti čl. 226 Zmluvy o Európskom spoločenstve. To znamená, jasne bolo formulované, že § 108a, ktorý bol vložený do tohto vysokoškolského zákona, porušuje zmluvu 226 Európskeho spoločenstva a na základe toho hrozia pokuty a aj škody a sankcie voči Slovenskej republike. Preto sme si dovolili, podpísaní navrhovatelia, ktorí sme tu, štyria, pod zákonom, predložiť tento návrh, aby sme riešili situáciu, ktorá nastáva podaním tejto sťažnosti v Európskom parlamente, a myslíme si, že na ministerstve školstva nájdeme riešenie, nájdu sa veľmi dobré riešenia, vecné riešenia ako inak zosúladiť s Európskym spoločenstvom a s európskym právom možnosť poskytovania vzdelávania a zároveň ošetriť, čo rozumieme tomu, že obava bola. Vecná stránka toho zákona nebola zle myslená, tej novely, lebo snažila sa ošetriť, aby nemohol na našom území ktokoľvek a akokoľvek poskytovať vzdelávanie. Ale dopad je, práve naopak, vyznelo to proti nám, že vlastne tie krajiny, ktoré majú akreditované vzdelávanie svoje, univerzitné, v Európskej únii a chcú pôsobiť, poviem ako príklad, záujem má pôsobiť Univerzita Karlova na Slovensku, francúzske univerzity a belgické univerzity. A náš školský výbor bol priamo na Karlovej Univerzite a povedali nám, že viete, máme problém, máme veľa slovenských študentov. Chceli by sme vytvoriť tu podmienky, aby mohli na Slovensku získať diplom Karlovej Univerzity, lekárske vedy, alebo sociálne vedy, alebo právnické a tak ďalej a my musíme získať akreditáciu Slovenskej republiky. Naša univerzita má európsku akreditáciu a my musíme žiadať o slovenskú akreditáciu. Takže to sú naozaj vážne rozpory a tým jednoznačne bránime, myslím si, vstupu kvalitného vzdelávanie na naše územie a umožniť aj slovenským študentom, ktorí momentálne cestujú a veľmi radi cestujú za vzdelaním do Čiech a stojí to aj finančne dosť, náročné je to, aj by som povedala, úniky mozgov sú to. Tento zákon práve spôsobuje to, že tie univerzity váhajú vstúpiť na náš trh vzdelávania a cítia sa naozaj diskriminované. Myslím si, že ak by sme nechali tento paragraf, tak naozaj môže to mať veľmi negatívny dopad na Slovensko a prehrali by sme súdne spory, ktoré by sem prišli, keby niektoré tieto univerzity podali.  Takže prosím vás, vážené dámy a páni, páni kolegovia, o podporu zákona, jednoznačne, ktorým sa chceme otvoriť Európskej únii, ktorým chceme skvalitniť vzdelávanie a pomôcť, aby sme aj mohli vzdelávanie vzájomne skvalitniť tým, že budeme tu mať partnerov, ktorí donesú aj novú kvalitu, a zároveň rozumiem tomu, na ministerstve školstva ošetriť potom prípadne inými spôsobmi vecne ináč riešenými tie inštitúcie, ktoré by chceli vzdelávať aj slovenské inštitúcie bez akreditácie, ktoré na to nemajú ani povolenie a ani nemajú vzdelávanie akreditované, rôzne kurzy, tie, samozrejme, môžeme iným spôsobom ošetriť. Ďakujem pekne.",Beáta Brestenská,ANO,3,2005-05-19,839
"Ďakujem pekne, pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci. Ako predstaviteľ poslaneckého klubu Aliancie nového občana, samozrejme, zástupca vládnej koalície by som v nasledujúcich minútach rád zhodnotil základné ekonomické parametre a podmienky, ktoré ovplyvnili zostavenie predkladaného návrhu štátneho rozpočtu pre rok 2003. Štátny rozpočet je jedným z najdôležitejších zákonov, ktoré prerokúvame. Jeho dôležitosť je najmä v tom, že zohľadňuje vývoj národného hospodárstva v minulých rokoch a zároveň predstavuje program na rok nasledujúci. Rozpočet, o ktorom dnes diskutujeme, sa tak, a to úprimne verím, stane pilierom ekonomiky v roku 2003. Na úvod by som rád zdôraznil, že v minulom volebnom období som v záverečnom roku nepodporil zákon o štátnom rozpočte na rok 2002. Vláda a ministerstvo financií pri jeho zostavovaní použili metodiku, ktorá podľa môjho názoru nebola adekvátna vzhľadom na neustále prebiehajúcu transformáciu slovenskej ekonomiky. Hlavnou chybou bolo, že privatizačné príjmy, ktoré majú jednorazovú povahu, a preto skresľujú pohľad na štátny rozpočet, boli súčasťou príjmov štátneho rozpočtu a taktiež náklady, ktoré boli spojené s reštrukturalizáciou bánk, neboli zaradené medzi výdavky štátneho rozpočtu, hoci v konečnom dôsledku boli financované práve z jeho prostriedkov.  Podľa posledných zverejnených údajov k vývoju rozpočtu v roku 2002 sa ukazuje, že snaha príslušných rezortov zabezpečiť najmä nedaňové príjmy ako i neprekročiť rozpočtové výdavky nebude v plnej miere dosiahnutá. Realizácia zamýšľaných opatrení sa oneskoruje a naopak, prijali sa ďalšie rozhodnutia s výraznými rozpočtovými dôsledkami, napríklad v mzdovej, respektíve v sociálnej oblasti. Reálne nám teda vznikol deficit, ktorý je viac ako dvojnásobný proti plánovanému, ktorý mal dosiahnuť 3,5% hrubého domáceho produktu. Predkladaný návrh tieto nedostatky dosť zásadne odstraňuje. Štátny rozpočet na rok 2003 je pripravovaný v metodike ESA 95, ktorú nielenže považujem za korektnejšiu, ale vyžaduje si ju aj prístupový proces Slovenskej republiky do Európskej únie. Mimoriadne, respektíve náhodné príjmy ako napríklad príjmy z privatizácie či deblokácie ruského dlhu a skryté výdavky súvisiace so splácaním dlhu zdravotných poisťovní, nemocníc či škôl v tomto návrh nie sú započítané a tak tento rozpočet môžeme považovať za reálnu kvantifikáciu príjmov a výdavkov štátu v roku 2003. Štátny rozpočet na rok 2003 vychádza z analýzy jednotlivých odvetví národného hospodárstva. Uvedomujeme si, že ani tento rozpočet nie je ideálny vzhľadom na reformy, ktoré neboli realizované v minulých rokoch. Napriek relatívne krátkej dobe po voľbách sa nám však podarilo pripraviť štátny rozpočet, ktorý považujeme za najvhodnejší súčasný variant a zároveň jeho schválenie eliminuje prípadné rozpočtové provizórium, čo by som rád zdôraznil. Samotný obsah rozpočtu na rok 2003 zohľadňuje súčasnú hospodárskopolitickú situáciu, keď je potrebné uskutočniť významné reformy, naštartovať reformy na strane príjmov ako i výdavkov. V návrhu sú tak premietnuté zmeny v príjmovej a výdavkovej časti, ktoré odrážajú priority súčasnej vlády. Pri odhadovanej úrovni hrubého domáceho produktu na rok 2003 vo výške 1 bilión 155 miliárd predstavuje schodok verejného rozpočtu 3,87 % hrubého domáceho produktu. Je to aj dôsledok faktu, že v roku 2003 sa v štátnom rozpočte kumulujú viaceré negatívne faktory, vyplývajúce najmä z nerealizácie reforiem, vyúsťujúcich do rizík rozpočtu v roku 2002 a z realizácie rozhodnutí, ktorých účinnosť sa posunula za horizont roku 2002 a to sú všetko momenty, na ktoré sme v posledných dvoch rokoch v rámci Aliancie nového občana veľmi intenzívne poukazovali a upozorňovali sme, že takéto riziká tu v Slovenskej republike vznikajú.  Príjmy štátneho rozpočtu pre rok 2003 sa kvantifikujú na úrovni 235 mld. Sk. V porovnaní s rokom 2002 sa teda rozpočtujú naviac o 15,1 mld. Sk. V uvedenom výnose sú už však zohľadnené prínosy navrhovaných legislatívnych opatrení v objeme 11 mld. Sk, ktoré vzniknú v dôsledku zmien napríklad v DPH a spotrebných daniach. Tento nárast v nepriamych daniach spolu s rastom inflácie, ktorá je rozpočtovaná na 8,8 % a v porovnaní s týmto rokom narastie až o 5 %, predstavuje hlavné riziko pre budúci rok. Rast cenovej hladiny v tejto výške je však nevyhnutný vzhľadom na nárast regulovaných cien, hlavne elektriky, plynu a vody. Uvedomujeme si, že toto zvyšovanie vyvolá určitú kritiku tejto vlády a tejto vládnej koalície v očiach verejnosti. Tento krok je však potrebný, štát nemôže donekonečna dotovať tieto ekonomické statky. Napríklad deformované ceny vodného a stočného, ktoré v súčasnosti pokrývajú len 70 % reálnych ekonomických nákladov potrebných na ich výrobu a dosahujú len v porovnaní polovicu fakturovaných cien v Českej republike.  Plánované výdavky štátneho rozpočtu predstavujú 291,8 mld. Sk. Na medziročnom raste o 18, 4 mld. sa budú podieľať najmä výdavky na mzdy a sociálne účely. I keď sa nám pre rok 2003 čiastočne podarilo napraviť často neadekvátne použitie prostriedkov štátneho rozpočtu, ešte stále vidíme priestor na úpravy vo výdavkovej časti. Pri každej výdavkovej kapitole štátneho rozpočtu sa preto v nasledujúcich rokoch musí vykonať detailný krížový audit oprávnených nákladov súvisiaci s jednotlivými činnosťami, zhodnotiť jeho výsledky a následne v prípade potreby okamžite vykonať požadované úpravy. Navrhovaný rozpočet je prvým krokom ku konsolidácii verejných financií. Je pravdou, že má reštriktívny charakter, tento však vyplýva z aktuálnej situácie o verejných financiách, ktoré je potrebné naštartovať, a práve tento povolebný čas nám dovoľuje nevyhnutné reformy uskutočniť razantným spôsobom. Pri ich realizácii musíme byť však vzhľadom na citlivosť ich dopadu na spoločnosť dôslední a zodpovední. Zodpovednosť chápeme na jednej strane ako dôslednosť voči občanom pri záväzkoch, ktoré nám vyplývajú z titulu ich preferencií, a na druhej strane zodpovednosť musí byť premenená do praxe i voči štátnym úradom pri plnení ich funkcií. Rozpočty pre jednotlivé orgány štátnej správy musia byť dodržané a táto vláda nemôže dovoliť a poskytnúť ústupky v priebehu roka, tak ako to bývalo zvykom v rokoch minulých. Jedine nekompromisné dodržanie takejto rozpočtovej disciplíny povedie k želaným úspechom.  Rozpočet musí byť pre každú participujúcu stranu záväzný, len tak môžeme v nasledujúcich rokoch stabilizovať hospodárstvo a zabezpečiť zdroje pre nasledujúce roky. Štátny rozpočet na rok 2003 síce nevytvára zdroje v celom požadovanom rozsahu, obmedzuje však neustále rastúcu štátnu spotrebu a vytvára dobrý odrazový mostík pre nasledujúce rozpočty. Taktiež vytvára predpoklady pre udržanie stability vývoja verejných financií. Takto vzniknuté zdroje budú nadobúdať ešte väčší význam v kontexte očakávanej integrácie do štruktúr Európskej únie. Rozvojové projekty, ktoré financujú fondy Európskej únie, totiž vyžadujú spolufinancovanie krajinou, do ktorej prostriedky z podporných programov smerujú. Práve tento dôvod bol kľúčový pri nedostatočnom čerpaní práve týchto prostriedkov z Európskej únie. Tieto neustále naberajú na dôležitosti a s určitosťou môžeme povedať, že v nasledujúcich rokoch budú potrebné neustále väčšie objemy na pokrytie plánovaných investičných spoločných projektov.  Rozpočet na rok 2003 svojím charakterom zohľadňuje tieto potreby hlavne tým, že vytvára operačný priestor pre budúce roky, keď budú spomínané potreby bezpochyby vyššie. Okrem dlhých diskusií medzi vládou a jednotlivými ministerstvami štátny rozpočet citlivo vníma aj zahraničie.  Návrh štátneho rozpočtu na rok 2003 podrobne študovali experti z misie Medzinárodného menového fondu, ktorí viedli v dňoch 6. a 19. novembra diskusie o fiskálnej a menovej politike najmä s výhľadom na rok 2003. Vo svojej správe konštatujú, že rozpočet na rok 2003 primerane stanovuje cieľ podstatne sprísniť fiskálnu pozíciu. Fiskálna reštrikcia spolu s dôsledným dodržiavaním rozpočtu ich pravidiel sú nevyhnutnou súčasťou predkladaného návrhu. Len týmto spôsobom môžeme byť úspešní pri dosiahnutí primeraného pokroku v strednodobej konsolidácii verejných financií a zmiernení tlaku na menovú politiku tak, aby sa schodok vonkajšieho bežného účtu platobnej bilancie dostal na trajektóriu udržateľného rozvoja.  Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, rozpočet na rok 2003 predostrel prvý krok na plnenie reštrukturalizácie a konsolidácie verejných financií. Ja som osobne presvedčený, že tento rozpočet je v súčasnosti optimálnym variantom, rovnako ako aj celý poslanecký klub Aliancie nového občana, ktorý stabilizuje verejný sektor a na jeho základe vzniknú v nasledujúcich rokoch ďalšie rozpočty, ktoré podporia napredovanie ekonomiky. Z týchto dôvodov chcem deklarovať našu podporu pre rozpočet v roku 2003 naším hlasovaním. Ďakujem pekne za pozornosť.",Jirko Malchárek,ANO,3,2002-12-10,1254
"Ďakujem za slovo, vážená pani predsedajúca. Ďakujem zároveň za otázku pánovi poslancovi Gáborovi Gálovi. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, skutočne ide o odbornú otázku zo strany pána poslanca Gála. Úloha vypracovať kódex všeobecného súkromného práva, teda Občiansky zákonník, vyplýva z Programového vyhlásenia vlády a z Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na roky 2006 až 2010. Ide v podmienkach v Slovenskej republiky už o tretí pokus. Doterajšie dva legislatívne projekty z roku 1998 a 2002 neboli ukončené.  Ministerstvo spravodlivosti, ktorému táto úloha nominálne pripadla, pristúpilo od samého začiatku k jej zodpovednému plneniu. Po vyhodnotení všetkých doterajších skúseností z minulosti, vrátane negatívnych, sústredilo ministerstvo svoju pozornosť k vytvoreniu potrebných personálnych, organizačných a materiálnych podmienok, ktoré sú základným predpokladom pre prípravu kódexu. Primerane tomu bola 24. januára 2007 vymenovaná 19-členná rekodifikačná komisia zložená z popredných odborníkov z oblasti teórie legislatívy i aplikačnej praxe. Komisia od samého začiatku pracuje veľmi intenzívne a systematicky, postupuje podľa časového a obsahového harmonogramu.  V prvej fáze vypracovala návrh legislatívneho zámeru kodifikácie súkromného práva v máji 2008. Ešte pred zaradením do medzirezortného pripomienkového konania bol tento návrh predložený na posúdenie a diskusiu odbornej verejnosti, a to na konferencii usporiadanej ministerstvom spravodlivosti v dňoch 5. až 6. júna 2006 v Trenčianskych Tepliciach, na ktorej sa zúčastnilo okolo 100 predstaviteľov právnej vedy, odborníkov zo všetkých oblastí aplikačnej praxe i pracovníkov legislatívy. Konferencia pozitívne prijala predložený návrh legislatívneho zámeru. Všetky materiály z konferencie boli v krátkom čase sprístupnené širokej odbornej i občianskej verejnosti v podobe samostatnej knižnej publikácie v septembri 2008. Medzitým si Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky dvakrát vyžiadal osobitnú informáciu o stave prác na novom kódexe.  Tretia informácia ústavnoprávnemu výboru o zapracovaní pripomienok do návrhu legislatívneho zámeru sa pripravuje. V nadväznosti na to bol návrh po určitých úpravách postúpený do medzirezortného pripomienkového konania, ktoré skončilo 16. septembra 2008. V súčasnosti prebieha vyhodnotenie pripomienok, vrátane rozporového konania o zásadných pripomienkach s tým, že do konca októbra 2008 budú všetky akceptované pripomienky zapracované a takto upravený návrh legislatívneho zámeru bude v novembri 2008 postúpený Legislatívnej rade a následne vláde Slovenskej republiky. Po jeho schválení nastane druhá fáza spočívajúca vo vypracovaní paragrafového normatívneho znenia nového Občianskeho zákonníka. Poznamenávam, že v každom štádiu legislatívnych prác chce rekodifikačná komisia postupovať tak, že je otvorená každej odbornej diskusii a aj pripravená prijať námety, pripomienky i návrhy prinášajúce lepšie riešenia čiastkových i koncepčných otázok v snahe, aby v konečnom dôsledku nový kódex bol vo svojej podobe všeobecne akceptovaný širokou odbornou i občianskou verejnosťou.  Vedení snahou vytvoriť čo najkvalitnejšie legislatívne dielo s európskymi dimenziami, pripisujeme veľký význam kontaktom, porovnávaniu, výmene skúseností a poznatkov so zahraničnými ustanovizňami a odborníkmi. Osobitne to platí o susedných krajinách, ktoré sa rovnako snažia o transformáciu tohto kódexu. Ide o Česko, Maďarsko, Poľsko, ktoré v podstate v tých istých podmienkach pripravujú nové občianske zákonníky. Lepšie povedané, nachádzajú sa po ôsmich až desiatich rokoch nepretržitých legislatívnych prác už v záverečnom štádiu legislatívneho procesu. Ako som spomínal, u nás už dvakrát boli práce prerušené bez akéhokoľvek záveru, vyslovene len z politických dôvodov.  Pokiaľ ide o procesný kódex, ministerstvo spravodlivosti nad rámec Plánu legislatívnych úloh vlády zhromažďuje podnety z aplikačnej praxe a v primeranej dobe plánuje vyhodnotiť aj ostatnú rozsiahlejšiu novelu Občianskeho súdneho poriadku, a tým aj vyhodnotiť efektívnosť jednotlivých procesnoprávnych inštitútov.  Ministerstvo spravodlivosti nepredpokladá, že počas tohto volebného obdobia predloží návrh nového procesného kódexu a nepovažovalo by to ani za správne, pretože stále sa zefektívňujú niektoré inštitúty a do platného kódexu sa zasahuje aj v spojitosti s návrhmi iných zákonov, napr. novelizáciou zákona o Policajnom zbore v súvislosti s domácim násilím, ktorý predpokladá rozhodnutie sudcu do 48 hodín, vrátane víkendov. Ďalej napríklad so vstupom do eurozóny je nevyhnutná ďalšia novela Exekučného poriadku a s transpozíciou smerníc súviseli aj tri ostatné novely Občianskeho súdneho poriadku.  Na porovnanie možno uviesť, že Česká republika za obdobie od roku 1989 prijala spolu 97 noviel Občianskeho súdneho poriadku. Ministerstvo by rovnako nepovažovalo za správne, ak by nový procesný kódex bol prijatý pred prijatím nového hmotnoprávneho kódexu Občianskeho zákonníka. K tomu, aby sa náležite upravilo uplatňovanie práv a povinností na súde, je vhodné poznať, kto a aké práva má. Pokiaľ ide o kódex pre správne súdnictvo, ministerstvo spravodlivosti má ambíciu predložiť do medzirezortného pripomienkového konania na budúci rok samostatný súdny poriadok pre správne súdnictvo. Vážená pani predsedajúca, skončil som.",Štefan Harabin,HZDS,4,2008-10-23,710
"Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Cieľom vládneho návrhu novely Devízového zákona je upraviť pravidlá vykonávania zostávajúcich regulovaných podnikateľských činností a upraviť postavenie podnikateľských subjektov, ktoré pôsobia na finančnom trhu. V tejto súvislosti sa navrhuje nová definícia obchodov s devízovými hodnotami a nová definícia devízových peňažných služieb ako aj úprava podmienok na udeľovanie devízových licencií Národnou bankou Slovenska na vykonávanie obchodov s cudzou menou a na poskytovanie peňažných služieb. Zároveň sa vo vládnom návrhu zákona spresňuje okruh povinných subjektov a predmet ohlasovania v rámci plnenia devízovej ohlasovacej povinnosti na účely zostavenia platobnej bilancie. Pritom sa vypúšťa ohlasovacia povinnosť pri dovoze a vývoze peňažných prostriedkov v hotovosti vzhľadom na začlenenie tejto ohlasovacej povinnosti do colného zákona. V návrhu zákona sa spresňujú a dopĺňajú niektoré ďalšie ustanovenia zákona, ktoré nemajú charakter obmedzenia pohybu kapitálu, nakoľko liberalizácia pohybu kapitálu bola ukončená novelou devízového zákona z roku 2002.  Vládnou novelou sa zároveň zabezpečí zosúladenie zákona so zmluvou o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii. Súčasťou návrhu novely zákona sú aj niektoré úpravy zákona o Národnej banke Slovenska a Živnostenského zákona, ktoré sú potrebné pre zabezpečenie výkonu pôsobnosti Národnej banky Slovenska v devízovej oblasti a na realizáciu návrhu tejto novely devízového zákona. Ďakujem za pozornosť.",Ivan Mikloš,SDKU,3,2003-10-21,205
"Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 494 z 2. apríla 2009 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (stavebný zákon), tlač č. 995. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.  Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.  Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o tom, že návrh zákona bude mať dopad na rozpočty obcí pri výkone ich originálnej pôsobnosti ako orgánov územného plánovania. Nebude mať dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb a ani na životné prostredie a na zamestnanosť.  Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje Doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie. Podľa tejto doložky problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev a nie je upravená v práve Európskej únie.  Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.  V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1032 z 30. marca 2009 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.  Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 10. júna 2009 a v gestorskom výbore do 12. júna 2009.  Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim.",György Juhász,SMK,4,2009-04-16,447
"Vážený pán predseda Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci. Pán poslanec Fico začal tým, ako ma má rád a ako ma vyzýva k zodpovednosti. Pán poslanec Fico, ja vás možno až tak rád ako vy mňa nemám, ale o to viac sa k tej zodpovednosti hlásim. A ak dovolíte, práve touto zodpovednosťou by som teda začal. Lebo naozaj sa domnievam, že človek vo verejnej službe by mal práve zodpovednosťou disponovať najviac. A tak sa teda pozrime na problém, alebo na dnešnú tému mimoriadnej schôdze Národnej rady, ktorým je návrh na moje odvolanie, najprv z tohto základného uhľa pohľadu. A to jen nepochybne vecný a politický rozmer takejto aktivity. Myslím, že môžem pokojne vyhlásiť, že základným záujmom každého zodpovedného politika by malo byť, aby krajina mala v každom čase vládu. Vládu kredibilnú, vládu s náležitým mandátom. Ak je táto téza pravdivá, tak si myslím, že hneď na úvod schôdze musí každému udrieť do očí, že pán poslanec Fico nám pripravil pomerne trápnu avantúru. Avantúru! Navrhuje, aby ma Národná rada Slovenskej republiky odvolala, teda aby padla vláda, ale pritom pán Fico žiadnu inú vládu pripravenú nemá. A neexistuje ani dohoda o predčasných voľbách. Ak by bol teda návrh pána poslanca Fica úspešný, ponúkal by Slovensku chaos a neistotu. Toto je dôkaz o miere vašej zodpovednosti, pán poslanec Fico. Teda prvý záver, ktorý vyplýva z návrhu na moje odvolanie, je ten, že predseda Smeru nie je zodpovedný líder, ktorému ide o krajinu, ale že je nezodpovedný hazardér, ktorému je milšia a drahšia vlastná reklama ako objektívny záujem štátu. Iný pohľad na návrh na moje odvolanie ponúka odôvodnenie tohto návrhu. Namiesto toho, aby navrhovatelia v odôvodnení uviedli, že sa vytvorila iná parlamentná väčšina, ktorá zostavila inú vládu, čo je v parlamentnej demokracii obvyklé a aj normálne, navrhovatelia ponúkajú vlastné, teda subjektívne hodnotenie toho, ako asi vláda plní svoj vlastný program. A trápi ich aj financovanie SDKÚ. Odvolávať vládu na základe pohľadu opozície na to, ako si vláda plní svoj vlastný program, je úplne nenáležité. Vláda a opozícia nemôžu mať už od prvého dňa po voľbách zhodný pohľad na plnenie vládneho programu už z povahy veci ako takej. Zrejme preto máme vládu aj opozíciu, že jestvujú rôzne programy strán, s ktorými sa uchádzame vo voľbách, programy ako rozvíjať spoločnosť. Ľudia z týchto programov vyberú a rozhodnú, ktoré programy sa stanú vládnymi a ktoré programy prejdú do opozície. Vláda získala mandát na plnenie svojho programu od voličov na štyri roky a iba voliči zhodnotia, ako vláda s týmto mandátom naložila. Financovanie politických strán rieši konkrétny zákon a konkrétne inštitúcie. Pán poslanec, týmito inštitúciami je v prvom rade vyžrebovaný, nezávislý audítor a potom príslušný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, kde ste to nikdy neotvorili. Zákon presne stanovuje, aké informácie strany zverejňujú. Slovenská demokratická a kresťanská únia všetky povinné informácie doteraz zverejnila a zverejňuje. Každý rok v stanovenom čase posielame audítorom overenú správu do Národnej rady Slovenskej republiky zmienenému výboru. Ak si subjekt, ktorý s SDKÚ spolupracuje, neželá, aby sme údaje o ňom uverejnili, a ak nám to zákon neukladá, tak želaniu spolupracujúceho subjektu vyhovieme. A to je aj prípad uvádzaný v návrhu na moje odvolanie. Iný osobitný pohľad na moje odvolávanie ponúka prezenčná listina poslancov navrhujúcich moje odvolanie. Je evidentné, že hlavným spojencom Smeru sa stala Komunistická strana Slovenska, pokračovateľka totalitnej komunistickej strany. Bez hlasov za Komunistickú stranu Slovenska by počet poslancov žiadajúcich moje odvolanie dostatočný nebol. Pán poslanec, z vášho vystúpenia som, myslím, pomerne dobre pochopil, prečo sa najmä v poslednom období spájate s komunistami a prečo ste sa najmä o komunistoch opreli pri návrhu na moje odvolanie. Naplno som si to uvedomil, keď som počúval pasáže zo správy Slovenskej informačnej služby. Veľmi ma to prekvapilo, o to viac, že vy ste predsa právnik, pán poslanec. To, čo ste predviedli, svedčí o dvoch veciach, po prvé o tom, že Slovenská informačná služba je naozaj na vláde nezávislá - chvalabohu – a, po druhé, ste zamlčali, že zistenia Slovenskej informačnej služby, ktoré by mohli viesť alebo naznačujú spáchanie trestnej činnosti, slúžia a predovšetkým - ak nie výlučne - orgánom činným v trestnom konaní. Pán poslanec, veď vy ste docent práva. Vy predsa musíte vedieť, že orgány činné v trestnom konaní sú nezávislé na vláde! Vy predsa musíte vedieť, že povinnosťou každého štátneho orgánu, ak zistí informácie svedčiace o tom, že mohol byť spáchaný trestný čin, je tieto informácie odovzdať orgánom činným v trestnom konaní. Šéfa SIS som sa viackrát pýtal, či si túto zákonnú povinnosť nezanedbáva. Prečo sa neopýtate pána generálneho prokurátora, či tieto informácie nemá, prečo sa neopýtate prezidenta Policajného zboru, či tieto informácie nemá. Prečo tu šírite takúto nezmyselnú hmlu? Zistenia Slovenskej informačnej služby môžu, ale aj nemusia byť pravdivé. Nie ja, pán poslanec, ani vy, ale orgány činné v trestnom konaní, nezávislé na vláde, sú tou jedinou silou v každom demokratickom štáte, ktorá má takéto informácie preverovať. To, čo ste tu predviedli, ma veľmi, veľmi prekvapilo. Aj vzhľadom na to, že ste dlho v politike, aj vzhľadom na to, že ste právnik. Pán poslanec, v tej dojímavej pasáži ste hovorili o dvoch veciach, kde máte jedinečnú príležitosť ukázať, aký ste vy zodpovedný. Hovorili ste o úplatkárstve a hovorili ste, že som v rukách finančných skupín. Veľmi pekne vás prosím, vy odpovedzte Národnej rade, vy odpovedzte tomuto národu na dve otázky. Po prvé, koľko trestných oznámení ste podali na to úplatkárstvo a, po druhé, povedzte už konečne Národnej rade, v rukách akých finančných skupín sa ja sám nachádzam. Povedzte to už konečne. Ak to nepoviete, iste z toho je úplne jasné, že ste klamár. Ja vám chcem oznámiť len jedno, že sme nikdy nekryli žiadny trestný čin, práve naopak. A ak sa niektoré zistenia dostávajú na povrch, tak to svedčí o tom, že máme záujem na potieraní klientelizmu a korupcie, že máme záujem na boji s kriminalitou, nie na tom, aby sme ich zastierali, nebodaj podporovali. Pripomínam, panie poslankyne, páni poslanci, že pán poslanec Fico jeden jedinýkrát, keď bol konkrétnejší, prehral na súde civilnoprávne konanie s mojím vicepremiérom. Dnes máte fantastickú príležitosť byť opäť konkrétny. V rukách ktorých finančných skupín je predseda vlády v tejto krajine. Dámy a páni, dovoľte mi teda, aby som zhrnul východiskovú pozíciu dnešnej debaty, a to v troch bodoch. Po prvé, navrhovatelia chcú dosiahnuť pád vlády, ale žiadna iná vláda pripravená nie je a neexistuje ani dohoda o predčasných voľbách. Po druhé, v návrhu na moje odvolanie nie je uvedené ani jedno moje osobné pochybenie alebo porušenie zákona. A po tretie, podstata návrhu na moje odvolanie spočíva v kritike toho, že vláda vykonala reformy a prijímala rozhodnutia v súlade s vlastným vládnym programom. Myslím, že tento základný pohľad na problém svedčí o tom, že Ficovi vôbec nejde o to, aby padla vláda, ale o to, aby si aj prostredníctvom inštitútu odvolávania člena vlády robil reklamu. Predseda Smeru sa zubami-nechtami snaží víriť vzduch, šíriť demagógiu, vyvolávať fámy a umelé škandály v nádeji, že preferencie porastú ďalej a že sa konečne dočká. A takto sa treba pozrieť aj na jeho dnešné vystúpenie. Pán poslanec sa snaží vykresliť Slovensko ako spustošenú krajinu, ako dielo zlej pravice a arogantných reformátorov. Tak sa teda pozrime, ako to vlastne v skutočnosti vyzerá. Ak chceme hodnotiť ktorúkoľvek krajinu, ak chceme hodnotiť stav, do ktorého sa dostala, mali by sme vždy opierať predovšetkým o vývoj. A tak teda uvádzam, že v roku 1995 dosahovala životná úroveň na Slovensku iba 39,6 % úrovne európskej pätnástky. Pritom po druhej svetovej vojne bola životná úroveň vo vtedajšom Česko-Slovensku vyššia ako v Rakúsku. Kto teda spôsobil za roky 1946 - 95 takýto ťažký prepad? Boli to azda ponovembrové vlády, pán poslanec, alebo moja vláda, súčasná vláda Slovenskej republiky? Myslím, že dnes každý súdny človek, aj malé dieťa vie, že to bol komunistický režim a že to bola komunistická strana, ktorá zbedačila ľudí aj ekonomiku. Vďaka rýchlemu ekonomickému rastu, ku ktorému výrazne prispievajú uskutočnené reformy, dosiahne naša životná úroveň v tomto roku 52,3 % úrovne priemeru Európskej únie. Teda z 39,6 v roku 95 na 52,3 v roku 2005. To, čo komunisti desaťročia ničili, sa snažíme napraviť, a je evidentné, že Slovensko napreduje. Aj keď v bolestiach a s ťažkosťami. A iste aj s chybami! Ale je úplne jasné, že dobiehame to, čo sme za komunistov stratili. V roku 2004, teda minulého roku slovenská ekonomika rástla tempom 5,5 %, čím sa v Európskej únii, v európskej dvadsaťpäťke zaradila na štvrté miesto. To sme na tom obraze spálenej zeme nenašli. V prvom štvrťroku tohto roku naša ekonomika rástla tempom 5,1 %, čím si v európskej dvadsaťpäťke toto štvrté miesto udržala. Pripomínam, že hrubý domáci produkt rástol v európskej dvadsaťpäťke v prvom kvartáli v priemere tempom 1,3 %. V Európe v priemere 1,3, na Slovensku 5,1. Temer presne štvornásobne rýchly hospodársky rast na Slovensku. Kolegovi Ficovi sa nepáčia naše reformy. Vraj zbedačili národ, ako som pred chvíľou počul. Nuž vďaka čomu máme dnes taký rýchly hospodársky rast? Vďaka čomu už vlani rástli reálne mzdy 2,5 %, reálne mzdy za minulý rok. A v prvom štvrťroku tohto roku reálne mzdy rástli už tempom 7,2 %. Pán",Mikuláš Dzurinda,SDKU,3,2005-06-28,1500
"že prijatím tohto zákona vykoná Slovenská republika ďalší krok k splneniu podmienok na odporúčanie začatia rokovaní o vstupe do Európskej únie. Svojimi ustanoveniami rešpektuje aj problematiku vnútorného trhu a je v súlade s druhým stupňom aproximácie smernice Európskej únie. Očakávam, že po zapracovaní vašich pripomienok sa tento zákon stane právnou normou, aplikáciou ktorej sa zvýši transparentnosť obstarávania a vytvoria sa predpoklady na efektívne a hospodárne vynakladanie finančných prostriedkov pre všetky subjekty, ktoré ho budú uplatňovať. Ďakujem za pozornosť.",István Harna,SMK,2,1999-07-07,78
"Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom novely Občianskeho súdneho poriadku je najmä jeho harmonizácia s právom Európskej únie a doplnenie tých ustanovení zákona, ktoré môžu pomôcť zefektívniť občianske súdne konanie. Doplnenie ustanovenia § 109 ods. 1 o dôvod prerušenia konania v prípadoch, keď je potrebné vyriešiť predbežnú otázku, je nevyhnutnou požiadavkou potrebnou pre postup národných súdov. Do tohto ustanovenia sa premieta čl. 234 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v znení zmluvy z Nice a čl. 105 Zmluvy o založení EURATOM v znení zmluvy z Nice. Do ustanovenia § 275a navrhovaného znenia novely sa zapracovalo výslovné použitie ustanovení o výkone rozhodnutia aj na rozhodnutia Európskeho súdneho dvora a Súdu prvého stupňa, rozhodnutia Komisie a Rady, čím sa do Občianskeho súdneho poriadku premieta čl.  244 a čl. 256 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Ďalšie nové inštitúty procesného práva, ktoré sú upravené v návrhu OSP, spomeniem len telegraficky. Ide o rozšírenie autoremedúry, úpravu verejného vyhlásenia rozsudku v sporoch, v ktorých nie je potrebné určiť termín ústneho pojednávania, a úpravu určenia lehôt, v ktorých je súd povinný určiť termín pojednávania alebo oznámiť účastníkom predpokladaný termín pojednávania. Tieto návrhy majú za cieľ predísť zbytočným prieťahom v konaní a občiansky súdny proces zrýchliť. Návrh novely obsahuje zmenu úpravy správneho súdnictva, ktorá je reakciou na problémy vyskytujúce sa v aplikačnej praxi. V súlade s koncepciou optimalizácie súdnej sústavy sa na základe navrhovanej novely presúva ďalšia  agenda z vecnej príslušnosti Najvyššieho súdu na krajské súdy tak, aby Najvyšší súd bol postupne odbremenený od rozhodovania v prvej inštancii a rozhodoval spravidla ako súd kasačný. Ďakujem, pán predsedajúci.",Daniel Lipšic,KDH,3,2004-06-24,263
"Že pätnásťročia, a nie desaťročia, aj to ešte trošku dlhšie. Pozrite sa, ja poviem iba toľkoto, čo som povedal v piatok. Malým beriete, veľkému jednému chcete dať. Tí, ktorí to mysleli vážne, išli do produkcie obnoviteľnej energie, išli do svojich záväzkov, zobrali si úvery, išli cez eurofondy a tak ďalej, tí podľa tohto zákona skrachujú a bola by plnila ten záväzok voči Bruselu iba jedna spoločnosť. A to je v tomto prípade Penta cez Paroplynový cyklus. Naozaj to, čo tu povedali aj moji kolegovia. Či ide o lúpež, alebo nejde o lúpež, ja to takto nehodnotím. Ja hovorím, že ide tzv. """"""""správne prerozdelenie peňazí."""""""" A to prerozdelenie práve peňazí ide od tých malých k tomu jednému veľkému. Takže záväzky si splníte, aj zarobíte.",Peter Muránsky,KDH,6,2012-12-19,123
"Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, odporúčania OECD vo vzťahu k Slovenskej republike a k jeho agrorezortu sú zvýšiť poľnohospodársku a potravinársku produkciu, a to za účelom udržania potravinovej bezpečnosti a lepšej konkurencieschopnejšej pripravenosti na vstup do Európskej únie. To znamená, že naše poľnohospodárstvo nie je na odpis, s naším poľnohospodárstvom sa počíta a o jeho výkonnosti či o jeho možnostiach sa vie. Kto to nechce vidieť a chápať, tak potom podporuje tú biedu, ktorá sa po slovenskom vidieku v súčasnom období rozmáha. Takže je to druhá koncepcia, ktorá je pripravená v období transformácie. Tá prvá zohrala svoju úlohu, dá sa povedať, že bola dostatočne kvalitná, bola dostatočne motivujúca, aj keď už vo svojej záverečnej fáze nemala dostatok síl, ale to bolo pochopiteľné už aj preto, že sa mnohé podmienky, vlastnícke alebo aj ekonomické, zmenili na to, aby dotiahla do konca všetky zámery. Preto bolo potrebné pripraviť druhú koncepciu a táto koncepcia bola pripravená tímom tých najlepších odborníkov Slovenskej republiky, ktorí pôsobia vo Výskumnom ústave ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva, ktorí pôsobia vo Výskumnom ústave lesníckom, ktorí pôsobia na našich troch pôdohospodársky orientovaných univerzitách, ale ktorí zároveň pôsobia aj na mnohých ďalších vzdelávacích či iných podporných inštitúciách. Títo experti sú uznávaní, sú pozývaní do zahraničných výborov a vlastne vedia presne, ako svet kráča, ako kráča Európa v oblasti poľnohospodárstva.  Takže to, čo je tu predložené a čo je pripravené, dá sa povedať, že je aj progresívne. Totiž táto koncepcia vychádza z globálnych súvislostí, rešpektuje moderné trendy a regulácie, ako aj progresívne prístupy. Vo svojich východiskách je spracovaná s nadhľadom a zahŕňa všetky rozhodujúce oblasti. Piliere agrárnej politiky sú definované strategicky vyvážene, progresívny je multifunkčný prístup k poľnohospodárstvu, a to je celkom určite nóvum v tejto koncepcii, ako aj snaha o udržanie a rozvinutie produkčne výkonného poľnohospodárstva. Prívlastok koncepcie revitalizačno-adaptačná je primeraný. Súčasné problémy poľnohospodárstva sú výsledkom nevýkonnej a nedokonalej inštitucionálnej výstavby. Odrážajú nestabilitu podnikateľského prostredia, nerozvinutosť a neprehľadnosť kapitálových a finančných tokov. Neboli vytvorené stimuly na to, aby po právnej transformácii nastala ekonomická transformácia podnikateľských subjektov. Zatiaľ ide skôr o proces živelný, ktorý spôsobuje odliv kapitálu z odvetvia. Poľnohospodárstvo treba chápať z hľadiska jeho poslania na ostatnú, ale najmä na vidiecku zamestnanosť. Jedno pracovné miesto v poľnohospodárstve vytvára v spracovateľskom priemysle a v službách 1,3 pracovného miesta, a to teda mimo samotného rezortu. V koncepcii je správne navodený smer na výrobu obnoviteľných zdrojov energie. Aj to je európsky trend. V krajine, akou je Slovensko, tieto môžu nadobudnúť značný význam. V koncepcii sa viackrát spomína podpora exportu. Táto sa však bude znižovať, o čom svedčí napríklad už dnes uplatňovaného systému dvojitej nuly medzi Slovenskou republikou a Európskou úniou. Exportné dotácie by preto nemali mať výsadné postavenie v tejto koncepcii. Koncepcia vo svojich základných cieľoch hovorí o európskom modeli multifunkčného poľnohospodárstva a o zabezpečení cenovo dostupných a zdravotne neškodlivých potravinách. A to je silná stránka tejto krajiny. Takže nie podporovať dovoz, ale predovšetkým domácu výrobu, ako aj dosiahnutie plošného využívania disponibilných výrobných zdrojov, dosiahnutie dôchodkovosti v poľnohospodárstve a potravinárstve, ako aj primeraných príjmov pre ľudí.  Predmetom koncepcie sú aj modernizácia poľnohospodárskej a potravinárskej výroby, ako aj prijatie opatrení na nápravu viaznucích finančných tokov. Podstatným cieľom je posilnenie konkurencieschopnosti na domácom a zahraničnom trhu, pričom silnou stránkou má byť využívanie komparatívnych výhod z koncentrovanej výroby, ktorá sa považuje práve aj z hľadiska OECD, ale aj agropotravinárskych podnikateľov v krajinách Európskej únie za silnú stránku, a preto je Slovenská republika zaujímavá, a preto pri prijímaní do Európskej únie nebude mať naša republika problémy, tak ako napríklad Poľská republika práve pri samotnom poľnohospodárstve. Reštrukturalizácia potravinárskeho priemyslu zdôrazňuje infraštruktúru obchodu, ako aj exportnú podporu. Zdôrazňovanie potreby posilniť marketingovú infraštruktúru agropotravinárskeho sektora je správne. Rovnako racionálny je aj podnet zaviesť cieľovo orientované programy na žiaducu produkciu, investičnú výstavbu a reštrukturalizáciu poľnohospodárstva. Medzi piliere agrárnej a potravinovej politiky sa zaraďujú aj trhové režimy na rozhodujúce komodity. Ide o záležitosť, ktorá je plne kompatibilná s krajinami Európskej únie. Avšak chcela by som poznamenať, že niektoré ekonomické nástroje sú limitované a mechanicky sa opakujú. Pritom treba zdôrazniť, že práve ich diverzifikovanosť a nápaditosť či vynaliezavosť nám môže významne pomôcť v časoch liberalizácie trhu a pred vstupom do Európskej únie. V koncepcii sa spomína aj orientácia na dojnice bez trhovej produkcie mlieka. Čo nás k tomu vedie, pýtam sa, pán minister, keď vlastne nevieme domácou výrobou mlieka v niektorých oblastiach Slovenska pokryť požiadavky spracovateľov mlieka? Naozaj to už začína pracovať trhová ekonomika a predpokladám, že postupne sa budú zvyšovať trhové ceny mlieka. Takže ak máme na produkciu, prečo by sme sa mali obmedzovať a byť skromní práve v tejto koncepcii. Ďalšia otázka, ktorú by som chcela podporiť, je zavedenie rizikového fondu škôd a hlavne teda sa aj spýtať, z akých zdrojov by takýto fond mal vznikať. Opakujem, ide opäť o kompatibilný nástroj, ktorý s krajinami Európskej únie je zhodný a ktorý vlastne umožňuje bez problémov riešiť problémy, ako je sucho, resp. teda iné závažné či už klimatické, alebo ďalšie poruchy napríklad aj trhových vzťahov. Odporúčam, aby medzi priority exportu bol zaradený aj odchov mladého dobytka, resp. teda export mladého dobytka, pretože o tento najmä v krajinách južnej Európy začína byť veľký záujem, považuje sa za jednu z našich najsilnejších stránok. Oceňujem komplexne pripravený legislatívny návrh úprav lesníckej politiky, aj keď tieto prešli mnohými vývojmi. Viem, že to nie je výsledok práce len tejto vládnej koalície, že na týchto otázkach sa pracovalo v predchádzajúcom období, a oceňujem aj úmysel zalesňovania pôdy, menej úrodnej pôdy, ktorý je tu práve zdôraznený, a s tým súvisí aj ekologizácia našej krajiny. Ale zároveň je to aj odpoveď na otázku zdravého životného prostredia, ale k tomu treba pridať, že aj ochrany života občanov, pretože to nie je len o zalesňovaní, ale je to zároveň aj o udržiavaní lesníckeho prostredia a vodných tokov. Lenže na to je potrebné potom patrične zvýšiť aj rozpočet. Čo sa, samozrejme, nestalo, pretože na lesnícku politiku opäť sa dostalo menej prostriedkov, ale Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo pripravuje do rozpočtu určité pozmeňujúce návrhy. Vážené dámy, vážení páni, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, verím a som presvedčená, že obidve koncepcie pomôžu mobilizovať zladené postupy všetkých zúčastnených a umožnia nám hovoriť o evidentnom, presvedčivom a dlhodobom rozvoji v nadchádzajúcich rokoch aj v rezorte pôdohospodárstva, pretože rezort pôdohospodárstva na to má. S mojimi kolegami zo Strany občianskeho porozumenia túto koncepciu podporíme. Ďakujem za pozornosť.",Mária Kadlečíková,SOP,2,2000-11-28,1054
"Ďakujem pekne. Vážená poslanecká snemovňa, dovoľte, aby som stručne zhrnula závery, ktoré ste mali možnosť si podrobne prečítať v návrhu štátneho záverečného účtu. Štátny rozpočet na rok 2000 bol zostavený so zámerom, aby sa jeho schodok vo vzťahu k HDP udržal pod úrovňou 2 % a schodok verejných rozpočtov neprekročil 3 %. Tento zámer bol zasadený do makroekonomického rámca charakterizovaného predpokladaným rastom HDP o 2,5 %, priemernou mierou inflácie 10 %, priemernou mierou nezamestnanosti 16,7 %. Prioritami vlády boli reštrukturalizácia finančného a podnikového sektora, rozvoj bytovej výstavby, pokračovanie výstavby diaľnic a podpora konkurencieschopnosti slovenského hospodárstva. Keď to porovnávame s dosiahnutými výsledkami, zisťujeme určité rozdiely. Skutočný vývoj hospodárstva sa mierne od predpokladov odchýlil, reálny rast hrubého domáceho produktu bol o 0,3 % pomalší, inflácia bola o 2 percentuálne body vyššia, čo bol dôsledok nevyhnutných zmien, ktoré sa dotýkali regulovaných cien v prvých mesiacoch roka, najmä ceny elektrickej a tepelnej energie, zemného plynu, vodného a stočného, poštových služieb a niektorých dopravných cien. Bez toho, keby sme to vylúčili, jadrová inflácia dosiahla iba 5,7 %. Nespokojní sme, samozrejme, s vývojom nezamestnanosti, pretože má aj negatívne dôsledky, samozrejme, na vývoj rozpočtu, ale má predovšetkým vážne sociálne dôsledky. Možno však povedať, že prakticky od roku 1996 sa nezamestnanosť aj napriek opatreniam, či už vlády, resp. neskôr aktívnej politiky Národného úradu práce nepodarilo nejako výrazne znížiť nezamestnanosť, skôr naopak, čo ukazuje na niektoré závažné a dosť chronické nedostatky slovenského hospodárstva. Ale napokon Národná rada sa týmto veľmi podrobne zaoberala. Za pozitívne možno pokladať to, že sa ďalej zvyšovala ziskovosť podnikateľskej sféry a zisk bol vyšší o 16 % v porovnaní s rokom 1999. Keby sme však brali do úvahy a oddelili by sme ziskové a stratové podniky, zisk zo ziskových podnikov bol vyšší takmer o 60 %. Je to aj výsledok toho, že sa nám podarili realizovať niektoré veľmi pozitívne kroky. Napokon podľa odhadu ministerstva financií v dôsledku zníženia daňového zaťaženia koniec koncov podnikateľské osoby získali okolo 8 mld. korún. Ďalej, určite mali významný zisk aj z toho, že sa nám podarilo celkove znížiť úrokové sadzby, a to nielen z nových, ale aj starých úverov, takže ich finančné náklady výrazne poklesli. V uplynulom roku sme dosiahli určité pozitívne výsledky, ktoré sa týkali zahraničných investorov, kde sme dosiahli vôbec historicky najvyšší vstup zahraničných investorov v jednom jedinom roku. Vrátim sa k štátnemu rozpočtu. Dosiahnuté príjmy štátneho rozpočtu predstavovali 213,5 mld. korún, čo bolo zhruba o 30 mld. korún vyššie, než sa pôvodne rozpočtovalo, a takmer o 11 % vyššie vo vzťahu k upravenému rozpočtu. Z toho boli daňové príjmy o 13,4 mld. korún vyššie. Ja chcem len povedať, že, samozrejme, sa v tom odrazil aj rast HDP, ale aj niektoré zmeny, ktoré, najmä v poslednom štvrťroku kúpyschopnosť v odbyte, môžeme hodnotiť ako pozitívne. Výdavky sa v úhrnnom objeme uskutočnili vo výške 241,1 mld. korún, čo bolo rovnako viac, ako sa pôvodne predpokladalo. A zhruba to bolo viac o 8 % v porovnaní s upraveným rozpočtom výdavkov, celkove v absolútnych číslach voči pôvodnému rozpočtu o 39,3 mld. korún. Ďalej by som chcela uviesť, že v dôsledku fiškálnej politiky štátu sa nám skutočne podarilo postupne znižovať cenu peňazí. Takže dnes sme sa dostali do situácie, keď priemerná úroková sadzba z emisií štátnych pokladničných poukážok dosiahla 7,361 %, čo je výrazné zlepšenie oproti roku 1999, ale násobne zlepšenie oproti roku 1998. To sa priaznivo prejavilo aj v nárokoch na financovanie nákladov dlhovej služby. A chcem povedať, že len z tohto titulu sme na nákladoch dlhovej služby ušetrili 2,3 mld. korún. Do roku 2001 neprešli žiadne neuhradené záväzky z titulu nedostatku finančných prostriedkov. Naopak, nový rozpočtový rok sme začínali so stavom 5,6 mld. korún na súhrnnom účte štátu. To, samozrejme, keď porovnávame s rokom predchádzajúcim, je výrazné zlepšenie. A pokiaľ to porovnávam s rokom ešte rok dozadu, to je zlepšenie, ktoré je až, by som povedala, neporovnateľné. Hospodárenie verejnej správy Slovenskej republiky, ktorá zahrnuje aj okrem štátneho rozpočtu rozpočty Fondu národného majetku, Slovenského pozemkového fondu, Sociálnej poisťovne, Národného úradu práce, zdravotných poisťovní a obcí, skončilo s konsolidovaným schodkom 30,2 mld. korún. Vo vzťahu k hrubému domácemu produktu to predstavuje 3,4 %. Myslím, že je dôležité uviesť toto číslo a zdôrazniť ho, pretože, žiaľbohu, v médiách sa často máme možnosť dozvedieť rôzne iné čísla a je ťažké povedať, ako k nim jednotliví autori dospeli. Na záver by som chcela povedať, že zatiaľ sú tieto čísla vyčíslené ešte v metodike Medzinárodného menového fondu. To znamená, je to metodika GFS 86. Pravdaže, postupne bude Slovenská republika prechádzať na vyčísľovanie schodku v inej metodike, v metodike Európskej únie. Po prvýkrát sme takýto pokus urobili v tomto roku, keď sme poslali výsledky za minulý rok už prepočítané podľa novej metodiky ESA 95. Vážená poslanecká snemovňa, dovoľte, aby som vám v mene vlády Slovenskej republiky odporučila, aby parlament schválil návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2000 vrátane navrhovaného krytia rozpočtového schodku emisiou štátnych dlhopisov Slovenskej republiky. Ďakujem vám za pozornosť.",Brigita Schmögnerová,SDL,2,2001-06-21,815
"Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, teraz nás čakajú dva zákony takého technického charakteru. Je to transpozícia smernice. Sme v druhom čítaní. Myslím, že tá problematika je vám dobre známa. Tou pozitívnou správou je, že po, vlastne na rokovaní vo výbore sa vlastne urobila tá úprava aj vďaka vám, že pálenice, súkromné pálenice vlastne ostávajú v platnosti aj budúci rok napriek tomu, že inak by to bolo predmetom infringementu, ale keďže európska smernica, vlastne Európska komisia rozhodla, že od 1. 1. 2022 bude tento zákon už opäť platný, tak svojím spôsobom môžme toto nechať v platnosti a počkať na tú novelu 1. 1. 2022. Takže toľko za mňa, v prípade akýchkoľvek otázok sme k dispozícii. Ďakujem pekne.",Eduard Heger,OLANO,8,2020-11-24,118
"pozmeňujúci návrh. V kapitole školstva je viazaných 300 miliónov korún ako dotácia pre VÚC na dokončenie základných škôl na Slovensku. Podľa predloženého materiálu na dokončenie všetkých základných škôl je potrebná zhruba miliarda slovenských korún. Rozdiel 700 miliónov navrhujem presunúť z kapitoly ministerstva obrany zo sumy určenej na účasť Slovenska v misiách, osobitne v Iraku. Návrhom chcem podporiť vládny program znalostnej ekonomiky, ktorá má Slovensku zabezpečiť trvalý rast a rozvoj. Po decentralizácii prešlo niekoľko desiatok rozostavaných škôl do pôsobnosti samospráv, no vláda nezabezpečila aj finančnú decentralizáciu na tento účel. Preto dodnes tieto stavby v drvivej väčšine prípadov nie sú dokončené. Vzhľadom na finančnú situáciu obcí je vysoko nepravdepodobné, že by tieto rozostavané objekty boli obce schopné dokončiť z vlastných zdrojov. Vážené kolegyne, kolegovia, uvedené argumenty mi neumožňujú podporiť návrh rozpočtu na rok 2006, preto budem hlasovať proti jeho prijatiu. Ďakujem za pozornosť.",Karol Fajnor,KSS,3,2005-12-09,141
"Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predložil do druhého čítania návrh zákona o ochrane topografií polovodičových výrobkov, ktorý ste dostali, ako už bolo oznámené, pod tlačou číslo 470. Právne vzťahy v oblasti topografie polovodičových výrobkov sú vzťahmi patriacimi do skupiny práv priemyselného vlastníctva. Ich hlavnou funkciou je úprava vzniku, dĺžky trvania a zániku účinkov v oblasti ochrany topografií polovodičových výrobkov. Patria sem tiež otázky, ktoré upravujú vlastnícke a spoluvlastnícke vzťahy, konanie v oblasti ich ochrany, náležitosti jednotlivých druhov podania, ako aj otázky trov konania a s nimi spojené ďalšie otázky. Doterajšia úprava ochrany topografií polovodičových výrobkov je obsiahnutá v zákone číslo 529/1991 Zb., ktorý do určitej miery prispôsobil vtedajšie česko-slovenské zákonodarstvo medzinárodnému vývoju v oblasti priemyselného vlastníctva. Základným zámerom predloženého návrhu zákona bolo vytvoriť podmienky, ktoré zodpovedajú vyspelej trhovej ekonomike a sú v plnej miere harmonizované s úpravou platnou v Európskej únii. Novonavrhovaná úprava má za cieľ posilniť právne postavenie majiteľa topografie, ako aj iných držiteľov práv viaznucich na topografii. Návrhom sa rozširuje oblasť ustanovení zakotvujúcich konanie o prihláške, zápise a výmaze topografie s tým, že vymedzuje všetky potrebné náležitosti podaní súvisiacich s konaním o topografiách. Musím povedať, že tento prístup znamená, že nebude potrebné vydávať ďalší vykonávací predpis. Prijatím navrhovaného zákona nevzniknú nároky na štátny rozpočet a jeho uplatnenie si nevyžiada žiadne inštitucionálne opatrenia, čo je v súčasnom období veľmi vzácne. Ako vyplýva z tabuľky zhody k návrhu zákona Smernice Európskej únie číslo 87/54 z roku 1986, znenie návrhu zákona predovšetkým v jeho hmotnoprávnej časti plne rešpektuje smernicu. Z tohto hľadiska bol návrh zákona posúdený aj expertmi Európskej únie, pričom bola po vykonaní nimi navrhnutých úprav konštatovaná kompatibilita návrhu s príslušnou smernicou. Zásadný cieľ, a to posilnenie ochrany majiteľa topografie, držiteľa práva na ochranu či tretej osoby disponujúcej právom vo vzťahu k topografii sa v dikcii návrhu prejavil tak, že tento upravuje v širšom rozsahu vzťahy medzi pôvodcom, spolupôvodcami a tretími osobami. Bližšie charakterizuje pojem obchodné využívanie a predovšetkým presne vymedzuje procesný postup úradu v jednotlivých druhoch konaní. Oboznámil som sa, samozrejme, aj so spoločnou správou. Chcem sa poďakovať výboru za prerokovanie tohto návrhu zákona po prvom čítaní. Chcem vyjadriť presvedčenie, že zmeny, ktoré sa navrhujú a ktoré zrejme prednesie pán spravodajca, budú spieť k tomu, že tento návrh sa ešte zlepší a že tieto zmeny budú znamenať prijatie právneho predpisu, ktorý nás bude reprezentovať. Ďakujem pekne.",Ľubomír Fogaš,SDL,2,2000-03-16,393
"Marian, hovoril si o tom a plne súhlasím s tým pohľadom na slovenskú klobásku vyrobenú alebo teda klobásku vyrobenú zo slovenskej svine vo farme s dánskym majiteľom na Slovensku. Takisto si myslím, že to jednoducho je slovenská klobáska, ale o to viac naozaj vítam snahu ministerstva jednoznačne konečne určiť, čo slovenský výrobok, aby sa tu niekto na tom nepriživoval a na druhej strane, aby sme niekedy možno nepozerali na niečo ako zahraničné a v skutočnosti je to vyrobené na Slovensku, len teda možno sa to tak tvári, že je to zahraničné. Nebojím sa ináč toho, že na základe toho pozmeňováku by sme nejakým spôsobom porušovali obchodné tajomstvo, lebo my nechceme od tých dodávateľov, aby nám prezrádzali presne od koho kupujú, za aké ceny kupujú, ale iba jedno číselko, 1 % na celkovom predaji a to si myslím, že obchodné tajomstvo nebude a chcel by som to aj podporiť tým, že vypracovať ten pozmeňovák mi pomáhali ľudia na ministerstve pôdohospodárstva a myslím, že tí ľudia sa vyznajú a robili to tak, aby to bolo dobré. A čo sa týka potenciálnej hrozby, že by nám niekto mohol vyčítať, že preferujeme takýmto spôsobom predaj slovenských výrobkov, preto sme sa to snažili aj napísať ten pozmeňovák tak, aby toto nám nikto nemohol vyčítať, lebo ako je napísaný pozmeňovák, je to čisto iba o informácii a pre človeka, ktorý chce informáciu, aký podiel zahraničných výrobkov tam je v tej danej predajni, tak vlastne tú informáciu tam dostane pri vstupe do predajne, a ten, kto chce hľadať percento slovenských výrobkov, tak tú informáciu tam dostane. A každý nech sa slobodne rozhodne, čo preferuje. Či zahraničnú, alebo viacej zahraničných výrobkov, alebo viacej slovenských, takže toto sme tam veľmi citlivo práve zvažovali, aby nás z tohto nikto nemohol obviniť a nemohli nám to napadnúť niekde, a potom ešte rýchlo, nebuďme možno z toho Bruselu takí predpokakaní, a keď do situácie takejto sme sa dostali, my musíme naozaj tvrdo chrániť záujem Slovenska. A toto je tvrdé chránenie záujmov Slovenska.",Igor Matovič,OLANO,6,2012-10-25,330
"Ďakujem, pán predsedajúci, za udelenie slova. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, chcela by som opätovne zdôrazniť, že aj táto rozprava potvrdzuje, že problémy pôdohospodárstva sú zložité, ale je záujem ich riešiť, že správa predložená zo všetkých troch oblastí vytvorila veľký priestor na rozpravu, a takisto aj návrh opatrení. A najmä čo bolo hodnotné, to bola snaha všetkých poslancov a poslankýň vlastne pomôcť riešiť problémy rezortu, aj keď sa hovorilo možno rôznymi politickými jazykmi, rétorikou, ale v každom prípade to bol rovnaký prístup k tomu, aby bola zachovaná konkurencieschopnosť slovenského poľnohospodárstva, potravinárstva, lesného a vodného hospodárstva. V rozprave sa menej hovorilo o potravinárstve, väčšia pozornosť sa venovala prvovýrobe a takisto aj lesnému a vodnému hospodárstvu. Chcela by som zdôrazniť, že pozitívnym výsledkom je snaha zharmonizovať inštitucionálne, legislatívne, ale aj ekonomickými nástrojmi rezort pôdohospodárstva s krajinami Európskej únie najneskôr do roku 2005. Vo vzťahu k návrhu, ktorý tu bol od pána poslanca Brocku a potom od pána poslanca Farkasa, že by zelená správa mala vypadnúť z rokovania Národnej rady, chcem povedať len toľko, že naozaj by sme boli jedinou krajinou z krajín OECD alebo aj z krajín Európskej únie, ktorí by o tom nerokovali. No a hlavne čo by som chcela povedať, keď sme boli na jeseň tohto roku vo Washingtone, tak napríklad len o poľnohospodárskych minimálnych cenách sa v Kongrese USA rokovalo najmenej dva dni. Takže bolo by to vyjadrenie značnej neúcty. Vážený pán predsedajúci, toľko k vystúpeniam v rozprave.",Mária Kadlečíková,SOP,2,1999-11-11,243
"Ďakujem pekne, vážený pán predseda. Vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, dovoľte mi z poverenia vlády Slovenskej republiky na rokovanie Národnej rady uviesť v prvom čítaní vládny návrh zákona o elektronických komunikáciách. Vláda vypracovala tento návrh zákona vzhľadom na potrebu implementovať novelizované smernice regulačného rámca Európskej únie pre elektronické komunikácie do slovenského právneho poriadku. Hlavné zmeny spočívajú v prenesení a v upresnení regulačných právomocí Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky, v zjednodušovaní prístupu na trh a v spresňovaní alebo precizovaní zmluvných vzťahov medzi účastníkom a podnikom. Pozitívny prínos tohto návrhu je najmä vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorý používa služby elektronických komunikácií, zvyšuje sa transparentnosť zmluvných vzťahov a informovanosť spotrebiteľa o možnostiach spotrebiteľa z hľadiska rôznych služieb na existujúcom trhu, obmedzuje sa časová viazanosť využívania služby zákazníkom zo strany podniku a zabezpečuje sa lepšia ochrana údajov v sieťach. Vzhľadom na skutočnosť, že potrebné zmeny predstavovali rozsiahlu novelizáciu zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách a spolu s doterajšími novelami by sa stal zákon málo prehľadným a ťažko čitateľným, pristúpili sme k príprave nového zákona o elektronických komunikáciách. Okrem implementácie spomínaných smerníc regulačného rámca tento návrh zákona obsahuje ustanovenia, ktoré vyplynuli z doterajšej praxe telekomunikačného úradu ako regulačného orgánu. Predložený návrh zákona vláda schválila svojím uznesením č. 345 dňa 1. júna tohto roku. Ctená snemovňa, dovoľujem si vás požiadať o podporu a schválenie predloženého návrhu zákona v prvom čítaní a následné ďalšie legislatívne konanie. Ďakujem pekne.",Ján Figeľ,KDH,5,2011-06-30,234
"Vážený predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci, neviem, odkiaľ vzišiel tento kategorický návrh nesúhlasiť s návrhom generálneho prokurátora na odmietnutie návrhu na mimoriadny opravný prostriedok. Spolupracujem s rekodifikačnou komisiou. Sú jednotlivci, ktorí sú proti, skutočne, ale nie je tento názor jednotný. Každá spoločnosť budovaná na princípoch právneho štátu si chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, ale aj právnických osôb, samozrejme. Je v záujme spoločnosti, aby si takéto prostriedky sama zvolila. U nás boli dlhodobo známe už tradične mimoriadne opravné prostriedky aj v bývalom režime. Súhlasím s tým, že v niektorých prípadoch zasahovali aj do takýchto chránených práv a boli formulované príliš široko. Ale ak chceme túto problematiku pokryť právnymi mechanizmami, musíme konštatovať, že často dochádza u nás v justícii k takmer neriešiteľným stavom, keď zákonný stav nie je možné existujúcimi právnymi prostriedkami odstrániť. To si musíme jednoznačne uvedomiť. Ten, kto má akú-takú prax zo súdnictva, ten, kto mal možnosť zúčastňovať sa na rozhodovacej činnosti na našich súdoch, musí jednoznačne potvrdiť názor, že nie všetky rozhodnutia prvostupňových súdov sú v tej prvej etape, v prvom momente v súlade so zákonom. Kto mi v tomto bude oponovať, rozhodne s ním súhlasiť nebudem. Prečo inak, samozrejme, existuje riadny opravný prostriedok. Pochopiteľne, ďalšie mimoriadne opravné prostriedky, ktoré by bránili alebo chránili práva a zákonom chránené záujmy, si každá spoločnosť formuje sama. Návrh zákona vychádza zo záverov spomínaného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia skutočne, tak ako to konštatoval pán poslanec, uzavrel otázku oprávnenia ministra spravodlivosti alebo predsedu Najvyššieho súdu, a nesúhlasím s tým, že ich uzavrel u generálneho prokurátora. Nie. Naopak, dovolím si tvrdiť, že je to práve on podľa tohto nálezu, ktorý by takýto mimoriadny opravný prostriedok asi podať mohol. Nesúhlasím ani s tým, že prijatie takéhoto mimoriadneho opravného prostriedku by bolo v rozpore s predstavami Európskej komisie pre ľudské práva, Európskeho súdu pre ľudské práva, v rozpore s predstavami právneho poriadku Európskej únie. Naopak, v rámci tohto kontrolného mechanizmu si myslím, ako to vyplýva aj z Výboru ministrov Rady Európy, z rezolúcie číslo 33 atď., že sa môžu občania svojimi sťažnosťami, ak sa pokladajú za poškodených, v dôsledku porušenia práv garantovaných dohovorom, domáhať takýmto spôsobom svojich práv, a to cez zavedenie mimoriadneho dovolania, tak ako sa to pokúša teraz pán generálny prokurátor, keďže nemá zákonodarnú iniciáciu, cez ministra spravodlivosti. Tiež nechcem dlho rozprávať a nechcem byť až príliš všeobecný. Upozorňujem na to, že skúsenosti z mimoriadnych opravných prostriedkov na ministerstve spravodlivosti sú také, a to sme pociťovali v praxi v roku 1996, po prijatí novely Občianskeho súdneho poriadku v roku 1995, keď ministerstvo spravodlivosti muselo zriadiť osobitný útvar na vybavovanie týchto sťažností, že týchto sťažností, týchto mimoriadnych opravných prostriedkov nakoniec na základe sťažností bolo veľmi veľa. A nechcem tu hľadať štatistiku, ale pán poslanec Fogaš určite veľmi dobre vie, a to aj z návštev na ministerstve spravodlivosti, že mnoho týchto sťažností vybavovaných cez ministra spravodlivosti a Najvyšším súdom bolo oprávnených. Neviem, či nie vyše polovica. (Poznámka z pléna.) Ďakujem za uznanie. Teda podobná situácia, ako je dnes, nastala vlastne v parlamente už v roku 1995. Vtedy ste schválili novelu Občianskeho súdneho poriadku aj v časti o mimoriadnych opravných prostriedkoch, ktoré mohol predkladať aj minister spravodlivosti, a tým subjektom, ktorý mohol podať mimoriadny opravný prostriedok, teda som bol aj ja a viem, že sa v tomto smere urobilo veľa pozitívneho. Záväznosť rozhodnutia a stabilita právnych vzťahov sa nemôže merať len tým, že budeme rešpektovať rozhodnutia, ktoré sú v súlade so zákonom, ale stabilita vzťahov a odstránenie nezákonnosti rozhodnutí sa musí merať aj tým hľadiskom, o ktorom rozprávam. Možno, že sa dopúšťame niektorých procesných nedostatkov, formálno-teoretických chýb, o ktorých tu hovoril pán poslanec Fogaš. Uznávam, ale v každom prípade, ak chceme riešiť otázku nezákonných rozhodnutí, situácia je aktuálna a stále aktuálna, pretože máme množstvo mladých sudcov na okresných súdoch. A ak sa pozrieme na obdobu mimoriadneho opravného prostriedku, t. j. dovolania, s ktorým som osobne pracoval, tak si dovolím tvrdiť, že dovolanie podľa § 237 umožnené na úrovni krajského súdu urobilo veľa pozitívneho. Nemyslím si, že predložený návrh by bol práve ten, ktorý by bol v hrubom, zdôrazňujem, v hrubom rozpore s procesným právom. Naopak, dovolím si tvrdiť, že je tu užitočný inštitút, len musíme rešpektovať skutočne všetko, čo hovorí teória procesného práva civilného. Ďakujem. (Potlesk.)",Jozef Liščák,ZRS,1,1998-05-13,712
"Pani poslankyňa, vláda nesťažuje obciam využívanie eurofondov, práve naopak. Obce majú možnosť využívať finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov s výhodnou mierou spolufinancovania, a to iba 5 % v porovnaní so súkromným sektorom, kde je táto miera nepochybne vyššia. Hneď na úvod chcem povedať, že nepochybne mi v doplňujúcej otázke poviete, čo vás trápi a iste v každej ľudskej činnosti sa nájdu problémy, ale na takto meritórne postavenú otázku chcem vám ponúknuť niekoľko argumentov, ktoré to meritum, že by vláda nebodaj sťažovala obciam prístup k eurofondom, podľa mňa jednoznačne vyvrátia.  Jeden som už ponúkol. Systém poskytovania pomoci je nastavený tak, aby bol efektívny a zároveň transparentný, čo nevyhnutne so sebou prináša aj istú dávku administratívy pravidiel a postupov. Všetci vieme, že je vyžadovaná predpísaná žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, overovanie kompletnosti spisu, stanovenie presných výberových kritérií a výberových postupov atď. Táto administratíva, pravidlá a postupy sú však nevyhnutné, keď uvážime, že ide o čerpanie čiastky 1,041 mld. eúr zo štrukturálnych fondov Európskej únie a Slovenská republika chce túto čiastku využiť čo najefektívnejšie a, samozrejme, aj transparentne.  Efektívnosť využitia finančných prostriedkov, t. j. financovanie tých najlepších projektov v súlade s cieľmi programových dokumentov a rámca podpory spoločenstva je premietnutá do stanovenia presných a vhodných výberových kritérií a výberových postupov. Uvedené kritériá a postupy musia byť, samozrejme, aj transparentné. O samotnej funkčnosti systému svedčí však najmä reálne čerpanie finančných prostriedkov. Možno konštatovať, že Slovensko je prvou krajinou spomedzi nových členov Európskej únie, ktorá spustila mechanizmus čerpania zdrojov z eurofondov, a teda sa nepotvrdili obavy niektorých politikov, že v tomto roku Slovensko nevyčerpá zo štrukturálnych fondov z Európskej únie ani korunu.  Prvý prevod prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie očakáva rezort financií ako centrálny platobný orgán v júli tohto roku. Koneční prijímatelia pomoci získajú na financovaní už rozbehnutých projektov v oblasti sociálnej politiky zdroje v objeme 190 mil. korún. V neposlednom rade je uľahčené čerpanie prostriedkov z fondov aj vďaka publicite a informovanosti konečným prijímateľom pomoci. Táto publicita a informovanosť je zastrešená centrálne na odbore riadenia pre príslušné fondy v rámci ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja, s cieľom priblížiť problematiku čerpania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov bližšie ku konečným prijímateľom pomoci. Bolo v rámci uvedeného odboru zriadené na ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja Informačné centrum. Bola vytvorená stránka internetová. Vznikla pracovná skupina pre publicitu, tvorená aj zo zástupcov Združenia miest a obcí a vyšších územnosprávnych celkov. Budúca spolupráca bude fungovať priamo cez manažérov publicity, ktorí budú delegovať tieto samosprávne inštitúcie. Avšak VÚC, obce, mestá a regionálne rozvojové agentúry sú pravidelne informované aj prostredníctvom elektronickej pošty, klasickej, fyzickej pošty. Pravidelne dostávajú najčerstvejšie informácie. Sú im distribuované letáky, brožúry. V budúcnosti sa pripravuje aj spravodaj o aktuálnom dianí v oblasti štrukturálnych fondov.  Chcem vás informovať, pani poslankyňa, že sám som spoluorganizoval niektoré podujatia, stretnutia so starostami, primátormi, aby im získavanie prostriedkov bolo čo najviac uľahčené. Ale myslím si, že najdôležitejší je vždy výsledok. To, čo vy budete považovať za zložité, komplikované, možno také zložité, komplikované nie je.  Práve včera napríklad sme vo vláde rozhodli o schválení dvoch veľmi významných projektov zo štrukturálnych fondov pre mestá a obce. V prvom prípade ide o povodie Torysy. V druhom prípade ide o povodie Tople. Chcem vás informovať, pani poslankyňa, že v tom prvom projekte, kde očakávame nenávratný finančný príspevok z Kohézneho fondu až 1,75 mld. korún, sú zainteresované 4 mestá – Prešov, Sabinov, Lipany, Veľký Šariš a 34 obcí od Brezovičky cez Vysokú, Olšov, Kamenicu, Uzovský Šalgov, Uzovské Peklany, nebudem ich všetky menovať, aby som neťahal čas, možno až po Krivany a Kendice. Dohromady do tohto projektu je zainteresovaných vyše 200 tisíc obyvateľov Šariša. Teda 4 mestá a 34 obcí pochopili a boli schopné pripraviť podklady tak, že vláda projekt schválila. Dáme 10 % zo štátneho rozpočtu k tým 85 nenávratným, z európskych fondov iba 5 % budú financovať príslušné mestá a obce. Ide o projekt kanalizácie týchto obcí a miest, ide o projekt zabezpečenia pitnej vody.  Myslím, že podobne významný je aj druhý, povodie Torysy, do ktorého sú zainteresované 2 mestá – Vranov nad Topľou, Hanušovce nad Topľou a 14 obcí. Tu je dotknutých asi 40 tisíc obyvateľov tohto zemplínskeho regiónu. Investícia je to nenávratne z Fondu kohézneho 1,47 mld., opäť zvyšok väčšinovo štátny rozpočet a iba časť samospráva. Na tom teda chcem dokumentovať len na včerajšom príklade, ktorý sa týkal 6 miest a 48 našich obcí, kde starostovia boli schopní pripraviť dokumenty tak, že môžeme oficiálne požiadať a myslím, že tento projekt, tieto projekty majú šance na schválenie a pridelenie týchto významných prostriedkov pre mestá a obce regiónu východného Slovenska.  Ale tak ako som povedal na úvod, predpokladám, že vy vo svojej poslaneckej práci, praxi ste sa stretli s problémami, rád si ich vypočujem, a tak ako pri svojich častých stretnutiach s primátormi a starostami našich miest a obcí, ak budeme schopní jestvujúci systém vylepšiť aj vďaka vášmu príspevku, tak to radi urobíme.",Mikuláš Dzurinda,SDKU,3,2004-06-24,807
"ďalej, ale to nie je cieľ. Namiesto toho, aby sme počuli od vás, že čo ideme robiť a možno aj trošičku do vlastných radov si povedať, áno, okrem toho slabého, čo povedala pani Drábiková, že ste to naozaj pokazili, tak ste útočili a hovorili ste úplne o niečom inom, čo s týmto nesúviselo. Vy ste tu už dvanásť mesiacov a máte plnú zodpovednosť za to, čo sa na Slovensku deje. A preto ešte raz vás chcem vyzvať, parlament Slovenskej republiky je nadriadený vláde Slovenskej republiky v zmysle ústavy. A ak vláda je v totálnom chaose a hovoria to vaši koaliční partneri, nehovoríme to my. My len používame jej slová, ktoré o sebe hovoria. Hovoria to vaši poslanci koalície, ktorí jeden po druhom odskakujú alebo ešte vyčkávajú, ale už povedali nahlas, že to jednoducho nefunguje. Tak je potrebné, aby ste zobrali zodpovednosť do rúk a podporili toto uznesenie a tým dali jasne vláde najavo, že parlament je ten, ktorý o tom rozhoduje, a podporili ho tak, aby traja ústavní činitelia v tomto chaose, ktorý v súčasnosti je spôsobený vládnou koalíciou, predstúpili pred obyvateľov, pred obyvateľmi Slovenskej republiky a povedali im, v akom stave sa nachádzame, pretože ľudia to od nich očakávajú. A nie že sa tu budeme na skrývačky hrať, ako to robí pán premiér, na dobrých zmierovačov, ako to robí predseda parlamentu, a na takých, ja neviem to nazvať, zmierovateľov ako pani prezidentka, ktorá mimochodom ešte potrebuje v tejto situácii konzultácie niekoho iného. Toto ľudia nepotrebujú. Potrebujú mať jasnú víziu a pomenovanie toho, čo sa na Slovensku deje. Takže ešte raz vás chcem všetkých poprosiť, aby ste podporili tento návrh uznesenia, pretože je to jasným signálom, že parlamentná demokracia v čase zlyhania vlády na Slovensku funguje. A ak ani to neurobíte, tak môžeme povedať, že je tu aj chaos na parlamentnej úrovni. Ďakujem za pozornosť.",Juraj Blanár,SMER,8,2021-03-19,305
"Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, určite úvodom musím povedať, že veľmi vítam túto iniciatívu pána poslanca Osuského, ktorý vo svojej úvodnej reči aj dobre postrehol, že bolo tu niekoľko návrhov zmien tej poslednej novely zákona o štátnom občianstve, ktorá bola prijatá pred necelými štyrmi rokmi v tejto snemovni, a to presne 26. mája 2010, ako nejaký antizákon k tomu maďarskému, ktorý bol prijatý v ten deň tiež v maďarskom parlamente. Zaujímavosťou celej tej novely je, že sami predkladatelia ako opoziční poslanci, Robert Fico & Company, sa snažili tento zákon zmeniť. Neprešiel ten ich návrh na opravu vlastného hlúpeho bezcitného zákona, lebo tá oprava bola len čiastočná. Vždy boli nejaké podmienky, ktoré boli podmienkami nesplniteľnými, nerozumnými a hlavne zbytočnými, lebo zákon by naďalej bol protiústavný, zákon by naďalej bol diskriminačný, zákon by naďalej bol nevykonateľný. Preto ten návrh ani nebol schválený. Takisto aj návrhy, ktoré predložili Obyčajní ľudia v minulom volebnom období, lebo tie nedostatky zákona, na ktoré sme poukázali pred ústavným súdom teraz, aj pri tom písomnom podaní, ktoré sme podali v roku 2011, ale aj teraz na verejnom pojednávaní, sa neodstraňujú. Odstráni ich jedine ten spôsob, ako to navrhol pán poslanec Osuský v tomto svojom návrhu, ako sme to navrhovali my v tom zmienenom návrhu, ktorý som predložil s pánom vtedajším poslancom Kubovičom a Somogyim. Už to bolo poukázané, že aký je to nezmyselný zákon. Bol to nejaký antizákon rýchlo na kolene spracovaný, ktorý prejednala Národná rada v jeden deň. Samozrejme porušením všetkých pravidiel rokovacieho poriadku, lebo schôdza, mimoriadna schôdza bola zvolaná v utorok 24. mája 2010, s jedným s bodom programu mimoriadnej schôdze bolo, schôdze bolo aj skrátené legislatívne konanie, ako aj návrh na zmenu zákona o štátnom občianstve. Ale ani návrh na skrátené konanie, ani návrh novely zákona o štátnom občianstve z dvadsiateho štvrtého neexistoval, neexistoval ani z dvadsiateho piateho, kedy sme začali rokovať, vtedy sme prijali uznesenie, že Národná rada vyslovuje znepokojenie, znepokojenie nad iniciatívou maďarskej vlády, lebo ten zákon bol prijatý, návrh zákona bol prijatý vo vláde až dvadsiateho šiesteho. A hneď v ten deň ten návrh zákona prišiel do Národnej rady, kde v skrátenom legislatívnom konaní začali o tom rokovať okolo pol dvanástej alebo o jedenástej. Cez obed prebehli výbory, o pol tretej začalo druhé čítanie a o piatej už zákon bol na svete. Už vtedy sme poukázali na to, že nedá sa takto prchko reagovať na zákon, ktorý ešte sme nevideli, nedá sa prijať zákon, ktorý, ktorého dopad nevieme dopredu. Nemáme vedomosti o tom, že aké konkrétne situácie nastanú a presne ten zákon aj tak dopadol. Ten zákon je v rozpore s ústavou, je nevykonateľný a v rozpore s medzinárodnými zmluvami a samozrejme na to už aj pán poslanec Osuský poukázal. A absolútne minul cieľ. Cieľom bolo, aby sa eliminoval zákon, ktorý prijala Maďarská republika. Viete, koľko občanov je dotknutých s týmto zákonom, ktorí nadobudli občianstvo maďarskej, Maďarska, už bývalej Maďarskej republiky? Štyridsať sedem. Nezmysel, celý. Ale v Čechách k 2. januáru to bolo 701 osôb. K 2. januáru z toho bolo 284 českých, 137 nemeckých, 80 rakúske, 60 britské, až potom je maďarské. Čiže celý zákon je absolútnym nezmyslom, len sme mali pred sebou volebnú kampaň. Mečiar, Slota, Fico potrebovali nejakým ráznym, rázny argument, ktorým išli do volieb, ako sme tým Maďarom ukázali a nedovolím, aby si tuto niečo nárokovali iba, aby mali štátne občianstvo Maďarskej republiky naši občania. Pritom pozabudli na to, že od roku 1993, od nadobudnutia účinnosti zákona o štátnom občianstve do roku 2005 Slovenská republika mala taký istý inštitút, taký istý. V tom zákone sa hovorilo, že osoba, ktorá má štatút zahraničného Slováka, bez splnenia akejkoľvek podmienky mohla nadobudnúť slovenské štátne občianstvo. Stačilo získať štatút zahraničného Slováka. K tomu nebolo nič iné, len prehlásiť, že mám slovenských predkov. Keď o to osoba so štatútom zahraničného Slováka požiadala, o slovenské štátne občianstvo, automaticky to dostala. Čiže my sme dvanásť rokov mali inštitút bez problémov, ktorý v 2010 sme tak ostro kritizovali a kritizovali sme všeobecne nielen to, že niekto nadobudne nejaký, bez nejakej faktickej väzby, toto také bolo, také módne slovo, nadobudne cudzie štátne občianstvo, ale však my sami sme to dovolili a jednak na druhej strane sme kritizovali všeobecne dvojaké alebo trojaké, alebo mnohoraké štátne občianstva. Pritom sme neevidovali vôbec, že koľko našich občanov má cudzie štátne občianstvo. Načo by to aj bolo? Pri prijatí zákona sa argumentovalo aj s tým, že to je bezpečnostné riziko. Najznámejším prípadom straty slovenského štátneho občianstva je 102-ročná pani Ilonka Tamásová. Má 102 rokov. Ona je aké bezpečnostné riziko pre túto Slovenskú republiku? Mimochodom, je vyznamenaná za svoje celoživotné pedagogické dielo, celý život sa venovala deťom na škole. Dostala za to vyznamenanie a pred štyrmi rokmi ešte jeden darček, že keď nadobudla občianstvo cudzieho štátu, tak sme ho my zo svojho štátneho zväzku síce formou zákona, ale proti jej vôli, vyhodili. Prečo je práve treba ísť touto formou novely, nie nejakej čiastkovej, nejakej faktickej väzby, ale spraviť nápravu, aby sme sa dostali naspäť do toho obdobia pred 17. júla 2010. Lebo ten zákon je nevykonateľný. Keď niekto sám od seba dobrovoľne neohlási slovenským štátnym orgánom, že nadobudol cudzie štátne občianstvo, tak naše orgány v živote oficiálnou cestou sa túto informáciu ako nedozvedia, čiže ani sankcia nenastúpi, ani nič nenastúpi. My tu môžeme mať desiatky, stovky občanov, ktorí nadobudli štátne občianstvo cudzieho štátu, ale ich neevidujeme. Síce oni zo zákona stratili štátne občianstvo, ale keď ich neevidujeme ako cudzích štátnych občanov, tak ich stále evidujeme ako slovenských štátnych občanov. A pôjdu voliť? A budú vykonávať svoje všetky občianske práva. A načo je nám potom taký zákon? Trestáme samozrejme tých poctivých, ktorí to nahlásia. A potom je ďalšia vec, ďalšia vykonateľnosť zákona, keď ten občan, ktorý stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky, dobrovoľne neodovzdá svoj občiansky preukaz, tak slovenské štátne orgány nie sú schopné tomuto občanovi tento občiansky preukaz zobrať. Štátne orgány tvrdia, že to je priestupok. Ale v zákone o občianskom preukaze je, že občan, občan, ktorý neodovzdal neplatný občiansky preukaz, sa dopustí priestupku. Ale toto už nie sú občania, toto nie sú občania, to sú občania cudzieho štátu. Občan v ponímaní zákona o štátnom občianstve je občan Slovenskej republiky. Čiže ten cudzinec sa žiadneho priestupku nedopúšťa, lebo zákon hovorí o občanoch Slovenskej republiky. Však on je podľa zákona už cudzinec. A rad radom môžem vymenovať tieto anomálie, ktoré vyvolal ten zákon, tá novela zákona o štátnom občianstve. Ale poďme na úplne racionálne prípady, kde ľudia z rôznych dôvodov musia, alebo sú donútení, prinútení okolnosťami nadobudnúť cudzie štátne občianstvo. Či to je zamestnanie, či to je sobáš, či to je iná okolnosť a poviem konkrétny príklad. S týmto som argumentoval aj pred Ústavným súdom na prvom pojednávaní. Basketbalista Anton Gavel. Bol to kľúčový hráč slovenskej reprezentácie v basketbale. Bol. Je tu pán poslanec Kolesík. Venuje sa basketbalu, vie, kto je pán Anton Gavel. Najlepší náš hráč v reprezentácii. V nemeckom klube, kde hráva, bol donútený, aby si zobral nemecké štátne občianstvo, lebo ten nemecký klub naplnil kvótu, ktorou mu dovolil, dovolila tá dohoda, že koľko cudzích štátnych príslušníkov môže hrať za ten daný nemecký klub. Čiže on nadobudol štátne občianstvo, ale to slovenské nechcel stratiť. Ale tento, táto novela z roku 2010 mu ho zobrala. Čiže bol reprezentantom, už nemôže byť. Je to absolútny nezmysel a hovorím, že ten zákon je bezzubý, lebo keď to niekto neohlási, že nadobudol štátne občianstvo, tak ani Fico, ani Slota, ani Mečiar s tým nič nespravia. Ani naše orgány. Čiže budeme tu evidovať ľudí, ako štátnych občanov, ktorí ale na základe zákona stratili štátne občianstvo. A čo potom taká legitimita volieb? Títo občania, neobčania, keďže majú občiansky preukaz, nikto o tom nevie, že sú cudzími štátnymi príslušníkmi, čiže a tým pádom nie sú slovenskými štátnymi občanmi, pôjdu voliť a v prípade, keď pôjdu voliť hromadne, tak to má absolútny vplyv aj na legitimitu volieb. Ale idem k veci a to je protiústavnosť tej novely a rozpor s medzinárodnými právnymi dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predovšetkým to je Európsky dohovor o štátnom občianstve, občianstve. Naša ústava v čl. 5 hovorí, že o nadobudnutí a strate štátneho občianstva to bude, bude detailnejšie upravovať zákon. Článok 2 hovorí, že nikomu nemožno odňať štátne občianstvo proti jeho vôli. Tak čo spravil zákonodarca, keď vedel, že čo je v čl. 5 ods. 2? Nepoužil pojem odňatie, ale použil pojem strata. Ale aj keď gramaticky, logicky ideme na to, tak zákonodarca nepoužil pojem strata náhodou. Presne sa chcel vyhnúť tomu, aby sa nedostal do zjavného rozporu s čl. 5 ods. 2. Ale v tomto ponímaní, ako to je fakticky, nejde o žiadnu stratu, ale o odňatie, o odňatie proti vôli. Ja to, ako zbytočne to nazvali v 2010 stratou, keď fakticky to je odňatie. Samozrejme vytvorili takú právnu fikciu, že keď niekto chce nadobudnúť dobrovoľne cudzie štátne občianstvo a nastupuje tá fikcia, tak určite sa chce vzdávať toho slovenského. Čiže on to môže stratiť. Ale to nie je tak. Ústava takéto právne fikcie nedovoľuje. My sa musíme striktne držať litery ústavy a takáto fikcia nie je možná. A vonkoncom",Gábor Gál,MOST_HID,6,2014-02-07,1500
"Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážený pán minister zahraničných vecí, keď ste prítomný, takisto, samozrejme, kolegyne a kolegovia, vážená Národná rada, pozorne som si prečítal predloženú, resp. doplnenú správu, najmä časti, ktoré v zmysle uznesenia na novembrovej schôdzi vrátili sa na dopracovanie, osobitne tie časti, ktoré sa týkajú Strednodobej stratégie rozvoja športu, zvlášť financovania športu, komplexnej informácie o stave kauzy súdneho sporu Športka verzus Tipos, ktorej vyriešenie je, žiaľ, stále v nedohľadne, návrhy na komplexný finančný model športu a na sprehľadnenie finančných tokov v oblasti športu a ich krokov k objektivizácii systému financovania športu v Slovenskej republike. Treba povedať, že Ministerstvo školstva Slovenskej republiky doplnilo požadované materiály, a tak vytvorilo podmienky pre hlbšie poznanie prítomného stavu o budúcnosti športu Slovenskej republiky najmä s očakávaním predloženia nového zákona o športe, o ktorom sme boli aj v našom výbore gestorskom informovaní. Ale tak je to, ako je to vede, keď poznanie posúva, niečo nové objavíme, tak, samozrejme, kladieme si ďalšie a ďalšie otázky, pretože aj v tejto oblasti na základe poznatkov, ktoré pripravilo ministerstvo školstva, ďalšie otázky z tohto materiálu pre mňa osobne, ale, myslím si, aj pre poslancov vyplývajú. Samozrejme, rešpektujem ten rôzny uhol pohľadu na riešenie súčasných problémov v športe v Slovenskej republike. Iste by som podporoval výraznejšie inovovaný pohľad, a nie doterajší, ktorý sa snaží bojovať s minulosťou. Ale mnohé navrhované prvky sú stále ukotvené, poviem to v úvodzovkách, ale cítim to tam, „v centralistickom ponímaní organizovania športu v našej republike“. Nebudem sa opakovať, keďže náš pohľad na organizáciu, metodické usmerňovanie a, samozrejme, aj na decentralizáciu a financovanie športu som už vyslovil v novembrovej rozprave minulého roku. Naďalej však v správe dominuje len pohľad a úlohy ministerstva školstva na šport. Všetka česť, ministerstvo školstva sa zhostilo svojej úlohy. A je to, samozrejme, v silnom duchu teda, nazvem to, istom športového rezortizmu, ako by sa nechceli vidieť interferencie športu a iných sektorov spoločnosti. Ale to už nie je vina ministerstva školstva, to je vina už ďalších ministerstiev, ktoré v tejto oblasti by mali v podstate zapracovať a urobiť isté úlohy, ktoré spoločnosť v oblasti športu od týchto ministerstiev očakáva. Či je to kultúra, či je to cestovný ruch, či je to priemysel, zdravotníctvo, zamestnanosť a iné veci, tie vlastne v značnej miere sú previazané medzi istými športovými aktivitami v Slovenskej republike. Pripomínam, ak šport nebude agendou celej vlády, teda aj ďalších rezortov, regionálnych a mestských a obecných samospráv, ktoré už teraz naberajú, poviem to rovno, už nový dych v tejto oblasti, zlepšenie súčasného stavu nenastane len prijatím nového zákona o športe či vytvorením, samozrejme, pozitívne hodnoteného Národného športového centra či krajských, či regionálnych športových centier. V správe, samozrejme, ctené dámy, vážení páni, chýba v doplnených materiáloch ekonomické vyhodnotenie športu s dopadom na, teraz to poviem, je tu aj prítomný pán minister zdravotníctva, prevenciu v zdravotníckej oblasti, prevenciu proti nespoločenským javom (drogy), prepojenie na cestovný ruch, ktorý som už spomínal, na zamestnanosť, športový obchod, priemysel zábavy, konkrétne aj vo vzťahu, čo mi tam veľmi chýba, ale tu musí zapracovať predovšetkým verejnoprávna televízia, k verejnoprávnej televízii, Slovenskej televízii, najmä jej druhému programu, aby viacej vychovávala a vplývala na myslenie našich občanov, čo sa týka športových aktivít a športových problémov našej spoločnosti. Väčšiu pozornosť by si zaslúžili vzťahy štátnych orgánov a občianskych združení, nový zákon o športe a najmä ekonomika aj manažment športu, i keď hovorím a podčiarkujem to, že to, že sa na ministerstve veľmi vážne v poslednom roku pripravuje nový návrh zákona o športe, je veľmi pozitívne. A, myslím si, že od tohto zákona, od jeho prijatia budeme môcť ďalej postupovať v oblasti športových a telovýchovných aktivít Slovenskej republiky. Čo sa týka vzťahov štátnych orgánov a občianskych združení. Vzťahy štátnych orgánov, najmä ministerstva školstva a občianskych združení sa mi nezdajú tie najlepšie. Nepovedal by som, že sú až také zlé, ale videl by som v nich rád v podstate trošku viacej obojstranných aktivít vo vzťahu k sebe navzájom, viacej vzájomného sa vnímania ako hľadania toho negatívneho na jednej a na druhej strane. Nemôžu sa však vyvíjať na základe osobných antipatií, animozít medzi vedúcimi pracovníkmi, či už zo strany Sekcie pre šport na ministerstve školstva, alebo funkcionármi, ktorí boli zvolení v rámci občianskych združení. Viete veľmi dobre, že túto problematiku dostatočne ovládam, lebo som sa zúčastnil niekoľkých zasadnutí, valných zhromaždení aj Slovenského zväzu telesnej kultúry aj ďalších podujatí. A, samozrejme, zdá sa mi tam, ako keby boli naozaj problémové tie rôzne animozity, ktoré tuná vznikajú, tá neexistencia dialógu, a to aj na jednej, aj na druhej strane, nikoho nevyzdvihujem, u nikoho nič nepopieram, ktorý je veľmi dôležitý pre skvalitnenie tých komunikatívnych možností a zlepšenie činnosti v tejto oblasti. Nie vždy sa dodržiava zákon o združovaní občanov, a to v tom, že štátne orgány môžu vstupovať do vzťahov s občianskymi združeniami len v zmysle zákona, nie nad rámec zákona, niekedy doslovne direktívne. To sa objavilo predovšetkým v priebehu minulého roka. Našťastie zo strany Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sa k tomu prijalo isté opatrenie. A myslím si, že rezort ministerstva vnútra v tom nesklamal a nedovolil tieto zásahy. A rešpektoval teda skutočne občianske združenia a ich evidenciu v zmysle toho, ako hovorí nielen zákon, ale aj naše predpisy. Prežívajú tu, samozrejme, stále silné prvky u niektorých funkcionárov centralizmu bez rešpektovania zásadných spoločenských zmien v našom štáte. Stále som presvedčený o tom, že slovenský šport nevyhnutne potrebuje silnú strešnú organizáciu, a nazvem to, európskeho typu, ktorá musí, samozrejme, nie vznikať z vrchu, ale, samozrejme, odspodu, čo považujem za správny prístup, v ktorej naplno sa uplatnia samosprávne prvky, a nie akúsi vábnu a manipulovateľnú Komoru športu zriadenú zákonom cez jej tvorcov či predstaviteľov tzv. tretieho sektora, ktorí nevymyslia nič nového, len ako dostať finančné zdroje na doterajšiu činnosť len pre seba. V demokratických krajinách nie je obvyklé, aby regionálne články športu vytvárali štátne orgány a priamo ich financovali. To je, samozrejme, otázka do diskusie, keď budeme hovoriť aj o zákone. Oceňujem, že vznikli, a to som podčiarkol, krajské a oblastné športové centrá s volenými orgánmi, ale nechápem, že stoja mimo existujúcich športových organizácií. Tá komunikácia, žiaľ, nie je najlepšia. Pri ich vytváraní Ministerstvo školstva Slovenskej republiky nepochopiteľne uprednostňovalo vyššie územné celky pred centrálnymi športovými organizáciami, pre ktoré majú pracovať. Takýto systém nemôže, samozrejme, vytvárať stabilitu. Ale tu sa očakáva naozaj dialóg, vzájomné vysvetľovanie, a nie vzájomná tá existujúca animozita medzi niektorými predstaviteľmi či už štátu alebo organizácií športu. Pre šport je dôležité, aby boli vybudované životaschopné štruktúry, v ktorých štát vytvorí podmienky umožňujúce prevziať zodpovednosť za jeho rozvoj. Šport je dynamicky sa rozvíjajúcim odvetvím, čo kladie vysoké nároky aj na tie športové štruktúry, ktoré ho usmerňujú, metodicky usmerňujú. A, samozrejme, má to veľké veľmi významné impulzy aj do kvality práce, povedzme, v Sekcii športu, ktorá funguje pri ministerstve školstva. Mám stále pocit, že súčasné športové organizácie sa nedostatočne prispôsobujú meniacim sa podmienkam a nechávajú sa unášať tým, čo každodenný život prináša. Často sa pracuje tým systémom ad hoc. Teda hovorím o rôznych športových organizáciách, ktoré vlastne nemôžu potom, samozrejme, priniesť ten výsledok, o ktorý sa snažíme. Oslabuje sa úloha občianskych združení v športe na centrálnej, regionálnej i miestnej úrovni, samozrejme, v niektorých oblastiach. Štát by mal zaujať stanovisko, akým spôsobom bude vykonávať svoje úlohy, tento vzťah či bude liberálny alebo bude intervenčný alebo, nazvem to, kombinovaný. Bez vyriešenia tohto vzťahu sa nedá pripraviť ani dobrý zákon o športe. História ukazuje, že v slovenských podmienkach všetky zásahy štátu do športu boli neúspešné, priniesli oslabenie aktivity dobrovoľných pracovníkov a po čase ustúpili iným riešeniam. Naozaj by som poprosil vás a, pán minister, vás osobne, vážiť si tých ľudí, ktorí robia v oblasti športu, lebo máme čoraz menej takých aktívnych, ktorí to často robia, tá staršia generácia, ale, samozrejme, aj mladá generácia sa objavuje, ktorí to robia bez nároku často na finančné prostriedky, lebo ich to baví aj vo vzťahu k školám, aj vo vzťahu k tej mladej generácii, ale, samozrejme, aj v tom regionálnom či komunálnom športe. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, šport je stále vnímaný súčasnými športovými funkcionármi po stránke ekonomickej výhradne ako predmet spotreby, subjekt dotačnej politiky a financovanie sa zužuje len na rezort školstva. Stále chýba, a preto sa v budúcnosti bude potrebné na danú vec sústrediť. Analýzu dopadu, a to je dôležité a to som ani nemohol požadovať od pána ministra, resp. od rezortu ministerstva školstva, transformačných zmien, ktoré súčasná vláda postupne aplikuje konkrétne na šport a na jeho rozvoj, musíme, samozrejme, v priebehu zhruba dvoch rokov takisto urobiť, aby nám vytvorila pohľad, akým spôsobom sa, povedzme, môžeme pohybovať a ktorým spôsobom treba tie veci nasmerovať. Daňová reforma, reforma verejnej správy, decentralizácia, zdravotnícka reforma, sociálna reforma a podobne vymedzujú, žiaľ, ja to tak niekedy cítim, čoraz menší manévrovací priestor pre kvalitnú reformu športu Slovenskej republiky. Môžeme sa v tejto oblasti zhodnúť alebo nezhodnúť, ale myslím si, že často tieto zákony ako keby neakceptovali, že tu máme šport na Slovensku a že by sme mali v tejto oblasti vytvoriť isté podporné mechanizmy preto, aby sa ten šport hlavne v tých regiónoch, v obciach, v mestách, ale, samozrejme, aj na tej",Dušan Čaplovič,SMER,3,2005-02-08,1500
"Budem rýchly alebo skúsim byť. Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, ďakujem pekne za otázku. Záväzok životného prostredia bol z dôvodu vystúpenia Veľkej Británie z Európskej únie identifikovaný ako hlavná prioritná téma zmena klímy. Najmenej prijateľnou alternatívou by bol tvrdý brexit, kedy by bolo potrebné prepočítanie celého klimatického cieľa a záväzkov Európskej únie pre zvyšných 27 členských štátov, pretože Veľká Británia má v rámci navrhovaných legislatív výrazný vplyv na splnenie redukčného cieľa. Vzhľadom na ambície Európskej únie byť svetovým lídrom v klimatickej politike aj vo formáte EÚ 27, Slovensko odporúča udržať ambicióznosť európskych cieľov, avšak metódami a postupmi, ktoré nepovedú k zvýšeniu klimatických cieľov Slovenska bez možnosti mobilizácie a dodatočných nástrojov a finančných prostriedkov na ich dosiahnutie. Najoptimálnejšie by teda bolo, aby Veľká Británia po brexite zostala súčasťou európskych klimatických cieľov a záväzkov. Dovolím si upozorniť aj na konkrétny dopad vystúpenia Veľkej Británie z Európskej únie, ktorým je výpadok príjmov z Európskej únie. Z dôvodu vystúpenia Veľkej Británie z Európskej únie a potreby financovania nových priorít Európska komisia navrhuje vo viacročnom finančnom rámci ´21 až ´27 nové príjmy od členských štátov formou ekologickej dane ako zdroja rozpočtu Európskej únie. Rozpočet by mal byť navýšený o 20 % výnosu európskej schémy obchodovania s emisnými kvótami, ETS-ky, v každej členskej krajine a z novej dane z nerecyklovaných plastových obalov vo výške 80 centov za kilogram. Inštitút environmentálnej politiky na ministerstve odhaduje, že obe položky by v roku 2021 pre Slovensko predstavovali približne 88 mil. eur. Príjem z výnosu z aukcií kvót v rámci európskej schémy obchodovania s emisnými kvótami však nemá podporu ani našu, to znamená, ani Slovenska, ani ostatných členských štátov. To znamená, nechcú brať odtiaľ peniaze do spoločnej kasy. Zavedenie novej dane z nerecyklovaných plastových obalov je pre Slovensko akceptovateľné. Jej zavedenie by síce nemohlo mať pozitívny vplyv na životné prostredie priamo, no jej uplatnenie môže nepriamo viesť k ďalším snahám členských štátov o vyššiu recykláciu plastových obalov. Vo všeobecnosti môžme konštatovať, že z hľadiska environmentálnej politiky a politiky zmeny klímy nepredpokladáme dopady brexitu v rozsahu, ktorý by vyžadoval aj prijatie konkrétnych nejakých opatrení na tejto úrovni... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)",László Sólymos,MOST_HID,7,2018-12-06,349
"Ďakujem pekne za slovo. Pán podpredseda Národnej rady, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vám zaželal príjemné odpoludnie. Predkladaná právna úprava vytvára legislatívne podmienky na rozvoj sociálnych služieb, na podporu rodiny s nezaopatrenými deťmi do troch rokov veku v záujme zosúlaďovania jej rodinného života a pracovného života, čím napĺňa záväzok z programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2016 – ´20. Prijatím tejto právnej úpravy sa tiež umožní realizovať spoločenskú potrebu rozvoja zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku v rámci zosúlaďovania rodinného života a pracovného života, a to s využitím finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie. V rokoch 2017 – ´20 sa zo štrukturálnych fondov predpokladá vybudovanie 90 zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa s kapacitou 1 800 miest a s alokovaným objemom finančných prostriedkov na túto investičnú výstavbu viac ako 40 miliónov eur. V záujme ochrany dieťaťa navrhovaná právna úprava znamená, že fyzická alebo právnická osoba, ktorá bude mať záujem ako zárobkovú činnosť poskytovať starostlivosť o dieťa do troch rokov veku s rozsahom podľa zákona v rámci podpory zosúlaďovania rodinného života alebo pracovného života, bude môcť túto starostlivosť o dieťa poskytovať len v špeciálne regulovanom právnom prostredí. Zabezpečenie starostlivosti o dieťa do troch rokov veku v čase vykonávania zárobkovej činnosti rodiča môže byť realizované v domácnosti rodiča, v rodinnom prostredí opatrovateľa detí, v priestoroch zamestnávateľa rodiča alebo v zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa. Predkladaná právna úprava ustanovuje vznik oprávnenia poskytovať službu na podporu zosúlaďovania rodinného života a pracovného života len na základe zápisu do registra poskytovateľov sociálnych služieb na príslušnom vyššom územnom celku, a to po preukázaní priestorových, personálnych, materiálnych, hygienických a finančných podmienok na poskytovanie tejto sociálnej služby. Zákonná právna úprava reguluje kvalifikačné predpoklady, personálne štandardy, ustanovuje vecný rozsah poskytovaných odborných činností, obslužných činností a ďalšie činnosti v rámci poskytovanej sociálnej služby a spôsob jej vykonávania, a to v súvislosti so zabezpečením kvality poskytovanej starostlivosti a dohľadu nad jej poskytovaním zo strany príslušných orgánov. Predkladaná právna úprava ustanovuje aj zmeny a doplnenia vykonané v záujme odstránenia problémov interpretačnej a aplikačnej praxe, pokiaľ ide o zabezpečenie účelovosti a efektívnosti spolufinancovania sociálnej služby vo vybraných zariadeniach sociálnych služieb zo štátneho rozpočtu prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. V tomto smere ide najmä o novoustanovenú povinnosť pre poskytovateľov sociálnych služieb v dennom stacionári dodržiavať minimálny personálny štandard podľa príslušnej prílohy k zákonu o sociálnych službách, precizovanie právnej úpravy neobsadeného miesta v zariadení na účely zúčtovania a vrátenia finančných prostriedkov a doplnenie právnej úpravy o vymedzenie prevádzkového času ambulantnej sociálnej služby vo vybraných zariadeniach sociálnych služieb a týždennej pobytovej sociálnej služby. Ďakujem pekne. Pán podpredseda Národnej rady, skončil som.",Ján Richter,SMER,7,2016-10-14,441
"Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003. Predložený návrh zákona upravuje problematiku systému rýchlej výmeny informácií, oblasť vývozu a dovozu potravín, požiadavky na bezpečnosť potravín, problematiku vysledovateľnosti potravín, ktorou sa sleduje čo najrýchlejšie zistenie výrobkov ohrozujúcich zdravie spotrebiteľov a problematiku označovania pôvodu, zemepisného označovania a špecifického charakteru poľnohospodárskych výrobkov a potravín. Pri príprave predkladaného vládneho návrhu zákona sa vychádzalo z nariadenia č. 178/2002 Európskeho parlamentu a nariadenia rady č. 2081/1992, čím sa dosiahla v upravených oblastiach zhoda s Európskou úniou... (Ruch v sále.)",Zsolt Simon,SMK,3,2003-09-10,133
"narušíme filozofiu delenia nerastov na vyhradené a nevyhradené. Každý surovinový typ má totiž rôzne, veľmi pestré možnosti využitia. Ak by sme v tomto duchu napríklad medzi vyhradené nerasty zaradili len magnezit vhodný na výrobu tehliarenského slinku alebo mastenec vhodný na výrobu elektrokeramických výrobkov, či kaolín na výrobu porcelánu, obmedzili by sme nielen ich možnosti využitia, ale spôsobili by sme aj zmätok pri zaraďovaní nerastov, ktoré majú širšie využitie medzi vyhradené a nevyhradené. Nemenej dôležitým a podľa môjho názoru rozhodujúcim poznatkom je fakt, že pre bituminózne horniny vhodné na energetické využitie nemáme kondície, nemáme teda ukazovatele a neviem, kto bude rozhodovať o tom, ktoré bituminózne bridlice sú a ktoré nie sú vhodné na využitie v energetike. Tu si dovolím trošku odbočiť, o tejto navrhovanej zmene som diskutoval s bývalými kolegami geológmi a baníkmi a môžem povedať, že som nenašiel pochopenie pre to, aby súhlasili s touto navrhovanou zmenou. Nakoniec, pán minister, môžem povedať, že mňa osobne veľmi mrzí, že nie je tu uplatnené stanovisko odborníkov, ale uplatňuje sa tu jednoúčelová požiadavka človeka, inžiniera architekta, ktorý nemá jasno ani v pojme, v takom základnom pojme, ako sú silikátové suroviny. Ak by ste chceli počuť meno, to vám poviem potom. Po druhé. V bode 6 vládneho návrhu zákona, § 14 ods. 3, odporúčam nový návrh dotýkajúci sa výpočtov zásob vypustiť a ponechať pôvodné znenie. Odôvodnenie: Organizácie, ktoré budú robiť ložiskový geologický prieskum, takisto aj organizácie, ktoré budú ťažiť ložiská nerastných surovín, nebudú mať dostatok odborných ani personálnych možností na vypracovanie kvalitných výpočtov zásob. Po tretie. Zmeny treba urobiť aj v odsekoch 4, 5, 6 a 7 tohto paragrafu, je to § 14, kde sa hovorí ešte stále o Česko-slovenskej socialistickej republike, štátnej expertíze vykonávanej Komisiou pre klasifikáciu zásob ložísk nerastných surovín, ktorá je odborným orgánom vlády Česko-slovenskej socialistickej republiky. Poznamenávam, že návrhy na zmeny v týchto odsekoch, prípadne na ich vypustenie som v predloženom texte návrhu novely zákona nikde nenašiel. Po štvrté. § 32a označený ako Úhrady, ods. 2 je podľa môjho názoru nejasný. Citujem: """"""""Organizácia, ktorá má určený dobývací priestor, platí úhradu za nerasty vydobyté z výhradného ložiska, pre ktoré bol dobývací priestor určený."""""""" Potiaľto by to bolo v poriadku. Ďalej sa však píše: """"""""Sadzba úhrady je najviac 10 % z trhovej ceny výrobkov zhotovených z vydobytých nerastov."""""""" Tu môže nastať prinajmenšom problém, pretože ťažobné organizácie často predávajú surovinu ako takú, a nie výrobky. Uvediem príklady: Ťažobná organizácia predáva surovú ropu, a nie naftu alebo benzín. Podobne je to aj s vyťaženým plynom či uhlím, ale aj s predajom železnej rudy bez úpravy, takisto aj medenej rudy, rudy zlata, magnezitu, vápenca, sadrovca, soli, kaolinitu či iných surovín. Aby nedošlo k rôznemu výkladu pojmov, zrejme by bolo vhodné ods. 2 § 32 preformulovať. Úhrady za dobývací priestor sa platia obci a štátu. Ale úhrady za uskladňovanie plynov alebo kvapalín v prírodných horninových štruktúrach a podzemných priestoroch, takisto aj úhrady za vyťažené nerasty sú príjmom štátneho rozpočtu. Je to v ods. 6 § 32a. Najväčšie dosahy z ťažby nerastných surovín sú však na obce. Jedinou výhodou je azda len možnosť vytvorenia vhodných pracovných príležitostí, ale nevýhod je omnoho viac. Výrazne sa poškodzuje najmä životné prostredie, vytvárajú sa odvaly na povrchu, zvyšuje sa prašnosť a hlučnosť, poškodzujú sa povrchové toky, poškodzujú sa lesy a poľnohospodárska pôda, často dochádza k poškodeniu alebo až k stratám podzemných vôd, vplyvom poddolovania prichádza k terénnym deformáciám. Takýchto prejavov je v centrách baníctva na Gemeri, Spiši, v okolí Banskej Bystrice a Banskej Štiavnice, na Hornej Nitre, ale napríklad aj v Modrokamenskej uhoľnej panve a na Záhorí dosť. Preto navrhujem, aby tieto negatívne prejavy, ktoré musia znášať v prvom rade a najviac občania obcí a miest, boli kompenzované aj určitým podielom z uvádzaných poplatkov. Dá sa to vyriešiť jednoducho. A to je môj návrh. Do ods. 5 § 32a za číslicu 1 doplniť čísla 2 a 3, vypustiť ods. 6 a ostatné odseky prečíslovať. Ja som presvedčený o tom, že štátny rozpočet ani veľmi nepocíti 50-percentný podiel, ktorý by sa vyplácal obciam. Naopak, obce budú vedieť riešiť problémy, ktoré u nich vznikli napríklad stratou vody, ale napríklad aj poškodením a zničením podzemných vôd, ako to bolo a je na Záhorí v okolí Gajár. Po piate. V § 40 v ods. d) doplniť bod nasledujúceho znenia: """"""""Na vody vytekajúce zo zlikvidovaných banských diel a z opustených lomov sa v plnom rozsahu vzťahujú predpisy zákona o vodách (zákon číslo 138/1973 Zb.) a zákona o životnom prostredí (zákon číslo 17/1994 Z. z.)."""""""" Bod 25, ktorým sa k § 43 navrhuje doplniť odsek 6, navrhujem vypustiť. Odôvodnenie: Najskôr treba vyriešiť otázky vlastníctva pôdy nad ložiskami nevyhradených nerastov, ktoré sa podľa predpisov platných do 31. 12. 1991 považovali za výhradné ložiská, ale od nadobudnutia účinnosti tejto novely budú ložiskami nevyhradených nerastov. Ďalšie problémy, ktoré bude treba najskôr vyriešiť, sú tieto: Či bude odovzdávanie ložísk odplatné alebo neodplatné, či sa bude požadovať náhrada za vynaložené náklady pri prieskume a ťažbe a kto bude spravovať ložiská nevyhradených nerastov, ktoré sa nachádzajú pod pôdou patriacou štátu. To je všetko. Ďakujem za pozornosť.",Jozef Zlocha,HZDS,2,2000-10-30,833
"Vážený pán predseda Národnej rady, vážení podpredsedovia, vážení poslanci, dámy a páni, dnes prerokúvame návrh Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k opakovaným nacionalistickým výrokom Viktora Orbána, predsedu FIDESZ-u, a ďalších politických predstaviteľov počas volebnej kampane do Európskeho parlamentu, ktoré smerujú k etnickej separácii, popieraniu suverenity susedských krajín, ale aj k spochybňovaniu územnej celistvosti Slovenskej republiky a podnecovaniu nestability v strednej Európe. Viktor Orbán vyhlásil, že europoslanci maďarskej národnosti majú v Európskom parlamente reprezentovať Maďarov z Karpatskej kotliny. Ide o absurdné vyjadrenie predstaviteľa susedného štátu, ktorý má dokonca šancu stať sa budúcim maďarským premiérom, ktorým sa pokúša zasiahnuť aj do suverenity a územnej celistvosti Slovenskej republiky. Je to neprijateľné. Neprekvapuje ma však, že sa od tohto závažného vyjadrenia nedištancovala SMK. Potvrdzuje tým cieľ svojich aktivít, o ktorých hovorí Slovenská národná strana a ich predstavitelia už minimálne 15 rokov. Absurdná existencia Fóra Karpatskej kotliny, ku ktorému prijala uznesenie aj Národná rada Slovenskej republiky. Nič sa však nezmenilo, Fórum pokojne pôsobí ďalej v rámci štruktúr maďarského parlamentu a členmi Fóra sú naďalej aj poslanci maďarskej národnosti z okolitých štátov, Slovenska nevynímajúc. Budapešť si vytvorila koordinačnú štruktúru, ktorá združuje politikov z rôznych krajín s cieľom získať čo najväčší politický vplyv v Európe. Slovenská národná strana pred niekoľkými mesiacmi avizovala, že pri eurovoľbách bude toto Fórum koordinovať volebné kampane v okolitých štátoch, aby sa do Európskeho parlamentu dostalo čo najviac poslancov a tam ich budú koordinovať znova. Nedávne výroky Viktora Orbána, o ktorých dnes diskutujeme, to jednoznačne potvrdzujú. Som presvedčený, že všetky tieto provokácie našich južných susedov sú súčasťou širšej stratégie, ktorú vyjadril predseda FIDESZ-u Orbán, keď nedávno hovoril o maďarských autonómiách susedných štátov a uviedol, že cieľom je vytvoriť z autonomistických oblastí reťaz, ktorá by sa pripútala k Maďarsku.  Stojíme pred bránami volieb do Európskeho parlamentu a všetky témy, ktoré sme dnes otvorili, sú nanajvýš aktuálne a vyžadujú si razantné riešenie. Sme suverénny, úspešný štát a toto jasné posolstvo musia sebavedome prezentovať v Európskom parlamente aj poslanci za Slovenskú republiku. Nadstavbou práce europoslancov za SNS bude jasná komunikácia národno-štátnych záujmov Slovenskej republiky s akcentom na postavenie silných národných štátov v Európe. Takisto sa musíme pripraviť na situáciu, že v Európskej únii nastanú historické traumy. Problémom sú a budú pre nás najmä vzťahy a súčinnosť istých organizácií a politických subjektov Maďarov žijúcich mimo územia Maďarskej republiky v priestore celej Karpatskej kotliny a na Balkáne, pritom činnosť týchto štruktúr je priamo ovplyvňovaná vládou maďarskej republiky. V tomto kontexte je dôležité sledovať názory a činnosť predstaviteľov jednotlivých menšín a budapeštianskej vlády v otázke postavenia Maďarov žijúcich za hranicami Maďarska po vstupe Slovenskej republiky a Maďarskej republiky do Európskej únie. Očakávam, že maďarská vláda a predstavitelia jednotlivých menšín otvoria na pôde Európskeho parlamentu otázky súvisiace s nárokmi na kolektívne práva menšín a územnú autonómiu. Naši zástupcovia teda budú musieť na základe priamych skúseností Slovenska s takýmito aktivitami razantne a jednoznačne reagovať. Základné trendy maďarskej politiky sa dlhodobo menia iba v detailoch. Pre vlády Maďarskej republiky je charakteristické využívanie rozhodujúcich zmien. Patrí k nim proces globalizácie, členstvo v NATO a v Európskej únii. Všetky maďarské vlády sa budú vždy usilovať a maximálne ťažiť z relatívnej politickej stability v najbližšom geopolitickom priestore, kde žije maďarská menšina. Nepôjde iba o hospodárske záujmy. Ich hlavnou prioritou bude presadzovanie maďarských národným záujmov.  Dámy a páni, Slovenská národná strana dlhodobo registruje, poukazuje a upozorňuje na komplexnú maďarskú strategickú ofenzívu voči Slovensku, ktorá sa neprejavuje len v ekonomickej oblasti, ale najmä v politike, školstve, kultúre a všestrannom vplyve na občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti. Priamym a účinným nástrojom presadzovania spomenutých záujmov sú cielené kontakty a spolupráca so subjektmi maďarskej menšiny a jej spoločenskými, resp. účelovými organizáciami. S aktivitami maďarskej iredenty a ich cielených postupov sa spájajú značné riziká pre Slovenskú republiku. Naša súčasná vláda i parlament registrujú tieto riziká a musia ich vnímať ako politicky relevantné. Bývalá vláda Slovenskej republiky predkladala našim občanom lákavo stráviteľnú ideu, že je všetko v poriadku, vstúpili sme do NATO a Európskej únie a že len to sú naše priority. Nie je to pravda. Prijatím Slovenskej republiky do NATO a Európskej únie sa predsa nemôže končiť zahraničná politika Slovenska. Aktuálna je preto aj otázka, čo bude v budúcnosti, pod akú zahraničnopolitickú víziu sa v budúcnosti podpíšu relevantné politické subjekty v Slovenskej republike a súčasná vládna koalícia. Budú mať politickú vôľu a odvahu hľadať a presadzovať strategické priority v Európskej únii v prospech občanov Slovenska? Dokážeme uchrániť Slovenskú republiku od vonkajších zásahov krajiny, ktorá neuznáva Trianon? To sú otázky, na ktoré očakávame jasné postoje.  Maďarský nacionalizmus a extrémizmus totiž nie je len problémom Slovenska, je problémom celého nášho regiónu. Maďari provokujú všetky okolité štáty – Rumunsko, Chorvátsko, Srbsko či Ukrajinu. Som presvedčený, že dnes sa z Budapešti znovu na všetky strany šíri národnostná neznášanlivosť spojená s víziou obnovy veľkého Maďarska a je potrebné, aby sme v spolupráci krajín dotknutých takouto hazardnou politikou hľadali cesty k ochrane pokoja, mieru a pred neznášanlivým susedom, ktorý sa nedokáže zmestiť do svojich medzinárodne uznaných hraníc. Maďarské gardy, Národná stráž a ďalšie extrémistické, militantné organizácie v Maďarsku nevznikli z dôvodu, aby organizovali humanitárne podujatia a detské letné tábory. Ich demonštratívne pochody, prísahy a reminiscencie pri pomníkoch majú svoj scenár, cieľ a sponzora. Majú prioritnú úlohu, a to resuscitovať veľkomaďarstvo v povedomí občanov maďarskej národnosti v strednej Európe, ktorí síce vedia, akú majú národnosť, ale ich zatiaľ viac interesujú iné, elementárnejšie ľudské činnosti. Z pôsobenia týchto polovojenských organizácií evidentne cítiť sebavedomie, silu a istotu, ktoré pramenia z tichého súhlasu štátnej moci v Maďarsku. Štátna moc v Maďarsku nechce registrovať, že Maďarské gardy, Národná stráž a ďalšie militantné organizácie evidentne vykazujú znaky obdobných organizácií, ktoré pôsobili v minulom storočí v českom pohraničí. Ich podpora v maďarskej verejnosti začína byť hrozivá, čo je veľmi zlý signál pred parlamentnými voľbami v Maďarsku v roku 2010. Tieto signály by mali vziať na vedomie všetky susedské štáty Maďarskej republiky, ale aj kompetentné orgány Európskej únie a NATO. Som presvedčený, že Európa, rovnako ako my Slováci, si už neželá ďalšie Kosovo. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)",Rudolf Pučík,SNS,4,2009-06-03,993
"Áno. Vážená Národná rada, návrh na uznesenie. Národná rada Slovenskej republiky odporúča predsedníčke vlády Slovenskej republiky pre Európsku integráciu iniciovať rokovanie zástupcov vlády Slovenskej republiky zodpovedných za konkurencieschopnosť poľnohospodárstva a potravinárstva na Slovensku s predstaviteľmi Združenia poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností v zmysle ich požiadaviek. Termín do 10 dní od schválenia uznesenia.",Árpád Duka-Zólyomi,SMK,2,2002-02-15,52
"Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa, vy ste spomenula v tom, v tej úvodnej reči, okrem iného, teda že Slovensko podporuje ľudské práva, najmä teda ohrozenie skupín. Veľmi s tým nesúhlasím, pretože okrem iného aj tento štát, nielen spoločnosť, ale aj tento štát dlhodobo vytvára atmosféru netolerancie voči ohrozeným skupinám, napríklad sexuálnym menšinám, pod nejakou hlavičkou nejakých kresťanských tradícií, tzv. kresťanských tradícií, nakoniec aj vami predkladaný zákon tejto schôdze, o rodných číslach je toho úplne jasným príkladom. A ak teda na takéto konanie poukážu europoslanci v Európskej únii, v Europarlamente, považujem to len za správne, pretože majú odstup. Problém Slovenska je, že teda dlhodobo tento parlament napríklad vystupuje proti modernite, modernému rozmýšľaniu a ak teda nie je schopný slovenský parlament nejakej sebareflexie, pokladám za úplne správne, ak na niečo také upozornia europoslanci.",Tomáš Lehotský,ZA_LUDI,8,2023-03-23,131
"Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Ja by som len chcela pozvať členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu na spoločné zasadnutie výboru, ktoré sa bude konať zajtra o 12.00 hodine v miestnosti č. 30a. Ďakujem pekne.",Monika Flašíková-Beňová,SMER,3,2003-09-17,38
"Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, milé kolegynky, milí kolegovia, predkladám vám spoločne s ďalšími poslancami Národnej rady Slovenskej republiky návrh novely zákona k hazardným hrám. Budeme hovoriť viac technicky o tom, že kde sme a ako to funguje v tých jednotlivých samosprávach. Cieľom tohto návrhu je vypustenie podmienky petície, ktorá je spojená s tým, aby samospráva mohla zakázať hazard na svojom území. Ten súčasný stav je nasledujúci a to, že na prijatie všeobecne záväzného nariadenia, ktorým samospráva zakáže hazard na svojom území, musí predchádzať petícia občanov, ktorí sa sťažujú na narúšanie verejného poriadku, ktoré je v súvislosti s hraním hazardných hier. V prípade Bratislavy a Košíc je nutné, aby sa pod takúto petíciu podpísalo minimálne 15 % voličov, ktorí majú trvalý pobyt v danom meste. Pri ostatných mestách alebo obciach je to dokonca až 30 % oprávnených voličov v danom území. To znamená, že naozaj to číslo je veľmi vysoké. Zároveň treba povedať, že takýto postup, takéto petície, nie je štandardom ani v Európskej únii a v praxi je tam niekoľko problémov, ktoré so sebou nesie takáto petícia. Pamätáme si alebo teda vieme, že naozaj v praxi máme, máme s týmto problém. Máme tu niekoľko súdnych sporov. Pamätáme si Bratislavu. To znamená, že máme tu teda problém, ktorý bol v Bratislave. Zároveň aj u nás v Nitre je v podstate toto všeobecne záväzné nariadenie napadnuté a bude, bude pojednávané na súde. Je tu naozaj veľmi problematické vybavenie tejto petície a potom teda prijatie tohto nariadenia v zastupiteľstvách samospráv. A my si myslíme, že poslanci v mestských a obecných zastupiteľstvách majú dostatočne silný mandát, aby dokázali rozhodovať o zákaze alebo regulácii hazardu na svojom území aj bez toho, aby musela tomu predchádzať petícia. To znamená, že navrhujeme túto petíciu odtiaľ vypustiť. Čo by to znamenalo v praxi? Veľmi jednoducho. Mestské či obecné zastupiteľstvo by sa uznieslo na zákaze hazardu na základe všeobecného záväzného nariadenia, tak ako to robí bežne v iných prípadoch. Museli by sa uzniesť minimálne v trojpätinovej väčšine a následne by bolo takéto nariadenie po podpise starostu alebo primátora po štrnástich dňoch v platnosti. Neznamenalo by to, že ten hazard skončí a tie prevádzky a tie kasína a tvrdý hazard skončí v podstate v jeden, v tom dni. Znamenalo by to, že by dobiehali licencie a nové licencie by sa nevydávali. To znamená, že jednotlivé prevádzky by mohli fungovať možno aj dva až päť rokov v závislosti od toho, že kedy im bola práve vydaná licencia. To znamená, že je tam aj dostatočne dlhý čas, aby sa samosprávy možno popasovali s výpadkom, s výpadkom v rozpočte. Čo sa týka vplyvov, táto novela nebude mať priamy vplyv na rozpočet Slovenskej republiky. Bude to mať vplyv až po tom, čo si to v jednotlivých samosprávach, si to v zastupiteľstve odhlasujú. Zároveň to bude mať vplyv, ale hlavne pozitívny, na sociálnu oblasť, na bezpečnosť, na vizuál toho mesta. A my si myslíme, že naozaj, že táto petícia je nepotrebná, a preto navrhujeme túto podmienku odtiaľ vylúčiť. Toľko za mňa na úvod. Ďakujem.",Marek Hattas,ZA_LUDI,8,2020-07-10,506
"K pánovi poslancovi Miklošovi. Samozrejme, ja súhlasím, my vieme, že sa o tom hovorilo, ale nebolo oficiálne nič predložené. Súhlasím s tým aj, že treba rokovať. Ale práve vyzývame k diplomacii všetkých zainteresovaných vrátane vlády, poslancov, ktorí chodia do európskych inštitúcií a robia tam. A zato, že sme malá krajina, prečo nemôžeme mať silnú diplomaciu? Mňa to hnevá, keď sa neozveme, keď nehovoríme o veciach. Ja nás nepokladám za malý národ. Zato, že sme malí geograficky, nemusíme byť malí. Takže nerobme sa malými. Rešpektujem to, že niečo sa hovorilo, ale nič nebolo oficiálne zverejnené, nič neprešlo, preto to pokladám za predčasné. K pánovi Mikloškovi. Vaše politické názory, pán kolega Mikloško, so všetkou úctou, už sú petrifikované a nebudem sa k nim vyjadrovať. Ďakujem.",Milan Urbáni,HZDS,4,2007-05-18,123
"Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, vo svojom príspevku ste veľmi kvetnate rozprávali o lojalite. Ja som si zobral výpis a prehľad hlasovania č. 8 a predstavte si, pán poslanec, vy ste nehlasovali za to, aby sa tento zákon dostal do parlamentu. Takže kde je tá lojalita z vašej strany? Ďalej ste spomínali, že tu nehrozia prijatím zákona o dvojitom občianstve žiadne bezpečnostné riziká. Ja si práve myslím, že pre Slovensko prijatím zákona v maďarskom parlamente vzniká obrovské bezpečnostné riziko pre túto krajinu. Musíme sa vrátiť do histórie a spomeňme si, keď vznikol slovenský štát, akou formou prenikali na územie Slovenska maďarské bandy, maďarskí hrdlorezi, ako vraždili nevinných slovenských ľudí. Ako vraždili nevinných slovenských obyvateľov. Vážení, je tu určitá paralela.  Teraz si uvedomme, aký stav je v Maďarsku. V Maďarsku obkľúčia tieto bandy rodinný dom, hodia doň dva kokteily, keď si ľudia zachraňujú vlastné životy, strieľajú ich ako psov. Vážení, ja si osobne myslím, že nie je problém pri týchto deravých hraniciach, aby tieto maďarské bandy, videli sme to, už tu boli maďarské gardy na Slovensku bez zbraní, išli na naše územie so zbraňami, spravili provokáciu na území Slovenskej republiky, vyvraždili nejaké tri rodiny a potom bude problém, že sem napochodujú mierové sily a bude sa s tým zaoberať Bezpečnostná rada, bude sa tým zaoberať Európska únia. Vážení, toto je príklad, toto je príklad Kosova. A práve o tento zámer, o tento zámer ide maďarskému štátu, aby takouto formou sem namontovali mierové sily a aby bol obsadený juh Slovenska. A potom je malý krôčik k odtrhnutiu slovenského juhu.",Miroslav Kotian,SNS,4,2010-05-26,259
"Včera, v utorok poobede, keď pán premiér predkladal Programové vyhlásenie vlády, tak medzi prvými vetami, ktoré povedal bolo: „Chceme vrátiť parlamentu dôstojnosť.“ Citujem ho, nie prázdnymi slovami o novej politickej kultúre ale konkrétnym správaním. Dnes v ranných hodinách sme boli svedkami tej novej politickej kultúry a nového politického správania. Už to tu odznelo, ale myslím si, že opakovanie je matka múdrosti. Na repliku niektorého kolegu, ktorý povedal, keď vystúpil pán premiér pred tým, nejako mu to vyletel z úst, že: „Ješižmária!“, tak on na to odpovedal, že toto môžete hovoriť v kostole, ale nie v parlamente. Žiaľ, nie je tu pán premiér, ale vďaka politickému prevratu, ktorý tu bol v novembri v roku 1989, a vďaka pánu bohu, v tejto snemovni každý môže povedať to, čo chce. Zatiaľ to aspoň takto bolo a pevne verím, že nová politická kultúra nám to dovolí aj nabudúce. Pretože keď hovoríme o tom, že treba znižovať imunitu poslancov, tak myslím si, že po takýchto výrokoch sa treba nad tým zamyslieť. Vážne. Citujem, ešte z toho, čo povedal pán premiér: „Vláda sa preto chce riadiť podstatou parlamentnej demokracie a byť zodpovedná za svoju činnosť parlamentu.“ Som velice rada, ale aby som bola rada, keby toto pán premiér pripomenul aj členom vlády. Medzi členmi vlády sú väčšinou noví ministri, možnože nevedia, že na Slovensku je parlamentarizmus, to znamená, že na Slovensku vláda je zodpovedná parlamentu. Treba to povedať aj ministrom vtedy, keď predkladajú Programové vyhlásenie vlády vo výbore, pretože ja tieto veci spomínam kvôli tomu, že v utorok po tom, ako pán premiér predniesol Programové vyhlásenie v tejto sále, samozrejme, ako je to zvykom, nasledovali rokovania vo výboroch. Ja som vo výbore pre sociálne veci a bývanie tretie volebné obdobie, takže som mala možnosť počuť a byť svedkami predkladania Programového vyhlásenia vlády. Bola som svedkami vtedy, keď Programové vyhlásenie vlády predkladal ľavicový Peter Magvaši, bola som svedkom toho, keď predkladal Programové vyhlásenie vlády pravicový Kaník a síce pani ministerka Radičová nepredkladala programové vyhlásenie, ale ako odborníčka viackrát predkladala zákony. Bola som svedkami mnohých reforiem, ktoré na pôde nášho výboru sme diskutovali. A je to len irónia osudu, možnože náhody, že teraz vystupujem po pani poslankyni Radičovej a takisto sa to stalo na pôde výboru pre sociálne veci a bývanie. Ja som bola doteraz zvyknutá na to, že mohla som povedať svoje výhrady aj voči programovému vyhláseniu, ktoré predkladá vláda, predkladali vlády, aj voči tým zákonom, ktoré boli na pôde nášho výboru. Diskusia na pôde výboru pre sociálne veci a bývanie bola vždy iskrivá. Iskrilo sa tam. Kládli sme si aj otázky, pretože nie všetkému rozumieme rovnako a nie sme všetci odborníci na slová vzatí, pretože pani ministerka povedala, že ona tieto veci ovláda, samozrejme, s tým súhlasím, a ona povedala, že veď na tomto ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny robí 35 rokov. Pred 35 rokmi tu bolo ešte iné zriadenie, teraz je tu iné. Preto som nemohla súhlasiť so všetkým, čo ona povedala, to je jedna moja pripomienka, a druhá pripomienka je tá, že som niektorým veciam nerozumela, takže som musela položiť svoje otázky. Vo výbore sú väčšinou noví kolegovia, poniektorí tam boli prvýkrát, ktorí sa ohradili voči tomu, čo si to dovoľujem voči pani ministerke, ako si ja dovoľujem položiť otázku, nedajbože mať iný názor. Ja som to aj tam povedala, že parlament je o tom, že každý si môže povedať svoj názor. Veľký politik Churchill povedal, že demokracia je nedokonalá, ale chvalabohu, žiaľ, nikto lepšie ešte nevymyslel. Pani ministerka asi v druhej svojej vete povedala, citujem: „Neviem, či treba odpovedať na otázky pani poslankyne Radičovej a Sárközyovej“, vlastne nie, opravujem sa: „Neviem, či sú zvedavé na moje odpovede“. No tak keď sme tieto otázky položili, tak asi kvôli tomu, že sme chceli na to odpovedať. A tá irónia osudu a náhody, že vystupovali sme aj vo výbore za sebou a vystupujeme aj teraz po pani ministerke, mi trošičku sťažila prácu, pretože mnohé veci, ktoré tu predo mnou povedala, som chcela povedať aj ja, možnože niekde sa budem opakovať a možnože niektoré pasáže vynechám, ale určite budem reagovať aj ja, pretože nedostala som na to odpoveď vo výbore. Takže ešte raz tú otázku položím, povedala to aj pani ministerka, ale to je taká pasáž, ktorú treba citovať. Možnože po viacerých citáciách tomu porozumieme, pretože ja tomu nerozumiem. Takže ešte raz to prečítam. Prioritou vlády bude cena práce, ktorá musí v európskom rozmere riešiť všetky potrebné dôsledky, ktoré objektívne vzniknú v sociálnej politike. Je nevyhnutné prestať s filozofiou postavenou na konkurenčnej výhode lacnej pracovnej sily. Cieľom vlády bude zmeniť dnešný stav v rozložení príjmov, keď skoro 70 % zamestnancov má príjem pod úrovňou priemernej mzdy. Vláda prijme tiež opatrenia na zmiernenie prehlbujúcich sa a neodôvodnených rozdielov v cene práce medzi regiónmi a odvetviami. Pevne verím, že už sa dočkáme tej odpovede. Ja som aj vo výbore povedala a poviem to aj teraz, že začala som jednak porovnávať volebný program Smeru, ktorý sme mali, dispozície, a začala som porovnávať vyjadrenia politikov zo strany Smeru, či to už bol pán premiér, tí, ktorí sa zaoberajú sociálnou politikou alebo zaoberali v minulosti, a reakciou pani, ešte vtedy ani nie ministerky, ale tieňovej ministerky. Vo volebnom programe strana Smer, citujem dve vety, takže nebudem dlho. Smer - sociálna demokracia navrhuje zmeniť druhý pilier na dobrovoľný, zároveň chce zaviesť minimálny dôchodok. To už len dodávam, financovaný asi zo všeobecných daní. A do tretice, ponechať prvý pilier s kombináciou solidarity a zásluhovosti. Tiež chce stabilizovať financie Sociálnej poisťovne a upraviť starodôchodcov. A začala som sledovať vyjadrenia politikov Smeru po voľbách. Asi po dvoch alebo troch týždňoch sa mi to zunovalo, pretože tie vyjadrenia boli zo dňa na deň iné, alebo sa menili z týždňa na týždeň. Podotýkam, v Programovom vyhlásení vlády, niektoré veci sú iné, ako boli na začiatku, s čím som mierne uspokojená. Pretože, napríklad ešte 22. júna pán premiér citoval, že je úvaha o tom, že 18-percentný príspevok, ktorý sa dáva do fondov, nebude možno delený 9:9, ale možno to bude 11:7, možno to bude 12:6, hovorím o prvom a druhom pilieri. Potom ďalšie vyjadrenie už bolo trošičku iné a je tam množstvo neuralgických bodov v druhom pilieri dôchodkového systému, ktoré je potrebné vyriešiť. Treba si však počkať na Programové vyhlásenie vlády. Určite sa budeme držať programu, ktorý sme proklamovali v predvolebnej kampani. Ďalej. Otázka 10. 7. pre pani ministerku, vtedy už ministerku. Pristúpite aj k znižovaniu príspevku do druhého piliera? Naším prvoradým záujmom bude udržanie stability prvého, priebežného piliera. Vyplácajú sa z neho dávky pre 1,4 milióna ľudí, pre ktorých je základom hmotného zabezpečenia. O znižovaní príspevku do druhého piliera nebudeme hovoriť teraz, musí sa to ešte analyzovať. Preto hovorím, že ešte nie som pokojná a nie som ani uspokojená. Druhá otázka. Bola. Pripúšťate, že by ste pre nedostatok peňazí znížili dnešné 9-percentné odvody do druhého piliera? Ako to chcete modifikovať? Znížiť dôchodky? Určite nie. Môžu to byť práve percentuálne odvody do druhého piliera, ale v tejto chvíli je ťažko hovoriť, ako sa to bude vyvíjať. A mohla by som tieto citácie pokračovať ďalej, ale nebudem. Takže to, čo som povedala, že nevedela som sa celkom dobre vysporiadať s týmito vyhláseniami, ktoré sa z týždňa na týždeň menili, to som doložila týmito citáciami, teraz budem hovoriť o Programovom vyhlásení vlády a už budem krátko, pretože pani poslankyňa Radičová upozornila na mnohé veci, ktoré som mala zhodou okolností poznačené aj ja. V reforme pracovného zákonodarstva vláda pripraví novelizáciu Zákonníka práce s cieľom zabezpečiť zvýšenú ochranu zamestnancov. Samozrejmá vec, to vie každý, že vládny program bol koncipovaný aj za účasti odborov. S tým žiaden problém nemám. Pán premiér vyhlásil, že nebude, určite bude meniť Zákonník práce, ktorý podľa niektorých analytikov je proeurópsky, ale nechráni zamestnancov. Myslím si, že vďaka Zákonníku práce sa zvýšila u nás zamestnanosť. Určite sú tam chyby, ktoré treba zmeniť. Ale teraz, keď po štyroch rokoch prídu vlády, jedna vláda bude chrániť zamestnávateľov, príde o štyri roky iná vláda alebo možnože skôr, ktorá bude chrániť zamestnancov, tak to budeme meniť každé volebné obdobie? Už tu pani poslankyňa Radičová upozorňovala na stanovenie maximálneho týždenného pracovného času vrátane nadčasov. Prečo chceme krátiť tých, ktorí si chcú privyrobiť. Však myslím si, že každý človek je súci rozhodnúť sa sám a je zodpovedný, aby sa rozhodnúť, či mu stačia tie peniaze, ktoré zarobí za osem hodín, alebo nedajbože je taký schopný, že ešte by si k nim privyrobil. Ďalej. Citujem: „Vláda sa zasadí o opätovné zavedenie inštitútu dohody o pracovnej činnosti ako aj o zvýšenie ročného rozsahu činností vykonávaných na základe dohody o vykonaní práce“. Pani poslankyňa Radičová upozorňovala, kde je kameň úrazu. To bola jedna vec a druhá, Európska únia toto tiež nám vytýkala pri predvstupových rokovaniach, myslím si, že je tu dosť veľa podnikateľov aj v tejto sále, priznajte sa tí, ktorí ste zamestnávali na dohodu a ktorí ste používali inštitút dohody o pracovnej činnosti, ako sa to dá tam všetko obísť. Hovoríme o tom, a je to aj v programovom vyhlásení, s tým môžeme maximálne súhlasiť, že chceme znížiť čiernu prácu, chceme znížiť šedú ekonomiku. Ďalej som už",Klára Sárközy,SMK,4,2006-08-03,1500
"Vážený pán komisár, vážený pán predseda Národnej rady, ctené dámy, vážení páni, dovoľte mi ešte v úvode, predtým ako predložím túto správu a tento materiál, ktorý bol schvaľovaný aj vo výbore pre európske záležitosti, povedať niekoľko slovo vo vzťahu k tomu, čo predo mnou tu vyslovil môj predrečník pán eurokomisár, pán Figeľ. Hovoril o mnohých aktivitách a aj by som vás chcel len informovať, že vo vzťahu k 50. výročiu Rímskych zmlúv sme výrazne zvýšili finančné zdroje pre Euroinfo v súvislosti so senzibilizáciou našej spoločnosti aj vo vzťahu k vzdelávaniu na školách s tým, že k 50. výročiu Rímskych zmlúv o týchto aktivitách by sme chceli rozvinúť výraznejšiu aktivitu o informácii o Európskej únii, Európskej komisii a o úlohách, ktoré plní aj v prospech Slovenskej republiky a čo to znamená pre Slovenskú republiku. Súčasne hovoril aj o tom, že sa začína budúci rok Európsky rok rovnakých príležitostí pre všetkých vyhlásením a stretnutím 30. a 31. januára v Berlíne. A súčasne sme už dnes odoslali do Bruselu deväť projektov, ktoré boli vybrané, na posúdenie, na ktorých sa budeme podieľať financovaním nielen z našich verejných zdrojov, ktoré schválil tento parlament, ale aj súčasne zo zdrojov Európskej únie. A chceli by sme výraznejšie otvoriť diskusiu o mnohých problémoch, ktoré sa dotýkajú tejto problematiky. A potešilo ma aj to, že sa pripravujú aktivity vo vzťahu dialógu kultúr vo vnútri Európskej únie, ale vnímam to, aj o dialógu kultúr Európy s inými kultúrami, pretože odmietam tézu boja kultúr, ale, naopak, presadzujem tiež tézu dialógu kultúr. A práve v tejto oblasti, aj v tej oblasti, tých deviatich projektov je jeden alebo dva projekty, ktoré budú hovoriť, resp. budú sa zaoberať týmito problémami.  A teraz by som uviedol, resp. povedal niekoľko úvodných slov k predkladanému materiálu, ktorý bol vypracovaný na základe požiadavky Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá prostredníctvom predsedu výboru pre európske záležitosti pána Urbániho, za čo mu veľmi pekne ďakujem, požiadala listom mňa, aby som prostredníctvom cez vládu v súlade s čl. 1 ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie predložil a prerokoval aj vo vláde a potom v samotnom parlamente Legislatívny a pracovný program Európskej komisie na rok 2007 – to bola tá prvá úvodná časť (po jej zverejnení Európskou komisiou) – a súčasne na to reagoval so stanoviskom k nemu, čo sa v tejto oblasti bude realizovať v Slovenskej republike na decembrovej schôdzi, teda na dnešnej schôdzi Národnej rady. Správa o prioritách vyplývajúcich z Legislatívneho a pracovného programu Európskej komisie na rok 2007 pre Slovenskú republiku sa skladá z dvoch častí. V tej prvej časti to je to, čo máte aj v materiáloch, o ktorých hovoril aj pán eurokomisár, a v druhej časti sa dotýka presne toho, čo budeme my ako vláda a, samozrejme, aj s väzbou na parlament v tejto oblasti prerokúvať, pripravovať a na legislatívny proces Európskej komisie aj reagovať.  Samotný materiál podáva stručnú informáciu o zámeroch Európskej komisie na nasledujúci kalendárny rok 2007 a zároveň dáva základný prehľad o tom, ako korešpondujú zo zámermi vlády Slovenskej republiky a ako sa návrhy Komisie odrazia na ekonomickom, sociálnom a legislatívnom prostredí Slovenskej republiky, to je v tej časti Prílohy. K tomu sa, samozrejme, vyjadrili jednotlivé ministerstvá a tieto jednotlivé ministerstvá aj dodali materiály, aby sme tak reagovali na tento materiál. Prílohu k materiálu tvorí tabuľka prioritných úloh Európskej komisie stanovených v Legislatívnom a pracovnom programe Komisie na rok 2007 a z toho vyplývajúce priority pre Slovenskú republiku. Každá úloha Komisie je „ohodnotená“ stupňom priority, pričom stupeň jeden predstavuje najvyššiu prioritu a stupeň tri najnižšiu. Hodnotenie bolo vykonané na základe materiálu k uzneseniu vlády Slovenskej republiky č. 1120/2004. Zároveň ku každej úlohe s najvyššou prioritou je pripojené krátke odôvodnenie, navyše úlohy legislatívneho charakteru s najvyššou prioritou, ktoré sú pre Národnú radu Slovenskej republiky ako zákonodarný orgán smerodajné a sú v tabuľke zvýraznené. Dovolím si vás tiež informovať, že tento materiál bol schválený na 22. rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 29. novembra 2006 a súčasne bol prerokovaný a zobratý na vedomie aj vo Výbore pre európske záležitosti Národnej rady Slovenskej republiky.  Ďakujem vám za pozornosť.",Dušan Čaplovič,SMER,4,2006-12-15,679
"Ďakujem. Ja som na tento problém, ktorý pán Kollár naniesol, upozorňoval viackrát, ja som tu prichádzal aj pri kauze Váhostav s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré práve toto riešili. To schovávanie sa za smernicu je neopodstatnené, pretože konkrétne smernica č. 112/2006, aby sme vedeli presne, o čom sa bavíme, umožňuje každej krajine, aby sama bez akýchkoľvek ďalších konzultácií alebo nejakého procesu zaviedla tento limit na úrovni 500-tisíc. To dáva smernica okamžite možnosť a zvýšiť tento limit do 2 mil. po konzultáciíis výborom pre DPH. A v našom prípade naozaj sa pripájam k tomu, čo som už v predchádzajúcich, na iných schôdzach hovoril, jednoznačne treba zvýšiť tento limit podľa môjho názoru, nie je dôvod to nerobiť a určite nie je objektívne schovávať sa za tú smernicu, že je harmonizovaný. Sme. Ale nič, v ničom nás nezväzuje. Je to, až sa zavedie na úrovni 100-tisíc, tak treba otvorene povedať, že ten názor tejto vlády, že to nie je smernica EÚ, ale je to názor tejto vlády, že nechce tam pustiť podnikateľov, ktorí majú väčší obrat. A tým pádom to nepriamo alebo priamo znamená, že napríklad tie negatíva, ktoré sa pri kauze Váhostav naplno prejavili, že Váhostav neplatil, ale vyťahoval zo štátneho rozpočtu vratky v objeme desiatok miliónov eur, bude pokračovať naďalej. To je ďalšie sprievodné negatívum, že toto neodstraňuje túto vec, takže je to príliš málo na to, čo je možné. A vláda, jej názor je jej názorom, ja môžem mať iný názor, ale je to čisto jej názor, že sa takto rozhodla, a ja si myslím, že keď chceme podporiť a pomôcť podnikateľskému prostrediu, treba ísť ďalej a netreba zostať na hranici ani 75-tisíc, ani 100-tisíc, ako sa avizuje už... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)",Ľudovít Kaník,SDKU,6,2015-06-23,280
"Dobre, ďakujem. Pán poslanec Rafaj, vy ste tu dali pozmeňujúci návrh, kde hovoríte, že vydavatelia a agentúry sú povinní zachovávať mlčanlivosť o zdroji informácií získaných na zverejnenie a tak ďalej tak, aby sa odhalením obsahu informácií neporušili práva tretích osôb. Nuž teda toto by som rád pochopil. Toto by som rád pochopil, pretože toto je tak filištínska formulácia. Viem si predstaviť, že by sa to mohlo týkať eurofondov a ich rozdeľovania. V tom prípade si viem predstaviť, že by som vás podporil ako poslanca SNS, pretože aj ja rovnako ako vy cítim národne, myslím národne a cítim sociálne. Čiže viem si predstaviť, že v tomto prípade rozdeľovania fondov to má nejaký zmysel, a ináč tomu nerozumiem. A druhá vec. Myslím si, že ste skôr, ako to pani poslankyňa Tóthová povedala, mohli povedať, keď ona hovorila, že o tom, čo je pravda a nepravda, rozhoduje súd, my sme čakali takúto erudovanú výpoveď právnika vtedy, keď sa hlasovalo o uznesení o privatizácii SPP. Tam nám trošku chýbala takáto formulácia. Ale veď, isteže, každý sa učí aj univerzitní profesori majú svoje slabé chvíle. Ďakujem.",František Mikloško,KDH,4,2008-04-08,181
"Ďakujem pekne. Tak naozaj rekapitulácia. V zásade to, čo sme tam poslali, to možno, keď všetko dobre pôjde, dostaneme naspäť. A veľa z toho, čo sa postavilo, každý nech si urobí svoj obraz. Ja som teda niektoré tie kvázi projekty spomenul, ktorí poznáte iné, si ich prípadne doplňte. Otázka stojí, či toto sme chceli, hej? Či toto sme chceli, či toto je efektívne vynakladanie, či toto malo byť zmyslom. Takže naozaj ľuďom treba povedať, že to nie sú eurofondy, iné peniaze, to sú v zásade vaše peniaze, len idú trošku zložitejšie, idú, ako sa hovorí, cez Košice, v tomto prípade cez Brusel. Ale stále sú to peniaze, ktoré vlastne vyrobia a vyrobili a ešte stále nejakí ľudia, chvalabohu, aj idú do roboty, hej, okrem iných, ktorí sa ráno zobudia s tým, že rozmýšľajú, že čo ešte vyšpekulovať, odšpekulovať, prešpekulovať, tak z tých peňazí to je. No len teraz idú cez Brusel, čiže trvá to o niečo dlhšie, je s tým viacej papierov, a to by možno až tak nevadilo, ako vadí to, že je s tým spojené strašné množstvo korupcie, proste takéhoto, by som povedal, úplne excesívnych projektov, nad ktorými zdravý rozum musí jednoznačne stáť. To je s tým celé spojené. Ďakujem.",Alojz Hlina,OLANO,6,2015-05-21,202
"Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s programovým vyhlásením vlády, v ktorom si vláda kladie za cieľ vytvoriť stabilné podmienky na činnosť v zdravotníctve zastavovať rast dlhu, sa predkladá návrh zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a úhradách za služby z poskytovania zdravotnej starostlivosti. Zvyšovanie nákladov na zdravotnú starostlivosť je v súčasnosti rýchlejšie, ako je schopnosť našej ekonomiky zvyšovať potrebné zdroje na ich pokrytie. Treba však konštatovať, že tento fakt platí prakticky v každej krajine na svete, kde náklady predháňajú schopnosti ekonomického krytia. Tento stav vedie k výraznému zadlžovaniu a je trvalo neudržateľný. Preto pred riešením tohto neľahkého problému stoja prakticky všetky krajiny, Slovenskú republiku, samozrejme, nevynímajúc. Treba tiež vedieť, že výška zadlženosti zdravotníctva napriek rôznym oddlžovacím procedúram bola na začiatku roku 2003 30 mld. korún. Na udržateľnosť financovania slovenského zdravotníctva, proti tomu pôsobí niekoľko faktorov: V prvom rade faktor, ktorý je úplne prirodzený a na ktorý môžeme byť trochu hrdí, a to je postupná zmena štruktúry ochorenia, a to vzhľadom na zvyšujúci sa vek obyvateľstva z prechodu od akútnych, povedzme kontaktných ochorení k ochoreniam chronickým. Čím sa zlepšuje zdravotná starostlivosť, tým nám stúpa populácia, ktorá má vyšší vek, kde sa nám tieto choroby objavujú a ktorých liečenie, samozrejme, nepochybne musíme financovať. Nemalú mieru zohráva technologický pokrok napríklad vo farmakológii, kde však nie vždy miera pridanej hodnoty je vyvážená mierou pridanej ceny, hoci vo väčšine prípadov moderné molekuly pri prepočítaní farmako-ekonomického účinku v podstate liečia výhodnejšie ako staré molekuly. Napriek tomu asi 25 % molekúl nemá túto funkciu, hoci má výrazne vyššiu cenu. Nepochybným faktorom, ktorý je pri spotrebe zdravotnej starostlivosti, sú aj vysoké očakávania občanov, ktorí, samozrejme, zlepšovaním zdravotných služieb automaticky ich zvyšujú. A obmedzujúcim faktorom je dostupnosť reálnych zdrojov. Ak teda chceme mať udržateľný systém solidárneho zdravotného poistenia, nemôže každý jeho klient dostávať bezplatnú zdravotnú starostlivosť v neobmedzenom rozsahu. Vzhľadom na to, že objem disponibilných zdrojov v zdravotníctve, a to platí pre každý systém, je konečný, nazvime ho uzatvorený, je nevyhnuté k tomu prispôsobiť aj rozsah plne hradenej a čiastočne hradenej zdravotnej starostlivosti. Zákon obsahuje univerzálny mechanizmus, ktorý umožňuje rôzne nastavenia rozsahu zdravotnej starostlivosti hradenej z verejných zdrojov.  Dôležitým prvkom je stanovenie priorít. Stanovenie priorít prebieha podľa navrhovaného zákona na dvoch úrovniach. Prvá úroveň priorít je bezprostrednou súčasťou zákona, je v jeho prílohe. Druhou je potom následne proces kategorizácie, ktorého pravidlá sú určené v zákone. Novým prvkom je príloha vymedzujúca priority v liečbe diagnóz prostredníctvom zdravotných výkonov. Teda vzniknutý zoznam prioritných diagnóz. Proces kategorizácie umožňuje rozpracovať priority na ďalšej úrovni. Hlavným cieľom zadefinovania kritérií pri kategorizácii zdravotných výkonov, liekov a zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín je poskytnúť čo najväčší benefit za čo najefektívnejších podmienok.  V procese kategorizácie na rozdiel od procesu kategorizácie liekov, zdravotníckych pomôcok a potravín sa neurčuje cena výkonov, keďže táto je predmetom zmlúv medzi poskytovateľmi a poisťovňami. Podľa zákona majú všetci poistenci nárok na úhradu zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia za rovnakých podmienok. Explicit verbis je to v zákone takto, čo vyvraciam všetky iné obvinenia z preferovania nejakých vekových skupín proti iným. Zdravotná poisťovňa získava nástroj na obmedzované používanie malusov a bonusov pri nedodržiavaní liečebného režimu alebo pri preventívnom správaní sa poistenca, klienta, občana. Takýto mechanizmus je v súčasnosti bežný už aj v krajinách Európskej únie. To, čo chcem podčiarknuť, najvýraznejšou prednosťou tohto zákona je jeho politická neutralita a univerzálnosť, pretože obsahuje inštrumentárium, ktoré každej vláde, každému politickému zoskupeniu umožňuje realizovať z pohľadu financií a rozsahu zdravotnej starostlivosti jeho zdravotnú politiku bez toho, že by bolo potrebné zákon meniť. V rámci úvodnej správy mi prichodí veľmi detailne reagovať, nie dlho, ale detailne reagovať na včerajšie vystúpenie pána poslanca Bódyho, pretože sa vlastne týkalo v prvom rade tohto zákona. Zákon má päť príloh, ktoré jasne hovoria – a príloha zákona je jeho neoddeliteľnou súčasťou –, čo všetko bude plne hradené v oblasti liekov, kde sú zadefinované ATC skupiny, teda anatomicko-terapeutické cieľové skupiny, v oblasti chorôb, kde sú zadefinované v zmysle prílohy Svetovej zdravotníckej organizácie kategorizácie chorôb verzia 10. Všetky tie choroby, ktoré sú plne hradené a o ktorých nikto nepochybuje, kde nie sú žiadne iné obmedzenia, ani vekové, ani rasové, ani pohlavie, ani sexuálna orientácia, ani neviem čo. A ďalej definuje možnosť z toho zvyšku, ktorá bude vznikať možno rok, možno dva, aby sa vytvorilo inštrumentárium, ktoré umožní ktorejkoľvek vláde, aby eventuálne zvážila, ale za prísne zákonom definovaných podmienok v súlade s ústavou, s tým, že rozhodujúcu mieru pri vytváraní tejto možnosti v tej menšej časti, nazvime to úplne otvorene, jednoduchých, často ani nie diagnóz a chorôb, ale len výkonov, spoluúčasť pacienta, ak také politické rozhodnutie vláda bude ochotná prijať a postúpiť. Je tiež pravda – a vyhlasujem to teraz pri uvádzaní tohto zákona –, že v prípade, že zákony prejdú do druhého čítania, budeme akceptovať pripomienky prinajmenšom Strany maďarskej koalície, ktorá chce, aby takéto rozhodnutie bežalo na vyššej úrovni ako len vo forme vyhlášky, aby o takomto rozhodnutí rozhodol kolektívny orgán v zbore a to bude vláda, a teda budeme to hodlať len tú malú časť robiť v nariadení. Sme schopní tiež pripraviť istý vzor toho nariadenia vlády, ale nie je dosť dobre možné ho urobiť v tejto chvíli, keď nemáme ani len určené podmienky kategorizácie, pretože tie stanovuje zákon. Súčasne tento zákon reaguje na neustále informovanie zdravotných poisťovní, že musíme zúžiť Liečebný poriadok. Len nikdy doteraz nepovedali ako. A treba tiež otvorene povedať, že neboli schopní ani v tejto fáze zákona dať konkrétne návrhy. Chcem tiež povedať, že prílohu a jej delenie na tú povinnú časť, o ktorej nikto nebude uvažovať a ktorá je prílohou zákona, robili odborníci, ako som už včera spomínal, aj včítane napríklad profesora Payera, ktorý to bol včera citovaný pani poslankyňou Belohorskou a bol zodpovedný za celú kategóriu endokrinológie, pretože je to ozaj jeden zo šikovných a renomovaných a mladých univerzitných profesorov. Chcem povedať, že pri pohľade na tento zákon zas máme len jeho čiastkovú časť a to je to, čo budeme hradiť, čo sme schopní hradiť z verejného zdravotného poistenia. Pri detailnom skúmaní týchto diagnóz, tých 6 000 chorôb, ktoré máte k dispozícii, nikde nie je nič, čo sa nazýva vekové obmedzenie, ale naopak, každý z lekárov alebo znalcov systému, ktorí vedia, viete, že sú to choroby, ktoré sa v drvivej väčšine vyskytujú, samozrejme, vo vyššom veku.  Nie je tiež pravda, že by sme neodkladnú starostlivosť spoplatňovali, pretože je tam vidieť v tom zozname, len treba tých 6 000 chorôb prezrieť. Neodkladná starostlivosť nemôže byť nikdy ani v budúcnosti spoplatňovaná. A nie je tiež pravda, že by sme nejakým spôsobom chceli odoberať benefity niektorej alebo preferovať niektoré menej významné diagnózy. Naozaj tento zákon pokrýva plne finančné riziko, kritické riziko, ktoré hrozí našim občanom, choroby, ktoré vyplývajú práve z istých vekových štruktúr. Takisto sú tam všetky chronické ochorenia. A my sme v podstate nenavrhli do tohto zákona, pričom parlament má právo, samozrejme, to zmeniť a v zákone o zdravotnej starostlivosti, ktorý sme práve rozpravou ukončili, je zoznam všetkých chorôb. Tu je zoznam tých, ktoré hodláme plne hradiť, ten rozdiel je potom zoznam tých, kde by sme mohli v budúcnosti cez tie komisie uvažovať. Myslím, že bude okolo toho diskusia. Ja som potom schopný pri záverečnej rozprave predniesť niekoľko malých „slidov“, aby sme si ujasnili, o čom tento zákon je. Ďakujem veľmi pekne.",Rudolf Zajac,ANO,3,2004-05-20,1204
"Ďakujem pekne. Mne sa ten príspevok v podstate páčil, nebol zlý, bol konštruktívny. Hovoril ho skôr predseda VÚC-ky ako poslanec, ktorý má teda školstvo v tej kompetencii. Nepáčilo sa mi to, že pán Blanár opakoval slová premiéra Fica v tom, že mali sme tu aj lepší zákon, ktorý nebol by prešiel, keby sme dali aj my k tomu zákon, v podstate by nič aj tak neprešlo. Čiže toto pripomínam. Nie je to celkom férové tvrdenie. Otázka znie, ako to, čo predo mnou povedal niekto. Mne sa zdá, že tých peňazí bolo nemálo v jeho VÚC-ke. V podstate z nich koľko percent bolo z eurofondov a je už odsúhlasených na eurofondy, lebo oni sa investujú, sa rozostavia a tak ďalej a potom naraz príde kontrola a stopne to. A starosta a primátor a ďalší príslušní musia potom naháňať peniaze, aby to nejako vyrovnali. Školstvo, peniaze. Vašečka tu hovoril pred chvíľou, že keby sa teraz dal on so svojou kvalifikáciou do školstva, dostane 600 čistého plat. Čiže to nie sú veľké peniaze keď chcem proste nových mladých učiteľov tam dostať, tak tých 600 je málo. No ja si myslím, že táto debata nebola zlá, aj strane SMER pomohla v tom, že ukázal, že má o to záujem. Na to premiér ani minister nemali čas, len cez médiá odovzdávali všelikomu všeličo o tom, sa s učiteľmi poriadne stretnúť a podebatovať si s nimi. Tak proste sa potom vypustí ten plyn z tej nádoby vyrovnávacej. A proste sa tu predebatovalo a niečo sa tu predsa a najmä pre budúcu vládu dalo. Posledná vec, vysoké školy. Fakt ich máme 36, je to veľmi veľa, s tými filiálkami po mestách a dedinách (lietajúci profesori, absolútne produkovanie docentov, profesorov a tak ďalej). Skutočne to školstvo je v tomto smere aj vysoké veľmi na úrovni zvláštnej. Slovensko nemôže mať 36 univerzít. Musí ich mať podstatne menej. A keď to tak bude, budeme mať aj lepšie vysoké školy. Ale to je už tiež pre budúcu vládu a jej programové prehlásenie úloha. Ďakujem.",Jozef Mikloško,KDH,6,2016-02-11,333
"Ďakujem, pani predsedajúca. Vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte mi aby som predniesol návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o poskytnutí pomoci v poľnohospodárskej prvovýrobe. Návrh prednášam za skupinu poslancov. Dovoľte aby som v dôvodovej správe uviedol tieto skutočnosti: Na rokovanie Národnej rady predkladáme návrh tohto zákona o poskytnutí pomoci poľnohospodárskej prvovýroby. V minulosti bol tento zákon známy ako podpora zelenej nafty, bolo to už v roku 2002, 2012 a vlastne toto opätovne predkladáme, túto podporu 2002, áno. Táto podpora je aj v súlade s programovým vyhlásením vlády na roky 2018 – 2020 a vlastne je to podpora v poľnohospodárskej prvovýrobe, kde podporujeme nielen poľnohospodárske podniky ale aj fyzické osoby, podnikateľov, právnické osoby, ktorí podnikajú v tomto agrorezorte. A je to vlastne dlho očakávaná podpora našim poľnohospodárom, kde čiastočne kompenzujeme všetky tie straty, ktoré prvovýroby poľnohospodárske majú. Týmto nástrojom pomoci reagujeme aj na faktory ekonomických výsledkov slovenských poľnohospodárov. A podstata spočíva v tom stave vo vývoji na trhu, vstupmi, výstupmi, v štruktúre poľnohospodárskych subjektov. Táto podpora by mala byť v objeme 30 mil. euro z rozpočtu a mala by, je naplánovaná na roky 2019, 2020, 2021. Malo by sa vychádzať z údajov, z predchádzajúceho roku, to znamená, v roku 2019 z údajov z roku 2018. Mechanizmus poskytovania pomoci je založený na systéme vyzvania na predkladanie žiadosti, pričom žiadosti sa budú predkladať na poľnohospodársku platobnú agentúru v termíne a za podmienok, ktoré budú uvedené vo výzve. Platná agentúra vykoná v ďalšom kroku kontrolu žiadosti, v rámci ktorej overí splnenie podmienok stanovených v zákone a vo výzve, a po splnení týchto podmienok uzavrie s oprávnenými žiadateľmi zmluvu o poskytnutí pomoci. Následne platobná agentúra uhradí príjemcovi pomoci kompenzáciu v sume verifikovanej výšky pomoci. Tento zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu a zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právne záväznými aktmi Európskej únie. Preto by som vás, vážení kolegovia, kolegyne, poprosil o podporu naprieč celého politického spektra, lebo je to naozaj dlho očakávaná pomoc nášmu agrosektoru. Ďakujem, pani predsedajúca.",Juraj Soboňa,SNS,7,2018-12-03,349
"Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som v rámci diskusie o návrhu na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky zaujal toto stanovisko. Vrátil som sa možno iba pred hodinou zo zasadnutia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, kde mi jeden zle nainštruovaný poslanec postavil túto otázku: „Prečo ste prijali v roku 2007 Benešove dekréty?“ Takúto hodnotu má asi to, čo bolo povedané na adresu vlády Slovenskej republiky v návrhu na odvolanie predsedu vlády, pretože opozícia si veľmi dobre uvedomuje, že návrh, pokiaľ smeruje proti predsedovi vlády, smeruje proti celej vláde Slovenskej republiky. Budem v tejto diskusii vystupovať len jeden jedinýkrát, a to je teraz, a odpoviem na všetky otázky, ktoré boli postavené v návrhu na vyslovenie nedôvery, pretože mám záujem, aby sa verejnosť dozvedela tieto odpovede, nehovoriac o tom, že tieto odpovede boli prezentované možno už stokrát, možno viackrát pri viacerých príležitostiach. Nedá mi však predtým, hoci sa to nebude páčiť predkladateľom tohto návrhu, povedať niekoľko slov, niekoľko úvah a potom sa dostanem aj k otázkam, ktoré boli postavené v samotnom návrhu. Prečo dnes napriek tomu, že v decembri najskôr Národná rada Slovenskej republiky takmer ústavnou väčšinou vyslovila dôveru vláde pri schvaľovaní rozpočtu a o pár dní na to vyslovila dôveru aj predsedovi vlády Slovenskej republiky, prečo dnes po niekoľkých týždňoch znovu na začiatku roku 2008 je podaný návrh na odvolanie predsedu vlády, keď je tu určitá matematika, je tu určitá stabilita vládnej koalície a je zrejmé, že zo strany opozície ide iba o slohové cvičenie? Dôvod takéhoto postupu z hľadiska politológie je veľmi jednoduchý a veľmi priezračný. Možno s tým nesúhlasí opozícia, ale takto to vidíme my. Vláda a vládna koalícia sú za 18 mesiacov pôsobenia vo vláde Slovenskej republiky úspešné, určujú tému vládne strany, stavajú si výzvy a s plnou energiou sa týmto výzvam aj venujú. (Potlesk.) Samozrejme, že vláda Slovenskej republiky robí aj chyby, no ale kto by v takom tempe rozhodnutí a zásadných riešení, ktoré prijímame za posledných 18 mesiacov, nespochybil? A znovu zopakujem charakteristiku tých, ktorí dnes podali návrh na vyslovenie nedôvery niekoľko týždňov po tom, čo Národná rada dvakrát za sebou úspešne potvrdila vládu vo svojej funkcii. V skupine ľudí, ktorá dnes podáva tento návrh, sedia ľudia z politických strán, ktoré osem rokov riadili Slovensko bez toho, aby niektorá z nich vyhrala voľby. To je prvá (potlesk) charakteristika ľudí, ktorí podávajú návrh proti úspešnej vláde. (Potlesk.) Sú to ľudia z politických strán, ktoré verejnosť vo voľbách v roku 2006 právom poslala do opozície, pretože zlyhali aj morálne, aj sociálne. Vážené dámy a páni, a my sme kupovali poslancov Národnej rady alebo vy ste kupovali poslancov Národnej rady? (Potlesk.) My sme kupovali pána Džupu?... (Potlesk.) My sme kupovali pána Džupu, pána Kolesára v čase, keď bolo evidentné, že už neexistuje parlamentná väčšina, tak sa používali akékoľvek metódy na to, len aby sa moc udržala? Urobili ste zo Slovenska krajinu, kde z hospodárskeho rastu začala profitovať iba úzka skupina ľudí, kde reformy boli jednoznačne iba na prospech najmajetnejších. Pán poslanec Mikloš pred chvíľkou vystúpil s faktickou poznámkou a povedal, že my len profitujeme z nejakých reforiem, ktoré sme my inak nazvali správne ako antisociálne opatrenia, a máme z čoho rozdávať. Pán poslanec, v Českej republike také nezmysly zatiaľ ešte neporobili, ako ste porobili vy za osem rokov vládnutia, a majú taký istý hospodársky rast, majú také isté hospodárske výsledky ako Slovenská republika. Nie reformy určujú, či je hospodársky rast, ale je to vôľa ľudí pracovať tvrdo za nízke mzdy. Toto je úspech Slovenska, že na Slovensku je obrovský počet ľudí, ktorý dokáže pomerne pri vysokej produktivite práce podávať veľké výkony za mzdy, ktoré patria medzi najnižšie v celej Európskej únii. (Potlesk.) V tomto je základ hospodárskeho úspechu Slovenskej republiky. (Potlesk.) A musím povedať, že toto začínajú uznávať mnohí, pretože porovnávajú krajiny, ktoré podobné antisociálne reformy neurobili, s krajinami, ktoré takéto reformy urobili, a ukazuje sa, že hospodársky rast je úplne rovnaký. Čiže zbytočne ste trápili a týrali ľudí na Slovensku, hospodársky rast by bol na tej istej úrovni teraz, ako by bol aj bez vašich reforiem. A títo ľudia, ktorí podávajú dnes návrh na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky, dnes sedia v opozícii a tvária sa, že my sme tie morálne autority, ktoré nemajú žiadnu históriu, my sme nič neurobili, my sme „svätí za dedinou“ a my tu môžeme povedať na novú vládu, čo chceme, pretože u nás neexistuje žiadna história. Tak si ešte o tej histórii možno budeme aj chvíľku rozdávať. A naviac ešte musia čeliť aj faktu, že vláde a vládnej koalícii sa darí, čo pravdepodobne ich vzrušuje najviac, a preto prichádzajú aj s takýmito návrhmi. V poslednom období sa, vážené dámy a páni, nahromadilo niekoľko mimoriadne dôležitých udalostí, ktoré ešte viac deklasujú týchto pánov, ktorí podali návrh na odvolanie, a doslova knokautujú túto skupinu politikov v kúte politického ringu. A potom robia až tak neuveriteľné gestá, že niektorí z nich verejne vyhlasujú, že treba k dôvodom na odvolanie predsedu vlády pripísať aj jeho výrok na adresu Jura Jánošíka. Veď to už je niečo, vážené dámy a páni, nad čím by ste sa mali vážne zamyslieť, pretože Pán Boh ochraňuj národ, ktorý si svoje symboly začína takýmto spôsobom likvidovať! Jednoducho ste v kúte, ste demoralizovaní a nemáte inú alternatívu len tú, ktorú nám ukazujete za posledných sedem alebo osem týždňov v Národnej rade Slovenskej republiky. Nemáte žiadnu alternatívu, a aby ste zahmlili dobré správy, ktoré o Slovensku určite idú, organizujete mediálne poľovačky, organizujete mimoriadne schôdze, raz je to na odvolanie predsedu parlamentu, potom je to dvakrát na predsedu vlády a bohvie, čo príde zajtra, možno pozajtra. Nepochybujem o tom, že v krátkom čase pôjde pomerne veľa návrhov na jednotlivých ministrov vlády Slovenskej republiky, lebo nemáte čo iné momentálne ponúknuť. Ide o priehľadnú taktiku urobiť všetko pre to, aby dobré výsledky vládnutia nemali v žiadnom prípade priestor. Aby sa radšej viedli diskusie o 800 metroch štvorcových môjho vinohradu – aj k tomu sa, samozrejme, vrátim – alebo o tom, či predseda parlamentu postupoval správne pri predkladaní zmätočne schváleného zákona vďaka vám prezidentovi Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky takúto zákernú politiku odmieta a nikdy sa neznížime na jej úroveň. Prišli sme sem, budeme tu kľudne sedieť, budeme odpovedať na vaše otázky, budeme jednoducho viesť štandardný vládno-opozičný súboj, ale neznížime sa na metódy, ktoré používate proti vláde. Toto sme my v opozícii nikdy nerobili. A plne súhlasím so slovami podpredsedu vlády pána Kaliňáka, ktorý porovnal opozičné pôsobenie v čase, keď bola Mečiarova vláda, a opozičné pôsobenie, keď bola Dzurindova vláda. Neporovnateľné, absolútne neporovnateľné! Znovu sa vraciate k taktikám a metódam, ktoré ste používali voči Mečiarovej vláde. Tie isté metódy, tie isté taktiky. Aké to boli teda udalosti v poslednom období, ktoré tak znervóznili pánov a dámy, ktorí podpísali tento návrh na vyslovenie nedôvery? Prvá udalosť, ktorá ich mimoriadne znervóznila, bolo to, ako vládna koalícia zvládla kauzu Slovenského pozemkového fondu. Áno, pripustili sme, že v Slovenskom pozemkovom fonde sa stala chyba. Ja si nepamätám na veľa príkladov z politiky na Slovensku – a som v nej od roku 1992 –, kedy si vládna koalícia pripustila chybu, že sa niečo stalo a je s tým treba niečo robiť. A nepamätám sa v histórii slovenského politického systému ani na to, kedy by sa vládna koalícia tak do dôsledkov a s takým rizikom pre svoju vlastnú existenciu, keď disponuje veľkou podporou verejnosti, rozhodla riešiť konkrétnu kauzu. Myslím si, že ste len slepo závideli kroky, ktoré vláda Slovenskej republiky postupne prijímala a prijíma. (Potlesk.) Dovoľte mi preto, aby som povedal iba pár slov a doplnil to, čo povedal aj pán podpredseda vlády, a súčasne odpovedal na otázky pánovi predkladateľovi. Predovšetkým najpodstatnejšia vec je, že bola vyvodená politická zodpovednosť voči konkrétnemu ministrovi. Z funkcie námestníka bol odvolaný človek, u ktorého bolo podozrenie, že spôsobil najväčšie problémy na Slovenskom pozemkovom fonde. Dali sme všetky návrh na zápis pozemkov do katastra na Generálnu prokuratúru a Generálna prokuratúra konala a niektoré veci boli kompletne zastavené. Budem pokračovať ďalej. Prijali sme uznesenie a zastavili sme akékoľvek prevody pozemkov, ktoré sa týkajú reštitúcií, a naviac padla celá Správna a Dozorná rada. Na Slovenskom pozemkovom fonde zostali iba štatutárni zástupcovia kvôli chodu inštitúcie, ale nemôžu robiť nič, pretože je tu uznesenie vlády Slovenskej republiky, ktoré zakazuje nakladanie s pozemkami pri reštitúciách, a čaká sa na kompletnú rekonštrukciu tohto orgánu. Prosím vám, povedzte mi jeden prípad z histórie, jeden prípad z vášho osemročného vládnutia, kedy ste takto ďaleko zašli pri vyvodzovaní zodpovednosti pri konkrétnej kauze? Takýto prípad jednoducho neexistuje. A toto vás znervózňuje, toto spôsobuje, že robíte takéto kŕčovité reakcie, akých sme dnes svedkami. Áno, bol to minister pôdohospodárstva, voči ktorému bola vyvodená zodpovednosť za to, že od januára 2007, kedy vláda Slovenskej republiky menovala členov Dozornej a Správnej rady, mu trvalo až do mája, kedy týchto ľudí ustanovil do funkcie. Naviac treba dodať aj to, že generálny riaditeľ Slovenského pozemkového fondu pán Šebek sa stal riaditeľom až v máji, teda po podpisoch kontroverzných zmlúv z 10. apríla 2007. Ďalšia otázka sa týkala konfliktu záujmov. Ja sa ale s vami nehádam, samozrejme, že",Róbert Fico,SMER,4,2008-01-21,1500
"Vážené dámy a páni, pán poslanec Pamula hovoril vo svojej faktickej poznámke o tom, že nie je odborník na zbrane, nevie sa k tejto téme vyjadriť nejako odborne, vie sa vyjadriť aj politicky. Ja tiež neviem detailne porovnať hrúbku pancierov a rážu kanónov, ale myslím si, že sme poslanci a musíme vedieť počúvať, musíme si vedieť vytvoriť, vytvoriť názor na rôzne veci, vyhodnocovať ich. A napokon tak je to vo väčšine vecí, o ktorých rokujeme, väčšina z nás nie je odborníkom na zdravotníctvo, napriek tomu hlasujeme aj sa vyjadrujeme, aj k veciam, ktoré sa týkajú zdravotníctva. Ale teda dobre, nebudem sa vyjadrovať k veciam, ktorým nerozumiem, skúsim sa vyjadriť k tomu, o čom mám trochu tušenia. Takže rád by som sa vyjadril ku korektnosti toho procesu, akým sa tie obrnené vozidlá majú obstarávať. A aby som teda nefabuloval, tu sa zase odrazím od toho, čo pred chvíľou vo vystúpení povedal aj pán poslanec Farkašovský, že keď politici nemajú informácie, tak začínajú fabulovať, nebudem hovoriť o niečom, o čom nemám informácie, ale budem hovoriť o niečom, o čom mám informácie, lebo som sa na to pýtal pána ministra. Sedemnásteho mája minulého roku som sa v interpelácii pýtal pána ministra na to, akým spôsobom sa idú obstarávať bojové vozidlá, lebo už sa vtedy o tom začalo hovoriť. Pán minister mi v odpovedi 15. júna 2017 uviedol, že ministerstvo obrany zatiaľ nerozhodlo ani o dodávateľovi tejto vojenskej techniky, ani o spôsobe jej obstarania. Pán minister v odpovedi uviedol, že ministerstvo zvažuje niekoľko spôsobov obstarania uvedenej techniky, ale aj ich vymenoval, verejné obstarávanie formou súťaže podľa zákona o verejnom obstarávaní, obstarávanie spoločným projektom v rámci európskej obrannej agentúry, teda agentúry Európskej únie, obstarávanie spoluprácou krajín v rámci V-4, realizáciou spoločného projektu, obstarávanie prostredníctvom agentúry NATO pre podporu a obstarávanie alebo realizáciu obstarávania formou governmentu – government, teda vláda – vláda. Prečo sa ministerstvo obrany rozhodlo nevyužiť pri tomto nákupe jednu z foriem obstarávania bojových obrnených vozidiel, pri ktorej by prebehla reálna súťaž viacerých ponúk a nie iba skúšky jedného konkrétneho vozidla? A najmä, prečo ministerstvo obrany pri nákupe týchto vozidiel nevyužilo napr. tú spomínanú agentúru Európskej únie alebo agentúru NATO? Veď sa Slovenská republika a my všetci, s výnimkou tam skupinky poslancov, hlásime k členstvu Slovenskej republiky v NATO a k posilňovaniu európskej obrany a spolupráce v rámci Európskej únie. Pán poslanec Farkašovský tu pred chvíľou hovoril o tom, čo podľa neho znamená transparentnosť. Rovnaké podmienky pre všetkých, nepochybne, ale skúsim dodať aj môj pohľad na to, ako by transparentnosť mala vyzerať v tomto prípade. Litva, ktorá je rovnako ako Slovensko členskou krajinou Európskej únie a NATO, si koncom roku 2015 objednala podobný počet transportérov, aký dnes požaduje slovenská armáda. Litovčania posudzovali desať rôznych typov vozidiel. Aj Slovensko teda mohlo siahnuť po transparentnejšej forme obstarávania, pričom je veľmi pravdepodobné, že firmy by pod tlakom konkurencie šli s pôvodnými ponukami dole. A len tak mimochodom k tej transparentnosti, litovské ministerstvo obrany na svojej webovej stránke, a teraz tie dátumy, 21. júla 2014 zverejnilo informáciu, že 17. júla 2014 ministerstvo národnej obrany požiadalo oficiálnymi listami o obsiahlu informáciu od deviatich zahraničných výrobcov kolesových bojových vozidiel pechoty o ich výrobkoch. Firmy boli požiadané, aby doručili svoje odpovede do polovice októbra, pričom samotný kontrakt na zakúpenie vozidiel by mal byť podpísaný až v roku 2015. To len na vysvetlenie, čo v tomto prípade znamená transparentnosť, ak o nej hovoria opoziční politici, experti alebo médiá. Nespochybňujem, že vy môžete mať inú predstavu o transparentnosti, ale uznajte, že tento spôsob by bol rozhodne transparentnejší. A keď sme už pri tých dátumoch, tak dôležité sú aj iné dátumy. Ja som vás, pán minister, interpeloval 17. mája 2017, teda podal som, podal som svoju interpeláciu. Vaša odpoveď mi bola odoslaná 15. júna 2017 a v nej ste uvádzali, že ministerstvo zvažuje niekoľko spôsobov obstarania uvedenej vojenskej techniky. V skutočnosti však ministerstvo podpísalo memorandum o porozumení s fínskymi partnermi už 18. až 19. mája 2017. Teda skoro mesiac pred tým, ako ste mi odpovedali, že zatiaľ ste sa ešte nerozhodli a zvažujete viaceré možnosti. Existenciu takéhoto dokumentu pritom ministerstvo prvýkrát priznalo až 10. novembra, teda o ďalších pár mesiacov, na tlačovej konferencii. Zacitujem vášho generálneho tajomníka služobného úradu, pána Jána Hoľka: """"""""Máme podpísané memorandum medzi ministerstvom obrany Slovenska a Fínska, na jeho základe je podpísaná aj technická dohoda. Výsledkom bude prototyp vozidla, ktoré bude hotové možno už o mesiac."""""""" Takže vaša odpoveď, pán minister, na moju interpeláciu bola, použijem eufemizmus, mierne zavádzajúca, pričom keď ste hovorili, že máte päť možností ako postupovať, tak ministerstvo už mesiac predtým rozhodlo, že si vyberie jednu, a to najmenej transparentnú a najmenej súťažnú. Tak ja teda neviem, že či ste nevedeli, čo ste mi uviedli v odpovedi na interpeláciu a iba to niekto iný pripravil, alebo ten, kto pripravoval odpoveď na interpeláciu, nemal vedomosť o tom, že už je o tejto veci rozhodnuté, ale predpokladám, že vy ste mali vedieť o oboch týchto veciach. Záverom, keď sa člena vlády, ale aj širšie akéhokoľvek úradu alebo politika na niečo pýtate a on zatĺka a nepovie vám celú pravdu o tom, čo urobil alebo čo sa chystá urobiť, alebo dokonca klame, tak je to indícia, že čosi v tej veci alebo s tým postupom nie je v poriadku. Nie je to dôkaz, samozrejme, ale je to veľmi silná indícia. Takže spôsob, akým mi pán minister v júni odpovedal, ktorý bol, dobre, vrátim sa k tomu eufemizmu, jemne zavádzajúci, je pre mňa veľmi silnou indíciou, že ste sa snažili niečo zatĺkať a že váš postup nie je v poriadku. A určite váš postup nie je tak transparentný, ako byť mohol a ako keby ste sa snažili postupovať naozaj transparentne, aj byť mal. Ďakujem za pozornosť.",Ondrej Dostál,SAS,7,2018-02-09,945
"Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, predkladajú, ako tu už bolo spomenuté, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci, okrem mňa, Boris Kollár, Milan Krajniak, Peter Pčolinský a Adriana Pčolinská. Cieľom predkladaného návrhu zákona je zefektívnenie práce poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a umožnenie rýchlej orientácie v predkladaných návrhoch zákonov tak samotným poslancom, ako aj širokej verejnosti v prípade novelizácie zákonov, ktoré v Národnej rade Slovenskej republiky predkladajú poslanci alebo výbory, zavedením povinnosti prikladať k návrhu novelizovaného právneho predpisu aj tzv. informatívne konsolidované znenie. Tento pojem už pozná slovenský právny poriadok od roku 2015, keďže obdobnú povinnosť majú aj vládne návrhy novelizácií právnych predpisov predkladané do pripomienkového konania v zmysle zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 310/2016 Z. z. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, taktiež aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a rovnako v súlade s právom Európskej únie. Daný návrh zákona nemá žiadny vplyv či už na rozpočet verejnej správy, teda negatívny tým myslím, nevyvoláva ani sociálne vplyvy, nemá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti, tam má skôr priaznivý, taktiež nemá vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Toto je v úvode všetko a rovno sa hlásim do rozpravy.",Peter Štarchoň,SME_RODINA,7,2019-06-26,266
"Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja v prvom rade ďakujem za podporu tomuto zákonu, v druhom by som chcel možno aj tie obavy, ktoré tu sú, rozptýliť. Či už sociálne poradenstvo alebo duchovná služba nebude hradená z verejného zdravotného poistenia, nie je považovaná za poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Pokiaľ bude treba niektoré veci v tomto zákone precizovať, sme na to pripravení, samozrejme. A po druhé, čo sa týka problematiky úhrad, väčšina finančných prostriedkov, ktoré v prvých rokoch teda pôjdu do jednotlivých častí poskytovania zdravotnej starostlivosti v týchto kategóriách bude poskytovaná či už z eurofondov, alebo z plánu obnovy, a tie cenové opatrenia a tá regulácia je dočasná. Po uplynutí tejto doby určite sa nájde spôsob taký, aby, aby bol vykonávaný štandardným spôsobom, to jest cestou zdravotných poisťovní, pretože predpokladám, že prínos takto poskytovania zdravotnej starostlivosti bude znamenať ušetrenie počtov akútnych lôžok a určite tie finančné prostriedky sa na to nájdu. Ďakujem pekne.",Vladimír Lengvarský,OLANO,8,2022-05-04,156
"Veľmi pekne ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni, prosím o ospravedlnenie zdržania. Ale musím povedať, že ma zastavili už tu v parlamente tlač a médiá. Takže prosím o ospravedlnenie. Dovoľte mi uviesť, že vládnym návrhom zákona sa navrhuje nová právna úprava rodičovského príspevku, ktorej cieľom je poskytovať rodičovský príspevok ako štátnu sociálnu dávku rodičom, ktorí sa rozhodnú pre osobnú starostlivosť o dieťa a nevykonávajú žiadnu zárobkovú činnosť.  Uvedený návrh poskytovania rodičovského príspevku sa priblížil k právnym úpravám väčšiny členských štátov Európskej únie, kde dávky obdobné rodičovskému príspevku sa poskytujú rodičom, ktorí z dôvodu osobnej starostlivosti o dieťa nepracujú.  V súlade s plnením programového vyhlásenia, podľa ktorého sa rodičovský príspevok zvýši tak, aby saturoval stratu pracovných príjmov rodiča aspoň na minimálnej úrovni, navrhuje sa poskytovať rodičovský príspevok v dvoch výškach. Pre rodičov, ktorí boli pred narodením nezamestnaní alebo pracovali len krátkodobo, sa navrhuje poskytovať rodičovský príspevok na terajšej úrovni, t. j. 164,22 eura, so zachovaním jeho každoročnej valorizácie v závislosti od zmeny životného minima. Pre rodičov, ktorí z dôvodu osobnej starostlivosti o dieťa stratili svoj pracovný príjem, navrhuje sa do dvoch rokov veku dieťaťa poskytovať rodičovský príspevok v sume zodpovedajúcej čistej mesačnej minimálnej mzde, t. j. 256 eur.  Vzhľadom na zvyšujúci sa podiel detí narodených v zahraničí navrhuje sa upustiť od podmienky trvalého pobytu dieťaťa na území Slovenskej republiky, čím sa umožní poskytovať rodičovský príspevok aj v období vybavovania slovenského rodného listu dieťaťa, čo je podmienkou pre prihlásenie dieťaťa na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Rodič v takomto prípade preukáže narodenie dieťaťa príslušným dokladom vydaným v štáte jeho narodenia.  Vládnym návrhom zákona sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2008 Z. z. o príspevku pri starostlivosti o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v ktorom sa navrhuje zaviesť pre rodičov nový, jednorazový príspevok rodičovi vo výške 25 % sumy nevyčerpaného rodičovského príspevku, na ktorý by mal rodič nárok, ak by sa staral o dieťa osobne. Jednorazový príspevok je určený pre tých rodičov, ktorí sa rozhodnú vrátiť na trh práce alebo vstúpiť na trh práce pred skončením poberania rodičovského príspevku. Ak rodičovi, ktorému sa vyplatil jednorazový príspevok, vznikne nárok z dôvodu osobnej starostlivosti o dieťa opakovane na rodičovský príspevok, výška rodičovského príspevku bude už iba 75 % zo sumy rodičovského príspevku na príslušné kalendárne mesiace. Tento jednorazový príspevok je určený na uľahčenie návratu rodičov na trh práce. Možnosť poskytnúť jednorazový príspevok rodičovi sa navrhuje len raz v priebehu troch rokov alebo šiestich rokov, ak ide o dieťa so zdravotným postihnutím.  V článku III navrhujeme zmenu ustanovenia v zákone o príspevku pri narodení dieťaťa z dôvodu odstránenia aplikačných problémov v praxi, čím sa odstráni riziko duplicitnej výplaty príspevku pri narodení dieťaťa príslušnou inštitúciou iného štátu a zároveň aj príslušnou inštitúciou na území Slovenskej republiky.  V článku IV navrhujeme doplniť povinnosť Sociálnej poisťovne vydávať potvrdenie o období nemocenského poistenia pred narodením dieťaťa pre účely rodičovského príspevku. Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som.",Viera Tomanová,SMER,4,2009-12-02,480
"Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi reagovať na bohatú, veľmi bohatú diskusiu, v ktorej odznelo veľa rôznych, rôznorodých názorov, preto považujem za svoju povinnosť vyjadriť sa ku všetkým alebo aspoň k dôležitejším veciam, lebo ku všetkým by to zrejme nebolo ani možné. Najskôr mi dovoľte, aby som sa poďakoval za všetky vecné pripomienky a chcem zdôrazniť, že tento materiál je naozaj otvoreným materiálom v tom zmysle, že jeho ďalšie rozpracúvanie bude permanentnou činnosťou. Ale predtým ako začnem hovoriť, chcel by som mať ešte jeden možno procedurálnejší návrh. Často tu zaznievalo aj z úst pani poslankyne, ktorá práve odchádza, pani poslankyne Podhradskej, že sa usmievam, že sa dokonca arogantne usmievam. Chcel by som vysvetliť, že som týmto spôsobom reagoval vždy vtedy, keď som zásadne nesúhlasil s tým, čo najmä opoziční - teda nehovorím, že všetci opoziční poslanci -, ale niektorí poslanci hovorili. A chcel by som vám ako opozičným poslancom ponúknuť ten istý spôsob reakcie, pretože zatiaľ som v parlamente zakúsil len to, že ak vy s niečím nesúhlasíte, tak kričíte, búchate, čo nielenže je menej kultúrny spôsob reakcie a najmä to neumožňuje tým, ktorí takto reagujú, počuť, čo vystupujúci rozpráva. Takže potom vyznieva dosť čudne reakcia, keď sa vlastne reaguje na niečo, čo sa nevníma. Úsmev umožňuje počuť, čo tá druhá strana rozpráva, a umožňuje teda reagovať, myslím si, so znalosťou veci. (Potlesk.) Budem totiž hovoriť určite aj veci, s ktorými nebudete súhlasiť, ktoré sa vám nebudú páčiť. A aby ste ich mohli posúdiť a počuť, veľmi rád by som privítal takýto spôsob reakcie. Najskôr by som sa, ak mi dovolíte, vyjadril k niektorým veciam, ktoré sa viackrát opakovali vo vystúpeniach nielen opozičných, ale aj koaličných poslancov, a preto si myslím, že najskôr sa treba venovať práve tým. Viackrát zaznelo, že materiál prišiel neskoro, čo je iste pravda v tom zmysle, že každá vláda by bola rada, keby mala takýto materiál čo najskôr. Na druhej strane chcem znovu zdôrazniť, že taký materiál slovenská vláda vypracovala po prvýkrát v histórii, že minulá vláda, ktorá tu vládla 4 roky a predtým v podobnom zložení, dlhé obdobie takýto materiál nemala a nikdy nevypracovala. A potom by som chcel povedať aj to, že vypracovanie takéhoto materiálu nie je jednoduchá činnosť ani z časového hľadiska. Možno najlepšie je medzinárodné porovnanie, pretože podobné materiály boli pracované aj v iných krajinách, aj podobný mechanizmus v spolupráci s Európskou komisiou, napríklad v Maďarsku, v Slovinsku, v Českej republike, teraz sa pripravuje v Bulharsku. Vo všetkých týchto krajinách vypracovanie tohto materiálu trvalo okolo dvoch rokov. Takže skutočnosť, že u nás sa vypracoval za pol roka, nepovažujem za nedostatok, ale považujem za prednosť, i keď uznávam, že to krátke obdobie mohlo priniesť so sebou aj niektoré problémy, aj preto sme sa vo vláde zhodli, že materiál sa bude ďalej rozpracúvať. Ďalšou veľmi častou výhradou je, že materiál nie je dostatočne konkrétny. Chcem zdôrazniť, že charakter tohto materiálu je taký, že záber, ktorý vlastne postihuje - ak by sa malo ísť do vysokej miery konkrétnosti -, tak by tento materiál musel mať 600, 700, 800 strán. Teda v tomto materiáli nebolo ani zámerom, ani účelom podrobne rozpracúvať a navrhovať jednotlivé kroky a opatrenia v jednotlivých rezortoch. Tieto veci sú rozpracované v ďalších materiáloch, o ktorých sa už vo vláde diskutuje, ako je priemyselná politika, ako je strednodobá finančná politika, ako je koncepcia zamestnanosti a tak ďalej. Ďalej je tu otázka filozofie tohto materiálu. Zaznelo to, myslím si, aj teraz vo faktickej poznámke pána poslanca Zlochu, ktorý citoval zo záveru materiálu, že nebolo jeho ambíciou hovoriť o odvetviach a napríklad o tom, v akom zmysle by sa mala vyvíjať štruktúra priemyslu. Znovu opakujem, toto je viac rozpracované v priemyselnej politike, ale predovšetkým treba povedať aj to, že charakter hospodárskej politiky a priemyselnej politiky, ktorú chceme robiť, nie je selektívny v tom zmysle, že by vláda určovala, že tieto odvetvia budú prioritne rozvíjané, iné odvetvia budú utlmované. Chcem pripomenúť, že počas minulej vlády sa trikrát schválila taká priemyselná politika vo vláde, ktorá bola do značnej miery stavaná práve na takom selektívnom prístupe, ktorý hovoril, ktoré odvetvia treba prednostne rozvíjať, ktoré utlmovať, a tieto priemyselné politiky si dali ešte v roku 1995 za ambíciu zvýšiť podiel sofistikovanej produkcie z vtedajších 15 - 16 % na 35 - 40 %. Musím povedať, že ma to neprekvapilo. Táto ambícia sa absolútne nezrealizovala. Podiel sofistikovanej produkcie na exporte v roku 1998 bol presne taký istý ako v roku 1995. Aj tieto priemyselné politiky počas minulej vlády ukázali absolútnu neefektínosť a neschopnosť selektívnych priemyselných politík uskutočniť efektívnu reštrukturalizáciu ekonomiky a priemyslu. To sa týka aj výhrad, že chýbajú odvetvové priority a podobne. Veľmi často tu zaznievali isté pravo-ľavé súvislosti - musím povedať, že to považujem za dosť priehľadnú taktiku opozície vniesť rozkol do vládnej koalície -, kde viacerí poslanci tvrdili, že táto koncepcia hospodárskej a sociálnej politiky je pravicovou politikou. Musím povedať, že takéto tvrdenia považujem za absolútny nezmysel. Táto koncepcia hospodárskej politiky je modernou koncepciou hospodárskej politiky, ktorá je založená na princípoch, ktoré sú dnes všeobecne uznávané v oblasti hospodárskej politiky tak stranami napravo od stredu, ako stranami stredovými, či modernými ľavicovými stranami. Myslím si, že veľmi jasným dôkazom je najnovšia deklarácia alebo vízia premiérov Blaira a Schrödera, ktorých, celkom určite so mnou budete súhlasiť, môžeme považovať za lídrov modernej európskej a svetovej ľavice, a táto deklarácia je založená na poznatkoch a skúsenostiach nielen teoretických, ale aj praktických z ekonomickej vedy a hospodárskej politiky. Tieto skúsenosti hovoria o potrebe a nevyhnutnosti znižovania vplyvu štátu, znižovania podielu štátu na verejných výdavkoch, zvyšovania osobnej zodpovednosti, zväčšovania priestoru na konkurenciu, zvyšovania pružnosti trhu práce a tak ďalej. Takže v tomto zmysle naozaj rozprávať o tom, či materiál má pravicový alebo ľavicový charakter, považujem za absolútne neopodstatnené. Ďalej ešte najmä z úst viacerých opozičných poslancov zaznievalo, že tento materiál vychádza z monetaristických a liberálnych doktrín. Nie je to pravda. Je pravdou, že scenár ekonomickej reformy, ktorý spomínal aj poslanec Šimko vo svojom vystúpení, vychádzal z týchto monetaristických princípov, ale už skúsenosti aj po kríze v Rusku, aj v iných krajinách ukázali, že problém je naozaj širší, že je potrebné popri makroekonomickej stabilizácii, ktorú treba robiť aj na princípe monetaristickej ekonómie, je veľmi potrebná a kľúčová premena inštitúcií. Takže tento materiál je založený nie na monetaristickej ekonómii, je založený na inštitucionálnej ekonómii, novej inštitucionálnej ekonómii, ale predovšetkým je založený na teoretických poznatkoch, ale aj praktických z toho, aká hospodárska politika je efektívna aj v trasformujúcich sa krajinách, aj v krajinách rozvinutých. Čo sa týka tripartity, taktiež viackrát zaznelo, že nebol dodržaný alebo dokonca bol porušený zákon tým, že poslanci nemali predložené závery tripartity. Ospravedlňujem sa, že boli predložené neskôr. Tá výhrada bola opodstatnená, lebo mali byť naozaj predložené spolu so zákonom. Ale nesúhlasím s tým, že by závery, ktoré máte k dispozícii, neboli dostatočným naplnením zákona o tripartite. Zákon o tripartite v tomto zmysle hovorí, odcitujem, čo sú závery rokovania plenárneho zasadnutia, že """"""""sú to dohody, stanoviská, odporúčania, ktoré sú súčasťou materiálu predkladaného na rokovanie orgánu, ktorý materiál ďalej prerokúva alebo o ňom rozhoduje"""""""". To, čo sa vlastne predkladá Národnej rade, ďalej upresňuje rokovací poriadok tripartity, ktorý v článku 7 ods. 6 hovorí: """"""""Ak sa materiál po prerokovaní vládou Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky alebo jej orgánom, pripoja sa k stanovisku vlády aj závery z rokovania plenárneho zasadnutia."""""""" Závery z rokovania plenárneho zasadnutia, to je to, čo ste dostali. Tripartita prerokúvala tento materiál dvakrát, raz v júli a raz v auguste. Závery sú priložené, sú totiž jediné, čo predstavuje naozaj oficiálny záver, pretože len tieto závery sú podpísané aj predstaviteľmi asociácie, konfederácie a vlády. Tripartita sa nezhodla, nie je záverom tripartity, že sa zapracujú podmienky odborových zväzov. Záverom tripartity je, že Konfederácia odborových zväzov súhlasila s pripomienkami alebo súhlasila s podmienkou zapracovania pripomienok, čo som aj oznámil. Keď som tento materiál uvádzal, tak som povedal, že od konfederácie sa nám podarilo získať len podmienečný súhlas s tým, že tento materiál sa bude ďalej dopracúvať a niektoré z požiadaviek tam budú aj zapracované. Preto si dovolím jednoznačne sa ohradiť voči tvrdeniam pána poslanca Maxona, ktorý ma obvinil z klamstva ohľadom záverov tripartity. Klamal pán poslanec Maxon. Čo sa týka toho, či je materiál viac pre Európsku úniu alebo pre našu potrebu, to tiež viackrát zaznelo. Chcem povedať, že to nie je vo vzájomnom rozpore. Vstup do Európskej únie, ale najmä v súčasnosti pričlenenie sa Slovenska k prvej skupine asociovaných krajín je životnou potrebou slovenskej ekonomiky a Slovenskej republiky. Dá sa to veľmi jasne ukázať a veľmi jasne dokázať aj na číslach. Keď dnes takmer 90 % exportu Slovenska ide do krajín, ktoré sú členmi Európskej únie, alebo sú v prvej skupine asociovaných krajín, ak by Slovensko vstúpilo neskôr ako tieto krajiny, ocitlo by sa mimo priestoru alebo v nevýhodnejšom postavení voči priestoru, do ktorého ide dnes takmer 90 % slovenského exportu. Myslím si, že tieto čísla hovoria jasne a hovoria o tom, čo je životným záujmom slovenskej ekonomiky a Slovenskej republiky. Z tohto hľadiska chcem zároveň povedať, že princípy, na ktorých funguje rozvinutá trhová",Ivan Mikloš,SDK,2,1999-09-10,1500
"Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali svoje miesta v rokovacej sále, pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých prerokovaných bodoch programu 36. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Ako o prvom bode budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorý predložil pán poslanec Šulaj a ktorý máte rozdaný všetci v laviciach, k preskúmaniu príjmov z rozpočtov Európskej únie a odvodov do rozpočtov Európskej únie za rok 2004. Poprosím pánov poslancov, aby sa upokojili, zaujali svoje miesta, pristúpime k hlasovaniu o prvom prerokovanom bode programu. Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia. (Ruch v sále.) Páni poslanci, hlasujeme. (Hlasovanie o návrhu poslanca Igora Šulaja na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k preskúmaniu príjmov z rozpočtov Európskej únie a odvodov do rozpočtov Európskej únie za rok 2004.) (Hlasovanie.) 122 prítomných, 57 za návrh, 1 proti, 43 sa zdržalo, 21 nehlasovalo. Návrh uznesenia sme neschválili. Pristúpime teraz k hlasovaniu o druhom návrhu uznesenia, ktorého predkladateľom bol pán poslanec Šulaj a Malchárek k preskúmaniu všetkých podstatných okolností súvisiacich s prehratým sporom medzi Slovenskou republikou a ČSOB, a. s. Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie o návrhu poslancov Igora Šulaja a Jirka Malchárka na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k preskúmaniu všetkých podstatných okolností súvisiacich s prehratým sporom medzi Slovenskou republikou a ČSOB, a. s.)  (Hlasovanie.) 136 prítomných, 110 za, 25 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh uznesenia sme schválili. Teraz pristúpime k hlasovaniu o zákone z 10. decembra 2004 o rodine, ktorý pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky. Poprosím teraz pána poslanca Madeja, ktorého poveril gestorský výbor, aby bol spoločným spravodajcom pri prerokúvaní tohto bodu programu, aby uvádzal jednotlivé návrhy hlasovaní k pánom prezidentom vrátenému zákonu. Nech sa páči, pán poslanec Madej. (Ruch v sále.) Páni poslanci, prosím o pokoj. (Hlasovanie o zákone z 10. decembra 2004 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 996.)",Pavol Hrušovský,KDH,3,2005-01-19,318
"Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci, návrh na vyslovenie súhlasu s uzavretím Dohody medzi Slovenskou republikou a Komisiou Európskych spoločenstiev o zriadení Zastúpenia Európskych spoločenstiev v Slovenskej republike a jeho výsadách a imunitách sa predkladá v súlade článkom 86 písm. e/ Ústavy Slovenskej republiky. Citovaný návrh dohody bol pridelený na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Slovenskej republiky a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Obidva výbory dňa 6. decembra 1994 návrh riadne prerokovali a prijali platné uznesenia, ktorými odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky súhlasiť s uzavretím Dohody medzi Slovenskou republikou a Komisiou Európskych spoločenstiev o zriadení Zastúpenia Európskych spoločenstiev v Slovenskej republike a jeho výsadách a imunitách. Dohoda je výsledkom krokov vlády nasledujúcich po sukcesii Slovenskej republiky do dohôd uzavretých medzi Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou a Európskymi spoločenstvami. Uzavretie dohody umožní urýchliť ďalší rozvoj vzťahov medzi Slovenskou republikou a Európskymi spoločenstvami, čo má veľký význam s ohľadom na ukončenie procesu ratifikácie Európskej dohody o pridružení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám. Preto vám, vážené poslankyne, vážení poslanci, odporúčam s predloženým textom dohody súhlasiť. Ďakujem.",Ľubomír Fogaš,SV,1,1994-12-13,176
"Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, zámerom vládneho návrhu zákona je upraviť tri základné okruhy problémov najmä v súvislosti s novými požiadavkami vyplývajúcimi pre Správu štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky z hľadiska prístupového procesu. Návrh zákona vytvára nový druh štátnych hmotných rezerv, pohotovostné zásoby, ktoré sa tvoria na použite v krízových situáciách, na humanitárnu pomoc.  Vzhľadom na poznatky z aplikačnej praxe a vylúčenie nejednotného výkladu je potrebné podrobnejšie upraviť hospodárenie so štátnymi hmotnými rezervami, rešpektujúc osobitosti pri nakladaní s týmto majetkom. S pozmeňujúcimi návrhmi súhlasím, tak ako sú uvedené v spoločnej správe výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. To je všetko z mojej strany. Ďakujem pekne.",Jirko Malchárek,ANO,3,2006-03-16,112
"Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predložil uvedenú novelu zákona. Ešte predtým, než sa dostanem k samotnému """"""""meritu"""""""" veci, dovoľte, aby som povedal, že uvedenou novelou zákona nám nejde, ako sa to už mnohokrát v minulosti spomínalo, o, nedajbože, nejakú propagáciu požívania alkoholických nápojov pre účastníkov cestnej premávky, práve naopak, sme za prísne postihy tých, ktorí porušujú zákony a sú účastníkmi cestnej premávky a požívajú alkohol v nadmernom množstve. Návrh zákona má za cieľ odstrániť tzv. nulovú toleranciu alkoholu v cestnej premávke, ak ide o cyklistu vedúceho bicykel bez pomocného motorčeka, a to na základe vedeckých poznatkov o koncentrácii alkoholu v ľudskom organizme, pri ktorej je schopnosť fyzickej osoby byť účastníkom cestnej premávky bez vplyvu na bezpečnosť cestnej premávky a len minimálne sú ovplyvnené jej psychické, senzorické a motorické funkcie. Všeobecne záväzné právne predpisy platné v Slovenskej republike zakladajú represiu užívania alkoholu v cestnej premávke na takzvanej nulovej tolerancii, teda predpokladajú, že fyzická osoba, ktorá nepožila alkoholické nápoje má vo svojej krvi resp. v dychu nulovú koncentráciu etanolu. Uvedený predpoklad je však zo súdnolekárskeho hľadiska nepravdivý a neprípustný, načo Slovenská súdnolekárska spoločnosť ako aj jednotliví súdní lekári upozorňovali opakovane už od zavedenia uvedenej právnej úpravy. Takzvaná nulová koncentrácia etanolu v ľudskom organizme zistená bežnými analýzami neexistuje z viacerých dôvodov. Etanol je totižto prirodzenou súčasťou ľudského metabolizmu. Ľudský organizmus si určité malé množstvo etanolu, ktorý je potrebný v chemických procesoch nepretržite vytvára a následne odbúrava. V krvi a v dychu ľudského jedinca sa preto môže nachádzať určitá minimálna koncentrácia etanolu, ktorá sa tam nachádza následkom endogénnych procesov a nie exogénnym použitím alkoholického nápoja. Etanol sa tiež môže v ľudskom organizme v minimálnom množstve vytvoriť v tráviacom trakte po vypití väčšieho množstva ovocnej šťavy, nealkoholického nápoja s vysokým obsahom cukru či po zjedení väčšieho množstva sladkého ovocia. Pozitívne vyšetrenie na zistenie požitia alkoholu však môže byť spôsobené napríklad aj z dôvodu tzv. laboratórnej chyby. Zariadenie slúžiace na stanovenie koncentrácie etanolu v ľudskom organizme, ako aj metodika, ktorou sa na danom zariadení predmetná vzorka vyšetruje, podlieha určitej laboratórnej chybe. Prakticky to znamená, že aj u fyzickej osoby, ktorá žiadny alkohol nepožila a v jej krvi sa alkohol v merateľnom množstve nenachádza, môže prístroj namerať pozitívnu koncentráciu etanolu, táto prípustná odchýlka, tzv. laboratórna chyba môže pri súčasných metodikách dosahovať až 0,2 g na kg čiže 0,2 promile pri vyšetrení krvnej vzorky pri plynovou chromatografiou, resp. 0,1 mg na liter pri vyšetrení vydychovaného vzduchu dychovým analyzátorom. Táto skutočnosť je odbornej verejnosti dlhodobo známa a jej riešenie bolo aj predmetom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorý bol dňa 20. augusta 2008 schválený vládou Slovenskej republiky. Uvedený návrh zákona určoval koncentráciu alkoholu, zistenie, ktoré je dôležité pre určenie pozitívneho vyšetrenia na alkohol tak, že až namerané hodnoty etanolu viac ako 0,48 mg/l vydýchnutého vzduchu alebo 1 promile pri lekárskom vyšetrení zo vzorky krvi plynovou chromatografiou považoval za stav vylučujúci spôsobilosť podľa osobitných predpisov, v dôsledku ktorého fyzická osoba nie je schopná bezpečne vykonávať akúkoľvek činnosť. Uvedený návrh zákona predložený ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky zohľadňoval aj tzv. laboratórnu chybu, pre ktorú ustanovoval podobné hodnoty etanolu v ľudskom organizme ako predkladaný návrh zákona. Na základe vyššie uvedených skutočností zástupcovia medicínskeho vedného odboru súdne lekárstvo už v minulosti namietali zavedenie tzv. nulovej tolerancie do praxe, pričom navrhovali tolerovanie minimálnej koncentrácie etanolu zisteného v krvi, resp. dychu vyšetrovanej osoby. Všeobecne je odbornou verejnosťou prijatý záver, že koncentrácia alkoholu v ľudskom organizme v hodnote 0,5 promile, resp. 0,24 mg na liter je koncentrácia etanolu v krvi, ktorú možno považovať za bezpečnú pre cestnú premávku, pri ktorej už dochádza k určitému ovplyvneniu psychických, senzorických a motorických funkcií ľudského organizmu a toto ovplyvnenie však možno považovať za minimálne a nemajúce vplyv na bezpečnosť cestnej premávky. Zároveň je potrebné uviesť, že určitá pozitívna hodnota koncentrácie alkoholu v ľudskom organizme účastníka cestnej premávky je tolerovaná vo väčšine členských štátov Európskej únie. Koncentrácia alkoholu v ľudskom organizme v hodnote pol promile, respektíve 0,24 mg/l je koncentrácia etanolu v krvi, ktorú Európska komisia odporúča prijať členským štátom v rámci Stratégie Európskej únie na podporu členských štátov pri znižovaní rozsahu škôd súvisiacich s používaním alkoholu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že niektoré štáty Európskej únie pri posudzovaní dovolenej koncentrácie alkoholu v ľudskom organizme účastníka cestnej premávky rozlišujú medzi vodičmi motorového vozidla a cyklistami, pri ktorých ustanovujú miernejšie limity koncentrácie alkoholu v ľudskom organizme. Návrh zákona ustanovuje hodnotu koncentrácie etanolu v ľudskom organizme 0,24 mg/l na liter vydychnutého vzduchu alebo nula, pol promile pri lekárskom vyšetrení zo vzorky krvi plynovou chromatografiou. Pri tejto hodnote koncentrácie etanolu v organizme cyklistu nebude vedenie bicykla bez pomocného pomocného motorčeka v cestnej premávke považované za porušovanie všeobecne záväzných predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Zároveň sa návrhom zákona jazda pod vplyvom alkoholu v takomto prípade nebude považovať za porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom. Návrh zákona sa dopĺňa, návrhom zákona sa dopĺňa aj zákon Slovenskej Národnej rady číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, na základe čoho sa vedenie bicykla bez pomocného motorčeka cyklistom, u ktorého množstvo alkoholu v jeho organizme nepresiahne hodnotu 0,24 mg/liter vydýchnutého vzduchu pri vyšetrení dychovou skúškou, prístrojom alebo pol promile pri lekárskom vyšetrení zo vzorky krvi plynovou chromatografiou, nebude považovať za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. K novelizácii uvedeného zákona dochádza z dôvodu že napriek tomu, že porušenie pravidiel cestnej premávky je upravené zákonom o cestnej premávke, zákon o priestupkoch obsahuje sčasti samostatnú úpravu skutkových vymedzení priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Návrh zákona pri stanovení hodnote koncentrácie alkoholu v ľudskom organizme, pri ktorej je schopnosť fyzickej osoby byť účastníkom cestnej premávky len s minimálnym ovplyvnením jej psychických, senzorických a motorických funkcií, vychádza z vedeckých poznatkov, napr. zo znaleckej expertízy Ústavu súdneho lekárstva a medicínských expertíz Jeseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského vo veci nízkej koncentrácie etanolu v krvi vo vedení jednostopových dopravných prostriedkov. Napriek skutočnosti, že navrhovaná hodnota koncentrácie alkoholu v ľudskom organizme by bola vedecky odôvodniteľná pre všetkých účastníkov cestnej premávky, výnimku z tzv. nulovej tolerancie alkoholu v cestnej premávke návrh zákona ustanovuje len pre cyklistov vedúcich bicykel bez pomocného motorčeka, a to z dôvodu, že akékoľvek prípadné škody spôsobené týmito vodičmi sú neporovnateľne nižšie, ako je tomu v prípade vodičov motorových vozidiel. Zakotvením tejto hladiny alkoholu do právneho poriadku sa predíde aj neodôvodnenému sankcionovaniu cyklistov vedúcich bicykel za vedenie bicykla v takom čase po požití alkoholu, keď sa alkohol ešte môže nachádzať v ich organizme, pričom však hodnota alkoholu v organizme uvedených účastníkov cestnej premávky nebude mať reálny vplyv na bezpečnosť cestnej premávky a ich psychické, senzorické a motorické funkcie môžu byť ovplyvnené len v minimálnej miere. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Prijatie návrhu zákona a jeho aplikácie v praxi si nevyžaduje zvýšené výdavky zo štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí a vyšších územných celkov.",Andrej Hrnčiar,MOST_HID,6,2012-09-20,1180
"Ďakujem, pán predseda. Chcem sa pripojiť k argumentácii, ktorú použil môj kolega Eduard Kukan o zahraničnej politike, a nechcem na rozdiel od ďalších kolegov, mojich predrečníkov, odbiehať od merita veci, od argumentov. Chcem sa pridať k argumentácii pána Kukana a povedať, že vláda nesplnila štyri základné priority: 1. Slovensko nebolo prijaté do NATO. 2. Slovensko vypadlo z prvej skupiny Európskej únie. 3. Slovensko nemá dobré vzťahy s najbližšími susedmi. 4. Dostalo sa do absolútnej energetickej závislosti od Ruska. A keď toto považujete, kolegovia, za maľovanie katastrofických scenárov, tak sa spamätajte a povedzte iné argumenty. Argumenty typu akože niekde v Liberálnej únii alebo Demokratickej únii, alebo niekde inde škodia Slovensku, sú vaše demagogické výplody. To isté, čo hovoríte o tom, ako chcú mocnosti so Slovenskom zatočiť, to sú takisto vaše výplody. Na Slovensku sa v prvom rade vláda musí postarať, aby Slovensko malo nejakú svoju váhu. A musím konštatovať na záver, že táto vláda to nedokázala.",Peter Lauko,KDH,1,1998-07-15,155
"Vážený pán predseda, vážený pán premiér, vážená vláda, ctená Národná rada, vo svojom príspevku sa chcem vyjadriť k niektorým súvislostiam cieľových zámerov v hospodárskej a sociálnej politike vlády. Hospodársko-politické ciele uvedené v programovom vyhlásení vlády sú naozaj ambiciózne a úctyhodné. Pán premiér mal pravdu, keď konštatoval, že ťažko namietať proti päťpercentnému medziročnému rastu hrubého domáceho produktu, potlačeniu inflácie pod 10 % a miery nezamestnanosti tiež pod túto hranicu. Nemožno s nimi nesúhlasiť, iba namietať, že sú asi príliš optimistické pre obdobie štyroch rokov. Napriek tomu, že programové vyhlásenie vlády sa rodilo v čase, keď svetovú recesiu máme asi za sebou, pri znalosti váhy, akou len dlhová služba zaťažuje rozpočet, udržanie rozpočtového deficitu pod 3 % hrubého domáceho produktu predpokladá veľmi dynamický rast hrubého domáceho produktu, v každom prípade vyššiu mieru jeho rastu, ako dlhovej služby a postupného vyrovnania vnútornej zadĺženosti jednotlivých sektorov verejnej spotreby. Je síce pravda, že programové vyhlásenie vlády má generovať určité pozitívne očakávania, ako sa vyjadril štátnik susednej krajiny, nemôže sa však uchýliť do ríše zbožných želaní. Nie je to úlohou vládneho programu. V tomto zmysle strategický cieľ vlády formulovaný na strane 10 ods. 2 položiť základy na dosiahnutie porovnateľnej úrovne výkonnosti ekonomiky a životnej úrovne obyvateľstva s vyspelými krajinami Európy na prelome tisícročí, najneskôr do roku 2010, teda za 5 až 15 rokov, je formulované predsavzatie, ktoré je, žiaľ, notoricky známe zo začiatku sedemdesiatych a ďalších rokov, lenže vtedy i teraz sa opomína jednoduchý fakt, že ekonomicky vyspelé krajiny nezastavia svoj rozvoj, kým ich dobehneme. Za vymedzený časový úsek, obávam sa, ťažko dosiahneme úroveň výkonnosti českej ekonomiky. Pri takomto spôsobe vymedzenia zámerov sa vláda nemohla vyhnúť protirečeniam. Hneď v ďalšom odseku na strane 10 odsek 3 vláda spája vytvorenie fungujúceho trhového hospodárstva s úsilím generácií. Ak by vytvorenie fungujúceho trhového hospodárstva malo trvať generácie, nielenže vylučuje cieľ v predchádzajúcom odseku, ale nemohli by sme ani ašpirovať na členstvo v Európskej únii, čo považujem za mimoriadne závažné, a zrútila by sa aj celková ekonomika Slovenska. Zamieňanie fungujúcej trhovej ekonomiky s úrovňou rozvoja, teda s produkčnou schopnosťou ekonomiky, považujem za hrubú koncepčnú chybu. Nie vytvorenie trhovej ekonomiky, ale pravdepodobne občianskej spoločnosti nám zaberie život niekoľkých generácií. Práve v tejto súvislosti by sa žiadalo jasnejšie ohraničiť a krokovať časový úsek prípravy integrácie do Európskej únie. Ďalším závažným problémom je koncepcia rozvoja makroekonomických veličín a ich vzťahu. Predložený program neobsahuje zdôvodnenie predpokladu, že hospodársky rast meraný hrubým domácim produktom zaznamenaný v uplynulom roku sa stáva trvalou resp. udržovateľnou tendenciou. Rast hrubého domáceho produktu v roku 1994 bol podmienený rastom vývozu, čo bolo v podstate dosiahnuté rekonštrukciou odbytových ciest po rozpade federácie, a teda nemožno očakávať opakovanie expanzie vývozu v ďalších rokoch. Tvorba fixného kapitálu však na druhej strane i v uplynulom roku sa vyvíjala negatívne. Bariérou rastu je obmedzenosť celkového agregátneho dopytu, vrátane spotreby obyvateľstva a verejného sektoru. Obidve tieto veličiny sú však regulované resp. obmedzované reštrikciou rozpočtových výdavkov. Za prehnane optimistické, nereálne možno považovať i stlačenie inflácie a nezamestnanosti do koridoru pod 10 %. Ak sa nevyskytuje nadmerný dopyt alebo ponukový šok, ak funguje trhová ekonomika, tieto veličiny sa nepohybujú ľubovoľne, ale určitou zákonitosťou vzájomných súvislostí. Ak budeme vychádzať z overeného poznatku makroekonómie, že existuje prirodzená miera nezamestnanosti, ktorú, žiaľ, u nás zatiaľ nevieme celkom presne určiť, a určitá inertná inflácia, potom požiadavka rovnosmerného poklesu miery nezamestnanosti a inflácie zhruba rovnakou dynamikou, navyše tak výrazného, by sa rovnala takmer ekonomickému zázraku. Samozrejme, nechcem podozrievať vládu, že tieto základné učebnicové súvislosti nepozná, vzniká však oprávnená otázka, ako chce tieto zákonitosti jednoducho prekročiť. V tejto súvislosti ďalšia požiadavka formulovaná na strane 50, že hospodárska sústava musí každému občanovi, ktorý chce pracovať, zabezpečiť možnosť vhodného zamestnania, vyvoláva otázku, či vláda, ktorá deklaruje takéto predsavzatie, je si vedomá svojich možností ovplyvniť trhovú ekonomiku. Pre ekonomiku vôbec neplatí to, čo tvrdil pán poslanec Fekete, že všetko sa môže stať, čo chceme. Dovolím si vás upozorniť len na prízemný problém zemiakov. Vzniká potom ďalšia otázka, či sa chce opustiť cieľ vytvorenia trhovej ekonomiky. Nešlo by totiž o nič menej, ako o vytvorenie zhruba 330 tisíc pracovných miest pri zhruba päťpercentnej nezamestnanosti. Bolo by však potrebné v tomto prípade počítať s výrazným rastom inflácie. V tejto i v ďalšej súvislosti vzniká principiálna otázka, ako definuje vláda úlohu štátu a vlastnú úlohu v trhovom hospodárstve. Z formulácií na strane 15 odsek 3 vyplýva, že vláda počíta s Fondom národného majetku ako trvalým podnikateľským subjektom štátu, pričom napríklad v Nemecku sa Treuhand postupne likviduje. Treba teda konštatovať, že pri konštituovaní tohoto orgánu takýto zámer nebol deklarovaný. Tento orgán je zákonom Národnej rady vyňatý spod kontroly vlády. Potom je oprávnená otázka, čie záujmy bude presadzovať. V tejto súvislosti nie menej závažná je aj ďalšia otázka: Štát si nárokuje byť trvale najväčším podnikateľom? Čo to znamená pre ekonomiku a daňových poplatníkov, sa dostatočne dokázalo v západoeurópskych krajinách, ale aj v našej histórii, nehovoriac o tom, že ak by mal Fond národného majetku plniť úlohu generálneho podnikateľa, musel by byť ináč personálne vybavený. Dovoľujem si upozorniť na protirečivosť deklarovaných zámerov vlády v deregulácii cien. Na druhej strane však legislatívnou úpravou chce zabezpečiť možnosť zasahovania do cenotvorby. Čo je ešte zaujímavejšie, chce osobitne upravovať režim oceňovania verejných investícií a rozhodujúcich vstupov do nich strana 18 odsek 3. Vstupy do verejných investícií sú podobné ako vstupy do súkromných. Chce vláda zaviesť dvojaké ceny? Dodávateľmi vstupov sú totiž aj súkromné firmy. Vzniká oprávnená obava, že takéto zásahy do trhovej ekonomiky by vážne narušili jej samotnú podstatu. Vnútorné protirečenia zabudované do programu vlády v konečnom dôsledku spochybňujú i pozitívne zámery. Je faktom, že rozvoj ekonomiky, nielen kapitálového trhu, na strane 19 potrebuje i politickú stabilitu. Zámery zakotvené najmä v časti 4 však nenaznačujú, že by vláda skutočne chcela dosiahnuť tento stav, keďže táto časť predznačuje celý rad konfliktogenných oblastí rozdelením občanov na tých, ktorí sú v hlbokej morálnej kríze, a na tých, ktorí v kríze nie sú, na tých, ktorých identitu treba chrániť a upevniť, a na tých, ktorých identitu treba spochybniť. Vláda, žiaľ, na druhej strane nemanifestuje vo svojom programovom vyhlásení cieľ, ktorý by bol splniteľný za obdobie 4 rokov, a to zavŕšenie procesu privatizácie a jeho ukončenie, nielen urýchlenie postupov, tak ako je to konštatované na strane 21 odsek 1. Nezavŕšenie procesu privatizácie predlžuje transformačné obdobie so všetkou záťažou na obyvateľstvo, ktoré, ako konštatuje aj predložený program, sa nachádza pod neúnosnou ťarchou. Konzervovanie prechodnosti obdobia bráni stabilizácii trhovej ekonomiky a zvyšuje sociálnu ťarchu transformácie. Navyše, vzbudzuje oprávnené obavy o oživení koncepcie akejsi nedefinovanej a pravdepodobne ani neexistujúcej tretej cesty. O tom svedčia okrem už uvedených aj ďalšie početné časti programového vyhlásenia, z ktorých uvediem ešte jeden uvedený na strane 24 odsek 5. Táto časť deklaruje účasť vlády na štrukturálnych premenách ako princíp. Predpokladá prevzatie podnikateľskej funkcie ministerstvami tiež strana 25, druhý odsek. Vážená vláda, s ľútosťou konštatujem, že programové prehlásenie nezodpovedá čestne, otvorene a jednoznačne na otázku Quo vadis? k trhovej ekonomike alebo k plánovitému riadeniu národného hospodárstva. Návrh uznesení, ktorými by sme chceli spresniť konkretizáciu úloh pre vládu, predloží náš klub spoločne. Ďakujem.",Edit Bauer,SMK,1,1995-01-19,1161
"Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne a kolegovia, ktorí ste ešte zostali v pléne, opäť sme sa s kolegami Mirom Beblavým, Zuzkou Zimenovou a Katkou Macháčkovou rozhodli podať návrh zákona, ktorý by každému dieťaťu garantoval predškolskú výchovu od troch rokov v prípade záujmu rodičov o takéto miesto. Stále totiž považujeme vytvorenie takejto garancie za účinný systémový krok v oblasti rodinnej politiky. Politiky, ktorá je dlhodobo na periférii záujmu posledných vlád. V minulom roku bolo opäť zamietnutých vyše 11-tisíc žiadostí o umiestnenie detí do škôlok. To sú tisíce mladých rodín, ktoré musia siahať hlbšie do vrecka a zaplatiť si drahú súkromnú škôlku, na ktorú často ani nemajú peniaze, ale uskromnia sa, lebo nemajú na výber. A to nehovorím o finančnej tiesni matiek a otcov samoživiteľov, ktorí sú na škôlku existenčne odkázaní. A to všetko len preto, že tento štát ich dlhé roky ignoruje a nie je schopný im miesto v škôlke pre ich deti zagarantovať. Je dokázané, že dostupná predškolská starostlivosť je jediným alebo jedným zo zásadných opatrením, ktoré skutočne dokáže mať vplyv na to, aby sa ľudia rozhodli mať viac detí. Ako vyplýva z ekonomických prognóz, Slovensku hrozí najväčší prepad počtu produktívnych ľudí, v roku 2050 na jedného dôchodcu budú pracovať dvaja ľudia v produktívnom veku, zatiaľ čo dnes pracujú piati. Čiže aj nedostatkom miest v škôlkach dávame nebezpečný signál do spoločnosti, že mať deti je riziko, že štát nevie zabezpečiť adekvátnu podporu všetkým rodinám a že rodičovstvo neprebehne hladko. Rozumný trend, ktorý sledujeme v Európskej únii vo viacerých štátoch, ako je napríklad Nemecko, je zavedenie individuálnej garancie pre rodiča, že to miesto pre svoje dieťa mať bude. V Nemecku zaviedli túto garanciu pred niekoľkými rokmi a dokonca ju rozšírili až na jeden rok veku dieťaťa. My navrhujeme začať garanciou pre všetky deti od troch rokov. Rovnako ako v Nemecku zároveň navrhujeme, aby túto garanciu realizovali obce ako subjekt, ktorý je jednak zo zákona zodpovedný za zriaďovanie týchto zariadení a cez ktorého aj dnes už tečú finančné toky na financovanie nákladov spojených so škôlkami. Okrem toho v návrhu zavádzame aj kompenzačný prvok v sume 213,20 eur, čo je aktuálna mesačná výška rodičovského príspevku, ktorý bude obec nútená vyplatiť rodičovi, ak nebude schopná zabezpečiť jeho dieťaťu miesto v škôlke. Robíme to preto, aby sa obce začali aktívne zaujímať o túto situáciu a aby boli motivované hľadať spôsoby, ako deti umiestniť. Tu je, samozrejme, dôležité povedať aj to B, teda nielen dať obciam tú povinnosť garantovať miesta v škôlke, ale dať im aj prostriedky a flexibilné možnosti realizácie tohto návrhu. Preto navrhujeme, aby obec mohla túto zodpovednosť realizovať nielen priamo cez škôlky verejné, ako je to teraz, ale aby tak mohla robiť jednak napríklad cez uhradenie starostlivosti v cirkevných alebo súkromných škôlkach zapísaných v sieti škôl a predškolských zariadení alebo aby to mohla urobiť aj cez tzv. detské skupiny. Pretože jedna situácia, s ktorou sa dnes stretávame, je aj napríklad, že starosta by aj rád vyhovel rodičom, najmä v menšej obci, ale nemá nielenže žiadne peniaze, ale ani počet detí na to, aby naplnil klasickú škôlku alebo triedu do škôlky, a tak na ňu získal prostriedky. Alebo vie, že aj keby ju zriadil, neudrží ju prevádzkovať. Zároveň už máme príklady aj spolupráce obce, resp. mestskej časti so súkromnými škôlkami, už teraz takéto príklady sú, či už napríklad v mestskej časti v Petržalke, ktoré majú bilaterálne dohodnuté, dohodnutú spoluprácu so súkromnými škôlkami, ktorá, ktoré majú voľné kapacity, a tie teraz ponúkajú pre deti, ktoré nedostali miesto v štátnej škôlke, a obec im potom prispieva sumou, ktorá je veľmi blízka normatívu, a tým pádom rodičia nedoplácajú takú veľkú sumu. Čiže tie pozitívne príklady už teraz na Slovensku máme. Je vidieť, že keď samospráva alebo keď obec chce, tak to ide. A tu je koreň problému. Čiže naozaj nie je to o tom, že my chceme samosprávy pokutovať. Nami navrhovanú kompenzáciu vo výške rodičovského príspevku, ako som spomínala, 213,20 eur mesačne, zástupca ZMOS-u v médiách označil za neprijateľnú. Podľa mňa je neprijateľné, že dnes sú všetci rodičia platcami daní, ale len niektorí získajú miesto v škôlke pre svoje dieťa. To je podľa mňa neprijateľné. Naším návrhom by sa odstránila diskriminácia týchto rodičov a ich detí. K udeľovaniu pokút by vôbec nemuselo dochádzať, pretože spoločne so zákonom o garancii miesta v škôlke predkladáme aj zákon o detských skupinách, ktoré som už viackrát spomínala, a ten zaručí, že každá obec bude môcť veľmi jednoducho lacno zriadiť vo svojej obci detské skupiny, ktoré sa budú vedieť samé zafinancovať. Stačí prejaviť dobrú vôľu a samosprávy by sa nemuseli ničoho obávať. Moja kolegyňa a spoluautorka zákona Katka Macháčková je sama primátorkou mesta Prievidza a viete, koľko detí od troch rokov je umiestnených u nich v škôlkach? Všetky. A dokonca nie od troch, ale už od dva a pol roka. Takisto aj v malých obciach sú dostupné riešenia a dôkazom je napríklad starostka pani Erika Cintulová z Kláštora pod Znievom, ktorá veľmi briskne zareagovala a medzi prvými využila vládnu dotáciu, expresne otvorila škôlku, expresne škôlku rozšírila. Viaceré samosprávy na jednej strane majú záujem, ale boli odmietnuté a zas mnohé samosprávy, naopak, sa tie peniaze ani nesnažia získať. Príklad, niektoré mestské časti v Bratislave sa o umiestňovanie svojich detí nezaujímajú a radšej teda to ponechajú na súkromné škôlky, ktoré sú potom, ktoré spadajú potom pod Magistrát mesta Bratislavy, ktorý je za ne zodpovedný, a ten nie je ochotný nejakým spôsobom súkromné škôlky zapísané v sieti podporovať, pretože tie peniaze idú na úkor iných, iných častí Bratislavy. Ja sa teda pýtam, prečo to teda niekde ide a niekde nie? A z tohto dôvodu v rámci nášho návrhu zákona zavádzame aj spomenutú kompenzáciu. Mnohým samosprávam, ja som o tom hovorila s viacerými starostami, primátormi, samozrejme, ten kompenzačný prvok sa im nepáči, to je jasné, ale povedia mi na to, že tak nájdite iný spôsob, ako prinútiť tie samosprávy, aby to urobili. Ale aký je ten iný spôsob? Tak ak máte nejaký nápad, budem rada, ale myslím si, že zaviesť povinnosť kompenzácie je presne ten spôsob, ktorý dotlačí samosprávy k aktívnemu záujmu o vytváranie miest v škôlkach, pretože ono to naozaj možné je. Výstavba či rekonštrukcia existujúcich budov materských škôl z aktuálnych vládnych programov je pomalá a nedostatočne finančne podporená, a preto by nemala byť jediným spôsobom, ako zvýšiť počet miest pre deti. Pretože aj v budúcnosti pri poklese súčasného babyboomu, ktorý máme teraz, keď rodí generácia tzv. Husákových detí, môže opäť dôjsť k tomu, že sa, že zostanú tieto priestory opäť prázdne a nevyužité. Preto opäť zdôrazňujem dôležitosť druhého zákona, ktorý s kolegami poslancami predkladáme, a to je, teda s kolegyňou Zuzkou, a to je zákon o detských skupinách. Na záver chcem ešte dodať, že garancia miesta v škôlke nie je populizmus. Naopak, je to dobrý systémový krok, ktorý tu chýba. Schopnosť a ochota štátu garantovať každému dieťaťu miesto v škôlke by mala byť trendom aj u nás tak ako inde. Skrátka uistiť rodiča, že keď sa mu narodí dieťa, že preňho existuje záruka, že o tri roky nebude ponechaný bez príjmu alebo bez škôlky. To je jediná propopulačná politika, ktorá dnes funguje. Po jej zavedení sa už napríklad v tom spomínanom Nemecku pôrodnosť výrazne zvýšila. Preto prosím vážené plénum, aby zvážilo tento návrh a vopred ďakujem každému, kto ho podporí. Ďakujem.",Simona Petrík,SIET,7,2017-04-05,1200
"Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Cieľom predloženého návrhu zákona sú nasledovné zmeny v zákone o cestnej premávke. Cestná premávka a jej pravidlá, povinnosti účastníkov cestnej premávky a oprávnenia orgánov vykonávajúcich svoju pôsobnosť na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sú oblasťami, ktoré výrazným spôsobom zasahujú do života spoločnosti. V súčasnej dobe túto oblasť upravuje zákon o premávke na pozemných komunikáciách 8/2009 a problematika dopravných nehôd je upravená v § 64 a 68 citovaného zákona. V zmysle § 64 ods. 2 písm. b) zákona o premávke je dopravná nehoda udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla, pri ktorej sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie. Táto právna úprava deleguje orgán policajného zboru, ktorý je oprávnený objasňovať priestupky proti bezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke, predmetné priestupky, pri ktorých sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie, kvalifikovať ako dopravnú nehodu. V praxi to znamená stav, že napriek nízkej spoločenskej nebezpečnosti pri poškodení napríklad zvodidiel, ktoré sú podľa zákona o pozemných komunikáciách, tzv. cestného zákona, súčasťou cesty v súvislosti s premávkou vozidla, tieto aj napriek poškodeniu stále plnia svoju funkciu a naďalej zabezpečujú ochranu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií a zaisťujú bezpečnú, rýchlu, plynulú a hospodárnu premávku na týchto cestách, je zákonom stanovená povinnosť uvedený priestupok kvalifikovať ako dopravnú nehodu a nie ako škodovú udalosť. Ľudia z praxe majú za to, že pri situáciách, kedy je poškodená cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie v súvislosti s premávkou vozidla v takej miere alebo rozsahu, že napriek poškodeniu cesta alebo toto zariadenie naďalej plní svoju funkciu, čiže z hľadiska úplnosti alebo bezpečnosti nie je potreba takýto priestupok kvalifikovať ako dopravnú nehodu, ale ako škodovú udalosť. Preto sa týmto legislatívnym návrhom spolu so spolupredkladateľmi chceme snažiť, aby sa navrhlo to, aby bolo znenie ustanovenia § 64 ods. 1 písm. b) zákona o premávke nasledovné: """"""""sa znefunkční cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie, prípadne sa zníži funkčnosť cesty alebo všeobecne prospešného zariadenia"""""""". Ďalej týmto návrhom chceme zmeniť spôsob vykonávania štatistických údajov. Štatistické údaje o dopravných nehodách a ich následkov hodnotia štáty úplne rozdielne. Autonómne neexistuje nejaký medzinárodný právny predpis, ani právny predpis Európskej únie, ktorý by definoval údaje za jednotlivé štatistické údaje. Preto navrhujeme zmenu práve týchto ustanovení. Napríklad aj to, že aby bolo znenie ustanovenia § 67 ods. 2 písm. a) zákona o premávke nasledovné: """"""""usmrtenú osobu definujeme ako osobu, ktorá zomrela pri dopravnej nehode alebo na jej následky najneskôr do 30 dní po dopravnej nehode"""""""". Takže týmito, týmito ustanoveniami chceme prijať takú zákonnú úpravu, ktorá bude vo svojom obsahu jasne definovať oblasť jej úpravy tak, aby zodpovedala súčasným požiadavkám a legislatíve Európskej únie a príslušných komisií, ktoré uvedené ukazovatele sledujú a porovnávajú, a touto úpravou bude zabezpečovať korektnosť týchto údajov vo vzťahu k porovnávaniu s ukazovateľmi jednotlivých štátov. Za mňa všetko. Ďakujem pekne v úvodnom slove.",Miloš Svrček,SME_RODINA,8,2022-10-20,466
"Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Chcem sa zároveň ospravedlniť cteným kolegyniam a kolegom, že som prišiel neskoro, ale bol som na Mikulášskej bráne na hospodárskom výbore, tak mi to trochu trvalo. Ešte raz sa vám všetkým ospravedlňujem za to malé strpenie, ktoré kvôli mne ste museli absolvovať. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 267 z 13. novembra 2007 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rafaela Rafaja, Jána Slotu a Jána Chrbeta na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov tlač (491). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.  Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o tom, že návrh zákona nemá vplyv na verejné financie, nepredpokladá sa negatívny vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, na životné prostredie ani na nezamestnanosť, resp. zamestnanosť. Nepredpokladá sa negatívny vplyv ani na podnikateľské prostredie.  Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie. Podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskych spoločenstiev a je upravená v práve Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.  V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 8. novembra 2007 č. 479 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 24. januára 2008 a v gestorskom výbore do 25. januára 2008.  Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.",Peter Pellegrini,SMER,4,2007-12-11,431
"Ďakujem veľmi pekne. Chcel by som zareagovať na dve časti vystúpenia pána kolegu Ondruša. V prvej časti, kde hovoril o tom, ako sa Slovensko môže zapájať do tvorby legislatívy na úrovni Európskej únie. Dúfam, že to znamená, pán poslanec Ondruš, že teda podporíte možnosť, aby sa Slovensko mohlo širšie zapájať do tvorby európskej legislatívy a budete hlasovať za tlač 194 - novelu ústavného zákona o spolupráci Národnej rady v európskych záležitostiach, kde sa konečne zavádza možnosť podľa čl. 263 Lisabonskej zmluvy obrátiť sa pre slovenský parlament so žalobou na Európsky súdny dvor, ak bola porušená zásada subsidiarity v európskej legislatíve. Pretože ak nepodporíte ako SMER tento zákon, tak to, čo ste tu vy a vaši kolegovia povedali, bolo pokrytectvo. Druhá časť, pán Ondruš, chcem sa spýtať, či ste ochotný v prípade, že aplikácia zákona, o ktorom teraz rokujeme, povedie k nejakým medzinárodným arbitrážam a žalobám na Slovenskú republiku za znemožnenie nezávislej regulácie, či ste ochotný prevziať na seba osobne finančné dôsledky takýchto prípadných súdnych sporov a osobnú hmotnú zodpovednosť z tohto zákona, ktorý presadila vaša vláda. Ďakujem veľmi pekne.",Martin Chren,SAS,5,2011-03-25,179
"Vážený predsedajúci, vážení páni poslanci, včera tu odznelo zo strany predkladateľa, že patrím tiež medzi tých, ktorí podpísali tento návrh zákona. Samozrejme, že bol to čistý list, ja som vtedy ani nevenoval pozornosť tomuto materiálu, čo som podpísal. Bolo takisto povedané, že patrím medzi slušných fajčiarov v tomto parlamente. Chcem povedať, že som asi taký fajčiar ako pán Juriš. On je pasívny fajčiar, ja som trošku aktívny fajčiar, ale fajčím denne 2, 3, 4 cigarety, a keď som doma, tak niekedy vôbec nie. Na úvod svojho diskusného príspevku by som chcel povedať, že neviem, či je dobré, že sa s týmto zákonom veľmi ponáhľame. Už raz tu bol, stiahol sa a je tu opäť. Výsledok vidíme v spoločnej správe, koľko je tam pozmeňujúcich návrhov. Samozrejme, že obdivujem pána poslanca Juriša, ktorý sa skutočne obetoval a snaží sa tento zákon pretlačiť, aby v tomto parlamente prešiel. Som presvedčený, že nielen on, ale je nás tu viac, ktorí potrebu takéhoto zákona vidia. Nie som však celkom presvedčený, či tento zákon v takej podobe, ako je predložený, aj s doplňujúcimi návrhmi, je dobré prijať, pretože už sú skúsenosti v tomto parlamente so zákonmi, ktoré boli dané takouto formou a prešli, či už zákon o ochrane prírody, či novelizovaný zákon o poľovníctve, vieme, že takisto bolo potrebné tieto zákony prijať, ale dnes vidíme, že uplatňovanie týchto zákonov v praxi je dosť ťažké, pretože jednak doba ani spoločnosť nedospeli do takého štádia, aby sa tieto zákony dali v praxi uplatňovať. Mnohé pripomienky z výborov Národnej rady Slovenskej republiky ani z vlády Slovenskej republiky neboli zapracované do textu predkladaného návrhu zákona, a tak sa stretávame znovu s ustanoveniami, ktoré sú v rozpore s existujúcou legislatívou v Slovenskej republike aj v Európskej únii napriek tomu, že sa v dôvodovej správe predkladatelia na ňu odvolávajú. Dovoľte mi upozorniť na jeden závažný rozpor, ktorý by v prípade prijatia návrhu zákona v jeho terajšej podobe mal závažné negatívne dôsledky. Ide konkrétne o označovanie tabakových výrobkov varovnými upozorneniami. § 4 návrhu zákona, týkajúci sa varovných označení, narúša koncepciu zákona číslo 152/1995 Z. z. o potravinách, na základe ktorého sa pripravil ministerstvami pôdohospodárstva a zdravotníctva potravinový kódex, podrobne upravujúci uvedené otázky. Tento kódex je v súčasnosti v štádiu schvaľovania, je legislatívne upravený a v plnom rozsahu prevzal smernicu rady EC číslo 92/41 z roku 1992 a jej novelizáciu z roku 1996. Uvedená smernica presne definuje 2 všeobecné a 15 doplnkových varovných označení platných pre členské štáty Európskej únie. Rovnako je v smernici aj v potravinovom kódexe presne definované aj umiestnenie a veľkosť varovného označenia, ktoré je v Európskej únii 4 %. V navrhovanom zákone je však v § 4 ods. 5 písm. b) určené, že od 1. 1. 1999 musí byť varovné označenie umiestnené na prednej alebo zadnej strane obalu tabakových výrobkov, a v písm. d) sa určuje veľkosť plochy nadpisu najmenej 10 % z povrchu škatuľky. Toto ustanovenie by malo za následok, že varovanie by pokrývalo 30 % čelného alebo zadného povrchu obalu. Toto by sa dalo klasifikovať aj ako zásah do vlastníctva značkového dizajnu tabakových výrobkov. Príslušná norma Európskej únie pritom jasne hovorí o tom, že plocha varovného označenia by mala pokrývať minimálne 4 % z celkového povrchu každej širokej strany škatuľky, vrátane uvedenia autora nápisu, ak to zákon požaduje. Taktiež text varovného označenia, ktorý sa používa v súčasnosti, je plne v súlade s normami Európskej únie. Tabaková hlava potravinového kódexu v § 13 explicitne určuje text všeobecného varovného označenia a 15 možností doplnkového varovného označenia spolu s určením umiestnenia a ich veľkosti takto: všeobecné varovné označenie na širokej čelnej strane a doplnkové varovné označenie na opačnej širokej strane. Každé varovné označenie musí zaberať najmenej 4 % plochy širokej strany spotrebiteľského obalu. Navrhované doplnenie slova """"""""vážne"""""""" do textu všeobecného varovného označenia je sporné, nakoľko táto skutočnosť nie je úplne jednoznačne preukázaná a extrémne ladené výrazy môžu skôr oslabiť celkový efekt varovného označenia. Na margo toho chcem povedať, že to vyzerá, ako keby som obhajoval tabakový priemysel. Hovorím, že ku každému podniku, ktorý dnes do štátneho rozpočtu prispieva len 1 korunou, by sme sa mali správať trošku objektívnejšie. Som tiež bývalý profesionálny športovec. Treba za tým vidieť aj to, že dnes, bohužiaľ, sú aj z tohto financované špičkové športy, ktoré nás reprezentujú ako krajinu. A navyše máme tu problém drog. Vieme, že drogy nie sú propagované, ale, bohužiaľ, je to pliaga tejto spoločnosti, vieme, že sú šírené medzi mládežou. Nie som pevne presvedčený, či akýmkoľvek prísnejším zákazom, aj tvrdým zákonom, aj keď pôjdeme nad rámec Európy aj nad rámec sveta, by sme dosiahli efekt, ktorý prijatím tohto zákona, myslím si, dostaneme. Ďalším závažným nedostatkom je požiadavka v § 4 ods. 2 a 3 na zmenu textu doplnkového varovného označenia """"""""každých 12 mesiacov"""""""", čo si dosť dobre neviem vysvetliť, ako by sa to malo realizovať, pričom nové texty má schvaľovať ministerstvo zdravotníctva. Návrh zákona však neobsahuje žiadne ďalšie náležitosti schvaľovacieho procesu. Vzhľadom na to, že toto ustanovenie sa má týkať uvádzania cigariet do obehu, bude aj po zmene textu v predaji množstvo cigariet s textom varovného označenia z predošlého roka dosť dlhý čas. Týmto sa očakávaný efekt vyplývajúci z variácie textov doplnkového varovného označenia do značnej miery eliminuje. Záverom by som chcel dodať, že treba zladiť aj terminológiu a jednotne používať termín varovné označenie. Vzhľadom na uvedené nedostatky predkladaného návrhu koncepčného aj vecného charakteru, ktoré nie sú úplným výpočtom slabých miest, odporúčam vrátiť návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie a zladenie s existujúcou legislatívou Európskej únie a Slovenskej republiky, teda a) vypustiť z návrhu zákona v § 4 ods. 1 v texte všeobecného varovného označenia slovo """"""""vážne"""""""", b) vypustiť v § 4 návrhu zákona odsek 2 aj odsek 3, c) odsek 5 zosúladiť s § 13 Potravinového kódexu Slovenskej republiky. Kvôli prehľadnosti zákona zapracovať pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy do predloženého návrhu zákona, čiže niečo podobné, ako predkladal pán poslanec Maxon. Ďakujem za pozornosť.",Ján Čopík,HZDS,1,1997-02-12,971
"Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, bavíme sa tu o tom, a to ja chápem ako hlavnú tému, ako zvýšiť platy na Slovensku. Tento návrh zákona pána kolegu Beblavého je takým malým krôčikom k tomu, aby sa to mohlo podariť. To, čo ma prekvapuje a šokuje, je, že tu zo strany SMER-u a SaS počúvam len argumenty, ako sa to nedá. Ako sa to nedá takto urobiť, ale žiadny iný návrh, ako sa to dá urobiť, nepredložili. Tak si povedzme, aký je reálny stav na Slovensku. Mnohí ľudia sú prekvapení, keď taký väčšinový názor, alebo teda veľmi rozšírený je, že za komunizmu bolo ľuďom ekonomicky lepšie. Mnohí sa nad tým pozastavia, že ako je to možné, však ľudia mali doma jeden čiernobiely televízor a jazdili tak maximálne Škodou 105S alebo 120L. Dneska majú ľudia doma laptopy, televízory, mobily, jazdia oveľa lepšími autami, v televízii pred rokom ´89 sme mali dva štátne kanály, dneska ich môžme mať stovky. Ako je to možné, že sú v tomto štáte ešte ľudia, ktorí si myslia, že za komunizmu sa žilo ekonomicky lepšie? No lenže z pohľadu väčšinu ľudí je to pravda. Je to pravda v tom, že miera ekonomickej slobody, ktorú ľudia mali, bola u väčšiny ľudí za komunizmu lepšia. Bohužiaľ, tak to je. Pretože väčšina ľudí netúžila ani pred rokom ´89, ani dnes podnikať, väčšina ľudí netúžila po tom mať vilu na Kanárskych ostrovoch alebo na Seychelách, pretože si to aj tak nikdy nebudú môcť dovoliť. Ale keď si vezmeme rodinný rozpočet, to, čo každá slovenská rodina vydáva a musí míňať každý mesiac, tak ja som si dal tú námahu a spočítal som, že na Slovensku dnes priemerná slovenská rodina, a to upozorňujem priemerná, čiže v skutočnosti väčšina rodín je na tom ešte horšie, vydáva na nevyhnutné výdavky 81 % rodinného rozpočtu; 81 % rodinného rozpočtu dáva priemerná slovenská rodina iba na, ľudovo povedané, šeky a splátky úverov. Pre zaujímavosť 3 % na alkohol a tabak, 6 % na rekreáciu a kultúru. Tak ako sa má cítiť väčšina slovenských domácností a rodín, keď musí každý mesiac žiť iba, ľudovo povedané, z ruky do úst? Keď si vezmeme disponibilný príjem slovenských rodín, disponibilný príjem znamená to, čo ľudia zarobia mínus dane a odvody, veľmi zjednodušene povedané, to znamená to, čo môžu minúť alebo ušetriť, a porovnáme si čistý majetok slovenských rodín v roku 2000 a v roku 2015, tipnite si, o koľko stúpol. Dámy a páni, klesol o 10 %. Pätnásť rokov tu počúvame čísla o zázračnom štatistickom ekonomickom raste, o tom, ako sa naša ekonomika rozvíja, ale slovenské rodiny z toho nič nemajú. Naopak, čistý majetok ich domácností klesol o 10 %. Čo si myslíte, o koľko sa v tom istom čase slovenské rodiny zadlžili? Zatiaľ čo v pomere k ročnému disponibilnému príjmu bola zadlženosť slovenských rodín v roku 2000 15 %, v roku 2015 to bolo 53 %. To, že domácnosti si vôbec uchovávajú tú životnú úroveň, ktorú mali pred pár rokmi, je financované iba neustálym zadlžovaním slovenských domácností. Štatistické čísla sú pekné, ale ľudia nie sú čísla. Ľudia nie sú čísla. Preto som rád, pán kolega Beblavý, že ste otvorili túto problematiku týmto spôsobom, pretože si treba uvedomiť, že na Slovensku existuje vzhľadom na výkonnosť slovenskej ekonomiky a produktivitu práce, ktorú slovenskí zamestnanci majú, mzdový deficit na úrovni približne 200 eur mesačne v čistom; 200 eur mesačne v čistom. Keď si porovnáte štandardnú úroveň Európskej únie a úroveň vyplácaných platov vzhľadom na produktivitu práce a výkonnosť ekonomiky a vezmete si slovenskú ekonomiku, tak naši ľudia sú o 200 eur mesačne v čistom podhodnotení. Preto chápem, že pán poslanec Beblavý sa snaží urobiť aspoň takýto malý krok k tomu, aby jednoducho ľudia mali vyššie platy. Samozrejme, že to nebude stačiť, ale pánboh zaplať aj za takýto malý krok, a zo strany SMER-u a SaS tu počúvam, že to sa nedá. Veď čo by tí chudáci zamestnávatelia robili. Treba sa opýtať tých, ktorí s tým robia, čiže tých personálnych manažérov. No ale predsa je logické, že ten personálny manažér chce čo najnižšie náklady a chce toho človeka najať za čo najnižšiu mzdu. A je predsa logické, že ten zamestnanec chce čo najvyšší plat. No ale koho záujmy by sme mali chrániť my? Ja si myslím, že ekonomika nie je nejaký odtrhnutý systém, ekonomika štátu, ktorá, hodnotíme jej výkonnosť na základe toho, že či má také číslo, alebo onaké číslo, či má taký rast, alebo onaký rast, ekonomika má slúžiť ľuďom. To znamená, ekonomika je prostriedkom k niečomu. Nie je hodnota sama osebe, ani peniaze nie sú hodnota sama osebe, má to slúžiť ľuďom k tomu, aby minimálne sme im vedeli garantovať, aby vzhľadom na našu ekonomickú výkonnosť, tejto krajiny, žili dôstojne a slušne. Preto by sme to mali riešiť. Teraz ako ten mzdový deficit vo výške 200 eur dorovnať? Tí, ktorí veria, že trh všetko vyrieši, tí sa spoliehajú na tzv. Kuznetsovu krivku, ktorá hovorí o tom, že keď v čase krízy uvoľníte podnikateľom a zamestnávateľom dane, odvody, jednoducho štát im uvoľní, tak ony narastú, mzdová nerovnosť sa najskôr zväčší, ale potom úplne prirodzene sa to bohatstvo úplne rozpustí aj do tých nižších sociálnych vrstiev. Bohužiaľ, táto teória platila vo svete tak maximálne do polovice 80. rokov, odvtedy neplatí. Prečo neplatí? Pretože trh v čase globalizácie nie je schopný aspoň primerane spravodlivo distribuovať bohatstvo spoločnosti. Prečo je to tak? Samozrejme, že podnikatelia sú dobrí aj zlí, slušní aj neslušní, tak ako každý človek. A ja som presvedčený, že väčšina podnikateľov je tých slušných a takých, ktorí by radi dopriali svojim zamestnancom čo najvyššie mzdy. Lenže jedna vec sa nám za posledných 30 rokov zásadne zmenila a tá vec spočíva v tom, že zatiaľ čo pred tridsiatimi rokmi väčšina zamestnávateľov žila tam, kde žili aj ich zamestnanci, to znamená, mali nejaký vzťah k tomu sociálnemu prostrediu, k regiónu, kde sa vytvárala tá hodnota, a úplne prirodzene ako napríklad Baťa, to je taký dobrý príklad z nášho priestoru, investoval do toho prostredia, bol hrdý na to, že tam postavil aj plaváreň, aj kultúrny dom, aj kino, proste bol na to hrdý a umožňoval svojim zamestnancom, aby čerpali aj iné benefity, nielen tie finančné v podobe mzdy. Dneska ale máme situáciu úplne inú. Majiteľa penzijného fondu, ktorý vlastní pár percent nejakej nadnárodnej spoločnosti a riadi, jeho figu borovú zaujíma, aké majú benefity zamestnanci na Slovensku. Jeho zaujíma iba jedna jediná vec, aký bol vysoký zisk a tým pádom ako sa okrešú náklady. Aké náklady sa okrešú najlepšie? Mzdové náklady sa okrešú najlepšie. Každý kvartál si pozrie čísla a nezaujíma ho žiadny zamestnanec na Slovensku. Zaujíma ho iba zisk a zníženie nákladov. Ak pán Beblavý hovoril o tom, že nemal by to byť triedny boj medzi zamestnancami a zamestnávateľmi, ja s tým úplne súhlasím, pretože si myslím, že naši slovenskí podnikatelia a domáci zamestnávatelia sú spolu so zamestnancami na jednej lodi. Na jednej lodi v tom, aby sa chránili pred niečím, čo by som nazval nový triedny boj, a to je jednoducho zápas medzi medzinárodným kapitálom, medzinárodnými nadnárodný korporáciami a finančnými inštitúciami a národnými štátmi v tom, ako sa profit vytvorený v národnom štáte prerozdelí medzi ten nadnárodný kapitál a medzinárodný štát. A v tomto zmysle je úplne jedno, či je to vláda, ktorá potrebuje vybrať od toho nadnárodného kapitálu dane, aby mohla financovať bezpečnosť, zdravotnú starostlivosť, vzdelávanie občanov, alebo je to domáci zamestnávateľ, ktorý potrebuje byť chránený pred tým tlakom veľkých konkurentov, alebo je to zamestnanec, ktorý chce mať čo najlepšie platy. Toto je téma, ktorej sa musíme strategicky venovať, pretože inak nebudú mať ľudia u nás vyššie platy nikdy.",Milan Krajniak,SME_RODINA,7,2017-05-18,1255
"Áno. Ďakujem. Preto sa pýtam, kde bol tento návrh zákona sedem mesiacov. Prichádzam teda k záveru, že predkladateľ zákona si vlastne urobil z tohto parlamentu rukojemníkov, ktorí buď schvália to, čo je im na poslednú chvíľu predložené, alebo sú vinní oni, a nie predkladateľ. Po druhé na dodržanie implementácie Bielej knihy nie je dôležitý rok 2000, ale to, aby bol zákon uvedený do života od 1. 1., čiže tento zákon môže byť uvedený aj s účinnosťou napríklad od 1. 1. 2001, bez zbytočného nátlaku na poslancov. Preto by som odporučil, samozrejme, že nemám pätnásť podpisov, ale by som odporučil, keby sa prerušila rozprava a druhé čítanie o tomto návrhu zákona. Ďalej by bolo potrebné, a opäť, bohužiaľ, som nemal pätnásť podpisov, lebo len teraz som toto spracoval, by bolo dobré, keby napríklad v § 20 v bode 2 sa zvýšila suma z 20 miliónov na 30 miliónov, to som hovoril o § 20 ods. 2 bod a). A v bode 2 zvýšiť sumu zo 40 miliónov na 80 miliónov korún. A v bode c) zvýšiť priemerný počet zamestnancov z 20 na 50 pracovníkov. Tým by sa tvrdosť tohto zákona svojím spôsobom čiastočne neutralizovala. Pýtam sa, keď sa snažíme dodržať pravidlá Európskej únie, prečo to nerobíme aj v tomto prípade a posúvame tieto hranice podstatne nižšie, čiže sa stávame kráľovskejší ako kráľ alebo pápežskejší ako pápež. Pripadá mi to, že pracovníci predkladateľa si v budúcnosti zabezpečujú prácu, ktorá bude mať priamy dosah na štátny rozpočet. Upozorňujem na priamy negatívny dosah na štátny rozpočet. Pýtate sa prečo? Odpoveď znie: Keď malí podnikatelia budú musieť predkladať audítorské správy a výročné správy overené audítorom, vznikne náklad, ktorý bude odčítaný od výnosov, a tým bude znížený zisk a zároveň odvod dane, pričom sa daňové úniky neznížia. Dámy a páni, dúfam, že i napriek tomu, že nemám 15 podpisov, že tento zákon bude teda svojím spôsobom vrátený alebo bude prerušené jeho čítanie. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.",Marián Andel,SNS,2,1999-11-18,321
"Ďakujem veľmi pekne za otázku, pani poslankyňa. Možno najprv by som povedal, že v súvislosti s výrokmi europoslancov na pôde Európskeho parlamentu by som nehovoril o obvineniach. Aj v našom parlamente niekedy z jednej alebo druhej strany padnú tvrdšie slová. Je to prejav parlamentnej demokracie. Nie sme na súde, sme v parlamente, a preto jednoducho takéto individuálne názory do parlamentnej demokracie patria. To, čo je ale podstatné, čo chcem povedať, výroky pani poslankyne Maes sú ojedinelé v Európskom parlamente. Podstata odpovede na vašu otázku spočíva v tom, že ide o názor, ide o výrok vyslovene výrazne menšinový. Chcel by som to dokumentovať na skutočnosti, že zmienená pani poslankyňa v spolupráci s ďalšími dvomi pánmi poslancami predložila v súvislosti so správou Európskeho parlamentu o Slovenskej republike, ktorú máte na mysli, tri návrhy na hlasovanie. Tieto návrhy si ale nezískali dostatočný počet poslancov. Získali si taký nízky počet poslancov, že sa o nich vôbec nehlasovalo. Na tom konkrétnom chcem ukázať, že v Európskom parlamente, kde je 626 poslancov, jednoducho takýto názor dnes už, chvalabohu, nemá nijakú šancu. Ak by sme preexponovali našu reakciu, ak by sme veľmi precitlivelo reagovali na takéto výroky, tak by sme dávali takýmto výrokom iba zbytočne výraznú váhu, váhu, ktorú si nezaslúžia alebo ktorá im neprináleží.  Omnoho viac ako výroky pani poslankyne Maes ale dnes v Európskom parlamente rezonujú iné skutočnosti, napr. to, že už tri roky na Slovensku vládne koalícia zostavená aj z predstaviteľov maďarskej menšiny, občanov maďarskej národnosti žijúcich na Slovensku. Veľmi dobre zvučí v Európskom parlamente skutočnosť, že v 20-člennom vládnom kabinete sú traja ministri alebo členovia maďarskej národnosti, reprezentanti Strany maďarskej koalície. Omnoho viac dnes zvučí v Európskom parlamente skutočnosť, že sme boli schopní napr. my vo vláde odsúhlasiť a vy ratifikovať Chartu regionálnych a menšinových jazykov. Rovnako veľmi dobre zvučí v Európskom parlamente skutočnosť, že sa podarilo prekonať tak zložité obdobie, ako bolo obdobie schvaľovania zákonov o reforme verejnej správy. Málokto na Slovensku veril, že Strana maďarskej koalície zostane vo vládnej koalícii. A to, že sme boli schopní nájsť v konečnom dôsledku dohody aj pri riešení takého ťažkého problému nachádza v Európskom parlamente veľmi pozitívny ohlas. A napokon, veľmi dobre zvučí v Európskom parlamente skutočnosť, že 11. októbra spolu s kolegom Viktorom Orbánom otvoríme nový most, posledný zbúraný most, zbúraný počas II. svetovej vojny medzi Štúrovom a Ostrihomom, most Márie Valérie. To sú hlavné témy, s ktorými sa dnes v súvislosti s menšinovou politikou spája Slovensko.  Pripomínam, že v marci bol na návšteve východného Slovenska komisár pre rozšírenie pán Verheugen. Špeciálne sa zaujímal o rómsku problematiku. A pripomínam jeho výrok, keď odchádzal, že odchádza omnoho viac optimistický, ako prichádzal. Minulý týždeň som bol v Bruseli. Bol som prijatý prezidentom Európskej komisie, komisárom pre rozšírenie. Pozval som pána komisára Verheugena, aby po roku zopakoval návštevu východného Slovenska. Pozývame aj euro-poslancov, aby sa prišli pozrieť na riešenie týchto otázok, ktoré v žiadnej krajine sa neriešia jednoducho alebo ľahkým spôsobom.  A teda mi dovoľte, aby som toto svoje vyjadrenie, o ktoré ste ma požiadali, uzatvoril konštatovaním, že cesta k začleneniu Slovenska do bezpečného sveta, medzi krajiny Európskej únie vedie cez zásadnú, principiálnu, ale i kultivovanú politiku, kde treba, samozrejme, byť jasný, zrozumiteľný, principiálny, ale veľmi rozlišovať, kde, kto a čo má povedať. Toľko, pani poslankyňa, v odpovedi na vašu otázku.",Mikuláš Dzurinda,SDK,2,2001-10-04,544
"Reagovať na pána Langoša by bolo zbytočné plytvanie slov. Ale kolega Figeľ tu hovoril o politike dvoch tvárí, čo ma dosť prekvapilo, pretože sme spolu v zahraničnom výbore a v zahraničnom výbore od začiatku dodnes nikdy nebola spochybnená zahraničná politika ani koaličnými, ani opozičnými poslancami. Trochu ma prekvapilo, že práve teraz v pléne hovorí o zahraničnej politike ako o politike dvoch tvárí. Páni, hovoríte tu o demaršoch. Demarše sa netýkajú len vlády Slovenskej republiky. Na vnútropolitickej situácii v Slovenskej republike sa podieľajú všetky politické subjekty a prizrime sa, kto akým spôsobom participuje na štátnych záujmoch a komu ide viac o stranícke a mocenské ciele. Nedávna návšteva prezidenta Slovenskej republiky v Nemecku je príkladom, ako sa obraz o krajine vytvárať nemá. Je dokladom toho, že ani prezidentovi Slovenskej republiky nie je prvoradý štátny záujem Slovenska. Ako sa tu už povedalo a to nikto nespochybňuje zahraničnopolitická orientácia štátu sa od jeho vzniku nemení, je vyjadrená v programovom vyhlásení vlády a vláda ho plní tak, ako to odznelo aj v dnešnej správe. Pán prezident po návšteve Nemecka na otázku novinára, či vnútropolitická situácia u nás bola nemeckou stranou hodnotená, odpovedal: """"""""Veľmi sa nedotýkali. Viacerí sa odvolávali na rôzne informácie z tlače."""""""" A čo povedal pán prezident pre nemeckú tlač, pre denník Frankfurter allgemeine Zeitung pred svojou návštevou v Nemecku? Môžem vám to prečítať: Na Slovensku už badať určité obmedzenia demokracie. Mečiar má podľa slov pána prezidenta sklony k autoritatívnemu režimu. Neustále hľadá nepriateľa, proti ktorému chce bojovať. Vytváranie obrazov nepriateľa je typické pre Mečiarov vládny štýl. No táto permanentná konfrontácia je nežiadúcim politickým rozhodnutím, lebo vo vnímaní ľudí predstavuje boj na život a na smrť. Takto sa vyjadruje prezident, ktorý je hovorcom dnešnej opozície v zahraničí. Treba ešte väčšieho hovorcu? A treba škandalóznejšie reči na to, aby si urobilo zahraničie obraz o Slovensku? Pýtam sa, či treba viac spochybniť vládu, či treba novinárov, iných politikov, ak prezident reprezentuje tie najradikálnejšie a protivládne názory. Je poľutovaniahodné, ak bývalý minister zahraničia uprednostní stranícke záujmy pred záujmami štátu a a je ochotný zavádzať verejnosť nepravdivými údajmi. Nechám bokom jeho nekvalifikované tvrdenie v Národnej obrode, že tretí demarš už nepríde a v deň, keď bol tento rozhovor s ním vlastne uverejnený, už bol na Slovensku tretí demarš. No takéto prešľapy si bývalý minister zahraničia nemusí dovoliť, nectí ho to. Môžete sa smiať, pán Hrnko, koľko sa vám páči. Pán poslanec za Demokratickú úniu Eduard Kukan v Národnej obrode nedávno urobil množstvo prešľapov, aby mohol vládu obviniť z toho, že sa pripravujú čistky na zastupiteľských úradoch. Pritom ide o riadnu časovú výmenu tých ambasádorov, ktorí sú dlhšie ako tri roky, tak ako je to bežné všade vo svete. Prečítam to, pretože je to veľmi vážne, takto sa vytvára obraz v médiách a tieto médiá prijímajú cudzie štáty. Takýto obraz o Slovensku si vytvárajú na vašu objednávku a na vašu objednávku potom prichádzajú demarše. Pán poslanec Kukan tvrdí v Národnej obrode budem veľmi konkrétna, tak ako bol aj on -, že Valko je v zahraničí od roku 1992. Bola som pritom, keď prišiel do zahraničia v októbri 1989, takže je súci na výmenu. Teda šesť rokov. Páni Vilikovský, Hykisch, Trávniček a ďalší neodišli tak, ako to tvrdí pán Kukan, do miest svojho pôsobenia v roku 1993, ale z federácie v roku 1992. Milan Resutík do Rumunska dokonca už pred piatimi rokmi. Pán Dravecký nie je v Sofii od roku 1994, ale od roku 1992, aj toho si pamätám. Pán Lipka je vonku šiesty rok, lebo z Belehradu išiel s požehnaním pána Moravčíka priamo do Paríža. Dvojnásobné služobné preloženie sa týka aj pánov Dlhopolčeka z juhu Afriky, Novotnej z Bonnu do Štokholmu, Mitrovej zo Štrasburgu do Budapešti. Páni z opozície, prosím vás, prijmite už tento štát za svoj a nesprávajte sa k nemu ako """"""""škodná"""""""". Po štyridsiatich rokoch bezmocnosti máme naozaj možnosť diskutovať o všetkých problémoch, aj o Európskej únii, aj o NATO, o všetkých problémoch, ktoré súvisia predovšetkým s transformáciou štátu. Prečo to koalícii opozícia zazlieva? Prečo naše vnútorné problémy vynáša von ako čosi, čo ohrozuje demokratický vývoj v našej krajine? Nie, páni, tento vývoj ohrozujete vy, ak nás chcete umlčať, ak klamete, ak svoje politické ambície povyšujete nad záujmy tohto štátu. A poznámka k pánu Kukanovi: Výbor mal počas tohto víkendu rokovať v Banskej Štiavnici. Okrem poslancov koalície neprejavil o rokovanie zahraničného výboru záujem ani jeden opozičný poslanec. Pýtam sa vás, prečo tu prezentujete taký veľký záujem o zahraničnú politiku, a vtedy, keď máte možnosť, odmietate sa zúčastňovať na akomkoľvek rokovaní? Ďakujem. (Potlesk.)",Eva Zelenayová,HZDS,1,1995-11-10,745
"Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 497/2009 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2010. Navrhujem, aby bol doplnený čl. II, ktorý znie: 1. § 7 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie: „Ak vznikne nesúlad medzi rozpočtovanými príjmami z prostriedkov Európskej únie a skutočnými príjmami z prostriedkov Európskej únie, ministerstvo financií môže rozpočtované príjmy z prostriedkov Európskej únie upraviť.“ 2. V § 8 ods. 7 sa na konci pripája táto veta: „Schodok štátneho rozpočtu schválený zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok možno prekročiť aj o záporný rozdiel medzi nenaplnenými príjmami z prostriedkov Európskej únie z predchádzajúceho rozpočtového roka, ktorých plnenie sa očakáva v bežnom rozpočtovom roku, a nenaplnenými príjmami z prostriedkov Európskej únie, ktorých plnenie sa očakáva v nasledujúcom rozpočtovom roku.“ 3. V § 8 ods. 8 sa na konci pripája táto veta: „Schodok štátneho rozpočtu schválený zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa znižuje aj o kladný rozdiel medzi nenaplnenými príjmami z prostriedkov Európskej únie z predchádzajúceho rozpočtového roka, ktorých plnenie sa očakáva v bežnom rozpočtovom roku, a nenaplnenými príjmami z prostriedkov Európskej únie, ktorých plnenie sa očakáva v nasledujúcom rozpočtovom roku.“ Pokiaľ ide o odôvodnenie, navrhovaným doplnením sa rozširuje v súčasnosti platné oprávnenie prekročiť schodok, resp. povinnosť znížiť schodok štátneho rozpočtu v dôsledku časového nesúladu príjmov štátneho rozpočtu z prostriedkov EÚ a realizáciou výdavkov najmä pri poskytovaní zálohových platieb/predfinancovania. Rovnaká konštrukcia sa preto navrhuje uplatniť aj na príjmovej časti rozpočtu, ako sa v súčasnosti uplatňuje na výdavkoch. Negatívny vplyv v jednom rozpočtovom roku takto znamená pozitívny vplyv v roku nadchádzajúcom, pričom v rámci celého programového obdobia, ako to vyplýva aj z rozhodnutia Eurostatu č. 22/2005, transfery nemajú dopad na vládny schodok alebo prebytok. Účinnosť novely zákona sa navrhuje dňom vyhlásenia. Doterajší článok II o účinnosti sa označuje ako článok III. Schválením článku II do vládneho návrhu novely zákona o štátnom rozpočte na rok 2010 je potrebné upraviť aj názov zákona. Prečítam teda návrh uznesenia: „Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 497/2009 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2010.“ Ďakujem.",Jozef Kollár,SAS,5,2010-11-30,361
"Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, zahraničný obchod je jedným z pilierov slovenskej ekonomiky. Výrazne sa podieľa na tvorbe hrubého domáceho produktu i na príjmoch štátneho rozpočtu a je hlavným zdrojom devízových prostriedkov štátu. Preto vláda vo svojom programovom vyhlásení zdôraznila, že medzi strategické ciele rozvoja obchodu a priemyslu zaraďuje zvyšovanie konkurencieschopnosti domácich výrobcov, zvyšovanie objemu exportu skvalitňovaním jeho výrobkovej štruktúry a presadzovaním Slovenska v obchodno-politickom priestore na trhoch krajín vyspelých ekonomík, osobitne krajín Európskej únie, a najmä získavaním nových trhov pre slovenských výrobcov a upevňovaním ich postavenia na doterajších trhoch. V záujme naplnenia tohto cieľa sa vláda v bode 2.1 svojho programového vyhlásenia zaviazala, že bude podporovať združovanie prostriedkov štátu a podnikateľských subjektov na vytváranie zahraničných obchodných zastúpení, na rozširovanie delegátskej siete, na budovanie a rozširovanie informačných databáz v oblasti zahraničného obchodu a na propagáciu slovenských výrobcov a výrobkov v zahraničí. Jedným z konkrétnych systémových opatrení na splnenie strategických cieľov v oblasti zahraničného obchodu je tento vládny návrh zákona o Fonde na podporu zahraničného obchodu. Na príprave zákona, ktorým sa riadi Fond na podporu zahraničného obchodu, sa vláda a zástupcovia Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky, zástupcovia bankovej sféry, vedy a výskumu, Konfederácie odborových zväzov dohodli už na spoločnom rokovaní v januári 1995 v Šoporni. Konkretizáciu úloh z tohto spoločného rokovania vláda schválila svojím uznesením z 21. marca 1995. Táto koncepcia zákona, osobitne pokiaľ ide o predpoklady založenia fondu, tvorbu zdrojov a použitia prostriedkov fondu, spôsob jeho spravovania a systém hospodárenia, bola odsúhlasená Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky osobným listom jeho generálneho riaditeľa z 29. 5. 1996. Poznamenávam, že asociácia sa na tvorbe tohto zákona zúčastňovala od začiatku až do predloženia vládneho návrhu zákona. Hlavným zámerom navrhovaného zákona je vytvoriť legislatívne podmienky na zabezpečenie zdrojov financovania činností zameraných na podporu zahraničného obchodu, najmä vývozu. Navrhuje sa zákonom zriadiť Fond na podporu zahraničného obchodu ako neštátny účelový fond, ktorý ako právnická osoba bude zapísaný v Obchodnom registri. Hlavnými zdrojmi fondu budú povinné príspevky podnikateľov, tuzemských vývozcov a tuzemských dovozcov vo výške 0,1 % z hodnoty vývozu a dovozu. Ďalším zdrojom fondu bude príspevok zo štátneho rozpočtu do fondu ako právnickej osoby podľa § 6 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 3/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách. Účely, na ktoré bude možné použiť prostriedky fondu, sú v návrhu zákona taxatívne vymedzené v § 7. Prostriedky fondu budú poskytované najmä na podporu činnosti inštitúcií zameraných na zvýšenie vývozu, ale aj na podporu dovozu progresívnych technológií, ktoré následne umožnia zlepšiť výrobkovú štruktúru a tým aj exportnú schopnosť a výkonnosť našich podnikateľov. Na zabezpečenie riadneho hospodárenia s prostriedkami fondu sa zákonom zriaďujú orgány fondu, ktorými sú správna rada, dozorná rada a riaditeľ fondu. Zároveň sa vymedzujú ich práva a povinnosti. Zákon upravuje aj hospodárenie fondu a sankcie za neplnenie príspevkovej povinnosti podnikateľov a za neoprávnené používanie prostriedkov fondu. Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, navrhujem predložený návrh zákona ako nevyhnutné legislatívne opatrenie na zabezpečenie rozvoja zahraničného obchodu Slovenskej republiky a na zvýšenie konkurencieschopnosti našich podnikateľov na zahraničných trhoch v Národnej rade Slovenskej republiky schváliť. Ďakujem.",Peter Bisák,ZRS,1,1996-12-11,510
"našich dnešných bruselských euroelít. Dámy a páni, táto vláda sa nechala učičíkať Bruselom a pokojne nám predložila na vedomie materiál, z ktorého vyplýva strata suverenity vo vzťahu k Európskemu parlamentu, vo vzťahu k hospodárskej, menovej a fiškálnej únii a vo vzťahu k Európskej prokuratúre. Pýtam sa, necháme sa učičíkať pánom Junckerom aj my ako Národná rada Slovenskej republiky? Dámy a páni, necháme sa učičíkať človekom, ktorý povedal, citujem, """"""""keď ide do tuhého, musíte klamať""""""""? Na čele Európskej komisie je človek, ktorý považuje za správne klamať ľudí, aby presadil svoje zámery. Na Slovensku máme na to výraz, ktorým označujeme takýchto ľudí. Dámy a páni, Jean-Claude Juncker je šmejd. Predsedom Európskej komisie je šmejd, ktorý už roky podvádza slovenskú aj európsku verejnosť. A nielenže sa za to nehanbí, on sa tým ešte aj chváli. Tento šmejd kritizoval Slovensko v minulosti, že údajne nízkymi daňami škodí Európe, a pritom v tom istom čase podpísal v mene Luxemburska dohody s Apple, Ikeou, Pepsi či Deutche Bank, ktorá im umožnila neplatiť dane v krajinách EÚ, neplatiť dane ani na Slovensku, ale za drobný poplatoček všetko zdaniť v Luxembursku. Toto je európska solidarita, o ktorej nám pán Juncker káže. Dámy a páni, takýto šmejd dnes vládne Bruselu a táto vláda mu skočila na lep a dobrovoľne zaradila medzi svoje priority stratu našej národnej suverenity. Budeme aj my ako slovenský parlament tancovať tak, ako nám takýto človek, takýto šmejd píska? Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, navrhujem, aby sme túto správu, aby sme obe tieto správy alebo informácie hlasovaním odmietli. Navrhujem, aby sme zaviazali vládu Slovenskej republiky, aby túto správu prepracovala a zaradila medzi priority slovenského predsedníctva v Európskej rade zásadné odmietnutie ďalšieho prehlbovania Európskej únie. Ak dnes budeme súhlasiť s posilnením právomocí Európskeho parlamentu, s ďalším prehlbovaním hospodárskej, menovej a fiškálnej únie, ak budeme súhlasiť so vznikom Európskej prokuratúry, nebude mať Slovensko ani štátnu suverenitu, ani obmedzenú suverenitu, budeme bruselskou provinciou. Dámy a páni, ja som pred dvomi mesiacmi nesľuboval vernosť bruselskej provincii. Ja som sľuboval vernosť slobodnej a suverénnej Slovenskej republike. Tento svoj sľub dodržím. A vy? (Potlesk.)",Milan Krajniak,SME_RODINA,7,2016-05-24,343
"Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážená pani ministerka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, táto vláda Slovenskej republiky po druhýkrát predkladá jeden z rozhodujúcich zákonov, akým je zákon o štátnom rozpočte na rok 2000, ktorý má významné dosahy na celú spoločnosť, na každého občana, podnikateľský subjekt, na mestá a obce či jednotlivé rezorty. Preto je predmetom oprávneného odborného záujmu a priznajme si, v značnej miere aj politického. Pokiaľ moje vystúpenie za poslanecký klub Strany demokratickej ľavice k štátnemu rozpočtu na rok 1999 malo skôr politickú dimenziu a v mnohom sa celkom pochopiteľne vracalo do nedávnej minulosti, tak pri dnešnom sa tomu zásadne vyhnem. Samozrejme, každý musí uznať, že akokoľvek boli ťarchy, záväzky dlhodobého charakteru využité, budú sa premietať do rozpočtov štátu ešte niekoľko rokov. Nechcem tiež hovoriť podrobne o jednotlivých kapitolách, ku ktorým sa iste vyjadria moji kolegovia. Myslím si, že môžeme konštatovať zodpovedný prístup predkladateľa k zostavovaniu štátneho rozpočtu. Tento prístup vychádza zo zdedenej ekonomickej reality, zo stavu napĺňania štátneho rozpočtu v tomto roku, z medzinárodných a vnútropolitických vplyvov, ale i z formovania podmienok na lepšie makroekonomické východiská roku 2000. V celom jeho priereze možno identifikovať snahu o postupnú realizáciu Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, samozrejme, pri rešpektovaní súčasných ekonomických možností. V tomto zmysle slova Strana demokratickej ľavice podporuje základné makroekonomické parametre navrhnutého štátneho rozpočtu. Východiská štátneho rozpočtu sú dané nedôsledným napĺňaním základných rozpočtových parametrov v tomto roku. Dokumentuje to skutočnosť, že medziročný rast hrubého domáceho produktu sa predpokladá na úrovni 2,4 %, došlo tiež k miernemu zvýšeniu inflácie na 10,7 % a výraznejšiemu nárastu nezamestnanosti s predpokladom 16,3 %. Tieto nie najpriaznivejšie výsledky sú daňou za zdedený stav ekonomiky, ale i dôsledkom pomalej reštrukturalizácie bankového a podnikového sektora. Pod tieto východiská sa podpísalo i neplnenie príjmov z daní právnických osôb, rast daňových nedoplatkov a priznajme i neplnenie racionalizačných opatrení v štátnej správe či vplyv takzvanej čiernej ekonomiky a hospodárenia Fondu národného majetku. Na druhej strane sme okrem príjmov z dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní zaznamenali dva mimoriadne pozitívne prvky, a to stav deficitu štátneho rozpočtu, ktorý v súčasnosti predstavuje približne 12,5 mld. Sk, t. j. 85 % plánovaného schodku tohto roku. Druhým je príjem z oblasti, ktorú nielen z tohto dôvodu presadzovala Strana demokratickej ľavice, a to z dovoznej prirážky vo výške takmer 7 mld. Sk. V tejto súvislosti sme boli nálepkovaní nálepkami ako brzda ekonomickej reformy. Aj pri tejto príležitosti chcem zvýrazniť, že naše predpoklady a odborné odhady sa potvrdili. To dokumentuje, že sa zakladajú aj pozitívne trendy rozvoja prejavujúce sa i v zahraničnoobchodnej bilancii. Štátny rozpočet na rok 2000 jasne definuje priority, zámery finančnej rozpočtovej politiky v nadväznosti na riešenie makroekonomickej nerovnováhy, zvýšenie konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky a prijatých opatrení stratégie urýchlenia reforiem. Makroekonomické rámce štátneho rozpočtu, konkrétne rast hrubého domáceho produktu o 2,5 %, inflácia na úrovni 10 % a priemerná miera nezamestnanosti 16 - 17 % sú napäté. Napriek tomu nemožno spochybniť evidentnú snahu vlády o vytvorenie predpokladov na urýchlenie štrukturálnych zmien a hospodárskeho rastu. Dovolím si to tvrdiť i napriek tomu, že v návrhu rozpočtu je zabudovaná značná miera napätosti medzi zdrojmi a potrebami a medzi rozpočtovými príjmami a výdavkami. Návrh tiež počíta s výrazným zlepšením finančnej, daňovej a colnej disciplíny s priaznivou konjunktúrou v zahraničí a optimistickým výhľadom rastu hrubého domáceho produktu. Medziročný rast výdavkov o 15,9 mld. Sk, t. j. 8,1 % na celkový objem 210 mld. znamená súčasne nárast schodku o 3 mld. na rozpočtovaných 18 mld. Sk, čo je 1,94 % hrubého domáceho produktu. Rozpočtované tempo rastu schodku štátneho rozpočtu je približne trojnásobne vyššie ako rozpočtované tempo rastu príjmov štátneho rozpočtu. Schodok všeobecnej vlády sa so zarátaním deficitov Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, Národného úradu práce a štátnych fondov dosiahne minimálne 30 mld. Sk, čo je približne 3,3 % hrubého domáceho produktu. Pritom asi o 16,5 mld. sa zvyšujú výdavky predurčené vzrastom výdavkov kapitoly práve štátneho dlhu, realizáciou štátnych záruk za bankové úvery, zvýšením výdavkov na bytovú výstavbu, diaľnice a iné. Takže sú len dve možnosti, a to je otázka ešte zvýšiť schodok alebo medziročne udržať bežné výdavky v kapitolách. Myslím si, že druhá cesta je schodnejšia. Kritika, že rozpočtované zdroje na rozvoj sú veľmi skromné, je oprávnená, ale najlepší spôsob, ako založiť a rozpočtom podporiť rozvoj, je znížiť zadlženosť. Pokiaľ bude dlhová služba pohlcovať najväčšiu časť výdavkov rozpočtu, na rozvojové priority nezvýši. Efektívnou cestou, ako dlhodobejšie podporiť rozvojovú rozpočtovú orientáciu, je zmenšiť toto bremeno a jednorazové a neopakovateľné príjmy a použiť ich na tento účel. Treba tiež podporiť významný zámer nasmerovať zdroje získané z odvodov Národnej banky Slovenska a emisiou štátnych dlhopisov, resp. pôžičkou Svetovej banky a reštrukturalizáciou bánk a zdroje získané z dovoznej prirážky približne 7,4 mld. na riešenie štrukturálnych problémov, najmä na podporu exportu a konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky. Na spolufinancovaní projektov sa podieľa i Európska únia. Celkový prísľub je v objeme viac ako 10 mld. Sk najmä v kapitole VPS. Plné využitie možností Európskej únie by malo byť záväznou prioritou v rámci limitov jednotlivých ministerstiev. Pri hrubom domácom produkte s objemom 930 mld. Sk príjmová časť rozpočtu počíta s príjmami 183,6 mld. Podstatnú časť tvoria daňové príjmy, až 90 % s medziročným rastom 8,7 mld. Sk. Prevažujú príjmy z dane z pridanej hodnoty, daní fyzických, v menšej miere právnických osôb a spotrebných daní. Významný je príjem z dovoznej prirážky vo výške 7,4 mld. Sk. V návrhu je tým založená postupná reštrukturalizácia príjmov štátneho rozpočtu smerom k nepriamym daniam. To z nášho pohľadu sú reálne daňové príjmy, avšak stojace na hranici únosnosti. Celkové príjmy však treba vnímať i v súvislosti so ziskom z privatizácie niektorých strategických podnikov. V oblasti výdavkov štátneho rozpočtu sa počíta so sumou 201,6 mld. Sk, ktorá vzrástla len v bežných výdavkoch o viac ako 9 mld. Na čo však chcem upozorniť, je skutočnosť, že podiel štátneho dlhu je v tomto najvýraznejší, až o 5,2 mld. Sk. Najväčšími položkami je 85 mld. korún vo verejnej spotrebe obyvateľstva, v tom najmä transfery poisťovniam, sociálneho zabezpečenia a školstvu. Na verejnej spotrebe štátu 53,7 mld. sa najviac podieľajú obrana, správa a súdy. Osobitne ťaživý je štátny dlh 25,2 mld. Sk. Z uvedeného vyplýva, že priority štátu sú smerované do redukcie výdavkov spotreby štátu a jeho správy, znižovania spotreby, prerozdeľovania z verejných rozpočtov a zvýšenie motivácie pri verejných financiách. Cieľom štátneho rozpočtu preto musí byť pokračovanie v konsolidácii finančného hospodárenia štátu, vytvorenie predpokladov na urýchlené štrukturálne zmeny vo finančnej podnikateľskej sfére a na realizáciu rozvojových priorít, ako je bývanie, podpora malého a stredného podnikania, regionálneho rozvoja a exportu. Strana demokratickej ľavice podporuje zámery štátneho rozpočtu na rok 2000, uvedomujúc si skutočnosť, že zvýšenie schodku štátneho rozpočtu a verejných financií by mohlo vážne ohroziť vývoj slovenskej koruny a znehodnotiť úspory občanov, zvýšiť úrokové sadzby, a tak spomaliť hospodársky rast. Strana demokratickej ľavice si tiež uvedomuje riziká štátneho rozpočtu. Pokiaľ rast hrubého domáceho produktu o 2,2 % považujeme skôr za minimálny základ rozvoja ekonomiky, tak 10-percentná miera inflácie je na hranici únosnosti vzhľadom na cenové pohyby a dosahy prijímaných opatrení. Osobitne veľmi vážnym problémom je otázka zvyšujúcej sa miery nezamestnanosti, jej udržanie, ale najmä snaha o jej zníženie, čo bude mať mimoriadne významné dosahy na štátny rozpočet. Riziká v príjmovej časti rozpočtu vidíme predovšetkým v daniach z príjmov právnických osôb, a to z hľadiska ich daňovej a odvodovej zaťaženosti, ale i ziskovosti a celkovej hospodárskej situácie v podnikovej sfére. Doteraz značne vysokú rizikovosť dane z pridanej hodnoty súvisiacej s daňovými nedoplatkami a systémom vratiek sa snaží riešiť novela zákona o dani z pridanej hodnoty a správe daní. V prípade spotrebných daní tiež pôjde v značnej miere o schopnosť štátu zabezpečiť dodržiavanie platných zákonov. V tejto súvislosti treba priznať, že daňová únosnosť v slovenskej ekonomike, ako i väčšine podnikateľských subjektov dosiahla už svoju marginálnu hranicu. Snahy o postihovanie daňových nedoplatkov majú racionálne jadro, ale aj svoje objektívne reálne obmedzenia. Napriek tomu riziká, ktoré som uviedol, do značnej miery zmenšujú zefektívnenie celej daňovej legislatívy a správy daní. V súvislosti s rizikami je správne, že sme na 22. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky prijali viacero zákonov, ktoré súvisia s napĺňaním príjmovej časti rozpočtu, ale i s obmedzením výdavkov z verejných financií. V tejto súvislosti mi nedá nepripomenúť, že viaceré z nich len nahrádzajú pôvodne pripravovaný, ale už v zárodku nepochopený zákon o dani z motorových vozidiel, ktorý mal priniesť do rozpočtu približne 2,5 mld. Sk. Trend postupného prechodu daňovej záťaže od priamych k nepriamym daniam a daniam z majetku, ktorý SDĽ podporuje, je ešte stále pomalý a nevýrazný. Diskusia o tom je i diskusiou o ľavicovosti či pravicovosti ekonomických reforiem. Sme jednoznačne za to, aby sa postupne presúvalo daňové ťažisko z priamych na nepriame dane a najmä majetkové dane, teda na dane, kde by sa zvýraznil princíp solidarity. Reštriktívne opatrenia, zvyšovanie cien má prevažne plošný charakter s dosahom na sociálne slabšie vrstvy občanov a navyše nezakladá rozvojové impulzy. Takto bola prijatá séria zákonov o zvyšovaní spotrebných daní z tabaku a tabakových výrobkov, z piva, z liehu a z uhľovodíkových palív a mazív. Pokiaľ prvé tri nemajú výraznejší dosah na rast cien a občan môže obmedziť konzumáciu zdraviu škodlivých látok,",Milan Benkovský,SDL,2,1999-12-08,1500
"V poriadku, ja to aj tak beriem. Samozrejme. Mám len malú repliku k pánu Cuperovi. Obávam sa, že som bol zle pochopený. Nepovedal som, že protestujem voči zastúpeniu, ale že ponúkam ďalšie mená, takže bol by som rád, keby sme to aj takto chápali. Samozrejme, materiál poznám, máme ho všetci pred sebou, takže protest proti tomu, že sú tam naši traja zástupcovia, myslím, že tu nezaznel. Som rád, že pán Fogaš vystúpil tak ako vystúpil. Treba si uvedomiť, možno pani poslankyňa Lazarová nemala presnú informáciu, ale celá záležitosť ohľadom Rady Európy bola predovšetkým v parlamente, takže hádzať to na exekutívu je nedorozumením. Ak som ponúkal ďalšie mená, skôr smerom k takým inštitúciám, ako je Európsky parlament, lebo zastúpenie ekonómov a makroekonómov by sa tu dalo vylepšiť. Takže, skôr k tomu som smeroval. A k tomu, čo povedal pán profesor Filkus, naozaj by to bola veľmi zaujímavá informácia, keby sme dostali informáciu o jazykových znalostiach, i keď si uvedomujem, že pravdepodobne táto informácia bola v zahraničnom výbore. Ďakujem.",Vladimír Bajan,DU,1,1994-12-16,167
"Ďakujem pekne, ja by som rád ohodnotil vecný tón vystúpenia pána poslanca Mihála. Ja som takisto vo svojom vystúpení chcel byť v takomto vecnom tóne. Neviem, či sa mi to podarilo, lebo to, čo by sme mohli možno jednoducho povedať aj po vystúpení pána poslanca Mihála, aj po tom mojom vystúpení, je, že zákon, tak ako je napísaný, je v princípe dobrý. Princíp tohto zákona nie je zlý, nikto nie je proti transpozícii smernice Európskeho parlamentu, ani proti tretej etape zvyšovania platov nemocničných lekárov. Ten problém, ktorý mám ja pri svojom vystúpení a ktorý mal aj pán poslanec Mihál, je, že ten zákon nie je napísaný dobre, keď potrebuje 89 strán v spoločnej správe pozmeňujúcich návrhov a stále nachádzame nové a nové problémy a riziká, ktoré tento zákon prináša. Preto, to, čo sme sa snažili aj pán poslanec Mihál, aj ja vo svojich vystúpeniach, upozorniť na problémy, ktoré v tomto zákone reálne existujú, a aj sme sa snažili niektoré tieto riziká vylepšiť, obmedziť. O tom boli naše pozmeňujúce návrhy. Preto si myslím, že najoptimálnejšie v tejto chvíli by bolo schváliť v pléne procedurálny návrh, ktorý podal aj pán poslanec Mihál, aj ja, vrátiť návrh zákona na dopracovanie. Jednoducho si na to treba ešte raz na ministerstve zdravotníctva kľudne sadnúť, rozobrať všetky tieto pozmeňujúce návrhy a doladiť to tak, aby tu prišiel jeden dobrý, kvalitný zákon, ktorý bude transponovať smernicu Európskeho parlamentu, riešiť kryté a nie riskantné zvyšovanie platov nemocničných lekárov. Tak, poviem to úprimne pani ministerke zdravotníctva, aby aj ja, aj pán poslanec Mihál sme mohli s kľudným svedomím hlasovať za tento zákon, že je to dobrý zákon pre slovenské zdravotníctvo. Lebo dnes, v tejto chvíli sa musíme zdržať už len pre tie riziká, ktoré v tomto zákone existujú, a pre nejasnosti. Ďakujem.",Viliam Novotný,SDKU,6,2013-06-26,293
"Hlasovaním pán Marián Andel bol zaradený do výboru, takisto ostatní podpredsedovia boli takto zaradení. Ak táto otázka bude aktuálna na ďalšej schôdzi Národnej rady, tak sa tieto zmeny urobia. Hlasovanie sa skončilo, pán Andel, si vo výbore. Budeme hlasovať o zaradení jednotlivých poslancov do Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu. Tu navrhla zmenu Strana demokratickej ľavice, aby namiesto Milana Ištvána bol do tohto výboru zaradený pán poslanec Juraj Hraško. Budeme sa prezentovať a hlasovať. (Hlasovanie.) Prezentovalo sa 105 poslancov. Za návrh hlasovalo 105 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Návrh bol prijatý. Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila členov jednotlivých výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Pristúpime k osemnástemu bodu programu, ktorým je zriadenie Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a zriadenie Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a určenie počtu členov týchto výborov. Návrhy na zriadenie uvedených výborov boli vypracované v súlade s § 60 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a § 5 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe a § 5 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve. Návrh na zriadenie Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby ste dostali ako tlač číslo 15 a návrh na zriadenie Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva ste dostali ako tlač číslo 16. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa neprihlásil žiaden poslanec. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je to tak, uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.  Pristúpime k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať podľa § 60 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa § 5 ods. 1 zákona o Slovenskej informačnej službe o zriadení Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prezentovalo sa 107 poslancov. Za návrh hlasovalo 107 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Návrh bol prijatý. Konštatujem, že Národná rada zriadila Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby. Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu na určenie počtu členov Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby. Chcem vás upozorniť, že podľa § 60 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku tento osobitný kontrolný výbor má zloženie podľa princípu pomerného zastúpenia členov poslaneckého klubu alebo poslaneckých klubov vzhľadom na určený počet členov osobitného kontrolného výboru. Návrh na určenie počtu členov výboru vrátane jeho predsedu máte uvedený v tlači 15. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prezentovalo sa 106 poslancov. Za návrh hlasovalo 104 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec. Konštatujem, že Národná rada určila, že Osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby bude mať 11 členov. Budeme podľa § 60 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa § 5 ods. 1 zákona o Vojenskom spravodajstve hlasovať o zriadení Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prezentovalo sa 99 poslancov. Za návrh hlasovalo 98 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec. Návrh bol prijatý. Podľa programu devätnástym bodom je voľba predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby. Vzhľadom na to, že ďalším bodom programu je voľba predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, podľa § 24 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku podávam návrh, aby sme zlúčili rozpravu o uvedených bodoch programu s tým, že hlasovanie vykonáme naraz osobitnými hlasovacími lístkami. Odporúčam, aby sme o tomto návrhu hlasovali bez rozpravy. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prezentovalo sa 102 poslancov. Za návrh hlasovalo 100 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Konštatujem, že sme schválili návrh na zlúčenie rozpravy o uvedených bodoch programu. Návrh na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby ste dostali ako tlač 17 a návrh na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva bol písomne podaný potom v pozmeňujúcom návrhu. Otváram rozpravu o týchto bodoch programu. Do rozpravy sa písomne neprihlásil žiaden poslanec. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je to tak. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu. Vyhlasujem rozpravu o týchto bodoch programu za skončenú. Podľa článku 92 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky predsedov výborov volí Národná rada tajným hlasovaním. Na zvolenie predsedu výboru Národnej rady sa podľa § 15 zákona o rokovacom poriadku vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Postupovať budeme podľa schváleného volebného poriadku. Dovoľte mi, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, aby som opäť pripomenul, že svoju voľbu vyjadríte tak, že na hlasovacom lístku pri každom mene a priezvisku kandidáta zakrúžkujete tú alternatívu, za ktorú hlasujete: za, proti, zdržiavam sa. Platný je ten hlasovací lístok, na ktorom je alternatíva """"""""za"""""""" zakrúžkovaná len u jedného kandidáta na predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady. Hlasovacie lístky sú farebne odlíšené. Prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a dohliadli na priebeh voľby. Súčasne ich prosím, aby hlasovali ako prví. Pristúpime k tajnému hlasovaniu. Najprv hlasujú overovatelia a potom ostatní poslanci. (Akt tajného hlasovania.)",Jozef Migaš,SDL,2,1998-10-29,891
"a vo svete. Vznikal dojem, že Slovensko bude tak v EÚ, ako aj v NATO plniť aj úlohu záujmov USA. Vrchol tejto koncepcie nasadil štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí dňa 30. 3. 2003 v televíznej relácii O päť minút dvanásť. Zdôraznil v nej, že prioritou pre Slovensko sú slovensko-americké vzťahy. Preto nie div, že si mnohí ľudia na Západe správanie Slovenska vysvetľujú aj veľmi pikantne. Nie je tajomstvom, že USA dlhú dobu veľmi žiarlivo monitorujú integračné procesy v Európe, najmä hľadanie východiska, ktoré by viedlo k zníženiu závislosti Európy od USA v bezpečnostnej oblasti. Nielen odborníci na medzinárodné vzťahy dobre vedia o narastajúcom pnutí medzi členskými krajinami EÚ a Spojenými štátmi v NATO. Toto pnutie má rôzne príčiny. Na povrchu sa prejavuje tlak USA, aby Európa zvyšovala svoje výdavky na zbrojenie najmä v rámci NATO. Súčasne si americkí generáli veľmi žiarlivo strážia svoje dominantné postavenie v NATO. Na druhej strane Európa odmieta stupňovanie zbrojenia a žiada rovnoprávne postavenie v NATO. Odôvodňuje to zánikom základného nebezpečenstva v Európe a kardinálnou zmenou v medzinárodných vzťahoch. Z povedaného jednoznačne vyplýva, že USA potrebujú tak v EÚ, ako aj v NATO svojich zvláštnych spojencov, ktorí by narúšali európsku jednotu, vznik spoločného európskeho hlasu za stolom národov a európskej jednoty v rozhodovacích procesoch bezpečnostného a globálneho charakteru. Zrýchlenie vývoja situácie vo svete potvrdzuje správnosť týchto úvah a vyvoláva veľa otázok o možných dôsledkoch zahraničnej politiky súčasnej vlády. Vážení páni poslanci, panie poslankyne, bývalý zahraničný vydavateľ časopisu Newsweek, autor knihy „Americká zahraničná politika“ Michael Hirsh napísal o názore súčasnej americkej vlády na NATO a o vzťahu USA k NATO, že podľa toho, ako sa Bush správa a ako koná, ukazuje sa, že verí v určitý druh unilaterálnej civilizácie, podľa toho NATO sa odbije, OSN sa stane minulosťou, medzinárodné zmluvy prestanú byť záväzné a vláda bude bezočivo podporovať také protekcionistické opatrenia doma, ako sú nové tarify na oceľ a subsídie pre farmárov, akékoľvek obmedzovanie Washingtonu konať ľubovoľne bude považované za nepriateľský akt, v júni 2002 sa vláda napr. vyhrážala, že keď nebudú rešpektované záujmy USA, pokiaľ ide o medzinárodný súd pre zločiny, zastaví príspevky na financovanie mierotvorných akcií OSN. Keď NATO po 11. septembri vôbec po prvý raz vo svojej histórii invokovalo svoj čl. 5, definujúc útok na USA ako útok na všetkých členov, minister obrany Donald Rumsfeld splnomocnil svojho zástupcu Paula Wolfowicza povedať, že to nebude potrebné, pretože misia sama určí koalíciu. Istý vysokopostavený jastrab na zasadnutí Pentagonu v NATO zhrnul stanovisko USA k NATO stručne takto: „Zachovaj mýtus a usmievaj sa.“ Myslím si, že Hirshova charakteristika základného princípu zahraničnej politiky súčasnej americkej vlády, jej názoru a vzťahu k NATO nepotrebuje ďalší komentár. Žiada sa zdôrazniť, že NATO pre USA od svojho zrodu bolo vždy viac nástrojom na ovládanie Európy ako organizáciou na zabezpečenie európskej bezpečnosti. Len ten, čo nechce, nevidí, že v súčasnej dobe sa NATO ešte viac ako v minulosti využíva ako americký nástroj na ovládanie Európy a ako vysokosofistikovaný a prekážka zjednocovania Európy a európskeho úsilia zameraného na vytvorenie vlastných bezpečnostných štruktúr a nielen bezpečnostných. V uvedenom kontexte sa aj ďaleko transparentnejšie javí podstata zmyslu rozšírenia NATO po zmenách, ku ktorým došlo v Európe a vo svete koncom minulého storočia. Prehľadnejším sa javí aj americké úsilie o členstvo pobaltských štátov, podaktorých bývalých členských krajín Varšavskej zmluvy a Slovinska v NATO a v EÚ. Stačí sa len pozrieť a nezaujato zhodnotiť správanie a konanie nových členských krajín a kandidátov na členstvo v NATO v súvislosti s agresiou USA proti Iraku. V dôsledku toho, čo sa stalo prvou obeťou agresie USA a ich spojencov proti Iraku, žiaľ, je Európa, jej budúcnosť. Som presvedčený, že tak to bude hodnotiť aj história. Na druhej strane z vývoja vzťahov medzi najväčšími kontinentálnymi európskymi štátmi, zakladajúcimi členmi Európskej únie, a USA je jasnejšie, že ich úsilie o rozšírenie Európskej únie o ďalších členov zo strednej a východnej Európy nemá za cieľ len vytvorenie širšieho ekonomického priestoru, ale aj postupnú premenu Európy na rovnocenného a rovnoprávneho partnera vo svete. Aj preto je teraz náš vstup do EÚ ohrozený postojom vlády Mikuláša Dzurindu k vojne proti Iraku. Po nehoráznych výrokoch ministra Donalda Rumsfelda, ktorý zakladateľov EÚ nazval staromódnou Európou a vyzdvihol nových antikomunistických uchádzačov ako budúci moderný model pre EÚ, situácia sa ďalej vyostrila. Sedem nových členov a kandidátov vstupu do NATO z nedávnych konvertitov nazvali západní, predovšetkým francúzski a nemeckí, novinári satrapami USA, ktorí sú americkejší ako Američania. Ešte nebezpečnejšie je to, že spochybnili náš vstup do EÚ ako nanajvýš problematický, ba dokonca ako dôvod odeurópštenia Európy. Štyri dni pred kodanským stretnutím 9. decembra minulého roku napísal International Herald Tribune o rozšírení EÚ takýto názor: „Podľa istého nemeckého diplomata vstup do EÚ týchto zásadne či dôsledne proamerických štátov strednej a východnej Európy znamená koniec akýchkoľvek pokusov EÚ o sebadefiníciu, pokiaľ ide o zahraničnú a vojenskú obrannú politiku Európskej únie odlišnú od politiky USA. Členské štáty Európskej únie po všetkom, čo sa stalo, si oprávnene môžu položiť otázku, či pre rozširovanie Európskej únie, ktorá je aj európskou odpoveďou na narastajúcu hegemóniu USA, nie je nebezpečné prijímať štáty všeobecne pokladané za satelity USA, ktoré sotva budú presadzovať záujmy Európy v Európskej únii.“ Jedným z najdôležitejších argumentov odporcov referenda o vstupe Slovenskej republiky do NATO je tvrdenie, že o tak dôležitej otázke nemôžu rozhodovať nekompetentní občania, ale kompetentní politici. Tvrdí sa, že občania nepoznajú natoľko bezpečnostnú politiku, aby o vstupe do NATO mohli rozhodnúť správne. Vraj treba ponechať celú túto záležitosť na politikov, ktorí sú za to platení. Keď sa človek nad touto demagógiou zamyslí hlbšie, pochopí nielen to, kde až siaha bohorovnosť podaktorých politikov. Je až smutné domyslieť dokonca, že sú múdrejší a kompetentnejší ako stotisíce slovenských občanov, keď a priori vylučujú, že by sa medzi občanmi, ktorí nie sú profesionálnymi politikmi, mohli nájsť na Slovensku aj takí, ktorí lepšie a kompetentnejšie ako oni poznajú zložitú problematiku súčasných medzinárodných vzťahov. A ak poslanci, ktorí odmietajú referendum s odôvodnením, že musia o ňom rozhodnúť odborníci, majú na mysli ministerstvo zahraničných vecí, potom im s poľutovaním treba povedať, že, žiaľ, Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky je v súčasnosti viac svojráznym úradom propagandy slepého obhajovania zahraničnej politiky USA včítane používania násilia vo svete ako skutočných záujmov Slovenskej republiky. Pritom podaktorí predstavitelia v zahraničnej politike o sebe radi tvrdia, že sú diplomati a odborníci. Nepopieram, že podaktorí sú aj skutočne odborníci. Žiaľ, nie vždy sa tak správajú. Z ich vyhlásení majú mnohí ľudia skôr dojem, že sa usilujú viac presadzovať cudzie záujmy ako naše vlastné slovenské. Ďalším argumentom proti konaniu referenda, je odvolávanie sa na skutočnosť, že nie všetky krajiny, ktoré v ostatnom čase vstúpili do NATO, konali referendum, resp. sa riadili výsledkami referenda. V tomto kontexte sa uvádza najmä Česká republika, Poľsko, Maďarsko. Nie je ťažké nájsť odpoveď na otázku, prečo asi nekonali, prečo sa asi neriadili výsledkami referenda. Zrejme preto, že mali strach z negatívnych výsledkov referenda, tak ako sa ich bojí súčasná vláda a celá súčasná koalícia. Ponúka sa otázka, prečo vláda Slovenskej republiky a celá koalícia nenašli v sebe toľko statočnosti ako vláda slovenská, ktorá by umožnila občanom, aby v jednom referende rozhodli tak o vstupe do EÚ, ako aj o vstupe do NATO. Našli sa statoční ľudia zo širokého spektra občianskej spoločnosti, ktorí sa rozhodli, že sa pričinia, aby sa dala možnosť občanom voličom rozhodnúť aj o vstupe Slovenskej republiky do NATO. Vláda zo strachu, že by referendum mohlo ukázať opak toho, čo ona tvrdí o demokratickom zmýšľaní občanov, začala nevídaným spôsobom čachrovať s právom a verejnou mienkou. Pustila sa fáma, že referendum bude zbytočné, keď parlament už teraz ratifikuje vstup Slovenskej republiky do NATO. Okrem toho, že je to zavádzajúce tvrdenie, je to tiež prejavom a dôkazom toho, ako si vláda váži, resp., lepšie povedané, neváži občanov, ich názory a želanie. Treba jednoznačne povedať aj z tejto parlamentnej tribúny, že občania majú ústavné právo rozhodnúť kedykoľvek nielen o vstupe, ale aj o členstve, resp. o zrušení členstva v ktorejkoľvek medzinárodnej či nadnárodnej organizácii pravdaže s výnimkou NATO. Dovoľte, aby som sa aspoň stručne pozastavil nad kľúčovou otázkou, ktorá je predmetom nášho rokovania, nad otázkou, či už môže alebo nemôže Národná rada Slovenskej republiky ratifikovať zmluvu o vstupe Slovenskej republiky do NATO. My tvrdíme, že nemôže. A na otázku prečo odpovedáme, že Národná rada Slovenskej republiky môže ratifikovať iba takú zmluvu, resp. dohovor, ktorý po jeho ratifikácii bude právoplatný. Podmienkou platnosti zmluvy o prístupe Slovenskej republiky do NATO je jej ratifikácia zo strany všetkých členov NATO. Pokiaľ vieme, zatiaľ ju ratifikovala iba Kanada. Druhou nie menej závažnou otázkou je hektický prístup vlády a parlamentu k ratifikácii. Ako hlavný dôvod sa uvádza potreba vyslať pozitívny signál parlamentom členských krajín NATO pred ich ratifikáciou, prístupové zmluvy nových členov, pretože výsledky zisťovania verejnej mienky by ich mohli dezorientovať. Treba jasne a otvorene povedať, že hlavným dôvodom tejto hektickej ratifikácie je dezorientovať občanov, aby nepodporovali referendum, pretože po ratifikácii v parlamente výsledky referenda budú vraj bezpredmetné. Preto vyhlasujeme, že to nie je pravda. Pravda je taká, že kým posledný členský štát NATO neratifikoval prístup nových členov, prezident nepodpísal a vláda neodovzdala prístupovú zmluvu generálnemu tajomníkovi",Jozef Ševc,KSS,3,2003-04-10,1500
"Dobré ránko prajem a zároveň ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Valášek, vo svojom návrhu zákona tvrdíte, že podľa vás by návšteva generálneho prokurátora Slovenskej republiky, pri jeho oslave, resp. pri pozvaní na oslavy ruskej prokuratúry, teda Prokuratúry Ruskej federácie bola v tejto zvláštnej, ťažkej, exponovanej dobe nejakým nie veľmi vhodným a nekvalitným signálom voči demokratickému svetu a voči nejakým hodnotám Európskej únie. Tak ja sa len chcem spýtať, ak sa bavíme o nejakom jednotnom postupe Európskej únie a nejakých jednotných hodnotách demokratického sveta, prečo sa na tejto slávnosti zúčastnili aj mnohí iní generálni prokurátori z mnohých iných demokratických krajín sveta? Čiže podľa mňa je to také úzkoprsé poukazovať na generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ale dobre vieme, že boli tam mnohí iní generálni prokurátori z mnohých iných krajín. Spomeniem len Francúzsko, Taliansko, Španielsko. Navrhujete vo svojom zákone, aby bola nejaká kooperácia medzi generálnou prokuratúrou a ministerstvom zahraničných vecí. Čiže v rámci nejakých zahranično-politických pozícií voči ostatným medzinárodným subjektom. Idea teoreticky možno nie je zlá, ale ak sa budeme baviť čisto ústavne, tak aj v ústave nie je zakotvené, aby prokuratúra bola nejakým závislým orgánom na úkonoch vlády. A teda z právneho hľadiska nie je to v poriadku, aby nejakým spôsobom takto to bolo kooperované alebo nejakým spôsobom doslova až ovplyvňované. Čiže ja chápem postoj vašej strany alebo vášho hnutia, ale nestotožňujem sa s tým veľmi. Ďakujem pekne.",Eduard Kočiš,LSNS,8,2022-03-23,228
"Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, Slovenská národná strana určite víta všetky aktivity, ktoré pomôžu k prehĺbeniu medzinárodných kontaktov a k zlepšeniu vzťahov so zahraničím. V tomto smere nájdete v nás podporu a hľadanie takých možností, aby sme mohli pozitívne k týmto veciam prispieť. Ale chceme zdôrazniť jednu základnú skutočnosť, a to je, že tieto vzťahy musia byť veľmi transparentné. Na Slovensku je potrebné naozaj rozvinúť podrobnú diskusiu všetkých kladov, ale aj záporov, ktoré súvisia so vstupom do takých zoskupení, ako je Európska únia a podobne. Čiže ide nám o to, aby boli tieto vzťahy jasné, transparentné, ale, samozrejme, aj obojstranne výhodné a vyvážené, aby nedošlo k niečomu podobnému, ako napríklad v týchto dňoch preletela informácia, že ministerstvo pôdohospodárstva podpísalo dohodu o dovoze 45 tisíc ton obilia. Pritom na Slovensku je nadbytok obilia a toto obilie sa má dovážať z Maďarska, a pritom sa nehovorí ani slovom, čo budeme vyvážať do Maďarska my. Čiže ak nebudú tieto vzťahy naozaj rovnocenné, vyvážené, tak to je potom jednoducho v neprospech Slovenska, v neprospech slovenskej ekonomiky a katastrofou pre slovenských výrobcov. Ďakujem za pozornosť.",Viliam Oberhauser,SNS,2,1998-11-10,181
"Vážený pán predsedajúci, vážené pani kolegyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podala v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka, Ľudmily Muškovej a Rafaela Rafaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/2000 Z. z. o osvetovej činnosti v znení zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky. Tento návrh zákona ste dostali ako tlač č. 387. Uvedený návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa má uskutočniť prvé čítanie.  Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa Legislatívnych pravidiel a § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a zaradil ho na prvé rokovanie na dnešnú 13. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.  Konštatujem, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitostí určené v Legislatívnych pravidlách. To znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu, ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.  Dôvodová správa obsahuje informáciu o Dohovore UNESCO na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva o súčasnom právnom stave, o dôvode, ktorý viedol predkladateľov k vypracovaniu návrhu na novú právnu úpravu. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenia jednotlivých ustanovení a návrh zákona obsahuje aj doložku zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie, ako i doložku finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť.  Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, navrhujem a odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že vráti návrh zákona jeho predkladateľom na dopracovanie.  Ďakujem. Prosím, pán predseda, aby ste otvorili rozpravu a hlásim sa do rozpravy ako prvá.",Ágnes Biró,SMK,4,2007-09-13,376